Pozitivizmus

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11.xsd" version="0.11" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.47.0-wmf.6</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="1728" case="first-letter">Podujatie</namespace>
      <namespace key="1729" case="first-letter">Diskusia k podujatiu</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Pozitivizmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2437</id>
    <revision>
      <id>8232573</id>
      <parentid>8140940</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:20:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rastislav Zápach</username>
        <id>297738</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8232573</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4739" sha1="d1o2boo6pzu2p98culu6wcox0g1m1q9" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Formát článku neodpovedá Wikipedickému štandardu}}

'''Pozitivizmus''' je súčasný [[filozofický smer]], ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.

Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s novokantovstvom a [[Filozofia života|filozofiou života]] utvára v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom pozitivizmu ako filozofického smeru je [[August Comte]].

Vo [[Fyzika|fyzike]] je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podľa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné. Úloha vedy potom spočíva v tom, aby harmonizovala a skĺbila dokopy dané veličiny a výsledky ich meraní - avšak bez toho, aby sa starala o pozadie odpovedajúcej reality, ktorá tieto výsledky spôsobila.

== Pozitivizmus Augusta Comta ==
V prvej polovici 19 storočia vzniká [[sociológia]] ako samostatná veda vyčlenením sa z filozofie. Názov pozitivizmus má svoje základy v &quot;pozitívnej [[Filozofia|filozofii]]&quot;&lt;ref&gt;GIDDENS, Anthony. ''Sociologie''. Vyd. 1. Praha: Argo, 2001, s 22 . ISBN 8072031244.&lt;/ref&gt; [[Auguste Comte|Augusta Comte]]&lt;ref&gt;[[Auguste Comte]]&lt;/ref&gt;(1798–1857). Comte rozlišuje vývojové štádia ľudstva, ktoré vychádzajú zo schopnosti ľudí poznávať a vstupovať do spoločenských procesov. Tieto procesy su nevyhnutné v ľudskej spoločnosti na základe pokroku.

Teologické – vyznačuje sa všeobecným výkladom spoločnosti ( podstata spočíva na Bohu a jeho vôli obdobie [[Feudalizmus|feudalizmu]] )

Metafyzické – vysvetlenie a fungovanie spoločností založené na základnej téze poväčšine však špekulatívne vyvodené z filozofických koncepcií čo znemožnuje spoločnosť racionálne usporiadať a riadiť ( obdobie revolučných prevratov ako napr. Veľká [[Francúzsko|francúzska]] revolúcia)

Pozitívne – racionálne založené vysvetlenie a fungovanie  ľudskej spoločnosi&lt;ref&gt;HALFPENNY, Peter. ''Positivism and sociology: explaining social life'' . Oxfordshire, England: Routledge, 2015, s.14 ISBN 9781315763477.&lt;/ref&gt; 

Vedecké riadenie ľudských spoločností musí prevziať Comtom
založená nová veda, ktorú nazval sociológia.  Hlavnou úlohou pozitivistickej sociológie je
jej predpokladaná schopnosť pretvoriť spoločnosť na funkčnú spoločnosť založenú
na spoločenskej zhode a vyvážených sociálnych vzťahoch.&lt;ref&gt;COMTE, Auguste. ''A general view of positivism: by Auguste Comte ; translated from the French by J.H. Bridges''. New York: Speller &amp; Sons, 1957, s.8&lt;/ref&gt; 

Skúmanim sociálnych javov sa dá dospieť k formulácii zákonistostí a ľudia,
ktorí disponujú týmito znalosťami dokážu kontrolovať sociálne dianie. 

Pozitivizmus - myšlienkový prúd uznávajúci jedinú metódu – presné vedecké skúmanie, na základe ktorého možno dospieť k ozajstnému poznaniu skutočnosti.

Základom všetkého je jav, fakt. Jediné, čoho sme schopní, je po prvé konštatovať fakty dané formou javu, po druhé pokúsiť sa ich usporiadať podľa určitých zákonov a po tretie z takto poznaných zákonitostí predvídať budúce javy a podľa nich sa riadiť. „Savoir pour prévoir“: vedieť, aby sme
mohli predvídať, to je zmysel každej vedy. Tento pozitivizmus sa naplní živým obsahom len vtedy, keď si uvedomíme zákonitú postupnosť vývinu. Podľa Comteho spoločnosť môže byť riadená odborníkni, na jednej strane technici schopní zveľadovať premyslenú výrobu a na druhej stranej sociológovia odborníci na organizovanie spoločenských vzťahov.&lt;ref&gt;ZICH, František.''Úvod do sociologie.''Praha.Eupress, 2003. s. 9.&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Halfpenny, Peter. Routledge Library Editions : Social Theory : Positivism and Sociology : Explaining Social Life. Florence, KY, USA: Taylor and Francis, 2014.
* GIDDENS, Anthony. ''Introduction to sociology''. 9th ed. New York: W. W. Norton, c2014, xxii, 665
* Keller, J. (2004). Úvod do sociologie, 5.vyd. Slon.
* GIDDENS, Anthony. ''Sociologie''. Vyd. 1. Praha: Argo, 2001, 595 s. ISBN 8072031244.
* COMTE, Auguste. ''A general view of positivism: by Auguste Comte ; translated from the French by J.H. Bridges''. New York: Speller &amp; Sons, 1957, 444 s.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Positivism}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
{{filit|fvp/pozitivizmus.html}}

[[Kategória:Pozitivizmus| ]]
[[Kategória:Filozofické smery]]</text>
      <sha1>d1o2boo6pzu2p98culu6wcox0g1m1q9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Budapešť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2927</id>
    <revision>
      <id>8232486</id>
      <parentid>8232267</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:46:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232267|8232267]] používateľa [[Special:Contributions/Polandball 143|Polandball 143]] ([[User talk:Polandball 143|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232486</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33778" sha1="hty8x0newbwfdqkqohgpwt59695w0r1" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Budapešť
| other_name         = {{v jazyku|hun|Budapest}}
| other_name1        = {{v jazyku|hrv|Budimpešta}}
| category           = Hlavné mesto, [[mesto so župným právom]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Montage of Budapest.jpg
| image_caption      = Budapešť
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Budapest (2011-).svg
| flag_border        = 1
| symbol             = Coa Hungary Town Budapest big.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = Kráľovná na Dunaji, Paríž Východu
| nickname_type      = Prezývky
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Maďarsko
| country_flag       = 1
| histcountry        = 
| state              = 
| region             = Budapešť, hlavné mesto
| histregion         = 
| district           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = Dunaj
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 47.47194
| long_d             = 19.05028
| coordinates_type   = region:HU_type:city
| highest            = Jánsky vrch ({{V jazyku|hun|János-hegye}})
| highest_elevation  = 529
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = hladina Dunaja 
| lowest_elevation   = 96
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 525.16
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 1671004
| population_note    = &lt;ref&gt;[http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/hnk/Helysegnevkonyv_adattar_2011.xls Maďarsko v roku 2011] (v maďarčine)&lt;/ref&gt;
| population_date    = 2023
| population_density = 3 182
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = Gergely Karácsony 
| mayor_type         = Primátor
| mayor_party        = 
Karácsony Gergely
Momentum–DK–MSZP–Párbeszéd–LMP
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = SEČ 
| timezone_DST       = SELČ
| postal_code        = 1011 - 1239
| area_code          = 0036 1
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 
| code_type          =
| code1              = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name = Budínsky hradný vrch a pobrežie Dunaja, Andrášiho trieda s metrom M1, Námestie hrdinov a Mestský park
| whs_year = 1987
| whs_number = 400
| whs_region = 4
| whs_criteria = ii, iv
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Hungary physical map.svg
| map_caption        = Poloha hlavného mesta v Maďarsku
| map_locator        = Maďarsko
| map1               = Budapest districts.png
| map1_caption       = Budapeštianske obvody I-XXIII
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Budapest
| statistics         = 
| website            = [http://www.budapest.hu/Engine.aspx budepest.hu]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = '''Demonym''': ''Budapešťan'', ''Budapeštianka''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Budapešťan}}&lt;/ref&gt;
}}
[[Súbor:Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg|náhľad|[[Széchenyi Lánchíd]]]]
[[Súbor:Budapest Chain Bridge1.jpg|náhľad|Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana]]
'''Budapešť'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{vjz|hun|Budapest}}, v staršej slovenčine aj ''Pešťbudín'') je hlavné a najväčšie mesto [[Maďarsko|Maďarska]], hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je [[mesto so župným právom|mestom so župným právom]] a tiež správnym centrom [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župy]]. [[Veľkomesto]] vzniklo v roku [[1873]] zlúčením troch dovtedy samostatných miest [[Budín]]a (maď. ''Buda'', {{v jazyku|deu|Ofen}}), [[Óbuda (mestečko)|Starého Budína]] (maď. ''Óbuda'') a [[Pešť|Pešti]] (maď. ''Pest''). Do roku [[1918]] bolo hlavným mestom [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], v rokoch [[1919]] – [[1945]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarského kráľovstva]], po roku [[1945]] [[Maďarská republika|Maďarskej republiky]]. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky [[Dunaj]] na ploche {{km2|525}}, má približne 1,67 [[milión]]a obyvateľov ([[2023]]).

== Prírodné podmienky ==
[[Dunaj]], ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke {{km|28|m}}, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú [[Margitin ostrov]] (''Margit sziget'') a [[Čepelský ostrov]] (''Csepel sziget''). Priemerný prietok dosahuje {{m3|2330}}/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý peštianský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – [[Budínske vrchy]] (''Budai hegység'') dosahujú na území mesta výšku {{m|527|m}} (''János hegy''); najnižším miestom je hladina [[Dunaj]]a ({{m|98|m}}). Centrum mesta leží v nadmorskej výške {{m|105|m}}. V Budínskych vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných [[jaskyňa|jaskýň]] (''Pálvölgy barlang'', ''Mátyás barlang''). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početné [[termálny prameň|termálne pramene]], vďaka ktorým je Budapešť '''najväčším kúpeľným mestom sveta'''. [[podnebie (klíma)|Podnebie]] je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2&amp;nbsp;°C, v júli zase 22&amp;nbsp;°C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo {{mm|620|m}}.

== Územné členenie ==
Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno.

Obvody I – XX boli vytvorené v roku [[1950]], kedy pri vytvorení ''Veľkej Budapešti'' bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku [[1992]] sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SIPOS ANDRÁS: Nagy-Budapest kialakulása. 1950. január 1. |url=http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20061218004802/http://www.historia.hu/archivum/2000/000506siposa.htm |dátum archivácie=2006-12-18 }}&lt;/ref&gt;

{{Hlavný článok|Obvod (Budapešť)}}

== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie obyvateľstva (2001) ===
* [[Maďari]] – 1 631 043 (91,2 %)
* [[Nemci]] – 18 097 (1,0 %)
* [[Rómovia]] – 14 019 (0,8 %)
* [[Slováci]] – 4 929
* [[Gréci]] – 3 410
* [[Rumuni]] – 2 637
* [[Chanovia|Číňania]] – 2 289
* [[Ukrajinci]] – 2 055
* [[Poliaci]] – 2 044
* [[Srbi]] – 1 851
a iní

=== Náboženské zloženie obyvateľstva (2001) ===
* [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímski katolíci]] – 808 460 (45,5 %)
* bez vyznania – 347 209 (19,5 %)
* [[kalvinizmus|reformovaní]] – 224 169 (12,6 %)
* [[luteráni]] – 46 449 (2,6 %)
* [[Maďarská gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] – 28 901 (1,6 %)
* [[Judaizmus|židia]] – 9 468 (0,5 %) a iní

== Dejiny mesta ==
[[Súbor:Aquincum-Óbuda-01.jpg|náhľad|vľavo|Pozostatky rímskeho mesta Aquincum]]
=== Rímske obdobie ===
Už v [[1. storočie pred Kr.|1. stor. pred Kr.]] pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili [[Kelti]]. Okolo roku [[89]] založili [[Staroveký Rím|Rimania]] severne od dnešného centra osadu [[Aquincum]]. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenie [[Contra Aquincum]] (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku [[106]] sa stalo hlavným mestom provincie ''Pannonia Inferior''. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. Úpadok [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V [[Panónia|Panónii]] sa vystriedali [[Huni]], [[Ostrogóti]], [[Longobardi (kmeň)|Longobardi]], [[Avari]], [[Slovania]]/[[Starí Slováci]] (v 9. stor. súčasť [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]) a nakoniec začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] sa tu usadili [[Starí Maďari]].

=== Stredoveké mesto ===
[[Súbor:Buda 1493.jpg|náhľad|Budín - hlavné mesto [[Uhorsko|Uhorska]] v [[Matej Korvín|korvínovskej]] dobe]]
Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarsky ''Óbuda'', po nemecky ''Alt-Ofen'') na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z mena [[Arpád]]ovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel [[Uhorsko|uhorských]] panovníkov (vedľa [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] (''Esztergom'') a [[Székesfehérvár|Stoličného Belehradu]] (''Székesfehérvár'')). Počas povstania proti [[Christianizácia|christianizácii]] a proti nemaďarskému kráľovi [[Peter Orseolo|Petrovi Orseolovi]] bol v roku [[1046]] na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskup [[Gerard (uhorský biskup)|Gerard]] (po maďarsky ''Gellért''). Gerardov vrch (''Gellérthegy'') nesie dodnes jeho meno.
[[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary.jpg|náhľad|Korunovačné klenoty v maďarskom parlamente]]
Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku [[1148]]; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno (''„pec, peč“'') – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov ''Ofen'' (pec).

Rozvoj mesta v roku [[1242]] narušil [[mongolský vpád do Uhorska]], ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ [[Belo IV.]] následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (''Várhegy''). Od roku [[1261]] tu až do [[16. storočie|16. storočia]] sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve.

=== Obdobie rozkvetu ===
[[Súbor:2016-10-14 Hungary, Budapest DSC 0028 DxO PS.jpg|vľavo|náhľad|Socha Mateja Korvína na hradnom nádvorí]]
Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] (zriadenie univerzity [[1395]]) a [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (prvá kníhtlačiareň [[1473]]). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch [[1490]] až [[1526]] českí králi [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] a [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovít]]. Za vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu s [[Praha|Prahou]], [[Viedeň|Viedňou]] a [[Krakov]]om k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom.

=== Turecká nadvláda ===
[[Súbor:Gül Baba 3.JPG|náhľad|Hrobka tureckého derviša Güla Babu]]
Po víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] [[Osmanská ríša|Turci]] čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku [[1541]] na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskeho [[pašalík]]a. Hlavným mestom Uhorska sa stala [[Bratislava]]. Mnohé kostoly boli zmenené na [[Mešita|mešity]] alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali [[Srbi]], [[Arménci]] a [[Gréci]]. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, [[Szentendre]] a inde v okolí pripomína mnoho [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] kostolov alebo miestne názvy začínajúce na ''Rác'' (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – [[Islam|moslimským]] pútnickým miestom je dodnes mauzóleum [[derviš]]a a básnika [[Gül Baba|Güla Babu]] (''[[Gül Baba Türbe]]'') zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.

=== Pod habsburskou vládou ===
[[Súbor:Reprise château Buda 1686.jpg|náhľad|vľavo|Oslobodenie Budína od Turkov (1686)]]
Až v roku [[1686]] Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť.
[[Súbor:Budapest, M1 metró, Vörösmarty utca, 38.jpg|náhľad|[[Budapeštianske metro|Metro v Budapešti]]]]
Ku koncu [[18. storočia]] mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavská univerzita]] a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úrady [[Uhorská miestodržiteľská rada]] a [[Uhorská komora]]. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej]]) a Srbov (založená [[Matica srbská]]). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako [[Pešťbudínske vedomosti]] (1861 – 1870), Bobulove [[Slovenské noviny]] (1868 – 1875), vládne [[Slovenské noviny]] (1886 – 1918), Hodžov [[Slovenský týždenník]] (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy.
[[Súbor:Budapest bridge c1850.jpg|náhľad|Budín a Pešť v roku 1850]]
Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf [[Štefan Sečéni]], napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch [[1848]]/[[1849]] boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] roku [[1867]] zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené [[1. január]]a [[1873]].

=== Expandujúca metropola ===
Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku [[1896]] oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas [[19. storočia]] vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva [[Nemci]] a [[Židia]], veľký bol aj príliv [[Slováci|Slovákov]] a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.

=== Medzivojnové obdobie ===
Porážka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] znamenali ťažký otras (v roku [[1919]] sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili [[Komunizmus|komunisti]] – [[Maďarská republika rád]]). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva  Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (''Wekerle Telep'') z 20. rokov. V roku [[1930]] prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.

=== Druhá svetová vojna ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-680-8285A-26, Budapest, Festnahme von Juden.jpg|náhľad|vľavo|Prenasledovanie Židov počas nemeckej okupácie Maďarska 1944 – 1945]]
[[Druhá svetová vojna]] v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat [[Raoul Wallenberg]], bola väčšina tunajších [[Židia|Židov]] odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku [[1944]] ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.
[[Súbor:Bridges of Budapest, Hungary.jpg|náhľad|Po vojne znovupostavený ''Alžbetin most'' z roku 1965]]

=== Za [[komunizmus|komunistickej]] vlády ===
V roku [[1950]] bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň [[1956]] sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režim [[János Kádár|Jánosa Kádára]] od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby [[1990]].

== Historické pamiatky ==
[[Súbor:Hungarian Parliament Building at night, Budapest (96485839).jpg|vľavo|náhľad|[[Országház|Budova Parlamentu]] v noci]]

=== Országház (Parlament) ===
{{Hlavný článok|Országház}}
Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch [[1885]] až [[1902]] podľa plánov architekta [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]]. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z [[Liptov (región)|Liptova]].

=== Bazilika svätého Štefana ===
[[Súbor:20190502 Bazylika św. Stefana w Budapeszcie 1752 2173 DxO.jpg|náhľad|Bazilika sv. Štefana]]
Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku [[896]]. Chrám bol postavený v rokoch [[1851]] až [[1905]]. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov.

=== Námestie hrdinov ===
[[Súbor:Hősök tere.jpeg|náhľad|vľavo|Námestie hrdinov, detail]]
Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomína [[Tisícročie|milénium]] príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodca [[Arpád]] a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskí [[nacionalizmus|nacionalisti]].

=== Múzeum výtvarného umenia ===
Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliara [[El Greco|El Greca]], ale aj skvosty francúzskych impresionistov ([[Paul Cézanne|Cézan]], [[Claude Monet|Monet]], [[Pierre Auguste Renoir|Renoir]],...)

=== Vajdahunyad ===
Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku ([[Városliget]]), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku [[1896]] pri oslavách milénia. Hrad [[Vajdahunyad]] (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mesta [[Hunedoara]]) bol pôvodne postavený ako kulisa pri miléniových oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum.

=== Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum) ===
Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska.

=== Citadela ===
Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie [[1848]]/[[1849]]. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie.

=== Chrám kráľa Mateja ===
Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v [[13. storočie|13. storočí]], počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci [[18. storočia]] bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku [[1867]] tu bol korunovaný [[František Jozef I.]] za uhorského kráľa. V rokoch [[1873]] až [[1896]] sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásna [[Loretánska kaplnka]] so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska ([[relikvie]], monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia.

=== Rybárska bašta (Halászbástya) ===
[[Súbor:Budapest Denkmal Koenig Stephans.jpg|náhľad|Pomník kráľa Štefana pred Rybárskou baštou]]
Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov ([[maďarčina|maď.]] ''halász'' znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia miléniových osláv ([[neogotika]], 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom na [[Dunaj]] a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti.

=== Aquincum ===
Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním. 
[[Súbor:Budapest Széchenyi Baths R01.jpg|náhľad|[[Štefan Sečéni|Sečéniho]] kúpele (Széchenyi fürdő)]]

=== Vidám park ===
Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi.

== Doprava ==

=== Do Budapešti ===
[[Vlak]]om sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími sú [[Nyugati pályaudvar]] (Západná železničná stanica) a [[Budapest Keleti pályaudvar|Keleti pályaudvar]] (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta. 
[[Súbor:Budapest Keleti Station.jpg|vľavo|náhľad|[[Keleti pályaudvar]] - Východná železničná stanica]]
Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhuje [[Déli pályaudvar]] (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metra [[Stadionok]].

[[Auto]]m sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do Budapešti [[Diaľnica M1 (Maďarsko)|M1]], [[Diaľnica M2 (Maďarsko)|M2]], [[Diaľnica M3 (Maďarsko)|M3]] a [[Diaľnica M7 (Maďarsko)|M7]] podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mesta [[Diaľnica M0 (Maďarsko)|M0]] je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na {{km|60|m}}/hod.

Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté.

[[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Letisko Budapešť-Ferihegy]] je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej časti [[Pestszentlörinc|Pestszentlőrinc]]. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.&lt;ref&gt;[http://www.slovakiasite.com/sk/letecka-doprava.php Letiská a Aerolínie na Slovensku]&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:FerihegyDep.jpg|náhľad|Terminál 2B [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|medzinárodného letiska Ferihegy]]]]
V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskom [[Letisko Viedeň-Schwechat|Schwechat]] a aj za pražským letiskom [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyně]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bratislavské letisko v tieni susedov |url=http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum prístupu=2009-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080531062437/http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/bratislavske-letisko-v-tieni-susedov/112611.html |dátum archivácie=2008-05-31 }}&lt;/ref&gt;
[[Loď]]ou sa dá dostať do Budapešti z [[Viedeň|Viedne]] i [[Bratislava|Bratislavy]], prípadne z ďalších miest ležiacich na [[Dunaj]]i.

=== Mestská hromadná doprava ===
[[Súbor:Budapest, M2 metró, Keleti pályaudvar, 102.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná stanica metra na Keleti pályaudvar, [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|trasa M2]]]]
Budapeštianska [[mestská hromadná doprava]] má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami:
* [[električka]] – v premávke od roku [[1887]] s hustými a frekventovanými linkami po celom meste
* [[trolejbus]] – v premávke od [[1933]] s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park)
* [[autobus]] – v premávke od [[1921]], doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky
* [[metro]] – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linka [[M1 (linka budapeštianskeho metra)|M1]] v prevádzke od [[1896]], novšie linky [[M2 (linka budapeštianskeho metra)|M2]] a [[M3 (linka budapeštianskeho metra)|M3]] budované podľa sovietskeho vzoru spustené [[1970]], resp. [[1976]]. V roku [[2014]] bola otvorená nová automatizovaná linka [[M4 (linka budapeštianskeho metra)|M4]].&lt;ref&gt;[http://www.metro4.hu/index.php?lang_id=en&amp;menu=1 Official website of Metro4]&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Budapest metro hev cs.png|náhľad|Mapa liniek metra a prímestskej železnice]]
{{hlavný článok|Budapeštianske metro}}
* Prímestská železnica [[HÉV]] – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej časti [[Csepel]], ďalej za hranice mesta do [[Ráckeve]], [[Szentendre]] a [[Gödöllő]]. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zo [[Szentendre]] sa má podzemne prepojiť s traťami na [[Csepel]] a vetvou do [[Ráckeve]]. Táto trať vytvorí novú [[M5 (linka budapeštianskeho metra)|linku metra M5]].
* [[Libegő]] – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku [[1870]], znovuspustená [[1986]] po zničení za 2. svetovej vojny.
* Zubačka – otvorená [[1873]] na budínsky vrch ''Svábhegy''
* Lesná detská železnica – postavená [[1950]] v Budínskych vrchoch pre pionierov

== Partnerské mestá ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Berlín]], ([[1992]])
* {{minivlajka|Rumunsko|w}}, [[Bukurešť]], ([[1997]])
* {{minivlajka|Írsko|w}}, [[Dublin]], ([[2006]])
* {{minivlajka|USA|w}}, [[Fort Worth]], ([[1990]])
* {{minivlajka|Nemecko|w}}, [[Frankfurt nad Mohanom]], ([[1990]])
* {{minivlajka|Turecko|w}}, [[Istanbul]],
* {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Košice]], ([[1995]])
* {{minivlajka|Portugalsko|w}}, [[Lisabon]], ([[1992]])
{{Stĺpce-2}}
* {{minivlajka|USA|w}}, [[New York (mesto)|New York]], ([[1991]])
* {{minivlajka|Slovensko|w}}, [[Piešťany]]
* {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}}, [[Sarajevo]], (1995)
* {{minivlajka|Izrael|w}}, [[Tel Aviv]], ([[1989]])
* {{minivlajka|Poľsko|w}}, [[Varšava]], ([[2005]])
* {{minivlajka|Rakúsko|w}}, [[Viedeň]], ([[1990]])
* {{minivlajka|Litva|w}}, [[Vilnius]]
* {{minivlajka|Chorvátsko|w}}, [[Záhreb]], ([[1994]])
{{Stĺpce-koniec}}

{{Široký obrázok|Budapest Panorama 2006.jpg|1280px|Pohľad z Budína na Pešť}}

== Galéria ==
&lt;gallery style=&quot;text-align:center&quot;&gt;
Súbor:Museum Fine Arts01.jpg|Múzeum výtvarného umenia
Súbor:Budapesti Corvinus Egyetem új épülete partially corrected.jpg|Korvínova univerzita
Súbor:Szent Erzsebet-templom 01.jpg|Kostol sv.Alžbety
Súbor:Synagogue-Budapest.jpg|Synagóga
Súbor:Museum of Applied Arts (Budapest).jpg|Umeleckopriemyselné múzeum
Súbor:The opera house.jpg|Opera
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 24.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Budapešť}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.budapest.hu/Engine.aspx Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050813024806/http://www.budapest.hu/engine.aspx |date=2005-08-13 }}
* [http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html Trate metra, prímestská železnica a prímestská električka v Budapešti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150904150505/http://metros.hu/terkep/nagyterkep.html |date=2015-09-04 }}

{{Budapešť}}
{{Maďarsko}}
{{Hlavné mestá Európy}}

[[Kategória:Budapešť| ]]
[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Maďarsku]]
[[Kategória:Sídla na Dunaji]]</text>
      <sha1>hty8x0newbwfdqkqohgpwt59695w0r1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mongolsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4040</id>
    <revision>
      <id>8232487</id>
      <parentid>8232327</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:46:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232327|8232327]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29496-75|~2026-29496-75]] ([[User talk:~2026-29496-75|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232487</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46752" sha1="nych6h93vhufvp14nf1wqzryb6ajjor" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Mongolsko
| 2. pád názvu                       = Mongolska
| Vlajka                             = Flag of Mongolia.svg
| Znak                               = State_emblem_of_Mongolia.svg
| Poloha                             = Mongolia (orthographic projection).svg
| Motto                              = nie je
| Hymna                              = [[Bügd Najramdach Mongol]]&lt;br /&gt;&lt;center&gt; &lt;/center&gt;
| Dlhý miestny názov                 = Монгол Улс ([[mongolčina|mong.]]), Mongol Uls
| Krátky miestny názov               = Монгол
| Hlavné mesto                       = [[Ulanbátar]]
| ŠírkaSt                            = 47
| ŠírkaMin                           = 55
| ŠírkaSJ                            = s
| DĺžkaSt                            = 106
| DĺžkaMin                           = 53
| DĺžkaVZ                            = v
| Najväčšie mesto                    = [[Ulanbátar]]
| Úradné jazyky                      = [[mongolčina]]
| Regionálne jazyky                  = [[ruština]], [[čínština]]
| Demonym = Mongol, Mongolka&lt;ref&gt;[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Mongolsko&amp;s=exact&amp;c=I03a&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=sssj2&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8# Slovenské slovníky]&lt;/ref&gt;
| Štátne zriadenie                   = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia           = [[Ukhnaagiin Khürelsükh]]&lt;br&gt; [[Luvsannamsrain Oyun-Erdene]]
| Vznik                              = [[11. júl]] [[1921]]
| Susedia = [[Čína]], [[Rusko]]
| Rozloha = 1 564 116
| Poradie rozloha = 19
| Rozloha vody = 10 560
| Percento vody = 0,7
| Odhad počtu obyvateľov = 3 179 997
| Rok odhad počtu obyvateľov = júl 2011
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 135
| Sčítanie počtu obyvateľov = 2 754 685
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 1.76
| Poradie hustota = 236
| HDP = 12,5 miliard
| Rok HDP = 2015
| Poradie HDP = 140
| HDP na hlavu = 11 024
| Poradie HDP na hlavu               = 135
| HDI = 0,735
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 112
| Kategória HDI = stredný
| Mena = [[mongolský tugrik]]
| Kód meny = MNT
| Časové pásmo                       = 
| UTC posun                          = +7, +8
| Letný čas                          = 
| UTC posun leto                     = +8, +9
| Medzinárodný kód = MNG / MN
| Kód motorových vozidiel = MGL 
| Internetová doména = [[.mn]]
| Smerové telefónne číslo = 976
| Poznámky = 
}}
'''Mongolsko''' (-toto je krátky aj dlhý tvar názvu&lt;ref&gt;https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/mongolsko.pdf&lt;/ref&gt;; [[mongolčina|mong.]] Mongol Uls [doslova &quot;mongolský/-ká štát/krajina&quot;&lt;ref&gt;http://www.bolor-toli.com/&lt;/ref&gt;, často nesprávne prekladané ako ''Mongolská republika''&lt;ref&gt;vyhláška č. 203/1995 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska
z 26. septembra 1995, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Devízového zákona&lt;/ref&gt;]; v rokoch 1924-1992 bol dlhý tvar názvu štátu ''[[Mongolská ľudová republika]]'') je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Ázia|strednej Ázii]], hraničiaci na severe s [[Rusko]]m a na juhu s [[Čína|Čínou]]. Hlavné a najväčšie mesto [[Ulanbátar]] je domovom asi 40% populácie. S rozlohou {{km2|1564116}} je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;Cia.gov. &quot;CIA - The World Factbook.&quot; n.d.. Web. 8 May 2013. &lt;https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mg.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101229001357/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mg.html |date=2010-12-29 }}&gt;.&lt;/ref&gt; Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.

Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 [[Džingischán]] založil [[Mongolská ríša|Mongolskú ríšu]] a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky.
Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom [[ZSSR]].  Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.

Krajina má len veľmi málo ornej pôdy, veľkú časť Mongolska pokrývajú suché [[step]]i s drsným podnebím, kde hlavným zdrojom obživy je kočovné [[pastierstvo]]. Okrem vývozu [[vlna|vlnených]] tkanín (napríklad [[Kašmír (látka)|kašmíru]]) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín ([[volfrám]], [[Hnedé uhlie|hnedé]] a [[čierne uhlie]], [[meď]] a [[ropa]]). 
Územie dnešného Mongolska sa v starších časoch označovalo ako [[Vonkajšie Mongolsko]], kým takzvané [[Vnútorné Mongolsko]] je dnes ako autonómna oblasť súčasťou [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]].
&lt;ref&gt;&quot;Mongolia.&quot; Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2013. Web. 12 May. 2013. &lt;http://www.britannica.com/EBchecked/topic/389335/Mongolia&gt;.&lt;/ref&gt; Mongolsko je parlamentná republika. V roku 1961 sa Mongolsko stalo členom [[OSN]] a v roku 1997 vstúpilo aj do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]].

== Poloha a prírodné podmienky ==
=== Geografia ===
[[Súbor:Mongolia Topography.png|náhľad|vľavo|Topografická mapa Mongolska]]
[[Súbor:Desert - Inner Mongolia edit.jpg|náhľad|vľavo|Púšť Gobi v strednom Mongolsku]]
Po vzniku Kazachstanu prestalo byť Mongolsko najväčším vnútrozemským štátom sveta (zaberá druhú pozíciu). Patrí medzi štáty najviac vzdialené od mora ({{km|700|m}}). V západo-východnom smere meria {{km|2392|m}}, od severu k juhu {{km|1259|m}}. Dĺžka hraníc predstavuje {{km|8161|m}}, z toho {{km|3485|m}} pripadá na hranicu s Ruskom a {{km|4676|m}} predstavuje hranica s Čínskou ľudovou republikou.&lt;ref&gt;Mzv.cz. &quot;Mongolsko | Ministerstvo zahraničních věcí České republiky.&quot; 2012. Web. 12 May 2013. &lt;http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/asie/mongolsko/&gt;.&lt;/ref&gt; Územie Mongolska zasahuje na severe do pásma ihličnatých [[les]]ov sibírskej [[tajga|tajgy]] a rozprestiera sa cez  pás [[step]]í až po ázijskú oblasť púští na juhu. Veľká časť krajiny má charakter náhornej plošiny s priemernou nadmorskou výškou presahujúcou {{m|1500|m}}; iba 19% rozlohy krajiny sa nachádza pod úrovňou {{m|1000|m}}. Najnižším bodom je hladina jazera Chocho Núr ({{mnm|532}}) v najseverovýchodnejšom cípe krajiny. Kým juhovýchod a juh Mongolska je len mierne zvlnený a zbrázdený stržami, na severe a najmä na západe sa dvíhajú vysoké pohoria Východný Sajan, Changaj a Mongolský Altaj (s najvyššou horou krajiny Hüiten Peak vysokou {{mnm|4374}}). Na juhu Mongolska potom ďalej k východu vybieha o niečo nižšie pásmo Gobijského Altaja. Celý juh a juhovýchod Mongolska zaberá najsuchšie a najnehostinnejšia časť krajiny – púšť Gobi.
Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr); táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr ({{km2|3350}}). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú [[Orchon (rieka)|Orchon]] a [[Selenga]], ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu. 
=== Podnebie ===
Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska [[vegetácia|vegetačných]] a [[klíma|klimatických]] podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na [[Zem]]i. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denné teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.&lt;ref&gt;Worldweatheronline.com. &quot;Ulaanbaatar, Mongolia Weather Averages | Monthly Average High and Low Temperature | Average Precipitation and Rainfall days | World Weather Online.&quot; 2013. Web. 12 May 2013. &lt;http://www.worldweatheronline.com/Ulaanbaatar-weather-averages/Ulaanbaatar/MN.aspx&gt;.&lt;/ref&gt;

== Dejiny Mongolska ==
Napriek svojej  odľahlosti a &quot;ľudoprázdnosti&quot; má Mongolsko pomerne bohatú históriu. Ľudia obývali Mongolsko od [[doba kamenná|kamennej doby]]. Vo všeobecnosti Mongolsko v tomto čase malo podobnú históriu ako zvyšok kočovnej stepi, ktorá leží medzi [[Sibír]]ou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Tieto stepi obvykle boli obývané bandami kočovníkov. Títo boli niekedy spojení v [[konfederácia|konfederáciách]] líšiacich sa veľkosťou. Obvykle hnali zvieratá, obchodovali alebo útočili na viac usadlé národy. Pôvodní obyvatelia Mongolska tak už pred začiatkom nášho letopočtu viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané predovšetkým na chov dobytka. Len zriedka zakladali malé osídlenia. Mongolsko sa stalo politicky dôležité prakticky až okolo [[3. storočie|3. storočia]].      
              	
=== Mongolská ríša ===
Niekoľko storočí mongolského prenikania cez euroázijský kontinent (obdobie nazývané aj „Pax Mongolica“)  radikálne zmenil demografiu a geopolitiku týchto oblastí. Mongoli mali svoj [[chanát]] už začiatkom [[12. storočie|12. storočia]]. No najdôležitejšie medzníky Mongolska z hľadiska jej vývoja je nepochybne obdobie Mongolskej ríše. [[Mongolská ríša]] sa rozprestierala od východnej Európy, [[Jadranské more|Jadranského mora]] cez východného Stredomoria až do Číny. Bola to najväčšia ríša v dejinách ľudstva.  
Jej zakladateľom bol [[Džingischán]]. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v [[1206]] tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej [[Kórea|Kórey]]. Zaujímavé je, že  Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na  kapituláciu.  
[[Súbor:Mongol Empire map.gif|náhľad|vpravo|Hranice Mongolskej ríš od jej založenia až po rozpad v rokoch 1206-1294]]
Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk [[Chubilaj]], za ktorého vlády sa Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora až do Číny. Chubilaj tiež dal základ storočnej nadvláde Mongolov v [[Čína|Číne]] založením dynastie [[Yuan]], politicky si pripútal [[Tibet]] a uskutočnil výpravy do [[Japonsko|Japonska]] a na [[Jáva|Jávu]]. Takto Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývoj takých ríš akými boli Rusko, Čína ale aj dnešný [[Irán]] (Perzia). Expanzia mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: [[Čína]], [[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Kórea]], [[Azerbajdžan]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Irak]], [[Irán]], [[Kazachstan]], [[Kirgizstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Afganistan]], [[Turkmenistan]], [[Moldavsko]], [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Mongolsko malo počas tohto búrlivého obdobia nespočetné množstvo územných sporov. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie patria : [[Prvá vojna s dynastiou Západný Sia]], dobytie Kara-kitanského Chanátu, invázia do [[Chorezm|Chorezmskej Ríše]], útoky na [[Gruzínsko]] a [[Povolžské Bulharsko]], [[druhá vojna s dynastiou Západný Sia]] a dynastiou Ťin.

=== Obdobia nadvlády ===
Ďalším významným obdobím v histórii Mongolska je obdobie nadvlády Číny a Ruska. Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. – 15. storočí sa im ako bumerang vrátil v stredoveku, kedy vojenská plemena kočovníkov bola „zmiernená“ tibetským buddhizmom.

==== Čínska nadvláda ====
V polovici sedemnásteho storočia  ovládli čínski [[Mandžuovia]], neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešného Mongolska Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska.  Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia. Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce. Politická reprezentácia Mongolov pod hrozbou expandujúceho Japonska a v prítomnosti poznačenej súperením Ruska a Číny videla svoju jedinečnú príležitosť zlepšiť postavenie národa. Až v roku [[1911]] po páde čínskej vládnucej dynastie Čching vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Stalo sa teokraciou na čele s náboženským vodcom 8. džebcündampa chutuchtom („žijúcim Buddhom“). V roku  [[1919]] bolo po revolúcii v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. Neskôr krajinu oslobodili sovietski boľševici, a v roku [[1924]] komunisti vyhlásili Mongolskú ľudovú republiku. Politické elity Vnútorného a Vonkajšieho Mongolska boli nejednotné, a tak nezávislosť následne vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. V zápätí na jeho území vznikol akýsi protektorát pod ruským vedením, zabezpečujúci „ochranu pred čínskou a japonskou expanziou“ a územiu bola zo strany Číny poskytnutá autonómia.

[[Súbor:Elbegdorj-Tsakhia.jpg|náhľad|vpravo|Súčasný prezident Mongolska Tsakhiagiin Elbegdorj]]

=== Komunizmus ===
V roku [[1921]], v Mongolsku definitívne zvíťazila marxistická frakcia, ktorá [[26. november|26. novembra]] 1924 vyhlásila vznik  Mongolskej ľudovej republiky, čím sa Mongolsko stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Až do víťazstva Stalina však MĽR zostávala relatívne nezávislým štátom.  To sa definitívne zmenilo dosadením Chorloyna Čojbalsana, Stalinovho poručníka. Pod jeho vedením prešlo Mongolsko všetkými stalinistickými „reformami“: Uskutočnilo pozemkovú reformu, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, uzatvorilo 799 z 800 buddhistických kláštorov v krajine, znárodnilo dopravu a vyhnalo všetkých čínskych obchodníkov, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu. Podobne prebehli aj v MĽR čistky, pri ktorých bolo v roku [[1939]] popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 buddhistických mníchov. Následný vnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Prebehla až zarážajúco nelogická kolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva a pokusy o rozvoj priemyslu. Temer symptomaticky možno povedať, že sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcich štruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia. Vzrástol podiel odlesnenej pôdy, čím bola podmienená jej následná degradácia a v konečnom dôsledku erózia. Dlhodobé dopady takéhoto pôsobenia vyplývajú z dlhej regeneračnej doby stepných  a lesostepných pôd a z nenapraviteľného porušenia vysokej úrodnosti stepných pôd pri  nedodržaní extenzívneho hospodárenia.

Hoci sa adaptácií sovietskeho modelu  rozvoja v Mongolsku dá mnoho vytknúť, prípadne s mnohými podniknutými krokmi nesúhlasiť, je nutné zvýrazniť skorú podporu mongolských elít, zastúpených najmä v osobe Jambyna Bothmonha, perestrojke a glasnosti – po mongolsky il tod – už v polovici osemdesiatych rokov.

=== Príchod demokracie ===
Do vlny revolúcií východného bloku sa krajina zapojila až v máji roku 1990 prostredníctvom demonštrácií, protestov a hladoviek. Prvé slobodné voľby sa v krajine konali v roku 1992. Na ťavách a koňoch zo stepí a z púšte Gobi cestovali voliči k voľbám do mongolského parlamentu – Veľkého churalu. Nová ústava bola prijatá v roku 1992. Dve najsilnejšie politické strany nesú názvy Mongolská ľudovo revolučná strana a Mongolská demokratická strana. V krajine sa spočiatku strany pokúšali uskutočňovať politiku radikálnych demokratických a trhových reforiem, na ktoré však spoločnosť reagovala nejednoznačne. Obdobie viacerých vlád bolo poznačené množstvom problémov. Okrem neutešenej sociálno-ekonomickej situácie bola verejnosť neustále konfrontovaná s rôznymi korupčnými aférami a hospodárskou kriminalitou vo vládnych štruktúrach, čo vyústilo v postupný odklon voličov od vládnej koalície.

== Súčasnosť ==
[[Súbor:Yurt-construction-3.JPG|náhľad|vpravo|Jurta je tradičné, prenosné, drevené obydlie, ktoré používajú kočovní Mongoli už po stáročia. Drevená konštrukcia je pokrytá vrstvami tkaniny a ovčou vlnou ako izoláciou.]]
Súčasné politické a ekonomické postavenie Mongolska je výsledkom súhry špecifických prírodných a spoločenských faktorov. Sú to najmä prírodné podmienky, geografická poloha nárazníkového štátu medzi dvoma ázijskými mocnosťami – Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou, a ich osobitý vplyv na dejiny Mongolska, ktoré umožňujú pochopiť tradičné kočovnícke a pastierske zameranie v minulosti ako aj východiskové pozície mongolského hospodárstva a jeho premeny po rozpade bipolárneho rozdelenia sveta.
V tomto období je hlavnými bodmi programu vlády je riešenie sociálnych problémov obyvateľstva, podpora malého a stredného podnikania, rozvoj vidieka, reorganizácia a modernizácia školstva. Do akej miery však môžu byť podobné snahy a pokusy úspešné zostáva otázkou ďalšieho vývoja dnešného Mongolska a zvládnutia nových ekonomických a spoločenských výziev.

== Obyvateľstvo ==
Obyvatelia krajiny sú z 95% Mongoli. Najväčšou menšinou v Mongolsku sú Kazachovia, ktorých podiel dosahuje 4,5% všetkého obyvateľstva. Ďalej sú v Mongolsku zastúpení Rusi, Číňania, Kórejci a mnoho iných národností. Mongoli nie sú etnicky úplne jednotný národ, na území ich vlastného štátu sú zastúpené národnostné skupiny Chalchovia (86%), Ojratovia a Burjati. Ich náboženstvom je prevažne budhizmus. Až do 20. rokov 20. storočia sa v krajine používalo vlastné písmo, dnes je však úradným písmom upravená cyrilika.

Značná časť mongolského obyvateľstva donedávna žila kočovným spôsobom života, o čom svedčí aj fakt, že v mongolskom jazyku existuje až 300 pomenovaní pre kone. Pokračujúca urbanizácia vedie k sústreďovaniu populácie v hlavnom meste Ulanbátare a niekoľkých oveľa menších mestách. Ulanbátar so svojou rozvíjajúcou sa civilizačnou štruktúrou priťahuje bývalých kočovných pastierov dobytka, ktorých stáda uhynuli v tvrdých zimách. V dôsledku toho vzniklo na okraji Ulanbátare niekoľko sídlisk pozostávajúcich z jurt. Úradným jazykom je mongolčina. Ďalším najpoužívanejším jazykom je ruština a čínština.

[[Súbor:Mongolia, administrative divisions - de - colored.svg|náhľad|Administratívne členenie Mongolska]]
== Štátne zriadenie a administratívne členenie ==
=== Štátne zriadenie ===
Oficiálny názov Mongolska je Mongol Uls. Krajina vznikla po zániku Čínskeho cisárstva v roku 1911. Od roku 1921 je známa pod názvom Mongolská ľudová republika a je parlamentnou republikou so systémom viacerých politických strán. Má jednokomorový parlament volený väčšinovým systémom v jednomandátových obvodoch. Zákonodarná moc v Mongolsku náleží Parlamentu či Ikh Huralu (mong.) a má 76 poslancov. Na čele vlády stojí ministerský predseda ktorým je v tomto období Norovyn Altankhuyag (od 2012). Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament. Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci je zborom, kolektívnym exekutívnym orgánom, ktorý reprezentuje predseda vlády. Zásadný ústavný vzťah vlády k parlamentu je vzťah ústavnej zodpovednosti.
Hlavou štátu je prezident volený raz za štyri roky v priamych voľbách. Prezident má obmedzené ústavné právomoci a funkciu môže zastávať len dve volebné obdobia. Prezidentské voľby prebiehajú v dvoch kolách. Každá parlamentná strana (sama alebo spoločne s inými) navrhuje svojho kandidáta. Občania Mongolska s aktívnym volebným právom (ktorí dosiahli vek 18 rokov) sa zúčastňujú prvého kola volieb priamym tajným hlasovaním. Veľký štátny chural považuje za zvoleného prezidenta kandidáta, ktorý získal väčšinu hlasov všetkých voličov v prvom kole prezidentských volieb. Ak ani jeden z kandidátov nezískal väčšinu, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. V prípade, že ani v druhom kole nezvíťazí žiadny z kandidátov, vyhlasujú sa nové voľby. Prezident môže byť znovu zvolený len raz. Odo dňa svojej prísahy je prezident uvoľnený zo všetkých svojich predchádzajúcich funkcií.
=== Administratívne členenie === 
Mongolsko sa administratívne delí na 21 [[Provincia (Mongolsko)|provincií]]. Provincie sa delia na niekoľko somonov, strediskových obcí s obchodom, benzínovou pumpou a školou. Najmenšou správnou jednotkou sú osamelé bagy, tvorené len niekoľkými drevenými chatkami. Na ploche {{km2|1564116}} žije v Mongolsku okolo 3,2 milióna obyvateľov, veľká časť z nich žije v odľahlých kočovníckych samotách ajloch.

== Ekonomika == 
[[Súbor:Oyu Tolgoi 23.JPG|náhľad|vľavo|Baňa na železnú rudu Oyu Tolgoi pri hraniciach s ČĽR. Po svojom dokončení v roku 2013 má vytvárať až tretinu mongolského HDP.]]
Mongolsko patrí podľa klasifikácie Svetovej banky medzi krajiny s nižšími strednými príjmami. Relatívne sťažená situácia vyplýva z vnútrozemskej polohy (na druhej strane strategická poloha v tesnej blízkosti s globálnymi hráčmi), rozsiahly je klientelizmus a rodinkárstvo. Nezanedbateľná je určité umelá závislosť na zahraničných dotáciách. Mongolsku doteraz nebol EÚ priznaný štatút krajiny s trhovou ekonomikou. Rast HDP Mongolska bol v r. 2011 s hodnotou 17,3% najvyšší na svete a dvojciferný rast pokračoval aj v r. 2012, kedy dosiahol 12,3%. Aj v roku 2012 rástol index priemyselnej produkcie. Oficiálna miera nezamestnanosti je oproti skutočnosti podhodnotená (v Mongolsku možno sledovať paradox, kedy je reálna nezamestnanosť vysoká, ale pracovná sila sa importuje), ale v r 2012 sledujeme pokles.&lt;ref&gt;Imf.org. &quot;Macroprudential Policies for a Resource Rich Economy The Case of Mongolia.&quot; 2013. Web. 12 May 2013. &lt;http://www.imf.org/external/pubs/cat/longres.aspx?sk=40261.0&gt;.&lt;/ref&gt;

Základ mongolského hospodárstva i priemyselného sektora leží primárne v ťažobnom odvetví, pretože pod povrchom zeme sa nachádza približne 70 druhov nerastov, významné sú vzácne prvky. Napríklad zásoby uhlia sa v Mongolsku odhadujú na 162 mld. t, pričom celosvetová spotreba sa pohybuje okolo 10 mld. ton. Odhaduje sa, že Mongolsko má po Číne druhé najväčšie svetové zásoby nerastných surovín. Meradlom 1:50 000 je však preskúmaná iba necelá tretina mongolského územia (90% v mierke 1:200 000). Pilierom v tomto smere je od r. 2011 ťažba uhlia, ktorá  prekonala ťažbu medi. Postavenie Mongolska je napr. oproti Číne rozdielne, pretože suroviny má, ale ich domáca spotreba je minimálna.
Vzhľadom na celosvetový dopyt po nerastných surovinách a veľkých zahraničných investíciách v Mongolsku, ktoré generujú ďalšie aktivity a rozvoj niektorých ďalších sektorov, predpokladajú medzinárodné inštitúcie Mongolsku veľký rozvoj. Makroekonomická stabilita, pokusy redukovať chudobu a vyrovnávanie rozdielov medzi vidiekom a mestami zostávajú proklamovanými prioritami mongolskej vlády, v r. 2011 sa po mnohých rokoch znížil počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby.

Mongolská vláda predpokladá ďalšie zvyšovanie podielu súkromného sektora na ekonomike. Proces privatizácie by mal prebehnúť v rôznych sektoroch (napr. niektoré elektrárne, bane, cementáreň, burza cenných papierov, telekomunikačný úrad), ale je možné predpokladať, že v mnohých si bude aj naďalej chcieť mongolský štát udržať majoritu. Mongolsko tiež vyjadruje záujem o jadrovú energiu, ale postavenie vlastnej jadrovej elektrárne nie je zatiaľ naplánované. Ako problematická do budúcna je vnímaná závislosť na jednom odvetví, teda ťažbe. Nová mongolská vláda má za cieľ diverzifikovať mongolskú ekonomiku a určiť perspektívne odvetvia, ktoré je potrebné ďalej podporovať a vytvoriť tak kvalitu celosvetovo známej značky. Patrí k ním: výroba kašmírových a vlnených produktov, spracovanie koží a kožušín, textilné odvetvie, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky a odvetvia cestovného ruchu.
Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, tu si vláda kladie za cieľ zastavenie poklesu poľnohospodárstva a migráciu vidieckych obyvateľov do hlavného mesta Ulanbátar, zlepšenie marketingu poľnohospodárskej produkcie, vypracovania politiky riešenie následkov prírodných katastrof, realizácii pozemkovej reformy, ochranu životného prostredia, zlepšenie vidieckej infraštruktúry a zabezpečenie primeraného využívanie prírodných zdrojov. Rovnako sa vyslovuje pre obmedzenie rizík spojených s pastierstvom diverzifikáciou poľnohospodárskej produkcie (najmä zavedením pestovania zemiakov a zeleniny) a na podporu spolupráce medzi pastiermi.

Úderom pre mongolskej hospodárstvo boli veľmi nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré Mongolsko zasiahli na prelome rokov 2009/10. Po relatívne suchom lete, ktoré zapríčinilo, že neboli vytvorené náležité zásoby krmiva pre hospodárske zvieratá, zasiahla Mongolsko krutá zima. Straty na zvieratách dosiahli približne 10 mil. Posledné  obdobie však bolo naopak veľmi priaznivé a všetky straty boli kompenzované a v r. 2012 činil počet cca 41 mil. kusov.
Životné prostredie predstavuje diskutovanú oblasť. Je nevyhnutné reagovať na celosvetové klimatické zmeny, iniciovať preventívne opatrenia proti odlesňovaniu, bojovať proti znečisteniu ovzdušia (hlavné mesto Ulanbátar je podľa oficiálnych štúdií má v niektorých ukazovateľoch bezkonkurenčne najhoršie ovzdušie celosvetovo), riešiť otázky odpadov. Opustených a narušených miest po ťažbe sa podľa národných štatistík v Mongolsku nachádza 560. V tejto oblasti však zatiaľ takmer nie sú výsledky.

===Štruktúra priemyslu===
Mongolská vláda stanovila rozvoj priemyselnej výroby orientovanej na export za prioritu. Problémom mongolského priemysle zostáva využívanie zastaraných technológií a zariadení, a s tým súvisiaca nízka produktivita. Celkovo je však priemyselná základňa veľmi malá. Väčšina priemyselnej produkcie vyplýva z ťažby a tomu zodpovedajú rozsiahle investície a dovoz.

====Ťažobný priemysel====
Uvedený sektor je pre mongolskej hospodárstva absolútne kľúčový, zabezpečuje cca 22% HDP, 67% priemyselnej produkcie a 90% z celkového mongolského exportu.&lt;ref&gt;Businessinfo.cz. &quot;Mongolsko | BusinessInfo.cz.&quot; 2013. Web. 8 May 2013. &lt;http://www.businessinfo.cz/cs/zahranicni-obchod-eu/teritorialni-informace-zeme/mongolsko.html&gt;.&lt;/ref&gt; Pokiaľ ide o ťažobný priemysel, vláda očakáva, že sa budú skúmať nové možnosti ťažby a že budú postavené nové závody, a to s pomocou zahraničných aj domácich investorov (ktorí však aktivity vzhľadom na nejasné prostredia obmedzujú). Na ťažbe nerastov a ich exportu je Mongolsko v podstate závislé. Zo strednodobého hľadiska je cieľom zvýšiť pridanú hodnotu v ťažobnom sektore. Treba konštatovať, že prevažná väčšina všetkých nerastov sa v Mongolsku ťaží povrchovo. Hodnotou vývozu v rokoch 2011 aj 2012 bolo najvýznamnejšie uhlie. Mongolsko sa dokonca stalo najväčším konkurentom Austrálie pri vývoze uhlia do Číny. Na význame však ďalej narastá napr. ťažba železnej rudy, zlata, uránu, molybdénu, ropy, volfrámu, fluoritu a zinku. Celkovo sa v Mongolsku nachádza 69 nerastov a ďalšie zeminy (vrátane vzácnych prvkov). Zlato sa ťaží povrchovo s pomerne nízkymi nákladmi.

====Spracovateľský priemysel====

Základ mongolského spracovateľského priemyselného sektora (tvoril v r 2012 23% z celkovej priemyselnej výroby) leží v potravinárstve, spracovanie produktov získaných zo živočíšnej výroby (vlna, koža) a v spracovaní nerastných surovín (obohacovanie meďnatej rudy). Spracovateľský priemysel vo vidieckych oblastiach je ale veľmi slabý, negatívny dopad mal najmä rozpad organizovaných reťazcov výkupní surovín. Vážnym problémom sú zastarané technológie a vybavenie, nedostatok kapitálu a finančných služieb na vidieku, vysoké dopravné náklady (spojené so slabo rozvinutou dopravnou infraštruktúrou), nedostatočné normy a štandardy bežné pre vyspelé krajiny a slabá dopravná obslužnosť od veľkých (susedných) trhov RF a ČĽR, ale aj ostatných trhov (napr. západná Európa). Svetovo preslávené sú mongolskej výrobky z kašmíru, ktoré však výrazne zdražujú.

===Poľnohospodárstvo===
V poľnohospodárskom sektore je zamestnaná viac ako tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva Mongolska a na HDP sa podieľa cca 13%. Asi 99 % poľnohospodárskej pôdy zaberajú lúky a pasienky, 1 % orná pôda.&lt;ref&gt;Univerzita Komenského
v Bratislave Mongolsko | https://dai.fmph.uniba.sk/. 2001. Web. 1 March 2001. &lt;https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvm/mongolsko.html&gt;.&lt;/ref&gt; Chov hospodárskych zvierat zohráva v mongolskej ekonomike kľúčovú úlohu a má zásadný význam pre zamestnanosť (a s tým spojenú sociálna oblasť) aj exportné príjmy. Pastierstva v Mongolsku zamestnáva podstatnú časť vidieckeho obyvateľstva (v r. 2012 cca 300 tis. Pastierov), ale ich počet z roka na rok klesá. Živočíšna výroba tvorí zhruba 70% celkovej produkcie sektora. Chov hospodárskych zvierat je extenzívny a produkcia je závislá na prírodných podmienkach, najmä na teplotách v zime. Adekvátne veterinárna asistencia je dostupná len malej časti chovateľov. V roku 2012 počet hospodárskych zvierat dosiahol podľa mongolských predbežných štatistík 40,9 mil. ks (17,5 mil kozy, 18,1 mil ovce, 2,6 mil dobytok, 2,3 mil kone, 305 tis. Tiav),

Ovčie, konské a hovädzie mäso sú hlavným zdrojom obživy obyvateľov vidieka i miest. Kozy sa chovajú najmä kvôli kozej srsti, ktorá je surovinou pre výrobu kašmíru, ktorý je jedným z hlavných vývozných artiklov. Vyváža sa tiež ovčia vlna a ďalej kože ovčie, kozie aj hovädzie. V Mongolsku existuje aj chov tiav na srsť a využívaná je aj srsť jakov.

Mäso a mlieko sa produkuje pre miestny trh. Mongolsko sa snaží o zvýšenie exportu mäsa, zatiaľ však výrobcovia nie sú schopní dodržať hygienické podmienky spracovania a špeciálne dopravu mäsa. Vývozu do krajín EÚ bránia prísne veterinárne zákony, ktoré nedovoľujú dovoz mäsa a koží z krajín, kde sa vyskytuje slintačka, mor a iné veterinárno nebezpečné choroby. Výskyt týchto chorôb možno vystopovať aspoň v niektorých oblastiach Mongolska takmer každoročne.

===Služby===

Najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasťou služieb je maloobchod a veľkoobchod, značný vývoj je badateľný v oblasti cestovného ruchu a verejného stravovania. Doprava, skladovanie, vzdelávanie, verejná administratíva, finančné služby, zdravotníctvo a sociálne služby a hotelierstvo sú ďalšími zložkami tohto sektoru, ktorý tvorí okolo 45% HDP.

V roku 2012 navštívilo Mongolsko cca 476 tis. turistov. Najviac turistov pricestovalo z ČĽR, RF, Kórejskej republiky, ďalšie miesta zaujímajú Japonsko, USA, SRN, Francúzsko a ďalšie krajiny. Mongolská vláda považuje cestovný ruch za jednu z priorít rozvoja ekonomiky a má cieľ prilákať milión turistov v roku 2015. V posledných rokoch predstavujú príjmy z cestovného ruchu významnú časť (cca 10%) HDP.&lt;ref&gt;Data.un.org. &quot;UNdata | country profile | Mongolia.&quot; 2013. Web. 12 May 2013. &lt;http://data.un.org/CountryProfile.aspx?crName=Mongolia#Economic&gt;.&lt;/ref&gt; Vzhľadom na zložité podmienky pre cestovateľov prevláda organizovaná turistika, väčšinou však cudzinci prichádzajú zo súkromných dôvodov.

== Infraštruktúra ==
Výstavba infraštruktúry vzhľadom na rozlohu a plánovaný rozvoj krajiny patrí medzi priority mongolskej vlády. Do oblasti rozvoja infraštruktúry smeruje nezanedbateľná časť zahraničnej rozvojovej pomoci a spolupráce. Napriek tomu je infraštruktúra stále slabinou mongolskej ekonomiky a niektoré firmy budujú pre nich nutné projekty samy. Najdôležitejšími oblasťami infraštruktúry vzhľadom na klimatické a geografické podmienky sú energetika a doprava.
[[Súbor:Zaisan Tolgoi.jpg|náhľad|Ulanbátar - hlavné a jediné veľké mesto Mongolska]]
=== Doprava ===
Značná rozloha krajiny a malá hustota obyvateľstva má za následok relatívny nedostatok dopravných infraštruktúr. Približne len pätina ciest je asfaltovaných (nachádzajú sa v okolí hlavného mesta a miest nad 10 000 obyvateľov). Množstvo cestných stavieb v súčasnosti iba prebieha alebo je v štádiu plánovania. Mongolská železničná sieť má dĺžku {{km|1815|m}} a takmer výlučne ide o železničné spojenie RF a ČĽR. Najdôležitejšia a najdlhšia trať je tzv. Transmongolská magistrála ({{km|1111|m}}), ktorá odbočuje z Transsibírskej magistrály v  meste Ulan-Ude a na mongolskom území vstupuje do mesta Suchbátar, vedie cez Ulanbátar až k hraniciam, kde prechádza na územie ČĽR. Existujúce mongolské železnice sú v zastaranom stave a ani po technickej stránke nezodpovedá súčasným potrebám na ich vybavenie i priepustnosť. 

Letecká doprava obstaráva najmä vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu osôb. V Ulanbátare je jediné medzinárodné letisko Chinggis Khaan v krajine a potom ďalších 19 vnútroštátnych letísk. Z hlavného mesta existuje pravidelné letecké spojenie do Moskvy, Irkutska, Berlína, Pekingu, Soule, Osaky, Tokia a Hongkongu. Rozširovanie leteckej dopravy sa javí ako úplne nevyhnutné, a to aj vo väzbe na rozvoj turizmu.
=== Energetika ===
Pokiaľ ide o zásobovanie elektrickou energiou a jej rozvodnú sieť, líšia sa zásadne situácia v centrálnom regióne a vo vzdialenejších vidieckych oblastiach. Rozvodná sieť je prepojená s RF a ČĽR. Približne 35% vyrobenej energie spotrebuje priemysel, komunálny sektor 14%, poľnohospodárstvo necelé 1%. Približne 20% dosahujú straty v procese prenosu a distribúcie el. energie a približne 20% tvorí spotreba samotných výrobcov el. energie. Vzhľadom na rozľahlosť krajiny a nízky stupeň osídlenia sú veľkým problémom náklady na prenos energie.

Prevažná väčšina elektrickej a tepelnej energie Mongolska (ako celku) sa vyrába v tepelných elektrárňach. Ako hlavný zdroj na výrobu elektrickej energie a tepla sa využíva uhlie. V malej miere sú využívané aj vodné zdroje. Plyn a ropa (mazut) sa na výrobu el. energie takmer nepoužíva. Mongolsko odhaduje svoje uhoľné zásoby na objem presahujúci 160 mld ton. Z toho zásoby uhlia využiteľné na výrobu el. energie predstavujú 13 mld ton. Celkový inštalovaný výkon všetkých existujúcich elektrární Mongolsku je necelých 940 MW, spotreba je o niečo nižšia (problematické sú však výkyvy, preto sa dováža približne 10% z Ruska). Na tepelné elektrárne pripadá 81%, na dieselagregátmi 8%, 3% na vodné elektrárne a 0,2% na slnečné a veterné zdroje. Mongolsko rozhodlo o postupnej privatizácii energetického sektora. Túto situáciu však komplikuje fakt, že ceny energií sú doteraz regulované a stratové. Od roku 2014 by ceny mali byť trhové.
Jadrová energetika v krajine nie je využívaná, a to aj napriek tomu, že na území Mongolska sa nachádzajú bohaté ložiská uránovej rudy. Podľa informácií z rôznych zdrojov sa zásoba uránu v Mongolsku pohybuje približne v rozmedzí od 100 000 do 1 až 3 mil ton. 
=== Telekomunikácie ===
V oblasti telekomunikácií rýchlo narastá počet mobilných telefónov, ktorý už prevýšil počet pevných liniek. Počet užívateľov mobilných telefónov na konci r. 2012 dosiahol 3,4 mil. (rast o 14% oproti predchádzajúcemu roku) a užívateľov káblovej televízie 231 tis. V hlavnom meste je dobré internetové spojenie. Do oblasti telekomunikácií smerujú zahraničné investície aj zahraničné rozvojová pomoc, predovšetkým z ČĽR, Kórejskej republiky a Japonska.
== Kultúra == 
Mongolská kultúra&lt;ref&gt;Mongolsko.sk. &quot;Mongolsko.&quot; 2013. Web. 8 May 2013. &lt;http://mongolsko.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130614002311/http://mongolsko.sk/ |date=2013-06-14 }}&gt;.&lt;/ref&gt; je silne ovplyvnená mongolským kočovným spôsobom života. Prvky svojej kultúry pridali aj susedné krajiny, Čína a Rusko. Významný vplyv mal tibetský budhizmus, a od 20. storočia prostredníctvom Ruska  aj európska kultúra. Poslední mongolskí nomádi, ktorí sa ešte stále živia chovom dobytka, rybolovom a chovom zveri, zistili, že ich kultúra predstavuje dôležitú hospodársku hodnotu.
Mongolskí pastieri Arati bývajú v tradičných jurtách, pália si svoju vlastnú vodku a nosia tradičné pestré kroje. Aj keď chudobní, sú mimoriadne pohostinní. Pozvať pocestného na jedlo je považované za samozrejmosť. Arati si vyvinuli tiež vlastnú formu spevu – tzv. hrdelný spev, pri ktorom sú schopní vytvoriť v hrdle dva hlasy zároveň. Svoje umenie odovzdávajú z generácie na generáciu.
=== Tradičné hodnoty Mongolov ===
Témy ktoré sú po stáročia uchovávané prostredníctvom ľudových piesni sú predovšetkým láska k rodičom, statočnosť, smútok po domove, túžba vrátiť sa na miesto narodenia. Kone vždy hrali dôležitú úlohu v každodennom živote Mongolov aj umení. Mongoli majú veľa bájnych hrdinov z dávnych čias.
Jurty sú súčasťou národnej identity. Džingischán je opisovaný ako vodca všetkých ľudí, ktorí žijú v stanoch. Ešte aj dnes žije veľa obyvateľov v tradičných jurtách, dokonca aj v hlavnom meste Ulanbátare.
=== Náboženstvo v Mongolsku ===
V 17. storočí sa tibetský budhizmus stal dominantným náboženstvom v Mongolsku. Tradičný šamanizmus, bol s výnimkou odľahlých oblastí vytlačený na okraj spoločnosti. Niektoré tradičné praktiky šamanizmu boli začlenené do budhistickej liturgie.
Tibetský budhizmus je rituálne náboženstvo s veľkým počtom božstiev. Toto inšpirovalo vznik náboženských objektov vrátane obrazov a sôch.
Po stalinských čistkách v roku 1930, boli budhizmus i šamanizmus prakticky zakázané. Od roku 1990 sa v Mongolsku snažia viaceré kresťanské cirkvi získať oporu. Asi 4% mongolského obyvateľstva tvoria moslimovia.

=== Festival Naadam ===
[[Súbor:Naadam Festival 2024 Opening Ceremony.jpg|náhľad|Festival Naadam v roku 2024]]

Každý rok sa kočovní pastieri schádzajú na tradičných národných slávnostiach Naadam, ktoré trvajú tri dni. Naadam je štátny sviatok, ktorý sa oslavuje každoročne počas letného slnovratu. Ide o tradičný festival konaný po celej krajine. Muži na nich súperia v troch športových disciplínach&lt;ref&gt;Mongolia. &quot;Naadam festival | Mongolian three manly games | Mongolia naadam festival | 11 June in Mongolia | Mongolia horse race | Mongolian national wrestling | Mongolia archery |.&quot; 2011. Web. 12 May 2013. &lt;http://www.mongoliatourism.org/mongolia-introduction/mongolia-public-holidays/naadam-festival-mongolian-three-manly-games.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305145431/http://mongoliatourism.org/mongolia-introduction/mongolia-public-holidays/naadam-festival-mongolian-three-manly-games.html |date=2016-03-05 }}&gt;.&lt;/ref&gt; – v zápasení, jazde na koni a v lukostreľbe. V zápasení sa stretáva 1024 zápasníkov, bez váhového obmedzenia, až kým elimináciou neostane jediný neporazený. V dostihoch je vybraných 1000 najlepších koní z celého Mongolska, ktoré pretekajú na trati dlhej 15 – {{km|30|m}} podľa veku koňa. V lukostreľbe musia muži trafiť 33 terčov na vzdialenosť 75 metrov. Ženy majú terče o 10 metrov bližšie. Každá súťaž dodržiava prastaré pravidlá a sprevádzajú ju tradičné rituály. Ženy súťažia len v lukostreľbe a jazde na koni.
Najväčší festival Naadam sa koná v hlavnom meste Ulanbátar počas štátneho sviatku od 11. do 13. júla na Národnom športovom štadióne. V roku 2010 bol Naadam zapísaný na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.&lt;ref&gt;UNESCO. &quot;UNESCO Culture Sector - Intangible Heritage - 2003 Convention :.&quot; 2010. Web. 15 May 2013. &lt;http://www.unesco.org/culture/ich/RL/00395&gt;.&lt;/ref&gt;

== Zaujímavosti ==
=== Mongolské púštne fosílie ===
Mongolská púšť Gobi je bohatým náleziskom skamenelín dinosaurov.&lt;ref&gt;Bilavčík, (C). &quot;WM magazín - Mongolské pouštní fosílie.&quot; 2009. Web. 15 May 2013. &lt;http://www.wmmagazin.cz/view.php?cisloclanku=2009050013 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020052143/http://wmmagazin.cz/view.php?cisloclanku=2009050013 |date=2012-10-20 }}&gt;.&lt;/ref&gt; Na celej ploche sú sústredené tisíce fosílií rôznych druhov pravekých zvierat. Princíp fosílii spočíva v tom, že zviera zahynulo a kleslo pod hladinu mora, jazera alebo rieky. Mäkké časti tela sa rozpadli a ostala len holá kostra. Do kostry začali prenikať minerálne látky, ktoré sa na kosti usadzovali a zabránili ďalšiemu rozpadu. Minerály, ktoré sa na kosti usadzovali celé stáročia v rôznych vrstvách spôsobili, že kosti akoby skameneli. Takéto kosti po ústupe mora nachádzame v púštiach, kde sa niekedy rozkladalo more alebo iných náleziskách. Dnes sú vedci schopní, pomocou počítačových simulácii, zistiť, čo zviera jedlo a ako žilo. Súčasná vláda si uvedomuje význam týchto kostrových nálezov pre krajinu a preto zvyšuje objem podpory na ich výskum a prezentovanie zahraničným turistom.&lt;ref&gt;Branigan, Tania. &quot;It's goodbye Lenin, hello dinosaur as fossils head to Mongolia museum.&quot; 2013. Web. 12 May 2013. &lt;http://www.guardian.co.uk/world/2013/jan/27/goodbye-lenin-dinosaur-mongolia-museum&gt;.&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
* MAGULA, A. a. i. 2001. ''[[Lexikón štátov a území sveta]]''. 1. vyd. Bratislava: MAPA Slovakia s.r.o. 2001, 279 s. ISBN 80-8067-023-4ä
* VETVIČKA, I. 2006. Mongolské kláštory vstávajú z popola. In: Ľudia a zem, roč. 55, 2006, č. 8, s. 24-29  ISSN 1336-8494

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Srba
| meno = Ondřej
| priezvisko2 = Schwarz
| meno2 = Michal
| titul = Dějiny Mongolska
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha; [Brno]
| vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Munipress
| rok = 2015
| isbn = 978-80-7422-331-0
| isbn2 = 978-80-210-7968-7
| edícia = Dějiny států
| zväzok edície = 
| počet strán = 464
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Mongolské príslovia|commonscat=Mongolia|wikt=Mongolsko|q_štítok=mongolské príslovia}}

== Externé odkazy ==
* [http://mongoliatourism.gov.mn/ Oficiálna stránka Mongolska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130429152037/http://mongoliatourism.gov.mn/ |date=2013-04-29 }} (anglicky)
* [http://www.blo-gros.info/cs/hlavni.php?id=mongolsko-mapy#thematic-maps-of-mongolia/ Tematické mapy Mongolska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130118082229/http://www.blo-gros.info/cs/hlavni.php?id=mongolsko-mapy#thematic-maps-of-mongolia/ |date=2013-01-18 }} (česky)
* [http://www.youtube.com/watch?v=QDYZvX53_yU/ Dokumentárny film - Mongolsko V tieni Džingischána] (slovensky)


{{Stredná Ázia}}
{{Východná Ázia}}
{{Ázia}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Mongolsko| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Stredná Ázia]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]</text>
      <sha1>nych6h93vhufvp14nf1wqzryb6ajjor</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diaľnica D1 (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4697</id>
    <revision>
      <id>8232511</id>
      <parentid>8209516</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:28:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Spider 001757</username>
        <id>142600</id>
      </contributor>
      <comment>revert úpravy číslo [[Špeciálne:Rozdiel/8196673|8196673]]</comment>
      <origin>8232511</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="146371" sha1="al1zlhiw5508vkqefamvj31tezk5hrt" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox diaľnica
 | KRAJINA = SK
 | TYP CESTY = D
 | ČÍSLO CESTY = 1
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571
 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg
 | VÝSTAVBA = 1972 – ''2031/2035''
 | ZAČIATOK TRASY = [[Bratislava]]
 | KONIEC TRASY = [[Záhor]]
 | CELKOVÁ DĹŽKA = 512
 | V PREVÁDZKE = 409,4
 | VO VÝSTAVBE = 14,9
 | V PLÁNE = 87,7
 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],&lt;br&gt;[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],&lt;br&gt;[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]]
 | ROZŠÍRENIA = 3 + 3: 36 km
4 + 4: 0,5 km
 | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke)
 | TUNELY = 9 (v prevádzke)
 | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg
 | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px
 | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
 | OBJEKTY = 
{{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa&lt;br&gt;Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}&lt;br&gt;smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Maďarsko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Česko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka &lt;small&gt;(vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne &lt;small&gt;(len vjazd smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D-E|4|58|75}}|FARBA=bez úhrady}}{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} &lt;small&gt;(len výjazd)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}}
{{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}}
{{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] &lt;small&gt;(Hričovské Podhradie)&lt;/small&gt; {{Cesta/SK-D-E|3|75}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(bez výjazdu smer Košice)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany 2]] {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Most ponad štrkovisko Bôr|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Krpeľany (Váh)|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Korbeľka 5868 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 3650 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|&lt;small&gt;Prechod na/z I/18&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová &lt;small&gt;(ČS smer Žilina v pláne)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} &lt;small&gt;(bez výjazdu smer Žilina)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok &lt;small&gt;(v zime uzavreté)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}}
{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|422|[[Nová polhora]] {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany&lt;br&gt;{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}&lt;br&gt;smer [[Užhorod]]/[[Čop (mesto)|Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|LEGENDA}}
}}

'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké – Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 sa začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín – Bidovce ''– hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava – Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava – Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča – Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava – Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS, a. s.]]  &lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

Výstavba diaľnice D1 sa začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom do roku 1999 formálne šlo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 sa začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov sa má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1, a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke, alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040.

Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] sa trasa diaľnice D1 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úsekov [[Ladce]] – [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh – [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. V roku 2025 sa otvoril úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, čo umožnilo plynulé prepojenie diaľnice až po [[Turany]].

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Turanmi a [[Prešov|Prešovom]] zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 14,9 kilometra a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. V súčasnosti prebieha výstavba v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] – [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dlhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku sa začala ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia na jar 2026. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] – [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom začiatku výstavby v roku 2027 a predpokladom dokončenia v roku 2034. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov-západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. 

Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5-kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a ktorý je súčasne aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín začiatku výstavby.

Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke osem; [[tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m)'', [[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] ''(2 244 m)''. Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] ''(3 600 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]].

V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2035.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad úsekov diaľnice D1 ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Poradie úseku
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do 
prevádzky
!Výjazdy a križovatky
|-
|1.
|Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most
|3,2
|2003
|2005
|1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa
2. Bratislava - Viedenská

3. Bratislava - Panónska
|-
|2.
|Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz
|3,0
|1977
|1983, ľavá polovica
1985, pravá polovica
|4. Bratislava - Ovsište
5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I)
|-
|3.
|Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová
|2,6
|1984
|1990
|6. Bratislava - Mierová
|-
|4.
|Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta
|5,5
|1999
|2002
|7. Bratislava - Galvaniho
8. Bratislava - Letisko

9. Bratislava - Zlaté piesky
|-
|5.
|Bratislava, Senecká cesta - Senec
|13,0
|1972
|1975
|10. Bratislava - Vajnory
12. Triblavina

13. Senec
|-
|5.
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - I.etapa (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)
|3,6 

|2022

|2026

|10. Bratislava - Vajnory, prestavba
11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]

12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20211029123616/https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum archivácie=2021-10-29}}&lt;/ref&gt;

|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|5. 
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - II.etapa (Úsek Triblavina - Senec, východ)
|10,5
|2027
|2030
|13. Senec, prestavba
|-
|6.
|Senec - Trnava
|23,1
|1975
|1978
|14. Senec - východ (Blatné)
15. Voderady

16. Dočasná križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava (presmerovanie R1 v smere do Bratislavy)
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|6.
|Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1
|19,9
|2027
|2032
|14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017
15. Voderady, prestavba

16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba (degradácia na cestu prvej triedy 62)
|-
|7.
|Trnava - Hlohovec
|15,9
|1978
|1982
|17. Hlohovec
|-
|8.
|Hlohovec - Piešťany
|17,7
|1980
|1985
|18. Červeník
19. Piešťany
|-
|9.
|Piešťany - Horná Streda
|8,1
|1984
|1988
|20. Horná Streda
|-
|10.
|Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom
|14,4
|1997
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|21. Lúka
|-
|11.
|Nové Mesto nad Váhom - Chocholná
|13,1
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|22. Nové Mesto nad Váhom
|-
|12.
|Chocholná - Skala
|10,3
|1991
|1996
|23. Trenčín - juh (Chocholná)
24. Trenčín - západ

25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice
|-
|13.
|Skala - Nemšová
|7,6
|1994
|1996
|26. Dubnica nad Váhom
|-
|14.
|Nemšová - Ladce
|15,5
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|27. Ilava
28. Ladce
|-
|15.
|Ladce - Sverepec
|11,3
|1998
|2004, úsek Ladce - Beluša
2005, zbytok úseku
|29. Beluša (Púchov)
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]
|-
|16.
|Sverepec - Vrtižer
|9,8
|2007, II.úsek
2008, I. úsek
|2010, I. úsek
2010, II. úsek
|30. Považská Bystrica - juh
31. Považská Bystrica - centrum
|-
|17.
|Vrtižer - Hričovské Podhradie
|12,9
|1998
|2007
|32. Považská Bystrica - sever
33. Bytča
|- 
|18.
|Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka
|11,3
|2014
|2021

|34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina
|-
|19.
|Lietavská Lúčka - Dubná Skala
|13,5
|2014
|2025
|35. Lietavská Lúčka
|-
|20.
|Dubná Skala - Turany
|13,5 + 3,3 privádzač
|2011
|2015
|36. Dubná Skala
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]

37. Martin

38. Turany 2
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|21.
|Turany - Hubová
|13,5
|2027
|2033
|
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|22.
|Hubová - Ivachnová
|14,9
|2013
|2026
|39. Hubová
40. Likavka
|-
|23.
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|15
|1973
|1977
|41. Ivachnová,
Križovatka,

D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] (plánované)
|-
|24.
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján
|6,4
|1972
|1976
|42. Liptovský Mikuláš
43. Liptovský Ján
|-
|25.
|Liptovský Ján - Liptovský Hrádok
|5,1
|1975
|1983
|44. Liptovský Hrádok
|-
|26.
|Liptovský Hrádok - Hybe
|8,2
|1983, ľavá polovica
1987, pravá polovica
|1986, ľavá polovica
1990, pravá polovica
|45. Hybe
|-
|27.
|Hybe - Važec
|10,4
|1996
|1998, pravá polovica
2000, ľavá polovica
|46. Východná
47. Važec
|-
|28.
|Važec - Mengusovce
|12
|1998
|2007, ľavá polovica
2008, pravá polovica
|48. Štrba
49. Mengusovce
|-
|29.
|Mengusovce - Jánovce
|26,4
|2005, II.úsek
2005, III. úsek - ľavá polovica

2006, I.úsek

2007, III. úsek - pravá polovica
|2008, II. úsek
2008, III. úsek - ľavá polovica

2009, I. úsek

2009, III. úsek - pravá polovica
|50. Poprad - západ
51. Vysoké Tatry

52. Poprad - východ

53. Jánovce
|-
|30.
|Jánovce - Jablonov
|19,2
|2011, I. úsek
2012, II. úsek
|2015, I. úsek
2015, II. úsek
|54. Levoča
|-
|31.
|Jablonov - Studenec
|4,7
|2009, pravá polovica
2010, ľavá polovica
|2010, pravá polovica
2012, ľavá polovica
|55. Jablonov
|-
|32.
|Studenec - Beharovce
|3,4
|2009
|2010
|Úsek bez výjazdov
|-
|33.
|Beharovce - Fričovce
|13,7
|1996, Široké obchvat
1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

1997, Beharovce obchvat, pravá polovica

1997, Fričovce obchvat
|2001, Široké obchvat
2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

2003, Beharovce obchvat, pravá polovica

2003, Fričovce obchvat
|56. Behárovce
57. Široké

58. Fričovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|33.
|Beharovce obchvat, ľavá polovica
Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra
|7,6
|2030
|2034
|Úsek bez výjazdov
|-
|34.
|Fričovce - Svinia
|10,9
|2011
|2015
|Úsek bez výjazdov
|-
|35.
|Svinia - Prešov, západ
|6,8
|2005
|2010
|59. Svinia
60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ
|- 
|36.
|Prešov, Západ - Prešov, juh
|7,8
|2017
|2021
| Úsek bez výjazdov
|-
|37.
|Prešov, juh - Ličartovce
|10,6
|1978
|1982
|61. Prešov - juh
62. Lemešany
|-
|38.
|Ličartovce - Budimír
|9,1
|1983
|1988
|63. Nová Polhora
64. Košice - sever
|-
|39.
|Budimír - Bidovce
|14,4
|2016
|2019
|65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]],R4 Rozhanovce
66. Bidovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|40.
|Bidovce - Dargov
|12,6
|2030
|2040?
|  67. Dargov
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|41.
|Dargov - Pozdišovce
|18,2
|2030
|2040?
|68. Hriadky
69. Pozdišovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|42.
|Pozdišovce - Michalovce
|12,1
|2030
|2040?
|70. Michalovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|43.
|Michalovce - Sobrance
|15,8
|2030
|2040?
|71. Sobrance
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|44.
|Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina
|15,5
|2030
|2040?
|72. Záhor
|}

== Priebeh výstavby diaľnice D1 ==
''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]''

== Budúcnosť výstavby ==
'''&lt;big&gt;Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, I.etapa (úsek Bratislava,Vajnory - Triblavina), vo výstavbe&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|-
|Dĺžka úseku
|3,6 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|127 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX S.A.
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|133 021 077 EUR
|-
|Stavebný dozor
|NDS a.s.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|December 2025
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo
verejnom obstarávania
|2. najnižšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|85 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Komentár:
Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je nutná, aby mohla v tomto mieste vyrásť križovatka oboch diaľnic. Bez funkčnej križovatky diaľnic D1 a D4 zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Žiaľ, križovatka D1 a D4 až trestuhodne mešká. Tento problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a vtedajší minister dopravy Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do PPP projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia, vyňať križovatku D1 a D4 z projektu výstavby D4 a nechať výstavbu križovatky na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením zdvíhania nivelety a rozšírenia D1. Tým sa o mnoho rokov odsunul termín, kedy bude D4 prístupná z diaľnice D1 pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto najmenej do konca roku 2025, teda celých 5 rokov po otvorení diaľnice D4.
NDS vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty. Ponuky predložili štyria uchádzači, spoločnosť Doprastav, a. s., navrhla pôvodne najnižšiu cenu 85 mil. eur bez DPH, ale zo súťaže ju vylúčili.
Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie na 3+3 jazdné pruhy budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 km a celkovo ich bude osemnásť. Súčasťou stavby je aj zmienená križovatka D1 a D4. Počas prestavby diaľnice D1 bude doprava dočasne vedená po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce) a tieto budú sprístupnené motoristom skôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach|url=https://doprava.ineko.sk/mapa/cesty|vydavateľ=doprava.ineko.sk|dátum prístupu=2023-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preverujú postup diaľničiarov v súvislosti s tendrom na rozšírenie diaľnice D1 a výstavby kľúčovej križovatky pri Bratislave - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/uvo-preveri-tender-na-dostavbu-dialnice-d1-a-klucovu-krizovatku-pri-bratislave-jeden-z-uchadzacov-podal-namietku/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozšírenie D1 Bratislava - Triblavina sa začína, diaľničiari podpísali zmluvu a pôjde o výstavbu počas živej prevádzky - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/stavba-rozsirenia-d1-bratislava-triblavina-sa-zacina-pojde-o-vystavbu-pocas-zivej-prevadzky/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS podpísala zmluvu na rozšírenie diaľnice D1|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/11/nds-podpisala-zmluvu-na-rozsirenie-dialnice-d1/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-11-29|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}

=== Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, II. etapa (úsek Triblavina - Senec) v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|10,5 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|-
|
|
|
|
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX
S.A
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
|STAVEBNÝ DOZOR
|NDS a.s
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Prestavba tohto úseku D1 od križovatky Triblavina až po Senec je potrebná, napriek tomu ale mešká. Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj, pričom boli prekonané všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo má za následok zvýšené požiadavky na kapacitu komunikácií. Úsek diaľnice D1 Bratislava – Senec bol uvedený do prevádzky v roku 1975. Výsledkom rýchleho rozvoja rastu automobilizácie je naplnenie kapacity týchto úsekov diaľnice 32 rokov po jej uvedení do prevádzky. Napriek deklarovaným termínom, je prakticky isté, že tieto nebudú dodržané a skutočný začiatok výstavby sa odsúva až na koniec tohto desaťročia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 8-pruh – Amberg Engineering Slovakia, s.r.o.|url=https://amberg.sk/referencie-single/dialnica-d1-bratislava-senec-rozsirenie-na-8-pruh/|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;
|}

'''&lt;big&gt;Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|19,9 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2025/26
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2030
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upustila od výstavby kolektorov až po dlhodobom presadzovaní riešenia, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a finančne neudržateľné. V dôsledku toho došlo k výrazným časovým a finančným stratám počas prípravy projektu.

O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez &quot;kolektorov&quot;, a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS.

&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úsek Turany - Hubová, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|13,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2026
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2033
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. V auguste 2024 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na tento úsek. V októbri 2025 sa začalo územné konanie pre výstavbu úseku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}
=== Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|- 
|Dĺžka úseku
|14,9 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2013
|Stavebné náklady spolu bez DPH 

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|327 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s.
|Zmluvný koniec výstavby
|&lt;s&gt;06/2018 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;06/2022 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2023&lt;/s&gt; &lt;s&gt;/&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2024&lt;/s&gt; / 12/2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH 
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|289 miliónov EUR plus navýšenie o 50%
|-
|Stavebný dozor
|AECOM Polska sp. z.o.o.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|Jeseň 2026
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo 
verejnom obstarávania
|4. najdrahšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|207 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |'''Komentár:Zhrnutie'''

Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, kde došlo po zahájení výstavby k rozsiahlej zmene projektu a významnej zmeny trasovania časti úseku. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou týchto zmien sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je úplne nepochopiteľná, zvlášť ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela následne odložila nutnosť postaviť západný portál. Obe tunelové rúry boli prerazené postupne v priebehu novembra až decembra 2022. Slávnostné prerazenie tunela za účasti médií bolo zrealizované 15.11.2022. Severná rúra bola ale fakticky prerazná už 6.11.2022, južná v priebehu decembra 2022. Ani predpoklad sprejazdnenia úseku v decembri 2024 sa nepodarí naplniť. Podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 je termín dokončenia odsunutý o celý rok, až na december 2025. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.                                 

'''Priebeh stavby'''                                 

Po vyrazení necelých 150 metrov dlžky tunela z východného portálu bolo razenie zastavené vo februári 2015 zastavené. Dôvodom zastavenia výstavby bol prúdový zosuv lokalizovaný západne od pôodného konca tunela, ktorý sa šmýkal do údolia Váhu. V tejto časti mala diaľnica pôvodne viesť po priľahlom svahu. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Po rozbehnutí výstavby sa však v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií. Následne zrealizovaným doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni až 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií. V dôsledku týchto zístení bolo v roku 2015 rozhodnuté o zmene trasy diaľnice čím však NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Hľadanie novej trasy, jej naprojektovanie a získanie územného a stavebného povolenia trvalo takmer šesť rokov. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia, v posledonom revidovanom termíne do februára 2019.                                  

Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023.  Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018.                                 

'''Kolaps financovania'''                                 

Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovensku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. NDS sa následne so zhotoviteľom dohodla na určení novej ceny diela do konca roku 2022, čím sa realizácia prác odblokovala.                                  

'''Stavebný dozor'''                                  

Okrem problémov so samotnou výstavbou úseku existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri.   

'''Odkazy'''

Odkazy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy|url=https://e.dennikn.sk/3583292/tunel-visnove-a-obchvat-ruzomberka-by-mohli-byt-hotove-naraz-v-roku-2025-hovori-minister-dopravy/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-09-22|dátum prístupu=2023-09-24|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}&lt;/ref&gt;:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Prerazili tretí najdlhší tunel na Slovensku Čebrať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&amp;art_predmet=hubov%C3%A1&amp;art_ico=&amp;art_suma_spolu_od=&amp;art_suma_spolu_do=&amp;art_datum_zverejnene_od=&amp;art_datum_zverejnene_do=&amp;art_rezort=0&amp;art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&amp;nazov=&amp;art_ico1=&amp;ID=2171273&amp;odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&amp;frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/ | dátum vydania = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = Pravda.sk | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál diaľnic a rýchlostných ciest | url = http://cesty.ineko.sk/mapa | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}
=== Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|7,3 km
|začiatok verejného obstarávania
|03/10/2023
|-
|Zhotoviteľ
|Tarosi c. c. s.r.o
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2034
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úsekov v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|Bidovce - Dargov, 12,6 km
Dargov - Pozdišovce, 18,2 km

Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km

Michalovce - Sobrance, 15,8 km

Sobrance - Záhor, 15,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2027 - 2031
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2031 - 2035
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

== Úseky diaľnice ==
&lt;big&gt;'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''&lt;/big&gt;

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039
  | dátum vydania = 11.4.2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&amp;id=76110&amp;p1=51337
  | dátum vydania = 1.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Mesto Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]].

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''&lt;/big&gt;

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''&lt;/big&gt;

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''&lt;/big&gt;

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml
  | dátum vydania = 2.11.1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.03.2010
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''&lt;/big&gt;    

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 19. hodinou večer.    

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190204231609/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|dátum archivácie=2019-02-04}}&lt;/ref&gt;Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.&lt;ref name=&quot;dennikn-je-to-neospravedlnitelne&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}&lt;/ref&gt;   

&lt;big&gt;'''Senec - Trnava'''&lt;/big&gt;  

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. 

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

&lt;big&gt;'''Trnava - Hlohovec'''&lt;/big&gt; 

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

&lt;big&gt;'''Hlohovec - Piešťany'''&lt;/big&gt; 

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu  Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]].

&lt;big&gt;'''Piešťany - Horná Streda'''&lt;/big&gt; 

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

&lt;big&gt;'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''&lt;/big&gt; 

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

&lt;big&gt;'''Chocholná - Nemšová'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

&lt;big&gt;'''Nemšová - Ladce'''&lt;/big&gt;  

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. 

&lt;big&gt;'''Ladce - Sverepec'''&lt;/big&gt;  

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. 

&lt;big&gt;'''Sverepec - Vrtižer'''&lt;/big&gt; 
[[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]].

&lt;big&gt;'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]].

'''&lt;big&gt;Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka&lt;/big&gt;'''

Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. 

Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]].        

Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}&lt;/ref&gt; 

Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2019-01-22 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Višňové]]. V roku 2012 vyhralo konzorcium spoločností [[Skanska]] a Strabag tender na výstavbu tohto úseku, avšak po zmene vlády sa objavili komplikácie vo výberovom procese, ktoré spôsobili, že víťaz bol vybraný až v júli 2014. Víťazným konzorciom sa stalo združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., ktoré malo pochybnú povesť a skúsenosti. S razením sa oficiálne a slávnostne začalo [[9. jún|9. júna]] [[2015]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NDS | url = http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | vydavateľ = ndsas.sk | dátum prístupu = 2025-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150612013749/http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | dátum archivácie = 2015-06-12 }}&lt;/ref&gt; V januári 2019 [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstvo dopravy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť]] (NDS) oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., nie je schopné dokončiť výstavbu. V februári 2021 bola podpísaná zmluva na dokončenie tunela so spoločnosťou Skanska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D1 s tunelom Višňové: Máme regulárneho víťaza | url = https://www.visnovebude.sk/mame-regularneho-vitaza/ | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = vladis.juras}}&lt;/ref&gt;  Vzhľadom na slabú kvalitu stavebných prác pôvodného dodávateľa sa muselo v tuneli opraviť množstvo závad, ako trhliny, povrchové chyby a presvitajúca výstuž, čo viedlo k ďalšiemu oddialeniu dokončenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziad/597381-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum prístupu = 2025-09-22 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Po vykonaní opráv práce pokračovali podľa stanoveného harmonogramu. Úsek bol motoristom odovzdaný do užívania 22. decembra 2025.

&lt;big&gt;'''Dubná Skala - Turany'''&lt;/big&gt; 

Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin.  Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP)
  | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 19.09.2009
  | vydavateľ = Dopravoprojekt
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.&lt;ref name=&quot;dskalaturanyukoncenie2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151114094017/http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum archivácie = 2015-11-14 }}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí.

&lt;big&gt;'''Turany - Hubová'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Korbeľka]] a [[tunel Havran]]. V roku [[2002]] posúdilo [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]] ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice takzvaným tunelovým variantom. [[Národná diaľničná spoločnosť]] však toto odporúčanie ignorovala a presadila povrchový variant, ktorý  prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy [[Natura 2000]] a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. [[Európska investičná banka]] pre nedoriešené ekologické otázky rozhodla Slovensku stopnúť úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo celé jeho financovanie.&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európska investičná banka stopla úver na D1 Turany - Hubová | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/87175/Europska-investicna-banka-stopla-uver-na-D-Turany-Hubova | dátum vydania = 2009-12-22 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = oPeniazoch.sk}}&lt;/ref&gt;  Koncom roku 2018 NDS objednala nový projekt diaľnice a tunela Korbeľka a Havran. V auguste 2025 sa vyhlásila súťaž na výstavbu tohto úseku. Jeho výstavba bude trvať 7 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štartuje najväčší diaľničný tender v histórii na posledný kúsok severnej D1 | url = https://e.dennikn.sk/4142269/startuje-najvacsi-dialnicny-tender-v-historii-na-posledny-kusok-severnej-d1/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2025-10-30 | jazyk = sk-SK | meno = Daniela | priezvisko = Krajanová}}&lt;/ref&gt; To znamená, že Bratislava a Košice diaľnicou nebudú prepojené ani do roku 2032.

&lt;big&gt;'''Hubová - Ivachnová'''&lt;/big&gt; 

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v [[Tunel Čebrať|tuneli Čebrať]] z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bol možný až po získaní stavebného povolenia. Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 boli v tunelových rúrach dokončené práce na sekundárnych osteniach&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;  a v októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; S otvorením úseku sa rátalo v decembri 2025 spoločne s úsekom Lietavska Lúčka - Dubná Skala ale na úseku došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

&lt;big&gt;'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]]
Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre
  | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125195227/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum archivácie = 2010-11-25
  }}&lt;/ref&gt;. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

&lt;big&gt;'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''&lt;/big&gt;  

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''&lt;/big&gt; 

Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Viadukt Podtureň
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Liptovský Hrádok - Hybe'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Most „Dovalovec“
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Hybe - Važec'''&lt;/big&gt; 

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml
  | dátum vydania = 16.11.2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dálnice D1, Slovensko
  | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum vydania = 18.01.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz
  | miesto = 
  | jazyk = český
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090228011129/http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum archivácie = 2009-02-28
  }}&lt;/ref&gt;. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Važec - Mengusovce'''&lt;/big&gt; 
[[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]]
Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum vydania = 28.08.2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20040113103600/http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum archivácie = 2004-01-13
  }}&lt;/ref&gt;. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml
  | dátum vydania = 11.12.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01
  | dátum vydania = 14.09.2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Mengusovce - Jánovce'''&lt;/big&gt;  

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. 

&lt;big&gt;'''Jánovce - Jablonov'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.&lt;ref name=&quot;padmostapravda1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;padmostapravda2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní| url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019183414/http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum archivácie = 2013-10-19}}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].&lt;ref name=&quot;prilevoci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Jablonov - Studenec'''&lt;/big&gt; 

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&amp;prm1=1&amp;prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko  = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot; /&gt;

&lt;big&gt;'''Studenec - Beharovce'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Beharovce - Fričovce'''&lt;/big&gt; 

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

&lt;big&gt;'''Fričovce - Svinia'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]].

&lt;big&gt;'''Svinia - Prešov, Západ'''&lt;/big&gt; 

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

&lt;big&gt;'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.&lt;ref&gt;http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685&lt;/ref&gt;  Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.  Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190212011310/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|dátum archivácie=2019-02-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Prešov, Juh - Budimír'''&lt;/big&gt;  

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Budimír - Bidovce'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum prístupu=2016-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160827142521/http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum archivácie=2016-08-27 }}&lt;/ref&gt;, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019.

&lt;big&gt;'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''&lt;/big&gt; 

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030  je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Hustota dopravy ==
Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+
!Úsek
!Hustota dopravy
|-
|Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište
|53 941
|-
|Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}})
|93 344
|-
|Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov
|82 959
|-
|Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka
|90 601
|-
|Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko
|67 576
|-
|Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky
|72 497
|-
|Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory
|60 146
|-
|Bratislava-Vajnory - Senec
|62 652
|-
|Senec - Voderady
|54 519
|-
|Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}}
|42 774
|-
|Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec
|26 634
|-
|Hlohovec - Piešťany
|25 483
|-
|Piešťany - Horná Streda
|25 295
|-
|Horná Streda - Lúka
|24 755
|-
|Lúka - Rakoľuby
|28 168
|-
|Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}})
|24 308
|-
|Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová
|26 971
|-
|Nemšová - Ilava
|26 210
|-
|Ilava - Ladce
|22 801
|-
|Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}}
|24 260
|-
|Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh
|21 866
|-
|Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum
|21 274
|-
|Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever
|23 121
|-
|Považská Bystrica-sever - Bytča
|22 379
|-
|Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}}
|23 956
|-
|Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}}
|10 482
|-
|Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany
|11 047
|-
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|16 904
|-
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok
|14 065
|-
|Liptovský Hrádok - Hybe
|13 133
|-
|Hybe - Východná
|14 012
|-
|Východná - Važec
|14 840
|-
|Važec - Štrba
|13 667
|-
|Štrba - Mengusovce
|14 837
|-
|Mengusovce - Poprád-západ
|14 756
|-
|Poprad-západ - Vysoké Tatry
|13 171
|-
|Vysoké Tatry - Poprad-východ
|13 444
|-
|Poprad-východ - Spišský Štvrtok
|12 027
|-
|Spišský Štvrtok - Levoča
|10 588
|-
|Levoča - Spišské Podhradie
|10 401
|-
|Spišské Podhradie - Beharovce
|9 629
|-
|Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}}
|10 359
|-
|Široké - Fričovce
|11 344
|-
|Fričovce - Svinia
|11 512
|-
|Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}})
|12 229
|-
|Prešov-juh - Lemešany
|16 440
|-
|Lemešany - Budimír
|16 560
|}

== Tunely ==
Na diaľnici D1 je celkovo dvanásť tunelov, z ktorých osem je v prevádzke. Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať, ktorého otvorenie sa plánuje na rok 2026. Medzi plánované tunely patria tunel Korbeľka a tunel Havran. Tunel Dargov sa v budúcnosti nemusí postaviť z dôvodu štúdií, ktoré našli efektívnejšiu trasu bez tunela.

Zoznam tunelov pri pohybe zo západu na východ:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Tunel
!Dĺžka (m)
!Poznámky
!Najvyššia dovolená rýchlosť
!Hustota dopravy/deň
![[Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí|Kategória ADR]] 
|-
|[[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]]
|2275
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Žilina|Žilina]]
|651
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Višňové|Višňové]]
|7500
|Otvorený 22. decembra 2025
|100 km/h 
|20000 (2026)
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Korbeľka|Korbeľka]]
|5859
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Havran|Havran]]
|2702
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;#ffffbb&quot;
|[[Tunel Čebrať|Čebrať]]
|2080
|Vo výstavbe od roku 2014, plánované otvorenie v 2026 
|100 km/h
|N/A
|—
|-
|[[Tunel Lučivná|Lučivná]]
|250
|Otvorený 11. decembra 2007
|130 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Bôrik|Bôrik]]
|999
|Otvorený 8. decembra 2009
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Šibenik|Šibenik]]
|600
|Otvorený 30. novembra 2015
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;#c1ffc1&quot;
|[[Tunel Branisko|Branisko]]
|4975
|Otvorený 19. júna 2003 v polovičnom profile
|80 km/h
|17500 (2025)
|E
|-
|[[Tunel Prešov|Prešov]]
|2244
|Otvorený 28. októbra 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Dargov|Dargov]]
|1050
|?
|—
|N/A
|—
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{Legend|#FFC3CE|Plánovaný}}{{Legend|#ffffbb|Vo výstavbe}}{{Legend|#c1ffc1|Otvorený v polovičnom profile}}
|}

== Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami ==
{| class=&quot;wikitable&quot;

! colspan=&quot;5&quot; | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 
|-
| [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || vo výstavbe
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave
|-
| [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || v prevádzke 
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke

|-
|}

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]]
Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg|[[Viadukt Podtureň]]
Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010
Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]]
Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci
Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov
Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]]
Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]
Súbor:4 lane dual carriageway on the D1.png|Štvorprúdová D1 na 17. kilometri
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==

* [[Zoznam diaľnic na Slovensku]]
* [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]]
*[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}
* [https://www.motorways-exits.com/europe/sk/d1.html Diaľnica D1]
* [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101219022751/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 |date=2010-12-19 }}

{{Diaľnica D1}}
{{Cestná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]]
[[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Senec]]
[[Kategória:Doprava v Senci]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trnava]]
[[Kategória:Doprava v Trnave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Doprava v Piešťanoch]]
[[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]]
[[Kategória:Doprava v Trenčíne]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ilava]]
[[Kategória:Doprava v okrese Púchov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]]
[[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]]
[[Kategória:Doprava v okrese Bytča]]
[[Kategória:Doprava v Bytči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Žilina]]
[[Kategória:Doprava v Žiline]]
[[Kategória:Doprava v okrese Martin]]
[[Kategória:Doprava vo Vrútkach]]
[[Kategória:Doprava v Martine]]
[[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]]
[[Kategória:Doprava v okrese Poprad]]
[[Kategória:Doprava v Poprade]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prešov]]
[[Kategória:Doprava v Prešove]]
[[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]]
[[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]]</text>
      <sha1>al1zlhiw5508vkqefamvj31tezk5hrt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čadca (okres)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4777</id>
    <revision>
      <id>8232713</id>
      <parentid>8037459</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:12:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>autoritné údaje</comment>
      <origin>8232713</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13702" sha1="pc5klglzahl6lldz4dopg3w5ik02twk" xml:space="preserve">{{Infobox slovenský okres
| kód = 502
| predvoľba = 041
| počet miest = 3
| počet obcí = 20
}}

{{Úvod Slovenský okres|502}} 

== Dejiny ==

=== Do roku 1922 ===
Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou [[Trenčianska župa|Trenčianskej župy]]. Z pohľadu [[slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] patrilo spočiatku územie do ''horného okresu'', neskôr do ''tretieho horného okresu'' a od prvej polovice 19. storočia do ''Žilinského okresu''. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.&lt;ref name=&quot;upvs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okres Čadca - ÚPVS|url=https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_e74d85a6-fa36-4ee8-8fd1-0c4d98bfa509|dátum prístupu=2021-05-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kysucesk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach|url=https://www.kysuce.sk/cl/45/uzemnospravne-rozdelenie-kysuc-statna-a-verejna-sprava-na-kysuciach.html|dátum prístupu=2021-05-24}}&lt;/ref&gt;

=== Roky 1923 – 1960 ===
Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce [[Dlhá nad Kysucou]] a ani juhovýchod územia (okolie [[Krásno nad Kysucou|Krásna nad Kysucou]] a obce [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]]). Územie sa stalo najskôr súčasťou [[Považská župa|Považskej župy]], po zániku župného usporiadania a prechode na [[krajinské zriadenie]] v roku 1928 súčasťou [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]] a po obnovení žúp v roku 1940 [[Trenčianska župa (prvá slovenská republika)|Trenčianskej župy]]. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.

V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce [[Dlhé Pole]]) a [[Turkov|Turkova]], oboje sa stalo súčasťou [[Turzovka|Turzovky]], obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou [[Žilinský kraj (1948 – 1960)|Žilinského kraja]].&lt;ref name=&quot;upvs&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;kysucesk&quot;/&gt;

=== Po roku 1960 ===
Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený [[Kysucké Nové Mesto (okres)|okres Kysucké Nové Mesto]] a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z [[Žilina (okres)|okresu Žilina]] presunula obec [[Riečnica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okres Žilina - ÚPVS|url=https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_2e22d86d-60b5-4dd0-ae0e-f858a5c2f2ec|dátum prístupu=2021-05-24}}&lt;/ref&gt; Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého [[Stredoslovenský kraj|Stredoslovenského kraja]], kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990. 

Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]] a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce [[Dunajov]], [[Zborov nad Bystricou]], [[Klubina]], [[Stará Bystrica]], [[Radôstka]] a [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] zostali súčasťou okresu Čadca. 

== Poloha ==
Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu [[Kysuce]]. Na severozápade susedí s [[Česko]]m ([[okres Vsetín]] a [[okres Frýdek-Místek]]), na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[powiat cieszyński]] a [[powiat żywiecki]]), na východe s [[Námestovo (okres)|okresom Námestovo]], na juhovýchode s [[Dolný Kubín (okres)|okresom Dolný Kubín]], na juhu s okresmi [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]] a na juhozápade s [[Bytča (okres)|okresom Bytča]]. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: [[Javorníky]] na juhozápade, [[Turzovská vrchovina]] a [[Moravsko-sliezske Beskydy]] na severozápade, [[Jablunkovské medzihorie]] na severovýchode, [[Kysucké Beskydy]] na východe a [[Kysucká vrchovina]] na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je {{mnm|1236}} vysoká [[Veľká Rača]] v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom.

Hlavným vodným tokom je rieka [[Kysuca]], jej najväčšími prítokmi sú [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]] a [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrica]]. Najväčšou vodnou plochou je [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|vodárenská nádrž Nová Bystrica]] na hornom toku Bystrice.

== Obyvateľstvo ==

Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta ([[Čadca]], [[Turzovka]] a [[Krásno nad Kysucou]]). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi ([[Oščadnica_(okres_Čadca)|Oščadnica]], [[Raková_(okres_Čadca)|Raková]] a [[Skalité]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne)|url=http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk|dátum prístupu=2021-05-23}}&lt;/ref&gt; Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach [[Skalité]], [[Čierne]], [[Svrčinovec]] a [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád ([[kopanica|kopaníc]]), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.

== Doprava ==
Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnica D3]], ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami [[cesta I. triedy 11 (Slovensko)|I/11]] a [[cesta I. triedy 12 (Slovensko)|I/12]]. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná sieť na Slovensku|url=https://ndsas.sk/stavby/dialnicna-siet|dátum prístupu=2021-05-23}}&lt;/ref&gt; V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou [[Európska cesta 75|E75]] (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: [[tunel Horelica]] (Čadca), [[tunel Svrčinovec]] a [[tunel Poľana]] (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most Valy - najvyšší most na Slovensku je spojený|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/3293/most-valy-najvyssi-most-na-slovensku-je-spojeny|dátum prístupu=2021-05-23}}&lt;/ref&gt;: [[most Valy|mosta Valy]] (Čierne).

Ďalším medzinárodným cestným ťahom je [[cesta I. triedy 10 (Slovensko)|cesta I/10]] z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou [[Európska cesta 442|E442]]. Regionálnu sieť [[cesta II. triedy|ciest II. triedy]] tvoria: [[cesta II. triedy 487 (Slovensko)|II/487]] z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), [[cesta II. triedy 520 (Slovensko)|II/520]] z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), [[cesta II. triedy 541 (Slovensko)|II/541]] z Turzovky do Kotešovej a [[cesta II. triedy 484 (Slovensko)|II/484]] z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom.

V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka]], súčasť bývalej [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Dopravným uzlom je pohraničná [[Železničná stanica Čadca|stanica Čadca]], kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|trať cez Skalité do Poľska]] a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna [[Železničná trať Čadca – Makov|trať do Makova]].

== Zoznam obcí okresu Čadca ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Obec
!Typ
!Rozloha
(km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;)
!Počet obyvateľov
(k 31.12.2024) 
!Hustota obyvateľov
(ob./km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;)
|-
|[[Čadca]]
|[[Mesto_(Slovensko)|mesto]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509132}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509132}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509132|56.72|2}}
|-
|[[Čierne]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509159}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509159}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509159|20.84|2}}
|-
|[[Dlhá nad Kysucou]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509167}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509167}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509167|12.26|2}}
|-
|[[Dunajov]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509183}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509183}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509183|6.06|2}}
|-
|[[Klokočov_(okres_Čadca)|Klokočov]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509213}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509213}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509213|51.17|2}}
|-
|[[Klubina]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509221}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509221}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509221|15.57|2}}
|-
|[[Korňa]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509230}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509230}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509230|25.33|2}}
|-
|[[Krásno nad Kysucou]]
|[[Mesto_(Slovensko)|mesto]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509248}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509248}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509248|27.77|2}}
|-
|[[Makov_(okres_Čadca)|Makov]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509299}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509299}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509299|46.05|2}}
|-
|[[Nová Bystrica_(obec)|Nová Bystrica]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509311}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509311}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509311|125.26|2}}
|-
|[[Olešná_(okres_Čadca)|Olešná]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509337}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509337}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509337|19.77|2}}
|-
|[[Oščadnica_(okres_Čadca)|Oščadnica]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509345}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509345}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509345|58.63|2}}
|-
|[[Podvysoká]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509361}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509361}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509361|5.61|2}}
|-
|[[Radôstka]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509396}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509396}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509396|13.17|2}}
|-
|[[Raková_(okres_Čadca)|Raková]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509400}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509400}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509400|41.52|2}}
|-
|[[Skalité]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509451}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509451}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509451|33.16|2}}
|-
|[[Stará Bystrica]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509477}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509477}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509477|36.91|2}}
|-
|[[Staškov]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509485}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509485}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509485|21.87|2}}
|-
|[[Svrčinovec]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509493}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509493}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509493|15.74|2}}
|-
|[[Turzovka]]
|[[Mesto_(Slovensko)|mesto]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509507}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509507}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509507|34.91|2}}
|-
|[[Vysoká nad Kysucou]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509515}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509515}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509515|43.87|2}}
|-
|[[Zákopčie]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509523}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509523}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509523|29.63|2}}
|-
|[[Zborov nad Bystricou]]
|[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]]
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|509531}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|509531}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|509531|18.71|2}}
|-
|Celkom:
|
| align=&quot;right&quot; | {{Rozloha|SK|502}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBP|SK|502}}
| align=&quot;right&quot; | {{OBH|SK|502|760.62|2}}
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
{{Pamiatky v okrese|Čadca}}
* [[Zoznam okresov na Slovensku]]
* [[Administratívne členenie Slovenska]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Čadca District}}

== Externé odkazy ==
* [{{MOŠ URL|okres|502}} Okres Čadca v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR]

{{Obce okresu Čadca|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Žilinského kraja|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Slovenska|stav=collapsed}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Žilinský kraj|Čadca]]
[[Kategória:Okresy na Slovensku|Čadca]]
[[Kategória:Okres Čadca| ]]</text>
      <sha1>pc5klglzahl6lldz4dopg3w5ik02twk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bytča (okres)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4779</id>
    <revision>
      <id>8232677</id>
      <parentid>7477718</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:55:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>autoritné údaje</comment>
      <origin>8232677</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2008" sha1="jrzj9km8z6zaojqf7qkobtfcaktmy4f" xml:space="preserve">{{Infobox slovenský okres
| kód = 501
| predvoľba = 041
| počet miest = 1
| počet obcí = 11
}}

{{Úvod Slovenský okres|501}}

== Administratívne členenie ==

=== Mestá ===
[[Bytča]]

=== Obce ===
[[Hlboké nad Váhom]]{{·}}[[Hvozdnica]]{{·}}[[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]]{{·}}[[Kolárovice]]{{·}}[[Kotešová]]{{·}}[[Maršová-Rašov]]{{·}}[[Petrovice (okres Bytča)|Petrovice]]{{·}}[[Predmier (okres Bytča)|Predmier]]{{·}}[[Súľov-Hradná]]{{·}}[[Štiavnik (obec)|Štiavnik]]{{·}}[[Veľké Rovné]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Obec
!Typ
!Rozloha
!Počet obyvateľov
(31.12.2017)
!Hustota
obyvateľstva
|-
|[[Bytča]]
|[[mesto]]
|43,17
|11362
|263,19
|-
|[[Hlboké nad Váhom]]
|[[obec]]
|5,36
|938
|175,00
|-
|[[Hvozdnica]]
|[[obec]]
|8,73
|1194
|136,77
|-
|[[Jablonové_(okres_Bytča)|Jablonové]]
|[[obec]]
|4,23
|899
|212,53
|-
|[[Kolárovice]]
|[[obec]]
|27,54
|1815
|65,90
|-
|[[Kotešová]]
|[[obec]]
|20,33
|1993
|98,03
|-
|[[Maršová-Rašov]]
|[[obec]]
|9,61
|927
|96,46
|-
|[[Petrovice_(okres_Bytča)|Petrovice]]
|[[obec]]
|32,54
|1578
|48,49
|-
|[[Predmier_(okres_Bytča)|Predmier]]
|[[obec]]
|10,88
|1364
|125,37
|-
|[[Súľov-Hradná]]
|[[obec]]
|22,95
|941
|41,00
|-
|[[Štiavnik_(obec)|Štiavnik]]
|[[obec]]
|55,69
|4064
|72,98
|-
|[[Veľké Rovné]]
|[[obec]]
|40,60
|3760
|92,61
|-
|Celkom:
|
|281,64
|30835
|109,48
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
{{Pamiatky v okrese|Bytča}}
* [[Zoznam okresov na Slovensku]]
* [[Administratívne členenie Slovenska]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Bytča District}}

== Externé odkazy ==
* [{{MOŠ URL|okres|501}} Okres Bytča v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR]

{{Obce okresu Bytča|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Žilinského kraja|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Slovenska|stav=collapsed}}
{{Doprava v okrese Bytča}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Žilinský kraj|Bytča]]
[[Kategória:Okresy na Slovensku|Bytča]]
[[Kategória:Horné Považie]]
[[Kategória:Okres Bytča| ]]</text>
      <sha1>jrzj9km8z6zaojqf7qkobtfcaktmy4f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>TV Markíza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5119</id>
    <revision>
      <id>8232373</id>
      <parentid>8228431</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:08:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-27298-48</username>
        <id>293973</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pôvodné seriály */</comment>
      <origin>8232373</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="79080" sha1="1744cr3hea9hpfo3aps9a15ec59tknl" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.235613|17.030767|format=dms|display=title}}
{{Infobox Televízna stanica
| názov             = TV Markíza
| logo              = Markíza (2022).svg
| popis             = Logo TV Markíza od [[10. august]]a [[2022]]
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| oblasť vysielania = [[Slovensko]]
| vysielací jazyk   = [[slovenčina]]
| typ               = súkromná
| riaditeľ          = [[Peter Gažík]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
| premiéra          = [[31. august]] [[1996]] o 19:00
| derniéra          = 
| program           = plnoformátová televízia
| motto             = 
| slogan            =Spolu nám to ladí 
| formát obrazu     = [[16:9]]
| príjem            = satelit, káblové vysielanie, IPTV, DVB-T (spoplatnené)
| čistý príjem      = 
| kľúčoví ľudia     = 
| bývalý názov      = 
| člen skupiny      = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]])
| sesterské stanice = [[Markíza Doma|Doma]]&lt;br&gt;[[TV Dajto|Dajto]]&lt;br&gt;[[Markíza KRIMI]]&lt;br&gt;[[Markíza International]]&lt;br&gt;[[Markíza Klasik]]&lt;br&gt;[[Nova International]]&lt;br&gt;[[Nova Sport 3 SK]]&lt;br&gt;[[Nova Sport 4 SK]]&lt;br&gt;[[Nova Sport 5 SK]]
| webstránka        = {{url|https://www.markiza.sk}}
| poznámky          = 
}}

[[Súbor:TV Markíza.jpg|náhľad|Vchod do budovy TV Markíza so starým logom]]
[[Súbor:Markiza studio TN nov 2006.jpg|náhľad|Štúdio [[Televízne noviny|Televíznych novín]] v [[November|novembri]] [[2006]]]]
[[Súbor:PB230059.JPG|náhľad|Štúdio [[Teleráno|Telerána]] v roku [[2006]]]]

'''Markíza''' je súkromná komerčná televízia, ktorá na [[Slovensko|Slovensku]] vysiela od [[31. august]]a [[1996]]. Okrem vysielania samotnej Markízy prevádzkuje aj televízne stanice [[TV Doma]] (od roku [[2009]]), [[Dajto|TV Dajto]] (od roku [[2012]]), [[Markíza International]] (od roku [[2016]]), [[Markíza KRIMI]] (od roku [[2022]]), [[Markíza Klasik]] (od roku [[2024]]) a streamovaciu službu [[Voyo|Voyo.sk]] (od roku [[2011]]). Televízia sídli v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]]. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ '''Markíza - Slovakia''' poskytovateľom televíznej programovej služby TV Markíza&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Tlačová informácia zo zasadnutia RVR 1. 7. 2020|url=http://www.rvr.sk/zprava-tlacova-informacia-zo-zasadnutia-rvr-1-7-2020|vydavateľ=rvr.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; a ďalších, ktoré samy seba nazývajú '''skupina Markíza'''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skupina Markíza aj v roku 2019 suverénne kraľovala televíznemu trhu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=2020-01-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200704082756/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|dátum archivácie=2020-07-04}}&lt;/ref&gt;

== História, šírenie a sledovanosť ==
=== História ===
&lt;!-- 7. augusta 1995 licenciu získala
31. august 1996 - začiatok vysielania
august 1998 obsadenie Kočnerom - Gamatex
2000/1 - Rusko predal časť svojho podielu Jánovi Kováčikovi a Milanovi Fiľovi. CME mala vtedy menej ako 35%
2000 - Rusko (J. Kováčik) vyplatili Kočnera
2005 - Rusko predal zbytok podielov v Markíze spoločnosti CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď vyplatili aj Kováčika a Fiľu
2020 CME (aj s Markízou) kúpil Kellner
  --&gt;„Markíza je dieťaťom [[HZDS]]&quot;, tvrdila [[Emília Boldišová]], ktorá bola v roku 1994 šéfkou tzv. [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|licenčnej rady]], ktorá [[Pavol Rusko|Pavlovi Ruskovi]] odmietla dať vysielaciu licenciu, pretože zatajil spolumajiteľku zo zahraničia [[Sylvia Volzová|Sylviu Volzovú]]. Radu v decembri 1994 parlament odvolal a od novo vymenovanej rady Ruskova Markíza – Slovakia, Blatné, spol. s. r. o.  licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR [[Ivan Gašparovič|Ivanovi Gašparovičovi]], jeho asistentovi [[Ľuboš Jurík|Ľubošovi Juríkovi]] a&amp;nbsp;[[Oľga Keltošová|Oľge Keltošovej]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo je televízia Markíza taká dôležitá a prečo tomu možno nerozumejú jej majitelia | url = https://www.aktuality.sk/clanok/erRoJ5f/preco-je-televizia-markiza-taka-dolezita-a-preco-tomu-mozno-nerozumeju-jej-majitelia-komentar-petra-bardyho/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-05-31 | dátum prístupu = 2024-05-31 | jazyk = sk | priezvisko = Bárdy | meno = Peter}}&lt;/ref&gt; Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], hoci [[Vladimír Mečiar]] bol v&amp;nbsp;roku 1991 na jeho svadbe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako vznikla Markíza na zelenej lúke | url = https://domov.sme.sk/c/665215/ako-vznikla-markiza-na-zelenej-luke.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2024-05-31 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;

=== Majitelia ===
Rusko v roku 2018 tvrdil, že už od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza (Markíza-Slovakia, Blatné), ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze ([[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] – STS). Odmenou pre majiteľov malej Markízy malo byť 10% zo zisku – teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú. Podľa neho „Volzová nikdy majetkový podiel v TV Markíza nemala“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|titul=Pavol Rusko: Kočner to s vyhlásením, že som sa chcel zbaviť Volzovej, myslel inak|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652168/pavol-rusko-kocner-to-s-vyhlasenim-ze-som-sa-chcel-zbavit-volzovej-myslel-inak/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-17|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Ruskovým podporovateľom pre získanie licencie bol bývalý riaditeľ [[Divadlo Astorka Korzo ’90|divadla Korzo '90]] [[Ľubo Gregor]]. Podľa Gregora Rusko jemu a [[Zita Furková|Zite Furkovej]] sľúbil v Markíze získať 15 až 20-percentný podiel. Furková na to mala aj zmluvu podpísanú Ruskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ONLINE: Sýkorovci na súde s Ruskom a Černákom opisujú, ako robili ochranku Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/898254/online-opat-sudia-pavla-ruska-a-byvalych-bosov-mafie-za-planovanie-vrazdy/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Už rok po získaní licencie v auguste 1996 bol na valnom zhromaždení Rusko  odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti Markíza-Slovakia. Rusko bol neskôr  obvinený z prípravy vraždy Volzovej, ktorú  podľa obžaloby mal objednať u [[Mikuláš Černák|M. Černáka]] na jeseň 1997. Pri svojej obhajobe v roku 2023 Rusko povedal, že o valnom zhromaždení 1996 nebol informovaný a jeho odvolanie nebolo platné&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obžalovaný Pavol Rusko spochybnil, že by mal motív na objednávku vraždy Klaus-Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YK3ZHQA/obzalovany-pavol-rusko-spochybnil-ze-by-mal-motiv-na-objednavku-vrazdy-klaus-volzovej/|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-05-04|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; a že by vraždou nedosiahol žiadny majetkový prospech.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;!-- Gregor raz tvrdí 15 https://www.cas.sk/clanok/612648/lubo-gregor-73-pred-smrtou-odkryl-tajomstva-co-ste-o-ruskovi-nevedeli/ a inde 20% ... Gregor tiež tvrdí, že Rusko počas aféry Gamatex znenádvidel VOlzovú za to že ona uznala Kočnerovu požiadavku... obhajobou Pavla Ruska.. tvrdí, že u Mikuláša Černáka si nebol objednávať vraždu bývalej spoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej. Naopak, bol sa vraj u bossa podsvetia pýtať, či si jeho likvidáciu neobjednala ona.  
Echo údajne dostal od pravej ruky Vladimíra Mečiara Anny Nagyovej a zdrojom informácií mal byť Alexander Rozin. Nagyová aj Rozin to ale na predchádzajúcich výsluchoch popreli. No a podobne sa vyjadril aj bývalý premiér Mečiar.   http://www.tvnoviny.sk/domace/1925316_exkluzivne-meciar-poprel-obhajobu-pavla-ruska-v-pripade-objednavky-vrazdy-sylvie-volzovej
V roku 2021 Furkova spomenula aj konflikt medzi Ruskom a Gregorom, tak to bolo v období problémov z Gamatexu.POdal nej mala VOlzova podiely. Sama Furkova ale zistila ze jej zmluva je neplatná, &quot;ale prečítal si ju jej manžel a povedal jej, že je neplatná&quot;. Sídlo bolo v záhorskej tvrdí Furková vo na dvore jej dabingového štúdia sa začínalo v auguste 96. vysielanie začalo 31.8.96 --&gt;{{Hlavný článok|Kauza Gamatex}}

V roku 1998 spoločnosť [[Gamatex]] získala pohľadávku [[Siloš Pohanka (producent)|Siloša Pohanku]] voči Pavlovi Ruskovi.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Robert Čulen|meno=|titul=Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené|vydanie=1999|vydavateľ=Ottovo nakladelství,|miesto=|rok=|isbn=8071812846|strany=}}&lt;/ref&gt; [[Marián Kočner]] (Gamatex) uplatnením tejto pohľadávky právne získal rozhodujúci vplyv v [[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou [[Central European Media Enterprises|CME]] [[Central European Media Enterprises|(Central European Media Enterprises)]] prevádzkovala televíziu. Pôvodne CME Media Enterprises B.V., patrilo 49 % a 51% patrilo spoločnosti Markíza Slovakia.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od Ruska, Miku, cez Ťapákovú až po súčasnosť: Aký je príbeh televízneho lídra?|url=https://strategie.hnonline.sk/media/809039-lider-oslavuje-dvadsat-rokov-na-trhu|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Ševčíková|meno=Petronela|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; 18. augusta 1998 do areálu televízie v [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] prišiel [[Marián Kočner|Kočner]] s ochrankou obsadiť Markízu, čo bol viditeľný začiatok [[Kauza Gamatex|kauzy Gamatex]]. Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000, dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa.  

V lete 2000 sa spor Markízy s Gamatexom (Kočnerom) urovnal dvoma zmluvami. Prvú uzavreli na prevod s firmou A.D.A.M. (matka Gamatexu), M. Kočner dostal 40 miliónov korún, a Š. Ágh 40 miliónov korún. Druhou zmluvou prevzala Kováčikova Forza dlh Gamatexu 1 milión eur. Čím sa spor podľa Kováčika uzavrel a o zmenkách na 500 miliónov korún nevedel.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: prokurátor odovzdal súdu kompletnú Kočnerovu Threemu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/733045/kauza-zmenky-kocnerovi-sa-nechce-na-sud-prisla-ruskova-zena/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kováčikova výpoveď o zmenkách je zásadná|url=https://dennikn.sk/minuta/1621759/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- Zdroj: aktuality: Pavol Rusko nebol pri rokovaniach, ktoré viedol Kováčik na urovnanie sporu s Gamatexom, teda nebol pri spoločných rokovaniach s Kočnerom a Ághom. Zmluva s Kočnerom a Ághom sa podpisovala v banke na Mostovej ulici v Bratislave. --&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-ma-20-rokov.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Poláš|meno=Martin|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Ján Kováčik]] a [[Milan Fiľo]], ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii (od Ruska kúpila podiel spoločnosť A.R.J v septembri 2000). J. Kováčik (firma Media Invest) následne, v novembri 2001, odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa väčšinovým vlastníkom a konateľom televízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=vysielace.sk - Aktuálne : Podiel Volzovej v Markíze kúpil Produkčný dom FORZA|url=http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200703145845/http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|dátum archivácie=2020-07-03}}&lt;/ref&gt; Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME.  

Definitívne vplyv v Markíze Rusko stratil v roku 2005, keď svoj zostávajúci podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza – Slovakia 80 percent.  

Markíza – Slovakia bola do 26. októbra 2006 51-percentným vlastníkom STS a po tomto dátume sa stala jej 100 % vlastníkom. Po získaní 100 % podielu Markízou – Slovakia v STS sa obe spoločnosti od januára 2007 zlúčili. Dovtedy boli vlastníkmi STS Markíza – Slovakia, spoločnosti A.R.J, a.s. so 46 %, Media Invest, spol. s r.o. s 20 % a CME Media Enterprises B.V. s 34 % podielom.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť CME sa stala jediným vlastníkom TV Markíza|url=https://ekonomika.sme.sk/c/3393818/spolocnost-cme-sa-stala-jedinym-vlastnikom-tv-markiza.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Trzby a zisk TV Markiza 2018.png|náhľad|Tržby a zisk TV Markíza v rokoch 2009 až 2018. Zdroj: Finstat: Markíza - Slovakia, https://finstat.sk/31444873]]
Zvyšných 20% v Markíze získali Američania v júli 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Spoločnosť už vtedy bola vlastníkom licencie na televízne vysielanie platnej až do septembra 2019.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Väčšinovým akcionárom CME bola firma [[WarnerMedia]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; CME pôsobilo vo viacerých krajinách a okrem iných vlastní aj českú [[TV Nova]], ktorú ovládla prostredníctvom [[Vladimír Železný|Vladimíra Železného]] v roku 1996. Podľa výpovede [[Radka Doehring|Radky Doehring]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner|url=https://www.aktuality.sk/clanok/710365/sud-s-kocnerom-a-ruskom-kauza-zmenky-bodor-toth-online/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-02|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; v [[Kauza zmenky TV Markíza|Kauze zmenky TV Markíza]] Rusko dostal za svoj podiel od CME 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €). 

Čínska energetická a investičná skupina [[CEFC]] a slovensko-česká finančná skupina [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta Investments]] v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Penta môže získať Markízu. Spoločne s Číňanmi mali podať jedinú ponuku|periodikum=HNOnline|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1662645-kellner-vycuval-z-boja-o-majitela-markizy-v-hre-uz-je-len-penta-v-spojeni-s-cinanmi|dátum prístupu=2018-02-22|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Už v marci 2018 CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME neuskutočnil.&lt;!-- „K špekuláciám sa nebudeme vyjadrovať,“ povedal hovorca Penty Ivo Mravinac. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Čínska CEFC má problémy, Markízu nakoniec nekúpi|periodikum=www.etrend.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.etrend.sk/firmy/cinska-cefc-ma-problemy-markizu-nakoniec-nekupi.html|dátum prístupu=2018-04-11|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

28. októbra 2019 sa skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]] a [[Central European Media Enterprises|CME]] dohodli na prevzatí. Informovali o tom obe zúčastnené strany. Podľa CME PPF zaplatí za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Markíza mení majiteľa, český miliardár Kellner sa dohodol na prevzatí CME|url=https://www.webnoviny.sk/televizia-markiza-meni-majitela-cesky-miliardar-kellner-sa-dohodol-na-prevzati-cme/|vydavateľ=SITA (Webnoviny.sk)|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2019-11-04|priezvisko=|meno=}}&lt;/ref&gt; CME okrem Markízy a jej kanálov prevádzkuje televízne stanice aj v ďalších piatich krajinách, napríklad do jej portfólia patrí aj česká [[TV Nova|Nova]]. Dohodu najprv odsúhlasilo valné zhromaždenie CME a skoro po roku (6. septembra 2020) aj [[Európska komisia]] (transakcia bola Komisii oznámená 1. septembra 2020).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie: Komisia schvaľuje akvizíciu podniku CME spoločnosťou PPF|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|vydavateľ=Press corner, European Commission|dátum prístupu=2020-10-07|jazyk=en|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;

=== Politické vplyvy po voľbách 2023 ===
Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] vznikla vládna koalícia Smer – Hlas – SNS a predseda Smeru [[Robert Fico]] štvrtýkrát zasadol do kresla [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády SR]] a líder Hlasu [[Peter Pellegrini]] sa najprv stal [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedom Národnej rady]], potom bol 7. aprílom 2024 [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|zvolený]] za prezidenta. Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR sa konala [[25. októbra]] 2023 a následne prezidentka vymenovala [[Štvrtá vláda Roberta Fica|vládu Roberta Fica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz | url = https://spravy.stvr.sk/2023/10/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-r-fico-sa-posadi-do-premierskeho-kresla-uz-po-stvrty-raz/ | vydavateľ = Správy STVR | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk-SK | meno = Dominik | priezvisko = Pálka}}&lt;/ref&gt; Už v novembri 2023 sa predseda vlády vo svojom videu okrem obhajovania svojho vládneho programu venoval kritike médií. Oznámil, že z pozície premiéra rozhodol o preverení povolenia pre vstup a prácu na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrad vlády]] štyrom médiám, ktoré priamo nazval nepriateľskými. „Včera som avizoval kroky proti nepriateľským médiám TV Markíza, [[Denník N]], [[SME]] a [[Aktuality.sk|portál Aktuality]].“ Povedal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neželaní hostia na Úrade vlády. Niektoré médiá sú k nám nepriateľské, obmedzíme im prístup, oznámil Fico | url = https://www.ta3.com/clanok/910565/nezelani-hostia-na-urade-vlady-niektore-media-su-k-nam-nepriatelske-obmedzime-im-pristup-oznamil-fico | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roka 2024 (v januári) opustil vedenie spravodajstva Markízy dlhoročný šéf [[Henrich Krejča]] a na jeho miesto prišiel [[Michal Kratochvíl]] (bývalý šéfredaktor TV Nova).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TOP mediálna kauza roka 2024: Horúce chvíle pripravili Markíze jej najväčšie hviezdy | url = https://medialne.trend.sk/televizia/top-medialna-kauza-roka-2024-horuce-chvile-pripravili-markize-jej-najvacsie-hviezdy | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;  V marci 2024 bolo založené odborového združenia novinárov Markízy. Jeho prvými lídrami sa stali moderátori Na telo [[Michal Kovačič]] a [[Viktor Vincze]] či [[Adel Ghannam]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Celá koalícia (aj Smer a SNS) v roku 2024 bojkotovala televízne debaty už aj otvorene a oficiálne. Markíza napríklad plánovanú debatu s E. Tomášom, ktorej sa nezúčastnil odvysielala, ale v štúdiu nechala prázdnu stoličku. Nominant SNS minister životného prostredia povedal, že trojčlenná vládna koalícia sa dohodla, že nebude odpovedať na otázky reportérov Markízy a ani chodiť do jej diskusií. Predtým Markízu otvorene ignoroval len Smer-SD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vládni politici bojkotujú Markízu už aj oficiálne | url = https://www.omediach.com/tv/26466-vladni-politici-bojkotuju-markizu-uz-aj-oficialne | vydavateľ = Omediach.com | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;  

Po mesiacoch bojkotu relácie [[Na telo (televízna relácia)|Na telo]] zo strany vládnej koalície&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova koalícia bojkotuje reláciu Na telo v Markíze | url = https://dennikn.sk/3937352/koalicni-lidri-sa-dohodli-ze-ich-ministri-budu-bojkotovat-na-telo-podobny-model-pouzili-pred-koncom-na-hrane-na-joj/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}&lt;/ref&gt; [[Michal Kovačič]] na konci vysielania 24. apríla 2024 obvinil svojho zamestnávateľa z pokusov o [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]] a nadmerných zásahov do objektivity spravodajstva. Povedal že Markíza čelí tlaku „nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia“, a varoval pred „orbánizáciou“ médií. „To bolo absolútne zneužitie vysielacieho priestoru a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ako zamestnávateľ nemôžeme akceptovať,“ uviedol generálny riaditeľ TV Markíza [[Peter Gažík]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza má problém: Bývalý moderátor Michal Kovačič televíziu žaluje | url = http://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/724778-markiza-ma-problem-byvaly-moderator-michal-kovacic-ich-zaluje/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2024-09-23 | dátum prístupu = 2024-11-15 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Po tomto boli relácie Na telo a Na telo plus okamžite zrušené a Kovačičovi boli nariadené prekážky a de facto bol odstavený od práce.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza čoraz menej skrýva, že Kovačič musí odísť. Vedeniu prekáža už aj ako odborový predák | url = https://domov.sme.sk/c/23340809/markiza-strajk-kovacic-na-telo-vypoved.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;  Po niečo viac ako mesiaci od tejto udalosti bol za porušenie pracovnej disciplíny a pracovnej zmluvy a aj napriek nesúhlasu odborovej organizácie prepustený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moderátor Michal Kovačič dostal v televízii Markíza výpoveď | url = https://dennikn.sk/minuta/4071859/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-06-28 | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

21. marec 2025 premiér Robert Fico po summite EÚ v Bruseli ostro zaútočil na TV Markíza a jej novinára Martina Prôčku. Markíza na Ficove obvinenia reagovala oficiálnym stanoviskom. V ňom zdôraznila, že sa usiluje o spravodlivú a nezávislú žurnalistiku a že sporná reportáž o summite EÚ bola „vo všetkých podstatných aspektoch spracovaná správne“. 14. máj 2025 oznámila Markíza  veľkú reorganizáciu spravodajstva. Spustila nový online projekt ''TN Live'' zameraný na mladšie publikum. Súčasne oficiálne potvrdila personálne zmeny: Od júna budú večerné ''Televízne noviny'' moderovať už len dve stabilné dvojice (Ďurianová–Zápala a Vavrinčíková–Švajda) a Ďurianová sa stane „šéfmoderátorkou“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodajstvo na Markíze po novom. Vincze končí na obrazovke, dostáva nový projekt | url = https://medialne.trend.sk/televizia/spravodajstvo-markize-novom-vincze-konci-obrazovke-dostava-novy-projekt | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Po tom čo boli odstavení ako redaktori hlavnej spravodajskej relácie [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]] Viktor Vincze so Zuzkou Čimovou odišli z Markízy. Zaujímavá situácia nastala v stredu, 21. mája 2025, kedy mali moderovať  svoje posledné Noviny. Podľa Vinczeho: „pred vysielaním prišiel pokyn z Prahy, že sa bude vysielať s trojminútovým oneskorením, samozrejme, preto, aby nenastal Kovačič dva. Prakticky to vyzeralo tak, že Televízne noviny sme začali zo štúdia vysielať už o 18:57, no diváci ich videli až v riadnom čase.“ Vedenie  Markízy sa zastalo [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Z. Puškárovej]], ktorá obidvoch moderátorov kritizovala, a ďalším nespokojným odkazuje, že môžu odísť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Vincze: Zlatica sklamala aj mňa, ešte ako malý som ju obdivoval. Čakal som, že sa za nás postaví | url = https://dennikn.sk/4655249/viktor-vincze-zlatica-sklamala-aj-mna-este-ako-maly-som-ju-obdivoval-cakal-som-ze-sa-za-nas-postavi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | meno = Monika | priezvisko = Tódová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza vracia Vinczemu kritiku. Nespokojným odkazuje, že môžu odísť, a zastala sa Puškárovej | url = https://dennikn.sk/4659285/markiza-vracia-vinczemu-kritiku-nespokojnym-odkazuje-ze-mozu-odist-a-zastala-sa-puskarovej/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podráždená Puškárová vybuchla! Kovačičovi s Vinczem poslala ostrý odkaz | url = https://mediaboom.sk/podrazdena-puskarova-vybuchla-kovacicovi-s-vinczem-poslala-ostry-odkaz | dátum vydania = 2025-05-25 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; [[Eva Čobejová]] už po týždni zhodnotila, že Viczeho odchod „.. nebola zase až taká dôležitá vec, hoci sa tak javila&quot; a argumentuje nepoklesom sledovanosti, o ktorom však informuje práve opačná strana (PR manažér TV Markíza [[Lukáš Kočišek]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Markíze a Vinczem / Obľúbený moderátor už na obrazovkách nie je, ale divákov neubudlo | url = https://www.postoj.sk/176177/oblubeny-moderator-uz-na-obrazovkach-nie-je-ale-divakov-neubudlo | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk | meno = Eva | priezvisko = Čobejová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekord pre Markízu: Televízne noviny dosiahli najlepší podiel od pandémie | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rekord-pre-markizu-televizne-noviny-dosiahli-najlepsi-podiel-pandemie | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Vedenie tiež tvrdí, že plánované ukončenie vysielania obedňajšej spravodajskej relácie [[Televízne noviny 12]] dňa 23. mája 2025 s konfliktami v zákulisí nesúvisí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náhla stopka po rokoch: Markíza ešte pred letom ruší spravodajskú reláciu! | url = https://mediaboom.sk/nahla-stopka-po-rokoch-markiza-este-pred-letom-rusi-spravodajsku-relaciu | dátum vydania = 2025-05-27 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

=== Vedenie, sledovanosť, program a príjmy ===
V júli 2023 Markíza oznámila, že od 1. septembra 2023 nastúpi do funkcie jej generálneho riaditeľa a konateľa [[Peter Gažík]]. Peter Gažík má niekoľkoročné topmanažérske skúsenosti. Pôsobil napríklad šesť rokov ako generálny riaditeľ telekomunikačného operátora [[O2 Slovakia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Končiaci riaditeľ Markízy: Dosiahli sme toho naozaj veľa. Nastal čas posunúť sa ďalej|url=http://www.mediaklik.sk/media/clanok/675025-konciaci-riaditel-markizy-dosiahli-sme-toho-naozaj-vela-nastal-cas-posunut-sa-dalej/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}&lt;/ref&gt; Nahradil tak [[Matthias Settele|Matthiasa Setteleho]], ktorý bol do funkcie menovaný [[25. september|25. septembra]] [[2013]]. Jeho predchodcovia sú vymenovaní v časti [[TV Markíza#Gener%C3%A1lni%20riaditelia|generálni riaditelia]]. Naposledy 15. februára 2015 zmenila Markíza celú staničnú grafiku. Predtým takéto zmeny robila častejšie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

==== Sledovanosť ====
Krátko po svojom nástupe na slovenský mediálny trh sa TV Markíza stala najsledovanejšou televíziou&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; a túto pozíciu trhového lídra si udržala aj v roku 2017 &lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;, v roku 2022.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť TV v roku 2020: Poznáme presné výsledky. Diváci strávili pri obrazovkách viac času|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/151113/sledovanost-tv-v-roku-2020-pozname-presne-vysledky-divaci-stravili-pri-obrazovkach-viac-casu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-03-01|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt; až do roku 2025.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aké televízie sledujú Slováci? Bodujú najmä tri kanály, pozrite si kompletné výsledky | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/ySoW3Hd/ake-televizie-sleduju-slovaci-boduju-najma-tri-kanaly-pozrite-si-kompletne-vysledky/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}}&lt;/ref&gt; Už rok po svojom vzniku, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV vtedy spadla zo 40-percentného podielu na 20,5%. Najvyššiu sledovanosť prežívala Markíza v roku 1998 (v rovnakom roku sa odohrala kauza[[Kauza Gamatex|&quot;Zachráňte Markízu&quot;]]), keď na slovenskom trhu dosiahla 80-percentný podiel z príjmov z predaja reklamy (79,3 % z 2,5 mld. Sk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskému televíznemu trhu vládne Markíza|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/slovenskemu-televiznemu-trhu-vladne-markiza.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}&lt;/ref&gt;) a 60-percentnú sledovanosť.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Skupina Markíza dosiahla v roku 2021 priemerný trhový podiel 22,5 % (sledovanosť za celý deň&lt;!-- , CS 4+ v cieľovej skupine nad 4 roky --&gt;), ktorá je pod priemerom sledovanosti v Rumunsku, Bulharsku a Slovinsku, kde CME tiež podniká.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízne zemetrasenie v obývačkách: Státisícom Slovákov hrozí o pár dní vypnutie programov Markízy|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/672171-televizne-zemetrasenie-v-obyvackach-statisicom-slovakov-hrozi-o-par-dni-vypnutie-programov-markizy/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-22|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Najúspešnejšou televíznou skupinou na slovenskom trhu ostala Markíza aj v prvom polroku 2022 (počas januára až júna 2022). Sledovanosť stanice Markíza bola 16 %, JOJ 13% Jednotka RTVS 6,5 %. Spolu slovenské televízie sledovalo 54 percent populácie, české 9 %, maďarské 4 % a ostatné 32 %.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť staníc: Skupiny Markíza a JOJ majú spolu 43 percent. Vieme, ako sa darí českým a ďalším TV|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/YGtTCX7/sledovanost-stanic-skupiny-markiza-a-joj-maju-spolu-43-percent-vieme-ako-sa-dari-ceskym-a-dalsim-tv/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-08-26|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk|priezvisko=Maxa|meno=Filip}}&lt;/ref&gt; Sledovanosť v máji 2023 v porovnaní s májom 2022 vzrástla skupine JOJ o 5,9 percentu­álneho bodu a skupine Markíze ešte viac, keď po započítaní trojdňovej oneskorenej sledovanosti dosiahla priemerný celodenný trhový podiel 27,5 %.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízie si medziročne polepšili. Aj v hokejovej konkurencii si pozíciu trhového lídra udržala Markíza|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/670211-televizie-si-medzirocne-polepsili-aj-v-hokejovej-konkurencii-si-poziciu-trhoveho-lidra-udrzala-markiza/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-07|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; 

Aj v prvom polroku 2023 boli najsledovanejšie tri slovenské televízne skupiny: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré získali celkovo podiel viac ako 61 percent u divákov vo veku 12 až 54 rokov podľa údajov PMT/Kantar Media. Samotné programy Markíza ani JOJ nedokážu samostatne osloviť ani 20% divákov, pomáhajú im však spriatelené programy. Napríklad skupina Markíza takto vďaka Doma, Dajto a Krimi získala takmer 10 percentuálnych bodov. Rozdiel medzi kanálmi Markíza ani JOJ je približne 5 percentuálnych bodov (Markíza je stále jednotkou na trhu).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci milujú Markízu, stále obsadzuje prvú priečku. Ako sú na tom ďalšie televízie? (čísla sledovanosti)|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/befXoZi/slovaci-miluju-markizu-stale-obsadzuje-prvu-priecku-ako-su-na-tom-dalsie-televizie-cisla-sledovanosti/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

V druhom polroku 2025 si Markíza potvrdila pozíciu lídra trhu. V cieľovej skupine 14–56 dosiahla priemerný podiel 32,53 % a JOJ Group získala 21,33 %. Rozdiel medzi oboma skupinami tak presiahol 11 percentuálnych bodov podľa údajov PMT/Kantar Media.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Rozdiel v skupine  univerzálnej cieľovej skupine 12+ je podobne ako v roku 2023 5 percentuálnych bodov.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Podobne ako v roku 2023 žiadna stanica nedosiahla sledovanosť 20% (Markíza mala menej ako 19% a JoJ menej ako 13%). Podobne ako pretým, televízne skupiny STVR, Markíza, JOJ a Prima majú dve tretiny trhu a ostatné televízie sledovalo 33%.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; 

==== Program ====
Základom programovej skladby sú cyklické relácie (seriály).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Do vzniku konkurenčnej komerčnej televízie JOJ (2002) sa Markíze darilo monopolizovať svoje postavenie v uvádzaní úspešných zahraničných (aj seriálových) titulov&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;, pozri nižšie napr. [[TV Markíza#Akvizície|akvizície]], [[TV Markíza#Telenovely|telenovely]]. Pristupovala aj na podmienky [[Barter|barterového obchodu]], keď platila namiesto peňazí svojim reklamným vysielacím časom (v rokoch 1996, 1997, 1998 boli filmy od spoločnosti [[20th Century Fox|20-th Century Fox]] sponzorované Coca-Colou).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

==== Príjmy ====
Okrem úspešného predaja reklamného času (s tzv. garantovanou sledovanosťou) sa Markíze darilo robiť aj [[Barter|bartrové]] obchody, ktoré zvyšovali jej popularitu (program bol podriadený načasovaniu reklamných kampaní).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kollár|meno=Miroslav|titul=Situácia verejnoprávnej televízie na televíznom trhu|url=http://www.mi.sk/situacia-tv.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=20119/07/25|vydavateľ=Mediálny inštitút, 1999|strany=60, 61}}&lt;/ref&gt; 

Najvyšší zisk do roku 2019, podľa bývalej finančnej riaditeľky [[Radka Doehring|Radky Doehring]] mala mať Markíza v roku 2006, a to 550 miliónov korún (18,256 milióna eur).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Doehring o nich nevedela, Tóth zrejme vypovedať nepríde|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/520805-kauza-zmenky-sud-rozhodne-o-osude-komunikacie-medzi-kocnerom-a-bodorom/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-07-30|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Vysoké výnosy dosahovala Markíza aj po vstupe [[TV JOJ]] na trh v roku 2002 a to až do roku 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíze vlani narástli tržby, zisk zvýšila o polovicu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markize-vlani-narastli-trzby-zisk-zvysila-o-polovicu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}&lt;/ref&gt;

==== Podiel na reklamnom trhu ====
Napriek konkurenčnému boju s televíziou JOJ v období 2012 – 2014 zostávala televízna reklama najväčším podielom vo výdavkoch na propagáciu a s ňou aj príjmy TV Markíza.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lipták|meno=Roman|titul=Analýza mediálneho trhu v Slovenskej republike|url=http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&amp;ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/07/25|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200630201146/http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&amp;ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum archivácie=2020-06-30}}&lt;/ref&gt; V uvedenej správe boli príjmy z reklamy na internete v roku 2012 už 65,8 mil. Eur (zdroj IAB Slovakia), čo predstavovalo 22% z celkových výdajov na reklamu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internetová reklama na Slovensku s medziročným nárastom 43% {{!}} mediahub.sk - správy o médiách, marketingu a reklame|url=https://www.mediahub.sk/internetova-reklama-na-slovensku-s-medzirocnym-narastom-43/|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 aj vplyvom výmeny vedenia a spoplatnenia bola Markíza lídrom na reklamnom trhu avšak odstup ostatných (aj internetových) konkurentov je minimálny. &lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Přehled: Zisky a ztráty slovenských médií v roce 2017|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/07/prehled-zisky-a-ztraty-slovenskych-medii-v-roce-2017/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 

V roku 2019 mala Markíza v rôznych sektoroch a časoch trhový podiel 21% až 29%, čo predstavovalo náskok 4 až 7% pred konkurenčnou JOJ. Výsledky sú veľmi podobné ako v roku 2018, oproti ktorému si Markíza polepšila o menej ako 1%. Najsledovanejšími programami v roku 2019 sa stali film Psia duša, reality šou Utajený šéf a seriál Oteckovia.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Cena za televíznu reklamu na Markíze sa v roku 2020 zvýšila oproti roku 2019 priemerne o 14,8%. Cena za oslovenie 1 % divákov v nákupnej cieľovej skupine 12 až 54 rokov narástla z 1 350 na 1 550 eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zverejnila obchodnú politiku na budúci rok. Cena za televíznu reklamu pôjde hore|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2029706-markiza-zverejnila-cenovu-politiku-na-buduci-rok-cena-za-televiznu-reklamu-pojde-hore|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702104650/https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|dátum archivácie=2020-07-02}}&lt;/ref&gt;

V roku 2020 a najviac divákov dokázali osloviť najmä tri veľké skupiny staníc: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré dosiahli spolu 58 percentný trhový podiel v kategórii starších ako 12 rokov. Najviac – 38% sledovalo Ostatné TV, Markíza dosiahla 19,8%, TV JOJ 13,7%, Jednotka 8,0%&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

=== Hlavná spravodajská relácia ===
[[Televízne noviny (TV Markíza)]] sa vysielajú každý deň so začiatkom o 19:00. Pri príležitosti 25 rokov od začiatku vysielania Markízy, v auguste 2021, [[Henrich Krejča]] povedal: ''„Naše Televízne noviny zasiahli najmenej jednu generáciu, a myslím si, neskromne povedané, že aj naše správy sú súčasťou ich života.“'' &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 25. narodeniny. Oslávi ich špeciálnym dokumentom Televízne noviny 25|url=https://strategie.hnonline.sk/media/7684478-markiza-ma-25-narodeniny-oslavi-ich-specialnym-dokumentom-televizne-noviny-25|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Do konca roka 2009 bolo hlavné večerné spravodajstvo vysielané v dvoch dvadsaťminútových reláciách – Televízne noviny a Dnes, medzi ktorými bola reklama. Od januára 2010 boli Televízne noviny 40-minútové a to bez reklamného brejku. Prerušiť spravodajstvo reklamným brejkom umožnila nová legislatívna úprava, ktorá zapracovala odporúčania EÚ a tak 1.2.2010 Markíza ako prvá na Slovensku prvýkrát prerušila hlavné správy reklamou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá reklama v Televíznych novinách Markízy divákov odlákala (video)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prva-reklama-televiznych-novinach-markizy-divakov-odlakala-video|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2010-02-04|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Generácia poslucháčov Markízy (Generácia M) si na to musela zvyknúť, pretože aj konkurenčná televízia JOJ zaviedla prerušovanie správ reklamou a to až natoľko, že v roku 2013 boli obidve za tento priestupok pokutované.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV Markíza a JoJ pykali za veľa reklamy, dostali od RVR pokutu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/tv-markiza-joj-reklama-media/42694-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-04-09|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Táto najdrahšia reklama v [[primetime]] bola obmedzená do roku 2018 pravidlom, že dovolených je najviac 12 minút reklamy za jednu hodinu (toto obmedzenie neplatí na vysielanie sponzorských odkazov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otázky a odpovede|url=https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|vydavateľ=klienti.markiza.sk|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908091753/https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|dátum archivácie=2021-09-08}}&lt;/ref&gt;). Od roku 2018 však vďaka zmene európskej legislatívy bolo toto pravidlo zrušené a novým limitom je maximálne 20 % pre reklamné vysielanie medzi 6. a 18. hodinou a rovnako 20 % v čase od 18. hodiny do polnoci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvanásť minút reklamy za hodinu sa skončí. Televízie dostanú nové pravidlá|url=https://medialne.trend.sk/televizia/dvanast-minut-reklamy-hodinu-skonci-televizie-dostanu-nove-pravidla|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2018-11-08|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Podľa diskusií poslucháčov je úspechom Markízy, že do primetime spravodajskej relácie sa podarilo vtisnúť dva (prvý má 10 minút) reklamné bloky a ďalšie upútavky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza prinesie dokument o Televíznych novinách. Najskôr bude v streamovacej službe Voyo|url=https://zive.aktuality.sk/diskusia/784zqw8/markiza-prinesie-dokument-o-televiznych-novinach-najskor-bude-v-streamovacej-sluzbe-voyo/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt; a tak Televízne noviny (do Počasia) v roku 2023 trvajú do 20:05, teda viac ako hodinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV PROGRAM stanice Markíza na celý deň|url=https://tv-program.aktuality.sk/stanica/markiza/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;  

=== Šírenie ===
V [[DVB-T]] vysielaní bola Markíza do 31. decembra 2016 súčasťou [[komerčný multiplex|2. (komerčného) multiplexu]] s pokrytím pre 86 % obyvateľov. Od [[19. jún]]a [[2017]] už ako súčasť spoplatnenej [[Towercom]] [[Plustelka|Plustelky]] v [[4. multiplex]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-20 | dátum prístupu = 2017-05-20 }}&lt;/ref&gt; Sledovať Markízu teda môžu už len platiaci diváci. Podľa informácií z prostredia [[Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií|Asociácie prevádzkovateľov káblových telekomunikácií]] si Markíza od nich pýta mesačne približne jedno euro.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|titul=JOJ: Z ponúk nás nevyradia. S operátormi sme sa dohodli|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.zive.sk/clanok/124902/joj-k-nasmu-vyradeniu-nepride-s-operatormi-sme-sa-dohodli/|dátum prístupu=2018-06-28}}&lt;/ref&gt; Túto cenu (jedno euro mesačne za zákazníka) potvrdil aj riaditeľ Settele pri vyjednávaní o zvyšovaní cien s [[UPC Broadband|UPC]]. Zmluva Markízy s ''„''UPC sa skončí 30. júna 2023 a ak nedôjde k opätovnému vyjednaniu dohody, 134-tisíc zákazníkov UPC stratí prístup k staniciam Markízy''&quot;.''&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Koncom júna 2023 sa však UPC a Markíza dohodli a podpísali vzájomne prijateľnú viacročnú zmluvu.&lt;!-- s nezverejnenými podmienkami. Antik vyradil Prima Zoom v auguste --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diváci si môžu vydýchnuť: Markíza sa dohodla s UPC, čaká ich ďalšie prekvapenie|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/673007-divaci-si-mozu-vydychnut-markiza-sa-dohodla-s-upc-caka-ich-dalsie-prekvapenie/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-29|dátum prístupu=2023-07-14|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Antik vyradil z internetovej služby Prima Zoom a nahradil ju novou slovenskou TV JOJ Svet|url=https://www.satelitnatv.sk/2023/08/antik-vyradil-z-internetovej-sluzby-prima-zoom-a-nahradil-ju-novou-slovenskou-tv-joj-svet/|dátum vydania=2023-08-16|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=redakcia}}&lt;/ref&gt;

=== Archív a reklama ===
Archív Markízy po dobu asi 7 dní je súčasťou platených ponúk väčšiny televíznych operátorov. Na Slovensku sa meria aj odložená sledovanosť, čo je sledovanosť titulov, ktoré pozerajú ľudia práve v archíve. Pretože ceny reklamy sú závislé na sledovanosti (Markíza argumentuje pred inzerantami tzv. garantovanou sledovanosťou) je pre Markízu nevýhodné ak diváci v archíve preskakujú reklamné bloky. Z podnetu Markízy v polovici roka 2019 nasadil [[Skylink]] blokovanie pretáčania dopredu ale po pár dňoch pretáčanie opäť povolil. Markíza ešte v roku 2020 od operátorov žiadala, aby blokovali pretáčanie  Takúto klauzulu má v zmluvách s operátormi, doteraz ju však neuplatňovala. V auguste 2023 Markíza oznámila televíznym operátorom, že budú musieť obmedziť pretáčanie obsahu pre divákov v TV archíve a to od 1. februára 2024. V minulom období Markíza navrhovala uplatnenie dvoch možných riešení: kompletné blokovanie pretáčania obsahu počas posledných troch dní alebo iba zákaz pretáčania reklamy počas troch dní. Ako dosiahnuť druhú možnosť na všetkých platformách všetkých operátorov doteraz nie je známe a predpokladá spresnenie súladu s vysielacími plánmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zablokuje pretáčanie reklám v TV archívoch operátorov. Vieme, odkedy|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/jkZmpoF/markiza-zablokuje-pretacanie-reklam-v-tv-archivoch-operatorov-vieme-odkedy/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2023-08-21|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

Požiadavku Markízy hodnotia TV operátori ako nešťastný krok namierený proti zákazníkom. Po tlaku na vyradenie českých staníc sa podľa 4ka (Swan) si chce Markíza ponechať všetky benefity a všetky náklady i negatívnu emóciu zákazníka si majú odniesť operátori. „Zakázanie pretáčania oslabuje funkcionality IPTV a tým pádom napomáha aj k prechodu na streamovacie služby. Čo opätovne vyhovuje CME a jeho lokálnemu obsahu, napríklad na Voyo.“&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

=== Web ===
Okrem domovskej stránky televízie (markiza.sk) v roku 2013 vytvorili portál TVnoviny.sk, ktorý zjednotil predchádzajúce webové projekty ako boli Ekonato.sk, MyŽeny.sk a Športovénoviny.sk ako sekcie v rámci TVnoviny.sk. ''„Cieľom bolo skonsolidovať celý traffic pod jeden portál a posilniť postavenie našej vlajkovej lode – dôveryhodného spravodajského webu.&quot;'' To sa Markíze podarilo a aj vďaka množstvu zamestnancov online a televíznych redakcií, TVnoviny predbehli v počte reálnych používateľov samotnú Markízu.sk a spolu s ňou sa tak stali v roku 2021 siedmim najsilnejším prevádzkovateľom a aj v roku 2022 si udržal odstup pred ďalšou televíziou Joj. Obidve televízie však zaostávajú za najnavštevovanejšími slovenskými portálmi [[Aktuality.sk]], [[Zoznam.sk]] a ďalšími.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza predstavila svoj spravodajský portál TVNoviny.sk v novom dizajne. Pozrite si ho|url=https://medialne.trend.sk/televizia/markiza-predstavila-svoj-spravodajsky-portal-tvnoviny-sk-novom-dizajne-pozrite-ho|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2013-02-19|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TNLIVE.sk {{!}} Domáce a zahraničné spravodajstvo. Redakcie|url=https://tnlive.sk/redakcia|vydavateľ=tnlive.sk|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť slovenských webov stagnovala. Čo vieme o ich návštevníkoch?|url=https://www.mediaklik.sk/media/clanok/657094-navstevnost-slovenskych-webov-stagnovala-co-vieme-o-ich-navstevnikoch/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-02-16|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť webov: Čas opäť predbehol Topky, Denník N sa vrátil do top dvadsiatky|url=https://www.mediaklik.sk/media/clanok/639022-navstevnost-webov-cas-opat-predbehol-topky-dennikn-sa-vratil-do-top-dvadsiatky/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-09-05|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Programová skladba ==
=== Spravodajstvo ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Názov relácie
! Vysielanie
! Moderátori
! Bývalí moderátori
|-
| [[Prvé Televízne noviny]]
| Pondelok – piatok '''17:00'''
| [[Marianna Ďurianová]], [[Patrik Švajda]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Jaroslav Zápala]]
| [[Mária Pietrová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Miriam Kalisová]], [[Karol Farkašovský]], [[Zuzana Čimová]], [[Viktor Vincze]], [[Ivana Zuzelková]], [[Daniel Očenáš]], [[Dominik Matulaj]], [[Danica Nejedlá]]
|-
| [[Športové noviny|Prvé Športové noviny]]
| Pondelok – piatok '''17:25'''
| [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Klaudia Kristiníková]], [[Miroslav Špaček]], [[František Koseček]]
|–
|-
| [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]]
| Pondelok – nedeľa '''19:00'''
| [[Marianna Ďurianová]], [[Mária Chreneková-Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Jaroslav Zápala]], [[Lenka Vavrinčíková]]
| [[Aneta Parišková]], [[Branislav Ondruš]], [[Peter Susko]], [[Andrea Vadkerti]], [[Vladimír Repčík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Karol Farkašovský]], [[Ivan Janda]], [[Daniel Očenáš (Moderátor)|Daniel Očenáš]], [[Miriam Kalisová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Danica Nejedlá]], [[Ivana Zuzelková]], [[Viktor Vincze]], [[Zuzana Čimová]]
|-
| [[Počasie (TV Markíza)|Počasie]]
| Pondelok – nedeľa '''20:00'''
| [[Miroslava Almásy]], [[Katarína Kulová]], [[Vratko Sirági]]
|[[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]], [[Jadranka Handlovská]], [[Lucia Dohňanská]], [[Ľubica Jurigová]], [[Martina Mečiarová]], [[Jozef Iľko]], [[Veronika Paulovičová]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Belohorcová]], [[Marián Labuda ml.]], [[Renáta Štuchalová]], [[Dominika Gidová]]
|-
| [[Športové noviny]]
| Pondelok – nedeľa '''20:15'''
| [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Klaudia Kristiníková]], [[Simona Leskovská]]
| [[Peter Čambor]], [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Štefan Eisele]], [[Martina Šimkovičová]], [[Patrik Švajda]], [[Michal Arpáš]], [[Branislav Kríž]], [[Daniel Očenáš]], [[Miroslav Špaček]]
|}


=== Publicistika, ostatné ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Názov relácie
! Vysielanie
! Moderátori
! Bývalí moderátori
|-
| [[Teleráno]]
| Pondelok – piatok '''06:00'''
| [[Kveta Horváthová]], [[Tomáš Juríček]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Matúš Krnčok]], [[Simona Ondrušková]], [[Marek Polomský]]
|[[Gregor Mareš]], [[Jozef Poláček]], [[Andy Timková]], [[Štefan Dvorský]], [[Pavel Bruchala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Erika Kresťanková]], [[Ján Dubnička (moderátor)|Ján Dubnička]], [[Linda Wágnerová]], [[Miroslava Almásy]], [[Diana Hágerová]], [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]], [[Jana Hospodárová]], [[Táňa Timková]], [[Michal Jánoš]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Novotná]], [[Noro Meszároš]], [[Viliam Rozboril]], [[Jozef Kuriľák]], [[Adriana Poláková]], [[Daro Richter]], [[Mário Klein]], [[Roman Juraško]], [[Lenka Šóošová]], [[Zuzana Čimová]]
|-
| [[Reflex (televízna relácia)|Reflex]]
| Pondelok – piatok '''17:30'''
| [[Ivana Krejčová]], [[Kristína Kövešová]], [[Roman Juraško]]
|[[Pavel Bruchala]], [[Martina Mečiarová]], [[Viktor Vincze]], [[Katarína Kulová]], [[Jana Hospodárová]], [[Patrik Herman]], [[Miriam Kalisová]], [[Kveta Horváthová]]
|-
| [[Na telo (televízna relácia)|Na telo]]
| Nedeľa '''13:00'''
| [[Karolína Lacová]]
| [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatica Švajdová Puškárová]], [[Gábor Grendel]], [[Vladimír Repčík]], [[Elena Linczényová]], [[Soňa Bullová]], [[Pavol Pavlík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Michal Kovačič]]
|}

=== Cyklické relácie ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Názov relácie
! Vysielací čas
! Moderátori
! Bývalí moderátori
|-
| [[Smotánka (relácia)|Smotánka]]
| Sobota '''18:20'''
| [[Erika Judínyová]]
| [[Erika Vincoureková]], [[Jana Hospodárová]], [[Lucia Hablovičová]]
|}

=== Šou ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Názov relácie
! Vysielanie
! Stáli účinkujúci / Moderátori / Porotcovia
|-
| [[2 na 1]]
| momentálne sa nevysiela
| [[Adela Vinczeová]], [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] (moderátori)
|-
| [[Love Island]]
| od Utorka do Nedele po Farme
| Zorka Hejdová (moderátor)
|-
| [[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]
| momentálne sa nevysiela 
| [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská|Adam Bardy]] (moderátori); [[Ján Ďurovčík]], [[Tatiana Drexler]], Laura Arcolinová, Richard Genzer (porota)
|-
| [[Dobre vedieť!]]
| presun na TV JOJ
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] (moderátor), [[Juraj Kemka]], [[Vladimír Kobielsky]] (kapitáni súťažných tímov)
|-
| [[Extrémne premeny Slovensko]]
| momentálne sa nevysiela 
| [[Maroš Molnár]]
|-
| [[Farma (televízna relácia)|Farma]]
| momentálne sa nevysiela'''21:55'''
| [[Marek Fašiang]] (moderátor), [[Martin Bagár]] (hospodár)
|-
| [[Chart Show]]
| momentálne sa nevysiela
| [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Juraj Čurný]] (hudobný dramaturg)
|-
|[[Milionár (televízna relácia)|Milionár]]
|momentálne sa nevysiela
|[[Martin Nikodým]] (moderátor)
|-
| [[Tvoja tvár znie povedome]]
| momentálne sa nevysiela
| [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Attila Végh]], [[Marián Čekovský]] (porota)
|-
| [[Utajený šéf]]
| momentálne sa nevysiela
| epizódne postavy
|-
| [[Zámena manželiek]]
| momentálne sa nevysiela
| [[Filip Tůma]], [[Helena Krajčiová]] (komentátóri)
|-
| [[Na nože]]
| Streda '''20:30'''
| [[Martin Novák]] (šéfkuchár)
|-
| [[Jama levova]]
| Streda '''22:00'''
|
|-
| [[Možné je všetko]]
| Sobota '''20:30'''
| [[Daniel Dangl]] (moderátor), [[Adela Vinczeová]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Michal Kubovčík]], [[Tomáš Maštalír]], [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]], [[Juraj Kemka]] (stáli hostia) 
|}

=== Pôvodné seriály ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Názov seriálu
! Aktuálna séria
! Hlavné obsadenie
! Vysielanie
|-
| [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]
| 4. séria
| [[Ján Koleník]], [[Lívia Bielovič]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Adam Bardy]], [[Sarah Arató]], [[Zuzana Norisová]], [[Michaela Majerníková]], [[Károly Tóth|Karol Tóth]], [[Monika Hilmerová]], [[Filip Tůma]], [[Filip Šebesta]], [[Victor Ibara]], [[Barbora Bezáková]], [[Ivan Šándor]], [[Lucia Šimková]]
| Jeseň 2026
|-
| [[Policajné prípady]]
| 3. séria
| epizódne postavy
| momentálne sa nevysiela
|-
| [[Rodinné prípady]]
| 11. séria
| epizódne postavy
| Pondelok – piatok '''popoludní'''
|-
| [[Susedské prípady]]
| 6. séria
| epizódne postavy
| Pondelok – piatok '''popoludní'''
|-
| [[Výnimočná Nikol]]
| 2.séria
| [[Táňa Pauhofová]], [[Kamil Mikulčík]], [[Michaela Majerníková]], [[Pavol Šimun]], [[Dominika Morávková]], [[Tomáš Maštalír|Tomáś Maštalír]]
| momentálne sa nevysiela
|-
| [[Pán profesor]] 
| 6. séria
|[[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Roman Luknár]], [[Peter Nádasdi]], [[Marek Geišberg]], [[Gabriela Dolná]], [[Zdena Studenková]], [[Samo Trnka]], [[Petra Polnišová]], [[Monika Čertezni]], [[Vojtech Kotek]], 
| Od 26. januára 2026 20:30 na Markíze
|-
| [[Dunaj, k vašim službám]]
| 13. séria
| [[Ján Koleník]], [[Jana Majeská]], [[Zdena Studenková]], [[Emil Horváth]] [[Tomáš Maštalír]], [[Filip Tůma]], [[Kristína Svarinská]], [[Monika Hilmerová]], [[Ivan Šándor]], [[Barbora Andrešičová]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Matúš Kvietik]], [[Petra Polnišová]], [[Martin Mňahončák]], [[Kristína Spáčová]], [[Petra Dubayová]], [[Lesná Krausková|Lesana Krausková]], [[Marek Rozkoš]], [[Igor Kasala]], [[Matej Landl]], [[Peter Trník]], [[Jana Pilzová]], [[Jakub Jablonský]], [[Marián Slovák]], [[Ľudmila Kozmenková]], [[Károly Tóth|Karol Tóth]], [[Sarah Arató]]
| Utorok a štvrtok '''20:30'''
|-
| [[Zrada (slovenský seriál)|Zrada]]
| 1. séria
| [[Klára Issová]], [[Milan Ondrík]], [[Kristína Sisková]], [[Juraj Rašla]], [[Eva Pacovská]], [[Milo Kráľ]], [[Lívia Bielovič]], [[Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Richard Autner]]
| Momentálne sa nevysiela 
|-
| [[Polícia Hvar]]
| 1. séria
| [[Jakub Štáfek]], [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]], [[Bořek Slezáček]], [[Tomas Sean Pšenička]], [[Peter Nádasdi]], [[Vilma Cibulková]]
| Momentálne sa nevysiela
|-
|[[Sľub (seriál)|Sľub]]
|3. séria
|[[Adriána Brnčalová]], [[Kristián Baran]], [[Jakub Švec]], [[Zuzana Tlučková]], [[Gabriela Dzuríková]], [[Dušan Cinkota]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Eva Pavlíková]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Soňa Norisová]], [[Anikó Vargová]], [[Gregor Hološka]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Marek Rozkoš]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Peter Nádasdi]], [[Michal Ďuriš]], [[Dagmar Sanitrová]], [[Paula Lopatovská]], [[Adriana Novakov]]
|Pondelok – piatok '''17:55'''
|-
|[[Vina (slovenský seriál)|Vina]]
|1. séria
|[[Nela Pocisková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Ján Dobrík]], [[Kristína Kanátová]], [[Jakub Jablonský]], [[Judita Hansman]], [[Jana Hubinská]], [[Vica Kerekes]], [[Martin Klinčúch]], [[Róbert Sipos]], [[Vladislav Plevčík]]
|Momentálne sa nevysiela
|-
|[[V zovretí]]
|1. séria 
|[[Monika Hilmerová]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Ján Koleník]], [[Simona Kollárová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Adam Bardy]], [[Jana Kovalčiková]], [[Zuzana Norisová]], [[Henrieta Mičkovicová]], [[Sväťo Malachovský]] a [[Bronislava Ištvánová]]
| Od 1. septembra 2025 na Markíze o 20:30
|-
|[[Divoký Dvor (seriál)|Divoký Dvor]]
|1. séria
|[[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Károly Tóth]], [[Michaela Čobejová]], [[Filip Šebesta]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Peter Nádasdi]], [[Gregor Hološka]], [[Igor Rattaj]], [[Kristián Baran]], [[Michal Jánoš]], [[René Štúr]], [[Juraj Predmerský]]
|Čoskoro
|-
|[[Očkovanie (seriál)|Očkovanie]]
|1. séria
|[[Soňa Norisová]], [[Roman Polák (režisér)|Roman Polák]], [[Csongor Kassai]], [[Pavol Višňovský]], [[Elena Podzámska]], [[Natália Germáni]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Anna Javorková]], [[František Kovár]], [[Diana Mórová]]
|September 2027
|}

== Minulosť ==
=== Spravodajstvo ===
* [[Rýchle televízne noviny]]
* [[Dopravný servis]]
* [[Muchoviny]]
* [[Nočné televízne noviny]]
* [[Počasie s Jurajom Mokrým]]
* [[Slovensko dnes]]
* [[Správy]]
* [[Športvíkend]]
* [[Televízne Noviny dnes]]
* [[Televízne Noviny Headlines]]
* [[Top šport]]

=== Publicistika ===
* [[Lampáreň]]
* [[Paľba]]
* [[Sito (televízna relácia)|Sito]]
* [[Teleráno Víkend]]
* [[Šoubiz noviny]]

=== Relácie ===
* [[112 (televízna relácia)|112]]
* [[Agent 002]]
* [[Aj múdry schybí]]
* [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]]
* [[Deka hity]]
* [[Domov na kľúč]]
* [[Dr. EL]]
* [[Hitbox]]
* [[Hodina pravdy]]
* [[Hviezda (televízna relácia)|Hviezda]]
* [[Je to možné?]]
* [[Knockout]]
* [[Level majstrov]]
* [[London Calling (relácia)|London Calling]]
* [[Maxihra]]
* [[Markizáčik]]
* [[Mokrý vidí všetko]]
* [[Motorama]]
* [[Music One]]
* [[Najväčšie tragédie Slovenska]]
* [[Na streche]]
* [[Sedem s r.o.|Sedem s.r.o.]]
* [[Skrytá kamera]]
* [[Ste chytrejší ako piatak?]]
* [[Svadba na prvý pohľad (reality šou)|Svadba na prvý pohľad]]
* [[Zo zákulisia Markízy]]
* [[O 3 štart]]
* [[Opposite sex]]
* [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]
* [[Pokušenie]]
* [[Telecvoking]]
* [[Vo štvorici po Slovensku]]
* [[Vox papuli]]
* [[VILOmeniny]]
* [[Vitajte]]
* [[Vitajte Doma]]
* [[Malá hra o Niké]]
* [[West Extra dávka]]
* [[WWW (televízna relácia)|WWW]]
* [[Zlaté vajce]]
* [[Zlatá baňa]]
* [[Zlatý úľ]]
* [[Zlatý dážď]]
* [[Eurománia]]
* [[Pevnosť Boyard (televízna súťaž)|Pevnosť Boyard]]
* [[Koleso šťastia]]
* [[Dereš (televízna relácia)|Dereš]]
* [[O 10 rokov mladší]]
* [[Klamal by som ti]]
* [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]
* [[Na love]]

=== Šou ===
* [[4 svadby]]
* [[Bailando]]
* [[Big Brother]]
* [[Big Brother: Súboj]]
* [[Coca-Cola Popstar (Slovensko)|Coca-Cola Popstar]]
* [[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]
* [[Let's Dance]]
* [[MasterChef]]
* [[Hlas Česko Slovenska]]
* [[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]
* [[Love Island]]
* [[Modré z neba (televízna relácia)|Modré z neba]]
* [[Mojsejovci]]
* [[Nákupná horúčka]]
* [[Nevesta pre milionára]]
* [[Slovensko hľadá Superstar]]
* [[Slovensko má talent]]
* [[Srdcové záležitosti]]
* [[Talent 2000]]
* [[Talentmánia]]
* [[Ostrov (reality show)|Ostrov]]
* [[Rozvedení so záväzkami]]
* [[Ruža pre nevestu]]
* [[Stena (šou)|Stena]] (zrušené pred uvedením)
* [[Survivor Česko &amp; Slovensko]]
* [[Hypnoshow]]
* [[Svorka (TV šou)|Svokra]]
* [[Pláž 33]]
* [[Uragán (televízna relácia)|Uragán]]
* [[Braňo a Nora]]
* [[Bez servítky]]
* [[Lego Masters]]
* [[Tvoja MINI tvár znie povedome]]
* [[Šaty snov]]
* Tvoja tvar znie povedome 

=== Seriály ===
==== Pôvodné ====
* [[Atletiko Cvernofka]] (vysielané: 5. september 2016 – 24. november 2016)
* [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] (vysielané: 7. január 2019 – 25. február 2019)
* [[Áno, miláčik!]] (vysielané: 16. apríl 2008 – 25. jún 2008)
* [[Búrlivé víno]] (vysielané: 1. január 2013 – 31. august 2017)
* [[Chlapi neplačú]] (vysielané: 26. august 2013 – 11. jún 2015, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]])
* [[Divoký Zapadákov]] (repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]])
* [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (vysielané: 17. október 2014 – 19. december 2014)
* [[Druhý dych (seriál)|Druhý dych]] (vysielané na [[Markíza Doma|TV DOMA]])
* [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] (vysielané: 6. január 2015 – 27. jún 2022, repríza na TV Markíza)
* [[Horúca krv]] (vysielané: 21. august 2012 – 18. jún 2013, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]])
* [[Mama na prenájom]] (vysielané: 9. január 2023 – 6. december 2024)
* [[Medzi nami]]
* [[Mesto tieňov]] (vysielané: 11. apríl 2008 – 23. február 2012, repríza na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]])
* [[Milenky (seriál)|Milenky]] (vysielané: 2. marec 2018 – 25. máj 2018)
* [[Najhorší týždeň môjho života]] (vysielané: 7. január 2021 – 25. február 2021)
* [[Ordinácia v ružovej záhrade]] (vysielané: 10. apríl 2007 – 19. jún 2012)
* [[Oteckovia]] (vysielané: 1. január 2018 – 31. august 2022, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]])
* [[Priateľky]] (vysielané: 13. marec 2008 – 23. december 2008)
* [[Rex (seriál)|Rex]] (vysielané: 7. september 2017 – 7 december 2017)
* [[Sekerovci]] (vysielané: 8. január 2013 – 12. február 2013)
* [[Silvánovci]] (repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]])
* [[Veľké srdce]]
* [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] (repríza na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]])
* [[Zita na krku]] (vysielané: 5. september 2011 – 12. december 2011)
* [[Zlaté manželky]] (vysielané: 3. február 2014 – 24. február 2014)
* [[Detektív Dušo]] (vysielané 11. január 2018 – 19 augusta 2019)
* [[Chatári]] (vysielané: 27. október 2022 – 1. február 2023)
* [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] (vysielané: 4. september 2018 – 23. november 2021)
* [[Susedia (seriál)|Susedia]] (vysielané: 4. september 2006 – 31. december 2007; 1. január 2018 – 26. január 2022, repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]])
* [[Svätý Max]] (vysielané: 9. marec 2022 – 11. máj 2022)
* [[Šťastní vs Šťastní|Šťastní vs. Šťastní]] (vysielané: 12. január 2022 – 2. marec 2022)
* [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (vysielané: 20. február 2023 – 15. máj 2023)
* [[Červené pásky]] (vysielané 3. marec 2020 - 4. máj 2021)

==== Akvizície ====
* {{USA}} [[2 baby na mizine]] (''2 Broke Girls'', reprízy na TV DAJTO)
* [[8 jednoduchých pravidiel]] 
* {{USA}} [[Akty X]] (''The X-Files'')
* {{USA}} [[Mladý Sheldon]] (''Young Sheldon'', reprízy na TV DAJTO)
* {{FRA}} {{SUI}} [[Avignonské proroctvo]] (''La Prophétie d'Avignon'')
* {{USA}} [[Bez stopy]]  (reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[Beverly Hills 90210]]
* [[Bláznivý Jimov život]]
* {{USA}} [[Bostonské vraždy]] (''Rizzoli &amp; Isles'', reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] (''Charmed'')
* {{ITA}} [[Dáma v závoji]] (''La dama velata'')
* {{ITA}} [[Don Matteo]]
* {{USA}} [[Dr. House]] (''House, M.D.'')
* {{USA}} [[Dva a pol chlapa]] (''Two and a Half Men'', reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]])
* [[E – Ring: Pentagón – krídlo E]]
* [[Elisa z Rivombrózy]] 
* {{GER}} [[HeliCops]] (''HeliCops - Einsatz über Berlin'') 
* {{USA}} [[Hrdinovia]] (''Heroes'')
* {{USA}} [[Hrozba z temnoty]] (''Supernatural'')
* {{USA}} [[Invázia (seriál)|Invázia]] (''Invasion'')
* {{USA}} [[JAG]] (už sa nevysiela)
* {{USA}} [[Joan z Arkádie]] (''Joan of Arcadia'')
* [[Kliatba dolmenu]] 
* [[Kliatby z temnôt]] 
* {{GER}} [[Kobra 11]] (''Alarm für Cobra 11 – Die Autobahnpolizei'', reprízy na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]])
* {{AUT}} [[Komisár Rex]] 
* {{ITA}} [[Komisár Rex|Komisár Rex: Opäť v akcií]]
* {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'', reprízy na TV DOMA)
* [[LAPD: Oddelenie vrážd]]
* {{USA}} [[Lovec zločincov]] (''Person of Interest'')
* {{USA}} [[M*A*S*H]] (reprízy na TV DAJTO)
* [[Médium (seriál)|Médium]] 
* {{USA}} [[Mentalista]] (''The Mentalist'', reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[Monk]] (reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{GBR}} [[Mr. Bean]]
* {{USA}} [[Myšlienky vraha]] (''Criminal Minds'', reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[Chicago Hope]] (''Chicago Hope'')
* {{USA}} [[NCIS: Los Angeles]] (reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]])
* {{USA}} [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] (reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[O.C. California]] (''The O.C.'')
* {{USA}} [[Odložený prípad]] (''Cold case'', reprízy na TV Markíza KRIMI)
* {{USA}} [[Pán a pani Smithovci (seriál)|Pán a pani Smithovci]] (''Undercovers'')
* {{USA}} [[Perfektní príbuzní]] (''Perfect Strangers'')
* {{USA}} [[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]] (''Baywatch'')
* {{CZE}} [[Poisťovňa šťastia]] (''Pojišťovna štěstí'')
* {{CZE}} [[Polícia Modrava]] (''Policie Modrava'')
* {{CZE}} [[Špecialisti (televízny seriál)|Špecialisti]] (''Specialisté'')
* {{USA}} [[Povedz, kto ťa zabil]] (''Pushing Daisies'')
* {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'', reprízy na TV DOMA a TV DAJTO)
* {{USA}} [[Smallville]] 
* {{USA}} [[SpongeBob v šortkách]] (''SpongeBob SquarePants'')
* {{GER}} [[Stefanie]] (''Für alle Fälle Stefanie'')
* {{USA}} [[Sto dobrých skutkov]] (''100 Deeds for Eddie McDowd'')
* {{USA}} [[Stúpenci]] (''The Following'')
* {{USA}} [[S.W.A.T. (seriál z roku 2017)|S.W.A.T.]] 
* {{USA}} [[Škaredá Betty]] 
* {{USA}} [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (''The Big Bang Theory'', reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]])
* {{USA}} [[Tučniaky z Madagaskaru]] (''The Penguins of Madagascar'')
* {{USA}} [[V siedmom nebi]] (''7th Heaven'')
* {{USA}} [[Upírske denníky]] (''The Vampire Diaries'')
* {{USA}} [[Veronika Marsová]] (''Veronica Mars'')
* [[V tieni zločinu]] 
* {{USA}} [[Walker, texaský ranger]] 
* {{USA}} [[Zákon a poriadok]] (''Law &amp; Order'')
* [[Zverokruh (seriál)|Zverokruh]] 
* {{USA}} [[Žalobca a obhajca]] (''The Whole Truth'')
* {{USA}} [[Ženatý so záväzkami]] (''Married... with Children'')
* {{USA}} [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] (''Gilmore Girls'')

==== Telenovely ====
* {{MEX}} [[Cesty lásky]] (''Las vías del amor'', vysielané: 21. máj 2003 – 21. október 2003, 11. november 2005 – 14. jún 2006)
* {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 19. september 2005 – 12. január 2006, 9. marec 2009 – 7. júl 2009)
* {{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de țigan'', vysielané: 26. september 2008 – 12. marec 2009)
* {{ARG}} [[Čierna perla]] (''Perla negra'', vysielané: 29. jún 1998 – 19. apríl 1999)
* {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 16. marec 2009 – 16. júl 2009)
* {{MEX}} [[Daniela (telenovela)|Daniela]] (''Daniela'', vysielané: 28. január 2004 – 21. apríl 2004, 15. jún 2006 – 11. september 2006)
* {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 20. apríl 1999 – 2. november 1999, 12. máj 2003 – 24. november 2003)
* {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 27. február 2002 – 14. august 2002, 1. júl 2004 – 22. jún 2005, 3. september 2007 – 29. február 2008)
* {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 18. september 2006 – 19. február 2007, 18. september 2008 – 5. marec 2009)
* {{MEX}} [[Labyrinty vášne]] (''Laberintos de pasión'', vysielané: 14. august 2000 – 1. december 2000, 7. jún 2001 – 28. september 2001)
* {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 12. január 2006 – 6. apríl 2006, 3. marec 2008 – 30. máj 2008)
* {{ARG}} [[Mária (telenovela)|Mária]] (''María de nadie'', vysielané: 2. september 1996 – 22. september 1997, 10. marec 1998 – 9. február 1999)
* {{MEX}} [[Mariana, dcéra noci]] (''Mariana de la noche'', vysielané: 29. jún 2004 – 30. september 2004)
* {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 20. február 2003 – 20. máj 2003, 23. jún 2005 – 16. september 2005)
* {{ARG}} [[Milady]] (''Milady, la historia continúa'', vysielané: 3. november 1999 – 21. apríl 2000, 7. január 2002 – 1. júl 2002)
* {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 1. jún 2007 – 28. september 2007)
* {{COL}} [[Odplata (telenovela)|Odplata]] (''La venganza'', vysielané: 22. október 2003 – 27. január 2004, 12. september 2006 – 15. december 2006)
* {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 17. júl 2006 – 15. september 2006)
* {{MEX}} [[Prameň lásky]] (''El manantial'', vysielané: 15. august 2002 – 21. október 2002, 3. január 2005 – 23. máj 2005)
* {{MEX}} [[Pravá láska]] (''Amor real'', vysielané: 22. apríl 2004 – 28. jún 2004)
* {{MEX}} [[Právo na lásku]] (''El privilegio de amar'', vysielané: 31. máj 2001 – 9. november 2001, 16. október 2002 – 8. júl 2003)
* {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 1. október 2007 – 28. marec 2008)
* {{VEN}} {{USA}} [[Rebeca (telenovela)|Rebeca]] (''Rebeca'', vysielané: 14. február 2005 – 30. máj 2005, 2. jún 2008 – 17. september 2008)
* {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 24. apríl 2000 – 11. august 2000, 2. júl 2002 – 23. október 2002)
* {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 30. september 2004 – 11. február 2005, 16. apríl 2007 – 31. august 2007)
* {{ARG}} [[Sladká Lucia]] (''Cabecita'', vysielané: 12. november 2001 – 26. február 2002, 25. november 2003 – 30. jún 2004)
* {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 20. február 2007 – 31. máj 2007)
* {{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir gece'', vysielané: 3. január 2011 – 29. november 2011)
* {{COL}} {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 6. apríl 2006 – 14. júl 2006, 16. jún 2008 – 26. september 2008)
* {{ARG}} [[Yago]] (''Yago, pasión morena'', vysielané: 22. október 2002 – 19. február 2003, 24. máj 2005 – 6. marec 2006)
* {{VEN}} [[Záhadná žena]] (''Mujer secreta'', vysielané: 4. december 2000 – 30. máj 2001, 24. október 2002 – 7. máj 2003)

=== Animované seriály ===
* {{ISL}} [[Lazy Town]]
* {{USA}} [[Gumkáči]] (''Adventures of the Gummi Bears'')
* {{HUN}} [[Miazgovci]] (''Mézga család'')
* {{HUN}} [[Miazgovci na cestách]] (''Vakáción a Mézga család'')
* {{USA}} [[My Little Pony: Priateľstvo je mágia|My Little Pony: Priateľstvo je magické]] (''My Little Pony: Friendship is Magic'')
* {{RUS}} {{Minivlajka|ZSSR}}{{UKR}} [[No počkaj!]] (''Ну, погоди!'')
* {{GBR}} [[Noddy]]
* {{GBR}} [[Priatelia Mr. Beana]] (''Mr. Bean: The Animated Series'')
* {{USA}} [[Pound Puppies]]
* {{USA}} [[Tom a Jerry]] (''Tom and Jerry'', reprízy na TV Markíza)
* {{USA}} [[Transformers: Rescue Bots]]
* {{GBR}} [[Staviteľ Bob]] (''Bob the Builder'')
* {{BEL}} [[Šmolkovia]] (''Les Schtroumpfs)''
* {{JPN}} [[Včielka Maja (seriál z roku 1975)|Včielka Maja]] (''みつばちマーヤの冒険'')

== Generálni riaditelia ==
* [[1996]] – [[2000]]: [[Pavol Rusko]] – jeden zo zakladateľov a súčasne prvý generálny riaditeľ televízie Markíza
* [[2000]] – [[2006]]: [[Vladimír Repčík]]
* [[2006]] – [[2010]]: [[Václav Mika]]
* [[2010]] – [[2013]]: [[Zuzana Ťapáková]]
* [[2013]] – [[2023]]: [[Matthias Settele]]
* [[2023]] –: [[Peter Gažík]]

== Kritika ==
Markíza nebola klasickou komerčnou televíziou. Nahrádzala verejnoprávnu televíziu a šikovní televízni reportéri s ambíciami ovplyvňovať politickú prevádzku našli uplatnenie najmä tam. Markíza nebola politicky neutrálna, čo sa javilo ako zaujímavé, často aj pre spoločnosť užitočné, ale malo to svoje úskalia. Aj politické, keďže sa Markíza stávala aktívnou účastníčkou politického súboja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodajstvo Markízy sa mení / A teraz čo? Pôjdeme do ulíc? | url = https://www.postoj.sk/148468/a-teraz-co-pojdeme-do-ulic | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-03-06 | jazyk = sk | meno = Eva | priezvisko = Čobejová}}&lt;/ref&gt;

* Kauza „[[Kauza Gamatex|Zachráňte Markízu'''“''']]
* Zvolenie, pôsobenie [[Pavol Rusko|Pavla Ruska]] vo funkcie [[Ministerstvo hospodárstva|ministra hospodárstva]] a [[Kauza Zmenky|Kauza zmenky]], ktorá viedla v [[August|auguste]] [[2005]] k jeho odvolaniu.

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|TV Markíza|datum}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Markíza Doma|Doma]]
* [[Markíza Dajto|Dajto]]
* [[Markíza KRIMI]]
* [[Voyo]]
* [[:Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/ Oficiálny web]
* [https://tnlive.sk tnlive.sk] (spravodajstvo)

{{Slovenské televízne stanice}}

[[Kategória:TV Markíza| ]]
[[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Markíza]]
[[Kategória:Vzniklo v 1996]]</text>
      <sha1>1744cr3hea9hpfo3aps9a15ec59tknl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlajka Slovenska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6137</id>
    <revision>
      <id>8232648</id>
      <parentid>8121184</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:54:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34765-29</username>
        <id>297755</id>
      </contributor>
      <comment>Oprava pravopisu.</comment>
      <origin>8232648</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18714" sha1="eak9fhft9gbhn5wd4uw7j50cl7f9cjp" xml:space="preserve">[[Súbor:Flag of Slovakia.svg|thumb|Vlajka Slovenska]]

'''Vlajka [[Slovensko|Slovenska]]''' je jedným zo štyroch slovenských štátnych symbolov. Bola prijatá [[3. septembra]] [[1992]] a od [[1. januára]] [[1993]] je štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Skladá z troch pruhov (bielo-modro-červenej trikolóry), rovnakej dĺžky umiestnených pod sebou a [[Štátny znak Slovenska|slovenského znaku]], ktorý je vyobrazený na prednej polovici listu štátnej vlajky. Štít štátneho znaku je ohraničený bielym lemom širokým jednu stotinu dĺžky vlajky, avšak na štátnom znaku na vlajke sa nepoužívajú žiadne obrysové linky. Pomer strán slovenskej štátnej vlajky je 2:3 a môže sa použiť aj vo forme štátnej zástavy.

Farby slovenskej trikolóry sú odvodené  od pôvodných [[slovanské farby|slovanských farieb]], ktorými sú červená a biela, a  od [[Slovania|slovanskej]] trikolóry (kombinácie bielej, modrej a červenej).

== Opis ==
[[Súbor:Flag of Slovakia (construction sheet).svg|thumb|Rozmiestnenie súčastí slovenskej vlajky]]
[[Súbor:Flag of Slovakia vertical.svg|thumb|upright|Vertikálna verzia vlajky]]

Podobu vlajky opisuje §9 odsek 2 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]], ako aj Zákon [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] č. 63/1993 Z.&amp;nbsp;z. z 18. februára 1993:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-9 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 1992-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-23 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/63/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 1993-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-23 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

* pomer strán: 2 : 3 
* poloha štítu so znakom: vzdialenosť hrán štátneho znaku je rovnaká od horného, predného a spodného okraja vlajky
* výška štítu so znakom: &lt;math&gt;\frac{1}{2}&lt;/math&gt; výšky vlajky
* šírka lemu štítu so znakom: &lt;math&gt;\frac{1}{100}&lt;/math&gt; dĺžky vlajky

== Použitie ==
Použitie a spôsob používania vlajky definuje Zákon [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] č. 63/1993 Z.&amp;nbsp;z. 
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar. Vlajku Slovenska používajú:
* [[Štátny orgán|štátne orgány]] Slovenskej republiky,
* [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],
* bezpečnostné zbory,
* [[Hasičský a záchranný zbor]],
* orgány [[Územná samospráva|územnej samosprávy]],

na označenie budov, v ktorých sídlia a v prípade orgánov územnej samosprávy aj na označenie úradnej miestnosti najvyššieho predstaviteľa. Okrem toho sa štátna vlajka používa aj počas štátneho sviatku, vydanej výzvy na použitie štátnej vlajky, medzinárodného podujatia, alebo významnej udalosti štátneho, či miestneho charakteru. Pri štátnom smútku sa vlajka spúšťa do pol žrde vlajkového stožiaru.

== Dejiny ==
=== Starovek ===
Koncom [[starovek]]u začali na súčasné územie [[Slovensko|Slovenska]] prenikať [[Slovania]], ktorí sa tam rozšírili a usadili v [[5. storočie|5. storočí]]. Na označovanie svojich oddielov používali plastické signá, ktoré však boli neskôr nahradené textilnými zástavami v tvare štvorca nazývanými [[Vexillum|vexillum]]. Tie sa na území predkov Slovákov rozšírili pri výbojoch [[Rímska ríša|Rímskej ríše]], kedy boli používané rímskym jazdectvom a pomocnými oddielmi. Na týchto vexilloch boli vyšité obrázky, či skratky oddielov. Slúžili na označenie jednotiek v boji a ich hlavným cieľom bolo predchádzať dezorientácii a útokom do vlastných radov.&lt;ref name=&quot;Vrtel&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Vrtel
| meno = Ladislav
| odkaz na autora = Ladislav Vrtel
| titul = Osem storočí slovenskej heraldiky 
| vydanie = 2
| typ vydania = 
| miesto = Martin
| vydavateľ = Vydavateľstvo Matice Slovenskej
| rok = 2017
| isbn = 978-80-8115-247-4
| počet strán = 302
| strany = 22
}}&lt;/ref&gt;{{rp|22}}

=== Stredovek ===
==== Veľká Morava ====
[[Súbor:Constantine and Helena. Mosaic in Saint Isaac's Cathedral.jpg|thumb|upright|Vexillum cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína Veľkého]], zvané [[labarum]], s vyobrazeným Kristovým monogramom]]

Najznámejšie spomedzi všetkých vexíl sa stalo vexillum rímskeho cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína Veľkého]]. Konštantínovi sa v roku [[312]] pred bojom zjavil na oblohe monogram [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a tak prikázal vojakom, aby ho vyobrazili na vexilách. Po víťazstve sa vexillum, zvané labarum, stalo symbolom cisárov a kráľov a  spravidla v tmavočervenej, resp. purpurovej farbe. Tá symbolizovala práve moc cisárov. Neskôr sa od slova purpur vytvorilo slovenské pomenovanie &quot;prápor&quot; (pôvodne porpor). Označenie prápor si Slovania ponechali aj potom, čo zástavy prestali niesť len tmavočervené farby, ale boli sfarbené v individuálnych farbách jednotlivých národov. Po rozpade starovekého Ríma sa labarum začalo uplatňovať aj v [[Byzantská ríša|Byzancii]], ako znak ríše a cisárovej moci. Okrem iného bol panovník vyobrazovaný na minciach, či iných predmetoch, držiac labarum. Boli to mimo iného aj mince s Byzantským cisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktoré sa našli na veľkomoravských náleziskách. Práve on vyslal na Veľkú Moravu [[Cyril a Metod|Konštantína a Metoda]], s ktorými sem zrejme prenikli aj mince a vyobrazovanie panovníkov držiacich labarum.
Na územie Veľkej Moravy preniklo vexillum ešte v časoch Rímskej ríše, avšak bolo používané na identifikáciu bojových jednotiek. Zrejme ale so vznikom Veľkej Moravy sa prvý krát začalo vexilum, používať ako labarum, resp. prápor či zástava, ktorá by reprezentovala moc samotného kráľa a celú Veľkomoravskú ríšu. Je zrejme, že kráľovstvo Moravanov malo vlastný prápor/zástavu, dôkazom čoho je nález v hrobke na archeologickom nálezisku [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčice-Valy]], kde bolo v hrobke č. 240 nájdené pozlátené nákončie opasku z konca [[9. storočie|9. storočia]]. Na ňom je neobratne vyobrazený kráľ, držiaci v ľavej ruke roh &quot;pomazania na kráľa&quot; (čo značí, že sa mohlo jednať o [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]], [[Mojmír II.|Mojmíra II.]], príp. [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]]) a v pravej ruke drží labarom. Jedná sa o jediné vyobrazenie veľkomoravskej zástavy a o vôbec najstaršie vyobrazenie „slovenskej“ vlajky.&lt;ref name=&quot;Vrtel&quot;/&gt;{{rp|23}} Tento prápor nie je v tvare štvorca, ale ležatého obdĺžnika a na sebe nemá žiadne obrazce. Nevieme presne určiť ani jeho sfarbenie (môžeme však predpokladať, že bolo červené, či purpurové, ako symbol kráľa. Taktiež nástupnícka vlajka Nitrianskeho kniežatstva má červené pole, ktoré môže byť odvodené práve z tohto práporu).

==== Pečať mesta Nitra ====
[[Súbor:Coat of Arms of Nitra.svg|thumb|upright|Súčasný [[erb]] mesta [[Nitra]]]]

Prvá podoba vlajky z územia dnešného Slovenska, ktorá mala na sebe vyobrazený [[patriarchálny kríž|dvojitý kríž]] sa zachovala v pečati mesta [[Nitra]] z obdobia vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] ([[1235]] – [[1270]]). Tvoril ju strieborný ležiaci dvojramenný kríž v červenom poli, pričom vlajka bola zastrihnutá.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| titul = Mestské symboly
| url = https://www.nitra.sk/zobraz/sekciu/mestske-symboly
| dátum vydania = 30. 09. 2015
| dátum aktualizácie = 2017-05-25
| dátum prístupu = 2018-08-31
| vydavateľ = webnoviny.sk
| miesto = 
| jazyk = sk
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180826214512/https://www.nitra.sk/zobraz/sekciu/mestske-symboly
| dátum archivácie = 2018-08-26
}}&lt;/ref&gt; Podrobnosti o pôvode dvojkríža pozri v článku [[Štátny znak Slovenska]].

=== Novovek ===
==== Prvá vlajka Slovákov ====
Až do [[19. storočie|19. storočia]] neexistovala žiadna vlajka, ktorá by reprezentovala výhradne územie dnešného Slovenska alebo [[Slováci|Slovákov]]. Symboly ako dvojkríž, či trojvršie sa dovtedy používali v [[Vlajka Uhorska|uhorskej vlajke]] a [[znak Uhorska|znaku]]. Dňa [[11. máj]]a [[1848]] bola v [[Žiadosti slovenského národa|Žiadostiach slovenského národa]] popísaná vlajka, ktorú žiadali [[Slováci]] od Uhorského snemu. V žiadostiach bola popísaná aj spolu s maďarskou a uhorskou zástavou takto: &quot;''Zástavi červenobjelje máme za slovenskje, červenobjelo-zelenje za maďarskje, zástavi červenobjelozelenje s címerom uhorskím za krajinskje.''&quot; Išlo teda o červeno-bielu bikolóru ([[Česko|českej]] a [[Poľsko|poľskej]] podobná) so zastrihnutím. Používala sa medzi aprílom a septembrom 1848, pričom úplne prvýkrát „oficiálne“ sa takáto vlajka údajne použila [[23. apríl]]a 1848 v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] počas divadelného predstavenia. 

==== Vznik trikolóry ====
Dnešná podoba vlajky s trikolórou vznikla počas povstania v rokoch [[1848]]/[[1849]], keď Slováci bojovali na strane [[Viedeň|Viedne]] proti [[Maďari|Maďarom]] (pozri [[Slovenské povstanie]]). Od septembra 1848 (iné pramene tvrdia, že už od augusta{{chýba citácia}}) sa pridal modrý pás a začala sa používať (najmä) vlajka červeno-modro-biela (s nápismi: ''Bratstvo a svornosť, Za kráľa a národ slovenski, Sláva šetkím Slovákom'') alebo červeno-bielo-modrá, v strede ktorej bol používaný uhorský erb, ale s modrým trojvrším. Táto jedinečná zástava prvý krát zaviala dňa 18. septembra 1848, počas septembrovej výpravy [[Slovenské povstanie|slovenského povstania]], keď vojaci prekročili moravsko-slovenské pohraničie.&lt;ref name=&quot;Vrtel&quot; /&gt;{{rp|213}}
Stala sa oficiálnou vlajkou [[Autonómne Slovensko|autonómneho Slovenska]], kedy 18. septembra 1848 deklarovali predstavitelia [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] jeho samostatnosť. Použitím uhorského znaku na vlajke Slovenska sa malo vyjadriť, že sa Slováci (ešte) nechcú odtrhnúť od Uhorska, ale chcú len uznanie slovenského národa a autonómiu v rámci Uhorska. Objavila sa aj bielo-modro-červená kombinácia (s nápismi: Sláva kráľovi a slobode, svornosť). Práve posledná kombinácia v upravenej forme (bez nápisov a zastrihnutia) pretrvala prakticky až do vzniku [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Modrý pás bol prevzatý z [[Rusko|ruskej]] a [[Chorvátsko|chorvátskej]] zástavy (Rusi ako patróni Slovanov, Chorváti ako bratský národ v Uhorsku). 

Poradie pruhov sa ustálilo na dnešnom stave až v roku [[1868]] a túto vlajku vo veľkom používali slovenské spolky v USA.

=== Po vzniku Česko-Slovenska ===
Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa používala zemská vlajka [[Čechy|Čiech]], teda bielo-červená bikolóra, ktorá však bola takmer identická s [[Vlajka Poľska|vlajkou Poľska]]. [[30. marca]] [[1920]] sa po dlhom uvažovaní doplnila tradičná česká bielo-červená vlajka modrým trojuholníkom, ktorý symbolizoval [[Slovensko]], keďže Slováci mali vo svojom znaku od roku 1848 už spomenutú modrú farbu. Tak vznikla [[vlajka Česko-Slovenska]], ktorú dnešné Česko na základe zákona zo 17. decembra 1992 používa dodnes, hoci tým výslovne porušuje [[Zákon o rozdelení Česko-Slovenska]] z roku 1992, ktorý používanie symbolov Česko-Slovenska nástupníckymi štátmi explicitne zakazuje. 

Slováci však už aj po roku [[1918]] používali aj svoju trojpruhovú zástavu (dnešná bez znaku), preto jej používanie bolo v roku [[1919]] v Česko-Slovensku oficiálne povolené. 19. novembra 1938, po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska, dostala trojpruhová vlajka (dnešná bez znaku) oficiálny charakter. V rokoch 1938 – 1939 Slováci zároveň prechodne používali ako symbol boja za autonómiu a autonómie v rámci Česko-Slovenska ako vlajku aj červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí. 

Počas [[Slovenská republika rád|Slovenskej republiky rád]] sa používala v roku 1919 čisto červená vlajka, ktorá symbolizuje komunizmus, a to ako štátnu. Komunistická vláda tým nahradila tradičnú bielo-modro-červenú trikolóru (takisto ako [[Maďarská republika rád]]).

[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] používala v rokoch 1939 – 1945 dnešnú vlajku (opäť bez slovenského znaku), a to ako štátnu a podľa zákona z [[23. jún]]a [[1939]]. Slovenská republika rokov 1939 – 1945 zaviedla aj vlastnú vojnovú vlajku (zanikla v roku 1945), ktorou bola štátna vlajka s dvojitým čiernym krížom v čierno lemovanom štíte v strede listu. 

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] (v roku [[1989]]) sa 1. marca [[1990]] ústavným zákonom opäť zaviedla trojpruhová vlajka (bez znaku). Používanie znaku na vlajke sa stalo nevyhnutnosťou od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s podobnými novými vlajkami [[Rusko|Ruska]] a [[Slovinsko|Slovinska]]. Keďže v tom čase bolo treba riešiť iné politické problémy, objavila sa nová vlajka so znakom až v 9. hlave Ústavy SR. Prvýkrát zaviala pred [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] [[3. september|3. septembra]] [[1992]] o 20:22.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Bratislavský hrad vysvietili farbami štátnej vlajky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/obrazom-bratislavsky-hrad-vysvietili-farbami-statnej-vlajky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-31 | dátum prístupu = 2022-02-23 }}&lt;/ref&gt;

Niektoré detaily formy slovenskej štátnej vlajky určil až Zákon NR SR z [[18. február]]a [[1993]]. Podľa neho je výška štítu so znakom rovná polovici šírky vlajky a štít je olemovaný bielym pásikom, ktorého šírka sa rovná jednej stotine dĺžky vlajky. Za vznikom dnešnej podoby vlajky stáli heraldici [[Ladislav Vrtel]] a [[Ladislav Čisárik]]. Významne sa na vzniku podieľal aj [[Jozef Novák (heraldik)|Jozef Novák]], avšak zásluhy neskôr odmietol.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2025-06-04 }}&lt;/ref&gt;

== Historický vývoj ==
{| cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;5px&quot; border=&quot;0&quot;
|-
| [[File:Slovenská vlajka 1848.png|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka zo [[Žiadosti slovenského národa|Žiadostí slovenského národa]] z [[11. máj]]a [[1848]].
|-
| [[File:Slovenská vlajka 1848-1849.png|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka používaná slovenským dobrovoľníckym zborom počas [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v rokoch [[1848]] – [[1849]]. Neskôr sa stala vlajkou [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]].
|-
| [[Súbor:Slovenská vlajka 1848 z.png|center|120px]]
|valign=&quot;top&quot;| Jedna zo zástav, kde pod dvojkrížom už nebolo zelené, ale modré trojvršie, prvýkrát použitá v roku [[1848]] počas jesennej výpravy.
|-
| [[File:Slovenská vlajka 1849.png|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| Ďalšia zo zástav Slovákov používaná počas revolúcie.
|-
| [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka s týmto poradím farieb sa používala od rokov [[1848]]/[[1849]] a oficiálne bola ustanovená v roku [[1868]] ako vlajka Slovákov. Vo veľkom ju používali Slováci žijúci v [[Spojené štáty|Amerike]] a americké slovenské spolky. V rokoch [[1919]] – [[1938]] bola neoficiálnou vlajkou Slovenska a v rokoch [[1938]] – [[1939]] oficiálna vlajka autonómnej [[Slovenská krajina|Slovenskej krajiny]]. V rokoch [[1939]] – [[1945]] oficiálna vlajka [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a v období rokov [[1990]] – [[1992]] oficiálna vlajka [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenska]] v rámci [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]].
|-
| [[Súbor:Flag of Czechoslovak National Council.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Česko-slovenská vlajka z návrhu [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], ktorá sa neskôr uplatnila, ako vlajka [[Československá národná rada|Československej národnej rady]].
|-
| [[Súbor:Flag of Bohemia.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] v rokoch [[1918]] – [[1920]], ktorá vychádzala zo zemskej vlajky [[Čechy|Čiech]]. Podľa zákona ČNR 67/1990 Zb. bola tiež oficiálna, ale prakticky nepoužívaná vlajka [[Česká republika (1990 – 1992)|Česka]] v rámci ČSFR od [[13. marec|13. marca]] [[1990]] do [[31. december|31. decembra]] [[1992]].
|-
| [[Súbor:Red flag.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka [[Slovenská republika rád|Slovenskej republiky rád]], ktorá existovala iba krátkodobo (od [[16. jún]]a do [[7. júl]]a [[1919]]).
|-
| [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v rokoch [[1920]] až [[1992]] a tiež oficiálna vlajka [[Česko|Česka]] od [[1. január]]a [[1993]].
|-
| [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| Vlajka [[Slovensko|Slovenska]] od [[3. septembra]] [[1992]].
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Štandarda prezidenta Slovenskej republiky]]
* [[Vlajka Česko-Slovenska]]
* [[Vlajka Česka]]
* [[Vlajka Uhorska]]
* [[Vlajka]]
* [[Zástava]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Flags of Slovakia}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.crwflags.com/fotw/flags/sk.html Vlajka Slovenska na stránke Flags of the World] {{eng icon}}

{{Vlajky krajín Európy}}

[[Kategória:Štátne symboly Slovenska]]
[[Kategória:Vlajky štátov|Slovensko]]</text>
      <sha1>eak9fhft9gbhn5wd4uw7j50cl7f9cjp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brezno</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7669</id>
    <revision>
      <id>8232707</id>
      <parentid>8172893</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:52:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-27965-77</username>
        <id>294282</id>
      </contributor>
      <comment>/* Dejiny */</comment>
      <origin>8232707</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46118" sha1="0341goiv4k9cn043wz3syle4xnz48bb" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Brezno (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Brezno
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Brezno namestie.jpg
 | Popis obrázku      = Námestie generála Milana Rastislava Štefánika
 | Znak               = Coat of Arms of Brezno.svg
 | Vlajka             = Brezno-brezno-flag.svg
 | Kraj               = Banskobystrický
 | Okres              = Brezno
 | Región             = Horehronie
 | Časti              = 
 | Rieka              = Hron
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.806667
 | Zemepisná dĺžka    = 19.642222
 | Nadmorská výška    = 504
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 2043
 | Najvyšší bod šírka = 48.936389
 | Najvyšší bod dĺžka = 19.640278
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 486
 | Najnižší bod šírka = 48.811667
 | Najnižší bod dĺžka = 19.599444
 | Prvá zmienka       = [[1265]]
 | Starosta           = Tomáš Abel&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 977 01, 977 03
 | Kód                = 508497
 | EČV                = BR
 | Predvoľba          = +421-48
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Nám. gen. M. R. Štefánika 1&lt;br/&gt;977 01  Brezno 1
 | E-mail             = info@Brezno.sk
 | Telefón            = 630 62 31, 630 62 36
 | Fax                = 630 62 29
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = brezno.sk
 | Commons            = Brezno, Slovakia
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Brezňan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Brezňan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Brezno''' (v minulosti ''Brezno nad Hronom'', {{v jazyku|deu|''Bries, Briesen''}}, {{V jazyku|hun|''Breznóbánya''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Majtán
|meno = Milan
|titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]]
|rok = 1998
|isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt; je [[okresné mesto]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] na strednom [[Slovensko|Slovensku]]. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky [[Hron]] vo východnej časti regiónu [[Horehronie|Horehronia]], na juh od [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a na sever od [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].

== Polohopis ==
Mesto sa nachádza na brehoch [[Hron]]a v [[Breznianska kotlina|Breznianskej kotline]], na pomedzí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veporské vrchy|Veporských vrchov]]. Breznom vedie [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]] od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] na [[Poprad]], [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|I/72]] od [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] na [[Liptovský Hrádok]] a [[Cesta II. triedy 529 (Slovensko)|II/529]] na [[Hriňová|Hriňovú]]. [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala]] tu križuje [[Železničná trať Brezno – Jesenské|trať do Rimavskej Soboty]].

Brezno je vzdialené {{Km|44|m|w}} východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], rovnako {{Km|44|m|w}} južne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], {{Km|29|m|w}} severozápadne od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] a {{Km|38|m|w}} severne od [[Hriňová|Hriňovej]]. 

== Dejiny ==

* '''''Historické názvy mesta''': Berezum'' (1265), ''Brizna'' (1380), ''Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya'' (1404), ''Brezna'' (1516), ''Breznobanya'' (1528), ''Brezno'' (1567), ''Brezno nad Hronom'' (1927), ''Brezno'' (1948)

Brezno má bohatú históriu spojenú s [[Baníctvo|baníctvom]] a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku [[1265]] z listiny kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] z Anjou v roku [[1380]]. Názov mesta Brezno prvýkrát použil [[Ferdinand I. Habsburský]] v listine z roku [[1560]], ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku [[1650]], za panovania [[Ferdinand_III._(Svätá_rímska_ríša)|Ferdinanda III. Habsburského]], vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je [[Bombura]], ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred [[Turci (Anatólia)|Turkami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História mesta|url=https://www.brezno.sk/historia-mesta/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt; 

Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické [[Mapa|mapy]], ktoré nám dokladajú, ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa [[Uhorsko|Uhorska]], na ktorej bolo zobrazené Brezno, pochádza z roku [[1528]] a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa [[Lazarus Roseti]], po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej stolice]] v roku [[1736]], bol všestranný učenec [[Samuel Mikovíni|Samuel Mikovíny]]. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila [[Meander (riečny)|meandrujúca]] rieka Hron.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ČIŽMÁROVÁ|meno=Katarína a KOL. Editor: RNDr. Martina Škodová|titul=Regionálna geografia Horného Pohronia|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied. Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie. Tlač: VKÚ, Vojenský kartografický ústav, Harmanec.|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=978-80-557-0585-9|strany=84}}&lt;/ref&gt; 

Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v [[19. storočie|19. storočí]] pribudla železnica. Výstavba [[Železnica|železnice]] mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená prvá [[Železničná_stanica_Brezno|železničná stanica v Brezne]], ktorá bola v roku [[1941]] prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže [[poľnohospodárstvo]] a [[Remeslo|remeslá]] sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=DONOVALOVÁ|meno=Katarína. Zodpovedný redaktor: Mgr. Peter Klinec|titul=Z histórie obcí Banskobystrického a Breznianskeho regiónu: výberová regionálna bibliografia|vydanie=1|vydavateľ=Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Tlač: Merkantil s.r.o.|miesto=Banská Bystrica|rok=2006|isbn=80-88783-39-9|strany=162}}&lt;/ref&gt;  

Po vzniku [[Československá republika|Československej republiky]] v roku [[1918]] mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky [[Hron]]. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový [[vodovod]]. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku [[1938]] tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] žilo v meste približne 5 500 obyvateľov.

Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]], po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju [[Priemysel|priemyslu]]. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch [[1947]] až [[1948]] sa začala výstavba [[Mostáreň Brezno|mostárne]] zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska [[Mazorníkovo]].  

Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku [[1953]] do roku [[1960]] malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku [[1996]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;  

Po spoločenských zmenách v roku [[1989]] bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať [[cestovný ruch]]. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na [[Valaská|Valaskú]]). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Medzi rokmi 1927 až 1948 sa mesto volalo Brezno nad Hronom, odvtedy iba Brezno. Názvy v iných jazykoch: Breznóbánya (maď.), Bries/Briesen (nem.)

== Geografia ==
[[Súbor:Breznianska skalka.jpg|náhľad|Výhľad na mesto z prírodnej rezervácie [[Breznianska skalka|Breznianska Skalka]]]]
Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako [[Nízke Tatry]] a [[Slovenské rudohorie]] zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O meste|url=https://www.brezno.sk/o-meste/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt;

=== Klíma ===
Brezno má mierne horské [[Podnebie (klíma)|podnebie]]. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj [[nadmorská výška]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referaty.sk - Brezno|url=https://referaty.centrum.sk/prirodne-vedy/geografia/16299/|vydavateľ=referaty.centrum.sk|dátum prístupu=2019-08-29}}&lt;/ref&gt; S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú [[zrážky]]. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá [[snehová pokrývka]]. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je [[hmla]].

=== Vodné toky ===
Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku.

* Cez Brezno preteká rieka [[Hron]], druhá najdlhšia rieka na Slovensku. 

* Pri Bujakove sa sprava vlieva [[Zúbra (prítok Hrona)|Zúbra]], ďalej opäť sprava [[Ježová]] a v Zadných Halnách [[Rohozná (prítok Hrona)|Rohozná]] zľava a [[Vagnár]] sprava.
* V Predných Halnách následne ústi pravostranný [[Drakšiar]], v meste ľavostranné [[Brezenec]] a [[Drábsko (potok)|Drábsko]] a tiež pravostranná [[Lazná]].

=== Biota ===
Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý [[Pedológia (pôda)|pôdny kryt]], na ktorom prevládajú ilimerizované a nivné pôdy. Hnedá lesná pôda zaberá 38 % katastrálneho územia, rastú na nej [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a [[Zmiešaný les|zmiešané lesy]] ([[smrek obyčajný]], [[jedľa biela]], [[buk lesný]], [[borovica lesná]]). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva ([[medveď hnedý]], [[srnec lesný]], [[vlk dravý]], [[jeleň lesný]], [[líška hrdzavá]], [[veverica obyčajná]], [[orol skalný]], [[jastrab veľký]], [[ďateľ čierny]] a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko [[Breznianska skalka|Breznianska Skalka]]. Vyhlásené bolo v roku [[1981]]. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m.  Zaujímavosťou je výskyt [[Dub zimný|duba zimného]] zachovaného na kremencoch.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Časti mesta ==
* ''Mestské časti'': [[Brezno mesto]], [[Bujakovo]], [[Mazorníkovo]], [[Predné Halny]], [[Zadné Halny]].&lt;ref name=&quot;brezno-o-meste&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =| autor = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = https://www.brezno.sk/o-meste/ | vydavateľ = Mesto Brezno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Ulice ===
* 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo

Obyvatelia Brezna sú zvyknutí nazývať ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
Okres Brezno patrí medzi hospodársky zaostalejšie regióny Slovenska. Najvýznamnejšími odvetviami sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a služby. 

'''Poľnohospodárstvo''' dnes živí len 5 % obyvateľov mesta. V minulosti to bolo oveľa viac, aj keď kvôli zlým prírodným podmienkami bolo viac rozšírené [[lesníctvo]] a [[baníctvo]]. V Brezne je lúk a pasienkov viac ako polí. Príčinou je vlhké a chladné podnebie, neúrodné pôdy aj strmé svahy, ktoré by pri orbe ohrozila erózia. Najviac sa pestuje [[kukurica]] a [[Lucerna siata|lucerna]] ako krmivo pre zvieratá. Na výrobu potravín sa pestuje [[pšenica]] a kukurica, menej [[raž]] a [[jačmeň]] a už len veľmi málo [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Dobytok|dobytka]], [[Ovca domáca|oviec]], [[Koza domáca|kôz]], [[Ošípaná|ošípaných]] a [[Hydina (vtáctvo)|hydiny]]. Pracuje tu aj niekoľko ekofariem, ktoré nepoužívajú umelé hnojivá.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

'''Priemysel''' nadväzoval v začiatkoch na [[baníctvo]] a [[hutníctvo]]. Veľa tovární po roku [[1989]] zaniklo. Dnes je v Brezne rozšírený najmä [[Strojárstvo|strojársky]], [[Drevársky priemysel|drevársky]] a [[papierenský priemysel]]. V budúcnosti by tu mali vyrásť moderné priemyselné parky. S priemyslom súvisí [[energetika]], ktorá využíva vodnú a slnečnú energiu. V roku 2010 bolo v meste postavených niekoľko solárnych elektrární. 

'''Služby''' tvoria tzv. nevýrobné odvetvie hospodárstva. Zaraďujeme k nim [[bankovníctvo]], [[finančníctvo]], [[obchod]], [[zdravotníctvo]] a [[školstvo]]. V Brezne boli zriadené 4 základné školy, 5 stredných škôl a dve pobočky vysokých škôl. Celý systém škôl dopĺňajú mnohé materské školy, umelecké školy a centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov poskytuje Nemocnica s poliklinikou Brezno. Sieť obchodov zastupujú predajne potravín so zmiešaným tovarom (napr. [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]]), špecializované obchody a veľkoobchodné reťazce ako [[Tesco]], [[Lidl]], [[Kaufland]], [[Billa]] a pod. Menšie postavenie má [[cestovný ruch]]. V roku [[2011]] sa v okrese Brezno ubytovalo len 44-tisíc návštevníkov. Centrom je mesto Brezno so starobylým historickým námestím.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;   

=== Doprava ===
[[Súbor:Brezno -stanica.JPG|náhľad|Železničná stanica Brezno]]
Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Mestom Breznom vedie železničná trať číslo 172 [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Banská Bystrica – Červená Skala]]. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa vedie od západného konca mesta v smere z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] po Baldovský most, je dlhá dva a pol kilometra. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu. Jej výstavba sa začala koncom roka 2020 a stále prebieha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obchvat Brezna sa opäť presúva|url=https://spravy.rtvs.sk/2023/03/obchvat-brezna-sa-opat-presuva-tentokrat-pre-komplikacie-so-zosuvom-pody/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2023-03-21|dátum prístupu=2023-06-18|jazyk=sk-SK|meno=František|priezvisko=Šodor}}&lt;/ref&gt; Trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je vybraté (sú 3 varianty).Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnách (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I. triedy 66]] (Slovenská Route 66), ďalej [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|cesta I. triedy 72]] (smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]) a [[Cesta II. triedy 529 (Slovensko)|cesta II. triedy 529]] (smer [[Hriňová]]).

=== Školstvo ===
* '''Základné školy:'''
** ZŠ s MŠ Pionierska 2
** ZŠ s MŠ Karola Rapoša, Pionierska 4
** ZŠ s MŠ Mazorníkovo
* '''Základné umelecké školy:'''
** ZUŠ Brezno
* '''Špeciálne základné školy:'''
** ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3
* '''Stredné školy:'''
** Gymnázium Jána Chalupku
** Hotelová akadémia
** Obchodná akadémia
** SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením ''Strednej priemyselnej školy'' a ''Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok'' v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj ''Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.''
** Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
* '''Vysoké školy:''' pobočka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave

== Obyvateľstvo ==
Mesto Brezno má 19 866 obyvateľov (ku koncu roka [[2022]]). Priemerná [[hustota zaľudnenia]] je 171 obyvateľov na km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;. Počet obyvateľov aj hustota zaľudnenia stále klesajú z dôvodu nízkej natality a migrácie. Na území mesta žilo v minulosti okrem Slovákov mnoho Nemcov, ale boli tu aj Maďari, Česi, Bulhari, Taliani, Poliaci, Srbi a príslušníci iných národností. Dnes sa viac ako 90 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, po nich nasledujú Maďari a Česi. Viac ako polovica populácie mesta vyznáva [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícku cirkev]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

'''Národnostné zloženie''' (z roku [[2001]]): [[Slováci]] 92,8 %, [[Maďari]] 0,2 %, [[Česi]] 0,8 %, [[Rómovia]] 4,6 % a ostatní 1,6 %.

'''Vierovyznanie''': [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolíci]] 68,89 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelici]] 8,47 %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíci]] 0,98 %, [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]] 0,53 %.

== Politika ==
[[Súbor:Brezno16Slovakia.JPG|náhľad|Mestský úrad, pohľad zo Štefánikovho [[Námestie|námestia]]]]
[[Súbor:City centre brezno (4).jpg|náhľad|[[Morový stĺp]] v centre mesta]]Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je [[Primátor (Slovensko)|primátor]]. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Primátor sa volí každé štyri roky v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|komunálnych voľbách]]. Súčasným primátorom je od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|novembra 2014]] nezávislý kandidát [[Tomáš Abel|Tomáš Ábel]]. Funkciu primátora mesta zastáva 3. volebné obdobie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primátor|url=https://www.brezno.sk/primator/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt;

Orgánom samosprávy mesta je [[Mestské zastupiteľstvo]] mesta Brezna. Ide o zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta. Počet volebných obvodov a počet poslancov mestského zastupiteľstva na celé volebné obdobie sa určuje pred voľbami podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie poslancov Mestského zastupiteľstva Brezna je štyri roky a končí sa zložením sľubu novozvolených poslancov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestské zastupiteľstvo|url=https://www.brezno.sk/mestske-zastupitelstvo/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt;

[[Mestský úrad]] je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestský úrad|url=https://www.brezno.sk/mestsky-urad/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt; Prednostkou mestského úradu je Mgr. Zuzana Ďurišová.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prednostka|url=https://www.brezno.sk/prednostka/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2019-08-29|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt;

=== Symboly mesta ===
Symbolmi mesta Brezna sú [[erb]], [[vlajka]] a [[pečať]]. Brezniansky erb sa podobá na erb Uhorska za vlády [[Anjouovci|Anjouovcov]]. Jeho podobnosť svedčí o tom, že pochádza z konca 14. storočia, keď panovník [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] z Anjou udelil Breznu mestské privilégiá.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kováčik|meno=Milan|titul=BREZNO - sprievodca históriou a súčasnosťou|rok=2020|isbn=978-80-570-2154-4|strany=141}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra ==
=== Pamiatky ===
Brezno je vďaka zachovanému historickému urbanizmu [[pamiatková zóna|pamiatkovou zónou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zásady ochrany PZ Brezno
  | url = https://www.pamiatky.sk/page/zasady-ochrany-pz-hniezdne/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Dominuje mu obdĺžnikové [[námestie]] generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], jedno z najväčších na [[Slovensko|Slovensku]].

==== Sakrálne pamiatky ====
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Nanebovzatej, jednoloďová [[barok|barokovo]]-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1781]]-[[1785]]. Staviteľom kostola bol Peter Grosmann. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v rokoch [[1792]]-[[1793]]. V interiéri sa nachádza pôvodný neskorobarokový mobiliár, autorom hlavného [[oltár|oltára]] je Andrej Marušiak. Oltárny obraz namaľoval [[Viedeň|viedenský]] maliar Jozef Fischer.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia panny Márie | url = https://www.brezno.sk/pamatihodnosti/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Brezno| miesto = | jazyk = }} &lt;/ref&gt;

* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová pôvodne [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1785]]-[[1787]]. Veža kostola s ihlancovou helmicou pochádza z rokov [[1863]]-[[1864]]. Poslednou úpravou prešiel kostol v roku [[1906]], kedy vznikla súčasná fasáda s prvkami historizmu a [[secesia|secesie]]. V interiéri sa nachádza oltár, stĺpová architektúra z roku [[1865]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Krista]] na Hore Olivetskej od [[levoča|levočského]] maliara Zapletala. Z tohto obdobia pochádza aj [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]]. Súčasťou interiéru je aj voľný obraz Ukrižovaný od Jakuba Stundera zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora =   | titul = Evanjelický a.v.  kostol | url = https://www.brezno.sk/pamatihodnosti/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Brezno| miesto = | jazyk = }} &lt;/ref&gt; Ako evanjelickí farári tu pôsobili významné osobnosti, napríklad Ján Kuzmány (otec [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]]), [[Ján Chalupka]] či [[Martin Rázus]]. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Brezno16Slovakia22.JPG|Kostol Panny Márie Nanebovzatej
Súbor:Brezno - katolícky kostol - fasáda.JPG
Súbor:Brazno1.jpg|Evanjelický kostol
Súbor:Brazno4.jpg|Interiér evanjelického kostola
Súbor:Brazno2.jpg|Organ v evanjelickom kostole
&lt;/gallery&gt;

* Piaristický kláštor, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena L z rokov [[1694]] - [[1713]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10784|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} &lt;/ref&gt; Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, [[gotika|neskorogotická]] práca z konca [[15. storočia]]. Ďalej je tu umiestnená aj socha Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z rovnakého obdobia. Tzv. „kostolčok“ sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte ([[1673]]{{--}}[[1856]]). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza [[gotika|gotického]] oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná skulptúra [[Panna Mária|Panny Márie]] a tabuľové obrazy [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] a [[Svätá Dorota|sv. Doroty]]. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku [[2007]] (450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa.

* [[Synagóga v Brezne|Synagóga]], centrálne orientovaná historizujúca stavba z rokov [[1900]]-[[1902]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10928|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} &lt;/ref&gt; Fasáda synagógy je rámovaná nárožnými vežicami, dominuje jej rizalit s výraznou kopulou, ktorá z neho vystupuje. Fasáda je členená horizontálnym pásovaním. Obnova stavby sa uskutočnila v roku [[2015]], slúži na kultúrne účely.
&lt;gallery&gt;
Súbor:Brezno16Slovakia5.JPG|Piaristický kláštor
Súbor:Brezno - synagóga - 2016.JPG|Synagóga
Súbor:Synagogue in Brezno 1.jpg
&lt;/gallery&gt;

==== Ostatné pamiatky ====
* Mestská veža, klasicistická 31 m vysoká zvonica na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou z roku [[1830]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10787|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} &lt;/ref&gt; Nachádzajú sa tu tri zvony, jeden z roku [[1780]] a dva z roku [[1924]]. Fasáde veže dominuje vysoký [[pilaster|pilastrový]] rád, prízemná úroveň je členená pásovaním. Je dominantou a symbolom súčasného mesta. Slúžila ako zvonica a strážnica. Aktuálne v mestskej veži nájdete stálu expozíciu zvonárovej izby, spomienkovú miestnosť [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]], historické zvony a Infocentrum s kaviarňou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Infocentrum vo zvonici|url=https://www.brezno.sk/infocentrum-vo-zvonici/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2023-06-18|jazyk=slovak|meno=Mesto|priezvisko=Brezno}}&lt;/ref&gt;
* Radnica, dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku [[1779]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10786|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} &lt;/ref&gt; Stavbe dominuje [[rizalit]] členený pilastrami, ukončený štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Nachádza sa uprostred štvorcového námestia, vedľa katolíckeho kostola. Dnes tu sídli Horehronské múzeum, ktoré si v roku 2020 pripomenulo okrúhle 60. výročie založenia.
* [[renesancia|Renesančný]] meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo [[17. storočie|17. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10795|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad SR|miesto=|jazyk=}} &lt;/ref&gt; Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov.
&lt;gallery&gt;
Súbor:Brezno - námestie - panoramio.jpg|Mestská veža (zvonica)
Súbor:Brezno16Slovakia6.JPG
Súbor:Brezno - radnica - 2016.JPG|Bývalá radnica
Súbor:Brezno2.JPG
Súbor:Brezno - Štefánikovo nám. č. 13.JPG|Renesančný meštiansky dom
&lt;/gallery&gt;

=== Divadlo ===
V Brezne už dlhé roky pôsobí [[Divadelný súbor Jána Chalupku]]. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla. Patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie amatérske divadelné súbory na Slovensku.

Od roku [[2005]] sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival [[Divadelná Chalupka]], ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

=== Hudba ===
* [[Spevácky zbor mesta Brezna]]
* Folklórny súbor Mostár
* Detský folklórny súbor Šťastné detstvo
* Dychový orchester Brezno

=== Šport ===
[[Súbor:Aréna Brezno.JPG|náhľad|[[Aréna Brezno]] – Zimný štadión Ladislava Horského]]

* Športový klub Brezno,
* Airsoftový team
* [[HK Brezno]]
* FK Brezno
* Volejbalový klub MŠK Brezno
* Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
* Športovo-strelecký klub MŠK Brezno
* Klub slovenských turistov Brezno
* Slovenský cykloklub Ďumbier
* Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
* Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
* Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
* Plavecký klub ŠK Flipper

=== Rozhľadňa ===
V auguste 2021 mesto otvorilo novú rozhľadňu. Jej výstavba bola posunutá kvôli pandemickej situácii.&lt;ref name=&quot;dnes24-nad-breznom-vyrasta-vyhliadkova-veza&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nad Breznom vyrastá vyhliadková veža: Kedy by mala byť prístupná? | url = https://brezno.dnes24.sk/nad-breznom-vyrasta-vyhliadkova-veza-kedy-by-mala-byt-pristupna-384338 | vydavateľ = brezno.dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Nachádza sa v lokalite Horné lazy.&lt;ref name=&quot;teraz-instaluju&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Brezne už inštalujú konštrukciu vyhliadkovej veže | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/v-brezne-uz-instaluju-konstrukciu-vy/493279-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-14 | dátum prístupu = 2021-03-14 }}&lt;/ref&gt; Rozhľadňa je prístupná náučným chodníkom a cyklistickou cestou. V zime k nej vedú bežkárske trate.&lt;ref name=&quot;pravda-kolaudaciu-takmer-najvyssej&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kolaudáciu takmer najvyššej vyhliadkovej veže na Slovensku plánuje Brezno v lete | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/554041-kolaudaciu-takmer-najvyssej-vyhliadkovej-veze-na-slovensku-planuje-brezno-v-lete/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-14 | dátum prístupu = 2021-03-14 }}&lt;/ref&gt; Investorom rozhľadne za takmer 440 000 eur je mesto, približne osminou sa na nej podieľal aj Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhľadňa s výškou 40 metrov je jednou z najvyšších na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHĽADŇA BREZNO » Vyhliadka Horné lazy|url=https://turisticky.sk/vylet/rozhladna-brezno/|dátum vydania=2021-11-28|dátum prístupu=2023-06-18|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=Holzer}}&lt;/ref&gt;

=== Pravidelné podujatia ===
Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival ''Divadelná chalupka'', ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo Slovenska a zo zahraničia. Organizuje sa súťaž kresleného humoru – ''Bomburova šabľa''. Každoročne sa koncom mája organizujú [[Dni mesta Brezna]]. Počas leta sa usporadúvajú akcie v rámci ''Breznianskeho kultúrneho leta'', ktorého pomyselným vyvrcholením sú ''Bomburove dni''. Koncom novembra sa každý rok koná aj [[Ondrejský jarmok]], ktorý sa konal už 532. krát (k roku 2022).

=== Kulinárske špeciality ===

* Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

== Zaujímavosti ==

* Obyvatelia Brezna sú prezývaní ''Hugáni''. Jedna z verzií, odkiaľ prezývka pochádza, je z časov [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]], keď boli do stredoslovenských banských miest vyslané žoldnierske posádky, aby ich bránili pred povstalcami. Hovorí sa, že medzi žoldniermi boli ubytovaní aj hugenoti (prívrženci [[Kalvinizmus|Kalvínskeho učenia]] vo Francúzsku). Obyvatelia mesta ich neznášali pre ich výstredné a neslušné správanie. Keď z mesta odišli, Brezňania si osvojili pomenovanie hugenot ako nadávku. Iná verzia tvrdí, že francúzski žoldnieri drancovali v breznianskej uličke Lutetia (meno pravdepodobne pochádza od samotných žoldnierov), ibaže obyvatelia sa bránili a Francúzom to pripomínalo správanie hugenotov. Traduje sa, že praví hugáni bývajú len v Uličke, dnes Ulica Československej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezno chce obnoviť tradíciu hugánskych trhov|url=https://mybystrica.sme.sk/c/20207190/brezno-chce-obnovit-tradiciu-huganskych-trhov.html|vydavateľ=mybystrica.sme.sk|dátum prístupu=2023-06-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;
* Najvyšší pomník Brezna stojí na námestí a vyobrazuje [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]. Základný kameň pomníka bol položený v roku 1928 k 10. výročiu založenia [[Česko-Slovensko|ČSR]]. Odhalený bol pri 10. výročí Štefánikovho úmrtia. Pomník bol z námestia odstránený v roku 1952 z politických dôvodov, následne bol dlhé roky ukrývaný. 5. mája 1990 bol reinštalovaný na pôvodné miesto, kde stojí dodnes. Kópia sochy stojí v partnerskom francúzskom meste [[Meudon]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;
* Významnou osobnosťou mesta Brezno bol Štefan Libič, narodený v [[Braväcovo|Braväcove]] v roku 1931. Obyvatelia ho familiárne volali ujo Libič a bol známy svojou neutíchajúcou vášňou pre okolitú prírodu. Do roku 2019 upravil a udržiaval stav 30 vodných prameňov. Dnes stojí jeho podobizeň vyrezaná z dreva nad nemocnicou v lokalite Banisko. Autorom sochy uja Libiča je kalamenský rezbár Michal Trnovský.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezňanom zanechal poklad. Na Banisku mu za to odhalili sochu|url=https://www.brezno.sk/breznanom-zanechal-poklad.-na-banisku-mu-za-to-odhalili-sochu/|vydavateľ=www.brezno.sk|dátum prístupu=2023-06-18|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;

== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
* [[Samuel Kokavinus]] (* okolo [[1600]] – † ?), študent, autor knižne vydaných nábožensko-logických dišpút
* [[Karol Kuzmány]] (* [[1806]] – † [[1866]]), spisovateľ, novinár a [[estetik]]
* [[Oto Herman]] (* [[1835]] – † [[1914]]), [[ornitológ]], [[entomológ]], politik, novinár, [[archeológ]] a [[antropológ]]
* [[Ján Boroškay]] (* [[1841]] – † [[1923]]), učiteľ, [[notár]], ornitológ, [[preparátor]], pedagóg, lesmajster, [[entomológ]] a zberateľ prírodnín
* [[Gabriel Rapoš]] (* [[1917]] - † [[1994]]), vedúci [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodného slovenského vysielača]], publicista, prekladateľ, dramaturg
* [[Zlatica Balažovjech – Klincová]] (* [[1920]] – † [[2006]]), akademická maliarka
* [[Dušan Faško]] (* [[1922]] - † [[1988]]), hokejista, tréner a funkcionár
* [[Jozef Medveď (režisér)|Jozef Medveď]] (* [[1927]] – † [[1984]]), filmový a televízny [[režisér]]
* [[Ľudovít Petránsky]] (* [[1943]] - † [[2021]]), teoretik a historik výtvarných umení, pedagóg
* [[Petr Sepeši]] (* [[1960]] – † [[1985]]), spevák
* [[Pavol Habera]] (* [[1962]]), spevák, skladateľ a [[muzikál]]ový herec
* [[Ivan Bella]] (* [[1964]]), prvý slovenský [[kozmonaut]]
* [[Adriana Sklenaříkova]] (* [[1971]]), [[modelka]]
* [[Lukáš Latinák]] (* [[1977]]), [[herec]]
* [[Jozef Grolmus]] (* [[1961]]), [[Kulturistika|kulturista]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]] (* [[1992]]), [[Biatlon]]istka
* [[Ivona Zvaríková]] (* [[1994]]), [[Biatlon]]istka

=== Pôsobili tu ===
* [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] (* [[1648]] - † [[1708]]), spisovateľ, autor memoárovej a cestopisnej literatúry
* [[Ján Chalupka]] (* [[1791]] – † [[1871]]), spisovateľ, [[dramatik]], [[satira|satirik]]
* [[Pavol Dobšinský]] (* [[1828]] - † [[1855]]), evanjelický farár, spisovateľ
* [[Martin Rázus]] (* [[1888]] – † [[1937]]), spisovateľ a politik
* [[František Kreutz]] (* [[1920]] – † [[2004]]), spisovateľ, regionálny [[historik]] a pedagóg
* [[Jozef Karika]] (* [[1978]]), spisovateľ

=== Čestné občianstvo ===
Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí, udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:
* [[Ernest Bielik]] (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
* Nikolaj Semionovič Radul (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
* Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
* [[Ladislav Ťažký]] (1997) – rodák z [[Čierny Balog|Čierneho Balogu]], slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
* Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
* [[Ivan Bella]] (1999) – prvý slovenský [[kozmonaut]], titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
* Hervé Marseille (1999) – starosta mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
* Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
* Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta [[Meudon]]. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
* [[Vladimír Valach]] (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
* [[Ľudovít Petránsky]] (2003) – univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
* [[Jaroslav Siman]] (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
* Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – akademická maliarka
* Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
* Pavol Datko (2006) – rodák z [[Čierny Balog|Čierneho Balogu]], [[Kanada|kanadský]] občan
* Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová ''in memoriam'' (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry
* nár. umelec [[Ladislav Chudík]] (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi
* [[Adriana Karembeu]], rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd
* Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí
* Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu
* Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Grécko}} [[Agria]], [[Grécko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Ciechanów]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Srbsko}} [[Čačak]], [[Srbsko]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Meudon]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Rumunsko}} [[Nadlak]], [[Rumunsko]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Nový Bydžov]], [[Česko]]

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Brezne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Brezno, Slovakia}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [https://egov.brezno.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Brezno] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107161817/https://egov.brezno.sk/ |date=2022-01-07 }}
* [http://uzemneplany.sk/upn/brezno Územný plán mesta Brezno]

{{Brezno}}
{{Obce okresu Brezno}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Brezno| ]]
[[Kategória:Okres Brezno]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Banské sídla na Slovensku]]</text>
      <sha1>0341goiv4k9cn043wz3syle4xnz48bb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Malacky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7739</id>
    <revision>
      <id>8232472</id>
      <parentid>8232162</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:26:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>neencyklopedicke</comment>
      <origin>8232472</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26274" sha1="n1bn367pyraldpg7hu88q42nx4977mk" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Malacky (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Malacky
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Malacky panorama.jpg
 | Popis obrázku      = 
 | Znak               = Coat of Arms of Malacky.svg
 | Vlajka             = Malacky-malacky-flag.svg
 | Kraj               = Bratislavský
 | Okres              = Malacky
 | Región             = Záhorie
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Malina (rieka)|Malina]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.435833
 | Zemepisná dĺžka    = 17.017778
 | Nadmorská výška    = 159
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = [[1206]]&lt;sup&gt;[http://obce.info/index.php?make=mapa&amp;id=1&amp;obec=591]&lt;/sup&gt;/[[1231]]&lt;sup&gt;[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=410106&amp;lstObec=508063&amp;Okruh=zaklad]&lt;/sup&gt;
 | Starosta           = Juraj Říha&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 901 01
 | Kód                = 508063
 | EČV                = MA
 | Predvoľba          = +421-34
 | Adresa             = Mestský úrad Malacky&lt;br /&gt; Bernolákova 5188/1A &lt;br /&gt; 901 01 Malacky
 | E-mail             = msu@malacky.sk
 | Telefón            = +421 34 7966 100 (recepcia)
 | Fax                = +421 34 7966 152
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.malacky.sk
 | Commons            = Malacky
 | Pôvod názvu        = Malaczka
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Malačan, Malačianka''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Malačan}}&lt;/ref&gt;


}}
[[File:Malacky panorama.jpg|thumb|225x225px|Panoráma mesta Malacky]]
[[File:SynagogaMA.JPG|thumb|Synagóga v Malackách]]

'''Malacky''' ({{V jazyku|hun|''Malacka''}}, {{V jazyku|deu|''Malatzka, Kirchlee, Kyrchle''}})&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773{{--}}1997)
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | jazyk = slovenský
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Slovník&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = II
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 517
| strany = 
}}&lt;/ref&gt; sú okresné [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré leží v centre južnej časti [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]].

== Polohopis ==
Nachádza sa v strednej [[Európa|Európe]]. Západne od mesta tečie rieka [[Morava (rieka)|Morava]], východne sa tiahne pohorie [[Malé Karpaty]].

=== Časti obce ===
Mestečko, Riadok, Na Aleji, Dolný Koniec, Domky, Padzelek, Juh, Naftárska štvrť, Mravenisko, Vinohrádok, Táborisko. Riadok sa delí ešte na Písniky, Džbankáreň, Rakáreň.
Pod Mestečkom sa rozumie celé centrum od veľkej križovatky až po dolný kostol a od ulice 1. Mája až po Hviezdoslavovu.

=== Ulice ===
Agátová, Alojza Veselého, arm. gen. L. Svobodu, Bernolákova, Boreckého, Boženy Nemcovej, Brezová, Brnianska, Břeclavská, Budovateľská, Cesta mládeže, D. Skuteckého, Dielenská, Družstevná, Dubovského, Duklianskych hrdinov, Džbankáreň, F. Malovaného, Ferdiša Kostku, Gaštanová, gen. M. R. Štefánika, Hlboká, Hodžova, Hurbanova, Hviezdoslavova, Ivana Dérera, Jána Hollého, Jána Kalinčiaka, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jánošíkova, Javorová, Jelšová, Jesenského, Jozefa Gabčíka, Jozefa Kubinu, Jozefa Murgaša, Kalista Orgoňa, Kláštorné námestie, Kozia, Krátka ulica, kpt. Miloša Uhra, Kukučínova, L. Novomeského, Legionárska, Lesná, Lipová, Ľ. Kukorelliho, Ľuda Zúbka, Ľudovíta Fullu, Malé námestie, Mansueta Olšovského, Martina Benku, Martina Rázusa , Mierové námestie, Michala Tillnera, Mirka Nešpora, Mlynská, Mojmírova, Na brehu, Na majeri, Nad výhonom, Nádražná, Námestie SNP, Námestie u Severínka, Nová, Oslobodenia, Ota Kožucha, Partizánska, Pavla Blahu, Pavla Hallona, Petra Jilemnického, Petra Straku, Pezinská, Písniky, Poľná, Pribinova, Priemyselná, Príjazdná, Pri Maline, Radlinského, Rakárenská, Rastislavova, Robotnícka, Rudolfa Dilonga, Sadová, Sama Chalupku, Sasinkova, Sládkovičova, Slovenská, Stromová, Stupavská, Svätoplukova, Šikmá, Štefana Čulena, Štúrova, Táborisko, Tichá, Továrenská, Ulica Ernsta Wiesnera, Ulica Karola Virsíka, Ulica Ludwiga Angerera, Vajanského, V. Clementisa, Veľkomoravská, Vendelína J. Kučeru, Vinohrádok, Vlastenecká, Vševlada Gajdoša, Vysoká, Záhorácka, Záhradná, Zámocká, 1. mája

=== Vodné toky ===
Najvýznamnejším tokom mesta je [[Malina (rieka)|rieka Malina]], ktorá sa vlieva do [[Morava (rieka)|rieky Morava]]&lt;ref&gt;http://malackepohlady.sk/?p=1476 Keď ešte Malačania Malinu radi mali…&lt;/ref&gt; Ostatné toky sú: [[Balážov potok]], potok [[Ježovka (potok)|Ježovka]], Mlynský náhon (rameno Maliny) a [[Výhonský kanál]].

== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
Slováci{{--}}96,65 %&lt;br /&gt; Česi{{--}}1,58 %&lt;br /&gt; Maďari{{--}}0,41 %&lt;br /&gt; [[Rómovia]]{{--}}1,01 %&lt;br /&gt; Nemci{{--}}0,04 %

=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
[[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]]{{--}}71,46 %&lt;br /&gt; [[Ateizmus|bez vyznania]]{{--}}21,15 %&lt;br /&gt; [[evanjelici]] a. v.{{--}}1,40 %&lt;br /&gt; [[Grékokatolícka cirkev|grécki katolíci]]{{--}}0,19 %&lt;br /&gt; [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]]{{--}}0,14 %&lt;br /&gt; a iní

== Politika ==
=== Primátori ===
* do 5. 2. 1990{{--}}RSDr. Jozef Kozel
* 15. 2. 1990{{--}}15. 1. 1999{{--}}Ing. Vladimír Moravčík, CSc.
* 15. 1. 1999{{--}}15. 12. 2014{{--}}RNDr. [[Jozef Ondrejka]]
* od 15. 12. 2014{{--}}JUDr. Ing. Jurai Říha, PhD.

== Partnerské obce ==
Mesto Malacky udržuje partnerské vzťahy s viacerými mestami v zahraničí. Doterajšie výmenné návštevy či spoločné športové a kultúrne podujatia sa dosiaľ sústreďovali na neďalekých susedov{{--}}[[Česko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] a [[Poľsko]], no v ostatnom čase aj v [[Taliansko|Taliansku]].

{{flagicon|Česko}} [[Veselí nad Moravou]]. V Českom Veselí nad Moravou bola zmluva o vzájomnej partnerskej spolupráci s mestom Malacky uzatvorená na jeseň v roku [[1998]].

Okrem pravidelných výmenných športových stretnutí [[futbal]]istov (žiakov a seniorov), [[basketbal]]ových a [[volejbal]]ových zápasov dorasteniek, mesto organizuje aj atraktívnu plavbu po [[Baťov kanál|Baťovom kanáli]]. V roku [[2002]] sa Veselí nad Moravou stalo dejiskom stretnutia žiakov základných umeleckých škôl v rámci projektu podporovaného fondom Phare s názvom ''Kultúra bez tlmočníka''. Čoraz častejšie sú aj koncerty vynikajúcich hudobníkov z Veselí nad Moravou v Malackách.

{{flagicon|Maďarsko}} Maďarskými partnermi Malaciek sú [[Irša]] a [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]. Partnerské zmluvy medzi nimi a naším mestom boli potvrdené zmluvami v roku [[2000]].

V Irši sa tradične koná [[festival]] [[Dychová hudba|dychových hudieb]], na ktorom sa dvakrát zúčastnila aj dychová hudba z Malaciek. Na škodu nám všetkým však v súčasnosti dychový orchester Malackám chýba, takže otázka budúcej reprezentácie nášho mesta na tomto podujatí zostáva otvorená. Okrem kultúrnych podujatí významné sú najmä vzájomné kontakty [[hádzaná]]rov.

{{flagicon|Maďarsko}} [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]{{--}}V Sarvaši dodnes žije dosť veľká slovenská komunita, potomkovia zakladateľov, či skôr oživovateľov mesta Sarvaš pred 282 rokmi. Mesto Malacky prispelo na pamätník, postavený na počesť príchodu prvých Slovákov na Dolnú zem. Delegácia z Malaciek sa 23. 7. 2002 zúčastnila na slávnostiach, usporiadaných pri tejto príležitosti. Samosprávy oboch partnerských miest navzájom udržiavajú čulé kontakty a mesto Malacky darovalo aj knihy do knižnice Slovenskej školy v Sarvaši. Na pôde maďarského mesta, v ktorom sa Slovák cíti ako doma, sa pravidelne konajú Kultúrne dni Slovákov Békéščabskej župy a Dni slivák.

{{flagicon|Poľsko}} [[Żnin]]{{--}}S poľským Żninom sa Malacky kontaktujú od mája [[2001]], keď bola podpísaná zmluva o spolupráci.

Mesto [[Żnin]] má takmer 15 000 obyvateľov a v jeho okolí sa nachádza množstvo [[jazero|jazier]]. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku [[1136]], počas križiackych výprav v roku [[1331]] však bolo celkom vypálené. Od 15. storočia je známe produkciou piva, je významným turistickým centrom a pýši sa množstvom historických objektov a pamätihodností.
Vzájomné partnerské vzťahy Żninu a Malaciek sa orientujú najmä na kontakty športovcov. V meste sa konajú futbalové zápasy mladších a starších žiakov, ale aj seniorov, basketbalové a volejbalové turnaje dorasteniek, no najmä Majstrovstvá sveta vo vodnom motorizme.

{{flagicon|Rakúsko}} Rakúsky [[Gänserndorf]] udržiava priateľské výmenné kontakty a dobré partnerské vzťahy bez opory v zmluve.

K formálnemu podpisu dohody medzi Malackami a Gänserndorfom nikdy nedošlo. Primátor rakúskeho mesta Johann Karl v začiatkoch spolupráce potvrdil ochotu udržiavať kontakty, no svoj názor na &quot;papierové dohody&quot; vyjadril ich slovami: &quot;Nepíšme papiere, robme!&quot;.
V Gänserndorfe sa konajú medzinárodné futbalové stretnutia mladších a starších žiakov. V rámci kultúrnych vzťahov sa Malačania zúčastňujú na adventných koncertoch v tomto rakúskom meste.

{{flagicon|Taliansko}} Talianske mestečko [[Gaggiano]] leží neďaleko [[Miláno|Milána]] a je počtom obyvateľov menšie ako Malacky.

S nami udržiava zatiaľ neformálne priateľské kontakty od roku [[2004]], keď sa jeho predstavitelia zúčastnili na medzinárodnom detskom kultúrnom festivale Kultúra bez tlmočníka [[2005]] v našom meste. Gaggiano je známe tým, že sa tam pestuje ryža a nachádzajú sa v ňom pravdepodobne najsevernejšie položené ryžoviská na svete. Cez mesto vedie kanál, ktorý projektoval ešte [[Leonardo da Vinci]].

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Mestské centrum kultúry ===
Hlavnou činnosťou je organizovanie kultúrno-spoločenských aktivít prostredníctvom umeleckých a kultúrno-výchovných podujatí, expozícií, klubovej a záujmovo-umeleckej činnosti. V sídle MCK sa nachádza knižnica, múzeum, galéria, učebne, tanečná miestnosť a kancelárie.

=== Divadlo ===
Mesto má svoje ochotnícke divadlo, ''Divadlo na hambálku''. Sídli v MCK. Založil ho jej režisér Vlado Zetek v roku 2002. Nacvičené predstavenia: ''Ženský zákon, Sen noci Svätojánskej, S tvojou dcérou nikdy!, Všetko o ženách, Vietor v korunách sasafrasu, Rajda Majda, Krvavá svadba, Len nijakú paniku!, Osem žien, Muž mojej ženy, Stálo ti to zlato za to?''.&lt;ref&gt;[http://www.divadlonahambalku.sk], okrem príspevkov o novinách v divadle môžete nájsť zoznam a fotografie všetkých členov, popis predstavení a fotogalérie k nim a ešte mnoho ďalšieho...&lt;/ref&gt;

===Kino ===
Kino Záhoran slúži na premietanie filmov, ale aj ako divadelná scéna Divadla na hambálku, koncertná a konferenčná miestnosť. Od 12. 1. 2012 je Kino Záhoran 3D digitálne kino.

=== Múzeá ===
[[Súbor:MA MCK.jpg|thumb|Mestské centrum Kultúry spolu s Múzeom Michala Tillnera]]
[[Múzeum Michala Tillnera]], kde sa nachádzajú historické a etnografické zbierky.
Znovu sprístupnené verejnosti.

=== Pamiatky ===
==== Kostoly ====
[[Súbor:Malacky 8674.jpg|thumb|right|Kostol Najsvätejšej Trojice]]
[[Súbor:Kostol v Malackách.jpg|thumb|right|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie]]
V meste je rímskokatolícky [[kostol]] Najsvätejšej Trojice zo 17. storočia a [[Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Malacky)|kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie]] z roku [[1653]]. Kaplnka sv. Anny je z roku [[1880]]. V kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádzajú [[krypta|krypty]], ktoré boli sprístupnené nedávno. V kryptách sú pochovaní niektorí [[Pálfiovci]] a [[františkáni]]. O rekonštrukciu sa začali zaujímať až v roku [[2002]]. V roku [[1992]] kostol vyhorel po tom, ako ho miestni satanisti omylom zapálili. V tomto kostole sa nachádzajú sväté schody, ktoré sú na celom svete len troje.

==== Kaštieľ ====
[[Súbor:Malacky, kaštieľ 01.jpg|thumb|right|Pálfiovský kaštieľ v Malackách]]
* [[Pálfiovský kaštieľ v Malackách|Pálfiovský kaštieľ]] &lt;ref&gt;http://dennik.sme.sk/c/2311894/v-malackach-maju-obavy-o-osud-kastiela.html{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.sme.sk/c/3474271/malacky-konecne-odkupili-od-frantiskanov-palffyovsky-kastiel.html&lt;/ref&gt; sa nachádza v zámockom parku. Do roku [[2003]] bol súčasťou nemocnice. V roku 2007 kaštieľ odkúpilo mesto Malacky od vlastníka{{--}}[[Rád menších bratov|Rádu menších bratov františkánov]]&lt;ref&gt;http://malackepohlady.sk/?p=71{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Ako ďalej s malackým kaštieľom?&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.malacky.sk/docs/ts/ts_0906_kastiel_mestu.doc{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Tlačová správa: Františkáni predali Pálffyovský kaštieľ mestu Malacky (doc)&lt;/ref&gt;.

==== Ostatné pamiatky ====
[[Súbor:Malacky Basta 02.jpg|thumb|right|Bašta]]
* [[Synagóga v Malackách]] bola postavená v roku [[1886]] až [[1887]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.skreality.sk/index.php?rl=12&amp;tn=1957 |dátum prístupu=2009-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100325114641/http://www.skreality.sk/index.php?rl=12 |dátum archivácie=2010-03-25 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.synagogue.cz/Jerusalem/osynagoze.htm |dátum prístupu=2009-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080919124037/http://www.synagogue.cz/Jerusalem/osynagoze.htm |dátum archivácie=2008-09-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.holocaust.cz/cz2/resources/ros_chodes/2003/01/stiassny |dátum prístupu=2009-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081209055300/http://www.holocaust.cz/cz2/resources/ros_chodes/2003/01/stiassny |dátum archivácie=2008-12-09 }}&lt;/ref&gt;. Synagógu dala postaviť rodina Spitzerovcov, ktorá darovala pozemok miestnej židovskej obci &lt;ref name=&quot;malacky.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.malacky.sk/index.php?page=navstevnik&amp;menuid=303 |dátum prístupu=2009-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130618100817/http://www.malacky.sk/index.php?page=navstevnik&amp;menuid=303 |dátum archivácie=2013-06-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.delet.sk/showarticle.php?articleID=718 |dátum prístupu=2009-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080516135129/http://www.delet.sk/showarticle.php?articleID=718 |dátum archivácie=2008-05-16 }}&lt;/ref&gt;. Stavbu navrhol architekt [[Wilhelm Stiassne]] &lt;ref name=&quot;malacky.sk&quot; /&gt;. K hlavným znakom synagógy patria mojžišské tabule (dosky) zákona s hebrejským textom (desatoro božích prikázaní). Nachádzajú sa nad vchodom do synagógy, nad hornou rímsou predného priečelia.
* Budova bývalého okresného súdu. Vedľa synagógy stál dom v ktorom sídlil kedysi okresný súd. Dom bol postavený v roku [[1869]] &lt;ref&gt;http://malackepohlady.sk/?p=56 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080515123114/http://malackepohlady.sk/?p=56 |date=2008-05-15 }} Budova bývalého okresného súdu&lt;/ref&gt;. Dom bol zbúraný v roku [[2005]] keď na jeho mieste postavili predajňu Lidl&lt;ref&gt;http://malackepohlady.sk/?p=14{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Malacké križovatky&lt;/ref&gt;.
* Malý kaštieľ bola historická stavba ktorá sa nachádzala na pozemku na ktorom neskôr postavili predajňu Billa.&lt;ref&gt;http://www.slovenskehrady.sk/?show=object&amp;which=Malacky&lt;/ref&gt;

=== Pomníky ===
Je tu pomník spisovateľa [[Ľudo Zúbek|Ľuda Zúbka]] na starom cintoríne dá sa tu nájsť aj pomník [[Michal Tillner|Michala Tillnera]] ktorý je tiež na starom cintoríne. V centre mesta nájdete zrekonštruovanú sochu [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] ktorá bola po 2 sv. vojne strhnutá a zakopaná. Pôvodne sa našla socha bez hlavy a hlava je k soche prirobená z bledšieho materiálu aby bol vidieť rozdiel. Socha sa nachádza pred podnikateľským inkubátorom.

=== Parky ===
[[Súbor:ParkMA.jpg|thumb|right|Zámocký park]]
'''Zámocký park s Pálfiovským kaštieľom'''
* Zámocký park prešiel dvoma fázami rekonštrukcie. Prvá bola ukončená v roku [[2001]] a dotkla sa časti medzi vstupnou bránou a kaštieľom, vrátane areálu futbalového ihriska a hádzanárskeho ihriska. Druhá fáza začala v roku [[2006]] a má za cieľ obnoviť oblasť lúky vedľa kaštieľa a širšej časti lesoparku.

'''Kláštorné námestie'''
* Park sa nachádza v centre mesta pred vstupom do areálu rímskokatolíckého kostola. Poskytuje odpočinok pod starými stromami katalpa.

=== Pravidelné podujatia ===
'''Prvomájové Malacky''' sa ako najmasovejšie podujatie v meste konajú každoročne od roku [[2001]], kedy boli usporiadané v priestore novo zrekonštruovaného zámockého parku v okolí kaštieľa rodu Pálffyovcov. Do programu podujatia patria koncerty ľudovej hudby, pódium modernej hudby, divadelné predstavenia, tvorivé dielne a hry pre deti a tiež športové podujatia (stretnutia „starých pánov“ etc). Na organizácii Prvomájových Malaciek sa okrem mesta Malacky zúčastňujú aj miestne občianske združenia a spolky. Podujatie je navštevované nielen obyvateľmi mesta, ale celého regiónu Záhoria.

'''Malacká šošovica'''  je celodenným podujatím. Srdcom sú trhy na Kláštornom námestí, ktoré majú podporiť  najmä miestnych producentov a predstaviť šikovných ľudí z  Malaciek a okolia. Organizátori: &quot;Chceme oživiť mestský verejný priestor, otvoriť námestie a priľahlé ulice pre ľudí a vytvoriť tak miesto pre stretnutia a zážitky.&quot;

Medzi ďalšie pravidelné podujatia patria ''Adventné Malacky, Malacká hudobná jar, Veľká noc v kaštieli, Kultúrne leto, Výstavy v kaštieli, Zejdeme sa na hambálku, Jablkové hodovanie.''

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Dopravná infraštruktúra ===
==== Cestná doprava ====
Malacky sú napojené na cestnú sieť cestami I. až III. triedy prechádzajúcimi jej územím. Prieťahom mesta v smere sever{{--}}juh prechádza [[Cesta I. triedy 2 (Slovensko)|cesta I/2]], ktorá je súbežná s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]]. 
* Vzdialenosť Malaciek od veľkých miest a medzinárodných letísk:
Bratislava{{--}}{{km|25|m}}, [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Bratislava]]{{--}}{{km|44|m}}, Viedeň (cez Záhorskú Ves a Angern){{--}}{{km|60|m}}, [[Letisko Viedeň-Schwechat|Letisko Viedeň]] (cez Bratislavu){{--}}{{km|88|m}}, [[Győr]]{{--}}{{km|100|m}}, [[Brno]]{{--}}{{km|100|m}}.

==== Železničná doprava ====
Cez mesto prechádza dvojkoľajná elektrifikovaná železničná trať [[Železničná trať Bratislava{{--}}Břeclav|110 Bratislava{{--}}Kúty{{--}}Břeclav]], ktorá je zaradená do V. transeurópskeho dopravného koridoru. V [[Břeclav]]i na ňu nadväzujú trate do Prahy, Ostravy a Viedne.

==== Prímestská doprava ====
Mesto Malacky je charakterizované ako prestupný bod cestnej prímestskej dopravy na železničnú dopravu najmä u sídiel, ktoré nemajú železničnú dopravu.

'''Mestská doprava'''

Počnúc 18. septembrom 2017 sa do Malaciek vracia plnohodnotný systém mestskej hromadnej dopravy pozostávajúci zo štyroch liniek (A, B, C, D), ktoré sú zároveň súčasťou IDS BK (Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji) a ich prevádzku zabezpečuje regionálny dopravca Slovak Lines po dohode s mestom Malacky. Autobusy sú nízkopodlažné, vybavené wifi pripojením a klimatizáciou. Keďže Malacky plnia úlohu prestupného uzla ako okresné mesto pre široké okolie, ktoré nie je pokryté železničnou dopravou, východiskovým bodom je terminál integrovanej dopravy, Železničná stanica Malacky s autobusovou stanicou. V ich blízkosti, konkrétne v lokalite Píla, hneď za železničným priecestím je od roku 2019 postavené záchytné parkovisko. Od roku 2023 je MHD prevádzkovaná spoločnosťou [[Arriva]]. 

Od roku 2025 je MHD prevádzkovaná spoločnosťou AZ-Lines, ktorá nasadila nové autobusy značky Isuzu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MHD Malacky | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16754/MHD-Malacky | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;

==== Letecká doprava ====
V [[Malacky (okres)|okrese Malacky]] sa nachádza [[Letecká základňa Malacky|Letisko Kuchyňa]], ktoré sa však pre civilné účely v súčasnosti nevyužíva. Letecká doprava je viazaná na medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko generála M. R. Štefánika v Bratislave]], ktoré je od Malaciek vzdialené {{km|44|m}}. Zaujímavá je tiež vzdialenosť Malaciek od [[Letisko Viedeň-Schwechat|letiska Viedeň]] v [[Rakúsko|Rakúsku]].

=== Zdravotníctvo ===
==== Zdravotnícke zariadenia ====
* Nemocnica s poliklinikou, Duklianskych hrdinov 34
* Zdravotné stredisko, Legionárska 5265
* Zdravotné stredisko, Ľudovíta Fullu 5274
* Zdravotné stredisko, Na brehu 3

=== Školstvo ===
==== Materské školy ====
* Materská škola, Štúrova 139, Malacky s právnou subjektivitou, ktorej súčasťou sú alokované triedy{{--}}Hviezdoslavova 1, Bernolákova 18, Jána Kollára 896, Rakárenská 50, Záhorácka 95

==== Základné školy ====
* ZŠ Dr. J. Dérera, Ul. gen. M. R. Štefánika 7 
* ZŠ Štúrova, Ul. Štúrova 142/A 
* ZŠ Mansveta Olšovského (organizačná zložka [[Spojená škola svätého Františka Assiského v Malackách|Spojenej školy sv. Františka Assiského]]){{--}}cirkevná ZŠ, Kláštorné námestie 1
* ZŠ Záhorácka Záhorácka 95

==== Stredné školy ====
Gymnáziá:
* Gymnázium Malacky, Ul. 1. mája 8
* Gymnázium sv. Františka Assiského (organizačná zložka Spojenej školy sv. Františka Assiského), Kláštorné námestie 1

==== Vysoké školy ====
* Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave{{--}}Fakulta sociálnych vied{{--}}Sociálne služby a poradenstvo{{--}}detašované pracovisko Malacky

==== Základná umelecká škola ====
* Základná umelecká škola v Malackách, Záhorácka 1918

==== Spojená škola ====
* Spojená škola, Pribinova 16/1

=== Priemysel ===
Priemyselné parky:
* Eurovalley
* Malacky{{--}}východ

=== Podnikateľský inkubátor ===
Poslaním inštitúcie je podpora zakladania inovatívnych firiem prostredníctvom ponuky kvalitných priestorov a špecializovaných poradenských služieb zameraných na začínajúce firmy. Slúži najmä začínajúcim podnikateľom v priaznivejších podmienkach začať vlastné podnikanie.

== Cena obce ==
* Cena mesta Malacky
* Cena primátora{{--}}Pálfiho srdce, ocenenie udeľované osobnostiam mesta.
* Čestné občianstvo mesta Malacky

== Osobnosti ==
=== Významné osobnosti ===
* [[István Friedrich]] (* 1883{{--}}† 1951){{--}}maďarský politik, v roku 1919 bol premiérom Maďarskej republiky
* [[Ivan Dérer]] (* 1884{{--}}† 1973){{--}}slovenský advokát, politik a novinár, jeden zo signatárov [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]]. 
* [[Štefan Lux]] (* 1888{{--}}† 1936){{--}}slovenský [[novinár]], [[spisovateľ]] a bojovník proti [[Antisemitizmus|antisemitizmu]]
* [[Martin Benka]] (* 1888{{--}}† 1971){{--}}významný slovenský [[Maliar (umelec)|maliar]], zomrel v Malackách
* [[Ernst Wiesner]] (* 1890{{--}}† 1971){{--}}slovenský architekt, patrí k najvýznamnejším brnenským architektom
* [[Michal Tillner]] (* 1895{{--}}1975){{--}}slovenský historik
* [[Ján Balaďa]] (* 1902{{--}}† 1977){{--}}reportér a protifašistický bojovník
* [[Ľudo Zúbek]] (* 1907{{--}}† 1969){{--}}slovenský [[spisovateľ]]
* [[Karol Machata]] (* 1928{{--}}† 2016){{--}}slovenský [[herec]]
* [[Ladislav Pittner]] (* 1934{{--}}† 2008){{--}}slovenský [[politik]]
* [[Ľubomír Roman]] (* 1944{{--}}† 2022){{--}}slovenský herec a politik
* [[Alfréd Swan]] (* 1950){{--}}slovenský herec
* [[Stano Král]] (* 1960){{--}}slovenský herec
* [[Soňa Norisová]] (* 1973){{--}}slovenská herečka
* [[Vladimír Kožuch]] (* 1975){{--}}slovenský futbalový reprezentant
* [[Andrea Olšovská]] (*1978){{--}}slovenská právnička, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
* [[Zuzana Norisová]] (* 1979){{--}}slovenská herečka
* [[Michaela Badinková]] (* 1979){{--}}slovenská herečka
* [[Róbert Dobrovodský]] (* 1982), právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný ochranca práv
* [[Miroslava Partlová]] (* 1985){{--}}slovenská herečka a speváčka
* [[Peter Haľko]]{{--}}slovenský futsalista
* [[Peter David]]{{--}}tréner hádzanárskeho reprezentačného tímu SR

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Malackách]]
* [[Pálffyovský kaštieľ v Malackách]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://mapa.zoznam.sk/mapy-miest/malacky Detailná mapa mesta Malacky]

{{Obce okresu Malacky}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Malacky| ]]
[[Kategória:Okres Malacky]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>n1bn367pyraldpg7hu88q42nx4977mk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Martin Luther</title>
    <ns>0</ns>
    <id>8034</id>
    <revision>
      <id>8232450</id>
      <parentid>8154518</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:38:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34694-43</username>
        <id>297715</id>
      </contributor>
      <comment>/* Antisemitizmus */</comment>
      <origin>8232450</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23805" sha1="ibco7753a11if347750efvps4u0zva3" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Martin Luther
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = rímskokatolícky kňaz, augustiniánsky rehoľník, univerzitný profesor a cirkevný reformátor
 | Portrét            = Lucas Cranach d.Ä. - Martin Luther, 1528 (Veste Coburg) (cropped).jpg
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[10. november]] [[1483]]
 | Miesto narodenia   = [[Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1546|2|18|1483|11|10}}
 | Miesto úmrtia      = [[Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Nemci|Nemec]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = kňaz a univerzitný profesor
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = [[Katharina Lutherová]]
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 6
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Martin Luther''' (historicky aj Lüder, Luder, Loder, Ludher, Lotter, Lutter alebo Lauther) (* [[10. november]] [[1483]], [[Lutherstadt Eisleben|Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]] – † [[18. február]] [[1546]], [[Lutherstadt Eisleben|Eisleben]]) bol [[Nemci|nemecký]] [[teológia|teológ]], [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kňaz, univerzitný profesor, [[Rád svätého Augustína|augustiniánsky]] [[Rehoľný rád|rehoľník]], cirkevný reformátor, zakladateľ [[Luteránstvo|luteránstva]], autor množstva duchovných, politických, pedagogických spisov, [[cirkev]]ných piesní a prekladov.

== Život ==
[[Súbor:Katharina-v-Bora-1526-1.jpg|thumb|Katharina Lutherová]]
[[Súbor:Martin Luther 2.jpg|thumb|Martin Luther]]
Narodil sa ako prvý alebo druhý syn (pravdepodobne ako jedno z deviatich detí baníka&lt;ref&gt;Patrik Hof: ''Seid fruchtbar und mehret euch! - Die große Sippe des deutschen Reformers.'' PM History #10/2005, S.14-20&lt;/ref&gt;). Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať synove štúdiá.

V rokoch [[1501]] – [[1505]] študoval na univerzite v [[Erfurt]]e [[filozofia|filozofiu]]. Po získaní titulu magistra sa zapísal na štúdium práv, keď sa však 2. júla [[1505]] vracal z rodného mestečka do Erfurtu, pred bránami mesta ho zastihla silná víchrica s bleskami. Ocitol sa v nebezpečenstve smrti. Jeho priateľ po zásahu bleskom zomrel. V náhlivom rozhodnutí urobil sľub sv. Anne, že keď sa mu podarí vyhnúť sa blesku, stane sa mníchom&lt;ref&gt;nach V. Bavarus: ''Rapsodiae ex ore D. M. Lutheri'', 1549, II., 752; zitiert nach Maike Vogt-Lüerssennach:'' Martin Luther in Wort und Bild'', Books on Demand GmbH, 2003; S. 32–33&lt;/ref&gt;. Po pätnástich dňoch sľub dodržal. Toto málo uvážené rozhodnutie bolo citeľné počas celého jeho života. Proti vôli otca vstúpil do rehole augustiniánov&lt;ref&gt;Martin Treu: ''Martin Luther in Wittenberg. Ein biografischer Rundgang''; Hrsg.: Stiftung Luthergedenkstätten in Sachsen-Anhalt; 2. Auflage. 2006; S. 9&lt;/ref&gt;. Aj keď bol vzorným mníchom, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvolával pochybnosti o možnosti [[spasenie|spasenia]] z vlastnej moci. V roku [[1507]] bol vysvätený za katolíckeho kňaza.

Po vysviacke prestúpil v roku [[1508]] na univerzitu vo [[Wittenberg]]u, kde s krátkymi prestávkami – [[1511]] cestoval vo veci svojho rádu do [[Rím]]a&lt;ref&gt;Hans Schneider: ''Martin Luthers Reise nach Rom – neu datiert und neu gedeutet''; in: Lehfeldt, Werner: ''Studien zur Wissenschafts- und zur Religionsgeschichte. Herausgegeben von der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen.'' (Neue Forschungen, Bd. 10) De Gruyter, Berlin/New York 2011, S. 1–157, ISBN 978-3-11-025175-3.&lt;/ref&gt; – prednášal filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku [[1512]] sa stal doktorom teológie a získal doživotnú biblickú profesúru a od roku [[1513]] začal vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonal svoje pochybnosti a počas štúdia [[Biblia|Písma]] dospel k poznaniu, že [[Milosť (náboženstvo)|Božia milosť]] platí pre každého, kto ju [[viera (náboženstvo)|vierou]] prijme.

Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia [[Biblia|Biblie]], oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou viedli Luthera vo [[Wittenberg]]u [[31. október|31. októbra]] [[1517]] k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania [[Odpustky|odpustkov]]. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu. Len vďaka priazni, ktorú mu preukázal jeho zemepán – saské knieža [[Fridrich III. (Sasko)|Fridrich Múdry]], nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež [[Lev X.]] vydal v roku [[1515]] [[bula|bulu]] o predaji odpustkov pre stavbu [[Chrám svätého Petra|svätopeterského chrámu]] v [[Rím]]e). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z [[kacírstvo|kacírstva]] [[dominikáni|dominikánmi]] veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a Fridricha Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadil kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v [[Augsburg]]u ([[1518]]). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou. Aby sa Luther vyhol hroziacemu zatknutiu, utiekol v noci z 20. na 21. októbra 1518 z Augsburgu.&lt;ref&gt;Volkmar Joestel: ''Martin Luther. Rebell und Reformator. Biographien zur Reformation'', Drei-Kastanien-Verlag (8. Auflage 2005), S. 24&lt;/ref&gt;

V roku [[1519]] sa zúčastnil rozpravy s Eckom v [[Lipsko|Lipsku]], v ktorej popiera neomylnosť pápeža a [[koncil]]ov. 1. februára 1520 pápež vymenúva komisiu na prípravu buly, ktorá má zakročiť proti Lutherovi. Pápež Lev X. ju podpisuje 15. júna [[1520]]. Jej názov je ''Exsurge Domine'' a oficiálne v nej Lutherovi hrozí kliatbou. Bula obsahuje 41 bodov opisujúcich Lutherove &quot;omyly&quot; a ten ich má podľa každého jedného bodu odvolať do 60 dní. Luther však vydáva nové reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Rok 1520 je pre Lutherovu literárnu činnosť mimoriadne plodný. Uverejňuje 30 spisov, medzi nimi najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Keď na ich verejné pálenie odpovedá spálením pápežskej buly, pápež [[Lev X.]] nariaďuje novou bulou ''Decet Romanum Pontificet'' z 3. januára [[1521]] Lutherovu exkomunikáciu. Keďže reformátor svoje tézy neodvoláva ani na nemeckom Ríšskom sneme vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] (17. – 18. apríla 1521), cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] vydáva 26. mája 1521 tzv. [[Wormský edikt]]&lt;ref&gt;Volkmar Joestel, a. a. O. S. 31&lt;/ref&gt;, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma. Luther je označený za [[kacír]]a zakazujú sa jeho spisy. Lutherov ochranca Frederik Múdry ešte pred samotným vydaním ediktu dal Luthera uniesť na hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]], kde v azyle reformátor prebýval od 4. mája [[1521]] až do 1. marca [[1522]]. V utajení sa predstavoval ako rytier a pod pseudonymom Jorg Junker sa intenzívne venoval prekladu [[Nový zákon|Nového zákona]] do nemčiny.

Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šírili a stretávali sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancoval. V roku [[1522]] sa vrátil do Wittenbergu, aby zastavil [[obrazoborectvo]]. Kázal o otázkach učenia, o [[Omša (bohoslužba)|omši]], [[celibát]]e, obrazoch, [[spoveď|spovedi]]. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Keď sa v roku [[1525]] sedliaci v mene jeho evanjelia vzbúrili postavil sa proti nim a súhlasil s krvavým potlačením vzbury zo strany kniežat, ktorých vyzýva: „Milované kniežatá, osloboďte nás, pomôžte nám, majte zmilovanie nad týmto úbohým ľudom, prebodnite, udrite, zabite pokiaľ môžete… Anarchista nie je hodný vysvetľovania, pretože ich neprijíma. Tvrdou rukou musíte odpovedať týmto ľuďom!“.
Dňa [[13. jún]]a 1525 sa oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora. V roku [[1528]] sa zúčastnil návštev na farnostiach v saskom kurfirstve pri ktorých sa presvedčil o ich duchovne zaostalom stave. [[Marburské náboženské rozhovory]] v roku [[1529]], na ktorých diskutoval okrem iného s [[Ulrich Zwingli|Ulrichom Zwinglim]] s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom, stroskotali.

So svojím spolupracovníkom [[Philip Melanchthon|Philippom Melanchthonom]] kládol Martin Luther základy inštitucializovanej novej [[evanjelická cirkev|evanjelickej cirkvi]] (Melanchthonove [[Augsburské vyznanie]] z roku [[1530]]). Preklad [[Nový zákon|Nového zákona]] dokončil za spolupráce iných wittenberských teológov v roku [[1534]]. Vo zvyšnom období svojho života sa venoval podpore novovznikajúcej inštitúcie, riešeniu cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a v neposlednom rade vydával celý rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpel prepracovanosťou. Zomrel v Eislebene 18. februára 1546.

== Teologická pozícia ==
Luther sa spočiatku neusiloval o založenie novej cirkvi, aj keď neskôr sa tak stalo, ale o reformu vtedajšej cirkvi na základe týchto princípov:
* [[Sola scriptura]]: Autorita [[Biblia|Písma]] je vyššia ako autorita cirkvi.
* [[Sola fide]]: Človeka ospravedlňuje jeho viera a nie dobré skutky.
* [[Sola gratia]]: Božia milosť je dar, nemožno si ju nijako zaslúžiť alebo kúpiť.
* [[Solus Christus]]: iba Kristus, on je srdcom a stredom Biblie, centrom celého kresťanského života a viery. On sám je vzorom a príkladom do cirkvi a On sám je dostačujúcim. cit.:(Ulf Ekman – Cirkev živého Boha)

Z nich vyplývajú aj negatívne stanoviská k otázkam [[Pelagianizmus|pelagianizmu]], modlitbe k svätým, povinnému celibátu, učeniu o [[Očistec|očistci]], neomylnosti cirkevných inštitúcií atď.

=== Protestantský pesimizmus ===

Po páde Adama sa všetci ľudia rodia v hriechu. Človek je celkom skazený hriechom, skazený vo svojich mocnostiach: rozum nevie viac rozpoznať čo by ho spasilo (hoci vie rozlíšiť pravdu) a vôľa je úplne neschopná sama konať dobro. Popiera slobodnú vôľu človeka, tvrdí, že je úplne neschopná uskutočniť spravodlivosť (v Duchu Svätom), čiže priviesť k spáse. 
Aj katolícka náuka potvrdzuje neschopnosť človeka žiť bez spáchania hriechu bez Božej milosti a usmerniť seba samého k Bohu, ale tiež učí, že ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená, len ranená (rozlišuje medzi dedičným hriechom a náklonnosťou k zlému ako ranou po dedičnom hriechu). Človek zostáva schopný v slobode sa rozhodnúť k poslušnosti voči milosti, alebo ju odmietnuť. A dobrými skutkami môže získať zásluhy, ktoré spojené s Kristovými zásluhami mu dávajú spásu. Katolícka a evanjelická náuka sa rozlišuje v [[Traktát o milosti|náuke o milosti]], ale ešte viac v náuke o skutkoch.

=== Spása skrze vieru bez skutkov ===
Často sa použilo práve toto vyjadrenie ako zhrnutie evanjelickej náuky. Nie je tomu tak, pretože názory reformácie sa ohľadom tohto bodu menili. Niekedy boli dobré skutky predstavované ako podklad viery, inokedy, že sú jej následkom (pozícia Augsburgského vyznania). Reformácia často učila, že skutok v sebe nie je ani dobrý, ani zlý, že jeho hodnota závisí od viery, kto ho koná (toto je zmysel známeho vyjadrenia „Smelo hreš“). Evidentne, toto vyjadrenie interpretované voľným svedomím by určite viedlo k hriechu. Základom tohto vyjadrenia je presvedčenie, že v porovnaní s veľkosťou hriechu sú naše zásluhy irelevantné. Všetko čo robíme je vlastne hriechom. Spravodlivý či hriešnik, medzi nimi nie je rozdiel, lebo obaja sú otrokmi, keďže nemajú slobodnú vôľu.
[[Pelagianizmus|Pelagiánska]] heréza podceňovala úlohu milosti, reformácia ju preceňuje. Ale ako ju získať, keď všetko to čo človek robí je zbytočné? Pre reformáciu sa milosť a spása nezískavajú. Boh ju dopraje a udelí alebo odoprie podľa pohnútok, ktoré človeku unikajú: je to náuka [[Predestinácia|predurčenia]], z ktorého Luther, na rozdiel od Kalvína, neurobil základný pilier svojho učenia. Luther napriek tomu hovoril: „Myšlienka predestinácie je neuhasiteľný oheň, čím viac sa nad tým trápiš, tým viac si zúfaš!“.

=== Ospravedlnenie ===
Človek je ospravedlnený nie preto, že by sa zmenil vnútorne na ontologickej rovine, ale preto, že Boh ho prikryje akoby plášťom odpustenia. Hriech aj po Božom „odpustení“ ďalej pretrváva, ale je prikrytý a človeku sa len nezapočítava. Ontologicky sa nič nemení – človek bol a je stále hriešny (učenie o ''[[simul iustus et peccator]]'' (lat.) – zároveň hriešny a ospravedlnený). Viera u Luthera je dôverou v Boha, istota, že on môže odpustiť hriechy, určitý druh úplného odovzdania sa do Božích rúk, presvedčenie, že vďaka jednoduchému faktu vlastniť túto vieru je zaistená spása.
Náuka o spáse skrze milosť sa stala prvé a základné tvrdenie reformácie, dokonca dôležitejšie ako autorita Sv. Písma. Pre Luthera, ktorého trápila úzkosť a strach ohľadom spásy, nakoľko videl v Bohu neúprosného sudcu, ktorý neodpúšťa vinu a omyl, to bolo vyslobodenie.
== Antisemitizmus ==
Martin Luther mal silne [[antisemitizmus|antisemitské]] názory. Vo svojom diele ''O židoch a ich klamstvách'' navrhoval urobiť so [[Judaizmus|židmi]] nasledovné:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vid-site.sk/o-lutherovi-a-jeho-antisemitizme |dátum prístupu=2008-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081113134821/http://vid-site.sk/o-lutherovi-a-jeho-antisemitizme |dátum archivácie=2008-11-13 }}&lt;/ref&gt;
* vypáliť ich domy a [[Synagóga|synagógy]] 
* odobrať im náboženské knihy
* pod hrozbou straty končatiny alebo života im zakázať učiť
* zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách
* zakázať im [[Úžera|úžerníctvo]] a skonfiškovať ich majetok
* prinútiť ich k manuálnej práci
 
K jeho odkazu sa hlásili antisemiti v NSDAP (Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana), t. j. nacistická strana v Nemecku a 10. novembra 1938 na Lutherove narodeniny v Nemecku NSDAP počas takzvanej [[Krištáľová noc|Krištáľovej noci]] skutočne podpálila tisíce synagóg a odviedla desaťtisíce Židov na nútené práce do koncentračných táborov.
 
Od Lutherových antisemitských názorov sa luteránska cirkev neskôr dôrazne dištancovala.

== Dielo ==
Luther bol veľmi plodný spisovateľ, celkové vydanie jeho spisov obsahuje viac ako 100 zväzkov. Nasleduje stručný výber:

=== Preklady ===
* [[Biblia]] – [[Nová zmluva]] prvýkrát v roku [[1522]], [[Stará zmluva]] v roku [[1534]]. Lutherovo životné dielo, na ktorého redakčných úpravách pracoval až do svojej smrti (počas Lutherovho života vyšlo vo [[Wittenberg]]u 83 vydaní a ďalej 253 dotlačí). Lutherova Biblia preložená z pôvodných jazykov sa od reformácie používa v liturgii evanjelických cirkví v nemecky hovoriacich krajinách. Posledná revízia vyšla v roku [[1984]]. K obrovskému rozšíreniu a popularite Lutherovej Biblie vo svojej dobe prispel nielen [[Johann Gutenberg|Gutenbergov]] vynález [[kníhtlač]]e, ale aj zrozumiteľný štýl prekladu (Luther niekedy aj niekoľko dní hľadal vhodný výraz, aby bol čitateľovi preklad zrozumiteľný, neprekladal doslovne) a použitý jazyk, ktorý mal osloviť ľudí v južnej (hovoriacej hornou [[nemčina|nemčinou]]) aj severnej časti Nemecka (hovoriacej [[dolnonemčina|dolnou nemčinou]]). Lutherova nemčina, vychádzajúca z jazyka mníchovského kancelárstva a ľudového jazyka, mala veľký vplyv na zjednocovacie tendencie nemčiny a ďalší vývoj spisovného jazyka.
* Malý katechizmus ([[1529]]), ktorý sa skladá z 5 častí. V tom istom roku napísal aj Veľký katechizmus.
* [[Ezop]]ove [[Bájky]] ([[1530]])

=== Spisy ===
[[File:Tomus secundus omnium operum.tif|thumb|''Tomus secundus omnium operum'', 1562]]
''slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom''
* ([[1517]]) 95 téz teológa Dr. Martina Luthera (95 Thesen des Theologen Dr. Martin Luther)
* ([[1520]]) Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva (An den christlichen Adel deutscher Nation von des christlichen Standes Besserung)
* ([[1520]]) O babylonskom zajatí cirkvi (Von der babylonischen Gefangenschaft der Kirche)
* ([[1520]]) O kresťanskej slobode (Von der Freiheit eines Christenmenschen)
* ([[1523]]) O svetskej vrchnosti (Von weltlicher Obrigkeit)
* ([[1525]]) Proti lúpežným a vražedným sedliackym hordám (Wider die räuberischen und mörderischen Rotten der Bauern)
* ([[1529]]) Malý [[katechizmus]] (Kleiner Katechismus)
* ([[1529]]) Veľký katechizmus (Großer Katechismus)
* ([[1530]]) Otvorený list o tlmočení (Sendbrief vom Dolmetschen)
* ([[1537]]) Šmalkaldské články (Schmalkaldische Artikel)
* ([[1541]]) Proti Hanswurstovi (Wider Hanswurst)
* ([[1543]]) O židoch/Židoch a ich klamstvách (Von den Juden und ihren Lügen)
* ([[1545]]) Proti rímskemu pápežstvu, založenému diablom (Wider das Papsttum zu Rom, vom Teufel gestiftet)
* ([[1545]]) Zobrazenie pápežstva (Abbildung des Papsttums)

=== Slovenské preklady ===
* ([[1581]]) ''Katechysmus / To gest: Kratičke obſazenji a wyklad přednich Cžlankůw Wyrij a Náboženſtwij Křestianského / čemuž ſe Lidé Křeſtianſſtij / a zwlaſſté Díjtky w Sſkolách / počátečné wyučugij.'' Wytiſſteno w [[Bardejov|Bardijowe]] Skrz Dauida Guttgeſella.  – Prvá slovenská tlačená kniha.
* ([[1612]]) (Pôvodný názov neznámy, titulná strana sa nezachovala.) ''Katechizmus menší od troch superintendentov.'' Redaktori: [[zeman]] ThDr. [[Eliáš Láni]], [[zeman]] ThDr. [[Izák Abrahamides]], ThDr. [[Samuel Melik]].
* ([[1634]]) ''Katechysmus D. M. Luthera z Nemeckého yaziku na Slowěnsky přeložený. Od Trech SuperAttendentůw Roku 1612 Njny Znowu… obnoweny: Ku kterému Prídane gsu try knižečki: Rosarium Animae. 2. O spůsobu Modlenj. 3. Pjsně Duchownj.'' Od kneze [[Daniel Pribiš|Daniela Pribischa]] ffarare [[Spišský Hrhov|Harhowskeho]] a na ten čas Seniora bratrstva při nižnem [[Hornád|Hornadu]].

=== Piesne ===
''slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom; podrobný zoznam Lutherových početných piesní je v nemeckej wikipédii&quot;
* Novú pieseň začíname (Ein neues Lied wir heben an) – Lutherova prvá pieseň
* Hrad prepevný je Pán Boh náš (Eine feste Burg ist unser Gott) – protestantská &quot;hymna&quot;
* Z hlbokej núdze k tebe volám (Aus tiefer Noth schrei' ich zu dir)
* Všetci veríme v jedného Boha (Wir glauben all' an einen Gott)
* Zhora z neba, odtiaľ prichádzam (Vom Himmel hoch, da komm ich her) – vianočná pre Lutherove deti
* Dožič nám pokoja milostivo (Verleih' uns Frieden gnädiglich)

== Životopisné diela o M. Lutherovi ==
* Bainton, Roland H.: [[Luther - životopis]]
* Fearon, Mike: [[Martin Luther, kniha|Martin Luther]]
* Pesch, Otto Hermann: [[Cesty k Lutherovi]]
* Kittelson, James M: Reformátor Martin Luther 
* Schilling, Heinz: ''Martin Luther : Rebel v prevratných časoch''

== Filmy a seriály o M. Lutherovi ==
* ''Luther'', ([[2003]]) Eric Till (D), hrá [[Joseph Fiennes]]
* Zwischen Himmel und Hölle, ([[2017]]) [[Uwe Janson]] (D), hrá [[Maximilian Brückner]]
*A Return to Grace: Luther's life and legacy ([[2017]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* ''Lutherův Malý katechismus s výkladem''. Český Těšín 1995
* ''Malý katechismus Dr. Martina Luthera''. Praha 2005
* M. Luther: ''O dobrých skutcích''. Praha 1987
* M. Luther: ''O světské vrchnosti''. Heršpice 1993
* M. Luther: ''O mši a kněžském pomazání''. Praha 2006
* ALBRECHT, M. J.: ''Jsme žebráci. Martin Luther o umírání a smrti.'' Praha 2007
* BAINTON, Roland H.: ''Luther. Život a dielo reformátora.'' Bratislava : Porta Libri, 2017, 416 s.
* COLLINSON, Patrick: ''Reformácia.'' Bratislava : Slovart, 2004.
* ERIKSON, Erik H.: ''Mladý muž Luther : studie psychoanalytická a historická.'' Praha : Psychoanalytické nakladatelství, 1996, 199 s. ISBN 80-901601-6-6
* {{Citácia knihy
| priezvisko = HEER
| meno = Friedrich
| odkaz na autora = Friedrich Heer
| prekladatelia = Martin Žemla
| titul = Evropské duchovní dějiny
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2000
| isbn = 80-7021-333-7
| počet strán = 768
| strany = 261-296
}}
* SCHILLING, Heinz: ''Martin Luther : Rebel v prevratných časoch.'' Bratislava : Aleph, 2017.
*{{Citácia knihy
  | priezvisko = Wernisch
  | meno = Martin
  | odkaz na autora = 
  | prekladatelia =
  | titul = Politické myšlení evropské reformace
  | vydanie = Prvé
  | vydavateľ = Vyšehrad
  | miesto = Praha
  | rok = 2011
  | počet strán = 448
  | isbn = 9788074290398
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = čeština
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.litlinks.it/l/luther.htm Lutherove texty na internete] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040803171912/http://www.litlinks.it/l/luther.htm |date=2004-08-03 }}
* [http://bibel.cid.net Lutherova Biblia 1984]
* [http://www.iclnet.org/pub/resources/text/wittenberg/wittenberg-home.html Projekt Wittenberg – Lutherove texty v angličtine]
* [http://www.newadvent.org/cathen/09438b.htm Katolícky pohľad na Luthera] 
* [http://www.luther.de Lutherove stránky v nemčine]
* [http://www.archiv-vegelahn.de/nachschlagwerke_luther.html Martin Luther – knižné zdroje o Lutherovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124103204/http://www.archiv-vegelahn.de/nachschlagwerke_luther.html |date=2005-11-24 }}
* ''[http://digitalna.kniznica.info/s/dkZDhpR2F5 Wyklad malého katechysmu Dra. Martina Luthera...]''  z r. 1870 - dostupné v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Luther, Martin}}

[[Kategória:Martin Luther| ]]
[[Kategória:Protestantskí teológovia]]
[[Kategória:Nemeckí teológovia]]
[[Kategória:Nemeckí prekladatelia]]
[[Kategória:Nemeckí kňazi]]
[[Kategória:Reformácia]]
[[Kategória:Luteranizmus]]
[[Kategória:Exkomunikovaní z rímskokatolíckej cirkvi]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]]
[[Kategória:Nemeckí augustiniáni]]</text>
      <sha1>ibco7753a11if347750efvps4u0zva3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232454</id>
      <parentid>8232450</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:44:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34694-43|~2026-34694-43]] ([[User_talk:~2026-34694-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-56469-6</comment>
      <origin>8154518</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23804" sha1="saeybt6mqq00pi484dnlwiymaadr0us" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Martin Luther
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = rímskokatolícky kňaz, augustiniánsky rehoľník, univerzitný profesor a cirkevný reformátor
 | Portrét            = Lucas Cranach d.Ä. - Martin Luther, 1528 (Veste Coburg) (cropped).jpg
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[10. november]] [[1483]]
 | Miesto narodenia   = [[Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1546|2|18|1483|11|10}}
 | Miesto úmrtia      = [[Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Nemci|Nemec]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = kňaz a univerzitný profesor
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = [[Katharina Lutherová]]
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 6
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Martin Luther''' (historicky aj Lüder, Luder, Loder, Ludher, Lotter, Lutter alebo Lauther) (* [[10. november]] [[1483]], [[Lutherstadt Eisleben|Eisleben]], [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]] – † [[18. február]] [[1546]], [[Lutherstadt Eisleben|Eisleben]]) bol [[Nemci|nemecký]] [[teológia|teológ]], [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kňaz, univerzitný profesor, [[Rád svätého Augustína|augustiniánsky]] [[Rehoľný rád|rehoľník]], cirkevný reformátor, zakladateľ [[Luteránstvo|luteránstva]], autor množstva duchovných, politických, pedagogických spisov, [[cirkev]]ných piesní a prekladov.

== Život ==
[[Súbor:Katharina-v-Bora-1526-1.jpg|thumb|Katharina Lutherová]]
[[Súbor:Martin Luther 2.jpg|thumb|Martin Luther]]
Narodil sa ako prvý alebo druhý syn (pravdepodobne ako jedno z deviatich detí baníka&lt;ref&gt;Patrik Hof: ''Seid fruchtbar und mehret euch! - Die große Sippe des deutschen Reformers.'' PM History #10/2005, S.14-20&lt;/ref&gt;). Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať synove štúdiá.

V rokoch [[1501]] – [[1505]] študoval na univerzite v [[Erfurt]]e [[filozofia|filozofiu]]. Po získaní titulu magistra sa zapísal na štúdium práv, keď sa však 2. júla [[1505]] vracal z rodného mestečka do Erfurtu, pred bránami mesta ho zastihla silná víchrica s bleskami. Ocitol sa v nebezpečenstve smrti. Jeho priateľ po zásahu bleskom zomrel. V náhlivom rozhodnutí urobil sľub sv. Anne, že keď sa mu podarí vyhnúť sa blesku, stane sa mníchom&lt;ref&gt;nach V. Bavarus: ''Rapsodiae ex ore D. M. Lutheri'', 1549, II., 752; zitiert nach Maike Vogt-Lüerssennach:'' Martin Luther in Wort und Bild'', Books on Demand GmbH, 2003; S. 32–33&lt;/ref&gt;. Po pätnástich dňoch sľub dodržal. Toto málo uvážené rozhodnutie bolo citeľné počas celého jeho života. Proti vôli otca vstúpil do rehole augustiniánov&lt;ref&gt;Martin Treu: ''Martin Luther in Wittenberg. Ein biografischer Rundgang''; Hrsg.: Stiftung Luthergedenkstätten in Sachsen-Anhalt; 2. Auflage. 2006; S. 9&lt;/ref&gt;. Aj keď bol vzorným mníchom, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvolával pochybnosti o možnosti [[spasenie|spasenia]] z vlastnej moci. V roku [[1507]] bol vysvätený za katolíckeho kňaza.

Po vysviacke prestúpil v roku [[1508]] na univerzitu vo [[Wittenberg]]u, kde s krátkymi prestávkami – [[1511]] cestoval vo veci svojho rádu do [[Rím]]a&lt;ref&gt;Hans Schneider: ''Martin Luthers Reise nach Rom – neu datiert und neu gedeutet''; in: Lehfeldt, Werner: ''Studien zur Wissenschafts- und zur Religionsgeschichte. Herausgegeben von der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen.'' (Neue Forschungen, Bd. 10) De Gruyter, Berlin/New York 2011, S. 1–157, ISBN 978-3-11-025175-3.&lt;/ref&gt; – prednášal filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku [[1512]] sa stal doktorom teológie a získal doživotnú biblickú profesúru a od roku [[1513]] začal vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonal svoje pochybnosti a počas štúdia [[Biblia|Písma]] dospel k poznaniu, že [[Milosť (náboženstvo)|Božia milosť]] platí pre každého, kto ju [[viera (náboženstvo)|vierou]] prijme.

Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia [[Biblia|Biblie]], oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou viedli Luthera vo [[Wittenberg]]u [[31. október|31. októbra]] [[1517]] k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania [[Odpustky|odpustkov]]. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu. Len vďaka priazni, ktorú mu preukázal jeho zemepán – saské knieža [[Fridrich III. (Sasko)|Fridrich Múdry]], nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež [[Lev X.]] vydal v roku [[1515]] [[bula|bulu]] o predaji odpustkov pre stavbu [[Chrám svätého Petra|svätopeterského chrámu]] v [[Rím]]e). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z [[kacírstvo|kacírstva]] [[dominikáni|dominikánmi]] veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a Fridricha Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadil kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v [[Augsburg]]u ([[1518]]). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou. Aby sa Luther vyhol hroziacemu zatknutiu, utiekol v noci z 20. na 21. októbra 1518 z Augsburgu.&lt;ref&gt;Volkmar Joestel: ''Martin Luther. Rebell und Reformator. Biographien zur Reformation'', Drei-Kastanien-Verlag (8. Auflage 2005), S. 24&lt;/ref&gt;

V roku [[1519]] sa zúčastnil rozpravy s Eckom v [[Lipsko|Lipsku]], v ktorej popiera neomylnosť pápeža a [[koncil]]ov. 1. februára 1520 pápež vymenúva komisiu na prípravu buly, ktorá má zakročiť proti Lutherovi. Pápež Lev X. ju podpisuje 15. júna [[1520]]. Jej názov je ''Exsurge Domine'' a oficiálne v nej Lutherovi hrozí kliatbou. Bula obsahuje 41 bodov opisujúcich Lutherove &quot;omyly&quot; a ten ich má podľa každého jedného bodu odvolať do 60 dní. Luther však vydáva nové reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Rok 1520 je pre Lutherovu literárnu činnosť mimoriadne plodný. Uverejňuje 30 spisov, medzi nimi najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Keď na ich verejné pálenie odpovedá spálením pápežskej buly, pápež [[Lev X.]] nariaďuje novou bulou ''Decet Romanum Pontificet'' z 3. januára [[1521]] Lutherovu exkomunikáciu. Keďže reformátor svoje tézy neodvoláva ani na nemeckom Ríšskom sneme vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] (17. – 18. apríla 1521), cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] vydáva 26. mája 1521 tzv. [[Wormský edikt]]&lt;ref&gt;Volkmar Joestel, a. a. O. S. 31&lt;/ref&gt;, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma. Luther je označený za [[kacír]]a zakazujú sa jeho spisy. Lutherov ochranca Frederik Múdry ešte pred samotným vydaním ediktu dal Luthera uniesť na hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]], kde v azyle reformátor prebýval od 4. mája [[1521]] až do 1. marca [[1522]]. V utajení sa predstavoval ako rytier a pod pseudonymom Jorg Junker sa intenzívne venoval prekladu [[Nový zákon|Nového zákona]] do nemčiny.

Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šírili a stretávali sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancoval. V roku [[1522]] sa vrátil do Wittenbergu, aby zastavil [[obrazoborectvo]]. Kázal o otázkach učenia, o [[Omša (bohoslužba)|omši]], [[celibát]]e, obrazoch, [[spoveď|spovedi]]. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Keď sa v roku [[1525]] sedliaci v mene jeho evanjelia vzbúrili postavil sa proti nim a súhlasil s krvavým potlačením vzbury zo strany kniežat, ktorých vyzýva: „Milované kniežatá, osloboďte nás, pomôžte nám, majte zmilovanie nad týmto úbohým ľudom, prebodnite, udrite, zabite pokiaľ môžete… Anarchista nie je hodný vysvetľovania, pretože ich neprijíma. Tvrdou rukou musíte odpovedať týmto ľuďom!“.
Dňa [[13. jún]]a 1525 sa oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora. V roku [[1528]] sa zúčastnil návštev na farnostiach v saskom kurfirstve pri ktorých sa presvedčil o ich duchovne zaostalom stave. [[Marburské náboženské rozhovory]] v roku [[1529]], na ktorých diskutoval okrem iného s [[Ulrich Zwingli|Ulrichom Zwinglim]] s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom, stroskotali.

So svojím spolupracovníkom [[Philip Melanchthon|Philippom Melanchthonom]] kládol Martin Luther základy inštitucializovanej novej [[evanjelická cirkev|evanjelickej cirkvi]] (Melanchthonove [[Augsburské vyznanie]] z roku [[1530]]). Preklad [[Nový zákon|Nového zákona]] dokončil za spolupráce iných wittenberských teológov v roku [[1534]]. Vo zvyšnom období svojho života sa venoval podpore novovznikajúcej inštitúcie, riešeniu cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a v neposlednom rade vydával celý rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpel prepracovanosťou. Zomrel v Eislebene 18. februára 1546.

== Teologická pozícia ==
Luther sa spočiatku neusiloval o založenie novej cirkvi, aj keď neskôr sa tak stalo, ale o reformu vtedajšej cirkvi na základe týchto princípov:
* [[Sola scriptura]]: Autorita [[Biblia|Písma]] je vyššia ako autorita cirkvi.
* [[Sola fide]]: Človeka ospravedlňuje jeho viera a nie dobré skutky.
* [[Sola gratia]]: Božia milosť je dar, nemožno si ju nijako zaslúžiť alebo kúpiť.
* [[Solus Christus]]: iba Kristus, on je srdcom a stredom Biblie, centrom celého kresťanského života a viery. On sám je vzorom a príkladom do cirkvi a On sám je dostačujúcim. cit.:(Ulf Ekman – Cirkev živého Boha)

Z nich vyplývajú aj negatívne stanoviská k otázkam [[Pelagianizmus|pelagianizmu]], modlitbe k svätým, povinnému celibátu, učeniu o [[Očistec|očistci]], neomylnosti cirkevných inštitúcií atď.

=== Protestantský pesimizmus ===

Po páde Adama sa všetci ľudia rodia v hriechu. Človek je celkom skazený hriechom, skazený vo svojich mocnostiach: rozum nevie viac rozpoznať čo by ho spasilo (hoci vie rozlíšiť pravdu) a vôľa je úplne neschopná sama konať dobro. Popiera slobodnú vôľu človeka, tvrdí, že je úplne neschopná uskutočniť spravodlivosť (v Duchu Svätom), čiže priviesť k spáse. 
Aj katolícka náuka potvrdzuje neschopnosť človeka žiť bez spáchania hriechu bez Božej milosti a usmerniť seba samého k Bohu, ale tiež učí, že ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená, len ranená (rozlišuje medzi dedičným hriechom a náklonnosťou k zlému ako ranou po dedičnom hriechu). Človek zostáva schopný v slobode sa rozhodnúť k poslušnosti voči milosti, alebo ju odmietnuť. A dobrými skutkami môže získať zásluhy, ktoré spojené s Kristovými zásluhami mu dávajú spásu. Katolícka a evanjelická náuka sa rozlišuje v [[Traktát o milosti|náuke o milosti]], ale ešte viac v náuke o skutkoch.

=== Spása skrze vieru bez skutkov ===
Často sa použilo práve toto vyjadrenie ako zhrnutie evanjelickej náuky. Nie je tomu tak, pretože názory reformácie sa ohľadom tohto bodu menili. Niekedy boli dobré skutky predstavované ako podklad viery, inokedy, že sú jej následkom (pozícia Augsburgského vyznania). Reformácia často učila, že skutok v sebe nie je ani dobrý, ani zlý, že jeho hodnota závisí od viery, kto ho koná (toto je zmysel známeho vyjadrenia „Smelo hreš“). Evidentne, toto vyjadrenie interpretované voľným svedomím by určite viedlo k hriechu. Základom tohto vyjadrenia je presvedčenie, že v porovnaní s veľkosťou hriechu sú naše zásluhy irelevantné. Všetko čo robíme je vlastne hriechom. Spravodlivý či hriešnik, medzi nimi nie je rozdiel, lebo obaja sú otrokmi, keďže nemajú slobodnú vôľu.
[[Pelagianizmus|Pelagiánska]] heréza podceňovala úlohu milosti, reformácia ju preceňuje. Ale ako ju získať, keď všetko to čo človek robí je zbytočné? Pre reformáciu sa milosť a spása nezískavajú. Boh ju dopraje a udelí alebo odoprie podľa pohnútok, ktoré človeku unikajú: je to náuka [[Predestinácia|predurčenia]], z ktorého Luther, na rozdiel od Kalvína, neurobil základný pilier svojho učenia. Luther napriek tomu hovoril: „Myšlienka predestinácie je neuhasiteľný oheň, čím viac sa nad tým trápiš, tým viac si zúfaš!“.

=== Ospravedlnenie ===
Človek je ospravedlnený nie preto, že by sa zmenil vnútorne na ontologickej rovine, ale preto, že Boh ho prikryje akoby plášťom odpustenia. Hriech aj po Božom „odpustení“ ďalej pretrváva, ale je prikrytý a človeku sa len nezapočítava. Ontologicky sa nič nemení – človek bol a je stále hriešny (učenie o ''[[simul iustus et peccator]]'' (lat.) – zároveň hriešny a ospravedlnený). Viera u Luthera je dôverou v Boha, istota, že on môže odpustiť hriechy, určitý druh úplného odovzdania sa do Božích rúk, presvedčenie, že vďaka jednoduchému faktu vlastniť túto vieru je zaistená spása.
Náuka o spáse skrze milosť sa stala prvé a základné tvrdenie reformácie, dokonca dôležitejšie ako autorita Sv. Písma. Pre Luthera, ktorého trápila úzkosť a strach ohľadom spásy, nakoľko videl v Bohu neúprosného sudcu, ktorý neodpúšťa vinu a omyl, to bolo vyslobodenie.
== Antisemitizmus ==
Martin Luther mal silne [[antisemitizmus|antisemitské]] názory. Vo svojom diele ''O židoch a ich klamstvách'' navrhoval urobiť so [[Judaizmus|židmi]] nasledovné:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://vid-site.sk/o-lutherovi-a-jeho-antisemitizme |dátum prístupu=2008-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081113134821/http://vid-site.sk/o-lutherovi-a-jeho-antisemitizme |dátum archivácie=2008-11-13 }}&lt;/ref&gt;
* vypáliť ich domy a [[Synagóga|synagógy]]
* odobrať im náboženské knihy
* pod hrozbou straty končatiny alebo života im zakázať učiť
* zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách
* zakázať im [[Úžera|úžerníctvo]] a skonfiškovať ich majetok
* prinútiť ich k manuálnej práci
 
K jeho odkazu sa hlásili antisemiti v NSDAP (Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana), t. j. nacistická strana v Nemecku a 10. novembra 1938 na Lutherove narodeniny v Nemecku NSDAP počas takzvanej [[Krištáľová noc|Krištáľovej noci]] skutočne podpálila tisíce synagóg a odviedla desaťtisíce Židov na nútené práce do koncentračných táborov.
 
Od Lutherových antisemitských názorov sa luteránska cirkev neskôr dôrazne dištancovala.

== Dielo ==
Luther bol veľmi plodný spisovateľ, celkové vydanie jeho spisov obsahuje viac ako 100 zväzkov. Nasleduje stručný výber:

=== Preklady ===
* [[Biblia]] – [[Nová zmluva]] prvýkrát v roku [[1522]], [[Stará zmluva]] v roku [[1534]]. Lutherovo životné dielo, na ktorého redakčných úpravách pracoval až do svojej smrti (počas Lutherovho života vyšlo vo [[Wittenberg]]u 83 vydaní a ďalej 253 dotlačí). Lutherova Biblia preložená z pôvodných jazykov sa od reformácie používa v liturgii evanjelických cirkví v nemecky hovoriacich krajinách. Posledná revízia vyšla v roku [[1984]]. K obrovskému rozšíreniu a popularite Lutherovej Biblie vo svojej dobe prispel nielen [[Johann Gutenberg|Gutenbergov]] vynález [[kníhtlač]]e, ale aj zrozumiteľný štýl prekladu (Luther niekedy aj niekoľko dní hľadal vhodný výraz, aby bol čitateľovi preklad zrozumiteľný, neprekladal doslovne) a použitý jazyk, ktorý mal osloviť ľudí v južnej (hovoriacej hornou [[nemčina|nemčinou]]) aj severnej časti Nemecka (hovoriacej [[dolnonemčina|dolnou nemčinou]]). Lutherova nemčina, vychádzajúca z jazyka mníchovského kancelárstva a ľudového jazyka, mala veľký vplyv na zjednocovacie tendencie nemčiny a ďalší vývoj spisovného jazyka.
* Malý katechizmus ([[1529]]), ktorý sa skladá z 5 častí. V tom istom roku napísal aj Veľký katechizmus.
* [[Ezop]]ove [[Bájky]] ([[1530]])

=== Spisy ===
[[File:Tomus secundus omnium operum.tif|thumb|''Tomus secundus omnium operum'', 1562]]
''slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom''
* ([[1517]]) 95 téz teológa Dr. Martina Luthera (95 Thesen des Theologen Dr. Martin Luther)
* ([[1520]]) Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva (An den christlichen Adel deutscher Nation von des christlichen Standes Besserung)
* ([[1520]]) O babylonskom zajatí cirkvi (Von der babylonischen Gefangenschaft der Kirche)
* ([[1520]]) O kresťanskej slobode (Von der Freiheit eines Christenmenschen)
* ([[1523]]) O svetskej vrchnosti (Von weltlicher Obrigkeit)
* ([[1525]]) Proti lúpežným a vražedným sedliackym hordám (Wider die räuberischen und mörderischen Rotten der Bauern)
* ([[1529]]) Malý [[katechizmus]] (Kleiner Katechismus)
* ([[1529]]) Veľký katechizmus (Großer Katechismus)
* ([[1530]]) Otvorený list o tlmočení (Sendbrief vom Dolmetschen)
* ([[1537]]) Šmalkaldské články (Schmalkaldische Artikel)
* ([[1541]]) Proti Hanswurstovi (Wider Hanswurst)
* ([[1543]]) O židoch/Židoch a ich klamstvách (Von den Juden und ihren Lügen)
* ([[1545]]) Proti rímskemu pápežstvu, založenému diablom (Wider das Papsttum zu Rom, vom Teufel gestiftet)
* ([[1545]]) Zobrazenie pápežstva (Abbildung des Papsttums)

=== Slovenské preklady ===
* ([[1581]]) ''Katechysmus / To gest: Kratičke obſazenji a wyklad přednich Cžlankůw Wyrij a Náboženſtwij Křestianského / čemuž ſe Lidé Křeſtianſſtij / a zwlaſſté Díjtky w Sſkolách / počátečné wyučugij.'' Wytiſſteno w [[Bardejov|Bardijowe]] Skrz Dauida Guttgeſella.  – Prvá slovenská tlačená kniha.
* ([[1612]]) (Pôvodný názov neznámy, titulná strana sa nezachovala.) ''Katechizmus menší od troch superintendentov.'' Redaktori: [[zeman]] ThDr. [[Eliáš Láni]], [[zeman]] ThDr. [[Izák Abrahamides]], ThDr. [[Samuel Melik]].
* ([[1634]]) ''Katechysmus D. M. Luthera z Nemeckého yaziku na Slowěnsky přeložený. Od Trech SuperAttendentůw Roku 1612 Njny Znowu… obnoweny: Ku kterému Prídane gsu try knižečki: Rosarium Animae. 2. O spůsobu Modlenj. 3. Pjsně Duchownj.'' Od kneze [[Daniel Pribiš|Daniela Pribischa]] ffarare [[Spišský Hrhov|Harhowskeho]] a na ten čas Seniora bratrstva při nižnem [[Hornád|Hornadu]].

=== Piesne ===
''slovenské názvy prác vznikli doslovným prekladom; podrobný zoznam Lutherových početných piesní je v nemeckej wikipédii&quot;
* Novú pieseň začíname (Ein neues Lied wir heben an) – Lutherova prvá pieseň
* Hrad prepevný je Pán Boh náš (Eine feste Burg ist unser Gott) – protestantská &quot;hymna&quot;
* Z hlbokej núdze k tebe volám (Aus tiefer Noth schrei' ich zu dir)
* Všetci veríme v jedného Boha (Wir glauben all' an einen Gott)
* Zhora z neba, odtiaľ prichádzam (Vom Himmel hoch, da komm ich her) – vianočná pre Lutherove deti
* Dožič nám pokoja milostivo (Verleih' uns Frieden gnädiglich)

== Životopisné diela o M. Lutherovi ==
* Bainton, Roland H.: [[Luther - životopis]]
* Fearon, Mike: [[Martin Luther, kniha|Martin Luther]]
* Pesch, Otto Hermann: [[Cesty k Lutherovi]]
* Kittelson, James M: Reformátor Martin Luther 
* Schilling, Heinz: ''Martin Luther : Rebel v prevratných časoch''

== Filmy a seriály o M. Lutherovi ==
* ''Luther'', ([[2003]]) Eric Till (D), hrá [[Joseph Fiennes]]
* Zwischen Himmel und Hölle, ([[2017]]) [[Uwe Janson]] (D), hrá [[Maximilian Brückner]]
*A Return to Grace: Luther's life and legacy ([[2017]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* ''Lutherův Malý katechismus s výkladem''. Český Těšín 1995
* ''Malý katechismus Dr. Martina Luthera''. Praha 2005
* M. Luther: ''O dobrých skutcích''. Praha 1987
* M. Luther: ''O světské vrchnosti''. Heršpice 1993
* M. Luther: ''O mši a kněžském pomazání''. Praha 2006
* ALBRECHT, M. J.: ''Jsme žebráci. Martin Luther o umírání a smrti.'' Praha 2007
* BAINTON, Roland H.: ''Luther. Život a dielo reformátora.'' Bratislava : Porta Libri, 2017, 416 s.
* COLLINSON, Patrick: ''Reformácia.'' Bratislava : Slovart, 2004.
* ERIKSON, Erik H.: ''Mladý muž Luther : studie psychoanalytická a historická.'' Praha : Psychoanalytické nakladatelství, 1996, 199 s. ISBN 80-901601-6-6
* {{Citácia knihy
| priezvisko = HEER
| meno = Friedrich
| odkaz na autora = Friedrich Heer
| prekladatelia = Martin Žemla
| titul = Evropské duchovní dějiny
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2000
| isbn = 80-7021-333-7
| počet strán = 768
| strany = 261-296
}}
* SCHILLING, Heinz: ''Martin Luther : Rebel v prevratných časoch.'' Bratislava : Aleph, 2017.
*{{Citácia knihy
  | priezvisko = Wernisch
  | meno = Martin
  | odkaz na autora = 
  | prekladatelia =
  | titul = Politické myšlení evropské reformace
  | vydanie = Prvé
  | vydavateľ = Vyšehrad
  | miesto = Praha
  | rok = 2011
  | počet strán = 448
  | isbn = 9788074290398
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = čeština
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.litlinks.it/l/luther.htm Lutherove texty na internete] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040803171912/http://www.litlinks.it/l/luther.htm |date=2004-08-03 }}
* [http://bibel.cid.net Lutherova Biblia 1984]
* [http://www.iclnet.org/pub/resources/text/wittenberg/wittenberg-home.html Projekt Wittenberg – Lutherove texty v angličtine]
* [http://www.newadvent.org/cathen/09438b.htm Katolícky pohľad na Luthera] 
* [http://www.luther.de Lutherove stránky v nemčine]
* [http://www.archiv-vegelahn.de/nachschlagwerke_luther.html Martin Luther – knižné zdroje o Lutherovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124103204/http://www.archiv-vegelahn.de/nachschlagwerke_luther.html |date=2005-11-24 }}
* ''[http://digitalna.kniznica.info/s/dkZDhpR2F5 Wyklad malého katechysmu Dra. Martina Luthera...]''  z r. 1870 - dostupné v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Luther, Martin}}

[[Kategória:Martin Luther| ]]
[[Kategória:Protestantskí teológovia]]
[[Kategória:Nemeckí teológovia]]
[[Kategória:Nemeckí prekladatelia]]
[[Kategória:Nemeckí kňazi]]
[[Kategória:Reformácia]]
[[Kategória:Luteranizmus]]
[[Kategória:Exkomunikovaní z rímskokatolíckej cirkvi]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]]
[[Kategória:Nemeckí augustiniáni]]</text>
      <sha1>saeybt6mqq00pi484dnlwiymaadr0us</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Antoni Gaudí</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9891</id>
    <revision>
      <id>8232532</id>
      <parentid>8018340</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:36:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Novšie obrázky</comment>
      <origin>8232532</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14159" sha1="sniedx0f6toajfc1afrde5uujdhlvur" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Antoni Gaudí
  |Portrét          = Antoni gaudi.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = katalánsky architekt
  |Dátum narodenia  = [[25. jún]] [[1852]]
  |Miesto narodenia = [[Reus]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1926|6|10|1852|6|25}}
  |Miesto úmrtia    = [[Barcelona]]
}}
[[Súbor:Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg|náhľad|295x295bod|[[Sagrada Familia]]]]
[[Súbor:Casa mila ag1.jpg|náhľad|200x200bod|[[Casa Milá|Casa Milà]] alebo La Pedrera]]
'''Antoni Gaudí''' (po katalánsky), narodený ako '''Antón, Placido y Guillermo Gaudí (i Cornet)''', po španielsky '''Antonio Gaudi''', (* [[25. jún]] [[1852]], [[Reus]] – † [[10. jún]] [[1926]], [[Barcelona]]) bol [[Katalánsko|katalánsky]] [[architekt]] a jeden z najslávnejších architektov [[Španielsko|Španielska]]. 

Uznanie dosiahol vďaka schopnosti syntetizácie tradícií a originalitou ako v technických riešeniach, tak aj v brilantných, unikátnych a kreatívnych ornamentoch.

== Život ==
Antonio Gaudí sa narodil v meste [[Reus]] v [[Katalánsko|Katalánsku]] ako syn kováča Francesca Gaudí i Serra a Antónie Cornet i Bertranovej. Vyštudoval v [[Barcelona|Barcelone]] v roku [[1878]]. Barcelona sa stala centrom jeho aktivít. Práve v tejto dobe prebiehala kultúrna a politická renesancia nazývaná ''Renaixença''. Bol to čas ekonomickej prosperity a urbanistickej expanzie pod patronátom strednej vrstvy, ktorá si žiadala dobehnúť nové Európske štýly. Gaudího vzdelanie a vývoj bol ovplyvňovaný teóriami Violleta-le-Duca a Ruskina, ako aj generáciou ''modernista'', Katalánskym hnutím založeným okolo roku [[1888]] v Barcelone ktoré korešpondovalo s [[Art Nouveau]]. Čoskoro, už ako architekt, chcel Gaudí prekonať dominantné historické štýly vrátane [[eklektizmus|eklektizmu]] [[19. storočie|19. storočia]] svojou vlastnou estetikou, ktorá sa stala nezameniteľná a zároveň aj ťažká na zaradenie.
Gaudího prvým zaujímavým dielom bolo [[Casa Vicens]] v Barcelone (1883-1888). Táto letná
rezidencia predajcu keramiky je čistý príklad, akú veľkú prácu Gaudí vykonal, čo sa odrazilo v
ohromnom množstve detailov. Gaudí si vytvoril silné puto s priemyselníckou rodinou Guellsových,
ktorý mu pomohli získať niekoľko zakázok a vytvorili mu prestíž v okolí Barcelony. Práca, ktorú
odviedol pre túto rodinu, zahŕňa [[Pavellons Guell]] (1884-1887), [[Palau Guell]] (1886-1888), [[Guell Cellars]] (1895-1898), hrobka Colonia Guell (1898-1908) a fantastický Park Guell (1901-1914). Gaudího ďalšia práca zahŕňa Tereziánske Gymnázium (1888-1889), Casa Calvet (1989-1900), a jedinú prácu, za ktorú získal Gaudí ocenenie – vila [[Bellesguard]] (1900-1905), Casa Batlló (1904-1906), kde prerobil fasádu budovy, a Casa Milá (1904-1906), známa ako La Pedrera, ktorá bola architektovou poslednou civilnou prácou. Mimo Barcelony pracoval Gaudí v Santanderi – El
Capricho (1883-1884), v Leóne – Astorgov Episkopálny palác (1889-1893) a Casa de los Botines
(1892) a oprave katedrály na Mallorke.

Jeho najzaujímavejším a najväčším dielom bol kostol Sagrada Familia, ktorý hral rolu v
zintenzívňovaní jeho hlbokého náboženského cítenia, ale aj v schopnosti riešiť problém, ako
zrealizovať svoje architektonické plány. Odkedy začal prácu na tomto diele v roku 1884, vynakladal stále viac a viac úsilia na dokončenie tohto chrámu. V roku 1908 sa prestal venovať inej práci a pokračoval iba vo výstavbe tohto diela až do roku 1926. Táto stavba, stále vo výstavbe ešte 120 rokov po začatí prác, sa stala najznámejšou barcelonskou budovou. Prinajmenšom každá jedna z jeho prác postačuje na to, aby sa stal Antonio Gaudí nesmrteľný.

== Stavby ==
''Casa Vicens'' – rezidencia rodiny Vicensových bola postavená v rokoch 1883 až 1888 pre výrobcu keramiky Manuela Vicensa i Montanera. Táto budova sídli na Carrer de les Carolins 22 v Barcelone. Štruktúre tejto budovy dominujú rovné línie. Napriek tomu výzdoba pripomína explóziu imaginárna a briliantových farieb. Originalitu budovy je vidieť v pruhoch glazúrovanej keramiky v nižších častiach a priečeliam vo vyšších častiach doplnených veľkými vežami na rohoch. Výnimočný je aj [[interiér]] – je ladený v štýle Mudejar – je to kombinácia prvkov kresťanského umenia a arabskej ornamentovej výzdoby. Pri výzdobe interiéru sa Gaudí nechal inšpirovať architektúrou Granady zo 14. a 15. storočia, ktoré je možné vidieť hlavne v Alhambre. Cez celé prízemie sú ornamenty spojené hojnosťou farieb a života. Povala je čulá a prírodná vďaka výrazu so sochami vrabcov a chumáčov čerešní obkľúčených lúčmi zavesenými na tenkých motúzoch. Budova bola zväčšená v rokoch 1925 – 1926 pod vedením architekta Juana B. de Serra Martinéza, avšak vďaka dohľadu Antonia Gaudího si zachovala originálny štýl. Táto budova je v súkromnom vlastníctve.

''Pavilóny Guell'' – známe aj pod názvom Finca Guell alebo Pabellones Guell, sa skladajú zo stajní a priestoru, ktorý má prenajatý vrátnik (dnes nazývaný Avinguda de Pedralbes). Boli postavené v rokoch 1884 - 1887. Boli navrhnuté pre rodinu Guellových, neskôr boli
zmenené na palác Pedralbes. Dve budovy sú oddelené monumentálnou bránou z ocele. Výnimočný drak, vyrobený zvarovaním ocele, chráni hlavný vchod, a zároveň slúži ako referencia na mytologickú bránu hesperidiek. Drak sedí na štvorcovej podstave, zloženej so zváraných pásov s vyrytými ružami. Konštrukcia brány bola vyrobená v kováčskej dielni Valler y Piquer v Calle de Lauria v roku 1885. Štruktúra skladajúca sa z tehlových klenieb a parabolických oblúkov korešponduje katalánskej tradícii, ktorá pochádza ešte z obdobia gotiky. Dekorácia exteriérov (steny, kopuly atď.) z dlaždíc, škridiel, keramiky a mozaiky pochádza z orientálnych tradícií. Konštrukcia bola postavená v základoch z kameňa. V tomto čase sa tu nachádza Gaudího krúžok z Technickej fakulty architektúry na Katalánskej polytechnickej univerzite, archív a múzeum venované Antoniovi Gaudímu.

''[[Casa Milá]]''

''Sagrada Familia'' – alebo Chrám svätej rodiny. Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia, ako sa volá celým menom, je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom tohto vizionárskeho génia, a svetoznámy symbol Barcelony. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu, ktorý začal realizovať F. Del Villar v roku 1882. Hlavnou myšlienkou tohto diela bolo postaviť “katedrálu 20. storočia”, syntézu všetkých jeho architektonických schopností s komplexným systémom symbolizmu a vizuálneho zobrazenia tajuplnosti viery. Mala tu byť fasádna časť reprezentujúca zrodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista s osemnástimi vežami symbolizujúcimi dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Najvyššia meria 170 metrov. Chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s piatimi loďami. Gaudí plánoval monumentálnu fasádu aj v centrálnej lodi chrámu. Plánoval dať tejto budove veľkolepý vertikálny priestor vďaka špirálovitým vežiam, ktoré budú pokryté abstraktnými vzorkami mozaiky z benátskeho skla korunované náboženskými symbolmi a krížom. Gaudí osobne vykonal práce na neogotickom oltári, konštrukčnej časti chrámu, a fasáde východnej časti s rýdzo prírodnými vyobrazeniami dekorácie (príroda, človek, rastliny, mračná, atď). Zo štyroch hlavných veží videl Gaudí hotovú iba vežu sv. Barnabáša. Gaudí sa do tohto projektu tak zahĺbil, že mu venoval všetku kreatívnu energiu, až kým ho 7. júna 1926 nezachytila električka, keď prechádzal v meste Gerona z jednej strany ulice Gran Via na druhú. Tri dni nato Gaudí zomrel vo veku 73 rokov. Práce na chráme pokračovali, kým nevypukla v roku 1936 španielska občianska vojna, ktorej padol za obeť Gaudího oltár a plány. Chrám sa začal opäť dostavovať roku 1952 za použitia kresieb ako základu na dokončenie. Medzi rokmi 1954 a 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. Roku 1987 sochár Josep. M. Subirachs dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu a stavbu tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých získajú unikátny pohľad na Barcelonu. Všetky veže tohto chrámu ukončia v roku 2026 na 100. výročie smrti architekta. Ďalšie dokončovacie práce budú trvať do roku 2034. 

''Park Guell'' – mestský park na ulici Carrer d'Olot v meste Muntanya Pelada severne od Barcelony v časti Grácia. Gaudí plánoval a viedol stavbu parku od roku 1900 až po dokončenie v roku 1914 pre Eusebia Guella. Mal plniť účel infraštruktúry a prístavby pre rezidenčné záhradné mesto založené na anglickom modeli. Bol navrhnutý pre šesť samostatných rodinných rezidencií. Projekt bol neúspešný a park sa stal mestským majetkom v roku 1923. Práve tento projekt je Gaudího najfarebnejší a najhravejší, aj keď nikdy nebol dokončený. Dva pavilóny pri vchode sú doplnené múrom, ktorý obkolesuje celý park. Navrhnuté ako strážnikov dom a administratívna budova, tieto pavilóny sú postavené z kameňa so strechou z katalánskej [[Klenba|klenby]] z rovnomerných tehál ukončených kusom polámanej keramiky nazvanej trencadís. Keramické trencadís kopírujú sínusoidné geometrické povrchy, tvar, ktorý vtisol celému parku unikátnu krásu. Každá strecha je korunovaná malým dómom a nad všetkými stojí vysoká špirálovo-točená veža pokrytá farebnou škridlou a ukončená pre Gaudího charakteristickým štvorramenným krížom. 

''Bellesguard'' – takisto známa aj ako Casa Fuigueras, sa nachádza na ulici Carrer de Bellesguard č. 16-20 v Barcelone. Budova bola postavená medzi rokmi 1900-1905 v oblasti blízko pohoria Collserola. Budovu si dala postaviť Dona María Sagués, vdova po Jaime Figuerasovi po tom, čo tu získala veľký kus pôdy. Tvar budovy sa podobá na vysoký a úzky hranol s trojuholníkovou podstavou. Veža na rohu je korunovaná štvorramenným krížom pokrytým sklom, ktorý sa trbliece na svetle. Budova je postavená z kameňa a tehál z okolia. Keramické lavičky umiestnené pred budovou a v záhrade vytvoril Gaudího asistent, Domingo Sugrañes, ale vôbec nekorešpondujú s hlavným štýlom budovy. Atika, vytvorená vďaka tehlovým oblúkom s presvetľujúcimi otvormi, je vynikajúcou ukážkou, ako Gaudí využíval tehlu.

''Colegio Terasano'' – Terasiánske gymnázium je škola, ktorá sa nachádza na ulici Calle de Ganduxer č. 319-325 v Barcelone. Jej korene siahajú do roku 1876, kedy kňaz Enrique de Ossó i Cervelló založil Compañia de Santa Teresa de Jesús – dievčenskú katolícku školu v jeho rodnom meste Vinebre v Tarragone. Napriek niekoľkým ťažkostiam na počiatku, škola sa rapídne rozrastala. Keď 4. marca 1888 kúpili pozemok v San Gervasi de Cassoles za 130,000 pesiet, rozhodli sa, že tu postavia nové sídlo. 1. septembra toho istého roku položili základný kameň pod vedením neznámeho architekta. Ešte v tom istom roku reverend Ossó ponúkol vedenie projektu Antoniovi Gaudímu z neznámeho dôvodu. Stavba prebiehala rýchlo. V decembri 1899 sa v tejto budove začala náboženská výučba. Takže výstavba Colegia trvala menej ako dva roky. Bolo dokončené hneď po Palau Guell. Rozdiely v koncepcii a štýle demonštrujú Gaudího pokračujúce experimentovanie, avšak obe budovy sú postavené v unikátnom Gaudího štýle. 

''Americký hotel'' – toto dielo nebolo nikdy zrealizované. Okolo roku 1908 bol Gaudí oslovený americkým obchodníkom, ktorý sa zaujímal o výstavbu hotela v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Rozmerovo mal byť tento hotel o niečo nižší ako Eifellova veža v Paríži. Gaudí navrhol tvar, ktorý pripomína náboj alebo torpédo do vesmíru. Dvojité exteriérové steny mali poskytnúť priestor pre výťahy a schodiská. Budova mala byť ukončená oblúkovým observatóriom s veľkou hviezdou s kapacitou tristo pozorovateľov. Miestnosti vo veľkej strednej veži mali byť rezervované pre zasadacie miestnosti, divadlo a prehliadkové miestnosti. Vedľajšie miestnosti mali byť obsadené barmi, fajčiarňami a apartmánmi.

''Projekt Tangiers'' – V roku 1887 sprevádzal Gaudí Claudia, druhého markíza de Comillas na
diplomatickej ceste do Maroka. V spojitosti s touto cestou bol požiadaný roku 1892, aby vytvoril projekt pre františkánsku misiu v meste Tangiers. Tento projekt nebol nikdy realizovaný, napriek tomu sa nákres stratil roku 1936. Tento projekt je známy vďaka fotografii, ktorú zhotovil patrón misie Andrés v Leóne. Zaujímavosťou tohto projektu je podobnosť veží s chrámom Sagrada Familia. Gaudí bol známy tým, že totožná kresba bola namaľovaná na stene jeho kancelárie v Sagrada Familia.

== [https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-04/bozi-architekt-antoni-gaudi-se-stava-ctihodnym-don-nazareno-l.html Smrť] ==
Antoní Gaudí zomrel 10. júna 1926, ked’ mal 73 rokov, iba 15 dní pred jeho 74. narodeninami. Zomrel v Barcelone na zranenia potom, ako ho zrazila električka. Pred pár rokmi sa začal proces jeho kanonizácie. 14. apríla 2025 sa stal ctihodným dekrétom rímskej kongregácie a pokračovaním zbieraním svedectiev pomoci na jeho príhovor pokračuje proces k jeho beatifikácii. 

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gaudí, Antoni}}

[[Kategória:Narodenia v 1852]]
[[Kategória:Úmrtia v 1926]]
[[Kategória:Španielski architekti]]
[[Kategória:Obete železničných nehôd]]
[[Kategória:Služobníci Boží]]</text>
      <sha1>sniedx0f6toajfc1afrde5uujdhlvur</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232533</id>
      <parentid>8232532</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:37:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */  Bez zdroja</comment>
      <origin>8232533</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14173" sha1="tcmjrbhl7w2k6r0rk4t93rb9p26h095" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Antoni Gaudí
  |Portrét          = Antoni gaudi.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = katalánsky architekt
  |Dátum narodenia  = [[25. jún]] [[1852]]
  |Miesto narodenia = [[Reus]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1926|6|10|1852|6|25}}
  |Miesto úmrtia    = [[Barcelona]]
}}
[[Súbor:Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg|náhľad|295x295bod|[[Sagrada Familia]]]]
[[Súbor:Casa mila ag1.jpg|náhľad|200x200bod|[[Casa Milá|Casa Milà]] alebo La Pedrera]]
'''Antoni Gaudí''' (po katalánsky), narodený ako '''Antón, Placido y Guillermo Gaudí (i Cornet)''', po španielsky '''Antonio Gaudi''', (* [[25. jún]] [[1852]], [[Reus]] – † [[10. jún]] [[1926]], [[Barcelona]]) bol [[Katalánsko|katalánsky]] [[architekt]] a jeden z najslávnejších architektov [[Španielsko|Španielska]]. 

Uznanie dosiahol vďaka schopnosti syntetizácie tradícií a originalitou ako v technických riešeniach, tak aj v brilantných, unikátnych a kreatívnych ornamentoch.

== Život ==
Antonio Gaudí sa narodil v meste [[Reus]] v [[Katalánsko|Katalánsku]] ako syn kováča Francesca Gaudí i Serra a Antónie Cornet i Bertranovej. Vyštudoval v [[Barcelona|Barcelone]] v roku [[1878]]. Barcelona sa stala centrom jeho aktivít. Práve v tejto dobe prebiehala kultúrna a politická renesancia nazývaná ''Renaixença''. Bol to čas ekonomickej prosperity a urbanistickej expanzie pod patronátom strednej vrstvy, ktorá si žiadala dobehnúť nové Európske štýly. Gaudího vzdelanie a vývoj bol ovplyvňovaný teóriami Violleta-le-Duca a Ruskina, ako aj generáciou ''modernista'', Katalánskym hnutím založeným okolo roku [[1888]] v Barcelone ktoré korešpondovalo s [[Art Nouveau]]. Čoskoro, už ako architekt, chcel Gaudí prekonať dominantné historické štýly vrátane [[eklektizmus|eklektizmu]] [[19. storočie|19. storočia]] svojou vlastnou estetikou, ktorá sa stala nezameniteľná a zároveň aj ťažká na zaradenie.
Gaudího prvým zaujímavým dielom bolo [[Casa Vicens]] v Barcelone (1883-1888). Táto letná
rezidencia predajcu keramiky je čistý príklad, akú veľkú prácu Gaudí vykonal, čo sa odrazilo v
ohromnom množstve detailov. Gaudí si vytvoril silné puto s priemyselníckou rodinou Guellsových,
ktorý mu pomohli získať niekoľko zakázok a vytvorili mu prestíž v okolí Barcelony. Práca, ktorú
odviedol pre túto rodinu, zahŕňa [[Pavellons Guell]] (1884-1887), [[Palau Guell]] (1886-1888), [[Guell Cellars]] (1895-1898), hrobka Colonia Guell (1898-1908) a fantastický Park Guell (1901-1914). Gaudího ďalšia práca zahŕňa Tereziánske Gymnázium (1888-1889), Casa Calvet (1989-1900), a jedinú prácu, za ktorú získal Gaudí ocenenie – vila [[Bellesguard]] (1900-1905), Casa Batlló (1904-1906), kde prerobil fasádu budovy, a Casa Milá (1904-1906), známa ako La Pedrera, ktorá bola architektovou poslednou civilnou prácou. Mimo Barcelony pracoval Gaudí v Santanderi – El
Capricho (1883-1884), v Leóne – Astorgov Episkopálny palác (1889-1893) a Casa de los Botines
(1892) a oprave katedrály na Mallorke.

Jeho najzaujímavejším a najväčším dielom bol kostol Sagrada Familia, ktorý hral rolu v
zintenzívňovaní jeho hlbokého náboženského cítenia, ale aj v schopnosti riešiť problém, ako
zrealizovať svoje architektonické plány. Odkedy začal prácu na tomto diele v roku 1884, vynakladal stále viac a viac úsilia na dokončenie tohto chrámu. V roku 1908 sa prestal venovať inej práci a pokračoval iba vo výstavbe tohto diela až do roku 1926. Táto stavba, stále vo výstavbe ešte 120 rokov po začatí prác, sa stala najznámejšou barcelonskou budovou. Prinajmenšom každá jedna z jeho prác postačuje na to, aby sa stal Antonio Gaudí nesmrteľný.

== Stavby ==
''Casa Vicens'' – rezidencia rodiny Vicensových bola postavená v rokoch 1883 až 1888 pre výrobcu keramiky Manuela Vicensa i Montanera. Táto budova sídli na Carrer de les Carolins 22 v Barcelone. Štruktúre tejto budovy dominujú rovné línie. Napriek tomu výzdoba pripomína explóziu imaginárna a briliantových farieb. Originalitu budovy je vidieť v pruhoch glazúrovanej keramiky v nižších častiach a priečeliam vo vyšších častiach doplnených veľkými vežami na rohoch. Výnimočný je aj [[interiér]] – je ladený v štýle Mudejar – je to kombinácia prvkov kresťanského umenia a arabskej ornamentovej výzdoby. Pri výzdobe interiéru sa Gaudí nechal inšpirovať architektúrou Granady zo 14. a 15. storočia, ktoré je možné vidieť hlavne v Alhambre. Cez celé prízemie sú ornamenty spojené hojnosťou farieb a života. Povala je čulá a prírodná vďaka výrazu so sochami vrabcov a chumáčov čerešní obkľúčených lúčmi zavesenými na tenkých motúzoch. Budova bola zväčšená v rokoch 1925 – 1926 pod vedením architekta Juana B. de Serra Martinéza, avšak vďaka dohľadu Antonia Gaudího si zachovala originálny štýl. Táto budova je v súkromnom vlastníctve.

''Pavilóny Guell'' – známe aj pod názvom Finca Guell alebo Pabellones Guell, sa skladajú zo stajní a priestoru, ktorý má prenajatý vrátnik (dnes nazývaný Avinguda de Pedralbes). Boli postavené v rokoch 1884 - 1887. Boli navrhnuté pre rodinu Guellových, neskôr boli
zmenené na palác Pedralbes. Dve budovy sú oddelené monumentálnou bránou z ocele. Výnimočný drak, vyrobený zvarovaním ocele, chráni hlavný vchod, a zároveň slúži ako referencia na mytologickú bránu hesperidiek. Drak sedí na štvorcovej podstave, zloženej so zváraných pásov s vyrytými ružami. Konštrukcia brány bola vyrobená v kováčskej dielni Valler y Piquer v Calle de Lauria v roku 1885. Štruktúra skladajúca sa z tehlových klenieb a parabolických oblúkov korešponduje katalánskej tradícii, ktorá pochádza ešte z obdobia gotiky. Dekorácia exteriérov (steny, kopuly atď.) z dlaždíc, škridiel, keramiky a mozaiky pochádza z orientálnych tradícií. Konštrukcia bola postavená v základoch z kameňa. V tomto čase sa tu nachádza Gaudího krúžok z Technickej fakulty architektúry na Katalánskej polytechnickej univerzite, archív a múzeum venované Antoniovi Gaudímu.

''[[Casa Milá]]''

''Sagrada Familia'' – alebo Chrám svätej rodiny. Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia, ako sa volá celým menom, je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom tohto vizionárskeho génia, a svetoznámy symbol Barcelony. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu, ktorý začal realizovať F. Del Villar v roku 1882. Hlavnou myšlienkou tohto diela bolo postaviť “katedrálu 20. storočia”, syntézu všetkých jeho architektonických schopností s komplexným systémom symbolizmu a vizuálneho zobrazenia tajuplnosti viery. Mala tu byť fasádna časť reprezentujúca zrodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista s osemnástimi vežami symbolizujúcimi dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Najvyššia meria 170 metrov. Chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s piatimi loďami. Gaudí plánoval monumentálnu fasádu aj v centrálnej lodi chrámu. Plánoval dať tejto budove veľkolepý vertikálny priestor vďaka špirálovitým vežiam, ktoré budú pokryté abstraktnými vzorkami mozaiky z benátskeho skla korunované náboženskými symbolmi a krížom. Gaudí osobne vykonal práce na neogotickom oltári, konštrukčnej časti chrámu, a fasáde východnej časti s rýdzo prírodnými vyobrazeniami dekorácie (príroda, človek, rastliny, mračná, atď). Zo štyroch hlavných veží videl Gaudí hotovú iba vežu sv. Barnabáša. Gaudí sa do tohto projektu tak zahĺbil, že mu venoval všetku kreatívnu energiu, až kým ho 7. júna 1926 nezachytila električka, keď prechádzal v meste Gerona z jednej strany ulice Gran Via na druhú. Tri dni nato Gaudí zomrel vo veku 73 rokov. Práce na chráme pokračovali, kým nevypukla v roku 1936 španielska občianska vojna, ktorej padol za obeť Gaudího oltár a plány. Chrám sa začal opäť dostavovať roku 1952 za použitia kresieb ako základu na dokončenie. Medzi rokmi 1954 a 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. Roku 1987 sochár Josep. M. Subirachs dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu a stavbu tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých získajú unikátny pohľad na Barcelonu. Všetky veže tohto chrámu ukončia v roku 2026 na 100. výročie smrti architekta. Ďalšie dokončovacie práce budú trvať do roku 2034. 

''Park Guell'' – mestský park na ulici Carrer d'Olot v meste Muntanya Pelada severne od Barcelony v časti Grácia. Gaudí plánoval a viedol stavbu parku od roku 1900 až po dokončenie v roku 1914 pre Eusebia Guella. Mal plniť účel infraštruktúry a prístavby pre rezidenčné záhradné mesto založené na anglickom modeli. Bol navrhnutý pre šesť samostatných rodinných rezidencií. Projekt bol neúspešný a park sa stal mestským majetkom v roku 1923. Práve tento projekt je Gaudího najfarebnejší a najhravejší, aj keď nikdy nebol dokončený. Dva pavilóny pri vchode sú doplnené múrom, ktorý obkolesuje celý park. Navrhnuté ako strážnikov dom a administratívna budova, tieto pavilóny sú postavené z kameňa so strechou z katalánskej [[Klenba|klenby]] z rovnomerných tehál ukončených kusom polámanej keramiky nazvanej trencadís. Keramické trencadís kopírujú sínusoidné geometrické povrchy, tvar, ktorý vtisol celému parku unikátnu krásu. Každá strecha je korunovaná malým dómom a nad všetkými stojí vysoká špirálovo-točená veža pokrytá farebnou škridlou a ukončená pre Gaudího charakteristickým štvorramenným krížom. 

''Bellesguard'' – takisto známa aj ako Casa Fuigueras, sa nachádza na ulici Carrer de Bellesguard č. 16-20 v Barcelone. Budova bola postavená medzi rokmi 1900-1905 v oblasti blízko pohoria Collserola. Budovu si dala postaviť Dona María Sagués, vdova po Jaime Figuerasovi po tom, čo tu získala veľký kus pôdy. Tvar budovy sa podobá na vysoký a úzky hranol s trojuholníkovou podstavou. Veža na rohu je korunovaná štvorramenným krížom pokrytým sklom, ktorý sa trbliece na svetle. Budova je postavená z kameňa a tehál z okolia. Keramické lavičky umiestnené pred budovou a v záhrade vytvoril Gaudího asistent, Domingo Sugrañes, ale vôbec nekorešpondujú s hlavným štýlom budovy. Atika, vytvorená vďaka tehlovým oblúkom s presvetľujúcimi otvormi, je vynikajúcou ukážkou, ako Gaudí využíval tehlu.

''Colegio Terasano'' – Terasiánske gymnázium je škola, ktorá sa nachádza na ulici Calle de Ganduxer č. 319-325 v Barcelone. Jej korene siahajú do roku 1876, kedy kňaz Enrique de Ossó i Cervelló založil Compañia de Santa Teresa de Jesús – dievčenskú katolícku školu v jeho rodnom meste Vinebre v Tarragone. Napriek niekoľkým ťažkostiam na počiatku, škola sa rapídne rozrastala. Keď 4. marca 1888 kúpili pozemok v San Gervasi de Cassoles za 130,000 pesiet, rozhodli sa, že tu postavia nové sídlo. 1. septembra toho istého roku položili základný kameň pod vedením neznámeho architekta. Ešte v tom istom roku reverend Ossó ponúkol vedenie projektu Antoniovi Gaudímu z neznámeho dôvodu. Stavba prebiehala rýchlo. V decembri 1899 sa v tejto budove začala náboženská výučba. Takže výstavba Colegia trvala menej ako dva roky. Bolo dokončené hneď po Palau Guell. Rozdiely v koncepcii a štýle demonštrujú Gaudího pokračujúce experimentovanie, avšak obe budovy sú postavené v unikátnom Gaudího štýle. 

''Americký hotel'' – toto dielo nebolo nikdy zrealizované. Okolo roku 1908 bol Gaudí oslovený americkým obchodníkom, ktorý sa zaujímal o výstavbu hotela v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Rozmerovo mal byť tento hotel o niečo nižší ako Eifellova veža v Paríži. Gaudí navrhol tvar, ktorý pripomína náboj alebo torpédo do vesmíru. Dvojité exteriérové steny mali poskytnúť priestor pre výťahy a schodiská. Budova mala byť ukončená oblúkovým observatóriom s veľkou hviezdou s kapacitou tristo pozorovateľov. Miestnosti vo veľkej strednej veži mali byť rezervované pre zasadacie miestnosti, divadlo a prehliadkové miestnosti. Vedľajšie miestnosti mali byť obsadené barmi, fajčiarňami a apartmánmi.

''Projekt Tangiers'' – V roku 1887 sprevádzal Gaudí Claudia, druhého markíza de Comillas na
diplomatickej ceste do Maroka. V spojitosti s touto cestou bol požiadaný roku 1892, aby vytvoril projekt pre františkánsku misiu v meste Tangiers. Tento projekt nebol nikdy realizovaný, napriek tomu sa nákres stratil roku 1936. Tento projekt je známy vďaka fotografii, ktorú zhotovil patrón misie Andrés v Leóne. Zaujímavosťou tohto projektu je podobnosť veží s chrámom Sagrada Familia. Gaudí bol známy tým, že totožná kresba bola namaľovaná na stene jeho kancelárie v Sagrada Familia.

== [https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-04/bozi-architekt-antoni-gaudi-se-stava-ctihodnym-don-nazareno-l.html Smrť] ==
Antoní Gaudí zomrel 10. júna 1926, ked’ mal 73 rokov, iba 15 dní pred jeho 74. narodeninami. Zomrel v Barcelone na zranenia potom, ako ho zrazila električka. Pred pár rokmi sa začal proces jeho kanonizácie. 14. apríla 2025 sa stal ctihodným dekrétom rímskej kongregácie a pokračovaním zbieraním svedectiev pomoci na jeho príhovor pokračuje proces k jeho beatifikácii. 

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gaudí, Antoni}}

[[Kategória:Narodenia v 1852]]
[[Kategória:Úmrtia v 1926]]
[[Kategória:Španielski architekti]]
[[Kategória:Obete železničných nehôd]]
[[Kategória:Služobníci Boží]]</text>
      <sha1>tcmjrbhl7w2k6r0rk4t93rb9p26h095</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232535</id>
      <parentid>8232533</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:45:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Riešenie záverečných sekcii.</comment>
      <origin>8232535</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14595" sha1="dbufsek9a9adbp76j2aqcz8j6cckwxa" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Antoni Gaudí
  |Portrét          = Antoni gaudi.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = katalánsky architekt
  |Dátum narodenia  = [[25. jún]] [[1852]]
  |Miesto narodenia = [[Reus]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1926|6|10|1852|6|25}}
  |Miesto úmrtia    = [[Barcelona]]
}}

[[Súbor:Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg|náhľad|295x295bod|[[Sagrada Familia]]]]
[[Súbor:Casa mila ag1.jpg|náhľad|200x200bod|[[Casa Milá|Casa Milà]] alebo La Pedrera]]

'''Antoni Gaudí''' (po katalánsky), narodený ako '''Antón, Placido y Guillermo Gaudí (i Cornet)''', po španielsky '''Antonio Gaudi''', (* [[25. jún]] [[1852]], [[Reus]] – † [[10. jún]] [[1926]], [[Barcelona]]) bol [[Katalánsko|katalánsky]] [[architekt]] a jeden z najslávnejších architektov [[Španielsko|Španielska]].

Uznanie dosiahol vďaka schopnosti syntetizácie tradícií a originalitou ako v technických riešeniach, tak aj v brilantných, unikátnych a kreatívnych ornamentoch.

== Život ==
Antonio Gaudí sa narodil v meste [[Reus]] v [[Katalánsko|Katalánsku]] ako syn kováča Francesca Gaudí i Serra a Antónie Cornet i Bertranovej. Vyštudoval v [[Barcelona|Barcelone]] v roku [[1878]]. Barcelona sa stala centrom jeho aktivít. Práve v tejto dobe prebiehala kultúrna a politická renesancia nazývaná ''Renaixença''. Bol to čas ekonomickej prosperity a urbanistickej expanzie pod patronátom strednej vrstvy, ktorá si žiadala dobehnúť nové Európske štýly. Gaudího vzdelanie a vývoj bol ovplyvňovaný teóriami Violleta-le-Duca a Ruskina, ako aj generáciou ''modernista'', Katalánskym hnutím založeným okolo roku [[1888]] v Barcelone ktoré korešpondovalo s [[Art Nouveau]]. Čoskoro, už ako architekt, chcel Gaudí prekonať dominantné historické štýly vrátane [[eklektizmus|eklektizmu]] [[19. storočie|19. storočia]] svojou vlastnou estetikou, ktorá sa stala nezameniteľná a zároveň aj ťažká na zaradenie.

Gaudího prvým zaujímavým dielom bolo [[Casa Vicens]] v Barcelone (1883-1888). Táto letná
rezidencia predajcu keramiky je čistý príklad, akú veľkú prácu Gaudí vykonal, čo sa odrazilo v
ohromnom množstve detailov. Gaudí si vytvoril silné puto s priemyselníckou rodinou Guellsových,
ktorý mu pomohli získať niekoľko zakázok a vytvorili mu prestíž v okolí Barcelony. Práca, ktorú
odviedol pre túto rodinu, zahŕňa [[Pavellons Guell]] (1884-1887), [[Palau Guell]] (1886-1888), [[Guell Cellars]] (1895-1898), hrobka Colonia Guell (1898-1908) a fantastický Park Guell (1901-1914). Gaudího ďalšia práca zahŕňa Tereziánske Gymnázium (1888-1889), Casa Calvet (1989-1900), a jedinú prácu, za ktorú získal Gaudí ocenenie – vila [[Bellesguard]] (1900-1905), Casa Batlló (1904-1906), kde prerobil fasádu budovy, a Casa Milá (1904-1906), známa ako La Pedrera, ktorá bola architektovou poslednou civilnou prácou. Mimo Barcelony pracoval Gaudí v Santanderi – El Capricho (1883-1884), v Leóne – Astorgov Episkopálny palác (1889-1893) a Casa de los Botines
(1892) a oprave katedrály na Mallorke.

Jeho najzaujímavejším a najväčším dielom bol kostol Sagrada Familia, ktorý hral rolu v
zintenzívňovaní jeho hlbokého náboženského cítenia, ale aj v schopnosti riešiť problém, ako
zrealizovať svoje architektonické plány. Odkedy začal prácu na tomto diele v roku 1884, vynakladal stále viac a viac úsilia na dokončenie tohto chrámu. V roku 1908 sa prestal venovať inej práci a pokračoval iba vo výstavbe tohto diela až do roku 1926. Táto stavba, stále vo výstavbe ešte 120 rokov po začatí prác, sa stala najznámejšou barcelonskou budovou. Prinajmenšom každá jedna z jeho prác postačuje na to, aby sa stal Antonio Gaudí nesmrteľný.

== Stavby ==
''Casa Vicens'' – rezidencia rodiny Vicensových bola postavená v rokoch 1883 až 1888 pre výrobcu keramiky Manuela Vicensa i Montanera. Táto budova sídli na Carrer de les Carolins 22 v Barcelone. Štruktúre tejto budovy dominujú rovné línie. Napriek tomu výzdoba pripomína explóziu imaginárna a briliantových farieb. Originalitu budovy je vidieť v pruhoch glazúrovanej keramiky v nižších častiach a priečeliam vo vyšších častiach doplnených veľkými vežami na rohoch. Výnimočný je aj [[interiér]] – je ladený v štýle Mudejar – je to kombinácia prvkov kresťanského umenia a arabskej ornamentovej výzdoby. Pri výzdobe interiéru sa Gaudí nechal inšpirovať architektúrou Granady zo 14. a 15. storočia, ktoré je možné vidieť hlavne v Alhambre. Cez celé prízemie sú ornamenty spojené hojnosťou farieb a života. Povala je čulá a prírodná vďaka výrazu so sochami vrabcov a chumáčov čerešní obkľúčených lúčmi zavesenými na tenkých motúzoch. Budova bola zväčšená v rokoch 1925 – 1926 pod vedením architekta Juana B. de Serra Martinéza, avšak vďaka dohľadu Antonia Gaudího si zachovala originálny štýl. Táto budova je v súkromnom vlastníctve.

''Pavilóny Guell'' – známe aj pod názvom Finca Guell alebo Pabellones Guell, sa skladajú zo stajní a priestoru, ktorý má prenajatý vrátnik (dnes nazývaný Avinguda de Pedralbes). Boli postavené v rokoch 1884 - 1887. Boli navrhnuté pre rodinu Guellových, neskôr boli zmenené na palác Pedralbes. Dve budovy sú oddelené monumentálnou bránou z ocele. Výnimočný drak, vyrobený zvarovaním ocele, chráni hlavný vchod, a zároveň slúži ako referencia na mytologickú bránu hesperidiek. Drak sedí na štvorcovej podstave, zloženej so zváraných pásov s vyrytými ružami. Konštrukcia brány bola vyrobená v kováčskej dielni Valler y Piquer v Calle de Lauria v roku 1885. Štruktúra skladajúca sa z tehlových klenieb a parabolických oblúkov korešponduje katalánskej tradícii, ktorá pochádza ešte z obdobia gotiky. Dekorácia exteriérov (steny, kopuly atď.) z dlaždíc, škridiel, keramiky a mozaiky pochádza z orientálnych tradícií. Konštrukcia bola postavená v základoch z kameňa. V tomto čase sa tu nachádza Gaudího krúžok z Technickej fakulty architektúry na Katalánskej polytechnickej univerzite, archív a múzeum venované Antoniovi Gaudímu.

''Sagrada Familia'' – alebo Chrám svätej rodiny. Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia, ako sa volá celým menom, je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom tohto vizionárskeho génia, a svetoznámy symbol Barcelony. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu, ktorý začal realizovať F. Del Villar v roku 1882. Hlavnou myšlienkou tohto diela bolo postaviť “katedrálu 20. storočia”, syntézu všetkých jeho architektonických schopností s komplexným systémom symbolizmu a vizuálneho zobrazenia tajuplnosti viery. Mala tu byť fasádna časť reprezentujúca zrodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista s osemnástimi vežami symbolizujúcimi dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Najvyššia meria 170 metrov. Chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s piatimi loďami. Gaudí plánoval monumentálnu fasádu aj v centrálnej lodi chrámu. Plánoval dať tejto budove veľkolepý vertikálny priestor vďaka špirálovitým vežiam, ktoré budú pokryté abstraktnými vzorkami mozaiky z benátskeho skla korunované náboženskými symbolmi a krížom. Gaudí osobne vykonal práce na neogotickom oltári, konštrukčnej časti chrámu, a fasáde východnej časti s rýdzo prírodnými vyobrazeniami dekorácie (príroda, človek, rastliny, mračná, atď). Zo štyroch hlavných veží videl Gaudí hotovú iba vežu sv. Barnabáša. Gaudí sa do tohto projektu tak zahĺbil, že mu venoval všetku kreatívnu energiu, až kým ho 7. júna 1926 nezachytila električka, keď prechádzal v meste Gerona z jednej strany ulice Gran Via na druhú. Tri dni nato Gaudí zomrel vo veku 73 rokov. Práce na chráme pokračovali, kým nevypukla v roku 1936 španielska občianska vojna, ktorej padol za obeť Gaudího oltár a plány. Chrám sa začal opäť dostavovať roku 1952 za použitia kresieb ako základu na dokončenie. Medzi rokmi 1954 a 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. Roku 1987 sochár Josep. M. Subirachs dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu a stavbu tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých získajú unikátny pohľad na Barcelonu. Všetky veže tohto chrámu ukončia v roku 2026 na 100. výročie smrti architekta. Ďalšie dokončovacie práce budú trvať do roku 2034.

''Park Guell'' – mestský park na ulici Carrer d'Olot v meste Muntanya Pelada severne od Barcelony v časti Grácia. Gaudí plánoval a viedol stavbu parku od roku 1900 až po dokončenie v roku 1914 pre Eusebia Guella. Mal plniť účel infraštruktúry a prístavby pre rezidenčné záhradné mesto založené na anglickom modeli. Bol navrhnutý pre šesť samostatných rodinných rezidencií. Projekt bol neúspešný a park sa stal mestským majetkom v roku 1923. Práve tento projekt je Gaudího najfarebnejší a najhravejší, aj keď nikdy nebol dokončený. Dva pavilóny pri vchode sú doplnené múrom, ktorý obkolesuje celý park. Navrhnuté ako strážnikov dom a administratívna budova, tieto pavilóny sú postavené z kameňa so strechou z katalánskej [[Klenba|klenby]] z rovnomerných tehál ukončených kusom polámanej keramiky nazvanej trencadís. Keramické trencadís kopírujú sínusoidné geometrické povrchy, tvar, ktorý vtisol celému parku unikátnu krásu. Každá strecha je korunovaná malým dómom a nad všetkými stojí vysoká špirálovo-točená veža pokrytá farebnou škridlou a ukončená pre Gaudího charakteristickým štvorramenným krížom.

''Bellesguard'' – takisto známa aj ako Casa Fuigueras, sa nachádza na ulici Carrer de Bellesguard č. 16-20 v Barcelone. Budova bola postavená medzi rokmi 1900-1905 v oblasti blízko pohoria Collserola. Budovu si dala postaviť Dona María Sagués, vdova po Jaime Figuerasovi po tom, čo tu získala veľký kus pôdy. Tvar budovy sa podobá na vysoký a úzky hranol s trojuholníkovou podstavou. Veža na rohu je korunovaná štvorramenným krížom pokrytým sklom, ktorý sa trbliece na svetle. Budova je postavená z kameňa a tehál z okolia. Keramické lavičky umiestnené pred budovou a v záhrade vytvoril Gaudího asistent, Domingo Sugrañes, ale vôbec nekorešpondujú s hlavným štýlom budovy. Atika, vytvorená vďaka tehlovým oblúkom s presvetľujúcimi otvormi, je vynikajúcou ukážkou, ako Gaudí využíval tehlu.

''Colegio Terasano'' – Terasiánske gymnázium je škola, ktorá sa nachádza na ulici Calle de Ganduxer č. 319-325 v Barcelone. Jej korene siahajú do roku 1876, kedy kňaz Enrique de Ossó i Cervelló založil Compañia de Santa Teresa de Jesús – dievčenskú katolícku školu v jeho rodnom meste Vinebre v Tarragone. Napriek niekoľkým ťažkostiam na počiatku, škola sa rapídne rozrastala. Keď 4. marca 1888 kúpili pozemok v San Gervasi de Cassoles za 130,000 pesiet, rozhodli sa, že tu postavia nové sídlo. 1. septembra toho istého roku položili základný kameň pod vedením neznámeho architekta. Ešte v tom istom roku reverend Ossó ponúkol vedenie projektu Antoniovi Gaudímu z neznámeho dôvodu. Stavba prebiehala rýchlo. V decembri 1899 sa v tejto budove začala náboženská výučba. Takže výstavba Colegia trvala menej ako dva roky. Bolo dokončené hneď po Palau Guell. Rozdiely v koncepcii a štýle demonštrujú Gaudího pokračujúce experimentovanie, avšak obe budovy sú postavené v unikátnom Gaudího štýle.

''Americký hotel'' – toto dielo nebolo nikdy zrealizované. Okolo roku 1908 bol Gaudí oslovený americkým obchodníkom, ktorý sa zaujímal o výstavbu hotela v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Rozmerovo mal byť tento hotel o niečo nižší ako Eifellova veža v Paríži. Gaudí navrhol tvar, ktorý pripomína náboj alebo torpédo do vesmíru. Dvojité exteriérové steny mali poskytnúť priestor pre výťahy a schodiská. Budova mala byť ukončená oblúkovým observatóriom s veľkou hviezdou s kapacitou tristo pozorovateľov. Miestnosti vo veľkej strednej veži mali byť rezervované pre zasadacie miestnosti, divadlo a prehliadkové miestnosti. Vedľajšie miestnosti mali byť obsadené barmi, fajčiarňami a apartmánmi.

''Projekt Tangiers'' – V roku 1887 sprevádzal Gaudí Claudia, druhého markíza de Comillas na
diplomatickej ceste do Maroka. V spojitosti s touto cestou bol požiadaný roku 1892, aby vytvoril projekt pre františkánsku misiu v meste Tangiers. Tento projekt nebol nikdy realizovaný, napriek tomu sa nákres stratil roku 1936. Tento projekt je známy vďaka fotografii, ktorú zhotovil patrón misie Andrés v Leóne. Zaujímavosťou tohto projektu je podobnosť veží s chrámom Sagrada Familia. Gaudí bol známy tým, že totožná kresba bola namaľovaná na stene jeho kancelárie v Sagrada Familia.

== Smrť ==
Antoní Gaudí zomrel 10. júna 1926, ked’ mal 73 rokov, iba 15 dní pred jeho 74. narodeninami. Zomrel v Barcelone na zranenia potom, ako ho zrazila električka. Pred pár rokmi sa začal proces jeho kanonizácie. 14. apríla 2025 sa stal ctihodným dekrétom rímskej kongregácie a pokračovaním zbieraním svedectiev pomoci na jeho príhovor pokračuje proces k jeho beatifikácii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Boží architekt“ Antoni Gaudí se stává ctihodným. Don Nazareno Lanciotti bude blahořečen - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-04/bozi-architekt-antoni-gaudi-se-stava-ctihodnym-don-nazareno-l.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.britannica.com/biography/Antoni-Gaudi Britannica]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gaudí, Antoni}}
[[Kategória:Narodenia v 1852]]
[[Kategória:Úmrtia v 1926]]
[[Kategória:Španielski architekti]]
[[Kategória:Obete železničných nehôd]]
[[Kategória:Služobníci Boží]]</text>
      <sha1>dbufsek9a9adbp76j2aqcz8j6cckwxa</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232563</id>
      <parentid>8232535</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:03:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34653-51</username>
        <id>297734</id>
      </contributor>
      <origin>8232563</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14628" sha1="gr8wwnjdff9jjs0ih1ea33kqz3lac17" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Antoni Gaudí
  |Portrét          = Antoni gaudi.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = katalánsky architekt
  |Dátum narodenia  = [[25. jún]] [[1852]]
  |Miesto narodenia = [[Reus]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1926|6|10|1852|6|25}}
  |Miesto úmrtia    = [[Barcelona]]
}}

[[Súbor:Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg|náhľad|295x295bod|[[Sagrada Familia]]]]
[[Súbor:Casa mila ag1.jpg|náhľad|200x200bod|[[Casa Milá|Casa Milà]] alebo La Pedrera]]

[[Ctihodný|Služobník boží]] '''Antoni Gaudí''' (po katalánsky), narodený ako '''Antón, Placido y Guillermo Gaudí (i Cornet)''', po španielsky '''Antonio Gaudi''', (* [[25. jún]] [[1852]], [[Reus]] – † [[10. jún]] [[1926]], [[Barcelona]]) bol [[Katalánsko|katalánsky]] [[architekt]] a jeden z najslávnejších architektov [[Španielsko|Španielska]].

Uznanie dosiahol vďaka schopnosti syntetizácie tradícií a originalitou ako v technických riešeniach, tak aj v brilantných, unikátnych a kreatívnych ornamentoch.

== Život ==
Antonio Gaudí sa narodil v meste [[Reus]] v [[Katalánsko|Katalánsku]] ako syn kováča Francesca Gaudí i Serra a Antónie Cornet i Bertranovej. Vyštudoval v [[Barcelona|Barcelone]] v roku [[1878]]. Barcelona sa stala centrom jeho aktivít. Práve v tejto dobe prebiehala kultúrna a politická renesancia nazývaná ''Renaixença''. Bol to čas ekonomickej prosperity a urbanistickej expanzie pod patronátom strednej vrstvy, ktorá si žiadala dobehnúť nové Európske štýly. Gaudího vzdelanie a vývoj bol ovplyvňovaný teóriami Violleta-le-Duca a Ruskina, ako aj generáciou ''modernista'', Katalánskym hnutím založeným okolo roku [[1888]] v Barcelone ktoré korešpondovalo s [[Art Nouveau]]. Čoskoro, už ako architekt, chcel Gaudí prekonať dominantné historické štýly vrátane [[eklektizmus|eklektizmu]] [[19. storočie|19. storočia]] svojou vlastnou estetikou, ktorá sa stala nezameniteľná a zároveň aj ťažká na zaradenie.

Gaudího prvým zaujímavým dielom bolo [[Casa Vicens]] v Barcelone (1883-1888). Táto letná
rezidencia predajcu keramiky je čistý príklad, akú veľkú prácu Gaudí vykonal, čo sa odrazilo v
ohromnom množstve detailov. Gaudí si vytvoril silné puto s priemyselníckou rodinou Guellsových,
ktorý mu pomohli získať niekoľko zakázok a vytvorili mu prestíž v okolí Barcelony. Práca, ktorú
odviedol pre túto rodinu, zahŕňa [[Pavellons Guell]] (1884-1887), [[Palau Guell]] (1886-1888), [[Guell Cellars]] (1895-1898), hrobka Colonia Guell (1898-1908) a fantastický Park Guell (1901-1914). Gaudího ďalšia práca zahŕňa Tereziánske Gymnázium (1888-1889), Casa Calvet (1989-1900), a jedinú prácu, za ktorú získal Gaudí ocenenie – vila [[Bellesguard]] (1900-1905), Casa Batlló (1904-1906), kde prerobil fasádu budovy, a Casa Milá (1904-1906), známa ako La Pedrera, ktorá bola architektovou poslednou civilnou prácou. Mimo Barcelony pracoval Gaudí v Santanderi – El Capricho (1883-1884), v Leóne – Astorgov Episkopálny palác (1889-1893) a Casa de los Botines
(1892) a oprave katedrály na Mallorke.

Jeho najzaujímavejším a najväčším dielom bol kostol Sagrada Familia, ktorý hral rolu v
zintenzívňovaní jeho hlbokého náboženského cítenia, ale aj v schopnosti riešiť problém, ako
zrealizovať svoje architektonické plány. Odkedy začal prácu na tomto diele v roku 1884, vynakladal stále viac a viac úsilia na dokončenie tohto chrámu. V roku 1908 sa prestal venovať inej práci a pokračoval iba vo výstavbe tohto diela až do roku 1926. Táto stavba, stále vo výstavbe ešte 120 rokov po začatí prác, sa stala najznámejšou barcelonskou budovou. Prinajmenšom každá jedna z jeho prác postačuje na to, aby sa stal Antonio Gaudí nesmrteľný.

== Stavby ==
''Casa Vicens'' – rezidencia rodiny Vicensových bola postavená v rokoch 1883 až 1888 pre výrobcu keramiky Manuela Vicensa i Montanera. Táto budova sídli na Carrer de les Carolins 22 v Barcelone. Štruktúre tejto budovy dominujú rovné línie. Napriek tomu výzdoba pripomína explóziu imaginárna a briliantových farieb. Originalitu budovy je vidieť v pruhoch glazúrovanej keramiky v nižších častiach a priečeliam vo vyšších častiach doplnených veľkými vežami na rohoch. Výnimočný je aj [[interiér]] – je ladený v štýle Mudejar – je to kombinácia prvkov kresťanského umenia a arabskej ornamentovej výzdoby. Pri výzdobe interiéru sa Gaudí nechal inšpirovať architektúrou Granady zo 14. a 15. storočia, ktoré je možné vidieť hlavne v Alhambre. Cez celé prízemie sú ornamenty spojené hojnosťou farieb a života. Povala je čulá a prírodná vďaka výrazu so sochami vrabcov a chumáčov čerešní obkľúčených lúčmi zavesenými na tenkých motúzoch. Budova bola zväčšená v rokoch 1925 – 1926 pod vedením architekta Juana B. de Serra Martinéza, avšak vďaka dohľadu Antonia Gaudího si zachovala originálny štýl. Táto budova je v súkromnom vlastníctve.

''Pavilóny Guell'' – známe aj pod názvom Finca Guell alebo Pabellones Guell, sa skladajú zo stajní a priestoru, ktorý má prenajatý vrátnik (dnes nazývaný Avinguda de Pedralbes). Boli postavené v rokoch 1884 - 1887. Boli navrhnuté pre rodinu Guellových, neskôr boli zmenené na palác Pedralbes. Dve budovy sú oddelené monumentálnou bránou z ocele. Výnimočný drak, vyrobený zvarovaním ocele, chráni hlavný vchod, a zároveň slúži ako referencia na mytologickú bránu hesperidiek. Drak sedí na štvorcovej podstave, zloženej so zváraných pásov s vyrytými ružami. Konštrukcia brány bola vyrobená v kováčskej dielni Valler y Piquer v Calle de Lauria v roku 1885. Štruktúra skladajúca sa z tehlových klenieb a parabolických oblúkov korešponduje katalánskej tradícii, ktorá pochádza ešte z obdobia gotiky. Dekorácia exteriérov (steny, kopuly atď.) z dlaždíc, škridiel, keramiky a mozaiky pochádza z orientálnych tradícií. Konštrukcia bola postavená v základoch z kameňa. V tomto čase sa tu nachádza Gaudího krúžok z Technickej fakulty architektúry na Katalánskej polytechnickej univerzite, archív a múzeum venované Antoniovi Gaudímu.

''Sagrada Familia'' – alebo Chrám svätej rodiny. Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia, ako sa volá celým menom, je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom tohto vizionárskeho génia, a svetoznámy symbol Barcelony. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu, ktorý začal realizovať F. Del Villar v roku 1882. Hlavnou myšlienkou tohto diela bolo postaviť “katedrálu 20. storočia”, syntézu všetkých jeho architektonických schopností s komplexným systémom symbolizmu a vizuálneho zobrazenia tajuplnosti viery. Mala tu byť fasádna časť reprezentujúca zrodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista s osemnástimi vežami symbolizujúcimi dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Najvyššia meria 170 metrov. Chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s piatimi loďami. Gaudí plánoval monumentálnu fasádu aj v centrálnej lodi chrámu. Plánoval dať tejto budove veľkolepý vertikálny priestor vďaka špirálovitým vežiam, ktoré budú pokryté abstraktnými vzorkami mozaiky z benátskeho skla korunované náboženskými symbolmi a krížom. Gaudí osobne vykonal práce na neogotickom oltári, konštrukčnej časti chrámu, a fasáde východnej časti s rýdzo prírodnými vyobrazeniami dekorácie (príroda, človek, rastliny, mračná, atď). Zo štyroch hlavných veží videl Gaudí hotovú iba vežu sv. Barnabáša. Gaudí sa do tohto projektu tak zahĺbil, že mu venoval všetku kreatívnu energiu, až kým ho 7. júna 1926 nezachytila električka, keď prechádzal v meste Gerona z jednej strany ulice Gran Via na druhú. Tri dni nato Gaudí zomrel vo veku 73 rokov. Práce na chráme pokračovali, kým nevypukla v roku 1936 španielska občianska vojna, ktorej padol za obeť Gaudího oltár a plány. Chrám sa začal opäť dostavovať roku 1952 za použitia kresieb ako základu na dokončenie. Medzi rokmi 1954 a 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. Roku 1987 sochár Josep. M. Subirachs dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu a stavbu tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých získajú unikátny pohľad na Barcelonu. Všetky veže tohto chrámu ukončia v roku 2026 na 100. výročie smrti architekta. Ďalšie dokončovacie práce budú trvať do roku 2034.

''Park Guell'' – mestský park na ulici Carrer d'Olot v meste Muntanya Pelada severne od Barcelony v časti Grácia. Gaudí plánoval a viedol stavbu parku od roku 1900 až po dokončenie v roku 1914 pre Eusebia Guella. Mal plniť účel infraštruktúry a prístavby pre rezidenčné záhradné mesto založené na anglickom modeli. Bol navrhnutý pre šesť samostatných rodinných rezidencií. Projekt bol neúspešný a park sa stal mestským majetkom v roku 1923. Práve tento projekt je Gaudího najfarebnejší a najhravejší, aj keď nikdy nebol dokončený. Dva pavilóny pri vchode sú doplnené múrom, ktorý obkolesuje celý park. Navrhnuté ako strážnikov dom a administratívna budova, tieto pavilóny sú postavené z kameňa so strechou z katalánskej [[Klenba|klenby]] z rovnomerných tehál ukončených kusom polámanej keramiky nazvanej trencadís. Keramické trencadís kopírujú sínusoidné geometrické povrchy, tvar, ktorý vtisol celému parku unikátnu krásu. Každá strecha je korunovaná malým dómom a nad všetkými stojí vysoká špirálovo-točená veža pokrytá farebnou škridlou a ukončená pre Gaudího charakteristickým štvorramenným krížom.

''Bellesguard'' – takisto známa aj ako Casa Fuigueras, sa nachádza na ulici Carrer de Bellesguard č. 16-20 v Barcelone. Budova bola postavená medzi rokmi 1900-1905 v oblasti blízko pohoria Collserola. Budovu si dala postaviť Dona María Sagués, vdova po Jaime Figuerasovi po tom, čo tu získala veľký kus pôdy. Tvar budovy sa podobá na vysoký a úzky hranol s trojuholníkovou podstavou. Veža na rohu je korunovaná štvorramenným krížom pokrytým sklom, ktorý sa trbliece na svetle. Budova je postavená z kameňa a tehál z okolia. Keramické lavičky umiestnené pred budovou a v záhrade vytvoril Gaudího asistent, Domingo Sugrañes, ale vôbec nekorešpondujú s hlavným štýlom budovy. Atika, vytvorená vďaka tehlovým oblúkom s presvetľujúcimi otvormi, je vynikajúcou ukážkou, ako Gaudí využíval tehlu.

''Colegio Terasano'' – Terasiánske gymnázium je škola, ktorá sa nachádza na ulici Calle de Ganduxer č. 319-325 v Barcelone. Jej korene siahajú do roku 1876, kedy kňaz Enrique de Ossó i Cervelló založil Compañia de Santa Teresa de Jesús – dievčenskú katolícku školu v jeho rodnom meste Vinebre v Tarragone. Napriek niekoľkým ťažkostiam na počiatku, škola sa rapídne rozrastala. Keď 4. marca 1888 kúpili pozemok v San Gervasi de Cassoles za 130,000 pesiet, rozhodli sa, že tu postavia nové sídlo. 1. septembra toho istého roku položili základný kameň pod vedením neznámeho architekta. Ešte v tom istom roku reverend Ossó ponúkol vedenie projektu Antoniovi Gaudímu z neznámeho dôvodu. Stavba prebiehala rýchlo. V decembri 1899 sa v tejto budove začala náboženská výučba. Takže výstavba Colegia trvala menej ako dva roky. Bolo dokončené hneď po Palau Guell. Rozdiely v koncepcii a štýle demonštrujú Gaudího pokračujúce experimentovanie, avšak obe budovy sú postavené v unikátnom Gaudího štýle.

''Americký hotel'' – toto dielo nebolo nikdy zrealizované. Okolo roku 1908 bol Gaudí oslovený americkým obchodníkom, ktorý sa zaujímal o výstavbu hotela v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Rozmerovo mal byť tento hotel o niečo nižší ako Eifellova veža v Paríži. Gaudí navrhol tvar, ktorý pripomína náboj alebo torpédo do vesmíru. Dvojité exteriérové steny mali poskytnúť priestor pre výťahy a schodiská. Budova mala byť ukončená oblúkovým observatóriom s veľkou hviezdou s kapacitou tristo pozorovateľov. Miestnosti vo veľkej strednej veži mali byť rezervované pre zasadacie miestnosti, divadlo a prehliadkové miestnosti. Vedľajšie miestnosti mali byť obsadené barmi, fajčiarňami a apartmánmi.

''Projekt Tangiers'' – V roku 1887 sprevádzal Gaudí Claudia, druhého markíza de Comillas na
diplomatickej ceste do Maroka. V spojitosti s touto cestou bol požiadaný roku 1892, aby vytvoril projekt pre františkánsku misiu v meste Tangiers. Tento projekt nebol nikdy realizovaný, napriek tomu sa nákres stratil roku 1936. Tento projekt je známy vďaka fotografii, ktorú zhotovil patrón misie Andrés v Leóne. Zaujímavosťou tohto projektu je podobnosť veží s chrámom Sagrada Familia. Gaudí bol známy tým, že totožná kresba bola namaľovaná na stene jeho kancelárie v Sagrada Familia.

== Smrť ==
Antoní Gaudí zomrel 10. júna 1926, ked’ mal 73 rokov, iba 15 dní pred jeho 74. narodeninami. Zomrel v Barcelone na zranenia potom, ako ho zrazila električka. Pred pár rokmi sa začal proces jeho kanonizácie. 14. apríla 2025 sa stal ctihodným dekrétom rímskej kongregácie a pokračovaním zbieraním svedectiev pomoci na jeho príhovor pokračuje proces k jeho beatifikácii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Boží architekt“ Antoni Gaudí se stává ctihodným. Don Nazareno Lanciotti bude blahořečen - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-04/bozi-architekt-antoni-gaudi-se-stava-ctihodnym-don-nazareno-l.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.britannica.com/biography/Antoni-Gaudi Britannica]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gaudí, Antoni}}
[[Kategória:Narodenia v 1852]]
[[Kategória:Úmrtia v 1926]]
[[Kategória:Španielski architekti]]
[[Kategória:Obete železničných nehôd]]
[[Kategória:Služobníci Boží]]</text>
      <sha1>gr8wwnjdff9jjs0ih1ea33kqz3lac17</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232564</id>
      <parentid>8232563</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:04:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34653-51</username>
        <id>297734</id>
      </contributor>
      <origin>8232564</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14609" sha1="35wzp6ketasszo3n7iu3y094zswjj2c" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Antoni Gaudí
  |Portrét          = Antoni gaudi.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = katalánsky architekt
  |Dátum narodenia  = [[25. jún]] [[1852]]
  |Miesto narodenia = [[Reus]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1926|6|10|1852|6|25}}
  |Miesto úmrtia    = [[Barcelona]]
}}

[[Súbor:Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg|náhľad|295x295bod|[[Sagrada Familia]]]]
[[Súbor:Casa mila ag1.jpg|náhľad|200x200bod|[[Casa Milá|Casa Milà]] alebo La Pedrera]]

[[Ctihodný]] '''Antoni Gaudí''' (po katalánsky), narodený ako '''Antón, Placido y Guillermo Gaudí (i Cornet)''', po španielsky '''Antonio Gaudi''', (* [[25. jún]] [[1852]], [[Reus]] – † [[10. jún]] [[1926]], [[Barcelona]]) bol [[Katalánsko|katalánsky]] [[architekt]] a jeden z najslávnejších architektov [[Španielsko|Španielska]].

Uznanie dosiahol vďaka schopnosti syntetizácie tradícií a originalitou ako v technických riešeniach, tak aj v brilantných, unikátnych a kreatívnych ornamentoch.

== Život ==
Antonio Gaudí sa narodil v meste [[Reus]] v [[Katalánsko|Katalánsku]] ako syn kováča Francesca Gaudí i Serra a Antónie Cornet i Bertranovej. Vyštudoval v [[Barcelona|Barcelone]] v roku [[1878]]. Barcelona sa stala centrom jeho aktivít. Práve v tejto dobe prebiehala kultúrna a politická renesancia nazývaná ''Renaixença''. Bol to čas ekonomickej prosperity a urbanistickej expanzie pod patronátom strednej vrstvy, ktorá si žiadala dobehnúť nové Európske štýly. Gaudího vzdelanie a vývoj bol ovplyvňovaný teóriami Violleta-le-Duca a Ruskina, ako aj generáciou ''modernista'', Katalánskym hnutím založeným okolo roku [[1888]] v Barcelone ktoré korešpondovalo s [[Art Nouveau]]. Čoskoro, už ako architekt, chcel Gaudí prekonať dominantné historické štýly vrátane [[eklektizmus|eklektizmu]] [[19. storočie|19. storočia]] svojou vlastnou estetikou, ktorá sa stala nezameniteľná a zároveň aj ťažká na zaradenie.

Gaudího prvým zaujímavým dielom bolo [[Casa Vicens]] v Barcelone (1883-1888). Táto letná
rezidencia predajcu keramiky je čistý príklad, akú veľkú prácu Gaudí vykonal, čo sa odrazilo v
ohromnom množstve detailov. Gaudí si vytvoril silné puto s priemyselníckou rodinou Guellsových,
ktorý mu pomohli získať niekoľko zakázok a vytvorili mu prestíž v okolí Barcelony. Práca, ktorú
odviedol pre túto rodinu, zahŕňa [[Pavellons Guell]] (1884-1887), [[Palau Guell]] (1886-1888), [[Guell Cellars]] (1895-1898), hrobka Colonia Guell (1898-1908) a fantastický Park Guell (1901-1914). Gaudího ďalšia práca zahŕňa Tereziánske Gymnázium (1888-1889), Casa Calvet (1989-1900), a jedinú prácu, za ktorú získal Gaudí ocenenie – vila [[Bellesguard]] (1900-1905), Casa Batlló (1904-1906), kde prerobil fasádu budovy, a Casa Milá (1904-1906), známa ako La Pedrera, ktorá bola architektovou poslednou civilnou prácou. Mimo Barcelony pracoval Gaudí v Santanderi – El Capricho (1883-1884), v Leóne – Astorgov Episkopálny palác (1889-1893) a Casa de los Botines
(1892) a oprave katedrály na Mallorke.

Jeho najzaujímavejším a najväčším dielom bol kostol Sagrada Familia, ktorý hral rolu v
zintenzívňovaní jeho hlbokého náboženského cítenia, ale aj v schopnosti riešiť problém, ako
zrealizovať svoje architektonické plány. Odkedy začal prácu na tomto diele v roku 1884, vynakladal stále viac a viac úsilia na dokončenie tohto chrámu. V roku 1908 sa prestal venovať inej práci a pokračoval iba vo výstavbe tohto diela až do roku 1926. Táto stavba, stále vo výstavbe ešte 120 rokov po začatí prác, sa stala najznámejšou barcelonskou budovou. Prinajmenšom každá jedna z jeho prác postačuje na to, aby sa stal Antonio Gaudí nesmrteľný.

== Stavby ==
''Casa Vicens'' – rezidencia rodiny Vicensových bola postavená v rokoch 1883 až 1888 pre výrobcu keramiky Manuela Vicensa i Montanera. Táto budova sídli na Carrer de les Carolins 22 v Barcelone. Štruktúre tejto budovy dominujú rovné línie. Napriek tomu výzdoba pripomína explóziu imaginárna a briliantových farieb. Originalitu budovy je vidieť v pruhoch glazúrovanej keramiky v nižších častiach a priečeliam vo vyšších častiach doplnených veľkými vežami na rohoch. Výnimočný je aj [[interiér]] – je ladený v štýle Mudejar – je to kombinácia prvkov kresťanského umenia a arabskej ornamentovej výzdoby. Pri výzdobe interiéru sa Gaudí nechal inšpirovať architektúrou Granady zo 14. a 15. storočia, ktoré je možné vidieť hlavne v Alhambre. Cez celé prízemie sú ornamenty spojené hojnosťou farieb a života. Povala je čulá a prírodná vďaka výrazu so sochami vrabcov a chumáčov čerešní obkľúčených lúčmi zavesenými na tenkých motúzoch. Budova bola zväčšená v rokoch 1925 – 1926 pod vedením architekta Juana B. de Serra Martinéza, avšak vďaka dohľadu Antonia Gaudího si zachovala originálny štýl. Táto budova je v súkromnom vlastníctve.

''Pavilóny Guell'' – známe aj pod názvom Finca Guell alebo Pabellones Guell, sa skladajú zo stajní a priestoru, ktorý má prenajatý vrátnik (dnes nazývaný Avinguda de Pedralbes). Boli postavené v rokoch 1884 - 1887. Boli navrhnuté pre rodinu Guellových, neskôr boli zmenené na palác Pedralbes. Dve budovy sú oddelené monumentálnou bránou z ocele. Výnimočný drak, vyrobený zvarovaním ocele, chráni hlavný vchod, a zároveň slúži ako referencia na mytologickú bránu hesperidiek. Drak sedí na štvorcovej podstave, zloženej so zváraných pásov s vyrytými ružami. Konštrukcia brány bola vyrobená v kováčskej dielni Valler y Piquer v Calle de Lauria v roku 1885. Štruktúra skladajúca sa z tehlových klenieb a parabolických oblúkov korešponduje katalánskej tradícii, ktorá pochádza ešte z obdobia gotiky. Dekorácia exteriérov (steny, kopuly atď.) z dlaždíc, škridiel, keramiky a mozaiky pochádza z orientálnych tradícií. Konštrukcia bola postavená v základoch z kameňa. V tomto čase sa tu nachádza Gaudího krúžok z Technickej fakulty architektúry na Katalánskej polytechnickej univerzite, archív a múzeum venované Antoniovi Gaudímu.

''Sagrada Familia'' – alebo Chrám svätej rodiny. Monumentálny chrám El Temple Expiatori de la Sagrada Familia, ako sa volá celým menom, je Gaudího najznámejšou stavbou, najlepším príkladom tohto vizionárskeho génia, a svetoznámy symbol Barcelony. Gaudí prevzal v roku 1883 úlohu postaviť chrám na mieste predchádzajúceho neogotického projektu, ktorý začal realizovať F. Del Villar v roku 1882. Hlavnou myšlienkou tohto diela bolo postaviť “katedrálu 20. storočia”, syntézu všetkých jeho architektonických schopností s komplexným systémom symbolizmu a vizuálneho zobrazenia tajuplnosti viery. Mala tu byť fasádna časť reprezentujúca zrodenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista s osemnástimi vežami symbolizujúcimi dvanásť apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Najvyššia meria 170 metrov. Chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s piatimi loďami. Gaudí plánoval monumentálnu fasádu aj v centrálnej lodi chrámu. Plánoval dať tejto budove veľkolepý vertikálny priestor vďaka špirálovitým vežiam, ktoré budú pokryté abstraktnými vzorkami mozaiky z benátskeho skla korunované náboženskými symbolmi a krížom. Gaudí osobne vykonal práce na neogotickom oltári, konštrukčnej časti chrámu, a fasáde východnej časti s rýdzo prírodnými vyobrazeniami dekorácie (príroda, človek, rastliny, mračná, atď). Zo štyroch hlavných veží videl Gaudí hotovú iba vežu sv. Barnabáša. Gaudí sa do tohto projektu tak zahĺbil, že mu venoval všetku kreatívnu energiu, až kým ho 7. júna 1926 nezachytila električka, keď prechádzal v meste Gerona z jednej strany ulice Gran Via na druhú. Tri dni nato Gaudí zomrel vo veku 73 rokov. Práce na chráme pokračovali, kým nevypukla v roku 1936 španielska občianska vojna, ktorej padol za obeť Gaudího oltár a plány. Chrám sa začal opäť dostavovať roku 1952 za použitia kresieb ako základu na dokončenie. Medzi rokmi 1954 a 1976 bola dokončená fasáda a štyri veže vášne na západnej strane. Roku 1987 sochár Josep. M. Subirachs dokončil sochy na portáli vášne. Dnes je pre návštevníkov otvorená dokončená časť spolu s malým múzeom – Museu del Temple Expiatori de la Sagrada Familia, kde sú uložené makety a kresby zobrazujúce históriu a stavbu tohto chrámu. Návštevníkom je takisto umožnený výstup na veže, z ktorých získajú unikátny pohľad na Barcelonu. Všetky veže tohto chrámu ukončia v roku 2026 na 100. výročie smrti architekta. Ďalšie dokončovacie práce budú trvať do roku 2034.

''Park Guell'' – mestský park na ulici Carrer d'Olot v meste Muntanya Pelada severne od Barcelony v časti Grácia. Gaudí plánoval a viedol stavbu parku od roku 1900 až po dokončenie v roku 1914 pre Eusebia Guella. Mal plniť účel infraštruktúry a prístavby pre rezidenčné záhradné mesto založené na anglickom modeli. Bol navrhnutý pre šesť samostatných rodinných rezidencií. Projekt bol neúspešný a park sa stal mestským majetkom v roku 1923. Práve tento projekt je Gaudího najfarebnejší a najhravejší, aj keď nikdy nebol dokončený. Dva pavilóny pri vchode sú doplnené múrom, ktorý obkolesuje celý park. Navrhnuté ako strážnikov dom a administratívna budova, tieto pavilóny sú postavené z kameňa so strechou z katalánskej [[Klenba|klenby]] z rovnomerných tehál ukončených kusom polámanej keramiky nazvanej trencadís. Keramické trencadís kopírujú sínusoidné geometrické povrchy, tvar, ktorý vtisol celému parku unikátnu krásu. Každá strecha je korunovaná malým dómom a nad všetkými stojí vysoká špirálovo-točená veža pokrytá farebnou škridlou a ukončená pre Gaudího charakteristickým štvorramenným krížom.

''Bellesguard'' – takisto známa aj ako Casa Fuigueras, sa nachádza na ulici Carrer de Bellesguard č. 16-20 v Barcelone. Budova bola postavená medzi rokmi 1900-1905 v oblasti blízko pohoria Collserola. Budovu si dala postaviť Dona María Sagués, vdova po Jaime Figuerasovi po tom, čo tu získala veľký kus pôdy. Tvar budovy sa podobá na vysoký a úzky hranol s trojuholníkovou podstavou. Veža na rohu je korunovaná štvorramenným krížom pokrytým sklom, ktorý sa trbliece na svetle. Budova je postavená z kameňa a tehál z okolia. Keramické lavičky umiestnené pred budovou a v záhrade vytvoril Gaudího asistent, Domingo Sugrañes, ale vôbec nekorešpondujú s hlavným štýlom budovy. Atika, vytvorená vďaka tehlovým oblúkom s presvetľujúcimi otvormi, je vynikajúcou ukážkou, ako Gaudí využíval tehlu.

''Colegio Terasano'' – Terasiánske gymnázium je škola, ktorá sa nachádza na ulici Calle de Ganduxer č. 319-325 v Barcelone. Jej korene siahajú do roku 1876, kedy kňaz Enrique de Ossó i Cervelló založil Compañia de Santa Teresa de Jesús – dievčenskú katolícku školu v jeho rodnom meste Vinebre v Tarragone. Napriek niekoľkým ťažkostiam na počiatku, škola sa rapídne rozrastala. Keď 4. marca 1888 kúpili pozemok v San Gervasi de Cassoles za 130,000 pesiet, rozhodli sa, že tu postavia nové sídlo. 1. septembra toho istého roku položili základný kameň pod vedením neznámeho architekta. Ešte v tom istom roku reverend Ossó ponúkol vedenie projektu Antoniovi Gaudímu z neznámeho dôvodu. Stavba prebiehala rýchlo. V decembri 1899 sa v tejto budove začala náboženská výučba. Takže výstavba Colegia trvala menej ako dva roky. Bolo dokončené hneď po Palau Guell. Rozdiely v koncepcii a štýle demonštrujú Gaudího pokračujúce experimentovanie, avšak obe budovy sú postavené v unikátnom Gaudího štýle.

''Americký hotel'' – toto dielo nebolo nikdy zrealizované. Okolo roku 1908 bol Gaudí oslovený americkým obchodníkom, ktorý sa zaujímal o výstavbu hotela v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Rozmerovo mal byť tento hotel o niečo nižší ako Eifellova veža v Paríži. Gaudí navrhol tvar, ktorý pripomína náboj alebo torpédo do vesmíru. Dvojité exteriérové steny mali poskytnúť priestor pre výťahy a schodiská. Budova mala byť ukončená oblúkovým observatóriom s veľkou hviezdou s kapacitou tristo pozorovateľov. Miestnosti vo veľkej strednej veži mali byť rezervované pre zasadacie miestnosti, divadlo a prehliadkové miestnosti. Vedľajšie miestnosti mali byť obsadené barmi, fajčiarňami a apartmánmi.

''Projekt Tangiers'' – V roku 1887 sprevádzal Gaudí Claudia, druhého markíza de Comillas na
diplomatickej ceste do Maroka. V spojitosti s touto cestou bol požiadaný roku 1892, aby vytvoril projekt pre františkánsku misiu v meste Tangiers. Tento projekt nebol nikdy realizovaný, napriek tomu sa nákres stratil roku 1936. Tento projekt je známy vďaka fotografii, ktorú zhotovil patrón misie Andrés v Leóne. Zaujímavosťou tohto projektu je podobnosť veží s chrámom Sagrada Familia. Gaudí bol známy tým, že totožná kresba bola namaľovaná na stene jeho kancelárie v Sagrada Familia.

== Smrť ==
Antoní Gaudí zomrel 10. júna 1926, ked’ mal 73 rokov, iba 15 dní pred jeho 74. narodeninami. Zomrel v Barcelone na zranenia potom, ako ho zrazila električka. Pred pár rokmi sa začal proces jeho kanonizácie. 14. apríla 2025 sa stal ctihodným dekrétom rímskej kongregácie a pokračovaním zbieraním svedectiev pomoci na jeho príhovor pokračuje proces k jeho beatifikácii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Boží architekt“ Antoni Gaudí se stává ctihodným. Don Nazareno Lanciotti bude blahořečen - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/cs/vatikan/news/2025-04/bozi-architekt-antoni-gaudi-se-stava-ctihodnym-don-nazareno-l.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.britannica.com/biography/Antoni-Gaudi Britannica]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gaudí, Antoni}}
[[Kategória:Narodenia v 1852]]
[[Kategória:Úmrtia v 1926]]
[[Kategória:Španielski architekti]]
[[Kategória:Obete železničných nehôd]]
[[Kategória:Služobníci Boží]]</text>
      <sha1>35wzp6ketasszo3n7iu3y094zswjj2c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Rôzne</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11211</id>
    <revision>
      <id>8232518</id>
      <parentid>8232369</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:44:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Články s kandidačnými listinami */ re</comment>
      <origin>8232518</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87026" sha1="svkplxqggcxlahwcxgvh0gfl2poueg1" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

==Archív tém==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]]
&lt;/noinclude&gt;

== Portál:Formula 1 ==

Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC)

:{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa:
:* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky)
:* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca.
:* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre &lt;tt&gt;PortálN&lt;/tt&gt;; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať.
:* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape
:* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje
:--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC)
::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne:
::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. 
::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom 
::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry 
::Čo môžem urobiť:
::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu
::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme 
::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]]
::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC)

:::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC)
:::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2...  --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC)
:Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC)
:::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC)
::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&amp;search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov.
::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC)
:::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC)
::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC)
:::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
:::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho.
:::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: 
::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]]
::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&amp;limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC)

== Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii ==

Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay]  české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC)
:{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC)

== Spam filter - ako citovat &quot;zakazane&quot; referencie ? ==

Dobry den,
pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :).

Ako toto prosim citovat ?
[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC)

:Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC)
::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako &quot;negativny&quot; priklad :).
::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC)

:{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). 
:Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC)
:::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC)
::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC)
:::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC)

== Infobox test ==

Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny.
:Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre &lt;code&gt;portál_N&lt;/code&gt; pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC)
::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC)

== Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články ==

Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo.

Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC)

:[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC)
::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC)
:::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;curid=4190&amp;diff=8109727&amp;oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC)

:Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC)
::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC)

== Preklad stranky do ineho jazyka ==

Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC)

== Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich ==

Zdravím, prvý krát som spravil  úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]&lt;nowiki/&gt;ard Profittlich . 

Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox.

Vopred ďakujem.  --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC)

:Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC)
::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC)
:A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC)

== Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách ==
Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC)
:: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC)
:Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC)
::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC)
:::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC)
:::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo &quot;jednotné&quot; s bežným textom?  [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC)
:::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC)

::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)

::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

:::Ako &quot;robiť inak&quot;?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom &quot;, pozri...&quot;. Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda &quot;nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.&quot;. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC)

{{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)
: Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA).   
: Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. &lt;small&gt;Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a  ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to &quot;vylepšovať&quot;.&lt;/small&gt; Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. 
: Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je &quot;veľa&quot;), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]).
::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali.
::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:40, 21. november 2025 (UTC)
::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou &quot;pozri XY&quot; tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. 
::: &quot;Postata tejto litánie...&quot; NIE &quot;je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku&quot; (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto &quot;argumentovať&quot; aj ja? Napíšem &quot;podstate je&quot; a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC)
::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC)

::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi.  Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje.
::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC)
::: &quot;Zaužívané&quot; nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je &quot;zaužívané&quot;, je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci.
::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš?
[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) 
:::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument &quot;zaužívanosti&quot; okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je &quot;zaužívané&quot; sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)  
:: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca &lt;small&gt;malé písmo&lt;/small&gt;?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC)
:::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti &quot;pozri ....&quot; o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi &quot;argumenty&quot;, panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC)
:::: &quot;Díky za odkazy&quot; - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť &quot;inak&quot; čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju &quot;hlbokú&quot; úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť &quot;pozri xy&quot; je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)

::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)
::::::  A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC)

Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC)

: K tomu som ti vysvetlil, že tá časť &quot;pozri...&quot; nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som &quot;hysterický&quot;, lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC)

::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel.
::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC)
::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC)
::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC)
::::: Aha, takže to je technická &quot;marginalita&quot;. Zaujímavý &quot;argument&quot;. Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je &quot;marginalita&quot;. Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste &quot;marginalita&quot;. Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že &quot;marginalita&quot; je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri &quot;strojovom&quot; opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC)
::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc.
::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ:
::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita.
::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. 
::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať.
::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s &lt;N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením.
:::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC)
:::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :)
:::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle &quot;zobraziť náhľad&quot; si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC)

== Články na presun ==

Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC)

Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&amp;namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC)

== Denník N - konsolidácia ==

Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 &quot;silné&quot; tvrdenia bez zdroja. Označil som.  Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia.

Tiež chcem odstrániť tento &quot;cirkus&quot; alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch.

''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; SNS&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; či SaS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt;''

[[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Wikipedia Library feedback ==
Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC)

== Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) ==

{{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]).

Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci).

Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC)

:Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC)
::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC)

:Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC)
::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC)

Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte
[https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC)

:Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''.
::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách).
::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC)
::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC)
:::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC)
::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom &quot;zástanci&quot; pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC)
:::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň.
Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025.
Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC)

:Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC)
::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC)

== Údržbové zoznamy ==

Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne:
* [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná)
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]]
* [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]]
* [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]]
* [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]]
Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC)

:Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC)

::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy.
:::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC)

== Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny ==

Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná.

Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&amp;oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]).

Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC)

:{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:50, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC)

{{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&amp;limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&amp;diff=8225519&amp;oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC)

:Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC)

== MediaWiki:Edittools ==

{{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam:
* vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania.
* vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''&lt;nowiki&gt;{{UU}}&lt;/nowiki&gt;''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{subst:&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:UUD|UUD]]}}&lt;/code&gt;, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}.
* šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie).
* bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách.
Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC)

Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]:
* plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=)
* upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC)
:{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-33981-05|&amp;#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC)
::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC)

== Články s kandidačnými listinami ==

Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]].

Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie.

Napadá mi preto jedna z dvoch možností:
* zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi,
* výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde).
--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC)

:→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC)

Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Neviem či väčšina z položiek  (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC)
::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC)
:::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>svkplxqggcxlahwcxgvh0gfl2poueg1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232521</id>
      <parentid>8232518</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:50:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>/* Články s kandidačnými listinami */ re</comment>
      <origin>8232521</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87314" sha1="ps07vy1s35k1ys8tk0vlrhic2k88q01" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

==Archív tém==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]]
&lt;/noinclude&gt;

== Portál:Formula 1 ==

Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC)

:{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa:
:* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky)
:* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca.
:* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre &lt;tt&gt;PortálN&lt;/tt&gt;; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať.
:* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape
:* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje
:--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC)
::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne:
::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. 
::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom 
::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry 
::Čo môžem urobiť:
::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu
::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme 
::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]]
::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC)

:::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC)
:::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2...  --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC)
:Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC)
:::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC)
::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&amp;search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov.
::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC)
:::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC)
::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC)
:::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
:::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho.
:::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: 
::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]]
::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&amp;limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC)

== Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii ==

Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay]  české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC)
:{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC)

== Spam filter - ako citovat &quot;zakazane&quot; referencie ? ==

Dobry den,
pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :).

Ako toto prosim citovat ?
[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC)

:Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC)
::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako &quot;negativny&quot; priklad :).
::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC)

:{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). 
:Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC)
:::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC)
::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC)
:::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC)

== Infobox test ==

Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny.
:Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre &lt;code&gt;portál_N&lt;/code&gt; pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC)
::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC)

== Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články ==

Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo.

Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC)

:[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC)
::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC)
:::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;curid=4190&amp;diff=8109727&amp;oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC)

:Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC)
::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC)

== Preklad stranky do ineho jazyka ==

Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC)

== Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich ==

Zdravím, prvý krát som spravil  úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]&lt;nowiki/&gt;ard Profittlich . 

Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox.

Vopred ďakujem.  --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC)

:Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC)
::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC)
:A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC)

== Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách ==
Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC)
:: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC)
:Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC)
::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC)
:::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC)
:::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo &quot;jednotné&quot; s bežným textom?  [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC)
:::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC)

::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)

::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

:::Ako &quot;robiť inak&quot;?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom &quot;, pozri...&quot;. Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda &quot;nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.&quot;. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC)

{{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)
: Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA).   
: Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. &lt;small&gt;Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a  ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to &quot;vylepšovať&quot;.&lt;/small&gt; Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. 
: Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je &quot;veľa&quot;), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]).
::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali.
::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:40, 21. november 2025 (UTC)
::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou &quot;pozri XY&quot; tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. 
::: &quot;Postata tejto litánie...&quot; NIE &quot;je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku&quot; (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto &quot;argumentovať&quot; aj ja? Napíšem &quot;podstate je&quot; a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC)
::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC)

::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi.  Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje.
::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC)
::: &quot;Zaužívané&quot; nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je &quot;zaužívané&quot;, je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci.
::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš?
[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) 
:::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument &quot;zaužívanosti&quot; okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je &quot;zaužívané&quot; sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)  
:: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca &lt;small&gt;malé písmo&lt;/small&gt;?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC)
:::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti &quot;pozri ....&quot; o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi &quot;argumenty&quot;, panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC)
:::: &quot;Díky za odkazy&quot; - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť &quot;inak&quot; čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju &quot;hlbokú&quot; úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť &quot;pozri xy&quot; je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)

::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)
::::::  A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC)

Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC)

: K tomu som ti vysvetlil, že tá časť &quot;pozri...&quot; nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som &quot;hysterický&quot;, lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC)

::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel.
::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC)
::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC)
::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC)
::::: Aha, takže to je technická &quot;marginalita&quot;. Zaujímavý &quot;argument&quot;. Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je &quot;marginalita&quot;. Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste &quot;marginalita&quot;. Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že &quot;marginalita&quot; je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri &quot;strojovom&quot; opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC)
::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc.
::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ:
::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita.
::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. 
::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať.
::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s &lt;N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením.
:::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC)
:::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :)
:::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle &quot;zobraziť náhľad&quot; si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC)

== Články na presun ==

Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC)

Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&amp;namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC)

== Denník N - konsolidácia ==

Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 &quot;silné&quot; tvrdenia bez zdroja. Označil som.  Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia.

Tiež chcem odstrániť tento &quot;cirkus&quot; alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch.

''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; SNS&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; či SaS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt;''

[[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Wikipedia Library feedback ==
Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC)

== Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) ==

{{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]).

Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci).

Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC)

:Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC)
::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC)

:Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC)
::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC)

Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte
[https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC)

:Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''.
::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách).
::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC)
::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC)
:::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC)
::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom &quot;zástanci&quot; pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC)
:::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň.
Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025.
Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC)

:Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC)
::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC)

== Údržbové zoznamy ==

Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne:
* [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná)
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]]
* [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]]
* [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]]
* [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]]
Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC)

:Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC)

::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy.
:::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC)

== Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny ==

Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná.

Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&amp;oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]).

Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC)

:{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:50, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC)

{{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&amp;limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&amp;diff=8225519&amp;oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC)

:Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC)

== MediaWiki:Edittools ==

{{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam:
* vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania.
* vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''&lt;nowiki&gt;{{UU}}&lt;/nowiki&gt;''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{subst:&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:UUD|UUD]]}}&lt;/code&gt;, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}.
* šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie).
* bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách.
Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC)

Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]:
* plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=)
* upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC)
:{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-33981-05|&amp;#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC)
::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC)

== Články s kandidačnými listinami ==

Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]].

Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie.

Napadá mi preto jedna z dvoch možností:
* zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi,
* výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde).
--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC)

:→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC)

Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Neviem či väčšina z položiek  (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC)
::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC)
:::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC)
::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ps07vy1s35k1ys8tk0vlrhic2k88q01</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232522</id>
      <parentid>8232521</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:52:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8232522</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87544" sha1="ndzbcn8zg1j1brb181wn5qxz4wwtf16" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

==Archív tém==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]]
&lt;/noinclude&gt;

== Portál:Formula 1 ==

Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC)

:{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa:
:* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky)
:* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca.
:* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre &lt;tt&gt;PortálN&lt;/tt&gt;; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať.
:* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape
:* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje
:--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC)
::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne:
::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. 
::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom 
::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry 
::Čo môžem urobiť:
::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu
::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme 
::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]]
::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC)

:::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC)
:::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2...  --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC)
:Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC)
::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC)
:::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC)
::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&amp;search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov.
::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC)
:::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC)
::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC)
:::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
:::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho.
:::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: 
::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]]
::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]]
::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC)
:::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&amp;limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC)
::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC)

== Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii ==

Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay]  české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC)
:{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC)

== Spam filter - ako citovat &quot;zakazane&quot; referencie ? ==

Dobry den,
pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :).

Ako toto prosim citovat ?
[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC)

:Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC)
::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako &quot;negativny&quot; priklad :).
::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC)

:{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). 
:Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC)
:::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-27894-38|&amp;#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC)
::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC)
:::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC)

== Infobox test ==

Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny.
:Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC)

:{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre &lt;code&gt;portál_N&lt;/code&gt; pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC)
::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC)

== Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články ==

Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo.

Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC)

:[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC)
::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC)
:::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&amp;curid=4190&amp;diff=8109727&amp;oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC)

:Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC)
::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC)

== Preklad stranky do ineho jazyka ==

Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC)

== Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich ==

Zdravím, prvý krát som spravil  úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]&lt;nowiki/&gt;ard Profittlich . 

Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox.

Vopred ďakujem.  --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC)

:Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC)
::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC)
:A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC)

== Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách ==
Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC)
:: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC)
:Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC)
::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC)
:::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC)
:::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo &quot;jednotné&quot; s bežným textom?  [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC)
:::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC)
:::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC)

::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)

::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

:::Ako &quot;robiť inak&quot;?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom &quot;, pozri...&quot;. Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda &quot;nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.&quot;. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC)

{{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC)
: Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA).   
: Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. &lt;small&gt;Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a  ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to &quot;vylepšovať&quot;.&lt;/small&gt; Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. 
: Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je &quot;veľa&quot;), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-34963-01|&amp;#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC)

::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]).
::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali.
::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:40, 21. november 2025 (UTC)
::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou &quot;pozri XY&quot; tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. 
::: &quot;Postata tejto litánie...&quot; NIE &quot;je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku&quot; (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto &quot;argumentovať&quot; aj ja? Napíšem &quot;podstate je&quot; a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC)
::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC)

::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi.  Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje.
::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC)
::: &quot;Zaužívané&quot; nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je &quot;zaužívané&quot;, je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci.
::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš?
[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) 
:::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument &quot;zaužívanosti&quot; okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je &quot;zaužívané&quot; sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)  
:: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca &lt;small&gt;malé písmo&lt;/small&gt;?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC)
:::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti &quot;pozri ....&quot; o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi &quot;argumenty&quot;, panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DISPLAYTITLE}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC)
:::: &quot;Díky za odkazy&quot; - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť &quot;inak&quot; čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju &quot;hlbokú&quot; úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť &quot;pozri xy&quot; je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC)

::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC)
::::::  A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC)

Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC)

: K tomu som ti vysvetlil, že tá časť &quot;pozri...&quot; nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som &quot;hysterický&quot;, lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC)

::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel.
::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC)
::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC)
::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Banzai (film z roku 1997)]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC)
::::: Aha, takže to je technická &quot;marginalita&quot;. Zaujímavý &quot;argument&quot;. Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je &quot;marginalita&quot;. Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste &quot;marginalita&quot;. Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že &quot;marginalita&quot; je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri &quot;strojovom&quot; opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-35154-00|&amp;#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC)
::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc.
::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ:
::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita.
::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. 
::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať.
::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s &lt;N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením.
:::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC)
:::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :)
:::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle &quot;zobraziť náhľad&quot; si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC)

== Články na presun ==

Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC)

Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&amp;namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC)

== Denník N - konsolidácia ==

Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 &quot;silné&quot; tvrdenia bez zdroja. Označil som.  Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia.

Tiež chcem odstrániť tento &quot;cirkus&quot; alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch.

''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; SNS&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt; či SaS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}&lt;/ref&gt;''

[[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC)

=== Referencie ===
{{Referencie}}

== Wikipedia Library feedback ==
Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC)

== Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) ==

{{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]).

Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci).

Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC)

:Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC)
::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC)

:Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC)
::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC)

Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte
[https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC)

:Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''.
::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách).
::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC)
::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC)
:::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC)
::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom &quot;zástanci&quot; pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC)
:::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC)

== Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) ==

Dobrý deň.
Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025.
Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC)

:Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC)
::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC)

== Údržbové zoznamy ==

Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne:
* [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]]
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná)
* [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]]
* [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]]
* [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]]
* [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]]
* [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]]
* [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]]
Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC)

:Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC)

::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy.
:::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC)

== Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny ==

Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná.

Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&amp;oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]).

Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC)

:{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:50, 28. máj 2026 (UTC)
:{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC)

{{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&amp;limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&amp;limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&amp;diff=8225519&amp;oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC)

:Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC)

== MediaWiki:Edittools ==

{{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam:
* vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania.
* vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''&lt;nowiki&gt;{{UU}}&lt;/nowiki&gt;''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{subst:&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:UUD|UUD]]}}&lt;/code&gt;, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}.
* šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie).
* bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách.
Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC)

Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]:
* plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=)
* upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC)
:{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-33981-05|&amp;#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC)
::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC)

== Články s kandidačnými listinami ==

Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]].

Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie.

Napadá mi preto jedna z dvoch možností:
* zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi,
* výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde).
--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC)

:→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC)

Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Neviem či väčšina z položiek  (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC)
::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC)
:::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC)
::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC)
:::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ndzbcn8zg1j1brb181wn5qxz4wwtf16</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Paul McCartney</title>
    <ns>0</ns>
    <id>14719</id>
    <revision>
      <id>8232372</id>
      <parentid>8114795</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:04:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Wan-to</username>
        <id>234704</id>
      </contributor>
      <comment>/* Sólo */</comment>
      <origin>8232372</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="226668" sha1="9ipr6j9iczohfr41zuwevrqc2tqz7v2" xml:space="preserve">{{dobrý článok}}{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Paul McCartney
 | Obrázok             = Paul McCartney in October 2018.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = McCartney na koncerte v októbri 2018
 | Popis umelca        = anglický spevák, skladateľ, podnikateľ, hudobný a filmový producent, známy ako basgitarista&lt;br /&gt; člen skupiny [[The Beatles]]
 | Rodné meno          = James Paul McCartney 
 | Umelecké mená       = Paul Ramon&lt;ref&gt;{{cite web |title=Paul Ramon |url=https://www.the-paulmccartney-project.com/artist/paul-ramon/ |website=The Paul McCartney Project |access-date=15 November 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Bernard Webb&lt;ref name=&quot;bernard&quot;&gt;{{Cite web|last=Doyle|first=Patrick|date=13 November 2020|title=Musicians on Musicians: Taylor Swift &amp; Paul McCartney|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/paul-mccartney-taylor-swift-musicians-on-musicians-1089058/|access-date=13 November 2020|website=Rolling Stone|language=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;Fireman&lt;ref name=&quot;bernard&quot; /&gt;|[[I'm the Urban Spaceman|Apollo C. Vermouth]]|Percy &quot;Thrills&quot; Thrillington
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1942|6|18}}
 | Miesto narodenia    = [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo]] 
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[rock]], [[pop rock]], [[psychedelický rock]], [[experimentálny rock]], [[rock and roll]], [[klasická hudba]], [[Pop music|pop]]
 | Roky pôsobenia      = 1957 — súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = [[basová gitara]], [[gitara]], [[klavír]], [[klávesy]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[mandolína]], [[Spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[The Beatles]], [[The Fireman]], [[The Quarrymen]], [[Wings (skupina)|Wings]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Hear Music]]&lt;br /&gt;[[Apple Corps|Apple Records]]&lt;br /&gt;[[Parlophone]]&lt;br /&gt;[[Capitol Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music Group]]
 | Webstránka          = [http://www.paulmccartney.com www.paulmccartney.com]
 |Portál 1             = Spojené kráľovstvo
}}
[[Sir]] '''James Paul McCartney'''  [[Rad britského impéria|MBE]] (* [[18. jún]] [[1942]], [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo]]) je anglický spevák, skladateľ, hudobník, nahrávací a filmový producent, ktorý sa celosvetovo preslávil ako spevák a basgitarista skupiny [[The Beatles]]. Jeho [[Lennon-McCartney|skladateľská spolupráca]] s [[John Lennon|Johnom Lennonom]] patrí medzi najvýznamnejšie v histórii populárnej hudby.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Newman|first1=Jason|title=It Takes Two: 10 Songwriting Duos That Rocked Music History|url=https://www.billboard.com/articles/news/467781/it-takes-two-10-songwriting-duos-that-rocked-music-history|website=billboard.com|access-date=5 October 2017|date=23 August 2011|quote=By any measure, no one comes close to matching the success of The Beatles' primary songwriters.|archive-url=https://web.archive.org/web/20180623105510/https://www.billboard.com/articles/news/467781/it-takes-two-10-songwriting-duos-that-rocked-music-history|archive-date=23 June 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 

Paul McCartney je hudobník samouk. Ovláda hru na basovú gitaru, gitaru, klávesové a bicie nástroje. Je známy melodickým prístupom k hre na basgitaru (používa často [[brnkadlo]]), má všestranný a široký [[Tenor (vysoký hlas)|tenorový]] hlasový rozsah (nad štyrmi oktávami) a [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmom]] (zaujíma sa o štýly spred [[rock]]u a [[Populárna hudba|popu]] cez [[Klasická hudba|klasiku]] až po [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickú hudbu]]). Svoju hudobnú kariéru začínal v roku 1957 ešte ako člen skupiny [[the Quarrymen|Quarrymen]], ktorá sa v roku 1960 pretrasformovala na The Beatles. V roku 1967, vydaním albumu ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'', sa z McCartneyho jeho kreatívnym vedením po hudobnej, ale aj filmovej stránke, stal fakticky líder kapely. Jeho piesne skupiny Beatles „[[And I Love Her]]“ (1964), „[[Yesterday]]“ (1965), „[[Eleanor Rigby]]“ (1966) a „[[Blackbird]]“ (1968) sa radia medzi piesne sa najväčším počtom nahratých coververzií v histórii populárnej hudby.&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Elmes |first1=John |title=The 10 Most Covered Songs |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/the-10-most-covered-songs-1052165.html |newspaper=[[The Independent]] |date=5 December 2008|access-date=8 January 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |last1=Conradt |first1=Stacy |title=10 of the Most Covered Songs in Music History |url=https://www.mentalfloss.com/article/20811/most-covered-songs-in-music-history |website=[[Mental Floss]] |date=30 November 2017|access-date=17 December 2020}}&lt;/ref&gt;

V roku 1970 McCartney debutoval ako sólový hudobník albumom ''[[McCartney]]''. Po rozpade skupiny v roku 1970 sa McCartney venoval sólovej kariére. Spolu so svojou prvou manželkou [[Linda McCartney|Lindou]] a [[Denny Laine|Dennym Lainom]] založili kapelu [[Wings (skupina)|Wings]]. V 70. rokoch 20. storočia patrila kapela Wings s viac ako desiatkou medzinárodných Top 10 [[Singel (hudba)|singlov]] a [[Hudobný album|albumov]] medzi najúspešnejších hudobníkov dekády. 

Ako sólový hudobník pokračoval McCartney v kariére aj v roku 1980. V roku 1993 McCartney a [[Martin Glover]] (známy pod pseudonymom Youth) spolu založili experimentálne duo [[The Fireman]]. Okrem hudby sa Paul McCartney zúčastnil projektov na podporu medzinárodných charitatívnych organizácií týkajúcich sa takých tém, ako sú [[práva zvierat]], lov tuleňov, [[Mína (výbušná nálož)|kladenie mín]], [[vegetariánstvo]], [[chudoba]] a podpora hudobného vzdelávania.

Paul McCartney je jedným z [[List of best-selling music artists|najúspešnejších hudobných umelcov všetkých čias]]. Je autorom 32 skladieb, ktoré sa dostali na vrchol rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] a podľa [[RIAA]] má v USA certifikovaný predaj 25,5 milióna hudobných nosičov. Má za sebou dve uvedenia do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]] (ako člen The Beatles v roku 1988 ako sólista v roku 1999), 18 [[Grammy Award|cien Grammy]], v roku 1965 dostal od kráľovnej  [[Order of the British Empire|Rad britského impéria]] a v roku 1997 bol za prínos za hudbu povýšený na rytiera. V roku 2020 s odhadovaným majetkom 800 miliónov Libier patril k najbohatším hudobníkom na sveta.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-52637811|title=Rihanna rockets onto Sunday Times Rich List|first=Mark|last=Savage|work=BBC News|date=13 May 2020|via=www.bbc.co.uk}}&lt;/ref&gt;

McCartneyho skladba „Yesterday“ (podpísaná podľa ústnej dohody s partnerom [[John Lennon|Johnom Lennonom]] menami obidvoch autorov – [[Lennon-McCartney]]) je podľa [[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]] najvyužívanejšou piesňou v dejinách populárnej hudby. V poslednej dobe sa mu podarilo prekonať ďalší rekord – najrýchlejšie vypredaný koncert. Na jeho koncert, ktorý sa uskutočnil 30. októbra 2005 v [[Omaha|Omahe]], boli lístky vypredané počas 14 minút.

== Životopis ==
=== Detstvo a mladosť ===
[[Súbor:20 forthlin road.jpg|thumb|Dom na 20 Forthlin Road v Allertone, do ktorého sa v roku 1955 presťahovala rodina McCartneyovcov.]]
James Paul McCartney sa narodil 18. júna 1942 v nemocnici, ktorá sa nachádza v [[liverpool]]skej mestskej časti Walton. V tejto istej nemocnici sa jeho matka, Mary Patricia (rodená Mohin), vykonávala svoju prax zdravotnej sestry. Jeho otec, James („Jim“) McCartney, pri Paulovom narodení nebol prítomný kvôli svojej práci dobrovoľného hasiča, ktorú vykonával počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].{{sfn|Spitz|2005|p=75}} McCartney má mladšieho brata Michaela a nevlastnú sestru Ruth. Deti boli krstené podľa katolíckej viery matky, aj to napriek tomu, že ich otcom bol bývalý [[Protestantizmus|protestant]], ktorý sa stal [[Agnosticizmus|agnostikom]]. V ich domácnosti sa prílišný dôraz na náboženskú výchovu nedával.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=4}}: (primary source); {{harvbz|Benitez|2010|p=1}}: (secondary source).&lt;/ref&gt;

McCartney medzi rokmi 1947 až 1949 navštevoval základnú školu Stockton Wood Road v Speke. Potom kvôli preplnenému stavu žiakov v Stocktone prestúpil na juniorskú školu Josepha Williamsa v Belle Vale.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=1}}: Transferred to Joseph Williams Junior School due to overcrowding at Stockton; {{harvbz|Carlin|2009|p=13}}: Transferred to Joseph Williams in 1949.&lt;/ref&gt; V roku 1953 bol jedným z troch z 90 skúšaných študentov, ktorí zložili skúšku na 11-Plus. Tento výsledok mu umožnil začať namiesto bežnej strednej školy navštevovať gymnázium Liverpool Institute.&lt;ref&gt;For his attendance at Joseph Williams Junior School see: {{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/merseyside/8203923.stm|title=Beatle's schoolboy photo auction|work=BBC News|date=16 August 2009|access-date=13 June 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120502022815/http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/merseyside/8203923.stm|archive-date=2 May 2012}}; For McCartney passing the 11-plus exam see: {{harvbz|Miles|1997|p=9}}: (primary source); {{harvbz|Benitez|2010|pp=1–2}}: (secondary source).&lt;/ref&gt; V roku 1954 sa v autobuse, cestou zo svojho predmestského domu v Speke stretol so spolužiakom [[George Harrison|Georgeom Harrisonom]]. Z tých dvoch sa čoskoro stali priatelia. McCartney neskôr pripustil: „Mal som sklon hovoriť s ním, pretože bol o rok mladší.“&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=2}}: The two soon became friends, &quot;I tended to talk down to him because he was a year younger&quot;; {{harvbz|Spitz|2005|pp=82–83}}: On grammar school versus secondary modern, 125: On meeting Harrison.&lt;/ref&gt;

McCartneyho matka Mary bola pôrodná asistentka a živiteľka rodiny. Jej zárobok im umožnil, aby sa mohli presťahovať do domu na 20 Forthlin Road v liverpoolskom predmestí, v Allertone,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.infobritain.co.uk/Paul_McCartney_Forthlin_Road.htm|title=20 Forthlin Road|work=infobritain.co.uk|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034755/http://www.infobritain.co.uk/Paul_McCartney_Forthlin_Road.htm|archive-date=24 September 2015}}&lt;/ref&gt; kde žili až do roku 1964.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=2}}: &quot;Mary was the family's primary wage earner&quot;; {{harvbz|Harry|2002|pp=340–341}}: &quot;where they lived through 1964&quot;.&lt;/ref&gt; Jeho mama chodievala bicyklom za pacientmi, McCartney spomína, „ako to bolo aj o tretej ráno po husto zasnežených uliciach“.{{sfn|Miles|1997|p=6}} Dňa 31. októbra 1956, keď mal McCartney 14 rokov, jeho matka zomrela na [[Embólia|embóliu]], ktorá bola komplikáciou po operácii [[Rakovina prsníka|rakoviny prsníka]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=2}}: On Mary's death (secondary source); {{harvbz|Miles|1997|p=20}}: On Mary's death (primary source); {{harvbz|Womack|2007|p=10}}: Mary died from an embolism.&lt;/ref&gt; Strata McCartneyho matky bola neskôr určitým spojením s osudom [[John Lennon|Johna Lennona]], ktorému matka Julia zomrela, keď mal 17 rokov.{{sfn|Miles|1997|p=31}}

McCartneyho otec bol trúbkar a klavirista. V 20. rokoch mal [[džez]]ovú kapelu, ktorá sa nazývala Jim Mac's Jazz Band. V prednej miestnosti mali [[Klavír|piano]] (vzpriamený klavír). Viedol svojich synov k tomu aby boli muzikanti. Radil Paulovi, aby chodil na hodiny klavíra. no on sa však radšej učil len podľa sluchu.{{sfn|Miles|1997|pp=22–23}} Keď mal Paul 11 rokov, jeho otec ho nahovoril, aby sa zúčastnil konkurzu do speváckeho zboru Liverpoolskej katedrály, no neprijali ho. McCartney potom nastúpil zboru v kostole sv. Barnabáša v Mossley Hill.&lt;ref&gt;{{cite book |last=Welch |first=Chris |date=1984 |title=Paul McCartney: The Definitive Biography |location=London |publisher=Proteus Books |page=18 |isbn=978-0-86276-125-7 |author-link=Chris Welch }}&lt;/ref&gt; Na štrnáste narodeniny dostal McCartney od otca poniklovanú trúbu. Potom ako sa vďaka [[Rádio Luxembourg|rádiu Luxembourg]] stal populárnym  [[Rokenrol|rock and roll]], Paul vymenil trúbu za [[Akustická gitara|akustickú gitaru]] L15 Framus Zenith (model 17). Chcel totiž vedieť popri hre na hudobný nástroj aj spievať.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=21}}: Jim gave McCartney a nickel-plated trumpet which was later traded for a Zenith acoustic guitar; {{harvbz|Spitz|2005|p=86}}: when rock and roll became popular on Radio Luxembourg.&lt;/ref&gt; Paul McCartney je [[ľavák]]. Bolo pre neho ťažké hrať na gitare pre pravákov, ale potom, čo si všimol plagát propagujúci koncert [[Slim Whitman|Slima Whitmana]], uvedomil si, že Whitman hrá ľavou rukou tak, že si na gitare obráti poradie strún.{{sfn|Miles|1997|p=21}} Svoju prvú pieseň, „I Lost My Little Girl“, Paul McCartney zložil na gitare Zenith, ďalšia z prvých jeho vtedajších melódií, ktorú zložil na klavíri, bola prvotnou verziou piesne „[[When I Sixty-Four]]“. Hudobne bol Paul McCartney ovplyvnený americkým [[rhythm and blues]] a jeho školským idolom sa stal [[Little Richard]]. Prvá pieseň, ktorú Paul McCartney v rámci talentovej súťaže prázdninových táborov Butlin's Filey verejne zahral bola jeho „[[Long Tall Sally]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=509}}: McCartney: &quot;The first song I ever sang in public was &quot;Long Tall Sally&quot;., 533–534: Harry: &quot;Long Tall Sally&quot;, was &quot;The first number Paul ever sang on stage&quot;.&lt;/ref&gt;
== Hudobná kariéra ==
=== 1957 – 1960: The Quarrymen ===
{{Hlavný článok|The Quarrymen}}
Keď mal Paul McCartney pätnásť rokov, dňa 6. júla 1957, sa v kostole sv. Petra vo Wooltone McCartney stretol s Johnom Lennonom a a členmi jeho kapely Quarrymen.{{sfn|Spitz|2005|p=93}} The Quarrymen hrali mix rokenrolu a [[Skiffle|skifflu]], čo je druh populárnej hudby s [[džez]]ovými, [[blues]]ovými a [[folk]]ovými vplyvmi.&lt;ref&gt;{{harvbz|Spitz|2005|p=95}}: &quot;The Quarrymen played a spirited set of songs—half skiffle, half rock 'n roll&quot;.&lt;/ref&gt; Krátko po stretnutí členovia McCartneyho do skupiny prizvali. Začal s nimi skúšať hrať na rytmickú gitaru. Spriatelil sa s Johnom Lennonom. Harrison sa v roku 1958 pridal ako hráč na sólovú gitaru, po ňom sa v roku 1960 ku skupine pripojil aj Lennonov priateľ z umeleckej školy, [[Stuart Sutcliffe]].{{sfn|Lewisohn|1992|p=18}} Do mája 1960 skupina vyskúšala niekoľko názvov. Volali sa Johnny and the Moondogs, Beatals, či The Silver Beetles.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=18–22}} Meno [[The Beatles]] si dali v auguste 1960. Krátko pred hudobným angažmánom, kedy vycestovali hrať v nočných kluboch v [[Hamburg]]u prijali do skupiny bubeníka [[Pete Best|Peteho Besta]].{{sfn|Lewisohn|1992|pp=17–25}}

=== 1960 – 1970: The Beatles ===
{{Hlavný článok|The Beatles}}
[[Súbor:Paul McCartney Headshot (cropped).jpg|left|thumb|upright|McCartney v roku 1964]]
V roku 1961 Stuart Sutcliffe od The Beatles odišiel a McCartney sa, bez ohľadu na to či má o to záujem, stal v kapele basgitaristom.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=74}}: McCartney: &quot;Nobody wants to play bass, or nobody did in those days&quot;.;{{harvbz|Gould|2007|p=89}}: On McCartney playing bass when Sutcliffe was indisposed., {{harvbz|Gould|2007|p=94}}: &quot;Sutcliffe gradually began to withdraw from active participation in the Beatles, ceding his role as the group's bassist to Paul McCartney&quot;.&lt;/ref&gt; Keď boli v Hamburgu, nahrávali po prvý raz aj profesionálne. Na nahrávke singlu „My Bonnie“ od anglického speváka [[Tony Sheridan|Tonyho Sheridana]] sú označení ako jeho sprievodná kapela, ktorú nazvali The Beat Brothers.{{sfn|Spitz|2005|pp=249–251}} Toto nahrávanie na nich upriamilo pozornosť [[Brian Epstein|Briana Epsteina]], ktorý sa stal kľúčovou postavou v ich ďalšom vývoji a v napredovaní ich komerčného úspechu. Epstein sa ich manažérom stal v januári 1962.{{sfn|Miles|1997|pp=84–88}} V auguste sa k nim pripojil [[Ringo Starr]] a skupina mala svoj prvý hit „[[Love Me Do]]“, ktorý sa stal populárnym v Spojenom kráľovstve v roku 1963 a o rok neskôr aj v Spojených štátoch. Hystéria fanúšikov ich kapely sa stala známou ako „[[Beatlemánia]]“ a tlač niekedy označovala McCartneyho ako „roztomilého Beatle“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Lewisohn|1992|p=59}}: &quot;Love Me Do&quot;, {{harvbz|Lewisohn|1992|p=75}}: Replacing Best with Starr., {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=88–94}}: &quot;Beatlemania&quot; in the UK., {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=136–140}}: &quot;Beatlemania&quot; in the US; {{harvbz|Miles|1997|p=470}}: the cute Beatle; {{harvbz|Spitz|2005|p=330}}: Starr joining the Beatles in August 1962.&lt;/ref&gt; V roku 1963 skupina The Beatles vydala dva štúdiové albumy: ''[[Please Please Me]]'' a ''[[With the Beatles]]''. Ďalšie dva nasledovali v roku 1964: ''[[A Hard Day’s Night (album)|A Hard Day's Night]]'' a ''[[Beatles for Sale]]''.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} McCartney bol spolu s Lennonom spoluautorom mnohých ich vtedajších najväčších hitov, napríklad aj „[[I Saw Her Standing There]]“, „[[She Loves You]]“, „[[I Want to Hold Your Hand]]“ (1963) a „[[Can't Buy Me Love]]“ (1964).&lt;ref&gt;For song authorship see: {{harvbz|Harry|2002|p=90}}: &quot;Can't Buy Me Love&quot;, {{harvbz|Harry|2002|p=439}}: &quot;I Saw Her Standing There&quot;; {{harvbz|Harry|2000a|pp=561–562}}: &quot;I Want to Hold Your Hand&quot;; and {{harvbz|MacDonald|2005|pp=66–68}}: &quot;I Saw Her Standing There&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=83–85}}: &quot;She Loves You&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=99–103}}: &quot;I Want to Hold Your Hand&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=104–107}}: &quot;Can't Buy Me Love&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=171–172}}; For release dates, US and UK peak chart positions of the preceding songs see: {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=350–351}}.&lt;/ref&gt;

V auguste 1965 skupina The Beatles vydala McCartneyovu skladbu „[[Yesterday]]“, pri ktorej nahrávaní bolo použité [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvarteto]]. Skladba sa nachádza medzi skladbami na albume ''[[Help! (album)|Help!]]''. Táto pieseň bola prvou nahrávkou skupiny, na ktorej použili prvky prevzaté z [[Klasická hudba|klasickej hudby]] a bola aj prvou, pri ktorej bolo zaznamenané autorstvo len od jedného člena kapely.&lt;ref&gt;{{harvbz|Buk|1996|p=51}}: Their first recording that involved only a single band member; {{harvbz|Gould|2007|p=278}}: The group's first recorded use of classical music elements in their music.&lt;/ref&gt; Pieseň „Yesterday“ sa stala skladbou, z ktorej v histórii populárnej hudby vyšlo najviac registrovaných [[Cover verzia|coververzií]].&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=157–158}}: &quot;Yesterday&quot; as the most covered song in history.&lt;/ref&gt; Neskôr v tom isto roku, počas nahrávania albumu ''[[Rubber Soul]]'', začal v skupine Paul McCartney v dovtedajšej hudobnej dominancii nahrádzať Johna Lennona. Muzikológ Ian MacDonald o tom píše: „Od [1965] ... [McCartney] bol v popredí nielen ako skladateľ piesní, ale aj ako inštrumentalista, aranžér, producent a ''de facto'' hudobne riadil skupinu The Beatles.“{{sfn|MacDonald|2005|p=172}} Kritici označujú ''Rubber Soul'' za významný krok kapely v procese zdokonaľovania a prepracovanosti po hudobnej a aj textovej stránke.&lt;ref&gt;{{harvbz|Levy|2005|p=18}}: ''Rubber Soul'' is described by critics as an advancement of the band's music; {{harvbz|Brown|Gaines|2002|pp=181–82}}: As they explored facets of romance and philosophy in their lyrics.&lt;/ref&gt; Začali medzi nimi vznikať nezhody akou bolo napríklad v spore o skutočné autorstvo hudby k piesni „In My Life“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=169–170}}: &quot;In My Life&quot; as a highlight of the Beatles catalogue.; {{harvbz|Spitz|2005|p=587}}: Both Lennon and McCartney have claimed lead authorship for &quot;In My Life&quot;.&lt;/ref&gt; McCartney o období prípravy albumu povedal: „Mali sme svoje predtým obdobie roztomilých chlapcov a vtedy sme dospeli k názoru, že je čas postúpiť ďalej.“{{sfn|The Beatles|2000|p=197}} Nahrávací technik [[Norman Smith]] z nahrávania albumu ''Rubber Soul'' opisuje náznaky stupňujúcich sa sporov v rámci skupiny: „konflikt medzi Johnom a Paulom bol zjavný... [a] pokiaľ ide o Paula, George [Harrison] podľa jeho názoru nemohol urobiť nič dobré – Paul bol vyberavý.“{{sfn|Harry|2000b|p=780}} V roku 1966 vydali The Beatles album ''[[Revolver (album)|Revolver]]''. Vďaka sofistikovaným textom, štúdiovým experimentom a rozšírenému repertoáru [[Hudobný žáner|hudobných žánrov]], od inovatívnych sláčikových aranžmánov až po [[psychedelický rock]], album bol pre Beatles umeleckým skokom.{{sfn|Gould|2007|p=348}} Prvý z troch po sebe nasledujúcich McCartneyho [[Strana A a strana B|A-strán]], bol prvým [[Singel (hudba)|singlom]] vydaným ešte pred albumom skladba „Paperback Writer“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|p=195}}: The first of three consecutive McCartney A-sides; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=350–351}}: ''Revolver''{{'}}s release was preceded by &quot;Paperback Writer&quot;.&lt;/ref&gt; Skupina Beatles k piesni vyrobila krátky propagačný film a ďalší pre jej stranu B, pieseň „Rain“. Filmové snímky, ktoré Harrison označil za „predchodcu [[videoklip]]ov“, sa v júni 1966 vysielali v programoch [[Ed Sullivan|''Ed Sullivan Show'']] a [[Top of the Pops|''Top of the Pops'']].&lt;ref&gt;{{harvbz|The Beatles|2000|p=214}}: &quot;the forerunner of videos&quot;; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=221–222}}: The films aired on ''The Ed Sullivan Show'' and ''Top of the Pops''.&lt;/ref&gt; Súčasťou albumu ''Revolver'' bola aj McCartneyho pieseň „Eleanor Rigby“, ktorá obsahovala strunový oktet. Podľa Goulda je pieseň „neoklasická tour de force... skutočný hybrid, ktorý sa nezhoduje so žiadnym rozpoznateľným štýlom ani piesňovým žánrom“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Gould|2007|p=350}}: &quot;neoclassical tour de force&quot;, {{harvbz|Gould|2007|p=402}}: &quot;a true hybrid&quot;.&lt;/ref&gt; Okrem niektorých sprievodných vokálov pieseň naspieval sólovo McCartney, sláčiky aranžoval producent [[George Martin]].{{sfn|Harry|2002|pp=313–316}} 

Skupina uskutočnila posledný komerčný koncert na konci svojho amerického turné v roku 1966.{{sfn|Lewisohn|1992|p=230}} Neskôr v tom istom roku McCartney dokončil svoj prvý hudobný projekt, ktorý produkoval nezávisle od skupiny – išlo filmovú hudbu k britskej filmovej komediálnej dráme z roku 1966, ''The Family Way''. Partitúra vznikla v spolupráci s Martinom, ktorý na napísanie jej trinástich variácií použil dve McCartneyho témy. [[Soundtrack]] v v hudobných rebríčkoch prepadol, ale McCartney zaň dostal cenu [[Ivora Novella Award]] za najlepšiu inštrumentálnu tému.{{sfn|Blaney|2007|p=8}}[[Súbor:McCartney (cropped).jpg|thumb|McCartney (v strede) spolu s ostatnými členmi The Beatles (1964)|alt=]]
Na konci koncertnej kariéry skupiny The Beatles McCartney chcel, aby aby skupina pokračovala aspoň v štúdiovej tvorbe. Výsledkom bol album ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'', ktorý je považovaný za prvý skutočný [[konceptuálny album]] rockovej histórie.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2000a|p=970}}: Rock's first concept album; {{harvbz|MacDonald|2005|p=254}}: McCartney sensed unease among the bandmates and wanted them to maintain creative productivity.&lt;/ref&gt; McCartney sa pri ňom nechal inšpirovať nápadom, že vytvoria pre skupinu novú osobnosť, ktorá slúžila ako prostriedok experimentovania a svojim fanúšikom demonštrovala, že hudobne dospeli.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=303}}: McCartney creating a new identity for the group.&lt;/ref&gt; Ako McCartney neskôr vysvetlil: „Mali sme dosť toho, že sme Beatles. Skutočne sme nenávideli ten trápny prístup štyroch malých mop-top. Neboli sme už chlapci, boli sme muži ... a [my] sme si mysleli, že sme skôr umelci než iba vystupujúci interpreti.“{{sfn|Miles|1997|p=303}} Od novembra 1966 začala skupina produkovať album, na ktorého nahrávanie si zvolila experimentálny prístup.{{sfn|Lewisohn|1992|p=232}} Nahrávanie skladby „[[A Day in the Life]]“ si vyžadovalo štyridsaťčlenný orchester, pri ktorm sa pri dirigovaní striedali Martin s McCartneyom.&lt;ref&gt;{{harvbz|Emerick|Massey|2006|p=158}}: Martin and McCartney took turns conducting; {{harvbz|Gould|2007|pp=387–388}}: Recording &quot;A Day in the Life&quot; required a forty-piece orchestra.&lt;/ref&gt; Na nahrávaní vo februári 1967 vyrobili dvojitý „A-singel“: „[[Strawberry Fields Forever]]“ / „[[Penny Lane]]“ album vyšiel v júni toho istého roka.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Na motívy náčrtku od McCartneyho obsahoval obal albumu koláž navrhnutú [[popart]]ovými umelcami Peterom Blakeom a Jannom Haworthom, na ktorej boli Beatles v kostýmoch ako Sgt. Klubová kapela Pepper's Lonely Hearts, ktorá stojí obklopená množstvom vtedajších [[Celebrita|celebrít]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover featured the Beatles as the imaginary band alluded to in the album's title track, standing with a host of celebrities (secondary source); {{harvbz|The Beatles|2000|p=248}}: Standing with a host of celebrities (primary source); {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).&lt;/ref&gt; K obalu albumu vznikalo množstvo často šialených analýz.&lt;ref&gt;{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover attracted curiosity and analysis; {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).&lt;/ref&gt;

Po [[Brian Epstein|Epsteinovej]] smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako pokračovať ďalej..{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=247}} McCartney sa postupne stal ''de facto'' vodcom a obchodným manažérom skupiny.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}} Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať ''[[Magical Mystery Tour]]''. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=238–239}} McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.{{sfn|Gould|2007|pp=455–456}} Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP ([[Extended play|Extended Play]]), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Album ''Magical Mystery Tour'' dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.{{sfn|Harry|2000a|p=699}}

Animovaný film Beatles ''[[Yellow Submarine]]'', voľne založený na imaginárnom svete vyvolanom McCartneyho skladbou z roku 1966, mal premiéru v júli 1968. Hoci kritici film pre jeho vizuálny štýl, humor a hudbu obdivovali, album so soundtrackom, ktorý vyšiel o šesť mesiacov neskôr sa s nadšenou odozvou na trhu nestretol.&lt;ref&gt;{{harvbz|Gould|2007|p=487}}: Critical response; {{harvbz|Lewisohn|1992|p=278}}: Filming of the promotional trailer, {{harvbz|Lewisohn|1992|p=304}}: ''Yellow Submarine'' soundtrack release.&lt;/ref&gt; Koncom roku 1968 sa vzťahy v kapele zhoršovali. Napätie rástlo aj počas nahrávania ich eponymného dvojalbumu známeho tiež ako „[[The Beatles (album)|Biely album]]“.  Napätie sa sa zhoršovalo aj nasledujúci rok počas nahrávania projektu ''[[Let It Be (album The Beatles)|Let It Be]]''. McCartney o tom hovoril: „Boli sme veľmi negatívni, odkedy pán Epstein zomrel... vždy sme tak trochu bojovali proti [jeho] disciplíne, ale hlúpe už potom bolo bojovať proti takejto disciplíne, ak je naša vlastná“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Brown|Gaines|2002|p=299}}: &quot;We've been very negative since Mr. Epstein passed away&quot;; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=276–304}}: ''The White Album'', {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=304–314}}: ''Let It Be''.&lt;/ref&gt;

V marci 1969 sa McCartney oženil so svojou prvou manželkou [[Linda Eastman|Lindou Eastmanovou]] a v auguste sa páru narodilo ich prvé dieťa, ktoré dostalo meno po Paulovej zosnulej matke Mary.&lt;ref&gt;{{harvbz|Sounes|2010|pp=171–172}}: Paul and Linda's first meeting; {{harvbz|Sounes|2010|pp=245–248}}: On their wedding; {{harvbz|Sounes|2010|p=261}}: On the birth of their first child Mary.&lt;/ref&gt; Paul si adoptoval Lindinu dcéru z prvého manželstva Heather. Spoločne s Lindou mali tri deti – Mary Annu, Stellu Ninu a Jamese Louise. Obaja manželia tvrdili, že okrem deviatich dní, keď bol McCartney v roku 1980 v [[japonsko]]m väzení (za držanie [[Marihuana|marihuany]]), boli každý deň spolu. ''[[Abbey Road]]'' bol posledným nahraným albumom skupiny. Martin pri ňom navrhol aby bol „neustále sa rozvíjajúcim hudobným dielom“ a vyzval skupinu, aby pri jeho výrobe uvažovala [[Symfonický orchester|symfonicky]].{{sfn|Gould|2007|p=563}} McCartney súhlasil, Lennon nie. Nakoniec dosiahli kompromis a súhlasili s McCartneyho návrhom: album s jednotlivými skladbami na jednej strane a dlhou prepojenou zmesou na druhej strane vtedajšieho vinylového nosiča.{{sfn|Gould|2007|p=563}} V októbri 1969 sa objavili správy o tom, že McCartney v roku 1966 zomrel pri autonehode a nahradil ho dvojník. To sa však rýchlo vyvrátilo, keď sa na obálke novembrového čísla časopisu ''[[Life (časopis)|Life]]'' predstavil Paul a jeho rodina, spolu s nápisom „Paul je stále s nami“.{{sfn|Gould|2007|pp=593–594}}

Paul McCartney bol práve uprostred obchodných nezhôd so svojimi spoluhráčmi, keď 10. apríla 1970 oznámil svoj odchod zo skupiny.&lt;ref&gt;{{harvbz|Lewisohn|1992|p=349}}: McCartney's departure from the Beatles (secondary source); {{harvbz|Miles|1998|pp=314–316}}: McCartney's departure from the Beatles (primary source); {{harvbz|Spitz|2005|pp=243, 819–821}}: Lennon's personal appointment of Klein, {{harvbz|Spitz|2005|pp=832–833}}: McCartney's disagreement with Lennon, Harrison, and Starr over Klein's management of the Beatles.&lt;/ref&gt; Dňa 31. decembra 1970 podal žalobu na formálne rozpustenie skupiny a v marci 1971 súd ustanovil správcu, ktorý mal v budúcnosti dohliadať na financie spoločnosti Apple. Anglický súd potom 9. januára 1975 právoplatne zrušil partnerstvo skupiny Beatles. Sporadické spory proti ich nahrávacej spoločnosti [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], Klein a navzájom však až do roku 1989 naďalej pretrvávali.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}}

=== 1970 – 1981: Wings ===
{{Hlavný článok|Wings}}
Keď sa The Beatles v rokoch 1969 – 70 rozpadali, McCartney upadal do depresie. Prechádzal krízou a tieto stavy mu pomohla prekonať manželka, ktorá vyzdvihovala jeho skladateľské schopnosti a povzbudzovala ho k ďalšej tvorbe, písaní a nahrávaní nových piesní. Poctu jej vzdal piesňou „Maybe I'm Amazed“,ktoré sa zaoberá jeho stavom po rozpade The Beatles, v slovách jej textu dodáva, že „to bol môj pocit: Možno som ohromený tým, čo sa deje... Možno som muž a možno ty“ si jediná žena, ktorá mi kedy mohla pomôcť; Baby, nepomôžeš mi pochopiť... Možno som ohromený tým, ako si ma vytiahla z času, postavila ma na čiaru, Možno som ohromený spôsobom Naozaj ťa potrebujem.“ a dodal, že „každá milostná pieseň, ktorú píšem, je pre Lindu.“&lt;ref&gt;Heatley, Michael; Hopkinson, Frank. ''The Girl in the Song: The Real Stories Behind 50 Rock Classics'', Pavilion Books (2010) e-book&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.beatlesbible.com/people/paul-mccartney/songs/maybe-im-amazed/ &quot;Maybe I'm Amazed&quot;] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402163348/http://www.beatlesbible.com/people/paul-mccartney/songs/maybe-im-amazed/ |date=2 April 2012 }}, ''The Beatles Bible''&lt;/ref&gt; 

V roku 1970 pokračoval v svojej hudobnej kariére vydaním svojho prvého sólového albumu, ''[[McCartney]]'', ktorý sa dostal na vrchol hudobných rebríčkov v Spojených štátov. Okrem niektorých vokálnych vstupov jeho manželky, Lindy, je ''McCartney'' albumom dielom jediného človeka, Paul McCartney naň skomponoval piesne, nahral nástroje, ako ich aj sám všetky naspieval.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=556–563}}: ''McCartney''; {{harvbz|Blaney|2007|p=31}}: ''McCartney'', a US number one.&lt;/ref&gt; V roku 1971 spolupracoval s manželkou Lindou a hráčom na bicie nástroje, [[Denny Seiwell|Dennym Seiwellom]] na svojom druhom albume, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Ram (album)|Ram]]''. V Spojenom kráľovstve sa tento hudobný nosič dostal na vrchol, v USA bol v rebríčkoch piaty. Singel k tomuto albumu, „Uncle Albert/Admiral Halsey“'','' bol v amerických rebríčkoch prvý.&lt;ref&gt;{{harvbz|Ingham|2009|pp=105}}: ''Ram'', 114–115: &quot;Uncle Albert/Admiral Halsey&quot;; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: Peak US chart positions for ''Ram''.&lt;/ref&gt; Neskôr v tom istom roku sa k McCartneyimu a Seiwellovi pripojil bývalý člen skupiny [[The Moody Blues|Moody Blues]], gitarista Denny Laine a založili spolu kapelu, ktorú nazvali [[Wings]]. McCartney k založeniu skupiny povedal: „Wings boli náročným nápadom... akákoľvek skupina, ktorá by mala byť nútená nasledovať [úspech Beatles], by mala ťažkú ​​prácu ... Našiel som sa v tejto polohe, bola to voľba medzi pokračovaním alebo koncom a ja som hudbu miloval príliš na to, aby som s ňou dokázal prestať.“{{sfn|Lewisohn|2002|p=7}} V septembri 1971 sa McCartneyovcom narodila dcéra. Dostala meno po Lindiných starých mamách, ktoré mali obidve meno [[Stella McCartney|Stella]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Sounes|2010|pp=287–288}}: Birth of Stella; {{harvbz|Harry|2002|pp=613–615}}: Stella McCartney.&lt;/ref&gt;

Prvé koncertné turné skupiny Wings začalo v roku 1972 po príchode ďalšieho gitaristu [[Henry McCullough|Henryho McCullougha]]. Ich debutové vystúpenie sa konalo pred sedemsto divákmi v sále na University of Nottingham. Po ňom nasledovalo ďalších desať koncertov. Cestovali na ne v dodávke na neohlásené vystúpenia po univerzitách po Veľkej Británii. Ubytovávali sa skromne a vyplácaní boli z hotovosti, ktorú získali zo vstupného od študentov. Na koncertoch sa pritom bránili hraniu repertoáru kapely The Beatles.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=845}}: &quot;traveled across the UK&quot;; {{harvbz|Ingham|2009|p=106}}: &quot;Scrupulously avoiding Beatles songs&quot;.&lt;/ref&gt; McCartney neskôr povedal: „Hlavnou vecou, ​​ktorú som nechcel, bolo prísť na pódium, tvárou v tvár všetkým trápnym prvým piatim radov ľudí z tlače s podložkami s paiermi na písanie. Všetci títo ľudia sa na mňa dívali a hovorili: „No, nie je už taký dobrý aký bol.“ Takže sme sa rozhodli ísť na to univerzitné turné, ktoré ma znervóznilo... na konci tohto turné som sa cítil pripravený na niečo iné, a tak sme sa vybrali do Európy.“{{sfn|Harry|2002|p=847}} Počas siedmich týždňov a 25 koncetov skupiny Wings po Európe, skupina hrala iba repertoár skupiny Wings a piesne zo sólových albumov Paula McCaertneyiho. Jediná skladba, ktorú hrala skupina Wings a bola aj v repertoári kapely The Beatles bol coververzia piesne Little Richarda „Long Tall Sally“. McCartney chcel, aby sa toto turné vyhlo veľkým miestam. Väčšina malých sál, ktoré hrali, mala kapacitu menej ako 3 000 ľudí.{{sfn|Harry|2002|p=845}}

V marci 1973 mali Wings svoj prvý americký singel číslo jedna. Bola to nahrávka „My Love“, ktorá pochádza z ich druhého albumu ''[[Red Rose Speedway]]'', ktorý bol v amerických rebríčkoch číslom jeden a v prvej päťke vo Veľkej Británii.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: &quot;My Love&quot;, {{harvbz|Harry|2002|pp=744–745}}: ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: Peak US chart positions for ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: Peak UK chart position for ''Red Rose Speedway''.&lt;/ref&gt; Výsledkom spolupráce McCartneyho s Lindou a s bývalým producentom skupiny Beatles Martinom bola pieseň „Live and Let Die“, ktorá bola ústrednou piesňou pre rovnomenný film zo série príbehov [[James Bond|Jamesa Bonda]]. Táto pieseň nominovaná na  [[Academy Awards|Cenu akadémie]] bola v rebríčkoch USA na druhom a v Spojenom kráľovstve na deviatom mieste. Za orchestrálne aranžmány v skladbe dostal George Martin cenu [[Grammy Award|Grammy]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: &quot;Live and Let Die&quot;; {{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: &quot;My Love&quot;.&lt;/ref&gt; Profesor hudby a skladateľ, [[Vincent Benitez]], označil skladbu za „vzor [[Symfonický rock|symfonického rocku]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=50}}: &quot;symphonic rock at its best&quot;; {{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: &quot;Live and Let Die&quot; US chart peak; {{harvbz|Roberts|2005|p=311}}: &quot;Live and Let Die&quot; UK chart peak.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Paul McCartney with Linda McCartney - Wings - 1976.jpg|right|thumb|McCartney v roku 1976 na koncertnom pódiu spolu s manželkou Lindou]]
Po odchode McCullougha a Seiwella v roku 1973 nahrali McCartneyovci a Laine album [[Band on the Run|''Band on the Run'']], ktorý bol prvým zo siedmich platinových LP platní kapely Wings.{{sfn|McGee|2003|pp=248–249}} Album bol americkou aj britskou rebríčkovou jednotkou, vlastne prvým ktorý bol v obidvoch týchto hudobných trhoch na vrchole a prvý v histórii časopisu ''[[Billboard]]'' ktorý sa za rôznych okolností umiestnil v ich rebríčkoch trikrát. Bol to jeden z najlepšie predávaných albumov dekády a v britských rebríčkoch sa držal 124 týždňov. Časopis ''[[Rolling Stone]]'' ho označil za jeden z najlepších albumov roka 1973. V roku 1975 získal Paul McCartney a kapela Wings za pieseň „Band on the Run“ cenu Grammy za [[Cena Grammy za pieseň roka|najlepšiu popovú vokálnu nahrávku]] a [[Geoff Emerick]] získal cenu Grammy za [[Cena Grammy za nahrávku roka|najlepšie technicky zvládnuté nahrávanie]] hudobného albumu.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|pp=51–60}}: ''Band on the Run''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: ''Band on the Run'' a number-one album in the UK with 124 weeks on the charts.&lt;/ref&gt; V roku 1974 bola titulná skladba pre Wings jej druhým americkým singlom číslo jeden.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=53–54}}: &quot;Band on the Run&quot; (single).&lt;/ref&gt;  Album obsahoval aj ich prvé top-ten hity: „Jet“ a „Helen Wheels“. Časopis ''Rolling Stone'' dal album na 413. miesto svojho zoznamu [[the 500 Greatest Albums of All Time|500 najvlepších albumov všetkých čias]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=57}}: &quot;Helen Wheels&quot;, {{harvbz|Benitez|2010|p=58}}: Positive critical response to ''Band on the Run''; {{harvbz|Harry|2002|pp=466–467}}: Jet; {{harvbz|Levy|2005|p=203}}: the 413th spot on ''Rolling Stone's'' list of the 500 Greatest Albums of All Time.&lt;/ref&gt; Na úspech albumu ''Band on the Run'' Wings nadviazali ďalšími albumami ''[[Venus and Mars]]'' (1975) a [[Wings at the Speed ​​of Sound|''Wings at the Speed ​​of Sound'']] (1976), ktoré sa taktiež dostali na vrcholy hudobných rebríčkov.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=882–883}}: ''Venus and Mars'', {{harvbz|Harry|2002|pp=910–911}}: ''Wings at the Speed of Sound''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: Peak UK chart position for ''Venus and Mars''.&lt;/ref&gt; V roku 1975 sa konalo štrnásťmesačné turné Wings Over the World Tour, ktoré zahŕňalo koncerty v Spojenom kráľovstve, v Austrálii, v Európe a v USA. Na turné po prvýkrát McCartney naživo zahral okrem repertoáru kapely Wings aj piesne od skupiny The Beatles, bolo to týchto päť skladieb: „I've Just Seen a Face“, „[[Yesterday]]“, „Blackbird“, „Lady Madonna“ a „The Long and Winding Road“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blaney|2007|p=116}}: &quot;And for the first time, McCartney included songs associated with the Beatles, something he'd been unwilling to do previously&quot;; {{harvbz|Harry|2002|pp=848–850}}: Wings Over the World Tour; {{harvbz|Ingham|2009|p=107}}: &quot;featuring a modest handful of McCartney's Beatle tunes&quot;; {{harvbz|McGee|2003|p=85}}: &quot;Paul decided it would be a mistake not to ... [perform] a few Beatles songs.&quot;&lt;/ref&gt; Po druhej európskej časti turné a systematickom nácviku v Londýne skupina absolvovala ambiciózne turné po amerických športových arénach, z ktorého vznikol ďalší americký rebríčkový vrchol, [[Koncertný album|koncertný trojalbum]] ''[[Wings over America]]''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=912–913}}: Wings over America; {{harvbz|Lewisohn|2002|p=83}}: &quot;After extensive rehearsals in London&quot;.&lt;/ref&gt;

V septembri 1977 sa McCartneyovcom narodilo tretie dieťa, syn, ktorému dali meno James. V novembri sa skladba od Wings „Mull of Kintyre“, ktorej spoluautorom bol aj Laine, veľmi rýchlo stala jedným z najpredávanejších singlov v histórii britskýchj hitparád.&lt;ref&gt;{{harvbz|Carlin|2009|pp=247–248}}: Birth of James; {{harvbz|Doggett|2009|p=264}}: one of the best-selling singles in UK chart history.&lt;/ref&gt; Najúspešnejší singel McCartneyho sólovej kariéry dosiahol dvojnásobný predaj jeho predchádzajúceho držiteľa rekordu „She Loves You“. Predalo sa z neho 2,5 milióna kópií a bol držiteľom britského rekordu v predaji až do roku 1984, kedy ho predstihol charitatívny singel „[[Do They Know It's Christmas?]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Ingham|2009|pp=107–108}}: &quot;Mull of Kintyre&quot;; {{harvbz|Benitez|2010|p=86}}: &quot;the biggest hit of McCartney's career&quot;.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Paul McCartney 930-6404.jpg|thumb|left|alt=Paul McCartney being interviewed by two reporters holding microphones.|McCartney na masterdamskom letisku [[Amsterdam Airport Schiphol|Schiphol Airport]] (január 1980)]]
Ďalší album ''London Town'' (1978) priniesol kapele Wings americký singel číslo jedna („With a Little Luck“) a s ním aj naďalej kapela pokračovala v šnúre svojich komerčných úspechov. Album sa dostal do prvej päťky v USA aj vo Veľkej Británii. Odozva kritík na tento album ale až tak priaznivá nebola a ani McCartney s ním spokojný nebol.{{sfn|Blaney|2007|pp=122–125}} Pri nahrávaní albumu ''Back to the Egg'' (1979) sa v dvoch skladbách predstavila McCartneyho zostava rockovej superskupiny s názvom „Rockestra“. Ku skupine Wings sa pripojili mená hudobníkov ako [[Pete Townshend]], [[David Gilmour]], [[Gary Brooker]], [[John Paul Jones]], [[John Bonham]] a ďalší. Aj keď album dostal [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|platinovú certifikáciu]], kritika sa k nemu nevyjadrovala priaznivo.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=42–43}}: ''Back to the Egg'', {{harvbz|Harry|2002|pp=530–532}}: ''London Town'', {{harvbz|Harry|2002|pp=758–760}}: the Rockestra; {{harvbz|Ingham|2009|p=108}}: ''London Town'' and ''Back to the Egg''; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: ''Back to the Egg'' certified platinum.&lt;/ref&gt; Wings dokončili svoje posledné koncertné turné v roku 1979. V Spojenom kráľovstve zahrali dvadsať koncertov, sa konal aj ich koncertný debut piesní Beatles „Got to Get You into My Life“, „The Fool on the Hill“ a „[[Let It Be (album The Beatles)|Let it Be]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=845–851}}: Wings tours details, {{harvbz|Harry|2002|pp=850–851}}: Wings UK Tour 1979; {{harvbz|Ingham|2009|p=108}}: Wings UK Tour 1979.&lt;/ref&gt;

V roku 1980 McCartney sám skomponoval, produkoval a aj nahral svoj druhý sólový projekt, ''[[McCartney&amp;nbsp;II]]'', ktorý bol na prvom mieste vo Veľkej Británii a na treťom v USA.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=578}}: He composed all the music and performed the instrumentation himself; {{harvbz|Lewisohn|2002|p=167}}: ''McCartney&amp;nbsp;II'' a UK number-one, and a US top-five.&lt;/ref&gt; Album obsahoval pieseň „Coming Up“, ktorej živá verzia zaznamenaná v škótskom [[Glasgow]]e v roku 1979 skupinou Wings bola ich posledným vrcholným hitom.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|pp=100–103}}: ''McCartney&amp;nbsp;II''; {{harvbz|Blaney|2007|pp=136–137}}: &quot;Coming Up&quot;.&lt;/ref&gt; V roku 1981 dostal McCartney pocit, že s Wings v tvorbe dosiahol všetko, čo mohol a rozhodol sa, že je čas na zmenu. Skupina prerušila činnosť v apríli 1981 po tom, čo Laine kvôli nezhodám o autorských honorároch a platoch skončil s nimi spoluprácu.{{sfn|Benitez|2010|pp=96–97}}

=== 1982 – 1990 ===
V roku 1982 Paul McCartney spolupracoval so [[Stevie Wonder]]om na výrobe úspešného hitu „[[Ebony and Ivory]]“, ktorý mu George Martin produkoval ako záverečný duet na ďalší McCartneyov album ''[[Tug of War (Paul McCartney album)|Tug of War]]''. S [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]] naspieval ďalší duet, „[[The Girl Is Mine]]“, ktorý je na albume ''[[Thriller (album)|Thriller]]''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=311}}: &quot;Ebony and Ivory&quot;; {{harvbz|Harry|2002|pp=361–362}}: &quot;The Girl Is Mine&quot;; {{harvbz|Harry|2002|p=820}}: Eric Stewart.&lt;/ref&gt; Singel „Ebony and Ivory“ bol McCartneyovým rekordným v poradí 28. singlom, ktorý sa dostal na prvé miesto rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' 100]].&lt;ref&gt;{{Cite web|title=American Top 40 replay |location=Green Bay, Wisconsin |date=22 May 1982 |time=9:55am}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcom roku spolu s Jacksonom nahrali duet „[[Say Say Say]]“, ktorá je tiež McCartneyho americká rebríčková jednotka, ktorá sa nachádza spolu s jeho poslednou britskou jednotkou, titulnou skladbou z albumu toho roka, ''[[Pipes of Peace]]''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=720–722}}: ''Pipes of Peace'' album and song., {{harvbz|Harry|2002|pp=776–777}}: &quot;Say Say Say&quot;; {{harvbz|Roberts|2005|p=311}}: Last UK number one single; For the peak US chart position of ''Pipes of Peace'' see: {{harvbz|Blaney|2007|p=159}}.&lt;/ref&gt;

V roku 1984 McCartney produkoval a hral ako herec v muzikáli a aj muzikálovom filme, ''Give My Regards to Broad Street''. Kritici sa k projektu stavali odmietavo: magazín ''[[Variety]]'' film opísal slovami, že je „bez charakteru, bez krvi a bez zmyslu“;&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=365–374}}: ''Give My Regards to Broad Street'' (film); {{harvbz|Harry|2002|p=817}}: Starr in ''Give My Regards to Broad Street''.&lt;/ref&gt; a americký filmový kritik, [[Roger Ebert]], mu dal jednu hviezdičku a dodal: „film môžete pokojne preskočiť a pokračovať priamo k jeho soundtracku“.&lt;ref&gt;{{cite news |first=Roger |last=Ebert |author-link=Roger Ebert |date=1 January 1984 |url=http://rogerebert.suntimes.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/19840101/REVIEWS/401010342/1023 |title=Give My Regards to Broad Street review |work=Chicago Sun-Times |access-date=9 July 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120722194047/http://rogerebert.suntimes.com/apps/pbcs.dll/article?AID=%2F19840101%2FREVIEWS%2F401010342%2F1023 |archive-date=22 July 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120722194047/http://rogerebert.suntimes.com/apps/pbcs.dll/article?AID=%2F19840101%2FREVIEWS%2F401010342%2F1023 |date=2012-07-22 }}&lt;/ref&gt; Tento soundtrack si počínal oveľa lepšie. Dosiahol prvé miesto vo Veľkej Británii a vyprodukoval pre americké hitparády hit „No More Lonely Nights“, v ktorom na sólovú gitaru hrá David Gilmour.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blaney|2007|p=167}}: Peak US chart position for &quot;No More Lonely Nights&quot;, (number 6); {{harvbz|Graff|2000|p=40}}: Gilmour on guitar; {{harvbz|Harry|2002|pp=368–369}}: &quot;No More Lonely Nights&quot;.&lt;/ref&gt; V roku 1985 [[Warner Bros.|Warner Brothers]] poverili McCartneyho, aby napísal pieseň pre komediálny celovečerný film ''[[Spies Like Us]]''. Skladbu na ktorej sa podieľal aj [[Phil Ramone]] skomponoval a nahral za štyri dni.{{sfn|Blaney|2007|p=171}} Paul McCartney sa zúčastnil koncertu [[Live Aid]], na ktorom vystúpil so skladbou „Let It Be“. Technické problémy spôsobili, že jeho spev a klavír boli v prvých dvoch veršoch sotva počuteľné a prerušované škrípaním [[Spätná väzba (všeobecne)|spätnej väzby]]. Technici akcie problémy vyriešili, následne sa k McCartneyimu na pódiu pripojil [[David Bowie]], [[Alison Moyet]], [[Pete Townshend]] a [[Bob Geldof]] a vystúpenie sa skončilo s nadšenou odozvou publika.{{sfn|Sounes|2010|pp=402–403}}

V roku 1986 Paul McCartney spolupracoval s [[Eric Stewart|Ericom Stewartom]] na nahrávaní albumu ''Press to Play a'' bol na ňom spoluautorom viac ako polovici piesní.{{sfn|Blaney|2007|p=177}} V roku 1988 vydal McCartney album ''[[Снова в СССР]]'', ktorý bol pôvodne dostupný len v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Na ablume je osemnásť [[Cover verzia|coververzií]], ktoré boli nahrané v priebehu dvoch dní.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=100}}: ''Снова в СССР''; {{harvbz|Harry|2002|p=728}}: ''Press to Play''; {{harvbz|Harry|2002|p=820}}: Eric Stewart.&lt;/ref&gt; V roku 1989 sa spojil spolu s Gerrym Marsdenom a Holly Johnsonovou, aby pre nadáciu na pomoc obetiam [[Tragédia v Hillsborough|katastrofy v Hillsborough]] nahrali aktualizovanú verziu skladby „Ferry Cross the Mersey“.{{sfn|Harry|2002|pp=327–328}} V tomto istom roku vydal McCartney album ''[[Flowers in the Dirt]]'', spoločnú nahrávku s [[Elvis Costello|Elvisom Costellom]], na ktorej s nimi hudobne spolupracoval aj David Gilmour a [[Nicky Hopkins]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=272–273}}: Elvis Costello; {{harvbz|Harry|2002|pp=337–338}}: ''Flowers in the Dirt''.&lt;/ref&gt; McCartney nato založil kapelu, ktorú tvorili on, Linda, Hamish Stuart a Robbie McIntosh, ktorí hrali na gitarách, Paul „Wix“ Wickens na klávesoch a Chris Whitten hral na bicích.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=851}}: the Paul McCartney World Tour band; {{harvbz|Sounes|2010|pp=420–421}}: the Paul McCartney World Tour band.&lt;/ref&gt; V septembri 1989 spolu odštartovali po desiatich rokoch McCartneyove prvé svetové turné. Počas turné vystúpil McCartney 21. apríla 1990 pre najväčšie platiace publikum na štadióne v histórii, keď sa jeho koncertu na štadióne [[Ginásio do Maracanãzinho|Maracanã]] v brazílskom [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]] zúčastnilo 184 000 ľudí.{{sfn|Badman|1999|p=444}} V tom roku vydal trojalbum ''Tripping the Live Fantastic'', ktorý obsahuje vybrané časti vystúpení tohto jeho úspešného turné.{{sfn|Harry|2002|p=851}}

=== 1991 – 1999 ===
Do orchestrálnej tvorby Paul McCartney sa pustil v roku 1991, keď ho Kráľovská filharmónia v Liverpoole požiadala, či by pri príležitosti osláv jej 150. výročia neprispel aj on svojou hudobnou kompozíciou. Na produkcii výsledného diela, ''Liverpoolského oratória'', spolupracoval so skladateľom Carlom Davisom. Na predstavení hudobného diela, spolu s Liverpoolským kráľovským orchestrom a zborom z Liverpoolskej katedrály, vystúpili operní speváci [[Kiri Te Kanawa]], [[Sally Burgess]], [[Jerry Hadley]] a [[Willard White]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=526–528}}: ''Liverpool Oratorio''.&lt;/ref&gt; Recenzie na projekt boli negatívne. Zvlášť kritickí boli v novinách [[The Guardian|''The Guardian'']], kde hudbu opísali ako „prejav strachu zo všetkého, čo sa približuje rýchlemu tempu“, a dodali, že skladba má „malé povedomie o potrebe opakujúcich sa tém, ktoré napokon výsledné spoja dielo do celku“.{{sfn|Harry|2002|p=528}} Noviny v reakcii publikovali list, v ktorom McCartney v diele vymenoval niekoľko častí s rýchlejším [[Tempo (hudba)|tempom]] a dodal: „História našťastie ukazuje, že veľa dobrých hudobných diel sa súdobej kritike nepáčilo, takže som pokojný... nech ľudia moju prácu posúdia sami.“{{sfn|Harry|2002|p=528}} V ''[[The New York Times]]'' boli miernejší, keď písali, „V tomto dramatickom zborníku sú chvíle krásy a potešenia... vďaka nevinnej úprimnosti hudby je ťažké ju od jej ambícií odradiť.“&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.nytimes.com/1991/11/20/arts/review-music-mccartney-s-liverpool-oratorio.html?src=pm|title=Review/Music; McCartney's 'Liverpool Oratorio'|work=The New York Times|last=Rothstein|first=Edward|date=20 November 1991|access-date=11 June 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120525120639/http://www.nytimes.com/1991/11/20/arts/review-music-mccartney-s-liverpool-oratorio.html?src=pm|archive-date=25 May 2012}}&lt;/ref&gt; ''Liverpoolske oratórium'', ktoré sa po premiére v Londýne predviedlo po celom svete, sa dostalo na prvé miesto v britskej hitparáde klasickej hudby, ''Music Week''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=134}}: Performed around the world; {{harvbz|Blaney|2007|p=210}}: on the UK classical chart, ''Music Week''.&lt;/ref&gt;

V roku 1991 v čisto [[Akustická hudba|akustických verziách]] predviedol McCartney na ''[[MTV Unplugged]]'' výber piesní a vydal z predstavenia koncertný album s názvom [[Unplugged (The Official Bootleg)|''Unplugged (The Official Bootleg)'']].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=873–874}}: ''Unplugged: the Official Bootleg''.&lt;/ref&gt; V priebehu 90. rokov McCartney ako hudobné duo „[[The Fireman]]“ dvakrát spolupracoval s [[Martin Glover|Youthom]] z [[Killing Joke]]. V roku 1993 títo dvaja vydali spolu prvý album s elektronickou hudbou, ktorý dostal názov ''[[Strawberries Oceans Ships Forest]]''.{{sfn|Harry|2002|pp=332–334}} V roku 1993 vydal Paul McCartney aj rockový album ''[[Off the Ground]]''.{{sfn|Harry|2002|p=656}} Po ňom nasledovalo turné New World Tour, z ktorého vzišiel neskôr ešte v tom istom roku koncertný album ''[[Paul Is Live]]''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=685–686, 687}}: ''The New World Tour''.&lt;/ref&gt;

Od roku 1994 si McCartney dal štvorročnú pauzu od svojej sólovej kariéry, keď spolu s Harrisonom, Starrom a Martinom pracovali na projekte Apple's [[Beatles Anthology|''Beatles Anthology'']]. V roku 1995 pre americkú sieť Westwood One nahral rozhlasovú sériul [[Oobu Joobu|''Oobu Joobu'']], ktorú označil za „širokouhlé rádio“.{{sfn|Miles|1997|pp=218–219}} V roku 1995 mu [[Charles, princ z Walesu|princ Charles]] odovzdal čestné spoločenstvo na Royal College of Music. McCartney to komentoval, ako „niečo úžasné pre niekoho, kto nečíta hudbu z nôt“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Sounes|2010|p=458}}: Honorary Fellowship, {{harvbz|Sounes|2010|p=477}}: McCartney; &quot;Yeah, it's kind of amazing for somebody who doesn't read a note of music&quot;.&lt;/ref&gt;

V roku 1997 vydal McCartney rockový album [[Flaming Pie|''Flaming Pie'']]. V piesni z albumu „Beautiful Night“ naspieval vokály a nahral bicie nástroje Ringo Starr.{{sfn|Blaney|2007|pp=224}} Neskôr v tom roku vydal klasické hudobné dielo [[Standing Stone|''Standing Stone'']], ktoré sa dostalo v britských a amerických klasických hitparádach na prvé miesto.{{sfn|Blaney|2007|p=229}} V roku 1998 vydali ''[[Rushes]]'', druhý elektronický album The Fireman.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=335–336}}: ''Flaming Pie''; {{harvbz|Harry|2002|p=807}}: ''Standing Stone''; {{harvbz|Harry|2002|p=770}}: ''Rushes''&lt;/ref&gt; V roku 1999 vydal McCartney album ''[[Run Devil Run]]''.{{sfn|Blaney|2007|p=241}} bol nahrávané jeden týždeň. Spolupracoval s ním na ňom aj [[Ian Paice]] a [[David Gilmour]]. Šlo predovšetkým o album coververzií s tromi McCartneyho originálnymi skladbami. Takýto album mal naplánovaný roky. Predtým ho k tomu povzbudzovala Linda, ktorá v apríli 1998 zomrela na rakovinu.&lt;ref&gt;{{harvbz|Graff|2000|p=40}}; {{harvbz|Harry|2002|pp=593–595}}: Linda's battle with cancer., {{harvbz|Harry|2002|pp=765–766}}: ''Run Devil Run''.&lt;/ref&gt;

V roku 1999 Paul McCartney neohlásene vystúpil na benefičnej akcii „Koncert pre Lindu“. Bolo to na počesť jeho manželky, ktorá zomrela o rok predtým po 29 rokoch manželstva. Koncert sa konal 10. apríla 1999 v Royal Albert Hall v Londýne a usporiadali ho dve jej blízke priateľky, [[Chrissie Hynde]] a [[Carla Lane]]. Počas roku 1999 pokračoval McCartney v experimentovaní s orchestrálnou tvorbou a vydal svoj tretí hudobný album s klasickou hudbou, ktorý dostal názov [[Working Classical|''Working Classical'']].{{sfn|Harry|2002|pp=710–711}}

=== 2000 – 2009 ===
V roku 2000 spolu so [[Super Furry Animals]] a s Youthom vydal McCartney ďalší elektronický album ''[[Liverpool Sound Collage]]''. Technicky pri jeho výrobe vychádzal zo spôsobu kombinácie vytvárania hudby z koláží a z [[musique concrète]], ktorým bol fascinovaný ešte v polovici 60. rokov 20. storočia.{{sfn|Harry|2002|pp=528–529}} Skladbou „Nova“ prispel na album klasickej chorálovej hudby, ktorý mal názov [[A Garland for Linda|''A Garland for Linda'']] (2000). Tento album klasickej hudby desiatich súdobých skladateľov bol vo svojom titule venovaný jeho zosnulej manželke a vydala organizácia Garland Appeal, ktorá sa zameriava na boj proti rakovine. V podaní Joyful Company of Singersa  pod vedením dirigenta Petra Broadbenta bol nahraný v All Saints Church v Tooting v Londýne..&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=350–351}}: &quot;Choral&quot;; {{harvbz|George-Warren|2001|pp=626–627}}: &quot;Classical&quot;.&lt;/ref&gt;

Po tom, ako sa stal svedkom útokov z [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|letiska JFK]] zo dňa [[Útoky z 11. septembra 2001|11. septembra 2001]], bol McCartney inšpirovaný k tomu, aby prevzal vedúcu úlohu pri organizácii [[The Concert for New York City|koncertu pre New York City]]. V novembri toho istého roku mu vyšiel aj štúdiový album, ''[[Driving Rain]]'', na ktorom sa nachádza pieseň „Freedom“ napísaná ako reakcia na tieto útoky.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=268–270}}: The Concert for New York City; {{harvbz|Harry|2002|pp=346–347}}: &quot;Freedom&quot;.&lt;/ref&gt; V nasledujúcom roku McCartney založil koncertnú skupinu s gitaristami: [[Rusty Anderson|Rustym Andersonom]] a [[Brian Ray|Brianom Rayom]], klávesistom [[Wix Wickens|Paulom „Wixom“ Wickensom]] a hráčom na bicie nástroje bol [[Abe Laboriel Jr.]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=15}}: New band details; {{harvbz|Sounes|2010|pp=510–511}}: New band details.&lt;/ref&gt; V paríli 2002 začalo ich spoločné turné, Driving World Tour, na ktorom vystúpili v USA, v Mexiku a v Japonsku. Výsledkom z tohto spoločného účinkovania je koncertný [[double album|dvojalbum]], ktorý vyšiel pod názvom ''[[Back in the US]]'' a v roku 2003 vyšiel medzinárodne ako album ''[[Back in the World]]''.{{sfn|Sounes|2010|pp=517–518}} Tržba z jednotlivých koncertov bola viac ako dva milióny dolárov za noc, celé turné na vstupenkách zinkasovalo od návštevníkov 126,2&amp;nbsp;miliónov dolárov. Podľa časopisu ''Billboard'' to bolo najúspešnejšie koncertné turné roka.&lt;ref&gt;For tour box office gross see: {{cite web|last=Waddell|first=Ray|title=The Top Tours of 2002: Veterans rule the roost, with Sir Paul leading the pack|work=Billboard|date=28 December 2002|access-date=12 June 2012|url=https://books.google.com/books?id=RA0EAAAAMBAJ&amp;q=billboard+box+office+2002+gross+world+mccartney&amp;pg=PA60|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130525120956/http://books.google.com/books?id=RA0EAAAAMBAJ&amp;pg=PA60&amp;dq=billboard+box+office+2002+gross+world+mccartney&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=3UIST-zwI4bnsQLxyOXQAw&amp;ved=0CDAQ6AEwAA#v=onepage&amp;q=billboard%20box%20office%202002%20gross%20world%20mccartney&amp;f=false|archive-date=25 May 2013}}&lt;/ref&gt; Skupina hrá spolu aj naďalej: McCartney hral naživo s Brianom Rayom, Rusty Andersonom, Abe Laborielom Jr. a s Wixom Wickensom už dlhšie, ako koncertoval s kapelou The Beatles.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://somethingelsereviews.com/2013/05/09/something-else-interview-brian-ray-on-paul-mccartney-etta-james-and-the-bayonets/|title=Interview of Brian Ray on Paul McCartney|last=Deruso|first=Nick|date=9 May 2013|newspaper=Something Else!|access-date=6 February 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170206105730/http://somethingelsereviews.com/2013/05/09/something-else-interview-brian-ray-on-paul-mccartney-etta-james-and-the-bayonets/|archive-date=6 February 2017}}&lt;/ref&gt;

V júli 2002 sa McCartney oženil s anglickou modelkou, mediálnou osobnosťou, podnikateľkou a aktivistkou [[Heather Mills]]ovou. V novembri, na prvé výročie smrti Georga Harrisona, vystúpil McCartney na spomienkovom Koncerte pre Georga.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=577}}: McCartney's marriage to Mills; {{harvbz|Doggett|2009|pp=332–333}}: Concert for George.&lt;/ref&gt; Zúčastnil sa Super Bowlu [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]], počas vystúpenia pred zápasom v roku 2002 na Super Bowl XXXVI zahral skladbu „Freedom“ a bol hlavnou hviezdou polčasovej šou Super Bowl XXXIX v roku 2005.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=825–826}}: McCartney performing at Super Bowl XXXVI in 2002; {{harvbz|Sandford|2006|p=396}}: McCartney performing at Super Bowl XXXIX in 2005.&lt;/ref&gt; Anglická kráľovská heraldická spoločnosť v roku 2002 poctila McCartneyho udelením [[erb]]u. Nad hlavným štítom erbu je vták Liver Bird, ktorý je symbolom mesta Liverpool, Vták v pazúroch drží akustickú gitaru. Tieto symboly majú odrážať jeho pôvod v Liverpoole a jeho hudobnú kariéru. Štít obsahuje štyri zakrivené znaky, ktoré pripomínajú chrbáty chrobákov. Pod erbom je motto Ecce Cor Meum, z latinčiny: „Hľa, moje srdce“.&lt;ref name=&quot;BBCCREST&quot;&gt;{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/2599041.stm |title=Ex-Beatle granted coat of arms |work=BBC News |date=22 December 2002 |access-date=1 July 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120619084505/http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/2599041.stm |archive-date=19 June 2012 }}&lt;/ref&gt; V roku 2003 sa McCartneyovcom narodilo dievčatko, Beatrice Milly.{{sfn|Sounes|2010|p=523}}

 
V júli 2005 vystúpil McCartney v Hyde Parku v Londýne na podujatí [[Live 8]]. Šou otvoril vystúpením „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ (s [[U2 (hudobná skupina)|U2]]) a ukončil ho „Drive My Car“ (s [[George Michael|Georgeom Michaelom]]), „ Helter Skelter“ a „The Long and Winding Road“.{{sfn|Blaney|2007|pp=268–269}} V septembri vydal rockový album ''[[Chaos and Creation in the Backyard]]'', na ktorý sám aj nahral väčšinu hudobných nástrojov.{{sfn|Molenda|2005|pp=68–70}} V roku 2006 nahral a vydal McCartney album s klasickou hudbou ''[[Ecce Cor Meum]]''.{{sfn|Blaney|2007|p=276}} Ďalší rockový album, ''[[Memory Almost Full]]'', vyšiel Paulovi McCartneyimu v roku 2007.{{sfn|Sounes|2010|pp=540–541}} V roku 2008 vyšiel zoskupeniu The Fireman tretí album, ''[[Electric Arguments]]''.{{sfn|Sounes|2010|p=559}} V roku 2008 mal aj koncert v Liverpole, ktorý sa v tomto roku stal jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. V roku 2009 sa po štvorročnej pauze vrátil na turné a odohral na ňom viac ako 80 koncertov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Paul McCartney Treats Liverpool to 'A Day in the Life' Live Debut|work=Rolling Stone |url=https://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2008/06/02/paul-mccartney-treats-liverpool-to-a-day-in-the-life-live-debut/|archive-url=https://web.archive.org/web/20080701222334/http://www.rollingstone.com/rockdaily/index.php/2008/06/02/paul-mccartney-treats-liverpool-to-a-day-in-the-life-live-debut/ |archive-date=1 July 2008 |date=2 June 2008 |access-date=3 May 2012}}&lt;/ref&gt; Viac ako štyridsaťpäť rokov po tom, čo sa Beatles prvýkrát objavili v americkej televízii počas [[Ed Sullivan|''Šou Eda Sullivana'']], sa McCartney vrátil do toho istého newyorského divadla, aby účinkoval v ''Late Show s Davidom Lettermanom''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-stuns-manhattan-with-set-on-lettermans-marquee-20090716|title=Paul McCartney Stuns Manhattan With Set on Letterman's Marquee|work=Rolling Stone|date=16 July 2009|access-date=4 May 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120508054227/http://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-stuns-manhattan-with-set-on-lettermans-marquee-20090716|archive-date=8 May 2012}}&lt;/ref&gt; Dňa 9. septembra 2009 spoločnosť EMI, po štvorročnom úsilí v oblasti digitálneho remasterovania vydala hudobnú videohru s názvom The Beatles: Rock Band..&lt;ref&gt;For 9 September 2009 remasters see: {{cite web |publisher=EMI |title=The Beatles' Entire Original Recorded Catalogue Remastered by Apple Corps Ltd. |date=7 April 2009 |url=http://www.emimusic.com/news/2009/the-beatles-entire-original-recorded-catalogue-remastered-by-apple-corps-ltd-and-emi-music-for-worldwide-release-on-september-9-2009-9-9-09/ |access-date=25 June 2012 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120401100034/http://www.emimusic.com/news/2009/the-beatles-entire-original-recorded-catalogue-remastered-by-apple-corps-ltd-and-emi-music-for-worldwide-release-on-september-9-2009-9-9-09/ |archive-date=1 April 2012 }}; For ''the Beatles: Rock Band'' see: {{cite news |last=Gross |first=Doug |url=http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/09/04/beatles.999/index.html |title=Still Relevant After Decades, The Beatles Set to Rock 9&amp;nbsp;September 2009 |date=4 September 2009 |publisher=CNN |access-date=25 June 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20121106162502/http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/09/04/beatles.999/index.html |archive-date=6 November 2012 }}&lt;/ref&gt;

V roku 2009 bol McCartney pozvaný, ako dlhodobo významná osobnosť otvoril nové priestory. Hral na troch vypredaných koncertoch v novopostavenom komplexe [[Citi Field]] a v nových priestoroch v [[Shea Stadium|štadióne Shea]] v newyorskom [[Queens]]e. Neskôr v tom istom roku z vystúpení vyšiel nový koncertný dvojalbum  [[Good Gooding New York City|''Good Evening New York City'']].{{sfn|Sounes|2010|p=560}}

=== 2010 – súčasnosť ===
[[File:Paul McCartney live in Dublin2.jpg|thumb|left|alt=McCartney on stage playing guitar and singing.|McCartney na koncerte v [[Dublin|Dubline]] (2010)]]
V roku 2010 vystúpil McCartney pri otváraní [[Consol Energy Center]] v americkom [[Pittsburgh]]u. V Pitsburghu to bol to jeho prvý koncert od roku 1990 kedy skonštatoval, že pôvodná občianska aréna pri jeho vystúpeniach z logistického hľadiska nevyhovovala.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.post-gazette.com/stories/local/breaking/paul-mccartney-sells-out-two-shows-at-consol-251182/ |first=Scott |last=Mervis |title=Paul McCartney sells out two shows at Consol |work=Pittsburgh Post-Gazette |date=14 June 2010 |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120507042728/http://www.post-gazette.com/stories/local/breaking/paul-mccartney-sells-out-two-shows-at-consol-251182/ |archive-date=7 May 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120507042728/http://www.post-gazette.com/stories/local/breaking/paul-mccartney-sells-out-two-shows-at-consol-251182/ |date=2012-05-07 }}&lt;/ref&gt; V júli 2011 mal McCartney dva vypredané koncerty v novej newyorskej aréne [[Yankee Stadium]]. V recenzii v ''[[The New York Times|New York Times]]'' po prvom koncerte písali, že McCartney „sa nelúči, ale chodí po štadiónoch a hrá svoje koncertné maratóny“.&lt;ref&gt;{{cite news |title=A Gentle Reminder of Paul McCartney's Survival and Vitality |author=Pareles, Jon |url=https://www.nytimes.com/2011/07/17/arts/music/paul-mccartney-yankee-stadium-concert-review.html?_r=1&amp;adxnnl=1&amp;adxnnlx=1351188035-olFM0An2vU8CahviBsDdvQ&amp; |newspaper=The New York Times |date=16 July 2011 |access-date=25 October 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170313083058/http://www.nytimes.com/2011/07/17/arts/music/paul-mccartney-yankee-stadium-concert-review.html?_r=1&amp;adxnnl=1&amp;adxnnlx=1351188035-olFM0An2vU8CahviBsDdvQ&amp; |archive-date=13 March 2017 }}&lt;/ref&gt; V tom istom roku McCartneya požiadali o spoluprácu na produkcii pre newyorský mestský balet (New York City Ballet). V septembri 2011 bola uvedená jeho prvá tanečná hudobná kompozícia, ktorú skomponoval pre baletného choreografa, Petra Martinsa a ktorá vyšla aj na piatom McCartneyovom klasickom albume pod názvom ''[[Ocean's Kingdom]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.paulmccartney.com/albums/oceans-kingdom|title=Paul McCartney: ''Ocean's Kingdom''|publisher=paulmcartney.com|access-date=26 June 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140513040542/http://www.paulmccartney.com/albums/oceans-kingdom|archive-date=13 May 2014|date=2 October 2011}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 sa McCartney oženil s americkou podnikateľkou Nancy Shevellovou.&lt;ref name=&quot;BBC News&quot;&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-15230730|title=Sir Paul McCartney marrying for the third time|work=BBC News|date=9 October 2011|access-date=5 May 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120401031637/http://www.bbc.co.uk/news/uk-15230730|archive-date=1 April 2012}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2012 vydal svoj pätnásty štúdiový album, ''[[Kisses on the Bottom]]'', z veľkej časti pozostávajúci z coververzií piesní z tradičnej popovej hudby a jazzu. Bolo to v tom istom mesiaci, v ktorom ho [[The Recording Academy|Národná akadémia nahrávacích umení a vied]] ocenila ako „osobnosť roka MusiCares.“ Bolo to dva dni pred jeho účinkovaním na 54. ročníku udeľovania cien Grammy.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.paulmccartney.com/web/guest/album-details?p_p_id=AlbumDetails_WAR_AlbumDetailsportlet&amp;p_p_lifecycle=0&amp;p_p_state=normal&amp;p_p_mode=view&amp;p_p_col_id=column-1&amp;p_p_col_count=1&amp;p_r_p_564233524_tag=album-kisses+on+the+bottom&amp;#p_AlbumDetails_WAR_AlbumDetailsportlet#TOP |title=Paul McCartney: ''Kisses On The Bottom'' |publisher=paulmccartney.com |access-date=26 June 2012 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120520030631/http://www.paulmccartney.com/web/guest/album-details?p_p_id=AlbumDetails_WAR_AlbumDetailsportlet&amp;p_p_lifecycle=0&amp;p_p_state=normal&amp;p_p_mode=view&amp;p_p_col_id=column-1&amp;p_p_col_count=1&amp;p_r_p_564233524_tag=album-kisses+on+the+bottom&amp;#p_AlbumDetails_WAR_AlbumDetailsportlet |archive-date=20 May 2012 }}; For McCartney's MusiCares award, and his performance at the 54th Grammy Awards see: {{cite web |url=http://www.grammy.com/news/paul-mccartney-is-2012-musicares-person-of-the-year |title=Paul McCartney Is 2012 MusiCares Person of the Year |publisher=National Academy of Recording Arts and Sciences |date=13 September 2011 |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://www.webcitation.org/6AQXlIOeI?url=http://www.grammy.com/news/paul-mccartney-is-2012-musicares-person-of-the-year |archive-date=4 September 2012 }}&lt;/ref&gt;

McCartney sa stal hudobníkom s najlepším potenciálom pre tržby z koncertných vystúpení. V máji 2012 hral v [[Mexico City]] na dvoch koncertoch pred viac ako sto tisíc návštevníkmi a tržba z týchto vystúpení dosiahla takmer šesť&amp;nbsp;miliónov dolárov.&lt;ref&gt;For the ''Billboard'' boxscores on the Mexico City shows see: {{cite web|url=http://www.billboard.biz/bbbiz/charts/currentboxscore.jsp|title=Charts:Current Box Score|work=Billboard|access-date=13 June 2012|url-status=live|archive-url=https://www.webcitation.org/69CpvAHLx?url=http://www.billboard.biz/bbbiz/charts/currentboxscore.jsp|archive-date=16 July 2012}}&lt;/ref&gt; V júni 2012 McCartney vystúpil v závere Diamantového jubilejného koncertu kráľovnej Alžbety, ktorý sa konal pred [[Buckinghamský palác|Buckinghamským palácom]]. Zahral piesne „Let It Be“ a „Live and Let Die“.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Sutherland|first=Mark|date=5 June 2012|title=Paul McCartney, Elton John Honor Queen at Diamond Jubilee Concert|work=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-elton-john-honor-queen-at-diamond-jubilee-concert-20120605|access-date=12 May 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130605150229/http://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-elton-john-honor-queen-at-diamond-jubilee-concert-20120605|archive-date=5 June 2013}}&lt;/ref&gt; Dňa 27. júla 2012 zahral v závere otváracej ceremónie [[Letné olympijské hry 2012|letné olympijských hier 2012]], ktoré sa konali v Londýne. Zaspieval piesne „The End“ a „Hey Jude“ a vyzval divákov, aby sa k nemu v speve pripojili.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-18329666|title=Sir Paul to end London 2012 opening ceremony|work=BBC News|access-date=5 June 2012|date=5 June 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120605121038/http://www.bbc.co.uk/news/uk-18329666|archive-date=5 June 2012}}&lt;/ref&gt; Za toto vystúpenie prijal od organizátorov hier symbolickú jednu Britskú Libru.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.huffingtonpost.com/2012/07/30/paul-mccartney-olympics-payment_n_1720412.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20120731135054/http://www.huffingtonpost.com/2012/07/30/paul-mccartney-olympics-payment_n_1720412.html|archive-date=31 July 2012|title=Paul McCartney Olympics Payment: Singer Paid One Pound ($1.57) For Big Gig |work=Huffington Post|access-date=5 August 2012|date=30 July 2012}}&lt;/ref&gt;

Dňa 12. decembra 2012 Paul McCartney vystúpil s tromi bývalými členmi skupiny [[Nirvana]] ([[Krist Novoselic]], [[Dave Grohl]] a [[Pat Smear]]). Bolo to v závere benefičnej akcie [[12-12-12: The Concert for Sandy Relief]], ktorý uvideli približne dve miliardy ľudí na celom svete.&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Shriver|first1=Jerry|last2=Deutsch|first2=Lindsay|url=https://www.usatoday.com/story/life/music/2012/12/12/sandy-benefit-concert-review/1762995/?dlvrit=206567|title=Springsteen, Kanye, Stones, McCartney rock Sandy relief|work=USA Today|date=13 December 2012|access-date=13 December 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20170918111928/https://www.usatoday.com/story/life/music/2012/12/12/sandy-benefit-concert-review/1762995/?dlvrit=206567|archive-date=18 September 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Dňa 28. augusta 2013 vydal McCartney titulnú skladbu svojho v tom čase pripravovaného štúdiového albumu [[New (album Paula McCartneyho)|''New'']], ktorý vyšiel v októbri 2013.&lt;ref&gt;{{cite web |last=Greenwald |first=David |url=https://www.billboard.com/articles/news/5672788/paul-mccartneys-new-single-lands-album-due-in-october-listen |title=Paul McCartney's 'New' Single Lands, Album Due in October: Listen |work=Billboard |date=28 August 2013 |access-date=31 August 2013 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130830083739/http://www.billboard.com/articles/news/5672788/paul-mccartneys-new-single-lands-album-due-in-october-listen |archive-date=30 August 2013 }}&lt;/ref&gt; Dňa 27. januára bol nahraný televízny špeciál programu Eda Sullivana, ktorý stanica CBS odvysielala 9. februára 2014. V šou sa predstavili Paul McCartney a Ringo Starr. Šlo o oslavu skupiny Beatles a ich prelomového vystúpenia v ''[[The Ed Sullivan Show]] v'' roku 1964. Relácia s názvom ''[[The Night That Changed America: A Grammy Salute to The Beatles]]'' bolo v podaní rôznych umelcov, vrátane McCartneyho a Starra zahraných 22 klasických piesní kapely The Beatles.&lt;ref&gt;Gans, Andrew. [https://web.archive.org/web/20140222204612/http://www.playbill.com/news/article/187391-Anna-Kendrick-David-Letterman-John-Mayer-Keith-Urban-Katy-Perry-Sean-Penn-Stevie-Wonder-and-More-Set-for-CBS-Beatles-Tribute-Song-List-Announced?tsrc=hph &quot;Anna Kendrick, David Letterman, John Mayer, Keith Urban, Katy Perry, Sean Penn, Stevie Wonder and More Set for CBS' Beatles Tribute; Song List Announced&quot;] Playbill.com, 7 February 2014&lt;/ref&gt;

V máji 2014 McCartney po infikovaní vírusom zrušil práve naplánované a vypredané turné po Japonsku a turné po USA odložil na október.&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/the-beatles/10840033/Paul-McCartney-cancels-a-string-of-Japan-concerts-due-to-unspecified-virus.html |title=Paul McCartney cancels a string of Japan concerts due to unspecified 'virus' |last1=Demetriou |first1=Danielle |date=19 May 2014 |website=telegraph.co.uk |publisher=Telegraph Media Group Ltd. |access-date=20 May 2014 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20140519175152/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/the-beatles/10840033/Paul-McCartney-cancels-a-string-of-Japan-concerts-due-to-unspecified-virus.html |archive-date=19 May 2014 }}&lt;/ref&gt; Turné obnovil 5. júla 2014 trojhodinovým koncertom v Albany v New Yorku.&lt;ref name=&quot;RSAlbany&quot;&gt;{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-bounces-back-in-albany-20140706|title=Paul McCartney Bounces Back in Albany|last=Vozick-Levinson|first=Simon|date=6 July 2014|work=[[Rolling Stone]]|access-date=21 July 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140716105311/http://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-bounces-back-in-albany-20140706|archive-date=16 July 2014}}&lt;/ref&gt; Dňa 14. augusta 2014 vystúpil McCartney na záverečnom koncerte pred jeho zbúraním v Candlestick Park v San Franciscu v Kalifornii. Bolo to to isté miesto, na ktorom The Beatles v roku 1966 odohrali svoj posledný koncert.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/live-reviews/paul-mccartney-candlestick-park-final-show-ferguson-tribute-20140815?flv=1|title=Paul McCartney Closes Candlestick Park 'in Style' – Rolling Stone|work=Rolling Stone|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924191620/http://www.rollingstone.com/music/live-reviews/paul-mccartney-candlestick-park-final-show-ferguson-tribute-20140815?flv=1|archive-date=24 September 2015|date=15 August 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2014 McCartney napísal a nahral pieseň „Hope for the Future“ (Nádej pre budúcnosť), záverečnú pieseň pre videohru Destiny.&lt;ref name=&quot;Music&quot;&gt;{{cite web |last=Sinclair |first=Brendan |date=7 July 2012 |url=http://www.gamespot.com/news/paul-mccartney-working-with-bungie-6386022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120709020402/http://www.gamespot.com/news/paul-mccartney-working-with-bungie-6386022 |archive-date=9 July 2012 |title=Paul McCartney working with Bungie |publisher=[[CBS Interactive]] |work=[[GameSpot]] |access-date=7 July 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Destiny End Credits Easter Egg reveals Paul McCartney's Song Hope for the Future|url=http://www.gamespot.com/videos/destiny-end-credits-easter-egg-reveals-paul-mccart/2300-6421274/|publisher=Gamespot|access-date=12 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140913202041/http://www.gamespot.com/videos/destiny-end-credits-easter-egg-reveals-paul-mccart/2300-6421274/|archive-date=13 September 2014|date=11 September 2014}}&lt;/ref&gt; V novembri 2014 vyšiel pod názvom The Art of McCartney „[[Tribute album|tribute album“]] so 42 coververziami McCartneyovych skladieb, ktoré nahrala široká škála umelcov.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-tribute-comp-bob-dylan-kiss-cover-beatles-20140909|title=Bob Dylan, Kiss and More Cover Paul McCartney for Tribute Comp – Rolling Stone|work=Rolling Stone|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140927063948/http://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-tribute-comp-bob-dylan-kiss-cover-beatles-20140909|archive-date=27 September 2014|date=9 September 2014}}&lt;/ref&gt; V tom roku McCartney spolupracoval s americkým rapperom [[Kanye West]]om aj na singli „Only One“, ktorý vydal 31. decembra.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Markman|first1=Rob|title=Kanye West Drops New Song For The New Year: Listen To 'Only One'|url=http://www.mtv.com/news/2038419/kanye-west-only-one-new-year/|publisher=MTV|access-date=1 January 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150103205002/http://www.mtv.com/news/2038419/kanye-west-only-one-new-year/|archive-date=3 January 2015}}&lt;/ref&gt; V januári 2015 McCartney spolupracoval so speváčkou [[Rihanna|Rihannou]] na singli „FourFiveSeconds“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/2058811/rihanna-four-five-seconds/|title=Rihanna Dropped Her New Song With Kanye And Paul McCartney—Hear 'FourFiveSeconds'|publisher=[[MTV News]]|last=White|first=Caitlin|date=25 January 2015|access-date=11 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150214071154/http://www.mtv.com/news/2058811/rihanna-four-five-seconds/|archive-date=14 February 2015}}&lt;/ref&gt; V januári k piesni vyšiel videoklip,&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/videos/watch-rihanna-kanye-and-mccartney-on-fourfiveseconds-video-shoot-20150131|title=Watch Rihanna, Kanye and McCartney on 'FourFiveSeconds' Video Shoot|work=[[Rolling Stone]]|last=Kreps|first=Daniel|date=31 January 2015|access-date=11 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150211180249/http://www.rollingstone.com/music/videos/watch-rihanna-kanye-and-mccartney-on-fourfiveseconds-video-shoot-20150131|archive-date=11 February 2015}}&lt;/ref&gt; a naživo s ním vystúpili 8. februára 2015 na 57. ročníku udeľovania cien Grammy.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/events/grammys-2015/6465691/2015-grammys-best-and-worst-moments|title=The 2015 Grammys: Best and Worst Moments|work=Billboard|last=Payne|first=Chris|date=11 February 2015|access-date=9 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150210175936/http://www.billboard.com/articles/events/grammys-2015/6465691/2015-grammys-best-and-worst-moments|archive-date=10 February 2015}}&lt;/ref&gt; Paul McCartney, [[Theophilus London]] a [[Allan Kingdom]] v roku 2015 spolu nahrali singel „[[All Day]]“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.stereogum.com/1784411/kanye-west-all-day-feat-allan-kingdom-theophilus-london/mp3s/|title=Kanye West – &quot;All Day&quot; (Feat. Allan Kingdom, Theophilus London, &amp; Paul McCartney)|work=Stereogum|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150304040627/http://www.stereogum.com/1784411/kanye-west-all-day-feat-allan-kingdom-theophilus-london/mp3s/|archive-date=4 March 2015|date=2 March 2015}}&lt;/ref&gt;

[[File:Show Paul McCartney São Paulo-26 de março de 2019 04.jpg|thumb|right| 155px|McCartney na koncerte v meste São Paulo, Brazília (2019)]]
Vo februári 2015 vystúpil McCartney s [[Paul Simon|Paulom Simonom]] v rámci špeciálu ''[[Saturday Night Live|Saturday Night Live 40. výročie]]''. McCartney a Simon na akustických gitarách zahrali prvý verš piesne „I Just Seen a Face“ a McCartney neskôr vystúpil so skladbou „Maybe I'm Amazed“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Blistein|first1=Joel|title=Paul McCartney, Miley Cyrus, Paul Simon Captivate at 'SNL 40' |url=https://www.rollingstone.com/tv/news/paul-mccartney-miley-cyrus-paul-simon-captivate-at-snl-40-20150216|work=Rolling Stone|access-date=17 February 2015|date=16 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150217045304/http://www.rollingstone.com/tv/news/paul-mccartney-miley-cyrus-paul-simon-captivate-at-snl-40-20150216|archive-date=17 February 2015}}&lt;/ref&gt; McCartney naspieval vokály na coververzii piesni „Come and Get It“, nahranú [[Superskupina|superskupinou]] [[Hollywood Vampires]], ktorú založil Alice Cooper. Pieseň je na ich debutovom albume vydanom 11. septembra 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Britton|first1=Luke Morgan|title=Alice Cooper details 'Hollywood Vampires' album featuring Paul McCartney, Dave Grohl and Johnny Depp|url=https://www.nme.com/news/alice-cooper/87381|publisher=NME|access-date=27 September 2015|date=5 August 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150928052329/http://www.nme.com/news/alice-cooper/87381|archive-date=28 September 2015}}&lt;/ref&gt; Dňa 10. júna 2016 vydal McCartney kariérnu kolekciu, kompiláciu jeho tvorby, s názvom ''[[Pure McCartney]]''.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.uncut.co.uk/news/paul-mccartney-announces-career-spanning-compilation-73421 |first=Polly |last=Foreman |title=Paul McCartney announces career-spanning compilation |date=31 March 2016 |publisher=[[Uncut (časopis)|uncut.co.uk]] |access-date=2 April 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160409072813/http://www.uncut.co.uk/news/paul-mccartney-announces-career-spanning-compilation-73421 |archive-date=9 April 2016 }}&lt;/ref&gt; Set piesní obsahuje tvorbu z celej McCartneyho sólovej kariéry a práce s Wings a s The Fireman a je k dispozícii v troch rôznych formátoch (2-CD, 4-CD, 4-LP a aj na digitálne stiahnutie). Verzia pre 4 CD obsahuje 67 skladieb, z ktorých väčšina bola v Top 40.&lt;ref name=&quot;Facebook post 31 March 2016 Pure McCartney&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.facebook.com/thebeatles/posts/10154080518514539 |title=Pure McCartney |date=31 March 2016 |publisher=Facebook |access-date=1 April 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170918033555/https://www.facebook.com/thebeatles/posts/10154080518514539 |archive-date=18 September 2017 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Paul McCartney News 31 March 2016 Pure McCartney&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.paulmccartney.com/news-blogs/news/67-tracks-of-pure-mccartney |title=67 Tracks of Pure McCartney ...|date=31 March 2016 |publisher=paulmccartney.com |access-date=1 April 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160404020431/http://www.paulmccartney.com/news-blogs/news/67-tracks-of-pure-mccartney |archive-date=4 April 2016 }}&lt;/ref&gt; McCartney účinkoval aj v dobrodružnom filme z roku 2017 ''[[Piráti Karibiku: Salazarova pomsta|Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta]]''.&lt;ref&gt;{{cite web | url=https://deadline.com/2016/03/paul-mccartney-pirates-of-the-caribbean-dead-men-tell-no-tales-johnny-depp-disney-keith-richards-1201725706/ | title=Paul McCartney Joins Johnny Depp &amp; Crew For 'Pirates Of The Caribbean: Dead Men Tell No Tales' | publisher=Deadline.com | date=24 March 2016 | access-date=26 December 2016 | url-status=live | archive-url=https://web.archive.org/web/20170525012254/http://deadline.com/2016/03/paul-mccartney-pirates-of-the-caribbean-dead-men-tell-no-tales-johnny-depp-disney-keith-richards-1201725706/ | archive-date=25 May 2017 }}&lt;/ref&gt;

V januári 2017 podal McCartney žalobu na okresný súd v USA proti spoločnosti Sony/ATV Music Publishing, ktorá sa od roku 2018 usilovala o opätovné vzatie vlastníctva jeho podielu na katalógu piesní [[Lennon-McCartney]]. Podľa zákona USA o autorských právach môže autor pre diela publikované pred rokom 1978 nárokovať autorské práva pridelené vydavateľovi po 56 rokoch.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2017/jan/18/paul-mccartney-sue-sony-rights-beatles-songs|title=We can't work it out: Paul McCartney to sue Sony for rights to Beatles classics|date=18 January 2017|newspaper=The Guardian|issn=0261-3077|access-date=19 January 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170119012029/https://www.theguardian.com/music/2017/jan/18/paul-mccartney-sue-sony-rights-beatles-songs|archive-date=19 January 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38675147|title=Sir Paul McCartney sues Sony over Beatles songs|date=19 January 2017|newspaper=BBC News|access-date=19 January 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170119114251/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38675147|archive-date=19 January 2017}}&lt;/ref&gt; McCartney a Sony sa v júni 2017o spore neverejne dohodli.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2017/jul/04/beatles-song-rights-dispute-paul-mccartney-and-sony-atv-work-it-out|title=Beatles song rights dispute: Paul McCartney and Sony ATV work it out|first=Agence|last=France-Presse|date=3 July 2017|newspaper=The Guardian|access-date=4 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180504082753/https://www.theguardian.com/music/2017/jul/04/beatles-song-rights-dispute-paul-mccartney-and-sony-atv-work-it-out|archive-date=4 May 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://fortune.com/2017/06/30/sony-beatles-copyright/|title=Paul McCartney Settles with Sony/ATV to Reclaim Beatles Copyright|website=fortune.com|access-date=4 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180616153758/http://fortune.com/2017/06/30/sony-beatles-copyright/|archive-date=16 June 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Dňa 20. júna 2018 vydal McCartney skladby „I Don't Know“ a „Come On to Me“ zo svojho albumu [[Egypt Station|''Egypt Station'']], ktorý vyšiel prostredníctvom vydavateľstva [[Capitol Records]] dňa 7. septembra. 2018.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-details-new-double-a-side-single-w521717|title=Paul McCartney Details New Double A-Side Single|first=Jon|last=Blistein|date=19 June 2018|website=rollingstone.com|access-date=4 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180620011814/https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-details-new-double-a-side-single-w521717|archive-date=20 June 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ''Egypt Station'' sa stal McCartneyho prvým albumom po 36 rokoch, ktorý sa dostal na vrchol rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], ako aj jeho prvým debutom ktorý začal v rebríčku na prvom mieste.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news|url=https://news.sky.com/story/paul-mccartney-scores-first-number-one-album-in-united-states-in-36-years-11500498|title=Paul McCartney scores first number one album in United States in 36 years|work=Sky News|access-date=17 September 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180917143327/https://news.sky.com/story/paul-mccartney-scores-first-number-one-album-in-united-states-in-36-years-11500498|archive-date=17 September 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Osemnásty McCartneyho sólový album, [[McCartney III|''McCartney III'']], vyšiel prostredníctvom vydavateľstva Capitol Records dňa 18. decembra 2020.&lt;ref&gt;{{cite web |last1=Martoccio |first1=Angie |title=Paul McCartney Announces New Album, 'McCartney III' |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/paul-mccartney-new-album-mccartney-iii-1077937/ |website=Rolling Stone |access-date=21 October 2020 |date=21 October 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/PaulMcCartney/posts/10159285317148313|title=Paul McCartney|website=www.facebook.com}}&lt;/ref&gt; Dňa 16. apríla 2021 vyšiel pod názvom [[McCartney III Imagined|''McCartney III Imagined'']] album „reinterpretácií, remixov a coververzií“.&lt;ref name=&quot;Imagined&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/paul-mccartney-st-vincent-beck-phoebe-bridgers-iii-remix-1139545/|date=11 March 2021|title=Paul McCartney Taps St. Vincent, Beck, Phoebe Bridgers for 'III Imagined' Album|first=Daniel|last=Kreps|website=[[Rolling Stone]]|access-date=12 March 2021}}&lt;/ref&gt;

== Hudobný prístup ==
McCartney je je z veľkej časti hudobník samouk. Jeho prístup opísal muzikológ Ian MacDonald ako „charakter prirodzene priťahovaný k formálnym aspektom hudby, ktorý je však úplne neučený... technicky „hotové“ dielo vyprodukoval takmer výlučne inštinktom, harmonickým úsudkom. založený hlavne na dokonalej výške tónu a ostrom páre uší... je prirodzený melodik – tvorca melódií, ktoré dokážu existovať mimo svojej harmónie.“&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|p=12}}: Natural melodist, {{harvbz|MacDonald|2005|p=13}}: Perfect pitch and an acute pair of ears.&lt;/ref&gt; McCartney prirovnal svoj prístup k „primitívnym jaskynným umelcom, ktorí kreslili bez tréningu“.{{sfn|Benitez|2010|p=134}}

=== Prvotné vplyvy ===
Medzi najskoršie McCartneyho hudobné vplyvy patria [[Elvis Presley]], [[Little Richard]], [[Buddy Holly]], [[Carl Perkins]] a [[Chuck Berry]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2000a|pp=140–141}}: Chuck Berry; {{harvbz|Harry|2002|pp=420–425}}: Buddy Holly, {{harvbz|Harry|2002|p=727}}: Elvis Presley; {{harvbz|Mulhern|1990|p=33}}: Carl Perkins and Little Richard; {{harvbz|Spitz|2005|pp=41, 92, 97, 124}}: Presley, {{harvbz|Spitz|2005|pp=131–133, 225, 538}}: Holly, {{harvbz|Spitz|2005|pp=134, 374, 446, 752}}: Berry.&lt;/ref&gt; Na otázku, prečo The Beatles nezahrnuli Presleyho do skupiny na obrázok obalu albumu  ''Sgt. Peppe''r, McCartney odpovedal: „Elvis bol príliš dôležitý a príliš vysoko nad ostatnými, aby tam bol... takže sme ho na zoznam nedali. Bol viac než len popový spevák, bol to Elvis The King.“{{sfn|Harry|2002|p=727}} McCartney uvádza, že pre svoju basovú linku k piesni „I Saw Her Standing There“ priamo použil Berryho „Talking About You“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=66–67}}: &quot;According to McCartney, the bassline was taken from&amp;nbsp;&quot;...I'm Talking About You&quot;; {{harvbz|Mulhern|1990|p=18}}: McCartney: &quot;I'm not gonna tell you I wrote the thing when Chuck Berry's bass player did; {{harvbz|Miles|1997|p=94}}: McCartney: &quot;I played exactly the same notes as he did and it fitted our number perfectly&quot;.&lt;/ref&gt;

Paul McCartney označil Little Richarda za vzor, ktorého [[Falzet|spev vo falzete]] inšpiroval jeho vlastnú vokálnu techniku.{{sfn|Mulhern|1990|p=33}} Uviedol, že napísal pieseň „I'm Down“ tak, aby v nej mohol svojím spevom napodobniť Little Richarda.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|p=156}}: (secondary source); {{harvbz|Miles|1997|p=201}}: (primary source).&lt;/ref&gt; V roku 1971 kúpil McCartney autorské práva na katalóg Buddy Hollyho. V roku 1976, pri príležitosti štyridsiateho výročia Hollyho narodenia, McCartney v Anglicku slávnostne založil každoročnú akciu, nazvanú „Buddy Holly Week“. Súčasťou tohto festivalu sú vystúpenia známych hudobníkov, súťaže v písaní piesní, súťaže v kreslení a špeciálne vystúpenia, ktorými si pripomínajú pódiové šou Hollyho kapely [[The Crickets]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=420–425}}: &quot;Buddy Holly Week&quot; 1976–2001.&lt;/ref&gt;

=== Basová gitara ===
[[Súbor:DesertTrip2016-117 (30018692150).jpg|thumb|left|McCartney v roku 2016 s basovou gitarou [[Höfner 500/1]]]]
Paul McCartney, ktorý je známy predovšetkým tým, že pri hre na gitaru uprednostňuje rôzne typy [[Brnkadlo|brnkadiel]], no občas sa stane, že gitarové struny rozvibruje aj prstami.{{sfn|Bacon|Morgan|2006|p=28}} Silne ho ovplyvnili umelci z [[Motown Records|Motownu]], najmä štúdiový hráč na basovú gitaru. [[James Jamerson]], ktorého McCartney pre svoj melodický štýl označil za svoj vzor. Ovplyvnil ho aj [[Brian Wilson (hudobník)|Brian Wilson]] ([[Beach Boys|The Beach Boys]]), komentoval to: „preto, lebo šiel veľmi neobvyklou cestou“.{{sfn|Bacon|Morgan|2006|pp=38–39}} Ďalším jeho obľúbeným basgitaristom je džezový hudobník [[Stanley Clarke]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Mulhern|1990|p=18}}: The influence of Motown and James Jamerson, {{harvbz|Mulhern|1990|p=22}}: Stanley Clarke.&lt;/ref&gt; McCartneyho basgitarovú zručnosť uznávali basgitaristi ako je [[Sting]], Mike Elizondo, ktorý hráva s [[Dr. Dre]]m a Colin Molding z anglickej kapely XTC.{{sfn|Bacon|Morgan|2006|p=8}}

Počas prvých rokov pôsobenia McCartneyho v skupine The Beatles primárne používal basu [[Höfner 500/1]]. Od roku 1965 uprednostňoval pri nahrávaní svoju gitaru [[Rickenbacker 4001]]S. Bežne používal zosilňovače [[Vox Continental|Vox]], do roku 1967 začal na zosilňovanie používať aj značku [[Fender Bassman]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|pp=16–17}}: Höfner 500/1, {{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|pp=44–45}}: Rickenbacker 4001, {{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|pp=85–86, 92–93, 103, 116, 134, 140, 173, 175, 187, 211}}: Vox amplifiers; {{harvbz|MacDonald|2005|p=298}}: Fender Bassman.&lt;/ref&gt; Na konci 80. a začiatkom 90. rokov používal basgitaru Wal 5-string, ktorá podľa jeho názoru hrá silnejšie znejúce basové linky. Je to v kontraste s oveľa jemnejším Höfnerom, ktorý ho inšpiroval k citlivejšej hre, čo považuje za zásadné pre jeho štýl hrania.{{sfn|Jisi|2005|p=42}} Z tohto dôvodu sa okolo roku 1990 k značke Höfner vrátil.{{sfn|Jisi|2005|p=42}} Na koncertoch používa pre basovú gitaru zosilňovače [[Mesa Boogie#Bass amps|Mesa Boogie]].{{sfn|Mulhern|1990|p=19}}

Podľa Iana MacDonalda je pieseň „She's a Woman“ prelomovým bodom, v ktorom sa McCartneyho spôsob hry na basovú gitaru začal dramaticky meniť. Životopisec Beatles, Chris Ingham, označil za pokrokový album ''Rubber Soul'', kedy McCartneyho hranie zaznamenalo výrazný posun a to najmä v skladbe „The Word“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=133–134}}: &quot;She's a Woman&quot;; {{harvbz|Ingham|2009|p=299}}: &quot;began to come into its own&quot;.&lt;/ref&gt; Вacon a Morgan zhodne nazvali McCartneyho basový [[groove]] „vrcholom v hre pop bass a... prvým dôkazom záznamu jeho vážnej technickej schopnosti v hre na tomto nástroji“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Bacon|Morgan|2006|pp=10, 44}}: ''Rubber Soul'' as the starting point for McCartney's bass improvement, {{harvbz|Bacon|Morgan|2006|p=98}}: &quot;a high point in pop bass playing&quot;.&lt;/ref&gt; MacDonald označil vplyv amerických skladieb „Papa's Got a Brand New Bag“ od [[James Brown|Jamesa Browna]] a „In the Midnight Hour“ od [[Wilson Pickett|Wilsona Picketta]], amerických [[Soul (hudba)|soulových]] nahrávok, z ktorých McCartney vstrebával prvky a čerpal inšpiráciu, keď „vydal svoj doteraz najspontánnejší basový part“.{{sfn|MacDonald|2005|pp=178–180}}

Bacon a Morgan opísali ako príklad basovú linku pre pieseň „Rain“ od The Beatles ako „úžasný kúsok hrania... [McCartney] uvažujúci z hľadiska rytmu aj „basovej linky“... [výber] oblasti krku ... správne vníma, dá mu jasnosť v melódii bez toho, aby bol jeho zvuk pre groove príliš tenký.“{{sfn|Bacon|Morgan|2006|pp=112–113}} MacDonald u McCartneya identifikoval vplyv [[Indická hudba|indickej klasickej hudby]] v „exotických melizmách v basovej časti“ v piesni „Rain“ a hru označil za „tak vynaliezavú, že hrozí že zahltí skladbu“. Naopak, uznal McCartneyho basový part v Harrisonovej skladbe „Something“ ako kreatívnu, ale príliš zaneprázdnenú a „príliš rozrušenú“.{{sfn|MacDonald|2005|p=349}} McCartney pri albume ''Sgt. Klub Pepper's Lonely Hearts Club Band'' hovorí, že obsahuje jeho najsilnejšiu a najinvenčnejšiu hru na basovú gitaru. Za jej vrchol považuje najmä skladbu „[[Lucy in the Sky with Diamonds]]“.{{sfn|Jisi|2005|p=45–46}}

=== Akustická gitara ===
Paul McCartney aj pri hraní na akustickú gitaru primárne používa brnkadlá, no niekedy jej struny rozoznieva aj priamo prstami.{{sfn|Mulhern|1990|p=22}} Medzi príklady jeho hry na akustickú gitaru na koncertoch skupiny The Beatles patrili interpretácie v skladbách „Yesterday“, „I’m Looking Through You“, „Michelle“, „Blackbird“, „I Will“, „Mother Nature's Son“ a „Rocky Raccoon“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=157–158}}: &quot;Yesterday&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=174–175}}: &quot;I'm Looking Through You&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=175–176}}: &quot;Michelle&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=291–292}}: &quot;Blackbird&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=305–306}}: &quot;Mother Nature's Son&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|p=308}}: &quot;Rocky Raccoon&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|p=315}}: &quot;I Will&quot;.&lt;/ref&gt; Samotný Paul McCartney za svoju najobľúbenejšiu koncertnú skladbu označil pieseň „Blackbird“ a svoju techniku, ktorou prezentuje jej gitarovú časť opísal nasledujúcim spôsobom: „Mám svoj vlastný spôsob podvádzania pri brnkaní prstami do strún... Vlastne tak trochu vytiahnem na čas dve struny... snažil som sa tým napodobniť [[folk]]ových hudobníkov.“{{sfn|Mulhern|1990|p=22}} Podobnú techniku ​​použil aj v roku 2005 pri skladbe „Jenny Wren“.{{sfn|Molenda|2005|p=79}} Na mnohých svojich akustických nahrávkach hrá na gitare [[Epiphone Texan]], no v niektorých prípadoch použil aj [[Mrtin HD-7|Martin D-28]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|pp=146–147, 152, 161, 164}}: Epiphone Texan; {{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|pp=215, 218, 222, 239}}: Martin D-28.&lt;/ref&gt;

=== Elektrická gitara ===
[[Súbor:Paul-mccartney-1350317931.jpg|thumb|upright|left|alt=McCartney points to the audience while performing on stage.|McCartney v roku 2009 na koncerte s gitarou [[Gibson Les Paul]]]]
Paul McCartney na sólovej gitare hrá aj v niekoľkých skladbách skupiny The Beatles. Je ich viacej, vrátane tej, ktorú MacDonald opisuje ako „prudko kostrbaté sólové gitarové sólo“ v piesni „Drive My Car“. Sólo v tejto skladbe je zahraté na gitare značky [[Epiphone Casino]]. McCartney o tomto nástroji povedal: „Keby som si mal vybrať jedinú elektrickú gitaru, bola by to táto.“&lt;ref&gt;{{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|p=149}}: &quot;If I had to pick one electric guitar&quot;; {{harvbz|MacDonald|2005|pp=166–167}}: &quot;Drive My Car&quot;, &quot;fiercely angular slide guitar solo&quot;.&lt;/ref&gt; McCartney kúpil Casino v roku 1964. Bol motivovaný názorom, že duté telo gitary bude produkovať zvuk s väčšou mierou spätnej väzby. Túto originálnu gitaru si ponechal až dodnes..&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://guitar.com/news/music-news/paul-mccartney-guitar-jimi-hendrix/|title=PAUL MCCARTNEY EXPLAINS HOW JIMI HENDRIX MADE HIM BUY HIS FAVOURITE GUITAR|date=13 August 2020|access-date=25 November 2020}}&lt;/ref&gt; Paul McCartney prispel podľa vyjadrenia MacDonalda „prekvapujúcim gitarovým sólom“ do Harrisonovej piesne „Taxman“ a „vrieskajúcou“ gitarou v skladbách „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ a „Helter Skelter“. MacDonald tiež oceňuje McCartneyho „iskrivo pseudoindické“ gitarové sólo v piesni „Good Morning Good Morning“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=200–201}}: &quot;Taxman&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=232–234}}: &quot;Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=234–235}}: &quot;Good Morning Good Morning&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=297–298}}: &quot;Helter Skelter&quot;.&lt;/ref&gt; McCartney tiež hrá na sólovú gitaru v piesni „Another Girl“.{{sfn|MacDonald|2005|p=145}}

Počas rokov, kedy hrával s kapelou The Wings mal McCartney tendenciu prenechávať hru na elektrickej gitare iným členom skupiny,{{sfn|McGee|2003|p=165}} jedine na albume ''Band on the Run'' nahral väčšinu hudobného materiálu, ktorý bol určený pre sólovú gitaru.&lt;ref&gt;{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=gzl1lBFXKhQC&amp;pg=RA2-PT585|page=585|title=The Album: A Guide to Pop Music's Most Provocative, Influential, and Important Creations|author=James E. Perone|publisher=ABC-CLIO|date=17 October 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170918033555/https://books.google.com/books?id=gzl1lBFXKhQC&amp;pg=RA2-PT585#v=onepage&amp;q&amp;f=false|archive-date=18 September 2017|isbn=978-0-313-37907-9}}&lt;/ref&gt; V roku 1990 na otázku, kto sú jeho obľúbení gitaristi, uviedol mená ako sú [[Eddie Van Halen]], [[Eric Clapton]] a [[David Gilmour]], ale dodal, že „Ale aj tak má najradšej [[Jimi Hendrix|Hendrixa]]“.{{sfn|Mulhern|1990|p=22}} Na koncertoch Paul McCartney ako primárnu elektrickú sólovú gitaru používa značku [[Gibson Les Paul]].{{sfn|Mulhern|1990|p=19}}

Okrem týchto gitár je známe, že McCartney používa a vlastní celý rad ďalších elektrických gitár. Ako ďalšiu v poradí zvyčajne uprednostňuje [[Fender Esquire]] a jeho následnú inkarnáciu, [[Fender Telecaster]]. Na turné s Wings v sedemdesiatych rokoch minulého storočia používal Telecaster v žltej farbe. Vlastní tiež vzácnu gitaru [[Ampeg Dan Armstrong Plexi]], jedinú o ktorej je známe, že je vyrobená pre ľaváka. Tento nástroj je použitý v nahrávke „Helen Wheels“ od skupiny Wings.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://mixdownmag.com.au/features/columns/gear-rundown-paul-mccartney/|title=Gear Rundown: Paul McCartney|access-date=26 November 2020|accessdate=2021-07-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201204144929/https://mixdownmag.com.au/features/columns/gear-rundown-paul-mccartney/|archivedate=2020-12-04}}&lt;/ref&gt;

=== Spev ===
Paul McCartney je známy svojou speváckou všestrannosťou a širokým rozsahom [[Tenor (vysoký hlas)|tenorového spevu]], ktorý sa tiahne cez [[Hlasová oktáva|štyri oktávy]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Axl Rose is NOT the singer with the widest range|publisher=Consequence of Sound|author=Coplan, Chris|url=http://consequenceofsound.net/2014/05/turns-out-mike-patton-and-not-axl-rose-is-the-greatest-singer-of-all-time/|date=25 May 2014|access-date=25 April 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140527224545/http://consequenceofsound.net/2014/05/turns-out-mike-patton-and-not-axl-rose-is-the-greatest-singer-of-all-time/|archive-date=27 May 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=The Vocal Ranges of the World's Greatest Singers|publisher=Concert Hotels|url=http://www.concerthotels.com/worlds-greatest-vocal-ranges|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150814135701/http://www.concerthotels.com/worlds-greatest-vocal-ranges|archive-date=14 August 2015}}&lt;/ref&gt; Časopis ''Rolling Stone'' ho dal v svojom zozname najlepších spevákov na jedenáste,&lt;ref&gt;{{cite web|title=100 Greatest Singers – Paul McCartney|publisher=The Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/paul-mccartney-20101202|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170619194517/http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/paul-mccartney-20101202|archive-date=19 June 2017|date=3 December 2010}}&lt;/ref&gt; čitatelia čassopisu ''[[NME]]'' ho dali na ôsme miesto.&lt;ref&gt;{{cite web|title=The greatest singers ever – as voted by you|publisher=NME|url=https://www.nme.com/photos/the-greatest-singers-ever-as-voted-by-you/219416#/photo/14|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160306062019/http://www.nme.com/photos/the-greatest-singers-ever-as-voted-by-you/219416#/photo/14|archive-date=6 March 2016|date=21 June 2011}}&lt;/ref&gt; Na webovom portáli ''[[Music Radar]]'' ho jeho návštevníci umiestnili na desiate miesto zoznamu „30 najlepších spevákov všetkých čias“.&lt;ref&gt;{{cite web|title=The 30 Greatest Lead Singers of All Time|publisher=The Music Radar|url=http://www.musicradar.com/news/guitars/the-30-greatest-lead-singers-of-all-time-315448|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141219133213/http://www.musicradar.com/news/guitars/the-30-greatest-lead-singers-of-all-time-315448|archive-date=19 December 2014}}&lt;/ref&gt; V priebehu rokov Paula McCartneya za toho, kto ich ovplyvnil označili speváci [[Chris Cornell]],&lt;ref&gt;{{cite web|title=Soundgarden singer Chris Cornell goes quiet|date=6 June 2015|publisher=stuff.co.nz|url=http://www.stuff.co.nz/entertainment/music/69026070/soundgarden-singer-chris-cornell-goes-quiet.html|access-date=13 February 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160416125433/http://www.stuff.co.nz/entertainment/music/69026070/soundgarden-singer-chris-cornell-goes-quiet.html|archive-date=16 April 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; [[Billy Joel]],&lt;ref&gt;{{cite web|title=33 Years Ago: Billy Joel Channels the Beatles on 'The Nylon Curtain'|publisher=stuff.co.nz|url=http://ultimateclassicrock.com/billy-joel-the-nylon-curtain-turns-30/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160220232628/http://ultimateclassicrock.com/billy-joel-the-nylon-curtain-turns-30/|archive-date=20 February 2016}}&lt;/ref&gt; [[Steven Tyler]],&lt;ref&gt;{{cite web|title='Steven Tyler's 'Abbey Road' Tribute To Paul McCartney!'|publisher=Society of ROck|url=http://societyofrock.com/steven-tylers-abbey-road-tribute-to-paul-mccartney/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160215212006/http://societyofrock.com/steven-tylers-abbey-road-tribute-to-paul-mccartney/|archive-date=15 February 2016}}&lt;/ref&gt; [[Brad Delp]] (zo skupiny [[Boston (hudobná skupina)|Boston]])&lt;ref&gt;{{cite web|title=Remembering Brad Delp|publisher=stuff.co.nz|url=https://www.boston.com/ae/music/articles/2007/03/10/remembering_brad_delp/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925103236/http://www.boston.com/ae/music/articles/2007/03/10/remembering_brad_delp/|archive-date=25 September 2013}}&lt;/ref&gt; a [[Axl Rose]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Axl Rose responds to list calling him 'world's greatest singer'|work=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/news/axl-rose-responds-to-list-calling-him-worlds-greatest-singer-20140528|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170619202559/http://www.rollingstone.com/music/news/axl-rose-responds-to-list-calling-him-worlds-greatest-singer-20140528|archive-date=19 June 2017|date=28 May 2014}}&lt;/ref&gt;

McCartneyho spev prešiel počas svojej kariéry niekoľkými [[Hudobný žáner|hudobnými žánrami]]. Podľa Beniteza, v skladbe „Call Me Back Again“, „McCartney žiari ako [[blues]]ový sólový spevák“, kým MacDonald nazýva skladbu „I'm Down“ „klasikou [[rokenrol]]u“, ktorá „ilustruje McCartneyho vokálnu a štylistickú všestrannosť“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=68}}: &quot;Call Me Back Again&quot;; {{harvbz|MacDonald|2005|p=156}}: &quot;I'm Down&quot;.&lt;/ref&gt; MacDonald značil skladbu „Helter Skelter“ za ranný pokus o [[heavy metal]] a „Hey Jude“ za „[[Pop (hudobný žáner)|pop]]/[[rock]]ový hybrid“, pričom poukázal na McCartneyho „použitie [[Melizma|melizmu]] v [[Gospel|gospelovom štýle]]“ v piesni a na jeho „pseudo-[[Soul (hudba)|soulový]] krik v závere“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=297–298}}: &quot;Helter Skelter&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=302–304}}: &quot;Hey Jude&quot;.&lt;/ref&gt; Benitez označil skladby „Hope of Deliverance“ a „Put It There“ ako príklady úsilia McCartneyho v oblasti [[Folk|folkovej hudby]], zatiaľ čo muzikológ [[Walter Everett]] považuje piesne „When I'm Sixty-Four“ a „Honey Pie“ za pokusy o štýl [[vaudeville]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=128}}: &quot;Put It There&quot;, {{harvbz|Benitez|2010|p=138}}: &quot;Hope of Deliverance&quot;; {{harvbz|Everett|1999|pp=112–113}}: &quot;When I'm Sixty-Four&quot;, {{harvbz|Everett|1999|pp=189–190}}: &quot;Honey Pie&quot;.&lt;/ref&gt; MacDonald oceňuje „swingový rytmus“ piesne skupiny „Beatles“ s [[Dvanásť taktové blues|dvadsaťštyri taktovým blues]] „She's a Woman“ ako „najextrémnejší zvuk, aký doteraz vyrobili“, s McCartneyho hlasom „na okraji“, stlačeným na hornú hranicu jeho hrudného registra a každú chvíľu s hrozbou prasknutia hlasiviek.“{{sfn|MacDonald|2005|pp=133–134}} V skladbe „I Got Fe Feeling“ MacDonald popisuje McCarneya ako „nadšeného rockera v strednom tempe“ s „robustným a oduševneným“ vokálnym prejavom a „Back in the U.S.S.R.“ ako „posledný z [Beatles] up-tempových rockerov“, McCartneyho vokálov medzi jeho najlepšími nahrávkami od „Drive My Car“, zaznamenanými o tri roky skôr.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=309–310}}: &quot;Back in the U.S.S.R&quot;., {{harvbz|MacDonald|2005|p=332}}: &quot;I've Got a Feeling&quot;, a &quot;raunchy, mid-tempo rocker&quot; with a &quot;robust and soulful&quot; performance.&lt;/ref&gt;

McCartney tiež s vtipom vyskúšal klasický spev, a to v skupine Beatles s rôznymi podobami skladby „[[Besame Mucho]]“. Počas svojej kariéry po Beatles experimentoval s rôznymi hudobnými a vokálnymi štýlmi.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Paul McCartney on The Fireman|publisher=Clash|url=http://www.clashmusic.com/feature/paul-mccartney-the-fireman|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160216055134/http://www.clashmusic.com/feature/paul-mccartney-the-fireman|archive-date=16 February 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Paul McCartney – McCartney II|publisher=The Essential|url=http://theessential.com.au/features/overlooked-hotel/paul-mccartney-mccartney-ii-1980|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20160306041316/http://theessential.com.au/features/overlooked-hotel/paul-mccartney-mccartney-ii-1980|archive-date=6 March 2016|access-date=13 February 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Press to Play|publisher=MaccaFan.net|url=http://www.maccafan.net/Albums/PressToPlay/Press_uk.htm|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160305062009/http://www.maccafan.net/Albums/PressToPlay/Press_uk.htm|archive-date=5 March 2016}}&lt;/ref&gt; Skladbu „Monkberry Moon Delight“ označil Jayson Greene zo serveru [[Pitchfork Media|Pitchfork]] za „absolútne nespútaný hlasový prejav, Paul si polkne a vzlyká priamo pri vašom vnútornom uchu“ a dodáva, že „by to mohlo byť predstavenie [[Tom Waits|Toma Waitsa]] súčasnosti“.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Paul McCartney/Linda McCartney – Ram|publisher=Pitchfork|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/16651-ram/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160216050844/http://pitchfork.com/reviews/albums/16651-ram/|archive-date=16 February 2016}}&lt;/ref&gt;

=== Klávesové nástroje ===
[[Súbor:Paul McCartney in The White House.jpg|thumb|alt=McCartney performing on a piano while singing into a microphone.|Paul McCartney pri hre na klavíri vo východnom krídle [[Biely dom|Bieleho domu]] (2010)]]
Na [[klavír]] hrá Paul McCartney v niekoľkých piesňach skupiny Beatles. Sú nimi napríklad „She's a Woman“, „For No One“, „A Day in the Life“, „Hello, Goodbye“, „Lady Madonna“, „Hey Jude“, „Martha My Dear“ „Let It Be“ a „The Long and Winding Road“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=178–180}}: &quot;She's a Woman&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=205–206}}: &quot;For No One&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=227–232}}: &quot;A Day in the Life&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=272–273}}: &quot;Hello, Goodbye&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=275–276}}: &quot;Lady Madonna&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=302–304}}: &quot;Hey Jude&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|p=322}}: &quot;Martha My Dear&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=337–338}}: &quot;Let It Be&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=339–341}}: &quot;The Long and Winding Road&quot;.&lt;/ref&gt; Podľa MacDonalda je klavírny part v piesni „Lady Madonna“ inšpirovaný [[Fats Domino|Fatsom Dominom]] a klavírny rytmus v skladbe „Let It Be“ má korene v [[Gospel|gospelovej hudbe]].&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=275–276}}: &quot;Lady Madonna&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=337–338}}: &quot;Let It Be&quot;.&lt;/ref&gt; MacDonald nazval McCartneyho [[Mellotrón|mellotronový]] úvod v skladbe „[[Strawberry Fields Forever]]“ „integrálnou súčasťou charakteru piesne“.{{sfn|MacDonald|2005|p=219}} Na [[Moogov syntetizátor]] Paul McCartney hrá v piesni „Maxwell's Silver Hammer“ od skupiny The Beatles a v skladbe „Loup (1st Indian on the Moon)“ od skupiny Wings.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|p=357}}: &quot;Maxwell's Silver Hammer&quot;; {{harvbz|Benitez|2010|p=46}}: &quot;Loup (1st Indian on the Moon)&quot;.&lt;/ref&gt; Skladby skupiny, Wings „With a Little Luck“ a „London Town“, Chris Ingham označil za „plné tých najcitlivejších dotykov popového [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátora]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Ingham|2009|p=117}}: &quot;the most sensitive pop synthesizer touches&quot;; {{harvbz|Blaney|2007|p=123}}: McCartney playing keyboards on &quot;London Town&quot;.&lt;/ref&gt;

=== Bicie nástroje ===
V skupine The Beatles Paul McCartney hrá na bicie nástroje v skladbách „Back in the U.S.S.R.“, „Dear Prudence“, „Martha My Dear“, „Wild Honey Pie“ a „The Ballad of John and Yoko“..&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|p=309}}: &quot;Wild Honey Pie&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=309–310}}: &quot;Back in the USSR&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=310–311}}: &quot;Dear Prudence&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|p=322}}: &quot;Martha My Dear&quot;, {{harvbz|MacDonald|2005|pp=345–347}}: &quot;The Ballad of John and Yoko&quot;.&lt;/ref&gt; Zahral tiež všetky bicie party na svojich sólových albumoch ''McCartney'', ''McCartney II'' a ''McCartney III'', ako aj na albume skupiny Wings ''Band on the Run'' a väčšinu bicích na ďalšom sólovom albume ''Chaos and Creation in the Backyard''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Benitez|2010|p=19}}: ''McCartney'', {{harvbz|Benitez|2010|p=52}}: ''Band on the Run'', {{harvbz|Benitez|2010|p=99}}: ''McCartney II''; {{harvbz|Molenda|2005|pp=68–70}}: he played most of the instrumentation himself.&lt;/ref&gt; Bicie nahral aj v nahrávke „And the Sun Will Shine“ od [[Paul Jones|Paula Jonesa]] (1968),&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://beatleshelp.net/collabo/jones.html |title=Paul Jones – And The Sun Will Shine – The Dog Presides |publisher=beatleshelp.net |access-date=23 December 2014 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20141223115001/http://beatleshelp.net/collabo/jones.html |archive-date=23 December 2014 }}&lt;/ref&gt; kapele [[Steve Miller Band]] v roku 1969 nahral bicie nástroje v skladbách „Celebration Song“ a „My Dark Hour“,&lt;ref&gt;{{cite book|last=Lewisohn |first=Mark |title=The Beatles: All These Years: Volume I: Tune In |year=2013|publisher=Crown Archetype|location=New York|isbn=978-1-4000-8305-3|page=309}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book|last=Castleman|first=Harry|title=All Together Now – The First Complete Beatles Discography 1961–1975|year=1977|publisher=Ballantine Books|location=New York|isbn=978-0-345-25680-5|edition=Second|author2=Podrazik, Walter J.|page=[https://archive.org/details/alltogethernowfi0000cast/page/78 78]|chapter=1969 – &quot;But If Paul's Alive, How Did He Die?|chapter-url=https://archive.org/details/alltogethernowfi0000cast/page/78}}&lt;/ref&gt; a kapele [[Foo Fighters]] v roku 2017 na album ''[[Concrete and Gold]]''  Paul McCartney nahral bicie nástroje v piesni „Sunday Rain“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kim|first1=Michelle|title=Paul McCartney Plays Drums On Foo Fighters' New Album|url=https://pitchfork.com/news/paul-mccartney-plays-drums-on-foo-fighters-new-album/|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|publisher=Pitchfork Media|access-date=1 September 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20170803050920/https://pitchfork.com/news/paul-mccartney-plays-drums-on-foo-fighters-new-album/|archive-date=3 August 2017}}&lt;/ref&gt;

=== Efekty s páskovými slučkami ===
V začiatkoch kariéry Paul McCartney spoznal v Londýne [[John Dunbar|Johna Dunbara]], britského umelca, zberateľa a galeristu prepojeného na umelecké a hudobné scény [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúry]]  60. rokov. Priniesol mu [[Magnetická páska|magnetofónové pásky]], ktoré skompiloval na byte spolu so svojou vtedajšou priateľkou, [[Jane Asher]]ovou. Bola to zmes rôznych piesní, hudobných diel a komentáre v McCartneyho podaní, ktorú pre neho ako ukážku vo forme demonahrávky vyprodukoval [[Dick James]].{{sfn|Miles|1997|pp=217–218}} McCartney, ktorý bol silne ovplyvnený americkým avantgardným hudobníkom [[John Cage|Johnom Cageom]], tvoril slučky z pásky tak, že na [[Magnetofón|cievkový magnetofón]] firmy Brenell s modulovateľnou rýchlosťou a smerom prehrávania nahrával hlasy, gitary a bongá a tieto rôzne zvukové slučkyv rôznych variáciách potom spájal. Výsledné dielo nazýval „elektronickými symfóniami“.{{sfn|Miles|1997|pp=219–220}} Otáčal pásky, zrýchľoval ich a spomaľoval, aby z nich vzišli efekty, ktoré neskôr aj v kapele The Beatles použili v piesňach „Tomorrow Never Knows“ a „The Fool on the Hill“.&lt;ref&gt;{{harvbz|MacDonald|2005|pp=185–193}}: Tape loops used on &quot;Tomorrow Never Knows&quot;; {{harvbz|Everett|1999|pp=138–139}}: Tape loops used on &quot;The Fool on the Hill&quot;.&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==

=== Kreatívne nadanie ===
Počas štúdia na školách v 50. rokoch sa Paulovi McCartneyimu darilo aj v iných umeleckých smeroch. Bol učiteľmi uznávaný aj pre svoje výtvarné nadanie, no jeho nedisciplinovanosť v škole negatívne ovplyvňovala výsledky vo vzdelávaní a to obmedzilo aj jeho možnosť dostať sa na oficiálnu umeleckú školu.{{sfn|Carlin|2009|pp=44–45}} V 60. rokoch sa venoval vizuálnemu umeniu, zaujímal sa o experimentálnu filmografiu a pravidelne navštevoval filmové, divadelné predstavenia, ako aj koncerty vážnej hudby. Jeho prvý kontakt s londýnskou [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardnou]] scénou bol cez umelca [[John Dunbar|Johna Dunbara]], ktorý McCartneyho predstavil obchodníkovi s umením [[Robert Fraser|Robertovi Fraserovi]].{{sfn|Harry|2002|p=307}} Vo Fraserovom byte sa prvýkrát dozvedel o cene umenia. Stretol tam [[Andy Warhol|Andyho Warhola]], [[Claes Oldenburg|Claesa Oldenburga]], [[Peter Blake|Petra Blakea]] a [[Richard Hamilton (umelec)|Richarda Hamiltona]].{{sfn|Miles|1997|p=243}} McCartney neskôr kúpil diela [[René Magritte]]ho, ktorého maľba jablka bola inšpiráciou pre návrh loga hudobného vydavateľstva [[Apple Records]].{{sfn|Miles|1997|pp=256–267}} McCartney sa zapojil aj do obnovenia a propagácie [[Indica Gallery|galérie Indica]] v Mason's Yard v Londýne. Jej spoluzakladateľom bol [[Barry Miles]] a v tejto galérii sa John Lennon prvýkrát stretol s [[Yoko Ono]]. Miles bol aj pri zakladaní [[International Times|''International Times'']], [[underground]]ových novín, ktorým McCartney v začiatkoch pomáhal priamou finančnou podporou ako aj poskytovaním interview, ktoré mali za cieľ lákať príjmy od komerčných inzerentov. Miles neskôr napísal aj McCartneyho oficiálny životopis ''[[Many Years from Now]]'' (1997).&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2000a|pp=549–550}}: Indica Gallery renovation and Lennon meeting Ono; {{harvbz|Harry|2002|pp=549–550}}: Miles as McCartney's official biographer; {{harvbz|Miles|1997|pp=232, 237–238}}: Barry Miles and ''IT''.&lt;/ref&gt;

O maľovanie sa Paul McCartney začal zaujímať potom ako videl pri práci [[Willem de Kooning|Willema de Kooninga]] v jeho ateliéri na [[Long Island]]e.{{sfn|Spitz|2005|p=84}} Maľovať začal v roku 1983 a prvýkrát svoje práce vystavoval v roku 1999 v galérii v nemeckom meste [[Siegen (Nemecko)|Siegen]]. Výstava 70 obrazov predstavovala portréty Lennona, Andyho Warhola a [[David Bowie|Davida Bowieho]].{{sfn|Miles|1997|p=266}} Aj keď sa McCartney pôvodne zdráhal svoje obrazy verejne vystavovať, vybral si nakoniec túto galériu, pretože organizátor podujatia, Wolfgang Suttner, prejavil o McCartneyho výtvarné umenie seriózny záujem.{{sfn|Sounes|2010|p=453}} V septembri 2000 bola otvorená prvá výstava McCartneyho obrazov vo Veľkej Británii. Obrazy na 500 plátnach boli predstavené v galérii [[Arnolfini]] v anglickom [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/946175.stm|title=McCartney art makes UK debut|work=BBC News|date=29 September 2000|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20030314052114/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/946175.stm|archive-date=14 March 2003}}&lt;/ref&gt; V októbri 2000 debutovalo McCartneyho umenie v jeho rodnom meste Liverpool. McCartney povedal: „Bola mi ponúknutá výstava mojich obrazov vo Walker Art Gallery... kde sme s Johnom strávili veľa príjemných popoludní. Takže som z toho skutočne nadšený. Nikomu som nepovedal, že som 15 rokov maľoval a až teraz som s tým vyšiel na denné svetlo“.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/981721.stm |title=McCartney and Yoko art exhibitions, 20 October 2000 |work=BBC News |date=20 October 2000 |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120507141459/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/981721.stm |archive-date=7 May 2012 }}; {{cite web|url=http://www.liverpoolmuseums.org.uk/walker/exhibitions/mccartney/home.asp|archive-url=https://web.archive.org/web/20031223111720/http://www.liverpoolmuseums.org.uk/walker/exhibitions/mccartney/home.asp|archive-date=23 December 2003|title=Walker Gallery Exhibition: 24 May&amp;nbsp;– 4 August 2002|publisher=liverpoolmuseums.org.uk|access-date=3 May 2012}}&lt;/ref&gt; McCartney je hlavným patrónom Liverpoolskeho inštitútu múzických umení, školy ktorá teraz sídli v budove, ktorú predtým obýval Liverpoolsky chlapčenský inštitút.{{sfn|Harry|2002|pp=517–526}}

Keď bol McCartney malý, jeho matka mu čítala básne a povzbudzovala ho, aby čítal knihy. Otec viedol Paula a jeho brata Michaela k tomu, aby s ním lúštili [[Krížovka|krížovky]] vraj preto, aby sa u nich podľa jeho vyjadrenia zvýšila „sila slova“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=12}}: &quot;word power&quot; (primary source); {{harvbz|Spitz|2005|p=82}}: &quot;word power&quot; (secondary source).&lt;/ref&gt; V roku 2001 Paul McCartney vydal zbierku básní a piesňových textov s názvom ''Blackbird Singing'' a zorganizoval k nim verejné čítania, ktoré sa konali v Liverpoole a aj v New York City.&lt;ref name=&quot;FabeandFaber&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.theguardian.com/books/2001/mar/17/poetry.music |title=Roll over, Andrew Motion |date=14 October 2006 |work=The Guardian |access-date=13 July 2009 |first=Michael |last=Horovitz |location=London |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130930145236/http://www.theguardian.com/books/2001/mar/17/poetry.music |archive-date=30 September 2013 }}&lt;/ref&gt; V predslove knihy píše: „Keď som bol teenager... Mal som obrovskú túžbu mať v školskom časopise uverejnenú báseň. Napísal som preto vtedy niečo hlboké a zmysluplné, no oni mi to okamžite odmietli.&quot;{{sfn|McCartney|Mitchell|2001|p=13}} Jeho prvú knihu pre deti vydala spoločnosť Faber &amp; Faber v roku 2005. Knižka, ktorá mala názov ''High in the Clouds: An Urban Furry Tail'', vznikla v spolupráci so spisovateľom [[Philip Ardagh|Philipom Ardaghom]] a výtvarníkom [[Geoff Dunbar|Geoffom Dunbarom]]. Je o veveričke, ktorej lesný dom zbúrali [[Developer|developeri.]] Paul McCartney a Dunbar niekoľko rokov k nemu urobili materiál pre realizáciu animovaného filmu. Denník [[The Observer|''The Observer'']] ho v svojom článku označil za „antikapitalistickú detskú knihu“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.theguardian.com/books/2005/dec/18/booksforchildrenandteenagers.features|title=It took him years to write&amp;nbsp;...|last=Merritt|first=Stephanie|newspaper=[[The Observer]]|date=17 December 2005|access-date=3 May 2012|location=London|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130930144819/http://www.theguardian.com/books/2005/dec/18/booksforchildrenandteenagers.features|archive-date=30 September 2013}}&lt;/ref&gt; V roku 2018 napísal Paul McCartney spolu s ilustrátorkou [[Kathryn Durstová|Kathryn Durstovou]] knihu pre deti ''Hey Grandude!.'' V septembri 2019 ju vydalo vydavateľstvo Random House Books. Kniha je o dedkovi, jeho troch vnúčatách a o kúzelnom kompase, ktorý navádza na dobrodružstvá.&lt;ref&gt;{{cite web |title=Hey Grandude! |url=https://www.penguinrandomhouse.com/books/589164/hey-grandude-by-paul-mccartney-illustrated-by-kathryn-durst/ |website=Random House Books |publisher=Random House Books |access-date=27 September 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190927083000/https://www.penguinrandomhouse.com/books/589164/hey-grandude-by-paul-mccartney-illustrated-by-kathryn-durst/ |archive-date=27 September 2019 |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

V roku 1981 McCartney požiadal Geoffa Dunbara, aby režíroval krátky [[animovaný film]] s názvom ''Rupert and the Frog Song''. Paul McCartney k nemu napísal scenár, bol jeho producentom a nahral aj niektoré hlasy filmových postáv.{{sfn|Harry|2002|p=767}} Jeho pieseň „We All Stand Together“, ktorá sa nachádza na [[soundtrack]]u k filmu, sa dostala na 3. miesto britského rebríčka [[UK Singles Chart]]. V roku 1992 spolupracoval McCartney s Dunbarom na animovanom filme o diele francúzskeho výtvarníka [[Honoré Daumier]]a, ktorý im vyniesol cenu [[British Academy Film Awards|BAFTA]].&lt;ref name=&quot;Animatedfilm1992&quot;&gt;{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3520421.stm |title=McCartney releases frog follow-up |date=29 February 2004 |work=BBC News |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120507054824/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3520421.stm |archive-date=7 May 2012 }}&lt;/ref&gt; V roku 2004 obaja spolpracovali aj na krátkom animovanom filme ''Tropic Island Hum''.{{sfn|Harry|2002|p=862}} Singel k filmu, „Tropic Island Hum“/„We All Stand Together“, sa vrebríčkoch vo Veľkej Británii dostal na 21. miesto.{{sfn|Blaney|2007|p=266}}

Paul McCartney tiež v roku 1985 produkoval a moderoval dokument ''The Real Buddy Holly Story''. Sú v ňom rozhovory s [[Keith Richards|Keithom Richardsom]], s [[The Everly Brothers|Philom a Donom Everlyovcami]], s Hollyho rodinou a s ďalšími.&lt;ref&gt;{{cite web|year=2004 |title=The Real Buddy Holly Story |medium=DVD |publisher=White Star (copyright [[MPL Communications]] and BBC TV) |asin=B0002VGTBQ}}&lt;/ref&gt; V roku 1995 hosťoval Paul McCartney v epizóde [[Simpsonovci|Simpsonovcov]] nazvanej „Lisa vegetariánka“ a režíroval krátky dokumentárny film o skupine [[Grateful Dead]].{{sfn|Harry|2002|pp=386–387: the Grateful Dead documentary, 789: &quot;Lisa the Vegetarian&quot;, 862}}

=== Podnikanie ===
Od roku 1989, kedy noviny ''[[The Sunday Times]]'' začali [[Sunday Times Rich List|zverejňovať svoj zoznam najbohatších ľudí]] Spojeného kráľovstva, je v ňom Paul McCartney označovaný za najväčšieho boháča z hudobnej brandže. V roku  2015 bol jeho majetok odhadovaný na 730&amp;nbsp;milliónov Libier.&lt;ref name=&quot;BBC2015&quot;&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-32425664|title=Sir Paul McCartney tops 2015 musicians' rich list|publisher=BBC News Online|date=23 April 2015|access-date=25 April 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150424145742/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-32425664|archive-date=24 April 2015}}&lt;/ref&gt; Okrem účasti v spoločnostiach [[Apple Corps]] a [[MPL Communications]], ktoré reprezentujú jeho obchodné záujmy, je vlastníkom významného katalógu vydanej hudby a má prístup k autorským právam na viac ako 25 000 hudobných diel vrátane vydavateľských práv k muzikálom ''[[Guys and Dolls]]'', [[Chorus Line|''A Chorus Line'']], ''[[Annie]]'' a ''[[Pomáda]]''.&lt;ref name=&quot;news.bbc.co.uk&quot;&gt;For MPL's ownership of over 25,000 songs see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1745647.stm |title=Sir Paul is 'pop billionaire' |work=BBC News |access-date=13 July 2009 |date=6 January 2002 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20090707014944/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1745647.stm |archive-date=7 July 2009 }}; {{harvbz|Harry|2002|pp=630–632}}: MPL's ownership of ''Guys and Dolls'', ''A Chorus Line'', and ''Grease''; {{harvbz|Sounes|2010|p=348}}: MPL's ownership of ''Annie''.&lt;/ref&gt; V roku 2003 zarobil Paul McCartney 40 miliónov Libier, čo bol v tomto roku v mediálnej brandži v Spojenom kráľovstve najvyšší príjem.&lt;ref name=&quot;McCartney tops media rich list&quot;&gt;{{cite news |title=McCartney tops media rich list |work=BBC News |date=30 October 2003 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3227171.stm |access-date=3 January 2010 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081201074619/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3227171.stm |archive-date=1 December 2008 }}&lt;/ref&gt; V roku 2005 sa jeho ročný príjem ešte vyšplhal na 48.5&amp;nbsp;milliónov.&lt;ref name=&quot;48 million in 2005&quot;&gt;{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/05/18/nmacca18.xml |archive-url=https://web.archive.org/web/20080224205952/http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=%2Fnews%2F2006%2F05%2F18%2Fnmacca18.xml |archive-date=24 February 2008 |title=48&amp;nbsp;million in 2005 |work=The Telegraph |date=18 May 2006 |access-date=22 May 2010 |location=London |url-status=dead }}&lt;/ref&gt; V roku 2012 McCartneyove [[On the Run (Paul McCartney)|On the Run Tour]] zarobilo 37&amp;nbsp;milliónov Libier.&lt;ref name=&quot;RL2013&quot;&gt;{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/entertainment-us-britain-music-rich-idUSBRE93A0NC20130411|last=Casciato|first=Paul|title=McCartney tops UK music rich list, Adele richest youngster|publisher=Reuters|date=11 April 2013|access-date=4 June 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130604024905/http://www.reuters.com/article/2013/04/11/entertainment-us-britain-music-rich-idUSBRE93A0NC20130411|archive-date=4 June 2013}}&lt;/ref&gt;

Svoju prvú nahrávaciu zmluvu ešte ako člen skupiny Beatles McCartney podpísal v júni 1962  s [[Parlophone|Parlophone Records]], dcérskou firmou [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|spoločnosti EMI]]. V USA boli nahrávky Beatles distribuované dcérskou spoločnosťou EMI [[Capitol Records]]. Na ďalších deväť rokov The Beatles znova podpísali zmluvu s EMI v roku 1967. Potom, čo si v roku 1968 založili vlastnú nahrávaciu spoločnosť [[Apple Records]], boli nahrávky Beatles vydané v reedícii prostredníctvom značky Apple, a to napriek tomu, že ich vlastníkom bolo EMI.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Po rozpade skupiny The Beatles bola McCartneyho hudba vydávaná spoločnosťou Apple Records. Bolo to na základe zmluvy o nahrávaní Beatles z roku 1967 s vydavateľstvom EMI, ktorá platila do roku 1976. Po formálnom zrušení partnerstva Beatles v roku 1975, Paul McCartney znova podpísal zmluvu s EMI pre svet a so spoločnosťou Capitol v rámci hudobného trhu v USA, Kanade a Japonska. Ako súčasť tejto dohody získal od spoločnosti EMI vlastníctvo svojho sólového hudobného katalógu. V roku 1979 McCartney podpísal zmluvu s Columbia Records v USA a Kanade. Údajne pri tejto zmluve dostal v svojom odvetví doteraz najlukratívnejšiu nahrávaciu ponuku, pričom svetová distribúcia zostala naďalej v spoločnosti EMI.{{sfn|McGee|2003|pp=125–126}} V rámci svojej dohody spoločnosť CBS ponúkla McCartneymu vlastníctvo spoločnosti Frank Music, vydavateľa katalógu amerického skladateľa [[Frank Loesser|Franka Loessera]]. Predaje albumu Paula McCartneya boli pod úrovňou očakávania CBS a spoločnosť údajne prišla minimálne o 9&amp;nbsp;milliónov dolárov.&lt;ref&gt;Dannen, Frederic, ''Hit Men: Power Brokers and Fast Money Inside the Music Business'', Vintage Books, London, 1991, ({{ISBN|0099813106}}), pp. 126–127&lt;/ref&gt; Paul McCartney sa v USA v roku 1985 vrátil ku Capitolu a v EMI zostal do roku 2006.&lt;ref name=&quot;Blaney 2007 287–297&quot;&gt;{{harvbz|Blaney|2007|pp=287–297}}: McCartney's discography, with release label detail; {{harvbz|Roberts|2005|pp=311–312}}: McCartney discography with release label detail.&lt;/ref&gt; V roku 2007 McCartney podpísal zmluvu so spoločnosťou [[Hear Music]] a stal sa tak prvým umelcom, ktorý publikoval u tohto vydavateľa. Zostal tam od roku 2012, kedy vydal album ''[[Kisses on the Bottom]]''.&lt;ref name=&quot;rollingstone.com&quot;&gt;For McCartney's current record label see: {{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/kisses-on-the-bottom-20120207|title=Paul McCartney: Kisses on the Bottom|last=Hermis|first=Will|date=7 February 2012|work=Rolling Stone: Reviews|access-date=25 June 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120618034838/http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/kisses-on-the-bottom-20120207|archive-date=18 June 2012}}; For his joining Hear as their first artist see: {{cite news |title=McCartney joins Starbucks label |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6476843.stm |date=22 March 2007 |access-date=25 June 2012 |work=BBC News |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120629032242/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6476843.stm |archive-date=29 June 2012 }}&lt;/ref&gt;

V roku 1963 založil [[Dick James]] spoločnosť [[Northern Songs]] a cez ňu publikoval skladby dvojice [[Lennon-McCartney|Lennon–McCartney.]].{{sfn|Spitz|2005|p=365}} McCartney bol pôvodne vlastníkom 20% podielu Northern Songs, z čoho mu po verejnej ponuke akcií v roku 1965 zostalo 15%. V roku 1969 James predal majoritný podiel v Northern Songs spoločnosti [[Associated Television|Associated Television (ATV)]], ktorú vlastnil britský majiteľ médií a impresario [[Lew Grade]]. Potom, aj keď zostali na základe zmluvy so spoločnosťou ATV do roku 1973, Paul McCartney a John Lennon svoje zvyšné akcie predali. V roku 1972 McCartney znova podpísal zmluvu s ATV na sedem rokov v rámci spoločnej vydavateľskej zmluvy medzi ATV a McCartney Music. Od roku 1979 sa piesne Paula McCartneyho vydávali cez MPL Communications.

McCartney a [[Yoko Ono]] sa v roku 1981 pokúsili kúpiť katalóg Northern Songs, ale Grade ich ponuku odmietol. Čoskoro potom materskú spoločnosť ATV Music, Associated Communications Corp., prevzal austrálsky podnikateľ narodený v Južnej Afrike, [[Robert Holmes à Court]], ktorý neskôr v roku 1985 predal ATV Music [[Michael Jackson|Michaelovi Jacksonovi]]. McCartney v priebehu rokov kritizoval Jacksonov nákup a manipuláciu s nahrávkami spoločnosti Northern Songs. V roku 1995 Jackson zlúčil svoj katalóg za údajných 95 miliónov dolárov so spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|Sony]] a založil spoločnosť Sony/ATV Music Publishing, v ktorej si ponechal polovičné vlastnícke práva.&lt;ref name=&quot;JacksonBailout&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&amp;en=45bff2f7a4da68fe&amp;ei=5088&amp;partner=rssnyt&amp;emc=rss |title=Michael Jackson Bailout Said to Be Close |first1=Jeff |last1=Leeds |first2=Andrew Ross |last2=Sorkin |work=The New York Times |date=13 April 2006 |access-date=26 June 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20110918161053/http://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&amp;en=45bff2f7a4da68fe&amp;ei=5088&amp;partner=rssnyt&amp;emc=rss |archive-date=18 September 2011 }}&lt;/ref&gt; Spoločnosť Northern Songs bola v roku 1995 formálne rozpustená a jej katalóg bol vložený do katalógu Sony/ATV.&lt;ref name=&quot;Harry 2002 456–459&quot;&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=456–459}}: McCartney was unhappy about Jackson's purchase and handling of Northern Songs; {{harvbz|Southall|Perry|2006|p=203}}: Northern Songs dissolved and absorbed into Sony/ATV.&lt;/ref&gt; McCartney dostáva autorské honoráre, ktorých je spolu asi 33 percent z celkového komerčného výnosu v USA a ktoré sa inde pohybujú od 50 do 55 percent.{{sfn|Southall|Perry|2006|p=195}} Dve z prvých piesní Beatles - „[[Love Me Do]]“ a „[[P.S. I Love You (The Beatles)|P.S. I Love You]]“ - boli pred podpisom s Jamesom zverejnené dcérskou spoločnosťou EMI, Ardmore &amp; Beechwood. McCartney získal na ne svoje vydavateľské práva od spoločnosti Ardmore v roku 1978 a sú to jediné dve piesne skupiny Beatles, ktoré vlastní spoločnosť MPL Communications.&lt;ref name=&quot;Harry 2002 536&quot;&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=536}}: The only Beatles songs owned by MPL Communications; {{harvbz|Southall|Perry|2006|pp=192–193}}: McCartney acquired the publishing rights for &quot;Love Me Do&quot; and &quot;P.S. I Love You&quot;.&lt;/ref&gt;

=== Drogy ===
Paul McCartney prišiel prvýkrát do styku s drogami v dobách, keď s kapelou The Beatles hrávali po kluboch v [[Hamburg]]u. Často vtedy užívali [[Fermetrazín|Preludin]] ktorý ich mal počas dlhého hrania udržiavať pri silách.{{sfn|Miles|1997|pp=66–67}} Marihuanu im dal v roku 1964 prvýkrát skúsiť [[Bob Dylan]]. Bolo to v hotelovej izbe v New Yorku. McCartney spomína, že sa vtedy dostal „tak veľmi vysoko“, že „sa nekontrolovateľne chichotal“.{{sfn|Miles|1997|pp=186–189}}  Jeho užívanie drôg sa potom stalo návykovým. Podľa Milesa Paul McCartney v piesni „Got to Get You into My Life“ v slovách „iný druh mysle“ priamo odkazuje na konope.&lt;ref&gt;{{harvbz|Brown|Gaines|2002|p=182}}: Habitual marijuana use by McCartney and the Beatles; {{harvbz|Miles|1997|p=190}}: Marijuana references in Beatles songs.&lt;/ref&gt; Počas natáčania filmu ''Help!'' McCartney cestou do štúdia v aute fajčieval džointy a počas nakrúcania potom často zabúdal svoje repliky.{{sfn|Miles|1997|pp=67–68}} Režisér [[Richard Lester]] spomínal dve atraktívne ženy, ktoré Paula nahovárali na [[heroín]], ale on ho od nich odmietol.{{sfn|Miles|1997|pp=67–68}} Robert Fraser McCartneyimu ponúkol [[kokaín]], ktorý potom užíval počas nahrávania albumu ''Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band'' a asi rok potom, no prestal s ním, lebo po jeho užití prepadal do silných [[Melanchólia|melancholických stavov]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=247}}: Cocaine use during ''Sgt. Pepper'' recording sessions; {{harvbz|Miles|1997|pp=384–385}}: McCartney used the drug for about a year then stopped.&lt;/ref&gt;

Užívanie [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]] Paul McCartney spočiatku odmietal. Skúsil ho raz koncom roka 1966, neskôri si jeden „acid trip“ spolu s Johnom Lennonom dopriali v štúdiu v marci 1967, potom ako skončili nahrávanie albumu ''Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band''.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|pp=379–380}}: First LSD &quot;trip&quot;, {{harvbz|Miles|1997|p=382}}: Second LSD &quot;trip&quot;.&lt;/ref&gt; Neskôr bol Paul McCartney prvým Beatle, ktorý začal o užívaní drôg diskutovať verejne. Vyhlásil vtedy: „Otvorilo mi to oči... [a] urobilo zo mňa lepšieho, čestnejšieho a tolerantnejšieho člena tejto spoločnosti.“{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=228}} Svoj postoj ku canabisu zverejnil v roku 1967, keď spolu s ostatnými členmi The Beatles a s Epsteinom pridal svoje meno do júlovej reklamy v denníku ''The Times'', ktorá požadovala jeho legalizáciu, prepustenie tých, ktorí boli za jeho držanie väznení a podporil aj výskum marihuany na jej lekárske použitie.{{sfn|Miles|1997|pp=386–387}}

V roku 1972 uložil švédsky súd McCartneymu pokutu tisíc libier za držanie marihuany. Škótska polícia krátko na to našla na jeho farme rastliny marihuany, čo viedlo v roku 1973 k jeho odsúdeniu za nezákonné pestovanie a k pokute sto libier. V dôsledku jeho obhajovania užívania drôg mu do decembra 1973 americká vláda opakovane zamietala poskytnutie víz.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=300–307}}: Drugs.&lt;/ref&gt; Jeho manželka Linda bola v roku 1975 v Los Angeles zatknutá za držanie marihuany. Vzala vtedy celú vinu na seba a súd obvinenia čoskoro zamietol. V januári 1980, keď skupina Wings odletela do Tokia na cestu po Japonsku, colní úradníci našli v ich batožine približne 5,5 kila kanabisu. Zatkli McCartneyho a uviedli ho do miestneho väzenia, až kým sa japonská vláda nerozhodla, čo ním má robiť. Po desiatich dňoch ho prepustili a deportovali ho z krajiny bez obvinenia.{{sfn|Harry|2002|pp=459–461}} V roku 1984, keď bol McCartney na dovolenke na [[Barbados]]e, úrady ho zatkli za držanie marihuany a uložili mu pokutu dvesto dolárov.{{sfn|Harry|2002|pp=300–307}} Po návrate do Anglicka uviedol, že kanabis je menej škodlivý ako legálne návykové látky: alkohol a tabak a že on nimi nikomu neublížil.{{sfn|Harry|2002|p=306}} V roku 1997 Paul McCartney opäť vystúpil na podporu dekriminalizácie marihuany a argumentoval k tomu slovami: „Ľudia aj tak fajčia a robiť z nich pre toto zločincov je nesprávne.“{{sfn|Harry|2002|p=307}} V roku 2015 s tým, že uviedol, že chce byť dobrým príkladom pre svoje vnúčatá s kanabisom skončil.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/people/paul-mccartney-quit-cannabis-because-he-didnt-want-to-set-a-bad-example-to-his-grandchildren-10286647.html|title=Paul McCartney reveals what made him finally stop smoking cannabis|date=30 May 2015|website=Independent.co.uk|access-date=10 June 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160624105150/http://www.independent.co.uk/news/people/paul-mccartney-quit-cannabis-because-he-didnt-want-to-set-a-bad-example-to-his-grandchildren-10286647.html|archive-date=24 June 2016}}&lt;/ref&gt;

=== Vegetariánstvo a aktivizmus ===
[[Súbor:Paul McCartney and Putin 3.jpg|thumb|alt=Vladimir Putin, Paul McCartney, and Heather Mills surrounded by reporters and photographers.|[[Vladimir Putin]], McCartney a jeho manželka [[Heather Mills]]ová v Moskve, (Rusko, 2003)]]
Od roku 1975 je Paul McCartney [[Vegetariánstvo|vegetariánom]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/programmes/b01q7gvn|title=Food in the life of Sir Paul McCartney|author=Food Programme|date=27 January 2013|website=BBC Radio 4|access-date=27 June 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170107085239/http://www.bbc.co.uk/programmes/b01q7gvn|archive-date=7 January 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://open.live.bbc.co.uk/mediaselector/5/redir/version/2.0/mediaset/audio-nondrm-download/proto/http/vpid/p02q3154.mp3|title=FoodProgramme-20130127-FoodInTheLifeOfSirPaulMccartney.mp3|website=bbc.co.uk|access-date=4 July 2018}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;  Po väčšinu 29-ročného manželstva boli vegetariánmi aj spolu s jeho manželkou Lindou. Mäso sa rozhodli prestať konzumovať potom, ako Paul uvidel na poli jahňatá, ako jedia jahňacie mäso. Krátko nato sa z páru stali aktivisti za [[práva zvierat]].{{sfn|Harry|2002|pp=880–882}} V prvom rozhovore po Lindinej smrti sľúbil, že bude v boji za práva zvierat pokračovať a v roku 1999 investoval tri milióny Libier, aby zaistil, že britská značka potravín špecializujúca sa na vegetariánske a vegánske jedlá, Linda McCartney Foods, zostane bez [[Genetické inžinierstvo|geneticky modifikovaných prísad]].&lt;ref&gt;For McCartney's pledge to continue Linda's animal rights work see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/145974.stm |title=McCartney vows to keep animal rights torch alight |work=BBC News |date=5 August 1998 |access-date=29 January 2007 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20080106052029/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/145974.stm |archive-date=6 January 2008 }}; For McCartney ensuring that Linda McCartney Foods remained GMO free, see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/365947.stm |title=GM-free ingredients |work=BBC News |date=10 June 1999 |access-date=3 January 2010 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20090930091201/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/365947.stm |archive-date=30 September 2009 }}&lt;/ref&gt; V roku 1995 Paul McCartney nahovoril komentár k dokumentárnemu filmu o globálnych dôsledkoch konzumácie mäsa, ''Devour the Earth'', ktorý napísal [[Tony Wardle]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.worldpreservationfoundation.org/ecotrailers.php?id=11#.UEi_DSI4cy1|title=Devour the Earth|publisher=World Preservation Foundation|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130107023436/http://www.worldpreservationfoundation.org/ecotrailers.php?id=11#.UEi_DSI4cy1|archive-date=7 January 2013}}&lt;/ref&gt; McCartney je aj podporovateľom organizácie [[People for the Ethical Treatment of Animals|Ľudia pre etické zaobchádzanie so zvieratami]] (People for the Ethical Treatment of Animals: PETA). Vystupoval v ich skupinových kampaniach a v roku 2009 pre nich McCartney nahovoril video s názvom „Glass Walls“, ktoré sa veľmi kriticky ohradilo voči [[Bitúnok|bitúnkom]], [[Mäsový priemysel|mäsovému priemyslu]] a ich vplyvu na [[Welfare zvierat|kvalitu života zvierat]].&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/6750881/Paul-McCartney-narrates-Peta-video-on-slaughterhouses.html |title=Video: Paul McCartney narrates Peta video on slaughterhouses |work=The Telegraph |date=7 December 2009 |access-date=26 May 2013 |location=London |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20130922040243/http://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/6750881/Paul-McCartney-narrates-Peta-video-on-slaughterhouses.html |archive-date=22 September 2013 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.paulmccartney.com/news-blogs/charity-blog/27293-paul-supports-new-pro-vegetarian-peta-uk-campaign-celebrate-life |title=Paul Supports New Pro-Vegetarian PETA UK Campaign: 'Celebrate Life' |publisher=PaulMcCartney.com |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20130116072210/http://www.paulmccartney.com/news-blogs/charity-blog/27293-paul-supports-new-pro-vegetarian-peta-uk-campaign-celebrate-life |archive-date=16 January 2013 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ecorazzi.com/2009/12/07/paul-mccartney-narrates-new-powerful-factory-farming-video/|title=Paul McCartney Narrates &quot;If Slaughterhouses Had Glass Walls..&quot;|last=Michael|first=Destries|date=7 December 2009|work=Ecorazzi|access-date=8 December 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20121122145840/http://www.ecorazzi.com/2009/12/07/paul-mccartney-narrates-new-powerful-factory-farming-video/|archive-date=22 November 2012}}&lt;/ref&gt; McCartney tiež podporuje kampane vedené ďalšími ochranárskymi organizáciami, ako sú [[Humane Society of United States]], [[Humane Society International]], [[World Animal Protection]] a [[David Shepherd Wildlife Foundation]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.tigertime.info/|title=Tiger Time|publisher=David Shepherd Wildlife Foundation|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20121213111259/http://www.tigertime.info/|archive-date=13 December 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.humanesociety.org/news/press_releases/2012/07/sir_paul_mccartney_supports_be_cruelty_free_campaign_070912.html|title=Sir Paul McCartney Supports HSI and The HSUS' Be Cruelty-Free Campaign|publisher=Humane Society of the United States|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20121101195022/http://www.humanesociety.org/news/press_releases/2012/07/sir_paul_mccartney_supports_be_cruelty_free_campaign_070912.html|archive-date=1 November 2012}}&lt;/ref&gt;

Po uzavretí manželstva s Heather Millsovou sa k nej Paul McCartney pridal v kampani proti [[Mína (výbušná nálož)|nášľapným mínam]] a stal sa patrónom spoločnosti Adopt-A-Minefield.&lt;ref&gt;For McCartney becoming a patron of Adopt-A-Minefield see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1287128.stm |title=McCartney calls for landmine ban |work=BBC News |date=20 April 2001 |access-date=3 January 2010 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20090930091209/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1287128.stm |archive-date=30 September 2009 }}&lt;/ref&gt; Na stretnutí s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]], v roku 2003 v moskovskom [[Moskovský kremeľ|Kremli]], ktoré sa konalo pred koncertom na [[Červené námestie|Červenom námestí]], Paul McCartney a Heather Millsová vyzvali [[Rusko]], aby sa ku kampani proti nášľapným mínam pripojilo.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://en.kremlin.ru/events/president/news/28696|title=President Vladimir Putin received a legendary singer and former Beatle, Paul McCartney, and his wife, Heather Mills|date=24 May 2003|publisher=en.kremlin.ru|access-date=21 September 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180915100927/http://en.kremlin.ru/events/president/news/28696|archive-date=15 September 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V roku 2006 McCartneyovci odcestovali na [[Ostrov princa Eduarda|Ostrov Princa Eduarda]], aby na medzinárodnej úrovni poukázali na problém [[Lov tuleňov|lovu tuleňov]]. Dvojica sa stretla v programe ''[[Larry King|Larry King Live]]'' s [[Danny Williams|Dannym Williamsom]], vtedajším premiérom [[Newfoundland]]u a v diskusii uviedla, že rybári by mali prestať [[Tuleň obyčajný|tulene]] loviť a namiesto toho začať podnikať kroky na ich ochranu.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0603/03/lkl.01.html |title=Interview transcript, McCartney and Heather, Larry King Live, Seal cull |publisher=CNN |date=3 March 2006 |access-date=22 May 2010 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20100511102657/http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0603/03/lkl.01.html |archive-date=11 May 2010 }}&lt;/ref&gt; McCartney podporuje aj kampaň na zvyšovanie informovanosti o globálnej chudobe a na dosiahnutie zmeny politiky vlád nazvanú [[Make Poverty History]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.looktothestars.org/charity/make-poverty-history|title=Make Poverty History: Celebrity Supporters &amp; Events|publisher=Look to the Stars|access-date=19 January 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130105041015/http://www.looktothestars.org/charity/make-poverty-history|archive-date=5 January 2013}}&lt;/ref&gt;

McCartney sa aktívne zúčastnil niekoľkých charitatívnych nahrávok a akcií, vrátane [[Concerts for the People of Kampuchea|koncertov pre ľudí z Kambodže]], [[Ferry Aid]], [[Band Aid]], [[Live Aid]], [[Live 8]] a výroby charitatívnej nahrávky piesne „[[Ferry Cross the Mersey]]“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=270}}: Concerts for the People of Kampuchea, 327–328: &quot;Ferry Cross the Mersey&quot;, 514–515: Live Aid; {{harvbz|Roberts|2005|pp=49}}: Band Aid &amp; Band Aid 20, 187: Ferry Aid.&lt;/ref&gt; V roku 2004 daroval pieseň do albumu na podporu „US Campaign for Burma“ na podporu barmskej nositeľky Nobelovej ceny [[Aun Schan Su Ťij]]. V roku 2008 daroval pieseň na CD Aid Still Required, ktoré bolo organizované ako snaha získať finančné prostriedky na pomoc pri zotavovaní v juhovýchodnej Ázii po devastácii spôsobenej v [[Cunami|cunami v roku 2004]].&lt;ref&gt;For the &quot;US Campaign for Burma&quot; see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4110628.stm |title=US campaign for Burma protest |work=BBC News |date=20 June 2005 |access-date=5 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120508144914/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4110628.stm |archive-date=8 May 2012 }}; For the ''Aid Still Required'' CD see: {{cite web|url=http://aidstillrequired.org/music|title=Aid Still Required|publisher=Aid Still Required|access-date=3 May 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120529054402/http://aidstillrequired.org/music|archive-date=29 May 2012}}&lt;/ref&gt;

V roku 2009 McCartney napísal [[Dalajláma XIV.|Tenzinovi Gyatsovi]], 14. [[Dalajláma|dalajlámovi]] otázku, „prečo nie je vegetarián“(?). Ako McCartney vysvetlil: „Daljláma mi vtedy odpísal. Povedal:„ Lekári mi hovoria, že musím jesť mäso. ‘A ja som mu opäť odpísal slovami: Viete, nemyslím si, že je to správne... Myslím, že teraz keď sa hovorí..., že svoje bielkoviny môžme získať niekde inde... Jednoducho sa mi to nezdá- dalajláma na jednej strane hlása: „Hej, chlapci, neubližujte vnímajúcim bytostiam... Ach no a ja, mimochodom, mám na večeru svoj stejk.“&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2010/jul/18/paul-mccartney-vegetarianism|title=Interview: Paul McCartney|last=Ellen|first=Barbara|date=17 July 2010|work=The Guardian|access-date=11 May 2012|location=London|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130915150250/http://www.theguardian.com/music/2010/jul/18/paul-mccartney-vegetarianism|archive-date=15 September 2013}}&lt;/ref&gt; V roku 2012 sa McCartney zapojil do kampane proti ťažbe nekonvenčného plynu a ropy (frakovaniu), Artists Against Fracking.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://green.blogs.nytimes.com/2012/08/29/yoko-ono-and-sean-lennon-organize-artists-against-fracking/?_r=1 | title=Yoko Ono and Sean Lennon Organize Artists Against Fracking | work=The New York Times | date=29 August 2012 | access-date=17 May 2016 | first=Mireya | last=Navarro | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402191400/http://green.blogs.nytimes.com/2012/08/29/yoko-ono-and-sean-lennon-organize-artists-against-fracking/?_r=1 | archive-date=2 April 2015 | url-status=live }}&lt;/ref&gt; [[Save the Arctic]] je kampaň na záchranu [[Arktída|Arktídy]] a medzinárodný protest a obnovené zameranie sa proti rozvoj ťažby ropy v Arktíde. Je v nej zapojených viac ako päť miliónov ľudí. Patria sem Paul McCartney, arcibiskup [[Desmond Tutu]] a jedenásť nositeľov [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.transcend.org/tms/2014/06/greenpeace-blocks-two-major-oil-rigs-to-save-the-arctic/|title=Greenpeace Blocks Two Major Oil Rigs to 'Save the Arctic'|work=TRANSCEND Media Service|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160122020745/https://www.transcend.org/tms/2014/06/greenpeace-blocks-two-major-oil-rigs-to-save-the-arctic/|archive-date=22 January 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://ecowatch.com/2013/10/18/hundreds-protests-36-countries-demand-release-arctic-30/|title=Hundreds of Protests in 36 Countries Demand Release of Arctic 30|work=EcoWatch|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141104210959/http://ecowatch.com/2013/10/18/hundreds-protests-36-countries-demand-release-arctic-30/|archive-date=4 November 2014|date=18 October 2013}}&lt;/ref&gt; V roku 2015, po rozhodnutí britského premiéra [[David Cameron|Davida Camerona]] dať poslancom parlamentu voľnosť pri hlasovaní o zmene zákona proti anglickému tradičnému lovu líšok, Paul McCartney vyhlásil: „Britský ľud stojí za touto vládou [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|konzervatívcov]] v mnohých veciach, ale drvivá väčšina z nás bude bude proti nim, ak sa tento lov opäť obnoví. Je to kruté a zbytočné a stráca to podporu bežných ľudí a milovníkov zvierat, ako som ja.“&lt;ref&gt;{{cite news | url=https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/a-bunch-of-lying-bastards--brian-may-and-paul-mccartney-hit-out-at-david-camerons-cruel-and-unnecessary--bid-to-bring-back-fox-hunting-10380869.html | title='A bunch of lying b*****ds' – Brian May and Paul McCartney hit out at David Cameron's 'cruel and unnecessary' bid to bring back fox hunting | work=The Independent | location=London | first=Matt | last=Dathan | date=10 July 2015 | access-date=12 July 2015 | url-status=live | archive-url=https://web.archive.org/web/20150712202052/http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/a-bunch-of-lying-bastards--brian-may-and-paul-mccartney-hit-out-at-david-camerons-cruel-and-unnecessary--bid-to-bring-back-fox-hunting-10380869.html | archive-date=12 July 2015 }}&lt;/ref&gt; Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie koronavírusu 2019 - 21]] McCartney vyzval na zákaz tzv. „čínskych mokrých trhov“ (ktoré predávajú živé zvieratá vrátane tých voľne žijúcich). Vyjadril znepokojenie nad zdravotnými vplyvmi tejto praktiky, ako aj nad takýmto týraním zvierat.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Beaumont-Thomas|first=Ben|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/14/paul-mccartney-calls-for-medieval-chinese-markets-to-be-banned-over-coronavirus?CMP=Share_iOSApp_Other|title=Paul McCartney calls for 'medieval' Chinese markets to be banned over coronavirus|date=15 April 2020|work=The Guardian|access-date=15 April 2020}}&lt;/ref&gt;

=== Meditácie ===
V auguste 1967 sa v londýnskom hoteli [[Hilton Hotels|Hilton]] Paul McCartney stretol s [[Mahariši Mahéš Jógí]]m. Neskôr odišiel do [[Bangor (Wales)|Bangoru v severnom Walese]], aby sa zúčastnil víkendovej iniciačnej konferencie, kde sa spolu s ostatnými členmi kapely The Beatles naučil základy [[Transcendentálna meditácia|transcendentálnej meditácie]].{{sfn|Lewisohn|1992|p=261}} Povedal: „Celý zážitok z meditácie bol veľmi dobrý a stále používam [[Mantra|mantru]]... príde mi to upokojujúce.“{{sfn|Miles|1997|p=396}} V roku 2009 Paul McCartney a Ringo Starr usporiadali v [[Radio City Music Hall]] benefičný koncert, na ktorom vyzbierali tri milióny dolárov pre [[Nadácia Davida Lyncha|Nadáciu Davida Lyncha]]. Nadácia zo zbierky financovala výučbu transcendentálnej meditácie pre rizikovú mládež.&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.nytimes.com/2009/04/06/arts/music/06mcca.html |title=Just Say 'Om': The Fab Two Give a Little Help to a Cause |work=The New York Times |access-date=17 July 2009 |first=Jon |last=Pareles |date=6 April 2009 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20090416000352/http://www.nytimes.com/2009/04/06/arts/music/06mcca.html |archive-date=16 April 2009 }}&lt;/ref&gt;

=== Fotbal ===
Paul McCartney verejne priznáva podporu [[Everton FC|Evertonu]] no je aj priaznivcom [[Liverpool FC|Liverpoolu]].&lt;ref&gt;For McCartney's support of Everton, see: {{cite web|url=http://www.evertonfc.com/news/archive/macca-s-a-blue.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20090310040634/http://www.evertonfc.com/news/archive/macca-s-a-blue.html|archive-date=10 March 2009 |title=Macca's a blue |work=Everton Football Club |access-date=8 March 2010}}; For McCartney's support of Liverpool, see: {{cite web|url=http://stage.hn.haymarketnetwork.com/editorial/features/didthebeatleshidetheirfootballingloveaway.aspx|title=Did The Beatles Hide Their Footballing Love Away? |publisher=Haymarket Media Group|access-date=6 May 2012|date=15 July 2008|archive-url=https://web.archive.org/web/20120308204005/http://stage.hn.haymarketnetwork.com/editorial/features/did-the-beatles-hide-their-footballing-love-away.aspx|archive-date=8 March 2012|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 ukončil tieto špekulácie o svojej vernosti, keď povedal: „Dohoda je takáto: môj otec sa narodil v Evertone, moja rodina je oficiálne Evertonská, takže ak príde na zápas v derby alebo finále FA Cupu medzi týmito dvoma, musel by som podporovať Everton. No po koncerte vo [[Wembley Stadium|Wembley]] som sa trochu spriatelil s [[Kenny Dalglish|Kennym Dalglishom]] a tak som si povedal: „Vieš čo? Podporím ich oboch. Aj tak je to všetko Liverpool.&quot;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Prentice |first=David |url=http://www.evertonbanter.co.uk/2008/07/sir-paul-mccartneys-everton-se.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20080821130909/http://www.evertonbanter.co.uk/2008/07/sir-paul-mccartneys-everton-se.html |archive-date=21 August 2008 |work=Everton Banter |title=Sir Paul McCartney's Everton 'secret' was no surprise |date= 5 July 2008 | access-date=10 May 2012}}&lt;/ref&gt;

=== Vzťahy ===
==== ''Priateľky'' ====

===== Dot Rhoneová =====
Prvou vážnou priateľkou Paula McCartneyho bola ešte v Liverpoole Dorothy „Dot“ Rhoneová. Stretol sa s ňou v roku 1959 v klube Casbah.{{sfn|Spitz|2005|p=163}} Podľa Spitza Rhoneová mala pocit, že McCartney má nutkanie mať ju pod kontrolou. Často pre ňu vyberal oblečenie aj makeup a nahováral ju, aby si nechala narásť blond vlasy a napodobnila štýl účesu, aký v tom čase mala [[Brigitte Bardotová]].{{sfn|Miles|1997|p=69}} Raz to aj skúsila, no výsledok skončil sklamaním.&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|p=69}}: Encouraging Rhone to grow her hair long like Bardot; {{harvbz|Spitz|2005|p=171}}: Rhone had her hair re-styled to disappointing effect.&lt;/ref&gt; Pri prvej McCartneyho ceste do Hamburgu s kapelou The Beatles, pravidelne si s Rhonou písal. Rhona v roku 1962 sprevádzala Cynthiu Lennonovú potom, ako kapela bola druhýkrát v Hamburgu, keď tam opäť hrali.{{sfn|Spitz|2005|pp=239–240}} Pár mal dva a pol ročný vzťah a až do Rhoninho potratu mali zámer, že spolu uzavrú manželstvo. Podľa Spitza po potrate Paul McCartney, keď mal pocit, že je už „bez záväzkov“, zásnuby zrušil.{{sfn|Spitz|2005|p=348}}

===== Jane Asherová =====
Paul McCartney sa prvýkrát stretol s britskou herečkou [[Jane Asherová|Jane Asherovou]] dňa 18. apríla 1963. Bolo to po žiadosti fotografa o spolčnú pózu na koncerte The Beatles, ktorý sa konal v londýnskom [[Royal Albert Hall]].{{sfn|Miles|1997|pp=101–102}} Ich vzťah začal hneď po tejto udalosti a už od novembra toho istého roku spolu žili v dome Asherovcov na ulici Wimpole 57 v Londýne.{{sfn|Spitz|2005|p=439}} Bývali tam viac ako dva roky, až kým sa pár v marci 1966 nepresťahoval do McCartneyho domu, ktorý sa nachádzal v lodýnskej štvrti [[St John's Wood|St. John's Wood]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Miles|1997|pp=104–107}}: Living at the Asher home, 254: McCartney's move to his home in St. John's Wood.&lt;/ref&gt; Počas vzťahu s Asherovou, venoval McCartney svojej priteľke viacero svojich piesní, vrátane „[[Yesterday]]“, „And I Love Her“, „You Won't See Me“ a „I'm Looking Through You“, pričom posledné tri boli priamo inšpirované ich milostným vzťahom.{{sfn|Miles|1997|p=108}} Ich vzťah trval päť rokov. Mali v pláne, že sa zoberú, ale Asherová zasnúbenie zrušila potom, ako zistila, že sa Paul McCartney zaplietol s americkou scenáristkou Francie Schwartzovou,&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=27–32}}: Jane Asher, {{harvbz|Harry|2002|pp=777–778}}: Francie Schwartz.&lt;/ref&gt;, ktorá sa vo veku 23 rokov presťahovala do Londýna. Chcela v tom čase svoj scenár predať skupine The Beatles. Pri stretnutí s McCartneym ju, Paul pozval, aby sa presťahovala do jeho londýnskeho domu. Potom nasledovali okolnosti, ktoré jeho vzťah s Asherovou ukončili.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.mccartney.com/?page_id=6676|title=Francie Schwartz|website=McCartney Times|access-date=25 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190329044806/http://www.mccartney.com/?page_id=6676|archive-date=29 March 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==== ''Manželky'' ====

===== Linda Eastmanová =====
[[Súbor:Paul and Linda McCartney Wings Over America 1976 (cropped).jpg|thumb|McCartney s manželkou Lindou (r. 1976)]]
[[Linda McCartney|Linda Eastman]] bola hudobná fanynka, ktorá kedysi povedala: „Všetky moje tínedžerské roky som trávila s uchom na rádiu“.{{sfn|Harry|2002|p=585}} Občas dokonca vynechala školu, aby mohla vidieť umelcov ako [[Fabian Forte|Fabian]], [[Bobby Darin]] a [[Chuck Berry]].{{sfn|Harry|2002|p=585}} Vďaka svojej vášni sa stala populárnou fotografkou, robila fotky s niekoľkými vtedajšími rockovými skupinami, vrátane [[The Jimi Hendrix Experience|Jimi Hendrix Experience]], [[Grateful Dead]], [[The Doors]] ako aj s [[The Beatles]], s ktorými sa prvýkrát stretla na Shea Stadium v roku 1966. Komentovala to takto: „Na začiatku ma zaujímal John. Bol to môj hrdinský Beatle. Keď som ho však stretla, moja fascinácia skoro vyprchala a škonštatovala som, že sa mi páči Paul.“{{sfn|Harry|2002|p=587}} V skutočnočnosti sa táto dvojica sa prvýkrát osobne zoznámila 15. mája 1967 na koncerte [[Georgie Fame]], ktorý sa konal v klube The Bag O'Nails. Mala vtedy za úlohu fotografovať rockových hudobníkov v Londýne.{{sfn|Miles|1997|p=432}} Ako si Paul spomína: „V noci, keď sme sa s Lindou stretli, som ju zbadal v preplnenom klube a hoci by som bol pri rozhovore s ňou normálne nervózny, uvedomil som si, že musím... V tú noc sa mi začala pozdávať!“&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=45}}: Paul and Linda's first meeting, {{harvbz|Harry|2002|p=587}}: &quot;Pushiness worked for me that night!&quot;; {{harvbz|Miles|1997|pp=432–434}}: Linda's UK assignment to photograph rock musicians in London.&lt;/ref&gt; Linda o tomto svojom stretnutí povedala: „Naozaj som bola nehanebná. Bola som tej noci s niekým iným... no a zazrela som na druhej strane miestnosti Paula. Pripadal mi tak krásny, že som sa odhodlala pokúsiť sa ho zbaliť.&quot;{{sfn|Harry|2002|p=587}} Dvojica sa zosobášila v marci 1969. O svojom vzťahu Paul povedal: „Zažili sme spolu veľa zábavy...“{{sfn|Miles|1997|pp=514–515}} Dodáva: „Boli sme blázni. V noci pred svadbou sme sa poriadne pohádali a takmer sme ju odvolali... je zázrak, že sme to dokázali.&quot;{{sfn|Miles|1997|p=525}}

Po rozpade skupiny The Beatles dvojica hudobne spolupracovala a v roku 1971 založili kapelu The Wings.{{sfn|Harry|2002|pp=904–910}} Čelili potom posmeškom od niektorých fanúšikov a od kritikov, ktorí spochybňovali zmysel ich existencie. Lind bola z účinkovania s Paulom nervózna. Paul k tomu dodáva: „Porazila tú nervozitu, pustila sa do toho a mala skutočne odvahu“.{{sfn|Lewisohn|2002|p=45}} Paul obhajoval svoje hudobné schopnosti: „Lindu som naučil základy klávesnice... Zaplatila si pár lekcií a naučila sa hrať zopár bluesových vecí... išlo jej to veľmi dobre a vyzeralo to jednoduchšie, než to bolo v skutočnosti... Kritici na ňu poukazovali: „V skutočnosti ani nehrá“ alebo „Pozrite sa na ňu - hrá jedným prstom.“ Ale oni nevedeli, že niekedy hrala na nástroj nazývaný [[Minimoog]], na ktorý bolo možné hrať len jedným prstom. Lebo to bolo [[Monofónia|monofónne]].“{{sfn|Lewisohn|2002|p=45}} Ešte k tomu dodal: „Mysleli sme si, že sme v tom pre zábavu... bolo to len niečo, čo sme chceli urobiť, takže ak by sme sa zmýlili - nebol by to veľký problém. Nemuseli sme sa obhajovať.“{{sfn|Lewisohn|2002|p=45}} Bývalý gitarista skupiny Wings McCullough o spolupráci s Lindou povedal: „Pokúsiť sa dať dohromady veci so študentom v kapele, pokiaľ ide o mňa, to nefungovalo“.{{sfn|Blaney|2007|p=84}}

Mali štyri deti - Lindinu dcéru Heather (legálne adoptovanú Paulom), Mary, Stellu a Jamesa. Zostali manželmi až do Lindinej smrti. Zomrela v roku 1998 na [[Rakovina prsníka|rakovinu prsníka]]. Mala vtedy 56 rokov.{{sfn|Harry|2002|pp=585–601}} Potom, čo Linda zomrela, Paul povedal: „Získal som radcu, pretože som vedel, že budem potrebovať pomoc. Bola vynikajúca, najmä v tom, že mi pomohol zbaviť sa svojej viny o prianí, aby som bol vždy dokonalý... v skutočnosti som bol chrapúň. Ale potom som si povedal, počkaj chvíľu. Sme len ľudia. To bolo na našom manželstve krásne. Boli sme len druhmi, ktorí mali spoločné deti.“{{sfn|Harry|2002|pp=600–601}}

===== Heather Millsová =====
V roku 2002 sa McCartney oženil s [[Heather Millsová|Heather Millsovou]], bývalou modelkou a aktivistkou proti používaniu nášlapných mín.{{sfn|Harry|2002|pp=568–578}} V roku 2003 sa páru narodilo dieťa, dcéra Beatrice Milly, ktoré dostalo mená na počesť Millsovej zosnulej matky a jednej McCartneyho tety.{{sfn|Sounes|2010|p=523}} V apríli 2006 sa rozišli a v marci 2008 s mali rozvod.&lt;ref&gt;{{harvbz|Sounes|2010|p=532}}: Separation, {{harvbz|Sounes|2010|p=546}}: Divorce.&lt;/ref&gt; V roku 2004 Paul komentoval nevraživosť médií voči svojim partnerkám: „Britskej verejnosi sa nepáčilo, keď som sa vzdal Jane Asherovej... Oženil som sa s Lindou, rozvedenou newyorkčankou s dieťaťom. Ani to sa im nepáčilo&quot;.&lt;ref name=&quot;MaccaSMH&quot;&gt;{{cite news | url = https://www.smh.com.au/articles/2004/06/11/1086749891275.html | title = McCartney's lament: I can't buy your love | newspaper = The Sydney Morning Herald | date = 12 June 2004 | url-status=live | archive-url = https://web.archive.org/web/20120508142554/http://www.smh.com.au/articles/2004/06/11/1086749891275.html | archive-date = 8 May 2012 }}&lt;/ref&gt;

===== Nancy Shevellová =====
McCartney sa oženil s Newyorčankou [[Nancy Shevellová|Nancy Shevellovou]] na civilnom obrade na radnici Marylebone v Londýne dňa 9. októbra 2011. Svadba bola organizovaná skromne. Zúčastnila sa jej len skupina asi 30 príbuzných a priateľov.&lt;ref name=&quot;BBC News&quot;/&gt; Dvojica bola spolu vo vzťahu od novembra 2007.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2007/11/07/nyregion/07beatle.html|title=Former Beatle Linked to Member of M.T.A. Unit|work=The New York Times|date=7 November 2007|first=Sewell|last=Chan|access-date=5 May 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110614183635/http://www.nytimes.com/2007/11/07/nyregion/07beatle.html|archive-date=14 June 2011}}&lt;/ref&gt; Shevellová je viceprezidentkou rodinného dopravného konglomerátu, ktorý vlastní spoločnosť New England Motor Freight.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nemf.com/nancy.html|title=Nancy Shevell&amp;nbsp;– Vice President&amp;nbsp;– Administration|publisher=New England Motor Freight|access-date=17 October 2011|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20111011140941/http://www.nemf.com/nancy.html|archive-date=11 October 2011}}&lt;/ref&gt; Je aj bývalou členkou predstavenstva newyorkského Metropolitného dopravného úradu.&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Donohue|first1=Pete|last2=Connor|first2=Tracy|title=Mrs. Paul McCartney quits MTA board|url=http://www.nydailynews.com/new-york/ticket-ride-mrs-paul-mccartney-quits-mta-board-serving-decade-article-1.1011578|work=Daily News|location=New York|date=25 January 2012|access-date=15 September 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130116075843/http://www.nydailynews.com/new-york/ticket-ride-mrs-paul-mccartney-quits-mta-board-serving-decade-article-1.1011578|archive-date=16 January 2013}}&lt;/ref&gt; Shevellová je asi o 18 rokov mladšia od McCartneyho.&lt;ref name=&quot;News&quot;&gt;{{Cite web|url=https://abcnews.go.com/Entertainment/meet-paul-mccartneys-wife-nancy-shevell/story?id=14704676|title=Meet Paul McCartney's Third Wife|website=ABC News|access-date=25 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20150908235900/http://abcnews.go.com/Entertainment/meet-paul-mccartneys-wife-nancy-shevell/story?id=14704676|archive-date=8 September 2015|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Pred svadbou sa poznali asi 20 rokov. V dávnejších dobách sa bežne stretávali, lebo obaja mali domovy v newyorkskej štvrti Hampton.&lt;ref name=&quot;News&quot; /&gt;

==== ''Vzťahy v skupine The Beatles'' ====

===== John Lennon =====
[[Súbor:Lennon-McCartney.JPG|thumb|McCartney (right) with Lennon in 1964]]
Napriek tomu, že Paul McCartney mal po rozpade skupiny The Beatles s Johnom Lennonom napätý vzťah, začiatkom roku 1974 sa na krátky čas opäť stretli v nahrávacom štúdiu. Bolo to pri nahrávaní albumu, ktorý bol nakoniec známy ako zbierka [[bootleg]]ov nazvaná [[A Toot and a Snore|''A Toot and a Snore'']]. Okrem dvojice sa popri iných hudobníkoch tohto nahrávania zúčastnila aj Linda McCartneyová, či [[Stevie Wonder]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Badman|1999|pp=122–123}}; {{harvbz|Doggett|2009|pp=218–219}}; {{harvbz|Sandford|2006|pp=227–229}}&lt;/ref&gt; V neskorších rokoch sa osobné aj kariérne osudy dvojice Lennon-McCartney vyvíjali nezávisle.{{sfn|Miles|1997|p=587}} McCartney sa často pokúšal telefonovať s Lennonom, no mával obavy z jeho reakcií. Počas jedného hovoru mu Lennon povedal: „Všetci ste pizza a rozprávky!“{{sfn|Miles|1997|p=588}} V snahe vyhnúť sa rozprávaniu o kariére, často hovorili o banálnych témach: o mačkách, deťoch, či o pečení chleba...{{sfn|Miles|1997|p=590}}

Dňa 24. apríla 1976 obaja v Lennonovom dome v [[The Dakota|Dakote]] sledovali jednu z častí programu ''[[Saturday Night Live]].''  Počas živého vysielania Lorne Michaels vyslovil ponuku, že dá hotovosť vo výške 3 000 dolárov, ak by sa Beatles do talkshow pripojili. Dvojica vážne zvažovala, že do štúdia SNL, ktoré bolo len o pár blokov ďalej pôjdu, no nakoniec sa predsa len zhodli sa, že je už neskoro. Toto ich spoločné osobné stretnutie  bolo posledné.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|pp=504–505}}: On 24 April 1976, the two were watching ''Saturday Night Live'', last time Lennon and McCartney spent time together; {{harvbz|Miles|1997|p=592}}: Lennon: &quot;We nearly got a cab, but we were actually too tired&quot;.&lt;/ref&gt; Na televíznej stanici [[VH1]] v roku 2000 odvysielali televíznu fikciu o tejto udalosti, ktorú nazvali ''[[Two of Us (2000 film)|Two of Us]]''.{{sfn|Harry|2002|pp=869–870}} McCartneyho posledný telefonát s Lennonom bol niekoľko dní predtým, ako Lennon a Ono vydali album ''[[Double Fantasy]].'' Ich dialóg bol priateľský. Neskôr o tom McCartney hovoril: „Je pre to mňa utešujúce, pretože som smutný z toho, že sme si nikdy spolu nesadli a nevydiskutovali sme si svoje rozdielne postoje. Našťastie pre mňa bol posledný telefonický rozhovor s Johnom skutočne skvelý a nebol v ňom žiadny konflikt“.&lt;ref&gt;{{cite journal|last=Goodman|first=Joan|title=Playboy Interview: Paul and Linda McCartney|journal=Playboy|volume=31, no. 12|issue=December 1984|page=82}}&lt;/ref&gt;

====== Reakcia na Lennonove zabitie ======
V roku 1983 McCartney povedal: „Keby som vedel, že Lennon zomrie, asi by som nebol k nemu tak nevšímavý. Určite by som vynaložil viac snahy, aby som sa pokúsil dostať za jeho „masku“ a mať s ním lepší osobný vzťah.“{{sfn|Harry|2002|p=505}} Deň potom, čo bol Lennon zabitý, sa Paul rozprával s Yoko Ono a prvá vec, ktorú mu povedala, bolo: „John ťa mal naozaj rád.“ Pri poslednom telefonickom rozhovore, ktorý s ním mal, boli stále najlepší kamaráti. John bol vždy veľmi srdečný človek. To, čo niekedy navonok predvádzal bol blaf.{{sfn|Harry|2002|p=505}} McCartney povedal, že tej noci šiel domov, sledoval so svojimi deťmi správy v televízii a väčšinu večera preplakal. V roku 1997 k udalosti dodal, že Lennonova smrť znervóznila aj zostávajúcich bývalých členov skupiny The Beatles. Uvedomili si totiž, že aj im môže reálne hroziť, že môžu byť zavraždení.{{sfn|Miles|1997|p=594}} V roku 2002 povedal v rozhovore pre časopis ''[[Mojo]]'', že Lennon je pre neho jeden z najväčších hrdinov.{{sfn|Harry|2002|p=506}} V roku 1981 McCartney naspieval vokály na Harrisonovu poctu Lennonovi, pieseň „All Those Years Ago“. Bicie nástroje do skladby nahral Ringo Starr .{{sfn|Harry|2002|p=20}} McCartney v roku 1982 vydal pieseň „Here Today“, ktorú spisovateľ [[Walter Everett]] označil za McCartneyho „mrazivú poctu“ k priateľstvu s Johnom Lennonom.{{sfn|Everett|1999|p=10}}

===== George Harrison =====
[[Súbor:Paul George (cropped).jpg|thumb|right|Paul McCartney a George Harrison v roku 1963]]
Po Harrisonovej smrti v novembri 2001 Paul McCartney povedal, že George bol „krásny človek a veľmi odvážny muž, ktorý mal úžasný zmysel pre humor“. Ďalej povedal: „Vyrastali sme spolu a prežili sme spolu toľko krásnych chvíľ. Na to budem stále spomínať. Vždy ho budem mať rád, bol to môj mladší brat.&quot;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1363989/Ill-always-love-him-hes-my-baby-brother-says-tearful-McCartney.html|title=I'll always love him, he's my baby brother, says tearful McCartney|work=The Telegraph|last1=Poole|first1=Oliver|last2=Davies|first2=Hugh|date=1 December 2001|access-date=4 May 2012|location=London|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120507033014/http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1363989/Ill-always-love-him-hes-my-baby-brother-says-tearful-McCartney.html|archive-date=7 May 2012}}&lt;/ref&gt; 

Na prvé výročie jeho smrti McCartney zahral v  programe vystúpenia, ''[[Concert for George]],'' Harrisonovu skladbu „Something“ na [[ukulele]]. Túto verziu piesne potom hrával na mnohých svojich nasledujúcich sólových koncertných turné.{{sfn|Doggett|2009|pp=332–333}} Vystúpil aj s piesňami „For You Blue“ a „All Things Must Pass“ a hral na klavíri Claptonove prevedenie Harrisonovej piesne „[[While My Guitar Gently Weeps]]“.{{sfn|Harry|2003|pp=138–139}}

===== Ringo Starr =====
Počas nahrávania albumu ''The Beatles'' (&quot;The White Album&quot;) v roku 1968 sa Paul a Ringo pohádali. McCartneyimu sa Nepáčil Starrov výkon pri nahrávaní skladby „Back in the U.S.S.R.“: Hadka medzi nimi vyústila k tomu, že Starr dokonca dočasne kapelu opustil.&lt;ref&gt;{{harvbz|Harry|2002|p=816}}; {{harvbz|Miles|1997|p=495}}: &quot;Paul ticked Ringo off over a fluffed tom-tom fill. They had already argued about how the drum part should be played&amp;nbsp;... and Paul's criticisms finally brought matters to a head&quot;; {{harvbz|MacDonald|2005|p=310}}: &quot;The ill-feeling&amp;nbsp;... finally erupted&amp;nbsp;... after an argument with McCartney over the drum part&quot;.&lt;/ref&gt; Starr neskôr o spolupráci s McCartneym povedal: „Paul je nalepší basgitarista na svete. Je však aj veľmi odhodlaný... prísť so svojimi vlastnými predstavami... teda nie je nič neobvyklé, že z času na čas s ním vzniknú hudobné nezhody.&quot;{{sfn|Harry|2002|p=816}}

Po rozpade kapely The Beatles, McCartney a Starr spolupracovali na niekoľkých projektoch. Bolo to už v roku 1973, keď McCartney nahral hudobné nástroje a vokály k piesni „Six O'Clock“, ktorú McCartney skomponoval na Starrov sólový album ''[[Ringo]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nj.com/entertainment/music/index.ssf/2010/12/song_of_the_day_six_oclock_rin.html|title=Song of the Day: &quot;Six O'clock&quot;, Ringo Starr|work=NJ.com|date=16 December 2010|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141129163356/http://www.nj.com/entertainment/music/index.ssf/2010/12/song_of_the_day_six_oclock_rin.html|archive-date=29 November 2014}}&lt;/ref&gt; Na tom istom albume McCartney použil aj nástroj na skreľovanie spevu, [[kazoo]], v piesni „You’re Sixteen“ z rovnakého albumu.&lt;ref&gt;{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=ZhDx0XKwzPkC&amp;pg=PA187|title=The Complete How to Kazoo|access-date=27 September 2014|isbn=978-0-7611-4221-8|year=2006|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160122020745/https://books.google.com/books?id=ZhDx0XKwzPkC&amp;pg=PA187|archive-date=22 January 2016|last1=Stewart|first1=Barbara}}&lt;/ref&gt; Starr účinkoval (ako vymyslená verzia seba samého) v roku 1984 v McCartneyho filme ''Give My Regards to Broad Street'' a hral na bicie nástroje vo väčšine skladieb soundtracku, ktorý k tomuto filmu vyšiel. Sú na ňom aj obnovené verzie niekoľkých piesní skupiny Beatles, ku ktorým písal texty Paul McCartney. Starr nahral bicie a naspieval vokály v piesni „Beautiful Night“, ktorá je na McCartneyho albume ''Flaming Pie'' (1997). Dvojica znovu spolupracovala v roku 1998 na Starrovom albume ''Vertical Man''. McCartney k trom piesňam naspieval vokály vokály, k jednej nahral hudobné nástroje.{{sfn|Blaney|2007|pp=279–281}} V roku 2009 Paul a Ringo spolu účinkovali „[[With a Little Help from My Friends]]“ , na benefičnom koncerte pre Nadáciu Davida Lyncha.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/music/news/2009-04-05-paul-ringo_N.htm|title=McCartney, Starr reunite for Lynch Foundation benefit|date=6 April 2009|last=Gardner|first=Elysa|work=USA Today|access-date=1 July 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20130120192506/http://usatoday30.usatoday.com/life/music/news/2009-04-05-paul-ringo_N.htm|archive-date=20 January 2013|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 spolupracovali aj na Starrovom albume ''[[Y Not]]''. McCartney nahral basgitaru v piesni „Peace Dream“ a naspieval [[duet]] so Starrom v skladbe „Walk with You“&lt;ref&gt;{{cite web |title=Ringo Starr Recruits Paul McCartney for New Album &quot;Y Not&quot; |last=Kreps |first=Daniel |work=Rolling Stone |date=19 November 2009 |access-date=1 July 2012 |url=https://www.rollingstone.com/music/news/ringo-starr-recruits-paul-mccartney-for-new-album-y-not-20091119 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130116163421/http://www.rollingstone.com/music/news/ringo-starr-recruits-paul-mccartney-for-new-album-y-not-20091119 |archive-date=16 January 2013 }}&lt;/ref&gt; Dňa 7. júla 2010 vystupoval Starr v Radio City Music Hall v New Yorku so svojou skupinou All-Starr Band na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti osláv jeho sedemdesiatych narodenín. Po prídavkoch sa na p´diu prepkavipvo objavila aj Paul McCartney a zahral so Starrovou kapelou pieseň „Birthday“ od kapely The Beatles.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-surprises-fans-at-ringo-birthday-gig-20100707|title=Paul McCartney Surprises Fans at Ringo Birthday Gig|last=Greene|first=Andy|work=Rolling Stone|date=7 July 2012|access-date=2 August 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120624053041/http://www.rollingstone.com/music/news/paul-mccartney-surprises-fans-at-ringo-birthday-gig-20100707|archive-date=24 June 2012}}&lt;/ref&gt; Dňa 26. januára 2014 na 56. ročníku udeľovania cien Grammy uviedli McCartney a Starr skladbu „Queenie Eye“, ktorá pochádzal z vtedy nového McCartneyho nového albumu ''New''.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.huffingtonpost.com/2014/01/22/paul-mccartney-ringo-starr-grammys-performance_n_4646615.html|title=Paul McCartney, Ringo Starr Grammys Performances: Beatles Reunite For 'Queenie Eye'|date=22 January 2014|work=The Huffington Post|access-date=27 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141105014705/http://www.huffingtonpost.com/2014/01/22/paul-mccartney-ringo-starr-grammys-performance_n_4646615.html|archive-date=5 November 2014}}&lt;/ref&gt; V apríli 2015 Paul McCartney uviedol Ringa Starra do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]. V roku 2017 na Starrovom albume [[Give More Love]] nahral na basovú gitaru. Dňa 16. decembra 2018 sa Starr a [[Ron Wood|Ronnie Wood]] pripojili k McCartneymu na pódiu, aby na jeho koncerte v londýnskej O2 Aréne predviedli pieseň „Get Back“. V júli 2019 Starr priešiel na posledný deň McCartneyho turné Freshen Up Tour, kde vystúpil s piesňami „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (Reprise)“ a „Helter Skelter“.&lt;ref&gt;[https://www.cnn.com/2019/07/14/entertainment/paul-mccartney-ringo-starr-los-angeles-trnd/index.html Paul McCartney and Ringo Starr reunited to perform Beatles classics at Dodger Stadium] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190718210723/https://www.cnn.com/2019/07/14/entertainment/paul-mccartney-ringo-starr-los-angeles-trnd/index.html |date=18 July 2019 }}, CNN.com 14 July 2019. Accessed on 26 July 2019&lt;/ref&gt;

== Odkaz ==
=== Úspechy ===
Ako člen kapely The Beatles bol Paul McCartney uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]] v roku 1988, ako sólového umelca ho do tejto sieni uviedli v roku 1999. V roku 1979 bol v ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihe rekordov]]'' uvedený ako „najuznávanejší skladateľ a hudobný interpret“. V tom čase bolo pri jeho mene 60 [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|zlatých platní]] (43 so skupinou The Beatles, 17 s kapelou The Wings) a, ako člen The Beatles predal viac ako 100&amp;nbsp;milliónov singlov a 100&amp;nbsp;milliónov albumov. Ako „najúspešnejší autor piesní“, v rokoch 1962 až 1978 napísal ako spoluautor, či sólovo 43 piesní, z ktorých sa predal milión alebo viac kópií.&lt;ref&gt;{{cite book |last=McWhirter |first=Norris |date=1980 |title=Guinness Book of World Records |location=London |publisher=Sterling Publishing |pages=235, 250, 251 |isbn=978-0-8069-0168-8}}&lt;/ref&gt; V roku 2009 ''Guinnessova kniha rekordov'' opäť uznala Paula McCartneyho za „najúspešnejšieho skladateľa piesní“. V tom čase mal napísaných, či bol v Spojenom kráľovstve spoluatorom 188 nahrávok, z ktorých sa 91 dostalo do Top-10 a 33 sa dostalo na vrchol rebríčkov..&lt;ref&gt;{{cite book |last=Glenday |first=Craig |date=2009 |title=Guinness World Records 2009 |url=https://archive.org/details/guinnessworldrec0000unse/page/290 |location=London |publisher=Bantam Books |page=[https://archive.org/details/guinnessworldrec0000unse/page/290 290] |isbn=978-0-553-59256-6}}&lt;/ref&gt;

[[File:P060210SA-0312.jpg|thumb|Paul McCartney a Stevie Wonder spievajú pieseň „Ebony and Ivory“ na koncerte v [[Biely dom|Bielom dome]] (2010).]]
Paul McCartney je autorom alebo spoluautorom 32 singlov, ktoré boli v USA na vrchole rebríčku ''Billboard Hot 100'': dvadsať je od kapely The Beatles, sedem vydal sólovo, alebo so skupinou Wings, je spolautorom singlu „A World Without Love“, ktorý dostal na vrchol britské popové duo [[Peter a Gordon]], je spoluautorom coververzie skladby „Lucy in the Sky with Diamonds“, ktorú úspešne vydal [[Elton John]], ďalej je spoluatorom skladby „Medley“, ktorá vyšla v rámci holandského kompilačného projektu [[Stars on 45]], je aj spoluautor nahrávky „Say Say Say“, na ktorej spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]] a jeden z jeho vrcholných singlov, je aj pieseň, duet „Ebony and Ivory“, ktorý naspieval so [[Stevie Wonder]]om.&lt;ref&gt;For McCartney's number-one singles with the Beatles and Wings see: {{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist|title=Most No. 1s By Artist (All-Time)|work=Billboard|access-date=20 March 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140222231708/http://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist|archive-date=22 February 2014}}; {{harvbz|Bronson|1992|p=150}}: &quot;A World Without Love&quot; performed by Peter and Gordon, {{harvbz|Bronson|1992|p=388}}: &quot;Lucy in the Sky with Diamonds&quot; performed by Elton John; {{harvbz|Bronson|1992|p=554}}: &quot;Medley&quot; by [[Stars on 45]]; {{harvbz|Bronson|1992|p=555}}: &quot;Ebony and Ivory&quot; with Stevie Wonder;{{harvbz|Bronson|1992|p=581}}: &quot;Say Say Say&quot; with Michael Jackson, {{harvbz|Bronson|1992|p=808}}: McCartney's thirty-two ''Billboard'' Hot 100 number-ones.&lt;/ref&gt; [[RIAA]] pri jeho mene certifikuje v Spojených štátoch predaných 15,5&amp;nbsp;milliónov hudobných nosičov plus ďaľších 10&amp;nbsp;milliónov, ktoré predala skupina Wings.&lt;ref&gt;{{cite web |title=Top Selling Artists |publisher=RIAA |url=https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-selling-artists |access-date=7 July 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120719114528/http://riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-selling-artists |archive-date=19 July 2012}}&lt;/ref&gt; V Spojenom kráľovstve má Paul McCartney najviac zo všetkých umelcov, dvadsaťštyri singlov, ktoré boli na vrchole rebríčkov: sedemnásť nahral s The Beatles, jeden je jeho sólový a po jednom od skupiny Wings, od Stevieho Wondera, a benefičné nahrávky pre akcie ako boli: [[Ferry Aid]], [[Band Aid]], [[Band Aid 20]] a „The Christians et al.“&lt;ref&gt;{{harvbz|Roberts|2005|p=49}}: Band Aid &amp; Band Aid; {{harvbz|Roberts|2005|pp=20, 54–55}}: the Beatles; {{harvbz|Roberts|2005|p=187}}: Ferry Aid; {{harvbz|Roberts|2005|pp=311–312}}: Solo, Wings, Stevie Wonder and &quot;The Christians et al.&quot;&lt;/ref&gt; Je jediným umelcom, ktorý dosiahol britskú jedničku ako sólista („Pipes of Peace“), duo („Ebony and Ivory“ s Wonderom), trio („Mull of Kintyre“ so skupinou Wings), kvarteto („She Loves You“ s The Beatles), kvinteto („Get Back “, Beatles s [[Billy Preston|Billym Prestonom]]) a ako súčasť hudobného súboru pre charitu (Ferry Aid).{{sfn|Roberts|2005|pp=311–312}}

Jeho skladba „Yesterday“ je jednou z najpreberanejších skladieb v histórii hudby: Podľa údajov z BBC má viac ako 2 200 oficiálne nahratých coververzií. Mediálne je v Spojených štátoch prezentovaná ako „skladba, ktorá, ako jediná od britského autora, bola v americkej televízii a rozhlase odvysielaná viac ako sedem miliónov-krát. Spolu s americkou hudobnou produkciou je treťou v poradí, v zozname najhranejších skladieb všetkých čias. Pre 20. storočie bola v USA označená za najhranejšiu pieseň od britského autora“.&lt;ref&gt;For 2,200 recorded versions see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/334373.stm |title=Sir Paul is Your Millennium's greatest composer |date=3 May 1999 |publisher=BBC News |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120507140641/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/334373.stm |archive-date=7 May 2012}}; {{cite web |work=Guinness World Records |title=Most Recorded Song |url=http://www.guinnessworldrecords.com/content_pages/record.asp?recordid=50867 |archive-url=https://web.archive.org/web/20060910071729/http://www.guinnessworldrecords.com/content_pages/record.asp?recordid=50867 |archive-date=10 September 2006 |access-date=9 June 2012}}; {{harvbz|MacDonald|2005|p=157}}: &quot;the most 'covered' song in history&quot;; For &quot;Yesterday&quot; airing more than seven&amp;nbsp;million times on American TV and radio see: {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/569537.stm |title=McCartney's Yesterday earns US accolade |publisher=BBC News |date=17 December 1999 |access-date=3 May 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120321032821/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/569537.stm |archive-date=21 March 2012 }}&lt;/ref&gt; 

McCartneyiho skladba „Hey Jude“, ktorá bola v roku 1968 vydaná s kapelou The Beatles, dosiahla v Spojenom kráľovstve historicky najvyššiu predajnosť. V USA sa v prvých deviatich týždňoch na vrchole hitparád, čo je viac ako ktorýkoľvek iný singel skupiny The Beatles. Bol to tiež najdlhší singel, ktorý skupina vydala a so siedmimi minútami a jedenástimi sekundami bol v tom čase najdlhšou skladbou, ktorá bola číslom jeden..{{sfn|Bronson|1992|p=247}} Singel „Hey Jude“ hneď po svojom vydaní dosiahol predaj viac ako päť miliónov kópií a je najpredávanejším singlom od skupiny The Beatles .{{sfn|Sounes|2010|p=223}}

V júli 2005 sa McCartneyho vystúpenie s [[U2 (hudobná skupina)|U2]] so skladbou „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ na [[Live 8]] stalo najrýchlejšie vydaným singlom v histórii. Singel bol k dispozícii pre predaj do štyridsiatich piatich minút od jeho záznamu. O niekoľko hodín neskôr, dosiahol vrcholnú pozíciu v oficiálnom rebríčku sťahovania hudobných dát vo Veľkej Británii ([[UK Official Download Chart]]).{{sfn|Blaney|2007|pp=268–269}} V decembri 2020, vydanie jeho albumu ''McCartney III'' a jeho následné zaradenie na 2. miesto v americkom rebríčku ''[[Billboard 200]]'', prinieslo McCartneymu úspech ako prvému umelcovi v histórii, ktorý mal v každej z posledných šiestich dekád nový album na prvých dvoch priečkach hudobných rebríčkov.&lt;ref name=&quot;Billboard 1&quot;&gt;{{cite web |last1=Caulfield |first1=Keith |title=Taylor Swift's 'Evermore' Spends Second Week at No. 1 on Billboard 200 |url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9504766/taylor-swift-evermore-tops-billboard-200-albums-chart-second-week |website=Billboard |access-date=30 December 2020}}&lt;/ref&gt;

=== Ceny a vyznamenania ===
[[Súbor:Coat of arms of Sir Paul McCartney.svg|thumb|Dňa 18. júna 2001 Paul McCartney prevzal erb od The College of Arms&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.college-of-arms.gov.uk/McCartney.htm |archive-url=https://web.archive.org/web/20030208014011/http://www.college-of-arms.gov.uk/McCartney.htm |url-status=dead |archive-date=8 February 2003 |title=The arms of Sir Paul McCartney, Kt., M.B.E. |publisher=College of Arms |access-date=16 October 2019}}&lt;/ref&gt;]]
[[File:Mccartney gershwin.png|thumb|alt=McCartney and President Barack Obama. Obama is handing the Gershwin Prize to McCartney.|V roku 2010 Paul McCartney od amerického prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] prevzal [[Gershwin Prize|Gershwinovu cenu]] ]]Paul McCartney je držiteľom viacerých cien, pôct a vyznamenaní:
*Je 18-násobným držiteľom cien [[Grammy Award]]:
** Deväť ako člen skupiny The Beatles
** Šesť ako sólový umelec
** Dve má ako člen skupiny The Wings
** Jednu v rámci spolupráce
* Dvakrát ho uviedli do [[Rock and Roll Hall of Fame]]:
** V roku 1988 ako člena The Beatles
** V roku 1999 ako sólového umelca
* 1965: Je vlastníkom [[Order of the British Empire|Radu britského impéria]]{{sfn|cite web|1965|pp=5487–5489}}{{sfn|Spitz|2005|p=556}}
* 1971: Ako člen skupiny The Beatles získal [[Academy Awards|Cenu akadémi (Oscara)]]
* 1988: Má honorárny titul [[Doctor of the University]] na [[University of Sussex|Univerzite v Sussexe]]&lt;ref name=&quot;Sussex&quot;&gt;{{Cite web |url=https://www.sussex.ac.uk/webteam/gateway/file.php?name=list-of-honorary-graduates.pdf&amp;site=76 |title=University of Sussex Honorary Degrees Committee List of Honorary Graduates |last=Anon |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160119063525/https://www.sussex.ac.uk/webteam/gateway/file.php?name=list-of-honorary-graduates.pdf&amp;site=76 |archive-date=19 January 2016 }}&lt;/ref&gt;
* 1997: [[Alžbeta II.|Kráľovná Alžbeta II]] mu za služby pre hudbu udelila rytiersky rád{{sfn|Badman|1999|p=563}}
* 2000: Je členom  [[British Academy of Songwriters, Composers and Authors|Britskej akadémie hudobných skladateľov]]{{sfn|Harry|2002|pp=38, 242}}
* 2008: Ma cenu [[Brit Awards|BRIT Award]] za mimoriadny prínos pre hudbu
* 2008: Má honorárny titul [[Doctor of Music]] na [[Yale University|univerzite v Yale]]&lt;ref&gt;For the Brit Award, see: {{cite web |url=https://www.nme.com/news/brit-awards-2008/34542 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080302115908/http://www.nme.com/news/brit-awards-2008/34542 |archive-date=2 March 2008 |title=Sir Paul McCartney picks up special Brit award in London |work=NME |date=20 February 2008 |access-date=3 May 2012 }}; For the honorary degree from Yale, see: {{cite news |url=http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2008-05-26-3778562167_x.htm |title=Yale gives Paul McCartney honorary music degree |work=USA Today |date=26 May 2008 |access-date=3 May 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20121102154520/http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2008-05-26-3778562167_x.htm |archive-date=2 November 2012 |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
* 2010: Od amerického prezidenta Barracka Obamu prevzal úrínos úre populárnu hudbu [[Gershwin Prize|Gershwinovu cenu]]&lt;ref&gt;{{cite news |last= Pareles |first= Jon |url= https://www.nytimes.com/2010/06/03/arts/music/03mccartney.html?src=mv |title= McCartney Is Honored at White House |work= The New York Times |date= 2 June 2010 |access-date= 4 May 2012 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20130514081942/http://www.nytimes.com/2010/06/03/arts/music/03mccartney.html?src=mv |archive-date= 14 May 2013 }}&lt;/ref&gt;
* 2010: Prevzal ocenenia v [[Kennedyho centrum|Kennedyho Centre]]&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/12/06/us/06honors.html/|title=Glittering Tributes for Winners of Kennedy Center Honors|last1=Becker|first1=Bernie|last2=Southall|first2=Ashley|work=The New York Times|date=5 December 2010|access-date=7 July 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150103223955/http://www.nytimes.com/2010/12/06/us/06honors.html|archive-date=3 January 2015}}&lt;/ref&gt;
* 2012: Bola umiestnená jeho hviezda na [[Hollywood Walk of Fame|Hollywoodskom chodníku slávy]]&lt;ref&gt;{{cite news |last=Sinha |first=Piya |url=https://www.reuters.com/article/us-paulmccartney-star-idUSTRE81902K20120210 |title=Paul McCartney finally gets Walk of Fame star |work=Reuters |date=9 February 2012 |access-date=9 February 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120210133500/http://www.reuters.com/article/2012/02/10/us-paulmccartney-star-idUSTRE81902K20120210 |archive-date=10 February 2012 }}&lt;/ref&gt;
* 2012: Za prínos pre hudbu získal [[Rad čestnej légie]] &lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.cbsnews.com/8301-207_162-57508880/paul-mccartney-awarded-french-legion-of-honor/|title=Paul McCartney awarded French Legion of Honor|date=8 September 2012|publisher=SBS News|access-date=25 October 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20121028153134/http://www.cbsnews.com/8301-207_162-57508880/paul-mccartney-awarded-french-legion-of-honor|archive-date=28 October 2012}}&lt;/ref&gt;
* 2012: Mu [[The Recording Academy]] udelila cenu [[MusiCares Person of the Year]]
* 2015: Bol po ňom pomenovaný [[planétka|asteroid]] [[4148 McCartney]] ([[Medzinárodná astronomická únia]], [[Centrum pre malé planétky]])&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.minorplanetcenter.net/iau/special/rocknroll/0004148.html |title=Minor planet number 4148 has been named in honor of former Beatle Paul McCartney |publisher=IAU Minor Planet Center |access-date=9 March 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110520034914/http://www.minorplanetcenter.net/iau/special/rocknroll/0004148.html |archive-date=20 May 2011 |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
* 2017: V roku 2017 k narodeninám bol za zásluhy o hudbu menovaný členom  [[Member of the Order of the Companions of Honour|The Order of the Companions of Honour]] (CH)&lt;ref&gt;{{cite book|issue=61962|supp=y|page=B25|date=17 June 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-40306551|title=Queens Birthday Honours: McCartney a Companion of Honour|date=16 June 2017|access-date=27 June 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170702065547/http://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-40306551|archive-date=2 July 2017|newspaper=BBC News}}&lt;/ref&gt;


== Diskografia (mimo Beatles) ==
=== So skupinou Wings ===
;Štúdiové albumy
* ''[[Wild Life]]'' (1971)
* ''[[Red Rose Speedway]]'' (1973)
* ''[[Band on the Run]]'' (1973)
* ''[[Venus and Mars]]'' (1975)
* ''[[Wings at the Speed of Sound]]'' (1976)
* ''[[London Town]]'' (1978)
* ''[[Back to the Egg]]'' (1979)
;Živé nahrávky
* ''Wings over America'' (1976) UK #8; US #1
;Kompilácie
* ''Wings Greatest'' (1. december 1978) UK #5; US #29
* ''Wingspan: Hits and History'' (2001) UK #5; US #2

=== Sólo ===
* ''[[McCartney]]'' (1970)
* ''[[Ram (album)|Ram]]'' (1971) {{small|(with [[Linda McCartney]])}}
* ''[[McCartney II]]'' (1980)
* ''[[Tug of War]]'' (1982)
* ''[[Pipes of Peace]]'' (1983)
* ''[[Press to Play]]'' (1986)
* ''[[Flowers in the Dirt]]'' (1989)
* ''[[Off the Ground]]'' (1993)
* ''[[Flaming Pie]]'' (1997)
* ''[[Driving Rain]]'' (2001)
* ''[[Chaos and Creation in the Backyard]]'' (2005)
* ''[[Memory Almost Full]]'' (2007)
* ''[[New (album)|New]]'' (2013)
* ''[[Egypt Station]]'' (2018)
* ''[[McCartney III]]'' (2020)
* ''The Boys of Dungeon Lane'' (2026)

=== Iné ===
* ''[[The Family Way (soundtrack)|The Family Way]]'' (1967) {{small|(soundtrack)}}
* ''[[Thrillington]]'' (1977) {{small|(''[[Ram (album)|Ram]]'' instrumental)}}
* ''[[Give My Regards to Broad Street]]'' (1984) {{small|(soundtrack)}}
* ''[[Снова в СССР]]'' (1988) {{small|(covers album)}}
* ''[[Run Devil Run (album)|Run Devil Run]]'' (1999) {{small|(covers album)}}
* ''[[Liverpool Sound Collage]]'' (2000) {{small|(with [[Super Furry Animals]] &amp; [[The Beatles]] archival sound)}}
* ''[[Twin Freaks]]'' (2005) {{small|(remix album with DJ [[Freelance Hellraiser]])}}
* ''[[Kisses on the Bottom]]'' (2012) {{small|(covers album)}}
* ''[[McCartney III Imagined]]'' (2021) {{small|(remix album)}}

=== Klasická hudba ===
* ''[[Paul McCartney's Liverpool Oratorio]]'' (1991) {{small|(with [[Carl Davis]])}}
* ''[[Standing Stone (album)|Standing Stone]]'' (1997)
* ''[[Working Classical]]'' (1999)
* ''[[Ecce Cor Meum]]'' (2006)
* ''[[Ocean's Kingdom]]'' (2011) {{small|(dance score with [[Peter Martins]])}}

=== The Fireman (McCartney a Youth) ===
* ''[[Strawberries Oceans Ships Forest]]'' (1993)
* ''[[Rushes]]'' (1998)
* ''[[Electric Arguments]]'' (2008)


== Filmografia ==

=== Film ===
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;|Rok
! scope=&quot;col&quot;|Názov
! scope=&quot;col&quot;|Postava
! scope=&quot;col&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Poznámky
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1964
! scope=&quot;row&quot;| ''{{sort|Hard Day's Night|[[A Hard Day's Night (film)|A Hard Day's Night]]}}''
| Seba samého 
|
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1965
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Help! (film)|Help!]]''
| Seba samého 
|
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1967
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Magical Mystery Tour (film)|Magical Mystery Tour]]''
| Seba samého / Major McCartney / Red-Nosed Magician (nie je v titulkoch)
| Režisér (autor, producent, nie je v titulkoch)
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1968
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Yellow Submarine (film)|Yellow Submarine]]''
| Seba samého (nie je v titulkoch)
| Animované, podľa piesne
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1970
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Let It Be (1970 film)|Let It Be]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1977
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Day the Music Died]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1980
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Concert for Kampuchea]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1980
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Rockshow]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1982
! scope=&quot;row&quot;| ''{{sort|Cooler|The Cooler}}''&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=-rKkEoxX0AI|title=Ringo Starr – The Cooler|last=Andreybz|date=17 November 2006|access-date=8 April 2018|via=YouTube|archive-url=https://web.archive.org/web/20190131233617/https://www.youtube.com/watch?v=-rKkEoxX0AI|archive-date=31 January 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
| Kovboj
| Krátko, výkonný producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1982
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Compleat Beatles]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1984
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Give My Regards to Broad Street (film)|Give My Regards to Broad Street]]''
| Paul
| Scenár, producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1985
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Rupert and the Frog Song]]''
| Rupert / Edward / Bill / Boy Frog (voice)
| Krátky animovaný film, autor, výkonný producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1987
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Eat the Rich (film)|Eat the Rich]]''
| Banquet Rich
| Cameo
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1987
! scope=&quot;row&quot;| ''The Real [[Buddy Holly]] Story''
| Seba samého 
| Dokumentárny film, producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1990
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles: The First U.S. Visit]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1991
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Get Back (film)|Get Back]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1992
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Honoré Daumier|Daumier's Law]]''
| žiadna
| Krátky animovaný film, hudba, autor, výkonný producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1997
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Tropic Island Hum]]''
| Wirral / Froggo / Bison / Various (voice)
| Krátky animovaný film, autor, výkonný producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2000
! scope=&quot;row&quot;| ''Shadow Cycle''
| žiadna
| Krátky animovaný film, autor
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2001
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Tuesday (book)#Animation project|Tuesday]]''&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bfi.org.uk/films-tv-people/4ce2b872a9a37|title=Tuesday (2001)|website=bfi.org.uk|access-date=8 April 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180408211506/http://www.bfi.org.uk/films-tv-people/4ce2b872a9a37|archive-date=8 April 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
| Seba samého (hlas)
| Krátky animovaný film,  výkonný producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2003
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Mayor of the Sunset Strip]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2003
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Concert for George (film)|Concert for George]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2008
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Tribute This!]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2008
! scope=&quot;row&quot;| ''[[All Together Now (2008 film)|All Together Now]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2009
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Brüno]]''
| Seba samého 
| [[Cameo rola|Cameo]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2009
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Al's Brain]] in 3-D''
| Muž na ulici
| Krátko
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2010
! scope=&quot;row&quot;| ''[[David Wants to Fly]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2010
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Last Play at Shea]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2011
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Love We Make]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2011
! scope=&quot;row&quot;| ''[[George Harrison: Living in the Material World]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2013
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Sound City (film)|Sound City]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2013
! scope=&quot;row&quot;| ''[[12-12-12]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film, producent
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2014
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Finding Fela]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2014
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Glen Campbell: I'll Be Me]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2016
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles: Eight Days a Week]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2017
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Piráti z Karibiku (filmy)|Pirates of the Caribbean: Dead Men Tell No Tales]]''
| strýko Jack
| Cameo
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2018
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Quincy (film)|Quincy]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 2018
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Red Rose Speedway#2018 remaster|The Bruce McMouse Show]]''
| Seba samého 
| Predtým nepublikovaný koncertný film so skupinou Wings. Sú v ňom animácie vyrobené v rokoch 1972 až 1977. Do kín sa dostal v roku 2019&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.brucemcmouse.com|title=Paul McCartney and Wings in The Bruce McMouse Show|publisher=paulmccartney.com|date=10 January 2019|access-date=18 January 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190119174306/https://www.brucemcmouse.com/|archive-date=19 January 2019|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable sortable plainrowheaders&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot;|Rok
! scope=&quot;col&quot;|Názov
! scope=&quot;col&quot;|Postava
! scope=&quot;col&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Poznámky
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1963–64
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Ready Steady Go!]]''
| Seba samého 
| Hudobný program, 3 epizódy
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1964
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Around the Beatles]]''
| Seba samého 
| Koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1964
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles: The First U.S. Visit|What's Happening! The Beatles in the U.S.A.]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1964–65
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Ed Sullivan Show]]''
| Seba samého 
| Variety show, 4 epizódy
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1965
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Music of Lennon &amp; McCartney]]''
| Seba samého 
| Variety tribute special
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1966
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles at Shea Stadium]]''
| Seba samého 
| Koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1966
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles' 1966 tour of Germany, Japan and the Philippines#Japan|The Beatles in Japan]]''
| Seba samého 
| Koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1973
! scope=&quot;row&quot;| ''[[James Paul McCartney (TV program)|James Paul McCartney]]''
| Seba samého 
| TV special
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1975
! scope=&quot;row&quot;| ''[[A Salute to the Beatles: Once upon a Time]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1977
! scope=&quot;row&quot;| ''[[All You Need Is Love: The Story of Popular Music]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film mini-series
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1985
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Live Aid]]''
| Seba samého 
| Benefičný koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 1987
! scope=&quot;row&quot;| ''[[It Was Twenty Years Ago Today (film)|It Was Twenty Years Ago Today]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1988
! scope=&quot;row&quot;| ''The Power of Music''
| Seba samého, Rozprávač
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1995
! scope=&quot;row&quot;| ''{{sort|Simpsons|[[The Simpsons]]}}''
| Seba samého (voice)
| Epizóda: &quot;[[Lisa the Vegetarian]]&quot;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1995
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Beatles Anthology (TV series)|The Beatles Anthology]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film mini-series
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|1997
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Music for Montserrat]]''
| Seba samého 
| Benefičný koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2001
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Wingspan (film)|Wingspan]]''
| Seba samého 
| Dokumentárny film
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2001
! scope=&quot;row&quot;| ''[[The Concert for New York City]]''
| Seba samého 
| Benefičný koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2005
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Live 8]]''
| Seba samého 
| Benefičný koncertný špeciál
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2005
! scope=&quot;row&quot;| ''[[Saturday Night Live]]''
| [[Paul Simon]]
| Epizóda: &quot;Alec Baldwin/Christina Aguilera&quot;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2012
! scope=&quot;row&quot;| ''[[30 Rock]]''
| Seba samého 
| Epizóda: &quot;[[Live from Studio 6H]]&quot; (East Coast airing only)
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot;|2015
! scope=&quot;row&quot;| ''[[BoJack Horseman]]''
| Seba samého (voice)
| Epizóda: &quot;After the Party&quot;
|-
|}

== Referencie ==
{{Reflist|3}}

== Pozri aj ==
* [[Beatles]]
* [[The Wings]]
* [[John Lennon]]
* [[Ringo Starr]]
* [[George Harrison]]
* [[Linda McCartney]]
* [[Stella McCartney]]
* [[Heather Mills McCartney]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Paul McCartney}}

== Knižné zdroje ==
&lt;div style=&quot;font-size:80%;&quot;&gt;
{{Refbegin|2}}
* {{cite book |last=Barrow |first=Tony |year=2005 |title=John, Paul, George, Ringo &amp; Me: The Real Beatles Story |publisher=Thunder's Mouth |isbn=978-1-56025-882-7 |url=https://books.google.com/books?id=BNnzcGw8JQsC }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{cite book|last=Barrow|first=Tony|year=2004|title=Paul McCartney|publisher=Carlton Publishing|isbn=978-1-84442-822-9 }}
* Benitez, Vincent P. (2012). “Ram (1971)” and “Band on the Run (1973).” In ''The Album: A Guide to Pop Music’s Most Provocative, Influential, and Important Creations'', ed. James E. Perone, 147–56; 275–85. Westport, CT: Praeger Publishers. [http://www.abc-clio.com/product.aspx?id=2147513079 The Album]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{cite book|last=Davies|first=Hunter|author-link=Hunter Davies|title=The Beatles: The Authorized Biography|year=2009|publisher=W. W. Norton &amp; Company|edition=3rd revised|isbn=978-0-393-33874-4 }}
* {{cite book|last=Gambaccini|first=Paul|title=Paul McCartney: In His Own Words|year=1993|publisher=Omnibus Press|isbn=978-0-86001-239-9|url=https://books.google.com/books?id=FikUAQAAIAAJ}}
* {{cite book|last=Gambaccini|first=Paul|title=The McCartney Interviews: After the Break-Up|year=1996|publisher=Omnibus Press|edition=2|isbn=978-0-7119-5494-6|url=https://books.google.com/books?id=xKPEyk1WXFUC}}
* {{cite book|last=Gracen|first=Jorie B.|title=Paul McCartney: I Saw Him Standing There|year=2000|publisher=Watson-Guptill Publications|isbn=978-0-8230-8372-5|url=https://archive.org/details/paulmccartneyisa00grac}}
* {{cite book|last1=Kirchherr |first1=Astrid |last2=Voormann|first2=Klaus|title=Hamburg Days |location=Guildford, Surrey |publisher=Genesis Publications |year=1999 |isbn=978-0-904351-73-6}}
* {{cite book|last=Martin|first=George|author-link=George Martin|year=1979|title=All You Need Is Ears|publisher=St. Martin's Press|location=New York|isbn=978-0-312-11482-4|url=https://books.google.com/books?id=4Yoio9MewhcC}}
* {{cite book|last1=Martin |first1=George |last2=Pearson |first2=William |title=Summer of Love: The Making of Sgt. Pepper |publisher=Macmillan |year=1994 |isbn=978-0-333-60398-7}}
* {{cite book|last=Peel|first=Ian|title=The Unknown Paul McCartney: McCartney and the avant-garde|year=2002|publisher=Reynolds &amp; Hearn|isbn=978-1-903111-36-9|url=https://books.google.com/books?id=uS4UAQAAIAAJ}}
* {{cite book|last=Raymer|first=Miles|title=How to Analyze the Music of Paul McCartney|year=2010|publisher=ABDO Publishing Company|isbn=978-1-61613-531-7|url=https://books.google.com/books?id=23jlYDQOz2sC}}
{{Refend}}
&lt;/div&gt;

== Exteré odkazy ==
* {{Cite web |url=http://www.rupertandthefrogsong.co.uk/home.htm |title=Rupert and the Frog |access-date=5 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20051124033713/http://www.rupertandthefrogsong.co.uk/home.htm |archive-date=24 November 2005 |url-status=dead  }} – Paul McCartney's animation 2005-11-24
* [http://www.bbc.co.uk/programmes/p009ml01 Paul McCartney] interview on BBC Radio 4 ''[[Desert Island Discs]]'', 26 December 1984

== Zdroje ==
&lt;div style=&quot;font-size:80%;&quot;&gt;
{{Refbegin|2}}
{{preklad|en|Paul McCartney|1041453702}}
* {{cite book|last1=Babiuk|first1=Andy|last2=Bacon|first2=Tony (editor)|title=Beatles Gear: All the Fab Four's Instruments, from Stage to Studio|year=2002 |publisher=Backbeat Books|edition=Revised|isbn=978-0-87930-731-8|url=https://books.google.com/books?id=Eo743Uh2UOEC }}
* {{cite book|last1=Bacon|first1=Tony|last2=Morgan|first2=Gareth|year=2006|title=Paul McCartney&amp;nbsp;– Bass Master&amp;nbsp;– Playing the Great Beatles Basslines |publisher=Backbeat Books|edition=1st|isbn=978-0-87930-884-1|url=https://books.google.com/books?id=V-BG7p7xPTQC }}
* {{cite book|last=Badman |first=Keith |year=1999 |edition= 2001|title=The Beatles After the Breakup 1970–2000: A Day-by-Day Diary|publisher=Omnibus |isbn=978-0-7119-8307-6}}
* {{cite book|last=Benitez |first=Vincent Perez|year=2010|title=The Words and Music of Paul McCartney: The Solo Years|publisher=Praeger |isbn=978-0-313-34969-0 |url=https://books.google.com/books?id=bYxJWNiLO94C }}
* Benitez, Vincent P. (2019). &quot;'That Was Me' in 'Vintage Clothes': Intertextuality and the White Album Songs of Paul McCartney.&quot; In ''The Beatles through a Glass Onion: Reconsidering the White Album'', ed. Mark Osteen, 213–29. Tracking Pop Series. Ann Arbor, MI: The University of Michigan Press. {{ISBN|978-0-472-07408-2}}.
* {{cite book|last=Blaney|first=John|year=2007|title=Lennon and McCartney: Together Alone|publisher=Jawbone Press|edition=1st|isbn=978-1-906002-02-2}}
* {{cite book|last=Bronson|first=Fred|year=1992|title=The Billboard Book of Number One Hits|edition= 3rd revised|publisher=Billboard Books|isbn=978-0-8230-8298-8|url=https://books.google.com/books?id=PgGqNrqfrsoC }}
* {{cite book|last1=Brown |first1=Peter |year=2002 |author-link=Peter Brown (music industry) |last2=Gaines |first2=Steven |author-link2=Steven Gaines |title=The Love You Make: An Insider's Story of The Beatles |publisher=New American Library |isbn=978-0-451-20735-7 |url=https://books.google.com/books?id=tVht7mPxbeAC}}
* {{cite journal|last=Buk|first=Askold|title=Strum Together|year=1996|journal=Guitar World: Acoustic|issue=17}}
* {{cite book|last=Carlin|first=Peter Ames|title=Paul McCartney: A Life|year=2009|publisher=Touchstone|isbn=978-1-4165-6209-2|url=https://books.google.com/books?id=W8R4LS2LYxYC }}
* {{cite book|last=Doggett|first=Peter|year=2009|title=You Never Give Me Your Money: The Beatles After the Breakup|url=https://books.google.com/books?id=luOMJFxe-bYC|edition= 1st US hardcover|publisher=Harper|isbn=978-0-06-177446-1 }}
* {{cite book|last1=Emerick |first1=Geoff |year=2006 |author-link=Geoff Emerick |last2=Massey |first2=Howard |title=Here, There and Everywhere: My Life Recording the Music of The Beatles |publisher=Gotham |isbn=978-1-59240-269-4 |url=https://books.google.com/books?id=WOk8TP8o018C}}
* {{cite book|last=Everett |first=Walter |year=1999 |title=The Beatles as Musicians: Revolver through the Anthology|url=https://books.google.com/books?id=eTkHAldi4bEC&amp;lpg=PP1 |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-512941-0 }}
* {{cite book|editor1-last=George-Warren|editor1-first=Holly|year=2001|title=The Rolling Stone Encyclopedia of Rock &amp; Roll|url=https://archive.org/details/rollingstoneency00holl|url-access=registration|edition= 2005 revised and updated|publisher=Fireside|isbn=978-0-7432-9201-6}}
* {{cite book|last=Gould|first=Jonathan|title=Can't Buy Me Love: The Beatles, Britain and America|year=2007|publisher=Three Rivers Press|edition=First Paperback|isbn=978-0-307-35338-2|url=https://books.google.com/books?id=gTAjZ235qfsC }}
* {{cite journal|last=Graff|first=Gary|title=Yesterday &amp; Today|journal=Guitar World|volume=20| issue = 1|date=January 2000}}
* {{cite book|last=Glenday|first=Craig (editor)|title=Guinness World Records 2009|year=2008|work=Guinness World Records Ltd.|isbn=978-1-904994-37-4|url=https://archive.org/details/guinnessworldrec00crai_0}}
* {{cite book|last=Harry|first=Bill |year=2000a|author-link=Bill Harry |title=The Beatles Encyclopedia: Revised and Updated|publisher=Virgin |isbn=978-0-7535-0481-9 }}
* {{cite book|last=Harry|first=Bill |year=2003|title=The George Harrison Encyclopedia |publisher=Virgin |isbn=978-0-7535-0822-0}}
* {{cite book|last=Harry|first=Bill |year=2000b|title=The John Lennon Encyclopedia |publisher=Virgin |isbn=978-0-7535-0404-8}}
* {{cite book|last=Harry|first=Bill|title=The Paul McCartney Encyclopedia|year=2002|publisher=Virgin|isbn=978-0-7535-0716-2}}
* {{cite book|last=Ingham |first=Chris |year=2009|edition=3rd|title=The Rough Guide to The Beatles |publisher=Rough Guides |isbn=978-1-84836-525-4 }}
* {{cite journal|last=Jisi|first=Chris|title=He Can Work It Out|journal=Bass Player|volume=16| issue = 10|date=October 2005}}
* {{cite book|last=Kastan|first=David Scott|year=2006|title=Oxford Encyclopedia of British Literature|volume=1|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-516921-8|url=https://books.google.com/books?id=DlMUSz-hiuEC}}
* {{cite book|last=Levy|first=Joe (editor)|year=2005|edition=First Paperback|title=Rolling Stone's 500 Greatest Albums of All Time|publisher=Wenner Books|isbn=978-1-932958-61-4}}
* {{cite book|last=Lewisohn |first=Mark |author-link=Mark Lewisohn|year=1992 |edition= 2010|title= The Complete Beatles Chronicle:The Definitive Day-By-Day Guide to the Beatles' Entire Career |publisher=Chicago Review Press |isbn= 978-1-56976-534-0 }}
* {{cite book|last=Lewisohn|first=Mark (editor)|title=Wingspan: Paul McCartney's Band on the Run|publisher=Little, Brown|year=2002|isbn=978-0-316-86032-1}}
* {{cite news|work=[[The London Gazette]] (supplement) |title=Most Excellent Order of the British Empire |date=4 June 1965 |url=http://www.london-gazette.co.uk/issues/43667/supplements/5488 |access-date=11 May 2010 |ref=CITEREFLondon Gazette1965 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20090111234623/http://www.london-gazette.co.uk/issues/43667/supplements/5488 |archive-date=11 January 2009 }}
* {{cite book|last=MacDonald |first=Ian |year=2005 |author-link=Ian MacDonald |title=Revolution in the Head: The Beatles' Records and the Sixties |edition= 3rd (2007) |publisher=Chicago Review Press |isbn=978-1-55652-733-3 |url=https://books.google.com/books?id=YJUWJhIbkccC }}
* {{cite book|last1=McCartney|first1=Paul|last2=Mitchell|first2=Adrian (editor)|year=2001|publisher=W. W. Norton and Company Inc.|title=Blackbird singing: Poems and Lyrics 1965–1999|isbn=978-0-393-02049-6|url=https://archive.org/details/blackbirdsinging00mcca}}
* {{cite book|last=McGee|first=Garry|title=Band on the Run: A History of Paul McCartney and Wings|year=2003|publisher=Taylor Trade|isbn=978-0-87833-304-2|url=https://books.google.com/books?id=UG0IAQAAMAAJ}}
* {{cite book|last=Miles|first=Barry|author-link=Barry Miles|title=Paul McCartney: Many Years From Now|year=1997|publisher=Henry Holt &amp; Company|edition=1st Hardcover|isbn=978-0-8050-5248-0|url=https://archive.org/details/paulmccartneyman00mile_0 |url-access=registration}}
* {{cite book|last=Miles |first=Barry |year=1998 |edition=2009|title=The Beatles: A Diary—An Intimate Day by Day History|publisher=JG Press |isbn=978-1-57215-010-2 }}
* {{cite book|last=Miles|first=Barry|year=2001|title=The Beatles Diary Volume 1: The Beatles Years|publisher=Omnibus|isbn=978-0-7119-8308-3|url=https://books.google.com/books?id=trRB-lo4qR8C }}
* {{cite journal|last=Molenda|first=Michael|title=Here, There, and Everywhere|journal=Guitar Player|volume=39| issue = 11|date=November 2005}}
* {{cite journal|last=Mulhern|first=Tom|title=Paul McCartney|date= July 1990|journal=Guitar Player|volume=24, No.7|issue=246 }}
* {{cite book|last=Roberts|first=David (editor) |title=British Hit Singles &amp; Albums |publisher=Guinness World Records Limited |edition=18 |year=2005 |isbn=978-1-904994-00-8 }}
* {{cite book |last=Sandford |first=Christopher |year=2006 |title=McCartney |publisher=Carroll &amp; Graf |isbn=978-0-7867-1614-2 |url=https://archive.org/details/mccartney00sand }}
* {{cite book|last1=Sheff|first1=David|author-link=David Sheff|last2=Golson|first2=G. Barry (editor)|year=1981|title=The Playboy Interviews with John Lennon &amp; Yoko Ono|publisher=Playboy Press|isbn=978-0-87223-705-6|url=https://archive.org/details/playboyinterview00lenn_0}}
* {{cite book|last=Sounes|first=Howard|title=Fab: An Intimate Life of Paul McCartney |year=2010|publisher=Da Capo Press|isbn=978-0-306-81783-0|url=https://archive.org/details/fabintimatelifeo0000soun |url-access=registration}}
* {{cite book|last1=Southall |first1=Brian |first2= Rupert (contributor)|last2= Perry |year=2006|title=Northern Songs: The True Story of the Beatles Song Publishing Empire|publisher=Omnibus|url= https://books.google.com/books?id=HWSRvGfa3-sC|isbn=978-1-84609-237-4 }}
* {{cite book|last=Spitz|first=Bob|author-link=Bob Spitz|title=The Beatles: The Biography|url=https://archive.org/details/beatlesbiography00spit|url-access=registration|year=2005|publisher=Little, Brown and Company|isbn=978-0-316-80352-6}}
* {{cite book|author=The Beatles|author-link=The Beatles|title=The Beatles Anthology|year=2000|publisher=Chronicle Books|isbn=978-0-8118-3636-4 |url=https://books.google.com/books?id=HWuQu8EMDKcC}}
* {{cite book|last1=Wenner|first1=Jann|author-link=Jann Wenner|last2=George-Warren|first2=Holly (editor)|year=2000|publisher=Verso|title=Lennon Remembers|isbn=978-1-85984-600-1 |url=https://books.google.com/books?id=ymjy06WZnd4C }}
* {{cite book|last= Womack |first= Kenneth |author-link=Kenneth Womack|year= 2007 | title = Long and Winding Roads: The Evolving Artistry of the Beatles|publisher= Continuum |isbn= 978-0-8264-1746-6 }}
{{Refend}}
&lt;/div&gt;

{{Nositelia Wolfovej ceny za umenie}}
{{Kennedy Center Honors 2010 - 2019}}
{{The Beatles}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mccartney, Paul}}
[[Kategória:Paul McCartney| ]]
[[Kategória:Členovia skupiny The Beatles]]
[[Kategória:Anglickí rockoví speváci]]
[[Kategória:Anglickí popoví speváci]]
[[Kategória:Anglickí rockoví basgitaristi]]
[[Kategória:Anglickí popoví basgitaristi]]
[[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]]
[[Kategória:Anglickí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Anglickí rockoví klávesisti]]
[[Kategória:Anglickí popoví klávesisti]]
[[Kategória:Anglickí rockoví klaviristi]]
[[Kategória:Anglickí popoví klaviristi]]
[[Kategória:Anglickí rockoví bubeníci]]
[[Kategória:Anglickí popoví bubeníci]]
[[Kategória:Anglickí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Anglickí textári piesní]]
[[Kategória:Interpreti Mercury Records]] 
[[Kategória:Britskí vegetariáni]]
[[Kategória:Britskí miliardári]]
[[Kategória:Držitelia ceny Grammy]]
[[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za umenie]]
[[Kategória:Osobnosti z Liverpoolu]]
[[Kategória:Držitelia Gershwinovej ceny]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]
[[Kategória:Interpreti Parlophone]]
[[Kategória:Interpreti hlavných skladieb k Jamesovi Bondovi]]</text>
      <sha1>9ipr6j9iczohfr41zuwevrqc2tqz7v2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drum and bass</title>
    <ns>0</ns>
    <id>15034</id>
    <revision>
      <id>8232627</id>
      <parentid>8071769</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T23:59:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232627</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44913" sha1="ockr6omyw0o5wky3pj82xvhkss1mcwy" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný žáner
| Názov                    = Drum and bass
| Farba pozadia            = silver
| Farba písma              = black
| Obrázok                  = 
| Popis obrázka            = 
| Pôvod v štýloch          = [[oldschool jungle]], [[techno]], [[breakbeat hardcore]], [[darkcore]], [[rave]],&lt;ref name=&quot;ishkur&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|autor = Ishkur
|url = http://techno.org/electronic-music-guide/
|titul = Ishkur's guide to Electronic Music
|dátum vydania = 2005
|dátum prístupu = 2014-05-29
|url archívu = https://web.archive.org/web/20071118083704/http://techno.org/electronic-music-guide/
|dátum archivácie = 2007-11-18
}}&lt;/ref&gt; [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[dub (hudobný štýl)|dub]], [[reggae fusion]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Reynolds
|meno = Simon
|titul = Energy Flash: A Journey Through Rave Music and Dance Culture
|rok = 2013
|vydavateľ = Soft Skull Press
|poznámka = Whether they were black or white, these artists reaffirmed drum and bass's place in a African continuum (dub, hip hop James Brown, etc...) whose premise constitute a radical break with Western music, classical and pop.
|dátum prístupu = 2014-06-01
}}&lt;/ref&gt; [[industriálna hudba]], [[elektronický rock]], [[electronica]], [[House (hudba)|house]], [[breakbeat]]
| Kultúrne pozadie čas     = prvá polovica 90. rokov&lt;ref name=&quot;ishkur&quot;/&gt;
| Kultúrne pozadie krajina = [[Bristol]] a [[Londýn]], [[Anglicko]]
| Typické nástroje         = [[syntetizátor (hudba)|syntetizátor]], [[bicí automat]], [[sekvencer]], [[klávesové nástroje|klávesy]], [[gitara]], [[basová gitara]], [[bicie]], [[sampler (hudobný nástroj)|sampler]], [[osobný počítač]]
| Všeobecná popularita     = 
| Odvodené štýly           = [[dubstep]]
| Podštýly                 = [[darkstep]], [[hardstep]], atmosférický drum and bass, deep, [[drumfunk]], [[funkstep]], [[jazzstep]], dancefloor, [[Jump-Up|jump-up]], [[drumstep]], [[liquid funk]], [[trancestep]], [[neurofunk]], [[techstep]], [[Intelligent dance music|IDM]]
| Zmes štýlov              = [[breakcore]], [[digital hardcore]], [[raggacore]], [[Power noise|technoid]]
| Regionálne scény         = [[sambass]]
| Miestne scény            =
| Iné témy                 = [[Zoznam jungle a drum and bassových interpretov|Drum and bassoví interpreti]]&lt;br/&gt;[[Zoznam jungle a drum and bassových hudobných vydavateľstiev|Drum and bassové hudobné vydavateľstvá]]&lt;br/&gt;[[História drum and bassu]]&lt;br/&gt;[[Junglist]]&lt;br/&gt;[[Breakcore]]&lt;br/&gt; [[Glitch]]&lt;br/&gt;[[Experimentálna hudba]]
| Commons                  = 
}}
'''Drum and bass''' (/{{IPA|dɹʌm ənd beɪs}}/)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://dictionary.cambridge.org/dictionary/british/drum-n-bass?q=drum+and+bass#drum-n-bass__3|titul=&quot;Cambridge Dictionaries&quot;}}&lt;/ref&gt; (tiež písaný ako '''drum ’n’ bass''' alebo '''drum &amp; bass''' a často skracovaný na '''D&amp;B''', '''D+B''', '''DnB''' alebo '''D’n’B''') je typ [[elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudby]], známa tiež ako [[jungle]], ktorá vznikla v [[Anglicko|Anglicku]] začiatkom 90. rokoch.&lt;ref name=&quot;globaldarkness&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|url = http://www.globaldarkness.com/articles/history%20of%20drum%20and%20bass%202.htm
|meno = Ben
|priezvisko = Gilman
|titul = A short history of Drum and Bass
|dátum prístupu = 2014-06-01
}}&lt;/ref&gt; Žáner je typický rýchlymi [[Breakbeat|lámanými beatmi]] (často s tempom medzi 160 až 180 [[BPM|úderov za minútu]]&lt;ref&gt;IMO Records [http://www.imorecords.co.uk/drum-bass-articles/history-drum-bass-key-drum-and-bass-artists/ &quot;The History of Drum and Bass&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112042953/http://www.imorecords.co.uk/drum-bass-articles/history-drum-bass-key-drum-and-bass-artists/ |date=2012-01-12 }}, ''[[IMO Records]]'', London, 8th November 2011. Retrieved on 22 November 2011.&lt;/ref&gt;) so silnými [[bas (hudba)|basovými]] a [[subbas]]ovými linkami.&lt;ref name=&quot;allmusic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|url = http://www.allmusic.com/subgenre/jungle-drumnbass-ma0000002557
|titul = Jungle/Drum'n'Bass 
|dátum prístupu = 2014-06-01
}}&lt;/ref&gt; &quot;[[Basová linka]]&quot; je zvyčajne tvorená [[sampler (hudobný nástroj)|samplermi]] a [[syntetizátor (hudba)|syntetizátormi]].

Popularita drum and bassu a tiež jeho komerčný úspech je podobný s niekoľkými britskými tanečnými hudobnými štýlmi ako [[hard house]] a [[big beat (90. roky)|big beat]]. Zásadný vplyv na drum and bass a jungle mali pôvodné jamajské zvuky [[dub (hudobný štýl)|dubu]] a [[reggae]]. Jednou z najvplyvnejších skladieb v drum and bassovej histórie bola „Amen Brother“ od skupiny [[The Winstons]]. Takisto bol pre žáner dôležitý zvuk [[basový bubon|basového bubna]] [[bicí automat|bicieho automatu]] [[Roland TR-808]].&lt;ref name=&quot;synthmuseum.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.synthmuseum.com/roland/roltr80801.html| titul = TR-808| dátum prístupu = 2006-12-24| url archívu = https://web.archive.org/web/20231005133258/https://www.synthmuseum.com/roland/roltr80801.html| dátum archivácie = 2023-10-05}}&lt;/ref&gt; Ďalšou vlastnosťou drum and bassu je komplexná [[Synkopa (hudba)|synkopácia]] lámaných beatov.&lt;ref name=&quot;youtube.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.youtube.com/watch?v=5SaFTm2bcac | titul = Amen Break video on youtube.com| dátum prístupu = 2006-09-06}}&lt;/ref&gt;

Medzi subžánre drum and bassu patria [[drumstep]], [[breakcore]], [[ragga jungle]], [[hardstep]], [[darkstep]], [[techstep]], [[neurofunk]], Ambient drum 'n' bass, [[liquid funk]], [[trancestep]], deep, [[drumfunk]], [[funkstep]], [[sambass]] a [[Drill &amp; Bass|drill 'n' bass]]. Napriek tomu, že má drum and bass korene v Spojenom kráľovstve, dokázal sa presadiť po celom svete. Takisto ovplyvnil množstvo žánrov, ako [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[big beat (90. roky)|big beat]], [[dubstep]], [[house (hudba)|house]], [[trip-hop]], [[ambientná hudba]], [[techno]], [[rock]] a [[pop (hudobný žáner)|pop]]. Drum and bassu dominuje malá skupina &quot;hardcorových&quot; hudobných vydavateľstiev. Veľké svetové vydavateľstvá prejavili len malý záujem o drum and bassovú scénu.

==História==
{{Hlavný článok|História drum and bassu}}
{{Hlavný článok|Oldschool jungle}}

Koncom 80. rokov a začiatkom 90. rokov, pri rastúcom počte [[nočný klub|nočných klubov]] a nočných exteriérových kultúrnych podujatí vznikol nový elektronický hudobný štýl, zvaný [[rave]], ktorý, rovnako ako [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], kombinoval samplované [[Synkopa (hudba)|synkopované]] beaty alebo lámané beaty, alebo tiež ďalšie prvky zo širokej škály rôznych hudobných žánrov a príležitostne, prvky hudby, dialógov a efektov z filmov a televíznych programov. Rave však obsahoval silné basové zvuky a rýchlejšie tempo (od 127 až nad 140 [[BPM|úderov za minútu]]) ako house. Tento subžáner bol známy ako &quot;hardcore&quot; rave. Od roku 1992 však boli niektoré hudobné skladby tvorené z rýchlych lámaných beatov, s ťažkými basovými linkami a prvkami staršej Jamajskej hudby. Tento štýl bol označovaný ako &quot;jungle techno&quot; a neskôr iba &quot;jungle&quot;, ktorý sa stal rozpoznateľným ako osobitný hudobný žáner populárny na [[rave|rave párty]] a v [[Pirátske rádio|pirátskych rádiách]] v [[Anglicko|Anglicku]]. Profesionálny DJ a producent C.K. vyhlásil, že: &quot;Bol tam postup až pokým nebol ohraničený rýchlosťou hudby. Každý, kto tento postup sledoval, kupoval vinyly každý týždeň od 1989 do 1992.&quot;

Od roku 1994 začal jungle nadobúdať mainstreamovú popularitu a fanúšikov hudby (často označovaných ako [[junglist]]s), stal sa viac rozpoznateľnejšou časťou mladej britskej subkultúry. Ďalší vývoj žánru, začleňoval a zlučoval prvky širokej škály existujúcich hudobných žánrov, vrátane zvukov [[raggamuffin]]u, [[dancehall]]u, podpory [[Master of Ceremony|MC]], basové linky [[Dub (hudobný štýl)|dubu]], a čoraz viac komplexnejšie, ťažšie upravené [[breakbeat]]ové perkusie. Napriek spojeniu s rave scénou plnou extázy, jungle tiež bol občas spájaný s násilnosťou a kriminálnou aktivitou. Ale, tento postupný vývoj si získal pozitívnu povesť ako časť širokej rave scény a Jamajskej hudobnej kultúry na základe dancehallu prevládajúceho v Londýne. Ako reakcia na nezávislosť od tejto kultúrnej schizmy, niektorí jungle producenti sa začali oddiaľovať od štýlu ovplyvneného [[Raggamuffin|ragga]] hudbou a vytvorili to, čo sa stalo kolektívne označované, ako drum and bass.

Ako sa žáner stával všeobecne viac uhladeným a technicky sofistikovaným, začal sa rozširovať a z pirátskych rádií sa dostal do komerčných rozhlasových staníc a získal rozsiahle prijatie (asi 1995 – 1997). Takisto sa rozdelil do rozpoznateľných subžánrov ako [[Jump-Up|jump-up]] a hardstep. Ako si [[intelligent drum and bass|ľahší a často jazzom ovplyvnený štýl]] drum and bassu získal mainstreamovú pozornosť, tak aj ďalšie subžánre, ako [[techstep]] (asi 1996 – 1997), ktorý je ovplyvnený [[techno]] hudbou a [[zvuková paleta|zvukovými paletami]] zo sci-fi a [[anime]] filmov.

Popularita drum and bassu a jeho veľký komerčný vrchol prebiehal paralelne s viacerými ďalšími domácimi dance štýlmi v Spojenom kráľovstve, vrátane [[Big beat (90. roky)|big beat]] a [[hard house]]. Ale smerom k zmene milénia bola jeho popularita považovaná za znižujúcu sa, ale štýl žánru [[UK garage]] známy ako [[speed garage]] sa stal populárnym vďaka niekoľkým hitom. Speed garage zdieľal rýchle tempo a ťažké basové linky s drum and bassom, ale inak nasledoval zavedené zvyklosti &quot;house hudby&quot;. Napriek tomu, odčlenenie ďalších subžánrov a súvisiacich štýlov ako [[liquid funk]] priniesol vlnu nových interpretov vrátane nových ideí a techník, čo podporilo nepretržitú evolúciu tohto žánru. Dodnes drum and bass sa čoraz častejšie objavuje v mainstreamových médiách a populárnej kultúre vrátane [[televízia|televízie]], rovnako ako je hlavným zmienkovým bodom pre neskoršie žánre ako [[grime]] a [[dubstep]], a to vďaka úspešným interpretom ako [[Rudimental]], [[DJ Fresh]], [[Chase &amp; Status]] a  [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]].&lt;ref&gt;Pre referencie, pozri článok [[História drum and bassu]].&lt;/ref&gt;

==Muzikológia drum and bassu==
[[Súbor:Goldie 2003.jpg|thumb|160px|right|[[Goldie]], jeden z prvotných drum and bassových interpretov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.rollingstone.com/artists/Goldie/albums/album/149885/review/5941399/saturnzreturn| titul = Rolling Stones review of Saturnzreturn of February 8, 1998| dátum prístupu = 2007-01-26| url archívu = https://web.archive.org/web/20071111153910/http://www.rollingstone.com/artists/goldie/albums/album/149885/review/5941399/saturnzreturn| dátum archivácie = 2007-11-11}}&lt;/ref&gt;]] 
Zvuky drum and bassu sú extrémne rozmanité hlavne pre množstvo vplyvov v hudbe. Jedným z viac zvyčajnejších a tradičných prvkov je významný padajúci snare drum na druhom a štvrtom beate.

Drum and bass mohol byť v určitom čase definovaný ako presný elektronický hudobný žáner so 'živými' prvkami, ktoré sú voľbou DJa a mixovanie nahrávok počas setu. 'Živý' drum and bass s použitím elektrických, elektronických a akustických nástrojov, na ktoré hrajú hudobníci na pódiu sa objavil v nasledujúcich rokoch vývoja žánru.&lt;ref&gt;New Dawn – City Clubs Take Back The Night article, Village Voice, February 27, 2001&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?SectionID=1031&amp;uid=&amp;MagID=1059&amp;ReviewID=1696&amp;PageNumber=1| titul = Knowledge Magazine Article mentioning rise of live drum and bass in 2004| dátum prístupu = 2006-10-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20070312231643/http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?SectionID=1031&amp;uid=&amp;MagID=1059&amp;ReviewID=1696&amp;PageNumber=1| dátum archivácie = 2007-03-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1655&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031 | titul = Knowledge Magazine Article on live drum and bass bands| dátum prístupu = 2006-10-18}}&lt;/ref&gt;

===Ovplyvnenie===
Veľmi zrejmé a silné ovplyvnenie jungle a drum and bassu, vďačí [[sound system]]u Britskej Africko-Karibskj komunite, s pôvodným zvukom jamajského [[dub (hudobný štýl)|dubu]] a [[reggae]], s priekopníkmi ako [[King Tubby]], [[Peter Tosh]], [[Sly &amp; Robbie]], [[Bill Laswell]], [[Lee Perry]], [[Mad Professor]], [[Roots Radics]], [[Bob Marley]] a [[Buju Banton]], ktorý mali silný vplyv na hudbu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.planetdnb.com/dnb_interviews921.php | titul = NJC–Sativa Records interview by Dhanu Le Noury at planetdnb.com | dátum prístupu = 2006-09-06 | archiveurl = http://web.archive.org/web/20060510074142/http://www.planetdnb.com/dnb_interviews921.php | archivedate = May 10, 2006 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060510074142/http://www.planetdnb.com/dnb_interviews921.php | dátum archivácie = 2006-05-10 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.tranzfusion.net/articles/shownews.asp?newsid=4873 | titul = A Guy Called Gerald's Silent Drum &amp; Bass Protest by Benedetta Skrufff at tranzfusion.net | dátum prístupu = 2006-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060917100056/http://www.tranzfusion.net/articles/shownews.asp?newsid=4873 | dátum archivácie = 2006-09-17 }}&lt;/ref&gt; toto ovplyvnenie sa časom znížilo, ale je stále evidentné v mnohých skladbách, ktoré obsahujú ragga spev.

Ako bol hudobný štýl postavený okolo [[funk]]u alebo [[synkopa|synkopovaných]] [[rock &amp; roll]]ových [[break (hudba)|breakoch]], [[Al Green]], [[Marvin Gaye]], [[Ella Fitzgerald]], [[Gladys Knight]] &amp; [[the Pips]], [[Billie Holiday]], [[Aretha Franklin]], [[Otis Redding]], [[the Supremes]], [[the Commodores]], [[Jerry Lee Lewis]] a dokonca [[Michael Jackson]], mali vplyvy na túto hudbu.&lt;ref name=&quot;Fabio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.redbullmusicacademy.com/TUTORS.9.0.html?act_session=291 | titul = Red Bull Academy Interview Fabio – The Root To The Shoot| dátum prístupu = 2007-09-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.breakbeat.co.uk/news/default.asp?newsID=1382| titul = Liquid V Show Us The Bigger Picture article at breakbeat.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.rwdmag.com/articles/fullstory.php?&amp;sid=&amp;id=367 | titul = Mike Bolton interview on rwdmag.com| dátum prístupu = 2006-09-06 |archiveurl = http://web.archive.org/web/20061025084047/http://www.rwdmag.com/articles/fullstory.php?&amp;sid=&amp;id=367 |archivedate = October 25, 2006}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.salon.com/ent/music/int/1999/09/28/everything/print.html| titul = Being Everything But The Girl article, Salon Magazine, September 28, 1998| dátum prístupu = 2007-01-26| url archívu = https://web.archive.org/web/20071111114512/http://www.salon.com/ent/music/int/1999/09/28/everything/print.html| dátum archivácie = 2007-11-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.bbc.co.uk/1xtra/bailey/profile/ | titul = Bailey profile on bbc.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.404audio.com/?q=interviews&amp;more=1&amp;p=315 | titul = Makoto interview at 404audio.com|dátum prístupu = 2006-09-06}}&lt;/ref&gt; Nednou z najvplyvnejších skladieb v histórii drum and bassu bola „Amen Brother“ od [[The Winstons]], ktorá obsahoval bicie sólo, ktoré pokračovalo do známeho &quot;[[Amen break]]u&quot;, pričom bolo značne používané v prvotnej hip-hopovej hudbe, a neskôr sa stalo základom pre rytmy použité v drum and basse.

Koncom 80. rokov a začiatkom 90. rokov mali tradičné lámané beaty používané v hip-hopovej produkcii vplyv na zvuk [[breakbeat hardcore]], ktorý zdieľal použitie lámaných beatov ako jungle a drum and bass.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.native-instruments.com/index.php?id=photek2_us | titul = Photek interview at native-instruments.com | dátum prístupu = 2006-09-06 | archiveurl = http://web.archive.org/web/20060320042140/http://www.native-instruments.com/index.php?id=photek2_us | archivedate = March 20, 2006 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060320042140/http://www.native-instruments.com/index.php?id=photek2_us | dátum archivácie = 2006-03-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.planetdnb.com/dnb_interviews1196.php |titul = MC XYZ interview at planetdnb.com |dátum prístupu = 2006-09-06 |archiveurl = http://web.archive.org/web/20060510074154/http://www.planetdnb.com/dnb_interviews1196.php |archivedate = May 10, 2006 |url archívu = https://web.archive.org/web/20060510074154/http://www.planetdnb.com/dnb_interviews1196.php |dátum archivácie = 2006-05-10 }}&lt;/ref&gt; Drum and bass zdieľa množstvo charakteristických prvkov s hip-hopom, aj keď je v súčasnej dobe väčšinou bez textov. [[Grandmaster Flash]], [[Afrika Bambaata]], [[Run–D.M.C.]], [[Public Enemy]], [[Schooly D]], [[N.W.A]], [[Kid Frost]], [[Wu-Tang Clan]], [[Dr. Dre]], [[Mos Def]], [[Beastie Boys]] a [[Pharcyde]] sú veľmi často samplovaní, nehľadiac na ich celkový vplyv.&lt;ref name=&quot;Zinc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.redbullmusicacademy.com/TUTORS.9.0.html?act_session=242 | titul = Red Bull Academy Interview Zinc – Hardware Bingo| dátum prístupu = 2007-09-04}}&lt;/ref&gt;

[[Miles Davis]] bol menovaný ako možný vplyv,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.breakbeat.co.uk/features/Illlogic%26raf.html | titul = &quot;Ill Logic &amp; Raf interview at breakbeat.co.uk&quot;; | dátum prístupu = 2006-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20061011213509/http://www.breakbeat.co.uk/features/Illlogic%26raf.html | dátum archivácie = 2006-10-11 }}&lt;/ref&gt; a bluesový interpreti ako [[Leadbelly]], [[Robert Johnson]], [[Charlie Patton]], [[Muddy Waters]] &amp; [[B.B King]] boli citovaní producentmi ako inšpirácie. Dokonca moderní avant-gardní skladatelia ako [[Henryk Gorecki]] prijali zmienku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.techno.de/mixmag/97.09/Goldie.a.html| titul = Goldie feature by Matthew Collin at techno.de| dátum prístupu = 2006-09-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20120315014917/http://www.techno.de/mixmag/97.09/Goldie.a.html| dátum archivácie = 2012-03-15}}&lt;/ref&gt;

===Prvky bicích a basových liniek===
Žáner kladie veľký dôraz na &quot;basovú linku&quot;, hlboký [[sub-bass]] hudobný vzor, ktorý môže byť fyzicky cítiť cez výkonné zvukové systémy, kvôli nízkofrekvenčnému rozsahu. Basové linky vykonávané na basových nástrojoch, či už elektrických, akustických alebo na [[kontrabas]]e, sú menej zvyčajné, ale prklady môžu byť nájdené v prácach interpretov ako [[Shapeshifter]], [[Squarepusher]], [[Roni Size]] a [[STS9]]. Samplované basové linky sú často prevzaté z kontrabasových nahrávok alebo z verejne dostupných slučiek.

V drum and bassovej produkcii, sú basové linky často podriadené viacerým a rozdielnym [[zvukový efekt|zvukovým efektom]], vrátane štandardných techník ako dynamická kompresia, flanger, refrén, overdrive, kompenzácia, a podobne. Špeciálne techniky drum and bassu ako [[time stretching|časovo predĺžené]] beaty a &quot;Reese Bass&quot;, osobitný syntetizovaný basový zvuk obsahujúci vrstvené 'zvoniace' vlny. Termín je výsledkom značného používania aliasu Reese/Master Reese producenta [[Kevin Saunderson|Kevina Saundersona]] vo svojich prácach.

Rovnako významný je kopák &quot;808&quot;, umelo podsadený alebo predĺžený zvuk [[basový bubon|basového bubnu]] samplovaný klasickým bicím automatom [[Roland TR-808|TR-808]], a zvuk, ktorý bol subjektom enormného počtu experimentovaní počas rokov.&lt;ref name=&quot;synthmuseum.com&quot;/&gt;

Komplexné [[synkopa (hudba)|rytmické prenesenie prízvuku z ťažkej na ľahkú dobu]] [[break (hudba)|lámaného beatu]], je ďalším aspektom produkcie, pri ktorej producenti strávili dlhý čas. [[Amen break]] je všeobecne najčastejšie používaným (a často považovaný za najsilnejší) breakom v drum and basse.&lt;ref name=&quot;youtube.com&quot;/&gt;

Amen break bol synonymom prvotných drum and bassových produkcií, ale ďalšie prvky skladieb ako „[[Apache]]“, „[[Funky Drummer]]“, „Soul Pride“, „Scorpio“ a „[[Think (About It)]]“ mali významný dopad na breaky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?SectionID=1031&amp;uid=&amp;MagID=1062&amp;ReviewID=1684&amp;PageNumber=1 | titul = Forever And Ever Amen article on knowledgemag.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.junglebreaks.co.uk/breaks.html | titul = junglebreaks.co.uk| dátum prístupu = 2010-08-15}}&lt;/ref&gt;

Veľa drum and bassových skladieb obsahuje v sebe viac ako jeden samplovaný lámaný beat a techniku zmeny medzi dvoma breakmi po každom vyvinutom pásme. Príklady toho môžu buť počuté v nahrávkach 90. rokov ako „Your Sound“ od [[J Majik]] a „Machines“ od [[Doc Scott]]. A odnedávna používaný break je [[Tramen]], ktorý kombinuje [[Amen break]], a [[James Brown]] funkový lámaný beat (break v skladbách „[[Tighten Up]]“ alebo „Samurai“) a drum and bassový lámaný beat [[Alex Reece|Alexa Reecea]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1610&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031| titul = Dom &amp; Roland interview by Ben Willmott at knowledgemag.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20110724011252/http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1610&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031| dátum archivácie = 2011-07-24}}&lt;/ref&gt;

Pomerne rýchle formy bicích úderov pozadia, na ktorom producent vytvára skladbu do výzvy do takmer nejakého cítenia a často formuje iba pozadie pre ostatné prvky hudby. [[Synkopa (hudba)|Synkopované]] lámané beaty ostávajú najcharakteristickejším prvkom, bez ktorého by rýchla [[Time signature|4/4]] dance skladba bola klasifikovaná do žánru [[techno]] alebo [[gabber]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://store.drumbum.com/drums/drum-n-bass-drum-and-bass.htm| titul = Life in The Fast Lane: An Overview of Drum and Bass by George Broyer at drumbum.com| dátum prístupu = 2006-09-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20110807102130/http://store.drumbum.com/drums/drum-n-bass-drum-and-bass.htm| dátum archivácie = 2011-08-07}}&lt;/ref&gt;

===Tempo===
Tempo drum and bassu je zvyčajne medzi 160 – 190 [[BPM]], na rozdiel od ostatných dance štýlov na základe [[breakbeat]]u ako [[nu skool breaks]], ktorý si zachováva pomalší krok okolo 130 – 140 BPM. Hlavný stúpajúci trend tempa je pozorovateľný počas evolúcie drum and bassu. Skoršie formy drum and bassu v rokoch 1990 až 1991 boli taktované v tempe okolo 130 BPM, ktoré sa v roku 1993 zrýchlilo na 155 – 165 BPM. Niekde od roku 1996, tempo drum and bassu sa zastavilo na hodnotách 170 – 180 BPM. Stredné tempo 170 BPM je ale značkou drum and bassového zvuku.&lt;ref name = &quot;Fabio&quot;/&gt;&lt;ref name = &quot;Zinc&quot;/&gt;

Skladba kombinujúca niektoré prvky (broken beat, basové nástroje, produkčné techniky) ako drum and bassová skladba, ale s pomalším tempom (okolo 140 BPM), by nemoha byť drum and bassom, ale drum and bassom ovplyvnenou breakbeatovou skladbou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://remixmag.com/mag/remix_drumnbasspioneer_rob_playford/| titul = Remix Mag Interview with Rob Playford, drum and bass pioneer at remixmag.com| dátum prístupu = 2006-10-05| url archívu = https://web.archive.org/web/20070207105625/http://remixmag.com/mag/remix_drumnbasspioneer_rob_playford/| dátum archivácie = 2007-02-07}}&lt;/ref&gt;

Živé vystúpenia drum and bassovej hudby s elektrickými alebo akustickými nástrojmi často môžu znamenať zníženie BPM (hoci to nie je nevyhnutné), ktoré nie je prekvapivé v známosti zložitosti bicích vzoriek a vysokom úsilí požadovanom od bubeníka.

===Súvislosť===
Pre väčšinu častí, je drum and bass forma dance hudby určená pre počúvanie v klube. Ukazuje plnú frekvenčnú odozvu, ktorá môže byť použitá len vo zvukových systémoch, ktoré môžu pracovať vo veľmi nízkych frekvenciách. Ako prislúcha názvu, basový prvok hudby je osobitne zreteľný, s porovnateľnými roztrúsenými zostavami drum and bassových skladieb, napríklad priestor pre basové linky sú hlbšie ako väčšina ostatných foriem dance hudby. V dôsledku toho, drum and bassové párty sú často propagovaná so systémami s mimoriadne hlasným a ťažkým basovým zvukom.

DJská podpora (ktorá hrá skladbu) v klubovej atmosfére alebo v rádiu je rozhodujúca na úspech skladby, dokonca aj ak producent skladby je veľmi známy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1170&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031| titul = How To Release a Record pt2 at knowledgemag.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20070309211905/http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1170&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031| dátum archivácie = 2007-03-09}}&lt;/ref&gt; Za tým účelom, DJi chcú získať [[dubplate]] platne v čo najdlhšom čase pred pred hlavným vydaním skladby, niekedy viac mesiacov predtým, s cieľom preskočiť záujem v to rovnako ako v prospech DJa. Niekedy DJ získa verzie skladieb, ktoré sú neplánované pre hlavné vydanie, tie sú takzvané VIP (Variation In Production) mixy.

DJi sú často sprevádzaní jedným alebo viac [[Master of Ceremony|MC]], čím je ťahaný do koreňov v [[hip-hop]]e a [[reggae]]/[[raggamuffin|ragga]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.youtube.com/watch?v=oD2OTWHppzs | titul = Goldie in Shanghai on youtube.com| dátum prístupu = 2006-09-06}}&lt;/ref&gt;

MC získavajú obvykle rovnaké uznanie ako producenti/DJi a niektoré prípady sú špecificky označované ako s voľným MC. Medzi nich patrí relatívne málo veľmi známych drum and bassových MC, ako MC Infinity, MC GQ, [[Dynamite MC]], MC Fats, [[MC Conrad]], Shabba D, [[Skibadee]], [[Eksman]], Bassman, MC Stamina, MC Fun, Evil B, Trigga, Harry Shotta a Stevie Hyper D (zosnulý).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?SectionID=1031&amp;uid=&amp;MagID=1063&amp;ReviewID=1680&amp;PageNumber=1&amp;arcMagID=1062| titul = MC Evolution feature on knowledgemag.co.uk| dátum prístupu = 2006-09-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20070309101059/http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?SectionID=1031&amp;uid=&amp;MagID=1063&amp;ReviewID=1680&amp;PageNumber=1&amp;arcMagID=1062| dátum archivácie = 2007-03-09}}&lt;/ref&gt;

===Rozdiely medzi drum and bassom a jungle===
{{Hlavný článok|História drum and bassu}}
{{Hlavný článok|Oldschool jungle}}

V súčasnosti rozdiel medzi jungle (alebo [[oldschool jungle]]) a drum and bassom je zvyčajnou debatou v komunite &quot;junglistov&quot;. Nie je univarzálne prípustný významový rozdiel meddzi termínmi &quot;jungle&quot; a &quot;Drum and Bass&quot;. Niektoré spojenia &quot;jungle&quot; sú so starším materiálom temného zvuku z prvej polovice 90. rokov (niekedy označovaný ako &quot;jungle techno&quot;), a vidia Drum and Bass ako v podstate nástupcu Jungle. Ďalšie použitie Jungle ako skratku pre ragga jungle, je špecifický subžáner nadradený oblasti Drum and Bassu. V [[USA]], kombinovaný termín &quot;jungle drum and bass&quot; (JDB alebo JDNB) má tiež istú popularitu, ale nie je všade rozsiahla.

Zástancovia rozdielov medzi jungle a drum and bassom zvyčajne argumentujú tým, že:
* Drum and Bass má ucelené perkusie a basovú štruktúru, kým jungle má rozdielnu basovú linku oddelenú od perkusií.
* Relatívne jednoduché lámané beaty moderného Drum and bassu (hlavne beat s dvomi krokmi) sú menej komplexné ako 'ohraničené' 'Amen' lámané beaty jungle&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.drumandbass.tripod.com/dnb.htm| titul = The Many Faces of Drum 'n' Bass by Rob Bliss| dátum prístupu = 2007-06-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20080522003924/http://www.drumandbass.tripod.com/dnb.htm| dátum archivácie = 2008-05-22}}&lt;/ref&gt;
* Použitie ragga a reggae vokálov odlišuje Drum and Bass od Jungle, ale opäť nie každý jungle má ragga/reggae vokály, niektoré majú iné sample a niektoré zase nemajú vokály.

Asi prvou skladbou s výlučným použitím termínu &quot;drum and bass&quot; odkazuje na seba ako rozdielny štýl vzniknutý v roku 1993.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.discogs.com/artist/Invisible+Man,+The
 | titul = The Invisible Man Discography| dátum prístupu = 2007-06-29}}&lt;/ref&gt;

===Živý drum and bass===
[[Súbor:Pirate station moscow 2009.jpg|right|thumb|Najväčší drum and bassový hudobný festival Pirate Station v Moskve v roku 2009]]
Mnoho hudobných skupín a hudobníkov vykonáva drum and bass na živých vystúpeniach, pričom používajú [[bicie]], [[syntetizátor]]y, [[kontrabas]] alebo [[basová gitara|basovú gitaru]] a ďalšie nástroje. Takisto aj [[Master of Ceremony|MC]] sa často vyskytujú v živých vystúpeniach. Niektorí interpreti ako [[Fragment (producent)|Fragment]] používajú v zostave gitaristu, basgitaristu, prinajmenšom jedného klávesistu a bubeníka. DJ FU a [[Jungle Drummer]] tiež hrajú prevažne v dnešnej dobe živý drum and bass. Ich show obsahuje ich rapové súboje s bubnovaním Jungle Drummera v rýchostiach okolo 180 BPM. Ďalší interpreti známi hraním drum and bassu naživo sú [[Pendulum]], La Phaze a Chase &amp; Status.

== Subžánre ==
V poslednej dobe sa vyvinuli menšie scény v drum and bassových komunitách a scéna ako celok sa roztrieštila do špecifických subžánrov. Všeobecne uznávané subžánre drum and bassu sú tieto:
* '''[[Darkstep]]''', je charakteristický rýchlymi bicími a hlavne temnou náladou, pričom jeho vplyv pochádza zo žánrov [[Dark ambient]], [[Industriálna hudba|Industrial]] a [[Hardcore techno|Hardcore]]. Významnými interpretmi sú [[The Panacea]], [[Limewax]], [[Antichristus]] a [[Current Value]].
* '''[[Hardstep]]''', tvrdší stýl, ktorý používa hrubé basové linky a ťažké ale jednoduché elektronické melódie. Medzi významných interpretov patria [[DJ Zinc]] (prvotné práce), [[Evol Intent]], [[Ewun]], [[Dieselboy]] a jeho vydavateľstvo [[Human Imprint]].
* '''[[Techstep]]''' (alebo '''Tech''' drum 'n' bass), je charakteristický [[Vedecká fantastika|sci-fi]] [[zvuková paleta|zvukové palety]] a časti z kultúry science fiction. Priekopníkmi tohto štýlu sú [[Ed Rush]], [[DJ Trace|Trace]], [[DJ Fierce|Fierce]], [[DJ Nico|Nico]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url= http://thewire.co.uk/in-writing/essays/the-wire-300_simon-reynolds-on-the-hardcore-continuum_4_hardstep_jump-up_techstep_1996_ | titul= Slipping Into Darkness | vydavateľ= The Wire |číslo= 148 |dátum vydania= Jún 1996 | dátum prístupu= 2013-01-31}}&lt;/ref&gt;
** '''[[Technoid]]''' alebo '''[[Skullstep]]''' je hybridom Techstepu, [[Hardcore techno|Hardcoru]] a [[Gabber]]u.
* '''[[Neurofunk]]''' alebo '''Neuro''' je pokračovaním Techstepu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.thewire.co.uk/in-writing/essays/the-wire-300_simon-reynolds-on-the-hardcore-continuum_5_neurofunk-drum_n_bass-versus-speed | titul=2 Steps Back | vydavateľ= The Wire |číslo= 166 |dátum vydania= December 1997 | dátum prístupu= 2013-01-31}}&lt;/ref&gt; pričom v sebe spája viac prvkov ako [[Jazz]] a [[Funk]]. Medzi významných interpretov patria [[Ed Rush]] &amp; [[Optical]], [[Spor]] a [[Black Sun Empire]].&lt;ref&gt;[http://dbpedia.org/page/Neurofunk Neurofunk] at dbpedia.org&lt;/ref&gt;
* '''[[Jump-Up]]''' využíva ťažký a energický drum and bass, charakterizovaný typickými &quot;robotickými&quot; basovými zvukmi. Medzi významných interpretov patria [[DJ Hazard]], [[Generation Dub]] ([[Original Sin]] a [[Sub Zero]]), [[DJ Hype]] a jeho vydavateľstvo Playaz Recordings.&lt;ref&gt;[http://www.kmag.co.uk/editorial/features/top-10-stupid-music-genres.html Top 10 Stupid Music Genre Names] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402131717/http://www.kmag.co.uk/editorial/features/top-10-stupid-music-genres.html |date=2015-04-02 }} at KMag&lt;/ref&gt;
* '''Drumstep''' alebo '''Halfstep'''je polovičný drum and bass, ovplyvnený najmä [[Dubstep]]om.
* '''Atmospheric Drum &amp; Bass''' alebo '''Intelligent Jungle''' je jemnejší štýl, ovplyvnený [[ambientná hudba|ambientnou hudbou]], [[chillout]]om a [[soul (hudba)|soulom]]. Medzi priekopníkov tohto štýlu patria [[Photek]], [[Jack Smooth]] (Basement Records), [[Blame]], [[LTJ Bukem]] a jeho vydavateľstvo [[Good Looking Records]].
** '''Drumfunk''' alebo '''Choppage''' je atmosférický drum and bass s veľkým dôrazom na komplexné vzorky bicích, často so sekciami, kde niesú bicie spoločné. Medzi významných interpretov patria [[Breakage]] (prvotná tvorba), [[Seba]] a [[Paradox (hudobník)|Paradox]].
* '''Jazzstep''' alebo '''Jazzy Jungle''' demonštruje veľké ovplyvnenie žánrom jazz. Používa typický jazzový rytmus a nástroje. Medzi významných interpretov patria [[Makoto]], [[Peshay]], [[Alex Reece]] a vydavateľstvo [[Moving Shadow]].
* '''[[Liquid funk]]''' (alebo jednoducho '''Liquid''') stavia na základoch harmonických samplov zo žánrov [[funk]], jazz, soul, [[R&amp;B]], [[disco]], [[House (hudba)|house]] a [[breakbeat]], kým [[intelligent drum and bass]] alebo [[atmospheric drum and bass]] má pokojnejší ale viac syntetický zvuk. Priekopníkmi tohto štýlu sú [[Brookes Brothers]], [[Fabio (DJ)|Fabio]], [[High Contrast]], [[Logistics]], [[Fox Stevenson]], [[Cyantific]], [[Hybrid Minds]], [[London Elektricity]] a jeho vydavateľstvo [[Hospital Records]], či [[Maduk]] a jeho celosvetovo známe vydavateľstvo [[Liquicity]].
* '''[[Sambass]]''' (alebo '''Brazilian Drum and Bass''') v sebe spája prvky žánrov [[samba]], [[Bossa Nova]] a ďalších štýlov [[Latinskoamerická hudba|Latinskoamerickej hudby]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú [[DJ Marky]], [[Xerxes de Oliveira|XRS]], [[DJ Patife]] a vydavateľstvo Bryana Geea [[V Recordings]].
* '''[[Ragga jungle|Ragga Drum &amp; Bass]]''' bol inšpirovaný pôvodným štýlom [[Ragga jungle]], s prvkami [[reggae]] a [[dancehall]]u. Medzi významných interpretov patria [[Shy FX]] &amp; [[T Power]] a speváci ako [[David Boomah]].
* '''Drill 'n' bass''' (tiež známy ako '''Fungle''' a '''spunk jazz''') v sebe spája drum and bass s netanečnými rytmami a ambientnými vibráciami.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy| priezvisko= Shapiro| meno=Peter|odkaz na autora=Peter Shapiro|url=http://books.google.com/books?id=IxEpAyPvyXoC&amp;pg=PT175#v=onepage&amp;q&amp;f=false|titul=Drum 'n' Bass: The Rough Guide| strany= 207| dátum vydania= 1. august 1999| vydavateľ=[[Rough Guides]]|isbn=1858284333}}&lt;/ref&gt; Subžáner vyvinul [[Squarepusher]], ktorého prudké a nepravidelné [[synkopa|synkopované]] basové linky odradzujú od tancovania na tento štýl.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|url=http://books.google.com/books?id=Tzc8m4fJvlwC&amp;pg=PA161#v=onepage&amp;q&amp;f=false|titul=Wired for Sound: Engineering and Technologies in Sonic Cultures | strany= 161| meno= Paul D. | priezvisko= Greene | meno2= Thomas | priezvisko2= Porcello| vydavateľ=[[Wesleyan University Press]]| dátum vydania= 1. marec 2010|isbn=0819565164}}&lt;/ref&gt;
* '''Electrostep''' (tiež známy ako '''Trancestep''' a '''Italostep''') je charakteristický plochými bicími, wall-of-sound syntetizátormi a silnou kompresiou. Spája v sebe prvky žánrov [[synthpop]], [[italo-disco]], [[electro house]], [[trance]] a [[dubstep]]. Medzi významných interpretov patria [[John B]], [[Fred V &amp; Grafix]], [[DJ Fresh]], [[Netsky]], [[Danny Byrd]], [[Dirtyphonics]] a [[Noisia]].

===Žánre ovplyvnené drum and bassom===
V rovakom čase ako jungle vznikli aj žánre [[breakcore]] a [[digital hardcore]], kroeé zdieľajú veľa prvkov drum and bassu. Nemecký drum and bassový DJ [[The Panacea]] je tiež jedným zo zakladateľov [[digital hardcore]]. [[Raggacore]] je rýchlejšia verzia raggamuffinu, ovplyvnená jungle hudbou 90-tych rokov. Je podobný breakcoru, ale jeho [[dancehall]]ové beaty sú pokojnejšie (dancehall sám mal dôležitý vplyv na drum and bass).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.lfodemon.com/raggacorearticle/index.htm | titul = Raggacore article on lfodemon.com | dátum prístupu = 2006-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070217064746/http://www.lfodemon.com/raggacorearticle/index.htm | dátum archivácie = 2007-02-17 }}&lt;/ref&gt;

Drum and bass ovplyvnil množstvo ďalších žánrov ako [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[big beat (90. roky)|big beat]], [[house (hudba)|house]], [[trip-hop]], [[ambientná hudba|ambient]], [[techno]] a [[pop (hudobný žáner)|pop]], s interpretmi ako [[Bill Laswell]], [[Incubus (hudobná skupina)|Incubus]], [[Pitchshifter]], [[Linkin Park]], [[The Roots]], [[Talvin Singh]], [[MIDIval Punditz]], [[Missy Elliott]], [[Freestylers]], [[Nine Inch Nails]] a [[David Bowie]] spolu s ďalšími, ktorí tiež popísali drum and bass ako ich ovplyvnenie a používajú prvky a techniky drum and bassu. V USA vznikol zvuk so žánrom zvaným [[ghettotech]], ktorého syntetizátorové zvuky a basové linky sú podobné drum and bassu.&lt;ref name=&quot;Fabio2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.redbullmusicacademy.com/TUTORS.9.0.html?act_session=290 | titul = Red Bull Academy Interview Fabio – The Root To The Shoot| dátum prístupu = 2007-09-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1278&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031 | titul = A Guy Called Gerald feature at knowledgemag.co.uk | dátum prístupu = 2006-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110809015311/http://www.knowledgemag.co.uk/features.asp?ReviewID=1278&amp;PageNumber=1&amp;SectionID=1031 | dátum archivácie = 2011-08-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Playford&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://remixmag.com/mag/remix_drumnbasspioneer_rob_playford/ | titul = Remix Mag Interview with Rob Playford, drum and bass pioneer at remixmag.com | dátum prístupu = 2006-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070207105625/http://remixmag.com/mag/remix_drumnbasspioneer_rob_playford/ | dátum archivácie = 2007-02-07 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Popular&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.popular-musicology-online.com/issues/02/missingham.html | titul = &quot;Popular Musicology On Line Article &quot;Big Tings Ah Gwan&quot;: Junglist Music Takes Centre Stage, An Introduction to Jungle Music And An Enquiry Into Its Impact On The London Jazz Scene&quot;| dátum prístupu = 2007-09-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;allmusic2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = {{Allmusic|class=artist|id=p24040/biography|pure_url=yes}} | titul = Pitchshifter biography| dátum prístupu = 2009-05-16}}&lt;/ref&gt;

==Hudobné vydavateľstvá==
{{Hlavný článok|Zoznam drum and bassových hudobných vydavateľstiev}}
Drum and bass ako celok je dominantný malou skupinou &quot;hardcore&quot; vydavateľstiev. Tie patria hlavne DJom ako [[London Elektricity]] ([[Hospital Records]]), [[Andy C]] ([[Ram Records]]),&lt;ref name=&quot;ramrecords.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ramrecords.com/about-ram |dátum prístupu=2012-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131013183601/http://www.ramrecords.com/about-ram |dátum archivácie=2013-10-13 }}&lt;/ref&gt; [[Goldie]] ([[Metalheadz]]), Basement Records ([[Jack Smooth]]), Chris Renegade ([[Lifted Music]]), [[DJ Friction]] (Shogun Audio),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.shogunaudio.co.uk/about-us.php |dátum prístupu=2012-03-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120716040539/http://www.shogunaudio.co.uk/about-us.php |dátum archivácie=2012-07-16 }}&lt;/ref&gt; [[DJ Fresh]] ([[Breakbeat Kaos]]) a [[DJ Hype]], Pascal a predtím [[DJ Zinc]] ([[True Playaz]], v súčasnosti ako Real Playaz od roku 2006).&lt;ref&gt;http://www.facebook.com/playazrecordings?sk=info,&lt;/ref&gt;

Hlavné medzinárodné vydavateľstvá ako [[Sony Music Entertainment]], Universal nemajú veľký záujem v scéne drum and bassu hoci v nej mali niekoľko zmlúv, hlavne pre album ''[[In Silico]]'' od skupiny Pendulum s [[Warner Music Group]]. [[Full Cycle Records]] patriace Ronimu Sizemu hrá veľkú, ak nie najväčšiu úlohu v tvorbe drum and bassu. Vydavateľstvo V.Recordings bolo tiež podstatným prvkom vo vývoji drum and bassu.

V súčasnosti, vydavateľstvo Andyho C, [[Ram Records]] posúva hranice drum and bassu ďalej do mainstreamu s interpretmi ako [[Chase &amp; Status]] a [[Sub Focus]], ktorí vydavajú mnoho skladieb cez Ram Records.&lt;ref name=&quot;ramrecords.com&quot;/&gt; Chase &amp; Status rovnako ako Pendulum sú už vtiahnutí do mainstreamu.

== Najvýznamnejší interpreti ==
{{col-begin|width=75%}}
{{col-2|width=75%}}
* [[2 Bad Mice]]
* [[Adam F]]
* [[Alex Reece]]
* [[Alix Perez]]
* [[Andy C]]
* [[Aphrodite (DJ)|Aphrodite]]
* [[Asian Dub Foundation]]
* [[B-complex]]
* [[Bad Company (drum and bassová skupina)|Bad Company]]
* [[Ben Sage]]
* [[Black Sun Empire]]
* [[Breakbeat Era]]
* [[Brainshocker]]
* [[Brookes Brothers]]
* [[Calibre]]
* [[Calyx]]
* [[Camo &amp; Krooked]]
* [[Concord Dawn]]
* [[Congo Natty]]
* [[Counterstrike]]
* [[Cyantific]]
* [[D.Kay]]
* [[DJ Fresh]]
* [[DJ Hype]]
* [[DJ Hazzard]]
* [[DJ Zinc]]
* [[DJ Marky]]
* [[Dillinja]]
* [[Disaszt]]
* [[Drumsound &amp; Bassline Smith]]
* [[Ed Rush]]
* [[Enduser]]
* [[Evol Intent]]
* [[E-Z Rollers]]
* [[Fabio (DJ)|Fabio]]
* [[Fourward]]
* [[Future Prophecies]]
* [[Futurebound]]
* [[Goldie]]
* [[Grooverider]]
* [[High Contrast]]
{{col-2|width=75%}}
* [[Hyper-On Experience]]
* [[Ill.Skillz]]
* [[InsideInfo]]
* [[Chase &amp; Status]]
* [[J Majik]]
* [[John B]]
* [[Klute]]
* [[Konflict]]
* [[L Plus]]
* [[London Elektricity]]
* [[LTJ Bukem]]
* [[Makoto]]
* [[Matrix &amp; Futurebound]]
* [[Maduk]]
* [[Metrik]]
* [[Neonlight]]
* [[Nero (hudobná skupina)|Nero]]
* [[Netsky]]
* [[Noisia]]
* [[Nu:Tone]]
* [[Omni Trio]]
* [[Pendulum]]
* [[Photek]]
* [[Rameses B]]
* [[Roni Size]]
* [[Rudimental]]
* [[Shapeshifter]]
* [[Seven Lions]]
* [[Sigma (skupina)|Sigma]]
* [[Skream]]
* [[Spor]]
* [[Spring Heel Jack]]
* [[State of Mind]]
* [[Sub Focus]]
* [[Tantrum Desire]]
* [[TC]]
* [[Teebee]]
* [[The Prodigy]]
* [[The Qemists]]
* [[TK Numa]]
* [[Xilent]]
* [[Zardonic]]
{{col-end|width=75%}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* ''A History of Rock Music, 1951–2000'' by Piero Scaruffi (ISBN 978-0595295654), nonfiction [http://www.scaruffi.com/history/index.html in HTML form]
* ''All Crews: Journeys Through Jungle / Drum and Bass Culture'' by Brian Belle-Fortune (ISBN 0-9548897-0-3), nonfiction
* &quot;Roots 'n Future&quot; in ''Energy Flash'' by Simon Reynolds, Picador (ISBN 0-330-35056-0), nonfiction (British edition)
* ''Generation Ecstasy : Into the World of Techno and Rave Culture'' by Simon Reynolds, Routledge. (ISBN 0415923735), nonfiction (American edition)
* ''Rumble in the Jungle: The Invisible History of Drum and Bass'' by Steven Quinn, in: ''Transformations'', No 3 (2002), nonfiction (ISSN 1444-377) [https://web.archive.org/web/20050617034609/http://transformations.cqu.edu.au/journal/issue_03/pdf/quinn.pdf PDF file]
* ''[[State of Bass: Jungle - The Story So Far]]'' by Martin James, Boxtree (ISBN 0-7522-2323-2), nonfiction
* ''The Rough Guide to Drum 'n' Bass'' by [[Peter Shapiro]] and Alexix Maryon (ISBN 1-85828-433-3), nonfiction
* ''[[King Rat (1998 novel)|King Rat]]'' by [[China Miéville]] (ISBN 0-330-37098-7), fiction

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Drum and bass}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dnb.sk Slovenská webstránka o drum and basse] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110518191512/http://www.dnb.sk/ |date=2011-05-18 }}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Drum and bass|479884074}}

[[Kategória:Drum and bass| ]]
[[Kategória:Žánre elektronickej tanečnej hudby]]
[[Kategória:Breakbeat]]</text>
      <sha1>ockr6omyw0o5wky3pj82xvhkss1mcwy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eukaryoty</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19179</id>
    <revision>
      <id>8232679</id>
      <parentid>8227071</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:13:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232679</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69812" sha1="lxky2qknzhqn82z1vwkau4uadvq4x1s" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}
{{Infobox živočíchy
 | Názov=eukaryoty
 | Obrázok=Eukaryota_diversity_1.JPG
 | Titulok=Príklady rôznych eukaryotických organizmov
 | Binomické meno= Eukaryota| 
 | Klasifikátor1=([[Édouard Chatton|Chatton]], [[1925]]) [[Cecil A. Hoare|Hoare]], [[1949]]&lt;ref&gt;HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]&lt;/ref&gt;|
 | Dátum1=
 | Synonymá=
}}

'''Eukaryoty''' (lat. ''Eukaryota''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú [[živý organizmus|organizmy]], ktorých [[bunka|bunky]] (tzv. [[eukaryotická bunka|eukaryotické bunky]]) majú hlavnú [[genetická informácia|genetickú informáciu]] uloženú v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] izolovanom od okolitého prostredia ([[cytoplazma|cytoplazmy]]) fosfolipidovou membránou. Eukaryoty zahŕňajú všetky [[mnohobunkové organizmy]] a niektoré [[jednobunkové organizmy]], pričom väčšina ich [[Biodiverzita|diverzity]] je tvorená jednobunkovými organizmami. 

V niektorých systémoch sa eukaryoty uvádzajú ako [[taxón]]. Tento taxón máva v súčasných systémoch najčastejšie priradenú taxonomickú úroveň [[Doména (taxonómia)|doména (domínium)]]. 

V tradičných systémoch eukaryotom konkrétne zodpovedajú taxóny [[riasy]], [[machorasty]], [[cievnaté rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]] v tradičnom ponímaní (t. j. [[prvoky]] a [[mnohobunkové živočíchy]]). Jednobunkové eukaryoty (t. j. jednobunkové riasy, jednobunkové huby a prvoky) sa v niektorých systémoch klasifikujú ako taxón [[Protista|protisty]].

Opakom eukaryotov (v rámci [[bunkové organizmy|bunkových organizmov]]) sú [[prokaryoty]], t. j. [[eubaktérie]] a [[archeóny]]. Všetky prokaryoty sú jednobunkové organizmy.

==Názvy==
Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''eukaryoty'''&lt;ref&gt;eukaryoty. In: {{Citácia knihy  | priezvisko = Šaling  | meno = Samo  | odkaz na autora =   | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária  | odkaz na autora2 =   | priezvisko3 = Maníková  | meno3 = Zuzana  | odkaz na autora3 =   | titul = Veľký slovník cudzích slov  | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov  | vydanie = 2  | typ vydania = revid. a dopl.  | vydavateľ = SAMO  | miesto = Bratislava-Veľký Šariš  | rok = 2000  | isbn = 80-967524-6-4  | počet strán =   | strany = 345}}&lt;/ref&gt;, '''eukaryonty'''&lt;ref name=&quot;MB&quot;&gt;eukaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 189&lt;/ref&gt;, '''eukaryotá'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guinnessova encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 768 | url = | isbn = 80-06-00517-6 | kapitola = | strany = 111| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;PIVKO. D. Zem - živý organizmus
alebo zrod novej vednej disciplíny geofyziológie?. In: Mineralia slovaca 5/26/1994 [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS-1994-26-5.pdf]&lt;/ref&gt;, '''eukarya''' ('''eukaryá''')&lt;ref&gt;BEŽO, M. et al. Metódy genetických technológií: praktikum. V Nitre: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, 2015, S. 6&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;DŽUPA, K. Výživa a biologicky aktívne látky: liečivé rastliny - alternatíva pre smoothie nápoje. Bratislava: Herba, 2016, S. 256&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ŽIAROVSKÁ, J. et al. Genetika - výkladový slovník. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, 2013 (názov je uvedený na veľa rôznych stranách knihy)&lt;/ref&gt;, '''eukaryontné/eukaryotické organizmy'''&lt;ref name=MB/&gt;&lt;ref&gt;eukaryontný. In: ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]&lt;/ref&gt;, '''pravé jadrové organizmy'''&lt;ref&gt;BUMERL, J. et al. Biológia 1 pre stredné poľnohospodárske technické školy... Bratislava: Príroda 1984. S.30&lt;/ref&gt;, '''jadrové organizmy'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, Mária et al. &quot;Biológia pre 1. ročník gymnázia&quot;. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63&lt;/ref&gt; (resp. nesprávne&lt;ref&gt;jaderný. in:IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Bratislava: Samo. 1998. S. 153&lt;/ref&gt; alebo staršie: ''jaderné organizmy''&lt;ref&gt;ŠVIHRA, J. Biologické základy rastlinnej výroby. Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1992, S. 156&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;SEKERKA, V. Súčasné koncepcie vzniku života na Zemi. in: Filozofia 3/1988. S. 319&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Hai&gt;HAINER, V., NOVACKÝ, J. M. Zdravoveda pre učiteľské ústavy. Praha: Československá grafická Unia, 1935, S. 69&lt;/ref&gt;), '''jadrovce'''&lt;ref name=Euk&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Tirjaková
  | meno = Eva
  | priezvisko2 = Vďačný
  | meno2 = Peter
  | priezvisko3 = Kocian
  | meno3 = Ľudovít
  | titul = Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov
  | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf#page=3
  | dátum vydania = 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 17.12.2015
  | vydavateľ = Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK
  | miesto = Bratislava
  | strany = 3
}}&lt;/ref&gt;. Zriedkavé názvy sú: '''jadrové'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia - experimentálny učebný text pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: SPN, 1979, S. 98&lt;/ref&gt;, '''nukleárne organizmy'''&lt;ref&gt;NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 57&lt;/ref&gt;, '''karyonty'''&lt;ref&gt;NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 55, 57 (a mnohé ďalšie strany)&lt;/ref&gt;, '''karyonta'''&lt;ref name=Hai/&gt;, '''nukleobionty'''&lt;ref&gt;ŠTEFANOVIČ, J., HANZEN, J. Lexikón lekárskej bakteriológie. 2013, S. 59 [http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180728192610/http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8 |date=2018-07-28 }}&lt;/ref&gt;.

Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: 
*''Eukaryota'' (''Eucaryota'') [o autoroch pozri nižšie], 
*''Eukaryonta'' [Fott, 1956&lt;ref name=Fott1956&gt;FOTT, B. Sinice a řasy. 1956. S. 10 [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&amp;hl=sk&amp;id=zzxVAAAAMAAJ&amp;focus=searchwithinvolume&amp;q=Eukaryonta]&lt;/ref&gt;] (''Eucaryonta'' [?Bock, 1962&lt;ref&gt;BOCK, W. Systematics of Dichotomy and Evolution. Geological Center, 1962&lt;/ref&gt;]), 
*''Eukaryotae'' [Traub, 1971&lt;ref name=Tr/&gt;] (''Eucaryotae'' [Traub, 1963&lt;ref name=Tr&gt;TRAUB, H. P. New Kingdoms, Subkingdoms and Phyla of Organisms. Plant Life 27: I41-I44. I971 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/335643#page/159/mode/1up]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Willdenowia, Bd. 7. 1973. S. 221 [https://books.google.sk/books?id=ZyUlAQAAMAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=%22Eucaryotae%22&amp;q=%22Eucaryotae%22&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y]&lt;/ref&gt;]), 
*''Eukarya'' [Nickrent a Soltis, 1995&lt;ref&gt;Nickrent, Daniel. (1995). A Comparison of Angiosperm Phylogenies from Nuclear 18S rDNA and rbcL Sequences. Annals of the Missouri Botanical Garden. 82. 208. 10.2307/2399878. [https://nickrentlab.siu.edu/NickrentPDFs/Nickrent%26Soltis.pdf]&lt;/ref&gt;] (''Eucarya'' [Woese et al., 1990&lt;ref name=Woese1990/&gt;]), 
*''Karyonta'' [Němec, 1929&lt;ref&gt;NĚMEC, B. Úvod do všeobecné biologie. Praha: O. Štorch-Marien (Aventinum), 1929, S. 79&lt;/ref&gt;] (''Caryonta'' [Novák, 1969&lt;ref&gt;NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 82&lt;/ref&gt;]), 
*''Eucytota'' [Jeffrey, 1971&lt;ref&gt;JEFFREY, C. Thallophytes and Kingdoms - A Critique. Kew Bull 25 (2) 1971, pp. 291-299&lt;/ref&gt;], 
*''Karyobionta''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Strasburger | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Dietrich von Denffer | odkaz na autora2 = | titul = Strasburger's Textbook of Botany | vydanie = | vydavateľ = Fischer | miesto = | rok = 1976 | počet strán = 877 | url = | isbn = 978-0-582-44169-9 | kapitola = | strany = 437| jazyk = }}&lt;/ref&gt; (''Caryobionta''&lt;ref&gt;Svensk naturvetenskap: Statens naturvetenskapliga forskningsråds årsbok, 1967, zv. 20. S. 199 [https://books.google.sk/books?id=4VsWAQAAIAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Caryobionta&amp;q=Caryobionta&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y]&lt;/ref&gt;), 
*''Nukleobionta''&lt;ref&gt;STRASSBURGER, E., FITTING, H. Handbuch der Botanik für Hochschulen. 1951, S. 301 [https://books.google.sk/books?id=OwVVAAAAMAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Nukleobionta&amp;q=Nukleobionta&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y]&lt;/ref&gt; (''Nucleobionta''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zimmermann | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte der Pflanzen | vydanie = | vydavateľ = G. Thieme | miesto = | rok = 1949 | počet strán = 111 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 13| jazyk = }}&lt;/ref&gt;), 
*''Cellulata'' (v užšom zmysle)&lt;ref&gt;NĚMEC, B. Ottův slovník naučný nové doby: dodatky v Velikému... 1930. S. 403 [https://www.google.sk/books/edition/Ott%C5%AFv_slovn%C3%ADk_nau%C4%8Dn%C3%BD_nov%C3%A9_doby/dXdMAAAAMAAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;bsq=Karyonta&amp;dq=Karyonta&amp;printsec=frontcover]&lt;/ref&gt;,
* pre eukaryotické rastliny aj: ''Plantae euplastidae''&lt;ref name=Fott1956/&gt; [Pascher, 1931&lt;ref&gt;PASCHER, A. Systematische Übersicht über die mit Flagellaten in Zusammenhang stehenden Algenreihen und Versuch einer Einreihung dieser Algenstämme in die Stämme des Pflanzenreiches. Beihefte zum Botanischen Centralblatt. Zweite Abteilung 48 1931. str. 317–332&lt;/ref&gt;].

Ako prvý eukaryoty pomenoval [[Édourd Chatton]] v roku 1925 francúzskym slovom Eucaryotes&lt;ref&gt;CHATTON, É. Pansporella perplexa, amoebien à spores protégées parasite de daphnies. Réflexions sur la biologie et la phylogénie des protozoaires. Annales des Sciences Naturelles, Zoologie, Série 10 VIII: 5–84. S. 76, 77&lt;/ref&gt;. Latinský ekvivalent tohto Chattonovho tvaru v podobe ''Eukaryota'' ako prvý uvádza pravdepodobne [[Cecil A. Hoare]] v roku [[1949]]&lt;ref&gt;HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]&lt;/ref&gt;, resp. najneskôr [[Bohuslav Fott|Fott]] 1971&lt;ref&gt;FOTT, B. Algenkunde. G.Fischer. 1971. S. 14 [https://books.google.sk/books?id=48E9AAAAYAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Eukaryota+Fott+Algenkunde&amp;q=Eukaryota+Fott+Algenkunde&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y]&lt;/ref&gt;. Latinský ekvivalent Chattonovho tvaru v podobe ''Eucaryota'' sa objavuje najneskôr v rokoch 1959/1960&lt;ref&gt;Evolution After Darwin: The evolution of life. Papers presented at the University of Chicago Darwin centennial celebration in November 1959. University of Chicago Press. 1960. S. 201-207 [https://books.google.sk/books?id=HV0LAQAAIAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=eucaryota&amp;q=eucaryota&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mcgraw-hill Encyclopedia Of Science And Technology Vol. 10. 1960. S. 320 [https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.547518/page/n389/mode/2up?q=Eucaryota]&lt;/ref&gt;. 

==Charakteristika ==

Bunky eukaryotov obsahujú menšie štruktúry, [[organela|organely]], ktoré sú tiež obalené fosfolipidovými membránami, preto ich nazývame organely endomembránovej sústavy. Okrem jadra sú to napríklad [[mitochondria|mitochondrie]], [[plastid]]y a ďalšie. Toto je jedným z hlavných znakov, ktorým sa odlišujú od organizmov s jadrom neobaleným membránou, tzv. prokaryotov. Ďalším rozdielom medzi prokaryotmi a eukaryotmi je v ich [[ribozóm]]och (malých organelách slúžiacich na syntézu [[bielkovina|bielkovín]]): Cytoplazmatické ribozómy eukaryotov sú väčšie a ťažšie ako ribozómy [[prokaryoty|prokaryotov]]. Ribozómy eukaryotov v plastidoch a mitochondriách sú však veľkosťou a hmotnosťou podobné ribozómom prokaryotov. Táto skutočnosť je jedným z dôkazov podporujúcich [[endosymbiotická teória|endosymbiotickú teóriu]] vzniku eukaryotických organizmov. Ďalší zásadný odlišný znak prokaryotov a eukaryotov je, že dedičná látka eukaryotov ([[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]) je naviazaná na [[histón|bázické bielkoviny]].

Podľa často uvádzanej endosymbiotickej teórie vznikli eukaryotické bunky [[evolúcia (biológia)|evolučne]] z prokaryotických buniek. Eukaryoty dosiahli od svojho vzniku pred 1,8 až 1,3 miliardami rokov značné množstvo foriem a patria medzi ne najväčšie organizmy na Zemi. Z [[taxonómia (biológia)|taxonomického]] hľadiska ide spravidla o jednu zo základných skupín živých organizmov. Tradične sa členili na tieto základné taxóny: [[prvoky]], [[chromista]], [[rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systém eukaryot (starší/tradiční pojetí) - Biomach, výpisky z biologie|url=http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|vydavateľ=www.biomach.cz|dátum prístupu=2020-01-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20200208202724/http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|dátum archivácie=2020-02-08}}&lt;/ref&gt; Aktuálne sa však užíva fylogenetická klasifikácia podložená molekulárnymi dátami. 

== Eukaryotická bunka ==
{{hlavný článok|Eukaryotická bunka}}

Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Regina |priezvisko=Bailey |titul=The Cell-Cell Structure |url=http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |vydavateľ=About.com |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20090522045653/http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |dátum archivácie=2009-05-22 }}&lt;/ref&gt; Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek [[človek]]a je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa ''[[Ostreococcus|Ostreococcus tauri]]'', a to približne jeden [[mikrometer]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Brian |priezvisko=Palenik |meno2=Jane |priezvisko2=Grimwood |meno3=Andrea |priezvisko3=Aerts |spoluautori=et al. |mesiac=máj |rok=2007 |titul=The tiny eukaryote ''Ostreococcus'' provides genomic insights into the paradox of plankton speciation  |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=104 |číslo=18 |strany=7705–10 |pmid=17460045 |pmc=1863510 |doi=10.1073/pnas.0611046104 |jazyk=po anglicky |issn = 0027-8424 }}&lt;/ref&gt; tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie ''[[Escherichia coli]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Pavel |priezvisko=Krmenčík |meno2=Jiří |priezvisko2=Kysilka |titul=Escherichia coli |url=http://www.biotox.cz/toxikon/bakterie/bakterie/escherichia_coli.php |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt; Iné eukaryotické bunky, napríklad niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré [[neurón|nervové bunky]]), dosahujú zase obrovské rozmery, sú však neschopné samostatnej existencie. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]]. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu ''[[Caulerpa]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Mari N. |priezvisko=Jensen |titul=Caulerpa, The World's Largest Single-celled Organism? |url=http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20120205142630/http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |dátum archivácie=2012-02-05 }}&lt;/ref&gt; Mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiá]] prvokov, ako je ''[[Physarum polycephalum]]'', môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov –  boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou {{m2|5.54}}.&lt;ref name=hh&gt;{{Citácia knihy |meno=Klaus |priezvisko=Hausmann |meno2=Maria |priezvisko2=Mulisch |meno3=Günther |priezvisko3=Steinbrück |spoluautori=et al. |rok=2003 |titul=Protozoologie |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-0978-4 |strany= |jazyk=po česky |oclc=53487564}}&lt;/ref&gt;

=== Stavba bunky ===
Bunky eukaryotov sú veľmi odlišné od [[prokaryotická bunka|prokaryotickej bunky]] nielen v otázke veľkosti, ale vykazuje značné rozdiely aj po štruktúrnej stránke. Na rozdiel od prokaryotov sú komplexnejšie a tzv. kompartmentalizované, teda rozdelené na jednotlivé kompartmenty („oddelenia“). Obsahujú napríklad pravé [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[bunková membrána|dvojitou membránou]], ktorá oddeľuje [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] od okolitých častí bunky. Ďalším výrazným znakom je [[endomembránový systém]], čiže skupina [[organela|organel]] taktiež obalených membránou. K týmto patrí hlavne [[endoplazmatické retikulum]], [[Golgiho aparát]], [[lyzozóm]]y či [[mitochondria|mitochondrie]], prípadne funkčné deriváty mitochondrií ([[hydrogenozóm]]y, [[mitozóm]]y). Obsahujú tiež tzv. [[cytoskelet]], čo je akási vnútorná [[kostra]] bunky zaisťujúca pohyb buniek a vnútorný transport; plní tiež dôležité funkcie pri delení buniek. Nemenej dôležitou súčasťou sú [[ribozóm]]y, u eukaryotov tzv. 80[[Svedberg|S]] (toto číslo udáva čas, za ktorý prebehne [[sedimentácia]] ribozomálnej makromolekuly pri jej [[Laboratórna centrifúga|ultracentrifugácii]]).  
[[Súbor:Biological cell.svg| náhľad|upright=1.5|Schematický model eukaryotickej bunky: 1 – [[jadierko]]; 2 – [[Bunkové jadro|jadro]]; 3 – [[ribozóm]]; 4 – [[vezikul]]; 5 – [[endoplazmatické retikulum|drsné endoplazmatické retikulum]]; 6 – [[Golgiho aparát]]; 7 – [[cytoskelet]]; 8 – [[endoplazmatické retikulum|hladké endoplazmatické retikulum]]; 9 – [[mitochondria]]; 10 – [[vakuola]]; 11 – [[cytoplazma]]; 12 – [[lyzozóm]]; 13 – [[centriola]]]]
Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad [[plastid]]y u [[rastliny|rastlín]] a mnohých [[protista|protíst]]. Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy pochádzajú zo [[sinice|siníc]] a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen [[zelené rastliny]] (''Viridiplantae''), ale aj červené riasy (''Rhodophyta''), [[Glaucophyta|glaukofyty]] (''Glaucophyta'') a tiež skupinu [[Rhodelphidia]], ktorej zástupcovia sa však živí [[Heterotrofia|heterotrofne]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=S. Blair |priezvisko=Hedges |meno2=Jaime E. |priezvisko2=Blair |meno3=Maria L. |priezvisko3=Venturi |spoluautori=et al. |mesiac=január |rok=2004 |titul=A molecular timescale of eukaryote evolution and the rise of complex multicellular life |periodikum=BMC Evolutionary Biology |ročník=4 |číslo= |strany=2 |pmid=15005799 |pmc=341452 |doi=10.1186/1471-2148-4-2 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Plastidy u iných druhov fotosyntetizujúcich eukaryotov vznikli predovšetkým sekundárnou endosymbiózou, teda pohltením jednej z pôvodných skupín rastlín.

Obzvlášť u rôznych jednobunkových eukaryotov poznáme veľa ďalších unikátnych organel: vystreľovacie či vymršťovacie útvary (tzv. [[trichocysty]]), prichytávacie organely (rôzne [[stonka (prvoky)|stonky]] a [[prísavka|prísavky]]), sťažiteľné, potravné a iné [[vakuola|vakuoly]], a podobne. Na pohyb zase slúžia rôzne [[bičík]]y a [[brva|brvy]] (pozri [[Eukaryoty#Pohyb|kapitola pohyb]]). Úplne samostatnou kapitolou je [[anatómia]] mnohobunkových organizmov (pozri [[anatómia rastlín]], [[anatómia živočíchov]], [[anatómia húb]]).

== Životné prejavy ==
=== Metabolizmus ===
{{hlavný článok|Látková premena}}
Metabolické pochody výrazne ovplyvňuje už väčšia veľkosť eukaryotickej bunky, ktorá značne zvyšuje pomer objemu a plochy bunky.&lt;ref name=campbell&gt;{{Citácia knihy |meno=Neil A. |priezvisko=Campbell |meno2=Jane B. |priezvisko2=Reece |spoluautori=et al. |rok=2006 |titul=Biologie |vydavateľ=Computer Press |miesto=Brno |isbn=978-80-251-1178-9 |strany= |oclc=124089226 |jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt; V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu [[fototrofia|foto]][[autotrofia|autotrofiu]] u rastlín a iných [[fotosyntéza|fotosyntetizujúcich]] organizmov a obligátnu [[chemotrofia|chemo]][[heterotrofia|heterotrofiu]] u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom.&lt;ref name=rosypal&gt;{{Citácia knihy |meno=Stanislav |priezvisko=Rosypal |rok=2003 |titul=Nový přehled biologie |vydavateľ=Scientia |miesto=Praha |isbn=978-80-7183-268-3 |strany=797 |oclc=56858220 |jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt; Organizmus, ktorý dokáže využívať oba tieto základné typy výživy (napr. mnohé červenoočká), sa označuje termínom [[mixotrofia|mixotrofný]]. Nájdeme však aj drobné odchýlky od klasických spôsobov získavania živín a energie. Napríklad niektoré prvoky a huby dokážu metabolizovať aj bez prístupu [[kyslík]]a.&lt;ref&gt;{{citácia periodika |priezvisko=Storchová |meno=Zuzana |periodikum=Vesmír |ročník=76 |mesiac=november |rok=1997 |titul=Mikrosvět, stále sa objevují noví zástupci mikrobiální říše |jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt;

=== Rozmnožovanie ===
V [[rozmnožovanie|rozmnožovaní]] (reprodukcii) eukaryotov hrá veľkú úlohu [[nepohlavné rozmnožovanie]], ale evolučne unikátna je zrejme schopnosť rozmnožovať sa [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]] (sexuálne). Pomerne často dochádza k pravidelnému striedaniu pohlavného a nepohlavného rozmnožovania, čiže k tzv. [[rodozmena|rodozmene]] (metagenézia). Len u niektorých protíst, ako ''[[Choanoflagellata]]'', ''[[Euglenoidea]]'', ''[[Trichomonadida]]'' a väčšina ''[[Arcellinida]]'', nebola sexuálna reprodukcia doteraz pozorovaná a o jej existencii môžeme len špekulovať.&lt;ref name=hh /&gt;

Nepohlavne sa množí väčšina prvokov, ale aj niektoré mnohobunkové organizmy. U jednobunkových organizmov je nepohlavné rozmnožovanie spojené s [[mitóza|mitózou]] (bunkovým delením). Pred vlastným rozdelením bunky ([[cytokinéza|cytokinézou]]) musí byť [[replikácia DNA|DNA zmnožená]] a taktiež sa musia zmnožiť [[organela|organely]], aby každá dcérska bunka bola kompletná.

Rozlišuje sa niekoľko typov nepohlavného rozmnožovania, a to jednoduché delenie materskej bunky na dve dcérske (u protíst najbežnejšie), ďalej [[pučanie]] (napr. ''[[Suctoria]]'') či mnohonásobné delenie bunky za vzniku množstva dcérskych buniek (rôzne ''[[Apicomplexa]]'').&lt;ref name=hh /&gt;  U mnohobunkových organizmov sa vyskytuje široké spektrum rôznych druhov nepohlavného rozmnožovania, napr. [[fragmentácia]] (u mnohých rastlín), tvorba [[spóra|spór]] nepohlavnou cestou, [[partenogenéza]], [[apomixia]] alebo tiež [[pučanie (zoológia)|pučanie]].

Aj pohlavné rozmnožovanie je v rámci eukaryotickej domény (až na vyššie zmienené výnimky) neobyčajne rozšírené. V užšom zmysle pojmu pohlavné rozmnožovanie sú tohto typu rozmnožovania schopné spomedzi všetkých foriem života len eukaryoty. Typický scenár u mnohých prvokov a mnohobunkových organizmov vyzerá takto: v procese redukčného delenia ([[meióza|meiózy]]) vznikajú dva typy sexuálne diferencovaných buniek, tzv. [[Pohlavná bunka|gaméty]], obvykle označované ako + a − (či samčie a samičie). Pokiaľ tieto bunky vyzerajú veľmi podobne, tak je rozmnožovanie  [[izogamia|izogamické]], pokiaľ sú odlišné, hovoríme o [[anizogamia|anizogamii]]. Špecifickým typom je [[oogamia]], pri ktorej je veľká samičia pohlavná bunka oplodnená malou pohyblivou samičou pohlavnou bunkou. Niekedy splývajú hneď rodičovské bunky (gamónty), príkladom je [[konjugácia]] nálevníkov.&lt;ref name=hh /&gt; Splynutím dvoch pohlavných buniek vzniká tzv. [[zygota]], ktorá sa potom ďalej [[mitóza|mitoticky]] delí. U niektorých mnohobunkových organizmov sa vyvinuli špecializované [[pohlavný orgán|pohlavné orgány]].

=== Pohyb ===
[[Súbor:Chlamydomonas TEM 17 with scale.jpg| náhľad|Na priereze bičíkom je jasne viditeľné rozloženie mikrotubúl (podľa vzorca 9×2+2)&lt;br /&gt;([[elektrónový mikroskop]])]]
Charakter [[pohyb]]u eukaryotických organizmov sa do značnej miery odvíja od ich telesnej stavby. Iný typ pohybu nájdeme u jednobunkových eukaryotov, inak sa samozrejme pohybujú mnohobunkovce.

U jednobunkových organizmov či jednobunkových štádií mnohobunkových organizmov (napr. [[spermia|spermie]]) hrajú hlavnú úlohu hlavne [[riasinka|riasinky]] či [[bičík]]y, štruktúry s priemerom asi 0,2 mikrometra. Vlastné úzke telo ([[axonéma]]) je celé pokryté plazmatickou membránou a nachádza sa teda vo vnútri bunky. Na priečnom priereze je vidieť unikátne usporiadanie [[mikrotubulus|mikrotubúl]] (9×2+2), pri ktorom je jedna centrálna dvojica mikrotubulov obklopená kruhovite deviatimi ďalšími. Táto štruktúra je veľmi stabilná a líši sa len u niekoľkých skupín. Pohyb bičíkov a riasinek spotrebováva [[adenozíntrifosfát|ATP]] a je založený na činnosti tzv. [[ATPáza|ATPáz]]. Poznáme však aj veľa iných štruktúr umožňujúcich pohyb samostatných buniek. Améboidný (meňavkovitý) pohyb eukaryotov je založený na [[Polymerácia|polymerácii]] [[aktín]]u a vyskytuje sa napríklad u zástupcov ríše ''Amoebozoa'' či taktiež mnohých ''[[Foraminifera]]''. Charakteristický druh pohybu u červenoočiek (''Euglenida'') zahŕňajúci vlnivé zmeny tela sa nazýva euglenoidný pohyb. Kĺzavým pohybom, ktorý je zrejme založený na cielenom vylučovaní [[sliz]]u, sa môžu pohybovať napríklad ''[[Gregarinidea]]'' či ''[[Coccidea]]''.&lt;ref name=hh /&gt; U mnohobunkových organizmov sa rozvinuli úplne iné druhy pohybu, väčšinou založené na kontrakcii špeciálnych typov buniek. Toto zahŕňa plazenie, chôdzu, beh, plávanie a podobne.

== Genetika ==
[[Súbor:Diagram human cell nucleus sk.jpg|náhľad|left|300px|Eukaryotické [[bunkové jadro]]]]
[[Genóm|Genetický materiál]] v podobe [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] majú eukaryoty uložený v [[jadro bunky|jadre]], poprípade v niekoľkých jadrách (u [[nálevníky|nálevníkov]]) a v [[semiautonómna organela|semiautonónmych organelách]], ako sú [[mitochondrie]] a [[plastid]]y (vzácne tiež inde, napr. v [[nukleomorf]]e, zvyšku jadra po endosymbiontovi). Táto DNA sa následne, podobne ako u ostatných domén organizmov, [[Transkripcia|prepisuje]] do [[RNA]], ktorá potom slúži buď na [[proteosyntéza|syntézu proteínov]] ([[mRNA]]), alebo má určitú [[katalyzátor|katalytickú]] funkciu ako taká ([[rRNA]], [[tRNA]] a podobne).

V jadre tvorí DNA a niektoré [[proteín]]y (napr. [[histón]]y) tzv. [[chromatín]], ktorého jednotlivé oddelené časti sa nazývajú [[chromozóm]]y. Veľkosť jadrového genómu (počet [[Báza (nukleová kyselina)|báz]]) je veľmi rozmanitá. Vo všeobecnosti platí, že čím zložitejší je organizmus, tým viac DNA obsahuje. Existujú však početné výnimky. [[rastlinná bunka|Bunky niektorých rastlín]] majú napríklad desaťkrát viac báz, ako bunky človeka, bunky [[obojživelníky|obojživelníkov]] zase môžu mať viac DNA ako bunky [[cicavce|cicavcov]].&lt;ref name=&quot;Skriptá&quot; &gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Mišúrová
  | meno = Eva
  | priezvisko2 = Solár
  | meno2 = Peter
  | titul = Molekulová biológia
  | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Śafárika v Košiciach
  | rok = 2007
  | isbn = 978-80-7097-671-5
  | strany = 39
}}&lt;/ref&gt;

Najmenší eukaryotický genóm, obsahujúci len 2,9 miliónov párov báz, má vnútrobunková parazitická [[mikrosporídia]] menom ''[[Encephalitozoon cuniculi]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Michaël D. |priezvisko=Katinka |meno2=Simone |priezvisko2=Duprat |meno3=Emmanuel |priezvisko3=Cornillot |spoluautori=et al. |mesiac=november |rok=2001 |titul=Genome sequence and gene compaction of the eukaryote parasite ''Encephalitozoon cuniculi'' |periodikum=Nature |ročník=414 |číslo=6862 |strany=450–3 |pmid=11719806 |doi=10.1038/35106579 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Diego |priezvisko=Miranda-Saavedra |meno2=Michael J. R. |priezvisko2=Stark |meno3=Jeremy C. |priezvisko3=Packer |spoluautori=et al. |mesiac= |rok=2007 |titul=The complement of protein kinases of the microsporidium ''Encephalitozoon cuniculi'' in relation to those of ''Saccharomyces cerevisiae'' and ''Schizosaccharomyces pombe'' |periodikum=BMC Genomics |ročník=8 |číslo= |strany=309 |pmid=17784954 |pmc=2078597 |doi=10.1186/1471-2164-8-309 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; a to preto, že u nej došlo k redukcii genómu v rámci jej parazitického spôsobu života. Naopak, najväčší genóm zo všetkých známych eukaryotov (670 miliárd párov báz) má ''[[Amoeba dubia]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Laura Wegener |priezvisko=Parfrey |meno2=Daniel J. G. |priezvisko2=Lahr |meno3=Laura A. |priezvisko3=Katz |mesiac=apríl |rok=2008 |titul=The dynamic nature of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=25 |číslo=4 |strany=787–94 |pmid=18258610 |doi=10.1093/molbev/msn032 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Genóm človeka tvorí 3 300 000 000 párov báz.&lt;ref name=&quot;Skriptá&quot; /&gt;

Oproti prokaryotickým  organizmom, u eukaryotov väčšina ich DNA nekóduje žiadny [[gén]] (a teda ani proteín). U ľudí tvorí [[nekódujúca DNA]] asi 97 % genómu a jej funkcie nie sú v drvivej väčšine prípadov dodnes známe. Označuje sa tiež ako [[junk DNA]], súvisiace  termíny sú tiež [[intrón]]y, či [[repetitívna DNA]].&lt;ref name=campbell /&gt;

[[Mitochondriálna DNA]] a [[plastidová DNA]] sú v porovnaní s jadrovou DNA relatívne malé a uzavreté do kruhu. Považujú sa za pozostatok po endosymbiotickej udalosti, pri ktorej budúca eukaryotická bunka pohltila prokaryotický organizmus. Mitochondriálna DNA má veľa spoločných znakov s DNA [[Alphaproteobacteria|alfa proteobaktérií]], plastidová vykazuje príbuznosť s DNA cyanobaktérií (siníc).

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor:Grypania spiralis.JPG| náhľad|left|Tieto vláknité fosílie rodu ''[[Grypania spiralis|Grypania]]'', dosahujúce veľkosti až niekoľko [[centimeter|cm]], sa našli v [[Montana (USA)|Montane]] a v [[Michigan]]e, USA. Dnes sa považujú za dve miliardy rokov staré [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[riasy]]&lt;ref name=knoll /&gt;&lt;ref name=megaalgae&gt;{{Citácia periodika |meno=T. M. |priezvisko=Han  |meno2=B. |priezvisko2=Runnegar |mesiac=júl |rok=1992 |titul=Megascopic eukaryotic algae from the 2.1-billion-year-old negaunee iron-formation, Michigan |periodikum=Science |ročník=257 |číslo=5067 |strany=232–5 |pmid=1631544 |doi=10.1126/science.1631544 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;]]
=== Fosílne nálezy ===
Hoci vznik [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] je významný míľnik v [[Evolúcia|evolučnej]] histórii života, čas jeho vzniku je stále neistý. Niekedy sa datuje do doby pred 1,8 – 1,3 miliardami rokov,&lt;ref name=knoll /&gt; teda dávno pred  [[kambrium|kambrijskou]] a [[ediakar]]skou diverzifikáciou života. Inokedy sa dokonca uvádza doba pred dvoma miliardami rokov.&lt;ref name=&quot;paraziti&quot; /&gt; Z týchto období našej geologickej histórie je k dispozícii len málo [[Fosília|fosílnych]] nálezov eukaryotov, ale existujú výnimky: boli popísané [[proterozoikum|starohorné]] fosílne nálezy [[prvoky|prvokov]], ktoré sa označujú ako častí zástupcovia eukaryotov.&lt;ref name=knoll&gt;{{Citácia periodika |meno=A. H. |priezvisko=Knoll |meno2=E. J. |priezvisko2=Javaux |meno3=D. |priezvisko3=Hewitt |spoluautori=et al. |mesiac=jún |rok=2006 |titul=Eukaryotic organisms in Proterozoic oceans |periodikum=Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological Sciences |ročník=361 |číslo=1470 |strany=1023 – 38 |pmid=16754612 |pmc=1578724 |doi=10.1098/rstb.2006.1843 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Taktiež niektoré nálezy rias (''[[Grypania]]'') sú podľa ich objaviteľov až 2,1 miliardy rokov staré.&lt;ref name=megaalgae /&gt; Stopy po existencii eukaryotov sa dokonca našli aj v austrálskych [[bridlica (sediment)|bridliciach]] starých 2,7 miliardy rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Jochen J. |priezvisko=Brocks |meno2=Graham A. |priezvisko2=Logan |meno3=Roger |priezvisko3=Buick |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1999 |titul=Archean molecular fossils and the early rise of eukaryotes |periodikum=Science |ročník=285 |číslo=5430 |strany=1033 – 6 |pmid=10446042 |doi=10.1126/science.285.5430.1033 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Napriek týmto nálezom sa hlavné súčasné línie eukaryotov pravdepodobne oddelili až ku koncu [[prekambrium|prekambria]], konkrétne v období medzi 1,3 – 0,72 miliardami rokov. Fosílie raných eukaryotov, ako je napríklad ''[[Shuiyousphaeridium macroreticulatum]]'', môže byť ťažké odlíšiť od [[prokaryotická bunka|prokaryotických buniek]]. U tohto pravdepodobného eukaryonta sa pri jeho zaraďovaní napríklad vychádzalo z veľkých rozmerov bunky, pevnej steny a výrastkov na jeho povrchu.&lt;ref name=knoll /&gt; Väčšinu nálezov z proterozoika však nie sú vedci schopní zaradiť do konkrétnejšej skupiny eukaryotov. Kvalitné fosílie eukaryotov sa začínajú objavovať až v [[ediakarium|ediakare]] a [[kambrium|kambriu]], teda v období asi pred asi 700 – 600 miliónmi rokov.&lt;ref name=&quot;Mišík et al., 1985&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mišík | meno = M. | odkaz na autora = Milan Mišík | priezvisko2 = Chlupáč | meno2 = I. | priezvisko3 = Cicha | meno3 = I. | titul = Historická a stratigrafická geológia | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn =  | kapitola = Geologické aspekty vzniku života | strany = 83 – 84 | jazyk =  }}&lt;/ref&gt; V ediakare sa našli okrem [[zelené riasy|zelených rias]] taktiež zvláštne [[planktón]]ne organizmy zo skupiny ''[[Acritarcha]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=Life of the Vendian |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/vendian/vendianlife.html |vydavateľ=University of Berkeley |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

=== Vznik eukaryotickej bunky ===
Pôvod eukaryotickej bunky doteraz nie je známy. Podľa súčasných poznatkov sa zdá, že ku vzniku eukaryotov prispeli tak [[Archeóny|archeálne]], ako aj [[baktérie|bakteriálne]] [[genóm]]y. Jedným zo svetlých miest je vznik mitochondrií. V tejto organele bola totiž nájdená DNA, ktorá vykazuje značnú príbuznosť s baktériami z radu ''[[Rickettsiales]]''. [[Endosymbiotická teória]] tak oprávnene tvrdí, že mitochondrie vznikli práve pohltením ''[[Rickettsia|Rickettsií]]'' inou bunkou a dnešné mitochondrie sú potomkovia týchto baktérií,&lt;ref name=Emelyanov&gt;{{Citácia periodika |meno=Victor V. |priezvisko=Emelyanov |mesiac=apríl |rok=2003 |titul=Mitochondrial connection to the origin of the eukaryotic cell |periodikum=European Journal of Biochemistry |ročník=270 |číslo=8 |strany=1599–618 |pmid=12694174 |doi=10.1046/j.1432-1033.2003.03499.x |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; ktoré sa ale dlhodobým vývojom vo vnútri eukaryotických buniek značne zmenili.

Samotný vznik mitochondrií však neznamenal vznik eukaryotov v dnešnom slova zmysle. Eukaryogenézu sa snaží ďalej vysvetliť viac než 20 [[hypotéza|hypotéz]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Davide |priezvisko=Pisani |meno2=James A. |priezvisko2=Cotton |meno3=James O. |priezvisko3=McInerney |mesiac=august |rok=2007 |titul=Supertrees disentangle the chimerical origin of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=24 |číslo=8 |strany=1752–60 |pmid=17504772 |doi=10.1093/molbev/msm095 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Podľa archeálnej hypotézy vznikla protoeukaryotická bunka z bunky istej [[archaea|archebaktérie]] a mitochondrie sa vyvinuli až za určitý čas, a to pohltením bakteriálneho [[Symbióza|symbionta]].&lt;ref name=Emelyanov /&gt; Detailnejšie sa okolnosťami archeálnej hypotézy zaoberá tzv. vodíková hypotéza, podľa ktorej spomínaná archebaktéria metabolizovala [[vodík]], ktorý jej práve poskytovali v rámci svojho [[bunkové dýchanie|bunkového dýchania]] endosymbiotické baktérie. Tieto baktérie následne prešli [[evolúcia|evolúciou]] a zmenili sa na mitochondrie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=William |priezvisko=Martin |meno2=Miklós |priezvisko2=Müller |mesiac=marec |rok=1998 |titul=The hydrogen hypothesis for the first eukaryote |periodikum=Nature |ročník=392 |číslo=6671 |strany=37–41 |pmid=9510246 |doi=10.1038/32096 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Niektoré štúdie však navrhujú o niečo zložitejší spôsob vzniku eukaryotickej bunky. Takzvané chimérické (čiže fúzne) hypotézy predpokladajú, že amitochondriálny eukaryont (čiže predok eukaryotov ešte bez mitochondrií) vznikol splynutím jednej bunky archeálnej a jednej bakteriálnej. Eukaryotický genóm je podľa tejto hypotézy tiež mixom archeálnych a bakteriálnych génov. Až potom vznikli mitochondrie (a plastidy), a to ďalšími endosymbiotickými udalosťami.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=James R. |priezvisko=Brown |meno2=W. Ford |priezvisko2=Doolittle |mesiac=december |rok=1997 |titul=Archaea and the prokaryote-to-eukaryote transition |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=61 |číslo=4 |strany=456–502 |pmid=9409149 |pmc=232621 |url=http://mmbr.asm.org/cgi/pmidlookup?view=long&amp;pmid=9409149 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Podobná teória navrhuje iný sled udalostí: archebaktéria strávila baktériu ako potravu a časť bakteriálnej DNA sa včlenila do archeálnej DNA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=W. Ford |priezvisko=Doolittle |mesiac=august |rok=1998 |titul=You are what you eat: a gene transfer ratchet could account for bacterial genes in eukaryotic nuclear genomes |periodikum=Trends in Genetics |ročník=14 |číslo=8 |strany=307–11 |pmid=9724962 |doi=10.1016/S0168-9525(98)01494-2 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Úplne iný pohľad ponúka teória „[[Neomura]]“, ktorá považuje Archaea aj Eukaryota za potomkom určitej zložitej [[grampozitívna baktéria|grampozitívnej baktérie]], konkrétne istej [[aktinobaktérie]]. Táto aktinobaktéria prešla značným vývojom a až neskôr endosymbioticky získala mitochondrie.&lt;ref name=pmid11837318&gt;{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=januar |rok=2002 |titul=The neomuran origin of archaebacteria, the negibacterial root of the universal tree and bacterial megaclassification |periodikum=International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology |ročník=52 |číslo=1 |strany=7–76 |pmid=11837318 |url=http://ijs.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&amp;pmid=11837318 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Nedostatkom týchto teórií je fakt, že v súčasnosti nepoznáme žiadne eukaryotické organizmy primárne bez mitochondrií, hoci ich existenciu tieto teórie predpokladajú.&lt;ref name=Emelyanov /&gt;

=== Mnohobunkovosť ===
[[Súbor:Schleimpilz Niederglaucha.JPG| náhľad|[[Plazmódium]] [[slizovky]] je ukážka mnohobunkovosti v ríši ''[[Amoebozoa]]'']]
[[Súbor:Adult Caenorhabditis elegans.jpg| náhľad|[[Červ]] ''[[Caenorhabditis elegans]]'' je príkladom dobre známeho mnohobunkového živočícha; každá z jeho 1090 [[somatická bunka|somatických buniek]] má svoj osud presne určený&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Baláž|meno=Vojtech|spoluautori=et al.|titul=Smrt jako součást života|vydavateľ=NIDM|místo=Praha|rok=2008|url=http://www.biologickaolympiada.cz/files/pripravne_texty/PT2008.pdf|dátum prístupu=2010-05-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20130114130747/http://www.biologickaolympiada.cz/files/pripravne_texty/PT2008.pdf|dátum archivácie=2013-01-14}}&lt;/ref&gt;]]
{{Hlavný článok|Mnohobunkový organizmus}}
U eukaryotov mnohobunkovosť vznikla niekoľkokrát nezávisle od seba, zvlášť u živočíchov, rastlín, húb a mnohých ďalších eukaryotických [[taxón]]ov.&lt;ref name=brooke&gt;{{Citácia periodika |meno=Nina M. |priezvisko=Brooke |meno2=Peter W. H. |priezvisko2=Holland |mesiac=december |rok=2003 |titul=The evolution of multicellularity and early animal genomes |periodikum=Current Opinion in Genetics &amp; Development |ročník=13 |číslo=6 |strany=599–603 |pmid=14638321 |doi=10.1016/j.gde.2003.09.002 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Vznik (respektíve vzniky) mnohobunkovosti bol značným evolučným úspechom eukaryotov. Vyriešená bola napríklad otázka vzájomného dorozumievania buniek a vzájomnej deľby práce.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Iñaki |priezvisko=Ruiz-Trillo |meno2=Gertraud |priezvisko2=Burger |meno3=Peter W. H. |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |mesiac=marec |rok=2007 |titul=The origins of multicellularity: a multi-taxon genome initiative |periodikum=Trends in Genetics |ročník=23 |číslo=3 |strany=113–8 |pmid=17275133 |doi=10.1016/j.tig.2007.01.005 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; U mnohobunkových živočíchov sú unikátne nielen gény zaisťujúce správny embryonálny vývoj (napr. [[hox gén]]y), ale aj gény zaisťujúce komunikáciu medzi bunkami. U mnohobunkovcov sa vyskytujú aj nové bunkové štruktúry nepozorované u jednobunkovcov ([[Desmozóm|dezmozómy]] a iné [[bunkový spoj|bunkové spoje]]).&lt;ref name=genomemulticell /&gt;

Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú dnes známe, žili v období [[ediakara]] niekedy pred 570 – 550 miliónmi rokov,&lt;ref name=genomemulticell&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Gertraud |priezvisko=Burger |meno2=Michael W. |priezvisko2=Gray |meno3=Peter |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |titul=Animals and Fungi: Common Origin, but Independent Approaches to Multicellularity |url=http://www.genome.gov/Pages/Research/Sequencing/SeqProposals/MulticellularityProject.pdf |vydavateľ=National Human Genome Research Institute |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; ako napovedajú aj niektoré údaje z [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Zreteľnejší fosílny záznam sa však objavuje až v [[kambrium|kambriu]]. Z tohto obdobia, označovaného aj ako [[kambrická explózia]] druhov, pochádza množstvo fosílnych dokladov súčasných živočíšnych [[Kmeň (taxonómia)|kmeňov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Scientia| isbn = 80-86960-08-0| strany = 255| priezvisko = Zrzavý| meno = Jan| titul = Fylogeneze živočišné říše| miesto = Praha| rok = 2006| url = http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum prístupu = 2009-09-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20071116103000/http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum archivácie = 2007-11-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Ben |priezvisko=Waggoner |meno2=Allen G. |priezvisko2=Collins |titul=Life During the Cambrian Period |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/cambrian/camblife.html |vydavateľ=Regents of the University of California |dátum vydania=1994-11-22 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Táto „explózia“, však môže byť iba zdanlivá, pretože podstatným rozdielom kambrických a prekambrických mnohobunkovcov, je objavenie sa pevných schránok, ktoré sa podstatne lepšie zachovávajú v [[usadená hornina|usadených horninách]].  To malo za následok, že na rozhraní ediakary a kambria sa naraz objavujú bohaté, rozmanité fauny v lokalitách takmer na celom zemskom povrchu.&lt;ref name=&quot;Mišík et al., 1985&quot;/&gt; U rastlín (vrátane mnohých [[červené riasy|červených rias]] a [[zelené riasy|zelených rias]]) sa mnohobunkovosť vyvinula hneď niekoľkokrát, a to zrejme v súvislosti s tým, že  [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] organizmy sa nemusia toľko pohybovať za potravou.&lt;ref name=prednaska&gt;{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Neustupa | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Kostka | meno3 = Martin | titul = Protistologie: záznam přednášek na internetu | rok = 2007 | místo = Univerzita Karlova, Přírodovědná fakulta UK | url = http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum prístupu = 2009-09-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081010075304/http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum archivácie = 2008-10-10 }}&lt;/ref&gt; Vývoj mnohobunkového usporiadania sa u rastlín uberal troma základnými cestami. Niektoré [[kolónia (biológia)|kolónie]] zelených rias, aké tvorí napr. [[váľač gúľavý]] (''Volvox globator''), sa sformovali z niekoľkých pôvodných jedincov. Inokedy sa v pôvodnej bunke mnohonásobne delilo [[bunkové jadro|jadro]], čím došlo k vzniku jednobunkových, ale viacjadrových [[Stielka|stielok]] (napr. rod ''[[Caulerpa]]''). Tretí spôsob vzniku mnohobunkových rastlín je ten, že pôvodná bunka sa mitoticky delila a jednotlivé dcérske bunky sa špecializovali na určité funkcie.&lt;ref name=campbell /&gt; U húb nie je možné pozorovať nejaký všeobecný trend k mnohobunkovosti a nie je úplne jasné, koľkokrát v rámci húb mnohobunkovosť vznikla.&lt;ref name=genomemulticell /&gt;

Taxónov, u ktorých existuje mnohobunkovosť, je však oveľa viac. Príkladom sú [[akrázie]] (''Acrasidae''), [[chaluhy]] (''Phaeophyceae''), [[vajcové huby]] (''Oomycota''), pravé [[slizovky]] (''Eumycetozoa'') a dokonca niekoľko [[nálevníky|nálevníkov]] (''Ciliophora'') tvoriacich [[plodnica|plodničky]].&lt;ref name=brooke /&gt;&lt;ref name=prednaska /&gt;

== Ekológia ==
=== Výskyt ===
Eukaryotické organizmy žijú takmer všade, kde je dostatočný konštantný prísun [[energia|energie]], a to buď slnečného žiarenia pre [[Autotrofia|autotrofov]], alebo dostatok živín pre výživu [[Heterotrofia|heterotrofov]]. [[Extrémofil]]né eukaryoty, podobne ako mnohé baktérie a Archaea, žijú aj na mnohých neobvyklých stanovištiach s extrémnymi podmienkami. Obmedzujúcim faktorom je pre eukaryotické organizmy hlavne [[teplota]] prostredia, ktorá na rozdiel od baktérií a archeí (ani u väčšiny [[termofil]]ných eukaryotov) nesmie presiahnuť 70&amp;nbsp;°C.&lt;ref name=roberts&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dave |priezvisko=Roberts |titul=Eukaryotes in extreme environments |url=http://www.nhm.ac.uk/research-curation/research/projects/euk-extreme/ |vydavateľ=The Natural History Museum |dátum vydania=1998-02-05 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Zoznam extrémnych prostredí je pomerne dlhý. Poznáme [[anaeróbny organizmus|anaeróbne]] eukaryoty (mnohé prvoky s [[hydrogenozóm]]ami, [[kvasinky]]), [[termofil]]y (napr. červená riasa ''[[Cyanidium caldarium]]'', termofilné huby z [[kompost]]ov, niektoré [[mnohoštetinavce]]), [[psychrofil|chladnomilné]] eukaryoty (psychrofilné prvoky z [[Arktída|arktických]] a [[Antarktída|antarktických]] morí), [[acidofil]]y (''Cyanidium caldarium'' a niekoľko húb žijúcich v [[kyslosť|pH]] 0), [[alkalofil]]y (niektoré prvoky žijúce v pH 10), [[halofil]]y (napr. riasa ''[[Dunaliella salina]]''), [[barofil]]y (hlbokomorské [[holotúrie]] v 110 [[Pascal|MPa]]) a [[xerofil]]y (mnohé púštne huby a [[lišajník]]y).&lt;ref name=roberts /&gt;

=== Parazitické eukaryoty ===
[[Súbor:Trypanosoma sp. PHIL 613 lores.jpg| náhľad|left|Parazitická ''[[Trypanosoma]]'' je pôvodcom niekoľkých závažných ochorení postihujúcich aj človeka; na obrázku tmavo ružové oproti svetlejším [[červená krvinka|červeným krvinkám]]. Veľkosť parazitickej bunky je asi 20 µm&lt;ref name=rosypal /&gt;&lt;br /&gt;([[svetelný mikroskop]]).]]
Množstvo eukaryotických organizmov sa vyznačuje parazitickým spôsobom života, a to často bez ohľadu na ich vzájomnú nepríbuznosť. V centre pozornosti vedcov sú hlavne jednobunkové parazity človeka. Z ríše [[Excavata]] patrí medzi parazity mnoho [[diplomonády|diplomonád]] (''Diplomonadida'', napr. ''[[Giardia intestinalis]]'') a [[trichomonády|trichomonád]] (''Trichomonadida'', napr. ''[[Trichomonas vaginalis]]''), ďalej [[trypanozómy]] (''Trypanosomatida'', najmä rody ''[[Trypanosoma]]'' a ''[[Leishmania]]'', pôvodcovia niektorých známych ľudských ochorení), či niektorí zástupcovia triedy ''[[Heterolobosea]]'' (napr. ''[[Naegleria fowleri]]''). Z ríše ''[[Chromalveolata]]'' sú známe niektoré parazitické nálevníky (''Ciliophora'') a ďalej hlavne mnohé ''[[Apicomplexa]]'', ako [[kokcídie]] (''Coccidea'', vrátane ''[[Toxoplasma gondii|Toxoplazmy]]'') a [[krvinkovky]] (''Haematozoea'', napr. rod ''[[Plasmodium]]'', pôvodca [[malária|malárie]]). Z ríše ''[[Rhizaria]]'' sa vyznačujú parazitickým spôsobom života napríklad [[nádorovky]] (''Phytomyxea'') či [[haplosporídie]] (''Haplosporidia''). Z ríše ''[[Amoebozoa]]'' medzi cudzopasníky patrí napríklad ''[[Acanthamoeba]]'', ''[[Entamoeba histolytica]]'' a ďalšie. Poznáme i mnohé parazitické rastliny, konkrétne jednobunkové riasy rodu ''[[Prototheca]]'', ale aj mnohé [[vyššie rastliny]], ako ''[[Cuscuta]]'' či [[Poloparazitizmus|poloparazitické]] [[imelo]] (''Viscum''). Z vetvy smerujúcej k živočíchom a hubám (''Opisthokonta'') je tiež veľa známych parazitov: napríklad ''[[Mesomycetozoa]]'' a ''[[Myxozoa]]''. Z ríše huby (''Fungi'') parazitujú [[mikrosporídie]] (''Microspora''), rôzne [[Pleseň|plesne]] (napr. rody ''[[Aspergillus]]'', ''[[Penicillium]]'') a kvasinky (napr. ''[[Candida albicans]]''). Zo živočíchov (''Metazoa'') parazitujú mnohí zástupcovia kmeňa [[ploskavce|ploskavcov]] (''Platyhelminthes''), ako [[ploskule]] (''Turbellaria''), [[pásomnice]] (''Cestoda''), [[motolicovce]] (''Monogenea'') a [[motolice]] (''Trematoda''). Ďalej sa paraziti nachádzajú medzi kmeňmi [[háčikohlavce]] (''Acanthocephala''), [[obrúčkavce]] (''Annelida'', hlavne [[pijavice]], ''Hirudinea'') a tiež v rámci kmeňa [[hlístovce]] (''Nematoda'') a [[Strunovce (okrúhlovce)|strunovce]] (''Nematomorpha''). Existujú však aj parazitické [[článkonožce]] (''Arthropoda'') a [[chordáty]] (''Chordata'').&lt;ref name=paraziti&gt;{{Citácia knihy| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Triton| isbn = 978-80-7387-008-9| strany = 318| priezvisko = Volf | meno= Petr| priezvisko2 = Horák | meno2 = Petr | titul = Paraziti a jejich biologie| miesto = Praha| rok = 2007}}&lt;/ref&gt;

=== Ďalšie symbiotické vzťahy ===
Okrem parazitizmu sa u eukaryotov prirodzene vyskytuje široké spektrum ďalších [[symbióza|symbiotických]] vzťahov, ako je [[mutualizmus]] (obojstranne prospešný) alebo [[komenzalizmus]] (pre jedného symbionta prospešný, pre druhého neutrálny). Na jednej strane eukaryoty často poskytujú svoje telo pre rôznych endosymbioticky žijúcich eukaryotov či prokaryotov, konkrétnym príkladom sú prvoky vo vnútri [[tráviaca sústava|tráviacej sústavy]] [[prežúvavec|prežúvavcov]]. Nájdeme však aj mnohé ďalšie symbiotické vzťahy, ako sú početné [[symbiotické vzťahy mravcov]], [[lišajník]]y (symbióza huby s riasou), [[mykoríza]] (niektoré vyššie rastliny s hubami), či spolupráca medzi mnohými kvitnúcimi rastlinami a ich [[opeľovač]]mi, ktorí prenášajú [[peľ]] z kvetu na kvet.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Kolář | meno2 = Filip | priezvisko3 = Synek | meno3 = Petr | titul = Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza; Přípravný text&amp;nbsp;– biologická olympiáda 2007–2008 | vydavateľ = NIDM ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | strany = 87}}&lt;/ref&gt;

== Systematika ==
=== Do začiatku 21. storočia ===
====Zaradenie eukaryot v systéme ====
{{Hlavný článok|Systém živej prírody}}
Základný prehľad klasifikácie živých organizmov do 90. rokov 20. storočia:
{| style=&quot;margin-left: 0.5em;&quot;
! [[Carl Linné|Linnaeus]]&lt;br /&gt;1735&lt;br /&gt;2 ríše
! [[Ernst Haeckel|Haeckel]]&lt;br /&gt;1866&lt;ref name=&quot;Haeckel&quot;&gt;{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Haeckel |rok=1866 |titul=Generelle Morphologie der Organismen |vydavateľ=Reimer |miesto=Berlin |isbn= |strany=}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;3 ríše
! [[Edouard Chatton|Chatton]]&lt;br /&gt;1937&lt;ref name=&quot;Chatton&quot;&gt;{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Chatton |rok=1937 |titul=Titres et travaux scientifiques |vydavateľ=Sette |miesto=Sottano, Italy |isbn= |strany=}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;2 ríše
! [[Herbert Copeland|Copeland]]&lt;br /&gt;1956&lt;ref name=&quot;Copeland1956&quot;&gt;{{Citácia knihy |meno=H. F. |priezvisko=Copeland |rok=1956 |titul=The Classification of Lower Organisms |vydavateľ=Pacific Books |miesto=Palo Alto |isbn= |strany=}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;4 ríše
! [[Robert Whittaker|Whittaker]]&lt;br /&gt;1969&lt;ref name=&quot;Whittaker1969&quot;/&gt;&lt;br /&gt;5 ríš
! [[Carl Woese|Woese]] et al.&lt;br /&gt;1977&lt;ref name=Woese1977&gt;{{Citácia periodika |meno=William E. |priezvisko=Balch |meno2=Linda J. |priezvisko2=Magrum |meno3=George E. |priezvisko3=Fox |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1977 |titul=An ancient divergence among the bacteria |periodikum=Journal of Molecular Evolution |ročník=9 |číslo=4 |strany=305–11 |pmid=408502 |doi=10.1007/BF01796092 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;6 ríš
! Woese et al.&lt;br /&gt;1990&lt;ref name=Woese1990 /&gt;&lt;br /&gt;3 domény
|-
| rowspan = &quot;3&quot; | 
| bgcolor=&quot;khaki&quot; rowspan=&quot;3&quot; | [[Protista]]
| bgcolor=&quot;lightgrey&quot; rowspan=&quot;2&quot; | [[Prokaryota]]
| bgcolor=&quot;lightgrey&quot; rowspan=&quot;2&quot; | [[Monera]]
| bgcolor=&quot;lightgrey&quot; rowspan=&quot;2&quot; | [[Monera]]
| bgcolor=&quot;lightgrey&quot; | [[Baktérie|Eubacteria]]
| bgcolor=&quot;lightgrey&quot; | [[Baktérie|Bacteria]]
|-
&lt;!-- not treated --&gt;
&lt;!-- Protista --&gt;
&lt;!-- Prokayota --&gt;
&lt;!-- Monera --&gt;
&lt;!-- Monera --&gt;
| bgcolor=&quot;darkgray&quot; | [[Archaea|Archaebacteria]]
| bgcolor=&quot;darkgray&quot; | [[Archaea]]
|-
&lt;!-- not treated --&gt;
&lt;!-- Protista --&gt;
| bgcolor=&quot;#e0d0b0&quot; rowspan=&quot;4&quot; | [[Eukaryota]]
| bgcolor=&quot;khaki&quot; rowspan = &quot;2&quot; | [[Protista]]
| bgcolor=&quot;khaki&quot; | [[Protista]]
| bgcolor=&quot;khaki&quot; | [[Protista]]
| bgcolor=&quot;#e0d0b0&quot; rowspan=&quot;4&quot; | [[Eukaryota|Eukarya]]
|-
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; rowspan=&quot;2&quot; | [[Vegetabilia]]
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; rowspan=&quot;2&quot; | [[Rastliny|Plantae]]
&lt;!-- Eukaryota --&gt;
&lt;!-- Protoctista --&gt;
| bgcolor=&quot;lightblue&quot; | [[Huby|Fungi]]
| bgcolor=&quot;lightblue&quot; | [[Huby|Fungi]]
&lt;!-- Eukarya --&gt;
|-
&lt;!-- Vegetabilia --&gt;
&lt;!-- Plantae --&gt;
&lt;!-- Eukaryota --&gt;
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; | [[Rastliny|Plantae]]
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; | [[Rastliny|Plantae]]
| bgcolor=&quot;lightgreen&quot; | [[Rastliny|Plantae]]
&lt;!-- Eukarya --&gt;
|-
| bgcolor=&quot;pink&quot; | [[Živočíchy|Animalia]]
| bgcolor=&quot;pink&quot; | [[Živočíchy|Animalia]]
&lt;!-- Eukaryota --&gt;
| bgcolor=&quot;pink&quot; | [[Živočíchy|Animalia]]
| bgcolor=&quot;pink&quot; | [[Živočíchy|Animalia]]
| bgcolor=&quot;pink&quot; | [[Živočíchy|Animalia]]
&lt;!-- Eukarya --&gt;
|}

Historické snahy o klasifikáciu živých organizmov sú z veľkej časti práve klasifikáciou eukaryotov, keďže len medzi eukaryotmi sa vyskytujú veľké organizmy, ktoré boli známe od počiatkov histórie ľudstva. Na najvyššej úrovni v priebehu času dochádzalo k veľkým zmenám. Zatiaľ čo [[Carl Linné|Linné]] rozoznával len dve základné [[ríša (taxonómia)|ríše]], [[rastliny]] a [[živočíchy]], postupne sa ukázalo, že tieto dve skupiny (ako aj niektoré [[jednobunkový organizmus|jednobunkovce]] a [[huby]]) sú si v mnohých oblastiach vzájomne podobné a zároveň diametrálne odlišné od [[baktérie|baktérií]]. Pravdepodobne prvým, kto si to uvedomil, bol francúzsky biológ [[Edouard Chatton]]. Ten v roku [[1937]] navrhol deliť všetky živé organizmy na dve ríše, Eukaryota a [[Prokaryota]]. Jeho návrh sa však neujal a znovu sa k nemu v roku 1962 vrátili [[Roger Stanier]] a [[Cornelius Van Niel]]. V súčasnosti sa termín Prokaryota používa pomenej (lebo ide pravdepodobne o parafyletický taxón, keďže eukaryoty sa vyvinuli z jednej jeho časti), taxón Eukaryota sa stále bežne používa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Jan |priezvisko=Sapp |mesiac=jún |rok=2005 |titul=The prokaryote-eukaryote dichotomy: meanings and mythology |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=69 |číslo=2 |strany=292–305 |pmid=15944457 |pmc=1197417 |doi=10.1128/MMBR.69.2.292-305.2005 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; V roku 1990 [[Carl Woese]], Otto Kandler a Mark Wheelis rozčlenili všetok život do troch [[doména (taxonómia)|domén]]: [[Archeóny|Archaea]], [[Baktérie|Bacteria]] a Eucarya (čiže eukaryoty).&lt;ref name=Woese1990&gt;{{Citácia periodika |meno=C. R. |priezvisko=Woese |meno2=O. |priezvisko2=Kandler |meno3=M. L. |priezvisko3=Wheelis |mesiac=jún |rok=1990 |titul=Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=87 |číslo=12 |strany=4576–9 |pmid=2112744 |pmc=54159 |url=https://www.pnas.org/doi/pdf/10.1073/pnas.87.12.4576 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

Cavalier-Smith (2002) spojil taxóny eukaryoty a [[Archaea]] do nového nadradeného taxónu [[Neomura]]. Dnes však väčšina autorov eukaryoty zaraďuje dovnútra taxónu Archaea (pozri nižšie), čím sa názov Neomura stal synonymum (takto chápaného) názvu Archaea.&lt;ref name=pmid11837318/&gt;&lt;ref name=origin&gt;{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac= |rok=1987 |titul=The origin of eukaryotic and archaebacterial cells |periodikum=Annals of the New York Academy of Sciences |ročník=503 |číslo= |strany=17–54 |pmid=3113314 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb40596.x |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Nenápadná diverzita prokaryot (Lukáš Falteisek)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/nenapadna-diverzita-prokaryot.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}&lt;/ref&gt;

====Vnútorná systematika ====
Tradične sa eukaryoty delili na niekoľko ríš, napríklad podľa [[Robert Whittaker|Whittakera]]&lt;ref name=&quot;Whittaker1969&quot;&gt;{{Citácia periodika |meno=R. H. |priezvisko=Whittaker |mesiac=január |rok=1969 |titul=New concepts of kingdoms or organisms. Evolutionary relations are better represented by new classifications than by the traditional two kingdoms |periodikum=Science |ročník=163 |číslo=863 |strany=150–60 |pmid=5762760 |doi=10.1126/science.163.3863.150 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; na ríše [[živočíchy]] (''Animalia''), [[rastliny]] (''Plantae''), huby (''Fungi'') a ''[[Protista]]''. [[Thomas Cavalier-Smith|Cavalier-Smith]] ďalej od nich oddelili organizmy, ktoré získali [[plastid]] pohltením [[červené riasy|červenej riasy]], ako novú ríšu [[Chromisty|Chromista]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Thomas |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=jún |rok=2004 |titul=Only six kingdoms of life |periodikum=Proceedings. Biological Sciences |ročník=271 |číslo=1545 |strany=1251–62 |pmid=15306349 |pmc=1691724 |doi=10.1098/rspb.2004.2705 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

=== Od roku 2005  ===
====Zaradenie v systéme ====
Podľa súčasných prác sú eukaryoty z vývojového hľadiska pravdepodobne sesterský taxón taxónu [[ASGARD]] (=[[Asgard]]), ktorý patrí do tradičného taxónu [[Archaea]]; inak povedané: eukaryoty z vývojového hľadiska patria dovnútra tradičného taxónu Archaea. Zatiaľ nie ja ustálené, ako tento vývojový vzťah vyjadriť vo formálnom systéme: Napríklad jedna možnosť je zaradiť Eukaryota do taxónu Archaea, iná možnosť je vyňať taxón ASGARD z tradičného taxónu Archaea a vytvoriť nový taxón [[Eukaryomorpha]] (=ASGARD + Eukaryota) ako sesterský taxón takto zúženého Archaea a tretia možnosť je ponechať tradičné delenie na Archaea a Eukaryota (s tým, že Archaea je potom ale parafyletický taxón). Zo zistenia, že Eukaryota patrí pod Archaea (pričom Archaea odjakživa patrí do taxónu [[Prokaryota]]) vyplýva aj to, že Prokaryota je parafyletický taxón, inak povedané: v čisto fylogenetických systémoch tradičné delenie organizmov na taxóny Prokaryota a Eukaryota nie je správne.&lt;ref&gt;Fournier, G. P., &amp; Poole, A. M. (2018). A Briefly Argued Case That Asgard Archaea Are Part of the Eukaryote Tree. Frontiers in microbiology, 9, 1896. https://doi.org/10.3389/fmicb.2018.01896&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Williams, T. A., Cox, C. J., Foster, P. G., Szöllősi, G. J., &amp; Embley, T. M. (2020). Phylogenomics provides robust support for a two-domains tree of life. Nature ecology &amp; evolution, 4(1), 138–147. https://doi.org/10.1038/s41559-019-1040-x&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;EME, L. et al.: Archaea and the origin of eukaryotes.November 2017Nature Reviews Microbiology 15(12):nrmicro.2017.133 [https://www.researchgate.net/publication/320986183_Archaea_and_the_origin_of_eukaryotes]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Zaremba-Niedzwiedzka, Katarzyna et al. Asgard archaea illuminate the origin of eukaryotic cellular complexity. 2017 [https://escholarship.org/uc/item/0qh5400s]&lt;/ref&gt;

Treba ale dodať, že podľa niektorých autorov je vyššie spomínaný sesterský vzťah medzi taxónom ASGARD a eukaryotmi omyl a je iba dôsledkom chybnej metodiky (kontaminácia a podobne).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We all came from Asgard | url = https://earthlingnature.wordpress.com/2020/01/19/we-all-came-from-asgard/ | vydavateľ = earthlingnature.wordpress.com | dátum vydania = 2020-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

====Vnútorná systematika ====
Hoci niektorí autori a veľa učebníc sa stále drží starších systémov, t.j. systémov, ktoré pracujú s taxónmi ako [[prvoky]], [[Protista]], [[chromisty]] a pod., väčšina odborníkov dnes používa systém, ktorý takéto taxóny už nepoužíva a je viac-menej založený na systéme Medzinárodnej spoločnosti protistológov, t.j. na práci Adl. et al. 2005 (aktualizovanej v rokoch 2012 a 2018/2019).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Proměny vyšší systematiky eukaryot a její odraz ve středoškolské biologii (Tomáš Macháček, Kateřina Mikešová, Libuše Turjanicová, Vladimír Hampl)|url=http://ziva.avcr.cz/2016-1/promeny-vyssi-systematiky-eukaryot-a-jeji-odraz-ve-stredoskolske-biologii.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ruggiero et al. 2015 https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0119248&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Protistologia/Protista-skripta-Tirjakova-2010.pdf dostupné online], S. 77&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Euk/&gt; 

Systém podľa Adl et al. 2005 je uvedený napríklad v článku [[Systém živej prírody]]. 

Systém podľa Adl et al. 2018/2019 vyzerá takto:&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes|doi=10.1111/jeu.12691|meno3=Christopher E.|priezvisko2=Bass|meno2=David|priezvisko=Adl|meno=Sina M.|poznámky=PMID: 30257078
PMCID: PMC6492006|issn=1550-7408|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30257078|strany=4–119|číslo=1|ročník=66|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=01 2019|periodikum=The Journal of Eukaryotic Microbiology|priezvisko3=Lane}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;
Eukaryota:
* [[Diaphoretickes]]
** [[Archaeplastida]]
*** [[Glaucophyta]]
*** [[Rhodophyceae]] 
*** [[Chloroplastida]] (t.j. [[zelené rastliny]])
** [[Sar]]
*** [[Stramenopiles]] 
*** [[Alveolata]]
*** [[Rhizaria]]
** [[Cryptista]] – pravdepodobne patrí pod Archaeplastida
*** [[Cryptophyceae]] (vrátane [[Kathablepharidacea]])
*** rod [[Palpitomonas]]
** [[Haptista]] 
*** [[Haptophyta]]
*** [[Centroplasthelida]]
** incertae sedis: [[Microhelliela maris]], [[Ancoracysta twista]], [[Rappemonads]], [[Telonemia]], [[Picozoa]]
* [[Amorphea]]
** [[Amoebozoa]]
*** [[Tubulinea]]
*** [[Evosea]]
*** [[Discosea]]
*** viacero rodov incertae sedis
** [[Obazoa]]
*** [[Apusomonadida]]
*** [[Breviatea]]
*** [[Opisthokonta]] – vrátane húb (Fungi) a mnohobunkovcov/živočíchov (Metazoa)
* [[CRuMs]] – čiastočné incertae sedis (pravdepodobne sesterská skupina taxónu Amorphea)
** [[Collodictyonidae]] (=[[Diphylleidae]])
** [[Rigifilida]]
**rod [[Mantamonas]]
*incertae sedis
** &quot;[[exkaváty]]&quot; - monofyletickosť sporná (zámerne nie je použitý vedecký názov Excavata):
*** [[Discoba]]
**** [[Jakobida]]
**** [[Tsukubamonadida]]
**** [[Heterolobosea]]
**** [[Euglenozoa]]
*** [[Malawimonadidae]]
*** [[Metamonada]]
**** [[Fornicata]]
**** [[Preaxostyla]]
**** [[Parabasalia]]
** [[Ancyromonadida]] – asi sesterský taxón taxónov Amorphea a CRuMs
** [[Hemimastigophora]] 
***[[Spiromedidae]]
***incertae sedis: rod [[Paramastix]]
**viacero rodov incertae sedis
Táto práca síce podľa explicitného vyjadrenia autorov zámerne nepriraďuje taxónom (vyššie) taxonomické úrovne, ale pomocne sú v texte taxonomické úrovne sčasti uvedené (najmä čeľaď, rad a podobne). Pre niektoré z najväčších taxónov je pomocne použité označenie nadskupina (angl. super-group alebo supergroup), ale z textu práce nie je jasné, ktoré konkrétne taxóny majú autori termínom nadskupina na mysli (V Adl et al. 2005 boli ako nadskupina označené taxóny Excavata, Archaeplastida, Chromalveolata, Rhizaria, Amoebozoa a Opisthokonta).

Takmer rovnaký systém uvádza Burki et al. 2020 s nasledujúcimi odchýlkami:&lt;ref name=&quot;Burki&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The New Tree of Eukaryotes|jazyk=English|meno3=Matthew W.|priezvisko2=Roger|meno2=Andrew J.|priezvisko=Burki|meno=Fabien|poznámky=PMID: 31606140|doi=10.1016/j.tree.2019.08.008|url=https://www.cell.com/trends/ecology-evolution/abstract/S0169-5347(19)30257-5|issn=0169-5347|strany=43–55|číslo=1|ročník=35|dátum prístupu=2020-06-02|dátum=2020-01-01|periodikum=Trends in Ecology &amp; Evolution|priezvisko3=Brown}}&lt;/ref&gt; 
:- Telonemia je sesterský taxón taxónu Sar a spolu tvoria nadradený taxón [[TSAR]].
:- Taxóny Archaeplastida, TSAR, Cryptista, Haptista, Amorphea, CRuMs a Hemimastigophora sú hodnotené ako nadskupiny (angl. supergroups), resp. presnejšie ako &quot;nové&quot; nadskupiny (na rozdiel od pôvodných nadskupín z práce Adl et al. 2005 - pozri vyššie).
: - Taxón Archaeplastida zahŕňa popri vyššie uvedených troch podtaxónoch ako štvrtý podtaxón novo objavenú  skupinu [[Rhodelphidia]] (pozri aj &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Non-photosynthetic predators are sister to red algae|doi=10.1038/s41586-019-1398-6|meno3=Elisabeth|priezvisko2=Tikhonenkov|meno2=Denis V.|priezvisko=Gawryluk|meno=Ryan M. R.|poznámky=PMID: 31316212|issn=1476-4687|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=rhodelphidia#|strany=240–243|číslo=7768|ročník=572|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=08 2019|periodikum=Nature|priezvisko3=Hehenberger}}&lt;/ref&gt;).

Niektorí autori delia na najvyššej úrovni eukaryoty na nasledujúce dva (sporné) taxóny:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Diverzita protist (Ivan Čepička)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/diverzita-protist.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Burki/&gt;
:-[[Diphoda]] = Diaphoretickes, Hemimastigophora a časť tradičného Excavata (konkrétne: Discoba a Metamonada)
:-[[Opimoda]] = Amorphea, CRuMs, Ancyromonadida a časť tradičného Excavata (konkrétne: Malawimonadidae)

Stručné charakteristiky niektorých vyššie uvedených taxónov vyššej úrovne:{{chýba zdroj}}
:- [[Archaeplastida]]: Taxón zahŕňajúci mnohobunkové [[rastliny]] a ich jednobunkových príbuzných.
:- [[Sar]] (resp. [[TSAR]]): Skupina združuje hlavné časti bývalých skupín [[Protista]] a [[Chromista]], vrátane mnohobunkových [[Chaluhy|chalúh]].
:- [[Cryptista]]: [[Kryptomonády]] v širšom zmysle.
:- [[Haptista]]: Ide v podstate o [[Haptophyta]] rozšírené o taxón [[Centrohelida]].
:- [[Amoebozoa]]: Zahŕňa väčšinu [[Meňavky|meňavkovitých]] organizmov a časť [[slizovky|slizoviek]]. 
:- [[Opisthokonta]]: Zahŕňa známe mnohobunkové organizmy ako [[živočíchy]] či [[huby]].
:- [[CRuMs]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov.
:- [[Hemimastigophora]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Eukaryota|commonscat=Eukaryota}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Eukaryota|4418611}}{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Eukaryoty| ]]
[[Kategória:Živé organizmy]]</text>
      <sha1>lxky2qknzhqn82z1vwkau4uadvq4x1s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Denné udalosti/06 13</title>
    <ns>10</ns>
    <id>20307</id>
    <revision>
      <id>8232628</id>
      <parentid>8116839</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:00:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8232628</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1514" sha1="rizxzmlydx7095etxktvivis0mxkxwp" xml:space="preserve">{{Obrázok s popisom
|obrázok = Aby Warburg.jpg
|meno    = [[Aby Warburg|A. Warburg]]
|rám     = 
}}
Meniny má [[Anton]].

* {{0}}[[313]] – [[Milánsky edikt]] ustanovil náboženskú slobodu v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]
* [[1831]] – narodil sa [[James Clerk Maxwell]], škótsky fyzik († [[1879]])
* [[1850]] – zomrel [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraj Palkovič]], slovenský básnik, novinár, prekladateľ a profesor (* [[1769]])
* [[1866]] – narodil sa [[Aby Warburg]], nemecký historik umenia († [[1929]])
* [[1928]] – narodil sa [[John Forbes Nash]], americký matematik, laureát [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Ceny za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela]] († [[2015]])
* [[1965]] – zomrel [[Martin Buber]], izraelský filozof, sociológ a pedagóg (* [[1878]])
* [[1983]] – [[program Pioneer]]: americká medziplanetárna [[kozmická sonda|sonda]] [[Pioneer 10]] preletela za obežnú dráhu [[Neptún]]a a stala sa prvým človekom vyrobeným objektom, ktorý opustil [[slnečná sústava|slnečnú sústavu]]
* [[2004]] – na [[Slovensko|Slovensku]] sa konali prvé [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|voľby do Európskeho parlamentu]]
* [[2012]] – zomrel [[William Standish Knowles]], americký chemik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1917]])
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rizxzmlydx7095etxktvivis0mxkxwp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Microsoft Corporation</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23726</id>
    <revision>
      <id>8232480</id>
      <parentid>8227780</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:37:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34459-36</username>
        <id>297725</id>
      </contributor>
      <comment>unvyfythj</comment>
      <origin>8232480</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4467" sha1="i40gi6kanl84cjn23408qxs8xh7r1ld" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Microsoft Corporation
| Logo spoločnosti     = Microsoft_logo_and_wordmark.svg|220px 
| Právna forma         = [[Public company]]
| Odvetvie             = 
| Založená             = [[4. apríl]] [[1975]]
| Zakladateľ           = [[Bill Gates]] &lt;br /&gt; [[Paul Allen]]
| Sídlo                = Redmond
| Štát sídla           = USA
| Pôvod                = 
| Vedenie              = 
| Územný rozsah        = 
| Priemysel            = [[Softvér]] &lt;br /&gt; &lt;!--[[Publishing]]  [[Research and development]]--&gt; [[Hardvér]] &lt;br /&gt; [[Videohra|Vývoj počítačových hier]]
| Produkcia            = [[Microsoft Windows]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Office]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Servers]] &lt;br /&gt; [[Microsoft TechNet]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Visual Studio]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Dynamics|Business Solutions]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Game Studios|Hry]] [[X-box|a X-box]] &lt;br /&gt; [[Windows Live]] &lt;br /&gt; [[Windows Mobile]] &lt;br /&gt; [[Zune]]
| Obrat                = 110,36 miliárd [[Americký dolár|USD]] (2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Microsoft: revenue 2002-2018|url=https://www.statista.com/statistics/267805/microsofts-global-revenue-since-2002/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| Prevádzkový príjem   = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   =  134,944 (2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facts About Microsoft|url=https://news.microsoft.com/facts-about-microsoft/|vydavateľ=Stories|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = 
| Slogan spoločnosti   = „Your potential. Our passion.“ („''Váš potenciál. Naša vášeň.''“)
| Domáca stránka       = [http://www.microsoft.com www.microsoft.com]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Microslop Corporation''' je firma sídliaca v [[Redmond]]e v štáte [[Washington (štát)|Washington]] v [[Spojené štáty|USA]]. Dcérske firmy má v súčasnosti v 121 krajinách, aj na Slovensku.&lt;ref&gt;http://news.microsoft.com/facts-about-microsoft/#Subsidiaries Facts about Microsoft&lt;/ref&gt; Založili ju [[Bill Gates|Bill Slop]] a [[Paul Allen|Slop Allen]] v roku [[1975|67]]. Microslop patrí k najbohatším a najväčším firmám na svete. Microsoft vyvíja, vyrába, licencuje a podporuje širokú škálu  produktov pre rozličné zariadenia. Medzi jej najobľúbenejšie a najznámejšie produkty patria [[operačný systém|operačné systémy]] [[Microsoft Windows|Microslop Windows]] a rodina produktov [[Microsoft Office|Microslop Slopfice]], z ktorých každý dosiahol takmer všadeprítomnosť na trhu [[osobný počítač|osobných počítačov]].

Agresívne obchodné praktiky spoločnosti viedli k niekoľkým vládnym vyšetrovaniam, vrátane federálneho procesu z roku [[1998]], ktorý usvedčil Microsoft zo zneužitia svojho monopolného postavenia na zničenie konkurencie. Vďaka odvolaniam a dohodám sa firme podarilo zmierniť nepriaznivé efekty svojho počínania na jej prevádzkové a finančné postavenie.

Motto firmy je „Váš potenciál, naša vášeň“. V roku 2014 odkúpila časť Nokia Mobile Oy.

V roku 2014 Microsoft kúpil švédsku spoločnosť [[Mojang|Mojang AB]] za 2,5 miliardy dolárov.

Microsoft v roku [[2023]] investoval do hardvérovej infraštruktúry, na ktorej stál [[ChatGPT]] od [[OpenAI]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Microsoft spent hundreds of millions of dollars on a ChatGPT supercomputer - The Verge | url = https://www.theverge.com/2023/3/13/23637675/microsoft-chatgpt-bing-millions-dollars-supercomputer-openai | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2023-05-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230330071711/https://www.theverge.com/2023/3/13/23637675/microsoft-chatgpt-bing-millions-dollars-supercomputer-openai | dátum archivácie = 2023-03-30}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bill Gates at the European Commission - 2025 - P067383-987995 (cropped).jpg|[[Bill Gates]]
Súbor:Steve ballmer 2007 outdoors2-2.jpg|[[Steve Ballmer]]
Súbor:Aerial Microsoft West Campus August 2009.jpg|Sídlo Microsoftu v Redmonde
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.microsoft.com/ Oficiálna stránka]

[[Kategória:Microsoft| ]]
[[Kategória:Softvérové podniky]]</text>
      <sha1>i40gi6kanl84cjn23408qxs8xh7r1ld</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232481</id>
      <parentid>8232480</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:37:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Der-Wir-Ing</username>
        <id>103373</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia Lolamarh používateľa [[Special:Contributions/~2026-34459-36|~2026-34459-36]] ([[User talk:~2026-34459-36|diskusia]]) bola vrátená: revert vandalismu</comment>
      <origin>8232481</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4406" sha1="ns72732y3ab1shg04u55zj9h3pjejb8" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Microsoft Corporation
| Logo spoločnosti     = Microsoft_logo_and_wordmark.svg|220px 
| Právna forma         = [[Public company]]
| Odvetvie             = 
| Založená             = [[4. apríl]] [[1975]]
| Zakladateľ           = [[Bill Gates]] &lt;br /&gt; [[Paul Allen]]
| Sídlo                = Redmond
| Štát sídla           = USA
| Pôvod                = 
| Vedenie              = 
| Územný rozsah        = 
| Priemysel            = [[Softvér]] &lt;br /&gt; &lt;!--[[Publishing]]  [[Research and development]]--&gt; [[Hardvér]] &lt;br /&gt; [[Videohra|Vývoj počítačových hier]]
| Produkcia            = [[Microsoft Windows]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Office]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Servers]] &lt;br /&gt; [[Microsoft TechNet]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Visual Studio]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Dynamics|Business Solutions]] &lt;br /&gt; [[Microsoft Game Studios|Hry]] [[X-box|a X-box]] &lt;br /&gt; [[Windows Live]] &lt;br /&gt; [[Windows Mobile]] &lt;br /&gt; [[Zune]]
| Obrat                = 110,36 miliárd [[Americký dolár|USD]] (2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Microsoft: revenue 2002-2018|url=https://www.statista.com/statistics/267805/microsofts-global-revenue-since-2002/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
| Prevádzkový príjem   = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   =  134,944 (2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facts About Microsoft|url=https://news.microsoft.com/facts-about-microsoft/|vydavateľ=Stories|dátum prístupu=2019-02-12|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = 
| Slogan spoločnosti   = „Your potential. Our passion.“ („''Váš potenciál. Naša vášeň.''“)
| Domáca stránka       = [http://www.microsoft.com www.microsoft.com]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Microsoft Corporation''' je firma sídliaca v [[Redmond]]e v štáte [[Washington (štát)|Washington]] v [[Spojené štáty|USA]]. Dcérske firmy má v súčasnosti v 121 krajinách, aj na Slovensku.&lt;ref&gt;http://news.microsoft.com/facts-about-microsoft/#Subsidiaries Facts about Microsoft&lt;/ref&gt; Založili ju [[Bill Gates]] a [[Paul Allen]] v roku [[1975]]. Microsoft patrí k najbohatším a najväčším firmám na svete. Microsoft vyvíja, vyrába, licencuje a podporuje širokú škálu  produktov pre rozličné zariadenia. Medzi jej najobľúbenejšie a najznámejšie produkty patria [[operačný systém|operačné systémy]] [[Microsoft Windows]] a rodina produktov [[Microsoft Office]], z ktorých každý dosiahol takmer všadeprítomnosť na trhu [[osobný počítač|osobných počítačov]].

Agresívne obchodné praktiky spoločnosti viedli k niekoľkým vládnym vyšetrovaniam, vrátane federálneho procesu z roku [[1998]], ktorý usvedčil Microsoft zo zneužitia svojho monopolného postavenia na zničenie konkurencie. Vďaka odvolaniam a dohodám sa firme podarilo zmierniť nepriaznivé efekty svojho počínania na jej prevádzkové a finančné postavenie.

Motto firmy je „Váš potenciál, naša vášeň“. V roku 2014 odkúpila časť Nokia Mobile Oy.

V roku 2014 Microsoft kúpil švédsku spoločnosť [[Mojang|Mojang AB]] za 2,5 miliardy dolárov.

Microsoft v roku [[2023]] investoval do hardvérovej infraštruktúry, na ktorej stál [[ChatGPT]] od [[OpenAI]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Microsoft spent hundreds of millions of dollars on a ChatGPT supercomputer - The Verge | url = https://www.theverge.com/2023/3/13/23637675/microsoft-chatgpt-bing-millions-dollars-supercomputer-openai | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2023-05-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230330071711/https://www.theverge.com/2023/3/13/23637675/microsoft-chatgpt-bing-millions-dollars-supercomputer-openai | dátum archivácie = 2023-03-30}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bill Gates at the European Commission - 2025 - P067383-987995 (cropped).jpg|[[Bill Gates]]
Súbor:Steve ballmer 2007 outdoors2-2.jpg|[[Steve Ballmer]]
Súbor:Aerial Microsoft West Campus August 2009.jpg|Sídlo Microsoftu v Redmonde
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.microsoft.com/ Oficiálna stránka]

[[Kategória:Microsoft| ]]
[[Kategória:Softvérové podniky]]</text>
      <sha1>ns72732y3ab1shg04u55zj9h3pjejb8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liesek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23903</id>
    <revision>
      <id>8232497</id>
      <parentid>8156331</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:53:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PosoniumAster</username>
        <id>125024</id>
      </contributor>
      <comment>Pamiatky</comment>
      <origin>8232497</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5110" sha1="9fdfm28pggyua42vskf8b7ojjmxkqvi" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Liesek
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Liesek BŻ4.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Michala archanjela
 | Znak             = Liesek.Wappen.png
 | Vlajka           = Liesek-tvrdosin-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Tvrdošín
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = Oravica
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.360833
 | Zemepisná dĺžka  = 19.674722
 | Nadmorská výška  = 631
 | Prvá zmienka     = 1558
 | Starosta         = Milan Volf&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 027 12
 | Kód              = 509795
 | EČV              = TS
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = obecliesek.sk
 | Commons          = Liesek
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Liesek''' ({{V jazyku|pol|Lesek}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]].

== Dejiny ==
Obec založil v roku [[1558]] gróf [[František I. Turzo]]. Mala len tri domy a pôvodnými obyvateľmi boli pastieri oviec. Od svojho vzniku má poľnohospodársky charakter, no obyvatelia sa venovali aj pláteníctvu, košikárstvu a obchodovaniu s obilím a vápnom. 
[[Súbor:Railway line Trstená - Suchá Hora 1987 (1).jpg|vľavo|náhľad|Bývalá železničná stanica Liesek na zrušenej trati Trstená – Suchá Hora (stav v roku 1987)]]

Koncom [[19. storočia]] (21. decembra 1899) bol Liesek napojený na [[Železničná trať Kraľovany – Trstená|železničnú trať Kraľovany – Suchá Hora]]. v okolí obce sa dolovalo kamenné uhlie, no celé toto obdobie bolo poznačené veľkým vysťahovalectvom za prácou.

V roku [[1916]] bol v Liesku založený dobrovoľný hasičský zbor. 

Po skončení [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] zostalo z Liesku len zhorenisko, keď z 304 domov zostalo nepoškodených len 26 v časti Bugaj. Obec bola oslobodená [[29. marec|29. marca]] [[1945]].

V roku [[1973]] bolo založené miestne Jednotné roľnícke družstvo.

Okolo Liesku ide súčasne aj cyklotrasa z [[Trstená|Trstenej]] až do Poľska do [[Nový Targ|Nového Targu]].

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], a predstavanou vežou, z roku [[1818]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Liesek – Kostol sv. Michala archanjela
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/liesek-kostol-sv-michala-archanjela
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Obnovou prešiel na začiatku [[20. storočia]] a v rokoch [[1996]] – [[1998]] bol výrazne prestavaný, keď bolo nahradené pôvodné presbytérium kruhovým novotvarom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zaujímavosti
  | url = https://www.obecliesek.sk/zaujimavosti.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálna stránka obce Liesek
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Historická časť interiéru je zaklenutá pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu barokový hlavný [[oltár]] pochádzajúci z [[Červený kláštor|Červeného kláštora]]. Na [[empora|empore]] je umiestnený dvojmanuálový [[organ]] pôvodne od značky Rieger z rokov [[1920]] – [[1922]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Liesek, okres Tvrdošín
  | url = https://organy.hc.sk/organ/1534-chorovy-pozitiv?first=all&amp;obec=Liesek
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Organy HC
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s polkruhovým záklenkom so šambránami s klenákmi. Veža je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Martin Ťapák]] (* [[1926]] – † [[2015]]), filmový [[režisér]], [[herec]], [[tanečník]] a choreograf
* [[Milan Ondrík]] (* [[1980]]), herec

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Tvrdošín}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Liesek| ]]
[[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]]
[[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]]</text>
      <sha1>9fdfm28pggyua42vskf8b7ojjmxkqvi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turniansky hrad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30211</id>
    <revision>
      <id>8232469</id>
      <parentid>8232223</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:21:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>neencyklopedicke</comment>
      <origin>8232469</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17442" sha1="fvu09h7iv3bg0t4cyyyn7b1y7dz143d" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Turniansky hrad
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Turniansky hrad, 2022.jpg
| image_caption      = Zrúcaniny Turnianskeho hradu
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| district           = [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Turňa nad Bodvou]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 375
| elevation_round    = +48° 36' 39.78&quot;, +20° 52' 27.95&quot;
| lat_d =48| lat_m =36| lat_s =39.78 | lat_NS = S
| long_d =20| long_m =52| long_s =27.96 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               = 
| date_type          = 
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = obec Turňa nad Bodvou
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Košice Region - outline map.svg
| map1_background    = Košice Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
| map1_locator       = Košický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Turniansky hrad
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Turniansky hrad''' (normovaný názov&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}&lt;/ref&gt;) alebo '''hrad Turňa''' je zrúcanina hradu z [[13. storočie|13. storočia]], týčiaca sa nad obcou [[Turňa nad Bodvou]], len 5 km od [[Maďarsko|maďarských]] hraníc. Stojí na [[kras]]ovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]], oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]]. Kedysi bol správnym centrom [[Turňa (župa)|Turnianskeho komitátu a stolice]].

== Dejiny hradu: Chronológia a vlastníci ==
Obec [[Turňa nad Bodvou]] leží medzi [[Rožňava|Rožňavou]] a [[Košice|Košicami]] pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku [[1198]] a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov do [[Uhorsko|Uhorska]]. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom.

=== Založenie a rod Tekuš (Tornaiovci) ===
Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] v roku [[1241]] postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty z [[Gemer (región)|Gemera]] na [[Spiš (región)|Spiš]]. Jeho staviteľa môžeme považovať za zakladateľa kamenného [[Hrad|hradu]].

* Roky [[1340]] – [[1406]]: Rôzne vetvy rodu Tekuš vlastnia panstvá.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5}}
* Rok [[1357]]: Kráľ Ľudovít I. Veľký udeľuje Ladislavovi (synovi Jána z Turne) a jeho bratom Egídiovi a Jánovi povolenie postaviť hrad (kamenný alebo drevený) za ich verné služby. Patrili k starobylému rodu Tekuš (neskôr používali predikát „z Turne&quot; alebo Tornai). V tomto období sa na mieste dnešného horného hradu stavia gotický obytný palác a desaťmetrový múr. Išlo teda o prestavbu staršieho [[Hrad|hradu]], ktorý rodine [[Tornayovci|Tornayovcov]] patril do roku [[1406]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5-6}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec 1406: Syn Ladislava, Ján, umiera bezdetný. Hrad prechádza do doživotného užívania Ladislavovej vdovy.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7}}

=== Obdobie Žigmunda Luxemburského ===

* Máj 1406: Rod Tekuš protestuje proti násilnému a nezákonnému zabratiu hradu kráľom Žigmundom Luxemburským. Kráľ hrad odoberá a odovzdáva ho poľskému šľachticovi Mosticovi z Malých Sciboríc (príbuznému svojho favorita Scibora).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7-8}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec [[1409]]: Žigmund hrad vymieňa. Berie si hrad Kővár a výmenou dáva Turňu bývalému bánovi Pavlovi Bešeňovi (Besenyő) a kráľovskému pokladníkovi Štefanovi Šafárovi z [[Branč|Branča]]. Od neho neskôr majetky získavajú [[Bebekovci]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1414]]: Pavol a Štefan si majetok delia. Hrad pripadá turnianskemu županovi Pavlovi a jeho manželke Apolónii. V týchto rokoch hrad spravujú kasteláni (Juraj, Folkoš, Juraj Horvát, Matej z Točian).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1436]]: Pavlov syn Mikuláš umiera bez mužských dedičov. Kráľ Žigmund využíva, že vlastníci v roku 1410 zmeškali lehoty na právne oformenie nárokov, a hrad si berie späť. Za kastelánov sú vymenovaní Štefan z Nádašdu a Ladislav z Hangone.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Roky 1436 – [[1437]]: Hrad nakrátko prechádza do vlastníctva kráľovnej Barbory (Žigmundovej manželky).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}

=== Habsburgovci, bratríci a rod Zápoľských ===

* Rok [[1438]]: Kráľ Albrecht Habsburský vracia hrad Štefanovi Šafárovi a jeho synovi Silvestrovi (ktorý sa neskôr začal písať ako Silvester „z Turne&quot;). Silvester v období zmätkov zneužíva moc.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Okolo roku [[1448]]: Hrad obsadili Jiskrove vojská.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Rok [[1453]]: Útok „bratríkov&quot; (bývalých žoldnierov Jána Jiskru). Zabíjajú kastelána Vida a pokúšajú sa hrad dobyť rebríkmi, avšak neúspešne.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9-10}}
* Rok [[1456]]: Margita, Silvestrova vdova, píše z hradu list známemu kazateľovi, svätému Jánovi Kapistránskemu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* 60. roky 15. storočia: Po smrti Silvestra a jeho brata Víta začínajú ich potomkovia rozpredávať majetky.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* Rok [[1471]]: Štefan (Silvestrov syn) sa chystá hrad predať. Čoskoro ho vykupuje vysoko postavený cirkevný hodnostár — arcibiskup Ján Beckensloer.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10-11}}
* Rok [[1476]]: Arcibiskup Beckensloer odchádza do Salzburgu a predáva hrad za 10 300 zlatých palatínovi [[Imrich Zápoľský|Imrichovi Zápoľskému]], jeho manželke Uršule a bratovi Štefanovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11}}
* Roky 1476 – [[1526]] (obdobie rodu Zápoľských): Hrad patrí rodine Zápoľských až do bitky pri Moháči; príslušníci tohto rodu vlastnili tunajšie majetky do roku [[1531]]. Za Štefana Zápoľského a jeho syna Jána (budúceho kráľa) sa hrad výrazne modernizuje: rozširuje sa palác, buduje sa vonkajší obranný parkan a obytno-obranná veža v prednej časti. Do roku 1502 slúžil ako kastelán Imrich Himfi, potom Juraj Literát a posledným stredovekým kastelánom (do roku 1526) bol Mikuláš z Drienčan. V roku 1526 hrad kontroloval Štefan Werbőczy (prívrženec Jána Zápoľského).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11-12}}

=== Obdobie renesancie: Gašpar Horvát a Mágochiovci ===

* 4. november [[1527]]: Kráľ Ferdinand I. Habsburský v plnom prúde občianskej vojny daruje hrad svojmu komorníkovi Gašparovi Horvátovi. Skutočnú kontrolu nad ním však získava až začiatkom 30. rokov 16. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14}}

* 5. marec [[1535]]: Ferdinand I. vymenúva Gašpara Horváta za turnianskeho župana.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Roky [[1540]] – [[1550]]: Na objekte sa vykonávajú nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Hrad sa stáva súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy pohraničných [[Hrad|hradov]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}

* 12. jún [[1536]]: Kráľ vydáva Horvátovi a jeho manželke Jane Likerke novú darovaciu listinu, umožňujúcu dedenie hradu po ženskej línii.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}
* 20. január [[1549]]: Po Horvátovej smrti Ferdinand I. dovoľuje vdove voľne nakladať s majetkom.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}
* 21. november [[1559]]: Vdova predáva hrad a panstvo za 14 000 uhorských zlatých turnianskemu županovi Gašparovi Mágochimu a jeho bratovi Tomášovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Druhá polovica 16. storočia: V tomto období (pravdepodobne za Horváta alebo Mágochiovcov) sa hrad premieňa na mohutnú delostreleckú pevnosť. Stavia sa obrovský polkruhový bastión (tórion) so stenami hrubými až 5 metrov, ako aj veže s vyspelými „nohavicovými&quot; strieľňami.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15-16}}

=== Zmätky a rozdelenie hradu (koniec 16. – 17. storočie) ===

* Do roku [[1582]]: Žigmund Rákoci nezákonne zaberá hrad sobášom s Juditou Alaghyovou (matkou Františka Mágochiho).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=16}}
* 22. marec [[1603]]: Žigmund Rákoci formálne vracia hrad rodu Mágochi za obrovské výkupné 50 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* Začiatok 17. storočia (po roku [[1611]]): Smrťou Františka Mágochiho prechádza hrad po ženskej línii na rody Kátai (Michal Kátai) a Moric (Peter Moric). Hrad sa fakticky delí na dve rovnaké polovice. Vlastníci žijú v kúriách v podhradí a hrad používajú ako posádku, väzenie a sklady.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 28.apríl [[1621]]: Vyhotovuje sa inventár polovice Martina Morica. Spomínajú sa „kapustný pivnica&quot;, sklady slaniny, múky a zbraní (78 hákovníc).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 20. december 1621: Kráľ Ferdinand II. potvrdzuje práva Martina Morica a rodu Kátai.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 16. august [[1625]]: Kráľ zakotvuje dedičské práva pre Moricove dcéry, z ktorých jedna (Barbora) sa vydáva za Mikuláša Keglevicha.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=18}}

=== Obdobie Keglevichovcov a definitívny úpadok ===

* 28. február [[1647]]: Kráľ Ferdinand III. vydáva darovaciu listinu pre prípad vymretia rodu Moric grófovi Františkovi Vešeléniovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1652]]: Napriek predchádzajúcim opevňovacím prácam [[Turci]] hrad obsadili.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* 27. november [[1659]]: Vešeléni toto právo postupuje Mikulášovi Keglevichovi, čo 12. marca 1662 potvrdzuje kráľ Leopold I.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1671]]: Za účasť na Vešeléniho sprisahaní je skonfiškovaná polovica hradu, ktorá patrila Františkovi Kátaiovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19-20}}
* 9. august [[1677]] a 16. apríl [[1678]]: Leopold I. odovzdáva podiel Kátaiovcov (ako aj práva vymretého rodu Moric) Mikulášovi Keglevichovi za vernosť habsburskej dynastii a vyplatenie 30 000 zlatých. Keglevich získava 3/4 hradu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=20-21}}
* Rok [[1685]]: Počas [[Stavovské povstanie|stavovského povstania]] vedeného [[Imrich Tököli|Imrichom Tökölym]] dáva generál Schultz hrad zbúrať. Odvtedy je v [[Ruina|ruinách]].{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=315}}
* 12. máj [[1692]]: Po Mikulášovej smrti sa jeho syn Adam Keglevich stáva županom. Bratia Adam a Žigmund Keglevichovci vykupujú poslednú štvrtinu hradu od rodiny Šemšeiovcov (Semsey) za 10 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 15. august [[1699]]: Kráľ Leopold I. oficiálne daruje bratom Keglevichovcom celý hrad. V tom čase už hrad ležal v ruinách. Keglevichovci (najmä Jozef Keglevich, turniansky župan v rokoch [[1720]] – [[1763]], a jeho syn Jozef, župan v rokoch [[1767]] – [[1792]]) uprednostňovali život v pohodlnejšej kúrii na úpätí kopca a pevnosť neobnovovali.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 18. – 19. storočie: Hrad sa rýchlo rozpadá, jeho ruiny priťahujú pozornosť romantických maliarov a historikov architektúry.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21-22}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}
* 20. – 21. storočie: O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70. rokov 20. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=26}}

== Exteriér == 
Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku [[1357]] [[hrad]] rozšírili o nový gotický [[Palác (hrad)|palác]], situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší [[Palác (hrad)|palác]] stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej [[Renesancia|renesančnej]] prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú [[bašta|baštu]] a dve [[bašta|bašty]] na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný [[bastión]], chrániaci [[hrad]] od prístupu.

== Súčasný stav ==
Zo [[stredovek|stredovekého]] [[hrad]]u dodnes stoja múry jednotlivých objektov ([[bašta|bašty]], múry opevnenia, [[palác (hrad)|paláce]], veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová [[strieľňa]] a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol [[hrad]] sprístupnený – v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. [[Hrad]] by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ [[bastión]]e vidno stopy po odkopávaní [[zával]]u a výrube drevín. 
Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do [[wettersteinský vápenec|wettersteinského vápenca]]. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín – zastúpený je [[wettersteinský vápenec]] a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny. (Hrhov? Hrušov? Silická Jablonica?)

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Turna castle view from pond.JPG|pohľad od rybníka
Súbor:Turna castle view from west.JPG|pohľad od západu
Súbor:Turniansky-hrad-2016-1.jpg|pohľad z hradu, smer Rožňava (2016)
Súbor:Turniansky-hrad2.jpg|pohľad z hradu na rybník (2016)
Súbor:Turniansky-hrad3.jpg|pohľad z hradu na Turňu nad Bodvou (2016)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Plaček
| meno1 = Miroslav
| priezvisko2 = Bóna
| meno2 = Martin
| titul = Encyklopédia slovenských hradov
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovart
| rok = 2007
| počet strán = 391
| isbn = 978-80-8085-287-0
| ref = harv
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Šimkovič
| meno1 = Michal
| priezvisko2 = Janura
| meno2 = Tomáš
| priezvisko3 = Tihányiová
| meno3 = Monika
| priezvisko4 = Matejka
| meno4 = Miroslav
| titul = Hrad Turňa
| vydanie = 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenský skauting v spolupráci s OZ Castrum Thorna
| rok = 2016
| isbn = 978-80-89776-08-5
| ref = harv
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Turniansky hrad}}

== Externé odkazy ==

* [https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-za-pamiatkami/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke NP Slovenský kras
* [https://www.hrady-zamky.sk/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke Hrady a zámky na Slovensku
{{Slovenský kras}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Zádielska planina]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Turňa nad Bodvou]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]</text>
      <sha1>fvu09h7iv3bg0t4cyyyn7b1y7dz143d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232470</id>
      <parentid>8232469</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:22:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232470</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17436" sha1="hn2latkfga55jb3zkm2d4yk14ccbt90" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Turniansky hrad
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Turniansky hrad.JPG
| image_caption      = Zrúcaniny Turnianskeho hradu
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| district           = [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Turňa nad Bodvou]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 375
| elevation_round    = +48° 36' 39.78&quot;, +20° 52' 27.95&quot;
| lat_d =48| lat_m =36| lat_s =39.78 | lat_NS = S
| long_d =20| long_m =52| long_s =27.96 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               = 
| date_type          = 
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = obec Turňa nad Bodvou
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Košice Region - outline map.svg
| map1_background    = Košice Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
| map1_locator       = Košický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Turniansky hrad
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Turniansky hrad''' (normovaný názov&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}&lt;/ref&gt;) alebo '''hrad Turňa''' je zrúcanina hradu z [[13. storočie|13. storočia]], týčiaca sa nad obcou [[Turňa nad Bodvou]], len 5 km od [[Maďarsko|maďarských]] hraníc. Stojí na [[kras]]ovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]], oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]]. Kedysi bol správnym centrom [[Turňa (župa)|Turnianskeho komitátu a stolice]].

== Dejiny hradu: Chronológia a vlastníci ==
Obec [[Turňa nad Bodvou]] leží medzi [[Rožňava|Rožňavou]] a [[Košice|Košicami]] pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku [[1198]] a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov do [[Uhorsko|Uhorska]]. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom.

=== Založenie a rod Tekuš (Tornaiovci) ===
Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] v roku [[1241]] postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty z [[Gemer (región)|Gemera]] na [[Spiš (región)|Spiš]]. Jeho staviteľa môžeme považovať za zakladateľa kamenného [[Hrad|hradu]].

* Roky [[1340]] – [[1406]]: Rôzne vetvy rodu Tekuš vlastnia panstvá.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5}}
* Rok [[1357]]: Kráľ Ľudovít I. Veľký udeľuje Ladislavovi (synovi Jána z Turne) a jeho bratom Egídiovi a Jánovi povolenie postaviť hrad (kamenný alebo drevený) za ich verné služby. Patrili k starobylému rodu Tekuš (neskôr používali predikát „z Turne&quot; alebo Tornai). V tomto období sa na mieste dnešného horného hradu stavia gotický obytný palác a desaťmetrový múr. Išlo teda o prestavbu staršieho [[Hrad|hradu]], ktorý rodine [[Tornayovci|Tornayovcov]] patril do roku [[1406]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5-6}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec 1406: Syn Ladislava, Ján, umiera bezdetný. Hrad prechádza do doživotného užívania Ladislavovej vdovy.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7}}

=== Obdobie Žigmunda Luxemburského ===

* Máj 1406: Rod Tekuš protestuje proti násilnému a nezákonnému zabratiu hradu kráľom Žigmundom Luxemburským. Kráľ hrad odoberá a odovzdáva ho poľskému šľachticovi Mosticovi z Malých Sciboríc (príbuznému svojho favorita Scibora).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7-8}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec [[1409]]: Žigmund hrad vymieňa. Berie si hrad Kővár a výmenou dáva Turňu bývalému bánovi Pavlovi Bešeňovi (Besenyő) a kráľovskému pokladníkovi Štefanovi Šafárovi z [[Branč|Branča]]. Od neho neskôr majetky získavajú [[Bebekovci]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1414]]: Pavol a Štefan si majetok delia. Hrad pripadá turnianskemu županovi Pavlovi a jeho manželke Apolónii. V týchto rokoch hrad spravujú kasteláni (Juraj, Folkoš, Juraj Horvát, Matej z Točian).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1436]]: Pavlov syn Mikuláš umiera bez mužských dedičov. Kráľ Žigmund využíva, že vlastníci v roku 1410 zmeškali lehoty na právne oformenie nárokov, a hrad si berie späť. Za kastelánov sú vymenovaní Štefan z Nádašdu a Ladislav z Hangone.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Roky 1436 – [[1437]]: Hrad nakrátko prechádza do vlastníctva kráľovnej Barbory (Žigmundovej manželky).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}

=== Habsburgovci, bratríci a rod Zápoľských ===

* Rok [[1438]]: Kráľ Albrecht Habsburský vracia hrad Štefanovi Šafárovi a jeho synovi Silvestrovi (ktorý sa neskôr začal písať ako Silvester „z Turne&quot;). Silvester v období zmätkov zneužíva moc.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Okolo roku [[1448]]: Hrad obsadili Jiskrove vojská.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Rok [[1453]]: Útok „bratríkov&quot; (bývalých žoldnierov Jána Jiskru). Zabíjajú kastelána Vida a pokúšajú sa hrad dobyť rebríkmi, avšak neúspešne.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9-10}}
* Rok [[1456]]: Margita, Silvestrova vdova, píše z hradu list známemu kazateľovi, svätému Jánovi Kapistránskemu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* 60. roky 15. storočia: Po smrti Silvestra a jeho brata Víta začínajú ich potomkovia rozpredávať majetky.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* Rok [[1471]]: Štefan (Silvestrov syn) sa chystá hrad predať. Čoskoro ho vykupuje vysoko postavený cirkevný hodnostár — arcibiskup Ján Beckensloer.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10-11}}
* Rok [[1476]]: Arcibiskup Beckensloer odchádza do Salzburgu a predáva hrad za 10 300 zlatých palatínovi [[Imrich Zápoľský|Imrichovi Zápoľskému]], jeho manželke Uršule a bratovi Štefanovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11}}
* Roky 1476 – [[1526]] (obdobie rodu Zápoľských): Hrad patrí rodine Zápoľských až do bitky pri Moháči; príslušníci tohto rodu vlastnili tunajšie majetky do roku [[1531]]. Za Štefana Zápoľského a jeho syna Jána (budúceho kráľa) sa hrad výrazne modernizuje: rozširuje sa palác, buduje sa vonkajší obranný parkan a obytno-obranná veža v prednej časti. Do roku 1502 slúžil ako kastelán Imrich Himfi, potom Juraj Literát a posledným stredovekým kastelánom (do roku 1526) bol Mikuláš z Drienčan. V roku 1526 hrad kontroloval Štefan Werbőczy (prívrženec Jána Zápoľského).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11-12}}

=== Obdobie renesancie: Gašpar Horvát a Mágochiovci ===

* 4. november [[1527]]: Kráľ Ferdinand I. Habsburský v plnom prúde občianskej vojny daruje hrad svojmu komorníkovi Gašparovi Horvátovi. Skutočnú kontrolu nad ním však získava až začiatkom 30. rokov 16. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14}}

* 5. marec [[1535]]: Ferdinand I. vymenúva Gašpara Horváta za turnianskeho župana.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Roky [[1540]] – [[1550]]: Na objekte sa vykonávajú nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Hrad sa stáva súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy pohraničných [[Hrad|hradov]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}

* 12. jún [[1536]]: Kráľ vydáva Horvátovi a jeho manželke Jane Likerke novú darovaciu listinu, umožňujúcu dedenie hradu po ženskej línii.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}
* 20. január [[1549]]: Po Horvátovej smrti Ferdinand I. dovoľuje vdove voľne nakladať s majetkom.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}
* 21. november [[1559]]: Vdova predáva hrad a panstvo za 14 000 uhorských zlatých turnianskemu županovi Gašparovi Mágochimu a jeho bratovi Tomášovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Druhá polovica 16. storočia: V tomto období (pravdepodobne za Horváta alebo Mágochiovcov) sa hrad premieňa na mohutnú delostreleckú pevnosť. Stavia sa obrovský polkruhový bastión (tórion) so stenami hrubými až 5 metrov, ako aj veže s vyspelými „nohavicovými&quot; strieľňami.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15-16}}

=== Zmätky a rozdelenie hradu (koniec 16. – 17. storočie) ===

* Do roku [[1582]]: Žigmund Rákoci nezákonne zaberá hrad sobášom s Juditou Alaghyovou (matkou Františka Mágochiho).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=16}}
* 22. marec [[1603]]: Žigmund Rákoci formálne vracia hrad rodu Mágochi za obrovské výkupné 50 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* Začiatok 17. storočia (po roku [[1611]]): Smrťou Františka Mágochiho prechádza hrad po ženskej línii na rody Kátai (Michal Kátai) a Moric (Peter Moric). Hrad sa fakticky delí na dve rovnaké polovice. Vlastníci žijú v kúriách v podhradí a hrad používajú ako posádku, väzenie a sklady.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 28.apríl [[1621]]: Vyhotovuje sa inventár polovice Martina Morica. Spomínajú sa „kapustný pivnica&quot;, sklady slaniny, múky a zbraní (78 hákovníc).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 20. december 1621: Kráľ Ferdinand II. potvrdzuje práva Martina Morica a rodu Kátai.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 16. august [[1625]]: Kráľ zakotvuje dedičské práva pre Moricove dcéry, z ktorých jedna (Barbora) sa vydáva za Mikuláša Keglevicha.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=18}}

=== Obdobie Keglevichovcov a definitívny úpadok ===

* 28. február [[1647]]: Kráľ Ferdinand III. vydáva darovaciu listinu pre prípad vymretia rodu Moric grófovi Františkovi Vešeléniovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1652]]: Napriek predchádzajúcim opevňovacím prácam [[Turci]] hrad obsadili.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* 27. november [[1659]]: Vešeléni toto právo postupuje Mikulášovi Keglevichovi, čo 12. marca 1662 potvrdzuje kráľ Leopold I.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1671]]: Za účasť na Vešeléniho sprisahaní je skonfiškovaná polovica hradu, ktorá patrila Františkovi Kátaiovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19-20}}
* 9. august [[1677]] a 16. apríl [[1678]]: Leopold I. odovzdáva podiel Kátaiovcov (ako aj práva vymretého rodu Moric) Mikulášovi Keglevichovi za vernosť habsburskej dynastii a vyplatenie 30 000 zlatých. Keglevich získava 3/4 hradu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=20-21}}
* Rok [[1685]]: Počas [[Stavovské povstanie|stavovského povstania]] vedeného [[Imrich Tököli|Imrichom Tökölym]] dáva generál Schultz hrad zbúrať. Odvtedy je v [[Ruina|ruinách]].{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=315}}
* 12. máj [[1692]]: Po Mikulášovej smrti sa jeho syn Adam Keglevich stáva županom. Bratia Adam a Žigmund Keglevichovci vykupujú poslednú štvrtinu hradu od rodiny Šemšeiovcov (Semsey) za 10 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 15. august [[1699]]: Kráľ Leopold I. oficiálne daruje bratom Keglevichovcom celý hrad. V tom čase už hrad ležal v ruinách. Keglevichovci (najmä Jozef Keglevich, turniansky župan v rokoch [[1720]] – [[1763]], a jeho syn Jozef, župan v rokoch [[1767]] – [[1792]]) uprednostňovali život v pohodlnejšej kúrii na úpätí kopca a pevnosť neobnovovali.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 18. – 19. storočie: Hrad sa rýchlo rozpadá, jeho ruiny priťahujú pozornosť romantických maliarov a historikov architektúry.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21-22}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}
* 20. – 21. storočie: O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70. rokov 20. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=26}}

== Exteriér == 
Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku [[1357]] [[hrad]] rozšírili o nový gotický [[Palác (hrad)|palác]], situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší [[Palác (hrad)|palác]] stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej [[Renesancia|renesančnej]] prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú [[bašta|baštu]] a dve [[bašta|bašty]] na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný [[bastión]], chrániaci [[hrad]] od prístupu.

== Súčasný stav ==
Zo [[stredovek|stredovekého]] [[hrad]]u dodnes stoja múry jednotlivých objektov ([[bašta|bašty]], múry opevnenia, [[palác (hrad)|paláce]], veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová [[strieľňa]] a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol [[hrad]] sprístupnený – v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. [[Hrad]] by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ [[bastión]]e vidno stopy po odkopávaní [[zával]]u a výrube drevín. 
Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do [[wettersteinský vápenec|wettersteinského vápenca]]. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín – zastúpený je [[wettersteinský vápenec]] a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny. (Hrhov? Hrušov? Silická Jablonica?)

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Turna castle view from pond.JPG|pohľad od rybníka
Súbor:Turna castle view from west.JPG|pohľad od západu
Súbor:Turniansky-hrad-2016-1.jpg|pohľad z hradu, smer Rožňava (2016)
Súbor:Turniansky-hrad2.jpg|pohľad z hradu na rybník (2016)
Súbor:Turniansky-hrad3.jpg|pohľad z hradu na Turňu nad Bodvou (2016)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Plaček
| meno1 = Miroslav
| priezvisko2 = Bóna
| meno2 = Martin
| titul = Encyklopédia slovenských hradov
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovart
| rok = 2007
| počet strán = 391
| isbn = 978-80-8085-287-0
| ref = harv
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Šimkovič
| meno1 = Michal
| priezvisko2 = Janura
| meno2 = Tomáš
| priezvisko3 = Tihányiová
| meno3 = Monika
| priezvisko4 = Matejka
| meno4 = Miroslav
| titul = Hrad Turňa
| vydanie = 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenský skauting v spolupráci s OZ Castrum Thorna
| rok = 2016
| isbn = 978-80-89776-08-5
| ref = harv
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Turniansky hrad}}

== Externé odkazy ==

* [https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-za-pamiatkami/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke NP Slovenský kras
* [https://www.hrady-zamky.sk/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke Hrady a zámky na Slovensku
{{Slovenský kras}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Zádielska planina]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Turňa nad Bodvou]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]</text>
      <sha1>hn2latkfga55jb3zkm2d4yk14ccbt90</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232475</id>
      <parentid>8232470</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:31:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Založenie a rod Tekuš (Tornaiovci) */ upresnenie</comment>
      <origin>8232475</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17467" sha1="ell5bpi6efrk64mr9aykyx3oux6m9ue" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Turniansky hrad
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Turniansky hrad.JPG
| image_caption      = Zrúcaniny Turnianskeho hradu
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| district           = [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Turňa nad Bodvou]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 375
| elevation_round    = +48° 36' 39.78&quot;, +20° 52' 27.95&quot;
| lat_d =48| lat_m =36| lat_s =39.78 | lat_NS = S
| long_d =20| long_m =52| long_s =27.96 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               = 
| date_type          = 
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = obec Turňa nad Bodvou
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha Turnianskeho hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Košice Region - outline map.svg
| map1_background    = Košice Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha Turnianskeho hradu v Košickom kraji
| map1_locator       = Košický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Turniansky hrad
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Turniansky hrad''' (normovaný názov&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}&lt;/ref&gt;) alebo '''hrad Turňa''' je zrúcanina hradu z [[13. storočie|13. storočia]], týčiaca sa nad obcou [[Turňa nad Bodvou]], len 5 km od [[Maďarsko|maďarských]] hraníc. Stojí na [[kras]]ovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]], oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]]. Kedysi bol správnym centrom [[Turňa (župa)|Turnianskeho komitátu a stolice]].

== Dejiny hradu: Chronológia a vlastníci ==
Obec [[Turňa nad Bodvou]] leží medzi [[Rožňava|Rožňavou]] a [[Košice|Košicami]] pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku [[1198]] a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov do [[Uhorsko|Uhorska]]. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom.

=== Založenie a rod Tekuš (Tornaiovci) ===
Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] v roku [[1241]] postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty z [[Gemer (región)|Gemera]] a [[Spiš (región)|Spiša]] do [[Košický región|Abova]]. Jeho staviteľa môžeme považovať za zakladateľa kamenného [[Hrad|hradu]].

* Roky [[1340]] – [[1406]]: Rôzne vetvy rodu Tekuš vlastnia panstvá.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5}}
* Rok [[1357]]: Kráľ Ľudovít I. Veľký udeľuje Ladislavovi (synovi Jána z Turne) a jeho bratom Egídiovi a Jánovi povolenie postaviť hrad (kamenný alebo drevený) za ich verné služby. Patrili k starobylému rodu Tekuš (neskôr používali predikát „z Turne&quot; alebo Tornai). V tomto období sa na mieste dnešného horného hradu stavia gotický obytný palác a desaťmetrový múr. Išlo teda o prestavbu staršieho [[Hrad|hradu]], ktorý rodine [[Tornayovci|Tornayovcov]] patril do roku [[1406]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=5-6}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec 1406: Syn Ladislava, Ján, umiera bezdetný. Hrad prechádza do doživotného užívania Ladislavovej vdovy.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7}}

=== Obdobie Žigmunda Luxemburského ===

* Máj 1406: Rod Tekuš protestuje proti násilnému a nezákonnému zabratiu hradu kráľom Žigmundom Luxemburským. Kráľ hrad odoberá a odovzdáva ho poľskému šľachticovi Mosticovi z Malých Sciboríc (príbuznému svojho favorita Scibora).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=7-8}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* Marec [[1409]]: Žigmund hrad vymieňa. Berie si hrad Kővár a výmenou dáva Turňu bývalému bánovi Pavlovi Bešeňovi (Besenyő) a kráľovskému pokladníkovi Štefanovi Šafárovi z [[Branč|Branča]]. Od neho neskôr majetky získavajú [[Bebekovci]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1414]]: Pavol a Štefan si majetok delia. Hrad pripadá turnianskemu županovi Pavlovi a jeho manželke Apolónii. V týchto rokoch hrad spravujú kasteláni (Juraj, Folkoš, Juraj Horvát, Matej z Točian).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Rok [[1436]]: Pavlov syn Mikuláš umiera bez mužských dedičov. Kráľ Žigmund využíva, že vlastníci v roku 1410 zmeškali lehoty na právne oformenie nárokov, a hrad si berie späť. Za kastelánov sú vymenovaní Štefan z Nádašdu a Ladislav z Hangone.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=8}}
* Roky 1436 – [[1437]]: Hrad nakrátko prechádza do vlastníctva kráľovnej Barbory (Žigmundovej manželky).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}

=== Habsburgovci, bratríci a rod Zápoľských ===

* Rok [[1438]]: Kráľ Albrecht Habsburský vracia hrad Štefanovi Šafárovi a jeho synovi Silvestrovi (ktorý sa neskôr začal písať ako Silvester „z Turne&quot;). Silvester v období zmätkov zneužíva moc.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Okolo roku [[1448]]: Hrad obsadili Jiskrove vojská.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9}}
* Rok [[1453]]: Útok „bratríkov&quot; (bývalých žoldnierov Jána Jiskru). Zabíjajú kastelána Vida a pokúšajú sa hrad dobyť rebríkmi, avšak neúspešne.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=9-10}}
* Rok [[1456]]: Margita, Silvestrova vdova, píše z hradu list známemu kazateľovi, svätému Jánovi Kapistránskemu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* 60. roky 15. storočia: Po smrti Silvestra a jeho brata Víta začínajú ich potomkovia rozpredávať majetky.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10}}
* Rok [[1471]]: Štefan (Silvestrov syn) sa chystá hrad predať. Čoskoro ho vykupuje vysoko postavený cirkevný hodnostár — arcibiskup Ján Beckensloer.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=10-11}}
* Rok [[1476]]: Arcibiskup Beckensloer odchádza do Salzburgu a predáva hrad za 10 300 zlatých palatínovi [[Imrich Zápoľský|Imrichovi Zápoľskému]], jeho manželke Uršule a bratovi Štefanovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11}}
* Roky 1476 – [[1526]] (obdobie rodu Zápoľských): Hrad patrí rodine Zápoľských až do bitky pri Moháči; príslušníci tohto rodu vlastnili tunajšie majetky do roku [[1531]]. Za Štefana Zápoľského a jeho syna Jána (budúceho kráľa) sa hrad výrazne modernizuje: rozširuje sa palác, buduje sa vonkajší obranný parkan a obytno-obranná veža v prednej časti. Do roku 1502 slúžil ako kastelán Imrich Himfi, potom Juraj Literát a posledným stredovekým kastelánom (do roku 1526) bol Mikuláš z Drienčan. V roku 1526 hrad kontroloval Štefan Werbőczy (prívrženec Jána Zápoľského).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=11-12}}

=== Obdobie renesancie: Gašpar Horvát a Mágochiovci ===

* 4. november [[1527]]: Kráľ Ferdinand I. Habsburský v plnom prúde občianskej vojny daruje hrad svojmu komorníkovi Gašparovi Horvátovi. Skutočnú kontrolu nad ním však získava až začiatkom 30. rokov 16. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14}}

* 5. marec [[1535]]: Ferdinand I. vymenúva Gašpara Horváta za turnianskeho župana.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Roky [[1540]] – [[1550]]: Na objekte sa vykonávajú nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Hrad sa stáva súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy pohraničných [[Hrad|hradov]].{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}

* 12. jún [[1536]]: Kráľ vydáva Horvátovi a jeho manželke Jane Likerke novú darovaciu listinu, umožňujúcu dedenie hradu po ženskej línii.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=14-15}}
* 20. január [[1549]]: Po Horvátovej smrti Ferdinand I. dovoľuje vdove voľne nakladať s majetkom.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}
* 21. november [[1559]]: Vdova predáva hrad a panstvo za 14 000 uhorských zlatých turnianskemu županovi Gašparovi Mágochimu a jeho bratovi Tomášovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15}}

* Druhá polovica 16. storočia: V tomto období (pravdepodobne za Horváta alebo Mágochiovcov) sa hrad premieňa na mohutnú delostreleckú pevnosť. Stavia sa obrovský polkruhový bastión (tórion) so stenami hrubými až 5 metrov, ako aj veže s vyspelými „nohavicovými&quot; strieľňami.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=15-16}}

=== Zmätky a rozdelenie hradu (koniec 16. – 17. storočie) ===

* Do roku [[1582]]: Žigmund Rákoci nezákonne zaberá hrad sobášom s Juditou Alaghyovou (matkou Františka Mágochiho).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=16}}
* 22. marec [[1603]]: Žigmund Rákoci formálne vracia hrad rodu Mágochi za obrovské výkupné 50 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* Začiatok 17. storočia (po roku [[1611]]): Smrťou Františka Mágochiho prechádza hrad po ženskej línii na rody Kátai (Michal Kátai) a Moric (Peter Moric). Hrad sa fakticky delí na dve rovnaké polovice. Vlastníci žijú v kúriách v podhradí a hrad používajú ako posádku, väzenie a sklady.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 28.apríl [[1621]]: Vyhotovuje sa inventár polovice Martina Morica. Spomínajú sa „kapustný pivnica&quot;, sklady slaniny, múky a zbraní (78 hákovníc).{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 20. december 1621: Kráľ Ferdinand II. potvrdzuje práva Martina Morica a rodu Kátai.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=17}}
* 16. august [[1625]]: Kráľ zakotvuje dedičské práva pre Moricove dcéry, z ktorých jedna (Barbora) sa vydáva za Mikuláša Keglevicha.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=18}}

=== Obdobie Keglevichovcov a definitívny úpadok ===

* 28. február [[1647]]: Kráľ Ferdinand III. vydáva darovaciu listinu pre prípad vymretia rodu Moric grófovi Františkovi Vešeléniovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1652]]: Napriek predchádzajúcim opevňovacím prácam [[Turci]] hrad obsadili.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=313}}
* 27. november [[1659]]: Vešeléni toto právo postupuje Mikulášovi Keglevichovi, čo 12. marca 1662 potvrdzuje kráľ Leopold I.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19}}
* Rok [[1671]]: Za účasť na Vešeléniho sprisahaní je skonfiškovaná polovica hradu, ktorá patrila Františkovi Kátaiovi.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=19-20}}
* 9. august [[1677]] a 16. apríl [[1678]]: Leopold I. odovzdáva podiel Kátaiovcov (ako aj práva vymretého rodu Moric) Mikulášovi Keglevichovi za vernosť habsburskej dynastii a vyplatenie 30 000 zlatých. Keglevich získava 3/4 hradu.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=20-21}}
* Rok [[1685]]: Počas [[Stavovské povstanie|stavovského povstania]] vedeného [[Imrich Tököli|Imrichom Tökölym]] dáva generál Schultz hrad zbúrať. Odvtedy je v [[Ruina|ruinách]].{{Sfn|Plaček|Bóna|2007|p=315}}
* 12. máj [[1692]]: Po Mikulášovej smrti sa jeho syn Adam Keglevich stáva županom. Bratia Adam a Žigmund Keglevichovci vykupujú poslednú štvrtinu hradu od rodiny Šemšeiovcov (Semsey) za 10 000 zlatých.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 15. august [[1699]]: Kráľ Leopold I. oficiálne daruje bratom Keglevichovcom celý hrad. V tom čase už hrad ležal v ruinách. Keglevichovci (najmä Jozef Keglevich, turniansky župan v rokoch [[1720]] – [[1763]], a jeho syn Jozef, župan v rokoch [[1767]] – [[1792]]) uprednostňovali život v pohodlnejšej kúrii na úpätí kopca a pevnosť neobnovovali.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21}}
* 18. – 19. storočie: Hrad sa rýchlo rozpadá, jeho ruiny priťahujú pozornosť romantických maliarov a historikov architektúry.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=21-22}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}
* 20. – 21. storočie: O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70. rokov 20. storočia.{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=24}}{{Sfn|Šimkovič|Janura|Tihányiová|Matejka|2016|p=26}}

== Exteriér == 
Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku [[1357]] [[hrad]] rozšírili o nový gotický [[Palác (hrad)|palác]], situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší [[Palác (hrad)|palác]] stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej [[Renesancia|renesančnej]] prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú [[bašta|baštu]] a dve [[bašta|bašty]] na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný [[bastión]], chrániaci [[hrad]] od prístupu.

== Súčasný stav ==
Zo [[stredovek|stredovekého]] [[hrad]]u dodnes stoja múry jednotlivých objektov ([[bašta|bašty]], múry opevnenia, [[palác (hrad)|paláce]], veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová [[strieľňa]] a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol [[hrad]] sprístupnený – v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov. [[Hrad]] by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na SZ [[bastión]]e vidno stopy po odkopávaní [[zával]]u a výrube drevín. 
Na severozápadnom hrebeni a v južnej stráni hradného vrchu sa v rudimentoch zachovala pôvodná vozová prístupová cesta, o ktorej svedčia koľaje mechanického a korózneho pôvodu vtlačené do [[wettersteinský vápenec|wettersteinského vápenca]]. Teleso hradu bolo vybudované z rôznych hornín – zastúpený je [[wettersteinský vápenec]] a travertíny, ktoré sedimentovali v západnej časti Turnianskej kotliny. (Hrhov? Hrušov? Silická Jablonica?)

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Turna castle view from pond.JPG|pohľad od rybníka
Súbor:Turna castle view from west.JPG|pohľad od západu
Súbor:Turniansky-hrad-2016-1.jpg|pohľad z hradu, smer Rožňava (2016)
Súbor:Turniansky-hrad2.jpg|pohľad z hradu na rybník (2016)
Súbor:Turniansky-hrad3.jpg|pohľad z hradu na Turňu nad Bodvou (2016)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Plaček
| meno1 = Miroslav
| priezvisko2 = Bóna
| meno2 = Martin
| titul = Encyklopédia slovenských hradov
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovart
| rok = 2007
| počet strán = 391
| isbn = 978-80-8085-287-0
| ref = harv
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko1 = Šimkovič
| meno1 = Michal
| priezvisko2 = Janura
| meno2 = Tomáš
| priezvisko3 = Tihányiová
| meno3 = Monika
| priezvisko4 = Matejka
| meno4 = Miroslav
| titul = Hrad Turňa
| vydanie = 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slovenský skauting v spolupráci s OZ Castrum Thorna
| rok = 2016
| isbn = 978-80-89776-08-5
| ref = harv
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Turniansky hrad}}

== Externé odkazy ==

* [https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-za-pamiatkami/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke NP Slovenský kras
* [https://www.hrady-zamky.sk/turniansky-hrad/ Turniansky hrad] – na stránke Hrady a zámky na Slovensku
{{Slovenský kras}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Zádielska planina]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Turňa nad Bodvou]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]</text>
      <sha1>ell5bpi6efrk64mr9aykyx3oux6m9ue</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Spartak Trnava</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30835</id>
    <revision>
      <id>8232657</id>
      <parentid>8227779</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:01:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232657</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50137" sha1="2bou0tvrg0uw9cghk2t0kr6lxrii11m" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = FC Spartak Trnava
| obrázok     = [[Obrázok:Spartak trnava logo.png]]
| logo        = 
| celýnázov   = Football Club Spartak Trnava
| prezývka    = Bílí Andeli
| založený    = [[30. máj]] [[1923]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Štadión Antona Malatinského]]
| kapacita    = 19 200
| majiteľ     = 
| predseda    = 
| tréner      = {{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]]
| liga        = [[Niké liga]]
| sezóna      = [[Niké liga 2024/2025|2024/25]]
| pozícia     = 3. miesto
| vzor_lp1    = _trnava25h
| vzor_t1     = _trnava25h
| vzor_pp1    = _trnava25h
| vzor_tr1    =
| vzor_po1    =
| ľavéplece1  = 000000
| telo1       = FF0000
| pravéplece1 = 000000
| trenírky1   = 000000
| ponožky1    = 000000
| vzor_lp2    = _trnava25a
| vzor_t2     = _trnava2526a
| vzor_pp2    = _trnava2526a
| vzor_tr2    =
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
| ponožky2    = FFFFFF
| vzor_lp3    =
| vzor_t3     =
| vzor_pp3    =
| vzor_tr3    =
| vzor_po3    =
| ľavéplece3  =
| telo3       =
| pravéplece3 =
| trenírky3   =
| ponožky3    =
}}

'''FC Spartak Trnava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Trnava|Trnavy]], päťnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a majster Slovenska zo sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]]. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, deväťkrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže [[Európsky pohár majstrov|EPM]] (dnes [[Liga majstrov UEFA]]), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]]. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho.

== História ==

=== História futbalu v Trnave ===
História futbalu v Trnave má svoje korene už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej [[City Arena Trnava|City Areny]]. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka &quot;Bíli andeli&quot; vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy.

19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8.

Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Španielsko|Španielska]]. V [[Bilbao|Bilbau]] sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.

V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy [[Fero Bolček]] a [[Anton Malatinský]].

=== Fúzia mestských rivalov ===
Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste.  Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.

V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.

=== Spartak Trnava ===
V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. 1. zápas odohral Spartak na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] proti [[Taliansko|talianskemu]] [[AS Rím]]. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]]. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil [[Juraj Kadlec]], ktorý išiel študovať za kňaza do [[Vatikán|Vatikánu]]. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval [[Jozef Adamec]] do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|majstrovstvách sveta v Čile]] striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy. 

=== Malatinského éra ===
V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner [[Anton Malatinský]]. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom [[Jozef Geryk|Gerykom]], mladým [[Ladislav Kuna|Kunom]] a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Slovnaftom Bratislava]] 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru [[Karol Dobiaš|Karol Dobiáš]], [[Vlado Hagara]] a [[Adam Farkaš]]. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica [[AC Sparta Praha|Sparta]] a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v [[Eden Aréna|Edene]] proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad [[AS Trenčín|Trenčínom]] sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.

=== Medzi najlepšími európskymi klubmi ===
Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením [[Ján Hucko|Jána Hucka]] prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal [[Grécko|grécky]] klub [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v [[Atény|Aténach]] sa klub dostal medzi najlepších štyroch v [[Európa|Európe]]. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako [[AC Miláno]], [[Ajax Amsterdam]] či [[Manchester United FC|Manchester United]]. V semifinále ho čakal [[Holandsko|holandský]] velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou.

=== Posledné úspechy ===
Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na [[Galatasaray SK|Galatasaray]]. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil [[Valerián Švec]]. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v [[Prešov|Prešove]] a Trnavčania tak mohli v [[Nitra|Nitre]] začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad [[FK Fotbal Třinec|Třincom]] 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|ME v Juhoslávii]], kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|ČSSR]]. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do [[Bohemians Praha|Bohemiansu]]. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zánik Česko-Slovenska]].

=== Titul bol blízko ===
Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil [[ŠK Futura Humenné|Humenné]]. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z [[Námestovo|Námestova]] doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, [[Jaroslav Hrabal|Jaro Hrabal]] stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] podľahol Humennému 1–2. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v [[Bardejov|Bardejove]] ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za [[1. FC Košice]].&lt;br/&gt;V nasledujúcej sezóne trénera [[Karol Pecze|Peczeho]] nahradil [[Dušan Galis]] a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy. 

Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom &quot;andeli&quot; zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-[[Jozef Šuran|Šuran]] opäť rozruch. Sezónu [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad [[FC Petržalka|Artmediou]] 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] začal na poste trénera [[Srbsko|Srb]] [[Vladimir Vermezović|Vladimír Vermezović]], ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou.

=== Titul po 45-tich rokoch ===
Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera [[Nestor El Maestro|Nestora El Maestra]] získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. &amp; Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trnava v divokom zápase s Dunajskou Stredou získala po 45 rokoch titul!|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/335304/trnava-v-divokom-zapase-s-dunajskou-stredou-ziskala-po-45-rokoch-titul/|dátum prístupu=2018-05-22}}&lt;/ref&gt;. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. &amp; Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trenčín zvíťazil na ihrisku majstrovskej Trnavy|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/337747/trencin-zvitazil-na-ihrisku-majstrovskej-trnavy/|dátum prístupu=2018-05-22}}&lt;/ref&gt;. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|katedrále sv. Jána Krstiteľa]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť|periodikum=mytrnava.sme.sk|url=https://mytrnava.sme.sk/c/20827447/majstrovsky-program-oslav-spartaka-trnava.html|dátum prístupu=2018-05-22|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], kde obsadili nepostupové 3. miesto.

=== Názvy klubu ===
* 1923{{--}}1939 - ŠK Rapid Trnava
* 1939{{--}}1948 - TSS Trnava
* 1948{{--}}1949 - Sokol NV Trnava
* 1949{{--}}1953 - TJ Sokol Kovosmalt Trnava
* 1953{{--}}1962 - DŠO Spartak Trnava
* 1962{{--}}1967 - TJ Spartak Trnava
* 1967{{--}}1988 - TJ Spartak TAZ Trnava
* 1988{{--}}1993 - TJ Spartak ZŤS Trnava
* '''1993{{--}}súčasnosť - FC Spartak Trnava'''

== Spartak v európskych súťažiach ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Súťaž
!Kolo
!Klub
!Doma
!Vonku
!Celkovo
|-
|rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov 1967/1968|1967/68]]
|rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|3}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FK Torpedo Moskva|Torpedo Moskva]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|6}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1968/69]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|3}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Fínsko}} [[Reipas Lahti]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|7|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|9|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|16|2}}'''
|-
|Štvrťfinále
|{{Minivlajka|Grécko}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|Semifinále
|{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1969/1970|1969/70]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians F.C.|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|2}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Hod mincou|hm]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Veľtržný pohár 1970/1971|1970/71]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Pohár Veľtržných miest|Veľtržný pohár]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Hertha BSC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|3. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Köln]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|4}}'''
|-
|[[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1971/72]]
|[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Dinamo București|Dinamo Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1972/73]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|2. kolo
|{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|0}}'''
|-
|Štvrťfinále
|[[Derby County FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1973/74]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Nórsko}} [[Viking FK|Viking]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FC Zorya Luhansk|Zorya]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|0}}'''
|-
|Štvrťfinále
|{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Újpest FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Pohár víťazov pohárov 1975/1976|1975/76]]
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|[[Boavista]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|3}}'''
|-
|[[Pohár víťazov pohárov 1986/1987|1986/87]]
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart|Stuttgart]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár UEFA 1997/1998|1997/98]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Birkirkara F.C.|Birkirkara]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|1}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|3|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|3|6}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov 1998/1999|1998/99]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|Predkolo
|{{Minivlajka|Macedónsko}} [[FK Vardar|Vardar]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|1. kolo
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár UEFA 1999/2000|1999/00]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|Predkolo
|{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Vllaznia Shkodër|Vllaznia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Grazer AK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
|[[Pohár UEFA 2006/2007|2006/07]]
|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Karvan FK|Karvan]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|2}}'''
|-
|[[Pohár UEFA 2008/2009|2008/09]]
|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|[[Pohár UEFA 2008/2009#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC WIT Georgia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/10]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2009/2010#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Inter Baku PIK|Inter Baku]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo|Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Zeta|Zeta]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|2}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Tirana|Tirana]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]]
|{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Írsko}} [[Sligo Rovers FC|Sligo Rovers]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|2}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Rumunsko}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2014/2015|2014/15]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|9|2}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Zestafoni|Zestafoni]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Škótsko}} [[St. Johnstone FC|St. Johnstone]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|4. predkolo
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich|Zürich]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Olimpic Sarajevo|Olimpic Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Linfield FC|Linfield]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK Solún|PAOK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|0}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Shirak|Shirak]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|1}}'''
|-
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|1}}'''
|-
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|4. predkolo
|{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Skupina D
|{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''3. miesto'''&lt;br&gt;7 bodov
|-
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
|-
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Radnik Bijeljina|Radnik Bijeljina]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2019/2020#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFC Lokomotiv Plovdiv|Lokomotiv Plovdiv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|2021/22]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Mosta FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|3}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OSK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Izrael}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Wales}} [[Newtown AFC|Newtown]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|2}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Raków Częstochowa|Raków]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]]
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Auda|Auda]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Lech Poznań]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|''' {{ku|4|3}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]]
|{{Minivlajka|Ukrajina}} [[SC Dnipro-1]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=center bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;| {{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=center bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;| '''{{ku|3|2}}'''
|-
| rowspan=3 |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina H|Skupina H]]
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|4}}
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''4. miesto'''&lt;br/&gt;1 bod
|-
|{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=center bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
|-
|{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec]]
| align=center bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|4}}
|-
| rowspan=2 |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|2024/25]]
| rowspan=2 |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
| [[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Wisla Krakov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|({{ku|11|12}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/26]]
|[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2025/2026#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| {{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;| {{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| '''{{ku|2|3}}'''
|-
|rowspan=2|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]]
|rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|5|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|7|2}}'''
|-
||[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{nowrap|{{minivlajka|Rumunsko}} [[CS Universitatea Craiova]]}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;CCFFCC&quot;|{{ku|4|3}} &lt;small&gt;([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|4|6}}'''
|}
&lt;small&gt;
[https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20TCH Zdroj 1], [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20Svk Zdroj 2]
&lt;/small&gt;

=== Klubový koeficient ===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |UEFA Koeficient
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! colspan=&quot;2&quot; |Umiestenie
! colspan=&quot;2&quot; |Bodovanie
|-
! Celkové
! Národné
! Sezónne
! 5-ročné
|-
|2010
|'''241.'''
|6.
|0.500
|rowspan=2|'''0.500'''
|-
|2011
|'''263.'''
|7.
|0
|-
|2012
|'''228.'''
|rowspan=4|3.
|1.500
|'''2.000'''
|-
|2013
|'''224.'''
|1.000
|rowspan=2|'''3.000'''
|-
|2014
|'''252.'''
|0
|-
|2015
|'''231.'''
|1.500
|'''4.000'''
|-
|2016
|'''204.'''
|2.
|1.000
|'''5.000'''
|-
|2017
|'''203.'''
|3.
|1.000
|'''4.500'''
|-
|2018
|'''282.'''
|4.
|0
|'''3.500'''
|-
|2019
|'''136.'''
|rowspan=2|1.
|5.000
|rowspan=2|'''8.500'''
|-
|2020
|'''140.'''
|1.500
|-
|2021
|'''154.'''
|rowspan=5|2.
|0
|'''7.500'''
|-
|2022
|'''142.'''
|2.000
|'''8.500'''
|-
|2023
|'''140.'''
|2.000
|'''10.500'''
|-
|2024
|'''167.'''
|2.500
|rowspan=2|'''8.500'''
|-
|2025
|'''178.'''
|2.000
|}
&lt;small&gt; [https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/ Zdroj]&lt;/small&gt;

== Aktuálna súpiska ==

=== Hráči ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. apríl 2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovinsko|poz=B|meno=[[Žiga Frelih]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Patrick Nwadike]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Roko Jureškin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Česko|poz=O|meno=[[Libor Holík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=AUT|poz=Z|meno=[[Stefan Škrbo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Moistsrapishvili]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Philip Azango]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Abdulrahman Taiwo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Marek Ujlaky ml.|Marek Ujlaky]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Miloš Kratochvíl]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Lazar Stojsavljević]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Jakub Paur]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Hilary Gong]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Timotej Kudlička]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Trello]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Patrick Karhan]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=O|meno=[[Filip Twardzik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Koštrna]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Michal Tomič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Mikovič]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Luka Khorkheli]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Patrik Vasiľ]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Denys Taraduda]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Erik Sabo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Vantruba]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Marin Laušić]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=93|nár=Togo|poz=Ú|meno=[[Idjessi Metsoko]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

&lt;small&gt;[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&amp;section=supiska Zdroj]&lt;/small&gt;

=== Realizačný tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;color:black; background:red;&quot; |Pozícia
! style=&quot;color:black; background:red;&quot; |Meno
|-
|Hlavný tréner
|{{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]]
|-
|rowspan=3| Asistent trénera
|{{minivlajka|Slovensko}} Mário Auxt
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Durkáč
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Adam Chorvath
|-
|Tréner brankárov
|{{minivlajka|Slovensko}} Pavel Kamesch
|-
|Fitness tréner
|{{minivlajka|Slovensko}} Michal Kukučka
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|Lekár
|{{minivlajka|Slovensko}} Viliam Vadrna
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Marko Bernadič
|-
|Masér
|{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Hološka
|-
|rowspan=2|Fyzioterapeut
|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Guga
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Andrej Matonok
|-
|Kustód
|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Bohunický
|}

&lt;small&gt;[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&amp;section=realizacny-tim Zdroj]&lt;/small&gt;

==Športove úspechy ==

=== Domáca scéna ===
* '''Slovensko'''
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 2017-18''
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (3x): 1996-97, 1997-98, 2011-12''
** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (9x): 1995-96, 1998-99, 2005-06, 2008-09, 2013-14, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25

* '''Slovenský pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (9x): 1970-71, 1974-75, 1985-86, 1990-91, 1997-98, 2018-19, 2021-22, 2022-23, 2024-25''
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (5x): 1995-96, 2005-06, 2007-08, 2009-10, 2023-24

* '''Slovenský Super pohár / Matičný Pribinov pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 1998-99''

* '''Česko-Slovensko
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]]  ''Vítaz (5x): 1967-68, 1968-69, 1970-71, 1971-72 1972-73
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (1x): 1969-70

* '''Česko-slovenský pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]]  ''Vítaz (4x) : 1966-67, 1970-71, 1974-75, 1985-86

===Európska scéna===
* '''UEFA Europsky pohar  
** Semifinalista (1x): 1968-69
** Štvrťfinalista (2x): 1972-73, 1973-74

* '''Mitropa pohar
** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Vítaz v skupine  (1x): 1966-67
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (1x): 1967-68
* '''UEFA Európska liga'''
** ''Skupinová fáza (1x): 2018-19
* ''' UEFA Európska konferenčná liga'''
** ''Skupinová fáza (1x): 2023-24

== Slávni hráči ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:3; column-count:3;&quot;&gt;
* [[Jozef Žigárdy]]
* [[František Bolček]]
* [[Anton Malatinský]]
* [[Imrich Stacho]]
* [[Jozef Adamec]]
* [[Stanislav Jarábek]]
* [[Karol Dobiaš]]
* [[Vojtech Varadín]]
* [[Vladimír Hagara]]
* [[Ladislav Kuna]]
* [[Dušan Kabát]]
* [[Igor Bališ]]
* [[Jozef Štibrányi]]
* [[Dušan Keketi (brankár)|Dušan Keketi]]
* [[Vlastimil Opálek]]
* [[Ján Solár]]
* [[Ľubomír Vyskoč]]
* [[Karol Kohúcik]]
* [[Marek Ujlaky]]
* [[Jaroslav Timko]]
* [[Miroslav Karhan]]
* [[Kamil Susko]]
* [[Dušan Tittel]]
* [[Miroslav Barčík]]
* [[Milan Malatinský]]
* [[Peter Doležaj]]
* [[Marek Čech]]
* [[David Depetris]]
* [[Erik Jendrišek]]
* [[Roman Procházka]]
* [[Erik Sabo]]
* [[Ľuboš Kamenár]]
* [[Róbert Jež]]
* [[Matúš Čonka]]
* [[Marek Bakoš]]
* [[Martin Vantruba]]
* [[Dobrivoj Rusov]]
* [[Martin Škrtel]]
* [[Adam Farkaš]]

&lt;/div&gt;

=== Vyradené čísla dresov ===
'''9''' - Toto číslo bolo vyradené na počesť slávneho stredopoliara Ladislava Kunu, ktorý pôsobil v klube na prelome 60-tych a 70-tych rokoch v čase najväčších úspechov Spartaku. Okrem hráčskeho účinkovania v Trnave pôsobil ešte aj ako tréner a do posledných chvíľ, aj napriek zákernej chorobe, zastával post prezidenta klubu.

'''10''' - Číslo vyradené na počesť [[Jozef Adamec|Jozefa Adamca]].

== Králi ligových strelcov z Trnavy ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!width=50|Sezóna
!width=120|Meno
!Góly
|-
| align=&quot;center&quot;| 1966/67||[[Jozef Adamec]]|| align=&quot;center&quot;| 21
|-
| align=&quot;center&quot;| 1967/68||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 18
|-
| align=&quot;center&quot;| 1969/70||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 16
|-
| align=&quot;center&quot;| 1970/71||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 16*
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[Ľubomír Luhový]]|| align=&quot;center&quot;| 17
|}

&lt;small&gt;Poznámka: Jozef Adamec sa v sezóne 1970/71 delil o korunu kráľa strelcov so Zdeňkom Nehodom (TJ Gottwaldov)&lt;/small&gt;

== Najviac ligových gólov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!Góly
!width=120|Meno
!Obdobie
|-
| align=&quot;center&quot;| 138||[[Jozef Adamec]]||1958-61, 1965-77
|-
| align=&quot;center&quot;| 87||[[Marek Ujlaky]]||1991-99, 2001, 2002-07 
|-
| align=&quot;center&quot;| 85||[[Ladislav Kuna]]||1964-1980
|-
| align=&quot;center&quot;| 65||[[Anton Malatinský]]||1939-1950
|-
| align=&quot;center&quot;| 65||[[Valér Švec]]||1956-58, 1959-70
|-
| align=&quot;center&quot;| 61||[[Vladimír Kožuch]]||2002-2010
|-
| align=&quot;center&quot;| 53||Michal Gašparík st.||1974-79, 1981-86
|-
| align=&quot;center&quot;| 51||František Bolček||1939-41, 1943-50
|-
| align=&quot;center&quot;| 49||Karol Tibenský||1947-1962
|-
| align=&quot;center&quot;| 48||Ján Šturdík||1950-1965
|}

== Hráči Trnavy v reprezentácii ==
*Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jozef Marko]], {{POL|f|0}}{{--}}{{TCH|f|0}} 3:1, 18. 4. 1948
*Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 59, [[Karol Dobiaš]], 1967-1977
*Najviac gólov v reprezentácii Československa: 14, [[Jozef Adamec]], 1960-1961, 1966-1974

*Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[František Bolček]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{DEU|f|0}} 2:0, 27. 8. 1939
*Prvý reprezentant po r. 1993: [[Milan Malatinský]], {{EGY|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 1:0, 4. 2. 1994
*Najviac zápasov: 37, [[Marek Ujlaky]], 1995-2001
*Najviac gólov: 6, [[Július Šimon]], 1995-1997

== Fanúšikovia ==
{{Hlavný článok|OZ Bíli Andeli}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka}}
{{Futbalisti FC Spartak Trnava}}
{{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

{{DEFAULTSORT:Trnava, Spartak}}

[[Kategória:FC Spartak Trnava| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]]</text>
      <sha1>2bou0tvrg0uw9cghk2t0kr6lxrii11m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232678</id>
      <parentid>8232657</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:01:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>25/26</comment>
      <origin>8232678</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50137" sha1="ejyxwj4g3x4t6o7fd0t88zh8sl0mdya" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = FC Spartak Trnava
| obrázok     = [[Obrázok:Spartak trnava logo.png]]
| logo        = 
| celýnázov   = Football Club Spartak Trnava
| prezývka    = Bílí Andeli
| založený    = [[30. máj]] [[1923]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Štadión Antona Malatinského]]
| kapacita    = 19 200
| majiteľ     = 
| predseda    = 
| tréner      = {{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]]
| liga        = [[Niké liga]]
| sezóna      = [[Niké liga 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 3. miesto
| vzor_lp1    = _trnava25h
| vzor_t1     = _trnava25h
| vzor_pp1    = _trnava25h
| vzor_tr1    =
| vzor_po1    =
| ľavéplece1  = 000000
| telo1       = FF0000
| pravéplece1 = 000000
| trenírky1   = 000000
| ponožky1    = 000000
| vzor_lp2    = _trnava25a
| vzor_t2     = _trnava2526a
| vzor_pp2    = _trnava2526a
| vzor_tr2    =
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
| ponožky2    = FFFFFF
| vzor_lp3    =
| vzor_t3     =
| vzor_pp3    =
| vzor_tr3    =
| vzor_po3    =
| ľavéplece3  =
| telo3       =
| pravéplece3 =
| trenírky3   =
| ponožky3    =
}}

'''FC Spartak Trnava''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Trnava|Trnavy]], päťnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a majster Slovenska zo sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]]. Okrem 5 titulov majstra Česko-Slovenska získal päťkrát Česko-slovenský pohár, deväťkrát [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] a iné významné trofeje. Dostal sa do najvýznamnejšej európskej súťaže [[Európsky pohár majstrov|EPM]] (dnes [[Liga majstrov UEFA]]), kde v roku 1969 dokráčal až do semifinále, kde vypadol s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]]. Klubovou oficiálnou hymnou je Il Silenzio. Od roku 2021 je prezidentom klubu Peter Macho.

== História ==

=== História futbalu v Trnave ===
História futbalu v Trnave má svoje korene už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Športové futbalové kluby, ktoré pôsobili už za tejto éry, vystupujú aj po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], keď po vzore takýchto klubov vznikajú v Trnave česko-slovenské futbalové kluby ako ČsŠK Čechie Trnava, alebo ČsŠK Trnava. Jedným z takýchto klubov s dlhšou tradíciou bol aj TAC - Trnavský atletický klub, ktorý sa v roku 1919 pripája k novovytvorenému klubu TŠS (Trnavský športový spolok). História „Bílich Andelov“ je spätá z neskorším redukovaním počtu klubov vznikajúcich po roku 1918, prostredníctvom ich spájania, keď 30. mája 1923 po fúzii klubov - ŠK Čechie, ČsŠK a TŠS, začínajú tieto kluby vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919) a novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešnej [[City Arena Trnava|City Areny]]. Klub sa obliekal do modro-žltých farieb. Prezývka &quot;Bíli andeli&quot; vzniká až v 60. rokoch, keď sa začali používať biele dresy.

19. marca 1925 vzniká druhý silný klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával svoje zápasy na Tulipáne v blízkosti železničnej stanice. Tento klub už uznával pre Trnavu klasické červeno-čierne farby. Hoci v Trnave existovalo mnoho ďalších klubov najväčšia rivalita bola práve medzi ŠK a Rapidom. Mestské derby sa hralo celkom 27-krát, keď lepšie dopadol Rapid s bilanciou 16–3–8.

Na prelome rokov 1929 a 1930 absolvovala Trnava zájazdy do [[Francúzsko|Francúzska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Španielsko|Španielska]]. V [[Bilbao|Bilbau]] sa zrodila historická prehra 0–14, ktorú sa výprava snažila zatajiť. Do Trnavy odoslala telegram, že sa pre dážď nehralo. Tlačová kancelária oznámila prehru 4–7. Ministerstvo zahraničia však upozornilo futbalovú asociáciu na skutočný výsledok a Rapidu zakázali na dva roky štart v zahraničí.

V roku 1935 vyhral Rapid župné majstrovstvá. V kvalifikácii o postup do divízie však proti Žiline a Novým Zámkom neuspel. O rok sa však do divízie dostal po proteste a kompromisnom riešení. V tom istom roku prišlo aj k radikálnemu omladeniu kádra. V kádri sa objavili neskoršie hviezdy [[Fero Bolček]] a [[Anton Malatinský]].

=== Fúzia mestských rivalov ===
Niekoľkomesačné špekulácie sa v lete 1939 stali skutočnosťou. Kluby ŠK Trnava a Rapid Trnava sa spojili s cieľom vytvoriť ešte kvalitnejší tím. Tak vznikol klub TŠS Trnava. V roku 1939 sa začala hrať slovenská liga systémom jeseň/jar. Za účasti 12 mužstiev sa Trnava, v premiérovom ročníku, umiestnila na 4. mieste. V nasledujúcich rokoch sa Trnava umiestnila na 6., 7., 5. a 3. mieste.  Slovenskej lige vtedy dominovali Bratislavské kluby ŠK a OAP. Na jeseň 1944 sa odohrali len dve kolá ligy, po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bola súťaž prerušená. Hrali sa len turnaje Oblastného majstrovstva Slovenska a to iba na jeseň. Vyhral TŠS Trnava pred ŠK Bratislava. V tomto čase bol za najlepšieho hráča považovaný útočník Fero Bolček, ktorý hrával pravidelne aj za [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]. V lete 1945 postúpila Trnava do B skupiny celoštátnej česko-slovenskej ligy po kvalifikačných zápasoch proti ŠK Šimonovany (dnes Partizánske). Prvý zápas ligy hrala 16. septembra doma s Pardubicami 1–1. Jarná časť ale pre Trnavu nedopadla najlepšie a vypadla z ligy. O rok neskôr sa ale opäť suverénnym spôsobom vrátila, aby v sezóne 1947/48 mohla opäť v najvyššej súťaži obsadiť 5. miesto. Stabilné miesto v reprezentácií v tom čase mali Malatinský, Bolček a Marko. V roku 1950 požiadala dvojica Malatinský, Benedikovič o uvoľnenie do Bratislavy. V Trnave z toho boli rozbroje a nakoniec toho roku z ligy aj vypadla.

V roku 1951 sa premiérovo hral Česko-slovenský pohár. Trnava sa prebojovala až do finále, kde na pražskej Letnej pred 15 000 divákmi porazila Ústí nad Labem 1–0 gólom Bolčeka. Koncom sezóny sa Trnava opäť vrátila do najvyššej ligy.

=== Spartak Trnava ===
V roku 1952 sa klub premenoval na Spartak Trnava, ale výkony v 50. rokoch boli veľmi nestabilné, Spartak hral 2. ligu a po postupe do najvyššej súťaže sa pohyboval v spodnejších priečkach tabuľky. Kvalitnejšie umiestnenie, po dlhej dobe, prišlo až v sezóne 1959/60, keď Spartak obsadil 4. priečku, ktorá mu zabezpečovala postup do [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. 1. zápas odohral Spartak na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] proti [[Taliansko|talianskemu]] [[AS Rím]]. Na zápase bolo prítomných 50 000 divákov a Spartaku fandili aj odvekí rivali zo [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana]]. Spartak vyhral 2–0. Odvetu v Ríme prehral 1–0, ale aj napriek tomu postúpil do 2. kola. Rímsky „výlet“ bol poznačený aj škandálom. Po príchode do hlavného mesta Talianska klub opustil [[Juraj Kadlec]], ktorý išiel študovať za kňaza do [[Vatikán|Vatikánu]]. To spôsobilo na Slovensku rozruch a zapojila sa aj [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]. Päť činovníkov Spartaka bolo odsúdených na nútené práce. V roku 1961 narukoval [[Jozef Adamec]] do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V roku 1962 prišiel veľký úspech česko-slovenského futbalu, reprezentácia v kádri aj so Štibrányim a Adamcom vybojovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|majstrovstvách sveta v Čile]] striebro. Na jeseň 1962 bola TJ Spartak opäť pričlenená k národnému podniku Kovosmalt a spojená s TJ Dynamo. Po štvrtom druholigovom mieste sa nepodaril postup do 1. ligy. 

=== Malatinského éra ===
V sezóne 1963/64 prišiel do klubu ako tréner [[Anton Malatinský]]. Hneď pri jeho premiére dokázal klub vrátiť do 1. ligy. V nasledujúcich dvoch sezónach Spartak obsadil 10. resp. 6. miesto. Začal sa formovať silný tím na čele s navrátilcom zo Slovana Adamcom, brankárom [[Jozef Geryk|Gerykom]], mladým [[Ladislav Kuna|Kunom]] a mnohými ďalšími. 25. mája 1966 prehral doma Spartak so [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Slovnaftom Bratislava]] 1–2. Táto prehra bola na nasledujúcich 7 rokov posledná na domácom ihrisku. V sezóne 1966/67 mali premiéru [[Karol Dobiaš|Karol Dobiáš]], [[Vlado Hagara]] a [[Adam Farkaš]]. Veľmi kvalitná hra priniesla Spartaku titul jesenného majstra a na domáce zápasy chodilo v priemere 20 tisíc divákov. Na jar boli výsledky už slabšie a Spartak predbehla dvojica [[AC Sparta Praha|Sparta]] a Slovan. V tejto sezóne sa dostavil prvý medzinárodný úspech. Červeno-čierni vyhrali Stredoeurópsky pohár, keď sa cez Honvéd, [[Società Sportiva Lazio|Lazio]] a [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]] dostali až do finále. V ňom porazili Ujpést Dósza výsledkami 2–3 a 3–1. Sezóna 1967/68 už definitívne patrila Trnave. Pamätný zápas bol v [[Eden Aréna|Edene]] proti Sparte, ktorý sledovalo až 40 000 divákov a Trnava aj napriek stavu 0–3 dokázala vyrovnať. Po tomto zápase pražskí diváci inzultovali trénera Malatinského a niekoľkých hráčov Spartaka. Dňa 9. júna 1968 po domácom víťazstve 2–0 nad [[AS Trenčín|Trenčínom]] sa Spartak stal prvýkrát majstrom Česko-Slovenska a Jozef Adamec s 18-timi gólmi najlepším strelcom ligy. Po tomto úspechu odišiel tréner Malatinský do Admiry Viedeň.

=== Medzi najlepšími európskymi klubmi ===
Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako predchádzajúca. Klub pod vedením [[Ján Hucko|Jána Hucka]] prešiel 1. a 2. kolom hladko a vo štvrťfinále PEM ho čakal [[Grécko|grécky]] klub [[AEK Atény FC|AEK Atény]]. Po domácej výhre 2–1 a remíze 1–1 v [[Atény|Aténach]] sa klub dostal medzi najlepších štyroch v [[Európa|Európe]]. Názov Spartak Trnava tak bol vedľa takých velikánov ako [[AC Miláno]], [[Ajax Amsterdam]] či [[Manchester United FC|Manchester United]]. V semifinále ho čakal [[Holandsko|holandský]] velikán Ajax. Mužstvo z krajiny tulipánov sa po domácej výhre 3–0 už videlo vo finále, ale stačilo tak málo, aby všetko bolo inak. Podľa mnohých pamätníkov a odborníkov bol práve domáci zápas proti Ajaxu najlepším zápasom Spartaka v jeho celej histórii. Výhru 2–0 zabezpečil oboma gólmi Ladislav Kuna a stačilo ak by aspoň jedna z množstva nepremenených šancí skončila v sieti a Spartak mohol byť vo finále. Ligu Spartak zvládol bravúrne a titul dokázal obhájiť s náskokom 5 bodov pred Slovanom a 10 pred Spartou.

=== Posledné úspechy ===
Nasledujúca sezóna pre Spartak majstrovská nebola, hoci jesennú časť vyhrali, tú jarnú zbabrali a skončili „len“ na 2. mieste. V PEM v 2. kole klub narazil na [[Galatasaray SK|Galatasaray]]. Po víťazstve a následnom predĺžení, v ktorom gól nepadol, bol na rade žreb (vtedy sa jedenástky nekopali). Pre Spartak bol tento žreb nešťastný, ďalej išiel Galatasaray. Po striebornom umiestnení sa trnavského kormidla chopil [[Valerián Švec]]. Trnava získala double, keď si tretí titul poistila po domácom víťazstve 1–0 nad Slovanom. Vyhrala aj Československý pohár, keď vo finále porazila [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] 2–1 a 5–1. Po úspechu sa Valerián Švec stal asistentom a hlavným trénerom sa stal navrátilec Anton Malatinský. O štvrtom titule sa rozhodlo až v poslednom kole, keď Slovan zakopol v [[Prešov|Prešove]] a Trnavčania tak mohli v [[Nitra|Nitre]] začať oslavovať. Double sa však získať nepodarilo, pretože po víťazstve 2–1 na Tehelnom poli proti Slovanu prišla domáca krutá prehra 1–4 po predĺžení. V roku 1973 po domácom víťazstve nad [[FK Fotbal Třinec|Třincom]] 3–0, keď góly strelili Kuna (2) a Fandel, získali zverenci Antona Malatinského už piaty titul majstra Československa, ktorý bol zároveň posledným. Trnava tak aj zakončila svoj majstrovský hetrik. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorom Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy. V roku 1975 Trnava vyhrala aspoň Česko-slovenský pohár, keď vo finále porazila Spartu Praha. V roku 1976 sa Karol Dobiáš predstavil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|ME v Juhoslávii]], kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|ČSSR]]. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól. Klub opúšťali hráči, ktorí zabezpečili tie najhlavnejšie úspechy. Hagara, Majerník a Adamec ukončili kariéru a Dobiáš prestúpil do [[Bohemians Praha|Bohemiansu]]. Tréneri sa pri kormidle striedali a ďalší úspech sa dostavil až v roku 1986 keď Spartak vyhral Česko-slovenský pohár po penaltovom víťazstve nad Spartou Praha. Na jar 1988 klub začal vystupovať pod názvom Spartak ZŤS Trnava. V sezóne 1989/90 Spartak zostúpil do druhej ligy ale po ročnej odmlke sa opäť vrátil do najvyššej súťaže. V sezóne 1992/93 začali silnieť finančné problémy klubu. Pred zostupom do 2. ligy Spartak zachránil [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zánik Česko-Slovenska]].

=== Titul bol blízko ===
Prvé dve sezóny neboli výsledkovo moc oslnivé. Zmena prišla až sezónou [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] keď sa Spartak stal jesenným majstrom. Sezónny zlom prišiel až v 21. kole. Spartak hostil [[ŠK Futura Humenné|Humenné]]. Rozhodca Mušák sa prezentoval niekoľkými spornými verdiktami. Na hracej ploche sa v priebehu zápasu objavili snehové gule, fľaše, ovocie, kamene a nakoniec jeden divák, ktorý už po záverečnom hvizde dal arbitrovi z [[Námestovo|Námestova]] doslova zaucho. Zápas pokračoval v útrobách štadióna, kde si to podľa oficiálnych informácií rozdali Gabriel, Hrabal a humenský gólman Buček. Svoje dostal aj autobus hostí. A dôsledky? Kontumácia v prospech Chemlonu, odrátanie 3 bodov, pokuta pre klub, pokuta asistenta trénera, zákaz vstupu divákov na jeden zápas, Jano Gabriel stop na pol roka, [[Jaroslav Hrabal|Jaro Hrabal]] stop na 3 mesiace = stop majstrovským ambíciám. Tento trest nebol dodnes v našej lige prekonaný! Spartak sa dostal aj do finále Slovenského pohára ale vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] podľahol Humennému 1–2. V sezóne [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] bola Trnava opäť po jesennej časti najlepšia. V oslnivých výkonoch pokračovala aj na jar, no nádeje na šiesty titul majstra stratila v samom závere. Prehra a matný výkon v 28. kole v [[Bardejov|Bardejove]] ešte dávali Spartaku šance na triumf, optimizmus upevnili hráči v predposlednom kole doma, s vnútorne nahlodaným Slovanom, výhrou 4–0. Šok prišiel v poslednom kole v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], kam Trnava prichádzala ako líder súťaže. Po čudnom výkone, rozhodcom odpískanej a v zápätí odvolanej penalte, Spartak podľahol 1–2 a skončil druhý za [[1. FC Košice]].&lt;br/&gt;V nasledujúcej sezóne trénera [[Karol Pecze|Peczeho]] nahradil [[Dušan Galis]] a asistentom trénera sa stal Jozef Adamec. Trnava skompletizoval svoj jesenný hetrik ale jar sa niesla v duchu klubových nepokojov a v dramatickom finiši sa museli uspokojiť opäť s 2. miestom. Radosť fanúšikom spravili aspoň ziskom Slovenského pohára a Superpohára. Na jeseň 1998 Spartak po 4. krát v rade ovládol jesennú časť, ale na jar po správach ohľadom finančných problémoch klubu a slabých výsledkoch na ihriskách súperov skončil na 3. mieste. Ekonomické problémy priviedli Spartak na začiatku 3. tisícročia do 2. ligy. 

Po zostupe ale prišiel silný sponzor, klub sa vrátil naspäť do 1. ligy a sezónu [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] začal úžasne. V 6. kole porazil majstrovskú Žilinu 3–1 pred návštevou 16 692 divákov. Po skvelých výsledkoch prišlo trápenie ale na konci sezóny opäť vypukla eufória, keď výhrou 4–3 nad Slovanom &quot;andeli&quot; zahatali svojmu odvekému rivalovi cestu k titulu, ktorý napokon obhájila Žilina. Spartak obsadil 4. miesto. Po „tichu“ prišiel s trénerskou dvojicou Adamec-[[Jozef Šuran|Šuran]] opäť rozruch. Sezónu [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] poznačil vôbec najúspešnejší štart Trnavy v histórií. Trnavčania osemkrát zvíťazili a so skóre 16:3 viedli tabuľku. V meste vypukol futbalový ošiaľ. Žiaľ, polovičný majstrovský titul zostal na jar opäť nepotvrdený. Po domácom víťazstve nad [[FC Petržalka|Artmediou]] 1–0 síce zaplavili rozradostený diváci trávnik a oslavovali vedno s hráčmi návrat na špicu, no v ďalších kolách prišlo tvrdé vytriezvenie. Spartak v závere ligy akoby stratil dych a skončil na 3. mieste. Po tejto sezóne nasledovala kríza. Sezónu [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] začal na poste trénera [[Srbsko|Srb]] [[Vladimir Vermezović|Vladimír Vermezović]], ale po 9. kole ho klub odvolal. To spôsobilo dávku nevôle zo strany fanúšikov a tým boli poznačené aj nasledujúce zápasy. Klub prevzal tréner Karol Pecze a Spartak dotiahol ku konečnému 3. miestu. V sezóne [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] Spartaku ušiel triumf o 2 body za Žilinou.

=== Titul po 45-tich rokoch ===
Slávny klub sa opätovne dočkal titulu po dlhých 45-tich rokoch. Pod vedením trénera [[Nestor El Maestro|Nestora El Maestra]] získala Trnava titul už tri kolá pred koncom sezóny [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. &amp; Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trnava v divokom zápase s Dunajskou Stredou získala po 45 rokoch titul!|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/335304/trnava-v-divokom-zapase-s-dunajskou-stredou-ziskala-po-45-rokoch-titul/|dátum prístupu=2018-05-22}}&lt;/ref&gt;. Oslavy titulu sa konali po poslednom ligovom zápase s AS Trenčín pred návštevou 17 113 divákov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=SPORT.SK, s.r.o. &amp; Ringier Axel Springer Slovakia a.|titul=VIDEO: Trenčín zvíťazil na ihrisku majstrovskej Trnavy|periodikum=Šport.sk|url=https://sport.aktuality.sk/c/337747/trencin-zvitazil-na-ihrisku-majstrovskej-trnavy/|dátum prístupu=2018-05-22}}&lt;/ref&gt;. Ich súčasťou bola autogramiáda, jazda mestom na otvorenom autobuse, ohňostroj aj slávnostná svätá omša v [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|katedrále sv. Jána Krstiteľa]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Spartak zverejnil program majstrovských osláv, fanúšikovia sa majú na čo tešiť|periodikum=mytrnava.sme.sk|url=https://mytrnava.sme.sk/c/20827447/majstrovsky-program-oslav-spartaka-trnava.html|dátum prístupu=2018-05-22|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;. Boli to najväčšie oslavy titulu v histórii Slovenska. Trnavčania v ďalšej sezóne postúpili aj do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], kde obsadili nepostupové 3. miesto.

=== Názvy klubu ===
* 1923{{--}}1939 - ŠK Rapid Trnava
* 1939{{--}}1948 - TSS Trnava
* 1948{{--}}1949 - Sokol NV Trnava
* 1949{{--}}1953 - TJ Sokol Kovosmalt Trnava
* 1953{{--}}1962 - DŠO Spartak Trnava
* 1962{{--}}1967 - TJ Spartak Trnava
* 1967{{--}}1988 - TJ Spartak TAZ Trnava
* 1988{{--}}1993 - TJ Spartak ZŤS Trnava
* '''1993{{--}}súčasnosť - FC Spartak Trnava'''

== Spartak v európskych súťažiach ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Súťaž
!Kolo
!Klub
!Doma
!Vonku
!Celkovo
|-
|rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov 1967/1968|1967/68]]
|rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|3}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FK Torpedo Moskva|Torpedo Moskva]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|6}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1968/1969|1968/69]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|3}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Fínsko}} [[Reipas Lahti]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|7|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|9|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|16|2}}'''
|-
|Štvrťfinále
|{{Minivlajka|Grécko}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|Semifinále
|{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1969/1970|1969/70]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians F.C.|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|2}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Hod mincou|hm]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Veľtržný pohár 1970/1971|1970/71]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Pohár Veľtržných miest|Veľtržný pohár]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Hertha BSC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|3. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Köln]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|4}}'''
|-
|[[Pohár majstrov európskych krajín 1971/1972|1971/72]]
|[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[FC Dinamo București|Dinamo Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1972/1973|1972/73]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|2. kolo
|{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|0}}'''
|-
|Štvrťfinále
|[[Derby County FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Pohár majstrov európskych krajín 1973/1974|1973/74]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Nórsko}} [[Viking FK|Viking]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|2. kolo
|{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[FC Zorya Luhansk|Zorya]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|0}}'''
|-
|Štvrťfinále
|{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Újpest FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Pohár víťazov pohárov 1975/1976|1975/76]]
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|[[Boavista]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|3}}'''
|-
|[[Pohár víťazov pohárov 1986/1987|1986/87]]
|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|1. kolo
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart|Stuttgart]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár UEFA 1997/1998|1997/98]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Birkirkara F.C.|Birkirkara]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|1}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|3|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|3|6}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov 1998/1999|1998/99]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]
|Predkolo
|{{Minivlajka|Macedónsko}} [[FK Vardar|Vardar]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|1. kolo
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Pohár UEFA 1999/2000|1999/00]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|Predkolo
|{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Vllaznia Shkodër|Vllaznia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|1. kolo
|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Grazer AK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
|[[Pohár UEFA 2006/2007|2006/07]]
|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Karvan FK|Karvan]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|2}}'''
|-
|[[Pohár UEFA 2008/2009|2008/09]]
|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]
|[[Pohár UEFA 2008/2009#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC WIT Georgia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2009/2010|2009/10]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2009/2010#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Inter Baku PIK|Inter Baku]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo|Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Zeta|Zeta]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|2}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Albánsko}} [[KF Tirana|Tirana]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]]
|{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Írsko}} [[Sligo Rovers FC|Sligo Rovers]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|2}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Rumunsko}} [[FC Steaua Bukurešť|Steaua Bukurešť]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2014/2015|2014/15]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|5|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|9|2}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Zestafoni|Zestafoni]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Škótsko}} [[St. Johnstone FC|St. Johnstone]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|2}}'''
|-
|4. predkolo
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich|Zürich]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|4}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Olimpic Sarajevo|Olimpic Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Linfield FC|Linfield]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK Solún|PAOK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|2}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC|Hibernians]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|0}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Shirak|Shirak]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|1}}'''
|-
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|1}}'''
|-
|[[Liga majstrov UEFA 2018/2019#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|2|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]]
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|4. predkolo
|{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Skupina D
|{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''3. miesto'''&lt;br&gt;7 bodov
|-
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
|-
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}}
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA 2019/2020|2019/20]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[FK Radnik Bijeljina|Radnik Bijeljina]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2019/2020#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bulharsko}}[[PFC Lokomotiv Plovdiv|Lokomotiv Plovdiv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}}
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|2021/22]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|1. predkolo
|{{Minivlajka|Malta}} [[Mosta FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|4|3}}'''
|-
|2. predkolo
|{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OSK]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|3. predkolo
|{{Minivlajka|Izrael}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|1}}'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022/23]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Wales}} [[Newtown AFC|Newtown]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|6|2}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Raków Częstochowa|Raków]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|0|3}}'''
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]]
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Auda|Auda]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|4|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|5|2}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Lech Poznań]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|''' {{ku|4|3}}'''
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]]
|{{Minivlajka|Ukrajina}} [[SC Dnipro-1]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
| align=center bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;| {{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=center bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;| '''{{ku|3|2}}'''
|-
| rowspan=3 |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina H|Skupina H]]
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|4}}
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''4. miesto'''&lt;br/&gt;1 bod
|-
|{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|2}}
| align=center bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|1|1}}
|-
|{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec]]
| align=center bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|4}}
|-
| rowspan=2 |[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|2024/25]]
| rowspan=2 |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
| [[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[FK Sarajevo]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;|{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|3|0}}'''
|-
|[[Konferenčná liga UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Wisla Krakov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|3|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|({{ku|11|12}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}
|-
|[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/26]]
|[[Európska liga UEFA|Európska liga]]
|[[Európska liga UEFA 2025/2026#1. predkolo|1. predkolo]]
|{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| {{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFFFCC&quot;| {{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;| '''{{ku|2|3}}'''
|-
|rowspan=2|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]]
|rowspan=2|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
|[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{minivlajka|Malta}} [[Hibernians FC]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|5|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#CCFFCC&quot;|'''{{ku|7|2}}'''
|-
||[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]]
|{{nowrap|{{minivlajka|Rumunsko}} [[CS Universitatea Craiova]]}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;CCFFCC&quot;|{{ku|4|3}} &lt;small&gt;([[Predĺženie|pp]])&lt;/small&gt;
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|{{ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#FFCCCC&quot;|'''{{ku|4|6}}'''
|}
&lt;small&gt;
[https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20TCH Zdroj 1], [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Spartak%20Trnava%20Svk Zdroj 2]
&lt;/small&gt;

=== Klubový koeficient ===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |UEFA Koeficient
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! colspan=&quot;2&quot; |Umiestenie
! colspan=&quot;2&quot; |Bodovanie
|-
! Celkové
! Národné
! Sezónne
! 5-ročné
|-
|2010
|'''241.'''
|6.
|0.500
|rowspan=2|'''0.500'''
|-
|2011
|'''263.'''
|7.
|0
|-
|2012
|'''228.'''
|rowspan=4|3.
|1.500
|'''2.000'''
|-
|2013
|'''224.'''
|1.000
|rowspan=2|'''3.000'''
|-
|2014
|'''252.'''
|0
|-
|2015
|'''231.'''
|1.500
|'''4.000'''
|-
|2016
|'''204.'''
|2.
|1.000
|'''5.000'''
|-
|2017
|'''203.'''
|3.
|1.000
|'''4.500'''
|-
|2018
|'''282.'''
|4.
|0
|'''3.500'''
|-
|2019
|'''136.'''
|rowspan=2|1.
|5.000
|rowspan=2|'''8.500'''
|-
|2020
|'''140.'''
|1.500
|-
|2021
|'''154.'''
|rowspan=5|2.
|0
|'''7.500'''
|-
|2022
|'''142.'''
|2.000
|'''8.500'''
|-
|2023
|'''140.'''
|2.000
|'''10.500'''
|-
|2024
|'''167.'''
|2.500
|rowspan=2|'''8.500'''
|-
|2025
|'''178.'''
|2.000
|}
&lt;small&gt; [https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/ Zdroj]&lt;/small&gt;

== Aktuálna súpiska ==

=== Hráči ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=22. apríl 2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovinsko|poz=B|meno=[[Žiga Frelih]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Patrick Nwadike]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Roko Jureškin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Česko|poz=O|meno=[[Libor Holík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=AUT|poz=Z|meno=[[Stefan Škrbo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Giorgi Moistsrapishvili]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Philip Azango]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Abdulrahman Taiwo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Marek Ujlaky ml.|Marek Ujlaky]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Česko|poz=Z|meno=[[Miloš Kratochvíl]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Lazar Stojsavljević]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Jakub Paur]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Hilary Gong]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Timotej Kudlička]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Trello]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Patrick Karhan]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Česko|poz=O|meno=[[Filip Twardzik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Koštrna]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Michal Tomič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Mikovič]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Gruzínsko|poz=Z|meno=[[Luka Khorkheli]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Patrik Vasiľ]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Denys Taraduda]]}} {{Malé|(hosť.)}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Erik Sabo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Vantruba]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Marin Laušić]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=93|nár=Togo|poz=Ú|meno=[[Idjessi Metsoko]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

&lt;small&gt;[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&amp;section=supiska Zdroj]&lt;/small&gt;

=== Realizačný tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;color:black; background:red;&quot; |Pozícia
! style=&quot;color:black; background:red;&quot; |Meno
|-
|Hlavný tréner
|{{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Muñoz]]
|-
|rowspan=3| Asistent trénera
|{{minivlajka|Slovensko}} Mário Auxt
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Patrik Durkáč
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Adam Chorvath
|-
|Tréner brankárov
|{{minivlajka|Slovensko}} Pavel Kamesch
|-
|Fitness tréner
|{{minivlajka|Slovensko}} Michal Kukučka
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|Lekár
|{{minivlajka|Slovensko}} Viliam Vadrna
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Marko Bernadič
|-
|Masér
|{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Hološka
|-
|rowspan=2|Fyzioterapeut
|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Guga
|-
|{{minivlajka|Slovensko}} Andrej Matonok
|-
|Kustód
|{{minivlajka|Slovensko}} Martin Bohunický
|}

&lt;small&gt;[https://fcspartaktrnava.com/timy/a-tim/?selected-team=a-tim&amp;section=realizacny-tim Zdroj]&lt;/small&gt;

==Športove úspechy ==

=== Domáca scéna ===
* '''Slovensko'''
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 2017-18''
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (3x): 1996-97, 1997-98, 2011-12''
** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (9x): 1995-96, 1998-99, 2005-06, 2008-09, 2013-14, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25

* '''Slovenský pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (9x): 1970-71, 1974-75, 1985-86, 1990-91, 1997-98, 2018-19, 2021-22, 2022-23, 2024-25''
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (5x): 1995-96, 2005-06, 2007-08, 2009-10, 2023-24

* '''Slovenský Super pohár / Matičný Pribinov pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (1x): 1998-99''

* '''Česko-Slovensko
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]]  ''Vítaz (5x): 1967-68, 1968-69, 1970-71, 1971-72 1972-73
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (1x): 1969-70

* '''Česko-slovenský pohár''' 
** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]]  ''Vítaz (4x) : 1966-67, 1970-71, 1974-75, 1985-86

===Európska scéna===
* '''UEFA Europsky pohar  
** Semifinalista (1x): 1968-69
** Štvrťfinalista (2x): 1972-73, 1973-74

* '''Mitropa pohar
** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Vítaz v skupine  (1x): 1966-67
** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto  (1x): 1967-68
* '''UEFA Európska liga'''
** ''Skupinová fáza (1x): 2018-19
* ''' UEFA Európska konferenčná liga'''
** ''Skupinová fáza (1x): 2023-24

== Slávni hráči ==
&lt;div style = &quot;-moz-column-count:3; column-count:3;&quot;&gt;
* [[Jozef Žigárdy]]
* [[František Bolček]]
* [[Anton Malatinský]]
* [[Imrich Stacho]]
* [[Jozef Adamec]]
* [[Stanislav Jarábek]]
* [[Karol Dobiaš]]
* [[Vojtech Varadín]]
* [[Vladimír Hagara]]
* [[Ladislav Kuna]]
* [[Dušan Kabát]]
* [[Igor Bališ]]
* [[Jozef Štibrányi]]
* [[Dušan Keketi (brankár)|Dušan Keketi]]
* [[Vlastimil Opálek]]
* [[Ján Solár]]
* [[Ľubomír Vyskoč]]
* [[Karol Kohúcik]]
* [[Marek Ujlaky]]
* [[Jaroslav Timko]]
* [[Miroslav Karhan]]
* [[Kamil Susko]]
* [[Dušan Tittel]]
* [[Miroslav Barčík]]
* [[Milan Malatinský]]
* [[Peter Doležaj]]
* [[Marek Čech]]
* [[David Depetris]]
* [[Erik Jendrišek]]
* [[Roman Procházka]]
* [[Erik Sabo]]
* [[Ľuboš Kamenár]]
* [[Róbert Jež]]
* [[Matúš Čonka]]
* [[Marek Bakoš]]
* [[Martin Vantruba]]
* [[Dobrivoj Rusov]]
* [[Martin Škrtel]]
* [[Adam Farkaš]]

&lt;/div&gt;

=== Vyradené čísla dresov ===
'''9''' - Toto číslo bolo vyradené na počesť slávneho stredopoliara Ladislava Kunu, ktorý pôsobil v klube na prelome 60-tych a 70-tych rokoch v čase najväčších úspechov Spartaku. Okrem hráčskeho účinkovania v Trnave pôsobil ešte aj ako tréner a do posledných chvíľ, aj napriek zákernej chorobe, zastával post prezidenta klubu.

'''10''' - Číslo vyradené na počesť [[Jozef Adamec|Jozefa Adamca]].

== Králi ligových strelcov z Trnavy ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!width=50|Sezóna
!width=120|Meno
!Góly
|-
| align=&quot;center&quot;| 1966/67||[[Jozef Adamec]]|| align=&quot;center&quot;| 21
|-
| align=&quot;center&quot;| 1967/68||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 18
|-
| align=&quot;center&quot;| 1969/70||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 16
|-
| align=&quot;center&quot;| 1970/71||Adamec|| align=&quot;center&quot;| 16*
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[Ľubomír Luhový]]|| align=&quot;center&quot;| 17
|}

&lt;small&gt;Poznámka: Jozef Adamec sa v sezóne 1970/71 delil o korunu kráľa strelcov so Zdeňkom Nehodom (TJ Gottwaldov)&lt;/small&gt;

== Najviac ligových gólov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!Góly
!width=120|Meno
!Obdobie
|-
| align=&quot;center&quot;| 138||[[Jozef Adamec]]||1958-61, 1965-77
|-
| align=&quot;center&quot;| 87||[[Marek Ujlaky]]||1991-99, 2001, 2002-07 
|-
| align=&quot;center&quot;| 85||[[Ladislav Kuna]]||1964-1980
|-
| align=&quot;center&quot;| 65||[[Anton Malatinský]]||1939-1950
|-
| align=&quot;center&quot;| 65||[[Valér Švec]]||1956-58, 1959-70
|-
| align=&quot;center&quot;| 61||[[Vladimír Kožuch]]||2002-2010
|-
| align=&quot;center&quot;| 53||Michal Gašparík st.||1974-79, 1981-86
|-
| align=&quot;center&quot;| 51||František Bolček||1939-41, 1943-50
|-
| align=&quot;center&quot;| 49||Karol Tibenský||1947-1962
|-
| align=&quot;center&quot;| 48||Ján Šturdík||1950-1965
|}

== Hráči Trnavy v reprezentácii ==
*Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jozef Marko]], {{POL|f|0}}{{--}}{{TCH|f|0}} 3:1, 18. 4. 1948
*Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 59, [[Karol Dobiaš]], 1967-1977
*Najviac gólov v reprezentácii Československa: 14, [[Jozef Adamec]], 1960-1961, 1966-1974

*Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[František Bolček]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{DEU|f|0}} 2:0, 27. 8. 1939
*Prvý reprezentant po r. 1993: [[Milan Malatinský]], {{EGY|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 1:0, 4. 2. 1994
*Najviac zápasov: 37, [[Marek Ujlaky]], 1995-2001
*Najviac gólov: 6, [[Július Šimon]], 1995-1997

== Fanúšikovia ==
{{Hlavný článok|OZ Bíli Andeli}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka}}
{{Futbalisti FC Spartak Trnava}}
{{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

{{DEFAULTSORT:Trnava, Spartak}}

[[Kategória:FC Spartak Trnava| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]]</text>
      <sha1>ejyxwj4g3x4t6o7fd0t88zh8sl0mdya</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>MFK Dukla Banská Bystrica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>31323</id>
    <revision>
      <id>8232706</id>
      <parentid>8219193</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:50:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-27965-77</username>
        <id>294282</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8232706</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13279" sha1="0js8xehpx7n3fjmo3ehi05tblu5y7wd" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = MFK Dukla Banská Bystrica
| obrázok     = 
| celýnázov   = Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica
| prezývka    = ''Vojaci''
| založený    = [[1. júl]] [[1965]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Štadión SNP]]
| kapacita    = 7 381
| majiteľ     = 
| predseda    = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ján Roháč]]
| tréner      = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jarábek]]
| liga        = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]
| sezóna      = [[MONACObet Liga 2025/2026]]
| pozícia     = [[MONACObet Liga]], 1. miesto (postup)
| vzor_lp1    = _adidascondivot22rw
| vzor_t1     = _adidascondivot22rw
| vzor_pp1    = _adidascondivot22rw
| vzor_tr1    = _adidaswhite
| vzor_po1    = _3_stripes_white
| ľavéplece1  = FF0000
| telo1       = FF0000
| pravéplece1 = FF0000
| trenírky1   = FF0000
| ponožky1    = FF0000
| vzor_lp2    = _adidassquadra21ww
| vzor_t2     = _adidassquadra21ww
| vzor_pp2    = _adidassquadra21ww
| vzor_tr2    = _adidassquadra21ww
| vzor_po2    = FFFFFF
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
}}
[[File:SV Mattersburg vs FK Dukla Banská Bystrica 2013-06-21 (01).jpg|thumb|FK Dukla Banská Bystrica (2013)]]

'''MFK Dukla Banská Bystrica''' je [[futbalový klub]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] s bohatou tradíciou. Patril medzi elitu slovenského futbalu ale v roku 2016 zastihli klub finančné problémy a musel opustiť najvyššiu súťaž a prepadol sa až do tretej ligy. V roku 2018 sa prebojoval do druhej ligy. Po troch sezónach v najvyššej súťaži (2022{{--}}2025) klub opäť vypadol do 2. ligy. Klubové zázemie je [[Štadión SNP]].

== História klubu ==
Prvý futbalový klub v Banskej Bystrici bol založený v roku [[1904]] (Besztercebányai Sport Club). Armádný klub začal pôsobiť v meste od roku [[1965]], kedy bola do B. Bystrice prevelená VTJ z [[Brezno|Brezna]]. Vo futbalovom ročníku 1966/67 pod vedením trénera Rudolfa Zibrínyho postúpila Dukla do II. ligy, keď vyhrala F-skupinu divízie o bod pred Martinom. O rok neskôr (súťažný ročník 1967/68) postúpila Dukla prvýkrát v histórií do I. celoštátnej československej futbalovej ligy, kedy bol tréner Arnošt Hložek. Kritériom postupu bolo prvé miesto v II. moravsko-slovenskej lige s dvojbodovým náskokom pred [[1. FC Tatran Prešov|Tatranom Prešov]]. V roku 1970 Dukla po treťom vystriedaní hráča trénerom Jirasom vypadla do II. celoštátnej ligy. V tom konkrétnom zápase však nad Slaviou Praha vyhrala 4:0. Do najvyššej súťaže sa Dukla vrátila až v sezóne 1976/77. Bývalý hráč Dukly [[Anton Ondruš]] bol taktiež kapitánom víťazného celku, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] v roku 1976 v [[Belehrad]]e. Bol to veľký úspech nielen československého, ale hlavne slovenského futbalu, vo finálovom stretnutí hralo deväť slovenských hráčov. V roku 1981 víťazí v Slovenskom pohári a vo finále československého pohára podlieha konkurentovi a súperovi Dukle Praha. V ročníku 1984/85 obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Žreb prvého kola spomínaného Pohára UEFA Dukle prisúdil nemeckého súpera Borussia Monchengladbach, ktorý bol však nad jej sily. V sezónach 1984 – 86 bola najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia.

Od leta 1993 začal klub písať svoju novú históriu v najvyššej súťaži, ktorá bola zriadená v samostatnej SR. V sezóne 1998/99 bola finalistom Slovenského pohára a účastníkom Pohára UEFA, kde v jeho prvom kole vypadla so súperom Ajax Amsterdam. Dukla v tom ročníku vypadla na základe reorganizácie z najvyššej ligy. Tri súťažné ročníky  pôsobila v II. lige a od ročníka 2003/2004 sa vrátila do najvyššej súťaže. Ročník 2003/2004 bol najúspešnejším v celej doterajšej histórií Dukly. Dukla obsadila konečné druhé miesto /o horší vzájomný zápas/, kde bola ako nováčik účastníkom Pohára UEFA. V ňom postúpila cez dve predkolá do hlavnej súťaže, kde pod vedením [[Ladislav Molnár|Ladislava Molnára]] stroskotala až na celku S.L. Benfica Lisabon. V nasledujúcom súťažnom ročníku 2004/2005 opäť zaznamenala ďalší historický úspech a to hneď dvojnásobný. V konečnej tabuľke skončila na treťom mieste a po druhýkrát získala aj Slovenský pohár. Útočník [[Martin Jakubko]] bol tretím najlepším strelcom Corgoň ligy. V ročníku 2005/2006 v druhom predkole Pohára UEFA tím vypadol po neúspechu v dvojzápase s poľským celkom Groclin Grodzisk. 

Začiatkom roku 2009 sa v klube hovorilo o fúzii s Podbrezovou a o presťahovaní klubu do mesta Brezno. Nakoniec sa tak po viacerých protestov zo strany fanúšikov nestalo a klub pôsobí v Banskej Bystrici.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|title=Osud Banskej Bystrice nejasný, corgoňligová Dukla možno minulosťou!|publisher=profutbal.sk|date=[[23. február]] [[2009]]|accessdate=2009-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140303004903/http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|archivedate=2014-03-03}}&lt;/ref&gt;
V roku 2017 po finančných problémoch dovtedajšieho klubu predstavitelia občianskeho združenia TJ ŠK Kremnička.&lt;ref name=&quot;bystricoviny-skromne&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = MFK Dukla Banská Bystrica skromne vstupuje do tretej futbalovej ligy | url = https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2017-07-28 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-07-24 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180724213336/https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | dátum archivácie = 2018-07-24 }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2022{{--}}2025 pôsobil v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži.

== Názvy klubu ==
* [[1965]] – Založený ako ''VTJ Dukla Banská Bystrica''
* [[1967]] – Premenovaný na ''AS Dukla Banská Bystrica''
* [[1975]] – Premenovaný na ''ASVŠ Dukla Banská Bystrica''
* [[1992]] – Premenovaný na ''FK Dukla Banská Bystrica''
* [[2017]] - Premenovaný na ''MFK Dukla Banská Bystrica''&lt;ref name=&quot;bystricoviny-skromne&quot;/&gt;

== Športové úspechy ==
*[[1984]]/[[1985|85]] – 4. miesto v 1. česko-slovenskej lige
*[[2003]]/[[2004|04]] – 2. miesto v 1. slovenskej lige
*[[1981]], [[2005]] – víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]

* Účastník [[pohár UEFA|pohára UEFA]] – 1985, 1999, 2004, 2005, 2010
* Intercup – víťaz základnej skupiny v roku 1991
* Víťaz medzinárodných turnajov – Marlboro Cup 1983 ([[Maďarsko]]), Dunhill Inter City 1986 ([[Malajzia]])

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
{{stĺpce|2|
* {{SVK}} [[Anton Dragúň]] (1987{{--}}?)
* {{SVK}} [[Arnošt Hložek]] (1966{{--}}1967)
* {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1981{{--}}1987)
* {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1991)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1993{{--}}1995)
* {{SVK}} [[Ján Kocian]] (1996{{--}}1997)
* {{SVK}} [[Miloš Targoš]] (júl 1999{{--}}jún 2000)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (2001{{--}}2003)
* {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2003{{--}}2004)
* {{CZE}} [[Václav Daněk]] (júl 2004{{--}}júl 2006)
* {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2006{{--}}2007)
* {{SVK}} [[Vlastimil Palička]] (2006{{--}}2007)
* {{SVK}} [[Rudolf Rehák]] (júl 2007{{--}}jún 2008)
* {{SVK}} [[Štefan Horný]] (september 2007{{--}}august 2008)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (august 2008{{--}}november 2008)
* {{SVK}} [[Jozef Jankech]] (december 2008{{--}}jún 2010)
* {{SVK}} [[Karol Marko]] (júl 2010{{--}}november 2010)
* {{SVK}} [[Štefan Zaťko]] (november 2010{{--}}máj 2012)
* {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] (jún 2012{{--}}9. október 2014)
* {{SVK}} [[Štefan Rusnák]] (10. október 2014{{--}}31. máj 2015)
* {{SVK}} [[Ľubomír Faktor]] (26. jún 2015{{--}}18. október 2016)
* {{SVK}} [[Dušan Tóth]] (18. október 2016{{--}}26. september 2018)
* {{SVK}} [[Stanislav Varga]] (26. september 2018{{--}}1. júl 2022)
* {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (2. júl 2022){{--}}24. október 2023)
* {{SVK}} [[Mário Auxt]] (25. október 2023{{--}}16. jún 2024)
* {{SVK}} [[Marek Bažík]] (16. jún 2024{{--}}17. marec 2025)
* {{CZE}} [[František Straka (tréner)|František Straka]] (17. marec 2025{{--}}19. máj 2025)
* {{SVK}} [[Juraj Jarábek]] (19. máj 2025{{--}}súčasnosť)
}}

== Známi hráči ==
{{stĺpce|3|
*[[Milan Albrecht]]
*[[Peter Babnič]]
*[[Marián Bochnovič]]
*[[Jozef Bubenko]]
*[[Pavol Diňa]]
*[[Peter Dzúrik]]
*[[Ľubomír Faktor]]
*[[Vratislav Greško]]
*[[Martin Jakubko]]
*[[Norbert Juračka]]
*[[Ladislav Jurkemik]]
*[[Ján Kocian]]
*[[Ladislav Kuna]]
*[[František Kunzo]]
*[[Branislav Labant]]
*[[Vladimír Labant]]
*[[Vladimír Leitner]]
*[[Tomáš Libič]]
*[[Ľubomír Luhový]]
*[[Rudolf Mažgut]]
*[[Pavol Michalík]]
*[[Miroslav Mentel]]
*[[Milan Němec]]
*[[Anton Ondruš]]
*[[Michal Pančík]]
*[[Marek Penksa]]
*[[Ladislav Petráš]]
*[[Jaroslav Pollák]]
*[[Karol Praženica]]
*[[Stanislav Seman]]
*[[Róbert Semeník]]
*[[Miroslav Sovič]]
*[[Tomáš Stúpala]]
*[[Dušan Tóth]]
*[[Richard Zajac]]
*[[Štefan Rusnák]]
*[[Jozef Oboril]]
*[[Róbert Polievka]]}}

== Králi ligových strelcov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!width=50|Sezóna
!width=120|Meno
!Góly
|-
|1968/69||[[Ladislav Petráš]]||&lt;center&gt;20
|-
|1994/95||[[Róbert Semeník]]||&lt;center&gt;18
|-
|2023/24||[[Róbert Polievka]]||&lt;center&gt;13
|}

== Najviac ligových gólov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!Góly
!width=120|Meno
!Obdobie
|-
|&lt;center&gt;72||[[Róbert Semeník]]||1991-95, 2003-07
|-
|&lt;center&gt;59||[[Pavol Diňa]]||1984-1990
|-
|&lt;center&gt;52||[[Milan Nemec]]||1979-1990
|-
|&lt;center&gt;38||[[Martin Jakubko]]||2003-06, 2011
|-
|&lt;center&gt;35||[[Ľubomír Faktor]]||1991-93, 1998-2000
|-
|&lt;center&gt;33||[[Štefan Rusnák]]||1989-91, 1997-99
|}

== Hráči Banskej Bystrice v reprezentácii ==
*Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jaroslav Pollák]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{TUR|f|0}} 1:0, 7. 9. 1977
*Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 6, [[Jaroslav Pollák]] (1977-1979), [[Ladislav Jurkemik]] (1980-1981)
*Najviac gólov v reprezentácii Československa: 1, [[Anton Ondruš]], 1978

*Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Marián Bochnovič]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{POL|f|0}} 4:1, 11. 10. 1995
*Najviac zápasov: 10, [[Róbert Polievka]], 2023-24

== Fanúšikovia ==
Počiatky novodobého organizovaného fanúšikovského života siahajú do polovice deväťdesiatych rokov 20-teho storočia, do obdobia vzniku samostatnej Slovenskej ligy. V roku 1994 bol registrovaný oficiálny fanklub FK DUKLA B. Bystrica, začalo sa platiť členské a vydávali sa prvé preukazy. Výsledkom aktivít nového fanklubu bolo zorganizovanie niekoľkých výjazdov (Trnava, D. Streda, Prievidza, Ružomberok…), výroba vlajok a snaha o fandenie na všetkých zápasoch červenobielych. Vrcholom tejto etapy vývoja fanklubu sa stala účasť na finálovom zápase Slovenského pohára v Žiari nad Hronom v roku 1999 a následný postup do pohára UEFA. Preplnené státie (okolo 3000 divákov) sledovalo na Štiavničkách počínanie duklistov proti slávnemu Ajaxu Amsterdam. Vyradenie z pohára a následné vypadnutie z najvyššej Slovenskej súťaže znamenalo aj útlm fanúšikovských aktivít. Nie však ich koniec, pretože fandenie doma i na zápasoch vonku, hlavne v blízkom okolí, pokračovalo ďalej. Ďalšia etapa fanúšikovania sa odštartovala v sezóne 2002/03, keď Dukla bojovala o postup do najvyššej ligy. Na jar 2003 nechýbali priaznivci z tímu spod Urpína na žiadnom zápase doma ani vonku. V tomto období sa nadviazala aj spolupráca s klubom v organizovaní zájazdov na zápasy vonku i v iných oblastiach, ktorá pretrváva až do dnešných dní. Výsledkom je množstvo autobusových zájazdov do všetkých končín Slovenska (od Veľkých Levárov až po Humenné či od Žiliny po R. Sobotu) a 2 medzinárodné (Zürich, Grodzisk Wlkp.). Fanklub prešiel zmenami stanov a preregistráciou v roku 2007. Nezávisle od neho fungujú menšie skupiny združené podľa spoločných záujmov či bydliska napr.: Red White Angeles, Crazy Boys Podlavice, Sconfessione, Neusohl Supporters, N.Y.H., Chimenkovci a pod. V roku 2006 sa zrealizovala prvá družba s priaznivcami tímu najvyššej poľskej ligy GKS Bełchatów a aktívne navštevovanie ich zápasov v Poľsku. Tieto aktivity fungovali samozrejme aj z druhej strany. Družobné vzťahy sa však po 4 rokoch končia v lete 2010 a momentálne je fanklub bez družobných vzťahov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mfkdukla.sk/ Oficiálna stránka klubu]

{{portál|Šport|Športový}}
{{Banská Bystrica}}
{{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:FK Dukla Banská Bystrica| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Banská Bystrica]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1965|Dukla Banská Bystrica]]</text>
      <sha1>0js8xehpx7n3fjmo3ehi05tblu5y7wd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232715</id>
      <parentid>8232706</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:19:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>akt. 2025/2026</comment>
      <origin>8232715</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13298" sha1="obko2z0m4ttt4oysovonw265mo5tqem" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = MFK Dukla Banská Bystrica
| obrázok     = 
| celýnázov   = Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica
| prezývka    = ''Vojaci''
| založený    = [[1. júl]] [[1965]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Štadión SNP]]
| kapacita    = 7 381
| majiteľ     = 
| predseda    = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ján Roháč]]
| tréner      = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jarábek]]
| liga        = [[Niké liga]]
| sezóna      = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]], 1. miesto (postup)
| vzor_lp1    = _adidascondivot22rw
| vzor_t1     = _adidascondivot22rw
| vzor_pp1    = _adidascondivot22rw
| vzor_tr1    = _adidaswhite
| vzor_po1    = _3_stripes_white
| ľavéplece1  = FF0000
| telo1       = FF0000
| pravéplece1 = FF0000
| trenírky1   = FF0000
| ponožky1    = FF0000
| vzor_lp2    = _adidassquadra21ww
| vzor_t2     = _adidassquadra21ww
| vzor_pp2    = _adidassquadra21ww
| vzor_tr2    = _adidassquadra21ww
| vzor_po2    = FFFFFF
| ľavéplece2  = FFFFFF
| telo2       = FFFFFF
| pravéplece2 = FFFFFF
| trenírky2   = FFFFFF
}}
[[File:SV Mattersburg vs FK Dukla Banská Bystrica 2013-06-21 (01).jpg|thumb|FK Dukla Banská Bystrica (2013)]]

'''MFK Dukla Banská Bystrica''' je [[futbalový klub]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] s bohatou tradíciou. Patril medzi elitu slovenského futbalu ale v roku 2016 zastihli klub finančné problémy a musel opustiť najvyššiu súťaž a prepadol sa až do tretej ligy. V roku 2018 sa prebojoval do druhej ligy. Po troch sezónach v najvyššej súťaži (2022{{--}}2025) klub opäť vypadol do 2. ligy. Klubové zázemie je [[Štadión SNP]].

== História klubu ==
Prvý futbalový klub v Banskej Bystrici bol založený v roku [[1904]] (Besztercebányai Sport Club). Armádný klub začal pôsobiť v meste od roku [[1965]], kedy bola do B. Bystrice prevelená VTJ z [[Brezno|Brezna]]. Vo futbalovom ročníku 1966/67 pod vedením trénera Rudolfa Zibrínyho postúpila Dukla do II. ligy, keď vyhrala F-skupinu divízie o bod pred Martinom. O rok neskôr (súťažný ročník 1967/68) postúpila Dukla prvýkrát v histórií do I. celoštátnej československej futbalovej ligy, kedy bol tréner Arnošt Hložek. Kritériom postupu bolo prvé miesto v II. moravsko-slovenskej lige s dvojbodovým náskokom pred [[1. FC Tatran Prešov|Tatranom Prešov]]. V roku 1970 Dukla po treťom vystriedaní hráča trénerom Jirasom vypadla do II. celoštátnej ligy. V tom konkrétnom zápase však nad Slaviou Praha vyhrala 4:0. Do najvyššej súťaže sa Dukla vrátila až v sezóne 1976/77. Bývalý hráč Dukly [[Anton Ondruš]] bol taktiež kapitánom víťazného celku, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] v roku 1976 v [[Belehrad]]e. Bol to veľký úspech nielen československého, ale hlavne slovenského futbalu, vo finálovom stretnutí hralo deväť slovenských hráčov. V roku 1981 víťazí v Slovenskom pohári a vo finále československého pohára podlieha konkurentovi a súperovi Dukle Praha. V ročníku 1984/85 obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Žreb prvého kola spomínaného Pohára UEFA Dukle prisúdil nemeckého súpera Borussia Monchengladbach, ktorý bol však nad jej sily. V sezónach 1984 – 86 bola najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia.

Od leta 1993 začal klub písať svoju novú históriu v najvyššej súťaži, ktorá bola zriadená v samostatnej SR. V sezóne 1998/99 bola finalistom Slovenského pohára a účastníkom Pohára UEFA, kde v jeho prvom kole vypadla so súperom Ajax Amsterdam. Dukla v tom ročníku vypadla na základe reorganizácie z najvyššej ligy. Tri súťažné ročníky  pôsobila v II. lige a od ročníka 2003/2004 sa vrátila do najvyššej súťaže. Ročník 2003/2004 bol najúspešnejším v celej doterajšej histórií Dukly. Dukla obsadila konečné druhé miesto /o horší vzájomný zápas/, kde bola ako nováčik účastníkom Pohára UEFA. V ňom postúpila cez dve predkolá do hlavnej súťaže, kde pod vedením [[Ladislav Molnár|Ladislava Molnára]] stroskotala až na celku S.L. Benfica Lisabon. V nasledujúcom súťažnom ročníku 2004/2005 opäť zaznamenala ďalší historický úspech a to hneď dvojnásobný. V konečnej tabuľke skončila na treťom mieste a po druhýkrát získala aj Slovenský pohár. Útočník [[Martin Jakubko]] bol tretím najlepším strelcom Corgoň ligy. V ročníku 2005/2006 v druhom predkole Pohára UEFA tím vypadol po neúspechu v dvojzápase s poľským celkom Groclin Grodzisk. 

Začiatkom roku 2009 sa v klube hovorilo o fúzii s Podbrezovou a o presťahovaní klubu do mesta Brezno. Nakoniec sa tak po viacerých protestov zo strany fanúšikov nestalo a klub pôsobí v Banskej Bystrici.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|title=Osud Banskej Bystrice nejasný, corgoňligová Dukla možno minulosťou!|publisher=profutbal.sk|date=[[23. február]] [[2009]]|accessdate=2009-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140303004903/http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|archivedate=2014-03-03}}&lt;/ref&gt;
V roku 2017 po finančných problémoch dovtedajšieho klubu predstavitelia občianskeho združenia TJ ŠK Kremnička.&lt;ref name=&quot;bystricoviny-skromne&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = MFK Dukla Banská Bystrica skromne vstupuje do tretej futbalovej ligy | url = https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2017-07-28 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-07-24 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180724213336/https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | dátum archivácie = 2018-07-24 }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2022{{--}}2025 pôsobil v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži.

== Názvy klubu ==
* [[1965]] – Založený ako ''VTJ Dukla Banská Bystrica''
* [[1967]] – Premenovaný na ''AS Dukla Banská Bystrica''
* [[1975]] – Premenovaný na ''ASVŠ Dukla Banská Bystrica''
* [[1992]] – Premenovaný na ''FK Dukla Banská Bystrica''
* [[2017]] - Premenovaný na ''MFK Dukla Banská Bystrica''&lt;ref name=&quot;bystricoviny-skromne&quot;/&gt;

== Športové úspechy ==
*[[1984]]/[[1985|85]] – 4. miesto v 1. česko-slovenskej lige
*[[2003]]/[[2004|04]] – 2. miesto v 1. slovenskej lige
*[[1981]], [[2005]] – víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]

* Účastník [[pohár UEFA|pohára UEFA]] – 1985, 1999, 2004, 2005, 2010
* Intercup – víťaz základnej skupiny v roku 1991
* Víťaz medzinárodných turnajov – Marlboro Cup 1983 ([[Maďarsko]]), Dunhill Inter City 1986 ([[Malajzia]])

== Tréneri pôsobiaci v klube ==
{{stĺpce|2|
* {{SVK}} [[Anton Dragúň]] (1987{{--}}?)
* {{SVK}} [[Arnošt Hložek]] (1966{{--}}1967)
* {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1981{{--}}1987)
* {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1991)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1993{{--}}1995)
* {{SVK}} [[Ján Kocian]] (1996{{--}}1997)
* {{SVK}} [[Miloš Targoš]] (júl 1999{{--}}jún 2000)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (2001{{--}}2003)
* {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2003{{--}}2004)
* {{CZE}} [[Václav Daněk]] (júl 2004{{--}}júl 2006)
* {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2006{{--}}2007)
* {{SVK}} [[Vlastimil Palička]] (2006{{--}}2007)
* {{SVK}} [[Rudolf Rehák]] (júl 2007{{--}}jún 2008)
* {{SVK}} [[Štefan Horný]] (september 2007{{--}}august 2008)
* {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (august 2008{{--}}november 2008)
* {{SVK}} [[Jozef Jankech]] (december 2008{{--}}jún 2010)
* {{SVK}} [[Karol Marko]] (júl 2010{{--}}november 2010)
* {{SVK}} [[Štefan Zaťko]] (november 2010{{--}}máj 2012)
* {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] (jún 2012{{--}}9. október 2014)
* {{SVK}} [[Štefan Rusnák]] (10. október 2014{{--}}31. máj 2015)
* {{SVK}} [[Ľubomír Faktor]] (26. jún 2015{{--}}18. október 2016)
* {{SVK}} [[Dušan Tóth]] (18. október 2016{{--}}26. september 2018)
* {{SVK}} [[Stanislav Varga]] (26. september 2018{{--}}1. júl 2022)
* {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (2. júl 2022){{--}}24. október 2023)
* {{SVK}} [[Mário Auxt]] (25. október 2023{{--}}16. jún 2024)
* {{SVK}} [[Marek Bažík]] (16. jún 2024{{--}}17. marec 2025)
* {{CZE}} [[František Straka (tréner)|František Straka]] (17. marec 2025{{--}}19. máj 2025)
* {{SVK}} [[Juraj Jarábek]] (19. máj 2025{{--}}súčasnosť)
}}

== Známi hráči ==
{{stĺpce|3|
*[[Milan Albrecht]]
*[[Peter Babnič]]
*[[Marián Bochnovič]]
*[[Jozef Bubenko]]
*[[Pavol Diňa]]
*[[Peter Dzúrik]]
*[[Ľubomír Faktor]]
*[[Vratislav Greško]]
*[[Martin Jakubko]]
*[[Norbert Juračka]]
*[[Ladislav Jurkemik]]
*[[Ján Kocian]]
*[[Ladislav Kuna]]
*[[František Kunzo]]
*[[Branislav Labant]]
*[[Vladimír Labant]]
*[[Vladimír Leitner]]
*[[Tomáš Libič]]
*[[Ľubomír Luhový]]
*[[Rudolf Mažgut]]
*[[Pavol Michalík]]
*[[Miroslav Mentel]]
*[[Milan Němec]]
*[[Anton Ondruš]]
*[[Michal Pančík]]
*[[Marek Penksa]]
*[[Ladislav Petráš]]
*[[Jaroslav Pollák]]
*[[Karol Praženica]]
*[[Stanislav Seman]]
*[[Róbert Semeník]]
*[[Miroslav Sovič]]
*[[Tomáš Stúpala]]
*[[Dušan Tóth]]
*[[Richard Zajac]]
*[[Štefan Rusnák]]
*[[Jozef Oboril]]
*[[Róbert Polievka]]}}

== Králi ligových strelcov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!width=50|Sezóna
!width=120|Meno
!Góly
|-
|1968/69||[[Ladislav Petráš]]||&lt;center&gt;20
|-
|1994/95||[[Róbert Semeník]]||&lt;center&gt;18
|-
|2023/24||[[Róbert Polievka]]||&lt;center&gt;13
|}

== Najviac ligových gólov ==
{| class= &quot;wikitable&quot;
!Góly
!width=120|Meno
!Obdobie
|-
|&lt;center&gt;72||[[Róbert Semeník]]||1991-95, 2003-07
|-
|&lt;center&gt;59||[[Pavol Diňa]]||1984-1990
|-
|&lt;center&gt;52||[[Milan Nemec]]||1979-1990
|-
|&lt;center&gt;38||[[Martin Jakubko]]||2003-06, 2011
|-
|&lt;center&gt;35||[[Ľubomír Faktor]]||1991-93, 1998-2000
|-
|&lt;center&gt;33||[[Štefan Rusnák]]||1989-91, 1997-99
|}

== Hráči Banskej Bystrice v reprezentácii ==
*Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jaroslav Pollák]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{TUR|f|0}} 1:0, 7. 9. 1977
*Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 6, [[Jaroslav Pollák]] (1977-1979), [[Ladislav Jurkemik]] (1980-1981)
*Najviac gólov v reprezentácii Československa: 1, [[Anton Ondruš]], 1978

*Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Marián Bochnovič]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{POL|f|0}} 4:1, 11. 10. 1995
*Najviac zápasov: 10, [[Róbert Polievka]], 2023-24

== Fanúšikovia ==
Počiatky novodobého organizovaného fanúšikovského života siahajú do polovice deväťdesiatych rokov 20-teho storočia, do obdobia vzniku samostatnej Slovenskej ligy. V roku 1994 bol registrovaný oficiálny fanklub FK DUKLA B. Bystrica, začalo sa platiť členské a vydávali sa prvé preukazy. Výsledkom aktivít nového fanklubu bolo zorganizovanie niekoľkých výjazdov (Trnava, D. Streda, Prievidza, Ružomberok…), výroba vlajok a snaha o fandenie na všetkých zápasoch červenobielych. Vrcholom tejto etapy vývoja fanklubu sa stala účasť na finálovom zápase Slovenského pohára v Žiari nad Hronom v roku 1999 a následný postup do pohára UEFA. Preplnené státie (okolo 3000 divákov) sledovalo na Štiavničkách počínanie duklistov proti slávnemu Ajaxu Amsterdam. Vyradenie z pohára a následné vypadnutie z najvyššej Slovenskej súťaže znamenalo aj útlm fanúšikovských aktivít. Nie však ich koniec, pretože fandenie doma i na zápasoch vonku, hlavne v blízkom okolí, pokračovalo ďalej. Ďalšia etapa fanúšikovania sa odštartovala v sezóne 2002/03, keď Dukla bojovala o postup do najvyššej ligy. Na jar 2003 nechýbali priaznivci z tímu spod Urpína na žiadnom zápase doma ani vonku. V tomto období sa nadviazala aj spolupráca s klubom v organizovaní zájazdov na zápasy vonku i v iných oblastiach, ktorá pretrváva až do dnešných dní. Výsledkom je množstvo autobusových zájazdov do všetkých končín Slovenska (od Veľkých Levárov až po Humenné či od Žiliny po R. Sobotu) a 2 medzinárodné (Zürich, Grodzisk Wlkp.). Fanklub prešiel zmenami stanov a preregistráciou v roku 2007. Nezávisle od neho fungujú menšie skupiny združené podľa spoločných záujmov či bydliska napr.: Red White Angeles, Crazy Boys Podlavice, Sconfessione, Neusohl Supporters, N.Y.H., Chimenkovci a pod. V roku 2006 sa zrealizovala prvá družba s priaznivcami tímu najvyššej poľskej ligy GKS Bełchatów a aktívne navštevovanie ich zápasov v Poľsku. Tieto aktivity fungovali samozrejme aj z druhej strany. Družobné vzťahy sa však po 4 rokoch končia v lete 2010 a momentálne je fanklub bez družobných vzťahov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mfkdukla.sk/ Oficiálna stránka klubu]

{{portál|Šport|Športový}}
{{Banská Bystrica}}
{{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:FK Dukla Banská Bystrica| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Banská Bystrica]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1965|Dukla Banská Bystrica]]</text>
      <sha1>obko2z0m4ttt4oysovonw265mo5tqem</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dopplerov jav</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32462</id>
    <revision>
      <id>8232614</id>
      <parentid>7738059</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:19:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232614</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5092" sha1="35c5ir10fo2d72a0pt3s1zxrthrhwoi" xml:space="preserve">[[File:Dopplerfrequenz.gif|thumb|Animácia ilustrujúca ako Dopplerov jav spôsobuje, že zvuk z motora auta, alebo sirény má väčšiu výšku tónu, v prípade že sa približuje ako v prípade, keď sa vzďaľuje. Ružové kruhy predstavujú zvukové vlny. Keď sa automobil pohybuje smerom doľava, každá po sebe nasledujúca vlna je vysielaná od polohy ďalej smerom doľava ako predchádzajúca vlna. Z toho dôvodu pre pozorovateľa pred autom (vľavo), každej vlne stačí menší čas pre dosiahnutie pozorovateľa ako predchádzajúca vlna. Vlny sa „združujú do seba“ a tak čas medzi príchodom prednej časti nasledujúcej vlny je menší, čo spôsobí, že frekvencia je vyššia.]]
[[File:Doppler hattyu.jpg|thumb|Je možné pozorovať Dopplerov jav i na vodnej hladine v okolí plávajúcej labute]]
[[Súbor:Redshift.svg|thumb|right|upright|[[Červený posun]] vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxii BAS11 a porovnanie spektra so [[Slnko]]m (vľavo)]]

'''Dopplerov jav''' je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Názov získal podľa rakúskeho fyzika [[Christian Johann Doppler|Christiana Johanna Dopplera]], ktorý jav opísal v roku [[1842]] v [[Praha|Prahe]]. Pre priblíženie Dopplerovho javu nám môže slúžiť príklad plavca v mori. Ak plavec pláva v smere vĺn, potom čas medzi prechodmi vrcholom vlny je dlhší ako keby stál na mieste. Analogicky, ak by plával proti smeru vĺn, tak by čas bol kratší (teda z jeho pohľadu by vlnová dĺžka bola kratšia ako skutočná dĺžka vlny). 
Taktiež je táto zmena počuteľná v prípade, že sa približuje, prechádza okolo a vzďaľuje vozidlo vydávajúce zvuk sirény, alebo trúbenia pre pozorovateľa. V porovnaní s vysielanou frekvenciou je prijímaná frekvencia vyššia ako pri približovaní objektu, identická v okamihu prechádzania okolo objektu a nižšia počas vzďaľovania.

Relatívne zmeny frekvencie môžu byť vysvetlené nasledovným spôsobom. Keď sa zdroj vĺn približuje smerom k pozorovateľovi, každý za sebou nasledujúci vrchol vlny je vysielaný čoraz bližšie k pozorovateľovi ako predchádzajúca vlna. Z tohto dôvodu má každá vlna o niečo menší čas aby dosiahla k pozorovateľovi ako predchádzajúca vlna. Preto sa čas znižuje medzi prichádzajúcimi po sebe nasledujúcimi vrcholmi vĺn, čo spôsobuje zvýšenie frekvencie. Zatiaľ čo sa vlny pohybujú, vzdialenosť medzi prednými časťami po sebe nasledujúcich vĺn sa znižuje a tak sa vlny „združujú do seba“. Naopak v prípade, že zdroj vĺn sa pohybuje smerom od pozorovateľa, každá vlna je vysielaná čoraz ďalej od jeho pozície ako predchádzajúca vlna a tak sa zvyšuje čas medzi príchodmi po sebe nasledujúcich vĺn a znižuje sa frekvencia. Vzdialenosť medzi prednými časťami po sebe nasledujúcich vĺn sa zvyšuje a tak sa vlny „rozťahujú“.

Ak pohyblivý zdroj vysiela vlnenie s frekvenciou ''f''&lt;sub&gt;0&lt;/sub&gt;, potom ho nehybný pozorovateľ pozoruje ako vlnenie s frekvenciou ''f'' :

:&lt;math&gt;f = f_0 \frac {v}{v + v_{s, r}}&lt;/math&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/VI%20kapitola/kmity-vlny2-8.htm |dátum prístupu=2015-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160702101414/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/VI%20kapitola/kmity-vlny2-8.htm |dátum archivácie=2016-07-02 }}&lt;/ref&gt;

kde ''v'' je rýchlosť šírenia vĺn v danej [[Látka|látke]] a ''v''&lt;sub&gt;s,r&lt;/sub&gt; relatívna rýchlosť zdroja voči pozorovateľovi (záporná znamená približovanie, kladná vzďaľovanie).

== Príklady ==
=== Príklad 1 ===
Smerom priamo k nehybnému pozorovateľovi sa pohybuje rýchlosťou 10 m/s zdroj akustického monotónneho signálu s frekvenciou 100 [[Hz]]. Ak rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu je 340 m/s, potom z uvedeného vzťahu vyplýva, že pozorovateľ vníma zvuk frekvencie 103,03 Hz.

=== Príklad 2 ===
Dopplerov jav možno pozorovať napríklad pri pretekoch formulí. Rýchlo sa pohybujúca formula blížiaca sa k pozorovateľovi vydáva z pohľadu pozorovateľa iný zvuk ako vzďaľujúca sa formula.

== Použitie ==
=== Astronómia ===
''Dopplerov jav'' je bežne používaný v astronómii pre meranie rýchlostí astronomických objektov. Využíva sa znalosť vyžarovaného spektra, napr. hviezdy. Vzhľadom na to, že vieme predpokladať zloženie hviezdy a jej spektrum aj v stave, ak by sa vzhľadom na pozorovateľa nepohybovala, vieme určiť posun v nameranom spektre a spätne vypočítať rýchlosť objektu vzhľadom na pozorovateľa.

== Pozri aj ==
* [[Červený posun]]
* [[Modrý posun]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Portál|Astronómia}}
{{Projekt|commonscat=Doppler effect}}

[[Kategória:Akustika]]
[[Kategória:Optické javy]]
[[Kategória:Fyzikálne javy]]
[[Kategória:Astronómia]]
[[Kategória:Eponymické termíny vo fyzike]]</text>
      <sha1>35c5ir10fo2d72a0pt3s1zxrthrhwoi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Opereta</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32753</id>
    <revision>
      <id>8232543</id>
      <parentid>8117496</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:27:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8232543</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12481" sha1="9cdpbpr6axk8aybvwh59z8p07wu59az" xml:space="preserve">'''Opereta''' je divadelný hudobno-dramatický druh, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť ako „malá [[opera]]“. Z hudobného hľadiska jej vrcholné diela nezaostávajú za komickými operami a preto pre ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. [[Dialóg|Dialógy]], ktoré sa v opere hudobne doprevádzajú ([[recitatív]]y, niektoré časti [[melodráma|melodrámy]]), sú nahradené prózou. Rovnako ako opera, môže opereta obsahovať aj [[balet]]nú vložku, ale tanečné schopnosti sú vyžadované aj od jednotlivých postáv. Žartovné tanečno-spevácke číslo operety označujeme ako „kuplet“.

Za nasledovníka operety možno považovať muzikál, v ktorom však došlo k značnej redukcii hudobnej zložky. Teda na rozdiel od operety, ako hudobného-divadelného druhu prerušovaného dialógmi, je muzikál skôr prozaické dielo doprevádzané hudobnými vložkami. Napriek týmto rozdielom (týkajúcim sa hlavne známych klasických operiet) nie je rozlišovanie medzi operetou a muzikálom pri niektorých neskorých medzivojnových dielach úplne jasné.

Dnes hrané operety predstavujú tie najlepšie diela svojho divadelného druhu. Okrem nich vznikalo svojho času veľké množstvo operiet zameraných hlavne na zisk a bez väčšej umeleckej hodnoty. Tieto dnes už dávno zabudnuté diela mali zvyčajne iba veľmi krátku životnosť. Spôsobili však, že mnoho umelcov hľadelo na operetu s dešpektom.

== História ==
=== Francúzska opereta ===
[[Súbor:Jacques Offenbach 01.jpg|thumb|Jacques Offenbach, zakladateľ operety]]
Aj keď za predchodcov operety možno považovať rôzne žánre, napr. taliansku hudobnú hru, nemeckú Liederspiel alebo francúzsku komickú operu, za skutočného zakladateľa operety sa vo všeobecnosti považuje [[Jacques Offenbach]], ktorý dosiahol svoj prvý významný úspech dielom „Le mariage aux lanternes“ (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru [[10. október|10. októbra]] [[1857]]. Pôvodne sa názvom „opereta“ označovali hlavne menšie diela, kým tie významnejšie boli uvádzané ako „ópera-comique“, alebo „ópera-buffa“. Dnes sú všetky Offenbachove diela považované za operety. Najznámejšie z nich sú ''Orfeus v podsvetí'', ''Parížsky život'' a ''Krásna Helena''. Offenbach sa v svojich operetách sústredil na skrytý satirický výsmech vtedajšieho obdobia vlády Napoleona III.

Úspešným predstaviteľom francúzskej operety bol aj Offenbachov súčasník [[Hervé]], ktorý sa preslávil najmä operetou [[Mamzelle Nitouche]]. Mladšia generácia francúzskych operetných skladateľov ([[Charles Lecocq]], [[Edmond Audran]] a iní), bola síce svojho času pomerne populárna, ale Offenbachovu slávu nedosiahla.

=== Viedenská opereta ===
Ďalším významným momentom v histórii operety, bolo jej prenesenie a udomácnenie vo [[Viedeň|Viedni]]. Prvá Offenbachova opereta vo Viedni,&quot;Zásnuby pri svetle lampy&quot; bola uvedená v roku [[1858]]. Riaditeľ [[Carl Theater]] ju ukradol autorovi (získal [[libreto]] a klavírnu partitúru) a dal doplniť novou orchestrálnou inštrumentáciou (keďže tú pôvodnú nemal) od kapelníka Bindera. Nemecké libreto vytvoril [[Camillo Walzel|F. Zell]], ktorý tým začal svoju slávnu kariéru operetného libretistu. V roku [[1860]] získava Karl Treumann od Offenbacha povolenie uvádzať jeho diela, ktoré boli hrané v provizórnom drevenom divadle. V roku [[1863]] získal povolenie [[Carl Theater]] a o rok neskôr aj [[Theater an der Wien]].

Zakladateľom Viedenskej operety je [[Franz von Suppé]]. Keď v 60-tych rokoch 19. storočia začali úspešne prenikať Offenbachove diela do Viedenských divadiel, Suppé zacítil nové možnosti a pripôsobil nový štýl viedenskému publiku nielen melodicky, ale okrem iného aj tým, že z neho odstránil prvky politickej satiry (typické pre Offenbachove diela) a začal v nich klásť väčší dôraz na lásku. Prvým významným úspechom bola opereta [[Krásna Galatea]] (Die schöne Galathee), ktorá mala premiéru v roku [[1865]].

Viedenskú operetu v druhej polovici 19. storočia preslávili najmä [[Karl Millöcker]], [[Johann Strauss ml.]] a [[Carl Zeller]]. Operetu posunuli na vysokú umeleckú úroveň. Najvýznamnejší skladatelia na začiatku 20. storočia (v tvz. „striebornom veku operety“) boli [[Franz Lehár]] a [[Emmerich Kálmán]]. Emmerich Kálmán vyštudoval hudbu v [[Budapešť|Budapešti]], kde v tom čase vyrastala celá generácia talentovaných hudobných skladateľov (napr. [[Viktor Jacobi]], [[Jenő Huszka]] a iní) pričom Budapešť pridala do operiet aj čardášové melódie. Začiatkom 20, storočia písalo operety veľké množstvo ďalších, dnes už zabudnutých autorov, z ktorých väčšina sa sústredila len na uspokojenie vkusu publika a zjednodušené kopírovanie svojich slávnejších kolegov.

Silnou stránkou vrcholných diel Viedenskej operety je, že humor, veselosť, vyjadrenie ľudských citov a vášní sú v nich v krehkej rovnováhe. Táto rovnováha nepochybne vo veľkej miere prispela k ich úspechu (a prispieva dodnes).

=== Opereta v ostatných európskych štátoch ===
[[Súbor:Operettenkostüme1.jpg|thumb|Kostým v operete]]
Operetná tvorba v v [[Berlín]]e v Nemecku bola neoddeliteľne spätá s Viedenskou operetou. Pôsobili tam viacerí viedenskí autori napr. [[Johann Strauss ml.]] tam uviedol svetovú premiéru [[Noc v Benátkach|Noci v Benátkach]], [[Franz Lehár]] viaceré zo svojich posledných diel, do Berlína prišiel študovať a pôsobiť aj rakúsky skladateľ [[Oscar Straus]]. Najúspešnejšími skladateľmi Berlínskej operety boli [[Paul Lincke]], [[Eduard Künneke]] a [[Léon Jessel]], ale tá nedosiahla úspechu svojej viedenskej príbuznej. V roku [[1898]] otvorili v Berlíne divadlo Metropol, v ktorom sa vytvoril nový štýl v ktorom autori upustili od súvislého deja, skôr sa sústredili na humor, šlágre, tanec a rôzne divadelné triky. Tak vznikla Berlínska revue ktorá výrazne vplývala nemeckú operetnú tvorbu (viacerí skladatelia tvorili operety aj revue).

Offenbachov úspech koncom 19. storočia výrazne ovplyvnil skladateľov nielen vo Viedni, ale aj v Anglicku a Španielsku. V Anglicku to bol hlavne [[Arthur Sullivan]], ktorého operetné diela sa nazývajú aj „Savojskými operami“ (podľa Savoy Theatre London, kde mali premiéru). V Španielsku sa pod Offenbachovým vplyvom sformovala romantická [[Zarzuela]], ktorú založili [[Francisco Barbieri]] a [[Emilio Arrieta]], v snahe vytvoriť vlastné divadelné umenie, ktoré by mohlo konkurovať francúzskemu a talianskemu vplyvu. Názov dostali podľa [[Teatro de la Zarzuela]] v [[Madrid]]e, kde sa mnohé z nich hrali.

=== Slovenská opereta ===
Medzi prvých skladateľov operiet patrí [[Miloslav Francisci]] (operety – ''Bohatieri veselej družiny'', ''Astra'', ''V cigánskom tábore'', ''Ženská bula''). V rokoch 1925 – 1943 skomponoval dvanásť hudobnodramatických diel [[Ján Móry]]. V [[SND|Slovenskom národnom divadle]] uviedli jeho operetu ''Zimný románik'' (premiéra 6. 2. 1932), ktorá bola prvým operetným titulom v SND od domáceho autora, ďalej historickú spevohru ''La Vallière'' (5. 4. 1935), hudobnú veselohru ''Slečna vdova'' (5. 10. 1940) a prepracovanú operetu F. Zella a F. Genée ''Námorný kadet'' (22. 5. 1943) v podaní [[František Krištof Veselý|Františka Krištofa Veselého]], [[Mimi Kišoňová-Hubová|Mimi Kišoňovej-Hubovej]], Gizely Veclovej a ďalších protagonistov. Operety ''Slečna vdova'' a ''Pre teba všetko'' režíroval Oldřich Nový vo svojom Novom divadle v Prahe a zahrali si aj hlavné postavy. Partnerkami mu boli T. Grosslichtová, L. Hermannová a ďalšie vtedajšie hviezdy. Najznámejším slovenským skladateľom operety je [[Gejza Dusík]]. Jeho prvá opereta mala názov ''[[Tisíc metrov lásky]]'', premiéru mala v roku [[1935]] v [[SND|Slovenskom národnom divadle]], libreto napísal [[Emanuel Brožík]].
Gejza Dusík spolu s [[Pavol Braxatoris|Pavlom Braxatorisom]], [[František Krištof Veselý|Františkom Krištofom Veselým]] patria medzi spoluzakladateľov slovenskej operety.

Po vojne, v socialisticom umení bola považovaná opereta ako buržoázny prežitok aj preto v roku [[1945]] [[SND]] zrušilo operetu v svojom divadle. V roku [[1946]] bolo založené divadlo [[Nová scéna]] (spadalo pod [[SND]]), jedným zo spoluzakladateľov Novej scény bol [[František Krištof Veselý]]. Okrem činoherných predstavení sa v súbore hudobnej komédie hrala aj opereta. V roku 1945 bol založený operný súbor v [[Štátne divadlo Košice|Štátnom divadle v Košiciach]], ktorý hrával pravidelne operety aj muzikály. V roku [[1948]] v [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadle Jonáša Záborského]] založili súbor spevohry, ktorý hrával aj operety. V roku [[1951]] po administratívnych opatreniach v [[SND]] zrušili na Novej scéne činoherný súbor a súbor hudobnej komédie sa premenil na operetný súbor Novej scény&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=nova-scena.sk - História |url=http://www.nova-scena.sk/index.php?page=history |dátum prístupu=2008-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080607101929/http://www.nova-scena.sk/index.php?page=history |dátum archivácie=2008-06-07 }}&lt;/ref&gt;. Prvýkrát zrušil operetu na Novej scéne v roku [[1999]] [[Milan Kňažko]] a [[Marek Ťapák]]&lt;ref&gt;[http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=9.5.2003/17633VI Korzár- rozhovor - Gizela Veclová]&lt;/ref&gt;. Neskôr v roku [[2005]] vedenie divadla zrušilo spevohru a tým pádom aj operetu&lt;ref&gt;[http://kultura.sme.sk/c/3928705/Metropolitny-orchester-Bratislava-nahral-To-najlepsie-z-operety.html sme.sk- Metropolitný orchester Bratislava...]&lt;/ref&gt;. V [[Prešov]]e [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadle Jonáša Záborského]] po organizačných zmenách zlúčili v roku [[2005]] súbor spevohry a činohry&lt;ref&gt;[http://www.djz.sk/?view=divadlo djz.sk-história]&lt;/ref&gt;. V súčasnosti nemá žiadne divadlo na Slovensku trvalý operetný súbor. Opereta sa však naďalej objavuje v repertoári operného súboru [[SND]], [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] a [[Štátna opera|Štátnej opery]].&lt;ref name=statnaoperaprogram&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Repertoár / Operetta | url = http://www.stateopera.sk/repertoar/2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.09.2012 | vydavateľ = Štátna opera| miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Slovenskí skladatelia operety ====
* [[Gejza Dusík]] 
* [[Karol Elbert]]
* [[Miloslav Francisci]] 
* [[Ján Móry]]
* [[Mikuláš Schneider-Trnavský]]

==== Slovenskí libretisti ====
* [[Pavol Braxatoris]] 
* [[Tibor Grünner]] 
* [[Otto Kaušitz]]

== Dramaturgia ==
Základom klasickej operety (týka sa to hlavne Viedenskej operety) je rovnovážny mix romantického príbehu lásky a humoru. Láska [[primadona|primadony]] zväčša s nejakým [[bonviván]]om (''dnes by sme ho možno nazvali &quot;playboy&quot;''), musí prekonať isté prekážky. Okrem nich má v operete dôležitú úlohu postava [[subreta|subrety]] ktorá často tvorí dvojicu s tanečno-komickou postavou a príbeh ich lásky môže prebiehať paralelne s hlavnou dejovou líniou operety. Postava subrety je typická aj pre komické opery (napr. [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartove]]).

Operety majú väčšinou dobrý koniec (happy-end) a to zvyčajne pre všetky postavy (aj tie záporné). Existujú však aj výnimky, najmä posledné operety [[Franz Lehár|Franza Lehára]] alebo [[Krásna Galatea]] od [[Franz von Suppé|Franza von Suppé]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam operiet]] podľa autora
* [[Zoznam operiet podľa abecedy]] abecedne
* [[Seefestspiele Mörbisch]] – najvýznamnejší letný operetný festival
* [[Opera (umenie)|Opera]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Operetta|wikt=opereta}}

== Externé odkazy ==
* [http://zaujimavosti.sme.sk/c/3864397/Majster-nestarnucich-melodii.html Majster nestarnúcich melódií (Gejza Dusík)]

{{Portál|Divadlo|Divadelný}}

[[Kategória:Opereta| ]]
[[Kategória:Divadlo]]
[[Kategória:Klasická hudba]]
[[Kategória:Hudobné divadlo]]</text>
      <sha1>9cdpbpr6axk8aybvwh59z8p07wu59az</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232545</id>
      <parentid>8232543</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:30:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <origin>8232545</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12480" sha1="nfnknfd54efuj4kn2vnau4h7gv8uazq" xml:space="preserve">'''Opereta''' je divadelný hudobno-dramatický druh, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť ako „malá [[opera]]“. Z hudobného hľadiska jej vrcholné diela nezaostávajú za komickými operami a preto pre ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. [[Dialóg|Dialógy]], ktoré sa v opere hudobne doprevádzajú ([[recitatív]]y, niektoré časti [[melodráma|melodrámy]]), sú nahradené prózou. Rovnako ako opera aj opereta môže obsahovať [[balet]]nú vložku, ale tanečné schopnosti sú vyžadované aj od jednotlivých postáv. Žartovné tanečno-spevácke číslo operety označujeme ako „kuplet“.

Za nasledovníka operety možno považovať muzikál, v ktorom však došlo k značnej redukcii hudobnej zložky. Teda na rozdiel od operety, ako hudobného-divadelného druhu prerušovaného dialógmi, je muzikál skôr prozaické dielo doprevádzané hudobnými vložkami. Napriek týmto rozdielom (týkajúcim sa hlavne známych klasických operiet) nie je rozlišovanie medzi operetou a muzikálom pri niektorých neskorých medzivojnových dielach úplne jasné.

Dnes hrané operety predstavujú tie najlepšie diela svojho divadelného druhu. Okrem nich vznikalo svojho času veľké množstvo operiet zameraných hlavne na zisk a bez väčšej umeleckej hodnoty. Tieto dnes už dávno zabudnuté diela mali zvyčajne iba veľmi krátku životnosť. Spôsobili však, že mnoho umelcov hľadelo na operetu s dešpektom.

== História ==
=== Francúzska opereta ===
[[Súbor:Jacques Offenbach 01.jpg|thumb|Jacques Offenbach, zakladateľ operety]]
Aj keď za predchodcov operety možno považovať rôzne žánre, napr. taliansku hudobnú hru, nemeckú Liederspiel alebo francúzsku komickú operu, za skutočného zakladateľa operety sa vo všeobecnosti považuje [[Jacques Offenbach]], ktorý dosiahol svoj prvý významný úspech dielom „Le mariage aux lanternes“ (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru [[10. október|10. októbra]] [[1857]]. Pôvodne sa názvom „opereta“ označovali hlavne menšie diela, kým tie významnejšie boli uvádzané ako „ópera-comique“, alebo „ópera-buffa“. Dnes sú všetky Offenbachove diela považované za operety. Najznámejšie z nich sú ''Orfeus v podsvetí'', ''Parížsky život'' a ''Krásna Helena''. Offenbach sa v svojich operetách sústredil na skrytý satirický výsmech vtedajšieho obdobia vlády Napoleona III.

Úspešným predstaviteľom francúzskej operety bol aj Offenbachov súčasník [[Hervé]], ktorý sa preslávil najmä operetou [[Mamzelle Nitouche]]. Mladšia generácia francúzskych operetných skladateľov ([[Charles Lecocq]], [[Edmond Audran]] a iní), bola síce svojho času pomerne populárna, ale Offenbachovu slávu nedosiahla.

=== Viedenská opereta ===
Ďalším významným momentom v histórii operety, bolo jej prenesenie a udomácnenie vo [[Viedeň|Viedni]]. Prvá Offenbachova opereta vo Viedni,&quot;Zásnuby pri svetle lampy&quot; bola uvedená v roku [[1858]]. Riaditeľ [[Carl Theater]] ju ukradol autorovi (získal [[libreto]] a klavírnu partitúru) a dal doplniť novou orchestrálnou inštrumentáciou (keďže tú pôvodnú nemal) od kapelníka Bindera. Nemecké libreto vytvoril [[Camillo Walzel|F. Zell]], ktorý tým začal svoju slávnu kariéru operetného libretistu. V roku [[1860]] získava Karl Treumann od Offenbacha povolenie uvádzať jeho diela, ktoré boli hrané v provizórnom drevenom divadle. V roku [[1863]] získal povolenie [[Carl Theater]] a o rok neskôr aj [[Theater an der Wien]].

Zakladateľom Viedenskej operety je [[Franz von Suppé]]. Keď v 60-tych rokoch 19. storočia začali úspešne prenikať Offenbachove diela do Viedenských divadiel, Suppé zacítil nové možnosti a pripôsobil nový štýl viedenskému publiku nielen melodicky, ale okrem iného aj tým, že z neho odstránil prvky politickej satiry (typické pre Offenbachove diela) a začal v nich klásť väčší dôraz na lásku. Prvým významným úspechom bola opereta [[Krásna Galatea]] (Die schöne Galathee), ktorá mala premiéru v roku [[1865]].

Viedenskú operetu v druhej polovici 19. storočia preslávili najmä [[Karl Millöcker]], [[Johann Strauss ml.]] a [[Carl Zeller]]. Operetu posunuli na vysokú umeleckú úroveň. Najvýznamnejší skladatelia na začiatku 20. storočia (v tvz. „striebornom veku operety“) boli [[Franz Lehár]] a [[Emmerich Kálmán]]. Emmerich Kálmán vyštudoval hudbu v [[Budapešť|Budapešti]], kde v tom čase vyrastala celá generácia talentovaných hudobných skladateľov (napr. [[Viktor Jacobi]], [[Jenő Huszka]] a iní) pričom Budapešť pridala do operiet aj čardášové melódie. Začiatkom 20, storočia písalo operety veľké množstvo ďalších, dnes už zabudnutých autorov, z ktorých väčšina sa sústredila len na uspokojenie vkusu publika a zjednodušené kopírovanie svojich slávnejších kolegov.

Silnou stránkou vrcholných diel Viedenskej operety je, že humor, veselosť, vyjadrenie ľudských citov a vášní sú v nich v krehkej rovnováhe. Táto rovnováha nepochybne vo veľkej miere prispela k ich úspechu (a prispieva dodnes).

=== Opereta v ostatných európskych štátoch ===
[[Súbor:Operettenkostüme1.jpg|thumb|Kostým v operete]]
Operetná tvorba v v [[Berlín]]e v Nemecku bola neoddeliteľne spätá s Viedenskou operetou. Pôsobili tam viacerí viedenskí autori napr. [[Johann Strauss ml.]] tam uviedol svetovú premiéru [[Noc v Benátkach|Noci v Benátkach]], [[Franz Lehár]] viaceré zo svojich posledných diel, do Berlína prišiel študovať a pôsobiť aj rakúsky skladateľ [[Oscar Straus]]. Najúspešnejšími skladateľmi Berlínskej operety boli [[Paul Lincke]], [[Eduard Künneke]] a [[Léon Jessel]], ale tá nedosiahla úspechu svojej viedenskej príbuznej. V roku [[1898]] otvorili v Berlíne divadlo Metropol, v ktorom sa vytvoril nový štýl v ktorom autori upustili od súvislého deja, skôr sa sústredili na humor, šlágre, tanec a rôzne divadelné triky. Tak vznikla Berlínska revue ktorá výrazne vplývala nemeckú operetnú tvorbu (viacerí skladatelia tvorili operety aj revue).

Offenbachov úspech koncom 19. storočia výrazne ovplyvnil skladateľov nielen vo Viedni, ale aj v Anglicku a Španielsku. V Anglicku to bol hlavne [[Arthur Sullivan]], ktorého operetné diela sa nazývajú aj „Savojskými operami“ (podľa Savoy Theatre London, kde mali premiéru). V Španielsku sa pod Offenbachovým vplyvom sformovala romantická [[Zarzuela]], ktorú založili [[Francisco Barbieri]] a [[Emilio Arrieta]], v snahe vytvoriť vlastné divadelné umenie, ktoré by mohlo konkurovať francúzskemu a talianskemu vplyvu. Názov dostali podľa [[Teatro de la Zarzuela]] v [[Madrid]]e, kde sa mnohé z nich hrali.

=== Slovenská opereta ===
Medzi prvých skladateľov operiet patrí [[Miloslav Francisci]] (operety – ''Bohatieri veselej družiny'', ''Astra'', ''V cigánskom tábore'', ''Ženská bula''). V rokoch 1925 – 1943 skomponoval dvanásť hudobnodramatických diel [[Ján Móry]]. V [[SND|Slovenskom národnom divadle]] uviedli jeho operetu ''Zimný románik'' (premiéra 6. 2. 1932), ktorá bola prvým operetným titulom v SND od domáceho autora, ďalej historickú spevohru ''La Vallière'' (5. 4. 1935), hudobnú veselohru ''Slečna vdova'' (5. 10. 1940) a prepracovanú operetu F. Zella a F. Genée ''Námorný kadet'' (22. 5. 1943) v podaní [[František Krištof Veselý|Františka Krištofa Veselého]], [[Mimi Kišoňová-Hubová|Mimi Kišoňovej-Hubovej]], Gizely Veclovej a ďalších protagonistov. Operety ''Slečna vdova'' a ''Pre teba všetko'' režíroval Oldřich Nový vo svojom Novom divadle v Prahe a zahrali si aj hlavné postavy. Partnerkami mu boli T. Grosslichtová, L. Hermannová a ďalšie vtedajšie hviezdy. Najznámejším slovenským skladateľom operety je [[Gejza Dusík]]. Jeho prvá opereta mala názov ''[[Tisíc metrov lásky]]'', premiéru mala v roku [[1935]] v [[SND|Slovenskom národnom divadle]], libreto napísal [[Emanuel Brožík]].
Gejza Dusík spolu s [[Pavol Braxatoris|Pavlom Braxatorisom]], [[František Krištof Veselý|Františkom Krištofom Veselým]] patria medzi spoluzakladateľov slovenskej operety.

Po vojne, v socialisticom umení bola považovaná opereta ako buržoázny prežitok aj preto v roku [[1945]] [[SND]] zrušilo operetu v svojom divadle. V roku [[1946]] bolo založené divadlo [[Nová scéna]] (spadalo pod [[SND]]), jedným zo spoluzakladateľov Novej scény bol [[František Krištof Veselý]]. Okrem činoherných predstavení sa v súbore hudobnej komédie hrala aj opereta. V roku 1945 bol založený operný súbor v [[Štátne divadlo Košice|Štátnom divadle v Košiciach]], ktorý hrával pravidelne operety aj muzikály. V roku [[1948]] v [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadle Jonáša Záborského]] založili súbor spevohry, ktorý hrával aj operety. V roku [[1951]] po administratívnych opatreniach v [[SND]] zrušili na Novej scéne činoherný súbor a súbor hudobnej komédie sa premenil na operetný súbor Novej scény&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=nova-scena.sk - História |url=http://www.nova-scena.sk/index.php?page=history |dátum prístupu=2008-09-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080607101929/http://www.nova-scena.sk/index.php?page=history |dátum archivácie=2008-06-07 }}&lt;/ref&gt;. Prvýkrát zrušil operetu na Novej scéne v roku [[1999]] [[Milan Kňažko]] a [[Marek Ťapák]]&lt;ref&gt;[http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=9.5.2003/17633VI Korzár- rozhovor - Gizela Veclová]&lt;/ref&gt;. Neskôr v roku [[2005]] vedenie divadla zrušilo spevohru a tým pádom aj operetu&lt;ref&gt;[http://kultura.sme.sk/c/3928705/Metropolitny-orchester-Bratislava-nahral-To-najlepsie-z-operety.html sme.sk- Metropolitný orchester Bratislava...]&lt;/ref&gt;. V [[Prešov]]e [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadle Jonáša Záborského]] po organizačných zmenách zlúčili v roku [[2005]] súbor spevohry a činohry&lt;ref&gt;[http://www.djz.sk/?view=divadlo djz.sk-história]&lt;/ref&gt;. V súčasnosti nemá žiadne divadlo na Slovensku trvalý operetný súbor. Opereta sa však naďalej objavuje v repertoári operného súboru [[SND]], [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] a [[Štátna opera|Štátnej opery]].&lt;ref name=statnaoperaprogram&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Repertoár / Operetta | url = http://www.stateopera.sk/repertoar/2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.09.2012 | vydavateľ = Štátna opera| miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Slovenskí skladatelia operety ====
* [[Gejza Dusík]] 
* [[Karol Elbert]]
* [[Miloslav Francisci]] 
* [[Ján Móry]]
* [[Mikuláš Schneider-Trnavský]]

==== Slovenskí libretisti ====
* [[Pavol Braxatoris]] 
* [[Tibor Grünner]] 
* [[Otto Kaušitz]]

== Dramaturgia ==
Základom klasickej operety (týka sa to hlavne Viedenskej operety) je rovnovážny mix romantického príbehu lásky a humoru. Láska [[primadona|primadony]] zväčša s nejakým [[bonviván]]om (''dnes by sme ho možno nazvali &quot;playboy&quot;''), musí prekonať isté prekážky. Okrem nich má v operete dôležitú úlohu postava [[subreta|subrety]] ktorá často tvorí dvojicu s tanečno-komickou postavou a príbeh ich lásky môže prebiehať paralelne s hlavnou dejovou líniou operety. Postava subrety je typická aj pre komické opery (napr. [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartove]]).

Operety majú väčšinou dobrý koniec (happy-end) a to zvyčajne pre všetky postavy (aj tie záporné). Existujú však aj výnimky, najmä posledné operety [[Franz Lehár|Franza Lehára]] alebo [[Krásna Galatea]] od [[Franz von Suppé|Franza von Suppé]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam operiet]] podľa autora
* [[Zoznam operiet podľa abecedy]] abecedne
* [[Seefestspiele Mörbisch]] – najvýznamnejší letný operetný festival
* [[Opera (umenie)|Opera]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Operetta|wikt=opereta}}

== Externé odkazy ==
* [http://zaujimavosti.sme.sk/c/3864397/Majster-nestarnucich-melodii.html Majster nestarnúcich melódií (Gejza Dusík)]

{{Portál|Divadlo|Divadelný}}

[[Kategória:Opereta| ]]
[[Kategória:Divadlo]]
[[Kategória:Klasická hudba]]
[[Kategória:Hudobné divadlo]]</text>
      <sha1>nfnknfd54efuj4kn2vnau4h7gv8uazq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hoax</title>
    <ns>0</ns>
    <id>35443</id>
    <revision>
      <id>8232447</id>
      <parentid>8119419</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:29:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Maximilián Fedora</username>
        <id>259749</id>
      </contributor>
      <origin>8232447</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20769" sha1="5k89ynwwi29k1be9opse50zuk67j2m0" xml:space="preserve">'''Hoax''' je [[angličtina|anglické]] slovo, ktoré znamená [[podvod]] ([[klamstvo]]), obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. Slovo sa začalo na začiatku 21. storočia v médiách a na internete používať aj v slovenčine, ale jeho význam nie je jednoznačný. Podrobnosti o význame pozri nižšie v časti definícia.

== Výslovnosť ==
Britská výslovnosť je [həuks]; americká výslovnosť je [houks].&lt;ref&gt;https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/hoax&lt;/ref&gt; Slovenská výslovnosť je [houks] aj [hoaks].&lt;ref&gt;https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/1/ks1-2020.pdf&lt;/ref&gt;

== Definícia ==
Príklady výkladu významu pre angličtinu:
*Velký anglicko-český slovník II. (1992): ''hoax - 1. podvod, švindel, falošná správa, kačica, 2. neokrôchaný'' [čes. nejapný] ''vtip, kanadský žartík.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hais | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hodek | meno2 = Břetislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = English-Czech dictionary | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 778 | url = | isbn = 978-80-200-0064-4 | kapitola = | strany = 333| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Oxford English Dictionary (2nd edition):&lt;ref name=&quot;OED&quot;&gt;hoax. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.&lt;/ref&gt;
**''hoax (podstatné meno) - (a) akt hoaxovania'' [t.j. odkaz na sloveso - pozri nižšie]''; humorné alebo zlomyselné podvodné klamstvo ''[angl. deception]'', ktoré má obyčajne podobu vymyslenia niečoho fiktívneho alebo chybného a ktoré je povedané spôsobom využívajúcim dôverčivosť obete.... (b) osoba, ktorá je  klamom....''; 
**''hoax (sloveso)'' [teda &quot;hoaxovať&quot;] ''- podvodne oklamať'' [angl. deceive] ''alebo nachytať'' [angl. take in] ''primäním veriť zábavný/-nú alebo zlomyselný/-nú výmysel alebo fikciu; využívať niečiu dôverčivosť.''
*American Heritage Dictionary: ''1. akt, ktorého úmyslom je podvodne oklamať'' [to deceive] ''alebo ošvindľovať'' [to trick]''. 2. niečo, čo bolo vytvorené alebo akceptované podvodnými prostriedkami.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Company | meno = Houghton Mifflin Harcourt Publishing | autor = | odkaz na autora = | titul = Indo-European &amp; Semitic Roots Appendices | url = https://www.ahdictionary.com/ | vydavateľ = ahdictionary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Merriam Webster Dictionary: ''hoax - 1. akt, ktorého úmyslom je ošvindľovať niekoho'' [to trick] ''alebo vybabrať s niekým dôverčivým'' [to dupe]''..., 2. niečo akceptované alebo vytvorené podvodom alebo výmyslom...''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = hoax | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/hoax | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Longman Dictionary of Contemporary English: ''hoax... - 1. falošné varovanie o niečom nebezpečnom:'' [napr.] ''bombový hoax, hoaxový telefonát, 2. pokus primäť ľudí veriť niečomu, čo nie je pravdivé...''&lt;ref&gt;https://www.ldoceonline.com/dictionary/hoax&lt;/ref&gt;
*Brunvand 1992: ''Hoaxy - Podľa definície klasickej knihy o tejto téme od Curtisa MacDougalla, je &quot;hoax&quot;, prísne vzaté, &quot;úmyselne zosnovaná nepravda vytvorená tak, že sa klamlivo tvári ako'' [to masquerade as] ''pravda&quot;. Niektorí autori používajú tento výraz na označenie mestských legiend, najmä falošných varovaní'' [bogus warning, t.j. falošná správa varujúca výrazným štýlom pred nebezpečenstvom, sprisahaním alebo upozorňujúca na ojedinelú príležitosť]'', je však len veľmi málo dôkazov úmyselného vytvárania nepravdy v tradícii súčasných klebiet a legiend. Naopak, tieto konkrétne fikcie majú len zriedkavo identifikovateľný zdroj a šíria sa medzi ľuďmi buď v dobre viere ľudí, ktorí im veria, alebo sa len jednoducho opakujú ako vtipy. Preto sa zdá byť najlepšie obmedziť výraz &quot;hoax&quot; na prípady, v ktorých existuje dokázateľná nečestná a vedomá snaha podvodne oklamať, čo sa veľmi zriedkavo týka šírenia mestských legiend...''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of urban legends|url=http://archive.org/details/encyclopediaofur00janh_0|vydavateľ=New York ; London : W.W. Norton &amp; Co.|rok=2002|isbn=978-0-393-32358-0|meno=Jan Harold|priezvisko=Brunvand}} 194&lt;/ref&gt;
V angličtine je slovo hoax prvýkrát doložené koncom 18. storočia. Jeho pôvod je neistý.&lt;ref name=OED/&gt;

Príklady výkladu pre slovenčinu alebo češtinu (zoradené podľa roku):
*Greguš 2002 a 2003 a 2008: 
**''Vymyslené poplašné správy sa na internete nazývajú „hoax“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://www.noveslovo.sk/c/20866/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-16 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;; 
**''Ak by sme chceli anglické slovo „hoax“ preložiť našim „kačica“ nebol by tom celkom presný preklad. „Hoax“ je síce tiež podvrhnutá správa, ale zároveň určitým spôsobom zmanipulovaná.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vytrhnuté z internetu - aká je podrobná história fenoménu hoax? | url = https://archiv.inet.sk/962-vytrhnute-z-internetu---aka-je-podrobna-historia-fenomenu-hoax.html | vydavateľ = archiv.inet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;; 
**''...slovíčko hoax ... znamená čosi také ako &quot;kačica&quot; alebo &quot;švindeľ&quot;''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Greguš | meno = Peter | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Vytrhnuté z internetu | periodikum = Slovo | odkaz na periodikum = Slovo (týždenník) | url = https://noveslovo.sk/c/24861/Vytrhnute_z_internetu | issn = 1336-2984 | vydavateľ = Klub Nového slova | miesto = Bratislava | dátum = 2001-11-14 | dátum prístupu = 2021-12-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
*Černušáková 2004: ''...hoax, teda reťazový e-mail, ktorý obsahuje žiadosť o jeho poslanie na čo najväčší počet adries.''&lt;ref&gt;ČERNUŠÁKOVÁ, B. Informáciám od známych veríme. Hospodárske noviny. 17.12.2004&lt;/ref&gt; 
*Šikuda 2007: ''Hoax, alebo tiež falošná správa, je súrodencom spamu. A spameri aj využívajú hoax ako zdroj na získanie obrovského počtu adries... Preto po získaní e-mailu, ktorý vás vyzýva na hromadné rozposlanie ďalej, buďte opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide práve o hoax, ktorý nie len že zaťažuje zbytočne servery...''&lt;ref&gt;ŠIKUDA: Sex, S.E.X, $EX, k tomu porn a free. In: Hospodárske noviny 26. 6. 2007&lt;/ref&gt;
*Аčjaková 2008: ''Hoax predstavuje vymyslenú, predovšetkým e-mailovú správu (môže to však byť aj klamlivá informácia v médiách či v spoločnosti), ktorá vyzýva užívateľov internetu k jej opätovnému preposlaniu.''&lt;ref&gt;AČJAKOVÁ, Z.: Hoaxy – výmysly, ktoré zaplavujú internet. In: 	www.Webjournal.sk. Bratislava: Združenie MASS-MEDIA-SCIENCE pri Katedre žurnalistiky FiF UK 2008&lt;/ref&gt; 
*Tóth 2009: ''hoax, čiže zavádzajúc[a] a nepravdiv[á] informáci[a] šíren[á] nekontrolovane internetom.''&lt;ref&gt;Hovorca Orangeu Peter Tóth citovaný in: Orange i T–Mobile sú u susedov lacnejší. SME 11. 2. 2009&lt;/ref&gt;
*Jazyková poradňa SME 2011: ''Slovo hoax prevzaté z angličtiny, ktorým sa pomenúva falošná správa...''&lt;ref&gt;[https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7780/]&lt;/ref&gt; [o výraze falošná správa porovnaj vyššie Šikuda 2007]
*Oravec (Slovník slangu a hovorovej slovenčiny) 2014: ''hoax (slang.) - klamlivá, zavádzajúca, mystifikujúca správa šírená v prostredí internetu.'' [Tu si treba okrem iného všimnúť, že autor slovo hodnotí ako [[slang]]ové.]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Oravec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny | vydanie = | vydavateľ = Maxdorf | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-80-7345-326-8 | kapitola = | strany = 80| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Cemper et al. 2015: ''Hoax je zámerne vytvorený podvod, vydávajúci sa za pravdu. V širšom význame môže znamenať aj falošnú správu, mystifikáciu, poplašnú správu, ale aj žart. Využiť hoax možno ale aj v propagande.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakce | odkaz na autora = | titul = Hoax | url = https://manipulatori.cz/lexikon/hoax/ | vydavateľ = manipulatori.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Patkoš/Pravda 2019: ''Anglické slovo hoax pomenúva podvod, alebo lacný žart. Označujeme ním predovšetkým internetom šírenú správu, ktorá aj napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalej a ďalej.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Čo je to HOAX? | url = https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | vydavateľ = almaziastiavnica.sk | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211021175149/https://almaziastiavnica.sk/co-je-to-hoax/ | dátum archivácie = 2021-10-21 }}&lt;/ref&gt;
*hoax.cz: ''Anglické slovo HOAX ...v preklade znamená: falošnú správu, mystifikáciu, novinársku kačicu, podvod, poplašnú správu, výmysel, žart, kanadský žartík. V počítačovom svete slovom HOAX najčastejšie označujeme poplašnú správu, ktorá varuje pred neexistujúcim nebezpečným vírusom.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Co je to hoax | url = https://www.hoax.cz/hoax/co-je-to-hoax | vydavateľ = hoax.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Ivana Škodová zakladateľka organizácie Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt: ''Ja by som ako úplne prvú vec nahradila slovo hoax slovom povera, blud. Kto vie, čo je hoax? Nejaká babička z dediny určite nie, ale to, čo je povera alebo blud, vie. Mohlo by to pomôcť malými krokmi k tomu, aby to bolo pre zraniteľných ľudí zrozumiteľnejšie.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Striehli na deti po vyučovaní, obchytkávali ich a skrývali sa za ľudské práva. Štát púšťa sekty do škôl (rozhovor)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Sv8GmVu/striehli-na-deti-po-vyucovani-obchytkavali-ich-a-skryvali-sa-za-ludske-prava-stat-pusta-sekty-do-skol-rozhovor/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-15|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=sk|priezvisko=Vatrálová|meno=Monika|priezvisko2=Dömeová|meno2=Annamária}}&lt;/ref&gt;
*[[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005 , [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000 : slovo v týchto slovníkoch nie je obsiahnuté

== Hoaxy v podobe internetovej alebo mobilovej (reťazovej) správy ==
Hoaxy v podobe správy na počítači či mobile predovšetkým:
* varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim) nebezpečenstvom (najmä počítačovým vírusom)
*vyzývajú na to, aby bol hoax preposielaný ďalším používateľom
* informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá vraj zabrániť jedine preposielaním ďalej
* prosia o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne (napr. darovanie [[krv]]i), ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov)
* tvrdia, že prinášajú [[šťastie]] (obdoba písaných „listov šťastia“), prípadne sľubujú [[peniaze]] za preposielanie (čo je úplný nezmysel aj vzhľadom na to, ako [[komunikačný protokol|protokol]] [[SMTP]] rieši prenos e-mailov)

Niekedy sa tiež vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo [[petícia|petície]] (takáto „petícia“ z hľadiska práva nemá žiadnu váhu), veľakrát sa uvádzaný blud snaží podporiť uvedením názvov veľkých firiem a inštitúcií (napr. IBM, America OnLine, atď.).

=== Ochrana pred šírením ===
Odborníci sa zhodujú, že ak dostaneme takýto e-mail (prípadne iný typ správy), je dobré poučiť ľudí, ktorí ho poslali o zbytočnosti (a škodlivosti) ich dobrého úmyslu. Do budúcnosti sa tak ušetrí množstvo času a energie.

Niekedy však môže ísť o reálnu správu, tú je však vhodné preposielať len pri úplnej istote, že je pravdivá, napr. keď osobne poznáte odosielateľa a viete, že:
* rozumie tomu, čo píše,
* správa pochádza priamo od neho (nie je preposlaná),
* zvykne písať pravdu.

Známy server o tejto problematike, ''hoax.cz'', uvádza: „''V praxi můžeme použít následující pravidlo:'' ''Jestliže zpráva obsahuje výzvu k hromadnému rozeslání na další adresy, je to s největší pravděpodobností HOAX.''“ Je potrebné podotknúť, že táto výzva NEMUSÍ byť vyjadrená priamo. Napríklad &quot;Dajte pozor na svoje deti!&quot;. Doslova sa nám vnucuje správu preposlať, aby sme chránili deti našich blízkych vďaka útokom na naše city.

Je veľa dôvodov, ktoré mohli viesť pôvodného autora k napísaniu správy, zväčša však ide o snahu zabaviť sa. V mnohých správach sú úplné absurdnosti, to však nebráni tomu, aby sa správa vďaka ľudskej hlúposti nešírila ďalej. Pri viacnásobnom preposielaní je možné z hlavičiek e-mailových správ (zobraziť podrobnosti) získať pomerne veľké množstvo e-mailových adries (tzv. [[E-mail harvesting|Email harvesting]]).

=== Príklad hoaxu ===
''Pozor na mobil !!!''

''Minister vnútra upozorňuje všetkých majiteľov mobilných telefónov: veľmi často sa stáva, že si majiteľ mobilu nájde odkaz, aby zavolal na číslo: 0607 745 241. URČITE na toto číslo nevolajte! Vaše faktúry porastú do závratných výšok.''

''Táto informácia pochádza z policajných zdrojov. „Podvratné živly“ majú systém, ktorým môžu zneužívať Vaše mobily. Zavolajú Vás na Váš GSM a predstavujú sa ako pracovníci z „Orange“ - Váš prevádzkovateľ. Ďalej Vás požiadajú uviesť kód, ktorý začína na 09 * a vysvetľujú Vám, že je to overovanie spoľahlivej funkčnosti Vášho mobilu.''

''URČITE IM NEUDÁVAJTE TENTO KÓD a okamžite zrušte hovor. Vlastnia zariadenie, ktoré za pomoci tohto kódu prečíta Vašu SIM kartu a už im nič nebráni v tom, aby vyrobili novú identickú kartu…''

''Tento podvod je mimoriadne rozšírený a preto Vás prosíme, aby ste túto informáciu rozšírili medzi čo najväčší počet ľudí.''

Tento hoax má všetky typické znaky:
* naliehavá a pritom nepravdivá informácia (v skutočnosti na Slovensku uvedené číslo ani neexistuje)
* odkaz na iluzórnu autoritu („policajné zdroje“)
* žiadosť o poslanie ďalej.

=== Príklad ICQ hoaxu ===
''Od septembra má ICQ stáť 50 centov! Postav sa proti tomu a pošli tento text aspoň 15 ľudom z tvojich kontaktov. Keď si to urobil/a tak stlač F1 a tvoja kvetinka bude modrá. To znamená, že nemusíš nič platiť. Takto pomôž že icq bude ešte stále zadarmo! To nie je žiaden vtip!!!''

Tento hoax je jedným z najrozšírenejších hoaxov šírených cez [[ICQ]], čo bola najrozšírenejšia [[Instant messanging|IM]] sieť na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]].

=== Recesia ===
Od počiatku šírenia hoaxu sa šíria tiež správy, ktoré sú recesiou na klasický hoax a slúžia väčšinou na pobavenie alebo informovanie o šírení hoaxu. Tieto recesistické hoaxy šíria hlavne používatelia s hlbšími znalosťami internetovej komunikácie, niekedy ako odpoveď na prijatie hoaxu.

''Pozor, Facebook bude platený! Jediná možnosť, ako tomu zabrániť, je preposlať túto správu 23452527245 ľudom do 10 sekúnd, inak ťa zožerie ružový dinosaurus!''&lt;!-- Zlý príklad. Facebook už je platený https://www.techbyte.sk/2018/06/facebook-zaplatime-platene-skupiny/ --&gt;

=== Žarty, vtipy a pod. ===
Najmä na [[1. apríl]]a sa šíria aj e-mailami ([[Kanadský žart|kanadské) žarty]] a [[Vtip|vtipy]]. Ich najčistejším účelom býva adresáta dobehnúť ({{vjz|eng|''prank''}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Prank your co-workers with one of these emails – Hacker Noon|periodikum=Hacker Noon|dátum=2018-03-31|url=https://hackernoon.com/prank-your-co-workers-with-one-of-these-emails-4f2d558a8195|dátum prístupu=2018-06-29}}&lt;/ref&gt;).

''Predmet: Filmovanie začne zajtra''

''E-mail: Ako bolo oznámené už pred mesiacom, naše oddelenie bolo vybrané ako súčasť novej televíznej relácie. Od zajtra si všimnete, že po kanceláriách budú chodiť ľudia s kamerami. Názov relácie je zatiaľ tajný. Nepýtajte sa na nič a nemusíte robiť nič zvláštneho, len sa správajte normálne a pokračujte v práci ako obvykle.''

=== Ako rozpoznať hoax ===
* Jeden zo spôsobov, ako odhaliť hoax, je napísať ho (alebo kľúčové slová) do internetového prehliadača a tak zistiť na koľko sa zakladá na pravdivých základoch a či ho už iní neidentifikovali ako hoax.
* Často je hoax písaný iným spôsobom, ako je bežný pre človeka, ktorý ho poslal. Človek píšuci po slovensky s diakritikou a bez chýb pravdepodobne sám nenapísal hoax písaný v češtine, bez diakritiky a s chybami. Hoax sa spravidla preposiela bez úpravy.
* Niektorí ľudia šíria ďalej hoax s presvedčením, že nič zlé nerobia a príjemcom pomáhajú, ak by to bola náhodou pravda.

== Šírenie nepravdivých informácií (dezinformácií) ==
Ministerka [[Mária Kolíková]] v decembri 2021 navrhovala, aby v šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]] a nepravdivých informácií bolo posudzované ako trestný čin, ktorý bude mať trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Na tlačovej konferencii zdôraznila, že musí ísť o prípad, kedy sú šírené informácie jednoznačne nepravdivé, napr. tvrdenie, že koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny neexistovali.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Macko|meno=Ondrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Za šírenie nepravdivých informácií na internete hrozí odňatie slobody do 5 rokov|periodikum=touchIT|odkaz na periodikum=|url=https://touchit.sk/za-sirenie-nepravdivych-informacii-na-internete-hrozi-odnatie-slobody-do-5-rokov/384408|issn=1339-9497|vydavateľ=touchIT|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-02}}&lt;/ref&gt; Niektoré slovenské média nazvali tento návrh ako určený na &quot;stíhanie hoaxov&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhanie hoaxov, vyššie tresty za útoky na lekárov a gram marihuany bez väzenia. Čo nové by priniesla Kolíkovej novela Trestného zákona|url=https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:0cp3vx4hG3cJ:https://dennikn.sk/2632542/stihanie-hoaxov-vyssie-tresty-za-utoky-na-lekarov-a-gram-marihuany-bez-vazenia-co-nove-by-priniesla-kolikovej-novela-trestneho-zakona/+&amp;cd=1&amp;hl=sk&amp;ct=clnk&amp;gl=sk|vydavateľ=webcache.googleusercontent.com|dátum prístupu=2021-12-08}}&lt;/ref&gt; Ministerstvo upresnilo, že nepravdivé informácie môžu byť šírené pomocou nepravdivých záznamov napríklad v tzv. [[deepfake video|deepfake videách]]. Trestný zákon už pozná trestný čin „[[šírenie poplašnej správy]]“, ktorý postihuje páchateľov, ktorí nepravdivú poplašnú správu oznámili polícii či úradom.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový Trestný zákon z dielne ministerky|url=https://dennikn.sk/minuta/2632419/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2021-12-08|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Falošná správa]]
* [[Spam]]
* [[Phishing]]
* [[Konšpiračná teória]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.hoax.cz/cze/ www.hoax.cz, tematicky zameraný server]

[[Kategória:Internet]]
[[Kategória:Šírenie neprávd]]</text>
      <sha1>5k89ynwwi29k1be9opse50zuk67j2m0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37069</id>
    <revision>
      <id>8232599</id>
      <parentid>8146354</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:31:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnila som odkazy na J. Kostku a ďalších významných učiteľov tejto ustanovizne.</comment>
      <origin>8232599</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7468" sha1="0pjuvsv0vdh9zsn5ci7gj62o7dw6d1y" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.141834|17.107381|format=dms|display=title}}
{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
|Obrázok        = Bratislava Hviezdoslavovo 18 01.jpg
|Popis          = Sídlo VŠVU
|Logo           = 
|Popis loga     = 
|Motto          = 
|Pôvodný názov  =
|Latinský názov = 
|Poloha         = 
|Skratka        = VŠVU
|Typ            = štátna univerzita
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = [[1949]]
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = doc. Mgr. [[Bohunka Koklesová]], PhD.
|Kvestor        = Ing. Lýdia Macurová
|Predseda       = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = 
|Kancelár       = 
|Počet fakúlt   = 12 katedier, 1 kabinet
|Počet zamestnancov       = 
|Počet študentov          = 
|Pregraduálni študenti    = 
|Postgraduálni študenti   = 
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 
|Kampus                   = 
|Školské farby            = 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = 
|Športová reprezentácia   = 
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Adresa                   = Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava (rektorát)
|Telefón                  = 
|Web                      = {{url|www.vsvu.sk}}
|Mail                     = 
}}

'''Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave''' so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]] je verejná [[vysoká škola]], založená v roku [[1949]] zákonom č. 89/1949 Sb.n. SNR.

Bola prvou vysokou školou na Slovensku, zameranou na komplexné štúdium výtvarného umenia. Vznikla za socializmu a preto 40 rokov (1949 – 1989) zápasila s tlakmi kultúrno-politických dogiem, presadzujúcich socialistickorealistickú doktrínu v umení, ale aj s kádrovým režimom, politickými čistkami v radoch pedagógov i študentov. No vďaka umeleckému zázemiu pedagógov a ich ľudskému prístupu k študentom pri výučbe sa škole darilo vzdorovať, ba legendárnymi sa stali oddelenia, ktoré sa do povedomia širokej verejnosti dostali ako „školy“ jednotlivých pedagógov, ku ktorým sa hlásia celé generácie absolventov: [[Peter Matejka|Matejkova]] škola, [[Jozef Kostka|Kostkova]] škola, [[Vincent Hložník|Hložníkova]] škola, [[Albín Brunovský|Brunovského]] škola, študenti [[Václav Cigler|Václava Ciglera]] a pod.
Po revolúcii a páde totalitného režimu v roku 1989 nastalo aj na VŠVU obdobie radikálnych premien. VŠVU sa stala jednou z mála vysokých škôl na území Slovenska, kde došlo k výmene celého pedagogického zboru prostredníctvom slobodných výberových konaní.

== Funkcionári vysokej školy ==
* [[13. január]] [[2000]] – [[31. január]] [[2007]] Prof. [[Ján Hoffstädter]], akad. sochár (dve funkčné obdobia)
* [[1. február]] [[2007]] – [[31. január]] [[2011]] Prof. [[Karol Weisslechner]], akad. arch.
* [[1. február]] [[2011]] - [[31. január]] [[2019]] Prof. [[Stanislav Stankoci]], akad. mal.
* [[1. február]] [[2019]] - doc. Mgr. [[Bohunka Koklesová]], PhD.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = VŠVU má od 1. 2. 2019 novú rektorku
  | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/185931/vsvu-ma-od-1-2-2019-novu-rektorku
  | dátum vydania = 23.1.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-18
  | vydavateľ = Rádio Devín
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

== Štúdium ==
Vysoká škola výtvarných umení ponúka štúdium v bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni.
Bakalárske a magisterské študijné programy je možné študovať len dennou formou. Doktorandský stupeň vysokoškolského štúdia je možné študovať dennou aj externou formou.
Štvorročné bakalárske štúdium je ukončené štátnou skúškou, obhajobou bakalárskej práce a absolventovi je vydaný diplom a udelený titul „bakalár“, v skratke „Bc. “
Magisterské štúdium je dvojročné a je ukončené štátnou skúškou, obhajobou diplomovej práce. Absolventovi je vydaný diplom a udelený titul „magister umenia“, v skratke „Mgr. art. “
Doktorandské štúdium v dennej forme má rozsah 3 roky, v externej forme 3 – 5 rokov a ukončené je obhajobou dizertačnej práce. Absolventovi v odboroch Výtvarné umenie, Dizajn, Reštaurovanie, Architektonická tvorba je udeľovaný titul „doktor umenia“, v skratke ArtD. a v odbore Dejiny a teória výtvarného umenia a architektúry sa udeľuje titul „doktor filozofie“ v skratke PhD.
Študijné programy patria pod nasledujúce študijné odbory: Výtvarné umenie, Dizajn, Architektonická tvorba, Reštaurovanie

== Katedry ==
VŠVU nemá fakulty, je členená na 12 katedier:

* Katedra architektonickej tvorby
* Katedra fotografie a nových médií
* Katedra grafiky a iných médií
* Katedra intermédií a multimédií
* Katedra maľby a iných médií
* Katedra dizajnu
* Katedra reštaurovania
* Katedra socha, objekt, inštalácia
* Katedra teórie a dejín umenia
* Katedra textilnej tvorby
* Katedra úžitkového umenia
* Katedra vizuálnej komunikácie

== Zahraničné vzťahy ==
VŠVU je členom medzinárodných organizácií [http://www.elia-artschools.org/ ELIA (European League of Institutes of the Arts)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160813203845/http://www.elia-artschools.org/ |date=2016-08-13 }}, [http://www.cumulusassociation.org/home CUMULUS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151031022842/http://www.cumulusassociation.org/home |date=2015-10-31 }} a European Textile Network. Uskutočňuje výmenné pobyty študentov aj pedagógov so zahraničnými partnerskými inštitúciami v rámci programov Socrates/ERASMUS a CEEPUS i na báze priamej spolupráce s jednotlivými školami. VŠVU sa aktívne podieľa aj na organizovaní medzinárodných workshopov, sympózií, seminárov a na príprave a realizácii výstav.

== Galéria MEDIUM ==
Galéria MEDIUM bola založená v januári 1991 ako súčasť Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jej výstavné aktivity tvoria súčasť a zároveň nadstavbu koncepcie umelecko-pedagogického procesu školy. Výstavná činnosť galérie je zameraná na všetky aktuálne výtvarné trendy, v súlade so širokým spektrom študijných odborov školy. Hlavným kritériom pre schválenie a realizáciu výstavného projektu v galérii je predovšetkým jeho vysoká kvalita, so snahou o zachovanie rovnováhy medzi študentskými, či ateliérovými prezentáciami a výstavami profesionálov. Nemenej dôležitá je aj prezentácia zahraničných umeleckých škôl (akadémie v Prahe, Brne, Poznani, Krakove, Lodži, Budapešti, Saint-Etienne, atď.) prostredníctvom medzinárodných výstavných spoluprác, výsledkov sympózií a workshopov.

== Externé odkazy ==
* [http://www.vsvu.sk/ Oficiálna stránka školy]

== Referencie ==
{{portál|Umenie}}
&lt;references /&gt;

{{Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave}}
{{Vysoké školy na Slovensku}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave| ]]
[[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1949]]</text>
      <sha1>0pjuvsv0vdh9zsn5ci7gj62o7dw6d1y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>De Broglieho vlna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37253</id>
    <revision>
      <id>8232471</id>
      <parentid>7849589</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:25:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232471</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1619" sha1="c839dfr4a9j9bq0gu6h3avzb9ycrmvz" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
Podľa hypotézy francúzskeho fyzika [[Louis Victor de Broglie|Louisa de Broglieho]] sa priraďujú časticiam látky (či už elektrónu, protónu či inej častici) nielen vlastnosti častíc ale aj vlastnosti vlnové; teda pohybujúcej sa častici pripadá na základe tejto hypotézy určitá vlnová dĺžka tzv. '''de Broglieho vlny'''.

Vo formalizme [[špeciálna teória relativity|špeciálnej teórie relativity]] tvorí [[priestor]] spolu s [[čas]]om rovnako ako [[hybnosť]] spolu s [[energia|energiou]] určité prirodzené kombinácie. (Technicky vzaté, sú to [[Štvorvektor|štvorvektory]].) Planckova rovnica &lt;math&gt;E=h\nu \,\!&lt;/math&gt; hovorí, že energia je úmerná [[frekvencia (fyzika)|frekvencii]]. Pre zachovanie relativistickej symetrie [[Louis Victor de Broglie]] navrhol, že hybnosť &lt;math&gt;p\,\!&lt;/math&gt; musí byť podobne úmerná prevrátenej hodnote [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžky]] &lt;math&gt;\lambda \,\!&lt;/math&gt; :

: &lt;math&gt;p=\frac{h}{\lambda} &lt;/math&gt; 
kde &lt;math&gt;h&lt;/math&gt; je [[Planckova konštanta]].
Uvedené vzorce dávajú do vzťahu vlnu (charakterizovanú &lt;math&gt;\nu\,\!&lt;/math&gt; a &lt;math&gt;\lambda\,\!&lt;/math&gt;) a časticu (charakterizovanú pomocou &lt;math&gt;E\,\!&lt;/math&gt; a &lt;math&gt;p\,\!&lt;/math&gt;).

== Externé odkazy ==
* [http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/13%20kapitola/13.3/kvantF3-2.htm De Broglieho vlna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190814095622/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/13%20kapitola/13.3/kvantF3-2.htm |date=2019-08-14 }}

[[Kategória:Kvantová fyzika]]
[[Kategória:Eponymické termíny vo fyzike]]</text>
      <sha1>c839dfr4a9j9bq0gu6h3avzb9ycrmvz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Navigačná lišta Olympijské hry</title>
    <ns>10</ns>
    <id>47199</id>
    <revision>
      <id>8232669</id>
      <parentid>8220155</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:09:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232669</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6801" sha1="m5dn6cswzgt2ep961rls8k8bomildrv" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno   = Navigačná lišta Olympijské hry
|nadpis = [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]] a [[Paralympijské hry]]
|základný štýl = background:#BFD7FF;

|skupina1 = [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]]
|zoznam1= {{Navigačná lišta (podskupina) 
 |štýl skupiny = background:#BFD7FF;
 |skupina1 = [[Letné olympijské hry|letné]]
 |zoznam1 =
* [[Letné olympijské hry 1896|Atény 1896]]
* [[Letné olympijské hry 1900|Paríž 1900]]
* [[Letné olympijské hry 1904|St. Louis 1904]]
* [[Letné olympijské hry 1908|Londýn 1908]]
* [[Letné olympijské hry 1912|Štokholm 1912]]
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1916|Berlín 1916]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Letné olympijské hry 1920|Antverpy 1920]]
* [[Letné olympijské hry 1924|Paríž 1924]]
* [[Letné olympijské hry 1928|Amsterdam 1928]]
* [[Letné olympijské hry 1932|Los Angeles 1932]]
* [[Letné olympijské hry 1936|Berlín 1936]]
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1940|Tokio 1940]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1944|Londýn 1944]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Letné olympijské hry 1948|Londýn 1948]]
* [[Letné olympijské hry 1952|Helsinki 1952]]
* [[Letné olympijské hry 1956|Melbourne 1956]]
* [[Letné olympijské hry 1960|Rím 1960]]
* [[Letné olympijské hry 1964|Tokio 1964]]
* [[Letné olympijské hry 1968|Mexiko 1968]]
* [[Letné olympijské hry 1972|Mníchov 1972]]
* [[Letné olympijské hry 1976|Montreal 1976]]
* [[Letné olympijské hry 1980|Moskva 1980]]
* [[Letné olympijské hry 1984|Los Angeles 1984]]
* [[Letné olympijské hry 1988|Soul 1988]]
* [[Letné olympijské hry 1992|Barcelona 1992]]
* [[Letné olympijské hry 1996|Atlanta 1996]]
* [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]]
* [[Letné olympijské hry 2004|Atény 2004]]
* [[Letné olympijské hry 2008|Peking 2008]]
* [[Letné olympijské hry 2012|Londýn 2012]]
* [[Letné olympijské hry 2016|Rio de Janeiro 2016]]
* [[Letné olympijské hry 2020|Tokio 2020]]{{ref|2|2}}
* [[Letné olympijské hry 2024|Paríž 2024]]
* [[Letné olympijské hry 2028|Los Angeles 2028]]
* [[Letné olympijské hry 2032|Brisbane 2032]]
* [[Letné olympijské hry 2036|2036]]
* ''...''
 |skupina2 = [[Zimné olympijské hry|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné olympijské hry 1924|Chamonix 1924]]
* [[Zimné olympijské hry 1928|St. Moritz 1928]]
* [[Zimné olympijské hry 1932|Lake Placid 1932]]
* [[Zimné olympijské hry 1936|Garmisch-Partenkirchen 1936]]
* &lt;s&gt;[[Zimné olympijské hry 1940|Sapporo 1940]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* &lt;s&gt;[[Zimné olympijské hry 1944|Cortina d'Ampezzo 1944]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Zimné olympijské hry 1948|St. Moritz 1948]]
* [[Zimné olympijské hry 1952|Oslo 1952]]
* [[Zimné olympijské hry 1956|Cortina d'Ampezzo 1956]]
* [[Zimné olympijské hry 1960|Squaw Valley 1960]]
* [[Zimné olympijské hry 1964|Innsbruck 1964]]
* [[Zimné olympijské hry 1968|Grenoble 1968]]
* [[Zimné olympijské hry 1972|Sapporo 1972]]
* [[Zimné olympijské hry 1976|Innsbruck 1976]]
* [[Zimné olympijské hry 1980|Lake Placid 1980]]
* [[Zimné olympijské hry 1984|Sarajevo 1984]]
* [[Zimné olympijské hry 1988|Calgary 1988]]
* [[Zimné olympijské hry 1992|Albertville 1992]]
* [[Zimné olympijské hry 1994|Lillehammer 1994]]
* [[Zimné olympijské hry 1998|Nagano 1998]]
* [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]]
* [[Zimné olympijské hry 2006|Turín 2006]]
* [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouver 2010]]
* [[Zimné olympijské hry 2014|Soči 2014]]
* [[Zimné olympijské hry 2018|Pchjongčchang 2018]]
* [[Zimné olympijské hry 2022|Peking 2022]]
* [[Zimné olympijské hry 2026|Miláno a Cortina d'Ampezzo 2026]]
* [[Zimné olympijské hry 2030|Francúzske Alpy 2030]]
* [[Zimné olympijské hry 2034|Utah 2034]]
* ''...''}}
|skupina2 = [[Paralympijské hry]]
|zoznam2 = {{Navigačná lišta (podskupina) 
|štýl skupiny = background:#BFD7FF
 |skupina1 = [[Letné paralympijské hry|letné]]
 |zoznam1 =
* [[Letné paralympijské hry 1960|Rím 1960]]
* [[Letné paralympijské hry 1964|Tokio 1964]]
* [[Letné paralympijské hry 1968|Tel Aviv 1968]]
* [[Letné paralympijské hry 1972|Heidelberg 1972]]
* [[Letné paralympijské hry 1976|Toronto 1976]]
* [[Letné paralympijské hry 1980|Arnheim 1980]]
* [[Letné paralympijské hry 1984|Stoke Mandleville/New York 1984]]
* [[Letné paralympijské hry 1988|Soul 1988]]
* [[Letné paralympijské hry 1992|Barcelona 1992]]
* [[Letné paralympijské hry 1996|Atlanta 1996]]
* [[Letné paralympijské hry 2000|Sydney 2000]]
* [[Letné paralympijské hry 2004|Atény 2004]]
* [[Letné paralympijské hry 2008|Peking 2008]]
* [[Letné paralympijské hry 2012|Londýn 2012]]
* [[Letné paralympijské hry 2016|Rio de Janeiro 2016]]
* [[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]{{ref|2|2}}
* [[Letné paralympijské hry 2024|Paríž 2024]]
* ''[[Letné paralympijské hry 2028|Los Angeles 2028]]''
* ''[[Letné paralympijské hry 2032|Brisbane 2032]]''
* ''...
 |skupina2 = [[Zimné paralympijské hry|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné paralympijské hry 1976|Örnsköldsvik 1976]]
* [[Zimné paralympijské hry 1980|Geilo 1980]]
* [[Zimné paralympijské hry 1984|Innsbruck 1984]]
* [[Zimné paralympijské hry 1988|Innsbruck 1988]]
* [[Zimné paralympijské hry 1992|Albertville 1992]]
* [[Zimné paralympijské hry 1994|Lillehammer 1994]]
* [[Zimné paralympijské hry 1998|Nagano 1998]]
* [[Zimné paralympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]]
* [[Zimné paralympijské hry 2006|Turín 2006]]
* [[Zimné paralympijské hry 2010|Vancouver 2010]]
* [[Zimné paralympijské hry 2014|Soči 2014]]
* [[Zimné paralympijské hry 2018|Pchjongčchang 2018]]
* [[Zimné paralympijské hry 2022|Peking 2022]]
* [[Zimné paralympijské hry 2026|Miláno a Cortina d'Ampezzo 2026]]
* ''...''}}
|skupina3 = [[Olympijské hry mládeže]]
|zoznam3 = {{Navigačná lišta (podskupina)
|štýl skupiny = background:#BFD7FF
 |skupina1 = [[Letné olympijské hry mládeže|letné]]
 |zoznam1 = 
* [[Letné olympijské hry mládeže 2010|Singapur 2010]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2014|Nanking 2014]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2018|Buenos Aires 2018]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2022|2022]]
* ''...''
 |skupina2 = [[Zimné olympijské hry mládeže|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2012|Innsbruck 2012]]
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2016|Lillehammer 2016]]
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2020|Lausanne 2020]]
* ''...''}}
|pod = Poznámky: ''Kurzívou'' sú budúce hry, {{pozn|1|1}}Hry zrušené kvôli [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], {{pozn|2|2}}Hry preložené o rok kvôli [[COVID-19]]
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Olympijských hier| ]]bud
[[Kategória:Navigačné šablóny Paralympijských hier| ]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>m5dn6cswzgt2ep961rls8k8bomildrv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232672</id>
      <parentid>8232669</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:12:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232672</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6803" sha1="9qjf02zww2hf7d00xtba9b0ynh4xz7c" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno   = Navigačná lišta Olympijské hry
|nadpis = [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]] a [[Paralympijské hry]]
|základný štýl = background:#BFD7FF;

|skupina1 = [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]]
|zoznam1= {{Navigačná lišta (podskupina) 
 |štýl skupiny = background:#BFD7FF;
 |skupina1 = [[Letné olympijské hry|letné]]
 |zoznam1 =
* [[Letné olympijské hry 1896|Atény 1896]]
* [[Letné olympijské hry 1900|Paríž 1900]]
* [[Letné olympijské hry 1904|St. Louis 1904]]
* [[Letné olympijské hry 1908|Londýn 1908]]
* [[Letné olympijské hry 1912|Štokholm 1912]]
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1916|Berlín 1916]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Letné olympijské hry 1920|Antverpy 1920]]
* [[Letné olympijské hry 1924|Paríž 1924]]
* [[Letné olympijské hry 1928|Amsterdam 1928]]
* [[Letné olympijské hry 1932|Los Angeles 1932]]
* [[Letné olympijské hry 1936|Berlín 1936]]
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1940|Tokio 1940]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1944|Londýn 1944]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Letné olympijské hry 1948|Londýn 1948]]
* [[Letné olympijské hry 1952|Helsinki 1952]]
* [[Letné olympijské hry 1956|Melbourne 1956]]
* [[Letné olympijské hry 1960|Rím 1960]]
* [[Letné olympijské hry 1964|Tokio 1964]]
* [[Letné olympijské hry 1968|Mexiko 1968]]
* [[Letné olympijské hry 1972|Mníchov 1972]]
* [[Letné olympijské hry 1976|Montreal 1976]]
* [[Letné olympijské hry 1980|Moskva 1980]]
* [[Letné olympijské hry 1984|Los Angeles 1984]]
* [[Letné olympijské hry 1988|Soul 1988]]
* [[Letné olympijské hry 1992|Barcelona 1992]]
* [[Letné olympijské hry 1996|Atlanta 1996]]
* [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]]
* [[Letné olympijské hry 2004|Atény 2004]]
* [[Letné olympijské hry 2008|Peking 2008]]
* [[Letné olympijské hry 2012|Londýn 2012]]
* [[Letné olympijské hry 2016|Rio de Janeiro 2016]]
* [[Letné olympijské hry 2020|Tokio 2020]]{{ref|2|2}}
* [[Letné olympijské hry 2024|Paríž 2024]]
* [[Letné olympijské hry 2028|Los Angeles 2028]]
* [[Letné olympijské hry 2032|Brisbane 2032]]
* [[Letné olympijské hry 2036|2036]]
* ''...''
 |skupina2 = [[Zimné olympijské hry|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné olympijské hry 1924|Chamonix 1924]]
* [[Zimné olympijské hry 1928|St. Moritz 1928]]
* [[Zimné olympijské hry 1932|Lake Placid 1932]]
* [[Zimné olympijské hry 1936|Garmisch-Partenkirchen 1936]]
* &lt;s&gt;[[Zimné olympijské hry 1940|Sapporo 1940]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* &lt;s&gt;[[Zimné olympijské hry 1944|Cortina d'Ampezzo 1944]]&lt;/s&gt;{{ref|1|1}}
* [[Zimné olympijské hry 1948|St. Moritz 1948]]
* [[Zimné olympijské hry 1952|Oslo 1952]]
* [[Zimné olympijské hry 1956|Cortina d'Ampezzo 1956]]
* [[Zimné olympijské hry 1960|Squaw Valley 1960]]
* [[Zimné olympijské hry 1964|Innsbruck 1964]]
* [[Zimné olympijské hry 1968|Grenoble 1968]]
* [[Zimné olympijské hry 1972|Sapporo 1972]]
* [[Zimné olympijské hry 1976|Innsbruck 1976]]
* [[Zimné olympijské hry 1980|Lake Placid 1980]]
* [[Zimné olympijské hry 1984|Sarajevo 1984]]
* [[Zimné olympijské hry 1988|Calgary 1988]]
* [[Zimné olympijské hry 1992|Albertville 1992]]
* [[Zimné olympijské hry 1994|Lillehammer 1994]]
* [[Zimné olympijské hry 1998|Nagano 1998]]
* [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]]
* [[Zimné olympijské hry 2006|Turín 2006]]
* [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouver 2010]]
* [[Zimné olympijské hry 2014|Soči 2014]]
* [[Zimné olympijské hry 2018|Pchjongčchang 2018]]
* [[Zimné olympijské hry 2022|Peking 2022]]
* [[Zimné olympijské hry 2026|Miláno a Cortina d'Ampezzo 2026]]
* [[Zimné olympijské hry 2030|Francúzske Alpy 2030]]
* [[Zimné olympijské hry 2034|Utah 2034]]
* ''...''}}
|skupina2 = [[Paralympijské hry]]
|zoznam2 = {{Navigačná lišta (podskupina) 
|štýl skupiny = background:#BFD7FF
 |skupina1 = [[Letné paralympijské hry|letné]]
 |zoznam1 =
* [[Letné paralympijské hry 1960|Rím 1960]]
* [[Letné paralympijské hry 1964|Tokio 1964]]
* [[Letné paralympijské hry 1968|Tel Aviv 1968]]
* [[Letné paralympijské hry 1972|Heidelberg 1972]]
* [[Letné paralympijské hry 1976|Toronto 1976]]
* [[Letné paralympijské hry 1980|Arnheim 1980]]
* [[Letné paralympijské hry 1984|Stoke Mandleville/New York 1984]]
* [[Letné paralympijské hry 1988|Soul 1988]]
* [[Letné paralympijské hry 1992|Barcelona 1992]]
* [[Letné paralympijské hry 1996|Atlanta 1996]]
* [[Letné paralympijské hry 2000|Sydney 2000]]
* [[Letné paralympijské hry 2004|Atény 2004]]
* [[Letné paralympijské hry 2008|Peking 2008]]
* [[Letné paralympijské hry 2012|Londýn 2012]]
* [[Letné paralympijské hry 2016|Rio de Janeiro 2016]]
* [[Letné paralympijské hry 2020|Tokio 2020]]{{ref|2|2}}
* [[Letné paralympijské hry 2024|Paríž 2024]]
* ''[[Letné paralympijské hry 2028|Los Angeles 2028]]''
* ''[[Letné paralympijské hry 2032|Brisbane 2032]]''
* ''...''
 |skupina2 = [[Zimné paralympijské hry|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné paralympijské hry 1976|Örnsköldsvik 1976]]
* [[Zimné paralympijské hry 1980|Geilo 1980]]
* [[Zimné paralympijské hry 1984|Innsbruck 1984]]
* [[Zimné paralympijské hry 1988|Innsbruck 1988]]
* [[Zimné paralympijské hry 1992|Albertville 1992]]
* [[Zimné paralympijské hry 1994|Lillehammer 1994]]
* [[Zimné paralympijské hry 1998|Nagano 1998]]
* [[Zimné paralympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]]
* [[Zimné paralympijské hry 2006|Turín 2006]]
* [[Zimné paralympijské hry 2010|Vancouver 2010]]
* [[Zimné paralympijské hry 2014|Soči 2014]]
* [[Zimné paralympijské hry 2018|Pchjongčchang 2018]]
* [[Zimné paralympijské hry 2022|Peking 2022]]
* [[Zimné paralympijské hry 2026|Miláno a Cortina d'Ampezzo 2026]]
* ''...''}}
|skupina3 = [[Olympijské hry mládeže]]
|zoznam3 = {{Navigačná lišta (podskupina)
|štýl skupiny = background:#BFD7FF
 |skupina1 = [[Letné olympijské hry mládeže|letné]]
 |zoznam1 = 
* [[Letné olympijské hry mládeže 2010|Singapur 2010]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2014|Nanking 2014]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2018|Buenos Aires 2018]]
* [[Letné olympijské hry mládeže 2022|2022]]
* ''...''
 |skupina2 = [[Zimné olympijské hry mládeže|zimné]]
 |zoznam2 = 
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2012|Innsbruck 2012]]
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2016|Lillehammer 2016]]
* [[Zimné olympijské hry mládeže 2020|Lausanne 2020]]
* ''...''}}
|pod = Poznámky: ''Kurzívou'' sú budúce hry, {{pozn|1|1}}Hry zrušené kvôli [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], {{pozn|2|2}}Hry preložené o rok kvôli [[COVID-19]]
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Olympijských hier| ]]bud
[[Kategória:Navigačné šablóny Paralympijských hier| ]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>9qjf02zww2hf7d00xtba9b0ynh4xz7c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Enzým</title>
    <ns>0</ns>
    <id>47625</id>
    <revision>
      <id>8232674</id>
      <parentid>7877123</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:15:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232674</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8693" sha1="5yzinfrwb1r9jznh057wsbcy37cwgbu" xml:space="preserve">'''Enzým''' (z [[Novogréčtina|gréckeho]] εν- ''en-'', „v“, a ζύμη ''zýme,'' „kvas”) je [[makromolekula]], ktorá funguje ako ([[Biokatalyzátor|bio]])[[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]], teda urýchľuje [[Chemická reakcia|chemické reakcie]]. Enzýmy sú zvyčajne bielkovinovej povahy, môžu však byť i z [[Nukleová kyselina|nukleových kyselín]] – [[Ribonukleová kyselina|RNA]] (vtedy sa označujú ako [[Ribozým|ribozýmy]]) alebo [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] ([[DNAzým|DNAzýmy]]).&lt;ref&gt;{{GoldBookRef|year=2006|url=https://goldbook.iupac.org/terms/view/E02159|title=enzymes|doi=10.1351/goldbook.E02159}}&lt;/ref&gt;

Enzýmy zohrávajú kľúčovú rolu v [[Látková premena|metabolizme]] všetkých živých organizmov. Takmer všetky biochemické reakcie, od [[trávenie|trávenia]] (napr. [[pepsín]]) až po kopírovanie genetickej informácie ([[DNA polymeráza]]), sú katalyzované enzýmami.

Náuka o enzýmoch sa nazýva [[enzymológia]].

== Názvoslovie ==
Názvoslovie enzýmov sa prispôsobuje návrhu [[Medzinárodná únia pre biochémiu a molekulárnu biológiu|Medzinárodnej únie pre biochémiu a molekulárnu biológiu]], ktorá v roku 1955 vytvorila Medzinárodnú komisiu pre enzýmy (''International Commission on Enzymes'' alebo skrátene ''Enzyme Commission'', ''EC'') s cieľom systematicky klasifikovať a pomenovať enzýmy a koenzýmy, ich jednotku aktivity a štandardné stanovovacie postupy a symboly na popis [[Enzýmová kinetika|enzýmovej kinetiky]].

Na návrh komisie vznikli dva typy názvoslovia – systémové a triviálne – ktoré sa zakladajú na type reakcie, ktorú enzým katalyzuje. Systémový názov dostávajú tie enzýmy, u ktorých je dostatočne známy mechanizmus reakcie. Každý enzým má pridelený presný názov a tzv. EC-kód na základe desatinného triedenia. V názve enzýmu je uvedený substrát, výraz charakterizujúci typ reakcie a prípona ''-áza''. Vo vydaní z roku 1992 obsahuje zoznam 3 196 enzýmov.

=== Klasifikácia enzýmov ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Základná trieda || Názov || Katalyzovaná reakcia
|-
|| EC 1 || [[oxidoreduktáza|oxidoreduktázy]] || oxidačno-redukčné reakcie
|-
|| EC 2 || [[transferáza|transferázy]] || prenos skupín atómov medzi molekulami
|-
|| EC 3 || [[hydroláza|hydrolázy]] || hydrolytické štiepenie chemickej väzby
|-
|| EC 4 || [[lyáza|lyázy]] || nehydrolytické štiepenie chemickej väzby
|-
|| EC 5 || [[izomeráza|izomerázy]] || zmeny substrátu v rámci molekuly
|-
|| EC 6 || [[ligáza|ligázy]] || vznik chemickej väzby za súčasného štiepenia makroergickej väzby
|-
|EC 7
|[[Translokáza|translokázy]]
|presun iónov alebo molekúl cez membránu
|}

== Zloženie enzýmov ==
Molekuly niektorých z nich sú tvorené len jednoduchým [[proteín]]om; iné enzýmy obsahujú v molekulách neproteinovú zložku – [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]]. Kofaktory môžu byť buď [[ión]]y niektorých kovov ([[Horčík|Mg]], [[Draslík|K]], [[Železo|Fe]], [[Zinok|Zn]], [[Meď|Cu]] a iných), alebo zložitejšie organické molekuly, ktoré sa označujú ako [[koenzým]]y. Kofaktory sú väčšinou stabilné pri zahriatí, zatiaľ čo väčšina proteínov [[denaturácia|denaturuje]]. Vo väčšine prípadov je možné oddeliť [[koenzým]]y od bielkoviny veľmi jednoducho, pretože sú viazané len [[Nekovalentná väzba|nekovalentnými interakciami]]. V niektorých enzýmoch sú však koenzýmy viazané pevne [[kovalentná väzba|kovalentnou väzbou]]. Také koenzýmy sa nazývajú [[Prostetická skupina|prostetické skupiny]]'''.'''

Koenzýmy sa účastnia chemickej premeny katalyzovanej enzýmom. Väčšina koenzýmov štruktúrne súvisí s [[vitamín]]mi (prevažne B). Kompletne fungujúci enzým sa nazýva [[holoenzým]]. Holoenzým sa skladá z [[apoenzým]]u (proteín) a koenzýmu.

== Mechanizmus enzýmovej reakcie ==
{{Hlavný článok|Enzýmová katalýza}}
Má sa za to, že enzýmová reakcia prebieha v niekoľkých reverzibilných stupňoch
* Vznik komplexu enzým–substrát
: E + S ↔ ES
* [[Aktivovaný komplex|Aktivácia komplexu]] enzým–substrát
: ES ↔ ES&lt;sup&gt;*&lt;/sup&gt;
* Premena substrátu na produkt
: ES&lt;sup&gt;*&lt;/sup&gt; ↔ EP
* Disociácia enzýmu a produktu
: EP ↔ E + P

Po zjednodušení vzniká kinetickú rovnicu, v ktorej vystupujú rýchlostné konštantny jednotlivých reakcií (&lt;math&gt;k_1, k_2, k_3, k_4&lt;/math&gt;):
: &lt;math&gt;E + S\quad 
\begin{matrix} {}_{k_1} \\
\longrightarrow\\
\longleftarrow \\
{}^{k_2} \end{matrix}
\quad ES\quad
\begin{matrix} {}_{k_3} \\
\longrightarrow\\
\longleftarrow \\
{}^{k_4} \end{matrix}
\quad E + P
&lt;/math&gt;

Na začiatku reakcie sa predpokladá, že [[koncentrácia]] produktu &lt;math&gt;[P]&lt;/math&gt; je veľmi nízka a rýchlosť reakcie teda závisí na koncentrácie komplexu enzým–substrát &lt;math&gt;[ES]&lt;/math&gt; a maximálna bude vtedy, ak sa všetok enzým bude viazať vo forme komplexu ES.

=== Michaelis–Mentenovej kinetika ===
{{hlavný článok|Michaelis-Mentenovej kinetika}}
[[Súbor:Michaelis-Menten.png|right|thumb|Závislosť rýchlosti enzýmovej reakice (''V'') od koncentrácie substrátu (''[S]'').]]
Merania rýchlosti enzýmovej reakcie ukázali, že zvyšovanie koncentrácie substrátu zvyšuje rýchlosť len do určitej miery a ďalej nie je možné ju zvýšiť pridávaním substrátu. Nemecký biochemik [[Leonor Michaelis]] a kanadská lekárka [[Maud Mentenová]] odvodili vzťah medzi rýchlosťou enzýmovej reakcie a koncentráciou substrátu, ktorý je po nich pomenovaný ''Michaelis–Mentenovej rovnica'':
: &lt;math&gt;v = \frac{V_{max}[S]}{K_M + [S]}&lt;/math&gt;
* v – rýchlosť enzýmovej reakcie
* V&lt;sub&gt;max&lt;/sub&gt; – maximálna rýchlosť enzýmovej reakcie
* [S] – koncentrácia substrátu
* ''K''&lt;sub&gt;M&lt;/sub&gt; – [[Michaelisova konštanta]]
V prípade enzýmov, ktoré vyžadujú viac substrátov, je možné jeden substrát držať v nadbytku a pokladať jeho koncentráciu za konštantnú. Takto je možné sledovať Michaelisovskú kinetiku daného enzýmu pre jeden konkrétny substrát.

=== Reakcie s viacerými substrátmi ===
Niektoré enzýmových reakcie vyžadujú viac než jeden subtrát. Typicky sú vyžadované dva substráty (napríklad tvorba [[kreatínfosfát]]u z [[kreatín]]u a [[ATP]]), ale môže ich byť i väčší počet ([[α-ketoglutarátdehydrogenázový komplex]] vyžaduje [[α-ketoglutarát]], [[Nikotínamidadeníndinukleotid|NAD&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;]] a [[koenzým A]], okrem ktorých sa v komplexe nachádza ešte i [[tiamíndifosfát]], [[kyselina lipoová]] a [[Flavínadeníndinukleotid|FAD]]). U takýchto enzýmov potom nastáva otázka, v akom poradí sa jednotlivé substráty viažu na enzým a prípadne či na tomto poradí záleží. 

Enzýmové reakcie vyžadujúce dva substráty sa dajú rozdeliť na dve kategórie:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENZYMY – enzymová katalýza. - ppt stáhnout|url=https://slideplayer.cz/slide/4154370/|vydavateľ=slideplayer.cz|dátum prístupu=2021-11-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20211130204816/https://slideplayer.cz/slide/4154370/|dátum archivácie=2021-11-30}}&lt;/ref&gt;
* '''Sekvenčné''' - najprv sa musia naviazať všetky substráty a až potom môže prebehnúť enzýmová reakcia
** ''Náhodný mechanizmus'' - nezáleží na poradí, v ktorom sa substráty viažu (napríklad [[kreatínkináza]])
** ''Usporiadaný mechanizmus'' - poradie, v ktorom sa substráty viažu, je pevne dané (napríklad [[laktátdehydrogenáza]])
* '''Nesekvenčné''' (ping-pongový mechanizmus&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The &quot;Ping-Pong&quot; Mechanism|url=https://chem.libretexts.org/Bookshelves/Biological_Chemistry/Supplemental_Modules_(Biological_Chemistry)/Enzymes/Enzymatic_Kinetics/Ping-pong_mechanisms|vydavateľ=Chemistry LibreTexts|dátum vydania=2013-10-02|dátum prístupu=2021-11-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;) - po naviazaní substrátu prebehne čiastočná enzýmová reakcia a uvoľní sa prvý produkt, na enzým sa potom viaže druhý substrát, ktorý sa uvoľní po druhej čiastočnej reakcii (napríklad [[aspartátaminotransferáza]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* VACÍK, J. - BARTHOVÁ, J. - PACÁK, J.: Přehled středoškolské chemie. Praha : SPN-pedagogické nakladatelství, 1999. 365 s. ISBN 80-7235-108-7

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Enzymes|wikt=enzým}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Chémia||Biológia}}
* [http://www.chem.qmul.ac.uk/iubmb/enzyme/ Názvoslovie enzýmov] (en)
* [http://www.brenda-enzymes.org BRENDA] (en)

{{Enzýmy}}
[[Kategória:Enzýmy| ]]
[[Kategória:Organické látky]]</text>
      <sha1>5yzinfrwb1r9jznh057wsbcy37cwgbu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Dušek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>47814</id>
    <revision>
      <id>8232635</id>
      <parentid>8228938</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T01:05:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232635</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14574" sha1="48k9w9yzavd78fqhts6sc1xlopvu0ms" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
 | meno               = Dušan Dušek
 | pseudonym          = 
 | popis osoby        = slovenský spisovateľ, scenárista, &lt;br/&gt;dramatik, pedagóg a redaktor
 | obrázok            = 
 | popis obrázka      = 
 | rodné meno         = 
 | dátum narodenia    = {{dnv|1946|01|04}}
 | miesto narodenia   = [[Gbelce]], [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]]
 | dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia      = 
 | národnosť          = 
 | štátna príslušnosť = 
 | alma mater         = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PriF UK]] v [[Bratislava|Bratislave]]
 | zamestnanie        = 
 | rodičia            = 
 | príbuzní           = 
 | súrodenci          = 
 | manželka           = 
 | partner            = 
 | partnerka          = 
 | deti               = 
 | vzťahy             = 
 | žáner              = 
 | obdobie            = 
 | téma               = 
 | hnutie             = 
 | debut              = 
 | významné práce     = 
 | významné ocenenia  = 
 | ovplyvnený         = 
 | ovplyvnený skryť   = 
 | ovplyvnil          = 
 | ovplyvnil skryť    = 
 | podpis             = 
 | poznámky           = 
 | web                = 
 | portál1            = Film
 | portál2            = Slovensko
}}

[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] '''Dušan Dušek''' (* [[4. január]] [[1946]], [[Gbelce]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]], filmový [[scenár]]ista, autor [[rozhlas (zvuk)|rozhlasových]] hier a [[literatúra pre deti a mládež|literatúry pre deti a mládež]], pedagóg a redaktor.&lt;ref name=&quot;lic&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dušek, Dušan, 1946- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003627-Dusek-Dusan-1946/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v rodine lesného inžiniera, vzdelanie získaval v [[Piešťany|Piešťanoch]] a [[Bratislava|Bratislave]], kde vyštudoval [[geológia|geológiu]] a [[chémia|chémiu]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]]. Pracoval ako redaktor v časopisoch ''[[Smena (denník)|Smena]]'', ''Tip'', ''[[Kamarát (časopis)|Kamarát]]'' a ''[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]''. Od roku [[1979]] sa profesionálne venuje literárnej tvorbe a v minulosti vyučoval v Ateliéri scenáristickej tvorby na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave.

== Tvorba ==
Svoje prvé literárne diela publikoval od roku [[1964]] v časopisoch (''[[Mladá tvorba]]'', ''Slovenské pohľady'', ''[[Romboid (časopis)|Romboid]]'', ''[[Kamarát (časopis)|Kamarát]]'', ''[[Slniečko (časopis)|Slniečko]]'' a i.). Knižný debut mu vyšiel v roku [[1972]]. Venuje sa písaniu literatúry pre dospelých, písaniu poviedok, ale i pre deti a mládež. V dielach sa vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov, často využíva motív smrti, ktorú považuje za súčasť života, ale tiež erotiky a dospievania. Popri samotnom deji sa venuje množstvu detailov, ktoré sa neustále opakujú a prelínajú, preniká pod povrch vzťahov, situácií a problémov, ktoré nerieši, len evokuje. Svoj postoj naznačuje využitím nečakaného uhla pohľadu, ktorý sa často mení a prechádza až do neskutočna a fantázie.

== Dielo ==

=== Tvorba pre dospelých ===
* [[1972]] – ''[[Strecha domu]]'', zbierka poviedok, Smena
* [[1982]] – ''[[Poloha pri srdci]]'', zbierka poviedok, Smena
* [[1983]] – ''[[Kalendár (Duša Dušek)|Kalendár]]'', zbierka poviedok, [[Slovenský spisovateľ]]
* [[1985]] – ''[[Náprstok (Duša Dušek)|Náprstok]]'', zbierka poviedok, Smena (ďalšie vydanie: [[2006]], Slovart, ISBN 8080850585,)
* [[1987]] – ''[[Prášky na spanie]]'', Smena
* [[1990]] – ''[[Dúšky]]'', zbierka básní
* [[1992]] – ''[[Milosrdný čas]]'', zbierka poviedok, [[Slovenský spisovateľ]]
* [[1993]] – ''[[Kufor na sny]]'', zbierka poviedok, [[Slovenský spisovateľ]]
* [[1994]] – ''[[Príbeh bez príbehu]]'', zbierka básní, [[Slovenský spisovateľ]]
* [[1996]] – ''[[Teplomer (Dušan Dušek)|Teplomer]]'', zbierka poviedok, [[Slovenský spisovateľ]]
* [[2000]] – ''[[Pešo do neba]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 80-7145-502-4, (ďalšie vydanie: [[2006]], Slovart, ISBN 80-7145-502-4)
* [[2001]] – ''[[Mapky neznámeho pobrežia]]'', Slovart, ISBN 8071456101
* [[2003]] – ''[[Vták na jednej nohe]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 80-7145-746-9
* [[2006]] – ''[[Zima na ruky]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 80-8085-200-6
* [[2010]] – ''[[Holá veta o láske]]'', zbierka troch noviel, Slovart, ISBN 978-80-556-0180-9
* [[2013]] – ''[[Melón sa vždy smeje]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 978-80-556-1063-4
* [[2014]] – ''[[Gombíky zo starej uniformy]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 978-80-556-0972-0
* [[2015]] – ''[[Ponožky pred odletom]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 978-80-556-1431-1
* [[2018]] – ''[[Strih vetra (Dušan Dušek)|Strih vetra]]'', zbierka poviedok, Slovart, ISBN 978-80-556-3566-8
* [[2021]] – ''[[Potok pod potokom]]'', novela, Slovart, ISBN 978-80-556-5003-6
* [[2023]] – ''Deti v daždi, kalendár na roky 2020{{--}}21  po narodení Krista'', Slovart 2023

=== Tvorba pre deti ===
* [[1975]] – ''[[Oči a zrak]]'', zbierka poviedok, Smena &lt;ref&gt;[http://openlibrary.org/b/OL5005846M/Oči_a_zrak OpenLibrary.org: ''Oči a zrak Dušan Dušek'']&lt;/ref&gt;
* [[1976]] – ''[[Najstarší zo všetkých vrabcov]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] &lt;ref&gt;[http://lic.ned.univie.ac.at/sk/node/23572 Universität Wien: ''Literatur im Kontext: Dušan Dušek, Primárna bibliografia'']&lt;/ref&gt;
* [[1980]] – ''[[Pištáčik]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], Ilustrácie: [[Stanislav Dusík|Stano Dusík]], (ďalšie vydanie: [[1997]], Slovart, ISBN 8071452572)
* [[1980]] – ''[[Pravdivý príbeh o Pačovi]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]
* [[1984]] – ''[[Deň po dlhom daždi býva voňavý]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]
* [[1985]] – ''[[Pištáčik sa žení]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], Ilustrácie: [[Peter Kľúčik]],
* [[1987]] – ''[[Babka na rebríku]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] (ďalšie vydanie: [[2009]], Slovart, ISBN 978-80-8085-850-6)
* [[1987]] – ''[[Dvere do kľúčovej dierky]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]
* [[1989]] – ''[[Srdcovky (Dušan Dušek)|Srdcovky]]'', Smena
* [[1991]] – ''[[Rodina z jedného kolena]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]
* [[1993]] – ''[[Daidalos a Ikaros]]'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]

=== Dráma ===
* [[1976]] – ''[[Ružové sny]]'' – scenár pre film režiséra [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]]
* [[1980]] – ''[[Ja milujem, ty miluješ]]'' – scenár pre film režiséra [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]]
* [[1983]] – ''[[Sojky v hlave]]'', scenár
* [[1988]] – ''[[Vlakári]]'', scenár
* [[1992]] – ''[[Muchy v zime]]'', rozhlasová hra
* [[2000]] – ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'' – scenár pre film režiséra [[Martin Šulík|Martina Šulíka]]

== Ocenenia ==
* [[1992]] – Cena Trojruža&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dušan Dušek - Ocenenia | url = https://www.litcentrum.sk/autor/dusan-dusek/ocenenia | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2000]] – [[Cena Dominika Tatarku]] za knihu ''Pešo do neba''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Dominika Tatarku pre Dušana Dušeka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/55758/cena-dominika-tatarku-pre-dusana-duseka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-05-26 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}&lt;/ref&gt;
* [[2002]] – [[Krištáľové krídlo]] v kategórii publicistika a literatúra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laureáti 6. ročníka za rok 2002 | url = https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla/rocnik-2002/ | vydavateľ = kristalovekridlo.sk | miesto = | dátum vydania = 2018-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; za knihu ''Pešo do neba'', scenár k filmu ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'' a pedagogickú činnosť
* [[2011]] – Cena nadácie Tatra banky v kategórii Literatúra za knihu ''Holá veta o láske''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laureáti Ceny Nadácie Tatra banky za umenie - Hlavná cena | url = https://www.nadaciatatrabanky.sk/akademia/ | vydavateľ = nadaciatatrabanky.sk | miesto = | dátum vydania = 2020-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2012]] – Cena Jána Johanidesa za knižku ''Holá veta o láske''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Holá veta o láske nie je o nahote | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/hola-veta-o-laske-nie-je-o-nahote | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2012-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2014]] – Národná filmová cena [[Slnko v sieti 2014|Slnko v sieti]] za výnimočný prínos slovenskej kinematografii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Držitelia národnej filmovej ceny SLNKO V SIETI 2014 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160407113727/http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | dátum archivácie = 2016-04-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2016]] – Štátne vyznamenanie [[Pribinov kríž]] I. stupňa za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky a za literárnu a pedagogickú činnosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident Andrej Kiska vyznamenal 15 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-andrej-kiska-vyznamenal-15-osobnosti/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2016-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2018]] – Cena Literárnej Akadémie roka 2018 za knihu ''Strih vetra'' v Panta Rhei Awards – Cena knižnej múzy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Awards {{!}} Panta Rhei | url = https://www.pantarhei.sk/awards/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190825120047/https://www.pantarhei.sk/awards/ | vydavateľ = pantarhei.sk | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-06-06 | dátum archivácie = 2019-08-25 | jazyk =  }}&lt;/ref&gt;

== Zaujímavosti ==
V roku [[2011]] bolo udelené Dušanovi Dušekovi a [[Jana Kocianová|Jane Kocianovej]] čestné občianstvo mesta [[Šaštín-Stráže]]. Šaštín, odkiaľ pochádzal jeho otec a kam chodil Dušan Dušek na prázdniny (detstvo prežil v Piešťanoch a Bratislave) sa zjavuje takmer v celej jeho bohatej knižnej tvorbe i vo filmoch podľa jeho scenárov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Kocianová a Dušan Dušek sú čestnými občanmi Šaštína-Stráží | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzahorie.sme.sk/c/6050639/jana-kocianova-a-dusan-dusek-su-cestnymi-obcanmi-sastina-strazi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-11 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;lic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Dušan Dušek
 | url = https://www.litcentrum.sk/autor/dusan-dusek
 | vydavateľ = Slovenské literárne centrum
 | dátum vydania =
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 2023-11-23
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q}}

== Externé odkazy ==
* {{slc autor|dusan-dusek}}
* {{Csfd meno|117849}}
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Du%C5%A1ek,+Du%C5%A1an,+1946-&amp;sort=dateOldest&amp;theme=system Zoznam diel Dušana Dušeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
* [http://www.kniznica.sk/fileadmin/kniznica/edicna_cinnost/tvorcovia_deti/dusek.pdf Dušan Dušek prozaik, básnik, scenárista] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150213103144/http://www.kniznica.sk/fileadmin/kniznica/edicna_cinnost/tvorcovia_deti/dusek.pdf |date=2015-02-13 }} – Mestská knižnica Piešťany
* [http://kultura.sme.sk/c/4256406/ Dušan Dušek: Dobrý rozhovor je ako dobrá poviedka] – rozhovor na webe denníka SME (2009)

{{Nositelia Krištáľového krídla}}
{{Slnko v sieti za Celoživotný prínos slovenskej kinematografii}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dušek, Dušan}}
[[Kategória:Osobnosti z Gbeliec]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Čestní členovia SFTA]]
[[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]]
[[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]]
[[Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]</text>
      <sha1>48k9w9yzavd78fqhts6sc1xlopvu0ms</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Adamec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>48770</id>
    <revision>
      <id>8232670</id>
      <parentid>8230558</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:10:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232670</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12869" sha1="mg5fh72lun7w0qk66zz6qf31jn09q82" xml:space="preserve">{{pozri|biskupovi|Jozef Viktor Adamec}}
{{Infobox Futbalista
| meno = Jozef Adamec
| foto = Jozef Adamec (1969).jpg
| celé meno = 
| dátum narodenia = [[26. február]] [[1942]]
| rodné mesto = [[Vrbové]]
| štát = [[Prvá Slovenská republika]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2018|12|24|1942|2|26}}
| miesto úmrtia = [[Trnava]]
| štát úmrtia = [[Slovensko]]
| prezývka = ''Hatrlo''
| výška = 
| súčasný klub = 
| klubové číslo = 
| pozícia = útočník
| mládežnícke roky = 
| mládežnícke kluby = 
| roky = 1959 – 1976&lt;br&gt;1961 – 1963&lt;br&gt;1964 – 1965&lt;br&gt;1977 – 1980
| kluby = [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br&gt; [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]&lt;br&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br&gt;[[Slovan Viedeň]]
| zápasy(góly) = 
| reprezentačné roky = 1960 – 1973
| národné mužstvo = {{CSK|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 44 (14)
| pkupdate = 
| nmupdate = 
| trénerské roky = 1976 – 1977&lt;br&gt;1977 – 1980&lt;br /&gt;1980 – 1981&lt;br /&gt;1981 – 1987&lt;br /&gt;1988 – 1989&lt;br /&gt;1989 – 1991&lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt;1992&lt;br /&gt;1992 – 1993&lt;br /&gt;1994&lt;br /&gt;1995&lt;br /&gt;1996 – 1997&lt;br /&gt;1997&lt;br /&gt;1998 – 1999&lt;br /&gt;1999 – 2001&lt;br /&gt;2002 – 2003&lt;br /&gt;2003 – 2005&lt;br /&gt;2005 – 2006&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt;2006&lt;br /&gt;2007 – 2008&lt;br /&gt;2008
| trénerské kluby = [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ''(asistent)''&lt;br /&gt;[[Slovan Viedeň]]&lt;br /&gt;[[FK Slovan Duslo Šaľa|Slovan Duslo Šaľa]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Banská Bystrica]]&lt;br /&gt;[[Vorwärts Steyr]]&lt;br /&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Banská Bystrica]]&lt;br /&gt;[[Bohemians Praha]]&lt;br /&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br /&gt;[[SV Zlín]]&lt;br /&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br /&gt;[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]&lt;br /&gt;{{SVK|f}}&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;Spartak Trnava ''(športový riaditeľ)''&lt;br /&gt;Spartak Trnava
}}

'''Jozef Adamec''' (* [[26. február]] [[1942]], [[Vrbové]]{{--}}† [[24. december]] [[2018]], [[Trnava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na Vianoce nás navždy opustil legendárny Jozef Adamec
 | url = https://sport.aktuality.sk/c/373757/na-vianoce-nas-navzdy-opustil-legendarny-jozef-adamec/
 | vydavateľ = sport.aktuality.sk
 | dátum vydania = 2018-12-24
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-12-24
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;), prezývaný Hatrlo, bol [[Slovensko|slovenský]] [[futbalista]] a [[tréner]].

==Hráčska kariéra==
Legenda [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], v drese „bílych andelov“ získal päť majstrovských titulov, ďalšie dva pridal počas základnej vojenskej služby v [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]]. V [[československá futbalová liga|československej lige]] odohral 383 zápasov, strelil 170 gólov, v historickom poradí bol tretím najlepším kanonierom súťaže za [[Josef Bican|Josefom Bicanom]] a [[Miroslav Wiecek|Miroslavom Wiecekom]] &lt;ref&gt;[http://www.rsssf.com/tablest/tsjsltops-allt.html]&lt;/ref&gt;. Štyrikrát sa stal kráľom ligových strelcov. Počas krátkeho pôsobenia v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]] strelil v ligovom stretnutí s TŽ Třinec 6 gólov (8:0) &lt;ref&gt;[http://futbal.pravda.sk/ms-2014/clanok/320437-peleho-sme-v-cile-setrili-spomina-legenda-adamec/]&lt;/ref&gt;. V európskych pohároch strelil 18 gólov, s mužstvom [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]] postúpil v sezóne 1968/69 do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]]. Hráčsku kariéru ukončil v klube Slovan Viedeň. Sedemkrát sa umiestnil v prvej desiatke ankety [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka]], v rokoch [[1968]] a [[1969]] obsadil tretie miesto.

V reprezentácii [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] odohral 44 zápasov, strelil 14 gólov. Debutoval [[30. október|30. októbra]] [[1960]] v [[Praha|Prahe]] proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (4:0), reprezentačnú kariéru uzavrel o štrnásť rokov neskôr [[13. október|13. októbra]] [[1974]] v [[Bratislava|Bratislave]] výhrou nad mužstvom [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédska]] (4:0). Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]] bol najmladším hráčom výberu trénera Rudolfa Vytlačila, ktorý získal strieborné medaily po finálovej prehre s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]] 1:3. Na šampionáte odohral tri zápasy v základnej skupine, zúčastnil sa aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970 v Mexiku]]. [[23. jún]]a [[1968]] v [[Bratislava|Bratislave]] strelil [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] tri góly &lt;ref&gt;[http://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/120005-tri-goly-brazilii-prisli-ako-snehova-fujavica-v-lete-spomina-adamec/]&lt;/ref&gt;, čo sa podarilo len štyrom hráčom v histórii. Pred Adamcom to dokázal [[Poliaci|Poliak]] [[Ernest Wilimowski]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|MS 1938]], neskôr dosiahol podobný kúsok [[Taliani|Talian]] [[Paolo Rossi]] &lt;ref&gt;[http://sport.sme.sk/c/6274331/strelec-ktoreho-sa-zlakla-aj-brazilia-adamec-ma-70.html]&lt;/ref&gt; na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|MS 1982]] a [[Argentína|Argentínčan]] [[Lionel Messi]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.profutbal.sk/ms_2014_j_amerika/?id=141186 |dátum prístupu=2016-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160414175911/http://www.profutbal.sk/ms_2014_j_amerika/?id=141186 |dátum archivácie=2016-04-14 }}&lt;/ref&gt;.

==Trénerská kariéra==
Prvé úspechy dosiahol ako tréner [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukly B. Bystrica]], s ktorou postúpil do I. ligy a v pozícii nováčika s ňou obsadil v sezóne 1983/84 štvrté miesto a vybojoval postup do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], kde sa  [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] stretla s [[Fußball-Bundesliga|bundesligovou]] [[Borussia Mönchengladbach|Borussiou Mönchengladbach]] &lt;ref&gt;[http://nasabystrica.sme.sk/c/1678394/do-tretice-vsetko-dobre.html]&lt;/ref&gt;. [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] priviedol k zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára 1990]], v sezóne 1989/90 obsadil v [[československá futbalová liga|československej lige]] tretie miesto a vybojoval postup do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]].

V roku [[1993]] pôsobil ako asistent trénera [[Václav Ježek (futbalista)|Václava Ježka]] pri reprezentácii [[Československé národné futbalové mužstvo|RČS]]. Mužstvo dvoch v tom čase už samostatných krajín dohrávalo kvalifikáciu a rok po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] takmer postúpilo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] &lt;ref&gt;[http://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/]&lt;/ref&gt;. V rokoch [[1999]] – [[2001]] viedol reprezentačné mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] v 34 zápasoch.

== Ligové štatistiky ==
* Prvý ligový gól: [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]{{--}}[[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 3:1, 23. 5. 1959
* Stý ligový gól: [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]{{--}}[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 3:3, 1. 6. 1969
* Najviac gólov v jednom zápase: 6, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]{{--}}TŽ Třinec 8:0, 14. 6. 1964
* Najviac gólov v jednej sezóne: 21, 1966/1967

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=100|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|align=&quot;center&quot;| 1.||26. 3. 1961||[[Praha]]||{{SWE|f|1}}||align=&quot;center&quot;| 2:1||{{gól|54}}||priateľský
|-
|align=&quot;center&quot;| 2.||18. 5. 1966||[[Praha]]||{{URS|f|1|ZSSR}}||align=&quot;center&quot;| 1:2||{{gól|59}}||priateľský
|-
|align=&quot;center&quot;| 3.||rowspan=&quot;2&quot;|18. 6 1967||rowspan=&quot;2&quot;|[[Bratislava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{TUR|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 3:0||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|25}}{{gól|70}}||rowspan=&quot;2&quot;|kvalifikácia [[majstrovstvá Európy vo futbale 1968|ME 1968]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 4.
|-
|align=&quot;center&quot;| 5.||27. 4. 1968||[[Bratislava]]||{{YUG|f|1}}||align=&quot;center&quot;| 3:0||{{gól|50}}||priateľský
|-
|align=&quot;center&quot;| 6.||rowspan=&quot;3&quot;|23. 6. 1968||rowspan=&quot;3&quot;|[[Bratislava]]||rowspan=&quot;3&quot;|{{BRA|f|1}}||rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 3:2||rowspan=&quot;3&quot;|{{gól|5}}{{gól|58}}{{gól|70}}||rowspan=&quot;3&quot;|priateľský
|-
|align=&quot;center&quot;| 7.
|-
|align=&quot;center&quot;| 8.
|-
|align=&quot;center&quot;| 9.||4. 5. 1969||[[Dublin]]||{{IRL|f|1}}||align=&quot;center&quot;| 2:1||{{gól|70}}||kvalifikácia [[majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 10.||rowspan=&quot;3&quot;|7. 10. 1969||rowspan=&quot;3&quot;|[[Praha]]||rowspan=&quot;3&quot;|{{IRL|f|1}}||rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 3:0||rowspan=&quot;3&quot;|{{gól|9}}{{gól|39}}{{gól|45}}||rowspan=&quot;3&quot;|kvalifikácia [[majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 11.
|-
|align=&quot;center&quot;| 12.
|-
|align=&quot;center&quot;| 13.||3. 12. 1969||[[Marseille]]||{{HUN|f|1}}||align=&quot;center&quot;| 4:1||{{gól|65}}||kvalifikácia [[majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 14.||12. 4. 1970||[[Viedeň]]||{{AUT|f|1}}||align=&quot;center&quot;| 3:1||{{gól|35}}||priateľský
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Duklu Praha (7)
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| EPM||rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1961/1962||predkolo||{{BGR}} CDNA Sofia||align=&quot;center&quot;| 4:4||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[Servette FC|Servette Ženeva]]||align=&quot;center&quot;| 3:4||align=&quot;center&quot;| 2
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1962/1963||rowspan=&quot;2&quot;|predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{DDR}} [[1. FC Frankfurt|Vorwärts Berlín]]||align=&quot;center&quot;| 3:0||align=&quot;center&quot;| 3
|-
|align=&quot;center&quot;| 1:0||align=&quot;center&quot;| 1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Spartak Trnava (11)
|-
|rowspan=&quot;7&quot; align=&quot;center&quot;| EPM||rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1968/1969||1. kolo||{{ROU}} Steaua Bukurešť||align=&quot;center&quot;| 4:0||align=&quot;center&quot;| 3
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|2. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{FIN}} Reipas Lahti||align=&quot;center&quot;| 9:1||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|align=&quot;center&quot;| 7:1||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1969/1970||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{MLT}} Hibernians||align=&quot;center&quot;| 2:2||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|align=&quot;center&quot;| 4:0||align=&quot;center&quot;| 2
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1973/1974||1. kolo||{{NOR}} Viking FK||align=&quot;center&quot;| 2:1||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|štvrťfinále||{{HUN}} Újpesti Dózsa||align=&quot;center&quot;| 1:1||align=&quot;center&quot;| 1
|-
|align=&quot;center&quot;| PVP||align=&quot;center&quot;| 1967/1968||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||align=&quot;center&quot;| 2:0||align=&quot;center&quot;| 1
|}

==  Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
*finalista MS 1962 v Čile
*účastník MS 1970

'''Klubové'''
*semifinalista Európskeho pohára majstrov 1968/1969 so Spartakom Trnava
*7× majster Česko-Slovenska - 5× so Spartakom Trnava (1967/68, 1968/69, 1970/71, 1971/72, 1972/73), 2× s Duklou Praha (1961/62, 1962/63)

'''Individuálne'''
*4× najlepší strelec čs. ligy: 1966/67, 1967/68, 1969/70, 1970/71
*člen Klubu ligových kanonierov (170 gólov)
*člen Klubu ligových kanonýrů (170 gólov)
*člen Siene slávy slovenského futbalu
*2. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.osobnosti.sk/osobnost_tlac.php?ID=59407 osobnosti.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111208195232/http://osobnosti.sk/osobnost_tlac.php?ID=59407 |date=2011-12-08 }}
* [http://www.sportovelegendy.sk/?show=info&amp;i=sportove-legendy&amp;cl=5&amp;filter=&amp;cast=1 Jozef Adamec na www.sportovelegendy.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170331025857/http://sportovelegendy.sk/?show=info&amp;i=sportove-legendy&amp;cl=5&amp;filter=&amp;cast=1 |date=2017-03-31 }}
* [https://repre.fotbal.cz/hrac/hraci/29485 Jozef Adamec na FOTBAL.CZ]

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Sieň slávy slovenského futbalu}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Adamec, Jozef}}
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Česko-slovenskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1962]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1970]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Praha]]
[[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Osobnosti z Vrbového]]</text>
      <sha1>mg5fh72lun7w0qk66zz6qf31jn09q82</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ladislav Jurkemik</title>
    <ns>0</ns>
    <id>49121</id>
    <revision>
      <id>8232513</id>
      <parentid>7628506</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:35:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232513</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2869" sha1="qapucyj85wcimcekp1duzb94nh7j3c7" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
  |meno = Ladislav Jurkemik
  |celé meno = 
  |foto = 
  |prezývka = 
  |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1953|7|20}}
  |rodné mesto = [[Jacovce]], [[Česko-Slovensko]]
  |štát = 
  |výška = 
  |súčasný klub = 
  |klubové číslo = 
  |pozícia  = [[Obranca (futbal)|obranca]]
  |mládežnícke roky = 
  |mládežnícke kluby = TJ Jacovce&lt;br /&gt;Kablo Topoľčany
  |roky = 1971-1980&lt;br/&gt;1980-1981&lt;br/&gt;1981-1984&lt;br/&gt;1984-1989&lt;br/&gt;1989-1991
  |kluby = [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br/&gt;[[Dukla Banská Bystrica]]&lt;br/&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;br/&gt;[[FC St. Gallen]]&lt;br/&gt;[[FC Chur]]
  |zápasy(góly) = 208 (36)&lt;br/&gt;26 (4)&lt;br/&gt;84 (13)&lt;br/&gt;129 (4)&lt;br/&gt;31 (2)
  |reprezentačné roky = 1974-1983
  |národné mužstvo = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]]
  |reprezentačné zápasy(góly) = 57 (3)
  |trénerské roky = 1989-1992&lt;br /&gt;1992-1993&lt;br /&gt;1993-1994&lt;br /&gt;1994-1996&lt;br /&gt;1997-1998&lt;br /&gt;1998-1999&lt;br /&gt;1999-2000&lt;br /&gt;2000-2001&lt;br /&gt;2002-2003&lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt;2004-2005&lt;br /&gt;2006-2008&lt;br /&gt;07/08-12/08 &lt;br /&gt;2010-
  |trénerské kluby = [[FC Chur]]&lt;br /&gt;[[SK Sturm Graz]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[SV Kapfenberg]]&lt;br /&gt;[[FK Rimavská Sobota|Rimavská Sobota]]&lt;br /&gt;[[MFK Ružomberok]]&lt;br /&gt;[[FC Senec|KOBA Senec]]&lt;br /&gt;[[MŠK Žilina]]&lt;br /&gt;{{SVK|f}}&lt;br /&gt;{{SVK|f21|0}}&lt;br /&gt;[[MŠK Žilina]]&lt;br /&gt;[[Inter Bratislava]]&lt;br /&gt;[[1. FC Slovácko]]&lt;br /&gt;[[MFK Ružomberok]]
  |pkupdate = 
  |nmupdate = 
}}
'''Ladislav Jurkemik''' (* [[20. júl]] [[1953]], [[Jacovce]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] futbalista (obranca) a tréner.

Hráč [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1971-80, 1981-83), [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukly Banská Bystrica]] (1980-81), FC St. Gallen (1984-88), FC Chur (1988-92). V lige 318 zápasov a 53 gólov.

Juniorsky Majster Európy 1972, [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majster Európy 1976]], tretí na Majstrovstvách Európy 1980. Reprezentoval 57 krát, dal 3 góly. Bol účastníkom Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1982.

V roku 2002-2003 reprezentačný tréner Slovenska, Inter Bratislava 2006-2007.

{{Futbalový výhonok}}

{{ČS futbal ME 1976}}
{{Česko-slovenské národné mužstvo na MS 1982}}

{{DEFAULTSORT:Jurkemik, Ladislav}}
[[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči FK Inter Bratislava]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1976]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1980]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1982]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Osobnosti z Jacoviec]]</text>
      <sha1>qapucyj85wcimcekp1duzb94nh7j3c7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čokoláda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>49385</id>
    <revision>
      <id>8232413</id>
      <parentid>8215466</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:19:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */</comment>
      <origin>8232413</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11080" sha1="lb9o3s65puecawqv82m031piwh7ao3n" xml:space="preserve">{{iné významy|čokoláda|čokoláda (rozlišovacia stránka)}}
[[Súbor:Three Bars (1).jpg|thumb|Rôzne druhy čokolády]]
[[Súbor:Theobroma_cacao_-_Köhler–s_Medizinal-Pflanzen-137.jpg|thumb|upright|Kakaový bôb]]

'''Čokoláda''' je [[potravina]], ktorá sa vyrába z plodov kakaovníka a patrí medzi najpopulárnejšie sladkosti na svete.

Slovo ''čokoláda'' má pôvod v jazyku Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného [[Mexiko|Mexika]], kde sa kakaovník pestoval už pred tritisíc rokmi.

Je vyrábaná zo zrniek tropického kakaového stromu ''[[Theobroma cacao]]''. Výsledný produkt je známy ako „čokoláda“ (intenzívne ochutená horká potravina). Tento produkt je v mnohých krajinách známy ako [[kakao]]. V americkom čokoládovom priemysle je kakao definované ako sušina kakaových zŕn, kakaové maslo je definované ako tukový komponent, a čokoláda je kombináciou sušiny a tuku. Tá je obvykle osladená cukrom a obohatená inými prísadami a spracovaná do čokoládových tabuliek (ktoré sú tiež nazývané čokoláda), alebo do nápoja (zvaného kakao alebo horúca čokoláda).

Pri výrobe čokolády sa využívajú hlavne tri typy zŕn. Najviac cenené, vzácne a najdrahšie sú zrná Criollo, pochádzajúce z bývalých mayských oblastí (Mexiko a stredná Amerika). Iba 10% z čokolády sa vyrába zo zŕn Criollo, ktoré sú menej horké a viacej aromatické oproti iným zrnám. 

80% čokolády sa vyrába z kakaových zŕn druhu Forastero. Stromy Forastero sú omnoho robustnejšie oproti stromom Criollo, čo sa prejavuje na cene kakaových zŕn. Trinitario, hybrid zŕn Criollo a Forastero, sa používa vo zvyšných 10 [[percento|%]] čokolády.

Najbežnejšie je čokoláda upravená do tvaru tabuliek alebo iných geometrických tvarov, ale často sa z nej formujú  figúrky, zvyčajne ľudí, zvierat alebo rastlín, napr. [[Veľká Noc|veľkonočné]] zajace a vajíčka, [[Vianoce|vianočné]] a mikulášske figúrky, alebo tvary vhodné na deň Sv. Valentína. Čokoládová pusinka je ďalšia z obľúbených tvarov. Čokoláda sa často využíva ako hlavná zložka alebo prísada v potravinách, ako sú [[zmrzlina]], koláče, keksy, buchty a iné [[dezert]]y.

== História čokolády ==
[[Súbor:Café Tomaselli Schokolade.jpg|thumb|left|Horúca čokoláda podávaná v reštaurácii]]
Prvú čokoládu vyrábali pôvodní obyvatelia [[Stredná Amerika|strednej Ameriky]] dávno pred príchodom Európanov. [[Mayovia]] a [[Aztékovia]] vyrábali kakaové placky alebo pripravovali kakaové nápoje. [[Kakaový bôb|Kakaové bôby]] priviezol do [[Európa|Európy]] ako prvý [[Hernando Cortés]], ktorý sa s čokoládou stretol na dvore aztéckeho kráľa. [[Španielsko|Španielske]] kroniky dobývania Mexika Cortésom uvádzajú, že na slávnostnej tabuli [[Montezuma II.|Montezuma II.]], vládcu Aztékov,boli len nápoje z čokolády, podávané v [[zlato|zlatých]] pohároch so zlatou lyžičkou. Dochucovaná [[Vanilka voňavá|vanilkou]] a [[korenie|korením]], podávaná čokoláda bola našľahaná do lahodnej peny, ktorá sa rozpúšťala v ústach. Každý deň tak bolo pripravených aspoň 50 šálok čokolády pe kráľa a ďalších 2 000 pro [[šľachta|šľachticov]] jeho dvora.

Prvný písomný dôkaz o kakau v Európe pochádza z roku [[1544]]. Dominikánsky mních Bartolomé de Las Casas priniesol pohár čokolády princovi [[Filip II. (Španielsko)|Filipovi]] na jeho ceste z [[Guatemala (štát)|Guatemaly]] do Španielska.&lt;ref&gt;[https://www.regenwald-schuetzen.org/regenwaldschutz-im-alltag/verbrauchertipps-im-alltag/kakao-und-schokolade/geschichte-der-schokolade Dějiny čokolády (německy)]&lt;/ref&gt;
roči

Výraz ''čokoláda'' sa začal používať v druhej polovici 16. storočia vďaka spisu Francisca Hernándeza de Toledo (1515–1587): ''Prírodná história Nového Španielska'', ktorý napísal na objednávku kráľa [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Černý 
| meno = Karel
| titul = Ze zámoří do Čech : čokoláda, čaj a káva v raném novověku
| url = 
| vydanie = 1
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok vydania = 2020
| počet strán = 494 + 16
| strany = 71
| isbn = 978-80-200-3149-5
| isbn2 = 80-200-3149-9
| oclc = 1229087117}}&lt;/ref&gt;

Do Európy čokoládu priviezli Španieli a rýchlo (už v [[16. storočie|16. storočí]]) sa stala veľmi obľúbeným nápojom. Španieli doviezli aj kakaovníky do oblasti [[Zadná India|Zadnej Indie]] a [[Španielska Východná India|Španielskej východnej Indie]] (najmä na [[Filipíny]]). Postupne sa začala vyrábať i tuhá čokoláda.

== Priemerný obsah látok a minerálov ==
Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v čokoláde.&lt;ref&gt; McCance a Widdowson´s:''The Composition of Foods'', 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3 &lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;

! Zložka
! Jednotka
! Priemerný obsah
! Prvok (mg/100 g)
! Priemerný obsah
! Zložka (mg/100g)
! Priemerný obsah
|-
|[[voda]]||g/100 g||0,2||[[sodík|Na]]||50||[[Kyselina L-askorbová|vitamín C]]||stopy
|-
|[[bielkoviny]]||g/100 g||4,1||[[draslík|K]]||390||[[vitamín D]]||stopy
|-
|[[Lipidy|tuky]]||g/100 g||37,6||[[vápnik|Ca]]||130||[[vitamín E]]||-
|-
|[[cukry]]||g/100 g||57,1||[[horčík|Mg]]||85||[[vitamín B6]]||0,1
|-
|celkový [[dusík]]||g/100 g||0,66||[[fosfor|P]]||180||[[vitamín B12]]||stopy
|-
|[[Vláknina (potrava)|vláknina]]||g/100 g||-||[[železo|Fe]]||2,2||[[karotén]]||stopy
|-
|[[mastné kyseliny]]||g/100 g||-||[[meď|Cu]]||0,48||[[tiamín]]||0,03
|-
|[[cholesterol]]||mg/100 g||2||[[zinok|Zn]]||1,0||[[riboflavín]]||0,10
|-
|[[selén|Se]]||mg/100 g||stopy||[[jód|I]]||-||[[niacín]]||0,5
|-
|energia||kJ/100 g||2375||[[mangán|Mn]]||1,1||[[chlór|Cl]]||60
|}

== Rôzne typy čokolády ==
[[Súbor:Eiskonfekt.jpg|náhled|Ľadová čokoláda]]
Čokoláda je veľmi populárna potravina a je dostupná v mnohých variantoch. Rôzne formy a chute čokolády sú vytvárané obmeňovaním množstva prísad.
* '''Nesladená čokoláda''': čistý čokoládový nápoj, rovnako známa aj ako horká čokoláda alebo čokoláda na varenie. Je to nemiešaná čokoláda a mleté pražené čokoládové zrná bez prísad dávajú silnú, hlbokú čokoládovú chuť všetkým sladkostiam, do ktorých sú pridané. Aj s pridaným cukrom sú používané ako základ vrstvových tort, koláčov, cukroviniek, keksov a pod.
* '''Tmavá čokoláda''': čokoláda bez mlieka ako prísady, niekedy nazývaná ako obyčajná čokoláda. Oficiálne sa v USA nazýva „Sladká čokoláda“ a vyžaduje 15% koncentráciu čokoládového moku. [[Európa|Európske]] normy špecifikujú minimálne 35 % kakaovej sušiny.&lt;br /&gt;
* '''Couverture:''' termín používaný pre čokolády obsahujúce veľa kakaového masla najvyššej kvality. Populárny druh čokolády Couverture používaný aj profesionálnymi cukrármi a často predávaný v gurmánskych a špeciálnych potravinárskych obchodoch s ingredienciami: Valrhona, Lindt, Coco Barry a Esprit des Alpes. Tieto čokolády obsahujú vysoké percento čokoládového moku (niekedy viac než 70 %) práve ako kakaové maslo, aspoň 32 - 39 %, sú veľmi tekuté po roztopení a majú výbornú chuť. &lt;br /&gt;
* '''Mliečna čokoláda''': čokoláda s prídavkom kondenzovaného alebo sušeného mlieka. Predpisy SR vyžadujú v mliečnej čokoláde zastúpenie najmenej 25 % pevných zložiek kakaa&lt;ref&gt;https://www.aspi.sk/products/lawText/1/76904/1/2/vyhlaska-c-40-2012-zz-o-kakau-a-cokolade/vyhlaska-c-40-2012-zz-o-kakau-a-cokolade{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.&lt;br /&gt;
* '''Biela čokoláda''': cukrárenský výrobok založený na kakaovom masle bez pevných kakaových zložiek.&lt;br /&gt;
* '''Ľadová čokoláda''': Druh čokolády, ktorý je nutné pred konzumáciou zachladiť aspoň na teplotu cca 5&amp;nbsp;°C.&lt;br /&gt;

== Čokoládové náhrady ==
V obchodoch sú výrobky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako čokoládové, ale v skutočnosti ide o rôzne náhrady čokolád. Často sú to rôzne vianočné a veľkonočné figúrky. [[Spotrebiteľ]] by mal kvôli tomuto sledovať obal, či ide o skutočný výrobok z čokolády.&lt;ref&gt;[http://kvalitapotravin.webnode.cz/cokolada/ Kvalita potravin - čokoláda]&lt;/ref&gt;

== Čokoláda na predpis ==
Skupina vedcov pod vedením doktora Normana Hollenberga z [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzity]] zistila, že kakao je unikátna potravina, ktorá dokáže pozitívne vplývať na [[krvný tlak]], a preto sa odporúča na prevenciu ako aj liečbu hypertenzie&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aging and vascular responses to flavanol-rich cocoa|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16877960|periodikum=Journal of Hypertension|dátum=2006-8|dátum prístupu=2019-10-14|ročník=24|číslo=8|strany=1575–1580|issn=0263-6352|doi=10.1097/01.hjh.0000239293.40507.2a|poznámky=PMID: 16877960|meno=Naomi D. L.|priezvisko=Fisher|meno2=Norman K.|priezvisko2=Hollenberg}}&lt;/ref&gt;. 

Výskum sa sústredil na obyvateľov súostrovia San Blas v [[Panama (štát)|Paname]], [[Indiáni|Indiánov]] z kmeňa Kuna, u ktorých sa nezistili problémy s krvným tlakom, všetci ho mali v normále a tešili sa pevnému zdraviu. Ich príbuzní, ktorí sa pred časom presťahovali do hlavného mesta, boli nútení zmeniť stravovacie návyky a prispôsobiť ich životu vo veľkomeste. Začali mať problémy s krvným tlakom, ktorý mal tendenciu sa zvyšovať. Hollenberg a jeho spolupracovníci sa rozhodli hľadať príčinu. V rodnej osade Indiáni bežne konzumovali kakaové bôby, plody bohaté na flavonoidy. Výskumy potvrdili, že práve táto látka obsiahnutá v kakau a teda aj v tmavej čokoláde napomáha udržiavať krvný tlak v normále.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==
* Stephen T. Beckett: Industrial chocolate manufacture and use. Blackwell Science, Oxford ; Malden, MA 1999, ISBN 978-0-632-05433-6
* Sophie D. Coe, Michael D. Coe: The True History of Chocolate. Thames &amp; Hudson, New York NY 2004, ISBN 0-500-28229-3
* Teresa L. Dillinger u. a.: Food of the Gods. Cure for Humanity?. A Cultural History of the Medicinal and Ritual Use of Chocolate. 2000 
* Frédéric Bau (dir.), Encyclopédie du chocolat, Flammarion, 6 octobre 2010, 415 p. (ISBN 978-2-08-123724-7)
* Henry Stubbe: The Indian Nectar or a Discourse Concerning Chocolata. The Nature of the Cacao-Nut and the Other Ingredients of that Composition Is Examined and Stated According to the Judgement and Experience of Indian and Spanish Writers. J. C. for Andrew Crook, London 1662

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Chocolate|wikt=čokoláda}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.rodina.cz/clanek5377.htm Čokoláda pro vnitřní i vnější použití]

[[Kategória:Čokoláda| ]]
[[Kategória:Sladkosti]]</text>
      <sha1>lb9o3s65puecawqv82m031piwh7ao3n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dekréty prezidenta republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>50585</id>
    <revision>
      <id>8232520</id>
      <parentid>8125447</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:49:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232520</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69576" sha1="oqxwqiqlq407qhftjxkd1xs3ck848c2" xml:space="preserve">{{Na revíziu|Nedokončené=Nedokončené}}
'''Dekréty prezidenta republiky''' ({{vjz|ces|''dekrety presidenta republiky''}}) a '''ústavné dekréty prezidenta republiky''' ({{vjz|ces|''ústavní dekrety presidenta republiky''}}) boli [[Všeobecne záväzný právny predpis|právne predpisy]] s mocou [[Zákon (právo)|zákona]] (resp. pri ústavných dekrétoch s mocou [[Ústavný zákon|ústavného zákona]]) vydávané prezidentom [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR) počas existencie [[Dočasné štátne zriadenie|Dočasného štátneho zriadenia]], t. j. od vydania ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 1/1940 Úr. vest. čs. o ustanovení [[Štátna rada (Dočasné štátne zriadenie)|Štátnej rady]] [[21. júl]]a [[1940]] do [[27. október|27. októbra]] [[1945]], t. j. deň pred ustanovením [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]]. Obdobie vydávania dekrétov sa označuje ako dekretálne obdobie československých ústavných dejín. 

Forma dekrétov prezidenta republiky bola Dočasným štátnym zriadením zvolená ako východisko zo situácie, v ktorej sa politická reprezentácia ČSR ocitla po 14. a 15. marci 1939 a ktorú nepredpokladala platná [[Ústavná listina Československej republiky|Ústavná listina]] ani právny poriadok ČSR. Okupácia územia Česko-Slovenska cudzou mocnosťou (v českých krajinách a Karpatskej Ukrajine priama okupácia [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], na území Slovenska nepriama okupácia Nemeckom prostredníctvom satelitného postavenia [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] voči Nemecku) neumožňovala riadny legislatívny proces, avšak výnimočná situácia si vyžadovala prijímanie opatrení s mocou zákona, aby bola umožnená činnosť Dočasného štátneho zriadenia. Všetky dekréty a ústavné dekréty boli [[Ratihabícia|ratihabované]] ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. z. a n. z 5. marca 1946, ktorý prijalo Dočasné národné zhromaždenie.

Keďže počas celého obdobia vydávania dekrétov bol prezidentom len [[Edvard Beneš]], tieto dekréty sa často neformálne označujú ako '''dekréty prezidenta Beneša''' alebo '''Benešove dekréty'''.

== Historický a historickoprávny kontext ==
=== Rozpad ústavného poriadku v ČSR ===
{{Hlavný článok|Druhá česko-slovenská republika}}
==== Politický vývoj po mníchovskej dohode – vládna kríza a abdikácia prezidenta ====
{{Hlavný článok|Mníchovská dohoda|Vláda obrany republiky|Druhá vláda Jana Syrového}}
[[Súbor:Jan Syrový.jpg|náhľad|Armádny generál [[Jan Syrový]], veliteľ [[Česko-slovenské légie|československých légií]] v Rusku, veterán [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bol v roku 1926 ministrom národnej obrany v [[Druhá vláda Jana Černého|druhej vláde Jana Černého]]. 22. septembra 1938 ho – v čase vrcholiacej krízy v československo-nemeckých vzťahoch – prezident E. Beneš vymenoval za predsedu a ministra národnej obrany úradníckej vlády, ktorá hneď nasledujúci deň vyhlásila [[Všeobecná mobilizácia v roku 1938|mobilizáciu]] (č. 183/1938 Zb. z. a n.), ale o týždeň neskôr sa podriadila mníchovskej dohode.]]
30. septembra 1938 medzi 02:00 a 03:00 nadránom podpísali predstavitelia [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Tretia francúzska republika|Francúzska]], [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]] [[Mníchovská dohoda|mníchovskú dohodu]]. Pre Česko-Slovensko znamenala stratu pohraničného pásu územia obývaného prevažne [[Nemci|Nemcami]] v prospech Nemecka. Tým sa výrazne oslabila obranyschopnosť voči prípadnému nemeckému vojenskému útoku, keďže na tomto území sa nachádzala väčšina [[Česko-slovenské opevnenie|pohraničného opevnenia]]. Ministerstvo zahraničných vecí ČSR text dohody oficiálne obdržalo okolo 06:00 ráno. O 09:45 začala mimoriadna schôdza vlády (tzv. vlády obrany republiky), na ktorej predseda vlády armádny generál (arm. gen.) [[Jan Syrový]] označil situáciu za ''„voľbu medzi vraždou alebo samovraždou“''. Padol názor o tom, že ''„teoreticky je možné ''[...]'' mníchovskú dohodu odmietnuť, po čom by nasledoval vpád Nemecka, vojna, do ktorej by nikto s nami nešiel, a napadnutie [[Druhá poľská republika|Poľskom]]. Je pochybné, či by za tejto situácie [[Sovietsky zväz|Sovieti]] nám chceli pomôcť a či by ich pomoc bola účinná“''.&lt;ref&gt;''Dokumenty'', s. 99&lt;/ref&gt;

Vláda ČSR sa na druhom mimoriadnom rokovaní, ktoré začalo o 11:30 za účasti [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezidenta republiky]] [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]], zhodla na prijatí dohody. Prezident tvrdil, že odmietnutím by sa Česko-Slovensko dostalo do vojnového konfliktu, ktorý by z jej strany síce bol legitímnym, ale zároveň by znamenal jej porážku, stratu samostatnosti a represálie na domácom obyvateľstve. Členovia vlády sa v tomto názore zhodovali a bez hlasovania dohodu prijali. Urobili tak v rozpore s [[Ústavná listina Československej republiky|ústavou]], podľa ktorej muselo zmenu štátneho územia odsúhlasiť Národné zhromaždenie (NZ) vo forme ústavného zákona (§ 64 ods. 1 ústavy).

{{Citát|Rozhodnutie je hrozné, ale nie je nečestné pre nás, pretože podliehame presile činiteľov, ktorí ešte včera na nás insistovali, aby sme vyhoveli Poľsku a ktorí pred niekoľkými dňami hovorili, že môžeme mobilizovať.&lt;br&gt;
Prezident nemôže než navrhnúť prijatie ultimáta.&lt;br&gt;
Ak by sme neprijali, urobili by sme čestnú vojnu, ale stratili by sme samostatnosť a národ by bol vyvraždený. Tak sa na to tiež pozerali zástupcovia politických strán.&lt;br&gt;
[...]&lt;br&gt;
Predseda vlády generál Syrový poznamenal, že v predchádzajúcej ministerskej rade, dnešného dopoludnia konanej, nebolo tiež po dlhých debatách nájdené iné východisko.|úryvok z protokolu z mimoriadnej schôdze vlády za účasti prezidenta E. Beneša 30. septembra 1938 so začiatkom o 11:30&lt;ref&gt;Hlušičková, R. Protifašistický..., s. 102&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Okolo poludnia oznámil prezident Beneš v [[Kolovratský palác (Praha, Valdštejnská)|Kolovratskom paláci]], že on i vláda sa rozhodli prijať mníchovskú dohodu. Následne sa snažil o potrebe tohto kroku presvedčiť [[Stály výbor obrany republiky]]. Arm. gen. [[Sergej Nikolajevič Vojcechovski]] navrhol, aby sa Česko-Slovensko postavilo na vojenský odpor, arm. gen. J. Syrový kontroval tým, že súčasné vojenské možnosti sú prakticky nulové. Napokon okolo 17:00 arm. gen. J. Syrový vystúpil s oznámením o prijatí mníchovskej dohody v relácii ''[[Rádiožurnál]]'' [[Česko-slovenský rozhlas|Československého rozhlasu]]. Tretia schôdza vlády, ktorá sa začala o 17:15 sa venovala už len otázkam súvisiacim s evakuáciou územia, ktoré malo byť odstúpené Nemecku.

Prijatie mníchovskej dohody vyvolalo vládnu krízu. 4. októbra 1938 rezignovala vláda arm. gen. J. Syrového, ktorý bol vzápätí poverený zostavením novej úradníckej vlády ([[druhá vláda Jana Syrového]]). 5. októbra z funkcie prezidenta rezignoval E. Beneš. Urobil tak na nátlak zo strany Nemecka, keďže nemecký [[Führer#Hitler ako vodca štátu a strany|vodca a ríšsky kancelár]] [[Adolf Hitler]] hrozil, že ''„inak budú vykonané represálie proti ''[československému]'' štátu“''.&lt;ref&gt;Citované slová [[Alfréd Meissner|Alfréda Meissnera]]. Pozri: {{Harvbz|Pavlíček|2002|Sst=8-9}}, pozn. 3&lt;/ref&gt; Z tohto dôvodu bola Benešova abdikácia neskôr vyhlásená za neplatnú, hoci otázka o platnosti či neplatnosti abdikácie ostáva v teoretickej rovine dodnes otvorená.

{{Citát|Pomery sa zmenili tak, že by moja osoba ako osoba politika mohla byť eventuálne prekážkou vývoja, ktorému sa musí náš štát prispôsobovať, najmä tiež z hľadiska medzinárodného a vzhľadom k potrebe získať urýchlene pokoj v celom našom okolí a dobrý pomer a spoluprácu so susedmi.&lt;br&gt;
Práve sa nám podarilo zostaviť vládu, ktorá bude v nových pomeroch vládou pokoja a poriadku, vládou úsilia o hospodársku a sociálnu rekonštrukciu, vládou hľadajúcou si predovšetkým vnútornú prácu, prerod a celkovú obrodu. Verím, že sa jej práci bude dariť.&lt;br&gt;
Sám však pokladám za nutné pre seba z novej situácie vyvodiť dôsledky a zo svojho úradu odstúpiť. Neznamená to opúšťať svoju povinnosť v ťažkej dobe a nezostať na palube lode v ťažkej búrke. Chcem jednoducho uľahčiť vnútropolitický i vonkajšopolitický ďalší zdravý vývoj štátu i národa.|E. Beneš v abdikačnom liste predsedovi vlády J. Syrovému z 5. októbra 1938&lt;ref&gt;{{Harvbz|Gronský|2005|St=268}}&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Podľa § 59 ústavy malo byť do 14 dní po abdikácii prezidenta zvolané NZ, aby zvolilo nového prezidenta. K tomu nedošlo a preto podľa § 60 ústavy výkon prezidentskej funkcie pripadol vláde. V tomto [[Interregnum|interregne]] došlo k viacerým krokom, ktoré boli v rozpore s ústavou. Nová medzinárodná a vnútropolitická situácia, v ktorej sa Česko-Slovensko ocitlo, viedla k negácii predchádzajúceho demokratického vývoja. V Česko-Slovensku sa začal vytvárať nový [[politický systém]] a [[politický režim]], ktorý postupne inkorporoval [[Autoritarizmus|autoritárske]] prvky a pretvoril tak pôvodne [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratický]] režim na režim autoritatívny. Pre obdobie po Mníchovskej dohode sa zaužívalo označenie [[druhá česko-slovenská republika]] (Č-SR{{#tag:ref|Od 22. novembra 1938 bol oficiálnym názvom štátu Česko-Slovenská republika, tzn. v písaní názvu štátu sa uplatnil spojovník. Ten vyjadroval autonómne postavenie Slovenska v rámci republiky.|group=pozn}}).

==== Redukcia Národného zhromaždenia ====
{{Hlavný článok|Opatrenie Stáleho výboru Národného zhromaždenia o zániku mandátov niektorých členov Národného zhromaždenia}}
27. októbra 1938 prijal Stály výbor NZ opatrenie (č. 253/1938 Zb. z. a n.), podľa ktorého zanikali mandáty tých poslancov NZ, ktorí sa prihlásili k inej národnosti než k [[Česi|českej]], [[Slováci|slovenskej]] alebo [[Rusi|ruskej]] ([[Malorusi|maloruskej]]) a k 18. septembru 1938 mali riadne bydlisko na území obsadenom cudzou mocnosťou{{#tag:ref|V intenciách autorov opatrenia išlo o územie odstúpené na základe mníchovskej dohody, ale ustanovenia opatrenia sa v konečnom dôsledku dotkli aj území odstúpených [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] (pozri [[prvá viedenská arbitráž]] z 22. novembra 1938) a [[Druhá poľská republika|Poľsku]].|group=pozn}} alebo po 18. septembri 1938 toto územie opustili, pokiaľ do ôsmich dní od vyhlásenia opatrenia (tzn. do 4. novembra 1938) nepodpísali bezvýhradný poslanecký sľub podľa § 22 ústavy.&lt;ref&gt;Pozri: §§ 1 a 2 opatření Stálého výboru č. 253/1938 Sb. z. a n. ze dne 27. října 1938 o zániku mandátů některých členů Národního shromáždění. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 87, vydána dne 30. října 1938, s. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/087-1938.pdf 1079].&lt;/ref&gt;

{{Citát|Sľubujem, že budem verný republike Československej a že budem zachovávať zákony a mandát svoj zastávať podľa najlepšieho vedomia a svedomia.|sľub člena NZ podľa § 22 ústavy&lt;ref&gt;''„Slibuji, že budu věren republice Československé a že budu zachovávati zákony a mandát svůj zastávati podle svého nejlepšího vědomí a svědomí“''&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Pritom na uprázdnené mandáty sa nepovolávali náhradníci. Ministerstvo vnútra vyhláškou č. 91.604/38-39 Úr. l. z 11. novembra 1938 oznámilo, že v dôsledku tohto opatrenia bolo 30. októbra mandátu pozbavených 66 poslancov a 31 senátorov a 10. novembra traja poslanci a dvaja senátori. Stalo sa tak v rozpore s ústavným poriadkom, keďže členovia NZ boli volení podľa zásady [[Volebný sytém#Systém pomerného zastúpenia (Proporčný volebný systém)|pomerného zastúpenia]] a teda ich mandát sa neviazal na volebný obvod na okupovanom území, ale zastupovali všetkých voličov v Česko-Slovensku.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Pavlíček|2002|St=8}}&lt;/ref&gt; Počet členov Poslaneckej snemovne a Senátu NZ bol stanovený ústavou a Stály výbor NZ nemal v právomoci v tomto smere vykonávať zmeny (to bolo možné len ústavným zákonom). Navyše zbaviť časť členov NZ mandátu nebolo možné ani zákonom, nieto ešte rozhodnutím Stáleho výboru NZ. Rovnako protiústavné bolo spojiť mandát s národnostnou príslušnosťou.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Gronský|2005|St=280}}, pozn. 8&lt;/ref&gt; V NZ tak ostalo pôsobiť 231 z pôvodných 300 poslancov a 117 z pôvodných 150 senátorov.

==== Autonómia Slovenska ====
{{Hlavný článok|Slovenské autonomistické hnutie|Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny|Slovenská krajina (1938 – 1939)}}
[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]] (HSĽS) využila zložitú medzinárodnú situáciu, v ktorej sa Česko-Slovensko ocitlo, k vystupňovaniu svojich autonomistických požiadaviek. 6. októbra 1938 sa v Žiline stretol Výkonný výbor HSĽS s predstaviteľmi časti politických strán pôsobiacich na Slovensku, aby spoločne podporili návrh ústavného zákona o autonómii Slovenskej krajiny z júla 1938, ktorý poslanci HSĽS predložili v NZ 17. augusta 1938. Zúčastnené strany uzavreli [[Žilinská dohoda|Žilinskú dohodu]] a [[Manifest slovenského národa]].

V rámci Č-SR došlo k udeleniu autonómie pre [[Slovenská krajina#Autonómna Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskú krajinu]] (pozri [[Žilinská dohoda]] zo 6. októbra a [[ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny]] z 22. novembra) a [[Podkarpatská Rus#Vyhlásenie autonómie (1938)|Podkarpatskú Rus]] (22. novembra). Na Slovensku začala [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkova slovenská ľudová strana]] (HSĽS) s monopolizáciou štátnej moci a likvidáciou ostatných politických strán, čo zavŕšila nedemokratickými [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbami do Snemu Slovenskej krajiny]] 18. decembra 1938. HSĽS tak vytvorila politický režim, ktorý sa 14. marca 1939 preniesol do [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], vyhláseného už pod tlakom zo strany Nemecka a v rozpore s ústavou (pozri [[vznik Slovenského štátu]]).

==== Autonómia Podkarpatskej Rusi ====
{{Hlavný článok|Podkarpatská Rus|Zákon o autonómii Podkarpatskej Rusi}}
Na základe tzv. [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|minoritnej saintgermainskej zmluvy]] z 10. septembra 1919 bolo územie Podkarpatskej Rusi oficiálne pričlenené k Česko-Slovensku, pričom ČSR sa v zmluve zaviazala, že ''„zriadi územie Rusínov juhokarpatských v hraniciach určených poprednými mocnosťami spojenými a združenými, v rámci štátu česko-slovenského ako samosprávnu jednotku, ktorá bude vybavená najširšou samosprávou zlučiteľnou s jednotnosťou štátu česko-slovenského“'' (čl. 10). Túto zásadu obsahovala aj ústava z 29. februára 1920 (§ 3). K realizácii autonómie ale nedošlo. Ústupky ústrednej vlády voči slovenským autonomistickým požiadavkám otvorili túto otázku.

11. októbra 1938 bola pod vedením [[Andrej Brodi|Andreja Brodiho]] vytvorená prvá autonómna vláda, 26. októbra ju nahradila vláda [[Augustín Vološin|Augustína Vološina]]. Dôsledkom prvej viedenskej arbitráže z 2. novembra v prospech Maďarska stratilo Podkarpatsko juhozápadnú časť územia, vrátane hlavného mesta autonómnej krajiny [[Užhorod|Užhorodu]]. Podkarpatsko sa dostalo do bezprostredného ohrozenia zo strany Maďarska a len diplomatický zákrok Nemecka a Talianska zastavil maďarský zámer 20. novembra anektovať celé územie Podkarpatska. Na 155. schôdzi Poslaneckej snemovne NZ 19. novembra a na 23. schôdzi Senátu NZ 22. novembra bol prijatý ústavný zákon o autonómii Podkarpatskej Rusi (č. 328/1938 Zb. z. a n.), ktorý takmer úplne kopíroval ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Tak ako pri ústavnom zákone o autonómii Slovenskej krajiny aj pri tomto ústavnom zákone vyplynuli pochybnosti o jeho ústavnosti. Spočívali v tom, že v Poslaneckej snemovni NZ bol v druhom čítaní schválený len 146 poslancami (23 hlasovalo proti) namiesto ústavne požadovanej kvalifikovanej väčšiny 180 poslancov a v Senáte NZ bol v druhom čítaní schválený len 79 senátormi namiesto ústavou stanovenej kvalifikovanej väčšiny 90 senátorov. (Gronský 290)

Politický vývoj Podkarpatska prebiehal podobne ako na Slovensku. Došlo k zrušeniu úradu guvernéra a vytvoreniu autonómnej vlády, avšak Snem nebol ustanovený. Povolená bola len jedna politická strana ([[Strana ukrajinskej národnej jednoty]]). Autonómna vláda zaviedla názov [[Karpatská Ukrajina]].

==== Voľba nového prezidenta a prijatie zmocňovacieho zákona ====
{{Hlavný článok|Voľba prezidenta Česko-Slovenskej republiky v roku 1938|Zmocňovací zákon (1938)}}
Až 30. novembra 1938 došlo k voľbe nového prezidenta. NZ zaň zvolilo dovtedajšieho prezidenta [[Najvyšší správny súd (Česko-Slovensko)|Najvyššieho správneho súdu]] [[Emil Hácha|Emila Háchu]], ktorý získal 272 z 312 platných hlasov (40 hlasovacích lístkov bolo prázdnych). Hoci pri jeho voľbe bola prítomná nadpolovičná väčšina (352 zo 450 členov NZ) a hlas mu odovzdala vyše trojpätinová väčšina (272 členov NZ), mandát prezidenta bol neskôr spochybnený napr. [[František Weyr|Františkom Weyrom]] tým, že nebola dodržaná ústavná lehota k voľbe prezidenta a k jeho voľbe nebol pozvaný plný počet členov NZ, ktoré bolo zvolené v roku 1935.

15. decembra 1938 bol prezident E. Hácha zmocnený, aby vydal [[Oktrojovaná ústava|oktrojovanú ústavu]], k čomu už ale nedošlo.

{{Citát|Dnes je isté, že jednoducho nemôžeme pokračovať ani programovo, ani metodicky v politike, ktorú sme uskutočňovali až do septembra dnešného roku. Naše vzťahy medzinárodné sú dnes určované novou zemepisnou situáciou štátu a novými mocenskými pomermi v Európe. Náš vnútorný poriadok je tiež zmenený. Pomer medzi krajinami českými a Slovenskom i Podkarpatskou Rusou sa upravuje na novom základe.|[[Rudolf Beran]]&lt;ref&gt;''„Dnes je jisto, že nemůžeme prostě pokračovati ani programově, ani metodicky v politice, kterou jsme uskutečňovali až do září letošního roku. Naše vztahy mezinárodní jsou dnes určovány novou zeměpisnou situací státu a novými mocenskými poměry v Evropě. Náš vnitřní řád je také změněn. Poměr mezi zeměmi českými a Slovenskem i Podkarpatskou Rusí se upravuje na novém základě.“'' http://www.psp.cz/eknih/1935ns/ps/stenprot/156schuz/s156002.htm&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Pokus českej politickej elity udržať štát na odlišných ideových a politických základoch prispôsobených politickej orientácii Nemecka bol neúspešný. Nemecký [[Führer|vodca]] [[Adolf Hitler]] totiž nemal záujem na zachovaní Č-SR. Nemecké kalkulácie na prelome rokov 1938 a 1939 sa zaoberali len otázkou ako a kedy pristúpiť k finálnej likvidácii Č-SR a aký bude osud [[Slovenská krajina#Autonómna Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajiny]].

==== Faktický zánik Česko-Slovenskej republiky 15. marca 1939 ====
{{Hlavný článok|Vznik Slovenského štátu|Vznik samostatnej Karpatskej Ukrajiny|Protektorát Čiech a Moravy}}

[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F051623-0206, Berlin, Besuch Emil Hacha, Gespräch mit Hitler.jpg|náhľad|Rokovanie delegácie ústrednej česko-slovenskej vlády s čelnými predstaviteľmi Nemecka v Berlíne v noci zo 14. na 15. marca 1939. Zľava: F. Chvalkovský, E. Hácha, A. Hitler, [[Hermann Göring]], J. von Ribbentrop a [[Wilhelm Keitel]].]]
14. marca 1939 krátko popoludní sa Snem Slovenskej krajiny uzniesol na vyhlásení samostatného Slovenského štátu. Prezident E. Hácha a minister zahraničných vecí [[František Chvalkovský]] popoludní 14. marca odcestovali do [[Berlín]]a na rokovanie, ktoré sa podľa ich predstáv malo týkať slovenskej otázky. Po nočnom rokovaní v spoločnosti vodcu A. Hitlera, ministra zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] a iných vedúcich činiteľov Nemecka boli donútení podpísať protokol, podľa ktorého vložili ''„osud českého národa a krajiny s plnou dôverou do rúk vodcu Nemeckej ríše“'' a podmienky bezpodmienečnej kapitulácie Č-SR. Následne ráno 15. marca začalo vojenské obsadzovanie zvyšku Česka.

{{Citát|Vodca a ríšsky kancelár prijal dnes v prítomnosti ministra zahraničných vecí von Ribbentropa československého štátneho prezidenta Dr. Háchu a československého ministra zahraničných vecí Dr. Chvalkovského na ich prianie. Na schôdzke bola úplne otvorene prerokovaná vážna situácia, ktorá nastala v dôsledku udalostí posledných týždňov na doterajšom československom štátnom území. Obe strany vyjadrili súhlasné presvedčenie, že cieľom všetkého úsilia musí byť zaistenie pokoja, poriadku a mieru v tejto časti strednej Európy. Československý štátny prezident vyhlásil, že k tomuto cieľu a dosiahnutiu konečného upokojenia vkladá osud českého národa a krajiny s plnou dôverou do rúk vodcu Nemeckej ríše. Vodca prijal toto vyhlásenie a vyjadril svoje rozhodnutie vziať český národ pod ochranu Nemeckej ríše a zaručiť mu autonómny vývoj zodpovedajúci jeho národnej svojbytnosti.|protokol o rokovaní A. Hitlera s prezidentom republiky E. Háchom z 15. marca 1938&lt;ref&gt;{{Harvbz|Gronský|2005|St=337}}&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Dokumenty, ktoré E. Hácha s F. Chvalkovským podpísali boli z ústavného hľadiska neplatné. Jednak boli podpísané pod hrubým nátlakom a bez toho, že by bol prezident k takémuto aktu ústavne (prinajmenšom so zmocnením NZ) oprávnený, jednak išlo o porušenie záväzkov, na ktoré Nemecko pristúpilo o. i. mníchovskou dohodou i porušenie všeobecne uznávaných zásad medzinárodného práva ako takého.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Gronský|2005|St=337}}, pozn. 37&lt;/ref&gt;

Voči tomuto aktu preto protestovali veľmoci.

Po udalostiach 14. a 15. marca v slovenskej a česko-moravskej časti republiky vyhlásil Snem Podkarpatskej Rusi samostatnosť, no ešte v ten istý deň začalo Maďarsko s jej vojenským osadzovaním. Ozbrojený odpor miestnych obyvateľov nedokázal zabrániť [[Anexia|anexii]] územia, ktorá bola zavŕšená 18. marca.

=== Otázka existencie Česko-Slovenska po 15. marci 1939 ===
==== Zastupiteľské úrady ako nositelia štátnej kontinuity (tzv. vyslanecká teória) ====
{{Hlavný článok|Vyslanecká teória}}
[[Súbor:Stefan Osusky (1939).jpg|náhľad|[[Štefan Osuský]]]]
16. marca 1939 o 18:30 odoslal minister zahraničných vecí F. Chvalkovský všetkým česko-slovenským zastupiteľským úradom telegram s inštrukciou, aby odovzdali svoje legácie a splnili všetky príkazy nemeckej zahraničnej služby. Medzi najvýznamnejšie diplomatické zastupiteľstvá, ktoré sa odmietli podriadiť tejto výzve, patrilo vyslanectvo v Paríži (vyslanec [[Štefan Osuský]]), vo Washingtone, D.C. (vyslanec [[Vladimír Hurban]]), v Londýne ([[chargé d’affaires]] [[Karol Lisický]]) a v Moskve (vyslanec [[Zdeněk Fierlinger]]). E. Beneš počítal aj s vyslancom [[Juraj Slávik|Jurajom Slávikom]] vo Varšave. Najťažšiu pozíciu mali prirodzene diplomati v štátoch Osi, napr. veľvyslanec v Berlíne nemal možnosť predanie úradu Nemecku blokovať. Československí diplomati v Tokiu si zámerne vybrali dovolenku a úspešne zdržiavali predanie úradu tak dlho, kým sa im nepodarilo previesť časť majetku na londýnsky exil. K 15. marcu mala Č-SR 74 fungujúcich zastupiteľských úradov (35 vyslanectiev?, 38 konzulátov, z toho 15 generálnych konzulátov, 22 konzulátov, jednu misiu a jednu tlačovú kanceláriu v Ženeve). Nemecku bolo napokon predaných 22 z nich (šesť vyslanectiev, 15 konzulátov a jedna tlačová kancelária).

Najvplyvnejšiu pozíciu medzi česko-slovenskými diplomatmi mal Š. Osuský. Nótou zo 17. marca naliehal na francúzsku vládu, aby voči vytvoreniu [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] zaujala odmietavý postoj a protestom u nemeckého ministerstva zahraničných vecí tento stav právne neuznala. Svoj postup koordinoval s chargé d’affaires K. Lisickým. 21. marca vytvoril Ústredný výbor zahraničnej akcie vo Francúzsku a začal vydávať časopis ''[[Česko-slovenský boj]]''. Navyše francúzska vláda súhlasila s poskytnutím finančných nákladov na chod vyslanectva a konzulátov z vlastných prostriedkov. Vďaka svojmu aktívnemu a produktívnemu prístupu si Osuský získal značné sympatie aj medzi prvými česko-slovenskými exulantmi a medzi tamojšou česko-slovenskou krajanskou verejnosťou.

Zatiaľ čo Beneš vystupoval v Spojených štátoch ako súkromná osoba, Osuskému sa podarilo nakloniť pre odboj francúzsku vládu, pričom – ako na to poukazoval – pevný francúzsky odmietavý postoj k nemeckej agresii ovplyvnil politický postoj Spojeného kráľovstva. V apríli 1939 oplýval najsilnejšou pozíciou v odboji, na čo hľadel Beneš a jeho prívrženci s nedôverou. Vo Francúzsku predovšetkým [[Hubert Ripka]] a [[Jaromír Smutný]] svojou publicistickou činnosťou napádali Osuského. Vyčítali mu najmä to, že nezastával program obnovy ČSR v predmníchovských hraniciach a že staval na tzv. vyslaneckej teórii, podľa ktorej kontinuita štátu spočívala v kontinuite česko-slovenského diplomatického zastúpenia a teda vedúce postavenie v zahraničnom odboji mali mať československí diplomati – a medzi nimi ako najdôležitejší z vyslancov u veľmocí a najskúsenejší diplomat práve Osuský. Ako ale uvádzajú historici [[Jan Kuklík]] a [[Jan Němeček]], ''„toto tvrdenie je však nepresné a voči Osuskému príliš nespravodlivé“''. Uvedomoval si totiž rezervovaný postoj pomníchovských vládnych kruhov vo Francúzsku k myšlienke československého štátu a preto nemohol vystúpiť s jasnou požiadavkou obnovy predmníchovskej ČSR ako to učinil Beneš v neutrálnych Spojených štátoch. Pre Osuského bolo prioritné zachovať fungovanie česko-slovenského vyslanectva ako nositeľa neprerušenej existencie ''„česko-slovenského štátu“''.

{{Citát|Ako úradný diplomatický predstaviteľ ČSR som odmietal, aby som bol dávaný do spojenia s kritikami svojich krajanov a s vnútornou opozíciou proti francúzskej vláde. Bol som jej vďačný za to, že odmietla uznať obsadenie ČSR Hitlerom a že dovolila, aby som zostal vo Francúzsku ako nositeľ zástavy jej zákonitej existencie a ako oficiálny predstaviteľ svojich krajanov vo Francúzsku. Za svoj korektný postup voči francúzskej vláde som bol dokonca podozrievaný zo spolupráce s Hitlerom a pokladaný za priaznivca Mníchova. Neurobil som ale nič viac, než čo je povinnosťou diplomatického zástupcu voči vláde, u ktorej je akreditovaný. Keby som zaujal opačné stanovisko, francúzska vláda by jednoducho vyslanectvo zavrela.|Š. Osuský|300|Georgia|100}}

Hoci Osuský zdôrazňoval nutnosť zásadných štátoprávnych zmien v obnovenej republike vo vzťahu k Slovensku, čo symbolicky dával najavo trvaním na používaní názvu štátu a z neho odvodených adjektív so spojovníkom, uznával neplatnosť mníchovskej dohody. Narozdiel od Beneša videl kontinuitu ČSR v postupe Spojeného kráľovstva a Francúzska. Podarilo sa mu získať súhlas francúzskej vlády s umiestnením česko-slovenských vojakov evakuovaných z Poľska do [[Cudzinecká légia|Cudzineckej légie]] a 2. októbra 1939 uzavrel s francúzskou vládou zmluvu o obnovení česko-slovenskej armády vo Francúzsku, ktorá hneď v prvej hlave anticipovala, že ''„z hľadiska politického bude armáda podliehať právomoci dočasnej vlády česko-slovenskej“''.

==== Aktivity Edvarda Beneša po 15. marci 1939 a založenie Československého národného výboru ====
{{Hlavný článok|Československý národný výbor}}
==== Diplomatické uznanie Dočasného štátneho zriadenia ====
{{Hlavný článok|Dočasné štátne zriadenie}}
=== Dekretálne obdobie československých ústavných dejín ===
==== Londýnske obdobie (21. júl 1940 – 4. apríl 1945) ====
S vydávaním dekrétov začala exilová vláda 21. júla 1940, kedy bol vydaný [[Dekrét o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky|ústavný dekrét č. 1/1940 Úr. vest. čsl. o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky]]. Prevažná väčšina dekrétov prezidenta republiky vydaných v období Dočasného štátneho zriadenia v Londýne sa vzťahovali na aktuálnu činnosť zahraničného odboja. Týkali sa napr. trestného konania vo vojenskom poľnom súdnictve, organizácie československého vojska na území Spojeného kráľovstva, čiastočnej mobilizácie na území pod kontrolou [[Francúzsky národný výbor|Francúzskeho národného výboru]], postavenia žien v československom vojsku, rozpočtu Dočasného štátneho zriadenia, služobných a platových pomerov jeho zamestnancov, dokončenia lekárskeho štúdia v Spojenom kráľovstve československými občanmi a pod. Len menšia časť dekrétov vytvárala podmienky pre povojnovú obnovu ČSR.

Zásadným bol ústavný dekrét prezidenta č. 11/1944 z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, na ktorom sa odrazila aj vtedajšia normatívna teória o normových ohniskách právneho poriadku, z ktorých sa odvíjajú všetky ostatné predpisy daného právneho systému. Napr. zdrojom právneho poriadku prvej republiky bol zákon č. 11/1918 Zb. z 28. októbra 1918, ktorým bol vyhlásený samostatný československý štát a na ktorého základe boli založené všetky ďalšie právne normy prvej republiky. Ustanovenie čl. 1 ods. 1

Posledný „londýnsky dekrét“ bol vydaný 5. marca 1945. Vo februári 1945 sa začalo s presunom aparátu Dočasného štátneho zriadenia na oslobodené územie ČSR. 22.{{--}}24. marca prebiehali na československom veľvyslanectve v Moskve rokovania vrcholných československých politických predstaviteľov, ktorých výsledkom bolo zostavenie prvej povojnovej vlády ([[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]] pod predsedníctvom [[Zdeněk Fierlinger|Zdeňka Fierlingera]]) a jej programu ([[Košický vládny program|Program prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov]]). Na prelome marca a apríla došlo k presunu vládneho aparátu na oslobodené územie. 3. apríla dorazil do Košíc prezident E. Beneš a 4. apríla tam bola oficiálne ustanovená vláda. Všetky orgány Dočasného štátneho zriadenia v zahraničí skončili svoju činnosť a postupne, v priebehu roka 1945 a zrejme aj v roku 1946 došlo k presťahovaniu ich spisového materiálu do ČSR.

==== Obdobie na oslobodenom území Československa (4. apríl – 28. október 1945) ====
Československý štátny aparát začal na oslobodenom území ČSR oficiálne pôsobiť 4. apríla 1945. V Košiciach došlo k vyhláseniu Programu prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (podľa čoho sa označuje aj ako [[Košický vládny program]]). Dekretálna právomoc prezidenta republiky ale naďalej trvala. Práve v tomto období došlo k vydaniu dekrétov prezidenta republiky, ktoré výrazne zasiahli do politického, hospodárskeho a sociálneho života v ČSR, hoci sa v praxi zväčša týkali len českých krajín, keďže na Slovenska pôsobila ako zvrchovaný vládny, výkonný a zákonodarný orgán Slovenská národná rada (SNR), ktorá od 1. septembra 1944 vydávala uznesenia SNR platné pre územie Slovenska.

== Právny kontext ==
=== Otázka neplatnosti mníchovskej dohody ''ab initio'' ===
Ústredným programovým bodom československého zahraničného odboja sformovaného okolo E. Beneša a napokon aj Dočasného štátneho zriadenia bolo presadiť uznanie neplatnosti [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] ''[[ab initio]]'', teda presadiť u veľmocí anulovanie („oduznanie“) mníchovskej dohody. Úspech tohto zámeru bol základným predpokladom pre presadenie teórie právnej kontinuity predmníchovskej ČSR, ktorú E. Beneš prvýkrát verejne predstavil 19. marca 1939 počas okrúhleho stola na pôde University of Chicago(?). Svoje programové ciele konkretizoval 8. júna v príhovore na zhromaždení krajanských organizácií v Pilsen Parku v Chicagu. Vyhlásil, že mníchovská dohoda je nulitná vzhľadom na to, že v ČSR nebola prijatá v súlade s ústavou a že ju Nemecko porušilo vojenským obsadením Čiech a Moravy.

{{Citát|Nie sme [...] mníchovskou dohodou viazaní, jednak preto, že ústavne nikdy nebola prijatá, jednak preto, že bola nacistickým diktátorským Nemeckom násilne a svojvoľne zrušená ustanovením takzvaného protektorátu. Pre nás preto dnes vzhľadom k Nemecku neexistuje. Pôjdeme do boja za slobodu svojej starej vlasti a za vydobytie svojej starej Československej republiky. Neuznávame a neuznáme ani právne, ani politicky žiadny fait accompli. Neprijmeme ani viedenskú arbitrážnu dohodu o Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktorú Maďarsko svojvoľne a násilne porušilo.|E. Beneš v príhovore v Pilsen Parku v Chicagu 8. júna 1939&lt;ref&gt;''„Nejsme ''[...]'' mnichovskou dohodou vázáni, jednak proto, že ústavně nikdy přijata nebyla, jednak proto, že byla nacistickým diktátorským Německem násilně a svévolně zrušena provedením takzvaného protektorátu. Pro nás tudíž dnes vzhledem k Německu neexistuje. Půjdeme do boje za svobodu své staré vlasti a za vydobytí své staré Československé republiky. Neuznáváme a neuznáme ani právně, ani politicky zádného fait accompli. Nepřijmeme ani vídeňskou arbitrážní dohodu o Slovensku a Podkarpatské Rusi, kterou Maďarsko svévolně a násilně porušilo.“'' &lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Mníchovská dohoda bola teda podľa teórie právnej kontinuity predmníchovskej ČSR neplatná:
* z hľadiska (vnútroštátneho) právneho poriadku ČSR pretože:
** nebola ratifikovaná NZ ako to vyžadovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Ústavnej listiny z 29. februára 1920,
* z hľadiska medzinárodného práva pretože:
** bola v rozpore s [[Pakt Spoločnosti národov|Paktom Spoločnosti národov]],
** bola v rozpore s [[Locarnské dohody|Locarnskými dohodami]] z roku 1925, v ktorých sa zmluvné strany zaviazali k pokojnému riešeniu sporov,
** bola v rozpore s [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandovým-Kellogovým paktom]] z roku 1928, ktorým bolo zakázané riešenie sporov ozbrojenou cestou,
** išlo o úmyselné podvodné konanie (''fraus omnia corrumpit'') zo strany Nemecka, ktoré – ako to dokázal [[norimberský proces]] – uzatváralo mníchovskú dohodu ako prvý krok k realizácii úmyslu okupovať územie ČSR a ako súčasť prípravy agresie, ktorej výsledkom bolo rozpútanie [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v Európe,
** medzinárodné zmluvy sa môžu týkať len zúčastnených strán (''pac ta tertiis nec nocent, nec posunt''), tzn. tzv. ''res inter alios pacta'' sú neplatné, nanajvýš pokiaľ ide o tzv. ''pacta in detrimentum tertii'', t. j. zmluvy v neprospech tretej strany.&lt;ref&gt;Gronský, s. 265&lt;/ref&gt;

Presadenie nulity mníchovskej dohody záviselo od postoja spojeneckých veľmocí, ktoré dohodu uzavreli, teda [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Francúzsko|Francúzska]], hoci určitú politickú váhu mal aj postoj ďalších [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] – [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]].

==== Postoj Spojeného kráľovstva ====
[[Súbor:1st Earl of Halifax 1947.jpg|náhľad|Edward Wood, 1. gróf z Halifaxu, britský minister zahraničných vecí od 21. februára 1938 do 22. decembra 1940. Následne do roku 1946 pôsobil ako veľvyslanec Spojeného kráľovstva vo Washingtone, D.C.]]
Britský postoj voči aktivitám a koncepciám E. Beneša bol – prinajmenšom v počiatočne fáze odboja – kľúčový. Spojené kráľovstvo bolo po kapitulácii Francúzska (22. jún 1940) jediným signatárom mníchovskej dohody, ktorý ostal vo vojne s Nemeckom a ktorý dokázal zvrátiť priebeh vojny v prospech obnovenia ČSR. Britská vláda uznala vytvorenie československej exilovej vlády 18. júla 1940, hoci zároveň zdôraznila, že toto uznanie nemožno interpretovať ako súhlas s Benešom presadzovanou koncepciou neplatnosti mníchovskej dohody ''ab initio'' a právnej kontinuity predmníchovskej ČSR.

{{Citát|Oznamujúc Vám to, prajem si, aby bolo zrejmé, že vláda Jeho Veličenstva, prikročujúc k tomuto uznávaciemu aktu, nemá v úmysle sa tým vopred zaviazať, že uznáva alebo bude podporovať ustanovenie ktorýchkoľvek budúcich hraníc v strednej Európe. [...] nemožno predpokladať, že vláda Jeho Veličenstva nevyhnutne zdieľa Váš záver, ktorý ste v liste [z 9. júla 1940] učinil; že totiž svojim postupom po udalostiach 15. marca 1939 zaujala vláda Jeho Veličenstva akékoľvek definitívne stanovisko, pokiaľ ide o právnu kontinuitu Československej republiky. Konanie vlády Jeho Veličenstva malo ten zmysel, že protestovala proti zmenám spôsobeným v Československu nemeckou vojenskou akciou a zdôraznila tak, že tieto zmeny, podľa jej názoru, nemali zákonitého podkladu.|úryvok z listu ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva lorda Halifaxa E. Benešovi z 18. júla 1940|300|Georgia|100}}

Hoci toto stanovisko znamenalo prvý, veľmi dôležitý krok k uznaniu princípov, na ktorých stál zahraničný odboj, E. Beneš sa s britským postojom neuspokojil. Jednak mu prekážalo, že vláda Spojeného kráľovstva jeho samotného prijímala vo funkcii prezidenta ČSR len ''[[de facto]]'', jednak veľmi negatívne vnímal dištancovanie sa od jeho poňatia neplatnosti mníchovskej dohody. Zatiaľ čo E. Beneš presadzoval jej neplatnosť ''ab initio'', postoj britskej vlády indikoval skôr neplatnosť dohody ''[[ex nunc]]'', t. j. od 15. marca 1939. Symbolicky sa to odrazilo na skutočnosti, že britská strana vo svojej korešpondencii a dokumentoch v tomto období písala názov štátu a naň sa vzťahujúce adjektíva so spojovníkom (t. j. ''Czecho-Slovak Republic'' – Česko-Slovenská republika, ale aj napr. ''Czecho-Slovak National Bank'' – Česko-Slovenská národná banka). Hoci tento postup zdôvodňovala dokumentami z obdobia vzniku ČSR, ktoré obsahovali označenie štátu so spojovníkom, je zrejmé, že išlo o symbolické zdôraznenie rozdielneho pohľadu na mníchovskú dohodu.&lt;ref&gt;Gronský, s. 428, pozn. 1&lt;/ref&gt;

{{Citát|V priebehu šiestich mesiacov boli porušené slávnostné sľuby bezohľadných mužov, ktorí riadia osud Nemecka, a dohoda bola zničená s bezohľadnosťou, ktorá odhalila celému svetu skutočnú povahu ich bezohľadných ambícií.|[[Winston Churchill]] vo vysielaní [[British Broadcasting Corporation|BBC]] 30. septembra 1940&lt;ref&gt;Citované podľa: ’Man's Instinctive Defiance of Tyranny’. In Gilbert, Martin (ed.). ''Churchill: The Power of Words''. London: Bantam Press, 2012. ISBN 9780593070086, pp. 64-65.&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

{{Citát|Želám si vyhlásiť v mene vlády Jeho Veličenstva v Spojenom kráľovstve, že keďže Nemecko nedodržalo dohody týkajúce sa Československa, dosiahnuté v roku 1938, na ktorých sa podieľala vláda Jeho Veličenstva v Spojenom kráľovstve, vláda Jeho Veličenstva sa považuje v tomto ohľade za zbavenú akýchkoľvek záväzkov. Pri konečnom usporiadaní československých hraníc, ku ktorému dôjde na konci vojny, nebude brať ohľad na žiadne zmeny uskutočnené v roku 1938 a po ňom.|list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Edena československému ministrovi zahraničných vecí J. Masarykovi z 5. augusta 1942&lt;ref&gt;Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 1.&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Zo strany Spojeného kráľovstva teda nikdy nedošlo k anulovaniu mníchovskej dohody ''de iure'', ale len ''de facto''. Britská vláda deklarovala, že pri riešení povojnového usporiadania Európy nemieni brať mníchovskú dohodu ani z nej plynúce územné zmeny do úvahy a preto československí predstavitelia akceptovali britský postoj ako praktické riešenie a prípadnú požiadavku o explicitnejšiu formuláciu odmietnutia dohody preto vnímali ako zbytočnú.

{{Citát|Moja vláda vzala na vedomie vyhlásenie Vašej Excelencie ako praktické riešenie otázok a ťažkostí [...], ktoré sa objavili medzi našimi dvoma krajinami ako dôsledok Mníchovskej dohody, samozrejme zachovávajúc našu politickú a právnu pozíciu vo vzťahu k Mníchovskej dohode a udalostiam, ktoré nasledovali, ako sa uvádza v poznámke Československého ministerstva zahraničných vecí zo 16. decembra 1941. [...] Medzi našimi dvoma krajinami možno teraz Mníchovskú dohodu považovať za mŕtvu.|list ministra zahraničných vecí ČSR J. Masaryka ministrovi zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Edenovi z 5. augusta 1945&lt;ref&gt;Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 2.&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

==== Postoj Francúzska ====
Na rozdiel od britskej diplomacie, predseda [[Francúzsky národný výbor|Francúzskeho národného výboru]] [[Charles de Gaulle]] pokladal mníchovskú dohodu za neplatnú ''ab initio'', čo vyjadril už pri návšteve E. Beneša v Londýne 8. augusta 1940. Tento postoj oficiálne komunikoval listom z 29. septembra 1942 adresovanému predsedovi exilovej vlády J. Šrámekovi.

{{Citát|(Možno dodať, že?) v tomto duchu Francúzsky národný výbor, odmietajúc dohody podpísané v Mníchove 29. septembra 1938, vyhlasuje, že pokladá tieto dohody za hneď od začiatku neplatné, rovnako ako všetky ďalšie akty, ku ktorým došlo pri vykonávaní alebo v dôsledku týchto dohôd.&lt;br&gt;
Neuznávajúc žiadne územné zmeny týkajúce sa Československa, ktoré nastali v roku 1938 alebo neskôr, zaväzuje sa, že učiní všetko, čo bude v jeho moci, aby sa Československej republike, v jej hraniciach z doby pred septembrom 1938, odstalo všetkých účinných záruk, pokiaľ ide o jej vojenskú a hospodársku bezpečnosť, jej územnú celistvosť a jej politickú jednotu.|list predsedu Francúzskeho národného výboru Ch. de Gaulla predsedovi československej vlády J. Šrámkovi z 29. septembra 1942&lt;ref&gt;''«Vous ajoutez que, dans cet esprit, le Comité national français, rejetant les accords signés à Munich le 29 septembre 1938, proclame solennellement qu’ll considère ces accords comme nuls et non avenus, ainsi que tous les actes accomplis en application ou en conséquence des memes accords. Ne reconnaissant aucun changement territorial affectant la Tchécoslovaquie, survenu en 1938 ou depuis lors, il s’engage à faire tout ce qui sera en son pouvoir pour que la République tchécoslovaque, dans ses frontières d’avant septembre 1938, obtienne toute garantie effective concernant sa sécurité militaire et économique, son intégrité territoriale et son unité politique.»'' Citované podľa: ''Journal Officiel de la France Combattante''. 30 septembre 1942, p. 55-56. Pre český prehľad pozri: {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Beneš
 | Meno = Edvard
 | OdkazNaAutora = &lt;!-- Edvard Beneš --&gt;
 | Rok = 1946
 | Titul = Šest let exilu a druhé světové války
 | Miesto = Praha
 | Vydavateľ = Družstevní práce
 | Strany = 468-469
}}&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

==== Anulovanie dohody Talianskom a Nemeckom ====
Výsledkom [[Casablanská konferencia|Casablanskej konferencie]] z 24. januára 1943 bolo uznanie bezpodmienečnej kapitulácie ako základného východiska politiky protihitlerovskej koalície voči štátom [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. To znamenalo, že ak Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Sovietsky zväz súhlasia s anulovaním Mníchovskej dohody, porazenecká vláda Talianska a Nemecka nebude mať inú možnosť sa tomuto rozhodnutiu podriadiť.

=== Otázka postavenia Edvarda Beneša ako prezidenta republiky ===
Otázka platnosti či neplatnosti abdikácie E. Beneša z úradu prezidenta republiky je kľúčovou pre normotvorbu prostredníctvom dekrétov prezidenta republiky, nakoľko na jeho postavení ako prezidenta republiky bolo založené Dočasné štátne zriadenie. E. Beneš bol jediným demokraticky zvoleným predstaviteľom Dočasného štátneho zriadenia. Do úradu prezidenta ho zvolilo NZ 18. decembra 1935, pričom z odovzdaných 441 hlasovacích lístkov získal 340 hlasov (24 lístkov hlasovalo za [[Bohumil Němec|Bohumila Němca]], 76 bolo prázdnych a jeden lístok bol neplatný).
{{#tag:ref|Na základe §§ 56 – 58 ústavy prezidenta republiky volilo NZ, pričom pre platnosť voľby bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny celkového počtu členov Poslaneckej snemovne i Senátu NZ a súhlas kvalifikovanej, trojpätinovej väčšiny prítomných členov NZ. Volebné obdobie trvalo sedem rokov.|group=pozn}}

Predstavitelia londýnskeho exilu Benešovu rezignáciu z 5. októbra 1938 nepokladali za platnú z dôvodu, že bola ''„protiprávne vynútená“'' a teda konštatovali, že ''„prezident republiky Dr. E. Beneš zostal hlavou československého štátu nepretržite od 18. 12. 1935“''.&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;Gronský, s. 433&lt;/ref&gt; Tento názor po druhej svetovej vojne zdieľala väčšina českých autorov a politikov. V súčasnosti sa k nemu hlási napr. [[Pavel Winkler]].

Veľký význam mal fakt, že E. Beneša za prezidenta republiky pokladali vlády spojeneckých štátov:
* v liste ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva [[Anthony Eden|Anthonyho Edena]] ministrovi zahraničných vecí ČSR [[Jan Masaryk|Janovi Masarykovi]] z 18. júla 1941 sa uvádzalo, že ''„vláda Jeho Veličenstva považuje teraz postavenie prezidenta a vlády Československej republiky za totožné s postavením ostatných spojeneckých hláv štátov a vlád“'',
* ...

18. decembra 1942 E. Benešovi uplynulo sedemročné volebné obdobie vo funkcii prezidenta (§ 58 ods. 2 ústavy). Voľba nového prezidenta ale nebola možná. Podľa §§ 56 a 38 ods. 2 ústavy bol predseda vlády povinný zvolať spoločnú schôdzu Poslaneckej snemovne i Senátu NZ, na ktorej sa v prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov NZ malo pristúpiť k voľbe nového prezidenta, čo nebolo možné uskutočniť. Preto sa vláda v Dočasnom štátnom zriadení odvolala na § 58 ods. 5 ústavy, podľa ktorého ''„prezident zostáva vo svojej funkcii pokiaľ nebol zvolený prezident nový“''. E. Beneš tak zostal v úrade prezidenta ''„do doby, kedy bude možné vykonať voľbu nového prezidenta“''.&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;

=== Dekréty ako dočasné riešenie stavu ústavnej núdze ===
=== Legislatívny proces v dekretálnom období ===
=== Dekréty vo vzťahu k nariadeniam Slovenskej národnej rady ===
=== Otázka zrušenia dekrétov ===
Dôvodom prečo sa Maďari dožadujú zrušenia Benešových dekrétov je najmä to, že na základe kolektívnej viny boli označení ako tí, ktorí sa dopustili vojnového zločinu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prečo žiadajú Maďari zrušenie Benešovych dekrétov? {{!}} Madari.sk|url=https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/preco-ziadaju-madari-zrusenie-benesovych-dekretov|vydavateľ=madari.sk|dátum prístupu=2022-09-26|priezvisko=Simon|meno=Attila|url archívu=https://web.archive.org/web/20220926083252/https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/preco-ziadaju-madari-zrusenie-benesovych-dekretov|dátum archivácie=2022-09-26}}&lt;/ref&gt; Obávajú sa, že snahy z roku 1945, keď chcela česko-slovenská vláda vytvoriť čisto slovanský národnostný štát a na realizáciu takéhoto plánu by bolo nutné odstrániť z krajiny nielen tu žijúcich Nemcov, ale aj Maďarov, sa môžu opakovať.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

4. augusta 2021, pri príležitosti 76. výročia vydania Benešových nižšie uvedených dekrétov, odhalili v [[Šamorín|Šamoríne]] pamätník deportovaným maďarským rodinám. Hosťom podujatia bol aj predseda maďarského parlamentu [[László Kövér]], ktorý hovoril o historických krivdách voči Maďarom. Dva dni po podujatí sa k účasti predsedu maďarského parlamentu kriticky vyjadril slovenský minister zahraničných vecí [[Ivan Korčok]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odhalenie pamätníka deportovaným v Šamoríne vyvolalo konflikt medzi Korčokom a predsedom maďarského parlamentu|url=https://dennikn.sk/2492719/odhalenie-pamatnika-deportovanym-v-samorine-vyvolalo-konflikt-medzi-korcokom-a-predsedom-madarskeho-parlamentu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-08-04|dátum prístupu=2022-09-26|jazyk=sk-SK|meno=Zoltán|priezvisko=Szalay}}&lt;/ref&gt;

== Úloha dekrétov vo vzťahu k vybraným politikám vlády ČSR ==
=== Dekréty a opatrenia voči Nemcom a Maďarom ===
[[Súbor:Old people.jpg|náhľad|Maďari odsunutí do Čiech (z  Gúty / [[Kolárovo|Kolárova]] do Mladej Boleslavi) vo februári 1947.]]
Väčšina opatrení voči Maďarom v Československu nesúvisela s dekrétmi prezidenta republiky.

Historik [[Štefan Šutaj]] rozdeľuje opatrenia československých štátnych orgánov z hľadiska dopadu voči maďarskej národnostnej menšine nasledovne:&lt;ref&gt;Šutaj 2012, s. 40-49&lt;/ref&gt;
* obyvatelia maďarskej národnosti, pri ktorých bolo individuálne konštatované previnenie, na základe rozhodnutia [[Ľudové súdnictvo|ľudových súdov]], ktoré boli na území Slovenska ustanovené na základe nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. o potrestaní fašistických zločincov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva a v českých krajinách na základe... (z odsúdených do 31. decembra 1948 na Slovensku bolo 55,18 % maďarskej a 12,31 % nemeckej národnosti),
* obyvatelia maďarskej národnosti, kde sa riešenie uskutočnilo na základe medzinárodných zmlúv:
** odsun [[Anyási|anyásov]] (tzn. štátnych občanov Maďarska, ktorí sa po 2. novembri 1938 prisťahovali na územie južného Slovenska odstúpené Maďarsku na základe prvej viedenskej arbitráže), ktorý prebiehal na základe [[Dohoda o prímerí s Maďarskom|dohody o prímerí s Maďarskom]] z 20. januára 1945 (išlo celkovo o 31 780 osôb),
** [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom]], ktorá prebiehala na základe medzištátnej dohody z 27. februára 1946 (týkala sa 89 660 osôb maďarskej národnosti vysídlených z ČSR do Maďarska a cca 72 000 osôb slovenskej a českej národnosti presunutých z Maďarska do ČSR),
* skupiny obyvateľstva maďarskej národnosti, pri ktorých sa uplatňovalo povojnové zákonodarstvo na základe princípu kolektívnej zodpovednosti (kolektívnej viny) v zmysle dekrétov prezidenta republiky, resp. nariadení SNR:
** nábor resp. deportácie obyvateľstva maďarskej národnosti do Čiech:
*** akcia v septembri až decembri 1945 (asi 12 000 osôb) sa konala bez právneho podkladu a až neskôr bola odôvodnená dekrétom prezidenta republiky č. 88/1945 Zb. z 1. októbra 1945 o všeobecnej pracovnej povinnosti,
*** akcia v júli až auguste 1946 sa konala na dobrovoľnom základe ako nábor pracovných síl na pomoc českému poľnohospodárstvu, pričom väčšinu prihlásených tvorili Slováci (akcie sa zúčastnilo 1932 osôb maďarskej národnosti),
*** akcia na prelome rokov 1946 a 1947, ktorá bola najväčšou deportáciou do Čiech (44 129 osôb maďarskej národnosti, pritom len 2154 bolo odsunutých dobrovoľne) bola odôvodňovaná dekrétom prezidenta republiky č. 88/1945 Zb., avšak konalo sa nad rámec ustanovení tohto dekrétu (zatiaľ čo dekrét umožňoval zapojenie len práceschopných dospelých osôb, počas tejto akcie boli vysídlené celé rodiny; presun navyše prebiehal v zimnom období v nevykurovaných vagónoch a za asistencie vojska a [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]])
** konfiškácia pôdohospodárskeho majetku, ktorá na území Slovenska prebiehala na základe nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a v českých krajinách podľa...,
** konfiškácia majetku, ku ktorej došlo na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o [[Fond národnej obnovy|Fonde národnej obnovy]], pričom majetok Nemcov a Maďarov na Slovensku sa ešte pred prijatím tohto dekrétu dostal do národnej správy na základe nariadenia SNR č. 50/1945 Zb. o národných správach,

==== Strata občianstva a odsun ====
* Na základe ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. z 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti, mohli títo stratiť československé [[Štátne občianstvo|štátneho občianstva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=33/1945 Zb. - Ústavní dekret presidenta republiky...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1945/33/|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2021-10-04|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt; Týkalo sa to Nemcov a Maďarov (na území ČSR), ktorí podľa predpisov cudzej okupačnej moci nadobudli nemecké alebo maďarské občianstvo, čím dňom jeho nadubudnutia stratili československé občianstvo. Dekrét sa naopak nevzťahoval na tých Nemcov a Maďarov, ktorí sa v dobe zvýšeného ohrozenia republiky úradne prihlásili za Čechov a Slovákov. Dekrét bol zrušený Zákonom č. 194/1949 Sb., o nabývání a pozbývání československého státního občanství&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=194/1949 Sb. Zákon o nabývání a pozbývání občanství|url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1949-194|vydavateľ=Zákony pro lidi|dátum prístupu=2021-10-04|jazyk=cs|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20211004125741/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1949-194|dátum archivácie=2021-10-04}}&lt;/ref&gt;. Z pohľadu súčasťou problematiky štátneho občianstva špecifikom na Slovensku bola [[reslovakizácia]].
* Práve tento dekrét z 2. augusta 1945 podľa historikov vytvoril predpoklad pre budúci odsun, počas ktorého opustili Československo zhruba tri milióny Nemcov. Hoci sa o Benešových dekrétoch hovorí predovšetkým v súvislosti s  odsunom obyvateľstva, jeho samotného sa žiadny dekrét priamo netýkal. Povojnovým usporiadaním sa zaoberala začiatkom augusta 1945 [[postupimská konferencia]] víťazných mocností a tie sa v spoločnom komuniké zhodli, že &quot;bude potrebné pristúpiť k prevedeniu obyvateľstiev nemeckých zostávajúcich v Poľsku, Československu a Maďarsku do Nemecka&quot;. V rovnaký deň potom prezident Beneš podpísal dokument číslo 33/1945 o odobratí československého občianstva.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 65 rokmi začal platiť Benešov dekrét o štátnom občianstve|url=https://domov.sme.sk/c/5488333/pred-65-rokmi-zacal-platit-benesov-dekret-o-statnom-obcianstve.html|vydavateľ=ČTK|dátum prístupu=2022-09-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Výnimku dostali ľudia, ktorí &quot;zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom&quot;. Kto si chcel byť isté že nebude odsunutý, musel do šiestich mesiacov podať žiadosť (potvrdzujúcu vernosť) u príslušného okresného národného výboru alebo u zastupiteľského úradu (pokiaľ býval v cudzine). O žiadosti potom rozhodoval krajský výbor na návrh okresného výboru.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
=== Dekréty a retribučné, ľudové súdnictvo ===
=== Dekréty a pozemková reforma ===
=== Dekréty a znárodňovanie ťažby nerastných surovín, priemyslu a peňažníctva===

== {{Kotva}}Súčasné právne dôsledky ==
Napriek opačným tvrdeniam, &lt;ref&gt;Citing and criticizing such claims: János Fiala-Butora, The Lasting Impact of the Beneš Decrees in Slovakia, in Collective Guilt in Central Europe after the Second World War and Now, Iván Gyurcsík, ed., Ludovika, 2024, 93–122, at 97, &lt;nowiki&gt;https://doi.org/10.36250/01228_05&lt;/nowiki&gt;. &lt;/ref&gt; Benešove dekréty majú naďalej právnu váhu na Slovensku, čoho príkladom sú prípady ako prípad Bosits, spor o [[Diaľnica D4 (Slovensko)|diaľnicu D4]] v Podunajských Biskupiciach a konfiškačné prípady riešené Pozemkovým fondom.&lt;ref&gt;Rozsudky vnútroštátnych súdov s anglickými zhrnutiami a prekladmi: District Court Poprad (Slovakia), judgment No. 17C/15/2019 of 09.22.2020, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/c72df7cc-6e2a-469d-9a84-72e42da6e98c:1c29e21d-7b65-4d41-9d20-8e2f4aca284a/&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m09222020&lt;/nowiki&gt;; Regional Court Banská Bystrica (Slovakia), judgment No. 17Co/37/2021 of 30.06.2022, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/5ca635c4-7b2d-43e2-adf9-8effd2c51600:84379d73-7b17-44f7-9771-3205141f099c&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m30062022&lt;/nowiki&gt;; Regional Court Prešov (Slovakia), judgment No. 19Co/43/2012 of 30.04.2013, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/31df25c0-db87-4cfb-b709-a72fdebae8f4:a9142e73-b015-4ce2-af61-a716b100ac39&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m30042013&lt;/nowiki&gt;; Martin District Court (Slovakia), judgment No. 9C/98/2012 of 15.01.2018, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/d5959dc4-88db-4adf-be47-0dd28f66c49b:22825ebc-ea71-4cdd-88cb-3b40b0d0ac9c&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m15012018&lt;/nowiki&gt;; Regional Court Nitra (Slovakia), judgment No. 9Co/51/2019 of 12.03.2020, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/7d6e8788-2283-4fea-8989-e58f399a3a8d:0d7b6aa5-a3c4-4a03-bb54-1ae97cc97c0d&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m12032020&lt;/nowiki&gt;; Supreme Court (Slovakia), judgment No. 1Cdo/65/2021 of 29.09.2021, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/dbc50e5b-16e9-4113-a112-268541db732d:a6eaa004-1150-475a-ac66-39eb69ec8e9e&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m29092021&lt;/nowiki&gt;; Supreme Court (Slovakia), judgment No. 4MCdo/12/2014 of 29.09.2015, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/df561d2c-2c65-43b4-80ad-38d415b6c9df:53a2d36e-746b-4b89-9124-dd3bca528d02&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m29092015&lt;/nowiki&gt;; Regional Court Nitra (Slovakia), judgment No. 9Co/104/2021 of 28.04.2022, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/568f9218-9750-4bfb-bce3-146ee0a7ebf7:b93998bc-8cdc-4b1e-a0ae-993fd5900c23&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m28042022&lt;/nowiki&gt;. &lt;/ref&gt; Prípad Bosits proti Slovensku sa týka platnosti konfiškácií, ktoré štát vykonal v 40. rokoch 20. storočia. Štátna agentúra Lesy Slovenskej republiky podala žalobu proti Miklósovi Bositsovi, výsledkom čoho bolo rozhodnutie [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu]] v prospech agentúry, ktorý potvrdil konfiškáciu so spätnou platnosťou.&lt;ref&gt;Supreme Court (Slovakia), judgment No. 4MCdo/12/2014 of 29.09.2015, &lt;nowiki&gt;https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/31df25c0-db87-4cfb-b709-a72fdebae8f4:a9142e73-b015-4ce2-af61-a716b100ac39&lt;/nowiki&gt;, MINOTEE minority case law database v1, 2025, CEU, &lt;nowiki&gt;https://ir.ceu.edu/cases-table#m29092015&lt;/nowiki&gt;.&lt;/ref&gt; Po podaní sťažnosti podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach [[Európsky súd pre ľudské práva|štrasburský súd]] konštatoval porušenie dohovoru.&lt;ref&gt;European Court of Human Rights, ''Bosits v. Slovakia,'' App. no. 75041/17, judgment (Third Section) of 19 May 2020, &lt;nowiki&gt;https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-202463&lt;/nowiki&gt;  &lt;/ref&gt; Právna veda poukazuje na to, že pretrvávajúce uplatňovanie dekrétu č. 104/1945 (konkrétne s uvedením „Nemcov, Maďarov a údajných zradcov a nepriateľov slovenského národa“) porušuje európske záväzky v oblasti ľudských práv a takéto prípady sú v rozpore so slovenskou ústavou a podkopávajú princípy právneho štátu.&lt;ref&gt;János Fiala-Butora, The Lasting Impact of the Beneš Decrees in Slovakia, in Collective Guilt in Central Europe after the Second World War and Now, Iván Gyurcsík, ed., Ludovika, 2024, 97–98, 103, 112, &lt;nowiki&gt;https://doi.org/10.36250/01228_05&lt;/nowiki&gt;.&lt;/ref&gt; Reštitučné zákony po roku 1990 (ako napríklad zákon č. 229/1991) sa nezamerali na konfiškácie pred rokom 1948.&lt;ref&gt;János Fiala-Butora, The Lasting Impact of the Beneš Decrees in Slovakia, in Collective Guilt in Central Europe after the Second World War and Now, Iván Gyurcsík, ed., Ludovika, 2024, 105, &lt;nowiki&gt;https://doi.org/10.36250/01228_05&lt;/nowiki&gt; &lt;/ref&gt;

== Zoznam dekrétov ==
Dekréty boli vydávané len v češtine a pod českými názvami. Nižšie sú uvedené doslovné slovenské preklady názvov dekrétov.
=== Dekréty vydané v londýnskom exile v ''Úradnom vestníku československom'' ===
==== Ročník 1940 ====
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1940 o dočasnom výkone moci zákonodarnej,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1940, ktorým sa upravuje verejné vyhlásenie novovydávaných právnych ustanovení československej vlády,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1940 o československých poľných súdoch.
==== Ročník 1941 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 23. apríla 1941, ktorým sa vláda zmocňuje, aby prevzala štátnu záruku za vklady vložené u „Sporiteľne československého vojska v zahraničí“,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 12. augusta 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1941,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1941 o ustanovovaní a o služobných i platových pomeroch zamestnancov Československej republiky v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 14. augusta 1941 o zaopatrení vojenských osôb prepustených alebo preložených z činnej služby vojenskej v zahraničí a ich rodinných príslušníkoch v oblasti [[Anglická libra|sterlingovej meny]],
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. novembra 1941 o zriadení ministerstva pre hospodársku obnovu Československej republiky,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 30. decembra 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1942.
==== Ročník 1942 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942 o sprosťovaní výkonu služby vojenských gážistov u Československej armády v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942, ktorým sa upravuje dovolenka vojenských gážistov z povolania, uvoľnených vo vojenskom záujme pre zvláštne úlohy mimo rámec Československej brannej moci v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. mája 1942 o organizácii Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1942, ktorým sa dopĺňa organizácia Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1942, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1942,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1942, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustavení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky v znení ústavného dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941 č. 3 ex 1942 Úr. vest. čs.,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 8. decembra 1942 o dokončení lekárskeho štúdia záverečnými skúškami a o promóciách československých doktorov všeobecného lekárstva vo Veľkej Británii,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 31. decembra 1942, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1943.
==== Ročník 1943 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. októbra 1943, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1943,
==== Ročník 1944 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 10. februára 1944, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1944,
==== Ročník 1945 ====
=== Dekréty vydané v oslobodenej ČSR a vyhlásené v ''Zbierke zákonov a nariadení republiky Československej'' ===
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 2. apríla 1945 o novej organizácii vlády a ministerstiev v dobe prechodnej,

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Použitá literatúra ==
* {{Citácia Harvard
 | PriezviskoEditora1 = Jech
 | MenoEditora1 = Karel
 | OdkazNaEditora1 = Karel Jech
 | PriezviskoEditora2 = Kaplan
 | MenoEditora2 = Karel
 | OdkazNaEditora2 = Karel Kaplan
 | Rok = 2002
 | Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty
 | Vydanie = 2.
 | Miesto = Brno
 | Vydavateľ = Nakladatelství Doplněk
 | ISBN = 8072391151
 | Strany = 7-43
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Jech
 | Meno = Karel
 | OdkazNaAutora = &lt;!-- Karel Jech --&gt;
 | Príspevok = K uzákonění dekrétů prezidenta republiky z let 1940 – 1945
 | URLPríspevku = 
 | PriezviskoEditora = Šutaj
 | MenoEditora = Štefan
 | OdkazNaEditora = Štefan Šutaj
 | Rok = 2004
 | Titul = Dekréty Edvarda Beneša v povojnovom období
 | Miesto = Prešov
 | Vydavateľ = UNIVERSUM
 | ISBN = 80-89046-21-5
 | Strany = 27-34
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Pavlíček
 | Meno = Václav
 | OdkazNaAutora = 
 | Príspevok = Dekrety prezidenta republiky
 | PriezviskoEditora1 = Jech
 | MenoEditora1 = Karel
 | OdkazNaEditora1 = &lt;!-- Karel Jech --&gt;
 | PriezviskoEditora2 = Kaplan
 | MenoEditora2 = Karel
 | OdkazNaEditora2 = &lt;!-- Karel Kaplan --&gt;
 | Rok = 2002
 | Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty
 | Vydanie = 2.
 | Miesto = Brno
 | Vydavateľ = Nakladatelství Doplněk
 | ISBN = 8072391151
 | Strany = 7-43
}}


{{Cs-timeline-zmluvy}}

[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]]
[[Kategória:Právne predpisy v Česko-Slovensku]]</text>
      <sha1>oqxwqiqlq407qhftjxkd1xs3ck848c2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>50615</id>
    <revision>
      <id>8232504</id>
      <parentid>8218762</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:18:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Aktívne politické strany a hnutia */ aktualizácia podľa registra: [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] → [[TÍM KOŠICE]]</comment>
      <origin>8232504</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52402" sha1="o34q5mvlogqfwo3wbhl36euv1ulmli3" xml:space="preserve">{{Politika na Slovensku}}

Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''.

== Aktívne politické strany a hnutia ==
Register politických strán a politických hnutí vedie v zmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/
 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR
 | dátum vydania = 2005-02-04
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-09-18
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; K 12. júnu 2026 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''52''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii alebo v [[konkurz (konkurzné právo)|konkurze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky : Abecedný zoznam
 | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber?full=1
 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-12
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable sortable numbered firstright&quot;
|-
! class=&quot;unsortable&quot; | #
! Názov
! Skratka
! Dátum reg.
! [[Štatutárny orgán]]
! Staršie názvy
! Zdroj
|-
| 
| [[Alternatíva pre Slovensko]]
| ApS
| 18. 10. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Anna Belousovová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Anton Železník]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Národ a Spravodlivosť]],&lt;br /&gt;[[Národ a Spravodlivosť – naša strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201296]
|-
| 
| [[Bratia Slovenska]]
| 
| 14. 01. 1991
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Peter Pčolinský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],&lt;br /&gt;[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],&lt;br /&gt;[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],&lt;br /&gt;[[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],&lt;br /&gt;[[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153006]
|-
| 
| [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]
| 
| 25. 01. 2018
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jaroslav Naď]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SPOLU – občianska demokracia]],&lt;br /&gt;[[Modrá koalícia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=219453]
|-
| 
| [[Demokrati Slovenska]]
| 
| 23. 05. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ľudovít Kaník]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Prosperita Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152952]
|-
| 
| [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska]]
| DS-ODS
| 04. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pavel Macko]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[TREBIŠOV NAHLAS]],&lt;br /&gt;[[ODS – Občianski demokrati Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208879]
|-
| 
| [[DOMOV národná strana]]
| DOMOV-NS
| 01. 07. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pavol Slota]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pravá Slovenská národná strana (2005 – 2006)|Pravá Slovenská národná strana]],&lt;br /&gt;[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],&lt;br /&gt;[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152953]
|-
| 
| [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]]
| 
| 17. 11. 2025
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Winkler]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302089]
|-
| 
| [[HLAS – sociálna demokracia]]
| 
| 11. 09. 2020
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Matúš Šutaj Eštok]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=227017]
|-
| 
| [[Hnutie SLOVENSKO]]
| SLOVENSKO
| 11. 11. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Igor Matovič]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],&lt;br /&gt;[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],&lt;br /&gt;[[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201471]
|-
| 
| [[Jednota Slovanov]]
| 
| 17. 05. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Peter Marček]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Ľudovít Líška]], [[Patrik Kraus]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[KARMA]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228467]
|-
| 
| [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie]]
| KDH
| 23. 02. 1990
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Majerský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Kresťanskodemokratické hnutie]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973]
|-
| 
| [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]]
| KSS
| 19. 03. 1991
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Hrdlička]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zväz komunistov Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153013]
|-
| 
| [[Konzervatívci – Kresťanská únia]]
| Konzervatívci
| 27. 08. 1998
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Krajniak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Nezávislé fórum]],&lt;br /&gt;[[Kresťanská únia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164]
|-
| 
| [[Košická strana]]
| 
| 19. 01. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ladislav Lörinc]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228423]
|-
| 
| [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]
| ĽS Naše Slovensko
| 20. 10. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marian Kotleba]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana priateľov vína]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana Naše Slovensko]],&lt;br /&gt;[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101]
|-
| 
| [[KRAJINA]]
| 
| 20. 06. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ivan Lacho]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[JABLKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228472]
|-
| 
| [[Maďarské fórum]]
| 
| 28. 02. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zsolt Simon]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]],&lt;br /&gt;[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]],&lt;br /&gt;[[FÓRUM]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222639]
|-
| 
| [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]]
| 
| 22. 10. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[László Gubík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],&lt;br /&gt;[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]],&lt;br /&gt;[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &amp;vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224412]
|-
| 
| [[MySlovensko]]
| 
| 05. 03. 2015
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Štefan Panenka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Slovenská občianska koalícia]],&lt;br /&gt;[[SKOK – Európski liberálni demokrati]],&lt;br /&gt;[[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]],&lt;br /&gt;[[Dôstojný život]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210781]
|-
| 
| [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
| NOVA
| 25. 10. 2012
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Gábor Grendel]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Nová väčšina]],&lt;br /&gt;[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],&lt;br /&gt;[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=203999]
|-
| 
| [[Občianska konzervatívna strana]]
| OKS
| 07. 12. 2001
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ondrej Dostál]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153111]
|-
| 
| [[Pirátska strana – Slovensko]]
| Piráti
| 02. 09. 2010
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zuzana Šubová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Michal Pírek]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[NÁŠ KRAJ]],&lt;br /&gt;[[SME RODINA]],&lt;br /&gt;[[VÁŠ KRAJ]],&lt;br /&gt;[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159071]
|-
| 
| [[Práca slovenského národa]]
| PSN
| 06. 04. 2010
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Roman Stopka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Demokratická aliancia Slovenska]],&lt;br /&gt;[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153197]
|-
| 
| [[Právo na pravdu]]
| PRAVDA
| 03. 11. 2025
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zoroslav Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302087]
|-
| 
| [[Progresívne Slovensko]]
| 
| 27. 11. 2017
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Michal Šimečka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Tomáš Valášek]], [[Ivan Štefunko]], [[Simona Petrík]], [[Ivan Korčok]], [[Irena Bihariová]], [[Beáta Jurík]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725]
|-
| 
| [[REPUBLIKA]]
| 
| 12. 07. 2002
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Uhrík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Hnutie za demokraciu]],&lt;br /&gt;[[HLAS ĽUDU]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121]
|-
| 
| [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]]
| SDKÚ – DS
| 18. 02. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Sobčák]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153099]
|-
| 
| [[Sloboda a Solidarita]]
| SaS
| 27. 02. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Branislav Gröhling]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180]
|-
| 
| [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]]
| SNS
| 07. 03. 1990
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Andrej Danko]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976]
|-
| 
| [[Slovenské Hnutie Obrody]]
| 
| 15. 05. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Róbert Švec]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Štefan Polačik]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223281]
|-
| 
| [[SLOVEXIT]]
| SLOVEXIT
| 07. 03. 1995
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Beluský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Rastislav Kysel]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153159]
|-
| 
| [[SME RODINA]]
| 
| 06. 07. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Boris Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana občanov Slovenska]],&lt;br /&gt;[[SME RODINA – Boris Kollár]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=200623]
|-
| 
| [[SMER – sociálna demokracia]]
| SMER – SD
| 08. 11. 1999
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Robert Fico]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SMER]],&lt;br /&gt;[[SMER (tretia cesta)]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097]
|-
| 
| [[Socialisti.sk]]
| 
| 08. 10. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Artúr Bekmatov]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Jaroslav Císar]], [[Miroslav Pomajdík]], [[Lucia Hubinská]], [[Sely Papanová]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224262]
|-
| 
| [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest]]
| SOM SLOVENSKO
| 10. 08. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Krúpa]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana obcí a miest – SOM SLOVENSKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228392]
|-
| 
| [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK]]
| SOSK
| 26. 06. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marian Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228473]
|-
| 
| [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]]
| SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA
| 16. 02. 1998
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Tibor Hanuliak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],&lt;br /&gt;[[Živnostenská strana SR]],&lt;br /&gt;[[Živnostenská strana]],&lt;br /&gt;[[Socialistická strana občianskej slobody]],&lt;br /&gt;[[SLOBODA]],&lt;br /&gt;[[VZDOR – strana práce]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153080]
|-
| 
| [[SPRAVODLIVOSŤ]]
| 
| 06. 12. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[99 % – občiansky hlas]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201622]
|-
| 
| [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
| 
| 22. 09. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[František Gőgh]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],&lt;br /&gt;[[Únia – Strana pre Slovensko]],&lt;br /&gt;[[STRANA +1 HLAS]],&lt;br /&gt;[[LEPŠIA ŠTVRŤ]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153188]
|-
| 
| [[Strana rómskej koalície – SRK]]
| SRK
| 19. 06. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Gejza Adam]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153184]
|-
| 
| [[STRANA VIDIEKA]]
| SV
| 05. 03. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Rudolf Huliak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Pavel Zacharovský]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana demokratického Slovenska]],&lt;br /&gt;[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]],&lt;br /&gt;[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014]
|-
| 
| [[Team Bratislava]]
| 
| 29. 04. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Matúš Vallo]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228341]
|-
| 
| [[TÍM KOŠICE]]
| 
| 19. 02. 2008
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Vladimír Chlebo]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Demokrati a Vlastenci]],&lt;br /&gt;[[Strana moderného Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Strana moderného Slovenska – SMS]],&lt;br /&gt;[[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175]
|-
| 
| [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]]
| Tím Kraj Nitra
| 21. 07. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marek Hattas]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228363]
|-
| 
| [[TÍM RUŽINOV]]
| 
| 06. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Chren]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[MLADÁ PETRŽALKA]],&lt;br /&gt;[[MLADÁ BRATISLAVA]],&lt;br /&gt;[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208906]
|-
| 
| [[Trnava pre každého]]
| TPK
| 24. 01. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Miloš Krištofík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[DOPRAVA]],&lt;br /&gt;[[Hlas pravice]],&lt;br /&gt;[[Skúsme to inak]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222454]
|-
| 
| [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]]
| ÚSVIT
| 25. 05. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Luciána Hoptová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153133]
|-
| 
| [[Vlastenecký blok]]
| VLASTENCI SK
| 13. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ivan Stanovič]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208945]
|-
| 
| [[Volt Slovensko]]
| Volt SK
| 12. 02. 2024
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Richard Edward Zednik]], [[Lucia Kleštincová]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228531]
|-
| 
| [[ZA ĽUDÍ]]
| 
| 02. 09. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Veronika Remišová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223985]
|-
| 
| [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]]
| Zmena zdola, DÚ
| 07. 09. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ján Budaj]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Liberálnodemokratická únia]],&lt;br /&gt;[[Demokratická únia Slovenska (2000)|Demokratická únia Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153102]
|-
| 
| [[ŽIVOT – národná strana]]
| ŽIVOT
| 04. 02. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Tibor Pénzeš]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],&lt;br /&gt;[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222528]
|-
|}

Poznámky:
* ''[P]'': predseda/predsedníčka
* názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka]]mi („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Považaj
 | meno = Matej (ed.)
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pravidlá slovenského pravopisu
 | vydanie = 3. upr. a dopl
 | vydavateľ = Veda
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2000
 | počet strán = 590
 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf
 | isbn = 80-224-0655-4
 | kapitola = VIII. Interpunkcia
 | strany = 
}}&lt;/ref&gt;

== Zaniknuté politické strany a hnutia ==
=== Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) ===
==== Zánik do 1990 ====
''Zoznam nie je úplný''
* [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním 
* [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938

==== Zánik 1991 – 1995 ====
* [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994
* [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 
* [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993
* [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom
* [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993
* [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992
* [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994
* [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992
* [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993
* [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]
* [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým &quot;Strana konzervatívnych demokratov&quot;) – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994
* [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým &quot;Strana ústavnej demokracie&quot;, resp. &quot;Slobodný blok&quot;) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995
* [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992
* [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992
* [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992
* [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993
* [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995
* [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991
* [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993
* [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993
* [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993
* [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995
* [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993
* [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 
* [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992
* [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992
* [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993
* [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992
* [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993
* [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993
* [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]

==== Zánik 1996 – 2000 ====
* [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000
* [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu
* [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]]
* [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]

* [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]]
* [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS
* [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]]
* [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]]

==== Zánik 2001 – 2005 ====
* [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005
* [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005
* [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005
* [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005
* [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005
* [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1994, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004
* [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005
* [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005
* [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002
* [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002
* [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005
* [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003
* [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005

* [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS
* [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]]
* [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om
* [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] 
* [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om  
* [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om

==== Zánik 2006 – 2010 ====
* [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]]
* [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007

* [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006

==== Zánik 2011 – 2015 ====
* [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014
* [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014

==== Zánik 2016 – 2020 ====
* [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie&lt;ref&gt;EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým &quot;Nezávislá občianska strana nezamestnaných&quot;, resp. &quot;Slovenská moderná spoločnosť&quot; – vznik v  auguste 2001, zánik v novembri 2017
* [[IDEA]] (IDEA) (predtým &quot;Aliancia nového občana&quot;, &quot;STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ&quot;, resp. &quot;OBČANIA&quot;) – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017
* [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým &quot;Strana rómskej koalície v Slovenskej republike&quot;) – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z.
* [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018
* [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016
* [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017
* [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016
* [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016
* [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým &quot;Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON&quot; – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie  v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017
* [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017
* [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým &quot;Strana národnej prosperity&quot;, skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017

==== Zánik po roku 2020 ====
* [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] – vznik v auguste 2006, zánik v apríli 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Demokratická strana - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153172 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]] – vznik v októbri 2019, zánik v októbri 2023 zlúčením s inou politickou stranou ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]])&lt;ref&gt;DOBRÁ VOĽBA (DV). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224263 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2023-10-07}}&lt;/ref&gt;
* [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MODRÍ – ES]] – vznik v máji 2023, zánik vo februári 2025 vyhlásením konkurzu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ - ES - v konkurze | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021
* [[MOST – HÍD 2023]] (predtým [[Strana regiónov Slovenska]], [[Strana živnostníkov Slovenska]], [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]) – vznik v júni 2004, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MOST - HÍD 2023 - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie&lt;ref&gt;NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRINCÍP]] (predtým [[Strana Rómskej únie na Slovensku]], [[Šport do Košíc a na Východ]], [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]]) – vznik v novembri 2010, zánik v decembri 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = PRINCÍP - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159184 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] – vznik v júni 2022, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228349 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (predtým [[SIEŤ]]) – vznik v júni 2014, zánik v decembri 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA - v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208603 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (predtym [[Slovenská ľudová strana]], [[SĽS – Slovensky ľudový blok]]) – vznik v apríli 1990, zánik v júli 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152991 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým  [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenský PATRIOT]] (predtým [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]]) – vznik vo februári 2021, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenský PATRIOT - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228223 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým &quot;[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]&quot; (MKDH-MKDM) a &quot;Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja&quot; (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021
* [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021
* [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[ŠANCA]] – vznik v marci 2015, zánik v decembri 2024 zlúčením so stranou [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ŠANCA | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210950 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentné strany Šanca a Demokrati sa zlúčia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698296-mimoparlamentne-strany-sanca-a-demokrati-sa-zlucia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}&lt;/ref&gt;
* [[VLASŤ]] (predtým &quot;DNES&quot;, &quot;Občianska strana DNES&quot; a &quot;Strana občianskej ľavice&quot;, skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[ZDRAVÝ ROZUM]] (predtým [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]], [[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]], [[7 STATOČNÝCH je CESTA]]) – vznik v apríli 2013, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ZDRAVÝ ROZUM - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=205558 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zaniknuté de facto (premenovaním) ===
''Zoznam je úplný'' 
* [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]]
* [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]
* [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]]
* [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]]
* [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]]
* [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) 
* [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]]
* [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]]
* [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]]
* [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006
* [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]]
* [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]]
* [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]]
* [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]
* [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politická strana]]
* [[Politické hnutie]]
* [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]
* [[Politika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany Register politických strán a politických hnutí]

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]]
[[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]]</text>
      <sha1>o34q5mvlogqfwo3wbhl36euv1ulmli3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Politické strany na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>52132</id>
    <revision>
      <id>8232505</id>
      <parentid>8184735</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:18:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>aktualizácia podľa registra: [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] → [[TÍM KOŠICE]]</comment>
      <origin>8232505</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5621" sha1="6zclardcinxkwddqehprqbdtvow3adj" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
 | meno = Politické strany na Slovensku
 | nadpis = [[Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku|Politické strany a hnutia na Slovensku]]

 | skupina1 = Parlamentné strany
 | zoznam1 =
* [[HLAS – sociálna demokracia]]
* [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
* [[Konzervatívci – Kresťanská únia|Konzervatívci]]
* [[Progresívne Slovensko]]
* [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
* [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]
* [[Hnutie SLOVENSKO|SLOVENSKO]]
* [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
* [[ZA ĽUDÍ]]

 | skupina2 = Mimoparlamentné strany
 | zoznam2 = 
* [[Alternatíva pre Slovensko|ApS]]
* [[Bratia Slovenska]]
* [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]
* [[Demokrati Slovenska]]
* [[DOMOV národná strana|DOMOV-NS]]
* [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska|DS-ODS]]
* [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]]
* [[Jednota Slovanov]]
* [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]
* [[Košická strana]]
* [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]]
* [[KRAJINA]]
* [[Maďarské fórum]]
* [[MySlovensko]]
* [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
* [[Občianska konzervatívna strana|OKS]]
* [[Pirátska strana – Slovensko|Piráti]]
* [[Právo na pravdu|PRAVDA]]
* [[Práca slovenského národa|PSN]]
* [[REPUBLIKA]]
* [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS]]
* [[Slovenské Hnutie Obrody]]
* [[SLOVEXIT]]
* [[SME RODINA]]
* [[Socialisti.sk]]
* [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest|SOM SLOVENSKO]]
* [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK|SOSK]]
* [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]]
* [[SPRAVODLIVOSŤ]]
* [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
* [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]]
* [[STRANA VIDIEKA|SV]]
* [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]]
* [[Team Bratislava]]
* [[TÍM KOŠICE]]
* [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja|Tím Kraj Nitra]]
* [[TÍM RUŽINOV]]
* [[Trnava pre každého|TPK]]
* [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]]
* [[Vlastenecký blok|VLASTENCI SK]]
* [[Volt Slovensko|Volt SK]]
* [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]
* [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]]

 | skupina3 = Zaniknuté strany
 | zoznam3 = 
* [[Aliancia demokratov Slovenska|ADS]]
* [[Aliancia nového občana|ANO]]
* [[Alternatíva politického realizmu|APR]]
* [[AZEN – Aliancia za Európu národov|AZEN]]
&lt;!-- * [[Demokratická aliancia Slovenska|DAS]] (v 2013 premenovaná na HLAS – Demokratická aliancia Slovenska, v 2016 na Práca slovenského národa) --&gt;
* [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]] (I)
* [[Demokratická strana (2006)|DS]] (II)
* [[Demokratická únia|DÚ]]
* [[Demokratická únia Slovenska (1994)|DÚS]]
* [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]]
* [[DOMA DOBRE]]
* [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA|EDS]]
* [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HPSR]]
* [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]]
* [[Hnutie za demokratické Slovensko (2014)|HZDS]]
* [[IDEA]]
* [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO|JS]]
* [[Komunistická strana Slovenska – 91| KSS ’91]]
* [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]]
* [[Kresťanskí demokrati]]
* [[MODRÍ – ES|MES]]
* [[Strana mladých ľudí|Mladí ľudia]]
* [[Maďarská občianska strana|MOS]]
* [[Magnificat Slovakia|MS]]
* [[MÁME TOHO DOSŤ !]]
* [[MOST – HÍD]]
* [[MOST – HÍD 2023]]
* [[NAJ – Nezávislosť a Jednota|NAJ]]
* [[Národno-demokratická strana|NDS]]
* [[Nová agrárna strana|NAS]]
* [[NOVÁ DEMOKRACIA|ND]]
* [[Občianski kandidáti|OK]]
* [[Občianski liberáli|OL]]
* [[Strana patriotov|PATRIOTI]]
* [[Pravá Slovenská národná strana (2001 – 2005)|PSNS]]
* [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]]
* [[PRIAMA DEMOKRACIA|PD]]
* [[PRINCÍP]]
* [[Rómska iniciatíva Slovenska|RIS]]
* [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]]
* [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]]
* [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN|SIM]]
* [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|SKS]]
* [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]]
* [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana (SĽS)]]
* [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]]
* [[Slovenská národná jednota|SNJ]]
* [[Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť|SLNKO]]
* [[Slovenský PATRIOT]]
* [[SLOVENSKO DO TOHO !]]
* [[Strana práce (1991)|SP]]
* [[Slovenská pospolitosť – národná strana|SP-NS]]
* [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]]
* [[Sociálnodemokratická strana Slovenska|SDSS]]
* [[Spolužitie]]
* [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ (1990)]]
* [[Strana demokratickej ľavice (2005)|SDĽ (2005)]]
* [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]
* [[Strana Rómskej únie na Slovensku|SRÚS]]
* [[Strana tolerancie a spolunažívania|STS]]
* [[Strana zelených (Slovensko)|SZ]]
* [[Strana zelených Slovenska|SZS]]
* [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov|SZSZO]]
* [[Strana TIP|TIP]]
* [[ŠANCA]]
* [[VLASŤ]]
* [[ZDRAVÝ ROZUM]]
* [[Združenie robotníkov Slovenska|ZRS]]
* [[Zelená vlna (strana)|ZV]]
* [[Zelení-Strana národnej prosperity|Z-SNP]]
* [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]]

 | pod = ''Aktualizované k 12. júnu 2026. Medzi súčasné strany nie sú zahrnuté strany v likvidácii a v konkurze. Obsahuje len strany pôsobiace na Slovensku po 1. januári 1993.''&lt;br /&gt;{{Pozn|1|1}} Strany so zastúpením medzi nezaradenými poslancami

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Politické navigačné šablóny Slovenska]]
[[Kategória:Navigačné šablóny politických strán|Slovensko]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>6zclardcinxkwddqehprqbdtvow3adj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prezident Spojených štátov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>52156</id>
    <revision>
      <id>8232658</id>
      <parentid>8228049</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:01:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232658</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10899" sha1="2kwxakpix3fm4zlehzrqi5khatjk3yx" xml:space="preserve">{{Infobox Politická funkcia
 | Názov = Prezident Spojených štátov
 | Originálny názov = President of the United States
 | Insígnie = Seal of the President of the United States.svg
 | Insígnie popis = Znak prezidenta Spojených štátov
 | Obrázok = Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg
 | Úradujúci = [[Donald Trump]]
 | Úradujúci od = [[20. január]]a [[2025]]
 | Oslovenie = ''Mr. President''&lt;br/&gt;''The Honorable''&lt;br/&gt;''His Excellency''
 | Sídlo = [[Biely dom]]
 | Viceprezident= [[JD Vance]] 
 | Menuje = [[Zbor voliteľov (Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických) | Zbor voliteľov]]
 | Funkčné obdobie =4 roky
 | Vytvorenie = 21. júna 1788 (pred {{Vek | 1788 | 06 | 21}} rokmi)
 | Prvý vo funkcii = [[George Washington]]
 | Zánik =
 | Posledný vo funkcii = [[Joe Biden]]
 | Nasledovníctvo =
 | Zástupca =
 | Plat = 400 000[[Dolár (USA) | $]] ročne
 | Web = [http://www.whitehouse.gov www.whitehouse.gov]
}}

'''Prezident Spojených štátov''' ({{V jazyku|eng}} ''President of the United States'') je hlava [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Podľa [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov]] je takisto aj hlavou [[Federálna vláda (Spojené štáty)|federálnej vlády]] a hlavným veliteľom ozbrojených síl. Spája v sebe [[právomoc]]i, ktoré sa v [[Európa|európskych]] krajinách zvyčajne delia medzi [[prezident]]a (či inú formálnu hlavu štátu) a [[premiér]]a. Vzhľadom na jeho silnú pozíciu sa tak hovorí o prezidentskom systéme. Vzhľadom na [[veľmoc]]enské postavenie USA je v súčasnosti vnímaný ako najmocnejšia osoba na [[Zem (planéta)|Zemi]]. Súčasným, v poradí 47. prezidentom USA, je [[Donald Trump]], ktorý bol inaugurovaný [[20. január]]a [[2025]].

== Voľby a funkčné obdobie ==
{{hlavný článok|Prezidentské voľby v USA}}

Jedno [[funkčné obdobie]] trvá štyri roky a nikto nesmie kandidovať na viac ako dve po sebe idúce volebné obdobia. Toto ustanovenie bolo prijaté až v roku 1951, preto mohol byť [[Franklin Delano Roosevelt]] zvolený za prezidenta celkom štyrikrát. V prípade úmrtia prezidenta sa úradu pre zvyšok funkčného obdobia ujíma [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]]. Prezident je volený nepriamou voľbou – volí ho [[zbor voliteľov]] nominovaných jednotlivými štátmi únie (počet voliteľov za štát približne zodpovedá jeho ľudnatosti a hlasuje podľa toho, kto v ich štáte bol zvolený voličmi). Jedným z dôsledkov tohto systému je fakt, že vyhrať môže aj kandidát s menším počtom hlasov, ak sú jeho voliči lepšie rozdistribuovaní (napríklad [[George W. Bush]] v roku [[2000]] alebo [[Donald Trump]] v roku [[2016]]).

== Galéria amerických prezidentov ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Gilbert Stuart Williamstown Portrait of George Washington.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;1.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[George Washington]]&lt;/div&gt; &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1789 – 1797)&lt;/div&gt;
Súbor:John Adams A18236.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;2.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[John Adams (prezident USA)|John Adams]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1797 – 1801)&lt;/div&gt;
Súbor:Official Presidential portrait of Thomas Jefferson (by Rembrandt Peale, 1800).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;3.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Thomas Jefferson]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1801 – 1809)&lt;/div&gt;
Súbor:James Madison.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;4.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[James Madison]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1809 – 1817)&lt;/div&gt;
Súbor:James Monroe White House portrait 1819 (cropped)(2).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;5.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[James Monroe]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1817 – 1825)&lt;/div&gt;
Súbor:JQA Photo Crop (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;6.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[John Quincy Adams]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1825 – 1829)&lt;/div&gt;
Súbor:Andrew jackson head (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;7.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Andrew Jackson]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1829 – 1837)&lt;/div&gt;
Súbor:Martin Van Buren.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;8.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Martin Van Buren]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1837 – 1841)&lt;/div&gt;
Súbor:William Henry Harrison by James Reid Lambdin, 1835 crop (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;9.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[William Henry Harrison]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1841)&lt;/div&gt;
Súbor:John Tyler (cropped 3x4) (cropped)(2).png|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;10.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[John Tyler]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1841 – 1845)&lt;/div&gt;
Súbor:Polk crop.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;11.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[James K. Polk]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1845 – 1849)&lt;/div&gt;
Súbor:Zachary Taylor restored and cropped (cropped)(2).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;12.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Zachary Taylor]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1849 – 1850)&lt;/div&gt;
Súbor:Millard Fillmore Better Crop (b).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;13.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Millard Fillmore]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1850 – 1853)&lt;/div&gt;
Súbor:Mathew Brady - Franklin Pierce - alternate crop (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;14.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Franklin Pierce]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1853 – 1857)&lt;/div&gt;
Súbor:James Buchanan.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;15.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[James Buchanan]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1857 – 1861)&lt;/div&gt;
Súbor:Abraham Lincoln O-77 matte collodion print.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;16.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Abraham Lincoln]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1861 – 1865)&lt;/div&gt;
Súbor:Andrew Johnson photo portrait head and shoulders, c1870-1880-Edit1.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;17.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Andrew Johnson]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1865 – 1869)&lt;/div&gt;
Súbor:Ulysses S. Grant 1870-1880.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;18.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Ulysses S. Grant]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1869 – 1877)&lt;/div&gt;
Súbor:President Rutherford Hayes 1870 - 1880 Restored.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;19.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Rutherford B. Hayes]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1877 – 1881)&lt;/div&gt;
Súbor:James Abram Garfield, photo portrait seated.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;20.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[James A. Garfield]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1881)&lt;/div&gt;
Súbor:Chester Alan Arthur.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;21.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Chester A. Arthur]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1881 – 1885)&lt;/div&gt;
Súbor:StephenGroverCleveland.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;22., 24.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Grover Cleveland]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1885 – 1889, 1893 – 1897)&lt;/div&gt;
Súbor:Benjamin Harrison, head and shoulders bw photo, 1896 (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;23.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Benjamin Harrison]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1889 – 1893)&lt;/div&gt;
Súbor:William McKinley by Courtney Art Studio, 1896.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;25.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[William McKinley]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1897 – 1901)&lt;/div&gt;
Súbor:T Roosevelt.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;26.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Theodore Roosevelt]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1901 – 1909)&lt;/div&gt;
Súbor:William Howard Taft, head-and-shoulders portrait, facing front.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;27.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[William Howard Taft]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1909 – 1913)&lt;/div&gt;
Súbor:Thomas Woodrow Wilson, Harris &amp; Ewing bw photo portrait, 1919 - black and white (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;28.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Woodrow Wilson]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1913 – 1921)&lt;/div&gt;
Súbor:Warren G Harding-Harris &amp; Ewing.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;29.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Warren G. Harding]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1921 – 1923)&lt;/div&gt;
Súbor:Calvin Coolidge cph.3g10777 crop.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;30.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Calvin Coolidge]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1923 – 1929)&lt;/div&gt;
Súbor:President Hoover portrait.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;31.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Herbert Hoover]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1929 – 1933)&lt;/div&gt;
Súbor:FDR 1944 Color Portrait (cropped)(b).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;32.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Franklin Delano Roosevelt]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1933 – 1945)&lt;/div&gt;
Súbor:TRUMAN 58-766-06 (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;33.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Harry S. Truman]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1945 – 1953)&lt;/div&gt;
Súbor:Dwight D. Eisenhower, official photo portrait, May 29, 1959 (cropped)(3).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;34.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Dwight D. Eisenhower]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1953 – 1961)&lt;/div&gt;
Súbor:John F. Kennedy, White House color photo portrait.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;35.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[John F. Kennedy]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1961 – 1963)&lt;/div&gt;
Súbor:37 Lyndon Johnson 3x4.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;36.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Lyndon B. Johnson]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1963 – 1969)&lt;/div&gt;
Súbor:Richard Nixon presidential portrait (1).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;37.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Richard Nixon]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1969 – 1974)&lt;/div&gt;
Súbor:Gerald Ford presidential portrait (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;38.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Gerald Ford]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1974 – 1977)&lt;/div&gt;
Súbor:JimmyCarterPortrait2.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;39.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Jimmy Carter]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1977 – 1981)&lt;/div&gt;
Súbor:Official Portrait of President Reagan 1981.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;40.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Ronald Reagan]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1981 – 1989)&lt;/div&gt;
Súbor:George H. W. Bush presidential portrait (cropped).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;41.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[George H. W. Bush]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1989 – 1993)&lt;/div&gt;
Súbor:Bill Clinton.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;42.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Bill Clinton]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(1993 – 2001)&lt;/div&gt;
Súbor:George-W-Bush.jpeg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;43.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[George W. Bush]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(2001 – 2009)&lt;/div&gt;
Súbor:President Barack Obama.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;44.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Barack Obama]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(2009 – 2017)&lt;/div&gt;
Súbor:Donald Trump official portrait.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;45.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Donald Trump]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(2017 – 2021)&lt;/div&gt;
Súbor:Joe Biden presidential portrait.jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;46.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Joe Biden]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(2021 – 2025)&lt;/div&gt;
Súbor:Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg|&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;47.&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;[[Donald Trump]]&lt;/div&gt;&lt;div class=&quot;center&quot;&gt;(od 2025)&lt;/div&gt;

&lt;/gallery&gt;
* Grover Cleveland bol zvolený dvakrát, v dvoch obdobiach nenasledujúcich po sebe, počíta sa teda ako 22. a 24. prezident USA. Joe Biden je preto 46. prezidentom USA a zároveň 45. osobou, ktorá zastávala tento úrad.

{{Prezidenti USA}}

[[Kategória:Prezident Spojených štátov| ]]
[[Kategória:Prezidenti USA| Prezident]]</text>
      <sha1>2kwxakpix3fm4zlehzrqi5khatjk3yx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2004</title>
    <ns>0</ns>
    <id>58051</id>
    <revision>
      <id>8232568</id>
      <parentid>576670</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:10:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8232568</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2112" sha1="a1d1mflwzpnvfy6nbtjeswzo1r41i51" xml:space="preserve">'''Kandidačné listiny pre voľby do EP''', ktoré sa uskutočnili [[13. jún]]a [[2004]] odovzdalo do [[9. apríl]]a [[2004]] Ústrednej volebnej komisii 17 politických strán a hnutí:

# [[Kandidačná listina AŽ-OS pre voľby do EP v roku 2004|Aktívne ženy - OS Slovenska]]
# [[Kandidačná listina ANO pre voľby do EP v roku 2004|Aliancia nového občana]]
# [[Kandidačná listina DÚ pre voľby do EP v roku 2004|Demokratická únia Slovenska]]
# [[Kandidačná listina koalície HZD a ĽÚ pre voľby do EP v roku 2004|Koalícia Hnutie za demokraciu a Ľudová únia]]
# [[Kandidačná listina koalície SNS a PSNS pre voľby do EP v roku 2004|Koalícia Slovenská národná strana a Pravá Slovenská národná strana]]
# [[Kandidačná listina KSS pre voľby do EP v roku 2004|Komunistická strana Slovenska]]
# [[Kandidačná listina KDH pre voľby do EP v roku 2004|Kresťanskodemokratické hnutie]]
# [[Kandidačná listina ĽS-HZDS pre voľby do EP v roku 2004|Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko]]
# [[Kandidačná listina MFS-MFP pre voľby do EP v roku 2004|Maďarská federalistická strana - Magyar föderalista párt]]
# [[Kandidačná listina OKS pre voľby do EP v roku 2004|Občianska konzervatívna strana]]
# [[Kandidačná listina SF pre voľby do EP v roku 2004|Slobodné fórum]]
# [[Kandidačná listina SDKÚ pre voľby do EP v roku 2004|Slovenská demokratická a kresťanská únia]]
# [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do EP v roku 2004|Slovenská ľudová strana]]
# [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do EP v roku 2004|SMER (tretia cesta)]]
# [[Kandidačná listina SMK-MKP pre voľby do EP v roku 2004|Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja]]
# [[Kandidačná listina ŽS pre voľby do EP v roku 2004|Živnostenská strana Slovenskej republiky]]
# [[Kandidačná listina RKDH pre voľby do EP v roku 2004|Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike]]

== Pozri aj ==
* [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004]]

[[Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004| ]]</text>
      <sha1>a1d1mflwzpnvfy6nbtjeswzo1r41i51</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dvojstranovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>63075</id>
    <revision>
      <id>8232639</id>
      <parentid>7926491</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T01:26:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232639</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20441" sha1="paxywe5khd0br4vr8abrq2s2c26tm6e" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=Dvojstranovce|
Obrázok=Liocarcinus vernalis.jpg|
Titulok=Bilaterálne symetrické telo ''[[Liocarcinus vernalis]]''.|
Skry0=áno|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky=dvojstranovce|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Binomické meno=Bilateralia| 
Klasifikátor1=Hatschek|
Dátum1=1888|
Synonymá=''Bilateria'', ''Triblastica'', ''Triploblastica''| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Dvojstranovce'''&lt;ref name=F/&gt; (iné názvy: '''dvojstranne súmerné živočíchy'''&lt;ref&gt;{{beliana|3|dvojstranné súmerné živočíchy|630}}&lt;/ref&gt;, staršie '''dvojsúmerníky''', neformálne '''bilaterálie'''&lt;ref name=F/&gt;; lat. ''Bilateralia'', ''Bilateria'') alebo '''trojlistovce''' (lat. ''Triblastica'', ''Triploblastica'') sú veľký taxón (často hodnotený ako skupina či pododdelenie) [[epitelovce|epitelovcov]]. 

==Charakteristika ==
Dvojstranovce majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou [[hlava|hlavou]] (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.&lt;ref name=F&gt;{{Zdroj scr}}&lt;/ref&gt;

== Systematika ==
===Súčasný systém ===
dvojstranovce/trojlistovce (Bilateralia/Bilateria/Triblastica/Triploblastica):
*?†[[Urbilateralia]] - hypotetický taxón
* incertae sedis:
** ?rod †''[[Vernanimalcula]]''
** ''časť tzv. [[ediakarská fauna|ediakarskej fauny]], a to konkrétne:'' &lt;ref&gt;Runnegar, B. (2022). Following the logic behind biological interpretations of the Ediacaran biotas. Geological Magazine, 159(7), 1093-1117. [https://www.cambridge.org/core/journals/geological-magazine/article/following-the-logic-behind-biological-interpretations-of-the-ediacaran-biotas/27FB3703E75AD64BB8834E8127F189E4] (Najmä Table 1)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Grazhdankin, D. (2014). Patterns of Evolution of the Ediacaran Soft-Bodied Biota. Journal of Paleontology, 88(02), 269–283. doi:10.1666/13-072 (Najmä Fig. 7)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Laflamme, Marc &amp; Darroch, Simon &amp; Tweedt, Sarah &amp; Peterson, Kevin &amp; Erwin, Douglas. (2013). The end of the Ediacara biota: Extinction, biotic replacement, or Cheshire Cat?. Gondwana Research. 23. 558–573. 10.1016/j.gr.2012.11.004.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;EVANS, S. D. et al. Developmental processes in Ediacara macrofossils. In: Proceedings of the Royal Society B 2021 [https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rspb.2020.3055]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Martynov, A. V., &amp; Korshunova, T. A. (2022). Renewed perspectives on the sedentary-pelagic last common bilaterian ancestor, Contributions to Zoology, 91(4-5), 285-352. doi: https://doi.org/10.1163/18759866-bja10034&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Budd; Jensen. The origin of the animals and a ‘Savannah’hypothesis for early bilaterian evolution. In:Biol. Rev.(2017),92, pp. 446 – 473. (Najmä Fig. 6) [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/brv.12239] &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ivantsov, Andrey &amp; Fedonkin, Mikhail &amp; Nagovitsyn, Aleksey &amp; Zakrevskaya, Maria. (2019). Cephalonega, A New Generic Name, and the System of Vendian Proarticulata. Paleontological Journal. 53. 14-21. 10.1134/S0031030119050046.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Ediacaran (Vendian) - 4 | url = http://palaeos.com/proterozoic/neoproterozoic/ediacaran/ediacaran4.html#Taxonomy | vydavateľ = palaeos.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-06 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;D. H. Erwin, M. Laflamme, S. M. Tweedt, E. A. Sperling, D. Pisani and K. J. Peterson. 2011. The Cambrian Conundrum: Early Divergence and Later Ecological Success in the Early History of Animals. Science 334(6059):1091-1097&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mikhail A. Fedonkin &quot;The origin of the Metazoa in the light of the Proterozoic fossil record,&quot; Paleontological Research, 7(1), 9-41, (31 March 2003)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Isaeva VV, Kasyanov NV. Symmetry Transformations in Metazoan Evolution and Development. Symmetry. 2021; 13(2):160. https://doi.org/10.3390/sym13020160&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dunn, F.S., Liu, A.G. and Donoghue, P.C.J. (2018), Ediacaran developmental biology. Biol Rev, 93: 914-932. https://doi.org/10.1111/brv.12379&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hoyal Cuthill, Jennifer &amp; Han, Jian. (2018). Cambrian petalonamid Stromatoveris phylogenetically links Ediacaran biota to later animals. Palaeontology. 61. 10.1111/pala.12393.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ERWIN, D. H. et al. The Cambrian Conundrum: Early Divergence and Later Ecological Success in the Early History of Animals - SUPPLEMENTARY MATERIAL - File [https://www.science.org/doi/10.1126/science.1206375]&lt;/ref&gt;
*** rod †''[[Ikaria]]''&lt;ref&gt;EVANS, S. D. et al. Discovery of the oldest bilaterian from the Ediacaran of South Australia. In: PNAS 2020 [https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.2001045117]&lt;/ref&gt; - tento rod sa alternatívne zaraďuje mimo dvojstranovcov
*** †[[Proarticulata]]
**** †[[Dickinsoniomorpha]] - tento taxón sa často zaraďuje mimo dvojstranovcov; patrí sem napr. rod ''[[Dickinsonia]]''
**** †[[Bilateralomorpha]] v širšom zmysle:
***** †[[Bilateralomorpha]] v užšom zmysle - patrí sem napr. rod ''[[Parvancorina]]''
***** †[[Kimberellomorpha]] - tento taxón sa alternatívne zaraďuje do prvoústovcov či mimo dvojstranovcov; patrí sem napr. rod ''[[Kimberella]]''
** čeľaď †[[Siphusauctidae]] - táto čeľaď sa alternatívne zaraďuje mimo dvojstranovcov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Giribet | meno = Gonzalo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Edgecombe | meno2 = Gregory D. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Invertebrate Tree of Life | vydanie = | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 608 | url = | isbn = 978-0-691-19706-7 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;O'Brien LJ, Caron J-B (2012) A New Stalked Filter-Feeder from the Middle Cambrian Burgess Shale, British Columbia, Canada. PLoS ONE 7(1) [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0029233]&lt;/ref&gt;
** †[[Dinomischida]] - patrí sem len rod ''[[Dinomischus]]''
** †[[Cambroclavida]] - patrí sem napr. rod ''[[Cambroclavus]]''
** rod †''[[Tullimonstrum]]''
* ? [[Xenacoelomorpha]]/[[bezčrevovce]] v širšom zmysle (Acoelomorpha v širšom zmysle) - tento taxón sa alternatívne zaraďuje do druhoústovcov ako sesterská skupina taxónu [[Ambulacraria]] (ktorý pozostáva z vnútrožiabrovcov a ostnatokožcov), pričom taxón Ambulacraria+Xenacoelomorpha sa volá [[Xenambulacraria]]:
** [[bezčrevovce]] v užšom zmysle/[[acélomáty]] v novšom ponímaní (Acoelomorpha v užšom zmysle/Acoelomata v novšom ponímaní &lt;small&gt;[O acélomátoch v staršom ponímaní pozri nižšie]&lt;/small&gt;)  - tento taxón sa v 20. storočí považoval za súčasť [[ploskavce|ploskavcov]] (Plathelminthes)
** [[xenoturbely]] (Xenoturbellida) - tento taxón sa pred rokom 2011 často zaraďoval do druhoústovcov alebo do prvoústovcov alebo ako bazálny taxón mnohobunkových živočíchov
* [[Nephrozoa]]/[[Eubilateria]]/[[Eutriplobastica]]:
**  [[prvoústovce]]/[[brušnonervovce]] (Protostomia/Gastroneuralia) 
**  [[druhoústovce]]/[[chrbtonervovce]] (Deuterostomia/Notoneuralia)
[[Morulovce]] (Mesozoa) sú dnes ako celok zahrnuté v prvoústovcoch ako incertae sedis. Na začiatku 21. storočia sa niekedy jedna časť morulovcov zaraďovala podobne ako dnes, ale druhá časť morulovcov sa považovala za súčasť obrúčkavcov. Okolo roku 2000 sa morulovce ako celok uvádzali ako samostatná vývojová vetva dvojstranovcov a v 20. storočí sa uvádzali ako naprimitívnejšie oddelenie mnohobunkových živočíchov (Metazoa).

Pokiaľ ide o taxonomické úrovne najdôležitejších z vyššie uvedených taxónov:
:-Tirjaková 2015 a Pančík 2008 označujú dvojstranovce ako skupinu, a prvoústovce a druhoústovce (a bezčrevovce) ako vývojové vetvy;
:-Krumpál et al. 2019 označuje dvojstranovce ako pododdelenie, a prvoústovce a druhoústovce ako vývojové vetvy (a bezčrevovce označuje buď ako kmeň alebo ako vývojovú vetvu);
:-V. Franc 2005 označuje dvojstranovce ako pododdelenie, a prvoústovce a druhoústovce (a bezčrevovce) ako infraoddelenia;
:-Ruggiero et al. 2015 označujú dvojstranovce ako podríšu, a prvoústovce a druhoústovce ako infraríše (Bezčrevovce má vedené v rámci kmeňa Xenacoelomorpha zaradeného do druhoústovcov).

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak):&lt;ref&gt;GIRIBET, G., EDGECOMBE, G. D. Perspectives in Animal Phylogeny and Evolution: A decade later. 2019 [https://nhm.openrepository.com/bitstream/handle/10141/622477/Giribet%20%26%20Edgecombe%202019%20perspectives%20in%20animal%20phylogeny.pdf?sequence=1&amp;isAllowed=y] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220101035916/https://nhm.openrepository.com/bitstream/handle/10141/622477/Giribet%20%26%20Edgecombe%202019%20perspectives%20in%20animal%20phylogeny.pdf?sequence=1&amp;isAllowed=y |date=2022-01-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;GIRIBET, G., EDGECOMBE, G. D. The Invertebrate Tree of Life. Princeton University Press. 2020 (čiastočne dostupné online: https://doi.org/10.1515/9780691197067-015&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;RUGGIERO, M. A. et al.. Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms. PLoS ONE 10 (6), 11 Jun 2015: 1-54.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Paleobiology database (prístup 7. 2. 2023) [https://paleobiodb.org/classic]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Rosenthal/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Minelli | meno = Alessandro | autor = | odkaz na autora = | titul = Perspectives in Animal Phylogeny and Evolution | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 345 | url = | isbn = 978-0-19-856620-5 | kapitola = | strany = 35 a nasl.| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Variety of Life | url = http://taxondiversity.fieldofscience.com/2016/08/bilateria.html | vydavateľ = taxondiversity.fieldofscience.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 26-28| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;PANČÍK, P. Systém živej prírody. 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008] &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;CHIODIN, M. et al. Mesodermal gene expression in the acoel Isodiametra pulchra indicates a low number of mesodermal cell types and the endomesodermal origin of the gonads. PLoS One. 2013;8(2):e55499. doi: 10.1371/journal.pone.0055499. Epub 2013 Feb 6. PMID: 23405161; PMCID: PMC3566195.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ACHATZ, J. G. et al. The Acoela: on their kind and kinships, especially with nemertodermatids and xenoturbellids (Bilateria incertae sedis). 2013 (najmä Fig. 8) [https://www.gfbs-home.de/fileadmin/user_upload/ode2mods/ode/ode13/ode13_0267/article.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HEJNOL, A., PANG, K. Xenacoelomorpha's significance for understanding bilaterian evolution, Current Opinion in Genetics &amp; Development, Volume 39, 2016, pages 48-54, ISSN 0959-437X, https://doi.org/10.1016/j.gde.2016.05.019.(https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959437X16300582)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mulhair, Peter &amp; McCarthey, Charley &amp; Siu-Ting, Karen &amp; Creevey, Chris &amp; O'Connell, Mary. (2021). Enriching for orthologs increases support for Xenacoelomorpha and Ambulacraria sister relationship. 10.1101/2021.12.13.472462. (Poznámka: O postavení Xenacoelomorpha)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Drábková, Marie et al. &amp; (2022). Different phylogenomic methods support monophyly of enigmatic ‘Mesozoa’ (Dicyemida + Orthonectida, Lophotrochozoa). Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. 289. 10.1098/rspb.2022.0683. (Poznámka: O postavení Xenacoelomorpha)&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

==== Orthozoa a Centroneuralia ====
Podľa novších prác je pravdepodobné, že sa prvoústovce vyvinuli z druhoústovcov, a že teda druhoústovce sú parafyletický taxón; konkrétne môžu byť prvoústovce sesterským taxónom buď taxónu [[Xenambulacraria]] (prípadne len [[Ambulacraria]]) alebo taxónu [[chordáty]]. V takom prípade (a za predpokladu, že taxón Xenacoelomorpha patrí do druhoústovcov) sa už dvojstranovce v čisto fylogenetických systémoch nedelia, tak ako vyššie, na prvoústovce a druhoústovce, ale sa delia:
* buď na [[chordáty]] a [[Orthozoa]] (pričom Orthozoa = [[Xenambulacraria]] + [[prvoústovce]]), 
* alebo na [[Xeambulacraria]] a [[Centroneuralia]] (pričom Centroneuralia = [[chordáty]] + [[prvoústovce]]). 
Vysvetlenie a zdroje k tejto záležitosti pozri v článku [[druhoústovce]].

===Tradičné systémy ===
V minulosti existovali dva typy základného delenia dvojstranovcov:

Jedno delenie bolo delenie dvojstranovcov na:
* [[acélomáty]] (Acoelomata/Schizocoelia) v staršom ponímaní
* [[pseudocélomáty]] (Psedocoelomata/Pseudocoelia) (tieto sa alternatívne klasifikovali ako súčasť acélomátov v staršom ponímaní)
* [[druhotnodutinovce]] (Coelomata) v širšom zmysle. &lt;ref name=Rosenthal&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Rosenthal | meno = Nadia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Harvey | meno2 = Richard P. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Heart Development and Regeneration | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 1136 | url = https://books.google.sk/books?id=oGWbK19Shb4C&amp;pg=PA7&amp;dq=%22Animal+phylogenies+and+the+origins+of+pumping+organs%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjXkOu8qIL9AhU7cPEDHSr1BzMQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&amp;q=%22Animal%20phylogenies%20and%20the%20origins%20of%20pumping%20organs%22&amp;f=false| isbn = 978-0-12-381333-6 | kapitola = | strany =7 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BURDA et al. Systematische Zoologie . 2. vollst. überarb. u. erw. Aufl. . 2016. S. 86 [https://elibrary.utb.de/doi/10.36198/9783838542393-87-108]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;MOTYČKA, V., ROLLER, Z. Svět zvířat X - Bezobratlí 1. Praha: Albatros 1. 2001&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Subbotina, E. J., Bagirov, R. T. Zoologija bespozvonočnych. 2014. S. 7 [https://core.ac.uk/download/pdf/287482768.pdf ]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TEREK J., VOSTAL Z.: Zoológia bezchordátov. Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Prešov. 2002&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Margulis | meno = Lynn | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Michael J Chapman | odkaz na autora2 = | titul = Kingdoms and Domains (An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth) | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 732 | url = | isbn = 978-0-08-092014-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WHITTACKER, R. H. New concepts of kingdoms of organisms. In: Science vol. 163. pp. 150-160. 1969&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;druhotnodutinovce. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 3, S. 563&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;acoelomáty. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 40&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mesoblast. In: STÖCKER, W. F. et al. Biologie Band 2/Me-Z. Leipzig:VEB F. A. Brockhaus. 1986. S. 550&lt;/ref&gt;

Druhé delenie bolo, podobne ako v súčasnosti, delenie na prvoústovce a druhoústovce, pričom iba prvoústovce sa potom niekedy (ale zďaleka nie vždy) ďalej delili na acélomáty v staršom ponímaní, pseudocélomáty (alternatívne klasifikované ako súčasť acélomátov v staršom ponímaní) a druhotnodutinovce v užšom zmysle (druhotnodutinovce v užšom zmysle sú druhotnodutinovce v širšom zmysle bez druhoústovcov) .&lt;ref name=F/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Matis | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Vladimír | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Biológia pre gymnázia | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 87 | url = | isbn = 80-08-03328-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;STORER, T. I. et al. General Zoology. 6th ed.. 1979&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = 240-267| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 
Podrobnejšiu verziu tohto typu systémov pozri v článku [[prvoústovce]].

==Rozdiely medzi prvoústovcami a druhoústovcami &lt;ref name=F/&gt; ==
Vyššie spomínané delenie na prvoústovce a druhoústovce býva charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne. V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky: 
* [[blastoporus]] z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus ([[Onychophora]], časť [[Annelida]] a [[Chelicerata]]); 
* blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie [[Crustacea]], niektoré [[Prosobranchia]]); 
* niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu ''Eunice'', ''Viviparus''). 
Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá spomínanej definícii (&quot;Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opaInom póle gastruly&quot;), kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi uvedenými v nasledujúcej tabuľke:

{|class=&quot;wikitable&quot;
|+ Porovnanie vývojových vetiev prvoústovcov a druhoústovcov
! - !! prvoústovce (''Protostomia'') !! druhoústovce (''Deuterostomia'') 
|--
| Hlavné nervové povrazce sú orientované na: || brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) || chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“)
|--
| Tráviaca sústava je z väčšej časti: || ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny || endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne
|--
| Dýchacie orgány sú: || pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu || pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu
|--
| Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: || ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ || mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata)
|--
| Pokožka/koža: || je z 1 vrstvy buniek || je viacvrstvový útvar
|--
| Vajíčko je: || ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením || regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením
|}

== Vývoj ==
Podľa niektorých názorov je najstarším nájdeným dvojstranovcom druh ''[[Ikaria wariootia]]'' pochádzajúci z obdobia [[ediakar]], pred 555 miliónmi rokov. Ide o červa dlhého 2 až 7 mm, ktorý sa našiel v roku 2020 v Austrálii.&lt;ref&gt;Scott D. Evans, Ian V. Hughes, James G. Gehling, and Mary L. Droser. Discovery of the oldest bilaterian from the Ediacaran of South Australia. PNAS, March 23, 2020 DOI: 10.1073/pnas.2001045117&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{Referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Dvojstranovce| ]]</text>
      <sha1>paxywe5khd0br4vr8abrq2s2c26tm6e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Druhoústovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>68485</id>
    <revision>
      <id>8232626</id>
      <parentid>7884774</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T23:55:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232626</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17864" sha1="4o5tzsbl1o8ciiq6bpdjcungoiqtem8" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=druhoústovce|
Obrázok=Strix-varia-005.jpg|
Titulok=|
Skry0=áno|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky='''druhoústovce'''|Vývojová vetva po latinsky=Deuterostomia|
Binomické meno=Deuterostomia| 
Klasifikátor1=|
Dátum1=|
Synonymá=Deuterostoma(ta), Notoneuralia, Neorenalia| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Druhoústovce''' (iné názvy: '''druhoúste'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Matis | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Vladimír | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Biológia pre gymnáziá 4| vydanie = 2 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 87 | url = | isbn = 80-10-00727-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''druhoúste živočíchy'''&lt;ref&gt;STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 229&lt;/ref&gt;, '''chrbtonervovce'''&lt;ref&gt;Veľký kniha živočíchov. 2019. S. 27&lt;/ref&gt;, zriedkavo: '''deuterostómia'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Samuel | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Geologický slovník - zoopaleontológia | vydanie = | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 527 | url = | isbn = 80-88974-24-0 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Deuterostomata, Notoneuralia, Neorenalia), staršie nazývané '''enterocoelné druhotnodutinovce''' (lat. Enterocoela, Enterocoelia), sú veľký taxón (vývojová vetva, infraoddelenie a pod.) [[dvojstranovce|dvojstranovcov]].

== Znaky ==
Pozri tabuľku uvedenú v článku [[dvojstranovce]].

== Systematika ==
druhoústovce/chrbtonervovce (Deuterostomia/Notoneuralia; ďalšie synonymá pozri vyššie):&lt;ref name=Mikko&gt;Mikko's Phylogeny Archive [https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/deuterostoma_1.html] a [https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/echinodermata/echinodermata.html], dátum prístupu = 2023-02-07&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Gai&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gaisler | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zima | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zoologie obratlovců | vydanie = 3., přepracované | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 693 | url = | isbn = 978-80-200-2702-3 | kapitola = | strany = 28-30, 33| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GEOL 331/BSCI 333 Principles of Paleontology - Fall Semester 2022 Deuterostomia I: Basal deuterostomes and stem echinoderms| url = https://www.geol.umd.edu/~tholtz/G331/lectures/331echin1.html | vydavateľ = geol.umd.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GEOL 331/BSCI 333 Principles of Paleontology - Fall Semester 2022-Deuterostomia II: Crown group echinoderms| url = https://www.geol.umd.edu/~tholtz/G331/lectures/331echin2.html | vydavateľ = geol.umd.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Y&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GEOL 331/BSCI 333 Principles of Paleontology - Fall Semester 2020
Deuterostomia III: Vertebrates| url = https://www.geol.umd.edu/~tholtz/G331/lectures/104vertsI.html | vydavateľ = geol.umd.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Variety of Life | url = http://taxondiversity.fieldofscience.com/2016/07/deuterostomia.html | vydavateľ = taxondiversity.fieldofscience.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;PANČÍK. Systém živej prírody. 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Benton&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Benton | meno = Michael J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vertebrate Palaeontology | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 480 | url = | isbn = 978-1-118-40684-7 | kapitola = | strany = 11| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Tirjaková&gt;TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV.2015&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VK1997/&gt;&lt;ref name=Ahl&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ahlberg | meno = Per Erik | autor = | odkaz na autora = | titul = Major Events in Early Vertebrate Evolution | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 448 | url = https://books.google.sk/books?id=N02uDwAAQBAJ&amp;pg=PA5&amp;dq=pharyngotremata&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjIguHry5L9AhVvR_EDHdYGAjA4ChDoAXoECAUQAg#v=onepage&amp;q=pharyngotremata&amp;f=false| isbn = 978-1-134-56886-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} Chapter 1&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Zam/&gt;&lt;ref name=Top/&gt;&lt;ref name=Han&gt;Han, Jian; Morris, Simon Conway; Ou, Qiang; Shu, Degan; Huang, Hai (2017). &quot;Meiofaunal deuterostomes from the basal Cambrian of Shaanxi (China)&quot; (PDF). Nature. 542 (7640): 228–231&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;CAVALIER-SMITH, T. A revised six-kingdom system of life. Biol. Rev. 73. 1998. str. 203-266&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mulhair/&gt;&lt;ref name=Kapli/&gt;   
*incertae sedis:
**†[[vetulikólie]] (Vetulicolia): Tento taxón sa zaraďuje ako bazálne druhoústovce alebo do chordátov alebo staršie niekde do Ambulacraria.&lt;ref name=Han/&gt;&lt;ref name=Benton/&gt;&lt;ref&gt;García-Bellido, D. C., Lee, M. S. Y., Edgecombe, G. D., Jago, J. B., Gehling, J. G., &amp; Paterson, J. R. (2014). A new vetulicolian from Australia and its bearing on the chordate affinities of an enigmatic Cambrian group. BMC Evolutionary Biology, 14(1). https://doi.org/10.1186/s12862-014-0214-z&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Tirjaková/&gt;
**†[[Vetulocystida]]- Tento taxón bol staršie zaraďovaný do ostnatokožcov (Echinodermata) v širšom zmysle (resp. do [[Homalozoa]]), novšie sa uvádza najmä ako sesterský taxón vetulikólií&lt;ref name=Han/&gt;.
*[[Xenambulacraria]]/[[Ambulacraria]] v širšom zmysle
**?[[Xenacoelomorpha]] - Tento taxón sa alternatívne zaraďuje medzi bazálne dvojstranovce. Práce z obdobia okolo roku 2020 sa značne rozchádzajú v názore na to, kam Xenacoelomorpha v systéme patrí - či sem alebo do dvojstranovcov&lt;ref&gt;GIRIBET, G., EDGECOMBE, G. D. Perspectives in Animal Phylogeny and Evolution: A decade later. 2019 S.  168, 170 [https://nhm.openrepository.com/bitstream/handle/10141/622477/Giribet%20%26%20Edgecombe%202019%20perspectives%20in%20animal%20phylogeny.pdf?sequence=1&amp;isAllowed=y] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220101035916/https://nhm.openrepository.com/bitstream/handle/10141/622477/Giribet%20%26%20Edgecombe%202019%20perspectives%20in%20animal%20phylogeny.pdf?sequence=1&amp;isAllowed=y |date=2022-01-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mulhair&gt;Mulhair, Peter &amp; McCarthey, Charley &amp; Siu-Ting, Karen &amp; Creevey, Chris &amp; O'Connell, Mary. (2021). Enriching for orthologs increases support for Xenacoelomorpha and Ambulacraria sister relationship.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Drábková, Marie et al. &amp; (2022). Different phylogenomic methods support monophyly of enigmatic ‘Mesozoa’ (Dicyemida + Orthonectida, Lophotrochozoa). Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. 289. 10.1098/rspb.2022.0683.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kapli&gt;Kapli P, Natsidis P, Leite DJ, Fursman M, Jeffrie N, Rahman IA, Philippe H, Copley RR, Telford MJ. Lack of support for Deuterostomia prompts reinterpretation of the first Bilateria. Sci Adv. 2021 Mar 19;7(12):eabe2741. doi: 10.1126/sciadv.abe2741. PMID: 33741592; PMCID: PMC7978419.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Natsidis&gt;NATSIDIS, P. Systematic errors in phylogenomics with a focus on the major metazoan clade Deuterostomia. 2022 [https://discovery.ucl.ac.uk/id/eprint/10148450/1/Natsidis_10148450_Thesis_sig-removed.pdf]&lt;/ref&gt;. Podrobnejšie delenie tohto taxónu porovnaj v systéme uvedenom v článku [[dvojstranovce]]. 
**[[Ambulacraria]] v užšom zmysle/[[Coelomopora]] (staršie názvy: [[hydrocély]]&lt;ref&gt;HENDRYCH, V. Lesnícka zoológia. 1962. S. 184&lt;/ref&gt;/[[hydrocélie]]&lt;ref&gt;DANĚK, G. Zoológia pre 1. a 2. ročník stredných všeobecnovzdálávacích škôl. 1967. S. 129&lt;/ref&gt; (Hydrocoelia)/ [[Archicoelomata]] [v užšom zmysle]/ [[Trimeria]] [v užšom zmysle]/ [[Coelomomorpha]])
***incertae sedis: rod †''[[Yanjiahella]]'' &lt;ref name=Top&gt;Topper, Timothy P.; Guo, Junfeng; Clausen, Sébastien; Skovsted, Christian B.; Zhang, Zhifei (2019-03-25). &quot;A stem group echinoderm from the basal Cambrian of China and the origins of Ambulacraria&quot;. Nature Communications. 10 (1): 1366.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Zam&gt;Zamora, S., Wright, D.F., Mooi, R. et al. Re-evaluating the phylogenetic position of the enigmatic early Cambrian deuterostome Yanjiahella. Nat Commun 11, 1286 (2020). https://doi.org/10.1038/s41467-020-14920-x&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Topper TP, Guo J, Clausen S, Skovsted CB, Zhang Z. Reply to 'Re-evaluating the phylogenetic position of the enigmatic early Cambrian deuterostome Yanjiahella'. Nat Commun. 2020 Mar 9;11(1):1287. doi: 10.1038/s41467-020-14922-9. PMID: 32152290; PMCID: PMC7062690.&lt;/ref&gt;
***†[[Cambroernida]]/[[Dendrobrachia]]&lt;ref&gt;Caron J-B, Conway Morris S, Shu D (2010) Tentaculate Fossils from the Cambrian of Canada (British Columbia) and China (Yunnan) Interpreted as Primitive Deuterostomes. PLoS ONE 5(3): e9586. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0009586&lt;/ref&gt;:
****rod †''[[Herpetogaster]]''
****rod †''[[Phlogites]]''
****†[[Eldoniida]] v širšom zmysle - Presné zaradenie tohto taxónu v systéme živočíchov nie je isté
*****†[[Eldoniida]] v užšom zmysle
*****†[[Rotadiscida]]
*****†[[Paropsonemida]]
***kmeň [[polochordáty]] (Hemichordata/Stomochorda/Stomochordata v užšom zmysle)/[[vnútrožiabrovce]] (Enteropneusta) v širšom zmysle - Patria sem najmä [[žaluďovce]] (Balanoglossa) (čiže [[vnútrožiabrovce]] (Enteropneusta) v užšom zmysle) a [[krídložiabrovce]] (Pterobranchia).
***kmeň [[ostnatokožce]] (Echinodermata) [v širšom zmysle]/[[Pan-Echinodermata]]
*kmeň [[chordáty]] v súčasnom ponímaní (Chordata/Chordonia) - Patria sem najmä taxóny [[plášťovce]] (Urochordata/Tunicata), [[kopijovce]] (Cephalochordata) a [[črepovce]] (Craniata; = [[stavovce]] (Vertebrata)). V chordátoch v súčasnom ponímaní je dnes zahrnutý aj taxón †[[Yunnanozoa]]&lt;ref&gt;Tian, Qingyi; Zhao, Fangchen; Zeng, Han; Zhu, Maoyan; Jiang, Baoyu (8 July 2022). &quot;Ultrastructure reveals ancestral vertebrate pharyngeal skeleton in yunnanozoans&quot;. Science. 377 (6602): 218–222.&lt;/ref&gt;, ktorý bol staršie zaraďovaný do alebo vedľa vetulikólií alebo niekde do taxónu Ambulacraria&lt;ref name=Benton/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Nelson | meno = Joseph S. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Grande | meno2 = Terry C. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Wilson | meno3 = Mark V. H. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Fishes of the World | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 752 | url = | isbn = 978-1-119-22081-7 | kapitola = | strany = 14| jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Takisto je v chordátoch v súčasnom ponímaní dnes obyčajne zahrnutý rod †''[[Pikaia]]'', ktorý je ale občas zaraďovaný ako sesterský taxón (korunových) chordátov (Chordata)&lt;ref name=Benton/&gt;&lt;ref name=Y/&gt;&lt;ref&gt;McMenamin MAS. Cambrian Chordates and Vetulicolians. Geosciences. 2019; 9(8):354. https://doi.org/10.3390/geosciences9080354&lt;/ref&gt;. Chordáty v staršom ponímaní (a) buď zahŕňali aj polochordáty (pozri nižšie Pharyngotremata) ; (b) alebo nezahŕňali plášťovce (pozri napr. Cavalier-Smith 1998), pričom plášťovce sa v takom prípade niekedy zahŕňali buď do alebo ako sesterský taxón taxónu Ambulacraria v užšom zmysle; (c) alebo zahŕňali aj [[kalcichordáty]] (vysvetlenie pozri v článku [[Homalozoa]]); (d) alebo nezahŕňali [[konodonty]] (vysvetlenie pozri v článku [[konodonty]]). Aj v mnohých starších textoch sa však chápali chordáty tak ako dnes, čiže ako chordáty v súčasnom ponímaní.

Taxóny niekedy zahŕňané do druhoústovcov:
:-Staršie sa alternatívne ojedinele do druhoústovcov zaraďovala len časť dnešného taxónu Xenacoelomorpha, konkrétne taxón [[xenoturbely]] (Xenoturbellida).&lt;ref name=Tirjaková/&gt; 
:-Okolo roku 2020 sa do druhoústovcov zaraďoval taxón [[Saccorhytida]], ktorý v skutočnosti zrejme patrí do [[prvoústovce|prvoústovcov]].&lt;ref&gt;Yunhuan Liu, Emily Carlisle, Huaqiao Zhang, Ben Yang, Michael Steiner, Tiequan Shao, Baichuan Duan, Federica Marone, Shuhai Xiao &amp; Philip C. J. Donoghue (2022). &quot;Saccorhytus is an early ecdysozoan and not the earliest deuterostome&quot;. Nature&lt;/ref&gt; 
:-Ojedinele sa do druhoústovcov zaraďujú problematické vyhynuté taxóny [[Dinomischida]] a [[Cambroclavida]].&lt;ref name=Mikko/&gt; 
:-Staršie sa do druhoústovcov u niektorých autorov zaraďovali [[chytadlovce]] (Tentaculata/Lophophorata) a/alebo [[štetinatoústky]] (Chaetognatha) a/alebo [[pogonofóry]] (Pogonophora). Tieto sa dnes klasifikujú ako [[prvoústovce]].&lt;ref name=Pel&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pelletier | meno = Bernard | autor = | odkaz na autora = | titul = Empire Biota: Taxonomy and Evolution 2nd Edition | vydanie = | vydavateľ = Lulu.com | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 354 | url = | isbn = 978-1-329-87400-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VK1997&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Brtek | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce | vydanie = 3. nezmenené | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 345 | url = | isbn = 80-07-00990-6 | kapitola = | strany = 22| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 489&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M&gt;MOTYČKA, V., ROLLER, Z. Svět zvířat X - Bezobratlí 1. Praha: Albatros 1. 2001&lt;/ref&gt;

Podľa novších prác je pravdepodobné, že druhoústovce sú parafyletický taxón. Je totiž pravdepodobné, že sa prvoústovce vyvinuli z druhoústovcov. Ak sú druhoústovce naozaj parafyletické, tak:&lt;ref name=Kapli/&gt;&lt;ref name=Natsidis/&gt;&lt;ref name=Mulhair/&gt;
* najpravdepodobnejšie je, že sú prvoústovce sesterským taxónom taxónu Xenambulacraria; príslušný taxón &quot;prvoústovce + Xenambulacraria&quot; sa niekedy označuje názvom [[Orthozoa]];
* menej pravdepodobné je, že sú prvoústovce sesterským taxónom taxónu chordáty; príslušný taxón &quot;prvoústovce + chordáty&quot; sa niekedy označuje názvom [[Centroneuralia]] (Ulrich 1951 tento taxón nazýval [[Neocoelomata]]&lt;ref&gt;Ulrich, W. 1951. Vorschläge zu einer Revision der Grosseintheilung ders Tierreches. In: Herre, W. (ed.) Verhandlungen der Deutschen Zoologischen Gesellschaft vom 1. bis 5. August 1950 in Marburg. Zologischer Anzeiger, 15 Supplementband: 244–271 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Ulrich1951.htm]&lt;/ref&gt;)

Taxóny vyskytujúce sa v niektorých starších systémoch (z dnešného pohľadu sú to neprirodzené taxóny) sú:
:- [[Dexiothetica]]/[[Laeothetica]] = Echinodermata + Chordata v súčasnom ponímaní&lt;ref&gt;Jefferies, Richard &amp; Brown, Nigel &amp; Daley, Paul. (2010). The Early Phylogeny of Chordates and Echinoderms and the Origin of Chordate Left–Right Asymmetry and Bilateral Symmetry. Acta Zoologica. 77. 101 - 122. 10.1111/j.1463-6395.1996.tb01256.x.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;PAUL, C. R. C., SMITH, A. B. Echinoderm Phylogeny and Evolutionary Biology. 1988. ISBN: 978-0-19-854491-3. S. 20&lt;/ref&gt;
:- [[Pharyngotremata]] v širšom zmysle/[[Stomochordata]] v širšom zmysle = Hemichordata + Chordata v súčasnom ponímaní  &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Iuliis | meno = Gerardo De | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pulerà | meno2 = Dino | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Dissection of Vertebrates | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2006 | počet strán = 352 | url = https://booksite.elsevier.com/samplechapters/9780123750600/02~Chapter_1.pdf| isbn = 978-0-12-378593-0 | kapitola = | strany = 2| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ahl/&gt;&lt;ref name=Pel/&gt; (Tento taxón sú zároveň [[chordáty]] (Chordata) v jednom zo starších ponímaní&lt;ref name=Rot&gt;ROTHSCHILD, N. M. V. A classification of living animals. 1961&lt;/ref&gt;)
:- [[Pharyngotremata]] v užšom zmysle = [[Cephalodiscida]] + Chordata v súčasnom ponímaní &lt;ref name=Ax&gt;AX, P. Multicellular animals: the phylogenetic system of the metazoa. Mainz:Akademie der Wissenschaften und der Literatur. vol. 1, 1996&lt;/ref&gt;
:- [[Cyrtotreta]] = Balanoglossa (=Enteropneusta v užšom zmysle) + Chordata v súčasnom ponímaní&lt;ref name=Ax/&gt;&lt;ref&gt;NIELSEN, C. Animal evolution: Interrelationships of the living phyla. 2nd edition. 2001&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Gai/&gt;&lt;ref name=Pel/&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Deuterostomia|wikispecies=Deuterostomia}}

==Zdroje==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Druhoústovce| ]]</text>
      <sha1>4o5tzsbl1o8ciiq6bpdjcungoiqtem8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dejiny Česka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>69098</id>
    <revision>
      <id>8232517</id>
      <parentid>8216856</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:42:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232517</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42019" sha1="fueaj5zzgels8z4zm39p65w7m844e6b" xml:space="preserve">[[Obrázok:Böhmen Mähren Österreich Schlesien.jpg|thumb|České krajiny – Čechy, Morava a Rakúske Sliezsko v roku 1892]]
Tento článok sa venuje '''dejinám Česka'''.

== Pravek ==
[[Súbor:Stone sculpture of celtic hero.jpg|vľavo|náhľad|225x225bod|Kamenná hlava Kelta z Mšeckých Žehrovíc]]
Územie Česka (čiže tzv. [[české krajiny|českých krajín]]), teda [[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]] a časť menšieho [[Sliezsko|Sliezska]], bolo osídlené od pradávna. Prvé doklady o tomto osídlení v podobe [[Artefakt (archeológia)|artefaktov]] siahajú až do [[paleolit|staršej kamennej doby]], zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko [[Kelti]]. Meno keltského kmeňa [[Bojovia|Bojov]] sa stalo základom pre [[latinčina|latinské]] pomenovanie Čiech Boiohaemum, z ktorého vznikol názov ''Bohemia'', ktorý sa dodnes pre Čechy používa v mnohých jazykoch. Začiatkom [[1. storočia]] prišli na územie Čiech [[germáni|germánske]] kmene a nedávne [[archeológia|archeologické]] nálezy svedčia o tom, že sa [[Staroveký Rím|rímske]] légie v [[2. storočie|2. storočí]] na pár rokov dostali až na strednú [[Morava (región)|Moravu]] k dnešnému [[Olomouc]]u.

== Počiatky slovanského osídlenia ==
Na Morave a v Čechách sa prví Slovania objavili v [[6. storočie|6. storočí]], prevažne v jeho druhej polovici. Prišli z východu cez horské pásma, priesmyky a dolinami riek. Na území chránenom zo všetkých strán prirodzenou hranicou hôr a hlbokých lesov, panoval pomerný pokoj. V tom čase tu sídlili už iba zvyšky predchádzajúceho germánskeho obyvateľstva, ktorého väčšia časť sa odsťahovala na západ. Slovanov prišlo po menších skupinách niekoľko desiatok tisíc. Pokojne sa usadili vedľa germánskych osád, pretože pôdy bolo v úrodných nížinách okolo [[Labe]], [[Ohře]] a dolného toku [[Vltava|Vltavy]] dostatok. Najprv sa usadili na severnej [[Morava (región)|Morave]], odtiaľ pokračovali do [[Čechy|Čiech]], ktoré opustili predkovia Bavorov.&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Steinhübel
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kapitoly z najstarších českých dejín 531{{--}}1004
  | url = http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/steinhubel.pdf
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-17
  | vydavateľ = Spolok Slovákov v Poľsku – Towarzystwo Slowaków w Polsce
  | miesto = Krakov
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Z Čiech pokračovali na stredné [[Labe]] a k [[Sála (rieka)|Sále]], odkiaľ sa v roku 531 stiahli Durinkovia.&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

O príchode Slovanov do Česka neexistujú písomné správy. Svedectvo o ňom sa dochovalo iba v rozprávaní, ktoré až po stáročiach zaznamenal a literárne spracoval [[Kosmas]]. Vierohodnejšie doklady podávajú archeologické nálezy. Jedným z najpozoruhodnejších je nálezisko pozostatkov 1 500 rokov starej osady v [[Postoloprty|Březne u Loun]] v západných Čechách. Z nich vidno, že tu pôvodne stávala osada germánskych poľnohospodárov. Neskôr prišli Slovania a vybudovali si tu svoje sídlisko. Život Slovanov sa od životného spôsobu [[Germáni|Germánov]] veľmi nelíšil, preto si mohli postupne odovzdať získané skúsenosti a navzájom sa prispôsobiť.
[[Súbor:Sámova říše.png|náhľad|210x210bod|Približný rozsah [[Samova ríša|Sámovej ríše]]]]

== Samova ríša ==
{{Hlavný článok|Samova ríša}}
V roku [[623]], podľa archeologických nálezov asi v oblasti [[Bratislava|Bratislavy]], sa synovia [[Avari (Stredná Ázia)|avarských]] bojovníkov a slovanských žien vzbúrili proti útlaku Avarov. Vtedy prišiel do oblasti vzbury franský kupec [[Samo (kupec)|Samo]] so svojou družinou. Pridali sa vraj na stranu Slovanov a spoločne pobili veľa Avarov. Slovania preto prijali Sama za svojho vládcu. „Tak sa stalo, že Samo založil prvú slovanskú ríšu. Oženil sa potom s dvanástimi slovanskými ženami, mal s nimi dvadsaťdva synov a pätnásť dcér a šťastne vládol 35 rokov. Všetky ďalšie boje, ktoré za jeho vedenia zvádzali Slovania s Avarmi, boli víťazné.“ Jadro ríše sa nachádzalo v oblasti dolného Pomoravia (južná Morava, [[Dolné Rakúsko]], juhozápadné [[Slovensko]], časť [[Maďarsko|Maďarska]]), neskôr do nej patrili aj [[Čechy]], [[Lužica]] a možno aj [[Korutánsko]]. Nešlo o skutočný štát, ale o nadkmeňový zväz.

== 658 – 833 ==
Po Samovej smrti sa jeho ríša asi rozpadla. Nadlho zmĺkli aj doboví kronikári. O českom území nemáme potom zhruba 130 rokov žiadne priame písomné správy až do obdobia, kedy tu vznikol už skutočný štát – [[Moravské kniežatstvo]].

Podľa českých povestí bol jedným zo Samových synov český knieža Krok.Po Krokovi vraj vládu prevzali jeho tri dcéry – Libuša, Kazi a Teta. S [[Libuša (kňažná)|Libušinou]], s ich vládou avšak neboli spokojní mužskí šľachtici, ktorí nechceli aby im vládla žena. a tak si [[Libuša (kňažná)|Libuša]] vzala za muža [[Přemysl Oráč|Přemysla Oráča]], ktorý nastolil poriadok.
[[Súbor:Kříž z Mikulčic.png|náhľad|231x231bod|Kríž z veľkomoravského obdobia, [[Mikulčice]]]]
Čechy (presnejšie „Bohemia“ – čo bolo v tom čase označenie pre územie kedysi obývané Bójmi) sa prvýkrát spomínajú až roku [[788]] v súvislosti so zriadením „Českej marky“, čiže vojenskej marky proti Čechám, v severnom [[Bavorsko|Bavorsku]] (neskôr Česká marka označovala Čechy v časoch, kedy boli „dobyté“ Východofrankami/Nemcami).

Písomné zmienky o Čechoch sa zjavujú nepriamo a sporne až ku koncu [[8. storočia]] v súvislosti s expanziou [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] do Bavorska a [[Panónia (rímska provincia)|Panónie]], priamo až začiatkom [[9. storočia]] (podrobenie Čechov – „Cichu“ – Karolom Veľkým). Predkovia Čechov v tom čase žili ešte pravdepodobne (podobne ako iní Slovania s výnimkou najmä územia dnešnej Moravy a dnešného Slovenska) v podobe viacerých kmeňov. Spoločné im bolo to, že obývali geografickú oblasť nazývanú „Bohemia“ (Čechy). Jeden z kmeňov sa nazýval Čechovia. Neskôr, v 9. – [[10. storočie|10. storočí]] sa tomuto kmeňu podarilo ostatné kmene zjednotiť pod svoju nadvládu a tak ostatné kmene prevzali jeho meno. Zjednotené kmene obyčajne nazývame „Česi“, spomínaný hlavný kmeň naopak „Čechovia“.

„Moravania“ (teda obyvatelia istého územia po oboch stranách rieky [[Morava (rieka)|Morava]] a/alebo v okolí mesta „Morava“) sa prvýkrát spomínajú roku [[822]]. Podľa archeologických nálezov však vieme,:
* že až do dnešnej južnej Moravy istý čas po Samovej smrti siahal vplyv Avarskej ríše (polické vzťahy sú neznáme). [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]] boli úplne porazení vnútornými rozbrojmi a najmä výpravami Karola Veľkého koncom 8. storočia, ich zvyšky prežívali začiatkom 9. storočia pri [[Neziderské jazero|Neziderskom jazere]], [[Komárno|Komárne]] a v dnešnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]]
* že existuje čiastočná kontinuita sídiel z čias Samovej ríše a sídiel z konca 8. storočia, a 
* že sa na tomto území už koncom 8. storočia, podobne ako na Slovensku, prejavil (najmä v porovnaní so susedným územím Bohemia – Čechy) značný kultúrny a hospodársky pokrok a vplyv vyspelej kultúry [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Dôvod je neznámy – možno bol pokrok spôsobený úrodnosťou údolí riek Moravy a [[Dyje]], možno vplyvom blízkosti vyspelých oblastí okolo [[Dunaj]]a ako obchodnej tepny, možno vplyvom totálnej porážky Avarov Karolom Veľkým koncom 8. storočia, možno niečím iným.
[[Súbor:Great moravia svatopluk.svg|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] za vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]
Vo vyspelom dolnom Pomoraví vzniklo niekedy v 8. storočí kniežatstvo, dnes nazývané [[Moravské kniežatstvo]], prvý známy ozajstný štát na území dnešného Česka. Roku [[833]], keď Moravské kniežatstvo anektovalo susedné [[Nitrianske kniežatstvo]], ležiace zhruba na území dnešného Slovenska a severného stredného Maďarska, vznikol štát neskôr nazývaný [[Veľká Morava]] (Veľkomoravská ríša). Prvým známym moravským (od roku 833 veľkomoravským) panovníkom bol knieža [[Mojmír I.]], ktorý vládol snáď od roku [[830]], a podľa ktorého sa dynastia nazýva [[Mojmírovci]].

== Veľká Morava ==
{{Hlavný článok|Veľká Morava}}
Do roku [[846]] Veľkej Morave vládol knieža [[Mojmír I.]] Knieža [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] (vládol [[870]]{{--}}[[894]]) vytvoril z Veľkej Moravy rozsiahlu a mocnú ríšu, ktorá sa rozkladala ďaleko za hranice Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. Na Svätoplukovom dvore prijal krst aj český knieža [[Bořivoj I.]] V roku [[888]]/[[890]] k Veľkej Morave pripojil aj Čechy (Bohemia), ktoré sa však hneď po jeho smrti (konkrétne roku [[895]]), podobne ako ostatné pripojené územia, od Veľkej Moravy odtrhli. V roku [[863]]/[[864]] prišla na Veľkú Moravu z [[Byzantská ríša|byzantského]] [[Solún]]u kresťanská [[misia]] [[Konštantín Filozof|Konštantína Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorí priniesli [[hlaholika|hlaholiku]] a šírili [[kresťanstvo]] v [[staroslovienčina|staroslovienčine]] – macedónskom dialekte zrozumiteľnom slovanskému obyvateľstvu. Metod sa neskôr stal prvým veľkomoravským [[arcibiskup]]om. Veľkú Moravu asi v roku [[907]] vyvrátili starí [[Maďari]].

== Počiatky českého štátu ==
[[Súbor:Křest knížete Bořivoje.jpg|thumb|upright|[[Bořivoj I.]], prvý historicky doložený panovník Českého kniežatstva]]
Počiatky českého štátu sú zahalené tajomstvom. V čase, keď Morava bola súčasťou veľkej ríše, Čechy („Bohemia“, „Česká marka“) ešte neboli zjednotené pod vládou jediného panovníka. Existovalo tu niekoľko menších celkov, v ktorých čele stáli miestni náčelníci – kniežatá. Niekedy v 9. storočí sa medzi kmeňmi na území Čiech presadili ako najsilnejší vládcovia zo stredočeského rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]], ktorý svoj pôvod odvádzal od bájnych predkov [[Přemysl Oráč|Přemysla Oráča]] a kňažnej [[Libuša (kňažná)|Libuše]]. V 9. storočí Slovania z územia Čiech striedavo bojovali, podliehali alebo mali priateľské vzťahy s Franskou/Východofranskou ríšou aj Veľkou Moravou. Napokon sa Slovania zo stredných Čiech (a Slovania, ktorých prípadne ovládali) roku [[895]] po odtrhnutí od Veľkej Moravy stali [[vazal]]mi Východných Frankov (Nemcov) – Nemci ich kniežatá odvtedy titulovali ako [[vojvoda|vojvodov]] (Herzog) svojej ríše.

Prvé přemyslovské knieža, o ktorom sa dochovali záznamy v dobových písomnostiach, sa volal [[Bořivoj I.]] a žil asi v rokoch [[852]]{{--}}[[888]]/[[889]]. Spomína sa v roku [[872]] ako jedno z českých kniežat. Bořivoj sa niekedy v 80. rokoch [[9. storočia]] dal spoločne so svojou ženou [[Svätá Ludmila|Ludmilou]] pokrstiť pravdepodobne osobne arcibiskupom [[Svätý Metod|Metodom]] na Veľkej Morave. Asi od roku [[885]] sídlil na hradisku [[Levý Hradec]], kde nechal vybudovať prvý kresťanský [[kostol]] – [[rotunda|rotundu]] [[Kliment I.|sv. Klimenta]], a odkiaľ ovládol vltavskú kotlinu. Vzápätí proti nemu vypuklo povstanie, ktoré so Svätoplukovou pomocou potlačil. Potom dal postaviť na ostrohe nad Vltavou ďalší kresťanský kostolík, zasvätený tentoraz [[Panna Mária|Panne Márii]]. Stalo sa tak na mieste, kde sa od pradávna konali kmeňové zhromaždenia Čechov a obetovalo sa pohanským bohom. Tu stál tiež kamenný kniežací stolec, na ktorý boli obradne usádzaní noví vládcovia vybraní ľudom kmeňa. Týmto spôsobom vyjadril svoje víťazstvo nad pohanskými povstalcami, ktorí sa nechceli podriadiť jeho vláde.
[[Súbor:Votivni obraz Ocko - Vaclav.jpg|vľavo|náhľad|293x293bod|[[Václav I. (české knieža)|Svätý Václav]], hlavný patrón českého štátu]]
Za vlády Bořivojovho syna [[Spytihněv I.|Spytihněva I.]] (vládol [[894]]{{--}}[[915]]) bola celá plošina ostrohy obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kam presídlil knieža so svojou družinou z [[Levý Hradec|Levého Hradca]]. [[Praha]] sa stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a primäli ho k odvádzaniu dávok. Po Svätoplukovej smrti zanikla zvrchovanosť Moravy nad Čechami a (prinajmenšom) stredočeské kniežatá, ako sme už spomínali, dostali do vplyvu [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] ([[895]]).

Za skutočného tvorcu českého štátu je dnes považovaný [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslav I.]] (vládol [[935]]{{--}}[[967]] alebo [[972]]), ktorý nastúpil vládu po zavraždení svojho staršieho brata kniežaťa [[Svätý Václav|Václava]]. Kým za Václavovej vlády boli novo dobyté územia pripájané k přemyslovskému štátu iba voľne (boli tu ponechané miestne kniežatá a obyvateľstvu bola uložená povinnosť odvádzať tribút), usiloval sa Boleslav o zjednotenie celých Čiech. Prostriedkom bolo zavádzanie hradskej sústavy.

Na novo dobytých územiach nechal Boleslav stavať [[hrad]]y, do ktorých dosadzoval svojich správcov ([[kastelán]]ov) a vojenské posádky. Prostredníctvom tejto hradskej správy pevne ovládal a riadil celú krajinu. Tento postup mu umožnila skutočnosť, že sa postavenie Přemyslovcov v stredných Čechách za jeho tridsaťročného panovania natoľko upevnilo, že si mohol dovoliť vyberať od tunajších obyvateľov pravidelné dane. [[Daň]] predstavovala poplatok za ochranu, ktorú knieža svojmu ľudu poskytoval. Zo získaných prostriedkov zriadil a vydržiaval početnú a dobre vyzbrojenú družinu s ktorou začal konečný boj za zjednotenie celých Čiech. Upevnenie moci vo vnútri štátu umožnilo Boleslavovi zahájiť výboje, počas ktorých pripojil [[Sliezsko]], [[Krakov]]sko a Moravu. Jedinými pánmi zjednotených Čiech sa přemyslovské kniežatá stali až roku [[995]] po vyvraždení konkurenčného rodu [[Slavníkovci|Slavníkovcov]], ktorých prakticky nezávislé panstvo sa rozkladalo vo východných Čechách okolo [[Libice nad Cidlinou]].

== České kniežatstvo lénom Svätej rímskej ríše ==
Po smrti [[Boleslav II.|Boleslava II.]] († 999) sa postavenie českého štátu v dôsledku rozbrojov medzi jeho následníkmi značne zhoršilo. Slabosti panovníckej moci využilo poľské knieža [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslav Chrabrý]] a na český trón dosadil záhadného príbuzného Přemyslovcov [[Vladivoj]]a (vládol 1002{{--}}1003). Knieža chcel upevniť svoje neisté postavenie, preto požiadal rímskeho kráľa, aby mu udelil Čechy do [[léno|léna]]. Tým umožnil začlenenie českého štátu do [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]].

== Christianizácia Čiech ==
Tak ako inde v [[Európa|Európe]] malo aj na utváraní českého štátu dôležitý vplyv [[kresťanstvo]]. Kronikár [[Kosmas]] spojil jeho príchod do Čiech s pokrstením kniežaťa Bořivoja na Veľkej Morave. Dnes je však známe, že kresťanstvo sa do Čiech šírilo už predtým z Franskej ríše (na Morave aj z iných oblastí – [[Írsko]], [[Byzantská ríša|Byzancia]], atď.). Všetky kniežatá Čiech počnúc Bořivojom sa stali kresťanmi. Kresťanstvo upevňovalo ich postavenie.

Každý kresťanský štát a jeho panujúci rod získali časom svojho patróna, [[svätec|svätca]], k nemu sa veľmoži aj ľud obracali v ťažkých chvíľach o pomoc. Títo „nebeskí“ ochrancovia pochádzali často z vládnucej dynastie. Patrónmi českého štátu a dynastie Přemyslovcov sa stali sv. Václav a jeho stará matka sv. Ľudmila, ktorá zahynula rovnako ako jej vnuk za nejasných okolností. 
[[Súbor:Říp - rotunda svatého Jiří 2013 obr1.jpg|thumb|left|[[Rotunda svätého Juraja (Říp)|Rotunda sv. Jiří]] na hore [[Říp]] zo začiatku 12. storočia]]
[[Súbor:Bazilika Svatého Jiří.jpg|náhľad|296x296bod|Bazilika sv. Jiří na Pražskom hrade]]
Prvé kresťanské kostoly boli vybudované koncom [[9. storočia]] na kniežacích sídlach (Levý Hradec, Pražský hrad). Veľa kostolov nechal neskôr vystavať na novo zakladaných správcovských hradoch [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslav I.]] Slúžili najskôr kniežaťu a veľmožom, ktorí prijali novú vieru, neskôr tiež obyvateľstvu hradského obvodu. Od [[11. storočia]] sa stavali [[rotunda|rotundy]] a [[Bazilika|baziliky]] v [[Románsky sloh|románskom slohu]]. Ako druhá kresťanská stavba vznikla na Pražskom hrade [[bazilika]] [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|sv. Juraja]] (vystavaná za vlády [[Vratislav I.|Vratislava I.]] a dočasne sa stala hlavným kostolom kniežacieho paláca a celých Čiech. Zakrátko tu nechal knieža Václav vystavať ešte [[Rotunda svätého Víta|rotundu sv. Víta]], do ktorej uložil pozostatky tohto svätca, ktoré získal do daru od východofranského kráľa [[Henrich I. (Východofranská ríša)|Henricha Vtáčnika]]. Medzi najznámejšie dochované románske objekty v Čechách patrí [[Rotunda svätého Juraja (Říp)|rotunda sv. Juraja]] na hore [[Říp]] alebo [[Rotunda svätého Martina (Vyšehrad)|rotunda sv. Martina]] na [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrade]].

Spočiatku sa kresťanské [[Čechy]] nachádzali pod cirkevnou správou biskupstva v bavorskom [[Rezno|Rezne]] (Regensburgu). Roku [[973]] dosiahol [[Boleslav II.]] založenie biskupstva v Prahe, ktoré bolo podriadené [[mohuč]]skému arcibiskupovi. Zriadenie samostatnej cirkevnej organizácie posilnilo postavenie utvárajúceho sa českého štátu a prestíž jeho panovníka. Knieža a jeho nástupcovia darovali pražskému biskupstvu rozsiahle pozemky s poddanými, aby ho hmotne zabezpečili. Biskupov považovali za svojich služobníkov a presadili si rozhodujúci vplyv na ich výber. Biskupským kostolom a tým aj najvýznamnejšou cirkevnou stavbou v krajine sa stala rotunda sv. Víta.

Ako prvý zasadol na pražský biskupský stolec saský kňaz [[Dětmar]] a po ňom Slavníkovec [[Svätý Vojtech|Vojtech]]. V svojej dobe patril k najvzdelanejším mužom Európy a bol priateľom cisára [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Otta III.]], ktorý bol jeho príbuzným. Dlhé roky žil v ríši, kde študoval na cirkevných školách. Pomery v Čechách, kde sa prostí vidiečania len pozvoľna stotožňovali s kresťanským učením a dlho ľpeli na pohanských zvyklostiach, ho silno sklamali. Márne sa snažil primäť knieža a jeho dvor, aby žili ako praví kresťania. Na znamenie nesúhlasu s ich chovaním opustil dvakrát Čechy. Uchýlil sa do [[Rím]]a a vstúpil tu do kláštora. Neskôr sa vybral šíriť vieru do Pobaltia medzi pohanských [[Prusi|Prusov]], ktorí ho zabili. Bol vyhlásený za svätého a stal sa ďalším z radu českých patrónov.

K cirkevnej organizácii patrili neodmysliteľne tiež [[kláštor]]y. Ako prvý v Čechách vznikol ženský [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] [[kláštor]] pri [[Bazilika a kláštor svätého Jiří (Praha)|bazilike sv. Juraja]] na Pražskom hrade (okolo roku [[970]]). Jeho predstavenou ([[opátka|opátkou]]) sa stala sestra Boleslava II. [[Mlada (opátka)|Mlada]]. Nie dlho nato založili benediktíni, ktorých priviedol do Prahy z Talianska biskup Vojtech, [[Břevnovský kláštor|mužský kláštor]] v [[Břevnov]]e pri Prahe ([[993]]). 
Kláštory sa stali významnými strediskami kultúry a vzdelanosti. Pri biskupstvách a kláštoroch sa zriaďovali prvé školy, ktoré slúžili na výchovu budúcich [[kňaz]]ov. Vyučovalo sa latinsky. Kostoly a kláštory zakladali spočiatku výlučne členovia panovníckej dynastie, od konca [[11. storočia]] aj šľachtické rody.
[[Súbor:Vratislav II.PNG|náhľad|272x272bod|Kráľ [[Vratislav|Vratislav II.]]]]

== Povýšenie na kráľovstvo ==
[[Vratislav II.]] (vládol [[1061]]{{--}}[[1092]]) sa počas svojej vlády stal účastníkom neľútostného [[Boj o investitúru|boja o investitúru]] medzi cisárom [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichom IV]]. a [[pápež]]om [[Gregor VII.|Gregorom VII.]]. V spore hájil cisárovu stranu. Odmenou za to mu Henrich IV. udelil osobný kráľovský titul, ktorý pápež samozrejme nepotvrdil. Ako Vratislav I. bol roku [[1086]] v Prahe slávnostne korunovaný ako prvý český kráľ.

[[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] (vládol [[1140]]{{--}}[[1172]]), vnuk kráľa Vratislava I., sa stal blízkym spojencom rímskeho cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I. Barbarossu]], ktorý sa usiloval ovládnuť Itáliu. Knieža mu pri tom výdatne pomáhal. Českí bojovníci sa nejeden raz vyznamenali v boji, zvlášť pri obliehaní [[Miláno|Milána]]. Keď sa mesto vzdalo, konala sa tu slávnostná omša, pri ktorej bol Vladislav I. v roku [[1158]] za odmenu korunovaný za českého kráľa. Titul údajne získal dedične, ale jeho nástupcom sa ho nepodarilo udržať.

== Karol IV. ==
[[Súbor:Kaja4Gelnhausenkodex.jpg|thumb|upright|Karol IV.]]
{{Hlavný článok|Karol IV. (Svätá rímska ríša)}}
V roku [[1310]] na český trón nastupuje [[Ján Luxemburský]], ktorý sa oženil s [[Eliška Přemyslovna|Eliškou Přemyslovnou]], dcérou kráľa [[Václav II. (český kráľ)|Václava II.]] Za jeho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola]], ktorý sa stal českým kráľom v roku [[1346]] a ktorý bol v roku [[1355]] korunovaný za cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]], dosiahli české krajiny neobyčajný rozkvet. Za Karola IV. bola v roku [[1347]] v [[Praha|Prahe]] založená prvá [[univerzita]] v strednej [[Európa|Európe]], ktorá neskôr prijala názov [[Karlova univerzita]]. Karol IV. ďalej položil základy [[gotická architektúra|gotickej]] Prahy, založil [[Nové Město (Praha)|Nové Mesto pražské]], zveľadil [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] a [[Pražský hrad]], dal v Prahe postaviť kamenný most cez [[Vltava|Vltavu]], ktorý nesie jeho meno ([[Karlov most]]), a neďaleko Prahy postavil hrad [[Karlštejn]]. V jeho dobe bola Praha povýšená na stred ríše a so svojimi štyridsiatimi tisícami obyvateľov bola vtedy jedným z najväčších miest Európy.

== Husitstvo ==
{{Hlavný článok|Husitstvo}}
[[Súbor:Burning of Jan Hus during the Council of Constance in 1415 (depicted in the Chronik des Konstanzer Konzils; Prague manuscript).png|vľavo|náhľad|241x241bod|Upálenie Majstra Jána Husa roku 1415]]
Po smrti Karola IV. sa v roku [[1378]] vlády ujal jeho syn [[Václav IV.]] V Prahe začína pôsobiť kazateľ [[Konrád Waldhauser]], ktorý sa búril proti nepravostiam v cirkvi a usiloval sa o jej reformu. V jeho úsilí neskôr pokračuje rektor pražskej univerzity Majster [[Jan Hus]]. Jeho kázne, v ktorých Hus svojimi názormi predpovedá neskoršie [[protestant]]ské hnutie, vzbudzujú nevôľu cirkvi, ale majú v krajine široký ohlas. Hus je v roku [[1414]] predvolaný do [[Konstanz (mesto)|Kostnice]] (Konstanz), aby na [[Kostnický koncil|cirkevnom sneme]] čelil obžalobe z [[kacírstvo|kacírstva]]. Napriek všetkému nátlaku a väzneniu však Hus svoje názory neodvolal. [[6. júl]]a [[1415]] bol z rozhodnutia [[koncil]]u v Kostnici ako [[kacír]] upálený.

Keď správa o Husovom upálení došla do Čiech, rivalita medzi husitmi, ktorí súhlasili s Husovými názormi na reformu cirkvi, a [[latinská cirkev|katolíkmi]] sa postupne zmenila na otvorené nepriateľstvo. [[Defenestrácia]] konšelov a prísažníkov z okien pražskej radnice a sústreďovanie husitov v mestách i v horských oblastiach boli začiatkom husitskej revolúcie a vojen, ktoré ju nasledovali. V roku [[1420]] husiti stanovili svoj program v takzvaných [[Štyri pražské artikuly|Štyroch pražských artikulách]]. V tom istom roku založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa potom stalo centrom husitskej revolúcie.

Na udalosti v českých krajinách reagovala cirkev od roku [[1420]] až do roku [[1431]] piatimi križiackymi výpravami. Všetky boli v bitkách husitským vojskom porazené. Husitské vojská viedol [[Jan Žižka]] z Trocnova ([[1374]]{{--}}[[1422]]), po ňom prevzal vedenie husitských vojsk [[Prokop Holý]]. Ani husiti sa nevyhli vnútorným rozporom a rozdelili sa na radikálne krídlo [[Táboriti|Táboritov]] a umiernených, ktorým išlo o dohodu s císárom a cirkvou. To nakoniec viedlo k bratovražednej [[bitka pri Lipanoch|bitke pri Lipanoch]] v roku [[1434]], v ktorej Táboriti boli porazení. Koniec husitským vojnám urobilo až schválenie takzvaných [[bazilejské kompaktáty|bazilejských kompaktát]]. V roku [[1436]] bolo nakoniec dosiahnuté dohody medzi císárom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom]] a Českým kráľovstvom na sneme v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]].

== Obdobie medzivládia (1439 – 1453) ==
Smrťou [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta Habsburského]] v októbri roku [[1439]] v Česku zavládlo obdobie interregna (medzivládia). Stavy začali hľadať vhodného kandidáta na český trón, no žiadny vhodný sa nenaskytol. O českú korunu nebol záujem. Autorita českého kráľa sa rozpadla, kráľovský majetok rozkradnutý, ten ktorý zostal bol vyrabovaný, feudáli žijú v súkromných vojnách. Popredné šľachtické rody konajú výpady proti susediacim panstvám. Krajina prežívala devastujúci rozklad a stala sa obrazom biedy a utrpenia. V tejto situácii sa [[20. júna]] [[1440]] v Prahe konala kráľovská voľba – zbor 46 voliteľov, medzi nimi aj neskorší kráľ [[Jiří z Poděbrad]], dal svoje hlasy Albrechtovi Bavorskému, bavorskému vojvodovi.

[[Albrecht III. (Bavorsko)|Albrecht III. Bavorský]] bol synovec kráľovnej [[Žofia Bavorská (1376 – 1428)|Žofie]], manželky zosnulého [[Václav IV.|Václava IV.]], hovoril po česky a českú realitu dôverne poznal, veď dlho prebýval na pražskom dvore. Albrecht bol síce zvolený a české posolstvo ho navštívilo s korunou v bavorskej Kube, ale práve asi na základe znalosti českých pomerov Albrecht odmietol.
[[Súbor:Georg of Podebrady.jpg|náhľad|258x258bod|Kráľ [[Jiří z Poděbrad]], jeden z prvých nositeľov myšlienky európskej integrácie]]
Absencia panovníka priviedla české stavy k núdzovému riešeniu. České stavy sa roku 1440 v „listu smírném“ rozhodli nahradiť chýbajúcu ústrednú moc delegáciou právomocí smerom dolu – teda do krajov. Tak v vznikli regionálne šľachtické spolky –&quot;sněmíky&quot;, či inak [[landfríd]]y, ktoré zabezpečovali aspoň minimálny chod štátu, ich poslaním bola eliminácia rušiteľov mieru. Spoluprácu landfrídov zaisťovali pravidelné krajinské snemy. Landfrídy sa čoskoro začali integrovať vďaka silným osobnostiam: medzi nimi bol Hynek Ptáček z Pirkštejna, [[Jiří z Poděbrad]], [[Oldřich z Rožmberka]]. Ďalej pokračujú spory medzi katolíckou stranou v kráľovstve, reprezentovanou Oldřichom z Rožmberka a kališníckou stranou, predstavovanou Hynkom Ptáčkom.

V situácii mocenských sporov sa prehlásil za krajinského správcu Jiří z Poděbrad. Fakticky mu bol tento status krajinským snemom udelený až roku [[1452]] potom, čo zlikvidoval vnútorných nepriateľov v kráľovstve. Správcom sa mal stať iba na dva roky, v skutočnosti však mu postavenie vydržalo až do Ladislavovej smrti.

== Jiří z Poděbrad ==
V roku [[1448]] sa stal krajinským správcom [[Jiří z Poděbrad]], [[kališníctvo|utrakvista]], ktorý bol v roku [[1458]] po smrti kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] ([[1453]]{{--}}[[1457]]) zvolený českými stavmi za kráľa. Do obdobia jeho vlády spadajú počiatky českej reformačnej cirkvi, [[jednota bratská|Jednoty bratrskej]]. Po smrti „husitského kráľa“ Jiřího z Poděbrad v roku [[1471]] nastupuje na český trón [[Jagelovci|jagelovská dynastia]], ktorá vládne až do roku [[1526]], kedy bol po smrti kráľa [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovíta Jagelovského]] v [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]].

== Český štát za vlády Jagelovcov ==
{{Hlavný článok|Vladislav II. (Uhorsko)}}
{{Hlavný článok|Ľudovít II. (Uhorsko)}}

[[Jagelovci]] sa dostali na český trón roku [[1471]] v osobe najstaršieho syna poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimíra IV. Jagelovského]] Vladislava a vládli tu až do roku [[1526]], kedy Vladislavov bezdetný syn [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]] zahynul v [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] proti osmanským Turkom. Išlo o slabých panovníkov. Obidvaja prebývali väčšinu času v Uhorsku. Dlhodobú panovníkovu neprítomnosť využívala šľachta na vlastné obohacovanie na úkor kráľovského vlastníctva. O majetok aj politický vplyv v krajine súperili mocné šľachtické skupiny.
[[Súbor:Story of Prague (1920), Rudolf II.jpg|náhľad|240x240bod|Cisár a kráľ [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]]]]
Po prehratej bitke pri Moháči sa kráľ Ľudovít Jagelovský utopil na úteku v bažinách. Česko-uhorská vetva dynastie Jagelovcov vymrela po meči. Stavy českých krajín boli znovu postavené pred otázku, koho zvoliť za kráľa.

== Český štát za vlády prvých Habsburgovcov ==
Za vlády cisára [[Rudolf II. Habsburský|Rudolfa II.]] ([[1576]]{{--}}[[1611]]) sa Praha znovu stáva kultúrnym centrom ríše, ale po jeho smrti dochádza opäť k rozporom medzi katolíkmi a stúpencami reforiem, ktoré vrcholia v povstaní českých stavov proti kráľovi [[Matej II. Habsburský|Matejovi]], ktorý nastúpil na český trón po svojom bratovi Rudolfovi.

== Biela hora ==
Dňa [[23. máj]]a [[1618]] boli z okien pražského hradu vyhodení dvaja kráľovskí miestodržitelia Slavata a Martinic a ich sluha Fabricius. Dňa [[26. august]]a [[1619]] zvolili české stavy za českého kráľa [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha Falckého]]. Jeho vláda však netrvala dlho. Vojsko českých stavov bolo [[8. november|8. novembra]] [[1620]] v rozhodujúcej [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] pri Prahe porazené a kráľ Fridrich sa zachránil útekom.
[[Súbor:Hinrichtung auf dem Altstädter Ring.JPG|vľavo|náhľad|Poprava 27 českých protestantských pánov]]
Protestantskí rebeli boli kruto potrestaní. [[27 českých pánov|27 českých &quot;pánov&quot;]] (3 páni, 7 rytierov a 17 mešťanov), ktorí sa zúčastnili odboja proti Habsburgovcom, bolo v Prahe [[21. jún]]a [[1621]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]] verejne popravených. Táto poprava bola iba úvodom k ďalším represívnym opatreniam a protireformačným dekrétom. Cisár [[Ferdinand II. Habsburský]], ktorý nastúpil na trón v roku [[1620]], síce viacero účastníkov povstania omilostnil, ale skonfiškoval ich majetok. V krajine, ktorá bola z 90 % protestantská, začala prebiehať násilná [[protireformácia]].

== Tridsaťročná vojna ==
[[Tridsaťročná vojna]], ktorá stavovské povstanie nasledovala, spustošila a zbedačila krajinu natoľko, že z pôvodných viac ako troch miliónov obyvateľov zostalo osemsto tisíc. Mnohí dali prednosť emigrácií do susedných krajín, kde bolo protestantské vyznanie povolené. Najvýznamnejšou osobnosťou je medzi nimi [[Jan Amos Komenský]] ([[1592]]{{--}}[[1672]]), český mysliteľ a pedagóg, jedna z hlavných osobností Jednoty bratrské. [[Vestfálsky mier|Vestfálskym mierom]] v roku [[1648]], ktorý ukončil tridsaťročnú vojnu, bol osud českých krajín spečatený.
[[Súbor:Hospital Kuks from vineyard.jpg|náhľad|Barokový [[hospital Kuks]]]]

== Rekatolizácia ==
Česká šľachta a zemianstvo boli zdecimované, ich statky boli dané cudzincom a na poddaných boli uvrhnuté nepomerne vyššie robotné povinnosti, vyúsťujúce v rokoch [[1680]] &amp; [[1775]] v sedliacke povstania, ktoré boli krvavo potlačené. Pokračovala násilná rekatolizácia krajiny, [[Kralická biblia]] a rad iných kníh boli na indexe. Zakázané knihy nájdené pri domových prehliadkach zbierali a pálili. Väčšine obyvateľov nezostalo ako podvoliť sa nátlaku. Len nepatrná menšina tajných Bratov si za cenu predstierania, že sú katolíkmi, dokázala udržať svoju vieru. Niektorí sa radšej prihlásili k vyznaniu [[žid]]ovskému, ktoré bolo jediným zostávajúcim povoleným náboženstvom. Pamätníkom tohto obdobia je na druhej strane rad [[barok]]ových kostolov na vidieku a vrcholné stavby českého baroka vybudované prevažne v 1. polovici [[18. storočia]].
[[Súbor:Joseph II, Holy Roman Emperor, by Joseph Hickel, 1774 - Mainfränkisches Museum - Würzburg, Germany - DSC04445.jpg|vľavo|náhľad|224x224bod|Cisár a kráľ [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Josef II.]]]]
Úľavu priniesli až reformy cisára [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] ([[1780]]{{--}}[[1790]]). Bol zrušený [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský rád]], zakázané mučenie pri hrdelných procesoch, súdnictvo je oddelené od správy a v roku [[1781]] bol vydaný [[patent o zrušení nevoľníctva]]; [[tolerančný patent]], ktorým sa povoľuje príslušnosť k dvojitému protestantskému vyznaniu, bol vydaný v tom istom roku. Súčasne však dochádza k centralizácii správy a ku germanizácii vyššieho školstva a úradov.

== Národné obrodenie ==
Reakciou na germanizačné úsilie je [[české národné obrodenie]], ktorého začiatok sa kladie do zhruba rovnakej doby a koniec do revolučného roku [[1848]]. V 80. rokoch 18. storočia začínajú v Prahe vychádzať prvé české noviny, začína sa hrať české divadlo, v roku [[1792]] sa zriaďuje stolica českého jazyka a literatúry na pražskej univerzite. V 19. storočí sa české krajiny rýchlo industrializujú a dochádza k všeobecnému rozvoju vzdelania, kultúry a českej literatúry.
[[Súbor:Jan Vilímek - František Palacký 2.jpg|náhľad|255x255bod|Historik a politík [[František Palacký]]]]

== Rozvoj demokracie ==
V revolučnom roku [[1848]] je definitívne zrušená robota. Tento sľubný rozvoj prerušil [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]] v 50. rokoch. V roku [[1860]] októbrový diplom obnovil ústavnosť. V roku [[1869]] bola uzákonená povinná osemročná školská dochádzka. V roku [[1882]] bola [[Karlova univerzita]] v Prahe rozdelená na nemeckú a českú. V roku [[1883]] sa v Prahe otvára [[Národné divadlo (Praha)|Národní divadlo]]. V roku [[1886]] sa rozhorel [[Spor o rukopisy]].

== Česko-Slovensko ==
{{Hlavný článok|Česko-Slovensko}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1919.png|vľavo|náhľad|257x257bod|Prvý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], filozof a sociológ]]
V dôsledku porážky v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ([[1914]]{{--}}[[1918]]) sa [[Rakúsko-Uhorsko]] rozpadlo. Na jeho troskách vznikli nové štáty: [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Kráľovstvo SHS]] a tiež [[Česko-Slovensko]], ktoré sa ustavuje [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ako demokratický štát na čele s prezidentom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]] ([[1850]]{{--}}[[1937]]). Okrem Čiech a Moravy sa súčasťou Česko-Slovenska stáva aj [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]. Čo do národnostného zloženia je však štrnásťmiliónové Česko-Slovensko nestabilný štát. Okrem Slovákov, ktorí od zániku Veľkomoravskej ríše boli súčasťou Uhorska, má viac ako trojmiliónovú nemeckú menšinu, takmer trištvrtemiliónovú maďarskú menšinu na južnom Slovensku, poľskú menšinu na [[Tešínsko|Tešínskom Sliezsku]] a Rusínov na Podkarpatskej Rusi.

Spolužitie s českými Nemcami bolo od začiatku konfliktné. [[Nemecké Rakúsko]], vyhlásené tesne po konci prvej svetovej vojny, si robilo nároky na územia s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom. Tie však boli pomerne rýchlo obsadené vojskami ČSR. Dňa [[4. marec|4. marca]] [[1919]] došlo v [[Kadaň (mesto)|Kadani]] k tragickému incidentu medzi nemeckými obyvateľmi a českým vojskom. Výsledkom bolo 25 mŕtvych a niekoľko desiatok zranených. Českí Nemci neboli pozvaní k tvorbe definitívnej ústavy z roku [[1920]]. Až do roku 1926 neboli ani súčasťou vládnych koalícií.

V roku 1933 sa v susednom [[Nemecko|Nemecku]] dostáva k moci [[Adolf Hitler]] a z Nemecka sa stáva [[Totalitarizmus|totalitný štát]]. Hitlerovské Nemecko v roku [[1938]] obsadzuje [[Rakúsko]], ktoré sa anšlusom stáva súčasťou tak zvanej [[Veľkonemecká ríša|Veľkonemeckej ríše]], a Česko-Slovensko so svojimi tromi miliónmi Nemcov sústredenými najmä v pohraničných oblastiach štátu je ďalšie na rade. Hitler žiada o odstúpenie pohraničného územia Nemecku. Napriek tomu, že má Česko-Slovensko obrannú dohodu s [[Francúzsko]]m a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], vtedajší predstavitelia týchto krajín chcú zabrániť vojne stoj čo stoj. [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] z [[29. september|29. septembra]] [[1938]] je česko-slovenská vláda prinútená kapitulovať a [[Sudety (región)|Sudety]] (pohraničné oblasti Čiech, Moravy a Sliezska) sú pričlenené k Nemecku. Oklieštené Česko-Slovensko je potom [[15. marec|15. marca]] [[1939]] zabrané nemeckým vojskom a vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Deň predtým [[Slovensko]] vyhlásilo nezávislosť a [[Maďarsko]] zabralo Podkarpatskú Rus.
[[Súbor:Vaclav Havel cropped.jpg|náhľad|Dramatik, disident a prezident [[Václav Havel]]]]
[[1. september|1. septembra]] [[1939]] vypukla [[druhá svetová vojna|2. svetová vojna]]. V máji [[1945]], kedy vojna skončila víťazstvom spojencov, bolo Česko-Slovensko obnovené, aj keď [[Podkarpatská Rus]] bola v rozpore s predchádzajúcimi dohodami pričlenená k [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Dochádza k hromadnému odsunu Nemcov z pohraničných oblastí – Sudet. Vo februári [[1948]] sa potom vďaka [[Februárový prevrat|puču]] v Česko-Slovensku chopia moci [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunisti]]; krajina sa stáva totalitným štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]].

Liberalizačné hnutie roku [[1968]] známe ako [[Pražská jar]] bolo porazené vďaka [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej invázii]] v auguste toho istého roku. Nasledovalo obdobie [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V roku [[1968]] vznikla [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Česká národná rada]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 77/1968 Sb., o přípravě federativního uspořádání Československé socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-77 |dátum prístupu=2019-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190103060051/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-77 |dátum archivácie=2019-01-03 }}&lt;/ref&gt; a v roku [[1969]] bolo Česko-Slovensko federalizované a vznikla [[Česká socialistická republika]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2019-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404 KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč. 1983, roč. 66, čís. 4.]&lt;/ref&gt;

Pomery v krajine zmenila až [[nežná revolúcia]] v novembri [[1989]]. V roku [[1990]] bola Česká socialistická republika premenovaná na [[Česká republika (1990 – 1992)|Českú republiku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2019-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}&lt;/ref&gt;

Ako štátny útvar prestalo Česko-Slovensko existovať [[31. decembra]] [[1992]] a [[1. január]]a [[1993]] sa mierovou cestou osamostatnili [[Česko]] a [[Slovensko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 542/1992 Sb., o zániku České a Slovenské Federativní Republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-542 |dátum prístupu=2019-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250919074104/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-542 |dátum archivácie=2025-09-19 }}&lt;/ref&gt;

== Samostatné Česko ==
{{Hlavný článok|Česko}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:History of Bohemia}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Slovenska]]

== Externé odkazy ==
*[http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/steinhubel.pdf Ján Steinhübel: Kapitoly z najstarších českých dejín 531 – 1004]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{Téma Európy|Dejiny}}

[[Kategória:Dejiny Česka| ]]
[[Kategória:Česko]]
[[Kategória:Dejiny podľa štátu|Česko]]</text>
      <sha1>fueaj5zzgels8z4zm39p65w7m844e6b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektronická výmena údajov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>70465</id>
    <revision>
      <id>8232654</id>
      <parentid>7974220</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:41:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232654</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12076" sha1="8lzwvl3cz4t7lulwuriaoxv3vyvvzsu" xml:space="preserve">'''Elektronická výmena údajov''', často prekladané ako '''elektronická výmena dát''' (z angl. ''Electronic Data Interchange'', skratka '''EDI'''), označuje sadu štandardov umožňujúcich výmenu dát obchodného charakteru. Slúži ako výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi, respektíve medzi počítačovými aplikáciami. 

Dáta sú štruktúrované podľa dopredu dohodnutých štandardov a vo forme správ následne elektronicky automaticky prenášané bez zásahu človeka. Bežne sa ako EDI rozumejú špecifické metódy výmeny správ, ktoré boli dohodnuté na úrovni národných alebo medzinárodných štandardizačných spoločenstiev pre prenosy dát o obchodných transakciách. Aj keď to môže byť nečakané v dobe služieb založených na [[XML]], [[Internet]]e a [[WWW]], je EDI stále najpoužívanejším dátovým formátom pre elektronické obchodné transakcie na svete.

== Príklad: Porovnanie procesu objednania s/bez EDI ==
=== Tradičný spôsob – bez využitia EDI ===
# Odberateľ vytvorí objednávku vo svojom [[Informačný systém|informačnom systéme]].
# Odberateľ objednávku zo systému vytlačí a odošle faxom, v lepšom prípade emailom.
# [[Dodávateľ]] príjme objednávku faxom alebo emailom (v tom prípade si ju zvyčajne vytlačí).
# Dodávateľ si objednávku z papierovej podoby prepíše do svojho informačného systému.
# Ďalej prebieha spracovanie objednávky, vyskladnenie, dodávka tovaru, fakturácia atď.

=== Automatizovaný spôsob objednania tovaru – s využitím EDI ===
# Odberateľ vytvorí objednávku vo svojom informačnom systéme. Vytvorená objednávka odchádza cez EDI v elektronickej podobe dodávateľovi.
# Dodávateľ príjme EDI objednávku do svojho systému. Objednávka dorazí elektronicky a prijatie vyzerá tak, že objednávka automaticky „vznikne” v informačnom systéme.
# Ďalej prebieha spracovanie objednávky, vyskladnenie, dodávka tovaru, fakturácia atď. Výmena všetkých ďalších dokladov (dodací list, príjemka, faktúra) môže prebiehať tiež cez EDI.

== Výhody EDI ==
Z príkladu vyššie sú na prvý pohľad zrejmé výhody, ktoré sú pre firmy impulzom na zavedenie EDI: 
* obmedzenie chybovosti (vďaka absencii ručného prepisovania dát)
* úspory za tlač, poštovné
* zníženie nákladov na administratívu
* zrýchlenie toku dokumentov (spolu s obmedzením chybovosti pôsobí tiež pozitívne na zníženie počtu oneskorených platieb – [[Cash-flow|cash flow]])
* obmedzenie priestorov na archiváciu dokladov
* zvýšenie bezpečnosti vymieňaných dokladov
* zefektívnenie procesov na plánovanie a riadenie výroby, obchodu, skladovania

=== Štandardy – kľúč k spoločnej komunikácii ===
Kľúčom k benefitom, ktoré EDI firmám prináša, je jednotná (štandardizovaná) komunikácia rozdielnych [[Systém|systémov]] a subjektov. Kompatibilita pri tejto komunikácii je zaistená používaním medzinárodného [[štandard|štandardu]], ktorý nesie označenie UN/EDIFACT. Kontrolu dodržovania štandardu, jeho správu a vývoj zaisťuje globálna organizácia GS1, ktorá pôsobí aj na Slovensku. EDIFACT je všeobecná a medziodborová norma, v rámci ktorej vznikajú konkrétne aplikačné normy pre jednotlivé odvetvia, ako je obchod, [[bankovníctvo]], automobilový priemysel, doprava, štátna správa a podobne.
Pre oblasť obchodu, najmä so spotrebným tovarom, je touto aplikačnou normou systém EANCOM. Jedná sa o podmnožinu normy EDIFACT, ktorá na identifikáciu tovaru, služieb a komunikujúcich partnerských organizácií využíva systém EAN kódov (EAN-UCC). S rozvojom informačných technológií sa začali presadzovať správy vo formáte [[XML]] (ebXML), ktoré sa dnes už bežne používajú. V zásade však ide skôr o formu správ, pričom obsah vychádza z ustálených odborových noriem UN/EDIFACT.

Štandardy určujú, ktoré dátové [[Element|elementy]] sú v danom dokumente povinné a ktoré časti sú voliteľné, a definujú pravidlá charakterizujúce štruktúru celého dokumentu. Štandardy EDI sa vzťahujú na jednotlivé časti, resp. hierarchické úrovne obchodnej dokumentácie, ktoré sú vymedzené takto:

==== Dátové prvky (Data Elements) ====
Dátové prvky sú všetky základné údaje obsiahnuté v dokumente, napr. identifikácia, názov tovaru a podobne. Štandardizuje sa forma vyjadrení jednotlivých dátových prvkov, napr. dátum, váha tovaru a pod. Pri niektorých štandardoch sa uvádza ešte tzv. zložený dátový prvok (Composite Data Element).

===== Segment (Segment) =====
Segment je logickým zoskupením dátových prvkov do vyššieho celku, napr. popis tovaru, adresa zákazníka a podobne. Obsah a usporiadanie týchto segmentov sa potom vzťahuje k rôznym dokumentom, napr. vyjadrenie adresy je rovnaké pre dodací list, faktúru atď.

===== Správa (Message) =====
Správa je určitým druhom EDI komunikácie na zaistenie požadovanej obchodnej funkcie, napr. fakturovanie, zaslanie objednávky a podobne. Správy sa zostavujú zo segmentov a musia dodržovať definované [[Syntax|syntaktické]] pravidlá.

===== Funkčné skupiny (Functional Groups) =====
Funkčná skupina je súhrn všetkých správ rovnakého typu, napr. všetkých objednávok podniku.

=== Typy správ ===
Štandard EANCOM v sebe zahŕňa väčšinu dokumentov bežne používaných v obchodnej praxi. Najčastejšie sú využívané tieto typy správ:
* ORDERS - Objednávka
* ORDRSP - Potvrdenie objednávky
* INVOIC - Faktúra
* INVRPT - Prehľad zásob
* DESADV - Avízo o odoslaní tovaru (dodací list)
* RECADV - Potvrdenie príjmu tovaru
* PRICAT - Katalóg tovaru a cien
Okrem správ, ktoré majú svoje opodstatnenie vo firemných procesoch, sú využívané aj tzv. servisné/kontrolné správy na bezproblémový chod samotného EDI procesu. 

Zoznam využívaných EDI správ a ich popis - pozri zdroj nižšie. 

=== Základné typy EDI riešení ===
# Výmena správ medzi koncovými subjektmi (Point-to-point)
# Výmena správ prostredníctvom VAN operátora
# Spracovanie a výmena správ prostredníctvom poskytovateľa EDI služieb    
# Web EDI

Uvedené typy riešení sa významne líšia v náročnosti ich sprevádzkovania pre zapojené obchodné strany. Z hľadiska funkčnosti sa ich rozdielnosti v súčasnosti až na výnimky (EDI prevádzkované len cez webové portály) stierajú. 

EDI komunikácia slúži predovšetkým na prepojenie informačných systémov nezávislých obchodných partnerov. Tieto informačné systémy môžu všeobecne pracovať na rôznych [[Softvér|softvérových]] a [[Hardware|hardvérových]] platformách a úlohou EDI je prepojenie týchto systémov na základe všeobecne prijímaného štandardu pre výmenu správ.

Na realizáciu EDI komunikácie medzi rôznorodými informačnými systémami slúžia EDI [[Konverzia|konvertory]].

EDI konvertor je aplikácia, ktorá mení (konvertuje) dáta z podoby poskytovanej informačnými systémami do EDI formátu, používaného na prenos správ. Pri príjme správ potom EDI konvertor mení (konvertuje) dáta z EDI formátu do definovanej podoby, ktorú sú schopné podnikové informačné systémy ďalej spracovávať.

==== Výmena správ medzi koncovými subjektmi (Point-to-point) ====
Každá spoločnosť komunikujúca v EDI musí mať vlastný konvertor (softvér aj hardvér) napojený na informačný systém a tiež vlastný komunikačný softvér na pripojenie do dátovej siete (napr. štandardne používaná sieť [[x.400]]). S tým súvisia vysoké počiatočné náklady. Vlastnú správu, údržbu, dohľad, upgrady a pod. potom zaisťujú firmy v rámci svojich IT kapacít. 

==== Výmena správ prostredníctvom VAN operátora ====
[[Value-added_network|VAN (Value Added Network)]] je sieť s pridanou hodnotou, ktorá okrem bežného účelu – prenosu dát, ponúka aj ďalšie služby. Pri EDI komunikácii je to typicky záruka za distribúciu neskreslenej informácie k jej adresátovi. Schéma výmeny správ cez VAN operátora je veľmi podobná predchádzajúcemu spôsobu, časť starostí s prevádzkou EDI riešenia v tomto variante preberá VAN [[operátor]], ktorý prevádzkuje sieť s pridanou hodnotou.

Hlavnou náplňou VAN operátora je najmä zaistenie distribúcie štandardných zásielok a správ, ďalej operátor zvyčajne figuruje aj ako dodávateľ softvéru, teda konvertoru a komunikačného softvéru na napojenie na VAN sieť. Konvertor a komunikačný softvér v tomto prípade stále zostávajú na strane klienta a s nimi aj súvisiace zriaďovacie náklady a ďalej náklady spojené s ich správou.

==== Spracovanie a výmena správ prostredníctvom poskytovateľa EDI služieb ====
Schéma EDI riešení s využitím EDI poskytovateľa vychádza z modelu komunikácie prostredníctvom VAN operátora. Poskytovateľ EDI služieb však robí aj konverziu správ. To spolu s využitím internetu ako hlavnej platformy na komunikáciu znamená, že spoločnosť na svojej strane nepotrebuje žiadny špecializovaný konvertor a žiadny špecializovaný softvér na komunikáciu. Ich funkcie zaisťuje EDI poskytovateľ, ktorý takto obsluhuje viac klientov a je schopný komunikovať aj s ostatnými EDI poskytovateľmi a ich klientmi. 

Tento typ riešení znamená pre spoločnosť minimálne zriaďovacie náklady a vďaka tomu, že poskytovateľ za užívateľa preberá všetky činnosti spojené s konverziou a doručením dát, odpadajú aj náklady a réžia spojená so správou EDI systému. Jediným nákladom je služba poskytovateľa.

==== Web EDI ====
Jedným z variantov ako využívať elektronickú výmenu dát je aj prostredníctvom webového portálu EDI poskytovateľa. Nejedná sa o plnohodnotné EDI riešenie, pretože nerieši prepojenie s informačným systémom oboch komunikačných protistrán. Na jednej strane teda odpadajú všetky prínosy, kvôli ktorým je zvyčajne EDI komunikácia zavádzaná. Na druhej strane umožňuje malým spoločnostiam splniť požiadavky ich zákazníkov, ktorí EDI komunikáciu využívajú. Obvykle sa uplatňuje len pri veľmi malom objeme prenášaných dokumentov. Výhodou tohto riešenia je nízka cena a nezávislosť na type informačného systému.

Základnou nevýhodou (pre jednu protistranu) riešení využívajúcich len webový portál je nutnosť ručne spracovávať všetky prichádzajúce aj odchádzajúce správy. Po prijatí EDI správy je nutné údaje ručne zadávať do informačného systému. Podobne je to aj pri odchádzajúcich správach (pri dodávateľoch sa najčastejšie jedná o faktúry, avíza dodávok), kedy je naopak nutné ručne prepísať údaje z informačného systému do formulárov umiestených na webe.

== Software ==
* [http://www.ccvis.sk/elektronicka-komunikacia-edi/riesenie-orion-edi/ EDI ORION] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402155824/http://www.ccvis.sk/elektronicka-komunikacia-edi/riesenie-orion-edi/ |date=2015-04-02 }} - riešenie pre elektronickú výmenu dát (EDI) poskytované formou služby (Software as a Service)

== Zdroj ==
*[http://www.webopedia.com/TERM/E/EDI.html EDI] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100508215338/http://www.webopedia.com/TERM/E/edi.html |date=2010-05-08 }}, ''Webopedia: Online Dictionary for Computer and Internet Terms'' 
*[http://aleph.nkp.cz/F/UI59DN2VU5U294JKFTGHTS5Q1KNEX316XQMMBMB3D571A9HQEF-17678?func=find-b&amp;find_code=WTD&amp;request=Electronic+Data+Interchange&amp;adjacent=N&amp;x=20&amp;y=2 Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV)]
*[http://www.edizone.cz/ EDIZone] - informačný portál zo sveta obchodu a elektronickej komunikácie - česky
*{{preklad|en|Electronic_data_interchange}}
*[http://www.efocus.sk/archiv/kategoria/automotive/clanok/edi-elektronicka-vymena-informacii-a-dokumentov/ EDI - elektronická výmena informácií a dokumentov] - článok

[[Kategória:Dáta]]
[[Kategória:E-commerce]]</text>
      <sha1>8lzwvl3cz4t7lulwuriaoxv3vyvvzsu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lúčanská Fatra</title>
    <ns>0</ns>
    <id>70856</id>
    <revision>
      <id>8232683</id>
      <parentid>7906306</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:29:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry */  wl</comment>
      <origin>8232683</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12192" sha1="d3gr63n3i042abm3ch2jrd6mijdpl4u" xml:space="preserve">{{Geobox| Range
&lt;!-- *** Name section *** --&gt;
| name                        = Lúčanská Fatra
| native_name                 = 
| other_name                  = 
| category                    = pohorie&lt;br/&gt;[[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Klak summit.jpg
| image_size                  =    
| image_caption               = Masív Kľaku v južnej časti pohoria
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country1                    = 
| country_flag                = 1
| state                       = 
| state1                      = 
| region                      = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| region1                     = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]]
| district                    = [[Martin (okres)|Martin]] 
| district1                   = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| district2                   = [[Prievidza (okres)|Prievidza]]
| district3                   = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]]
| city                        = 
| city1                       = 
&lt;!-- *** Orography *** --&gt;
| parent_type                 = Nadradená &lt;br/&gt;jednotka
| parent                      = [[Malá Fatra]]
| unit1                       = 
| border_type                 = Susedné &lt;br/&gt;jednotky
| border                      = [[Krivánska Fatra]]&lt;br/&gt;[[Varínske podolie]]&lt;br/&gt;[[Žilinská pahorkatina]]&lt;br/&gt;[[Rajecká kotlina]]&lt;br/&gt;[[Zliechovská hornatina]]&lt;br/&gt;[[Prievidzská kotlina]]&lt;br/&gt;[[Vyšehrad (geomorfologický podcelok)|Vyšehrad]]&lt;br/&gt;[[Valčianska pahorkatina]]&lt;br/&gt;[[Turčianske nivy]]
| part_type                   = Podradené &lt;br/&gt;jednotky
| part                        = [[Lúčanské Veterné hole]]&lt;br/&gt;[[Kýčery]]&lt;br/&gt;[[Kľak (geomorfologická časť)|Kľak]]&lt;br/&gt;[[Vrícka kotlina]]&lt;br/&gt;[[Martinské predhorie]]
| geology                     = vápenec
| geology1                    = 
| period                      =   
| period1                     =
| orogeny                     =   
| orogeny1                    =  
| river                       = Váh
| river1                      = Rajčianka
| river2                      = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]]
| river3                      = [[Nitra (rieka)|Nitra]]
&lt;!-- *** Geography *** --&gt;
| area                        =   
| length                      = 
| length_orientation          = 
| length_round                =
| width                       = 
| width_orientation           = 
| width_round                 =
| highest                     = [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľká lúka]]
| highest location            =
| highest_country             =
| highest_state               =
| highest_region              =
| highest_district            =
| highest_elevation           = 1475.5
| highest_lat_d               = 
| highest_lat_m               = 
| highest_lat_s               = 
| highest_lat_NS              = 
| highest_long_d              =    
| highest_long_m              = 
| highest_long_s              = 
| highest_long_WE             = 
| lowest                      = 
| lowest_location             =
| lowest_country              =
| lowest_state                =
| lowest_region               =
| lowest_district             =
| lowest_elevation            = 
| lowest_lat_d                =         
| lowest_lat_m                = 
| lowest_lat_s                = 
| lowest_lat_NS               = 
| lowest_long_d               =         
| lowest_long_m               = 
| lowest_long_s               = 
| lowest_long_WE              = 
| lat_d              = 49
| lat_m              = 5
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 18
| long_m             = 49
| long_s             = 
| long_EW            = V
| woods                       =
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free_name                   = 
| free_value                  = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha pohoria v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Žilina Region - outline map.svg
| map1_background    = Žilina Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
| map1_locator       = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Lúčanská Fatra
| statistics         = 
| website            =  
}}

'''Lúčanská Fatra''' alebo '''Lúčanská Malá Fatra''' je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Malá Fatra|Malej Fatry]], ktorý zaberá južnú časť pohoria.&lt;ref name=&quot;GCS&quot;/&gt; Od severnej, [[Krivánska Malá Fatra|Krivánskej Fatry]] je oddelená [[Strečniansky priesmyk|prielomom]] rieky [[Váh]]. 

== Charakteristika ==
Lúčanská Malá Fatra je na rozdiel od Krivánskej časti nižšia a má odlišný tvar. V centrálnej časti má široký plochý chrbát s lúčnatými porastami, vertikálne málo členitý. Južnejšia časť je zalesnená, nižšia a vertikálne členitejšia. Údolia vyúsťujúce do [[Turčianska kotlina|Turčianskej kotliny]] sú kratšie ako na opačnú stranu - do [[Rajecká dolina|Rajeckej doliny]]. 
Potoky, ktoré z Lúčanskej Malej Fatry stekajú, sa vlievajú do riek [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]], [[Rajčianka]] a [[Váh]]. Na južnom úpätí [[Reváň]]a vyviera rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]].

=== Vymedzenie ===
Na severe Lúčanskú Fatru vymedzuje [[Varínske podolie]] a [[Žilinská pahorkatina]], severozápadným smerom leží [[Rajecká kotlina]], všetko podcelky [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]]. Západne susedí [[Zliechovská hornatina]] (podcelok [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]), južne [[Prievidzská kotlina]] (podcelok [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]]) a juhovýchodným smerom nadväzujú podcelky pohoria [[Žiar (pohorie)|Žiar]], [[Vyšehrad (geomorfologický podcelok)|Vyšehrad]] a [[Sokol (geomorfologický podcelok)|Sokol]]. Juhovýchodný okraj ostro vymedzuje [[Turčianska kotlina]] s podcelkom [[Valčianska pahorkatina]] a na krátkom úseku v údolí [[Váh]]u i podcelkom [[Turčianske nivy]] a na severovýchode pokračuje [[Malá Fatra|pohorie]] [[Krivánska Fatra|Krivánskou Fatrou]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-05| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

== Turistika ==
Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záver strmo stúpajú na hlavný hrebeň. Veľmi dobré terény na zimnú turistiku a lyžovanie majú [[Martinské hole]] a okolie [[Fačkovské sedlo|Fačkovského sedla]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.80631&amp;y=49.08013&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-06 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; K ďalším lyžiarskym strediskám patrí [[Holý diel]] vo [[Višňové (okres Žilina)|Višňovom]], [[Valčianska dolina]] pri obci [[Valča]], Košariská v [[Rajeckolesnianska dolina|Rajeckolesnianskej]] doline a Piatrová pri [[Vrútky|Vrútkach]]. V Lúčanskej Fatre je celoročne prevádzkovaná iba [[Chata na Martinských holiach]].

Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severná Krivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, že Lúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi [[Národný park|Národné parky]] či [[Chránená krajinná oblasť|Chránené krajinné oblasti]]. 

K zaujímavostiam regiónu patria napríklad [[Slovenský betlehem]] v [[Rajecká Lesná|Rajeckej Lesnej]], maľované domy v obci [[Čičmany]] a Malofatranské múzeum v [[Stráňavy|Stráňavách]].

== Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry ==
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z [[Fačkovské sedlo|Fačkovského sedla]] ({{m|802|m}}). Prvým vrcholom je [[Reváň]] ({{m|1204.6|m}}), cez ktorý vedie chodník na charakteristický skalnatý [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]] ({{m|1351.6|m}}) s výborným výhľadom. Pod ním (po {{Turistická značka|zelená}} značke) sa nachádza [[Kľacký vodopád]]. Hrebeň pokračuje cez [[Ostrá skala (vrch v Malej Fatre)|Ostrú skalu]] ({{m|1220|m}}), [[Vríčanské sedlo]] na skalnatý vrchol [[Skalky (vrch v Malej Fatre)|Skalky]] ({{m|1190.7|m}}). Odtiaľ popod kótu [[Janková (vrch v Malej Fatre)|Janková]] ({{m|1163|m}}) mierne do [[Sedlo pod Úplazom|Sedla pod Úplazom]] ({{m|988|m}}), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol [[Úplaz (vrch v Malej Fatre, Rajecká Lesná)|Úplazu]] ({{m|1085|m}}) a pod ním obľúbené bivakovacie [[Sedlo pod Hnilickou Kýčerou]] ({{m|1028|m}}) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.&lt;ref&gt;Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000&lt;/ref&gt;

Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol [[Hnilická Kýčera|Hnilickej Kýčery]] ({{m|1217.6|m}}), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne [[les]]om cez [[sedlo Majbíková]] ({{m|990|m}}), [[Kopa (vrch v Malej Fatre, Kunerad)|Kopu]] ({{m|1232|m}}), [[Horná lúka|Hornú lúku]] ({{m|1299|m}}) na [[Veterné (vrchol)|Veterné]] ({{m|1442|m}}). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľká lúka]] ({{m|1475.5|m}}). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na [[Krížava|Krížavu]] ({{m|1456.7|m}}), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou [[Zázrivá (vrch)|Zázrivá]] ({{m|1394|m}}) hrebeň pokračuje na [[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]] ({{m|1363.9|m}}), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Nasleduje [[Malý Minčol (vrch v Malej Fatre)|Malý Minčol]] ({{Mnm|1330}}) a [[Úplaz (vrch v Malej Fatre)|Úplaz]] ({{m|1301|m}}), odkiaľ sa chodník vracia do [[les]]a a klesá cez [[Javorina (sedlo)|sedlo Javorina]] ({{m|967|m}}) do obce [[Strečno (obec)|Strečno]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ
 | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/rajecka-dolina-turisticka-a-cyklisticka-mapa/
 | vydavateľ = vku-mapy.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-06-30
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Klak view.jpg|Pohľad na Lúčanskú Malú Fatru z [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]
Súbor:Mincol a Uplaz.JPG|Hrebeň medzi Minčolom a Úplazom
Súbor:Fačkovské sedlo.jpg|Fačkovské sedlo
Súbor:Mt Ostrá skala.jpg|Vrchol Ostrej skaly a časť pohoria k Martinským holiam
Súbor:Domašínskymeander.jpg|[[Domašínsky meander]] v najsevernejšej časti podcelku
&lt;/gallery&gt;

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|MF panorama sev. cast LF.jpg|1000px|rám=ano|Pohorie od Úplazu po Martinské hole}}
{{Široký obrázok|Lucanska Mala Fatra od Martinskych holi po Klak.jpg|1000px|rám=ano|Pohorie od Martinských holí po Kľak}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lúčanská Fatra}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Malá Fatra}}
{{Vrchy Lúčanskej Malej Fatry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Lúčanská Fatra| ]]
[[Kategória:Malá Fatra]]
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]]</text>
      <sha1>d3gr63n3i042abm3ch2jrd6mijdpl4u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vojna o rakúske dedičstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>78001</id>
    <revision>
      <id>8232696</id>
      <parentid>7990077</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:23:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34685-27</username>
        <id>297765</id>
      </contributor>
      <comment>Opakujúce slovo &quot;bola bola&quot;</comment>
      <origin>8232696</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23638" sha1="9jqc4k8zfvwcdxsnig8fiofhyrqkxfa" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka 
|konflikt=Vojna o rakúske dedičstvo
|súčasť=
|obrázok= Battle of Fontenoy 1745.PNG
|text k obr=''Bitka pri Fontenoy''&lt;br /&gt;Pierre L'Enfant,  olej na plátne
|dátum=[[16. december]] [[1740]] – [[18. október]] [[1748]]
|miesto= [[Európa]], [[Severná Amerika]] a [[Indický polostrov|India]]
|casus=Odmietnutie nástupníctva [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Pragmatická sankcia (1713)|Pragmatickej sankcie]]&lt;br /&gt;
Územné nároky pruského kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] v [[Sliezsko|Sliezsku]]
|územie= 
|výsledok= [[Aachenský mier (1748)|Aachenský mier]]:&lt;br /&gt;
* Uznanie nárokov [[Mária Terézia|Márie Terézie]] na rakúsky, uhorský a český trón
* Uznanie [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]] (manžel Márie Terézie) za cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]
* Strata časti rakúskeho územia v Taliansku ([[Vojvodstvo Parma a Piacenza|Parma a Piacenza]], v prospech Španielska) a [[Sliezsko|Sliezska]] (v prospech Pruska)
* Návrat Rakúskeho Nizozemska, získaného Francúzskom, Rakúsku
|protivník1=[[Súbor:Royal_Standard_of_the_King_of_France.svg|22px|border]] [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Kingdom of Prussia (1701-1750).svg|22px|border]] [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] &lt;small&gt;(1740 – 42, 1744 – 45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Bandera de España 1701-1760.svg|22px|border]] [[Španielsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|22px|border]] [[Bavorské kurfirstvo|Bavorsko]] &lt;small&gt;(1741 – 45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Electoral Saxony.svg|22px|border]] [[Saské kurfirstvo|Sasko]] &lt;small&gt;(1741 – 42)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Kingdom of the Two Sicilies (1816).svg|22px|border]] [[Neapolské kráľovstvo]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Genoa.svg|22px|border]] [[Janovská republika]] &lt;small&gt;(1745 – 48)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Sweden (1562–1650).svg|22px|border]] [[Švédsko]] &lt;small&gt;(1741 – 43)&lt;/small&gt;
|protivník2=[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Great Britain (1707-1800).svg|22px|border]] [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľká Británia]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Hanover (1692).svg|22px|border]] [[Hannoverské kurfirstvo]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Statenvlag.svg|22px|border]] [[Republika siedmich spojených provincií|Holandsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Electoral Saxony.svg|22px|border]] [[Saské kurfirstvo|Sasko]] &lt;small&gt;(1743 – 45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Kingdom of Sardinia.svg|22px|border]] [[Sardínske kráľovstvo]] &lt;small&gt;(1742 – 48)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;  [[Súbor:Flag of Russia.svg|22px|border]] [[Ruská ríša|Rusko]] &lt;small&gt;(1741 – 43, 1748)&lt;/small&gt;| 
|velitel1=[[Súbor:Royal_Standard_of_the_King_of_France.svg|22px|border]] [[Ľudovít XV.]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Kingdom of Prussia (1701-1750).svg|22px|border]] [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II.]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Bandera de España 1701-1760.svg|22px|border]] [[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|22px|border]] [[Karol VII. Albrecht]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Genoa.svg|22px|border]] Lorenzo de Mari &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Sweden (1562–1650).svg|22px|border]] Charles Emil Lewenhaupt
|velitel2=[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Mária Terézia]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Great Britain (1707-1800).svg|22px|border]][[Súbor:Flag of Hanover (1692).svg|22px|border]] [[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraj II.]] (personálna únia) &lt;br /&gt; [[Súbor:Statenvlag.svg|22px|border]] Karl August Waldeck &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Electoral Saxony.svg|22px|border]] [[August III. (Poľsko)|Fridrich August II.]] &lt;br /&gt;  [[Súbor:Flag of Russia.svg|22px|border]] Peter Lacy
|sila1= 
|sila2=
|straty1= 
|straty2=
}}
[[Súbor:Kaiserin Maria Theresia (HRR).jpg|thumb|[[Mária Terézia]]]]
'''Vojna o rakúske dedičstvo''' alebo '''vojna o dedičstvo rakúske''' bol vojnový konflikt koalície [[Habsburská monarchia|Rakúska]], [[Republika siedmich spojených provincií|Holandska]] a [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkej Británie]] proti koalícii [[Bavorsko|Bavorska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Neapolské kráľovstvo|Neapolského kráľovstva]], [[Sardínia|Sardínie]] a [[Španielsko|Španielska]], (dočasne k nej v období [[1740]]{{--}}[[1748]] patrilo aj [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] a [[Sasko]]) o nástupníctvo na trón [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]. [[Casus belli|Dôvodom k vojne]] bolo odmietnutie nástupníctva [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Pragmatická sankcia (1713)|Pragmatickej sankcie]] a tiež územné nároky pruského kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] v [[Sliezsko|Sliezsku]].

Prvé dva zo série konfliktov sú preto označované aj ako '''[[sliezske vojny]]'''.

V rámci prvých vojen (v rokoch [[1740]]{{--}}[[1748]]) prišlo k niekoľkým dvojstranným konfliktom, ktoré bývajú spomínané ako samostatné stretnutia – išlo o koloniálne vojny [[Španielsko|Španielska]] s [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkou Britániou]] a Veľkej Británie s [[Francúzsko]]m, ďalej o švédsko-ruskú vojnu. Do kontextu týchto bojov býva zaraďované i [[jakobitské povstanie]] v [[Škótsko|Škótsku]].

== Príčiny a pozadie konfliktu ==
[[Súbor:Johann Gottfried Auerbach 004.jpg|náhľad|Cisár [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]]]]

Už v dobe [[vojna o španielske dedičstvo|vojny o španielske dedičstvo]] uzavrel vtedajší cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] so svojimi synmi dohodu o nástupníctve označovanú tradične ako [[Pragmatická sankcia|Pactum mutuae succesionis]]. Predpokladal totiž, že títo založia nové habsburské rodové vetvy – starší [[Jozef I. Habsburský|Jozef]] v strednej Európe a mladší [[Karol VI. Habsburský|Karol]] v [[Španielsko|Španielsku]]. Okrem vzájomného následníctva v prípade vymretia mužských členov rodiny bolo po prvýkrát zmienené nástupnícke právo žien.

Predčasná smrť Leopoldovho syna [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]] v roku [[1711]] spôsobila nielen obrat vo [[vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]], ale nútila posledného mužského príslušníka rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] pripraviť riešenie pre situáciu, že by tiež zomrel bez dediča. [[19. apríla]] [[1713]] bola vydaná tzv. [[Pragmatická sankcia (1713)|Pragmatická sankcia]], ktorá v prípade, že by [[Karol VI. Habsburský|Karolom VI.]] [[Habsburgovci]] vymreli po meči, stanovovala nasledujúce poradie dedičov:

# dcéry [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]]
# dcéry [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]]
# dcéry a potom sestry [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] a ich potomstvo.

Hoci sa cisár zasadzoval o prijatie tohto dokumentu ako [[Krajinský snem|snemami]] jednotlivých štátov, tak susednými panovníkmi a možnými uchádzačmi o trón, vzápätí po jeho smrti [[20. októbra]] [[1740]] boli nároky staršej dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]] spochybnené.

Jej cieľom bolo udržanie [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] v zdedenej podobe, pretože jej nástupnícke práva podľa [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] boli spochybňované susedmi. Od českých zemí bola v týchto [[vojna|vojnách]] oddelená väčšina [[Sliezsko|Sliezska]] a [[Kłodzko]].

== Prvá sliezska vojna ([[1740]]{{--}}[[1742]]) ==
[[Súbor:FrederickIIofPrussia.jpg|thumb|Pruský kráľ a brandenburský kurfirst [[Fridrich II. Veľký]]]]

Hneď po smrti [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]] napadli dedičské práva [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[Bavorsko|bavorskí]], [[Sasko|saskí]] a [[Brandenbursko|brandenburskí]] [[kurfirst]]i. Bavorský panovník a manžel dcéry [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]], [[Karol VII. Albrecht|Karol Albrecht]], si nárokoval na cisársku korunu a habsburské dedičné zeme na základe stredovekého [[Privilegium minus|Privilegia minus]], saský kurfirst a poľský kráľ [[August III. (Sasko)|Fridrich August]] svoje nároky odôvodňoval sobášom s jednou z dcér Jozefa I.. Brandenburský kurfirst a zároveň pruský kráľ, [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]], vzniesol na základe polozabudnutých zmlúv zo [[16. storočia]] dedičské nároky na niektoré sliezske kniežatstvá.

=== Obsadenie Sliezska pruským kráľom ===
[[15. november|15. novembra]] [[1740]] vystúpil [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruský]] panovník [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] s požiadavkou, aby mu [[Rakúsko]] prenechalo celé [[Sliezsko]] výmenou za dva milióny zlatých, záruku rakúskych dŕžav a za podporu pri menovaní manžela Márie Terézie za cisára. Fridrich II. čakal na odpoveď presne jeden mesiac a jeden deň a [[16. december|16. decembra]] [[1740]], vzhľadom k tomu, že nedostal odpoveď, obsadili pruské vojská postupne celé Sliezsko. Armáda [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] bola vtedy najmodernejšie vybavená a riadená armáda v Európe, naopak rakúske oddiely boli oslabené nedávno skončenými vojnami s [[Osmanská ríša|Turkami]] a ich organizácia nebola veľmi dobrá.

=== Prvá prehratá bitka ===
Mária Terézia odpovedala útokom – vyslala približne 16 000 rakúskych vojakov, no pruských vojakov bolo dvakrát viac. Habsburské jednotky rýchlo ustúpili do [[Čechy|Čiech]] a na [[Morava (región)|Moravu]] a pruské víťazstvo bolo zavŕšené [[10. apríla]] [[1741]] v [[Bitka pri Molviciach|bitke pri Molviciach]]. Rakúske vojsko bolo porazené a Mária Terézia tak prehrala svoju prvú bitku. V tom čase bolo jediným spojencom Rakúska [[Anglicko]], no to podporovalo Máriu Teréziu najmä finančne, ale Rakúsko potrebovalo skôr vojenskú podporu. Neúspech jej vojska v bitke pri Molviciach sa stal motiváciou pre ďalšie nepriateľské štáty – [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Bavorsko]] a [[Sasko]], ktoré sa spojili s [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]. Ich hlavným cieľom bolo urobiť z Rakúska slabý štát, vďaka čomu by mohli získať mnohé jeho územia.

=== Vojnoví spojenci ===
Hrozba narušenia mocenskej rovnováhy v Európe rozpadom podunajského súštátia viedla už vo februári [[1741]] ku vzniku protipruskej koalície v [[Drážďany|Drážďanoch]]. Jej členmi sa stali [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Rusko]], [[Nizozemsko]] a [[Sasko]], ktoré však koalíciu čoskoro opustilo. K spojencom [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] patrili tri [[Bourbonovci|bourbonovské]] kráľovstvá [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Neapolsko]], ďalej [[Švédsko]] a [[Kolín nad Rýnom|kolínsky]] [[kurfirst]].
[[Súbor:Coronationmariatheresiaaustria.jpg|left|thumb|180px|Korunovácia [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v bratislavskom [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]]]]
=== Podpora Uhorska ===
V júni [[1741]] odcestovala Mária Terézia do Prešporka, vtedajšej [[Bratislava|Bratislavy]], aby zistila, aký má [[Uhorsko]] názor na pragmatickú sankciu, keďže vďaka tomuto dokumentu vládla aj Uhorsku. Tiež sa zaujímala aj o ich podporu. Uhorsko uznalo pragmatickú sankciu a rozhodlo sa podporiť Rakúsko aj vojensky. No žiadalo väčšiu samostatnosť. Mária Terézia potvrdila pred uhorským ríšskym snemom všetky predošlé privilégia, oslobodila šľachtu od daní a potvrdila, čo sľúbil Karol VI. – ak zomrú všetci potomkovia [[Karol VI. Habsburský|Karola VI]]., [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]] a [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]], tak si Uhorsko bude môcť zvoliť vlastného kráľa. Pravdepodobnosť, že by vymreli všetci títo nasledovníci však bola veľmi malá, pretože Mária Terézia mala už v tom čase dediča trónu, budúceho [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]], a ďalšie tri dcéry. Následne sa Mária Terézia stala uhorskou kráľovnou a dňa [[25. jún]]a [[1741]] bola v [[Bratislava|Bratislave]] korunovaná. Vďaka tomu si v Uhorsku získala veľa priaznivcov. Na jeseň roku [[1742]] získala prvú časť sľúbenej uhorskej vojenskej podpory a jej armáda sa tak zväčšila na približne 30 000 vojakov. Bolo to po prvýkrát, kedy Uhorsko povolalo svoje vojsko na obranu celej Rakúskej ríše, nielen na obranu uhorskej časti.

[[11. september|11. septembra]] [[1741]] predstupuje Mária Terézia pred ríšsky snem druhýkrát. Podľa legendy vystúpila v čiernych šatách, v rukách držala polročného Jozefa II. a so slzami v očiach hovorila, že ju opustili všetci spojenci a teraz má len Uhorsko. Uhorských šľachticov to natoľko povzbudilo, že jej poskytli finančné zdroje a vojsko a dokonca uznali jej manžela za spoluvládcu Uhorska.

=== Francúzsko a Karol Albrecht ===
[[Súbor:Charles VII, Holy Roman Emperor.PNG|thumb|Cisár [[Karol VII. Albrecht]]]]
[[15. august]]a [[1741]] prekročila [[Rýn]] a vpadla do [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]] a potom aj do [[Čechy|Čiech]] spojená [[bavorsko]]-[[Francúzsko|francúzska]] armáda. Zámienkou bola pomoc bavorskému [[kurfirst]]ovi [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]]. A o mesiac neskôr, [[15. september|15. septembra]] [[1741]], dobyli [[Linec]], kde si nechal Karol Albrecht odprisahať vernosť. Mária Terézia musela uzavrieť s Pruskom dohodu, že sa Prusko nespojí s Karolom Albrechtom a nezaútočí, výmenou za Sliezsko, ktorého sa vzdala až po Kladskú Nisu. Táto zmluva bola podpísaná v Klein-Schenellendorfu.

[[26. novembra]] dobylo Francúzsko, Sasko a Bavorsko [[Praha|Prahu]] a [[9. decembra]] [[1741]] bol bavorský kurfirst Karol Albrecht českými [[stav (spoločenská vrstva)|stavmi]] zvolený za kráľa. Tento vývoj primäl [[Sasko]] k zmene doterajšej koalície. Jeho kurfirstovi bola za podporu cisárskej voľby [[Karol VII. Albrecht|Karola Albrechta]] ponúknutá [[Morava (región)|Morava]], ktorá mala byť zároveň povýšená na kráľovstvo, a [[Dolné Rakúsko]]. [[Karol VII. Albrecht|Karol Albrecht]] bol v januári [[1742]] skutočne zvolený za cisára a korunovaný svojim bratom [[kurfirst]]om a [[Kolín nad Rýnom|kolínskym]] [[arcibiskup]]om. 

Začiatkom roku [[1742]] dobyl niektoré rakúske územia, Bavorsko a napokon [[12. február]]a [[1742]] dobyl aj [[Mníchov]]. Vtedy sa tiež nechal korunovať za rímskonemeckého cisára. Manžel Márie Terézie, František, tak stratil možnosť získať tento titul. Touto dobou však už habsburské vojenské jednotky povolané narýchlo z [[Uhorsko|Uhorska]] a z [[Taliansko|Talianska]] vstupovali do [[Mníchov]]a, sídla novo korunovaného cisára. Ten požiadal o pomoc svojho pruského spojenca [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], ktorý sa rozhodol, že odstúpi od zmluvy, ktorú uzavrel s Máriou Teréziou, a vytiahol priamo proti [[Viedeň|Viedni]]. V [[Bitka pri Chotusiciach|bitke pri Chotusiciach]] neďaleko [[Čáslav]]i porazil [[17. máj]]a [[1742]] vojsko švagra [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[Karol Lotrinský|Karola Lotrinského]].

=== Dočasný mier vo Vroclave ===
Svoje víťazstvo si poistil prímerím vo [[Vroclav]]e uzavretom [[11. jún]]a [[1742]] a [[Berlínska mierová zmluva (1742)|berlínskou mierovou zmluvou]] z [[28. júla]] [[1742]]. [[Mária Terézia]] bola nútená pristúpiť na nevýhodný mier, ktorým strácala [[Kłodzko]] a takmer celé [[Sliezsko]], pretože nutne potrebovala uvoľnenie svojich armád pre boje s ostatnými členmi koalície na [[bavorsko]]m a [[taliansko]]m fronte. Fridrich II. požadoval aj územie dnešného [[Královohradecký kraj|Královohradeckého kraja]], no to mu odmietla Mária Terézia prepustiť. Rakúsku po tejto dohode zostalo z bývalého Sliezska len [[Tešínsko]], [[Opava (Sliezsko)|Opava]] a [[Krnov]]. Vďaka '''berlínskemu mieru''' sa mohli vojenské jednotky, ktoré boli pôvodne vyčlenené na obranu proti Prusku, sústrediť na dobytie [[Česko|Česka]], kde sa medzitým rozmohla francúzska šľachta. Väčšina českej šľachty bola proti [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]] a mnohí z nich začali verejne odporovať. [[26. december|26. decembra]] [[1742]] bolo české územie dobyté späť pod rakúsku korunu. Krutovláda Karola Albrechta bola ukončená.

=== Ďalšie boje proti Francúzsku ===
Začiatkom roku [[1743]] sa vydala Mária Terézia do Prahy, aby sa tam nechala korunovať. Do Prahy došla [[29. apríl]]a [[1743]] a [[12. máj]]a toho istého roku sa uskutočnila korunovácia. V tomto období sa Márii Terézii začalo dariť aj proti Francúzsku – [[27. jún]]a [[1743]] porazila spolu s Anglickom Francúzsko v bitke u [[Dettingen]]u a Francúzsko sa tak muselo stiahnuť späť za [[Rýn]]. Vďaka tomuto víťazstvu mohla Mária Terézia opäť uvažovať nad znovu získaním [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] a [[Štrasburg]]u. Aby sa jej to podarilo, uzavrela [[13. september|13. septembra]] [[1743]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] spojenectvo s [[Anglicko]]m a [[Sardínske kráľovstvo|sardínsko – piemontským kráľovstvom]].

=== Dočasný mier s Pruskom a cisárska koruna ===
Prímerie s [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] umožnilo [[Habsburgovci|habsburským]] armádam s prestávkami viac než dvojročnú okupáciu [[Bavorsko|Bavorska]], rodovej dŕžavy rímského cisára [[Karol VII. Albrecht|Karla VII]]. Ten iróniou osudu umiera práve [[20. januára]] [[1745]], kedy jeho jednotky opäť vstupujú do [[Mníchov]]a. Vdova [[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]], dcéra [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.,]] potom so svojou sesternicou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] uzavrela mier a jej syn a následník [[Maximilián III. Jozef]] sa vzdal nároku na cisársku korunu. Novým rímskym panovníkom sa stal manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Štefan Lotrinský]].

== Druhá sliezska vojna ([[1744]]{{--}}[[1745]]) ==
[[Súbor:Silesia (Now).png|thumb|left|Poloha [[Sliezsko|Sliezska]] na mape.]]

Po zvolení [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana]] cisárom a zneutralizovaní [[Bavorsko|Bavorska]] vycítila [[Mária Terézia]] šancu na obnovenie svojej vlády nad [[Sliezsko]]m. Porážka pruského panovníka [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] mala zároveň zabezpečiť rakúsku hegemóniu v Ríši. V januári [[1745]] bola vo [[Varšava|Varšave]] uzavretá protipruská koalícia zložená z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Nizozemsko|Nizozemska]], [[Sasko|Saska]] a [[Poľsko|Poľska]].

Útoku tejto koalície sa snažil [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] predísť už [[15. augusta]] [[1744]] vpádom do východných [[Čechy|Čiech]], ktorý mal oslabiť rakúske jednotky. Porušil tak mier dohodnutý s Anglickom z roku [[1742]]. Protiofenzíva spojených rakúsko-saských vojsk následujúceho roku skončila v rýchlom slede niekoľkými porážkami v bitkách pri [[Bitka pri Hohenfriedbergu|Hohenfriedberge]] (neďaleko [[Świdnica|Świdnice]]) a [[Bitka pri Kesselsdorfu|Kesselsdorfe]] (v Sasku). Svoje úspešné ťaženie zavŕšil pruský kráľ obsadením [[Drážďany|Drážďan]] a kapituláciou [[Sasko|Saska]]. [[4. jún]]a [[1745]] v bitke pri Dobroměři a [[30. september|30. septembra]] [[1745]] v bitke pri Ždáru u Trutnova prehralo Rakúsko proti Fridrichovi. Navyše spolu s Anglickom prehrali [[11. máj]]a [[1745]] pri Fontenoy v rakúskom [[Nizozemsko|Nizozemsku]] ďalšiu bitku, ktorú viedli s Francúzskom. Kvôli týmto prehratým bitkám a kvôli strachu z útoku na Čechy podpísala Mária Terézia ďalší, v poradí už tretí, mier s Fridrichom II.. [[25. decembra]] [[1745]] bol uzatvorený [[Drážďanský mier]], v ktorom sa definitívne zriekla Sliezska. Naopak, Fridrich II. prisľúbil, že uzná Františka Lotrinského za rímskonemeckého cisára.

== Ukončenie bojov a mier ==
Tak zostávali Márii Terézii ešte dve vojny – v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Nizozemsko|Nizozemsku]]. [[16. jún]]a [[1746]] vyhrala armáda Jozefa Wenzela, lichtenštajnského kniežaťa, bitku proti francúzsko – španielskemu vojsku pri Piacenze a Mária Terézia si tak mohla pripísať ďalšie víťazstvo.

V roku [[1746]] sa do konfliktu zapojilo aj [[Rusko]], ktoré sa priklonilo na stranu Rakúska a Anglicka. Rusku sa tiež podarilo získať vplyv v Poľsku. V Rusku v tej dobe vládla cárovná Alžbeta I., ktorá nastúpila na trón rok po nástupe Márie Terézie na rakúsky trón. Tieto dve vládkyne spolu spísali [[2. jún]]a [[1746]] dohodu, podľa ktorej si Mária Terézia v prípade, že Prusko na ňu opäť zaútočí, bude robiť nárok na Sliezsko, ktorého sa pôvodne kvôli mieru z [[25. december|25. decembra]] [[1745]], vzdala.

=== Definitívny mier a uznanie pragmatickej sankcie ===
[[Anglicko]] už bolo vyčerpané neustálymi a pokračujúcimi vojnami s Francúzskom, a tak nútilo Máriu Teréziu, aby súhlasila s mierom, ktorý by pomohlo Anglicko dojednať. Mária Terézia však všetko začala zdržovať. Medzitým sa Anglicko dohodlo s Francúzskom na predbežnom mieri, ktorý [[30. apríl]]a [[1748]] predložili Márii Terézii. Tá bola nútená súhlasiť s týmto predbežným a neskôr aj s konečným mierom, ktorý bol uzavretý [[18. október]]a [[1748]]. Vďaka tejto zmluve stratilo Rakúsko len niekoľko menších území, a to [[Parma|Parmu]], [[Piacenza|Piacenzu]] a [[Guastalla|Guastallu]], a jedno veľké a dôležité územie – [[Sliezsko]]. Naopak, ponechalo si [[Nizozemsko]] a [[Miláno]]. Navyše všetkých osem krajín, Anglicko, Holandsko, Sardínia – Piemont, Francúzsko, Španielsko, Janov, ktoré schválilo túto mierovú zmluvu, definitívne uznalo a potvrdilo platnosť pragmatickej sankcie.

== Dôsledky ==
Uvedená vojna nevyriešila mocenské problémy Európy. Jej pokračovaním bola [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]]. 

== Pozri aj ==
* [[Sliezske vojny]]
* [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]]
* [[Pragmatická sankcia (1713)|Pragmatická sankcia]]
* [[Mária Terézia]]
* [[Fridrich II. Veľký]]
* [[Karol VII. Albrecht]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:War of the Austrian Succession}}

== Literatúra a zdroj ==
* Bělina, Pavel: ''Velké dějiny zemí Koruny české''. Svazek X., 1740-1792. Paseka, Praha 2001. ISBN 80-7185-384-4.
* Maur, Eduard: Marie Terezie: 12.5.1743. Korunovace na usmířenou. Havran, Praha 2003. ISBN 80-86515-22-2.
* Stellner, František: ''Fridrich Veliký. Cesta Pruska k velmocenskému postavení''. Panevropa, Praha 1998. ISBN 80-85846-10-1.
* Tapié, Victor Lucien: ''Marie Terezie a Evropa od baroka k osvícenství''. MF, Praha 1997. ISBN 80-204-0616-6.

* {{Preklad|cs|Marie Terezie|4286238}}

== Externé odkazy ==
* [http://obzor.hyperlink.cz/HO200112.HTM Článok Aleša Skřivana v Historickém obzoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070514034421/http://obzor.hyperlink.cz/HO200112.HTM |date=2007-05-14 }} {{ces icon}}
* [http://www.britishbattles.com/war-austrian-accession.htm Článok na portáli britishbattles.com] {{eng icon}}

[[Kategória:Vojny Habsburskej monarchie]]
[[Kategória:Vojny 18. storočia]]
[[Kategória:Vojny Ruskej ríše]]</text>
      <sha1>9jqc4k8zfvwcdxsnig8fiofhyrqkxfa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Horkýže Slíže</title>
    <ns>0</ns>
    <id>87120</id>
    <revision>
      <id>8232370</id>
      <parentid>8226924</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:00:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Wan-to</username>
        <id>234704</id>
      </contributor>
      <comment>/* 54 dole hlavou a novšie albumy */</comment>
      <origin>8232370</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18807" sha1="3eurhnh84knszvq1x8b3qkzhv1ptbok" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Článok by mal byť písaný v minulom čase ak ide o časový priebeh pôsobenia kapely}}{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Horkýže Slíže
 | Obrázok             = Horkýže Slíže na úvalském festivalu.jpg
 | Popis obrázku       = Horkýže Slíže na úvalskom festivale
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = Rock, Hard rock, Comedy rock, Punk rock
 | Roky pôsobenia      = [[1992]]{{--}}súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = HS Records, [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Monitor]], [[BMG Ariola]]  
 | Webstránka          = [http://www.horkyzeslize.sk/ Oficiálna stránka]
 | Členovia skupiny    = [[Peter Hrivňák]]&amp;nbsp;(Kuko)&lt;br /&gt;[[Mário Sabo]]&amp;nbsp;(Sabotér)&lt;br /&gt;[[Juraj Štefánik]]&amp;nbsp;(Doktor)&lt;br /&gt;[[Marek Viršík]]&amp;nbsp;(Vandel)&lt;br /&gt;[[Veronika Smetanová]]
 | Bývalí členovia     = [[Martin Košovan]]&amp;nbsp;(Košo)&lt;br /&gt; [[Martin Žiak]]&amp;nbsp;&lt;br /&gt;[[Jakub Szabó]]&amp;nbsp;&lt;br /&gt;[[Noro Ivančík]]
 }}

'''Horkýže Slíže''' je [[Slovensko|slovenská]] [[punk rock|punk rocková]] [[hudobná skupina]], ktorá vznikla 4. novembra [[1992]] v [[Nitra|Nitre]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HISTÓRIA|url=https://www.horkyzeslize.sk/historia|vydavateľ=horkyzeslize|dátum prístupu=2023-05-30|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20190209123943/https://www.horkyzeslize.sk/historia|dátum archivácie=2019-02-09}}&lt;/ref&gt; Na začiatku kariéry hrali prevažne hard rock, neskôr [[comedy rock]], ktorý býva tiež označovaný ako naivný punk.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Horkýže Slíže: o Saxane, sedlákoch a štyridsiatkach rúrach - muzikus.cz|url=https://www.muzikus.cz/publicistika/Horkyze-Slize-o-Saxane-sedlakoch-a-styridsiatkach-rurach~15~prosinec~2004/|vydavateľ=www.muzikus.cz|dátum prístupu=2023-05-30|priezvisko=Zima|meno=Marián|dátum vydania=2004-12-15}}&lt;/ref&gt; Dnes je skupina zameraná výlučne len na [[punk rock]]. Patrí k legendám slovenskej rockovej scény. Skupina dvakrát získala [[Platinová platňa|platinovú platňu]].

== Zostava skupiny ==
=== Súčasní členovia ===
* [[Peter Hrivňák]] (Kuko) – spev (1992 - súčasnosť), basgitara (1992{{--}}2018)
* [[Mário Sabo]] (Sabotér) – [[gitara]], [[sprievodný spev|vokály]] (1992{{--}}súčasnosť)
* [[Juraj Štefánik]] (Doktor) – gitara, vokály (1995{{--}}súčasnosť)
* [[Marek Viršík]] (Vandel) – bicie, vokály (2002{{--}}súčasnosť)
*[[Veronika Smetanová]] – basgitara, občasné vokály (2018{{--}}súčasnosť)

=== Bývalí členovia ===
* [[Martin Košovan]] (Košo) – bicie, vokály (1992{{--}}2002)
* [[Martin Žiak]] (Apíčko) – basgitara
* [[Noro Ivančík]] – basgitara

== História ==

=== Začiatok ===
Skupinu Horkýže Slíže založil koncom roku 1992 Peter Hrivňák spolu s Máriom Sabom a Martinom Košovanom. V septembri 1993 prijali do kapely basgitaristu Martina Žiaka. Na začiatku zimy 1993 však Žiak odišiel, Kuko sa vrátil k basgitare a kapela pokračovala v pôvodnej zostave.

Začiatkom roka 1994 a v máji toho istého roku nahrala skupina v štúdiu Tomáša Kmeťa v Hlohovci dve demokazety. Koncom roka 1994 si na vlastné náklady nahrala a vydala svoj prvý neoficiálny štúdiový album Prvý slíž v náklade 600 kaziet. Medzitým koncertovala nielen v Nitre, ale aj v Prievidzi a Nových Zámkoch, pričom v lete 1994 vystupovala aj s novým basgitaristom Norom Ivančíkom.

Vo februári 1995 prijali Horkýže Slíže do kapely druhého gitaristu Jura Štefánika. V marci 1995 odohrali jeho prvý koncert, ktorý bol zároveň spojený s krstom albumu Prvý slíž. Do vývoja kapely významne zasiahol moderátor Julo Viršík, ktorý počas jazdy autom po Nitre počul v regionálnom rádiu skladbu Maštaľ. Na základe toho kapelu pozval na festival Letné srdce do Levíc a zapojil ju do televíznej súťaže vo VTV s názvom Ebony uvádza, keď ju odporučil majiteľovi štúdia Ebony Martinovi Karvašovi. V tomto štúdiu nahrali skladbu Stretol veselý.
Koncom roka 1996 sa kapela rozhodla osloviť silné vydavateľstvo BMG Ariola. V júni 1997 sa jej podarilo podpísať s BMG Ariolou zmluvu na tri albumy.
V rámci oného, Vo štvorici po opici a Ja chaču tebja.
Po podpise zmluvy sa Horkýže Slíže presunuli do štúdia, kde nahrali svoj debutový album V rámci oného, ktorý vyšiel v októbri 1997. Jeho hlavným singlom bola skladba Maštaľ.
V novembri 1998 vydala kapela album Vo štvorici po opici, z ktorého vzišiel singel Gilotína, ku ktorému bol natočený aj videoklip.
Ďalší album bol pôvodne plánovaný na rok 1999, avšak Mário Sabo nastúpil na základnú vojenskú službu v Seredi. Po jeho návrate sa kapela opäť vrátila do štúdia a nahrala album Ja chaču tebja, ktorý vyšiel 1. mája 2000. K titulnej skladbe vznikol aj videoklip. Na konci albumu sa nachádzala skladba Logická hádanka, ktorú kapela hrala na každom koncerte od vydania albumu až do súčasnosti.
Všetky tri albumy obsahovali skladby z dema Prvý slíž doplnené o nový materiál. Kapela pravidelne koncertovala v mestách ako Nitra, Prievidza, Zlaté Moravce a v ich okolí. V roku 2001 vydalo vydavateľstvo BMG Ariola výberový album z prvých troch nahrávok s názvom Best uff.

==== Festival Chorobná ====

Po množstve koncertov kapela zmenila vydavateľstvo a podpísala zmluvu s EMI Records. Následne nahrala album Festival Chorobná, ktorý predstavoval fiktívny hudobný festival, na ktorom vystupovali kapely s názvami Spitipárter, Protektív Kaučuk, Báro Sáro, Zelený Ronald Reagge, Maxim Turbo Perverse 4, Gulevátor a Štrbavý mamut. Všetky skladby však v skutočnosti nahrali Horkýže Slíže.
Album priniesol výrazný nárast popularity kapely, najmä vďaka piesňam Kožky-perie, Lístok na Mars a Veľká Mača Vincov Háj, ktoré sa dostali do rotácie rockových rádií. Zároveň išlo o posledný album, na ktorom účinkoval pôvodný bubeník Martin Košovan, ktorý kapelu z vlastného rozhodnutia opustil v máji 2002. Jeho nástupcom sa stal Marek Viršík.

==== Kýže slíž ====
Po úspechu predchádzajúceho albumu sa kapela rozhodla pre hitovejší smer a ambíciu presadiť sa aj v zahraničí. V septembri 2002 sa s novým bubeníkom presunula do štúdia, kde nahrala album Kýže sliz, ktorý vyšiel v októbri 2002. Obsahoval dnes už kultové skladby ako Malá Žužu, Vlak, Brďokoky, L.A.G. song, Traja spití roboši a Cigarety.
Kapela následne absolvovala rozsiahle promoturné po celom Česku a Slovensku, pričom koncerty boli vypredané. Album neskôr dosiahol platinový status za predaj viac než 30 000 nosičov.

==== Alibaba a 40 krátkych songov ====
Rok 2003 sa niesol najmä v znamení koncertovania. Kapela zároveň pripravila pre fanúšikov prekvapenie v podobe albumu Alibaba a 40 krátkych songov, ktorý nahrala za päť dní. Zbierka krátkych skladieb výrazne rozšírila popularitu kapely, najmä v Česku, kde absolvovala turné po celej Morave. V tomto období koncertovala aj s kapelou Divokej Bill, a to až do polovice roka 2004.

==== Ritero Xaperle Bax a Živák ====
Koncom leta 2004 sa Horkýže Slíže opäť presunuli do štúdia, kde nahrali album Ritero Xaperle Bax, vydaný v októbri 2004. Obsahoval celoslovensky známy hit Šanghaj Cola, podľa ktorého bolo pomenované aj turné Šanghaj Cola Tour. Kapela sa rozhodla nahrať aj živý koncert, ktorý vyšiel začiatkom roka 2005 na CD a DVD pod názvom Živák.
V roku 2005 koncertovali Horkýže Slíže aj mimo Česka a Slovenska, napríklad v Poľsku, na Ukrajine a v USA (Chicago). Roky 2005 a 2006 sa niesli v znamení festivalových vystúpení a koncertných turné.

==== Ukáž tú tvoju zoo ====
V januári 2007 vstúpila kapela do štúdia, kde nahrala nový materiál. Album Ukáž tú tvoju zoo vyšiel vo februári 2007 a odštartoval takmer dvojročnú koncertnú šnúru po Slovensku a Česku. Album sa umiestnil na prvom mieste slovenského albumového rebríčka a neskôr opäť získal platinový status.

==== 54 dole hlavou a novšie albumy ====
V októbri 2009 vyšiel album 54 dole hlavou. V roku 2011 vydala kapela výberový album V dobrej viere, mapujúci najväčšie hity z rokov 2001 – 2011. V novembri 2012 nasledoval album St. Mary Huana Ganja s úspešným singlom Mám v piči na lehátku.
Na konci leta 2017 vyšiel dlho očakávaný jedenásty štúdiový album Pustite Karola. Počas pandémie v rokoch 2020 a 2021 sa kapela rozhodla nahrať nový album, ktorý vyšiel v septembri 2021 pod názvom Alibaba a 40 krátkych songov 2. Tento album oslovil najmä mladšiu generáciu poslucháčov vďaka kombinácii punk rocku s inými hudobnými žánrami, čo ilustroval aj singel Rampa v spolupráci s rapovým triom DMS.
Horkýže Slíže si aj naďalej udržiavali vysokú popularitu na Slovensku a v Česku a pravidelne vystupovali na festivaloch, majálesoch a v kluboch.

V roku 2026 skupina oznámila, že vydá nový album a vydá sa na koncertné turné.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horkýže Slíže chystajú po piatich rokoch nový album a ohlasujú turné | url = https://www.teraz.sk/slovensko/horkyze-slize-chystaju-po-piatich-r/957201-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
|-
! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch 
|-
| ''[[V rámci oného]]'' || Dátum vydania: oktr 1997&lt;br&gt;  Vydavateľstvo: BMG Ariola&lt;br&gt;  Formát: CD, audiokazeta, digitálny download || - || - || -
|-
| ''[[Vo štvorici po opici]]''|| Dátum vydania: september 1998&lt;br&gt;  Vydavateľstvo: BMG Ariola&lt;br&gt;  Formát: CD || - || -  || -
|-
| ''[[Ja chaču tebja]]'' || Dátum vydania: marec 2000 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: BMG Ariola&lt;br&gt;  Formát: CD, digitálny download || - || - || -
|-
| ''[[Festival Chorobná]]'' || Dátum vydania: október 2001 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD, LP, digitálny download || - || - || -
|-
| ''[[Kýže sliz]]'' || Dátum vydania: október 2002 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD, digitálny download || SK: Platinové || SK: 30 000+&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.metoo.sk/446/zlate-a-ultraplatinove-casy|titul=Zlaté /a ultraplatinové/ časy|vydavateľ=metoo.sk|dátum prístupu=2013-03-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20170423153303/http://www.metoo.sk/446/zlate-a-ultraplatinove-casy|dátum archivácie=2017-04-23}}&lt;/ref&gt; || -
|-
| ''[[Alibaba a 40 krátkych songov]]'' || Dátum vydania: november 2003 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD, digitálny download || - || - || CZ: 57&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://mam.ihned.cz/c1-14759810-oficialni-ceska-hitparada-ifpi-cr-33-tyden-2004 |dátum prístupu=2013-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305011243/http://mam.ihned.cz/c1-14759810-oficialni-ceska-hitparada-ifpi-cr-33-tyden-2004 |dátum archivácie=2016-03-05 }}&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Ritero Xaperle Bax]]'' || Dátum vydania: október 2004 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD || - || - || CZ: 33&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://mam.ihned.cz/c1-15676100-oficialni-ceska-hitparada-ifpi-cr-7-tyden-2005 |dátum prístupu=2013-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170423064006/http://mam.ihned.cz/c1-15676100-oficialni-ceska-hitparada-ifpi-cr-7-tyden-2005 |dátum archivácie=2017-04-23 }}&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Ukáž tú tvoju ZOO]]'' || Dátum vydania: február 2007 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD, digitálny download || SK: Platinové || SK: 6 000+ || SK: '''1'''&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=144425&amp;sec=8f3579ce4c0aecca77d60fe7ee35df3a]&lt;/ref&gt;&lt;br&gt; CZ: 12&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=144526&amp;sec=bdaf562141647fc77dff4aff2780b034]&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[54 dole hlavou]]'' || Dátum vydania: 21. október 2009 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD || - || - || CZ: 10&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=147394&amp;sec=06de2a3a1b7bd4824b9fd98bbddc1eb4]&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[St. Mary Huana Ganja]]'' || Dátum vydania: 4. november 2012 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: HS Records/[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]&lt;br&gt;  Formát: CD, digitálny download || - || - || CZ: 32&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=150885&amp;sec=0d857f160a68a136564ba1f99f145916]&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Pustite Karola]]'' || Dátum vydania: 6. september 2017 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: HS Records&lt;br&gt;  Formát: CD || - || - || CZ: 29&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=158024&amp;sec=aaa9f72bfbe814b0d1b1655665bafd4a]&lt;/ref&gt;
|-
|''Alibaba 40 krátkych songov 2''
|Dátum vydania: 14. september 2021 &lt;br&gt;  Vydavateľstvo: HS Records&lt;br&gt;  Formát: CD
| -
| -
| -
|-
|.. A čarovné Slovíčko ?
|Dátum vydania: 28. august 2026 
| -
| -
| -
|-
|
|}

=== Koncertné nahrávky ===
*2005 – ''[[Živák]]'' – [[CD]], [[DVD]]  
*2010 - ''[[Wanted Dead or Alive]]'' - DVD

=== Kompilácie ===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
|-
! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch 
|-
| ''[[Best uff]]'' || Dátum vydania: 2001&lt;br&gt;  Vydavateľstvo: BMG Ariola&lt;br&gt;  Formát: CD || - || - || -
|-
| ''[[V dobrej viere]]'' || Dátum vydania: 2011&lt;br&gt;  Vydavateľstvo: EMI&lt;br&gt;  Formát: CD || - || -  || CZ: 13&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=14&amp;titul=149000&amp;sec=22b2e860ed8f8e53e989474c83fe6e25]&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== Demá ===
*1994 – ''[[Prvý slíž]]''

====Skladby umiestnené v rebríčkoch====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! Rok !! Skladba !! &lt;small&gt;SK Top 100&lt;/small&gt; !! &lt;small&gt;SK Top 50 domáce&lt;/small&gt; !! &lt;small&gt;CZ Top 100&lt;/small&gt; !! &lt;small&gt;CZ Top 50 domáce&lt;/small&gt; !! &lt;small&gt;CZ Top 50 reálne mobilné zvonenia&lt;/small&gt; !! Album
|-
| 2007 || &quot;Silný refrén&quot; || 89&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=18&amp;titul=144294&amp;sec=52196d4c583c4887fc3fd2dc938a5876]&lt;/ref&gt;|| 30&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144294&amp;sec=316edeac66a4ee0a0dec25cb0dc3c103]&lt;/ref&gt;|| - || 46&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=144427&amp;sec=c7c5c484e3dbed783d6a07b0e896339b]&lt;/ref&gt;|| - || ''[[Ukáž tú tvoju ZOO]]''
|-
| 2007 || &quot;R'n'B soul&quot; || 3&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=18&amp;titul=144508&amp;sec=3fce9c51c6fe65d864bd0206c758edb4]&lt;/ref&gt;|| '''1'''&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144508&amp;sec=e01b4e3bce6f37f8b40faa6cf78b436c]&lt;/ref&gt;|| 55&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=2&amp;titul=144940&amp;sec=f2be7a91b76e68b37104df283b3f47b9]&lt;/ref&gt;|| 17&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=144940&amp;sec=26f671c3c013dc98c546e915bb35b84e]&lt;/ref&gt;|| 20&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144940&amp;sec=9c5fa0ab58ca0a380d9f3eb1c292c2a8]&lt;/ref&gt;|| ''Ukáž tú tvoju ZOO''
|-
| 2007 || &quot;Bernardín&quot; || - || 38&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144875&amp;sec=0f2e168a78e38c25bdb9a095db723597]&lt;/ref&gt;|| - || 45&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=145355&amp;sec=4cc2ba241ecbc250aa04cfffcc185bcb]&lt;/ref&gt;|| - || ''Ukáž tú tvoju ZOO''
|-
| 2007 || &quot;Vianočná&quot; || - || 27&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144843&amp;sec=0d9aa92aed7ebc05b9492c69704a0231]&lt;/ref&gt;|| - || - || - || -
|-
| 2008 || &quot;Emanuel Bacigala&quot; || - || 30&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=144974&amp;sec=48078f6fd45577ffdb202696f294a192]&lt;/ref&gt;|| - || 40&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=144630&amp;sec=9904eabcb7796751d0d9572cfba8d8da]&lt;/ref&gt;|| - || ''Ukáž tú tvoju ZOO''
|-
| 2008 || &quot;Blues starej ubytovne&quot; || - || 31&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=145311&amp;sec=2935ea99c063ac14ba9421d060b523bf]&lt;/ref&gt;|| - || - || - || -
|-
| 2009 || &quot;Striptérka&quot; || - || 46&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=145496&amp;sec=7a209df28136b0593dad70fcfd98ab9c]&lt;/ref&gt;|| - || - || - || ''Ukáž tú tvoju ZOO''
|-
| 2009 || &quot;Motorkárska&quot; || - || 47&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=146212&amp;sec=9f6e2eba2ecb4597807352219a891351]&lt;/ref&gt;|| - || - || - || ''Ukáž tú tvoju ZOO''
|-
| 2009 || &quot;Gándhí Mahátma&quot; || - || - || - || 49&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=147391&amp;sec=a39399f93fbe51b1f29dab2e2571d4de]&lt;/ref&gt;|| - || ''[[54 dole hlavou]]''
|-
| 2009 || &quot;Voják&quot; || 81&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=18&amp;titul=145916&amp;sec=aae9e606d3d36f49d045ebce95adfcc4]&lt;/ref&gt;|| 25&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=145916&amp;sec=2ca01bafccb532a7cd7c73f77340fd9a]&lt;/ref&gt;|| - || - || - || ''54 dole hlavou''
|-
| 2010 || &quot;My fucking brother&quot; || - || - || - || 25&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=147627&amp;sec=afc9fa644eb1d796b03b7055a8c8ca09]&lt;/ref&gt;|| - || ''54 dole hlavou''
|-
| 2011 || &quot;Mám v piči na lehátku&quot; || - || 37&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=146487&amp;sec=daf32a4909a1dedba612aae6295c9ec7]&lt;/ref&gt;|| - || 22&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=7&amp;titul=148974&amp;sec=31f8070740382bbbaf6dd25e02e3eaff]&lt;/ref&gt;|| - || ''[[St. Mary Huana Ganja]]''
|-
| 2011 || &quot;Atómový kryt&quot; || - || - || - || - || 21&lt;ref&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&amp;hitparada=20&amp;titul=141850&amp;sec=47ee7a372e019035807d0908aa8132a4]&lt;/ref&gt;|| ''[[Alibaba a 40 krátkych songov]]''
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Horkýže slíže}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.horkyzeslize.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181126091448/https://www.horkyzeslize.sk/ |date=2018-11-26 }}


{{Horkýže slíže}}

[[Kategória:Horkýže Slíže| ]]
[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1992]]</text>
      <sha1>3eurhnh84knszvq1x8b3qkzhv1ptbok</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektrická sila</title>
    <ns>0</ns>
    <id>87345</id>
    <revision>
      <id>8232649</id>
      <parentid>7277324</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:02:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232649</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5140" sha1="ej37t82pacu29p8viaq3bavx9dggzeo" xml:space="preserve">[[File:CoulombsLaw.svg|thumb|Elektrostatická sila F. (k&lt;sub&gt;e&lt;/sub&gt; je [[Coulombova konštanta]].)]]
'''Elektrická sila''' je [[sila]], ktorou [[elektrické pole]] (a teda väčšinou teleso či častica s elektrickým nábojom, ktoré/-á toto pole vytvára) pôsobí na (iné) teleso alebo časticu s [[elektrický náboj|elektrickým nábojom]]. Teleso alebo častica s elektrickým nábojom sa dá označiť aj ako elektricky nabité teleso alebo častica. Elektrická sila je [[vektorová veličina]].&lt;ref&gt;elektrická sila; elektrické pole. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 4, S. 49, 50&lt;/ref&gt;&lt;ref name=J&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Perrin | meno = Eric Jackson | autor = | odkaz na autora = | titul = Physique Classique et Physique Quantique pour Thérapeutes et Particuliers | vydanie = | vydavateľ = BoD - Books on Demand | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 504 | url = https://books.google.sk/books?id=m-YLEAAAQBAJ&amp;pg=PA184&amp;dq=%22force+electrostatique%22+%22force+%C3%A9lectrique%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjN-qX40b70AhWlSPEDHYMwDOQQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&amp;q=%22force%20electrostatique%22%20%22force%20%C3%A9lectrique%22&amp;f=false| isbn = 979-10-94871-59-1 | kapitola = | strany = 184| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=E&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikon | url = https://www.einstein-online.info/explandict/elektrisches-feld/ | vydavateľ = einstein-online.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ballo/&gt;

Elektrická sila medzi dvomi nabitými telesami s opačným nábojom (+&amp;nbsp;-) je ''príťažlivá'', medzi dvoma nabitými telesami s rovnakým nábojom (+&amp;nbsp;+ alebo -&amp;nbsp;-) je ''odpudivá''.

Rozlišuje sa napr. elektrostatická sila (pozri nižšie) a [[elektrodynamická sila]].

==Elektrostatická sila ==
'''Elektrostatická sila''' je názov elektrickej sily v tých špeciálnych prípadoch, keď sa vyššie spomínané telesá alebo častice nemenia v čase (t.j. najmä sa nepohybujú), t.j. elektrostatická sila je elektrická sila v [[Elektrostatika|elektrostatickom poli]].&lt;ref name=E/&gt;&lt;ref name=J/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Grissom | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = The Physicist's World (The Story of Motion &amp; the Limits to Knowledge) | vydanie = | vydavateľ = Johns Hopkins University Press+ORM | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 326 | url = | isbn = 978-1-4214-0119-5 | kapitola = | strany = 142| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

'''Coulombova sila''' je názov elektrostatickej sily v tých špeciálnych prípadoch, keď na seba pôsobia dva bodové náboje. Coulombova sila sa počíta pomocou tzv. [[Coulombov zákon|Coulombovho zákona]], ktorého skalárny (t.j. zjednodušený) zápis je takýto:
: &lt;math&gt;F = \frac{\left|q_1 q_2\right|}{4 \pi \varepsilon r^2}&lt;/math&gt;, 
kde ''F'' je Coulombova sila (presnejšie: veľkosť Coulombovej sily), ''q''&lt;sub&gt;1&lt;/sub&gt; a ''q''&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sú bodové náboje telies, ''r'' je ich vzdialenosť, &amp;epsilon; je [[permitivita]] prostredia.
Veľkosť Coulombovej sily teda závisí od veľkosti nábojov, vzdialenosti telies a prostredia medzi nimi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladungen &amp; elektrisches Feld | url = https://www.leifiphysik.de/elektrizitaetslehre/ladungen-elektrisches-feld/grundwissen/elektrische-kraft | vydavateľ = leifiphysik.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Einführung und Definitionen ¨Ubersicht | url = https://nanopdf.com/download/einfhrung-und-definitionen-ubersicht_pdf | vydavateľ = nanopdf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-30 | miesto = | jazyk = }} 2.5&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ballo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = prof. Ing. Peter Ballo, PhD | odkaz na autora =  | titul = Elektrostatické pole | url = http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/8%20kapitola/elstatPole1-4.htm | vydavateľ = kf-lin.elf.stuba.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-11-29 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211129161539/http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/8%20kapitola/elstatPole1-4.htm | dátum archivácie = 2021-11-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Coulombův zákon a elektrická síla - shrnutí | url = https://cs.khanacademy.org/science/fyzika-elektrina-a-magnetismus/xe9fba794b097c46d:elektricky-naboj-a-pole/xe9fba794b097c46d:elektricky-naboj/a/coulombs-law-and-electric-force-ap-physics-1 | vydavateľ = cs.khanacademy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-29 | miesto = | jazyk =cs }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Elektrotechnika]]
[[Kategória:Elektrické veličiny]]</text>
      <sha1>ej37t82pacu29p8viaq3bavx9dggzeo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pŕhľava dvojdomá</title>
    <ns>0</ns>
    <id>88526</id>
    <revision>
      <id>8232716</id>
      <parentid>8161829</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:29:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34727-61</username>
        <id>297773</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vzhľad */</comment>
      <origin>8232716</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5296" sha1="bfiev2ofwzl9k2b6wn1ea4cavvnuvlb" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov=pŕhľava dvojdomá|
Obrázok=Brennnessel 1.JPG|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky= [[hamamelové]]|Podtrieda po latinsky=|
Rad po slovensky= [[ružotvaré]]|Rad po latinsky=Rosales|
Čeľaď po slovensky= [[pŕhľavovité]]|Čeľaď po latinsky=Urticaceae|
Rod po slovensky= [[pŕhľava]]|Rod po latinsky=Urtica|
Druh po slovensky=pŕhľava dvojdomá|Druh po latinsky=U. dioica|
Binomické meno=Urtica dioica| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné]]|
Dátum1=[[1753]]|
Synonymá=''Urtica major'', &lt;small&gt;Kanitz 1862&lt;/small&gt;| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}

'''Pŕhľava dvojdomá''' alebo staršie '''žihľava dvojdomá''' ([[latinčina|lat.]] ''Urtica dioica'') je rastlina z čeľade [[pŕhľavovité]] (''Urticaceae''). Používa sa ako [[liečivá rastlina]] a ako [[krmovina]] pre [[hydina (vtáctvo)|hydinu]].

== Rozšírenie ==
Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Ľudia ju s obľubou pestujú v záhradách.

== Vzhľad ==
Statná vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130&amp;nbsp;cm, výnimočne až 2&amp;nbsp;m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočne sa vyskytujú jednodomé usporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – [[histamín]]u dráždiaceho kožu, [[acetylcholín]]u vyvolávajúceho pocit pálenia a [[sérotonín]]u zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok. 

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu [[ovad]]om. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky.

Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Preto existujú aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.

== Stanovisko a ekológia ==
Pŕhľava dvojdomá je [[nitrofilný druh]], ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti.

== Význam a účinky ==
Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality.

Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená. Taktiež sa kvapká na hnisavé rany vo forme oleju.

== Literatúra ==
* S. Hejný, B. Slavík: ''Květena České republiky, díl 1'' (Eds.). Vyd. 2. – Praha, Academia, 2003 – str. 534 – ISBN 80-200-0643-5

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Brennnessel.jpg|Pŕhľava dvojdomá.
Súbor:Kopřiva2.jpg|Pŕhľava dvojdomá.
Súbor:Grote brandnetel blad Urtica dioica.jpg|Detail listu.
Súbor:Urtica-dioica(Blueten).jpg|Kvety pŕhľavy.
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==
* [[Hluchavka purpurová]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Urtica dioicacommons|commons=Urtica dioica}}

== Externé odkazy ==
* [http://botanika.wendys.cz/kytky/K435.php Pŕhľava dvojdomá na botanika.wendys čes.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060703081357/http://botanika.wendys.cz/kytky/K435.php |date=2006-07-03 }}
* [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id3530 Pŕhľava dvojdomá na biolibu. čes.]

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Pŕhľavovité]]
[[Kategória:Liečivé rastliny]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra v Grónsku]]</text>
      <sha1>bfiev2ofwzl9k2b6wn1ea4cavvnuvlb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232744</id>
      <parentid>8232716</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:22:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34727-61|~2026-34727-61]] ([[User_talk:~2026-34727-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot</comment>
      <origin>8161829</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5306" sha1="eikscii1c6mz7jp441pfuetiwa1j9h5" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov=pŕhľava dvojdomá|
Obrázok=Brennnessel 1.JPG|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky= [[hamamelové]]|Podtrieda po latinsky=|
Rad po slovensky= [[ružotvaré]]|Rad po latinsky=Rosales|
Čeľaď po slovensky= [[pŕhľavovité]]|Čeľaď po latinsky=Urticaceae|
Rod po slovensky= [[pŕhľava]]|Rod po latinsky=Urtica|
Druh po slovensky=pŕhľava dvojdomá|Druh po latinsky=U. dioica|
Binomické meno=Urtica dioica| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné]]|
Dátum1=[[1753]]|
Synonymá=''Urtica major'', &lt;small&gt;Kanitz 1862&lt;/small&gt;| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}

'''Pŕhľava dvojdomá''' alebo staršie '''žihľava dvojdomá''' ([[latinčina|lat.]] ''Urtica dioica'') je rastlina z čeľade [[pŕhľavovité]] (''Urticaceae''). Používa sa ako [[liečivá rastlina]] a ako [[krmovina]] pre [[hydina (vtáctvo)|hydinu]].

== Rozšírenie ==
Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Ľudia ju s obľubou pestujú v záhradách.

== Vzhľad ==
Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130&amp;nbsp;cm, výnimočne až 2&amp;nbsp;m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočne sa vyskytujú jednodomé usporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – [[histamín]]u dráždiaceho kožu, [[acetylcholín]]u vyvolávajúceho pocit pálenia a [[sérotonín]]u zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok. 

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu [[ovad]]om. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky.

Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Preto existujú aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.

== Stanovisko a ekológia ==
Pŕhľava dvojdomá je [[nitrofilný druh]], ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti.

== Význam a účinky ==
Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality.

Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená. Taktiež sa kvapká na hnisavé rany vo forme oleju.

== Literatúra ==
* S. Hejný, B. Slavík: ''Květena České republiky, díl 1'' (Eds.). Vyd. 2. – Praha, Academia, 2003 – str. 534 – ISBN 80-200-0643-5

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Brennnessel.jpg|Pŕhľava dvojdomá.
Súbor:Kopřiva2.jpg|Pŕhľava dvojdomá.
Súbor:Grote brandnetel blad Urtica dioica.jpg|Detail listu.
Súbor:Urtica-dioica(Blueten).jpg|Kvety pŕhľavy.
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==
* [[Hluchavka purpurová]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Urtica dioicacommons|commons=Urtica dioica}}

== Externé odkazy ==
* [http://botanika.wendys.cz/kytky/K435.php Pŕhľava dvojdomá na botanika.wendys čes.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060703081357/http://botanika.wendys.cz/kytky/K435.php |date=2006-07-03 }}
* [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id3530 Pŕhľava dvojdomá na biolibu. čes.]

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Pŕhľavovité]]
[[Kategória:Liečivé rastliny]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra v Grónsku]]</text>
      <sha1>eikscii1c6mz7jp441pfuetiwa1j9h5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Doxológia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92526</id>
    <revision>
      <id>8232621</id>
      <parentid>8064701</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:54:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232621</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1431" sha1="ho1noh2f10f9xof0yvhcplh0w8rrm82" xml:space="preserve">'''Doxológia''' (gr.) je velebenie výsostnej božej moci. Takým je napríklad takzvaná veľká doxológia ''Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle'' (Lk 2,14). Najznámejšou doxológiou je [[modlitba]] [[Sláva Otcu]] i Synu. Doxológia sa časom stala organickou súčasťou [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[liturgia|liturgie]]. Napr. v katolíckej liturgii ústi každá eucharistická modlitba do doxologickej modlitby, prostredníctvom ktorej „sa vyjadruje oslava Boha“:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Všeobecné smernice rímskeho misála|rok=2005|strany=96|url=https://docplayer.cz/45448274-Vseobecne-smernice-rimskeho-misala.html|kapitola=III. Jednotlivé časti svätej omše|url archívu=https://web.archive.org/web/20210508165046/https://docplayer.cz/45448274-Vseobecne-smernice-rimskeho-misala.html|dátum archivácie=2021-05-08}}&lt;/ref&gt;

''Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože, Otče Všemohúci v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Amen.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Liturgia svätej omše. Cyklus nedeľných kázní.|url=http://www.inky.sk/Viera/Prednasky/Liturgia%20sv%20omse.pdf|dátum vydania=2007|dátum prístupu=29.04.2020|vydavateľ=Inka}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvd/doxologia.html}}

[[Kategória:Liturgia]]
[[Kategória:Liturgia hodín]]</text>
      <sha1>ho1noh2f10f9xof0yvhcplh0w8rrm82</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dospievanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92692</id>
    <revision>
      <id>8232616</id>
      <parentid>7701421</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:38:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232616</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2683" sha1="db4zs9ym3s218cnn0d1fmlww9o3ng4z" xml:space="preserve">'''Dospievanie''' (iné názvy: '''zrenie, dozrievanie, maturácia''', u človeka aj '''[[adolescencia]]''' [v širšom zmysle]; príslušná osoba sa volá '''dospievajúci''', u človeka niekedy aj '''adolescent''') je obdobie [[ontogenéza|ontogenézy]] organizmu (vrátane človeka), v ktorom nastáva [[pohlavné zrenie]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{beliana|3|dospievanie|}}&lt;/ref&gt;

== Dospievanie u človeka ==
U človeka je dospievanie obdobie, keď sa dieťa mení na dospelého človeka (muža, ženu). Charakterizované je funkčnými, morfologickými, biologickými, psychickými a sociálnymi zmenami.&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;/&gt;

Jedna z možností rozdelenia dospievania na fázy je takáto&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Infovek.sk: ''Predmet sexuálna výchova: Charakteristika vývinového obdobia puberty z antropologického hľadiska'' |url=http://infovek.sk/predmety/sexvych/grmanova/AAA1.htm |dátum prístupu=2013-09-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090415044433/http://www.infovek.sk/predmety/sexvych/grmanova/AAA1.htm |dátum archivácie=2009-04-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Stloukal, M. et al.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://psychologia.sk/texty/dospievanie.htm Psychologia.sk: ''Dospievanie a jeho problémy'']{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Psychologia.sk: ''Obdobie adolescencie'' |url=http://psychologia.sk/texty/dospievanie3.htm |dátum prístupu=2013-09-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090427054027/http://www.psychologia.sk/texty/dospievanie3.htm |dátum archivácie=2009-04-27 }}&lt;/ref&gt;:
*[[prepuberta]] / [[predpuberta]] / [[predpubertálne obdobie]] (začína vo veku 9./10./11. rokov; nasleduje po detstve)
*[[puberta]] / [[pubertálne obdobie]] (začína vo veku 12./13./14. rokov; ňou dospievanie vrcholí)
*[[adolescencia]] / [[mladistvé obdobie]] / [[vlastné dospievanie]] / [[obdobie mladíckosti]] (adolescencia končí okolo 18./20./21. roku alebo až 25. roku života; po adolescencii nasleduje [[dospelosť]])

== Externé odkazy ==
* [http://psychologia.sk/texty/dospievanie1.htm Psychologia.sk: ''Predpubertálne obdobie''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100425235408/http://www.psychologia.sk/texty/dospievanie1.htm |date=2010-04-25 }}
* [http://psychologia.sk/texty/dospievanie2.htm Psychologia.sk: ''Obdobie puberty''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140106140155/http://www.psychologia.sk/texty/dospievanie2.htm |date=2014-01-06 }}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{biologický výhonok}}
[[Kategória:Ontogenéza človeka]]</text>
      <sha1>db4zs9ym3s218cnn0d1fmlww9o3ng4z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eva Kováčová (poetka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>113896</id>
    <revision>
      <id>8232691</id>
      <parentid>7940226</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:11:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232691</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3375" sha1="mb1bas4r3dl1hva8kfzory6q2bqgmdb" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Eva Kováčová
   |Portrét          = 
   |Popis osoby      = slovenská poetka
   |Dátum narodenia  = [[14. júl]] [[1951]]
   |Miesto narodenia = [[Rimavská Sobota]], [[Slovensko]]
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|2010|2|12|1951|7|14}}
   |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
'''Eva Kováčová''' (* [[14. júl]] [[1951]], [[Rimavská Sobota]] – † [[12. február]] [[2010]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[básnik|poetka]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = ÚMRTIE: Posledná rozlúčka s poetkou Kováčovou v stredu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =  | url = https://www.aktuality.sk/clanok/156894/umrtie-posledna-rozlucka-s-poetkou-kovacovou-v-stredu/ | issn =  | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-16 | dátum prístupu = 2020-07-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220410134635/https://www.aktuality.sk/clanok/156894/umrtie-posledna-rozlucka-s-poetkou-kovacovou-v-stredu/ | dátum archivácie = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pavelková | meno = Alexandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Večne živé striebro | url = https://www.fandom.sk/clanok/vecne-zive-striebro | vydavateľ = fandom.sk | dátum vydania = 2010-02-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádzala z robotníckej rodiny a vzdelanie získavala v [[Hnúšťa|Hnúšti]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a neskôr diaľkovo i v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde študovala v rokoch [[1973]] – [[1978]] odbor [[výtvarná výchova]] – [[slovenčina]]. V rokoch [[1971]] – [[1979]] učila v ľudovej škole umenia hru na klavír, v rokoch [[1979]] – [[1980]] pracovala vo vydavateľstve [[Slovenský spisovateľ]] a v rokoch [[1981]] – [[1983]] bola redaktorkou denníka [[Pravda]].

== Tvorba ==
Prvé verše publikovala v [[Nové slovo|Novom slove]]. Debutovala v roku [[1973]] zbierkou básní ''Striedavo oblačno''. Vo svojej tvorbe sa snažila spojiť minulosť s budúcnosťou, venovala sa i občianskej lyrike, opisovala vlastné zážitky, pocity svojej generácie, túžbu po láske a umení.

Veršami s motívmi rodného Malohontu prispela do obrázkovo-poetickej knihy ''Rimavskou dolinou'' ([[1991]]).

== Diela ==
*[[1973]] – ''Striedavo oblačno'' - ľúbostné básne
*[[1978]] – ''Zastavenie v čase'' - intímna, prírodná a občianska lyrika
*[[1982]] – ''Vážne vášne'' - cyklus básní o láske a citovom živote dnešnej mladej ženy
*[[1996]] – ''Labutia pieseň''
*2005 - ''Príbehy Evy Šelmecovej'' (autobiografická próza)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]''

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kováčová, Eva}}
[[Kategória:Narodenia v 1951]]
[[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]]
[[Kategória:Ženy v poézii]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Úmrtia na cievnu mozgovú príhodu]]</text>
      <sha1>mb1bas4r3dl1hva8kfzory6q2bqgmdb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Edith Steinová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>117701</id>
    <revision>
      <id>8232643</id>
      <parentid>8050874</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:04:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232643</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12729" sha1="ptk3xttjv1ar6ds0zf6ymfkctni3uxe" xml:space="preserve">{{Infobox Rehoľníčka
 | Meno                     = Edith Steinová
 | Obrázok                  = Edith Stein (ca. 1938-1939).jpg &lt;!-- meno obrázka na Commons --&gt;
 | Popis obrázka            = fotografia cca z rokov 1938{{--}}1939
 | Podpis                   =  &lt;!-- meno obrázka na Commons --&gt;
 | Občianske meno           = 
 | Dátum narodenia          = [[12. október]] [[1891]] &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} – v prípade žijúcej osoby --&gt;
 | Miesto narodenia         = [[Vroclav]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]
 | Dátum úmrtia             = {{duv|1942|08|09|1891|10|12}} &lt;!-- {{dúv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia            = nacistický [[koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau]]

 | Rehoľa                   = [[Bosí karmelitáni|Bosé karmelitánky]]
 | Vstup do rehole dátum    = [[1934]] &lt;!-- {{dv|rok udalosti|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Noviciát dátum           =  &lt;!-- {{dv|rok udalosti|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Prvé rehoľné sľuby dátum =  &lt;!-- {{dv|rok udalosti|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Večné sľuby dátum        = [[1938]] &lt;!-- {{dv|rok udalosti|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;

 | Svätica v cirkvách       = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
 | Blahorečenie dátum       = [[1. máj]] [[1987]]
 | Blahorečil               = [[Ján Pavol II.]]
 | Blahorečenie miesto      = [[Kolín nad Rýnom]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]
 | Kanonizácia dátum        = [[11. október]] [[1998]]
 | Kanonizoval              = [[Ján Pavol II.]]
 | Kanonizácia miesto       = [[Bazilika svätého Petra]], [[Vatikán]]
 | Patronát                 = 
 | Atribúty                 = rehoľné rúcho
 | Sviatok                  = [[9. august]]
}}

'''Edith Steinová''', rehoľným menom '''Terézia Benedikta od Kríža''' (* [[12. október]] [[1891]], [[Vroclav]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;† [[9. august]] [[1942]], nacistický [[koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau]]), bola [[nemecko]]-[[Židia|židovská]] [[Filozofia|filozofka]], [[bosí karmelitáni|bosá karmelitánka]], [[mučeník|mučenica]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]], vyhlásená za [[svätec|svätú]] a za [[patróni Európy|spolupatrónku Európy]]. Podľa katolíckeho kalendára sa jej sviatok slávi 9. augusta.

== Študentka a konvertitka ==
Narodila sa ako posledné z jedenástich detí na sviatok [[Jom kipur]] roku 1891 v ortodoxnej židovskej rodine v [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskom]], neskôr nemeckom [[Vroclav]]e. Už v roku [[1904]] (ako štrnásťročná) sa vzdala [[Judaizmus|židovskej viery]] a vyhlásila sa za [[ateizmus|ateistku]]. Roku [[1911]] začala študovať na vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku [[1912]] sa stala žiačkou [[Edmund Husserl|Edmunda Husserla]] na univerzite v [[Göttingen]]e, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu]]. V roku [[1916]] obhájila svoju dizertáciu na tému ''O probléme empatie'' (''Zum Problem der Einfühlung''). Ako žene jej neumožnili [[habilitácia|habilitovať sa]] ani u Husserla ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. V tomto období spoznala i [[Max Scheller|Maxa Schellera]] a [[Roman Ingarden|Romana Ingardena]], ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.

Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku [[1921]]. Pri čítaní ''Autobiografie'' sv. [[Terézia z Ávily|Terézie z Ávily]] prežila vnútornú konverziu. [[1. január]]a [[1922]] prijala [[Sviatosť krstu|krst]] a vstúpila do [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]]. Krátko nato zanechala miesto asistentky u Husserla a začala vyučovať na dievčenskej škole sestier [[dominikánky|dominikánok]] v [[Speyer]]i.

Pri práci na preklade spisu [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] ''O pravde'' (''Quaestiones disputatae de veritate'') sa bližšie zoznámila s [[katolícka filozofia|katolíckou filozofiou]]. Medzi rokmi [[1927]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1933]] udržiavala čulé kontakty s [[Rád svätého Benedikta|benediktínskym]] [[opátstvo]]m v [[Beuron]]. V roku [[1932]] začala ako docentka prednášať na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky (''Das Deutsche Institut für wissenschaftliche Pädagogik'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.schoeningh.de/katalog/titel/978-3-506-77740-9.html |dátum prístupu=2017-10-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171027180618/https://www.schoeningh.de/katalog/titel/978-3-506-77740-9.html |dátum archivácie=2017-10-27 }}&lt;/ref&gt; v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]], ale po nástupe [[nacizmus|nacistického režimu]] roku [[1933]] musela miesto opustiť. Krátko nato napísala list pápežovi [[Pius XI.|Piovi XI.]], aby Vatikán neprehliadal perzekúcie [[Židov]] a katolíkov, ktoré sa dejú v [[Adolf Hitler|hitlerovskom]] [[Nacistické Nemecko|Nemecku]].&lt;ref&gt;https://www.catholicculture.org/culture/library/view.cfm?id=5078&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.ccjr.us/dialogika-resources/primary-texts-from-the-history-of-the-relationship/stein1939april&lt;/ref&gt;

== Karmelitánka a filozofka ==
V roku [[1934]] vstúpila do karmelitánskeho kláštora v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] a prijala rehoľné meno ''Terézia Benedikta od Kríža'' (toto meno malo i symbolický význam „Terézia, požehnaná skrze kríž“). Tu napísala svoju metafyzickú prácu ''Časné a večné Bytie'' (''Endliches und ewiges Sein''), v ktorej sa pokúsila o syntézu [[tomizmus|tomistickej filozofie]] a Husserlovej [[fenomenológia|fenomenológie]].

Roku [[1938]] zložila večné sľuby, ale ešte v tom istom roku, [[31. december|31. decembra]], kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva odišla do kláštora v [[holandsko]]m [[Echt]]e. Tu pracovala na štúdii o sv. [[Ján z Kríža|Jánovi z Kríža]] s názvom ''Veda kríža'' (''Kreuzeswissenschaft''). V roku [[1940]] Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo v júli [[1942]] po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom.&lt;ref&gt;http://www.ncregister.com/site/article/the_bishops_who_defied_the_nazis&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://rorate-caeli.blogspot.com/2012/07/70th-anniversary-of-pastoral-letter-of.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://messianicjewishhistory.wordpress.com/2015/07/11/11-july-1942-letter-from-dutch-christians-protesting-deportations-of-jewish-christians-leads-to-arrest-of-edith-stein-otdimjh/&lt;/ref&gt;

V nedeľu [[2. august]]a [[1942]] ju v kláštore zatklo [[Gestapo]], spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] (Osvienčim II&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Brzezinka), kde zahynuli v plynovej komore pravdepodobne [[9. august]]a 1942.

Edith Stein sa stala prvou [[kanonizácia (cirkev)|kanonizovanou]] židovského pôvodu. Za [[blahorečenie|blahoslavenú]] ju vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] [[1. máj]]a [[1987]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Ten istý pápež ju v nedeľu [[11. október|11. októbra]] [[1998]] [[kanonizácia (cirkev)|vyhlásil za svätú]] a súčasne za [[Patrón Európy|spolupatrónku Európy]].

== Dielo Edith Stein ==
* ''Život v židovskej rodine: Nedokončená autobiografická črta'' 
* ''Eseje o žene''
* ''Problém empatie'' (1917, dizertačná práca)
* ''Možnosť a čin'' (''Potenz und Akt'')&amp;nbsp;–&amp;nbsp;náčrt habilitácie
* ''Bádanie sv. Tomáša Akvinského o pravde'' (1931, preklad)
* ''Husserlova fenomenológia a filozofia sv. Tomáša Akvinského'' (1931, k Husserlovmu jubileu)
* ''Časné a večné bytie'' (1937)
* ''Veda kríža. Štúdia o sv. Jánovi z Kríža'' (nedokončené)
* ''Svet a osoba''
* ''Autoportrét v listoch. 1916&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1942''

== Polemika ==
Už pri jej blahorečení sa ozvali hlasy zo strany niektorých židovských skupín, ktoré poukazovali na to, že považovaný za mučeníka a vyhlásený za svätého môže byť niekto, kto trpel a zomrel za svoju vieru. Edith Steinová však zomrela pre svoj židovský pôvod. Z katolíckeho hľadiska však okrem jej pôvodu hrala rolu i jej viera, ako aj fakt, že zomrela v dôsledku verejného zavrhnutia nacistického režimu zo strany holandskej cirkevnej hierarchie, a teda má právo nazývať sa mučenicou.

== List Edity Steinovej z roku 1933 pápežovi Piusovi XI. ==
{{Citát|Svätý Otče, ako dieťa židovského národa, ktoré jedenásť rokov z Božej milosti je zároveň dieťaťom Katolíckej Cirkvi, odvažujem sa pred otcom všetkého kresťanstva vysloviť to, čo trápi milióny Nemcov.

Už týždne vidíme, že sa v Nemecku dejú veci, ktoré odporujú každej spravodlivosti a ľudským právam, pričom o kresťanskej láske k blížnemu nemožno ani hovoriť. Počas mnohých rokov nacionálno-socialistickí vodcovia hlásali nenávisť voči Židom. Nakoľko teraz odovzdali vládu do ich rúk a do rúk zástupov ich priaznivcov – medzi nimi sú, samozrejme, dokázateľní zločinci – a ozbrojili ju, osivo tejto nenávisti vyklíčilo.

Že sa stali výtržnosti, vláda ešte pred krátkym časom pripustila. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme vytvoriť obraz, lebo verejná mienka je umlčaná. Ale po posúdení toho, čo mi je známe cez osobné vzťahy, sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé výnimky.

Pod tlakom hlasov spoza hraníc prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že sa „žiadnemu Židovi neskriví vlas na hlave.“ Ale svojím vyhlásením bojkotu, že ľuďom berie hospodárske zabezpečenie, občiansku česť a ich vlasť, privádza mnohých do zúfalstva. Počas posledného týždňa som sa súkromnou cestou dozvedela o piatich prípadoch samovrážd kvôli týmto opatreniam. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý bude vyžadovať ešte viac obetí. Je poľutovaniahodné, že nešťastníci už nemajú vnútornú silu, aby niesli svoj osud. Ale zodpovednosť leží predsa vo veľkej miere v rukách tých, ktorí to dohnali tak ďaleko. A padá i na tých, ktorí pritom mlčia.

Všetko čo sa denne deje, vychádza od vlády, ktorá sa volá „kresťanská.“ Týždne očakávame a dúfame, nielen Židia, ale tisícky katolíkov v Nemecku, a myslím, že na celom svete, že Kristova Cirkev zodvihne svoj hlas, aby zastavila zneužívanie Kristovho mena. Či nie je zbožšťovanie rasy a štátnej moci, ktoré denne vtĺka cez rozhlas masám práve toto, otvorenou herézou? Nie je zničujúci boj proti židovskej rase potupením najsvätejšieho človečenstva nášho Spasiteľa, najsvätejšej Panny a apoštolov? Nestojí toto všetko v otvorenom protiklade so správaním sa nášho Pána, ktorý sa ešte na kríži modlil za svojich prenasledovateľov? A nie je čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roka 1933, ktorý má byť rokom pokoja a zmierenia?

My všetci, ktorí sme vernými deťmi Cirkvi a pozeráme sa na dianie v Nemecku s otvorenými očami, bojíme sa najhoršieho pohľadu na Cirkev, ak mlčanie potrvá ešte dlho. Sme i toho názoru, že toto mlčanie nebude schopné natrvalo zabezpečiť pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolíkom prebieha teraz ešte v tichosti a vedie sa menej brutálnymi formami ako proti židovstvu, ale nie menej systematicky. Nepotrvá to dlho a v Nemecku žiaden katolík nebude mať svoje postavenie, keď sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu.

Pri nohách Vašej Svätosti, prosiac o apoštolské požehnanie|Dr. Edita Steinová, docentka na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky Münster}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Edith Steinová}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Steinová, Edith}}
[[Kategória:Osobnosti z Vroclavu]]
[[Kategória:Nemeckí katolícki svätci]]
[[Kategória:Patróni Európy]]
[[Kategória:Kresťanskí filozofi]]
[[Kategória:Filozofi 20. storočia]]
[[Kategória:Nemeckí teológovia]]
[[Kategória:Obete holokaustu]]
[[Kategória:Väzni nacistických koncentračných táborov]]
[[Kategória:Mníšky]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Kanonizovaní Jánom Pavlom II.]]
[[Kategória:Blahorečení Jánom Pavlom II.]]
[[Kategória:Nemeckí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Vyučujúci na Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 9. augusta]]</text>
      <sha1>ptk3xttjv1ar6ds0zf6ymfkctni3uxe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dopravný podnik mesta Košice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>144844</id>
    <revision>
      <id>8232659</id>
      <parentid>8229129</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:01:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232659</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32133" sha1="p073nnpaudnm6duvqz5xp22c6i53y6z" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
 | Názov spoločnosti   = Dopravný podnik mesta Košice
 | Logo spoločnosti    = DPMK Logo.png
 | Právna forma        = [[akciová spoločnosť]]
 | IČO                 = 31701914
 | Odvetvie            = Doprava
 | Založená            = [[11. január]] [[1995]]
 | Zakladateľ          = 
 | Sídlo               = Bardejovská 6, 043 29 [[Košice]]
 | Štát sídla          = Slovensko
 | Pôvod               = [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensko]]&lt;br&gt;(dnes Slovensko)
 | Vedenie             = Ing. Roman Danko - poverený generálny riaditeľ,&lt;br&gt;Ing. Róbert Nagy - poverený riaditeľ riadenia dopravy,&lt;br&gt;Ing. Ondrej Turis - poverený riaditeľ techniky a údržby,&lt;br&gt;Ing. Elena Melicharová - poverená riaditeľka ekonomiky
 | Územný rozsah       = [[Košice]]
 | Priemysel           = Doprava
 | Produkcia           = 
 | Aktíva              = {{pokles}}130 779 693 € &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin20&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť| url = https://finstat.sk/31701914| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Výnosy              = {{rast}}51 230 940 € &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin20/&gt;
 | Zisk                = {{rast}}84 722 € &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin20/&gt;
 | Prevádzkový príjem  = 
 | Člen skupiny        = 
 | Počet zamestnancov  = 985&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vybrané ukazovatele| url = https://www.dpmk.sk/dpmk/vybrane-ukazovatele| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-18| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Divízie             = Elektrické dráhy (prevádzka trolejbusov a električiek), Autobusy
 | Dcérske spoločnosti = 
 | Vlastník            = mesto Košice (100%)
 | Slogan spoločnosti  = 
 | Domáca stránka      = {{url|https://www.dpmk.sk/}}
 | Zánik               = 
 | Poznámka            = 
 | Farby spoločnosti   = {{Box farby|#4A82BF}} modrá&lt;br&gt;{{ Box farby|#FCDB00}} žltá
}}
'''Dopravný podnik mesta Košice''' (skr. '''DPMK''') je [[akciová spoločnosť]], ktorá prevádzkuje [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskú hromadnú dopravu]] v [[Košice|Košiciach]]. V súčasnosti DPMK prevádzkuje spolu 72 liniek z toho 65 liniek pravidelnej [[Mestská hromadná doprava|mestskej hromadnej dopravy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Profil| url = https://www.dpmk.sk/dpmk| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Dopravný podnik akceptuje dopravné karty aj iných dopravcov zapojených v projekte [[Slovenský dopravný pas]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zväz autobusovej dopravy| odkaz na autora = | titul = Zoznam zapojených dopravcov| url = https://www.dopravnypas.sk/#transporterList| vydavateľ = dopravnypas.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Podnik je členom [[Integrovaný dopravný systém|integrovaného dopravného systému]] [[IDS Východ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = IDS Východ| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstupuje do integrovanej dopravy| url = https://idsvychod.sk/mesto-kosice-vstupuje-do-integrovanej-dopravy/| vydavateľ = idsvychod.sk| dátum vydania = 2020-11-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk - Tomino| odkaz na autora = | titul = Mesto Košice vstúpilo do IDS Východ| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/20176/Mesto-Košice-vstúpilo-do-IDS-Východ| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2020-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== História ==
DPMK vznikol transformáciou štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá bola založená [[25. máj]]a [[1994]] na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva na 25. zasadnutí [[26. august|26.]] a [[27. august]]a [[1993]]. Dopravný podnik vznikol [[11. január]]a [[1995]] pod názvom ''Dopravné podniky mesta Košice''. Premenovanie na súčasný názov bolo vykonané dňa [[17. máj]]a [[1999]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = DPMK| odkaz na autora = | titul = Profil| url = https://www.dpmk.sk/dpmk| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej [[Mestská hromadná doprava na Slovensku|mestskej hromadnej dopravy na Slovensku]]. Už v roku [[1891]] bola v Košiciach prevádzkovaná [[koľajová doprava]], ktorá bola plne elektrifikovaná v roku [[1914]]. Od polovice [[20. storočie|20. storoči]]a sa začala prevádzka [[autobus]]ov a v roku [[1993]] prevádzka [[trolejbus]]ov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Autobusová doprava ==
{{Hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}}
[[Súbor:Budova DPMK.jpg|200px|thumb|Hlavná budova DPMK]]
[[Súbor:Ikarus 280.87 ev. č. 4212.JPG|náhľad|200x200bod|[[Ikarus 280|Ikarus 280.87]] ev. č. 4212 počas rozlúčky s Ikarusmi v Košiciach v septembri 2010]]
[[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|200px|thumb|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]]
Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice [[20. storočie|20. storočia]]. V rokoch [[2014]] a [[2015]] bolo nakúpených 127 autobusov [[SOR]], v roku [[2016]] ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú [[Elektrobus|elektrobusy]]. Momentálne sú prevádzkované tieto typy autobusov:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá| url = https://imhd.sk/ke/vozidla-menu| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-10| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* [[SOR BN 9,5]]
* [[SOR EBN 10,5]]
* SOR EBN 11
* SOR NSG 12
* SOR NSG 18
* [[SOR NB 12 City]]
* [[SOR NB 18 City]]
* SOR NS 18 Elecric
* Solaris New Urbino 12
* [[Solaris Urbino 18,75]]

== Električková doprava ==
{{Hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}}
[[Súbor:Časť električkového depa DPMK.jpg|200px|thumb|right|Električky v košickej vozovni.]]
[[Súbor:Kt8d5.jpg|200px|thumb|right|Električka [[Tatra KT8D5R.N2]] ako zálohové vozidlo na obratisku na [[Nad jazerom|Sídlisku nad jazerom.]]]]
[[Súbor:Vario LF2+ Košice č801.JPG|200px|thumb|right|Nová električka Vario LF2 plus]]
[[električka|Električková]] doprava, sa na Slovensku okrem [[Košice|Košíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]] nikde inde neprevádzkuje. Iba v Košiciach majú mestské koľajové dráhy rozchod 1435 mm. Dopravný podnik mesta Košice prevádzkuje jedinú električkovú [[Košická rýchlodráha|rýchlodráhu]] na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov vozidiel. Rekonštrukcia vozidiel [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]] pozostávala najmä z premeny na nízkopodlažný model [[Tatra KT8D5R.N2|KT8D5R.N2]]. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje na 16 električkových linkách tieto vozidlá:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/20/Električky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* [[Tatra T6A5|Tatra ČKD T6A5]]
* [[Tatra KT8D5|Tatra ČKD KT8D5]]
* [[Tatra KT8D5R.N2|Tatra ČKD KT8D5R.N2]]
* [[Vario LF|Pragoimex Vario LFR.S]]
* [[Vario LF2 plus|Pragoimex Vario LF2+]]

== Historické vozidlá ==
Dopravný podnik mesta Košice, a.s. vlastní tiež niekoľko historických vozidiel:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vozidiel DPMK | url = https://imhd.sk/ke/vozidla/vozidlovy-park?hx=&amp;ht=x&amp;h1=0&amp;hc=0&amp;hr=0 | vydavateľ = imhd.sk Košice | dátum vydania = 2010-09-10 | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}&lt;/ref&gt;

=== Historické autobusy: ===

* [[Ikarus 280|Ikarus 280.08/A]], ev. č. 4082 (t. č. nepojazdný)
* [[Karosa B 832|Karosa B832]] ev. č. 6267/II (nepojazdný; zachovaný v garáži Šaca)
* [[Solaris Urbino 15]] II, ev. č. 3530

[[Súbor:TatraT1KE.jpg|náhľad|[[Tatra T1]], ev. č. 203 počas Dňa otvorených dverí vo vozovni na Bardejovskej ulici

]]

=== Historické električky: ===

* [[Tatra T1]], ev. č. 203

* [[Tatra T2]], ev. č. 212/II
* [[Tatra T3Mod]], ev. č. 359 (nepojazdný voz; statický exponát)
* [[Tatra T3]], ev. č. 381 (nepojazdný voz)
* Tatra T3, ev. č. 383 (nepojazdný voz)
* [[Ringhoffer]] r. v. 1908, ev. č. 21 (zachovaný iba rám; voz pôvodom z [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Prahy]], tam ev. č. 285)
* Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 10 (nepojazdný; bez interiéru; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 371)
* Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 103 (nepojazdný, slúžil ako pub na Hlavnej ulici v Košiciach; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4031)
* Ringhoffer r. v. 1920, ev. č. 104 ''„Cassovia“'' (t. č. nepojazdný; voz pôvodom z Prahy, tam ev. č. 4030)
* MWG r. v. 1913, ev. č. M1 (nákladná električka, statický exponát)
* MWG r. v. 1913, ev. č. M2 (nákladná električka, zdroj náhradných dielov pre voz M3)
* MWG r. v. 1913, ev. č. M3 (nákladná električka, úprava na prevádzku s odmetačom snehu, technologické vozidlo)
* MWG r. v. 1913, ev. č. 1 (nepojazdný, v roku 2004 získaná z Technického múzea v Brne)

== Trolejbusová doprava ==
{{Hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}}
[[Súbor:Skoda 14TrM.jpg|náhľad|right|Trolejbus typu [[Škoda 14TrM]]]]
DPMK prevádzkoval trolejbusy v rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]]. Trolejbusová doprava v meste bola utlmená [[30. január]]a [[2015]]. V súčasnosti premávajú len &quot;spomienkové jazdy&quot; trolejbusov, a to len vo vybraných časoch a len v nedeľu.
* [[Škoda 14TrM]] (7 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 2003)
* [[Škoda 15Tr]] (15 vozidiel dodaných, aktuálne 1 voz ev. č. 1001)
* [[Škoda 15Tr|Škoda 15TrM]] (5 vozidiel dodaných, aktuálne 0)

== Linky MHD (Stav ku 4.6.2026) ==
=== Električkové linky ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Električkové linky'''
|-
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#AF9778&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''1'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Važecká - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - Nám. Maratonu mieru - Havličkova 
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva po Barcu kvôli výluke na Važeckej. Náhradná autobusová linka X1.
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#d2005c&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''2'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Havlíčkova''' - Nám. Maratónu mieru – Hlavná pošta – Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#55bace&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''3'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Stará nemocnica – Ryba – '''Važecká'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva po Barcu kvôli výluke na Važeckej. Náhradná autobusová linka X1.
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#7477b0&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''4'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Botanická záhrada-Hlavná Pošta- Nám. osloboditeľov- Ryba- Barca 
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Nepremáva kvôli výluke na Važeckej
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''5'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Idanská - '''OC Optima'''
|[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
|premáva len v nedeľu počas vyučovania vysokých škôl
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#ea7b08&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''6'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Magistrát mesta KE – SOŠ Automobilová - Nám. osloboditeľov – '''Staničné nám.'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#5cbf14&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''7'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Barca - Ryba - Nám. osloboditeľov - Hlavná pošta - Botanická záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva len po Rybu kvôli výluke na Važeckej
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#f5d907&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''9'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Nad Jazerom, Važecka''' - VSS,Križovatka – Železníky, križovatka - Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – '''Nám. maratónu mieru'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva po Spoločensky pavilón kvôli výluke na Alejovej trati. Náhradná autobusová linka X9.
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R1'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Staničné nám.''' – Nám. osloboditeľov – Spoločenský pavilón – OC Optima – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R2'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Važecká- Rozvojová-OC Optima-Vstupný areál U. S. Steel
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Nepremáva kvôli výluke na Važeckej. Náhradná autobusová linka XR2.
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R3'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Havlíčkova''' – Amfiteáter – Kruhový objazd, Moldavská – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Niektoré spoje linky môžu začínať na zast. DP mesta Košice
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R4'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Botanická záhrada''' – Amfiteáter - '''Bernolákova -''' Kruhový objazd, Moldavská – '''OC Optima''' – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Niektoré spoje linky môžu začínať/končiť na zast. Bernolákova, OC Optima
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R5'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Ryba''' – Nám. osloboditeľov – OC Optima – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R6'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''DP Mesta Košice''' – OC Optima – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R7'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Amfiteáter''' – DP mesta Košice – Moldavská, OC – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|- align=&quot;center&quot;
| bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''R8'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Barca''' – Rozvojová – Moldavská, OC – OC Optima – '''Vstupný areál U. S. Steel'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Nepremáva kvôli výluke na Alejovej trati. Náhradná autobusová linka XR2.
|-
|}

=== Autobusové linky ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Autobusové linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#d61a0c&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''10'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| '''Sídlisko Ťahanovce, Madridská''' - Palackého - (Staničné nám.) - Nám. osloboditeľov - '''Luník VIII''' - '''OC Optima'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Luník VIII.
Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''11'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| '''Nám. osloboditeľov''' - Moldavská cesta - '''Luník IX, sídlisko'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''12'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| '''Podhradová''' - Boženy Němcovej - Nová nemocnica - Moyzesova - Dom umenia (Rastislavova) - '''Podnikateľská''' - '''Šebastovce'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Niektoré spoje končia/začínajú na zastávke Podnikateľská.
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''13'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|'''Baňa Bankov''' - Amfiteáter - Zimná - Námestie maratónu mieru - Alvinczyho - '''Pri hati'''
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Linka jazdí len počas špičiek v pracovných dňoch
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''14'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Železničná zastávka Ťahanovce - Vodárenská - Havlíčkova - Čermeľ -Horný Bankov / Jahodná, chata
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Posledný spoj ide iba po zastávku Čermeľ.
|-
|bgcolor=&quot;#f99aa7&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''15'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Exnárova - Palackého - (Staničné nám.) Nám. osloboditeľov - Dom Umenia - Železníky - OC Cassovia
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Niektoré spoje (cez víkend ráno a večer a cez pracovné dni len večer) premávajú cez zastávku Staničné Námestie.
|-
|bgcolor=&quot;#6800a2&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''16'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Podhradová - Mlynská bašta - Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Stará nemocnica - OC Cassovia
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''17'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Lingov - Prešovská cesta - Palackého - Staničné nám. - Nová nemocnica - Popradská cesta - Michalovská - Lunik VIII
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''18'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Mier - Watsonova - Nová nemocnica 
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Spoje mimo špičiek končia/začínajú na zastávke Tesco Džungľa. Dva spoje linky 18 premávajú aj cez voľné dni na trase Nová Nemocnica - Madridská
|-
|bgcolor=&quot;#026553&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''19'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| KVP, Kláštor - Nová nemocnica - Botanická záhrada - TUKE - Námestie Maratónu mieru - Palackého - Nad Jazerom, Napájadla
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''20'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Pereš - Lorinčík Háje, Hríbová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Niektoré spoje môžu končiť na zast. Nám. osloboditeľov.
Linka 20 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe.
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''21'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Staničné námestie - Moldavská cesta - Prekladisko hotových výrobkov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''22'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Baňa Bankov - Námestie maratónu mieru - Mier - Džungľa
(Železničná nemocnica - Mier - Džungľa)
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Linka jazdí z Bane Bankov v sedle pracovných dňoch a počas víkendov celodenne, počas špičiek v pracovných dňoch má konečnú Železničná nemocnica, Baňu Bankov v tomto čase obsluhuje linka 13
|
|-
|bgcolor=&quot;#0e8ccc&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''23'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Perešská - Letisko/AIRPORT
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''24'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Staničné nám. - Nám. osloboditeľov - Južná trieda - Barca - Valaliky - Spaľovňa - (Kokšov-Bakša)
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''25'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Poľov - Nám. osloboditeľov - Národná trieda - Ťahanovce, obec - Bruselská - Budapeštianska
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''26'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel - Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''26P'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Poľov - Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#2105a3&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''27'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Staničné nám.
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''28'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Važecká - Motorest Krásna - Tramínová - Námestie Svätého Cyrila a Metóda - Važecká
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Vybrané spoje linky 28 končia/začínajú až na zastávke Napájadla
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''29'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Zoo - Kavečany - Mlynská bašta - Staničné námestie
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''31'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vyšné Opátske - Opatovská cesta - Námestie Osloboditeľov - OC Optima - Lorinčík
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Linka 31 slúži aj ako školský spoj počas rozvozu, odvozu žiakov zo/do škôl na Západe
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''32'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Košická N. Ves - Palackého - Nám. osloboditeľov - DPMK - Myslavská - Maša
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''33'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Staničné nám. - Palackého - Krematórium
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#710a6b&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''34'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| KVP, Kláštor - Lunik VIII - Alejová - OC OPTIMA, dolný vstup
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''35'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Lingov – Zelená stráň – Heringeš – Námestie osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#7f581a&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''36'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce - Tesco, Džungľa - Námestie Maratónu mieru - Trieda KVP - KVP, Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| 
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''38'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Madridská – Staničné námestie – A. Kvasa
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''51'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce, Madridská - Palackého - Nám. osloboditeľov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Premáva len cez pracovné dni a prázdniny
|-
|bgcolor=&quot;#6f7273&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''52'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Krásna - Važecká - Opatovská cesta - Palackého - Nám. Osloboditeľov - SOŠ Automobilová - Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''54'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce - Sídlisko Darg. Hrdinov - Opatovská cesta - Dneperská - Železníky - Lunik VIII - KVP, Kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva len cez pracovné dni a prázdniny
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''55'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Lingov - Mier - Watsonova - Nová Nemocnica - Starozagorská - Moskovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Premáva len cez pracovné dni a prázdniny
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''56'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Sídlisko Ťahanovce, Madridská- Palackého - Nám. osloboditeľov - Moldavská cesta - Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Premáva len cez pracovné dni a prázdniny
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''57'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru - Nová Nemocnica - Botanická Záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| študentský spoj
|-
|bgcolor=&quot;#81c7e5&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''71'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Lingov - Tesco, Džungľa - Mlynská bašta - Nám. osloboditeľov - Magistrát mesta Košice - Trieda KVP - KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi
|-
|bgcolor=&quot;#c6d640&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''72'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Lingov – Tesco, Džungľa – Mlynská bašta – Nám. osloboditeľov – Magistrát mesta Košice – KVP, Moskovská – Myslava, Grunt
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| bývalá trolejbusová linka nahradená autobusmi
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA1'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Poľov – Pereš
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Premáva len cez pracovné dni a prázdniny
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA2'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Myslavská – Myslava, Maša
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA3'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Trieda KVP – Klimkovičova – KVP, Húskova
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA4'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Trieda KVP – KVP, Starozagorská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA5'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Sídlisko Ťahanovce, Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| RA5 až do obce Ťahanovce s výnimkou niektorých spojov ktoré sú počas dňa ukončené na zastávke Madridská/Ťahanovská
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA6'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Perešská – Lingov – Kalinovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA7'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Dargovských hrdinov – Lingov – Košická Nová Ves, Na doline
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
| Linka RA7 premáva len ráno (cez pracovné dni a prázdniny) a to s jedným odchodom zo zastávky Košická Nová Ves a s jedným odchodom zo zastávky Lingov
|-
|bgcolor=&quot;#0377ae&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;{{big|'''RA8'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
| Vstupný areál U. S. Steel – Sídlisko Ťahanovce, Madridská (cez Americkú triedu) – Ťahanovce
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|Linka RA8 premáva (cez pracovné dni a prázdniny) len s jediným odchodom počas dňa zo zastávky Želiarska
|-
|}

=== Študentské linky ===
* Tieto linky premávajú len vo vybrané nedele v čase cca. 16:00 – 23:30. Zvážajú študentov do študentských domov. Linky Š1, Š2, 964, 966 a 970 premávajú ráno, vozia študentov do škôl.
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Študentské linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''5'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné Nám. - Nám. Osloboditeľov – SOS Automobilová – OC Optima
|[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]]
|električka
|-
|bgcolor=&quot;#bfbfb9&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''57'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné Nám. - Nám. Maratónu mieru – Nová Nemocnica – Botanická Záhrada
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|autobus
|-
|bgcolor=&quot;#ff6600&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''Š1'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Maša – Grunt – Janigova – Húskova – Bratislavská – Spoločenský pavilón
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|autobus
|-
|bgcolor=&quot;#ff6600&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:black&quot;&gt;{{big|'''Š2'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Važecká – Učňovská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|autobus
|-
|}

=== Nočná doprava ===
* Autobusové linky
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Číslo
! Trasa
! &lt;abbr title=&quot;Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami&quot;&gt;[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]&lt;/abbr&gt;
! Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | '''Nočné linky'''
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#fae013;&quot;&gt;{{big|'''N1'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Prešovská cesta – Sídlisko Ťahanovce, Madridská
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#ffbabd;&quot;&gt;{{big|'''N2'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Nová nemocnica – Boženy Němcovej – Podhradová
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#ebf28a;&quot;&gt;{{big|'''N3'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Moldavská cesta – Nemocnica Šaca
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#e10585;&quot;&gt;{{big|'''N4'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – DPMK – Železníky – Ryba
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#b5f1bb;&quot;&gt;{{big|'''N5'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Národna trieda – Dargovských hrdinov – Lingov
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#aedbf1;&quot;&gt;{{big|'''N6'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Magistrát mesta Košice – Trieda KVP – KVP, kláštor
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|bgcolor=&quot;#000000&quot; | &lt;div class=&quot;center&quot;&gt;&lt;span style=&quot;color:#feae46;&quot;&gt;{{big|'''N7'''}}&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;
|Staničné námestie – Opatovská cesta – Nad Jazerom
|[[Súbor:Black check.svg|15px]]
|
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Mestská hromadná doprava na Slovensku]]
* [[Električková doprava v Košiciach]]
* [[Autobusová doprava v Košiciach]]
* [[Trolejbusová doprava v Košiciach]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Dopravný podnik mesta Košice}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.dpmk.sk/ Oficiálna stránka DPMK]
* [https://imhd.sk/ke/ imhd.sk]

{{Portál|Košice|Košický}}
{{MHD na Slovensku}}
{{Dopravcovia IDS Východ}}

{{DEFAULTSORT:Košice}}
[[Kategória:Doprava v Košiciach]]
[[Kategória:Dopravné podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Dopravný podnik mesta Košice]]</text>
      <sha1>p073nnpaudnm6duvqz5xp22c6i53y6z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Krnov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>145294</id>
    <revision>
      <id>8232593</id>
      <parentid>8051730</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T20:53:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Aqalexor</username>
        <id>293206</id>
      </contributor>
      <comment>novější obrázek</comment>
      <origin>8232593</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4003" sha1="1xt8aw3gq2hm2mbdofvhpgauandsp78" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov              = Krnov
 | typ                = mesto
 | znak               = Krnov znak.png
 | vlajka             = Flag of Krnov.svg
 | obrázok            = Radnice_Krnov_(2).jpg
 | popis              = Krnov
 | ob.roz.pôs         = Krnov
 | pov.ob             = Krnov
 | krajina            = [[České Sliezsko|Sliezsko]]
 | rieka              = [[Opava (rieka)|Opava]]
 | rieka 1            = Opavice
 | nadmorská výška    = 316
 | zemepisná šírka    = 50,090556
 | zemepisná dĺžka    = 17,698611
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 44,40
 | prvá zmienka       = 1240
 | starosta           = Tomáš Hradil
 | PSČ                = 794 01
 | početč             = 3
 | početzsj           = 35
 | početk             = 3
 | NUTS5              = CZ0801 597520
 | adresa             = Hlavní náměstí 96/1&lt;br /&gt;Pod Bezručovým vrchem&lt;br /&gt;79401 Krnov 1
 | email              = epodatelna@mukrnov.cz
 | mapa               = 
 | popis mapy         = 
 | web                = www.krnov.cz
 | commons            = Krnov
}}

'''Krnov''' ([[nemčina|nem.]] ''Jägerndorf'', [[poľština|poľ.]] ''Karniów'' lebo ''Krnów'', [[latinčina|lat.]] ''Carnovia'') je hornosliezske mesto, ktoré leží v Česku. Nachádza sa v [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom kraji]] v okrese [[Bruntál]], 22 km severozápadne od mesta [[Opava (Sliezsko)|Opava]].

Počet obyvateľov je 24 315 (k 1. 1. 2014).

== Dejiny ==
Prvá zmienka o meste pochádza z roku [[1240]]. Mestské práva mesto získalo v roku [[1253]]. Po rozdelení [[Sliezsko|Sliezska]] v roku [[1742]] sa Krnov stal pohraničným mestom. Najväčší rozvoj Krnova nastal na konci [[19. storočia]] a na začiatku [[20. storočia]], keď v meste vyrástlo mnoho textilných tovární, celý kraj prosperoval. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa [[Sudety (región)|sudetonemecké]] obyvateľstvo, ktoré tu prevažovalo, prihlásilo k [[Nacistické Nemecko|nemeckej tretej ríši]]. V roku [[1945]] bolo mesto bombardované [[Červená armáda|Červenou armádou]], oslobodené bolo [[6. mája]] [[1945]] a po vojne boli nemeckí obyvatelia vyhnaní. Namiesto nich sem prichádzalo obyvateľstvo z rôznych kútov Česko-Slovenska, v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa tu usadilo veľa [[Gréci|Grékov]], ktorí sem utiekli pred [[občianska vojna|občianskou vojnou]].

== Osobnosti mesta ==
* [[Jaroslav Sakala]] (* [[1954]]), skokan na lyžiach
* [[Radek Bonk]] (* [[1976]]), hokejista

== Partnerské mestá ==
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Hlubčice|Głubczyce]], [[Poľsko]],[[2001]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Karben]], [[Nemecko]], [[2002]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Mińsk Mazowiecki]], [[Poľsko]], [[2001]]
* {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Nadvirna]], [[Ukrajina]], [[2011]]
* {{Minivlajka|Grécko}} [[Pefki]], [[Grécko]], [[2002]]
* {{Minivlajka|Taliansko}} [[Povegliano Veronese]], [[Taliansko]], [[1992]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Prudnik]], [[Poľsko]], [[2002]]
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Rajec]], [[Slovensko]], [[2010]]
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Saint-Égrève]], [[Francúzsko]], [[1998]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Telšiai]], [[Litva]], [[2001]]
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Yukon (Oklahoma)|Yukon]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]], [[1991]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Krnov}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.krnov.cz Krnov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201002072407/http://www.krnov.cz/ |date=2020-10-02 }}
* [http://www.jaegerndorf-sudetenland.de Jägerndorf in Sudetenschlesien]

{{Obce okresu Bruntál}}

[[Kategória:Krnov| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]</text>
      <sha1>1xt8aw3gq2hm2mbdofvhpgauandsp78</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenský futbalový majster</title>
    <ns>0</ns>
    <id>164460</id>
    <revision>
      <id>8232632</id>
      <parentid>8079597</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:41:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34658-08</username>
        <id>297751</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie sezóny 25/26</comment>
      <origin>8232632</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6197" sha1="hmro7l9e6hdqohht367t3412xibfaoy" xml:space="preserve">'''Slovenský futbalový majster''' je [[ocenenie]] pre víťaza [[Corgoň liga|najvyššej slovenskej ligy]] udeľované od [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] v roku [[1993]].

== Majster a víťaz pohára ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Sezóna
!Majster
!Vicemajster
!Tretie miesto
!víťaz pohára
|-
|[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/1995]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC Košice]]
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|-
|[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/1996]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC Košice]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|[[1. HFC Humenné|Chemlon Humenné]]
|-
|[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/1997]]
|[[MFK Košice|FC Košice]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Mars superliga 1997/1998|1997/1998]]
|[[MFK Košice|FC Košice]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|-
|[[Mars superliga 1998/1999|1998/1999]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[MFK Košice|FC Košice]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|-
|[[Mars superliga 2000/2001|2000/2001]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MFK Ružomberok]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|-
|[[Mars superliga 2001/2002|2001/2002]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FK Púchov|Matador Púchov]]
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]
|[[FC Senec|Koba Senec]]
|-
|[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/2003]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Púchov|Matador Púchov]]
|-
|[[Corgoň liga 2003/2004|2003/2004]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
|[[MFK Ružomberok]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]
|-
|[[Corgoň liga 2004/2005|2004/2005]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
|-
|[[Corgoň liga 2005/2006|2005/2006]]
|[[MFK Ružomberok]]
||[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
|[[MFK Ružomberok]]
|-
|[[Corgoň liga 2006/2007|2006/2007]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC ViOn Zlaté Moravce]]
|-
|[[Corgoň liga 2007/2008|2007/2008]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Petržalka]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FC Nitra]]
|[[MFK Petržalka|Artmedia Petržalka]]
|-
|[[Corgoň liga 2008/2009|2008/2009]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[Spartak Trnava]]
|[[MFK Košice]]
|-
|[[Corgoň liga 2009/2010|2009/2010]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Corgoň liga 2010/2011|2010/2011]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Senica]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Corgoň liga 2011/2012|2011/2012]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MŠK Žilina]]
|-
|[[Corgoň liga 2012/2013|2012/2013]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FK Senica]]
|[[AS Trenčín]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Corgoň liga 2013/2014|2013/2014]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[AS Trenčín]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[MFK Košice]]
|-
|[[Fortuna liga 2014/2015|2014/2015]]
|[[AS Trenčín]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[AS Trenčín]]
|-
|[[Fortuna liga 2015/2016|2015/2016]]
|[[AS Trenčín]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[TJ Spartak Myjava]]
|[[AS Trenčín]]
|-
|[[Fortuna liga 2016/2017|2016/2017]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MFK Ružomberok]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Fortuna liga 2017/2018|2017/2018]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[Dunajská Streda]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Fortuna liga 2018/2019|2018/2019]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[Dunajská Streda]]
|[[MFK Ružomberok]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|-
|[[Fortuna liga 2019/2020|2019/2020]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[Dunajská Streda]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Fortuna liga 2020/2021|2020/2021]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
|[[Fortuna liga 2021/2022|2021/2022]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MFK Ružomberok]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|-
|[[Fortuna liga 2022/2023|2022/2023]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|-
|[[Niké liga 2023/2024|2023/2024]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[MFK Ružomberok]]
|-
|[[Niké liga 2024/2025|2024/2025]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[MŠK Žilina]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|-
|[[Niké liga 2025/2026|2025/2026]]
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
|[[FC Spartak Trnava]]
|[[MŠK Žilina]]
|}

[[Kategória:Futbal na Slovensku]]</text>
      <sha1>hmro7l9e6hdqohht367t3412xibfaoy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boreč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>170851</id>
    <revision>
      <id>8232655</id>
      <parentid>8071238</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:52:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Ext, odkazy, autoritné údaje, wl</comment>
      <origin>8232655</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1370" sha1="b0hqnvkktg09h7wt0zkbblmlm0y1ox8" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov = Boreč
 | typ = obec
 | znak = Boreč znak.jpg
 | vlajka = Boreč vlajka.jpg
 | obrázok = Boreč, škola.jpg
 | popis = &lt;!-- Škola v Borči --&gt;
 | ob.roz.pôs = Mladá Boleslav
 | pov.ob = Mladá Boleslav
 | krajina = Čechy
 | rieka = 
 | nadmorská výška = 294
 | zemepisná šírka = 50,410000
 | zemepisná dĺžka = 14,737222
 | rozloha = 6,94
 | prvá zmienka = 1384
 | starosta = Jiří Klučina
 | PSČ = 294 26
 | početč = 2
 | početzsj = 2
 | početk = 1
 | NUTS5 = CZ0207 535508
 | adresa = Boreč 51&lt;br /&gt;29426 Skalsko
 | email = obecborec@seznam.cz
 | mapa = 
 | popis mapy = 
 | web = www.obec-borec.cz
 | commons = Boreč (Mladá Boleslav District)
}}

'''Boreč''' je [[obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Mladá Boleslav|okrese Mladá Boleslav]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 293 obyvateľov, z toho 133 mužov a 160 žien, pričom priemerný vek v obci bol 36,5 roka (muži 36,8 roka, ženy 36,2 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Boreč (Mladá Boleslav District)}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Mladá Boleslav}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obce okresu Mladá Boleslav]]</text>
      <sha1>b0hqnvkktg09h7wt0zkbblmlm0y1ox8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Real Madrid CF</title>
    <ns>0</ns>
    <id>172914</id>
    <revision>
      <id>8232422</id>
      <parentid>8210662</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:40:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34742-37</username>
        <id>297709</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8232422</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35383" sha1="2n8bpaewam6g411x79x6x9ud4udz5kg" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = Real Madrid
| obrázok     = 
| celýnázov   = Real Madrid Club de Fútbol
| prezývka    = ''Biely balet''&lt;br&gt;Galácticos&quot;&lt;br&gt;&quot;Los Merengues&quot;
| založený    = [[6. marec]] [[1902]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Santiago Bernabéu]]
| kapacita    = 81 044
| majiteľ     = 
| predseda    = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Florentino Pérez]]
| tréner      = [[José Mourinho]]
| liga        = [[La Liga]]
| sezóna      = [[La Liga 2023/2024|2023/24]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1    =_realmadridcf2324h 
| vzor_t1     =_realmadridcf2324h
| vzor_pp1    =_realmadridcf2324h
| vzor_tr1    =_realmadridcf2324h
| vzor_po1    =_realmadridcf2324hl
| vzor_lp2    =_realmadridcf2324a
| vzor_t2     =_realmadridcf2324a
| vzor_pp2    =_realmadridcf2324a
| vzor_tr2    =_realmadridcf2324a
| vzor_po2    =_realmadridcf2324al
| ľavéplece2  =000030
| telo2       =000030
| pravéplece2 =000030
| trenírky2   =000030
| ponožky2    =000030
| vzor_lp3    =_realmadridcf2324t
| vzor_t3     =_realmadridcf2324t
| vzor_pp3    =_realmadridcf2324t
| vzor_tr3    =_realmadridcf2324t
| vzor_po3    =_realmadridcf2324tl
| ľavéplece3  =000000
| telo3       =000000
| pravéplece3 =000000
| trenírky3   =000000
| ponožky3    =000000
}}
'''Real Madrid Club de Futból''', všeobecne známy ako '''Real Madrid''', je profesionálny [[Futbal|futbalový]] klub nachádzajúci sa v [[Madrid|Madride]] v [[Španielsko|Španielsku.]]

Klub bol založený 6. marca 1902 ako ''Madrid Football Club''',''''' a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo ''Real'' je po slovensky ''Kráľovský'', toto udelenie dostal klub od [[Alfonz XIII. (Španielsko)|kráľa Alfonza XIII]] v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na [[Estadio Santiago Bernabéu|štadióne Santiago Bernabéu]] s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid ''(socios)'' počas celej histórie. 

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.&lt;ref&gt;he club is one of the most widely supported teams in the world.&lt;/ref&gt; Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z [[La Liga|La Ligy]] do nižšej súťaže, spoločne s [[Athletic Club|Athleticom Bilbaom]] a [[FC Barcelona|FC Barcelonou]]. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako &quot;''[[El Clásico]]''&quot;, spoločne s [[Atlético Madrid|Atléticom Madrid]] v takzvanom &quot;''[[Madridské derby|El Derbi]]''&quot;. 

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v [[Liga majstrov UEFA|Európskych pohároch]] a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako [[Alfredo Di Stéfano|Alfredo di Stéfano]], [[Ferenc Puskás]], [[Francisco Gento]] a [[Raymond Kopa]], a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.&lt;ref&gt;[http://www.bbc.co.uk/blogs/legacy/jonathanstevenson/2011/05/the_greatest_club_side_of_all.html &quot;Real Madrid 1960 – the greatest club side of all time&quot;]. BBC. 23 May 2011. Retrieved 19 March 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.theguardian.com/football/blog/2013/may/22/european-cup-teams-real-madrid &quot;The great European Cup teams: Real Madrid 1955–60&quot;]. ''The Guardian''. 22 May 2013. Retrieved 19 March2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://footballsgreatest.weebly.com/real-madrid-1955-1960.html &quot;Real Madrid 1955–1960&quot;]. Football's Greatest. Retrieved 19 March 2015.&lt;/ref&gt;

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v [[La Liga|La Lige]], 20 v [[Copa del Rey|Copa Del Rey]] a 12 v [[Supercopa de España]].&lt;ref&gt;[http://bleacherreport.com/articles/510011-world-football-the-11-most-successful-european-clubs-in-history/page/12 &quot;World Football: The 11 Most Successful European Clubs in History&quot;]. Retrieved 22 January 2012.&lt;/ref&gt; V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 15 v [[Liga majstrov UEFA|Lige Majstrov UEFA]], 2 v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], rekordných 5 v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], a rekordných 8 v [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách sveta klubov FIFA]].&lt;ref&gt;[http://conmebol.com/es/19082015-1742/las-competiciones-oficiales-de-la-conmebol Las competiciones oficiales de la CONMEBOL]&lt;/ref&gt;  

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete [[FIFA Club of the 20th Century]] (Klub 20. storočia) za najlepší tím.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20070423161359/http://www.fifa.com/events/playergala00/documents/Club.pdf &quot;The FIFA Club of the Century&quot;] (PDF). FIFA. 1 December 2000. Retrieved 11 May 2017.&lt;/ref&gt; V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov]], čím predĺžil svoje prvé miesto v [[Rebríček klubov UEFA|rebríčku klubov UEFA]].&lt;ref&gt;[http://kassiesa.home.xs4all.nl/bert/uefa/data/method4/trank2015.html &quot;UEFA Team Ranking 2016&quot;] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20150712095912/http://kassiesa.home.xs4all.nl/bert/uefa/data/method4/trank2015.html |date=2015-07-12 }}. xs4all.nl. 1 December 2000. Retrieved 22 May 2017.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/club/ &quot;UEFA rankings for club competitions&quot;]. UEFA. Retrieved 22 May 2017.&lt;/ref&gt;

==Slováci, ktorí pôsobili v klube==
*[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]

== História ==

Futbal doviedli do [[Madrid]]u profesori a študenti [[Institución Libre de Enseñanza]]. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v [[Moncloe]]. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby [[New Foot-Ball de Madrid]] a [[Club Español de Madrid]]. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol [[Juan Padrós Rubió]], prvým sekretárom bol [[Manuel Medía]] a prvým klubovým pokladníkom bol [[José de Gorostizaga]]. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár [[Copa del Rey]]. V roku 1920 [[Alfonz XIII.|Alfonz XIII]] udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím [[Real Madrid Castilla]].

=== Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana ===
V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný [[Santiago Bernabéu Yeste|Santiago Bernabéu]], ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beginning of President Santiago Bernabéu (1941-1950) {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/about-real-madrid/history/football/1941-1950-beginning-of-president-santiago-bernabeu|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=uefa.com - Magazine|url=http://www.uefa.com/magazine/news/Kind=512/newsId=419682.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-05-20|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20060520042309/http://www.uefa.com/magazine/news/Kind=512/newsId=419682.html|dátum archivácie=2006-05-20}}&lt;/ref&gt;

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako [[Ferenc Puskás]] (1958), [[Raymond Kopa]] (1956) a [[Francisco Gento]] (1953) si vyslúžil prezývku &quot;Biely balet&quot;. V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov [[Estadio Santiago Bernabéu]]. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

=== Do roku 2009: Generácia &quot;Supa&quot; a začiatok novodobej histórie ===
V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] a [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Quinta del Buitre (1981-1990) {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/about-real-madrid/history/football/1981-1990-la-quinta-del-buitre|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Real Madrid of La Quinta|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/05/22/5922e820ca4741256a8b462d.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-05-22|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en|meno=Rafa|priezvisko=Molina|meno2=Adapted by Simon|priezvisko2=Harrison}}&lt;/ref&gt;, ktorej súčasťou boli hráči [[Emilio Butragueño]], [[Manuel Sanchis]], [[Martín Vázquez]], [[Miguel Pardeza]] a Míchel.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=These Football Times|url=https://thesefootballtimes.co/2020/01/07/real-madrid-in-the-1980s-from-despair-to-la-quinta-and-laliga-dominance/|dátum vydania=2020-01-07|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en-GB|meno=Karan|priezvisko=Tejwani}}&lt;/ref&gt; Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]]. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, [[RSC Anderlecht|Anderlechtu]] keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]]. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku &quot;El Buitre&quot; (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal [[Ricardo Gallego]]. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Druhá [[FC Barcelona|Barcelona]] na Real strácala 11 bodov. 

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a &quot;Biely Balet&quot; sa chystal opäť k výšinám.

=== 2009{{--}}2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra ===
Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, [[Ramon Calderon]]. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal [[Florentino Pérez]], ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt [[Galacticos II]].

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (94 miliónov eur) a [[Kaká]] (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj [[Karim Benzema]], [[Raúl Albiol]] či [[Xabi Alonso]]. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak [[Klaas-Jan Huntelaar]], [[Wesley Sneijder]], [[Arjen Robben]] a v polovici sezóny aj [[Ruud van Nistelrooy]]. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Ninth European Cup (2001-2010) {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/about-real-madrid/history/football/2001-2010-the-ninth-with-zidane-beckham-ronaldo-and-figo|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V [[Copa del Rey]] Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alcorcón vs Real Madrid 4:0 27/10/2009|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1095597/2009-10-27-20-00-alcorcon-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210202042434/https://rowdie.co.uk/fixtures/1095597/2009-10-27-20-00-alcorcon-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-02-02}}&lt;/ref&gt; Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olympique Lyonnais vs Real Madrid 1:0 16/02/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058768/2010-02-16-19-45-olympique-lyonnais-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210130004716/https://rowdie.co.uk/fixtures/1058768/2010-02-16-19-45-olympique-lyonnais-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-01-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid vs Olympique Lyonnais 1:1 10/03/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058779/2010-03-10-19-45-real-madrid-vs-olympique-lyonnais|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210129192505/https://rowdie.co.uk/fixtures/1058779/2010-03-10-19-45-real-madrid-vs-olympique-lyonnais|dátum archivácie=2021-01-29}}&lt;/ref&gt; Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v [[El Clásico]] znamenala, že [[FC Barcelona|Barcelona]] obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil [[José Mourinho|Josého Mourinha]], ktorý prišiel z [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]], a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli [[Ángel Di María]], [[Mesut Özil]], [[Ricardo Carvalho]] a [[Sami Khedira]], zatiaľ čo odišli [[Rafael van der Vaart]], [[Mahamadou Diarra]], ale hlavne [[Raúl González Blanco|Raúl González]] a [[José María Gutiérrez|Guti]]. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - [[Iker Casillas]].

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V [[La Liga|La Lige]] tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z [[Camp Nou|Nou Campu]] 5-0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Real Madrid 5:0 29/11/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/400008/2010-11-29-20-00-barcelona-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210130194250/https://rowdie.co.uk/fixtures/400008/2010-11-29-20-00-barcelona-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-01-30}}&lt;/ref&gt; Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, [[UD Levante]], [[Atlético Madrid]] a [[Sevilla FC|Sevillu]]. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo is fastest to 100 goals|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/17502825|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na [[FC Bayern München|FC Bayern Mníchov]]. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný [[Luka Modrić|Luka Modrič]], ktorý prišiel za 33 mil. libier z [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu]]. V lige majstrov vyžrebovali Real do &quot;skupiny smrti&quot; spoločne s [[Ajax Amsterdam|Ajaxom Amsterdam]], [[Manchester City FC|Manchestrom City]] a [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortumund]]. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez [[Manchester United FC|Manchester United]] a [[Galatasaray SK|Galatasaray Istanbul]] dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Borussia Dortmund vs Real Madrid 4:1 24/04/2013|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058492/2013-04-24-19-45-borussia-dortmund-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210131114346/https://rowdie.co.uk/fixtures/1058492/2013-04-24-19-45-borussia-dortmund-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-01-31}}&lt;/ref&gt; a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid vs Borussia Dortmund 2:0 30/04/2013|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058503/2013-04-30-19-45-real-madrid-vs-borussia-dortmund|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210130124600/https://rowdie.co.uk/fixtures/1058503/2013-04-30-19-45-real-madrid-vs-borussia-dortmund|dátum archivácie=2021-01-30}}&lt;/ref&gt; Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid confirm Mourinho exit|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/22583729|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

=== 2013{{--}}2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane ===
Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný [[Carlo Ancelotti]], ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali [[Zinedine Zidane]] a [[Paul Clement]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ancelotti appointed Real Madrid boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/23047006|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup,  keď  z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € [[Gareth Bale]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gareth Bale's transfer to Real Madrid|url=https://www.mirror.co.uk/all-about/gareth-bale-transfer|vydavateľ=mirror|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Real Madrid 1:2 16/04/2014|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1095292/2014-04-16-20-30-barcelona-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210202032140/https://rowdie.co.uk/fixtures/1095292/2014-04-16-20-30-barcelona-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-02-02}}&lt;/ref&gt;

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho [[Atlético Madrid]]), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid vs Atlético Madrid 24/05/2014|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1058457/2014-05-24-19-45-real-madrid-vs-atletico-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210130182916/https://rowdie.co.uk/fixtures/1058457/2014-05-24-19-45-real-madrid-vs-atletico-madrid|dátum archivácie=2021-01-30}}&lt;/ref&gt; Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzom]] 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení [[Rafael Benítez|Rafaela Beníteza]] (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný [[Zinedine Zidane]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zidane replaces Benítez at Real Madrid|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0229-0e930f484246-2c717a89d01b-1000--zidane-replaces-benitez-at-real-madrid/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-01-04|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Atlético: La Undécima is ours|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/05/1-1-la-undecima-is-ours|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil [[Juventus FC|Juventus Turín]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juventus vs Real Madrid 1:4 03/06/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1135338/2017-06-03-19-45-juventus-vs-real-madrid|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210131111915/https://rowdie.co.uk/fixtures/1135338/2017-06-03-19-45-juventus-vs-real-madrid|dátum archivácie=2021-01-31}}&lt;/ref&gt; Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The best season in history {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2017/06/the-best-season-in-history|periodikum=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== 2018{{--}}súčasnosť: Éra po Ronaldovi ===
V lete 2018 odišiel z Realu [[Cristiano Ronaldo]] do [[Juventus FC|Juventusu]] za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner [[Zinedine Zidane]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo completes Juventus move|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785173|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Do trénerského kresla zasadol [[Julen Lopetegui]], ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. [[Julen Lopetegui]] bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner [[Santiago Solari]], ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia [[Zinedine Zidane]], ktorého príchod znamenal vzostup.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zidane regresa al Real Madrid {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/noticias/2019/03/zidane-regresa-al-real-madrid|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej [[Premier League]], [[Eden Hazard]]. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou [[COVID-19|Covid-19]]. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z [[Everton FC|Evertonu FC]] prichádza staronový tréner španielskeho celku [[Carlo Ancelotti]], pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v [[Liga majstrov UEFA|Lige Majstrov]], La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. a v sezóne 2023/24 aj 15. krát víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy Majstrov]]. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej [[La Liga|La Lige]], čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách. 

== Úspechy ==
=== Národné ===

==== [[La Liga]] ====

*'''Víťaz (36)''':

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, [[La Liga 2011/2012|2011/12]], [[La Liga 2016/2017|2016/17]], [[La Liga 2019/2020|2019/20]], [[La Liga 2021/2022|2021/22]], 2023/24

==== [[Copa del Rey]] ====

* '''Víťaz (20)''': 
1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

==== [[Supercopa de España]] ====

* '''Víťaz (13)''': 
1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22, 2023/24

=== Medzinárodné ===

==== [[Interkontinentálny pohár]]/[[Majstrovstvá klubov FIFA]] ====

*'''Víťaz (8)''':

1960, 1998, 2002, [[Majstrovstvá klubov FIFA 2014|2014]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2016|2016]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2017|2017]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2018|2018]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2022|2022]]

==== [[Európsky pohár majstrov]]/[[Liga majstrov UEFA]] ====

* '''Víťaz (15)''': 
[[Pohár majstrov európskych krajín 1955/1956|1955/56]], [[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]], 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/17]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/18]], [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|2021/22]], [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|2023/2024]]

==== [[Pohár UEFA]]/[[Európska liga UEFA]] ====

* '''Víťaz (2)''': 
1984/85, 1985/86

==== [[Superpohár UEFA]] ====

* '''Víťaz (5)''': 
2002, 2014, 2016, 2017, [[Superpohár UEFA 2022|2022]]

== História ==
=== Prezidenti ===
{|
|valign=&quot;top&quot;|
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;100px&quot;| Roky
! width=&quot;250px&quot;| Prezident
|-
| align=&quot;center&quot;| 1900{{--}}1902 || Julián Palacios
|-
| align=&quot;center&quot;| 1902{{--}}1904 || Juan Padrós
|-
| align=&quot;center&quot;| 1904{{--}}1908 || Carlos Padrós
|-
| align=&quot;center&quot;| 1908{{--}}1916 || Adolfo Meléndez
|-
| align=&quot;center&quot;| 1916{{--}}1926 || Pedro Parages
|-
| align=&quot;center&quot;| 1926{{--}}1929 || Luis de Urquijo
|-
| align=&quot;center&quot;| 1929{{--}}1935 || Luis Usera Bugallal
|-
| align=&quot;center&quot;| 1935{{--}}1939 || Rafael Sánchez-Guerra
|}
|width=&quot;33&quot;| 
|valign=&quot;top&quot;|
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;100px&quot;| Roky
! width=&quot;250px&quot;| Prezident
|-
| align=&quot;center&quot;| 1939{{--}}1940 || Adolfo Meléndez
|-
| align=&quot;center&quot;| 1940{{--}}1943 || Antonio Santos Peralba
|-
| align=&quot;center&quot;| 1943{{--}}1978 || Santiago Bernabéu
|-
| align=&quot;center&quot;| 1978{{--}}1985 || Luis de Carlos
|-
| align=&quot;center&quot;| 1985{{--}}1995 || Ramón Mendoza
|-
| align=&quot;center&quot;| 1995{{--}}2000 || Lorenzo Sanz
|-
| align=&quot;center&quot;| 2000{{--}}2006 || Florentino Pérez
|-
| align=&quot;center&quot;| 2006 || Fernando Martín Álvarez
|}
|width=&quot;33&quot;| 
|valign=&quot;top&quot;|
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;100px&quot;| Roky
! width=&quot;250px&quot;| Prezident
|-
| align=&quot;center&quot;| 2006 || Luis Gómez-Montejano
|-
| align=&quot;center&quot;| 2006{{--}}2009 || Ramón Calderón
|-
| align=&quot;center&quot;| 2009 || Vicente Boluda
|-
| align=&quot;center&quot;| 2009{{--}}súčasnosť || Florentino Pérez
|}
|}

== Legendy ==
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Raúl González Blanco]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Iker Casillas]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Guti]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Sergio Ramos]]
*{{Minivlajka|Brazília}} [[Roberto Carlos]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Hierro]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Manuel Sanchís]]
*{{Minivlajka|Brazília}} [[Marcelo]]
*{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]]
*{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Karim Benzema]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Míchel Salgado]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Iván Helguera]]
*{{Minivlajka|Španielsko}} [[Paco Gento]]
*{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Pepe]]
*{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Puskás]]
*{{Minivlajka|Argentína}} [[Alfredo di Stéfano]]
*{{Minivlajka|Argentína}} [[Gonzalo Higuaín]]
*{{Minivlajka|Mexiko}} [[Hugo Sánchez]]
*{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Kylian Mbappé]]
*{{Minivlajka|Brazília}} [[Ronaldo]]

== Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023 ==

=== Prišli ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Klub
!Cena
|-
|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Aurélien Tchouameni]]
|[[AS Monaco FC|AS Monaco]]
|80 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Antonio Rüdiger]]
|[[Chelsea FC]]
|Zadarmo
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Miguel Gutiérrez]]
|[[Real Madrid Castilla]]
|B-tím
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Blanco]]
|[[Real Madrid Castilla]]
|B-tím
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Álvaro Odriozola]]
|[[ACF Fiorentina]]
|Návrat z hosťovania
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Borja Mayoral]]
|[[AS Rím]]
|Návrat z hosťovania
|-
|{{Minivlajka|Brazília}} [[Reinier]]
|[[Borussia Dortmund]]
|Návrat z hosťovania
|-
|{{Minivlajka|Japonsko}} [[Kubo Takefusa]]
|[[RCD Mallorca]]
|Návrat z hosťovania
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Víctor Chust]]
|[[Cádiz CF]]
|Návrat z hosťovania
|}

=== Odišli ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Klub
!Cena
|-
|{{Minivlajka|Brazília}} [[Casemiro]]
|[[Manchester United FC]]
|70,65 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Borja Mayoral]]
|[[Getafe CF|Getafe FC]]
|10 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Japonsko}} [[Kubo Takefusa]]
|[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]
|6,5 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Migel Gutiérrez]]
|[[Girona FC]]
|4 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Víctor Chust]]
|[[Cádiz CF]] 
|1 mil. €
|-
|{{Minivlajka|Srbsko}} [[Luka Jović]]
|[[ACF Fiorentina|AFC Fiorentina]]
|Zadarmo
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Isco]]
|[[Sevilla FC]]
|Zadarmo
|-
|{{Minivlajka|Brazília}} [[Marcelo Vieira da Silva Júnior|Marcelo]]
|[[Olympiakos FC|Olympiacos FC]]
|Zadarmo
|-
|{{Minivlajka|Wales}} [[Gareth Bale]]
|[[Los Angeles FC]]
|Zadarmo
|-
|{{Minivlajka|Brazília}} [[Reinier]]
|[[Girona FC]]
|Hosťovanie
|-
|{{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Blanco]]
|[[Cádiz CF]]
|Hosťovanie
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://merengues.cz Stránka českých a slovenských fanúšikov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171008080504/http://www.merengues.cz/ |date=2017-10-08 }}
* [http://realmadrid.com Oficiálny web]
* [https://rowdie.co.uk/teams/3468/real-madrid Real Madrid Statistics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210129063815/https://rowdie.co.uk/teams/3468/real-madrid |date=2021-01-29 }}
* [https://www.flashscore.sk/tim/real-madrid/W8mj7MDD/ Real Madrid výsledky]

{{Futbalisti Real Madrid CF}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Španielsku}}
{{G-14}}

[[Kategória:Real Madrid CF| ]]
[[Kategória:Španielske futbalové kluby]]
[[Kategória:Šport v Madride]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Kluby La Liga]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1902]]</text>
      <sha1>2n8bpaewam6g411x79x6x9ud4udz5kg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Podbořany</title>
    <ns>0</ns>
    <id>174680</id>
    <revision>
      <id>8232684</id>
      <parentid>8087908</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:38:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dorian Kaplan</username>
        <id>295328</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava preklepu</comment>
      <origin>8232684</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3472" sha1="t7c5rkdo9cwj1zvd8miz44s5j51i7cm" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov              = Podbořany
 | typ                = mesto
 | znak               = Coat of arms of Podbořany.png
 | vlajka             = Flag of Podbořany.svg
 | obrázok            = Kostel sv. Petra a Pavla v Podbořanech.JPG
 | popis              = &lt;!-- Kostel sv. Petra a Pavla --&gt;
 | ob.roz.pôs         = Podbořany
 | pov.ob             = Podbořany
 | krajina            = Čechy
 | rieka              = 
 | nadmorská výška    = 320
 | zemepisná šírka    = 50,226111
 | zemepisná dĺžka    = 13,410556
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 60,15
 | prvá zmienka       = 1369
 | starosta           = Radek Reindl
 | PSČ                = 438 01 až 441 01
 | početč             = 13
 | početzsj           = 22
 | početk             = 11
 | NUTS5              = CZ0424 566616
 | adresa             = Mírová 615&lt;br /&gt;44101 Podbořany
 | email              = info@podborany.net
 | mapa               = Podborany LN CZ.png
 | popis mapy         = Poloha mesta Podbořany v rámci okresu Louny a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Podbořany.
 | web                = www.podborany.net
 | commons            = Podbořany
}}

'''Podbořany''' sú [[mesto (Česko)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Louny|Louny]] v [[Ústecký kraj|Ústeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 6 335 obyvateľov, z toho 3 097 mužov a 3 238 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,6 roka (muži 37,9 roka, ženy 41,2 roka).

== História ==
Najstaršie preukázateľné osídlenie Podbořanska je datované do neolitu. Na blízkom vrchu Rubín sa údajne nachádzalo bájne slovanské hradisko Wogastisburg, u ktorého sa roku 631 alebo 632 odohrala bitka medzi Samovou ríšou a kráľom Dagobertom.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1369 v tvare Podvořany. 11. novembra 1575 dostali Podbořany mestské práva. Do roku 1960 boli sídlom okresu v Karlovarskom kraji. V tej dobe to bol rozlohou najväčší okres ČSR. V roku 1960 bol okres Podbořany zrušený, prevažná časť obcí sa stala súčasťou okresu Louny, ďalšie obce boli začlenené do okresov Chomutov, Karlovy Vary, Rakovník a Plzeň sever.[http://www.podborany.net/]

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|GER}} [[Ehrenfriedersdorf]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|ITA}} [[Russi]], [[Taliansko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Literatúra ==
* SMETANA, Jan. Podbořany - Dějiny města a okolních obcí, Podbořany, Město Podbořany, 2001
* PATROVSKÁ, Zdena/Roedl Bohumil, Biografický slovník okresu Louny, Louny, Státní okresní archiv, Louny, 2001

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Podbořany}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.podborany.net Oficiálna stránka]
* [http://zatecky.denik.cz/zpravy_region/podboranske-podzemi-bude-zasypano-20111021.html Článok o zasypaní podbořanského podzemia v žateckom a lounskom deníku]
* [http://zatecky.denik.cz/zpravy_region/podborany_chodby_podzemi_20100330.html Článok o podbořanskom podzemí v žateckom a lounskom deníku]

{{český výhonok}}

{{Obce okresu Louny}}

[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Obce okresu Louny]]</text>
      <sha1>t7c5rkdo9cwj1zvd8miz44s5j51i7cm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>189172</id>
    <revision>
      <id>8232601</id>
      <parentid>7658738</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:34:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8232601</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4760" sha1="90noq90xs3ceic4fdci6dg4f7o3w4le" xml:space="preserve">{{na úpravu}}
[[Súbor:Pavillon de l'URSS Paris (1925).jpg|náhľad|Sovietsky pavilón]]

'''Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes''', alebo aj '''Sovietsky pavilón''', bola stavba [[Konstantin Stepanovič Meľnikov|Konstantina Stepanoviča Meľnikova]] v štýle [[Konštruktivizmus (architektúra)|konštruktivizmu]] na [[Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes|Parížskej výstave dekoratívnych umení]] v roku 1925.

== Začiatky, Medzinárodná výstava v Paríži v roku 1925 ==
Umelecké obdobie modernizmu začalo v podstate na Medzinárodnej výstave dekoratívnych umení  v [[Paríž]]i v roku [[1925]], kde zažiarili dva pavilóny: [[Le Corbusier]]ov L´Esprit Noveau a Sovietsky pavilón. Aj keď bol v Sovietskom zväze konštruktivizmus násilne ukončený, architekti z neho vychádzali počas  celého dvadsiateho storočia. V skutočnosti sa tento štýl dočkal ocenenia až na kapitalistickom Západe.

== Účasť Česko-Slovenska na výstave ==
Na výstave prišlo k zaujímavej konfrontácii československej výtvarnej tvorby na medzinárodnom poli. Pavilón Jiřího Gočára v silnej celosvetovej konkurencii výborne obstál. Pavilóny po architektonickej stránke boli prelomové vo vývoji výstavníckej tvorby- vystavovali exponát ako živú, neustále sa meniacu myšlienku.

== Meľnikovov tvorivý proces ==
Snáď najpozoruhodnejšou osobnosťou, ktorá si dokázala udržať svoj osobný tvorivý profil aj v hektických prepolitizovaných dobách mladého sovietskeho štátu a ktorá sa dokázala v ére programového kolektivizmu držať individuálnej výtvarnej výpovede, bol Konstantin Stepanovič Meľnikov (1890 – 1974). Upozornil na seba v európskom meradle skvelým pavilónom Sovietskeho zväzu na medzinárodnej výstave v Paríži, moskovskými kultúrnymi domami a vlastným domom tiež v [[Moskva|Moskve]], ktorý je jedinečná stavba s kruhovým pôdorysom a so šesťbokými oknami.
Kariéra architekta Konstantina Stepanoviča Meľnikova (1890 – 1974) bola v  podstate necelých desať rokov po dokončení návrhu pavilónu u konci. Totiž konštruktivistický štýl [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho klika odmietli  v dobe, keď architektúru v Sovietskom zväze začal ovládať socialistický realizmus a istý druh dekoratívneho neoklasicizmu. Do tej doby Meľnikovova vlastná červená hviezda nezadržateľne stúpala. Bol vybraný, aby v Paríži zastupoval mladý a dynamický komunistický štát (Lenin zomrel o rok skoršie).

== Pavilón ==
Pavilón, postavený podľa tradícií architekta [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Tatlina]], bol prvou ruskou konštruktivistickou stavbou, ktorou sa na Západe prezentoval. Svojho koncepčného predchodcu mal v objekte Machorka na Všeruskej poľnohospodárskej výstave roku 1923.
Dvojpodlažná stavba bola postavená na systéme elementov dreveného skeletu v kombinácii so sklom. Z tohto riešenia vznikol dobré osvetlenie interiérov a prechod medzi exteriérom a interiérom. Je to drobnejšia stavba, ktorú akoby v podobe bleskov láme dlhé, diagonálne vstupné schodisko, ktorý delí vnútorný priestor na dva trojuholníkové kubusy. Nad schody sa v podobe skrížených mečov  pnuli panely pripomínajúce oceľové nosníky. Ich grafickú výzdobu čerpal Meľnikov z revolučných konštruktivistických hesiel predchádzajúcich ôsmich rokov. Stavba bola zariadená ako klub pracovníkov. Vo farebnom riešení mal slovo aj architektov priateľ, [[Alexander Rodčenko]].    

Parížsky pavilón predstavoval na výstave, kde dominovali historizujúce a ozdobné tendencie, mimoriadny počin a bol skvelou demonštráciou konštruktivistickej moderny nielen svojou originálnou koncepciou ale i jej majstrovským stvárnením. Ten bol spolu s Le Corbusierovým projektom najoriginálnejším exponátom na  výstave Arts Décoratif v roku 1925. Melnikovov návrh bol jedným z prvých realizovaných výrazov revolučného konštruktivizmu uvedených v [[Európa|Európe]].

== Zdroj ==     
* Demartinová, E., Prianová, F.:   1000 let architektury, Slovart, 2006
* Dulla, M.:   Dejiny architektúry 20. storočia, Bratislava, 1999
* Glancey, J.:   Moderní architektura, Londýn, 2000
* Sharp, D.:   20. century architecture, Londýn, 1991
* {{preklad|de|Konstantin_Stepanowitsch_Melnikow}}
* http://www.dradio.de/dlr/sendungen/zeitreisen/351258/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071109140304/http://www.dradio.de/dlr/sendungen/zeitreisen/351258/ |date=2007-11-09 }}

[[Kategória:Art deco stavby]]
[[Kategória:Svetová výstava]]
[[Kategória:Stavby v Paríži]]
[[Kategória:Architektúra z 1925]]</text>
      <sha1>90noq90xs3ceic4fdci6dg4f7o3w4le</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Davor Šuker</title>
    <ns>0</ns>
    <id>190041</id>
    <revision>
      <id>8232468</id>
      <parentid>7549450</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:18:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232468</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4090" sha1="5t8uya5dqd22rm2m4gn2av9u4fv1rfc" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno          = Davor Šuker
| foto               = Davor Šuker 300x450px.jpg
| celé meno            = Davor Šuker
| dátum narodenia         = {{dnv|1968|1|1}}
| rodné mesto         = [[Osijek]]
| štát      = [[Chorvátsko]]
| výška              = 1.81m
| prezývka             = Stenac 
| pozícia            = Útočník
| mládežnícke roky          = 1984
| mládežnícke kluby          = [[NK Osijek|Osijek]]
| roky               = 1984-1989&lt;br /&gt;1989-1991&lt;br /&gt;1991-1996&lt;br /&gt;1996-1999&lt;br /&gt;1999-2000&lt;br /&gt;2000-2001&lt;br /&gt;2001-2003
| kluby               = [[NK Osijek|Osijek]]&lt;br /&gt;[[Dinamo Záhreb]]&lt;br /&gt;[[Sevilla FC|Sevilla]]&lt;br /&gt;[[Real Madrid]]&lt;br /&gt;[[Arsenal FC|Arsenal]]&lt;br /&gt;[[West Ham United FC|West Ham United]]&lt;br /&gt;[[TSV 1860 München|1860 Mníchov]]&lt;br /&gt;'''Spolu'''
| zápasy(góly)         = {{0}}91 {{0}}(40)&lt;br /&gt;{{0}}60 {{0}}(34)&lt;br /&gt;153 {{0}}(76)&lt;br /&gt;{{0}}86 {{0}}(38)&lt;br /&gt;{{0}}39 {{0}}(11)&lt;br /&gt;{{0}}11 {{0}}{{0}}(2)&lt;br /&gt;{{0}}23 {{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;'''446 (206)'''
| reprezentačné roky       = 1991&lt;br /&gt;1990-2002
| národné mužstvo        = {{minivlajka|Juhoslávia}}[[Juhoslávia]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2 {{0}}{{0}}(1)&lt;br /&gt;{{0}}69 {{0}}(45)
}}

'''Davor Šuker''' (* [[1. január]] [[1968]], [[Osijek]], [[Chorvátsko]]) je bývalý chorvátsky futbalista, ktorý je považovaný za jedného z najlepších útočníkov 90. rokov.

Najvýznamnejším momentom v jeho kariére boli [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvá sveta v roku 1998]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], kde sa stal najlepším strelcom a získal Zlatú kopačku, keď strelil 6 gólov v siedmich zápasoch, čím dopomohol [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|chorvátskemu mužstvu]] k tretiemu miestu na ich prvých majstrovstvách. Šuker je tiež rekordém v počte gólov v národnom tíme, strelil ich 45.

[[Pelé]] ho v roku 2004 zaradil medzi [[FIFA 100|125 najlepších žijúcich futbalistov]].&lt;ref name=&quot;FIFA100&quot;&gt;[http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/3533891.stm Pele's list of the greatest], BBC Sport, 27. 5. 2013&lt;/ref&gt; V ankete [[Zlatá lopta]] sa v roku 1[[998]] umiestnil na druhom mieste.&lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/miscellaneous/europa-poy.html&lt;/ref&gt; Figuruje na zozname [[UEFA Jubilee 52 Golden Players]].&lt;ref name=uefa&gt;[http://www.uefa.com/news/newsid=130150.html Golden Players take centre stage], [[UEFA|UEFA.com]], 27. 11. 2013&lt;/ref&gt;&lt;ref name=52gold&gt;[http://www.rsssf.com/miscellaneous/uefa-awards.html#52g The UEFA Jubilee 52 Golden Players], RSSSF.com&lt;/ref&gt;

V apríli [[2014]] bol druhý raz zvolený prezidentom Chorvátskeho futbalového zväzu.&lt;ref name=prezes&gt;[http://sport.sme.sk/c/7170943/sukera-opat-zvolili-za-prezidenta-chorvatskeho-zvazu.html Šukera opäť zvolili za prezidenta chorvátskeho zväzu], SME.sk, 14. 4. 2014&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=13706 Davor Šuker] na National-Football-Teams.com
* [http://hns-cff.hr/en/players/106351/davor-suker/ Davor Šuker]
* [http://www.realmadridnews.com/what-happened-to-davor-suker/ What happened to Davor Šuker?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131111113939/http://www.realmadridnews.com/what-happened-to-davor-suker/ |date=2013-11-11 }}
* [http://www.sukeracademy.com/ Oficiálna stránka Šukerovej futbalovej akadémie]


{{Biografický výhonok}}


{{Chorvátske národné mužstvo na MS 1998}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Šuker, Davor}}
[[Kategória:Juhoslovanskí futbalisti]]
[[Kategória:Chorvátski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči NK Dinamo Záhreb]]
[[Kategória:Hráči Sevilla FC]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči Arsenal FC]]
[[Kategória:Hráči West Ham United FC]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]]
[[Kategória:Osobnosti z Osijeku]]</text>
      <sha1>5t8uya5dqd22rm2m4gn2av9u4fv1rfc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Iván Zamorano</title>
    <ns>0</ns>
    <id>190655</id>
    <revision>
      <id>8232512</id>
      <parentid>7473607</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:33:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232512</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5617" sha1="l8x7egld65wfnkb5tn9xn7drnfvdp9x" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = Iván Zamorano
| foto =
| celé meno = Iván Luis Zamorano Zamora
| prezývka = ''Bam Bam'', ''Iván el Terrible''
| dátum narodenia = {{dnv|1967|1|18}}
| rodné mesto = [[Santiago (Čile)|Santiago]]
| štát = [[Čile]]
| výška = 1.78 m
| klubové číslo = 9
| pozícia = [[útočník (futbal)|útočník]]
| mládežnícke roky = 
| mládežnícke kluby = 
| roky = 1985&lt;br&gt;1986-1988&lt;br&gt;1988-1990&lt;br&gt;1990-1992&lt;br&gt;1992-1996&lt;br&gt;1996-2001&lt;br&gt;2001-2003&lt;br&gt;2003
| kluby = {{minivlajka|Čile}} [[Trasandino]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Čile}} [[Club Deportes Cobresal|Cobresal]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}} [[Sevilla FC|Sevilla]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Čile}} [[Club América|América]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Čile}} [[Colo-Colo]]
| zápasy(góly) =  &lt;br&gt;29 (35)&lt;br&gt;56 (34)&lt;br&gt;59 (21)&lt;br&gt;137 (76)&lt;br&gt;101 (25)&lt;br&gt;63 (33)
| reprezentačné roky = 1987-2001
| národné mužstvo = {{minivlajka|Čile}} [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 69 (34)
}}
'''Iván Luis Zamorano Zamora''' (* [[18. január]] [[1967]], [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]) je bývalý čilský [[futbal|futbalový]] [[útočník (futbal)|útočník]], jeden z najvýznamnejších reprezentantov Čile. Hrával za viaceré kluby, z najznámejších to boli [[Sevilla FC]] a [[Real Madrid]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[FC Internazionale Miláno|Internazionale]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Vyhral [[La Liga|španielsku ligu]] a bol najlepším strelcom súťaže v čase keď hrával za Real Madrid a vyhral [[Pohár UEFA]] za Internazionale. Bol súčasťou [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čilskej reprezentácie]] a zúčastnil sa Majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]].

== Klubová kariéra ==
Zamorano začínal s futbalom v klube [[Cobre Andino]] v meste [[Los Andes]]. V roku 1985 prestúpil do tímu [[Club Deportes Cobresal]]. Za Cobresal odohral dve sezóny, strelil 35 gólov v 29 zápasoch. V roku 1988 zmenil svoje pôsobisko, z rodného Čile prestúpil do švajčiarskeho klubu [[FC St. Gallen]]. Tu počas troch sezón strelil 34 gólov v 56 zápasoch.&lt;ref&gt;http://www.tvn.cl/deportes/especiales/ivanzamorano/presentacion.asp&lt;/ref&gt; 

V španielskej La Lige debutoval za klub [[FC Sevilla]]. Za neho odohral 59 zápasov, v ktorých strelil 21 gólov. 

V roku [[1992]] ho angažoval [[Real Madrid]] za 5 miliónov libier. Počas pôsobenia v tomto klube dosiahol Zamorano viaceré úspechy; vyhral ligu, pohár aj španielsky superpohár. V roku 1995 pod trénerom [[Jorge Valdano|Jorge Valdanom]] vyhral Real titul a Zamorano strelil 27 gólov, vrátane hetriku proti [[FC Barcelona]] a získal trofej Pichichi ako najlepší strelec ligy. V ten rok nastupoval vedľa tvorcu hry, dánskeho útočníka [[Michael Laudrup|Michaela Laudrupa]]. V sezónach 1992-93 a 1994-95 vyhral trofej ''EFE'' pre najlepšieho latinsko-amerického hráča v La Lige.&lt;ref name=&quot;efe&quot;&gt;[http://www.efe.com/premios/trofeo/principal.asp?opcion=11&amp;seccion=111 Trofeo EFE winners] - efe.com - Agencia EFE S.A., Spain.&lt;/ref&gt; Spolu za Real odohral 137 zápasov, v ktorých strelil 76 gólov.

Po piatich rokoch pôsobenia v Španielsku prestúpil Zamorano do klubu talianskej [[Serie A]] [[FC Internazionale Miláno|FC Internazionale Milano]]. Tu odohral ďalšie štyri sezóny, v rokoch 1996 až 2000. Bol spoluhráčom takých hráčov, akými boli [[Youri Djorkaeff]], [[Diego Simeone]], [[Javier Zanetti]], [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] a iný. V máji 1998 vyhral Inter [[Pohár UEFA]] po tom, čo vo finále zdolal [[S.S. Lazio]] 3-0, pričom Zamorano strelil otvárací gól zápasu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.uefa.com/competitions/uefacup/history/season=1997/intro.html|title=Zamorano leads Inter rout|publisher=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2000]] prestúpil do [[Mexiko|Mexika]], kde hrával dva roky za klub [[Club America]]. Počas svojej prvej sezóny vyhral ''Torneo de Verano''. Svoju kariéru ukončil za čilský klub [[Colo-Colo]] v roku 2003.

== Reprezentačná kariéra ==
Za [[Čilské národné futbalové mužstvo]] odohral Zamorano 69 zápasov, v ktorých strelil 34 gólov. Debutoval 19. júna 1987 vo veku 20 rokov v priateľskom zápase proti Peru, ktorý skončil výhrou 3-1. 

29. apríla 1997 strelil v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta proti Venezuele päť gólov, pričom zápas skončil 6-0.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.indianexpress.com/res/web/pIe/ie/daily/19970501/12150453.html|title=Chile rout Venezuela}}&lt;/ref&gt; Odohral všetky štyri stretnutia za Čile na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvách sveta v roku 1998]] vo Francúzsku. Strelecky sa nepresadil, no prihrával na gól [[Marcelo Salas|Marcela Salasa]] v zápase proti Rakúsku.

Reprezentoval Čile na [[Letné olympijské hry 2000|Letných olympijských hrách 2000]]. So šiestimi gólmi sa stal najlepším strelcom turnaja. S Čile vyhral bronzovú medailu. Jeho posledný reprezentačný zápas odohral 1. septembra 2001 proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo veku 34 rokov.

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zamorano, Ivan}}
[[Kategória:Čilskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]]</text>
      <sha1>l8x7egld65wfnkb5tn9xn7drnfvdp9x</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232515</id>
      <parentid>8232512</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:36:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232515</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5425" sha1="tmrtasy2akllac2g57t38wke433ydvr" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = Iván Zamorano
| foto =
| celé meno = Iván Luis Zamorano Zamora
| prezývka = ''Bam Bam'', ''Iván el Terrible''
| dátum narodenia = {{dnv|1967|1|18}}
| rodné mesto = [[Santiago (Čile)|Santiago]]
| štát = [[Čile]]
| výška = 1.78 m
| klubové číslo = 9
| pozícia = [[útočník (futbal)|útočník]]
| mládežnícke roky = 
| mládežnícke kluby = 
| roky = 1985&lt;br&gt;1986-1988&lt;br&gt;1988-1990&lt;br&gt;1990-1992&lt;br&gt;1992-1996&lt;br&gt;1996-2001&lt;br&gt;2001-2003&lt;br&gt;2003
| kluby = [[Trasandino]]&lt;br&gt;[[Club Deportes Cobresal|Cobresal]]&lt;br&gt;[[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;br&gt;[[Sevilla FC|Sevilla]]&lt;br&gt;[[Real Madrid]]&lt;br&gt;[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]&lt;br&gt;[[Club América|América]]&lt;br&gt;[[Colo-Colo]]
| zápasy(góly) =  &lt;br&gt;29 (35)&lt;br&gt;56 (34)&lt;br&gt;59 (21)&lt;br&gt;137 (76)&lt;br&gt;101 (25)&lt;br&gt;63 (33)
| reprezentačné roky = 1987-2001
| národné mužstvo = {{minivlajka|Čile}} [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]
| reprezentačné zápasy(góly) = 69 (34)
}}
'''Iván Luis Zamorano Zamora''' (* [[18. január]] [[1967]], [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]) je bývalý čilský [[futbal|futbalový]] [[útočník (futbal)|útočník]], jeden z najvýznamnejších reprezentantov Čile. Hrával za viaceré kluby, z najznámejších to boli [[Sevilla FC]] a [[Real Madrid]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[FC Internazionale Miláno|Internazionale]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Vyhral [[La Liga|španielsku ligu]] a bol najlepším strelcom súťaže v čase keď hrával za Real Madrid a vyhral [[Pohár UEFA]] za Internazionale. Bol súčasťou [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čilskej reprezentácie]] a zúčastnil sa Majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]].

== Klubová kariéra ==
Zamorano začínal s futbalom v klube [[Cobre Andino]] v meste [[Los Andes]]. V roku 1985 prestúpil do tímu [[Club Deportes Cobresal]]. Za Cobresal odohral dve sezóny, strelil 35 gólov v 29 zápasoch. V roku 1988 zmenil svoje pôsobisko, z rodného Čile prestúpil do švajčiarskeho klubu [[FC St. Gallen]]. Tu počas troch sezón strelil 34 gólov v 56 zápasoch.&lt;ref&gt;http://www.tvn.cl/deportes/especiales/ivanzamorano/presentacion.asp&lt;/ref&gt; 

V španielskej La Lige debutoval za klub [[FC Sevilla]]. Za neho odohral 59 zápasov, v ktorých strelil 21 gólov. 

V roku [[1992]] ho angažoval [[Real Madrid]] za 5 miliónov libier. Počas pôsobenia v tomto klube dosiahol Zamorano viaceré úspechy; vyhral ligu, pohár aj španielsky superpohár. V roku 1995 pod trénerom [[Jorge Valdano|Jorge Valdanom]] vyhral Real titul a Zamorano strelil 27 gólov, vrátane hetriku proti [[FC Barcelona]] a získal trofej Pichichi ako najlepší strelec ligy. V ten rok nastupoval vedľa tvorcu hry, dánskeho útočníka [[Michael Laudrup|Michaela Laudrupa]]. V sezónach 1992-93 a 1994-95 vyhral trofej ''EFE'' pre najlepšieho latinsko-amerického hráča v La Lige.&lt;ref name=&quot;efe&quot;&gt;[http://www.efe.com/premios/trofeo/principal.asp?opcion=11&amp;seccion=111 Trofeo EFE winners] - efe.com - Agencia EFE S.A., Spain.&lt;/ref&gt; Spolu za Real odohral 137 zápasov, v ktorých strelil 76 gólov.

Po piatich rokoch pôsobenia v Španielsku prestúpil Zamorano do klubu talianskej [[Serie A]] [[FC Internazionale Miláno|FC Internazionale Milano]]. Tu odohral ďalšie štyri sezóny, v rokoch 1996 až 2000. Bol spoluhráčom takých hráčov, akými boli [[Youri Djorkaeff]], [[Diego Simeone]], [[Javier Zanetti]], [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] a iný. V máji 1998 vyhral Inter [[Pohár UEFA]] po tom, čo vo finále zdolal [[S.S. Lazio]] 3-0, pričom Zamorano strelil otvárací gól zápasu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.uefa.com/competitions/uefacup/history/season=1997/intro.html|title=Zamorano leads Inter rout|publisher=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2000]] prestúpil do [[Mexiko|Mexika]], kde hrával dva roky za klub [[Club America]]. Počas svojej prvej sezóny vyhral ''Torneo de Verano''. Svoju kariéru ukončil za čilský klub [[Colo-Colo]] v roku 2003.

== Reprezentačná kariéra ==
Za [[Čilské národné futbalové mužstvo]] odohral Zamorano 69 zápasov, v ktorých strelil 34 gólov. Debutoval 19. júna 1987 vo veku 20 rokov v priateľskom zápase proti Peru, ktorý skončil výhrou 3-1. 

29. apríla 1997 strelil v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta proti Venezuele päť gólov, pričom zápas skončil 6-0.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.indianexpress.com/res/web/pIe/ie/daily/19970501/12150453.html|title=Chile rout Venezuela}}&lt;/ref&gt; Odohral všetky štyri stretnutia za Čile na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvách sveta v roku 1998]] vo Francúzsku. Strelecky sa nepresadil, no prihrával na gól [[Marcelo Salas|Marcela Salasa]] v zápase proti Rakúsku.

Reprezentoval Čile na [[Letné olympijské hry 2000|Letných olympijských hrách 2000]]. So šiestimi gólmi sa stal najlepším strelcom turnaja. S Čile vyhral bronzovú medailu. Jeho posledný reprezentačný zápas odohral 1. septembra 2001 proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo veku 34 rokov.

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zamorano, Ivan}}
[[Kategória:Čilskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]]</text>
      <sha1>tmrtasy2akllac2g57t38wke433ydvr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Danák</title>
    <ns>0</ns>
    <id>193452</id>
    <revision>
      <id>8232605</id>
      <parentid>8193001</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:48:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8232605</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6749" sha1="gflnjx1r0hmezam3xn7kwlyy8ttebn8" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|
  Meno                   = Jozef Danák |
  Portrét                = |
  Popis                  = slovenský architekt |
  Dátum narodenia        = {{dnv|1946|6|17}} &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://nzr.trnava.sk/?q=node/515|title=Ľudia a udalosti v histórii Trnavy|publisher=mesto Trnava|date=6.3.2011|accessdate=2013-05-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160428163337/http://nzr.trnava.sk/?q=node/515|archivedate=2016-04-28}}&lt;/ref&gt; |
  Miesto narodenia       = [[Horné Štitáre]], [[Slovensko]] |
  živý-mŕtvy             = živý |
  Dátum úmrtia           = |
  Miesto úmrtia          = |
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] arch. akad. arch. '''Jozef Danák''' (* [[17. jún]] [[1946]], [[Horné Štitáre]]) je slovenský [[architekt]].

Má zásluhu na vzhľade centra mesta [[Trnava]] a prispel mnohými realizovanými objektmi či už v spomínanom meste, alebo na Slovensku. Aktívne sa zúčastnil desiatok verejných súťaží na Slovensku aj v zahraničí, na ktorých získal mnoho ocenení za objekty a diela.

== Vysokoškolské vzdelanie ==
* Stavebná fakulta [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT v Bratislave]], od. Architektúra a stavba miest – Ing. arch. 1964 – 1970
* [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] – Akad. arch. 1970 – 1973

== Zamestnanie ==
* Stavoprojekt Trnava 1972 – 1984; slobodné povolanie – architekt 1984 – 1990
* Podnikateľ v odbore projektová, realizačná a inžinierska činnosť 1990 – 2014
* ART STUDIO JOKO – agentúra pre nákup, predaj a zadávanie výtvarných diel 1991 – 2014

=== Súhrn prác a odbornej činnosti ===
;[[Súbor:Trnava, Trhová 2 (052).jpg|náhľad|Tatrasklo]]Centrálna mestská zóna Trnava 1974

;Budova GR Tatraskla Trnava 1983
Bol tu realizovaný návrh reprezentatívneho priestoru, ktorý súčasne umožňuje v opticky oddelenej časti rokovať s obchodnými partnermi. Pôvodne voľná podnož objektu na prízemí sa uzavrela a takto sa získal výstavný priestor. Priestor je dispozične vhodne spojený so vstupnou halou, ale aj s podlažím vyššie položeného GR podniku. Ide o obdĺžnikový monopriestor riešený na pozdĺžnu os, do ktorého sa vchádza zo vstupnej haly. Ostatné tri strany priestoru hraničia s exteriérom. Pomocou zrkadlenia a lomenia sklených plôch sa podarilo docieliť na skle stále sa meniaci efekt, dominujúci na strane oproti vchodu. Celkove možno interiér pokladať za atraktívny. Za uvedené hodnoty a prínos v architektonickej tvorbe porota národného kola udelila dielu II. cenu.

;Reanimácia historického jadra Trnava 1987

;Trojičné námestie Trnava 1988
[[Námestie]] chce byť tým, čo mu v úzkom spoločenstve okolitého urbánneho prostredia patrí. Živý priestor a živé detaily tu prevažujú nad schémou úzkeho výtvarného štýlu. Rozkladá sa vo viacerých úrovniach a vo viacerých polohách. V úrovni nadradeného celkového poňatia dlažby námestia i v úrovni hmatateľného detailu držadiel, zábradlí a lavičiek. V polohe vážnej nadľudskej monumentality rúrového „sprievodu“ steny domu kultúry i v polohe, keď sa hmota vytŕčajúcej funkcionalistickej pošty nafarbila ináč tam, kde presahuje šikmé strechy okolitej kompaktnej zástavby. 

;[[Dom kultúry (Trnava)|Dom kultúry Trnava 1988]]
Dielo realizované v samom strede historického jadra [[Trnava|Trnavy]] sa už od začiatku snaží, aby bolo prijaté rovnocenne v spolužití s historickou zástavbou. Ocenila to už verejná súťaž v roku [[1971]], poukazujúc predovšetkým na zásadné atribúty mierky a kompozície. Stavba sa musí značne prispôsobovať prostrediu v stiesnených podmienkach. Svojou vizuálnou neutrálnosťou má [[betón]] potláčať rozmery veľkej hmoty voči hodnotám zástavby historického jadra.

V tomto dome, tak ako v iných stavbách kultúrneho charakteru, je pomer sálových a klubových priestorov organizovaný takmer podľa schémy.

Prísne obmedzený priestor si vynútil koncepciu originálne riešeného využitia sály. Stolový a sedací nábytok si takmer nevyžaduje pohyb, zachováva však možnosti maximálnej variability. Sálový priestor je možné zmeniť v priebehu 27 minút vyklopením 120-tonového hľadiska na princípe preváženia protizávažiami. 

S prihliadnutím na výsostne [[urbanizmus|urbanistické]] hodnoty intímneho námestia sa snažil minimalizovať navonok sa prejavujúce objemy hmoty. Chcel vytvoriť' priestor, ktorý svojím komorným charakterom opäť oživí fyzickú i spoločenskú komunikáciu ľudí, vizuálne podporí atraktivitu a hierarchiu stredu mesta.

;Pešia zóna Trnava 1988
V roku [[1988]] oslávila Trnava – prvé kráľovské mesto na Slovensku – 750 rokov od udelenia mestských výsad. Pri tejto príležitosti sa tu otvorila [[pešia zóna]], ktorá zahŕňa hlavnú ulicu historického jadra a priľahlé ústredné námestie. Výtvarno-architektonické riešenie pešej zóny štýlovo vychádza z geometricko-abstraktných princípov moderny. Štvrťkruhové segmenty z umelého kameňa sú prvkom, z ktorého sa budujú nosiče lavičiek viacerých typov, múriky ohraničujúce zelené plochy, odpadové koše a ďalšie prvky. Na V. svetovom bienále architektúry v [[Sofia|Sofii]] získala trnavská pešia zóna zvláštnu cenu [[Viedeň|mesta Viedne]] a [[Zväz slovenských architektov]] udelil jej autorom Cenu ZSA za rok [[1988]]. Najväčším úspechom je však jej reálne každodenné fungovanie, jej hlboko sociálny rozmer a jej všadeprítomná výtvarnosť.

;Synagóga Trnava 1993

;Slovenská sporiteľňa, a.s. – pasáž v Bratislave 1994
Autorovi sa tu podarilo uniknúť ponurosti krytých [[klaustrofóbia|klaustrofobických]] prechodov napriek tomu, že pasáž má výšku len 280 cm. Použil [[sklo]], kameň, biely kov a zrkadlá, ktoré eliminovali ťažkopádnosť masívnych vertikálnych nosných konštrukcií. Pasáž je dosvietená medzi objektovým átriom z vedľajšieho dvora. Je to nielen živý, aktívny organizmus bankových služieb, ale aj príjemný a atraktívny koridor vhodný aj na prezentáciu [[Výtvarné umenie|výtvarného umenia]]

;Dostavba bloku na Suchom Mýte v Bratislave 1995

;Nadstavba Krajského úradu v Trnave 1997

;Obytný súbor Františkánska ul. v Trnave 1998 

;Objekt VÚJE – ČSOB 1999

;Fabrika na ploché sklo – Záhorie 2001

== Literatúra ==
* Ing. arch. Akad. arch. Jozef Danák
* APS, 4/1995, str. 32, 33 
* Nové Línie, jar 2000

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Danák, Jozef}}
[[Kategória:Slovenskí architekti]]
[[Kategória:Osobnosti z Horných Štitár]]</text>
      <sha1>gflnjx1r0hmezam3xn7kwlyy8ttebn8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>David Chipperfield</title>
    <ns>0</ns>
    <id>193787</id>
    <revision>
      <id>8232457</id>
      <parentid>7887912</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:53:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232457</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7321" sha1="5nkn66cc47zmkuffz4ugvgadwrctuae" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = David Chipperfield
 | Portrét            = David Chipperfield Berlin.jpg
 | Popis              = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1953|12|18}}
 | Miesto narodenia   = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = |
 | Portál1            = Spojené kráľovstvo
}}
'''David Chipperfield''' (* [[18. december]] [[1953]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je anglický [[architekt]]. V roku 2023 sa stal laureátom Pritzkerovej ceny. Má ateliéry v Londýne, [[Berlín]]e a [[Miláno|Miláne]], a reprezentatívny ateliér v [[Šanghaj]]i. Je neústupným [[modernizmus|modernistom]]&lt;!-- , jeho práca je poháňaná zhodným filozofickým zameraním skôr ako 'house style' --&gt;.

== Životopis ==
Po získaní diplomu z architektúry od Architectural Association of London (1977) pracoval v ateliéri [[Douglas Stephen|Douglasa Stephena]], [[Richard Rogers|Richarda Rogera]] a [[Norman Foster|Normana Fostera]]. V roku [[1984]] vytvoril vlastný ateliér ''David Chipperfield Architects'' v Londýne, v roku [[1987]] v [[Tokio|Tokiu]]. Jeho ateliér má dnes viac ako 120 zamestnancov z 15 krajín sveta, ktorí pracujú na mnohých projektoch v [[Európa|Európe]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a v [[Čína|Číne]]. 

Bol hosťujúcim [[profesor]]om na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a ďalších: University of Naples, Royal College of Art v Londýne; University of Graz, Polytechnic institute Lausanne a Technical university Stuttgart. Vyučoval architektúru v Európe a Spojených Štátoch a prednášal vedomosti z praxe. Taktiež spolupracoval s [[Mies van der Rohe]] na Escola Tecnica v [[Barcelona|Barcelone]].

Chipperfield &lt;!-- získal objednávku pre navrhovanie Tate Modern. --&gt; získal cenu za návrh veslárskeho múzea na [[Temža|Temži]], kde použil [[sklo]], [[betón]] a [[zelený dub]]. Mnoho z jeho budov je postavených v cudzine, najmä v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Pracoval aj v [[Spojené štáty|USA]], kde v roku [[2005]] dokončil Figge Art Museum v Davenporte v [[Iowa|Iowe]], a centrálnu verejnú knižnicu v Des Moines v Iowe (2001). Zatiaľ posledný projekt v USA je Anchorage Museum Expansion v [[Anchorage]] na [[Aljaška|Aljaške]].

Chipperfield bol vybraný ako architekt pre rekonštrukciu zničeného [[Neues Museum]] v Berlíne, ktoré bolo znovuotvorené v októbri 2009.

V septembri 2007 sa 2 Chipperfieldove budovy dostali do užšieho výberu RIBA Stirling Prize, nakoniec vyhrala budova Museum of Modern Literature, Marbach, Nemecko.

=== Kariérne míľniky ===
* 1981 – získal cenu Schinkel Award, Berlín
* 1983 - RIBA Ten Young Architects - výstava, Londýn
* 1984 - založil &quot;David Chipperfield Architects&quot;, Počiatočný člen a zakladateľ 9H Gallery, Londýn
* 1986 - &quot; Recent Work &quot; výstava, Gund Gallery, Harvard University, Boston
* 1987/88 - Hosťujúci profesor na Harvard University, Boston, USA
* 1987 - &quot;Four London Architects&quot; výstava, 9th Gallery, Londýn
* 1988/89 – konzultant dizajnu na Royal College of Art v Londýne
* 1988 - kongres na Inštitúte architektúry v Ľubljane, Juhoslávia; kongres na škole architektúry, Porto, Portugalsko
* 1988 - &quot;Four London Architects&quot;, Inštitút Francúzskej architektúry, Paríž
* 1989 - kongres o &quot;Budúcnosti britskej architektúry&quot; v architektonickom klube; kongres: &quot;Recent work&quot;, Nottingham a Cerby Society of Architects; konferencia na Huddersfield Society of Architects; hosťujúci architekt na seminári v Neapole
* 1990 - konferencie v Glasgow, Edinburgh, Oxford, Porto a Amsterdame -  Academie van Bouwkunst 
* 1991 - &quot;Baukunst&quot; seminár v Miláne; &quot;Haus Der Architektur&quot; seminár v Grazi, Rakúsko; &quot;De Singel&quot; konferencia, Antverpy, Belgicko; seminár, &quot;Nordbahnhof&quot; vo Viedni 1992 - hosťujúci profesor na univerzite Graz, Rakúsko; hosťujúci profesor na Univerzite Neapol, Taliansko
* 1990/94 - putovná výstava v Neapoli, Ríme, Lisabone, Antverpách, Bolzano, Zürichu 
* 1991 - Udelenie ceny Financial Times, Italstat Europe Award čestné uznanie, Best Building Award čestné uznanie pre Matsumoto Corporation Headquarters v Okoyame 
* 1992/1997- člen predstavenstva Architecture Foundation
* 1992/94 - vydal dve monografie o architektúre
* 1993/94 - hosťujúci profesor na École Polytechnique v Lausanne, Švajčiarsko 
* 1993 - Andrea Palladio - udelenie ceny pre Toyota auto, Kyoto Buildingfirst - cena za Red Cross Station, Graz 
* 1994 - druhá cena za Neues Museum v Berlíne, prvá cena za Maselakekanal Housing Masterplan, Berlín
* 1994 - Three Houses exhibition, Galerie fur Architektur, Hamburg, Nemecko
* 1995 - profesor architektúry v Staatliche Schule der Bildenden Kunst, Stuttgart, Nemecko
* 1997 - druhé miesto v súťaži o rekonštrukciu Neues Museum, Berlín, Nemecko
* 1998 - získal cenu od Royal Institute of British Architects
* 1999 - Heinrich-Tessenow Medal
* 1999 - ocenený medailou Tessenow Gold Medal
* 2000 - bol jedným z architektov, ktorí reprezentovali Britániu na Benátskom bienále architektúry
* 2001 - viedol konferenciu v Milano Polytechnic s G. Dorfles; zameranie na &quot;Obraz spravodlivosti v dnešnej spoločnosti v Salerne&quot;, Umenie pre nové správne úrady
* 2003 - stal sa čestným členom Florentskej akadémie umenia a dizajnu
* 2004 - vymenovaný za predsedu  úradu Britského kráľovstva (CBE) pre potreby v architektúre

== Princípy tvorby ==
Chipperfield patrí ku generácii britských architektov, ktorí interpretujú postmodernu a modernú antiku (Secular Modernism, J.Glancey).  To sa prejavuje predovšetkým priestorom a tvarom štruktúry architektúry, predstavovanou Le Corbusierom. Ďalšia zložka jeho práce je odvodená od argumentov tradičnej a súčasnej japonskej architektúry, v podobe redukovaných meditatívnzch priestorov a precíznosti (Tadao Ando). &lt;!-- Od skúseností s &quot;High Tech&quot; architektúrou od Fostera a Rogersa, tiež možností konštrukcii a jasnosti smerovania. --&gt; Žiadny zo štylizačných vplyvov neprijal priamo, skôr ich spája do svojich vlastných. &lt;!-- Chipperfieldova architektúra pozostáva z danej oblasti, svetla a materiálu (tradičného) – to sú tri základné elementy pre jeho návrhy. --&gt;

Objekt rozvíja podľa patričnej funkcie, osvetľuje ho maximálnym možným prísunom denného svetla, zvýrazňujúc potenciál materiálov a ich zobrazenie.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
{{preklad|en|David Chipperfield}}
* [http://www.floornature.com/articoli/articolo.php?id=27&amp;sez=6&amp;lang=en]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://eng.archinform.net/arch/177.htm]
* [http://www.short-biographies.com/biographies/DavidChipperfield.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071018213916/http://www.short-biographies.com/biographies/DavidChipperfield.html |date=2007-10-18 }}

{{Pritzkerova cena}}
{{Stirlingova cena}}
{{Nositelia Wolfovej ceny za umenie}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Chipperfield, David}}
[[Kategória:Anglickí architekti]]
[[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za umenie]]
[[Kategória:Osobnosti z Londýna]]
[[Kategória:Modernistickí architekti]]
[[Kategória:Vyučujúci na Harvard University]]</text>
      <sha1>5nkn66cc47zmkuffz4ugvgadwrctuae</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spojená škola (Bratislava, Metodova 2)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>200037</id>
    <revision>
      <id>8232623</id>
      <parentid>8232314</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T23:01:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alain Schneider</username>
        <id>205</id>
      </contributor>
      <comment>Významní absolventi</comment>
      <origin>8232623</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13141" sha1="5oy5cwb1fu39vkzh2qbc6vu6g8v87zz" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.155835|17.128066|dim:120|format=dms|display=title}}

{{Infobox Stredná škola                                                            
| Názov = Gymnázium Metodova
| Zameranie = [[Gymnázium]] – štvorročné, osemročné a bilingválne gymnázium
| Adresa = [[Metodova ulica (Bratislava)|Metodova]] 2, [[Bratislava]]
| Riaditeľ = [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Zuzana Vaterková
| Zástupca pre bilingválnu sekciu = [[Ing.]] Michal Falath
| Rok založenia = [[1960]]
| Web = [http://gmet.edupage.org/ Stránky školy]
| Obrázok = Metodka 07.jpg
}}

'''Gymnázium Metodova''' je [[Bratislava|bratislavská]] škola, ktorá združuje 4-ročné [[gymnázium]], 8-ročné gymnázium, 5-ročné [[francúzština|francúzsko]]-[[slovenčina|slovenské]] [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] a 5-ročné anglicko-slovenské bilingválne štúdium. Školu v súčasnosti navštevuje 988 žiakov a pôsobí tu 85 učiteľov, vrátane troch francúzskych lektorov, riaditeľky školy i jej zástupcov. Riaditeľku školy v jej neprítomnosti zastupujú 4 zástupcovia, každý za jednu časť (sekciu) školy. Na škole sa vydáva školský časopis ''NAOSTRO – Časožravý občasník Metodkára''.

Škola na jeseň 2010 oslavovala dve významné jubileá: 50. výročie školy a zároveň 20. výročie založenia francúzsko-slovenského lýcea (5-ročné [[bilingválne gymnázium]]).

== Budova školy ==
Gymnázium Metodova zahŕňa dve telocvične, fitnes štúdio, nový športový areál, dve trojposchodové budovy školy (+ prízemie a šatne v suteréne), dve jedálne, viacero jazykových laboratórií, dve multimediálne učebne [[Fyzika|fyziky]] a [[biológia|biológie]], štyri učebne [[Informatika|informatiky]] alebo aj učebňu s interaktívnou tabuľou. Na škole tiež funguje Študovňa humanitných vied (resp. predmetov), ktorá zaregistrovaným žiakom poskytuje svoj knižný materiál na prezenčné štúdium. Športový areál školy je tvorený [[basketbal]]ovým ihriskom (ihrisko môže byť rozdelené na tri), rozsiahlym trávnikom a [[futbal]]ovým ihriskom. Okolo areálu je vybudovaná tartanová dráha, ktorá sa využíva na beh alebo po padnutí snehovej prikrývky ju využívajú žiaci aj na [[Bežecké lyžovanie|bežkovanie]]. Nedávno prebehla v športovom areáli rozsiahla výsadba zelene a nižšieho porastu. Prvá budova telocvične, tzv. nová telocvičňa je tvorená fitnes štúdiom a jednou halou. Druhá budova telocvične je zložitejšia. Tzv. stará telocvičňa je jedna veľká hala rozdelená na štyri menšie ihriská. V budove sa taktiež nachádzajú dve miestnosti posilňovne a jedna miestnosť využitá na hranie [[stolný tenis|stolného tenisu]].

== Prvenstvá Metodky ==
* škola má najstarší stredoškolský študentský parlament na Slovensku
* škola má dlhú, vyše 50-ročnú tradíciu školského časopisu (bývalý školský časopis ''Mladosť'' bol jeden z najstarších stredoškolských časopisov na Slovensku)
* škola ako prvá zaviedla funkciu školského psychológa, ktorého post na Metodke pôsobí už od roku 1973
* Metodka je majster Slovenska vo florbale za rok 2012
* profesorka RNDr. Klára Šinková, ktorá zo školy odišla na konci školského roku 2011/2012 na Metodke pôsobila od jej založenia, teda vyše 50 rokov (od septembra 1960 – do júna 2011)
* v priestoroch školy sa nachádzajú najstaršie jazykové laboratóriá pre stredné školy (od roku 1960)
* súčasťou školy je najstaršie slovensko-francúzske [[bilingválne gymnázium]] na Slovensku

== História ==
Škola vznikla v roku [[2006]] zlúčením škôl Gymnázium Metodova a Základná škola a Gymnázium Jelačičova. Nachádza sa v blízkosti [[Trnavské mýto|Trnavského mýta]] a približne 1 kilometer od autobusovej stanice [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Mlynské Nivy]]. Škola bola vybudovaná v roku [[1960]], vtedy sa volala ''Stredná všeobecno-vzdelávacia škola''. Vznikla spojením troch bratislavských škôl, a to 11-ročnej strednej školy Tehelné pole (z tejto školy prišiel aj prvý riaditeľ ''Metodky, prof. Ján Repa''), 11-ročnej strednej školy Trnávka a 12-ročnej strednej školy Krasňany. V budove na Metodovej ulici bolo gymnázium, v budove na Jelačičovej ulici bola základná škola. V roku [[1990]] na škole vzniklo slovensko – francúzske bilingválne gymnázium, prvé na území Slovenska.

=== Odvolanie Oľgy Repášovej ===
[[6. október|6. októbra]] [[1997]] prednosta [[Krajský úrad|Krajského úradu]] Ladislav Bičár odvolal z funkcie riaditeľku Oľgu Repášovú a vymenoval na jej miesto Oľgu Cankovú. Jeho zástupca Ján Havránek ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) ako dôvod uviedol, že &quot;unavené kone sa prepriahajú&quot;. S týmto rozhodnutím nesúhlasila väčšina pedagógov a študentov, na znak protestu sa na škole na dva dni zastavilo vyučovanie. [[8. október|8. októbra]] rada školy vydala vyhlásenie podľa ktorého je menovanie Cankovej svojvoľné politické rozhodnutie. [[9. október|9. októbra]] ministerka školstva [[Eva Slavkovská]] (SNS) uviedla, že sa jej zdá zvláštne, ak študenti protestujú proti odvolávaniu riaditeľa a podľa nej nejde o ich vlastnú myšlienku, ale o niečo &quot;umelo živené&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = [[SME|sme.sk]]
 | titul = Slavkovskú nezaujímalo, kto ju učí, dnešných študentov to však zaujíma
 | url = http://www.sme.sk/c/2051269/slavkovsku-nezaujimalo-kto-ju-uci-dnesnych-studentov-to-vsak-zaujima.html
 | dátum vydania = 1997-10-13
 | dátum prístupu = 2016-06-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V popoludňajších hodinách sa uskutočnil protestný pochod ku Krajskému úradu. Bičár rokoval s Oľgou Cankovou, zástupcami rodičov a študentov a následne zmenil svoje rozhodnutie, uviedol, že dôvody, ktoré mu pripravil odbor školstva boli neopodstatnené. Podľa [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] išlo o víťazstvo občianskej odvahy a statočnosti, podpredsedníčka SNS [[Anna Belousovová|Anna Malíková]] sa v mene vedenia strany dištancovala od &quot;mylného a zlého postupu&quot; niektorých funkcionárov SNS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = [[SME|sme.sk]]
 | titul = Chronológia odvolania Oľgy Repášovej
 | url = http://www.sme.sk/c/2051263/chronologia.html 
 | dátum vydania = 1997-10-13
 | dátum prístupu = 2016-06-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Vedenie školy ==
'''Riaditeľka školy :''' Ing. Zuzana Vaterková

'''Zástupca riaditeľky školy pre 5-ročné bilingválne gymnázium :''' Mgr. Bronislava Jedličková

'''Zástupca riaditeľky školy pre 8-ročné gymnázium :''' Mgr. Rudolf Reháček

'''Zástupkyňa riaditeľky školy pre 4-ročné gymnázium :''' Mgr. Hana Kubalová

'''Zástupkyňa riaditeľky školy pre koordináciu vyučovacieho procesu :''' PaedDr. Tamara Karelová

'''Tajomníčka, personálna pracovníčka : '''Eva Gajdošíková

'''Asistentka riaditeľky školy : '''Mgr. Tamara Padáčová
== Kronika školy ==
Písanie kroniky školy je na Metodke tradíciou už od založenia. Prvou kronikárkou školy bola bývalá pani učiteľka slovenského jazyka a literatúry Mgr. Lucia Škafská. Potom táto tradícia upadla, jedinou osobou, okrem pani Škafskej, ktorá sa usilovala o obnovenie tradície písania kroniky, bola učiteľka RNDr. Klára Šinková, ktorá pôsobila na škole už od založenia (od roku 1960) až do školského roku 2010/2011, na ktorého konci odišla učiť na račianske Gymnázium školských bratov. Bola výbornou znalkyňou histórie Metodky. Aj vďaka nej sa podarilo obnoviť tradíciu písania kroniky na Metodke. Súčasným kronikárom školy nie je nik z profesorského zboru, je ním študent bilingválneho gymnázia Martin Lukáč.

== Školský časopis ==
Školský časopis ''Naostro - časožravý občasník Metodkára'' fungoval pod vedením PaedDr. Martiny Králikovej. Od roku 2015 je jeho aktivita príležitostná, nakoľko záujem študentov o školský časopis prudko upadol. Aktívni študenti rozvíjajú svoje nápady v medziškolskom médiu Heyou.sk. Časopis vznikol v roku 2008, kedy ukončil vyše dvadsaťročné obdobie absencie školského časopisu na Metodke – bývalý školský časopis ''Mladosť'' zanikol v 80. rokoch dvadsiateho storočia.

'''PaedDr. Martina Králiková''' – členka redakčnej rady, pedagogický dozor

Šéfredaktori časopisu:
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Meno !! Funkcia !! Obdobie
|-
| Adam Kundrát || šéfredaktor || 2008 – 2010
|-
| Filip Zemko || šéfredaktor || 2010 – 2013
|}

Bývalý školský časopis ''Mladosť'' fungoval na Metodke od roku 1961 do osemdesiatych rokov minulého storočia. Vzhľadom na to, že sa redakčné rady veľmi často striedali, v redakčnej rade sa ocitli aj mnohí významní absolventi, napríklad Andrej Hryc, Pavol Janík a Július Kinček.

== Lepšia Metodka ==
V roku 2016 sa časť aktívnych študentov rozhodla podporiť ISU (Iniciatíva slovenských učiteľov) a zareagovať na spoločenskú situáciu. Uvedomili si, že atmosféra na škole nie je vôbec príjemná a študenti nevnímajú školu ako miesto, kde sa cítia dobre. Povedali si, že škola nie je o známkach alebo informáciach, ale o tom, že sa vďaka prostrediu stávate lepším človekom. Rozhodli sa zmeniť svoj postoj k škole, ako k miestu, ktoré má spájať a rozvíjať. Na základe tejto myšlienky sa podarilo na báze dobrovoľnosti zapojiť študentov do rôznych akcíi, ktoré spríjemňovali atmosféru na škole a budovali školského ducha. Nazvali si to spolu Lepšia Metodka https://www.youtube.com/watch?v=m1_ONk72ycw. Pozývame všetkých pozrieť si PROMO Video a tak isto aj facebookový profil [https://www.facebook.com/LepsiaMetodka/ facebook.com/LepsiaMetodka/]. Aj keď to možno ešte na Metodke ,,nežije&lt;nowiki&gt;''&lt;/nowiki&gt;, chceme sa pomaly posúvať ďalej. 

== Riaditelia školy ==
* Ján Repa (1960 – 1971)
* PhDr. Ľudovít Beňo (1971 – 1983)
* PhDr. Dagmar Polívková (1983 – 1991)
* RNDr. Oľga Repášová (1991 – 2006) 
* Ing. Zuzana Vaterková (2006 –)

== Možnosti štúdia ==

* 4-ročné štúdium
* 5-ročné slovensko-anglické štúdium
* 8-ročné štúdium

== Významní absolventi ==
;Umelci
* [[Eva Máziková]], speváčka
* [[Andrea Zimányiová]], speváčka
* Mgr. [[Dušan Rapoš]], režisér, scenárista a hudobný skladateľ
* PhDr. [[Pavol Smolík]] art., dramaturg, režisér, bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla
* Mgr. art. [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]], PhD., spisovateľ, bývalý predseda Spolku slovenských spisovateľov (v súčasnosti tajomník Spolku slovenských spisovateľov)
* [[Július Kinček]], hudobný producent
* Mgr. [[Martin Kákoš]], režisér, scenárista
* [[Alan Lesyk]], výtvarník, karikaturista
* [[Stano Dančiak ml.]], scenárista, syn herca Stana Dančiaka 
* [[Juraj Johanides]], režisér, syn spisovateľa Jána Johanidesa
* [[Marian Jaslovský]], hudobník, spisovateľ a novinár 
* [[Ivo Brachtl]], režisér

;Herci
* [[Andrej Hryc]], herec
* [[Diana Mórová]], herečka
* [[Matej Landl]], herec
* [[Michal Gučík]], herec
* [[Darina Abrahámová]], herečka
* [[Barbora Chlebcová]], moderátorka rádia Europa 2 ''– absolventka bilingválneho gymnázia''

;Športovci
* [[Ondrej Nepela]], krasokorčuliar
* [[Ján Filc]], hokejista
* [[Marian Filc]], krasokorčuliar
* [[Karol Kučera]], tenista
* [[Radka Zrubáková]], tenistka
* [[Karina Habšudová]], tenistka
* [[Diana Skotnická]], krasokorčuliarka
* [[Regina Pokorná]], šachistka

;Lekári
* MUDr. [[Peter Labaš]], CSc., dekan Lekárskej fakulty UK, prednosta I. chirurgickej kliniky Fakultnej  nemocnice Bratislava (Ružinov)
*MUDr. [[Róbert Hatala]], CSc., prednosta Kardiologickej kliniky NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb)
*MUDr. [[Tibor Barta]], PhD., primár I.ORL kliniky FN Bratislava,  
*Doc. MUDr. [[Milan Kokavec]], PhD., prednosta Detskej ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Bratislava (Ružinov)
*Prof. MUDr. [[Peter Kothaj]], PhD., prednosta Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice F.D.Roosevelta Banská Bystrica
*Prof. MUDr. [[Vladimír Krčméry]] DrSc.

;Vedci
* Ing. [[Alexandra Záhradníková]], CSc., vedkyňa
* Ing. [[Michal Máriássy]], PhD., vedec
* Ing. [[Vojtech Nádaždy]], CSc., vedec
* Prof.[[Anna Zuzana Dubničková]], DrSc., vedec

;Manažéri

* Matúš Paľa – riaditeľ Peugeot Slovakia ''– absolvent bilingválneho gymnázia
''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://gmet.edupage.org/ Oficiálna webstránka - informácie]
* [http://metodka.blogspot.com/ Blog o Metodke - zaujímavosti]

[[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]]
[[Kategória:Školy v Bratislave]]
[[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]]</text>
      <sha1>5oy5cwb1fu39vkzh2qbc6vu6g8v87zz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232735</id>
      <parentid>8232623</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:55:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232735</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12546" sha1="0qug0pxaa69ywu9g09vthxspai9mg0l" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.155835|17.128066|dim:120|format=dms|display=title}}

{{Infobox Stredná škola                                                            
| Názov = Gymnázium Metodova
| Zameranie = [[Gymnázium]] – štvorročné, osemročné a bilingválne gymnázium
| Adresa = [[Metodova ulica (Bratislava)|Metodova]] 2, [[Bratislava]]
| Riaditeľ = [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Zuzana Vaterková
| Zástupca pre bilingválnu sekciu = [[Ing.]] Michal Falath
| Rok založenia = [[1960]]
| Web = [http://gmet.edupage.org/ Stránky školy]
| Obrázok = Metodka 07.jpg
}}

'''Gymnázium Metodova''' je [[Bratislava|bratislavská]] škola, ktorá združuje 4-ročné [[gymnázium]], 8-ročné gymnázium, 5-ročné [[francúzština|francúzsko]]-[[slovenčina|slovenské]] [[Bilingválne gymnázium|bilingválne]] a 5-ročné anglicko-slovenské bilingválne štúdium. Školu v súčasnosti navštevuje 988 žiakov a pôsobí tu 85 učiteľov, vrátane troch francúzskych lektorov, riaditeľky školy i jej zástupcov. Riaditeľku školy v jej neprítomnosti zastupujú 4 zástupcovia, každý za jednu časť (sekciu) školy. Na škole sa vydáva školský časopis ''NAOSTRO – Časožravý občasník Metodkára''.

Škola na jeseň 2010 oslavovala dve významné jubileá: 50. výročie školy a zároveň 20. výročie založenia francúzsko-slovenského lýcea (5-ročné [[bilingválne gymnázium]]).

== Budova školy ==
Gymnázium Metodova zahŕňa dve telocvične, fitnes štúdio, nový športový areál, dve trojposchodové budovy školy (+ prízemie a šatne v suteréne), dve jedálne, viacero jazykových laboratórií, dve multimediálne učebne [[Fyzika|fyziky]] a [[biológia|biológie]], štyri učebne [[Informatika|informatiky]] alebo aj učebňu s interaktívnou tabuľou. Na škole tiež funguje Študovňa humanitných vied (resp. predmetov), ktorá zaregistrovaným žiakom poskytuje svoj knižný materiál na prezenčné štúdium. Športový areál školy je tvorený [[basketbal]]ovým ihriskom (ihrisko môže byť rozdelené na tri), rozsiahlym trávnikom a [[futbal]]ovým ihriskom. Okolo areálu je vybudovaná tartanová dráha, ktorá sa využíva na beh alebo po padnutí snehovej prikrývky ju využívajú žiaci aj na [[Bežecké lyžovanie|bežkovanie]]. Nedávno prebehla v športovom areáli rozsiahla výsadba zelene a nižšieho porastu. Prvá budova telocvične, tzv. nová telocvičňa je tvorená fitnes štúdiom a jednou halou. Druhá budova telocvične je zložitejšia. Tzv. stará telocvičňa je jedna veľká hala rozdelená na štyri menšie ihriská. V budove sa taktiež nachádzajú dve miestnosti posilňovne a jedna miestnosť využitá na hranie [[stolný tenis|stolného tenisu]].

== Prvenstvá ==
* škola má najstarší stredoškolský študentský parlament na Slovensku
* škola má dlhú, vyše 50-ročnú tradíciu školského časopisu (bývalý školský časopis ''Mladosť'' bol jeden z najstarších stredoškolských časopisov na Slovensku)
* škola ako prvá zaviedla funkciu školského psychológa, ktorého post na Metodke pôsobí už od roku 1973
* Metodka je majster Slovenska vo florbale za rok 2012
* profesorka RNDr. Klára Šinková, ktorá zo školy odišla na konci školského roku 2011/2012 na Metodke pôsobila od jej založenia, teda vyše 50 rokov (od septembra 1960 – do júna 2011)
* v priestoroch školy sa nachádzajú najstaršie jazykové laboratóriá pre stredné školy (od roku 1960)
* súčasťou školy je najstaršie slovensko-francúzske [[bilingválne gymnázium]] na Slovensku

== História ==
Škola vznikla v roku [[2006]] zlúčením škôl Gymnázium Metodova a Základná škola a Gymnázium Jelačičova. Nachádza sa v blízkosti [[Trnavské mýto|Trnavského mýta]] a približne 1 kilometer od autobusovej stanice [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Mlynské Nivy]]. Škola bola vybudovaná v roku [[1960]], vtedy sa volala ''Stredná všeobecno-vzdelávacia škola''. Vznikla spojením troch bratislavských škôl, a to 11-ročnej strednej školy Tehelné pole (z tejto školy prišiel aj prvý riaditeľ ''Metodky, prof. Ján Repa''), 11-ročnej strednej školy Trnávka a 12-ročnej strednej školy Krasňany. V budove na Metodovej ulici bolo gymnázium, v budove na Jelačičovej ulici bola základná škola. V roku [[1990]] na škole vzniklo slovensko – francúzske bilingválne gymnázium, prvé na území Slovenska.

=== Odvolanie Oľgy Repášovej ===
[[6. október|6. októbra]] [[1997]] prednosta [[Krajský úrad|Krajského úradu]] Ladislav Bičár odvolal z funkcie riaditeľku Oľgu Repášovú a vymenoval na jej miesto Oľgu Cankovú. Jeho zástupca Ján Havránek ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) ako dôvod uviedol, že &quot;unavené kone sa prepriahajú&quot;. S týmto rozhodnutím nesúhlasila väčšina pedagógov a študentov, na znak protestu sa na škole na dva dni zastavilo vyučovanie. [[8. október|8. októbra]] rada školy vydala vyhlásenie podľa ktorého je menovanie Cankovej svojvoľné politické rozhodnutie. [[9. október|9. októbra]] ministerka školstva [[Eva Slavkovská]] (SNS) uviedla, že sa jej zdá zvláštne, ak študenti protestujú proti odvolávaniu riaditeľa a podľa nej nejde o ich vlastnú myšlienku, ale o niečo &quot;umelo živené&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = [[SME|sme.sk]]
 | titul = Slavkovskú nezaujímalo, kto ju učí, dnešných študentov to však zaujíma
 | url = http://www.sme.sk/c/2051269/slavkovsku-nezaujimalo-kto-ju-uci-dnesnych-studentov-to-vsak-zaujima.html
 | dátum vydania = 1997-10-13
 | dátum prístupu = 2016-06-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V popoludňajších hodinách sa uskutočnil protestný pochod ku Krajskému úradu. Bičár rokoval s Oľgou Cankovou, zástupcami rodičov a študentov a následne zmenil svoje rozhodnutie, uviedol, že dôvody, ktoré mu pripravil odbor školstva boli neopodstatnené. Podľa [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] išlo o víťazstvo občianskej odvahy a statočnosti, podpredsedníčka SNS [[Anna Belousovová|Anna Malíková]] sa v mene vedenia strany dištancovala od &quot;mylného a zlého postupu&quot; niektorých funkcionárov SNS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = [[SME|sme.sk]]
 | titul = Chronológia odvolania Oľgy Repášovej
 | url = http://www.sme.sk/c/2051263/chronologia.html 
 | dátum vydania = 1997-10-13
 | dátum prístupu = 2016-06-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Vedenie školy ==
*''Riaditeľka školy:'' Ing. Zuzana Vaterková
*''Zástupca riaditeľky školy pre 5-ročné bilingválne gymnázium:'' Mgr. Bronislava Jedličková
*''Zástupca riaditeľky školy pre 8-ročné gymnázium:'' Mgr. Rudolf Reháček
*''Zástupkyňa riaditeľky školy pre 4-ročné gymnázium:'' Mgr. Hana Kubalová
*''Zástupkyňa riaditeľky školy pre koordináciu vyučovacieho procesu:'' PaedDr. Tamara Karelová
*''Tajomníčka, personálna pracovníčka:'' Eva Gajdošíková
*''Asistentka riaditeľky školy:''' Mgr. Tamara Padáčová

== Kronika školy ==
Písanie kroniky školy je na Metodke tradíciou už od založenia. Prvou kronikárkou školy bola bývalá pani učiteľka slovenského jazyka a literatúry Mgr. Lucia Škafská. Potom táto tradícia upadla, jedinou osobou, okrem pani Škafskej, ktorá sa usilovala o obnovenie tradície písania kroniky, bola učiteľka RNDr. Klára Šinková, ktorá pôsobila na škole už od založenia (od roku 1960) až do školského roku 2010/2011, na ktorého konci odišla učiť na račianske Gymnázium školských bratov. Bola výbornou znalkyňou histórie Metodky. Aj vďaka nej sa podarilo obnoviť tradíciu písania kroniky na Metodke. Súčasným kronikárom školy nie je nik z profesorského zboru, je ním študent bilingválneho gymnázia Martin Lukáč.

== Školský časopis ==
Školský časopis ''Naostro - časožravý občasník Metodkára'' fungoval pod vedením PaedDr. Martiny Králikovej. Od roku 2015 je jeho aktivita príležitostná, nakoľko záujem študentov o školský časopis prudko upadol. Aktívni študenti rozvíjajú svoje nápady v medziškolskom médiu Heyou.sk. Časopis vznikol v roku 2008, kedy ukončil vyše dvadsaťročné obdobie absencie školského časopisu na Metodke – bývalý školský časopis ''Mladosť'' zanikol v 80. rokoch dvadsiateho storočia.

Bývalý školský časopis ''Mladosť'' fungoval na Metodke od roku 1961 do osemdesiatych rokov minulého storočia. Vzhľadom na to, že sa redakčné rady veľmi často striedali, v redakčnej rade sa ocitli aj mnohí významní absolventi, napríklad Andrej Hryc, Pavol Janík a Július Kinček.

== Lepšia Metodka ==
V roku 2016 sa časť aktívnych študentov rozhodla podporiť ISU (Iniciatíva slovenských učiteľov) a zareagovať na spoločenskú situáciu. Uvedomili si, že atmosféra na škole nie je vôbec príjemná a študenti nevnímajú školu ako miesto, kde sa cítia dobre. Povedali si, že škola nie je o známkach alebo informáciach, ale o tom, že sa vďaka prostrediu stávate lepším človekom. Rozhodli sa zmeniť svoj postoj k škole, ako k miestu, ktoré má spájať a rozvíjať. Na základe tejto myšlienky sa podarilo na báze dobrovoľnosti zapojiť študentov do rôznych akcií, ktoré spríjemňovali atmosféru na škole a budovali školského ducha. Nazvali si to spolu „Lepšia Metodka“.

== Riaditelia školy ==
* Ján Repa (1960 – 1971)
* PhDr. Ľudovít Beňo (1971 – 1983)
* PhDr. Dagmar Polívková (1983 – 1991)
* RNDr. Oľga Repášová (1991 – 2006) 
* Ing. Zuzana Vaterková (2006 –)

== Možnosti štúdia ==
* 4-ročné štúdium
* 5-ročné slovensko-anglické štúdium
* 8-ročné štúdium

== Významní absolventi ==
;Umelci
* [[Eva Máziková]], speváčka
* [[Andrea Zimányiová]], speváčka
* Mgr. [[Dušan Rapoš]], režisér, scenárista a hudobný skladateľ
* PhDr. [[Pavol Smolík]] art., dramaturg, režisér, bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla
* Mgr. art. [[Pavol Janík (spisovateľ)|Pavol Janík]], PhD., spisovateľ, bývalý predseda Spolku slovenských spisovateľov (v súčasnosti tajomník Spolku slovenských spisovateľov)
* [[Július Kinček]], hudobný producent
* Mgr. [[Martin Kákoš]], režisér, scenárista
* [[Alan Lesyk]], výtvarník, karikaturista
* [[Stano Dančiak ml.]], scenárista, syn herca Stana Dančiaka 
* [[Juraj Johanides]], režisér, syn spisovateľa Jána Johanidesa
* [[Marian Jaslovský]], hudobník, spisovateľ a novinár 
* [[Ivo Brachtl]], režisér

;Herci
* [[Andrej Hryc]], herec
* [[Diana Mórová]], herečka
* [[Matej Landl]], herec
* [[Michal Gučík]], herec
* [[Darina Abrahámová]], herečka
* [[Barbora Chlebcová]], moderátorka rádia Europa 2 ''– absolventka bilingválneho gymnázia''

;Športovci
* [[Ondrej Nepela]], krasokorčuliar
* [[Ján Filc]], hokejista
* [[Marian Filc]], krasokorčuliar
* [[Karol Kučera]], tenista
* [[Radka Zrubáková]], tenistka
* [[Karina Habšudová]], tenistka
* [[Diana Skotnická]], krasokorčuliarka
* [[Regina Pokorná]], šachistka

;Lekári
*MUDr. [[Peter Labaš]], CSc., dekan Lekárskej fakulty UK, prednosta I. chirurgickej kliniky Fakultnej  nemocnice Bratislava (Ružinov)
*MUDr. [[Róbert Hatala]], CSc., prednosta Kardiologickej kliniky NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb)
*MUDr. [[Tibor Barta]], PhD., primár I.ORL kliniky FN Bratislava,  
*Doc. MUDr. [[Milan Kokavec]], PhD., prednosta Detskej ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Bratislava (Ružinov)
*Prof. MUDr. [[Peter Kothaj]], PhD., prednosta Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice F.D.Roosevelta Banská Bystrica
*Prof. MUDr. [[Vladimír Krčméry]] DrSc.

;Vedci
* Ing. [[Alexandra Záhradníková]], CSc., vedkyňa
* Ing. [[Michal Máriássy]], PhD., vedec
* Ing. [[Vojtech Nádaždy]], CSc., vedec
* Prof.[[Anna Zuzana Dubničková]], DrSc., vedec

;Manažéri
* Matúš Paľa – riaditeľ Peugeot Slovakia – ''absolvent bilingválneho gymnázia''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://gmet.edupage.org/ Oficiálna webstránka - informácie]
* [http://metodka.blogspot.com/ Blog o Metodke - zaujímavosti]

[[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]]
[[Kategória:Školy v Bratislave]]
[[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]]</text>
      <sha1>0qug0pxaa69ywu9g09vthxspai9mg0l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Tittel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>200277</id>
    <revision>
      <id>8232638</id>
      <parentid>8199094</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T01:17:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232638</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18384" sha1="jg51v1ishu6box2zsjg2pr33uoyoq8v" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
| meno = Dušan Tittel
| foto = 
| celé meno = 
| dátum narodenia = {{dnv|1966|12|27}}
| rodné mesto = [[Námestovo]]
| štát = [[Slovensko]]
| výška = {{cm|184|m}}
| súčasný klub = 
| klubové číslo = 
| pozícia = [[Obranca (futbal)|obranca]]
| mládežnícke roky = 1976 – 82
| mládežnícke kluby = [[MFK Dolný Kubín]]
| roky = 1982 – 1991&lt;br /&gt;1991 – 1992&lt;br /&gt;1993 – 1997&lt;br /&gt;1997 – 1999&lt;br /&gt;1999 – 2001&lt;br /&gt;2001
| kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[Nîmes Olympique]]&lt;br /&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br /&gt;[[AC Omonia]]&lt;br /&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
| zápasy(góly) = {{0}}85 (13)&lt;br /&gt;{{0}}35 {{0}}(1)&lt;br /&gt;126 (34)&lt;br /&gt;{{0}}53 (12)&lt;br /&gt;{{0}}30 {{0}}(1)&lt;br /&gt;{{0}}11 (2)
| reprezentačné roky = 1990 – 1991&lt;br /&gt;1994 – 1998
| národné mužstvo = {{CSK|f|1}}&lt;br /&gt;{{SVK|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11 {{0}}(0) &lt;br /&gt; {{0}}44 {{0}}(7)
| trénerské roky = 2010 – 2016 
| trénerské kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
| pkupdate = 
| nmupdate = 
}}
'''Dušan Tittel''' (* [[27. december]] [[1966]], [[Námestovo]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]].

==Hráčska kariéra==
Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Naše športové nádeje
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = september
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 209
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 147
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Naplnené túžby
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = august
 | ročník = XL.
 | číslo = 194
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Strmé schody k návratu, k debutu
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1988
 | mesiac = august
 | ročník = XXXIII.
 | číslo = 35
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nečakané – rozdielom triedy!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = september
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 216
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení.

Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = júl
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 178
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Stal sa objavom sezóny 1990/91,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Iba titul nás uspokojí
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = január
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 1
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tri blesky zasiahli belasých
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 19
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a s Hradcom Králové (0 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = jún
 | ročník = XLV.
 | číslo = 146
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = júl
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 30
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. 

V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac =október
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 242
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac =september
 | ročník = IL.
 | číslo = 212
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = jún
 | ročník = LII.
 | číslo = 130
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Superpohár je &quot;andelský&quot;
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = júl 
 | ročník = LII.
 | číslo = 166
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tittelov päťdesiaty
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = november
 | ročník = LI.
 | číslo = 252
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; celkom strelil 62 ligových gólov.

Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 111
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru.

Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trecampeon Dušan Tittel!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = december
 | ročník = LI.
 | číslo = 289
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''.

Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].

== Reprezentačná kariéra ==
Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tittelova premiéra
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = júl
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 158
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). 

V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]].

Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = október
 | ročník = LI.
 | číslo = 239
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]].

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||&lt;center&gt;1 : 2||{{gól|33}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||&lt;center&gt;4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]]
|-
|&lt;center&gt;3.||rowspan=&quot;2&quot;|22. 9. 1996||rowspan=&quot;2&quot;|[[Bratislava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{MLT|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;6 : 0||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|13}}&lt;br/&gt;{{gól|82}}||rowspan=&quot;2&quot;|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]]
|-
|&lt;center&gt;4.
|-
|&lt;center&gt;5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||&lt;center&gt;1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]]
|-
|&lt;center&gt;6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||&lt;center&gt;2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]]
|-
|&lt;center&gt;7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||&lt;center&gt;2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Slovan Bratislava (7)
|-
|&lt;center&gt;Pohár víťazov &lt;br/&gt;pohárov||&lt;center&gt;1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||&lt;center&gt;3 : 0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;6&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||&lt;center&gt;1 : 2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||&lt;center&gt;3 : 0||&lt;center&gt;1
|-
|2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||&lt;center&gt;2 : 1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||&lt;center&gt;4 : 0||&lt;center&gt;1
|-
|1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||&lt;center&gt;2 : 1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Spartak Trnava (2)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||&lt;center&gt;1 : 0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Pohár víťazov &lt;br/&gt;pohárov||&lt;center&gt;1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||&lt;center&gt;2 : 0||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Klubové'''
* 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996
* vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91
* vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998
* 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou)
* 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou)
* víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou
'''Individuálne'''
* 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997)
* 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997)
* 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998)

==Funkcionárska a politická činnosť==
* Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006
* Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011
* Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014
* Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015
* Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 -
* Poslanec Národnej rady SR

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* http://www.tittel.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230923151440/http://www.tittel.sk/ |date=2023-09-23 }}
* http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=387
* http://www.sme.sk/c/2463034/Dusan-Tittel-Ked-zatlkam-klinec-spadne-pol-steny-omietky.html

{{Futbalový výhonok}}
{{Futbalisti roka (Slovensko)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tittel, Dušan}}
[[Kategória:Narodenia v 1966]]
[[Kategória:Osobnosti z Námestova]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči Omonia Nikózia]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]</text>
      <sha1>jg51v1ishu6box2zsjg2pr33uoyoq8v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Downtown (Vancouver)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>206905</id>
    <revision>
      <id>8232620</id>
      <parentid>7701512</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:52:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232620</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5337" sha1="0x3mxy4jmahgcurf3shc13h96a6dc0a" xml:space="preserve">[[Obrázok:Vancouver Downtown.jpg|thumb|Poloha Downtownu]]
'''Downtown''' je [[vancouver]]ská mestská časť. Nachádza sa v spodnej časti severného výbežku [[Burrard (polostrov)|polostrova Burrard]]. Je to centrum obchodu, kultúry, finančných inštitúcií, samosprávy a zábavy vo Vancouveri a v celom [[Regionálny okres Metro Vancouver|regionálnom okrese Metro Vancouver]] a oblasti [[Lower Mainland]].

V užšom zmysle (ľudovo) sa ako ''Downtown'' označuje len &quot;stredná&quot; časť administratívneho Downtownu - približne územie medzi [[Coal Harbour (Vancouver)|Coal Harbour]], [[West End (Vancouver)|West Endom]] a [[Chinatown (Vancouver)|Chinatownom]], okrem [[Yaletown (Vancouver)|Yaletownu]]. 

==Geografia==
[[Obrázok:Vancouver downtown.jpg|thumb|Mrakodrapy v downtowne]]
[[Obrázok:VanNight.jpg|thumb|Nočná panoráma downtownu]]
Oblasť Downtownu je na severe ohraničená [[fjord]]om [[Burrard Inlet]], [[Stanley Park]]om a mestskou časťou West End na západe, zálivom [[False Creek]] na juhu a mestskou časťou [[Downtown Eastside (Vancouver)|Downtown Eastside]] na východe.

Okrem mrakodrapov v ktorých sídlia finančné a obchodné inštitúcie oblasť Downtownu zahŕňa aj Yaletown, bývalú priemyselnú oblasť, ktorá bola po skončení [[Expo 86|Expa]] v roku [[1986]] transformovaná do podoby dnešnej luxusnej obytnej štvrte a Coal Harbour. Madzi ďalšie oblasti, ktoré sa chápu ako súčasť Downtownu, patria [[Granville Mall (Vancouver)|Granville Mall]] a [[Granville Entertainment District]], Downtown South, [[Gastown]], [[Japantown (Vancouver) |Japantown]] a [[Chinatown (Vancouver)|Chinatown]].

==Doprava==
Keďže Downtown je z troch strán obklopený vodou je k nemu prístup značne obmedzený. S okolím ho spájajú štyri veľké mosty: [[Lions Gate Bridge]], spájajúci mestá v oblasti [[North Shore (Metro Vancouver)|North Shore]] a diaľnicu [[British Columbia Highway 1|Trans Canada Highway]] a mosty [[Burrard Bridge]], [[Cambie Bridge]] a [[Granville Bridge]], ktoré zaisťujú prístup k obchodným oblastiam a obytným štvrtiam na juh od zálivu False Creek.

[[Obrázok:Vancouver Waterfront Station.jpg|left|thumb|Železničná stanica [[Waterfront Station]]]]
[[Obrázok:Lions Gate.jpg|thumb|Most [[Lions Gate Bridge]]]]
Historická železničná stanica [[Waterfront Station]] je hlavným dopravným uzlom kombinovanej verejnej dopravy v centre Downtownu. Cez downtown prechádza väčšina autobusových liniek v smere zo severu na juh a linky z predmestí v North Shore, [[Burnaby]], [[Tri-Cities (Britská Kolumbia)|Tri-Cities]], [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmondu]], [[Delta (Britská Kolumbia)|Delty]] a [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]]. Nachádzajú sa tu štyri stanice nadzemného metra [[SkyTrain (Vancouver)|SkyTrain]], ktoré využívajú zdieľané trasy [[Expo Line (SkyTrain)|Expo Line]] a [[Millennium Line (SkyTrain)|Millennium Line]] od stanice Waterfront Station cez starý [[Dunsmuir Tunnel]]. Kompa [[SeaBus]] zaisťuje prepravu pasažierov na pobrežie North Shore a železnica [[West Coast Express]] na východné predmestia. V Downtowne sú aj [[heliport]]y a terminály pre [[hydroplán]]y, zaisťujúce prepravu pozdĺž fjordu Burrard Inlet.

[[17. august]]a [[2009]] bola uvedená do prevádzky nová trasa nadzemného metra SkyTrain s označením [[Canada Line (SkyTrain)|Canada Line]]. Spojila Downtown s [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmondom]] a medzinárodnym letiskom [[Vancouver International Airport]]. V Downtowne má tri stanice, tiahnuce sa smerom na juh od železničnej stanice Waterfront Station.

==Športoviská==
[[Obrázok:GM Place Skyline.jpg|thumb|BC Place (vľavo) a GM Place (vpravo), dva športové štadióny v Downtowne]]
V centre Downtownu sú dva veľké štadióny. [[Hokej]]ový klub [[NHL]] [[Vancouver Canucks]] hrá svoje domáce zápasy na štadióne [[GM Place]], zatiaľ čo [[ragby]]ový klub [[British Columbia Lions|BC Lions]], pôsobiaci v [[Canadian Football League|CFL]] svoje zápasy na domácej pôde odohráva na susediacom štadióne nazvanom [[BC Place]]. [[Basketbal]]ový klub [[Vancouver Grizzlies]], hrajúci v [[NBA]] svoje zápasy hrával tiež na pôde štadióna BC Place, predtým než sa odsťahoval do [[Memphis (Tennessee)|Memphisu]] a zmenil svoj názov. V súčasnosti sa zvažuje návrh na výstavbu [[futbal]]ového štadióna pre klub [[Vancouver Whitecaps (USL)|Vancouver Whitecaps]], hrajúci v [[USL First Division|USL]].

==Externé odkazy==
* [http://www.city.vancouver.bc.ca/community_profiles/downtown/index.htm Vancouver: Downtown] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080327123005/http://www.city.vancouver.bc.ca/community_profiles/downtown/index.htm |date=2008-03-27 }} {{eng icon}}
* [http://www.canada.com/vancouversun/news/story.html?id=33d2a4b0-cf6c-456a-a5da-ec7a06c7f0e0 Návrhy mestských plánovačov k budúcnosti Downtownu] {{eng icon}}
* [http://www.vancouveruserguide.com/neighborhood.html vancouveruserguide.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100326032611/http://www.vancouveruserguide.com/neighborhood.html |date=2010-03-26 }} {{eng icon}}

{{Mestské časti vo Vancouveri}}

{{Geo|49_17_03_N_123_07_16_W|49° 17′ 03″ s. š., 123° 07′ 16″ z. d.}}

[[Kategória:Mestské časti vo Vancouveri]]</text>
      <sha1>0x3mxy4jmahgcurf3shc13h96a6dc0a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brunnenthal</title>
    <ns>0</ns>
    <id>215027</id>
    <revision>
      <id>8232500</id>
      <parentid>8232102</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:02:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232500</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1011" sha1="27t0eh5z262m1trtluaecl0dgpnrozf" xml:space="preserve">{{Infobox Rakúska obec |
názov            = Brunnenthal |
rozloha          = 15 |
obyvateľov       = 1990 |
obrázok          = Kirche Brunnenthal.JPG|
erb              = Wappen at brunnenthal.png |
krajina          = [[Horné Rakúsko]] |
okres            = [[Schärding (okres)|Schärding]] |
PSČ              = 4786 |
kód              = 41403 |
lat_deg          = 48|
lat_min          = 28|
lat_sec          = 0|
lon_deg          = 13|
lon_min          = 28|
lon_sec          = 0|
}}

'''Brunnenthal''' je [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Schärding (okres)|Schärding]].

Žije tu 1 990 obyvateľov (1. 1. 2010). Brunnenthal leží v Innvierteli. Približne 21 percent obce tvoria lesy a 67 percent poľnohospodárska pôda.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Brunnenthal}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.brunnenthal.at/ Oficiálna stránka]


{{Rakúsky výhonok}}

{{obce okresu Schärding}}

[[Kategória:Obce okresu Schärding]]</text>
      <sha1>27t0eh5z262m1trtluaecl0dgpnrozf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chociwel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219847</id>
    <revision>
      <id>8232388</id>
      <parentid>8232332</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:46:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8232388</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1427" sha1="coetaunf6g20l0hi13dw7d3qj7seltb" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok          = Kościół Matki Boskiej Bolesnej - budowla gotycka z XV w.JPG |
Názov            = Chociwel |
URL znaku        = POL Chociwel COA.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat stargardzki]] |
Gmina            = Chociwel |
Druh             = mestsko-vidiecka |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = |
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 3282 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
}}

'''Chociwel''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat stargardzki]] v rovnomennej gmine.

Žije tu 3 282 obyvateľov (30.6.2007). V decembri 2021 malo 3 105 obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GUS - Bank Danych Lokalnych | url = https://bdl.stat.gov.pl/BDL/dane/teryt/jednostka | vydavateľ = bdl.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Chociwel}}

{{Poľský výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat stargardzki]]</text>
      <sha1>coetaunf6g20l0hi13dw7d3qj7seltb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Darłowo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219852</id>
    <revision>
      <id>8232386</id>
      <parentid>8232334</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:45:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8232386</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1653" sha1="l0tar40mpnc6x5kwoz3hj74nc3nfeil" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Názov            = Darłowo |
URL znaku        = POL Darłowo COA (by Shazz).svg |
URL polohy       = |
Obrázok          = Marktplatz Darlowo.jpg |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat sławieński]] |
Gmina            = Darłowo |
Druh             = mestská |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = 1{{--}}5|
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 14226 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = Arkadiusz Klimowicz|
}}

'''Darłowo''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat sławieński]] v rovnomennej gmine.

Žije tu 14 226 obyvateľov (30.6.2007).

Najstaršie archeologické náznaky osídlenia v tejto oblasti sa objavili, keď rímski obchodníci cestovali po Jantárovej ceste v nádeji, že vymenia drahé kovy ako bronz a striebro za jantár.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Local history - Information about the town - Darłowo - Virtual Shtetl | url = http://www.sztetl.org.pl/en/article/darlowo/3,local-history/ | vydavateľ = www.sztetl.org.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Darłowo}}

{{Poľský výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat sławieński]]</text>
      <sha1>l0tar40mpnc6x5kwoz3hj74nc3nfeil</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dobra (powiat łobeski)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219854</id>
    <revision>
      <id>8232387</id>
      <parentid>8232340</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:45:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8232387</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1326" sha1="tvdrn697fz2r92mrzx3pcw4f89z4rw0" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok          = KosciolSwKlaryWDobrej.jpg |
Názov            = Dobra |
URL znaku        =POL_Dobra_(powiat_łobeski)_COA.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat łobeski]] |
Gmina            = Dobra |
Druh             = mestsko-vidiecka |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = |
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 2312 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
}}

'''Dobra''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat łobeski]] v rovnomennej gmine.

Žije tu 2 312 obyvateľov (30.6.2007). K decembru 2021 má 2 215 obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GUS - Bank Danych Lokalnych | url = https://bdl.stat.gov.pl/BDL/dane/teryt/jednostka | vydavateľ = bdl.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Poľský výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat łobeski]]</text>
      <sha1>tvdrn697fz2r92mrzx3pcw4f89z4rw0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drawsko Pomorskie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219857</id>
    <revision>
      <id>8232390</id>
      <parentid>8232232</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:46:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8232390</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1229" sha1="ggidrt653errmjmcdf0chbhlhwuts8z" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok          = Dramburg Kirche.jpg |
Názov            = Drawsko Pomorskie |
URL znaku        = POL Drawsko Pomorskie COA.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat drawski]] |
Gmina            = Drawsko Pomorskie |
Druh             = mestsko-vidiecka |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = |
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 11477 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
}}

'''Drawsko Pomorskie''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat drawski]] v rovnomennej gmine. Nachádza sa tu cvičisko Drawsko, jedno z najväčších vojenských cvičísk v Poľsku.

Žije tu 11 477 obyvateľov (30.6.2007).

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Drawsko Pomorskie}}

{{poľský výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat drawski]]</text>
      <sha1>ggidrt653errmjmcdf0chbhlhwuts8z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Goleniów</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219860</id>
    <revision>
      <id>8232389</id>
      <parentid>8232248</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:46:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8232389</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1223" sha1="757dcg5ggazyhd1bsvcvbzna5n5n2ge" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok          = KosciolSwKatarzynyWGoleniowie02.jpg |
Názov            = Goleniów |
URL znaku        = POL Goleniów COA 1.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat goleniowski]] |
Gmina            = Goleniów |
Druh             = mestsko-vidiecka |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = |
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 22433 |
Stav k           = 30.6.2007 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
}}

'''Goleniów''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat goleniowski]] v rovnomennej gmine.

Žije tu 22 433 obyvateľov (30.6.2007). Medzinárodné letisko Štetín-Goleniów „Solidarność“ sa nachádza východne od mesta.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Goleniów}}

{{poľský výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat goleniowski]]</text>
      <sha1>757dcg5ggazyhd1bsvcvbzna5n5n2ge</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ińsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219863</id>
    <revision>
      <id>8232402</id>
      <parentid>8232241</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:05:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>ow</comment>
      <origin>8232402</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1225" sha1="7wyj8u5n780gr69qj2xe3arjollccaf" xml:space="preserve">{{Infobox Poľské mesto |
Názov            = Ińsko |
URL znaku        = POL Ińsko COA.svg |
URL polohy       = |
Vojvodstvo       = [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]] |
Powiat           = [[Powiat stargardzki]] |
Gmina            = Ińsko |
Druh             = mestsko-vidiecka |
Severná šírka    = |
Východná dĺžka   = |
Nadmorská výška  = |
Rozloha          = |
Počet obyvateľov = 1 772 |
Stav k           = 01. 01. 2024 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10           = |
EČV              = |
PSČ              = |
Predvoľba        = |
Adresa           = |
Telefón          = |
Fax              = |
Starosta         = |
}}

'''Ińsko''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat stargardzki]] v rovnomennej gmine. Ińsko dalo meno chránenej oblasti známej ako Ińský krajinný park.

Žije tu 1 772 obyvateľov (01. 01. 2024).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{poľský výhonok}}

{{Západopomoranské vojvodstvo}}

[[Kategória:Mestá v Západopomoranskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat stargardzki]]</text>
      <sha1>7wyj8u5n780gr69qj2xe3arjollccaf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>TÍM KOŠICE</title>
    <ns>0</ns>
    <id>231262</id>
    <revision>
      <id>8232506</id>
      <parentid>7937514</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:18:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Teslaton premiestnil stránku [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] na [[TÍM KOŠICE]]: https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175</comment>
      <origin>7937514</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7930" sha1="pwqfvtx96m90o8iywcl9kmmm66o134e" xml:space="preserve">{{Infobox Politická strana
|Názov              = STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)
|Logo strany        = 
|Skratka            = 
|Založenie          = [[19. február]] [[2008]]
|Rozpustenie        = 
|Predseda           = [[Milan Urbáni]]
|Predsedníčka       = 
|Podpredseda        = 
|Prezident          = 
|Najviac poslancov  = 0
|Poslancov          = 0
|Volebný výsledok   = 0,17 % ''([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|Voľby do NR SR 2016]])''&lt;br&gt; 0,50 % ''([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|Voľby do EP 2014]])''
|Ideológie          = [[priama demokracia]]
|Politické spektrum = [[politický stred]]
|Iné1 názov         = ústredný tajomník
|Iné1               = Andrej Sliacky
|Iné2 názov         = 
|Iné2               = 
|Iné3 názov         = 
|Iné3               = 
|Mládežnícka        = 
|Študentská         =
|Ženská             =
|Polovojenská       =
|Skupina EP         = 
|Európska strana    = 
|Medzinárodné       = 
|Materská strana    = 
|Sídlo              = 
|Noviny             = 
|Farby              = {{colorbox|#0000CD}} {{colorbox|#FFA500}} modrá, oranžová
|Web                = [https://www.smsstrana.sk/ smsstrana.sk]
}}
'''STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)''' (v rokoch 2008-2011 '''Demokrati a Vlastenci''', skratka '''DaV''', od roku 2011 do januára 2015 '''Strana moderného Slovenska''', od januára do marca 2015 '''Strana moderného Slovenska - SMS''') je [[Slovensko|slovenská]] mimoparlamentná [[politická strana]]. 

== Vedenie strany == 
=== DaV ===
* [[Pavol Varga]] – predseda &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=1155754&amp;tro375_0_1 |title=Vznikla nová politická strana Demokrati a Vlastenci |publisher=aktualne.sk |accessdate=5.4.2008}}&lt;/ref&gt;
* [[Pavol Hrivík]] – podpredseda

=== SMS ===
* [[Milan Urbáni]] - predseda (od 2012)

== História ==
=== Demokrati a Vlastenci (2008-2011) ===
Strana Demokrati a Vlastenci bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná [[19. február]]a [[2008]].&lt;ref name=&quot;mvsr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Register politických strán a politických hnutí
 | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153175
 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-02
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190324073002/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx%3Fid%3D153175
 | dátum archivácie = 2019-03-24
 }}&lt;/ref&gt;

=== Strana moderného Slovenska (od 2011) ===
V januári 2011 sa DaV premenovala na Stranu moderného Slovenska. Tá do roku 2015 ešte dvakrát mierne zmenila názov, základ však ostal rovnaký.&lt;ref name=&quot;mvsr&quot;/&gt; Predsedom SMS sa v decembri 2012 stal bývalý poslanec NR SR za [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a podpredseda strany [[Milan Urbáni]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milan Urbáni sa stal predsedom Strany Moderného Slovenska
 | periodikum = WebNoviny.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.webnoviny.sk/milan-urbani-sa-stal-predsedom-strany-moderneho-slovenska/
 | issn = 
 | vydavateľ = iSITA
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2012-12-01
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt;

Strana predstavila kandidátnu listinu do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|volieb do Národnej rady v roku 2016]] v decembri 2015. Jej lídrom bol predseda [[Milan Urbáni]] a obsahovala 33 percent žien. Strana chcela v programe podporiť najmä slovenských podnikateľov, ktorí následne cez prosperitu mali obohatitť štát a ten mal tak mať dostatok prostriedkov na štedrejší sociálny program.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na kandidátke Strany moderného Slovenska je 33 percent žien
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/volby-strana-moderneho-slovenska/169909-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2015-12-07
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt; Urbáni ako nominant strany tiež kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = SMS
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milan Urbáni: Náš kraj sa musí pohnúť dopredu
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://mybystrica.sme.sk/c/20648213/milan-urbani-nas-kraj-sa-musi-pohnut-dopredu.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2017-09-13
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 strana vyhlásila, že zvažuje, či sa sama zúčastní [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady v roku 2020]] alebo či podporí nejakú inú politickú stranu, prípadne či sa vôbec nezúčastní volieb. Pri tej príležitosti na svojom facebookovom profile strana predstavila 20 priorít svojho volebného programu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Urbáni
 | meno = Milan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Facebook
 | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2075383469229579&amp;id=126167640817848&amp;__tn__=K-R
 | vydavateľ = facebook.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-02
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Program strany ==
Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 prezentovalo SMS cez Urbániho svoj program ako skĺbenie výhod socializmu a kapitalizmu so snahou o plnú zamestnanosť.&lt;ref name=&quot;sudor&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Sudor
 | meno = Karol
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Urbáni: O eure na Slovensku som rozhodol ja, HZDS som pomáhal ako idiot
 | periodikum = Denník N
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/364992/urbani-eure-slovensku-rozhodol-hzds-pomahal-idiot/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-02-07
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt; Základ nového systému má podľa strany stáť na elektronickom referende, ktoré má byť oveľa jednoduchšie na realizáciu než súčasná forma referend na Slovensku&lt;ref name=&quot;sudor&quot;/&gt;

== Volebné výsledky ==
Strana sa ako Demokrati a Vlastenci nezúčastnila na žiadnych celoštátnych voľbách. Vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010]] získala 2 poslancov.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Rok volieb
!Voľby do
!Počet hlasov
!Počet hlasov v %
!Počet mandátov
!Parlamentné postavenie
!Umiestnenie
|-
|2010
|Národnej rady Slovenskej republiky
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|-
|2012
|Národnej rady Slovenskej republiky
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|-
|2014
|Európskeho parlamentu
|2851
|0,50%
|0/14
|mimo parlamentu
|19.
|-
|2016
|Národnej rady Slovenskej republiky
|4559
|0,17%
|0/150
|mimo parlamentu
|17.
|-
|2019
|Európskeho parlamentu
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|}

== Volebné preferencie ==
Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich [http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm Štatistický úrad Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423180830/http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm |date=2006-04-23 }} nezaznamenáva.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175 DaS v registri strán MV SR] 

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2008]]</text>
      <sha1>pwqfvtx96m90o8iywcl9kmmm66o134e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232510</id>
      <parentid>8232506</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:26:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zmena názvu, aktualizovať</comment>
      <origin>8232510</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7622" sha1="26xdyuoyv21nmf18uutfarxd2jss3ef" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Politická strana
|Názov              = TÍM KOŠICE
|Logo strany        = 
|Skratka            = 
|Založenie          = [[19. február]] [[2008]]
|Rozpustenie        = 
|Predseda           = 
|Predsedníčka       = 
|Podpredseda        = 
|Prezident          = 
|Najviac poslancov  = 0
|Poslancov          = 0
|Volebný výsledok   = 0,17 % ''([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|Voľby do NR SR 2016]])''&lt;br&gt; 0,50 % ''([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|Voľby do EP 2014]])''
|Ideológie          = 
|Politické spektrum = 
|Iné1 názov         = Ústredný tajomník
|Iné1               = Vladimír Chlebo
|Iné2 názov         = 
|Iné2               = 
|Iné3 názov         = 
|Iné3               = 
|Mládežnícka        = 
|Študentská         =
|Ženská             =
|Polovojenská       =
|Skupina EP         = 
|Európska strana    = 
|Medzinárodné       = 
|Materská strana    = 
|Sídlo              = 
|Noviny             = 
|Farby              = &lt;!-- {{colorbox|#0000CD}} {{colorbox|#FFA500}} modrá, oranžová --&gt;
|Web                = 
}}

'''TÍM KOŠICE''' (v rokoch 2008{{--}}2011 '''Demokrati a Vlastenci''', skratka '''DaV''', 2011{{--}}2026 '''Strana moderného Slovenska''' a príbuzné tvary zahŕňajúce skratku '''SMS''') je [[Slovensko|slovenská]] mimoparlamentná [[politická strana]].&lt;ref name=&quot;rps&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = TÍM KOŠICE | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Vedenie strany == 

=== DaV ===
* [[Pavol Varga]] – predseda &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=1155754&amp;tro375_0_1 |title=Vznikla nová politická strana Demokrati a Vlastenci |publisher=aktualne.sk |accessdate=5.4.2008}}&lt;/ref&gt;
* [[Pavol Hrivík]] – podpredseda

=== SMS ===
* [[Milan Urbáni]] - predseda (od 2012)

== História ==
=== Demokrati a Vlastenci (2008-2011) ===
Strana Demokrati a Vlastenci bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná [[19. február]]a [[2008]].&lt;ref name=&quot;rps&quot; /&gt;

=== Strana moderného Slovenska (od 2011) ===
V januári 2011 sa DaV premenovala na Stranu moderného Slovenska. Tá do roku 2015 ešte dvakrát mierne zmenila názov, základ však ostal rovnaký.&lt;ref name=&quot;rps&quot; /&gt; Predsedom SMS sa v decembri 2012 stal bývalý poslanec NR SR za [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a podpredseda strany [[Milan Urbáni]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milan Urbáni sa stal predsedom Strany Moderného Slovenska
 | periodikum = WebNoviny.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.webnoviny.sk/milan-urbani-sa-stal-predsedom-strany-moderneho-slovenska/
 | issn = 
 | vydavateľ = iSITA
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2012-12-01
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt;

Strana predstavila kandidátnu listinu do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|volieb do Národnej rady v roku 2016]] v decembri 2015. Jej lídrom bol predseda [[Milan Urbáni]] a obsahovala 33 percent žien. Strana chcela v programe podporiť najmä slovenských podnikateľov, ktorí následne cez prosperitu mali obohatitť štát a ten mal tak mať dostatok prostriedkov na štedrejší sociálny program.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na kandidátke Strany moderného Slovenska je 33 percent žien
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/volby-strana-moderneho-slovenska/169909-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2015-12-07
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt; Urbáni ako nominant strany tiež kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = SMS
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milan Urbáni: Náš kraj sa musí pohnúť dopredu
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://mybystrica.sme.sk/c/20648213/milan-urbani-nas-kraj-sa-musi-pohnut-dopredu.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2017-09-13
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 strana vyhlásila, že zvažuje, či sa sama zúčastní [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady v roku 2020]] alebo či podporí nejakú inú politickú stranu, prípadne či sa vôbec nezúčastní volieb. Pri tej príležitosti na svojom facebookovom profile strana predstavila 20 priorít svojho volebného programu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Urbáni
 | meno = Milan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Facebook
 | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2075383469229579&amp;id=126167640817848&amp;__tn__=K-R
 | vydavateľ = facebook.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-02
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Program strany ==
Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 prezentovalo SMS cez Urbániho svoj program ako skĺbenie výhod socializmu a kapitalizmu so snahou o plnú zamestnanosť.&lt;ref name=&quot;sudor&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Sudor
 | meno = Karol
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Urbáni: O eure na Slovensku som rozhodol ja, HZDS som pomáhal ako idiot
 | periodikum = Denník N
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/364992/urbani-eure-slovensku-rozhodol-hzds-pomahal-idiot/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-02-07
 | dátum prístupu = 2019-11-02
}}&lt;/ref&gt; Základ nového systému má podľa strany stáť na elektronickom referende, ktoré má byť oveľa jednoduchšie na realizáciu než súčasná forma referend na Slovensku&lt;ref name=&quot;sudor&quot;/&gt;

== Volebné výsledky ==
Strana sa ako Demokrati a Vlastenci nezúčastnila na žiadnych celoštátnych voľbách. Vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010]] získala 2 poslancov.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Rok volieb
!Voľby do
!Počet hlasov
!Počet hlasov v %
!Počet mandátov
!Parlamentné postavenie
!Umiestnenie
|-
|2010
|Národnej rady Slovenskej republiky
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|-
|2012
|Národnej rady Slovenskej republiky
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|-
|2014
|Európskeho parlamentu
|2851
|0,50%
|0/14
|mimo parlamentu
|19.
|-
|2016
|Národnej rady Slovenskej republiky
|4559
|0,17%
|0/150
|mimo parlamentu
|17.
|-
|2019
|Európskeho parlamentu
| colspan=&quot;5&quot; |strana nekandidovala
|}

== Volebné preferencie ==
Volebné preferencie strany sú také nízke, že ich [http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm Štatistický úrad Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423180830/http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/uvvm/uvvm0306.htm |date=2006-04-23 }} nezaznamenáva.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175 TÍM KOŠICE v registri strán MV SR] 

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2008]]</text>
      <sha1>26xdyuoyv21nmf18uutfarxd2jss3ef</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Levický hrad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>231364</id>
    <revision>
      <id>8232416</id>
      <parentid>7896922</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:25:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobné typo</comment>
      <origin>8232416</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5937" sha1="3w7ccbx6ly3r8bgv0okssaxtpz878tv" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Levický hrad
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Hrad Levice (Léva vára).jpg
| image_caption      = Levický hrad - zrúcanina
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| district           = [[okres Levice|Levice]] 
| commune_type       = 
| commune            =  
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 163
| elevation_round    = 
| lat_d =48| lat_m =13| lat_s =18 | lat_NS = S
| long_d =18| long_m =36| long_s =03 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = mesto [[Levice (Slovensko)|Levice]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha Levického hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Nitra Region - outline map.svg
| map1_background    = Nitra Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha Levického hradu v Nitrianskom kraji
| map1_locator       = Nitriansky kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Levice Castle
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
|Portal1=Slovensko}}
[[Súbor:Lewentz-1661.jpg|thumb|Levice-Lewentz, 1611]]

'''Levický hrad''' (normovaný názov)&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}&lt;/ref&gt; alebo '''Levice''' tvoria zakonzervované zrúcaniny gotického hradu nachádzajúce sa neďaleko centra okresného mesta [[Levice (Slovensko)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].

== Dejiny ==
Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Za miesto jeho výstavby bola zvolená skalná vyvýšenina obklopená močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili [[Gotika|gotický]] hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], neskôr sa stal hradom kráľovským.

V roku 1388 sa dostal do majetku rodu [[Levickovci|Levickovcov]]. V roku 1434 hrad zachvátil požiar; vzápätí bol opäť postavený. V roku 1529 pripadol korune a patril tekovským županom. Po smrti župana Gabriela Levického sa hrad dostal do držby známeho lúpežného šľachtica Melchiora Balašu. Jeho výčiny mali za následok obliehanie hradu cisárskym vojskom, výsledkom ktorého bola kapitulácia hradnej posádky a poprava časti jej príslušníkov priamo pod hradnými múrmi. Po vymretí rodu Levickovcov v roku 1553 opäť hrad pripadol kráľovi, ktorý hrad začlenil do sústavy protitureckých pevností. V ďalších obdobiach sa na hrade vystriedalo viacero majiteľov - Dobóovci (František sa v roku 1574 stal tekovským županom), Koloničovci, [[Čákyovci]] a [[Esterháziovci]].

V polovici 16. storočia hrad opravovali a v roku 1571 pristavali na dolnom nádvorí renesančný kaštieľ s nárožnými baštami. Aj v prvej polovici 17. storočia sa hradné opevnenie zdokonaľovalo (po roku 1635 vonkajšie opevnenie naviazali na mestské hradby, od ktorých hrad oddelili priekopou). Na opevňovacích prácach sa podľa snemovných uznesení podieľali aj poddaní severných stolíc (Oravy a Liptova).

Do histórie hradu zasiahli turecké vojenské akcie. Prvý raz sa Turci pod jeho hradbami objavili už v roku 1544; pri ďalšom obliehaní v roku 1663 hrad dobyli. O rok ich však z Levíc vytlačili po známej [[Bitka pri Leviciach|bitke pri Leviciach]] a znovu hrad dôkladne opevnili pod dozorom vtedajšieho slávneho vojenského veliteľa [[Louis Raduit de Souches|L. de Souches]].

Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať. V roku 1699 hrad opustila vojenská posádka, čím hrad prišiel o obranný charakter. Vojská [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] ho však ešte v rokoch 1702 - 1709 držali, no pred odchodom dokončili jeho likvidáciu. Časť budov (bašta a kaštieľ) ostali zachované a tie po roku 1710 opravili.

== Súčasný stav ==
Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou, sídlom [[Tekovské múzeum|Tekovského múzea]], ktoré je správcom hradu.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Levice Castle}}

== Externé odkazy ==
* https://web.archive.org/web/20140927052307/http://www.zamky.sk:80/hrady-a-zamky/levicky-hrad

== Zdroj ==
* Š. Pisoň, ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku'', Osveta, Martin, 1973

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v Leviciach]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]</text>
      <sha1>3w7ccbx6ly3r8bgv0okssaxtpz878tv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Konflikt (hudobná skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>231497</id>
    <revision>
      <id>8232590</id>
      <parentid>8100741</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T20:22:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jury Konflikt</username>
        <id>209458</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Aktualizoval som krátku históriu, aktuálnych a bývalich členov.zdroje: oficiálne Facebook a Instagram stránky Konfliktu: https://www.instagram.com/konflikt_official ,Ešte by bolo dobré vymeniť fotku za aktuálnu Konflikt fotku 2026!Ďakujem!</comment>
      <origin>8232590</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3485" sha1="871tobpkyqlufmz6f8sk09oi8lout7h" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Konflikt 
 | Obrázok             = Jury.JPG|Thumb
 | Popis obrázku       = Frontman skupiny Jury na festivale Topfest roku 2009
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Šamorín]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[punk rock]]
 | Roky pôsobenia      = [[1990]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = {{url|konflikt.sk}}
 | Členovia skupiny    = Jury&lt;br /&gt;Kristián&lt;br /&gt;Vandy&lt;br /&gt;Tomax
 | Bývalí členovia     = 
 }}
'''Konflikt''' je Víťaz Aurela 2006(Slovak Grammy) za najlepší album v žánrovej kategórii HARD/HEAVY/PUNK-ROCK, 36 ročná Slovenská punková legenda.

Kapela odohrala vyše 2300 koncertov po Európe na jednom pódiu (tesne pred, tesne po) s takými svetoznámymi skupinami ako napr: Iron Maiden,Slayer, Sex Pistols, Soulfly, The Offspring,Die Toten Hosen, Misfits, Toy Dolls, CavaleraConspiracy, Alice in Chains, UK Subs, G.B.H.,Craddle of Filth, Limp Bizkit, Ska-P, Lordi, The Exploited, Napalm Death...

Jury líder skupiny bol 7 rokov hlavným organizátorom Punk Islandu, najväčšieho undergroundového festivalu na Slovensku a v roku 2000 vydal výberovku ,Punk-rock made in Europe&quot;, kde účinkovalo 23 skupin z 20 státov.Na konte majú viac albumov(album Sapere Aude dosiahla v predaji zlatú aj platinovú platñu), EP, Videokazetu(1998),DVD Konfliktology 1990-2007, ich skladby vyšli na rôznych výberovkách na svete od Malajzie cez Turecko ai po Kanadu.

ADRESA: Konflikt, Veterná 16, 931 01, Šamorin, Slovakia

email: jury@konflikt.sk 

Tel: +421/907 717 459 

Zdroje: www.konflikt.sk 

https://www.facebook.com/share/18YvhSe2oW/

https://www.instagram.com/konflikt_official

== Členovia skupiny ==
=== Súčasní členovia ===
* Robert &quot;Jury&quot; Jurányi - spev, gitara
* Kristián &quot;Kristi&quot; Kadlečík - basgitara
* Pavel &quot;Vandy&quot; Prokop - bicie, spev
* Zoltán &quot;Zoli&quot; Daraban - sólová gitara, spev

=== Bývalí členovia ===
* N!D! - spev,
* Stano - spev
* Kristina - spev
* Stipu - sólová gitara,
* Jock - bicie 
* Sancho - bicie
* Tubi - bicie
* Junior - bicie
*[[Július Petrus|Ďuso Petrus]] - bicie
* Grimax - bicie
* Maťo - sólová gitara
* Majo - basgitara
* Mario - basgitara
* Maroš - basgitara
* Palo - sólová gitara
* Viktor - basgitara
* Alojz &quot;Lojzo&quot; Horník - bicie
* Laco - bicie
* Tomax - sólová gitara

== Diskografia ==
=== Demá ===
* 1992 - ''Punk Invasion'' (ako skupina Azyl) 
* 1994 - ''LIVE 1992-1994'' (ako skupina Konflikt A) 

=== Štúdiové albumy ===
* 1995 - ''[[Takí sme]]'' (ako skupina Konflikt A) 
* 1999 - ''[[Mea Culpa]]''
* 2001 - ''[[No Return]]''
* 2006 - ''[[Sapere Aude]]''
* 2011 - ''[[Somnium]]''
* 2026 - Armageddon

=== EP ===
* 1999 - ''To protect and serve''

=== Video === 
* 1999 -  ''Live in Abda'' 

=== Live CD ===
* 2009 -  ''Live in Topfest 2007'' 

=== DVD ===
* 2009 -  ''Konfliktology'' 

== Ocenenia ==
* 2007 - album ''[[Sapere Aude]]'' získal Aurela  za najlepší album v roku 2006 v kategórii hard/heavy/punk-rock

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroje ==
* [http://www.konflikt.sk/indexslo.php Oficiálna stranka skupiny Konflikt]
* Oficiálna Facebook stránka Konflikt : https://www.facebook.com/share/18YvhSe2oW/ 
* Oficiálna Instagram stránka Konflikt: https://www.instagram.com/konflikt_official

[[Kategória:Konflikt (hudobná skupina)| ]]
[[Kategória:Slovenské punkrockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1990]]</text>
      <sha1>871tobpkyqlufmz6f8sk09oi8lout7h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232727</id>
      <parentid>8232590</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:33:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>neencyklopedicke</comment>
      <origin>8232727</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2413" sha1="np1m7r4lh1qlbnrgpczism5rkdpxz4w" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Konflikt 
 | Obrázok             = Jury.JPG|Thumb
 | Popis obrázku       = Frontman skupiny Jury na festivale Topfest roku 2009
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Šamorín]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[punk rock]]
 | Roky pôsobenia      = [[1990]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = {{url|konflikt.sk}}
 | Členovia skupiny    = Jury&lt;br /&gt;Kristián&lt;br /&gt;Vandy&lt;br /&gt;Tomax
 | Bývalí členovia     = 
 }}
'''Konflikt''' je [[slovensko|slovenská]] [[punk]]ová skupina, ktorá vznikla v roku [[1990]] ešte pod názvom „''Azyl''“. Skupina Azyl nahrala niekoľko [[Demonahrávka|demo singlov]], no známou sa stala v roku 1992, keď pod novým názvom „''Konflikt A''“ vydala svoj debutový album ''[[Takí sme]]''. Názov na Konflikt si skupina skrátila v roku 1998.

== Členovia skupiny ==
=== Súčasní členovia ===
* Robert &quot;Jury&quot; Jurányi - spev, gitara
* Kristián &quot;Kristi&quot; Kadlečík - basgitara
* Vandy - bicie, spev
* Tomax - gitara, spev

=== Bývalí členovia ===
* Alojz &quot;Lojzo&quot; Horník - bicie
* N!D! - spev,
* Stano - spev
* Kristina - spev
* Stipu - sólová gitara,
* Jock - bicie 
* Sancho - bicie
* Tubi - bicie
* Junior - bicie
*[[Július Petrus|Ďuso Petrus]] - bicie
* Grimax - bicie
* Mato - sólová gitara
* Majo - basgitara
* Mario - basgitara
* Maroš - basgitara
* Palo - sólová gitara
* Viktor - basgitara
* Laco - bicie

== Diskografia ==
=== Demá ===
* 1992 - ''Punk Invasion'' (ako skupina Azyl) 
* 1994 - ''LIVE 1992-1994'' (ako skupina Konflikt A) 

=== Štúdiové albumy ===
* 1995 - ''[[Takí sme]]'' (ako skupina Konflikt A) 
* 1999 - ''[[Mea Culpa]]''
* 2001 - ''[[No Return]]''
* 2006 - ''[[Sapere Aude]]''
* 2011 - ''[[Somnium]]''
* 2026 - Armageddon

=== EP ===
* 1999 - ''To protect and serve''

=== Video === 
* 1999 -  ''Live in Abda'' 

=== Live CD ===
* 2009 -  ''Live in Topfest 2007'' 

=== DVD ===
* 2009 -  ''Konfliktology'' 

== Ocenenia ==
* 2007 - album ''[[Sapere Aude]]'' získal Aurela  za najlepší album v roku 2006 v kategórii hard/heavy/punk-rock

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroje ==
* [http://www.konflikt.sk/indexslo.php Oficiálna stranka skupiny Konflikt]

[[Kategória:Konflikt (hudobná skupina)| ]]
[[Kategória:Slovenské punkrockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1990]]</text>
      <sha1>np1m7r4lh1qlbnrgpczism5rkdpxz4w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>David Musuľbes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>232815</id>
    <revision>
      <id>8232462</id>
      <parentid>7761129</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:06:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232462</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6901" sha1="f0xcjnco5svbytrf326tnis6s0vqnpk" xml:space="preserve">{{olympijské zlato}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno = David Musuľbes
  |Portrét = 
  |Popis = slovenský zápasník
  |Dátum narodenia = {{dnv|1972|5|28}}
  |Miesto narodenia = [[Vladikavkaz|Ordžonikidze]]
  |Dátum úmrtia = 
  |Miesto úmrtia =
}}
  {{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Rusko|w}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Letné olympijské hry|Olympijské hry]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||[[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]]|voľný štýl do 130 kg}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}}
  {{Infobox-medaila farba|2||[[Letné olympijské hry 2008|Peking 2008]]|voľný štýl do 120 kg}}
{{Infobox koniec}}

'''David Vladimirovič Musuľbes''' ({{V jazyku|rus|Давид Владимирович Мусульбес}}, * [[28. máj]] [[1972]], [[Vladikavkaz|Ordžonikidze]] (dnešný Vladikavkaz), [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?lang=1&amp;stationID=0&amp;page=showNews&amp;id=55286|title=Slováci pod olympijskými kruhmi|publisher=rozhlas.sk|date=4. august 2008}}&lt;/ref&gt; je bývalý [[Slovensko|slovenský]] reprezentant v zápasení vo voľnom štýle do 120 kg. Má [[Oseti|osetskú]] národnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika   
| autor =  
| titul = Slovensko prepáč, že to nebolo zlato
| periodikum = SME
| dátum = 22.8.2008
| url = http://www.sme.sk/c/4036428/slovensko-prepac-ze-to-nebolo-zlato.html
|}}&lt;/ref&gt; Ešte ako ruský občan získal zlatú medailu z [[LOH 2000|olympijských hier 2000]] v hmotnostnej kategórií do 120 kg. Slovensko reprezentoval od roku [[2007]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.denniksport.sk/clanok?id=44702|title=Nie je čas na chyby|publisher=denniksport.sk|date=30. január 2008|accessdate=2008-08-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080131035634/http://www.denniksport.sk/clanok?id=44702|archivedate=2008-01-31}}&lt;/ref&gt; Jeho trénerom je [[Kazbek Dedegajev]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://sport.pravda.sk/zapasnik-david-musulbes-ziskal-bronz-dw7-/sk-soh2008.asp?c=A080821_071526_sk-soh2008_p09|title=Zápasník David Musuľbes získal bronz|publisher=pravda.sk|date=21. august 2008}}&lt;/ref&gt; Na [[LOH 2008|olympijských hrách 2008]] v Pekingu ako reprezentant Slovenska získal po prehre v semifinále s Arturom Taymazovom bronzovú medailu, ktorá bola po neskoršej diskvalifikácii Taymazova pre dopingový nález zmenená na striebro.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://news.theopenmat.com/blog/2016/08/29/artur-taymazov-besik-kudukhov-stripped-olympic-medals/59127/|title=Artur Taymazov and Besik Kudukhov Stripped of Olympic Medals|publisher=theopenmat.com|date=29 August 2016|accessdate=2018-02-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180219090233/http://news.theopenmat.com/blog/2016/08/29/artur-taymazov-besik-kudukhov-stripped-olympic-medals/59127/|archivedate=2018-02-19}}&lt;/ref&gt;

== Vrcholové podujatia ==
=== Letné olympijské hry ===
* '''[[LOH 2008|Peking 2008]]'''
{| border=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 100%;&quot; width:
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot; align=&quot;center&quot;
!Kolo
!Súper
!Výsledok
!Perióda 1
!Perióda 2
!Perióda 3
!Zdroj
|-
|kvalifikácia
|mal voľno
|
|
|
|  
| align=&quot;center&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://sport.pravda.sk/slovaci-peking-navigacia-0x2-/sk-soh2008.asp?y=sk-soh2008/slovaci_peking_navigacia.htm|title=Reprezentujú Slovensko na OH 2008|publisher=pravda.sk|date=dátum neuvedený|accessdate=2008-08-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081216142546/http://sport.pravda.sk/slovaci-peking-navigacia-0x2-/sk-soh2008.asp?y=sk-soh2008/slovaci_peking_navigacia.htm|archivedate=2008-12-16}}&lt;/ref&gt; 
|-
|osemfinále
|{{NGA}} [[Wilson Seiwari]] &lt;small&gt;([[Nigéria]])&lt;/small&gt;
! align=&quot;center&quot;|2:0
| align=&quot;center&quot;|3:0
| align=&quot;center&quot;|6:0
|
| align=&quot;center&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299403.shtml#WRM299403|title=Men's FR 120 kg 1/8 Final /Bout No.138 /Mat C|publisher=beijing2008.cn|date=21. august 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080907163137/http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299403.shtml#WRM299403|archivedate=2008-09-07|accessdate=2008-08-23}}&lt;/ref&gt;
|-
|štvrťfinále
|{{HUN}} [[Otto Aubeli]] &lt;small&gt;([[Maďarsko]])&lt;/small&gt;
! align=&quot;center&quot;|2:0
| align=&quot;center&quot;|2:1
| align=&quot;center&quot;|2:0
|
| align=&quot;center&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299302.shtml#WRM299302|title=Men's FR 120 kg Quarterfinal /Bout No.145 /Mat C|publisher=beijing2008.cn|date=21. august 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080907164246/http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299302.shtml#WRM299302|archivedate=2008-09-07|accessdate=2008-08-23}}&lt;/ref&gt;
|-
|semifinále
|{{UZB}} [[Artur Taymazov]] &lt;small&gt;([[Uzbekistan]])&lt;/small&gt;
! align=&quot;center&quot;|0:2
| align=&quot;center&quot;|0:1
| align=&quot;center&quot;|0:1
|
| align=&quot;center&quot;|&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{cite web|url=http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299201.shtml#WRM299201|title=Men's FR 120 kg Semifinal /Bout No.148 /Mat C|publisher=beijing2008.cn|date=21. august 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080902025424/http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/INF/WR/C73B/WRM299201.shtml#WRM299201|archivedate=2008-09-02|accessdate=2008-08-23}}&lt;/ref&gt;
|-
|o 3. miesto
|{{CUB}} [[Disney Rodriguez]] &lt;small&gt;([[Kuba]])&lt;/small&gt;
! align=&quot;center&quot;|2:0
| align=&quot;center&quot;|4:0
| align=&quot;center&quot;|4:2
|
| align=&quot;center&quot;|&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;
|}

== Úspechy ==
* '''Majstrovstvá sveta'''
** 1. miesto – voľný štýl do 120 kg ([[Teherán]], [[Irán]], [[2002]])
** 1. miesto – voľný štýl do 130 kg ([[Sofia]], [[Bulharsko]], [[2003]])
** 3. miesto – voľný štýl do 130 kg ([[Krasnojarsk]], [[Rusko]], [[1997]])
** 3. miesto – voľný štýl do 100 kg ([[Istanbul]], [[Turecko]], [[1994]])

* '''Majstrovstvá Európy'''
** 2. miesto – voľný štýl do 120 kg ([[Tampere]], [[Fínsko]], [[2008]])

* '''Letné olympijské hry'''
** 1. miesto – voľný štýl do 120 kg ([[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]], [[Austrália]])
** 3. miesto – voľný štýl do 120 kg ([[Letné olympijské hry 2008|Peking 2008]], [[Čína]])

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20080825071348/http://results.beijing2008.cn/WRM/ENG/BIO/Athlete/4/219764.shtml David Musuľbes na beijing2008.cn]

{{Slováci na LOH 2008}}

{{DEFAULTSORT:Musuľbes, David}}
[[Kategória:Slovenskí zápasníci]]
[[Kategória:Ruskí zápasníci]]
[[Kategória:Ruskí olympijskí víťazi]]
[[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Ruské osobnosti osetského pôvodu]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti osetského pôvodu]]
[[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 2000]]
[[Kategória:Zápasníci na Letných olympijských hrách 2008]]
[[Kategória:Osobnosti z Vladikavkazu]]</text>
      <sha1>f0xcjnco5svbytrf326tnis6s0vqnpk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ekstraklasa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>236408</id>
    <revision>
      <id>8232647</id>
      <parentid>8231146</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:49:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232647</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16347" sha1="4lxbwg5f6vnzgk6rbxj5j69bvgsfiob" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox football&quot; style=&quot;width: 16em; text-align: center;&quot;
|-
! style=&quot;font-size: 16px;&quot; | Ekstraklasa
|- 
| style=&quot;font-size: 12px; &quot; |[[Súbor:Trofeum TME 2014-2015 (cropped).jpg|bezrámu|235x235bod]]
|- 
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Založená'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[1927]]
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Štát'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Nižšia Liga'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[I Liga (Poľsko)|I Liga]]
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Počet tímov'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | 18
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Európske Kvalifikácie'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]&lt;br /&gt;[[Európska liga UEFA]]
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Poháre'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[Poľský pohár]]
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Najviac víťazstiev'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[Legia Warszawa]]&lt;br /&gt; (15 titulov)
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Súčasný víťaz (2025–26)'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [[Lech Poznań]] (10 titulov)
|-
| style=&quot;font-size: 12px; background: #BFD7FF;&quot; | '''Webová stránka'''
|-
| style=&quot;font-size: 12px;&quot; | [http://ekstraklasa.org/ Oficiálna stránka Ekstraklasy]
|-
|}

'''Ekstraklasa''' oficiálne známa ako '''PKO Bank Polski Ekstraklasa''' kvôli sponzorstvu PKO Bank Polski,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO BP sponsorem tytularnym piłkarskiej Ekstraklasy | url = https://www.tvp.info/43235057/pko-bp-sponsorem-tytularnym-pilkarskiej-ekstraklasy | vydavateľ = tvp.info | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; je profesionálna futbalová liga v Poľsku a najvyššia úroveň poľského futbalového ligového systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO Bank Polski partnerem tytularnym Ekstraklasy | url = http://ekstraklasa.org/aktualnosci/pko-bank-polski-partnerem-tytularnym-ekstraklasy-13894 | vydavateľ = ekstraklasa.org | dátum prístupu = 2026-06-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190701062604/http://ekstraklasa.org/aktualnosci/pko-bank-polski-partnerem-tytularnym-ekstraklasy-13894 | dátum archivácie = 2019-07-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekstraklasa begins celebrations of the centenary of league competitions. New logo, Ekstraklasa PRO ball, and the anniversary Polish Champion trophy {{!}} Górnik Zabrze | url = https://www.gornikzabrze.pl/en/news/events/ekstraklasa-begins-celebrations-centenary-league-competitions-new-logo-ekstraklasa-pro | vydavateľ = www.gornikzabrze.pl | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V súčasnosti má Ekstraklasa 18 tímov. Víťaz získa titul majstra Poľska a kvalifikuje sa do 1. predkola [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], druhé, tretie a štvrté mužstvo sa kvalifikujú do druhého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA|Európskej konferenčnej ligy]]. Posledné tri tímy automaticky zostupujú do druhej najvyššej súťaže.

== Historia ==
Liga vznikla v roku [[1927]], neligové súťaže však existovali už od roku [[1920]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PZPN - Łączy nas piłka | url = http://www.pzpn.pl/en/association/history | vydavateľ = www.pzpn.pl | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Od doby svojho vzniku až do začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa súťaž hrala ako liga, kde každé mužstvo s každým odohralo stanovený počet zápasov. Po druhej svetovej vojne sa v roku [[1946]] súťaž hrala pohárovým systémom, v roku [[1947]] víťazi kvalifikačných skupín postúpili do finálovej skupiny, kde sa rozhodlo o víťazovi. Od roku [[1948]] až do súčasnosti sa súťaž opäť hrá ligovým systémom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;  Rok 2020 sa niesol v znamení nárastu koeficientu [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] pre ligu, ktorý podporili dobré výsledky poľských klubov v európskych súťažiach, pričom [[Lech Poznań|Lech Poznaň]] sa v sezóne [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022 – 2023]] dostal do štvrťfinále [[Konferenčná liga UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekstraklasa boom: Polish clubs thriving in UEFA Conference League {{!}} UEFA Conference League | url = https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a1-1fb2118e3c29-71feae4ad549-1000--ekstraklasa-boom-polish-clubs-thriving-in-uefa-conference-l/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

== Ekstraklasa 2026/27 ==

10. júna 2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO BP Ekstraklasa | url = https://www.ekstraklasa.org/kluby/ | vydavateľ = Ekstraklasa | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
!Tím
!Poloha
!Štadion
!Kapacita
|-
|[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]
|[[Vroclav]]
|[[Stadion Wrocław]]
|45,105
|-
|[[Wisla Krakov]]
|[[Krakov]]
|[[Mestský štadión (Krakov)|Mestský štadión]]
|33,326
|-
|[[KS Cracovia|Cracovia]]
|[[Krakov]]
|[[Józef Piłsudski Cracovia Stadium|Józef Piłsudski Stadium]]
|15,016
|-
|[[GKS Katowice]]
|[[Katowice]]
|[[Arena Katowice]]
|15,048
|-
|[[Górnik Zabrze]]
|[[Zabrze]]
|[[Arena Zabrze]]
|28,236
|-
|[[Jagiellonia Białystok]]
|[[Białystok]]
|[[Stadion Miejski (Białystok)|Chorten Arena]]
|22,372
|-
|[[Korona Kielce]]
|[[Kielce]]
|[[Stadion Miejski (Kielce)|EXBUD Arena]]
|15,700
|-
|[[Lech Poznań]]
|[[Poznań]]
|[[Poznań Stadium|Enea Stadion]]
|42,837
|-
|[[Wieczysta Krakow]]
|[[Kraków]]
|[[Henryk Reyman Municipal Stadium]]
|33,326
|-
|[[Legia Warszawa]]
|[[Warsaw]]
|[[Polish Army Stadium]]
|31,103
|-
|[[Motor Lublin]]
|[[Lublin]]
|[[Arena Lublin|Motor Lublin Arena]]
|15,247
|-
|[[Piast Gliwice]]
|[[Gliwice]]
|[[Piotr Wieczorek Municipal Stadium|Piotr Wieczorek Stadium]]
|9,913
|-
|[[Pogoń Szczecin]]
|[[Szczecin]]
|[[Stadion Miejski im. Floriana Krygiera|Florian Krygier Stadium]]
|21,163
|-
|[[Radomiak Radom]]
|[[Radom]]
|[[Stadion im. Braci Czachorów|Czachor Brothers Stadium]]
|8,840
|-
|[[Raków Częstochowa]]
|[[Częstochowa]]
|[[Miejski Stadion Piłkarski Raków|zondacrypto Arena]]
|5,500
|-
|[[Widzew Łódź]]
|[[Łódź]]
|[[Widzew Łódź Stadium]]
|18,018
|-
|[[Wisła Płock]]
|[[Płock]]
|{{nowrap|[[Kazimierz Górski Stadium|Kazimierz Górski Orlen Stadium]]}}
|15,004
|-
|[[Zagłębie Lubin]]
|[[Lubin]]
|[[Lubin Stadium|KGHM Zagłebie Arena]]
|16,086
|}

== Zoznam víťazov ==

10. júna 2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 90minut.pl | url = http://www.90minut.pl/strona.php?id=rozgrywki_mp | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-10 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt;
{|
|-
|valign=top|
*1921: [[MKS Cracovia]]
*1922: [[Pogoń Lwów]]
*1923: [[Pogoń Lwów]]
*1924: -
*1925: [[Pogoń Lwów]]
*1926: [[Pogoń Lwów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1927|1927]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1928|1928]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1929|1929]]: [[Warta Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1930|1930]]: [[MKS Cracovia]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1931|1931]]: [[Garbarnia Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1932|1932]]: [[MKS Cracovia]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1933|1933]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1934|1934]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1935|1935]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1936|1936]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1937|1937]]: [[MKS Cracovia]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1938|1938]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1946|1946]]: [[Polonia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1947|1947]]: [[Warta Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1948|1948]]: [[MKS Cracovia]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1949|1949]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1950|1950]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1951|1951]]: [[Wisła Kraków]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.wisla.krakow.pl/en/the_club/history/|title=História|publisher=wisla.krakow.pl|accessdate=2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110914161236/http://www.wisla.krakow.pl/en/the_club/history/|archivedate=2011-09-14}}&lt;/ref&gt;
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1952|1952]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1953|1953]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1954|1954]]: [[Polonia Bytom]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1955|1955]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1956|1956]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1957|1957]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1958|1958]]: [[ŁKS Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1959|1959]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1960|1960]]: [[Ruch Chorzów]]
|valign=top|
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1961|1961]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1962|1962]]: [[Polonia Bytom]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1962/1963|1962/63]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1963/1964|1963/64]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1964/1965|1964/65]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1965/1966|1965/66]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1966/1967|1966/67]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1967/1968|1967/68]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1968/1969|1968/69]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1969/1970|1969/70]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1970/1971|1970/71]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1971/1972|1971/72]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1972/1973|1972/73]]: [[Stal Mielec]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1973/1974|1973/74]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1974/1975|1974/75]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1975/1976|1975/76]]: [[Stal Mielec]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1976/1977|1976/77]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1977/1978|1977/78]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1978/1979|1978/79]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1979/1980|1979/80]]: [[Szombierki Bytom]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1980/1981|1980/81]]: [[Widzew Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1981/1982|1981/82]]: [[Widzew Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1982/1983|1982/83]]: [[Lech Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1983/1984|1983/84]]: [[Lech Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1984/1984|1984/85]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1985/1986|1985/86]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1986/1987|1986/87]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1987/1988|1987/88]]: [[Górnik Zabrze]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1988/1989|1988/89]]: [[Ruch Chorzów]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1989/1990|1989/90]]: [[Lech Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1990/1991|1990/91]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1991/1992|1991/92]]: [[Lech Poznań]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1992/1993|1992/93]]: [[Lech Poznań]]
|valign=top|
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]: [[Widzew Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1996/1997|1996/97]]: [[Widzew Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1997/1998|1997/98]]: [[ŁKS Łódź]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1998/1999|1998/99]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 1999/2000|1999/00]]: [[Polonia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2000/2001|2000/01]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2001/2002|2001/02]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2003/2004|2003/04]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2004/2005|2004/05]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2005/2006|2005/06]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2006/2007|2006/07]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]]
*[[Najvyššia poľská futbalová liga 2007/2008|2007/08]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Ekstraklasa 2008/2009|2008/09]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Ekstraklasa 2009/2010|2009/10]]: [[Lech Poznań]]
*[[Ekstraklasa 2010/2011|2010/11]]: [[Wisła Kraków]]
*[[Ekstraklasa 2011/2012|2011/12]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]
*[[Ekstraklasa 2012/2013|2012/13]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2013/2014|2013/14]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2014/2015|2014/15]]: [[Lech Poznań]]
*[[Ekstraklasa 2015/2016|2015/16]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2016/2017|2016/17]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2017/2018|2017/18]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2018/2019|2018/19]]: [[Piast Gliwice]]
*[[Ekstraklasa 2019/2020|2019/20]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2020/2021|2020/21]]: [[Legia Warszawa]]
*[[Ekstraklasa 2021/2022|2021/22]]: [[Lech Poznań]]
*[[Ekstraklasa 2022/2023|2022/23]]: [[Raków Częstochowa]]
*[[Ekstraklasa 2023/2024|2023/24]]: [[Jagiellonia Białystok]]
*[[Ekstraklasa 2024/2025|2024/25]]: [[Lech Poznań]]
*[[Ekstraklasa 2025/2026|2025/26]]: [[Lech Poznań]]
|}

=== Tituly ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:300px;&quot;
|-
!Por.
!Klub
!Tituly&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=90minut.pl|url=http://www.90minut.pl/strona.php?id=rozgrywki_mp_rekordy|vydavateľ=www.90minut.pl|dátum prístupu=2023-03-02|dátum vydania=2022-05-21}}&lt;/ref&gt;
|-
!1.
|[[KP Legia Warszawa|Legia Warszawa]]
| align=&quot;center&quot; |15
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2.
|[[Ruch Chorzów]]
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |14
|-
|[[Górnik Zabrze]]
|-
!3.
|[[Wisła Kraków]]
| align=&quot;center&quot; |13
|-
!4.
|[[Lech Poznań]]
| align=&quot;center&quot; |10
|-
!5.
|[[MKS Cracovia|Cracovia]]
| align=&quot;center&quot; |5
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |6.
|[[Widzew Łódź]]
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |4
|-
|[[Pogoń Lwów]]
|-
! rowspan=&quot;7&quot; |7.
|[[Warta Poznań]]
| rowspan=&quot;7&quot; align=&quot;center&quot; |2
|-
|[[Polonia Bytom]]
|-
|[[Polonia Warszawa]]
|-
|[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]
|-
|[[Stal Mielec]]
|-
|[[ŁKS Łódź]]
|-
|[[KGHM Zaglebie Lubin|Zagłębie Lubin]]
|-
! rowspan=&quot;5&quot; |8.
|[[Jagiellonia Białystok]]
| rowspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
|[[Raków Częstochowa]]
|-
|[[Piast Gliwice]]
|-
|[[Szombierki Bytom]]
|-
|[[Garbarnia Kraków]]
|}

== Názvy ==

* 1927-1948: Liga
* 1949-2004: I liga
* 2004: Idea Ekstraklasa
* 2005-2009: Orange Ekstraklasa
* 2011-2015: T-Mobile Ekstraklasa
* 2016-2018: Lotto Ekstraklasa
* 2019-: PKO Bank Polski Ekstraklasa

== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Poľské národné futbalové mužstvo]]
== Externé odkazy ==
* [http://ekstraklasa.org/index.php ekstraklasa.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150712213539/http://www.ekstraklasa.org/index.php |date=2015-07-12 }}
* [http://ekstraklasa.net/ ekstraklasa.net]
* [https://www.ekstraklasa.tv/ekstraklasa ekstraklasa.tv]
* [https://www.pzpn.pl/ pzpn.pl]
* [http://www.90minut.pl/ 90minut.pl]
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Ekstraklasa|163215803}}
{{Najvyššia futbalová súťaž v Poľsku}}
{{Ligy UEFA}}
[[Kategória:Poľské futbalové súťaže]]
[[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbal v Poľsku]]</text>
      <sha1>4lxbwg5f6vnzgk6rbxj5j69bvgsfiob</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Darth Vader</title>
    <ns>0</ns>
    <id>241415</id>
    <revision>
      <id>8232449</id>
      <parentid>8229708</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:38:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232449</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4986" sha1="ethkqbj0lfqvesle10u5g8j4ss8mnr8" xml:space="preserve">[[File:Star Wars - Darth Vader.jpg|thumb|Charakteristická maska Dartha Vadera]]
'''Darth Vader''' ('''Anakin Skywalker''') je fiktívna postava, pôvodne rytier [[Jedi]], neskôr temný [[Sith]]ský lord, vo svete [[Star Wars]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darth Vader: Detailný profil od Anakina Skywalkera po temného pána | url = https://www.lifezone.sk/darth-vader-detailny-profil-od-anakina-skywalkera-po-temneho-pana/ | dátum vydania = 2024-07-13 | dátum prístupu = 2024-07-15 | jazyk = sk-SK | meno = LIFE | priezvisko = ZONE | url archívu = https://web.archive.org/web/20240715185843/https://www.lifezone.sk/darth-vader-detailny-profil-od-anakina-skywalkera-po-temneho-pana/ | dátum archivácie = 2024-07-15 }}&lt;/ref&gt;

V prvej epizóde [[Star Wars: Epizóda I – Skrytá hrozba|''Skrytá hrozba'']] Anakin vyrástol na planéte [[Tatooine]] ako syn otrokyne [[Shmi Skywalker]]. Ako malý chlapec pomohol v boji proti Obchodnej federácii a jej armáde [[droid]]ov dvojici rytierov Jedi [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wanovi]], [[Qui-Gon Jinn]]ovi a kráľovnej [[Padmé Amidala|Padmé Amidale]] z obsadenej planéty [[Naboo]]. Následne bol na naliehanie Qui-Gon Jinna prijatý Radou Jedi za učeníka rádu. Aj v neskoršom veku zachránil Amidale život a zamiloval sa do nej, napriek tomu, že lásku k určitej osobe mal ako Jedi zakázanú. S Padmé má dve deti, dvojčatá [[Luke Skywalker|Luka]] a [[Leia|Leiu]], narodené na vesmírnej stanici [[Pollis Massa]]. Padmé pri pôrode zomrela.

V závere vojny galaktickej Republiky s Konfederáciou nezávislých systémov, v tretej epizóde [[Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov|''Pomsta Sithov'']] sa pridal na Temnú stranu [[Sila (Star Wars)|Sily]] a po boku Sithského lorda [[Palpatine|Dartha Sidiousa]] premenili Republiku na Galaktické Impérium. Meno ''Vader'' dal Anakinovi jeho nový majster Sidious, ktorý pre ostatných vystupoval ako senátor a neskôr kancelár, resp. cisár [[Palpatine]]. ''Darth'' je hodnosť najvyšších Sithov. Keď Anakin prešiel k Temnej strane Sily a stal sa jeho učencom. V neskoršej dobe je v Galaxii s pomocou Temnej strany Sily najobávanejším podriadeným Imperátora Palpatina.
 
Vader utrpel v súboji so svojim bývalým [[Majster Jedi|majstrom]] [[Obi-Wan Kenobi|Obi-Wanom]] ťažké zranenia a prežil len vďaka kybernetickým protézam a náhradám orgánov. Dostal akúsi prenosnú [[jednotka intenzívnej starostlivosti|JISku]] v podobe čierneho brnenia – je skôr stroj ako človek, teda [[Kyborg (kybernetický organizmus)|kyborg]].

Vo štvrtej epizóde [[Hviezdne vojny (film)|''Nová nádej'']] a piatej epizóde ''[[Hviezdne vojny: Epizóda V – Impérium vracia úder|Impérium vracia úder]]'' (najstaršie filmy v poradí) svoje sithské schopnosti využíva v boji proti republike a patrí spolu s cisárom k najzápornejším postavám v celej ságe [[Star Wars|Hviezdnych vojen]]. Na konci šiestej epizódy ''[[Návrat Jediho]]'' sa však predsa len vráti k Svetlej strane Sily a pomôže svojmu synovi Lukeovi poraziť imperátora. Následne zomiera, no stáva sa duchom.

Darth Vader sa objavuje aj vo filme ''[[Rogue One: A Star Wars Story|Rogue one: Star Wars Story]].'' Snímka sa odohráva v časoch, kedy sa Obi-Wan skrýva a Luke o svojom osude ešte nevie, tým pádom vládne v galaxii najsilnejšou rukou Temná strana Sily. V tomto filme sa Darth Vader objavuje, aby zabránil povstalcom získať plány super zbrane Galaktického Impéria, zvanej [[Hviezda smrti]] (Death Star). V siedmom pokračovaní ''[[Star Wars: Sila sa prebúdza]]'' sa objavuje iba jeho ohorená helma, ktorú vlastní [[Kylo Ren]], vycvičený Lukom Skywalkerom ako Jedi, ale obrátený na temnú stranu síly [[Snoke|Snokom]]. Usiluje sa byť tak silný ako jeho starý otec Darth Vader.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Darth Vader}}

== Externé odkazy ==
* [https://hello-safe.co.uk/ Darth Vader at Wookieepedia]
* [http://www.formatmag.com/art/the-vader-project/ The Vader Project Platform Show]
* [http://starwars.yahoo.com/characters/darth-vader Darth Vader] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090106222755/http://starwars.yahoo.com/characters/darth-vader |date=2009-01-06 }} at The World of Star Wars
* [http://www.city.sendai.jp/soumu/kouhou/s-new-e5/page01.html Darth Vader and Date Masamune] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101012083510/http://www.city.sendai.jp/soumu/kouhou/s-new-e5/page01.html |date=2010-10-12 }}
* [http://www.darth.wikia.com/Darth_Vader/ Darth Vader]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} on ''[http://www.darth.wikia.com/ Darthipedia, the Star Wars Humor Wiki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080827225500/http://www.darth.wikia.com/ |date=2008-08-27 }}''

[[Kategória:Postavy Hviezdnych vojen]]
[[Kategória:Fiktívni vrahovia]]
[[Kategória:Sci-fi postavy]]</text>
      <sha1>ethkqbj0lfqvesle10u5g8j4ss8mnr8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Kostka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>247811</id>
    <revision>
      <id>8232596</id>
      <parentid>7642770</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:23:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnila som informácie o jeho ranej tvorbe.</comment>
      <origin>8232596</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5798" sha1="huiohpbbgu1n64wfz5nqyeuugfev00e" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|
  Meno                   = Jozef Kostka |
  Portrét                = |
  Popis osoby            = slovenský sochár, pedagóg |
  Dátum narodenia        = [[29. január]] [[1912]] |
  Miesto narodenia       = [[Stupava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
  Dátum úmrtia           = {{dúv|1996|9|30|1912|1|29}} |
  Miesto úmrtia          = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
}}
[[Image:Bratislava, Staré Mesto, Hviezdoslavovo námestie, památník osvobození Rudou armádou.jpg|thumb|Pamätník Víťazstva v Bratislave ([[1946]])]]
[[Image:Bratislava relief na Slavine.JPG|thumb|Figurálne súsošie na bratislavskom Slavíne]]
[[Image:Bratislava bronzova plastika na Slavine1.jpg|thumb|Súsošie „Vďaky“ na bratislavskom Slavíne]]
'''Jozef Kostka''' (* [[29. január]] [[1912]], [[Stupava]]{{--}}† [[30. september]] [[1996]], [[Bratislava]]) bol slovenský sochár,  zakladateľ slovenského moderného [[sochárstvo|sochárstva]], popredný reprezentant Generácie 1909.

== Životopis ==
=== Školské roky ===
Vyučil sa v džbánkárskej dielni svojho strýka [[Ferdiš Kostka|Ferdiša Kostku]]. V rokoch [[1932]]{{--}}[[1937|37]] študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v [[Praha|Prahe]] u prof. Karola Dvořáka a prof. Josefa Mařatku. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1939|39]] bol na študijnom pobyte na [[École des Beaux-Arts]] v [[Paríž]]i.

=== Pedagogická činnosť ===
V rokoch [[1940]]{{--}}[[1949|49]] pôsobil na [[Slovenská vysoká škola technická|Slovenskej vysokej škole technickej]], odbor modelovanie. Táto škola bola akousi predchodkyňou [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. 

V roku 1949 spoluzakladal [[Vysoká škola výtvarných umení|Vysokú školu výtvarných umení]] v Bratislave, kde viedol oddelenie figurálneho sochárstva. Spolu s [[Rudolf Pribiš|Rudolfom Pribišom]] vychovali množstvo vynikajúcich slovenských sochárov ([[Jozef Jankovič|Jankovič]], [[Juraj Meliš|Meliš]], [[Marián Huba|Huba]], [[Peter Roller|Roller]], [[Jozef Brezany|Brezany]]). V jeho ateliéri pôsobil dva roky ako asistent slovenský sochár [[Justín Hrčka]]. Až na nátlak [[normalizácia (ČSSR)|normalizátorov]] školu roku 1973 opustil.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biografický lexikón Slovenska|vydavateľ=Slovenská národná knižnica|miesto=Martin|rok=2013|strany=203}}&lt;/ref&gt;

=== Tvorba ===
Kostkova tvorba je z väčšej časti figurálna, vyrovnáva sa s princípmi figurácie ako ju formuloval ešte [[Auguste Rodin]]. Okrem barokovej plastiky (tvaroslovne hlavne [[Michelangelo Buonarroti]]) Kostku spočiatku ovplyvnila najmä tvorba Rodinovho žiaka [[Antoine Bourdelle|Antoina Bourdella]]. Počas parížskeho štipendijného pobytu inklinoval k surrealizmu a politickým (protifašistickým, protivojnovým) motívom. Medzi jeho najvýznamnejšie rané diela patrí Kováč, Myšlienka, Podvečer. Ako Koniarkov asistent na SVŠT rozvíjal figurálnu dynamiku a v polovici štyridsiatych rokov zexpresívnil svoj umelecký výraz smerom k tvarovej deformácii ústiacej do ikonografie trpiaceho ľudstva: Žiaľ, Smútiaca, Starec (Svätopluk), Svetozár-Hurban Vajanský a i. Pod vplyvom politickej situácie začal po roku 1945, no najmä v päťdesiatych rokoch, prejavovať záujem o monumentálnu tvorbu, v rámci ktorej vytvoril polyfigurálne pamätníky víťazstva (Bratislava, Partizánske), ktoré tvarovou a priestorovou konfiguráciou evokujú horské štíty.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kotalík|meno=Jiří|titul=Jozef Kostka. Výběr z tvorby 1938-1981|vydavateľ=Národní galerie|miesto=Praha|rok=1981}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bartošová-Pinterová|meno=Zuzana|titul=Jozef Kostka - súborné dielo|vydavateľ=Tatran|miesto=Bratislava|rok=1987}}&lt;/ref&gt;

V závere päťdesiatych rokov sa vyformoval z pút opisného realizmu smerom k osobitným formovo-významovým podobám. Najmä v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] inklinoval aj k archetypálnejším formám abstrakcie nadväzujúc na odkaz [[Constantin Brâncuşi|Constantina Brâncuşiho]]. V tejto časti tvorby sa u Kostku naplno prejavil zmysel pre materiál a citlivé až lyrické skúmanie procesu tvorby plastiky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 1946{{--}}49. Pomník [[Slovenské národné povstanie|SNP]] pre [[Partizánske]] 1946{{--}}[[1950|50]] patrí medzi najlepšie pamätníky na tému SNP. V roku [[1957]] sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v [[São Paulo]]. Na [[expo|svetovej výstave]] v [[Brusel]]i roku [[1958]] bol odmenený za reliéf „Na brehu rieky“ striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v [[Benátky|Benátkach]]. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom [[Slavín (Bratislava)|Slavíne]] [[1963]], či plastiky Slovenská jar – pomník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] v [[Modra|Modre]] [[1964]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1968|68]] podnikol študijné cesty do [[Anglicko|Anglicka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Taliansko|Talianska]]. Patrí aj k laureátom ceny [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] 1963, či k nositeľom titulu [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] [[1967]].

Napriek ťažkému obdobiu v ktorom žil dokázal si zachovať svoj ľudský morálny kredit.

== Iné projekty==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.webumenia.sk/web/guest/home/-/simpleSearch/au/Kostka Diela Jozefa Kostku v [[SNG]] ]
* [https://www.jozefkostka.sk/ Webová stránka]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kostka, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti zo Stupavy]]
[[Kategória:Slovenskí sochári]]
[[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]]</text>
      <sha1>huiohpbbgu1n64wfz5nqyeuugfev00e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232728</id>
      <parentid>8232596</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:36:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232728</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5909" sha1="tmxsih7oasktspc554e3vmlqgkbik1y" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|
  Meno                   = Jozef Kostka |
  Portrét                = |
  Popis osoby            = slovenský sochár, pedagóg |
  Dátum narodenia        = [[29. január]] [[1912]] |
  Miesto narodenia       = [[Stupava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
  Dátum úmrtia           = {{dúv|1996|9|30|1912|1|29}} |
  Miesto úmrtia          = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
}}
[[Image:Bratislava, Staré Mesto, Hviezdoslavovo námestie, památník osvobození Rudou armádou.jpg|thumb|Pamätník Víťazstva v Bratislave ([[1946]])]]
[[Image:Bratislava relief na Slavine.JPG|thumb|Figurálne súsošie na bratislavskom Slavíne]]
[[Image:Bratislava bronzova plastika na Slavine1.jpg|thumb|Súsošie „Vďaky“ na bratislavskom Slavíne]]
'''Jozef Kostka''' (* [[29. január]] [[1912]], [[Stupava]]{{--}}† [[30. september]] [[1996]], [[Bratislava]]) bol slovenský sochár,  zakladateľ slovenského moderného [[sochárstvo|sochárstva]], popredný reprezentant Generácie 1909.

== Životopis ==
=== Školské roky ===
Vyučil sa v džbánkárskej dielni svojho strýka [[Ferdiš Kostka|Ferdiša Kostku]]. V rokoch [[1932]]{{--}}[[1937|37]] študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v [[Praha|Prahe]] u prof. Karola Dvořáka a prof. Josefa Mařatku. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1939|39]] bol na študijnom pobyte na [[École des Beaux-Arts]] v [[Paríž]]i.

=== Pedagogická činnosť ===
V rokoch [[1940]]{{--}}[[1949|49]] pôsobil na [[Slovenská vysoká škola technická|Slovenskej vysokej škole technickej]], odbor modelovanie. Táto škola bola akousi predchodkyňou [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. 

V roku 1949 spoluzakladal [[Vysoká škola výtvarných umení|Vysokú školu výtvarných umení]] v Bratislave, kde viedol oddelenie figurálneho sochárstva. Spolu s [[Rudolf Pribiš|Rudolfom Pribišom]] vychovali množstvo vynikajúcich slovenských sochárov ([[Jozef Jankovič|Jankovič]], [[Juraj Meliš|Meliš]], [[Marián Huba|Huba]], [[Peter Roller|Roller]], [[Jozef Brezany|Brezany]]). V jeho ateliéri pôsobil dva roky ako asistent slovenský sochár [[Justín Hrčka]]. Až na nátlak [[normalizácia (ČSSR)|normalizátorov]] školu roku 1973 opustil.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Biografický lexikón Slovenska|vydavateľ=Slovenská národná knižnica|miesto=Martin|rok=2013|strany=203}}&lt;/ref&gt;

=== Tvorba ===
Kostkova tvorba je z väčšej časti figurálna, vyrovnáva sa s princípmi figurácie ako ju formuloval ešte [[Auguste Rodin]]. Okrem barokovej plastiky (tvaroslovne hlavne [[Michelangelo Buonarroti]]) Kostku spočiatku ovplyvnila najmä tvorba Rodinovho žiaka [[Antoine Bourdelle|Antoina Bourdella]]. Počas parížskeho štipendijného pobytu inklinoval k surrealizmu a politickým (protifašistickým, protivojnovým) motívom. Medzi jeho najvýznamnejšie rané diela patrí Kováč, Myšlienka, Podvečer. Ako Koniarkov asistent na SVŠT rozvíjal figurálnu dynamiku a v polovici štyridsiatych rokov zexpresívnil svoj umelecký výraz smerom k tvarovej deformácii ústiacej do ikonografie trpiaceho ľudstva: Žiaľ, Smútiaca, Starec (Svätopluk), Svetozár-Hurban Vajanský a i. Pod vplyvom politickej situácie začal po roku 1945, no najmä v päťdesiatych rokoch, prejavovať záujem o monumentálnu tvorbu, v rámci ktorej vytvoril polyfigurálne pamätníky víťazstva (Bratislava, Partizánske), ktoré tvarovou a priestorovou konfiguráciou evokujú horské štíty.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kotalík|meno=Jiří|titul=Jozef Kostka. Výběr z tvorby 1938-1981|vydavateľ=Národní galerie|miesto=Praha|rok=1981}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bartošová-Pinterová|meno=Zuzana|titul=Jozef Kostka - súborné dielo|vydavateľ=Tatran|miesto=Bratislava|rok=1987}}&lt;/ref&gt;

V závere päťdesiatych rokov sa vyformoval z pút opisného realizmu smerom k osobitným formovo-významovým podobám. Najmä v [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] inklinoval aj k archetypálnejším formám abstrakcie nadväzujúc na odkaz [[Constantin Brâncuşi|Constantina Brâncuşiho]]. V tejto časti tvorby sa u Kostku naplno prejavil zmysel pre materiál a citlivé až lyrické skúmanie procesu tvorby plastiky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 1946{{--}}49. Pomník [[Slovenské národné povstanie|SNP]] pre [[Partizánske]] 1946{{--}}[[1950|50]] patrí medzi najlepšie pamätníky na tému SNP. V roku [[1957]] sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v [[São Paulo]]. Na [[expo|svetovej výstave]] v [[Brusel]]i roku [[1958]] bol odmenený za reliéf „Na brehu rieky“ striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v [[Benátky|Benátkach]]. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom [[Slavín (Bratislava)|Slavíne]] [[1963]], či plastiky Slovenská jar – pomník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] v [[Modra|Modre]] [[1964]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1968|68]] podnikol študijné cesty do [[Anglicko|Anglicka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Taliansko|Talianska]]. Patrí aj k laureátom ceny [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] 1963, či k nositeľom titulu [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] [[1967]].

Napriek ťažkému obdobiu v ktorom žil dokázal si zachovať svoj ľudský morálny kredit.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.webumenia.sk/web/guest/home/-/simpleSearch/au/Kostka Diela Jozefa Kostku v [[SNG]] ]
* [https://www.jozefkostka.sk/ Webová stránka]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kostka, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti zo Stupavy]]
[[Kategória:Slovenskí sochári]]
[[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]</text>
      <sha1>tmxsih7oasktspc554e3vmlqgkbik1y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Donald Trump</title>
    <ns>0</ns>
    <id>250229</id>
    <revision>
      <id>8232613</id>
      <parentid>8201861</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:12:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232613</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35471" sha1="qao1mwsn9wdjdf6lltifyzwb3w5or1h" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Donald Trump
 | Rodné meno        = Donald John Trump
 | Popis osoby       = 45. a 47. prezident Spojených štátov 
 | Portrét           = Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Trump v roku 2025
 | Podpis            = Donald Trump (Presidential signature).svg

 | Poradie           = [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|45.]] a [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|47.]]
 | Úrad              = [[prezident Spojených štátov]]
 | Začiatok obdobia  = [[20. január]]a [[2025]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = [[Joe Biden]]
 | Nástupca          = 
 | Viceprezident     = [[JD Vance]]

 | Začiatok obdobia2 = [[20. január]] [[2017]]
 | Koniec obdobia2   = [[20. január]] [[2021]]
 | Predchodca2       = [[Barack Obama]]
 | Nástupca2         = [[Joe Biden]]
 | Viceprezident2    = [[Mike Pence]]

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1946|6|14}}
 | Miesto narodenia  = [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] (1987{{--}}1999, 2009{{--}}2011, od 2012)&lt;br&gt;[[Reformná strana (USA)|Reformná strana]] (1999{{--}}2001)&lt;br&gt;[[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] (do 1987, 2001{{--}}2009)&lt;br&gt;[[nezávislý politik|nezávislý]] (2011{{--}}2012)
 | Alma mater        = [[University of Pennsylvania]] ([[Bachelor of Science|BS]])
 | Profesia          = [[politik]], [[podnikateľ]], mediálna osobnosť
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = [[Fred Trump]]&lt;br&gt;[[Mary Anne MacLeodová Trumpová|Mary Anne MacLeodová]]
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = [[Ivana Trumpová|Ivana Zelníčková]] (1977{{--}}1990)&lt;br&gt;[[Marla Maplesová]] (1993{{--}}1999)&lt;br&gt;[[Melania Trumpová|Melania Knaussová]] (od 2005)
 | Partnerka         = 
 | Deti              = [[Donald Trump, Jr.|Donald, Jr.]] · [[Ivanka Trumpová|Ivanka]] · [[Eric Trump|Eric]] · [[Tiffany Trumpová|Tiffany]] · [[Barron Trump|Barron]]
 | Webstránka        = [https://www.donaldjtrump.com/ www.donaldjtrump.com]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Donald John Trump''' (* [[14. jún]] [[1946]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]], mediálna osobnosť a [[podnikateľ]], ktorý je od roku [[2025]] 47. [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]]. Je členom [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]] a v rokoch [[2017]] až [[2021]] pôsobil ako 45. prezident USA.

Trump sa narodil v [[New York (mesto)|New Yorku]] do zámožnej rodiny. V roku [[1968]] získal [[Bachelor of Science|bakalársky titul]] z [[ekonómia|ekonómie]] na [[University of Pennsylvania]]. V roku [[1971]] sa stal [[prezident]]om rodinného realitného podniku, premenoval ho na [[The Trump Organization|Trump Organization]] a začal kupovať a stavať [[mrakodrap]]y, [[hotel]]y, [[kasíno (herňa)|kasína]] a [[golf]]ové ihriská. Založil tiež vedľajšie podniky, z ktorých mnohé využívali licenciu na meno Trump, pričom v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] a v [[0. roky 21. storočia|prvom desaťročí 21. storočia]] podal šesť žiadostí o vyhlásenie [[konkurz (konkurzné právo)|konkurzu]]. V rokoch [[2004]] až [[2015]] moderoval reality show ''[[The Apprentice]]'', čím si upevnil svoju slávu ako miliardár. Trump, ktorý sa prezentoval ako politický outsider, zvíťazil v [[prezidentské voľby v USA v roku 2016|prezidentských voľbách]] v roku [[2016]] proti kandidátke [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] [[Hillary Clintonová|Hillary Clintonovej]].

Počas svojho prvého prezidentského mandátu Trump zaviedol zákaz cestovania pre sedem krajín s [[islam|moslimskou]] väčšinou, rozšíril hraničný múr medzi [[Mexiko]]m a Spojenými štátmi a presadil politiku oddeľovania rodín na hranici. Zrušil environmentálne a obchodné regulácie, podpísal zákon o znížení daní a tvorbe pracovných miest (''Tax Cuts and Jobs Act'') a vymenoval troch sudcov [[Najvyšší súd Spojených štátov|najvyššieho súdu]]. Stiahol USA z dohôd o klíme, obchode a [[Irán|iránskom]] jadrovom programe a začal obchodnú vojnu s [[Čína|Čínou]]. V reakcii na [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémiu COVID-19]] v roku [[2020]] bagatelizoval jej závažnosť, protirečil zdravotníkom a podpísal zákon [[CARES Act|CARES]]. Po prehre v [[prezidentské voľby v USA v roku 2020|prezidentských voľbách]] v roku 2020 s [[Joe Biden|Joeom Bidenom]] sa Trump pokúsil zvrátiť výsledok, čo vyvrcholilo [[útok na Kapitol Spojených štátov 6. januára 2021|útokom]] na [[Kapitol Spojených štátov|kapitol]] [[6. január]]a [[2021]]. Dvakrát bol obvinený z porušenia ústavy – v roku [[2019]] za zneužitie moci a marenie práce [[Kongres Spojených štátov|kongresu]] a v roku 2021 za podnecovanie k vzbure – v oboch prípadoch ho [[Senát Spojených štátov|senát]] oslobodil.

V roku [[2023]] bol Trump v občianskoprávnych konaniach uznaný za vinného zo [[sexuálne zneužívanie|sexuálneho zneužívania]], [[ohováranie|ohovárania]] a podvodu v podnikaní. V [[máj]]i [[2024]] bol uznaný vinným v 34 bodoch obžaloby z falšovania obchodných záznamov, čím sa stal prvým americkým prezidentom odsúdeným za [[trestný čin]]. Po víťazstve v [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských voľbách]] v roku 2024 nad [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentkou]] [[Kamala Harrisová|Kamalou Harrisovou]] mu bolo udelené beztrestné prepustenie a dve federálne obžaloby z trestných činov proti nemu za zadržanie utajovaných dokumentov a marenie volieb v roku 2020 boli zamietnuté bez ujmy.

Trump začal svoje druhé prezidentské obdobie tým, že nariadil hromadné prepúšťanie federálnych zamestnancov. Na takmer všetky krajiny uvalil [[clo|clá]] v najvyššej výške od čias [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]] a podpísal zákon „One Big Beautiful Bill Act“. Kroky jeho administratívy – vrátane útokov na politických oponentov a [[občianska spoločnosť (moderný význam)|občiansku spoločnosť]], prenasledovania [[transrodový človek|transrodových osôb]], hromadného vyhostenia prisťahovalcov a rozsiahleho využívania prezidentských [[dekrét]]ov – vyvolali viac ako 550 súdnych žalôb spochybňujúcich ich zákonnosť. V [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] viedol právne spornú kampaň zameranú proti údajným drogovým dílerom a nariadil [[útok Spojených štátov na Venezuelu (2026)|vojenský útok]] na [[Venezuela|Venezuelu]] s cieľom zajať prezidenta tejto krajiny. Vo [[február]]i [[2026]] schválil spoločné americko-izraelské útoky na Irán, ktoré vyústili do [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konfliktu na Blízkom východe]].

Trumpov štýl vedenia a politický program od roku 2015 – často označované ako „[[trumpizmus]]“ – premenili identitu Republikánskej strany. Mnohé z jeho komentárov a činov boli označené za [[rasizmus|rasistické]] alebo [[mizogýnia|mizogýnne]]. Počas svojich kampaní a prezidentského mandátu urobil mnoho nepravdivých alebo zavádzajúcich vyhlásení v rozsahu, ktorý nemá v americkej politike obdobu, a propaguje [[konšpiračná teória|konšpiračné teórie]]. Výskumníci opisujú Trumpove činy ako [[autoritarizmus|autoritárske]] a prispievajúce k úpadku [[demokracia|demokracie]]. Po skončení jeho prvého funkčného obdobia ho vedci a historici zaradili medzi najhorších prezidentov v histórii USA.

== Rodina ==
V roku [[1977]] sa Trump oženil s Ivanou Zelníčkovou (narodená v [[Česko-Slovensko|Československu]]) a spolu mali tri deti: Donald Jr, Ivanka a Eric. Rozviedli sa v roku [[1992]]. V roku [[1993]] sa oženil s Marlou Maplesovou a majú spolu jedno dieťa, Tiffany. Rozviedli v roku [[1999]]. V roku [[2005]] si zobral Slovinku, [[Melania Trumpová|Melaniu Knaussovú]]. S ňou má piate dieťa, syna menom Barron William.

== Pôvod a vzdelanie ==
Donald John Trump sa narodil v [[Queens]]e, v New Yorku. Jeho rodičmi boli Fred Christ Trump ([[11. október]] [[1905]], New York – † [[25. jún]] [[1999]]) a Mary A. MacLeod ([[10. máj]] [[1912]], [[Škótsko]] – † [[7. august]] [[2000]]). Jeho prarodičia z otcovej strany boli nemeckí emigranti (priezvisko ''Drumpf''), ktorí sa prisťahovali do Spojených štátov v roku [[1885]] a poangličtili si priezvisko na Trump. Mladý Donald študoval na Kew-Forest School vo Forest Hills, v Queens, ale po ťažkostiach, keď mal trinásť rokov, ho jeho rodičia poslali na New York Military Academy. Tam získal akademické vzdelanie, hral v univerzitnom futbalovom tíme v roku [[1963]] a v univerzitnom basketbalovom tíme v rokoch [[1962]]{{--}}[[1964]]. Od basketbalového trénera dostal v roku [[1964]] cenu Coach's Award. Trump študoval dva roky na Fordham University pred prestupom na Wharton School na University of Pennsylvania. Po absolvovaní v roku [[1968]], v bakalárskom štúdiu v odbore ekonómia a koncentrácia vo finančníctve, nastúpil do otcovej firmy.

== Kariéra ==
Trump začal svoju kariéru v spoločnosti svojho otca, v Trump Organization. Jedným z jeho prvých projektov bola revitalizácia bytového komplexu Swifton Village, v [[Cincinnati]], [[Ohio]]. Keď Trump Organization predal Swifton Village, dosiahli zisk 6 miliónov amerických dolárov.

V roku [[1971]] sa Trump premiestnil na [[Manhattan]], príležitosti na Manhattane mu umožnili nadobudnúť veľké zisky a verejné uznanie.

V roku [[1980]] v New Yorku sa začali práce na obnovení Wollmannovho štadióna v [[Central Park]]u. Projekt mal predpokladaný stavebný plán na 2½ roka. Hoci v roku [[1986]] sa práce neblížili dokončeniu, preinvestovalo sa už 12 miliónov amerických dolárov. Trump ponúkol prevzatie týchto prác bez poplatku. Ponuka bola dovtedy odmietaná, kým sa nedostala do mediálnej pozornosti. Nakoniec Trump dostal príležitosť a z dostupných 3&amp;thinsp;000&amp;thinsp;000 $ vyčerpal len 750&amp;thinsp;000 $.

Do konca osemdesiatych rokov sa Trump dostal do finančnej krízy. Výstavba jeho tretieho kasína [[Trump Taj Mahal]] ([[Atlantic City (New Jersey)|Atlantic City]], [[New Jersey]]) dosiahla náklady až 1 [[Miliarda|miliardu]] dolárov, ktorú financoval väčšinou z pôžičiek s vysokým úrokom, ktoré nevedel splácať. Banky a držitelia [[Dlhopis (cenný papier)|dlhopisov]] stratili stovky miliónov dolárov. Trump musel previesť 50 % vlastníctva v kasíne na pôvodných držiteľov dlhopisov, aby znížil úrokovú sadzbu a dostal viac času na vyplácanie dlhu. Do roku [[1994]] sa Trumpovi podarilo značne znížiť svoj osobný dlh vo výške 900 miliónov dolárov a tiež výrazne znížil svoj obchodný dlh vo výške 3,5 miliardy dolárov. V roku [[1995]] spojil svoje kasína do spoločnosti Trump Hotels &amp; Casino Resorts, ktorá [[21. október|21. októbra]] [[2004]] oznámila reštrukturalizáciu svojho dlhu.

[[Súbor:Trump tower.jpg|right|thumb|Trump Tower v New Yorku]]
[[Súbor:40 Wall Street.jpg|right|thumb|40 Wall Street, pohľad z východnej strany]]

== Nehnuteľnosti ==

=== Budovy, ktoré vlastní ===
* [[Trump Tower (New York)|Trump Tower]] (New York)
** Má hodnotu 318 miliónov dolárov. Je jednou z najcennejších nehnuteľností v New Yorku.
* [[Trump World Tower]]
** Je ocenená na 290 miliónov dolárov.
* [[40 Wall Street|Trump Building]] (40 Wall Street)
** Pôvodná budova bola postavená v roku [[1930]]. V roku [[1996]] ju renovoval Donald Trump. Budova je 283 m vysoká a má 72 podlaží. Pôvodne bola pomenovaná ako Bank of Manhattan Trust Building.
* [[Trump International Hotel and Tower (Chicago)|Trump International Hotel &amp; Tower (Chicago)]]
* Trump International Hotel &amp; Tower ([[Las Vegas]])
* Trump International Hotel &amp; Tower ([[New York (mesto)|New York]])
* '''Kasína'''
** [[Trump Taj Mahal]]
*** Pokerová miestnosť kasínovej časti je jedna z najväčších v Atlantic City. Hotelová časť má 1250 izieb.
** [[Trump Plaza]]
** [[Trump Marina]]

=== Zahraničné budovy, ktoré nesú jeho meno ===
* The Palm Trump International Hotel and Tower ([[Dubaj (mesto)|Dubaj]])
* Trump Ocean Club International Hotel and Tower ([[Panama (mesto)|Panama City]])
* Trump Ocean Club Baja Mexico (neďaleko od [[San Diego (Kaliforna)|San Diego]])

==== Premenované ====
* [[The St. Regis Toronto]] ([[Toronto]])

== Médiá ==
Donald Trump bol 2-krát nominovaný na cenu [[Emmy Award]] a vystúpil v niekoľkých filmoch ([[Sám doma 2 – Stratený v New Yorku]]) a seriáloch ([[The Nanny]], [[Days of our Lives]]). Mnohokrát bol hosťom rôznych [[talkshow|talk show]].

V roku [[2003]] sa Trump stal výkonným producentom a hostiteľom reality show The Apprentice na kanále NBC, v ktorom skupina ľudí bojuje o prácu v  Trumpovom podniku. Z hry sa eliminuje vyslovením slova „You're fired“ (''Máte padáka''). Donald Trump podal prihlášku na ochrannú známku „You're fired“, čo sa stalo veľmi populárnym počas show. Na začiatku The Apprentice dostal Trump plat 50&amp;thinsp;000 [[Americký dolár|dolárov]] za všetky epizódy, ale po úspechu programu zvýšili jeho plat na 3 milióny dolárov za epizódu.

V roku [[2007]] dostal za The Apprentice hviezdu na [[Hollywoodsky chodník slávy|hollywoodskom chodníku slávy]].

V roku [[2006]] Trump žaloval známeho reportéra novín [[Times]] Timothyho O’Briena, ktorý údajne preháňal odhad jeho čistého majetku a majetku jeho vydavateľa Warner Books o 2,5 miliardy dolárov, pretože mu podľa neho spôsobili stratu. Spor prehral.

== Kandidatúra na prezidenta ==
[[Súbor:U.S. States by Vote Distribution, 2016 (Republican Party).svg|náhľad|Výsledky primáriek Republikánskej strany v jednotlivých štátoch a teritóriach]]
[[Súbor:Republican Party presidential primaries results by county, 2016.svg|náhľad|Mapa primáriek Republikánskej strany podľa víťazov v jednotlivých okresoch]]

Dňa [[16. jún]]a [[2015]] oznámil svoju kandidatúru na post [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] za [[Republikánska strana (USA)|Republikánsku stranu]]. S myšlienkou kandidovať sa pohrával už predtým, v rokoch 1988, 2004 a 2012; v roku [[2000]] bojoval o nomináciu za reformnú stranu, ale odstúpil, pretože sa domnieval, že strana by nebola schopná dostatočne podporiť svojho kandidáta v prezidentských voľbách. V priebehu roka postupne získaval popularitu v prieskumoch, keď otvoril témy ako múr na hranici s Mexikom, ilegálna imigrácia všeobecne, dočasný zákaz imigrácie moslimov do USA. Okrem toho sľúbil znížiť dane, zreformovať zdravotníctvo, školstvo – vystupuje proti jednotným školským štandardom (''Common Core'') a prerokovať obchodné dohody medzi USA a inými štátmi v snahe znížiť obchodný deficit a zastaviť odliv výroby do zahraničia. V zahraničnej politike sa prikláňa skôr k izolacionizmu. Sloganom jeho kampane je ''urobiť Ameriku znovu skvelú'' (''Make America Great Again''), čo je parafráza na bývalé heslo [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]], ktoré znelo ''Let's Make America Great Again''.

V priebehu jesene [[2015]] Trumpova popularita v prieskumoch rástla. Úspechy v prieskumoch pretavil do druhého miesta (24 % hlasov) v štáte [[Iowa]] ([[1. február]] [[2016]]), prvého miesta (35 %) v [[New Hampshire]] ([[9. február]] [[2016]]) a zvíťazil (32 %) aj v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] ([[20. február]] [[2016]]) a [[Nevada (štát USA)|Nevade]] (46 % – [[23. február]] [[2016]]). Počas takzvaného superutorka ([[1. marec]] [[2016]]) zvíťazil v 7 štátoch z 11; a to v [[Alabama|Alabame]], [[Arkansas]]e, [[Georgia (štát USA)|Georgii]], [[Massachusetts]], [[Tennessee]], [[Vermont]]e a vo [[Virgínia|Virgínii]]. V troch štátoch ([[Texas]], [[Oklahoma]] a [[Aljaška]]) skončil druhý a v štáte [[Minnesota]] skončil tretí. V primárkach 5. a 6. marca zvíťazil v dvoch štátoch ([[Louisiana]] a [[Kentucky]]), v dvoch štátoch a jednom teritóriu bol druhý ([[Kansas (štát USA)|Kansas]], [[Maine]] a [[Portoriko]]). V utorok 8. marca zvíťazil v troch štátoch ([[Havaj (štát USA)|Havaj]], [[Michigan]] a [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]]), v [[Idaho|Idahu]] bol druhý. Vo [[Washington, D. C.|Washingtone D.C.]] (12. marca) skončil tretí; 15. marca zvíťazil v 4 štátoch a jednom teritóriu ([[Florida]], [[Illinois]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Severná Karolína]] a [[Severné Mariány]]), v štáte [[Ohio]] skončil druhý. Odvtedy prebehli primárky v [[Utah]]u (3. miesto), [[Arizona|Arizone]] (1. miesto), [[Wisconsin (štát)|Wisconsine]] (2. miesto) a [[New York (štát USA)|New Yorku]] (1. miesto). V primárkach 26. apríla Trump zvíťazil vo všetkých 5 štátoch: [[Connecticut]], [[Delaware (štát USA)|Delaware]], [[Maryland]], [[Pensylvánia]] a [[Rhode Island]]. Po víťazstve v Indiane (3. mája), kde získal všetkých 57 delegátov, odstúpili jeho poslední súperi – [[John Kasich]] a [[Ted Cruz]] a Trump sa tak stal pravdepodobným nominantom Republikánskej strany. Zvyšné primárky len potvrdili jeho dominanciu a zabezpečili mu dostatok delegátov.

Formálne nomináciu do všeobecných volieb, ktoré sa konali [[8. november|8. novembra]] [[2016]], získal na zjazde strany, ktorý sa uskutočnil 18. až [[21. júl]]a [[2016]] v Clevelande.
[[Súbor:ElectoralCollege2016.svg|náhľad|Výsledky amerických prezidentských volieb v roku 2016 v jednotlivých štátoch Únie (štáty majú vyznačený počet voliteľov).]]
V kampani do všeobecných volieb pokračoval v témach, ktoré otvoril na začiatku svojej kampane: presadzoval múr na hranici s Mexikom, zníženie prijímania utečencov zo Sýrie, prerokovanie obchodných dohôd, reformu zdravotníctva, upriamenie pozornosti na vnútorné problémy USA a zníženie angažovania v zahraničí. Prieskumy verejnej mienky prevažne odhadovali Trumpovu porážku o niekoľko percentuálnych bodov na národnej úrovni a porážku aj v rámci zboru voliteľov. Vo voľbách dňa [[8. november|8. novembra]] [[2016]] však Trump prekonal očakávania a zvíťazil.

== Prezident USA ==
[[Súbor:Donald Trump official portrait.jpg|thumb|Prezident Trump v roku 2017]]

=== Zahraničná politika ===
Trump ako úradujúci prezident implementoval tzv. „America First“ (v preklade ''Amerika na prvom mieste'') politiku, čo znamenalo redukciu vojenského [[intervencionizmus|intervencionizmu]] v cudzine, prioritizáciu a ochranu americkej ekonomiky (niekedy i na úkor iných krajín). V roku [[2019]] napríklad nariadil stiahnutie amerického vojska zo severnej [[Sýria|Sýrie]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Barnes | meno = Julian E. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schmitt | meno2 = Eric | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Trump Orders Withdrawal of U.S. Troops From Northern Syria | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2019/10/13/us/politics/mark-esper-syria-kurds-turkey.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2019-10-13 | dátum prístupu = 2022-11-07}}&lt;/ref&gt; a v roku [[2020]] inicioval dohodu s radikálnym islamským hnutím [[Tálibán|Taliban]] v [[Afganistan]]e, podľa ktorej mali štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] stiahnuť všetky svoje vojská z územia Afganistanu s podmienkou, že [[Tálibán|Taliban]] nebude podporovať žiadne extrémistické skupiny ako [[Al-Káida]] a nadviaže dialóg s vtedajšou afganskou vládou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Afghan conflict: US and Taliban sign deal to end 18-year war | url = https://www.bbc.com/news/world-asia-51689443 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2020-02-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-07 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; V podobnom duchu odstúpil aj od [[Iránska jadrová dohoda|Iránskej jadrovej dohody]], nahradil [[Severoamerická dohoda o voľnom obchode|Severoamerickú dohodu o voľnom obchode]] novou, tzv. dohodou [[Dohoda USA-Mexiko-Kanada|„USA-Mexiko-Kanada“]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baltzan | meno = Beth | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kucik | meno2 = Jeffrey | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = NAFTA’s Replacement Gives Labor Some Shelter From Globalization’s Storms | url = https://foreignpolicy.com/2020/01/16/usmca-mexico-canada-trump-workers-democrats-naftas-replacement-gives-labor-some-shelter-from-globalizations-storms/ | vydavateľ = Foreign Policy | dátum vydania = 2020-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-08 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; a zaviedol clá na rôzne materiály.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gonzales | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump Slaps Tariffs On Imported Solar Panels And Washing Machines | url = https://www.npr.org/sections/thetwo-way/2018/01/22/579848409/trump-slaps-tariffs-on-imported-solar-panels-and-washing-machines | vydavateľ = NPR | dátum vydania = 2018-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-08 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horsley | meno = Scott | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump Formally Orders Tariffs On Steel, Aluminum Imports | url = https://www.npr.org/2018/03/08/591744195/trump-expected-to-formally-order-tariffs-on-steel-aluminum-imports | vydavateľ = NPR | dátum vydania = 2018-03-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-08 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;
Táto [[intervencionizmus|antiintervencionistická]] a [[protekcionizmus|protekcionistická]] politika bola veľmi odlišná od [[neokonzervativizmus|neokonzervatívnej]] politiky pred Trumpom posledného [[Republikánska strana (USA)|republikánskeho prezidenta]] [[George W. Bush|Georga Busha]].

Taktiež sa dvakrát (v [[jún]]i [[2018]] a [[február]]i [[2019]]) stretol s [[Kim Čong-un]]om, stretnutia sa konali v [[Singapur]]e a vo [[Vietnam]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | titul = Trump a Kim sa stretli na svojom druhom summite
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/671025/trump-a-kim-sa-stretli-na-svojom-druhom-summite/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-27
 | dátum prístupu = 2019-03-08
}}&lt;/ref&gt; Rokovalo sa o denuklerizácii [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórey]], no k žiadnym konkrétnym výsledkom nedošlo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Mikeš
 | meno = Zolo
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Trump nečakane odišiel zo samitu s Kim Čong-unom, samit sa končí
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/671237/trump-necakane-odisiel-zo-samitu-s-kim-cong-unom-samit-sa-konci/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-28
 | dátum prístupu = 2019-03-08
}}&lt;/ref&gt;

=== Domáca politika ===
Trump sa v domácej politike zameral na [[ekonomická deregulácia|ekonomickú dereguláciu]] a zníženie dane z príjmu právnických osôb (z 35% sa daň znížila na 25%), do menšej miery aj fyzických osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kaplan | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rappeport | meno2 = Alan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Republican Tax Bill Passes Senate in 51-48 Vote | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2017/12/19/us/politics/tax-bill-vote-congress.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2017-12-20 | dátum prístupu = 2022-11-08 }}&lt;/ref&gt; V oblasti zdravotníctva sa snažil o zrušenie federálneho zákona z roku [[2010]] [[Affordable Care Act]] (známeho aj ako „Obamacare“) s úmyslom nahradiť ho novým zákonom s názvom [[American Health Care Act]]. Tento návrh zákona v roku [[2017]] prešiel [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Dolnou Snemovňou]], ale nebol schválený [[Senát Spojených štátov|Senátom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roubein | meno = Rachel | autor = | odkaz na autora = | titul = TIMELINE: The GOP’s failed effort to repeal ObamaCare | url = https://thehill.com/policy/healthcare/other/352587-timeline-the-gop-effort-to-repeal-and-replace-obamacare/ | vydavateľ = The Hill | dátum vydania = 2017-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-08 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; Schválenie zákona by bolo zrušilo dane vychádzajúce z Obamacare, individuálnu povinnosť zabezpečiť si [[zdravotné poistenie]] a rôzne iné regulácie.

Trump zrušil desiatky [[Životné prostredie|environmentálnych]] regulácií,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Popovich | meno = Nadja | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Albeck-Ripka | meno2 = Livia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Pierre-Louis | meno3 = Kendra | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Trump Administration Is Reversing Nearly 100 Environmental Rules. Here’s the Full List. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/interactive/2020/climate/trump-environment-rollbacks.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2019-06-02 | dátum prístupu = 2022-11-08 }}&lt;/ref&gt; odstúpil od [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Shear | meno = Michael D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump Will Withdraw U.S. From Paris Climate Agreement | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2017/06/01/climate/trump-paris-climate-agreement.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2017-06-01 | dátum prístupu = 2022-11-08 }}&lt;/ref&gt; zameranej na bol proti [[Globálne otepľovanie|klimatickej zmene]] a namiesto toho sa zameral na podporu [[petrochemický priemysel|petrochemického priemyslu]] a [[Fosílne palivo|fosilných palív]]. Alteroval [[Clean Water Act]] z roku [[1972]]; bola zúžená definícia „vôd Spojených štátov amerických“, čo spôsobilo, že mnohé vodné plochy vypadli spod federálnej ochrany.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jacobs | meno = Jeremy | autor =  | odkaz na autora =  | priezvisko2 = King | meno2 = Pamela | autor2 =  | odkaz na autora2 =  | titul = Trump's rewrite is finalized. What happens now? | url = https://www.eenews.net/stories/1062934329 | vydavateľ = E&amp;E News | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-04-25 | miesto =  | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20200425193046/https://www.eenews.net/stories/1062934329 | dátum archivácie = 2020-04-25 }}&lt;/ref&gt;

Taktiež zaviedol silnú [[Prisťahovalectvo|antiimigračnú politiku]], údaje z [[február]]a [[2018]] uvádzajú, že počet zatknutých nelegálnych imigrantov sa zvýšil o 40%.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Miroff | meno = Nick | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump takes ‘shackles’ off ICE, which is slapping them on immigrants who thought they were safe | periodikum = The Washington Post | odkaz na periodikum = The Washington Post | url = https://www.washingtonpost.com/world/national-security/trump-takes-shackles-off-ice-which-is-slapping-them-on-immigrants-who-thought-they-were-safe/2018/02/11/4bd5c164-083a-11e8-b48c-b07fea957bd5_story.html | issn = 0190-8286 | vydavateľ = Nash Holdings | miesto = Washington, D. C. | dátum = 2018-02-12 | dátum prístupu = 2022-11-08 }}&lt;/ref&gt; Hneď po nástupe do úradu nariadil výstavbu múra na hranici s [[Mexiko]]m, ktorá by mala pomôcť v boji proti nelegálnej migrácii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Davis | meno = Julie Hirschfeld | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump Orders Mexican Border Wall to Be Built and Plans to Block Syrian Refugees | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2017/01/25/us/politics/refugees-immigrants-wall-trump.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2017-01-25 | dátum prístupu = 2022-11-08 }}&lt;/ref&gt; [[15. február]]a [[2019]] vyhlásil stav núdze pre situáciu na hraniciach Spojených štátov s [[Mexiko]]m.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Donald Trump podpísal dekrét o stave núdze
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/667858/donald-trump-podpisal-dekret-o-stave-nudze/
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-15
 | dátum prístupu = 2019-02-15
}}&lt;/ref&gt;

== Prezidentská kandidatúra v 2020 ==
Trump je neúspešný kandidát na prezidenta v Spojených štátoch v [[2020]], keď voľby prehral a prezidentom sa od januára [[2021]] stáva [[Joe Biden]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Voľby v USA: Biden získal už 306 hlasov, Trump 232|url=https://www.aktuality.sk/clanok/840210/volby-v-usa-biden-ziskal-uz-306-hlasov-trump-232/|dátum vydania=13.11.2020|dátum prístupu=18.11.2020|vydavateľ=Aktuality}}&lt;/ref&gt; Organizácia Center for Presidental Transition, ktorá má za úlohu pomáhať pri zmene vlády po voľbách, odoslala výzvu Trumpovi, aby okamžite začal proces prípravy na presun moci Joeovi Bidenovi, keďže Trump odmieta uznať výsledky volieb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Klein|meno=Betsey|titul=Trump agency tasked with transition process has yet to recognize Biden's victory|url=https://edition.cnn.com/2020/11/09/politics/ascertainment-trump-biden-transition/index.html|dátum vydania=10.11.2020|dátum prístupu=18.11.2020|vydavateľ=CNN}}&lt;/ref&gt; 163 bývalých bezpečnostných zamestnancov Spojených štátov upozornilo v otvorenom liste, že tým, že Trump nechce uznať svoju prehru a znemožňuje prístup k tajným informáciám Joeovi Bidenovi, vytvára možnú hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=National Security GSA Letter|url=https://beta.documentcloud.org/documents/20404626-national-security-gsa-letter|dátum vydania=|dátum prístupu=18.11.2020|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201113053017/https://beta.documentcloud.org/documents/20404626-national-security-gsa-letter|dátum archivácie=2020-11-13}}&lt;/ref&gt; Joe Biden tiež varoval Trumpa, že keď s ním nezačne spolupracovať v boji proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii]], je nebezpečenstvo, že to bude mať následky v tejto oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden vyzval Trumpa, aby s ním koordinoval boj proti pandémii|url=https://www.aktuality.sk/clanok/840819/biden-vyzval-trumpa-aby-s-nim-koordinoval-boj-proti-pandemii/|dátum vydania=17.11.2020|dátum prístupu=18.11.2020|vydavateľ=Aktuality}}&lt;/ref&gt; [[17. november|17. novembra]] [[2020]] Trump odvolal riadiaceho vládneho funkcionára, ktorý bol poverený dohliadať nad bezpečnosťou volieb a nesúhlasil s ničím nepodloženými tvrdeniami Trumpa o podvodoch pri hlasovaní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Collins, LeBlanc|meno=Kaitlan, Paul|titul=Trump fires director of Homeland Security agency who had rejected President's election conspiracy theories|url=https://edition.cnn.com/2020/11/17/politics/chris-krebs-fired-by-trump/index.html|dátum vydania=18.11.2020|dátum prístupu=18.11.2020|vydavateľ=CNN}}&lt;/ref&gt;

== Ostatné činnosti ==
* '''Miss Universe Organization'''
** Trump spolu s kanálom NBC vlastní aj Miss Universe Organization, ktorá vytvára [[Miss Universe]], [[Miss USA]] a Miss Teen USA scény.
* '''meno Trump'''
** Trump Financial (hypotekárne firmy)
** Trump University
** Trump Restaurants (nachádza sa v Trump Tower)
** GoTrump (on-line cestovné internetové stránky)
** Donald J. Trump Signature Collection (pánske oblečenie, doplnky a hodinky)
** Trump Magazine, Trump Golf, Trump The Game ([[1989]] stolová hra), [[Trump Vodka]]
* '''Donald J. Trump Cena'''
** Donald J. Trump Cena rešpektuje a uznáva jednotlivcov, ktorí sa výrazne ovplyvňujú vývoj a ochranu nehnuteľností v meste [[Los Angeles]].
* '''Golfové ihriská'''

== Bibliografia ==
* Trump: The Art of the Deal ([[1987]])
* Trump: Surviving at the Top ([[1990]])
* Trump: The Art of Survival ([[1991]])
* Trump: The Art of the Comeback ([[1997]])
* The America We Deserve ([[2000]]), (spolu s Davem Shiflettom)
* Trump: How to Get Rich ([[2004]])
* The Way to the Top: The Best Business Advice I Ever Received ([[2004]])
* Trump: Think Like a Billionaire: Everything You Need to Know About Success, Real Estate, and Life ([[2004]])
* Trump: The Best Golf Advice I Ever Received ([[2005]])
* Why We Want You to be Rich: Two Men – One Message ([[2006]]), (spolu s Robertom Kiyosakim)
* Think Big and Kick Ass in Business and Life ([[2007]]), (spolu s Billom Zankerom)
* Trump: The Best Real Estate Advice I Ever Received: 100 Top Experts Share Their Strategies ([[2007]])
* Trump 101: The Way to Success ([[2007]])
* Trump Never Give Up: How I Turned My Biggest Challenges into Success ([[2008]])

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.whitehouse.gov/people/donald-j-trump/ Donald Trump] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20210120100641/https://www.whitehouse.gov/people/donald-j-trump/ |date=2021-01-20 }} na oficiálnej stránke [[Biely dom|Bieleho domu]]
* [https://archive.org/details/trumparchive Donald Trump] na [[Internet Archive]]
* [http://trump.com Oficiálna stránka Donalda Trumpa] 

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Donald Trump|1000166964}}

{{Prezidenti USA}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Trump, Donald}}
[[Kategória:Donald Trump| ]]
[[Kategória:Podnikatelia USA]]
[[Kategória:Prezidenti USA]]
[[Kategória:Televízni moderátori USA]]
[[Kategória:Miliardári USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Queens]]
[[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]]
[[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]]
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
[[Kategória:Kandidáti Republikánskej strany na prezidenta USA]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Pro-life aktivisti]]</text>
      <sha1>qao1mwsn9wdjdf6lltifyzwb3w5or1h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Butka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>253058</id>
    <revision>
      <id>8232385</id>
      <parentid>7295707</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:44:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>geobox</comment>
      <origin>8232385</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2910" sha1="tssko2j5lvovpxd4ghsq2jow8xbqsqp" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Butka
| other_name         = {{vjz|rus|Бутка}}
| category           = Obec (rus. selo)
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
| image_size         = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
| nickname_type      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Rusko
| country_flag       = 1
| histcountry        = 
| state              = 
| region             = Sverdlovská oblasť
| histregion         = 
| district           = Talickij rajón
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title =
| elevation          = 
| lat_d              = 56
| lat_m              = 43
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 63
| long_m             = 47
| long_s             = 
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 11.7
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 2522
| population_date    = [[2021]]
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code_type          = 
| code1              = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name = 
| whs_year = 
| whs_number = 
| whs_region = 
| whs_criteria = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Ruska.
| map_locator        = Rusko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Butka''' ({{V jazyku|rus|Бутка}}) je dedina v [[Sverdlovská oblasť|Sverdlovskej oblasti]] v Talickom rajóne (okrese). V roku [[2021]] žilo v obci 2 522 obyvateľov. Okresné mesto [[Talica]] je vzdialené 36 km od dediny. Veľkomesto [[Jekaterinburg]], centrum oblasti, je vzdialené 250 km od dediny.

Obec je rodiskom prvého prezidenta [[Rusko|Ruskej federácie]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]].

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Obce v Rusku]]
[[Kategória:Geografia Sverdlovskej oblasti]]</text>
      <sha1>tssko2j5lvovpxd4ghsq2jow8xbqsqp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Moravanka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>253770</id>
    <revision>
      <id>8232743</id>
      <parentid>8040116</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:17:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8232743</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4440" sha1="qzx3kbmx2ryuwapuciu02pm2t4j4spo" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Moravanka
 | Obrázok             = 
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = 
 | Žáner               = [[dychovka]]
 | Roky pôsobenia      = 1971 - 2021
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = [http://www.moravanka.net/ Oficiálne stránky kapely - www.moravanka.net]
 | Členovia skupiny    = 
 | Bývalí členovia     = 
 }}

'''Moravanka''' bola originálna moravská [[dychová kapela]],

== História ==
Moravanka bola založená v roku [[1971]] jej [[kapelník]]om, [[Trúbka|trubkárom]] [[Jan Slabák|Janom Slabákom]]. Ten vtedy prehovoril 11 profesionálnych [[hudobník]]ov zo [[Státní filharmonie Brno]] a dal dohromady dychovú kapelu, ktorá mala v tedajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] nečakaný ohlas. V roku [[1985]] prešlo jej obsadenie väčšími personálnymi zmenami. Pôsobenie ukončila v roku [[2021]].

Jej [[repertoár]] vychádzal predovšetkým z moravského [[folklór]]u, hlavne z folklóru pochádzajúceho z oblasti [[Slovácko|Slovácka]].

== Diskografia ==
* [[1974]] ''Moravanka'' 
* [[1974]] ''Moravanka poprvé''
* [[1975]] ''Moravanka podruhé''
* [[1976]] ''Moravanka potřetí'' 
* [[1977]] ''Kyjováci to sú chlapci''
* [[1978]] ''Moravanka z Podluží''
* [[1979]] ''Horňané - Dolňané''
* [[1980]] ''Pro každého něco''
* [[1980]] ''Vánoce s Moravankou''
* [[1981]] ''Česká a Moravská Beseda'' 
* [[1981]] ''Vínko, vínko, vínečko''
* [[1982]] ''Moravanka to je chasa veselá''
* [[1983]] ''Moravanka podesáté''
* [[1984]] ''Od dědiny k městečku''
* [[1985]] ''Veselé vánoční hody''
* [[1986]] ''Galakoncert Moravanky''
* [[1989]] ''To nejlepší - Moravanka 1975 - 1985'' - MC, CD
* [[1990]] ''Morava krásná zem'' -  LP, MC, CD
* [[1991]] ''Lanžhočanú doma není'' -  LP, MC, CD
* [[1991]] ''Padesátka - J. Slabáka a Moravanka'' - CD, MC
* [[1991]] ''Aus Böhmen kommt die Moravanka'' - MC, CD
* [[1992]] ''Napijme se na zdraví'' - MC, CD
* [[1992]] ''Písničky, které udělaly Moravanku 1'' - MC, CD
* [[1992]] ''Die zwanzigste  - Moravanka Jana Slabáka'' - MC, CD
* [[1993]] ''Moravanka op zijn best'' - MC, CD
* [[1993]] ''Moravanka na Slovensku'' - MC, CD
* [[1993]] ''Hody a dožínky s Moravankou'' - MC, CD
* [[1993]] ''Die Moravanka ihren Fans'' - CD
* [[1993]] ''Morava - Schönste Land VIDEOBAND mit Moravanka'' 
* [[1994]] ''10x Karel Vacek, 9x Jan Slabák'' - MC, CD
* [[1994]] ''Moravanka spielt mit Karel Vacek'' - MC, CD
* [[1995]] ''Moravanka hrá J. Poncar, J. Vejvoda'' - MC, CD
* [[1995]] ''S Moravankou jinak'' - MC, CD
* [[1995]] ''Vánocní koledy'' - MC, CD
* [[1995]] ''Ässe der böhmischen Blasmusik'' - VHS
* [[1996]] ''Classic &amp; swing'' - CD
* [[1996]] ''25 let Moravanky'' - MC, CD
* [[1997]] ''Pod májú'' - MC, CD
* [[1997]] ''Daheim ist daheim'' - VHS (1997)
* [[1997]] ''Moravanka &quot;Die schönsten instrumental Hits der Volksmusik&quot;'' - CD
* [[1998]] ''Písničky, které udělaly Moravanku 2'' - MC, CD
* [[1999]] ''Písničky, které udělaly Moravanku 3'' - MC, CD
* [[1999]] ''Je to nádherný'' -  MC, CD
* [[1999]] ''Zlatá Moravanka'' - MC, CD
* [[1999]] ''Hity Moravanky'' - MC, CD
* [[2000]] ''Moravanka Instrumental Blasmusikträume'' - MC, CD 
* [[2001]] ''30 let Moravanky Ach jó! - Ach né!'' - MC, CD
* [[2001]] ''Moravská láska - Musical'' - MC, CD
* [[2003]] ''30 let Moravanky'' - DVD, 

== Personálne zloženie ==
* Jan Slabák	 – trúbka B, [[krídlovka]], umelecký vedúci
* Vladimír Češek	 – [[trúbka]] B 
* Jan Hlaváček    – trúbka B, [[manažér]] 
* Pavel Pálenský	 – trúbka Es 
* Fero Miko       – trúbka B solo, [[krídlovka]] 
* Marian Juriga	 – [[tenor]] 
* Jiří Vydra	 – [[barytón]] 
* Lukáš Moťka	 – [[trombón]] 
* Josef Kolář	 – [[klarinet]] Es 
* Stanislav Pavlíček  – 	klarinet B 
* Miroslav Lukeš	     – 	[[tuba]] 
* Milan Řihák 	     – 	[[bicie]] nástroje 
* Ivana Slabáková     – 	[[spev]], [[moderátorka]]-[[hovorené slovo]] 
* Daniela Magalová    – 	spev 
* Břetislav Osička    – 	spev

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Moravanka Jana Slabáka}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.moravanka.net/ Oficiálne stránky kapely - www.moravanka.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090129150631/http://moravanka.net/ |date=2009-01-29 }}


{{hudobný výhonok}}

[[Kategória:České dychové kapely a orchestre|Moravanka]]</text>
      <sha1>qzx3kbmx2ryuwapuciu02pm2t4j4spo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Verona</title>
    <ns>0</ns>
    <id>262486</id>
    <revision>
      <id>8232594</id>
      <parentid>8196532</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:12:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rajmund Noga</username>
        <id>285053</id>
      </contributor>
      <comment>Rozšírenie</comment>
      <origin>8232594</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6102" sha1="ddq6mpwo5s9guk9n9a2szfzburqzflq" xml:space="preserve">{{Pozri|rovnomennej provincii|Verona (provincia)}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Verona
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = VeronaPch.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Taliansko
| country_flag       = 1
| region             = Benátsko
| region_type        = Región
| district           = [[Verona (provincia)|Verona]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = yes
| elevation          = 59
| lat_d = 45 | lat_m = 26 | lat_s =  | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 59 | long_s =  | long_EW = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 206.63 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 264475
| population_date    = 31. 12. 2009
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 	
| mayor_type         =  
| mayor_party        =  
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 37100
| area_code          = 045
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code1              = 
| code1_type = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy relief location map.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta v Taliansku
| map_locator        = Taliansko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Verona
| website            = [http://www.comune.verona.it comune.verona.it]
|Portal1=Taliansko}}

'''Verona''' je talianske [[mesto]] v oblasti [[Benátsko]] a hlavné mesto [[Verona (provincia)|provincie Verona]]. Leží asi {{km|30|m}} od [[Gardské jazero|Gardského jazera]] a preteká ním rieka [[Adiža]]. Má rozlohu {{km2|206.63}} a asi 260 000 obyvateľov.

Pre svoju krásu je vyhľadávaná turistami a [[Angličania|anglický]] [[dramatik]] [[William Shakespeare]] do nej zasadil dej svojej slávnej [[tragédia|tragédie]] [[Rómeo a Júlia]].

== Dejiny ==
Počiatky Verony sa datujú do obdobia pred našim letopočtom, roku 550 pred Kr. ju dobyl galský kmeň Cenomanen a asi od roku [[89 pred Kr.]] bola [[Staroveký Rím|rímskou]] kolóniou. Dobre zachovaný amfiteáter – Aréna – vznikol asi o storočie neskôr.

Za čias cisára [[Octavianus Augustus|Augusta]] bola Verona veľkým kvitnúcim mestom.

Odohralo sa tu niekoľko dôležitých bitiek – rímsky cisár [[Décius]] tu v roku [[249]] porazil rímskeho cisára [[Philippus Arabs|Philippa Arabsa]], v roku [[312]] [[Konštantín Veľký]] [[pretoriánsky prefekt|pretoriánskeho prefekta]] [[Ruricius Pompeianus|Ruricia Pompeiana]], v roku [[403]] zvíťazil [[Stilicho]] nad [[Vizigóti|vizigótskym]] kráľom [[Alarich I.|Alarichom I.]] 

V roku [[452]] mesto dobyl a vyplienil [[Atila (kráľ)|Attila]]. Neskôr bola rezidenciou [[Ostrogóti|ostrogótskeho]] kráľa [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]], ktorý tu porazil v roku [[489]] [[Germáni|germánskeho]] vojvodcu [[Odoaker]]a.
V [[5. storočie|5.]] až [[6. storočie|6. storočí]] bola Verona sídlom [[ostrogóti|Ostrogótov]], ale aj [[Longobardi (kmeň)|longobardského]] kráľa [[Alboin]]a pri výprave do Itálie/Talianska. 

Na začiatku [[12. storočia]] získala Verona samostatnosť a [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]].

== Osobnosti mesta ==
* [[Gaius Valerius Catullus|Catullus]] (* asi 84 pred Kr. – † [[54 pred Kr.]]), básnik
* [[Lucius III.]] (* [[1097]] – † [[1185]]), pápež
* [[Urban III.]] (* cca [[1120]] – † [[1187]]), pápež
* [[Girolamo Fracastoro]] (* [[1478]] – † [[1553]]), lekár, filozof a básnik
* [[Paolo Veronese]] (* [[1528]] – † [[1588]]), maliar
* [[Evaristo Felice Dall’Abaco|Evaristo Felice dall'Abaco]] (* [[1675]] – † [[1742]]), huslista, violončelista a skladateľ
* [[Antonio Salieri]] (*[[1750]] – † [[1825]]), hudobný skladateľ, pedagóg a dirigent
* [[Magdaléna z Canossy]] (* [[1774]] – † [[1835]]), rehoľníčka, zakladateľka kongregácie Dcér lásky, [[Kanosiánky|kanosiánok]], svätá 
* Gaspar (* [[1774|1777]] – † [[1835|1834)]], kňaz, svätý 
* [[Cesare Lombroso]] (* [[1835]] – † [[1909]]), psychiater, antropológ a kriminológ
* [[Giuseppe Adami]] (* [[1878]] – † [[1946]]), dramatik, libretista a scenárista
* [[Romano Guardini]] (* [[1885]] – † [[1968]]), nemecký filozof a katolícky teológ
* [[Gerhard Domagk]] (* [[1895]] – † [[1964]]), nemecký lekár – patológ, mikrobiológ, bakteriológ a chemik
* [[Massimo Bertolini]] (* [[1974]]), tenista

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|USA}} [[Albany (New York)|Albany]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* {{flagicon|Palestine}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Palestína]]
* {{flagicon|Germany}} [[Detmold]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|USA}} [[Fresno (Kalifornia)|Fresno]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* {{flagicon|Slovakia}} '''[[Košice]]''', [[Slovensko]]
* {{flagicon|Iran}} [[Mašhad]], [[Irán]]
* {{flagicon|Germany}} [[Mníchov]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Japan}} [[Nagahama]], [[Japonsko]]
* {{flagicon|France}} [[Nîmes]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]]
* {{flagicon|Israel}} [[Raanana]], [[Izrael]]
* {{flagicon|Austria}} [[Salzburg]], [[Rakúsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Verona}}

== Externé odkazy ==
[http://www.comune.verona.it www.comune.verona.it] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010307102704/http://www.comune.verona.it/ |date=2001-03-07 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Verona|3638602}}

{{Provincia Verona}}
[[Kategória:Verona| ]]
[[Kategória:Mestá v Benátsku]]</text>
      <sha1>ddq6mpwo5s9guk9n9a2szfzburqzflq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232595</id>
      <parentid>8232594</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:15:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rajmund Noga</username>
        <id>285053</id>
      </contributor>
      <comment>Oprava</comment>
      <origin>8232595</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6126" sha1="q8farf5xwqpla2znkbmint1wzmhlm0g" xml:space="preserve">{{Pozri|rovnomennej provincii|Verona (provincia)}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Verona
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = VeronaPch.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Taliansko
| country_flag       = 1
| region             = Benátsko
| region_type        = Región
| district           = [[Verona (provincia)|Verona]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = yes
| elevation          = 59
| lat_d = 45 | lat_m = 26 | lat_s =  | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 59 | long_s =  | long_EW = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 206.63 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 264475
| population_date    = 31. 12. 2009
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 	
| mayor_type         =  
| mayor_party        =  
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 37100
| area_code          = 045
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code1              = 
| code1_type = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy relief location map.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta v Taliansku
| map_locator        = Taliansko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Verona
| website            = [http://www.comune.verona.it comune.verona.it]
|Portal1=Taliansko}}

'''Verona''' je talianske [[mesto]] v oblasti [[Benátsko]] a hlavné mesto [[Verona (provincia)|provincie Verona]]. Leží asi {{km|30|m}} od [[Gardské jazero|Gardského jazera]] a preteká ním rieka [[Adiža]]. Má rozlohu {{km2|206.63}} a asi 260 000 obyvateľov.

Pre svoju krásu je vyhľadávaná turistami a [[Angličania|anglický]] [[dramatik]] [[William Shakespeare]] do nej zasadil dej svojej slávnej [[tragédia|tragédie]] [[Rómeo a Júlia]].

== Dejiny ==
Počiatky Verony sa datujú do obdobia pred našim letopočtom, roku 550 pred Kr. ju dobyl galský kmeň Cenomanen a asi od roku [[89 pred Kr.]] bola [[Staroveký Rím|rímskou]] kolóniou. Dobre zachovaný amfiteáter – Aréna – vznikol asi o storočie neskôr.

Za čias cisára [[Octavianus Augustus|Augusta]] bola Verona veľkým kvitnúcim mestom.

Odohralo sa tu niekoľko dôležitých bitiek – rímsky cisár [[Décius]] tu v roku [[249]] porazil rímskeho cisára [[Philippus Arabs|Philippa Arabsa]], v roku [[312]] [[Konštantín Veľký]] [[pretoriánsky prefekt|pretoriánskeho prefekta]] [[Ruricius Pompeianus|Ruricia Pompeiana]], v roku [[403]] zvíťazil [[Stilicho]] nad [[Vizigóti|vizigótskym]] kráľom [[Alarich I.|Alarichom I.]] 

V roku [[452]] mesto dobyl a vyplienil [[Atila (kráľ)|Attila]]. Neskôr bola rezidenciou [[Ostrogóti|ostrogótskeho]] kráľa [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]], ktorý tu porazil v roku [[489]] [[Germáni|germánskeho]] vojvodcu [[Odoaker]]a.
V [[5. storočie|5.]] až [[6. storočie|6. storočí]] bola Verona sídlom [[ostrogóti|Ostrogótov]], ale aj [[Longobardi (kmeň)|longobardského]] kráľa [[Alboin]]a pri výprave do Itálie/Talianska. 

Na začiatku [[12. storočia]] získala Verona samostatnosť a [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]].

== Osobnosti mesta ==
* [[Gaius Valerius Catullus|Catullus]] (* asi 84 pred Kr. – † [[54 pred Kr.]]), básnik
* [[Lucius III.]] (* [[1097]] – † [[1185]]), pápež
* [[Urban III.]] (* cca [[1120]] – † [[1187]]), pápež
* [[Girolamo Fracastoro]] (* [[1478]] – † [[1553]]), lekár, filozof a básnik
* [[Paolo Veronese]] (* [[1528]] – † [[1588]]), maliar
* [[Evaristo Felice Dall’Abaco|Evaristo Felice dall'Abaco]] (* [[1675]] – † [[1742]]), huslista, violončelista a skladateľ
* [[Antonio Salieri]] (*[[1750]] – † [[1825]]), hudobný skladateľ, pedagóg a dirigent
* [[Magdaléna z Canossy]] (* [[1774]] – † [[1835]]), rehoľníčka, zakladateľka kongregácie Dcér lásky, [[Kanosiánky|kanosiánok]], svätá 
* [[Gašpar Bertoni]] (* [[1774|1777]] – † [[1835|1853)]], kňaz, [[Svätec|svätý]]
* [[Cesare Lombroso]] (* [[1835]] – † [[1909]]), psychiater, antropológ a kriminológ
* [[Giuseppe Adami]] (* [[1878]] – † [[1946]]), dramatik, libretista a scenárista
* [[Romano Guardini]] (* [[1885]] – † [[1968]]), nemecký filozof a katolícky teológ
* [[Gerhard Domagk]] (* [[1895]] – † [[1964]]), nemecký lekár – patológ, mikrobiológ, bakteriológ a chemik
* [[Massimo Bertolini]] (* [[1974]]), tenista

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|USA}} [[Albany (New York)|Albany]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* {{flagicon|Palestine}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Palestína]]
* {{flagicon|Germany}} [[Detmold]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|USA}} [[Fresno (Kalifornia)|Fresno]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* {{flagicon|Slovakia}} '''[[Košice]]''', [[Slovensko]]
* {{flagicon|Iran}} [[Mašhad]], [[Irán]]
* {{flagicon|Germany}} [[Mníchov]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Japan}} [[Nagahama]], [[Japonsko]]
* {{flagicon|France}} [[Nîmes]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]]
* {{flagicon|Israel}} [[Raanana]], [[Izrael]]
* {{flagicon|Austria}} [[Salzburg]], [[Rakúsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Verona}}

== Externé odkazy ==
[http://www.comune.verona.it www.comune.verona.it] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010307102704/http://www.comune.verona.it/ |date=2001-03-07 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Verona|3638602}}

{{Provincia Verona}}
[[Kategória:Verona| ]]
[[Kategória:Mestá v Benátsku]]</text>
      <sha1>q8farf5xwqpla2znkbmint1wzmhlm0g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam dopravných značiek v Nemecku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>268553</id>
    <revision>
      <id>8232581</id>
      <parentid>8201045</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:35:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Spider 001757</username>
        <id>142600</id>
      </contributor>
      <comment>na úpravu</comment>
      <origin>8232581</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26169" sha1="fpbp4ju03h580amnswu47t4zhfbo3hl" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Strojový preklad, možno by bolo treba vrátiť na [[Špeciálne:Rozdiel/7354605|verziu 7354605]] pred úpravami od IP}}

Toto je '''zoznam [[Dopravná značka|dopravných značiek]] v [[Nemecko|Nemecku]]''', ktorý stanovuje [[Straßenverkehrs-Ordnung- StVO|zákon o cestnej premávke]] ''({{v jazyku|deu|Straßenverkehrs-Ordnung- StVO}})''. Na značkách sa používa font písma [[DIN 1451]].

== Nebezpečné znaky ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zeichen 101 - Gefahrstelle, StVO 1970.svg|101: Ďalšie nebezpečenstva
Súbor:Zeichen 102 - Kreuzung oder Einmündung mit Vorfahrt von rechts, StVO 1970.svg|102: križovatka
Súbor:Zeichen 103-20 - Kurve (rechts), StVO 1992.svg|103: Krivka (vpravo)
Súbor:Zeichen 105-20 - Doppelkurve (zunächst rechts), StVO 1992.svg|105: dvojitá krivka (na začiatku vpravo)
Súbor:Zeichen 108-10 - Gefälle, StVO 2017.svg|alt=108: gradient (tu 10 %)|108: gradient 10 %
Súbor:Zeichen 110-12 - Steigung, StVO 2017.svg|alt=sklon 12 %|110: sklon 12 %
Súbor:Zeichen 112 – Unebene Fahrbahn, StVO 1970.svg|112: Nerovný povrch vozovky
Súbor:Zeichen 113 - Glättegefahr, StVO 1988.svg|113: nebezpečenstvo šmykl'avých podmienok
Súbor:Zeichen 114 - Schleudergefahr bei Nässe und Schmutz, StVO 1992.svg|114: nebezpečenstvo točenia
Súbor:Zeichen 115-10 - Steinschlag von rechts, StVO 1992.svg|115: [[Rockfall]]
Súbor:Zeichen 116 - Splitt, Schotter, StVO 1992.svg|116: drť alebo štrk
Súbor:Zeichen 117-20 - Seitenwind von links, StVO 1992.svg|117: bočný vietor
Súbor:Zeichen 120 - Verengte Fahrbahn, StVO 1970.svg|120: Zúžená cesta (na oboch stranách)
Súbor:Zeichen 121-10 - einseitig (rechts) verengte Fahrbahn, StVO 1992.svg|121: Zúžená cesta (vpravo)
Súbor:Zeichen 123 - Baustelle, StVO 1992.svg|123: [[Stavenisko]]
Súbor:Zeichen 124 - Stau, StVO 1992.svg|124: dopravná zápcha
Súbor:Zeichen 125 - Gegenverkehr, StVO 1992.svg|125: Prichádzajúca premávka
Súbor:Zeichen 128 - Bewegliche Brücke, StVO 1992.svg|128: [[Pohyblivý most]]
Súbor:Zeichen 129 - Ufer, StVO 1992.svg|129: Breh rieky
Súbor:Zeichen 131 - Lichtzeichenanlage, StVO 1970.svg|131: [[Semafor]]
Súbor:Zeichen 133-10 - Fußgänger (Aufstellung rechts), StVO 1992.svg|133: chodec
Súbor:Zeichen 134-10 - Fußgängerüberweg, Aufstellung rechts, StVO 1992.svg|134: [[Zebra pre prechod]]
Súbor:Zeichen 136-10 - Kinder, Aufstellung rechts, StVO 1992.svg|136: deti
Súbor:Zeichen 138-10 - Radverkehr, StVO 2013.svg|138: cyklista
Súbor:Zeichen 140-10 - Viehtrieb, Tiere; StVO 1992.svg|140: zvieratá (variant 1)
Súbor:Zeichen 142-10 - Wildwechsel, Aufstellung rechts, StVO 1992.svg|142: zvieratá (variant 2)
Súbor:Zeichen 144-10 - Flugbetrieb, Aufstellung rechts, StVO 1992.svg|144: [[Letisko]]
Súbor:Zeichen 145 - Kraftomnibusse, StVO 1992.svg|145: Autobusy
Súbor:Zeichen 150 - Beschrankter Bahnübergang, StVO 1992.svg|150: Železničné priecestie so źavorami
Súbor:Zeichen 151 - Unbeschrankter Bahnübergang, StVO 1992.svg|151: Neobmedzené železničné priecestie
Súbor:Zeichen 153 - dreistreifige Bake (links) vor beschranktem Bahnübergang, StVO 1970.svg|153: Trojprúdový maják až po železničné priecestie
Súbor:Zeichen 156 - Dreistreifige Bake (rechts) vor unbeschranktem Bahnübergang, StVO 1992.svg|156: Trojprúdový maják až po železničné priecestie bez obmedzenia
Súbor:Zeichen 157-10 - Dreistreifige Bake (rechts), StVO 1992.svg|157: Trojprúdový maják
Súbor:Zeichen 159-20 - zweistreifige Bake (Aufstellung links), StVO 1992.svg|159: Dvojpásmový maják
Súbor:Zeichen 162-10 - einstreifige Bake (Aufstellung rechts), StVO 1992.svg|162: Jednopásmový maják
&lt;/gallery&gt;

== Značka nariadenia ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zeichen 201-50 – Andreaskreuz - Dem Schienenverkehr Vorrang gewähren! StVO 1992.svg|201: [[Ondrejský kríž|Ondrejský kríz]]
Súbor:Zeichen 205 - Vorfahrt gewähren! StVO 1970.svg|205: Dajte prednosť
Súbor:Zeichen 206 - Halt! Vorfahrt gewähren! StVO 2017.svg|206: [[Stopka]]
Súbor:Zeichen 208 - Dem Gegenverkehr Vorrang gewähren! 600x600, StVO 1992.svg|208: Prichádzajúca premávka má prednosť
Súbor:Zeichen 209-20 - Vorgeschriebene Fahrtrichtung, rechts, StVO 1992.svg|209-20: Predpísaný smer jazdy (vpravo)
Súbor:Zeichen 209-30 - vorgeschriebene Fahrtrichtung - geradeaus, StVO 1992.svg|209-30: Predpísaný smer jazdy (priamo vpred)
Súbor:Zeichen 211 - Vorgeschriebene Fahrtrichtung, hier rechts, StVO 2017.svg|211: Predpísaný smer jazdy (tu vpravo)
Súbor:Zeichen 214-20 - Vorgeschriebene Fahrtrichtung geradeaus und rechts, StVO 1992.svg|214: Predpísaný smer jazdy (priamo vpred a vpravo)
Súbor:Zeichen 215 - Kreisverkehr, StVO 2000.svg|215: [[Kruhový objazd]]
Súbor:Zeichen 220-20 - Einbahnstraße (rechtsweisend), StVO 1992.svg|220: jednosmerná ulica
Súbor:Zeichen 222-20 - vorgeschriebene Vorbeifahrt — rechts vorbei, StVO 1992.svg|222: Povinná prihrávka (prihrávanie sprava)
Súbor:Zeichen 223.1 - Seitenstreifen befahren, StVO 2001.svg|223.1: jazdiť aj na ramene
Súbor:Zeichen 223.2 - Seitenstreifen nicht mehr befahren, StVO 2001.svg|223.2: Nejazdite na pevnom ramene
Súbor:Zeichen 223.3 - Seitenstreifen räumen, StVO 2001.svg|223.3: opustiť rameno
Súbor:Zeichen 224 - Haltestelle, StVO 2017.svg|224: [[autobusová zastávka]]
Súbor:Zeichen 229 - Taxenstand, StVO 1994.svg|229: stanovište taxíkov
Súbor:Zeichen 237 - Sonderweg Radfahrer, StVO 1992.svg|237: cyklotrasa
Súbor:Zeichen 238 - Sonderweg Reiter, StVO 1992.svg|238: cesta uzdu
Súbor:Zeichen 239 - Sonderweg Fußgänger, StVO 1992.svg|239: chodník
Súbor:Zeichen 240 - Gemeinsamer Fuß- und Radweg, StVO 1992.svg|240: [[spoločný chodník pre chodcov a cyklistov]]
Súbor:Zeichen 241-30 - getrennter Rad- und Fußweg, StVO 1992.svg|241: oddelená cyklistická a pešia cesta
Súbor:Zeichen 242.1 - Beginn einer Fußgängerzone, StVO 2009.svg|242.1: pešia zóna
Súbor:Zeichen 242.2 - Ende einer Fußgängerzone, StVO 2009.svg|242.2: koniec pešej zóny
Súbor:Zeichen 244.1 - Beginn einer Fahrradstraße, StVO 2013.svg|244.1: cyklistická ulica
Súbor:Zeichen 244.2 - Ende einer Fahrradstraße, StVO 2013.svg|244.2: koniec cyklistickej ulice
Súbor:Zeichen 245 - Linienomnibusse, StVO 1992.svg|245: pravidelné autobusy
Súbor:Zeichen 250 - Verbot für Fahrzeuge aller Art, StVO 1992.svg|250: zákaz prechodu
Súbor:Zeichen 251 - Verbot für Kraftwagen und sonstige mehrspurige Kraftfahrzeuge, StVO 1992.svg|251: zákaz vjazdu osobných áut
Súbor:Zeichen 253 - Verbot für Kraftfahrzeuge mit einem zulässigen Gesamtgewicht, StVO 1992.svg|253: zákaz kamiónov
Súbor:Zeichen 254 - Verbot für Radfahrer, StVO 1992.svg|254: zákaz vjazdu cyklistov
Súbor:Zeichen 255 - Verbot für Krafträder, auch mit Beiwagen, Kleinkrafträder und Mofas, StVO 1992.svg|255: zákaz motoriek
Súbor:Zeichen 256 - Verbot für Mofas, StVO 1992.svg|256: zákaz mopedov
Súbor:Zeichen 258 - Verbot für Reiter, StVO 1992.svg|258: zákaz jazdcov
Súbor:Zeichen 259 - Verbot für Fußgänger, StVO 1992.svg|259: zákaz pre chodcov
Súbor:Zeichen 260 - Verbot für Krafträder und Mofas und sonstige mehrspurige Kraftfahrzeuge, StVO 1992.svg|260: zákaz vjazdu motorových vozidiel
Súbor:Zeichen 261 - Verbot für kennzeichnungspflichtige Kraftfahrzeuge mit gefährlichen Gütern, StVO 1988.svg|261: zákaz vjazdu vozidiel prepravujúcich nebezpečny tovar, ktoré si vyžadujú označenie
Súbor:Zeichen 262 - Verbot für Fahrzeuge deren tatsächliches Gewicht eine gewisse Grenze überschreitet (600x600); StVO 1992.svg|262: zákaz pre vozidlá presahujúce uvedenú skutočnú hmotnosť 5,5 t
Súbor:Zeichen 263 - Verbot für Fahrzeuge über angegebene tatsächliche Achslast, StVO 1992.svg|263: zákaz pre vozidlá prekračujúce uvedené skutočné zaťaženie nápravy 8 t
Súbor:Zeichen 264 - Verbot für Fahrzeuge über angegebene Breite einschließlich Ladung, StVO 1992.svg|264: zákaz pre vozidlá nad stanovenú šírku 2 m
Súbor:Zeichen 265 - Verbot für Fahrzeuge, deren tatsächliche Höhe einschließlich Ladung eine bestimmte Grenze überschreitet (600x600); StVO 1992.svg|265: zákaz pre vozidlá nad stanovenú výsku 3,8 m
Súbor:Zeichen 266 - Verbot für Fahrzeuge und Züge über angegebene Länge einschließlich Ladung, StVO 1992.svg|266: Zákaz pre vozidlá a vlaky nad stanovenú dĺžku 10 m
Súbor:Zeichen 267 - Verbot der Einfahrt, StVO 1970.svg|267: zákaz vstupu
Súbor:Zeichen 268 - Schneeketten sind vorgeschrieben, StVO 1992.svg|268: požiadavka na snehové reťaze
Súbor:Zeichen 269 - Verbot für Fahrzeuge mit wassergefährdender Ladung, StVO 1988.svg|269: zákaz vjazdu vozidiel s nákladom znečisťujúcim vodu
Súbor:Zeichen 270.1 - Beginn eines Verkehrsverbots zur Verminderung schädlicher Luftverunreinigungen in einer Zone. I, StVO 2007.svg|270.1: environmentálna zóna
Súbor:Zeichen 270.2 - Ende eines Verkehrsverbots zur Verminderung schädlicher Luftverunreinigungen in einer Zone, StVO 2007.svg|270.2: koniec environmentálnej zóny
Súbor:Zeichen 272, Verbot des Wendens, StVO 1992.svg|272: zákaz otáčania sa
Súbor:Zeichen 273-70 - Verbot des Unterschreitens des angegebenen Mindestabstandes, StVO 2017.svg|273: zákaz jazdy bez minimálnej vzdialenosti
Súbor:Zeichen 274-60 - Zulässige Höchstgeschwindigkeit, StVO 2017.svg|274: Maximálna povolená rýchlosť v 60 km/h
Súbor:Zeichen 274.1 - Beginn einer Tempo 30-Zone, StVO 2013.svg|274.1: zóna 30 km/h
Súbor:Zeichen 274.2 - Ende einer Tempo 30-Zone (einseitig), StVO 2013.svg|274.2: koniec zóny 30 km/h
Súbor:Zeichen 275 - Vorgeschriebene Mindestgeschwindigkeit, StVO 1992.svg|275: Predpísaná minimálna rýchlosť v 30 km/h
Súbor:Zeichen 276 - Überholverbot für Kraftfahrzeuge aller Art, StVO 1992.svg|276: Zákaz predbiehania pre všetky typy vozidiel
Súbor:Zeichen 277 - Überholverbot für Kraftfahrzeuge mit einem zulässigen Gesamtgewicht über 2,8 t, einschließlich ihrer Anhänger, StVO 1992.svg|277: zákaz predbiehania pre kamióny
Súbor:Zeichen 278-60 - Ende der zulässigen Höchstgeschwindigkeit, StVO 2017.svg|278: koniec maximálnej povolenej rýchlosti pri 60 km/h
Súbor:Zeichen 279 - Ende der vorgeschriebenen Mindestgeschwindigkeit, StVO 1992.svg|279: koniec predpísanej minimálnej rýchlosti pri 30 km/h
Súbor:Zeichen 280 - Ende des Überholverbotes für Kraftfahrzeuge aller Art, StVO 1992.svg|280: koniec zákazu predbiehania
Súbor:Zeichen 281 - Ende des Überholverbots für Kraftfahrzeuge mit einem zulässigen Gesamtgewicht über 3,5 t, StVO 1992.svg|281: koniec zákazu predbiehania pre kamióny
Súbor:Zeichen 282 - Ende sämtlicher Streckenverbote, StVO 1970.svg|282: koniec všetkých zákazov trás
Súbor:Zeichen 283-50 - Halteverbot (ohne Richtungspfeil), StVO 1992.svg|283: Zóna absolútneho zákazu zastavenia
Súbor:Zeichen 286-50 - Eingeschränktes Halteverbot (ohne Richtungspfeil), StVO 1992.svg|286: Zákaz obmedzeného parkovania
Súbor:Zeichen 290.1 - Beginn eines eingeschränkten Haltverbotes für eine Zone, StVO 2009.svg|290.1: [[zóna so zákazom parkovania]]
Súbor:Zeichen 290.2 - Ende eines eingeschränkten Haltverbotes für eine Zone, StVO 2009.svg|290.2: koniec zóny zákazu státia
&lt;/gallery&gt;

== Smerová tabuľa ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zeichen 301 - Vorfahrt, StVO 1970.svg|301: Pednosť len na najbližšej križovatke
Súbor:Zeichen 306 - Vorfahrtstraße, StVO 1970.svg|306: prioritná cesta
Súbor:Zeichen 307 - Ende der Vorfahrtstraße, StVO 1981.svg|307: koniec prioritná cesta
Súbor:Zeichen 308 - Vorrang vor dem Gegenverkehr, StVO 1992.svg|308: Protiidúca premávka má povinnosť čakania
Súbor:Zeichen 310 - Ortstafel Vorderseite, StVO 2017.svg|310: miesto meno znamenie vpredu
Súbor:Zeichen 311-50 - Ortstafel einseitig, StVO 1992.svg|311: názov miesta podpísať späť
Súbor:Zeichen 314-50 - Parkplatz, StVO 2013.svg|314: [[parkovanie]]
Súbor:Zeichen 314.1 - Beginn einer Parkraumbewirtschaftungszone, StVO 2009.svg|314.1: [[zóna manažmentu parkovacích miest]]
Súbor:Zeichen 314.2 - Ende einer Parkraumbewirtschaftungszone, StVO 2009.svg|314.2: koniec zóny správy parkovacích miest
Súbor:Zeichen 315-55 - Parken halb auf Gehwegen in Fahrtrichtung rechts, StVO 2013.svg|315: parkovanie napoly na chodníkoch
Súbor:Zeichen 316 - Parken und Reisen, StVO 1992.svg|316: parkovanie a cestovanie
Súbor:Zeichen 317 - Wandererparkplatz, StVO 1992.svg|317: pešie parkovisko
Súbor:Zeichen 325.1 - Beginn eines verkehrsberuhigten Bereichs, StVO 2009.svg|325.1: [[dopravne ukľudnená oblasť]]
Súbor:Zeichen 325.2 - Ende eines verkehrsberuhigten Bereichs, StVO 2009.svg|325.2: koniec dopravne ukľudnenej oblasti
Súbor:Zeichen 327 - Tunnel, StVO 2006.svg|327: [[tunel]]
Súbor:Zeichen 328 - Nothalte- und Pannenbucht, StVO 2006.svg|328: priestor núdzového zastavenia
Súbor:Zeichen 330.1 - Autobahn, StVO 2013.svg|330.1: [[Diaľnica]]
Súbor:Zeichen 330.2 - Ende der Autobahn, StVO 2013.svg|330.2: koniec dial'nice
Súbor:Zeichen 331.1 - Kraftfahrstraße, StVO 2013.svg|331.1: [[Diaľnice v Maďarsku|diaľnice]]
Súbor:Zeichen 331.2 - Ende der Kraftfahrstraße, StVO 2013.svg|331.2: koniec diaľnice
Súbor:Zeichen 332 - Ausfahrt von der Autobahn, StVO 1981.svg|332: Výjazdová značka na diaľnici
Súbor:Zeichen 332.1 - Ausfahrt von der Kraftfahrstraße, StVO 2013.svg|332.1: Výjazdová značka na diaľnici
Súbor:Zeichen 333 - Pfeilschild - Ausfahrt von der Autobahn, StVO 1980.svg|333: Výjazd z diaľnice
Súbor:Zeichen 333.1 - Ausfahrt von anderen Straßen außerhalb der Autobahn, StVO 2017.svg|333.1: Výjazd z diaľnice
Súbor:Zeichen 350-10 - Fußgängerüberweg (rechts), StVO 1992.svg|350: [[Prechod pre chodcov|Zebra prechod]]
Súbor:Zeichen 353 - Einbahnstraße (600x600), StVO 1992.svg|353: jednosmerná ulica
Súbor:Zeichen 354 - Wasserschutzgebiet, StVO 1988.svg|354: Oblasť ochrany vôd
Súbor:Zeichen 355-10 - Fußgängerunterführung einseitig, StVO 1992.svg|355: podchod alebo nadchod (metro)
Súbor:Zeichen 356 - Verkehrshelfer, StVO 1992.svg|356: dopravný pomocník
Súbor:Zeichen 357 - Sackgasse, StVO 1992.svg|357: [[Slepá ulica|slepá ulička]]
Súbor:Zeichen 358 - Erste Hilfe, StVO 1992.svg|358: [[Prvá pomoc]] alebo [[nemocnica]]
Súbor:Zeichen 359 - Pannenhilfe (600x600), StVO 1992.svg|359: [[Opava (Česko)|Oprava]] alebo [[dielňa]]
Súbor:Zeichen 360-50 - Fernsprecher (600x600), StVO 1992.svg|360: Verejný telefón
Súbor:Zeichen 361-50 - Tankstelle, StVO 1992.svg|361: [[čerpacia stanica]]
Súbor:Zeichen 363 - Polizei, StVO 1992.svg|363: [[polícia]]
Súbor:Zeichen 365-51 - Notrufsäule, StVO 2006.svg|365: schránka tiesňového volania
Súbor:Zeichen 366 - Zelt- und Wohnwagenplatz (900x600), StVO 1992.svg|366: Kemping pre stany a karavany
Súbor:Zeichen 367 - Fremdenverkehrsbüro oder Auskunftsstelle (600x600), StVO 1992.svg|367: Informačný bod
Súbor:Zeichen 375 - Autobahnhotel (600x600), StVO 1992.svg|375: [[Hotel]] alebo [[motel]]
Súbor:Zeichen 376 - Autobahngasthaus (600x600), StVO 1992.svg|376: [[Reštaurácia]]
Súbor:Zeichen 377 - Autobahnkiosk (600x600), StVO 1992.svg|377: [[Bufet]] alebo [[Kaffee Mayer|cukráreň]]
Súbor:Zeichen 378 - Toilette (600x600), StVO 1992.svg|378: Verejné toalety (WC)
Súbor:Zeichen 380 - Richtgeschwindigkeit, StVO 1988.svg|380: odporúčaná rýchlosť 80 km/h
Súbor:Zeichen 381 - Ende der Richtgeschwindigkeit, StVO 1988.svg|381: koniec odporúčanej rýchlosti 80 km/h
Súbor:Zeichen 385 - Ortshinweistafel, StVO 1988.svg|385: Miestna informačná tabuľa
Súbor:Zeichen 386.1 - Touristischer Hinweis (333x1000), StVO 2013.svg|386.1: Turistický oznam
Súbor:Zeichen 386.2 - touristische Unterrichtungstafel, StVO 2009.svg|386.2: Turistická trasa
Súbor:Zeichen 386.3 - Touristische Unterrichtungstafel (2400x3600), StVO 2013.svg|386.3: Turistická informačná tabuľa
Súbor:Zeichen 388 - Seitenstreifen für mehrspurige Kraftfahrzeuge nicht befahrbar, StVO 1992.svg|388: Pevné rameno nie je prístupné pre autá
Súbor:Zeichen 389 - Seitenstreifen für Fahrzeuge nicht befahrbar, StVO 1992.svg|389: Pevná krajnica nie je prístupná pre nákladné vozidlá
Súbor:Zeichen 390 - Mautpflicht nach dem Bundesfernstraßenmautgesetz, StVO 2004.svg|390: mýtníca
Súbor:Zeichen 391 - Mautpflichtige Strecke, StVO 2003.svg|391: Spoplatnená trasa
Súbor:Zeichen 392 - Zollstelle, StVO 1992.svg|392: Colný úrad
Súbor:Zeichen 393 - Informationstafel an Grenzübergangsstellen, StVO 2013.svg|393: Informačné tabule na hraničných priechodoch
Súbor:Zeichen 394 - Schild für Laternen, StVO 1970.svg|394: Nápis na lampáše
Súbor:Bundesstraße 35 number.svg|401: Federálna diaľnica
Súbor:Zeichen 405 - Nummernschild für Autobahnen, StVO 1992.svg|405: Federálna diaľnica
Súbor:Zeichen 406-50 - Knotenpunkte der Autobahnen (ein- oder zweistellige Nummer), 650x650; StVO 2013.svg|406: Križovatka diaľnice
Súbor:Zeichen 410 - Nummernschild für Europastraßen, StVO 1992.svg|410: európska cesta
Súbor:Zeichen 415-20 - Wegweiser auf Bundesstraßen (rechtsweisend), einzeilig; StVO 1992.svg|415: Značky pre federálne diaľnice
Súbor:Zeichen 418-20 - Wegweiser auf sonstigen Straßen mit größerer Verkehrsbedeutung (rechtsweisend), StVO 1992.svg|418: Smerovky na iných cestách s väčším významom
Súbor:Zeichen 419-20 – Pfeilwegweiser auf sonstigen Straßen mit geringerer Verkehrsbedeutung, StVO 2013.svg|419: Smerovky na iných cestách menšieho významu
Súbor:Zeichen 421-20 - Wegweiser für Lastkraftwagen (rechtsweisend), StVO 1992.svg|421: Smerovka pre nákladné autá
Súbor:Zeichen 422-20 - Wegweiser für bestimmte Verkehrsarten „KFZ mit einer zulässigen Gesamtmasse über 3,5 t“ - hier rechts; StVO 2013.svg|422: Smerovka pre nákladné autá
Súbor:Zeichen 430-20 - Wegweiser zur Autobahn, StVO 1992.svg|430: Smerovka so šípkou na diaľnicu
Súbor:Zeichen 432-20 - Wegweiser zu innerörtlichen Zielen und zu Einrichtungen mit erheblicher Verkehrsbedeutung (rechtsweisend, nach RWB), StVO 1992.svg|432: Smerovky k miestnym cieľom
Súbor:Zeichen 434 - Tabellenwegweiser, StVO 1992.svg|434: Sprievodca stolom
Súbor:Zeichen 435 - Wegweiser innerorts auf Bundesstraßen (nach RWB), StVO 1992.svg|435: Značky v meste na federálnych diaľniciach
Súbor:Zeichen 436 - Wegweiser innerorts auf sonstigen Straßen (nach RWB), StVO 1992.svg|436: Smerovky v meste na iných cestách
Súbor:Zeichen 438 - Vorwegweiser; StVO 1992.svg|438: Predbežný smerovník
Súbor:Zeichen 439 - Vorwegweiser, StVO 1992.svg|439: Štruktúrovaný predstihový smerovník
Súbor:Zeichen 440 - Vorwegweiser zur Autobahn (3000x3250); StVO 1988.svg|440: Predbežná značka na diaľnicu
Súbor:Zeichen 441 - Gegliederter Vorwegweiser zur Autobahn (3000x2750) - nach RWB; StVO 2009.svg|441: Štruktúrované predbežne znamenie na diaľnicu
Súbor:Zeichen 442-23 - Vorwegweiser für bestimmte Verkehrsarten „Radverkehr“ (rechtsweisend), StVO 2017.svg|442: Obchádzkové bicykle
Súbor:Zeichen 448 - Ankündigungstafel auf Autobahnen, StVO 1992.svg|448: Oznamovacia tabuľa na diaľnici
Súbor:Zeichen 448.1 - Autohof, StVO 2000.svg|448.1: Oznamovacia tabuľa na zastávke pre nákladné vozidlá
Súbor:Zeichen 449 - Vorwegweiser auf Autobahnen (nach RWBA), StVO 1992.svg|449: Predbežne značenie na diaľniciach
Súbor:Zeichen 450-52 - Ankündigungsbake dreistreifig (300 m), StVO 2013.svg|450: Maják oznámení
Súbor:Zeichen 453 - Entfernungstafel auf Autobahnen, StVO 1992.svg|453: Doska vzdialenosti
Súbor:Zeichen 454-20 – Umleitungswegweiser (rechtsweisend), StVO 1992.svg|454: Obchádzkový smerovnik
Súbor:Zeichen 455.1-30 - Ankündigung oder Fortsetzung der Umleitung, Vorankündigung geradeaus, StVO 2013.svg|455.1: Pokračovanie v odklone
Súbor:Zeichen 455.2 - Ende der Umleitung, StVO 2009.svg|455.2 Koniec odklonu
Súbor:Zeichen 457.1 - Umleitungsankündigung, StVO 2013.svg|457.1: Oznámenie o obchádzke
Súbor:Zeichen 457.2 - Ende der Umleitung, StVO 2013.svg|457.2: Koniec odklonu
Súbor:Zeichen 458 - Planskizze, StVO 2013.svg|458: Náčrt plánu
Súbor:Zeichen 460-30 - Bedarfsumleitung geradeaus, StVO 1992.svg|460: Presmerovanie dopytu
Súbor:Zeichen 466 - Bedarfsumleitungstafel, StVO 1970.svg|466: Ďalšie potreby presmerovania potravinovej banky
Súbor:Zeichen 467.1-20 - Umlenkungspfeil (Streckenempfehlung) rechtsweisend, StVO 2013.svg|467.1: Šípka obchádzky (odporúčanie trasy)
Súbor:Zeichen 467.2 - Umlenkungspfeil Ende (Ende einer Streckenempfehlung), StVO 2013.svg|467.2: Odporúčanie na koniec trasy
Súbor:Zeichen 501-11 - Überleitungstafel, Darstellung ohne Gegenverkehr, StVO 1992.svg|501: Prechodná rada
Súbor:Zeichen 505-11 - Überleitungstafel - ohne Gegenverkehr und mit integriertem Zeichen 264 StVO - zweistreifig nach links (1600x1250); StVO 2017.svg|505: Prechodová doska so šírkou
Súbor:Zeichen 511-11 - Verschwenkungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr - zweistreifig nach links (1600x1250); StVO 1992.svg|511: Otočný panel
Súbor:Zeichen 515-11 - Verschwenkungstafel - ohne Gegenverkehr mit integriertem Zeichen 264 StVO - zweistreifig nach links (1600x1250); StVO 2017.svg|515: Otočný panel so šírkou
Súbor:Zeichen 521-30 - Fahrstreifentafel; Darstellung ohne Gegenverkehr - zwei Fahrstreifen in Fahrtrichtung, StVO 1992.svg|521: Značka jazdného pruhu bez protiidúcej premávky
Súbor:Zeichen 522-30 - Fahrstreifentafel; Darstellung mit Gegenverkehr- ein Fahrstreifen in Fahrtrichtung, ein Fahrstreifen in Gegenrichtung (1600x1250); StVO 1992.svg|522: Značka jazdného pruhu s protiidúcou premávkou
Súbor:Zeichen 525-31 - Fahrstreifentafel - ohne Gegenverkehr mit integriertem Zeichen 275 - dreistreifig in Fahrtrichtung (1600x1250); StVO 2017.svg|525: Značka jazdného pruhu s minimálnou rýchlosťou
Súbor:Zeichen 531-10 - Einengungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr - noch ein Fahrstreifen links in Fahrtrichtung, StVO 1992.svg|531: Zužujúca sa značka bez protiidúcej premávky
Súbor:Zeichen 532-10 - Einengungstafel, Darstellung mit Gegenverkehr - noch ein Fahrstreifen links in Fahrtrichtung und ein Fahrstreifen im Gegenverkehr, StVO 1992.svg|532: Zužujúca sa značka s protiidúcou premávkou
Súbor:Zeichen 535-11 - Einengungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr und mit integriertem Zeichen 279 StVO - noch zwei Fahrstreifen links in Fahrtrichtung, StVO 1992.svg|535: Zúženie značky s minimálnou rýchlosťou
Súbor:Zeichen 541-10 - Aufweitungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr- ein vorhandener und ein zusätzlicher Fahrstreifen links in Fahrtrichtung, StVO 1992.svg|541: Rozširujúca sa značka bez protiidúcej premávky
Súbor:Zeichen 542-10 - Aufweitungstafel; Darstellung mit Gegenverkehr- ein vorhandener und ein zusätzlicher Fahrstreifen links in Fahrtrichtung, ein Fahrstreifen im Gegenverkehr, StVO 1992.svg|542: Rozširujúca sa značka s protiidúcou premávkou
Súbor:Zeichen 545-11 - Aufweitungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr und mit integriertem Zeichen 275 StVO- zwei vorhandene und ein zusätzlicher Fahrstreifen links in Fahrtrichtung, StVO 1992.svg|545: Rozširujúca sa doska s minimálnou rýchlosťou
Súbor:Zeichen 551-20 - Zusammenführungstafel; Darstellung ohne Gegenverkehr - eins plus eins Fahrstreifen, StVO 1992.svg|551: Zlúčiť nástenku
Súbor:Zeichen 590-10 - Blockumfahrung rechts, links, links (600x600), StVO 2009.svg|590: Náročné riadenie dopravy
&lt;/gallery&gt;

== Dopravné zariadenia ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zeichen 600-30 - Absperrschranke (100x800); StVO 1992.svg|600: bariéra
Súbor:Zeichen 605-10 - Leitbake (Aufstellung rechts), 1000x250; StVO 1992.svg|605-10: Maják
Súbor:Zeichen 605-11 - Leitbake, Pfeilbake (Aufstellung rechts), 1000x250, StVO 2009.svg|605-11: Maják
Súbor:Zeichen 610-40 - Leitkegel, StVO 1992.svg|610: Dopravné kužele
Súbor:Zeichen 615 - fahrbare Absperrtafel, StVO 1992.svg|615: Mobilná výstražná tabuľa
Súbor:Zeichen 616-30 - fahrbahre Absperrtafel mit Blinkpfeil, StVO 1992.svg|616: Mobilná výstražná tabuľa
Súbor:Zeichen 620-40 - Leitpfosten (rechts), StVO 1992.svg|620-40: Príspevok vymedzovača (vpravo)
Súbor:Zeichen 620-41 - Leitpfosten (links), StVO 1992.svg|620-41: Príspevok vymedzovača (vľavo)
Súbor:Zeichen 625-10 - Richtungstafel in Kurven (Aufstellung rechts), 500x500; StVO 1992.svg|625-10: Nebezpečná zákruta
Súbor:Zeichen 625-11 - Richtungstafel in Kurven (Aufstellung rechts), 500x1500, StVO 1992.svg|625-11: Nebezpečná zákruta
Súbor:Zeichen 626-30 - Leitplatte (750x500); StVO 2013.svg|626: Smerový maják
Súbor:Zeichen 627-50 - Leitmal (gebogen), StVO 2013.svg|627: Hlavný pamätník
Súbor:Zeichen 628-10 - Leitschwelle mit Leitbake (rechts), StVO 2009.svg|628: Vodiaca lišta s vodiacim majákom
Súbor:Zeichen 629-10 - Leitbord mit Leitbake (rechts), StVO 2009.svg|629: Vodiaca doska so vodiacim majákom
Súbor:Zeichen 630 - Park-Warntafel, StVO 1988.svg|630: Výstražné znamenie pre parkovanie
Súbor:Zeichen 720 - Grünpfeil, StVO 1994.svg|720: Zelená šípka
&lt;/gallery&gt;

== Dodatkové tabuľky ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Zusatzzeichen 1000-10 - Richtungsangaben durch Pfeile, linksweisend, StVO 1992.svg|1000-10: Smerové označenia šípkami, vľavo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-11 - Richtung der Gefahrstelle, linksweisend, StVO 1992.svg|1000-11: Smer nebezpečnéj oblasti, vľavo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-12 - Fußgänger Gehweg gegenüber benutzen, linksweisend; StVO 1992.svg|1000-12: Použite chodník pre chodcov, vľavo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-20 - Richtungsangaben durch Pfeile, rechtsweisend, StVO 1992.svg|1000-20: Smerové označenia šípkami, vpravo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-21 - Richtung der Gefahrstelle, rechtsweisend, StVO 1992.svg|1000-21: Smer nebezpečnéj oblasti, vpravo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-22 - Fußgänger Gehweg gegenüber benutzen, rechtsweisend (600x330), StVO 1992.svg|1000-22: Použite chodník pre chodcov, vpravo
Súbor:Zusatzzeichen 1000-30 - beide Richtungen, zwei gegengerichtete waagerechte Pfeile, StVO 1992.svg|1000-30: Oba smery – vodorovné šípky
&lt;/gallery&gt;

{{Dopravné značenie}}
{{Portál|Cesty|Cestný}}

[[Kategória:Dopravné značky podľa štátov|N]]
[[Kategória:Doprava v Nemecku]]
[[Kategória:Dopravné zoznamy]]
[[Kategória:Nemecké zoznamy]]</text>
      <sha1>fpbp4ju03h580amnswu47t4zhfbo3hl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alice Cooper</title>
    <ns>0</ns>
    <id>282526</id>
    <revision>
      <id>8232721</id>
      <parentid>7867409</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:53:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34714-27</username>
        <id>297776</id>
      </contributor>
      <comment>/* Štúdiové albumy */</comment>
      <origin>8232721</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9376" sha1="7hkp3ahavtb7gp5tpeqe860bxh3q0mp" xml:space="preserve">{{Pozri|rovnomennej hudobnej skupine|Alice Cooper (skupina)}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Alice Cooper
 | Obrázok             = Alice Cooper 2017-08-05 Wacken (cropped).jpg
 | Veľkosť obrázku     =
 | Popis obrázku       = Alice Cooper počas festivalu [[Wacken Open Air]] 5. augusta 2017
 | Popis umelca        = americký [[rock]]ový [[spevák]], [[skladateľ]] a [[hudobník]]
 | Rodné meno          = Vincent Damon Furnier
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1948|2|4}}
 | Miesto narodenia    = [[Detroit]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1964 - súčasnosť
 | Žáner               = [[rock]], [[hard rock]], [[glam rock]], [[heavy metal]], [[shock rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[Spevák|spev]], [[harmonika]], [[gitara]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Straight Records|Straight]], [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Atlantic Records|Atlantic]], [[MCA Records|MCA]], [[Epic Records|Epic]], [[Spitfire Records|Spitfire]], [[Eagle Records|Eagle]], [[New West Records|New West]]
 | Webstránka          = [http://www.alicecooper.com/ AliceCooper.com]
 }}
'''Vincent Damon Furnier''', známy ako '''Alice Cooper''' (* [[4. február]] [[1948]], [[Detroit]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]])&lt;ref name=NMEBio&gt;{{cite web | url=http://www.nme.com/artists/alice-cooper | publisher=''[[NME]]'' | accessdate=2009-01-18 | title=Alice Cooper Biography }}&lt;/ref&gt; je americký [[rock]]ový [[spevák]], [[skladateľ]] a [[hudobník]], ktorého kariéra trvá päť desaťročí. Svojimi pódiovými show, na ktorých používal [[gilotína|gilotíny]], [[elektrické kreslo|elektrické kreslá]], falošnú krv a hady škrtiče, sa Cooper snažil o priblíženie ku kabaretnému stvárneniu inšpirácií z hororových filmov v kombinácii so žánrom zvaným [[garage rock]], či ranej formy agresívneho [[heavy metal]]u, ktorý dostal pomenovanie [[shock rock]].&lt;ref&gt;[http://www.vh1.com/artists/az/cooper_alice/bio.jhtml Artist bio by Rock critic Stephen Thomas Erlewine of Allmusic hosted at VH1.com]&lt;/ref&gt;

Názov Alice Cooper mala pôvodne [[hudobná skupina]], v ktorej bol Vincent Furnier [[spevák]]om a hráčom na [[harmonika|harmoniku]], [[Glen Buxton]] hral na [[gitara|sólovú gitaru]], [[Michael Owen Bruce|Michael Bruce]] na rytmickú a [[Dennis Dunaway]] na [[basová gitara|basovú gitaru]] a [[Neal Smith]] hral na [[bicie nástroje]]. Táto pôvodná kapela sa stala medzinárodne známa v roku 1971 hitom „I'm Eighteen“, ktorý pochádzal z albumu ''[[Love it to Death]]''.  Každý nový album bol masívne podporovaný stále väčším koncertným turné. Ďalším megahitom tejto zostavy sa stal [[singel (hudba)|singel]] „School's Out“ z roku 1972. Komerčný úspech skupina dosiahla v roku 1973 albumom ''[[Billion Dollar Babies]]''. 

Vincent Furnier sa stal sólovým umelcom s menom Alice Cooper v roku 1975, kedy vydal svoj sólový [[konceptuálny album]] s názvom ''[[Welcome to My Nightmare]],'' ktorý sa stal legendárnym, aj vďaka obrovskej teatrálnej koncertnej šnúre s rovnakým názvom''.''  V roku 2008 mu vyšiel už osemnásty sólový projekt s názvom ''[[Along Came a Spider]]''. Posledný album ,ktorý  Cooperovi vyšiel v 2011  [[Welcome  2 my Nigthmare]] , sa žánrovo podobá na jeho staršie verziu z roku 1975. Rozvíjaním pôvodného detroitského rocku v priebehu rokov Cooper prešiel vývojom v rôznych rockových subžánrov [[konceptuálneho rock]]u, [[art rock]]u, [[hard rock]]u, [[glam rock]]u, [[new wave]], [[pop rock]]u, [[experimentálny rock|experimentálneho rocku]] a [[industriálny rock|industriálneho rocku]].&lt;ref&gt;[http://www.furious.com/perfect/alicecooper.html Furious.com]&lt;/ref&gt; Jeho súčasná hudobná tvorba vychádza z jeho pôvodného žánru, garage rocku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NewWestRecords.com |url=http://newwestrecords.com/alice.php |dátum prístupu=2009-06-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080106123659/http://newwestrecords.com/alice.php/ |dátum archivácie=2008-01-06 }}&lt;/ref&gt;

V zákulisí je Alice Cooper známy svojim spoločenským a vtipným vystupovaním, v ''[[Rolling Stone Album Guide|The Rolling Stone Album Guide]]'' je charakterizovaný ako jeden z naobľúbenejších heavy metalových zabávačov.&lt;ref&gt;{{cite book |title=The New Rolling Stone Album Guide |publisher=Fireside |isbn=0-74320-1698}}&lt;/ref&gt; Pomohol zosúladiť zvuk a obrazový prejav heavy metalu, je označovaný za človeka, ktorý uviedol [[horor]]ové prvky do [[rokenrol]]u a človeka, vďaka ktorému pódiové umenie a šoumenstvo sa stalo súčasťou tohto žánru..&lt;ref&gt;[http://www.smh.com.au/news/gig-reviews/alice-cooper/2007/07/02/1183229014162.html Sydney Morning Herald, July 2, 2007. Article by Guy Blackman]&lt;/ref&gt; Alice Cooper je nielen hudobníkom, je aj hercom, ale aj golfovou celebritou, majiteľom reštaurácie a od roku 2004 aj rozhlasovým moderátorom, ktorý má vlastnú reláciu o klasickej rockovej hudbe s názvom ''[[Nights with Alice Cooper]]''. 

Podľa hudobnej televíznej stanici [[VH1]] bol Alice Cooper daný na 20.&amp;nbsp;miesto zoznamu stovky najlepších hardrockových umelcov (''100 Greatest artists of Hard Rock'').&lt;ref&gt;[http://www.rockonthenet.com/archive/2000/vh1hardrock.htm]&lt;/ref&gt;.

[[14. marca]] [[2011]] uvedú Alice Coopera počas slávnostného galavečera v newyorskom hoteli Waldorf Astoria do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rockandrollovej siene slávy]]&lt;ref&gt;[http://kultura.idnes.cz/do-rock-n-rollove-sine-slavy-vstoupi-alice-cooper-bon-jovi-ostrouhali-1k5-/hudba.asp?c=A101216_084705_hudba_ob Do rock´n´rollové síně slávy vstoupí Alice Cooper, Bon Jovi ostrouhali]&lt;/ref&gt;.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
==== Albumy skupiny ==== 
* 1969 — ''[[Pretties for You]]'' 
* 1970 — ''[[Easy Action]]'' 
* 1971 — ''[[Love It to Death]]'' 
* 1971 — ''[[Killer]]'' 
* 1972 — ''[[School's Out]]'' 
* 1973 — ''[[Billion Dollar Babies]]'' 
* 1973 — ''[[Muscle of Love]]''
* 2025 -- The Revenge od Alice Cooper

==== Sólové albumy ==== 
* 1975 — ''[[Welcome to My Nightmare]]'' 
* 1976 — ''[[Alice Cooper Goes to Hell]]'' 
* 1977 — ''[[Lace and Whiskey]]'' 
* 1978 — ''[[From the Inside]]''
* 1980 — ''[[Flush the Fashion]]'' 
* 1981 — ''[[Special Forces]]''
* 1982 — ''[[Zipper Catches Skin]]''
* 1983 — ''[[DaDa]]''
* 1986 — ''[[Constrictor]]''
* 1987 — ''[[Raise Your Fist and Yell]]''
* 1989 — ''[[Trash]]''
* 1991 — ''[[Hey Stoopid]]'' 
* 1994 — ''[[The Last Temptation]]'' 
* 2000 — ''[[Brutal Planet]]''
* 2001 — ''[[Dragontown]]''
* 2003 — ''[[The Eyes of Alice Cooper]]''
* 2005 — ''[[Dirty Diamonds]]''
* 2008 — ''[[Along Came A Spider]]''
* 2011 — ''[[Welcome 2 My Nightmare]]''&lt;ref&gt;[http://www.nme.com/news/alice-cooper/55069 Alice Cooper completes new 'Welcome 2 My Nightmare' album]&lt;/ref&gt;
* 2017 — ''Paranormal''
* 2021 — ''Detroit Stories''
* 2023 — ''Road''

=== Koncertné albumy ===
* 1977 - ''[[The Alice Cooper Show]]'' 
* 1991 - ''Live at the Whiskey A Go-Go, 1969'' 
* 1997 - ''[[A Fistful of Alice]]''
* 2003 - ''[[Alice Cooper: Brutally Live|Brutally Live]]'' ([[CD]]+[[DVD]] set) 
* 2005 - ''[[Live at Cabo Wabo '96]]'' (2005)
* 2006 - ''[[Live at Montreux (Alice Cooper album)|Live At Montreux 2005]]'' (CD+DVD set)
[[Súbor:Alice Cooper 1.jpg|náhľad|Alice Cooper na festivale [[Sonisphere]], [[8. august]] [[2010]], [[Pori]] [[Fínsko]]]]
=== Kompilácie ===
* 1973 - ''[[School Days: The Early Recordings]]'' 
* 1974 - ''[[Greatest Hits (Alice Cooper)|Alice Cooper's Greatest Hits]]'' 
* 1985 - ''[[To Hell and Back: Alice Cooper's Greatest Hits]]'' 
* 1989 - ''[[Prince of Darkness (Alice Cooper album)|Prince of Darkness]]''  
* 1989 - ''[[The Beast of Alice Cooper]]''  
* 1995 - ''[[Classicks]]''  
* 1997 - ''[[A Nice Nightmare]]''  
* 1998 - ''[[Freedom for Frankenstein: Hits &amp; Pieces 1984-1991]]'' 
* 1999 - ''[[Super Hits (Alice Cooper album)|Super Hits]]'' 
* 1999 - ''[[The Life and Crimes of Alice Cooper]]'' (4-disc box set)  
* 2001 - ''[[The Best of Alice Cooper|Mascara and Monsters: The Best of Alice Cooper]]'' 
* 2001 - ''[[The Definitive Alice Cooper]]''  
* 2002 - ''[[The Essentials: Alice Cooper]]'' 
* 2002 - ''[[Hell Is]]'' 
* 2003 - ''[[He's Back (album)|He's Back]]''  
* 2003 - ''[[Poison (Album)|Poison]]''  
* 2004 - ''[[School's Out and Other Hits]]'' 
* 2005 - ''[[Collections]]'' 
* 2007 - ''[[Pick Up the Bones]]'' 
* 2008 - ''[[We Wish You a Metal Xmas and a Headbanging New Year]]'' (Track 2 only) 
* 2009 - ''[[Spark In the Dark: The Best of Alice Cooper]]''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Alice Cooper}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Cooper, Alice}}
[[Kategória:Rockoví speváci USA]]
[[Kategória:Heavymetaloví speváci USA]]
[[Kategória:Rockoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Heavymetaloví gitaristi USA]]
[[Kategória:Glam rockoví hudobníci]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]]
[[Kategória:Osobnosti z Detroitu]]</text>
      <sha1>7hkp3ahavtb7gp5tpeqe860bxh3q0mp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dočasné národné zhromaždenie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>284586</id>
    <revision>
      <id>8232622</id>
      <parentid>8092649</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:58:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232622</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7236" sha1="aofvx2bl54q6v5bzty1x2e3plu20ltv" xml:space="preserve">{{pozri|dočasnom parlamente ČSR v rokoch 1918{{--}}1920|Revolučné národné zhromaždenie}}
'''Dočasné národné zhromaždenie''' alebo '''Dočasné Národné zhromaždenie''' ({{vjz|ces|''Prozatimní Národní shromáždění''}}, zaužívaná skratka ''PNS''), v dlhom tvare názvu '''Dočasné Národné zhromaždenie republiky Československej''' ({{vjz|ces|''Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé''}}), bol 300-členný zákonodarný zbor [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]] od [[28. október|28. októbra]] [[1945]] do ustanovenia [[Ústavodarné národné zhromaždenie (ČSR)|Ústavodarného národného zhromaždenia]] [[18. jún]]a [[1946]] (posledná, 53. schôdza sa konala [[16. máj]]a). Bolo stanovené v prvom článku [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]]. Právnym predpisom vymedzujúcim jeho činnosť bol [[Dekréty prezidenta republiky|ústavného dekrétu prezidenta republiky]] č. 47/1945 Sb. z 25. augusta 1945 (platný a účinný od 27. augusta).&lt;ref&gt;Ústavní dekret presidenta republiky č. 47/1945 Sb. o Prozatímním Národním shromáždění ([http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1945-47 Zákony pro lidi.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304192224/http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1945-47 |date=2016-03-04 }})&lt;/ref&gt;

== Zloženie ==
Rovnako ako vo vláde [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu Čechov a Slovákov]] boli v Dočasnom národnom zhromaždení zastúpené všetky politické strany:
* [[Československá strana národne socialistická]] (ČSNS),
* [[Československá sociálna demokracia]] (ČSSD),
* [[Komunistická strana Československa]] (KSČ),
* [[Československá strana lidová]] (ČSL),
* [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] (DS),
* [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] (KSS),
* od 1. apríla 1946 tiež [[Strana slobody]] (SSl).

=== Predsedníctvo ===
K voľbe (dočasnej) predsedníctva pristúpili poslanci v druhom bode programu 1. schôdze konanej 28. októbra 1945. Voľba predsedu prebiehala tajným hlasovaním (napísaním mena na biely hlasovací lístok vkladaný do obálky a následne vhadzovaný do urny). Odovzdaných bolo 293 hlasov, z toho za [[Josef David|Josefa Davida]] (ČSNS) 255 hlasov, za [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] (DS) jeden hlas a 37 lístkov bolo odovzdaných prázdnych. Voľba podpredsedov sa na návrh predsedu Josefa Davida konala aklamáciou (zdvihnutím ruky). Za kandidátnu listinu predloženú poslancami za ostatné strany (KSČ, ČSL, ČSSD, KSS, DS) hlasovalo 285 poslancov, proti bol jeden poslanec. Všetci zvolení poslanci sa ujali funkcie.

Kandidátna listina pozostávala z poslancov:
* [[Robert Gottier]] (KSS),
* [[František Tymeš]] (ČSSD),
* [[Alois Petr]] (ČSL),
* [[Anežka Hodinová-Spurná]] (KSČ),
* [[Andrej Cvinček]] (DS).&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Titul = Stenoprotokol z 1. schôdze Dočasného Národného zhromaždenia, 28. október 1945
 | URL = http://www.psp.cz/eknih/1945pns/stenprot/001schuz/s001008.htm
 | Miesto = Praha
 | Vydavateľ = Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna
}}&lt;/ref&gt;

Predseda a podpredsedovia skladali nasledovný sľub: ''„Sľubujem, že budem zachovávať zákony a úrad svoj predsednícky nestranne zastávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“''

Definitívna voľba predsedníctva sa uskutočnila v rámci prvého bodu programu na 12. schôdzi konanej 29. novembra 1945 a to rovnakým spôsobom ako predchádzajúce hlasovanie. Z 218 odovzdaných hlasov obdržal všetky Josef David. Za dovtedajších podpredsedov hlasovalo (aklamáciou) 183 poslancov, nikto proti.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Titul = Stenoprotokol z 12. schôdze Dočasného Národného zhromaždenia, 29. november 1945
 | URL = http://www.psp.cz/eknih/1945pns/stenprot/012schuz/s012001.htm
 | Miesto = Praha
 | Vydavateľ = Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna
}}&lt;/ref&gt;

=== Výbory ===
Na svojich ustanovujúcich schôdzach konaných 28. novembra 1945 boli zvolené predsedníctva nasledovných výborov:
;Výbor technicko-dopravný
* predseda: [[Jozef Styk]] (DS)
* podpredsedovia: [[Gustáv Husák]] (KSS), [[Jan Novotný]] (ČSSD), [[Josef Jura]] (KSČ)
* zapisovateľ: [[Jan Chomutovský]] (ČSL)

;Výbor zásobovací
* predseda: [[František Kaďůrek]] (ČSL)
* podpredseda: [[Ivan Roháľ-Iľkiv]] (UNR), [[Ján Bendík]] (DS), [[Jaroslav Lindauer]] (ČSSD)
* zapisovateľ: [[Jaroslav Břicháček]] (ČSNS)

;Výbor informačný
* predseda: [[Lumír Čivrný]] (KSČ)
* podpredseda: [[Vladimír Červenka]] (ČSL), [[František Klátil]] (ČSNS), [[Karol Hušek]] (DS)
* zapisovateľ: [[Peter Jilemnický]] (KSS)

Na svojich ustanovujúcich schôdzach konaných 29. novembra 1945 boli zvolené predsedníctva nasledovných výborov:
;Výbor vnútornej bezpečnosti
* predseda: [[Jan Vodička]] (KSČ)
* podpredseda: [[Antonín Hřebík]] (ČSNS), [[Michal Zibrín]] (DS), [[Josef Kubát]] (ČSSD)
* zapisovateľ: [[Karol Bacílek]] (KSS)

;Výbor osídľovací
* predseda: [[Alois Neuman]] (ČSNS)
* podpredseda: [[Josef Veverka]] (ČSSD), [[Jan Harus]] (KSČ), [[Štěpán Benda]] (ČSL)
* zapisovateľ: [[Marek Čulen]] (KSS)

;Výbor inkompatibilný
* predseda: [[arel Hlaváček (politik)|Karel Hlaváček]] (ČSSD)
* podpredseda: [[Vladimír Krajina]] (ČSNS), [[František Kubač]] (KSS), [[Josef Krosnář]] (KSČ)
* zapisovateľ: [[Bohumír Bunža]] (ČSL)

=== Poslanci ===
{{Hlavný článok|Zoznam poslancov Dočasného Národného zhromaždenia (1945 – 1946)}}

== Činnosť ==
Dočasné národné zhromaždenie potvrdilo zotrvanie prezidenta vo funkcii a vykonávalo právomoc Národného zhromaždenia. Do jeho kompetencie spadala príprava [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v roku 1946|volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia]] (uskutočnené 26. mája 1946).

Ústavným zákonom č. 57/1946 Sb. z 28. marca 1946 (platný a účinný od 3. apríla) schválilo [[Ratihabícia|ratihabíciu]] dekrétov prezidenta republiky a ústavných dekrétov prezidenta republiky.&lt;ref&gt;Ústavní zákon č. 57/1946 Sb. ze dne 28. března 1946, kterým se schvalují a prohlašují za zákon dekrety presidenta republiky. In ''Sbírka zákonů a nařížení republiky Československé''. 3. 4. 1946, čiastka 28, s. 283. ([http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=95 PDF online], [http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1946-57 Zákony pro lidi.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402141427/http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1946-57 |date=2015-04-02 }})&lt;/ref&gt;

Medzi významné zákony prijaté Dočasným národným zhromaždením patrí [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]], nazývaný aj ''Amnestičný zákon''.

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Politika v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Jednokomorové parlamenty]]
[[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]]
[[Kategória:Ústavné právo]]</text>
      <sha1>aofvx2bl54q6v5bzty1x2e3plu20ltv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Enteogén</title>
    <ns>0</ns>
    <id>293489</id>
    <revision>
      <id>8232673</id>
      <parentid>7702589</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:13:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232673</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37823" sha1="mzmjc9w0slnb0gcja52cyvlsa1bmzwt" xml:space="preserve">[[Súbor:Psilocybe.mexicana.jpg|thumb|300px|[[Holohlavec mexický]] (''Psilocybe mexicana''). Druh huby, z ktorej roku 1958 [[Albert Hofmann]] prvýkrát chemicky izoloval [[psilocybin]].]]

'''Enteogén''' (doslovne „tvorí vnútri boha“, ''en-'' „v“, ''-theo-'' „božstvo“, ''-gen'' „tvorí“).&lt;ref&gt;{{Harvbz|de Souza|de Albuquerque|Monteiro|de Amorim|2008}}&lt;/ref&gt; V užšom zmysle je to psychoaktívna látka, používaná v súvislosti s náboženstvom a [[šamanizmus|šamanizmom]]. V minulosti sa enteogény vyrábali hlavne z rastlinných zdrojov a mali rôznorodé využitie v tradičných náboženských systémoch. S príchodom organickej chémie pribudlo množstvo syntetických substancií s porovnateľným účinok. V širšom význame sa pojem ''enteogén'' používa v súvislosti s látkou, ktorá má rovnaké účinky, ale nemusí mať jej použitie priamy súvis s náboženstvom alebo tradičnou spiritualitou, t. j. podľa toho, či sa látka užíva s pôvodným zámerom, alebo kvôli zábave. Spirituálne účinky dokazujú ''[[peer review]]'' štúdie,&lt;ref name=&quot;Griffiths2006 – 268&quot;&gt;{{Harvbz|Griffiths|Richards|McCann|Jesse|2006|St=268}}&lt;/ref&gt; pretože priamy výskum je problematický kvôli všeobecnému legislatívnemu zákazu používania týchto látok. Zo starovekých zdrojov je známy napr. grécky ''[[kykeon]]'', africká ''[[iboga]]'', védska ''[[sóma (bylina)|sóma]]'' alebo ''amrit''. Enteogény sa používajú pri nábožensko-magických rituáloch tisícky rokov. V súčasnej západnej spoločnosti je častý napr. [[meskalín]], [[Dimetyltryptamín|DMT]], [[LSD]], [[psilocín]], [[psilocybín]], [[ibogain]] a [[salvinorín A]].

== Terminológia ==
Slovo ''enteogén'' je [[neologizmus]] odvodený z dvoch slov, {{v jazyku|grc|ἔνθεος||/ˈentʰeos/}} a {{cudzojazyčne|grc|γενέσθαι||/geˈnestʰai/|pc=n}}. Adjektívum ''entheos'' sa dá preložiť ako „plný boha“, „inšpirovaný bohom“, „posadnutý bohom“. Je to tiež koreň slova ''entuziazmus''. Gréci toto slovo používali ako pochvalu umelcom. ''Genesthai'' znamená „nadobudnúť jestvovanie“. Enteogén potom znamená látku, ktorá spôsobuje, že človek zažije pocity naplnenia, ktoré sú známe v súvislosti s náboženstvom alebo spiritualitou.

Slovo vymyslela v roku 1979 skupina etnobotanikov a odborníkov na mytológiu (Carl A. P. Ruck, Jeremy Bigwood, Danny Staples, Richard Evans Schultes, Jonathan Ott a R. Gordon Wasson). Okrem bežného sa uvádza aj doslovný význam, ktorý znamená „to, čo spôsobuje, aby boh bol vnútri niekoho“. Oproti bežnejšiemu významu, spomenutému na začiatku, treba podotknúť, že enteogén nenaznačuje, že niečo je stvorené (ako protiklad k niečomu vnímanému, čo tu už je), a ani že je niečo zažívané, čo sa nachádza vnútri človeka (ako protiklad k niečomu, čo existuje nezávisle).

Slovo bolo vytvorené ako náhrada za pojmy ''halucinogén'', spopularizovaný [[Aldous Huxley|Aldousom Huxleyom]], ktorý experimentoval s meskalínom, a výraz ''psychedelický'', grécky neologizmus vo význame „týkajúci sa prejavu mysle“, ktorý zaviedol psychiater [[Humphry Osmond]]. [[Carl Ruck]] a jeho kolegovia sú presvedčení, že výraz ''halucinogén'' nie je správny kvôli etymologickej súvislosti so slovami ako ''[[Delirium tremens|delírium]]'' alebo [[šialenstvo|nepríčetnosť]]. Výraz ''psychedelický'' je tiež problematický, pretože znie podobne ako slová, ktoré súvisia s ''psychózou'', alebo sú nezvratne späté s rôznymi pojmami pop-kultúry 60. rokov. Slovo ''enteogén'' sa môže používať ako [[synonymum]] s predchádzajúcimi výrazmi, alebo môže zdôrazňovať určitú vlastnosť látky, či zámer jej využitia.

Významy výrazu ''enteogén'' definoval Ruck so skupinou spolupracovníkov takto:
: ''V presne vymedzenom význame môžu byť ako enteogény nazvané len tie drogy vyvolávajúce vízie, ktoré vystupujú v šamanistických a náboženských rituáloch. V širšom zmysle môže byť výraz aplikovaný aj na ďalšie drogy, prírodné a umelé, ktoré zapríčiňujú podobné zmeny vo vedomí ako tradičné enteogény.''

Výraz sa od roku 1979, keď bol navrhnutý, rozšíril do niektorých oblastí. Vyplnil prázdne miesto pre tých používateľoch enteogénov, ktorí cítili, že výraz ''halucinogén'', ostávajúci dodnes bežným v lekárskej, chemickej a antropologickej literatúre, degraduje ich zážitky a z nich plynúce chápanie sveta. V takto striktnom význame sa výraz začal používať hlavne v náboženských a duchovných skupinách.

[[Súbor:Lophophora williamsii ies.jpg|thumb|250px|Peyotl (''Lophophora williamsii'')]]
Používanie slova „enteogén“ ako synonymum k pojmu „halucinogén“ sa niekedy stretáva s výhradami v troch bodoch:
# V pragmatickej rovine existujú výhrady, že striktné chápanie významu „enteogén“, ktoré má svoj (náboženský) význam v problematike tradičného, historického a mytologického využitia enteogénov, stráca svoj pôvodný význam, čo je dôsledkom jeho stáleho využívania v širšom zmysle.
# Niektorí ľudia namietajú zneužívanie slova „boh“, {{v jazyku|grc|θεός||/tʰeˈos/}}, na označovanie činnosti, ktorá využíva halucinogénne drogy v inom ako náboženskom kontexte. Používanie tohto slova v inom ako náboženskom kontexte v rámci súčasnej náboženskej tolerancie a plurality, ktorá prevláda v dnešných moderných spoločnostiach, môžu toto určité náboženské skupiny chápať ako snahu o deformáciu tabu a dogiem.
# Jestvujú určité látky ktoré aspoň sčasti spĺňajú vyššie uvedenú definíciu enteogénu, ale nie sú považované za halucinogény v bežnom význame. Príkladom môže byť ''chlieb'' a ''víno'' v kresťanskej [[eucharistia|eucharistii]]. Raní kresťania s chlebom a [[víno]]m zaobchádzali podobným spôsobom, ako sa to robí s enteogénnymi látkami. Prijímanie eucharistie privoláva Ducha svätého, je to zdielaný zážitok zjednotenia prostredníctvom mystického stavu.

Ideologické výhrady k používaniu termínu v širšom kontexte často závisia od rozšírenia rôznych náboženských a sekulárnych tabu tém, ktoré obklopujú psychoaktívne drogy. Oba tábory, odporcovia a zástancovia sekulárneho využívania halucinogénov, používajú pojem „enteogén“ ako [[eufemizmus]] v širšom význame slova. Kritici často vidia v jeho aplikácii snahu zakryť to, čo chápu ako nelegitímnu motiváciu a súvislosť so sekulárnym využívaním drog. Niektorí oponenti majú rovnako výhrady voči spôsobu aplikácie termínu ako synonyma slova „halucinogén“ vnútri komunít a vo vedeckej literatúre, ktorý znehodnocuje kladné vlastnosti sekulárneho využívania drog, ktoré však ostávajú podľa nich aj napriek tomu platné.

Okrem toho jestvujú pochybnosti o váhe náboženských zážitkov, ktoré sú dosahované pomocou drog. Tvrdenia, že tieto zážitky sú menej závažné ako tie, čo sú dosiahnuté bez pomoci posvätných katalyzátorov, narážajú na opisy zážitkov používateľov enteogénov, ktoré sú na nerozoznanie od množstva správ o podobných zážitkoch dosiahnutých bez takejto stimulácie. Toto tvrdenie sa totiž zakladá na domnienke, že známi mystici nepoužívali určité látky a neboli pod vplyvom trebárs jasnovidných rastlín. Túto domnienku spochybňuje Dan Merkur.&lt;ref name=&quot;merkur2001&quot;&gt;{{Harvbz|Merkur|2001}}&lt;/ref&gt;

V roku 1962 sa uskutočnil experiment, ktorý mal dať empirickú odpoveď na otázku, či neurochemická stimulácia pomocou enteogénov spúšťa nábožensko-mystické zážitky. Niesol názov ''[[Marsh Chapel Experiment]]'' a uskutočnil ho lekár a kandidát na doktora [[teológia|teológie]] Walter Pahnke, pod dohľadom [[Timothy Leary]]ho v rámci jeho projektu ([[Harvard Psilocybin Project]]). Prebiehal slepou metódou a ako dobrovoľníci sa na ňom zúčastnili absolventi teológie z [[Boston|Bostnu]] a okolia, z ktorých skoro všetci potvrdili hlboké náboženské zážitky po užití psilocybinu. V roku 2006 sa uskutočnila oveľa prísnejšia verzia tohto experimentu na súkromnej [[Univerzita Johna Hopkinsa|Univerzite Johna Hopkinsa]], s veľmi podobným výsledkom.&lt;ref name=&quot;Griffiths2006 – 268&quot; /&gt; V súčasnosti prebieha len malý ''peer review'' výskum k tejto téme, pretože je k nim ťažko získať súhlas komisií kvôli celosvetovej protidrogovej politike. Dnes sú aj tak len malé pochybnosti o tom, že enteogény dokážu vyvolať silné zážitky, ktoré je následne možno subjektívne pokladať za dôležité v náboženskej alebo duchovnej oblasti. V skutočnosti je problém v tom, že stále neexistuje presná charakterizácia a kvantifikácia podobných experimentov.

== Archeologické dôkazy ==
Jestvuje viacero príkladov používania enteogénov v [[archeológia|archeologických]] nálezoch. Veľa výskumníkov, ako R. Gordon Wasson alebo Giorgio Samorini,&lt;ref&gt;{{Harvbz|Samorini|1997|Sst=29 – 37}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Harvbz|Samorini|1998|Sst=87 – 108}}&lt;/ref&gt; našli množstvo dôkazov, ktoré zatiaľ čakajú na pozornosť akademickej obce. Prvý priamy dôkaz používania enteogénu pochádza z [[Tassili|Tassili n’Ajjer]] v [[Alžírsko|Alžírsku]]. Je to maľba človeka-muchotrávky na stene jaskyne s datovaním 8 000 rokov pred Kr. V lokalite v údolí [[Pazyryk]] na planine Ukok blízko [[Novosibirsk]]a boli objavené konopné semená, používané pravdepodobne [[Skýti|Skýtmi]] medzi 5. a 2. storočím pred Kr., čo potvrdzuje [[Herodotos|Hérodotove]] správy.

== Enteogény ==
[[Súbor:Tabernanthe iboga MS 4098.jpg|thumb|250px|''Iboga'' (''Tabernanthe iboga'')]]
=== Rastliny alebo pôvodom z rastlín ===
&lt;div style=&quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
* ''[[Silene capensis]]''
* ''[[Ayahuasca]]'' (často obsahuje ''[[Banisteriopsis caapi]]'')
* ''[[ľuľkovec zlomocný]]''
* [[lekno egyptské]] (''Nymphaea caerulea'')
* ''[[Brugmansia]] spp.''
* ''[[Cannabis]] spp.'' ([[marihuana]])
* ''[[Datura]] spp.''
* [[harmala stepná]] (''Peganum harmala'')
* [[havajská lesná ruža]] (''Argyreia nervosa'')
* ''[[Iboga]]'' (''Tabernanthe iboga'')
* ''[[Ipomoea tricolor]]''
* [[tabak sedliacky]] (machorka, ''Nicotiana rustica'')
* ''[[Maori kava]]'' (''Macropiper excelsum'')
* [[medovina]]
* kaktus ''[[Echinopsis peruviana]]''
* [[peyotl]] (''Lophophora williamsii'')
* ''[[Rivea corymbosa]]''
* ''[[Salvia Divinorum]]''
* kaktus ''[[Echinopsis pachanoi]]''
* ''[[Anadenanthera colubrina]]''
* ''[[Virola theiodora]]''
* [[víno]] z [[vinič hroznorodý|viniča hroznorodého]] ''(Vitis vinifera)''
* ''[[Anadenanthera peregrina]]''
&lt;/div&gt;

=== Huby ===
&lt;div style=&quot;-moz-column-count:2; column-count:2;&quot;&gt;
* ''[[Amanita]]'' spp.
* ''[[Boletus manicus]]''
* [[muchotrávka červená]] (''Amanita muscaria'')
* [[psilocybínové huby]]
&lt;/div&gt;

=== Moderné enteogény ===
V podstate všetky [[psychoaktívne drogy]], najmä [[halucinogén|psychadeliká, disocianty a derilogény]] môžu byť použité v enteogénnej súvislosti.

== Klasická mytológia a kulty ==
Napriek tomu, že enteogény sú tabu a väčšina z nich je oficiálne zakázaná v kresťanských a moslimských spoločnostiach, ich prítomnosť a dôležitosť je nespochybniteľná v duchovných tradíciách rôznych iných kultúr. Enteogén, ''„napríklad nápoj, nesmie byť pripravený chemicky, podobne ako pri brečtane alebo olivách, aby sa mohlo v ňom sprítomniť božstvo. Rovnako nesmie byť braný ako škodlivý, narkotický, blúznivý alebo klamný, ale ako prostriedok na spoznanie niečoho dobrého, čo môže ponúknuť božský nápoj.“''&lt;ref name=HRS&gt;{{Harvbz|Ruck|Staples|1994}}&lt;/ref&gt;

Väčšina zo známych súčasných príkladov, ako peyotl, psilocybin a ďalšie psychoaktívne huby a ''ololiuhqui'', pochádzajú z domorodých kultúr Severnej a Južnej Ameriky. Napriek tomu sa môžeme domnievať, že enteogény hrali dôležitú úlohu v starej indoeurópskej protocivilizácii. Je to možné vidieť napr. v rituálnej príprave sómy, „lisovanej šťavy“, ktorú spomínajú posvätné indické texty ''[[Rgvéd]]'' v deviatej knihe. Sómu rituálne pripravovali a pili kňazi a zasvätenci, jej je venovaná oslavná báseň v ''Rgvéde'', ktorá vyjadruje podstatu enteogénu:

{{Citát|Ó Pavámana, uveď ma do tohto nesmrteľného dokonalého sveta, kde sa skvie svetlo nebies a ligoce večná žiara… Urob ma nesmrteľným v tejto ríši, kde sa šťastie a extáza, radosť a blaženosť stretávajú…|Rgvéd|300}}

Kykeon, ktorého užitie predchádzalo iniciácii do Eleusínskych mystérií, je ďalším enteogénom, po ktorom pátral [[Karl Kerényi]] v diele ''Eleusis: Archetypal Image of Mother and Daughter'' (''Eleusis: Archetypálny obraz matky a dcéry''). Ďalšie enteogény, ktoré sa objavovali na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Egejské more|egejskej oblasti]] bol [[mak siaty|mak]] ([[ópium]]), [[durman obyčajný|durman]], bližšie neidentifikovaný „lotos“, ktorý v [[Odysea|Odysey]] jedli mýtický [[Lotofágovia]], a [[narcis]].

[[Indoeurópania]] si podľa Rucka priniesli znalosť používania divo rastúcej [[muchotrávka červená|muchotrávky červenej]] ako šamanského enteogénu. Tá nemohla byť pestovaná, musela sa nájsť, čo korešpondovalo s ich nomádskym životom. Keď dosiahli [[Kaukaz]] a egejskú oblasť, stretli sa s vínom, enteogénom [[Dionysos|Dionýza]]. Predchodcovia [[Gréci|Grékov]] ho ''„rozpoznali ako enteogén Dia, lepší než vlastná šamanistická tradícia nevyspytateľnej a divej muchotrávky červenej a ‚lisovanej šťavy‘ sómy. Našiel si cestu k Hyperborejcom a hodil sa aj k ich práve prijatému roľníckemu životu – dal sa teraz pestovať.“''&lt;ref name=HRS /&gt; Robert Grabes vo svojom úvode k práci ''The Greek Myths'' (''Grécke mýty'') tvrdí, že [[ambrózia (mytológia)|ambrózia]] rôznych predhelénskych kmeňov bola muchotrávka (''Amanita'') a asi aj zvonovec (''Panaeolus'').

Podľa Rucka a Staplesa bola ''Amanita'' jedlo bohov, nič, čomu by sa dalo ľahko oddať alebo len tak skúšať, nič, čo by bolo možné zneuctiť. Bola jedlom bohov, ich ambrózia, ktorá spájala dva svety. Je známe, že [[Tantalos|Tantalovo]] previnenie bolo, že sa podelil o svoju ambróziu s obyčajnými ľuďmi.

Verilo sa, a sú o tom zmienky v tradičných príbehoch, že enteogén poskytuje božské schopnosti, napr. nesmrteľnosť. [[Gilgameš]]ov omyl pri snahe získať rastlinu nesmrteľnosti mu ukázal, že jasnozrivý stav nie je možné dosiahnuť silou alebo podvodom: Keď si Gilgameš, vyčerpaný z hrdinského výkonu ľahol na breh, priplazil sa had a rastlinu mu zjedol.

Ďalší pokus o obídenie zákonov prírody je podaný, podľa niektorých, v zvláštnom mýte, v ktorom sú prirodzené úlohy protagonistov pozmenené, aby boli v súlade s helénskym videním sveta. [[Apollodoros z Atén|Apollodóros Aténsky]] rozpráva o [[Gaia|Gainej]] podpore [[Titan (mytológia)|Titanov]] v boji proti olympským votrelcom vedených [[Zeus|Diom]]. Keď sa Gaia dopočula o porážke obrov, začala hľadať drogu, ktorá by zabránila ich zničeniu. Ale Zeus ju predbehol, zabránil zjaveniu [[Eós]], [[Seléné]], [[Hélios|Hélia]] a sám vytrhol rastlinu ešte predtým, ako ju Gaia našla.

== Judaizmus a kresťanstvo ==
[[Súbor:Amanita muscaria (fly agaric).JPG|thumb|250px|Muchotrávka červená (''Amanita muscaria'')]]
Podľa diela ''Živá Tóra'' ({{v jazyku|eng|The Living Torah}}) rabiho Kaplana, konope sa spomína v rôznych posvätných hebrejských textoch ako prísada rituálneho telového oleja.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Kaplan|1981|St=442}}&lt;/ref&gt; Táto rastlina sa všeobecne nazýva {{v jazyku|hbo|קְנֵה-בֹשֶׂם||/kaneh bosm/}}. Je spomínaná niekoľkokrát v [[Starý zákon|Starom zákone]] ako výmenný tovar, kadidlo a prísada do už spomínaného oleja, ktorý používal veľkňaz chrámu. Okrem toho výskum Chrisa Bennetta v tejto oblasti podáva dôkazy, ktoré naznačujú prítomnosť ďalšej, tentoraz vizionárskej rastliny v židovskej tradícii, napr. [[blen čierny|blen]] (''Hyoscyamus niger'').&lt;ref&gt;{{Harvbz|Bennett|McQueen|2001}}&lt;/ref&gt;

[[Septuaginta]] preložila ''kaneh-bosm''  ({{v jazyku|grc|κάλαμος|„tŕstie“}}) ako „puškvorec“, čo sa vzápätí rozšírilo do neskorších prekladov Starého zákona. Napriek tomu poľský antropológ Sula Benet zverejnil etymologické argumenty, ktoré tvrdia, že aramejské slovo pre konope je možné čítať ako ''kannabos'', čo sa zdá byť príbuzným slovom súčasného ''cannabis''.&lt;ref&gt;[http://www.njweedman.com/kanehbosm.html Kanehbosm], dost. {{dátum|2009-04-23}}&lt;/ref&gt; Koreň slova ''kan-'' znamená „tŕstie“, „konope“ a ''-bosm'' „vonný“, „voňavý“. Obe, konope aj [[Puškvorec obyčajný|puškvorec]] (''Acorus calamus''), sú voňavé trstinovité rastliny, ktoré obsahujú psychotropné látky.

[[Filológia|Filológ]] John Marco Allegro pripomína, že rozpoznanie pravej Ježišovej totožnosti a jeho liečiteľské schopnosti môžu súvisieť s účinkami rastlinných prípravkov. Toto tvrdenie je však postavené na interpretácii [[Tóra|Tóry]] a [[Tanach]]u pred Septuagintou, a je cielené proti učeniu [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]]. Merkur tvrdí, že menšia časť kresťanských pustovníkov a mystikov mohla spolu s pôstom, meditáciou a modlitbou používať enteogény.&lt;ref name=&quot;merkur2001&quot; /&gt;

Allegro poukazoval na dôležitosť prekladov [[Kumrán|Zvitkov od Mŕtveho mora]]. Jeho závery sú však často predmetom posmechu, hlavne kvôli jeho teórii o [[Ježiš]]ovi ako o mytologickom zosobnení podstaty psychoaktívnej sviatosti. Allegrova kniha ''The Sacred Mushroom and the Cross'' (''Tajné huby a kríž'') spája vývoj jazyka s vývojom mýtov, náboženstiev a kultových zvykov svetových kultúr. Allegro verí, že môže dokázať pomocou etymológie, kde ležia korene kresťanstva, rovnako ako mnohých ďalších náboženstiev. Podľa neho sú v kultoch plodnosti a ich zvyky, ako napr. užívanie psychoaktívnych rastlín (alebo „psychadelík“) na zažitie ''božského vedomia'' (avest. ''Vohu Man''), pretrvali do raného kresťanstva, v niektorých prípadoch do 13. storočia a opäť sa objavili v 18. a polovici 20. storočia. Fresku kaplnky v Plaincourault vo Francúzsku interpretuje ako verné zobrazenie rituálneho užívania muchotrávky červenej ako [[oltárna sviatosť|eucharistie]].

Historický obraz, ktorý podáva odborný časopis ''Entheos'', hovorí o značne rozšírenom použití psychoaktívnych rastlín v ranom kresťanstve a okolitých kultúrach, a jeho postupnom miznutí.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Hoffman|Ruck|Staples|2001}}&lt;/ref&gt; R. G. Wasson v knihe ''Soma'' uverejňuje list amerického historika umenia nemeckého pôvodu [[Erwin Panofsky|Erwina Panofského]], vplyvného odborníka v [[ikonografia|ikonografii]], v ktorom Panofsky tvrdí, že umenovedcom je známych viac „hríbových stromov“ v kresťanskom výtvarnom umení.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Hoffman|2007}}&lt;/ref&gt;

Otázka rozsahu používania psychoaktívnych rastlín v dejinách kresťanstva môže byť dnes len ťažko zodpovedaná akedemikmi a nezávislými odborníkmi. Odpoveď na otázku, či sa psychoaktívne látky používali aj v [[Theodosius I.|predteodoziánskom]] kresťanstve, je zrejmá z dôkazov o rozsahu ich využívania v neskoršej fáze kresťanstva medzi tzv. „heretickými“ alebo „kvázikresťanskými“ skupinami,&lt;ref&gt;{{Harvbz|Celdrán|Ruck|2002}}&lt;/ref&gt; ale aj v elitných a laických skupinách „ortodoxného“ kresťanstva.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Ruck|Staples|Celdrán|Hoffman|2007}}&lt;/ref&gt;

== Použitie v kultúrach ==
Prírodné enteogény, napr. [[psilocybín]] alebo [[dimetyltryptamín]] ('''N,N-dimethyltryptamine''', skr. DMT), boli vo väčšine prípadov objavené a používané historickými kultúrami ako súčasť ich duchovného a náboženského života, ako rešpektované rastliny a látky, v niektorých prípadoch dokonca uctievané generáciami. Pravdepodobne sú súčasťou tradície, ktorá v podobe prednáboženského rituálu predznamenala súčasné náboženstvá. Oproti tomu dnešné umelé enteogény, napr. [[MDMA]], síce nikdy neboli súčasťou žiadnej náboženskej tradície, ale pravdepodobne majú právo na toto označenie preto, lebo môžu byť brané ako moderná aplikácia dávnej [[alchýmia|alchýmie]].

Používanie enteogénov je v ľudských kultúrach prítomné takmer všade počas celých známych dejín. Nachádzame ich ako súčasť riadnych tradícií a náboženstiev, ale aj v individuálnom duchovnom živote jednotlivcov. Hrajú úlohu „rastlinných učiteľov“, ktorí rozširujú vnímanie a vedomie,&lt;ref&gt;{{Harvbz|Tupper|2003|Sst=145 – 161}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Harvbz|Tupper|2002|Sst=499 – 516}}&lt;/ref&gt; liečebných či terapeutických nástrojov, alebo ako prostriedky zábavy a relaxácie.

=== Afrika ===
[[Súbor:2007 nymphaea colorata 2.jpg|thumb|250px|Lekno egyptské (''Nymphaea caerulea'')]]
Najznámejším africkým enteogénom je ''bwitists'', ktorý sa pripravuje z kôry koreňa [[iboga|ibogy]] (''Tabernanthe iboga'').&lt;ref&gt;{{Harvbz|Fernandez|1982}}&lt;/ref&gt; Známy je tiež staroegyptský enteogén [[lekno egyptské]] (''Nymphaea caerulea''). Existujú dôkazy používania muchotrávok v [[Pobrežie slonoviny|Pobreží slonoviny]].&lt;ref&gt;{{Harvbz|Samorini|1995}}&lt;/ref&gt; Niektoré ďalšie sa používajú pri šamanistických rituáloch, napr. ''Silene capensis'', o ktorú sa v súčasnosti zaujíma západná veda.

=== Amerika ===
Enteogény hrali storočia prvoradú úlohu v spiritualite väčšiny amerických kultúr. Prvý enteogén z tejto oblasti, ktorý bol vedecky skúmaný, bola látka z kaktusu ''[[Lophophora williamsii]]'' (peyotl). [[Richard Evans Schultes]] z [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzity]], jeden zo zakladateľov modernej [[etnobotanika|etnobotaniky]], pri tejto príležitosti zdokumentoval rituálne použitie peyotlu medzi Indiánmi kmeňa Kiowa, ktorí žili na území [[Oklahoma|Oklahomy]]. Tento enteogén sa tradične používal v domácich kultúrach dnešného [[Mexiko|Mexika]], rozšíril sa do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] v 19. storočí a nahradil dovtedy používanú rastlinu ''[[Sophora secundiflora]]''. Inými známymi enteogénmi, používanými mexickými kultúrami, boli psilocybinové muchotrávky, známe v aztéčtine (v jazyku [[nahuatl]]) pod menom ''teonanácatl'', semená rastlín z čeľade [[pupencovité|pupencovitých]] (''Convolvulaceae'') [[nahuatl|nahu.]] ''tlitlíltzin'' a ''ololiúhqui'', a [[šalvia divotvorná]] (''Salvia divinorum'') [[nahuatl|nahu.]] ''pipiltzintzíntli''.

Obyvatelia Južnej Ameriky využívajú širokú škálu enteogénov. Medzi príslušníkmi kmeňa Urarina, sídliaceho v okolí [[Amazonka (rieka)|Amazonky]] na území [[Peru]], je známa napr. ''ayahuasca'' (''Banisteriopsis caapi'' s prímesami). Ďalším známym enteogénom je ''borrachero'' (''Brugmansia spp.''), ''San Pedro'' (''Trichocereus spp.''), alebo rôzne látky obsahujúce [[tripamíny]], napr. ''epená'' (''Virola spp.''), ''vilca'' a ''yopo'' (''Anadananthera spp.''). Dôverne známy tabak sa tiež používa ako enteogén a slúži ako nástroj juhoamerického šamana v čerstvej forme a v rôznych dávkach, podľa kvality rastlín a obsahu [[nikotín]]u.

Treba dodať, že používanie enteogénov je dôležitým prvkom aj v súčasných domorodých náboženstvách, ako napr. v hnutí [[Rastafari]].

=== Ázia ===
Domorodci na [[Sibír]]i používali [[Muchotrávka červená|muchotrávku červenú]] (''Amanita muscaria''). V starovekých [[Védy|Védoch]] často spomínaný opojný prostriedok ''sóma'' bol pravdepodobne enteogén. [[R. Gordon Wasson]] vo svojej knihe z roku 1967 tvrdí, že ''sóma'' bola muchotrávka. Domnieval sa, že psychoaktívnou látkou bol [[efedrín]], čo je [[alkaloid]], [[stimulant]] a sporný enteogén, pochádzajúci z rastliny, ktorá bola stotožnená s ''Ephedra pachyclada''. Sú aj alternatívne vysvetlenia, podľa ktorých mohlo ísť o [[sýrska rúta|sýrsku rutu]] (''Peganum harmala''), [[konope]] (''Cannabis sp.''), alebo ich kombinácie.

=== Európa ===
[[Súbor:Cannabis sativa.jpg|thumb|250px|Konope siate (''Cannabis sativa'')]]
Raný enteogén v [[Egejská kultúra|egejskej oblasti]], ktorý predchádzal rozšíreniu vína [[Dionýzos|Dionýzovým kultom]], bola [[medovina]], spätá v spomínanej oblasti s mytológiou [[včela (rod)|včely]].

Rozsah používania extatických rastlín v [[Európa|európskej]] histórii sa začal vážne skúmať až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Používanie enteogénov v Európe bolo podľa väčšiny odborníkov obmedzené nástupom kresťanstva po zániku [[staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Používali sa rôzne rastliny, vrátane durmanu (''Datura stramonium''), [[ľuľkovec zlomocný|ľuľkovca zlomocného]] (''Atropa belladonna''), [[mandragora lekárska|mandragory]] (''Mandragora officinarum'') a blenu čierneho (''Hyoscyamus niger'').

Vzostup kresťanstva znamenal koniec dvetisícročnej tradície [[Eleusinské mystériá|Eleusinských mystérií]], zasväcovacieho obradu [[Démétér|Démétrinho]] a [[Persefoné|Persefoninho]] kultu, na ktorom sa pravdepodobne používala psychoaktívna látka s názvom ''[[kykeon]]''. Podobne existujú dôkazy, že látky [[oxid dusný]] a [[etén]] mohli byť príčinami vízií, ktorými sa veštilo v [[delfská veštiareň|delfskej veštiarni]] v rovnakom historickom období.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Hale|de Boer|Chanton|Spiller|2003}}&lt;/ref&gt;

V starej [[Germáni|germánskej]] tradícii bolo [[konope]] (''Cannabis spp.'') spojené s germánskou bohyňou lásky [[Feryja|Feryjou]]. Súčasťou žne bola slávnosť so sexuálnymi prvkami plodnosti. Verilo sa, že Freyja žije ako zúrodňujúca sila v samičích kvetoch rastliny a ich užitím človek prijíma božskú silu. Podobne [[muchotrávka červená]] (''Amanita muscaria'') bola pripisovaná [[Odin (boh)|Odinovi]] – bohu extázy, blen čierny (''Hyoscyamus niger'') zase [[Thor]]ovi – bohu hromu, rovnako ako [[Jupiter (boh)|Jovovi]] v [[staroveký Rím|starovekom Ríme]].&lt;ref&gt;{{Harvbz|Rätsch|2004}}&lt;/ref&gt;

=== Blízky východ ===
Známy bol [[hašiš]]. [[Asasínci]] využívali drogu, ktorou otupovali a odvádzali nováčikov, o čom existuje množstvo správ z čias [[križiacke výpravy|krížových výprav]]. Tá bola podľa prameňov podobná vínu, ópiu, blenu, alebo bola zmesou týchto zložiek. Mala však skôr utlmujúci ako enteogénny účinok. Rituálne používanie malých dávok sýrskej ruty je pozostatkom jej antickej úlohy ako enteogénu aplikovaného kedysi vo väčších dávkach.

Filológ John Marco Allegro tvrdí, že raná židovská a kresťanská náboženská prax bola založená na použití muchotrávky červenej. Táto hypotéza sa však nestretla s veľkým porozumením a prijatím. Podľa neho freska v kaplnke v [[Plaincourault]] dokazuje používanie muchotrávky v kresťanskej náboženskej praxi.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Allegro|1970}}&lt;/ref&gt;

=== Oceánia ===
Podľa dostupných faktov austrálski domorodci nepoužívajú enteogény, ale z ich strany jestvuje silná informačná bariéra, utajovanie a prísna selekcia informácií, ktoré sa môžu prezentovať navonok. Nie sú známe ani enteogény, ktoré používajú [[Maoriovia]] na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Je známe, že domorodci na [[Papua-Nová Guinea|Papui]] používajú rôzne druhy húb, napr. ''Psilocybe spp.'' alebo ''Boletus manicus''.&lt;ref&gt;''[http://www.shaman-australis.com/~benjamin-thomas/ Benjamin Thomas Ethnobotany &amp; Anthropology Research Page] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120401132410/http://www.shaman-australis.com/~benjamin-thomas/ |date=2012-04-01 }}'' (''Stránka o etnobotanickom a antropologickom výskume Benjamina Thomasa''), dost. {{dátum|2009-04-23}}&lt;/ref&gt;

Ostrovania v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], väčšinou z [[Polynézia|polynézskych]], menej z [[Melanézia|melanézskych]] a najmenej z [[Mikronézia (región)|mikronézskych]] kultúr, pestovali viac ako tritisíc rokov rastlinu menom ''Kava Kava'' (''Piper methysticum''). Používajú z nej psychoaktívny prášok z koreňa, obyčajne miešaný s vodou. Tradične sa využíval hlavne na zabezpečenie kontaktu s duchmi mŕtvych, väčšinou príbuzných a predkov. V 19. a 20. storočí boli tieto spôsoby potlačené kresťanskými misionármi.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Singh|2004}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
{{Referencie|2}}

== Referencie a literatúra ==
&lt;div style=&quot;-moz-column-count:1; column-count:1;&quot;&gt;
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Allegro | Meno = John Marco | Titul = The Sacred Mushroom and the Cross: A Study of the Nature and Origins of Christianity within the Fertility Cults of the Ancient Near East | Rok = 1970 | Miesto = London | Vydavateľ = Hodder and Stoughton | ISBN = 0340128755}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Bennett | Meno1 = Chris | Priezvisko2 = McQueen | Meno2 = Neil | Rok = 2001 | Titul = Sex, Drugs, Violence and the Bible | Vydavateľ = Forbidden Fruit Publishing | ISBN = 9781550567984}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bock | Meno = M. | Rok = 2000 | Titul = Maori kava (Macropiper excelsum) | Periodikum = Eleusis: Journal of Psychoactive Plants and Compounds | Číslo = 4}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Celdrán | Meno1 = José Alfredo | Priezvisko2 = Ruck | Meno2 = Carl | Rok = 2002 | Titul = Daturas for the Virgin | Periodikum = Entheos: The Journal of Psychedelic Spirituality | Ročník = 1 | Číslo = 1 | DátumVydania = zima 2002}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Fernandez | Meno = James W. | Titul = Bwiti: An Ethnography of the Religious Imagination in Africa | Rok = 1982 | Vydavateľ = Princeton University Press | ISBN = 9780691101224}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Griffiths | Meno1 = R. R. | Priezvisko2 = Richards | Meno2 = W. A. | Priezvisko3 = McCann | Meno3 = U. D. | Priezvisko4 = Jesse | Meno4 = R. | Rok = 2006 | Titul = Psilocybin can occasion mystical-type experiences having substantial and sustained personal meaning and spiritual significance | Periodikum = Journal of Psychopharmacology | Ročník = 187 | Číslo = 3 | URL = http://charm.net/~profpan/GriffithsPsilocybin.pdf | DOI = 10.1007/s00213-006-0457-5 | DátumPrístupu = {{dátum|2009-04-23}}}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Hale | Meno1 = J. R. | Priezvisko2 = de Boer | Meno2 = J. Z. | Priezvisko3 = Chanton | Meno3 = J. P. | Priezvisko4 = Spiller | Meno4 = H. A. | DátumVydania = august 2003 | Rok = 2003 | Titul = Questioning the Delphic Oracle | Periodikum = Scientific American | Ročník = 289 | Číslo = 2}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Hoffman | Meno1 = Mark | Priezvisko2 = Ruck | Meno2 = Carl | Priezvisko3 = Staples | Meno3 = Blaise | Rok = 2001 | Titul = Conjuring Eden: Art and the Entheogenic Vision of Paradise | Periodikum = Entheos: The Journal of Psychedelic Spirituality | Ročník = 1 | Číslo = 1 | DátumVydania = leto 2001}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Hoffman | Meno = Michael S. | Rok = 2006 | Titul = Wasson and Allegro on the Tree of Knowledge as Amanita | URL = http://www.egodeath.com/WassonEdenTree.htm | DátumPrístupu = {{dátum|2009-04-23}}}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kaplan | Meno = Aryeh | Titul = The Living Torah | Miesto = New York | Rok = 1981 | Vydavateľ = Maznaim Publ. Corp.  | ISBN = 9780940118720}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = McGraw | Meno = John J. | Rok = 2004 | Titul = Brain &amp; Belief: An Exploration of the Human Soul | Vydavateľ = Aegis Press | ISBN = 9780974764504}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Merkur | Meno = Dan | Titul = The Psychedelic Sacrament: Manna, Meditation, and Mystical Experience | Rok = 2001 | Vydavateľ = Park Street Press | ISBN = 9780892818624}}
* {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Roberts | MenoEditora = Thomas B. | Rok = 2001 | Titul = Psychoactive Sacramentals: Essays on Entheogens and Religion | Mesto = San Francisco | Vydavateľ = Council on Spiritual Practices | ISBN = 9781889725024}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Rätsch | Meno = Christian | Rok = 2004 | Kapitola = The Sacred Plants of our Ancestors | Titul = TYR: Myth – Culture – Tradition | Diel = 2 | ISBN = 9780972029216}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Roberts | Meno = Thomas B. | Rok = 2006 | Titul = Where God and Science Meet | Diel = 3 | Kapitola = The Psychology of Religious Experience | Mesto = Westport, CT | Vydavateľ = Praeger/Greenwood | ISBN = 9780275987886}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Roberts | Meno1 = Thomas | Priezvisko2 =  Hruby | Meno2 = Paula J. | Rok = 1995 – 2003 | Titul = Religion and Psychoactive Sacraments: An Entheogen Chrestomathy}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Ruck | Meno1 = Carl | Priezvisko2 = Staples | Meno2 = Danny | Rok =  1994 | Titul = The World of Classical Myth: Gods and Goddesses, Heroines and Heroes | ISBN = 9780890895757}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Ruck | Meno1 = Carl | Priezvisko2 = Staples | Meno2 = Blaise | Priezvisko3 = Celdrán | Meno3 = José Alfredo | Priezvisko4 = Hoffman | Meno4 = Mark | Rok = 2007 | Titul = The Hidden World: Survival of Pagan Shamanic Themes in European Fairytales | Vydavateľ = Carolina Academic Press | ISBN = 9781594601446}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Samorini | Meno = Giorgio | Rok = 1995 | Titul = Traditional use of psychoactive mushrooms in Ivory Coast (Côte d’Ivoire)? | Periodikum = Eleusis: Journal of Psychoactive Plants and Compounds | Číslo = 1}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Samorini | Meno = Giorgio | Titul = The ‚Mushroom-Tree‘ of Plaincourault | Periodikum = Eleusis: Journal of Psychoactive Plants and Compounds | Rok = 1997 | Číslo = 8}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Samorini | Meno = Giorgio | Titul = The ‚Mushroom-Tree‘ in Christian Art | Periodikum = Eleusis: Journal of Psychoactive Plants and Compounds | Rok = 1998 | Číslo = 1}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Schultes | Meno1 = Richard Evans | Priezvisko2 = Hofmann | Meno2 = Albert | Priezvisko3 = Rätsch | Meno3 = Christian | Titul = Plants of the Gods: Their Sacred, Healing and Hallucinogenic Powers | ISBN = 9780892819799}}
* {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Singh | MenoEditora = Yadhu N. | Rok = 2004 | Titul = Kava: From Ethnology to Pharmacology | Vydavateľ = Taylor &amp; Francis | ISBN = 9780415323277}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Smith | Meno = Huston | Rok = 2000 | Titul = Cleansing the Doors of Perception: The Religious Significance of Entheogenic Plants and Chemicals | Miesto = New York | Vydavateľ = Tarcher/Putnam | ISBN = 1585420344}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = de Souza | Meno1 = Rafael Sampaio Octaviano | Priezvisko2 = de Albuquerque | Meno2 = Ulysses Paulino | Priezvisko3 = Monteiro | Meno3 = Júlio Marcelino | Priezvisko4 = de Amorim | Meno4 = Elba Lúcia Cavalcanti | Periodikum = Brazilian Archives of Biology and Technology | Príspevok = Jurema-Preta (Mimosa tenuiflora &amp;#91;Willd.&amp;#93; Poir.): a review of its traditional use, phytochemistry and pharmacology | Ročník = 51 | Číslo = 5 | Rok = 2008 | Miesto = Curitiba | UR: = http://www.scielo.br/scielo.php?script=sci_arttext&amp;pid=S1516-89132008000500010&amp;lng=en&amp;nrm=iso&amp;tlng=en | Jazyk = anglicky | DOI = 10.1590/S1516-89132008000500010 | ISSN = 15168913 | DátumPrístupu = {{dátum|2009-04-23}}}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Stafford | Meno = Peter | Rok = 2003 | Titul = Psychedlics | Vydavateľ = Ronin Publishing | Mesto = Oakland, CA | ISBN = 9780914171188}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Tupper | Meno = Kenneth W. | Titul = Entheogens and existential intelligence: The use of plant teachers as cognitive tools | Rok = 2002 | Periodikum = Canadian Journal of Education | Ročník = 27 | Číslo = 4 | URL = http://www.csse.ca/CJE/Articles/FullText/CJE27-4/CJE27-4-tupper.pdf | DátumPrístupu = {{dátum|2009-04-23}}}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Tupper | Meno = Kenneth W. | Titul = Entheogens &amp; education: Exploring the potential of psychoactives as educational tools | Rok = 2003 | Periodikum = Journal of Drug Education and Awareness | Ročník = 1 | Číslo = 2 | URL = http://www.kentupper.com/resources/Entheogens+$26+Education--JDEA+2003.pdf | DátumPrístupu = {{dátum|2009-04-23}}}}
&lt;/div&gt;

== Pozri aj ==
* [[Etnomykológia]]
* [[Halucinogén]]

== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=en|článok=Entheogen|revízia=280182301}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.csp.org/about.html Council on Spiritual Practices Entheogen Project] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130121064859/http://csp.org/about.html |date=2013-01-21 }}, dost. {{dátum|2009-10-17}}
* [http://leda.lycaeum.org/ LEDA entheogen database] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140418014658/http://leda.lycaeum.org/ |date=2014-04-18 }}, dost. {{dátum|2009-10-17}}
* [http://www.entheogenreview.com Entheogenreview], dost. {{dátum|2009-10-17}}
* [http://www.erowid.org/ Erowid], dost. {{dátum|2009-10-17}}
* [http://www.vecerninebe.estranky.cz/clanky/drogy-v-joze/soma---pise-rgveda-o-muchomurce_ SÓMA – píše Rgvéda o muchomůrce?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080609214405/http://www.vecerninebe.estranky.cz/clanky/drogy-v-joze/soma---pise-rgveda-o-muchomurce_ |date=2008-06-09 }}, dost. {{dátum|2009-10-17}}

[[Kategória:Halucinogény]]</text>
      <sha1>mzmjc9w0slnb0gcja52cyvlsa1bmzwt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Edward Steichen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>296451</id>
    <revision>
      <id>8232645</id>
      <parentid>8156143</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:19:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232645</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6985" sha1="fzyogwley5l8ryx4h7v5aax9jnxyk2r" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Edward Steichen
   |Portrét          = Edward Steichen.jpg
   |Veľkosť portrétu = upright
   |Popis osoby      = americký fotograf a maliar
   |Dátum narodenia  = [[27. marec]] [[1879]] 
   |Miesto narodenia = [[Bivange]], [[Luxembursko]] 
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|1973|3|25|1879|3|27}}
   |Miesto úmrtia    = [[West Redding]], [[Connecticut]], [[Spojené štáty|USA]]
}}

'''Edward Steichen''' (* [[27. marec]] [[1879]], [[Bivange]], [[Luxembursko]] – † [[25. marec]] [[1973]], [[West Redding]], [[Connecticut]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký [[fotograf]], [[maliar (umelec)|maliar]], kurátor fotografického oddelenia [[MoMA|Múzea moderného umenia]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] a organizátor umeleckého života.

== Životopis ==
[[obrázok:ThePondMoonlight.jpg|thumb|''The Pond-Moonlight'', [[gumotlač]], 1904; fotografia bola v roku 2006 v aukcii [[Sotheby's]] predaná za 2.928.000 dolárov&lt;ref name=&quot;pdnonline-Steichen&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Lang
  | meno = Daryl
  | odkaz na autora = 
  | titul = Steichen Photo Breaks Auction Record
  | url = http://www.pdnonline.com/pdn/search/article_display.jsp?vnu_content_id=1002033354
  | dátum vydania = 15. 2. 2006
  | vydavateľ = PDN online
  | dátum prístupu = 2009-11-13
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20080224170440/http://www.pdnonline.com/pdn/search/article_display.jsp?vnu_content_id=1002033354
  | dátum archivácie = 2008-02-24
  }}&lt;/ref&gt;]]

Narodil s v Bivange v Luxembursku. V roku [[1881]] jeho rodina Luxembursko opustila a usadili sa v Hancocku v [[Michigan]]e, neskôr v [[Milwaukee]] vo [[Wisconsin (štát)|Wisconsine]]. Tu sa v roku [[1895]] začal zaoberať fotografiou. O štyri roky neskôr po prvýkrát vystavoval na fotografickom salóne vo [[Philadelphia|Philadelphii]].
Študoval výtvarné umenie v Milwaukee, [[Londýn]]e a v [[Paríž]]i, kde sa stýkal s umeleckou avantgardou. Rovnako ako fotografia ho však lákalo aj [[maliarstvo]]. Pre fotografiu sa definitívne rozhodol až po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]].
Medzi tým sa zoznámil s americkým fotografom [[Alfred Stieglitz|Alfredom Stieglitzom]] a spolupracoval s ním. V roku 1905 zorganizoval s A. Stieglitzom vytvorenie Galérie 291 v New Yorku, kde pripravoval súbory moderného európskeho umenia. Obaja významne ovplyvnili pohľad na moderné umenie v Spojených štátoch.

V prvom období tvorby sa venoval širokej palete motívov v duchu [[secesia|secesnej]] a [[symbolizmus|symbolistické]] poetiky od krajín po portréty a výjavy zo spoločnosti. Po roku [[1919]] zdokonaľoval techniku čistej fotografie, v tvorbe sa prejavili vplyvy [[glamour]]u, novej vecnosti a [[konštruktivizmus|konštruktivizmu]]. V rokoch [[1917]] – [[1919]] stál v čele fotografického prieskumu [[americká armáda|americkej armády]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], v rovnakej funkcii pracoval aj v námorníctve v [[Tichý oceán|Pacifik]]u.

V období medzi svetovými vojnami pracoval najmä pre časopisy [[Vogue]] a [[Vanity Fair]], venoval sa móde a portrétom slávnych osobností ([[Greta Garbo]], [[Winston Churchill]], [[Charlie Chaplin]]). 

V rokoch [[1923]]–[[ 1938]] mal v New Yorku štúdio pre reklamnú a ilustračnú fotografiu. V rokoch [[1947]] až [[1962]] bol kurátorom fotografického oddelenia Múzea moderného umenia v New Yorku. V priebehu štrnástich rokov tu usporiadal 65 výstav. Najväčšia z nich bola usporiadaná v roku [[1955]] s názvom [[The Family of Man]]. Bola predstavená v 40 krajinách a ako uvádzajú oficiálne stránky múzea v Clervaux (Luxembursko) ju navštívilo viac než 9 miliónov osôb.

Jeho posledná výstava mu priniesla slávu a ocenenie [[Presidential medal of freedom]], ktoré mu odovzdal 6. decembra [[1963]] americký prezident [[Lyndon Johnson]].

Jeho fotografia ''The Pond-Moonlight'' (1904), bola predaná za 2.928.000.-USD vo februári 2006 v aukcii [[Sotheby's]] New York.&lt;ref name=&quot;pdnonline-Steichen&quot; /&gt; Fotografia patrí k raným piktorialistickým dielam. Ide o jednu z prvých skutočne farebných fotografií vytvorených ušľachtilou [[gumotlač]]ou. Na svete existujú iba tri známe kópie tejto fotografie. V zozname najdrahších fotografií obsadilo toto dielo druhé miesto &lt;sup&gt;(2009)&lt;/sup&gt;.

==Zastúpenie v zbierkach==

*[[Art Institute of Chicago]], Chicago, Illinois, USA&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = The Art Institute of Chicago
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Featured Works
  | url = http://www.artic.edu/aic/collections/search/citi/category%3A49
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-08-11
  | vydavateľ = Art Institute of Chicago
  | miesto = USA
  | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

==Výstavy==
*''In High Fashion, 1923–1937.'' Móda a Glamour, [[Kunsthaus Zürich]] 11. januára až 30. marca 2008.
*''Život pro fotografii''. Retrospektiva v Musée de l’Elysée v [[Lausanne]] od 18. januára do 24. marca 2008.
==Referencie==
{{Reflist}}
== Literatúra==
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Edward Steichen
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The family of man: the greatest photographic exhibition of all time
  | vydavateľ = Published for the Museum of Modern Art by Maco Pub. Co
  | miesto = New York
  | rok = 1955
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = 
  | meno = Anne Cohen DePietro and Mary Anne Goley
  | odkaz na autora = Anne Cohen DePietro and Mary Anne Goley
  | titul = Eduard Steichen: Four Paintings in Context
  | vydavateľ = Hollis Taggart Galleries
  | miesto = New York
  | rok = 2003
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Smith
  | meno = Joel
  | odkaz na autora = 
  | titul = Edward Steichen: The Early Years
  | vydavateľ = Princeton University Press
  | miesto = Princeton, NJ
  | rok = 1999
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Edward Steichen}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.glinnbridge.com/bbs/zboard.php?id=TOOLS&amp;page=1&amp;sn1=&amp;divpage=1&amp;sn=off&amp;ss=on&amp;sc=on&amp;select_arrange=headnum&amp;desc=asc&amp;no=47 Steichenove fotografie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}}
*[http://www.artcyclopedia.com/artists/steichen_edward_j.html Edward J. Steichen Online] {{eng icon}}
*[http://worldart.sjsu.edu/4DACTION/HANDLECGI/CTN1?theKW=Steichen&amp;RefineSearch=NewSelection  Edward Steichen Photographs] {{eng icon}}
*[http://www.mudam.lu/index.php?article=502 bloom! Experimenty vo farebnej fotografii - Edward Steichen , Mudam] {{fra icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Edward Steichen}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Steichen, Edward}}
[[Kategória:Maliari USA]]
[[Kategória:Fotografi USA]]
[[Kategória:Portrétni fotografi USA]]</text>
      <sha1>fzyogwley5l8ryx4h7v5aax9jnxyk2r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dunga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>299083</id>
    <revision>
      <id>8232634</id>
      <parentid>7729228</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:52:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232634</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3436" sha1="emz85ib7nqeq9nbk6il3wegv7zp3m4d" xml:space="preserve">{{Olympijské striebro}}
{{Infobox futbalista
| meno= Dunga
| foto = Dunga061115.jpg
| celé meno = Carlos Caetano Bledorn Verri
| výška =
| prezývka = Dunga
| dátum narodenia = {{dnv|1963|10|31}} 
| rodné mesto = [[Ijuí]], [[Rio Grande do Sul]]
| štát = [[Brazília]]
| súčasný klub = 
| pozícia = stredopoliar
| mládežnícke roky = 
| mládežnícke kluby = 
| roky = [[1980]]-[[1984]]&lt;br /&gt;[[1984]]-[[1985]]&lt;br /&gt;[[1985]]-[[1987]]&lt;br /&gt;[[1987]]&lt;br /&gt;[[1987]]-[[1988]]&lt;br /&gt;[[1988]]-[[1992]] &lt;br /&gt;[[1992]]-[[1993]]&lt;br /&gt;[[1993]]-[[1995]]&lt;br /&gt;[[1995]]-[[1998]]&lt;br /&gt;[[1999]]-[[2000]]
| kluby = [[Sport Club Internacional|Internacional]]&lt;br /&gt;[[Sport Club Corinthians Paulista|Corinthians]]&lt;br /&gt;[[Santos Futebol Clube|Santos]]&lt;br&gt;[[Club de Regatas Vasco da Gama|Vasco da Gama]]&lt;br /&gt;[[Pisa Calcio|Pisa]]&lt;br&gt;[[ACF Fiorentina|Fiorentina]]&lt;br&gt;[[Pescara Calcio|Pescara]]&lt;br&gt;[[VfB Stuttgart]]&lt;br&gt;[[Jubilo Iwata]]&lt;br&gt;[[Sport Club Internacional|Internacional]]
| zápasy(góly) = ? (?)&lt;br /&gt;? (?) &lt;br /&gt;? (?) &lt;br /&gt;? (?) &lt;br /&gt;17 (1) &lt;br /&gt;147 (8) &lt;br /&gt;23 (2) &lt;br /&gt;54 (7) &lt;br /&gt;99 (17) &lt;br /&gt;15 (1)
| reprezentačné roky = [[1982]]-[[1998]]
| národné mužstvo= {{BRA|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 91 (6)
| trénerské roky = [[2006]]-[[2010]]
| trénerské kluby = {{BRA|f}}
| pkupdate = [[2008]]
| nmupdate = [[2008]]
}}
'''Carlos Caetano Bledorn Verri'''  (* [[31. október]], [[1963]], [[Ijuí]], [[Rio Grande do Sul]]) je bývalý brazílsky [[futbal]]ista a tréner. Je talianskeho a nemeckého pôvodu. Hrával ako defenzívny stredopoliar a v roku 1994 sa stal majstrom sveta. Celkovo odhral za Brazíliu 91 zápasov, v ktorých strelil 6 gólov. V súčasnosti je trénerom brazílskej reprezentácie.

== Úspechy ==
=== Ako hráč ===
;[[Sport Club Internacional|Internacional]]
* [[Campeonato Gaúcho]]: 1982, 1983, 1984

;[[CR Vasco da Gama|Vasco da Gama]]
* [[Campeonato Carioca]]: 1987
* [[Taça Guanabara]]: 1986

;[[Júbilo Iwata]]
* [[J. League]]: [[J. League 1997|1997]]

;Brazília „20“
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale do 20 rokov]]: [[1983]]
* [[Juhoamerické hry mládeže]]: 1983

;{{BRA|f}}
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: [[1994]]
* [[Pohár konfederácií FIFA]]: [[1997]]
* [[CONMEBOL predolympijský turnaj]]: 1984

;Personal
* [[Najcennejší hráč J. League]]: [[1997]]

=== Ako tréner ===
;{{BRA|f}}
* [[Pohár konfederácií FIFA]]: [[2009]]
* [[Copa América]]: [[Copa América 2007|2007]]

== Zdroj ==
* {{preklad|en|Dunga|330206053}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.capitaodunga.com.br/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060805202206/http://www.capitaodunga.com.br/ |date=2006-08-05 }}


{{Biografický výhonok}}


{{Brazílske národné mužstvo na MS 1994}}
{{Brazílske národné mužstvo na MS 1998}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Brazílski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Corinthians]]
[[Kategória:Hráči AC Fiorentina]]
[[Kategória:Hráči VfB Stuttgart]]
[[Kategória:Hráči Júbilo Iwata]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1994]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]]
[[Kategória:Tréneri Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Brazílske osobnosti nemeckého pôvodu]]
[[Kategória:Brazílske osobnosti talianskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>emz85ib7nqeq9nbk6il3wegv7zp3m4d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Škrupinová konštrukcia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>299249</id>
    <revision>
      <id>8232602</id>
      <parentid>6850603</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:34:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8232602</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6070" sha1="gbcjcykwnr6yds9548lyuwgltnmt13a" xml:space="preserve">'''Škrupinová konštrukcia''' je tenkostenná spravidla len niekoľko centimetrov hrubá, najčastejšie [[železobetón]]ová konštrukcia. Má zakrivený, zalomený alebo inak upravený tvar, vďaka ktorému konštrukcia získava tuhosť. Princípom napodobňuje škrupiny vajíčok, zrolovaný alebo do harmoniky poskladaný [[papier]]. Ide vždy o veľmi tenké materiály, ktorých tuhosť závisí od ich tvaru a pri minimálnej hmote zaručujú maximálnu pevnosť a odolnosť.

== Princíp ==
Vďaka tvaru škrupina roznáša tlak a sily rovnomerne po celej ploche, čo umožňuje prekrytie veľkých rozponov ľahkými a pomerne jednoduchými konštrukciami. Jedinou nevýhodou škrupinových konštrukcií je veľké drevené lešenie k bedneniu, ktoré môže tvoriť až polovicu všetkých konštrukčných nákladov.

== Druhy ==
Existujú rôzne druhy škrupín. Medzi ne patria napríklad škrupiny jedného zakrivenia, dvojitého súhlasného zakrivenia, dvojitého nesúhlasného zakrivenia, vlnité škrupiny, lomenice, a mnohé iné druhy. Vo všeobecnosti, škrupinové konštrukcie využívajú princípy deskriptívnej geometrie.

=== Škrupiny jedného zakrivenia ===
Najjednoduchšie sú škrupiny jedného zakrivenia. Svojím tvarom pripomínajú stredoveké valené [[Klenba|klenby]]. Na rozdiel od nich môžu byť nesené len [[pilier]]mi, a nie hrubými stenami. Tuhosť sa pri týchto konštrukciách dosahuje oblúkovými väzníkmi a zároveň sa zabezpečuje tiahlami, prípadne vystužujúcimi membránami, ktoré sú hrubšie ako samotná škrupina. V nich sa zlučuje funkcia oblúkového väzníka s tiahlami. Takéto škrupiny sa dnes vyrábajú už aj ako [[prefabrikát]]y, ktoré sa len osadia na mieste stavby.

=== Škrupiny dvojitého súhlasného zakrivenia ===
Škrupiny dvojitého súhlasného zakrivenia vznikajú pomocou translácie kriviek, prípadne ich rotáciou okolo osi(deskriptívna geometria). V princípe fungujú rovnako ako jednoduché škrupiny. Príkladom tohto druhu škrupiny je budova štátneho cirkusu v [[Bukurešť|Bukurešti]] ([[Nicolae Porumbescu]] a [[Constantin Rulea]]).

=== Škrupiny dvojitého nesúhlasného zakrivenia ===
Škrupiny dvojítého nesúhlasného zakrivenia vznikajú rotáciou priamky alebo hyperboly. Pri tomto postupe vznikajú rôzne tvary, ktoré boli v minulosti neznáme a technicky nezrealizovateľné. Najčastejšie sa vyskytuje ako hyperbolický [[paraboloid]], inak nazvaný sedlová plocha. Vytvárajú neobyčajné a zároveň veľmi efektné konštrukcie a po technickej stránke pomerne jednoduché. V architektúre ju prvýkrát použil [[Antonio Gaudí]] na zastrešenie školy v [[Barcelona|Barcelone]] v roku 1909.

== História ==
Z historického hľadiska prvú škrupinu v architektúre použil inžiniér- fyzik [[Walther Bauersfeld]] (1879-1959) na prestrešenie planetária v Zeissových závodoch. Išlo o kupolu s priemerom 16 metrov a vďaka novej technológií sa mu podarilo zostrojiť škrupinu len 3 centimetre hrubú. 

== Príklady použitia ==
Medzi stavby pri ktorých prestrešení sa použil tento tvarový experiment patrí aj stavba terminálu Trans World Airlines v [[New York (mesto)|New Yorku]] letisko J.F. Kennedyho ([[Eero Saarinen]]). Bol vytvarovaný ako abstraktný symbol lietania. Nad nízkou oblúkovitou budovou sa zdvíha odvážna strecha priestoru pre pasažierov. Skladá sa zo štyroch orezaných valcovitých škrupín. &lt;br /&gt;
''„Všetky krivky, všetky priestory a prvky až po tvar tabulí, ukazovateľov, zábradlí a odbavovacích prepážiek mali mať zhodný charakter. Chceli sme aby si cestujúci počas pobytu v budove uvedomil dokonale prepracované prostredie, v ktorom každý diel vychádza z iného a všetko patrí k tomu istému svetu tvarov.“ ''([[Eero Saarinen]] 1959)

Netradičné využitie škrupín je možné vidieť aj na budove Opery v Sydney ([[Jørn Utzon]] a [[Peter Rice]]). Budova je situovaná na polostrove Bennelong Point. Odvážnu strechu tvorí 2194 predpätých prvkov spojených prostredníctvom 350 km ťahových [[oceľ]]ových káblov. Túto konštrukciu dopĺňa 6225 m² skla. 

Na Slovensku jedným z príkladov úspešného použitia lomenice je od architekta [[Vladimír Dedeček|Vladimíra Dedečka]] vstupná časť Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, nad ktorou sa dvíha šošovkovitá aula s priemerom 36 metrov a kapacitov 600 miest. Ďalším úspešným príkladom je lomenica nad hlavným vstupom do budovy [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] z ulice Imricha Karvaša, ktorá sa stala jedným zo symbolov fakulty, pričom presahuje aj do interiéru vstupnej haly. Tento komplex budov sa realizoval v rokoch 1964 - 1974.

== Použitá literatúra ==
* {{Citácia Harvard
|Priezvisko = Haas
|Meno = Felix
|Titul = Architektura 20. století
|Edícia = Učebnice pro vysoké školy
|Miesto = Praha
|Vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
|Rok = 1978
}}
* {{Citácia Harvard
|Priezvisko1 = Dudák
|Meno1 = Vladislav
|Priezvisko2 = Neškudla
|Meno2 = Bořek
|Priezvisko3 = Pošva
|Meno3 = Rudolf
|Titul = Encyklopedie světové architektury : od menhiru k dekonstruktivismu
|Diel = Díl 2, L–Ž
|Miesto = Praha
|Vydavateľ = Baset
|Rok = 2000
|ISBN = 80-86223-08-6
}}
* {{Citácia Harvard
|Priezvisko = Glancey
|Meno = Jonathan
|Titul = Architektúra
|Edícia = Veľký ilustrovaný poradca
|Miesto = Bratislava
|Vydavateľ = Slovart
|Rok = 2007
|ISBN = 978-80-8085-354-9
}}
* {{Citácia Harvard
|Priezvisko = Dulla
|Meno = Matúš
|Titul = Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok
|Miesto = Bratislava
|Vydavateľ = Perfekt
|Rok = 2007
|ISBN = 978-80-8046-366-3 
}}
* {{Citácia Harvard
|Priezvisko1 = Gössel
|Meno1 = Peter
|Priezvisko2 = Leuthäuserová
|Meno2 = Gabriele
|Titul = Architektura 20. století
|Miesto = Köln
|Vydavateľ = Taschen
|Rok = 2003
|ISBN = 3-8228-2568-9
}}

[[Kategória:Betón]]
[[Kategória:Konštrukcia]]</text>
      <sha1>gbcjcykwnr6yds9548lyuwgltnmt13a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sagrada Familia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>314365</id>
    <revision>
      <id>8232705</id>
      <parentid>8216453</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:47:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34800-74</username>
        <id>297768</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8232705</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13774" sha1="o55umrg849j2kkzup85ughxp49f04dn" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol|Názov kostola=Sagrada Familia|Druh kostola=katolícky kostol|Štát=Španielsko|Mesto=Barcelona|Adresa=C/ de Mallorca, 401, 08013 Barcelona, Španielsko|Náboženstvo=Kresťanstvo|Dĺžka=90 metrov|Šírka=60 metrov|Šírka hlavnej lode=45 metrov|Kapacita=9000|Architekt=Antoni Gaudí|Dokončenie=po roku 2026|Dátum posvätenia=7. November 2010|Výška najvyššej veže=172,5 metrov (plánované)|Počet veží=18 (11 už postavených)|Výstavba=od roku 1882|názov UNESCO=Fasáda narodenia a krypta Baziliky Sagrada Família|Web=https://sagradafamilia.org/en}}[[Súbor:Sagrada Familia 02.jpg|náhľad|Sagrada Família]]
[[Súbor:15-10-28-Sagrada Familia-WMA 3127-3136.jpg|náhľad|Sagrada Família ]]
[[Súbor:15-10-27-Mirador desde Park Guell-WMA 2914 1.jpg|náhľad|Sagrada Família]]
'''Sagrada Familia''' ({{V jazyku|spa|''Templo Expiatorio de la Sagrada Familia''}}, [[katalánčina|kat.]] ''Temple Expiatori de la Sagrada Família'') je masívna rímskokatolícka bazilika v [[Barcelona|Barcelone]], ktorá je vo výstavbe už od roku [[1882]]. Sagrada Familia je najväčší nedokončený katolícky kostol na svete s výškou 172,5 m (v r. 2026). Prvá omša tu bola odslúžená v roku 1885. Jej predpokladané dokončenie bolo stanovené na rok [[2026]] pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta tohto chrámu [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]. Generálny riaditeľ projektu je názoru, že dátum ukončenia prác môže byť v roku 2030, 2035 alebo 2040&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Find Out Sagrada Familia's Exptected Finish Date|url=https://sagradafamilia.barcelona-tickets.com/sagrada-familia-finish-date/|vydavateľ=sagradafamilia.barcelona-tickets.com|dátum prístupu=2022-12-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20240226085245/https://sagradafamilia.barcelona-tickets.com/sagrada-familia-finish-date/|dátum archivácie=2024-02-26}}&lt;/ref&gt;. Pápež [[Benedikt XVI.]] 7. novembra 2010 počas svojej návštevy Španielska baziliku posvätil. Do septembra 2010 bola dostavaná časť interiéru a zároveň bola sprístupnená pre turistov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = La Sagrada Familia se abrirá al culto en septiembre de 2010
  | url = http://www.elpais.com/articulo/cataluna/Sagrada/Familia/abrira/culto/septiembre/2010/elpepuespcat/20090313elpcat_2/Tes
  | dátum vydania = 13.3.2009 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 20.4.2010
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = španielsky
}} &lt;/ref&gt; Večer 8. decembra 2021 rozsvietili novo dokončenú vežu Panny Márie. Veža Panny Márie s výškou 138 metrov je druhou najvyššou z plánovaných 18 veží. Prekonala ju veža Ježiša Krista s výškou viac ako 172,5 m, ktorú posvätil pápež Lev XVI. večer 12.6.2026.

Bazilika je budovaná v štýle stredovekých katedrál s použitím jedinečného Gaudího dizajnu a pohanskej symboliky. Svojou výškou a masívnosťou sa ešte pred dokončením stala dominantou mesta [[Barcelona]]. Od roku 2005 sú fasáda zrodenia a hrobka, rovnako ako ďalšie Gaudího diela, spoločne zapísané na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Works of Antoni Gaudí 
  | url = http://whc.unesco.org/en/list/320/multiple=1&amp;unique_number=364
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 24.4.2010 
  | vydavateľ = UNESCO
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}} &lt;/ref&gt;

== Postup prác ==
[[Súbor:Sagrada Familia (Villar).jpg|náhľad|Pôvodný neogotický projekt Francisca Villara]]
Táto bazilika je monumentálnym dielom renomovaného katalánskeho architekta [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]] (1852 – 1926), ktorý na projekte pracoval posledných 15 rokov svojho života a je v nej aj pochovaný. Prvým architektom baziliky však nebol [[Antoni Gaudí]] ale [[Francisco de Paula del Villar y Lozano]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Família: Top 35 zaujímavostí, faktov a užitočných informácií|url=https://www.aktuality.sk/clanok/C0CpTWf/sagrada-familia-top-35-zaujimavosti-faktov-a-uzitocnych-informacii/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-12-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Pôvodný projekt však budúcu Sagradu Famíliu zobrazoval v oveľa klasickejšom štýle, než vyzerá teraz – stavba s [[Neogotika|neogotickými]] prvkami mala pripomínať tradičnejšie vyzerajúci kostol. Keď pôvodný architekt v roku 1883 rezignoval, prácu prevzal [[Antoni Gaudí]]. Projekt bol financovaný zo súkromných zdrojov a práce boli často prerušované. Gaudí sa stal nielen hlavným vedúcim prác, architektom, ale pracoval aj na získavaní financií. Stal sa samotárom a nakoniec sa presťahoval a býval priamo na stavenisku.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = LANGMEAD
  | meno = Donald
  | priezvisko2 = GARNAUT
  | meno2 = Christine
  | odkaz na autora = 
  | titul = Encyclopedia of Architectural and engineering feats
  | vydavateľ = ABC-CLIO, Inc.
  | miesto = Santa Barbara
  | rok = 2001
  | isbn = 1-57607-112-X 
  | kapitola = 
  | strany = 388
  | jazyk = anglicky
}} &lt;/ref&gt; Od roku 1922 bola stavba financovaná verejne. 7. júna 1926 bol Gaudí pri prechádzaní ulice neďaleko svojej stavby zasiahnutý električkou a zomrel v nemocnici o tri dni neskôr. Počas [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] bola Sagrada Família napadnutá vandalmi. Návrhy a modely boli zničené, plány a fotografie zhoreli. Architektovi Francescovi de Paula Quintanovi sa síce podarilo zachrániť niektoré z materiálov, je však viac než pravdepodobné, že konečná verzia Sagrady Famílie nebude vyzerať presne tak, ako ju Gaudí navrhol. 

Prvé plány boli nakreslené v roku 1875 a ako podklad slúžila bazilika v talianskom meste [[Loreto]]. O dva roky začal na projekte pracovať španielsky architekt [[Francisco de Paula del Villar y Lozano]]. 19. marca 1882 bol na základe Villarových plánov položený základný kameň. 3. novembra 1883 začal po Villarovej rezignácii na projekte pracovať Gaudí a celý dizajn prekonštruoval. Gaudí prebral projekt, keď boli dokončené steny väčšej časti apsidy. V roku [[1887]] boli dokončené [[klenba|klenby]] [[Krypta|krypty]]. V rokoch 1884 - 1887 bola dokončená hrobka. V roku 1985 bola vysvätená kaplnka sv. Jozefa. 

Po smrti Gaudího na projekte pokračoval jeho asistent Domènech Sugranyes, až kým neboli práce prerušené [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielskou občianskou vojnou]]. Niektoré modely a časť Gaudího archívu zničil požiar. Súčasný dizajn je založený na rekonštrukcii zničených plánov ako aj použitím moderných úprav. Od roku 1940 na projekte pracovali architekti [[Francesc Quintana]], [[Isidre Puig Boada]], [[Lluís Bonet i Gari]] a [[Francesc Cardoner]]. Osvetlenie navrhol [[Carles Buigas]]. V roku 1954 sa začali budovať [[Základy (stavba)|základy]] západnej stavby, ktorá bola dokončená o 31 rokov neskôr.

Súčasný vedúci prác a syn Lluísa Boneta [[Jordi Bonet i Armengol]] zapojil v 80. rokoch do projektovania dizajnu a konštrukcií aj počítače. [[Mark Burry]] z Nového Zélandu pôsobí ako výkonný architekt a výskumník. Jedinečnú fasádu dekorujú sochári [[Jaume Busquets]], [[Etsuro Sotoo]] a kontroverzný [[Josep Maria Subirachs]].

Podľa denníka [[El Periódico de Catalunya]] navštívilo baziliku v roku 2004, keď bola čiastočne otvorená, až 2,26 milióna turistov. Bazilika sa tak stala najviac navštevovanou turistickou atrakciou v Španielsku.

Centrálna [[hlavná loď]] bola dokončená v roku [[2000]] a odvtedy prebiehali práce najmä na dokončení [[transept]]u a [[Apsida (architektúra)|apsíd]]. Po roku 2006 sa práce zamerali na hlavnú vežu.

V [[Jún 2019|júni]] [[2019]], po 137 rokoch od začatia výstavby, dostala katedrála stavebné povolenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Familia dostala po 137 rokoch stavebné povolenie|url=https://www.postoj.sk/44272/sagrada-familia-dostala-po-137-rokoch-stavebne-povolenie|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2019-06-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagrada Familia v Barcelone dostala po 137 rokoch stavebné povolenie|url=https://svet.sme.sk/c/22140685/sagrada-familia-v-barcelone-dostala-po-137-rokoch-stavebne-povolenie.html|vydavateľ=svet.sme.sk|dátum prístupu=2019-06-09|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

V [[December|decembri]] [[2020]] bola na vrchole jednej z veží nainštalovaná 12-cípa hviezda vysoká 24,6 stôp s váhou 5,5 tony. 

V roku [[2022]] boli dokončené prvé dve veže evanjelistov Lukáša a Marka, ktoré sa po prvý raz rozsvietili 16. decembra, keď v bazilike zaznel tradičný Vianočný koncert. 

V roku [[2023]] sa očakáva dokončenie ďalších dvoch veží evanjelistov Jána a Matúša. 

V roku [[2026]] sa predpokladá dokončenie centrálnej veže Ježiša Krista. 

Hlavné práce na tejto veľkolepej stavbe sa mali skončiť v roku 2026, teda 100 rokov od smrti architekta, ale dokončenie sa oneskorilo v dôsledku pandémie [[COVID-19|Covid-19]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Sagrada Familia topped with a huge, 12-pointed star|url=https://www.cnn.com/style/article/sagrada-familia-star-installation-scli-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2022-01-25|jazyk=en|meno=Jack Guy|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Samotný riaditeľ uviedol, že rok pre úplné dokončenie baziliky môže byť rok 2030 až 2040.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Dizajn ==
'''Sagrada Familia''' nemá pravé uhly. Rovnako v nej nenájdeme nič rovné – stĺpy, vzory, sochy... Všetko je zaoblené alebo vytvarované tak, aby to neobsahovalo ani jednu rovnú časť. Gaudí sa nechal inšpirovať prírodou a veril, že ani v prírode nič dokonale rovné nenájdeme. Gaudího pri navrhovaní Sagrady Famílie inšpirovali biblické príbehy a postavy a zároveň krásy prírody. Chcel tak ukázať, že božská sila a kreativita sa nedajú porovnať s ničím, čo vytvoríme ako ľudia. Aj preto architekt Sagrady Famílie nechcel navrhnúť budovu vyššiu ako barcelonský vrch Montjuïc (185 m a 173 m. n. m.) – veril totiž, že ľudské dielo by výškou nemalo prekonať to božské. Stĺpy vnútri aj zvonku baziliky pripomínajú stromy, vlnitá strecha školy zas listy niektorých rastlín – napríklad magnólie. Fascinujúca architektúra Sagrady Famílie zahŕňa aj prvky pripomínajúce ovocie, pavučiny, slnko, včelí úľ či dokonca korytnačky.

=== Veže ===
Dominantným prvkom stavby sú zaostrené veže. Z celkového počtu osemnásť, dvanásť reprezentuje [[apoštol]]ov, štyri [[evanjelista|evanjelistov]], [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a stredová najväčšia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Veže evanjelistov budú preklenuté sochami predstavujúcimi ich tradičné symboly: býk ([[Svätý Lukáš|sv. Lukáš]]), okrídlený človek ([[Matúš (apoštol)|sv. Matúš]]), orol ([[Ján (apoštol)|sv. Ján]]) a lev ([[Evanjelista Marek|sv. Marek]]). Na veži Ježiša Krista bude masívny kríž a celková výška veže bude 170 m, čo je iba o jeden meter menej ako blízka hora [[Montjuïc]]. Gaudí tvrdil, že jeho dielo by nemalo prevyšovať Boha. Otiepky pšenice a strapce hrozna reprezentujú [[Eucharistia (rané kresťanstvo)|eucharistiu]].

=== Fasáda ===
&lt;gallery&gt;
Barcelona Sagrada Familia (2053446134).jpg|západná fasáda utrpenia
Barcelona Temple Expiatori de la Sagrada Fam lia (2050445207).jpg|fasáda zrodenia Ježiša Krista
SagradaFamiliaGlorienfassade2008.jpg|južná fasáda chvály
&lt;/gallery&gt;

Bazilika má tri hlavné [[fasáda|fasády]]: na východe je ''fasáda zrodenia Ježiša Krista'', na juhu je ''fasáda chvály'' a na západe ''fasáda utrpenia''. Východná fasáda bola dokončená ešte pred rokom [[1935]] a zo všetkých je najviac poznačená Gaudího vplyvom. Na západnej fasáde, zobrazujúcej utrpenie Krista, dominujú prvky jeho trápenia a ukrižovania, ktoré vytvoril [[Josep Maria Subirachs]].

=== Interiér ===
[[Súbor:SagradaFamiliaRoof.jpg|náhľad|Pohľad na klenby a nosné hlavice stĺpov]]
[[Pôdorys]] chrámu má tvar kríža s piatimi [[ambit]]mi. Klenby [[hlavná loď|hlavnej lode]] sú vysoké 45 metrov a [[Bočná loď|bočné lode]] siahajú do výšky 30 metrov. [[Transept]] má tri ambity. Stĺpy sú umiestnené v horizontálnej mriežke a vzdialené 7,5 m. Klenby a stĺpy majú jedinečný Gaudího dizajn. Príkladom používania rôznych geometrických foriem sú stĺpy, ktorých štvorcová základňa prechádza do osemhranu a ako stĺp stúpa, mení sa na šestnásťstennú formu a nakoniec na kruh.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Sagrada Familia 4.jpg|západná fasáda zobrazujúca utrpenie a ukrižovanie Krista
Sagradafamilia-model.jpg|model dokončenej baziliky
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Kresťanská sakrálna architektúra]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Sagrada Família}}

== Zdroje ==
* {{preklad|en|Sagrada Família}}
* [http://en.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0000061 Expiatory Church of the Sagrada Familia] ''databáza Structurae'' - chronológia výstavby {{eng icon}}

[[Kategória:Stavby v Barcelone]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Španielsku]]
[[Kategória:Baziliky minor v Španielsku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené Svätej rodine]]
[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Španielsku]]</text>
      <sha1>o55umrg849j2kkzup85ughxp49f04dn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praga (podnik)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>320302</id>
    <revision>
      <id>8232379</id>
      <parentid>8227967</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:34:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Motocykle */ wl</comment>
      <origin>8232379</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6595" sha1="etp8oe6vtxmkb1tubbakf3wt5hcp2qb" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Praga|Logo=Praga-Logo Blue.png|Právna forma=[[Spoločnosť s ručením obmedzeným]]|Založená=1907|Sídlo=[[Praha-Benice]]|Štát sídla=Česko|Priemysel=[[Automobilový priemysel|Automobilový]]|Produkcia=[[Automobil|Automobily]], [[Nákladný automobil|Nákladné automobily]], [[lietadlo|lietadlá]], [[motokára|motokáry]]|Domáca stránka=[http://www.pragaglobal.com/ pragaglobal.com]|Zánik=2006}}
[[Súbor:Praga Kellner cabrio (1931) - front.jpg|thumb|Praga Kellner cabrio (1931)]]
[[File:13-07-28-Ústí-21.jpg|thumb|Praga V3S]]
'''Praga''' je bývalý [[ČSSR|česko-slovenský]] výrobca [[automobil]]ov, [[motocykel|motocyklov]], [[autobus]]ov, [[trolejbus]]ov, lietadiel, [[tank (vozidlo)|tankov]], [[prevodovka|prevodoviek]] a iných stavebných skupín nákladných vozidiel. Jej najznámejší produkt je vojenský, 3. tonový, nákladný automobil.

== História ==
Výroba automobilov začala ako spoločný projekt '''Prvej česko-moravskej továrne na stroje v Prahe''' a '''Ringhofferových závodov (Tatra)''', zlúčených ako materská spoločnosť Pragovky v koncerne [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] v roku [[1908]] licenciami talianskej firmy [[Isotta Fraschini]], o rok neskôr francúzskych značiek [[Charon]] a [[Renault]]. Koncom roku [[1909]] bolo zavedené označenie '''Praga'''. 

Prvou vlastnou konštrukciou bola v roku [[1911]] Praga Mignon, ktorá vznikla pod vedením konštruktéra Františka Keca. Nasledujúci rok nasledovala Praga Grand a o ďalší rok Praga Alfa.
Posledné automobily boli [[Praga V3S]] a [[Praga S5T]] z prelomu 50. a [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Následne sa už venovala iba výrobe mechanických 4. a 5.stupňových prevodoviek pre Liaz a Karosu (zaniknuté podniky). Poprevratové obnovenie výroby nákladných áut skončilo neúspechom (nespoľahlivosť a nízka kvalita). 

V júni [[2006]] kúpila [[Značka (marketing)|značku]] [[Spojené kráľovstvo|britská]] firma [[International Truck Alliance]] s úmyslom od roku [[2007]] opäť vyrábať nákladné vozidlá Praga v [[Poľsko|poľskom]] [[Lublin]]e. Tento projekt taktiež skrachoval.

== Produkcia ==
=== Osobné automobily ===
[[Súbor:Praga0001.jpg|thumb|Praga Alfa]]
* [[Praga Charon]] (1909{{--}}1913)
* [[Praga Mignon]] (1911{{--}}1929)
* [[Praga Grand]] (1912{{--}}1932) – luxusná limuzína
* [[Praga Alfa]] (1913{{--}}1942)
* [[Praga Baby]] (1934{{--}}1937) – malý lacný ľudový automobil
* [[Praga Piccolo]] (1924{{--}}1941) – menší rodinný automobil
* [[Praga Super Piccolo]] (1934{{--}}1936)
* [[Praga Golden]] (1934{{--}}1935)
* [[Praga Lady]] (1935{{--}}1947) – veľký rodinný automobil

Výroba osobných automobilov skončila v roku [[1947]].

=== Motocykle ===
[[Súbor:Praga 1929 DOHC 1.jpg|thumb|Praga BD 500 DOHC ([[1929]])]]
* [[Praga BD 500 DOHC]] ([[1929]]-[[1933]])
* [[Praga 350 OHC|Praga BC 350 OHC]] ([[1932]]-[[1933]])
* [[Praga ED 250]] ([[1999]]-[[2003]]) - [[enduro]]
* [[Praga ED 610]] ([[2000]]-[[2003]]) - [[enduro]]

=== Nákladné automobily ===
[[Súbor:Praga V3S.jpg|thumb|Praga V3S - [[autožeriav]]]]
* [[Praga V]] (od [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]) - nosnosť 5 [[tona|t]]
* [[Praga N]] (od [[1917]])
* [[Praga A150]] (pôvodne [[Aero 150]]) - malý nákladný automobil, tiež ako malý autobus
* [[Praga RN]] - stredný nákladný automobil s pohonom [[benzín]]ovým [[zážihový motor|(zážihovým) motorom]]
* [[Praga RN|Praga RND]] - tiež ako RN, ale s pohonom [[nafta|naftovým]] [[vznetový motor|(vznetovým) motorom]] ([[diesel]]), tiež ako menší autobus
* [[Praga RV]] ([[1935]]-[[1939]]) - 6x4 ľahký nákladný automobil, vyvinutý špeciálne pre armádu (RV = rýchly vojenský)
* [[Praga ND]]
* [[Praga V3S]] ([[1952]]-[[1989]]) - stredný terénny automobil s pohonom naftovým (vznetovým) motorom
* [[Praga S5T]] (výroba zastavená v 70. rokoch 20. stor.) - cestná verzia odvodená od V3S
* [[Praga UV100]] (prototyp [[1985]]) - univerzálne vozidlo
* [[Praga UV120]] (prototyp [[1985]]) - univerzálne vozidlo
* [[Praga UV80]] (od [[1992]]) - univerzálne vozidlo

=== Autobusy ===
[[Súbor:Praga bus.jpg|thumb|Autobus Praga s kapacitou 30 miest pre vyhliadkové jazdy prevádzkovala v Prahe firma [[Čedok]] od roku 1927. Boli vyrobené 2 kusy.]]
* [[Praga NDO]] - autobus na báze nákladného vozidla ND
* [[Praga RN/RND]] - menšie autobusy na báze nákladných vozidiel RN a RND
* [[Praga A150]] - malý autobus na báze nákladného vozu A150

=== Trolejbusy ===
* [[Praga TOT]]
* nerealizované projekty: [[Praga TNT]] a [[Praga TB 2]]

=== Tanky ===
[[Súbor:Panzerwagen 39 'PRAGA'.jpg|thumb|Tank LTH - Panzerwagen 39]]
* [[Panzerkampfwagen 38(t)|Praga LT vz. 38]] (od [[1938]]) ľahký tank, vo výzbroji [[Nemecko|nemeckého]] [[Wehrmacht]]u ako [[Panzerkampfwagen 38(t)|Pz.Kpfw.38(t)]]
* [[LTH|Panzerwagen 39]] 

=== Lietadlá ===
* [[Praga E-51]]
* [[Praga BH-39]] (E-39)
* [[Praga E-114]] 

=== Delostrelecké ťahače ===
* [[Praga T-3]]
* [[Praga T-4]]
* [[Praga T-6]]
* [[Praga T-7]]
* [[Praga T-8]]
* [[Praga T-9]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Praga vehicles}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.praga.cz www.praga.cz]
* [http://exporter.ihned.cz/1-10083640-15843740-r00000_d-61 Motocykly Praga definitivně skončily]
* [http://www.auto-praga-grmela.cz/praga.php Automuzeum PRAGA PICCOLO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928074026/http://www.auto-praga-grmela.cz/praga.php |date=2015-09-28 }}
* [http://www.mestskadoprava.net/galeria/picture.php?/13369/category/1356&amp;metadata Fotogaléria automobilov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314033358/http://www.mestskadoprava.net/galeria/picture.php?%2F13369%2Fcategory%2F1356&amp;metadata |date=2016-03-14 }}
* [http://www.veteran.cz/pragamuseum/Default.htm Automuseum Praga] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601035928/http://www.veteran.cz/pragamuseum/Default.htm |date=2008-06-01 }}
* [http://www.ciz.cz/praga.php História firmy PRAGA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080527025452/http://www.ciz.cz/praga.php |date=2008-05-27 }}
* [http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=2527 Pásové delostrelecké ťahače Praga]

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Praga}}


{{Praga}}
[[Kategória:Praga (podnik)| ]]
[[Kategória:Výrobcovia autobusov]]
[[Kategória:Výrobcovia lietadiel]]
[[Kategória:Výrobcovia motocyklov]]
[[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]]
[[Kategória:Výrobcovia nákladných automobilov]]
[[Kategória:Výrobcovia trolejbusov]]</text>
      <sha1>etp8oe6vtxmkb1tubbakf3wt5hcp2qb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Košickí mučeníci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>323683</id>
    <revision>
      <id>8232444</id>
      <parentid>8050165</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:23:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>LoverofBattle12</username>
        <id>246706</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Odstránenie statusu ,, stránka neexistuje&quot; pri pojme ,, Alba Iulia&quot; a to zavedením prepojenia už na existujúcu stránku.</comment>
      <origin>8232444</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27799" sha1="7gmn6ye148fp0smox4rbfs85q2ywj97" xml:space="preserve">[[Obrázok:Kassaivertanuk.gif|náhľad|Svätí košickí mučeníci.]] 
'''Košickí mučeníci''' je spoločné označenie [[Marek Križin|Marka Križina]], [[Štefan Pongrác|Štefana Pongráca]] a [[Melichar Grodecki|Melichara Grodeckieho]], ktorí boli umučení dňa [[7. september|7. septembra]] roku [[1619]] v [[Košice|Košiciach]] počas [[Povstanie Gabriela Betlena|povstania]] [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]]. Boli obeťami bojov medzi [[Protestantizmus|protestantmi]] a [[Katolícka cirkev|katolíkmi]] v období vojen s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Pápež [[Ján Pavol II.]] ich dňa [[2. júl]]a roku [[1995]] počas svojej návštevy v [[Košice|Košiciach]] vyhlásil za [[Svätec|svätých]].

== Historické pozadie udalosti == 
V 16. a 17. storočí bola [[stredná Európa]] zmietaná politickými a náboženskými zápasmi, ktoré ešte zhoršovali turecké výboje a plienenie. Táto situácia znemožnila normálny život niekoľkým generáciám a vyžiadala si množstvo ľudských životov.

Hlavným politickým problémom bol [[Protihabsburské stavovské povstania|boj]] [[Uhorsko|uhorskej]] a [[Sedmohradsko|sedmohradskej]] šľachty proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Na čele tohto odboja sa vystriedali viaceré kniežatá: [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]] (1487 – 1540), [[Štefan Bočkaj]] (1557 – 1606), [[Gabriel Betlen]] (1580 – 1629), [[Juraj I. Rákoci]] (1593 – 1648) a [[Imrich Tököli]] (1657 – 1705).

Kvôli osobným ambíciám sa neváhali spojiť s [[Osmani|Osmanmi]], ktorí v tomto období priamo ohrozovali strednú Európu. V [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v auguste [[1526]], v ktorej sa mladý kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] snažil zastaviť postup tureckého [[Sultán|sultána]] [[Süleyman I.|Sulejmana I.]], zahynuli aj významní cirkevní hodnostári: dvaja [[Arcibiskup|arcibiskupi]] a piati [[Biskup|biskupi]], vrátane uhorského [[Prímas (arcibiskup)|prímasa]] [[Ladislav Salkai|Ladislava Salkaia]].

Turci po bitke vytvorili pri [[Budín]]e líniu, z ktorej sa pripravovali na ďalší postup. Do zajatia vtedy odvliekli vyše 100 000 ľudí. Na porážku Ľudovíta II. čakal  pri [[Segedín]]e Ján Zápoľský, ktorý hneď po potvrdení kráľovej smrti vzniesol nároky na uhorský trón. Naklonil si však len časť šľachty. Väčšina sa priklonila na stranu habsburského arcivojvodu [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I]]. Zápoľský nechcel ustúpiť, čo vyústilo do vojny o moc. Tú ukončila Zápoľského porážka pri [[Košice|Košiciach]]. Po bitke ušiel do [[Poľsko|Poľska]] a požiadal Turkov o pomoc. Spojenectvo spečatili na Moháčskom poli v roku [[1529]], kde Zápoľský zložil sultánovi vazalský sľub. 160-ročné [[Sedmohradsko|sedmohradské]] spojenectvo s Turkami ukončila až [[bitka pri Viedni]] v roku [[1683]]. Cisárske vojská pod vedením poľského kráľa [[Ján Sobiesky|Jána Sobieskeho]] v rozhodujúcej bitke porazili [[Turci|Turkov]] a ich sedmohradského spojenca Imricha Tökölyho.

== Náboženský konflikt ==
V tomto období západným kresťanstvom otriasala kríza, znásobená vnútornými bojmi a trieštením. Vonkajším podnetom bolo verejné vystúpenie bývalého [[Rád svätého Augustína|augustiniánskeho]] mnícha [[Martin Luther|Martina Luthera]] v roku [[1517]]. Postavil sa v ňom proti cirkvi, jej hierarchii a disciplíne. Do Uhorska prišla [[reformácia]] už v roku [[1520]] s nemeckými obchodníkmi a študentmi banských miest. Prinášali do krajiny aj protikatolícku literatúru a doviedli prvých kazateľov. Uhorská šľachta sa k [[protestantizmus|protestantizmu]] spočiatku stavala odmietavo. Na snemoch v rokoch [[1523]] a [[1525]] žiadali ostré opatrenia proti novátorom a zachovanie jednoty potrebnej na boj s Turkami. Uznesenia ostali len na papieri, pretože protestanti mali ochrancov aj na kráľovskom dvore – kráľovnú [[Mária Habsburská|Máriu Habsburskú]] a neskôr [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]], ktorý v roku [[1564]] zakázal uhorským biskupom uverejniť uznesenie [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]].

Po [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej bitke]] šľachta zaberala opustené cirkevné majetky, aby tak uhradila vojnové výdavky. Spolu s vonkajšou anarchiou postupovala aj vnútorná. Duchovenstvo malo veľké medzery v [[Teológia|teologickom vzdelaní]] i v duchovnom živote. Pozvaní kazatelia a odpadnutí kňazi spočiatku zachovávali katolícke obrady. Prechodnú úlohu zohrali aj kompromisné miestne vierovyznania ako ''[[Confessio Pentapolitana]]'' (vierovyznanie 5 miest: Košíc, Levoče, Prešova, Bardejova a Sabinova) z roku 1549, ''[[Confessio Heptapolitana]]'' (vierovyznanie 7 stredoslovenských miest) z roku 1559 a ''[[Confessio Scepusiana]]'' (vierovyznanie farárov 24 spišských miest) z roku 1569. Rozlišovanie katolíkov a [[Protestantizmus|protestantov]] na Slovensku zaviedol až arcibiskup [[Mikuláš Oláh]] (1553 – 1568), ktorý uplatnil rozhodnutia [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]]. Zavŕšením bola [[Žilinská synoda]] v roku 1610, na ktorej protestanti vytvorili samostatnú cirkevnú organizáciu na území [[Horné Uhorsko|Horného Uh]]orska (terajšieho [[Slovensko|Slovenska]]).

Od polovice 16. storočia do cirkevného života v [[Uhorsko|Uhorsku]] zasahoval aj druhý protestantský prúd – [[kalvíni|kalvinizmus]], ktorý sa zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] rozšíril do stredného Uhorska a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. V Košiciach mal istý čas významné postavenie.

Pod tlakom reformačného hnutia sa začala cirkev reformovať aj z vnútra pomocou cirkevne schválených inštitúcií, ale aj všeobecného cirkevného snemu, ktorý sa konal v rokoch 1545 – 1563 v Tridente. Najvýznamnejšími reformátormi tohto obdobia boli svätci [[Ján z Kríža]], [[Terézia Ávilská]], [[Ignác z Loyoly]], [[Filip Neri]], [[Karol Boromejský]], [[František Saleský]] a [[Vincent de Paul]].

V Uhorsku začal systematickú obnovu arcibiskup [[Mikuláš Oláh]]. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomským arcibiskupom]] a uhorským prímasom bol v rokoch 1553 – 1568. Počas pôsobenia v [[Belgicko|Belgicku]] (ako tajomník Márie Habsburskej) sa zoznámil s [[Erazmus Rotterdamský|Erazmom Rotterdamským]]. Oláh bol [[Humanizmus|humanistický vzdelanec]], ktorý spájal svoje vzdelanie a rozhľad s horlivosťou duchovného pastiera. Usiloval sa pozdvihnúť úroveň kňazov a usporiadať cirkevnú organizáciu. Zvolal preto krajinské synody do [[Kláštor pod Znievom|Kláštora pod Znievom]] (1558) a do Trnavy (1564). V roku 1554 založil v [[Trnava|Trnave]] gymnázium a roku [[1558]] [[Univerzitné budovy (Trnava)#Oláhov seminár|seminár]] na výchovu kňazov. V roku 1561 povolal do Trnavy [[jezuiti|jezuitov]] a poveril ich vedením školy. Tí sa v meste zdržali len 6 rokov. Po roku 1586 sa usadili v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]], odkiaľ pod tlakom protestantských zemepánov premiestnili svoje kolégium v roku 1598 do [[Šaľa|Šale nad Váhom]].
 
Nástupcom arcibiskupa Oláha sa stal [[Anton Vrančič]] (1568 – 1573), ktorý pre vysoký vek nepokračoval v diele svojho predchodcu. Po jeho smrti zostal ostrihomský arcibiskupský stolec prázdny 23 rokov. V cirkevnej obnove pokračoval až arcibiskup [[František Forgáč (1560 – 1615)|František Forgáč]] (1607 – 1615). Zakladal jezuitské domy a rádu pomohol aj s príchodom na východné Slovensko. Jezuitskú rehoľu chcel znova usídliť v Trnave. To sa mu podarilo až na konci života v roku 1615.

Za Forgáčovho arcibiskupstva vypuklo v rokoch 1604 – 1606 povstanie šľachty vedené sedmohradským veľmožom [[Štefan Bočkaj|Štefanom Bočkajom]]. Bočkaj bol pôvodne cisárov prívrženec, pôsobil aj na dvore v [[Praha|Prahe]]. Po návrate do [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] začal organizovať povstanie proti cisárovi spolu s Turkami a protestantskými šľachticmi. Bolo to v čase pätnásťročnej vojny [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] s Turkami. Cisárske vojská po víťazstve pri [[Temešvár]]i získali listinu, ktorá prezradila pripravované povstanie. Cisárov generál Belgioso žiadal Bočkaja o vysvetlenie. Ten sa však stretnutiu vyhol, a keď mu generál zhabal majetky zahájil povstanie.

Bočkaj dosiahol prekvapivé úspechy. V krátkom čase si podmanil Košice a východné Slovensko. S pomocou Turkov obsadil takmer celé Slovensko. Jeho vojská podnikali vpády aj na [[Morava (región)|Moravu]]. Bočkajovi prívrženci odnímali katolíkom kostoly a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] vyhnali z celého obsadeného územia. Časť z nich odišla na šarišské panstvo Makovica Ladislava Rákociho, kde mohli pôsobiť. Odtiaľ založili kláštor a kolégium v [[Humenné|Humennom]].

Povstalecké vojská plienili dobyté územia spolu s Turkami. Jeho spojenci ho obvinili z dávania prednosti osobným cieľom. Pod tlakom moravských stavov uzavrel s cisárom [[Viedenský mier]], v ktorom cisár uznal Bočkajovi vládu nad Sedmohradskom a troma priľahlými stolicami. Cisár uznal aj privilégiá uhorskej šľachty, jej právo obsadzovať úrady bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, potvrdil náboženskú slobodu pre šľachtu, duchovenstvo a kráľovské mestá. Podľa dohody nesmeli mať jezuiti v Uhorsku žiadny majetok.
 
Nový arcibiskup [[Peter Pázmaň]] (1616 – 1637) pokračoval v spolupráci s jezuitmi. S jeho pomocou otvorili jezuiti v roku 1616 kolégium. V roku 1619 mala škola vyše 800 žiakov (približne 100 z popredných šľachtických rodín). Rok 1619 priniesol počas povstania sedmohradského kniežaťa [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]] jezuitom nové prenasledovanie. Počas tohto povstania zahynuli v Košiciach traja katolícki kňazi.

=== Marek Križin ===
V literatúre je známy aj pod menom Križevčanin (chorvátsky tvar mena), Crisinus (po latinsky) alebo Kórósi (po maďarsky).

Jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta [[Križevci]] (severovýchodne od [[Záhreb]]u) kde sa narodil v roku 1588 alebo 1589. Jeho otec bol dôstojník. Okrem krstného mena Marek mal aj meno Štefan. Prežil pokojné detstvo v dobrej rodine.

V tom období bolo [[Chorvátsko]] najkatolíckejším kútom [[Uhorsko|Uhorska]]. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť čo najlepšie vzdelanie.  V roku [[1600]] poslali syna do [[Viedeň|Viedne]] na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku [[1607]]. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka, on si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v [[Štajerský Hradec|Štajerskom Hradci]], kde študoval filozofiu. Hneď po príchode vstúpil do [[Mariánska kongregácia|Mariánskej kongregácie]]. V roku [[1610]] získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho [[provinciál]]a [[Jezuiti|jezuitov]] P. [[Juraj Rummer|Juraja Rummer]]a pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v [[Rím]]e na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej [[rehoľa|rehole]] sv. [[Ignác z Loyoly]]). V septembri ''1615'' ho vysvätili za kňaza. Krátko nato zložil doktorské skúšky.

Cestou do horného Uhorska sa zastavil v Chorvátsku, kde ohnivými kázňami povzbudzoval miestnych obyvateľov. V roku 1616 prišiel do [[Trnava|Trnavy]], kde mu [[arcibiskup]] zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež [[ostrihom]]ského [[kanonik]]a. O dva roky sa stal [[komárno|komárňanským]] archidiakonom a správcom bývalého [[benediktín]]skeho [[opátstvo|opátstva]] v [[Krásna nad Hornádom|Krásnej nad Hornádom]]. Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých [[Košice|Košiciach]]. [[4. apríl]]a [[1619]] požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do [[Humenné]]ho, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.

=== Melichar Grodecký === 
Tento jezuitský kňaz sa narodil v roku [[1584]] v sliezskom [[Tešín]]e ako [[Melichar Grodecki|Melchior Grodziecki.]] Jeho predkovia pochádzali z poľského Grodzieva. Z rodiny Grodzieckych pochádzalo viacero cirkevných hodnostárov. Melicharov strýko Ján bol od roku [[1582]] [[biskup]]om v [[Olomouc]]i a založil jezuitské kolégium v [[Brno|Brne]]. Biskupov mladší brat Václav bol [[prepošt]]om. Ďalší príbuzný P. Stanislav Grodziecki bol [[rektor]]om krakovského kolégia Spoločnosti Ježišovej. Melicharovým príbuzným bol aj blahoslavený [[Ján Sarkander]], umučený v [[Olomouc|Olomouci]] 17. marca 1620.

Rodina poskytla Melicharovi kresťanskú výchovu. Okolo roku 1595 odišiel študovať na jezuitské kolégium vo Viedni. 23. mája 1603 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. 22. mája 1605 zložil rehoľný sľub.

Istý čas pobýval v [[Brno|Brne]], kde vyučoval v nižších triedach tamojšieho kolégia. Neskôr odišiel študovať [[rétorika|rétoriku]] do [[Neuhausen]]u. Od roku 1608 študoval v [[Praha|Prahe]] [[filozofia|filozofiu]]. v rokoch 1610 – 11 učil na gymnáziu v [[Graz|Štajerskom Hradci]]. V roku 1612 sa vracia do Prahy študovať [[teológia|teológiu]].

Venoval sa aj hudbe. Už po dvoch rokoch teológie ho v pražskom sirotinci vysvätili za kňaza. 30-ročný novokňaz sa stal riaditeľom výchovného ústavu sv. Václava (ubytovňa pre chudobných študentov), súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny.

Po vypuknutí [[Tridsaťročná vojna|30-ročnej vojny]] museli jezuiti opustiť Prahu. Páter Melichar prišiel v júni 1618 na východné [[Slovensko]] a 16. júna 1619 zložil do rúk P. Dobokaya slávnostné rehoľné sľuby. Začiatkom roka 1619 prichádza do Košíc ako kňaz cisárskych vojsk.

=== Štefan Pongrác ===
Narodil sa v roku [[1583]] v obci Alvinc pri meste [[Alba Iulia|Alba Julia]] v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Pochádzal zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. V detstve obľuboval vojenské hry.

Študoval na jezuitskom kolégiu v [[Kluž]]i, kde sa rozhodol pre rehoľné povolanie. Rodičia od neho očakávali vojenskú alebo politickú kariéru. Napokon ustúpili, a tak mohol 8. júla 1602 vstúpiť do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]. [[Noviciát]] robil v Brne, kde 11. júla zložil prvé rehoľné sľuby. Po štúdiu filozofie vyučoval v Prahe na gymnáziu. V [[Ľubľana|Ľubľane]] študoval filozofiu, rétoriku v Celovci ([[Klagenfurt]]). Teológii sa venoval v Štajerskom Hradci. Po ukončení štúdia v roku [[1615]] bol vysvätený za kňaza. Odchádza do [[Humenné]]ho kde sa stal riaditeľom školy a maďarským kazateľom.
 
Medzitým žiada cisársky kapitán Košíc (s hodnosťou generála) Ondrej Dóczy jezuitov, aby založili stálu misiu v meste. V meste v tom čase pôsobil [[Kalvinizmus|kalvínsky]] kazateľ Alvinczy. Po Pongrácovom príchode nedáva Alvinczy protestantizmu v meste veľa nádejí. Po duchovných cvičeniach v Humennom odchádza Pongrác do [[Šariš (región)|Šariša]] ku kráľovskému radcovi Žigmundovi Péchymu, ktorý bol ťažko chorý. Tu sa dozvedel o Rákociho pochode na Košice, kam sa okamžite vrátil.

=== [[Košice]] ===
[[Košice]] boli metropolou východného [[Uhorsko|Uhorska]]. Boli významné hospodársky i politicky. Pod správu Košíc patrili desiatky miest, obcí, hradov, ale aj východné stolice. Finančne silné mesto požičiavalo nielen šľachticom, ale aj panovníkovi. Hospodársko-spoločenský význam mesta zvyšovali aj silné cechy, ktoré organizovali remeselnú výrobu celého kraja. V meste sídlil aj cisársky kapitán, ktorý mal vojensko-politickú i súdnu moc.

Náboženský nepokoj zasiahol Košice veľmi skoro. Už v roku 1525 tu Lutherovo učenie rozširoval dvorný kňaz kráľovnej Márie. V roku 1553 košický richtár [[Ján Lippai]] s ozbrojencami napadol dominikánsky kláštor. Vyrabovali kostol a vyhnali rehoľníkov. Po dobytí [[Jáger|Jágru (Eger)]] [[Osmania|Osmanmi]] v októbri 1596 presídlili tamojšiu [[kapitula|kapitulu]] do Košíc, čo načas oživilo katolícky život v meste. V roku 1601 prišli do Košíc dvaja jezuitskí kňazi Jakub Némethy a Peter Pázmaň. Kázali po maďarsky, nemecky i slovensky. V roku 1602 predstavení odvolali Pázmaňa a poslali ho do [[Radošina|Radošiny]] na západe Slovenska.

V roku 1603 nastal v Košiciach boj o [[dóm svätej Alžbety|dóm sv. Alžbety]]. Jágerský biskup [[Štefan Szuhay]] dal kapitule v Košiciach príkaz, aby v meste zariadila bohoslužby za matku cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] Keďže kapitula bola primalá, biskup Szuhay požiadal richtára [[Ján Bocatius|Jána Bocatiusa]], aby odovzdal bývalý katolícky kostol do rúk kapituly. Prevod sa mal uskutočniť prostredníctvom biskupa Mikuláša Migazziho, jeho výzva však ostala nepovšimnutá. Na príkaz panovníka [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] hlavný kapitán Košíc menom Jakub Barbiano Belgioioso zabezpečil odovzdanie dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala jágerskej kapitule (7. január 1604).

Magistrát mesta sa cítil dotknutý. 8. januára biskup Szuhay posvätil kostol a požiadal jezuitského [[provinciál]]a o vyslanie ďalších kňazov. K žiadosti sa pridal aj arciknieža Matej; listom z 1. februára 1604 žiada provinciála o vyslanie jezuitov do Košíc. Provinciál Carillo sa do Košíc vrátil 22. februára s P. Matejom Kaldejom a s jedným z jeho spolubratov. Neskôr do mesta prišiel P. Ján Urbani a P. Ján Zehender. Mestská rada sa nevedela zmieriť s rastúcim vplyvom [[Jezuiti|jezuitov]]. Richtár Bocatius sa snažil dosiahnuť zmenu v prospech protestantov u cisára, bezúspešne.

Mestská rada sa preto obrátila o pomoc na sedmohradského vojvodu [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaj]]a. Košické posolstvo mu prišlo vhod. Na jeseň 1604 sa jeho vojsko pohlo ku Košiciam. Po krátkom vyjednávaní vtiahol do mesta 11. novembra, kde ho slávnostne ako osloboditeľa privítala mestská rada na čele s richtárom. Jezuiti predtým opustili mesto. [[Štefan Bočkaj]] v Košiciach 29. decembra 1616 zomrel. Na cisárov príkaz sa mesta vo februári 1607 zmocnil novohradský [[župan]] Ondrej Dóczy. Až v roku 1618 prichádza do Košíc jezuitský kňaz.

=== Betlenovo povstanie ===
:''Hlavný článok: [[Povstanie Gabriela Betlena]]''
[[Gabriel Betlen]] patril medzi [[Sedmohradsko|sedmohradské]] [[knieža]]tá, ktoré sa usilovali čo najviac vyťažiť z momentálnej politickej situácie. Už v mladom veku robil spojku medzi [[Osmanská ríša|Osmanmi]] a [[Štefan Bočkaj|Štefanom Bočkajom]]. Po [[Žitavský mier|Žitavskom mieri]] v roku [[1606]] nemali Turci chuť na väčšie boje s [[Habsburgovci|Habsburgovc]]ami. Betlen sa zaradil medzi cisárových verných, dokonca mu po vypuknutí [[Tridsaťročná vojna|30-ročnej vojny]] sľúbil pomoc. Napriek tomu sa spojil s českými stavmi a nemeckými kniežatami, ku ktorým sa pripojilo [[Dánsko]] a [[Švédsko]]. Cisár [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]] bol v ťažkej situácii a Gabriel Betlen ju chcel využiť. Po výzve českých stavov zahájil povstanie a vyrazil na západ.

Jeden prúd Betlenovho vojska pod vedením Juraja Rákociho smeroval na Košice. K mestu pritiahol 2. septembra. Cisársky kapitán Ondrej Dóczy dal zatvoriť mestské brány. Bethlen mal však spojencov v Alvinczym a mestských pánoch, z ktorých viacerí vedeli o príprave povstania. Preto vyvolávali proticisárske a protikatolícke nálady. Ján Zmeškal v meste šíril zvesti, že kapitán Dóczy s katolíckym zemplínskym županom [[Juraj III. Druget|Jurajom Drugetom]] pripravujú vojenský prevrat a nanútenie katolíckej viery obyvateľom.

Radní páni chceli robiť dojem neutrálnych zástancov spravodlivosti, preto vyjednávali s Rákocim i Dóczym. Do Rákociho tábora poslali mešťana Melichara Reinera. Rákoci žiadal vydanie Dóczyho ako pôvodcu neznášanlivosti v meste. Po návrate poslov zasadala mestská rada. Dóczy tam vyslal dvoch kastelánov a tajomníka Juraja Ormankózyho, ktorí odovzdali kapitánovo vyhlásenie. Zdôraznil v ňom, že Košičania nemajú právo ani dôvod vydať ho povstalcom. Rada mu sľúbila, že mu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, a že sa všetko vyrieši pokojne a bez krviprelievania. Dóczy odmietol ďalej vyjednávať s povstalcami.

Vtedy sa mesto rozhodlo otvoriť brány, pričom si kládlo tieto podmienky:
:1. zachovajú sa všetky mestské privilégiá
:2. zaručí sa nedotknuteľnosť [[Spišská komora|Spišskej komory]]
:3. do mesta vstúpi len 200 pešiakov
:4. zaručí sa bezpečnosť všetkých obyvateľov mesta a nedotknuteľnosť ich majetku (aj katolíkov), ich previnenia potrestá mesto
:5. všetky kľúče mesta zostanú u [[richtár]]a, kým nebude určený [[generál]]
:6. [[delostrelectvo]] mesta zostane nedotknuté

Rákociho vojaci vstúpili do mesta 4. septembra. Hneď obkľúčili [[Levočský dom]], v ktorom býval cisársky kapitán. Dóczyho zajali a odviedli v putách do [[Sárospatak|Šarišského Potoka (Sárospatak)]]. Vojaci postavili stráže aj ku [[Kráľovský dom (Košice)|Kráľovskému domu]], ktorý bol sídlom katolíckej misie.

Mestská rada zverila potrestanie vinníkov bohatému mešťanovi Reinerovi. Alvinczy ho nabádal, aby toto mimoriadne splnomocnenie použil na pozabíjanie kňazov a katolíkov. Niektorí členovia rady s tým nesúhlasili, preto sa Alvinczy s Reinerom obrátili priamo na Rákociho.
 
Zajatcov v Kráľovskom dome zavreli do chladnej miestnosti, kde ich trápili hladom a smädom. Tu ich navštívil Rákociho zmocnenec, ktorý im ponúkol záchranu, ak sa zrieknu katolíckej viery. Zajatci to odmietli.

Neskôr prišli Rákociho vojaci. Vyrabovali kaplnku a žiadali výkupné.

Situácia vyvrcholila v noci zo 6. na 7. septembra. Po polnoci sa k zajatcom dostali ozbrojenci, ktorých viedol Ján Lajoš. Križina, Pongráca a Grodeckého bili, mučili a nakoniec zavraždili. Ich telá hodili do miestnej stoky (dnešná [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]]). Miestny kat nakoniec v noci tajne telá mŕtvych kňazov pochoval.  

Na mieste, kde boli košickí mučeníci umučení, dnes stojí kostol Premonštrátov, postavený jezuitmi z úcty k mučeníkom.

== Vyšetrovanie a naloženie s ostatkami ==
Prvú správu o umučení troch kňazov napísal do [[Rím]]a dva mesiace po ich smrti rektor humenského kolégia Dobokay. V novembri 1619 doplnil Dobokay správu o výpovede svedkov: domovníka Eperjessyho, vdovy Gadóczyovej a jej dcéry Alžbety.

V marci [[1620]] prišiel [[Gabriel Betlen]] do Košíc, kde sa stretol s uhorským [[palatín]]om [[Žigmund Forgáč|Žigmundom Forgáčom]]. Pri tejto príležitosti sa konala veľká slávnosť, na ktorej bola prítomná i palatínova manželka Katarína. Počas zábavy požiadal Bethlen Katarínu o tanec. Tá súhlasila, ale len s podmienkou, že jej vydá telá zabitých kňazov. Na Bethlenov príkaz jej kat telá vydal. Katarína ich odviezla do [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]] pri [[Prešov]]e, kde ich uložili pod oltárom Panny Márie. Katarína si ponechala jeden Pongrácov prst ako relikviu. Neskôr ich Forgáčovci dali previesť do svojho sídla v [[Hertník]]u pri [[Bardejov]]e, kde ich uložili v [[Krypta|krypte]] nového kostola sv. Kataríny.

V roku 1628 poveril arcibiskup Pázmaň veľkovaradínskeho biskupa [[Imrich Lóši|Imricha Lóšiho (Lósy)]] úradným vyšetrením celého prípadu. 25. septembra 1628 poslali [[pápež]]ovi z Viedne petičný list so žiadosťou o uznanie košických mučeníkov [[uhorskí magnáti]]: uhorský [[palatín]] [[gróf]] [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházy]], [[chorvátsky bán]] Žigmund Erdődy, gróf Krištof Bánffy, gróf Mikuláš Frangepán, gróf Mikuláš Forgách z Gýmeša, gróf Ján Pálffy, gróf Daniel Esterházy a Štefan Patachich. 

Arcibiskup [[Peter Pázmaň]] dal ostatky mučeníkov previesť v roku [[1635]] do [[Trnava|Trnavy]]. Grófka Katarína Forgáčová ich dala zabaliť do purpuru a uložila ich do cínovej rakvy. Ostatky umiestnili v kláštore klarisiek, kde bola predstavenou grófkina dcéra Mária.

V roku 1661 vikár Szegedi (poverený ostrihomským arcibiskupom [[Juraj Lipai|Jurajom Lippaym]]) pokračoval vo vyšetrovaní. Výsledok bol aj s prosbopisom poslaný pápežovi [[Alexander VII.|Alexandrovi VII.]] V roku [[1684]] posiela do Ríma správu o mučeníkoch [[ostrihom]]ský [[arcibiskup]] [[Juraj Selepčéni|Juraj Selepčéni-Pohronec]]. V Ríme tieto správy prijali s vážnosťou, ale neponáhľali sa s potvrdením mučeníctva. Situácia sa ešte viac skomplikovala po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773. 

Po zrušení kláštora klarisiek boli ostatky mučeníkov prevezené do uršulínskeho [[Kostol svätej Anny (Trnava)|kostola sv. Anny]] v Trnave.

Záujem o mučeníkov oživili jezuiti, ktorí sa po obnove rehole vrátili do Trnavy v roku 1853. Postulátor P. Jozef Boero v roku 1855 predložil listy týkajúce sa [[kanonizácia (cirkev)|kanonizácie]] svätcov. [[15. január|15. januára]] [[1905]] ich [[pápež]] [[Pius X.]] vyhlásil za [[Blahoslavený|blahoslavených]]. 

21. augusta 1905 sa uskutočnilo väčšie delenie ich ostatkov. Z poverenia ostrihomského arcibiskupa [[Klaudius Vasari|Klaudia Vasariho]] jeho vikár biskup dr. Medard Kohl otvoril rakvu s ostatkami mučeníkov. Po jednej kosti z ramena každého mučeníka vložili do [[Relikviár|relikviárov]] a odoslali do Ríma. 3. septembra 1905 sa v uršulínskom kostole sv. Anny konala pontifikálna sv. omša. Po nej biskup dr. Kohl znova otvoril rakvu a lebky P. Pongráca a P. Grodeckého s niekoľkými menšími kosťami odovzdal do opatery Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Uložili ich v trnavskom [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Trnava)|jezuitskom kostole]] pod sklo na bočnom oltári Panny Márie. Menšie ostatky boli prevezené do Košíc, kde boli uložené v [[Premonštráti|premonštrátskom]] kostole. 7. septembra 1919 ich preniesli do dómu sv. Alžbety. Časť ostatkov Melichara Grodeckého bola odoslaná do poľského [[Tešín]]a, do novej kaplnky zasvätenej blahoslavenému Melicharovi. Lebku Marka Križina preniesli do [[Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom)|ostrihomskej katedrály]]. Menšie ostatky odovzdali arcibiskupskému chrámu v [[Záhreb]]e. Časť z nich poslali aj do rodiska blahoslaveného – Križevca.

Za svätých boli vyhlásení pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] dňa [[2. júl]]a [[1995]] na [[Košice|košickom]] letisku.

K úcte k svätým košickým mučeníkom sú zasvätené kostoly v [[Košice|Košiciach]] či v [[Humenné|Humennom]]. Ich sviatok podľa kalendára Rímskokatolíckej cirkvi pripadá na [[7. september|7. septembra]].

==Zdroj==
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Ondruš
  | meno = Rajmund
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košickí mučeníci
  | vydanie = 
  | vydavateľ = Dobrá kniha
  | miesto = Trnava
  | rok = 1994 
  | isbn = 8071410519
  | kapitola = 
  | strany = 99
  | jazyk = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Portál|Košice|Košický}}
{{Slovenskí svätci}}

[[Kategória:Slovenskí katolícki svätci|K]]
[[Kategória:Dejiny Košíc]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 7. septembra]]</text>
      <sha1>7gmn6ye148fp0smox4rbfs85q2ywj97</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igor Matovič</title>
    <ns>0</ns>
    <id>324062</id>
    <revision>
      <id>8232571</id>
      <parentid>8212078</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:12:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34788-82</username>
        <id>297737</id>
      </contributor>
      <origin>8232571</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87832" sha1="1d40msss6ojidd1f0ebt9mi9h3ux17b" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Igor Matovič
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = Igor Matovič October 2020 (cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Igor Matovič v roku 2020
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|19.]]
 | Úrad              = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]]
 | Začiatok obdobia  = [[1. apríl]]a [[2021]]
 | Koniec obdobia    = [[23. december|23. decembra]] [[2022]]
 | Predchodca        = [[Eduard Heger]]
 | Nástupca          = [[Eduard Heger]]&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[ad interim|ad interim]])&lt;/small&gt;
 | Prezident         = [[Zuzana Čaputová]]
 | Premiér           = [[Eduard Heger]]
 | Poradie2          = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|9.]]
 | Úrad2             = [[predseda vlády Slovenskej republiky]]
 | Začiatok obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]]
 | Koniec obdobia2   = [[1. apríl]] [[2021]]
 | Predchodca2       = [[Peter Pellegrini]]
 | Nástupca2         = [[Eduard Heger]]
 | Prezident2        = [[Zuzana Čaputová]]
 | Poradie3          = 
 | Úrad3             = [[Poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]] [[2010]]
 | Koniec obdobia3   = [[21. marec]] [[2020]]
 | Nástupca3         = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1973|05|11}}
 | Miesto narodenia  = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]
 | Alma mater        = [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = Slovenská
 | Vierovyznanie     = [[Katolicizmus|katolík]]
 | Rodičia           = Mária Matovičová, František Matovič
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = [[Pavlína Matovičová]]
 | Partnerka         = 
 | Deti              = Alexandra Matovičová, Rebeka Matovičová, Klára Matovičová
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
 | Úrad4             = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Poradie4          = Súčasný
 | Začiatok obdobia4 = [[25. október]] [[2023]]
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť [[Igor Matovič#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Igor Matovič''' (* [[11. máj]] [[1973]], [[Trnava]])&lt;ref name=&quot;nrsr-poslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Igor Matovič | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=808&amp;CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot; /&gt; je slovenský [[politik]], podnikateľ, bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2020{{--}}2021) a bývalý podpredseda vlády a zároveň [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] v rokoch 2021 až 2022. Od roku [[2010]] je [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], najskôr na kandidátnej listine [[Sloboda a Solidarita|SaS]], neskôr ako predseda ním založeného hnutia [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (predtým OĽaNO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701#ustavnyclanok-77.odsek-2 | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.10.2020 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Štúdium ==
V rokoch [[1993]]{{--}}[[1998]] absolvoval [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultu managementu]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor [[Finančný manažment]].&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot;&gt;Igor Matovič In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200731184126/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | dátum archivácie = 2020-07-31 }}&lt;/ref&gt; Štúdium ukončil záverečnou prácou ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník|url=https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-06-23|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702140636/https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum archivácie=2020-07-02}}&lt;/ref&gt; Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Nejedlý|url=https://hnonline.sk/autori/29-tomas-nejedly|dátum vydania=|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}&lt;/ref&gt; sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov [[Pavol Kárász]] st., [[Juraj Renčko]] a [[Pavol Kárász mladší|Pavol Kárász ml]]., ktorí v roku [[1997]] vydali knihu ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kárász st., Renčko, Kárász ml.|meno=Pavol, Juraj, Pavol|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru|vydanie=|vydavateľ=Inštitút liberálnych štúdií|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=80-88874-07-6|strany=67}}&lt;/ref&gt; V roku [[2012]] Igor Matovič ako aj jeho školiteľ [[Jozef Komorník]] (1950{{--}}2019)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník|url=https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/zomrel-byvaly-dekan-fakulty-managementu-uk-jozef-komornik/|dátum vydania=01-07-2019|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského}}&lt;/ref&gt; obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nejedlý|meno=Tomáš|titul=Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu|url=https://dennik.hnonline.sk/413841-diplomovka-mgr-matovica-sa-podoba-na-inu-pracu|dátum vydania=24-02-2012|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}&lt;/ref&gt;

=== Kauza diplomovej práce ===
Dňa [[16. júl]]a [[2020]] Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku [[1998]] obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií.

Matovič sa neskôr vyjadril, že ''„...nenapísal ani písmenko...“'' z diplomovej práce. „''Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke''.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1943801/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2020-07-16}}&lt;/ref&gt; Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva [[Branislav Gröhling|Gröhlinga]], v ktorom odsúdila [[plagiát]]orstvo a aj vyhlásenia, ktoré „''dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.''“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác|url=https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-k-medializovanym-pripadom-spornych-kvalifikacnych-prac/|vydavateľ=uniba.sk|dátum prístupu=2020-07-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

[[28. júl]]a [[2020]] Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát [[Juraj Tučný]]. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená [[25. august]]a [[1998]]. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, [[Zuzana Szomolányiová]] (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „''Stopercentne mi aj niečo diktoval'',“ povedala Tučného sestra.&lt;ref name=&quot;dennikn-oponentom-matovicovej-diplomovky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1983652/oponentom-matovicovej-diplomovky-z-chorvatska-bol-jeho-spoluziak-a-kamarat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2020-07-28 }}&lt;/ref&gt;

Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,&lt;ref name=&quot;pravda-Aschbacherova&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/574124-rakuska-ministerka-aschbacherova-odstupila-pre-plagiatorstvo/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}&lt;/ref&gt; ktorú odovzdala na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave |Slovenskej technickej univerzite]],&lt;ref name=&quot;sme-Aschbacherova&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka | periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22570010/slovensko-rakusko-stu-plagiat-ascshbacherova.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}&lt;/ref&gt; pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka [[2021]] [[Študentská rada vysokých škôl]] jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.&lt;ref name=&quot;aktuality-ŠRVŠ-výzva&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =  | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu | periodikum = Aktuality | url = https://www.aktuality.sk/clanok/854667/studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; K výzve sa v ten istý deň pripojila aj [[Komunita Zastavme korupciu]]&lt;!-- sesterská organizácia Nadácie Zastavme Korupciu --&gt;, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]], [[Petra Krištúfková|Petru Krištúfkovú]] či [[Andrej Danko|Andreja Danka]].&lt;ref name=&quot;KZK-výzva-plagiatori&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl | periodikum = Nadácia zastavme korupciu | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/komunita-zastavme-korupciu-vyzyva-premiera-aj-dalsich-politikov-aby-sa-vzdali-titulu-pripaja-sa-tak-k-iniciative-studentskej-rady-vysokych-skol/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj [[Branislav Gröhling]], ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.&lt;ref name=&quot;pravda-reakcia-na-ŠRVŠ&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574227-studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. ''„Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“'', doplnil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=red, TASR|odkaz na autora=|titul=Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2169260-matovic-reaguje-na-kollara-mozeme-drazdit-hada-bosou-nohou-a-po-lete-vlada-skonci|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2021-02-28}}&lt;/ref&gt;

== Podnikanie ==
Od roku [[1997]] mal Igor Matovič [[živnosť]] na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič{{--}}regionPRESS (do roku [[2000]] pod názvom: Igor Matovič{{--}}TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.&lt;ref&gt;Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&amp;V=U] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230528040228/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&amp;V=U|date=2023-05-28}} (prístup 06.06.2020)&lt;/ref&gt; Okrem toho v roku [[2002]] založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku [[2010]] ich bolo 36).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|titul=Matoviča hnevalo kupčenie pravice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; V roku [[2007]] dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku [[Pavlína Matovičová|Pavlínu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&amp;SID=7&amp;P=1|vydavateľ=orsr.sk|dátum prístupu=2020-03-21}}&lt;/ref&gt; Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta [[2017]] jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti [[Hotel Trnavan]], s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.&lt;ref&gt;Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=442401&amp;SID=7&amp;P=1] (prístup 6.6.2020)&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2010{{--}}2012 ==

=== Voľby 2010 ===
Igor Matovič kandidoval vo voľbách do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v roku [[2010]] na kandidátke strany [[Sloboda a Solidarita]] spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia ([[Erika Jurinová]], [[Jozef Viskupič]] a [[Martin Fecko]]). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hudcovič|meno=Tomáš|titul=Skokani volieb a volebná noc|periodikum=PNky.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=HPA, s.r.o.|miesto=|dátum=2010-07-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.pnky.sk/aktuality/skokani-volieb-a-volebna-noc/|dátum prístupu=|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt;

=== 20 miliónov za pád vlády ===
Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu [[23. jún]]a [[2010]] ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládu Ivety Radičovej]]. ''„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“'' povedal pre denník [[SME]]. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS [[Richard Sulík]] to komentoval slovami ''„Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2010-06-24|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. ''„Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“'' povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-25|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://dennik.hnonline.sk/slovensko/344567-uplatok-pre-matovica-mal-to-byt-len-zart|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Požiadavky OĽANO ===
V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, [[28. júl]]a [[2010]] ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa [[Richard Sulík]] zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Teichmanová|meno=Ladislava|titul=Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2010-08-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/obycajni-ludia-ostavaju-so-sulikom/193026-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koalícia si udrží väčšinu v parlamente|periodikum=eTREND.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2011-02-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-si-udrzala-vacsinu.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS ===
Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. ''„Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.”'' napísal Richard Sulík na svojom blogu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sulík|meno=Richard|titul=Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča|periodikum=Slovenská politika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011-02-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum prístupu=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107221242/http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt; ''„Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“'' ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2011-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Pád vlády Ivety Radičovej ===
Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o [[Európsky finančný stabilizačný mechanizmus|Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme]] (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] odmietli. [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predsedníčka vlády]] ráno [[11. október|11. októbra]] [[2011]] spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a traja poslanci okolo Igora Matoviča.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2011-10-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2012{{--}}2016 ==
Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]].

=== Rozpad kandidátky ===
Pred voľbami v roku [[2012]] zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky [[Martin Mojžiš|Martina Mojžiša]] rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj [[Eugen Korda]] či [[Štefan Bučko]]. ''„Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“'' povedal [[Martin Mojžiš|Mojžiš]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Predseda strany [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] [[Vladimír Palko]]: ''„Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], je oplzlosť.“'' Predseda [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] [[Peter Zajac]] konštatoval, že to, čo Matovič ''„nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“''. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koniec Matovičovej kandidátky! &quot;Matovič zabíja svoje dieťa,&quot; tvrdí Zajac|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/201139/koniec-matovicovej-kandidatky/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) [[Martin Mojžiš]] (1), [[Štefan Bučko]] (2), [[Eugen Korda]] (6), [[Dagmar Babčanová]] (19) a kandidáti [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] na miestach 127 až 146.

=== Voľby 2012 ===
Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-08-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia.

=== Odchody poslancov z klubu OĽANO ===
Klub [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil [[Alojz Hlina]], neskôr ho nasledovala [[Mária Ritomská]], [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]], [[Miroslav Kadúc]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-11-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/kaduc-odisiel-z-klubu-olano-udajne/166976-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; a [[Štefan Kuffa]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303982/olano-straca-konzervativneho-poslanca-stefana-kuffu-odchadza-do-kdh/|dátum prístupu=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

Poslanec parlamentu [[Alojz Hlina]] z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) vystúpil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. ''„Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“'' dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Naše Slovensko]] jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2012-10-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Podľa neho [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.{{Bez citácie}}

=== Spor s Martinom Poliačikom ===
V [[September|septembri]] [[2012]] v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Martin Poliačik|Martinovi Poliačikovi]] na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v [[SME|denníku SME]] o tom, že čistý [[heroín]] je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. ''„Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“'', odkázal. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda Národnej rady]] [[Pavol Paška]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2012-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/6529117/matovic-vysypal-poliacikovi-na-hlavu-injekcne-striekacky.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

[[Martin Poliačik]] toto konanie komentoval pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]] takto: ''„Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky|url=https://www.noviny.sk/slovensko/107413-zaznam-matovic-vysypal-na-poliacika-striekacky|dátum vydania=2012-09-01|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=MAC TV s.r.o.}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil.

=== Živnostenské oprávnenie{{--}}peňažný trest ===
Igor Matovič si v roku [[2010]] pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku [[2013]] obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. [[Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií]] mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc [[Euro|eur]]. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]]. Líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] žiadal, aby [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|titul=Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408547-matovic-musi-na-vybore-vysvetlit-preco-nepozastavil-zivnost/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí [[2. marec|2. marca]] [[2016]] v zložení [[Ladislav Orosz]] (predseda), [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|vydavateľ=MAFRA Slovakia a.s.|miesto=|dátum=2017-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|dátum prístupu=2017-03-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Danielom Lipšicom ===
Vo februári [[2013]] sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania [[Kauza Gorila|kauzy Gorila]]. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý [[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]], resp. spravodlivosti počas [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vlády Mikuláša Dzurindu]] nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. ''„Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“'', poznamenal [[Daniel Lipšic]] pre Aktuálne.sk.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav|titul=Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2013-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220728/http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Radoslavom Procházkom ===
Novo vzniknutá strana [[Radoslav Procházka|Radoslava Procházku]] [[SIEŤ (politická strana)|Sieť]] podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]] či [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igora Matoviča.{{Bez citácie}}

Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. ''„Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“'', tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 [[Euro|eur]] vrátane [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2014-06-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1758740_matovic-obvinil-prochazku-za-peniaze-na-drevo.-prochazka-mieri-na-detektor|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálneho prokurátora]].

Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. ''„Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“'' hovorí Procházka.

Matovič odovzdal nahrávku polícii v [[December|decembri]] [[2014]]. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v [[September|septembri]] [[2014]], neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2015-05-04|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1792420_nekonecny-pribeh-matovic-a-prochazka-su-pre-nahravku-opat-v-sebe|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Účty Roberta Fica na Belize ===
Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády [[Robert Fico]] s manželkou [[Svetlana Ficová|Svetlanou Ficovou]] majú od roku [[2008]] na [[Belize]] schránkovú firmu s dvoma účtami v [[Belize Bank Internacional]]. „Stav účtov k [[21. júl]]u [[2015]] je 674 546 004,42 [[dolár]]a,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal.

Začiatkom [[September|septembra]] odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]]. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky.

Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] a jeho manželky Svetlany v banke na [[Belize]]. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že [[Robert Fico]] ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na [[Belize]]. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303195/fico-nema-ucet-na-belize-ziskal-potvrdenie/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo ===
[[Robert Fico]] vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na [[15. august]]a [[2008]]. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ bielemu koňovi [[Pavol Vandák|Pavlovi Vandákovi]] za 122 miliónov slovenských korún. ''„Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“'' uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov [[Slovenská koruna|Sk]] bola podľa jeho slov zaplatená tak, že [[14. august]]a, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. &quot;Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal [[Robert Fico|Fico]]. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, [[10. október|10. októbra]] [[2008]] mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2016-02-05|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/fico-matovic-priznal-fiktivnu-operac/180378-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|titul=|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2016-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/20091482/matovic-ukazal-uctovnictvo-na-fica-poda-trestne-oznamenie.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Kompromitácia zo strany Róberta Fica ===
V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER [[František Imrecze]], Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami 2016]]. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico|url=https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-07-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2016{{--}}2020 ==

=== Voľby 2016 ===

==== Spor s Bélom Bugárom ====
Igor Matovič a [[Béla Bugár]] mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre [[Denník N]] predseda [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2015-01-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/20259/bugar-ak-si-niekoho-vzdy-rypnem-je-matovic/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V ďalšom článku tvrdil, že líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-01-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-matovic-mozno-bude-zabranou-v/114042-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu [[MOST – HÍD|Most-Híd]] na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], tak aspoň [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], teda priamu Bugárovu konkurenciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-03-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/386687/matovic-poslal-juzne-slovensko-250-tisic-listov-odporuca-volit-smk/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

==== Výsledok volieb ====
Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] pod vedením [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady SR]] získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045572-parlamentne-volby-2016-tychto-politikov-slovaci-kruzkovali/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Protesty Bonaparte ===
Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre [[Kauza Bašternák|kauzu Bašternák]], v ktorej je údajne zapletený [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] ([[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]]) a [[Robert Fico]] ([[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde mal prenajatý byt predseda vlády [[Robert Fico]], ale aj v iných mestách na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvý sa uskutočnil [[20. jún]]a [[2016]] a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] peniaze.

[[Robert Fico]] sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v [[Komplex Bonaparte|komplexe Bonaparte]]. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=televízia TA3|url=http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum vydania=2016-09-05|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=C.E.N., s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107160033/http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

==== Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv ====
Na protest pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]] prišli aj aktivisti z [[Inštitút ľudských práv|Inštitútu ľudských práv]] (IĽP) [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]{{--}}ľudskoprávni aktivisti, organizátori [[Protest Gorila|protestov Gorila]] a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Béla Bugár|Bélu Bugára]] aj lídrov opozície Igora Matoviča, [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]]. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby [[kauza Bašternák]] skončila ako [[kauza Gorila]]. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Boris Kollár|Borisovi Kollárovi]]. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-08-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402936-incident-pred-bonaparte-dav-vypiskal-aktivistku-krempasku-zasahovala-policia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: ''„Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži {{!}} Aktuálne.sk|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2016-09-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220612/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

=== Noviny „Kali špeciál“ ===
Strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] a samotná „[[kauza Bašternák]]”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]], podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre [[Periodikum|periodickú tlač]]. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Uniknutá komunikácia od Anonymous ===
V lete roku [[2016]] sa skupina [[haker]]ov pod názvom [[Anonymous (skupina)|Anonymous]] SK priznala k útokom na weby [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali [[e-mail]]y, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov [[regioPRESS]], aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť.

Spoločnosť [[Websupport]], na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], vydala stanovisko: ''„Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”''. Odborník na kybernetickú bezpečnosť [[Pavol Lupták]] sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s|miesto=|dátum=2016-09-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zive.sk/clanok/117929/kauza-matovic-vs-udajni-anonymous-pokracuje-spomina-sa-aj-redaktorka-dennika-n|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Živnostenské oprávnenie{{--}}možná strata mandátu ===
Igor Matovič si v roku [[2013]] živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom [[výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií]] a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|titul=Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/589001/pripad-matovica-uz-ma-ustavny-sud-lidra-olano-zosmiesnuju-sasovia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) to považoval za chybu a „babráctvo“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tódova|meno=Monika|titul=Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-09-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/569866/sulik-matovic-urobil-babractvo-lipsic-nie-je-nenahraditelny/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa [[28. marec|28. marca]] [[2017]] rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až [[7. február]]a [[2019]], po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hopková
 | meno = Denisa
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Sliz
 | meno2 = Martin
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/665144/fico-bol-za-jeho-odchod-matovic-o-mandat-neprisiel/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...A.
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-07
 | dátum prístupu = 2019-02-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019
 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&amp;ID=41720
 | vydavateľ = Národná rada SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-02-08
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Neúčasť v parlamente ===
V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „''Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.''“&lt;ref name=&quot;hetplat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu|url=https://dennikn.sk/minuta/785884/|dátum vydania=2017-06-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-05|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Miroslavom Beblavým ===
Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval [[Miroslav Beblavý|Miroslava Beblavého]] za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|VšZP]] by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matovič|meno=Igor|titul=Facebook.com|url=https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10207841557329329|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;

Na to zareagoval sám [[Miroslav Beblavý]] slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak ml.|meno=Ladislav|titul=Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-06-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/343331/opozicna-hadka-o-miesta-v-dozornych-radach-matovic-slovne-zautocil-na-beblaveho/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Andrejom Dankom ===
Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: ''„Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”''. [[Andrej Danko]] plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR]] (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy&quot;. Predseda hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] ním podľa predsedu zväzu [[Igor Rintel|Igora Rintela]] zľahčil holokaust.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/385703/andrej-danko-obvinil-igora-matovica-z-hanobenia-naroda/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Na adresu [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] a strany [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Igor Matovič použil slová ''„Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://tv.hnonline.sk/politika/823458-matovic-v-parlamente-provokoval-a-urazal-danka-je-to-skunk-ktory-pride-zasmradi-zdrhne|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Ďalej umiestnil pred budovu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v čase konania sa predsedníctva [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] na [[Slovensko|Slovensku]] karavan s nápisom “[[Robert Fico|Fico]] chráni zlodejov”. Kancelár [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] na príkaz predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/382203/danko-vydal-zakaz-karavan-fico-chrani-zlodejov-zmizne/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;''

[[29. január]]a [[2019]] na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Správy a politika|periodikum=HN televízia|odkaz na periodikum=|miesto=|dátum=2019-01-31|ročník=|číslo=|strany=42. minúta|issn=|url=https://slovensko.hnonline.sk/1882099-sulikovci-zorganizovali-akciu-proti-dankovi-symbolicky-mu-odobrali-titul|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Petrom Pčolinským ===
Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]], ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu [[Peter Pčolinský|Petra Pčolinského]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pavlík|meno=Radovan|titul=Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1112041-video-matovic-je-podla-pcolinskeho-klamar-a-podvodnik/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Kandidatúra do Europarlamentu ===
Igor Matovič [[26. február]]a [[2019]] oznámil, že bude kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Europarlamentu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Debnár
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/670807/eurovolby-2019-igor-matovic-kandiduje-za-europoslanca/?AT=wgt.article_clanok-aktualnatema.c.x...B.
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-26
 | dátum prístupu = 2019-02-26
}}&lt;/ref&gt; Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-povedie-do-eurovolieb-imatovic/380802-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-27
 | dátum prístupu = 2019-02-27
}}&lt;/ref&gt; Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu [[Peter Pollák|Petra Polláka]].

== Volebné obdobie 2020{{--}}2023 ==

=== Voľby ===
Pred voľbami v roku [[2020]] vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] následne Igora Matoviča poverila zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády]], ktorú utvoril so stranami [[SME RODINA]] (predseda [[Boris Kollár]]), [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (predseda [[Richard Sulík]]) a [[ZA ĽUDÍ]] (predseda [[Andrej Kiska]]). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotleba – ĽSNS]].

Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2020]] bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča|url=https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-03-21|dátum prístupu=2020-03-23|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

==== Kauza internetovej ankety ====
Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.&lt;ref name='anketa_pravda'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Pravda, TASR |titul = Matovič spustil hlasovanie o programe |url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/541804-matovic-spustil-hlasovanie-o-programe/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-08 |dátum prístupu = 2020-02-08|vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.&lt;ref name='anketa_Bechny'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Ľubomír Bechný |titul = Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? |url = https://dennikn.sk/blog/1750308/igor-matovic-spustil-internetove-referendum-v-com-je-problem/|strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník N}}&lt;/ref&gt; Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,&lt;ref name=anketa_pravda/&gt; pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.&lt;ref name=anketa_pravda/&gt; Predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: ''„Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“''&lt;ref name='anketa_postoj'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TASR|titul = Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu |url = https://www.postoj.sk/51479/matovic-ukazal-viac-ako-900-rieseni-chce-vladnut-s-demokratickou-opoziciou |strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii [[Michal Truban (politik)|Trubanovi]], že zaradí aj jeho otázku,&lt;ref name=anketa_Bechny/&gt; avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu.

Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,&lt;ref name='anketa_tyzden'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Vančo| meno = Martin | titul = Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí |url = https://www.tyzden.sk/politika/62306/matovicova-anketa-zbiera-osobne-udaje-od-desiatok-tisicov-ludi-v-rozpore-s-gdpr/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-11 |dátum prístupu = 2020-02-11|vydavateľ = .týždeň | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.&lt;ref name='anketa_trend'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo |url = https://www.trend.sk/spravy/matovicova-anketa-nadalej-porusuje-zakon-pravnicka-vysvetluje-preco |dátum vydania = 2020-02-20 |dátum prístupu = 2020-02-20|vydavateľ = Trend| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,&lt;ref name='anketa_TV_noviny'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TV Noviny|titul = Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov |url = https://www.tvnoviny.sk/domace/1989299_matovicovu-internetovu-anketu-uz-riesi-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov |strany = |dátum vydania = 2020-02-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-12|vydavateľ = TV Markíza | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name='anketa_hn'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR |titul = O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie |url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2093117-o-matovicovu-anketu-sa-zaujima-uz-aj-stat-urad-na-ochranu-osobnych-udajov-zacal-konanie |dátum vydania = 2020-02-14 |dátum prístupu = 2020-02-14|vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; pretože hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.&lt;ref name=anketa_tyzden/&gt;

=== Vláda Igora Matoviča ===
{{hlavný článok|vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021}}

==== Pôsobenie v úrade predsedu vlády ====
Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti [[Facebook]], na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1940221/sef-tlacoveho-odboru-premiera-hovorca-igora-matovica-by-mal-mysliet-citit-aj-dychat-ako-on-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt; Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560494-premierov-odkaz-svetu-nasr-som-kopu-ludi-taketo-dni-mam-rad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-19 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/stalo-sa/doma/61276-igor-matovic-ziari-stastim-nasral-som-kopu-ludi-taketo-dni-ja-mam-raaad | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Janščová|periodikum=SME|dátum=2020-07-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://fici.sme.sk/c/22452740/23-viet-ktore-matovic-naozaj-povedal-pocas-tlacovky-o-diplomovke.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke|meno=Kristína|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Viktor|priezvisko2=Hlavatovič|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-08-20}}&lt;/ref&gt;

==== Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiou koronavírusu]] ====
Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia [[COVID-19]] a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča|url=https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum vydania=2020-04-14|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200508115620/https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum archivácie=2020-05-08}}&lt;/ref&gt;).

Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]], tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou.

Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. [[Vláda]] zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/777728/koronavirus-prva-pomoc-vlady-bude-stat-miliardu-eur-mesacne-ma-zabranit-prepustaniu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať.

Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete [[2020]], na [[Slovensko|Slovensku]] veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/|dátum prístupu=2021-01-02|priezvisko=Černická|meno=Lívia|dátum vydania=2020-10-04|vydavateľ=Pravda|priezvisko2=Boškovičová|meno2=Alexandra|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

==== Anketa o očkovaní ====
Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na [[COVID-19|koronavírus]], pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti [[Facebook]] príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na [[Facebook|Facebook-u]] desaťtisíc likeov alebo srdiečok,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života|url=https://www.omediach.com/internet/19637-matovic-na-facebooku-vyhlasil-neobvyklu-anketu-o-prednostne-zaockovanie-dvoch-zien-jeho-zivota|vydavateľ=O médiach|dátum prístupu=2020-12-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573031-matovic-predhodil-davom-svoju-rodinu-ked-bude-dost-lajkov-posle-ich-na-ockovanie/|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: ''„On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Andrej|priezvisko=Bán|titul=Desaťtisíc srdiečok pre premiéra|url=https://dennikn.sk/2203418/desattisic-srdiecok-pre-premiera/|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Minister financií ===
Od apríla 2021 pôsobil ako [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|minister financií]] vo vláde [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/120514/matovic-ponuka-sulikovi-demisiu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2022-12-15}}&lt;/ref&gt; Matovič následne sľúbil, že ak strana [[SaS]] podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra | periodikum = Teraz | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-ponukol-sas-ze-ak-schvali-r/682478-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2022-12-23}}&lt;/ref&gt; Keďže strana [[SaS]] návrh podporila, [[23. december|23.decembra]] [[2022]] Matovič odstúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/651515-matovic-uz-nie-je-ministrom-financii-rezort-docasne-povedie-heger/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2022-12-23}}&lt;/ref&gt;

== Kandidatúra na prezidenta ==
Matovič kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách v roku 2024]], aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.&lt;ref name=&quot;tasr-20240131-matovic-dubovsky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/o-prezidentsky-palac-zabojuju-aj-i-m/771146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-31}}&lt;/ref&gt;

V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste po prvom kole.&lt;ref name=&quot;teraz-volby-2024&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s [[Pavlína Matovičová|Pavlínou Matovičovou]], s ktorou má dve dcéry{{--}}Kláru a Rebeku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2014907_skolu-do-ktorej-chodia-matovicove-dcery-opat-zatvorili | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-08}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Nová šľachta : papalášstvo od Mečiara po Matoviča | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 292 | url = | isbn = 978-80-551-7621-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Zgurišová | meno = Dzudzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Matelko/premiér Igor : 100 dní (na fejsbúku) | vydanie = 1 | vydavateľ = EZEN | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 94 | url = | isbn = 978-80-973488-1-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Obyčajný Matovič. Homo vulgaris | vydanie = | vydavateľ = [[Ringier Axel Springer]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | počet strán = 250 | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič : Premiér v teniskách | vydanie = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-8230-014-0 | počet strán = 320 | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Jednoducho Matovič : Premiér, ktorý nechcel vyhrať voľby | vydanie = | vydavateľ = Švabach | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 272 | url = | isbn = 978-80-974373-4-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=808&amp;CisObdobia= Igor Matovič]{{--}}poslanecký profil na webe NR SR
* [https://www.teraz.sk/tag/igor-matovic Články týkajúce sa Igora Matoviča] na portáli teraz.sk TASR
* [https://matovic.blog.sme.sk/ Blog Igora Matoviča] na webe denníka SME (2010{{--}}2015)

{{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}}
{{Ministri financií Slovenskej republiky}}
{{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}}
{{Predsedovia vlády Slovenska}}
{{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Matovič, Igor}}
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]]
[[Kategória:Politici OĽaNO]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Ministri financií Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]]
[[Kategória:Plagiátorské aféry]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]]</text>
      <sha1>1d40msss6ojidd1f0ebt9mi9h3ux17b</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232580</id>
      <parentid>8232571</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:32:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232571|8232571]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-34788-82|~2026-34788-82]] ([[User talk:~2026-34788-82|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232580</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="87808" sha1="r8yql0ar1vd7i3tfj1j45o23n17w9dn" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Igor Matovič
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = Igor Matovič October 2020 (cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Igor Matovič v roku 2020
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|19.]]
 | Úrad              = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]]
 | Začiatok obdobia  = [[1. apríl]]a [[2021]]
 | Koniec obdobia    = [[23. december|23. decembra]] [[2022]]
 | Predchodca        = [[Eduard Heger]]
 | Nástupca          = [[Eduard Heger]]&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[ad interim|ad interim]])&lt;/small&gt;
 | Prezident         = [[Zuzana Čaputová]]
 | Premiér           = [[Eduard Heger]]
 | Poradie2          = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|9.]]
 | Úrad2             = [[predseda vlády Slovenskej republiky]]
 | Začiatok obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]]
 | Koniec obdobia2   = [[1. apríl]] [[2021]]
 | Predchodca2       = [[Peter Pellegrini]]
 | Nástupca2         = [[Eduard Heger]]
 | Prezident2        = [[Zuzana Čaputová]]
 | Poradie3          = 
 | Úrad3             = [[Poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]] [[2010]]
 | Koniec obdobia3   = [[21. marec]] [[2020]]
 | Nástupca3         = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1973|05|11}}
 | Miesto narodenia  = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]
 | Alma mater        = [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = Slovenská
 | Vierovyznanie     = [[Katolicizmus|katolík]]
 | Rodičia           = Mária Matovičová, František Matovič
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = [[Pavlína Matovičová]]
 | Partnerka         = 
 | Deti              = Rebeka Matovičová, Klára Matovičová
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
 | Úrad4             = [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Poradie4          = Súčasný
 | Začiatok obdobia4 = [[25. október]] [[2023]]
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené a sám Matovič avizoval vzdanie sa titulu, aj keď tak ešte neurobil, pozri časť [[Igor Matovič#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Igor Matovič''' (* [[11. máj]] [[1973]], [[Trnava]])&lt;ref name=&quot;nrsr-poslanec&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Igor Matovič | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=808&amp;CisObdobia= | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot; /&gt; je slovenský [[politik]], podnikateľ, bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2020{{--}}2021) a bývalý podpredseda vlády a zároveň [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|minister financií SR]] v rokoch 2021 až 2022. Od roku [[2010]] je [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], najskôr na kandidátnej listine [[Sloboda a Solidarita|SaS]], neskôr ako predseda ním založeného hnutia [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (predtým OĽaNO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Ústava Slovenskej republiky (čl. 77, ods. 2) | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701#ustavnyclanok-77.odsek-2 | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.10.2020 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Štúdium ==
V rokoch [[1993]]{{--}}[[1998]] absolvoval [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultu managementu]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor [[Finančný manažment]].&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot;&gt;Igor Matovič In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-01 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20200731184126/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Igor+Matovic | dátum archivácie = 2020-07-31 }}&lt;/ref&gt; Štúdium ukončil záverečnou prácou ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty Igor Matovič ; školiteľ Jozef Komorník|url=https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-06-23|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702140636/https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:407181|dátum archivácie=2020-07-02}}&lt;/ref&gt; Podľa redaktora Hospodárskych novín Tomáša Nejedlého&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tomáš Nejedlý|url=https://hnonline.sk/autori/29-tomas-nejedly|dátum vydania=|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}&lt;/ref&gt; sa až takmer tretina diplomovej práce Igora Matoviča odvoláva na citácie a odkazy autorov [[Pavol Kárász]] st., [[Juraj Renčko]] a [[Pavol Kárász mladší|Pavol Kárász ml]]., ktorí v roku [[1997]] vydali knihu ''Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kárász st., Renčko, Kárász ml.|meno=Pavol, Juraj, Pavol|titul=Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľskú sféru|vydanie=|vydavateľ=Inštitút liberálnych štúdií|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=80-88874-07-6|strany=67}}&lt;/ref&gt; V roku [[2012]] Igor Matovič ako aj jeho školiteľ [[Jozef Komorník]] (1950{{--}}2019)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomrel bývalý dekan Fakulty managementu UK Jozef Komorník|url=https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/zomrel-byvaly-dekan-fakulty-managementu-uk-jozef-komornik/|dátum vydania=01-07-2019|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : Univerzita Komenského}}&lt;/ref&gt; obvinenie z možného plagiátorstva odmietli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nejedlý|meno=Tomáš|titul=Diplomovka Mgr. Matoviča sa podobá na inú prácu|url=https://dennik.hnonline.sk/413841-diplomovka-mgr-matovica-sa-podoba-na-inu-pracu|dátum vydania=24-02-2012|dátum prístupu=24-06-2020|vydavateľ=Bratislava : MAFRA Slovakia}}&lt;/ref&gt;

=== Kauza diplomovej práce ===
Dňa [[16. júl]]a [[2020]] Denník N zverejnil, že diplomová práca Igora Matoviča obhájená na Univerzite Komenského v roku [[1998]] obsahuje necitovaný text dvoch cudzích ekonomických publikácií.

Matovič sa neskôr vyjadril, že ''„...nenapísal ani písmenko...“'' z diplomovej práce. „''Celú diplomovú prácu som dal dokopy, pospájal veci a dal som ju do počítača prepísať kamarátke''.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič k svojej diplomovej práci zopakoval|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1943801/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2020-07-16}}&lt;/ref&gt; Univerzita Komenského vydala vyhlásenie k podozrivým diplomovým prácam Matoviča aj ministra školstva [[Branislav Gröhling|Gröhlinga]], v ktorom odsúdila [[plagiát]]orstvo a aj vyhlásenia, ktoré „''dehonestujú akademickú prácu a úprimnú snahu množstva študentov a akademických pracovníkov študovať čestne.''“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásenie k medializovaným prípadom sporných kvalifikačných prác|url=https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-k-medializovanym-pripadom-spornych-kvalifikacnych-prac/|vydavateľ=uniba.sk|dátum prístupu=2020-07-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

[[28. júl]]a [[2020]] Univerzita Komenského potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát [[Juraj Tučný]]. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená [[25. august]]a [[1998]]. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu. Akú rolu pri písaní hral Tučný nie je známe, [[Zuzana Szomolányiová]] (Tučného sestra) mala prepisovať, čo jej Matovič označil v knihách, ale „''Stopercentne mi aj niečo diktoval'',“ povedala Tučného sestra.&lt;ref name=&quot;dennikn-oponentom-matovicovej-diplomovky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Oponentom Matovičovej diplomovky z Chorvátska bol jeho spolužiak a kamarát | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1983652/oponentom-matovicovej-diplomovky-z-chorvatska-bol-jeho-spoluziak-a-kamarat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2020-07-28 }}&lt;/ref&gt;

Po dvoch dňoch od odstúpenia rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch,&lt;ref name=&quot;pravda-Aschbacherova&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Rakúska ministerka Aschbacherová odstúpila pre plagiátorstvo | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/574124-rakuska-ministerka-aschbacherova-odstupila-pre-plagiatorstvo/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}&lt;/ref&gt; ktorú odovzdala na [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologickej fakulte]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave |Slovenskej technickej univerzite]],&lt;ref name=&quot;sme-Aschbacherova&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Plagiát a zlá nemčina. Pre prácu zo Slovenska odstupuje rakúska ministerka | periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22570010/slovensko-rakusko-stu-plagiat-ascshbacherova.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-09 | dátum prístupu = 2021-01-09 }}&lt;/ref&gt; pripomenula Igorovi Matovičovi začiatkom roka [[2021]] [[Študentská rada vysokých škôl]] jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu a zároveň mu doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu.&lt;ref name=&quot;aktuality-ŠRVŠ-výzva&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =  | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Študentská rada vysokých škôl vyzvala premiéra,aby sa vzdal magisterského titulu | periodikum = Aktuality | url = https://www.aktuality.sk/clanok/854667/studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; K výzve sa v ten istý deň pripojila aj [[Komunita Zastavme korupciu]]&lt;!-- sesterská organizácia Nadácie Zastavme Korupciu --&gt;, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, medzi ktorými vyzvali okrem samotného premiéra aj [[Boris Kollár|Borisa Kollára]], [[Branislav Gröhling|Branislava Gröhlinga]], [[Petra Krištúfková|Petru Krištúfkovú]] či [[Andrej Danko|Andreja Danka]].&lt;ref name=&quot;KZK-výzva-plagiatori&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátová | meno = Klára | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunita Zastavme korupciu vyzýva premiéra aj ďalších politikov, aby sa vzdali titulu. Pripája sa tak k iniciatíve Študentskej rady vysokých škôl | periodikum = Nadácia zastavme korupciu | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/komunita-zastavme-korupciu-vyzyva-premiera-aj-dalsich-politikov-aby-sa-vzdali-titulu-pripaja-sa-tak-k-iniciative-studentskej-rady-vysokych-skol/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj [[Branislav Gröhling]], ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát.&lt;ref name=&quot;pravda-reakcia-na-ŠRVŠ&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling | periodikum = Pravda | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574227-studentska-rada-vysokych-skol-vyzvala-premiera-aby-sa-vzdal-magisterskeho-titulu/| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-11 | dátum prístupu = 2021-01-11 }}&lt;/ref&gt; V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém. ''„Lebo keď ho nezmeníme, budeme mať stále 20-tisíc ľudí s titulom, ktorí majú v hlave s prepáčením nasrané“'', doplnil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=red, TASR|odkaz na autora=|titul=Matovič reaguje na Kollára: Môžeme dráždiť hada bosou nohou a po lete vláda skončí|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2169260-matovic-reaguje-na-kollara-mozeme-drazdit-hada-bosou-nohou-a-po-lete-vlada-skonci|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2021-02-28}}&lt;/ref&gt;

== Podnikanie ==
Od roku [[1997]] mal Igor Matovič [[živnosť]] na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič{{--}}regionPRESS (do roku [[2000]] pod názvom: Igor Matovič{{--}}TRNAVSKO); táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.&lt;ref&gt;Mgr.Igor Matovič – regionPRESS. [https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&amp;V=U] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230528040228/https://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&amp;V=U|date=2023-05-28}} (prístup 06.06.2020)&lt;/ref&gt; Okrem toho v roku [[2002]] založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku [[2010]] ich bolo 36).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Vagovič|meno=Marek|titul=Matoviča hnevalo kupčenie pravice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; V roku [[2007]] dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku [[Pavlína Matovičová|Pavlínu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&amp;SID=7&amp;P=1|vydavateľ=orsr.sk|dátum prístupu=2020-03-21}}&lt;/ref&gt; Manželka Igora Matoviča je okrem toho od leta [[2017]] jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti [[Hotel Trnavan]], s.r.o., vlastniacej budovu bývalého ubytovacieho zariadenia.&lt;ref&gt;Obchodný register SR – Hotel Trnavan, s.r.o. [http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=442401&amp;SID=7&amp;P=1] (prístup 6.6.2020)&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2010{{--}}2012 ==

=== Voľby 2010 ===
Igor Matovič kandidoval vo voľbách do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v roku [[2010]] na kandidátke strany [[Sloboda a Solidarita]] spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia ([[Erika Jurinová]], [[Jozef Viskupič]] a [[Martin Fecko]]). Strana SaS sa dostala do parlamentu so ziskom 12,14% hlasov. Vďaka preferenčným hlasom sa Igor Matovič dostal zo 150. až na 4. miesto kandidátky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hudcovič|meno=Tomáš|titul=Skokani volieb a volebná noc|periodikum=PNky.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=HPA, s.r.o.|miesto=|dátum=2010-07-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.pnky.sk/aktuality/skokani-volieb-a-volebna-noc/|dátum prístupu=|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt;

=== 20 miliónov za pád vlády ===
Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu [[23. jún]]a [[2010]] ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládu Ivety Radičovej]]. ''„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“'' povedal pre denník [[SME]]. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Predseda SaS [[Richard Sulík]] to komentoval slovami ''„Viem o tom a považujem to za isté, keď to tvrdí.“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=Matovič: Za pád vlády núkali 20 miliónov eur|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2010-06-24|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5438420/matovic-za-pad-vlady-nukali-20-milionov-eur.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. ''„Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“'' povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo iba o vtip, ako tvrdil Matovičov kamarát, a následne bolo zastavené.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Úplatok pre Matoviča? Mal to byť len žart|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2010-06-25|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://dennik.hnonline.sk/slovensko/344567-uplatok-pre-matovica-mal-to-byt-len-zart|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Požiadavky OĽANO ===
V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, [[28. júl]]a [[2010]] ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa [[Richard Sulík]] zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu. Igor Matovič spolu so zvyšnými troma poslancami Obyčajných ľudí dal v rámci tejto dohody verejný prísľub, že zotrvajú v poslaneckom klube SaS do konca volebného obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Teichmanová|meno=Ladislava|titul=Obyčajní ľudia ostávajú so Sulíkom|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2010-08-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/obycajni-ludia-ostavaju-so-sulikom/193026-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koalícia si udrží väčšinu v parlamente|periodikum=eTREND.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2011-02-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-si-udrzala-vacsinu.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Richardom Sulíkom a odchod zo SaS ===
Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]], čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. ''„Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze.”'' napísal Richard Sulík na svojom blogu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sulík|meno=Richard|titul=Nahrávka, ktorá usvedčuje Igora Matoviča|periodikum=Slovenská politika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2011-02-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum prístupu=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107221242/http://slovenskapolitika.sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt; ''„Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie. My máme problém s ním hlasovať a my máme aj problém, aby človek, ktorý nemá takýto problém, medzi nami bol,“'' ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda strany SaS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miroslav|titul=SaS vylúčila Matoviča z klubu, Most zablokoval parlament|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2011-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Pád vlády Ivety Radičovej ===
Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o [[Európsky finančný stabilizačný mechanizmus|Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme]] (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]] odmietli. [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predsedníčka vlády]] ráno [[11. október|11. októbra]] [[2011]] spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo. Za zvýšenie eurovalu a dôveru vláde nezahlasovali poslanci zo SaS, [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a traja poslanci okolo Igora Matoviča.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2011-10-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2012{{--}}2016 ==
Do volieb do Národnej rady SR sa rozhodol Igor Matovič vstúpiť už samostatne s vlastným politickým hnutím [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti]].

=== Rozpad kandidátky ===
Pred voľbami v roku [[2012]] zobral na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky [[Martin Mojžiš|Martina Mojžiša]] rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj [[Eugen Korda]] či [[Štefan Bučko]]. ''„Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“'' povedal [[Martin Mojžiš|Mojžiš]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Predseda strany [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] [[Vladimír Palko]]: ''„Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], je oplzlosť.“'' Predseda [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] [[Peter Zajac]] konštatoval, že to, čo Matovič ''„nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“''. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť. Tvrdil, že jeho kandidátka sa nerozpadla, ale očistila a naďalej vyzýval predsedov ostatných politických strán, aby rovnako ako on išli na detektor.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Koniec Matovičovej kandidátky! &quot;Matovič zabíja svoje dieťa,&quot; tvrdí Zajac|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2012-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/201139/koniec-matovicovej-kandidatky/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Z kandidačnej listiny odstúpili (zoradení podľa miesta na kandidátnej listine) [[Martin Mojžiš]] (1), [[Štefan Bučko]] (2), [[Eugen Korda]] (6), [[Dagmar Babčanová]] (19) a kandidáti [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] na miestach 127 až 146.

=== Voľby 2012 ===
Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm|vydavateľ=volby.statistics.sk|dátum prístupu=2020-08-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky parlamentných volieb 2012 – Voľby SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky|vydavateľ=volby.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine. Dostal 150 242 preferenčných hlasov, vďaka čomu sa umiestnil na prvom mieste v rámci kandidačnej listiny hnutia.

=== Odchody poslancov z klubu OĽANO ===
Klub [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Ako prvý klub opustil [[Alojz Hlina]], neskôr ho nasledovala [[Mária Ritomská]], [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]], [[Miroslav Kadúc]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kadúc odišiel z klubu OĽANO, údajne sa chystá do #Siete|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-11-19|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/kaduc-odisiel-z-klubu-olano-udajne/166976-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; a [[Štefan Kuffa]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=OľaNO stráca konzervatívneho poslanca Štefana Kuffu. Odchádza do KDH|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303982/olano-straca-konzervativneho-poslanca-stefana-kuffu-odchadza-do-kdh/|dátum prístupu=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

Poslanec parlamentu [[Alojz Hlina]] z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) vystúpil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. ''„Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“'' dodal. Pri odchode sa vyjadril na adresu Igora Matoviča a jeho spôsobu fungovania politickej strany nasledovne: „[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Naše Slovensko]] jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2012-10-26|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Podľa neho [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] nezvláda náročný proces približovania k demokratickým štandardom.{{Bez citácie}}

=== Spor s Martinom Poliačikom ===
V [[September|septembri]] [[2012]] v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Martin Poliačik|Martinovi Poliačikovi]] na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v [[SME|denníku SME]] o tom, že čistý [[heroín]] je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. ''„Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“'', odkázal. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda Národnej rady]] [[Pavol Paška]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]) o Matovičom návrhu hlasovať nenechal.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2012-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/6529117/matovic-vysypal-poliacikovi-na-hlavu-injekcne-striekacky.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

[[Martin Poliačik]] toto konanie komentoval pre televíziu [[TV JOJ|JOJ]] takto: ''„Pán Matovič by mal najprv asi vyhľadať odbornú pomoc, lebo jeho závislosť na pútaní pozornosti už prekročila akúkoľvek zdravú medzu a v prípade, že sa opäť prinavráti s dobrým duševným zdravím, tak sa môžeme o tom porozprávať“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Záznam. Matovič vysypal na Poliačika striekačky|url=https://www.noviny.sk/slovensko/107413-zaznam-matovic-vysypal-na-poliacika-striekacky|dátum vydania=2012-09-01|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=MAC TV s.r.o.}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič v jednej z televíznych predvolebných diskusií povedal, že sa za tento čin ospravedlnil.

=== Živnostenské oprávnenie{{--}}peňažný trest ===
Igor Matovič si v roku [[2010]] pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku [[2013]] obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. [[Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií]] mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc [[Euro|eur]]. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]]. Líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] žiadal, aby [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|titul=Prvý trest pre Matoviča je na Ústavnom súde|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408547-matovic-musi-na-vybore-vysvetlit-preco-nepozastavil-zivnost/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil. Vo veci rozhodol II. senát ÚS na neverejnom zasadnutí [[2. marec|2. marca]] [[2016]] v zložení [[Ladislav Orosz]] (predseda), [[Ľudmila Gajdošíková]] a [[Lajos Mészáros]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ústavný súd rozhodol. Matovič musí zaplatiť pokutu a môže prísť o mandát|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|vydavateľ=MAFRA Slovakia a.s.|miesto=|dátum=2017-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://hnonline.sk/slovensko/922324-ustavny-sud-rozhodol-matovic-musi-zaplatit-pokutu-a-moze-prist-o-mandat|dátum prístupu=2017-03-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Danielom Lipšicom ===
Vo februári [[2013]] sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania [[Kauza Gorila|kauzy Gorila]]. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý [[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]], resp. spravodlivosti počas [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vlády Mikuláša Dzurindu]] nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. ''„Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča. Každý si na to môže urobiť názor sám, aby vedel, kto tu hrá divadlo“'', poznamenal [[Daniel Lipšic]] pre Aktuálne.sk.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav|titul=Lipšic natrel Matoviča. Lanáril ho do OĽANO, dnes ho kritizuje|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2013-02-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220728/http://aktualne.atlas.sk/lipsic-natrel-matovica-lanaril-ho-do-olano-dnes-ho-kritizuje/slovensko/politika/|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Radoslavom Procházkom ===
Novo vzniknutá strana [[Radoslav Procházka|Radoslava Procházku]] [[SIEŤ (politická strana)|Sieť]] podľa prieskumov verejnej mienky výrazne ohrozovala opozičné parlamentné strany [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[MOST – HÍD|Most-Híd]] či [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pretože ich podpora klesla k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti; podobne na tom bolo aj hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igora Matoviča.{{Bez citácie}}

Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. ''„Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“'', tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 [[Euro|eur]] vrátane [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič obvinil Procházku za peniaze 'na drevo'. Procházka mieri na detektor|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2014-06-02|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1758740_matovic-obvinil-prochazku-za-peniaze-na-drevo.-prochazka-mieri-na-detektor|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. O niekoľko dní nato sa asi 70-minútová nahrávka skutočne objavila na internete, no Igor Matovič tvrdil, že s jej zverejnením nemá nič spoločné a chcel ju oficiálne zverejniť až po súhlase [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|generálneho prokurátora]].

Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. ''„Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Ja som musel v jednej chvíli spraviť vnútorné rozhodnutie, že fakt pôjdem do toho s vlastnými úsporami a mám v tom veľa svojich peňazí a aj sa mi ľudia vyzbierali, inak celkom slušne,“'' hovorí Procházka.

Matovič odovzdal nahrávku polícii v [[December|decembri]] [[2014]]. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v [[September|septembri]] [[2014]], neskôr vyšetrovanie zastavila. V novembri obvinil Procházku prokurátor [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] pre zločin krátenia dane a poistného v štádiu prípravy, ktorý bol rovnako zamietnutý.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Nekonečný príbeh! Matovič a Procházka sú pre nahrávku opäť v sebe|periodikum=TVnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.,|miesto=|dátum=2015-05-04|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.tvnoviny.sk/domace/1792420_nekonecny-pribeh-matovic-a-prochazka-su-pre-nahravku-opat-v-sebe|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Účty Roberta Fica na Belize ===
Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády [[Robert Fico]] s manželkou [[Svetlana Ficová|Svetlanou Ficovou]] majú od roku [[2008]] na [[Belize]] schránkovú firmu s dvoma účtami v [[Belize Bank Internacional]]. „Stav účtov k [[21. júl]]u [[2015]] je 674 546 004,42 [[dolár]]a,“ napísal Matovič. Následne priznal, že zdrojom bol anonym, ktorý dostal.

Začiatkom [[September|septembra]] odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu [[Verejné obstarávanie|verejného obstarávania]]. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Z machinácie mal byť profit osem miliónov eur a Matovič sa domnieval, že peniaze tiekli aj na belizejské účty premiéra a jeho manželky.

Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] a jeho manželky Svetlany v banke na [[Belize]]. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že [[Robert Fico]] ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na [[Belize]]. Zo zadovážených dokumentov a výpovedí vyšetrovateľ vylúčil uvádzané skutočnosti o účtoch a nezistil žiadnu súvislosť s predloženým písomným materiálom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico nemá účet na Belize. Krajina kryje zločincov, tvrdí Matovič|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2015-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/303195/fico-nema-ucet-na-belize-ziskal-potvrdenie/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Obvinenie Roberta Fica a skartované účtovníctvo ===
[[Robert Fico]] vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na [[15. august]]a [[2008]]. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ bielemu koňovi [[Pavol Vandák|Pavlovi Vandákovi]] za 122 miliónov slovenských korún. ''„Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“'' uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov [[Slovenská koruna|Sk]] bola podľa jeho slov zaplatená tak, že [[14. august]]a, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič{{--}}regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. &quot;Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo.” povedal [[Robert Fico|Fico]]. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, [[10. október|10. októbra]] [[2008]] mal Matovič na daňovom úrade oznámiť, že od zmluvy s Vandákom odstúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Fico: Matovič priznal fiktívnu operáciu s cieľom zbaviť sa účtovníctva|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2016-02-05|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/fico-matovic-priznal-fiktivnu-operac/180378-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|titul=|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=|dátum=2016-02-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://domov.sme.sk/c/20091482/matovic-ukazal-uctovnictvo-na-fica-poda-trestne-oznamenie.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Kompromitácia zo strany Róberta Fica ===
V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER [[František Imrecze]], Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami 2016]]. Podľa ich výpovede malo pod vedením Róberta Fica dochádzať k tendenčnému stíhaniu Igora Matoviča pre podozrenie z umelého nadhodnotenia nákladov vyniknutých pri používaní služobného auta v jeho firme.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná schôdzka u Kaliňáka: Bödörovo komando riadilo stíhanie Matoviča. Profitoval z toho Fico|url=https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-07-06|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

== Volebné obdobie 2016{{--}}2020 ==

=== Voľby 2016 ===

==== Spor s Bélom Bugárom ====
Igor Matovič a [[Béla Bugár]] mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť,” povedal pre [[Denník N]] predseda [[MOST – HÍD|Mostu-Híd]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|titul=Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2015-01-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/20259/bugar-ak-si-niekoho-vzdy-rypnem-je-matovic/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V ďalšom článku tvrdil, že líder [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] Igor Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vláde, lebo klame a vydiera.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bugár: Matovič možno bude zábranou vytvorenia pravicovej vlády|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=2015-01-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-matovic-mozno-bude-zabranou-v/114042-clanok.html|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu [[MOST – HÍD|Most-Híd]] na čele s Bélom Bugárom. Na južnom Slovensku distribuoval 250-tisíc dvojjazyčných letákov s názvom Zoberme spravodlivosť do vlastných rúk, v ktorých voličov vyzýval, aby volili, ak už nie jeho stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], tak aspoň [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], teda priamu Bugárovu konkurenciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Matovič odporúča voliť radšej SMK ako Most, na juh poslal 250-tisíc listov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-03-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/386687/matovic-poslal-juzne-slovensko-250-tisic-listov-odporuca-volit-smk/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

==== Výsledok volieb ====
Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] pod vedením [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady SR]] získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 online – kompletné výsledky volieb|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045052-parlamentne-volby-2016-online-vysledky-volieb/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta kandidátky a získal najviac preferenčných hlasov, konkrétne 159 874.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Parlamentné voľby 2016 – Týchto politikov Slováci krúžkovali|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-03-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1045572-parlamentne-volby-2016-tychto-politikov-slovaci-kruzkovali/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Protesty Bonaparte ===
Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre [[Kauza Bašternák|kauzu Bašternák]], v ktorej je údajne zapletený [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] ([[Minister vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]]) a [[Robert Fico]] ([[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]]). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde mal prenajatý byt predseda vlády [[Robert Fico]], ale aj v iných mestách na [[Slovensko|Slovensku]]. Prvý sa uskutočnil [[20. jún]]a [[2016]] a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. [[Robert Kaliňák|Róbert Kaliňák]] mal však aj ďalej dôveru predsedu vlády, keď podľa jeho slov dokázal, že nebral od [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] peniaze.

[[Robert Fico]] sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v [[Komplex Bonaparte|komplexe Bonaparte]]. Tvrdil, že tak urobí, ak sa preukáže Bašternákova vina v prípade podozrenia z daňových únikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=televízia TA3|url=http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum vydania=2016-09-05|dátum prístupu=2016-11-07|vydavateľ=C.E.N., s.r.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107160033/http://www.ta3.com/clanok/1090338/pred-bonaparte-sa-zisiel-posledny-protest-za-odvolanie-kalinaka.html|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

==== Konflikt s aktivistami z Inštitútu ľudských práv ====
Na protest pred bytovým [[Komplex Bonaparte|komplexom Bonaparte]] v [[Bratislava|Bratislave]] prišli aj aktivisti z [[Inštitút ľudských práv|Inštitútu ľudských práv]] (IĽP) [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]{{--}}ľudskoprávni aktivisti, organizátori [[Protest Gorila|protestov Gorila]] a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Béla Bugár|Bélu Bugára]] aj lídrov opozície Igora Matoviča, [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] a [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]]. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby [[kauza Bašternák]] skončila ako [[kauza Gorila]]. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Boris Kollár|Borisovi Kollárovi]]. Po verbálnych útokoch a fyzických incidentoch prišli aktivistov chrániť policajti, ktorí ich po niekoľkých minútach vyviedli pre ich vlastnú bezpečnosť z davu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Incident pred Bonaparte: Dav vypískal aktivistku Krempaskú, zasahovala polícia|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X, a. s.|miesto=|dátum=2016-08-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402936-incident-pred-bonaparte-dav-vypiskal-aktivistku-krempasku-zasahovala-policia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: ''„Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že to bola práca kaliňákovej mafie. Určite to nebol nikto z protestujúcich.“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Aktivistka Krempaská po Bonaparte: Napadli ju dvaja muži {{!}} Aktuálne.sk|periodikum=Aktuálne.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=|dátum=2016-09-06|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20161107220612/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/aktivistka-krempaska-po-bonaparte-napadli-ju-dvaja-muzi.html|dátum archivácie=2016-11-07}}&lt;/ref&gt;

=== Noviny „Kali špeciál“ ===
Strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] si nechali vytlačiť špeciálne noviny pod názvom „Kali špeciál“. V týchto novinách je podľa opozície opísaný celý príbeh [[Ladislav Bašternák|Ladislava Bašternáka]] a samotná „[[kauza Bašternák]]”. Slovenská pošta odmietla túto tlačovinu distribuovať do schránok; odvolala sa na stanovisko [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]], podľa ktorého tlačovina nespĺňa zákonom stanovené požiadavky pre [[Periodikum|periodickú tlač]]. Podľa právnikov môže obsah letáku „Kali špeciál“ zasahovať do práva na ochranu osobnosti konkrétnej fyzickej osoby či osôb. Tri naložené kamióny s 1,5 miliónmi výtlačkov nakoniec distribuovala súkromná spoločnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tlačovinu „Kali špeciál“ doručí do domácností súkromník|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/371495/tlacovinu-kali-special-doruci-do-domacnosti-sukromnik/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Uniknutá komunikácia od Anonymous ===
V lete roku [[2016]] sa skupina [[haker]]ov pod názvom [[Anonymous (skupina)|Anonymous]] SK priznala k útokom na weby [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. Okrem napadnutia a dočasného znefunkčnenia webových stránok sa údajne dostali k e-mailovej komunikácii Igora Matoviča. Postupne uverejňovali [[e-mail]]y, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽANO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez daňového dokladu, či platenie zamestnancov [[regioPRESS]], aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť.

Spoločnosť [[Websupport]], na ktorej serveroch sa nachádzajú e-maily a webstránka [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], vydala stanovisko: ''„Na základe informácií získaných z našich e-mailových logov vieme potvrdiť, že daná správa nikdy nebola doručená na naše e-mailové servery”''. Odborník na kybernetickú bezpečnosť [[Pavol Lupták]] sa však vyjadril, že: “Logy z hostingovej spoločnosti sa dajú tiež zmanipulovať. 100-percentne potvrdiť alebo vyvrátiť nejde v tomto prípade nič.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Kauza Matovič vs. údajní Anonymous pokračuje. Spomína sa aj redaktorka Denníka N|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s|miesto=|dátum=2016-09-13|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.zive.sk/clanok/117929/kauza-matovic-vs-udajni-anonymous-pokracuje-spomina-sa-aj-redaktorka-dennika-n|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Živnostenské oprávnenie{{--}}možná strata mandátu ===
Igor Matovič si v roku [[2013]] živnostenské oprávnenie opäť iba pozastavil. Po troch rokoch sa živnosť automaticky obnovila, pričom ju Matovič zabudol znova pozastaviť. Upozornili na to aktivisti [[Alena Krempaská]] a [[Peter Weisenbacher]]. Pri druhom previnení za to isté porušenie zákon hovorí o možnosti straty mandátu. Rozhoduje o tom [[výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií]] a toto rozhodnutie musí ústavnou väčšinou schváliť Národná rada SR.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|titul=Prípad Matoviča už má Ústavný súd, lídra OĽaNO zosmiešňujú šašovia|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-10-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/589001/pripad-matovica-uz-ma-ustavny-sud-lidra-olano-zosmiesnuju-sasovia/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; [[Richard Sulík]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) to považoval za chybu a „babráctvo“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tódova|meno=Monika|titul=Sulík: Matovič urobil babráctvo, Lipšic nie je nenahraditeľný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=N Press s. r. o.|miesto=|dátum=2016-09-27|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/569866/sulik-matovic-urobil-babractvo-lipsic-nie-je-nenahraditelny/|dátum prístupu=|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vydal dňa [[28. marec|28. marca]] [[2017]] rozhodnutie č. P/32/16/K, ktorým vyslovil stratu mandátu Igorovi Matovičovi. K hlasovaniu o pozbavení mandátu v pléne Národnej rady došlo až [[7. február]]a [[2019]], po takmer dvoch rokoch od rozhodnutia výboru. Za hlasovalo len 26 poslancov a Igor Matovič tak o mandát neprišiel.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hopková
 | meno = Denisa
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Sliz
 | meno2 = Martin
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/665144/fico-bol-za-jeho-odchod-matovic-o-mandat-neprisiel/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...A.
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-07
 | dátum prístupu = 2019-02-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hlasovanie č. 131, 7. 2. 2019
 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&amp;ID=41720
 | vydavateľ = Národná rada SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-02-08
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Neúčasť v parlamente ===
V máji 2017 sa Igor Matovič nezúčastnil siedmych rokovacích dní parlamentu. Keďže podľa parlamentu svoju neúčasť adekvátne neospravedlnil, strhli mu plat a paušálne náhrady za nasledujúci mesiac (jún 2017). Matovič svoju neúčasť oznámil dopredu. Ako svoj dôvod uviedol „''Môj bojkot zasadnutí parlamentu je práve takýmto odporom voči diktátorským a šikanóznym praktikám predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý neváhal klesnúť až k čítaniu a cenzurovaniu listov od mojich voličov.''“&lt;ref name=&quot;hetplat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Matovič príde o plat pre svoje májové absencie na rokovaniach parlamentu|url=https://dennikn.sk/minuta/785884/|dátum vydania=2017-06-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-05|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Miroslavom Beblavým ===
Igor Matovič na svojom profile na sociálnej sieti kritizoval [[Miroslav Beblavý|Miroslava Beblavého]] za pokrytectvo. Vytkol mu, že miesto v dozornej rade [[Všeobecná zdravotná poisťovňa|VšZP]] by prijal, no keď túto ponuku dostali OĽANO a SaS, okamžite ich kritizoval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matovič|meno=Igor|titul=Facebook.com|url=https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10207841557329329|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;

Na to zareagoval sám [[Miroslav Beblavý]] slovami, že ak by chcel sedieť v dozornej rade, tak si to vybaví inak. Napríklad u ministra zdravotníctva [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] výmenou za to, že nebude odhaľovať jeho kauzy. Matovič to však považoval len za vlastné zviditeľnenie sa a propagáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak ml.|meno=Ladislav|titul=Opozičná hádka o miesta v dozorných radách. Matovič slovne zaútočil na Beblavého|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-06-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/343331/opozicna-hadka-o-miesta-v-dozornych-radach-matovic-slovne-zautocil-na-beblaveho/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Andrejom Dankom ===
Igor Matovič v rozprave o zmene rokovacieho poriadku použil prirovnanie: ''„Je to to isté, ako keby si v koncentračnom tábore povedali, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia”''. [[Andrej Danko]] plánoval začať voči poslancovi disciplinárne konanie za hanobenie rasy a národa. [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských a náboženských obcí v SR]] (ÚZ ŽNO) výrok Igora Matoviča odsúdil ako “hlúpy&quot;. Predseda hnutia [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]] ním podľa predsedu zväzu [[Igor Rintel|Igora Rintela]] zľahčil holokaust.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Andrej Danko obvinil Igora Matoviča z hanobenia národa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/385703/andrej-danko-obvinil-igora-matovica-z-hanobenia-naroda/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

Na adresu [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]] a strany [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] Igor Matovič použil slová ''„Danko mi pripadá ako skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne”.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Matovič v parlamente provokoval a urážal Danka: Je to skunk, ktorý príde, zasmradí a zdrhne|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-09-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://tv.hnonline.sk/politika/823458-matovic-v-parlamente-provokoval-a-urazal-danka-je-to-skunk-ktory-pride-zasmradi-zdrhne|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Ďalej umiestnil pred budovu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v čase konania sa predsedníctva [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]] na [[Slovensko|Slovensku]] karavan s nápisom “[[Robert Fico|Fico]] chráni zlodejov”. Kancelár [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] na príkaz predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vydal rozhodnutie, že pred budovou NR SR nesmú stáť žiadne automobily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Danko vydal zákaz. Karavan „Fico chráni zlodejov“ zmizne|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.|miesto=|dátum=2016-10-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.aktuality.sk/clanok/382203/danko-vydal-zakaz-karavan-fico-chrani-zlodejov-zmizne/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;''

[[29. január]]a [[2019]] na mítingu v Bratislave vyvolal v dave skandovanie vulgarizmov na adresu úradujúceho predsedu parlamentu Andreja Danka, pričom príhovor sám vulgárne ukončil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Správy a politika|periodikum=HN televízia|odkaz na periodikum=|miesto=|dátum=2019-01-31|ročník=|číslo=|strany=42. minúta|issn=|url=https://slovensko.hnonline.sk/1882099-sulikovci-zorganizovali-akciu-proti-dankovi-symbolicky-mu-odobrali-titul|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Spor s Petrom Pčolinským ===
Počas prerokovávania nového rokovacieho poriadku v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]], ktorý mal obmedziť viaceré práva poslancov došlo ku konfliktu [[Peter Pčolinský|Petra Pčolinského]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) s Igorom Matovičom. Pčolinský ho označil za klamára a podvodníka a všetci poslanci budú potrestaní za to, že sa „nevie zmestiť do kože“. Matovič počas jeho vystúpenia sálu opustil a pri odchode mu mal nadávať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pavlík|meno=Radovan|titul=Matovič je podľa Pčolinského klamár a podvodník|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=iSITA s.r.o.|miesto=|dátum=2016-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1112041-video-matovic-je-podla-pcolinskeho-klamar-a-podvodnik/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Kandidatúra do Europarlamentu ===
Igor Matovič [[26. február]]a [[2019]] oznámil, že bude kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Europarlamentu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Debnár
 | meno = Ján
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Eurovoľby 2019: Igor Matovič kandiduje za europoslanca
 | periodikum = Aktuality.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/670807/eurovolby-2019-igor-matovic-kandiduje-za-europoslanca/?AT=wgt.article_clanok-aktualnatema.c.x...B.
 | issn = 
 | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-26
 | dátum prístupu = 2019-02-26
}}&lt;/ref&gt; Stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale vyhlásil, že v prípade zvolenia si mandát nepreberie a pokiaľ nezíska aspoň 50 000 preferenčných hlasov, odíde z [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a v ďalších parlamentných voľbách bude kandidovať z posledného miesta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = OĽaNO povedie do eurovolieb I.Matovič, ak uspeje, mandát si nepreberie
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-povedie-do-eurovolieb-imatovic/380802-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-02-27
 | dátum prístupu = 2019-02-27
}}&lt;/ref&gt; Pred voľbami sa kandidatúry nakoniec vzdal a vyzval na voľbu [[Peter Pollák|Petra Polláka]].

== Volebné obdobie 2020{{--}}2023 ==

=== Voľby ===
Pred voľbami v roku [[2020]] vytvorilo hnutie OĽANO neoficiálnu koalíciu premenovaním sa na [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] zvíťazilo so ziskom 25,02 %. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] následne Igora Matoviča poverila zostavením [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády]], ktorú utvoril so stranami [[SME RODINA]] (predseda [[Boris Kollár]]), [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (predseda [[Richard Sulík]]) a [[ZA ĽUDÍ]] (predseda [[Andrej Kiska]]). Jeho opozíciou v Národnej rade SR sa stali strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotleba – ĽSNS]].

Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2020]] bola jeho vláda vymenovaná prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča|url=https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2020-03-21|dátum prístupu=2020-03-23|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

==== Kauza internetovej ankety ====
Igor Matovič spustil počas februára internetovú anketu v rámci predvolebnej kampane [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], pri ktorej sa hlasujúcich pýtal na 11 otázok, pričom ich riešenie by bolo prioritou vlády podľa výsledkov ankety.&lt;ref name='anketa_pravda'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Pravda, TASR |titul = Matovič spustil hlasovanie o programe |url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/541804-matovic-spustil-hlasovanie-o-programe/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-08 |dátum prístupu = 2020-02-08|vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Komunálny politik na Matovičovej kandidátke a priateľ Igora Matoviča, Ľubomír Bechný, kritizoval predsedu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]], že hlasovaním podmieňuje vznik koaličnej vlády, pretože ak by politické strany neakceptovali výsledky ankety, Matovič hovoril o predčasných voľbách.&lt;ref name='anketa_Bechny'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Ľubomír Bechný |titul = Igor Matovič spustil internetové referendum, v čom je problém? |url = https://dennikn.sk/blog/1750308/igor-matovic-spustil-internetove-referendum-v-com-je-problem/|strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník N}}&lt;/ref&gt; Opozičné strany označili počínanie Matoviča za vydieranie,&lt;ref name=anketa_pravda/&gt; pričom Matovič ich vyzval, aby pridali svoje otázky.&lt;ref name=anketa_pravda/&gt; Predseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] zareagoval a ako jediný politik požiadal o pridanie dvanástej otázky v nasledovnom znení: ''„Ste za to, aby Igor Matovič vyvolal predčasné voľby, ak nepresadí niektorý z bodov z jeho ankety?“''&lt;ref name='anketa_postoj'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TASR|titul = Truban: Nech dá Matovič do ankety otázku o predčasných voľbách kvôli nemu |url = https://www.postoj.sk/51479/matovic-ukazal-viac-ako-900-rieseni-chce-vladnut-s-demokratickou-opoziciou |strany = |dátum vydania = 2020-02-10 |dátum prístupu = 2020-02-10|vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Igor Matovič prisľúbil v televíznej relácii [[Michal Truban (politik)|Trubanovi]], že zaradí aj jeho otázku,&lt;ref name=anketa_Bechny/&gt; avšak nikdy ju nezaradil do hlasovania aj napriek jeho sľubu.

Internetové hlasovanie Igora Matoviča čelilo viacerým obvineniam z porušovania európskej legislatívy,&lt;ref name='anketa_tyzden'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Vančo| meno = Martin | titul = Slovenská Cambridge Analytica. Matovič protizákonne zbiera osobné údaje od desiatok tisícov ľudí |url = https://www.tyzden.sk/politika/62306/matovicova-anketa-zbiera-osobne-udaje-od-desiatok-tisicov-ludi-v-rozpore-s-gdpr/ |strany = |dátum vydania = 2020-02-11 |dátum prístupu = 2020-02-11|vydavateľ = .týždeň | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; po zverejnení týchto obvinení boli upravené podmienky spracovania osobných údajov pridaním nového účelu spracovania údajov, rozšíril sa obsah spracovaných údajov a bola doplnená informácia o spôsobe odvolania súhlasu, avšak podľa odborníkov anketa stále nebola v poriadku z hľadiska ochrany osobných údajov.&lt;ref name='anketa_trend'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matovičova anketa naďalej porušuje zákon. Právnička vysvetľuje prečo |url = https://www.trend.sk/spravy/matovicova-anketa-nadalej-porusuje-zakon-pravnicka-vysvetluje-preco |dátum vydania = 2020-02-20 |dátum prístupu = 2020-02-20|vydavateľ = Trend| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Len štyri dni po spustení internetového hlasovania sa začal podnetom zaoberať Úrad na ochranu osobných údajov,&lt;ref name='anketa_TV_noviny'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = TV Noviny|titul = Matovičovu internetovú anketu už rieši Úradu na ochranu osobných údajov |url = https://www.tvnoviny.sk/domace/1989299_matovicovu-internetovu-anketu-uz-riesi-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov |strany = |dátum vydania = 2020-02-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2020-02-12|vydavateľ = TV Markíza | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name='anketa_hn'&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR |titul = O Matovičovu anketu sa zaujíma už aj štát. Úrad na ochranu osobných údajov začal konanie |url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2093117-o-matovicovu-anketu-sa-zaujima-uz-aj-stat-urad-na-ochranu-osobnych-udajov-zacal-konanie |dátum vydania = 2020-02-14 |dátum prístupu = 2020-02-14|vydavateľ = Hospodárske noviny| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; pretože hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] zbieralo od hlasujúcich mená, maily, telefónne čísla aj politické preferencie.&lt;ref name=anketa_tyzden/&gt;

=== Vláda Igora Matoviča ===
{{hlavný článok|vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021}}

==== Pôsobenie v úrade predsedu vlády ====
Igor Matovič ako predseda vlády SR nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie smerom na verejnosť. Neustanovil žiadneho hovorcu predsedu vlády alebo Úradu vlády SR, na komunikáciu si ponechal iba svoj súkromný profil na sociálnej sieti [[Facebook]], na ktorom mal v auguste 2020 viac ako 200 tisíc sledovateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf tlačového odboru premiéra: Hovorca Igora Matoviča by mal myslieť, cítiť aj dýchať ako on sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1940221/sef-tlacoveho-odboru-premiera-hovorca-igora-matovica-by-mal-mysliet-citit-aj-dychat-ako-on-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-22 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt; Matovič bol kritizovaný za spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi a využívajúci nespisovné výrazy či vulgarizmy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Odkaz svetu od premiéra Matoviča: Nasr.. som kopu ľudí. Takéto dni mám rád | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560494-premierov-odkaz-svetu-nasr-som-kopu-ludi-taketo-dni-mam-rad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-19 | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Igor Matovič žiari šťastím: Nasral som kopu ľudí... Takéto dni ja mám rááád | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/stalo-sa/doma/61276-igor-matovic-ziari-stastim-nasral-som-kopu-ludi-taketo-dni-ja-mam-raaad | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-08-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Janščová|periodikum=SME|dátum=2020-07-23|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://fici.sme.sk/c/22452740/23-viet-ktore-matovic-naozaj-povedal-pocas-tlacovky-o-diplomovke.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Čo Matovič naozaj povedal počas tlačovky o diplomovke|meno=Kristína|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Viktor|priezvisko2=Hlavatovič|odkaz na autora=|autor=|dátum prístupu=2020-08-20}}&lt;/ref&gt;

==== Vláda počas mimoriadnej situácie súvisiacej s [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiou koronavírusu]] ====
Vláda Igora Matoviča prebrala moc v období prepuknutia pandémie ochorenia [[COVID-19]] a jeho vláda zaviedla rôzne opatrenia (povinná štátna karanténa po návrate na Slovensko z iných štátov, zatvorenie prevádzok, ktoré nie sú esenciálne a hrozí pri nich šírenie nákazy, zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska mimo pracovných a životu-potrebných dôvodov počas Veľkonočných sviatkov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhrnutie opatrení proti COVID-19 od nástupu novej vlády Igora Matoviča|url=https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum vydania=2020-04-14|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200508115620/https://www.dalito.sk/vsetko-o-covid-19-od-nastupu-novej-vlady-igora-matovica/|dátum archivácie=2020-05-08}}&lt;/ref&gt;).

Zákaz vycestovania z okresu trvalého bydliska bez legitímneho dôvodu bol realizovaný policajnými kontrolami na hraniciach jednotlivých okresov, prvý deň platnosti toto nariadenie spôsobilo hodinové zápchy na frekventovaných úsekoch, a nariadenie bolo zmenené na námatkové kontroly. Toto opatrenie a uzavretie všetkých neesenciálnych prevádzok bolo predmetom ďalšieho sporu s koaličným partnerom [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]], tieto opatrenia boli silne kritizované aj opozíciou.

Ďalším sporným opatrením, ktoré bolo vysoko kritizované opozíciou, bolo oddialenie splátok bankových úverov, kde ale počas oddialenia na úveroch narastali ďalej úroky. [[Vláda]] zaviedla aj pomoc podnikateľom, sľúbila vyplatiť miliardu na pomoc podnikateľom, ktorým klesol zisk v dôsledku nariadení vlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koronavírus: Prvá pomoc vlády bude stáť miliardu eur mesačne. Má zabrániť prepúšťaniu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/777728/koronavirus-prva-pomoc-vlady-bude-stat-miliardu-eur-mesacne-ma-zabranit-prepustaniu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-05-12|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;, aj toto opatrenie bolo ale kritizované cieľovými skupinami, kedže veľa z nich sa na štátnu pomoc nekvalifikovalo, bola označená ako nedostatočná a pomoc bola podmienená žiadosťami, ktoré si žiadatelia museli samostatne vyplniť a podať.

Pandémia mala v prvej vlne, najmä na jar a v lete [[2020]], na [[Slovensko|Slovensku]] veľmi mierny priebeh v porovnaní s okolitými štátmi, za čo mnohí obraňovali tieto opatrenia ako zmysluplné a účinné pre zastavenia šírenia nákazy. S uvoľňovaním opatrení sa situácia v druhej vlne na jeseň a v zime 2020 výrazne zhoršila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krčméry: Koronavírus je zákernejší ako chrípka, SARS či MERS|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/|dátum prístupu=2021-01-02|priezvisko=Černická|meno=Lívia|dátum vydania=2020-10-04|vydavateľ=Pravda|priezvisko2=Boškovičová|meno2=Alexandra|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

==== Anketa o očkovaní ====
Igor Matovič sa nemohol zúčastniť očkovania na [[COVID-19|koronavírus]], pretože v tom čase bol pozitívne testovaný, a preto pre podporu očkovania vytvoril na sociálnej sieti [[Facebook]] príspevok o prednostnom zaočkovaní jeho mamy a jeho manželky, ak dostane jeho status na [[Facebook|Facebook-u]] desaťtisíc likeov alebo srdiečok,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič na facebooku vyhlásil neobvyklú anketu – o prednostné zaočkovanie dvoch žien jeho života|url=https://www.omediach.com/internet/19637-matovic-na-facebooku-vyhlasil-neobvyklu-anketu-o-prednostne-zaockovanie-dvoch-zien-jeho-zivota|vydavateľ=O médiach|dátum prístupu=2020-12-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, avšak podľa očkovacieho plánu by na žiadne uprednostnenie nemali nárok, pretože medzi prvými mali ísť zdravotníci v prvej línii, zamestnanci domovov sociálnych služieb alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, bez ktorých štát nemôže fungovať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič predhodil davu svoju rodinu. Keď bude dosť lajkov, pošle ich na očkovanie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573031-matovic-predhodil-davom-svoju-rodinu-ked-bude-dost-lajkov-posle-ich-na-ockovanie/|vydavateľ=Pravda|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Matovičov nápad mnohí kritizovali a prirovnávali ku spornej predvolebnej internetovej ankete: ''„On každému dáva návod, ako sa zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Hovorí sa tomu neustále vynucovanie si pozornosti“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Andrej|priezvisko=Bán|titul=Desaťtisíc srdiečok pre premiéra|url=https://dennikn.sk/2203418/desattisic-srdiecok-pre-premiera/|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2020-12-28|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Minister financií ===
Od apríla 2021 pôsobil ako [[Zoznam ministrov financií Slovenskej republiky|minister financií]] vo vláde [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. 15. decembra 2022 prebehol pokus o osobné doručenie demisie, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Hegerova vláda padla : Igor Matovič doniesol prezidentke demisiu, no v paláci si to rozmyslel | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/120514/matovic-ponuka-sulikovi-demisiu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2022-12-15}}&lt;/ref&gt; Matovič následne sľúbil, že ak strana [[SaS]] podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič ponúkol SaS, že ak schváli rozpočet, odstúpi z postu ministra | periodikum = Teraz | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-ponukol-sas-ze-ak-schvali-r/682478-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2022-12-23}}&lt;/ref&gt; Keďže strana [[SaS]] návrh podporila, [[23. december|23.decembra]] [[2022]] Matovič odstúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič už nie je ministrom financií. Rezort dočasne povedie Heger | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/651515-matovic-uz-nie-je-ministrom-financii-rezort-docasne-povedie-heger/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-23 | dátum prístupu = 2022-12-23}}&lt;/ref&gt;

== Kandidatúra na prezidenta ==
Matovič kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských voľbách v roku 2024]], aj keď prezidentom nechcel byť. Poslanecké podpisy vyzbieral v posledný deň.&lt;ref name=&quot;tasr-20240131-matovic-dubovsky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O prezidentský palác zabojuje aj I. Matovič, kandiduje i P. Dubovský | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/o-prezidentsky-palac-zabojuju-aj-i-m/771146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-31}}&lt;/ref&gt;

V prvom kole volieb získal 49 201 (2,18 %) platných hlasov a skončil na 5. mieste po prvom kole.&lt;ref name=&quot;teraz-volby-2024&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Je ženatý s [[Pavlína Matovičová|Pavlínou Matovičovou]], s ktorou má dve dcéry{{--}}Kláru a Rebeku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry, opäť zatvorili | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2014907_skolu-do-ktorej-chodia-matovicove-dcery-opat-zatvorili | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-08}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Beblavý | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = Miroslav Beblavý | titul = Nová šľachta : papalášstvo od Mečiara po Matoviča | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 292 | url = | isbn = 978-80-551-7621-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Zgurišová | meno = Dzudzka | autor = | odkaz na autora = | titul = Matelko/premiér Igor : 100 dní (na fejsbúku) | vydanie = 1 | vydavateľ = EZEN | miesto = Bratislava | rok = 2020 | počet strán = 94 | url = | isbn = 978-80-973488-1-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Bárdy | titul = Obyčajný Matovič. Homo vulgaris | vydanie = | vydavateľ = [[Ringier Axel Springer]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-89854-23-3 | počet strán = 250 | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič : Premiér v teniskách | vydanie = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | url = | isbn = 978-80-8230-014-0 | počet strán = 320 | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vagovič | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Vagovič | titul = Jednoducho Matovič : Premiér, ktorý nechcel vyhrať voľby | vydanie = | vydavateľ = Švabach | miesto = Bratislava | rok = 2023 | počet strán = 272 | url = | isbn = 978-80-974373-4-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=808&amp;CisObdobia= Igor Matovič]{{--}}poslanecký profil na webe NR SR
* [https://www.teraz.sk/tag/igor-matovic Články týkajúce sa Igora Matoviča] na portáli teraz.sk TASR
* [https://matovic.blog.sme.sk/ Blog Igora Matoviča] na webe denníka SME (2010{{--}}2015)

{{Vláda Slovenska z 1. apríla 2021}}
{{Ministri financií Slovenskej republiky}}
{{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}}
{{Predsedovia vlády Slovenska}}
{{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Matovič, Igor}}
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]]
[[Kategória:Politici OĽaNO]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Ministri financií Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]]
[[Kategória:Plagiátorské aféry]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]]</text>
      <sha1>r8yql0ar1vd7i3tfj1j45o23n17w9dn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fiat Coupé</title>
    <ns>0</ns>
    <id>325017</id>
    <revision>
      <id>8232742</id>
      <parentid>7704074</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:16:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232742</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6868" sha1="7f8kan7p2wdzmbg3vrbryqrqv8gso3b" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Fiat Coupé
| obrazok = Fiat Coupé front 20090604.jpg
| vyrobca = [[FIAT (automobilka)|Fiat]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = 1993 – 2000
| krajina_povodu = {{minivlajka|Taliansko}} [[Turín]], [[Taliansko]] ([[Pininfarina]])&lt;ref name=&quot;pininfarina.it&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pininfarina.it/repository/Gruppo/Produzionecomplessiva.pdf|formát=PDF|titul=PRODUZIONE COMPLESSIVA|dátum prístupu=2007-08-03|vydavateľ=pininfarina.it|url archívu=https://web.archive.org/web/20110927181844/http://www.pininfarina.it/repository/Gruppo/Produzionecomplessiva.pdf|dátum archivácie=2011-09-27}}&lt;/ref&gt;
| predchodca = 
| nasledovnik =
| trieda = [[športový automobil]]
| typ_karoserie = 2-dverové kupé
| usporiadanie = motor vpredu, [[predný náhon]]
| platforma =
| motor =
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka = 5-rýchlostná manuálna&lt;br /&gt;6-rýchlostná manuálna
| razvor = {{mm|2540|m}}
| vyska = {{mm|1340|m}}
| sirka = {{mm|1768|m}}
| dlzka = {{mm|4250|m}}
| hmotnost = 1250-{{kg|1320}}
| kapacita_nadrze =
| podobne =
| dizajner = [[Chris Bangle]]
}}

'''Fiat Coupé''' (typ 175, oficiálne nazývané '''Coupé Fiat''') bolo kupé vyrábané talianskym výrobcom automobilov [[FIAT (automobilka)|Fiat]] medzi rokmi [[1993]] až [[2000]]. Vozidlo bolo prvýkrát predstavené na autosalóne v [[Brusel]]i v roku 1993.
Vozidlo je nezabudnuteľné svojimi hranatými tvarmi, s vrúbkovanými bočnými panelmi. Karosériu navrhol [[Chris Bangle]] z [[Centro Stile Fiat]], zatiaľ čo interiér bol navrhnutý [[Pininfarina|Pininfarinou]]. Vonkajší dizajn bol predzvesťou automobilového dizajnu z neskorých 90. rokov. Ako predošlý model ku Banglovej tak trochu notoricky známej práce na [[BMW]], rovnako ako futuristické uhlové návrhy ostatných značiek, predovšetkým [[Renault]] a [[Ford]].

== História ==
Na začiatku v roku 1993 bolo Coupé dostupné so 4-valcovým motorom 2.0L 16V, vo verzii Turbo (190 HP) a v atmosférickej verzii (139 HP). Obidva motory boli novšie verzie [[Fiat Twin-CAM]] dizajnu a zdedené z vozidla [[Lancia Delta Integrale]], ktorý bol 6-krát víťaz na [[Majstrovstvá sveta v rely|Majstrovstvách sveta v rely]]. Rok [[1996]] priniesol motor 1.8L 16V (nie je k dispozícii v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], 130 HP) spolu s 2-litrovým päťvalcom 20V (147 HP) a päťvalcom 20V Turbo (220 HP). Zrýchlenie z 0 na {{km|100|m}}/h zvládlo Coupé s týmto motorom za 6,3 sekundy a maximálna rýchlosť bola {{km|250|m}}/h a Fiat Coupé sa zaradilo medzi najrýchlejšie vozidlá s predným pohonom.

[[Súbor:Fiat-coupe-001.jpg|thumb|Fiat Coupé 2.0L 20V Turbo]]

Prepĺňané 16V a 20V verzie boli vybavené veľmi účinným ''Viscodrive'' samosvorným diferenciálom proti nedotáčavosti, ktorou trpia výkonné automobily s predným náhonom. Okrem toho Coupé malo nezávislé zavesenie všetkých kolies. Na prednej náprave boli vzpery [[McPherson]] a spodné trojuholníkové ramená ukotvené do priečnych pomocných nosníkov s vinutými pružinami a stabilizátorom; vzadu vlečné ramená na pomocnom ráme s pružinami a stabilizátorom.

V roku [[1998]] bola uvedená limitovaná edícia, ktorá mala červeno lakované brzdové strmene [[Brembo]], bodykit, štartovacie tlačidlo, 6-rýchlostnú manuálnu prevodovku, vzpery podvozku kvôli tuhosti, pedále [[Sparco]], sedačky [[Recaro]] s červenou kožou, ktoré majú lepšie bočné vedenie ako štandardné 20VT sedačky.&lt;ref name=&quot;italicar.co.uk&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.italicar.co.uk/blog/2018/3/15/fiat-coupe-buyers-guide |titul=Fiat Coupé Buyer's Guide - italicar}}&lt;/ref&gt;

V roku 1998 dostal 2-litrový 5-valec 20V systém variabilného sania, ktorý zvýšil výkon na 115 kW/154 HP. 2-litrový 5-valec 20V Turbo dostal 6-rýchlostnú prevodovku a prahy dverí verzie Turbo boli lakované vo farbe karosérie. Fiat tiež uviedol model 2,0L 20V Turbo 'Plus'. Tento model bol vybavený bodykitom, ktorý stotožňoval tento model s verziou Limited Edition, až na drobné zmeny v interiéri a identifikačný znak verzie LE. Keď v septembri roku 2000 zastavil Fiat výrobu modelu Coupé, bolo vyrobených celkovo 72 762 kusov.

[[Súbor:Fiat Coupé Limited Edition.jpg|thumb|Fiat Coupé Limited Edition (s inými diskami kolies a predným nárazníkom)]]

==Motory&lt;ref name=&quot;fiatcoupehistory.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fiatcoupehistory.com/e_daten.htm|titul=Coupé Fiat Technické Špecifikácie|dátum prístupu=2007-08-06|vydavateľ=fiatcoupehistory.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20090804105207/http://www.fiatcoupehistory.com/e_daten.htm|dátum archivácie=2009-08-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fiatcoupe.cqnet.com.au&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://fiatcoupe.cqnet.com.au/performance.html|titul=The Fiat Coupe|dátum prístupu=2007-08-06|vydavateľ=fiatcoupe.cqnet.com.au|url archívu=https://web.archive.org/web/20070829144647/http://fiatcoupe.cqnet.com.au/performance.html|dátum archivácie=2007-08-29}}&lt;/ref&gt;==
{|class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;0&quot;  cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;text-align: center; font-size: 90%;&quot;
|- style=&quot;background:#DCDCDC&quot; align=&quot;center&quot; valign=&quot;middle&quot;
!Model
!Motor
!Objem valcov
!Výkon
!Krútiaci moment
!Zrýchlenie z 0 na {{km|100|m}}/h
!Maximálna rýchlosť
|- bgcolor=#ffffff
|'''1.8 16V'''||[[R4 (motor)|R4]]||1 747 cc||96 kW/130 HP pri 6 300 ot./min.||164 Nm pri 4 300 ot./min.||9,2 s||{{km|205|m}}/h
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 16V'''||R4||1 995 cc||102 kW/139 HP pri 6 000 ot./min.||180 Nm pri 4 500 ot./min.||9,2 s||{{km|208|m}}/h
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 20V'''||[[R5 (motor)|R5]]||1 998 cc||108 kW/147 HP pri 6 100 ot./min.||186 Nm pri 4 500 ot./min.||8,9 s||{{km|212|m}}/h
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 20V'''||R5||1 998 cc||113 kW/154 HP pri 6 700 ot./min.||186 Nm pri 3 750 ot./min.||8,4 s||{{km|215|m}}/h
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 16V Turbo'''||R4||1 995 cc||140 kW/190 HP pri 5 500 ot./min.||290 Nm pri 3 400 ot./min.||7,5 s||{{km|225|m}}/h
|- bgcolor=#ffffff
|'''2.0 20V Turbo'''||R5||1 998 cc||162 kW/220 HP pri 5 750 ot./min.||310 Nm pri 2 500 ot./min.||5,9 s||{{km|250|m}}/h
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Fiat Coupé}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fiatcoupe.net/therange.php Fiatcoupe.net discussing the Fiat Coupe range in detail]
* [http://www.fiat-coupe.info Modified Fiat Coupe 20v Turbo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100611141954/http://www.fiat-coupe.info/ |date=2010-06-11 }}
* [http://www.fccuk.org/ Fiat Coupé Club UK]
* [http://www.fiatcoupepassion.it Club Fiat Coupé Passion ITA]

{{Fiat}}

[[Kategória:Automobily Fiat|Coupé]]
[[Kategória:Športové automobily]]</text>
      <sha1>7f8kan7p2wdzmbg3vrbryqrqv8gso3b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Divadlo Kameri</title>
    <ns>0</ns>
    <id>327569</id>
    <revision>
      <id>8232587</id>
      <parentid>7040012</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:55:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232587</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1251" sha1="8xgbuyfwyvo0mzpfst9w42omhra2qai" xml:space="preserve">[[Súbor:Cameri Theater.JPG|náhľad|Divadlo Kameri]]
'''Divadlo Kameri''' ({{v jazyku|heb|התיאטרון הקאמרי}}) je jedno z najvýznamnejších a najslávnejších [[izrael]]ských divadiel. Nachádza sa v [[Tel Aviv]]e a bolo založené v roku [[1945]]. 

Divadlo sa identifikovalo so svedomím a náladou národa a jeho hry po celé roky ukazujú myšlienky, nádeje, strach, starosti a konflikty odlišných vrstiev, ktoré tvoria mozaiku izraelskej spoločnosti. Divadlo je jedno z dvoch divadelných scén nachádzajúcich sa v [[Tel Aviv Performing Arts Center]].

Divadlo má počas roka sedem až deväť nových [[inscenácia|inscenácií]], pričom ročne ho navštívi viac než milión divákov. Za dobu svojej existencie divadlo predstavilo viac ako 500 inscenácií a zaujalo viac ako 20 miliónov divákov v Izraeli aj v zahraničí.

==Zdroj==
* {{Preklad|cs|Divadlo Kameri|5739598}}

==Externé odkazy==
* [http://www.cameri.co.il/index.php?page_id=1&amp;lang_action=change_lang&amp;to_lang=en Oficiálne internetové stránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120607183144/https://www.cameri.co.il/index.php?page_id=1 |date=2012-06-07 }} {{eng icon}}

[[Kategória:Tel Aviv]]
[[Kategória:Divadlá v Izraeli|Kameri]]</text>
      <sha1>8xgbuyfwyvo0mzpfst9w42omhra2qai</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cyklistické trasy v Bratislave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>336625</id>
    <revision>
      <id>8232371</id>
      <parentid>8043372</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:02:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232371</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22791" sha1="cclcn90d0fqpwx623kyjfvjcsm1ejeo" xml:space="preserve">[[Súbor:Malý Dunaj 5.jpg|náhľad|Cyklotrasa pri [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] ]]
[[Súbor:Bratislava 2007-6-26 45.jpg|náhľad|[[Petržalské korzo]] ]]

'''Cyklistické trasy (skrátene cyklotrasy) v [[Bratislava|Bratislave]]''' sú trasy slúžiace [[Cyklistická doprava|cyklistickej doprave]], ktoré definuje Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?u=700000&amp;id_org=700000&amp;id=80478&amp;p1=67484
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 15. december 2008
  | dátum prístupu = 23. december 2010
  | vydavateľ = Oficiálne stránky hlavného mesta Bratislava
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
}}&lt;/ref&gt; Turistické cyklotrasy sa značia podľa metodiky Slovenského cykloklubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Cykloklub
  | url = http://www.cykloklub.sk/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 23. december 2010
  | vydavateľ = Cykloklub
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
}}&lt;/ref&gt; Pojem cyklistická trasa môže znamenať buď trasu vyznačenú len (zvislým) značením (najmä cykloturiské trasy), alebo aj stavebné úpravy (napr. samostatné cestičky pre cyklistov).

== Dopravné cyklotrasy ==
[[Súbor:Cyklotrasa Paríčkova (Bratislava).jpg|náhľad|Cyklotrasa na [[Páričkova ulica (Bratislava)|Páričkovej ulici]] ]]
=== Stará koncepcia cyklotrás ===
V zmysle rozvojového dokumentu ''Cyklistická doprava v Bratislave'' sa cyklistické trasy z hľadiska významu a kompetencií pri zabezpečovaní ich rozvoja členia do troch základných kategórií:
* '''Hlavné trasy''' vytvárajú kompletný systém prepájajúci jednotlivé často mesta a v extraviláne nadväzujú na nadmestské a medzinárodné cyklistické trasy. Ich rozvoj a realizácia je v kompetencii Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Ich celková navrhovaná dĺžka je 150 km.
* '''Vedľajšie trasy''' sú rozvíjané v nadväznosti na hlavné trasy a vytvárajú plošnú sieť cyklistických cestičiek v jednotlivých mestských častiach. Ich realizácia je v kompetencii jednotlivých mestských častí.
* '''Doplnkové trasy''' zabezpečujú prístup k objektom, rekreačným plochám a pohyb v ich tesnej blízkosti. Realizáciu zabezpečujú vlastníci objektov a areálov.

=== Nová koncepcia cyklotrás ===
Nová koncepcia cyklotrás vznikla na pôde Komisie pre cyklistickú a pešiu dopravu a bola predložená na rokovanie mestského zastupiteľstva [[25. september|25. septembra]] [[2014]] ako bod 58 Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy a v rámci tohto bohu poslanci uznesením č. 1743/2014 schválili Návrh hlavných cyklistických komunikácií v Bratislave, ktorý aktualizoval pôvodný dokument.
* '''Okruhy''' – Prepájajú jednotlivé radiály v pravidelnej vzdialenosti od centra. Označujú sa ako O1, O2, atď. Prvý okruh (historický) vedie okolo historického centra a je to východisko najdôležitejších radiál. Okruhy majú pridelenú zelenú farbu.
* '''Radiály''' – Tvoria spojnice centra mesta s ostatnými časťami. Vedú sa najpriamejšiou, bezpečnou a plynulou trasou. Radiály začínajúce na 1. okruhu sa označujú ako R11, R12, …, radiály začínajúce na 2. okruhu sa označujú ako R21, R22 atď. Radiály majú pridelenú modrú farbu.
* '''Spojky''' – Zahusťujú sieť okruhov a radiál. Spojky majú pridelenú žltú farbu.

{{clear}}

=== Hlavné cyklotrasy podľa starej koncepcie ===
{| class=wikitable
! Medzinárodná dunajská cesta
| [[Dunajská cyklistická cesta]] je súčasťou medzinárodnej trasy z [[Nemecko|Nemecka]] cez [[Rakúsko]] a [[Slovensko]] do [[Maďarsko|Maďarska]]. Na území Bratislavy vedie od hraničného priechodu [[Berg_(Bruck_an_der_Leitha)|Berg]] s [[Rakúsko|Rakúskom]] po pravobrežnej hrádzi [[Dunaj|Dunaja]] celým územím Petržalky až po mestskú časť [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], cez ktorú je prepojená na hraničný prechod [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] s Maďarskom (dĺžka 22,2 km). Druhá ľavobrežná vetva trasy prechádza cez [[Prístavný most]] na ľavú stranu Dunaja a pokračuje po hrádzi súbežne s tokom Dunaja až po hranicu mesta (dĺžka 15,5 km).
Posledný chýbajúci úsek medzi Starým mostom a Mostom SNP bol otvorený [[2. máj]]a [[2012]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový most so Starým spája nový cyklistický chodník | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6360098/novy-most-so-starym-spaja-novy-cyklisticky-chodnik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-02 | dátum prístupu = 2024-04-26}}&lt;/ref&gt;
|- 
! Medzinárodná moravsko-dunajská cesta
| Začína na ľavobrežnej strane Dunaja pod [[Most SNP|Mostom SNP]] a pokračuje nábrežím popri Karloveskej zátoke a Devínskej ceste do [[Bratislava – mestská časť Devín|Devína]], odkiaľ vedie pozdĺž rieky [[Morava (rieka)|Moravy]] po [[Devínske jazero]] (dĺžka 22 km) a ďalej smerom na [[Záhorie]] a [[Morava (región)|Moravu]]. V [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] je navrhnutá odbočka tejto trasy smerom na Rakúsko ([[Zámok Hof|Schlosshof]], [[Marchegg]]).

V súčasnosti existuje úsek od Nového mostu po [[River Park]] (1,2 km), od [[Karloveské rameno|Karloveského ramena]] po most na ostrov [[Sihoť (Karlova Ves)|Sihoť]] (1,9 km) a úsek z Devína po hranice mesta (12,2 km).

Pripravuje sa dobudovanie a obnovenie trasy v úseku Lanfranconi – Most SNP a dočasné víkendové opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov na [[Devínska cesta (Bratislava)|Devínskej ceste]] do definitívneho dobudovania tohto úseku, či už cez ostrov Sihoť alebo vybudovaním cyklocestičky popri Devínskej ceste. V roku 2012 bol otvorený [[Cyklomost slobody]] z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu.
|-
! Záhorská cesta
| Na území mesta vedie od [[Bratislava – mestská časť Devín|Devína]] po [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínsku Novú Ves]] súbežne s Moravsko-dunajskou cestou, od Devínskej Novej Vsi po Devínske jazero na komunikácii popri železnici (dĺžka 10 km). Vyznačená je v celej dĺžke.
|-
! Vajnorská cesta
| Začína na nábreží pod Mostom SNP a vedie popri [[Mestský_okruh_číslo_1_(Bratislava)|vnútornom dopravnom okruhu]], pozdĺž [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulice]] s pokračovaním cez mestskú časť [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] až na hranice mesta (dĺžka 12,2 km). Jej vetva prepája Vajnory s [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]] (dĺžka 3,0 km).
|-
! Karpatská cesta
| Prepája medzinárodné dunajské cesty do priestoru Malých Karpát. Vedie cez [[Most Lanfranconi]] a [[Mlynská dolina|Mlynskú dolinu]] do dopravne upokojených priestorov [[Železná studienka|Železnej studienky]] (dĺžka 3,7 km).
|-
! Dúbravská trasa
| Vedie z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] [[Líščie_údolie_(ulica)|Líščím údolím]] do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] a Devínskej Novej Vsi (dĺžka 11,2 km). Obsahuje vetvu Harmincova – Patrónka (dĺžka 2,8 km).
|-
! Lamačská trasa
| Vedie od [[Patrónka|Patrónky]] cez [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] do [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrice]] (dĺžka 9,5 km).
|-
! Račianska trasa
| Vedie od [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] cez [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálsku]], [[Blumentálska ulica|Blumentálsku]] a [[Kukučínova ulica (Bratislava)|Kukučínovu ulicu]] smerom na [[Krasňany (Bratislava)|Krasňany]] a Raču po hranicu mesta (dĺžka 11,1 km).
Od jesene 2012 je v realizácii úsek na Špitálskej ulici a Americkom námestí, kde bude po dokončení vyznačená cyklotrasa kombináciou cyklopruhov a koridorov pre cyklistov.
|-
! Ružinovská trasa
| Vedie z [[Kamenné námestie|Kamenného námestia]] cez [[Cintorínska ulica (Bratislava)|Cintorínsku]], [[Poľná ulica (Bratislava)|Poľnú]], [[Páričkova ulica (Bratislava)|Páričkovu]], [[Trenčianska ulica (Bratislava)|Trenčiansku]] a [[Ružinovská ulica |Ružinovskú ulicu]] na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]] s vetvou do [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakune]] a [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajských Biskupíc]] (dĺžka 16 km). Zahŕňa aj prepojenie [[Košická ulica (Bratislava)|Košická ulica]] – [[Jégého ulica (Bratislava)|Jégého ulica]] – [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianska ulica]] (dĺžka 2,75 km).
25.9.2011 bola otvorená časť trasy na Košickej ulici od [[Mlynské nivy|Mlynských nív]] cez [[Dulovo námestie]] po už vybudovaný úsek na Trenčianskej.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Primátor dnes popoludní otvorí prvú mestskú cyklotrasu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6069965/primator-dnes-popoludni-otvori-prvu-mestsku-cyklotrasu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-09-25 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}&lt;/ref&gt;
|-
!Trasa Malý Dunaj
| Trasa vedie od Medzinárodnej dunajskej cesty popri toku [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] (dĺžka 2,8 km).
|-
! Ružinovská tangenta
| Vedie po uliciach [[Zátišie (ulica)|Zátišie]], [[Tomášikova ulica (Bratislava)|Tomášikova ulica]], [[Slovnaftská ulica]] a prepája cyklotrasy od [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]] po Malý Dunaj (dĺžka 6,5 km) a ďalej pokračuje pozdĺž Slovnaftskej ulice do Podunajských Biskupíc a na [[Lieskovská cesta (Bratislava)|Lieskovskú cestu]] (dĺžka 8,25 km).
|-
! Starohájska trasa
| Vedie od Starého mosta popri [[Chorvátske rameno|Chorvátskom ramene]] s napojením na dunajskú cyklotrasu s vetvou po [[Starohájska ulica (Bratislava)|Starohájskej ulici]] (dĺžka 5,6 km) doplnená o prepojenie pozdĺž [[Kutlíkova ulica|Kutlíkovej ulice]].

V príprave je úsek prepájajúci Chorvátske rameno a Starohájsku ulicu cez [[Námestie hraničiarov]].
|-
! Petržalské korzo
| Začína pri Moste SNP a vedie po [[Petržalské korzo|Petržalskom korze]] k [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|železničnej stanici Petržalka]] (dĺžka 2,35 km) a pokračuje po hranicu mesta po Kopčianskej ulici s vetvou ku Chorvátskemu ramenu (dĺžka 2,75 km).
|-
! Centrum
| Táto skupina cyklotrás v dĺžke 10,2 km zahŕňa:
* okruh okolo historického jadra
* trasu [[Ulica Prokopa Veľkého]] – SAV – [[Banskobystrická ulica (Bratislava)|Banskobystrická ulica]]
* [[Štefanovičova ulica (Bratislava)|Štefanovičova ulica]] – [[Americké námestie]] – Poľná
* nábrežie v úseku Starý most – [[Most Apollo]] (vrátane mostov) – Prístavný most&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Územný plán hlevného mesta SR Bratislavy (.pdf)
  | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&amp;id_dokumenty=11017229
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 23. december 2010
  | vydavateľ = Oficiálne stránky hlavného mesta Bratislavy
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2012 bola vyznačnená časť okruhu okolo historického centra (Jesenského ulica, dolná časť Námestia SNP). V auguste 2013 bol vybudovaný cyklopriechod na Prístavnej ulici.&lt;ref name=&quot;pristavna201308&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Feik
  | meno = Michal
  | odkaz na autora = 
  | titul = Priechod pre cyklistov Prístavná ulica – Prístavný most (19.8.)
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/galerie2.asp?id_org=700000&amp;id_galerie=5010466&amp;p1=11050107
  | dátum vydania = 2013-08-19
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-01-10
  | vydavateľ = Bratislava
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
}}&lt;/ref&gt; Na jeseň 2013 bola zrealizovaná cyklotrasa na Májkovej ulici.&lt;ref name=&quot;majkova201310&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = Netro
  | odkaz na autora = 
  | titul = Cyklotrasa Májkova – Odborárske nám. (R10D) vo výstavbe
  | url = http://www.cyklokoalicia.sk/cyklotrasa-majkova-odborarske-nam-r10d-vo-vystavbe/
  | dátum vydania = 2013-10-28
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-01-10
  | vydavateľ = Cyklokoalícia
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2023 bol vyznačený fyzicky oddelený pruh pre cyklistov na [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]].

V príprave je úsek na Pribinovej ulici.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pribinova ulica
  | url = http://pr.bratislava.sk/liferay/web/doprava/diskusne-skupiny/-/message_boards/category/336444
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-03-04
  | vydavateľ = Participatívny strom Bratislava
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140110122818/http://pr.bratislava.sk/liferay/web/doprava/diskusne-skupiny/-/message_boards/category/336444
  | dátum archivácie = 2014-01-10
  }}&lt;/ref&gt;
|}

== Okruhy a radiály podľa novej koncepcie ==
{| 
| valign=top width=33% |
{| class=wikitable
! style=&quot;background-color: lightgreen&quot; | Okruh || style=&quot;background-color: lightgreen&quot; | Trasa
|-
! Historický okruh O1
| Rybné námestie – Židovská – Kapucínska – Hurbanovo námestie – Štúrova – Námestie SNP – Kamenné námestie – Jesenského – Hviezdoslavovo námestie – Rybné námestie
|-
! Staromestský okruh O2
| Rybné námestie – Židovská – Staromestská – Štefánikova – Hlavná stanica – Palárikova – Dobšinského – Smrečianska – Račianske mýto – Legionárska – Karadžičova – Dostojevského rad – Gondova – Fajnorovo nábrežie – Rázusovo nábrežie – Rybné námestie
|-
! 3. okruh O3
| Hlavná stanica – Palárikova – Dobšinského – Smrečianska – Račianske mýto – Račianska – Kominárska – Trnavské mýto – Miletičova – Košická – Most Apollo – hrádza – Viedenská cesta – Most SNP
|-
! 4. okruh O4
|Križovatka Jozefa Čabelku – Jarošova – Bajkalská – Prístavný most – Ekonomická univerzita – Bulíkova – Haanova – Furdekova – Námestie hraničiarov – Rusovská cesta
|-
! 5. okruh O5
| Kutlíkova – Pajštúnska – Bratská – Kapitulské polia – Most Lanfranconi – Mlynská dolina – Pri Habánskom mlyne – Opavská – Ďurgalova – Jahodová – Uhrova – Bárdošova  – Na Revíne – Bárdošova – Bellova – Ôsma – Brusnicová – Krahulčia – Sliačska – Račianska – Jánoškova – Kukučínova – Pluhová – Gavlovičova – Hattalova – Zátišie – Tomášikova – Kaštieľska – Parková – Jastrabia – Komárňanská
|-
! 6. okruh O6
| Severná časť: Harmincova – Valentína Matrku&lt;br&gt;
Východná časť: ŽST Vinohrady – Istrochem – Mierová kolónia – Trnávka – Vrakunská cesta – Mlynské luhy&lt;br&gt;
Južná časť: Chorvátske rameno – Lietavská – Zadné lúky – Kapitulské pole
|-
! 7. okruh O7
| Severná časť: Dúbravčická – Podháj&lt;br&gt;
Východná časť: Pekná cesta – Račianska – Žabí majer – Bojnická – Galvaniho – Mlynské luhy
|-
! 8. okruh O8
| Severná časť: Cyklomost Slobody – Na mýte – Istrijská – Eisnerova – predĺženie Eisnerovej po cestu I/2&lt;br&gt;
Východná časť: Rača – Východné – Zlaté piesky&lt;br&gt;
Južná časť: Podunajské Biskupice – Lieskovec – 6. most cez Dunaj (D4) – hrádza – Jarovce – Jazerná – Morušová – Pílová
|-
! 9. okruh O9
| Severná časť: Cyklomost Slobody – Mlynská – Jána Jonáša – Záhorská Bystrica&lt;br&gt;
Východná časť: Rača – Rybničná – Vajnory&lt;br&gt;
Južná časť: hrádza – Rusovce
|-
! 10. okruh O10
| Východná časť: Svätý Jur – JuRaVa – Ivanka pri Dunaji
|}
| valign=top |
{| class=wikitable
! style=&quot;background-color: lightblue&quot; | Radiála|| style=&quot;background-color: lightblue&quot; | Trasa
|-
! Dúbravská radiála R11
| Rybné námestie – ľavobrežné nábrežie Dunaja – Most Lanfranconi – Botanická – Líščie údolie – Park SNP – Dúbravka – Bory – Volkswagen 
|-
! Lamačská radiála R12
| Hurbanovo námestie – Banskobystrická – Námestie slobody – Štefanovičova/Leškova – Hlboká cesta – Prokopa Veľkého – Brnianska – Patrónka – K Železnej studienke – Cesta na Červený most – Zidiny – Segnáre – Pod násypom – Hodonínska – Bratislavská
|-
! Račianska radiála R13
| Hurbanovo námestie – Obchodná – Radlinského – Floriánske námestie – Radlinského – Račianska – Hlinická – Hubeného – Kadnárova – Kubačova – Rustaveliho – Pri vinohradoch
|-
! Vajnorská radiála R14
| Hurbanovo námestie – Obchodná – Radlinského – Floriánske námestie – Blumentálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Cesta na Senec – Vajnory
|-
! Ružinovská radiála R16
| Kamenné námestie – Špitálska – Americké námestie – Odborárske námestie – Záhradnícka – Ružinovská – Na piesku – Brezová – Dvojkrížna
|-
! Prievozská radiála R17
| Kamenné námestie – Dunajská – Mlynské nivy – Hraničná – Stachanovská
|-
! Petržalská radiála R18
| Kamenné námestie – Štúrova – Starý most – Jantárová cesta – Janíkov dvor – Petržalka juh – Jarovce – Rusovce
|-
! Kopčianska radiála – Petržalské korzo R19
| Rybné námestie – Most SNP – Petržalské korzo – Kopčianska
|-
! Priečna os R20
| Hlavná stanica – Námestie Franza Liszta – Štefanovičova – Imricha Karvaša – Floriánske námestie – Májkova – Odborárske námestie – Sasinkova – Poľná – Budovateľská – Autobusová stanica – Chalupkova – Košická
|- 
! Hradná R21
| Zámocká – hrad – Búdková – Slávičie údolie – Staré grunty
|-
! Kramárska radiála R22
| Kapucínska – Pilárikova – Kozia – Šulekova – Timravina – Mišíkova – Havlíčkova – Prokopa Veľkého – Lesná – Gorazdova – Ďurgalova – Jahodová – Jakubíkova – Magurská
|-
! Páričkova – Trenčianska R26
| Páričkova – Dulovo námestie – Trenčianska
|-
! Malodunajská radiála R27
| Šafárikovo námestie – Pribinova – Prístavná – ľavobrežná hrádza – Malý Dunaj
|-
! Čunovská radiála R28
| Most Apollo – pravobrežná hrádza Dunaja – Čunovo
|- 
! Wolfsthalská radiála R29
| Most SNP – pravobrežná hrádza Dunaja – hraničný priechod Petržalka-Berg – Kapitulské polia
|-
! Podkarpatská radiála R33
| Tupého – Lipovinová – Muštová – Horská – Vtáčikova – Alstrova – Pri vinohradoch
|-
! Novomestská radiála R34
|Trnavské mýto – Kukučínova
|-
! Trnávska radiála R35
| Trnavské mýto – Trnavská cesta – Rožňavská – Zlaté Piesky
|- 
! Biskupická radiála R36
| Prievozská – Gagarinova – Mlynské luhy – Prúdová – Slnečnicová – Hrušovská – Čučoriedková – Podunajská – Gagarinova – Komárovská – Nákovná – Biskupická – Ulica padlých hrdinov – Devätinová – Vinohradnícka
|- 
! Chorvátske rameno R38
| Celomestské centrum – Chorvátske rameno
|- 
! Karloveská radiála R41
| Riviéra – Karloveská – križovatka s Harmincovou
|-
! Dolnohonská radiála R47
| Prístavný most – Slovnaftská – Kazanská
|-
! Starohájska – Dolnozemská R48
| Chorvátske rameno – Námestie hraničiarov – Starohájska – Dolnozemská cesta – Petržalka juh (Slnečnice)
|-
! Devínska radiála R51
| Most Lanfranconi – Devínska cesta – Devín – Devínska Nová Ves – Devínske jazero
|- 
! Patrónka – Dúbravka – Devínska Nová Ves R52
| Patrónka – Dúbravská cesta – Polianky – Húščavova – Beňovského – Alexyho – Dražického/Na Vrátkach – Agátová – Devínska Nová Ves
|- 
! Letisková radiála R55
| Trnavská cesta – Ivanská cesta – Letisko
|-
! Juhozápadná radiála R59
| hraničný prechod Berg – nová komunikácia juhozápadne od diaľnice D2 – trojmedzie SK/H/AT
|-
! Krčace – Lamač R61
| Štadión ŠKP – Zimný štadión – Beňovského – Lamačská cesta – Hodonínska
|- 
! Východná radiála R74
| Východné – Račiansky potok
|- 
! Východné – Vajnory R84
| Východné – Vajnory
|-
! Ivánska radiála R85
|Južný a západný breh jazera Zlaté piesky – Cesta na Senec – hranica mesta
|}
|}

== Cykloturistické trasy ==
Značenie cykloturistických trás sa realizuje v súlade s STN 01 8028 Cykloturistické značenie. Centrálna evidencia cyklotrás na Slovensku je v Ústredí SCK, kde sa prideľujú i evidenčné čísla. Niektoré z týchto cyklotrás prechádzajú aj územím Bratislavy. Značenie tvorí súbor prvkov orientačných a informačných cyklotabuliek a maľovaná značka &quot;C&quot; v teréne. Prakticky sa trasy delia na trasy pre cestné a horské bicykle. Vyznačené sú 4 farbami – červenou, modrou, zelenou a žltou. Červené sú diaľkové cyklomagistrály, ostatnými farbami sú vyznačené regionálne trasy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Značenie cyklotrás na Slovensku:
  | url = http://www.bicyglo.sk/znacenie_cyklotras_s.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 23. december 2010
  | vydavateľ = Slovenský cykloklub Bicyglo Trnava
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský jazyk
  }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
* [https://bratislava.sk/doprava-a-mapy/cyklodoprava Cyklodoprava] na webe mesta Bratislava
* [https://cyklokoalicia.sk/tag/bratislava/ Bratislava] – téma na webe o. z. [[Cyklokoalícia]]
* [https://mapa.cyklokoalicia.sk/bratislava/public/ Mapa cyklotrás v Bratislave] na webe o. z. Cyklokoalícia

{{Bratislava}}

[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Cyklistické trasy na Slovensku|Bratislava]]</text>
      <sha1>cclcn90d0fqpwx623kyjfvjcsm1ejeo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rybná (prítok Rajčanky)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>345416</id>
    <revision>
      <id>8232681</id>
      <parentid>7782769</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:22:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>IB, kategórie, wl</comment>
      <origin>8232681</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5475" sha1="cwz20g9jup0b9goh9fiqbff9uu3zqzu" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Rybná
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| municipality              = Rajecká Lesná
| municipality1             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Ostrá skala (vrch v Malej Fatre)|Ostrá skala]], [[Malá Fatra]]
| source_elevation          = 1080
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = Rajčanka
| mouth_location            = [[Rajecká Lesná]]
| mouth_elevation           = 497.8
| mouth_lat_d               = 49.03355
| mouth_long_d              = 18.62044
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 6
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-06-122
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-06-4522
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Rybná''' je horský potok v [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatre]] na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, neďaleko od obce [[Rajecká Lesná]]. Je to pravostranný prítok [[Rajčanka|Rajčanky]], meria 6 km a je tokom IV. rádu.

Nachádza sa v 2. pásme ochrany a v jeho blízkosti leží kaplnka [[Svätý Hubert|sv. Huberta]]. 

== Opis toku == 
Pramení pod [[Ostrá skala (vrch v Malej Fatre)|Ostrou skalou]] ({{mnm|1220.1}}), v južnej časti [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]]&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;, v nadmorskej výške okolo {{mnm|1080}}. Priberá niekoľko menších prítokov a pokračuje severným smerom v podobe horskej bystriny. Pri skupine chát priberá pravostranný prítok spod [[Vríčanské sedlo|Vríčanského sedla]] ({{mnm|950}}) a spod [[Grúň (1 056,6 m n. m.)|Grúňa]] ({{mnm|1056.6}}) a veľkým oblúkom sa stáča na severozápad.&lt;ref&gt;Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000&lt;/ref&gt;

Pokračuje dolinou popri horárni ''Rybná'' a chatách k ceste [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]], neďaleko ktorej ústi do [[Rajčanka|Rajčanky]] v nadmorskej výške {{mnm|497.8}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.62146&amp;y=49.03358&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Rajčanky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]]
[[Kategória:Vodné toky v Lúčanskej Fatre]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Rajecká Lesná]]</text>
      <sha1>cwz20g9jup0b9goh9fiqbff9uu3zqzu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rybnícky potok (prítok Porubského potoka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>349846</id>
    <revision>
      <id>8232733</id>
      <parentid>7728249</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:53:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+[[Kategória:Kamenná Poruba (okres Žilina)]]; +[[Kategória:Konská (okres Žilina)]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8232733</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5084" sha1="fwa21t6yescfviu7dn71t276cdydx6i" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Rybnícky potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| commune                   = 
| municipality              = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = Požehy, [[Lúčanská Fatra]]
| source_elevation          = 530
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = [[Porubský potok (prítok Rajčanky)|Porubský potok]]
| mouth_location            = [[Konská (okres Žilina)|Konská]]
| mouth_elevation           = 440
| mouth_lat_d        = 49.108
| mouth_long_d       = 18.681
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = 
| map_locator               = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 
| free2_type                = Číslo recipienta
| free2_label               = Číslo recipienta
}}

'''Rybnícky potok''' je kratší [[potok]] v podhorí [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Fatry]] na [[Horné Považie|Hornom Považí]] na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to ľavostranný prítok [[Porubský potok (prítok Rajčanky)|Porubského potoka]] a je tokom V. rádu. Preteká obcou [[Konská (okres Žilina)|Konská]].

== Opis toku ==
Pramení v podhorí [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Fatry]]&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; na severných svahoch ''Požehy'' ({{mnm|559|w}}), v nadmorskej výške približne {{mnm|530}}. Od prameňa tečie severným smerom a priberá ľavostranný prítok z lokality ''Rybníky'' {{mnm|517}}. Neďaleko [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamennej Poruby]] priberá pravostranný prítok a vteká do [[Konská (okres Žilina)|Konskej]], kde ústi v nadmorskej výške asi {{mnm|440}} do [[Porubský potok (prítok Rajčanky)|Porubského potoka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.68137&amp;y=49.10471&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Rajčanky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Lúčanskej Fatre]]
[[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Kamenná Poruba (okres Žilina)]]
[[Kategória:Konská (okres Žilina)]]</text>
      <sha1>fwa21t6yescfviu7dn71t276cdydx6i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Múzeum moderného umenia Andyho Warhola</title>
    <ns>0</ns>
    <id>356633</id>
    <revision>
      <id>8232618</id>
      <parentid>8230591</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:40:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|1 */</comment>
      <origin>8232618</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5209" sha1="jzfjoiw0xcltlhw3rmt06cbh169a1te" xml:space="preserve">{{Infobox Múzeum|Krajina=[[Slovensko]]|Mesto=[[Medzilaborce]]|Meno=Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|Obrázok=Medzilaborce Andy &amp; Museum.jpg|Rok založenia=1991|Portál1=Umenie|Portál2=Slovensko}}

'''Múzeum moderného umenia Andyho Warhola''' '''v Medzilaborciach''' bolo založené v roku 1991 ako prvé na svete venované osobnosti kráľa pop-artu z iniciatívy Johna Warholu, PaedDr. Michala Bycka, PhD. a F. Hughesa. Od 1. apríla [[2001|2002]] je jeho zriaďovateľom [[Prešovský samosprávny kraj]].

== Expozícia ==
[[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|náhľad|Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|alt=|vľavo]]

=== Stála expozícia o pôvode Andyho Warhola ===
je koncepčne jedinečnou expozíciou v Európe. Pozostáva z cenných autentických dokumentov, artefaktov zo života Andyho Warhola získaných alebo zapožičaných od pozostalých a blízkych umelca, listín a dokumentov, ktoré svedčia o rusínskom pôvode umelca. Medzi najcennejšie artefakty v tejto expozícii patrí košieľka, v ktorej boli krstení synovia Júlie a Andreja Warholovcov – Paul, John a Andy. Návštevníci si tu môžu pozrieť Andyho osobné predmety – fotoaparát, kazetový prehrávač, slnečné okuliare, modlitebnú knihu a oblečenie. Expozíciu dopĺňa i dokument z podpisovej akcie za zriadenie múzea organizovanej Michalom Cihlářom a Alešom Najbrtom v roku 1989, ktorú okrem iných podpísalo aj veľa osobností politického a kultúrneho života, napríklad Václav Havel a Milan Knížák.

=== Stála expozícia diel Andyho Warhola ===
Je najobsiahlejšou a najprestížnejšou expozičnou časťou múzea. Reprezentuje tvorbu Andyho Warhola. Pozostáva z diel zapožičaných múzeu Nadáciou Andyho Warhola pre vizuálne umenie v [[New York (mesto)|New Yorku]], zo zbierok súkromných zberateľov a z diel, ktoré sú majetkom múzea. Koncepčnú myšlienku expozície môžu návštevníci vnímať v duchu pop-artu. Umelecké diela sú inštalované v kontinuite s otapetovanými stenami, pričom pôsobia v symbióze tvoriacej jeden vizuálny celok.

Expozícia je koncepčne vypracovaná tak, aby v nej boli obsiahnuté všetky dôležité tvorivé obdobia umelca vrátane jeho dominantných výtvarných tém – Americká smrť, Umenie z umenia, portréty slávnych osobností. Nájdete tu nielen najznámejšie diela ako napr. Campbell´s Soup, Marilyn, Camouflage, ale aj diela ako napr. Flowers (Black and White), alebo dielo zastupujúce Warholovo pred pop-artové obdobie – kolorovaná perokresba “In the Bottom of My Garden”.

Z vydaní časopisu Andy Warhol´s Interview múzeum vlastní dve čísla – originály z novembra a decembra roku 1974. Jedno z nich je signované rukou umelca.

Na televíznych obrazovkách ide v slučkách zostrih Warholových filmov „Screen Test“ – „Warhol eating a Hamburger“ a TV Andy Warhol expozícia v New Yorku – pôvodne zrýchlená verzia. Expozíciu dotvárajú autentické odevy Andyho Warhola – napr. bunda z hadej kože, sako, košeľa a kravata.

=== Stála expozícia Street–art vs. Pop–art ===
Je najnovšou expozíciou múzea. Predstavuje diela významných umelcov, ktorí Andyho Warhola osobne poznali, inšpirovali sa jeho tvorbou, alebo nadviazali na jeho priamy umelecký odkaz. V tejto expozícii si návštevníci majú možnosť okrem iného pozrieť umelecké diela významných autorov, ako sú Keith Haring, Roy Lichtenstein, Robert Indiana, Jean-Michel Basquiat, Bambi, Poppy a iní. Táto expozícia je jedinečnou svojho druhu.

Vizuálne túto expozíciu dopĺňajú plagátové kompozície z workshopov inšpirované street-artom autorky Jitky Kopejtkovej, pražskej fotografky a výtvarníčky. Na stenách expozície je grafická kompozícia slovenského výtvarníka Radka Repického. Atmosféru tejto expozície dotvára film Banksy – Exit Throught The Gift Shop, ktorý je sondou do života street–artových umelcov a mapuje ich tvorbu.

== Film ==
V roku [[2001]] nakrútil režisér [[Stanisław Mucha]] v [[Nemecko|nemeckej]] produkcii dokumentárny film s názvom ''[[Absolut Warhola]]'', ktorý ukazuje život v obci [[Miková]], rodisku rodičov [[Andy Warhol|Andyho Warhola]], rodinných príbuzných a približuje život v tomto regióne. Významnú časť dokumentu tvorí prezentácia múzea moderného umenia Andyho Warhola v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]], v ktorom možno vidieť niektoré z umelcových diel.

== Pozri aj ==
* [[Andy Warhol]]
* [[Absolut Warhola]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.muzeumaw.sk/ Oficiálna stránka múzea]
* [http://www.warholcity.com/ Warholcity] {{Eng icon}}
* [http://www.warholfoundation.org The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts] {{Eng icon}}
{{Súradnice|49.2685|21.9048|type:landmark|format=dms|display=title}}

== Zdroj ==
* [http://www.muzeumaw.sk/ Múzeum moderného umenia Andyho Warhola]

[[Kategória:Múzeá na Slovensku]]
[[Kategória:Medzilaborce]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Stavby v okrese Medzilaborce]]
[[Kategória:Múzeá v Prešovskom kraji]]</text>
      <sha1>jzfjoiw0xcltlhw3rmt06cbh169a1te</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Interaktívne umenie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>359932</id>
    <revision>
      <id>8232617</id>
      <parentid>8174701</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:40:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8232617</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9812" sha1="81sf7kdlbogwayrgm6sx2d9rmlok12u" xml:space="preserve">'''Interaktívne umenie''' je [[umenie nových médií]], ktoré divákovi dáva možnosť účasti v deji a tým dosahuje želaný zámer. Človek sa týmto spôsobom stáva súčasťou umeleckého diela. Vplyv na priebeh činnosti sa zvyčajne uskutočňuje pomocou funkcie [[počítač]]ov alebo [[senzor]]ov na pohyb, teplo a podobne. Tieto činnosti sa dajú naprogramovať na reakcie publika alebo tvorcu tak, aby na tieto podnety mohli reagovať a aby umenie bolo skutočne interaktívne. Je možné objektom manipulovať aj na diaľku a to napríklad prostredníctvom [[internet]]u. Samotný výstup interaktívneho umenia môže byť pohyblivý architektonický priestor, deformácia objektov, vytváranie výtvarných alebo hudobných [[koláž]]í, komunikácia s umelým živočíchom ([[tamagoči]]) a podobne. 

== Dejiny ==
Dejiny digitálneho umenia boli formované už na začiatku dvadsiateho storočia. Medzi prvé príklady interaktívneho umenia tohto obdobia patrí dielo od [[Marcel Duchamp|Marcela Duchampa]]. Rotary Glass Plates je zariadenie fungujúce po zapnutí počítača. Segmenty diela tvorí päť sklenených dosiek naukladaných na elektricky ovládanú kovovú os.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://mixmouse.net/blog/?p=1191
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 

Vývoj tohto umenia je nerozlučne spätý s výskumom vo vojenstve a technológiách výskumných centier. Bolo nutné, aby spoločnosť využívala moderné technológie. Oficiálny nástup interaktívneho umenia nastal až od roku [[1990]] a to príchodom počítačovej interaktivity. Následne stále viac múzeí, divadiel, či iných miest začalo využívať možnosti digitálneho a interaktívneho umenia vo svojich inscenáciách. 

Žáner umenia naďalej rastie a vyvíja sa. Najrýchlejší rozvoj možno pozorovať v spolupráci s internetom. 

== Formy ==
Existuje mnoho rôznych foriem interaktívneho umenia, počnúc od interaktívneho tanca, cez hudbu i drámu. Nové technológie, predovšetkým počítačové systémy a [[výpočtová technika]], umožňujú interaktívnemu umeniu sa realizovať v nových formách. Príkladom interaktívneho umenia je umenie inštalácie, interaktívna architektúra a interaktívny film.

=== Umenie inštalácie ===
Opisuje umelecký žáner troch dimenzií, ktoré sú určené na zmenu vnímania priestoru diváka. Toto umenie vzniklo v 70. rokoch a to umelcami ako Marcel Duchamp a [[Kurt Schwitters]]. Inštalácia umenia berie do úvahy diváka a jeho zmyslový zážitok. Priestor a čas vníma ako jediné rozmerové konštanty, to znamená že ruší hranice medzi umením a životom. [[Interaktívna inštalácia]] zahŕňa publikum do umeleckého diela a reaguje na činnosti užívateľa. Medzi druhy tohto umenia môžeme zaradiť [[web]], galériu, digitálne, elektronické či mobilné zariadenia.

=== Interaktívna architektúra ===
Vývoj technológií neustále reaguje na zrýchľujúci sa [[životný štýl]] a [[architektúra]] nie je výnimkou. Jednou z nich je aj interaktívna architektúra. Je to taká oblasť architektúry, v ktorej sa objekty a priestory menia na základe potreby a požiadavky užívateľa. Vlastníkovi sa tak prispôsobuje, predvída a vykonáva zmeny. &lt;!-- Vzniká pocit, ktorý mnohokrát nie je ihneď možné pochopiť. V niektorých prípadoch nie je celkom jasné či to vlastne budova je, čo robí a ako to je možné.--&gt; Známym príkladom je budova Institut du Monde Arabe, v Paríži. Budova reaguje na dopad množstva svetla, rozoznáva nárast a úbytok a v súvislosti s tým otvára alebo zatvára membrány, ktorých úlohou je regulovať množstvo preniknutého svetla do budovy. Takýmto spôsobom regulujú výdavky na [[osvetľovanie]] a vykurovanie budovy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Institut du Monde Arabe
  | url                 = http://www.greatbuildings.com/buildings/L_Institut_du_Monde_Arabe.html
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;

Interaktívna architektúra vytvára dynamické priestory, ktoré majú za úlohu plniť celý rad funkcií. Obsahuje príspevky architektúry, priemyselného dizajnu, programovania, strojárstva aj fyzikálne výpočty.

Ďalším príkladom interaktívneho architektonického riešenia sú plány na výstavbu mrakodrapu [[Dynamic Tower]]. Interaktivita je v tomto prípade viditeľná v spolupráci s prírodnými procesmi a invenciou architektov.

=== Interaktívny film ===
Interakcia v tomto spôsobe prezentovania interaktívneho umenia je spätá s zmiešaním lineárneho filmu alebo videa s interakciou techniky. [[Interaktívny film]] je postavený na výbere príbehov z webových prepojení.

Príkladom interaktívneho filmu je československý film ''[[Kinoautomat]]''. Prvýkrát bol prezentovaný v roku [[1967]] na svetovej výstave [[Expo]]. Je to prvý interaktívny film na svete, kde je interaktivita riešená pomocou hlasovania divákov o priebehu deja.

== Predstavitelia ==
* [[Daniel Rozin]] – umelec, pedagóg a autor, ktorý pracuje v oblasti interaktívneho umenia. Vytvára inštalácie a sochy, ktoré majú schopnosť meniť sa a reagovať na prítomnosť a pohľad diváka. 
* [[David Fisher]] – architekt a autor konceptu „rotujúcej veže“. Budova je ako prvá na svete navrhnutá dynamicky, t.j. s pohybom jednotlivých podlaží. Architekt svoje vízie však doteraz v praxi nerealizoval.  
* [[VideoClix]] – popredný poskytovateľ interaktívneho videa. [[Softvér]], ktorý funguje na základe klikania na video a tým sa stáva interaktívnym. Divák s môže týmto spôsobom nakúpiť, hrať sa alebo učiť pri sledovaní videa ponorením sa do jeho obsahu.
* [[Ivor Diosi]] - popredný autor pochádzajúci zo Slovenska

== Prezentácia interaktívneho umenia ==
Interaktívne umenie sa prezentuje na mnohých významných festivaloch a výstavách. Jednou z nich je každoročne sa uskutočňujúca súťaž a výstava [[Prix Ars Electronica]]. Oceňuje rôzne kategórie interaktívneho umenia, napríklad [[počítačová animácia|počítačovú animáciu]], interaktívne umenie atď. Čo sa týka interaktívneho umenia, oceňuje mnoho kategórií diel, vrátane inštalácií a stvárnenia umenia.   

== Externé odkazy ==
* [http://www.nationalgallery.org.uk Národná galéria] 
* [http://www.tate.org.uk Tate] 
* [http://www.british-history.ac.uk Múzeum vedy v Londýne] 
* [http://www.file.org.br Electronic Language International festival (Brazília)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141218144412/http://www.file.org.br/ |date=2014-12-18 }}  
* [http://www.ntticc.or.jp/index_e.html Inter Communication  Center Tokyo] 
* [http://www.citu.info CITU umenie nových médií  v Paríži, Francúzsko] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110721192805/http://www.citu.info/ |date=2011-07-21 }} 
* [http://www.strp.nl Ars Electronic festival v Linzi, Rakúsko] 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Použitá literatúra ==
{{Portál|Umenie|Umelecký}}
* [[Ars Electronica|ARS ELECTRONICA]]. 2011. About. online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://new.aec.at/festival/en/about/ Dostupné na internete].
* DANIEL. 2011. Interactive art. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://www.smoothware.com/danny/ Dostupné na internete].
* DIGITAL. 2011. Development of Digital Art. . [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://mixmouse.net/blog/?p=1191Dostupné na internete]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}.
* [[Oliver Grau]], ''Virtual Art, from Illusion to Immersion'', MIT Press 2004, pp. 237–240, ISBN 0262572230
* DYNAMIC ARCHITECTURE. 2011. Dynamic architect. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://www.dynamicarchitecture.net/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=13&amp;Itemid=70&amp;lang=eng Dostupné na internete] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110723105039/http://www.dynamicarchitecture.net/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=13&amp;Itemid=70&amp;lang=eng |date=2011-07-23 }}.
*KINOAUTOMAT. 2010. O Kinoautomatu. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://www.kinoautomat.cz/o-kinoautomatu.htm Dostupné na internete]
* MONOSKOP. 2008. Nové technológie v slovenskom umení alebo vyhoďme sa z kola von. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://www.burundi.sk/monoskop/index.php/Nov%C3%A9_technol%C3%B3gie_v_slovenskom_umen%C3%AD_alebo_vyho%C4%8Fme_sa_z_kola_von Dostupné na internete].
* NOVÉ MÉDIÁ 3. 2010. Interaktívne umenie. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://3v1.sk/novemedia3/?p=340 Dostupné na internete] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110326163943/http://3v1.sk/novemedia3/?p=340 |date=2011-03-26 }}.
* SME. 2007. Radšej byť dnes interaktívny. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://eriksikora.blog.sme.sk/c/115411/Radsej-byt-dnes-interaktivny.html Dostupné na internete]
* VIDEOCLIX.TV. 2011. About. [online]. 2010. [cit. 2011-06-07]. [http://www.videoclix.tv Dostupné na internete] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110630110925/http://www.videoclix.tv/ |date=2011-06-30 }}

[[Kategória:Umenie]]</text>
      <sha1>81sf7kdlbogwayrgm6sx2d9rmlok12u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Patrik Kovačovský</title>
    <ns>0</ns>
    <id>364076</id>
    <revision>
      <id>8232604</id>
      <parentid>8143205</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:48:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnila som stránky s informáciami podľa pokynov.</comment>
      <origin>8232604</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5078" sha1="522oilw04ukf5ba58w61kkv97kxpil9" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}} 
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Patrik Kovačovský
 | Rodné meno         =
 | Popis osoby        = slovenský výtvarník a kurátor
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1970|9|14}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      =
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[VŠVU]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Prof. Mgr. art. Patrik Kovačovský, ArtD.''' (* [[14. september]] [[1970]], [[Bratislava]]) je slovenský výtvarník a kurátor. Pôsobí ako vedúci Ateliéru socha v kontexte Katedry sochárstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umené v Bratislave]].

== Životopis ==
Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave (1987 – 90) a sochárstvo na Katedre sklárskeho výtvarníctva VŠVU (1990 – 96) pod vedením doc. [[Juraj Gavula|Juraja Gavulu]] a prof. [[Jozef Jankovič|Jozefa Jankoviča]]. Študoval aj multimédia/film na študijnej stáži v Kalifornii. 

V roku [[1996]] získal cenu Mladý slovenský výtvarník roka (dnes cena Oskára Čepana).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cena Oskára Čepana je na scéne už dvadsaťpäť rokov|periodikum=Artalk.info|dátum=2020-08-12|url=https://artalk.info/news/cena-oskara-cepana-je-na-scene-uz-dvadsatp-t-rokov}}&lt;/ref&gt; Kombinuje inštalácie, sochu, maľbu alebo počítačovú grafiku ako aj video, film a fotografiu. Má za sebou skúsenosti zo zahraničných výstav ako napr. X Documenta, Kassel (1997), EXPO 2000 Hannover, Bienále multimédií a filmu v Paríži (2000) alebo The 15th Tallinn Print Triennial, KUMU Art Museum of Estonia v Tallinne (2011). V súčasnej dobe pôsobí ako vedúci ateliéru Socha v architektúre a verejnom priestore [[VŠVU]] v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrik Kovačovský | url = https://www.vsvu.sk/sk/o-nas/kontakt/zamestnanci/patrik-kovacovsky/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = VŠVU}}&lt;/ref&gt; 

Zastúpený je v domácich a zahraničných zbierkach. V roku [[2010]] mu vyšla monografia s názvom Patrik Kovačovský – výber z tvorby 1994{{--}}2010 (s textami teoreikov Zuzana Bartošová, Dušan Brozman, Beata Jablonská, Edith Jeřábková, Boris Kršňák Roman Popelár, Pavlína Vogelová, Bogdan Wajberg).

== Samostatné výstavy (výber) ==
* 2011 – Fluid Pictures – Emmanuel Walderdorff Galerie, Kolín, Nemecko
* 2009 – “Humming-Hučanie“ – Galerie Aktualít v Libereci, Česko
* 2009 – “5 dní“ (5 Days), Photoportgallery, Bratislava, Slovensko
* 2006 – 07 – “Kosmos“ (Cosmos), Klatovy /Klenová Gallery, Česko
* 2006 – 07 – “Prelet“ (Flight), At Home Gallery, Šamorín, Slovensko
* 2004 – Nikl &amp; Kovacovsky – André Breton House, Zürich, Švajčiarsko
* 2003 – Dům umění, České Budějovice, Česko
* 1997 – X. Documenta – EURACA, Kassel, Nemecko

== Skupinové výstavy (výber) ==
* 2015 – Kontexty/Konteksty/Contexts  – BWA Municipal Gallery Bydgoszcz, Poľsko
* 2011 – Mapy/Mapps, Galéria mesta Bratislavy – Mirbachov palác, Bratislava, Slovensko
* 2011 – The 15th Tallinn Print Triennial – KUMU Art Museum of Estonia, Tallin, Estónsko
* 2011 – Echo Videotime 2010 – Moravská galéria, Brno, Česko
* 2010 – Multiple choice – Emmanuel Walderdorff Galerie, Kolín, Nemecko
* 2010 – Spätný chod / Zpětný chod – Reverse Thrust“, Praha, Česko
* 2009 – Labyrint světla, Praha, Česko
* 2006 – Panteon, Galéria Medium, Bratislava, Slovensko
* 2006 – Autopoesis, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 2005 – Sovereign European Art Award, Londýn, Veľká Británia
* 2002 – New Connection, Veletržní Palace, Praha, Česko
* 2001 – Trieste Contemporanea Central European Video art Presentation, Terst, Taliansko
* 2000 – [[EXPO 2000]], Slovenský pavilón, Hannover, Nemecko
* 2000 – Nouvelle Biennale Internationale, pour la photographie multimédia, Galéria Bernanos, Paríž, Francúzko
* 2000 – 20th Century, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 1999 – [[Benátske Bienále]] – Slovak Art for Free, Slovenská expozícia, Benátky, Taliansko

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kovačovský, Patrik}}
[[Kategória:Slovenskí výtvarníci]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>522oilw04ukf5ba58w61kkv97kxpil9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232606</id>
      <parentid>8232604</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:54:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232606</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5078" sha1="rdplsr7rq67xiyor6bipc9t19q1b1ys" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}} 
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Patrik Kovačovský
 | Rodné meno         =
 | Popis osoby        = slovenský výtvarník a kurátor
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1970|9|14}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      =
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[VŠVU]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = 
 | Partner            = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

Prof. Mgr. art. '''Patrik Kovačovský''', ArtD. (* [[14. september]] [[1970]], [[Bratislava]]) je slovenský výtvarník a kurátor. Pôsobí ako vedúci Ateliéru socha v kontexte Katedry sochárstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umené v Bratislave]].

== Životopis ==
Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave (1987 – 90) a sochárstvo na Katedre sklárskeho výtvarníctva VŠVU (1990 – 96) pod vedením doc. [[Juraj Gavula|Juraja Gavulu]] a prof. [[Jozef Jankovič|Jozefa Jankoviča]]. Študoval aj multimédia/film na študijnej stáži v Kalifornii. 

V roku [[1996]] získal cenu Mladý slovenský výtvarník roka (dnes cena Oskára Čepana).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cena Oskára Čepana je na scéne už dvadsaťpäť rokov|periodikum=Artalk.info|dátum=2020-08-12|url=https://artalk.info/news/cena-oskara-cepana-je-na-scene-uz-dvadsatp-t-rokov}}&lt;/ref&gt; Kombinuje inštalácie, sochu, maľbu alebo počítačovú grafiku ako aj video, film a fotografiu. Má za sebou skúsenosti zo zahraničných výstav ako napr. X Documenta, Kassel (1997), EXPO 2000 Hannover, Bienále multimédií a filmu v Paríži (2000) alebo The 15th Tallinn Print Triennial, KUMU Art Museum of Estonia v Tallinne (2011). V súčasnej dobe pôsobí ako vedúci ateliéru Socha v architektúre a verejnom priestore [[VŠVU]] v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrik Kovačovský | url = https://www.vsvu.sk/sk/o-nas/kontakt/zamestnanci/patrik-kovacovsky/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = VŠVU}}&lt;/ref&gt; 

Zastúpený je v domácich a zahraničných zbierkach. V roku [[2010]] mu vyšla monografia s názvom Patrik Kovačovský – výber z tvorby 1994{{--}}2010 (s textami teoreikov Zuzana Bartošová, Dušan Brozman, Beata Jablonská, Edith Jeřábková, Boris Kršňák Roman Popelár, Pavlína Vogelová, Bogdan Wajberg).

== Samostatné výstavy (výber) ==
* 2011 – Fluid Pictures – Emmanuel Walderdorff Galerie, Kolín, Nemecko
* 2009 – “Humming-Hučanie“ – Galerie Aktualít v Libereci, Česko
* 2009 – “5 dní“ (5 Days), Photoportgallery, Bratislava, Slovensko
* 2006 – 07 – “Kosmos“ (Cosmos), Klatovy /Klenová Gallery, Česko
* 2006 – 07 – “Prelet“ (Flight), At Home Gallery, Šamorín, Slovensko
* 2004 – Nikl &amp; Kovacovsky – André Breton House, Zürich, Švajčiarsko
* 2003 – Dům umění, České Budějovice, Česko
* 1997 – X. Documenta – EURACA, Kassel, Nemecko

== Skupinové výstavy (výber) ==
* 2015 – Kontexty/Konteksty/Contexts  – BWA Municipal Gallery Bydgoszcz, Poľsko
* 2011 – Mapy/Mapps, Galéria mesta Bratislavy – Mirbachov palác, Bratislava, Slovensko
* 2011 – The 15th Tallinn Print Triennial – KUMU Art Museum of Estonia, Tallin, Estónsko
* 2011 – Echo Videotime 2010 – Moravská galéria, Brno, Česko
* 2010 – Multiple choice – Emmanuel Walderdorff Galerie, Kolín, Nemecko
* 2010 – Spätný chod / Zpětný chod – Reverse Thrust“, Praha, Česko
* 2009 – Labyrint světla, Praha, Česko
* 2006 – Panteon, Galéria Medium, Bratislava, Slovensko
* 2006 – Autopoesis, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 2005 – Sovereign European Art Award, Londýn, Veľká Británia
* 2002 – New Connection, Veletržní Palace, Praha, Česko
* 2001 – Trieste Contemporanea Central European Video art Presentation, Terst, Taliansko
* 2000 – [[EXPO 2000]], Slovenský pavilón, Hannover, Nemecko
* 2000 – Nouvelle Biennale Internationale, pour la photographie multimédia, Galéria Bernanos, Paríž, Francúzko
* 2000 – 20th Century, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 1999 – [[Benátske Bienále]] – Slovak Art for Free, Slovenská expozícia, Benátky, Taliansko

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kovačovský, Patrik}}
[[Kategória:Slovenskí výtvarníci]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>rdplsr7rq67xiyor6bipc9t19q1b1ys</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232729</id>
      <parentid>8232606</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:45:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232729</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5235" sha1="odvguy06lv86al0tb0igkbswxauxan6" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}} 
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Patrik Kovačovský
 | Rodné meno         =
 | Popis osoby        = slovenský výtvarník a kurátor
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1970|9|14}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      =
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[VŠVU]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

Prof. Mgr. art. '''Patrik Kovačovský''', ArtD. (* [[14. september]] [[1970]], [[Bratislava]]) je slovenský výtvarník a kurátor. Pôsobí ako vedúci Ateliéru socha v kontexte Katedry sochárstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]].

== Životopis ==
Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave (1987 – 1990) a sochárstvo na Katedre sklárskeho výtvarníctva VŠVU (1990 – 1996) pod vedením doc. [[Juraj Gavula|Juraja Gavulu]] a prof. [[Jozef Jankovič|Jozefa Jankoviča]]. Študoval aj multimédia/film na študijnej stáži v Kalifornii.

V roku [[1996]] získal cenu Mladý slovenský výtvarník roka (dnes cena Oskára Čepana).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cena Oskára Čepana je na scéne už dvadsaťpäť rokov|periodikum=Artalk.info|dátum=2020-08-12|url=https://artalk.info/news/cena-oskara-cepana-je-na-scene-uz-dvadsatp-t-rokov}}&lt;/ref&gt; Kombinuje inštalácie, sochu, maľbu alebo počítačovú grafiku ako aj video, film a fotografiu. Má za sebou skúsenosti zo zahraničných výstav ako napr. X Documenta, Kassel (1997), EXPO 2000 Hannover, Bienále multimédií a filmu v Paríži (2000) alebo The 15th Tallinn Print Triennial, KUMU Art Museum of Estonia v Tallinne (2011). V súčasnej dobe pôsobí ako vedúci ateliéru Socha v architektúre a verejnom priestore [[VŠVU]] v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrik Kovačovský | url = https://www.vsvu.sk/sk/o-nas/kontakt/zamestnanci/patrik-kovacovsky/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = VŠVU}}&lt;/ref&gt;

Zastúpený je v domácich a zahraničných zbierkach. V roku [[2010]] mu vyšla monografia s názvom ''Patrik Kovačovský – výber z tvorby 1994{{--}}2010'' (s textami teoretikov Zuzana Bartošová, Dušan Brozman, Beata Jablonská, Edith Jeřábková, Boris Kršňák Roman Popelár, Pavlína Vogelová, Bogdan Wajberg).

== Samostatné výstavy (výber) ==
* 2011 – Fluid Pictures – Emmanuel Walderdorff Galerie, [[Kolín]], [[Nemecko]]
* 2009 – “Humming-Hučanie“ – Galerie Aktualít v [[Liberec|Liberci]], [[Česko]]
* 2009 – “5 dní“ (5 Days), Photoportgallery, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* 2006 – 07 – “Kosmos“ (Cosmos), [[Klatovy]] / Klenová Gallery, Česko
* 2006 – 07 – “Prelet“ (Flight), At Home Gallery, [[Šamorín]], Slovensko
* 2004 – Nikl &amp; Kovacovsky – André Breton House, [[Zürich]], [[Švajčiarsko]]
* 2003 – Dům umění, [[České Budějovice]], Česko
* 1997 – X. Documenta – EURACA, [[Kassel]], Nemecko

== Skupinové výstavy (výber) ==
* 2015 – Kontexty/Konteksty/Contexts  – BWA Municipal Gallery Bydgoszcz, Poľsko
* 2011 – Mapy/Mapps, Galéria mesta Bratislavy – Mirbachov palác, Bratislava, Slovensko
* 2011 – The 15th Tallinn Print Triennial – KUMU Art Museum of Estonia, Tallin, Estónsko
* 2011 – Echo Videotime 2010 – Moravská galéria, Brno, Česko
* 2010 – Multiple choice – Emmanuel Walderdorff Galerie, Kolín, Nemecko
* 2010 – Spätný chod / Zpětný chod – Reverse Thrust“, Praha, Česko
* 2009 – Labyrint světla, Praha, Česko
* 2006 – Panteon, Galéria Medium, Bratislava, Slovensko
* 2006 – Autopoesis, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 2005 – Sovereign European Art Award, Londýn, Veľká Británia
* 2002 – New Connection, Veletržní Palace, Praha, Česko
* 2001 – Trieste Contemporanea Central European Video art Presentation, Terst, Taliansko
* 2000 – [[EXPO 2000]], Slovenský pavilón, Hannover, Nemecko
* 2000 – Nouvelle Biennale Internationale, pour la photographie multimédia, Galéria Bernanos, Paríž, Francúzko
* 2000 – 20th Century, [[Slovenská národná galéria]], Bratislava, Slovensko
* 1999 – [[Bienále Benátky]] – Slovak Art for Free, Slovenská expozícia, Benátky, Taliansko

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kovačovský, Patrik}}
[[Kategória:Slovenskí výtvarníci]]
[[Kategória:Slovenskí sochári]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>odvguy06lv86al0tb0igkbswxauxan6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ponta Grossa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>367074</id>
    <revision>
      <id>8232523</id>
      <parentid>7063426</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:03:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8232523</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5194" sha1="j8v3ydnhbf7jw727tibfa5fbg251573" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Ponta Grossa
| native_name        = Município de Ponta Grossa
| other_name         = 
| category           = obec
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              =
| image_caption      = Montáž z mesta
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Bandeira ponta grossa.png
| flag_border        = 1
| symbol             = Brasao ponta grossa.jpg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Brazília
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = [[Paraná (štát)|Paraná]]
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 
| lat_d =20  | lat_m =19  | lat_s =8 | lat_NS = J | long_d =40  | long_m =20  | long_s =16 | long_EW = Z
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 2068 
| area_note          = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population        = 311611
| population_urban   = 
| population_date    = 2010
| population_note   = &lt;ref&gt;[http://www.ibge.gov.br/home/presidencia/noticias/noticia_visualiza.php?id_noticia=1766&amp;id_pagina=1 Censo 2010: população do Brasil é de 190.732.694 pessoas]&lt;/ref&gt;
| population_note2    = 
| population_density = auto
| population_density_note = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor_type         = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = | utc_offset =
| timezone_DST       = | utc_offset_DST =
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
| free_type          = 
| free2              = 
| free2_type         = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Parana Municip PontaGrossa.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha v štáte [[Paraná]]
| map_locator        = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Ponta Grossa''' je mesto a obec (município) vo južnej [[Brazília|Brazílii]] v štáte [[Paraná (štát)|Paraná]]. S počtom obyvateľstva 315 000 je to štvrté najväčšie mesto tohto brazílskeho štátu. 

Je to druhé najdôležitejšie priemyselné stredisko štátu [[Paraná (štát)|Paraná]], hneď po [[Curitiba|Curitibe]]. Ponta Grossa je tiež známe pod menom ''Princesa dos Campos'' /princezná polí/. Mesto je sídlom rovnomennej univerzity. 

==Park==
Ponta Grossa je tiež domovom &quot;''Parque Estadual da Vila Velha''&quot; (park starého mesta), ktorý je zložený zo skalných formácií, formovaných milióny rokov. Každá formácia má svoje vlastné meno v závislosti od toho, na ktorý objekt, či zviera sa podobá.

==Priemysel==
Približne 16 km od mesta je rozsiahly priemyselný komplex Ciro Martins. Okrem Curitiby je najväčší v štáte. V komplexe majú svoje priestory firmy zvučného mena. Mesto má priemyselné odvetvia v nasledovných oblastiach: ťažba [[mastenec|mastenca]], spracovanie poľnohospodárskych produktov (najmä spracovanie sóje, čo prinieslo mestu titul Svetové hlavné mesto sójových bôbov), drevospracujúci, potravinársky, textilný.

Mesto je tiež nazývané ako hlavné mesto kamiónov, služby pre nákladné autá sú rozsiahle a diverzifikované, nachádzajú sa na uliciach Souza Naves, President Kennedy a PR 151. Mesto disponuje rozsiahlou sieťou supermarketov.

==Ranking mesta==
Mesto je jedným z najbohatších v štáte Paraná, ale, paradoxne, má deficity v infraštruktúre. 

[[Maringá]] má napríklad podobný počet obyvateľov, ale viac vodovodných a kanalizačných prípojok, viac chodníkov a menší počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. 

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ponta Grossa (Paraná)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.pontagrossa.pr.gov.br Oficiálna stránka mesta]

== Zdroj ==
{{preklad|en|Ponta Grossa|447897955}}


{{Brazílsky výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Brazílii]]

[[Kategória:Paraná]]</text>
      <sha1>j8v3ydnhbf7jw727tibfa5fbg251573</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitka pri Solferine</title>
    <ns>0</ns>
    <id>374082</id>
    <revision>
      <id>8232566</id>
      <parentid>8144936</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:09:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34704-56</username>
        <id>297735</id>
      </contributor>
      <comment>/* Následky */</comment>
      <origin>8232566</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15908" sha1="dgg3ohmgixxeu5ssx6pfqoog2pc4lb3" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Bitka pri Solferine
|súčasť= [[druhá talianska vojna za nezávislosť|druhej talianskej vojny za nezávislosť]]
|obrázok= Battaglia di San Martino.jpg
|text k obr=Boje pri San Martine
|dátum=[[24. jún]] [[1859]]
|miesto= [[Solferino]], [[Lombardsko]] (vtedajšia [[Habsburská monarchia]])
|casus= 
|územie= 
|výsledok=  Víťazstvo francúzsko-sardínskej aliancie
|protivník1= {{flagicon|Francúzsko}} [[Druhé francúzske cisárstvo]]&lt;br&gt;[[File:Flag of Italy (1861-1946).svg|25px]] [[Sardínske kráľovstvo]]
|protivník2= [[File:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|25px]] [[Habsburská monarchia]]
|velitel1= [[Napoleon III.]]&lt;br&gt;[[Viktor Emanuel II.]]
|velitel2 = [[František Jozef I.]]
|sila1= 138 000 mužov
|sila2= 129 000 mužov
|straty1= Francúzi:&lt;br&gt;1 622 mŕtvych&lt;br&gt;8 530 ranených&lt;br&gt;1 518 nezvestných&lt;br&gt;Sardínčania:&lt;br&gt;691 mŕtvych&lt;br&gt;3 572 ranených&lt;br&gt;1 258 nezvestných
|straty2= Rakúšania:&lt;br&gt;2 386 mŕtvych&lt;br&gt;10 634 ranených&lt;br&gt;9 290 nezvestných
|straty3=
|poznámky=
}}
'''Bitka pri Solferine''' bola bitka, ktorá sa odohrala 24. júna [[1859]] medzi spojeneckými vojskami francúzsko-sardínskej aliancie pod velením  [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]], panovníka druhého francúzskeho cisárstva a sardínskej armády pod velením kráľa  [[Viktor Emanuel II.|Viktora Emanuela II.]] (1820 – 1878), známeho ako panovníka kráľovstva [[Sardínske kráľovstvo|Sardínie-Piemontu]] proti  rakúskej armáde cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]]  Skončila sa  víťazstvom spojeneckých vojsk francúzskej armády. Bola to posledná veľká bitka v európskych dejinách, kde všetky zúčastnené armády boli pod priamym osobným poľným velením svojich panovníkov.

V tejto významnej bitke, najväčšej od roku [[1813]], od [[Bitka národov|bitky pri Lipsku]] ([[Bitka národov]]) bojovalo proti sebe asi tristotisíc vojakov. Z toho bolo asi 130 tisíc rakúskych vojakov, 138 tisíc francúzskych a spojeneckých vojsk Sardínskeho kráľovstva.&lt;ref&gt;Fink, Humbert (1994). Auf den Spuren des Doppeladlers. Berlin.&lt;/ref&gt; Po tejto bitke rakúsky cisár upustil od priameho poľného velenia armáde a ani žiadny ďalší rakúsky panovník sa o to viac nepokúšal.

Bitka pri Solferine bola rozhodujúcim stretnutím v druhej talianskej vojne za nezávislosť a zjednotenie [[Taliansko|Talianska]], ktoré bolo dlho rozdelené medzi [[Francúzsko]], [[Rakúsko]], [[Španielsko]] a početné malé talianske kniežatstvá. Bitka sa odohrala v blízkosti dedín Solferino a [[San Martino della Battaglia]] v Taliansku, južne medzi mestami [[Miláno]], [[Verona]] a  [[Gardské jazero|Gardským jazerom]].

Konfrontácia nastala v dopoludňajších hodinách 23. júna 1859 po príchode cisára Františka Jozefa I., keď francúzske vojská  postupovali a tlačili Rakúšanov na východ, fakticky už od  ich porážky v bitke pri [[Magenta (Taliansko)|Magente]]. Cisár nariadil protiútok pozdĺž rieky [[Chiese]], keď v rovnakom čase Francúzi začali útočiť v smere postupu. To vyústilo do stretnutia na neočakávanom mieste a v neprehľadnom teréne, kde Rakúšania nemohli naplno využiť svoje pušky a museli bojovať na bodáky. Kým spojenecké sardínske vojská bojovali proti rakúskemu pravému krídlu neďaleko San Martina, Francúzi bojovali na juhu blízko Solferina proti hlavným rakúskym silám.

== Znepriateľené strany ==
=== Rakúske vojská ===
Rakúske sily viedol osobne vojensky neskúsený, vtedy 29 ročný cisár [[František Jozef I.]], keďže  predtým odvolal hlavného veliteľa generála [[Ferenc Gyulai|Ferenca Gyulaia]] (1798 – 1868) po porážke pri Magente. Vojská rozdelil do dvoch poľných armád. Prvá armáda sa skladala z troch [[Zbor (vojenstvo)|zborov]] (III, IX a XI) pod velením Franza von Wimpffena a druhá armáda zo štyroch zborov (I, V, VII a VIII), ktorým velil maršal [[Franz von Schlick]]. Na rakúskej strane sa zúčastnili pamätnej bitky aj českí vojaci. Vojenská história zaznamenala nasadenie čáslavského pešieho pluku č. 21, kolínskeho Práporu horských strelcov č. 14, šumperského Práporu horských strelcov č. 16. Taktiež početná časť rakúsko-uhorských delostrelcov bola českej národnosti.&lt;ref&gt;PERNES, Jiří a kol.: ''Pod císařským praporem : Historie habsburské armády 1526-1918.'' Praha: Elka Press, 2003. 555 s. ISBN 80-902745-5-2&lt;/ref&gt;

=== Francúzsko-piemontské vojská===
Francúzsku armádu pri Solferine viedol taktiež osobne cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon III.]] Bola rozdelená do štyroch zborov a elitných cisárskych gárd. Mnohí z jeho mužov, aj niektorí generáli, boli skúsenými veteránmi z francúzskeho dobýjania [[Alžírsko|Alžírska]] a [[Krymská vojna|krymskej vojny]]. Vrchný veliteľ však nemal žiadnu vojenskú skúsenosť. Sardínska armáda sa skladala zo štyroch poľných divízií.

== Priebeh bitky ==
Podľa bojového plánu sa mala 24. júna 1859 francúzsko-sardínska armáda presunúť na východ, pozdĺž pravého brehu rieky [[Mincio]]. Francúzi mali obsadiť dediny [[Solferino]], [[Cavriana]], [[Guidizzolo]] a [[Medole]]. Postupne sa zbory začali presúvať v smere postupu – I. zbor (veliteľ maršal Baraguey d'Hilliers), II. zbor (veliteľ maršal Mac-Mahon), III. zbor (veliteľ generál  Canrobert) a IV. zbor (veliteľ generál Niel). Štyri sardínske divízie mali chrániť mesto [[Pozzolengo]]. Po niekoľkokilometrovom pochode francúzski spojenci prišli do kontaktu s rakúskymi vojakmi, ktorí už mali spomínané dediny obsadené. Pri absencii podrobného plánu bitky bola táto bitka zle koordinovaná a v dôsledku toho sa rozdelila na tri samostatné bitky (pri Solferine, Guidizzole a San Martine), čo malo za následok veľký počet obetí. Bitka začala pri dedine Medole okolo štvrtej hodiny ráno. Francúzi sa rozhodli presunúť smerom k obci Guidizzolo, kde sa ich IV. zbor stretol s rakúskym peším plukom ako prvý. Francúzky generál Niel sa okamžite rozhodol zaútočiť na východ od Medole. Tento krok zabránil trom rakúskym zborom (III., IX. a XI.) Prvej armády ísť na pomoc Druhej rakúskej armáde dislokovanej pri Solferine, kde došlo k hlavnému francúzskemu útoku.

Francúzske sily boli početne slabšie ako rakúske. Štvrtý zbor sa skladal z troch peších divízií Vinoy a Failly a jazdeckej brigády. Generál Niel zoskupil tenkú, 5 kilometrov dlhú líniu, s ktorou bol odhodlaný zastaviť rakúske útoky na jeho pozície a vo vhodnej chvíli uskutočňovať rýchle protiútoky. Po 15 hodinách boja Rakúšania ustúpili, ale obidve strany stratili takmer 15 tisíc vojakov.
 
== Bitka pri Solferine ==
Okolo pol piatej hodiny predvoj I. zboru (tri pešie divízie: Foriem, de Ladmirault, Bazaine a jazdná divízia Desvaux) prišli do kontaktu s rakúskym piatym zborom pri dedine [[Castiglione delle Stiviere]]. 
Okolo piatej hodiny II. zbor pod velením generála Mac-Mahona (dve divízie pechoty a jazdecká brigáda, ktorým velili generáli La Motterouge, Decaen a Gaudino) napadli [[Uhorsko|uhorské]] jednotky. Tri silné rakúske zbory (I., V. a VII.) umiestnené v dedinách Solferino, Cavriana a Volta Mantovani boli schopné udržať tieto pozície po celý deň proti opakovaným útokom Francúzov. Okolo 15. hodiny francúzske zálohy, ktoré tvorili III. zbor generála Canroberta a cisárska garda, ktorej velil maršal Regnaud de Saint-Jean d'Angély, napadli rakúske oddiely generála Cavriana. K Francúzom sa pripojil zbor generála Clam-Gallasa a okolo šiestej hodiny prelomili v strednom úseku rakúsku obranu. Po tomto prielome boli obidve rakúske armády donútené na všeobecný ústup.

== Bitka pri San Martine ==
Na severnej strane bojiska okolo siedmej hodiny ráno sa stretli s Rakúšanmi štyri silné sardínske divízie. Dlhotrvajúca bitka vypukla pozdĺž vojenských postavení kontrolujúcich obranu dedín Pozzolengo, San Martino a Madonna della Scoperta. Hoci VIII. rakúsky záložný zbor pod velením generála Ludwika von Benedeka (do rakúskej armády bol narýchlo začlenený na konci dňa rovno z poľa) bol početne menší (asi 20 000 vojakov), bol schopný odolávať všetkým útokom 40 000 sardínskych vojakov. Bitka bola obzvlášť vyčerpávajúca, trvala viac ako deväť hodín a skončila sa s počtom viac ako 3000 padlých rakúskych vojakov. Ďalších 10 807 bolo zranených, 8638 zajatých alebo nezvestných.&lt;ref&gt;von Hellwald, Friedrich (1864). Vojenská kampaň roku 1809 v  Južnom Nemecku. Viedeň&lt;/ref&gt; Spojenecké francúzsko-sardínske armády tiež utrpeli straty. Celkom mali 2492 zabitých, 12 500 zranených, 2922 zajatých alebo nezvestných.&lt;ref&gt;von Hellwald, Friedrich (1864). Vojenská kampaň  roku 1809 v Južnom Nemecku.&lt;/ref&gt; Správy z bojísk hlásili, že zranení alebo zabití boli najčastejšie následkami strelných poranení alebo bodnými ranami od bodákov.

Na záver boli rakúske sily nútené vzdať svoje pozície. Spojenecké francúzske a piemontské armády vyhrali taktické, ale dramatické víťazstvo. Rakúšania ustúpili do pevností [[Quadrilatero]] (skupina štyroch pevností: Peschiera, Mantova, Legnano a Verona) uprostred medzi mestami [[Miláno]] a [[Benátky]].

== Následky ==
Napoleon III. sa stiahol a rozhodol sa v prenasledovaní Rakúšanov nepokračovať. Jednak z vyčerpania vlastných armád, aj z dôvodov [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskej]] hrozby a taktiež aj z dôvodov domácich protestov francúzskych [[Latinská cirkev|katolíkov]] ukončil vojnu prímerím 12. júla 1859 vo [[Villafranca]] neďaleko Verony. Sardínčania získali [[Lombardia|Lombardiu]], ale nie [[Benátky]]. [[Camillo Benso, gróf di Cavour]] odstúpil.&lt;ref&gt;Napoléon III sur l’Europe  Milza, Pierre, auteur d’une biographie de Napoléon III, rappelle les enjeux de cette guerre franco-russe.&lt;/ref&gt;

V roku [[1861]] bolo vyhlásené [[Talianske kráľovstvo]]. Porážka viedla v Rakúsku k odvolaniu ministerského predsedu [[Alexander Bach|Alexandra Bacha]], čím došlo k ukončeniu takzvaného [[Bachovský absolutizmus|Bachovského absolutizmu]]. Zároveň otvorila cestu k vnútornej reforme v podobe Októbrového diplomu zaväzujúceho cisára na pretvorenie Rakúskeho cisárstva na [[konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] takzvanou [[Schmerlingova ústava|Schmerlingovou ústavou]]. Neskôr došlo k Rakúsko-Uhorskému vyrovaniu.

Na bitke sa zúčastnil aj švajčiarsky obchodník [[Jean Henri Dunant]] ako zdravotník, ktorý bol šokovaný veľkým utrpením asi štyridsiatich tisícok ranených vojakov, ktorí boli ponechaní na bojovom poli. Ako svedok bitky bol strašným utrpením zranených vojakov na bojovom poli odhodlaný zorganizovať po bitke akciu na záchranu ranených a ich stálu lekársku starostlivosť, bez rozdielu národnosti. V dôsledku nedostatku lekárov, pod heslom „ ''tutti fratelli''“ (všetci sme bratia) Dunant začal proces, ktorý viedol k vytvoreniu [[Ženevské konvencie|Ženevských dohôd]] a zriadeniu [[Červený kríž|Medzinárodného výboru červeného kríža]]. Táto skutočnosť zásadne ovplyvnila budúce vojenské akcie po celom svete.

== Zbrane použité v bitke ==
*Francúzi: 115 500 mužov, 10 700 koní, 320 diel.
*Rakúske cisárstvo: 126 722 mužov, 6520 koní, 413 diel.
V  rakúskej armáde bola používaná ako hlavná zbraň pechoty puška [[Lorenz vzor 1854]] s drážkovanou hlavňou. Mala väčší dostrel, presnosť aj rýchlosť paľby ako pušky s hladkou hlavňou, ktoré používali francúzske vojská. Francúzska armáda používala pušku [[Mini mlie vzor 1853]] aj piemontskú pušku vzor 1844 Lorenz kalibru. Obe mali rovnaký účinný dostrel až 900 metrov. Na vzdialenosť dvesto metrov strely zasiahli terče s priemerom {{cm|50|m}} až v 9 prípadoch z desiatich. Francúzska puška Milne mala účinný dostrel asi 600 metrov. Na dvesto metrov asi tretina výstrelov zasiahla terč s priemerom jeden meter. Francúzska puška bola vybavená kvalitnejším [[bodák]]om (bainette). Francúzi mali aj lepšiu pechotnú [[taktika|taktiku]], ktorá v boji využívala [[rojnica|rojnice]], zatiaľ čo v rakúskej armáde používanie rojnice vôbec necvičili. Francúzi sa do streleckých súbojov púšťali len neradi a snažili sa boj zmeniť na boj zblízka s použitím bodáku.

Francúzske delá boli oveľa kvalitnejšie ako rakúske. Na vzdialenosť maximálneho dostrelu rakúskych diel francúzske delá ešte stále dokázali zasiahnuť cieľ. Rakúske šesťlibrové delo malo hladkú hlaveň kalibru {{mm|90|m}} a účinný dostrel okolo 900 metrov. Francúzske delo s názvom La Hitt 1859 bolo vyrobené z bronzovej zliatiny. Malo ryhovanú hlaveň kalibru {{mm|86.5|m}} s dostrelom troch kilometrov, granátom o hmotnosti štyroch kilogramov. Vojenské jazdectvo obidvoch znepriatelených strán malo približne vyrovnané kvality. Rakúsko používalo [[husár]]ov, [[hulán]]ov a [[dragún (vojak)|dragúnov]]. Francúzsko používalo [[kyrysník]]ov, dragúnov, husárov, kopijníkov, horské jazdectvo.

== Bojisko po 150 rokoch ==
V oblasti bojísk sa nachádza veľa pamätníkov na pamätné bitky. V San Martine (dnes: [[San Martino della Battaglia]]) stojí pamätník Victora Emanuela II. Tvorí ho kruhová veža, ktorá je dominantou oblasti. Je sedemdesiat metrov vysoká, bola postavená v roku [[1893]]. V meste sa nachádza aj múzeum s uniformami, dobovými zbraňami a kaplnkou s [[kostnica|kostnicou]]. V Solferine je tiež múzeum, výstava použitých zbraní a pamiatok, tiež aj kostnica, obsahujúca zhromaždené kosti tisícok obetí. Neďaleko [[Castiglione delle Stiviere]], kde bol po bitke sústredený veľký počet (okolo 40 000) ťažko zranených v [[lazaret]]och, je dnes múzeum Medzinárodného červeného kríža. Expozícia sa zameriava na udalosti, ktoré viedli k vzniku tejto organizácie. V roku [[1901]] bola Henrimu Dunantovi udelená [[Nobelova cena|Nobelova cena za mier]] v poradí ako prvému za upevnenie mieru. Hnutie Medzinárodný červený kríž zorganizovalo spomienku na 150. výročie bitky 23. a 27. júna 2009 za účasti predsedníctva Európskej únie. Pri tej príležitosti prijala Európska únia vyhlásenie, že „Táto bitka bola príčinou, pre ktorú medzinárodné spoločenstvo vypracovalo a prijalo nástroje medzinárodného humanitárneho práva, medzinárodného práva, a pravidlá, dôležité v čase ozbrojených konfliktov.“ Na Slovensku oficiálne Červený kríž pôsobí od roku [[1919]], po vzniku Česko-Slovenska. Spolková činnosť Červeného kríža je však známa na území bývalého Uhorska už dávnejšie pred rokom 1919.

== Kultúrne odkazy ==
[[Elizabeth Barrettová Browningová]] pripomína túto bitu v básni ''The Recruit on Solferino'' (Posledné básne 1862). Joseph Roth v románe ''Radetzky marsch'' z roku 1932 vyobrazuje otca dynastie Trotta ako hrdinu od Solferina. Bitka pri Solferine bola opísaná aj v televíznej dráme Henryho Dunanta z roku 2006 : ''Du rouge sur la Croix'', ktorý popisuje podpísanie Ženevských konvencií a založenie Červeného kríža.

== Literatúra == 
* [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]]: Solferino 1859 : Porážky rakúskej armády v bitkách v severnom taliansku. In: ''História'', r. X., 2010, č. 5 – 6, s. 34 – 42.
* [[Henri Dunant|DUNANT, Henri]]: ''Spomienky na Solferino.'' Martin : Osveta, 1986. 88 s.

== Externé odkazy ==
* http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/cfsp/108692.pdf
* Článok je čiastočne preložený z anglickej a českej Wikipédie

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Bitky v 1859]]
[[Kategória:Bitky v Taliansku]]</text>
      <sha1>dgg3ohmgixxeu5ssx6pfqoog2pc4lb3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Európska federácia touch rugby</title>
    <ns>0</ns>
    <id>379517</id>
    <revision>
      <id>8232685</id>
      <parentid>4791837</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:41:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232685</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2682" sha1="hpwywvdh1v7zs7uaz0anqih04abtr5f" xml:space="preserve">'''Európska federácia touch rugby''' ([[Angličtina|ang.]] ''European Federation of Touch''), skr. '''EFT''', je [[Európa|európska]] športová organizácia pre [[touch rugby]]. Vznikla v roku [[2010]] a v júli [[2011]] počas konania [[Majstrovstvá sveta v touch rugby 2011|MS 2011]] v [[Edinburgh]]u bola oficiálne uznaná ako konfederácia [[Medzinárodná federácia touch rugby|FIT]]. V súčasnosti (2012) združuje 15 národných zväzov touch rugby. Súčasným prezidentom je [[Chris Wheeler]].

== Členské federácie ==
'''Riadni členovia'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Štát !! Federácia !! Vznik federácie 
|-
|{{minivlajka|Anglicko|w}}||''England Touch'' || ||20 000 hráčov
|-
|{{minivlajka|Belgicko|w}}||''Touch Belgium'' || 
|-
|{{minivlajka|Francúzsko|w}}||''Touch France'' ||2001  
|-
|{{minivlajka|Guernsey|w}}||''Guernsey Touch'' ||2004
|-
|{{minivlajka|Holandsko|w}}||''Nederlandse Touch Rugby Bond'' || ||3 kluby
|-
|{{minivlajka|Írsko|w}}||''Ireland Touch Association'' ||2007 
|-
|{{minivlajka|Jersey|w}}||''Jersey Touch'' ||
|-
|{{minivlajka|Katalánsko|w}}||''Associacio Esportiva Touch Rugbi Catalunya'' ||  
|-
|{{minivlajka|Maďarsko|w}}||''Touch Hungary'' ||2010 
|-
|{{minivlajka|Nemecko|w}}||''Touch Deutschland'' ||2005  
|-
|{{minivlajka|Rakúsko|w}}||''Touch Austria''||2009 ||3 kluby 
|-
|{{minivlajka|Škótsko|w}}||''Scottish Touch Association'' ||2005
|-
|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}||Swiss Touch Association ||2006 
|-
|{{minivlajka|Taliansko|w}}||''Touch Rugby Italia'' || ||14 klubov 
|-
|{{minivlajka|Wales|w}}||''Wales Touch Association'' ||1999 
|}

'''Asociovaní členovia'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|{{minivlajka|Česko|w}}|| ||
|-
|{{minivlajka|Gruzínsko|w}}|| ||
|-
|{{minivlajka|Luxembursko|w}}||''Luxembourg Touch'' ||2011
|-
|{{minivlajka|Portugalsko|w}}|| ||
|-
|{{minivlajka|Slovinsko|w}}|| ||
|-
|{{minivlajka|Španielsko|w}}|| || 
|-
|{{minivlajka|Turecko|w}}|| ||
|}

== Podujatia ==
'''Národné tímy'''
* [[Majstrovstvá Európy v touch rugby|Majstrovstvá Európy]] 
'''Kluby'''
* Európke klubové majstrovstvá

== Pozri aj ==
* [[Medzinárodná federácia touch rugby]]
* [[Majstrovstvá Európy v touch rugby]] 

== Externé odkazy ==
* [http://toucheurope.org/ Oficiálna stránka EFT] {{eng icon}}
* [http://www.sportingpulse.com/assoc_page.cgi?c=14-4867-0-0-0&amp;sID=69373 Neoficiálna stránka EFT] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120414090458/http://www.sportingpulse.com/assoc_page.cgi?c=14-4867-0-0-0&amp;sID=69373 |date=2012-04-14 }} {{eng icon}} 

[[Kategória:Touch rugby]]
[[Kategória:Európske športové organizácie|Touch rugby]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2010]]</text>
      <sha1>hpwywvdh1v7zs7uaz0anqih04abtr5f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milan Vavro</title>
    <ns>0</ns>
    <id>380636</id>
    <revision>
      <id>8232615</id>
      <parentid>7762151</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:27:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DuNéant</username>
        <id>297745</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnila som stránky s informáciami podľa pokynov.</comment>
      <origin>8232615</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4406" sha1="f97volka6ra5rt3nes98krdryo43tgg" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Milan Vavro
 | Portrét            = 
 | Popis osoby        = slovenský maliar, grafik,&lt;br&gt;
 portrétista, ilustrátor a karikaturista
 | Dátum narodenia    = [[21. september]] [[1933]]
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2011|12|9|1933|9|21}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vyšné Hágy]], [[Slovensko]]
 | Deti               = Katarína Vavrová
}}

'''Milan Vavro''' (* [[21. september]] [[1933]], [[Bratislava]] – † [[9. december]] [[2011]], [[Vyšné Hágy]]) bol slovenský [[maliar (umelec)|maliar]], [[grafika (výtvarné umenie)|grafik]], [[portrét]]ista, [[ilustrátor]], [[karikaturista]] a dlhoročný redaktor humoristicko&amp;nbsp;–&amp;nbsp;satirického časopisu [[Roháč (časopis)|Roháč]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel výtvarník, karikaturista a dlhoročný redaktor Roháča Milan Vavro | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172733-zomrel-vytvarnik-karikaturista-a-dlhorocny-redaktor-rohaca-milan-vavro/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-15 | dátum prístupu = 2020-12-09 }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
=== Štúdium ===
Štúdium na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave absolvoval v rokoch [[1950]] – [[1954]] u prof. [[Teodor Lugs|Teodora Lugsa]],
v rokoch [[1982]] – [[1985]] absolvoval nadstavbové štúdium na Katedre žurnalistiky [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Milan VAVRO – Ťažké je byť na Slovensku prorokom|periodikum=Slovenské národné noviny|dátum=2012-01-09|url=https://snn.sk/tazke-je-byt-na-slovensku-prorokom-snn-12012/|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

=== Kariéra ===
Kariéru odštartoval v roku [[1949]] ako karikaturista v časopise [[Roháč (časopis)|Roháč]], kde od roku 1954 po 34 rokov viedol výtvarné oddelenie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Venoval sa aj [[Animovaný film|animovanému filmu]] (Valibuk, [[Ceruzkine príhody]] a iné), [[plagát]]u a komornej maliarskej tvorbe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | titul = Milan Vavro zomrel pred 10 rokmi | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/276521/milan-vavro-zomrel-pred-10-rokmi | dátum vydania = 2021-12-07 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = RTVS – Rádio Regina Západ}}&lt;/ref&gt; Po revolúcii politickou karikatúrou prispieval do denníkov Slovenská republika a Nový deň, týždenníka Extra a mesačníka Extra plus. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] krátko pôsobil ako kreatívny riaditeľ štúdia animovanej tvorby v [[Luxembursko|Luxembursku]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Posledné roky svojho života trávil vo [[Viničné|Viničnom]] pri [[Bratislava|Bratislave]], kde mal aj svoj [[ateliér]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Ocenenia&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; ==
* [[1967]] – cena Zväzu slovenských výtvarných umelcov za najlepší plagát roka 
* [[1974]] – cena Grand Prix za plagát v Argentíne
* [[1983]] – zlatá medaila za karikatúru v Moskve
* [[1984]] – čestné uznanie ZNZ Bratislava
* [[1985]] – Zlatý osteň za karikatúru v Novom Meste nad Váhom
* [[1985]] – cena Grand Prix za karikatúru udelená v Juhoslávii
* [[1988]] – cena ministra kultúry SSR, Čestné uznanie za karikatúru ZNZ Praha, Plaketa za karikatúru v Brazílii
* [[1989]] – cena Grand Prix v Juhoslávii, Cena Júliusa Fučíka za karikatúru ZNZ Praha
* [[1992]] – Cena Ankara v Turecku
* [[1998]] – Pocta ministra kultúry

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.webumenia.sk/katalog?author=Vavro%2C+Milan Diela autora v zbierkach slovenských galérií]
* [https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/95641/karikaturista-milan-vavro-zomrel-pred-piatimi-rokmi Karikaturista Milan Vavro zomrel pred piatimi rokmi]
 

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Vavro, Milan}}
[[Kategória:Slovenskí karikaturisti]]
[[Kategória:Slovenskí ilustrátori]]
[[Kategória:Slovenskí grafici]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]</text>
      <sha1>f97volka6ra5rt3nes98krdryo43tgg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232732</id>
      <parentid>8232615</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:48:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232732</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4420" sha1="27bz7fc8h0u8q9b5jw4r6tnkwo8nyfs" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Milan Vavro
 | Portrét            = 
 | Popis osoby        = slovenský maliar, grafik,&lt;br&gt;portrétista, ilustrátor a karikaturista
 | Dátum narodenia    = [[21. september]] [[1933]]
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2011|12|9|1933|9|21}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vyšné Hágy]], [[Slovensko]]
 | Deti               = Katarína Vavrová
}}

'''Milan Vavro''' (* [[21. september]] [[1933]], [[Bratislava]] – † [[9. december]] [[2011]], [[Vyšné Hágy]]) bol slovenský [[maliar (umelec)|maliar]], [[grafika (výtvarné umenie)|grafik]], [[portrét]]ista, [[ilustrátor]], [[karikaturista]] a dlhoročný redaktor humoristicko-satirického časopisu [[Roháč (časopis)|Roháč]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel výtvarník, karikaturista a dlhoročný redaktor Roháča Milan Vavro | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172733-zomrel-vytvarnik-karikaturista-a-dlhorocny-redaktor-rohaca-milan-vavro/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-15 | dátum prístupu = 2020-12-09 }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
=== Štúdium ===
Štúdium na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave absolvoval v rokoch [[1950]] – [[1954]] u prof. [[Teodor Lugs|Teodora Lugsa]], v rokoch [[1982]] – [[1985]] absolvoval nadstavbové štúdium na Katedre žurnalistiky [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Milan VAVRO – Ťažké je byť na Slovensku prorokom|periodikum=Slovenské národné noviny|dátum=2012-01-09|url=https://snn.sk/tazke-je-byt-na-slovensku-prorokom-snn-12012/|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

=== Kariéra ===
Kariéru odštartoval v roku [[1949]] ako karikaturista v časopise [[Roháč (časopis)|Roháč]], kde od roku 1954 po 34 rokov viedol výtvarné oddelenie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Venoval sa aj [[Animovaný film|animovanému filmu]] (Valibuk, [[Ceruzkine príhody]] a iné), [[plagát]]u a komornej maliarskej tvorbe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | titul = Milan Vavro zomrel pred 10 rokmi | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/vyrocia-historia/276521/milan-vavro-zomrel-pred-10-rokmi | dátum vydania = 2021-12-07 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = RTVS – Rádio Regina Západ}}&lt;/ref&gt; Po revolúcii politickou karikatúrou prispieval do denníkov Slovenská republika a Nový deň, týždenníka Extra a mesačníka Extra plus. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] krátko pôsobil ako kreatívny riaditeľ štúdia animovanej tvorby v [[Luxembursko|Luxembursku]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Posledné roky svojho života trávil vo [[Viničné|Viničnom]] pri [[Bratislava|Bratislave]], kde mal aj svoj [[ateliér]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Ocenenia&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; ==
* [[1967]] – cena Zväzu slovenských výtvarných umelcov za najlepší plagát roka 
* [[1974]] – cena Grand Prix za plagát v Argentíne
* [[1983]] – zlatá medaila za karikatúru v Moskve
* [[1984]] – čestné uznanie ZNZ Bratislava
* [[1985]] – Zlatý osteň za karikatúru v Novom Meste nad Váhom
* [[1985]] – cena Grand Prix za karikatúru udelená v Juhoslávii
* [[1988]] – cena ministra kultúry SSR, Čestné uznanie za karikatúru ZNZ Praha, Plaketa za karikatúru v Brazílii
* [[1989]] – cena Grand Prix v Juhoslávii, Cena Júliusa Fučíka za karikatúru ZNZ Praha
* [[1992]] – Cena Ankara v Turecku
* [[1998]] – Pocta ministra kultúry

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.webumenia.sk/katalog?author=Vavro%2C+Milan Diela autora v zbierkach slovenských galérií]
* [https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/95641/karikaturista-milan-vavro-zomrel-pred-piatimi-rokmi Karikaturista Milan Vavro zomrel pred piatimi rokmi]
 
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Vavro, Milan}}
[[Kategória:Slovenskí karikaturisti]]
[[Kategória:Slovenskí ilustrátori]]
[[Kategória:Slovenskí grafici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>27bz7fc8h0u8q9b5jw4r6tnkwo8nyfs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľudovít Francúzsky (1682 – 1712)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>383645</id>
    <revision>
      <id>8232589</id>
      <parentid>8161285</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T20:18:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Auto-épreuve</username>
        <id>128612</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8232589</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5441" sha1="38lhdoxuply56ssspdkfkc1i5vefech" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ľudovít Francúzsky
 | Popis              = 
 | Dátum narodenia    = [[6. august]] [[1682]],
 | Miesto narodenia   = [[Versailles]], [[Francúzske kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1712|2|18|1682|8|6}}
 | Miesto úmrtia      = [[Marly-le-Roi (mesto)|Marly-le-Roi]], [[Francúzske kráľovstvo]]
 | Podpis             = Signature of Louis of France, Duke of Burgundy in 1695.png
 | Popis osoby        = francúzsky dauphin
}}

'''Ľudovít Francúzsky''' (* [[6. august]] [[1682]], [[Versailles]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[18. február]] [[1712]], [[Marly-le-Roi (mesto)|Marly-le-Roi]], [[Francúzske kráľovstvo]]) bol francúzsky [[dauphin (šľachtický titul)|dauphin]] a burgundský vojvoda.

== Pôvod a život ==
Ľudovít bol najstarším synom následníka francúzskeho trónu  [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovíta, veľkého Dauphina]] a jeho manželky, bavorskej princeznej, [[Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)|Márie Anny]]. Jeho bratom bol neskorší španielsky kráľ [[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]]

Vojvoda bol zároveň najstarším vnukom francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] V detskom veku sa prejavoval ako tvrdohlavý a prchký. Zásluhou svojho vychovávateľa, Françoisa Fénelona, bol natoľko učený, že mohol byť doslova nádejou pre francúzsku monarchiu. Fénelon pre neho napísal slávny román ''Les aventures de Télémaque''.

Zásluhou tejto skutočne kvalitnej intelektuálnej a emocionálnej výchovy bol mladý burgundský vojvoda čoskoro veľmi inteligentný a politicky nadaný. Svojimi zručnosťami a záujmami prevyšoval vraj svojho otca, [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Veľkého Dauphina]], ako aj syna, neskoršieho kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV]].

Jeho smrť na [[osýpky]] (resp. [[šarlach]], tu nie sú historici jednotní) bola pre francúzsku monarchiu veľkou stratou. Obeťami smrtiacej epidémie v roku [[1712]] boli takisto manželka [[Mária Adela Savojská]] a syn Ľudovít Bretónsky (* [[1707]]). Keďže otec burgundského vojvodu, [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Veľký Dauphin]], zomrel už v roku [[1711]], následníkom trónu a kráľom sa stal syn burgundského vojvodu  [[Ľudovít XV.|Ľudovít]] (* [[1710]] - †[[1774]]).

== Manželstvo a potomkovia ==
Ľudovít Burgundský sa oženil [[7. december|7. decembra]] roku [[1697]] s princeznou [[Mária Adela Savojská|Máriou Adelou Savojskou]]. Bola jeho sesternicou z druhého kolena cez ich starých otcov ([[Karol Emanuel II.|Karola Emanuela II. Savojského]] a [[Filip I. Orleánsky|Filipa I. Orleánskeho]]) a súčasne z tretieho kolena cez ich prastaré matky (savojskú vojvodkyňu [[Kristína Bourbonská|Kristínu Máriu Bourbonskú]] a anglickú kráľovnú [[Henrietta Mária Bourbonská|Henrietu Máriu Bourbonskú]]). Narodili sa im traja synovia:
* Louis (* [[25. jún]] [[1704]] – † [[13. apríl]] [[1705]])
* Louis (* [[8. január]] [[1707]] – † [[8. marec]] [[1712]])
* [[Ľudovít XV.]] (* [[15. február]] [[1710]] – † [[10. máj]] [[1774]]) ∞ [[1725]] [[Mária Leszczyńská|Mária Leszczyńska]] (* [[1703]] – † [[1768]])

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1  = '''Ľudovít Francúzsky'''
|2  = [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovít Francúzsky]]
|3  = [[Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)|Mária Anna Bavorská]]
|4  = [[Ľudovít XIV.]]
|5  = [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Mária Terézia Habsburská]]
|6  = [[Ferdinand Mária (Bavorsko)|Ferdinand Mária]]
|7  = [[Henrieta Adela Mária Savojská]]
|8  = [[Ľudovít XIII.]] 
|9  = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|10 = [[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]]
|11 = [[Izabela Bourbonská]]
|12 = [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián I.]]
|13 = [[Mária Anna Habsburská (1610 – 1665)|Mária Anna Habsburská]]
|14 = [[Viktor Amadeus I.]]
|15 = [[Kristína Bourbonská]]
|16 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]
|17 = [[Mária Medicejská]]
|18 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]
|19 = [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margaréta Habsburská]]
|20 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]
|21 = [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margaréta Habsburská]]
|22 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]
|23 = [[Mária Medicejská]]
|24 = [[Viliam V. (Bavorsko)|Viliam V. Bavorský]]
|25 = [[Renáta Lotrinská]]
|26 = [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II. Habsburský]]
|27 = [[Mária Anna Bavorská (1574 – 1616)|Mária Anna Bavorská]]
|28 = [[Karol Emanuel I. Savojský]]
|29 = infantka [[Katarína Michaela Španielska]]
|30 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]
|31 = [[Mária Medicejská]]
}}

== Literatúra ==
* Henri Druon: ''Le duc de Bourgogne et ses frères'' (= ''Histoire de l’éducation des princes dans la maison des Bourbons de France'', T. 2), Paris 1897.
* Jules Michelet: ''Louis XIV et le Duc de Bourgogne'' (''Histoire de France'', T. 16), Paris 1879.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Louis, Duke of Burgundy}}

== Zdroj ==
* {{preklad|de|Louis de Bourbon, dauphin de Viennois, duc de Bourgogne|94176594}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Bourbonovci]]
[[Kategória:Princovia]]
[[Kategória:Následníci trónu]]
[[Kategória:Osobnosti z Versailles]]
[[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]]</text>
      <sha1>38lhdoxuply56ssspdkfkc1i5vefech</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Žutkij</title>
    <ns>0</ns>
    <id>385584</id>
    <revision>
      <id>8232540</id>
      <parentid>5375120</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:15:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8232540</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3149" sha1="pod1xqxtwwlpqlmkyt0ip1sx3n1hbtn" xml:space="preserve">{{Infobox Bojová loď
| názov                    = Žutkij
| obrázok                  = Zhutkiy1915.jpg
| titulok                  = 
| štát1                    = Rusko
| štát2                    = 
| druh                     = [[torpédoborec]]
| trieda                   = [[trieda Zavidnyj|Zavidnyj]]
| lodenica                 = 
| začiatok                 = 
| spustenie                = 
| prevzatie                = [[1906]]
| koniec                   = vyradená [[1923]]
| dĺžka                    = 
| šírka                    = 
| ponor                    = 
| štandardný výtlak        = 350
| bojový výtlak            = 
| posádka                  = 
| pancier stred            = 
| pancier prova a korma    = 
| pancier veža             = 
| pancier barbeta          = 
| pancier paluba           = 
| hlavná výzbroj           = 2 x 75mm delo&lt;br /&gt;2 x 457mm torpédomet&lt;br /&gt;18 mín
| pomocná výzbroj          = 
| protilietadlová výzbroj  = 
| lietadlá                 = 
| počet                    = 
| pohon                    = 
| výkon (ks)               = 
| výkon (kW)               = 
| palivo                   = 
| množstvo                 = 
| maximálna rýchlosť       = 25
| cestovná rýchlosť        = 
| max dosah                = 
| poznámka                 = 
}}

'''Žutkij''' bol ruský torpédoborec [[trieda Zavidnyj|triedy Zavidnyj]]. Do služby u [[Čiernomorské loďstvo|Čiernomorského loďstva]] bol zaradený v roku [[1906]].&lt;ref name=&quot;HRB4&quot;&gt;{{Citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Hrbek | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři, 4. díl. Rok 1917 | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | miesto = Praha | počet strán = 232 | isbn = 80-85983-89-3 | stránky = 171}}&lt;/ref&gt; Za [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa zúčastňoval bojových akcií proti [[Osmanská ríša|Turecku]]. Dňa [[30. marca]] [[1915]] vykonal spolu s torpédoborcami [[Zvonkij]] a [[Živučij]] výpad proti tureckému mestu [[Eregli]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Hrbek | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři, 2. díl. Rok 1915 | vydavateľ = Libri | rok = 2001 | miesto = Praha | počet strán = 226 | isbn = 80-85983-85-0 | stránky = 118}}&lt;/ref&gt; V máji [[1918]] bol v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] ukoristený Nemcami, avšak do služby nebol pre svoj technický stav zaradený. Ku koncu apríla [[1919]] bol potopený Britmi na plytkej vode v Sevastopole, aby nepadol do rúk postupujúcich červenoarmejcov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Hrbek | odkaz na autora = | titul = Velká válka na moři, 5. díl. Rok 1918 | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | miesto = Praha | počet strán = 342 | isbn = 80-7277-102-7 | stránky = 200}}&lt;/ref&gt; Po konečnom obsadení [[Krym (polostrov)|Krymu]] [[Červená armáda|Červenou armádou]] bol vyzdvihnutý, opravený a zaradený do flotily a v roku [[1923]] konečne vyradený zo služby.&lt;ref name=&quot;HRB4&quot;/&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;
{{Preklad|cs|Žutkij|7818970}}

{{Torpédoborce triedy Zavidnyj}}

[[Kategória:Trieda Zavidnyj|Zavidnyj]]</text>
      <sha1>pod1xqxtwwlpqlmkyt0ip1sx3n1hbtn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fernsehturm Uetliberg</title>
    <ns>0</ns>
    <id>389752</id>
    <revision>
      <id>8232739</id>
      <parentid>7249722</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:05:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232739</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2706" sha1="eaomrb3nfyhzapjy3i6yssou0g1yij8" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%&quot; width=250
|colspan=&quot;2&quot;|{{big|&lt;center&gt;'''Fernsehturm Uetliberg'''&lt;/center&gt;}}
|-
|colspan=&quot;2&quot;|
|-
|colspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Swisscom-Tower - Uetlibergturm IMG 1585.JPG|250px]]
|-
|colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#E8E8E8&quot;|&lt;center&gt;'''Informácie'''&lt;/center&gt;
|-
|colspan=&quot;2&quot;|
|-
|'''Status'''||&lt;div style=&quot;color:green&quot;&gt;V prevádzke&lt;/div&gt;
|-
|'''Začiatok stavby'''|| 1987
|-
|'''Koniec stavby'''|| 1990
|-
|'''Otvorenie'''||
|-
|colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#E8E8E8&quot;|&lt;center&gt;'''Výška'''&lt;/center&gt;
|-
|'''Anténa/veža'''|| 186,70 m
|-
|'''Strecha'''|| 55,20 m
|-
|'''Najvyššia vyhliadka'''|| 46,4 m
|-
|'''Iné vyhliadky'''|| 
|-
|}

'''Fernsehturm Uetliberg''' (doslova ''Uetliberská televízna veža'') je televízna veža na [[švajčiarsko]]m vrchu Uetliberg ({{mnm|869.2}}) nad mestom [[Zürich]]. 

Patrí spoločnosti [[Swisscom]] a bežne nie je prístupná verejnosti. Veža má nezvyčajne vysokú [[Anténa|anténu]] v pomere k zvyšku veže - kým anténa je vysoká 131,5 metra, zvyšok veže je vysoký len 55,2 metra. Slúži aj na monitorovanie [[Predpoveď počasia|predpovedi počasia]], podobne ako [[Fínsko|fínska]] veža [[Näsinneula]].

Prvá veža na vrchu Uetliberg bola postavená v roku [[1953]]. Súčasná veža sa začala stavať v roku [[1987]] a bola dokončená o [[1990|3 roky]]. Základy veže sú v hĺbke 11 metrov. Stavba bola po [[Televízna veža Bantinger|televíznej veži Bantinger]] druhou [[Zoznam najvyšších stavieb vo Švajčiarsku|najvyššou stavbou]] vo Švajčiarsku, ktorá bola dokončená v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]].

Neďaleko sa nachádza menšia vyhliadková veža s výškou 72 m&lt;ref&gt;[http://skyscraperpage.com/cities/?buildingID=83001 http://skyscraperpage.com/cities/?buildingID=83001]&lt;/ref&gt;.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Swisscom-Tower - Uetlibergturm IMG 1592.JPG|Pohľad na vysielacie zariadenia
Súbor:Uetliberg IMG 0835.jpg|Televízna veža a vyhliadková veža
Súbor:Uetliberg-sendeturm.jpg
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.emporis.com/building/fernsehturm-uetliberg-zuerich-switzerland Emporis]
* [http://skyscraperpage.com/cities/?buildingID=2365 SkyscraperPage]
* [http://en.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0008963 Structurae] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200609034841/https://structurae.net/en/structures/mehrzweckantennenanlage-uetliberg |date=2020-06-09 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Fernsehturm Uetliberg|99638235}}

[[Kategória:Vysielacie veže a stožiare]]
[[Kategória:Veže vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Architektúra z 1990]]
[[Kategória:Stavby v kantóne Zürich]]</text>
      <sha1>eaomrb3nfyhzapjy3i6yssou0g1yij8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turistická značkovaná trasa číslo 5108</title>
    <ns>0</ns>
    <id>427451</id>
    <revision>
      <id>8232516</id>
      <parentid>8016639</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:39:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Externé odkazy */ +</comment>
      <origin>8232516</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3700" sha1="h3terwqd6os8d78vu2rw7jipctpbbon" xml:space="preserve">[[Súbor:Turistická značkovaná trasa číslo 5108.JPG|náhľad|Turistická značkovaná trasa číslo 5108]]
{{Turistická značka|zelená}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 5108''' je zelená trasa v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]],&lt;ref name=M&gt;''Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; spájajúca rázcestie Zabité s rázcestím na [[Záruby|Záruboch]]. Dĺžka trasy je 15,5 km.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2025-04-11 |jazyk=sk }}&lt;/ref&gt; Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov.

== Priebeh trasy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!|Vzdialenosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu =2012-03-20 |jazyk=sk }}&lt;/ref&gt;
!|Čas (h)
!|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m n. m.]]
!|Miesto
!|Križovanie trás
|-
|0,0 km
|0:00
|400 m
|rázcestie Zabité
|{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2445|trasa 2445]]: [[Horné Orešany]] 2:45&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8108|trasa 8108]]: [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]], bus 1:00&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8108|trasa 8108]]: rázcestie Sklená huta 0:45&amp;nbsp;h
|-
|9,2 km
|2:15
|260 m
|[[Lošonec]], bus
|
|-
|10,9 km
|2:40
|295 m
|Jahodník
|{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8109|trasa 8109b]]: [[Smolenický zámok]] 1:15&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8109|trasa 8109b]]: [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čierna skala]] 1:45&amp;nbsp;h
|-
|13,6 km
|3:30
|430 m
|rázcestie Nad [[Vlčiareň|Vlčiarňou]]
|{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2412|trasa 2412]]: [[Smolenice]], obecný úrad 0:40&amp;nbsp;h
|-
|14,6 km
|3:55
|555 m
|[[Čertov žľab]]
|{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2409|trasa 2409b]]: [[Smolenický zámok]] 0:45&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2409|trasa 2409b]]: rázcestie Brezinky 0:55&amp;nbsp;h
|-
|15,1 km
|4:10
|625 m
|Záruby, sedlo
|{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2409|trasa 2409b]]: Smolenice, lesný závod, bus 1:10&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2409|trasa 2409b]]: rázcestie Brezinky 0:40&amp;nbsp;h
|-
|15,5 km
|4:30
|745 m
|[[Záruby]], rázcestie
|{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0701|trasa 0701f]]: [[Ostrý Kameň]] 0:35&amp;nbsp;h&lt;br /&gt;
{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0701|trasa 0701f]]: Havrania skala 0:30&amp;nbsp;h
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam turistických značkovaných trás v Malých Karpatoch]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://mapy.hiking.sk/?x=17.36441&amp;y=48.45278&amp;ref=permalink Trasa na turistickej mape]
* [https://turistika.oma.sk/5108 trasa na oma.sk]

{{Súradnice|48.512817|17.399433|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|5108]]
[[Kategória:Turistické značkované trasy v Malých Karpatoch|5108]]</text>
      <sha1>h3terwqd6os8d78vu2rw7jipctpbbon</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drew Hankinson</title>
    <ns>0</ns>
    <id>444441</id>
    <revision>
      <id>8232624</id>
      <parentid>8103032</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T23:17:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232624</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1315" sha1="3mcghjc1zvwocbw6tr18wnlnf5zg2f4" xml:space="preserve">{{Infobox profesionálny wrestler
| Meno          =Drew Hankinson
| Rodné meno       = Andrew Hankinson 
| Portrét          = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis            = 
| Výška            = {{m|2.01|m}}
| Váha             = {{kg|132}}
| Dátum narodenia  = {{Dnv|1983|12|22}}
| Miesto narodenia = Cumberland, [[Maryland]], [[Spojené štáty americké|USA]]
| Dátum úmrtia     = 
| Miesto úmrtia    = 
| Bydlisko         = The City of Angels
| Tréneri          = Bill DeMott
| Debut            = 2005
| Webstránka       = 
}}

'''Andrew &quot;Drew&quot; Hankinson ''' (* [[22. december]] [[1983]]) je [[Spojené štáty americké|americký]] [[Wrestling|profesionálny wrestler]], známy najmä vďaka pôsobeniu vo [[World Wrestling Entertainment]], kde zápasil pod menami '''Festus''' a '''Luke Gallows'''. Počas pôsobenia na nezávislej scéne bol známy ako '''Keith Hanson'''.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Drew Hankinson}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.cagematch.net/?id=2&amp;nr=00002049 Cagematch.net profil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120928200139/http://www.cagematch.net/?id=2&amp;nr=00002049 |date=2012-09-28 }}

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Hankinson, Drew}}
[[Kategória:Narodenia v 1983]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]
[[Kategória:Wrestleri]]</text>
      <sha1>3mcghjc1zvwocbw6tr18wnlnf5zg2f4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľuboš Blaha</title>
    <ns>0</ns>
    <id>444970</id>
    <revision>
      <id>8232724</id>
      <parentid>8193538</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:20:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34789-55</username>
        <id>297777</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ doplnený chýbajúci text</comment>
      <origin>8232724</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="56011" sha1="c2czz3ix1t5aghcxjtcugqm581yf8nl" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Ľuboš Blaha
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = 1721116438621 20240716 BLAHA Lubos SK 005.jpg
 | Popis portrétu    = Ľuboš Blaha v roku 2024
 | Podpis            = 
 | Poradie           = Bývalý
 | Úrad              = podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
 | Začiatok obdobia  = [[25. október]] [[2023]]&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2012
 | Titul = 1. ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, 4. apríl 2012, 6. volebné obdobie
 | URL = http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/6/1
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
 | DátumVydania = 2012-04-04
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt;
 | Koniec obdobia    = [[júl]] [[2024]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1979|12|7}}
 | Miesto narodenia  = 
 | Politická strana  = [[SMER – SD]] &lt;small&gt;(od 2020)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]]&lt;br&gt;[[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Profesia          = [[Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = [[Ateizmus|ateista]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanec Blaha je ateista, sviatky sú pre neho o radosti | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/poslanec-blaha-je-ateista-sviatky-su-pre-neho-o-radosti-2/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-06 | dátum prístupu = 2019-10-26 }}&lt;/ref&gt;
 | Rodičia           = [[Milan Blaha]]&lt;br&gt;Jana Blahová &lt;small&gt;(rod. Zajacová)&lt;/small&gt;
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = Nataša Blahová
 | Manželka          = 
 | Deti              = 3
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
 | Úrad2             = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
 | Poradie2          = Súčasný
 | Začiatok obdobia2 = [[júl]] [[2024]]
}}
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľuboš Blaha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[7. december]] [[1979]]) je slovenský [[politik]] a baranomydlič politológ ktorý pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia]]. Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako [[filozof]] a [[Politológia|politológ]], ktorý sa hlási k myšlienkam [[Marxizmus|marxizmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko1 = Hanus
 | Meno1 = Martin
 | OdkazNaAutora1 = 
 | Priezvisko2 = Majchrák
 | Meno2 = Jozef
 | OdkazNaAutora2 = 
 | Rok = 2014
 | Titul = Som marxista
 | URL = https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/
 | Periodikum = [[.týždeň]]
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = W PRESS
 | DátumVydania = 2014-08-31
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt; [[Neomarxizmus|neomarxizmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Blaha
 | Meno = Ľuboš
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = 2016
 | Titul = Neomarxizmus a krčmová politológia
 | URL = http://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia
 | Periodikum = Slovo
 | ISSN = 1336-2984
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Klub Nového slova
 | DátumVydania = 2016-05-31
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt; [[Demokratický socializmus|demokratického socializmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | odkaz na autora =  | titul = Ľuboš Blaha: Nebyť našich sociálnych opatrení, tak má Kotleba 35 percent | url = http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum vydania = 30. 11. 2016 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = [[Televízia Markíza]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190526222213/http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum archivácie = 2019-05-26 }}&lt;/ref&gt; [[antiglobalizmus|antiglobalizmu]] a [[komunitarizmus|komunitarizmu]].&lt;ref&gt;BLAHA, L. (2018): Antiglobalista. Bratislava: VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3.&lt;/ref&gt; Pôsobí tiež ako vedecký pracovník v [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum prístupu=2012-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum archivácie=2019-03-27 }}&lt;/ref&gt;, hoci Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od jeho vyjadrení s tým, že počas výkonu verejnej funkcie Blahovi nemôžu dať výpoveď.&lt;ref&gt;https://domov.sme.sk/c/22280577/predsednictvo-sav-sa-distancovalo-od-vyjadreni-blahu.html&lt;/ref&gt; Od spôsobu, akým Ľuboš Blaha vo funkcii poslanca NR SR prezentuje svoje názory na verejnosti, sa v roku 2022 dištancovala aj časť jeho spolupracovníkov z Ústavu politických vied SAV.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|url=https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&amp;source_no=20&amp;news_no=10299|vydavateľ=SAV - Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk|meno=CSČ-VS|priezvisko=SAV}}&lt;/ref&gt;

Opakovane bol kritizovaný za šírenie [[hoax]]ov, [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórii]] a [[Dezinformácia|dezinformácií]] prostredníctvom statusov na [[Facebook]]u, v ktorých kritizuje prezidentku [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]], bývalých [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vládnych]] politikov, médiá, tretí sektor, pro-západnú zahraničnú politiku, očkovanie proti ochoreniu [[COVID-19]] a šíri názory, ktoré obhajujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnu vedenú Ruskom proti Ukrajine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = www.facebook.com/vic.breiner
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ľuboš Blaha, najtoxickejší dezinformátor v slovenskom infopriestore
 | periodikum = infosecurity.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://infosecurity.sk/dezinfo/lubos-blaha-najtoxickejsi-dezinformator-v-slovenskom-infopriestore/
 | issn = 
 | vydavateľ = infosecurity.sk
 | miesto = 
 | dátum = 2020-07-15
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Struhárik
 | meno = Filip
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná
 | periodikum = Denník N
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2020-02-26
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na Slovensku sa darí dezinformáciám, píše svetová spravodajská agentúra. Všimla si aj konkrétneho poslanca
 | periodikum = TA3
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.ta3.com/clanok/228693/na-slovensku-sa-dari-dezinformaciam-pise-svetova-spravodajska-agentura-vsimla-si-aj-konkretneho-poslanca
 | issn = 
 | vydavateľ = C.E.N.
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál konspiratori.sk ako šíriteľ dezinformácií | url = https://noveslovo.eu/domov/portal-konspiratori-sk-ako-siritel-dezinformacii/ | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2023-12-13 | jazyk = sk-SK | meno = Branislav | priezvisko = Fábry}}&lt;/ref&gt; Podľa stránky demagog.sk sa Blaha vyjadruje v diskusiách pravdivo mierne cez polovicu hodnotených výrokov, vyše tretina jeho výrokov boli však hodnotené ako nepravdivé alebo zavádzajúce. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ľuboš Blaha | url = https://demagog.sk/politik/lubos-blaha | vydavateľ = Miniatura pro Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 14.1.2026 | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Životopis ==
Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] (odbor filozofia). Doktorát obhájil na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied SAV]] kde pracuje od roku 2004.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; Náplňou jeho výskumu je [[marxizmus]], [[liberalizmus]] a [[komunitarizmus]].

Počas doktorandského štúdia pracoval v [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strane Slovenska]] ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR [[Pavol Paška|Pavla Pašku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha| url = https://domov.sme.sk/c/6631018/fico-je-najlepsi-laviciar-v-europe-tvrdi-lubos-blaha.html| dátum vydania = 07. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Denník SME| miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2012 spolupracoval na projekte ''[[Ľavé spektrum 2012]]''&lt;ref&gt;Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120904054842/http://take.netkosice.sk/lavespektrum |date=2012-09-04 }}&lt;/ref&gt;. Jeho otec bol novinár a publicista [[Milan Blaha]] (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“), ktorý bol v roku 2009 prepustený z STV pre nedodržiavanie objektivity v relácii, ktorú moderoval. 

== Politická kariéra ==
Od roku 2012 je Blaha poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a členom poslaneckého klubu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].&lt;ref&gt;http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=885&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2012{{--}}2016 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] kandidoval z 85. miesta kandidátky SMER-SD a získal 1 195 preferenčných hlasov.&lt;ref name=&quot;statistics-volby-2012&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&amp;par=11 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120414081324/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&amp;par=11 | dátum archivácie = 2012-04-14 }}&lt;/ref&gt; V roku 2014 bol účastníkom pochodu Pride, ktorý vyjadruje podporu LGBTI+ komunite.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dve tváre Ľuboša Blahu: Vysmiaty podporoval homosexuálov, teraz píše o slniečkach a gejoch|url=https://www.topky.sk/cl/100535/1775595/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2019-02-27|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti sa od tejto témy dištancuje, čo zdôvodňuje tým, že jeho vtedajšie názory prehodnotila rodina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predvolebné duely: Bol som na Pride, dodnes sa za to hanbím, povedal Blaha. Truban nechcel prísť do diskusie, odrádzali ho dezinformácie a klamstvá | url = https://www.ta3.com/clanok/902281/predvolebne-duely-bol-som-na-pride-dodnes-sa-za-to-hanbim-povedal-blaha-truban-nechcel-prist-do-diskusie-odradzali-ho-dezinformacie-a-klamstva | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-04-22 | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2016{{--}}2020 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 preferenčných  hlasov, čím si udržal 38. miesto.&lt;ref&gt;{{Voľby do NR SR|2016|Zoznam poslancov}}&lt;/ref&gt; Bol overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&amp;ListType=2&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = NR SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-05-29}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľuboš Blaha | url = http://assembly.coe.int/nw/xml/AssemblyList/MP-Details-EN.asp?MemberID=6931 | vydavateľ = Parlamentné zhromaždenie Rady Európy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bol tiež predsedom Európskeho výboru NR SR. Podnikol viacej než 50 zahraničných ciest. V lete 2019 požadoval odvolanie poslanca [[Martina Poliačik|Martina Poliačika]] z Parlamentného zhromaždenia po tom čo Poliačik nesúhlasil s rýchlosťou návratu hlasovacích práv pre Rusko. Ruská delegácia práva stratila po ilegálnej anexii Krymu Ruskom. Blaha spolu s Pavlom Gogom (SMER-SD) a Radovanom Balážom (SNS) leteli na otočku do [[Štrasburg]]u, aby podporili návrh navrátenia hlasovacích práv Rusku.&lt;ref name=&quot;dennikn-koalicia-uplne-odstrihla&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia úplne odstrihla Ľuboša Blahu od slovenskej zahraničnej politiky, vyradila ho aj z delegácie v Rade Európy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1891964/koalicia-uplne-odstrihla-lubosa-blahu-od-slovenskej-zahranicnej-politiky-vyradila-ho-aj-z-delegacie-v-rade-europy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-15 }}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2020{{--}}2024 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v marci 2020]] kandidoval na 11. mieste kandidátky SMER-SD, po zohľadnení zisku 60 263 preferenčných hlasov sa dostal na 6. miesto.&lt;ref name=&quot;volbysr-definitivne-vysledky-hlasovania&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = SU SR 2019 | odkaz na autora =  | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volbysr.sk/sk/data04.html | vydavateľ = volbysr.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum archivácie = 2016-09-24 }}&lt;/ref&gt; 

Po voľbách bol Blaha navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR, no ani na štvrtýkrát nebol zvolený.&lt;ref name=&quot;hnonline-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blahu nezvolili ani štvrtýkrát. Šéfom ľudskoprávneho výboru sa stal Dostál | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2124788-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat-sefom-ludskopravneho-vyboru-sa-stal-dostal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-02 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

Vo volebnom období 2020{{--}}2024 ho SMER-SD navrhol do troch parlamentných delegácií: pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pri Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) a Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Koalícia Blahu odmietla vo všetkých troch prípadoch.&lt;ref name=&quot;dennikn-koalicia-uplne-odstrihla&quot;/&gt;

=== Volebné obdobie po roku 2023 ===
V [[Parlamentné voľby v Poľsku v roku 2023|parlamentných voľbách 2023]] získal  220 478 preferenčných hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - NRSR 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/mandaty_poslanci.html | vydavateľ = volby.statistics.sk | dátum prístupu = 2024-05-13}}&lt;/ref&gt; a stal sa podpredsedom NRSR.

=== Legislatívna činnosť ===
Ako poslanec sa Ľuboš Blaha počas svojho pôsobenia v NR SR v rokoch 2012{{--}}2020 spolupodieľal na troch návrhoch legislatívnych úprav.&lt;ref name=&quot;aktuality-tri-zakony&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Za osem rokov v parlamente predložil Blaha tri zákony. Po kritike sa jeho podpis objavil hneď pod piatimi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/s15hpdl/za-osem-rokov-v-parlamente-predlozil-blaha-tri-zakony-po-kritike-sa-jeho-podpis-objavil-hned-pod-piatimi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-22 | dátum prístupu = 2022-11-02}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 spolu s ďalšími 7 poslancami navrhli úpravu časti Zákonníka práce.&lt;ref name=&quot;l7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 7, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&amp;PredkladatelID=0&amp;PredkladatelPoslanecId=885&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2018 sa spolu s ďalšími 5 ďalšími poslancami za SMER-SD podpísal pod zákon o obedoch zadarmo.&lt;ref name=&quot;l7&quot; /&gt; V roku 2020 spolu s poslancami [[Robert Fico|Ficom]] a [[Ladislav Kamenický|Kamenickým]] predložili novelu zákona o sviatkoch, do ktorého doplnili jeden riadok, že [[30. september]] má byť Deň [[Mníchovská dohoda|mníchovskej zrady]].&lt;ref name=&quot;l8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 8, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&amp;PredkladatelID=0&amp;PredkladatelPoslanecId=885&amp;CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po kritike, medializovanej v roku 2021, svoju legislatívnu aktivitu zintenzívnil a jeho podpis sa objavil pod návrhmi ďalších piatich zákonov.&lt;ref name=&quot;aktuality-tri-zakony&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;l8&quot; /&gt;

== Politické názory ==
Ľuboš Blaha sa považuje za vyhraneného [[Ľavica (politika)|ľavičiara]]. Hlási sa k [[Socializmus|socializmu]], [[Antikapitalizmus|antikapitalizmu]], [[Antifašizmus|antifašizmu]], [[Antiglobalizácia|antiglobalizmu]] a umiernenému [[Pacifizmus|pacifizmu]]. Považuje sa za [[Marxizmus|marxistu]], ale odmieta bývalý [[Stalinizmus|stalinský režim]] a hlási sa k modernému [[Západný marxizmus|západnému marxizmu]], k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam&lt;ref&gt;http://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/&lt;/ref&gt;. Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky ([[Stará ľavica|stará ľavica]]), avšak sympatizuje aj s latinskoamerickými socialistickými štátmi a hnutiami. Býva častým terčom kritiky za svoj obdiv k ľavicovým osobnostiam ako [[Karl Marx|Karl Marx]], [[Che Guevara|Che Guevara]] alebo [[Hugo Chávez]].&lt;ref&gt;http://lubosblaha.blogspot.sk/&lt;/ref&gt; Verejne prejavuje sympatie aj k politikom, ktorí vo svojej činnosti otvorene porušovali ľudské práva a základné slobody, ako napr. k československému komunistickému politikovi Gustávovi Husákovi, ktorý sa na čelo KSČ dostal v roku 1969, po násilnom potlačení tzv. Pražskej jari vojskami štátov Varšavskej zmluvy vedenými ZSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha spomína na Husáka: Útoky na slobodu slova sa mi hnusia od normalizátorov aj od Čaputovej!|url=https://ereport.sk/blaha-spomina-na-husaka-utoky-na-slobodu-slova-sa-mi-hnusia-od-normalizatorov-aj-od-caputovej/|vydavateľ=eReport.sk|dátum vydania=2023-01-10|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk-SK|meno=David|priezvisko=Kraus}}&lt;/ref&gt;. 

Od januára 2020, kedy začal obhajovať Gásema Solejmáního, sa radí aj medzi podporovateľov islamizmu. Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov (lontagarfondner). Na [[Slovensko|Slovensku]] propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej [[Mondragonska družstevná korporácia |družstevnej korporácie Mondragón]].&lt;ref&gt;http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/855791-smerak-blaha-chce-podporit-druzstva-argumentuje-tradiciou/&lt;/ref&gt;

Blaha sa hlási k mnohým myšlienkam [[Noam Avram Chomsky|Noama Chomského]] či [[Slavoj Žižek|Slavoja Žižeka]]&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/254198/komentar-lubosa-blahu-pozor-ste-pod-kontrolou/&lt;/ref&gt; a odmieta akékoľvek prejavy [[Rasizmus|rasizmu]], [[Xenofóbia|xenofóbie]] a [[Fašizmus|fašizmu]], považuje ich za kriminálne činy. Odmieta Slovenský štát a [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]. &lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/03/24/blaha-si-dal-zavazok-z-kotlebu-spravi-slusneho-a-vzdelaneho-cloveka/&lt;/ref&gt; V poslaneckom klube [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/273723/pomoze-smer-homosexualom-dedit-po-sebe-im-nestaci/&lt;/ref&gt; Je výrazný kritik globálneho kapitalizmu, liberalizmu a [[Pravicový extrémizmus|pravicového extrémizmu]]. V súčasnosti svoj slovník voči liberalizmu a politickým oponentom pritvrdzuje a prikláňa sa viac k [[Autoritarizmus|autoritarizmu]] a [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] hodnotám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenč | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Komentár Jozefa Lenča: Ľuboš Blaha, komunista, ktorému vadia mešity| url = http://www.islamonline.sk/2018/07/komentar-jozefa-lenca-lubos-blaha-komunista-ktoremu-vadia-mesity/| dátum vydania = 08. 07. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = IslamOnline.sk| miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | odkaz na autora =  | titul = Netrestajme Maďarov, prioritou musí byť socializmus | url = https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum vydania = 18. 09. 2018 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Nové Slovo | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190528154244/https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum archivácie = 2019-05-28 }}&lt;/ref&gt;  

Počas júna 2018 oficiálne odprezentoval novú knihu ''Antiglobalista,''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Blaha uviedol do života Antiglobalistu, podporiť ho prišli aj neodavisti|periodikum=DAV DVA – kultúrno-politický magazín|dátum=2018-06-21|url=http://davdva.sk/video-blaha-uviedol-do-zivota-anti-globalistu-podporit-prisli-aj-neodavisti/?relatedposts_hit=1&amp;relatedposts_origin=6887&amp;relatedposts_position=0|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; v ktorej sa vyhraňuje jednak voči alterglobalistickej ľavici, ktorú považuje za naivnú a nerealistickú. Navrhuje návrat ku komunitárnym hodnotám, kolektívnym identitám a triednej solidarite, internacionalizmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Iniciatíva DAV DVA|titul=Ľuboš Blaha: Antiglobalista (krátky rozhovor o novej knihe)|url=https://www.youtube.com/watch?v=voAQ583PW40&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=2018-07-11|dátum prístupu=2018-07-11}}&lt;/ref&gt;  

==== Zahraničná politika ====
V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z [[Realizmus (medzinárodné vzťahy)|medzinárodnopolitického realizmu]] a neomarxizmu. Patrí ku kritikom zahraničnej politiky [[Spojené štáty|USA]], otvorene kritizoval nielen [[Vojna v Iraku|vojnu v Iraku]], ale aj [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojnu v Afganistane]].&lt;ref&gt;http://domov.sme.sk/c/6865097/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka.html&lt;/ref&gt; Kritizoval aj západné angažovanie sa v [[Líbya|Líbyi]] či [[Sýria|Sýrii]]. Na druhú stranu podporuje vojenské angažovanie [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] a [[Irán|Iránu]] v [[Sýria|Sýrii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum prístupu=2019-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190528154235/http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum archivácie=2019-05-28 }}&lt;/ref&gt; Kritizuje aj zahraničnú politiku [[Izrael]]a vo vzťahu k Palestíne.&lt;ref&gt;https://www.youtube.com/watch?v=NSH5poR41k0&lt;/ref&gt; Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu, napriek tomu, že vláda Smeru umožnila vývoz slovenských húfnic a raketometov, ktorými sa proti Arménom vyzbrojil Azerbajdžan.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha zo Smeru kritizoval vládu, že sa | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2074713/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-07 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt; Blaha kritizuje tureckú zahraničnú politiku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blaha: Neviem si predstaviť Turecko v únii, pod Erdoganom sa islamizuje | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/670608-blaha-neviem-si-predstavit-turecko-v-unii-pod-erdoganom-sa-islamizuje | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-05-28 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt;

====Rusko-ukrajinská vojna====
Na Slovensku patrí k obhajcom [[Rusko|Ruskej federácie]] odkedy vypukla Rusko-ukrajinská vojna [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je zástancom režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]], ale krízu na [[Ukrajina|Ukrajine]] vníma ako geopolitický stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v [[Európa|Európe]].&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/261488/komentar-lubosa-blahu-vojna-na-ukrajine-vsetko-je-inak/&lt;/ref&gt; Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za ''„priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v [[1945]]“''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Blaha: Rusko je náš priateľ, ale upozorňujeme na chyby, ktoré sa dejú
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/l-blaha-rusko-v4-eurovybory-stretnutie/82595-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2014-04-28
 | dátum prístupu = 2016-05-27
}}
&lt;/ref&gt;

==== Európska únia ====
Voči [[Európska únia|Európskej únii]] je veľmi kritický, no odmieta [[euroskepticizmus]] a [[nacionalizmus]]. EÚ považuje za [[Neoliberalizmus|neoliberálny]] a elitársky projekt, avšak pre [[Slovensko]] lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/341071/lubos-blaha-chceme-byt-sucastou-eu-ale-neznamena-to-ze-ju-mame-milovat/&lt;/ref&gt; Podporuje boj za spravodlivejšiu a sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho [[Nepodmienený základný príjem|nepodmieneného základného príjmu]]. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu. V roku 2014 tvrdo kritizoval prebiehajúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA, známu aj ako [[Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo|TTIP]]&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/262090/komentar-lubosa-blahu-koniec-europy-rutime-sa-do-pekla/&lt;/ref&gt;, ktorá je podľa neho synonymom pre ''„neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciami&quot;''.&lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/05/08/lubos-blaha-ttip-dlhodobo-kritizujem-socialny-stat-by-nemali-obetovat-oltar-volneho-trhu/&lt;/ref&gt; Počas [[Európska migračná kríza|európskej migračnej krízy]] v roku 2015 patril k odporcom povinných kvót.&lt;ref&gt;http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Bombarduju-krajiny-a-potom-nam-davaju-kvoty-Toto-su-europske-hodnoty-Pise-smerak-Blaha-253017&lt;/ref&gt; Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.&lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/02/02/lubos-blaha-cakame-na-ospravedlnenie-z-bruselu/&lt;/ref&gt;

== Kritika a kontroverzie ==
Blaha je kritizovaný médiami a osobnosťami verejného i politického života za svoje príspevky na sociálnej sieti [[Facebook]], v ktorých okrem iného používa [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]], [[Hoax|hoaxy]], nacionalistické a antiamerické sentimenty a pod.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako sa z Blahovej „stovečky“ stalo 27-tisíc eur. Poslanec platí Facebooku za propagáciu každého svojho statusu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/546rsv5/ako-sa-z-blahovej-stovecky-stalo-27-tisic-eur-poslanec-plati-facebooku-za-propagaciu-kazdeho-svojho-statusu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-16 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt;
Bývalý Minister zahraničných vecí [[Ivan Korčok]] to označil za zámerný [[Troll (internet)|trolling]].&lt;ref&gt;https://dennikn.sk/1869957/korcok-blaha-ide-premyslene-po-najtemnejsich-emociach-a-bez-usa-by-toho-nebol-schopny/&lt;/ref&gt;

Ľuboš Blaha ja známy svojim ostrým až nenávistným prejavom v statusoch na sociálnych sietiach, pre ktoré sa vystavuje vlnám kritiky verejnosti, novinárov, politických oponentov a spolustraníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Dovčík | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha o Goldmanovej cene klame a zavádza | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1403124/blaha-o-goldmanovej-cene-klame-a-zavadza/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Komentár Petra Bárdyho: Blaha ako troll v službách Šefčoviča? Objednávka nenávisti | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/674985/komentar-petra-bardyho-blaha-ako-troll-v-sluzbach-sefcovica-objednavka-nenavisti/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-14 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

Svojich politických oponentov a liberálnych novinárov tam opakovane nazýva ''„liberálnymi prascami“.'' Rozruch vyvolalo aj označenie Jána Palacha za teroristu. Väzňov komunistického režimu zasa Blaha nazval ''„podvodníkmi, zlodejíčkami a nemorálnymi cynickými a arogantnými milionárskymi prasatami“.'' Okrem iného Blaha býva kritikmi označovaný za ''„komunistu“'' alebo ''„ruského agenta“''.&lt;ref&gt;http://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html&lt;/ref&gt; V júni 2018 bloger [[Samo Marec]] podal na Blahu trestné oznámenie pre podozrenie z porušenia § 422d [[Trestný zákon (Slovensko)|Trestného zákona]] (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Podnetom bol Blahov status na sociálnej sieti [[Facebook]] zverejnený 27. mája 2018,&lt;ref&gt;Pozri: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Blaha | Meno = Ľuboš
 | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Priatelia, musíme si pripustiť... | URL = https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2056395427932359 | Periodikum = Ľuboš Blaha (@LBlaha)
 | Miesto = | Vydavateľ = [[Facebook]] | DátumVydania = 2018-05-27 14:25 SELČ | DátumPrístupu = 2018-06-17}}&lt;/ref&gt; v ktorom zdôrazňoval pozitívne stránky [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|socialistického režimu v Československu]]. V máji 2019 na parlamentnom výbore pre európske záležitosti premiér [[Peter Pellegrini]] (SMER-SD) kritizoval Ľuboša Blahu pre jeho status na sociálnej sieti, kde označoval Európsku úniu ako ''„antiľudskú, antisociálnu, plnú nenávisti voči strednej Európe a slovenskej kultúre“'' a predstaviteľov Európskej únie nazval ''„bandou lúzrov“''. Reagoval tak na podporu stránky Zomri Ministerstvom zahraničných vecí. Pellegrini súčasne Blahu nepriamo vyzval, aby zvážil zotrvanie na poste predsedu výboru pre európske záležitosti, nakoľko strana SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala, vždy jasne vyjadrovala podporu pre európsky projekt a členstvo Slovenska v Európskej únii.&lt;ref&gt;https://slovensko.hnonline.sk/1942298-pellegrini-kritizuje-blahu-za-jeho-vyroky-drzim-palce-s-propagaciou-zomri-odkazal-poslanec&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2301970776708155?__tn__=K-R&lt;/ref&gt;

V decembri 2019 sa od výrokov Blahu dištancovali dvaja z jeho zamestnávateľov, Predsedníctvo [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] ho vyzvalo na zváženie pôsobenia na Ústave politických vied SAV a začalo tiež konanie pred Etickou komisiou SAV pre poslancovo možné porušenie Etického kódexu SAV. Predsedníctvo pripustilo, že s ním nemôžu ukončiť pracovný pomer, keďže ako poslanec má nárok na prerušenie zamestnania. Rektorka [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] [[Lucia Kurilovská]] potvrdila, že Blaha na škole pracuje na Katedre spoločenských vied ako [[odborný assitent|odborný asistent]]. Dištancovala sa od jeho výrokov. Blaha Predsedníctvo SAV obvinil z miešania sa do politiky a Kurilovskú za zneužitie akademickej funkcie na politiku.&lt;ref name=&quot;pravda-blahove-statusy-buria&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = kf | odkaz na autora = | titul = Blahove statusy búria politické aj akademické vody | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535734-lubyova-sav-by-mala-byt-apoliticka-politicke-aktivity-by-nemali-byt-argumentmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

3. júla 2020 [[Národná kriminálna agentúra]] Blahu na základe jeho príspevku s obrázkom Zuzany Čaputovej s textom „Žime tak, aby [[Fáma o smrti Martina Šmída|Martin Šmíd]] nezomrel nadarmo“ obvinila z popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Z trestného činu mu hrozí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;dennikn-poslanca-blahu-obvinila-naka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-14 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}&lt;/ref&gt; Trestné oznámenie na Blahu podala europoslankyňa [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru|url=https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}&lt;/ref&gt; Robert Fico obvinenia označil za „politické šikanovanie ľudí“ a za Blahom stojí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA obvinila Ľuboša Blahu z trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu|url=https://dennikn.sk/minuta/1967781/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a dodal: &quot;Všetci vieme, že v novembri v roku 1989 bola vymyslená [[Fáma o smrti Martina Šmída|smrť vymysleného človeka]], ktorý mal zomrieť pri zásahu polície, len preto, aby bola vymyslená ešte väčšia miera demonštrácií v novembri 1989.&quot;&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spravy.rtvs/photos/a.1429399367320881/2565339273726879/?type=3&amp;__xts__%5B0%5D=68.ARBABCVd0L-t0EakXHB5yCpoVuUkKeukZ9BZFwKhPQwTVrsLE809dsjgtZKoPtLGoL5Tp9gURLIVAFnNYpuMtxNH3mhPG2vfq3dEmgSwG5ZVAZxfZZMffT_cH36qq0Xo7wj05e06HzdkO-rIGJJ4_qOvrODMOEZgkz4ZqW1mCq8TuL4pwwbE4Rvjym2Bg820OJJ3nYVVAtMSNmSMt0LZXXvLm9Spe7q1JZilcoZ_CLUd3iYdroN5rr-ZZagsTRVZ26mawWisOeUYTGvQKoUpSmKg8Q6u40jExDbEJddoFxOCEtaTPY3YEm_ndjOExw6V3FkTjlids4FgGZtfB1_rhGeKyHlO&amp;__tn__=-R&lt;/ref&gt;  Obvinenie za status bolo stiahnuté 24. septembra 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha už nečelí obvineniu za status, ktorý sa nepáčil Ďuriš Nicholsonovej|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/563812-blaha-uz-neceli-obvineniu-za-status-ktory-sa-nepacil-duris-nicholsonovej/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľuboš Blaha už nie je stíhaný za extrémizmus|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/2008285_lubos-blaha-uz-nie-je-stihany-za-extremizmus|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

NAKA 30. marca 2020 zastavila stíhanie Blahu za status s červenou hviezdou s tým, že skutok nie je trestným činom.&lt;ref name=&quot;dennikn-naka-zastavila&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NAKA zastavila trestné stíhanie pre Blahov status s červenou hviezdou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1998991/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-10 | dátum prístupu = 2020-08-13 }}&lt;/ref&gt;

24. marca 2022 prvostupňový Okresný súd Bratislava I nariadil Blahovi „neodkladne zdržať zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o prezidentke SR [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]]“.&lt;ref name=&quot;teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Súd nariadil Blahovi zdržať sa nepravdivých informácií o prezidentke | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sud-nariadil-blahovi-zdrzat-sa-neprav/621637-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}&lt;/ref&gt; Čaputovú označoval za „[[vlastizrada|vlastizradkyňu]]“ a „agentku cudzích mocností“, súd situáciu vyhodnotil takto: „výroky žalovaného, v ktorých obviňuje prezidentku z obzvlášť závažných trestných činov, a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócií u jeho priaznivcov voči prezidentke, nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, pretože v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie.“&lt;ref name=&quot;teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat&quot;/&gt;

V máji 2022 na mítingu strany SMER za prítomnosti predsedu [[Robert Fico|Roberta Fica]] napriek tomuto opatreniu opäť vyzýval zhromaždených priaznivcov, aby prezidentku vulgárne urážali.&lt;ref&gt;{{{Citácia periodika
 | titul = &quot;Nejhlubší dno.&quot; Fico s kolegy hecoval dav k vulgárním nadávkám Čaputové
 | periodikum = Aktualne.cz
 | dátum vydania = 2022-05-03
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/nejhlubsi-dno-fico-s-kolegy-hecoval-dav-k-vulgarnim-nadavkam/r~743db74acade11ec94760cc47ab5f122/
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{{Citácia periodika
 | titul = Po Blahovom hecovaní ľudia vulgárne nadávali prezidentke, vedenie Smeru sa smialo. Beňová sa Čaputovej ospravedlnila
 | periodikum = Aktuality.sk
 | dátum vydania = 2022-05-02
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/28FYtne/po-blahovom-hecovani-ludia-vulgarne-nadavali-prezidentke-vedenie-smeru-sa-smialo-benova-sa-caputovej-ospravedlnila/
}}&lt;/ref&gt;

=== Sociálne siete ===
Za rok 2019 mal Blaha na Facebooku vyše 3 miliónov lajkov, zdieľaní a komentárov. Dosiahol viacej ako mainstreamové médiá{{Bez citácie}} , ale aj alternatívne weby. Do svojej reklamy na Facebooku však zároveň investoval viac ako 14 tisíc eur.&lt;ref name=&quot;dennikn-blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

14. júna 2022 Facebook zrušil Blahovu stránku. Tlačové oddelenie spoločnosti k tomu uviedlo: „Táto stránka bola odstránená pre opakované porušovanie našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania k násiliu a šírenia dezinformácií o covide-19.“&lt;ref name=&quot;dennikn-facebook-zrusil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Facebook zrušil stránku Ľubošovi Blahovi pre opakované hrubé porušovanie pravidiel | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2893230/facebook-zrusil-stranku-lubosovi-blahovi-pre-opakovane-hrube-porusovanie-pravidiel/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}&lt;/ref&gt; Blaha bol Facebookom trestaný už viackrát: v apríli 2022 mu bolo na 30 dní znemožnené pridávať videá, 13. júna 2022 nemohol pridať video a v novembri 2021 mu spoločnosť odstránila video, kde šíril nepravdy o COVIDe.&lt;ref name=&quot;dennikn-facebook-zrusil&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Blaha je ženatý a má tri deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na [[klávesové nástroje]] v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Je fanúšikom futbalového klubu [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]].

== Knižná tvorba ==
V roku 2010 získal cenu [[Literárny fond|Literárneho fondu]] za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe ''Späť k Marxovi?''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ceny Literárneho fondu za rok 2009|url=https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;charset=&amp;doc=services-news&amp;news_no=3501|vydavateľ=sav.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-05-27|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Kniha o Leninovi ===
V apríli 2022 vyšla kniha ''[[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] a 21. storočie''. Ako autor je uvedený Peter Vidovan, Blaha svoje autorstvo popieral. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] knihu z predaja stiahlo.&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovi vyšla kniha o Leninovi v SAV, skryl sa za pseudonym. V akadémii vravia o podraze (+video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2851275/blahovi-vysla-kniha-o-leninovi-v-sav-skryl-sa-za-pseudonym-v-akademii-vravia-o-podraze-video/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refresher-lubos-blaha-vydal-knihu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha vydal knihu o Leninovi pod pseudonymom. Stiahli ju z predaja a jeho nadriadený radšej odišiel zo SAV | url = https://refresher.sk/115608-Lubos-Blaha-vydal-knihu-o-Leninovi-pod-pseudonymom-Stiahli-ju-z-predaja-a-jeho-nadriadeny-radsej-odisiel-zo-SAV | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Predseda [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Pavol Šajgalík]] o knihe vyhlásil: „Sme presvedčení, že knihu napísal pán Blaha. Všetko tomu nasvedčuje.“&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;/&gt; Riaditeľ [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústavu politických vied SAV]], [[Peter Dinuš]] oznámil svoju rezignáciu.&lt;ref name=&quot;teraz-dinus-konci-ako-sef-ustavu-politickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dinuš končí ako šéf Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dinus-konci-ako-sef-ustavu-politic/636399-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}&lt;/ref&gt; Dinuš pravdepodobne knihu „pretlačil“ napriek nesúhlasu redakčnej rady vydavateľstva. Knihu z predaja stiahol riaditeľ vydavateľstva VEDA, Milan Brňák, keď sa od Šajgalíka dozvedel o autorstve. Dal tiež preskúmať, či publikácia spĺňa parametre vedeckej práce. Šéfredaktor vydavateľstva, Pavol Kršák, uviedol, že redakčná rada je len poradný orgán a kniha vyšla na žiadosť riaditeľa Dinuša. Ku knihe boli dva vedecké posudky, vyhotovili ich „Dominika Dinušová, príbuzná Blahovho šéfa z Ústavu politických vied SAV, a Vladimír Prorok, ktorý je známy pôsobením na českej súkromnej Univerzite Jána Amosa Komenského.“&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;/&gt;

V polovici júna 2022 Slovenská akadémia vied potvrdila, že knihu nebudú ďalej predávať. Predseda SAV Pavoj Šajgalík k tomu poznamenal: „Predslov je politickou agitáciou, ktorá nemá vo vedeckej publikácii čo hľadať. Neprijateľný je aj pseudonym. Definitívne sme rozhodli, že kniha zostane stiahnutá z predaja.“&lt;ref name=&quot;dennikn-stopka-knihe&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovu knihu o Leninovi už SAV predávať nebude. Preverujú, ako boli použité štátne peniaze | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2895921/blahovu-knihu-o-leninovi-uz-sav-predavat-nebude-preveruju-ako-boli-pouzite-statne-peniaze/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}&lt;/ref&gt; Kniha sa mala predávať za 20 euro, celkovo ich bolo vytlačených 300. Vyšla v rámci vedeckého projektu „Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty“, nie je však jasné, či na ňu boli minuté štátne grantové peniaze.&lt;ref name=&quot;dennikn-stopka-knihe&quot;/&gt; 

Kniha znovu vyšla opäť v tom istom roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, pričom Blaha svoje autorstvo potvrdil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záznam z prezentácie knihy Petra Vidovana ( Ľuboša Blahu) Lenin a 21.storočie - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Ru7LeHUOiNo | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk =sk }}&lt;/ref&gt;

=== Bibliografia ===
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sociálna spravodlivosť a identita | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 164 | url = | isbn = 80-224-0891-3}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti) | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 526 | url = | isbn = 978-80-224-1077-9}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 159 | url = | isbn = 978-80-89267-48-4}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy pokroku : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 182 | url = | isbn = 978-80-89267-47-7}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-224-1230-8}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky sociálny model – čo ďalej? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 479 | url = | isbn = 978-80-224-1396-1}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny poltického myslenia v 19. storočí | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda | miesto = Trnava | rok = 2017 | počet strán = 258 | url = | isbn = 978-80-8105-833-2}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Antiglobalista | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-80-224-1628-3}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=NoveSlovo|titul=22.06.2017 Panelová diskusia – Európska únia, globálny kapitalizmus a jeho alternatívy|url=https://www.youtube.com/watch?v=ovDvg3E92pI|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2017-11-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Ľuboš Blaha uviedol novú knihu Antiglobalista|periodikum=Blog.Pravda.sk|url=http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180711202252/http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum archivácie=2018-07-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ľavičiar Blaha vydal svoju najradikálnejšiu marxistickú knihu Antiglobalista – Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|dátum=2018-05-13|url=https://www.webnoviny.sk/laviciar-blaha-vydal-svoju-najradikalnejsiu-marxisticku-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto najlepších statusov Ľuboša Blahu | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 464 | url = | isbn = 978-8097-2099-6-4}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové statusy Ľuboša Blahu: Slniečkam s láskou (2019) | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán =550 | url = | isbn = 978-80-972099-8-8}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Vidovan | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 248 | url = | isbn = 978-80-224-1894-2}}&lt;ref name=&quot;databazeknih&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*BLAHA, Ľuboš. ''Che''. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov/R-Free Press, 2023

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jx20091123002+or+wkw=jx20091123002&amp;func=find-c&amp;local_base=skc Ľuboš Blaha v databáze Národnej knižnice ČR]
* [http://lubosblaha.blogspot.com/ Blog Luboša Blahu]
* [http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 Luboš Blaha na stránke SAV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |date=2019-03-27 }}

{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}

{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Blaha, Ľuboš}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Podpredsedovia NR SR]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]</text>
      <sha1>c2czz3ix1t5aghcxjtcugqm581yf8nl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232734</id>
      <parentid>8232724</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:55:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tchoř</username>
        <id>17754</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34789-55|~2026-34789-55]] ([[User_talk:~2026-34789-55|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-20875-68</comment>
      <origin>8193538</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="55997" sha1="f5jwr0knjlb7v5k4pwkzxvtihtjvfw2" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Ľuboš Blaha
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = 1721116438621 20240716 BLAHA Lubos SK 005.jpg
 | Popis portrétu    = Ľuboš Blaha v roku 2024
 | Podpis            = 
 | Poradie           = Bývalý
 | Úrad              = podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
 | Začiatok obdobia  = [[25. október]] [[2023]]&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2012
 | Titul = 1. ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, 4. apríl 2012, 6. volebné obdobie
 | URL = http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/6/1
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
 | DátumVydania = 2012-04-04
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt;
 | Koniec obdobia    = [[júl]] [[2024]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1979|12|7}}
 | Miesto narodenia  = 
 | Politická strana  = [[SMER – SD]] &lt;small&gt;(od 2020)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]]&lt;br&gt;[[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Profesia          = [[Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = [[Ateizmus|ateista]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanec Blaha je ateista, sviatky sú pre neho o radosti | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/poslanec-blaha-je-ateista-sviatky-su-pre-neho-o-radosti-2/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-06 | dátum prístupu = 2019-10-26 }}&lt;/ref&gt;
 | Rodičia           = [[Milan Blaha]]&lt;br&gt;Jana Blahová &lt;small&gt;(rod. Zajacová)&lt;/small&gt;
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = Nataša Blahová
 | Manželka          = 
 | Deti              = 3
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
 | Úrad2             = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
 | Poradie2          = Súčasný
 | Začiatok obdobia2 = [[júl]] [[2024]]
}}
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľuboš Blaha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[7. december]] [[1979]]) je slovenský [[politik]] a politológ ktorý pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia]]. Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako [[filozof]] a [[Politológia|politológ]], ktorý sa hlási k myšlienkam [[Marxizmus|marxizmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko1 = Hanus
 | Meno1 = Martin
 | OdkazNaAutora1 = 
 | Priezvisko2 = Majchrák
 | Meno2 = Jozef
 | OdkazNaAutora2 = 
 | Rok = 2014
 | Titul = Som marxista
 | URL = https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/
 | Periodikum = [[.týždeň]]
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = W PRESS
 | DátumVydania = 2014-08-31
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt; [[Neomarxizmus|neomarxizmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Blaha
 | Meno = Ľuboš
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = 2016
 | Titul = Neomarxizmus a krčmová politológia
 | URL = http://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia
 | Periodikum = Slovo
 | ISSN = 1336-2984
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Klub Nového slova
 | DátumVydania = 2016-05-31
 | DátumPrístupu = 2018-06-17
}}&lt;/ref&gt; [[Demokratický socializmus|demokratického socializmu]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | odkaz na autora =  | titul = Ľuboš Blaha: Nebyť našich sociálnych opatrení, tak má Kotleba 35 percent | url = http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum vydania = 30. 11. 2016 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = [[Televízia Markíza]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190526222213/http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum archivácie = 2019-05-26 }}&lt;/ref&gt; [[antiglobalizmus|antiglobalizmu]] a [[komunitarizmus|komunitarizmu]].&lt;ref&gt;BLAHA, L. (2018): Antiglobalista. Bratislava: VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3.&lt;/ref&gt; Pôsobí tiež ako vedecký pracovník v [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum prístupu=2012-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum archivácie=2019-03-27 }}&lt;/ref&gt;, hoci Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od jeho vyjadrení s tým, že počas výkonu verejnej funkcie Blahovi nemôžu dať výpoveď.&lt;ref&gt;https://domov.sme.sk/c/22280577/predsednictvo-sav-sa-distancovalo-od-vyjadreni-blahu.html&lt;/ref&gt; Od spôsobu, akým Ľuboš Blaha vo funkcii poslanca NR SR prezentuje svoje názory na verejnosti, sa v roku 2022 dištancovala aj časť jeho spolupracovníkov z Ústavu politických vied SAV.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|url=https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&amp;source_no=20&amp;news_no=10299|vydavateľ=SAV - Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk|meno=CSČ-VS|priezvisko=SAV}}&lt;/ref&gt;

Opakovane bol kritizovaný za šírenie [[hoax]]ov, [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórii]] a [[Dezinformácia|dezinformácií]] prostredníctvom statusov na [[Facebook]]u, v ktorých kritizuje prezidentku [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]], bývalých [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vládnych]] politikov, médiá, tretí sektor, pro-západnú zahraničnú politiku, očkovanie proti ochoreniu [[COVID-19]] a šíri názory, ktoré obhajujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnu vedenú Ruskom proti Ukrajine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = www.facebook.com/vic.breiner
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ľuboš Blaha, najtoxickejší dezinformátor v slovenskom infopriestore
 | periodikum = infosecurity.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://infosecurity.sk/dezinfo/lubos-blaha-najtoxickejsi-dezinformator-v-slovenskom-infopriestore/
 | issn = 
 | vydavateľ = infosecurity.sk
 | miesto = 
 | dátum = 2020-07-15
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Struhárik
 | meno = Filip
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná
 | periodikum = Denník N
 | odkaz na periodikum = Denník N
 | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/
 | issn = 1339-844X
 | vydavateľ = N Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2020-02-26
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na Slovensku sa darí dezinformáciám, píše svetová spravodajská agentúra. Všimla si aj konkrétneho poslanca
 | periodikum = TA3
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.ta3.com/clanok/228693/na-slovensku-sa-dari-dezinformaciam-pise-svetova-spravodajska-agentura-vsimla-si-aj-konkretneho-poslanca
 | issn = 
 | vydavateľ = C.E.N.
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 
 | dátum prístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál konspiratori.sk ako šíriteľ dezinformácií | url = https://noveslovo.eu/domov/portal-konspiratori-sk-ako-siritel-dezinformacii/ | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2023-12-13 | jazyk = sk-SK | meno = Branislav | priezvisko = Fábry}}&lt;/ref&gt; Podľa stránky demagog.sk sa Blaha vyjadruje v diskusiách pravdivo mierne cez polovicu hodnotených výrokov, vyše tretina jeho výrokov boli však hodnotené ako nepravdivé alebo zavádzajúce. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ľuboš Blaha | url = https://demagog.sk/politik/lubos-blaha | vydavateľ = Miniatura pro Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 14.1.2026 | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Životopis ==
Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] (odbor filozofia). Doktorát obhájil na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied SAV]] kde pracuje od roku 2004.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; Náplňou jeho výskumu je [[marxizmus]], [[liberalizmus]] a [[komunitarizmus]].

Počas doktorandského štúdia pracoval v [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strane Slovenska]] ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR [[Pavol Paška|Pavla Pašku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha| url = https://domov.sme.sk/c/6631018/fico-je-najlepsi-laviciar-v-europe-tvrdi-lubos-blaha.html| dátum vydania = 07. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Denník SME| miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júli 2012 spolupracoval na projekte ''[[Ľavé spektrum 2012]]''&lt;ref&gt;Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120904054842/http://take.netkosice.sk/lavespektrum |date=2012-09-04 }}&lt;/ref&gt;. Jeho otec bol novinár a publicista [[Milan Blaha]] (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“), ktorý bol v roku 2009 prepustený z STV pre nedodržiavanie objektivity v relácii, ktorú moderoval. 

== Politická kariéra ==
Od roku 2012 je Blaha poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a členom poslaneckého klubu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].&lt;ref&gt;http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=885&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2012{{--}}2016 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] kandidoval z 85. miesta kandidátky SMER-SD a získal 1 195 preferenčných hlasov.&lt;ref name=&quot;statistics-volby-2012&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&amp;par=11 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120414081324/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&amp;par=11 | dátum archivácie = 2012-04-14 }}&lt;/ref&gt; V roku 2014 bol účastníkom pochodu Pride, ktorý vyjadruje podporu LGBTI+ komunite.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dve tváre Ľuboša Blahu: Vysmiaty podporoval homosexuálov, teraz píše o slniečkach a gejoch|url=https://www.topky.sk/cl/100535/1775595/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2019-02-27|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti sa od tejto témy dištancuje, čo zdôvodňuje tým, že jeho vtedajšie názory prehodnotila rodina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predvolebné duely: Bol som na Pride, dodnes sa za to hanbím, povedal Blaha. Truban nechcel prísť do diskusie, odrádzali ho dezinformácie a klamstvá | url = https://www.ta3.com/clanok/902281/predvolebne-duely-bol-som-na-pride-dodnes-sa-za-to-hanbim-povedal-blaha-truban-nechcel-prist-do-diskusie-odradzali-ho-dezinformacie-a-klamstva | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-04-22 | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2016{{--}}2020 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 preferenčných  hlasov, čím si udržal 38. miesto.&lt;ref&gt;{{Voľby do NR SR|2016|Zoznam poslancov}}&lt;/ref&gt; Bol overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&amp;ListType=2&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = NR SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-05-29}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľuboš Blaha | url = http://assembly.coe.int/nw/xml/AssemblyList/MP-Details-EN.asp?MemberID=6931 | vydavateľ = Parlamentné zhromaždenie Rady Európy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bol tiež predsedom Európskeho výboru NR SR. Podnikol viacej než 50 zahraničných ciest. V lete 2019 požadoval odvolanie poslanca [[Martina Poliačik|Martina Poliačika]] z Parlamentného zhromaždenia po tom čo Poliačik nesúhlasil s rýchlosťou návratu hlasovacích práv pre Rusko. Ruská delegácia práva stratila po ilegálnej anexii Krymu Ruskom. Blaha spolu s Pavlom Gogom (SMER-SD) a Radovanom Balážom (SNS) leteli na otočku do [[Štrasburg]]u, aby podporili návrh navrátenia hlasovacích práv Rusku.&lt;ref name=&quot;dennikn-koalicia-uplne-odstrihla&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia úplne odstrihla Ľuboša Blahu od slovenskej zahraničnej politiky, vyradila ho aj z delegácie v Rade Európy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1891964/koalicia-uplne-odstrihla-lubosa-blahu-od-slovenskej-zahranicnej-politiky-vyradila-ho-aj-z-delegacie-v-rade-europy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-15 }}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2020{{--}}2024 ===
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v marci 2020]] kandidoval na 11. mieste kandidátky SMER-SD, po zohľadnení zisku 60 263 preferenčných hlasov sa dostal na 6. miesto.&lt;ref name=&quot;volbysr-definitivne-vysledky-hlasovania&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = SU SR 2019 | odkaz na autora =  | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volbysr.sk/sk/data04.html | vydavateľ = volbysr.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum archivácie = 2016-09-24 }}&lt;/ref&gt; 

Po voľbách bol Blaha navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR, no ani na štvrtýkrát nebol zvolený.&lt;ref name=&quot;hnonline-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blahu nezvolili ani štvrtýkrát. Šéfom ľudskoprávneho výboru sa stal Dostál | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2124788-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat-sefom-ludskopravneho-vyboru-sa-stal-dostal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-02 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

Vo volebnom období 2020{{--}}2024 ho SMER-SD navrhol do troch parlamentných delegácií: pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pri Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) a Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Koalícia Blahu odmietla vo všetkých troch prípadoch.&lt;ref name=&quot;dennikn-koalicia-uplne-odstrihla&quot;/&gt;

=== Volebné obdobie po roku 2023 ===
V [[Parlamentné voľby v Poľsku v roku 2023|parlamentných voľbách 2023]] získal  220 478 preferenčných hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - NRSR 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/mandaty_poslanci.html | vydavateľ = volby.statistics.sk | dátum prístupu = 2024-05-13}}&lt;/ref&gt; a stal sa podpredsedom NRSR.

=== Legislatívna činnosť ===
Ako poslanec sa Ľuboš Blaha počas svojho pôsobenia v NR SR v rokoch 2012{{--}}2020 spolupodieľal na troch návrhoch legislatívnych úprav.&lt;ref name=&quot;aktuality-tri-zakony&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Za osem rokov v parlamente predložil Blaha tri zákony. Po kritike sa jeho podpis objavil hneď pod piatimi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/s15hpdl/za-osem-rokov-v-parlamente-predlozil-blaha-tri-zakony-po-kritike-sa-jeho-podpis-objavil-hned-pod-piatimi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-22 | dátum prístupu = 2022-11-02}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 spolu s ďalšími 7 poslancami navrhli úpravu časti Zákonníka práce.&lt;ref name=&quot;l7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 7, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&amp;PredkladatelID=0&amp;PredkladatelPoslanecId=885&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2018 sa spolu s ďalšími 5 ďalšími poslancami za SMER-SD podpísal pod zákon o obedoch zadarmo.&lt;ref name=&quot;l7&quot; /&gt; V roku 2020 spolu s poslancami [[Robert Fico|Ficom]] a [[Ladislav Kamenický|Kamenickým]] predložili novelu zákona o sviatkoch, do ktorého doplnili jeden riadok, že [[30. september]] má byť Deň [[Mníchovská dohoda|mníchovskej zrady]].&lt;ref name=&quot;l8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 8, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&amp;PredkladatelID=0&amp;PredkladatelPoslanecId=885&amp;CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po kritike, medializovanej v roku 2021, svoju legislatívnu aktivitu zintenzívnil a jeho podpis sa objavil pod návrhmi ďalších piatich zákonov.&lt;ref name=&quot;aktuality-tri-zakony&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;l8&quot; /&gt;

== Politické názory ==
Ľuboš Blaha sa považuje za vyhraneného [[Ľavica (politika)|ľavičiara]]. Hlási sa k [[Socializmus|socializmu]], [[Antikapitalizmus|antikapitalizmu]], [[Antifašizmus|antifašizmu]], [[Antiglobalizácia|antiglobalizmu]] a umiernenému [[Pacifizmus|pacifizmu]]. Považuje sa za [[Marxizmus|marxistu]], ale odmieta bývalý [[Stalinizmus|stalinský režim]] a hlási sa k modernému [[Západný marxizmus|západnému marxizmu]], k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam&lt;ref&gt;http://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/&lt;/ref&gt;. Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky ([[Stará ľavica|stará ľavica]]), avšak sympatizuje aj s latinskoamerickými socialistickými štátmi a hnutiami. Býva častým terčom kritiky za svoj obdiv k ľavicovým osobnostiam ako [[Karl Marx|Karl Marx]], [[Che Guevara|Che Guevara]] alebo [[Hugo Chávez]].&lt;ref&gt;http://lubosblaha.blogspot.sk/&lt;/ref&gt; Verejne prejavuje sympatie aj k politikom, ktorí vo svojej činnosti otvorene porušovali ľudské práva a základné slobody, ako napr. k československému komunistickému politikovi Gustávovi Husákovi, ktorý sa na čelo KSČ dostal v roku 1969, po násilnom potlačení tzv. Pražskej jari vojskami štátov Varšavskej zmluvy vedenými ZSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha spomína na Husáka: Útoky na slobodu slova sa mi hnusia od normalizátorov aj od Čaputovej!|url=https://ereport.sk/blaha-spomina-na-husaka-utoky-na-slobodu-slova-sa-mi-hnusia-od-normalizatorov-aj-od-caputovej/|vydavateľ=eReport.sk|dátum vydania=2023-01-10|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk-SK|meno=David|priezvisko=Kraus}}&lt;/ref&gt;. 

Od januára 2020, kedy začal obhajovať Gásema Solejmáního, sa radí aj medzi podporovateľov islamizmu. Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov (lontagarfondner). Na [[Slovensko|Slovensku]] propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej [[Mondragonska družstevná korporácia |družstevnej korporácie Mondragón]].&lt;ref&gt;http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/855791-smerak-blaha-chce-podporit-druzstva-argumentuje-tradiciou/&lt;/ref&gt;

Blaha sa hlási k mnohým myšlienkam [[Noam Avram Chomsky|Noama Chomského]] či [[Slavoj Žižek|Slavoja Žižeka]]&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/254198/komentar-lubosa-blahu-pozor-ste-pod-kontrolou/&lt;/ref&gt; a odmieta akékoľvek prejavy [[Rasizmus|rasizmu]], [[Xenofóbia|xenofóbie]] a [[Fašizmus|fašizmu]], považuje ich za kriminálne činy. Odmieta Slovenský štát a [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]. &lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/03/24/blaha-si-dal-zavazok-z-kotlebu-spravi-slusneho-a-vzdelaneho-cloveka/&lt;/ref&gt; V poslaneckom klube [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/273723/pomoze-smer-homosexualom-dedit-po-sebe-im-nestaci/&lt;/ref&gt; Je výrazný kritik globálneho kapitalizmu, liberalizmu a [[Pravicový extrémizmus|pravicového extrémizmu]]. V súčasnosti svoj slovník voči liberalizmu a politickým oponentom pritvrdzuje a prikláňa sa viac k [[Autoritarizmus|autoritarizmu]] a [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] hodnotám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenč | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Komentár Jozefa Lenča: Ľuboš Blaha, komunista, ktorému vadia mešity| url = http://www.islamonline.sk/2018/07/komentar-jozefa-lenca-lubos-blaha-komunista-ktoremu-vadia-mesity/| dátum vydania = 08. 07. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = IslamOnline.sk| miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | odkaz na autora =  | titul = Netrestajme Maďarov, prioritou musí byť socializmus | url = https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum vydania = 18. 09. 2018 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Nové Slovo | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190528154244/https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum archivácie = 2019-05-28 }}&lt;/ref&gt;  

Počas júna 2018 oficiálne odprezentoval novú knihu ''Antiglobalista,''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Blaha uviedol do života Antiglobalistu, podporiť ho prišli aj neodavisti|periodikum=DAV DVA – kultúrno-politický magazín|dátum=2018-06-21|url=http://davdva.sk/video-blaha-uviedol-do-zivota-anti-globalistu-podporit-prisli-aj-neodavisti/?relatedposts_hit=1&amp;relatedposts_origin=6887&amp;relatedposts_position=0|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; v ktorej sa vyhraňuje jednak voči alterglobalistickej ľavici, ktorú považuje za naivnú a nerealistickú. Navrhuje návrat ku komunitárnym hodnotám, kolektívnym identitám a triednej solidarite, internacionalizmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Iniciatíva DAV DVA|titul=Ľuboš Blaha: Antiglobalista (krátky rozhovor o novej knihe)|url=https://www.youtube.com/watch?v=voAQ583PW40&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=2018-07-11|dátum prístupu=2018-07-11}}&lt;/ref&gt;  

==== Zahraničná politika ====
V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z [[Realizmus (medzinárodné vzťahy)|medzinárodnopolitického realizmu]] a neomarxizmu. Patrí ku kritikom zahraničnej politiky [[Spojené štáty|USA]], otvorene kritizoval nielen [[Vojna v Iraku|vojnu v Iraku]], ale aj [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojnu v Afganistane]].&lt;ref&gt;http://domov.sme.sk/c/6865097/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka.html&lt;/ref&gt; Kritizoval aj západné angažovanie sa v [[Líbya|Líbyi]] či [[Sýria|Sýrii]]. Na druhú stranu podporuje vojenské angažovanie [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] a [[Irán|Iránu]] v [[Sýria|Sýrii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum prístupu=2019-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190528154235/http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum archivácie=2019-05-28 }}&lt;/ref&gt; Kritizuje aj zahraničnú politiku [[Izrael]]a vo vzťahu k Palestíne.&lt;ref&gt;https://www.youtube.com/watch?v=NSH5poR41k0&lt;/ref&gt; Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu, napriek tomu, že vláda Smeru umožnila vývoz slovenských húfnic a raketometov, ktorými sa proti Arménom vyzbrojil Azerbajdžan.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha zo Smeru kritizoval vládu, že sa | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2074713/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-07 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt; Blaha kritizuje tureckú zahraničnú politiku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blaha: Neviem si predstaviť Turecko v únii, pod Erdoganom sa islamizuje | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/670608-blaha-neviem-si-predstavit-turecko-v-unii-pod-erdoganom-sa-islamizuje | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-05-28 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt;

====Rusko-ukrajinská vojna====
Na Slovensku patrí k obhajcom [[Rusko|Ruskej federácie]] odkedy vypukla Rusko-ukrajinská vojna [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je zástancom režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]], ale krízu na [[Ukrajina|Ukrajine]] vníma ako geopolitický stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v [[Európa|Európe]].&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/261488/komentar-lubosa-blahu-vojna-na-ukrajine-vsetko-je-inak/&lt;/ref&gt; Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za ''„priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v [[1945]]“''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Blaha: Rusko je náš priateľ, ale upozorňujeme na chyby, ktoré sa dejú
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/l-blaha-rusko-v4-eurovybory-stretnutie/82595-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2014-04-28
 | dátum prístupu = 2016-05-27
}}
&lt;/ref&gt;

==== Európska únia ====
Voči [[Európska únia|Európskej únii]] je veľmi kritický, no odmieta [[euroskepticizmus]] a [[nacionalizmus]]. EÚ považuje za [[Neoliberalizmus|neoliberálny]] a elitársky projekt, avšak pre [[Slovensko]] lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/341071/lubos-blaha-chceme-byt-sucastou-eu-ale-neznamena-to-ze-ju-mame-milovat/&lt;/ref&gt; Podporuje boj za spravodlivejšiu a sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho [[Nepodmienený základný príjem|nepodmieneného základného príjmu]]. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu. V roku 2014 tvrdo kritizoval prebiehajúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA, známu aj ako [[Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo|TTIP]]&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/262090/komentar-lubosa-blahu-koniec-europy-rutime-sa-do-pekla/&lt;/ref&gt;, ktorá je podľa neho synonymom pre ''„neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciami&quot;''.&lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/05/08/lubos-blaha-ttip-dlhodobo-kritizujem-socialny-stat-by-nemali-obetovat-oltar-volneho-trhu/&lt;/ref&gt; Počas [[Európska migračná kríza|európskej migračnej krízy]] v roku 2015 patril k odporcom povinných kvót.&lt;ref&gt;http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Bombarduju-krajiny-a-potom-nam-davaju-kvoty-Toto-su-europske-hodnoty-Pise-smerak-Blaha-253017&lt;/ref&gt; Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.&lt;ref&gt;http://europskenoviny.sk/2016/02/02/lubos-blaha-cakame-na-ospravedlnenie-z-bruselu/&lt;/ref&gt;

== Kritika a kontroverzie ==
Blaha je kritizovaný médiami a osobnosťami verejného i politického života za svoje príspevky na sociálnej sieti [[Facebook]], v ktorých okrem iného používa [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]], [[Hoax|hoaxy]], nacionalistické a antiamerické sentimenty a pod.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako sa z Blahovej „stovečky“ stalo 27-tisíc eur. Poslanec platí Facebooku za propagáciu každého svojho statusu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/546rsv5/ako-sa-z-blahovej-stovecky-stalo-27-tisic-eur-poslanec-plati-facebooku-za-propagaciu-kazdeho-svojho-statusu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-16 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}&lt;/ref&gt;
Bývalý Minister zahraničných vecí [[Ivan Korčok]] to označil za zámerný [[Troll (internet)|trolling]].&lt;ref&gt;https://dennikn.sk/1869957/korcok-blaha-ide-premyslene-po-najtemnejsich-emociach-a-bez-usa-by-toho-nebol-schopny/&lt;/ref&gt;

Ľuboš Blaha ja známy svojim ostrým až nenávistným prejavom v statusoch na sociálnych sietiach, pre ktoré sa vystavuje vlnám kritiky verejnosti, novinárov, politických oponentov a spolustraníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Dovčík | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha o Goldmanovej cene klame a zavádza | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1403124/blaha-o-goldmanovej-cene-klame-a-zavadza/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Komentár Petra Bárdyho: Blaha ako troll v službách Šefčoviča? Objednávka nenávisti | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/674985/komentar-petra-bardyho-blaha-ako-troll-v-sluzbach-sefcovica-objednavka-nenavisti/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-14 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

Svojich politických oponentov a liberálnych novinárov tam opakovane nazýva ''„liberálnymi prascami“.'' Rozruch vyvolalo aj označenie Jána Palacha za teroristu. Väzňov komunistického režimu zasa Blaha nazval ''„podvodníkmi, zlodejíčkami a nemorálnymi cynickými a arogantnými milionárskymi prasatami“.'' Okrem iného Blaha býva kritikmi označovaný za ''„komunistu“'' alebo ''„ruského agenta“''.&lt;ref&gt;http://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html&lt;/ref&gt; V júni 2018 bloger [[Samo Marec]] podal na Blahu trestné oznámenie pre podozrenie z porušenia § 422d [[Trestný zákon (Slovensko)|Trestného zákona]] (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Podnetom bol Blahov status na sociálnej sieti [[Facebook]] zverejnený 27. mája 2018,&lt;ref&gt;Pozri: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Blaha | Meno = Ľuboš
 | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Priatelia, musíme si pripustiť... | URL = https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2056395427932359 | Periodikum = Ľuboš Blaha (@LBlaha)
 | Miesto = | Vydavateľ = [[Facebook]] | DátumVydania = 2018-05-27 14:25 SELČ | DátumPrístupu = 2018-06-17}}&lt;/ref&gt; v ktorom zdôrazňoval pozitívne stránky [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|socialistického režimu v Československu]]. V máji 2019 na parlamentnom výbore pre európske záležitosti premiér [[Peter Pellegrini]] (SMER-SD) kritizoval Ľuboša Blahu pre jeho status na sociálnej sieti, kde označoval Európsku úniu ako ''„antiľudskú, antisociálnu, plnú nenávisti voči strednej Európe a slovenskej kultúre“'' a predstaviteľov Európskej únie nazval ''„bandou lúzrov“''. Reagoval tak na podporu stránky Zomri Ministerstvom zahraničných vecí. Pellegrini súčasne Blahu nepriamo vyzval, aby zvážil zotrvanie na poste predsedu výboru pre európske záležitosti, nakoľko strana SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala, vždy jasne vyjadrovala podporu pre európsky projekt a členstvo Slovenska v Európskej únii.&lt;ref&gt;https://slovensko.hnonline.sk/1942298-pellegrini-kritizuje-blahu-za-jeho-vyroky-drzim-palce-s-propagaciou-zomri-odkazal-poslanec&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2301970776708155?__tn__=K-R&lt;/ref&gt;

V decembri 2019 sa od výrokov Blahu dištancovali dvaja z jeho zamestnávateľov, Predsedníctvo [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] ho vyzvalo na zváženie pôsobenia na Ústave politických vied SAV a začalo tiež konanie pred Etickou komisiou SAV pre poslancovo možné porušenie Etického kódexu SAV. Predsedníctvo pripustilo, že s ním nemôžu ukončiť pracovný pomer, keďže ako poslanec má nárok na prerušenie zamestnania. Rektorka [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] [[Lucia Kurilovská]] potvrdila, že Blaha na škole pracuje na Katedre spoločenských vied ako [[odborný assitent|odborný asistent]]. Dištancovala sa od jeho výrokov. Blaha Predsedníctvo SAV obvinil z miešania sa do politiky a Kurilovskú za zneužitie akademickej funkcie na politiku.&lt;ref name=&quot;pravda-blahove-statusy-buria&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = kf | odkaz na autora = | titul = Blahove statusy búria politické aj akademické vody | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535734-lubyova-sav-by-mala-byt-apoliticka-politicke-aktivity-by-nemali-byt-argumentmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

3. júla 2020 [[Národná kriminálna agentúra]] Blahu na základe jeho príspevku s obrázkom Zuzany Čaputovej s textom „Žime tak, aby [[Fáma o smrti Martina Šmída|Martin Šmíd]] nezomrel nadarmo“ obvinila z popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Z trestného činu mu hrozí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;dennikn-poslanca-blahu-obvinila-naka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-14 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}&lt;/ref&gt; Trestné oznámenie na Blahu podala europoslankyňa [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru|url=https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}&lt;/ref&gt; Robert Fico obvinenia označil za „politické šikanovanie ľudí“ a za Blahom stojí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA obvinila Ľuboša Blahu z trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu|url=https://dennikn.sk/minuta/1967781/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a dodal: &quot;Všetci vieme, že v novembri v roku 1989 bola vymyslená [[Fáma o smrti Martina Šmída|smrť vymysleného človeka]], ktorý mal zomrieť pri zásahu polície, len preto, aby bola vymyslená ešte väčšia miera demonštrácií v novembri 1989.&quot;&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spravy.rtvs/photos/a.1429399367320881/2565339273726879/?type=3&amp;__xts__%5B0%5D=68.ARBABCVd0L-t0EakXHB5yCpoVuUkKeukZ9BZFwKhPQwTVrsLE809dsjgtZKoPtLGoL5Tp9gURLIVAFnNYpuMtxNH3mhPG2vfq3dEmgSwG5ZVAZxfZZMffT_cH36qq0Xo7wj05e06HzdkO-rIGJJ4_qOvrODMOEZgkz4ZqW1mCq8TuL4pwwbE4Rvjym2Bg820OJJ3nYVVAtMSNmSMt0LZXXvLm9Spe7q1JZilcoZ_CLUd3iYdroN5rr-ZZagsTRVZ26mawWisOeUYTGvQKoUpSmKg8Q6u40jExDbEJddoFxOCEtaTPY3YEm_ndjOExw6V3FkTjlids4FgGZtfB1_rhGeKyHlO&amp;__tn__=-R&lt;/ref&gt;  Obvinenie za status bolo stiahnuté 24. septembra 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha už nečelí obvineniu za status, ktorý sa nepáčil Ďuriš Nicholsonovej|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/563812-blaha-uz-neceli-obvineniu-za-status-ktory-sa-nepacil-duris-nicholsonovej/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľuboš Blaha už nie je stíhaný za extrémizmus|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/2008285_lubos-blaha-uz-nie-je-stihany-za-extremizmus|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

NAKA 30. marca 2020 zastavila stíhanie Blahu za status s červenou hviezdou s tým, že skutok nie je trestným činom.&lt;ref name=&quot;dennikn-naka-zastavila&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NAKA zastavila trestné stíhanie pre Blahov status s červenou hviezdou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1998991/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-10 | dátum prístupu = 2020-08-13 }}&lt;/ref&gt;

24. marca 2022 prvostupňový Okresný súd Bratislava I nariadil Blahovi „neodkladne zdržať zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o prezidentke SR [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]]“.&lt;ref name=&quot;teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Súd nariadil Blahovi zdržať sa nepravdivých informácií o prezidentke | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sud-nariadil-blahovi-zdrzat-sa-neprav/621637-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}&lt;/ref&gt; Čaputovú označoval za „[[vlastizrada|vlastizradkyňu]]“ a „agentku cudzích mocností“, súd situáciu vyhodnotil takto: „výroky žalovaného, v ktorých obviňuje prezidentku z obzvlášť závažných trestných činov, a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócií u jeho priaznivcov voči prezidentke, nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, pretože v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie.“&lt;ref name=&quot;teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat&quot;/&gt;

V máji 2022 na mítingu strany SMER za prítomnosti predsedu [[Robert Fico|Roberta Fica]] napriek tomuto opatreniu opäť vyzýval zhromaždených priaznivcov, aby prezidentku vulgárne urážali.&lt;ref&gt;{{{Citácia periodika
 | titul = &quot;Nejhlubší dno.&quot; Fico s kolegy hecoval dav k vulgárním nadávkám Čaputové
 | periodikum = Aktualne.cz
 | dátum vydania = 2022-05-03
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/nejhlubsi-dno-fico-s-kolegy-hecoval-dav-k-vulgarnim-nadavkam/r~743db74acade11ec94760cc47ab5f122/
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{{Citácia periodika
 | titul = Po Blahovom hecovaní ľudia vulgárne nadávali prezidentke, vedenie Smeru sa smialo. Beňová sa Čaputovej ospravedlnila
 | periodikum = Aktuality.sk
 | dátum vydania = 2022-05-02
 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/28FYtne/po-blahovom-hecovani-ludia-vulgarne-nadavali-prezidentke-vedenie-smeru-sa-smialo-benova-sa-caputovej-ospravedlnila/
}}&lt;/ref&gt;

=== Sociálne siete ===
Za rok 2019 mal Blaha na Facebooku vyše 3 miliónov lajkov, zdieľaní a komentárov. Dosiahol viacej ako mainstreamové médiá{{Bez citácie}} , ale aj alternatívne weby. Do svojej reklamy na Facebooku však zároveň investoval viac ako 14 tisíc eur.&lt;ref name=&quot;dennikn-blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}&lt;/ref&gt;

14. júna 2022 Facebook zrušil Blahovu stránku. Tlačové oddelenie spoločnosti k tomu uviedlo: „Táto stránka bola odstránená pre opakované porušovanie našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania k násiliu a šírenia dezinformácií o covide-19.“&lt;ref name=&quot;dennikn-facebook-zrusil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Facebook zrušil stránku Ľubošovi Blahovi pre opakované hrubé porušovanie pravidiel | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2893230/facebook-zrusil-stranku-lubosovi-blahovi-pre-opakovane-hrube-porusovanie-pravidiel/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}&lt;/ref&gt; Blaha bol Facebookom trestaný už viackrát: v apríli 2022 mu bolo na 30 dní znemožnené pridávať videá, 13. júna 2022 nemohol pridať video a v novembri 2021 mu spoločnosť odstránila video, kde šíril nepravdy o COVIDe.&lt;ref name=&quot;dennikn-facebook-zrusil&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Blaha je ženatý a má tri deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na [[klávesové nástroje]] v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Je fanúšikom futbalového klubu [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]].

== Knižná tvorba ==
V roku 2010 získal cenu [[Literárny fond|Literárneho fondu]] za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe ''Späť k Marxovi?''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ceny Literárneho fondu za rok 2009|url=https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;charset=&amp;doc=services-news&amp;news_no=3501|vydavateľ=sav.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-05-27|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Kniha o Leninovi ===
V apríli 2022 vyšla kniha ''[[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] a 21. storočie''. Ako autor je uvedený Peter Vidovan, Blaha svoje autorstvo popieral. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] knihu z predaja stiahlo.&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovi vyšla kniha o Leninovi v SAV, skryl sa za pseudonym. V akadémii vravia o podraze (+video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2851275/blahovi-vysla-kniha-o-leninovi-v-sav-skryl-sa-za-pseudonym-v-akademii-vravia-o-podraze-video/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refresher-lubos-blaha-vydal-knihu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha vydal knihu o Leninovi pod pseudonymom. Stiahli ju z predaja a jeho nadriadený radšej odišiel zo SAV | url = https://refresher.sk/115608-Lubos-Blaha-vydal-knihu-o-Leninovi-pod-pseudonymom-Stiahli-ju-z-predaja-a-jeho-nadriadeny-radsej-odisiel-zo-SAV | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Predseda [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Pavol Šajgalík]] o knihe vyhlásil: „Sme presvedčení, že knihu napísal pán Blaha. Všetko tomu nasvedčuje.“&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;/&gt; Riaditeľ [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústavu politických vied SAV]], [[Peter Dinuš]] oznámil svoju rezignáciu.&lt;ref name=&quot;teraz-dinus-konci-ako-sef-ustavu-politickych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dinuš končí ako šéf Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dinus-konci-ako-sef-ustavu-politic/636399-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}&lt;/ref&gt; Dinuš pravdepodobne knihu „pretlačil“ napriek nesúhlasu redakčnej rady vydavateľstva. Knihu z predaja stiahol riaditeľ vydavateľstva VEDA, Milan Brňák, keď sa od Šajgalíka dozvedel o autorstve. Dal tiež preskúmať, či publikácia spĺňa parametre vedeckej práce. Šéfredaktor vydavateľstva, Pavol Kršák, uviedol, že redakčná rada je len poradný orgán a kniha vyšla na žiadosť riaditeľa Dinuša. Ku knihe boli dva vedecké posudky, vyhotovili ich „Dominika Dinušová, príbuzná Blahovho šéfa z Ústavu politických vied SAV, a Vladimír Prorok, ktorý je známy pôsobením na českej súkromnej Univerzite Jána Amosa Komenského.“&lt;ref name=&quot;dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi&quot;/&gt;

V polovici júna 2022 Slovenská akadémia vied potvrdila, že knihu nebudú ďalej predávať. Predseda SAV Pavoj Šajgalík k tomu poznamenal: „Predslov je politickou agitáciou, ktorá nemá vo vedeckej publikácii čo hľadať. Neprijateľný je aj pseudonym. Definitívne sme rozhodli, že kniha zostane stiahnutá z predaja.“&lt;ref name=&quot;dennikn-stopka-knihe&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovu knihu o Leninovi už SAV predávať nebude. Preverujú, ako boli použité štátne peniaze | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2895921/blahovu-knihu-o-leninovi-uz-sav-predavat-nebude-preveruju-ako-boli-pouzite-statne-peniaze/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}&lt;/ref&gt; Kniha sa mala predávať za 20 euro, celkovo ich bolo vytlačených 300. Vyšla v rámci vedeckého projektu „Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty“, nie je však jasné, či na ňu boli minuté štátne grantové peniaze.&lt;ref name=&quot;dennikn-stopka-knihe&quot;/&gt; 

Kniha znovu vyšla opäť v tom istom roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, pričom Blaha svoje autorstvo potvrdil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záznam z prezentácie knihy Petra Vidovana ( Ľuboša Blahu) Lenin a 21.storočie - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Ru7LeHUOiNo | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk =sk }}&lt;/ref&gt;

=== Bibliografia ===
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sociálna spravodlivosť a identita | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 164 | url = | isbn = 80-224-0891-3}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti) | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 526 | url = | isbn = 978-80-224-1077-9}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 159 | url = | isbn = 978-80-89267-48-4}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy pokroku : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 182 | url = | isbn = 978-80-89267-47-7}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-224-1230-8}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky sociálny model – čo ďalej? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 479 | url = | isbn = 978-80-224-1396-1}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny poltického myslenia v 19. storočí | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda | miesto = Trnava | rok = 2017 | počet strán = 258 | url = | isbn = 978-80-8105-833-2}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Antiglobalista | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-80-224-1628-3}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=NoveSlovo|titul=22.06.2017 Panelová diskusia – Európska únia, globálny kapitalizmus a jeho alternatívy|url=https://www.youtube.com/watch?v=ovDvg3E92pI|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2017-11-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Ľuboš Blaha uviedol novú knihu Antiglobalista|periodikum=Blog.Pravda.sk|url=http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180711202252/http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum archivácie=2018-07-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ľavičiar Blaha vydal svoju najradikálnejšiu marxistickú knihu Antiglobalista – Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|dátum=2018-05-13|url=https://www.webnoviny.sk/laviciar-blaha-vydal-svoju-najradikalnejsiu-marxisticku-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto najlepších statusov Ľuboša Blahu | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 464 | url = | isbn = 978-8097-2099-6-4}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové statusy Ľuboša Blahu: Slniečkam s láskou (2019) | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán =550 | url = | isbn = 978-80-972099-8-8}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Vidovan | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 248 | url = | isbn = 978-80-224-1894-2}}&lt;ref name=&quot;databazeknih&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*BLAHA, Ľuboš. ''Che''. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov/R-Free Press, 2023

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jx20091123002+or+wkw=jx20091123002&amp;func=find-c&amp;local_base=skc Ľuboš Blaha v databáze Národnej knižnice ČR]
* [http://lubosblaha.blogspot.com/ Blog Luboša Blahu]
* [http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 Luboš Blaha na stránke SAV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |date=2019-03-27 }}

{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}

{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Blaha, Ľuboš}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Podpredsedovia NR SR]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]</text>
      <sha1>f5jwr0knjlb7v5k4pwkzxvtihtjvfw2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Multichill/Monument Slovakia without ID</title>
    <ns>2</ns>
    <id>450051</id>
    <revision>
      <id>8232438</id>
      <parentid>8231827</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:18:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ErfgoedBot</username>
        <id>73706</id>
      </contributor>
      <comment>Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 1992</comment>
      <origin>8232438</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="92884" sha1="crrmpmn2mtmu2wbobxpo5tsbg0km5ua" xml:space="preserve">{{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }}
&lt;gallery&gt;
File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg
File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg
File:Pamatnik_Styri_levy.jpg
File:Bratislava_Baštová_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Grosslingová_28_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Grosslingová_51_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Klemensova_10_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_SNP_16.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Továrenská_9_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:29._augusta_28-34_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:29._augusta_38_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mostová_8_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sasinkova_2_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_SNP_18.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Radlinského_51_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hotel_Albrecht_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_1._mája_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Palackého_8_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_slobody_25_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Križkova_9_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Michalská_14.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Blava_2007-3-28-17.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Michalská_15_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Urbánkova_7_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Urbánkova_7_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lazaretská_9_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lazaretská_9_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Čulenova_7_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Čulenova_7_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stari_Most.Bratislava.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Moskovská_2_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sasinkova_13_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Továrenská_10_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stein_Bratislava_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pavilón_G_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nedbalova_hradby_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Town_Walls.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_znamenie_sa_ukázalo_na_nebi.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp08.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp07.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp10.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapucinska_stlp09.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava10Slovakia50.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Baštová_4_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slavín_Bratislava_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Somolického_2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zámočnícka_4_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Žižkova_7_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Aspremont_palace_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Špitálska_7.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajská_36_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:29._augusta_7_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_SNP_11_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Verba_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ucnovske1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dostojevského_rad_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vansovej_1_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holubyho_06_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holubyho_10_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holubyho_12_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holubyho_14_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Novosvetská_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Novosvetská_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Novosvetská_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Novosvetská_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Novosvetská_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Godrova_4_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Godrova_12_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Godrova_12_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Porubského_10_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Timravina_1_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Timravina_3_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Timravina_9_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Timravina_6_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlčkova_9.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlčkova_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlčkova_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlčkova_19.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlčkova_23.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jesenského_4_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kuzmányho_3_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Na_Brezinách_6_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gunduličova_14_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gunduličova_14_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lermontovova_17.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lermontovova_23_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboká_4_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboká_8_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Čapkova_1_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sládkovičova_7_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gunduličova_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gunduličova_06_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podjavorinskej_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podjavorinskej_2_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štetinova_1_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štetinova_3_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štetinova_5_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Palackého_1_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Palackého_5_3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kúpeľná_9_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tallerova_5_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Alžbetínska_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štefánikova_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štefánikova_41_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Križkova_5-7_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sklad_Šancová_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sklad_Šancová_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Palisády_28_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Godrova_2_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Palisády_39_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nedbalka_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vodná_veža_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zámocká_47_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lazaretská_24_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kapitulská_podstavec.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Škarniclova_1_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Metropol_building_bratislava.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Klobučnícka_2-4.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lamačský_tunel_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Fakulta_architektúry_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Laurinská_2_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zimný_prístav_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zimný_prístav_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zimný_prístav_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zimný_prístav_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nobelova_9_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nobelova_32_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zátišie_3-5.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zátišie_5-7.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zátišie_9-11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zátišie_13-17.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lamač_pamätník_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Alstrova_171_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Legionárska_3_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Legionárska_5_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Legionárska_7_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_4.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_5.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_6.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unitas_7.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nová_Doba_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nová_Doba_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nová_Doba_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vrančovičova_99_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dom_strážnika_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaverna_I_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaverna_II_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaverna_III_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Devín_001.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dúbravka_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Aušpic_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pozsony_Régi_híd.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vozovňa_Kopčany.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gerulata.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Rusovce_13_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Medené_Hámre_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:JelenMA.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_Levarky.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Závod_kostol_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štúrova_11,_Modra.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Štúrova_9,_Modra.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Fugelka.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Doľany_04_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Doľany_11_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Doľany_11_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jur_dom_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Biely_kamen+mur.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Biely_kamen_veza.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Šenkvice_kostol_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Fél_templom_2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Blatné_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Blatné_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vlky_zvonica_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Malinovo_zvonica_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Boldog_zvonica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mohyla_MRŠ.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Somorja_23.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mierovo_kostol_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajka_templom_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Modelsynagoga.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báč_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báč_kostol_13.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báč_kostol_14.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bős035.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gelle_1813.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:HubickyParkLukySoliter.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jahodna_vizimalom.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Galanta_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Galanta_kostol_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_kostol_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gáň_kostol_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_27.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_17.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_28.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_29.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_20.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_13.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_24.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_náhrobník_25.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_kríž_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Siladice_kríž_01_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_obec_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Koplotovce_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dvorniky-kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Červeník_náhrobník_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Červeník_náhrobník_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Červeník_náhrobník_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlohovec_Florián_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Madunice_fara_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Madunice_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ratkovce_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Šterusy_kostol_12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Socha_Chlois.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Socha_Hermes.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Socha_Atena.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Socha_Demeter.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hotel_lipa.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cour_salon_piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:PN_Teplicka_50.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cour_hotel_Piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ruzovy_mlyn.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vrbové,_zvonica2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pažitský_most.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Prašník1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Herkules_s_hadom.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dvaja_chlapci_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kočín_zvonica_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_kúria_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_kostolík_09.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_kostolík_08.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lančár_kostol_01_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kastiel_MNV_2020.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nižná_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ferdinand_Goldstein.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:PN_Teplicka_83.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pomník_Beethoven.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Reliéf_Beethoven.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kupelny_park.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pranier_piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sv.Florian.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_ruina.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Šaštín_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboké_-_fara.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jablonica-_kalvária2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč,_južné_krídlo.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč_Castle_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Sobotište_evkostol_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_radnice_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skalica_pomnik.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:ZrebcinKopcany8.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_zamek_006.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_zamek_010.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_zamek_001.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}&lt;/nowiki&gt;
File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Unín_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Smolenice_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}&lt;/nowiki&gt;
File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trstín_kostolík_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Voderady_kalvária_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dobrá_Voda_16.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bučany_kúria_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ostrý_Kameň.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dlhá_kostol_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dobrá_Voda_003.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jókőcivertanlegi1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}&lt;/nowiki&gt;
File:DolnaKrupa09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lošonec_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Majcichov_obec_07_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Majcichov_obec_05_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Malženice_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Malženice_-_kalvária.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Naháč_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Rybany_kaplnka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Rybany_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Borčany_-_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Park_v_Uhrovci.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pominovec_10.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Košecký_hrad.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kosariska_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bradlo_chata.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Viaduktmyjava.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krajné_kostol_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krajné_zvonica_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stefanik_tabula.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bašty_pri_kostole.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kosariska_dom.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Myjava_kostol_01_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Myjava_kostol_01_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Beckov_hrad_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:NMnV_banka.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Severny_mur_chachtice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kostol_01_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12004/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zvonica_Cachtice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_kaplnka_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_09_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_11_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_12_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/13}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_14_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/14}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_01_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_02_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_03_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_04_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_05_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_06_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_07_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Stará_Turá_kalvária_08_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veza_obytna_haluzice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Haluzice_kostolík_01.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hrad_temtatin.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_Tematín_(8673).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hrachovište_kostol_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vágrákó_03.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Lubina_tab_Uher.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:NMnV_dom_narozny.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dom_LPodjavorinska.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:NMnV_veza.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pobedim_kostol_10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pobedim_kostol_11.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:St_tura_dom13.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hrob_pottfay.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tabula_ucitelia.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:St_tura_radnica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Livina_kostol_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bošany_-_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hradište_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hradište_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skačany_kostolík_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skačany_kostolík_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Skačany_kaplnka_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Považská_knižnica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_Jasenica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podskalie_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Považský_hrad_I.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Považský_hrad_II.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Burg_Bystrica.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Németpróna_03.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Handlova_memorial.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Preividza06.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnicky_zamok_5.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_in_Bojnice1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_Bojnice_well.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_in_Bojnice3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnice28.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bojnice34.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolné_Vestenice_01.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolné_Vestenice_03.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Oszlány_templom.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_poruba_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Basta_lednica.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tunel_lednica.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencianske_teplice.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Elektráreň_jpg.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:GLSTN-2021.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kulcsos_kastély_2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_ML.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mur_ML.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Koniec_svet.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_zamek_15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín_Castle_06.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}&lt;/nowiki&gt;
File:2014_-_panoramio_(106).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_zamek_17.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}&lt;/nowiki&gt;
File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}&lt;/nowiki&gt;
File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_hrad.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom110.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ógyalla12.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:Keszegfalva055.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Perbete05.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hetény048.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hetény052.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pat30.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Izsa061.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zemianska_Olča1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Őrsújfalu047.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Marcelháza078.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Szentpéter08.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trávnik2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárno_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Gúta065.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kolárovo02.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tengerészemlékmű.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom-Klapka_György.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Marcelháza117.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Marcelháza116.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom243.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom121.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bagota01.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bagota02.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kolozsnéma020.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom117.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárom118.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:VI._bástya.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}&lt;/nowiki&gt;
File:Komárno04.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Marcelháza095.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Barsendréd_templom.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Deménd_templom_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Krškany_kúria_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-12106/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Barsbese_templom_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:P1070347_hradby.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}&lt;/nowiki&gt;
File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Tekovskyhrad.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ipolyság043.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kálna-_(17).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}&lt;/nowiki&gt;
File:KPN2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kalvaria-nitra-12.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Csekej_templom_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Csekej_templomkapu_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Üreg_templom_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Üreg_templom_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}&lt;/nowiki&gt;
File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nitra_Castle4.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}&lt;/nowiki&gt;
File:Grand_Seminary.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}&lt;/nowiki&gt;
File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}&lt;/nowiki&gt;
File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Pográny_templom_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Récsény_templom_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nagyhind_templom_8.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Vráble_kostol_02.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:KPN10.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}&lt;/nowiki&gt;
File:Béla_SK_4.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:SF-IMG_2410.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hul_kaštieľ_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/1}}&lt;/nowiki&gt;
File:Hull_kastély_1.JPG|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|404-2299/2}}&lt;/nowiki&gt;
File:Jatov_kostol_01.jpg|&lt;nowiki&gt;{{Cultural Heritage Slovakia|404-333/0}}&lt;/nowiki&gt;
&lt;/gallery&gt;
&lt;!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 1992 --&gt;</text>
      <sha1>crrmpmn2mtmu2wbobxpo5tsbg0km5ua</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Demografia Spojeného kráľovstva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>466088</id>
    <revision>
      <id>8232525</id>
      <parentid>8216863</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:10:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232525</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20952" sha1="3gynqw5hgj4tssmfbzptjdjzog16aie" xml:space="preserve">[[Súbor:UKpop2010.svg|lang=sk|thumb|right|Populačná pyramída Spojeného kráľovstva (2010).]]
Tento článok poskytuje základné informácie o '''[[Demografia|demografii]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]'''. 

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 je celkový počet obyvateľov Spojeného kráľovstva 63 181 775.&lt;ref name=&quot;2011census&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/census/2011/uk-census/index.html |title=2011 UK censuses |publisher=Office for National Statistics |archivedate=2016-01-31 |date=27 March 2011 |accessdate=2013-02-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160131125807/http://www.ons.gov.uk/ons/guide-method/census/2011/uk-census/index.html }}&lt;/ref&gt; Vďaka tomu je krajina čo sa týka počtu obyvateľov treťou najväčšou v [[Európska únia|Európskej únii]] (po [[Nemecko|Nemecku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]) a 22. v celosvetovom meradle. 

[[Hustota zaľudnenia]] je jedna z najvyšších na svete – 256 obyv./km²; najmä vďaka veľmi vysokej hustote obyvateľstva v [[Anglicko|Anglicku]], kde je až 407 obyv./km². Takmer jedna tretina obyvateľstva žije na juhovýchode Anglicka, ktorý je urbanizovaným regiónom s 8 miliónmi obyvateľov iba v samotnom [[Londýn]]e.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-2-census-2011.xls |title=Table 2 2011 Census: Usual resident population and population density, local authorities in the United Kingdom 17 December 2012 |publisher=Ons.gov.uk |date=2012-12-17 |accessdate=2013-02-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131126190232/http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-2-census-2011.xls |archivedate=2013-11-26 }}&lt;/ref&gt;

Obyvateľstvo Spojeného kráľovstva je dominantne tvorené bielymi Britmi. Genetik [[Stephen Oppenheimer]] vykonal na Britských ostrovoch rozsiahly výskum, v ktorom dospel k názoru, že [[Kelti|keltské]] a [[Anglosasi|anglosaské]] vplyvy mali len malý dopad a etnicita väčšiny Britov je odvodená od paleolitickej migrácie z [[Iberský polostrov|Iberského polostrova]]. 

Hoci sa v Spojenom kráľovstve rozpráva [[keltské jazyky|keltskými jazykmi]] v častiach [[Škótsko|Škótska]], [[Cornwall (grófstvo)|Cornwallu]] a [[Severné Írsko|Severného Írska]], aj v týchto regiónoch je [[angličtina]] prvým jazykom väčšiny obyvateľov. V [[Severný Wales|severnom]] a [[Západný Wales|západnom Walese]] je [[waleština]] prvým jazykom, ale vo zvyšku [[Wales]]u prevažuje angličtina.

== Obyvateľstvo ==
K 27. marcu 2011 žilo v Spojenom kráľovstve 63 182 000 obyvateľov, z tohto počtu tvorili muži 31 029 000 a ženy 32 153 000 (50,9 %).&lt;ref&gt;[http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-1-census-2011.xls Table 1 2011 Census: Usual resident population by five-year age group and sex, United Kingdom and constituent countries] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131126190228/http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-1-census-2011.xls |date=2013-11-26 }}, Prístup 20. december 2012&lt;/ref&gt;

Podľa sčítania z roku 2011 žilo v Anglicku 53 012 000 obyvateľov (84 % obyv. Spojeného kráľovstva), v Škótsku 5 295 000 (8,4 %), vo Walese 3 063 000 (4.8 %) a v Severnom Írsku 1 811 000 obyvateľov (2.9 %).

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Územný celok !! Počet obyvateľov (2011) !! colspan=&quot;2&quot;|Podiel (v %)
|-
| [[Anglicko]] || 53 012 456 || 83,9 %
|-
| [[Škótsko]] || 5 295 000 || 8,4 %
|-
| [[Wales]] || 3 063 456  || 4,8 %
|-
| [[Severné Írsko]] || 1 810 863 || 2,9 %
|-
| [[Spojené kráľovstvo]] || 63 182 000 || 100 %
|}

V 11 mestských územiach prevyšuje počet obyvateľov pol milióna. Sú to: [[Londýn]], [[Birmingham]], [[Glasgow]], [[Leeds]] a [[Bradford]], [[Sheffield]], [[Liverpool]], [[Manchester]], [[Belfast]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Newcastle upon Tyne]] a [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]].

===Veková štruktúra===
''' Veková štruktúra mužov a žien, 2011&lt;ref&gt;[http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-1-census-2011.xls Usual resident population by five-year age group and sex, United Kingdom and constituent countries] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131126190228/http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/population-and-household-estimates-for-the-united-kingdom/rft-table-1-census-2011.xls |date=2013-11-26 }}, Accessed 20 December 2012]&lt;/ref&gt;'''

{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
|-
!rowspan=2| Veková skupina !!colspan=3| Počet obyvateľov !!rowspan=2| %
|-
! Muži&lt;br&gt; !! Ženy&lt;br&gt;!!Spolu&lt;br&gt;
|-
| 0 – 14 || 5 681 000 || 5 419 000 ||11 100 000 ||17,6
|-
| 15 – 64 || 20 751 000 || 20 953 000 ||41 704 000 ||66,0
|-
| 65+ || 4 597 000 || 5 781 000 || 10 378 000 ||16,4
|-
| Spolu ||31 029 000|| 32 153 000|| 63 182 000 || 100
|}

===Vývoj obyvateľstva v SK ===

'''Počet obyvateľov v rokoch sčítaní a ročné ukazovatele''':

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Spojené kráľovstvo !! Počet obyvateľov&lt;br/&gt;na začiatku obdobia !! Priemerná&lt;br/&gt;ročná zmena !! Počet narodených !! Počet úmrtí !! Prirodzený prírastok !! Migračné saldo&lt;br/&gt;a ostatné zmeny
|-
| 1901 – 1911 || 38 237 000 || 385 000 || 1 091 000 || 624 000 || 467 000 || −82 000
|-
| 1911 – 1921 || 42 082 000 || 195 000 || 975 000 || 689 000 || 286 000 || −92 000
|-
| 1921 – 1931 || 44 027 000 || 201 000 || 824 000 || 555 000 || 268 000 || −67 000
|-
| 1931 – 1951 || 46 038 000 || 213 000 || 793 000 || 603 000 || 190 000 ||  22 000
|-
| 1951 – 1961 || 50 225 000 || 258 000 || 839 000 || 593 000 || 246 000 ||  12 000
|-
| 1961 – 1971 || 52 807 000 || 312 000 || 962 000 || 638 000 || 324 000 || −12 000
|-
| 1971 – 1981 || 55 928 000 || 42 000 || 736 000 || 666 000 || 69 000 || −27 000
|-
| 1981 – 1991 || 56 357 000 || 108 000 || 757 000 || 655 000 || 103 000 ||  5 000
|-
| 1991 – 2001 || 57 439 000 || 161 000 || 731 000 || 631 000 || 100 000 ||  61 000
|-
| 2001 – 2008 || 59 113 000 || 324 000 || 722 000 || 588 000 || 134 000 || 191 000
|}
&lt;ref&gt;[http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20100910215759/http://www.statistics.gov.uk/downloads/theme_compendia/AA2010/aa2010final.pdf National Statistics Online]&lt;/ref&gt;

'''Vývoj počtu obyvateľov (1900 - 2021):'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Počet obyvateľov
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Živonarodení
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Zomrelí
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Prirodzený prírastok
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Hrubá miera živorodenosti (v ‰)
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Hrubá miera úmrtnosti (v ‰)
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Prirodzený prírastok (v ‰)
! style=&quot;width:80pt;&quot;|Úhrnná miera plodnosti
|-
| 1900
| 41 154 600
| 1 089 487
| 695 867
| 393 620
| style=&quot;color:blue;&quot; | 26.5
| 16.9
| 9.6
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.53
|-
| 1901
| 41 538 200
| 1 092 781
| 655 646
| 437 135
| 26.3
| 15.8
| 10.5
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.49
|-
| 1902
| 41 892 700
| 1 103 483
| 636 650
| 466 833
| 26.3
| 15.2
| 11.1
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.44
|-
| 1903
| 42 246 600
| 1 113 086
| 613 726
| 499 360
| 26.3
| 14.5
| 11.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.40
|-
| 1904
| 42 611 400
| 1 109 542
| 651 301
| 458 241
| 26
| 15.3
| 10.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.35
|-
| 1905
| 42 980 800
| 1 092 108
| 617 516
| 474 592
| 25.4
| 14.4
| 11
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.30
|-
| 1906
| 43 361 100
| 1 098 475
| 629 955
| 468 520
| 25.3
| 14.5
| 10.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.24
|-
| 1907
| 43 737 800
| 1 077 851
| 625 271
| 452 580
| 24.6
| 14.3
| 10.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.19
|-
| 1908
| 44 123 800
| 1 102 345
| 621 427
| 480 918
| 25
| 14.1
| 10.9
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.14
|-
| 1909
| 44 519 500
| 1 073 781
| 614 910
| 458 871
| 24.1
| 13.8
| 10.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.07
|-
| 1910
| 44 915 900
| 1 051 240
| 578 091
| 473 149
| 23.4
| 12.9
| 10.5
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.99
|-
| 1911
| 42 189 800
| 1 033 395
| 620 828
| 412 567
| 24.5
| 14.7
| 9.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.92
|-
| 1912
| 42 373 600
| 1 025 828
| 580 977
| 444 851
| 24.2
| 13.7
| 10.5
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.90
|-
| 1913
| 42 582 300
| 1 032 286
| 600 554
| 431 732
| 24.2
| 14.1
| 10.1
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.93
|-
| 1914
| 42 956 900
| 1 032 734
| 611 970
| 420 764
| 24
| 14.2
| 9.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.88
|-
| 1915
| 41 361 500
| 956 877
| 666 322
| 290 555
| 23.1
| 16.1
| 7
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.59
|-
| 1916
| 40 536 300
| 922 085
| 599 621
| 322 464
| 22.7
| 14.8
| 8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.60
|-
| 1917
| 39 780 700
| 790 736
| 589 416
| 201 320
| 19.9
| 14.8
| 5.1
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.10
|-
| 1918
| 39 582 000
| 787 427
| style=&quot;color:red;&quot; | 715 246
| 72 181
| 19.9
| style=&quot;color:red;&quot; | 18.1
| 1.8
| 2.03
|-
| 1919
| 42 944 100
| 826 202
| 602 188
| 224 014
| 19.2
| 18.1
| 5.2
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.31
|-
| 1920
| 43 646 400
| style=&quot;color:blue;&quot; | 1 126 849
| 555 326
| 571 523
| 19.2
| 14
| 13.1
| style=&quot;color:blue;&quot; | 3.08
|-
| 1921
| 43 904 100
| 1 001 725
| 544 140
| 457 585
| 22.8
| 12.4
| 10.4
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.69
|-
| 1922
| 44 331 500
| 924 740
| 579 480
| 345 260
| 20.9
| 13.1
| 7.8
|style=&quot;color:blue;&quot; | 2.44
|-
| 1923
| 44 563 100
| 900 130
|style=&quot;color:blue;&quot;| 526 858
| 373 272
| 20.2
| 11.8
| 8.4
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.38
|-
| 1924
| 44 885 600
| 865 329
| 563 891
| 301,438
| 19.3
| 12.6
| 6.7
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.28
|-
| 1925
| 45 040 000
| 842 405
| 558 132
| 284 273
| 18.7
| 12.4
| 6.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.20
|-
| 1926
| 45 217 600
| 825 174
| 536 411
| 288 763
| 18.2
| 11.9
| 6.4
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.15
|-
| 1927
| 45 432 000
| 777 520
| 568 655
| 208 865
| 17.1
| 12.5
| 4.6
| 2.01
|-
| 1928
| 45 622 200
| 783 052
| 543 664
| 239 388
| 17.2
| 11.9
| 5.2
| 2.01
|-
| 1929
| 45 731 000
| 761 963
| 623 231
| 138 732
| 16.7
| 13.6
| 3
| 1.95
|-
| 1930
| 45 888 900
| 769 239
| 536 860
| 232 379
| 16.8
| 11.7
| 5.1
| 1.95
|-
| 1931
| 46 073 600
| 749 974
| 573 908
| 176 066
| 16.3
| 12.5
| 3.8
| 1.89
|-
| 1932
| 46 335 000
| 730 079
| 567 986
| 162 093
| 15.8
| 12.3
| 3.5
| 1.83
|-
| 1933
| 46 520 000
| 691 560
| 579 467
| 112 093
| 14.9
| 12.5
| 2.4
| 1.72
|-
| 1934
| 46 666 000
| 711 483
| 558 072
| 153 411
| 15.2
| 12
| 3.3
| 1.76
|-
| 1935
| 46 869 500
| 711 426
| 561 324
| 150 102
| 15.2
| 12
| 3.2
| 1.75
|-
| 1936
| 47 081 300
| 720 129
| 580 942
| 139 187
| 15.3
| 12.3
| 3
| 1.77
|-
| 1937
| 47 288 600
| 723 779
| 597 798
| 125 981
| 15.3
| 12.6
| 2.7
| 1.79
|-
| 1938
| 47 494 100
| 735 573
| 559 598
| 175 975
| 15.5
| 11.8
| 3.7
| 1.84
|-
| 1939
| 47 547 700
| 726 632
| 581 857
| 144 775
| 15.3
| 12.2
| 3.0
| 1.84
|-
| 1940
| 46 026 200
| 701 875
| 673 253
| 28 622
| 15.2
| 14.6
| 0.6
| 1.74
|-
| 1941
| 44 870 400
| 695 726
| 627 378
| 68 348
| 15.5
| 14.0
| 1.5
| 1.72
|-
| 1942
| 44 323 000
| 771 851
| 562 356
| 209 495
| 17.4
| 12.7
| 4.7
| 1.93
|-
| 1943
| 48 261 000
| 810 524
| 585 582
| 224 942
| 16.8
| 12.1
| 4.7
| 2.03
|-
| 1944
| 48 261 600
| 878 298
| 573 570
| 303 728
| 18.2
| 11.9
| 6.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.25
|-
| 1945
| 48 668 900
| 795 868
| 567 027
| 228 841
| 16.4
| 11.7
| 4.7
| 2.05
|-
| 1946
| 48 987 800
| 955 266
| 573 361
| 381 905
| 19.5
| 11.7
| 7.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.47
|-
| 1947
| 49 538 700
| 1 025 427
| 600 728&lt;ref&gt;Polio outbreak. {{cite book|last1=Smallman-Raynor|first1=M. R.|last2=Cliff|first2=A. D.|title=Poliomyelitis : a world geography: emergence to eradication|publisher=Oxford University Press|year=2006|isbn=019924474X|pages=317–18}}&lt;/ref&gt;
| 424 699
| 20.7
| 12.1
| 8.6
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.69
|-
| 1948
| 50 033 200
| 905 182
| 546 002
| 359 180
| 18.1
| 10.9
| 7.2
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.39 
|-
| 1949
| 50 331 000
| 855 298
| 589 876
| 265 422
| 17
| 11.7
| 5.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.26
|-
| 1950
| 50 381 500&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/populationestimates/adhocs/004356ukpopulationestimates1851to2014|title=UK Population Estimates 1851 to 2014 – Office for National Statistics|website=Ons.gov.uk|access-date=8 March 2022}}&lt;/ref&gt;
| 818 421
| 590 136
| 228 285
| 16.2
| 11.7
| 4.5
| 2.08
|-
| 1951
| 50 286 900
| 796 645
| 632 786
| 163 859
| 15.8
| 12.6
| 3.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.10
|-
| 1952
| 50 429 200
| 792 917
| 573 806
| 219 111
| 15.7
| 11.4
| 4.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.15 
|-
| 1953
| 50 592 900
| 804 269
| 577 220
| 227 049
| 15.9
| 11.4
| 4.5
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.20
|-
| 1954
| 50 764 900
| 794 769
| 578 400
| 216 369
| 15.7
| 11.4
| 4.3
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.26
|-
| 1955
| 50 946 100
| 789 315
| 595 916
| 193 399
| 15.5
| 11.7
| 3.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.33
|-
| 1956
| 51 183 500
| 825 137
| 597 981
| 227 156
| 16.1
| 11.7
| 4.4
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.40
|-
| 1957
| 51 430 200
| 851 466
| 591 200
| 260 266
| 16.6
| 11.5
| 5.1
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.48
|-
| 1958
| 51 652 500
| 870 497
| 604 040
| 266 457
| 16.9
| 11.7
| 5.2
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.55
|-
| 1959
| 51 956 300
| 878 561
| 606 115
| 272 446
| 16.9
| 11.7
| 5.2
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.63
|-
| 1960 
| 52 372 500
| 918 286
| 603 328
| 314 958
| 17.5
| 11.5
| 6.0
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.71
|-
| 1961
| 52 807 400
| 944 365
| 631 788
| 312 577
| 17.9
| 12.0
| 5.9
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.78
|-
| 1962
| 53 291 800
| 975 635
| 636 051
| 339 584
| 18.3
| 11.9
| 6.4
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.87
|-
| 1963
| 53 624 900
| 990 160
| 654 288
| 335 872
| 18.5
| 12.2
| 6.3
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.90
|-
| 1964
| 53 990 800
| 1 014 672
| 611 130
| 403 542
| 18.8
| 11.3
| 7.5
| style=&quot;color:blue;&quot; | 2.95
|-
| 1965
| 54 349 500
| 997 275
| 627 798
| 369 477
| 18.3
| 11.6
| 6.8
| style=&quot;color: blue&quot;| 2.88
|-
| 1966
| 54 642 700
| 979 587
| 643 754
| 335 833
| 17.9
| 11.8
| 6.1
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.80
|-
| 1967
| 54 959 000
| 961 800
| 616 710
| 345,090
| 17.5
| 11.2
| 6.3
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.69
|-
| 1968
| 55 213 500
| 947 231
| 655 998
| 291 233
| 17.2
| 11.9
| 5.3
| style=&quot;color: blue&quot;| 2.61
|-
| 1969
| 55 460 600
| 920 256
| 659 537
| 260 719
| 16.6
| 11.9
| 4.7
| style=&quot;color: blue&quot;| 2.51
|-
| 1970
| 55 632 200
| 903 907
| 655 385
| 248 522
| 16.2
| 11.8
| 4.5
| style=&quot;color: blue&quot;| 2.44
|-
| 1971
| 55 928 000
| 901 648
| 645 078
| 256 570
| 16.1
| 11.5
| 4.6
|  style=&quot;color:blue;&quot; | 2.40
|-
| 1972
| 56 096 000
| 833 984
| 673 938
| 160 046
| 14.9
| 12.0
| 2.9
| style=&quot;color: blue&quot;| 2.20
|-
| 1973
| 56 223 000
| 779 545
| 669 692
| 109 853
| 13.9
| 11.9
| 2.0
| 2.03
|-
| 1974
| 56 235 000
| 737 138
| 667 359
| 69 779
| 13.1
| 11.9
| 1.2
| 1.92
|-
| 1975 
| 56 225 000
| 697 518
| 662 477
| 35 041
| 12.4
| 11.8
| 0.6
| 1.81
|-
| 1976
| 56 216 000
| 675 526
| 680 799
| style=&quot;color: red&quot;|  - 5 273
| 12.0
| 12.1
| style=&quot;color: red&quot;| - 0.1
| 1.74
|-
| 1977
| 56 189 000
| style=&quot;color:red;&quot;| 657 038
| 655 143
| 1 895
| 11.7
| 11.7
| 0.0
| 1.69
|-
| 1978
| 56 178 000
| 686 952
| 667 177
| 19 775
| 12.2
| 11.9
| 0.4
| 1.75
|-
| 1979
| 56 240 000
| 734 572
| 675 576
| 58 996
| 13.1
| 12.0
| 1.0
| 1.86
|-
| 1980 
| 56 329 000
| 753 708
| 661 519
| 92 189
| 13.4
| 11.7
| 1.6
| 1.90
|-
| 1981
| 56 357 000
| 730 712
| 657 974
| 72 738
| 13.0
| 11.7
| 1.3
| 1.82
|-
| 1982
| 56 290 000
| 718 999
| 662 081
| 56 918
| 12.8
| 11.8
| 1.0
| 1.78
|-
| 1983
| 56 315 000
| 721 238
| 659 101
| 62 137
| 12.8
| 11.7
| 1.1
| 1.77
|-
| 1984
| 56 409 000
| 729 401
| 644 918
| 84 483
| 12.9
| 11.4
| 1.5
| 1.77
|-
| 1985
| 56 554 000
| 750 520
| 670 656
| 79 864
| 13.3
| 11.9
| 1.4
| 1.79
|-
| 1986
| 56 683 000
| 754 805
| 660 735
| 94 070
| 13.3
| 11.7
| 1.7
| 1.78
|-
| 1987
| 56 804 000
| 775 405
| 644 342
| 131 063
| 13.7
| 11.3
| 2.3
| 1.81
|-
| 1988
| 56 916 000
| 787 303
| 649 178
| 138 125
| 13.8
| 11.4
| 2.4
| 1.82
|-
| 1989
| 57 076 000
| 777 036
| 657 733
| 119 303
| 13.6
| 11.5
| 2.1
| 1.79
|-
| 1990
| 57 237 500
| 798 364
| 641 799
| 156 565
| 13.9
| 11.2
| 2.7
| 1.83
|-
| 1991
| 57 438 700
| 792 269
| 646 181
| 146 088
| 13.8
| 11.3
| 2.5
| 1.82
|-
| 1992
| 57 584 500
| 780 779
| 634 238
| 146 541
| 13.6
| 11.0
| 2.5
| 1.79
|-
| 1993
| 57 713 900
| 761 526
| 658 194
| 103 332
| 13.2
| 11.4
| 1.8
| 1.76
|-
| 1994
| 57 862 100
| 750 480
| 626 222
| 124 258
| 13.0
| 10.8
| 2.1
| 1.74
|-
| 1995
| 58 024 800
| 731 882
| 641 712
| 90 170
| 12.6
| 11.1
| 1.6
| 1.71
|-
| 1996
| 58 164 400
| 733 163
| 638 879
| 94 284
| 12.6
| 11.0
| 1.6
| 1.73
|-
| 1997
| 58 314 200
| 726 622
| 632 517
| 94 105
| 12.5
| 10.8
| 1.6
| 1.72
|-
| 1998
| 58 474 900
| 716 888
| 627 592
| 89 296
| 12.3
| 10.7
| 1.5
| 1.71
|-
| 1999
| 58 684 400
| 699 976
| 629 476
| 70 500
| 11.9
| 10.7
| 1.2
| 1.68
|-
| 2000
| 58 886 100
| 679 029
| 610 579
| 68 450
| 11.5
| 10.4
| 1.2
| 1.64
|-
| 2001
| 59 113 000
| 669 123
| 604 393
| 64 730
| 11.3
| 10.2
| 1.1
| 1.63
|-
| 2002
| 59 365 700
| 668 777
| 608 045
| 60 732
| 11.3
| 10.2
| 1.0
| 1.63
|-
| 2003
| 59 636 700
| 695 549
| 612 085
| 83 464
| 11.7
| 10.3
| 1.4
| 1.70
|-
| 2004
| 59 950 400
| 715 996
| 584 791
| 131 205
| 11.9
| 9.8
| 2.2
| 1.77
|-
| 2005
| 60 413 300
| 722 549
| 582 964
| 139 585
| 12.0
| 9.6
| 2.3
| 1.76
|-
| 2006
| 60 827 100
| 748 563
| 572 224
| 176 339
| 12.3
| 9.4
| 2.9
| 1.82
|-
| 2007
| 61 319 100
| 772 245
| 574 687
| 197 558
| 12.6
| 9.4
| 3.2
| 1.87
|-
| 2008
| 61 823 800
| 794 383
| 579 697
| 214 686
| 12.8
| 9.4
| 3.5
| 1.96
|-
| 2009
| 62 260 500
| 790 204
| 559 617
| 230 587
| 12.7
| 9.0
| 3.7
| 1.89
|-
| 2010
| 62 759 500
| 807 721
| 561 666
| 246 055
| 12.9
| 8.9
| 3.9
| 1.92
|-
| 2011
| 63 285 100
| 807 776
| 552 232
| 255 544
| 12.8
| style=&quot;color:blue;&quot; | 8.7
| 4.0
| 1.91
|-
| 2012
| 63 705 000
| 812 970
| 569 024
| 243 946
| 12.8
| 8.9
| 3.8
| 1.92
|-
| 2013
| 64 105 700
| 778 803
| 575 458
| 203 345
| 12.1
| 9.0
| 3.2
| 1.83
|-
| 2014
| 64 596 800
| 776 352
| 570 341
| 206 011
| 12.0
| 8.8
| 3.2
| 1.82
|-
| 2015
| 65 110 000
| 777 165
| 602 782
| 174 383
| 11.9
| 9.3
| 2.7
| 1.80
|-
| 2016
| 65 648 100
| 774 835
| 595 659
| 179 176
| 11.8
| 9.1
| 2.7
| 1.79
|-
| 2017
| 66 040 200
| 755 066
| 607 172
| 147 894
| 11.4
| 9.2
| 2.2
| 1.74
|-
| 2018
| 66 435 600
| 731 213
| 616 014
| 115 199
| 11.0
| 9.3
| 1.7
| 1.68
|-
| 2019
| 66 796 800
| 712 699
| 604 707
| 107 992
| 10.7
| 9.1
| 1.6
| 1.63
|-
| 2020
| 67 081 234
| 683 181
| 688 086
| style=&quot;color:red;&quot; | - 4 905
| style=&quot;color:red;&quot; | 10.2
| 10.3
| style=&quot;color:red;&quot; | - 0.1
| style=&quot;color:red;&quot; | 1.56
|-
| 2021
| style=&quot;color:blue;&quot; |
| 694 676
| 666 491
| 28 185
| 10.3
| 9.9
| 0.4
| 1.62
|}

== Národnostné zloženie ==
[[Súbor:United Kingdom foreign born population by country of birth.png|thumb|350px|Obyvatelia Spojeného kráľovstva podľa krajiny narodenia (2007 – 2008).]]
''Sčítanie 2001:''

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! style=&quot;width:140px;&quot;| [[Etnická skupina]] !! Počet obyvateľov !! Percentuálny podiel
|-
| [[White British|Bieli Briti]] || 50 366 497 || 85,67%
|-
| [[White Other (Spojené kráľovstvo)|Ostatní belosi]] || 3 096 169 || 5,27%
|-
| [[British Indian|Indovia]] || 1 053 411 || 1,8%
|-
| [[British Pakistanis|Pakistanci]] || 977 285 || 1,6%
|-
| [[Irish Briton|Íri]] || 691 232 || 1,2%
|-
| [[British Mixed|Viacrasoví]] || 677 117 || 1,2%
|-
| [[British African-Caribbean community|Karibskí černosi]] || 565 876 || 1,0%
|-
| [[Black British|Africkí černosi]] || 485 277 || 0,8%
|-
| [[British Bangladeshi|Bangladéšania]] || 283 063 || 0,5%
|-
| [[British Asian|Ostatní Aziati (okrem Číny)]] || 247 644 || 0,4%
|-
| [[British Chinese|Číňania]] || 247 403 || 0,4%
|-
| Ostatní || 230 615 || 0,4%
|-
| [[Black British|Ostatní černosi]] || 97 585 || 0,2%
|-
|}

== Náboženstvo ==
Tabuľka zobrazuje výsledky sčítania 2001:&lt;ref&gt;[http://www.statistics.gov.uk/CCI/nugget.asp?ID=984&amp;Pos=6&amp;ColRank=1&amp;Rank=176 2001 census data] ([http://www.statistics.gov.uk/CCI/nugget.asp?ID=460&amp;Pos=1&amp;ColRank=1&amp;Rank=326 by ethnicity])&lt;/ref&gt;
[[Súbor:UKDemographics-Religion.svg|thumb|300px|Grafické znázornenie náboženského zloženia (2001).]]
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Náboženstvo !! Počet !! v %
|-
| [[Kresťanstvo|Kresťania]]
| 42 079 000 || 71,6%
|-
| Bez vyznania
| 9 104 000 || 15,5%
|-
| [[Islam|Moslimovia]]
| 1 591 000 || 2,7%
|-
| [[Hinduizmus|Hindovia]]
| 559 000 || 1,0%
|-
| [[Sikhizmus|Sikhovia]]
| 336 000 || 0,6%
|-
| [[Judaizmus|Židia]]
| 267 000 || 0,5%
|-
| [[Budhizmus|Budhisti]]
| 152 000 || 0,3%
|-
| Ostatní
| 179 000 || 0,3%
|-
| Neudali
| 4 289 000 || 7,3%
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Demographics of the United Kingdom|535848997}}

{{Téma Európy|Demografia}}

[[Kategória:Demografia Spojeného kráľovstva| ]]
[[Kategória:Spoločnosť v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>3gynqw5hgj4tssmfbzptjdjzog16aie</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eduard Kudláč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>488580</id>
    <revision>
      <id>8232644</id>
      <parentid>8209445</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:14:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232644</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="119000" sha1="cunss1mhmd4t5q91anbpispiur73lrn" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Eduard Kudláč
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            =
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1972|10|28}}
 | Miesto narodenia   = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|Československo]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           =
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Slovensko|slovenská]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = umelecký šéf
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]], [[Bratislava]] (1998)
 | Profesia           = [[réžia|režisér]], [[dramaturg]], [[dramatik]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[herectvo|herec]], [[učiteľ|pedagóg]], [[fotograf]], kurátor.
 | Aktívne roky       = 1997 {{--}} súčasnosť
 | Rodičia            = 
 | Manželka           = Eva Kudláčová-Rácová
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = {{URL|https://eduardkudlac.com}}
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Žilina  
 | Portál2            = Divadlo
 | Portál3            = }}

'''Eduard Kudláč''' (* [[28. október]] [[1972]], [[Žilina]]) je slovenský [[režisér]], [[dramatik]] a [[fotograf]].

Umelecký šéf [[Mestské divadlo Žilina|MD Žilina]], k februáru 2023 sa podieľal na takmer stovke [[divadelná inscenácia|divadelných inscenácií]], bez ohľadu na [[divadlo (budova)|scénu]]. Vyše sedemdesiat z nich [[réžia|režíroval]], zhruba dvadsať zastrešoval už [[dramaturgia|dramaturgicky]]. Prinajmenšom deväť hier [[adaptácia (zmena žánru)|adaptoval]], [[dramatika|zdramatizoval]] alebo upravoval, štyri [[preklad (jazykoveda)|prekladal]], na desiatich participoval navyše [[hudba|hudobne]] či [[výtvarné umenie|výtvarne]].

Z popredných domácich [[činohra (žáner)|činohier]] opakovane – šesťkrát hosťoval v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]], dvakrát v [[Štátne divadlo Košice|Štátnom divadle Košice]], opätovne tiež v bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]]. V [[Česko|Česku]] zatiaľ účinkoval v tamojšom [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]], [[Švandovo divadlo na Smíchově|Švandovom divadle]], [[Divadlo pod Palmovkou|Divadle pod Palmovkou]] či [[Divadlo Rokoko|Divadle Rokoko]] čoby javiska [[Městská divadla pražská|MDP]], kým z mimopražských súborov, si jeho réžiu vyžiadalo [[Ostrava|ostravské]] Divadlo [[Petr Bezruč|Petra Bezruča]] a [[Brno|brnenské]] [[HaDivadlo]].

Z jeho [[autorské dielo|autorských počinov]], je najznámejšia zmiešaná [[trilógia]] ''Nakŕm hada na svojej hrudi'', sčasti uvedená jeho vlastným [[občianske združenie|nezávislým združením]] Phenomenontheatre. Okrem iného dvojnásobný [[kandidát]], i [[laureát]] ceny [[umelecká kritika|divadelných kritikov]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]] ako taký, žije striedavo v rodnom aj [[Bratislava|hlavnom meste]], a jeho [[manželka|manželkou]] je [[scénografia|scénografka]] Eva Rácová, s ktorou často spolupracuje v [[pár|tandeme]].

== Životopis ==
{{Citát|Nemyslím si, že ktokoľvek môže akokoľvek určovať pravidlá spôsobu života. Existuje iba jedinečný spôsob myslenia [...]. Poznanie je natoľko diverzifikované a osobné, že nijaké všeobecné zásady zmysluplnej existencie neexistujú.|E.Kudláč, [[Stanica Žilina-Záriečie|Stanica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MASARYKOVÁ, Zuzana
 |titul            = Program SKD &gt; Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu
 |kapitola         = „Z rozhovoru s Eduardom Kudláčom pre nezávislý kultúrny priestor Stanica Žilina-Záriečie vyberáme“ (odst. 2)
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160304133249/http://www.divadlomartin.sk/program?id=281
 |url              = http://www.divadlomartin.sk/program?id=281
 |dátum archivácie = 2016-03-04
 |dátum prístupu   = 14.6.2013
 |vydavateľ        = divadlomartin.sk
}}&lt;/ref&gt;|200|Georgia}}

Absolvoval divadelnú réžiu na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]] a odbornú stáž na Letnej akadémii dramatických umení v [[Sofia|Sofii]], organizovanú Umeleckým centrom Soros a Novou bulharskou univerzitou v spolupráci s [[amsterdam]]ským inštitútom Felix Meritis.{{#tag:ref|Prevzaté z [[bulharčina|bulharčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Literárne noviny
  | titul          = Scéna &gt; Letná akadémia múzických umení – Sofia ’01 (16. júl – 7. august 2001)
  | url            = http://www.slovo.bg/old/litvestnik/123/lv0123024.htm
  | dátum vydania  = Jún 2001
  | dátum prístupu = 16.1.2023  
  | jazyk          = [[bulharčina|bulharsky]]
  | vydavateľ      = slovo.bg}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}

Do povedomia alternatívnej [[divadlo (umenie)|divadelnej scény]] prenikol ako zakladateľ svojho vlastného kočovného telesa Phenomenontheatre, sprvu známeho pod [[alias]]om J.A.V. Theatre (2000 – 2002). Tvorivé uplatnenie však nachádzal už ako [[poslucháč]] VŠMU, respektíve hosťujúci umelec v [[Mestské divadlo Žilina|žilinskom Mestskom]] i jej [[Bábkové divadlo Žilina|Bábkovom divadle]]. Kým v činohernom čoskoro prechodne zakotvil čoby interný režisér aj [[herectvo|herec]] (1998 – 2001), vtedy ešte „Majákovskej“ scény, v druhom neskôr ako stály [[dramaturg]] i príležitostný [[bábkoherec]] (2004 – 2007), takisto prevažne produkcie pre deti a mládež. Krátko po svojom treťom návrate, už do zrekonštruovaného MD Žilina v novembri 2008, sa v marci 2009 stal jeho umeleckým šéfom, ktorým je dodnes.

== Umelecká činnosť ==
=== Divadlo ===
; autorské diela a koncepty / adaptácie, dramatizácie a úpravy / preklady/ dramaturgie / réžie / herecké a iné príspevky
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=32%| Dielo &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(autor)&lt;/span&gt;
! width=15.5%| Rola{{#tag:ref|Vzhľadom k tomu, že slovo „koncept“ je štandardne považované za synonymum slova „koncepcia“ a naopak, pre prehľadnosť bol v tabuľke uprednostnený iba jeden výraz, bez zreteľa na prípadné odchýlky v použitých citáciách.|group=&quot;p.&quot;}} 
! class=unsortable colspan=2 width=48.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Mestské divadlo Žilina
|-
| align=center| [[1997]]
| ''Terra geminia'' ([[Ivan Kmeco|J.Tristan]])
| [[réžia]]
| [[MD – Scéna pre deti a mládež Maják|MD – Maják]], [[Žilina]] • [[premiéra|p.]] 26.4.1997 
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=4 align=center| [[1998]]
| rowspan=2| ''[[Macbeth (dráma)|Macbeth]]'' ([[William Shakespeare|W.Shakespeare]]) 
| [[úprava]]&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| MD – Maják, Žilina • p.&amp;nbsp;27.2.1998 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = bd, dík, [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]], r
  | titul          = Správy z kultúry v skratke
  | poznámka       = (viď odst. 3)
  | url            = https://www.sme.sk/c/2145797/spravy-z-kultury-v-skratke.html
  | dátum vydania  = 28.2.1998
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| ''Púpavienka'' ([[Jaroslav Kvapil|J.Kvapil]]) 
| [[herectvo|herec]]
| MD – Maják, Žilina • [[réžia|r.]] [[Matúš Oľha|M.Oľha]] • p.&amp;nbsp;1.5.1998 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''[[SME]]'' 
  | titul          = Divadlá
  | kapitola       = „Žilina“
  | poznámka       = (článok uvádza „piatok 18.00 h“, t.j. 1.5.1998)
  | url            = https://www.sme.sk/c/2151655/divadla.html
  | dátum vydania  = 30.4.1998
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Rozprávka do jednej dlane'' ([[Iva Peřinová|I.Peřinová]]) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. [[Tomáš Hudcovič|T.Hudcovič]] • p.&amp;nbsp;15.5.1998 
| align=center width=3%| {{#tag:ref|V obnovenej premiére od 27. septembra 2002,&lt;ref name=&quot;DnSvS2002/2003&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor            = ''SME'' 
  | titul            = Kam za kultúrou
  | kapitola         = „Mestské divadlo Žilina“
  | url              = https://myzilina.sme.sk/c/4808243/kam-za-kulturou.html
  | dátum vydania    = 30.9.2002
  | dátum prístupu   = 16.1.2023    
  | vydavateľ        = sme.sk}}&lt;/ref&gt; už bez Kudláča.&lt;ref name=&quot;DnSvS2002/2003&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2003
 |ročník           = XXXII
 |poznámky         = Kapitola „Rozprávka do jednej dlane“ (str.92) a dátum pôvod. premiéry (str. 94)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2018-09-07
 |issn             = 80-88987-44-X
 |formát           = [[Portable Document Format|PDF]]
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| rowspan=4 align=center| [[1999]]
| rowspan=2| ''Opis obrazu'' ([[Heiner Müller|H.Müller]]) 
| úprava&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| MD – Maják, Žilina • p.&amp;nbsp;26.3.1999
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|VDSD&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;VDSD (viď variabilný odkaz DÚ, Bratislava – v sekcii Zdroje)&lt;/ref&gt; i príslušná ročenka DÚ,&lt;ref name=&quot;DnSvS2000/2001&quot;/&gt; obe archivujú odlišný dátum premiéry (1. apríl 1999). Podľa záznamu denníka ''[[SME]]'', táto sa mala uskutočniť 26. marca v uvedenom roku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''SME'' 
  | titul          = Divadlá
  | kapitola       = „Žilina“
  | url            = https://www.sme.sk/c/2183822/divadla.html
  | dátum vydania  = 26.3.1999
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; V Česku hru premiérovo uviedli 26. januára 2000 vo Veľkej sále pražského Akropolisu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Palác Akropolis
  | titul          = Projekty &gt; 26.1.2000 &gt; Divadlo Maják Žilina: Opis obrazu
  | poznámka       = (viď fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.palacakropolis.com/work/29700?event=3644&amp;hc_index=19&amp;no=27&amp;prp=35382
  | dátum vydania  = Januárr 2000
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = palacakropolis.cz}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| réžia
|-
| ''Hrom, dom, tidlidom'' (T.Hudcovič) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;18.6.1999
| align=center width=3%| {{#tag:ref|''SME'' reportuje aj predstavenie zo 17. júna 1999. Vzhľadom na uvedenie v dopoludňajších hodinách, sa tak pravdepodobne jednalo o generálnu skúšku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''SME'' 
  | titul          = Divadlá
  | kapitola       = „Žilina“
  | url            = https://www.sme.sk/c/2192053/divadla.html
  | dátum vydania  = 17.6.1999
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; Podľa záznamu ročenky DÚ&lt;ref name=&quot;DnSvS2000/2001&quot;/&gt; i neskoršieho článku citovaného denníka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''SME'' 
  | titul          = Divadlá
  | kapitola       = „Žilina“
  | url            = https://www.sme.sk/c/2192195/divadla.html
  | dátum vydania  = 18.6.1999
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; premiéra sa konala 18. júna toho roku.|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| ''[[Mrázik]]'' ([[Tomáš Rosický (režisér)|T.Rosický]]) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. [[Viliam Hriadel|V.Hriadel]] • p.&amp;nbsp;15.10.1999&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = ŠTOFKO, Ján
  | titul          = Záznam udalostí za rok 1999
  | periodikum     = Kronika mesta Žilina
  | rok            = 2000
  | vydavateľ      = [[Žilina|Mesto Žilina]]
  | poznámky       = Kapitola „Muzikál Mrázik v Mestskom divadle“ (str. 45 a 70)
  | url            = https://www.zilina.sk/wp-content/uploads/2021/03/Kronika_mesta_Zilina_1999.pdf
  | dátum prístupu = 17.1.2023
  | issn           = 
  | formát         = PDF}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2000
 |ročník           = XXIX
 |poznámky         = Kapitoly „Mrázik“ (str. 136), „Peter Pan“ (str. 136 – 137) a zhrnutie (str. 223)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-88987-27-X
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2000]]
| ''Peter Pan'' ([[James Matthew Barrie|J.M.Barrie]]) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;7.4.2000 (Malá scéna)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = ŠTOFKO, Ján
 |titul            = Záznam udalostí za rok 2000
 |periodikum       = Kronika mesta Žilina
 |rok              = 2001
 |vydavateľ        = Mesto Žilina
 |poznámky         = Kapitoly „Premiéra hry Peter Pan v Mestskom divadle“ (str. 11 a 66), „Divadlo Maják uviedlo rozprávku Peter Pan“ (40 a 67)
 |url              = http://www.zilina.sk.mam.speedweb.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_2000.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |issn             = 
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230123003819/http://www.zilina.sk.mam.speedweb.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Kronika_mesta_Zilina/Kronika_mesta_Zilina_2000.pdf
 |dátum archivácie = 2023-01-23
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Aladinova čarovná lampa'' (T.Rosický) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. V.Hriadel • p.&amp;nbsp;25.11.2000 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2000/2001&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2001
 |ročník           = XXX
 |poznámky         = Kapitoly „O Červenej čiapočke“ (str. 76),„Aladinova čarovná lapma“ (str. 136), „Kráľ mal troch synov alebo Ako s mopedom ku kráľovstvu prísť“ (137), „Repertoár z predcházajúcich sezón“ (137), „Korektúra korektúry“ (str. 295) a zhrnutie (str. 213)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-85455-96-X
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| [[2001]]
| ''Kráľ mal troch synov alebo Ako s mopedom &lt;br/&gt;ku kráľovstvu prísť'' ([[Jan Werich|J.Werich]]) 
| herec
| MD – Maják, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;25.5.2001 (Malá scéna)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TASR
  | titul          = Domov &gt; Žilinské divadlo Maják uviedlo svoju päťdesiatu premiéru
  | kapitola       = 
  | url            = https://domov.sme.sk/c/55621/zilinske-divadlo-majak-uviedlo-svoju-patdesiatu-premieru.html
  | dátum vydania  = 25.5.2001
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center|  [[2008]]
| ''Mobil'' ([[Sergi Belbel|S.Belbel]]) 
| réžia
| [[Mestské divadlo Žilina|MDŽ]], Žilina • p.&amp;nbsp;24.10.2008 (Veľká sála)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2010
 |ročník           = XXXVI
 |poznámky         = Kapitoly „Mobil“ (str. 116), „Žena z minulosti“ (117) a zhrnutie (str. 304)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160306041122/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
 |dátum archivácie = 2016-03-06
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |issn             = 80-89369-25-6
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| [[2009]]
| ''Žena z minulosti'' ([[Roland Schimmelpfennig|R.Schimmelpfennig]]) 
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;6.5.2009 (Veľká sála)
|-
| ''Tretí vek'' ([[Dodo Gombár|D.Gombár]]) 
| [[dramaturg]]ia
| MDŽ, Žilina • r. D.Gombár • p.&amp;nbsp;17.11.2009 (Veľká sála)
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2009/2010
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2011
 |ročník           = XXXVIII
 |poznámky         = Kapitoly „Tretí vek“ (str. 113), „Push Up 1-3“ (113), „Podzemné blues“ (114) a zhrnutie (str. 306)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka09_10%20novy.indd.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426183351/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka09_10%20novy.indd.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-89369-25-6
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Push Up 1-3'' (R.Schimmelpfennig) 
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;4.12.2009 (Veľká sála)
|-
| rowspan=2 align=center| [[2010]]
| ''Podzemné blues'' ([[Peter Handke|P.Handke]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;14.5.2010 (Veľká sála)
|-
| ''Sexuálna perverzita v Chicagu'' ([[David Mamet|D.Mamet]]) 
| dramaturgia
| MDŽ, Žilina • r. [[Ján Štrbák|J.Štrbák]] • p.&amp;nbsp;12.11.2010 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Mestské divadlo Žilina|MD Žilina]]
  | titul          = David Mamet: Sexuálna perverzita v Chicagu &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/sexualna-perverzita-v-chicagu/
  | dátum vydania  = November 2010
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| [[2011]]
| ''Idiot'' ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|F.M.Dostojevskij]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;11.3.2011 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2010/2011&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2010/2011
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2012
 |ročník           = XXXIX
 |poznámky         = Kapitoly „Mobil mŕtveho muža“ (str. 16), „Sexuálna perverzita v Chicagu“ (104), „Idiot“ (104) a zhrnutie (str. 266)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160809030131/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-08-09
 |issn             = 80-89369-49-2
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| ''SEČ (stredoeurópsky čas)'' (R.Schimmelpfennig) 
| úprava
| rowspan=2| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;30.9.2011 (Štúdio)
| rowspan=6 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2011/2012&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2014
 |ročník           = XL
 |poznámky         = Kapitoly „Zločin a trest“ (str. 53), „SEČ (stredoeurópsky čas)“ (str. 115), „Ako v sistrách lístia svist“ (str. 116), „Beat (Každý má svoj rytmus)“ (str. 117) a zhrnutie (str. 292)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-89369-80-5
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=4 align=center| [[2012]]
| rowspan=3| ''Ako v sistrách lístia svist'' ([[Iva Klestilová|I.Klestilová]]) 
| [[preklad (jazykoveda)|preklad]] 
| rowspan=3| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;3.2.2012 (Štúdio)
|-
| [[hudba|výber hudby]] 
|-
| réžia
|-
| ''Beat (Každý má svoj rytmus)'' ([[Viliam Klimáček|V.Klimáček]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;23.6.2012 (Veľká sála)
|-
| rowspan=3 align=center| [[2013]]
| ''Zločin a trest'' (F.M.Dostojevskij)
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;8.3.2013 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/zlocin-a-trest/
  | dátum vydania  = Marec 2013
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| ''Modrofúz (Nádej žien)'' ([[Dea Loher|D.Loher]]) 
| výber hudby
| rowspan=2| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;1.6.2013 (Veľká sála)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2012/2013&quot;/&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2 align=center| [[2014]]
| ''Zlodeji'' (D.Loher)
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;7.6.2014 (Veľká sála)
| align=center width=3%|  &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | autor = 
  | titul = Správa o výsledkoch činnosti a hospodárenia Mestského divadla Žilina za rok 2014
  | periodikum = MD Žilina
  | rok = 2015
  | ročník = 
  | poznámky = Kapitoly „Činnosť v umeleckom súbore“ (str. 21) a „Zlodeji“ (str. 22)
  | url = https://www.divadlozilina.eu/docs/1427976238_0.pdf
  | dátum prístupu = 17.1.2023
  | issn = 
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220128000743/https://www.divadlozilina.eu/docs/1427976238_0.pdf
  | dátum archivácie = 2022-01-28
  }}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Opití'' ([[Ivan Vyrypajev|I.Vyrypajev]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;5.12.2014 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Ivan Vyrypajev: Opití &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/opiti/
  | dátum vydania  = December 2014
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| [[2015]]
| ''Besi I.'' (F.M.Dostojevskij)
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;19.6.2015 (Veľká sála)
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2| ''Ilúzie'' (I.Vyrypajev)
| výber hudby
| rowspan=2| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;14.11.2015 (Veľká sála, od novembra 2018 Štúdio)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MD Žilina
 |titul            = Ivan Vyrypajev: Ilúzie &gt; Informácie
 |kapitola         = „Realizačný tím“
 |url              = https://www.divadlozilina.eu/iluzie/
 |dátum vydania    = November 2015
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlozilina.eu
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230127224559/https://www.divadlozilina.eu/iluzie/
 |dátum archivácie = 2023-01-27
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2 align=center| [[2016]]
| rowspan=2| ''[[Idomeneus (syn Deukalióna)|Ídomeneus]]'' (R.Schimmelpfennig)
| výber hudby
| rowspan=2| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;19.3.2016 (Veľká sála)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Roland Schimmelpfennig: Ídomeneus &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url archívu  = http://web.archive.org/web/20160403184449/http://divadlozilina.eu/idomeneus/
  | dátum vydania  = Marec 2016
  | dátum archivácie = 3.4.2016
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2 align=center| [[2017]]
| ''Vzkriesenie'' ([[Daniel Doubt|D.Doubt]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;11.2.2017 (Veľká sála)
| align=center width=3%| 
|-
| ''Neznesiteľne dlhé objatia'' (I.Vyrypajev)
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;2.10.2017 (Štúdio)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MD Žilina
 |titul            = Ivan Vyrypajev: Neznesiteľne dlhé objatia &gt; Informácie
 |kapitola         = „Realizačný tím“
 |url              = https://www.divadlozilina.eu/neznesitelne-dlhe-objatia/
 |dátum vydania    = Október 2017
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlozilina.eu
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230127224557/https://www.divadlozilina.eu/neznesitelne-dlhe-objatia/
 |dátum archivácie = 2023-01-27
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| [[2018]]
| ''Triky, fet a makači'' ([[Mohamed Rouabhi|M.Rouabhi]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;10.3.2018 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Mohamed Rouabhi: Triky, fet a makači &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/zlta-ciara/
  | dátum vydania  = Marec 2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| [[2019]]
| ''Žltá čiara'' ([[Juli Zeh|J.Zeh]] / [[Charlotte Roos|Ch.Roos]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;30.3.2019 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Juli Zeh / Charlotte Ross: Žltá čiara &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/zlta-ciara/
  | dátum vydania  = Marec 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Deň, keď som ja už viac nebol ja'' (R.Schimmelpfennig)
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;2.11.2019 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Roland Schimmelpfennig: Deň, keď som ja už viac nebol ja &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/den-ked-som-ja-uz-viac-nebol-ja/
  | dátum vydania  = Október 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Bezzubatá'' ([[Miklós Forgács|M.Forgács]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;14.12.2019 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Miklós Forgács: Bezzubatá &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/bezzubata/
  | dátum vydania  = December 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2021]]
| ''Niekto príde'' ([[Jon Fosse|J.Fosse]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;9.4.2021 ([[online]]) / 29.5.2021 (Štúdio)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu    
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Jon Fosse: Niekto príde &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/niekto-pride/
  | dátum vydania  = Apríl 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023      
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Naše fotky'' ([[Thomas Melle|T.Melle]])
| réžia
| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;30.10.2021 (Veľká sála)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Thomas Melle: Naše fotky &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/nase-fotky/
  | dátum vydania  = Október 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2022]]
| rowspan=2| ''Kaderníčky'' ([[Astrid Saalbach|A.Saalbach]])
| výber hudby
| rowspan=2| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;12.3.2022 (Veľká sála)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Astrid Saalbach: Kaderníčky &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/kadernicky/
  | dátum vydania  = Marec 2022
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia 
|-
| rowspan=3 align=center| [[2023]]
| rowspan=3| ''Táto izba sa nedá zjesť'' ([[Nicol Hochholczerová|N.Hochholczerová]])
| [[dramatika|dramatizácia]]
| rowspan=3| MDŽ, Žilina • p.&amp;nbsp;7.1.2023 (Veľká sála)
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MD Žilina
  | titul          = Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť &gt; Informácie
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.divadlozilina.eu/tato-izba-sa-neda-zjest/
  | dátum vydania  = Január 2023
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = divadlozilina.eu}}&lt;/ref&gt;
|-
| výber hudby
|-
| réžia
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Bábkové divadlo Žilina
|-
| rowspan=2 align=center| 1997
| rowspan=2| ''Snehová kráľovná'' ([[Hans Christian Andersen|H.Ch.Andersen]]) 
| [[autor]]&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| [[Bábkové divadlo Žilina|BDŽ]], Žilina • p.&amp;nbsp;31.10.1997
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''SME'' - jf
  | titul          = Žilina &gt; Snehová kráľovná v Bábkovom divadle Žilina
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.sme.sk/c/2053325/snehova-kralovna-v-babkovom-divadle-zilina.html
  | dátum vydania  = 31.10.1997
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=5 align=center| [[2004]]
| rowspan=2| ''Tri múdre kozliatka'' ([[Jozef Cíger-Hronský|J.Cíger-Hronský]]) 
| dramaturgia
| rowspan=2| BDŽ, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;26.3.2004
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2004
 |ročník           = XXXIII
 |poznámky         = Kapitola „Tri múdre kozliatka“ (str.92) a zhrnutie (str. 231)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-88987-62-8
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| herec
|-
| ''[[Šípková Ruženka]]'' ([[Michal Náhlík|M.Náhlík]]) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. M.Náhlík • p.&amp;nbsp;22.10.2004
| rowspan=9 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2005
 |ročník           = XXXIV
 |poznámky         = Kapitoly „Šípková Ruženka“ (str. 94), „Vianoce musia byť!“ (str. 95), „Udatný Petrík alebo Ako sa stať hrdinom“ (str. 95), „Pipi Dlhá Pančucha“ (str. 95), „V melónovom cukre“ (str. 95) a zhrnutie (str. 246)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2018-06-18
 |issn             = 80-88987-68-7
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| ''Vianoce musia byť!'' (T.Hudcovič) 
| dramaturgia
| rowspan=2| BDŽ, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;26.11.2004
|-
| herec
|-
| rowspan=8 align=center| [[2005]]
| rowspan=2| ''Udatný Petrík alebo Ako sa stať hrdinom'' ([[Peter Begányi|P.Begányi]]) 
| dramaturgia
| rowspan=2| BDŽ, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;18.2.2005
|-
| herec
|-
| ''[[Pipi Dlhá Pančucha]]'' ([[Astrid Lindgrenová|A.Lindgrenová]]) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;20.5.2005
|-
| rowspan=3| ''V melónovom cukre'' ([[Richard Brautigan|R.Brautigan]]) 
| dramaturgia
| rowspan=3| BDŽ, Žilina • r. D.Gombár • p.&amp;nbsp;17.6.2005
|-
| preklad
|-
| dramatizácia 
|-
| ''Spravodlivý autobus'' (J.Štrbák) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. J.Štrbák • p.&amp;nbsp;14.10.2005
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2005/2006&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2005/2006
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2007
 |ročník           = XXXV
 |poznámky         = Kapitoly  „Spravodlivý autobus“ (str. 99), „Večerníček“ (str. 99), „Tri pierka z draka“ (str. 99), „Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu“ (str. 167), „Chôdza/Chodenie“ (str. 167), „Zabudla som“ (str. 170) a zhrnutie (str. 257)
 |url              = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426101528/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80–88987–93–2
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Večerníček'' (T.Hudcovič) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;25.11.2005
|- 
| rowspan=2 align=center| [[2006]]
| ''Tri pierka z draka'' ([[Pavol Dobšinský|P.Dobšinský]]) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. [[Peter Hejhal|P.Hejhal]] • p.&amp;nbsp;17.3.2006
|-
| ''Legenda o zbojníkovi'' ([[Michal Ditte|M.Ditte]]) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. P.Hejhal • p.&amp;nbsp;24.11.2006
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2006/2007&quot;/&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| [[2007]]
| ''Zrkadlovo alebo Všetko naopak'' (J.Štrbák) 
| dramaturgia
| BDŽ, Žilina • r. J.Štrbák • p.&amp;nbsp;27.4.2007
|-
| rowspan=2| ''Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov'' ([[Dušan Taragel|D.Taragel]]) 
| dramaturgia
| rowspan=2| BDŽ, Žilina • r. [[Pavlína Musilová|P.Musilová]] • p.&amp;nbsp;26.10.2007
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2007/2008&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2009
 |ročník           = XXXV
 |poznámky         = „Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov“ (str. 129), „Stamina Report/Nakŕm hada na svojej hrudi“ (str. 205) a zhrnutie (str. 317)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-89369-12-6
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| dramatizácia
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Phenomenontheatre a divadelné združenia
|-
| rowspan=2 align=center| 2000
| rowspan=2| ''Korektúra korektúry'' ([[Thomas Bernhard|T.Bernhard]])
| [[koncept]]&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| J.A.V., Žilina • p.&amp;nbsp;1.12.2000 ([[Palác Akropolis|Akropolis]] – Velký sál, [[Praha]])&lt;ref name=jav-kk&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = J.A.V.
 |titul            = Theatre Projects &gt; Korektúra korektúry
 |kapitola         = 
 |url              = http://www.jav.sk/Korektura-Korektury
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20010306184327/http://www.jav.sk/Korektura-Korektury
 |dátum archivácie = 2001-03-06
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = jav.sk
}}&lt;/ref&gt; / 12.1.2001 ([[Divadlo Stoka|Stoka]], [[Bratislava]])&lt;ref name=jav-kk/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Divadlo Stoka|Stoka]]
 |titul            = Hrací plán &gt; január 2001 &gt; 12. piatok
 |kapitola         = „J. A. V. slovenska Premiera“
 |url              = http://www.stoka.sk/aktulny.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20010203124100/http://www.stoka.sk/aktulny.htm
 |dátum archivácie = 2001-02-03
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = stoka.sk
}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Oficiálne dátumy premiér. Inscenácia bola prednostne odohraná 29. novembra 2000 na Malej scéne [[Štátne divadlo Košice|ŠDKE]] počas II. ročníka Festivalu nezávislých divadiel v [[Košice|Košiciach]],&lt;ref name=&quot;DnSvS2000/2001&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HRIADELOVÁ, Miloslava
  | titul          = Košice &gt; Diváci s dovolením hercov sedeli dokonca na javisku
  | poznámka       = (viď odst. 1 – 2)
  | url            = https://korzar.sme.sk/c/4712060/divaci-s-dovolenim-hercov-sedeli-dokonca-na-javisku.html
  | dátum vydania  = 8.12.2000
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = korzar.sk}}&lt;/ref&gt; dva dni pred jej pražským termínom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Palác Akropolis
  | titul          = Projekty &gt; 1.12.2000 &gt; Divadelní sdružení J.A.V. Žilina: Korektura korektury
  | poznámka       = (viď fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.palacakropolis.cz/work/29700?event=4115&amp;hc_index=12&amp;no=48
  | dátum vydania  = December 2000
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = palacakropolis.cz}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| réžia 
|-
| rowspan=4 align=center| 2001
| rowspan=2| ''O vĺčkovi, ktorý hovoril stále to isté... alebo Červená čiapočka opäť zasahuje'' (T.Hudcovič) 
| dramaturgia
| rowspan=2| J.A.V., Žilina • r. T.Hudcovič • p.&amp;nbsp;22.6.2001 &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(BDŽ, Žilina)&lt;/span&gt;
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|DÚ archivuje 22. jún 2001 ako dátum prvej premiéry bez špecifikovania miesta,&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;VDSD (viď variabilný odkaz DÚ, Bratislava – v sekcii Zdroje)&lt;/ref&gt; už zaniklé stránky J.A.V. uvádzali 7. september 2001 v žilinskom Bábkovom divadle.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = J.A.V.
 |titul            = Children Projects &gt; O vĺčkovi, ktorý hovoril stále to isté.... alebo červená čiapočka opäť zasahuje
 |kapitola         = 
 |url              = http://www.jav.sk/children/o_vlckovi.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20020108203322/http://www.jav.sk/children/o_vlckovi.htm
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2002-01-08
 |vydavateľ        = jav.sk
}}&lt;/ref&gt; Divadelné ročenky z oboch potenciálnych sezón, dokumentujú v prospech BDŽ iba premiéru hudobnej rozprávky s obdobným názvom (''O Červenej čiapočke'') a od iných autorov ([[Radek Bachratý|R.Bachratý]]).&lt;ref name=&quot;DnSvS2000/2001&quot;/&gt; Ďalšie záznamy k spornému titulu, bez výskytu.|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| herec
|-
| rowspan=2| ''Denníky... L. B.'' ([[Louise Bourgeois|L.Bourgeois]])
| koncept&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| J.A.V., Žilina • p.&amp;nbsp;25.11.2001 (Akropolis – Velký sál, Praha)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Palác Akropolis
  | titul          = Program &gt; 25.11.2001 &gt; Divadelní sdružení J.A.V. Žilina: Denníky L.B.
  | poznámka       = (viď fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.palacakropolis.cz/work/33298?event_id=4670&amp;no=62&amp;page_id=33824
  | dátum vydania  = November 2001
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = palacakropolis.cz}}&lt;/ref&gt; / 30.11.2001 (Stoka, Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''SME''
  | titul          = Divadlá &gt; Bratislava
  | kapitola       = „Stoka: 20.00 h“
  | url            = https://www.sme.sk/c/173237/divadla.html
  | dátum vydania  = 30.11.2001
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Stoka
 |titul            = Hrací plán &gt; november 2001 &gt; 30. piatok
 |kapitola         = „J. A. V. Theatre slovenská premiéra“
 |url              = http://www.stoka.sk/hraciplan.htm#nov
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20011023031432/http://www.stoka.sk/hraciplan.htm#nov
 |dátum archivácie = 2001-10-23
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = stoka.sk
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = J.A.V.
 |titul            = Theatre Projects &gt; Denníky... L. B.
 |kapitola         = 
 |url              = http://www.jav.sk/theatre/denniky.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20020206163457/http://www.jav.sk/theatre/denniky.htm
 |dátum archivácie = 2002-02-06
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = jav.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2 align=center| [[2002]]
| rowspan=2| ''Fyzikálne projekty – Cvičenie 1.'' &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| koncept
| rowspan=2| Phe, Žilina • p.&amp;nbsp;12.12.2002 (Stoka, Bratislava)
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Pri premiére bol titul uvádzaný spoluorganizátorom výhradne v angličtine s podtitulom ''Physical Projects'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Stoka
 |titul            = Hrací plán &gt; november 2001 &gt; 12. štvrtok
 |kapitola         = „Premiéra / Phenomenontheatre“
 |url              = http://www.stoka.sk/hraciplan.htm#december
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20021206053958/http://www.stoka.sk/hraciplan.htm#december
 |dátum archivácie = 2002-12-06
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = stoka.sk
}}&lt;/ref&gt; prípadného režiséra však nemenoval ani vtedajší web Phe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Phe
 |titul            = Projekty &gt; Fyzikálne projekty/ Cvičenie 1.
 |poznámka         = 
 |url              = http://www.phenomenontheatre.sk/exe1sk.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20030628103306/http://www.phenomenontheatre.sk/exe1sk.htm
 |dátum archivácie = 2003-06-28
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = phenomenontheatre.sk
}}&lt;/ref&gt; Virtuálna databáza DÚ kredituje Kudláča a inscenáciu archivuje pod skráteným označením i malým písmom (''cvičenie 1'').&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;VDSD (viď variabilný odkaz DÚ, Bratislava – v sekcii Zdroje)&lt;/ref&gt; Neskoršia analýza Matyáša Dlabu v češtine, obsahuje ku kontraste k „fyzikálnemu“ názvu diela už jeho „fyzický“ ekvivalent (presnejšie ''Fyzické projekty / cvičení 1'').&lt;ref name=dlab/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| réžia
|-
| rowspan=4 align=center| [[2003]]
| rowspan=2| ''Bio-logic'' &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| koncept
| rowspan=2| Phe, Žilina  • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;nedostupné&lt;/span&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | autor          = 
  | redaktori      = KÁROVÁ, Darina (zodp. red.)
  | titul          = DNXIV05 &gt; Divadelná Nitra 2005 ~ 23 &gt; 28 
  | vydanie        = 
  | vydavateľ      = Asociácia Divadelná Nitra
  | miesto         = [[Nitra]]
  | rok            = 2005
  | isbn           = 
  | kapitola       = „Eduard Kudláč“  (str. 29)
  | poznámka       = (Programový katalóg festivalu ''Divadelná Nitra 2005'')
  | url            = https://dnarchivy.sk/wp-content/uploads/katalog-2005.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=dlab&gt;{{Citácia knihy
  | autor          = DLAB, Matyáš
  | editori        = prof. PhDr. Válav Cejpek (ved. práce) /  MgA. Marek Horoščák, Ph.D. (oponent)
  | titul          = Phenomenontheatre: Nakŕm hada na svojej hrudi – Analýza dramaturgicko-režijní práce se zdrojovým textovým materiálem
  | vydanie        = I
  | vydavateľ      = [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]] – Divadelní fakulta, Ateliér dramaturgie a režie
  | miesto         = [[Brno]]
  | rok            = 2012
  | isbn           = 
  | kapitola       = 2.5. „Phenomenontheatre“  (str. 22) a pozn. pod čiarou „33“ (str. 24)
  | poznámka       = ([[Bakalárska práca|BP]], [PDF])
  | url            = https://is.jamu.cz/th/b3vwz/text_prace.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023}}&lt;/ref&gt;
|-
| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;sup&gt;(odhad)&lt;/sup&gt;&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=2| ''Angle'' &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| koncept
| rowspan=2| Phe, Žilina&lt;ref name=phe-angle/&gt;/ [[Dogma divadlo|Kolomaž]], [[Trenčín]]&lt;ref name=kolomaz-angle/&gt;/ Poptheatre&lt;ref name=sme-angle/&gt; • p.&amp;nbsp;5.7.2003 ([[Kino Hviezda (Trenčín)|Kino Hviezda]], Trenčín)
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Už zaniklé internetové stránky trenčianskeho združenia, uvádzali 6. júl 2003 ako dátum premiéry s potvrdeným miestom konania,&lt;ref name=kolomaz-angle&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Kolomaz
 |titul            = Projekty &gt; Angle* /*vyoseni/
 |poznámka         = (viď názov, premiéru a miesto konania)
 |url              = http://www.kolomaz.sk/ost/projekty/angle.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20041209103346/http://www.kolomaz.sk/ost/projekty/angle.htm
 |dátum archivácie = 2004-12-09
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = kolomaz.sk
}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo tie aktuálne a pod aliasom Dogma, citujú pre zmenu „september 2003“ už bez udávania lokality.&lt;ref name=dogma-angle&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Dogma
 |titul            = Projekty &gt; Angle
 |kapitola         = (viď názov a premiéru)
 |url              = https://dogmadivadlo.sk/divadlo/angle-2/?id=1181
 |dátum vydania    = September 2003
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = dogmadivadlo.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230119090929/https://dogmadivadlo.sk/divadlo/angle-2/?id=1181
 |dátum archivácie = 2023-01-19
}}&lt;/ref&gt; Podľa záznamu denníka ''SME'', premiéra bola naplánovaná na 5. júla v miestnom kine Hviezda;&lt;ref name=sme-angle&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = (kul)
  | titul          = Divadlo &gt; Divadelné premiéry (&quot;Vzťah muž–žena&quot; a &quot;Oidipovský komplex&quot;)
  | kapitola       = „Vzťah muž–žena“
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/1024857/divadelne-premiery.html
  | dátum vydania  = 4.7.2003
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; totožný termín uvádzal aj niekdajší web Phe, bez špecifikovania konkrétneho miesta („Trenčín“ doslova).&lt;ref name=phe-angle&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Phe
 |titul            = Projekty &gt; Angle
 |poznámka         = (viď názov, premiéru a miesto konania)
 |url              = http://www.phenomenontheatre.sk/angle.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20030628103024/http://www.phenomenontheatre.sk/angle.htm
 |dátum archivácie = 2003-06-28
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = phenomenontheatre.sk/
}}&lt;/ref&gt; V prípade názvu inscenácie, obe zo združení používali dva historické prepisy – ''Angle''&lt;ref name=phe-angle/&gt;&lt;ref name=dogma-angle/&gt; verzus ''Angle* (vyosení)'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Phe
 |titul            = Projekty &gt; Angle* (vyosení)
 |poznámka         = (viď názov, premiéru a miesto konania)
 |url              = http://www.phenomenontheatre.sk/angle.htm
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20030815153255/http://www.phenomenontheatre.sk/angle.htm
 |dátum archivácie = 2003-08-15
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = phenomenontheatre.sk/
}}&lt;/ref&gt; a pod.&lt;ref name=kolomaz-angle/&gt; VDSD hru archivuje pod jej skráteným tvarom a malým písmom.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;VDSD (viď variabilný odkaz DÚ, Bratislava – v sekcii Zdroje)&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| réžia
|-
| rowspan=7 align=center| 2005
| rowspan=2| ''Vynútený pohyb / Forced Motion'' &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| koncept
| rowspan=2| Phe, Žilina • r. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;nedostupné&lt;/span&gt; • p. &lt;s&gt;4.4.2005 ([[Alfred ve dvoře]], Praha)&lt;/s&gt;
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Naštudované, no pre úraz zrušené predstavenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Motus
  | titul          = Archiv programu &gt; 2005 &gt; Duben
  | kapitola       = „Vynútený pohyb“
  | url            = http://archiv.alfredvedvore.cz/cs/program-archiv?from=1112306400&amp;to=1114812000
  | dátum vydania  = Apríl 2005
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = alfredvedvore.cz}}&lt;/ref&gt; S výnimkou tlačovej správy k jeho neuskutočnej premiére či Dlabovej štúdie, ktorá dielo spomína ako pilotné z dvojdielneho konceptu Kudláčových ''Pohybov / vystupovaní'',&lt;ref name=dlab/&gt; je tento titul ako taký už bez ďalších výskytov v dobovej tlači. Meno režiséra absentuje vo všetkých dostupných materiáloch.|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;sup&gt;(odhad)&lt;/sup&gt;&lt;/span&gt;
|-
| ''Zabudla som'' ([[Katarína Mišíková|K.Mišíková]]) 
| réžia 
| [[Divadlo Pôtoň|Pôtoň]], [[Levice]] • p.&amp;nbsp;28.8.2005 (Synagóga)&lt;ref name=dlab/&gt;
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2005/2006&quot;/&gt;
|-
| rowspan=2| ''Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu...'' ([[Rodrigo García|R.García]]) 
| koncept
| rowspan=2| Phe, Žilina • p.&amp;nbsp;24.9.2005 ([[Staré divadlo Karola Spišáka|SDKS]] – Štúdio Tatra, [[Nitra]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Dogma
 |titul            = Divadlo &gt; Archív &gt; 2005/10
 |kapitola         = „Kúpil som v IKEA...“
 |url              = http://archiv.klubluc.sk/klub/archiv/2005/10
 |dátum vydania    = Október 2005
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = klubluc.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230119090924/http://archiv.klubluc.sk/klub/archiv/2005/10
 |dátum archivácie = 2023-01-19
}}&lt;/ref&gt;/ 13.10.2005 (Alfred ve dvoře – Velký sál, Praha)&lt;ref name=alfredvedvore&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Motus
  | titul          = Archiv programu &gt; 2005 &gt; Říjen
  | kapitola       = „Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastneho hrobu..“ a „Re-directed“
  | url            = http://archiv.alfredvedvore.cz/cs/program-archiv?from=1128117600&amp;to=1130713200
  | dátum vydania  = Október 2005
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = alfredvedvore.cz}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2| ''Re-directed'' ([[alias|al.]] ''Redirected'') &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| koncept
| rowspan=2| Kolomaž, Trenčín • p.&amp;nbsp;15.10.2005 (Alfred ve dvoře – Velký sál, Praha)
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Už zastaralé webové stránky divadla, uvádzali 13. október 2005 ako dátum premiéry,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Kolomaz
 |titul            = Projects &gt; Re-directed
 |kapitola         = 
 |url              = http://www.kolomaz.sk/redirected.html
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20070208052658/http://www.kolomaz.sk/redirected.html
 |dátum archivácie = 2007-02-08
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = kolomaz.sk
}}&lt;/ref&gt; tie sučasné publikujú odlišný termín (doslova „september 2005“).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = Dogma
 |titul          = Projekty &gt; Redirected
 |kapitola       = 
 |url            = https://dogmadivadlo.sk/divadlo/redirected/?id=1181
 |dátum vydania  = September 2005
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = dogmadivadlo.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Podľa archívu hostiteľa, premiéra sa uskutočnila 15. októbra v sledovanom roku.&lt;ref name=alfredvedvore/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
|-
| réžia
|-
| rowspan=4 align=center| 2006
| rowspan=2| ''Chôdza/Chodenie'' &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;(nedostupné)&lt;/span&gt;
| [[výtvarné umenie|výtvarná spolupráca]]&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| Phe, Žilina • p.&amp;nbsp;10.5.2006 ([[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka]], Bratislava)
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2005/2006&quot;/&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2| ''[https://www.youtube.com/watch?v=t8rMt1_DNcw Cely]'' (L.Bourgeois)
| dramaturgia
| rowspan=2| Phe, Žilina / [[P.A.T., platforma pre súčasné umenie|P.A.T.]], [[Prievidza]] • r. [[Sláva Daubnerová|S.Daubnerová]] • p.&amp;nbsp;16.9.2006 (A4 – nultý priestor, Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Prievidza &gt; Divadlá &gt; Divadelné predstavenie Cely / Louise Bourgeois / Sláva Daubnerová
  | kapitola       = „Dramaturgia“, „Výtvarný koncept“, „Produkcia“ a „Premiéra“
  | url            = https://www.codnes.sk/divadla/divadelne-predstavenie-cely-louise-bourgeois-slava-daubnerova
  | dátum vydania  = December 2012
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = codnes.sk}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2006/2007&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2006/2007
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2008
 |ročník           = XXXVI
 |poznámky         = „Predtým/potom“ (str. 105 – 106), „Legenda o zbojníkovi“ (str. 109), „Zrkadlovo alebo Všetko naopak“ (str. 109), „Krysiar“ (str. 163 a 193), „Cely“ (str. 180), „Pamäť miesta“ (str. 415) a zhrnutie (str. 286)
 |url              = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426075356/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-04-26
 |issn             = 80-88987-96-3
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| výtvarná spolupráca&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
|-
| rowspan=5 align=center| 2007
| rowspan=2| ''Fuck You, Eu.Ro.Pa! / Zuckerfrei'' ([[Nicoleta Esinencu|N.Esinencu]]) 
| preklad&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| Truc sphérique, Žilina • p.&amp;nbsp;11.5.2007 ([[Stanica Žilina-Záriečie|Stanica]])
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, verejná skúška prebehla už 13. apríla 2007 formou „work in progress“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Stanica Žilina-Záriečie|Stanica]]
 |titul            = Program akcií &gt; Archív akcií &gt; Sumár aktivít 2007
 |kapitola         = „13.4.2007“ (work in progress) a „11.5.2007“ (premiéra)
 |url              = http://www.stanica.sk/main.php?page=PROGRAM-ARCHIV_AKCIIsumarakcii2007&amp;lang=SK
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20070708031746/http://www.stanica.sk/main.php?page=PROGRAM-ARCHIV_AKCIIsumarakcii2007&amp;lang=SK
 |dátum archivácie = 2007-07-08
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = stanica.sk
}}&lt;/ref&gt; (Niektoré zdroje vrátane VDSD kreditujú Kudláča i ako spoluautora; podľa pôvodnej tlačovej správy autorkou predlohy, resp. textu, bola samotná Esinencu.)&lt;ref name=stanica-produkcia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Stanica
 |titul            = Projekty a produkcia
 |kapitola         = „Nakŕm hada na svojej hrudi (intelektuálny koncept/ skica) Part II: Reality Report“, „Fuck You, Eu.Ro.Pa! / Zuckerfrei“ a „Nakŕm hada na svojej hrudi (sentimentálny koncept/ skica) Part I: Stamina Report“
 |url              = http://www.stanica.sk/main.php?page=PROJEKTYPRODUKCIA&amp;lang=SK
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20080913135312/http://www.stanica.sk/main.php?page=PROJEKTYPRODUKCIA&amp;lang=SK
 |dátum archivácie = 2008-09-13
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = stanica.sk
}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}}
|-
| réžia
|-
| rowspan=3| ''Nakŕm hada na svojej hrudi – Part I: &lt;br/&gt;Stamina Report (sentimentálny koncept/skica)'' 
| autor&lt;ref name=&quot;DnSvS2007/2008&quot;/&gt;
| rowspan=3| Phe, Žilina / Truc sphérique, Žilina • p.&amp;nbsp;13.12.2007 (Stanica){{#tag:ref|Recenzia Márie Karoľovej pre portál Monitoring divadiel na Slovensku, publikovaná údajne už &lt;u&gt;13. mája&lt;/u&gt;.2007, uvádza tento ako dátum premiéry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KAROĽOVÁ, Mária
  | titul          = Recenzie &gt; Nakŕm hada na svojej hrudi
  | kapitola       = 
  | url            = https://monitoringdivadiel.sk/nakrm-hada-na-svojej-hrudi/
  | dátum vydania  = 13.7.2007
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = monitoringdivadiel.sk}}&lt;/ref&gt; Archív VDSD,&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;VDSD (viď variabilný odkaz DÚ, Bratislava – v sekcii Zdroje)&lt;/ref&gt; oficiálne stránky organizátora&lt;ref name=stanica-produkcia/&gt; či záznamy v historickej tlači&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = (sb)
  | titul          = Žilina: Premiéra divadelného konceptu Part I: Stamina Report
  | kapitola       = 
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/3631156/zilina-premiera-divadelneho-konceptu-part-i-stamina-report.html
  | dátum vydania  = 11.12.2007
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; – všetky uvádzajú až &lt;u&gt;13. december&lt;/u&gt;.2007.|group=&quot;p.&quot;}}  
| rowspan=6 align=center width=3%| &lt;ref name=stanica-produkcia/&gt; 
|-
| koncept
|-
| réžia
|-
| rowspan=3 align=center| 2008
| rowspan=3| ''Nakŕm hada na svojej hrudi – Part II: &lt;br/&gt;Reality Report (intelektuálny koncept/skica) 
| autor
| rowspan=3| Phe, Žilina / Truc sphérique, Žilina • p. 7.5.2008 (Stanica){{#tag:ref|Stanica archivuje 7. máj 2008 čoby dátum premiéry, podľa denníka ''SME'' sa však táto mala uskutočniť už 24. apríla toho roku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = (kul)
  | titul          = O ľuďoch, čo vystúpili z mapy
  | poznámka       = (viď „Reality report bude mať premiéru dnes večer na žilinskej Stanici“)
  | url            = https://www.sme.sk/c/3843847/o-ludoch-co-vystupili-z-mapy.html
  | dátum vydania  = 24.4.2008
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt; Vzhľadom k tomu, že ostatný termín bol publikovaný pred očakávaným uvedením diela, bol uprednostnený prvý, resp. zverejnený spätne.|group=&quot;p.&quot;}}   
|-
| koncept
|-
| réžia
|-
| align=center| 2018
| ''Višegrád -1'' ([[David Zábranský|D.Zábranský]])
| dramaturgia
| [[Dogma divadlo|Dogma]], Trenčín • r.  [[Kamil Bystrický|K.Bystrický]] • p. 29.6.2018 (Klub Lúč)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Dogma
 |titul            = Divadlo &gt; Archív &gt; 2018/6
 |kapitola         = „Dogma divadlo: Višegrád -1“
 |url              = http://archiv.klubluc.sk/divadlo/archiv/2018/6
 |dátum vydania    = Jún 2018
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = klubluc.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230119090923/http://archiv.klubluc.sk/divadlo/archiv/2018/6
 |dátum archivácie = 2023-01-19
}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Dogma
  | titul          = Projekty &gt; Višegrád -1 
  | kapitola       = 
  | url            = https://dogmadivadlo.sk/divadlo/visegrad-1/?id=1181
  | dátum vydania  = Jún 2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = dogmadivadlo.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Slovenské národné divadlo a iné scény
|-
| align=center| 1997
| '' Jsem absolutní vůle'' ([[Ladislav Klíma|L.Klíma]]) 
| réžia
| [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|VŠMU]], Bratislava • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;nedostupné&lt;/span&gt;
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=3 align=center| 2007
| rowspan=2| ''Krysiar'' ([[Viktor Dyk|V.Dyk]]) 
| preklad
| rowspan=2| VŠMU / [[Divadlo a.ha.|a.ha.]], Bratislava • r. P.Musilová • p. 27.1.2007 &lt;br/&gt;(absolventské predstavenie Katedry bábkarskej tvorby VŠMU)
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Niektoré zdroje kreditujú Kudláča za preklad a dramatizáciu diela,&lt;ref name=&quot;DnSvS2006/2007&quot;/&gt; iné za jeho preklad a kolektívnu úpravu.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| dramatizácia
|-
| ''Predtým/potom'' (R.Schimmelpfennig) 
| réžia
| [[Slovenské komorné divadlo|SKD]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] • p. 20.6.2007
| align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2006/2007&quot;/&gt;
|- 
| align=center| 2010
| ''Mobil mŕtveho muža'' ([[Sarah Ruhlová|S.Ruhlová]]) 
| réžia
| [[Slovenské národné divadlo|SND]], Bratislava • p. 13.11.2010 ([[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]] – Štúdio)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor            = [[Slovenské národné divadlo|SND]]
  | editori          = PIROHOVÁ, Edita; REGULIOVÁ, Darina
  | titul            = Výročná správa za rok 2010 
  | periodikum       = [[Ročenka]]
  | ročník           = 
  | poznámky         = Kapitola „Sarah Ruhlová: Mobil mŕtveho muža“ (str. 16 – 17)
  | url              = https://snd.sk/sites/default/files/pdf/Dokumenty/70._vyrocna_sprava_o_cinnosti_snd_za_rok_2010.pdf
  | dátum vydania    = 7.4.2011 
  | dátum prístupu   = 16.1.2023
  | id               = MK – 316/2011 – 103/4608
  | formát           = PDF}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2010/2011&quot;/&gt;
|-
| rowspan=5 align=center| 2012
| ''[[Zločin a trest]]'' (F.M.Dostojevskij)
| réžia
| [[Štátne divadlo Košice|ŠDKE]], [[Košice]] • p. 27.4.2012 (Historická budova)
| align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2011/2012&quot;/&gt;
|-
| rowspan=2| ''Hotovo. Schlusss...'' ([[Peter Turrini|P.Turrini]]) 
| výber hudby
| rowspan=2| [[Štúdio L+S]], Bratislava • p. 29.9.2012
| rowspan=4 align=center width=3%| &lt;ref name=&quot;DnSvS2012/2013&quot;&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013
 |periodikum       = Ročenka
 |rok              = 2013
 |ročník           = &lt;s&gt;XLI&lt;/s&gt; XLII
 |poznámky         = „Najdúch“ (str. 48), „Úbohý čert“ (str. 72 – 73), „Zločin a trest“ (str. 123), „Modrofúz (Nádej žien)“ (str. 123), „Hotovo. Schlusss...“ (str. 178) a zhrnutie (str. 285)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf
 |dátum prístupu   = 17.1.2023
 |dátum archivácie = 2016-08-09
 |issn             = 80-89369-91-1
 |formát           = PDF
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| ''Najdúch'' ([[Jonáš Záborský|J.Záborský]])
| réžia
| ŠDKE • p. 23.11.2012 (Historická budova)
|-
| ''Úbohý čert'' ([[Fiodor Sologub|F.Sologub]])
| réžia
| [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|DAD]], [[Prešov]] • p. 14.12.2012
|-
| align=center| 2013
| ''Madame Bovary'' ([[Gustave Flaubert|G.Flaubert]])
| réžia
| SND, Bratislava • p. 16.11.2013 (NB – Sála činohry)
| align=center width=3%| {{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú Kudláča aj ako spoluautora dramatizácie;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor            = Citylife
  | titul            = Divadlo &gt; Madame Bovary
  | poznámka         = (viď „Dramatizácia: Eduard Kudláč, Iva Klestilová“)
  | url              = https://www.citylife.sk/divadlo/madame-bovary
  | dátum vydania    = 
  | dátum prístupu   = 16.1.2023    
  | vydavateľ        = citylife.sk}}&lt;/ref&gt; tlačové správy SND vrátane výročnej,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor            = SND
  | editori          = REGULIOVÁ, Darina; LEPEŠOVÁ, Eva
  | titul            = Výročná správa za rok 2013 
  | periodikum       = Ročenka
  | ročník           = 
  | poznámky         = Kapitoly „Gustave Flaubert: Madame Bovary“ (str. 12 – 13) a „Doplňujúci komentár“ (odst. 2, str. 13)
  | url              = https://snd.sk/sites/default/files/pdf/Dokumenty/74._vyrocna_sprava_o_cinnosti_snd_za_rok_2013.pdf
  | dátum vydania    = 20.2.2014 
  | dátum prístupu   = 16.1.2023
  | id               = MK – 165/2014 - 340/3386
  | formát           = PDF}}&lt;/ref&gt; pripisujú túto rolu výlučne I.Klestilovej.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| rowspan=4 align=center| 2014
| ''Ilúzie'' (I.Vyrypajev)
| réžia
| SND, Bratislava • p. 23.1.2014 (NB – Štúdio)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor            = SND
  | titul            = Program &gt; Činohra &gt; Ivan Vyrypajev: Ilúzie
  | poznámka         = Kapitoly „Miesto konania“, „Premiéra“ a „Inscenačný tím“
  | url archívu      = http://web.archive.org/web/20180830013103/http://snd.sk/inscenacia/3073/iluzie
  | dátum archivácie = 30.8.2018
  | dátum prístupu   = 16.1.2023    
  | vydavateľ        = snd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| ''Dum spīrō, spērō'' (E.Kudláč) 
| autor
| rowspan=2| VŠMU, Bratislava • p. 14.4.2014 ([[Divadlo Lab|Lab]])
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Umenie &gt; Divadlo Lab búra konvencie 
  | kapitola       = „Tvorivý tím“
  | url            = https://kuultur.com/divadlo-lab-bura-konvencie/
  | dátum vydania  = 18.4.2014
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = kuultur.com}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| ''Na východe nič nové'' ([[Jevgenij Griškovec|J.Griškovec]])
| réžia
| Štúdio L+S, Bratislava • p. 26.10.2014
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = WBN/PR
  | titul          = Divadlo &gt; Štúdio L+S uvedie novú hru s Maštalírom a Miezgom
  | poznámka       = (viď odst. 1 a kredity)
  | url            = https://www.webnoviny.sk/studio-ls-uvedie-novu-hru-s-mastalirom-a-miezgom/
  | dátum vydania  = 20.10.2014
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = webnoviny.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2016
| ''Nevina'' (D.Loher)
| réžia
| SND, Bratislava • p. 6.2.2016 (NB – Sála činohry)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Program &gt; Činohra &gt; Dea Loher: Nevina
 |poznámka         = Kapitoly „Miesto konania“, „Premiéra“ a „Inscenačný tím“
 |url              = http://snd.sk/inscenacia/3087/nevina
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180303154216/http://snd.sk/inscenacia/3087/nevina
 |dátum archivácie = 2018-03-03
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = snd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| 2018
| rowspan=3| ''Krotká'' (F.M.Dostojevskij)
| [[adaptácia (zmena žánru)|adaptácia]]
| rowspan=3| SND, Bratislava • p. 27.1.2018 (NB – Štúdio)
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Program &gt; Činohra &gt; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Krotká
 |poznámka         = Kapitoly „Miesto konania“, „Premiéra“ a „Inscenačný tím“
 |url              = http://www.snd.sk/inscenacia/3127/krotka
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190102075850/http://www.snd.sk/inscenacia/3127/krotka
 |dátum archivácie = 2019-01-02
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = snd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| [[projekcia]]
|-
| align=center| 2021
| ''Čaj a apokalypsa'' ([[Caryl Churchill|C.Churchill]])
| réžia
| SND, Bratislava • p. 25.6.2021 (NB – Štúdio)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Program &gt; Činohra &gt; Caryl Churchill: Čaj a apokalypsa
 |poznámka         = Kapitoly „Miesto konania“, „Premiéra“ a „Inscenačný tím“
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/3614/caj-a-apokalypsa
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20210917094016/https://snd.sk/inscenacia/3614/caj-a-apokalypsa
 |dátum archivácie = 2021-09-17
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = snd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Umelecké agentúry 
|-
| align=center| 2012
| ''Ocko'' (al. ''Táta'') ([[Bjarni Haukur Thorsson|B.Haukur Þórsson]])
| réžia
| [[turné|zájazd]] • p. 20.9.2012 ([[Heineken Tower Stage]], Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Heineken Tower Stage|HTS]]
 |titul            = Úvod &gt; Ocko (Premiéra 20.9.2012)
 |kapitola         = „Vstupenky v predaji“
 |poznámka         = (viď reklamný banner)
 |url              = https://www.heinekentowerstage.sk/
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120920052340/https://www.heinekentowerstage.sk/
 |dátum archivácie = 2012-09-20
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = heinekentowerstage.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Show &gt; Tím Ocka
 |kapitola         = „režisér (Eduard Kudláč)“
 |url              = http://www.showocko.sk/
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20121025183336/http://www.showocko.sk/
 |dátum archivácie = 2012-10-25
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = showocko.sk.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2013
| ''Štyria na kanape'' ([[Marc Camoletti|M.Camoletti]])
| réžia
| zájazd • p. 2.12.2013 ([[Dom kultúry Ružinov|DK Ružinov]] – Veľká sála, Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Article 6790 &gt; Štyria na kanape
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Popis“
  | url            = https://ticketportal1.rssing.com/chan-5040133/article6790.html
  | dátum vydania  = 29.11.2013
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = rssing.com}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Marc Camoletti: Štyria na kanape
 |poznámka         = (viď propagačné materiály)
 |url              = https://www.novezamky.sk/assets/File.ashx?id_org=700036&amp;id_dokumenty=12657
 |dátum vydania    = 10.3.2015
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = novezamky.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121144100/https://www.novezamky.sk/assets/File.ashx?id_org=700036&amp;id_dokumenty=12657
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2015
| rowspan=2| ''Slovak Showbiz for Beginners'' / &lt;br/&gt;''Slovenský šoubiznis pre začiatočníkov'' 
| autor
| rowspan=2| [[Thomas Puskailer|TP Productions]], Bratislava • p. 12.2.2015 ([[Nemecký kultúrny dom|NKD]])
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TP Productions
 |titul            = Slovak Showbiz for Beginners / Slovenský šoubiznis pre začiatočníkov &gt; O show
 |poznámka         = (viď posled. odst. a kredity)
 |url              = http://slovakshowbiz.sk/show/
 |dátum vydania    = 2016
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = slovakshowbiz.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121033131/http://slovakshowbiz.sk/show/
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| align=center| 2016
| ''Tri letušky v Paríži'' (M.Camoletti)
| réžia
| zájazd • p. 7.10.2016 ([[Dom Kultúry Prievidza|DK PD]], Prievidza)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MÚ Prievidza
  | titul          = Premiéra hry Tri letušky v Paríži
  | poznámka       = (viď odst. 1 a fotodokumentáciu)
  | url            = https://prievidza.sk/premiera-hry-tri-letusky-v-parizi/
  | dátum vydania  = 5.9.2016
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = prievidza.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Tri letušky v Paríži
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/tri-letusky-parizi/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230120210252/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/tri-letusky-parizi/
 |dátum archivácie = 2023-01-20
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| 2017
| ''Klamstvo'' ([[Florian Zeller|F.Zeller]])
| réžia
| zájazd • p. 22.1.2017 ([[Radošinské naivné divadlo|RND]], Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Zmeny a zrušenia &gt; ZMENENÉ - Klamstvo - 19.12.2016 o 19:00 hod.
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.ticketportal.sk/Article/13410
  | dátum vydania  = 15.12.2016
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = ticketportal.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Klamstvo
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/klamstvo/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230120200531/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/klamstvo/
 |dátum archivácie = 2023-01-20
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Pyžamo pre šiestich'' (M.Camoletti)
| réžia
| zájazd • p. 9.5.2017 (Stredisko kultúry [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|BNM]], Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | autor = SIRÁGI, Vratko
  | titul = Premiéra inscenácie Pyžamo pre šiestich (str. 23)
  | periodikum = Hlas Nového Mesta
  | vydavateľ = [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Mestská časť Bratislava – Nové Mesto]]
  | rok = 2017
  | ročník = XXVII
  | poznámky = Číslo 7-8/2017
  | kapitola = „Premiéra inscenácie Pyžamo pre šiestich“  (str. 23)
  | url = https://www.banm.sk/data/att/8960.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | dátum vydania = 30.6.2017
  | issn = 1339-7990
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230122022141/https://www.banm.sk/data/att/8960.pdf
  | dátum archivácie = 2023-01-22
  }}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Pyžamo pre šiestich
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/pyzamo-siestich/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230122004432/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/pyzamo-siestich/
 |dátum archivácie = 2023-01-22
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Otvorené manželstvo'' ([[Dario Fo|D.Fo]])
| réžia
| zájazd • p. 24.6.2017&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo &gt; Otvorené manželstvo
  | poznámka       = (viď dátum premiéry)
  | url            = https://www.citylife.sk/divadlo/otvorene-manzelstvo
  | dátum vydania  = Jún 2017
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = citylife.sk}}&lt;/ref&gt;(RND, Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo / Kam v Bratislave &gt; Otvorené manželstvo
  | poznámka       = (viď miesto a termín konania)
  | url            = https://www.ajdnes.sk/otvorene-manzelstvo/bratislava/74489
  | dátum vydania  = Jún 2017
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = ajdnes.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Agentúra 8
 |titul            = Predstavenia &gt; Otvorené manželstvo
 |kapitola         = „Réžia“
 |url              = http://www.agentura8.sk/
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = agentura8.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121003044/http://www.agentura8.sk/
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2018
| ''Umenie vraždy'' ([[Joe DiPietro|J.DiPietro]])
| réžia
| zájazd • p. 29.10.2018 (DK PD, Prievidza)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Prievidza &gt; Divadlá &gt; Umenie vraždy – PREMIÉRA!
  | poznámka       = (viď miesto konania, dátum premiéry a fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.codnes.sk/divadla/umenie-vrazdy-premiera
  | dátum vydania  = Október 2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = codnes.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Umenie vraždy
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/umenie-vrazdy/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121043319/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/umenie-vrazdy/
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2019
| ''[[Čachtická pani]]'' (V.Klimáček)
| réžia
| zájazd • p. 6.9.2019 ([[Dom kultúry Dúbravka|DK Dúbravka]], Bratislava){{#tag:ref|Záznam v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' opakovane v článku chybne uvádzal [[Dom kultúry Ružinov|DK Ružinov]] ako miesto konania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = OPOLDUSOVÁ, Jena / ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
  | titul          = Kultúra &gt; Divadlo &gt; Veselo o filmovom megapodvode
  | poznámka       = (viď popis obrázku a odst. 2)
  | url            = https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/524956-veselo-o-filmovom-megapodvode/
  | dátum vydania  = 6.9.2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = pravda.sk}}&lt;/ref&gt; Premiéra hry sa konala v DK Dúbravka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BERANOVÁ, Hana; ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
  | titul          = Kultúra / art &gt; Premiéra Klimáčkovej hry Čachtická pani
  | poznámka       = (viď audioreportáž [[Rádio Slovensko|Rádia Slovensko]])
  | url            = https://slovensko.rtvs.sk/clanky/kultura-art/204805/premiera-klimackovej-hry-cachticka-pani
  | dátum vydania  = 7.9.2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = slovensko.rtvs.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo &gt; Čachtická pani - Premiera
  | poznámka       = (viď kalendár)
  | url            = https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/cachticka-pani-premiera-bratislava-2019-09-06/
  | dátum vydania  = 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = predpredaj.zoznam.sk}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Čachtická pani
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/cachticka-pani/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230120202013/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/cachticka-pani/
 |dátum archivácie = 2023-01-20
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2020]]
| ''Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta (V.Klimáček)
| réžia
| zájazd • p.&amp;nbsp;13.1.2020 ([[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], Bratislava)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo &gt; Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta
  | poznámka       = (viď miesto konania, dátum premiéry a kredity)
  | url            = https://www.kzp.sk/podujatie/mafianskehistorky371187785
  | dátum vydania  = 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = kzp.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/mafianske-historky-2-csabova-pomsta/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121140636/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/mafianske-historky-2-csabova-pomsta/
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Zlatá rybka na slnku alebo Dovoľ mi ju zabiť'' ([[Danica Hričová|D.Hričová]])
| réžia
| zájazd 
| align=center width=3%| {{#tag:ref|Naštudovaný, pravdepodobne zatiaľ neuvedený titul.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Divadlo v meste
 |titul            = Predstavenia &gt; Zlatá rybka na slnku alebo Dovoľ mi ju zabiť
 |kapitola         = „Účinkujúci“
 |url              = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/zlata-rybka-slnku-alebo-dovol-mi-ju-zabit/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = divadlovmeste.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230121152930/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/zlata-rybka-slnku-alebo-dovol-mi-ju-zabit/
 |dátum archivácie = 2023-01-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Zahraničné divadlá
|-
| rowspan=3 align=center| 2011
| rowspan=3| ''Nakrm hada na své hrudi – Part III: &lt;br/&gt;Minority Report'' 
| autor
| rowspan=3| [[Švandovo divadlo na Smíchově|Švandovo divadlo]], [[Praha]] • p.&amp;nbsp;28.3.2011 (Studio) &lt;br/&gt;(pôvod. sezónna hra z tematického cyklu ''Hyde Park'')
| rowspan=3 align=center width=3%| {{#tag:ref|Pôvodný termín premiéry;&lt;ref name=ViS-NHNSH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = IDU, Praha (ViS)
 |titul          = Inscenace &gt; Nakrm hada na své hrudi Part III: Minority Report
 |poznámka       = Kapitoly „Autoři“  a „Inscenátoři“ (pre miesto konania, dátumy premiér a poznámky, viď informácie v záhlaví)
 |url            = https://vis.idu.cz/ProductionDetail.aspx?id=39305
 |dátum vydania  = 2011
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Tyden-NHNSH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = VARYŠ, Vojtěch
  | titul          = Kultura &gt; Divadlo/Recenze &gt; Hyde Park – Chvilka pro sprosté slovo
  | poznámka       = (viď úvod. a posled. odst.)
  | url            = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/divadlo/chvilka-pro-sproste-slovo_197760.html
  | dátum vydania  = 30.3.2011
  | dátum prístupu = 16.1.2023 
  | vydavateľ      = tyden.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; do stáleho repertoáru bola inscenácia začlenená až počnúc dátumom jej obnoveného uvádzania, od 10. októbra 2011.&lt;ref name=ViS-NHNSH/&gt; Portál i-Divadla archivuje miesto premiéry, dátum prvej reprízy z 29. marca 2011.&lt;ref name=iD-NHNSH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-Divadlo
  | titul          = Divadlo &gt; Švandovo divadlo [studio] &gt; Eduard Kudláč: Nakrm hada na své hrudi
  | poznámka       = (viď „Premiéra“, „Výprava a režie“ a anotáciu)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/svandovo-divadlo/nakrm-hada-na-sve-hrudi
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; Podľa databázy ViS českého IDU,&lt;ref name=ViS-NHNSH/&gt; archívu samotného divadla&lt;ref name=SD-NHNSH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Švandovo divadlo na Smíchově|ŠD]]
  | titul          = Repertoár &gt; Vlastní inscenace &gt; Archiv &gt; Nakrm hada na své hrudi (Eduard Kudláč)
  | poznámka       = (viď „Režisér“, „Datum premiéry“ a „Inscenační tým“)
  | url            = https://www.svandovodivadlo.cz/inscenace/21/nakrm-hada-na-sve-hrudi
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = svandovodivadlo.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; či recenzie tamojšieho mesačníka ''Týden'',&lt;ref name=Tyden-NHNSH/&gt; hra debutovala už o deň skôr. (i-Divadlo navyše ako jediné kredituje Kudláča i za výpravu,&lt;ref name=iD-NHNSH/&gt; pravdepodobne zámenou za koncepciu.&lt;ref name=SD-NHNSH/&gt;)|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| koncept&lt;ref name=SD-NHNSH/&gt;
|-
| réžia
|-
| align=center| 2015
| ''Strasti života'' ([[Hanoch Levin|H.Levin]])
| réžia
| [[Národné divadlo (Praha)|ND]], Praha • p.&amp;nbsp;12.3.2015 (Nová scéna)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď archív ND Praha alebo ViS českého IDU: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Národné divadlo (Praha)|ND]], Praha
 |titul            = Archivní dokumenty &gt; Strasti života (Činohra)
 |poznámka         = Kapitoly „Inscenátoři“ a „Seznam představení“
 |url              = http://archiv.narodni-divadlo.cz/inscenace/6009
 |dátum vydania    = 2015
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = archiv.narodni-divadlo.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230130042732/http://archiv.narodni-divadlo.cz/inscenace/6009
 |dátum archivácie = 2023-01-30
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = IDU, Praha (ViS)
 |titul          = Inscenace &gt; Strasti života
 |kapitola       = „Inscenátoři“
 |poznámka       = (pre miesto konania a dátum premiéry/derniéry, viď informácie v záhlaví)
 |url            = https://vis.idu.cz/ProductionDetail.aspx?id=44679
 |dátum vydania  = 2015
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2016
| rowspan=2| ''Fligny, koks a fachmani'' (M.Rouabhi)
| výber hudby
| rowspan=2| [[Divadlo Petra Bezruče|DPB]], [[Ostrava]] • p.&amp;nbsp;13.5.2016 (&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;Velká scéna&lt;/span&gt;) 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď archív BDP Ostrava alebo ViS českého IDU: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Divadlo Petra Bezruče|DPB]], [[Ostrava]]
 |titul          = Repertoár &gt; Archiv &gt; Fligny, koks a fachmani
 |poznámka       = Kapitoly „Režie“, „Výběr hudby“ a „Premiéra“
 |url            = https://www.bezruci.cz/hra/353-fligny-koks-a-fachmani
 |dátum vydania  = 2016
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = bezruci.cz
 |jazyk          = česky
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = IDU, Praha (ViS)
 |titul          = Inscenace &gt; Fligny, koks a fachmani
 |kapitola       = „Inscenátoři“
 |poznámka       = (pre miesto konania a dátum premiéry/derniéry, viď informácie v záhlaví)
 |url            = https://vis.idu.cz/ProductionDetail.aspx?id=46115
 |dátum vydania  = 2016
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| rowspan=2 align=center| 2018
| ''Sedmé nebe'' (C.Churchill)
| réžia
| [[Divadlo pod Palmovkou|Pod Palmovkou]], Praha • p.&amp;nbsp;17.10.2018 (Velká scéna)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-Divadlo
  | titul          = Divadlo &gt; Divadlo pod Palmovkou [velká scéna] &gt; Caryl Churchill: Sedmé nebe
  | poznámka       = (viď miesto konania v nadpise)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-pod-palmovkou/sedme-nebe
  | dátum vydania  = 2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď archív DPP Praha alebo ViS českého IDU: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Divadlo pod Palmovkou|DPP]], Praha
 |titul          = Repertoár &gt; Archiv inscenací &gt; Sedmé nebe
 |poznámka       = Kapitoly „Premiéra“ a „Tvůrci“
 |url            = https://www.podpalmovkou.cz/archiv-inscenaci-107-sedme-nebe
 |dátum vydania  = 2018
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = podpalmovkou.cz
 |jazyk          = česky
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = IDU, Praha (ViS)
 |titul          = Inscenace &gt; Sedmé nebe
 |kapitola       = „Inscenátoři“
 |poznámka       = (pre miesto konania a dátum premiéry/derniéry, viď informácie v záhlaví)
 |url            = https://vis.idu.cz/ProductionDetail.aspx?id=49779
 |dátum vydania  = 2018
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Znovusjednocení Korejí'' ([[Joël Pommerat|J.Pommerat]])
| réžia
| [[Městská divadla pražská|MDP]], Praha • p.&amp;nbsp;8.12.2018 ([[Divadlo Rokoko|Rokoko]])
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2 align=center| 2023
| rowspan=2| ''Požár v šťastném Rakousku'' ([[Sofija Andruchovyč|S.Andruchovyč]])
| dramatizácia&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;

| rowspan=2| [[Centrum experimentálního divadla|CED]], [[Brno]] • p.&amp;nbsp;24.2.2023 ([[HaDivadlo]], Palác Alfa – pasáž) 
| rowspan=2 align=center width=3%| {{#tag:ref|Tlačové správy HaDivadla kreditujú Kudláča s Klestilovou za adaptáciu i za spoluautorstvo zároveň,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[HaDivadlo]], [[Brno]]
 |titul            = Program &gt; Požár v šťastném Rakousku
 |poznámka         = Kapitoly „Premiéra“, „Režie“ a „Adaptace“
 |url              = https://www.hadivadlo.cz/hra/pozar-v-stastnem-rakousku/
 |dátum vydania    = 2023
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = hadivadlo.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230323210939/https://www.hadivadlo.cz/hra/pozar-v-stastnem-rakousku/
 |dátum archivácie = 2023-03-23
}}&lt;/ref&gt; databáza ViS českého IDU kredituje oboch umelcov za dramatizáciu diela obecne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = IDU, Praha (ViS)
 |titul          = Inscenace &gt; Požár v šťastném Rakousku
 |kapitola       = „Autoři“ a „Inscenátoři“
 |poznámka       = (pre miesto konania a dátum premiéry, viď informácie v záhlaví)
 |url            = https://vis.idu.cz/ProductionDetail.aspx?id=55214
 |dátum vydania  = 2023
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| réžia
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| &lt;span style=font-size:110%&gt;'''°'''&lt;/span&gt; indikuje spoluprácu s inými • r. indikuje režiséra • p. indikuje premiéru &lt;br /&gt;Údaje prevzaté z archívu DÚ v Bratislave, výročných správ relevantných divadiel, príp. historických záznamov dostupnej tlače
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=32%| Dielo 
! width=15.5%| Rola
! class=unsortable colspan=2 width=48.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2010
| rowspan=2| ''[[Sekerovci]]'' 
| dramaturgia&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| [[Media Pro Slovakia|MPS]] • r. E.Kudláč / [[Jaroslav Ridzoň|J.Ridzoň]] / [[Róbert Šveda|R.Šveda]] • p.&amp;nbsp;8.1.2013 ([[TV Markíza]])
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď tlačový záznam ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trendu]]'', príp. TV Markíza: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = CZWITKOVICS, Tomáš
 |titul          = Televízia &gt; Exkluzívne: Prvé minúty z nového sitcomu Sekerovci
 |kapitola       = „Tvorivý tím“ a odst. 1
 |url            = https://medialne.trend.sk/televizia/exkluzivne-prve-minuty-noveho-sitcomu-sekerovci
 |dátum vydania  = 4.1.2013
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = trend.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[TV Markíza]]
 |titul            = Správy &gt; Prichádzajú Sekerovci – najzábavnejšia mäsiarska rodina
 |kapitola         = „Tvorivý tím“
 |url              = https://www.markiza.sk/aktualne/671105_prichadzaju-sekerovci-najzabavnejsia-masiarska-rodina
 |dátum vydania    = 5.1.2013
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = markiza.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230127224559/https://www.markiza.sk/aktualne/671105_prichadzaju-sekerovci-najzabavnejsia-masiarska-rodina
 |dátum archivácie = 2023-01-27
}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2012
| rowspan=2| ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]] (1. séria)'' 
| [[scenár]]&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| Slovenská produkčná / Noemo • p.&amp;nbsp;6.9.2012 ([[TV JOJ]])
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď tlačový záznam ''Trendu'', príp. videoarchív TV JOJ: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KOČIŠEK, Lukáš
  | titul          = Televízia &gt; Haló bude na Joj pokračovať, začne parodovať aj TV relácie
  | poznámka       = (viď odst. 4 – 6)
  | url            = https://medialne.trend.sk/televizia/halo-bude-joj-pokracovat-zacne-parodovat-aj-tv-relacie
  | dátum vydania  = 27.11.2012
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | vydavateľ      = trend.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[TV JOJ]]
  | titul          = Haló (Skeč šou plná zábavy v podaní známych aj nových tvárí slovenského humoru) &gt; Archív
  | kapitola       = „1. séria“ (videozáznamy)
  | url            = https://videoportal.joj.sk/halo?seasonId=341
  | dátum vydania  = 6.9.2012
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | vydavateľ      = videoportal.joj.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| réžia
|-
| align=center| 2015
| ''Zločin a trest'' 
| réžia&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • r. E.Kudláč / [[Anton Šulík ml.|A.Šulík]]&lt;sup&gt;([[záznam]])&lt;/sup&gt; • p.&amp;nbsp;22.2.2015 ([[Dvojka (RTVS)|Dvojka]])
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
  | titul          = Televízia &gt; Pozvánka do divadla (Zločin a trest)
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.rtvs.sk/televizia/program/14362/59761
  | dátum vydania  = 22.2.2015
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = rtvs.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2016
| ''Nevina'' 
| réžia&lt;sup&gt;'''°'''&lt;/sup&gt;
| Filmsomnia • r. E.Kudláč / [[Mária Rumanová|M.Rumanová]]&lt;sup&gt;(záznam)&lt;/sup&gt; • p.&amp;nbsp;2021 ([[online]])
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Národné osvetové centrum|NOC]]
 |titul            = Divadlo &gt; SND &gt; Nevina
 |poznámka         = kapitoly „Realizačný tím“ a „Realizácia záznamu“
 |url              = https://navstevnik.online/podujatie/nevina/
 |dátum vydania    = 2021
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = navstevnik.online
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230127224559/https://navstevnik.online/podujatie/nevina/
 |dátum archivácie = 2023-01-27
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| 2018
|  ''[[Ministri (seriál)|Ministri]]'' 
| réžia
| Slovenská produkčná / Wilder • p.&amp;nbsp;4.9.2018 (TV JOJ)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď odkaz TV-archív, príp. videoarchív TV JOJ: 
*{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TV-archív
  | titul          = Seriály &gt; Ministri
  | poznámka       = kapitoly „Réžia“ a „Archív“
  | url            = https://www.tv-archiv.sk/ministri
  | dátum vydania  = 2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = tv-archiv.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TV JOJ
  | titul          = Ministri
  | kapitola       = „Epizódy“ (videozáznamy)
  | url            = https://videoportal.joj.sk/ministri
  | dátum vydania  = 4.9.2018
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | vydavateľ      = videoportal.joj.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2023
|  ''Webová terapia'' 
| réžia
| Slovenská produkčná – v [[postprodukcia|postprodukcii]] • p.&amp;nbsp;2023 (TV JOJ)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = JOJ Group
  | titul          = Showreel 2023 &gt; Pôvodná tvorba – Seriály
  | periodikum     = Výročná brožúra
  | poznámky       = Kapitola “„Webová terapia“ (str. 14 – 15) 
  | url            = https://www.jojgroup.sk/wp-content/uploads/Brozura-JOJ-Group-2023-final.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | dátum vydania  = 2022
  | vydavateľ      = 
  | formát         = PDF}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| &lt;span style=font-size:110%&gt;'''°'''&lt;/span&gt; indikuje spoluprácu s inými • r. indikuje režiséra • p. indikuje premiéru &lt;br /&gt;Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov producentov a písomných záznamov dostupnej tlače
|}

=== Fotografia ===
; Výstavy
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=32%| Dielo 
! width=19%| Galéria
! width=13%| Kurátor
! class=unsortable colspan=2 width=32%| Trvanie
|-
| align=center| 2015
| rowspan=4| ''Osobné územia'' (al. ''Súkromné teritóriá''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = [[Stredoeurópsky dom fotografie|SED]]
  | titul          = Fotografické kalendárium &gt; Photoport (str. 17)
  | periodikum     = Fotonoviny
  | vydavateľ      = SED, Bratislava  
  | ročník         = IX
  | poznámky       = Číslo 33
  | url            = https://www.sedf.sk/wp-content/uploads/2018/07/fotonoviny33.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | dátum vydania  = Október 2015
  | issn           = 1337–6454
  | formát         = PDF}}&lt;/ref&gt;) &lt;br/&gt;/ ''Personal Regions'' 
| Photoport, Bratislava
| rowspan=3| Filip Vančo
| 30. október – 21. november 2015
| width=3% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = HRABUŠICKÝ, Aurel ([[Slovenská národná galéria|SNG]])
  | titul          = Recenzie &gt; Eduard Kudláč – Osobné územia (str. 12)
  | periodikum     = Fotonoviny
  | vydavateľ      = SED, Bratislava  
  | ročník         = X
  | poznámky       = Číslo 34
  | url            = https://www.sedf.sk/wp-content/uploads/2018/07/fotonoviny34.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | dátum vydania  = Január 2016
  | issn           = 1337–6454
  | formát         = PDF}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2016
| Plusmínusnula, Žilina
| 12. február – 11. marec 2016
| width=3% align=center| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď oficiálne stránky organizátora výstavy vrátane fotoreportáže, príp. fotoarchív ''DM'': 
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Plusmínusnula
 |spoluautori      = MALÝ, Martin (preklad)
 |titul            = Výstavy a program &gt; Eduard Kudláč: Osobné územia / Personal Regions
 |kapitola         = 
 |url              = http://www.plusminusnula.sk/2016/02/eduard-kudlac/
 |dátum vydania    = Február 2016
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = plusminusnula.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230127224601/http://www.plusminusnula.sk/2016/02/eduard-kudlac/
 |dátum archivácie = 2023-01-27
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = ''DM''
 |titul          = Autori &gt; Eduard Kudláč – Oblasť výskytu
 |kapitola       = 
 |url            = https://www.dokumentmagazin.sk/fotograf/eduard-kudlac/osobne-uzemia
 |dátum vydania  = 2016
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = dokumentmagazin.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2017
| CUK – Pôtoň, [[Bátovce]]
| 17. február – 18. marec 2016
| width=3% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = GOLIANOVÁ, Zuzana
  | titul          = Zaujímavosti &gt; Divadlo Pôtoň pozýva na večerné trojstretnutie
  | kapitola       = „Hudba, foto, aj kino“ a odst. 1
  | url            = https://mylevice.sme.sk/c/20453663/divadlo-poton-pozyva-na-vecerne-trojstretnutie.html
  | dátum vydania  = 12.2.2017
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = mylevice.sme.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2019
| Arta – Vitrínky, [[Piešťany]]
| Tomáš Werner
| 12. september – 31. december 2019
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = PALKOVIČ, Martin
  | titul          = Fotky &gt; Arta mala Premiéru, prišli desiatky zvedavcov
  | poznámka       = (viď odst. 2 a fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.zpiestan.sk/fotky/arta-mala-premieru-prisli-desiatky-zvedavcov/
  | dátum vydania  = 13.9.2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = zpiestan.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Skryté projekcie skutočnosti'' 
| Phoinix, Bratislava
| –
| 19. november 2019 – 19. január 2020
| width=3% align=center| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď oficiálne stránky organizátora výstavy, fotoreportáž Artalk.cz alebo archív ''DM'': 
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Phoinix
  | titul          = Exhibitions &gt; Eduard Kudláč: Skryté projekcie skutočnosti
  | kapitola       = 
  | url            = http://www.phoinix.online/project/eduard-kudlac-skryte-projekcie-skutocnosti
  | dátum vydania  = November 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = phoinix.online}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Foto report
  | titul          = Eduard Kudláč v Galérii Phoinix Bratislava
  | kapitola       = 
  | url            = https://artalk.cz/2019/12/10/eduard-kudlac-v-galerii-phoinix-bratislava/
  | dátum vydania  = 10.12.2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = artalk.cz}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''DM''
  | titul          = Autori &gt; Eduard Kudláč – Skryté projekcie skutočnosti
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.dokumentmagazin.sk/fotograf/eduard-kudlac/skryte-projekcie-skutocnosti
  | dátum vydania  = November 2019
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = dokumentmagazin.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2021
| ''Oblasť výskytu'' / ''Occurence Area''
| Photoport, Bratislava
| Filip Vančo
| 10. september – 7. október 2021
| width=3% align=center| &lt;ref&gt;Pre revíziu údajov, viď oficiálne stránky organizátora výstavy, príp. archív ''DM'' vrátane fotoreportáže: 
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Photoport
  | titul          = Exhibitions &gt; 2021 &gt; Eduard Kudláč – Oblasť výskytu
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.photoport.sk/eduardkudlac
  | dátum vydania  = September 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = photoport.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ''DM''
  | spoluautori    = KEKELI, Ján (foto)
  | titul          = Foto report &gt; Výstava &gt; Eduard Kudláč – Oblasť výskytu
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.dokumentmagazin.sk/fotoreport/oblast-vyskytu
  | dátum vydania  = September 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = dokumentmagazin.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=6 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých výstav a písomných záznamov dostupnej tlače
|}
Ako kurátor zastrešoval tri exhibície Jany Ilkovej ''Diary''. Prvú s podtitulom ''Koncept neopakovateľného (budúcnosti). Fragment.'' v priestoroch Slovenského inštitútu vo [[Varšava|Varšave]] (5.11. – 30.11.2021),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Fond na podporu umenia
  | titul          = Kultúrne a umelecké centrá &gt; Diary
  | kapitola       = 
  | url            = https://podpora.fpu.sk/propagacia/viac-o-projekte/11049
  | dátum vydania  = November 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023   
  | vydavateľ      = fpu.sk}}&lt;/ref&gt; druhú, známu tiež ako ''Syntetická realita'', v bratislavskom Photoporte (16.2. – 24.3.2022),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Photoport
  | titul          = Exhibitions &gt; 2022 &gt; Jana Ilková – Diary
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.photoport.sk/ilkovadiary
  | dátum vydania  = Február 2022
  | dátum prístupu = 16.1.2023   
  | vydavateľ      = photoport.sk}}&lt;/ref&gt; či tiež ''Rutinné oscilácie'' už pre [[Topoľčany|topoľčianske]] kultúrne centrum Nástupište 1-12. (3.12.2022 - 28.2.2023).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Nástupište 1-12
  | titul          = Program N112 &gt; Jana Ilková, Diary. Rutinné ocsilácie
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.nastupiste.sk/news/news_jana-ilkova-diary-rutinne-ocsilacie/
  | dátum vydania  = December 2022
  | dátum prístupu = 16.1.2023   
  | vydavateľ      = nastupiste.sk}}&lt;/ref&gt; Kurátoval však aj pre iných, menovite Jána Kekeliho a jeho ''Plávajúcu podlahu'' (19.11. – 16.12.2021), opäť vo Photoporte,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Photoport
  | titul          = Exhibitions &gt; 2021 &gt; Ján Kekeli – Plávajúca podlaha
  | kapitola       = 
  | url            = https://www.photoport.sk/kekeliplavajucapodlaha
  | dátum vydania  = November 2021
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = photoport.sk}}&lt;/ref&gt; ''R2'' Dominiky Jackuliakovej pre Flatgallery (5.11. – 1.12.2022),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = OFF Bratislava
 |titul            = Program &gt; OFF Satellite
 |kapitola         = „R2 – Dominika Jackuliaková (SK)“
 |url              = https://offbratislava.sk/program/
 |dátum vydania    = November 2022
 |dátum prístupu   = 16.1.2023
 |vydavateľ        = offbratislava.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230128211800/https://offbratislava.sk/program/
 |dátum archivácie = 2023-01-28
}}&lt;/ref&gt; či ''Ostrov'' Andreja Balcu v zastúpení Galérie [[Karol Kállay (fotograf)|Karola Kállaya]] (10.11. – 9.12.2022),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Paneurópska vysoká škola|PEVŠ]]
  | titul          = Fakulta masmédií &gt; Úvod &gt; Výstava fotografiíí Andreja Balca: Ostrov
  | poznámka       = (viď odst. 2 a fotodokumentáciu)
  | url            = https://www.paneurouni.com/aktuality-masmedii/vystava-fotografa-andreja-balca-ostrov/
  | dátum vydania  = November 2022
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = paneurouni.com}}&lt;/ref&gt; takisto v hlavnom meste.

== Úspechy a ocenenia ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=36.5%| Dielo
! width=17%| Cena
! width=31.5%| Kategória
! width=11% colspan=2| Výsledok
|-
| 1997
| align=left| ''Jsem absolutní vůle'' (s [[Martin Kubran|M.Kubranom]] a [[Anabela Žigová|A.Žigovou]])
| [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]]
| align=left| • Objav sezóny
| style=background:#98FB98| Výhra
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Asociácia súčasného divadla|ASD]]
  | titul          = DOSKY / Divadelné ocenenia sezóny &gt; Víťazi &amp; nominovaní &gt; 1997
  | kapitola       = „Objav sezóny“
  | url            = https://www.cenydosky.sk/rok-1997/
  | dátum vydania  = 26.9.1997
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = cenydosky.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2008
| align=left| ''Žena z minulosti'' 
| Cena Literárneho fondu
| align=left| • Divadlo – réžia
| style=background:#98FB98| [[Súbor:Check mark.svg|22px]]
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Literárny fond|LF]]
  | titul          = Ceny a prémie LF udelené za rok 2008 
  | kapitola       = &quot;Výročné ceny v oblasti divadla&quot; (str. 10)
  | url            = http://litfond.sk/subory/Ceny_a_prémie_LF_udelené_za_rok_2008.pdf
  | dátum vydania  = 2008
  | dátum prístupu = 14.6.2013
  | vydavateľ      = litfond.sk}}&lt;/ref&gt; 
|-
| 2014
| align=left| ''Ilúzie'' 
| DOSKY
| align=left| • Najlepšia inscenácia sezóny
| style=background:#FFE4E1| Nominácia
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ASD
  | titul          = DOSKY / Divadelné ocenenia sezóny &gt; Víťazi &amp; nominovaní &gt; 2014
  | kapitola       = „Najlepšia inscenácia“
  | url            = https://www.cenydosky.sk/rok-2014/
  | dátum vydania  = 26.9.2014
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = cenydosky.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=6 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Festivaly
|-
| rowspan=2| 2006
| rowspan=2 align=left| ''Kúpil som si v IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu...'' 
| [[Divadelné inšpiratívne vystúpenia|DIV]], [[Trnava]] 
| align=left| • Kráľ inšpirácie DIV (hlavná cena)
| style=background:#98FB98| Výhra
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = URSINYIOVÁ, Elena
  | titul          = DIV priniesol aj inšpiráciu na diskusiu o ponurých javoch našej spoločenskej klímy (str. 21)
  | periodikum     = Novinky z Radnice
  | vydavateľ      = [[Trnava|Mesto Trnava]]  
  | rok            = 2006
  | ročník         = XVII
  | poznámky       = Číslo 11
  | url            = https://www.trnava.sk/userfiles/file/december.pdf
  | dátum prístupu = 16.1.2023
  | dátum vydania = December 2006
  | issn          = 
  | formát        = PDF}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=5| Nová dráma, Bratislava
| align=left| • Zvláštna cena za interpretáciu súčasnej hry
| style=background:#98FB98| Výhra
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = O festivale &gt; Archív ročníkov &gt; 2006
  | poznámka       = Kapitoly „Festivalové ceny“ a „Súťazné inscenácie“
  | url            = https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2006
  | dátum vydania  = Máj 2006
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = novadrama.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| 2008
| align=left| ''Predtým/Potom'' 
| align=left| • Najlepšia inscenácia súčasnej svetovej hry
| style=background:#98FB98| Výhra
| rowspan=2 width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = O festivale &gt; Archív ročníkov &gt; 2008
  | poznámka       = Kapitoly „Festivalové ceny“ a „Súťazné inscenácie“
  | url            = https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2008
  | dátum vydania  = Máj 2008
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = novadrama.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left| ''Nakŕm hada na svojej hrudi – Part I: Stamina Report'' 
| align=left| • Prekvapenie Novej drámy
| style=background:#98FB98| Výhra
|-
| 2009
| align=left| ''Mobil'' 
| align=left| • Najlepšia inscenácia súčasnej svetovej hry
| style=background:#98FB98| Výhra
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = O festivale &gt; Archív ročníkov &gt; 2009
  | poznámka       = Kapitoly „Festivalové ceny“ a „Súťazné inscenácie“
  | url            = https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2009
  | dátum vydania  = Máj 2009
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = novadrama.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2011
| align=left| ''Podzemné blues'' 
| align=left| • Zvláštna cena poroty
| style=background:#98FB98| Výhra
| width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = O festivale &gt; Archív ročníkov &gt; 2011
  | poznámka       = Kapitoly „Festivalové ceny“ a „Súťazné inscenácie“
  | url            = https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2011
  | dátum vydania  = Máj 2011
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = novadrama.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| width=100% colspan=6 style=&quot;background:#FFF; font-size:8pt; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF;&quot; align=center| Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dostupnej tlače
|}
Zvláštnu cenu poroty na Novej dráme 2007 získala S.Daubnerová, táto za scénický koncept a stvárnenie ''Ciel'', produkovaných spoločne s Kudláčom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = O festivale &gt; Archív ročníkov &gt; 2007
  | poznámka       = Kapitoly „Festivalové ceny“ a „Súťazné inscenácie“
  | url            = https://www.novadrama.sk/o-festivale/archiv/2007
  | dátum vydania  = Máj 2011
  | dátum prístupu = 16.1.2023    
  | vydavateľ      = novadrama.sk}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
* [https://eduardkudlac.com/ Eduard Kudláč]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na [[web site|webových stránkach]]
* [https://www.facebook.com/edwooood/ Eduard Kudláč] na [[Facebook]]u
* [https://www.instagram.com/eduard.kudlac/ Eduard Kudláč] na [[Instagram]]e
* [https://www.divadlozilina.eu/eduard-kudlac/ Eduard Kudláč] na stránkach [[Mestské divadlo Žilina|MD Žilina]]
* [https://www.skdmartin.sk/umelecky-subor?x=624746755a7a30784a6d316c626e55394e535a7a6147393350546734 Eduard Kudláč] na stránkach [[Slovenské komorné divadlo|Slovenského komorného divadla]]
* [https://snd.sk/profil/2218/eduard-kudlac Eduard Kudláč] na stránkach [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]
* [https://www.narodni-divadlo.cz/cs/profil/eduard-kudlac-1609192 Eduard Kudláč] na stránkach [[Národné divadlo (Praha)|Národního divadla]] {{ces icon}}
{{col-2}}
* [https://www.theatre.sk/projekty/sucasni-reziseri-slovenska/eduard-kudlac Eduard Kudláč] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230127224605/https://www.theatre.sk/projekty/sucasni-reziseri-slovenska/eduard-kudlac |date=2023-01-27 }} na portáli Divadelného ústavu 
* [https://www.i-divadlo.cz/profily/eduard-kudlac Eduard Kudláč] na portáli i-Divadlo.cz {{ces icon}}
* [https://artalk.cz/tag/eduard-kudlac/ Eduard Kudláč] na fotoportáli Artalk.cz {{ces icon}}
* [https://www.dokumentmagazin.sk/fotograf/eduard-kudlac Eduard Kudláč] na fotoportáli Dokument magazínu
* [https://www.fdb.cz/lidi/664341-eduard-kudlac.html Eduard Kudláč] vo Filmové databáze {{ces icon}}
* [https://www.csfd.sk/tvorca/566844-eduard-kudlac/ Eduard Kudláč] a [https://www.csfd.sk/tvorca/376740-edo-kudlac/ Edo Kudláč] v [[Česko-Slovenská filmová databáza|Česko-Slovenskej filmovej databáze]]
* [https://www.imdb.com/name/nm3047349/ Eduard Kudláč] v [[Internet Movie Database]] {{eng icon}}
{{col-end}}

== Zdroje ==
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadelný ústav|DÚ]], [[Bratislava]] (VDSD)
  | titul          = Kudláč Eduard 
  | url            = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=0d23b1d03437407a9cc58f6efe8bd953
  | dátum vydania  = 2021 
  | poznámka       = záložky „Postavy/Tvorcovia“
  | dátum prístupu = 16.1.2023 
  | vydavateľ      = etheatre.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Institut umění – Divadelní ústav|IDU]], [[Praha]] (ViS)
 |titul          = Vyhledávání &gt; Kudláč, Eduard
 |url            = https://vis.idu.cz/Persons.aspx?nameId=66226&amp;personName=Kudl%c3%a1%c4%8d%2c%20Eduard
 |dátum vydania  = 2022
 |dátum prístupu = 16.1.2023
 |vydavateľ      = vis.idu.cz
 |jazyk          = česky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kudláč, Eduard}}
[[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí bábkoherci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni dramaturgovia]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí fotografi]]
[[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>cunss1mhmd4t5q91anbpispiur73lrn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ženská obriezka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>493035</id>
    <revision>
      <id>8232537</id>
      <parentid>8215737</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:55:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Iné projekty */ wl.</comment>
      <origin>8232537</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19295" sha1="ifuxgas2msmftgt84j41j3ndurawzph" xml:space="preserve">[[Súbor:Intersex individual with type IIIb circumcision.jpg|náhľad|Ženské genitálie po faraónskej obriezke typu III prevedenej v detstve]]

'''Ženská obriezka''' čiže '''infibulácia''' je [[amputácia]] (odstránenie) niektorých častí vonkajších pohlavných orgánov ženy. Tento úkon býva často spojený s [[rituál]]om. Prevádza sa predovšetkým v [[Afrika|afrických]] krajinách. Existuje niekoľko typov ženských obriezok. Samotný pojem [[obriezka]] je často označovaný ako chybný, lebo navodzuje dojem zmysluplného lekárskeho zákroku, o ktorý v drvivej väčšine prípadov nejde, pretože dochádza k nevratnému poškodeniu zdravia.

Na rozdiel od [[obriezka|mužskej obriezky]], ktorá môže niekedy byť aj zdravotne prospešná a nespôsobuje vážne poškodenie pohlavného orgánu, je infibulácia u žien podstatne vážnejší zákrok s celoživotnými, predovšetkým negatívnymi, dôsledkami.

Anglické označenie ''female genital mutilation'' (FGM), používané [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovou zdravotníckou organizáciou]] (WHO) možno preložiť ako ''mrzačenie ženských pohlavných orgánov'', ''ženská pohlavná mutilácia'' alebo ''mrzačenie rodidiel''. Podľa definície WHO ide o zákroky, „pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu ženských pohlavných orgánov (genitálií), alebo inému poškodeniu ženských pohlavných orgánov z iných ako zdravotných dôvodov“.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[Svetová zdravotnícka organizácia]] | dátum prístupu = 2013-04-30 | miesto = Ženeva | url = http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs241/en/ | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt;

Zákrok väčšinou vykonávajú ostrým nožom, žiletkou alebo nožničkami tradičné obrezávačky. Tieto ženy majú často dôležitú pozíciu a vo svojich komunitách plnia tiež funkciu pôrodnej baby. Podľa WHO však 18 % zákrokov vykonávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

Ženská obriezka nemá pre ženy a dievčatá žiadne zdravotné prínosy. Medzi okamžité dôsledky patria ťažké krvácanie a problémy s močením, neskôr sa môžu vyvinúť cysty, infekcie, neplodnosť. Zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť komplikácií pri pôrode a rizika, že sa dieťa narodí mŕtve.&lt;ref name=&quot;nhs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[National Health Service]] | dátum aktualizácie = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20171013095032/http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | dátum archivácie = 2017-10-13 }}&lt;/ref&gt;

Podľa WHO sa ženská obriezka praktikuje v 28 krajinách západnej, východnej a severovýchodnej Afriky, v častiach Stredného východu a v niektorých spoločenstvách imigrantov v ďalších krajinách. WHO odhaduje, že s následkami procedúry dnes žije asi 140 miliónov žien a dievčat po celom svete, z toho asi 92 miliónov v Afrike.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

Panuje medzinárodná zhoda, že ženská obriezka je porušením [[ľudské práva|ľudských práv]] vrátane [[Ženské práva|práv žien a dievčat]], že je odrazom hlboko zakorenenej nerovnosti medzi pohlaviami a že je formou diskriminácie žien. Takmer vždy sa vykonáva na deťoch, čím sa porušujú práva detí. Za porušenie práv dieťaťa sa začína považovať aj chlapčenská obriezka. Zákrok je tiež porušením práva na zdravie, bezpečie a osobnú integritu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a v prípade fatálnych následkov zákroku tiež práva na život.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Európskeho parlamentu z dňa 14. júna 2012 o odstránení praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 2012-06-14 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2012-0261+0+DOC+XML+V0//CS}}&lt;/ref&gt;  Rezolúciu o tom schválila v novembri 2012 OSN.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OSN schválila svou první rezoluci proti mrzačení ženských orgánů | vydavateľ = Novinky.cz | dátum vydania = 2012-11-22 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/285935-osn-schvalila-svou-prvni-rezoluci-proti-mrzaceni-zenskych-organu.html}}&lt;/ref&gt;

== Klasifikácia ==
[[Súbor:FGC Types.svg|náhľad|Typy ženskej obriezky]]

=== Klasifikácia WHO ===
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza štyri typy FGM:&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

'''Typ I''', klitoridektómia: čiastočné alebo úplné ''odstránenie klitorisu'', výnimočne len jeho predkožky.

'''Typ II''', excízia: čiastočné alebo ''úplné odstránenie klitorisu a malých pyskov ohanbia'', len niekdy tiež odstránenie veľkých pyskov ohanbia.

'''Typ III''', infibulácia: ''zúženie pošvového otvoru'' vytvorením kryjúceho uzáveru tým, že sa narežú a premiestnia veľké alebo malé pysky ohanbia, niekedy doprevádzané odstránením klitorisu.

'''Typ IV''', ďalšie: všetky ostatné škodlivé zásahy do ženských pohlavných orgánov - prepichovanie, [[piercing]], narezávanie a vyškrabávanie, rovnako [[kauterizácia|kauterizáciu]] ženských rodidiel.

=== Iná klasifikácia ===

==== Sunna cirkumcízia ====
Ide o arabskú tradíciu, pri ktorej by mala byť odstránená len predkožka [[klitoris]]u. Takto vykonaný zákrok má ako jediný nárok na názov obriezka a pokiaľ je vykonaný v pôvodnom zmysle a malom rozsahu, možno u neho ako u jediného pripustiť aj možné zlepšenie sexuálneho prežitku obnaženým glans pri stoporení.

Väčšinou však pri tomto zákroku dôjde k odstráneniu špičky (glans) klitorisu, takže žena potom neprežíva také vzrušenie, ako pri celistvej konfigurácii klitorisu. Odstránením len špičky klitorisu nemusí dôjsť k absolútnej strate prežitku pri stoporení pahýľa. Z toho potom môžu nastať traumatické situácie, avšak to ešte nie je to najhoršie, pokiaľ je odrezanie „čisté“, tzn. celistvo ošetrené. Pokiaľ je obriezka tohto typu vykonaná ako infibulácia, tak je odrezaný celý voľný klitoris, tj. preťaté crura tesne za väzmi k lonovej kosti. Potom ho dievča necíti, len ho má v pamäti zafixovaný. Bývajú problémy s [[masturbácia|masturbáciou]].

==== Klitoridektómia ====
Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu [[klitoris]]u a niekedy aj [[malé pysky ohanbia|malých pyskov ohanbia]].

==== Faraónska obriezka ====
Najťažšia infibulácia. Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu malých aj veľkých pyskov ohanbia a klitorisu. Rana je potom zošitá tak, že po zahojení zostane len malý otvor pre močenie a menštruačnú krv. Pokiaľ je zákrok vykonaný pred [[puberta|pubertou]], môžu okrem uvedeného nastať ešte následné komplikácie pri zahájení menštruačných cyklov. Pri svadobnej noci je potom žena narezaná.

== Oblasti praktikovania ==
[[Súbor:Fgm map.svg|frame|Rozšírenie ženskej obriezky v Afrike]]
Ženská obriezka je dnes praktikovaná najmä v afrických krajinách. Je bežná v páse, ktorý sa tiahne od [[Senegal]]u v západnej Afrike po [[Somálsko]] na východnom pobreží, rovnako tak ako v páse od [[Egypt]]a na severe po [[Tanzánia|Tanzániu]] na juhu. V týchto oblastiach sa odhaduje, že tento zákrok podstúpilo viac ako 95 % všetkých žien. Je tiež praktikovaná niektorými skupinami na Arabskom polostrove, hlavne v [[Jemen]]e (20 %). Vo väčšine moslimských krajinách (okrem niektorých v subsaharskej Afrike) sa tento zákrok nepraktikuje.

Aj keď je infibulácia vykonávaná africkými moslimami, vie sa, že sa vyskytuje aj na Blízkom východe. Tu je to však viac držané v tajnosti, na rozdiel od niektorých častí Afriky, kde je vykonávaná relatívne otvorene. Tieto praktiky sa čiastočne vyskytujú v severnej [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]], severnom [[Jordánsko|Jordánsku]] a [[Irak]]u. Existujú nepriame dôkazy, ktoré predpokladajú prítomnosť obriezky v [[Sýria|Sýrii]], západnom [[Irán]]e a medzi beduínmi v [[Izrael]]i. V [[Omán]]e niekoľko málo komunít stále praktikuje ženskú obriezku, napriek tomu experti veria, že počet obrezaných dievčat je nízky a každým rokom klesá. V [[Spojené arabské emiráty|SAE]] a tiež v Saudskej Arábii je praktikovaná najmä medzi cudzími robotníkmi z východnej Afriky alebo údolia [[Níl]]u.

V Egypte je ženská obriezka od júna [[2008]] zakázaná zákonom.

== Dejiny a tradícia ==
Napriek tomu že je ním niekedy zdôvodňovaná, ženská obriezka nijako nesúvisí s náboženstvom a je v určitých častiach Afriky vykonávaná v [[islam|moslimských]], [[Židia|židovských]] aj [[kresťanstvo|kresťanských]] rodinách,&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hosken | meno = Fran P | titul = Female genital mutilation: strategies for eradication | vydavateľ = www.nocirc.org | dátum vydania = 1989-03-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nocirc.org/symposia/first/hosken.html | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; bez toho aby mala oporu vo vierouke ktoréhokoľvek náboženstva. Teológovia všetkých troch význačných náboženstiev ju zakazujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.theage.com.au/news/world/muslim-scholars-rule-female-circumcision-unislamic/2006/11/24/1163871589618.html
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090625055452/http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188
  | dátum archivácie                 = 2009-06-25
  }}&lt;/ref&gt; Podľa [[sunnitský islam|sunnitského]] islamu ženskú obriezku odsudzoval aj sám [[Mohamed]]; jeho tradovaný výrok - &quot;Neobrezávaj kruto, tak je to lepšie pre ženu a žiadúcejšie pre jej manžela&quot; - môže byť ale vykladaný buď ako úplný zákaz ženskej obriezky, alebo ako príkaz, aby prebiehala čo najmiernejším spôsobom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.religioustolerance.org/fem_cirm.htm
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Vyplýva z miestnych tradícií a má význam ženského iniciačného rituálu. V niektorých oblastiach je nevyhnutnou podmienkou sobáša - neobrezaná žena je pokladaná za nečistú a nevydateľnú.&lt;ref name=&quot;rfr2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&amp;cid=1183484320788&amp;pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20100603120222/http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&amp;cid=1183484320788&amp;pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout
  | dátum archivácie                 = 2010-06-03
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rfr4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www1.icn.ch/matters_fgm.htm
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090331061241/http://www.icn.ch/matters_fgm.htm
  | dátum archivácie                 = 2009-03-31
  }}&lt;/ref&gt; Nepokladá sa za skutočnú ženu, je sociálne vylúčená.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Torome | meno = Juliet | titul = The Secret World of Female Circumcision | vydavateľ = [[Project Syndicate]] | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.project-syndicate.org/commentary/the-secret-world-of-female-circumcision | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt;

Tradícia ženskej obriezky je po prvýkrát zmieňovaná [[Grécko|gréckymi]] historikmi. Obriezku podľa nich podstupovali v [[staroveký Egypt|starovekom Egypte]] podobne ako muži tiež ženy. Rovnako na staroegyptských múmiách boli nájdené známky ženskej obriezky. Má teda podstatne dlhšiu históriu ako islam. Z egyptských zdrojov ale nie sú zachované žiadne bližšie informácie.&lt;ref name=&quot;rfr2&quot; /&gt;

So ženskou obriezkou je spätá celá rada tradícií a povier. Podľa jedného z tradičných zdôvodnení má amputácia časti ženských genitálií zabrániť [[masturbácia|masturbácii]] u žien a tak zaistiť ich duchovnú čistotu (masturbácia je tu podobne ako v mnohých iných kultúrach považovaná za zdroj duchovnej nečistoty).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20100204222422/http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm
  | dátum archivácie                 = 2010-02-04
  }}&lt;/ref&gt; Podľa afrických [[povesť|povestí]] (napr. v [[Mali]]) sú novorodenci čiastočne obojpohlavní a obriezkou je odstránený prvok pohlavia druhého (u mužov je za ženský prvok považovaná [[predkožka]], u žien [[klitoris]]), touto legendou sa teda zdôvodňuje obriezka u oboch pohlaví.&lt;ref name=&quot;rfr3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mali: Report on Female Genital Mutilation (FGM) or Female Genital Cutting (FGC) | vydavateľ = [[UNHCR]] | dátum vydania = 2001-06-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.refworld.org/cgi-bin/texis/vtx/rwmain?page=topic&amp;tocid=45a5fb512&amp;toid=46556aac2&amp;docid=46d5787a55&amp;skip=0 | jazyk = anglicky | autor=Office of the Senior Coordinator for International Women's Issues}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Kurdi|kurdskej]] tradície znamená ženská obriezka očistenie ženy (opäť súvisí so sekréciou amputovaných častí, [[výlučok|sekrét]] z klitorisu je podľa niektorých miestnych povier nečistý a môže partnera dokonca zabiť)&lt;ref name=&quot;rfr3&quot; /&gt; a je jej rovnako prisudzovaná estetická funkcia.&lt;ref name=&quot;rfr4&quot; /&gt;

Ženská obriezka však nie je len africkou záležitosťou. Amputácia klitorisu bola často vykonávaná v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] v [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočia]]. Príčinou bola lekársky dlho diskutovaná hypotéza, podľa ktorej spôsobovalo u žien nadmerné nahromadenie sekrétu na klitorise [[neuróza|neurózy]], [[epilepsia|epilepsiu]] a ďalšie choroby. Od tejto &quot;liečby&quot; sa samozrejme už upustilo (články o nej sa napriek tomu v lekárskych časopisoch objavovali sporadicky ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia), postihla ale veľké množstvo žien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&amp;task=category&amp;sectionid=13&amp;id=76&amp;Itemid=6
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090121131805/http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&amp;task=category&amp;sectionid=13&amp;id=76&amp;Itemid=6
  | dátum archivácie                 = 2009-01-21
  }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Female genital mutilation}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.lidskaprava.cz/student/prava-zen/clanky/zenska-obrizka Ženská obřízka] na www.lidskaprava.cz
* [http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ Female Genital Mutilation: &quot;It's not culture, it's child abuse&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121201074810/http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ |date=2012-12-01 }} Thomson Reuters Foundation
* [http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka/ Ženská obřízka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215012824/http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka |date=2015-02-15 }} na serveri doktorka.cz
* [http://www.sexus.cz/zenska-obrizka Ženská obřízka] na serveri sexus.cz
* [http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 Ženská obřízka v afrických kulturách] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071111002458/http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 |date=2007-11-11 }} na serveri afrikaonline.cz
* [http://www.icgi.org Medzinárodná organizácia genitálnej integrity človeka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200606132257/http://www.icgi.org/ |date=2020-06-06 }}
* [http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 Obřízka ve starém Egyptě] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130904034640/http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 |date=2013-09-04 }}, www.uLékaře.cz, článok o pôvode ženskej a mužskej obriezky, Prof. PhDr. [[Břetislav Vachala]], CSc., 18. 1. 2010

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Ženská obřízka|10423244}}

[[Kategória:Sexualita]]
[[Kategória:Trestné činy]]
[[Kategória:Žena]]
[[Kategória:Porušovanie ľudských práv]]</text>
      <sha1>ifuxgas2msmftgt84j41j3ndurawzph</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232578</id>
      <parentid>8232537</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:30:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232578</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19252" sha1="s5flflwri4m91th62cfx1sqgolqn641" xml:space="preserve">[[Súbor:Intersex individual with type IIIb circumcision.jpg|náhľad|Ženské genitálie po faraónskej obriezke typu III prevedenej v detstve]]
'''Ženská obriezka''' čiže '''infibulácia''' je [[amputácia]] (odstránenie) niektorých častí vonkajších pohlavných orgánov ženy. Tento úkon býva často spojený s [[rituál]]om. Prevádza sa predovšetkým v [[Afrika|afrických]] krajinách. Existuje niekoľko typov ženských obriezok. Samotný pojem [[obriezka]] je často označovaný ako chybný, lebo navodzuje dojem zmysluplného lekárskeho zákroku, o ktorý v drvivej väčšine prípadov nejde, pretože dochádza k nevratnému poškodeniu zdravia.

Na rozdiel od [[obriezka|mužskej obriezky]], ktorá môže niekedy byť aj zdravotne prospešná a nespôsobuje vážne poškodenie pohlavného orgánu, je infibulácia u žien podstatne vážnejší zákrok s celoživotnými, predovšetkým negatívnymi, dôsledkami.

Anglické označenie ''female genital mutilation'' (FGM), používané [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovou zdravotníckou organizáciou]] (WHO) možno preložiť ako ''mrzačenie ženských pohlavných orgánov'', ''ženská pohlavná mutilácia'' alebo ''mrzačenie rodidiel''. Podľa definície WHO ide o zákroky, „pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu ženských pohlavných orgánov (genitálií), alebo inému poškodeniu ženských pohlavných orgánov z iných ako zdravotných dôvodov“.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[Svetová zdravotnícka organizácia]] | dátum prístupu = 2013-04-30 | miesto = Ženeva | url = http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs241/en/ | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt;

Zákrok väčšinou vykonávajú ostrým nožom, žiletkou alebo nožničkami tradičné obrezávačky. Tieto ženy majú často dôležitú pozíciu a vo svojich komunitách plnia tiež funkciu pôrodnej baby. Podľa WHO však 18 % zákrokov vykonávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

Ženská obriezka nemá pre ženy a dievčatá žiadne zdravotné prínosy. Medzi okamžité dôsledky patria ťažké krvácanie a problémy s močením, neskôr sa môžu vyvinúť cysty, infekcie, neplodnosť. Zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť komplikácií pri pôrode a rizika, že sa dieťa narodí mŕtve.&lt;ref name=&quot;nhs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Female genital mutilation | vydavateľ = [[National Health Service]] | dátum aktualizácie = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20171013095032/http://www.nhs.uk/Conditions/female-genital-mutilation/Pages/Introduction.aspx | dátum archivácie = 2017-10-13 }}&lt;/ref&gt;

Podľa WHO sa ženská obriezka praktikuje v 28 krajinách západnej, východnej a severovýchodnej Afriky, v častiach Stredného východu a v niektorých spoločenstvách imigrantov v ďalších krajinách. WHO odhaduje, že s následkami procedúry dnes žije asi 140 miliónov žien a dievčat po celom svete, z toho asi 92 miliónov v Afrike.&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

Panuje medzinárodná zhoda, že ženská obriezka je porušením [[ľudské práva|ľudských práv]] vrátane [[Ženské práva|práv žien a dievčat]], že je odrazom hlboko zakorenenej nerovnosti medzi pohlaviami a že je formou diskriminácie žien. Takmer vždy sa vykonáva na deťoch, čím sa porušujú práva detí. Za porušenie práv dieťaťa sa začína považovať aj chlapčenská obriezka. Zákrok je tiež porušením práva na zdravie, bezpečie a osobnú integritu, práva nebyť mučený a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a v prípade fatálnych následkov zákroku tiež práva na život.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Európskeho parlamentu z dňa 14. júna 2012 o odstránení praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 2012-06-14 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2012-0261+0+DOC+XML+V0//CS}}&lt;/ref&gt;  Rezolúciu o tom schválila v novembri 2012 OSN.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OSN schválila svou první rezoluci proti mrzačení ženských orgánů | vydavateľ = Novinky.cz | dátum vydania = 2012-11-22 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/285935-osn-schvalila-svou-prvni-rezoluci-proti-mrzaceni-zenskych-organu.html}}&lt;/ref&gt;

== Klasifikácia ==
[[Súbor:FGC Types.svg|náhľad|Typy ženskej obriezky]]

=== Klasifikácia WHO ===
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza štyri typy FGM:&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;

'''Typ I''', klitoridektómia: čiastočné alebo úplné ''odstránenie klitorisu'', výnimočne len jeho predkožky.

'''Typ II''', excízia: čiastočné alebo ''úplné odstránenie klitorisu a malých pyskov ohanbia'', len niekdy tiež odstránenie veľkých pyskov ohanbia.

'''Typ III''', infibulácia: ''zúženie pošvového otvoru'' vytvorením kryjúceho uzáveru tým, že sa narežú a premiestnia veľké alebo malé pysky ohanbia, niekedy doprevádzané odstránením klitorisu.

'''Typ IV''', ďalšie: všetky ostatné škodlivé zásahy do ženských pohlavných orgánov - prepichovanie, [[piercing]], narezávanie a vyškrabávanie, rovnako [[kauterizácia|kauterizáciu]] ženských rodidiel.

=== Iná klasifikácia ===

==== Sunna cirkumcízia ====
Ide o arabskú tradíciu, pri ktorej by mala byť odstránená len predkožka [[klitoris]]u. Takto vykonaný zákrok má ako jediný nárok na názov obriezka a pokiaľ je vykonaný v pôvodnom zmysle a malom rozsahu, možno u neho ako u jediného pripustiť aj možné zlepšenie sexuálneho prežitku obnaženým glans pri stoporení.

Väčšinou však pri tomto zákroku dôjde k odstráneniu špičky (glans) klitorisu, takže žena potom neprežíva také vzrušenie, ako pri celistvej konfigurácii klitorisu. Odstránením len špičky klitorisu nemusí dôjsť k absolútnej strate prežitku pri stoporení pahýľa. Z toho potom môžu nastať traumatické situácie, avšak to ešte nie je to najhoršie, pokiaľ je odrezanie „čisté“, tzn. celistvo ošetrené. Pokiaľ je obriezka tohto typu vykonaná ako infibulácia, tak je odrezaný celý voľný klitoris, tj. preťaté crura tesne za väzmi k lonovej kosti. Potom ho dievča necíti, len ho má v pamäti zafixovaný. Bývajú problémy s [[masturbácia|masturbáciou]].

==== Klitoridektómia ====
Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu [[klitoris]]u a niekedy aj [[malé pysky ohanbia|malých pyskov ohanbia]].

==== Faraónska obriezka ====
Najťažšia infibulácia. Pri tomto zákroku dochádza k odstráneniu malých aj veľkých pyskov ohanbia a klitorisu. Rana je potom zošitá tak, že po zahojení zostane len malý otvor pre močenie a menštruačnú krv. Pokiaľ je zákrok vykonaný pred [[puberta|pubertou]], môžu okrem uvedeného nastať ešte následné komplikácie pri zahájení menštruačných cyklov. Pri svadobnej noci je potom žena narezaná.

== Oblasti praktikovania ==
[[Súbor:Fgm map.svg|náhľad|Rozšírenie ženskej obriezky v Afrike]]
Ženská obriezka je dnes praktikovaná najmä v afrických krajinách. Je bežná v páse, ktorý sa tiahne od [[Senegal]]u v západnej Afrike po [[Somálsko]] na východnom pobreží, rovnako tak ako v páse od [[Egypt]]a na severe po [[Tanzánia|Tanzániu]] na juhu. V týchto oblastiach sa odhaduje, že tento zákrok podstúpilo viac ako 95 % všetkých žien. Je tiež praktikovaná niektorými skupinami na Arabskom polostrove, hlavne v [[Jemen]]e (20 %). Vo väčšine moslimských krajinách (okrem niektorých v subsaharskej Afrike) sa tento zákrok nepraktikuje.

Aj keď je infibulácia vykonávaná africkými moslimami, vie sa, že sa vyskytuje aj na Blízkom východe. Tu je to však viac držané v tajnosti, na rozdiel od niektorých častí Afriky, kde je vykonávaná relatívne otvorene. Tieto praktiky sa čiastočne vyskytujú v severnej [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]], severnom [[Jordánsko|Jordánsku]] a [[Irak]]u. Existujú nepriame dôkazy, ktoré predpokladajú prítomnosť obriezky v [[Sýria|Sýrii]], západnom [[Irán]]e a medzi beduínmi v [[Izrael]]i. V [[Omán]]e niekoľko málo komunít stále praktikuje ženskú obriezku, napriek tomu experti veria, že počet obrezaných dievčat je nízky a každým rokom klesá. V [[Spojené arabské emiráty|SAE]] a tiež v Saudskej Arábii je praktikovaná najmä medzi cudzími robotníkmi z východnej Afriky alebo údolia [[Níl]]u.

V Egypte je ženská obriezka od júna [[2008]] zakázaná zákonom.

== Dejiny a tradícia ==
Napriek tomu že je ním niekedy zdôvodňovaná, ženská obriezka nijako nesúvisí s náboženstvom a je v určitých častiach Afriky vykonávaná v [[islam|moslimských]], [[Židia|židovských]] aj [[kresťanstvo|kresťanských]] rodinách,&lt;ref name=&quot;who-fgm&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hosken | meno = Fran P | titul = Female genital mutilation: strategies for eradication | vydavateľ = www.nocirc.org | dátum vydania = 1989-03-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.nocirc.org/symposia/first/hosken.html | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; bez toho aby mala oporu vo vierouke ktoréhokoľvek náboženstva. Teológovia všetkých troch význačných náboženstiev ju zakazujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.theage.com.au/news/world/muslim-scholars-rule-female-circumcision-unislamic/2006/11/24/1163871589618.html
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090625055452/http://content.nejm.org/cgi/content/full/332/3/188
  | dátum archivácie                 = 2009-06-25
  }}&lt;/ref&gt; Podľa [[sunnitský islam|sunnitského]] islamu ženskú obriezku odsudzoval aj sám [[Mohamed]]; jeho tradovaný výrok - &quot;Neobrezávaj kruto, tak je to lepšie pre ženu a žiadúcejšie pre jej manžela&quot; - môže byť ale vykladaný buď ako úplný zákaz ženskej obriezky, alebo ako príkaz, aby prebiehala čo najmiernejším spôsobom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.religioustolerance.org/fem_cirm.htm
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Vyplýva z miestnych tradícií a má význam ženského iniciačného rituálu. V niektorých oblastiach je nevyhnutnou podmienkou sobáša - neobrezaná žena je pokladaná za nečistú a nevydateľnú.&lt;ref name=&quot;rfr2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&amp;cid=1183484320788&amp;pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20100603120222/http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&amp;cid=1183484320788&amp;pagename=Zone-English-HealthScience%2FHSELayout
  | dátum archivácie                 = 2010-06-03
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;rfr4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www1.icn.ch/matters_fgm.htm
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090331061241/http://www.icn.ch/matters_fgm.htm
  | dátum archivácie                 = 2009-03-31
  }}&lt;/ref&gt; Nepokladá sa za skutočnú ženu, je sociálne vylúčená.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Torome | meno = Juliet | titul = The Secret World of Female Circumcision | vydavateľ = [[Project Syndicate]] | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.project-syndicate.org/commentary/the-secret-world-of-female-circumcision | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt;

Tradícia ženskej obriezky je po prvýkrát zmieňovaná [[Grécko|gréckymi]] historikmi. Obriezku podľa nich podstupovali v [[staroveký Egypt|starovekom Egypte]] podobne ako muži tiež ženy. Rovnako na staroegyptských múmiách boli nájdené známky ženskej obriezky. Má teda podstatne dlhšiu históriu ako islam. Z egyptských zdrojov ale nie sú zachované žiadne bližšie informácie.&lt;ref name=&quot;rfr2&quot; /&gt;

So ženskou obriezkou je spätá celá rada tradícií a povier. Podľa jedného z tradičných zdôvodnení má amputácia časti ženských genitálií zabrániť [[masturbácia|masturbácii]] u žien a tak zaistiť ich duchovnú čistotu (masturbácia je tu podobne ako v mnohých iných kultúrach považovaná za zdroj duchovnej nečistoty).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20100204222422/http://www.munfw.org/archive/50th/who2.htm
  | dátum archivácie                 = 2010-02-04
  }}&lt;/ref&gt; Podľa afrických [[povesť|povestí]] (napr. v [[Mali]]) sú novorodenci čiastočne obojpohlavní a obriezkou je odstránený prvok pohlavia druhého (u mužov je za ženský prvok považovaná [[predkožka]], u žien [[klitoris]]), touto legendou sa teda zdôvodňuje obriezka u oboch pohlaví.&lt;ref name=&quot;rfr3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mali: Report on Female Genital Mutilation (FGM) or Female Genital Cutting (FGC) | vydavateľ = [[UNHCR]] | dátum vydania = 2001-06-01 | dátum prístupu = 2013-04-30 | url = http://www.refworld.org/cgi-bin/texis/vtx/rwmain?page=topic&amp;tocid=45a5fb512&amp;toid=46556aac2&amp;docid=46d5787a55&amp;skip=0 | jazyk = anglicky | autor=Office of the Senior Coordinator for International Women's Issues}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Kurdi|kurdskej]] tradície znamená ženská obriezka očistenie ženy (opäť súvisí so sekréciou amputovaných častí, [[výlučok|sekrét]] z klitorisu je podľa niektorých miestnych povier nečistý a môže partnera dokonca zabiť)&lt;ref name=&quot;rfr3&quot; /&gt; a je jej rovnako prisudzovaná estetická funkcia.&lt;ref name=&quot;rfr4&quot; /&gt;

Ženská obriezka však nie je len africkou záležitosťou. Amputácia klitorisu bola často vykonávaná v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] v [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočia]]. Príčinou bola lekársky dlho diskutovaná hypotéza, podľa ktorej spôsobovalo u žien nadmerné nahromadenie sekrétu na klitorise [[neuróza|neurózy]], [[epilepsia|epilepsiu]] a ďalšie choroby. Od tejto &quot;liečby&quot; sa samozrejme už upustilo (články o nej sa napriek tomu v lekárskych časopisoch objavovali sporadicky ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia), postihla ale veľké množstvo žien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&amp;task=category&amp;sectionid=13&amp;id=76&amp;Itemid=6
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20090121131805/http://www.historyofcircumcision.net/index.php?option=com_content&amp;task=category&amp;sectionid=13&amp;id=76&amp;Itemid=6
  | dátum archivácie                 = 2009-01-21
  }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.lidskaprava.cz/student/prava-zen/clanky/zenska-obrizka Ženská obřízka] na www.lidskaprava.cz
* [http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ Female Genital Mutilation: &quot;It's not culture, it's child abuse&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121201074810/http://www.trust.org/trustlaw/news/special-coverage/fgm/ |date=2012-12-01 }} Thomson Reuters Foundation
* [http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka/ Ženská obřízka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215012824/http://sex-vztahy.doktorka.cz/zenska-obrizka |date=2015-02-15 }} na serveri doktorka.cz
* [http://www.sexus.cz/zenska-obrizka Ženská obřízka] na serveri sexus.cz
* [http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 Ženská obřízka v afrických kulturách] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071111002458/http://www.afrikaonline.cz/view.php?cisloclanku=2007010101 |date=2007-11-11 }} na serveri afrikaonline.cz
* [http://www.icgi.org Medzinárodná organizácia genitálnej integrity človeka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200606132257/http://www.icgi.org/ |date=2020-06-06 }}
* [http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 Obřízka ve starém Egyptě] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130904034640/http://www.ulekare.cz/clanek/obrizka-ve-starem-egypte-10618 |date=2013-09-04 }}, www.uLékaře.cz, článok o pôvode ženskej a mužskej obriezky, Prof. PhDr. [[Břetislav Vachala]], CSc., 18. 1. 2010

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Ženská obřízka|10423244}}

[[Kategória:Sexualita]]
[[Kategória:Trestné činy]]
[[Kategória:Žena]]
[[Kategória:Porušovanie ľudských práv]]</text>
      <sha1>s5flflwri4m91th62cfx1sqgolqn641</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milujem Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>494259</id>
    <revision>
      <id>8232582</id>
      <parentid>8229344</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:36:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Michal Langr</username>
        <id>186496</id>
      </contributor>
      <comment>/* 16. séria (2025-2026) */</comment>
      <origin>8232582</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89875" sha1="k677w7ah2kw6rwrxtkxd08qjc76y31a" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Milujem Slovensko
| en                   = 
| druhý názov          = 
| logo                 = 
| typ                  = zábavno-vedomostná súťaž
| formát               = 
| tvorca               = John de Mol Jr.
| scenár               = Pavel Graus&lt;br&gt;Pavol Kohút
| réžia                = [[Rado Štefanov]]
| moderátori           = [[Martin Nikodým]]
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{minivlajka|Slovensko|w}}&lt;br&gt;(pôvodne&lt;br&gt;{{minivlajka|Holandsko|w}})
| počet sérií          = 16
| počet epizód         = 249
| zoznam epizód        = #Zoznam dielov|zoznam častí
| výkonní producenti   = John de Mol Jr.
| produkcia            = Renata Koleková&lt;br&gt;Zuzana Joklová&lt;br&gt;Emília Šranková
| strih                = Ingrid Duditšová 
| produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
[[TV JOJ]]
| dĺžka                = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min.
| vysielanie           = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]&lt;br&gt;[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť
| tv                   = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]&lt;br&gt;[[TV JOJ]]
| formát obrazu        =16:9 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 6293736
| tv com id            = 
| csfd id              = 337518
}}

'''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].&lt;ref&gt;{{csfd film|337518}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{imdb film|6293736}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej &quot;Sajfa&quot; Cifra]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

== Účinkujúci ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkujúci
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkuje ako
! colspan=&quot;17&quot; |Séria
|-
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
|-
|[[Martin Nikodým]]
|moderátor
| colspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Adela Vinczeová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Matej Cifra]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Daniel Dangl]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Juraj Tabaček]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Stanislava Kašperová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Samuel Tomeček]]
|spevák
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Martin Madej]]
|spevák
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Erika Rein]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Laura Weng]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Andrea Gabrišová]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;16&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Romana Polnická]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Katarína Ščevlíková]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Eva Pšenková]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Veronika Adamičková]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Daniela Tomešová]]
|speváčka
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;13&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Viktória Beňová]]
|speváčka
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Anabela Mollová]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč]]
|spevák
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria 
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet častí
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série 
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria (2013)|1]]'''
| 15
| [[1. apríl]] [[2013]]
| [[5. júl]] [[2013]]
| rowspan=&quot;15&quot; | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]
|-
| style=&quot;background:#FF4500; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria (2013)|2]]'''
| 15
| [[6. september]] [[2013]]
| [[20. december]] [[2013]]
|-
| style=&quot;background:#008000; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria (2014)|3]]'''
| 15
| [[5. september]] [[2014]]
| [[31. december]] [[2014]]
|-
| style=&quot;background:#45B1E8; width:1%;&quot; | 
| '''[[#4. séria (2015)|4]]'''
| 15
| [[4. september]] [[2015]]
| [[31. december]] [[2015]]
|-
| style=&quot;background:#E32636; width:1%;&quot; | 
| '''[[#5. séria (2016)|5]]'''
| 16
| [[2. september]] [[2016]]
| [[31. december]] [[2016]]
|-
| style=&quot;background:#9FA91F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#6. séria (2017)|6]]'''
| 14
| [[8. september]] [[2017]]
| [[31. december]] [[2017]]
|-
| style=&quot;background:#2E5894; width:1%;&quot; |
| '''[[#7. séria (2018)|7]]'''
| 15
| [[7. september]] [[2018]]
| [[31. december]] [[2018]]
|-
| style=&quot;background:#A8516E; width:1%;&quot; | 
| '''[[#8. séria (2019)|8]]'''
| 14
| [[13. september]] [[2019]]
| [[31. december]] [[2019]]
|-
| style=&quot;background:#c28b6c; width:1%;&quot; | 
| '''[[#9. séria (2020)|9]]'''
| 16
| [[11. september|11. september 2020]]
| [[31. december]] [[2020]]
|-
| style=&quot;background:#66A2B6; width:1%;&quot; | 
| '''[[#10. séria (2021)|10]]'''
| 16
| [[3. september]] [[2021]]
| [[31. december]] [[2021]]
|-
| style=&quot;background:#9A2B3F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#11. séria (2022)|11]]'''
| 14
| [[14. január]] [[2022]]
| [[18. apríl|18. apríl 2022]]
|-
| style=&quot;background:#6EA635; width:1%;&quot; | 
| '''[[#12. séria (2022)|12]]'''
| 14
| [[9. september]] [[2022]]
| [[31. december]] [[2022]]
|-
| style=&quot;background:#142390; width:1%;&quot; |
| '''[[#13. séria (2023)|13]]'''
| 16
| [[13. január]] [[2023]]
| [[12. máj]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#E60000; width:1%;&quot; |
| '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2023]]
| [[17. máj]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#E2B700; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2024]]
| [[23. máj]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#9C1DE3; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]'''
|18
|[[31. december]] [[2025]]
|[[19. jún]] [[2026]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#33CC33; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]'''
|?
|[[Jeseň]] [[2026]]
|?
|-
|}

== Zoznam dielov ==
=== 1. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FFD700; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 1
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2013
| Veľkonočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 2
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Haasová]]&lt;br&gt;[[Richard Stanke]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. apríl 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 3
| 3
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Chren]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 12. apríl 2013
| Epizóda 3 
| {{N/A}}
|-
| 4
| 4
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Molnárová]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Jozef Pročko]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Molnárová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Diana Mórová]] 		
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 19. apríl 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 5
| 5
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Dominik Hrbatý]]&lt;br&gt;[[Roman Luknár]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Modrovský]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]] 						
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. apríl 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 6
| 6 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Libor Hudáček]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]]						
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 3. máj 2013
| Hokejový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 7
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jeanette Borhyová]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]	
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. máj 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 8
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 17. máj 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 9
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Hana Lasicová]]&lt;br&gt;[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]&lt;br&gt;[[Marta Sládečková]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 24. máj 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 10
| 10 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Patrícia Jariabková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. máj 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 11
| 11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Štumpfová]]&lt;br&gt;[[Ivan Jakeš]]&lt;br&gt;[[Juraj Topor]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 7. jún 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 12
| 12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. jún 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 13
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 21. jún 2013
| Východniarsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 14
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Brzobohatý]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]&lt;br&gt;[[Peter Batthyany]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. jún 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 15
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mara Lukama]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]&lt;br&gt;[[Jozef Banáš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. júl 2013
| Prázdninový špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 2. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FF4500; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 16
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivica Sláviková]]&lt;br&gt;[[Ján Ďurovčík]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Tlučková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. september 2013
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 17
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Šmajda]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kamasová]]&lt;br&gt;[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Ivana Christová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. september 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 18
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Zimányiová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Marián Greksa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Burian]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2013
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 19
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Harich]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 20
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 21
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa ml.]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Antálek]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2013
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 22
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Ján Filc]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. október 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 23
| 8 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kocúriková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Ján Greššo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. október 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 24
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ramon|Rakby]]&lt;br&gt;[[Zuzana Skopálová]]&lt;br&gt;[[Ivo Gogál]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Katarína Feldeková]]&lt;br&gt;[[Štefan Kožka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. november 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 25
| 10 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Jana Pištejová]]&lt;br&gt;[[Ján Berky Mrenica ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. november 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 26
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]&lt;br&gt;[[Oliver Andrásy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Wanda Hrycová]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 27
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]&lt;br&gt;[[Pavel Drapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Martin Žúži]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. november 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 28
| 13 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]&lt;br&gt;[[Juraj Rašla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Stano Král]]
| Remíza
| 6. december 2013
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 29
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Mitaš]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Lucia Lapišáková]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. december 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 30
| 15 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Paulovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Ludwig Bagin]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
| Remíza
| 20. december 2013
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 3. séria (2014)===
'''Víťaz série:''' Dano (7:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #008000; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 31
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Dobrík]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. september 2014
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 32
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kozáková]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. september 2014
| Stredoslovenský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 33
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Igor Adamec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. september 2014
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 34
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Nemtuda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Sanitrová]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. september 2014
| Bratislavský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 35
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Judit Bárdos]]&lt;br&gt;[[Viliam Csontos]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. október 2014
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 36
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Meľo]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Roman Bombošá]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. október 2014
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 37
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Petra Millerová]]&lt;br&gt;[[Ján Snopko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andreas Žampa]]&lt;br&gt;[[Ivan Bindas]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 17. október 2014
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 38
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 24. október 2014
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 39
| 9 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]&lt;br&gt;[[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lenka Libjaková]]&lt;br&gt;[[Johnny Mečoch]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. október 2014
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 40
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Husárová]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo ml.]]&lt;br&gt;[[Andy Timková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. november 2014
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 41
| 11  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Sabo]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[František Výrostko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Izakovičová]]&lt;br&gt;[[Jana Kolesárová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. november 2014
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 42
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľubomír Bukový]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. november 2014
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 43
| 13 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Alexander Štefuca]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Petra Marko]]&lt;br&gt;[[Miguel Mendez]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. november 2014
| Epizóda 13
| {{N/A}}
|-
| 44
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Marcela Molnárová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Ivan Vereš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. december 2014
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 45
| 15				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2014
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 4. séria (2015)===
'''Víťaz série:''' Adela (9:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #45B1E8; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 46
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Silvia Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. september 2015
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 47
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Šmahel]]&lt;br&gt;[[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[Dana Gudabová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2015
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 48
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Mutňanská]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Ivan Béla Vojtek]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2015
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 49
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]&lt;br&gt;[[Branislav Bajza]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Michal Soltész]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. september 2015
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 50
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Palo Janík]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 2. október 2015
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 51
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Julo Viršík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Peter Trník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2015
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 52
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tatiana Šúrová]]&lt;br&gt;[[Peter Ševčík]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Štefečeková]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. október 2015
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 53
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hafner]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Eva Bacigalová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2015
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 54
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Martina Halinárová]]&lt;br&gt;[[Lenka Slaná]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Vyskočil]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2015
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 55
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marian Vojtko]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Zeleníková]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2015
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 56
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Layla (speváčka)|Layla]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. november 2015
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 57
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 27. november 2015
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 58
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radomír Milić]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Pavlíková]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2015
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 59
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Oľga Záblacká]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. december 2015
|  Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 60
| 15 					 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Peter Lengyel]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2015
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 5. séria (2016)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #E32636; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 61
| 1  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Stanislav Staško]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. september 2016
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 62
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Danica Matušová]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Monika Haasová]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. september 2016
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 63
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Lomnický]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Barbara Kelíšková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2016
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 64
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Ivanková]]&lt;br&gt;[[Martin Pupiš]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Gabriela Csinová]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. september 2016
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 65
| 5 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Ružička]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. september 2016
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 66
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Jozef Kramár]]&lt;br&gt;[[Petra Nagyová-Džerengová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Mäsiarová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Peter Krajčovič]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 7. október 2016
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 67
| 7 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Svarinská]]&lt;br&gt;[[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Beňuš]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| Remíza
| 14. október 2016
| Muži proti ženám
| {{N/A}}
|-
| 68
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Szabo]]&lt;br&gt;[[Terézia Kružliaková]]&lt;br&gt;[[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2016
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 69
| 9 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Škantár]]&lt;br&gt;[[Tomáš Pokorný]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ladislav Škantár]]&lt;br&gt;[[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2016
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 70
| 10 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Wallner]]&lt;br&gt;[[Juraj Jedinák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebestová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Hanzelová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. november 2016
| Rozhlas vs. televízia
| {{N/A}}
|-
| 71
| 11 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]&lt;br&gt;[[Silvia Lakatošová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2016
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 72
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Šafářiková]]&lt;br&gt;[[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petranik]]&lt;br&gt;[[Michaela Kapráliková]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. november 2016
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 73
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Juraj Zaujec]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Katarína Baranová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. december 2016
|  Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 74
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. december 2016
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 75
| 15 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lina Mayer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. december 2016
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 76
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2016
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 6. séria (2017)===
'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9FA91F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 77
| 1  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]&lt;br&gt;[[Pavol Hammel]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Gulisova]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marcela Laiferová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. september 2017
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 78
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Anka Balková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Koči]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. september 2017
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 79
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sorizzo]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Koleno]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. september 2017
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 80
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Suvereno]]&lt;br&gt;[[Maroš Čupka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. október 2017
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 81
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Ján Lehotský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jozef Dado Nagy]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. október 2017
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 82
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Bekr]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lýdia Petrušová]]&lt;br&gt;[[Mišo Biely]]&lt;br&gt;[[Adriana Drafiová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. október 2017 
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 83
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Dubovcová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Štrbová]]&lt;br&gt;[[Petra Toth]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. október 2017
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 84
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Aron Tesfaye]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Viňarský]]&lt;br&gt;[[Miguel Méndez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Peter Pohančaník]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. november 2017
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 85
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Krnčok]]&lt;br&gt;[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]&lt;br&gt;[[Radovan Orth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Igor Novosad]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. november 2017
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 86
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Miroslav Frindt]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Nájdená]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. november 2017
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 87
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Monika Zázrivcová]]&lt;br&gt;[[Brunno Oravec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Jozef Metelka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. december 2017
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 88
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Edyn]]&lt;br&gt;[[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Gizela Oňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. december 2017
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 89
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Přemek Boublík]]&lt;br&gt;[[Masahiko Shiraki]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. december 2017
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 90
| 14 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2017
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 7. séria (2018)===
V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj &quot;Šoko&quot; Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]].

'''Víťaz série:''' Šoko (6:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Stanky Kašperovej 
! Tím Juraja &quot;Šoka&quot; Tabačka
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #2E5894; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 91
| 1  															
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Pavel Mihaľák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. september 2018
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 92
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Mikulcová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Jevgenij Libezňuk]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 14. september 2018
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 93
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Richterová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Slobodová]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 21. september 2018
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-

| 94
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 28. september 2018
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 95
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Ján Škorňa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Luberdová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Ladislav Borbély]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 5. október 2018
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 96
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 12. október 2018
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 97
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Paulína Fialková]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivona Fialková]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 19. október 2018
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 98
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Baloghová]]&lt;br&gt;[[Lukasz Kos]]&lt;br&gt;[[Martin Dejdar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viktória Ráková]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 26. október 2018
| Špeciál{{--}}100. rokov&lt;br&gt;vzniku ČSR
| {{N/A}}
|-
| 99
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Karol Čičmanc]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[PPPeter|Peter Popluhár]]&lt;br&gt;[[Martina Kacinová]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 2. november 2018
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 100
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Pavol Graus]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Gabrišová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miro Kasprzyk]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 9. november 2018
| 100. jubilejný diel
| {{N/A}}
|-
| 101
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Miro Beňúš]]&lt;br&gt;[[Slavo Gibarthi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Šencová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Boris Lettrich]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 23. november 2018
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 102
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Nováková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Andrej Palko]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 30. november 2018
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 103
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Hlásný]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. december 2018
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 104
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Jablonský]]&lt;br&gt;[[Dušan Rapoš]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Peter Bebjak]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]] 
| Remíza
| 14. december 2018
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 105
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2018 
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 8. séria (2019)===
V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka.

'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #A8516E; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 106
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. september 2019
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 107
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kohútková]]&lt;br&gt;[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]&lt;br&gt;[[Stanislav Gális]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2019
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 108
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Tomeček]]&lt;br&gt;[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Róbert Mikla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Martina Schindlerová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2019
| SuperStar špecial
| {{N/A}}
|-
| 109
| 4 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Košec]]&lt;br&gt;[[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2019
| Športový moderátori vs&lt;br&gt;Dámský klub
| {{N/A}}
|-
| 110
| 5 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Marco Klepoch]]&lt;br&gt;[[Dušan Pašek ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Oľga Beständig]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2019
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 111
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Jánoš]]&lt;br&gt;[[Kristína Tóthová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Vravník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislav Pitoňák]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. október 2019
| [[Divadlo Jána Palárika]] vs&lt;br&gt;[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]]
| {{N/A}}
|-
| 112
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mojmír Caban]]&lt;br&gt;[[Simona Miháliková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Hraška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tereza Heftyová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Mischura]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. október 2019
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 113
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. november 2019
| [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs&lt;br&gt;[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]]
| {{N/A}}
|-
| 114
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Nikita Slovák]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2019
| Špeciál{{--}}30 rokov od&lt;br&gt;Sametovej revolúcie
| {{N/A}}
|-
| 115
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Dorčíková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2019
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 116
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tony Porucha]]&lt;br&gt;[[Lucia Vašíková]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Gabo Žifčák]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. november 2019
| Tanečníci vs&lt;br&gt;stand-uperi
| {{N/A}}
|-
| 117
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Matúš Okajček]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Bača]]&lt;br&gt;[[Jakub Petraník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. december 2019
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 118
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Vlasta Mudríková]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. december 2019
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 119
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2019
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 9. séria (2020)===
'''Víťaz série:''' Remíza (8:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #C28B6C; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 120
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Branko Radivojevič]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Nicole Rajičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2020
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 121
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Mosný]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Soldánová]]&lt;br&gt;[[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kanócz]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2020
| Manželský špeciál
| {{N/A}}
|- 
| 122
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viola Mariner]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Hornyáková]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. september 2020
| Opera vs činohra
| {{N/A}}
|-
| 123
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Fero Mikloško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alexandra Gachulincová]]&lt;br&gt;[[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. október 2020
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-

| 124
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. október 2020
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 125
| 6
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2020
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 126
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adéla Mojišová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Štefan Richtárech]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Jakub Ružička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. október 2020
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 127
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Jančík]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2020
| Muzikantský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 128
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Slažanský]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Michal Sabo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2020
| Influencerský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 129
| 10			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Števo Eisel]]&lt;br&gt;[[Juraj Čurný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Michelčíková]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2020
| Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
| {{N/A}}
|-
| 130
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Martina Lacová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Linda Luptáková]]&lt;br&gt;[[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. november 2020
| Tanečný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 131
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Pavol Čekan]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Boris Klempa]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. november 2020
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 132
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Nela Pocisková]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2020
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 133
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Michal Bugala]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Lucia Molnárová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. december 2020
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 134
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Viktória Valúchová]]&lt;br&gt;[[Michal Spišák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. december 2020
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 135
| 16 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2020
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 10. séria (2021)===
'''Víťaz série:''' Adela (11:4)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #66A2B6; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 136
| 1 									
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Michalko]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. september 2021
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 137
| 2 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Sabaka]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Brezová]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. september 2021
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 138
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Dominika Výrosteková]]&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Pagáčová]]&lt;br&gt;[[Michal Koleják]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. september 2021
| Divadelný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 139
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]&lt;br&gt;[[Jarka Vitovičová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Janík]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Richard Dedek]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. september 2021
| Rozhlasový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 140
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Medlová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Jozef Žabka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. október 2021
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 141
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Gabriel Kocák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Petra Tóthová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. október 2021
| [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs&lt;br&gt;[[Pečie celé Slovensko]]
| {{N/A}}
|-
| 142
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Cyril Žolnír]]&lt;br&gt;[[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Michal Rovňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Renáta Ryníková]]&lt;br&gt;[[Slávka Halčáková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 22. október 2021
| Herci z Divadla&lt;br&gt;[[La Komika|La Komka]]
| 350 000
|-
| 143
| 8  				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Yael|Matúš Kolárovský]]&lt;br&gt;[[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Oskar Rózsa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Jurena Stará]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. október 2021
| Muzikantský špeciál I
| {{N/A}}
|-
| 144
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Simanová]]&lt;br&gt;[[Viliam Hauzer]]&lt;br&gt;[[Marek Makara]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Marek Marušiak]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. november 2021
| Moderátori spravodajstva vs&lt;br&gt;Športový moderátori 
| {{N/A}}
|-
| 145
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. november 2021
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 146
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Dávid Králik]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Roman Veverka]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. november 2021
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 147
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Helena Tomková]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 26. november 2021
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 148
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Michaela Várady]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. december 2021
| Muzikantský špeciál II
| {{N/A}}
|-
| 149
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Madarová]]&lt;br&gt;[[Adam Jančina]]&lt;br&gt;[[Jana Kovalčíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Malenovská]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]
| Remíza
| 10. december 2021
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 150
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. december 2021
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 151
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Ostrihoňová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2021
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 11. séria (2022)===
V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom.

'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 152
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Gombošová]]&lt;br&gt;[[Ján Hudok]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viliam Stankay]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. január 2022
| Epizóda 1
| 185 000
|-
| 153
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Katarína Ščevlíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Predmerský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Drínová]]&lt;br&gt;[[Jakub Růžička]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. január 2022
| Epizóda 2
| 170 000
|-
| 154
| 3 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. január 2022
| Stand-up špeciál
| 199 000
|-
| 155
| 4 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karmen Pál-Baláž]]&lt;br&gt;[[Robo Šimko]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Beláková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. február 2022
| Epizóda 4
| 177 000
|-
| 156
| 5  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Pavol Plevčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. február 2022
| Manželský špeciál
| 177 000
|-
| 157
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Zábranska]]&lt;br&gt;[[Róbert Sipos]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Angelika Sbouli]]&lt;br&gt;[[Naďa Jurkemik]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. február 2022
| Epizóda 6
| 205 000
|-
| 158
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Osztas]]&lt;br&gt;[[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. február 2022
| Muzikantský špeciál
| 203 000
|-
| 159
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 4. marec 2022
| Epizóda 8
| 186 000
|-
| 160
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ráchel Šoltésová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. marec 2022
| Epizóda 9
| 200 000
|-
| 161
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Elena Spasková]]&lt;br&gt;[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]&lt;br&gt;[[Michal Jánoš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. marec 2022
| Epizóda 10
| 207 000
|-
| 162
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Remeník]]&lt;br&gt;[[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Marián Viskup]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Remíza
| 25. marec 2022
| Epizóda 11
| 198 000
|-
| 163
| 12 		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrich Platek]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2022
| Epizóda 12
| 203 000
|-
| 164
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radoslav Zemančík]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Radoslav Šebo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Jančkárová]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. apríl 2022
| Epizóda 13
| 166 000
|-
| 165
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Veronika Vitázková]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Janais|Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. apríl 2022
| Veľkonočný špeciál
| 335 000
|}

=== 12. séria (2022)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #6EA635; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 166
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. september 2022
| Epizóda 1
| 299 000
|-
| 167
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Mirka Partlová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2022
| Epizóda 2
| 278 000
|-
| 168
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jozefína Zaukolcová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľudovít Vašš]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. september 2022
| Epizóda 3
| 289 000
|-
| 169
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Andrea Martvoňová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bukový]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Pavel Bruchala|Pavol  Bruchala]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marošová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 30. september 2022
| Epizóda 4
| 301 000
|-
| 170
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[ADiss]]&lt;br&gt;[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Šorty]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Majself]]&lt;br&gt;[[Leia (zpeváčka)|Leia]]&lt;br&gt;[[Kali]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. október 2022
| Muzikantský špeciál
| 277 000
|-
| 171
| 6				
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Natália Kóšová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. október 2022
| Epizóda 6
| 295 000
|-
| 172
| 7
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Bálint]]&lt;br&gt;[[Simona Simánová]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Suchomel Guzová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Jarembinská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2022
| Epizóda 7
| 321 000
|-
| 173
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Vrábová]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Vít Bednárik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dana Gudabová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Branislav Mosný]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2022 
| Epizóda 8 
| 316 000
|-
| 174
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sebastián Fapšo]]&lt;br&gt;[[Adriana Špronglová]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Ďatelinka]]&lt;br&gt;[[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. november 2022 
| Športový špeciál 
| 314 000
|-
| 175
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Gurbaľ]]&lt;br&gt;[[Júlia Grejtáková]]&lt;br&gt;[[Titusz Tóbisz]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Katarína Procházková]]&lt;br&gt;[[Dušan Šimo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2022  
| Epizóda 10
| 323 000
|-
|176
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Pál]]&lt;br&gt;[[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Diana Gábriková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Andrea Zimányiová]]
|Remíza
|25. november 2022
|Epizóda 11
|285 000 
|-
|177
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Zapletalová]]&lt;br&gt;[[Martina Dubovská]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. december 2022 
|Mikulášsky špeciál 
|289 000
|-
|178
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Pavol Peschl]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Valéria Beck]]&lt;br&gt;[[Lukáš Pelč]]&lt;br&gt;[[Mariana Čengel Solčanská]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. december 2022 
|Vianočný špeciál 
|306 000
|-
|179
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Václav Kopta]]&lt;br&gt;[[Adrian Jastraban]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2022
|Silvestrovský špeciál 
|446 000
|}

=== 13. séria (2023) ===
'''Víťaz série:''' Adela (10:6)
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #142390; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 180
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Victor Ibara]]&lt;br&gt;[[Barbora Bezáková]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
| 13. január 2023
| Epizóda 1
|414 000
|-
|181
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Patrik Mltas]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marušiaková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Jana Košíková]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|20. január 2023
|Moderátorský špeciál
|426 000
|-
|182
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Nikola Kasalová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. január 2023 
|Influencerský špeciál I 
|413 000
|-
|183
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Veronika Adamičková]]&lt;br&gt;[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|3. február 2023 
|Muzikantský špeciál I 
|450 000
|-
|184
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Cvik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Sedláková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Cíger]]
|Adelin&lt;br&gt;tím  
|10. február 2023 
|Umelecký špeciál
|432 000
|-
|185
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kamila Chomaničová]]&lt;br&gt;[[Martin Vaculík]]&lt;br&gt;[[Attila Végh]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. február 2023
|Športový špeciál 
|458 000
|-
|186
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Liberty Simon]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Miro Šimonič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dušan Kajaba]]&lt;br&gt;[[Petra Ficová]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. marec 2023	
|Módný špeciál
|400 000
|-
|187
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Zubák]]&lt;br&gt;[[Pavol Smolka]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|10. marec 2023
|Speváci verzus manažeri
|429 000
|-
|188
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Rebeka Jenisová]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Dalibor Jenis]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. marec 2023
|Muzikantský špeciál II
|424 000
|-
|189
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dominik Haluška]]&lt;br&gt;[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Pažická]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|24. marec 2023
|Influencerský špeciál II  
|399 000
|-
|190
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lucia Ondrušová]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Miloš Lačný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Soňa Stanovská]]&lt;br&gt;[[Denis Myšák]]&lt;br&gt;[[Juraj Tarr]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. marec 2023
|Futbalisti vs vodáci 
|429 000 
|-
|191
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Chlebcová]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]  
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|14. apríl 2023
|Veľkonočný špeciál
|393 000
|-
|192
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Marek Danko|Mark Dann]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Martin Harich]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Anita Soul]]&lt;br&gt;[[Eugen Vizváry]]   
|Adelin&lt;br&gt;tím
|21. apríl 2023 
|Muzikantský špeciál III    
|359 000 
|-
|193
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]&lt;br&gt;[[Daniela Šinkorová]]&lt;br&gt;[[Marián Vojtko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michaela Badinková]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|28. apríl 2023  
|Epizóda 14
|407 000
|-
|194
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Marhefková]]&lt;br&gt;[[Martin Mašek]]&lt;br&gt;[[Štefan Jurča]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Silvia Pavličková]] &lt;br&gt;[[Tomáš Pohorelec]]&lt;br&gt;[[Juraj Haviar]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|5. máj 2023  
|Epizóda 15
|341 000 
|-
|195
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Rosová Moravčíková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]]&lt;br&gt;[[Marko Pillo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Michal Candrák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|12. máj 2023  
|Epizóda 16
|340 000 

|}

=== 14. séria (2023{{--}}2024) ===
V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. 

'''Víťaz série:''' Dano (8:10) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E60000; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 196
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. december 2023
| Silvestrovský špeciál
|381 000
|-
|197
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lesana Krausková]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|12. január 2024 
|Epizóda 2
|390 000
|-
|198
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Varecha]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. január 2024
|Epizóda 3
|412 000
|-
|199
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anabela Mollová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|26. január 2024 
|Muzikantský špeciál I
|376 000
|-
|200
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Adam Pavlovčin]]&lt;br&gt;[[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Radka Pavlovčinová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. február 2024
|200. jubilejný diel
|330 000
|-
|201
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jany Landl]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Fredy Ayisi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anna Strike]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. február 2024
|Jogíni vs tanečníci
|{{N/A}}
|-
|202
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Szocsová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[René Štúr]] 
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. február 2024
|Herci z Radošinského&lt;br&gt;naivného divadla
|323 000
|-
|203
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Kristína Spáčová]]&lt;br&gt;[[Jakub Jablonský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Trokanová]]&lt;br&gt;[[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|23. február 2024
|Epizóda 8
|350 000
|-
|204
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Majself]]&lt;br&gt;[[Saimonsa]]&lt;br&gt;[[Opak (raper)|Opak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Maroš Goga]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. marec 2024
|Muzikantský špeciál II
|362 000
|-
|205
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Monika Szabo Horváthová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|8. marec 2024
|Epizóda 10
|325 000
|-
|206
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Jozef Fatrsík]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Nikoleta Vujisić]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Milan Bardún]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. marec 2024
|Epizóda 11 
|{{N/A}}
|-
|207
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Rózsa Ružičková]]&lt;br&gt;[[Petra Torkošová]]&lt;br&gt;[[Adam Sedlický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Čapkovič]]&lt;br&gt;[[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Martin Gyimesi]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|22. marec 2024
|Operní speváci&lt;br&gt;vs dirigenti
|{{N/A}}
|-
|208
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tomáš Mihálik]]&lt;br&gt;[[Peter Čambor]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Katarína Van Derham]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|5. apríl 2024
|Epizóda 13
|{{N/A}}
|-
|209
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sára Polyaková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Kucianová]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|12. apríl 2024
|Epizóda 14
|313 000
|-
|210 
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Alex Maďar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Annamária Janeková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. apríl 2024 
|Epizóda 15 
|346 000
|-
|211
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Stanislav Slovák]]&lt;br&gt;[[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Dušan Kollár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|3. máj 2024
|Epizóda 16
|343 000
|-
|212
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Kramár]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Denisa Šebenová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|10. máj 2024
|Hokejový špeciál 
|{{N/A}}
|-
|213
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Branislav Bajza]]&lt;br&gt;[[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Peter Opet]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Boris Lettrich]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Mário Tománek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. máj 2024 
|Polemic vs Aya 
|284 000
|}

=== 15. séria (2024 – 2025) ===
'''Víťaz série:''' Adela (12:6) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E2B700; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 214
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Juraj Podmanický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2024
|Silvestrovský špeciál
|320 000
|-
|215
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|10. január 2025
| Epizóda 2
|416 000
|-
|216
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jakub Grigar]]&lt;br&gt;[[Eliška Mintálová]]&lt;br&gt;[[Matej Beňuš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Martin Mikovič]]&lt;br&gt;[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|17. január 2025
| Futbalisti vs vodáci	
|{{N/A}}
|-
|217
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Pavel Achs]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|24. január 2025
| Moderátori vs herci zo&lt;br&gt;seriálu [[Dotyk života]]
|{{N/A}}
|-
|218
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Peter Lacho]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Markus Daniel]]&lt;br&gt;[[Jana Golisová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. január 2025
| Sieň Slávy
| 448 000
|-
|219
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Peter Kiss]]&lt;br&gt;[[Adam Bárdy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Filip Šebesta]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|7. február 2025
| Epizóda 6
|{{N/A}}
|-
|220
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Eva Javorská]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Boris Srník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|14. február 2025
| Epizóda 7
| 409 000
|-
|221
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tereza Mihalíková]]&lt;br&gt;[[Rebecca Šramková]]&lt;br&gt;[[Norbert Gomboš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Samuel Volárik]]&lt;br&gt;[[Bronislava Borovičková]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|21. február 2025
| Basketbalisti vs&lt;br&gt;tenisti
|{{N/A}}
|-
|222
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ivan Šándor]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Debnárová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. február 2025
| Dabingový špeciál
|369 000
|-
|223
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Milan Švikruha]]&lt;br&gt;[[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Botíková]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|7. marec 2025
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|224
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|14. marec 2025
|Epizóda 11
|{{N/A}}
|-
|225
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Jakub Šedivý]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Diana Ristová]]&lt;br&gt;[[Alexandra Okálová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|21. marec 2025
|Muzikantský špeciál
|{{N/A}}
|-
|226
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Octavia McKenzie]]&lt;br&gt;[[Andrea Ena]]&lt;br&gt;[[Miguel Mandez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. marec 2025
|Zahraniční rodáci vs &lt;br&gt;moderátori
|400 000
|-
|227
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Erik Žibek]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|4. apríl 2025
|Epizóda 14
|359 000
|-
|228
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dalibor Ludvig]]&lt;br&gt;[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Dominik Haluška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Sedláčková]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|11. apríl 2025
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|229
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Erika Palkovičová]]&lt;br&gt;[[Matúš Očkaik]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Kocianová]]&lt;br&gt;[[Michaela Hlaváčková]]&lt;br&gt;[[Marek Kosorín]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. máj 2025
|Modelingový špeciál
|{{N/A}}
|-
|230
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Petra Ázacis]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Klára Lapinová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|16. máj 2025
|Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
|{{N/A}}
|-
|231
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]&lt;br&gt;[[Radka Kopriva]]&lt;br&gt;[[Marek Rozkoš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Funtová]]&lt;br&gt;[[Lívia Bielovič]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|23. máj 2025
|Epizóda 18
|{{N/A}}
|}
=== 16. séria (2025-2026) ===
Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]].

'''Víťaz série:''' Sajfa (7:10)  
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 232
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Marián Čekovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|31. december 2025
|Silvestrovský špeciál
|488 000
|-
|233
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Barbora Števulová]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Kohlová]]&lt;br&gt;[[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím 
|27. február 2026
|Športový špeciál
|{{N/A}}
|-
|234
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ladislav Bédi]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Alexander Bárta]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emily Bédi Drobňáková]]&lt;br&gt;[[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|6. marec 2026
|Manželský špeciál
|{{N/A}}
|-
|235
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kali]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]&lt;br&gt;[[Lina Mayer]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Tina (speváčka)|Tina]]&lt;br&gt;[[Yael|Matúš Kolárovský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|13. marec 2026
|Muzikantský špeciál 
|{{N/A}}
|-
|236
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Belányiová]]&lt;br&gt;[[Aneta Parišková]]&lt;br&gt;[[Ján Mečiar]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|20. marec 2026
|Moderátori TV JOJ
|{{N/A}}
|-
|237
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Mária Schumerová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. marec 2026
|[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]]
|{{N/A}}
|-
|238
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. apríl 2026
|Veľkonočný špeciál	
|{{N/A}}
|-
|239
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fischer]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|10. apríl 2026
|Opera vs činohra
|{{N/A}}
|-
|240
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Samuel Procházka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. apríl 2026
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|241
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Mošovská]]&lt;br&gt;[[Daniel Feranec]]&lt;br&gt;[[Samuel Miškov]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[René Zobola]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Oliver Oswald]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|24. apríl 2026
|Influencerský špeciál
|{{N/A}}
|-
|242
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Ivan Kostra]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. máj 2026
|Stand-up špeciál
|{{N/A}}
|-
|243
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]&lt;br&gt;[[Andrej Kraus|Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|8. máj 2026
|Epizóda 12
|{{N/A}}
|-
|244
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]&lt;br&gt;[[Radovan Ležovič]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. máj 2026
|Hokejový špeciál
|{{N/A}}
|-
|245
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Danica Matúšová]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|22. máj 2026
|Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla&lt;br&gt;Astorka]]
|{{N/A}}
|-
|246
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]&lt;br&gt;[[Károly Tóth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|29. máj 2026
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|247
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Alexandra Orviská]]&lt;br&gt;[[Alexandra Hynková]]&lt;br&gt;[[Erika Barkolová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
|Remíza
|5. jún 2026
|[[Top Star]] vs&lt;br&gt;[[Dobre vedieť]] 
|{{N/A}}
|-
|248
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Juraj Kucka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Denisa Mendrejová]]&lt;br&gt;[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Lenka Poláčková]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|12. jún 2026
|Modelky vs futbalisti
|{{N/A}}
|-
|249
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. jún 2026
|Epizóda 18
|{{N/A}}
|}

=== 17. séria (2026) ===
'''Víťaz série:''' ?
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #33CC33; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 232
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|Jeseň 2026
|Epizóda 1
|{{N/A}}
|-
|233
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|Jeseň 2026
|Epizóda 2
|{{N/A}}
|}

== Štatistiky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy STVR
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Danov tím
!98
! rowspan=&quot;2&quot; |6
|-
|Adelin tím
!112
|-
|Šokov tím
!8
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Stankin tím
!6
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy TV JOJ
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Sajfov tím
!10
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Adelin tím
!7
|}

=== Zaujímavosti ===
* Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]])
* Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72)
* Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166)
* Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32)
* Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria)
* Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria)
* Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]])
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100'''
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka'''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
* [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u
* {{Csfd film|337518}}
* {{Imdb film|6293736}}
* {{Kinobox film|463506}}

[[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]]
[[Kategória:Zábavné televízne programy]]
[[Kategória:Hudobné televízne programy]]
[[Kategória:Televízne súťaže]]</text>
      <sha1>k677w7ah2kw6rwrxtkxd08qjc76y31a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Martin Garrix</title>
    <ns>0</ns>
    <id>499445</id>
    <revision>
      <id>8232464</id>
      <parentid>8232152</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:13:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232464</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15953" sha1="3hno7paehysu1od5nwsohnz7e72znjv" xml:space="preserve">{{Infobox DJ
| Meno              = Martin Garrix
| Portrét           = Martin Garrix @ Web Summit 2017.jpg
| Popis portrétu    = Martin Garrix v roku 2017
| Ďalšie mená       = Martijn Gerard Garritsen, Ytram, GRX
| Dátum narodenia   = {{dnv|1996|5|14}}
| Miesto narodenia  = [[Amsterdam]], [[Holandsko]]
| Dátum úmrtia      = 
| Miesto úmrtia     = 
| Manželka     = 
| Činnosť           = [[Hudobný producent]], [[hudobník]]
| Štýl              = [[Electro house]], [[Dutch house]], [[Elektronická tanečná hudba|EDM]], [[Progresívny house|Progressive House]]  
| Nástroj           = Klávesy, turntables, gitara
| Roky aktivity     = 2012 – súčasnosť
| Súvisiace články  =
| Vydavateľstvo     = [[STMPD RCRDS]]
| Webstránka        = {{URL|martingarrix.com}}
| Poznámky          = 
}}

'''Martin Garrix''' (tiež '''Ytram''' alebo '''GRX'''), vlastným menom '''Martijn Gerard Garritsen''' (* [[14. máj]] [[1996]], [[Amsterdam]], [[Holandsko]]) je holandský DJ a hudobný producent. V roku 2014 bol vo veku 17 rokov zaradený do kategórie Top 100 DJs časopisu DJ Mag, kde sa každoročne umiestňuje na popredných priečkach. V rokoch 2016, 2017, 2018, 2022 a 2024 sa stal víťazom ankety o najlepšieho DJa planéty. Je známy najmä vďaka svojim singlom „Animals“, „In The Name Of Love“ a „Scared To Be Lonely“.

==Hudobná kariéra==
V roku 2012 vyhral cenu Nightlife Award počas udeľovania cien SLAM! FM DJ Talent of the Year Award.&lt;ref&gt;[http://www.djguide.nl/nieuws.p?id=18208 DJGuide: Martin Garrix wint eerste award] (in Dutch)&lt;/ref&gt; Tiež v roku 2012 sa jeho remix skladby „[[Your Body]]“ speváčky [[Christina Aguilera|Christiny Aguilery]]&lt;ref&gt;[http://www.zita.be/entertainment/2627369_nederlandse-tiener-maakt-tophit-tomorrowland-video.html Zita.be: Nederlandse tiener maakt tophit Tomorrowland] (in Dutch)&lt;/ref&gt; objavil na deluxe verzii jej albumu ''[[Lotus (album)|Lotus]]''. V roku 2013 spoločne s DJom [[Sidney Samson|Sidneym Samsonom]] vydal skladbu „Torrent“ cez [[Tiësto]]ve vydavateľstvo Musical Freedom.&lt;ref name=billboard&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.billboard.com/articles/columns/code/1562996/martin-garrix-animals-exclusive|autor=Kerri Mason|titul=Martin Garrix, 'Animals': Exclusive|periodikum=[[Billboard]]|dátum vydania=20. máj 2013|dátum prístupu=2013-08-13}}&lt;/ref&gt;

Martin Garrix si získal veľkú popularitu s vydaním svojho sólového singla „[[Animals (singel Martina Garrixa)|Animals]]“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Stoney|meno=Roads|titul=Martin Garrix Makes History with “Animals”|url=http://www.youredm.com/2013/06/24/martin-garrix-makes-history-with-animals/|publisher=Your EDM|dátum prístupu=2013-06-24}}&lt;/ref&gt; ktorý vydal 16. júna 2013  cez 541 / N.E.W.S.. Singel sa dostal na vysoké pozície v európskych rebríčkoch&lt;ref&gt;[http://megatop50.3fm.nl/nieuws/detail/348751/nederlander-martin-garrix-scoort-internationaal 3FM: De Mega Top 50 - Nederlander Martin Garrix scoort internationaal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150630024558/http://megatop50.3fm.nl/nieuws/detail/348751/nederlander-martin-garrix-scoort-internationaal |date=2015-06-30 }} (in Dutch)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=Martin+Garrix&amp;titel=Animals&amp;cat=s DutchCharts.com Martin Garrix - Single &quot;Animals&quot; page]&lt;/ref&gt; a objavil sa tiež na [[Hardwell]]ovej kompilácii ''[[Hardwell presents 'Revealed Volume 4']]''.

Dňa 30. septembra 2013 vydal Garrix remix skladby „Project T“ od Sandera Van Doornea, Dimitriho Vegasa a Like Mika, ktorý dosiahol 1. miesta v rebríčkoch webstránky [[Beatport]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.beatport.com/release/project-t-martin-garrix-remix/1162337 |dátum prístupu=2013-10-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170811223311/https://www.beatport.com/release/project-t-martin-garrix-remix/1162337 |dátum archivácie=2017-08-11 }}&lt;/ref&gt;

==Diskografia==
===Single===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:18em;&quot;| Názov
! scope=&quot;col&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Rok
! scope=&quot;col&quot; colspan=&quot;11&quot;| Vrcholové pozície
! scope=&quot;col&quot; rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12em;&quot;| Ocenenia
! scope=&quot;col&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Album
|-
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[MegaCharts|NLD]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;NLD&quot;&gt;{{cite web | url=http://dutchcharts.nl/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discografie Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''dutchcharts.nl'' | accessdate=20 December 2013 | language=Dutch}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Ö3 Austria Top 40|AUT]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;AUT&quot;&gt;{{cite web | url=http://austriancharts.at/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discographie Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''austriancharts.at'' | accessdate=20 December 2013 | language=German}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Ultratop|BEL&lt;br /&gt;(FL)]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;BELFL&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discografie Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''ultratop.be'' | accessdate=29 October 2013 | language=Dutch}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Ultratop|BEL&lt;br /&gt;(WA)]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;BELWA&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.ultratop.be/fr/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discographie Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''ultratop.be'' | accessdate=29 October 2013 | language=French}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;FRA&quot;&gt;{{cite web | url=http://lescharts.com/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discographie Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''lescharts.com'' | accessdate=20 December 2013 | language=French}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Media Control Charts|GER]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;GER-sin&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.officialcharts.de/suche.asp?search=Martin+Garrix&amp;x=0&amp;y=0&amp;country=de&amp;kategorie=single | title=Martin Garrix (Single) | publisher=[[Media Control Charts]] | work=''charts.de'' | accessdate=20 December 2013 | language=German}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Recorded Music NZ|NZ]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;NZ&quot;&gt;{{cite web | url=http://charts.org.nz/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discography Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''charts.org.nz'' | accessdate=29 March 2014 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20150929210950/http://www.charts.org.nz/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | archivedate=2015-09-29 }}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Sverigetopplistan|SWE]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;SWE&quot;&gt;{{cite web | url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discography Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''swedishcharts.com'' | accessdate=20 December 2013}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Swiss Hitparade|SWI]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;SWI&quot;&gt;{{cite web | url=http://swisscharts.com/showinterpret.asp?interpret=Martin+Garrix | title=Discography Martin Garrix | publisher=Hung Medien | work=''swisscharts.com'' | accessdate=20 December 2013}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[UK Singles Chart|UK]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;UK-sin&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.officialcharts.com/artist/_/martin%20garrix/ | title=Martin Garrix | publisher=[[Official Charts Company]] | accessdate=20 December 2013 | format=select &quot;Singles&quot; tab}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;width:2.9em;font-size:90%;&quot;| [[Billboard Hot 100|US]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;US100&quot;&gt;{{cite web | url={{BillboardURLbyName|artist=martin garrix|chart=Hot 100}} | title=Martin Garrix – Chart History: Hot 100 | publisher=[[Prometheus Global Media]] | work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] | accessdate=20 December 2013}}&lt;/ref&gt;
|-
| &quot;[[Animals (singel Martina Garrixa)|Animals]]&quot;
| rowspan=&quot;2&quot;| 2013
| 3 || 6 || 1 || 1 || 2 || 4 || 10 || 4 || 2 || 1 || 21
|
* [[Australian Recording Industry Association|ARIA]]: Platinum&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.aria.com.au/pages/httpwww.aria.com.aupagesaria-charts-accreditations-singles-2014.htm | title=ARIA Charts – Accreditations – 2014 Singles | publisher=[[Australian Recording Industry Association]] | accessdate=19 February 2014}}&lt;/ref&gt;
* [[Belgian Entertainment Association|BEA]]: Platinum&lt;ref&gt;{{cite certification | region=Belgium | certyear=2013 | accessdate=20 December 2013}}&lt;/ref&gt;
* [[British Phonographic Industry|BPI]]: Gold&lt;ref name=&quot;BPI&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.bpi.co.uk/certified-awards/search.aspx | title=Certified Awards | publisher=[[British Phonographic Industry]] | accessdate=20 December 2013 | format=enter &quot;Martin Garrix&quot; into the &quot;Keywords&quot; box, then select &quot;Search&quot; | archiveurl=https://web.archive.org/web/20170801142929/http://www.bpi.co.uk/certified-awards/Search.aspx | archivedate=2017-08-01 }}&lt;/ref&gt;
* [[Bundesverband Musikindustrie|BVMI]]: Platinum&lt;ref name=&quot;BVMI&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/?action=suche&amp;strTitel=&amp;strInterpret=Martin+Garrix | title=Gold-/Platin-Datenbank: Martin Garrix | publisher=[[Bundesverband Musikindustrie]] | accessdate=20 December 2013 | language=German}}&lt;/ref&gt;
* [[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI]] SWE: Platinum&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.sverigetopplistan.se/netdata/ghl002.mbr/artdata?dfom=20130701&amp;sart=3369540 | title=Martin Garrix – Animals | publisher=[[Grammofon Leverantörernas Förening]] | accessdate=20 December 2013 | language=Swedish}}&lt;/ref&gt;
* [[Music Canada|MC]]: 2× Platinum{{Certification Cite Ref|region=Canada|type=digital download|title=Animals|artist=Martin Garrix}}
* [[Recording Industry Association of America|RIAA]]: Platinum&lt;ref name=&quot;RIAA&quot;&gt;{{cite web | url=http://riaa.com/goldandplatinumdata.php?artist=%22Garrix,+Martin%22 | title=Gold &amp; Platinum: Garrix, Martin | publisher=[[Recording Industry Association of America]] | accessdate=16 January 2014}}&lt;/ref&gt;
* [[Recorded Music NZ|RMNZ]]: Gold&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=2432 | title=NZ Top 40 Singles Chart – 24 February 2014 | publisher=[[Recorded Music NZ]] | accessdate=4 March 2014 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20150918185659/http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=2432 | archivedate=2015-09-18 }}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;2&quot; | ''Gold Skies EP''
|-
| &quot;[[Wizard (singel)|Wizard]]&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with [[Jay Hardway]])&lt;/span&gt;
| 16 || 34 || 6 || 8 || 31 || 30 || — || 21 || 29 || 7 || —
|
* IFPI SWE: Gold&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.sverigetopplistan.se/netdata/ghl002.mbr/artdata?dfom=20131216&amp;sart=3746207 | title=Martin Garrix &amp; Jay Hardway – Wizard | publisher=[[Grammofon Leverantörernas Förening]] | accessdate=13 April 2014 | language=Swedish}}&lt;/ref&gt;
|-
| &quot;[[Helicopter]]&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with [[Firebeatz]])&lt;/span&gt;
| rowspan=&quot;7&quot;| 2014
| 59 || — || 33 || 42 || 98 || — || — || — || — || — || —
|
| Nealbumový singel
|-
| &quot;[[Tremor]]&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with [[Dimitri Vegas &amp; Like Mike]])&lt;/span&gt;
| 44 || 55 || 3 || 26 || 116 || — || — || — || — || 30 || —
|
| rowspan=&quot;3&quot;| ''Gold Skies EP''
|-
| &quot;[[Gold Skies]]&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with [[Sander van Doorn]] and [[DVBBS]] featuring Aleesia)&lt;/span&gt;
| 94 || — || 59 || 57 || 183 || — || — || — || — || 49 || —
|
|-
| &quot;Proxy&quot;
| 89 || — || — || — || — || — || — || — || — || — || —
|
|-
| &quot;Turn Up the Speakers&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with [[Afrojack]])&lt;/span&gt;
| 50 || — || 44 || 65 || — || — || — || — || — || — || —
|
| rowspan=&quot;2&quot;| Nealbumové single
|-
| &quot;Virus (How About Now)&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(with MOTi)&lt;/span&gt;
| 26 || — || 34 || 62 || 50 || — || — || — || — || — || —
|
|-
| &quot;Set Me Free&quot;&lt;br/&gt;&lt;span style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;(s [[Dillon Francis]])&lt;/span&gt;
| — || — || 140 || — || — || — || — || — || — || — || —
|
| ''[[Money Sucks, Friends Rule]]''
|-
|}

=== Zoznam vydaných skladieb ===
; 2012
* &quot;Keygen&quot; [Spinnin' Records]
* &quot;Registration Code&quot; (with Jay Hardway) [Spinnin' Records]
* &quot;BFAM&quot; (with Julian Jordan) [Spinnin' Records]
* &quot;ITSA&quot; (with Sleazy Stereo)
; 2013
* &quot;Torrent&quot; (with Sidney Samson) [Musical Freedom Records]
* &quot;Gamer&quot; (with Bassjackers) (as GRX) [DOORN Records]
* &quot;Just Some Loops&quot; (with TV Noise) [Spinnin' Records]
* &quot;Error 404&quot; (with Jay Hardway) [DOORN Records]
* &quot;Animals&quot; [Spinnin' Records]
* &quot;Wizard&quot; (with Jay Hardway) [Spinnin' Records]
* &quot;Psycho&quot; (with Yellow Claw and Cesqeaux) (as GRX)
; 2014
* &quot;Helicopter&quot; (with Firebeatz) [Spinnin' Records]
* &quot;Proxy&quot; [Spinnin' Records] [Free Download]
* &quot;Can't You See&quot; (with Shermanology) (as GRX) [Spinnin' Records]
* &quot;Tremor&quot; (with Dimitri Vegas &amp; Like Mike) [Spinnin' Records]
* &quot;Gold Skies&quot; (with Sander van Doorn, DVBBS ft. Alessia) [Spinnin' Records]
* &quot;Turn Up The Speakers&quot; (with Afrojack) [Spinnin' Records]
* &quot;Virus (How About Now)&quot; (with MOTi) [Spinnin' Records]
* &quot;Set Me Free&quot; (with Dillon Francis) [Columbia Records]
; 2015
* &quot;How We Rave&quot; (with Julian Jordan) [Spinnin' Records]
* &quot;Oussama&quot; (with Julian Jordan) [Spinnin' Records]
* &quot;Music Box&quot; (with Hardwell) [Revealed Recordings]
* &quot;Dragon&quot; (with Matisse &amp; Sadko) [Spinnin' Records]
* &quot;Rewind Repeat It&quot; (with Ed Sheeran) [Spinnin' Records]
* &quot;Once Again&quot; (with Headhunterz) [Spinnin' Records]
* &quot;Alhambra&quot; (with Thomas Newson) [Spinnin' Records]
* &quot;Voices&quot; (with Tiësto) [Spinnin Records]
* &quot;Forbidden Voices&quot; [TBA/TBT]
* &quot;I Am Happy&quot; (with Showtek) [Spinnin' Records]
* &quot;Elephant&quot; (with Blasterjaxx)  [Spinnin' Records]
* &quot;The Only Way Is Up&quot; (with Tiësto) [Spinnin' Records]

'''2016'''

* Martin Garrix &amp; Bebe Rexha - In The Name Of Love 

==== 2017 ====
* Martin Garrix &amp; David Guetta - So Far Away (feat. Jamie Scott &amp; Romy Dya) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Matisse &amp; Sadko - Forever [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Brooks - Boomerang (as GRX) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Troye Sivan - There For You [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Dua Lipa - Scared To Be Lonely [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Brooks - Byte [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - Pizza [STMPD RCRDS]

==== 2018 ====

* AREA21 - Happy [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; David Guetta &amp; Brooks - Like I Do [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - Game Over (feat. Loopers) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - Ocean (feat. Khalid) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - High On Life (feat. Bonn) [STMPD RCRDS]
* CMC$ &amp; GRX - X´s (feat. Icona Pop) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Justin Mylo - Burn Out (feat. Dewain Whitmore) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Blinders - Breach (Walk Alone) [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - Yottabyte [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Dyro - Latency [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix - Access [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Pierce Fulton feat. Mike Shinoda - Waiting For Tomorrow [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix feat. Mike Yung - Dreamer [STMPD RCRDS]
* Martin Garrix &amp; Julian Jordan - Glitch [STMPD RCRDS]

==== 2019 ====
Martin Garrix ft. Bonn - No Sleep

Martin Garrix ft. Matisse &amp; Sadko - Mistaken (feat. Alex Aris)

Martin Garrix ft. Macklemore &amp; Patrick Stump of Fall Out Boy - Summer Days

Martin Garrix ft. Bonn - Home

Martin Garrix ft. Dean Lewis - Used To Love

Martin Garrix , Mattise &amp; Sadko feat. Michel Zitron - Hold On

Martin Garrix feat. Clinton Kane - Drown

Martin Garrix feat. Macklemore &amp; Patrick Stump of Fall Out Boy - Summer Days

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Martin Garrix|578436793}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Garrix, Martin}}
[[Kategória:Holandskí dídžeji]]
[[Kategória:Holandskí elektronickí hudobníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Amsterdamu]]</text>
      <sha1>3hno7paehysu1od5nwsohnz7e72znjv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>505079</id>
    <revision>
      <id>8232719</id>
      <parentid>8232279</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:41:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8232719</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19640" sha1="m42knl7bzkguzah5j1np5dxbvimopxx" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Trniansky potok
| other_name                = Barvinský potok
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Pezinok (okres)|Pezinok]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Pezinok]]
| municipality1             = [[Vinosady]]
| municipality2             = [[Modra]]
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = [[Kamenný potok (prítok Trnianskeho potoka)|Kamenný potok]]
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]]
| source_elevation          = cca 421
| source_lat_d              = 48.3493
| source_long_d             = 17.2429
| mouth                     = [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
| mouth_location            = [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličný potok]], [[Modra]]
| mouth_elevation           = cca 146
| mouth_lat_d               = 48.314
| mouth_long_d              = 17.3143
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 10
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Bratislavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-15-680
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Trniansky potok'''&lt;ref name=UGK/&gt; alebo aj '''Barvinský potok'''&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=204 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-14
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je pravostranným prítokom [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 10 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].&lt;ref name=Tm/&gt;

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení v južnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, na južných svahoch vrchu [[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)|Kamenné vráta]] ({{Mnm|608}})&lt;ref name=vku/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|421}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v závere [[Trnianska dolina|Trnianskej doliny]] tečie prevažne južným smerom, popod Barvienok ({{Mnm|391}}), priberajúc menšie prítoky. Opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]&lt;ref name=Tm/&gt; a vteká do chatovej a rekreačnej oblasti, kde priberá ľavostranný [[Kamenný potok (prítok Trnianskeho potoka)|Kamenný potok]] a významnejší pravo i ľavostranný prítok. Preteká [[Vodná nádrž Kučišdorf|vodnou nádržou Kučišdorf]]&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.333835,17.255404,15
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a onedlho, stáčajúc sa juhovýchodným smerom prechádza z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]].&lt;ref name=GP/&gt; Z horskej oblasti súvislého lesa tak vedie cez pás zelene a okrajom vinohradov už východným smerom až k obci [[Vinosady]].&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vteká do jej intravilánu, kde sa sprevádzaný nesúvislým porastom&lt;ref name=mcz/&gt; stáča na severovýchod a križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]]. Opúšťa obec a pokračuje už opäť lemovaný vyššou vegetáciou rovinatým územím do oblasti Malý Šúr&lt;ref name=UGK/&gt;, kde priberá ľavostranný prítok a oblúkom sa točí na juhovýchod. Na dolnom toku ešte prijíma malý pravostranný kanál a smeruje k vodnej nádrži Zadný Šúr&lt;ref name=mcz/&gt;, v blízkosti ktorej sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|146}}&lt;ref name=UGK/&gt; pravostranne vlieva do [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31439&amp;y=48.31401&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Trniansky potok pramení a na hornom toku tečie územím mesta [[Pezinok]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Vinosady]] a napokon na územie mesta [[Modra]], všetko v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].&lt;ref name=Geo/&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Pezinok&amp;source=osm&amp;id=1015717012&amp;ds=1&amp;x=17.2827233&amp;y=48.3118190&amp;z=17 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.31439&amp;y=48.31401&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}}
&lt;!--
[[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]]
[[Kategória:Pezinok]]
[[Kategória:Vinosady]]
[[Kategória:Modra]]
--&gt;

{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=vkuD&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn =  | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
&lt;ref name=&quot;vkuT&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=AA&gt;{{AtlasVKÚ2008|}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=GeoP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>m42knl7bzkguzah5j1np5dxbvimopxx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eastman Kodak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>508903</id>
    <revision>
      <id>8232640</id>
      <parentid>8217101</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T02:51:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232640</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49949" sha1="hbxr2f528sqwnbyhiw62v8mkwfajir0" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Eastman Kodak Company
| Logo spoločnosti     = Logo of the Eastman Kodak Company (2006–2016).svg
| Právna forma         = [[Verejná obchodná spoločnosť]]
| Odvetvie             =
| Založená             = [[1888]]&lt;ref name=&quot;foundingdate&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.kodak.com/ek/US/en/About_Kodak_Top/Our_Company/History_of_Kodak.htm | titul=Milestones- chronology}}&lt;/ref&gt;
| Zakladateľ           = [[George Eastman]]
| Sídlo                = [[Rochester (New York)|Rochester]], [[New York (štát USA)|New York]]
| Štát sídla           = USA
| Pôvod                =
| Vedenie              =Jeff Clarke&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[Výkonný riaditeľ]])&lt;/small&gt;&lt;br&gt;James V. Continenza&lt;br&gt;({{small|[[Prezident]]}})
| Územný rozsah        = Celosvetovo
| Priemysel            = [[Fotografia|Fotografický]], [[Hardvér]]
| Produkcia            = digitálne zobrazovacie a fotografické materiály, zariadenia a služby
| Obrat                = {{pokles}} 4,11 miliardy [[Americký dolár|US$]] (2012)&lt;ref name = 10K&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | rok = 2010 | url = http://www.nasdaq.com/symbol/ekdkq/revenue-eps| miesto = [[USA]] | vydavateľ = Securities and Exchange Commission}}&lt;/ref&gt;
| Prevádzkový príjem   = {{pokles}} −600 miliónov US$ (2011)&lt;ref name=10K /&gt;
| Člen skupiny         =
| Počet zamestnancov   = 8,800 (2014)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Počet zamestnancov Kodaku naďalej klesá |url=http://www.rbj.net/article.asp?aID=206802 |dátum prístupu=2014-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140321071207/http://www.rbj.net/article.asp?aID=206802 |dátum archivácie=2014-03-21 }}&lt;/ref&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = Kodak Limited (UK)&lt;br /&gt;FPC, Inc.
| Vlastník             =
| Slogan spoločnosti   =
| Domáca stránka       =  {{URL|www.kodak.com}}
| Zánik                =
}}

'''Eastman Kodak Co.''' alebo '''Kodak''' je [[Spojené štáty|americká]] technologická spoločnosť zameraná na riešenia v oblasti digitálneho zobrazovania, fotografického a [[Filmový priemysel|filmového priemyslu]] a služieb v súvisiacom odvetví.&lt;ref name=&quot;kodakdisclosurestatement&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.kccllc.net/kodak/document/1210202130430000000000033 | titul= DISCLOSURE STATEMENT FOR DEBTORS’ JOINT PLAN OF REORGANIZATION UNDER CHAPTER 11 OF THE BANKRUPTCY CODE | dátum vydania= 30. apríl 2013 | dátum prístupu= 2014-02-11 | url archívu= https://web.archive.org/web/20200730225819/http://www.kccllc.net/kodak/document/1210202130430000000000033 | dátum archivácie= 2020-07-30 }}&lt;/ref&gt; Sídlo spoločnosti je v [[Rochester (New York)|Rochesteri]], New York.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://media.corporate-ir.net/media_files/irol/11/115911/reports/certofinc1.PDF |formát=PDF| titul=Certificate of amendment to the restated certificate of incorporation of Eastman Kodak company | vydavateľ=[[New Jersey]] division of revenue | dátum vydania=8. jún 2005 2005}}&lt;/ref&gt; Bola založená [[George Eastman|Georgeom Eastmanom]] v roku [[1888]]. Kodak poskytuje balenie, funkčnú tlač, grafickú komunikáciu a profesionálne služby pre firmy po celom svete. Jej hlavnými obchodnými segmentami je digitálna tlač a grafika pre firmy, zábavný a filmový priemysel.&lt;ref name=&quot;kodakdisclosurestatement&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;YNN1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://rochester.ynn.com/content/news/692326/kodak-announces-emergence-from-bankruptcy/ | titul= Kodak Announces Emergence From Bankruptcy | dátum vydania= 3. september 2013 | dátum prístupu= 2014-02-11 | url archívu= https://web.archive.org/web/20131102185437/http://rochester.ynn.com/content/news/692326/kodak-announces-emergence-from-bankruptcy/ | dátum archivácie= 2013-11-02 }}&lt;/ref&gt;

Kodak je dlhodobo známy najmä pre výrobky v oblasti filmového priemyslu, najmä filmu pre fotografovanie a film. Počas väčšiny 20. storočia bol dominantným producentom a dodávateľom fotografického a dlhometrážneho filmu, pričom v roku 1976 dosiahol takmer 90% trhový podiel v Spojených Štátoch. Popularitu dosvedčuje aj fakt, že reklamný slogan z kampane ''Kodak moment'' - &quot;Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok&quot; sa pretransformoval do výrazu ''momentka'' a je bežne zaužívaný aj dnes.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/family/9025257/The-end-of-our-Kodak-moment.html|title=The end of our Kodak moment|accessdate=January 20, 2012|publisher=The Telegraph|date=January 20, 2012|location=London|first=Jasper|last=Rees}}&lt;/ref&gt;

Kvôli úpadku používania klasického fotografického filmu a pomalému prechodu na digitálnu techniku na konci 90-tych rokov utrpel veľké finančné straty, aj keď jeho vynálezy sú základom pre používanie aj v dnešnej digitálnej fotografii. Pod hrozbou bankrotu bol napokon nútený zmeniť stratégiu a začať sa orientovať na oblasť digitálnej tlače, pričom časťou stratégie bola aj agresívna politika v oblasti využívania jeho patentov.&lt;ref name=&quot;autogenerated2004&quot;&gt;{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3394183.stm | work=BBC News | title=Kodak embraces digital revolution | date=January 13, 2004 | accessdate=March 29, 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;autogenerated1&quot;&gt;{{cite news| url=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703757504575194331184972428.html| title=At Kodak, Patents Hold the Key to the Future| author=Dana Mattioli| date=April 19, 2010| work=[[The Wall Street Journal]]| publisher=Dow Jones &amp; Company| accessdate=July 8, 2011}}&lt;/ref&gt;

V januári 2012 bol vďaka pretrvávajúcim problémom v manažmente na pokraji bankrotu a požiadal o bankovú ochranu pred úpadkom.&lt;ref name=&quot;business-standard1&quot;&gt;{{cite web|author=Business Standard |url=http://www.business-standard.com/india/news/kodak-files-for-bankruptcy-plans-biz-overhaul/155687/on |title=Kodak files for bankruptcy, plans biz overhaul |publisher=Business-standard.com |date= |accessdate=January 19, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kodak-B-01&gt;{{cite news|url=http://www.bloomberg.com/news/2012-01-19/kodak-photography-pioneer-files-for-bankruptcy-protection-1-.html |title=Kodak Files for Bankruptcy Protection |publisher=Bloomberg |date=January 19, 2012 |accessdate=January 19, 2012 |first1=Dawn |last1=McCarty |first2=Beth |last2=Jinks}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kodak-B-02&gt;{{cite news|url=http://dealbook.nytimes.com/2012/01/19/eastman-kodak-files-for-bankruptcy/ |title=Eastman Kodak Files for Bankruptcy |publisher=The New York Times |date=January 19, 2012 |accessdate=January 19, 2012}}&lt;/ref&gt; Vo februári toho istého roku jeho správna rada prehodnotila celkovú situáciu a oznámila odklon od doterajšej firemnej politiky, opustenie od výroby digitálnych fotoaparátov, vreckových digitálnych kamier a digitálnych rámčekov a sústredenie sa na trh digitálneho zobrazovania pre podniky a korporácie.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://money.cnn.com/2012/02/09/technology/kodak_digital_cameras/ |title=Kodak ditches digital camera business |date=February 9, 2012 |work=CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130302002321/http://money.cnn.com/2012/02/09/technology/kodak_digital_cameras/ |date=2013-03-02 }}&lt;/ref&gt; V auguste 2012 oznámil predaj divízie fotografického filmu (s výnimkou filmu pre filmový priemysel), skenerov a prevádzku fotokioskov ako prevenciu pred bankrotom.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.theverge.com/2012/8/24/3264414/kodak-sell-film-scanner-kiosk-divisions|title=Kodak announces plans to sell still film, commercial scanner, and kiosk divisions|publisher=The Verge|accessdate=August 24, 2012}}&lt;/ref&gt; V januári 2013 bolo financovanie spoločnosti (ešte stále pod dohľadom) odobrené na pol roka súdom.&lt;ref&gt;{{cite web |last=Gilbert |first=Ben |url=http://www.engadget.com/2013/01/23/kodak-exiting-bankruptcy-/ |title=Court approves Kodak financing, could exit bankruptcy by mid-2013 |publisher=Engadget.com |date=2013-01-23 |accessdate=2013-03-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131128210625/http://www.engadget.com/2013/01/23/kodak-exiting-bankruptcy-/ |archivedate=2013-11-28 }}&lt;/ref&gt; Kodak následne predal veľkú časť zo svojho patentového portfólia za viac ako pol miliardy dolárov rôznym spoločnostiam (vrátane [[Apple Inc.|Apple]], [[Google]], [[Facebook]], [[Amazon.com|Amazon]], [[Microsoft]], [[Samsung]], [[Adobe Systems]] a [[HTC]]).&lt;ref&gt;[http://magazynt3.pl/apple-i-google-posrod-firm-ktore-zaplacily-za-patenty-kodaka-525-milionow-dolarow/ Apple i Google pośród firm, które zapłaciły za patenty Kodaka 525 milionów dolarów | Newsy]. Magazynt3.pl (2012-12-20). Retrieved on 2013-08-16.&lt;/ref&gt;

3 septembra 2013 napokon spoločnosť unikla hrozbe bankrotu vďaka uzavretým záväzkom a zmluvám do budúcnosti pre korporácie a zbavení sa niekoľkých menších aktivít.&lt;ref name=&quot;USAToday1&quot;&gt;{{cite news | url= http://www.usatoday.com/story/money/business/2013/09/03/kodak-bankruptcy-ends/2759965/ | title= Kodak bankruptcy officially ends | date=September 3, 2013 | accessdate=October 1, 2013}}&lt;/ref&gt; Doterajšia sféra oblasti podnikania, zameraná na menších a domácich užívateľov bola presunutá na Kodak Alaris ako samostatnú spoločnosť vlastnenú dcérskou spoločnosťou Kodak Pension Plan so sídlom v Spojenom Kráľovstve.&lt;ref name=&quot;Reuters1&quot;&gt;{{cite news | url= http://www.reuters.com/article/2013/09/03/us-eastmankodak-emergence-idUSBRE98213220130903 | title= Kodak emerges from bankruptcy with focus on commercial printing | date=September 3, 2013 | accessdate=October 1, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.nytimes.com/2013/09/04/business/kodak-exits-bankruptcy.html |title=Kodak Exits Bankruptcy |date=September 3, 2013 | work=New York Times}}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
[[Súbor:Folding Pocket Kodak Camera ad 1900.jpg|thumb|right|Reklama na skladací Kodak z roku 1900]]Písmeno ''k'' bolo Eastmanovým obľúbeným; často hovoril: &quot;vyzerá to ako silný, prenikavý druh písmena.&quot;&lt;ref name=&quot;Kiplingers&quot;&gt;{{Cite news
  | last =
  | first =
  | title = The story behind Kodak Trademark
  | page = 40
  | newspaper = Kiplinger's Personal Finance
  | location =
  | date = April 1962
  | url =http://books.google.com/?id=yQAEAAAAMBAJ&amp;lpg=PA40&amp;dq=kodak%20curl%20eastman%20kiplingers&amp;pg=PA40#v=onepage&amp;q&amp;f=false
  | archiveurl =
  | archivedate =
  | author = Kiplinger Washington Editors
  | first1 = Inc
  | postscript = &lt;!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to &quot;.&quot; for the cite to end in a &quot;.&quot;, as necessary. --&gt;{{inconsistent citations}}}}&lt;/ref&gt;
Spolu s matkou vymysleli názov Kodak ako anagram. [[George Eastman|Eastman]] hovoril, že pre vznik názvu boli použité tri hlavné kritériá: malo byť krátke, ľahko vysloviteľné a nesmelo sa podobať na žiadne iné meno, alebo asociovať čokoľvek iné. Podľa neskorších informácií bol vybratý NODAK ako anagram z NOrth DAKota (štát Severná Dakota), v ktorom neskôr zmenili prvé písmeno N na K a vznikol finálny KODAK.

== História v najdôležitejších bodoch ==
=== 1880 až 1899 ===
[[File:One Kodak Camera.jpg|thumb|Prvý pôvodný fotoaparát pod značkou Kodak s obalom, návodom, krytom objektívu a príslušenstvom.]][[File:You press the button, we do the rest (Kodak).jpg|right|thumb|Inzerát z magazínu ''The Photographic Herald and Amateur Sportsman'' - november 1889.]][[File:Kodak pocket camera advertisement 1900.JPG|thumb|Reklama na skladací vreckový Kodak z augusta 1900]]
*'''apríl 1880''': [[George Eastman]] si prenajíma tretie poschodie budovy na State Street v Rochesteri a spúšťa výrobu tzv. suchých fotografických dosiek (vynález Dr. Richarda L. Maddoxa v roku 1871)
*'''1. januára 1881''': Eastman a podnikateľ Henry A. Strong sa spojili a vytvorili Eastman Dry Plate Company.&lt;ref&gt;[http://www.history.rochester.edu/class/kodak/dpdev.htm Rochester University History Dept] Eastman Dry Plate&lt;/ref&gt; Eastman zároveň podal výpoveď v Rochester Savings Bank aby sa mohol naplno venovať práci vo svojej firme.
*'''1884''': Partnerstvo Eastmana a Stronga sa rozpadlo a spoločnosť Eastman Dry Plate and Film Company prešla na 14 podielnikov. Eastman Dry Plate Company vyvinula prvý fotoaparát, použiteľný aj amatérskou verejnosťou.
*'''1885''': [[George Eastman]] vynašiel [[zvitkový film]], základ pre vynález pohyblivého filmu, ktorý bol použitý aj prvým filmármi a [[Thomas Edison|Edisonom]].
*'''4. septembra 1888''': Eastman si zaregistroval ochrannú známku '''Kodak'''.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.cbsnews.com/2100-3445_162-20101487.html|title=Almanac: The birth of Kodak|date=September 4, 2011|work=CBS News|accessdate=3 September 2012}}&lt;/ref&gt;
*'''1888''': Bol predstavený prvý model fotoaparátu Kodak. Vytváral kruhové snímky s polomerom 2.5 palca (cca 6,4 cm), mal optiku s pevnou ohniskovou vzdialenosťou (tzv. fix-focus), a obsahoval film s kapacitou až 100 snímok. Tento vynález znamenal doslova revolúciu vo fotografovaní, pretože do tej doby fotoaparáty aj proces vyvolávania snímkov boli príliš komplikované pre rekreačné použitie. Zvitkový film použitý v prvom modeli Kodaku bol s papierovou bázou (svetlocitlivá emulzia nanesená na rolke papiera), ale papier bol veľmi skoro nahradený [[celulóza|celulózou]], čím vznikol praktický priesvitný film.&lt;ref name=&quot;amer&quot;&gt;Zlý zápis citácie.&lt;!-- Americana|wstitle=Kodak|year=1920|vb=x --&gt;&lt;/ref&gt;
*'''1889''': Založená spoločnosť The Eastman Company.&lt;ref name=&quot;foundingdate2&quot;&gt;{{cite web | url=http://www.kodak.com/ek/US/en/About_Kodak_Top/Our_Company/History_of_Kodak.htm | title=Milestones- chronology | accessdate=January 20, 2012}}&lt;/ref&gt;
*'''1891''': [[George Eastman]] začal vyrábať druhú verziu fotoaparátu.&lt;ref&gt;{{cite book|last=Coe|first=Brian|title=Cameras|year=1978|publisher=Crown Publishing, Inc|isbn=0-517-53381-2}}&lt;/ref&gt;
*'''1892''': Zmena názvu na Eastman Kodak Company.&lt;ref name=&quot;foundingdate&quot;/&gt; Firemným sloganom sa stalo &quot;Vy stlačíte spúšť, my urobíme zvyšok.&quot;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.americanheritage.com/articles/magazine/ah/2003/5/2003_5_23.shtml | title=What digital camera makers can learn from George Eastman | publisher=American Heritage | first=John Steele | last=Gordon | date=October 2003 | accessdate=January 7, 2008 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20071213233333/http://www.americanheritage.com/articles/magazine/ah/2003/5/2003_5_23.shtml | archivedate=2007-12-13 }}&lt;/ref&gt;  
*'''Prvé roky po 1890''': Predstavené prvé skladacie fotoaparáty. Objektív bol namontovaný na konci harmonikovo skladateľného tunelu, čím bola dosiahnutá dovtedy nevídaná kompaktnosť.
*'''1895''': Uvedený prvý $5 vreckový fotoaparát Kodak &quot;Pocket Kodak&quot;.&lt;ref&gt;{{cite book|last=Brayer|first=Elizabeth|title=George Eastman|year=1996|publisher=The Johns Hopkins University Press|isbn=0-8018-5263-3}}&lt;/ref&gt; Mal tvar kvádra, poľahky sa vošiel do vrecka kabáta a vytváral negatívne zábery o veľkosti 1½ x 2 palce (cca 3,8 x 5,1 cm).
*'''1897''': Predstavený prvý vreckový skladací fotoaparát,&lt;ref name=&quot;amer&quot;/&gt; spomenutý aj v románe ''[[Dracula]]''.
*'''1899''': George Eastman zakúpil patent na fotografický papier Velox od Lea Baekelanda za rovný milión dolárov.(Približná hodnota v r. 2012 28,7 mil. dolárov).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.measuringworth.com/uscompare/result.php?year_source=1899&amp;amount=1000000&amp;year_result=2012
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20140222151202/http://www.measuringworth.com/uscompare/result.php?year_source=1899&amp;amount=1000000&amp;year_result=2012
  | dátum archivácie                 = 2014-02-22
  }}&lt;/ref&gt; Od toho momentu bol Velox predávaný pod značkou Eastman Kodak.

=== 1900 až 1999 ===
[[Súbor:Brownie2 overview.jpg|thumb|right|Fotoaparát Brownie č.2]]
*'''1900''': Uvedený fotoaparát '''''Brownie''''', ktorý vytvoril nový obrovský trh pre fotografiu.
*'''1901''': Doterajšia firma Eastman Kodak Company bola založená a pôsobila z New Jersey. Expanzia donútila presťahovať celú firmu aj továreň do nových priestorov v Rochesteri, stará továreň v Jamestowne bola zbúraná.
*'''1920''': Založená dcérska spoločnosť Tennessee Eastman. Hlavným poslaním bola výroba fotochemikálií pre celú škálu fotoproduktov Kodaku, najmä [[acetyl]]ov.
*'''1930''': Spoločnosť Eastman Kodak bola pridaná do burzového indexu [[Dow Jones Industrial Average]] 18. júla 1930. Zostala tam plných 74 rokov až do roku 2004.&lt;ref name=&quot;dow_jones_indexes&quot;/&gt;
[[Súbor:Kodak Camera Center, Gatlinburg, Tenn, Highway 71.jpg|thumbnail|right|Fotografické centrum Kodak, Tennessee, cca. 1930-1945]]
*'''1932''': George Eastman trpel posledné roky degeneratívnou chorobou, ktorá mu ku koncu už znemožňovala voľný pohyb a spôsobovala veľké bolesti. 14. marca spáchal puškou samovraždu a zanechal odkaz: &quot;Pre priateľov. Moja práca je hotová. Načo ešte čakať? GE&quot;.
*'''1935''': Kodak uviedol na trh [[Kodachrome]], farebný pozitívny film pre filmový priemysel a diarámčeky.
*'''1936''': Kodak rozdelil svoje sily na podporu výroby ručných granátov.
*'''1940-1944''': Eastman Kodak bola ohodnotená v rámci vojnových kontraktov na 62. mieste.&lt;ref&gt;Merton J. Peck &amp; Frederic M. Scherer, ''The Weapons Acquisition Process: An Economic Analysis'' (1962) Harvard Business School p.619&lt;/ref&gt;
*'''1949-1956''': Uvedený fotoaparát Retina Series pre 35mm film. [[Súbor:1949-56 Retina IIa 35mm Camera.JPG|thumb|Fotoaparát zo série Kodak Retina, vyrábaný od 1949 do 1956]][[Súbor:Kodak Instamatic 104.jpg|thumb|right|Kodak Instamatic 104, prvý kompaktný fotoaparát s pevnou ohniskovou vzdialenosťou zaostrenia]][[File:KodakES Z1015IS.jpg|thumb|right|Digitálny fotoaparát Kodak Easyshare Z1015 so stabilizátorom obrazu]]
*'''1959''': Kodak predstavil fotoaparát Starmatic, prvý automatický fotoaparát na báze populárneho Brownie. Počas nasledujúcich piatich rokov sa ich predalo 10 miliónov.
*'''1963''': Predstavený lacný a nenáročný '''''Instamatic''''', prvý predstaviteľ kompaktných fotoaparátov.
*'''1975''': [[Steven Sasson]], neskôr elektrotechnický inžinier v Kodaku, vynašiel [[digitálny fotoaparát]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://uk.reuters.com/article/2011/12/24/us-eastman-kodak-idUKTRE7BN06B20111224|title=As Kodak struggles, Eastman Chemical thrives|accessdate=December 26, 2011|publisher=Reuters|date=December 24, 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150528114810/http://uk.reuters.com/article/2011/12/24/us-eastman-kodak-idUKTRE7BN06B20111224 |date=2015-05-28 }}&lt;/ref&gt;
*'''1976''': [[Bryce Bayer]], výskumník spoločnosti, predstavil revolučný návrh rozloženia farebných filtrov na [[snímač obrazu|obrazovom snímači]], ktorý mu umožňoval relatívne jednoduchou modifikáciou spracovávať plnofarebný obraz jediným čipom. Tento vzor sa používa vo väčšine [[digitálny fotoaparát|digitálnych fotoaparátov]] a [[videokamera|kamier]] dodnes a nazýva sa po svojom objaviteľovi - [[Bayerov vzor]]. V rovnakom roku Kodak predstavil aj fotoaparát na okamžitú fotografiu Kodamatic, ktorý používal podobný fotomateriál a technológiu ako Polaroid.
**Podiel Kodaku na americkom trhu s fotografickým filmom bol 90% a 85% pre fotoaparáty.&lt;ref name=&quot;latimes1&quot;&gt;{{cite news|last=Hiltzik |first=Michael |url=http://www.latimes.com/business/la-fi-hiltzik-20111204,0,507980.column?track=rss |title=Kodak's long fade to black |publisher=latimes.com |date=December 4, 2011 |accessdate=December 11, 2011}}&lt;/ref&gt;
*'''1981''': Kodak bol zažalovaný [[Polaroid]]om za porušenie jeho patentových práv na okamžitú fotografiu. Proces sa vliekol dlhých 5 rokov, nakoniec sa v roku 1986 súd priklonil na stranu Polaroidu.
*'''1982''': Kodak predstavil filmový formát pre spotrebiteľské fotoaparáty Kodak Disc. Formát sa ale nepresadil, preto od neho spoločnosť neskôr upustila.
*'''1986''': Vedci spoločnosti vytvorili prvý megapixelový [[snímač obrazu]], schopný zaznamenať 1.4 milióna [[pixel]]ov a poskytnúť reprodukciu kvalitnej fotografie rozmeru 12.5 x 17.5 cm.
*'''1987''': Výskumný pracovník Dr. Ching W. Tang s kolegom Stevenom Van Slykom vyvinuli prvý viacvrstvový [[OLED]] vo výskumných laboratóriách Kodaku.
*'''1993''': Dcérska spoločnosť Eastman Chemical, založená v roku 1920 sa úplne oddelila na samostatnú spoločnosť.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.independent.co.uk/news/business/kodak-to-spin-off-chemicals-eastman-will-become-independent-by-the-end-of-this-year-1491953.html|title=Kodak to spin off chemicals: Eastman will become independent by the end of this year|accessdate=January 21, 2012|publisher=The Independent|date=June 16, 1993|location=London|first=Larry|last=Black}}&lt;/ref&gt;
*'''1994''': [[Apple]] predstavil svoj prvý fotoaparát Apple Quicktake, ktorý bol v podstate výrobkom Kodaku.

=== 2000 až 2009 ===
*'''2003''': Kodak predstavil prvý digitálny fotoaparát s [[AMOLED]] displejom ''Kodak EasyShare LS633 Digital Camera'', a  ''Kodak EasyShare Printer Dock 6000'', dokovacie zariadenie na prenos a tlač fotiek priamo z fotoaparátu na tlačiareň.
* '''November 2003''': Odkúpená izraelská spoločnosť Algotec Systems, tvorca rozvinutého komunikačného a archívneho systému obrázkov (PACS), ktorý umožňuje digitálne spravovať a ukladať rádiologické lekárske snímky a informácie.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Kodak acquires Algotec for $42.5 million|url=http://www.theengineer.co.uk/news/kodak-acquires-algotec-for-$425-million/268516.article|newspaper=The Engineer|date=November 18, 2003}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200806015324/https://www.theengineer.co.uk/kodak-acquires-algotec-for-42-5-million/ |date=2020-08-06 }}&lt;/ref&gt;
*'''Január 2004''': Kodak oznámil pravdepodobné ukončenie predaja tradičných filmových fotoaparátov v Európe a Severnej Amerike a zrušiť cca 15 tisíc pracovných miest (asi pätinu z jeho celkového počtu zamestnancov).&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3394183.stm|title=Kodak embraces digital revolution|accessdate=January 2, 2012|publisher=BBC News|date=January 13, 2004}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/3419211.stm|title=Kodak cuts 15,000 jobs worldwide|accessdate=January 2, 2012|publisher=BBC News|date=January 22, 2004}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/technology/2004/jan/23/newmedia.gadgets?INTCMP=ILCNETTXT3487|title=Kodak pulls shutter down on its past|accessdate=January 2, 2012|publisher=The Guardian|date=January 23, 2004|location=London|first=David|last=Teather}}&lt;/ref&gt;
*'''Apríl 8, 2004''': Burzový správca [[Dow Jones Industrial Average]] po 74-och neprerušených rokoch vyňal Kodak z indexového zoznamu burzy.&lt;ref name=&quot;dow_jones_indexes&quot;&gt;{{cite web
|url=http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/DJIA_Hist_Comp.pdf
|format=PDF
|title=Dow Jones Industrial Average History
|publisher=Dow Jones Indexes
|accessdate=June 15, 2008
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080528004822/http://djindexes.com/mdsidx/downloads/DJIA_Hist_Comp.pdf
|archivedate=2008-05-28
}}&lt;/ref&gt;
*'''Máj 2004''': Kodak uzavrel dlhodobú exkluzívnu zmluvu so spoločnosťou [[Lexar|Lexar Media]], ktorá oprávňuje Lexar na použitie značky Kodak pri dizajne, výrobe, predaji a distribúcii svojich pamäťových kariet.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.dpreview.com/news/2004/9/29/kodak_xdcard
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.forbes.com/2004/05/17/0517kodakpinnacor_ii.html
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
*'''Január 2005''': ''Kodak EasyShare-One Digital Camera'' je prvý fotoaparát s možnosťou prenosu nafotených fotografií prostredníctvom [[Wi-Fi]].
*'''Január 2005:''' Odkúpenie spoločnosti OREX Computed Radiography, založenej v [[Izrael]]i, ktorá poskytovala ucelené počítačové rádiologické systémy umožňujúce získavať pre lekárov digitálne [[röntgen]]ové snímky pacientov.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Kodak to Purchase OREX, Leader in Computed Radiography Products for Specialty Markets|url=http://www.diagnosticojournal.com/articulos/172-1-Kodak_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty_MarketsMarketsk_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty.html|newspaper=Diagnostico Journal|date=Jan 18, 2005}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120426014937/http://www.diagnosticojournal.com/articulos/172-1-Kodak_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty_MarketsMarketsk_to_Purchase_OREX__Leader_in_Computed_Radiography_Products_for_Specialty.html |date=2012-04-26 }}&lt;/ref&gt;
*'''Január 2005:''' Kodak odkupuje kanadskú spoločnosť Creo.
*'''Január 2006''': Kodak na výstave CES predstavuje svetovo prvý ''dvojšošovkový digitálny fotoaparát Kodak EasyShare V570'', s najmenším ultra-širokouhlým optickým zoomom.
*'''Apríl 2006''': Predstavený ''Kodak EasyShare V610'', nástupca V570-tky, v tom čase svetovo najmenší fotoaparát s 10x optickým zoomom a hrúbkou prístroja iba 2.5 cm.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,1953057,00.asp|title=Kodak's Small, Sleek…Superzoom?|accessdate=December 19, 2011|publisher=PC Mag|date=April 25, 2006|first=Terry|last=Sullivan}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.macworld.com/article/50515/2006/04/kodak.html|title=Kodak intros wireless digital cameras|accessdate=December 19, 2011|publisher=Macworld|date=April 25, 2006}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080305034326/http://www.macworld.com/article/50515/2006/04/kodak.html |date=2008-03-05 }}&lt;/ref&gt;
*'''1. augusta 2006''': Kodak sa zbavuje výroby digitálnych fotoaparátov v prospech spoločnosti [[Flextronics]], a to od výroby až po testovanie.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://select.nytimes.com/gst/abstract.html?res=F40A16FA3B5B0C718CDDA10894DE404482|title=Kodak Posts a Wider Loss|accessdate=January 2, 2012|publisher=The New York Times|date=August 2, 2006}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/business/2006/aug/02/2|title=Slumping film sales leave Kodak figures deep in red|accessdate=January 2, 2012|publisher=The Guardian|date=August 2, 2006|location=London}}&lt;/ref&gt; Súčasťou dohody je to, že Flextronics bude vyrábať a distribuovať spotrebiteľské digitálne fotoaparáty pre Kodak, a ovplyvňovať niektoré dizajnové a vývojové funkcie. Kodak si ponechal dizajnovanie a vývoj vyššieho radu digitálnych fotoaparátov, v náväznosti na výskum a vývoj digitálnej fototechniky a podržal si duševné vlastníctvo a patenty na technológie, postupy a chránené vzory. Približne 550 interných zamestnancov prešlo z Kodaku do Flextronicsu.
*'''10. januára 2007''': Kodak sa dohodol na predaji Kodak Health Group spoločnosti Onex Corporation za 2,35 miliardy dolárov v hotovosti.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&amp;gpcid=0900688a8064b37b&amp;ignoreLocale=true&amp;pq-locale=en_US&amp;_requestid=405 | title=Kodak to Sell Health Group to Onex for up to $2.55 billion | date=January 10, 2007 | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&amp;pq-locale=en_US&amp;gpcid=0900688a806e5a56 | title=Kodak Completes Sale of Health Group to Onex | date=May 1, 2007 | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}&lt;/ref&gt; Časť peňazí Kodak použil na splátku pôžičky vo výške 1,15 miliardy dolárov. Približne 8 100 zamestnancov bolo presunutých pod Onex.
*'''19. apríla 2007''': Kodak oznámil predaj podniku na polarizačné optické filmy, ktoré sú vyvinuté na zlepšenie jasu a účinnosti [[LCD]]. Zmena sa dotkla 125 pracovníkov. Súčasťou dohody bol záväzok, že Rohm and Haas bude licencovať a nakupovať zariadenia od Kodaku a prenajme si budovu 318 v [[Kodak Park]]u. Predajná cena nebola zverejnená.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2007/04/19/idUSBNG4106720070419|title=Rohm and Haas to buy Kodak's light management films unit|accessdate=January 22, 2012|publisher=Reuters|date=April 19, 2007}}&lt;/ref&gt;
*'''25. mája 2007''': Zverejnená dohoda s obojstranným využívaním licencii s [[Chi Mei Corporation|Chi Mei Optoelectronics]], a jej filiálky Chi Mei EL (CMEL), umožňujúca CMEL-u používať technológie od Kodaku pre aktívne matice [[OLED]] modulov v množstve malo- a stredoformátových využití týchto displejov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.taipeitimes.com/News/biz/archives/2007/05/26/2003362579|title=Chi Mei, Kodak ink deal to make slimmer screens|accessdate=January 15, 2012|publisher=Taipei Times|date=May 26, 2007}}&lt;/ref&gt;
*'''14. júna 2007''': Kodak oznámil dvoj až štvornásobný nárast citlivosti na svetlo pri [[Clonové číslo|clonových číslach]] od 1 do 2 v porovnaní so súčasným dizajnom snímačov. Tento koncept bol odklon od klasickej koncepcie &quot;[[Bayerova maska|Bayerovej masky]]&quot; pridaním panchromatických pixelov medzi RGB elementy na snímači. Vzhľadom na to, že tieto body sú citlivé na všetky vlnové dĺžky viditeľného svetla, zbierajú podstatne vyšší podiel svetla dopadajúceho na snímač. V kombinácii s pokročilými softvérovými algoritmami optimalizovanými pre tieto nové modely to znamenalo nárast rýchlosti fotografovania (najmä pri slabom osvetlení), kratšie časy uzávierky (menej rozmazané objekty zachytené v pohybe) a menšie rozmery pixelov (vyššie rozlíšenia pri rovnakom rozmere snímača). Technológia bola vyvinutá vedcami z Kodaku Johnom Comptonom a Johnom Hamiltonom.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://johncompton.1000nerds.kodak.com/default.asp?item=624876 | title=Color Filter Array 2.0 | date=June 14, 2007 | accessdate=2014-02-15 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070720002510/http://johncompton.1000nerds.kodak.com/default.asp?item=624876 | archivedate=2007-07-20 }}&lt;/ref&gt;
*'''4. septembra 2007''': Kodak oznamuje predĺženie partnerského vzťahu s Lexarom o ďalších 5 rokov.&lt;ref&gt;{{cite web | url = http://www.kodak.com/eknec/PageQuerier.jhtml?pq-path=2709&amp;pq-locale=en_US&amp;gpcid=0900688a807a3433 | title = Press Release: Kodak and Lexar Announce New Extended Five-Year Agreement | publisher = Eastman Kodak | date = September 4, 2007}}&lt;/ref&gt;
*'''November 2008''': Uvoľnený softvérový produkt Kodak Theatre HD Player, umožňujúci uložené fotografie a videá zobraziť na HDTV. Kodak licencuje technológiu od Hillcrest Labs pre rozhranie a voľbu, umožňujúcu ovládať prehrávač gestami.&lt;ref name=&quot;Boehret&quot;&gt;''The Wall Street Journal'' November 26, 2008. Katherine Boehret. [http://online.wsj.com/article/SB122766053302758377.html?mod=googlenews_wsj Family Snapshots in the Splendor of HD.]&lt;/ref&gt;
*'''Január 2009''': Kodak vykazuje stratu 137 miliónov dolárov za posledný štvrťrok a plán na redukciu o približne 4 500 pracovných miest.&lt;ref name=&quot;CUTJOBS&quot;&gt;{{cite news|last=Paul |first=Franklin |url=http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50S3FP20090129 |title=Kodak to cut up to 4,500 jobs |publisher=Reuters.com |date=January 29, 2009}}&lt;/ref&gt;
*'''22. júna 2009''': Na základe prudkého prepadu predaja filmu Kodachrome spoločnosť oznamuje ukončenie jeho výroby do konca roku, po 74 rokoch nepretržitej produkcie.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2009/06/23/technology/companies/23kodak.html|title=Kodak Will Retire Kodachrome, Its Oldest Color Film Stock|accessdate=December 26, 2011|publisher=The New York Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/business/2009/jun/23/kodachrome-colour-film-photograpy-paul-simon-afghan-girl?INTCMP=ILCNETTXT3487|title=Mama, they've taken away my nice bright Kodachrome colours|accessdate=December 26, 2011|publisher=The Guardian|date=June 23, 2009|location=London|first=Alexandra|last=Topping}}&lt;/ref&gt;
*'''4. decembra 2009''': Kodak predal výrobu a technológiu pre [[OLED]] spoločnosti [[LG Electronics]], s následným prepustením 60 ľudí.&lt;ref name=&quot;OLED SALE&quot;&gt;{{cite web |url=http://rocnow.com/article/business/200991204006 |title=Rocnow.com |publisher=Rocnow.com |date= |accessdate=January 19, 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091207085624/http://rocnow.com/article/business/200991204006 |archivedate=2009-12-07 }}&lt;/ref&gt;

=== od 2010 po súčasnosť ===
*'''December 2010''': Ratingová agentúra ''Standard &amp; Poor's'' vymazala Kodak z jej zoznamu S&amp;P 500.&lt;ref&gt;{{Cite news | publication-date = 2010-12-12 | title = S&amp;P ousts Kodak, but its shares rise | periodical =[[Democrat and Chronicle]] | publication-place = [[Rochester (New York)|Rochester, New York]] | page = | url =http://www.democratandchronicle.com/article/20101212/BUSINESS/12120316/1001/business/S&amp;P-ousts-Kodak--but-its-shares-rise | issn = 1088-5153 | accessdate =December 13, 2010 | postscript =.}}&lt;/ref&gt;
*'''September 2011''': Kodak najíma právnickú spoločnosť Jones Day pre poradenstvo v oblasti reštrukturalizácie. Akcie Kodaku padajú na historicky najnižšiu hranicu 0.54 dolára za jednu akciu.&lt;ref&gt;{{Cite news | publication-date = 2011-09-30 | title = Kodak Hires Restructuring Lawyers | periodical = [[WSJ]] | url = http://online.wsj.com/article/SB10001424052970204138204576603053167627950.html?ru=yahoo&amp;mod=yahoo_hs | accessdate =September 30, 2011 | postscript =. | first1=Mike | last1=Spector | first2=Dana | last2=Mattioli}}&lt;/ref&gt; Počas roku 2011 sa hodnota Kodaku prepadla o 80 percent.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-beleaguered-kodak-faces-delisting-from-nyse-20120103,0,6523203.story |title=Beleaguered Kodak faces delisting from NYSE | date=January 3, 2012 | work=Chicago Tribune|archiveurl=http://web.archive.org/web/20120104021320/http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-beleaguered-kodak-faces-delisting-from-nyse-20120103,0,6523203.story|archivedate=January 4, 2012}}&lt;/ref&gt;

*'''Január 2012''': Kodak dostáva varovanie z [[New York Stock Exchange|New Yorkskej burzy]] (NYSE) ktorá uvádza, že priemerná uzatváracia cena za akciu bola pod úrovňou 1 dolár počas 30-tich za sebou nasledujúcich dní. Počas nasledujúcich 6 mesiacov musí stúpnuť aspoň na 1 dolár v posledný obchodný deň každého kalendárneho mesiaca a mať priemernú uzatváraciu cenu minimálne 1 dolár počas ďalších 30-tich po sebe nasledujúcich dní. V opačnom prípade bude obchodovanie s akciami Kodaku ukončené. Z hodnoty 90 dolárov v roku 1997 spadla hodnota podielov Kodaku na 76 centov 3. januára 2012. 8. januára 2012 sa hodnota podielov Kodaku zvýšila o 50% po tom, ako spoločnosť oznámila významnú reštrukturalizáciu do dvoch hlavných divízií, jednu zameranú na korporátne produkty a služby a druhú na spotrebiteľské produkty vrátane digitálnych fotoaparátov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2012/01/10/us-kodak-idUSTRE80913I20120110|title=Struggling Kodak film group split up, shares soar|accessdate=January 15, 2012|publisher=Reuters|date=January 10, 2012|first=Caroline|last=Humer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.theaustralian.com.au/australian-it/kodak-separates-business-into-consumer-and-commercial-segments/story-e6frgakx-1226241505663|title=Kodak separates business into consumer and commercial segments|accessdate=January 15, 2012|publisher=The Australian|date=January 10, 2012|first=Matt|last=Jarzemsky}}&lt;/ref&gt;
*'''19. januára 2012''': Kodak oficiálne požiadal o ochranu pred bankrotom.&lt;ref name=Kodak-B-01/&gt;&lt;ref name=Kodak-B-02/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.usatoday.com/money/industries/retail/story/2012-01-19/Kodak-bankruptcy/52660342/1 |title=Photography icon Eastman Kodak has filed for Chapter 11 bankruptcy. – |publisher=Usatoday.com |date= January 19, 2012|accessdate=January 19, 2012}}&lt;/ref&gt; Akcie spoločnosti boli vyňaté z obchodovania na NYSE a presunuté do OTC predaja. Po zverejnení správy spadla cena o ďalších 35% na 0.36 za akciu.
*'''7. februára 2012''': Divízia &quot;The Image Sensor Solutions (ISS)&quot; bola odpredaná spoločnosti Truesense Imaging Inc.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.truesenseimaging.com/news-and-events/2-truesense-imaging-announces-company-name-as-an-independent-operation |title=Truesense Imaging Announces Independent Operation - Truesense Imaging, Inc |publisher=Truesenseimaging.com |date= }}&lt;/ref&gt;
*'''9. februára 2012''': Kodak oznamuje opustenie od podnikania v oblasti digitálneho snímania obrazu a vyradenia svojej výroby digitálnych fotoaparátov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2400039,00.asp - |title=Kodak to Cease Digital Camera Production|publisher=PC Magazine|date= February 9, 2012|accessdate=February 9, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.kodak.com/ek/US/en/Kodak_Focuses_Consumer_Business_On_More_Profitable_Growth_Opportunities.htm - |title=Kodak Focuses Consumer Business On More Profitable Growth Opportunities|publisher=Kodak |date= February 9, 2012|accessdate=February 9, 2012}}&lt;/ref&gt; Spoločnosť vidí ako základ svojho budúceho podnikania v domácich tlačiarňach, vysokorýchlostných komerčných atramentových tlačiarňach, obslužného softvéru a balenia. Po odsunutí podnikania v oblasti digitálnych fotoaparátov sa zameriava na tlač. Zároveň hľadá partnera na licencovanie jeho značky digitálnych fotoaparátov EasyShare.
*'''4. augusta 2012''': Oznámený zámer predaja divízie filmov, komerčných skenerov a fotokioskov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.chicagotribune.com/business/breaking/chi-kodak-to-sell-film-business-that-made-its-name-20120824,0,260332.story|title=Kodak to sell film business that made its name|publisher=The Chicago Tribune|accessdate=August 24, 2012|date=August 24, 2012|archiveurl=https://archive.is/uUoPM|archivedate=January 19, 2013}}&lt;/ref&gt;
*'''10. septembra 2012''': Kodak oznamuje plán zrušenia ďalších tisíc pracovných miest do konca roku a pokračovanie v plánovanej reštrukturalizácii s cieľom vyhnúť sa bankrotu.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Jones|first=Roland|title=Kodak plans to cut another 1,000 jobs|url=http://marketday.nbcnews.com/_news/2012/09/10/13780051-kodak-plans-to-cut-another-1000-jobs?lite|publisher=NBC News|accessdate=10 September 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120919035220/http://marketday.nbcnews.com/_news/2012/09/10/13780051-kodak-plans-to-cut-another-1000-jobs?lite|archivedate=2012-09-19}}&lt;/ref&gt;
*'''28. septembra 2012''': Oznámený odchod z podnikania v oblasti atramentovej tlače.&lt;ref name=&quot;usatoday-20120928&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.usatoday.com/story/money/business/2012/09/28/kodak-quits-printer-business/1600265/|title=Kodak quits printers, wants new deadline|publisher=USA Today|date=September 28, 2012|accessdate=September 29, 2012}}&lt;/ref&gt;
*'''20. decembra 2012''': Kodak oznámil plán predaja patentov na digitálne zobrazovanie za viac ako 500 miliónov dolárov ako ďalší krok k odvráteniu bankrotu.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2012/12/19/kodak-patent-sale-idUSL4N09T6CK20121219|title=Kodak in $525 mln patent deal, eyes bankruptcy end|publisher=Reuters|date=December 19, 2012|accessdate=December 20, 2012}}&lt;/ref&gt;
*'''29. apríl 2013''': Kodak oznámil dohodu s penzijným plánom KPP o vyčlenení 2,8 miliardy dolárov pre KPP.&lt;ref name=&quot;USAToday2&quot;&gt;{{cite news | url= http://www.usatoday.com/story/money/business/2013/04/29/kodak-bankruptcy-selling-businesses-pension-plan/2120695/  | title= Kodak selling two businesses to pension plan | date=April 29, 2013 | accessdate=October 1, 2013}}&lt;/ref&gt;

*'''3. septembra 2013''': Kodak oznamuje uvoľnenie spod ochrany pred bankrotom.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.screendaily.com/news/kodak-emerges-from-chapter-11/5059945.article|title=Kodak emerges from Chapter 11|publisher=Screen Daily|date=September 4, 2012|accessdate=September 13, 2012}}&lt;/ref&gt; 
*'''17. októbra 2013''' Kodak prenáša európske riaditeľstvo a celé technologické centrum EAMER pod strechu spoločnosti Eysins vo Švajčiarsku. Presťahovanie znamená zároveň spojenie viacerých samostatných európskych pobočiek (Švajčiarsko, Belgicko a iné).&lt;ref name=&quot;Deutscher Drucker&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url= https://www.youtube.com/watch?v=JQT5HimO0Ho  | titul= Video &quot;The opening of the new Kodak&quot;  | dátum vydania=17. október 2013}}&lt;/ref&gt;

== Produkty a služby ==
Kodak poskytuje balenie, funkčnú tlač, grafickú komunikáciu a profesionálne služby pre firmy na celom svete.&lt;ref name=&quot; YNN1&quot;/&gt;  Hlavným segmentom podnikania je Digitálna tlač a grafika pre závody, zábavný a filmový priemysel (Digital Printing &amp; Enterprise and Graphics, Entertainment &amp; Commercial Films). &lt;ref name=&quot;PrintWeek&quot;&gt;{{cite news | url= http://www.printweek.com/news/1210388/Update-Kodak-exits-Chapter-11/?DCMP=ILC-SEARCH | title= Update: Kodak exits Chapter 11 | date= September 4, 2013 | accessdate= November 11, 2013 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;  &lt;ref name=&quot;APExclusive&quot;&gt;{{cite news | url= http://news.yahoo.com/ap-exclusive-kodak-ceo-talks-companys-future-185654044--finance.html | title= AP EXCLUSIVE: Kodak CEO talks company's future | date=September 3, 2013 | accessdate= November 11, 2013}}&lt;/ref&gt;

=== Digitálna tlač a služby pre podniky ===
[[File:Digital Druckerei 2010-by-RaBoe-03.jpg|right|thumb|Veľkoobjemová digitálna tlačiareň NexPress 2500]]

Riešenia digitálnej tlače firmou Kodak zahŕňajú vysokorýchlostnú a veľkoobjemovú atramentovú tlač pre podniky,  zariadenia pre farebnú aj čiernobielu elektrofotografickú tlač a spotrebný materiál a služby s tým súvisiace. &lt;ref name=&quot;WhatTheyThink&quot;&gt;{{cite news | url= http://whattheythink.com/articles/65235-kodak-proclaims-we-are-ready-whatever-life-after-chapter-11-may-bring/  | title= Kodak Proclaims, “We Are Ready” for Whatever Life after Chapter 11 May Bring | date=September 6, 2013 | accessdate= November 11, 2013}}&lt;/ref&gt;
Bolo predaných a nainštalovaných viac ako 5 tisíc jednotiek.

=== Spotrebný tovar a služby ===
Kodak dodnes poskytuje podporu a vyrába spotrebný materiál pre produkty, ktorých vývoj alebo výroba ďalších generácií bola ukončená. Týka sa to najmä digitálnych fotoaparátov, atramentových náplní do tlačiarní, tlačových médií a pod. Pre produkty poskytuje okrem štandardnej telefonickej podpory aj servisné služby priamo na mieste.

=== Filmový priemysel a televízna produkcia ===
Kodak si stále udržuje dôležitú pozíciu pri inovovaní a vývoji vo filmovom priemysle. Veľa filmových a televíznych produkcií (filmy, seriály, dokumenty atď.) sú filmované na materiál od Kodaku. &lt;ref name=&quot;variety&quot;&gt;{{cite news | url= http://variety.com/2013/biz/news/kodak-emerges-from-bankruptcy-1200597234/ |title=Kodak Emerges From Bankruptcy | date=September 3, 2013 | accessdate= January 31, 2014}}&lt;/ref&gt; 

Kodak pomohol presadiť 35mm filmový štandard, známy ako &quot;kinofilm&quot; a 16mm formát pre domáce a nízkonákladové amatérske produkcie.
Rovnako aj 8mm formát orientovaný na domáce použitie bol vyvinutý Kodakom. Po prechode na digitálnu technológiu bol vplyv Kodaku slabnúci, ale niektoré produkty boli ešte dlho a bežne zaužívané v televíznych štúdiách pod značkou Eastman Professional Video Tape Products.

=== Digitálne fotoaparáty a videokamery ===
Viacero z digitálnych fotoaparátov Kodaku bolo navrhnutých a vyrábaných japonskou spoločnosťou ''Chinon Industries''. V roku 2004 Kodak zakúpil Chinon a došlo k zlúčeniu japonskej pobočky Kodaku s Chinonom. Kodak tým získal najmä inžinierov a dizajnérov Chinonu, ktorí prešli pod Kodak Japan.

=== Fotografický film a papier ===
Kodak stále pokračuje vo výrobe špeciálnych filmov a emulzií pre nové a populárnejšie spotrebiteľské formáty, aj keď už ukončil výrobu starších alebo menej populárnych filmov.

Je naďalej dominantným výrobcom halogénov striebra, používaných pri výrobe fotopapierov a fotomateriálu. V roku 2005 však ukončil výrobu fotopapiera prie čierno-bielu fotografiu.&lt;ref&gt;{{cite news | url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,159782,00.html | title=Kodak to Stop Making Black-and-White Paper | publisher=Fox News | date=June 16, 2005 | accessdate=January 7, 2008}}&lt;/ref&gt;

== Významní ľudia v histórii spoločnosti ==
=== Prezidenti a CEO ===
[[File:GeorgeEastman2.jpg|thumb|160px|George Eastman]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Meno !! Titul !! Obdobie
|-
| Henry A. Strong || Prezident || 1884 – 26. júla 1919
|-
| [[George Eastman]] || Prezident || 1921 – 7. apríla 1925
|-
| William G. Stuber || Prezident || 1925–1934
|-
| Frank W. Lovejoy || Prezident || 1934–1941
|-
| Thomas J. Hargrave || Prezident || 1941–1952
|-
| Albert K. Chapman || Prezident || 1952–1960
|-
| William S. Vaughn || Prezident a [[Výkonný riaditeľ|CEO]] || 1960 – 31. decembra 1968
|-
| Louis K. Eilers || Prezident a CEO || 1. januára 1969 – 17.mája 1972
|-
| Walter A. Fallon || Prezident a CEO || máj 18, 1972 – 1983
|-
| Colby H. Chandler || CEO || máj 1983 – jún 1990
|-
| Kay R. Whitmore || CEO || jún 1990 – 27. októbra 1993
|-
| George M. C. Fisher || CEO || 28. októbra 1993 – 31. decembra 1999
|-
| Daniel A. Carp || CEO || 1. januára 2000 – May 31, 2005
|-
| Antonio M. Pérez || Člen rady a CEO || 1. júna 2005 – 2014
|-
| Jeff Clarke || [[Výkonný riaditeľ|CEO]] || 12. marca 2014&lt;ref&gt;[http://www.businesswire.com/news/home/20140312005708/en/Jeff-Clarke-Elected-CEO-Kodak#.UyBnas51nsL New Kodak CEO in 2014]&lt;/ref&gt; – súčasnosť
|}

=== Vedci ===
*[[Bryce Bayer]], vedec, farby (1929-2012).
*[[Harry Coover]], chemik, polyméry (1917–2011)
*[[F. J. Duarte]], fyzik, laser (odišiel v 2006)
*[[Loyd A. Jones]], fyzik, kamufláž (1884–1954)
*[[Maurice Loyal Huggins]], vedec, polyméry (1897–1981)
*[[Rudolf Kingslake]], dizajnér, optika (1903–2003)
*[[David MacAdam]], vedec, farby (1910–1998)
*[[Kenneth Mees]], vedec a zakladateľ výskumných laboratórií, filmy (1882–1960)
*[[Perley G. Nutting]], fyzik, zakladateľ Optical Society - OSA (1873–1949)
*[[Steven Van Slyke]], vedec, OLED (odišiel v 2010)
*[[Warren J. Smith]], inžinier, optika (1922–2008)
*[[Ching W. Tang]], vedec, OLED (odišiel v 2006)

== Environmentálne dopady ==
Kodak je zoširoka kritizovaný ekológmi a výskumnými pracovníkmi ako jeden z najhorších znečisťovateľov v Spojených štátoch. Podľa scorecard.org, internetového portálu, ktorý zhromažďuje informácie o znečistení firmami, Kodak je najhorší znečisťovateľ v štáte New York po tom, čo vypustil 4,4 milióna libier (~2 milióny kg) chemických látok do životného prostredia.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.scorecard.org/ranking/rank-facilities.tcl?how_many=100&amp;drop_down_name=Total+environmental+releases&amp;fips_state_code=36&amp;sic_2=All+reporting+sectors | title=Facilities Releasing TRI Chemicals to the Environment | accessdate=January 7, 2008 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20100901130448/http://www.scorecard.org/ranking/rank-facilities.tcl?how_many=100&amp;drop_down_name=Total+environmental+releases&amp;fips_state_code=36&amp;sic_2=All+reporting+sectors | archivedate=2010-09-01 }}&lt;/ref&gt;

Kodak vďaka reštrukturalizácii a obmedzeniu používania klasickej (chemickej) fotografie v prospech digitálnej výrazne znižuje nepriaznivý vplyv svojej chemickej výroby na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť. Pravidelne zverejňuje detailné správy z tejto oblasti.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.kodak.com/US/en/corp/corpRespHub.jhtml?pq-path=2/8/2879 | title=Corporate Citizenship | publisher=Eastman Kodak | accessdate=January 7, 2008}}&lt;/ref&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kodak}}

== Pozri aj ==
*[[Zoznam produktov Kodak]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Bibliografia ==
* ACKERMAN, Carl William, ''George Eastman : founder of Kodak and the photography business'', Beard Books, Washington, D. C., 2000.
* BINANT, Philippe, ''Au coeur de la projection numérique'', Actions, 29, 12-13, Kodak, Paris, 2007.

== Externé odkazy ==
* [http://www.kodak.com Kodak]
* [http://www.historiccamera.com/cgi-bin/librarium2/pm.cgi?action=app_display&amp;app=datasheet&amp;app_id=1144 Kodak Camera Catalog Info at Historic Camera] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130524183316/http://www.historiccamera.com/cgi-bin/librarium2/pm.cgi?action=app_display&amp;app=datasheet&amp;app_id=1144 |date=2013-05-24 }}

== Zdroj ==

* {{Preklad|en|Kodak|595324306}}

[[Kategória:Podniky v USA]]
[[Kategória:Fotografické podniky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1888]]
[[Kategória:Podniky obchodované na Newyorskej burze]]</text>
      <sha1>hbxr2f528sqwnbyhiw62v8mkwfajir0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektrický rušeň 361</title>
    <ns>0</ns>
    <id>517065</id>
    <revision>
      <id>8232650</id>
      <parentid>8050837</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:06:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232650</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5095" sha1="r6lco4qq7u4xr5yjezdjo09u0jgr2zl" xml:space="preserve">{{Infobox Hnacie dráhové vozidlo
| názov                     = Elektrický rušeň radu 361
| obrázok                   = I10 326 Bf Poprad-Tatry, 361 003.jpg
| veľkosť obrázku           = 270px
| popis obrázku             = Elektrický rušeň 361 v stanici Poprad-Tatry
| rýchlosť                  = {{kmh|140|m}}, resp. {{kmh|160|m}} radu 361.1xx
| motor                     =
| trvalý výkon              = 3 600 kW/DC&lt;br /&gt;3 200 kW/AC
| špičkový výkon            =
| viacnásobné riadenie      =
| usporiadanie pojazdu      = Bo' Bo'
| trvalá sila               =
| maximálna sila            =
| rozchod                   = {{mm|1435|m}}
| minimálny polomer oblúku  = {{m|120|m}}
| hmotnosť                  = {{tona|86|m}}
| adhézna hmotnosť          = {{tona|86|m}}
| dĺžka                     = {{mm|16800|m}}
| šírka                     = {{mm|2940|m}}
| výška                     = {{mm|4650|m}}
| priemer kolies            = {{mm|1250|m}}
| brzda                     = pneumatická priamočinná brzda&lt;br /&gt;elektrická samočinná brzda&lt;br /&gt;[[elektrodynamická brzda]]
| výrobca                   = [[Škoda Plzeň]]
| rekonštrukcia             = [[ŽOS Vrútky]]
| prevádzkovateľ            = [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]
| rok výroby                =
| rok rekonštrukcie         = 2011 – 2017
| staré označenie ČSD       =
| továrenské označenie      =
| počet kusov               = 5 (''361.0'')&lt;br /&gt;21 (''361.1'')
| v prevádzke               = 2011 – súčasnosť
| napájacie sústavy         = 3 kV [[jednosmerný prúd|js]], 25 kV~50 Hz
| regulácia výkonu          = impulzná
| trakčný motor             = Škoda 11 AL 4542 FiR
| výkon trakčného motora    = 900 kW/DC&lt;br /&gt;800 kW/AC
| prenos krútiaceho momentu = Kĺbová spojka Škoda
}}

'''Elektrický rušeň 361''' je dvojsystémový rušeň vyrábaný pre [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnú spoločnosť Slovensko]]. Ide o komplexnú rekonštrukciu strojov [[Elektrický rušeň 163|163]] ZSSK v spoločnosti [[ŽOS Vrútky]]. V novembri [[2009]] sa začalo pracovať na prvom prototype  - rekonštrukcií strojov 361.001. Ako základ bol použitý košický stroj 163.053-2, pričom jeho elektrická časť bola v priebehu roku [[2009]] sčasti použitá pri oprave požiarom poškodenej 362.006 z ktorej vznikol z hľadiska výkonu i riadiacej elektroniky určitý medzistupeň vývoja medzi radami [[Elektrický rušeň 362|362]]/[[Elektrický rušeň 363|363]] a radom 361.

Z pôvodného radu 163 zostala zachovaná len skriňa a upravené podvozky, vrátane trakčných motorov a brzdových jednotiek. Hlavnou výhodou, okrem predĺženia životnosti, je rekonštrukcia jednosystémového HDV pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV na vozidlo dvojsystémové - 3kV js / 25kV 50 Hz. 

Toto HDV vie vyvinúť rýchlosť 140 km/h, ale vďaka počiatočným poruchám sa pristúpilo k vývoju radu 361.1, ktorého maximálna rýchlosť je 160 km/h. Lokomotívy radu 361.0 medzitým prešli úpravou na 160 km/h.

Z dôvodu plánovaného montovania vlakového zabezpečovača ETCS na ďalšie rušne od 361.110 sa číslovanie zmenilo a ďalší rušeň bol prerobený pod číslom 361.120 a tak čísla 361.111 až 361.119 boli vynechané, pravdepodobne pre lepšie rozlišovanie týchto rušňov. V roku 2022 došlo na stroji čísla 361.129-0 k dosadeniu vlakového zabezpečovača ETCS pri hlavnej oprave v ŽOS Vrútky.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Pôvodné !! Nové !! Prezývka
|-
| 163.053-2 || 361.001-1 || Dodo
|-
| 163.060-7 || 361.002-9 || Maroš-Moroš
|-
| 163.103-5 || 361.003-7 || Janko - Jarko
|-
| 163.120-9 (162.025-1) || 361.004-5 || Miloš - Roman - Somar
|-
| 163.056-5 || 361.005-2 || Peter
|- style=&quot;border-top:2px solid #aaaaaa&quot;
| 163.102-7 || 361.101-9 ||
|-
| 163.125-8 (162.026-9) || 361.102-7 ||
|-
| 163.058-1 || 361.103-5 ||
|-
| 163.051-6 || 361.104-3 ||
|-
| 163.049-0 || 361.105-0 ||
|-
| 163.059-9 || 361.106-8 ||
|-
| 163.050-8 || 361.107-6 ||
|-
| 163.055-7 || 361.108-4 || Lenočka
|-
| 163.052-4 || 361.109-2 || Rišo
|-
| 163.117-5 (162.023-6) || 361.110-0 || Jaroslav
|- style=&quot;border-top:2px solid #aaaaaa&quot;
| 163.122-5 (162.022-8) || 361.120-9 ||
|-
| 163.118-3 (162.010-3) || 361.121-7 ||
|-
| 163.123-3 (162.027-7) || 361.122-5 ||
|-
| 163.116-7 (162.021-0) || 361.123-3 ||
|-
| 163.115-9 (162.030-1) || 361.124-1 ||
|-
| 163.119-1 (162.031-9) || 361.125-8 ||
|-
| 163.054-0 || 361.126-6 ||
|-
| 163.124-1 (162.009-5) || 361.127-4 ||
|-
| 163.057-3 || 361.128-2 ||
|-
| 163.121-7 (162.032-7) || 361.129-0 ||
|-
|163.112-6 (162.029-3) ||361.130-8 ||
|}

== Iný projekt ==
{{projekt|commons=Category:ZSSK Class 361}}

== Externý odkaz ==
[http://www.zos-vrutky.sk/rusen_361_sk.html Základné informácie o rušňoch radu 361, na stránkach ŽOS Vrútky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151208113929/http://www.zos-vrutky.sk/rusen_361_sk.html |date=2015-12-08 }}

{{České a slovenské rušne}}

[[Kategória:Elektrické rušne|361]]
[[Kategória:Rušne Škoda|361]]</text>
      <sha1>r6lco4qq7u4xr5yjezdjo09u0jgr2zl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DOXXbet liga 2014/2015</title>
    <ns>0</ns>
    <id>518292</id>
    <revision>
      <id>8232380</id>
      <parentid>8063094</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:39:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232380</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13146" sha1="66umckher4r6pimrwvcp6x8vopywxls" xml:space="preserve">{{presunúť|2. slovenská futbalová liga 2014/2015}}
{{Infobox ligová sezóna
|liga                   = DOXXbet liga
|sezóna                 = 2014/2015
|začiatok               = 26. júl 2014
|koniec                 = 
|sezóna_pred            = 2. slovenská futbalová liga 2013/2014
|víťaz                  = 
|baráž                  = 
|zostup                 = 
|počet_mužstiev         = 24
|odohraté_zápasy        = 
|počet_gólov            = 
|počet_divákov          = 
|najlepší_strelec       = 
|výhra_doma             = 
|výhra_vonku            = 
|najvyššie_skóre        = 
|súvisiace_súťaže       = 
|poznámka               = 
}}
'''2. slovenská futbalová liga 2014/2015''' (označenie podľa hlavného sponzora '''DOXXbet liga 2014/15''')&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.corgonliga.sk/clanok/3244/druha-najvyssia-sutaz-bude-od-novej-sezony-doxxbet-liga|title=2.liga bude DOXXbet liga|publisher=corgonliga.sk|date=16. jún 2014|accessdate=2014-06-21|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140619191915/http://www.corgonliga.sk/clanok/3244/druha-najvyssia-sutaz-bude-od-novej-sezony-doxxbet-liga|archivedate=2014-06-19}}&lt;/ref&gt; bol 22. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Organizuje ju [[Slovenský futbalový zväz]]. Po prvýkrát je rozdelená na dve skupiny po 12 družstiev.

== Systém súťaže ==
Družstvá v skupinách odohrajú každý s každým 22 kôl základnej časti, pričom šesť najlepších tímov postúpi do celoslovenskej nadstavbovej časti, v ktorej odohrajú dvanásť zápasov (doma - vonku) s postupujúcimi družstvami druhej skupiny. Do finálnej tabuľky sa budú počítať iba duely proti tímom, ktoré utvorili celoslovenskú nadstavbu. Víťaz priamo postúpi do najvyššej súťaže. Tímy, ktoré v základnej časti budú figurovať na 7. - 12. mieste, odohrajú medzi sebou ďalších desať stretnutí. Klub, ktorý skonči na poslednom mieste, automaticky zostúpi do nižšej súťaže.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/ligy/svk3z/clanok154103-Druha_najvyssia_sutaz_v_SR_bude_mat_24_ucastnikov.htm|title=2.liga bude mať 24 účastníkov|publisher=profutbal.sk|date=22. február 2013|accessdate=2014-06-21|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304204835/http://www.profutbal.sk/ligy/svk3z/clanok154103-Druha_najvyssia_sutaz_v_SR_bude_mat_24_ucastnikov.htm|archivedate=2016-03-04}}&lt;/ref&gt;

== Účastníci  ==
Súťaž vytvorili vypadávajúci z [[Corgoň liga 2013/2014|Corgoň ligy]], 2. až 11. družstvo z [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|II. ligy]], víťazi oboch skupín [[3. slovenská futbalová liga 2013/2014|III. ligy]], zaradené družstvá z oboch III. líg, ktoré doplnia počet účastníkov podľa územnej príslušnosti a víťaz kvalifikačného stretnutia medzi posledným z II. ligy a posledným zaradeným družstvom z III. ligy podľa územnej príslušnosti.

Zaradenie družstiev do skupín bolo vykonané v súlade s geografickou hranicou medzi II. ligou Západ a II. ligou Východ, vedúcou cez mestá [[Čadca]], [[Žilina]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Turčianske Teplice]], [[Banská Bystrica]], [[Zvolen]] a [[Krupina]], ktorú schválil VV SFZ. Družstvá ležiace od uvedenej hranice na západ, vrátane vymenovaných miest, sú zaradené do skupiny Západ a všetky ostatné do skupiny Východ.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.futbalvsfz.sk/?clanky&amp;gid=1429|title=Ako bude vyzerať reorganizácia|publisher=futbalvsfz.sk|date=10. august 2013}}&lt;/ref&gt;

'''Skupina Západ:'''
{{II. futbalová liga tímy 2014/2015 skupina západ}}
* [[FC Nitra]] (Corgoň liga)
* [[ŠK Senec]] (II. liga)
* [[FC Spartak Trnava|FC Spartak Trnava juniori]] (II. liga)
* [[MFK Dubnica|MFK Dubnica nad Váhom]] (II. liga)
* [[FK Pohronie|FK Pohronie Žiar nad Hronom/Dolná Ždaňa]] (II. liga)
* [[FK Slovan Duslo Šaľa]] (II. liga)
* [[FC ŠTK 1914 Šamorín]] (II. liga)
* [[ŠKF Sereď]] (III. liga Západ)
* [[MFK Skalica]] (III. liga Západ)
* [[AFC Nové Mesto nad Váhom]] (III. liga Západ)
* [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] (III. liga Západ)
* [[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] (III. liga Východ)

'''Skupina Východ:'''
{{II. futbalová liga tímy 2014/2015 skupina východ}}
* [[Partizán Bardejov]] (II. liga)
* [[MFK Zemplín Michalovce]] (II. liga)
* [[1. FC Tatran Prešov]] (II. liga)
* [[MŠK Rimavská Sobota]] (II. liga)
* [[MFK Lokomotíva Zvolen]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://novohrad.sme.sk/c/7284412/druha-liga-sa-v-ruzinej-bude-hrat-no-vo-farbach-zvolena.html|title=2. liga pod hlavičkou Zvolena|publisher=novohrad.sme.sk|date=14. júl 2014}}&lt;/ref&gt; (III. liga Východ)
* [[MFK Dolný Kubín]] (III. liga Východ)
* [[FK Poprad]] (III. liga Východ)
* [[MFK Košice|MFK Košice B]] (III. liga Východ)
* [[FK Bodva Moldava nad Bodvou]] (III. liga Východ)
* [[FC Lokomotíva Košice]] (III. liga Východ)
* [[FK Slavoj Trebišov]] (III. liga Východ)
* [[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] (baráž)&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.futbalsfz.sk/slovensko/1-liga/spravy/novinka/video-baraz-o-ucast-v-2-lige-vychod-priniesla-rozuzlenie-az-v-penaltovom-rozstrele.html|title=Baráž o 2. ligu|publisher=futbalsfz.sk|date=18. jún 2014}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky ==
=== Skupina západ ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! P ||Družstvo                ||  1  ||  2  ||  3  ||  4  ||  5  ||  6  ||  7  ||  8  ||  9  ||  10 || 11  || 12  
|-
|1. ||FC Nitra                ||  -  || 0:1 || 2:0 || 2:3 || 1:0 || 4:0 || 2:3 || 0:1 || 4:1 || 2:2 || 0:0 || 2:0
|-
|2. ||ŠKF Sereď               || 1:2 ||  -  || 0:3 || 0:2 || 2:0 || 1:1 || 0:0 || 3:1 || 2:0 || 3:0 || 4:0 || 4:4 
|-
|3. ||MŠK Žilina &quot;B&quot;          || 3:1 || 0:2 ||  -  || 2:1 || 3:0 || 2:1 || 7:3 || 1:0 || 2:2 || 3:0 || 1:0 || 5:3 
|- 
|4. ||MFK Skalica             || 1:0 || 3:1 || 2:1 ||  -  || 3:0 || 1:1 || 2:0 || 2:1 || 4:3 || 3:0 || 1:0 || 3:0
|-
|5. ||AFC Nové Mesto nad Váhom|| 0:1 || 1:4 || 2:3 || 1:0 ||  -  || 1:2 || 4:2 || 0:1 || 0:1 || 1:1 || 0:0 || 1:1 
|-
|6. ||FC ŠTK 1914 Šamorín     || 2:2 || 0:0 || 2:0 || 1:1 || 1:1 ||  -  || 2:0 || 1:2 || 0:0 || 0:2 || 0:1 || 4:1
|-
|7. ||FK Pohronie             || 0:1 || 1:3 || 3:0 || 2:1 || 2:0 || 3:1 ||  -  || 1:2 || 1:1 || 0:1 || 2:1 || 2:1  
|-
|8. ||ŠK Slovan Bratislava &quot;B&quot;|| 0:3 || 0:2 ||     || 1:2 || 1:0 || 2:1 || 0:2 ||  -  || 1:1 || 1:1 || 1:1 || 0:0
|-
|9. ||FC Spartak Trnava &quot;B&quot;   || 0:3 || 1:3 || 1:2 || 0:3 || 3:0 || 1:0 || 0:1 || 2:0 ||  -  || 1:2 || 0:1 || 1:1
|-
|10.||FK Slovan Duslo Šaľa    || 0:1 || 1:1 || 3:0 || 0:0 || 1:0 || 5:0 || 1:1 || 2:1 || 3:0 ||  -  || 5:1 || 1:0 
|-
|11.||ŠK Senec                || 2:2 || 0:0 || 3:0 || 0:2 || 4:0 || 2:0 || 4:0 || 1:1 || 2:0 || 1:1 ||  -  || 2:0
|-
|12.||MFK Dubnica nad Váhom   || 1:2 || 2:1 || 2:2 || 0:0 || 1:3 || 2:1 || 1:3 || 0:1 || 0:1 || 4:1 || 1:2 ||  -  
|}
* Vodorovne sú výsledky na domácom ihrisku, zvislo na ihrisku súpera

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|- bgcolor=&quot;#DCDCDC&quot;
!width=&quot;25&quot; |Poradie
!width=&quot;200&quot;|Mužstvo
!width=&quot;60&quot;|Z
!width=&quot;60&quot;|V
!width=&quot;60&quot;|R
!width=&quot;60&quot;|P
!width=&quot;60&quot;|Skóre
!width=&quot;60&quot;|Body
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 1. || MFK Skalica                 || 22 || 15 || 4 || 3 || 40:16 || 49
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 2. || MŠK Žilina B                || 22 || 13 || 2 || 7 || 43:33 || 41
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 3. || FC Nitra                    || 22 || 12 || 4 || 6 || 39:22 || 40
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 4. || ŠKF Sereď                   || 22 || 11 || 6 || 5 || 39:22 || 39
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 5. || FK Slovan Duslo Šaľa        || 22 || 10 || 7 || 5 || 33:24 || 37
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 6. || ŠK Senec                    || 22 || 9 || 7 || 6 || 28:21 || 34
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 7. || FK Pohronie                 || 22 || 10 || 3 || 9 || 32:35 || 33
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 8. || ŠK Slovan Bratislava B      || 22 || 7 || 5 || 10 || 18:30 || 26
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 9. || FC Spartak Trnava B         || 22 || 5 || 5 || 12 || 20:35 || 20
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 10. || FC ŠTK 1914 Šamorín        || 22 || 4 || 7 || 11 || 21:34 || 19
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 11. || MFK Dubnica nad Váhom      || 22 || 3 || 6 || 13 || 25:42 || 15
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 12. || AFC Nové Mesto nad Váhom   || 22 || 3 || 4 || 15 || 15:39 || 13
|}

=== Skupina východ ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! P ||Družstvo                    ||  1  ||  2  ||  3  ||  4  ||  5  ||  6  ||  7  ||  8  ||  9  ||  10 || 11  || 12  
|-
|1. ||MFK Zemplín Michalovce      ||  -  || 2:1 || 0:1 || 1:0 || 6:0 || 0:0 || 7:0 || 3:0 || 4:0 || 3:1 || 1:0 || 1:0
|-
|2. ||MFK Košice &quot;B&quot;              || 1:2 ||  -  || 1:1 || 2:3 || 2:0 || 1:3 || 3:0 || 3:3 || 1:1 || 1:0 || 4:2 || 0:2
|-
|3. ||1. FC Tartan Prešov         || 2:4 || 1:1 ||  -  || 1:1 || 4:1 || 0:2 || 4:0 || 1:0 || 5:0 || 5:1 || 3:1 || 0:3
|- 
|4. ||Partizán Bardejov           || 1:1 || 2:1 || 1:0 ||  -  || 1:1 || 0:0 || 2:1 || 3:3 || 3:0 || 3:0 || 4:1 || 3:0
|-
|5. ||MŠK Rimavská Sobota         || 2:1 || 2:0 || 1:0 || 1:1 ||  -  || 1:1 || 3:0 || 2:1 || 0:0 || 1:1 || 3:0 || 1:0
|-
|6. ||MFK Lokomotíva Zvolen       || 0:1 || 6:1 || 0:1 || 0:0 || 0:0 ||  -  || 5:0 || 3:3 || 2:0 || 3:0 || 1:0 || 1:0
|-
|7. ||FK Slavoj Trebišov          || 0:2 || 0:0 || 1:0 || 0:4 || 1:1 || 0:0 ||  -  || 0:1 || 2:3 || 1:1 || 3:1 || 1:2 
|-
|8. ||FK Lokomotíva Košice        || 1:0 || 4:2 || 1:1 || 0:3 || 2:0 || 0:2 || 5:0 ||  -  || 2:1 || 1:1 || 0:1 || 0:3
|-
|9. ||FK Bodva Moldava nad Bodvou || 0:1 || 1:3 || 1:1 || 0:0 || 1:0 || 1:1 || 0:1 || 1:1 ||  -  || 3:2 || 1:1 || 0:1 
|-
|10.||FK Poprad                   || 1:1 || 1:0 || 1:3 || 2:0 || 2:1 || 3:1 || 4:0 || 3:1 || 3:0 ||  -  || 3:0 || 0:3
|-
|11.||MFK Dolný Kubín             || 0:2 || 3:0 || 0:3 || 2:1 || 1:0 || 0:2 || 2:0 || 2:1 || 2:4 || 2:0 ||  -  || 0:0
|-
|12.||MFK Tatran Liptovský Mikuláš|| 0:3 || 1:1 || 1:2 || 0:0 || 2:0 || 2:2 || 1:2 || 1:0 || 1:0 || 4:1 || 4:0 ||  -  
|}
* Vodorovne sú výsledky na domácom ihrisku, zvislo na ihrisku súpera

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|- bgcolor=&quot;#DCDCDC&quot;
!width=&quot;25&quot; |Poradie
!width=&quot;200&quot;|Mužstvo
!width=&quot;60&quot;|Z
!width=&quot;60&quot;|V
!width=&quot;60&quot;|R
!width=&quot;60&quot;|P
!width=&quot;60&quot;|Skóre
!width=&quot;60&quot;|Body
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 1. || MFK Zemplín Michalovce       || 22 || 16 || 3 || 3 || 46:11 || 51
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 2. || MFK Lokomotíva Zvolen        || 22 || 10 || 9 || 3 || 35:14 || 39
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 3. || Partizán Bardejov            || 22 || 10 || 9 || 3 || 36:17 || 39
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 4. || 1. FC TATRAN Prešov          || 22 || 11 || 5 || 6 || 39:22 || 38
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 5. || MFK Tatran Liptovský Mikuláš || 22 || 11 || 4 || 7 || 31:18 || 37
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 6. || FK Poprad                    || 22 || 8 || 4 || 10 || 31:37 || 28
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 7. || MŠK Rimavská Sobota          || 22 || 7 || 7 || 8 || 21:28 || 28
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 8. || FC Lokomotíva Košice         || 22 || 6 || 6 || 10 || 30:36 || 24
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 9. || MFK Dolný Kubín             || 22 || 7 || 2 || 13 || 21:40 || 23
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 10. || MFK Košice B                || 22 || 5 || 6 || 11 || 30:40 || 21
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 11. || FK Bodva Moldava nad Bodvou  || 22 || 4 || 7 || 11 || 18:37 || 19
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| 12. || SLAVOJ Trebišov             || 22 || 4 || 4 || 14 || 13:51 || 16
|}

== Nadstavbová časť ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|- bgcolor=&quot;#DCDCDC&quot;
!width=&quot;25&quot; |Poradie
!width=&quot;200&quot;|Mužstvo
!width=&quot;60&quot;|Z
!width=&quot;60&quot;|V
!width=&quot;60&quot;|R
!width=&quot;60&quot;|P
!width=&quot;60&quot;|Skóre
!width=&quot;60&quot;|Body
|- bgcolor=&quot;lightgreen&quot;
| 1. || MFK Zemplín Michalovce        || 22 || 15 || 6 || 1 || 40:11 || 51
|- 
| 2. || MFK Skalica                   || 22 || 15 || 3 || 4 || 32:15 || 48
|- 
| 3. || 1. FC TATRAN Prešov           || 22 || 10 || 6 || 6 || 32:24 || 36
|- 
| 4. || MFK Tatran Liptovský Mikuláš  || 22 || 9 || 6 || 7 || 29:23 || 33
|- 
| 5. || FC Nitra                      || 22 || 8 || 7 || 7 || 26:25 || 31
|- 
| 6. || Partizán Bardejov             || 22 || 7 || 7 || 8 || 27:24 || 28
|- 
| 7. || MFK Lokomotíva Zvolen         || 22 || 7 || 7 || 8 || 23:20|| 28
|- 
| 8. || MŠK Žilina B                  || 22 || 8 || 2 || 12 || 26:36 || 26
|- 
| 9. || ŠK Senec                      || 22 || 6 || 7 || 9 || 18:28 || 25
|- 
| 10. || FK Sereď                     || 22 || 6 || 4 || 12 || 27:38 || 22
|- 
| 11. || FK Slovan Duslo Šaľa         || 22 || 4 || 8 || 10 || 27:40 || 20
|- 
| 12. || FK Poprad                    || 22 || 5 || 1 || 16 || 26:49 || 16
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroj ==
* [http://www.doxxbetliga.sk/program-zapasov/ Rozpis zápasov na doxxbetliga.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141221202401/http://www.doxxbetliga.sk/program-zapasov/ |date=2014-12-21 }}

{{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v 2014]]
[[Kategória:Futbal v 2015]]</text>
      <sha1>66umckher4r6pimrwvcp6x8vopywxls</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brno dolní nádraží</title>
    <ns>0</ns>
    <id>518358</id>
    <revision>
      <id>8232702</id>
      <parentid>7693885</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:41:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34725-96</username>
        <id>297767</id>
      </contributor>
      <comment>2018 12 9</comment>
      <origin>8232702</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10999" sha1="gcoevqbkoofp0gpx83dlx4zzbf7tawe" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Brno dolní nádraží
| obrázok            = Brno, dolní nádraží během výluky hlavního nádraží (2013-08-09; 05).jpg
| popis obrázku      = Pohľad na staničnú budovu počas výluky [[Brno hlavní nádraží|hlavného nádraží]] v auguste 2013
| štát               = Česko
| mesto              = Brno
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]]
| zemepisná šírka    = 49.1833156
| zemepisná dĺžka    = 16.6160525
| otvorenie          = 1856&lt;br/&gt;obnovenie: {{dnv|2018|12|9}}
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 0
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  = 
| trate              = [[Železniční trať Havlíčkův Brod – Kúty|250]]
}}

'''Brno dolní nádraží''' (iné názvy: '''Brno-dolní''', '''Rosické nádraží''') je nákladná [[železničná stanica]] v [[Brno|Brne]], ktorá sa nachádza vo štvrti [[Trnitá]] na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate [[Brno-Horní Heršpice (železničná stanica)|Brno-Horní Heršpice]] - [[Brno-Maloměřice (železničná stanica)|Brno-Maloměřice]]. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri [[Vlečka (železnica)|vlečky]].&lt;ref name=stanicnyrad&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží | url = http://iwan.eu07.pl/jw/john_woods2008/special/SR/Brnodolni.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Eu07.pl | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Po dvojstanici [[Severná železnica cisára Ferdinanda|KFNB]]/[[Rakúska spoločnosť štátnej dráhy|StEG]] (dnes stanica [[Brno hlavní nádraží]], predtým tiež ''horní nádraží'') ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica [[Brniansko-rosická železnica|Brniansko-Rosickej železnice]] (odtiaľ „Rosické nádraží“),&lt;ref name=kotoul&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotoul | meno = Vlastimil a kol. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Sdružený klub železničářů Brno | miesto = Brno | rok = 1986 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola =  | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 53 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá si tu zriadila aj výhrevne.&lt;ref name=&quot;Hájek&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hájek | meno = Zdeněk | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 45–50 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v [[Střelice (okres Brno-venkov)|Střeliciach]] svoju vlastnú novú [[Železničná trať Brno – Moravské Bránice – Hrušovany nad Jevišovkou/Oslavany|dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou]] (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej [[Vaňkovka]] a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému [[zhlavie|zhlaviu]] hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotrman | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj brněnského železničního uzlu | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 30–42 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nohel | meno = Petr | odkaz na autora =  | titul = Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě | url = http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum vydania = 2013-07 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Spz.logout.cz | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006154846/http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum archivácie = 2014-10-06 }}&lt;/ref&gt;

V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, [[Vlárská dráha]] (vrátane [[Židenice|židenickej]] spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky [[Železniční trať Brno–Tišnov|z Tišnova]] pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou [[Svratka (rieka)|Svratkou]] z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt; V roku 1909 bola StEG zoštátnená.&lt;ref&gt;Kotoul, s. 55.&lt;/ref&gt; V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou [[Depo kolejových vozidel Brno|DKV Brno]].&lt;ref name=&quot;Hájek&quot; /&gt;

[[Súbor:Brno,_dolní_nádraží_během_výluky_hlavního_nádraží_(2013-08-09;_08).jpg|náhľad|Pôvodná výpravná budova s novo postaveným dreveným prístreškom pre cestujúcich v lete 2013]]
V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje|linky S1 IDS JMK]], Rosickým nádražím však iba prechádzali.&lt;ref name=posledni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poslední vlak přes dolní nádraží | url = http://jza.smerem.cz/clanek/188&amp;title=Posledn%C3%AD%20vlak%20p%C5%99es%20doln%C3%AD%20n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD | dátum vydania = 2012-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Jza.smerem.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky ([[EuroCity]] a [[Expres (vlak)|expresy]]). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot; /&gt;&lt;ref name=letni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Letní výluky vlaků v Brně | url = http://www.idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje]] | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140328054659/http://idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum archivácie = 2014-03-28 }}&lt;/ref&gt;

V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.&lt;ref name=tau&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taušová | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky | url = http://brno.idnes.cz/vlaky-z-brna-do-prahy-pojedou-v-lete-az-od-zvonarky-fwk-/brno-zpravy.aspx?c=A130523_1931605_brno-zpravy_ekr | dátum vydania = 2013-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Brno dolní nádraží|11455711}}

{{Portál|Česko}}

{{Železničná trať 250 (Česko)}}

[[Kategória:Železničné stanice v Brne]]</text>
      <sha1>gcoevqbkoofp0gpx83dlx4zzbf7tawe</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232703</id>
      <parentid>8232702</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:42:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34725-96</username>
        <id>297767</id>
      </contributor>
      <comment>polčas gvd 2019 2</comment>
      <origin>8232703</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11020" sha1="9cguvs4y9t7fzfrxt8kkl60n3ip2oo5" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Brno dolní nádraží
| obrázok            = Brno, dolní nádraží během výluky hlavního nádraží (2013-08-09; 05).jpg
| popis obrázku      = Pohľad na staničnú budovu počas výluky [[Brno hlavní nádraží|hlavného nádraží]] v auguste 2013
| štát               = Česko
| mesto              = Brno
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]]
| zemepisná šírka    = 49.1833156
| zemepisná dĺžka    = 16.6160525
| otvorenie          = 1856&lt;br/&gt;obnovenie: {{dnv|2018|12|9}}
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 0 (polčas GVD 2019 2)
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  = 
| trate              = [[Železniční trať Havlíčkův Brod – Kúty|250]]
}}

'''Brno dolní nádraží''' (iné názvy: '''Brno-dolní''', '''Rosické nádraží''') je nákladná [[železničná stanica]] v [[Brno|Brne]], ktorá sa nachádza vo štvrti [[Trnitá]] na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate [[Brno-Horní Heršpice (železničná stanica)|Brno-Horní Heršpice]] - [[Brno-Maloměřice (železničná stanica)|Brno-Maloměřice]]. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri [[Vlečka (železnica)|vlečky]].&lt;ref name=stanicnyrad&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží | url = http://iwan.eu07.pl/jw/john_woods2008/special/SR/Brnodolni.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Eu07.pl | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Po dvojstanici [[Severná železnica cisára Ferdinanda|KFNB]]/[[Rakúska spoločnosť štátnej dráhy|StEG]] (dnes stanica [[Brno hlavní nádraží]], predtým tiež ''horní nádraží'') ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica [[Brniansko-rosická železnica|Brniansko-Rosickej železnice]] (odtiaľ „Rosické nádraží“),&lt;ref name=kotoul&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotoul | meno = Vlastimil a kol. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Sdružený klub železničářů Brno | miesto = Brno | rok = 1986 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola =  | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 53 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá si tu zriadila aj výhrevne.&lt;ref name=&quot;Hájek&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hájek | meno = Zdeněk | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 45–50 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v [[Střelice (okres Brno-venkov)|Střeliciach]] svoju vlastnú novú [[Železničná trať Brno – Moravské Bránice – Hrušovany nad Jevišovkou/Oslavany|dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou]] (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej [[Vaňkovka]] a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému [[zhlavie|zhlaviu]] hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotrman | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj brněnského železničního uzlu | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 30–42 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nohel | meno = Petr | odkaz na autora =  | titul = Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě | url = http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum vydania = 2013-07 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Spz.logout.cz | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006154846/http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum archivácie = 2014-10-06 }}&lt;/ref&gt;

V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, [[Vlárská dráha]] (vrátane [[Židenice|židenickej]] spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky [[Železniční trať Brno–Tišnov|z Tišnova]] pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou [[Svratka (rieka)|Svratkou]] z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt; V roku 1909 bola StEG zoštátnená.&lt;ref&gt;Kotoul, s. 55.&lt;/ref&gt; V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou [[Depo kolejových vozidel Brno|DKV Brno]].&lt;ref name=&quot;Hájek&quot; /&gt;

[[Súbor:Brno,_dolní_nádraží_během_výluky_hlavního_nádraží_(2013-08-09;_08).jpg|náhľad|Pôvodná výpravná budova s novo postaveným dreveným prístreškom pre cestujúcich v lete 2013]]
V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje|linky S1 IDS JMK]], Rosickým nádražím však iba prechádzali.&lt;ref name=posledni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poslední vlak přes dolní nádraží | url = http://jza.smerem.cz/clanek/188&amp;title=Posledn%C3%AD%20vlak%20p%C5%99es%20doln%C3%AD%20n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD | dátum vydania = 2012-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Jza.smerem.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky ([[EuroCity]] a [[Expres (vlak)|expresy]]). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot; /&gt;&lt;ref name=letni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Letní výluky vlaků v Brně | url = http://www.idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje]] | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140328054659/http://idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum archivácie = 2014-03-28 }}&lt;/ref&gt;

V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.&lt;ref name=tau&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taušová | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky | url = http://brno.idnes.cz/vlaky-z-brna-do-prahy-pojedou-v-lete-az-od-zvonarky-fwk-/brno-zpravy.aspx?c=A130523_1931605_brno-zpravy_ekr | dátum vydania = 2013-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Brno dolní nádraží|11455711}}

{{Portál|Česko}}

{{Železničná trať 250 (Česko)}}

[[Kategória:Železničné stanice v Brne]]</text>
      <sha1>9cguvs4y9t7fzfrxt8kkl60n3ip2oo5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232745</id>
      <parentid>8232703</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:41:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>preklep</comment>
      <origin>8232745</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11019" sha1="hwsayd8myy85xa6sm8ki101tif0ghk1" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Brno dolní nádraží
| obrázok            = Brno, dolní nádraží během výluky hlavního nádraží (2013-08-09; 05).jpg
| popis obrázku      = Pohľad na staničnú budovu počas výluky [[Brno hlavní nádraží|hlavného nádraží]] v auguste 2013
| štát               = Česko
| mesto              = Brno
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]]
| zemepisná šírka    = 49.1833156
| zemepisná dĺžka    = 16.6160525
| otvorenie          = 1856&lt;br/&gt;obnovenie: {{dnv|2018|12|9}}
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 0 (počas GVD 2019 2)
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  = 
| trate              = [[Železniční trať Havlíčkův Brod – Kúty|250]]
}}

'''Brno dolní nádraží''' (iné názvy: '''Brno-dolní''', '''Rosické nádraží''') je nákladná [[železničná stanica]] v [[Brno|Brne]], ktorá sa nachádza vo štvrti [[Trnitá]] na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate [[Brno-Horní Heršpice (železničná stanica)|Brno-Horní Heršpice]] - [[Brno-Maloměřice (železničná stanica)|Brno-Maloměřice]]. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri [[Vlečka (železnica)|vlečky]].&lt;ref name=stanicnyrad&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží | url = http://iwan.eu07.pl/jw/john_woods2008/special/SR/Brnodolni.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Eu07.pl | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Po dvojstanici [[Severná železnica cisára Ferdinanda|KFNB]]/[[Rakúska spoločnosť štátnej dráhy|StEG]] (dnes stanica [[Brno hlavní nádraží]], predtým tiež ''horní nádraží'') ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica [[Brniansko-rosická železnica|Brniansko-Rosickej železnice]] (odtiaľ „Rosické nádraží“),&lt;ref name=kotoul&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotoul | meno = Vlastimil a kol. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Sdružený klub železničářů Brno | miesto = Brno | rok = 1986 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola =  | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 53 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá si tu zriadila aj výhrevne.&lt;ref name=&quot;Hájek&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hájek | meno = Zdeněk | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 45–50 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v [[Střelice (okres Brno-venkov)|Střeliciach]] svoju vlastnú novú [[Železničná trať Brno – Moravské Bránice – Hrušovany nad Jevišovkou/Oslavany|dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou]] (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej [[Vaňkovka]] a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému [[zhlavie|zhlaviu]] hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotrman | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 =| meno4 = | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = 160 let železnice v Brně| odkaz na titul = | editori = Jiří Kotrman | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = [[České dráhy]] | miesto = Brno | rok = 1999 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Historický vývoj brněnského železničního uzlu | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 30–42 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nohel | meno = Petr | odkaz na autora =  | titul = Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě | url = http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum vydania = 2013-07 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Spz.logout.cz | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006154846/http://spz.logout.cz/novinky/novinky1.php?rok=2013&amp;mesic=7 | dátum archivácie = 2014-10-06 }}&lt;/ref&gt;

V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, [[Vlárská dráha]] (vrátane [[Židenice|židenickej]] spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky [[Železniční trať Brno–Tišnov|z Tišnova]] pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou [[Svratka (rieka)|Svratkou]] z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt; V roku 1909 bola StEG zoštátnená.&lt;ref&gt;Kotoul, s. 55.&lt;/ref&gt; V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.&lt;ref name=&quot;Kotrman&quot; /&gt;

Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou [[Depo kolejových vozidel Brno|DKV Brno]].&lt;ref name=&quot;Hájek&quot; /&gt;

[[Súbor:Brno,_dolní_nádraží_během_výluky_hlavního_nádraží_(2013-08-09;_08).jpg|náhľad|Pôvodná výpravná budova s novo postaveným dreveným prístreškom pre cestujúcich v lete 2013]]
V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje|linky S1 IDS JMK]], Rosickým nádražím však iba prechádzali.&lt;ref name=posledni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poslední vlak přes dolní nádraží | url = http://jza.smerem.cz/clanek/188&amp;title=Posledn%C3%AD%20vlak%20p%C5%99es%20doln%C3%AD%20n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD | dátum vydania = 2012-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = Jza.smerem.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky ([[EuroCity]] a [[Expres (vlak)|expresy]]). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.&lt;ref name=&quot;Nohel&quot; /&gt;&lt;ref name=letni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Letní výluky vlaků v Brně | url = http://www.idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = [[Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje]] | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140328054659/http://idsjmk.cz/aktuality/vlakvylukybrno.pdf | dátum archivácie = 2014-03-28 }}&lt;/ref&gt;

V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.&lt;ref name=tau&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taušová | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky | url = http://brno.idnes.cz/vlaky-z-brna-do-prahy-pojedou-v-lete-az-od-zvonarky-fwk-/brno-zpravy.aspx?c=A130523_1931605_brno-zpravy_ekr | dátum vydania = 2013-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-11 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Brno dolní nádraží|11455711}}

{{Portál|Česko}}

{{Železničná trať 250 (Česko)}}

[[Kategória:Železničné stanice v Brne]]</text>
      <sha1>hwsayd8myy85xa6sm8ki101tif0ghk1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Filmografia Zuzany Mauréry</title>
    <ns>0</ns>
    <id>520379</id>
    <revision>
      <id>8232746</id>
      <parentid>8217342</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:47:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 10 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232746</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="177246" sha1="aptq6x7m5fbgq8clzd3sjby5079jwzb" xml:space="preserve">[[Súbor:Maurery SVS 1 crop.JPG|náhľad|{{nowrap|Záber z filmu ''Ďakujem, dobre'' (2012),}} odpremietaný na [[Slnko v sieti 2014|V. odovzdávaní cien]] [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]], krátko pred vyhlásením víťazky kategórie [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Najlepšia herečka]].]]

Filmografiu [[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]] čoby slovenskej herečky zastupuje k roku 2026 dvadsaťštyri [[film|celovečerných filmov]] – dvadsaťtri v distribúcii, jeden vo výrobe. Na poli krátkometrážnej [[kinematografia|kinematografie]] boli jej príspevky zaznamenané vo ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, jeden [[dokumentárny film|hraný dokument]], dva [[žurnál (film)|spravodajské]], kým pod zvyšným, kombinovaným, figuruje ako [[autor|spoluautorka]] [[námet]]u. V rámci [[televízia|televízneho formátu]] bola bez ohľadu na [[dĺžka|metráž]] obsadená do štyridsiatichštyroch snímkov vrátane jedného dokumentárneho, šiestich minisérií a dvadsiatichštyroch [[seriál]]ov. Na báze tzv. [[nové médium|nových médií]] dostupných výhradne [[online|virtuálne]], sa podieľala na jednej [[cestopis|cestopisnej reportáži]]. [[Divadlo (umenie)|Divadelnú kariéru]] umelkyne mapuje vyše šesťdesiatka [[divadelná inscenácia|inscenácií]], z toho štyridsať kvázi [[činohra|činoherných]], dvadsaťdva [[muzikál|spevoherných]], dve [[tanec|tanečné]] i jedna [[opera]]. Tri hudobné produkcie naštudovala pre [[javisko]] opakovane. 

S televíziou Mauréry spolupracovala už v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]], aj keď pôvodne [[cvičiteľ|precvičovaním]] [[aerobik]]u v pravidelnom športovom cykle [[Československá televízia|ČST]] ''Cvičme v rytme'' (1984 – 1985) ako členka tanečného súboru Auriga. Svoj [[debut|herecký debut]] absolvovala až ako poslucháčka [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v&amp;nbsp;[[komédia|komédii]] košického štúdia ''Hádaj, kto ti zazvoní'' (1988), ktorej predchádzala akurát komparzná pohybová rola v&amp;nbsp;[[Martin Ťapák|ťapákovskom]] kinomuzikále ''Neďaleko do neba'' (1987). Po [[dabing|prepožičaní hlasu]] v prospech [[hlavná postava|hlavnej ženskej postavy]] z inscenácie ''Frajer na ceste'' (1989), jej dodatočné tvorivé počiny z&amp;nbsp;raného obdobia zahŕňovali už len krátke, [[neverbálna komunikácia|neverbálne výstupy]] v&amp;nbsp;TV adaptáciách Miloša Pietora zvané ''Reverend'' (1989) a ''Útrapy z rozumu'' (1990). 

&lt;!-- V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bola vo [[televízia (prenos)|vysielaní]] prítomná najmä prostredníctvom svojráznych videofilmov [[Radošinské naivné divadlo|RND]] ako napr. ''Výlety v pamäti'' (1993), ''Dobrá správa'' (1995), ''Čierna ovca'' (1997), prevzatých výlučne z repertoáru jej bývalej [[divadlo (budova)|stálej scény]]. Príležitostne však hosťovala aj na iných profesionálnych doskách, opakovane predovšetkým v [[Slovenské národné divadlo|SND]] a na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]]. Zatiaľ čo v Národnom si postupne zahrala v [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickej budove]] [[Opera Slovenského národného divadla|Opery]] a [[Balet Slovenského národného divadla|baletu]] (1992) či na [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|veľkej]] (1994) i [[Malá scéna Slovenského národného divadla|malej scéne]] (1995) jeho vtedajších [[Činohra Slovenského národného divadla|činoherných sídiel]], v muzikálovom súbore zakotví neskôr ako pravidelný hosť (od r. 1998). Od druhej polovice dekády sa pozvoľna začína objavovať v [[televízny program|programovej skladbe]] súkromnej [[TV Markíza]], kde svoje účinkovanie zahájila sitkomom [[Karol Spišák|Karola Spišáka]] ''Silvánovci'' (1996) a – [[spev|vokálne]] – replikovala v „radošinskej“ [[talk show]] ''Hosť do domu'' (1998). Na [[2000|prelome milénia]] na seba zásadnejšie upozornila po boku [[Oliver Andrásy|Olivera Andrásyho]] a [[Elena Vacvalová|Eleny Vacvalovej]] v ich [[relácia (vysielanie)|humoristickej relácii]] ''Dereš'' (2000 – 2002); následne prenikla do [[biograf]]ov.

Na striebornom plátne menovite debutovala ako Katy v [[koprodukcia|koprodukčnej]] romantickej [[dráma|dráme]] ''Brucio nel vento'' (2001) talianskeho režiséra Silvia Soldiniho, na ktorú nadviazala stvárnením Viery v psychologicky ladenej hre Laury Sivákovej ''[[Quartétto]]'' (2002). Za výkon v jej štvrtom kinofilme, ''Návrat bocianov'' (2007) od Martina Repku, obdrží [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|svoju prvú nomináciu]] na cenu [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[SFTA]]
  | titul          = Slnko v sieti
  | kapitola       = „2008“ – „Nominácie“
  | url            = http://web.archive.org/web/20160407162335/http://www.slnkovsieti.sk/2008/nominacie/
  | dátum vydania  = 2008
  | dátum prístupu = 15.7.2014
  | vydavateľ      = [[Slovenská filmová a televízna akadémia]]}}&lt;/ref&gt; Počnúc [[0. roky 21. storočia|prvou dekádou 21. storočia]] už dostáva principiálnejšie postavy takisto na obrazovkách, kde jej častý angažmán zabezpečujú epizódne aj regulárne seriálové úlohy. S výnimkou ''[[Mesto tieňov|Mesta tieňov]]'' (2008) uvedeného TV Markíza, to boli ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (2009 – 2014), ''[[Ako som prežil]]'' (2009), ''[[Keby bolo keby]]'' (2009) alebo ''[[Odsúdené]]'' (2009 – 2010); tieto zo stajne [[TV JOJ]] či v spolupráci s TV Barrandov. Divákom [[Česká televize|ČT]] sa pre zmenu výraznejšie predstaví ústrednou rolou v Repkových ''Skrývačkách'' (2008), vyrobených [[Ostrava|ostravským]] TV štábom. Na javisku sa už vtedy ako umelkyňa na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]] venuje viac-menej iba spevohre. Naďalej vystupuje prevažne v muzikáloch Novej scény (2000 – 2004), postranne tiež v hudobných inscenáciách SND (2002, 2008), no etabluje sa aj v brnenskom [[Mestské divadlo Brno|Mestskom divadle]] (2004, 2007 – 2009) či prechodne pod viedeňskou [[spoločnosť s ručením obmedzeným|produkčnou značkou]] [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]] (2005 – 2007).

[[10. roky 21. storočia|Nasledujúce desaťročie]] zahájila Mauréry víťazstvom v diváckej súťaži ''Showdance'' (2010) TV stanice JOJ. Nedlho nato sa čoby herečka vrátila po dlhej odmlke na obrazovky verejnoprávnej TV, a to v podobe dvoch samostatných epizód zo seriálov ''Nesmrteľní'' (2010) a ''Zlomok sekundy'' (2011); za výkon v druhej jej Literárny fond udelil prémiu.&lt;ref name=lf&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = LF
  | titul          = Správa o činnosti LF v roku 2012 
  | kapitola       = „Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia“ – „Prémie“ (str. 46)
  | url            = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_roku_2012.pdf
  | dátum vydania  = Február 2013
  | dátum prístupu = 15.7.2014
  | vydavateľ      = Literárny Fond}}&lt;/ref&gt; Zo strany [[Ostrava|ostravského]] štúdia [[Česká televize|Českej televízie]] dostáva novú príležitosť, tentokrát v seriáli Pavla Jandourka ''4teens'' (2011). Na plátne jej úspech kulminuje hneď po tom, ako jej obe postavy stvárnené v celovečerných filmoch ''Ďakujem, dobre'' (2013) Mátyása Priklera a ''Colette'' (2013) Milana Cieslara vynášajú dvojnásobnú nomináciu SFTA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFTA
  | titul          = Slnko v sieti
  | kapitola       = „2014“ – „Nominácie“
  | url            = http://web.archive.org/web/20140721055418/http://www.slnkovsieti.sk/2014/nominacie/
  | dátum vydania  = 2014
  | dátum prístupu = 15.7.2014
  | vydavateľ      = Slovenská filmová a televízna akadémia}}&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo na Slovensku získava cenu Igric&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFZ, ÚSTT a LF
  | titul          = 25. Igric 2014 – Protokol o udelení cien (Výročné národné tvorivé ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu r. 2013)
  | kapitola       = „Igric a tvorivé prémie“
  | url            = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132525-Ceny_IGRIC_a_Tvoriv___pr__mie_2014.pdf
  | dátum vydania  = 2014
  | dátum prístupu = 12.5.2015
  | vydavateľ      = ilovefilm, s.r.o}}&lt;/ref&gt; i [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|medzi herečkami]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFTA
  | titul          = Slnko v sieti
  | kapitola       = „2014“ – „Držitelia Slnka v sieti 2014“
  | url            = http://web.archive.org/web/20160407113727/http://www.slnkovsieti.sk/2014/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2014/
  | dátum vydania  = 2014
  | dátum prístupu = 15.7.2014
  | vydavateľ      = Slovenská filmová a televízna akadémia}}&lt;/ref&gt; v [[Česko|Česku]] je po prvýkrát nominovaná na [[Český lev|Českého leva]] vo vedľajšej ženskej kategórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Česká filmová a televizní akademie|ČFTA]]
  | titul          = Ceny ČFTA
  | kapitola       = „2013“ – „Nominace“
  | url            = http://www.filmovaakademie.cz/cz/2013/nominace
  | dátum vydania  = 2014
  | dátum prístupu = 15.7.2014
  | vydavateľ      = [[Česká filmová a televizní akademie]]
  | jazyk          = [[čeština|česky]]}}&lt;/ref&gt; --&gt;

== Filmové roly ==
=== Film ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(epizóda)&lt;/span&gt;
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| 1987
| ''Neďaleko do neba'' 
| [[Čert]] (komparz)&lt;sup&gt;᙭&lt;/sup&gt;
| [[Slovenská filmová tvorba|SFT]] / [[Československá televízia|ČST]] • [[muzikál]] • [[réžia|r.]] [[Martin Ťapák|M.Ťapák]] • [[premiéra|p.]] 16.10.1987 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
  | titul          = Neďaleko do neba
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000149-Nedaleko-do-neba-hrany-film
  | dátum vydania  = 21.2.2022
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2001
| ''Brucio nel vento'' &lt;br /&gt;([[alias|al.]] ''Burning in the Wind'')
| Katy 
| Albachiara / Rai Cinema / Vega Film v [[koprodukcia|kopr.]] s [[Radiotelevisione svizzera|RTSI]] • [[dráma]] • r. [[Silvio Soldini|S.Soldini]] • p. 18.1.2002 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam talianskeho FÚ Cinecittà alebo oficiálnu [[tlačová správa|tlačovú správu]]:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Cinecittà
 |titul            = Brucio nel vento
 |url              = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&amp;l=it&amp;did=27399
 |dátum vydania    = 2002
 |dátum prístupu   = 28.5.2020
 |vydavateľ        = filmitalia.org
 |jazyk            = anglicky/taliansky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200808233426/https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&amp;l=it&amp;did=27399
 |dátum archivácie = 2020-08-08
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = CERRI, Lionello; MUSINI, Luigi
 |titul            = Brucio nel vento: un film di Silvio Soldini
 |kapitola         = „Scheda tecnica“ / „Cast artistico“ / „Sinossi“ (str. 1 – 4)
 |url              = http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf
 |dátum vydania    = 2002
 |dátum prístupu   = 10.7.2014
 |vydavateľ        = kinoweb.it
 |jazyk            = taliansky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20140726025139/http://www.kinoweb.it/cinema/brucio_nel_vento/presskit/pressbook.pdf
 |dátum archivácie = 2014-07-26
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2002
| ''[[Quartétto]]'' 
| Viera
| [[Rudolf Biermann|Charlie's]] / [[Česká televize|ČT]] • dráma • r. [[Laura Siváková|L.Siváková]] • p. 29.11.2002 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Quartétto
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film
 |dátum vydania  = 23.11.2005
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Národní filmový archiv|NFA]]
 |titul            = Quartétto
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704191650/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/18924/quartetto
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ULMAN, Miro
 |titul            = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov)
 |url              = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf
 |dátum vydania    = 31.12.2007
 |dátum prístupu   = 28.5.2020
 |kapitola         = „Návrat bocianov“ / „Quartétto“
 |vydavateľ        = filmsk.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200904222333/http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf
 |dátum archivácie = 2020-09-04
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center| 2007
| ''Návrat bocianov'' &lt;br /&gt;(al. ''Rückkehr der Störche'')
| Gita 
| Sen Film / Stoked Film v kopr. s [[Hoo Doo Production|Hoo Doo]] a v&amp;nbsp;[[spolupráca|spol.]] s [[Hessischer Rundfunk|HR]] / Arte • dráma • r.&amp;nbsp;[[Martin Repka|M.Repka]] • p. 20.9.2007
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Návrat bocianov
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film
 |dátum vydania  = 8.1.2008
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Návrat čápů
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704185114/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/56407/navrat-capu
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ULMAN, Miro
 |titul            = Návštevnosť slovenských dlhometrážnych filmov 2000 – 2007 (podľa počtu divákov)
 |url              = http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf
 |dátum vydania    = 31.12.2007
 |dátum prístupu   = 28.5.2020
 |kapitola         = „Návrat bocianov“ / „Quartétto“
 |vydavateľ        = filmsk.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200904222333/http://old.filmsk.sk/downloads/0208/tema_tabulka.pdf
 |dátum archivácie = 2020-09-04
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2009
| ''Nebo, peklo... zem'' 
| Vanesa, speváčka{{#tag:ref|Záverečné titulky diela uvádzajú zámenu jej role (Vanesa) s rolou [[Elena Podzámska|Eleny Podzámskej]] (Denisa), v dôsledku čoho dochádza k chybnej interpretácii i v archívoch dostupných databáz.|group=&quot;p&quot;}}
| [[Trigon Production|Trigon]] v kopr. s [[Slovenská televízia|STV]] / ČT / Damit • dráma • r. L.Siváková • p. 16.4.2009 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Nebo, peklo... zem
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044281-Nebo-peklo-zem-hrany-film
  | dátum vydania  = 8.4.2009
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | poznámka       = Zdroj uvádza zámenu jej role s E.Podzámskou
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BERNÁT, Daniel
  | titul          = Recenzia: Nebo, peklo... zem. A pominuteľný zážitok
  | url            = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/32067-recenzia-nebo-peklo-zem-a-pominutelny-zazitok
  | dátum vydania  = 16.4.2009
  | dátum prístupu = 28.5.2020
  | vydavateľ      = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2010
| ''Mŕtvola musí zomrieť'' 
| Andyka
| Trigon / STV • [[komédia]] • r. [[Jozef Paštéka|J.Paštéka]] • p. 14.9.2011 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Mŕtvola musí zomrieť
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-071802-Mrtvola-musi-zomriet-hrany-film
  | dátum vydania  = 24.5.2011
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2012
| ''Ďakujem, dobre''
| Zuza, matka 
| MPhilms • [[tragikomédia]] • r. [[Mátyás Prikler|M.Prikler]] • p. 24.1.2013 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Ďakujem, dobre
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film
  | dátum vydania  = 12.6.2012
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KINCELOVÁ, Emília
  | titul          = Filmová recenzia: Ďakujem, dobre
  | url            = https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/34057/dakujem-dobre.htm
  | dátum vydania  = 6.2.2013
  | dátum prístupu = 28.5.2020
  | vydavateľ      = kinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2013
| ''Colette'' 
| Broderová, kápo
| Happy Celluloid v kopr. s ČT / [[Wandal Production|Wandal]] / [[Universal Production Partners|UPP]] / [[Barrandov Studio|Barrandov]] / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • dráma • r. [[Milan Cieslar|M.Cieslar]] • p. 11.9.2013
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátumsluzka premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Colette
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film
 |dátum vydania  = 12.6.2012
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Colette
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704185155/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = PODSKALSKÁ, Jana
 |titul          = Colette míří do kin, hlavně za mladými
 |url            = https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html
 |kapitola       = „Pražská premiéra za účasti Lustigovy dcery“
 |dátum vydania  = 5.9.2013
 |dátum prístupu = 23.5.2020
 |vydavateľ      = ''Deník''
 |jazyk          = česky
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2015
| ''Vojtech''
| Alena Zápražná, manželka
| Cultfilm / [[Grimaldi Production|Grimaldi]] / RTVS • komédia • r. [[Viktor Csudai|V.Csudai]] • p.&amp;nbsp;16.12.2015 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Vojtech
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film
  | dátum vydania  = 10.11.2015
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Internet Movie Database|IMDb]]
  | titul          = Vojtech &gt; Release Info
  | url            = https://www.imdb.com/title/tt5432650/releaseinfo?ref_=tt_ov_inf
  | dátum vydania  = 2015
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = imdb.com
  | jazyk          = anglicky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2016
| ''[[Učiteľka (film)|Učitelka]]''{{#tag:ref|Dielo, resp. jeho názov, je v distribúcii s úvodnými i záverečnými titulkami výhradne v češtine.|group=&quot;p&quot;}}
| Mária Drazdechová 
| RTVS / PubRes / Offside Men / ČT • dráma • r. [[Jan Hřebejk|J.Hřebejk]] • p. 4.7.2016 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Učiteľka
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251413-Ucitelka-hrany-film
 |dátum vydania  = 3.6.2016
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Učitelka
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200705153450/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400766/ucitelka
 |dátum archivácie = 2020-07-05
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VLASÁK, Zbyněk
 |titul            = Festivalový deník 04
 |url              = https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272
 |poznámka         = Oficiální deník 51. ročníku MFF KV (str. 2)
 |kapitola         = „Hlavní soutěž“ &gt; „Jan Hřebejk natočil svou normalizační Učitelku celou na Slovensku“
 |dátum vydania    = 4.7.2016
 |dátum prístupu   = 22.5.2020
 |vydavateľ        = ''[[Právo (denník)|Právo]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20201010055019/https://www.kviff.com/cs/festivalovy-denik-soubor/2016/94272/
 |dátum archivácie = 2020-10-10
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2017
| ''Zahradnictví'' &lt;br /&gt;• „Dezertér“ (film druhý)
| Makarovová, vedúca [[Sovietsky zväz|sovietskej]] delegácie / [[náčelník|náčelníčka]] [[sekretár|sekretariátu]]
| [[Fog’n’Desire Films|Fog’n’Desire]] v kopr. s ČT / Barrandov / Innogy / HN Film / MagicLab / [[Kino 64 U Hradeb|64 U Hradeb]] / Heaven’s Gate / [[Europe Visual Consulting|EVC]] / Sokol Kollar / [[KFS Production|KFS]] / RTVS / Mental Disorder4 / Chimney • [[trilógia]] • r. J.Hřebejk • p. 28.9.2017  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Zahradnictví: Dezertér
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270489-Zahradnictvi-Dezerter-hrany-film
 |dátum vydania  = 3.6.2016
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Zahradnictví: Dezertér
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter
 |dátum vydania    = 2017
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200804233047/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401670/zahradnictvi-dezerter
 |dátum archivácie = 2020-08-04
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2018
| ''Tlmočník'' &lt;br /&gt;(al. ''Dolmetscher'')
| Edita
| Titanic / [[In Film]] / [[Coop99 Filmproduktion|Coop99]] v kopr. s RTVS / ČT a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;spol. s [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] • dráma • r.&amp;nbsp;[[Martin Šulík|M.Šulík]] • p. 23.2.2018 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Tlmočník
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269604-Tlmocnik-hrany-film
 |dátum vydania  = 3.6.2016
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Tlumočník
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik
 |dátum vydania    = 2017
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704185132/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401728/tlumocnik
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]
 |titul          = Tlmočník v sekcii Berlinale Special
 |kapitola       = „Projekcie“
 |url            = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/berlinale/tlmocnik-v-sekcii-berlinale-special.html
 |dátum vydania  = 6.2.2018
 |dátum prístupu = 30.5.2020
 |vydavateľ      = aic.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Když draka bolí hlava'' &lt;br /&gt;(al. ''Keď draka bolí hlava'')
| Kráľovná Anna
| [[Petarda Production|Petarda]] v kopr. s Moravia Steel / [[Filmpark Production|Filmpark]] / RTVS / [[FilmWorx Studios|FilmWorx]] • [[rozprávka]] s piesňami • r. [[Dušan Rapoš|D.Rapoš]] • p. 25.10.2018 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Keď draka bolí hlava
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269602-Ked-draka-boli-hlava-hrany-film
 |dátum vydania  = 3.6.2016
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = Když draka bolí hlava
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava
 |dátum vydania    = 2017
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704185203/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/401840/kdyz-draka-boli-hlava
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]]
 |titul          = Keď draka bolí hlava
 |url            = https://www.csfd.sk/film/601777-ked-draka-boli-hlava/
 |kapitola       = „Premiéry“
 |dátum vydania  = 2018
 |dátum prístupu = 23.5.2020
 |vydavateľ      = csfd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2020
|  ''Muž so zajačími ušami'' &lt;br /&gt;(al. ''Muž se zaječíma ušima'')
| Mirka, Katarínina mama
| Titanic / In Film v kopr. s RTVS / ČT • tragikomédia • r. M.Šulík • p.&amp;nbsp;10.10.2020
|  align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Muž so zajačími ušami
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288039-Muz-so-zajacimi-usami-hrany-film/
 |dátum vydania  = 22.12.2020
 |dátum prístupu = 23.8.2021
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = WFF
 |titul            = 36 Warsaw Film Festival Schedule
 |url              = https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf
 |kapitola         = Multikino Złote Tarasy Sala 3 / sobota 10.10. &gt; „The Man with Hare Ears“
 |dátum vydania    = 2019
 |dátum prístupu   = 15.11.2020
 |vydavateľ        = wff.pl
 |jazyk            = poľsky/anglicky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20201105075912/https://wff.pl/files/36WFF_Film_Schedule.pdf
 |dátum archivácie = 2020-11-05
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Matky''
| Lada, Eliškyna mama
| [[Up&amp;Up Production|Up&amp;Up]] v kopr. s [[Bontonfilm Studios|Bontonfilm]] / [[B3F Development|B3F DEV.]] • komédia • r. [[Vojtěch Moravec|V.Moravec]] • p.&amp;nbsp;19.7.2021
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = red; VAGNER, G
  | titul          = Matky mají dotočeno, do kin jdou v listopadu
  | url            = https://www.totalfilm.cz/2020/08/matky-video/
  | dátum vydania  = 29.8.2020
  | dátum prístupu = 4.9.2020
  | vydavateľ      = totalfilm.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Matky (2020)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/825102-matky
  | kapitola       = „Premiéry“
  | dátum vydania  = 2020
  | dátum prístupu = 4.9.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2021
| ''Zpráva o záchraně mrtvého'' &lt;br /&gt;(al. ''Správa o záchrane mŕtveho'')
| Matka
| [[Sirius Films|Sirius]] v kopr. so SilverArt / ČT / RTVS / [[Bocalupo Films|BF]] / Synergia Film / PFX / Samuelson / Sounderground • dráma • r. [[Václav Kadrnka|V.Kadrnka]] • p. 26.8.2021
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam AIC, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = AIC
 |titul            = Správa o záchrane mŕtveho (Zpráva o záchraně mrtvého)
 |url              = https://www.aic.sk/slovak-films/23907.html
 |dátum vydania    = 18.8.2021
 |dátum prístupu   = 20.6.2020
 |vydavateľ        = aic.sk
 |jazyk            = slovensky/anglicky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20210302104128/http://www.aic.sk/slovak-films/23907.html
 |dátum archivácie = 2021-03-02
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF KV]]
 |titul          = 55. MFF Karlovy Vary
 |kapitola       = Hlavní soutěž &gt; „Zpráva o záchraně mrtvého“
 |url            = https://www.kviff.com/cs/program/film/57/34374-zprava-ozachrane-mrtveho
 |dátum vydania  = 6.8.2021
 |dátum prístupu = 6.8.2021
 |vydavateľ      = kviff.com
 |jazyk          = česky/anglicky
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| 2022
| ''Slúžka''
| Milosťpani „Gnädige“
| [[Bright Sight Pictures|BSP]] / Cineart TV Prague v kopr. s ČT / RTVS / Studio 727 / Trigon • dráma • r. [[Mariana Čengel Solčanská|M.Čengel Solčanská]] • p. 23.11.2022
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam AIC alebo BSP, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = AIC
  | titul          = Slúžka / The Chambermaid
  | url            = http://www.aic.sk/slovak-films/21864.html
  | dátum vydania  = 4.4.2022
  | dátum prístupu = 20.6.2020
  | vydavateľ      = aic.sk
  | jazyk          = slovensky/anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BSP
  | titul          = The Chambermaid
  | kapitola       = Úvod / „Synopsis“
  | url            = https://www.brightsight.sk/portfolio/the-chambermaid
  | dátum vydania  = 12.2.2020
  | dátum prístupu = 30.5.2020
  | vydavateľ      = brightsightpictures.sk
  | jazyk          = anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Slúžka
  | url            = https://www.csfd.sk/film/822327-sluzka/
  | kapitola       = „Premiéry“
  | dátum vydania  = 2021
  | dátum prístupu = 29.10.2021
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2023
| ''Muž, který stál v cestě''
| Riva Krieglová
| Bio Illusion v kopr. s&amp;nbsp;[[Insight Media Producer Center|IMPC]] / Artbox • dráma • r. [[Petr Nikolaev|P.Nikolaev]] • p. 25.5.2023
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam Bio Illusion alebo zvyšný zdroj i pre dátum premiéry:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Bio Illusion
  | titul          = Filmy &gt; Připravujeme
  | url            = https://bioillusion.cz/projekt/muz-ktery-stal-v-ceste/
  | kapitola       = „Muž, který stál v cestě“
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 24.8.2022
  | vydavateľ      = bioillusion.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ŠŤÁSTKA, Tomáš
  | titul          = Muž, který stál v cestě: Historické drama bude mít premiéru na jaře 2023
  | kapitola       = odst. 6
  | url            = https://tv.nova.cz/clanek/469776-muz-ktery-stal-v-ceste-historicke-drama-bude-mit-premieru-na-jare-2023
  | dátum vydania  = 22.8.2022
  | dátum prístupu = 12.9.2022
  | vydavateľ      = [[TV Nova]]
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Její tělo''
| Matka Andrey Absolonovej
| Cineart TV Prague v kopr. so SilverArt / ČT / [[TV JOJ|JOJ]] • dráma • r.&amp;nbsp;[[Natálie Císařovská|N.Císařovská]] • p. 1.7.2023
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Red
  | titul          = Natáčí se film Její tělo
  | url            = https://tojesenzace.cz/2022/09/06/nataci-se-film-jeji-telo/
  | dátum vydania  = 6.9.2022
  | dátum prístupu = 12.9.2022
  | vydavateľ      = tojesenzace.cz
  | jazyk          = česky}}
* [https://www.imdb.com/title/tt21997328/releaseinfo/ Její tělo &gt; Release date]&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2024
| ''Konec světa''
| Blaženka, hostinská
| Luminar Film • dráma • r. [[Bohdan Sláma|B.Sláma]] • p. 19.9.2024
| align=center width=4%| 
|-
| ''Amerikánka''
| Kulová, vychovateľka
| Heaven’s Gate v kopr. s Barrandov / [[Axman Production|Axman]] / B Film / [[K Film Swiss|K Film]] • dráma • r. [[Viktor Tauš|V.Tauš]] • p. 26.9.2024 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = GABELIA, Alexander
  | titul          = PRODUCTION: Viktor Tauš Shoots Czech/Slovak/Swiss Coproduction American Chick
  | kapitola       = odst. 1 a 7 / „Production Information“ / „Credits“
  | url            = https://www.filmneweurope.com/news/czech-news/item/123803-production-viktor-taus-shoots-czech-slovak-swiss-coproduction-american-chick
  | dátum vydania  = 27.8.2022
  | dátum prístupu = 12.9.2022
  | vydavateľ      = filmneweurope.com
  | jazyk          = anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Kinohled
  | titul          = Premiéry
  | kapitola       = „30.5.2024“ (''Amerikánka'') 
  | url            = https://kinohled.cz/premiery
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 23.10.2022
  | vydavateľ      = kinohled.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2025
| ''Nepela''
| [[Hilda Múdra]]
| Punkchart films / IN Film v kopr. so CinemArt • dráma • r. [[Gregor Valentovič|G.Valentovič]] • p. 30.10.2025
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://cineuropa.org/en/newsdetail/473744/ Figure skater Ondrej Nepela gets a double biopic treatment]&lt;/ref&gt;
|-
| ''Nečekané léto'' &lt;br /&gt;(al. ''Kdo to ví, nepoví''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |titul            = Brzy uvedeme 
 |kapitola         = „Kdo to ví, nepoví“
 |url              = https://www.falcon.cz/film/kdo-to-vi-odpovi/
 |dátum vydania    = 2025
 |dátum prístupu   = 25.12.2025
 |vydavateľ        = Falcon.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251007083035/https://www.falcon.cz/film/kdo-to-vi-odpovi/
 | jazyk          = cs}}&lt;/ref&gt;)
| Petrova mama
| [[Daniel Severa Production|DSP]] • komédia • r. M.Cieslar • p. 26.2.2026
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = ČSFd
 |titul          = Nečekané léto
 |url            = https://www.csfd.cz/film/1786381-necekane-leto/
 |kapitola       = „Premiéry“
 |dátum vydania  = 2025
 |dátum prístupu = 25.12.2025
 |vydavateľ      = csfd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2026
| ''Něco jako rodina''
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| DonArt • komédia – vo výrobe • r. [[Zuzana Marianková|Z.Marianková]] • p. 26.11.2026
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://m.imdb.com/title/tt39333675/?ref_=nm_flmg_job_1_accord_1_unrel_cdt_t_2 Neco jako rodina]&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Krátky film
|-
| align=center| 1989
| ''Kinožurnál 2/1990''
| rowspan=2| účinkujúca
| SFT • [[žurnál (film)|žurnál]]{{#tag:ref|Žurnál sa retrospektívne premietal v rámci VI. ročníka vzdelávacieho seminára ''KADU'', ktorý sa konal v dňoch 5. – 7.11.2019 v bratislavskom kine Lumière.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KADU
 |editori          = Martina Mašlárová, Marta Šuleková
 |titul            = 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle (6. ročník vzdelávacieho seminára o divadle a filme)
 |poznámka         = Programový bulletin KADU 2019
 |kapitola         = „6. 11. 2019“ (str. 6) / „Kinožurnál 2/1990“ (str. 10)
 |url              = http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf
 |dátum vydania    = 2019
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |vydavateľ        = Kabinet audiovizuálnych divadelných umení
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200706083514/http://www.kadu.sk/wp-content/uploads/2019/11/KADU19-PROGRAMOVY-ZOSIT_03a.pdf
 |dátum archivácie = 2020-07-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}} • r. [[Peter Lukáčik|P.Lukáčik]] • p. Február 1990 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Kinožurnál. 2/1990
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-095208-Kinozurnal-21990-cislo-filmoveho-zurnalu
  | dátum vydania  = 23.9.2012
  | dátum prístupu = 7.10.2019
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|-  
| align=center| 2000
| ''Pozor! Javiskový priestor''
| [[Vyšší odborná škola filmová Zlín|VOŠF Zlín]] / [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] • [[reportáž]] • r. [[Júlia Mikolášiková|J.Mikolášiková]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = RNDAgentura
 |titul            = Pozor! Javiskový priestor
 |url              = https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw
 |dátum vydania    = 31.3.2013
 |dátum prístupu   = 6.4.2022
 |vydavateľ        = kzclip.net
 |jazyk            = kazašsky/slovensky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221028193410/https://kzclip.net/channel/UCU_EasjBDROFXnYqT6MIagw
 |dátum archivácie = 2022-10-28
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2007
| ''I Am Bigger and Better'' &lt;br /&gt;(al. ''Jsem větší a lepší'')
| [[námet]]&lt;sup&gt;ᗝ&lt;/sup&gt;
| [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] / AniFilm / UPP • [[animácia (film)|animovano]]-hraný [[vedecká fantastika|sci-fi film]] • r. [[Martin Duda|M.Duda]] • p.&amp;nbsp;27.10.2007 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo NFA, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Jsem větší a lepší
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0055509-Jsem-vetsi-a-lepsi-film-2008
 |dátum vydania  = 12.4.2011
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = NFA
 |titul            = I Am Bigger and Better
 |url              = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better
 |dátum vydania    = 2018
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |jazyk            = anglicky/česky
 |vydavateľ        = filmovyprehled.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200706143842/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/58214/i-am-bigger-and-better
 |dátum archivácie = 2020-07-06
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = 
 |titul          = KomiksFEST! 2007 (2. ročník)
 |kapitola       = „První komiksová sobota La Fabrika“ (str. 2)
 |url            = http://komiksfest.cz/2015/dwnld/KF!_programova-skladacka-2007.pdf
 |dátum vydania  = 2007
 |dátum prístupu = 23.5.2020
 |jazyk          = česky
 |vydavateľ      = komiksfest.cz
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2009
| ''Ďakujem, dobre''
| Zuza, matka
| [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF]] VŠMU • hraný film (pôvod. verzia) • r. M.Prikler • p. 2.3.2010 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ alebo AFF, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Ďakujem, dobre
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |dátum vydania  = 15.6.2012
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = AFF
 |editori          = Miro Ulman
 |titul            = 18. Art Film Fest – Katalóg
 |kapitola         = „Krátke filmy“ (''Ďakujem, dobre'', str. 52)
 |url              = http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf
 |dátum vydania    = 2010
 |dátum prístupu   = 10.7.2014
 |poznámka         = Slovenské korektúry: Monika Krajčiová
 |vydavateľ        = Art Film
 |miesto           = Bratislava
 |jazyk            = anglicky/slovensky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20150916082905/http://www.artfilmfest.sk/fileadmin/user_upload/na-stiahnutie/aff2010web/AFF2010_katalof_web.pdf
 |dátum archivácie = 2015-09-16
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = ČSFd
 |titul          = Ďakujem, dobre (študentský film)
 |url            = https://www.csfd.sk/film/275788-dakujem-dobre/
 |kapitola       = „Premiéry“
 |dátum vydania  = 2009
 |dátum prístupu = 23.5.2020
 |vydavateľ      = csfd.sk
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2011
| ''Prelud''
| Žena pred rozvodom
| FTF VŠMU • hraný film • r. [[Lucia Halmová|L.Halmová]] • p. 20.10.2011 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |titul            = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2011
 |kapitola         = „Hrané filmy (''Prelud'', str. 27) / „Štvrtok 20.10. 2011“ &gt; „Divadlo LAB“ (str. 100)
 |url              = https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf
 |dátum vydania    = 2011
 |dátum prístupu   = 15.7.2014
 |vydavateľ        = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]]
 |miesto           = Bratislava
 |jazyk            = anglicky/slovensky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20140726152728/https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf
 |dátum archivácie = 2014-07-26
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''... a já, Katarína Kolníková''
| komentár / [[archívny dokument|archív. zábery]]&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| [[Notes Production|Notes]] / [[Slovenská televízia|STV]] • hraný [[dokumentárny film|dokument]] • r. [[Juraj Štepka|J.Štepka]] • p. 8.11.2011 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď primárny záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman
  | titul          = Slovenské filmy 11–12
  | kapitola       = „...a já, Katarína Kolníková“ (str. 68)
  | url            = http://www.aic.sk/files/2012AIC/Slovak-Films-2011-12/slovak_films_11-12.pdf
  | dátum vydania  = Január 2012
  | dátum prístupu = 10.7.2014
  | vydavateľ      = SFÚ
  | miesto         = Bratislava
  | jazyk          = anglicky/slovensky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = MFF Bratislava 2011 aj so slovenskými filmami
  | url            = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/mff-bratislava-2011-aj-so-slovenskymi-filmami.html
  | kapitola       = „Made in Slovakia“
  | dátum vydania  = 25.10.2011
  | dátum prístupu = 25.5.2020
  | vydavateľ      = AIC}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2014
| ''Almost There''
| Matka&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;/ [[scenár]]&lt;sup&gt;ᗝ&lt;/sup&gt;
| FTF VŠMU • hraný film • r. Z.Marianková • p. 23.8.2014 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď primárny odkaz, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |titul            = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2014
 |kapitola         = „Almost There“ (str. 22)
 |url              = https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 22.5.2020
 |vydavateľ        = FTF VŠMU
 |miesto           = Bratislava
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221017153104/https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html
 |dátum archivácie = 2022-10-17
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Film Racing
 |titul            = 13th Annual 24 Hour Film Race
 |kapitola         = „Top Films &amp; Awards“
 |url              = http://www.filmracing.com/24/films2014.htm
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 22.5.2020
 |vydavateľ        = filmracing.com
 |jazyk            = anglicky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20150106050940/http://www.filmracing.com/24/films2014.htm
 |dátum archivácie = 2015-01-06
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2015
| ''Pomôžeme si''
| Manželka
| FTF VŠMU • hraný film • r. Z.Marianková • p. 15.10.2015
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam SFÚ, pre dátum premiéry zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Pomôžeme si
  | url            = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134149-Pomozeme-si-film-2015/
  | dátum vydania  = 28.6.2017
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | titul          = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2015
  | kapitola       = „Program“ &gt; „Štvrtok“ 15.10. (str. 1)
  | url            = http://festivalacko.sk/archiv/2015
  | dátum vydania  = 2015
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = FTF VŠMU
  | miesto         = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| „᙭“ neuvádzaná v titulkoch • „ᗝ“ ako spoluatorka • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery &lt;br /&gt;(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe
|}

=== Televízia ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(epizóda)&lt;/span&gt;
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| 1988
| ''Hádaj, kto ti zazvoní'' 
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| ČST [[Košice]]&lt;ref name=donoval&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Donovalová
  | meno       = Katarína
  | redaktori  = [[Peter Klinec]]
  | titul      = [[Alojz Čobej]]: Výberová personálna bibliografia
  | vydanie    = I
  | vydavateľ  = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]]
  | miesto     = [[Banská Bystrica]]
  | rok        = 2005
  | isbn       = 80-88783-36-4
  | id         = [[European Article Number|EAN]] 9788088783367
  | kapitola   = „337. ''Hádaj, kto ti zazvoní?''“ 
  | poznámka   = Réžia Marcel Dekanovský. – ČSTv (Košice), 1988. – 60´ televízna komédia (str. 20)
  | url        = https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=931973
  | dátum prístupu = 23.5.2020}}&lt;/ref&gt; • komédia • r. [[Marcel Dekanovský|M.Dekanovský]]&lt;ref name=donoval/&gt; • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Hádaj, kto ti zazvoní
  | url            = https://www.csfd.sk/film/688069-hadaj-kto-ti-zazvoni/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1989
| ''Reverend'' &lt;br /&gt;• Časť I. „Maliar“
| Slečna Želka 
| ČST • miniséria • r. [[Miloš Pietor|M.Pietor]] • p. 1991&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | autor          = 
  | editori        = Antonia Bartošová, Katarína Janečková
  | titul          = [[Ondrej Sliacky]]: Výberová personálna bibliografia
  | vydanie        = I
  | vydavateľ      = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PdF UK]] – [[Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave|Akademická knižnica]]
  | miesto         = [[Bratislava]]
  | rok            = December 2016
  | isbn           = 
  | kapitola       = „Televízna tvorba“ (Pôvodné TV inscenácie a inscenácie na motívy) (str. 83)
  | poznámka       = [PDF]
  | url            = https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Akademicka_Kniznica_Pdf_UK/dokumenty/bibliografia_Ondrej_Sliacky.pdf
  | dátum prístupu = 11.7.2020}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Reverend
  | url            = https://www.csfd.sk/film/215151-reverend
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1990
| ''Útrapy z rozumu'' 
| Vnučka Tugouchovských
| ČST • [[komediálna dráma|satirická dráma]] • r. M.Pietor • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Útrapy z rozumu 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/245467-utrapy-z-rozumu
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1992
| ''Posledný krajec'' 
| Zemanova dcéra&lt;sup&gt;᙭&lt;/sup&gt; 
| STV • krátka rozprávka • r. [[Lucia Šebová|L.Šebová]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Posledný krajec 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/225141-posledny-krajec
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1993
| ''Výlety v pamäti'' (al. ''Loď Svet'')
| [[Pola Negri|Apolónia Chalupcová]]&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| STV • [[veselohra]] s piesňami • r. [[Juraj Nvota|J.Nvota]] • p. 1.1.1994&lt;ref name=kendral&gt;{{Citácia knihy
  | autor          = KENDRALOVÁ, Ivana
  | editori        = Veronika Valentová (ved. práce)
  | titul          = Radošinské naivné divadlo
  | vydanie        = I
  | vydavateľ      = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Ústav hudební vědy
  | miesto         = [[Brno]]
  | rok            = 2013
  | isbn           = 
  | kapitola       = „Deväťdesiate roky“  (str. 27 / TV premiéra, str. 29 / pôvod. obsadenie)
  | poznámka       = [[Diplomová práca|DP]] [PDF]
  | url            = https://is.muni.cz/th/g4l9r/diplomova_praca.pdf
  | dátum prístupu = 24.5.2020}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Výlety v pamäti 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/257608-vylety-v-pamati
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1994
| ''Diagnóza: Vajíčko'' 
| Róza
| STV • satirická dráma • r. [[Ľuba Velecká|Ľ.Velecká]] • p. 27.3.1995 ([[Jednotka (RTVS)|STV1]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TINKOVÁ, Alexandra
  | titul          = Svet ako vajíčko (recenzia/televízia)
  | url            = https://www.sme.sk/c/2118843/svet-ako-vajicko-recenzia-televizia.html
  | kapitola       = odst. 1–2 
  | dátum vydania  = 29.3.1995
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Diagnóza: Vajíčko
  | url            = https://www.csfd.sk/film/212531-diagnoza-vajicko/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 1995
| ''Dobrá správa'' 
| Gina&lt;sup&gt;ᑌ&lt;/sup&gt;
| STV • krátky hudobný film • r. [[Anton Popovič (hudobník)|A.Popovič]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Dobrá správa 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/262738-dobra-sprava
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1996
| ''Silvánovci''
| Hanka
| [[TV Markíza|Markíza]] / Charlie's v kopr. s ČT • [[sitkom]] • r. [[Karol Spišák|K.Spišák]] • p. 1.9.1996&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KOČIŠEK, Lukáš; AUGUSTÍN, Radoslav; 
  | titul          = Markíza vrátila Silvánovcov
  | url            = https://medialne.trend.sk/internet/markiza-vratila-silvanovcov
  | poznámky       = odst. 2 (premiéra), odst. 7 (produkcia)
  | dátum vydania  = 7.8.2008
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Silvánovci 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/77663-silvanovci/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 1997
| ''Čierna ovca'' 
| Jana, slovenčinárka&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| STV • komédia • r. J.Nvota • p. 1.3.1997 (STV1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TINKOVÁ, Alexandria
  | titul          = Film Čierna ovca pobavil, aj zaskočil (recenzia/televízia)
  | url            = https://www.sme.sk/c/2066793/film-cierna-ovca-pobavil-aj-zaskocil-recenzia-televizia.html
  | kapitola       = odst. 2
  | dátum vydania  = 4.3.1997
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Čierna ovca 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/227889-cierna-ovca
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| ''Ježiško zvoní, otvorte''
| Slečna Sýkorová
| Markíza • krátky film s piesňami • r. [[Ondrej Spišák|O.Spišák]] • p. [[Vianoce]] 1997
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = asp3nka
 |titul            = RND - Radošinské naivné divadlo (1973)
 |url              = http://www.best4you.sk/post263304.html
 |kapitola         = „Ježiško zvoní, otvorte alebo Vianočné návštevy Radošincov v paneláku (1997)“
 |dátum vydania    = 7.4.2008
 |dátum prístupu   = 23.5.2020
 |vydavateľ        = best4you.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704202342/http://www.best4you.sk/post263304.html
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center rowspan=3| 1998
| ''Svetlo'' 
| TV masérka
| STV / Štúdio Koliba / [[JMB Film &amp; TV Production|JMB Film &amp; TV]] • dráma • r. [[Igor Kováč|I.Kováč]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Svetlo 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/194889-svetlo
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Veselý strach''
| Mama&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = Trigon Production
 |titul          = Veselý strach
 |url            = https://trigon-production.sk/sk/trigon-movie/vesely-strach
 |kapitola       = „Štáb a herci“
 |dátum vydania  = 
 |dátum prístupu = 23.5.2020
 |vydavateľ      = trigon-production.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
| STV / Trigon • seriál [[večerníček|večerníčkov]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | autor      = RTVS
  | titul      = Pre deti a mládež_seriály
  | vydavateľ  = rtvs.sk
  | rok        = 2016
  | kapitola   = „Veselý strach“ 
  | poznámka   = „Veselý strach 1-7, 7 x 8', 1998“ / „seriál s animovanými vstupmi“ (str. 5)
  | url        = https://www.rtvs.sk/media/a542/file/item/sk/0001/pre_deti_a_mladez_serialy_2.xG5r.pdf
  | dátum prístupu = 24.5.2020}}&lt;/ref&gt; • r. [[Juraj Lihosit|J.Lihosit]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Veselý strach
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020450-Vesely-strach-1-cast-hrany-film/
  | dátum vydania  = 8.3.2007
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Dožinky''
| Tehotná žena
| STV • dráma • r. [[Ján Fila|J.Fila]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Dožinky 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/381976-dozinky/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2001
| ''Čarovala ryba, aby bola chyba...'' &lt;br /&gt;• „Veronika“ (príbeh druhý) 
| Veronikina mama
| STV • [[trilógia|triptych]] krátkych rozprávok • r. [[Yvonne Vavrová|Y.Vávrová]] • p. 14.4.2001 (STV1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = TV program - Sobota 14. 4.
  | url            = https://www.sme.sk/c/34982/tv-program-sobota-14-4.html
  | kapitola       = „STV1“
  | dátum vydania  = 14.4.2001
  | dátum prístupu = 29.10.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Čarovala ryba, aby bola chyba...
  | url            = https://www.csfd.sk/film/227886-carovala-ryba-aby-bola-chyba
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2002
| ''Za mestskými múrmi'' &lt;br /&gt;• „Čierna pani“
| Zuzana, Jakubova žena
| STV • [[povesť (literatúra)|povesť]] z antológie s piesňami • r. [[Ľuba Vančíková|Ľ.Vančíková]] • p. 1.1.2003&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = him rč
  | titul          = Prioritou vianočného programu STV zostáva domáca tvorba
  | url            = https://www.sme.sk/c/734567/prioritou-vianocneho-programu-stv-zostava-domaca-tvorba.html
  | kapitola       = odst. 3
  | dátum vydania  = 21.11.2002
  | dátum prístupu = 29.10.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Za mestskými múrmi: Čierna pani 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/340006-za-mestskymi-murmi-cierna-pani
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2003
| ''Záchranári'' &lt;br /&gt;• V. časť „Biela tma“
| Húsniková
| Trigon / STV / ČT Brno • seriál • r. [[Vladimír Michálek|V.Michálek]] • p.&amp;nbsp;3.11.2003 (STV1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = aj rč
  | titul          = V októbri bude mať v STV premiéru nový pôvodný seriál Záchranári
  | url            = https://www.sme.sk/c/1108515/v-oktobri-bude-mat-v-stv-premieru-novy-povodny-serial-zachranari.html
  | dátum vydania  = 24.9.2003
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
  | titul          = Záchranári na STV budú konkurovať novej &quot;Nemocnici&quot; na ČT
  | url            = https://strategie.hnonline.sk/media/761942-zachranari-na-stv-budu-konkurovat-novej-nemocnici-na-ct
  | dátum vydania  = 2.10.2003
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''[[Hospodárske noviny]]''}}&lt;/ref&gt; / 31.1.2005 ([[ČT1]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Česká televize|ČT]]
  | titul          = Záchranáři &gt; Přehled dílů
  | kapitola       = „Bílá tma (5/6)“
  | url            = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1122843105-zachranari/dily/
  | dátum vydania  = 2005
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ceskatelevize.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Záchranári
  | url            = https://www.csfd.sk/film/189589-zachranari
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Luisa Sanfelice'' &lt;br /&gt;(al. ''La San Felice'')
| Dozorkyňa&lt;sup&gt;᙭&lt;/sup&gt;
| Ager3 / Cattleya v spol. s Rai Fiction / [[Victory Media Group|VMG]] / [[Pampa Production|Pampa]] za účasti France 2 / Alquimia Cinema • miniséria • r. [[Paolo Taviani|P.]] a [[Vittorio Taviani|V.Taviani]] • p. 17.1.2004 (Rai 1) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam talianskeho FÚ Cinecittà alebo SFÚ:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = Luce Cinecittà
 |titul          = Luisa Sanfelice
 |url            = https://www.filmitalia.org/p.aspx?t=film&amp;l=it&amp;did=27857
 |dátum vydania  = 2004
 |dátum prístupu = 28.5.2020
 |vydavateľ      = filmitalia.org
 |jazyk          = anglicky/taliansky
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = SFÚ
 |titul          = Luisa Sanfelice [film] (2004)
 |url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043232-Luisa-Sanfelice-film-2004/
 |dátum vydania  = 18.09.2007
 |dátum prístupu = 22.5.2020
 |poznámka       = Film sa nakrúcal aj na Slovensku. Vo filme účinkujú aj slovenskí herci: Juraj Rašla, Ľubomír Paulovič, Csongor Kassai, Zuzana Mauréry, Laco Kočan, Peter Aczel.
 |vydavateľ      = skcinema.sk
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2005
| ''Osobná chyba'' 
| Matka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = OBUCHOVÁ, Saša
  | titul          = Radošinci chcú napraviť svoje osobné chyby
  | url            = https://svet.sme.sk/c/2459537/radosinci-chcu-napravit-svoje-osobne-chyby.html
  | kapitola       = odst. 2 a 15 (premiéra) / „O čom je Osobná chyba“ (Mauréry)
  | dátum vydania  = 9.11.2005
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
| RND / Markíza&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 |priezvisko       = 
 |meno             = 
 |redaktori        = Veronika Balážová
 |editori          = Alžbeta Madudová
 |titul            = Napísali o Gagoch 2 (Výberová regionálna bibliografia)
 |vydanie          = II
 |vydavateľ        = [[Knižnica Jána Kollára v Kremnici|KJK]] ([[Banskobystrický samosprávny kraj|BSK]])
 |miesto           = [[Kremnica]]
 |rok              = 2011
 |mesiac           = Február
 |isbn             = 978-80-85141-98-6
 |id               = [[European Article Number|EAN]]: 9788085141986
 |kapitola         = „Zvukovo-obrazové záznamy diel a výkonov“ (str. 239)
 |url              = https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html
 |dátum prístupu   = 15.7.2014
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200706141951/https://docplayer.com.br/33526677-Banskobystricky-samospravny-kraj-kniznica-jana-kollara-v-kremnici-napisali-o-gagoch-2-vyberova-regionalna-bibliografia-zostavila-alzbeta-madudova.html
 |dátum archivácie = 2020-07-06
}}&lt;/ref&gt; • krátka komédia • r. J.Štepka • p. 25.12.2005&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BERNÁT, Daniel
  | titul          = Vianočný program má zlákať celú rodinu
  | url            = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28357-vianocny-program-ma-zlakat-celu-rodinu/
  | kapitola       = „Vianoce aj v seriáli“ (výroba a premiera) / „Vianočné tipy na obrazovkách“
  | dátum vydania  = 6.12.2005
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''Pravda''}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TASR
  | titul          = Radošinci nakrúcajú Osobnú chybu
  | url            = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28300-radosinci-nakrucaju-osobnu-chybu
  | kapitola       = odst. 1
  | dátum vydania  = 2.11.2005
  | dátum prístupu = 28.5.2020
  | vydavateľ      = ''Pravda''}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| rowspan=2 align=center| 2008
| ''[[Mesto tieňov]] (1. séria)'' &lt;br /&gt;• [[Zoznam častí seriálu Mesto tieňov#1. séria (2008)|„Stratení“]] (al. „Únos“)
| [[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Elena Rašinská
| [[DNA Production|DNA]] • seriál • r. [[Gejza Dezorz|G.Dezorz]] • p. 30.5.2008 (Markíza) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Mesto tieňov
  | url            = https://www.csfd.sk/film/240562-mesto-tienov
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Skrývačky'' 
| Vilma
| ČT Ostrava • dráma • r. M.Repka • p. 24.5.2009 (ČT1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČT
  | titul          = Skrývačky
  | url            = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10201955715-skryvacky/40823310007/2593-o-pribehu/
  | dátum vydania  = 24.5.2009
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | kapitola       = „Vysílání pořadu“
  | vydavateľ      = ceskatelevize.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Skrývačky
  | url            = https://www.csfd.sk/film/259034-skryvacky
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=4 align=center| 2009
| ''[[Panelák (seriál)|Panelák]] (3. – 14. séria)''{{#tag:ref|Seriál ''Panelák'' bol pôvodne krátkometrážnym dielom. K rozšíreniu jeho metráže došlo v r. 2009, počnúc 4. sériou.|group=&quot;p&quot;}} &lt;br /&gt;• [[Zoznam častí seriálu Panelák#3. séria (2009)|202 – 1252]]
| Júlia Chutná / &lt;br /&gt; Júlia Féderová&lt;sup&gt;(od 10.s.)&lt;/sup&gt; 
| [[TV JOJ|JOJ]] v spol. s Továreň 5/7/11 • [[telenovela|denný seriál]] • r. [[Miloš Volný|M.Volný]] / [[Tomáš Jančo|T.Jančo]] / [[Marián Tutoky|M.Tutoky]] / [[Andrea Horečná|A.Horečná]] • p. 2.3.2009 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Panelák 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/237955-panelak
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''[[Ako som prežil]]'' &lt;br /&gt;• „Osudové rozhodnutie“{{#tag:ref|Epizóda s Mauréry bola do vysielania plánovaná ako druhá v poradí. Jej zámenou s úvodnou epizódou („Dieťa za život“, r. R. Šveda), bola nakoniec odvysielaná ako pilotná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KOČIŠEK, Lukáš
  | titul          = Jojka včera omylom odvysielala nesprávnu epizódu Ako som prežil
  | url            = https://medialne.trend.sk/televizia/jojka-vcera-omylom-odvysielala-nespravnu-epizodu-ako-som-prezil
  | kapitola       = odst. 1 – 4
  | dátum vydania  = 23.3.2009
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}}
| Soňa, mama
| DNA • antológia • r. [[Peter Bebjak|P.Bebjak]] • p .22.3.2009 (JOJ) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Ako som prežil 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/255696-ako-som-prezil/prehlad/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''[[Odsúdené]]'' 
| Eva Kolárová
| JOJ / [[TV Barrandov]] v spol. s DNA • seriál • r. [[Róbert Šveda|R.Šveda]] / P.Bebjak / [[Albert Vlk|A.Vlk]] / [[Lukáš Hanulák|L.Hanulák]] • p. 31.8.2009 (TV Barrandov) / 1.9.2009 (JOJ)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Odsúdené
  | url            = https://www.csfd.sk/film/264357-odsudene
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''[[Keby bolo keby]] (1. séria)'' &lt;br /&gt;• 6, 8 – 12
| Marianna
| JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • seriál • r. T.Jančo • p. 9.11.2009 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Keby bolo keby
  | url            = https://www.csfd.sk/film/265573-keby-bolo-keby/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2010
| ''Nesmrteľní'' &lt;br /&gt;• „[[Rysavá jalovica|Dlhá cesta domov]]“
| Eva Krtová
| [[Peter Núñez|OREO]] • antológia • r. [[Katarína Ďurovičová|K.Ďurovičová]] • p. 24.12.2010 ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BERNÁT, Daniel; FAJNEROVÁ, Lucia
  | titul          = Diabol z Nesmrteľných bude meškať
  | url            = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33398-diabol-z-nesmrtelnych-bude-meskat/
  | kapitola       = „Ako uvedie Jednotka ďalšie filmy zo série Nesmrteľní“
  | dátum vydania  = 7.12.2010
  | dátum prístupu = 28.5.2020
  | vydavateľ      = ''Pravda''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Nesmrteľní
  | url            = https://www.csfd.sk/film/281097-nesmrtelni
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2011
| ''4teens'' 
| Dr. Vesna Doubrovová&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| ČT Ostrava • seriál • r. [[Pavel Jandourek|P.Jandourek]] • p. 13.5.2011 (ČT1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČT
  | titul          = 4teens
  | url            = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10214493699-4teens
  | dátum vydania  = 13.5.2011
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | kapitola       = „Vysílání pořadu“
  | vydavateľ      = ceskatelevize.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = 4teens 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/281963-4teens
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Zlomok sekundy'' &lt;br /&gt;• 1 – 8, 10 – 11, 13 – 14
| Ivana Jevanová, &lt;br /&gt;Eugenova manželka
| RTVS / Artreal • seriál • r. Ľ.Vančíková • p. 4.9.2011 (Jednotka) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Zlomok sekundy 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/273761-zlomok-sekundy
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2013
| ''[[Klan (seriál)|Klan (V dobrom aj v zlom)]]''
| Adriana Jedľovská
| JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • denný seriál • r. [[Roman Fábian|R.Fábian]] / L.Hanulák / [[Vladimír Fischer|V.Fischer]] • p. 1.9.2013 (JOJ / [[Plus (televízna stanica)|Plus]]) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Klan (V dobrom aj v zlom) 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/349663-klan
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2014
| ''[[Tajné životy]]''
| Eva 
| RTVS • seriál • r. [[Ján Sebechlebský|J.Sebechlebský]] • p. 1.1.2015 (Jednotka) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Tajné životy 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/398595-tajne-zivoty
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 2016
| ''[[Dovidenia, stará mama]]''
| Guzel Pišingerová 
| JOJ v spol. s Továreň 5/7/11 • sitkom • r. V.Csudai / [[Andrej Kraus|A.Kraus]] • p. 16.2.2016 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Dovidenia, stará mama 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/423873-dovidenia-stara-mama
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-  
| ''Prvá'' &lt;br /&gt;• „[[Izabela Textorisová]]“
| audiokomentár 
| Hitchhiker Cinema / RTVS{{#tag:ref|Niektoré zdroje uvádzajú SFÚ ako koproducenta, tento sa však nepodieľal na samotnej výrobe diela. Je akurát spoludržiteľom autorských práv z dôvodu poskytnutia archívnych záberov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Prvá [DVD]
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-262966-Prva-DVD
  | dátum vydania  = 29.1.2018
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}} • [[antológia|dokuantológia]] • r. [[Jana Bučka|J.Bučka]] • p. 18.4.2016 ([[Kino Lumière]]) / 31.10.2016 ([[Dvojka (RTVS)|Dvojka]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = RTVS
  | titul          = TV program &gt; Prvá
  | url            = https://www.rtvs.sk/televizia/program/11211/109941
  | dátum vydania  = 2016
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = rtvs.org}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Kino Lumière
  | titul          = PRVÁ: Izabela Textorisová
  | url            = https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-238010
  | dátum vydania  = 2016
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = kino-lumiere.sk}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| ''Karolovo posolstvo''
| Tomášova mama
| [[Peter Núñez|Nunez NFE]] v spol. s RTVS{{#tag:ref|Pôvod. školská práca [[Spojená škola sv. Františka z Assisi|SŠ sv. Františka z Assisi]], vyrobená produkčnou spol. režiséra Petra Núñeza, neskôr odkúpená RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TASR
  | titul          = RTVS uvedie film, v ktorom sú hercami žiaci z bratislavskej Karlovej Vsi
  | url            = https://bratislava.sme.sk/c/20509159/rtvs-uvedie-film-v-ktorom-su-hercami-ziaci-z-bratislavskej-karlovej-vsi.html
  | kapitola       = odst. 1 – 3 a 6
  | dátum vydania  = 14.4.2017
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = POLÁŠ, Martin
  | titul          = RTVS získala Núñezov film o pápežovi Jánovi Pavlovi II.
  | url            = https://medialne.trend.sk/televizia/rtvs-ziskala-nunezov-film-papezovi-janovi-pavlovi-ii
  | kapitola       = odst. 1 – 5
  | dátum vydania  = 24.8.2016
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''Trend''}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}} • animovano-hraný film • r. [[Martin Kandra|M.Kandra]] • p.&amp;nbsp;15.4.2017 (Jednotka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = RTVS
  | titul          = Veľká noc s RTVS
  | url            = https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/131191/velka-noc-s-rtvs
  | kapitola       = „Jednotka“
  | dátum vydania  = 13.4.2017
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = rtvs.sk}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Karolovo posolstvo
  | url            = https://www.csfd.sk/film/501679-karolovo-posolstvo
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2017
| ''Mária Terézia'' &lt;br /&gt;• „1. časť“ – „2. časť“ ''(1. séria)'' &lt;br /&gt;• „3. diel“ ''(2. séria)''{{#tag:ref|V 4. a 5. dieli Mauréry účinkuje len v dvoch retrospektívnych záberoch predchádzajúcich častí.|group=&quot;p&quot;}} 
| [[Alžbeta Šarlota Orleánska|Mademoiselle de Chartres]]
| Maya / MR Film / Beta Film&lt;sup&gt;(2–3. [[séria|s.]])&lt;/sup&gt; v kopr. s&amp;nbsp;ČT / ORF / RTVS / [[Médiaszolgáltatás-támogató és Vagyonkezelő Alap|MTVA]]&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ [[Zweites Deutsches Fernsehen|ZDF]] v&amp;nbsp;spol. s Arte&lt;sup&gt;(2–3. s.)&lt;/sup&gt; • miniséria v troch cykloch • r. [[Robert Dornhelm|R.Dornhelm]] • p.&amp;nbsp;25–26.12.2017&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ 27.12.2019&lt;sup&gt;(2. s.)&lt;/sup&gt;(Jednotka) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Mária Terézia 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/1172586-maria-terezia/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-  
| ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (2. – 3. séria)'' &lt;br /&gt;• [[Zoznam častí seriálu Za sklom#2. séria (2017-18)|11 – 23, 25 – 26]]
| Jana &quot;Kosatka&quot; Balogová
| JOJ v spol. s DNA • seriál • r. P.Bebjak / R.Šveda / [[Michal Blaško|M.Blaško]] • p. 8.5.2018 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Za sklom 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/455951-za-sklom
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; align=center| 2018
| ''Dáma &amp; Král (2. – 3. séria)'' &lt;br /&gt;• 22, 27, 42 – 43{{#tag:ref|„Vesničko má vražedná“, „Jak básníci přicházejí o život“, „Jaký otec, taková dcera“ a „Vražda nad zlato“.|group=&quot;p&quot;}}
| [[Major|Mjr.]] Dana Skálová
| [[TV Nova|Nova]] v spol. s Bionaut • seriál • r. [[Slobodanka Radun|S.Radun]]&lt;sup&gt;(22, 27)&lt;/sup&gt;/ [[Martin Kopp|M.Kopp]]&lt;sup&gt;(42–43)&lt;/sup&gt; • p.&amp;nbsp;7.10.2018&lt;sup&gt;(22)&lt;/sup&gt;/ 10.11.2019&lt;sup&gt;(27)&lt;/sup&gt;/ 2.6.2022&lt;sup&gt;(42)&lt;/sup&gt;/ 9.6.2022&lt;sup&gt;(43)&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Dáma a Král 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/510665-dama-a-kral
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Oteckovia]]''
| Tamara Bobulová
| Markíza • denný seriál • r. V.Fischer / [[Adriana Totiková|A.Totiková]] / [[Peter Minarčin|P.Minarčin]] • p. 1.1.2018 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Oteckovia 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/577175-oteckovia
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2019
| ''[[Hrobári]]''  
| Júlia Horváthová
| JOJ / Group M • sitkom • r. [[Vladimír Skórka|V.Skórka]] • p. 5.10.2019 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Hrobári 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/772653-hrobari
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2020 
| ''Stockholmský syndrom'' 
| Helena Osecká, matka
| ČT • miniséria • r. D.Svátek • p. 12.1.2020 (ČT1){{#tag:ref|Záverečné titulky uvádzajú rok copyrightu 2020. Vzhľadom však k dátumu premiéry, čoby rok výroby je reálnejší už ten predošlý.|group=&quot;p&quot;}} 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Stockholmský syndrom 
  | url            = https://www.csfd.sk/film/616977-stockholmsky-syndrom
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2021
| ''[[Iveta (seriál)|Iveta]]'' (al. ''Čaja''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Joj v roku 2022: Nový denný seriál, konkurencia Pána profesora aj prípady známeho prokurátora!
  | url            = https://mediaboom.sk/joj-v-roku-2022-novy-denny-serial-nasledovnik-pana-profesora-aj-pripady-znameho-prokuratora
  | dátum vydania  = 11.11.2021
  | dátum prístupu = 8.9.2021
  | vydavateľ      = mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;)
| Diana Dubinská, matka
| JOJ • komediálny seriál • r. J.Hřebejk • p. 8.1.2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = VÁVRA, Radovan
  | titul          = Jojka potvrdila prvý seriál roka 2023: Pripravte sa na niečo, čo tu ešte nebolo
  | url            = https://www.mediaklik.sk/o-serialoch/clanok/650482-jojka-potvrdila-prvy-serial-roka-2023-pripravte-sa-na-nieco-co-tu-este-nebolo/
  | kapitola       = posled. odst.
  | dátum vydania  = 15.12.2022
  | dátum prístupu = 22.12.2022
  | vydavateľ      = mediaklik.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Joj vo veľkom nakrúca nové seriály: Roztočila minisériu od hviezdneho režiséra televíznej klasiky!
  | url            = https://mediaboom.sk/joj-vo-velkom-nakruca-nove-serialy-roztocila-miniseriu-od-hviezdneho-rezisera-legendarnej-klasiky
  | dátum vydania  = 20.7.2021
  | dátum prístupu = 28.11.2021
  | vydavateľ      = mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2022
| ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]'' 
| Sára Wolfová
| JOJ • seriál • r. [[Pavel Soukup (režisér)|P.Soukup]] / [[Vítězslav Procházka|V.Procházka]] • p. 6.9.2023
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HRNČÁROVÁ, Katarína
  | titul          = Nový seriál od tvorcov Za sklom. Televízia Joj nakrúca Prokurátorku
  | url            = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96019190-novy-serial-od-tvorcov-za-sklom-televizia-joj-nakruca-prokuratorku
  | dátum vydania  = 18.5.2022
  | dátum prístupu = 25.8.2022
  | kapitola       = „Prokurátorka“
  | vydavateľ      = ''Hospodárske noviny''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2024
| ''[[Čas nádejí]]'' &lt;br /&gt;(al. ''Niekde v Európe'')
| Gréta Viola
| RTVS v kopr. s Arina Film Production • seriál • r. J.Sebechlebský • p.&amp;nbsp;7.1.2024 (Jednotka){{#tag:ref|Záverečné titulky uvádzajú rok copyrightu 2024. Vzhľadom však k dátumu premiéry, čoby rok výroby je reálnejší už ten predošlý.|group=&quot;p&quot;}} 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HRNČÁROVÁ, Katarína
  | titul          = RTVS už rok nakrúca seriál za milióny eur. Kedy ho konečne uvidia diváci?
  | url            = https://www.mediaklik.sk/o-serialoch/clanok/675237-rtvs-uz-rok-nakruca-serial-za-miliony-eur-kedy-ho-konecne-uvidia-divaci/
  | dátum vydania  = 21.7.2023
  | dátum prístupu = 8.12.2023
  | kapitola       = odst. 4 a 8 
  | vydavateľ      = MediaKlik}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Mozaika''
| Jaroslava Jourová, suseda
| Lucky Man Films • seriál • r. [[Jasmina Blažević|J.Blažević]] / [[Lenka Wimmerová|L.Wimmerová]] • p. 11.6.2024 ([[Voyo]]) / 28.2.2025 (Nova)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Redakce
 |titul            = Mozaika podle Alice Nellis: Nova natáčí nový seriál o vztazích v jedné rozvětvené rodině
 |url              = https://tv.nova.cz/clanky/ceske-celebrity/clanek/501859-mozaika-podle-alice-nellis-nova-nataci-novy-serial-o-vztazich-v-jedne-rozvetvene-rodine
 |dátum vydania    = 7.7.2022
 |dátum prístupu   = 27.4.2023
 |kapitola         = odst. 1 – 2 /
 |vydavateľ        = TV Nova
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230502044423/https://tv.nova.cz/clanky/ceske-celebrity/clanek/501859-mozaika-podle-alice-nellis-nova-nataci-novy-serial-o-vztazich-v-jedne-rozvetvene-rodine
 |dátum archivácie = 2023-05-02
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2025
| ''Bora'' 
| Alma Širáková
| Film Kolektiv • miniséria • r. [[Marek Najbrt|M.Najbrt]] / Z.Marianková • p. 13.6.2025 ([[Oneplay]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Bora
  | url            = https://www.oneplay.cz/porad/26690-bora
  | dátum vydania  = 2025
  | dátum prístupu = 6.6.2025
  | kapitola       = „Více info“
  | vydavateľ      = TV Nova}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Gerta Schnirch'' 
| Zipfelová, statkárka
| ČT / Negativ / [[HBO]] / Arte • 2-dielna miniséria • r. [[Tomáš Mašín|T.Mašín]] • p. 23.9.2025 (festival ''Ser!al K!ller'')&lt;ref&gt;[https://serialkiller.tv/serial/gerta-schnirch/ Slavnostní zahájení s premiérou minisérie Gerta Schnirch]&lt;/ref&gt;/ 4.2.2026 ([[HBO Max|Max]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Dvoudílný televizní film Gerta Schnirch vstupuje do druhé etapy natáčení
  | url            = https://www.ceskatelevize.cz/vse-o-ct/pro-media/dvoudilny-televizni-film-gerta-schnirch-vstupuje-do-druhe-etapy-nataceni/
  | dátum vydania  = 13.6.2025
  | dátum prístupu = 14.6.2025
  | kapitola       = odst. 2, 7{{--}}8
  | vydavateľ      = ceskatelevize.cz}}&lt;/ref&gt;
|- 
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Iné výskyty (výber)
|-
| align=center| 1984                  
| ''Cvičme v rytme''
| cvičenka&lt;sup&gt;ᐱᑐ&lt;/sup&gt; 
| ČST v spol. s [[Československý zväz telesnej výchovy|ČSZTV]] / Tatrasvit • krátky športový cyklus • r. [[Radoslav Siváček|R.Siváček]] • p.&amp;nbsp;7.1.1985 (ČST2)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje a dátum premiéry, viď primárny odkaz, pre režiséra zvyšný:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Cvičme v rytme
 |kapitola         = „Cvičme v rytme (1984)“
 |poznámka         = videozáznam ''Noc v archíve'' (od 00:02:45)
 |url              = http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme
 |dátum vydania    = 1984
 |dátum prístupu   = 19.5.2020
 |vydavateľ        = RETRO magazín
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200813231031/http://retro.mnoho.info/a-c/cvicme-v-rytme
 |dátum archivácie = 2020-08-13
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = 
 |titul          = História RTVS &gt; Osobnosti &gt; Siváček, Rado
 |kapitola       = „Režisér športových prenosov“
 |url            = https://www.rtvs.sk/historia/osobnosti/rado-sivacek
 |dátum vydania  = 2022
 |dátum prístupu = 3.11.2022
 |vydavateľ      = rtvs.sk
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| align=center| 1995
| ''Štedrý divadelný večer''
| Slečna&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| [[Národné divadelné centrum|NDC]] • [[divadelná inscenácia|divadelný záznam]] • r. J.Nvota / [[Stanislav Štepka|S.Štepka]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;([[Dvojka (RTVS)|STV2]]) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Štedrý divadelný večer (Netradičný autorský večer vyznaní a priznaní)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/617372-stedry-divadelny-vecer/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1996
| ''Vygumuj a napíš''
| Matka&lt;sup&gt;ᑐ&lt;/sup&gt;
| STV • divadelný záznam • r. J.Nvota • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(STV2)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Vygumuj a napíš (divadelný záznam)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/291219-vygumuj-a-napis/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1998
| ''Hosť do domu alebo Radošinci snívajúci'' 
| účinkujúca&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| Markíza / RND • [[kabaret]] v dvoch sériách • r. J.Nvota a O.Spišák&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ [[Juraj Jakubisko|J.Jakubisko]]&lt;sup&gt;(2. s.)&lt;/sup&gt; • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ 4.1.2000&lt;sup&gt;(2. s.)&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Stanislav Štepka|ŠTEPKA, Stanislav]]
  | titul          = Radošinské naivné divadlo očami kronikára (2000 – 2009)
  | url            = https://www.knihyprekazdeho.sk/images/pdf/9788055130828.pdf
  | kapitola       = „Kronika komika 5“ (str. 2)
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 6.4.2022
  | vydavateľ      = knihyprekazdeho.sk}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| align=center| 1999
| ''Ako som vstúpil do seba'' 
| Srdce&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| RND • divadelný záznam • r. O.Spišák • p. 27.12.2011 (STV2)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          =
  | titul          = Vianoce 2011 - Dvojka
  | url            = https://www.aktuality.sk/clanok/199016/vianoce-2011-dvojka/
  | dátum vydania  = 23.12.2011
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | kapitola       = „27.12. &gt; 19:55 Ako som vstúpil do seba (Premiéra)“
  | vydavateľ      = aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Ako som vstúpil do seba (divadelný záznam)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/307827-ako-som-vstupil-do-seba
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2000
| ''Tata'' 
| Eva&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| RND • divadelný záznam • r. O.Spišák • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(STV2) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Tata (divadelný záznam)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/330702-tata
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2003
| ''Vianočná pošta'' 
| účinkujúca&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| Markíza v spol. s RND • hudobné pásmo • r. J.Štepka • p. Vianoce&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
  | titul          = Vianoce, Vianoce už konečne odchádzajú
  | url            = https://www.sme.sk/c/1214673/vianoce-vianoce-uz-konecne-odchadzaju.html
  | dátum vydania  = 27.12.2003
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = sme.sk}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Vianočná pošta
  | url            = https://www.csfd.sk/film/359417-vianocna-posta
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| ᙭“ neuvádzaná v titulkoch • „ᐱ“ ako členka tanečného súboru Auriga • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery • „ᑌ“ ako Zuzana Maureryová • „ᑐ“ ako Zuzana Mauréryová &lt;br /&gt;(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače
|}

=== Internet ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo 
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| 2021
| ''Krajinou domova''
| audiokomentár 
| Cestovatelia • [[cestopis]] • r. [[Stanislava Jedináková|S.]] a [[Juraj Jedinák|J.Jedinákovi]] • p. 4.7.2021 ([[YouTube]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = RTVS
  | titul          = Dokument Krajinou domova - spoluautorom je len 4-ročný Maťko
  | url            = https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/263893/dokument-krajinou-domova-spoluautorom-je-len-4-rocny-matko
  | dátum vydania  = 14.8.2021
  | dátum prístupu = 3.4.2022
  | vydavateľ      = rtvs.sk
  | jazyk          = slovensky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače
|}

== Divadelné roly ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 1985
| ''Jolanta''
| účinkujúca (tanec)&lt;sup&gt;ᐱᑐ&lt;/sup&gt;
| [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|HTF VŠMU]], Bratislava • [[opera]] • r. [[Branislav Kriška|B.Kriška]] • p. 1.6.1985 ([[Reduta (Bratislava)|Reduta]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|HTF VŠMU]]
 |titul          = P.I.Čajkovskij: Jolanta
 |url            = http://opernestudio.sk/?page_id=559&amp;print=pdf
 |dátum vydania  = 2021
 |dátum prístupu = 30.10.2022
 |vydavateľ      = opernestudio.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Choreografický večer''
| účinkujúca (tanec)&lt;sup&gt;ᐱᑐ&lt;/sup&gt;
| HTF VŠMU, Bratislava • [[balet]] • r. [[Zuzana Ďuricová Hájková|Z.Hájková]] • p. 15.6.1985 (Reduta)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Zuzana Ďuricová Hájková &gt; Autorská tvorba
  | url            = https://performingarts.theatre.sk/sk/BvwlW/xvYMv/JRlaW/
  | kapitola       = „Choreografický večer (1986)“ 
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = performingarts.theatre.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 1988
| ''Hry o letnom byte''
| Dievča&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| [[Slovenské národné divadlo|SND]], Bratislava • [[činohra]] • r. [[Ľubomír Vajdička|Ľ.Vajdička]] • p. 25.6.1988 ([[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]]) 
| rowspan=7 align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Jakub a Viktorka''
| Brucháčik / Chobotnica&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|ČaBF VŠMU]], Bratislava • činohra • r. [[Fatin al Jarah|F.Jarahová]] • p. 14.10.1988
|- 
| align=center| 1989
| ''Útrapy z rozumu''
| Dcéra Tugouchovských&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| SND, Bratislava • činohra • r. M.Pietor • p. 17.6.1989 (DPOH) 
|- 
| rowspan=3 align=center| 1990
| ''[[Tri sestry]]''
| Oľga, sestra Prozorova&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. [[Martin Huba|M.Huba]] • p. 26.2.1990
|- 
| ''Marat/Sade'' {{#tag:ref|''Prenasledovanie a zavraždenie [[Jean-Paul Marat|J. P. Marata]] hrané hereckou skupinou Charentonského ústavu pod vedením [[Donatien Alphonse François de Sade|pána de Sade]]'' (al. ''Marat/Sade'').|group=&quot;p&quot;}}
| Simona&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. Ľ.Vajdička • p. 1.10.1990
|- 
| ''Don Juan alebo láska ku geometrii (vzťahov?)''
| Celestína, kupliarka&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. [[Roman Polák (režisér)|R.Polák]] • p. 15.12.1990
|- 
| rowspan=6 align=center| 1991
| ''Kráľ jeleňom''
| Smeraldína&lt;sup&gt;ᐯ&lt;/sup&gt;
| ČaBF VŠMU, Bratislava • činohra • r. Ľ.Vajdička • p. 22.3.1991
|- 
| ''Ženské oddelenie''
| Karolína
| [[Radošinské naivné divadlo|RND]], Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;21.10.1987&lt;/span&gt; ([[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]] – Malá sála)
| rowspan=4 align=center width=4%| {{#tag:ref|Oficiálne dátumy premiér, Mauréry ako náhradníčka bola do inscenácií ''Ženské oddelenie'', ''Loď Svet'', ''Vygumuj a napíš'', ''Pokoj domu tomuto'' a improvizovaného programu ''Kam na to chodíme'' obsadená až v priebehu druhej polovice r. 1991, príp. neskôr. Jej prvou premiérovou hrou na scéne RND bolo ''Lás-ka-nie'' z r. 1992.|group=&quot;p&quot;}} &lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch:
* RND stručne. Kapitoly „80. roky“ a „Kompletný zoznam hier“&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Loď Svet'' (al. ''Výlety v pamäti'')
| [[Pola Negri]] / Nataša Tolstá
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;12.12.1988&lt;/span&gt; (PKO – Malá sála)
|-
| ''Vygumuj a napíš''
| Matka
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;21.19.1989&lt;/span&gt; ([[Dom Revolučného odborového hnutia|Dom ROH]])
|-
| ''Pokoj domu tomuto''
| Chúťková / Lady Di 
| RND, Bratislava • činohra • r. [[Juraj Vaculík|J.Vaculík]] • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;24.9.1990&lt;/span&gt; ([[Dom odborov Istropolis|DO Istropolis]])
|- 
| ''Kam na to chodíme''
| účinkujúca
| RND v spol. so [[Štúdio L+S]], Bratislava • improvizovaný kabaret • r.&amp;nbsp;J.Nvota • p. &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;28.3.1991&lt;/span&gt; (DO Istropolis) / &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;17.4.1991&lt;/span&gt; (Štúdio L+S)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = 
  | autor          = 
  | titul          = Výstava Za oponou času - Bratislavské divadlá v archívnych dokumentoch &gt; Štúdio L+S
  | kapitola       = „Kam na to chodíme“ (str. 4)
  | url            = https://www.ulib.sk/files/sk/novinky/archiv/vystava-za-oponou-casu-bratislavske-divadla-archivnych-dokumentoch/ls_web.pdf
  | dátum vydania  = 8.12.2020
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] 
  | poznámka       = [PDF]  
  | miesto         = Bratislava}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| rowspan=3 align=center| 1992
| ''Svetlo v tme'' 
| [[Milena Jesenská|Jesenská]] (činoherná rola)
| SND, Bratislava • balet • r. [[Ondrej Šoth|O.Šoth]] • p. 7.2.1992{{#tag:ref|VDSK i iná publikácia DÚ archivujú nesprávny dátum premiéry (7.1.1992).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Katarína Vozárová (zost.); Alžbeta Vakulová a Lukáš Kopas (úvod); Hana Rafčíková (jazyk. red.); Andrea Domeová, Zuzana Nemcová a Lukáš Kopas (ved. red.); Vladislava Fekete (zodp. vyd.)
  | autor          = 
  | titul          = Malý divadelný kalendár 2022
  | kapitola       = „Výročia I nscenácie“ (str. 5)
  | url            = https://www.theatre.sk/sites/default/files/2022-01/Mal%C3%BD%20divadeln%C3%BD%20kalend%C3%A1r%202022.pdf
  | dátum vydania  = 2021
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = DÚ
  | poznámka       = [PDF]  
  | miesto         = Bratislava}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}}([[Historická budova Slovenského národného divadla|Opera a balet]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Lás-ka-nie''
| Zuzana Lásková
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 15.2.1992 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČAHOJOVÁ, Božena
  | titul          = Lás-ka-nie
  | url            = https://dnarchivy.sk/las-ka-nie/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = dnarchivy.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Delostrelci na mesiaci''
| Alica Cooková, [[Angličania|Angličanka]] / Eva Gunarson, [[Švédi|Švédka]]&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 20.11.1992{{#tag:ref|VDSK archivuje nesprávny dátum premiéry (20.10.1992).|group=&quot;p&quot;}}(DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Delostrelci na mesiaci &gt; Dokumenty
  | url            = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/delostrelci-na-mesiaci/dokumenty/
  | kapitola       = „Bulletin k inscenácii“
  | dátum vydania  = 2021
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = zlatakolekcia.theatre.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1993
| ''Hostinec Grand''
| Tina
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 20.11.1993 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 1994
| ''[[Kohút nezaspieva|Kým kohút nezaspieva]]''
| Marika Mondoková 
| SND, Bratislava • činohra • r. [[Pavol Haspra|P.Haspra]] • p. 7.4.1994 (DPOH)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Kabaret'' (al. ''Cabaret'')
| Sally Bowles / Fräulein Kost / Kit Kat Girl 4&lt;sup&gt;ᑐ&lt;/sup&gt;
| [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka]], Bratislava • [[muzikál]] • r. J.Nvota • p. 14.10.1994{{#tag:ref|Premiéra inscenácie sa uskutočnila 14. októbra 1994,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Mgr. Libor Vodička, Ph.D. (vedúci práce)
  | autor          = PALKOVIČOVÁ, Mária
  | titul          = Režijná práca Juraja Nvotu v Divadle Astorka Korzo '90
  | kapitola       = 3.1. „Zoznam inscenácií“ (str. 10)
  | url            = https://is.muni.cz/th/o79u4/Bakalarka_M._Palkovicova_vytlacit2.pdf
  | dátum vydania  = 2012
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity|FF MU]] – Kabinet divadelních studií / Teorie a dějiny divadla
  | poznámka       = DP [PDF]  
  | miesto         = Brno}}&lt;/ref&gt; Mauréry ako alternujúca herečka v nej však začala účinkovať až 22. novembra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DVOŘÁKOVÁ, Barbora
  | titul          = Sally č. 3 *Dnes má v muzikáli Kabaret divadla Astorka premiéru ZUZANA MAURERY
  | kapitola       = titulok (premiéra Mauréry) a odst. 5 (alternácia)
  | url            = https://www.sme.sk/c/2138625/sally-c-3-dnes-ma-v-muzikali-kabaret-divadla-astorka-premieru-zuzana-maurery.html
  | dátum vydania  = 22.11.1994
  | dátum prístupu = 27.6.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}}
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zdroj z príručnej poznámky.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Štedrý divadelný večer''
| Slečna
| RND, Bratislava • improvizovaný kabaret • r. J.Nvota / S.Štepka • p.&amp;nbsp;20.12.1994 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch:
* RND stručne. „Kompletný zoznam hier“&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 1995
| ''Zajac zajac'' 
| Marie
| SND, Bratislava • činohra • r. P.Haspra • p. 7.4.1995 ([[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malá scéna]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = PETRÁNSKY ml., Ľudo
  | titul          = Rozprávka pre dospelých
  | url            = https://www.sme.sk/c/2119948/rozpravka-pre-dospelych.html
  | dátum vydania  = 12.4.1995
  | dátum prístupu = 27.6.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Materské znamienko''
| Otilka, matka nevesty
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 13.4.1995 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšné zdroje:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Materské znamienko - nová premiéra RND
  | url            = https://www.sme.sk/c/2120098/materske-znamienko-nova-premiera-rnd.html
  | dátum vydania  = 15.4.1995
  | dátum prístupu = 27.6.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DNArchívy
  | titul          = Materské znamienko
  | url            = https://dnarchivy.sk/materske-znamienko/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = dnarchivy.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Kino Pokrok''
| Rozprávačka / Štrbová / Učiteľka
| RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 15.12.1995 (DO Istropolis)
| rowspan=3 align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo archív RND v prameňoch:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 1996
| ''Tata''
| Eva
| RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 13.12.1996 (DO Istropolis)
|- 
| align=center| 1997
| ''[[Konečná stanica (film)|Konečná stanica]]'' 
| Vitalošová, upratovačka
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 31.5.1997 (DO Istropolis)
|- 
| rowspan=2 align=center| 1998
| ''Ples v hoteli Savoy'' 
| La Thangolita, [[upír]]ka
| [[Nová scéna]], Bratislava • spevohra • r. [[Peter Jozef Oravec|P.J.Oravec]] • p. 23.1.1998 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = URSÍNYOVÁ, Tereza
  | titul          = Hudobný život '98
  | kapitola       = „Ples v hoteli Savoy alebo Revuálna opereta na Novej scéne“ (str. 5)
  | poznámka       = Ročník XXX., č. 4 [PDF]
  | url            = https://xn--h-toa.hc.sk/1998/hz_04_1998.pdf
  | dátum vydania  = 25.2.1998
  | dátum prístupu = 9.11.2022
  | vydavateľ      = Národné hudobné centrum}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SME - bd
  | titul          = Na bratislavskej Novej scéne je už dnes prvá premiéra hudobnej revue Ples v hoteli Savoy
  | url            = https://www.sme.sk/c/2142045/na-bratislavskej-novej-scene-je-uz-dnes-prva-premiera-hudobnej-revue-ples-v-hoteli-savoy.html
  | dátum vydania  = 23.1.1998
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Ako som vstúpil do seba'' 
| Pamäť / Srdce / Slza / Krvinka
| RND, Bratislava • činohra • r. O.Spišák • p. 27.11.1998 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = JARÁBEK, Mikuláš
  | titul          = Radošinci snívajúci, spievajúci, jubilujúci (Recenzia / Divdalo) 
  | url            = https://www.sme.sk/c/2176244/radosinci-snivajuci-spievajuci-jubilujuci-recenzia-divadlo.html
  | dátum vydania  = 15.1.1999
  | dátum prístupu = 9.11.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 1999
| ''Mníšky'' (al. ''Nunsense'')
| [[Mníška|Sestra]] Roberta Anna&lt;sup&gt;ᑐ&lt;/sup&gt;
| [[Gedur Musical Production|GMP]], Bratislava • muzikál • r. K.Spišák • p. 12.2.1999 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Unger, Pavel
  | titul          = RECENZIA / MUZIKÁL Do Teátra prišli Mníšky a - zvíťazili
  | url            = https://www.sme.sk/c/2179601/recenzia-muzikal-do-teatra-prisli-mnisky-a-zvitazili.html
  | dátum vydania  = 16.2.1999
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Šokspeare'' 
| Regan / spev 
| Nová scéna, Bratislava • hudobná činohra • r. R.Polák • p. 23.4.1999&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlá &gt; Bratislava
  | url            = https://www.sme.sk/c/2186573/divadla.html
  | dátum vydania  = 23.4.1999
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = PODMAKOVÁ, Dagmar
 |titul            = Šok zo Šok(u)speara
 |url              = https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara
 |dátum vydania    = 12.5.1999
 |dátum prístupu   = 10.5.2020
 |vydavateľ        = noveslovo.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200704205936/https://www.noveslovo.sk/c/25780/Sok_zo_Sokuspeara
 |dátum archivácie = 2020-07-04
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Včela v zime'' 
| Francka / Angela / Speváčka / Žena z filmu 
| RND, Bratislava • činohra • r. [[Milan Lasica|M.Lasica]] • p. 25.6.1999 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšné zdroje:
* RND stručne. Kapitoly „90. roky“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2002
  | ročník = XXXI
  | poznámky = Kapitola „Repertoár z predchádzajúcich sezón“ &gt; „Včela v zime“ (str. 116) a zhrnutie (str. 236 – 237)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-88987-36-9
  | formát = [[Portable Document Format|PDF]]
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf
  | dátum archivácie = 2012-04-02
  }}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = PODMAKOVÁ, Dagmar
 |titul            = Kultúra &gt; Defilé postáv z televíznej obrazovky
 |url              = https://www.noveslovo.sk/c/26074/Defile_postav_z_televiznej_obrazovky
 |dátum vydania    = 7.7.1999
 |dátum prístupu   = 9.11.2020
 |vydavateľ        = ''[[Nové slovo]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200929132913/https://www.noveslovo.sk/c/26074/Defile_postav_z_televiznej_obrazovky
 |dátum archivácie = 2020-09-29
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=5 align=center| 2000
| rowspan=2| ''[[Pomáda]]'' &lt;br /&gt;(al. ''The Grease'')
| rowspan=2| Rizzo
| Adam Novák, [[Praha]] • muzikál • r. [[Ján Ďurovčík|J.Ďurovčík]] • p. 13.1.2000 ([[Divadlo Pyramida|Pyramida]])
| rowspan=2 align=center width=4%| {{#tag:ref|Česká adaptácia muzikálu s Mauréry v obsadení prebehla v 2 verziách a 3 produkciách. Prvá mala premiéru 13.1.2000 v Divadle Pyramida&lt;ref name=pomada&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = NOVOTNÁ, Michaela
  | titul          = Choreograf Richard Hes a jeho legendární taneční skupina UNO
  | kapitola       = „Muzikál Pomáda“ &gt; „Česká verze muzikálu“ (str. 53 – 54)
  | url            = https://is.jamu.cz/th/rnf8n/text_prace.pdf
  | dátum vydania  = 2013
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]]}}&lt;/ref&gt; (prod. Adam Novák).&lt;ref name=pomada/&gt;&lt;ref name=pomada4&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = kat 
  | titul          = Hříšný tanec je odložen, Pomáda opět startuje
  | url            = https://www.idnes.cz/kultura/hudba/hrisny-tanec-je-odlozen-pomada-opet-startuje.A010905_133449_hudba_kne
  | dátum vydania  = 5.9.2001
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = iDNES.cz}}&lt;/ref&gt; Druhú, výpravnejšiu, no kratšiu verziu,&lt;ref name=pomada2/&gt; zahájila 14.2.2001 v už premenovanej GoJa Music Hall&lt;ref name=pomada/&gt;&lt;ref name=pomada2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = PRCHALOVÁ, Radka (''[[Mladá fronta DNES|MF DNES]]''), brt
  | titul          = Pomáda se vrací s velkou chutí
  | url            = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/pomada-se-vraci-s-velkou-chuti.A010212_183251_divadlo_brt
  | dátum vydania  = 12.2.2001
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = [[iDNES.cz]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=pomada3/&gt; umel. agentúra Bouard&lt;ref name=pomada4/&gt;&lt;ref name=pomada2/&gt;&lt;ref name=pomada3&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ŠKVOR, Michal
  | titul          = Pomáda v GoJa Music Hall
  | kapitola       = „O čem je muzikál Pomáda“ (posl. odst.) a „Goja Music Hall, představení ze zákulisí 30. 9. 2001“ (pozn.) 
  | url            = http://musicalnet.cz/component/content/article/39-archivni-data/40-pomada-v-goja-music-hall
  | dátum vydania  = 28.7.2001
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = musicalnet.cz}}&lt;/ref&gt; (prod. Michal Toman);&lt;ref name=pomada/&gt;&lt;ref name=pomada4/&gt;&lt;ref name=pomada2/&gt; uvádzala sa do 16.11.2001.&lt;ref name=pomada3/&gt; Túto neskôr prevzala samotná GoJa&lt;ref name=pomada3/&gt; (prod. Libuše Barková);&lt;ref name=pomada/&gt; z dôvodu rozsiahlych povodní mala však i táto produkcia krátku životnosť (máj – august 2002).&lt;ref name=pomada/&gt; |group=&quot;p&quot;}}
|- 
| Bouard, Praha • r. J.Ďurovčík • p. 14.2.2001 ([[GoJa Music Hall]])
|- 
| ''Súpis dravcov''  
| Anna
| RND, Bratislava • činohra • r. J.Nvota • p. 31.3.2000 (DO Istropolis)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, archív RND v prameňoch alebo zvyšný zdroj:
* RND stručne. Kapitola „21. storočie“ a „Kompletný zoznam hier“
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2000
  | ročník = XXIX
  | poznámky = Kapitola „Súpis dravcov (Správa o krajine pod Tatrami)“ (str. 112) a zhrnutie (str. 235)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-88987-27-X
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Pomáda''
| Rizzo
| [[Mega Music Production|MMP]], Bratislava • muzikál • r. [[Jindřich Šimek|J.Šimek]] • p. 15.9.2000 (PKO){{#tag:ref|VDSK archivuje nesprávny dátum premiéry (15.6.2000).|group=&quot;p&quot;}} 
| rowspan=2 align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2000/2001 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''[[Niekto to rád horúce]]'' 
| Sladká Sue
| Nová scéna / [[Produkčný dom FORZA|FORZA]], Bratislava • muzikál • r. M.Lasica • p. 20.10.2000 
|- 
| align=center| 2002
| ''Sekretárky'' 
| Maďarka 
| SND, Bratislava • muzikál&lt;ref name=sekretarky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = gb;fa
  | titul          = Činohra SND uvedie adaptáciu nemeckej hry Sekretárky
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/725612/cinohra-snd-uvedie-adaptaciu-nemeckej-hry-sekretarky.html
  | dátum vydania  = 13.11.2002
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; • r. [[Martin Porubjak|M.Porubjak]] • p. 16.11.2002 (Malá scéna)
| rowspan=3 align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2003
  | ročník = XXXII
  | poznámky = Kapitola „Sekretárky“ (str. 15), „Osem žien“ (str. 29), „Hamlet“ (str. 60) a zhrnutie (str. 240)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-88987-44-X
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
  | dátum archivácie = 2018-09-07
  }}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 2003
| ''[[Hamlet]]''
| Gertrúda Bavorská
| [[Divadlo Aréna]], Bratislava • činohra • r. A.Šulík, ml. • p. 15.5.2003 
|- 
| ''Osem žien'' 
| Pierette&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = TASR
  | titul          = Osem žien už bude nielen v kine, ale aj v divadle
  | url            = https://domov.sme.sk/c/833445/osem-zien-uz-bude-nielen-v-kine-ale-aj-v-divadle.html
  | kapitola       = posled. odst.
  | dátum vydania  = 6.3.2003
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
| Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. R.Polák • p. 16.5.2003 
|- 
| ''[[Vlasy (film)|Vlasy]]'' (al. ''Hair'')
| Ronny
| Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. [[Jozef Gombár|J.Gombár]] • p. 8.11.2003 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2003/2004 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=3 align=center| 2004 
| ''Donaha!'' (al. ''The Full Monty'')
| Vicky 
| Nová scéna, Bratislava • muzikál • r. [[Jozef Bednárik|J.Bednárik]] • p. 19.9.2004 
| align=center width=4%|  &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2004/2005 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch.&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Hair'' (al. ''Vlasy'') 
| Victoria, Hudova žena&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| [[Městské divadlo Brno|MdB]], [[Brno]] • muzikál • r. J.Gombár • p. 1.10.2004 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MdB
 |titul            = Hair
 |kapitola         = „Obsazení“
 |url              = https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 10.5.2020
 |vydavateľ        = Městské divadlo Brno
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20200819173722/https://www.mdb.cz/inscenace/31-hair
 |dátum archivácie = 2020-08-19
}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Kabaret''
| Sally Bowles
| [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]], [[Nitra]] • muzikál • r. J.Bednárik • p. 3.12.2004 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na VDSK v referenciách, ročenku DÚ 2004/2005 či ''Sprievodcu muzikálmi'' v prameňoch, alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]]
  | titul          = Kabaret
  | kapitola       = „Info“ a „Obsadenie“ 
  | url            = https://www.dab.sk/inscenace/43-kabaret
  | dátum vydania  = 3.12.2004
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = dab.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2005
| rowspan=2| ''[[Rómeo a Júlia|Romeo &amp; Julia]]''
| Gräfin Montague&lt;sup&gt;ᑕ&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| [[Vereinigte Bühnen Wien|VBW]], [[Viedeň]] • muzikál • r. [[Redha Benteifour|R.Benteifour]] • p. 24.2.2005 (Raimund Theater)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Romeo &amp; Julia - Das Musical
  | kapitola       = „Besetzung“ (str. 16)
  | url            = https://www.yumpu.com/de/document/read/24354699/pressemappe-romeo-julia-vereinigte-ba-1-4-hnen-wien
  | dátum vydania  = Február 2005
  | dátum prístupu = 30.6.2020
  | vydavateľ      = yumpu.com
  | jazyk          = nemecky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2006
| Die Amme ([[záloha|zálož.]])&lt;sup&gt;ᑕ&lt;/sup&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = PM Veranstalter
  | titul          = Romeo &amp; Julia (Wien 2005)
  | kapitola       = „Dernière“ a „Darsteller“ (rola a prepis mena)
  | url            = https://unitedmusicals.de/produktion/romeo-julia-wien-2005/
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 30.6.2020
  | vydavateľ      = unitedmusicals.de
  | jazyk          = nemecky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2007
| ''Čarodějky z Eastwicku'' 
| Felicie&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;  
| MdB, Brno • muzikál • r. [[Stanislav Moša|S.Moša]] • p. 10.2.2007 (Hudební scéna) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Čarodějky z Eastwicku
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/71-carodejky-z-eastwicku
  | dátum vydania  = 2007
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Čarodějky z Eastwicku
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/carodejky-z-eastwicku
  | dátum vydania  = 10.2.2007
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''[[Habsburgovci|Die Habsburgischen]]'' 
| [[Mária Terézia|Maria Theresia]] ([[alternácia|alter.]])&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| VBW, Viedeň • spevohra • r. [[Stefan Huber|S.Huber]] • p. 20.10.2007 ([[MuseumsQuartier|MQ – Halle E]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = BRUNY, Martin
  | titul          = Museumsquartier Wien, Halle E: Die Habsburgischen (Uraufführung)
  | url            = http://www.kultur-channel.at/museumsquartier-wien-halle-e-die-habsburgischen-urauffuehrung/
  | kapitola       = „Uraufführung“, „Leading Team“ a „Besetzung“
  | dátum vydania  = 15.10.2007
  | dátum prístupu = 30.6.2020
  | vydavateľ      = kultur-channel.at
  | jazyk          = nemecky/anglicky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2008
| ''[[Jesus Christ Superstar]] ([[koncert|koncertní verze]])''
| Soulgirl / Herodes / chór&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| MdB, Brno • muzikál ([[turné|zájazd]]) • r. [[Petr Gazdík|P.Gazdík]] • p. 19.6.2008 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšný zdroj:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Jesus Christ Superstar (koncertní verze v anglickém jazyce)
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/211-jesus-christ-superstar-koncertni-verze-v-anglickem-jazyce
  | dátum vydania  = 2008
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Kocúr na kolieskových korčuliach'' 
| Barbara Baranová / spev
| SND, Bratislava • hudobná činohra • r. [[Ján Uličiansky|J.Uličiansky]] • p. 14.11.2008 ([[Nová budova Slovenského národného divadla|NB – Štúdio]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2010
  | ročník = XXXVI
  | poznámky = Kapitola „Kocúr na kolieskových korčuliach“ (str. 14) a zhrnutie (str. 319)
  | url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 978-80-89369-25-6
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426081338/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2009
| ''[[Bedári|Les Misérables]]'' (al. ''Bídníci'')
| Madame Thénardier&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| MdB, Brno • muzikál • r. S.Moša • p. 13.2.2009 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Les Misérables (Bídníci)
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/191-les-miserables-bidnici
  | dátum vydania  = 2009
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Les Misérables (Bídníci)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/les-miserables-bidnici
  | dátum vydania  = 13.2.2009
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Balada o lásce (Singoalla)''
| Šamanka&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| MdB, Brno • muzikál • r. P.Gazdík • p. 6.6.2009 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Balada o lásce (Singoalla)
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/194-balada-o-lasce-singoalla
  | dátum vydania  = 2009
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Balada o lásce (Singoalla)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/balada-o-lasce-singoalla
  | dátum vydania  = 6.6.2009
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2010
| ''Mary Poppins''
| Královna Viktórie / Slečna Andrewsová / Smithová&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt; 
| MdB, Brno • muzikál • r. P.Gazdík • p. 20.11.2010 / obn. 14.2.2013 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Mary Poppins
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/252-mary-poppins
  | dátum vydania  = 2010
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Mary Poppins
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/mary-poppins
  | dátum vydania  = 20.11.2010
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''In Da House (Žúrka v Londýne)''
| Petra 
| [[GUnaGU]], Bratislava • činohra • r. [[Karol Vosátko|K.Vosátko]] • p. 29.3.2008 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[GUnaGU]]
 |titul          = In Da House (Žúrka v Londýne)
 |url            = https://gunagu.sk/predstavenie/in-da-house/
 |dátum vydania  = 2008
 |dátum prístupu = 10.5.2020
 |vydavateľ      = gunagu.sk
}}{{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2009
  | ročník = XXXV
  | poznámky = Kapitola „In Da House (Žúrka v Londýne)“ (str. 171)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 978-80-89369-12-6
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2011
| ''Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa''
| Eva
| GUnaGU, Bratislava • činohra • r. [[Viliam Klimáček|V.Klimáček]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012
  | periodikum = Divadelný ústav
  | rok = 2014
  | ročník = XL
  | poznámky = Kapitola „Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa“ (str. 148) a zhrnutie (str. 307)
  | url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 978-80-89369-80-5
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}&lt;/ref&gt; • p. 24.9.2011 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = GUnaGU
  | titul          = Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa (čierna komédia v troch leveloch)
  | url            = https://gunagu.sk/predstavenie/velka-kilovacka-na-namesti-billa-gatesa/
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = gunagu.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Neuchopitelné lásky'' &lt;br /&gt;(al. ''Noci letmé lásky'')
| Marie „Carmen“ / Vanesa 
| Divadlo v Řeznické, Praha • činohra • r. [[Jana Janěková|J.Janěková]] • p. 8.10.2011
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia periodika  
  | autor          = DvŘ
  | titul          = Výroční zpráva za rok 2012
  | periodikum     = Divadlo v Řeznické
  | rok            = 2013
  | poznámky       = Kapitola „Vlastní inscenace na repertoáru Divadla v Řeznické“ &gt; „Neuchopitelné lásky“ (str. 13)
  | url            = http://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/Vyrocnizpravazarok2012.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | formát         = PDF}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Neuchopitelné lásky
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/neuchopitelne-lasky
  | dátum vydania  = 8.10.2011
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SOPROVÁ, Jana
  | titul          = Neuchopitelné lásky – novinka v Řeznické v režii Jany Janěkové
  | url            = https://vltava.rozhlas.cz/neuchopitelne-lasky-novinka-v-reznicke-v-rezii-jany-janekove-5122977
  | kapitola       = odst. 5
  | dátum vydania  = 13.10.2011
  | dátum prístupu = 26.6.2020
  | vydavateľ      = [[Český rozhlas|ČRo 3 Vltava]]
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| 2012
| ''Vánoční koleda''
| Duch minulých Vánoc / spev
| Studio DVA, Praha • hudobná činohra • r. [[Ondřej Sokol|O.Sokol]] • p. 21.11.2011 / obn.&amp;nbsp;30.11.2012{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej druhou sezónou, kedy nahradila Szidi Tobias.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DN
  | titul          = Premiéry 27. listopadu – 10. prosince 2012
  | kapitola       = „30. 11.“
  | url            = https://www.divadelni-noviny.cz/premiery-27-listopadu-10-prosince-2012 
  | dátum vydania  = 14.11.2012
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = divadelni-noviny.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p&quot;}}([[Divadlo Hybernia|Hybernia]]) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Studio DVA
  | titul          = Vánoční koleda
  | kapitola       = „Osoby a obsazení“
  | url            = https://www.studiodva.cz/vanocni-koleda/vanocni-koleda
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = studiodva.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Vánoční koleda
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/vanocni-koleda
  | dátum vydania  = 21.11.2011
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-   
| rowspan=4 align=center| 2013
| ''Osudová komedie'' &lt;br /&gt;• II. „Očistec“
| Marie, matka&lt;sup&gt;ᑎ&lt;/sup&gt;
| MdB, Brno • muzikál (trilógia) • r. S.Moša • p. 19.1.2013 (Hudební scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = MdB
  | titul          = Očistec
  | kapitola       = „Obsazení“
  | url            = https://www.mdb.cz/inscenace/254-ocistec
  | dátum vydania  = 2013
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = Městské divadlo Brno
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Očistec (2. díl hudební trilogie „Osudová komedie“)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestske-divadlo-brno/ocistec
  | dátum vydania  = 19.1.2013
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Nízkotučný život''
| Anita, [[redaktor]]ka 
| GUnaGU, Bratislava • činohra • r. V.Klimáček • p. 22.2.2013 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = GUnaGU
  | titul          = Nízkotučný Život (nejem, nežijem, nemilujem)
  | url            = https://gunagu.sk/predstavenie/nizkotucny-zivot/
  | dátum vydania  = 2013
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = gunagu.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''69 vecí lepších než sex''
| Šéfka
| Štúdio L+S, Bratislava • činohra • r. [[Eva Borušovičová|E.Borušovičová]] • p. 13.4.2013{{#tag:ref|Oficiálne stránky divadla uvádzajú nesprávny dátum premiéry (13.8.2013&lt;ref name=69vlns/&gt;), táto sa uskutočnila 13.4.2013.|group=&quot;p&quot;}} 
| align=center width=4%| &lt;ref name=69vlns&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = 
 |titul          = 69 vecí lepších než sex
 |kapitola       = „Účinkujú“, „Premiéra“ a popis
 |url            = https://studios.sk/sk/repertoar/15/69-veci-lepsich-nez-sex
 |dátum vydania  = 2013
 |dátum prístupu = 10.5.2020
 |vydavateľ      = Štúdio L+S
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Děvčátko – Vánoční příběh''
| Štěstěna 
| Studio DVA, Praha • muzikál • r. [[Šimon Caban|Š.Caban]] • p. 25.11.2013 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Studio DVA
  | titul          = Děvčátko – Vánoční příběh
  | kapitola       = „Osoby a obsazení“
  | url            = https://www.studiodva.cz/devcatko-vanocni-pribeh/devcatko-vanocni-pribeh
  | dátum vydania  = 2013
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = studiodva.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Děvčátko – Vánoční příběh
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/devcatko-vanocni-pribeh
  | dátum vydania  = 25.11.2013
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2014
| ''Spomínam na Paríž''
| Karolína / spev
| Štúdio L+S, Bratislava • činohra • r. [[Jakub Nvota|K.Nvota]] • p. 15.2.2014 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ULIČIANSKA, Zuzana
  | titul          = Život je ako sviečková
  | url            = https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/zivot-je-ako-svieckova/
  | dátum vydania  = 24.7.2015
  | dátum prístupu = 29.4.2019
  | vydavateľ      = monitoringdivadiel.sk}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| align=center| 2015
| ''Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare?''
| Júlia / Dojka / Dcéra Lukrécia / spev
| UMA &amp; production, Nitra • činohra (zájazd) • r. P.Oravec • p. 27.10.2015 ([[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]]) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KZP
  | titul          = Ach, Júlia! Och, Rómeo! Na vine je Shakespeare?
  | url            = http://www.kzp.sk/podujatie/achjuliaochromeonavinejeshakespeare
  | dátum vydania  = 2015
  | dátum prístupu = 22.5.2020
  | vydavateľ      = kzp.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2016
| ''Meno''
| Elisabeth Garaudová
| Štúdio L+S, Bratislava • činohra  • r. K.Nvota • p. 22.2.2016
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = 
 |titul          = Meno
 |kapitola       = „Účinkujú“
 |url            = https://studios.sk/sk/repertoar/5/meno
 |dátum vydania  = 2016
 |dátum prístupu = 10.5.2020
 |vydavateľ      = Štúdio L+S
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|- 
| ''Job Interviews''
| Viera
| [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava • činohra • r. [[Valeria Schulczová|V.Schulczová]] • p. 25.11.2016 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Bratislavské kultúrne a informačné stredisko|BKIS]]
 |titul            = Job Interviews
 |kapitola         = „Informácie“
 |url              = https://dpoh.sk/job-interviews/
 |dátum vydania    = 2016
 |dátum prístupu   = 10.5.2020
 |vydavateľ        = bkis.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211127055210/https://dpoh.sk/job-interviews/
 |dátum archivácie = 2021-11-27
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2018
| ''Ženy přežijí!'' 
| Minerva, podnikateľka
| Studio DVA, Praha • činohra • r. [[Darina Abrahámová|D.Abrahámová]] • p. 9.7.2012 (Letní scéna [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]]) / obn. 16.10.2018{{#tag:ref|Mauréry v hre účinkuje počnúc jej obnovenou premiérou.|group=&quot;p&quot;}}(Malá scéna)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Studio DVA
  | titul          = Ženy přežijí!
  | kapitola       = „Osoby a obsazení“
  | url            = https://www.studiodva.cz/repertoar/zeny-preziji/
  | dátum vydania  = 2012
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | vydavateľ      = studiodva.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Ženy přežijí!
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/zeny-preziji
  | dátum vydania  = 9.7.2012
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2019
| ''Bez Hany (Hommage à Hegerová)''
| Jana, bojovníčka so životom / spev
| [[Městská divadla pražská|MDP]], Praha • hudobná činohra • r. K.Nvota • p. 7.9.2019 ([[Divadlo Rokoko|Rokoko]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď variabilný odkaz na ViS v referenciách alebo zvyšné zdroje:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Městská divadla pražská|MDP]]
  | titul          = Bez Hany (Hommage à Hegerová)
  | kapitola       = „O inscenaci“ a „Obsazení &amp; tvůrci“   
  | url            = https://www.mestskadivadlaprazska.cz/inscenace/1011/bez-hany-hommage-hegerova/
  | dátum vydania  = 2019
  | dátum prístupu = 19.4.2019
  | vydavateľ      = mestskadivadlaprazska.cz
  | jazyk          = česky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = i-divadlo
  | titul          = Bez Hany (Hommage à Hegerová)
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/mestska-divadla-prazska/bez-hany-hommage-a-hegerova
  | dátum vydania  = 7.9.2019
  | dátum prístupu = 8.11.2022
  | vydavateľ      = Thaleia
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2024
| ''Jak je důležité míti Filipa''
| Lady Bracknellová / spev
| Studio DVA, Praha • hudobná činohra • r. Š.Caban • p. 13.12.2024
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Studio DVA
  | titul          = Jak je důležité míti Filipa
  | kapitola       = „Osoby a obsazení“
  | url            = https://www.studiodva.cz/repertoar/jak-je-dulezite-miti-filipa/
  | dátum vydania  = 2024
  | dátum prístupu = 5.6.2025
  | vydavateľ      = studiodva.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2025
| ''Amatéři''
| Marcela
| Studio DVA, Praha{{#tag:ref|V letných mesiacoch hru uvádzali i na Výstavišti Holešovice či Tvrzi Divice.|group=&quot;p&quot;}}  • činohra • r. [[Petr Zelenka|P.Zelenka]] • p. 28.5.2025{{#tag:ref|Oficiálny dátum premiéry, Mauréry ako záskok v inscenácii neskôr zo zdravotných dôvodov dočasne nahradila [[Eva Holubová|Holubovú]], resp. [[Zuzana Kronerová|Kronerovú]].|group=&quot;p&quot;}} 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Studio DVA
  | titul          = Amatéři
  | kapitola       = „Osoby a obsazení“
  | url            = https://www.studiodva.cz/repertoar/amateri/st/osoby_a_obsazeni/
  | dátum vydania  = 2025
  | dátum prístupu = 12.11.2025
  | vydavateľ      = studiodva.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| „ᐱ“ ako členka tanečného súboru Auriga • „ᐯ“ ako poslucháčka VŠMU • „ᑎ“ ako Zuzana Maurery • „ᑐ“ ako Zuzana Mauréryová • „ᑕ“ ako Zuzanna al. Suzanna Maurery &lt;br /&gt;(„al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záznamov archívu [[Divadelný ústav|DÚ]] v Bratislave a príslušných divadiel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače
|}

== Hlasové roly ==
=== Rozhlas ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo 
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| 1994
| ''Ježiško zvoní, otvorte''
| Slečna Sýkorová
| [[Slovenský rozhlas|SRo]] • adaptácia divadelnej hry • r. [[Táňa Tadlánková|T.Tadlánková]] • p. Vianoce
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ježiško zvoní, otvorte (1994) |url=https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/122983/stanislav-stepka-jezisko-zvoni-otvorte |dátum prístupu=2022-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221023193924/https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/122983/stanislav-stepka-jezisko-zvoni-otvorte |dátum archivácie=2022-10-23 }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 1996
| ''O čo ide''
| Reportérka
| SRo • adaptácia divadelnej hry • r. [[Viliam Sýkora|V.Sýkora]] • p. 1996 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/302666-o-co-ide-o-co-jde-1996.html O čo ide (1996)]&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 1998
| ''Vygumuj a napíš''
| Matka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sólo pre Milana Kňažka &gt; Vygumuj a napíš |url=https://pyramida.rtvs.sk/clanky/humor/180172/solo-pre-milana-knazka |dátum prístupu=2022-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221023194602/https://pyramida.rtvs.sk/clanky/humor/180172/solo-pre-milana-knazka |dátum archivácie=2022-10-23 }}&lt;/ref&gt;
| SRo • adaptácia divadelnej hry • r. T.Tadlánková • p. 1998 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/108208-vygumuj-a-napis-vygumuj-a-napis-199.html Vygumuj a napíš (1998)]&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2001
| ''Jazykové kráľovstvo''
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2001 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.rtvs.sk/radio/program/?date=2017-09-13 Jazykové kráľovstvo (2001))]&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2009
| ''Ružová Anička''
| Vodná kráľovná
| SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2009
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/54679-ruzova-anicka-ruzova-anicka-2009.html Ružová Anička (2009)]&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2011
| ''Čarovná palička''
| 1. kráľovná
| SRo • rozprávka • r. [[Peter Palik|P.Palik]] • p. 2011
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/66265-carovna-palicka-carodejna-hulka-2011.html Čarovná palička (2011)]&lt;/ref&gt;
|-
| ''Malá princezná''
| Trojmama
| SRo • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 2011 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://junior.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/190163/hebky-tyzden Malá princezná (2011)]&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2012
| ''[[Mahuliena, zlatá panna]]''
| Dojka
| SRo [[Banská Bystrica|B.Bystrica]] • rozprávka • r. T.Tadlánková • p. 28.10.2012 ([[Rádio Regina|SRo 2]]) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/78029-mahuliena-zlata-panna-mahulena-zlata-panna-2012.html Mahuliena, zlatá panna (2012)]&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2017
| ''[http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0014/001422/00142267-1.mp3 Aby sa v tom čert vyznal]''
| Antrax
| SRo • rozprávka s piesňami • r. T.Tadlánková • p. 26.12.2017 (SRo 2) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.rtvs.sk/radio/program/11453/863218 Aby som v tom čert vyznal (2017)]&lt;/ref&gt;
|- 
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| [[Zvuková kniha|Audioknihy]]
|-
| align=center| 1998
| ''Otcovské znamienka''
| Slečna Irena / Vitalošová
| SRo v spol. s RND ([[Kompaktný disk|CD]], [[katalóg|kat.]] RB 0184-2811) • koláž • r. [[Pavol Gejdoš ml.|P.Gejdoš, ml.]]
| align=center width=4%| 
|-
| align=center| 2004
| ''Ako sa hlúposť s múdrosťou kárali''
| Pherasuňi-Džuvľori / Terňi / spev
| A.L.I. (CD [[edícia|ed.]] ''Z rozprávky do rozprávky'', kat. SPA 0057-2) • rómska ľudová rozprávka s piesňami • r. Ľ.Vančíková 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.discogs.com/release/11079794-Various-Ako-Sa-Hl%C3%BApos%C5%A5-S-M%C3%BAdros%C5%A5ou-Prek%C3%A1rali-A-In%C3%A9]&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („al.“ indikuje alias • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záznamov archívu SRo, sekundárne dostupnej tlače
|}

=== Dabing ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4% | Rok
! width=26.5%| Dielo 
! width=19%| Rola
! colspan=2 width=50.5%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 1996
| ''Angelika, markíza anjelov''
| Carmencita
| [[Saturn Entertainment|SE]] • I. diel filmovej série • rd. T.Tadlánková • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam DF:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DF
  | titul          = Angelika, markíza anjelov / Angélique, marquise des anges
  | url            = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=3697
  | dátum vydania  = 8.8.2012
  | dátum prístupu = 15.11.2022
  | vydavateľ      = dabingforum.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Zvonár u Matky Božej]]''
| Esmeralda / spev
| SE / Štúdio Ivory • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 5.12.1996
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznamy SE a DF, príp. zvyšné odkazy:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SE
 |titul            = Zvonár u Matky Božej
 |url              = http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/zvonar/zvonar.html
 |dátum vydania    = 1996
 |dátum prístupu   = 15.11.2022
 |vydavateľ        = saturn.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20091216202045/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/zvonar/zvonar.html
 |dátum archivácie = 2009-12-16
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DF
 |titul          = Zvonár u Matky Božej / The Hunchback of Notre Dame
 |url            = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=2156
 |dátum vydania  = 29.11.2011
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = dabingforum.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = (dík)
 |titul          = Zvonár u Matky Božej mal veľkolepú premiéru
 |url            = https://www.sme.sk/c/2097921/zvonar-u-matky-bozej-mal-velkolepu-premieru.html
 |dátum vydania  = 2.12.1996
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = ''SME''
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = WillDubGuru
 |titul          = Slovak &gt; Zvonár u Matky Božej
 |url            = https://www.non-disneyinternationaldubbingcredits.com/8203zvonaacuter-u-matky-bo382ej--the-hunchback-of-notre-dame-slovak-voice-cast.html
 |dátum vydania  = 
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = non-disneyinternationaldubbingcredits.com
 |poznámka       = Fotodokumentácia vrátane
 |jazyk          = anglicky
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = Charguigou
 |titul          = Zvonár u Matky Božej (1996)
 |url            = https://disneyinternationaldubbings.weebly.com/the-hunchback-of-notre-dame--slovak-cast.html
 |dátum vydania  = 
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = disneyinternationaldubbings.com
 |jazyk          = anglicky
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 1997
| ''Herkules''
| [[Kleio|Múza Kleio]] (spev)
| SE / Štúdio Ivory • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 4.12.1997 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznamy SE a DF, príp. zvyšný odkaz:
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SE
 |titul            = Hercules
 |url              = http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/hercules/hercules.html
 |dátum vydania    = 1997
 |dátum prístupu   = 15.11.2022
 |vydavateľ        = saturn.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20091226005718/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/hercules/hercules.html
 |dátum archivácie = 2009-12-26
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DF
 |titul          = Herkules / Hercules (1997)
 |url            = https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=1240
 |dátum vydania  = 3.6.2011
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = dabingforum.sk
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = Charguigou
 |titul          = Herkules (1997)
 |url            = https://disneyinternationaldubbings.weebly.com/hercules--slovak-cast.html
 |dátum vydania  = 
 |dátum prístupu = 15.11.2022
 |vydavateľ      = disneyinternationaldubbings.com
 |jazyk          = anglicky
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 1998
| ''[[Akty X]] ([[Zoznam častí seriálu Akty X#4. séria (1996-1997)|4. séria]])''
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| Štúdio Pódium • TV seriál • rd. [[Štefan Mandžár|Š.Mandžár]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&amp;t=149 ''Akty X / The X Files'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Princ Egyptský''
| Miriam 
| SE • animovaný film • rd. [[Zdeněk Dřínovský|Z.Dřínovský]] • p. 25.12.1998&lt;ref&gt;[http://www.mirsoft.info/raven/r8-html/data.dir/raven8/princ/princ.html ''The Prince of Egypt'']&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=5414 ''Princ Egyptský / The Prince of Egypt'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 1999
| ''[[Pipi Dlhá Pančucha]]''
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| Maya • animovaný film • rd. [[Anna Cicmanová|A.Cicmanová]] • p. 1999 ([[Video Home System|VHS]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=24610 ''Pipi dlhá pančucha / Pippi Longstocking'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Tarzan''
| Terk (al. Terkina)
| SE / Štúdio Ebony • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p. 2.12.1999&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=''Tarzan'' |url=http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/tarzan/tarzan.html |dátum prístupu=2022-11-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091214180722/http://www.saturn.sk/new/archiv/filmy/tarzan/tarzan.html |dátum archivácie=2009-12-14 }}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=2769 ''Tarzan / Tarzan'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2000
| ''[[Ally McBealová]]''
| Corretta Lippová
| [[Štúdio Elvia Pro Slovakia|EPS]] • TV seriál • rd. [[Etela Balgová-Harantová|E.Balgová-Harantová]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&amp;t=1181 ''Ally McBealová / Ally McBeal'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center style=&quot;color:silver&quot;| 2000
| ''Železný obor''
| Annie Hughesová
| Marlin • animovaný film • rd. [[Jitka Tošilová|J.Tošilová]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=27591 ''Železný obor / The Iron Giant'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center style=&quot;color:silver&quot;| 2001
| ''Romeo musí zomrieť''
| Trish O'Dayová
| EPS • akčný film • rd. P.Gejdoš, ml. • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=3908 ''Romeo musí zomrieť / Romeo Must Die'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Kid''
| Amy
| &lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt; • komediálna dráma • rd.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=5735 ''Kid / The Kid'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Mickeyho modré oči''
| Gina Vitaleová
| &lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt; • komediálna dráma • rd.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=3140 ''Mickeyho modré oči / Modrooký Mickey / Mickey Blue Eyes'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2004
| ''Stella''
| Stella (Blizzard)
| G-studio Centrum • rodinný film • rd. [[Jiří Balcárek|J.Balcárek]] • p. 15.10.2004 ([[DVD]])
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=9459 ''Stella / Blizzard'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center style=&quot;color:silver&quot;| 2006
| ''Mickey Mouseov klub''
| Kačica Daisy
|  Marlin / Štúdio Ivory • TV animovaný seriál • rd. [[Oskar Havran|O.Havran]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Jednotka)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=123&amp;t=6143 ''Mickey Mouseov klub / Mickey Mouse Clubhouse'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2007
| ''Moja super ex''
| Jenny Johnsonová / G-Girl 
| Štúdio Dimas • komédia • rd. P.Gejdoš, ml. • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=4712 ''Moja super ex / My Super Ex-Girlfriend °'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2009
| ''Monštrá vs. Votrelci''
| Susan Murphyová 
| Cinetype • animovaný film • rd. [[Róbert Horňák|R.Horňák]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=1957 ''Monštrá vs. Votrelci / Monsters vs. Aliens'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Cililing a stratený poklad''
|  spev
| SE / [[Štúdio Creative Music House|CMH]] • animovaný film • rd. Z.Dřínovský • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=21440 ''Cililing a stratený poklad / Tinker Bell and the Lost Treasure'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=5 align=center| 2010 
| ''Mačky a psy 2: Pomsta Kitty Galore''
| Kitty Galore, [[sphynx]]
| Cinetype • komédia • rd. [[Štefan Korenči|Š.Korenči]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=3790 ''Mačky a psi: Pomsta Kitty Galore / Cats &amp; Dogs: The Revenge of Kitty Galore'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Na vlásku''
| Matka Gothel
| SE / Štúdio CMH • animovaný film • rd. Z.Dřínovský • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=19 ''Na vlásku / Tangled'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Monštrá vs. Votrelci: Útok tekvicových mutantov''
| Susan Murphyová / Ginormica 
| Štúdio Dimas • TV animovaný špeciál • rd. [[Bohumil Martinák|B.Martinák]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=1959 ''Monštrá vs. votrelci: Útok tekvicových mutantov / Monsters vs Aliens: Mutant Pumpkins from Outer Space'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Molokai: Príbeh otca Damiána''
| [[Liliuokalani|Princezná Liliuokalani]] 
| [[Studio LUX|LUX]] • životopisná dráma • rd. [[Oľga Kmeťová-Stajková|O.Kmeťová-Stajková]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt; 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=1816 ''Molokai: Príbeh sv. Damiána / Molokai: The Story of Father'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''[[Myšlienky vraha]] (5. séria)''
| rowspan=2 style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| Štúdio Dimas • TV seriál • rd. [[Jozefína Šujanová|J.Šujanová]] / B.Martinák / P.Gejdoš, ml. • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=1086 ''Myšlienky vraha / Criminal Minds'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2011
| ''Pes, ktorý zachránil vianočné prázdniny''
| Štúdio Dimas • TV film • rd. J.Šujanová • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=2267 ''Pes, ktorý zachránil vianočné prázdniny / The Dog Who Saved Christmas Vacation'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Bitka o byt''
| Charlotte Falingardová
| Štúdio Dimas • film • rd. J.Šujanová • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(Markíza)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=7172 ''Bitka o byt / Le Grand Appartement'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2012
| ''Neskrotná''
| Kráľovná Elinor
| SE / Štúdio CMH • animovaný film • rd. [[Juraj Černý|J.Černý]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=3575 ''Neskrotná / Brave'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Dom plný zvieratiek''
| style=&quot;font-size:9pt; color:silver&quot; align=center| ND
| Matland • TV seriál • rd. [[Daniela Hroncová|D.Hroncová]] • p. 9.9.2012 (Jednotka)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=7492 ''Dom plný zvieratiek / Tiere bis unters Dach'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2017
| ''Esá z pralesa''
| Tigrica Nataša
| Sunrise Studio • animovaný film • rd. [[Ivan Laca|I.Laca]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?p=21297 ''Esá z pralesa / Les As de la jungle'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2018
| ''Príbehy z lesov''
| [[Čarodejníctvo|Bosorka]]
| Štúdio Daniela • muzikál • rd. [[Viktor Kollár|V.Kollár]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;(JOJ)  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&amp;t=7956 ''Príbehy z lesov / Into the Woods'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka''
| Erika Van Helsing
| Sunrise Studio • animovaný film • rd. T.Tadlánková • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=119&amp;t=8274 ''Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka / Hotel Transylvania 3: Summer Vacation'']&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2019
| ''Princ Krasoň''
| Nemeny Neverwish 
| Noise &amp; Opona Group • animovaný film • rd. [[Zoroslav Laurinc|Z.Laurinc]] • p. 11.4.2019
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=119&amp;t=8609 ''Princ Krasoň / Charming'']&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| [[Dabing#Postsynchrón|Postsynchróny]]
|-
| align=center| 1989
| ''Frajer na ceste'' 
| Eva Zrubecová&lt;sup&gt;᙭&lt;/sup&gt;
| ČST • TV film • r. [[Oleg Makara-Kalmáry|O.Makara-Kalmáry]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;Pre výrobné údaje, viď záznam ČSFd, pre rolu zvyšný odkaz:
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ČSFd
  | titul          = Frajer na ceste (TV film)
  | url            = https://www.csfd.sk/film/295481-frajer-na-ceste
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 23.5.2020
  | vydavateľ      = csfd.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Archiv TV
  | titul          = Frajer na ceste (1989)
  | url            = https://www.archivtv.cz/frajer-na-ceste
  | kapitola       = „Postavy“
  | dátum vydania  = 
  | dátum prístupu = 15.11.2022
  | vydavateľ      = archivtv.cz}}&lt;/ref&gt;
|- 
| rowspan=2 align=center| 2013
| rowspan=2| ''Colette'' 
| rowspan=2| Broderová, kápo &lt;br /&gt;(dve jazykové verzie)
| SK: [[Studio Soundbox|Soundbox]] • dráma • rd. J.Balcárek • p. 12.9.2013
| rowspan=2 align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&amp;t=23132  ''Colette / Colette'']&lt;/ref&gt;
|-
| CZ: Soundbox • rd. J.Balcárek • p. 11.9.2013&lt;sup&gt;
|-
| align=center| 2017
| style=&quot;border-bottom:1px solid #F7F7F7&quot;| ''Mária Terézia'' &lt;br /&gt;• „1. časť“ – „2. časť“ ''(1. séria)''  
| rowspan=2| Mademoiselle de Chartres &lt;br /&gt;(dve jazykové verzie)
| SK: RTVS • TV miniséria • rd. J.Šujanová • p. 25–26.12.2017&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ 27.12.2019&lt;sup&gt;(2. s.)&lt;/sup&gt;(Jednotka) 
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&amp;t=7984 https://www.dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&amp;t=35268 ''Mária Terézia'']&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2019
| style=&quot;border-top:1px solid #F7F7F7&quot;| • „3. diel“ ''(2. séria)'' 
| CZ: Soundbox • rd. [[Alice Hurychová|A.Hurychová]] • p. 1–2.1.2018&lt;sup&gt;(1. s.)&lt;/sup&gt;/ 1.1.2020&lt;sup&gt;(2. s.)&lt;/sup&gt;(ČT1)
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&amp;t=9243 https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=98&amp;t=40609 ''Mária Terézia II'']&lt;/ref&gt;
|-
| ''Hodinárov učeň''
| Zlotica (al. Lichoradka) 
| RTVS • filmová rozprávka • rd. [[Jana Strnisková|J.Strnisková]] • p.&lt;sup&gt;&lt;span style=&quot;font-size:8pt; color:silver&quot;&gt;ND&lt;/span&gt;&lt;/sup&gt;  
| align=center width=4%| &lt;ref&gt;[https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=195&amp;t=10142 ''Hodinárov učeň / Hodinářův učeň'']&lt;/ref&gt;
|- 
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| ᙭“ neuvádzaná v titulkoch („al.“ indikuje alias • „r(d).“ indikuje režiséra (dabingu) • „p.“ indikuje premiéru • „ND“ nedostupný údaj) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté primárne zo záverečných titulkov uvedených diel, sekundárne zo záznamov dostupnej tlače
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
; Variabilné vyhľadávanie 
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadelný ústav|DÚ]]
  | titul          = Virtuálna databáza slovenského divadla (VDSK)
  | url            = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=c79ad9aa1b3e46769df820d98c3e7462
  | dátum vydania  = 2021
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = etheatre.sk}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Institut umění – Divadelní ústav|IDU]]
  | titul          = Virtuální studovna (ViS) 
  | url            = https://vis.idu.cz/Persons.aspx?nameId=34610
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 30.10.2022
  | vydavateľ      = vis.idu.cz
  | jazyk          = česky}}
; Použité pramene
{{col-begin}}
{{col-2}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Miroslav Ulman, Renáta Šmatláková
  | titul          = Slovak Films 1993–2006 
  | kapitola       = „Quartétto“ (str. 30)
  | url            = http://www.aic.sk/files/filmsk/SF_1993_2006_preview.pdf
  | dátum vydania  = Apríl 2006
  | dátum prístupu = 10.7.2014
  | vydavateľ      = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v spol. so [[Slovenská asociácia producentov v audiovízii|SAPA]]
  | jazyk          = anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Miroslav Ulman, Alexandra Strelková, Zita Hosszúová, Katarína Tomková
  | titul          = Slovak Films 07–09 
  | kapitola       = „Návrat bocianov“ (str. 18) a „Mŕtvola musí zomrieť“ (str. 58)
  | url            = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/cannes-bulletin_may_2009_na-net.pdf 
  | dátum vydania  = Apríl 2009
  | dátum prístupu = 10.7.2014
  | vydavateľ      = SFÚ v spol. so SAPA
  | jazyk          = anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Miroslav Ulman
  | titul          = Nové slovenské filmy 09–10
  | kapitola       = „Návrat bocianov“ (str. 44) a „Nebo, peklo,... zem“ (str. 45)
  | url            = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/trhy/panel_2008_preview.pdf
  | dátum vydania  = December 2008
  | dátum prístupu = 10.7.2014
  | vydavateľ      = SFÚ v spol. s [[Medzinárodný filmový festival Bratislava|MFF Bratislava]]}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 |editori          = Dominika Miklošíková, Alexandra Strelková, Katarína Tomková, Miroslav Ulman
 |titul            = Slovenské filmy 13–14
 |kapitola         = „Colette“ (str. 12 – 13) a „Ďakujem, dobre“ (str. 16 – 17)
 |url              = http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf
 |dátum vydania    = Január 2014
 |dátum prístupu   = 10.7.2014
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20140728123429/http://www.aic.sk/files/SF_13_14_prev.pdf
 |dátum archivácie = 2014-07-28
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová, Imelda Selková, Alexandra Strelková, Miroslav Ulman
  | titul          = Slovenské filmy 16–17
  | kapitola       = „Učiteľka“ (str. 28 - 29)
  | url            = http://www.aic.sk/files/AIC-subory/slovak-films-2016_2017.pdf
  | dátum vydania  = Január 2017
  | dátum prístupu = 8.3.2017
  | vydavateľ      = SFÚ}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Kristína Aschenbrennerová, Lea Pagáčová, Imelda Selková, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman
  | titul          = Slovenské filmy 18–19
  | kapitola       = „Keď draka bolí hlava“ (str. 17) a „Tlmočník“ (str. 21)
  | url            = http://www.aic.sk/files/SF-18_19_final-prev.pdf
  | dátum vydania  = Január 2019
  | dátum prístupu = 19.4.2019
  | vydavateľ      = SFÚ}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman
  | titul          = Slovak Films 2020
  | kapitola       = „Muž so zajačími ušami“ (str. 13)
  | url            = http://www.aic.sk/files/SF-2020_WEB.pdf
  | dátum vydania  = December 2020
  | dátum prístupu = 23.8.2021
  | vydavateľ      = SFÚ
  | jazyk          = anglicky}}
{{col-2}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | editori        = Kristína Aschenbrennerová, Tomáš Hudák, Veronika Krejčová, Lea Pagáčová, Rastislav Steranka, Miroslav Ulman
  | titul          = Slovak Films New &amp; Upcoming – Cannes Edition 2021
  | kapitola       = „Slúžka“ (str. 13) a „Správa o záchraně mrtvého“ (str. 21)
  | poznámka       = Dokument uvádza názov druhého diela chybne
  | url            = http://www.aic.sk/files/New--Upcoming-2021_Cannes-ed_WEB.pdf
  | dátum vydania  = Jún 2021
  | dátum prístupu = 23.8.2021
  | vydavateľ      = SFÚ
  | jazyk          = anglicky}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = RND
  | titul          = RND stručne
  | kapitola       = „80. roky“, „90. roky“, „21. storočie“ a „Kompletný zoznam hier“
  | url            = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=38
  | dátum vydania  = 2011
  | dátum prístupu = 27.6.2020
  | vydavateľ      = rnd.sk}}
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001
  | periodikum = DÚ
  | rok = 2001
  | ročník = XXX
  | poznámky = Kapitola „Niekto to rád horúce“ (str. 29 – 30), „Pomáda“ (str. 131) a zhrnutie (str. 224)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-85455-96-X
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004
  | periodikum = DÚ
  | rok = 2004
  | ročník = XXXIII
  | poznámky = „Vlasy“ (str. 28 – 29) a zhrnutie (str. 242)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-88987-62-8
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
  | dátum archivácie = 2016-04-26
  }}
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005
  | periodikum = DÚ
  | rok = 2005
  | ročník = XXXIV
  | poznámky = „Donaha“ (str. 29 – 30), „Kabaret“ (str. 69 – 70) a zhrnutie (str. 257)
  | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = 80-88987-68-7
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
  | dátum archivácie = 2018-06-18
  }}
* {{Citácia periodika
  | autor = DÚ
  | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013
  | periodikum = DÚ
  | rok = 2013
  | ročník = &lt;s&gt;XLI&lt;/s&gt; XLII
  | poznámky = „Nízkotučný život“ (str. 146), „69 vecí lepších než sex“ (str. 178) a zhrnutie (str. 298)
  | url = http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf
  | dátum prístupu = 10.5.2020
  | issn = ISBN 978-80-89369-91-1
  | formát = PDF
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf
  | dátum archivácie = 2016-08-09
  }}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Donovalová
  | meno       = Katarína
  | redaktori  = [[Peter Klinec]]
  | titul      = Sprievodca muzikálmi
  | vydanie    = I
  | vydavateľ  = [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|VKMK]]
  | miesto     = [[Banská Bystrica|B.Bystrica]]
  | rok        = 2005
  | isbn       = 80-88783-34-8
  | kapitola   = „Donaha“ (str. 19), ''Kabaret“ (str. 32 – 33), „Mníšky“ (str. 43 – 44), „Niekto to rád horúce“ (str. 49 – 50), „Pomáda“ (str. 53 – 54) a „Vlasy“ (str. 62)'' 
  | poznámka   = Obsahuje [[CD-ROM]]
  | url = http://doczz.net/doc/2619279/sprievodca-muzik%C3%A1lmi---verejn%C3%A1-kni%C5%BEnica-mikul%C3%A1%C5%A1a-kov%C3%A1%C4%8Da-b...
  | dátum prístupu = 15.7.2014}}
{{col-end}}
; Špecifické zdroje
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
* [https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film Filmografia Zuzany Mauréry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200915213222/https://www.zuzanamaurery.sk/kariera/film |date=2020-09-15 }} na oficiálnych stránkach
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_cat-0&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0031122%5C*xa0jsh%5C*si%5E%22 Filmografia Zuzany Mauréry] v novej databáze [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
* [https://web.archive.org/web/20171224101503/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=2159 Filmografia Zuzany Mauréry]  v starej databáze SFÚ
* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery Filmografia Zuzany Mauréry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200704203518/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10074/zuzana-maurery |date=2020-07-04 }} v databáze NFA {{ces icon}}
* [http://www.ceskatelevize.cz/lide/zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] na stránkach [[Česká televize|ČT]] {{ces icon}}
{{col-2}}
* [https://www.kinobox.cz/osoba/98633-zuzana-maurery/filmografie Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze  Kinobox {{ces icon}}
* [http://www.csfd.sk/tvorca/29651-zuzana-maurery/ Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]]
* [https://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/98633-zuzana-maurery.html Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze FDb {{ces icon}}
* [https://www.imdb.com/name/nm1126733/?ref_=fn_al_nm_1#filmography Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[Internet Movie Database|IMDb]] {{eng icon}}
* [http://www.allmovie.com/artist/zuzana-maurery-p302713 Filmografia Zuzany Mauréry] v databáze [[All Media Network|AllMovie]] {{eng icon}}
{{col-end}}
[[Kategória:Zuzana Mauréry|Filmografia]]
[[Kategória:Filmografie|Mauréry, Zuzana]]</text>
      <sha1>aptq6x7m5fbgq8clzd3sjby5079jwzb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:PeterKLK/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>531730</id>
    <revision>
      <id>8232407</id>
      <parentid>8232318</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:11:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zoznam slovenských úspechov v krasokorčuľovaní */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232407</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="244619" sha1="jybx1upfpir9aw6lyzrg37zvgslop55" xml:space="preserve">{{Pieskovisko redaktora}}
== Zoznam slovenských úspechov v krasokorčuľovaní ==
=== Medailisti z OH ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1960||{{USA}} Squaw Valley||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro na bielo-modro-červenej zástave
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = február
 | ročník = VIII.
 | číslo = osobitné
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1972|1972]]||{{JPN}} [[Sapporo]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]]  [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. Nepela získal zlatou medaili
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/2/12/8.png
  | dátum vydania = 16. 3. 1962
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz za skvelý výkon
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 41
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|}

=== Medailisti z MS ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1962||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na svetovom piedestále: 1.Jackson 2.Divín 3.Calmat
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = marec
 | ročník = X.
 | číslo = 55
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1964||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{USA}} [[Colorado Springs]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wood mistrem, Nepelovi stříbrná
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1969/3/3/6.png
  | dátum vydania = 3. 3. 1969
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1970||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{FRA}} [[Lyon]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nové lyonské slovo: Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = február
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 49
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 3. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tretí titul na rozlúčku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = marec
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 54
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1972||{{CAN}} [[Calgary]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{TCH}} [[Bratislava]]
|}

'''Medailisti z MS juniorov'''
2024, 2025 - [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adam Hagara]]

=== Medailisti z ME ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1954||{{ITA}} [[Bolzano]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1955||{{HUN}} [[Budapešť]]
|-
|&lt;center&gt;1956||{{FRA}} [[Paríž]]
|-
|&lt;center&gt;1957||{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ďalšia zlatá pre ČSR: Divín majstrom Európy
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = február
 | ročník = VII.
 | číslo = 14
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Divín obhájil evropské prvenství
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1959/2/4/4.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1959
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1959||{{CHE}} [[Davos]]
|-
|&lt;center&gt;1962||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1964||{{FRA}} [[Grenoble]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1966||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1967||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1968||{{SWE}} [[Västerås]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]]||rowspan=&quot;5&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlato si odnáša Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = február
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 32
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nepela obhájil evropský primát
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/1/14/8.png
  | dátum vydania = 14. 1. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Další úspěch Ondreje Nepely. Popáté mistrem Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/2/9/8.png
  | dátum vydania = 9. 2. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Leningrad]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{CHE}} [[Zürich]]
|-
|&lt;center&gt;1972||{{SWE}} [[Göteborg]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]]
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Liana Drahová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová medaile Drahové
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1983||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Sabovčík]]
|-
|&lt;center&gt;1985||{{SWE}} [[Göteborg]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sabovčík majstrom Európy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = marec
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 34
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sabovčíkova zlatá obhajoba
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/2/1/8.png
  | dátum vydania = 1. 2. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1986||{{DNK}} [[Kodaň]]
|}

== Zoznam slovenských úspechov v stolnom tenise ==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1947||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1948||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||družstvo ČSR&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = ČSR majstrom sveta v stol. tenise
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1948
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 38
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1949||rowspan=&quot;2&quot;|{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zo štyroch finálových zápasov iba jeden titul. Tokár s Andreadisom vyhrali štvorhru
 | periodikum = Obrana ľudu
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = august
 | ročník = V.
 | číslo = 35
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1950||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]]||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1951||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1953||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1957||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Vladimír Miko||štvorhra**22.4.
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1973||rowspan=&quot;2&quot;|{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Strieborné prekvapenie: Grofová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 90
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||dvojhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||zmiešaná štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1991||{{JPN}} [[Čiba (Čiba)|Čiba]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tomáš Jančí, Roland Vími, Milan Grman||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Našim „čína“ chutila
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLV.
 | číslo = 101
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Európa prevalcovala Áziu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = máj
 | ročník = XLV.
 | číslo = 102
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Emília Harvanová||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1964||rowspan=&quot;3&quot;|{{SWE}} [[Malmö]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Vladimír Miko]]||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko so Staněkom na najvyššej priečke
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = december 
 | ročník = XII.
 | číslo = 240
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Miko, Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Bosá||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1966&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši stolní tenisté přivezou sedm medailí!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/4/21/6.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] Miko||mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko – Lužová zlatí
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = apríl
 | ročník = XX.
 | číslo = 93
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Mikócziová||štvorhra, družstvo
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||dvojhra
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1972||{{NLD}} [[Rotterdam]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Novi Sad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||štvorhra, mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dočkali sme sa finále. Grofová a Orlowski majú striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1974
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVII.
 | číslo = 87
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1976||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1988||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Renáta Kasalová||družstvo žien,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po desiatich rokoch znovu striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1988
 | mesiac = marec
 | ročník = XLII.
 | číslo = 69
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kasalová dvakrát bronzová
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/3/28/8.png
  | dátum vydania = 28. 3. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1990||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Kasalová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1994||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Valentina Popovová, Jaromír Truksa||mix&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Naše duo namixovalo bronz
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 77
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;2013||{{ROU}} Buzău||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Barbora Balážová]], Ľubomír Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2020||{{POL}} [[Varšava]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Balážová, Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2022||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Balážová, Pištej||mix
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2025||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Linz]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Barbora Balážová]]||štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tatiana Kukulková||štvorhra
|}

== Zoznam slovenských úspechov vo volejbale ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|1964]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čáslavská, fotbalisté a odbíjenkáři získali jednu zlatou a dvě stříbrné
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/10/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 10. 1964
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|1968]]||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hladká prohra 0:3. Finiš se čs. odbíjenkářům nepodařil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/28/5.png
  | dátum vydania = 28.10. 1968
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1956|1956]]||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. representanti mistry světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1956/9/13/4.png
  | dátum vydania = 13. 9. 1956
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1960|1960]]||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], Július Veselko
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1962|1962]]||{{URS}} [[Sovietsky zväz]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]]||{{TCH}} [[Československo]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = ČSSR mistrem světa!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/9/11/4.png
  | dátum vydania = 11. 9. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov==
[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov do 21 rokov]]
*1993 [[Argentína]] - {{tretie miesto}} ČS Martin Jankovič, Marián Vavrek, Vladimír Procházka, Mikuláš Latečka

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši reprezentanti po třetí mistry Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/12/4.png
  | dátum vydania = 12. 9. 1958
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|1967]]||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|1971]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||Štefan Pipa
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|1985]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medaile po čtrnácti letech
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/7/8.png
  | dátum vydania = 7. 10. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky
|}

'''Svetový pohár'''
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Výhra nad SSSR, ale třetí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/12/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 12. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|&lt;center&gt;1949||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Mária Bernovská
|-
|&lt;center&gt;1955||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Alžbeta Technovská
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Anna Uhrínová
|-
|&lt;center&gt;1967||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Júlia Bendeová, Hilda Mazurová, Paulína Šteffková
|-
|&lt;center&gt;1971||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Darina Kodajová, Mária Mališová
|-
|&lt;center&gt;1987||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová radost našich žen
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/10/5/7.png
  | dátum vydania = 5. 10. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||Daniela Cuníková, Eva Trnková
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
{{SVK|vm|0|Slovensko (muži)}}
*Účasť na ME:
{{SVK|vz|0|Slovensko (ženy)}}
*Účasť na MS:
*Účasť na ME:

==Úspechy v mládežníckych kategóriach==
ME hráčok do 18 rokov 1995 - {{tretie miesto}} SVK Katarína Blusková, Slávka Homzová, Petra Kubalová, Zuzana Tlstovičová, Slávka Pogránová, Eva Bačová, Martina Miháliková, Lucia Ďurkovičová, Soňa Šuhajdová, Izabela Macuráková, Ivica Majchráková a Viktória Tomková

==Úspechy v európskych pohároch==
'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1978/79||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = PMEZ volejbalistů. Úspěch ČH
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/2/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 2. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1979/80||{{druhé miesto}} [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]
|-
|PVP||&lt;center&gt;1980/81||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár ČH Bratislava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/2/23/7.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|PVP||&lt;center&gt;1975/76||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár Bratislavankám
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/4/10/8.png
  | dátum vydania = 10. 4. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1974/75||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|-
|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1982/83||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|}

'''Individuálne úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Meno
! Klub
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Liga majstrov/EPM]]||&lt;center&gt;1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Darina Ptáčková-Košková||{{CZE}} Rudá Hvězda Praha
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Slávka Homzová]]||{{ITA}} Foppapedretti Bergamo
|-
|&lt;center&gt;2006/07||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]], [[Róbert Hupka]]||{{DEU}} VfB Friedrichshafen
|-
|&lt;center&gt;2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]]||{{RUS}} Lokomotiv Novosibirsk
|}

==Externé odkazy==
*[https://www.cvf.cz/cvs/sin-slavy/galerie-medailovych-tymu-27.html Galerie medailových týmů]
*[https://slovakvolley.sk/page/volejbal-sr-1993-1999 Volejbal na Slovensku 1993-1999 ]

== Zoznam slovenských úspechov v biatlone ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína
|-
|&lt;center&gt; {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Pavol Hurajt]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]]
|-
|&lt;center&gt; {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]]
|-
|&lt;center&gt; {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] || 12,5 s hromadným štartom &lt;br/&gt; stíhacie preteky 10 km &lt;br/&gt; vytrvalostné preteky 15 km
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1999||{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]]||stíhavie preteky 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2009|2009]]||{{KOR}} [[Pchjongčchang]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||preteky s hromadným štartom 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2011|2011]]||{{RUS}} [[Chanty-Mansijsk]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2019|2019]]||{{SWE}} [[Östersund]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1994||rowspan=&quot;2&quot;|{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]]||3×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1996||{{ITA}} Ridnaun||[[Súbor:Med 2.png]] [[Soňa Mihoková]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1997||{{AUT}} [[Windischgarsten]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|&lt;center&gt;2000||{{POL}} [[Zakopane]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]], [[Marcela Pavkovčeková]]||4×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2003||{{ITA}} Forni Avoltri||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2005||{{RUS}} [[Novosibirsk]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Pavol Hurajt]]||20 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} Arber||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2009||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ufa]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||15 km šprint
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2016||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ťumeň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]]||12,5 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]], [[Jana Gereková]], [[Matej Kazár]], [[Martin Otčenáš]]||mix
|-
|&lt;center&gt;2024||{{SVK}} [[Osrblie]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Ema Kapustová]]||15 km
|}


==Cena Antona Ondruša==
'''Cena Antona Ondruša''' bolo ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny slovenskej futbalovej ligy na základe hlasovania hráčov ligových klubov.

Organizátorom ankety, ktorá vznikla v snahe spopularizovať [[Niké liga|slovenskú futbalovú ligu]], bola redakcia denníka ''Šport'' v spolupráci s marketingovou spoločnosťou Artmedia a stávkovou spoločnosťou [[Niké (stávková kancelária)|Niké]]. Výsledky ankety vznikli na základe hlasovania hráčov všetkých ligových klubov, z každého klubu hlasovalo 11 hráčov, ktorí v danej sezóne odohrali najviac zápasov.

Cena bola pomenovaná po [[Anton Ondruš|Antonovi Ondrušovi]], bývalom 58-násobnom reprezentantovi {{TCH|f|0|Československa}}, kapitánovi [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstrov Európy 1976]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kto získa Cenu Antona Ondruša?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 115
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Každý rok venoval víťazovi originálnu trofej, dielo talianskeho umelca Giuseppe Fazolu. V prvom ročníku ankety to bola 30 cm vysoká trofej - postriebrená pololopta na stopke pozlátenej 24-karátovým zlatom a s podstavou z mramoru**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvostné dielo
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 131
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Okrem trofeje si najlepší hráč sezóny odniesol aj finančnú hotovosť od sponzorov ankety**150 tisíc [[Slovenská koruna|slovenských korún]]

Vyhlásenie víťazov sa konalo dvakrát v budove Správy účelových zariadení [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky]] v Bratislave, tretí ročník v [[City aréna Prievidza|športovej hale v Prievidzi]].

Anketa mala veľmi dobrý ohlas medzi verejnosťou aj medzi samotnými kráčmi, napriek tomu sa po troch rokoch jej krátka história skončila po odstúpení jedného zo sponzorov. 

===Výsledky ankety===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Sezóna
!  width=120|{{prvé miesto}}
!  width=120|{{druhé miesto}} 
!  width=120|{{tretie miesto}} 
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší mal body v každom klube. Od Kindera po Ürgeho
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 141
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ľubomír Faktor &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||{{ARG}} Fabio Nigro &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Súboj dvoch belasých. Od Kindera po Záteka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = jún
 | ročník = IL.
 | číslo = 139
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Ladislav Molnár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ján Solár &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie po prý raz Trnavčan! Od Šimona po Pecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 157
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Július Šimon]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Tittel]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Róbert Tomaschek]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|}

==Tribúna slávy==  
'''Tribúna slávy''' je projekt Únie ligových klubov, obdoba Siene slávy slovenskej futbalovej ligy.

Pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] prišla Únia ligových klubov (ÚLK) s projektom ''Tribúna slávy'', ktorá je vlastne obdobou Siene slávy. Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] každoročne po skončení ligového ročníka uvedú na Tribúnu slávy tri osobnosti ligového futbalu v kategóriach hráč, tréner a osobnosť. Mená laureátov schvaľuje na návrh ÚLK odborná komisia zložená zo zástupcov trénerov, hráčov i médií a ich uvedenie na Tribúnu slávy sa koná vždy na slávnostnom galavečere v rámci vyhlásenia [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástky sezóny]].

''„Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Ide o naštartovanie novej tradície, každý rok zaujmú čestné miesto na Tribúne slávy ďalšie osobnosti nášho ligového futbalu,“'' vysvetlil význam projektu prezident Únie ligových klubov [[Ivan Kozák]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul               = Jedenástka sezóny Fortuna ligy. PRVÉ TRI ČESTNÉ MIESTA NA TRIBÚNE SLÁVY SÚ OBSADENÉ    
  | url                 = https://www.nikeliga.sk/clanok/3271-jedenastka-sezony-fortuna-ligy-najlepsim-hracom-weiss
  | dátum vydania       = 21. 5. 2023
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = nikeliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;   

Prvými laureátmi Tribúny slávy sa stali v máji 2023 [[Pavol Diňa]] v kategórii hráč, prvý kráľ strelcov zo sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvý najlepší strelec našej ligy oslavuje 60-ku
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3329-historicky-prvy-najlepsi-strelec-nasej-ligy-oslavuje-60-ku
  | dátum vydania = 11. 7. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Jozef Jankech]] v kategórii tréner a [[Jozef Adamec]] in memoriam v kategórii osobnosť.  

=== Členovia Tribúny slávy ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Rok
!  width=120|Kategória hráč
!  width=120|Kategória tréner 
!  width=120|Kategória osobnosť 
|-
|&lt;center&gt;2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;
|-
|&lt;center&gt;2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Kucka
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3748-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-kucka
  | dátum vydania = 19. 5. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Juraj Halenár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček
|-
|&lt;center&gt;2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Tigran Barseghyan
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4267-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-tigran-barseghyan
  | dátum vydania = 18. 5. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Peter Dzúrik]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský
|-
|&lt;center&gt;2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Spoznali sme Jedenástku sezóny Niké ligy 2025/2026
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4749-spoznali-sme-jedenastku-sezony-nike-ligy-2025-2026
  | dátum vydania = 17. 5. 2026
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]]
|}

==Miloš Glonek==
Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zvíťazila moderna
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = júl
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 161
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre &quot;17&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = január
 | ročník = XVIII.
 | číslo = 3
 | strany = 20
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = december
 | ročník = XLV.
 | číslo = 289
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ako strážca Caniggiu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 277
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)**
prestup do SM Caen,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek Francúzom?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 220
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli**

Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 154
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2.

V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mladí skrotili Stojkoviča
 | periodikum = Slovenský denník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = II.
 | číslo = 185
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na Papina si trúfa
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = 36
 | číslo = 172
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Premiéra sa odkladá
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = október
 | ročník = XLV.
 | číslo = 239
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = november
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 47
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 197
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek jednotkou
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = 37
 | číslo = 163
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = september
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 224
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}**

V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov.

=== Úspechy ===
* majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava
* vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91
* finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou
'''Individuálne'''
* Jedenástka roka 
* 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992


== Róbert Semeník ==	
Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi
  | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/
  | dátum vydania = 22. 6. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = duklasport.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca
  | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html
  | dátum vydania = 14. 6. 1996
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]*

Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&amp;hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html
  | dátum vydania = 6. 6. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; *

návrat do BB &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2
  | dátum vydania = 9. 1. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/
  | dátum vydania = 8. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou*
2005 Slovenský pohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/
  | dátum vydania = 8. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

dvojnásobný stovkár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/
  | dátum vydania = 25. 9. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0)
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14
  | dátum vydania = 9. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra]

Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8×

Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}*

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1995||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;1
|-
|{{TUR}} Bursaspor||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Duklu B. Bystrica (4)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} FC Wil||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|-
|&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za FC Nitra (2)
|-
|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||&lt;center&gt;2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|}

== Stanislav Šesták ==	
[[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = jún
 | ročník = XI.
 | číslo = 2508
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď dvaja urobia to isté...
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 220
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šesták v Slovane
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = február
 | ročník = 47
 | číslo = 29
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  prvý gól materskému klubu Prešovu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Gólový zápis Šestáka
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = september
 | ročník = XIII.
 | číslo = 2936
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/
  | dátum vydania = 9. 2. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/
  | dátum vydania = 24. 10. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Superpohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/
  | dátum vydania = 18. 7. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
[[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/
  | dátum vydania = 11. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/
  | dátum vydania = 11. 4. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/
  | dátum vydania = 12. 12. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/
  | dátum vydania = 13. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/
  | dátum vydania = 16. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/
  | dátum vydania = 3. 4. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]]
=== Reprezentačná kariéra ===
kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Suverénny postup
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = október
 | ročník = LIV.
 | číslo = 244
 | strany = 15
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov.

== Róbert Vittek ==
Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/
  | dátum vydania = 30. 8. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* v 2. bundeslige debutoval v zápase  5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/
  | dátum vydania = 14. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/
  | dátum vydania = 10. 11. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/
  | dátum vydania = 30. 10. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/
  | dátum vydania = 12. 5. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige
  | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige
  | dátum vydania = 9. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 12. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[SV Werder Brémy]] (3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/
  | dátum vydania = 19. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekovci deklasovali Bayern
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/
  | dátum vydania = 2. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára
  | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara
  | dátum vydania = 28. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v semifinále a finále nehral pre zranenie* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. 2007/08 vypadli*

Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/
  | dátum vydania = 15. 11. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige.
[[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól
  | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/
  | dátum vydania = 21. 8. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sita.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom
  | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom
  | dátum vydania = 23. 10. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/
  | dátum vydania = 1. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/
  | dátum vydania = 14. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* 
Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Marek Mintál ==
[[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76

prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov*

Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/
  | dátum vydania = 7. 3. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]*

24 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/
  | dátum vydania = 22. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ 
  | dátum vydania = 25. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/
  | dátum vydania = 30. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Objav sezóny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ 
  | dátum vydania = 7. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]*

Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/
  | dátum vydania = 17. 12. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/
  | dátum vydania = 5. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, AE Larisa (3:1)  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?]

Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/]
[[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu

Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál
  | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/
  | dátum vydania = 7. 7. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

=== Reprezentačná kariéra ===
Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/
  | dátum vydania = 29. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov.

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za MŠK Žilina (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1999||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;2
|-
|{{FRA}} FC Metz||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Norimberg (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2007/2008||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;2
|-
|{{GRC}} AE Larisa||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|}

== Anton Moravčík==
S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dorast ŠK Baťovany
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1947
 | mesiac = november
 | ročník = 
 | číslo = 167
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  potom v A-mužstve v divízii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom
 | periodikum = TEMPO
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = júl
 | ročník = LXXVI
 | číslo = 24
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu
 | periodikum = Cieľ
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 289
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov.

V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0)
  | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva.

[[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]**
Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur

FC Prague Sydney**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Moravčík už na ceste
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = december
 | ročník = XIII.
 | číslo = 308
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = január
 | ročník = XX.
 | číslo = 20
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = máj
 | ročník = IV.
 | číslo = 59
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = august
 | ročník = IV.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tlieskali mu na Maracane
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = máj
 | ročník = II.
 | číslo = 19
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pepek bol prvý
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = február
 | ročník = IL.
 | číslo = 45
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 153-154
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = máj
 | ročník = VII.
 | číslo = 60
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Medzinárodný pohár dr. Geröa &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = december
 | ročník = IV.
 | číslo = 53
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = júl
 | ročník = VIII.
 | číslo = 81
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. 

V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dosť pohodlné víťazstvo
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1961
 | mesiac = november
 | ročník = IX.
 | číslo = 224
 | strany = 1,2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím  ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = júl
 | ročník = XI.
 | číslo = 142
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = august
 | ročník = XI.
 | číslo = 152
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]*

=== Repre ===
{{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve.
 
Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách 
góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|20. 5. 1956||rowspan=&quot;2&quot;|[[Budapešť]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|27}}&lt;br/&gt; {{gól|55}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|53}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||&lt;center&gt;1:2|||{{gól|76}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 10. 1957||rowspan=&quot;2&quot;|[[Viedeň]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|5}} &lt;br/&gt; {{gól|7}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;6.
|-
|&lt;center&gt;7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||&lt;center&gt;4:1||{{gól|23}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||&lt;center&gt;4:0||{{gól|26}}||priateľský
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;EPM||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1962/1963||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||&lt;center&gt;8:1||&lt;center&gt;2
|-
|2. kolo||{{WAL}} Borough United||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|}

=== Zdroje ===
*''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976
*''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981

== Tomáš Oravec ==
Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = novemeber
 | ročník = LII.
 | číslo = 270
 | strany = 22
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tri body ako dar novému trénerovi
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = máj
 | ročník = LIII.
 | číslo = 111
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 209
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte

Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min
  | dátum vydania = 8. 2. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov byl pět minut od titulu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn
  | dátum vydania = 10. 5. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot
  | dátum vydania = 7. 4. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca
  | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca
  | dátum vydania = 5. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově
  | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223
  | dátum vydania = 3. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/
  | dátum vydania = 2. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov.

Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/
  | dátum vydania = 11. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Panionios a Boavista Porto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/
  | dátum vydania = 10. 1. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html

Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/
  | dátum vydania = 29. 6. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/
  | dátum vydania = 31. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/
  | dátum vydania = 20. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina
  | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734
  | dátum vydania = 12. 3. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 2010 majster**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/
  | dátum vydania = 10. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/
  | dátum vydania = 29. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes
  | dátum vydania = 18. 8. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/
  | dátum vydania = 16. 9. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL
  | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378
  | dátum vydania = 29. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ 
  | dátum vydania = 19. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;** Čína**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/
  | dátum vydania = 2. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**11/3**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/
  | dátum vydania = 27. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila
  | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/
  | dátum vydania = 13. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = trnavskyhlas.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**Enosis Neon Paralimni
=== Reprezentačná kariéra ===
[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prvá vážna skúška na výbornú
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 203
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba]

== Tomáš Medveď ==
S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 33
 | strany = 20,21
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Poštárske k.o. košickým VSS
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1990
 | mesiac = október
 | ročník = XLIV.
 | číslo = 248
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 149
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]].

V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = január
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 7
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | december
 | ročník = IL.
 | číslo = 586
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]]

V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Návrat stratených synov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = január
 | ročník = L.
 | číslo = 3
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = marec
 | ročník = LI.
 | číslo = 58
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 190
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = september
 | ročník = LI.
 | číslo = 211
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. 

V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** 
[[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 115
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Ulmu
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = júl
 | ročník = LIV.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0).

návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5
  | dátum vydania = 18. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka]

[[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/
  | dátum vydania = 26. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 4 góly Vasasu 6:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/
  | dátum vydania = 19. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/
  | dátum vydania = 24. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
prvý Slovák v čínskej lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/
  | dátum vydania = 30. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

V slov. lige obliekal dresy 8 klubov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/
  | dátum vydania = 22. 2. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov
  | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html
  | dátum vydania = 18. 10. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mytrencin.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa
  | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/
  | dátum vydania = 28. 2. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, riaditeľ KLK &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/
  | dátum vydania = 26. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Reprezentačná kariéra ===
Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď naostro – tak s ostrými!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = november
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 268
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = november
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 90
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1)
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = august
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 167
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

== Tibor Mičinec ==
{{Infobox futbalista
|meno = Tibor Mičinec
|foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG
|prezývka = ''Barón''
|dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}}
|rodné mesto = [[Kremnica]]
|štát = [[Česko-Slovensko]]
|pozícia = útočník
|roky = 1974-1978&lt;br/&gt;1978-79&lt;br /&gt; 1979-80&lt;br/&gt;1980-86, 1992 &lt;br /&gt; 1987-1989 &lt;br /&gt;1989-1991 &lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt;1994-1995 &lt;br /&gt;1995-1996
|kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] &lt;br/&gt; VTJ Písek &lt;br/&gt; VTJ Tábor &lt;br/&gt;[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] &lt;br /&gt; [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] &lt;br /&gt;[[Omonia Nikózia]] &lt;br /&gt;[[CD Logroñés]] &lt;br /&gt;[[ŠVARC Benešov]]&lt;br /&gt;[[Svit Zlín]]
|zápasy(góly) = &lt;br/&gt;&lt;br /&gt;&lt;br/&gt;154{{0}}(52)&lt;br /&gt;{{0}}74{{0}}(28)&lt;br /&gt;{{0}}50{{0}}(20)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}22{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(0)
|národné mužstvo = {{CSK|f|1}}
|reprezentačné roky = 1984-1987
|reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)
}}

S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Znova medzi ligovou elitou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1977
 | mesiac = jún
 | ročník = XXX.
 | číslo = 151
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák...
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 37
 | strany = 13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Norma chlapcov od Botiča
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = september
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 218
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mičinec sa mohol presláviť...
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = jún
 | ročník = XXII.
 | číslo = 263
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bohemians poprvé mistrem
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png
  | dátum vydania = 13. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ve znamení klokana
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png 
  | dátum vydania = 21. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Překvapení ve Vršovicích
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png  
  | dátum vydania = 14. 3. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 144
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

„Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1982
 | mesiac = november
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 262
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam
  | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bohemians.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]].

Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prim hráli Bohemians
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 12. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre &lt;ref&gt;.{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png
  | dátum vydania = 20. 6. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = marec
 | ročník = XIX.
 | číslo = 10
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC
  | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228
  | dátum vydania = 20. 5. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =dac1904.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 6. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sladká odmena za peknú sezónu
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = jún
 | ročník = XIX.
 | číslo = 26
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 10. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm]


[[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nikdy viac do Španielska!
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = január
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 4
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953]
[[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly

Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* 

=== Reprezentačná kariéra ===
{{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Orlica odletela bez koristi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = november
 | ročník = XIX.
 | číslo = 45
 | strany = 12,13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Bohemians Praha (7)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||&lt;center&gt;6:1||&lt;center&gt;3
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||&lt;center&gt;2:4||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za DAC Dunajská Streda (4)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||&lt;center&gt;5:1||&lt;center&gt;2
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||&lt;center&gt;6:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1990/1991||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} Slavia Sofia||&lt;center&gt;1:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|}

== Jozef Kožlej ==
Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na prešovskú nôtu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 112
 | strany = 1,8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, finále Sparta&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 133
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Raz to muselo prísť!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = október
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 254
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = február
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 26
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Veľkolepé oslavy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = december
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 134
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V troch kolách za tri kluby?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = október
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 242
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále*

V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie ciele vicemajstra
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 148
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 4 góly Prešovu (5 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = máj
 | ročník = LI.
 | číslo = 102
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Do odvety aj s nádejou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 187
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = december
 | ročník = LII.
 | číslo = 301
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; odkiaľ sa vrátil do Košíc.

Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch!
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html
  | dátum vydania = 15. 5. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Cyprus, 2000-01
  | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html
  | dátum vydania = 11. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/
  | dátum vydania = 24. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = &quot;Cyperčan&quot; J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html
  | dátum vydania = 23. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753]
Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005

2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/
  | dátum vydania = 26. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 
Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 23. 10. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/]

=== Reprezentačná kariéra ===
Reprezentoval ČSFR 21,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desaťminútovka zo zlého sna!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = marec
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 57
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21*
{{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej medzi jankechovcov!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = október
 | ročník = L.
 | číslo = 244
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0)

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|83}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.||rowspan=&quot;2&quot;|14. 5. 2002||rowspan=&quot;2&quot;|[[Prešov]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{UZB|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:1||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|47}} &lt;br/&gt; {{gól|79}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;3.
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||&lt;center&gt;8:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Olympiakos Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2001/2002||rowspan=&quot;2&quot;|1. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} Dunaferr||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (3)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za AE Larissa (1)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||&lt;center&gt;1:3||&lt;center&gt;1
|}

==Basketbalisti storočia==
'''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = december
 | ročník = LIV.
 | číslo = 298
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===Basketbalisti storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalisti storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Stanislav Kropilák]]||&lt;center&gt;218
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Richard Petruška]]||&lt;center&gt;76
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;71
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Peter Rajniak]]||&lt;center&gt;68
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Oto Matický]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Gustáv Hraška]]||&lt;center&gt;56
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Boris Lukášik]]||&lt;center&gt;54
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Juraj Žuffa]]||&lt;center&gt;35
|-
|&lt;center&gt;9.&lt;center&gt;||[[Dušan Lukášik]]||&lt;center&gt;22
|-
|&lt;center&gt;10.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]] ||&lt;center&gt;18
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalistky storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Anna Kotočová]]||&lt;center&gt;164
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||&lt;center&gt;122
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Andrea Kuklová]]||&lt;center&gt;70
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Eva Petrovičová]]||&lt;center&gt;55
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Iveta Bieliková]]||&lt;center&gt;32
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Zora Brziaková]]||&lt;center&gt;30
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Yvetta Polláková]]||&lt;center&gt;22
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||&lt;center&gt;21
|-
|[[Nataša Dekanová]]||&lt;center&gt;21
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===Tréneri storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner mužov
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;20
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;17
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Miroslav Rehák||&lt;center&gt;8
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner žien
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Natália Hejková]]||&lt;center&gt;27
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;16
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Jozef Hodál||&lt;center&gt;2
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Ján Hluchý==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ján Hluchý
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[7. február]] [[1925]]
  |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}}
   {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}

'''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]].

Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Aj v Sofii tretie
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = jún
 | ročník = V.
 | číslo = 24
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kmeť s duchom moderny
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = február
 | ročník = XXXIV.
 | číslo = 6
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = január
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 20
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 67
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď počúvli Hluchého
 | periodikum = Život
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 14
 | strany = 8,9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
'''Trénerské úspechy'''
* 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska
* víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza
* 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava
* 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň
* 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien

==Gustáv Herrmann==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Gustáv Herrmann
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[16. marec]] [[1920]]
  |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}
'''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = november
 | ročník = LIV.
 | číslo = 270
 | strany = 39
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava.

V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. 

V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76).

Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner)
* 3. miesto na ME 1957 (tréner)
* 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku
* Tréner storočia v kategórii tréner mužov
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
* Strieborné kruhy SŠOV

== Najúspešnejší športovci Slovenska ==
V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie **
Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** 
V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. &quot;separovania&quot; upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = január
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 4
 | strany = 7-9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===1958===
Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 5
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Walter Renner||[[cyklistika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}

===1962===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desať najlepších na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = december
 | ročník = X.
 | číslo = 258
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|}

===1963===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = december
 | ročník = XI.
 | číslo = 259-260
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Vojtech Stantien||[[box]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===1964===
Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku 1964
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = január
 | ročník = XIII.
 | číslo = 1
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[František Srna]]||motocyklový šport
|-
|&lt;center&gt;10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
===1964===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
===1965===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}

== BC Prievidza ==
V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov
  | url                 = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html
  | dátum vydania       = 12. 8. 2017
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = myhornanitra.sme.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný &quot;federálny&quot; titul**
 
=== Bilancia v čs. lige ===
:{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93            
:{{druhé miesto}} 1991/92
:{{tretie miesto}} 1990/91

=== Umiestnenie v jednotlivých sezónach ===
{|width=100%
|width=33%|
*1961/62 - 10. miesto
*1962/63 - 12. zostup
*1966/67 - 8.
*1967/68 - 12. zostup
*1969/70 - 6.
*1970/71 - 9.
*1971/72 - 8.
*1972/73 - 5.
|width=33%|
*1973/74 - 7.
*1974/75 - 8.
*1975/76 - 5.
*1976/77 - 8.
*1977/78 - 10.
*1978/79 - 10.
*1979/80 - 10. zostup
*1981/82 - 7.
|width=33%|
*1982/83 - 11. zostup
*1986/87 - 6.
*1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3)
*1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prievidza poprvé mistrem
  | url                 = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
*1989/90 - 6.
*1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2)
*1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3)
*1992/93 - majster ČSFR &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Majstrovské kádre &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021)
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;===
*1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý
*1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}}
*1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek
*1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek
*2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers
*2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič

=== BC v európskych pohároch === 
[http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm]
[[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]]
BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990)
Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek),
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83)
|-
|osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78)
|-
|2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68)
|-
|2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93).
|}

'''Koračov pohár'''
BC Prievidza - 6 ročníků
Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997).
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107)
|-
|1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96)
|-
|1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111)
|-
|1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91)
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|štvrťfinálová &lt;br/&gt; skupina &lt;br/&gt; 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98)
|-
|{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74)
|-
|{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89)
|}

'''Saporta cup/FIBA European cup'''
Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky)
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86)
|-
|1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107)
|}
'''FIBA Liga majstrov'''
2016/17  {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73
'''FIBA Europe Cup'''
2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 
2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque

=== Hráči BC Prievidza v reprezentácii ===
Uhnák, Jašš, Jančura, Marko

== Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach ==
=== Pohárové súťaže riadené UEFA ===
Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále**  

V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** 

Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli**

[[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan korunoval slovenský polrok
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = máj
 | ročník = I.
 | číslo = 15
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper vo finále
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||&lt;center&gt;1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Benfica-Barcelona 3:2
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/
  | dátum vydania = 10. 6. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||&lt;center&gt;2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/
  | dátum vydania = 18. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/
  | dátum vydania = 21. 8. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper v semifinále
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||&lt;center&gt;1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||&lt;center&gt;1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|colspan=&quot;2&quot;|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], &lt;br/&gt;[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||&lt;center&gt;1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = apríl
 | ročník = I.
 | číslo = 11
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||&lt;center&gt;2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0)
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 4. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|- 
|[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA
  | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html
  | dátum vydania = 14. 2. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = denik.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/
  | dátum vydania = 5. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2:2
|-
|[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||&lt;center&gt;2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/
  | dátum vydania = 2. 6. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/
  | dátum vydania = 14. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pohárové súťaže iných konfederácií ===
* [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/
  | dátum vydania = 6. 6. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól

=== Ostatné pohárové súťaže ===
'''SEP'''
Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992.

{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Meno/Klub
! Súper vo finále
! Poznámka
|-
|&lt;center&gt;1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále
|-
|&lt;center&gt;1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva
|-
|&lt;center&gt;1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 11. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 &lt;br/&gt; Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec
|-
|&lt;center&gt;1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = júl
 | ročník = I.
 | číslo = 21
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 &lt;br/&gt;Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek
|-
|&lt;center&gt;1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina*
|-
|&lt;center&gt;1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým||
|}

Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan

'''Rappanov pohár'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Klub
! Súper vo finále
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 &lt;br/&gt; {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč||
|}

'''Interpohár'''
Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation
Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina


'''Latinský pohár'''
Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957.
Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona
Posledný víťaz: 1957 Real Madrid
Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno       

*[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Nice 1:0
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;


'''Veľtržný pohár'''
*Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA.

[[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]**

*[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Birmingham 4:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Majstrovské tituly==
Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska
  | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ 
  | dátum vydania = 3. 12. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rimava.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]**

V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]**

V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach**
[[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]**

Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána
  | url                 = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé Právo, 1. 12. 1988
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** 

V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto**

[[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]**

== Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách ==
==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]==
=== {{ARM}} [[Arménsko]] ===
*[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] ===
*[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71
*[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/
  | dátum vydania = 15. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] ===
*[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008
*[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020
=== {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] ===
*[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46
*[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05
*[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09
*[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13
*[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci
  | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportky.topky.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === 
*[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01
*[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21
=== {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] ===
[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]]
*[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]]
*[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]]
*[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10
[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
*[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]]
*[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17
*[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19
*[[Jakub Hromada]] – 2020/21
[[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]
*[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]]
*[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]]
*[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]]
[[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]]
[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
*[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13
*[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18
*[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“
  | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s
  | dátum vydania = 12. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport7.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] ===
*[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 
*[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/
  | dátum vydania = 6. 5. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2021/22 
=== {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] ===
*[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995
{{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] 
*[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] ===
*[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05
*[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14
=== {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === 
*[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08
*[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13
*[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16
=== {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === 
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91
*[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul!
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/
  | dátum vydania = 2. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] ===
*[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95
*[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/
  | dátum vydania = 8. 4. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] ===
*[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39
{{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003
=== {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === 
*[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003
*[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008
*[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021
=== {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] ===
*[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32
*[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39
*[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41
*[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01
*[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02
*[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03
*[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06
*[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18
*[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13
*[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16
*[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21
*[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === 
*[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05
=== {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] ===
*[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01
*[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17
=== {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] ===
*[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/
  | dátum vydania = 23. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] ===
*[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/
  | dátum vydania = 27. 9. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2009
*[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015
=== {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === 
*[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06
*[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09
*[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10
*[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11
*[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12
*[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16
*[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16
*[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19
*[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22
=== {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] ===
*[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/  
  | dátum vydania = 7. 4. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] ===
*[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96
*[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97
*[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06
*[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05
*[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06
*[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09
*[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/
  | dátum vydania = 14. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2013/14 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána
  | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/
  | dátum vydania = 26. 3. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] ===
*[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10
=== {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] ===
*[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/
  | dátum vydania = 11. 11. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12
*[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015
=== {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] ===
*[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02
*[[Stanislav Varga]] –  [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/
  | dátum vydania = 23. 4. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12
=== {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === 
*[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57
*[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64
*[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95
=== {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] ===
*[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49
*[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/
  | dátum vydania = 2. 5. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] ===
*[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/
  | dátum vydania = 30. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11
*[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/
  | dátum vydania = 19. 7. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/
  | dátum vydania = 30. 4. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]==
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015

==[[CAF|Africké ligové súťaže]]==
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]==
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003

==Poháre==
[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]**
[[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]]
[[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]])
[[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]**
[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé

[[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic
  | dátum vydania = 24. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998
*[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012
{{FRA}} [[Coupe de la Ligue]]
*[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]]
[[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]**

Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko,

== Najviac pohárov v zahraničí ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Počet  &lt;br/&gt; titulov
!width=150|Meno
!Národný pohár
!Ligový pohár
!Superpohár
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}}
|-
|&lt;center&gt;6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}},  [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}||||
|}

===Tréneri s pohárovými trofejami===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Meno
!Pohárové trofeje
!Klub
|-
|[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)&lt;br/&gt; Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) &lt;br/&gt; {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952)
|-
|[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972)
|-
|[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974)
|-
|[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006)
|-
|[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] &lt;br/&gt; Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) &lt;br/&gt; {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010)
|-
|[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015)
|-
|[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014)
|-
|[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026)
|}

===Ligové tituly===
* [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956
* [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975
* [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977
* [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991
* [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986
* [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994
* [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010
* [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014
* [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026

== Klub ligových šampiónov ==
'''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera.
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Počer titulov
!width=150|Meno
!Hráčske tiuly
!Trénerské tituly
|-
|&lt;center&gt;12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010
|-
|&lt;center&gt;11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014||
|-
|&lt;center&gt;10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026
|-
|&lt;center&gt;9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956
|-
|&lt;center&gt;8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 ||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943
|-
|&lt;center&gt;7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975
|-
|&lt;center&gt;7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994
|-
|&lt;center&gt;6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009
|-
|&lt;center&gt;6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021
|-
|&lt;center&gt;6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan=&quot;6&quot;|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 ||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Hagara]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Hrušecký]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Alojz Fandel]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vojtech Varadín]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Stanislav Martinkovič]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 /  [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019
|-
|&lt;center&gt;5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024||
|}

== Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;131
|-
|{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;22
|-
|{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||&lt;center&gt;100
|-
|{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;28
|-
|{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||&lt;center&gt;20
|-
|{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;29
|-
|{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||&lt;center&gt;5
|-
|{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||&lt;center&gt;25
|-
|{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||&lt;center&gt;17*
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;19
|-
|{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||&lt;center&gt;42
|-
|{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||&lt;center&gt;14
|-
|{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;55
|-
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||&lt;center&gt;27
|-
|{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||&lt;center&gt;52
|-
|{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||&lt;center&gt;21
|-
|{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||&lt;center&gt;38
|-
|{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||&lt;center&gt;120
|-
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||&lt;center&gt;79
|-
|{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;78
|-
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||&lt;center&gt;53
|-
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||&lt;center&gt;54
|-
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||&lt;center&gt;
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Najviac gólov v kluboch==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Klub
!width=150|Najviac gólov
!width=250|Ďalší strelci
|-
|[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]]
|-
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava &lt;br&gt; (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]]
|-
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]]
|-
|[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]]
|-
|[[MFK Košice|VSS Košice &lt;br&gt; (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]]
|-
|[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]]
|-
|[[MŠK Žilina|MŠK Žilina &lt;br&gt; (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]]
|-
|[[FC Nitra|FC Nitra &lt;br&gt; (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]]
|-
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]]
|-
|[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]]
|-
|[[AS Trenčín|AS Trenčín &lt;br&gt; (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]]
|-
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]]
|-
|[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]]
|-
|[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]]
|- 
|[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]]
|-
|[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]]
|-
|[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] &lt;br&gt; 22 [[Marek Holmík]]||
|-
|[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]||
|-
|[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]||
|-
|[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]||
|-
|[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]||
|-
|[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]||
|-
|[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]||||
|-
|[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]||||
|-
|[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]||
|}</text>
      <sha1>jybx1upfpir9aw6lyzrg37zvgslop55</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232415</id>
      <parentid>8232407</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:20:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev Európy */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232415</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="244588" sha1="rfsybqzbktije0c82j9nm4jmxihrt0l" xml:space="preserve">{{Pieskovisko redaktora}}
== Zoznam slovenských úspechov v krasokorčuľovaní ==
=== Medailisti z OH ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1960||{{USA}} Squaw Valley||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro na bielo-modro-červenej zástave
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = február
 | ročník = VIII.
 | číslo = osobitné
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1972|1972]]||{{JPN}} [[Sapporo]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]]  [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. Nepela získal zlatou medaili
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/2/12/8.png
  | dátum vydania = 16. 3. 1962
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz za skvelý výkon
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 41
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|}

=== Medailisti z MS ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1962||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na svetovom piedestále: 1.Jackson 2.Divín 3.Calmat
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = marec
 | ročník = X.
 | číslo = 55
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1964||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{USA}} [[Colorado Springs]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wood mistrem, Nepelovi stříbrná
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1969/3/3/6.png
  | dátum vydania = 3. 3. 1969
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1970||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{FRA}} [[Lyon]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nové lyonské slovo: Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = február
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 49
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 3. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tretí titul na rozlúčku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = marec
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 54
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1972||{{CAN}} [[Calgary]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{TCH}} [[Bratislava]]
|}

'''Medailisti z MS juniorov'''
2024, 2025 - [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adam Hagara]]

=== Medailisti z ME ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1954||{{ITA}} [[Bolzano]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1955||{{HUN}} [[Budapešť]]
|-
|&lt;center&gt;1956||{{FRA}} [[Paríž]]
|-
|&lt;center&gt;1957||{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ďalšia zlatá pre ČSR: Divín majstrom Európy
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = február
 | ročník = VII.
 | číslo = 14
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Divín obhájil evropské prvenství
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1959/2/4/4.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1959
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1959||{{CHE}} [[Davos]]
|-
|&lt;center&gt;1962||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1964||{{FRA}} [[Grenoble]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1966||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1967||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1968||{{SWE}} [[Västerås]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]]||rowspan=&quot;5&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlato si odnáša Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = február
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 32
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nepela obhájil evropský primát
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/1/14/8.png
  | dátum vydania = 14. 1. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Další úspěch Ondreje Nepely. Popáté mistrem Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/2/9/8.png
  | dátum vydania = 9. 2. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Leningrad]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{CHE}} [[Zürich]]
|-
|&lt;center&gt;1972||{{SWE}} [[Göteborg]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]]
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Liana Drahová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová medaile Drahové
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1983||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Sabovčík]]
|-
|&lt;center&gt;1985||{{SWE}} [[Göteborg]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sabovčík majstrom Európy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = marec
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 34
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sabovčíkova zlatá obhajoba
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/2/1/8.png
  | dátum vydania = 1. 2. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1986||{{DNK}} [[Kodaň]]
|}

== Zoznam slovenských úspechov v stolnom tenise ==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1947||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1948||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||družstvo ČSR&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = ČSR majstrom sveta v stol. tenise
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1948
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 38
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1949||rowspan=&quot;2&quot;|{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zo štyroch finálových zápasov iba jeden titul. Tokár s Andreadisom vyhrali štvorhru
 | periodikum = Obrana ľudu
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = august
 | ročník = V.
 | číslo = 35
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1950||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]]||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1951||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1953||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1957||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Vladimír Miko||štvorhra**22.4.
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1973||rowspan=&quot;2&quot;|{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Strieborné prekvapenie: Grofová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 90
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||dvojhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||zmiešaná štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1991||{{JPN}} [[Čiba (Čiba)|Čiba]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tomáš Jančí, Roland Vími, Milan Grman||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Našim „čína“ chutila
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLV.
 | číslo = 101
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Európa prevalcovala Áziu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = máj
 | ročník = XLV.
 | číslo = 102
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Emília Harvanová||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1964||rowspan=&quot;3&quot;|{{SWE}} [[Malmö]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Vladimír Miko]]||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko so Staněkom na najvyššej priečke
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = december 
 | ročník = XII.
 | číslo = 240
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Miko, Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Bosá||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1966&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši stolní tenisté přivezou sedm medailí!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/4/21/6.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] Miko||mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko – Lužová zlatí
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = apríl
 | ročník = XX.
 | číslo = 93
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Mikócziová||štvorhra, družstvo
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||dvojhra
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1972||{{NLD}} [[Rotterdam]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Novi Sad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||štvorhra, mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dočkali sme sa finále. Grofová a Orlowski majú striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1974
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVII.
 | číslo = 87
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1976||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1988||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Renáta Kasalová||družstvo žien,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po desiatich rokoch znovu striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1988
 | mesiac = marec
 | ročník = XLII.
 | číslo = 69
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kasalová dvakrát bronzová
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/3/28/8.png
  | dátum vydania = 28. 3. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1990||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Kasalová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1994||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Valentina Popovová, Jaromír Truksa||mix&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Naše duo namixovalo bronz
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 77
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;2013||{{ROU}} Buzău||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Barbora Balážová]], Ľubomír Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2020||{{POL}} [[Varšava]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Balážová, Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2022||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Balážová, Pištej||mix
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2025||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Linz]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Barbora Balážová]]||štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tatiana Kukulková||štvorhra
|}

== Zoznam slovenských úspechov vo volejbale ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|1964]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čáslavská, fotbalisté a odbíjenkáři získali jednu zlatou a dvě stříbrné
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/10/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 10. 1964
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|1968]]||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hladká prohra 0:3. Finiš se čs. odbíjenkářům nepodařil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/28/5.png
  | dátum vydania = 28.10. 1968
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1956|1956]]||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. representanti mistry světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1956/9/13/4.png
  | dátum vydania = 13. 9. 1956
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1960|1960]]||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], Július Veselko
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1962|1962]]||{{URS}} [[Sovietsky zväz]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]]||{{TCH}} [[Československo]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = ČSSR mistrem světa!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/9/11/4.png
  | dátum vydania = 11. 9. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov==
[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov do 21 rokov]]
*1993 [[Argentína]] - {{tretie miesto}} ČS Martin Jankovič, Marián Vavrek, Vladimír Procházka, Mikuláš Latečka

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši reprezentanti po třetí mistry Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/12/4.png
  | dátum vydania = 12. 9. 1958
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|1967]]||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|1971]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||Štefan Pipa
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|1985]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po štrnástich rokoch striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = október
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 236
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ||Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky
|}

'''Svetový pohár'''
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Výhra nad SSSR, ale třetí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/12/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 12. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|&lt;center&gt;1949||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Mária Bernovská
|-
|&lt;center&gt;1955||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Alžbeta Technovská
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Anna Uhrínová
|-
|&lt;center&gt;1967||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Júlia Bendeová, Hilda Mazurová, Paulína Šteffková
|-
|&lt;center&gt;1971||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Darina Kodajová, Mária Mališová
|-
|&lt;center&gt;1987||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová radost našich žen
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/10/5/7.png
  | dátum vydania = 5. 10. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||Daniela Cuníková, Eva Trnková
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
{{SVK|vm|0|Slovensko (muži)}}
*Účasť na ME:
{{SVK|vz|0|Slovensko (ženy)}}
*Účasť na MS:
*Účasť na ME:

==Úspechy v mládežníckych kategóriach==
ME hráčok do 18 rokov 1995 - {{tretie miesto}} SVK Katarína Blusková, Slávka Homzová, Petra Kubalová, Zuzana Tlstovičová, Slávka Pogránová, Eva Bačová, Martina Miháliková, Lucia Ďurkovičová, Soňa Šuhajdová, Izabela Macuráková, Ivica Majchráková a Viktória Tomková

==Úspechy v európskych pohároch==
'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1978/79||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = PMEZ volejbalistů. Úspěch ČH
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/2/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 2. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1979/80||{{druhé miesto}} [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]
|-
|PVP||&lt;center&gt;1980/81||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár ČH Bratislava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/2/23/7.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|PVP||&lt;center&gt;1975/76||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár Bratislavankám
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/4/10/8.png
  | dátum vydania = 10. 4. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1974/75||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|-
|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1982/83||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|}

'''Individuálne úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Meno
! Klub
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Liga majstrov/EPM]]||&lt;center&gt;1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Darina Ptáčková-Košková||{{CZE}} Rudá Hvězda Praha
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Slávka Homzová]]||{{ITA}} Foppapedretti Bergamo
|-
|&lt;center&gt;2006/07||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]], [[Róbert Hupka]]||{{DEU}} VfB Friedrichshafen
|-
|&lt;center&gt;2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]]||{{RUS}} Lokomotiv Novosibirsk
|}

==Externé odkazy==
*[https://www.cvf.cz/cvs/sin-slavy/galerie-medailovych-tymu-27.html Galerie medailových týmů]
*[https://slovakvolley.sk/page/volejbal-sr-1993-1999 Volejbal na Slovensku 1993-1999 ]

== Zoznam slovenských úspechov v biatlone ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína
|-
|&lt;center&gt; {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Pavol Hurajt]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]]
|-
|&lt;center&gt; {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]]
|-
|&lt;center&gt; {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] || 12,5 s hromadným štartom &lt;br/&gt; stíhacie preteky 10 km &lt;br/&gt; vytrvalostné preteky 15 km
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1999||{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]]||stíhavie preteky 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2009|2009]]||{{KOR}} [[Pchjongčchang]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||preteky s hromadným štartom 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2011|2011]]||{{RUS}} [[Chanty-Mansijsk]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2019|2019]]||{{SWE}} [[Östersund]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1994||rowspan=&quot;2&quot;|{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]]||3×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1996||{{ITA}} Ridnaun||[[Súbor:Med 2.png]] [[Soňa Mihoková]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1997||{{AUT}} [[Windischgarsten]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|&lt;center&gt;2000||{{POL}} [[Zakopane]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]], [[Marcela Pavkovčeková]]||4×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2003||{{ITA}} Forni Avoltri||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2005||{{RUS}} [[Novosibirsk]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Pavol Hurajt]]||20 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} Arber||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2009||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ufa]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||15 km šprint
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2016||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ťumeň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]]||12,5 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]], [[Jana Gereková]], [[Matej Kazár]], [[Martin Otčenáš]]||mix
|-
|&lt;center&gt;2024||{{SVK}} [[Osrblie]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Ema Kapustová]]||15 km
|}


==Cena Antona Ondruša==
'''Cena Antona Ondruša''' bolo ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny slovenskej futbalovej ligy na základe hlasovania hráčov ligových klubov.

Organizátorom ankety, ktorá vznikla v snahe spopularizovať [[Niké liga|slovenskú futbalovú ligu]], bola redakcia denníka ''Šport'' v spolupráci s marketingovou spoločnosťou Artmedia a stávkovou spoločnosťou [[Niké (stávková kancelária)|Niké]]. Výsledky ankety vznikli na základe hlasovania hráčov všetkých ligových klubov, z každého klubu hlasovalo 11 hráčov, ktorí v danej sezóne odohrali najviac zápasov.

Cena bola pomenovaná po [[Anton Ondruš|Antonovi Ondrušovi]], bývalom 58-násobnom reprezentantovi {{TCH|f|0|Československa}}, kapitánovi [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstrov Európy 1976]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kto získa Cenu Antona Ondruša?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 115
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Každý rok venoval víťazovi originálnu trofej, dielo talianskeho umelca Giuseppe Fazolu. V prvom ročníku ankety to bola 30 cm vysoká trofej - postriebrená pololopta na stopke pozlátenej 24-karátovým zlatom a s podstavou z mramoru**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvostné dielo
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 131
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Okrem trofeje si najlepší hráč sezóny odniesol aj finančnú hotovosť od sponzorov ankety**150 tisíc [[Slovenská koruna|slovenských korún]]

Vyhlásenie víťazov sa konalo dvakrát v budove Správy účelových zariadení [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky]] v Bratislave, tretí ročník v [[City aréna Prievidza|športovej hale v Prievidzi]].

Anketa mala veľmi dobrý ohlas medzi verejnosťou aj medzi samotnými kráčmi, napriek tomu sa po troch rokoch jej krátka história skončila po odstúpení jedného zo sponzorov. 

===Výsledky ankety===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Sezóna
!  width=120|{{prvé miesto}}
!  width=120|{{druhé miesto}} 
!  width=120|{{tretie miesto}} 
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší mal body v každom klube. Od Kindera po Ürgeho
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 141
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ľubomír Faktor &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||{{ARG}} Fabio Nigro &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Súboj dvoch belasých. Od Kindera po Záteka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = jún
 | ročník = IL.
 | číslo = 139
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Ladislav Molnár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ján Solár &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie po prý raz Trnavčan! Od Šimona po Pecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 157
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Július Šimon]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Tittel]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Róbert Tomaschek]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|}

==Tribúna slávy==  
'''Tribúna slávy''' je projekt Únie ligových klubov, obdoba Siene slávy slovenskej futbalovej ligy.

Pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] prišla Únia ligových klubov (ÚLK) s projektom ''Tribúna slávy'', ktorá je vlastne obdobou Siene slávy. Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] každoročne po skončení ligového ročníka uvedú na Tribúnu slávy tri osobnosti ligového futbalu v kategóriach hráč, tréner a osobnosť. Mená laureátov schvaľuje na návrh ÚLK odborná komisia zložená zo zástupcov trénerov, hráčov i médií a ich uvedenie na Tribúnu slávy sa koná vždy na slávnostnom galavečere v rámci vyhlásenia [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástky sezóny]].

''„Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Ide o naštartovanie novej tradície, každý rok zaujmú čestné miesto na Tribúne slávy ďalšie osobnosti nášho ligového futbalu,“'' vysvetlil význam projektu prezident Únie ligových klubov [[Ivan Kozák]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul               = Jedenástka sezóny Fortuna ligy. PRVÉ TRI ČESTNÉ MIESTA NA TRIBÚNE SLÁVY SÚ OBSADENÉ    
  | url                 = https://www.nikeliga.sk/clanok/3271-jedenastka-sezony-fortuna-ligy-najlepsim-hracom-weiss
  | dátum vydania       = 21. 5. 2023
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = nikeliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;   

Prvými laureátmi Tribúny slávy sa stali v máji 2023 [[Pavol Diňa]] v kategórii hráč, prvý kráľ strelcov zo sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvý najlepší strelec našej ligy oslavuje 60-ku
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3329-historicky-prvy-najlepsi-strelec-nasej-ligy-oslavuje-60-ku
  | dátum vydania = 11. 7. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Jozef Jankech]] v kategórii tréner a [[Jozef Adamec]] in memoriam v kategórii osobnosť.  

=== Členovia Tribúny slávy ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Rok
!  width=120|Kategória hráč
!  width=120|Kategória tréner 
!  width=120|Kategória osobnosť 
|-
|&lt;center&gt;2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;
|-
|&lt;center&gt;2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Kucka
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3748-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-kucka
  | dátum vydania = 19. 5. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Juraj Halenár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček
|-
|&lt;center&gt;2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Tigran Barseghyan
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4267-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-tigran-barseghyan
  | dátum vydania = 18. 5. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Peter Dzúrik]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský
|-
|&lt;center&gt;2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Spoznali sme Jedenástku sezóny Niké ligy 2025/2026
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4749-spoznali-sme-jedenastku-sezony-nike-ligy-2025-2026
  | dátum vydania = 17. 5. 2026
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]]
|}

==Miloš Glonek==
Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zvíťazila moderna
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = júl
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 161
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre &quot;17&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = január
 | ročník = XVIII.
 | číslo = 3
 | strany = 20
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = december
 | ročník = XLV.
 | číslo = 289
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ako strážca Caniggiu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 277
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)**
prestup do SM Caen,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek Francúzom?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 220
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli**

Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 154
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2.

V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mladí skrotili Stojkoviča
 | periodikum = Slovenský denník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = II.
 | číslo = 185
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na Papina si trúfa
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = 36
 | číslo = 172
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Premiéra sa odkladá
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = október
 | ročník = XLV.
 | číslo = 239
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = november
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 47
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 197
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek jednotkou
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = 37
 | číslo = 163
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = september
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 224
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}**

V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov.

=== Úspechy ===
* majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava
* vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91
* finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou
'''Individuálne'''
* Jedenástka roka 
* 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992


== Róbert Semeník ==	
Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi
  | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/
  | dátum vydania = 22. 6. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = duklasport.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca
  | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html
  | dátum vydania = 14. 6. 1996
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]*

Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&amp;hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html
  | dátum vydania = 6. 6. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; *

návrat do BB &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2
  | dátum vydania = 9. 1. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/
  | dátum vydania = 8. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou*
2005 Slovenský pohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/
  | dátum vydania = 8. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

dvojnásobný stovkár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/
  | dátum vydania = 25. 9. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0)
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14
  | dátum vydania = 9. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra]

Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8×

Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}*

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1995||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;1
|-
|{{TUR}} Bursaspor||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Duklu B. Bystrica (4)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} FC Wil||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|-
|&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za FC Nitra (2)
|-
|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||&lt;center&gt;2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|}

== Stanislav Šesták ==	
[[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = jún
 | ročník = XI.
 | číslo = 2508
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď dvaja urobia to isté...
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 220
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šesták v Slovane
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = február
 | ročník = 47
 | číslo = 29
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  prvý gól materskému klubu Prešovu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Gólový zápis Šestáka
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = september
 | ročník = XIII.
 | číslo = 2936
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/
  | dátum vydania = 9. 2. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/
  | dátum vydania = 24. 10. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Superpohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/
  | dátum vydania = 18. 7. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
[[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/
  | dátum vydania = 11. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/
  | dátum vydania = 11. 4. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/
  | dátum vydania = 12. 12. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/
  | dátum vydania = 13. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/
  | dátum vydania = 16. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/
  | dátum vydania = 3. 4. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]]
=== Reprezentačná kariéra ===
kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Suverénny postup
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = október
 | ročník = LIV.
 | číslo = 244
 | strany = 15
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov.

== Róbert Vittek ==
Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/
  | dátum vydania = 30. 8. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* v 2. bundeslige debutoval v zápase  5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/
  | dátum vydania = 14. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/
  | dátum vydania = 10. 11. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/
  | dátum vydania = 30. 10. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/
  | dátum vydania = 12. 5. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige
  | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige
  | dátum vydania = 9. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 12. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[SV Werder Brémy]] (3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/
  | dátum vydania = 19. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekovci deklasovali Bayern
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/
  | dátum vydania = 2. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára
  | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara
  | dátum vydania = 28. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v semifinále a finále nehral pre zranenie* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. 2007/08 vypadli*

Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/
  | dátum vydania = 15. 11. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige.
[[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól
  | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/
  | dátum vydania = 21. 8. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sita.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom
  | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom
  | dátum vydania = 23. 10. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/
  | dátum vydania = 1. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/
  | dátum vydania = 14. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* 
Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Marek Mintál ==
[[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76

prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov*

Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/
  | dátum vydania = 7. 3. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]*

24 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/
  | dátum vydania = 22. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ 
  | dátum vydania = 25. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/
  | dátum vydania = 30. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Objav sezóny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ 
  | dátum vydania = 7. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]*

Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/
  | dátum vydania = 17. 12. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/
  | dátum vydania = 5. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, AE Larisa (3:1)  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?]

Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/]
[[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu

Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál
  | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/
  | dátum vydania = 7. 7. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

=== Reprezentačná kariéra ===
Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/
  | dátum vydania = 29. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov.

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za MŠK Žilina (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1999||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;2
|-
|{{FRA}} FC Metz||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Norimberg (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2007/2008||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;2
|-
|{{GRC}} AE Larisa||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|}

== Anton Moravčík==
S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dorast ŠK Baťovany
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1947
 | mesiac = november
 | ročník = 
 | číslo = 167
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  potom v A-mužstve v divízii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom
 | periodikum = TEMPO
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = júl
 | ročník = LXXVI
 | číslo = 24
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu
 | periodikum = Cieľ
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 289
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov.

V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0)
  | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva.

[[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]**
Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur

FC Prague Sydney**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Moravčík už na ceste
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = december
 | ročník = XIII.
 | číslo = 308
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = január
 | ročník = XX.
 | číslo = 20
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = máj
 | ročník = IV.
 | číslo = 59
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = august
 | ročník = IV.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tlieskali mu na Maracane
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = máj
 | ročník = II.
 | číslo = 19
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pepek bol prvý
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = február
 | ročník = IL.
 | číslo = 45
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 153-154
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = máj
 | ročník = VII.
 | číslo = 60
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Medzinárodný pohár dr. Geröa &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = december
 | ročník = IV.
 | číslo = 53
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = júl
 | ročník = VIII.
 | číslo = 81
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. 

V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dosť pohodlné víťazstvo
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1961
 | mesiac = november
 | ročník = IX.
 | číslo = 224
 | strany = 1,2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím  ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = júl
 | ročník = XI.
 | číslo = 142
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = august
 | ročník = XI.
 | číslo = 152
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]*

=== Repre ===
{{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve.
 
Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách 
góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|20. 5. 1956||rowspan=&quot;2&quot;|[[Budapešť]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|27}}&lt;br/&gt; {{gól|55}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|53}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||&lt;center&gt;1:2|||{{gól|76}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 10. 1957||rowspan=&quot;2&quot;|[[Viedeň]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|5}} &lt;br/&gt; {{gól|7}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;6.
|-
|&lt;center&gt;7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||&lt;center&gt;4:1||{{gól|23}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||&lt;center&gt;4:0||{{gól|26}}||priateľský
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;EPM||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1962/1963||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||&lt;center&gt;8:1||&lt;center&gt;2
|-
|2. kolo||{{WAL}} Borough United||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|}

=== Zdroje ===
*''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976
*''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981

== Tomáš Oravec ==
Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = novemeber
 | ročník = LII.
 | číslo = 270
 | strany = 22
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tri body ako dar novému trénerovi
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = máj
 | ročník = LIII.
 | číslo = 111
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 209
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte

Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min
  | dátum vydania = 8. 2. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov byl pět minut od titulu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn
  | dátum vydania = 10. 5. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot
  | dátum vydania = 7. 4. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca
  | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca
  | dátum vydania = 5. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově
  | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223
  | dátum vydania = 3. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/
  | dátum vydania = 2. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov.

Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/
  | dátum vydania = 11. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Panionios a Boavista Porto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/
  | dátum vydania = 10. 1. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html

Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/
  | dátum vydania = 29. 6. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/
  | dátum vydania = 31. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/
  | dátum vydania = 20. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina
  | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734
  | dátum vydania = 12. 3. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 2010 majster**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/
  | dátum vydania = 10. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/
  | dátum vydania = 29. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes
  | dátum vydania = 18. 8. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/
  | dátum vydania = 16. 9. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL
  | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378
  | dátum vydania = 29. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ 
  | dátum vydania = 19. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;** Čína**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/
  | dátum vydania = 2. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**11/3**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/
  | dátum vydania = 27. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila
  | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/
  | dátum vydania = 13. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = trnavskyhlas.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**Enosis Neon Paralimni
=== Reprezentačná kariéra ===
[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prvá vážna skúška na výbornú
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 203
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba]

== Tomáš Medveď ==
S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 33
 | strany = 20,21
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Poštárske k.o. košickým VSS
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1990
 | mesiac = október
 | ročník = XLIV.
 | číslo = 248
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 149
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]].

V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = január
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 7
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | december
 | ročník = IL.
 | číslo = 586
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]]

V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Návrat stratených synov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = január
 | ročník = L.
 | číslo = 3
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = marec
 | ročník = LI.
 | číslo = 58
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 190
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = september
 | ročník = LI.
 | číslo = 211
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. 

V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** 
[[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 115
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Ulmu
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = júl
 | ročník = LIV.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0).

návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5
  | dátum vydania = 18. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka]

[[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/
  | dátum vydania = 26. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 4 góly Vasasu 6:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/
  | dátum vydania = 19. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/
  | dátum vydania = 24. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
prvý Slovák v čínskej lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/
  | dátum vydania = 30. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

V slov. lige obliekal dresy 8 klubov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/
  | dátum vydania = 22. 2. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov
  | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html
  | dátum vydania = 18. 10. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mytrencin.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa
  | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/
  | dátum vydania = 28. 2. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, riaditeľ KLK &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/
  | dátum vydania = 26. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Reprezentačná kariéra ===
Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď naostro – tak s ostrými!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = november
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 268
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = november
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 90
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1)
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = august
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 167
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

== Tibor Mičinec ==
{{Infobox futbalista
|meno = Tibor Mičinec
|foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG
|prezývka = ''Barón''
|dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}}
|rodné mesto = [[Kremnica]]
|štát = [[Česko-Slovensko]]
|pozícia = útočník
|roky = 1974-1978&lt;br/&gt;1978-79&lt;br /&gt; 1979-80&lt;br/&gt;1980-86, 1992 &lt;br /&gt; 1987-1989 &lt;br /&gt;1989-1991 &lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt;1994-1995 &lt;br /&gt;1995-1996
|kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] &lt;br/&gt; VTJ Písek &lt;br/&gt; VTJ Tábor &lt;br/&gt;[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] &lt;br /&gt; [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] &lt;br /&gt;[[Omonia Nikózia]] &lt;br /&gt;[[CD Logroñés]] &lt;br /&gt;[[ŠVARC Benešov]]&lt;br /&gt;[[Svit Zlín]]
|zápasy(góly) = &lt;br/&gt;&lt;br /&gt;&lt;br/&gt;154{{0}}(52)&lt;br /&gt;{{0}}74{{0}}(28)&lt;br /&gt;{{0}}50{{0}}(20)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}22{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(0)
|národné mužstvo = {{CSK|f|1}}
|reprezentačné roky = 1984-1987
|reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)
}}

S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Znova medzi ligovou elitou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1977
 | mesiac = jún
 | ročník = XXX.
 | číslo = 151
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák...
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 37
 | strany = 13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Norma chlapcov od Botiča
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = september
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 218
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mičinec sa mohol presláviť...
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = jún
 | ročník = XXII.
 | číslo = 263
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bohemians poprvé mistrem
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png
  | dátum vydania = 13. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ve znamení klokana
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png 
  | dátum vydania = 21. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Překvapení ve Vršovicích
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png  
  | dátum vydania = 14. 3. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 144
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

„Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1982
 | mesiac = november
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 262
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam
  | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bohemians.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]].

Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prim hráli Bohemians
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 12. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre &lt;ref&gt;.{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png
  | dátum vydania = 20. 6. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = marec
 | ročník = XIX.
 | číslo = 10
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC
  | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228
  | dátum vydania = 20. 5. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =dac1904.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 6. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sladká odmena za peknú sezónu
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = jún
 | ročník = XIX.
 | číslo = 26
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 10. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm]


[[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nikdy viac do Španielska!
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = január
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 4
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953]
[[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly

Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* 

=== Reprezentačná kariéra ===
{{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Orlica odletela bez koristi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = november
 | ročník = XIX.
 | číslo = 45
 | strany = 12,13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Bohemians Praha (7)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||&lt;center&gt;6:1||&lt;center&gt;3
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||&lt;center&gt;2:4||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za DAC Dunajská Streda (4)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||&lt;center&gt;5:1||&lt;center&gt;2
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||&lt;center&gt;6:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1990/1991||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} Slavia Sofia||&lt;center&gt;1:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|}

== Jozef Kožlej ==
Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na prešovskú nôtu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 112
 | strany = 1,8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, finále Sparta&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 133
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Raz to muselo prísť!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = október
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 254
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = február
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 26
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Veľkolepé oslavy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = december
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 134
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V troch kolách za tri kluby?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = október
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 242
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále*

V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie ciele vicemajstra
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 148
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 4 góly Prešovu (5 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = máj
 | ročník = LI.
 | číslo = 102
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Do odvety aj s nádejou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 187
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = december
 | ročník = LII.
 | číslo = 301
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; odkiaľ sa vrátil do Košíc.

Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch!
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html
  | dátum vydania = 15. 5. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Cyprus, 2000-01
  | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html
  | dátum vydania = 11. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/
  | dátum vydania = 24. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = &quot;Cyperčan&quot; J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html
  | dátum vydania = 23. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753]
Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005

2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/
  | dátum vydania = 26. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 
Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 23. 10. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/]

=== Reprezentačná kariéra ===
Reprezentoval ČSFR 21,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desaťminútovka zo zlého sna!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = marec
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 57
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21*
{{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej medzi jankechovcov!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = október
 | ročník = L.
 | číslo = 244
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0)

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|83}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.||rowspan=&quot;2&quot;|14. 5. 2002||rowspan=&quot;2&quot;|[[Prešov]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{UZB|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:1||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|47}} &lt;br/&gt; {{gól|79}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;3.
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||&lt;center&gt;8:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Olympiakos Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2001/2002||rowspan=&quot;2&quot;|1. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} Dunaferr||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (3)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za AE Larissa (1)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||&lt;center&gt;1:3||&lt;center&gt;1
|}

==Basketbalisti storočia==
'''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = december
 | ročník = LIV.
 | číslo = 298
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===Basketbalisti storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalisti storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Stanislav Kropilák]]||&lt;center&gt;218
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Richard Petruška]]||&lt;center&gt;76
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;71
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Peter Rajniak]]||&lt;center&gt;68
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Oto Matický]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Gustáv Hraška]]||&lt;center&gt;56
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Boris Lukášik]]||&lt;center&gt;54
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Juraj Žuffa]]||&lt;center&gt;35
|-
|&lt;center&gt;9.&lt;center&gt;||[[Dušan Lukášik]]||&lt;center&gt;22
|-
|&lt;center&gt;10.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]] ||&lt;center&gt;18
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalistky storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Anna Kotočová]]||&lt;center&gt;164
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||&lt;center&gt;122
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Andrea Kuklová]]||&lt;center&gt;70
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Eva Petrovičová]]||&lt;center&gt;55
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Iveta Bieliková]]||&lt;center&gt;32
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Zora Brziaková]]||&lt;center&gt;30
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Yvetta Polláková]]||&lt;center&gt;22
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||&lt;center&gt;21
|-
|[[Nataša Dekanová]]||&lt;center&gt;21
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===Tréneri storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner mužov
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;20
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;17
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Miroslav Rehák||&lt;center&gt;8
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner žien
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Natália Hejková]]||&lt;center&gt;27
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;16
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Jozef Hodál||&lt;center&gt;2
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Ján Hluchý==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ján Hluchý
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[7. február]] [[1925]]
  |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}}
   {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}

'''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]].

Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Aj v Sofii tretie
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = jún
 | ročník = V.
 | číslo = 24
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kmeť s duchom moderny
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = február
 | ročník = XXXIV.
 | číslo = 6
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = január
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 20
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 67
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď počúvli Hluchého
 | periodikum = Život
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 14
 | strany = 8,9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
'''Trénerské úspechy'''
* 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska
* víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza
* 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava
* 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň
* 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien

==Gustáv Herrmann==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Gustáv Herrmann
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[16. marec]] [[1920]]
  |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}
'''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = november
 | ročník = LIV.
 | číslo = 270
 | strany = 39
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava.

V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. 

V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76).

Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner)
* 3. miesto na ME 1957 (tréner)
* 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku
* Tréner storočia v kategórii tréner mužov
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
* Strieborné kruhy SŠOV

== Najúspešnejší športovci Slovenska ==
V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie **
Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** 
V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. &quot;separovania&quot; upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = január
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 4
 | strany = 7-9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===1958===
Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 5
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Walter Renner||[[cyklistika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}

===1962===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desať najlepších na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = december
 | ročník = X.
 | číslo = 258
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|}

===1963===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = december
 | ročník = XI.
 | číslo = 259-260
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Vojtech Stantien||[[box]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===1964===
Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku 1964
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = január
 | ročník = XIII.
 | číslo = 1
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[František Srna]]||motocyklový šport
|-
|&lt;center&gt;10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
===1964===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
===1965===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}

== BC Prievidza ==
V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov
  | url                 = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html
  | dátum vydania       = 12. 8. 2017
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = myhornanitra.sme.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný &quot;federálny&quot; titul**
 
=== Bilancia v čs. lige ===
:{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93            
:{{druhé miesto}} 1991/92
:{{tretie miesto}} 1990/91

=== Umiestnenie v jednotlivých sezónach ===
{|width=100%
|width=33%|
*1961/62 - 10. miesto
*1962/63 - 12. zostup
*1966/67 - 8.
*1967/68 - 12. zostup
*1969/70 - 6.
*1970/71 - 9.
*1971/72 - 8.
*1972/73 - 5.
|width=33%|
*1973/74 - 7.
*1974/75 - 8.
*1975/76 - 5.
*1976/77 - 8.
*1977/78 - 10.
*1978/79 - 10.
*1979/80 - 10. zostup
*1981/82 - 7.
|width=33%|
*1982/83 - 11. zostup
*1986/87 - 6.
*1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3)
*1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prievidza poprvé mistrem
  | url                 = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
*1989/90 - 6.
*1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2)
*1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3)
*1992/93 - majster ČSFR &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Majstrovské kádre &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021)
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;===
*1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý
*1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}}
*1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek
*1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek
*2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers
*2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič

=== BC v európskych pohároch === 
[http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm]
[[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]]
BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990)
Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek),
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83)
|-
|osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78)
|-
|2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68)
|-
|2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93).
|}

'''Koračov pohár'''
BC Prievidza - 6 ročníků
Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997).
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107)
|-
|1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96)
|-
|1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111)
|-
|1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91)
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|štvrťfinálová &lt;br/&gt; skupina &lt;br/&gt; 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98)
|-
|{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74)
|-
|{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89)
|}

'''Saporta cup/FIBA European cup'''
Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky)
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86)
|-
|1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107)
|}
'''FIBA Liga majstrov'''
2016/17  {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73
'''FIBA Europe Cup'''
2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 
2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque

=== Hráči BC Prievidza v reprezentácii ===
Uhnák, Jašš, Jančura, Marko

== Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach ==
=== Pohárové súťaže riadené UEFA ===
Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále**  

V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** 

Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli**

[[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan korunoval slovenský polrok
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = máj
 | ročník = I.
 | číslo = 15
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper vo finále
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||&lt;center&gt;1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Benfica-Barcelona 3:2
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/
  | dátum vydania = 10. 6. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||&lt;center&gt;2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/
  | dátum vydania = 18. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/
  | dátum vydania = 21. 8. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper v semifinále
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||&lt;center&gt;1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||&lt;center&gt;1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|colspan=&quot;2&quot;|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], &lt;br/&gt;[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||&lt;center&gt;1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = apríl
 | ročník = I.
 | číslo = 11
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||&lt;center&gt;2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0)
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 4. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|- 
|[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA
  | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html
  | dátum vydania = 14. 2. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = denik.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/
  | dátum vydania = 5. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2:2
|-
|[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||&lt;center&gt;2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/
  | dátum vydania = 2. 6. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/
  | dátum vydania = 14. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pohárové súťaže iných konfederácií ===
* [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/
  | dátum vydania = 6. 6. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól

=== Ostatné pohárové súťaže ===
'''SEP'''
Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992.

{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Meno/Klub
! Súper vo finále
! Poznámka
|-
|&lt;center&gt;1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále
|-
|&lt;center&gt;1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva
|-
|&lt;center&gt;1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 11. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 &lt;br/&gt; Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec
|-
|&lt;center&gt;1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = júl
 | ročník = I.
 | číslo = 21
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 &lt;br/&gt;Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek
|-
|&lt;center&gt;1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina*
|-
|&lt;center&gt;1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým||
|}

Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan

'''Rappanov pohár'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Klub
! Súper vo finále
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 &lt;br/&gt; {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč||
|}

'''Interpohár'''
Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation
Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina


'''Latinský pohár'''
Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957.
Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona
Posledný víťaz: 1957 Real Madrid
Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno       

*[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Nice 1:0
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;


'''Veľtržný pohár'''
*Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA.

[[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]**

*[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Birmingham 4:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Majstrovské tituly==
Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska
  | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ 
  | dátum vydania = 3. 12. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rimava.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]**

V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]**

V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach**
[[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]**

Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána
  | url                 = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé Právo, 1. 12. 1988
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** 

V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto**

[[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]**

== Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách ==
==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]==
=== {{ARM}} [[Arménsko]] ===
*[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] ===
*[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71
*[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/
  | dátum vydania = 15. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] ===
*[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008
*[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020
=== {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] ===
*[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46
*[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05
*[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09
*[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13
*[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci
  | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportky.topky.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === 
*[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01
*[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21
=== {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] ===
[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]]
*[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]]
*[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]]
*[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10
[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
*[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]]
*[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17
*[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19
*[[Jakub Hromada]] – 2020/21
[[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]
*[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]]
*[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]]
*[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]]
[[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]]
[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
*[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13
*[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18
*[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“
  | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s
  | dátum vydania = 12. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport7.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] ===
*[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 
*[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/
  | dátum vydania = 6. 5. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2021/22 
=== {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] ===
*[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995
{{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] 
*[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] ===
*[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05
*[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14
=== {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === 
*[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08
*[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13
*[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16
=== {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === 
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91
*[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul!
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/
  | dátum vydania = 2. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] ===
*[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95
*[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/
  | dátum vydania = 8. 4. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] ===
*[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39
{{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003
=== {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === 
*[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003
*[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008
*[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021
=== {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] ===
*[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32
*[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39
*[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41
*[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01
*[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02
*[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03
*[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06
*[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18
*[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13
*[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16
*[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21
*[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === 
*[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05
=== {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] ===
*[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01
*[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17
=== {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] ===
*[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/
  | dátum vydania = 23. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] ===
*[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/
  | dátum vydania = 27. 9. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2009
*[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015
=== {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === 
*[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06
*[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09
*[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10
*[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11
*[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12
*[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16
*[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16
*[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19
*[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22
=== {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] ===
*[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/  
  | dátum vydania = 7. 4. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] ===
*[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96
*[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97
*[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06
*[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05
*[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06
*[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09
*[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/
  | dátum vydania = 14. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2013/14 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána
  | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/
  | dátum vydania = 26. 3. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] ===
*[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10
=== {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] ===
*[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/
  | dátum vydania = 11. 11. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12
*[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015
=== {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] ===
*[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02
*[[Stanislav Varga]] –  [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/
  | dátum vydania = 23. 4. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12
=== {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === 
*[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57
*[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64
*[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95
=== {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] ===
*[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49
*[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/
  | dátum vydania = 2. 5. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] ===
*[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/
  | dátum vydania = 30. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11
*[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/
  | dátum vydania = 19. 7. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/
  | dátum vydania = 30. 4. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]==
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015

==[[CAF|Africké ligové súťaže]]==
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]==
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003

==Poháre==
[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]**
[[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]]
[[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]])
[[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]**
[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé

[[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic
  | dátum vydania = 24. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998
*[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012
{{FRA}} [[Coupe de la Ligue]]
*[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]]
[[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]**

Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko,

== Najviac pohárov v zahraničí ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Počet  &lt;br/&gt; titulov
!width=150|Meno
!Národný pohár
!Ligový pohár
!Superpohár
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}}
|-
|&lt;center&gt;6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}},  [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}||||
|}

===Tréneri s pohárovými trofejami===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Meno
!Pohárové trofeje
!Klub
|-
|[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)&lt;br/&gt; Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) &lt;br/&gt; {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952)
|-
|[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972)
|-
|[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974)
|-
|[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006)
|-
|[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] &lt;br/&gt; Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) &lt;br/&gt; {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010)
|-
|[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015)
|-
|[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014)
|-
|[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026)
|}

===Ligové tituly===
* [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956
* [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975
* [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977
* [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991
* [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986
* [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994
* [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010
* [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014
* [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026

== Klub ligových šampiónov ==
'''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera.
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Počer titulov
!width=150|Meno
!Hráčske tiuly
!Trénerské tituly
|-
|&lt;center&gt;12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010
|-
|&lt;center&gt;11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014||
|-
|&lt;center&gt;10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026
|-
|&lt;center&gt;9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956
|-
|&lt;center&gt;8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 ||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943
|-
|&lt;center&gt;7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975
|-
|&lt;center&gt;7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994
|-
|&lt;center&gt;6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009
|-
|&lt;center&gt;6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021
|-
|&lt;center&gt;6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan=&quot;6&quot;|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 ||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Hagara]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Hrušecký]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Alojz Fandel]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vojtech Varadín]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Stanislav Martinkovič]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 /  [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019
|-
|&lt;center&gt;5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024||
|}

== Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;131
|-
|{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;22
|-
|{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||&lt;center&gt;100
|-
|{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;28
|-
|{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||&lt;center&gt;20
|-
|{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;29
|-
|{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||&lt;center&gt;5
|-
|{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||&lt;center&gt;25
|-
|{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||&lt;center&gt;17*
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;19
|-
|{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||&lt;center&gt;42
|-
|{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||&lt;center&gt;14
|-
|{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;55
|-
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||&lt;center&gt;27
|-
|{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||&lt;center&gt;52
|-
|{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||&lt;center&gt;21
|-
|{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||&lt;center&gt;38
|-
|{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||&lt;center&gt;120
|-
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||&lt;center&gt;79
|-
|{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;78
|-
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||&lt;center&gt;53
|-
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||&lt;center&gt;54
|-
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||&lt;center&gt;
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Najviac gólov v kluboch==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Klub
!width=150|Najviac gólov
!width=250|Ďalší strelci
|-
|[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]]
|-
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava &lt;br&gt; (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]]
|-
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]]
|-
|[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]]
|-
|[[MFK Košice|VSS Košice &lt;br&gt; (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]]
|-
|[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]]
|-
|[[MŠK Žilina|MŠK Žilina &lt;br&gt; (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]]
|-
|[[FC Nitra|FC Nitra &lt;br&gt; (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]]
|-
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]]
|-
|[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]]
|-
|[[AS Trenčín|AS Trenčín &lt;br&gt; (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]]
|-
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]]
|-
|[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]]
|-
|[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]]
|- 
|[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]]
|-
|[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]]
|-
|[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] &lt;br&gt; 22 [[Marek Holmík]]||
|-
|[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]||
|-
|[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]||
|-
|[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]||
|-
|[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]||
|-
|[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]||
|-
|[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]||||
|-
|[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]||||
|-
|[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]||
|}</text>
      <sha1>rfsybqzbktije0c82j9nm4jmxihrt0l</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232417</id>
      <parentid>8232415</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:25:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232417</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="244567" sha1="4vax12jkzhqk9gmncuxuintpu187v5r" xml:space="preserve">{{Pieskovisko redaktora}}
== Zoznam slovenských úspechov v krasokorčuľovaní ==
=== Medailisti z OH ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1960||{{USA}} Squaw Valley||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro na bielo-modro-červenej zástave
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = február
 | ročník = VIII.
 | číslo = osobitné
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1972|1972]]||{{JPN}} [[Sapporo]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]]  [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. Nepela získal zlatou medaili
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/2/12/8.png
  | dátum vydania = 16. 3. 1962
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz za skvelý výkon
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 41
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|}

=== Medailisti z MS ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1962||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na svetovom piedestále: 1.Jackson 2.Divín 3.Calmat
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = marec
 | ročník = X.
 | číslo = 55
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1964||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{USA}} [[Colorado Springs]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wood mistrem, Nepelovi stříbrná
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1969/3/3/6.png
  | dátum vydania = 3. 3. 1969
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1970||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{FRA}} [[Lyon]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nové lyonské slovo: Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = február
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 49
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 3. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tretí titul na rozlúčku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = marec
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 54
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1972||{{CAN}} [[Calgary]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{TCH}} [[Bratislava]]
|}

'''Medailisti z MS juniorov'''
2024, 2025 - [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adam Hagara]]

=== Medailisti z ME ===
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=180|Meno
|-
|&lt;center&gt;1954||{{ITA}} [[Bolzano]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1955||{{HUN}} [[Budapešť]]
|-
|&lt;center&gt;1956||{{FRA}} [[Paríž]]
|-
|&lt;center&gt;1957||{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Karol Divín]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ďalšia zlatá pre ČSR: Divín majstrom Európy
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = február
 | ročník = VII.
 | číslo = 14
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Divín obhájil evropské prvenství
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1959/2/4/4.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1959
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1959||{{CHE}} [[Davos]]
|-
|&lt;center&gt;1962||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1964||{{FRA}} [[Grenoble]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]]
|-
|&lt;center&gt;1966||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan=&quot;3&quot;|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ondrej Nepela]]
|-
|&lt;center&gt;1967||{{YUG}} [[Ľubľana]]
|-
|&lt;center&gt;1968||{{SWE}} [[Västerås]]
|-
|&lt;center&gt;1969||{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]]||rowspan=&quot;5&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlato si odnáša Nepela
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = február
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 32
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nepela obhájil evropský primát
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/1/14/8.png
  | dátum vydania = 14. 1. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Další úspěch Ondreje Nepely. Popáté mistrem Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/2/9/8.png
  | dátum vydania = 9. 2. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Leningrad]]
|-
|&lt;center&gt;1971||{{CHE}} [[Zürich]]
|-
|&lt;center&gt;1972||{{SWE}} [[Göteborg]]
|-
|&lt;center&gt;1973||{{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]]
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Liana Drahová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová medaile Drahové
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1983||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Sabovčík]]
|-
|&lt;center&gt;1985||{{SWE}} [[Göteborg]]||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Sabovčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sabovčík majstrom Európy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = marec
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 34
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sabovčíkova zlatá obhajoba
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/2/1/8.png
  | dátum vydania = 1. 2. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1986||{{DNK}} [[Kodaň]]
|}

== Zoznam slovenských úspechov v stolnom tenise ==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1947||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1948||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||družstvo ČSR&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = ČSR majstrom sveta v stol. tenise
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1948
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 38
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1949||rowspan=&quot;2&quot;|{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zo štyroch finálových zápasov iba jeden titul. Tokár s Andreadisom vyhrali štvorhru
 | periodikum = Obrana ľudu
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = august
 | ročník = V.
 | číslo = 35
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1950||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]]||
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1951||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1953||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1957||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Vladimír Miko||štvorhra**22.4.
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1973||rowspan=&quot;2&quot;|{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Strieborné prekvapenie: Grofová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1973
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 90
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||dvojhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||zmiešaná štvorhra
|-
|&lt;center&gt;1991||{{JPN}} [[Čiba (Čiba)|Čiba]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tomáš Jančí, Roland Vími, Milan Grman||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Našim „čína“ chutila
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLV.
 | číslo = 101
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Európa prevalcovala Áziu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = máj
 | ročník = XLV.
 | číslo = 102
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Emília Harvanová||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1964||rowspan=&quot;3&quot;|{{SWE}} [[Malmö]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Vladimír Miko]]||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko so Staněkom na najvyššej priečke
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = december 
 | ročník = XII.
 | číslo = 240
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Miko, Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Bosá||družstvo žien
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1966&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši stolní tenisté přivezou sedm medailí!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/4/21/6.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] Miko||mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Miko – Lužová zlatí
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = apríl
 | ročník = XX.
 | číslo = 93
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Mikócziová||štvorhra, družstvo
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||dvojhra
|-
|&lt;center&gt;1970||{{URS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1972||{{NLD}} [[Rotterdam]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||družstvo mužov
|-
|&lt;center&gt;1974||{{YUG}} [[Novi Sad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||štvorhra, mix,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dočkali sme sa finále. Grofová a Orlowski majú striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1974
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXVII.
 | číslo = 87
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1976||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1988||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Renáta Kasalová||družstvo žien,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po desiatich rokoch znovu striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1988
 | mesiac = marec
 | ročník = XLII.
 | číslo = 69
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; dvojhra, štvorhra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kasalová dvakrát bronzová
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/3/28/8.png
  | dátum vydania = 28. 3. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1990||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Kasalová||družstvo žien
|-
|&lt;center&gt;1994||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Valentina Popovová, Jaromír Truksa||mix&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Naše duo namixovalo bronz
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = apríl
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 77
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;2013||{{ROU}} Buzău||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Barbora Balážová]], Ľubomír Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2020||{{POL}} [[Varšava]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Balážová, Pištej||mix
|-
|&lt;center&gt;2022||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Balážová, Pištej||mix
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2025||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT}} [[Linz]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Barbora Balážová]]||štvorhra
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tatiana Kukulková||štvorhra
|}

== Zoznam slovenských úspechov vo volejbale ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|1964]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čáslavská, fotbalisté a odbíjenkáři získali jednu zlatou a dvě stříbrné
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/10/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 10. 1964
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|-
|&lt;center&gt;[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|1968]]||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] {{TCH|vm|0|Československo}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hladká prohra 0:3. Finiš se čs. odbíjenkářům nepodařil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/28/5.png
  | dátum vydania = 28.10. 1968
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1956|1956]]||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý triumf čs. volejbalistov v Paríži
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = september
 | ročník = IV.
 | číslo = 109
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1960|1960]]||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], Július Veselko
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1962|1962]]||{{URS}} [[Sovietsky zväz]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sme najlepší na svete!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = september
 | ročník = XX.
 | číslo = 215
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov==
[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov do 21 rokov]]
*1993 [[Argentína]] - {{tretie miesto}} ČS Martin Jankovič, Marián Vavrek, Vladimír Procházka, Mikuláš Latečka

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v družstve
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši reprezentanti po třetí mistry Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/12/4.png
  | dátum vydania = 12. 9. 1958
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|1967]]||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]]
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|1971]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||Štefan Pipa
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|1985]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po štrnástich rokoch striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = október
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 236
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ||Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky
|}

'''Svetový pohár'''
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Výhra nad SSSR, ale třetí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/12/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 12. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|&lt;center&gt;1949||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Mária Bernovská
|-
|&lt;center&gt;1955||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Alžbeta Technovská
|-
|&lt;center&gt;1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Anna Uhrínová
|-
|&lt;center&gt;1967||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Júlia Bendeová, Hilda Mazurová, Paulína Šteffková
|-
|&lt;center&gt;1971||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Darina Kodajová, Mária Mališová
|-
|&lt;center&gt;1987||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronzová radost našich žen
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/10/5/7.png
  | dátum vydania = 5. 10. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||Daniela Cuníková, Eva Trnková
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
{{SVK|vm|0|Slovensko (muži)}}
*Účasť na ME:
{{SVK|vz|0|Slovensko (ženy)}}
*Účasť na MS:
*Účasť na ME:

==Úspechy v mládežníckych kategóriach==
ME hráčok do 18 rokov 1995 - {{tretie miesto}} SVK Katarína Blusková, Slávka Homzová, Petra Kubalová, Zuzana Tlstovičová, Slávka Pogránová, Eva Bačová, Martina Miháliková, Lucia Ďurkovičová, Soňa Šuhajdová, Izabela Macuráková, Ivica Majchráková a Viktória Tomková

==Úspechy v európskych pohároch==
'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1978/79||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = PMEZ volejbalistů. Úspěch ČH
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/2/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 2. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1979/80||{{druhé miesto}} [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]
|-
|PVP||&lt;center&gt;1980/81||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár ČH Bratislava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/2/23/7.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|PVP||&lt;center&gt;1975/76||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár Bratislavankám
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/4/10/8.png
  | dátum vydania = 10. 4. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1974/75||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|-
|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||&lt;center&gt;1982/83||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]
|}

'''Individuálne úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Meno
! Klub
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov vo volejbale|Liga majstrov/EPM]]||&lt;center&gt;1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Darina Ptáčková-Košková||{{CZE}} Rudá Hvězda Praha
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Slávka Homzová]]||{{ITA}} Foppapedretti Bergamo
|-
|&lt;center&gt;2006/07||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]], [[Róbert Hupka]]||{{DEU}} VfB Friedrichshafen
|-
|&lt;center&gt;2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]]||{{RUS}} Lokomotiv Novosibirsk
|}

==Externé odkazy==
*[https://www.cvf.cz/cvs/sin-slavy/galerie-medailovych-tymu-27.html Galerie medailových týmů]
*[https://slovakvolley.sk/page/volejbal-sr-1993-1999 Volejbal na Slovensku 1993-1999 ]

== Zoznam slovenských úspechov v biatlone ==
==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína
|-
|&lt;center&gt; {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br&gt; [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Pavol Hurajt]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] &lt;br&gt; [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]]
|-
|&lt;center&gt; {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]]
|-
|&lt;center&gt; {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] &lt;br/&gt; [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]  [[Anastasia Kuzminová]] || 12,5 s hromadným štartom &lt;br/&gt; stíhacie preteky 10 km &lt;br/&gt; vytrvalostné preteky 15 km
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;1999||{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]]||stíhavie preteky 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2009|2009]]||{{KOR}} [[Pchjongčchang]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||preteky s hromadným štartom 12,5 km
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2011|2011]]||{{RUS}} [[Chanty-Mansijsk]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2019|2019]]||{{SWE}} [[Östersund]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1994||rowspan=&quot;2&quot;|{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]]||3×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1996||{{ITA}} Ridnaun||[[Súbor:Med 2.png]] [[Soňa Mihoková]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;1997||{{AUT}} [[Windischgarsten]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|&lt;center&gt;2000||{{POL}} [[Zakopane]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]], [[Marcela Pavkovčeková]]||4×7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2003||{{ITA}} Forni Avoltri||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová]]||7,5 km
|-
|&lt;center&gt;2005||{{RUS}} [[Novosibirsk]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Pavol Hurajt]]||20 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} Arber||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová]]||15 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2009||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ufa]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||15 km šprint
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2016||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Ťumeň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]]||12,5 km
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]], [[Jana Gereková]], [[Matej Kazár]], [[Martin Otčenáš]]||mix
|-
|&lt;center&gt;2024||{{SVK}} [[Osrblie]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Ema Kapustová]]||15 km
|}


==Cena Antona Ondruša==
'''Cena Antona Ondruša''' bolo ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny slovenskej futbalovej ligy na základe hlasovania hráčov ligových klubov.

Organizátorom ankety, ktorá vznikla v snahe spopularizovať [[Niké liga|slovenskú futbalovú ligu]], bola redakcia denníka ''Šport'' v spolupráci s marketingovou spoločnosťou Artmedia a stávkovou spoločnosťou [[Niké (stávková kancelária)|Niké]]. Výsledky ankety vznikli na základe hlasovania hráčov všetkých ligových klubov, z každého klubu hlasovalo 11 hráčov, ktorí v danej sezóne odohrali najviac zápasov.

Cena bola pomenovaná po [[Anton Ondruš|Antonovi Ondrušovi]], bývalom 58-násobnom reprezentantovi {{TCH|f|0|Československa}}, kapitánovi [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstrov Európy 1976]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kto získa Cenu Antona Ondruša?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 115
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Každý rok venoval víťazovi originálnu trofej, dielo talianskeho umelca Giuseppe Fazolu. V prvom ročníku ankety to bola 30 cm vysoká trofej - postriebrená pololopta na stopke pozlátenej 24-karátovým zlatom a s podstavou z mramoru**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvostné dielo
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 131
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Okrem trofeje si najlepší hráč sezóny odniesol aj finančnú hotovosť od sponzorov ankety**150 tisíc [[Slovenská koruna|slovenských korún]]

Vyhlásenie víťazov sa konalo dvakrát v budove Správy účelových zariadení [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky]] v Bratislave, tretí ročník v [[City aréna Prievidza|športovej hale v Prievidzi]].

Anketa mala veľmi dobrý ohlas medzi verejnosťou aj medzi samotnými kráčmi, napriek tomu sa po troch rokoch jej krátka história skončila po odstúpení jedného zo sponzorov. 

===Výsledky ankety===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Sezóna
!  width=120|{{prvé miesto}}
!  width=120|{{druhé miesto}} 
!  width=120|{{tretie miesto}} 
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší mal body v každom klube. Od Kindera po Ürgeho
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 141
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ľubomír Faktor &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||{{ARG}} Fabio Nigro &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Súboj dvoch belasých. Od Kindera po Záteka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = jún
 | ročník = IL.
 | číslo = 139
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Ladislav Molnár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||Ján Solár &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]&lt;small&gt;
|-
|&lt;center&gt;[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie po prý raz Trnavčan! Od Šimona po Pecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 157
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Július Šimon]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Tittel]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;||[[Róbert Tomaschek]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;small&gt;
|}

==Tribúna slávy==  
'''Tribúna slávy''' je projekt Únie ligových klubov, obdoba Siene slávy slovenskej futbalovej ligy.

Pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] prišla Únia ligových klubov (ÚLK) s projektom ''Tribúna slávy'', ktorá je vlastne obdobou Siene slávy. Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] každoročne po skončení ligového ročníka uvedú na Tribúnu slávy tri osobnosti ligového futbalu v kategóriach hráč, tréner a osobnosť. Mená laureátov schvaľuje na návrh ÚLK odborná komisia zložená zo zástupcov trénerov, hráčov i médií a ich uvedenie na Tribúnu slávy sa koná vždy na slávnostnom galavečere v rámci vyhlásenia [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástky sezóny]].

''„Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Ide o naštartovanie novej tradície, každý rok zaujmú čestné miesto na Tribúne slávy ďalšie osobnosti nášho ligového futbalu,“'' vysvetlil význam projektu prezident Únie ligových klubov [[Ivan Kozák]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul               = Jedenástka sezóny Fortuna ligy. PRVÉ TRI ČESTNÉ MIESTA NA TRIBÚNE SLÁVY SÚ OBSADENÉ    
  | url                 = https://www.nikeliga.sk/clanok/3271-jedenastka-sezony-fortuna-ligy-najlepsim-hracom-weiss
  | dátum vydania       = 21. 5. 2023
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = nikeliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;   

Prvými laureátmi Tribúny slávy sa stali v máji 2023 [[Pavol Diňa]] v kategórii hráč, prvý kráľ strelcov zo sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvý najlepší strelec našej ligy oslavuje 60-ku
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3329-historicky-prvy-najlepsi-strelec-nasej-ligy-oslavuje-60-ku
  | dátum vydania = 11. 7. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Jozef Jankech]] v kategórii tréner a [[Jozef Adamec]] in memoriam v kategórii osobnosť.  

=== Členovia Tribúny slávy ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  width=80|Rok
!  width=120|Kategória hráč
!  width=120|Kategória tréner 
!  width=120|Kategória osobnosť 
|-
|&lt;center&gt;2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;
|-
|&lt;center&gt;2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Kucka
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3748-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-kucka
  | dátum vydania = 19. 5. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Juraj Halenár]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček
|-
|&lt;center&gt;2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Tigran Barseghyan
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4267-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-tigran-barseghyan
  | dátum vydania = 18. 5. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Peter Dzúrik]] &lt;br/&gt; &lt;small&gt;[[In memoriam|in memoriam]]&lt;small/&gt;||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský
|-
|&lt;center&gt;2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Spoznali sme Jedenástku sezóny Niké ligy 2025/2026
  | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4749-spoznali-sme-jedenastku-sezony-nike-ligy-2025-2026
  | dátum vydania = 17. 5. 2026
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = nikeliga.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]]
|}

==Miloš Glonek==
Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zvíťazila moderna
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = júl
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 161
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre &quot;17&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = január
 | ročník = XVIII.
 | číslo = 3
 | strany = 20
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = december
 | ročník = XLV.
 | číslo = 289
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ako strážca Caniggiu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = november
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 277
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)**
prestup do SM Caen,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek Francúzom?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 220
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli**

Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 154
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2.

V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mladí skrotili Stojkoviča
 | periodikum = Slovenský denník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = II.
 | číslo = 185
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na Papina si trúfa
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = september
 | ročník = 36
 | číslo = 172
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Premiéra sa odkladá
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = október
 | ročník = XLV.
 | číslo = 239
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = november
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 47
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 197
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Glonek jednotkou
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = august
 | ročník = 37
 | číslo = 163
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = september
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 224
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}**

V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov.

=== Úspechy ===
* majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava
* vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91
* finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou
'''Individuálne'''
* Jedenástka roka 
* 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992


== Róbert Semeník ==	
Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi
  | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/
  | dátum vydania = 22. 6. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = duklasport.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca
  | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html
  | dátum vydania = 14. 6. 1996
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]*

Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&amp;hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html
  | dátum vydania = 6. 6. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; *

návrat do BB &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2
  | dátum vydania = 9. 1. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/
  | dátum vydania = 8. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou*
2005 Slovenský pohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/
  | dátum vydania = 8. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

dvojnásobný stovkár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/
  | dátum vydania = 25. 9. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0)
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14
  | dátum vydania = 9. 6. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra]

Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8×

Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}*

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1995||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;1
|-
|{{TUR}} Bursaspor||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Duklu B. Bystrica (4)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} FC Wil||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|-
|&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za FC Nitra (2)
|-
|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||&lt;center&gt;2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;2
|}

== Stanislav Šesták ==	
[[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = jún
 | ročník = XI.
 | číslo = 2508
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď dvaja urobia to isté...
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 220
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šesták v Slovane
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = február
 | ročník = 47
 | číslo = 29
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  prvý gól materskému klubu Prešovu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Gólový zápis Šestáka
 | periodikum = Prešovský večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2002
 | mesiac = september
 | ročník = XIII.
 | číslo = 2936
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/
  | dátum vydania = 9. 2. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/
  | dátum vydania = 24. 10. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Superpohár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/
  | dátum vydania = 18. 7. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
[[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/
  | dátum vydania = 11. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/
  | dátum vydania = 11. 4. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/
  | dátum vydania = 12. 12. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/
  | dátum vydania = 13. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/
  | dátum vydania = 16. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/
  | dátum vydania = 3. 4. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]]
=== Reprezentačná kariéra ===
kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Suverénny postup
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = október
 | ročník = LIV.
 | číslo = 244
 | strany = 15
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov.

== Róbert Vittek ==
Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/
  | dátum vydania = 30. 8. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* v 2. bundeslige debutoval v zápase  5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/
  | dátum vydania = 14. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/
  | dátum vydania = 10. 11. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/
  | dátum vydania = 30. 10. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/
  | dátum vydania = 12. 5. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige
  | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige
  | dátum vydania = 9. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 12. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[SV Werder Brémy]] (3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/
  | dátum vydania = 19. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittekovci deklasovali Bayern
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/
  | dátum vydania = 2. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára
  | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara
  | dátum vydania = 28. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v semifinále a finále nehral pre zranenie* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. 2007/08 vypadli*

Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/
  | dátum vydania = 15. 11. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige.
[[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól
  | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/
  | dátum vydania = 21. 8. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sita.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom
  | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom
  | dátum vydania = 23. 10. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/
  | dátum vydania = 1. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/
  | dátum vydania = 14. 2. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* 
Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/
  | dátum vydania = 15. 9. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Marek Mintál ==
[[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76

prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov*

Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/
  | dátum vydania = 7. 3. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]*

24 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/
  | dátum vydania = 22. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ 
  | dátum vydania = 25. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/
  | dátum vydania = 30. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Objav sezóny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ 
  | dátum vydania = 7. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]*

Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/
  | dátum vydania = 17. 12. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/
  | dátum vydania = 28. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/
  | dátum vydania = 5. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, AE Larisa (3:1)  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?]

Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/]
[[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu

Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál
  | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/
  | dátum vydania = 7. 7. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

=== Reprezentačná kariéra ===
Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/
  | dátum vydania = 29. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov.

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za MŠK Žilina (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár Intertoto||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1999||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;2
|-
|{{FRA}} FC Metz||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Norimberg (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2007/2008||rowspan=&quot;2&quot;|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;2
|-
|{{GRC}} AE Larisa||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|}

== Anton Moravčík==
S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dorast ŠK Baťovany
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1947
 | mesiac = november
 | ročník = 
 | číslo = 167
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  potom v A-mužstve v divízii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom
 | periodikum = TEMPO
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = júl
 | ročník = LXXVI
 | číslo = 24
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu
 | periodikum = Cieľ
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = február
 | ročník = III.
 | číslo = 39
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 275
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0)
 | periodikum = Cieľ po nedeli
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1949
 | mesiac = október
 | ročník = III.
 | číslo = 289
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov.

V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0)
  | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva.

[[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]**
Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur

FC Prague Sydney**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Moravčík už na ceste
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = december
 | ročník = XIII.
 | číslo = 308
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = január
 | ročník = XX.
 | číslo = 20
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = máj
 | ročník = IV.
 | číslo = 59
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1956
 | mesiac = august
 | ročník = IV.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tlieskali mu na Maracane
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = máj
 | ročník = II.
 | číslo = 19
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pepek bol prvý
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | mesiac = február
 | ročník = IL.
 | číslo = 45
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;  1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 153-154
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = máj
 | ročník = VII.
 | číslo = 60
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Medzinárodný pohár dr. Geröa &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = december
 | ročník = IV.
 | číslo = 53
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = júl
 | ročník = VIII.
 | číslo = 81
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. 

V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dosť pohodlné víťazstvo
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1961
 | mesiac = november
 | ročník = IX.
 | číslo = 224
 | strany = 1,2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím  ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = júl
 | ročník = XI.
 | číslo = 142
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = august
 | ročník = XI.
 | číslo = 152
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]*

=== Repre ===
{{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve.
 
Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách 
góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Geleta futbalistom roka
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = november
 | ročník = XXI.
 | číslo = 277
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|20. 5. 1956||rowspan=&quot;2&quot;|[[Budapešť]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|27}}&lt;br/&gt; {{gól|55}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|53}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||&lt;center&gt;1:2|||{{gól|76}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 10. 1957||rowspan=&quot;2&quot;|[[Viedeň]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{AUT|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|5}} &lt;br/&gt; {{gól|7}}||rowspan=&quot;2&quot;|Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;6.
|-
|&lt;center&gt;7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||&lt;center&gt;4:1||{{gól|23}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár
|-
|&lt;center&gt;10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||&lt;center&gt;4:0||{{gól|26}}||priateľský
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;EPM||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1962/1963||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
|štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||&lt;center&gt;8:1||&lt;center&gt;2
|-
|2. kolo||{{WAL}} Borough United||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|}

=== Zdroje ===
*''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976
*''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981

== Tomáš Oravec ==
Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách!
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = novemeber
 | ročník = LII.
 | číslo = 270
 | strany = 22
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Tri body ako dar novému trénerovi
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = máj
 | ročník = LIII.
 | číslo = 111
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 209
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte

Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min
  | dátum vydania = 8. 2. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žižkov byl pět minut od titulu
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn
  | dátum vydania = 10. 5. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot
  | dátum vydania = 7. 4. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca
  | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca
  | dátum vydania = 5. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově
  | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223
  | dátum vydania = 3. 5. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/
  | dátum vydania = 2. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov.

Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/
  | dátum vydania = 11. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Panionios a Boavista Porto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/
  | dátum vydania = 10. 1. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html

Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/
  | dátum vydania = 29. 6. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/
  | dátum vydania = 31. 5. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/
  | dátum vydania = 20. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina
  | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734
  | dátum vydania = 12. 3. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 2010 majster**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/
  | dátum vydania = 10. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/
  | dátum vydania = 29. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes
  | dátum vydania = 18. 8. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/
  | dátum vydania = 16. 9. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL
  | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378
  | dátum vydania = 29. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mskzilina.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ 
  | dátum vydania = 19. 11. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;** Čína**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/
  | dátum vydania = 2. 3. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**11/3**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/
  | dátum vydania = 27. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila
  | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/
  | dátum vydania = 13. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = trnavskyhlas.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**Enosis Neon Paralimni
=== Reprezentačná kariéra ===
[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prvá vážna skúška na výbornú
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = september
 | ročník = LIV.
 | číslo = 203
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba]

== Tomáš Medveď ==
S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 33
 | strany = 20,21
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Poštárske k.o. košickým VSS
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1990
 | mesiac = október
 | ročník = XLIV.
 | číslo = 248
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 149
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]].

V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = január
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 7
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1995
 | december
 | ročník = IL.
 | číslo = 586
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]]

V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Návrat stratených synov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = január
 | ročník = L.
 | číslo = 3
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = marec
 | ročník = LI.
 | číslo = 58
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 

Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 190
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = september
 | ročník = LI.
 | číslo = 211
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. 

V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** 
[[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = máj
 | ročník = LIV.
 | číslo = 115
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medveď do Ulmu
 | periodikum = Šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = júl
 | ročník = LIV.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0).

návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5
  | dátum vydania = 18. 6. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka]

[[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/
  | dátum vydania = 26. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 4 góly Vasasu 6:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/
  | dátum vydania = 19. 4. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/
  | dátum vydania = 24. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
prvý Slovák v čínskej lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/
  | dátum vydania = 30. 3. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;*

V slov. lige obliekal dresy 8 klubov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/
  | dátum vydania = 22. 2. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov
  | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html
  | dátum vydania = 18. 10. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = mytrencin.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 

Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa
  | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/
  | dátum vydania = 28. 2. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, riaditeľ KLK &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/
  | dátum vydania = 26. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbalsfz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Reprezentačná kariéra ===
Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď naostro – tak s ostrými!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = november
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 268
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = november
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 90
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1)
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = august
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 167
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

== Tibor Mičinec ==
{{Infobox futbalista
|meno = Tibor Mičinec
|foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG
|prezývka = ''Barón''
|dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}}
|rodné mesto = [[Kremnica]]
|štát = [[Česko-Slovensko]]
|pozícia = útočník
|roky = 1974-1978&lt;br/&gt;1978-79&lt;br /&gt; 1979-80&lt;br/&gt;1980-86, 1992 &lt;br /&gt; 1987-1989 &lt;br /&gt;1989-1991 &lt;br /&gt;1991&lt;br /&gt;1994-1995 &lt;br /&gt;1995-1996
|kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] &lt;br/&gt; VTJ Písek &lt;br/&gt; VTJ Tábor &lt;br/&gt;[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] &lt;br /&gt; [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] &lt;br /&gt;[[Omonia Nikózia]] &lt;br /&gt;[[CD Logroñés]] &lt;br /&gt;[[ŠVARC Benešov]]&lt;br /&gt;[[Svit Zlín]]
|zápasy(góly) = &lt;br/&gt;&lt;br /&gt;&lt;br/&gt;154{{0}}(52)&lt;br /&gt;{{0}}74{{0}}(28)&lt;br /&gt;{{0}}50{{0}}(20)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}22{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(0)
|národné mužstvo = {{CSK|f|1}}
|reprezentačné roky = 1984-1987
|reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)
}}

S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Znova medzi ligovou elitou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1977
 | mesiac = jún
 | ročník = XXX.
 | číslo = 151
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák...
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 37
 | strany = 13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Norma chlapcov od Botiča
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = september
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 218
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Mičinec sa mohol presláviť...
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = jún
 | ročník = XXII.
 | číslo = 263
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bohemians poprvé mistrem
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png
  | dátum vydania = 13. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ve znamení klokana
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png 
  | dátum vydania = 21. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Překvapení ve Vršovicích
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png  
  | dátum vydania = 14. 3. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 144
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

„Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1982
 | mesiac = november
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 262
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA
  | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = cestazatitulem.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam
  | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bohemians.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]].

Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prim hráli Bohemians
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 12. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre &lt;ref&gt;.{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png
  | dátum vydania = 20. 6. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = marec
 | ročník = XIX.
 | číslo = 10
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC
  | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228
  | dátum vydania = 20. 5. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ =dac1904.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 6. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sladká odmena za peknú sezónu
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = jún
 | ročník = XIX.
 | číslo = 26
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 10. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm]


[[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nikdy viac do Španielska!
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = január
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 4
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953]
[[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly

Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* 

=== Reprezentačná kariéra ===
{{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Orlica odletela bez koristi
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1987
 | mesiac = november
 | ročník = XIX.
 | číslo = 45
 | strany = 12,13
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Bohemians Praha (7)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||&lt;center&gt;6:1||&lt;center&gt;3
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||&lt;center&gt;2:4||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za DAC Dunajská Streda (4)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;PVP||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||&lt;center&gt;5:1||&lt;center&gt;2
|-
|1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||&lt;center&gt;6:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;1990/1991||rowspan=&quot;2&quot;|1. kolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} Slavia Sofia||&lt;center&gt;1:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|}

== Jozef Kožlej ==
Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na prešovskú nôtu
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = máj
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 112
 | strany = 1,8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, finále Sparta&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 133
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Raz to muselo prísť!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = október
 | ročník = XLVI.
 | číslo = 254
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = február
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 26
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Veľkolepé oslavy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = december
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 134
 | strany = 12
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = V troch kolách za tri kluby?
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = október
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 242
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále*

V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najvyššie ciele vicemajstra
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = jún
 | ročník = L.
 | číslo = 148
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 4 góly Prešovu (5 : 0)**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = máj
 | ročník = LI.
 | číslo = 102
 | strany = 10
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = júl
 | ročník = LI.
 | číslo = 166
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Do odvety aj s nádejou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 187
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = december
 | ročník = LII.
 | číslo = 301
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; odkiaľ sa vrátil do Košíc.

Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch!
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html
  | dátum vydania = 15. 5. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Cyprus, 2000-01
  | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html
  | dátum vydania = 11. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/
  | dátum vydania = 24. 8. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = &quot;Cyperčan&quot; J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov
  | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html
  | dátum vydania = 23. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = korzar.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753]
Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005

2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/
  | dátum vydania = 26. 2. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 
Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/
  | dátum vydania = 20. 12. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/
  | dátum vydania = 23. 10. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/]

=== Reprezentačná kariéra ===
Reprezentoval ČSFR 21,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desaťminútovka zo zlého sna!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = marec
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 57
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21*
{{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kožlej medzi jankechovcov!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1996
 | mesiac = október
 | ročník = L.
 | číslo = 244
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0)

=== Góly v reprezentácii ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||&lt;center&gt;1:0||{{gól|83}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.||rowspan=&quot;2&quot;|14. 5. 2002||rowspan=&quot;2&quot;|[[Prešov]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{UZB|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;4:1||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|47}} &lt;br/&gt; {{gól|79}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;3.
|}

=== Góly v európskych pohároch ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za 1. FC Košice (3)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||&lt;center&gt;4:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||&lt;center&gt;1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||&lt;center&gt;8:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Olympiakos Nikózia (2)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2001/2002||rowspan=&quot;2&quot;|1. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} Dunaferr||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:2||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za Omoniu Nikózia (3)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;Pohár UEFA||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||&lt;center&gt;1:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||&lt;center&gt;3:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;| Góly za AE Larissa (1)
|-
|&lt;center&gt;Pohár UEFA||&lt;center&gt;2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||&lt;center&gt;1:3||&lt;center&gt;1
|}

==Basketbalisti storočia==
'''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = december
 | ročník = LIV.
 | číslo = 298
 | strany = 7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===Basketbalisti storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalisti storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Stanislav Kropilák]]||&lt;center&gt;218
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Richard Petruška]]||&lt;center&gt;76
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;71
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Peter Rajniak]]||&lt;center&gt;68
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Oto Matický]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Gustáv Hraška]]||&lt;center&gt;56
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Boris Lukášik]]||&lt;center&gt;54
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Juraj Žuffa]]||&lt;center&gt;35
|-
|&lt;center&gt;9.&lt;center&gt;||[[Dušan Lukášik]]||&lt;center&gt;22
|-
|&lt;center&gt;10.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]] ||&lt;center&gt;18
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Basketbalistky storočia
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Anna Kotočová]]||&lt;center&gt;164
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||&lt;center&gt;122
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||[[Andrea Kuklová]]||&lt;center&gt;70
|-
|&lt;center&gt;4.&lt;center&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||&lt;center&gt;67
|-
|&lt;center&gt;5.&lt;center&gt;||[[Eva Petrovičová]]||&lt;center&gt;55
|-
|&lt;center&gt;6.&lt;center&gt;||[[Iveta Bieliková]]||&lt;center&gt;32
|-
|&lt;center&gt;7.&lt;center&gt;||[[Zora Brziaková]]||&lt;center&gt;30
|-
|&lt;center&gt;8.&lt;center&gt;||[[Yvetta Polláková]]||&lt;center&gt;22
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||&lt;center&gt;21
|-
|[[Nataša Dekanová]]||&lt;center&gt;21
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===Tréneri storočia===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner mužov
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Gustáv Herrmann]]||&lt;center&gt;20
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;17
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Miroslav Rehák||&lt;center&gt;8
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class = &quot;wikitable&quot;
!Por.
!Kategória tréner žien
!Body
|-
|&lt;center&gt;1.&lt;center&gt;||[[Natália Hejková]]||&lt;center&gt;27
|-
|&lt;center&gt;2.&lt;center&gt;||[[Ján Hluchý]]||&lt;center&gt;16
|-
|&lt;center&gt;3.&lt;center&gt;||Jozef Hodál||&lt;center&gt;2
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Ján Hluchý==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ján Hluchý
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[7. február]] [[1925]]
  |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}}
   {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}

'''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]].

Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Aj v Sofii tretie
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1960
 | mesiac = jún
 | ročník = V.
 | číslo = 24
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kmeť s duchom moderny
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = február
 | ročník = XXXIV.
 | číslo = 6
 | strany = 6,7
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = január
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 20
 | strany = 9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 67
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Keď počúvli Hluchého
 | periodikum = Život
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 14
 | strany = 8,9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
'''Trénerské úspechy'''
* 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska
* 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska
* víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza
* 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava
* 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň
* 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien

==Gustáv Herrmann==
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Gustáv Herrmann
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský basketbalista
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  = [[16. marec]] [[1920]]
  |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}
{{Infobox-medaila}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|1||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}}
  {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
  {{Infobox-medaila farba|3||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox-medaila farba|2||&lt;center&gt;[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]&lt;/center&gt;|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}}
  {{Infobox koniec}}
'''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946.
===Kariéra===
Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2000
 | mesiac = november
 | ročník = LIV.
 | číslo = 270
 | strany = 39
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava.

V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. 

V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = apríl
 | ročník = 69
 | číslo = 87
 | strany = 28
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76).

Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov.

===Úspechy a ocenenia===
* majster Európy 1946
* 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner)
* 3. miesto na ME 1957 (tréner)
* 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku
* Tréner storočia v kategórii tréner mužov
* člen Siene slávy slovenského basketbalu
* Strieborné kruhy SŠOV

== Najúspešnejší športovci Slovenska ==
V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie **
Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** 
V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. &quot;separovania&quot; upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = január
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 4
 | strany = 7-9
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

===1958===
Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = január
 | ročník = VII.
 | číslo = 5
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Walter Renner||[[cyklistika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}

===1962===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Desať najlepších na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = december
 | ročník = X.
 | číslo = 258
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|}

===1963===
Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = december
 | ročník = XI.
 | číslo = 259-260
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]]
|-
|&lt;center&gt;6.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Vojtech Stantien||[[box]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

===1964===
Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Najlepší na Slovensku 1964
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1965
 | mesiac = január
 | ročník = XIII.
 | číslo = 1
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepší jednotlivci
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]]
|-
|&lt;center&gt;4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]]
|-
|&lt;center&gt;5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia
|-
|&lt;center&gt;6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]]
|-
|&lt;center&gt;7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;8.||Ivan Ferák||[[plávanie]]
|-
|&lt;center&gt;9.||[[František Srna]]||motocyklový šport
|-
|&lt;center&gt;10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]]
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  colspan=&quot;3&quot;|Najlepšie kolektívy
|-
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]]
|-
|&lt;center&gt;2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]]
|-
|&lt;center&gt;3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
===1964===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
===1965===
&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pod košmi rozhoduje výška
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1963
 | mesiac = február
 | ročník = XIII.
 | číslo = 9
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por.
!  width=150|Meno
!  width=150|Šport
|-
|&lt;center&gt;1.||||
|-
|&lt;center&gt;2.||||
|-
|&lt;center&gt;3.||||
|-
|&lt;center&gt;4.||||
|-
|&lt;center&gt;5.||||
|-
|&lt;center&gt;6.||||
|-
|&lt;center&gt;7.||||
|-
|&lt;center&gt;8.||||
|-
|&lt;center&gt;9.||||
|-
|&lt;center&gt;10.||||
|}

== BC Prievidza ==
V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov
  | url                 = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html
  | dátum vydania       = 12. 8. 2017
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = myhornanitra.sme.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný &quot;federálny&quot; titul**
 
=== Bilancia v čs. lige ===
:{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93            
:{{druhé miesto}} 1991/92
:{{tretie miesto}} 1990/91

=== Umiestnenie v jednotlivých sezónach ===
{|width=100%
|width=33%|
*1961/62 - 10. miesto
*1962/63 - 12. zostup
*1966/67 - 8.
*1967/68 - 12. zostup
*1969/70 - 6.
*1970/71 - 9.
*1971/72 - 8.
*1972/73 - 5.
|width=33%|
*1973/74 - 7.
*1974/75 - 8.
*1975/76 - 5.
*1976/77 - 8.
*1977/78 - 10.
*1978/79 - 10.
*1979/80 - 10. zostup
*1981/82 - 7.
|width=33%|
*1982/83 - 11. zostup
*1986/87 - 6.
*1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3)
*1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Prievidza poprvé mistrem
  | url                 = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
*1989/90 - 6.
*1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2)
*1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3)
*1992/93 - majster ČSFR &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Majstrovské kádre &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021)
  | url                 = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = basketliga.sk
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;===
*1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý
*1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}}
*1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek
*1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek
*2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers
*2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič

=== BC v európskych pohároch === 
[http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm]
[[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]]
BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990)
Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek),
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83)
|-
|osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78)
|-
|2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68)
|-
|2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93).
|}

'''Koračov pohár'''
BC Prievidza - 6 ročníků
Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997).
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107)
|-
|1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96)
|-
|1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111)
|-
|1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91)
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81)
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|štvrťfinálová &lt;br/&gt; skupina &lt;br/&gt; 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98)
|-
|{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74)
|-
|{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89)
|}

'''Saporta cup/FIBA European cup'''
Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky)
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Kolo
!Súper
!Výsledky
|-
|1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86)
|-
|1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107)
|}
'''FIBA Liga majstrov'''
2016/17  {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73
'''FIBA Europe Cup'''
2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 
2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque

=== Hráči BC Prievidza v reprezentácii ===
Uhnák, Jašš, Jančura, Marko

== Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach ==
=== Pohárové súťaže riadené UEFA ===
Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále**  

V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** 

Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli**

[[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovan korunoval slovenský polrok
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = máj
 | ročník = I.
 | číslo = 15
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper vo finále
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||&lt;center&gt;1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Benfica-Barcelona 3:2
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/
  | dátum vydania = 10. 6. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||&lt;center&gt;2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/
  | dátum vydania = 18. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||&lt;center&gt;2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/
  | dátum vydania = 21. 8. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! Meno
! Klub
! Sezóna
! Súper v semifinále
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||&lt;center&gt;1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||&lt;center&gt;1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|colspan=&quot;2&quot;|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], &lt;br/&gt;[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||&lt;center&gt;1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = apríl
 | ročník = I.
 | číslo = 11
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||&lt;center&gt;2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0)
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1973
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 4. 1979
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 4. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|- 
|[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png
  | dátum vydania = 21. 4. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA
  | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html
  | dátum vydania = 14. 2. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = denik.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/
  | dátum vydania = 5. 4. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2:2
|-
|[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||&lt;center&gt;2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/
  | dátum vydania = 2. 6. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/
  | dátum vydania = 14. 5. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Pohárové súťaže iných konfederácií ===
* [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/
  | dátum vydania = 6. 6. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól

=== Ostatné pohárové súťaže ===
'''SEP'''
Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992.

{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Meno/Klub
! Súper vo finále
! Poznámka
|-
|&lt;center&gt;1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále
|-
|&lt;center&gt;1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva
|-
|&lt;center&gt;1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 11. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 &lt;br/&gt; Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec
|-
|&lt;center&gt;1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava
 | periodikum = TIP
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = júl
 | ročník = I.
 | číslo = 21
 | strany = 23
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 &lt;br/&gt;Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek
|-
|&lt;center&gt;1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina*
|-
|&lt;center&gt;1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým||
|}

Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan

'''Rappanov pohár'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! Klub
! Súper vo finále
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 &lt;br/&gt; {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]||
|-
|&lt;center&gt;1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 &lt;br/&gt; {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč||
|}

'''Interpohár'''
Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation
Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina


'''Latinský pohár'''
Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957.
Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona
Posledný víťaz: 1957 Real Madrid
Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno       

*[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Nice 1:0
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;


'''Veľtržný pohár'''
*Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA.

[[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]**

*[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Barcelona-Birmingham 4:1
  | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = bdfutbol.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Majstrovské tituly==
Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska
  | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ 
  | dátum vydania = 3. 12. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rimava.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]**

V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]**

V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach**
[[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]**

Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána
  | url                 = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = Rudé Právo, 1. 12. 1988
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;
V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** 

V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto**

[[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]**

== Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách ==
==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]==
=== {{ARM}} [[Arménsko]] ===
*[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] ===
*[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71
*[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/
  | dátum vydania = 15. 5. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] ===
*[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008
*[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020
=== {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] ===
*[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46
*[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05
*[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09
*[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13
*[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci
  | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportky.topky.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === 
*[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01
*[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21
=== {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] ===
[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]]
*[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
*[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]]
*[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]]
*[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
*[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10
[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
*[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]]
*[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
*[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17
*[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19
*[[Jakub Hromada]] – 2020/21
[[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]
*[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]]
*[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]]
*[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]]
[[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]
*[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]]
[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]
*[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13
*[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]]
*[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16
*[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18
*[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“
  | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s
  | dátum vydania = 12. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport7.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] ===
*[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 
*[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/
  | dátum vydania = 6. 5. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, 2021/22 
=== {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] ===
*[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995
{{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] 
*[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Saison 1937/1938 -  Effectif Champion Ligue 1 (Division 1)
  | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = pari-et-gagne.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] ===
*[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05
*[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14
=== {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === 
*[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08
*[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13
*[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16
=== {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === 
*[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91
*[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul!
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/
  | dátum vydania = 2. 5. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] ===
*[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95
*[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/
  | dátum vydania = 8. 4. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] ===
*[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39
{{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003
=== {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === 
*[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003
*[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008
*[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021
=== {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] ===
*[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32
*[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39
*[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41
*[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01
*[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02
*[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03
*[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06
*[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18
*[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13
*[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16
*[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21
*[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === 
*[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05
=== {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] ===
*[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01
*[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17
=== {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] ===
*[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/
  | dátum vydania = 23. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] ===
*[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/
  | dátum vydania = 27. 9. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2009
*[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015
=== {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === 
*[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06
*[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09
*[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10
*[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11
*[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12
*[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16
*[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16
*[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19
*[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22
=== {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] ===
*[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40
*[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/  
  | dátum vydania = 7. 4. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] ===
*[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72
*[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96
*[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97
*[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06
*[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05
*[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06
*[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09
*[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/
  | dátum vydania = 14. 5. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; , 2013/14 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána
  | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/
  | dátum vydania = 26. 3. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] ===
*[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10
=== {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] ===
*[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/
  | dátum vydania = 11. 11. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12
*[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015
=== {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] ===
*[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02
*[[Stanislav Varga]] –  [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom
  | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/
  | dátum vydania = 23. 4. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12
=== {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === 
*[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57
*[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64
*[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95
=== {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] ===
*[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49
*[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/
  | dátum vydania = 2. 5. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
=== {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] ===
*[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna
  | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/
  | dátum vydania = 30. 5. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = futbal.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11
*[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/
  | dátum vydania = 19. 7. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/
  | dátum vydania = 30. 4. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]==
=== {{AUS}} [[A-League|Austrália]] ===
*[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010
*[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017
=== {{IDN}} [[Indonézia]] ===
*[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10
=== {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === 
*[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015
=== {{MYS}} [[Malajzia]] ===
*[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993
=== {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] ===
*[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015

==[[CAF|Africké ligové súťaže]]==
=== {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] ===
*[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie
  | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/
  | dátum vydania = 1. 5. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]==
=== {{CRI}} [[Kostarika]] ===
*[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91
*[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003

==Poháre==
[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]**
[[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]]
[[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]])
[[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]**
[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé

[[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce
  | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic
  | dátum vydania = 24. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = idnes.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025
[[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998
*[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012
{{FRA}} [[Coupe de la Ligue]]
*[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]]
[[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]**

Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko,

== Najviac pohárov v zahraničí ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Počet  &lt;br/&gt; titulov
!width=150|Meno
!Národný pohár
!Ligový pohár
!Superpohár
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}}
|-
|&lt;center&gt;6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}},  [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}||||
|-
|&lt;center&gt;||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}
|-
|&lt;center&gt;||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}||||
|}

===Tréneri s pohárovými trofejami===
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Meno
!Pohárové trofeje
!Klub
|-
|[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)&lt;br/&gt; Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) &lt;br/&gt; {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952)
|-
|[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972)
|-
|[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974)
|-
|[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006)
|-
|[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] &lt;br/&gt; Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) &lt;br/&gt; {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010)
|-
|[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015)
|-
|[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014)
|-
|[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026)
|}

===Ligové tituly===
* [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956
* [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975
* [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977
* [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991
* [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986
* [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994
* [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010
* [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014
* [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026

== Klub ligových šampiónov ==
'''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera.
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Počer titulov
!width=150|Meno
!Hráčske tiuly
!Trénerské tituly
|-
|&lt;center&gt;12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010
|-
|&lt;center&gt;11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014||
|-
|&lt;center&gt;10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026
|-
|&lt;center&gt;9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956
|-
|&lt;center&gt;8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 ||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943
|-
|&lt;center&gt;7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975
|-
|&lt;center&gt;7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994
|-
|&lt;center&gt;6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009
|-
|&lt;center&gt;6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003||
|-
|&lt;center&gt;6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021
|-
|&lt;center&gt;6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan=&quot;6&quot;|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 ||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vladimír Hagara]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Anton Hrušecký]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Alojz Fandel]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Vojtech Varadín]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Stanislav Martinkovič]]||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 /  [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010||
|-
|&lt;center&gt;5&lt;center&gt;||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019
|-
|&lt;center&gt;5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024||
|}

== Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;131
|-
|{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;22
|-
|{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||&lt;center&gt;100
|-
|{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;28
|-
|{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||&lt;center&gt;15
|-
|{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||&lt;center&gt;23
|-
|{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||&lt;center&gt;31
|-
|{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||&lt;center&gt;20
|-
|{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||&lt;center&gt;4
|-
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||&lt;center&gt;29
|-
|{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||&lt;center&gt;5
|-
|{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||&lt;center&gt;25
|-
|{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||&lt;center&gt;2
|-
|{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||&lt;center&gt;17*
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Meno
!width=50|Góly 
|-
|{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;17
|-
|{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;19
|-
|{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||&lt;center&gt;42
|-
|{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||&lt;center&gt;14
|-
|{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||&lt;center&gt;13
|-
|{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;55
|-
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||&lt;center&gt;32
|-
|{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||&lt;center&gt;27
|-
|{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||&lt;center&gt;52
|-
|{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||&lt;center&gt;18
|-
|{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||&lt;center&gt;10
|-
|{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||&lt;center&gt;16
|-
|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||&lt;center&gt;8
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||&lt;center&gt;33
|-
|{{}} [[]]||[[]]||&lt;center&gt;
|-
|{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||&lt;center&gt;21
|-
|{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||&lt;center&gt;38
|-
|{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||&lt;center&gt;6
|-
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||&lt;center&gt;120
|-
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||&lt;center&gt;79
|-
|{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||&lt;center&gt;78
|-
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||&lt;center&gt;53
|-
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||&lt;center&gt;54
|-
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||&lt;center&gt;
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}

==Najviac gólov v kluboch==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!width=150|Klub
!width=150|Najviac gólov
!width=250|Ďalší strelci
|-
|[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]]
|-
|[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava &lt;br&gt; (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]]
|-
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]]
|-
|[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]]
|-
|[[MFK Košice|VSS Košice &lt;br&gt; (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]]
|-
|[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]]
|-
|[[MŠK Žilina|MŠK Žilina &lt;br&gt; (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]]
|-
|[[FC Nitra|FC Nitra &lt;br&gt; (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]]
|-
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]]
|-
|[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]]
|-
|[[AS Trenčín|AS Trenčín &lt;br&gt; (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]]
|-
|[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]]
|-
|[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]]
|-
|[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]]
|- 
|[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]]
|-
|[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]]
|-
|[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] &lt;br&gt; 22 [[Marek Holmík]]||
|-
|[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]||
|-
|[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]||
|-
|[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]||
|-
|[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]||
|-
|[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]||
|-
|[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]||||
|-
|[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]||||
|-
|[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]||
|}</text>
      <sha1>4vax12jkzhqk9gmncuxuintpu187v5r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskografia G-Dragona</title>
    <ns>0</ns>
    <id>532081</id>
    <revision>
      <id>8232584</id>
      <parentid>7966595</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:42:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232584</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33807" sha1="08va9gi2rkleil2l21pfjr80wd3uli4" xml:space="preserve">{{Infobox Diskografia umelca
| Interpret                 = [[G-Dragon|G-Dragona]]
| Obrázok                   = G-Dragon 2012.jpg
| Popis obrázku             = G-Dragon v roku 2012
| Štúdiové albumy           = 3
| Koncertné albumy          = 3
| Kompilácie                = 
| DVD                       = 6
| Videoklipy                = 14
| Soundtracky               =
| Coververzie               = 
| Remixy                    =
| EP                        = 1
| Single                    = 13
| Propagačné single         = 
| Spolupracujúci interpret  =
| Referencie                =
}}

Juhokórejský raper [[G-Dragon]] začal svoju hudobnú kariéru ako líder kórejskej hip-hopovej skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]. Svoju sólovú kariéru začal v roku 2009 vydaním albumu ''[[Heartbreaker]]'', na ktorom spolupracovalo niekoľko umelcov, ako napríklad [[Teddy]] z [[1TYM]], [[Tchäjang]], [[Kush]], [[CL]] z [[2NE1]] a [[Sandara Pak]] z [[2NE1]]. Hlavným singlom bola rovnomenná pieseň, z albumu sa predalo vyše 275 000 kópií&lt;ref name=&quot;From YG&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/10161#more-10161 |titul=From YG |vydavateľ=YG Entertainment |dátum prístupu=2014-12-04 |jazyk=ko |dátum vydania=2010-12-30 |meno=Hyun Suk |priezvisko=Yang}}&lt;/ref&gt; a na 11. ročníku Mnet Asian Music Awards získal cenu „Album roka“.&lt;ref name=&quot;MAMA&quot;&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/11/201_55925.html|titul=Music Awards Has Fresh Yet Disappointing Start|meno=Han Sang|priezvisko=Hee|rok=2009|mesiac=novembra|deň=22|periodikum=Korean Times|dátum prístupu=2009-12-13}}&lt;/ref&gt; Druhému singlu „ Breathe“ sa podarilo umiestniť v Top 20,&lt;ref name=&quot;Heartbreaker top chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/include/print.asp?newsIdx=50847|titul=G-Dragon Shines on First Album|meno=Han Sang|priezvisko=Hee|dátum vydania=2009-10-28|periodikum=Korean Times|dátum prístupu=2009-11-05}}&lt;/ref&gt; kým ostatné piesne ako „The Leaders“, „A Boy“, „Hello“ a „She's Gone“ obsadili v rôznych rebríčkoch prvé miesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent9&amp;idxno=2009090710290012970|titul= G-Dragon conquers Korean music charts|priezvisko=Kim|meno=Lynn|vydavateľ=Asia Economy|dátum vydania=2009-09-07 |dátum prístupu=2009-09-29}}&lt;/ref&gt;

G-Dragon mal aj niekoľko sólových aktivít. Po tom, čo pomohol pri produkcii Tchäjangovho debutového albumu, nahral vlastnú verziu hlavného singlu „Only Look At Me“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 나만바라봐, fonetický prepis: ''Naman Barabwa'') s názvom „Only Look At Me Part 2“. Singel bol vydaný digitálne. Spolu s Tchäjangom a T.O.P-om spievali v piesni „Super Fly“ z albumu ''Rush'' speváčky Lexy. V máji 2009 spolupracoval s japonskou chlapčenskou skupinou [[W-inds]] na ich singli ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream''.&lt;ref name=&quot;winds/Collab2&quot;&gt;{{Citácia periodika|url=http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm|titul='빅뱅' 지드래곤, 日그룹 '윈즈' 앨범 참여..뮤비도 출연|rok=2009|mesiac=mája|deň=8|periodikum=Sports Chosun|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20131021010702/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm|dátum archivácie=2013-10-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;winds/collab&quot;&gt;{{Citácia periodika|url=http://ent.sina.com.cn/y/2009-05-19/13532526798.shtml|titul=G-Dragon与W-inds合作日本同台演出获好评|rok=2009|mesiac=mája|deň=19|periodikum=Sina|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=zh}}&lt;/ref&gt;

==Albumy==

===Štúdiové albumy===

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12em;&quot;|Názov
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Detaily
!colspan=&quot;3&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
!rowspan=2 width=&quot;200&quot;|[[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaje a certifikácie]]
|-
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gaon Chart |url=http://www.gaonchart.co.kr/main/section/total/list.gaon |vydavateľ=Gaon Chart|dátum prístupu=2010-12-03|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Oricon|JPN]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;oricon&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oricon Chart |url=http://www.oricon.co.jp/ |vydavateľ=Oricon|jazyk=ja}}&lt;/ref&gt;
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Billboard|USA]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;billboard&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Billboard Chart |url=http://www.billboard.com/charts/billboard-200#/charts/billboard-200/ |vydavateľ=Billboard}}&lt;/ref&gt;
|-
!colspan=&quot;8&quot;| Kórejské
|-
|align=&quot;center&quot;|2009
|align=&quot;center&quot;|'''''[[Heartbreaker (G-Dragon album)|Heartbreaker]]'''''
|
* Vydanie: 18. august 2009
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|1
|align=&quot;center&quot;|—
|align=&quot;center&quot;|—
|
* KOR: 288 401 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=T&amp;f_month=01&amp;f_year=2010&amp;f_type=month |titul=2010년 1월 Album Chart |vydavateľ=Gaon music chart| dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=&quot;center&quot;|2013
|align=&quot;center&quot;|'''''[[Coup D'Etat (G-Dragon album)|Coup D'Etat]]'''''
|
* Vydanie: 13. september 2013 (fyzicky) &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(2. september 2013 - Part I digitálne; 5. september 2013 - Part II digitálne)&lt;/small&gt;
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]], [[KT Music]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]], [[Dlhohrajúca platňa|Limitovaná edícia LP]]
|align=&quot;center&quot;|1
|align=&quot;center&quot;|11
|align=&quot;center&quot;|182
|
* KOR: 205 011 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_type=year&amp;f_year=2013&amp;f_month=3&amp;f_week=&amp;f_chart_kind_cd=K |titul=2013년 Album Chart|vydavateľ=Gaon music chart |dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
* JPN: 25 000 (kórejská verzia)
* USA: 2 000+ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/5687413/k-pop-star-g-dragon-enters-billboard-200 |titul=K-Pop Star G-Dragon Enters Billoard 200 |dátum vydania=2013-09-12 |dátum prístupu=2013-12-14}}&lt;/ref&gt;
*LP limitovaná na 8 888 kópií &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/22710?lang=en |titul=G-Dragon’s “COUP D’ETAT”, 8,888 Limited Edition LPs Sold out before Official Release |dátum vydania=2013-10-03 |dátum prístupu=2013-12-14|vydavateľ YG Life}}&lt;/ref&gt;
|-
!colspan=&quot;8&quot;| Japonské
|-
|align=&quot;center&quot;|2013
|align=&quot;center&quot;|'''''[[Coup D’Etat '+ One of a Kind &amp; Heartbreaker' (G-Dragon album)|Coup D'Etat&lt;br&gt;[+ One Of A Kind &amp; Heartbreaker]]]'''''
|
* Vydanie: 27. november 2013
* Vydavateľ: [[YGEX]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|—
|align=&quot;center&quot;|2
|align=&quot;center&quot;|—
|
*JPN: 130 601+ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.oricon.co.jp/music/special/2013/musicrank1215/index07.html#topphoto |titul=G-Dragon No. 56 on 2013 Year End Oricon Chart |dátum vydania=2013-12-16 |dátum prístupu=2013-12-16|jazyk=ja}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;7&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka alebo nebol v danej krajine vydaný.
|}

===EP===

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12em;&quot;|Názov
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:250px;&quot;|Detaily
!colspan=&quot;3&quot;|Vrcholová pozícia v rebríčkoch
!rowspan=2 width=&quot;200&quot;|[[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaje a certifikácie]]
|-
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Oricon|JPN]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;oricon&quot;/&gt;
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Billboard|USA]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;billboard&quot;/&gt;
|-
!colspan=&quot;8&quot;| Kórejské
|-
|align=&quot;center&quot;|2012
|align=&quot;center&quot;|'''''[[One of a Kind (G-Dragon album)|One of a Kind]]'''''
|
* Vydanie: 15. september 2012
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|1
|align=&quot;center&quot;|12
|align=&quot;center&quot;|161
|
* KOR: 254 219 &lt;ref name=&quot;2014년 상반기결산 ALBUM CHART&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/2014.php?f_type=album&amp;chart_kind_cd=K|titul=2014년 상반기결산 ALBUM CHART|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-11-25|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
* JPN: 41 500 (kórejská verzia) &lt;ref name=&quot;oricon&quot; /&gt;
* TWN: 10 000 (Platina) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2013/05/g-dragon-wraps-up-taiwanese-leg-of-his-solo-world-tour-in-front-of-26000-fans-one-of-a-kind-goes-platinum-in-taiwan|titul=G-Dragon wraps up Taiwanese leg of his solo world tour in front of 26,000 fans + 'One of A Kind' goes platinum in Taiwan|dátum vydania=2013-05-11|vydavateľ=Allkpop |dátum prístupu=2014-10-17}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;7&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka alebo nebol v danej krajine vydaný.
|}

===Kolaboračné albumy===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12em;&quot;|Názov
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:250px;&quot;|Detaily
!colspan=&quot;2&quot;|Vrcholová pozícia v rebríčkoch
!rowspan=2 width=&quot;200&quot;|[[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaje a certifikácie]]
|-
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;
!width=&quot;30&quot;|&lt;small&gt;[[Oricon|JPN]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;oricon&quot;/&gt;
|-
!colspan=&quot;8&quot;| Kórejské
|-
|align=&quot;center&quot;|2010
|align=&quot;center&quot;|'''''[[GD &amp; TOP]]'''''
|
* Vydanie: 24. december 2010
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|1
|align=&quot;center&quot;|8
|
* KOR: 200 000 &lt;ref name=&quot;2012년 Album Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=K&amp;nationGbn=&amp;f_month=3&amp;f_year=2012&amp;f_type=year|titul=2012년 Album Chart|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-11-25| jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;2011년 Album Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=T&amp;nationGbn=&amp;f_month=3&amp;f_year=2011&amp;f_type=year|titul=2011년 Album Chart|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-11-25| jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
* JPN: 16 854 (kórejská verzia) &lt;ref name=&quot;oricon&quot; /&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;7&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka alebo nebol v danej krajine vydaný.
|}

===Koncertné albumy===

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:230px;&quot;|Názov
!rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:250px;&quot;|Detaily
!colspan=&quot;2&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
!rowspan=2 width=&quot;200&quot;|[[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Predaje a certifikácie]]
|-
!width=&quot;40&quot;|&lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;
!width=&quot;40&quot;|&lt;small&gt;[[Oricon|JPN]]&lt;/small&gt;&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;oricon&quot;/&gt;
|-
!colspan=&quot;8&quot;| Kórejské
|-
|align=&quot;center&quot;|2010
|align=&quot;center&quot;|'''''1st Live Album: Shine a Light'''''
|
* Vydanie: 3. marec 2010
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|1
|align=&quot;center&quot;|—
|
* KOR: 39 401 &lt;ref name=&quot;2010년 3월 Album Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=K&amp;f_month=03&amp;f_year=2010&amp;f_type=month|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2010년 3월 Album Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;2&quot;|2013
|align=&quot;center&quot;|'''''2013 G-Dragon World Tour Live CD &lt;br&gt;[One Of A Kind in Seoul]'''''
|
* Vydanie: 3. september 2013
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|9
|align=&quot;center&quot;|—
|
* KOR: 21 359 &lt;ref name=&quot;2013년 9월 Album Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=K&amp;f_month=09&amp;f_year=2013&amp;f_type=month|vydavateľ=Gaon|titul=2013년 9월 Album Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=&quot;center&quot;|'''''2013 G-Dragon 1st World Tour &lt;br&gt;[One Of A Kind] The Final'''''
|
* Vydanie: 22. november 2013
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
* Formáty: CD, [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]]
|align=&quot;center&quot;|—
|align=&quot;center&quot;|—
|
|-
|align=&quot;center&quot; colspan=&quot;6&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa album nedostal do rebríčka alebo nebol v danej krajine vydaný.
|}

==DVD==

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
!style=&quot;text-align:center;&quot; |Informácie
! style=&quot;text-align:center;&quot; |Vrcholová pozícia &lt;br /&gt;v rebríčkoch 
|-  
| align=&quot;center&quot;|2010
|'''''1st Live Concert : Shine A Light'''''    
* Vydanie: Južná Kórea: 20. apríl 2010, Japonsko: 24. apríl 2010
* Jazyky: [[kórejčina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| 16
|-   
| align=&quot;center&quot; rowspan=&quot;4&quot;| 2013
|'''''G-DRAGON'S COLLECTION DVD: ONE OF A KIND'''''    
* Vydanie: Južná Kórea: 2. apríl 2013, Japonsko: 27. marec 2013
* Jazyky: [[kórejčina]], [[japončina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| 9
|-   
|'''''G-Dragon World Tour DVD [One Of A Kind in Seoul]'''''    
* Vydanie: Južná Kórea: 13. september 2013, Japonsko: 18. september 2013
* Jazyky: [[kórejčina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| 6
|- 
|'''''G-Dragon World Tour One Of A Kind In Japan Dome Special'''''    
* Vydanie: 20. november 2013
* Jazyky: [[japončina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| 3
|- 
|'''''G-DRAGON'S COLLECTION DVD II: COUP D'ETAT'''''    
* Vydanie: Južná Kórea: 24. december 2013, Japonsko: 25. december 2013
* Jazyky: [[kórejčina]], [[japončina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| —
|-   
| align=&quot;center&quot;|2014
|'''''G-Dragon World Tour DVD [One Of A Kind THE FINAL in Seoul + World Tour]'''''    
* Vydanie: Japonsko: 12. február 2014
* Jazyky: [[kórejčina]]
* Vydavateľ: [[YG Entertainment]]
|align=center| —
|}

==Single==

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:250px;&quot;|Názov
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:140px;&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12em;&quot;|Predaje
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:18em;&quot;|Album
|-
! style=&quot;width:70px;font-size:85%&quot;| &lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR&lt;br&gt;Gaon]]&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;&lt;/small&gt;
! style=&quot;width:70px;font-size:85%&quot;| &lt;small&gt;[[Korea K-Pop Hot 100|KOR&lt;br&gt;Billboard]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;GDBillboard&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/artist/276219/g-dragon/chart?f=1175|titul=G-Dragon|vydavateľ=Billboard|dátum prístupu=2014-12-05}}&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| 2009
! scope=&quot;row&quot; | „Heartbreaker“
| 1
| — 
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 4 000 000+
| rowspan=&quot;4&quot;| ''[[Heartbreaker (G-Dragon album)|Heartbreaker]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Breathe“
| 19
| —
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 2 000 000+
|-
! scope=&quot;row&quot;| „A Boy“
| 8
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Butterfly“ (feat. Jin Jung)
| 30
| —
|
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2010
! scope=&quot;row&quot;| „Heartbreaker“ &lt;small&gt;(Remix) (feat. [[Flo Rida]])&lt;/small&gt;
| 8
| —
|
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Shine A Light''
|-
| rowspan=&quot;3&quot;| 2012
! scope=&quot;row&quot;| „That XX“
| 1
| 2
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 1 767 870 &lt;ref name=&quot;2012년 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_type=year&amp;f_year=2012&amp;f_month=3&amp;f_week=&amp;f_chart_kind_cd=K|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2012년 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;3&quot;| ''[[One of a Kind (G-Dragon album)|One of a Kind]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „One of a Kind“
| 9
| 14
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 660 902 &lt;ref name=&quot;2012년 9월 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_chart_kind_cd=K&amp;f_month=09&amp;f_year=2012&amp;f_type=month|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2012년 9월 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;2012년 10월 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_chart_kind_cd=K&amp;f_month=10&amp;f_year=2012&amp;f_type=month|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2012년 10월 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Crayon“
| 3
| 4
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 1 746 682 &lt;ref name=&quot;2012년 Download Chart&quot;/&gt;
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| 2013
! scope=&quot;row&quot;| „MichiGO“ 
| 22
| 17
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 287 998 &lt;ref name=&quot;2013년 9월 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_chart_kind_cd=K&amp;f_month=09&amp;f_year=2013&amp;f_type=month|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2013년 9월 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;4&quot;| ''[[Coup D'Etat (G-Dragon album)|Coup D'Etat]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Coup D'Etat“ &lt;small&gt;(feat. [[Diplo]] a [[Baauer]])&lt;/small&gt;
| 5
| 15
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 430 164 &lt;ref name=&quot;2013년 9월 Download Chart&quot;/&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Crooked“
| 7
| 2
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 1 424 444 &lt;ref name=&quot;2013년 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_chart_kind_cd=K&amp;nationGbn=&amp;f_month=3&amp;f_year=2013&amp;f_type=year|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2013년 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Who You“
| 1
| 4
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 981 454 &lt;ref name=&quot;2013년 Download Chart&quot;/&gt;
|-
| 2014
! scope=&quot;row&quot;| „Good Boy“ &lt;small&gt;(s [[Tchäjang|Tchäjangom]])&lt;/small&gt;
| 4
| —
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 298 859 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_type=week|vydavateľ=Gaon music chart|titul=2014년 49주차 Download Chart|dátum prístupu=2014-12-04|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
| YG Hip Hop Project &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/42881|vydavateľ=YG Family|titul=YG HIPHOP PROJECT 1 “GD X TAEYANG”|dátum prístupu=2014-12-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|}

===Ostatné single===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:250px;&quot;|Názov
!style=&quot;width:120px;&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:18em;&quot;|Album
|-
! &lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| 2001
! scope=&quot;row&quot;| „Realize Yourself“
| —
| rowspan=&quot;3&quot;| ''Hip-Hop Flex''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „G-Dragon“
| —
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Hip-Hop Nation“
| —
|-
! scope=&quot;row&quot;| „G-Dragon“
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Perry By Storm''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2002
! scope=&quot;row&quot;| „Hip-Hop Remix“ &lt;small&gt;(Ft. Swi.T)&lt;/small&gt;
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Space Hip Hop Duck OST''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2006
! scope=&quot;row&quot;| „This Love“
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[Bigbang Vol.1]]''
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| 2007
! scope=&quot;row&quot;| „Hot Issue (Intro)“ &lt;small&gt;(Ft. [[CL (singer)|CL]])&lt;/small&gt;
| —
| rowspan=&quot;2&quot;| ''[[Hot Issue (EP)|Hot Issue]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „But I Love You“
| —
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| 2008
! scope=&quot;row&quot;| „This Love“ (anglická verzia)
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[With U]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Only Look At Me (Part 2)“
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Nealbumové vydanie''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2010
! scope=&quot;row&quot;| „G-Market Party“
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Nealbumové vydanie''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2012
! scope=&quot;row&quot;| „I am Mugler“ &lt;small&gt;(pre Muglar FW 13/14&lt;br&gt;- pánsku kolekciu od [[Nicola Formichetti]])&lt;/small&gt;
| —
| rowspan=&quot;1&quot;| ''Nealbumové vydanie''
|-
|colspan=&quot;14&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa pieseň neumiestnila, alebo bola vydaná skôr, ako vznikol oficiálny hudobný rebríček. 
|}

===Kolaboračné single===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Názov
! style=&quot;width:120px;&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:170px;&quot;|Predaje
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Album
|-
! style=&quot;width:3em;font-size:85%&quot;| &lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR&lt;br&gt;Gaon]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;&lt;/small&gt;
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| 2002
! scope=&quot;row&quot;| „Hip Hop Gentlemen“ &lt;br&gt;&lt;small&gt;(s Jinusean, Dannym, Čin Hwanom a Masta Wu)&lt;/small&gt;
| —
|
| rowspan=&quot;4&quot;| ''YG Family - Why Be Normal? / 1997 - 2002''
|-
! scope=&quot;row&quot; | „YMCA Baseball Team“ &lt;br&gt;&lt;small&gt;(s Jinusean, Dannym, Čin Hwanom, Lexy Ft. Hüsong)&lt;/small&gt;
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot; | „Why be Normal?“ &lt;br&gt;&lt;small&gt;(s Perrym a Masta Wu Ft. Pak Či-jon)&lt;/small&gt;
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „A-Yo“ (Verzia YG Family) &lt;br&gt;&lt;small&gt;(s Jinusean, 1TYM a Lexy)&lt;/small&gt;
| —
|
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| 2006
! scope=&quot;row&quot;| „We Belong Together“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om Ft. Pak Bom)&lt;/small&gt;
| —
|
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[We Belong Together]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Forever with You“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om Ft. Pak Bom)&lt;/small&gt;
| —
|
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[Bigbang 03]]''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2008
! scope=&quot;row&quot; | „We Belong Together“ (Japonská verzia) &lt;br&gt;&lt;small&gt;(s T.O.P-om Ft. Pak Bom)&lt;/small&gt;
| —
|
| rowspan=&quot;1&quot;| [[With U]]
|-
| rowspan=&quot;8&quot;| 2010
! scope=&quot;row&quot;| „High High“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om)&lt;/small&gt;
| 1
|
| rowspan=&quot;8&quot;| ''[[GD &amp; TOP]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Oh Yeah“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om Ft. Pak Bom)&lt;/small&gt;
| 2
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Knock Out“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om)&lt;/small&gt;
| 3
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Intro“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om)&lt;/small&gt;
| 55
|
|-
! scope=&quot;row&quot; | „Don't Go Home“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om)&lt;/small&gt;
| 7
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Baby Goodnight“ &lt;small&gt;(s T.O.P-om)&lt;/small&gt;
| 14
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Obsession“ &lt;small&gt;(G-Dragonovo sólo)&lt;/small&gt;
| 23
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „What Do You Want?“ &lt;small&gt;(G-Dragonovo sólo)&lt;/small&gt;
| 29
|
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2011
! scope=&quot;row&quot;| „I Cheated“ &lt;small&gt;(s Pak Mjong-suom Ft. Pak Bom)&lt;/small&gt;
| 1
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 3 625 939 &lt;ref name=&quot;2011년 Download Chart&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_type=year&amp;f_year=2011&amp;f_month=3&amp;f_week=&amp;f_chart_kind_cd=K|titul=2011년 Download Chart|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-12-05|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[Infinite Challenge]] Westcoast Highway Music Festival''
|-
| rowspan=&quot;1&quot;| 2013
! scope=&quot;row&quot;| „Going To Try“ &lt;small&gt;(s Čong Hjong-donom)&lt;/small&gt;
| 2
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 790 713 &lt;ref name=&quot;2013년 Download Chart&quot;/&gt;
| rowspan=&quot;1&quot;| ''[[Infinite Challenge]] Freedom Highway Music Festival''
|-
|}

===Single vzniknuté v spolupráci s inými hudobníkmi===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Názov
! style=&quot;width:120px;&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:170px;&quot;|Predaje
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Album
|-
! &lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR]]&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;
|-
|2001
! scope=&quot;row&quot;|„Storm“ &lt;small&gt;(Perry Ft. G-Dragon, Sean a Masta Wu) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Perry by Storm''
|-
|2002
! scope=&quot;row&quot;|„Magic Eye“ &lt;small&gt;(Hüsong Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Like A Movie''
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| 2003
! scope=&quot;row&quot;|„Scarecrow“ &lt;small&gt;(Masta Wu Ft. G-Dragon a Tchäjang) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Masta Peace''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Intro“ &lt;small&gt;(Se7en Ft. G-Dragon a Perry) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Just Listen''
|-
| rowspan=&quot;3&quot;| 2006
! scope=&quot;row&quot;|„Run“ &lt;small&gt;([[Se7en]] Ft. G-Dragon a Tchäjang) &lt;/small&gt;
| —
|
|''24/SE7EN''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Can You Feel Me“ &lt;small&gt;(Se7en Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''SE7OLUTION''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Anystar“ &lt;small&gt;([[Pak Bom]] Ft. G-Dragon a Gummy) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Nealbumové vydanie''
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| 2007
! scope=&quot;row&quot;|„Super Fly“ &lt;small&gt;(Lexy Ft. G-Dragon, [[T.O.P]] a [[Tchäjang]]) &lt;/small&gt;
| —
|
|''RUSH''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„So In Love Pt.2“ &lt;small&gt;(Kim Čo-han Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Soul Family with Johan''
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| 2008
! scope=&quot;row&quot;|„Intro - Work it Now“ &lt;small&gt;(Gummy Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Comfort''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Party“ &lt;small&gt;(Om Čong-hwa Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''D.I.S.C.O''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„D.I.S.C.O Pt.2“ &lt;small&gt;(Om Čong-hwa Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''D.I.S.C.O Part 2''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„What“ &lt;small&gt;(YMGA Ft. G-Dragon, Teddy, Kush, Perry, CL) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Made In R.O.K''
|-
|rowspan=&quot;3&quot;| 2009
! scope=&quot;row&quot;|„Strong Baby“ &lt;small&gt;([[Sungri]] Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
|1
|
|''[[Remember (Big Bang album)|Remember]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Rain is Fallin“ &lt;small&gt;([[W-inds]] Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| —
|
|''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Hallelujah“ &lt;small&gt;(T.O.P Ft. G-Dragon a Tchäjang) &lt;/small&gt;
| 1
|
|''Nealbumové vydanie''
|-
| 2010
! scope=&quot;row&quot;|„I Need A Girl“ &lt;small&gt;(Tchäjang Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| 1
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 2 110 274 &lt;ref name=&quot;2011년 Download Chart&quot;/&gt;
|''[[Solar (album)|Solar]]''
|-
| 2011
! scope=&quot;row&quot;|„Open the Window“ &lt;small&gt;(Sungri Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| 32
|
|''[[VVIP]]''
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| 2012
! scope=&quot;row&quot;|„Dancing on My Own“ &lt;small&gt;([[Pixie Lott]] Ft. G-Dragon a T.O.P) &lt;/small&gt;
| —
|
|''YOUNG FOOLISH HAPPY''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Blue Frog“ &lt;small&gt;([[Ssa-i|Psy]] Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
| 5
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 1 429 265
|''[[PSY 6 (Six Rules), Part 1]]''
|-
|rowspan=&quot;1&quot;| 2013
! scope=&quot;row&quot;|„Bubble Butt“ &lt;br&gt;&lt;small&gt;([[Major Lazer]] Ft. [[Bruno Mars]], G-Dragon, [[T.O.P]], [[Tyga]] a [[Mystic]]) &lt;/small&gt;
|1
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 95 848 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gaonchart.co.kr/chart/download.php?f_type=year&amp;f_year=2013&amp;f_month=3&amp;f_week=&amp;f_chart_kind_cd=E|titul=2013년 Download Chart|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-12-05|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|''Free the Universe (Asian Edition)''
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| 2014
! scope=&quot;row&quot;|„Dirty Vibe“ &lt;small&gt;([[Skrillex]] Ft. [[Diplo]], G-Dragon a [[CL]]) &lt;/small&gt;
| 5
|align=&quot;left&quot;|
* KOR: 60 027 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gaonchart.co.kr/chart/2014.php?f_type=S1020&amp;chart_kind_cd=E|titul=2014년 상반기결산 DOWNLOAD CHART|vydavateľ=Gaon music chart|dátum prístupu=2014-12-05|jazyk=ko}}&lt;/ref&gt;
|''Recess''
|-
! scope=&quot;row&quot;|„Stay With Me“ &lt;small&gt;([[Tchäjang]] Ft. G-Dragon) &lt;/small&gt;
|4
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 542 555
|''[[Rise (album)|RISE]]''
|-
|colspan=&quot;14&quot; style=&quot;font-size:8pt&quot;| &quot;—&quot; pomlčky označujú, že sa singel nedostal do rebríčka, nebol v danej krajine vydaný alebo bol vydaný skôr, ako vznikol oficiálny hudobný rebríček.
|}

==Ostatné umiestnené piesne==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Názov
! style=&quot;width:120px;&quot; colspan=&quot;2&quot;|Vrcholová pozícia &lt;br&gt;v rebríčkoch
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:170px;&quot;|Predaje
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:350px;&quot;|Album
|-
! style=&quot;width:70px;font-size:85%&quot;| &lt;small&gt;[[Gaon Chart|KOR&lt;br&gt;Gaon]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;gaon&quot;/&gt;&lt;/small&gt;
! style=&quot;width:70px;font-size:85%&quot;| &lt;small&gt;[[Korea K-Pop Hot 100|KOR&lt;br&gt;Billboard]]&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;GDBillboard&quot;/&gt;&lt;/small&gt;
|-
| rowspan=&quot;6&quot;| 2009
! scope=&quot;row&quot;| „The Leaders“ &lt;small&gt;(feat. Teddy a [[CL]]) &lt;/small&gt;
| 15
| —
|
| rowspan=&quot;6&quot;| ''[[Heartbreaker (G-Dragon album)|Heartbreaker]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Hello“ &lt;small&gt;(feat. [[Sandara Pak]])&lt;/small&gt;
| 10
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „She's Gone“ &lt;small&gt;(feat. Kush)&lt;/small&gt;
| 33
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Korean Dream“ &lt;small&gt;(feat. [[Tchäjang]])&lt;/small&gt;
| 37
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Gossip Man“
| 22
| —
|
|-
! scope=&quot;row&quot;| „1 Year Station“
| 54
| —
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot;| 2012
! scope=&quot;row&quot;| „In The End“ &lt;small&gt;(feat. Kim Či-su)&lt;/small&gt;
| 10
| 15
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 540 470 
| rowspan=&quot;3&quot;| ''[[One of a Kind (G-Dragon album)|One of a Kind]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Missing You“ &lt;small&gt;(feat. Kim Ju-na z Jaurim)&lt;/small&gt;
| 2
| 2
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 1 772 172 &lt;ref name=&quot;2012년 Download Chart&quot;/&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Today“ &lt;small&gt;(feat. Kim Čong-wan z Nell)&lt;/small&gt;
| 17
| 20
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 619 402
|-
| rowspan=&quot;8&quot;| 2013
! scope=&quot;row&quot;| „Niliria“ &lt;small&gt;(feat. [[Missy Elliott]])&lt;/small&gt;
| 9
| 30
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 239 129 
| rowspan=&quot;8&quot;| ''[[Coup D'Etat (G-Dragon album)|Coup D'Etat]]''
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Black“ &lt;small&gt;(feat. Jennie Kim)&lt;/small&gt;
| 2
| 3
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 871 025 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „R.O.D.“ &lt;small&gt;(feat. Lydia Paek)&lt;/small&gt;
| 6
| 21
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 418 656 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „I Love It“ &lt;small&gt;(feat. Zion.T a Boys Noize)&lt;/small&gt;
| 20
| 13
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 262 125 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Shake the World“
| 25
| 29
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 185 423 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Runaway“
| 27
| 26
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 181 284 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „Niliria“ (G-Dragonova verzia)
| 32
| 38
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 136 575 
|-
! scope=&quot;row&quot;| „You Do“
| 35
| —
| align=&quot;left&quot;|
* KOR: 104 333
|-
|}

==Videoklipy==
{{Hlavný článok|Diskografia skupiny Big Bang}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! style=&quot;width:50px;&quot;|Rok
! style=&quot;width:350px;&quot; |Videoklip
! style=&quot;width:50px;&quot;|Dĺžka
! style=&quot;width:200px;&quot; |Album
! style=&quot;width:200px;&quot;|Oficiálny videoklip na [[YouTube]]
! style=&quot;width:240px;&quot;|Poznámka
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| 2001
| „G-Dragon“ a.k.a „My Age is 13“
| 4:16
| ''2001 Korea HipHopFlex''
|
|
|-
| Perry - „Storm“
| 3:20
|''Perry By Storm''
| [http://www.youtube.com/watch?v=3Z2Wodni2BY YGEntertainment]
| Feat. G-Dragon, Masta Wu, Sean
|-
|rowspan=&quot;3&quot;| 2002
| [[YG Family]] - „Hip Hop Gentlemen“
| 4:24
|rowspan=&quot;3&quot;| ''YG Family - Why Be Normal? / 1997 - 2002''
| [http://www.youtube.com/watch?v=D8ynwLy_f2E YGEntertainment]
| 
|-
| [[YG Family]] - „YMCA Baseball Team“
| 3:47
| [http://www.youtube.com/watch?v=TUoJbtpbQNY YGEntertainment]
|
|-
| [[YG Family]] - „Get Ready“
| 4:07
| [http://www.youtube.com/watch?v=sEsk9bbeAt0 YGEntertainment]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| 2003
| [[1TYM]] - „Hot“
| 4:16
| ''Once N 4 All''
| [http://www.youtube.com/watch?v=gh2B1RtJbXg YGEntertainment]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| 2004
| [[Jinusean]] - „Phone Number“
| 3:36
| ''Norabose''
| [http://www.youtube.com/watch?v=Ve0Ygq0O2Ts YGEntertainment]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
|rowspan=&quot;8&quot;| 2009
| [[W-Inds.]] - „Rain Is Fallin'“
| 3:59
| ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream''
| [http://www.youtube.com/watch?v=kpBnGBwRiBg windsTVofficial]
| 
|-
| [[2NE1]] - „Fire“ (Street Ver.)
| 3:48
| ''[[2NE1]] 1st Mini Album''
| [http://www.youtube.com/watch?v=49AfuuRbgGo 2NE1]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| [[Sungri]] - „Strong Baby“
| 3:53
| ''[[Remember]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=zDTsf5xw3Kg BIGBANG]
|
|-
| „Heartbreaker“
| 3:51
|rowspan=&quot;5&quot;| ''[[Heartbreaker]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=LOXEVd-Z7NE YGEntertainment]
|
|-
| „Breathe“
| 3:41
| [http://www.youtube.com/watch?v=8pin-6JrdHY YGEntertainment]
|
|-
| „She's Gone“
| 3:14
|
|
|-
| „Butterfly“
| 3:47
| [http://www.youtube.com/watch?v=_k0GsfWrNh0 YGEntertainment]
|
|-
| „A Boy“
| 3:42
| [http://www.youtube.com/watch?v=PMwWxmrQSGE YGEntertainment]
|
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| 2010
| „Gmarket Party!“
| 2:48
| ''Gmarket CM SONG''
| [http://www.youtube.com/watch?v=bhWJXIGb8ao GmarketZone]
| Nealbumové vydanie
|-
| [[Tchäjang]] - „I Need A Girl“
| 5:54
| ''[[Solar (album)|Solar]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=nWq4evFjYrU YGEntertainment]
|
|-
|rowspan=&quot;4&quot;| 2012
| [[Se7en]] - „When I Can't Sing“
| 4:21
| ''[[Se7en]] Mini Album Vol. 2''
| [http://www.youtube.com/watch?v=dQwEM6W9kUI officialSe7en]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| „One Of A Kind“
| 3:29
|rowspan=&quot;3&quot;|''[[One of a Kind]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=rJnICByeL8Q BIGBANG]
| 
|-
| „That XX“
| 3:35
| [http://www.youtube.com/watch?v=j57IzkTFnT8 BIGBANG]
| Vystupuje Jennie Kim
|-
| „Crayon“
| 3:45
| [http://www.youtube.com/watch?v=t3ULhmadHkg BIGBANG]
|
|-
|rowspan=&quot;6&quot;| 2013
| „Michi GO“
| 3:44
| rowspan=&quot;4&quot; |''[[Coup D'Etat]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=mrwnL62HObI BIGBANG]
|
|-
| „Coup D'etat“
| 3:21
| [http://www.youtube.com/watch?v=C8T6771Sdj8 BIGBANG]
|
|-
| „Crooked“
| 3:46
| [http://www.youtube.com/watch?v=RKhsHGfrFmY BIGBANG]
|
|-
| „Who You?“
| 5:38
| [http://www.youtube.com/watch?v=doFK7Eanm3I BIGBANG]
|
|-
| [[Tchäjang]] - „Ringa Linga“
| 3:49
| ''[[Rise (album)|RISE]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=UJfZ69MSlvY BIGBANG]
|Vystupuje, ale nespieva
|-
| [[CL]] - „The Baddest Female“
| 4:03
| ''Digitálny singel speváčky [[CL]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=7LP4foN3Xs4 2NE1]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
|rowspan=&quot;3&quot;| 2014
| [[Ssa-i|Psy]] - „Hangover“ feat. [[Snoop Dogg]]
| 3:53
| ''Digitálny singel speváka [[Ssa-i|Psy]]''
| [http://www.youtube.com/watch?v=HkMNOlYcpHg officialpsy]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| [[Däsong]] - „Look at Me, Gwisun“ (Japonská verzia)
| 3:10
| ''D-LITE''
| [http://www.youtube.com/watch?v=JlG0fz4WvoQ BIGBANG]
| Vystupuje, ale nespieva
|-
| [[G-Dragon|GD]] × [[Tchäjang]] - „Good Boy“
| 4:12
| YG Hip Hop Project
| [http://www.youtube.com/watch?v=1ZRb1we80kM BIGBANG]
| Réžia: [[Colin Tilley]]
|-
|}

==Referencie==
{{referencie|2}}

==Externé odkazy==
* [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&amp;ATYPE=2&amp;ARTIDX=10 Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141209185630/http://ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&amp;ATYPE=2&amp;ARTIDX=10 |date=2014-12-09 }}

==Zdroj==
{{Preklad|en|G-Dragon discography|636690286}}

[[Kategória:Diskografie|G-Dragon]]
[[Kategória:Big Bang (hudobná skupina)]]</text>
      <sha1>08va9gi2rkleil2l21pfjr80wd3uli4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nikita Sergejevič Michalkov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>543353</id>
    <revision>
      <id>8232378</id>
      <parentid>8231864</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:32:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl. a iné menšie</comment>
      <origin>8232378</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7693" sha1="ng4x15juphj6vdr9j0981dhw2lgcjq7" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikita Sergejevič Michalkov
 | Portrét            = Mikhalkov 2022.jpg
 | Popis osoby        = ruský režisér, scenárista a herec
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1945|10|21}}
 | Miesto narodenia   = [[Moskva]], [[Rusko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Podpis             = 
}}

'''Nikita Sergejevič Michalkov''' ({{V jazyku|rus|Ники́та Серге́евич Михалко́в'}}; * [[21. október]] [[1945]] [[Moskva]], [[ZSSR]], dnes [[Rusko]]) je ruský [[herec]], [[Scenár|scenárista]] a filmový [[režisér]], držiteľ [[Academy Awards|Oscara]] z roku [[1994]] za najlepší cudzojazyčný film ''[[Unavení slnkom]]''. 

== Životopis ==
[[Súbor:Nikita_Mikhalkov_KVIFF.jpg|thumb|left|Nikita Michalkov na MFF v Karlovych Varoch (2010)]]
Pochádza z umeleckej rodiny, jeho starý otec a pradedo boli známymi ruskými [[Maliar (umelec)|maliarmi]], otec [[Sergej Vladimirovič Michalkov|Sergej Michalkov]] bol ruský [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[prekladateľ]], matka Natalia Končalovská bola [[Básnik|poetka]] a prekladateľka, brat [[Andrej Končalovskij]] pôsobí v [[Spojené štáty|USA]] ako úspešný a uznávaný [[film]]ový režisér.

[[Divadlo (umenie)|Divadlo]] hral od svojich štrnástich rokov, vo filme vystupoval prvýkrát ako pätnásťročný chlapec. V rokoch [[1963]] až [[1966]] vyštudoval [[Herec|herectvo]], v rokoch [[1968]] až [[1971]] študoval [[Film|filmovú]] réžiu.

Jedná sa o jedného z najoriginálnejších ruských filmových tvorcov súčasnosti, ktorého filmy často vyvolávajú veľké debaty a často pôsobí kontroverzným dojmom.

Od roku [[1984]] je držiteľom titulu národný umelec [[Rusko|Ruskej federácie]], od roku [[1991]] tiež aj francúzskeho [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]. Za vlády [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]] vykonával funkciu prezidenta Fondu pre podporu ruskej kultúry.

Na 45. ročníku [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|MFF v Karlovych Varoch]] [[10. júl]]a [[2010]] obdržal cenu [[Krištáľový glóbus]] za svoj celoživotný prínos v obore [[Filmové umenie|kinematografia]]. V roku 2025 pri príležitosti 80 narodenín mu bol udelený [[Rad svätého Andreja|Rad sv. Andreja]], najvyššie ruské štátne vyznamenanie.

Michalkov je dlhoročným podporovateľom ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Bol signatárom otvoreného listu, v ktorom Putina žiadal, aby po uplynutí svojho funkčného obdobia neodstúpil z funkcie prezidenta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bayer | meno = Alexei | autor = | odkaz na autora = | titul = Opinion / Columnists / From a Safe Distance / Sympathy for the Devil | url = http://www.moscowtimes.ru/stories/2008/03/24/007.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20080330112253/http://www.moscowtimes.ru/stories/2008/03/24/007.html | vydavateľ = moscowtimes.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | dátum archivácie = 2008-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Bol opakovane kritizovaný, že verejne propaguje [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] o [[Čipovanie ľudí|čipovaní ľudí]], [[Očkovanie|vakcinácií]] a svetovej nadvláde.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Почетный академик | url = https://vral.li/ | vydavateľ = vral.li | miesto = | dátum vydania = 2025-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РИА Новости | odkaz na autora = | titul = Бесогон и чад конспирологического кутежа | url = https://ria.ru/20200502/1570892282.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20240421020115/https://ria.ru/20200502/1570892282.html | vydavateľ = ria.ru | miesto = | dátum vydania = 20200502T1355 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | dátum archivácie = 2024-04-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
=== Hrané filmy ===
* [[1959]] ''Slnko svieti pre všetkých'' - herec
* [[1960]] ''Tuči nad Borskom'' - herec
* [[1961]] ''Prikľučenija Kroša'' - herec
* [[1963]] ''Chodím po Moskve'' - herec
* [[1965]] ''God kak žizň'' - herec
* [[1966]] ''Vojna a mier I.'' - herec
* 1966 ''Pereklička'' - herec
* 1966 ''Šutočka'' (TV film) - herec
* 1966 ''Ne samyj udačnyj deň'' - herec
* [[1967]] ''Hviezdy na čiapkach'' - herec
* [[1969]] ''Šľachtické hniezdo'' - herec
* 1969 ''Pieseň o Manšukovi'' - herec
* [[1970]] ''Sport, sport, sport'' - herec
* 1970 ''Spokojnyj deň v konce vojny'' - režisér
* [[1971]] ''Krasnaja palatka'' - herec
* 1971 ''Drž sa oblakov'' - herec
* [[1972]] ''Stancionnyj smotriteľ'' (TV film) - herec
* [[1974]] ''Svoj medzi cudzími'' - herec, režisér
* [[1976]] ''Otrokyňa lásky'' - herec, režisér
* [[1977]] ''Nedokončená skladba'' - herec, režisér
* [[1978]] ''Piať večerov'' - režisér
* [[1979]] ''[[Sibiriáda]]'' - herec
* [[1981]] ''Príbuzenstvo'' - herec, režisér
* 1981 ''Portrét umelcovej ženy'' - herec
* 1981 ''Dva golosa'' (TV film) - herec
* 1981 ''Dobrodružstvo Sherlocka Holmesa a doktora Watsona: Pes baskervillský'' (TV film) - herec
* [[1982]] ''Stanica pre dvoch'' - herec
* [[1982]] ''Poľoty vo sne i najavu'' - herec
* [[1983]] ''Bez svidetelej'' - režisér
* 1983 ''Inšpektor GAI'' - herec
* 1983 ''250 gramov - rádioaktívny testament'' - herec
* [[1984]] ''Krutá romanca'' - herec
* [[1987]] ''Oči čierne'' - režisér
* [[1989]] ''Ilľuzija'' (TV film) - režisér
* [[1990]] ''Avtostop'' - režisér
* 1990 ''Pod severnym sijanijem'' - herec
* [[1991]] ''Urga'' - herec, režisér
* 1991 ''Unižennyje i oskorbľonnyje'' - herec
* [[1992]] ''Prekrasnaja neznakomka'' - herec
* [[1994]] ''[[Unavení slnkom]]'' - herec, režisér
* [[1996]] ''Revízor'' - herec
* [[1998]] ''[[Barbier sibírsky]]'' - herec, režisér
* [[2000]] ''Vera, nadežda, krov'' - herec
* [[2005]] ''Žmurki'' - herec
* 2005 ''Statskij sovetnik'' - herec
* 2005 ''Persona non grata'' - herec
* [[2006]] ''Mne ne boľno'' - herec
* [[2007]] ''Tupoj žirnyj zajac'' - herec
* 2007 ''[[Dvanásť (film)|Dvanásť]]'' - herec, režisér
* [[2010]] ''Unavení slnkom 2: Odpor'' - réžia
* [[2011]] ''Unavení slnkom 3: Citadela'' - réžia
* [[2014]] ''Solnečnyj udar'' - réžia

=== Dokumentárne filmy ===
* [[1993]] ''Anna: ot šesti do vosemnadtsati''
* [[1994]] ''Čas žiť, čas nenávidieť''
* [[1995]] ''Sentimentaľnoje putešestvije na moju rodinu. Muzyka russkoj živopisi'' (dokumentárny seriál)
* [[2000]] ''Otec i mama''
* [[2003]] ''Russkije bez Rossii'' (cyklus dokumentov)

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=3194|meno=Nikita Michalkov }}
* [http://www.dvdedice.cz/dvd-filmy/herci-a-herecky/michalkov-nikita-sergejevic-h-735/ DVD edície]
* [http://www.tyden.cz/rubriky/lide/rusky-reziser-nikita-michalkov-rozplakal-prezidenta-putina_29551.html Článok o tom, ako Nikita Michalkov rozplakal Vladimira Putina]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nikita Michalkov|12268648}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Michalkov, Nikita Sergejevič}}
[[Kategória:Osobnosti z Moskvy]]
[[Kategória:Ruskí herci]]
[[Kategória:Ruskí filmoví režiséri]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Držitelia ceny Krištáľový glóbus]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]]</text>
      <sha1>ng4x15juphj6vdr9j0981dhw2lgcjq7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Filmové ateliéry Koliba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>552409</id>
    <revision>
      <id>8232748</id>
      <parentid>8176574</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:52:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232748</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39249" sha1="19fjr2axxge4t7jq32askkxvl3hfknw" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.172173|17.100112|format=dms|display=title}}
{{Infobox Filmové štúdio
 | Názov                          = Filmové ateliéry Koliba
 | Obrázok                        = Brečtanová 1 02.jpg
 | Veľkosť obrázku                = 230px
 | Popis obrázku                  = Sídlo na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej 1]] v [[Bratislava|Bratislave]].
 | Iný názov                      = Koliba studios
 | Poloha                         = 
 | Adresa                         = Brečtanová 1
 | Areál                          = na ploche 7 [[hektár|hektárov]]
 | Mesto                          = [[Bratislava]]
 | Krajina                        = {{SVK}} [[Slovensko]]
 | Rok založenia                  = [[1949]]
 | Rok zániku                     = 
 | Zakladateľ                     = 
 | Riaditeľ                       = 
 | Architekt                      = 
 | Vlastník                       = [[TV JOJ]]
 | Počet nakrúcacích hál          = 4
 | Iný priestor na nakrúcanie     = 
 | Priorita                       = 
 | Commons                        = 
 | Webstránka                     = {{Url|https://d-fs.sk/en/koliba-studio}}
 | Portál 1                       = Bratislava
 | Portál 2                       = Slovensko
 | Portál 3                       = 
}}

'''Filmové ateliéry Koliba''' boli založené v roku [[1949]] v [[Bratislava|Bratislave]] a od začatia ich prevádzky v roku [[1953]] v nich vzniklo vyše 400 celovečerných filmov, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmári si pripomenuli založenie ateliérov Koliba petíciou|url=https://www.teraz.sk/kultura/filmari-koliba-vyrocie-zalozenie-peticia/33950-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-01-08|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmové štúdiá na Kolibe chátrajú, J&amp;T sa v luxusnej lokalite nehodia (+fotogaléria)|url=https://dennikn.sk/292408/filmove-studia-na-kolibe-chatraju-jt-sa-v-luxusnej-lokalite-nehodia-fotogaleria/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-11-13|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Škody po Kolibe môžu napraviť nové štúdiá|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/520998-skody-po-kolibe-mozu-napravit-nove-studia|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2013-08-29|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt; Štúdio Koliba, a. s., v roku [[1996]] Kolibské ateliéry [[Privatizácia|sprivatizovalo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z privatizácie Koliby sa slovenský film spamätáva dodnes|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/133716-z-privatizacie-koliby-sa-slovensky-film-spamaetava-dodnes/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2013-01-03|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KOLIBA|url=https://www.atelierdoc.sk/projekty/13/20/KOLIBA/|vydavateľ=Atelier.doc|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmové štúdiá na Kolibe chátrajú, J&amp;T sa v luxusnej lokalite nehodia (+fotogaléria)|url=https://dennikn.sk/292408/filmove-studia-na-kolibe-chatraju-jt-sa-v-luxusnej-lokalite-nehodia-fotogaleria/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-11-13|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti ich prevádzkuje [[TV JOJ]], ktorá tam od roku [[2002]] sídli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - TV Joj sa sťahuje do filmových ateliérov Koliba|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/759313-tv-joj-sa-stahuje-do-filmovych-atelierov-koliba|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2002-08-12|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Maps|url=https://www.google.com/maps/place/TV+JOJ/@48.171733,17.1000676,3a,75y,90t/data=!3m8!1e2!3m6!1sAF1QipPJ9BydIc71Tvnm3RGt51hqPQftHeVs06JBWOjd!2e10!3e12!6shttps://lh5.googleusercontent.com/p/AF1QipPJ9BydIc71Tvnm3RGt51hqPQftHeVs06JBWOjd=w114-h86-k-no!7i4032!8i3024!4m10!1m2!2m1!1smapy+koliba!3m6!1s0x476c8c04dbd2e61f:0x8990d1d2c5ca4bb1!8m2!3d48.1717743!4d17.0999394!10e5!16s/g/1ptypmkyn?entry=ttu|vydavateľ=Google Maps|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk-US}}&lt;/ref&gt; Celý komplex je oplotený a nachádza sa na ploche [[cca]] 7 [[Hektár|hektárov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios|url=https://m.imdb.com/title/tt9354800/mediaviewer/rm2492237313/|vydavateľ=IMDb|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Súbor:Brečtanová 1 01.jpg|náhľad|Hlavný vstup do komplexu.]]

=== 1949{{--}}1955 ===
S výstavbou filmových ateliérov na [[Koliba (Bratislava)|Kolibe]] sa začalo v roku [[1949]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po mnohých komplikáciách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štúdiá na Kolibe - problematická výstavba (1971)|url=https://www.youtube.com/watch?v=oOiPOBA_6eU|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; ich slávnostne otvorili pri príležitosti augustového výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v roku [[1953]]. Pod obrovským transparentom [[Socializmus|Socialistickým]] filmom za upevnenie svetového mieru tak odovzdali prvú etapu stavby. Prevádzka sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1953]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba {{!}} História|url=http://www.koliba.wbl.sk/Historia.html|vydavateľ=www.koliba.wbl.sk|dátum prístupu=2023-10-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20231012173306/http://www.koliba.wbl.sk/Historia.html|dátum archivácie=2023-10-12}}&lt;/ref&gt; Úplne prvým kompletne kolibským filmom bola veselohra [[Paľo Bielik|Paľa Bielika]] ''[[V piatok trinásteho]]'' ([[1953]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava 1956 - Na Kolibe - v nových ateliéroch natáčajú. {{!}} Bratislava 1956 - Na Kolibe - v nových ateliéroch natáčajú prvé tri slovenské filmy. {{!}} By KOLIBA Studios Bratislava Slovakia {{!}} Facebook|url=https://www.facebook.com/SlovenskyFILMBratislavaKOLIBA/videos/bratislava-1956-na-kolibe-v-nov%C3%BDch-ateli%C3%A9roch-nat%C3%A1%C4%8Daj%C3%BA/1334733450357502/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V piatok, trinásteho... (1953)|url=https://www.csfd.sk/film/27153-v-piatok-trinasteho/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Vtedajšie ateliéry boli veľmi skromné. V podstate išlo o dve nakrúcacie haly s rozlohou 600 [[Štvorcový meter|štvorcových metrov]], stolársku dielňu, transformátorovú stanicu, nevyhnutné zvukové zariadenia a administratívnu budovu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/photo/?fbid=545933855601373&amp;set=pb.100054438611919.-2207520000|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-10-06}}&lt;/ref&gt; Pôvodne v nej bola aj ubytovňa pre mimobratislavských spolupracovníkov a hercov, ale v praxi sa neosvedčila, lebo ležala ďaleko od centra.

Čoskoro nastali prvé ťažkosti{{--}}zlá akustická izolácia, absencia hereckých šatní, obliekární a priestorov pre štáby. Museli sa vykonať aj menšie stavebné úpravy. Napriek tomu perspektíva postupného dobudovávania ateliérov dávala filmárom väčšie záruky na vhodné pracovné podmienky než dočasné, improvizované riešenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinematografie a federalizace Československa - PDF Stažení zdarma|url=https://docplayer.cz/214718959-Kinematografie-a-federalizace-ceskoslovenska.html|vydavateľ=docplayer.cz|dátum prístupu=2023-10-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20231012173301/https://docplayer.cz/214718959-Kinematografie-a-federalizace-ceskoslovenska.html|dátum archivácie=2023-10-12}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] vzniklo na Kolibe trinásť celovečerných hraných filmov. Ideologické dôsledky februárového prevratu zasiahli ako prvú prácu dramaturgie, ktorá ani pri najlepšej vôli nedokázala vyhovieť politickým požiadavkám a pripraviť žiadaný počet scenárov pre filmovú tvorbu. „Slovenský sektor“ sústavne neplnil plán. Táto situácia sa zračí v nerovnomernom počte titulov ročnej produkcie. Roku [[1949]] vznikol jeden film, roku [[1950]] dva, roku [[1951]] opäť iba jeden, roku [[1952]] dva, najúspešnejší bol rok [[1953]] s troma titulmi, ale v roku [[1954]] výroba znovu poklesla a realizoval sa iba jediný film. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1958]] sa produkcia ustálila na troch tituloch ročne.

=== 1956{{--}}1962 ===
Normatívne chápanie filmového diela ako ideologického nástroja na výchovu širokých „ľudových más“ charakterizuje kolibskú produkciu ešte aj v roku [[1956]]. „Spoločenská dráma z prostredia veľkého závodu“ ''Previerka lásky'' scenáristu [[Ján Mináč|Jána Mináča]] a režiséra [[Jozef Medveď (režisér)|Jozefa Medveďa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previerka lásky (1956)|url=https://www.csfd.sk/film/118877-previerka-lasky/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; sa sústreďuje na problémy pôsobenia českej technickej inteligencie v slovenskom priemysle a kombinuje ich so zapájaním ľudsky bezúhonných, ale zatrpknutých buržoáznych odborníkov do novej, radostnej práce pre blaho kolektívu. Druhým titulom roku [[1956]] bol teatrálne režírovaný film [[Katarína Hrabovská|Kataríny Hrabovskej]] a [[Andrej Lettrich|Andreja Lettricha]] ''[[Čisté ruky]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čisté ruky (1956)|url=https://www.csfd.sk/film/29345-ciste-ruky/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Tento príbeh o protidružstevnom „záškodníckom“ centre na východnom Slovensku vychádzal z dobovej ideologickej propagandy, ktorá hospodárske ťažkosti prvých pofebruárových rokov potrebovala zvaliť na hlavu vykonštruovaného „nepriateľa“. Takmer štyri roky trvala literárna príprava projektu demonštrujúceho stalinskú poučku „o vyhrocovaní triedneho boja v podmienkach súčasnosti“ a vo februári [[1956]] zmietol [[Nikita Chruščov]] z rečníckej tribúny XX. zjazdu ako domček z karát aj túto snaživo vypiplanú konštrukciu slovenských filmárov. Nakrúcanie sa začalo v apríli a pri premietaní denných prác zmätené vedenie Koliby zistilo, že záškodnícky okresný tajomník Komunistickej strany Molčan sa ponáša na [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] (v scenári sa o takejto koncepcii postavy nehovorilo). Nasledovali rôzne „porady“, a nakoniec prekrúcanie hotového materiálu (škoda 156 000 [[Kčs]]). Podobnosť [[Viliam Záborský (herec)|Viliama Záborského]] so Stalinom sa neutralizovala.

V rokoch [[1956]]{{--}}[[1962]] bola pri dramaturgickom výbere tém najpružnejšia takzvaná tvorivá skupina mladých [[Monika Gajdošová|Moniky Gajdošovej]]. Stredná generácia mala skôr autorské ambície, pretože až do roku [[1957]] na Kolibe zamestnávali predovšetkým scenáristov a dramaturgické problémy sa riešili v spolupráci s vedením Štúdia, s Umeleckou radou a s pražskou Ústrednou dramaturgiou. Až po zvýšení plánu produkcie na šesť titulov ročne sa znovu aktualizoval problém dôležitosti literárnej prípravy a všetkých scenáristov preradili za dramaturgov.

Vznik tvorivej skupiny mladých, ktorá mala pracovať najmä na súčasných témach, korešpondoval so súvekým generačným a názorovým vrstvením v jednotlivých umeniach. Myšlienková a umelecká sterilita tvorivej atmosféry na Kolibe sa veľmi naliehavo pociťovala prinajmenšom od roku [[1953]], keď na Aktíve tvorivých pracovníkov odznela požiadavka vyrábať krátke hrané snímky, ktoré sa mali stať experimentálnou liahňou slovenského filmu.

Vo výslednom tvare prvého slovenského veľkofilmu ''Posledná bosorka'' z roku [[1957]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Posledná bosorka (1957)|url=https://www.csfd.sk/film/24868-posledna-bosorka/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; sa zračí protirečivosť medzi povinnou „ideovosťou“ a otvorenou túžbou nakrúcať divácky úspešnú komerciu. S literárnou prípravou sa začalo roku [[1954]] námetom [[Dušan Kodaj|Dušana Kodaja]]. O rok neskôr ju scenáristicky spracoval [[Ivan Bukovčan]] a réžie sa ujal [[Paľo Bielik]]. Jeho ambíciám tento žáner vyhovoval a dokonca napísal technický scenár. Koncepčné nezhody medzi Bukovčanom a Bielikom však napokon vyústili do sporu a vedenie Koliby poverilo ďalšou prácou [[Vladimír Bahna (režisér)|Vladimíra Bahnu]].

Prvým koprodukčným projektom našej [[Kinematografia|kinematografie]] bola [[maďarsko]]-[[Slovensko|slovenská]] typická kostýmová veselohra ''[[Dáždnik svätého Petra]]'' z roku [[1958]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dáždnik svätého Petra (1958)|url=https://www.csfd.sk/film/29355-dazdnik-svateho-petra/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Scenár [[Imre Apáthy|Imre Apáthiho]] a režiséra snímky [[Frigyes Bán|Frigyesa Bána]] podľa rovnomenného románu [[Kálmán Mikszáth|Kálmána Mikszátha]] sa pripravoval v maďarskej dramaturgii. Možno práve to umožnilo slobodne pracovať s náboženskými motívmi, čo by na Kolibe považovali za ťažké rúhanie voči rodnej strane. Film sa nakrúcal v slovenskej i maďarskej jazykovej verzii (réžiu slovenskej mal [[Vladislav Pavlovič]]) a okrem účasti slovenských hercov, architekta, hudobného skladateľa ([[Šimon Jurovský]]), historického a výtvarného poradcu ([[Karol L. Zachar]]), Koliba poskytla aj výrobné služby.

Na rozdiel od progresívnych tendencií súvekej literárnej tvorby, kolibskej produkcii chýbal myšlienkový rozlet i vôľa prekonávať rigidný [[didaktizmus]] témy. Cez ušľachtilé ciele komunistickej výchovy vstupovala do scenárov ideológia, ktorá deformovala vzťahy medzi postavami a ich sujetové funkcie rozdeľovala podľa ľahko čitateľného triedneho kľúča.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa už reformné sily kolibskej dramaturgie začali spamätávať z rezolúcie Ústredného výboru [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strany Slovenska]] o filme z roku [[1958]] i z dôsledkov [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Opäť sa dostávajú na stôl „problematické“ scenáre (''[[Boxer a smrť]]''), ale objavujú sa aj látky nové, využívajúce uvoľnenie tlaku ideologických direktív. Zmena situácie v dramaturgii, nový autorský prístup k témam i naakumulované sily filmovej réžie sa postupne začnú prejavovať v kvalite slovenskej produkcie.

Napriek tomu, že sa do výroby filmu ''[[Boxer a smrť]]'' ([[1962]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boxer a smrť (1962)|url=https://www.csfd.sk/film/28977-boxer-a-smrt/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; nepodarilo zainteresovať Poliakov, prvýkrát sa narušila prax adaptovania výlučne domácich titulov, ktorá na Kolibe s malými výnimkami pretrvala až do deväťdesiatych rokov. Úspechy Televíznej filmovej tvorby z konca šesťdesiatych rokov stavali práve na voľnom výbere látok ([[Dostojevskij]], [[Guy de Maupassant|Maupassant]], [[Leonid Nikolajevič Andrejev|Andrejev]]), ale vzájomnej konkurencii sa Koliba i televízia bránili tvrdým kurzom druhovej diferenciácie. Namiesto audiovizuálnej kooperácie oboch inštitúcií nastala éra úporného hľadania špecifík.

=== 1963{{--}}1970 ===
Slovenská a česká kinematografia boli v rokoch [[1963]]{{--}}[[1970]] úzko organizačne, technicky a personálne previazané. Celé toto obdobie platili rovnaké cenzorské zásady a jednotná distribučná politika, kolibské štúdio patrilo do rámca Československého filmu, jediná vysoká filmová škola aj pre slovenských záujemcov bola v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1963]] po nástupe nového riaditeľa kolibského štúdia [[Pavel Gejdoš|Pavla Gejdoša]] sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch nezávislosti od českej produkcie. Nielen scenáristi a režiséri, ale aj riaditeľ Koliby žiadal, aby sa scenáre na slovenské hrané filmy neschvaľovali na pražskom ústredí, ale len v [[Bratislava|Bratislave]]. Rastúcu snahu o autonómiu tvorby, ale aj vzostup sebavedomia dosvedčuje presadenie zmeny názvu podniku. Od [[1. január|1. januára]] [[1964]] sa Filmová tvorba a distribúcia Bratislava{{--}}nadpis urážajúci našu národnú kinematografiu{{--}}premenovala na Československý film Bratislava. Paralelne s inštitucionálnym odpútavaním sa Koliby od [[Barrandov Studio|Barrandova]] rozvíjala sa aj diskusia o odlišnosti slovenskej a českej kinematografie. Odstredivý proces vzďaľujúci vedenie Koliby od centrálneho vedenia Československého filmu v Prahe charakterizuje celé obdobie [[1963]]{{--}}[[1970]]. Utvorenie Oblastného riaditeľstva Československého filmu Bratislava v roku [[1967]] ešte viac zdôraznilo, že kolibský podnik nie je len jedným z podnikov Československého filmu, ale je takmer samostatným subjektom.

V druhej polovici [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokov]] sa zásadne, ale nie absolútne, uvoľnila kontrola filmovej výroby. Na Kolibe sa vyrobilo 20 celovečerných titulov, z toho 8 vlastných hraných, 8 televíznych a 4 ako služby pre zahraničie. O zaradení jednotlivých titulov do výroby rozhodovali predovšetkým tvorivé skupiny a riaditeľ kolibského štúdia, nie ideologické oddelenie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V tých rokoch sa viacerými titulmi prezentovala najmladšia, III. tvorivá skupina, ktorá vznikla v roku [[1963]]. Vedúcim skupiny bol [[Ján Beer]], prvými dramaturgmi [[Peter Ševčovič]] a [[Svätopluk Šablatúra]], cieľom výroba filmov pre deti a mládež.

Výrazne vzrástol aj počet koprodukcií. Do roku [[1965]] sa nakrútili len dve. V rokoch [[1966]] až [[1970]] ich vzniklo za päť rokov deväť (''Siedmy kontinent''{{--}}[[1966]], ''[[Muž, ktorý luže]]''{{--}}[[1968]], ''Sladký čas Kalimagdory''{{--}}[[1968]], ''[[Zbehovia a pútnici]]''{{--}}[[1968]], ''Kráľovská poľovačka''{{--}}[[1969]], ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]''{{--}}[[1969]], ''[[Rozsudok (rozlišovacia stránka)|Rozsudok]]''{{--}}[[1970]], ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]''{{--}}[[1970]], ''[[Eden a potom]]''{{--}}[[1970]]). Väčšina z týchto koprodukčných titulov vznikla v I. tvorivej skupine [[Albert Marenčin|Alberta Marenčina]] a [[Karol Bakoš|Karola Bakoša]], najčastejší zahraničný partner bol [[Samy Halfon]] ([[Como-films]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COMO FILMS|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0006121-COMO-FILMS/|vydavateľ=www.skcinema.sk|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}&lt;/ref&gt; Po obmedzení zahraničnej spolupráce nakrútili na Kolibe nové koprodukcie s inou ako okupačnou krajinou až osemdesiatych rokoch.

Otvorenie Koliby zahraničnému kapitálu pomohlo dodatočne prekonať nedostatok finančných prostriedkov na kúpenie kvalitnej filmovej suroviny a modernej techniky. Všetky pôvodné domáce tituly sa nakrúcali len na [[ORWO-materiál]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ORWO WOLFEN NC500 135/36|url=https://fotomaterial.sk/sk/farebne-negativne/77001020-orwo-wolfen-nc500-13536-4260596030027.html|vydavateľ=fotomaterial.sk|dátum prístupu=2023-10-06}}&lt;/ref&gt; iba pre koprodukcie bol k dispozícii podstatne citlivejší a kvalitnejší [[Eastmancolor]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cinematography {{!}} Photography, Lighting &amp; Camera Angles {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/cinematography|vydavateľ=www.britannica.com|dátum vydania=2023-09-27|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Zároveň sa rozšírili možnosti na prekonanie izolácie, do ktorej uzavreli českú i slovenskú kinematografiu komunistickí vládcovia. Koprodukcie zabezpečili ekonomický prospech štúdia, ale aj myšlienkovú a pracovnú konfrontáciu, bezprostredné overenie si vlastných schopností, už nie iba v rovine duchovnej, ale aj praktickej, v rovine schopnosti všetkých členov štábu splniť požiadavky zahraničných partnerov.

Vnútri kolibského filmového podniku patrilo k najdôležitejším zmenám rokov [[1963]]{{--}}[[1970]] utvorenie skupiny animovaného filmu ([[1965]]). Odvtedy sa začala odvíjať tradícia animovanej tvorby na Slovensku.

Pôsobenie [[Ctibor Štítnický|Ctibora Štítnického]] na Kolibe v rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] sa zhoduje s obdobím vzniku organizačného členenia, ktoré vrátilo slovenskej kinematografii samostatnosť okliešťovanú od roku [[1945]]. Štítnický nastúpil s ambíciou ukončiť éru dogmatického a direktívneho riadenia kinematografie, súhlasil s programom filmárov, ktorí sa usilovali o čo najväčšiu nezávislosť od ideologického vedenia štátu. V období rokov [[1968]]{{--}}[[1969]] sa túto víziu podarilo do značnej miery aj realizovať, počas Štítnického vedenia vznikli niektoré z najvýznamnejších filmov v dejinách slovenskej kinematografie. Rozšírením právomocí Zahraničného oddelenia na Kolibe vznikol slovenský [[Filmexport]]{{--}}[[Slovakofilm]], ktorý riadil komerčnú i nekomerčnú činnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československý filmexport|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024736-ceskoslovensky-filmexport/|vydavateľ=www.skcinema.sk|dátum prístupu=2023-10-07|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}&lt;/ref&gt;

=== 1971{{--}}1980 ===
Dĺžka schvaľovacieho a výrobného procesu spôsobila, že v kolibskej produkcii rokov [[1971]] a [[1972]] existovali popri sebe „dobiehajúce“ tituly spolu s filmami pripravenými „skonsolidovanou“ novou dramaturgiou. Na pozadí liberlizácie konca šesťdesiatych rokov sa stále veľmi zreteľne pociťovala prirodzená hranica medzi umením a propagandou, medzi spontánnym aktom tvorby a direktívnym riadením tohto procesu.

V [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] sa tematické prelínanie pracovných a súkromných problémov stalo najmä doménou televíznej tvorby a ďalšie pokusy kolibskej dramaturgie naplniť najžiadanejšiu položku výrobného plánu možno pokladať za prehry. Problém spočíval v tom, že zrážka individuálnej morálky hrdinu, ktorá sa prejavovala v odlišnej mravnej interpretácii navonok bezúhonnej spoločnosti, nemohla nikdy priznať farbu rozkladu skorumpovaného systému. Vždy sa skrývala za „pravdu“ zvolenej východiskovej tézy o jeho neomylnej humanite nepripúšťajúcej žiadnu diskusiu.

Až v druhej polovici desaťročia sa po piatich rokoch nehybnosti na Kolibe zjavujú nové mená: [[Zoroslav Záhon]], [[Dušan Trančík]], [[Vladimír Kavčiak]], [[Ivan Húšťava]], [[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]]. Ich nástup nemal rovnakú razanciu (najvýraznejšie sa vedel presadiť [[Dušan Trančík]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dušan Trančík patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského filmu - fotografie - Vtedy|url=http://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu|vydavateľ=Vtedy.sk|dátum prístupu=2023-10-06}}&lt;/ref&gt;), ale predsa len predstavoval možnosť zmeny sterilnej tvorivej atmosféry, ktorá už pozvoľna prerastala do umeleckej degenerácie.

=== 1981{{--}}1989 ===
Vedúcich nových dramaturgických skupín vymenovali roku [[1980]]. Boli nimi [[Pavel Gejdoš]], [[Andrej Lettrich]], [[Ivan Húšťava]] a [[Martin Ťapák]]. V skupinách sa zjavili aj mená nedávnych absolventov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] a čiastočne sa prelomila tradícia realizácie scenárov predovšetkým internými dramaturgmi. Scenáristické zázemie sa rozšírilo aj mimo tvorivo-výrobných skupín a zvýšila sa pravdepodobnosť vzniku kvalitných látok.

Oproti sedemdesiatym rokom dostatok príležitostí na tvorbu získali aj režiséri strednej generácie{{--}}[[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]], [[Juraj Lihosit]], [[Eva Štefankovičová]], [[Stanislav Párnický]], [[Miloslav Luther]], [[Dušan Trančík]], [[Peter Hledík]]. Aj keď príchod úspešných televíznych režisérov narážal na odpor kolibských autorov, predsa len napokon debutoval aj Stanislav Párnický s Miloslavom Lutherom. Nástup [[Jaroslav Hlinický|Jaroslava Hlinického]], spoľahlivého funkcionára a zároveň ambiciózneho manažéra, ktorého v predchádzajúcom vedení reprezentoval iný spoľahlivý nomenklatúrny káder [[Dušan Roll]], umožnil, aby sa napriek ideologickým postihom a cenzúre zdvihla úroveň tvorby. Základnou ambíciou týchto ľudí už nebola izolácia, ale úspech aj v zahraničí, vždy však s istiacou zábezpekou, že to neohrozí ich postavenie. O ich postavení rozhodovali najvyššie stranícke orgány. Zároveň sa dbalo o to, aby sa na Kolibe nikdy priveľmi neznížil počet členov komunistickej strany. Ešte na začiatku osemdesiatych rokov sa perzekvovalo za názory z obdobia [[1968]]{{--}}[[1969]]. Diskusia v predsedníctve Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska o filme dokumentuje duchovnú úroveň a názory najmocnejších ľudí autoritatívneho režimu. Ustavične existovala skupina filmárov, ktorá bola pod špeciálnym dohľadom. Nič podstatné sa nemohlo stať bez súhlasu komunistickej centrály. Nezanedbávalo sa ani schvaľovanie filmov najvyššie postavenými funkcionármi.

Oproti nedávnej minulosti, pri všetkej skromnosti povedané, nastal na Kolibe kvalitatívny obrat, ktorý možno dokumentovať konkrétnymi dielami: ''[[Pomocník (film)|Pomocník]]'', ''[[Kosenie Jastrabej lúky]]'', ''[[Noční jazdci]]'', ''[[Nevera po slovensky]]'', ''Plavčík a Vratko'' a iné. Posledné spomínané tituly pritiahli do kín aj divákov, ktorí inak takmer nechodili na domáce filmy.

Sedemdesiate roky možno nazvať desaťročím filmov o Slovenskom národnom povstaní, osemdesiate desaťročím rozprávok. V období [[1981]]{{--}}[[1989]] sa nakrútilo dvanásť rozprávok. Roku [[1979]] bolo potrebné vybaviť takzvaný Dom zvuku v kolibských ateliéroch technickým zariadením, ktoré bolo k dispozícii len vo vyspelých demokratických krajinách. Štátna banka československá poskytla Slovenskému filmu devízovo-návratný úver na kúpenie techniky splatný po niekoľkých rokoch. Pretože slovenské filmy sa na mimosocialistických trhoch nijako výrazne nepresadzovali, voľba musela padnúť na koprodukcie, aby sa zabezpečili devízy na splácanie úveru.

Netreba zabudnúť na významný koprodukčný projekt realizovaný na Kolibe{{--}}[[Komédia|komediálny]] [[fantasy]] seriál ''[[Teta (seriál)|Teta]]''. Režisérom sedem dielnej ságy bol [[Juraj Jakubisko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teta (1987)|url=https://www.csfd.sk/film/70524-teta/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Vznikol na základe románu ''Frankensteinovho teta'' [[Švédsko|švédskeho]] spisovateľa [[Allan Rune Pettersson|Allana Runeho Petterssona]].

Vedenie kinematografie dávalo pozor, aby sa nenakrútili diela podobné ideologicky kritizovaným koprodukciám z konca šesťdesiatych rokov. Za takýchto okolností boli rozprávky najvhodnejším riešením. Koprodukcia so západnými producentmi priniesla okrem financií na splatenie úveru aj kvalitnú filmovú surovinu pre čisto kolibské filmy (inak by sa museli nakrúcať na ORWO). K rozmachu koprodukčných projektov prispelo aj využívanie služieb [[Slovart|Slovartu]]. Po čase však zanikol a kontakty so zahraničím sa centralizovali založením pobočky Filmexportu v [[Bratislava|Bratislave]] [[1. január|1. januára]] [[1984]].

=== 1990{{--}}1996 ===
V prvom období po revolúcii v roku [[1989]] sa zdalo, že štát síce bude i naďalej finančne dotovať filmovú výrobu, ale odstráni sa ideologický tlak a vytvorí priestor aj na súkromné filmové iniciatívy.

V roku [[1993]] založili filmoví pracovníci Slovenskú filmovú spoločnosť, aby sa mohli uchádzať o privatizáciu Koliby. Proti odštátneniu filmového štúdia sa v rokoch [[1993]]{{--}}[[1994]] stavali najmä ľudia sústredení okolo Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany, filmové ateliéry dokonca zaradili medzi takzvané strategické podniky podobne ako plynárenstvo či zbrojný priemysel a nemali sa vôbec privatizovať. V katastrofických víziách tejto skupiny o umeleckom úpadku a zániku slovenskej kinematografie rezonovali argumenty ich českých názorových súputníkov{{--}}[[Věra Chytilová|Věry Chytilovej]], [[Jiří Menzel|Jiřího Menzla]], [[Jiří Krejčík|Jiřího Krejčíka]]. U nás sa podarilo oproti privatizácii Barrandova zdržať odštátnenie kolibských ateliérov o tri roky.{{bez citácie}}

V roku [[1993]] bolo množstvo zamestnancov prepustených čím ateliéry strácali na význame.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmové laboratóriá Bratislava-Koliba dnes|url=https://www.youtube.com/watch?v=WvP3KECZMWQ|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

O morálnom stave spoločnosti svedčí nasledujúci fakt: pôvodní odporcovia privatizácie a kritici Slovenskej filmovej spoločnosti sami požiadali o privatizáciu{{--}}a uspeli. Rozhodnutím Prezídia Fondu národného majetku z [[22. december|22. decembra]] [[1995]] bola Slovenská filmová tvorba predaná firme Štúdio Koliba, a. s. Predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti sa stal [[Vladimír Ondruš (politik)|Vladimír Ondruš]], bývalý riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko chce dobyť Hollywood, no doplatilo na Mečiara. Realita je zatiaľ hrozivá|url=https://fontech.startitup.sk/hollywoodske-filmy-slovensko-natacanie/|vydavateľ=FonTech.sk|dátum vydania=2022-12-06|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Za éry pôsobenia [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] štúdia zanikli.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=STV stiahla dokument o bačovaní Mečiarovcov na Kolibe|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/163809-stv-stiahla-dokument-o-bacovani-meciarovcov-na-kolibe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2009-10-20|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mečiarove deti predali časť akcií Štúdia Koliba spoločnosti MMBM|url=https://www.sme.sk/c/852/meciarove-deti-predali-cast-akcii-studia-koliba-spolocnosti-mmbm.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;

== Súčasný stav ==
[[Súbor:Logo TV JOJ - 2020.svg|náhľad|Súčasné sídlo komerčnej televíznej [[free-to-air]] stanice [[TV JOJ]].]]

Televízia JOJ sídli v [[Bratislava|Bratislave]] od roku [[2002]] na bratislavskej [[Koliba (Bratislava)|Kolibe]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1, v priestoroch Filmových ateliérov Koliba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Televízia Joj rozbehla výrobu. V ateliéroch na Kolibe nakrúca nový seriál|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/2156935-televizia-joj-rozbehla-vyrobu-v-atelieroch-na-kolibe-nakruca-novy-serial|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2020-06-02|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt; Pôvodne sídlila v [[Košice|Košiciach]] ako nástupca košickej [[TV Global]]. Sídlia tam aj sesterské projekty [[JOJ Plus]] a [[TV WAU|JOJ WAU]].

V súčasnosti sa štúdia zameriavajú najmä na televíznu tvorbu. Boli tam nakrútené seriály ''[[Odsúdené]]'', [[Susedia (seriál)|''Susedia'']], ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'', ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Populárne ateliéry v troskách: Takto dnes vyzerajú najznámejšie priestory Paneláku! (foto pred a po)|url=https://mediaboom.sk/popularne-ateliery-v-troskach-takto-dnes-vyzeraju-najznamejsie-priestory-panelaku-fotografie-pred-a-po|dátum vydania=2015-05-25|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; alebo ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zatrasie Jojka slovenskou seriálovou tvorbou? Televízia potvrdila nakrúcanie ambiciózneho titulu|url=https://www.mediaklik.sk/o-serialoch/clanok/625640-zatrasie-jojka-slovenskou-serialovou-tvorbou-televizia-potvrdila-nakrucanie-ambiciozneho-titulu/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-05-24|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Medzi ďalšie relácie nakrútené TV JOJ na Kolibe patria napr.: ''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'', ''[[Všetko čo mám rád (televízna relácia z roku 2017)|Všetko čo mám rád]]'', ''[[Moja mama varí lepšie ako tvoja]]'', ''[[Take me out (relácia)|Take me out]]'', ''[[Lucky room]]'', ''[[Srdce pre deti]]'' či ''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]].''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Google Maps|url=https://www.google.com/maps/place/TV+JOJ/@48.171733,17.1000676,3a,75y,90t/data=!3m8!1e2!3m6!1sAF1QipPJ9BydIc71Tvnm3RGt51hqPQftHeVs06JBWOjd!2e10!3e12!6shttps://lh5.googleusercontent.com/p/AF1QipPJ9BydIc71Tvnm3RGt51hqPQftHeVs06JBWOjd=w114-h86-k-no!7i4032!8i3024!4m7!3m6!1s0x476c8c04dbd2e61f:0x8990d1d2c5ca4bb1!8m2!3d48.1717743!4d17.0999394!10e5!16s/g/1ptypmkyn?entry=ttu|vydavateľ=Google Maps|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-US}}&lt;/ref&gt;

== Stavby v areáli ==
Zdroj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios|url=https://www.imdb.com/title/tt9354800/mediaviewer/rm2492237313/|vydavateľ=IMDb|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO KOLIBA a.s. · Brečtanová 2353/1, 831 01 Bratislava, Slovensko|url=https://www.google.com/maps/place/%C5%A0T%C3%9ADIO+KOLIBA+a.s./@48.1743698,17.0996361,562m/data=!3m1!1e3!4m6!3m5!1s0x476c8c1adc4a535d:0x1dcce0ee5463d929!8m2!3d48.1741352!4d17.1002461!16s/g/11bzx1n_3v?entry=ttu|vydavateľ=ŠTÚDIO KOLIBA a.s. · Brečtanová 2353/1, 831 01 Bratislava, Slovensko|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Používateľ KOLIBA... - KOLIBA Studios Bratislava Slovakia|url=https://www.facebook.com/SlovenskyFILMBratislavaKOLIBA/photos/a.493183920876367/521812651346827/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

; Štúdiá
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Haly slúžiace na natáčanie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios|url=https://www.imdb.com/title/tt9354800/mediaviewer/rm783515905/?ref_=tt_md_3|vydavateľ=IMDb|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
!Ateliér
!Celková plocha
!Dĺžka
!Šírka
!Celková výška
!Stavebná výška
!Bazén
|-
|A1
|750 [[Štvorcový meter|m²]]
|34,5 [[Meter|m]]
|22 [[Meter|m]]
|16,2 [[Meter|m]]
|10,5 [[Meter|m]]
|Áno
|-
|A2
|750 [[Štvorcový meter|m²]]
|34,5 [[Meter|m]]
|22 [[Meter|m]]
|16,2 [[Meter|m]]
|10,5 [[Meter|m]]
|Áno
|-
|A3
|1500 [[Štvorcový meter|m²]]
|44 [[Meter|m]]
|35 [[Meter|m]]
|16,2 [[Meter|m]]
|9 [[Meter|m]]
|Nie
|-
|A4
|150 [[Štvorcový meter|m²]]
|15 [[Meter|m]]
|10 [[Meter|m]]
| –
| –
|Nie
|}
Súčasťou štúdii sú aj dielne, prípravovne, sklady, kostymérne či maskérne.

;Laboratória
V rokoch [[1940]] až [[1990]] sa na kolibe využívali aj štyri budovy [[Filmové laboratória|laboratórií]]. V súčasnosti tam [[TV JOJ]] realizuje svoje produkcie.

;Kancelárie a administratíva
Sa nachádzajú v hlavnej budove (obdĺžnikovej) areálu Koliby.

== Diela ==

=== Filmy o kolibských ateliéroch ===
* [[1965]]{{--}}''Koliba nakrúca'' (réžia [[Michal Rábek]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba nakrúca [dokumentárny film]|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009148-Koliba-nakruca-dokumentarny-film/|vydavateľ=www.skcinema.sk|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba nakrúca (1965)|url=https://www.csfd.sk/film/697579-koliba-nakruca/prehlad/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* [[2009]]{{--}}''Koliba'' (réžia [[Zuzana Piussi]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba [dokumentárny film]|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092371-Koliba-dokumentarny-film/|vydavateľ=www.skcinema.sk|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba (2009)|url=https://www.csfd.sk/film/248471-koliba/recenzie/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako neslávne skončila svetovo slávna Koliba Bratislava|url=https://www.kinema.sk/filmova-novinka/182823/ako-neslavne-skoncila-svetovo-slavna-koliba-bratislava.htm|vydavateľ=Kinema.sk|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;
* [[2020]]{{--}}''Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios'' (réžia [[Martin Lev]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios {{!}} Documentary|url=https://www.imdb.com/title/tt9354800/|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koliba - Forgotten Glory of Slovak Film Studios (2020)|url=https://www.csfd.cz/film/764724-koliba-forgotten-glory-of-slovak-film-studios/prehled/|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* Macek, Václav{{--}}Paštéková, Jelena: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4

== Pozri aj ==
* [[Dejiny filmu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://d-fs.sk/en/koliba-studio/ Oficiálna stránka]
* [https://www.jojgroup.sk/produkcia/ Stránka TV JOJ]
* [http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-9-2013/aktualne Filmové ateliéry Koliba na film.sk]
* [https://www.youtube.com/watch?v=yfKkdQ2unSM Dokument o Kolibe]
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085427-Koliba-filmove-studio-ateliery-a-laboratoria/ Koliba (filmové štúdio, ateliéry a laboratóriá)] v [[Slovenský filmový ústav|Slovenskom filmovom ústave]]
* [https://www.facebook.com/SlovenskyFILMBratislavaKOLIBA KOLIBA Studios Bratislava Slovakia]

[[Kategória:Slovenské filmové štúdiá]]
[[Kategória:TV JOJ]]
[[Kategória:Kinematografia na Slovensku]]
[[Kategória:Filmové podniky]]</text>
      <sha1>19fjr2axxge4t7jq32askkxvl3hfknw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Električková doprava v Jeruzaleme</title>
    <ns>0</ns>
    <id>555135</id>
    <revision>
      <id>8232651</id>
      <parentid>8121437</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:18:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232651</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4121" sha1="pcz0rqyoc32lq72cr8auokju8818798" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Jerusalem Light Rail.svg|náhľad|Trasa červenej linky]]
'''Električková doprava v Jeruzaleme''' ({{vjz|heb|הרכבת הקלה בירושלים|HaRakevet HaKala Birushalayim}}) je [[električková doprava]] v [[Jeruzalem]]e. Skladá sa zatiaľ len z jedinej električkovej linky (červená), ďalšie (zelená a modrá električkovej, niekoľko [[metrobus]]ových) sú plánované.

Staviteľom je konzorcium [[CityPass]], ktoré má aj koncesiu na prevádzkovanie tejto siete po dobu tridsiatich rokov.&lt;ref name=&quot;railway_technology&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jerusalem Light Rail Project, Israel | vydavateľ = Railway technology | dátum prístupu = 2015-08-08 | url = http://www.railway-technology.com/projects/jerusalem/ | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; Systém na výber cestovného dodala a na 15 rokov spravuje spoločnosť [[Affiliated Computer Services]].&lt;ref name=&quot;railway_technology&quot; /&gt; Vozňový park pozostáva zo 46 nízkopodlažných električiek [[Citadis 302]] od [[Alstom]]u.&lt;ref name=&quot;railway_technology&quot; /&gt;

== Červená linka ==
Výstavba prvej linky začala v roku 2002 a skončila v roku 2010. Po niekoľkých odkladoch, najskôr kvôli nedostatku pracovníkov a financií, neskôr kvôli nekompatibilným semaforom, na ktorých sa nedarilo nastaviť preferenciu električiek, bola ostrá prevádzka spustená 19. augusta 2011, z počiatku bez výberu cestovného.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rosenberg | meno = Oz | titul = Jerusalem’s Light Rail System Opens to the Public After Years of Delays | periodikum = [[Haarec]] | dátum vydania = 2011-08-19 | dátum prístupu = 2015-08-08 | url = http://www.haaretz.com/beta/jerusalem-s-light-rail-system-opens-to-the-public-after-years-of-delays-1.379436 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150924025351/http://www.haaretz.com/beta/jerusalem-s-light-rail-system-opens-to-the-public-after-years-of-delays-1.379436 | dátum archivácie = 2015-09-24 }}&lt;/ref&gt; Od decembra potom bola linka už v plnej prevádzke.

Linka je dlhá {{km|13.9|m}} a má 23 zastávok,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Turečková | meno = Eva | titul = Jeruzalém se učí žít s tramvajemi. A stěžují si židé i Palestinci | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2010-02-18 | dátum prístupu = 2015-08-08 | url = http://www.lidovky.cz/jeruzalem-se-uci-zit-s-tramvajemi-a-stezuji-si-zide-i-palestinci-pw4-/zpravy-svet.aspx?c=A100218_093132_ln_zahranici_mtr
}}&lt;/ref&gt; po dokončení jej predĺženia v roku 2016 by mala jej dĺžka narásť na {{km|22.5|m}}. Celková cena výstavby prvej linky je odhadovaná na 3,8 miliardy [[Nový izraelský šekel|NIS]].

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Light Railway Jaffa Street.jpg|Električka na ulici Jaffa
Súbor:Jerusalem Light Rail tram at Machane Yehuda.jpg|Vozeň červenej linky pred trhom [[Machane Yehuda]]
Súbor:Jerusalem Light Rail 04.jpg|Stanica Ha-Turim
Súbor:JE Chords Bridge 01.jpg|Akordový most
Súbor:Jerusalem Light Rail French Hill depot 001.JPG|Depot
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|cs|Jeruzalémská tramvajová doprava|12789903}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.citypass.co.il/english/ Stránky dopravcu CityPass] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130618011959/http://www.citypass.co.il/english/ |date=2013-06-18 }}
* [http://www.jet.org.il/Web/En/Default.aspx Vládne stránky o mestskej doprave] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150719053200/http://www.jet.org.il/Web/En/Default.aspx |date=2015-07-19 }}
* [http://urbanrail.net/as/jeru/jerusalem.htm Jeruzalemské ľahké metro] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150809030430/http://www.urbanrail.net/as/jeru/jerusalem.htm |date=2015-08-09 }} na stránkach urbanrail.net
* [http://onlinepubs.trb.org/onlinepubs/circulars/ec058/15_04_Daniel.pdf ''From Mule Tracks to Light Rail Transit Tracks: Integrovanie Modern Infrastructure into an Ancient City - Jerusalem, Israel'']

[[Kategória:Doprava v Jeruzaleme]]
[[Kategória:Električková doprava v Izraeli]]</text>
      <sha1>pcz0rqyoc32lq72cr8auokju8818798</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Konkláve 2005</title>
    <ns>0</ns>
    <id>557379</id>
    <revision>
      <id>8232549</id>
      <parentid>8220659</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:35:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8232549</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23035" sha1="7nsq3s8cpm32a137ev663nze7odiq8s" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Konkláve 2005
|obrázok=Бенедикт XVІ (cropped).jpg
|popis obrázka= [[Joseph Ratzinger]]{{--}}'''Benedikt XVI.'''
|dátum=[[18. apríl|18.]] {{--}} [[19. apríl]] [[2005]]
|miesto= [[Sixtínska kaplnka]], [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
|štát=Vatikán
}}

[[Konkláve]], ktoré sa začalo [[18. apríl]]a [[2005]], sa zúčastnilo 115 kardinálov a dňa [[19. apríl]]a zvolilo za nového pápeža [[Benedikt XVI.|Josepha Ratzingera]], ktorý si zvolil meno [[Benedikt XVI.]] Za pápeža ho zvolili o 17:50. Nový pápež bol zvolený po troch kolách hlasovania. 1. kolo sa konalo v pondelok po sv. omši za zvolenie nového pápeža. Sv. omša sa začala o 10:00 v [[Bazilika svätého Petra|bazilike sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e. Potom sa kardináli odobrali do [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] za spevu litánii ku všetkým svätým. V tento deň sa konala len jedna voľba a tá bola neúspešná, čiže dym bol čierny. Na druhý deň [[19. apríl]]a – utorok sa konali 2 voľby. Ráno bola voľba neúspešná – čierny dym. Večer konkláve zvolilo pápeža. Asi o 18:00 [[Kardinál-protodiakon|kardinál protodiakon]] [[Jorge Medina Estévez|Jorge Arturo Medina Estevez]] oznámil svetu radostnú správu: ''Habemus papam'' – Máme pápeža.

== Zloženie voličov ==

Voliči podľa krajín:
* 20 : [[Taliansko]]
* 11 : [[Spojené štáty|USA]]
* 6 : [[Nemecko]], [[Španielsko]]
* 5 : [[Francúzsko]]
* 4 : [[Brazília]], [[Mexiko]]
* 3 : [[India]], [[Kanada]], [[Kolumbia]], [[Poľsko]]
* 2 : [[Filipíny]], [[Čile]], [[Japonsko]], [[Maďarsko]], [[Nigéria]], [[Portugalsko]], [[Ukrajina]], [[Spojené kráľovstvo]]
* 1 : [[Argentína]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Belgicko]], [[Bolívia]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Česko]], [[Dominikánska republika]], [[Ghana]], [[Guatemala (štát)|Guatemala]], [[Holandsko]], [[Honduras]], [[Chorvátsko]], [[Indonézia]], [[Írsko]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]], [[Kamerun]], [[Konžská demokratická republika|Kongo]], [[Kuba]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Madagaskar]], [[Nikaragua]], [[Nový Zéland]], [[Peru]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Rakúsko]], [[Sudán]], [[Švajčiarsko]], [[Sýria]], [[Tanzánia]], [[Thajsko]], [[Uganda]], [[Vietnam]]

Na zvolenie nového pápeža bolo treba dve tretiny prítomných kardinálov + 1 : v tomto prípade 77 hlasov.

=== Osoby so špeciálnymi povinnosťami počas konkláve ===

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Funkcia !! Osoba !! Povinnosti
|-
| '''Camerlengo (komorník)''' || kardinál [[Jean-Louis Tauran]] || 
* Správa [[Vatikán]]u do zvolenia nového pápeža
* Zabezpečenie tajnosti hlasovania
|- 
| '''Kardinál dekan'''&lt;br/&gt;(služobne najstarší kardinál-biskup) || kardinál [[Joseph Ratzinger]] || 
* Zvolanie a predsedanie konkláve
* Zistenie prijatia voľby a mena nového pápeža
* Prípadná biskupská vysviacka (ak zvolený nie je ešte biskupom)
|-
| '''Kardinál protokňaz'''&lt;br/&gt;(služobne najstarší kardinál-kňaz) || kardinál [[Stephen Kim Sou-hwan]] || 
* Vedie zamyslenia a meditácie počas dní bez hlasovania
|-
| '''Kardinál protodiakon''' || kardinál [[Jorge Medina Estévez]] ||
* Oznámenia o výsledkoch voľby - tzv. Habemus papam
|-
| najmladší '''kardinál diakon''' || kardinál [[Attilio Nicora]] || 
* Žrebovanie infirmarii
* Zamknutie, resp. odomykanie dverí
* Privolanie ceremonára, prípadne iných, ktorí nie su v Sixtínskej kaplnke
|-
| hlavný '''pápežský ceremonár''' || arcibiskup [[Piero Marini]] ||
* Vyhlásenie '''Extra omnes'''
* Rozdávanie hlasovacích lístkov
* Zapisovateľ a notár konkláve
|}

=== Zoznam kardinálov s právom voliť ===

Toto je zoznam kardinálov, ktorí majú právo voliť pápeža.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Účastní kardináli
|-
! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť
|-
|-&lt;td style=&quot;background-color:  yellow;&quot;&gt;Obsah bunky&lt;/td&gt;
| [[Joseph Ratzinger]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1927|04|16|2005|04|02|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Angelo Sodano]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1927|11|23|2005|04|02|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Alfonso López Trujillo]] || {{minivlajka|Kolumbia|w}} || {{dnv|1935|11|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Giovanni Battista Re]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1934|01|30|2005|04|02|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Ignace Moussa I Daoud]] || {{minivlajka|Sýria|w}} || {{dnv|1930|09|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[William Wakefield Baum]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1926|11|21|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Marco Cé]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1925|07|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Franciszek Macharski]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} || {{dnv|1927|05|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Michael Michai Kitbunchu]] || {{minivlajka|Thajsko|w}} || {{dnv|1929|01|25|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Godfried Danneels]] || {{minivlajka|Belgicko|w}} || {{dnv|1933|06|04|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Thomas Stafford Williams]] || {{minivlajka|Nový Zéland|w}} || {{dnv|1930|03|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Carlo Maria Martini]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1927|02|15|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Marie Lustiger]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || {{dnv|1926|09|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Józef Glemp]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} || {{dnv|1929|12|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Joachim Meisner]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1933|12|25|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francis Arinze]] || {{minivlajka|Nigéria|w}} || {{dnv|1932|11|01|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Miguel Obando Bravo]] || {{minivlajka|Nikaragua|w}} || {{dnv|1926|02|02|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ricardo Jamin Vidal]] || {{minivlajka|Filipíny|w}} || {{dnv|1931|02|06|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Paul Poupard]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || {{dnv|1930|08|30|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Friedrich Wetter]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1928|02|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Adrianus Johannes Simonis]] || {{minivlajka|Holandsko|w}} || {{dnv|1931|11|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Bernard Francis Law]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1931|11|04|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Giacomo Biffi]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1928|06|13|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Eduardo Martínez Somalo]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1927|03|31|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[José Freire Falcão]] || {{minivlajka|Brazília|w}} || {{dnv|1925|10|23|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Michele Giordano]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1930|09|22|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Edmund Casimir Szoka]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1927|09|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[László Paskai]] || {{minivlajka|Maďarsko|w}} || {{dnv|1927|05|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Christian Wiyghan Tumi]] || {{minivlajka|Kamerun|w}} || {{dnv|1930|10|15|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Frédéric Etsou-Nzabi-Bamungwabi]] || {{minivlajka|Kongo|w}} || {{dnv|1930|12|03|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Nicolás de Jesús López Rodríguez]] || {{minivlajka|Dominikánska republika|w}} || {{dnv|1936|10|31|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Roger Michael Mahony]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1936|02|27|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Camillo Ruini]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1931|02|19|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Henri Schwery]] || {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} || {{dnv|1932|06|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Georg Maximilian Sterzinsky]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1936|02|09|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Miloslav Vlk]] || {{minivlajka|Česko|w}} || {{dnv|1932|05|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Peter Seiichi Shirayanagi]] || {{minivlajka|Japonsko|w}} || {{dnv|1928|06|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Julius Riyadi Darmaatmadja]] || {{minivlajka|Indonézia|w}} || {{dnv|1934|12|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jaime Lucas Ortega y Alamino]] || {{minivlajka|Kuba|w}} || {{dnv|1936|10|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Emmanuel Wamala]] || {{minivlajka|Uganda|w}} || {{dnv|1926|12|15|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[William Henry Keeler]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1931|03|04|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Claude Turcotte]] || {{minivlajka|Kanada|w}} || {{dnv|1936|06|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ricardo María Carles Gordó]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} || {{dnv|1926|09|24|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Adam Joseph Maida]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1930|03|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Vinko Puljić]] || {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} || {{dnv|1945|09|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Armand Gaetan Razafindratandra]] || {{minivlajka|Madagaskar|w}} || {{dnv|1925|08|07|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Juan Sandoval Íñiguez]] || {{minivlajka|Mexiko|w}} || {{dnv|1933|03|28|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Salvatore De Giorgi]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1930|09|06|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Antonio María Rouco Varela]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} || {{dnv|1936|08|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Aloysius Matthew Ambrozic]] || {{minivlajka|Kanada|w}} || {{dnv|1930|01|27|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Dionigi Tettamanzi]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1934|03|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Polycarp Pengo]] || {{minivlajka|Tanzánia|w}} || {{dnv|1944|08|05|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Christoph Schönborn]] || {{minivlajka|Rakúsko|w}} || {{dnv|1945|01|22|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Norberto Rivera Carrera]] || {{minivlajka|Mexiko|w}} || {{dnv|1942|06|06|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francis Eugene George]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1937|01|16|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Marian Jaworski]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} || {{dnv|1926|08|21|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jānis Pujats]] || {{minivlajka|Lotyšsko|w}} || {{dnv|1930|11|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ivan Dias]] || {{minivlajka|India|w}} || {{dnv|1936|04|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Geraldo Majella Agnelo]] || {{minivlajka|Brazília|w}} || {{dnv|1933|10|19|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Pedro Rubiano Sáenz]] || {{minivlajka|Kolumbia|w}} || {{dnv|1932|09|13|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Theodore Edgar McCarrick]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1930|07|07|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Desmond Connell]] || {{minivlajka|Írsko|w}} || {{dnv|1926|03|24|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Audrys Juozas Bačkis]] || {{minivlajka|Litva|w}} || {{dnv|1937|02|01|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] || {{minivlajka|Čile|w}} || {{dnv|1933|09|05|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Julio Terrazas Sandoval]] || {{minivlajka|Bolívia|w}} || {{dnv|1936|03|07|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Wilfrid Fox Napier]] || {{minivlajka|Južná Afrika|w}} || {{dnv|1941|03|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] || {{minivlajka|Honduras|w}} || {{dnv|1942|12|29|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Bernard Agré]] || {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} || {{dnv|1926|03|02|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Juan Luis Cipriani Thorne]] || {{minivlajka|Peru|w}} || {{dnv|1943|12|28|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francisco Álvarez Martínez]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} || {{dnv|1925|07|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Cláudio Hummes]] || {{minivlajka|Brazília|w}} || {{dnv|1934|08|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Varkey Vithayathil]] || {{minivlajka|India|w}} || {{dnv|1927|05|29|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jorge Mario Bergoglio]] || {{minivlajka|Argentína|w}} || {{dnv|1936|12|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[José da Cruz Policarpo]] || {{minivlajka|Portugalsko|w}} || {{dnv|1936|02|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Severino Poletto]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1933|03|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Cormac Murphy-O'Connor]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} || {{dnv|1932|08|24|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Edward Michael Egan]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1932|04|02|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ľubomyr Huzar|Lubomyr Husar]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} || {{dnv|1933|02|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Karl Lehmann]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1936|05|16|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Angelo Scola]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1941|11|07|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Anthony Okogie|Anthony Olubunmi Okogie]] || {{minivlajka|Nigéria|w}} || {{dnv|1936|06|16|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Bernard Panafieu]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || {{dnv|1931|01|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Gabriel Zubeir Wako]] || {{minivlajka|Sudán|w}} || {{dnv|1941|02|27|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Carlos Amigo Vallejo]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} || {{dnv|1934|08|23|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Justin Francis Rigali]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1935|04|19|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Keith Michael Patrick]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} || {{dnv|1938|03|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Eusébio Oscar Scheid]] || {{minivlajka|Brazília|w}} || {{dnv|1932|12|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ennio Antonelli]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1936|11|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Tarcisio Bertone]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1934|12|02|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Peter Kodwo Appiah Turkson]] || {{minivlajka|Ghana|w}} || {{dnv|1948|10|11|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Telesphore Placidus Toppo]] || {{minivlajka|India|w}} || {{dnv|1939|10|15|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[George Pell]] || {{minivlajka|Austrália|w}} || {{dnv|1941|06|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Josip Bozanić]] || {{minivlajka|Chorvátsko|w}} || {{dnv|1949|03|20|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] || {{minivlajka|Vietnam|w}} || {{dnv|1934|03|05|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Rodolfo Quezada Toruño]] || {{minivlajka|Guatemala|w}} || {{dnv|1932|03|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Philippe Barbarin]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || {{dnv|1950|10|17|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Péter Erdő]] || {{minivlajka|Maďarsko|w}} || {{dnv|1952|06|25|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Marc Ouellet]] || {{minivlajka|Kanada|w}} || {{dnv|1944|06|08|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jorge Medina Estévez|Jorge Arturo Medina Estévez]] || {{minivlajka|Čile|w}} || {{dnv|1926|12|23|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Darío Castrillón Hoyos]] || {{minivlajka|Kolumbia|w}} || {{dnv|1929|07|04|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[James Francis Stafford]] || {{minivlajka|USA|w}} || {{dnv|1932|07|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Agostino Cacciavillan]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1926|08|14|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Sergio Sebastiani]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1931|04|11|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Zenon Grocholewski]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} || {{dnv|1939|10|11|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[José Saraiva Martins]] || {{minivlajka|Portugalsko|w}} || {{dnv|1932|01|06|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Crescenzio Sepe]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1943|06|02|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Mario Francesco Pompedda]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1929|04|18|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Walter Kasper]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} || {{dnv|1933|03|05|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Jean-Louis Tauran]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || {{dnv|1943|04|05|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Renato Raffaele Martino]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1932|11|23|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Francesco Marchisano]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1929|06|25|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Julián Herranz Casado]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} || {{dnv|1930|03|31|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Javier Lozano Barragán]] || {{minivlajka|Mexiko|w}} || {{dnv|1933|01|26|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Stephen Fumio Hamao]] || {{minivlajka|Japonsko|w}} || {{dnv|1930|03|09|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Attilio Nicora]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} || {{dnv|1937|03|16|2005|04|02|k=0}} || kardinál-diakon
|-
|}

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Nezúčastnia sa
|-
! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť  
|-
| [[Jaime Lachica Sin]] || {{minivlajka|Filipíny|w}} || {{dnv|1928|08|31|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Adolfo Antonio Suárez Rivera]] || {{minivlajka|Mexiko|w}} || {{dnv|1927|01|09|2005|04|02|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
|}

== Hlasovanie ==
=== Prvý deň ===
[[18. apríla]] sa [[kardinál]]i ráno zhromaždili v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]], aby koncelebrovali omšu ''Pro eligendo Romano Pontifice'' („''za voľbu rímskeho pápeža''“). Ako [[dekan kardinálskeho kolégia]] bol [[Joseph Ratzinger]] hlavným celebrantom a predniesol homíliu. Popoludní sa [[kardinál]]i voliči zhromaždili v Sieni požehnaní na procesiu do [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]]. [[Kardinál]]i voliči za spevu [[Litánie|Litánií]] k svätým presunuli do [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]]. Po zaujatí svojich miest spievali hymnus Veni Creator Spiritus („Príď, Duchu Stvoriteľ“). [[Kardinál]] [[Joseph Ratzinger|Ratzinger]] prečítal prísahu. Každý [[kardinál]] volič, počnúc [[Joseph Ratzinger|Ratzingerom]], nasledoval [[Prodekan kardinálskeho kolégia|prodekanom]] [[Angelo Sodano|Angelom Sodanom]] a ostatnými [[kardinál]]mi v poradí podľa seniority, potvrdil prísahu položením praveh ruky na knihu evanjelií a nahlas povedal: „''A ja, [meno], toto sľubujem, zaväzujem sa a prisahám. Nech mi pomáha Boh a tieto sväté evanjeliá, ktorých sa dotýkam rukou.''“

[[Arcibiskup]] [[Piero Marini]], [[Majster pápežských liturgických slávení|pápežský ceremoniár]], povedal slová '''Extra omnes''' („Všetci von!“) a členovia zboru a ďalší opustili kaplnku. Dvere kaplnky sa potom zatvorili. [[Kardinál]] [[Tomáš Špidlík]], nevolič a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] [[teológ]], predniesol druhú požadovanú meditáciu. Potom spolu s [[Piero Marini|Marinim]] odišli.

=== Prvé hlasovanie ===
Podľa talianskych denníkov Il Messaggero získal [[Miláno|milánsky]] [[arcibiskup]] [[Carlo Maria Martini]] v prvom kole hlasovania 40 hlasov, [[Joseph Ratzinger|Ratzinger]] 38 hlasov a [[Camillo Ruini]] značný počet hlasov, pričom zvyšok hlasov bol rozptýlený. Anonymný [[kardinál]] poskytol svoj denník talianskemu novinárovi v [[september|septembri]] [[2005]], a v plnom znení bol zverejnený v roku [[2011]]. Tento zdroj uviedol výsledky prvého kola hlasovania takto:

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kardináli
!Hlasy
|-
|[[Joseph Ratzinger]]
|47
|-
|[[Jorge Mario Bergoglio]]
|10
|-
|[[Carlo Maria Martini]]
|9
|-
|[[Camillo Ruini]]
|6
|-
|[[Angelo Sodano]]
|4
|-
|[[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]]
|3
|-
|[[Dionigi Tettamanzi]]
|2
|-
|[[Giacomo Biffi]]
|1
|-
|Iní
|33
|-
|}

O 20:05 sa na chvíľu zdalo, že tenký biely kúsok dymu naznačuje, že voľby sa už skončili, a 40 000 ľudí, ktorí strávili popoludnie sledovaním na veľkých obrazovkách na [[Námestie svätého Petra|Námestí svätého Petra]], prepuklo v potlesk a spev. [[Dym]] však rýchlo zosilnel a zjavne stmavol. Dav sa utíšil a v priebehu niekoľkých minút sa rozplynul.

=== Druhý deň ===
=== Druhé hlasovanie ===
Dve hlasovania ráno druhého dňa neviedli k voľbám. Výsledky druhého kola volieb boli podľa denníka anonymného [[kardinál]]a nasledovné:

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kardináli
!Hlasy
|-
|[[Joseph Ratzinger]]
|65
|-
|[[Jorge Mario Bergoglio]]
|35
|-
|[[Angelo Sodano]]
|4
|-
|[[Dionigi Tettamanzi]]
|2
|-
|[[Giacomo Biffi]]
|1
|-
|Iní
|8
|-
|}

=== Tretie hlasovanie ===
Výsledky tretieho kola volieb boli podľa denníka anonymného [[kardinál]]a:

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kardináli
!Hlasy
|-
|[[Joseph Ratzinger]]
|72
|-
|[[Jorge Mario Bergoglio]]
|40
|-
|[[Angelo Sodano]]
|1
|-
|[[Darío Castrillón Hoyos]]
|1
|-
|Iní
|1
|-
|}

=== Štvrté hlasovanie ===
Výsledky štvrtého hlasovania boli podľa denníka anonymného [[kardinál]]a nasledovné:

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kardináli
!Hlasy
|-
|-&lt;td style=&quot;background-color:  yellow;&quot;&gt;Obsah bunky&lt;/td&gt;
|[[Joseph Ratzinger]]
|84
|-
|[[Jorge Mario Bergoglio]]
|26
|-
|[[Bernard Francis Law]]
|2
|-
|[[Giacomo Biffi]]
|1
|-
|[[Christoph Schönborn]]
|1
|-
|Iní
|2
|-
|}

Keďže za [[pápež]]a bol zvolený [[kardinál]] [[Joseph Ratzinger]], [[dekan kardinálskeho kolégia]], [[Angelo Sodano]] ako [[Prodekan kardinálskeho kolégia|prodekan]] vykonal úlohu [[dekan kardinálskeho kolégia|dekana]] a opýtal sa [[kardinál]]a [[Joseph Ratzinger|Josepha Ratzingera]], či zvolenie prijme a aké meno si zvolí.

O 17:50 sa nad [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskou kaplnkou]] valil biely dym. Zvony [[Bazilika svätého Petra|Katedrály sv. Petra]] zazvonili približne o 18:10 SELČ. O 18:43 vyšiel [[Kardinál-protodiakon|kardinál protodiakon]] [[Jorge Medina Estévez]] na balkón [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]], aby oznámil zvolenie [[kardinál]]a [[Joseph Ratzinger|Josepha Ratzingera]], ktorý prijal meno [[Benedikt XVI.]].

== Slovensko a konkláve ==
Slovensko napriek tomu, že malo v kardinálskom zbore dvoch zástupcov, na konkláve nemalo ani jedného kardinála, pretože obaja prekročili vekový limit. 

Nitrianský biskup [[Ján Chryzostom Korec]] mal počas konania konkláve 81 rokov, bol kardinálom od roku [[1991]]. Emeritný prefekt vatikánskej [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] [[Jozef Tomko]], v tom čase takisto 81-ročný, bol kardinálom od roku [[1985]]. Kardinál Korec zomrel v roku [[2015]], kardinál Tomko v roku 2022.

== Pozri aj ==
* [[Konkláve]]

{{konkláve}}

[[Kategória:Konkláve|2005]]
[[Kategória:Voľby 2005]]</text>
      <sha1>7nsq3s8cpm32a137ev663nze7odiq8s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Protesty na Námestí Tchien-an-men</title>
    <ns>0</ns>
    <id>564380</id>
    <revision>
      <id>8232374</id>
      <parentid>8228144</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:10:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lolamarh</username>
        <id>225958</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizované, sekcia Cenzúra</comment>
      <origin>8232374</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7307" sha1="mx7tudr5v4mg4srg15h4o1a8z9nw6rn" xml:space="preserve">[[Súbor:Události na náměstí Tian an men, Čína 1989, foto Jiří Tondl.jpg|thumb|Protesty na [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestí Tchien-an-men]], 2. jún 1989]]
[[Súbor:蒲志強19890510.jpg|thumb|170px|Protestujúci študent [[Pchu Č’-čchiang]], 10. máj 1989. Čínske slová napísané na papieri hovoria: ''„Chceme slobodu prejavu, zhromažďovania, podporiť World Economic Herald a tých spravodlivých novinárov.“'']]

'''Protesty na Námestí Tchien-an-men''' boli protesty obyvateľov na [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestí Nebeského pokoja/mieru]] v [[Čína|čínskom]] hlavnom meste [[Peking]] medzi [[15. apríl]]om a [[4. jún]]om [[1989]], ktoré násilne potlačila [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|armáda]]. 

Demonštrujúci požadovali demokratizáciu spoločnosti, rovnako ako sa tomu dialo v rovnakej dobe vo [[východný blok|východnej Európe]]. Protesty ukončila armáda; podľa čínskej vlády tu bolo zabitých 200 až 300 civilistov{{chýba citácia}}; 7 000 – 10 000 ich potom malo byť zranených. Podľa vyjadrenia študentskej organizácie a Čínskeho Červeného kríža zomrelo 2 000 – 3 000 ľudí (podľa niektorých zdrojov až 7 000 ľudí&lt;ref name=&quot;:179&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Kevin Boyle, Juliet Sheen | titul = Freedom of Religion and Belief | isbn = 978-04-1515-977-7 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 1997 | strany = 179}}&lt;/ref&gt;)

Medzi niektorými historikmi je udalosť označovaná ako '''Pekinský masaker'''.&lt;ref&gt;Jeremy Brown: ''June Fourth: The Tiananmen Protests and Beijing Massacre of 1989'', Cambridge University Press, 2021&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Edward Friedman: ''Damming the Three Gorges: What Dam-Builders Don't Want You to Know. by Grainne Ryder.'' The Journal of Asian Studies, 50(2), 1991, str. 398.&lt;/ref&gt; Protestujúci na námestí pochádzali z najrôznejších sociálnych vrstiev (intelektuáli, robotníci atď.). Potlačené povstanie obsahovalo mnoho [[socializmus|socialistických]] elementov, demonštranti napríklad spievali ''[[Internacionála (pieseň)|Internacionálu]]''. Niektorí z nich, ako napr. [[Wang Chuej]], ďalej aktívne rozvíjajú kritiku vlády zľava v tzv. Čínskej Novej ľavici.

Dňa [[20. máj]]a vyhlásila čínska vláda stanné právo a v noci [[3. jún]]a a v ranných hodinách [[4. jún]]a začala armáda konať. Na Námestie Nebeského pokoja boli vyslané [[Tank (vozidlo)|tanky]] a ozbrojená pechota, aby protesty ukončili. Oficiálne údaje o počtoch obetí pri potláčaní povstania sa rôznia, rozchádzajú sa od 23 osôb (podľa [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]), 400 – 800 (podľa americkej [[Central Intelligence Agency|CIA]]) až po 2 600 osôb (podľa Čínskeho Červeného kríža). Po zásahu bola z krajiny vyhostená zahraničná tlač a domáca tlač bola pod starostlivou kontrolou a [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúrou]], takže o ich krvavom potlačení sa čínsky ľud dozvedal len veľmi ťažko.

== Svetový politický a kultúrny ohlas ==
[[Súbor:Wroclaw-pomnik Tien-An-Men.jpg|thumb|Pomník obetiam v [[poľsko]]m [[Vroclav]]e]]

Európske štáty na masaker zareagovali vyhlásením [[embargo (zákaz obchodovania)|embarga]] na vývoz zbraní do Číny. Pôvodný úplný zákaz však postupne nahradila regulácie vývozu; je možné exportovať len určité druhy zbraní a každý jednotlivý obchod podlieha schváleniu vlády príslušnej krajiny. Napríklad česká vláda v roku [[2008]] udelila súhlas s predajom súčiastok pre lietadlá [[Aero L-39 Albatros|L-39]] v cene 190 tisíc [[euro|eur]]; najvyššieho rozsahu v tom roku dosiahol vývoz z [[Francúzsko|Francúzska]] (227 miliónov eur).&lt;ref&gt;Kateřina Šafaříková: ''Lev a drak'', Respekt 6/2010, str.26&lt;/ref&gt; 

Zábery z demonštrácií boli použité v klipe k piesni ''Power to the People'' od [[John Lennon|Johna Lennona]]. Dňa [[12. jún]]a [[2007]] bola vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] predstavená bronzová socha napodobňujúca sochu ''Bohyne demokracie'', ktorá sa objavila na záznamoch z revolty krátko pred potlačením.

== Cenzúra ==
V Číne téma masakru z roku 1989 podlieha prísnej cenzúre. Hoci príbuzní obetí požadujú vyšetrovanie a vyvodenie zodpovednosti (napríklad združenie Združenie Matky z Tchien-an-menu), dodnes nie sú okolnosti incidentu dostatočne známe. Čína namiesto toho reaguje obvineniami z prekrúcania faktov a očierňovania jej politického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čína naďalej potláča pripomínanie si udalostí na námestí Tchien-an-men|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/cina-nadalej-potlaca-pripominanie/967850-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-04|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Rubio k výročiu masakry v Pekingu: Cenzúra v Číne minulosť nevymaže|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/rubio-k-vyrociu-masakry-v-pekingu-cen/967787-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-04|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2026]] v predvečer výročia udalosti sa umelec Sanmu Chen pokúsil v [[Hongkong|Hongkongu]] rozvinúť červenú niť dlhú symbolických 6,4 metra ako odkaz na dátum masakru, ale bol zastavený políciou. Hongkong pritom býval miestom, kde sa udalosť pravidelne pripomínala na spomienkových udalostiach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Kanis Leung|odkaz na autora=|titul=A Hong Kong artist trying to mark the Tiananmen crackdown is quickly stopped by police|periodikum=apnews.com|odkaz na periodikum=|url=https://apnews.com/article/hong-kong-tiananmen-crackdown-artist-sanmu-chen-4bdc7c34b4e9914bbccbb5a31d239870|issn=|vydavateľ=AP News|miesto=|dátum=2024-06-03|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiananmen Square protests of 1989}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.velkaepocha.sk/200706032686/Fang-Ceng-o-masakru-na-Tiananmenu-Jak-mi-vojensky-tank-rozdrtil-nohy.html Fang Čeng o masakru na Tiananmenu: Jak mi vojenský tank rozdrtil nohy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100420060651/http://www.velkaepocha.sk/200706032686/Fang-Ceng-o-masakru-na-Tiananmenu-Jak-mi-vojensky-tank-rozdrtil-nohy.html |date=2010-04-20 }}
* [http://aktualne.centrum.cz/zahranici/asie-a-pacifik/clanek.phtml?id=638988 Masaker v Pekingu 1989: Rekonštrukcia krok za krokom] 
* [http://www.blisty.cz/art/47222.html &quot;Nebeský pokoj už dvadsať rokov&quot;] 
* Olga Lomová, Martin Hála, Tchien-an men: [http://cck-isc.ff.cuni.cz/1pubs/OlgaLomova/clan/RR/RR13_01.htm Revolver Revue V (1989), 13, 10 s.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304221941/http://cck-isc.ff.cuni.cz/1pubs/OlgaLomova/clan/RR/RR13_01.htm |date=2016-03-04 }}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Masakr na náměstí Nebeského klidu|12786875}}

[[Kategória:Dejiny Číny]]
[[Kategória:Antikomunizmus]]
[[Kategória:Politická represia]]
[[Kategória:Zločiny proti ľudskosti]]
[[Kategória:Protesty]]
[[Kategória:Masakre v Číne]]</text>
      <sha1>mx7tudr5v4mg4srg15h4o1a8z9nw6rn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232498</id>
      <parentid>8232374</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:53:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>/* Cenzúra */</comment>
      <origin>8232498</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7296" sha1="02ked7bx8lkraqgp6c01fml3rw1p2vs" xml:space="preserve">[[Súbor:Události na náměstí Tian an men, Čína 1989, foto Jiří Tondl.jpg|thumb|Protesty na [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestí Tchien-an-men]], 2. jún 1989]]
[[Súbor:蒲志強19890510.jpg|thumb|170px|Protestujúci študent [[Pchu Č’-čchiang]], 10. máj 1989. Čínske slová napísané na papieri hovoria: ''„Chceme slobodu prejavu, zhromažďovania, podporiť World Economic Herald a tých spravodlivých novinárov.“'']]

'''Protesty na Námestí Tchien-an-men''' boli protesty obyvateľov na [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestí Nebeského pokoja/mieru]] v [[Čína|čínskom]] hlavnom meste [[Peking]] medzi [[15. apríl]]om a [[4. jún]]om [[1989]], ktoré násilne potlačila [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|armáda]]. 

Demonštrujúci požadovali demokratizáciu spoločnosti, rovnako ako sa tomu dialo v rovnakej dobe vo [[východný blok|východnej Európe]]. Protesty ukončila armáda; podľa čínskej vlády tu bolo zabitých 200 až 300 civilistov{{chýba citácia}}; 7 000 – 10 000 ich potom malo byť zranených. Podľa vyjadrenia študentskej organizácie a Čínskeho Červeného kríža zomrelo 2 000 – 3 000 ľudí (podľa niektorých zdrojov až 7 000 ľudí&lt;ref name=&quot;:179&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Kevin Boyle, Juliet Sheen | titul = Freedom of Religion and Belief | isbn = 978-04-1515-977-7 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 1997 | strany = 179}}&lt;/ref&gt;)

Medzi niektorými historikmi je udalosť označovaná ako '''Pekinský masaker'''.&lt;ref&gt;Jeremy Brown: ''June Fourth: The Tiananmen Protests and Beijing Massacre of 1989'', Cambridge University Press, 2021&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Edward Friedman: ''Damming the Three Gorges: What Dam-Builders Don't Want You to Know. by Grainne Ryder.'' The Journal of Asian Studies, 50(2), 1991, str. 398.&lt;/ref&gt; Protestujúci na námestí pochádzali z najrôznejších sociálnych vrstiev (intelektuáli, robotníci atď.). Potlačené povstanie obsahovalo mnoho [[socializmus|socialistických]] elementov, demonštranti napríklad spievali ''[[Internacionála (pieseň)|Internacionálu]]''. Niektorí z nich, ako napr. [[Wang Chuej]], ďalej aktívne rozvíjajú kritiku vlády zľava v tzv. Čínskej Novej ľavici.

Dňa [[20. máj]]a vyhlásila čínska vláda stanné právo a v noci [[3. jún]]a a v ranných hodinách [[4. jún]]a začala armáda konať. Na Námestie Nebeského pokoja boli vyslané [[Tank (vozidlo)|tanky]] a ozbrojená pechota, aby protesty ukončili. Oficiálne údaje o počtoch obetí pri potláčaní povstania sa rôznia, rozchádzajú sa od 23 osôb (podľa [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]), 400 – 800 (podľa americkej [[Central Intelligence Agency|CIA]]) až po 2 600 osôb (podľa Čínskeho Červeného kríža). Po zásahu bola z krajiny vyhostená zahraničná tlač a domáca tlač bola pod starostlivou kontrolou a [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúrou]], takže o ich krvavom potlačení sa čínsky ľud dozvedal len veľmi ťažko.

== Svetový politický a kultúrny ohlas ==
[[Súbor:Wroclaw-pomnik Tien-An-Men.jpg|thumb|Pomník obetiam v [[poľsko]]m [[Vroclav]]e]]

Európske štáty na masaker zareagovali vyhlásením [[embargo (zákaz obchodovania)|embarga]] na vývoz zbraní do Číny. Pôvodný úplný zákaz však postupne nahradila regulácie vývozu; je možné exportovať len určité druhy zbraní a každý jednotlivý obchod podlieha schváleniu vlády príslušnej krajiny. Napríklad česká vláda v roku [[2008]] udelila súhlas s predajom súčiastok pre lietadlá [[Aero L-39 Albatros|L-39]] v cene 190 tisíc [[euro|eur]]; najvyššieho rozsahu v tom roku dosiahol vývoz z [[Francúzsko|Francúzska]] (227 miliónov eur).&lt;ref&gt;Kateřina Šafaříková: ''Lev a drak'', Respekt 6/2010, str.26&lt;/ref&gt; 

Zábery z demonštrácií boli použité v klipe k piesni ''Power to the People'' od [[John Lennon|Johna Lennona]]. Dňa [[12. jún]]a [[2007]] bola vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] predstavená bronzová socha napodobňujúca sochu ''Bohyne demokracie'', ktorá sa objavila na záznamoch z revolty krátko pred potlačením.

== Cenzúra ==
V Číne téma masakru z roku 1989 podlieha prísnej cenzúre. Hoci príbuzní obetí požadujú vyšetrovanie a vyvodenie zodpovednosti (napríklad združenie Matky z Tchien-an-menu), dodnes nie sú okolnosti incidentu dostatočne známe. Čína namiesto toho reaguje obvineniami z prekrúcania faktov a očierňovania jej politického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čína naďalej potláča pripomínanie si udalostí na námestí Tchien-an-men|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/cina-nadalej-potlaca-pripominanie/967850-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-04|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Rubio k výročiu masakry v Pekingu: Cenzúra v Číne minulosť nevymaže|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/rubio-k-vyrociu-masakry-v-pekingu-cen/967787-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-04|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2026]] v predvečer výročia udalosti sa umelec Sanmu Chen pokúsil v [[Hongkong|Hongkongu]] rozvinúť červenú niť dlhú symbolických 6,4 metra ako odkaz na dátum masakru, ale bol zastavený políciou. Hongkong pritom býval miestom, kde sa udalosť pravidelne pripomínala na spomienkových udalostiach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Kanis Leung|odkaz na autora=|titul=A Hong Kong artist trying to mark the Tiananmen crackdown is quickly stopped by police|periodikum=apnews.com|odkaz na periodikum=|url=https://apnews.com/article/hong-kong-tiananmen-crackdown-artist-sanmu-chen-4bdc7c34b4e9914bbccbb5a31d239870|issn=|vydavateľ=AP News|miesto=|dátum=2024-06-03|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiananmen Square protests of 1989}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.velkaepocha.sk/200706032686/Fang-Ceng-o-masakru-na-Tiananmenu-Jak-mi-vojensky-tank-rozdrtil-nohy.html Fang Čeng o masakru na Tiananmenu: Jak mi vojenský tank rozdrtil nohy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100420060651/http://www.velkaepocha.sk/200706032686/Fang-Ceng-o-masakru-na-Tiananmenu-Jak-mi-vojensky-tank-rozdrtil-nohy.html |date=2010-04-20 }}
* [http://aktualne.centrum.cz/zahranici/asie-a-pacifik/clanek.phtml?id=638988 Masaker v Pekingu 1989: Rekonštrukcia krok za krokom] 
* [http://www.blisty.cz/art/47222.html &quot;Nebeský pokoj už dvadsať rokov&quot;] 
* Olga Lomová, Martin Hála, Tchien-an men: [http://cck-isc.ff.cuni.cz/1pubs/OlgaLomova/clan/RR/RR13_01.htm Revolver Revue V (1989), 13, 10 s.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304221941/http://cck-isc.ff.cuni.cz/1pubs/OlgaLomova/clan/RR/RR13_01.htm |date=2016-03-04 }}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Masakr na náměstí Nebeského klidu|12786875}}

[[Kategória:Dejiny Číny]]
[[Kategória:Antikomunizmus]]
[[Kategória:Politická represia]]
[[Kategória:Zločiny proti ľudskosti]]
[[Kategória:Protesty]]
[[Kategória:Masakre v Číne]]</text>
      <sha1>02ked7bx8lkraqgp6c01fml3rw1p2vs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenskej atletiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568065</id>
    <revision>
      <id>8232671</id>
      <parentid>8229898</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:11:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232671</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31439" sha1="1tcbbikq4j6derzu3tt7wj6veagjekv" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej atletiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[Atletika|atlétov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Uhorsko|Uhorska]].

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1896|1896]]||{{GRE}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Alojz Sokol]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.olympic.sk/clanok/boli-sme-na-miestach-kde-zil-posobil-zomrel-historicky-prvy-olympionik-zo-slovenska-alojz|dátum vydania=13. 6. 2025|titul=Boli sme na miestach, kde žil, pôsobil a zomrel historicky prvý olympionik zo Slovenska Alojz Sokol|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=olympic.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20250613062609/https://www.olympic.sk/clanok/boli-sme-na-miestach-kde-zil-posobil-zomrel-historicky-prvy-olympionik-zo-slovenska-alojz|dátum archivácie=2025-06-13}}&lt;/ref&gt;||[[beh na 100 metrov|100 m]]
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1912|1912]]||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Mór Koczán]]&lt;ref&gt;[https://www.olympic.sk/sportovec/mor-koczan Mór Koczán, olympic.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; ||[[hod oštepom]]
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1972|1972]]||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Eva Šuranová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro Šuranovou
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/9/1/7.png
  | dátum vydania = 1. 9. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[skok do diaľky]]
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1980|1980]]||{{URS}} [[Moskva]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Imrich Bugár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bugár 26 cm od zlata
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = júl
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 177
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[hod diskom]]
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1988|1988]]||{{KOR}} [[Soul]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Jozef Pribilinec]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý vstup do atletických súťaží. Triumf Pribilinca v chôdzi na 20 km!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1988
 | mesiac = september
 | ročník = XLII.
 | číslo = 226
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; ||[[chôdza na 20 km]]
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Matej Tóth]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fantastický Tóth! Súperov zničil v závere a má zlato
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402679-toth-si-fantastickym-zaverom-vybojoval-olympijske-zlato/
  | dátum vydania = 19. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[chôdza na 50 km]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
Kráľovná športu [[atletika]] usporiadala svoje prvé [[Majstrovstvá sveta v atletike|majstrovstvá sveta]] až v roku 1983 v [[Helsinki|Helsinkách]], dovtedy sa najlepší svetoví [[atlét]]i stretávali len v rámci [[Letné olympijské hry|olympijských hier]]. Na premiérovom šampionáte si výborne počínala výprava [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], so ziskom 9 medailí (4 – 3 – 3) obsadila 4. miesto v hodnotení krajín hneď za atletickými veľmocami [[Nemecká demokratická republika|NDR]], [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. K tomuto úspechu prispeli aj [[Slovensko|slovenskí]] [[atlét]]i,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atletické MS majú 30 rokov. Na prvých hviezdili aj Slováci
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/atleticke-ms-maju-30-rokov-na-prvych-hviezdili-aj-slovaci/
  | dátum vydania = 4. 8. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; prvý majster sveta v [[hod diskom|hode diskom]] [[Imrich Bugár]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bugárův zlatý disk
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/8/15/8.png
  | dátum vydania = 15. 8. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Náš štvrtý majster sveta: Imrich Bugár!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 191
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; členka striebornej štafety [[Zuzana Moravčíková (atlétka)|Zuzana Moravčíková]] a tak isto strieborný [[atletická chôdza|chodec]] [[Jozef Pribilinec]], ktorý si rovnaký kov priviezol aj o štyri roky neskôr z [[Rím|Ríma]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pribilinec stříbro, Železný bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V ére samostatnosti sa naša atletika tešila z prvej medaily v roku 1997 zásluhou prekážkara [[Igor Kováč|Igora Kováča]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prvý Slovák s medailou z MS v ére samostatnosti Igor Kováč slávi päťdesiatku a dúfa, že skvelý rekord 13,13 ho neprežije
  | url = https://www.atletika.sk/prvy-slovak-s-medailou-z-ms-v-ere-samostatnosti-igor-kovac-slavi-patdesiatku-a-dufa-ze-skvely-rekord-1313-ho-neprezije/
  | dátum vydania = 12. 5. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = atletika.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Igor Kováč bronzový!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = august
 | ročník = LI.
 | číslo = 182
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Ďalšie medaily bronzového lesku získali [[hod kladivom|kladivári]] [[Libor Charfreitag]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atletické MS: Charfreitag získal bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77331-atleticke-ms-charfreitag-ziskal-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a [[Martina Hrašnová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kladivárka Hrašnová získala na MS bronz
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kladivarka-hrasnova-ziskala-na-ms-bronz/
  | dátum vydania = 22. 8. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; prvé zlato vybojoval v roku 2015 na MS v [[Peking]]u pokračovateľ slovenskej [[atletická chôdza|chodeckej]] tradície [[Matej Tóth]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Chodec Matej Tóth je majster sveta! Bola to ľahká päťdesiatka, tvrdí
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/366044-chodec-matej-toth-je-majster-sveta-bola-to-lahka-patdesiatka-tvrdi/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Z ďalšej medaily sa slovenská atletika tešila po desiatich rokoch zásluhou prekážkarky [[Emma Zapletalová|Emmy Zapletalovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Emma Zapletalová má bronz z atletických majstrovstiev sveta
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/190925-emma-zapletalov%C3%A1
  | dátum vydania = 19. 9. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250919232018/https://www.olympic.sk/clanok/190925-emma-zapletalov%C3%A1
  | dátum archivácie = 2025-09-19
  }}&lt;/ref&gt;

'''Slováci v reprezentácii Československa'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1983||rowspan=&quot;3&quot;|{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Imrich Bugár]]||[[hod diskom]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Zuzana Moravčíková (atlétka)|Zuzana Moravčíková]]||[[4×400 m]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Jozef Pribilinec]]||[[chôdza na 20 km]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 1987||{{ITA}} [[Rím]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Jozef Pribilinec]]||[[chôdza na 20 km]]
|}

'''Medailisti v ére samostatnosti'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Miesto
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|align=&quot;center&quot;| 1997||{{GRC}} [[Atény]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Igor Kováč]]||[[110 m prek.]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Majstrovstvá sveta v atletike 2007|2007]]||{{JPN}} [[Osaka (mesto)|Osaka]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Libor Charfreitag]]||[[hod kladivom]]
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Majstrovstvá sveta v atletike 2009|2009]]||{{DEU}} [[Berlín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martina Hrašnová]]||[[hod kladivom]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 2015||{{CHN}} [[Peking]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Matej Tóth]]||[[chôdza na 50 km]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 2025||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Emma Zapletalová]]||400 m prek.
|}

==Medailisti z halových majstrovstiev sveta==
Halové MS mali svoju premiéru v roku [[1987]] v [[Spojené štáty|americkom]] [[Indianapolis]]e, všetky tri medaily pre výpravu [[Československo|Československa]] vybojovali [[Slovensko|slovenskí]] [[atlét]]i, strieborné [[Jozef Pribilinec]] a [[beh na 800 metrov|osemstovkárka]] [[Gabriela Sedláková]], bronz [[skok do výšky|výškar]] [[Ján Zvara]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naše medailová sobota
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/3/9/8.png
  | dátum vydania = 9. 3. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1987||rowspan=&quot;3&quot;|{{USA}} [[Indianapolis]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Jozef Pribilinec]]||[[atletická chôdza|chôdza na 5 km]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Sedláková]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ján Zvara]]||[[skok do výšky]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 1989||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Roman Mrázek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Za stříbro vděčíme Mrázkovi
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 3. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[atletická chôdza|chôdza na 5 km]]
|}

'''Najlepšie výsledky v ére samostatnosti'''
:* 1997 – '''5.''' [[Igor Kováč]], [[prekážkový beh|60 m prek.]]
:* 1999 – '''5.''' [[Mária Melová]], [[skok do výšky]]
:* 2008 – '''5.''' [[Dmitrij Vaľukevič]], [[trojskok]]
:* 2010 – '''6.''' [[Dana Velďáková]], [[trojskok]]
:* 2016 – '''6.''' [[Iveta Putalová]], [[beh na 400 metrov|400 m]]
:* 2018 – '''6.''' [[Ján Volko]], [[beh na 60 metrov|60 m]]
:* 2026 – '''6.''' Štafeta 4×400 m ([[Daniela Ledecká]], [[Viktória Korbová]], [[Martina Segečová]], [[Emma Zapletalová]])

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
K medailovej bilancii [[Československo|Československa]] prispeli [[Slovensko|slovenskí]] [[atlét]]i na majstrovstvách Európy ziskom 5 zlatých, 4 strieborných a 4 bronzových medailí. Najlepším výsledkom v ére samostatnosti bolo až do roku [[2010]] štvrté miesto vytrvalca [[Róbert Štefko|Róberta Štefka]] na ME 1994 v [[Helsinki|Helsinkách]]. Na [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2010|ME 2010]] vystúpil po 20 rokoch na stupne víťazov [[atlét]] zo [[Slovensko|Slovenska]], [[Libor Charfreitag]] sa stal európskym šampiónom v [[hod kladivom|hode kladivom]].

'''Slováci v reprezentácii Československa'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|align=center|1966||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Anna Chmelková]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatá Chmelková
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1966
 | mesiac = august
 | ročník = XX.
 | číslo = 207
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[beh na 400 metrov|400 m]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1969||rowspan=&quot;3&quot;|{{GRC}} [[Atény]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Plachý]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Mária Mračnová]]||[[skok do výšky]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Dionýz Szögedi]]||[[beh na 4x100 metrov|4x100 m]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1971||rowspan=&quot;2&quot;|{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Demeč]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Člen zlatej šprintérskej štafety na 4x100 m z ME 1971 Juraj Demeč oslavuje 80
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/clen-zlatej-sprinterskej-stafety-na-4x100-m-z-me-1971-juraj-demec-oslavuje-80
  | dátum vydania = 28. 1. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250215204716/https://www.olympic.sk/clanok/clen-zlatej-sprinterskej-stafety-na-4x100-m-z-me-1971-juraj-demec-oslavuje-80
  | dátum archivácie = 2025-02-15
  }}&lt;/ref&gt;||[[beh na 4x100 metrov|4x100 m]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Dušan Moravčík]]||[[Beh na 3 000 metrov cez prekážky|3000 m prek.]]
|-
|align=center|1974||{{ITA}} [[Rím]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Eva Šuranová]]||[[skok do diaľky]]
|-
|align=center|1978||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Imrich Bugár]]||[[hod diskom]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1982||rowspan=&quot;3&quot;|{{GRC}} [[Atény]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Imrich Bugár]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bugárova zlatá tečka
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1982/9/13/8.png
  | dátum vydania = 13. 9. 1982
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Diskár Imrich bugár majstrom Európy
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1982
 | mesiac = september
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 217
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[hod diskom]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Pribilinec]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pribilinec strieborný, Blažek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1982
 | mesiac = september
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 213
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[chôdza na 20 km]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Pavol Blažek]]||[[chôdza na 20 km]]
|-
|align=center|1986||{{DEU}} [[Stuttgart]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Pribilinec]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý pochod Jozefa Pribilinca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = august
 | ročník = XL.
 | číslo = 202
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[chôdza na 20 km]]
|-
|align=center|1990||{{YUG}} [[Split]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Pavol Blažek]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Blažek pochodoval v zlatom daždi
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1990
 | mesiac = august
 | ročník = XLIV.
 | číslo = 202
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[chôdza na 20 km]]
|}

'''Medailisti v ére samostatnosti'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2010|2010]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Barcelona]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Libor Charfreitag]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kladivár Charfreitag získal na ME historické zlato
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kladivar-charfreitag-ziskal-na-me-historicke-zlato/
  | dátum vydania = 28. 7. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[hod kladivom]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Lucia Klocová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hrivnák Klocová dodatočne dostane osemstovkársky bronz za ME 2010, Rusku Savinovovú potrestali za doping
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/hrivnak-klocova-dodatocne-dostane-osemstovkarsky-bronz-za-me-2010-rusku-savinovovu
  | dátum vydania = 11. 2. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|align=center|2012||{{FIN}} [[Helsinki]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Hrašnová]]||[[hod kladivom]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2014|2014]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE}} [[Zürich]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Martina Hrašnová]]||[[hod kladivom]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Matej Tóth]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = O medailový piatok na ME sa postarali Tóth a Hrašnová
  | url = https://sita.sk/o-medailovy-piatok-na-me-sa-postarali-toth-a-hrasnova/
  | dátum vydania = 15. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sita.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[chôdza na 50 km]]
|-
|align=center|2018||{{DEU}} [[Berlín]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Matej Tóth]]||[[chôdza na 50 km]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 2024||{{ITA}} [[Rím]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Gabriela Gajanová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fantastická Gabriela Gajanová má striebro z majstrovstiev Európy
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/gajanova-me-striebro-rim
  | dátum vydania = 12. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20241226192458/https://www.olympic.sk/clanok/gajanova-me-striebro-rim
  | dátum archivácie = 2024-12-26
  }}&lt;/ref&gt;||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|}

==Medailisti z halových majstrovstiev Európy==
Prvým [[Slovensko|slovenským]] halovým majstrom Európy sa stal v roku [[1972]] [[beh na 800 metrov|osemstovkár]] [[Jozef Plachý]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Taktický Plachý zvítězil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/13/8.png
  | dátum vydania = 13. 3. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ďalšie tituly vybojovali [[skok do diaľky|diaľkárka]] [[Eva Murková]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Eva Murková nám vyskákala zlato
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = marec
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 55
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; a dvakrát [[atletická chôdza|chodec]] [[Jozef Pribilinec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pribilinec mistrem Evropy
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pre samostatné [[Slovensko]] získali zlato [[vrh guľou|guliar]] [[Mikuláš Konopka]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul =  Guliar Konopka sa stal majstrom Európy
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/guliar-konopka-sa-stal-majstrom-europy/
  | dátum vydania = 2. 3. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a šprintér [[Ján Volko]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelé! Z beznádeje na zlatý trón: Ján Volko je halový majster Európy na 60 m
  | url = https://www.atletika.sk/skvele-z-beznadeje-na-zlaty-tron-jan-volko-je-halovy-majster-europy-na-60-m/
  | dátum vydania = 2. 3. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = atletika.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; dve bronzové medaily pridala [[trojskok]]anka [[Dana Velďáková]].

'''Slováci v reprezentácii Československa'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|align=center|1972||{{FRA}} [[Grenoble]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Plachý]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1973||rowspan=&quot;2&quot;|{{NLD}} [[Rotterdam]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivan Kováč]], [[Jozef Samborský]], [[Jozef Plachý]], [[Ján Šišovský]]||4 x 4 kolá
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Jozef Plachý]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|align=center|1974||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Jozef Plachý]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1983||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Eva Murková]]||[[skok do diaľky]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Zuzana Moravčíková (atlétka)|Zuzana Moravčíková]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|align=center|1984||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Eva Murková]]||[[skok do diaľky]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1985||rowspan=&quot;2&quot;|{{GRC}} [[Atény]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Eva Murková]]||[[skok do diaľky]]
|-
||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ján Čado]]||[[trojskok]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1987||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Liévin]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Pribilinec]]||[[atletická chôdza|chôdza 5 km]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Roman Mrázek]]||[[atletická chôdza|chôdza 5 km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1988||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Pribilinec]]||[[atletická chôdza|chôdza 5 km]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Roman Mrázek]]||[[atletická chôdza|chôdza 5 km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1988||rowspan=&quot;2&quot;|{{NLD}} [[Haag]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Roman Mrázek]]||[[atletická chôdza|chôdza 5 km]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Milan Mikuláš]]||[[trojskok]]
|}

'''Medailisti v ére samostatnosti'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|-
|align=center|[[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2007|2007]]||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Mikuláš Konopka]]||[[vrh guľou]]
|-
|align=center|[[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2009|2009]]||{{ITA}} [[Turín]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Dana Velďáková]]||[[trojskok]]
|-
|align=center|2011||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Dana Velďáková]]||[[trojskok]]
|-
|align=center|2017||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ján Volko]]||[[Beh na 60 metrov|60 m]]
|-
|align=center|2019||{{GBR}} [[Glasgow]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ján Volko]]||[[Beh na 60 metrov|60 m]]
|-
|align=center|2021||{{POL}} [[Toruň]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ján Volko]]||[[Beh na 60 metrov|60 m]]
|}

==Ďalšie úspechy==
'''Reprezentovali Európu v Kontinentálnom (Svetovom) pohári'''

''Kontinentálny pohár [[IAAF]]'' (v rokoch 1977 – 2006 ''Svetový pohár'') je súťaž [[atletika|atletických]] družstiev – výberov jednotlivých [[kontinent]]ov, do ktorých bývajú nominovaní najlepší [[atlét]]i vo svojich disciplínach. V minulosti mali česť reprezentovať výber [[Európa|Európy]] viacerí [[Slovensko|slovenskí]] [[atlét]]i.

{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|- 
|align=center|1977||{{DEU}} [[Düsseldorf]]||'''5.''' [[Jozef Plachý]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1981||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Rím]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Všichni čs. atleti s medailemi
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/9/7/8.png
  | dátum vydania = 7. 9. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{tretie miesto}} [[Július Ivan]]||[[beh na 110 metrov cez prekážky|110 m prek.]]
|-
|{{tretie miesto}} [[Imrich Bugár]]||[[hod diskom]]
|-
|align=center|1985||{{AUS}} [[Canberra]]||'''4.''' [[Imrich Bugár]]||[[hod diskom]]
|-
|align=center|1989||{{ESP}} [[Barcelona]]||'''4.''' [[Jozef Kucej]]||[[beh na 400 metrov cez prekážky|400 m prek.]]
|-
|align=center|1994||{{GBR}} [[Londýn]]||'''6.''' [[Róbert Štefko]]||[[beh na 5000 metrov|5000 m]]
|-
|align=center|2010||{{HRV}} [[Split]]||{{prvé miesto}} [[Libor Charfreitag]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Charfreitag víťazom Kontinentálneho pohára v Splite
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/charfreitag-vitazom-kontinentalneho-pohara-v-splite/
  | dátum vydania = 4. 9. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[hod kladivom]]
|-
|align=center|2014||{{MAR}} [[Marrákeš]]||{{tretie miesto}} [[Martina Hrašnová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Martina Hrašnová tretia v Kontinentálnom pohári v Marakéši
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/martina-hrasnova-tretia-v-kontinentalnom-pohari-v-marakesi-2023051722072780472
  | dátum vydania = 14. 9. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ||[[hod kladivom]]
|}

'''Reprezentovali Európu v stretnutí Európa-Amerika, Európa-USA'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=200|Meno
! width=120|Disciplína
|- 
|align=center|1967||{{CAN}} [[Montreal]]||'''4.''' [[Eva Glesková-Lehocká|Eva Glesková]]||[[beh na 100 metrov|100 m]]
|-
|align=&quot;center&quot;| 1969||{{DEU}} [[Stuttgart]]||{{prvé miesto}} [[Jozef Plachý]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Fantastický finiš Plachého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1969
 | mesiac = august
 | ročník = XXIII.
 | číslo = 177
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|-
|align=center|2019||{{BLR}} [[Minsk]]||'''4.''' [[Gabriela Gajanová]]||[[beh na 800 metrov|800 m]]
|}
* [[Jozef Plachý]] reprezentoval výber [[Európa|Európy]] v stretnutí s výberom [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] v roku 1969 v [[Stuttgart]]e. V [[beh na 800 metrov|behu na 800 metrov]] zvíťazil v [[Československo|československom]] i [[Slovensko|slovenskom]] rekorde, jeho čas 1:45,4 prekonal po 39 rokoch [[Jozef Repčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef Plachý utiekol v Montreale šéfom k Niagare
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/jozef-plachy-utiekol-v-montreale-sefom-k-niagare/
  | dátum vydania = 27. 2. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Svetoví rekordéri zo Slovenska==
* [[Eva Glesková-Lehocká|Eva Glesková]], [[beh na 100 metrov|beh na 100 m]] – [[1. júl|1. júla]] [[1972]] v [[Budapešť|Budapešti]] vyrovnala svetový rekord časom 11,0 sekundy&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nik nie je rýchlejší ako Glesková!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = júl
 | ročník = XXV.
 | číslo = 153
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Glesková vyrovnala světový rekord
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/7/3/8.png
  | dátum vydania = 3. 7. 1972
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Atletika na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>1tcbbikq4j6derzu3tt7wj6veagjekv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenskej gymnastiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568077</id>
    <revision>
      <id>8232663</id>
      <parentid>8231138</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:03:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232663</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10762" sha1="s1ew7fzmbhb1g949uxtt8upalnjtesd" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej gymnastiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[gymnastika|gymnastov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
Česko-Slovensko patrilo v minulosti medzi [[gymnastika|gymnastické]] veľmoci, o čom svedčí množstvo medailí z [[olympijské hry (moderné)|olympijských hier]] a majstrovstiev sveta. [[Slovensko|Slovenskí]] [[gymnastika|gymnasti]] prispeli k tejto medailovej žatve skromným dielom, najmä ako členovia družstiev. [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V nedeľu by sa prvá Slovenka s olympijskou medailou, gymnastka Matylda Pálfyová, dožila 100 rokov
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/v-nedelu-sa-prva-slovenka-s-olympijskou-medailou-gymnastka-matylda-palfyova-dozila-100-rokov
  | dátum vydania = 9. 3. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20260517211911/https://www.olympic.sk/clanok/v-nedelu-sa-prva-slovenka-s-olympijskou-medailou-gymnastka-matylda-palfyova-dozila-100-rokov
  | dátum archivácie = 2026-05-17
  }}&lt;/ref&gt; pomohla k striebornej medaile družstva ČSR na [[Letné olympijské hry 1936|Letných olympijských hrách v Berlíne]] roku 1936, zlatej medaile na MS 1938, kde pridala aj bronz z viacboja jednotlivkýň. Druhou [[Slovensko|slovenskou]] majsterkou sveta sa stala v [[Dortmund]]e [[1966]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]], dlhé roky česko-slovenská [[gymnastika|gymnastická]] „dvojka“ za najväčšou hviezdou 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] [[Věra Čáslavská|Věrou Čáslavskou]]. Poslednou [[Slovensko|slovenskou]] medailistkou v ére Československa z vrcholného podujatia bola [[Detva|Detvianka]] [[Jana Labáková]], bronzová na bradlách na ME 1983 v [[Göteborg]]u.

V ére samostatnosti dosiahol najlepšie výsledky [[Samuel Piasecký]], dvakrát piaty na majstrovstvách Európy v cvičení na bradlách a na tom istom náradí ôsmy na majstrovstvách sveta 2010.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = MS: Piasecký ôsmy vo finále na bradlách
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/ms-piasecky-osmy-vo-finale-na-bradlach-2023052308554692409
  | dátum vydania = 24. 10. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Prvú medailu z majstrovstiev Európy získala [[Barbora Mokošová]] v roku 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gymnastka Barbora Mokošová na ME získala bronz na bradlách!
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/gymnastka-barbora-mokosova-na-me-ziskala-bronz-na-bradlach
  | dátum vydania = 20. 12. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=120|Dejisko
! Meno
! width=130|Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1912|1912]]||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Ľudovít Kmeťko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ľudovít Kmeťko, olympic.sk |url=https://www.olympic.sk/sportovec/ludovit-kmetko |dátum prístupu=2026-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250402230728/https://www.olympic.sk/sportovec/ludovit-kmetko |dátum archivácie=2025-04-02 }}&lt;/ref&gt; ||družstvo Uhorska
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1936|1936]]||{{DEU}} [[Berlín]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]]||družstvo ČSR
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1964|1964]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]]||družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dvě stříbrné do ČSSR: Odložil a družstvo gymnastek
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/10/22/4.png
  | dátum vydania = 22. 10. 1964
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1968|1968]]||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|México]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]]||družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlatý a (stříbrný) osmiboj
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 10. 1968
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
:* [[Letné olympijské hry 1956|1956]] – '''4.''' [[Anna Marejková]], kladina
:* [[Letné olympijské hry 1968|1968]] – '''4.''' [[Marianna Némethová-Krajčírová]], preskok
:* [[Letné olympijské hry 1952|1952]] – '''5.''' [[Ferdinand Daniš]], bradlá
:* [[Letné olympijské hry 1956|1956]] – '''6.''' [[Ferdinand Daniš]], prostné
:* [[Letné olympijské hry 1980|1980]] – '''6.''' [[Jana Labáková]], prostné

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=120|Dejisko
! Meno
! width=130|Disciplína
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1938||rowspan=&quot;2&quot;|{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]]||družstvo ČSR 
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]]||viacboj jednotlivkýň
|-
|align=center|1954||{{ITA}} [[Rím]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anna Marejková]]||družstvo ČSR 
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1958||rowspan=&quot;2&quot;|{{URS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Anna Marejková]]||družstvo ČSR 
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ferdinand Daniš]], [[Pavel Gajdoš]]||družstvo ČSR  
|-
|align=center|1962||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Pavel Gajdoš]]||družstvo ČSSR 
|-
|align=&quot;center&quot;| 1966||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]]||družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. družstvo a Čáslavská mistry světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/9/25/4.png
  | dátum vydania = 25. 9. 1966
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1970||{{YUG}} [[Ľubľana]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]], [[Ľubica Krásna]]||družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po urputném boji ženy ČSSR třetí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/26/8.png
  | dátum vydania = 26. 10. 1970
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

'''Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=120|Dejisko
! width=150|Meno
! width=130|Disciplína
|-
|align=&quot;center&quot;| 2025||{{PHL}} [[Manila]]||[[Súbor:Med 2.png]] Lucia Piliarová&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech pre Slovensko. Len 14-ročná gymnastka vybojovala striebro na juniorských MS
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/775884-historicky-uspech-pre-slovensko-piliarova-ziskala-striebro-na-juniorskych-ms-v-gymnastike/
  | dátum vydania = 23. 11. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||bradlá
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=120|Dejisko
! Meno
! width=100|Disciplína
|-
|align=center|1959||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ferdinand Daniš]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Titov absolútnym majstrom. Daniš na čestnom 4. mieste. Na bradlách strieborná pre ČSR
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 122
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||bradlá
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1967||rowspan=&quot;2&quot;|{{NLD}} [[Amsterdam]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Amsterdam v znamení Čáslavskej. Ďalší bronz pre Krajčírovú
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = máj
 | ročník = XXI.
 | číslo = 124
 | strany = 1,2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||viacboj
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marianna Némethová-Krajčírová]]||bradlá
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Essen (Nemecko)|Essen]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Konečný]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Konečný si doskočil pre striebro
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1977
 | mesiac = máj
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 117
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
||preskok
|-
|align=center|1983||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Jana Labáková]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzové bradlá Labákovej
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1983
 | mesiac = máj
 | ročník = XXX**
 | číslo = 122
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
||bradlá
|-
|align=center|2020||{{TUR}} [[Mersin]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Barbora Mokošová]]||bradlá
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Športová gymnastika na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>s1ew7fzmbhb1g949uxtt8upalnjtesd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568240</id>
    <revision>
      <id>8232662</id>
      <parentid>8231154</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:02:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232662</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26786" sha1="oohwp1pc01gekfea5oqfqflz6hajk71" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[rýchlostná kanoistika|kanoistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
[[Rýchlostná kanoistika]] patrí k najúspešnejším odvetviam nášho [[šport]]u. [[Slovensko|Slovenskí]] [[rýchlostná kanoistika|kanoisti]] získali na majstrovstvách sveta pre Česko-Slovensko jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily. Kompletnou zbierkou cenných kovov sa môže pochváliť [[Komárno|komárňanský]] vodák [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]], prvý československý kajakársky majster sveta z roku [[1989]] a zároveň aj prvý medailista v ére samostanosti. Ďalšou osobnosťou v prvých rokoch samostanosti bol [[olympijské hry (moderné)|olympijský]] medailista [[Slavomír Kňazovický]]. Prvý titul majstrov sveta získali [[Michal Riszdorfer]] a [[Juraj Bača]] v dvojkajaku v roku [[1998]]. Neskôr boli obaja členmi úspešného štvorkajaku, ktorý sa stal vlajkovou loďou [[Slovensko|slovenskej]] [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistiky]]. Zloženie štvorkajaku sa rokmi menilo, no v tejto disciplíne dosiahla [[Slovensko|slovenská]] [[rýchlostná kanoistika]] najväčšie úspechy.

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1996|1996]]||{{USA}} [[Atlanta]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 500 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2004|2004]]||{{GRC}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak má bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2004/clanok/83819-slovensky-stvorkajak-ma-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2008|2008]]&lt;center&gt;||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal v Pekingu striebro
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2008/clanok/108895-slovensky-stvorkajak-ziskal-v-pekingu-striebro/
  | dátum vydania = 22. 8. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko má štvrtú medailu z OH. Štvorkajak si vypádloval striebro!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402740-slovensko-ziskalo-na-oh-stvrtu-medailu-stvorkajak-si-vypadloval-striebro/
  | dátum vydania = 20. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2020|2020]]&lt;center&gt;||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Erik Vlček]], [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Adam Botek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal bronz v K4 na 500 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-ziskal-bronz-v-k4-na-500-m
  | dátum vydania = 7. 8. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
;Slováci v reprezentácii Československa
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Ladislav Čepčiansky]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Také majstrovstvá vodáci ešte nemali!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = august
 | ročník = VI.
 | číslo = 98
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Felix Masár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Masár má bronz na kajaku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1979
 | mesiac = august
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 195
 | strany = 4,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 1987&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čtyřlístek z medailí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||K-1 500 m
|-
|align=center|1989||{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szabó majstrom sveta, Bartůnek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 202
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 1991&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Erban]], [[Juraj Kadnár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = A bomba predsa explodovala!
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Richard Botló]], [[Michal Matúš]], [[Karol Becker]], [[Karel Hrudík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz so zlatým ligotom
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|}

;Medailisti v ére samostatnosti
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1993||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzový balzam z „desiatky“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = august
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 201
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
||K-1 10 km
|-
|align=center|1994||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzová radosť z Xochimilca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 222
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 1998&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Michal Riszdorfer a Juraj Bača majstrami sveta! 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Slavomír Kňazovický]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šprintérske striebro Kňazovickému
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 1999&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Milána zlato a bronz 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 200
 | strany = 1-3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|align=center|2001||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2002||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak prepisoval históriu
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-prepisoval-historiu
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rýchl. kanoistika: Slovensko tretím zlatom potvrdilo svetovú dominanciu v K4
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rychl-kanoistika-slovensko-tretim-zlatom-potvrdilo-svetovu-dominanciu-v-k4/
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2003||rowspan=&quot;2&quot;|{{USA}} [[Gainesville]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak ušiel celému svetu
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovensky-stvorkajak-usiel-celemu-svetu
  | dátum vydania = 16. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2005&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]],  [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|align=center|2006||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2007&lt;center&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre mužský štvorkajak
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlato-pre-muzsky-stvorkajak/
  | dátum vydania = 12. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2009&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{CAN}} [[Dartmouth]]||[[Súbor:Med 2.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2010&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]]||K-1 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]][[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|align=center|2011||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gelle s Vlčekom sú majstri sveta, olympiádu má istú aj štvorkajak
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102489-gelle-s-vlcekom-su-majstri-sveta-olympiadu-ma-istu-aj-stvorkajak/
  | dátum vydania = 19. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2014&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanoisti dvoma zlatými za 24 hodín prepísali históriu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kanoisti-dvoma-zlatymi-za-24-hodin-prepisali-historiu/
  | dátum vydania = 10. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská K4 na 1000 m získala na MS v Miláne zlato a vybojovala ďalšie dve olympijské miestenky pre Slovensko
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovenska-k4-na-1000-m-ziskala-na-ms-v-milane-zlato-vybojovala-dalsie-dve-olympijske
  | dátum vydania = 23. 8. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|2017||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]], [[Adam Botek]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2018||{{PRT}} [[Montemor-o-Velho]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]], [[Gábor Jakubík]] ||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2019&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Samuel Baláž]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Gábor Jakubík]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Ákos Gacsal]] ||K-4 1000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2021&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]]||K-2 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1961||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Tibor Polakovič]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Polakovič na 10 km druhý
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/8/20/6.png
  | dátum vydania = 20. 8. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 1997&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]||C-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Martin Hluško]], [[Zsolt Bogdány]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|align=&quot;center&quot;| 1999&lt;center&gt;||rowspan=&quot;5&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Ján Divinec]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2000&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Martin Chorváth]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2001&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2002 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak trikrát zlatý - 1000 m, 500 m a 200 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-trikrat-zlaty-1000-m-500-m-200-m
  | dátum vydania = 22. 7. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Kadnár]], [[Róbert Erban]]||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2005&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2006&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak získal na ME zlaté double
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79761-stvorkajak-ziskal-na-me-zlate-double/
  | dátum vydania = 9. 7. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2007&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Pontevedra]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak vyhral na ME aj na 500 m, Kmeťová s Kohlovou na 200 m strieborné
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-vyhral-na-me-aj-na-500-m-kmetova-s-kohlovou-na-200-m-strieborne
  | dátum vydania = 1. 7. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2008 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milánsky šampionát pre SR druhý najúspešnejší
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milansky-sampionat-pre-sr-druhy-najuspesnejsi/?page=3
  | dátum vydania = 19. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre Kmeťovú s Kohlovou na 200 m
  | url = https://www.kanoe.sk/aktuality/zlato-pre-kmetovu-s-kohlovou-na-200-m/
  | dátum vydania = 18. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = kanoe.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2009&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2010&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Trasona]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|align=center|2011||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2012&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Matej Rusnák]]||C-1 5 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2014&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Marek Krajčovič]], [[Matej Michálek]], [[Gábor Jakubík]], [[Viktor Demin]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2016&lt;center&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]|||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Martin Jankovec]], [[Gábor Jakubík]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po K4 si vyjazdili zlato aj Jankovec s Jakubíkom, Kmeťová brala bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/397291-parada-mysak-vlcek-tarr-a-linka-si-vyjazdili-zlato-na-me-v-moskve/
  | dátum vydania = 26. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]]||K-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|align=&quot;center&quot;| 2017&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2021&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]]||K-2 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Mariana Petrušová]]||K-1 1000m
|-
|align=&quot;center&quot;| 2022&lt;center&gt;||{{GER}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|}

==Externé odkazy==
*[https://kajakkomarno.sk/nasi-najuspesnejsi-pretekari/ Naši najúspešnejší pretekári]
*[https://www.kanoe.sk/aktuality/slovenska-k4-nazbierala-na-oh-ms-a-me-34-medaili/ Slovenská K4 nazbierala na OH, MS a ME 34 medailí]
==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Rýchlostná kanoistika]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>oohwp1pc01gekfea5oqfqflz6hajk71</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232664</id>
      <parentid>8232662</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:03:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232664</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26786" sha1="okvnhd52z4unvcvvw7sgfw2yhgt6uwv" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[rýchlostná kanoistika|kanoistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
[[Rýchlostná kanoistika]] patrí k najúspešnejším odvetviam nášho [[šport]]u. [[Slovensko|Slovenskí]] [[rýchlostná kanoistika|kanoisti]] získali na majstrovstvách sveta pre Česko-Slovensko jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily. Kompletnou zbierkou cenných kovov sa môže pochváliť [[Komárno|komárňanský]] vodák [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]], prvý československý kajakársky majster sveta z roku [[1989]] a zároveň aj prvý medailista v ére samostanosti. Ďalšou osobnosťou v prvých rokoch samostanosti bol [[olympijské hry (moderné)|olympijský]] medailista [[Slavomír Kňazovický]]. Prvý titul majstrov sveta získali [[Michal Riszdorfer]] a [[Juraj Bača]] v dvojkajaku v roku [[1998]]. Neskôr boli obaja členmi úspešného štvorkajaku, ktorý sa stal vlajkovou loďou [[Slovensko|slovenskej]] [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistiky]]. Zloženie štvorkajaku sa rokmi menilo, no v tejto disciplíne dosiahla [[Slovensko|slovenská]] [[rýchlostná kanoistika]] najväčšie úspechy.

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1996|1996]]||{{USA}} [[Atlanta]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 500 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2004|2004]]||{{GRC}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak má bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2004/clanok/83819-slovensky-stvorkajak-ma-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2008|2008]]&lt;center&gt;||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal v Pekingu striebro
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2008/clanok/108895-slovensky-stvorkajak-ziskal-v-pekingu-striebro/
  | dátum vydania = 22. 8. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko má štvrtú medailu z OH. Štvorkajak si vypádloval striebro!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402740-slovensko-ziskalo-na-oh-stvrtu-medailu-stvorkajak-si-vypadloval-striebro/
  | dátum vydania = 20. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2020|2020]]&lt;center&gt;||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Erik Vlček]], [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Adam Botek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal bronz v K4 na 500 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-ziskal-bronz-v-k4-na-500-m
  | dátum vydania = 7. 8. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
;Slováci v reprezentácii Československa
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Ladislav Čepčiansky]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Také majstrovstvá vodáci ešte nemali!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = august
 | ročník = VI.
 | číslo = 98
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Felix Masár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Masár má bronz na kajaku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1979
 | mesiac = august
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 195
 | strany = 4,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1987&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čtyřlístek z medailí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||K-1 500 m
|-
|align=center|1989||{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szabó majstrom sveta, Bartůnek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 202
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1991&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Erban]], [[Juraj Kadnár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = A bomba predsa explodovala!
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Richard Botló]], [[Michal Matúš]], [[Karol Becker]], [[Karel Hrudík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz so zlatým ligotom
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|}

;Medailisti v ére samostatnosti
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1993||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzový balzam z „desiatky“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = august
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 201
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
||K-1 10 km
|-
|align=center|1994||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzová radosť z Xochimilca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 222
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1998&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Michal Riszdorfer a Juraj Bača majstrami sveta! 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Slavomír Kňazovický]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šprintérske striebro Kňazovickému
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1999&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Milána zlato a bronz 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 200
 | strany = 1-3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|align=center|2001||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2002||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak prepisoval históriu
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-prepisoval-historiu
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rýchl. kanoistika: Slovensko tretím zlatom potvrdilo svetovú dominanciu v K4
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rychl-kanoistika-slovensko-tretim-zlatom-potvrdilo-svetovu-dominanciu-v-k4/
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2003||rowspan=&quot;2&quot;|{{USA}} [[Gainesville]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak ušiel celému svetu
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovensky-stvorkajak-usiel-celemu-svetu
  | dátum vydania = 16. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2005&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]],  [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|align=center|2006||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2007&lt;center&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre mužský štvorkajak
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlato-pre-muzsky-stvorkajak/
  | dátum vydania = 12. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2009&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{CAN}} [[Dartmouth]]||[[Súbor:Med 2.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2010&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]]||K-1 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]][[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|align=center|2011||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gelle s Vlčekom sú majstri sveta, olympiádu má istú aj štvorkajak
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102489-gelle-s-vlcekom-su-majstri-sveta-olympiadu-ma-istu-aj-stvorkajak/
  | dátum vydania = 19. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanoisti dvoma zlatými za 24 hodín prepísali históriu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kanoisti-dvoma-zlatymi-za-24-hodin-prepisali-historiu/
  | dátum vydania = 10. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská K4 na 1000 m získala na MS v Miláne zlato a vybojovala ďalšie dve olympijské miestenky pre Slovensko
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovenska-k4-na-1000-m-ziskala-na-ms-v-milane-zlato-vybojovala-dalsie-dve-olympijske
  | dátum vydania = 23. 8. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|2017||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]], [[Adam Botek]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2018||{{PRT}} [[Montemor-o-Velho]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]], [[Gábor Jakubík]] ||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2019&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Samuel Baláž]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Gábor Jakubík]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Ákos Gacsal]] ||K-4 1000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2021&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]]||K-2 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1961||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Tibor Polakovič]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Polakovič na 10 km druhý
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/8/20/6.png
  | dátum vydania = 20. 8. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 1997&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]||C-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Martin Hluško]], [[Zsolt Bogdány]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|align=&quot;center&quot;| 1999&lt;center&gt;||rowspan=&quot;5&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Ján Divinec]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2000&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Martin Chorváth]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2001&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2002 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak trikrát zlatý - 1000 m, 500 m a 200 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-trikrat-zlaty-1000-m-500-m-200-m
  | dátum vydania = 22. 7. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Kadnár]], [[Róbert Erban]]||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2005&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2006&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak získal na ME zlaté double
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79761-stvorkajak-ziskal-na-me-zlate-double/
  | dátum vydania = 9. 7. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2007&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Pontevedra]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak vyhral na ME aj na 500 m, Kmeťová s Kohlovou na 200 m strieborné
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-vyhral-na-me-aj-na-500-m-kmetova-s-kohlovou-na-200-m-strieborne
  | dátum vydania = 1. 7. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2008 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milánsky šampionát pre SR druhý najúspešnejší
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milansky-sampionat-pre-sr-druhy-najuspesnejsi/?page=3
  | dátum vydania = 19. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre Kmeťovú s Kohlovou na 200 m
  | url = https://www.kanoe.sk/aktuality/zlato-pre-kmetovu-s-kohlovou-na-200-m/
  | dátum vydania = 18. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = kanoe.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2009&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2010&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Trasona]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|align=center|2011||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2012&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Matej Rusnák]]||C-1 5 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Marek Krajčovič]], [[Matej Michálek]], [[Gábor Jakubík]], [[Viktor Demin]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2016&lt;center&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]|||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Martin Jankovec]], [[Gábor Jakubík]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po K4 si vyjazdili zlato aj Jankovec s Jakubíkom, Kmeťová brala bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/397291-parada-mysak-vlcek-tarr-a-linka-si-vyjazdili-zlato-na-me-v-moskve/
  | dátum vydania = 26. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]]||K-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2017&lt;center&gt;||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|align=&quot;center&quot;| 2021&lt;center&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]]||K-2 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Mariana Petrušová]]||K-1 1000m
|-
|align=&quot;center&quot;| 2022&lt;center&gt;||{{GER}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|}

==Externé odkazy==
*[https://kajakkomarno.sk/nasi-najuspesnejsi-pretekari/ Naši najúspešnejší pretekári]
*[https://www.kanoe.sk/aktuality/slovenska-k4-nazbierala-na-oh-ms-a-me-34-medaili/ Slovenská K4 nazbierala na OH, MS a ME 34 medailí]
==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Rýchlostná kanoistika]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>okvnhd52z4unvcvvw7sgfw2yhgt6uwv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232665</id>
      <parentid>8232664</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:04:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232665</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26562" sha1="j63k7qmcp2gjqgqnufrwbjeqzad6f3d" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[rýchlostná kanoistika|kanoistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
[[Rýchlostná kanoistika]] patrí k najúspešnejším odvetviam nášho [[šport]]u. [[Slovensko|Slovenskí]] [[rýchlostná kanoistika|kanoisti]] získali na majstrovstvách sveta pre Česko-Slovensko jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily. Kompletnou zbierkou cenných kovov sa môže pochváliť [[Komárno|komárňanský]] vodák [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]], prvý československý kajakársky majster sveta z roku [[1989]] a zároveň aj prvý medailista v ére samostanosti. Ďalšou osobnosťou v prvých rokoch samostanosti bol [[olympijské hry (moderné)|olympijský]] medailista [[Slavomír Kňazovický]]. Prvý titul majstrov sveta získali [[Michal Riszdorfer]] a [[Juraj Bača]] v dvojkajaku v roku [[1998]]. Neskôr boli obaja členmi úspešného štvorkajaku, ktorý sa stal vlajkovou loďou [[Slovensko|slovenskej]] [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistiky]]. Zloženie štvorkajaku sa rokmi menilo, no v tejto disciplíne dosiahla [[Slovensko|slovenská]] [[rýchlostná kanoistika]] najväčšie úspechy.

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1996|1996]]||{{USA}} [[Atlanta]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 500 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2004|2004]]||{{GRC}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak má bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2004/clanok/83819-slovensky-stvorkajak-ma-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2008|2008]]||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal v Pekingu striebro
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2008/clanok/108895-slovensky-stvorkajak-ziskal-v-pekingu-striebro/
  | dátum vydania = 22. 8. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko má štvrtú medailu z OH. Štvorkajak si vypádloval striebro!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402740-slovensko-ziskalo-na-oh-stvrtu-medailu-stvorkajak-si-vypadloval-striebro/
  | dátum vydania = 20. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2020|2020]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Erik Vlček]], [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Adam Botek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal bronz v K4 na 500 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-ziskal-bronz-v-k4-na-500-m
  | dátum vydania = 7. 8. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
;Slováci v reprezentácii Československa
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Ladislav Čepčiansky]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Také majstrovstvá vodáci ešte nemali!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = august
 | ročník = VI.
 | číslo = 98
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Felix Masár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Masár má bronz na kajaku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1979
 | mesiac = august
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 195
 | strany = 4,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1987||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čtyřlístek z medailí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||K-1 500 m
|-
|align=center|1989||{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szabó majstrom sveta, Bartůnek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 202
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1991||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Erban]], [[Juraj Kadnár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = A bomba predsa explodovala!
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Richard Botló]], [[Michal Matúš]], [[Karol Becker]], [[Karel Hrudík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz so zlatým ligotom
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|}

;Medailisti v ére samostatnosti
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1993||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzový balzam z „desiatky“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = august
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 201
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
||K-1 10 km
|-
|align=center|1994||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzová radosť z Xochimilca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 222
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1998||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Michal Riszdorfer a Juraj Bača majstrami sveta! 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Slavomír Kňazovický]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šprintérske striebro Kňazovickému
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Milána zlato a bronz 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 200
 | strany = 1-3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|align=center|2001||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2002||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak prepisoval históriu
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-prepisoval-historiu
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rýchl. kanoistika: Slovensko tretím zlatom potvrdilo svetovú dominanciu v K4
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rychl-kanoistika-slovensko-tretim-zlatom-potvrdilo-svetovu-dominanciu-v-k4/
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2003||rowspan=&quot;2&quot;|{{USA}} [[Gainesville]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak ušiel celému svetu
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovensky-stvorkajak-usiel-celemu-svetu
  | dátum vydania = 16. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]],  [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|align=center|2006||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;4&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre mužský štvorkajak
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlato-pre-muzsky-stvorkajak/
  | dátum vydania = 12. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{CAN}} [[Dartmouth]]||[[Súbor:Med 2.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]]||K-1 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]][[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|align=center|2011||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gelle s Vlčekom sú majstri sveta, olympiádu má istú aj štvorkajak
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102489-gelle-s-vlcekom-su-majstri-sveta-olympiadu-ma-istu-aj-stvorkajak/
  | dátum vydania = 19. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanoisti dvoma zlatými za 24 hodín prepísali históriu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kanoisti-dvoma-zlatymi-za-24-hodin-prepisali-historiu/
  | dátum vydania = 10. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská K4 na 1000 m získala na MS v Miláne zlato a vybojovala ďalšie dve olympijské miestenky pre Slovensko
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovenska-k4-na-1000-m-ziskala-na-ms-v-milane-zlato-vybojovala-dalsie-dve-olympijske
  | dátum vydania = 23. 8. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|2017||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]], [[Adam Botek]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2018||{{PRT}} [[Montemor-o-Velho]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]], [[Gábor Jakubík]] ||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2019||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Samuel Baláž]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Gábor Jakubík]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Ákos Gacsal]] ||K-4 1000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;2&quot;|{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]]||K-2 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1961||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Tibor Polakovič]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Polakovič na 10 km druhý
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/8/20/6.png
  | dátum vydania = 20. 8. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1997||rowspan=&quot;3&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]||C-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Martin Hluško]], [[Zsolt Bogdány]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;5&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Ján Divinec]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2000||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Martin Chorváth]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2001||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2002 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak trikrát zlatý - 1000 m, 500 m a 200 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-trikrat-zlaty-1000-m-500-m-200-m
  | dátum vydania = 22. 7. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Kadnár]], [[Róbert Erban]]||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak získal na ME zlaté double
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79761-stvorkajak-ziskal-na-me-zlate-double/
  | dátum vydania = 9. 7. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Pontevedra]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak vyhral na ME aj na 500 m, Kmeťová s Kohlovou na 200 m strieborné
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-vyhral-na-me-aj-na-500-m-kmetova-s-kohlovou-na-200-m-strieborne
  | dátum vydania = 1. 7. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2008 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milánsky šampionát pre SR druhý najúspešnejší
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milansky-sampionat-pre-sr-druhy-najuspesnejsi/?page=3
  | dátum vydania = 19. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre Kmeťovú s Kohlovou na 200 m
  | url = https://www.kanoe.sk/aktuality/zlato-pre-kmetovu-s-kohlovou-na-200-m/
  | dátum vydania = 18. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = kanoe.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Trasona]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|align=center|2011||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2012||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Matej Rusnák]]||C-1 5 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Marek Krajčovič]], [[Matej Michálek]], [[Gábor Jakubík]], [[Viktor Demin]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|align=&quot;center&quot;| 2016||rowspan=&quot;4&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]|||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Martin Jankovec]], [[Gábor Jakubík]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po K4 si vyjazdili zlato aj Jankovec s Jakubíkom, Kmeťová brala bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/397291-parada-mysak-vlcek-tarr-a-linka-si-vyjazdili-zlato-na-me-v-moskve/
  | dátum vydania = 26. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]]||K-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2017||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]]||K-2 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Mariana Petrušová]]||K-1 1000m
|-
|align=&quot;center&quot;| 2022||{{GER}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|}

==Externé odkazy==
*[https://kajakkomarno.sk/nasi-najuspesnejsi-pretekari/ Naši najúspešnejší pretekári]
*[https://www.kanoe.sk/aktuality/slovenska-k4-nazbierala-na-oh-ms-a-me-34-medaili/ Slovenská K4 nazbierala na OH, MS a ME 34 medailí]
==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Rýchlostná kanoistika]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>j63k7qmcp2gjqgqnufrwbjeqzad6f3d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232666</id>
      <parentid>8232665</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:05:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232666</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26562" sha1="17teou7iuosqszweo93w14nn3jcwckb" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[rýchlostná kanoistika|kanoistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
[[Rýchlostná kanoistika]] patrí k najúspešnejším odvetviam nášho [[šport]]u. [[Slovensko|Slovenskí]] [[rýchlostná kanoistika|kanoisti]] získali na majstrovstvách sveta pre Česko-Slovensko jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily. Kompletnou zbierkou cenných kovov sa môže pochváliť [[Komárno|komárňanský]] vodák [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]], prvý československý kajakársky majster sveta z roku [[1989]] a zároveň aj prvý medailista v ére samostanosti. Ďalšou osobnosťou v prvých rokoch samostanosti bol [[olympijské hry (moderné)|olympijský]] medailista [[Slavomír Kňazovický]]. Prvý titul majstrov sveta získali [[Michal Riszdorfer]] a [[Juraj Bača]] v dvojkajaku v roku [[1998]]. Neskôr boli obaja členmi úspešného štvorkajaku, ktorý sa stal vlajkovou loďou [[Slovensko|slovenskej]] [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistiky]]. Zloženie štvorkajaku sa rokmi menilo, no v tejto disciplíne dosiahla [[Slovensko|slovenská]] [[rýchlostná kanoistika]] najväčšie úspechy.

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1996|1996]]||{{USA}} [[Atlanta]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 500 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2004|2004]]||{{GRC}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak má bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2004/clanok/83819-slovensky-stvorkajak-ma-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2008|2008]]||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal v Pekingu striebro
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2008/clanok/108895-slovensky-stvorkajak-ziskal-v-pekingu-striebro/
  | dátum vydania = 22. 8. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko má štvrtú medailu z OH. Štvorkajak si vypádloval striebro!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402740-slovensko-ziskalo-na-oh-stvrtu-medailu-stvorkajak-si-vypadloval-striebro/
  | dátum vydania = 20. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2020|2020]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Erik Vlček]], [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Adam Botek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal bronz v K4 na 500 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-ziskal-bronz-v-k4-na-500-m
  | dátum vydania = 7. 8. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
;Slováci v reprezentácii Československa
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Ladislav Čepčiansky]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Také majstrovstvá vodáci ešte nemali!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = august
 | ročník = VI.
 | číslo = 98
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Felix Masár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Masár má bronz na kajaku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1979
 | mesiac = august
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 195
 | strany = 4,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1987||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čtyřlístek z medailí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||K-1 500 m
|-
|align=center|1989||{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szabó majstrom sveta, Bartůnek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 202
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1991||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Erban]], [[Juraj Kadnár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = A bomba predsa explodovala!
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Richard Botló]], [[Michal Matúš]], [[Karol Becker]], [[Karel Hrudík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz so zlatým ligotom
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|}

;Medailisti v ére samostatnosti
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1993||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzový balzam z „desiatky“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = august
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 201
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
||K-1 10 km
|-
|align=center|1994||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzová radosť z Xochimilca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 222
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1998||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Michal Riszdorfer a Juraj Bača majstrami sveta! 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Slavomír Kňazovický]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šprintérske striebro Kňazovickému
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Milána zlato a bronz 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 200
 | strany = 1-3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|align=center|2001||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2002||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak prepisoval históriu
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-prepisoval-historiu
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rýchl. kanoistika: Slovensko tretím zlatom potvrdilo svetovú dominanciu v K4
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rychl-kanoistika-slovensko-tretim-zlatom-potvrdilo-svetovu-dominanciu-v-k4/
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2003||rowspan=&quot;2&quot;|{{USA}} [[Gainesville]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak ušiel celému svetu
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovensky-stvorkajak-usiel-celemu-svetu
  | dátum vydania = 16. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]],  [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|align=center|2006||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;4&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre mužský štvorkajak
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlato-pre-muzsky-stvorkajak/
  | dátum vydania = 12. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{CAN}} [[Dartmouth]]||[[Súbor:Med 2.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]]||K-1 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]][[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|align=center|2011||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gelle s Vlčekom sú majstri sveta, olympiádu má istú aj štvorkajak
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102489-gelle-s-vlcekom-su-majstri-sveta-olympiadu-ma-istu-aj-stvorkajak/
  | dátum vydania = 19. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanoisti dvoma zlatými za 24 hodín prepísali históriu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kanoisti-dvoma-zlatymi-za-24-hodin-prepisali-historiu/
  | dátum vydania = 10. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská K4 na 1000 m získala na MS v Miláne zlato a vybojovala ďalšie dve olympijské miestenky pre Slovensko
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovenska-k4-na-1000-m-ziskala-na-ms-v-milane-zlato-vybojovala-dalsie-dve-olympijske
  | dátum vydania = 23. 8. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|2017||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]], [[Adam Botek]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2018||{{PRT}} [[Montemor-o-Velho]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]], [[Gábor Jakubík]] ||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2019||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Samuel Baláž]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Gábor Jakubík]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Ákos Gacsal]] ||K-4 1000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;2&quot;|{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]]||K-2 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1961||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Tibor Polakovič]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Polakovič na 10 km druhý
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/8/20/6.png
  | dátum vydania = 20. 8. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1997||rowspan=&quot;3&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]||C-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Martin Hluško]], [[Zsolt Bogdány]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;5&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Ján Divinec]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2000||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Martin Chorváth]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2001||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2002 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak trikrát zlatý - 1000 m, 500 m a 200 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-trikrat-zlaty-1000-m-500-m-200-m
  | dátum vydania = 22. 7. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Kadnár]], [[Róbert Erban]]||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak získal na ME zlaté double
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79761-stvorkajak-ziskal-na-me-zlate-double/
  | dátum vydania = 9. 7. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Pontevedra]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak vyhral na ME aj na 500 m, Kmeťová s Kohlovou na 200 m strieborné
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-vyhral-na-me-aj-na-500-m-kmetova-s-kohlovou-na-200-m-strieborne
  | dátum vydania = 1. 7. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2008 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milánsky šampionát pre SR druhý najúspešnejší
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milansky-sampionat-pre-sr-druhy-najuspesnejsi/?page=3
  | dátum vydania = 19. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre Kmeťovú s Kohlovou na 200 m
  | url = https://www.kanoe.sk/aktuality/zlato-pre-kmetovu-s-kohlovou-na-200-m/
  | dátum vydania = 18. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = kanoe.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Trasona]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|align=center|2011||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2012||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Matej Rusnák]]||C-1 5 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Marek Krajčovič]], [[Matej Michálek]], [[Gábor Jakubík]], [[Viktor Demin]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2016||rowspan=&quot;4&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]|||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Martin Jankovec]], [[Gábor Jakubík]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po K4 si vyjazdili zlato aj Jankovec s Jakubíkom, Kmeťová brala bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/397291-parada-mysak-vlcek-tarr-a-linka-si-vyjazdili-zlato-na-me-v-moskve/
  | dátum vydania = 26. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]]||K-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2017||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]]||K-2 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Mariana Petrušová]]||K-1 1000m
|-
|align=&quot;center&quot;| 2022||{{GER}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|}

==Externé odkazy==
*[https://kajakkomarno.sk/nasi-najuspesnejsi-pretekari/ Naši najúspešnejší pretekári]
*[https://www.kanoe.sk/aktuality/slovenska-k4-nazbierala-na-oh-ms-a-me-34-medaili/ Slovenská K4 nazbierala na OH, MS a ME 34 medailí]
==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Rýchlostná kanoistika]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>17teou7iuosqszweo93w14nn3jcwckb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232667</id>
      <parentid>8232666</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:05:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232667</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26562" sha1="hzljyk0l92w45lc3plc9eltajcbzke4" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky''' sumarizuje prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[rýchlostná kanoistika|kanoistov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==História==
[[Rýchlostná kanoistika]] patrí k najúspešnejším odvetviam nášho [[šport]]u. [[Slovensko|Slovenskí]] [[rýchlostná kanoistika|kanoisti]] získali na majstrovstvách sveta pre Česko-Slovensko jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily. Kompletnou zbierkou cenných kovov sa môže pochváliť [[Komárno|komárňanský]] vodák [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]], prvý československý kajakársky majster sveta z roku [[1989]] a zároveň aj prvý medailista v ére samostanosti. Ďalšou osobnosťou v prvých rokoch samostanosti bol [[olympijské hry (moderné)|olympijský]] medailista [[Slavomír Kňazovický]]. Prvý titul majstrov sveta získali [[Michal Riszdorfer]] a [[Juraj Bača]] v dvojkajaku v roku [[1998]]. Neskôr boli obaja členmi úspešného štvorkajaku, ktorý sa stal vlajkovou loďou [[Slovensko|slovenskej]] [[Rýchlostná kanoistika|rýchlostnej kanoistiky]]. Zloženie štvorkajaku sa rokmi menilo, no v tejto disciplíne dosiahla [[Slovensko|slovenská]] [[rýchlostná kanoistika]] najväčšie úspechy.

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1996|1996]]||{{USA}} [[Atlanta]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 500 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2004|2004]]||{{GRC}} [[Atény]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak má bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2004/clanok/83819-slovensky-stvorkajak-ma-bronz/
  | dátum vydania = 27. 8. 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2008|2008]]||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal v Pekingu striebro
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2008/clanok/108895-slovensky-stvorkajak-ziskal-v-pekingu-striebro/
  | dátum vydania = 22. 8. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 2016|2016]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko má štvrtú medailu z OH. Štvorkajak si vypádloval striebro!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402740-slovensko-ziskalo-na-oh-stvrtu-medailu-stvorkajak-si-vypadloval-striebro/
  | dátum vydania = 20. 8. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|-
|align=&quot;center&quot;| [[Letné olympijské hry 2020|2020]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Erik Vlček]], [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Adam Botek]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak získal bronz v K4 na 500 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-ziskal-bronz-v-k4-na-500-m
  | dátum vydania = 7. 8. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
;Slováci v reprezentácii Československa
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=420|Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Ladislav Čepčiansky]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Také majstrovstvá vodáci ešte nemali!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = august
 | ročník = VI.
 | číslo = 98
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|align=center|1979||{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Felix Masár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Masár má bronz na kajaku
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1979
 | mesiac = august
 | ročník = XXXI.
 | číslo = 195
 | strany = 4,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1987||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čtyřlístek z medailí
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/8.png
  | dátum vydania = 24. 8. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]||K-1 500 m
|-
|align=center|1989||{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Szabó majstrom sveta, Bartůnek bronzový
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = august
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 202
 | strany = 1,4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1991||rowspan=&quot;2&quot;|{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Erban]], [[Juraj Kadnár]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = A bomba predsa explodovala!
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Richard Botló]], [[Michal Matúš]], [[Karol Becker]], [[Karel Hrudík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz so zlatým ligotom
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = XXXVI.
 | číslo = 165
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m 
|}

;Medailisti v ére samostatnosti
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1993||{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Attila Szabó (slovenský kanoista)|Attila Szabó]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzový balzam z „desiatky“
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = august
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 201
 | strany = 16
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
||K-1 10 km
|-
|align=center|1994||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronzová radosť z Xochimilca
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = september
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 222
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1998||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Michal Riszdorfer a Juraj Bača majstrami sveta! 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Slavomír Kňazovický]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Šprintérske striebro Kňazovickému
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = september
 | ročník = LII.
 | číslo = 206
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Milána zlato a bronz 
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 200
 | strany = 1-3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|align=center|2001||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2002||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Sevilla]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak prepisoval históriu
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensky-stvorkajak-prepisoval-historiu
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rýchl. kanoistika: Slovensko tretím zlatom potvrdilo svetovú dominanciu v K4
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rychl-kanoistika-slovensko-tretim-zlatom-potvrdilo-svetovu-dominanciu-v-k4/
  | dátum vydania = 1. 9. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2003||rowspan=&quot;2&quot;|{{USA}} [[Gainesville]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenský štvorkajak ušiel celému svetu
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovensky-stvorkajak-usiel-celemu-svetu
  | dátum vydania = 16. 9. 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]],  [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|align=center|2006||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;4&quot;|{{DEU}} [[Duisburg]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre mužský štvorkajak
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlato-pre-muzsky-stvorkajak/
  | dátum vydania = 12. 8. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{CAN}} [[Dartmouth]]||[[Súbor:Med 2.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]]  [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]]||K-1 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]][[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|align=center|2011||{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Gelle s Vlčekom sú majstri sveta, olympiádu má istú aj štvorkajak
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/102489-gelle-s-vlcekom-su-majstri-sveta-olympiadu-ma-istu-aj-stvorkajak/
  | dátum vydania = 19. 8. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kanoisti dvoma zlatými za 24 hodín prepísali históriu
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kanoisti-dvoma-zlatymi-za-24-hodin-prepisali-historiu/
  | dátum vydania = 10. 8. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m 
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská K4 na 1000 m získala na MS v Miláne zlato a vybojovala ďalšie dve olympijské miestenky pre Slovensko
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovenska-k4-na-1000-m-ziskala-na-ms-v-milane-zlato-vybojovala-dalsie-dve-olympijske
  | dátum vydania = 23. 8. 2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}&lt;/ref&gt;||K-4 1 000 m
|-
|align=center|2017||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Gelle]], [[Adam Botek]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2018||{{PRT}} [[Montemor-o-Velho]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Juraj Tarr]], [[Erik Vlček]], [[Gábor Jakubík]] ||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2019||rowspan=&quot;2&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Samuel Baláž]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Gábor Jakubík]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Ákos Gacsal]] ||K-4 1000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;2&quot;|{{DNK}} [[Kodaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]] ||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]]||K-2 500 m
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|align=center|1961||{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Tibor Polakovič]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Polakovič na 10 km druhý
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/8/20/6.png
  | dátum vydania = 20. 8. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||C-1 10 km
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 1997||rowspan=&quot;3&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slavomír Kňazovický]], [[Csaba Orosz]], [[Peter Páleš]], [[Juraj Filip]]||C-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Martin Hluško]], [[Zsolt Bogdány]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot;| 1999||rowspan=&quot;5&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slavomír Kňazovický]]||C-1 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Ján Divinec]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2000||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Andrej Wiebauer]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Kadnár]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Rastislav Kužel]], [[Martin Chorváth]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2001||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2002 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak trikrát zlatý - 1000 m, 500 m a 200 m
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-trikrat-zlaty-1000-m-500-m-200-m
  | dátum vydania = 22. 7. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;4&quot;|{{HUN}} [[Segedín]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Bača]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Rastislav Kužel]], [[Ladislav Belovič]], [[Martin Chorváth]], [[Juraj Lipták]]||K-4 200 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Juraj Kadnár]], [[Róbert Erban]]||K-2 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2005||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Juraj Tarr]], [[Andrej Wiebauer]], [[Róbert Erban]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2006||rowspan=&quot;2&quot;|{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak získal na ME zlaté double
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79761-stvorkajak-ziskal-na-me-zlate-double/
  | dátum vydania = 9. 7. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Róbert Erban]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2007||rowspan=&quot;3&quot;|{{ESP}} [[Pontevedra]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štvorkajak vyhral na ME aj na 500 m, Kmeťová s Kohlovou na 200 m strieborné
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/stvorkajak-vyhral-na-me-aj-na-500-m-kmetova-s-kohlovou-na-200-m-strieborne
  | dátum vydania = 1. 7. 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2008 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Milánsky šampionát pre SR druhý najúspešnejší
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/milansky-sampionat-pre-sr-druhy-najuspesnejsi/?page=3
  | dátum vydania = 19. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||rowspan=&quot;3&quot;|{{ITA}} [[Miláno]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato pre Kmeťovú s Kohlovou na 200 m
  | url = https://www.kanoe.sk/aktuality/zlato-pre-kmetovu-s-kohlovou-na-200-m/
  | dátum vydania = 18. 5. 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = kanoe.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2009||rowspan=&quot;3&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2010||rowspan=&quot;2&quot;|{{ESP}} [[Trasona]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ivana Kmeťová]], [[Martina Kohlová]]||K-2 200 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Marián Ostrčil]]||C-1 5 000 m
|-
|align=center|2011||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2012||rowspan=&quot;2&quot;|{{HRV}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Peter Gelle]], [[Erik Vlček]]||K-2 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Matej Rusnák]]||C-1 5 000 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2014||rowspan=&quot;2&quot;|{{DEU}} [[Brandenburg an der Havel|Brandenburg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Marek Krajčovič]], [[Matej Michálek]], [[Gábor Jakubík]], [[Viktor Demin]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 1 000 m
|-
|align=center|2015||{{CZE}} [[Račice (okres Litoměřice)|Račice]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]]||K-2 500 m
|-
|rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| 2016||rowspan=&quot;4&quot;|{{RUS}} [[Moskva]]|||[[Súbor:Med 1.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Martin Jankovec]], [[Gábor Jakubík]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po K4 si vyjazdili zlato aj Jankovec s Jakubíkom, Kmeťová brala bronz
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/397291-parada-mysak-vlcek-tarr-a-linka-si-vyjazdili-zlato-na-me-v-moskve/
  | dátum vydania = 26. 6. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||K-2 500 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ivana Kmeťová]]||K-1 200 m
|-
|rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot;| 2017||rowspan=&quot;2&quot;|{{BGR}} [[Plovdiv]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]||K-4 1 000 m
|-
|rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot;| 2021||rowspan=&quot;3&quot;|{{POL}} [[Poznaň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]]||K-2 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Mariana Petrušová]]||K-1 1000m
|-
|align=&quot;center&quot;| 2022||{{GER}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Samuel Baláž]], [[Adam Botek]], [[Csaba Zalka]], [[Denis Myšák]]||K-4 500 m
|}

==Externé odkazy==
*[https://kajakkomarno.sk/nasi-najuspesnejsi-pretekari/ Naši najúspešnejší pretekári]
*[https://www.kanoe.sk/aktuality/slovenska-k4-nazbierala-na-oh-ms-a-me-34-medaili/ Slovenská K4 nazbierala na OH, MS a ME 34 medailí]
==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Rýchlostná kanoistika]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>hzljyk0l92w45lc3plc9eltajcbzke4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenského severského lyžovania</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568740</id>
    <revision>
      <id>8232708</id>
      <parentid>8221032</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:55:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Olympijské hry */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232708</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11827" sha1="4augyvagn04tc1zaly62wmx6c7yv2x9" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského klasického lyžovania''' sumarizuje prehľad  medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==Olympijské hry==
'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=200|Meno
! width=200|Disciplína
|-
|align=center|[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Gabriela Svobodová]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historický úspech čs. kvarteta
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 40
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|} 

'''Ďalšie bodované umiestnenia'''
* [[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – '''5.''' [[Lukáš Michalák]], štafeta ČSR 4×10 km
* [[Zimné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Gabriela Svobodová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1992|1992]] – '''6.''' [[Alžbeta Havrančíková]], [[Ľubomíra Balážová]], štafeta ČSFR 4×5 km

==Majstrovstvá sveta==
V reprezentácii [[Československo|Československa]] sa podieľali na zisku medailí rodáčka z [[Kremnica|Kremnice]], [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Svobodová-Sekajová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvá slovenská lyžiarka s olympijskou medailou Gabriela Soukalová-Sekajová má v pondelok 70
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum vydania = 26. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327044438/https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum archivácie = 2023-03-27
  }}&lt;/ref&gt;, matka úspešnej českej [[biatlon]]istky [[Gabriela Soukalová|Gabriely Soukalovej]] a skokan [[Martin Švagerko]], medailista zo súťaží družstiev a juniorský majster sveta &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato Švagerkovi, bronz Polákovi
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/2/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 2. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V individuálnych disciplínach dosiahla najväčšie úspechy [[Alžbeta Havrančíková]], dvakrát štvrtá na MS 1989 v [[Lahti]]. V ére samostatnosti bol najbližšie k zisku medaily [[Martin Bajčičák]], v roku [[2005]] obsadil štvrté miesto v skiatlone.

'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=150|Meno
! width=120|Šport
! Disciplína
|- 
|align=center|1974||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]]||[[Bežecké lyžovanie|beh na lyžiach]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štafeta žen a skokan Höhnl třetí na světe
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1989||{{FIN}} [[Lahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{TCH}} družstvo ČSSR &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši doskočili pro bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1993||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{SVK}} {{CZE}} družstvo SR + ČR
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 10 km voľne
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková podruhé krůček od medaile
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2005]] – '''4.''' [[Martin Bajčičák]], 30 km skiatlon &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech Bajčičáka
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-uspech-bajcicaka
  | dátum vydania = 20. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[1993]] – '''5.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2007|2007]] – '''6.''' [[Martin Bajčičák]], 50 km klasicky
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2011|2011]] – '''6.''' [[Alena Procházková]], šprint

==Svetový pohár==
Prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá triumfovala v pretekoch [[Svetový pohár v behu na lyžiach|Svetového pohára]] bola [[Alžbeta Havrančíková]], v sezóne 1988/1989 obsadila v konečnom poradí druhé miesto &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková uhájila stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/13/7.png
  | dátum vydania = 13. 3. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Na stupeň víťazov vystúpili aj [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová]], [[Viera Klimková]], v ére samostatnosti [[Ivan Bátory]], [[Martin Bajčičák]] a [[Alena Procházková]]. Medzi skokanmi vyhral preteky SP v [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] v roku [[1986]] [[Martin Švagerko]], [[Ján Tánczos]] bol tretí v roku 1980 v [[Nórsko|nórskom]] Vikersunde.

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Alžbeta Havrančíková]], {{druhé miesto}} 1988/89

'''Pódiové umiestnenia v pretekoch SP'''

'''Beh na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! width=100|Disciplína
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková deklasovala elitu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/12/8.png
  | dátum vydania = 12. 12. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{FRA}} [[La Féclaz]]||5 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíkové nido nestačil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/1/16/8.png
  | dátum vydania = 16. 1. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{DDR}} [[Klingenthal]]||30 km voľne
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Bajčičák]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bajčičák vyhral preteky Svetového pohára!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/106814-bajcicak-vyhral-preteky-svetoveho-pohara/
  | dátum vydania = 12. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2004/05||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||15 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alena Procházková]]  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Procházková po triumfe v šprinte: Je to fantastický zážitok
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107559-skvela-prochazkova-po-triumfe-v-sprinte-je-to-fantasticky-zazitok/
  | dátum vydania = 16. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2008/09||{{CAN}} [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]]||šprint
|-
|{{druhé miesto}} [[Gabriela Svobodová]]||1981/82||{{DEU}} [[Furtwangen]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{FRA}} [[Autrans]]||10 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]||1988/89||{{CHE}} [[Campra]]||15 km voľne
|-
|{{druhé miesto}} [[Alena Procházková]]||2008/09||{{NOR}} [[Trondheim]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1981/82||{{DDR}} [[Klingenthal]]||10 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1982/83||{{NOR}} [[Oslo]]||20 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Viera Klimková]]||1984/85||{{TCH}} [[Nové Město na Moravě|Nové Město]]||5 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||1999/00||{{SWE}} [[Kiruna]]||10 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2001/02||{{CHE}} [[Davos]]||15 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2005/06||{{NOR}} [[Beitostølen]]||15 km klasicky
|- 
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2004/05||{{SWE}} [[Falun]]||30 km skiatlon
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2007/08||{{ITA}} [[Val di Fiemme]]||10 km voľne
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2007/08||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{CZE}} [[Praha]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2012/13||{{FIN}} [[Lahti]]||šprint
|-
|}

'''Skoky na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! Disciplína
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Švagerko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švagerko zvítězil v Chamonix
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 12. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1986/87||{{FRA}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]]||K-90
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Tánczos]]||1979/80||{{NOR}} [[Vikersund]]||K-155
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Švagerko]]||1987/88||{{JPN}} [[Sapporo]]||K-90
|}

'''Severská kombinácia'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Klimko]]||1986/87||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|-
|{{tretie miesto}} [[František Repka]]||1988/89||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Severské lyžovanie]]</text>
      <sha1>4augyvagn04tc1zaly62wmx6c7yv2x9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232709</id>
      <parentid>8232708</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:59:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Majstrovstvá sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232709</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11820" sha1="6wovevcrxza5foe0g1lvijf1jxf1mf5" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského klasického lyžovania''' sumarizuje prehľad  medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==Olympijské hry==
'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=200|Meno
! width=200|Disciplína
|-
|align=center|[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Gabriela Svobodová]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historický úspech čs. kvarteta
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 40
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|} 

'''Ďalšie bodované umiestnenia'''
* [[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – '''5.''' [[Lukáš Michalák]], štafeta ČSR 4×10 km
* [[Zimné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Gabriela Svobodová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1992|1992]] – '''6.''' [[Alžbeta Havrančíková]], [[Ľubomíra Balážová]], štafeta ČSFR 4×5 km

==Majstrovstvá sveta==
V reprezentácii [[Československo|Československa]] sa podieľali na zisku medailí rodáčka z [[Kremnica|Kremnice]], [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Svobodová-Sekajová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvá slovenská lyžiarka s olympijskou medailou Gabriela Soukalová-Sekajová má v pondelok 70
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum vydania = 26. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327044438/https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum archivácie = 2023-03-27
  }}&lt;/ref&gt; matka úspešnej českej [[biatlon]]istky [[Gabriela Soukalová|Gabriely Soukalovej]] a skokan [[Martin Švagerko]], medailista zo súťaží družstiev a juniorský majster sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato Švagerkovi, bronz Polákovi
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/2/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 2. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V individuálnych disciplínach dosiahla najväčšie úspechy [[Alžbeta Havrančíková]], dvakrát štvrtá na MS 1989 v [[Lahti]]. V ére samostatnosti bol najbližšie k zisku medaily [[Martin Bajčičák]], v roku 2005 obsadil štvrté miesto v skiatlone.

'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=150|Meno
! width=120|Šport
! Disciplína
|- 
|align=center|1974||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]]||[[Bežecké lyžovanie|beh na lyžiach]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štafeta žen a skokan Höhnl třetí na světe
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1989||{{FIN}} [[Lahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{TCH}} družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši doskočili pro bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1993||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{SVK}} {{CZE}} družstvo SR + ČR
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 10 km voľne
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková podruhé krůček od medaile
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2005]] – '''4.''' [[Martin Bajčičák]], 30 km skiatlon &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech Bajčičáka
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-uspech-bajcicaka
  | dátum vydania = 20. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[1993]] – '''5.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2007|2007]] – '''6.''' [[Martin Bajčičák]], 50 km klasicky
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2011|2011]] – '''6.''' [[Alena Procházková]], šprint

==Svetový pohár==
Prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá triumfovala v pretekoch [[Svetový pohár v behu na lyžiach|Svetového pohára]] bola [[Alžbeta Havrančíková]], v sezóne 1988/1989 obsadila v konečnom poradí druhé miesto &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková uhájila stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/13/7.png
  | dátum vydania = 13. 3. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Na stupeň víťazov vystúpili aj [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová]], [[Viera Klimková]], v ére samostatnosti [[Ivan Bátory]], [[Martin Bajčičák]] a [[Alena Procházková]]. Medzi skokanmi vyhral preteky SP v [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] v roku [[1986]] [[Martin Švagerko]], [[Ján Tánczos]] bol tretí v roku 1980 v [[Nórsko|nórskom]] Vikersunde.

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Alžbeta Havrančíková]], {{druhé miesto}} 1988/89

'''Pódiové umiestnenia v pretekoch SP'''

'''Beh na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! width=100|Disciplína
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková deklasovala elitu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/12/8.png
  | dátum vydania = 12. 12. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{FRA}} [[La Féclaz]]||5 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíkové nido nestačil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/1/16/8.png
  | dátum vydania = 16. 1. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{DDR}} [[Klingenthal]]||30 km voľne
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Bajčičák]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bajčičák vyhral preteky Svetového pohára!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/106814-bajcicak-vyhral-preteky-svetoveho-pohara/
  | dátum vydania = 12. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2004/05||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||15 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alena Procházková]]  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Procházková po triumfe v šprinte: Je to fantastický zážitok
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107559-skvela-prochazkova-po-triumfe-v-sprinte-je-to-fantasticky-zazitok/
  | dátum vydania = 16. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2008/09||{{CAN}} [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]]||šprint
|-
|{{druhé miesto}} [[Gabriela Svobodová]]||1981/82||{{DEU}} [[Furtwangen]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{FRA}} [[Autrans]]||10 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]||1988/89||{{CHE}} [[Campra]]||15 km voľne
|-
|{{druhé miesto}} [[Alena Procházková]]||2008/09||{{NOR}} [[Trondheim]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1981/82||{{DDR}} [[Klingenthal]]||10 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1982/83||{{NOR}} [[Oslo]]||20 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Viera Klimková]]||1984/85||{{TCH}} [[Nové Město na Moravě|Nové Město]]||5 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||1999/00||{{SWE}} [[Kiruna]]||10 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2001/02||{{CHE}} [[Davos]]||15 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2005/06||{{NOR}} [[Beitostølen]]||15 km klasicky
|- 
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2004/05||{{SWE}} [[Falun]]||30 km skiatlon
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2007/08||{{ITA}} [[Val di Fiemme]]||10 km voľne
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2007/08||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{CZE}} [[Praha]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2012/13||{{FIN}} [[Lahti]]||šprint
|-
|}

'''Skoky na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! Disciplína
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Švagerko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švagerko zvítězil v Chamonix
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 12. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1986/87||{{FRA}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]]||K-90
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Tánczos]]||1979/80||{{NOR}} [[Vikersund]]||K-155
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Švagerko]]||1987/88||{{JPN}} [[Sapporo]]||K-90
|}

'''Severská kombinácia'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Klimko]]||1986/87||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|-
|{{tretie miesto}} [[František Repka]]||1988/89||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Severské lyžovanie]]</text>
      <sha1>6wovevcrxza5foe0g1lvijf1jxf1mf5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232710</id>
      <parentid>8232709</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:04:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Svetový pohár */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232710</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11785" sha1="g06gwabzxggmd4byic4h1g0hsl68izv" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského klasického lyžovania''' sumarizuje prehľad  medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==Olympijské hry==
'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=200|Meno
! width=200|Disciplína
|-
|align=center|[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Gabriela Svobodová]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historický úspech čs. kvarteta
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 40
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|} 

'''Ďalšie bodované umiestnenia'''
* [[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – '''5.''' [[Lukáš Michalák]], štafeta ČSR 4×10 km
* [[Zimné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Gabriela Svobodová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1992|1992]] – '''6.''' [[Alžbeta Havrančíková]], [[Ľubomíra Balážová]], štafeta ČSFR 4×5 km

==Majstrovstvá sveta==
V reprezentácii [[Československo|Československa]] sa podieľali na zisku medailí rodáčka z [[Kremnica|Kremnice]], [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Svobodová-Sekajová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvá slovenská lyžiarka s olympijskou medailou Gabriela Soukalová-Sekajová má v pondelok 70
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum vydania = 26. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327044438/https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum archivácie = 2023-03-27
  }}&lt;/ref&gt; matka úspešnej českej [[biatlon]]istky [[Gabriela Soukalová|Gabriely Soukalovej]] a skokan [[Martin Švagerko]], medailista zo súťaží družstiev a juniorský majster sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato Švagerkovi, bronz Polákovi
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/2/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 2. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. V individuálnych disciplínach dosiahla najväčšie úspechy [[Alžbeta Havrančíková]], dvakrát štvrtá na MS 1989 v [[Lahti]]. V ére samostatnosti bol najbližšie k zisku medaily [[Martin Bajčičák]], v roku 2005 obsadil štvrté miesto v skiatlone.

'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=150|Meno
! width=120|Šport
! Disciplína
|- 
|align=center|1974||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]]||[[Bežecké lyžovanie|beh na lyžiach]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štafeta žen a skokan Höhnl třetí na světe
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1989||{{FIN}} [[Lahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{TCH}} družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši doskočili pro bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1993||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{SVK}} {{CZE}} družstvo SR + ČR
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 10 km voľne
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková podruhé krůček od medaile
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2005]] – '''4.''' [[Martin Bajčičák]], 30 km skiatlon &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech Bajčičáka
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-uspech-bajcicaka
  | dátum vydania = 20. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[1993]] – '''5.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2007|2007]] – '''6.''' [[Martin Bajčičák]], 50 km klasicky
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2011|2011]] – '''6.''' [[Alena Procházková]], šprint

==Svetový pohár==
Prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá triumfovala v pretekoch [[Svetový pohár v behu na lyžiach|Svetového pohára]] bola [[Alžbeta Havrančíková]], v sezóne 1988/1989 obsadila v konečnom poradí druhé miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Definitíva: Havrančíková celkove druhá!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 61
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Na stupeň víťazov vystúpili aj [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová]], [[Viera Klimková]], v ére samostatnosti [[Ivan Bátory]], [[Martin Bajčičák]] a [[Alena Procházková]]. Medzi skokanmi vyhral preteky SP v [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] v roku [[1986]] [[Martin Švagerko]], [[Ján Tánczos]] bol tretí v roku 1980 v [[Nórsko|nórskom]] Vikersunde.

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Alžbeta Havrančíková]], {{druhé miesto}} 1988/89

'''Pódiové umiestnenia v pretekoch SP'''

'''Beh na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! width=100|Disciplína
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková deklasovala elitu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/12/8.png
  | dátum vydania = 12. 12. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{FRA}} [[La Féclaz]]||5 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíkové nido nestačil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/1/16/8.png
  | dátum vydania = 16. 1. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{DDR}} [[Klingenthal]]||30 km voľne
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Bajčičák]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bajčičák vyhral preteky Svetového pohára!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/106814-bajcicak-vyhral-preteky-svetoveho-pohara/
  | dátum vydania = 12. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2004/05||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||15 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alena Procházková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Procházková po triumfe v šprinte: Je to fantastický zážitok
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107559-skvela-prochazkova-po-triumfe-v-sprinte-je-to-fantasticky-zazitok/
  | dátum vydania = 16. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2008/09||{{CAN}} [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]]||šprint
|-
|{{druhé miesto}} [[Gabriela Svobodová]]||1981/82||{{DEU}} [[Furtwangen]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{FRA}} [[Autrans]]||10 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]||1988/89||{{CHE}} [[Campra]]||15 km voľne
|-
|{{druhé miesto}} [[Alena Procházková]]||2008/09||{{NOR}} [[Trondheim]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1981/82||{{DDR}} [[Klingenthal]]||10 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1982/83||{{NOR}} [[Oslo]]||20 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Viera Klimková]]||1984/85||{{TCH}} [[Nové Město na Moravě|Nové Město]]||5 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||1999/00||{{SWE}} [[Kiruna]]||10 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2001/02||{{CHE}} [[Davos]]||15 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2005/06||{{NOR}} [[Beitostølen]]||15 km klasicky
|- 
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2004/05||{{SWE}} [[Falun]]||30 km skiatlon
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2007/08||{{ITA}} [[Val di Fiemme]]||10 km voľne
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2007/08||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{CZE}} [[Praha]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2012/13||{{FIN}} [[Lahti]]||šprint
|-
|}

'''Skoky na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! Disciplína
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Švagerko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švagerko zvítězil v Chamonix
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 12. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1986/87||{{FRA}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]]||K-90
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Tánczos]]||1979/80||{{NOR}} [[Vikersund]]||K-155
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Švagerko]]||1987/88||{{JPN}} [[Sapporo]]||K-90
|}

'''Severská kombinácia'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Klimko]]||1986/87||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|-
|{{tretie miesto}} [[František Repka]]||1988/89||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Severské lyžovanie]]</text>
      <sha1>g06gwabzxggmd4byic4h1g0hsl68izv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232711</id>
      <parentid>8232710</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:06:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Majstrovstvá sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232711</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11765" sha1="035wsg5ypu4gapg43h8n577sah9ks4y" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského klasického lyžovania''' sumarizuje prehľad  medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==Olympijské hry==
'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=200|Meno
! width=200|Disciplína
|-
|align=center|[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Gabriela Svobodová]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historický úspech čs. kvarteta
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 40
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|} 

'''Ďalšie bodované umiestnenia'''
* [[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – '''5.''' [[Lukáš Michalák]], štafeta ČSR 4×10 km
* [[Zimné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Gabriela Svobodová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1992|1992]] – '''6.''' [[Alžbeta Havrančíková]], [[Ľubomíra Balážová]], štafeta ČSFR 4×5 km

==Majstrovstvá sveta==
V reprezentácii [[Československo|Československa]] sa podieľali na zisku medailí rodáčka z [[Kremnica|Kremnice]], [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Svobodová-Sekajová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvá slovenská lyžiarka s olympijskou medailou Gabriela Soukalová-Sekajová má v pondelok 70
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum vydania = 26. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327044438/https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum archivácie = 2023-03-27
  }}&lt;/ref&gt; matka úspešnej českej [[biatlon]]istky [[Gabriela Soukalová|Gabriely Soukalovej]] a skokan [[Martin Švagerko]], medailista zo súťaží družstiev a juniorský majster sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Švagerko majstrom sveta. Martin to dokázal
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 31
 | strany = 2,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V individuálnych disciplínach dosiahla najväčšie úspechy [[Alžbeta Havrančíková]], dvakrát štvrtá na MS 1989 v [[Lahti]]. V ére samostatnosti bol najbližšie k zisku medaily [[Martin Bajčičák]], v roku 2005 obsadil štvrté miesto v skiatlone.

'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=150|Meno
! width=120|Šport
! Disciplína
|- 
|align=center|1974||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]]||[[Bežecké lyžovanie|beh na lyžiach]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štafeta žen a skokan Höhnl třetí na světe
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1989||{{FIN}} [[Lahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{TCH}} družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši doskočili pro bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1993||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{SVK}} {{CZE}} družstvo SR + ČR
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 10 km voľne
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková podruhé krůček od medaile
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2005]] – '''4.''' [[Martin Bajčičák]], 30 km skiatlon &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech Bajčičáka
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-uspech-bajcicaka
  | dátum vydania = 20. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[1993]] – '''5.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2007|2007]] – '''6.''' [[Martin Bajčičák]], 50 km klasicky
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2011|2011]] – '''6.''' [[Alena Procházková]], šprint

==Svetový pohár==
Prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá triumfovala v pretekoch [[Svetový pohár v behu na lyžiach|Svetového pohára]] bola [[Alžbeta Havrančíková]], v sezóne 1988/1989 obsadila v konečnom poradí druhé miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Definitíva: Havrančíková celkove druhá!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 61
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Na stupeň víťazov vystúpili aj [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová]], [[Viera Klimková]], v ére samostatnosti [[Ivan Bátory]], [[Martin Bajčičák]] a [[Alena Procházková]]. Medzi skokanmi vyhral preteky SP v [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] v roku [[1986]] [[Martin Švagerko]], [[Ján Tánczos]] bol tretí v roku 1980 v [[Nórsko|nórskom]] Vikersunde.

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Alžbeta Havrančíková]], {{druhé miesto}} 1988/89

'''Pódiové umiestnenia v pretekoch SP'''

'''Beh na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! width=100|Disciplína
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková deklasovala elitu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/12/8.png
  | dátum vydania = 12. 12. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{FRA}} [[La Féclaz]]||5 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíkové nido nestačil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/1/16/8.png
  | dátum vydania = 16. 1. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{DDR}} [[Klingenthal]]||30 km voľne
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Bajčičák]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bajčičák vyhral preteky Svetového pohára!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/106814-bajcicak-vyhral-preteky-svetoveho-pohara/
  | dátum vydania = 12. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2004/05||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||15 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alena Procházková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Procházková po triumfe v šprinte: Je to fantastický zážitok
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107559-skvela-prochazkova-po-triumfe-v-sprinte-je-to-fantasticky-zazitok/
  | dátum vydania = 16. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2008/09||{{CAN}} [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]]||šprint
|-
|{{druhé miesto}} [[Gabriela Svobodová]]||1981/82||{{DEU}} [[Furtwangen]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{FRA}} [[Autrans]]||10 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]||1988/89||{{CHE}} [[Campra]]||15 km voľne
|-
|{{druhé miesto}} [[Alena Procházková]]||2008/09||{{NOR}} [[Trondheim]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1981/82||{{DDR}} [[Klingenthal]]||10 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1982/83||{{NOR}} [[Oslo]]||20 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Viera Klimková]]||1984/85||{{TCH}} [[Nové Město na Moravě|Nové Město]]||5 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||1999/00||{{SWE}} [[Kiruna]]||10 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2001/02||{{CHE}} [[Davos]]||15 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2005/06||{{NOR}} [[Beitostølen]]||15 km klasicky
|- 
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2004/05||{{SWE}} [[Falun]]||30 km skiatlon
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2007/08||{{ITA}} [[Val di Fiemme]]||10 km voľne
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2007/08||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{CZE}} [[Praha]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2012/13||{{FIN}} [[Lahti]]||šprint
|-
|}

'''Skoky na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! Disciplína
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Švagerko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švagerko zvítězil v Chamonix
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 12. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1986/87||{{FRA}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]]||K-90
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Tánczos]]||1979/80||{{NOR}} [[Vikersund]]||K-155
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Švagerko]]||1987/88||{{JPN}} [[Sapporo]]||K-90
|}

'''Severská kombinácia'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Klimko]]||1986/87||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|-
|{{tretie miesto}} [[František Repka]]||1988/89||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Severské lyžovanie]]</text>
      <sha1>035wsg5ypu4gapg43h8n577sah9ks4y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232712</id>
      <parentid>8232711</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:10:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Majstrovstvá sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232712</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12099" sha1="im1h360muhrkzb639kumtxxzr3ss94v" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského klasického lyžovania''' sumarizuje prehľad  medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

==Olympijské hry==
'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=200|Meno
! width=200|Disciplína
|-
|align=center|[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Gabriela Svobodová]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historický úspech čs. kvarteta
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 40
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|} 

'''Ďalšie bodované umiestnenia'''
* [[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – '''5.''' [[Lukáš Michalák]], štafeta ČSR 4×10 km
* [[Zimné olympijské hry 1976|1976]] – '''6.''' [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1980|1980]] – '''4.''' [[Gabriela Svobodová]], štafeta ČSSR 4×5 km
* [[Zimné olympijské hry 1992|1992]] – '''6.''' [[Alžbeta Havrančíková]], [[Ľubomíra Balážová]], štafeta ČSFR 4×5 km

==Majstrovstvá sveta==
V reprezentácii [[Československo|Československa]] sa podieľali na zisku medailí rodáčka z [[Kremnica|Kremnice]], [[Bežecké lyžovanie|bežkyňa]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Svobodová-Sekajová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historicky prvá slovenská lyžiarka s olympijskou medailou Gabriela Soukalová-Sekajová má v pondelok 70
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum vydania = 26. 2. 2023
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327044438/https://www.olympic.sk/clanok/historicky-prva-slovenska-lyziarka-s-olympijskou-medailou-gabriela-soukalova-sekajova-ma-v
  | dátum archivácie = 2023-03-27
  }}&lt;/ref&gt; matka úspešnej českej [[biatlon]]istky [[Gabriela Soukalová|Gabriely Soukalovej]] a skokan [[Martin Švagerko]], medailista zo súťaží družstiev a juniorský majster sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Švagerko majstrom sveta. Martin to dokázal
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = február
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 31
 | strany = 2,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; V individuálnych disciplínach dosiahla najväčšie úspechy [[Alžbeta Havrančíková]], dvakrát štvrtá na MS 1989 v [[Lahti]]. V ére samostatnosti bol najbližšie k zisku medaily [[Martin Bajčičák]], v roku 2005 obsadil štvrté miesto v skiatlone.

'''Prehľad medailistov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=110|Dejisko
! width=150|Meno
! width=120|Šport
! Disciplína
|- 
|align=center|1974||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Gabriela Svobodová|Gabriela Sekajová]]||[[Bežecké lyžovanie|beh na lyžiach]]||{{TCH}} štafeta ČSSR 4×5 km&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štafeta žen a skokan Höhnl třetí na světe
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/25/8.png
  | dátum vydania = 25. 2. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1989||{{FIN}} [[Lahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{TCH}} družstvo ČSSR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši doskočili pro bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|align=center|1993||{{SWE}} [[Falun]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Martin Švagerko]]||[[skoky na lyžiach]]||{{SVK}}/{{CZE}} družstvo SR+ČR&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Strieborná postfederálna bodka
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac =október
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 45
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

'''Najlepšie individuálne umiestnenia'''
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 10 km voľne
* [[1989]] – '''4.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková podruhé krůček od medaile
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/2/27/8.png
  | dátum vydania = 27. 2. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
* [[2005]] – '''4.''' [[Martin Bajčičák]], 30 km skiatlon &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historický úspech Bajčičáka
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/historicky-uspech-bajcicaka
  | dátum vydania = 20. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[1993]] – '''5.''' [[Alžbeta Havrančíková]], 30 km voľne
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2007|2007]] – '''6.''' [[Martin Bajčičák]], 50 km klasicky
* [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2011|2011]] – '''6.''' [[Alena Procházková]], šprint

==Svetový pohár==
Prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá triumfovala v pretekoch [[Svetový pohár v behu na lyžiach|Svetového pohára]] bola [[Alžbeta Havrančíková]], v sezóne 1988/1989 obsadila v konečnom poradí druhé miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Definitíva: Havrančíková celkove druhá!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = marec
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 61
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Na stupeň víťazov vystúpili aj [[Anna Pasiarová]], [[Gabriela Svobodová]], [[Viera Klimková]], v ére samostatnosti [[Ivan Bátory]], [[Martin Bajčičák]] a [[Alena Procházková]]. Medzi skokanmi vyhral preteky SP v [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] v roku [[1986]] [[Martin Švagerko]], [[Ján Tánczos]] bol tretí v roku 1980 v [[Nórsko|nórskom]] Vikersunde.

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Alžbeta Havrančíková]], {{druhé miesto}} 1988/89

'''Pódiové umiestnenia v pretekoch SP'''

'''Beh na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! width=100|Disciplína
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíková deklasovala elitu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/12/8.png
  | dátum vydania = 12. 12. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{FRA}} [[La Féclaz]]||5 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Havrančíkové nido nestačil
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/1/16/8.png
  | dátum vydania = 16. 1. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1988/89||{{DDR}} [[Klingenthal]]||30 km voľne
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Bajčičák]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bajčičák vyhral preteky Svetového pohára!
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/106814-bajcicak-vyhral-preteky-svetoveho-pohara/
  | dátum vydania = 12. 2. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2004/05||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||15 km voľne
|-
|{{prvé miesto}} [[Alena Procházková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Procházková po triumfe v šprinte: Je to fantastický zážitok
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107559-skvela-prochazkova-po-triumfe-v-sprinte-je-to-fantasticky-zazitok/
  | dátum vydania = 16. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||2008/09||{{CAN}} [[Whistler (Britská Kolumbia)|Whistler]]||šprint
|-
|{{druhé miesto}} [[Gabriela Svobodová]]||1981/82||{{DEU}} [[Furtwangen]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{DEU}} [[Reit im Winkl]]||5 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1983/84||{{FRA}} [[Autrans]]||10 km
|-
|{{druhé miesto}} [[Alžbeta Havrančíková]]||1988/89||{{CHE}} [[Campra]]||15 km voľne
|-
|{{druhé miesto}} [[Alena Procházková]]||2008/09||{{NOR}} [[Trondheim]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1981/82||{{DDR}} [[Klingenthal]]||10 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Anna Pasiarová]]||1982/83||{{NOR}} [[Oslo]]||20 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Viera Klimková]]||1984/85||{{TCH}} [[Nové Město na Moravě|Nové Město]]||5 km
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||1999/00||{{SWE}} [[Kiruna]]||10 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2001/02||{{CHE}} [[Davos]]||15 km klasicky
|-
|{{tretie miesto}} [[Ivan Bátory]]||2005/06||{{NOR}} [[Beitostølen]]||15 km klasicky
|- 
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2004/05||{{SWE}} [[Falun]]||30 km skiatlon
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Bajčičák]]||2007/08||{{ITA}} [[Val di Fiemme]]||10 km voľne
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2007/08||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{FIN}} [[Kuusamo]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2009/10||{{CZE}} [[Praha]]||šprint
|-
|{{tretie miesto}} [[Alena Procházková]]||2012/13||{{FIN}} [[Lahti]]||šprint
|-
|}

'''Skoky na lyžiach'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
! Disciplína
|- 
|{{prvé miesto}} [[Martin Švagerko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Švagerko zvítězil v Chamonix
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/12/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 12. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||1986/87||{{FRA}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]]||K-90
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Tánczos]]||1979/80||{{NOR}} [[Vikersund]]||K-155
|-
|{{tretie miesto}} [[Martin Švagerko]]||1987/88||{{JPN}} [[Sapporo]]||K-90
|}

'''Severská kombinácia'''
{|class=wikitable
! Meno
! Sezóna
! width=150|Dejisko
|-
|{{tretie miesto}} [[Ján Klimko]]||1986/87||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|-
|{{tretie miesto}} [[František Repka]]||1988/89||{{DDR}} [[Oberwiesenthal]]
|}

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Severské lyžovanie]]</text>
      <sha1>im1h360muhrkzb639kumtxxzr3ss94v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568741</id>
    <revision>
      <id>8232717</id>
      <parentid>8221027</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:31:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <origin>8232717</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14551" sha1="mcpl06frw794253ey131yf6dvxg197j" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania''' sumarizuje prehľad medailí a úspechov [[Slovensko|slovenských]] [[lyžovanie|alpských lyžiarov]] na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, ako aj v reprezentácii [[Československo|Československa]].

==Olympijské hry==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;[[Zimné olympijské hry 2022|2022]]&lt;center&gt;||{{CHN}} [[Peking]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Petra Vlhová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petra Vlhová je olympijská víťazka v slalome
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-je-olympijska-vitazka-v-slalome
  | dátum vydania = 9. 2. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250905095223/https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-je-olympijska-vitazka-v-slalome
  | dátum archivácie = 2025-09-05
  }}&lt;/ref&gt;||[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|slalom]]
|}

'''Ďalšie bodované umiestnenia slovenských zjazdárov'''
* [[Zimné olympijské hry 1984|1984]] – '''5.''' [[Jana Gantnerová-Šoltýsová]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Máme vynikajíci sjezdařky
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/2/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 2. 1984
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; zjazd 
* [[Zimné olympijské hry 1988|1988]] – '''5.''' [[Peter Jurko]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sjezdař Jurko bodoval v kombinaci
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/2/18/8.png
  | dátum vydania = 20. 6. 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; kombinácia
* [[Zimné olympijské hry 1988|1988]] – '''6.''' [[Lucia Medzihradská]], kombinácia
* [[Zimné olympijské hry 2014|2014]] – '''5.''' [[Adam Žampa]], kombinácia
* [[Zimné olympijské hry 2014|2014]] – '''6.''' [[Adam Žampa]], slalom

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=80|Dejisko
! Meno
! Disciplína
|-
|&lt;center&gt;2017||{{CHE}} [[Sankt Moritz]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Veronika Velez-Zuzulová]], [[Petra Vlhová]], [[Andreas Žampa]], [[Matej Falat]], &lt;br/&gt; [[Tereza Jančová]], [[Adam Žampa]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Senzačné striebro s nádychom zlata
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2017
 | mesiac = február
 | ročník = 71.
 | číslo = 38
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||&lt;center&gt;súťaž družstiev
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;2019||rowspan=&quot;3&quot;|{{SWE}} [[Åre]]|||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Petra Vlhová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petra Vlhová sa stala majsterkou sveta v obrovskom slalome!
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-sa-stala-majsterkou-sveta-v-obrovskom-slalome
  | dátum vydania = 14. 2. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;||&lt;center&gt;obrovský slalom
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Petra Vlhová]]||&lt;center&gt;alpská kombinácia
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Petra Vlhová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vlhová bronzová v slalome, na MS skompletizovala medailovú zbierku
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/502400-vlhova-bude-utocit-z-5-miesta-na-cele-slalomu-v-1-kole-holdenerova/
  | dátum vydania = 16. 2. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||&lt;center&gt;slalom
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021|2021]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{ITA}} [[Cortina d'Ampezzo]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Petra Vlhová]]||&lt;center&gt;alpská kombinácia
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Petra Vlhová]]||&lt;center&gt;slalom
|}

'''Ďalšie najlepšie individuálne umiestnenia slovenských zjazdárov'''
* 2015 – '''4.''' [[Veronika Velez-Zuzulová]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Velez-Zuzulová štvrtá na svete!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2015
 | mesiac = február
 | ročník = 69.
 | číslo = 38
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; slalom
* 2017 – '''4.''' [[Petra Vlhová]], slalom
* 1978 – '''5.''' [[Dagmar Kuzmanová]], kombinácia

==Medailisti z MS a ME juniorov==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=50|Rok
! width=150|Meno
! Disciplína
|-
|MEJ||align=center|1977||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jana Gantnerová-Šoltýsová|Jana Šoltýsová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medaile čs. reprezentantek
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/3/7/7.png
  | dátum vydania = 7. 3. 1977
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||obrovský slalom
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|MSJ||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1986&lt;center&gt;||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Lucia Medzihradská]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medzihradská mistryní světa
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/2/22/8.png
  | dátum vydania = 22. 2. 1986
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||obrovský slalom
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Lucia Medzihradská]]||kombinácia
|-
|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Lucia Medzihradská]]||slalom
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|MSJ||rowspan=&quot;3&quot;|&lt;center&gt;1987&lt;center&gt;||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Adrián Bíreš]]||kombinácia
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adrián Bíreš]]||slalom
|-
|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adrián Bíreš]]||obrovský slalom
|-
|MSJ||align=center|2002||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Veronika Zuzulová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Lyžovanie: Veronika Zuzulová juniorskou majsterkou sveta v slalome
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/lyzovanie-veronika-zuzulova-juniorskou-majsterkou-sveta-v-slalome/
  | dátum vydania = 1. 3. 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||slalom
|-
|MSJ||align=center|2012||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Petra Vlhová]]||slalom
|-
|MSJ||align=center|2014||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Petra Vlhová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skvelá Vlhová! Napodobnila Zuzulovú a je majsterkou sveta
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/310122-skvela-vlhova-napodobnila-zuzulovu-a-je-majsterkou-sveta/
  | dátum vydania = 28. 2. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||slalom
|}

==Svetový pohár== 
[[Jana Gantnerová-Šoltýsová|Jana Šoltýsová]] ako prvá zjazdárka z [[východná Európa|východnej Európy]] vyhrala preteky [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetového pohára]], 17. decembra 1980 vyhrala zjazd v [[Rakúsko|rakúskom]] [[Altenmarkt im Pongau|Altenmarkte]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Všetky esá za Šoltýsovou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = december
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 299
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Po 32 rokoch ju napodobnila [[Veronika Velez-Zuzulová]], keď triumfovala v slalome v [[Semmering]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Veronika Velez-Zuzulová vyhrala slalom SP v Semmeringu, 17-ročná Petra Vlhová pri debute jedenásta!
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/veronika-velez-zuzulova-vyhrala-slalom-sp-v-semmeringu-17-rocna-petra-vlhova-pri-debute
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Treťou [[Slovensko|Slovenkou]] s víťazstvom v pretekoch SP sa stala v sezóne 2015/2016 [[Petra Vlhová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Senzácia! Mladučká Vlhová šokovala lyžiarsky svet. Vyhrala slalom v Are
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/376877-fantazia-mlada-vlhova-vyhrala-1-kolo-slalomu-vo-svedskom-are/
  | dátum vydania = 13. 12. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Historický úspech dosiahli Veronika Velez-Zuzulová a  Petra Vlhová [[3. január|3. januára]] [[2017]] v [[Záhreb]]e, keď obsadili prvé dve priečky &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fantastický historický slalom SP v Záhrebe: 1. Velez Zuzulová, 2. Vlhová!
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/fantasticky-historicky-slalom-sp-v-zahrebe-1-velez-zuzulova-2-vlhova
  | dátum vydania = 3. 1. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Zatiaľ jediný [[Slovensko|slovenský]] [[lyžovanie|zjazdár]] – muž vystúpil na stupne víťazov 24. januára 1982, [[Ivan Pacák]] obsadil druhé miesto v kombinácii v [[Švajčiarsko|švajčiarskom]] [[Wengen]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Lyžuj rýchlo alebo choď domov
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/135471-lyzuj-rychlo-alebo-chod-domov/
  | dátum vydania = 31. 10. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

'''Celkové poradie v SP'''
* [[Petra Vlhová]]
:{{prvé miesto}} [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021|2020/2021]], 1416 bodov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bravó, Petra! Vlhová vošla do histórie, má veľký glóbus
  | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/581864-bravo-petra-vlhova-vosla-do-historie-ma-velky-globus/
  | dátum vydania = 20. 3. 2021
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
:{{druhé miesto}} 2018/19, [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|2021/22]]
:{{tretie miesto}} [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|2019/20]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022/2023|2022/23]]

'''Celkové umiestnenie v disciplínach (malý glóbus)'''
* [[Veronika Velez-Zuzulová]] 
:{{druhé miesto}} v klasifikácii slalomu 2015/16&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vo finále SP v slalome v St. Moritzi aj v celkovej klasifikácii slalomu Velez Zuzulová druhá, Vlhová celkove šiesta
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/vo-finale-sp-v-slalome-v-st-moritzi-aj-v-celkovej-klasifikacii-slalomu-velez-zuzulova-druha
  | dátum vydania = 19. 3. 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;, 2016/17
:{{tretie miesto}} v klasifikácii slalomu 2007/08, 2012/13

* [[Petra Vlhová]] 
:{{druhé miesto}} v klasifikácii slalomu a obrovského slalomu, 2018/19
:{{prvé miesto}} v klasifikácii slalomu a paralelného slalomu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petra Vlhová získala historické malé glóbusy
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-ziskala-historicke-male-globusy
  | dátum vydania = 12. 3. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;, 2019/20
:{{prvé miesto}} v klasifikácii paralelného slalomu, 2020/21
:{{prvé miesto}} v klasifikácii slalomu, 2021/22

'''Víťazi pretekov SP'''

{|class=wikitable
! width=180|Meno
! width=100|Počet víťazstiev
! Disciplína
|-
|[[Jana Gantnerová-Šoltýsová|Jana Šoltýsová]]||&lt;center&gt;1||zjazd
|-
|[[Veronika Velez-Zuzulová]]||&lt;center&gt;5||4× slalom, 1× paralelný slalom
|-
|[[Petra Vlhová]]||&lt;center&gt;31||22× slalom, 6× obr. slalom, 3× paral. slalom
|}

==Európsky pohár==
* [[Dagmar Kuzmanová]] – {{prvé miesto}} v celkovom poradí 1974/75&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár Kuzmanové
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/4/11/8.png
  | dátum vydania = 11. 4. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, {{prvé miesto}} v klasifikácii slalomu 1974/75
* [[Peter Jurko]] – {{prvé miesto}} v klasifikácii slalomu 1988/89
* [[Veronika Velez-Zuzulová]] – {{prvé miesto}} v klasifikácii slalomu (2003/04, 2006/07, 2011/12)

==Referencie==
{{Referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Alpské lyžovanie na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>mcpl06frw794253ey131yf6dvxg197j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Podbeskidzie Bielsko-Biała</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571262</id>
    <revision>
      <id>8232483</id>
      <parentid>8232166</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:39:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232483</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9095" sha1="abea9da1yxdp7qmflu034tqz85snqxi" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = Podbeskidzie Bielsko-Biała |
  obrázok = |
  celýnázov = TS Podbeskidzie&lt;br /&gt;Spółka Akcyjna |
  prezývka = ''[[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]]'' |
  založený = [[1997]] |
  štadión = [[Stadion Miejski (Bielsko-Biała)|Stadion Miejski]],&lt;br /&gt;[[Bielsko-Biała]], {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] |
  kapacita = 15 316 |
  predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Tomasz Mikołajko  |
  tréner = {{minivlajka|Poľsko}} Adam Nocoń |
  liga = [[I Liga]] |
  sezóna = 2025–26 |
  pozícia = 4. miesto, [[II liga]] (postup) |
  vzor_lp1=|vzor_t1=__podbeskidzie1415h|vzor_pp1=|
  ľavéplece1=FFFFFF|telo1=0000FF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=0150B0|ponožky1=FFFFFF|
  vzor_lp2=_podbeskidzie1415a|vzor_t2=_podbeskidzie1415a|vzor_pp2=_podbeskidzie1415a|
  ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=0150B0|ponožky2=0150B0|
}}
'''Podbeskidzie Bielsko-Biała''' je [[Poľsko|poľský]] [[futbal]]ový klub. Sídli v meste [[Bielsko-Biała]].&lt;ref&gt;[http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=2997&amp;id_sezon=87 Podbeskidzie Bielsko-Biała] (90minut.pl)&lt;/ref&gt;

== História ==
Klub bol v podstate založený 11. júla 1997, hoci jeho korene siahajú až do roku 1907.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podbeskidzie Bielsko-Biała – biografia klubu piłkarskiego Ekstraklasy | url = https://bankomania.pkobp.pl/sport/ekstraklasa/poznaj-pko-bank-polski-ekstraklase-10-podbeskidzie-bielskobiala/ | vydavateľ = Bankomania portal | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== 2021 – súčasnosť ===
Po zostupe Podbeskidzieho opustilo klub celkovo 20 hráčov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piłkarze odchodzą z Podbeskidzia | url = http://www.90minut.pl/news/312/news3129184-Pilkarze-odchodza-z-Podbeskidzia.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piłkarze odchodzą z Podbeskidzia | url = http://www.90minut.pl/news/312/news3129184-Pilkarze-odchodza-z-Podbeskidzia.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt; Podbeskidzie strávilo nasledujúce dve sezóny v prvej lige, kde skončilo deviate a siedme.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fortuna I liga 2021/2022 | url = http://www.90minut.pl/liga/1/liga11754.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fortuna I liga 2022/2023 | url = http://www.90minut.pl/liga/1/liga12331.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2023/24 skončilo Podbeskidzie v tabuľke na predposlednom mieste a zostúpilo do tretej ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Upokorzenie na pożegnanie. Podbeskidzie zniszczone. Historyczny spadek! | url = https://przegladsportowy.onet.pl/pilka-nozna/1-liga/upokorzenie-na-pozegnanie-podbeskidzie-zniszczone-historyczny-spadek/s5760hl | vydavateľ = Przegląd Sportowy | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; Toto znamenalo koniec ich dvadsaťdvaročného pôsobenia v dvoch najvyšších divíziách poľského futbalu a návrat do tretej úrovne po prvýkrát od sezóny 2001/02.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spadek przyklepany. Kompromitująca porażka Podbeskidzia w Legnicy | url = https://www.bielsko.info/wiadomosci/39305-spadek-przyklepany-kompromitujaca-porazka-podbeskidzia-w-legnicy-bielsko-biala | vydavateľ = www.bielsko.info | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = pl-PL | meno = | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; V sezóne 2025/26 sa klub vrátil do druhej divízie po víťazstve v play-off o postup do druhej divízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podbeskidzie w I lidze | url = http://www.90minut.pl/news/341/news3417334-Podbeskidzie-w-I-lidze.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt;

== Štadión ==
[[Súbor:Stadion Miejski Bielsko-Biała trybuna północna February 2014.jpg|náhľad|Štadión]]
[[Súbor:Stadion Miejski Bielsko-Biała trybuna wschodnia February 2015.jpg|náhľad|Štadión]]
Od roku 1999 tím hrá svoje zápasy na Mestskom štadióne na ulici Rychlińskiego,&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=BBTS 1907-2008 TS Podbeskidzie: ponad 100 lat historii sekcji piłki nożnej Bielsko-Bialskiego Towarzystwa Sportowego i Towarzystwa Sportowego &quot;Podbeskidzie&quot;|url=https://books.google.sk/books/about/BBTS_1907_2008_TS_Podbeskidzie.html?id=xqXqjwEACAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Drukarnia &quot;Arial&quot;|rok=2009|jazyk=pl|poznámka=Google-Books-ID: xqXqjwEACAAJ|meno=Paweł|priezvisko=Bieniecki}}&lt;/ref&gt; ktorý vlastní radnica mesta Bielsko-Biała. Do roku 2006 sa volal Štadión BKS Stal podľa svojho materského klubu. Štadión bol otvorený v roku 1927 a v rokoch 1954 až 1957 prešiel rozsiahlou modernizáciou, ktorá mu umožnila pojať viac ako 20 000 divákov. Odvtedy sa na štadióne nachádza futbalové ihrisko, atletická dráha, skokanský mostík a vrhacia dráha.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Kronika Beskidzka. Bielsko-Biała - Żywiec, 1957, R. II, Nr 29|url=https://sbc.org.pl/dlibra/publication/edition/13234|periodikum=ZR 050+070|dátum=1957-07-21|dátum prístupu=2026-06-12|meno=Kolegium|priezvisko=Redakcyjne|meno2=Władysław Red|priezvisko2=Czaja}}&lt;/ref&gt; V máji 1978 sa na štadióne konali zápasy juniorského turnaja UEFA: Škótsko vs. Západné Nemecko (1:0) a Západné Nemecko vs. Taliansko (5:3);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Youth Tournament Under 18, 1978 | url = https://www.rsssf.org/tablese/ec-u18-78.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt; počas trvania turnaja boli na krivke smerujúcej k ulici Rychlińskiego postavené aj hodiny, ktoré však boli v roku 2004 demontované.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1 liga - Piłka Nożna: Wiadomości, Wyniki, Tabela, Terminarz | url = https://www.sport.pl/legacy/pilka/0,65044.html | vydavateľ = Sport.pl | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; V septembri 2004 sa tu stretli poľský B-reprezentačný tím a turecký reprezentačný tím,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reprezentacja.com.pl: Serwis tworzony przez kibiców i dla kibiców- 07.09.04 Polska B - Turcja B 0-2 | url = http://www.reprezentacja.com.pl/index.php?plik=relacje/turcja2004&amp;nazwa=07.09.04+Polska+B+-+Turcja+B+0-2 | vydavateľ = www.reprezentacja.com.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; a v októbri 2010 sa poľský reprezentačný tím do 16 rokov stretol s rumunskými rovesníkmi (0:3).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U-16: Polska 0-3 Rumunia | url = http://www.90minut.pl/news/137/news1372976-U-16-Polska-0-3-Rumunia.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-12 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}&lt;/ref&gt; Štadión hostil aj jediný zápas Ekstraklasy v Bielsku-Bialej pred postupom Podbeskidzieho do Ekstraklasy v septembri 1962: Polonia Bytom proti ŁKS Łódź (4:3).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Kronika Beskidzka. Bielsko-Biała, 1962, R. VII, Nr 39 (305)|url=https://www.sbc.org.pl/dlibra/publication/15274/edition/13671|periodikum=ZR 050+070|dátum=1962-05-10|dátum prístupu=2026-06-12|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}&lt;/ref&gt; 

== Známi hráči ==
{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]:
* Damian Chmiel
* Adam Deja
* Tomasz Górkiewicz
* Maciej Iwański
* Dariusz Kołodziej
* Bartłomiej Konieczny
* Dariusz Łatka
* Piotr Malinowski
* Fabian Pawela
* Dariusz Pietrasiak
* Marek Sokołowski
* Mateusz Szczepaniak

{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]:
* [[Jan Blažek]]
* [[Adam Brzezina]]
* [[Zdeněk Dembinný]]
* [[Lukáš Hojdys]]
* [[František Metelka]]
* [[Ondřej Šourek]]

{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]:
* [[Piter-Bučko]]
* [[Juraj Dančík]]
* [[Róbert Demjan]]
* [[Lukáš Janič]]
* [[Kristián Kolčák]]
* [[Róbert Mazáň]]
* [[Michal Mravec]]
* [[Matej Náther]]
* [[Michal Peškovič]]
* [[Jozef Piaček (futbalista)|Jozef Piaček]]
* [[Ladislav Rybánsky]]
* [[Anton Sloboda]]
* [[Pavol Staňo]]
* [[Samuel Štefánik]]
* [[Rudolf Urban]]
* [[Richard Zajac]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tspbb.pl Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160426180751/http://tspbb.pl/ |date=2016-04-26 }} {{pol icon}}
* [http://www.tspodbeskidzie.pl Podbeskidzie Bielsko-Biała] (tspodbeskidzie.pl) {{pol icon}}
* [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=2997&amp;id_sezon=91 Podbeskidzie Bielsko-Biała] (90minut.pl) {{pol icon}}

[[Kategória:Podbeskidzie Bielsko-Biała| ]]
[[Kategória:Poľské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1995]]</text>
      <sha1>abea9da1yxdp7qmflu034tqz85snqxi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenského basketbalu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571265</id>
    <revision>
      <id>8232689</id>
      <parentid>8147191</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:07:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* História */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232689</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23075" sha1="fnbc13kuoqalj4bbezhcgwdx9z0r6a6" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na mistrovství světa v košíkové žen v Peru: 1.SSSR, 2.ČSSR, 3.Bulharsko
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1964/5/6/4.png
  | dátum vydania = 6. 5. 1964
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na mistrovství světa košíkářek v Brazílii: 1.SSSR 2.ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/5/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 5. 1971
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši získali stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 6. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. hráčky potvrdili stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/5/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 5. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Good basketball, Slovakia, znelo pred 30 rokmi u Protinožcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-good-basketball-slovakia-znelo-pred-30-rokmi-spomienka-ms-1994/
  | dátum vydania = 14. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993
  | dátum vydania = 19. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále 26. basketbalových ME: Litva - Slovensko 72:62 (30:29)
  | url = https://www.sme.sk/svet/c/finale-26-basketbalovych-me-litva-slovensko-7262-3029
  | dátum vydania = 16. 6. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>fnbc13kuoqalj4bbezhcgwdx9z0r6a6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232690</id>
      <parentid>8232689</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:09:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232690</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22999" sha1="o2ig51sjyr61ox3csfxzar7bgru748k" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na mistrovství světa košíkářek v Brazílii: 1.SSSR 2.ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/5/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 5. 1971
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Naši získali stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/17/8.png
  | dátum vydania = 17. 6. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. hráčky potvrdili stříbro
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/5/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 5. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Good basketball, Slovakia, znelo pred 30 rokmi u Protinožcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-good-basketball-slovakia-znelo-pred-30-rokmi-spomienka-ms-1994/
  | dátum vydania = 14. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993
  | dátum vydania = 19. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále 26. basketbalových ME: Litva - Slovensko 72:62 (30:29)
  | url = https://www.sme.sk/svet/c/finale-26-basketbalovych-me-litva-slovensko-7262-3029
  | dátum vydania = 16. 6. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>o2ig51sjyr61ox3csfxzar7bgru748k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232692</id>
      <parentid>8232690</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:15:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev Európy */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232692</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23596" sha1="gc8chtea4zyxwdssue09rx8p4ft2muy" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na mistrovství světa košíkářek v Brazílii: 1.SSSR 2.ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1971/5/31/8.png
  | dátum vydania = 31. 5. 1971
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý úspech československého basketbalu na ME
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 140
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz zamenili za striebro
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 41
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro s jednou prehrou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1976
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIX.
 | číslo = 128
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Good basketball, Slovakia, znelo pred 30 rokmi u Protinožcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-good-basketball-slovakia-znelo-pred-30-rokmi-spomienka-ms-1994/
  | dátum vydania = 14. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993
  | dátum vydania = 19. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále 26. basketbalových ME: Litva - Slovensko 72:62 (30:29)
  | url = https://www.sme.sk/svet/c/finale-26-basketbalovych-me-litva-slovensko-7262-3029
  | dátum vydania = 16. 6. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>gc8chtea4zyxwdssue09rx8p4ft2muy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232693</id>
      <parentid>8232692</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:17:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev sveta */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232693</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23585" sha1="jl6ut8pjnz6rjevyocoo1u8yvnz42nt" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý úspech československého basketbalu na ME
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 140
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz zamenili za striebro
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 41
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro s jednou prehrou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1976
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIX.
 | číslo = 128
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Good basketball, Slovakia, znelo pred 30 rokmi u Protinožcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-good-basketball-slovakia-znelo-pred-30-rokmi-spomienka-ms-1994/
  | dátum vydania = 14. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993
  | dátum vydania = 19. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále 26. basketbalových ME: Litva - Slovensko 72:62 (30:29)
  | url = https://www.sme.sk/svet/c/finale-26-basketbalovych-me-litva-slovensko-7262-3029
  | dátum vydania = 16. 6. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>jl6ut8pjnz6rjevyocoo1u8yvnz42nt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232694</id>
      <parentid>8232693</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:18:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Medailisti z majstrovstiev Európy */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232694</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23916" sha1="hmi1bsjeho5jk2wa7r00izrzxff4qv2" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý úspech československého basketbalu na ME
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 140
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz zamenili za striebro
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 41
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro s jednou prehrou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1976
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIX.
 | číslo = 128
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Good basketball, Slovakia, znelo pred 30 rokmi u Protinožcov
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-good-basketball-slovakia-znelo-pred-30-rokmi-spomienka-ms-1994/
  | dátum vydania = 14. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993
  | dátum vydania = 19. 7. 2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finále 26. basketbalových ME: Litva - Slovensko 72:62 (30:29)
  | url = https://www.sme.sk/svet/c/finale-26-basketbalovych-me-litva-slovensko-7262-3029
  | dátum vydania = 16. 6. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>hmi1bsjeho5jk2wa7r00izrzxff4qv2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232695</id>
      <parentid>8232694</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:21:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úspechy v ére samostatnosti */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232695</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23744" sha1="4kit439hirped2d82lt941appmvhl26" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý úspech československého basketbalu na ME
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 140
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz zamenili za striebro
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 41
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro s jednou prehrou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1976
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIX.
 | číslo = 128
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovenky najlepšími Európankami! Vyhrali nad majstrom sveta!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 136
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovenky s bronzom z basketbalovej Perugie. Basketbalový zázrak
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 136
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historické striebro Slovenska
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = jún
 | ročník = LI.
 | číslo = 137
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>4kit439hirped2d82lt941appmvhl26</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232697</id>
      <parentid>8232695</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:25:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úspechy v európskych pohároch */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232697</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24444" sha1="9rcvvgo4v014f6ey6hr8gzveb1zm6sz" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenského basketbalu''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[basketbal]]istov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História== 
Basketbal v Česko-Slovensku patril k úspešným [[šport]]ovým odvetviam, o čom svedčí množstvo medailí z vrcholných podujatí. Reprezentácia mužov získala titul [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrov Európy]] v roku 1946, k tomuto úspechu prispeli štyria [[Slováci]], [[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]] a [[Jozef Křepela]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/
  | dátum vydania = 20. 7. 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Slovenskí basketbalisti sa podieľali aj na ďalších medailových umiestneniach, pri poslednom veľkom úspechu reprezentácie Česko-Slovenska na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|ME 1985]] asistovalo päť [[Slováci|Slovákov]] v čele s „Basketbalistom 20. storočia na Slovensku“ [[Stanislav Kropilák|Stanislavom Kropilákom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbal spomína strieborne, hoci u nás z jamy
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/basketbal-spomina-strieborne-hoci-u-nas-z-jamy
  | dátum vydania = 20. 6. 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Ženská reprezentácia sa presadila aj na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] s bilanciou dve strieborné a štyri bronzové medaily. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovali sedem strieborných a osem bronzových medailí, na väčšine týchto úspechov sa podieľali aj slovenské basketbalistky. Na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko. 

Práve zásluhou [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|reprezentácie žien]] sa stal basketbal v prvých rokoch samostatnosti našim najúspešnejším kolektívnym športom. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získali bronz, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/
  | dátum vydania = 29. 12. 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadili štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch! Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku, zúčastnili sa tiež [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]. Na klubovej úrovni dosiahli vynikajúce výsledky [[basketbal]]istky [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]], dvojnásobné víťazky [[Euroliga v basketbale žien|Euroligy]], individuálne sa presadila [[Anna Kotočová-Janoštinová|Anna Kotočová]], hráčka [[CJM Bourges]], víťazka štyroch európskych pohárov.

[[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Mužská reprezentácia]] nedosiahla významnejšie výsledky, dosiaľ sa neprebojovala na vrcholné podujatia. Z individuálnych úspechov treba vyzdvihnúť fakt, že [[Richard Petruška]] bol v sezóne 1993/1994 členom tímu [[Houston Rockets]], víťaza [[National Basketball Association|NBA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruška: Každú minútu na palubovke som bral ako odmenu
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/321520-petruska-kazdu-minutu-na-palubovke-som-bral-ako-odmenu/
  | dátum vydania = 22. 6. 2014
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2001 sa podieľal na triumfe v [[Koračov pohár|Koračovom pohári]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Petruškova Malaga získala Koračov pohár
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/petruskova-malaga-ziskala-koracov-pohar
  | dátum vydania = 20. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1957|1957]]||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1964|1964]]||{{PER|w}} ||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Nad peruánskym striebrom
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = máj
 | ročník = XII.
 | číslo = 92
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]]||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bronz pro družstvo ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/23/12.png
  | dátum vydania = 23. 4. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|1971]]||{{BRA|w}}||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1971
 | mesiac = jún
 | ročník = XXIV.
 | číslo = 150
 | strany = 3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Nataša Dekanová]], [[Yvetta Polláková]], [[Eva Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1975|1975]]||{{COL|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na OH: SSSR, Japonsko a ČSSR
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1975/10/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 10. 1975
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Yvetta Polláková]], [[Ľudmila Chmelíková]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev Európy==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slováci v mužstve
|-
|align=center|1946||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Zlatý triumf ženevský
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1981
 | mesiac = máj
 | ročník = XXVI.
 | číslo = 18
 | strany = 18,19
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Gustáv Herrmann]], [[Ján Hluchý]], [[Miloš Bobocký]], &lt;br/&gt; [[Jozef Křepela]]
|-
|align=center|1947||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Gustáv Herrmann]], [[Miloš Bobocký]]
|-
|align=center|1951||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Zoltán Krenický]]
|-
|align=center|1955||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Eugen Horniak]], [[Dušan Lukášik]]
|-
|align=center|1957||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1959||{{TUR}} [[Istanbul]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Z Istanbulu vezieme striebro
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1959
 | mesiac = jún
 | ročník = IV.
 | číslo = 127
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Boris Lukášik]], [[Dušan Lukášik]] 
|-
|align=center|1977||{{BEL}} [[Liège]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}||[[Stanislav Kropilák]], [[Gustáv Hraška]], [[Pavol Bojanovský]]
|-
|align=center|1981||{{TCH|w}} ||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Našim košíkářům bronz
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/6/6/8.png
  | dátum vydania = 6. 6. 1981
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Gustáv Hraška]],  &lt;br/&gt; [[Justín Sedlák]], [[Juraj Žuffa]]
|-
|align=center|1985||{{FRG}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bm|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Skvelý úspech československého basketbalu na ME
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1985
 | mesiac = jún
 | ročník = XXXIX.
 | číslo = 140
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Stanislav Kropilák]], [[Peter Rajniak]], [[Juraj Žuffa]],  &lt;br/&gt; [[Oto Matický]], [[Igor Vraniak]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1958|1958]]||{{POL}} [[Lodž]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|1960]]||{{BGR}} [[Sofia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Valéria Tyrolová]], [[Zora Haluzická-Staršia]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1962|1962]]||{{FRA}} [[Mulhouse]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bronz zamenili za striebro
 | periodikum = Štart
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1962
 | mesiac = október
 | ročník = VII.
 | číslo = 41
 | strany = 14
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1966|1966]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Zora Haluzická-Staršia]], [[Helena Zvolenská]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1972|1972]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Eva Petrovičová]], [[Táňa Petrovičová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1974|1974]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stříbrná medaile čs. košíkářek z ME
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/9/4/8.png
  | dátum vydania = 4. 9. 1974
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1976|1976]]||{{FRA}} [[Francúzsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro s jednou prehrou
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1976
 | mesiac = máj
 | ročník = XXIX.
 | číslo = 128
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]], [[Yvetta Polláková]], &lt;br/&gt; [[Ľudmila Chmelíková]], [[Ľudmila Králiková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1978|1978]]||{{POL}} [[Poľsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Alena Bardoňová]], [[Eva Piršelová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1981|1981]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}}||[[Ľudmila Chmelíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1989|1989]]||{{BGR}} [[Bulharsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|bz|0|Česko-Slovensko}} &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tři body od zlata
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/19/8.png
  | dátum vydania = 19. 6. 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Eva Berková]], [[Zora Brziaková]], [[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Dobrovičová]], &lt;br/&gt;  [[Anna Kotočová|Anna Janoštinová]], [[Zuzana Vasiľková]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
'''Účasť na olympijských hrách'''
*[[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|Sydney 2000]] – 7.

'''Účasť na majstrovstvách sveta'''
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|1994]] – 5. miesto (najlepší tím z Európy)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred tridsiatimi rokmi sa zrodil jeden z najväčších úspechov slovenského ženského basketbalu
  | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/pred-tridsiatimi-rokmi-sa-zrodil-jeden-z-najvacsich-uspechov-slovenskeho-zenskeho-basketbalu
  | dátum vydania = 17. 6. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = slovakbasket.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovenky najlepšími Európankami! Vyhrali nad majstrom sveta!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1994
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVIII.
 | číslo = 136
 | strany = 1,5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
*[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|1998]] – 8.

'''Medailistky z majstrovstiev Európy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|1993]]||{{ITA}} [[Perugia]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Slovenky s bronzom z basketbalovej Perugie. Basketbalový zázrak
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1993
 | mesiac = jún
 | ročník = XLVII.
 | číslo = 136
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Erika Burianová-Dobrovičová|Erika Burianová]], [[Anna Kotočová]], &lt;br/&gt; [[Zuzana Vasiľková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Irena Rajniaková]], [[Andrea Kuklová]], [[Iveta Hariňová]], &lt;br/&gt; [[Soňa Hudecová]], [[Eva Vaňová]], [[Marcela Kalistová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Slosiarová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|1997]]||{{HUN}} [[Maďarsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]]  [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Historické striebro Slovenska
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997
 | mesiac = jún
 | ročník = LI.
 | číslo = 137
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Kotočová]], [[Zuzana Vasiľková]], &lt;br/&gt; [[Iveta Bieliková]], [[Renáta Hiráková]], [[Milena Rázgová]], &lt;br/&gt; [[Andrea Kuklová]], [[Marcela Kalistová]], [[Alena Kováčová]], &lt;br/&gt; [[Dagmar Huťková]], [[Silvia Janoštinová]],  &lt;br/&gt; [[Zuzana Škvareková]],[[Viera Lomjanská]]
|}

==Úspechy mládežníckych reprezentácií==
'''Majstrovstvá sveta hráčok do 19 rokov'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Medaila
! Zostava
|-
|&lt;center&gt;1997||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-19]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské basketbalistky na MSJ v Brazílii získali bronz, zlato patrí USA
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/slovenske-basketbalistky-na-msj-v-brazilii-ziskali-bronz-zlato-patri-usa
  | dátum vydania = 15. 7. 1997
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[Silvia Janoštinová]], Petra Dubovcová, &lt;br/&gt; Eva Sabová, Stela Vasiľová, Katarína Safaritová, Slávka Frniaková,&lt;br/&gt; Martina Gandžalová, Katarína Bašková, Katarína Slezáková, Lucia Hostýnová
|}

'''Majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov'''
* 1996 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]
* 1998 – [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien|Slovensko U-18]]

==Víťaz NBA==
* 1993/1994 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Houston Rockets]] {{USA}}

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále/&lt;br/&gt; o 3. miesto
! Výsledok
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga (ženy)]]||&lt;center&gt;1998/99||rowspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ružomberok - najlepší v Európe!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = apríl 
 | ročník = LIII.
 | číslo = 81
 | strany = 1,2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;63:48&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Basketbalistky Ružomberka získali pred 20 rokmi v Brne svoj prvý titul v Európskej lige
  | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/basketbalistky-ruzomberka-ziskali-pred-20-rokmi-v-brne-svoj-prvy-titul-v-europskej-lige-2023050623595767686
  | dátum vydania = 9. 4. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sport.aktuality.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1999/2000||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;67:64&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu
  | url = https://rkmagazin.sk/pred-dvadsiatimi-rokmi-ruzomberok-druhy-raz-dobyl-europu/
  | dátum vydania = 6. 4. 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = rkmagazin.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|&lt;center&gt;1995/96||rowspan=&quot;2&quot;|{{tretie miesto }} [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]]||{{FRA}} CJM Bourges||&lt;center&gt;65:59
|-
|&lt;center&gt;1996/97||{{ITA}} SFT Como||&lt;center&gt;75:58
|-
|[[Pohár Ronchettiovej]]||&lt;center&gt;1977/78||{{druhé miesto}} [[BK Slovan Bratislava]] (ženy)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Chýbali dve sekundy. Levski/Spartak Sofia - Slovan 50:49 (18:26)
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1978
 | mesiac = marec
 | ročník = XXX.
 | číslo = 75
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{BGR}} Levski Sofia||&lt;center&gt;49:50
|}

'''Individuálne úspechy'''

[[Euroliga v basketbale žien|Európsky pohár majstrov]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľudmila Chmelíková]], [[BLC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{TCH}}
[[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]]
*1997, 1998, 2001&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bourges vyhrali Euroligu po tretí raz
  | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/bourges-vyhrali-euroligu-po-treti-raz
  | dátum vydania = 24. 4. 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}
*2006 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Zuzana Žirková]], [[Alena Kováčová]], [[BK Žabiny Brno|Gambrinus Brno]] {{CZE}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Euroligu vyhrali basketbalistky Brna
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/95932-euroligu-vyhrali-basketbalistky-brna/
  | dátum vydania = 2. 4. 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
*6× [[Natália Hejková]] (trénerka) – 2× [[MBK Ružomberok|SCP Ružomberok]] (1999, 2000), 2× Spartak Moskovská oblasť (2007, 2008), 2× [[ZVVZ USK Praha|USK Praha]] (2015, 2025)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stopercentná Hejková! Slovenská trénerka vyhrala Euroligu s USK Praha
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/748290-stopercentna-hejkova-slovenska-trenera-vyhrala-euroligu-s-usk-praha/
  | dátum vydania = 13. 4. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
[[Pohár víťazov pohárov v basketbale mužov|Pohár víťazov pohárov]]
*1969 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Oliver Tomáš]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
[[Koračov pohár]]
*2001 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Richard Petruška]], [[Unicaja Malaga]] {{ESP}}
[[Pohár Liliany Ronchettiovej|Pohár Ronchettiovej]]
*1976 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Natália Hejková]], [[USK Praha|Slavia VŠ Praha]] {{TCH}}
*1995 – [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anna Kotočová]], [[CJM Bourges]] {{FRA}}

==Pozri aj==
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]</text>
      <sha1>9rcvvgo4v014f6ey6hr8gzveb1zm6sz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prehľad úspechov slovenskej hádzanej</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571289</id>
    <revision>
      <id>8232661</id>
      <parentid>8231174</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:02:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232661</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22798" sha1="09813p0s8p13p6o4g2pv72sgrtwqul8" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej hádzanej''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[hádzaná]]rov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Československo|Československa]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História==
[[Československo|Československá]] mužská [[hádzaná]] slávila veľké úspechy v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]], kedy patrila k svetovej špičke. Z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov|majstrovstiev sveta]] priviezli päť medailí, vyvrcholením tohto obdobia bol titul svetových šampiónov vo [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1967|Švédsku 1967]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato na piaty pokus má päťdesiat
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/417436-zlato-na-piaty-pokus-ma-patdesiat/
  | dátum vydania = 21. 1. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ku ktorému prispelo kvarteto [[Slovensko|slovenských]] [[hádzaná]]rov. Štvornásobný medailista z MS [[Anton Frolo]] bol najstarším&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nezničiteľný Frolo sa dočkal zlata na štvrtom šampionáte
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/303138-neznicitelny-frolo-sa-dockal-zlata-na-stvrtom-sampionate/
  | dátum vydania = 20. 12. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a [[Rudolf Horváth]] najmladším členom víťazného tímu, štvoricu [[Slováci|Slovákov]] dopĺňali [[Vladimír Seruga]] a [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]]. Posledný veľký úspech zaznamenali [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|československí hádzanári]] pri olympijskej premiére tohto športu v [[Hádzaná na Letných olympijských hrách 1972|Mníchove 1972]], o zisk striebornej medaily sa pričinili traja [[Slováci]], v bráne stál [[Peter Pospíšil]] a v poli bojovali [[Vincent Lafko]] a [[Andrej Lukošík]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Traja Slováci pred 50 rokmi pomohli k nečakanému striebru
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/mnichov-hadzana-striebro-jubileum
  | dátum vydania = 9. 9. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230320135216/https://www.olympic.sk/clanok/mnichov-hadzana-striebro-jubileum
  | dátum archivácie = 2023-03-20
  }}&lt;/ref&gt;

[[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československá reprezentácia žien]] sa môže pochváliť kompletnou medailovou zbierkou z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien|majstrovstiev sveta]], vrátane titulu majsteriek sveta z premiérových [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1957|MS 1957 v Juhoslávii]]. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] získala [[Slovensko|slovenská]] ženská [[hádzaná]] výraznú prevahu nad českou, čo sa prejavilo aj na zložení reprezentácie. Na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1982|MS 1982]] bolo [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|družstvo Československa]] zostavené len zo slovenských hráčok!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medaile přihláškou na olympiádu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1982/12/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 12. 1982
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Vyvrcholením bolo striebro z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|MS 1986]] za účasti 12 Sloveniek. Družstvo malo medailové ambície aj na [[Hádzaná na Letných olympijských hrách 1988|olympijských hrách 1988 v Soule]], k postupu do najlepšej štvorky však chýbal jeden strelený gól v stretnutí s [[Juhoslávia|Juhosláviou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská hádzanárka storočia si trúfala na olympijske zlato. Soul už stokrát oplakala
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77414-slovenska-hadzanarka-storocia-si-trufala-na-olympijske-zlato-soul-uz-stokrat-oplakala/
  | dátum vydania = 19. 7. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; O ďalšiu účasť pod olympijskými kruhmi pripravil [[hádzaná]]rky bojkot [[Letné olympijské hry 1984|OH 1984 v Los Angeles]], športovci [[Socialistický štát|socialistických krajín]] sa zúčastnili akejsi „náhradnej olympiády“ pod názvom [[Družba 84]]. Turnaj v [[hádzaná|hádzanej]] žien za účasti socialistických krajín, ktoré vtedy tvorili svetovú špičku sa konal v [[Trenčín]]e,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Športovcom zalepili oči Družbou. Hádzanárky hostil Trenčín
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sportovcom-zalepili-oci-druzbou/
  | dátum vydania = 28. 7. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]] obsadilo druhé miesto za [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]].

==Éra samostatnosti==
História česko-slovenskej hádzanej sa uzavrela v roku [[1993]] už po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Obe krajiny sa naposledy predstavili v spoločnej reprezentácii, muži na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1993|MS 1993]] pod názvom ''ČR a SR'' v zostave so šiestimi Slovákmi obsadili 7. miesto, ženy pod hlavičkou ''SR a ČR'' (10 Sloveniek) na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1993|MS 1993]] skončili deviate. Nástupníckymi krajinami s právom účasti na ďalšom svetovom šampionáte sa stali muži [[České národné hádzanárske mužstvo|Česka]] a ženy [[Slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Slovenska]]. Ženy zahájili ústup z pozícií posledným miestom na premiérových [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1994|ME 1994]], následne sa zúčastnili [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1995|majstrovstiev sveta 1995]], no na ďalšiu účasť na vrcholnom podujatí museli čakať dlhých 19 rokov. Lepšie výsledky dosiahla [[Slovenské národné hádzanárske mužstvo|reprezentácia mužov]], ktorá si vybojovala účasť na dvoch majstrovstvách sveta a trikrát štartovali na európskom šampionáte. Pekný úspech dosiahli muži na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2009|MS 2009]], kde obsadili 10. miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenskí hádzanári skončili na 10. mieste
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-hadzanari-skoncili-na-10-mieste/
  | dátum vydania = 29. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Najväčší úspech slovenskej hádzanej dosiahla reprezentácia kadetiek do 17 rokov, na majstrovstvách Európy tejto kategórie získala zlaté medaily po finálovej výhre 34:30 nad rovesníčkami z Chorvátska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mladé Slovenky to dokázali! Na ME dotiahli senzačnú cestu až k zisku zlatých medailí
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-slovensko-chorvatsko-finale-dnes-vysledok-me-hracok-u17-2025/
  | dátum vydania = 10. 8. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská hádzaná sa dočkala prvej veľkej medaily, rozhodol silný kolektív
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/110825-hadzana-kadetky
  | dátum vydania = 11. 8. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250811072948/https://www.olympic.sk/clanok/110825-hadzana-kadetky
  | dátum archivácie = 2025-08-11
  }}&lt;/ref&gt;

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slováci v družstve
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1972|1972]]||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medaily hádzanárom a Máchovi. Striebro, ktoré nik nečakal
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1972
 | mesiac = september
 | ročník = XXV.
 | číslo = 213
 | strany = 1,8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Peter Pospíšil]], [[Vincent Lafko]], [[Andrej Lukošík]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slováci v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1958|1958]]||{{DDR}} [[NDR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na Švédov sme ešte nedorástli! Druhé miesto úspechom Československa
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = marec
 | ročník = VI.
 | číslo = 30
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Jozef Čaniga]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1961|1961]]||{{DEU}} [[NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. házenkáři podlehli Rumunsku 8:9
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/3/13/4.png
  | dátum vydania = 13. 3. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Karol Lukošík]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Zlato“ uliali pre Rumunov. „Bronz“ ostal doma
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = marec
 | ročník = XII.
 | číslo = 55
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Vladimír Seruga]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1967|1967]]||{{SWE}} [[Švédsko]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = ČSSR – majster sveta v hádzanej. Naša hviezda zažiarila na severe
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = január
 | ročník = XXI.
 | číslo = 19
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po gymnastice a odbíjené i v házené máme mistry světa!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/1/22/12.png
  | dátum vydania = 22. 1. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Vladimír Seruga]], [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]],  &lt;br/&gt; [[Rudolf Horváth]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1957|1957]]||{{YUG}} [[Juhoslávia]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bravo, hádzanárky! ČSR majstrom sveta v hádzanej žien!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = júl
 | ročník = V.
 | číslo = 85
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Čápová-Ríšová|Anna Ríšová]], [[Veronika Schmidtová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1962|1962]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]||[[Anna Košíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|1986]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro z druhého finále!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = december
 | ročník = XL.
 | číslo = 295
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Hradská]], [[Marta Pösová]], [[Božena Mažgútová]],  &lt;br/&gt; [[Mária Ďurišinová]], [[Alena Damitšová]], [[Jana Stašová]], &lt;br/&gt; [[Daniela Trandžíková]], [[Zuzana Budayová]], [[Jana Kuťková]],  &lt;br/&gt; [[Elena Gašparíková-Brezányová]], [[Erika Gombosová]],  &lt;br/&gt; [[Júlia Kolečániová]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
{{SVK|h|0|Slovensko (muži)}} 
* Účasť na MS: [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2009|2009]] - 10. miesto, [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|2011]] - 17.
* Účasť na ME: [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2006|2006]] - 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2008|2008]] - 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2012|2012]] – 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2022|2022]] - 18.
{{SVK|hz|0|Slovensko (ženy)}}
* Účasť na MS: [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1995|1995]] - 12., 2021 - 26.
* Účasť na ME: [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1994|1994]] - 12., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2014|2014]] - 12., 2024 - 24.

==Úspechy v mládežníckych kategóriach==
Majstrovstvá Európy kadetiek do 17 rokov: 2025 - {{prvé miesto}} Slovensko

Zostava majsteriek Európy: Kristína Kubičinová (MŠK Iuventa Michalovce), Anežka Stránska (HC Tatran Stupava), Ema Augustínová (MHK Bytča) - Anna Šubjaková (Slovan Malá Fatra HK Žilina), Kristína Görögová (MHK Bytča), Viktória Cseh (HC DAC Dunajská Streda), Mária Bartková, Viktória Benedigová (obe Slovan Malá Fatra HK Žilina), Barbora Karkušová (HC Tatran Stupava), Kristína Sekáčová, Lucia Valientová (obe MHK Bytča), Liliana Gogová (ŠKP Topoľčany), Vanessa Bolf (Union St. Pölten/Rak), Zara Barbara Gogolová (HC DAC Dunajská Streda), Scarlet Špendlová, Lujza Rozi Bölcskei, Laura Kurňavová (všetky HK Slovan Duslo Šaľa), Eszter Komlós (HC DAC Dunajská Streda)

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále
! Výsledok
|-
|[[Liga majstrov EHF žien|EPM/Liga majstrov]]|| align=&quot;center&quot;| 1979/80||[[HK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inter a Iskra ve finále
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/3/10/7.png
  | dátum vydania = 10. 3. 1980
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} Radnički Belehrad||10:23, 19:22
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Pohár víťazov pohárov EHF žien|Pohár víťazov pohárov]]|| align=&quot;center&quot;| 1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[HK Slávia Partizánske|Iskra Partizánske]], víťaz &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pohár pro Partizánske
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/3/31/7.png
  | dátum vydania = 31. 3. 1980
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ||{{YUG}} [[ŽRK Lokomotiva Záhreb|Lokomotiva Záhreb]]||16:16, 16:16
|-
| align=&quot;center&quot;| 1984/85||[[TJ Družstevník Topoľníky]], finalista||{{YUG}} [[ŽRK Budućnost T-Mobile Podgorica|Budućnost Titograd]]||18:33, 18:22 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = PVP do Jugoslávie. Topoľníky-Titograd 18:22
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/4/15/7.png
  | dátum vydania = 15. 4. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Pohár EHF žien|Pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 1986/87||[[HC Štart Bratislava|TJ Štart Bratislava]], finalista &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štart v Poháru IHF. O branku do finále
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/4/13/7.png
  | dátum vydania = 13. 4. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} [[ŽRK Budućnost T-Mobile Podgorica|Budućnost Titograd]]||23:21, 27:34
|-
| align=&quot;center&quot;| 1991/92||[[HK Slávia Partizánske|Tempo Partizánske]], finalista||{{DEU}} [[HC Lipsko]]||19:24, 18:28
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[HK ŠKP Banská Bystrica]], finalista||{{HUN}} Dunaferr||22:26, 27:34
|-
|[[Vyzývací pohár EHF žien|Európsky pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2023/24||[[MŠK IUVENTA Michalovce|IUVENTA Michalovce]], finalista &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Európsku rozprávku zakončia prestížnym finále
  | url = https://iuventa-zhk.sk/98697-2/
  | dátum vydania = 30. 4. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = iuventa-zhk.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{ESP}} Atticgo Elche||20:22, 22:28 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po prehre 22:28 víťazom EHF Európskeho pohára Elche
  | url = https://iuventa-zhk.sk/po-prehre-2228-vitazom-ehf-europskeho-pohara-elche/
  | dátum vydania = 24. 5. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = iuventa-zhk.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

'''Individuálne úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Meno
! Klub
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Liga majstrov EHF mužov|EPM/Liga majstrov]]|| align=&quot;center&quot;| 1956/57||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anton Frolo]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]
|-
| align=&quot;center&quot;| 1962/63||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]
|-
| align=&quot;center&quot;| 1983/84||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Peter Mesiarik]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Pohár víťazov pohárov EHF mužov|Pohár víťazov pohárov]]|| align=&quot;center&quot;| 1991/92||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľubomír Švajlen]]|| {{HUN}} [[MKB Veszprém KC|Fotex Veszprém]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1998/99||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Stanislav Demovič]]||{{ESP}} Ademar León 
|-
|[[Európska liga EHF mužov|Európska liga EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2007/08||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Peter Kukučka]]||{{DEU}} HSG Nordhorn
|-
|[[Vyzývací pohár EHF mužov|Európsky pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2016/17||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Michal Kopčo]]||{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (hádzaná)|Sporting CP]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Liga majstrov EHF žien|EPM/Liga majstrov žien]]|| align=&quot;center&quot;| 1988/89||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Mária Labayová]]||{{AUT}} [[Hypo Niederösterreich]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1994/95||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Magdaléna Škodová]]||{{AUT}} [[Hypo Niederösterreich]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1998/99||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Marianna Gubová]]||{{HUN}} Dunaferr 
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Pohár EHF žien|Pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 1990/91||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Alena Damitšová]]||{{YUG}} [[ŽRK Lokomotiva Záhreb|Lokomotiva Záhreb]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Marianna Gubová]]||{{HUN}} Dunaferr 
|-
| align=&quot;center&quot;| 2005/06||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Katarína Mravíková]], [[Katarína Harišová]], [[Lucia Uhráková]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC-Rail Cargo Budapešť|Ferencváros Budapešť]] 
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Vyzývací pohár EHF žien|Európsky pohár EHF (ženy)]]|| align=&quot;center&quot;| 2003/04||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Miriam Šimáková||{{DEU}} 1. FC Norimberg
|-
| align=&quot;center&quot;| 2004/05||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Denisa Glankovičová||{{DEU}} [[TSV Bayer 04 Leverkusen (hádzaná)|TSV Bayer 04 Leverkusen]]
|-
| align=&quot;center&quot;| 2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Petra Beňušková, [[Karin Schererová]]||{{CZE}} [[DHK Baník Most]]
|}

==Pozri aj==
* [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov]]
* [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien]]
* [[Slovenské národné hádzanárske mužstvo]]
* [[Slovenské národné hádzanárske družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Hádzaná na Slovensku]]</text>
      <sha1>09813p0s8p13p6o4g2pv72sgrtwqul8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232687</id>
      <parentid>8232661</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:00:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterKLK</username>
        <id>94978</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úspechy v európskych pohároch */ aktualizácia</comment>
      <origin>8232687</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25754" sha1="grpkby6o2j3f5zlzd0el51fmld9eqrm" xml:space="preserve">'''Prehľad úspechov slovenskej hádzanej''' sumarizuje prehľad prehľad medailí [[Slovensko|slovenských]] [[hádzaná]]rov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii [[Československo|Československa]] a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

==História==
[[Československo|Československá]] mužská [[hádzaná]] slávila veľké úspechy v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]], kedy patrila k svetovej špičke. Z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov|majstrovstiev sveta]] priviezli päť medailí, vyvrcholením tohto obdobia bol titul svetových šampiónov vo [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1967|Švédsku 1967]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zlato na piaty pokus má päťdesiat
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/417436-zlato-na-piaty-pokus-ma-patdesiat/
  | dátum vydania = 21. 1. 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; ku ktorému prispelo kvarteto [[Slovensko|slovenských]] [[hádzaná]]rov. Štvornásobný medailista z MS [[Anton Frolo]] bol najstarším&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nezničiteľný Frolo sa dočkal zlata na štvrtom šampionáte
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/303138-neznicitelny-frolo-sa-dockal-zlata-na-stvrtom-sampionate/
  | dátum vydania = 20. 12. 2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a [[Rudolf Horváth]] najmladším členom víťazného tímu, štvoricu [[Slováci|Slovákov]] dopĺňali [[Vladimír Seruga]] a [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]]. Posledný veľký úspech zaznamenali [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|československí hádzanári]] pri olympijskej premiére tohto športu v [[Hádzaná na Letných olympijských hrách 1972|Mníchove 1972]], o zisk striebornej medaily sa pričinili traja [[Slováci]], v bráne stál [[Peter Pospíšil]] a v poli bojovali [[Vincent Lafko]] a [[Andrej Lukošík]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Traja Slováci pred 50 rokmi pomohli k nečakanému striebru
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/mnichov-hadzana-striebro-jubileum
  | dátum vydania = 9. 9. 2022
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230320135216/https://www.olympic.sk/clanok/mnichov-hadzana-striebro-jubileum
  | dátum archivácie = 2023-03-20
  }}&lt;/ref&gt;

[[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československá reprezentácia žien]] sa môže pochváliť kompletnou medailovou zbierkou z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien|majstrovstiev sveta]], vrátane titulu majsteriek sveta z premiérových [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1957|MS 1957 v Juhoslávii]]. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] získala [[Slovensko|slovenská]] ženská [[hádzaná]] výraznú prevahu nad českou, čo sa prejavilo aj na zložení reprezentácie. Na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1982|MS 1982]] bolo [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|družstvo Československa]] zostavené len zo slovenských hráčok!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Medaile přihláškou na olympiádu
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1982/12/2/8.png
  | dátum vydania = 2. 12. 1982
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Vyvrcholením bolo striebro z [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|MS 1986]] za účasti 12 Sloveniek. Družstvo malo medailové ambície aj na [[Hádzaná na Letných olympijských hrách 1988|olympijských hrách 1988 v Soule]], k postupu do najlepšej štvorky však chýbal jeden strelený gól v stretnutí s [[Juhoslávia|Juhosláviou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská hádzanárka storočia si trúfala na olympijske zlato. Soul už stokrát oplakala
  | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77414-slovenska-hadzanarka-storocia-si-trufala-na-olympijske-zlato-soul-uz-stokrat-oplakala/
  | dátum vydania = 19. 7. 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; O ďalšiu účasť pod olympijskými kruhmi pripravil [[hádzaná]]rky bojkot [[Letné olympijské hry 1984|OH 1984 v Los Angeles]], športovci [[Socialistický štát|socialistických krajín]] sa zúčastnili akejsi „náhradnej olympiády“ pod názvom [[Družba 84]]. Turnaj v [[hádzaná|hádzanej]] žien za účasti socialistických krajín, ktoré vtedy tvorili svetovú špičku sa konal v [[Trenčín]]e,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Športovcom zalepili oči Družbou. Hádzanárky hostil Trenčín
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sportovcom-zalepili-oci-druzbou/
  | dátum vydania = 28. 7. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]] obsadilo druhé miesto za [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]].

==Éra samostatnosti==
História česko-slovenskej hádzanej sa uzavrela v roku [[1993]] už po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Obe krajiny sa naposledy predstavili v spoločnej reprezentácii, muži na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1993|MS 1993]] pod názvom ''ČR a SR'' v zostave so šiestimi Slovákmi obsadili 7. miesto, ženy pod hlavičkou ''SR a ČR'' (10 Sloveniek) na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1993|MS 1993]] skončili deviate. Nástupníckymi krajinami s právom účasti na ďalšom svetovom šampionáte sa stali muži [[České národné hádzanárske mužstvo|Česka]] a ženy [[Slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Slovenska]]. Ženy zahájili ústup z pozícií posledným miestom na premiérových [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1994|ME 1994]], následne sa zúčastnili [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1995|majstrovstiev sveta 1995]], no na ďalšiu účasť na vrcholnom podujatí museli čakať dlhých 19 rokov. Lepšie výsledky dosiahla [[Slovenské národné hádzanárske mužstvo|reprezentácia mužov]], ktorá si vybojovala účasť na dvoch majstrovstvách sveta a trikrát štartovali na európskom šampionáte. Pekný úspech dosiahli muži na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2009|MS 2009]], kde obsadili 10. miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenskí hádzanári skončili na 10. mieste
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-hadzanari-skoncili-na-10-mieste/
  | dátum vydania = 29. 1. 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Najväčší úspech slovenskej hádzanej dosiahla reprezentácia kadetiek do 17 rokov, na majstrovstvách Európy tejto kategórie získala zlaté medaily po finálovej výhre 34:30 nad rovesníčkami z Chorvátska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mladé Slovenky to dokázali! Na ME dotiahli senzačnú cestu až k zisku zlatých medailí
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-slovensko-chorvatsko-finale-dnes-vysledok-me-hracok-u17-2025/
  | dátum vydania = 10. 8. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenská hádzaná sa dočkala prvej veľkej medaily, rozhodol silný kolektív
  | url = https://www.olympic.sk/clanok/110825-hadzana-kadetky
  | dátum vydania = 11. 8. 2025
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = olympic.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250811072948/https://www.olympic.sk/clanok/110825-hadzana-kadetky
  | dátum archivácie = 2025-08-11
  }}&lt;/ref&gt;

==Medailisti z olympijských hier==
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slováci v družstve
|-
|align=center|[[Letné olympijské hry 1972|1972]]||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Medaily hádzanárom a Máchovi. Striebro, ktoré nik nečakal
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1972
 | mesiac = september
 | ročník = XXV.
 | číslo = 213
 | strany = 1,8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Peter Pospíšil]], [[Vincent Lafko]], [[Andrej Lukošík]]
|}

==Medailisti z majstrovstiev sveta==
'''Muži'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slováci v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1958|1958]]||{{DDR}} [[NDR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Na Švédov sme ešte nedorástli! Druhé miesto úspechom Československa
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1958
 | mesiac = marec
 | ročník = VI.
 | číslo = 30
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Jozef Čaniga]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1961|1961]]||{{DEU}} [[NSR]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čs. házenkáři podlehli Rumunsku 8:9
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1961/3/13/4.png
  | dátum vydania = 13. 3. 1961
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Karol Lukošík]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = „Zlato“ uliali pre Rumunov. „Bronz“ ostal doma
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1964
 | mesiac = marec
 | ročník = XII.
 | číslo = 55
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Vladimír Seruga]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1967|1967]]||{{SWE}} [[Švédsko]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = ČSSR – majster sveta v hádzanej. Naša hviezda zažiarila na severe
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1967
 | mesiac = január
 | ročník = XXI.
 | číslo = 19
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po gymnastice a odbíjené i v házené máme mistry světa!
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/1/22/12.png
  | dátum vydania = 22. 1. 1967
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anton Frolo]], [[Vladimír Seruga]], [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]],  &lt;br/&gt; [[Rudolf Horváth]]
|}

'''Ženy'''
{|class = &quot;wikitable&quot;
! width=50|Rok
! width=150|Dejisko
! width=150|Meno
! Slovenky v družstve
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1957|1957]]||{{YUG}} [[Juhoslávia]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Bravo, hádzanárky! ČSR majstrom sveta v hádzanej žien!
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = júl
 | ročník = V.
 | číslo = 85
 | strany = 1,3
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Čápová-Ríšová|Anna Ríšová]], [[Veronika Schmidtová]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1962|1962]]||{{ROU}} [[Rumunsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]||[[Anna Košíková]]
|-
|align=center|[[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1986|1986]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Československo]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Striebro z druhého finále!
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1986
 | mesiac = december
 | ročník = XL.
 | číslo = 295
 | strany = 1,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||[[Anna Hradská]], [[Marta Pösová]], [[Božena Mažgútová]],  &lt;br/&gt; [[Mária Ďurišinová]], [[Alena Damitšová]], [[Jana Stašová]], &lt;br/&gt; [[Daniela Trandžíková]], [[Zuzana Budayová]], [[Jana Kuťková]],  &lt;br/&gt; [[Elena Gašparíková-Brezányová]], [[Erika Gombosová]],  &lt;br/&gt; [[Júlia Kolečániová]]
|}

==Úspechy v ére samostatnosti==
{{SVK|h|0|Slovensko (muži)}} 
* Účasť na MS: [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2009|2009]] - 10. miesto, [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011|2011]] - 17.
* Účasť na ME: [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2006|2006]] - 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2008|2008]] - 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2012|2012]] – 16., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov 2022|2022]] - 18.
{{SVK|hz|0|Slovensko (ženy)}}
* Účasť na MS: [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1995|1995]] - 12., 2021 - 26.
* Účasť na ME: [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 1994|1994]] - 12., [[Majstrovstvá Európy v hádzanej žien 2014|2014]] - 12., 2024 - 24.

==Úspechy v mládežníckych kategóriach==
Majstrovstvá Európy kadetiek do 17 rokov: 2025 - {{prvé miesto}} Slovensko

Zostava majsteriek Európy: Kristína Kubičinová (MŠK Iuventa Michalovce), Anežka Stránska (HC Tatran Stupava), Ema Augustínová (MHK Bytča) - Anna Šubjaková (Slovan Malá Fatra HK Žilina), Kristína Görögová (MHK Bytča), Viktória Cseh (HC DAC Dunajská Streda), Mária Bartková, Viktória Benedigová (obe Slovan Malá Fatra HK Žilina), Barbora Karkušová (HC Tatran Stupava), Kristína Sekáčová, Lucia Valientová (obe MHK Bytča), Liliana Gogová (ŠKP Topoľčany), Vanessa Bolf (Union St. Pölten/Rak), Zara Barbara Gogolová (HC DAC Dunajská Streda), Scarlet Špendlová, Lujza Rozi Bölcskei, Laura Kurňavová (všetky HK Slovan Duslo Šaľa), Eszter Komlós (HC DAC Dunajská Streda)

==Úspechy v európskych pohároch==

'''Klubové úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Klub
! width=&quot;150&quot;|Súper vo finále
! Výsledok
|-
|[[Liga majstrov EHF žien|EPM/Liga majstrov]]|| align=&quot;center&quot;| 1979/80||[[HK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inter a Iskra ve finále
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/3/10/7.png
  | dátum vydania = 10. 3. 1980
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} Radnički Belehrad||10:23, 19:22
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Pohár víťazov pohárov EHF žien|Pohár víťazov pohárov]]|| align=&quot;center&quot;| 1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[HK Slávia Partizánske|Iskra Partizánske]], víťaz &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pohár patrí Iskre
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1980
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXXII.
 | číslo = 79
 | strany = 4
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} [[ŽRK Lokomotiva Záhreb|Lokomotiva Záhreb]]||16:16, 16:16
|-
| align=&quot;center&quot;| 1984/85||[[TJ Družstevník Topoľníky]], finalista&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = PVP do Jugoslávie. Topoľníky-Titograd 18:22
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/4/15/7.png
  | dátum vydania = 15. 4. 1985
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} [[ŽRK Budućnost T-Mobile Podgorica|Budućnost Titograd]]||18:33, 18:22
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Pohár EHF žien|Pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 1986/87||[[HC Štart Bratislava|TJ Štart Bratislava]], finalista&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štart v Poháru IHF. O branku do finále
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/4/13/7.png
  | dátum vydania = 13. 4. 1987
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} [[ŽRK Budućnost T-Mobile Podgorica|Budućnost Titograd]]||23:21, 27:34
|-
| align=&quot;center&quot;| 1991/92||[[HK Slávia Partizánske|Tempo Partizánske]], finalista||{{DEU}} [[HC Lipsko]]||19:24, 18:28
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[HK ŠKP Banská Bystrica]], finalista&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Pohár pre Dunaferr, Banskobystričanky však nesklamali
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1998
 | mesiac = máj
 | ročník = LII.
 | číslo = 112
 | strany = 17
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{HUN}} Dunaferr||22:26, 27:34
|-
|[[Vyzývací pohár EHF žien|Európsky pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2023/24||[[MŠK IUVENTA Michalovce|IUVENTA Michalovce]], finalista&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Európsku rozprávku zakončia prestížnym finále
  | url = https://iuventa-zhk.sk/98697-2/
  | dátum vydania = 30. 4. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = iuventa-zhk.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;||{{ESP}} Atticgo Elche||20:22, 22:28 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po prehre 22:28 víťazom EHF Európskeho pohára Elche
  | url = https://iuventa-zhk.sk/po-prehre-2228-vitazom-ehf-europskeho-pohara-elche/
  | dátum vydania = 24. 5. 2024
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = iuventa-zhk.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|}

'''Individuálne úspechy'''
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! width=&quot;80&quot;|Sezóna
! Meno
! Klub
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Liga majstrov EHF mužov|EPM/Liga majstrov]]|| align=&quot;center&quot;| 1956/57||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Anton Frolo]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Hádzanári Prahy vyhrali EP. Praha–Örebro 21:13 (10:9)
 | periodikum = Československý šport
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1957
 | mesiac = marec
 | ročník = V.
 | číslo = 29
 | strany = 1
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=&quot;center&quot;| 1962/63||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Martin Gregor (hádzanár)|Martin Gregor]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]
|-
| align=&quot;center&quot;| 1983/84||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Peter Mesiarik]]||{{TCH}} [[HC Dukla Praha|Dukla Praha]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Vďaka za výkon, vďaka za pohár! Hádzanári Dukly Praha víťazmi PEM
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1984
 | mesiac = apríl
 | ročník = XXXVIII.
 | číslo = 79
 | strany = 4,6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Pohár víťazov pohárov EHF mužov|Pohár víťazov pohárov]]|| align=&quot;center&quot;| 1991/92||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Ľubomír Švajlen]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Ľubošov trojitý triumf
 | periodikum = Večerník
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1992
 | mesiac = júl
 | ročník = XXXVII.
 | číslo = 128
 | strany = 8
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; || {{HUN}} [[MKB Veszprém KC|Fotex Veszprém]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1998/99||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Stanislav Demovič]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Po kúpeli vo fontáne čaká Barcelona! Stanislav Demovič si ako druhý Slovák siahol na Pohár víťazov pohárov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = apríl
 | ročník = LIII.
 | číslo = 91
 | strany = 6
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{ESP}} Ademar León 
|-
|[[Európska liga EHF mužov|Európska liga EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2007/08||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Peter Kukučka]]||{{DEU}} HSG Nordhorn
|-
|[[Vyzývací pohár EHF mužov|Európsky pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 2016/17||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Michal Kopčo]]||{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal (hádzaná)|Sporting CP]]
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Liga majstrov EHF žien|EPM/Liga majstrov žien]]|| align=&quot;center&quot;| 1988/89||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Mária Labayová]]||{{AUT}} [[Hypo Niederösterreich]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Hypobank slávil triumf
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1989
 | mesiac = máj
 | ročník = XLIII.
 | číslo = 105
 | strany = 2
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1994/95||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Magdaléna Škodová]]||{{AUT}} [[Hypo Niederösterreich]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1998/99||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Marianna Gubovová]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Od hraníc čestný doprovod. S brankárkou Dunaferru SE Mariannou Gubovovou po triumfe v Lige majstrov
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = máj
 | ročník = LIII.
 | číslo = 112
 | strany = 20
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{HUN}} Dunaferr 
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Pohár EHF žien|Pohár EHF]]|| align=&quot;center&quot;| 1990/91||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Alena Damitšová]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Finálový eurogól našej hviezdy. S hádzanárkou Alenou Damitšovou, čerstvou držiteľkou Pohára IHF
 | periodikum = ŠPORT
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1991
 | mesiac = máj
 | ročník = XLV.
 | číslo = 112
 | strany = 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
 | issn = 
}}&lt;/ref&gt;||{{YUG}} [[ŽRK Lokomotiva Záhreb|Lokomotiva Záhreb]] 
|-
| align=&quot;center&quot;| 1997/98||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Marianna Gubovová]]||{{HUN}} Dunaferr 
|-
| align=&quot;center&quot;| 2005/06||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Katarína Mravíková]], [[Katarína Harišová]], [[Lucia Uhráková]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC-Rail Cargo Budapešť|Ferencváros Budapešť]] 
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Vyzývací pohár EHF žien|Európsky pohár EHF (ženy)]]|| align=&quot;center&quot;| 2003/04||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Miriam Šimáková||{{DEU}} 1. FC Norimberg
|-
| align=&quot;center&quot;| 2004/05||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Denisa Glankovičová||{{DEU}} [[TSV Bayer 04 Leverkusen (hádzaná)|TSV Bayer 04 Leverkusen]]
|-
| align=&quot;center&quot;| 2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Petra Beňušková, [[Karin Schererová]]||{{CZE}} [[DHK Baník Most]]
|}

==Pozri aj==
* [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov]]
* [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien]]
* [[Slovenské národné hádzanárske mužstvo]]
* [[Slovenské národné hádzanárske družstvo žien]]

==Referencie==
{{referencie}}

[[Kategória:Šport na Slovensku]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu]]
[[Kategória:Hádzaná na Slovensku]]</text>
      <sha1>grpkby6o2j3f5zlzd0el51fmld9eqrm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Unity (herný engine)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>575560</id>
    <revision>
      <id>8232473</id>
      <parentid>8090766</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:26:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34585-18</username>
        <id>297724</id>
      </contributor>
      <comment>ztnh</comment>
      <origin>8232473</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1985" sha1="oybqv3jviyh306csqufmo41j7htmnhw" xml:space="preserve">{{Infobox Softvér
 | názov                   = Unity Engine
 | logo                    = Unity 2021.svg
 | obrázok                 = 
 | popis                   = 
 | autor                   = 
 | vývojár                 = Unity Technologies
 | stabilná verzia         = '''Unity 6.2'''
 | dátum stabilnej verzie  = ''{{Dátum vydania a vek|2025|08|12}}''
 | aktuálna verzia         = '''Unity 6.2'''
 | dátum aktuálnej verzie  = ''{{Dátum vydania a vek|2025|08|12}}''
 | testovacia verzia       = '''Unity Beta 6.3'''
 | dátum testovacej verzie = ''{{Dátum vydania a vek|2025|09|11}}''
 | repozitár               = 
 | programovací jazyk      = 
 C++ (Runtime)
 | operačný systém         =Windows, Linux, MacOS 
 | jazyk                   = Angličtina
 | stav vývoja             = 
 | typ                     = 
 | licencia                = 
 | štandard                = 
 | webová stránka          = https://unity.com/
 | commons                 = 
}}

'''Unity 3D''' je [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] [[herný engine]] vyvinutý spoločnosťou [[Unity Technologies]]. Bol použitý pre nasranie ludí vývoj hier pre [[Počítač|PC]], [[Herná konzola|konzoly]], [[Mobilný telefón|mobily]] a web je extremne tažký a ne možný. Prvá verzia podporovala len [[OS X|OS 67]] a bola predstavená na celosvetovej konferencii [[Apple|Sllopu]] v roku [[2005|5]]. Od tej doby bol rozvinutý o viac ako tri milióny ďalších platforiem.

Unity poskytuje možnosti vývoja pre [[2D]] aj [[Trojrozmerný priestor|67D]] hry neľubovoľného žánru a zamerania. Okrem grafického prostredia pre tvorbu, podporuje aj tvorbu skriptov v jazyku [[C Sharp|C#SRAČKA]].
Firma [[Unity Technologies]] prevádzkuje platnú aj platenú verziu [[Program (počítačový)|programu]].

== Externé odkazy ==
* Oficiálna stránka http://unity3d.com/

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Unity 3D|13410193}}

[[Kategória:Počítačové hry]]
[[Kategória:Herné enginy]]</text>
      <sha1>oybqv3jviyh306csqufmo41j7htmnhw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232476</id>
      <parentid>8232473</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:31:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34585-18|~2026-34585-18]] ([[User_talk:~2026-34585-18|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Adyss0</comment>
      <origin>8090766</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1938" sha1="7l577d4s3hyzdd2hl388qa5zfx2i70x" xml:space="preserve">{{Infobox Softvér
 | názov                   = Unity Engine
 | logo                    = Unity 2021.svg
 | obrázok                 = 
 | popis                   = 
 | autor                   = 
 | vývojár                 = Unity Technologies
 | stabilná verzia         = '''Unity 6.2'''
 | dátum stabilnej verzie  = ''{{Dátum vydania a vek|2025|08|12}}''
 | aktuálna verzia         = '''Unity 6.2'''
 | dátum aktuálnej verzie  = ''{{Dátum vydania a vek|2025|08|12}}''
 | testovacia verzia       = '''Unity Beta 6.3'''
 | dátum testovacej verzie = ''{{Dátum vydania a vek|2025|09|11}}''
 | repozitár               = 
 | programovací jazyk      = 
 C++ (Runtime)
 | operačný systém         =Windows, Linux, MacOS 
 | jazyk                   = Angličtina
 | stav vývoja             = 
 | typ                     = 
 | licencia                = 
 | štandard                = 
 | webová stránka          = https://unity.com/
 | commons                 = 
}}

'''Unity 3D''' je [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] [[herný engine]] vyvinutý spoločnosťou [[Unity Technologies]]. Bol použitý pre vývoj hier pre [[Počítač|PC]], [[Herná konzola|konzoly]], [[Mobilný telefón|mobily]] a [[World Wide Web|web]]. Prvá verzia podporovala len [[OS X]] a bola predstavená na celosvetovej konferencii [[Apple|Applu]] v roku [[2005]]. Od tej doby bol rozvinutý o viac ako pätnásť ďalších platforiem.

Unity poskytuje možnosti vývoja pre [[2D]] aj [[Trojrozmerný priestor|3D]] hry ľubovoľného žánru a zamerania. Okrem grafického prostredia pre tvorbu, podporuje aj tvorbu skriptov v jazyku [[C Sharp|C#]].
Firma [[Unity Technologies]] prevádzkuje bezplatnú aj platenú verziu [[Program (počítačový)|programu]].

== Externé odkazy ==
* Oficiálna stránka http://unity3d.com/

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Unity 3D|13410193}}

[[Kategória:Počítačové hry]]
[[Kategória:Herné enginy]]</text>
      <sha1>7l577d4s3hyzdd2hl388qa5zfx2i70x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adolf Benca</title>
    <ns>0</ns>
    <id>577833</id>
    <revision>
      <id>8232393</id>
      <parentid>7966138</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:50:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34434-16</username>
        <id>297703</id>
      </contributor>
      <comment>pridané úmrtie p. umelca Adolfa Bencu</comment>
      <origin>8232393</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17227" sha1="eknuwwy8fvj1qz8s5f10be9f2fl86rc" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Adolf Benca
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký maliar slovenského pôvodu
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{Dátum narodenia a vek|1959|5|16}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = † 8. december 2025, vo veku 67 rokov
 | Miesto úmrtia      = Bratislava, Slovensko
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|USA]]
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Adolf Benca''' (* [[16. máj]] [[1959]],  [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensko, † 8. december 2025]]) bol americký maliar slovenského pôvodu.

== Ranný školský vek a začiatky ==
Benca sa narodil 16. mája 1959 v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Česko-Slovensko|Československu]]. Bol starší z dvoch detí, mal mladšiu sestru Ľubicu. Jeho rodina emigrovala do [[Spojené štáty|USA]], keď mal desať rokov, v roku 1969. Od roku 1969 do roku 1973 navštevoval základnú súkromnú školu v [[Chicago|Chicagu]]. V rokoch 1973 až 1977 navštevoval strednú školu Grayslake v [[Illinois]].

O umenie sa začal zaujímať veľmi skoro, už počas štúdia na základnej škole navštevoval niekoľko umeleckých škôl v Chicagu.

Ešte kým býval v Československu, v roku 1966, už ilustroval detské knihy. V roku 1968, rok predtým ako jeho rodina z dôvodu ruskej okupácie emigrovala, presťahovali sa do [[Viedeň|Viedne]], kde sa mladý Benca začal zaujímať o [[Filozofia|filozofiu]] a začal maľovať mytologické témy a predmety. V roku 1970 a 1975 sa podieľal na niekoľkých programoch pre mladých umelcov.

== Štúdium ==
Adolf Benca študoval a absolvoval niekoľko univerzít. Od roku 1977 do roku 1981 študoval na [[Cooper Union]] for the Advancement of Science and Art, umeleckej škole v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde získal svoj titul B.F.A. ([[Bakalár umenia|Bachelor of Fine Arts]]). Ďalšie štyri roky (1982 – 1985) študoval na [[Columbia University]] – College of Physicians and Surgeons, ktorú absolvoval v roku 1987 a získal titul [[Magister umenia|Master of Fine Arts]] (M.F.A.). Od roku 1987 do roku 1988 študoval anatómiu človeka na univerzite v [[Bologna|Bologni]] v [[Taliansko|Taliansku]], kde získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Anatómia človeka|anatómie]]. Na [[Johns Hopkins University]] v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Filozofia|filozofie]].

== Kariéra ==
Popri štúdiu a získavaní titulov, Benca pokračoval v maľovaní a vystavoval svoje práce v rôznych galériách po celom svete, veľa z jeho malieb skončilo v rukách súkromných zberateľov.

V roku 1985 sa stal doživotným členom Švajčiarskej akadémie v Ríme.

V roku 1987 sa stal doživotným členom Francúzskej akadémie v Ríme.

V roku 1988 sa stal členom Americkej akadémie v Ríme.

V roku 1994 sa stal doživotným členom Švédskej akadémie v Ríme.

V roku 2000 sa stal doživotným členom Nemeckej akadémie v Berlíne.

Po páde železnej opony sa rozhodol rozšíriť svoju kariéru na územiach strednej a východnej [[Európa|Európy]]. V roku 2002 začal v Prahe a tu mu bola udelená prestížna cena [[Masarykova univerzita|Masarykovej akadémie]].

Od roku 2003 tvorí v partnerstve s Bratislavskou lodnou spoločnosťou, a. s. Ucelenú kolekciu svojej umeleckej tvorby od roku 2003 po súčasnosť prezentuje umelec na lodiach, plávajúcich galériách. V roku 2012 Bratislavská lodná spoločnosť a. s. a maliar Adolf Benca založili obchodnú spoločnosť „Adolf Benca Akadémia, s.r.o“. V roku 2013 bol tento projekt medzinárodne akceptovaný na Bruselskom sympóziu EBU (Europe Barge Union). Partnerom pri realizácii tohto medzinárodného projektu sa stalo Európske centrum výtvarných umení.

Jeho diela môžeme nájsť po celom svete, v súkromných zbierkach, ale taktiež vystavené v múzeách, ako napr. Metropolitan museum of Art a Museum of Modern Art v New Yorku.

=== Svetové umelecké inštitúcie, ktoré vystavujú diela Adolfa Bencu ===
* Museum of Modern Art, New York, NY – MoMA
* Metropolitan museum of Art, New York, NY
* National Art Gallery, Washington, D.C.
* Fred Jones Jr. Museum of Art, The University of Oklahoma
* High Museum of Art Atlanta
* Musei Vatikani, Vatikán, Rím
* Williams College Museum of Art, Williamstown, Massachussets
* Arkansas Arts Center Foundation Collection, Little Rock, Arkansas – zbierky nadácie
* Henry Art Gallery on the University of Washington, Seattle
* Múzeum moderného umenia, Tel Aviv
* Múzeum umenia, Hongkong
* Plávajúce galérie, Bratislava, Slovensko
* Národná slovenská galéria

=== Výstavy (sólo)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746|title=Resume of Adolf Benca|last=|first=|date=|website=|publisher=|access-date=}}&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|Aktuálne: december 2016 – február 2017
|&quot;Výstava Stigma&quot;, Niš, Srbsko Venovaná reformátori kresťanstva Konštantínovi Veľkému a odštartovaniu podpisovania Petície za zmierenie katolíckej a pravoslávnej cirkvy.
|-
|2013 – 2014
|Permanent Installation, [[Dunaj]], &quot;Fleeces of Aha&quot;, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|-
|2005
|Michalelsa Brana Galleria, Bratislava, Paintings on Iraq
|-
|2003
|International Kommerz Bank Gallery, Bratislava
|-
|máj 2001
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Müpa Budapest, [[Budapešť]]
|-
|november 2000
|UNESCO-NWICO [[Rakúsko]]-[[Slovensko]] New World Information Exhibition Foundation
|-
|november 2000
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Kultúrny dom, [[Stupava]], Slovensko
|-
|november 2000
|Aesthetic Gallery, Kultúrny dom, Stupava, Slovensko
|-
|september 2000
|Slovak Exhibition, Cantos, [[Washington, DC]]
|-
|január 2000
|Seton Hall University School of Law, Portraits, History of Law
|-
|február 1999
|United Nations, Work from the Sudan
|-
|október 1998
|Jazz Drawings, [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]]
|-
|september/október 1998
|Inkubus Gallery, [[Miami]], [[Florida]], Paintings, &quot;Birth of Continents&quot;
|-
|máj/júl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings, &quot;Encyclopedia&quot;
|-
|apríl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|marec 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|február 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|február 1998
|Seton Hall University School of Law, Jazz Drawings
|-
|november 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|august/september 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|máj 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|apríl 1997
|Embassy of Slovakia, [[Washington, DC]]
|-
|október 1996
|Seton Hall University School of Law, Medical Portrait Drawings
|-
|máj 1996
|Baldachino Gallery, New York
|-
|január 1996
|M-13 Gallery, New York
|-
|máj 1994
|Sterling Gallery, [[Chicago]], [[Illinois]]
|-
|máj 1993
|Sterling Gallery, Chicago, Illinois
|-
|december 1992
|M-13 Gallery, New York
|-
|september 1991
|M-13 Gallery
|-
|1988
|Galerie LcCargo/Galerie Losange, [[Grenoble]]
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1988
|ARTE FIERE, [[Bologna]]
|-
|1987
|Saint-Gaudens National Historic Site, Cornish., NH
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1985
|Gallery Jean-Yves Noblet, [[Paríž]]
|-
|1985
|Twining Gallery, New York
|-
|1984
|Twining Gallery, New York
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1983
|Twining Gallery, New York
|-
|1982
|Alexander Carlson Gallery, New York
|-
|1981
|Arthur A. Houghton Gallery, The Cooper Union, New York
|}

=== Výstavy (spoločné)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;/&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|2014
|[[Matica slovenská]], &quot;Cultural Revolutions&quot;, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
|-
|október 1998
|United Nations, Artists From Slovakia
|-
|jún 1996
|Arkansas Arts Center, Foundation Collection
|-
|február 1995
|Achim Moeller Fine Art, [[New York (mesto)|New York]]
|-
|september 1995
|Achim Moeller Fine Art, Salon des Beaux Arts, [[Paríž]]
|-
|máj 1994
|[[Kennesaw State University|Kennesaw State College]], Marietta, [[Georgia (štát)|Georgia]]
|-
|máj 1992
|Gallery Three Zero, New York, AMFAR benefit
|-
|január 1992
|[[Cooper Union|The Cooper Union]], &quot;Good Work&quot; by recent alumni
|-
|1991
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1991
|Twining Gallery, New York, Drawings on War
|-
|1991
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1990
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1989
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1988
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Washington, DC]]
|-
|1988
|[[Queens Museum]], New York
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|Gallery Two Nine One, [[Atlanta]]
|-
|1986
|Georgia Museum of Art, Athens
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|The Ewing Gallery of Art &amp; Architecture, [[University of Tennessee]]
|-
|1985
|Canadian Art Galleries, [[Calgary]]
|-
|1985
|Twining Gallery,&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Adolf Benca|last=Schröter|first=Klaus|publisher=New York: Twining Gallery|year=1985|isbn=|location=|pages=}}&lt;/ref&gt; New York
|-
|1984
|Brenda Kroos Gallery, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]
|-
|1984
|Deborah Sharpe Gallery, New York
|-
|1984
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Montreal]]
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1982
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1981
|Allan Stone Gallery, New York
|-
|1981
|Alexander Carlson Gallery
|}

=== Pozoruhodné diela ===
Medzi jeho najznámejšie a pozoruhodné umelecké diela patria: 

* ''Rabínska dišputa'' (120 x 200 cm, technika: olej a akryl na plátne, z roku 2012) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Ošetrovateľka'' (180 x 180 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2004) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Španielska chrípka'' (196 x 281 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2003) – na Plávajúcej galérii Tabor
* Séria ''Dialógy mŕtvych: Tryptich 1, Tryptich 2, Tryptich 3'' (3300 x 400 cm /každý z troch častí/, technika: akryl na koberci, z roku 2003) – v Adolf Benca Academy, s.r.o.
* ''Víťaz na kríži'' (300 x 200 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* ''She'' (200 x 300 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* &quot;CESTA NA SEVEROZÁPAD&quot; – kolekcia 16 obrazov; rôznych rozmerov; technika: akryl na dreve. Táto kolekcia bola vystavená v Európskom parlamente v Bruseli. Vo vlastníctve súkromného zberateľa.
* Limitovaná edícia &quot;Stigma 54&quot; – Edícia obsahuje 54 umeleckých diel, ktoré charakterizujú a predstavujú &quot;Stigmu&quot; t. j. pečať.  Stigma bolo vypálené či vyrazené znamenie na tele, ktoré označovalo, že osoba je otrok, zločinec, prostitútka, zradca, či duševne chorý. Kresťanský a psychologický význam stigmy je nasledujúci: je to stopa po rane na tele Ježiša Krista visiaceho na kríži, resp. rany na tele viacerých osôb podobného charakteru s psychologickým alebo náboženským pozadím. Diela sú rôznych rozmerov: výška od 30 – 45 x šírka 45 – {{cm|65|m}}, technika je akryl na dreve, 2012. Niektoré z nich sú vo vlastníctve členov združenia Adolf Benca Akadémie. Tieto umelecké diela si mohli dovoliť len privilegovaní zberatelia z celého sveta.
Umelecké diela, ktoré sú vystavené od 1. júla 2016 v Európskom parlamente pri príležitosti predsedania Slovenskej republiky v Rade Európskej únie:
* ''€=mc2 - Otto von Habsburg'' (175 x 141 cm, olej na plátne, z roku 2011) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.1'' (57 x 149 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.7'' (55 x 112 cm, olej na plátne, z roku 2009) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.13'' (50 x 140 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.14'' (82 x 102 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente

== Nález kostry ==
[[27. august]]a [[2008]] sa našla kostra ženy vo vodovodnej šachte domu na Hviezdoslavovej ulici v [[Stupava|Stupave]], v ktorom predtým býval Adolf Benca so svojou priateľkou. Podľa niektorých obyvateľov Stupavy obaja užívali [[Narkotikum|narkotiká]] a žena zmizla v rovnaký deň, keď Benca [[čakan|krompáčom]] zničil vyše desať náhrobných kameňov na [[cintorín]]e, vrátane náhrobku svojho otca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Kostra nájdená v šachte je vraj maliarova priateľka | url = http://domov.sme.sk/c/4052055/kostra-najdena-v-sachte-je-vraj-maliarova-priatelka.html | dátum vydania = 2008-8-28 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt; Polícia nenašla dôvod na začatie trestného stíhania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trško | meno = Michal | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = O svetoznámom umelcovi doma nikto nepočul. Dostane galériu | url = http://domov.sme.sk/c/6335789/o-svetoznamom-umelcovi-doma-nikto-nepocul-dostane-galeriu.html | dátum vydania = 2012-4-12 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
* Schröter, Klaus, ''Adolf Benca'', New York: Twining Gallery, cop. 1985, Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160629113534/http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ |date=2016-06-29 }} Retrieved June 29, 2016
* Barbara Sullivan, ''How this man... Changed this man's life'', Chicago: Chicago Tribune, can be found here: http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814034539/http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }}&lt;nowiki/&gt;Retrieved June 29, 2016
* http://www.idref.fr/031606113 Retrieved June 29, 2016
* http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815134434/http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746 Retrieved June 29, 2016
* http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814232157/http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.artfinding.com/6951/Biography/Benca-Adolph Retrieved June 29, 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://benca-museum.com/ Official website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815211540/http://benca-museum.com/ |date=2016-08-15 }}
* [http://www.moma.org/collection/artists/464?locale=en MoMA Public Collection]
* [http://www.modern-art-masters.com/benca/ Living masters of modern art] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160630170808/http://www.modern-art-masters.com/benca/ |date=2016-06-30 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Benca, Adolf}}
[[Kategória:Maliari USA]]
[[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>eknuwwy8fvj1qz8s5f10be9f2fl86rc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232528</id>
      <parentid>8232393</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:26:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>bez zdroja</comment>
      <origin>8232528</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17181" sha1="plmok75pgbj38gden85bsl88odql1uh" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Adolf Benca
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký maliar slovenského pôvodu
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{Dátum narodenia a vek|1959|5|16}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|USA]]
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Adolf Benca''' (* [[16. máj]] [[1959]], [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]) je americký maliar slovenského pôvodu.

== Ranný školský vek a začiatky ==
Benca sa narodil 16. mája 1959 v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Česko-Slovensko|Československu]]. Bol starší z dvoch detí, mal mladšiu sestru Ľubicu. Jeho rodina emigrovala do [[Spojené štáty|USA]], keď mal desať rokov, v roku 1969. Od roku 1969 do roku 1973 navštevoval základnú súkromnú školu v [[Chicago|Chicagu]]. V rokoch 1973 až 1977 navštevoval strednú školu Grayslake v [[Illinois]].

O umenie sa začal zaujímať veľmi skoro, už počas štúdia na základnej škole navštevoval niekoľko umeleckých škôl v Chicagu.

Ešte kým býval v Československu, v roku 1966, už ilustroval detské knihy. V roku 1968, rok predtým ako jeho rodina z dôvodu ruskej okupácie emigrovala, presťahovali sa do [[Viedeň|Viedne]], kde sa mladý Benca začal zaujímať o [[Filozofia|filozofiu]] a začal maľovať mytologické témy a predmety. V roku 1970 a 1975 sa podieľal na niekoľkých programoch pre mladých umelcov.

== Štúdium ==
Adolf Benca študoval a absolvoval niekoľko univerzít. Od roku 1977 do roku 1981 študoval na [[Cooper Union]] for the Advancement of Science and Art, umeleckej škole v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde získal svoj titul B.F.A. ([[Bakalár umenia|Bachelor of Fine Arts]]). Ďalšie štyri roky (1982 – 1985) študoval na [[Columbia University]] – College of Physicians and Surgeons, ktorú absolvoval v roku 1987 a získal titul [[Magister umenia|Master of Fine Arts]] (M.F.A.). Od roku 1987 do roku 1988 študoval anatómiu človeka na univerzite v [[Bologna|Bologni]] v [[Taliansko|Taliansku]], kde získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Anatómia človeka|anatómie]]. Na [[Johns Hopkins University]] v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Filozofia|filozofie]].

== Kariéra ==
Popri štúdiu a získavaní titulov, Benca pokračoval v maľovaní a vystavoval svoje práce v rôznych galériách po celom svete, veľa z jeho malieb skončilo v rukách súkromných zberateľov.

V roku 1985 sa stal doživotným členom Švajčiarskej akadémie v Ríme.

V roku 1987 sa stal doživotným členom Francúzskej akadémie v Ríme.

V roku 1988 sa stal členom Americkej akadémie v Ríme.

V roku 1994 sa stal doživotným členom Švédskej akadémie v Ríme.

V roku 2000 sa stal doživotným členom Nemeckej akadémie v Berlíne.

Po páde železnej opony sa rozhodol rozšíriť svoju kariéru na územiach strednej a východnej [[Európa|Európy]]. V roku 2002 začal v Prahe a tu mu bola udelená prestížna cena [[Masarykova univerzita|Masarykovej akadémie]].

Od roku 2003 tvorí v partnerstve s Bratislavskou lodnou spoločnosťou, a. s. Ucelenú kolekciu svojej umeleckej tvorby od roku 2003 po súčasnosť prezentuje umelec na lodiach, plávajúcich galériách. V roku 2012 Bratislavská lodná spoločnosť a. s. a maliar Adolf Benca založili obchodnú spoločnosť „Adolf Benca Akadémia, s.r.o“. V roku 2013 bol tento projekt medzinárodne akceptovaný na Bruselskom sympóziu EBU (Europe Barge Union). Partnerom pri realizácii tohto medzinárodného projektu sa stalo Európske centrum výtvarných umení.

Jeho diela môžeme nájsť po celom svete, v súkromných zbierkach, ale taktiež vystavené v múzeách, ako napr. Metropolitan museum of Art a Museum of Modern Art v New Yorku.

=== Svetové umelecké inštitúcie, ktoré vystavujú diela Adolfa Bencu ===
* Museum of Modern Art, New York, NY – MoMA
* Metropolitan museum of Art, New York, NY
* National Art Gallery, Washington, D.C.
* Fred Jones Jr. Museum of Art, The University of Oklahoma
* High Museum of Art Atlanta
* Musei Vatikani, Vatikán, Rím
* Williams College Museum of Art, Williamstown, Massachussets
* Arkansas Arts Center Foundation Collection, Little Rock, Arkansas – zbierky nadácie
* Henry Art Gallery on the University of Washington, Seattle
* Múzeum moderného umenia, Tel Aviv
* Múzeum umenia, Hongkong
* Plávajúce galérie, Bratislava, Slovensko
* Národná slovenská galéria

=== Výstavy (sólo)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746|title=Resume of Adolf Benca|last=|first=|date=|website=|publisher=|access-date=}}&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|Aktuálne: december 2016 – február 2017
|&quot;Výstava Stigma&quot;, Niš, Srbsko Venovaná reformátori kresťanstva Konštantínovi Veľkému a odštartovaniu podpisovania Petície za zmierenie katolíckej a pravoslávnej cirkvy.
|-
|2013 – 2014
|Permanent Installation, [[Dunaj]], &quot;Fleeces of Aha&quot;, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|-
|2005
|Michalelsa Brana Galleria, Bratislava, Paintings on Iraq
|-
|2003
|International Kommerz Bank Gallery, Bratislava
|-
|máj 2001
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Müpa Budapest, [[Budapešť]]
|-
|november 2000
|UNESCO-NWICO [[Rakúsko]]-[[Slovensko]] New World Information Exhibition Foundation
|-
|november 2000
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Kultúrny dom, [[Stupava]], Slovensko
|-
|november 2000
|Aesthetic Gallery, Kultúrny dom, Stupava, Slovensko
|-
|september 2000
|Slovak Exhibition, Cantos, [[Washington, DC]]
|-
|január 2000
|Seton Hall University School of Law, Portraits, History of Law
|-
|február 1999
|United Nations, Work from the Sudan
|-
|október 1998
|Jazz Drawings, [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]]
|-
|september/október 1998
|Inkubus Gallery, [[Miami]], [[Florida]], Paintings, &quot;Birth of Continents&quot;
|-
|máj/júl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings, &quot;Encyclopedia&quot;
|-
|apríl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|marec 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|február 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|február 1998
|Seton Hall University School of Law, Jazz Drawings
|-
|november 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|august/september 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|máj 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|apríl 1997
|Embassy of Slovakia, [[Washington, DC]]
|-
|október 1996
|Seton Hall University School of Law, Medical Portrait Drawings
|-
|máj 1996
|Baldachino Gallery, New York
|-
|január 1996
|M-13 Gallery, New York
|-
|máj 1994
|Sterling Gallery, [[Chicago]], [[Illinois]]
|-
|máj 1993
|Sterling Gallery, Chicago, Illinois
|-
|december 1992
|M-13 Gallery, New York
|-
|september 1991
|M-13 Gallery
|-
|1988
|Galerie LcCargo/Galerie Losange, [[Grenoble]]
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1988
|ARTE FIERE, [[Bologna]]
|-
|1987
|Saint-Gaudens National Historic Site, Cornish., NH
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1985
|Gallery Jean-Yves Noblet, [[Paríž]]
|-
|1985
|Twining Gallery, New York
|-
|1984
|Twining Gallery, New York
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1983
|Twining Gallery, New York
|-
|1982
|Alexander Carlson Gallery, New York
|-
|1981
|Arthur A. Houghton Gallery, The Cooper Union, New York
|}

=== Výstavy (spoločné)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;/&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|2014
|[[Matica slovenská]], &quot;Cultural Revolutions&quot;, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
|-
|október 1998
|United Nations, Artists From Slovakia
|-
|jún 1996
|Arkansas Arts Center, Foundation Collection
|-
|február 1995
|Achim Moeller Fine Art, [[New York (mesto)|New York]]
|-
|september 1995
|Achim Moeller Fine Art, Salon des Beaux Arts, [[Paríž]]
|-
|máj 1994
|[[Kennesaw State University|Kennesaw State College]], Marietta, [[Georgia (štát)|Georgia]]
|-
|máj 1992
|Gallery Three Zero, New York, AMFAR benefit
|-
|január 1992
|[[Cooper Union|The Cooper Union]], &quot;Good Work&quot; by recent alumni
|-
|1991
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1991
|Twining Gallery, New York, Drawings on War
|-
|1991
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1990
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1989
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1988
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Washington, DC]]
|-
|1988
|[[Queens Museum]], New York
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|Gallery Two Nine One, [[Atlanta]]
|-
|1986
|Georgia Museum of Art, Athens
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|The Ewing Gallery of Art &amp; Architecture, [[University of Tennessee]]
|-
|1985
|Canadian Art Galleries, [[Calgary]]
|-
|1985
|Twining Gallery,&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Adolf Benca|last=Schröter|first=Klaus|publisher=New York: Twining Gallery|year=1985|isbn=|location=|pages=}}&lt;/ref&gt; New York
|-
|1984
|Brenda Kroos Gallery, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]
|-
|1984
|Deborah Sharpe Gallery, New York
|-
|1984
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Montreal]]
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1982
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1981
|Allan Stone Gallery, New York
|-
|1981
|Alexander Carlson Gallery
|}

=== Pozoruhodné diela ===
Medzi jeho najznámejšie a pozoruhodné umelecké diela patria: 

* ''Rabínska dišputa'' (120 x 200 cm, technika: olej a akryl na plátne, z roku 2012) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Ošetrovateľka'' (180 x 180 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2004) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Španielska chrípka'' (196 x 281 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2003) – na Plávajúcej galérii Tabor
* Séria ''Dialógy mŕtvych: Tryptich 1, Tryptich 2, Tryptich 3'' (3300 x 400 cm /každý z troch častí/, technika: akryl na koberci, z roku 2003) – v Adolf Benca Academy, s.r.o.
* ''Víťaz na kríži'' (300 x 200 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* ''She'' (200 x 300 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* &quot;CESTA NA SEVEROZÁPAD&quot; – kolekcia 16 obrazov; rôznych rozmerov; technika: akryl na dreve. Táto kolekcia bola vystavená v Európskom parlamente v Bruseli. Vo vlastníctve súkromného zberateľa.
* Limitovaná edícia &quot;Stigma 54&quot; – Edícia obsahuje 54 umeleckých diel, ktoré charakterizujú a predstavujú &quot;Stigmu&quot; t. j. pečať.  Stigma bolo vypálené či vyrazené znamenie na tele, ktoré označovalo, že osoba je otrok, zločinec, prostitútka, zradca, či duševne chorý. Kresťanský a psychologický význam stigmy je nasledujúci: je to stopa po rane na tele Ježiša Krista visiaceho na kríži, resp. rany na tele viacerých osôb podobného charakteru s psychologickým alebo náboženským pozadím. Diela sú rôznych rozmerov: výška od 30 – 45 x šírka 45 – {{cm|65|m}}, technika je akryl na dreve, 2012. Niektoré z nich sú vo vlastníctve členov združenia Adolf Benca Akadémie. Tieto umelecké diela si mohli dovoliť len privilegovaní zberatelia z celého sveta.
Umelecké diela, ktoré sú vystavené od 1. júla 2016 v Európskom parlamente pri príležitosti predsedania Slovenskej republiky v Rade Európskej únie:
* ''€=mc2 - Otto von Habsburg'' (175 x 141 cm, olej na plátne, z roku 2011) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.1'' (57 x 149 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.7'' (55 x 112 cm, olej na plátne, z roku 2009) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.13'' (50 x 140 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.14'' (82 x 102 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente

== Nález kostry ==
[[27. august]]a [[2008]] sa našla kostra ženy vo vodovodnej šachte domu na Hviezdoslavovej ulici v [[Stupava|Stupave]], v ktorom predtým býval Adolf Benca so svojou priateľkou. Podľa niektorých obyvateľov Stupavy obaja užívali [[Narkotikum|narkotiká]] a žena zmizla v rovnaký deň, keď Benca [[čakan|krompáčom]] zničil vyše desať náhrobných kameňov na [[cintorín]]e, vrátane náhrobku svojho otca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Kostra nájdená v šachte je vraj maliarova priateľka | url = http://domov.sme.sk/c/4052055/kostra-najdena-v-sachte-je-vraj-maliarova-priatelka.html | dátum vydania = 2008-8-28 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt; Polícia nenašla dôvod na začatie trestného stíhania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trško | meno = Michal | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = O svetoznámom umelcovi doma nikto nepočul. Dostane galériu | url = http://domov.sme.sk/c/6335789/o-svetoznamom-umelcovi-doma-nikto-nepocul-dostane-galeriu.html | dátum vydania = 2012-4-12 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
* Schröter, Klaus, ''Adolf Benca'', New York: Twining Gallery, cop. 1985, Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160629113534/http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ |date=2016-06-29 }} Retrieved June 29, 2016
* Barbara Sullivan, ''How this man... Changed this man's life'', Chicago: Chicago Tribune, can be found here: http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814034539/http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }}&lt;nowiki/&gt;Retrieved June 29, 2016
* http://www.idref.fr/031606113 Retrieved June 29, 2016
* http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815134434/http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746 Retrieved June 29, 2016
* http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814232157/http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.artfinding.com/6951/Biography/Benca-Adolph Retrieved June 29, 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://benca-museum.com/ Official website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815211540/http://benca-museum.com/ |date=2016-08-15 }}
* [http://www.moma.org/collection/artists/464?locale=en MoMA Public Collection]
* [http://www.modern-art-masters.com/benca/ Living masters of modern art] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160630170808/http://www.modern-art-masters.com/benca/ |date=2016-06-30 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Benca, Adolf}}
[[Kategória:Maliari USA]]
[[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>plmok75pgbj38gden85bsl88odql1uh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232530</id>
      <parentid>8232528</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:30:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232530</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17139" sha1="alxmyl8lx7xymt5yxdb3lptbln2yclg" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Adolf Benca
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký maliar slovenského pôvodu
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1959|5|16}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|USA]]
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Adolf Benca''' (* [[16. máj]] [[1959]], [[Bratislava]]) je americký maliar slovenského pôvodu.

== Ranný školský vek a začiatky ==
Benca sa narodil 16. mája 1959 v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Česko-Slovensko|Československu]]. Bol starší z dvoch detí, mal mladšiu sestru Ľubicu. Jeho rodina emigrovala do [[Spojené štáty|USA]], keď mal desať rokov, v roku 1969. Od roku 1969 do roku 1973 navštevoval základnú súkromnú školu v [[Chicago|Chicagu]]. V rokoch 1973 až 1977 navštevoval strednú školu Grayslake v [[Illinois]].

O umenie sa začal zaujímať veľmi skoro, už počas štúdia na základnej škole navštevoval niekoľko umeleckých škôl v Chicagu.

Ešte kým býval v Československu, v roku 1966, už ilustroval detské knihy. V roku 1968, rok predtým ako jeho rodina z dôvodu ruskej okupácie emigrovala, presťahovali sa do [[Viedeň|Viedne]], kde sa mladý Benca začal zaujímať o [[Filozofia|filozofiu]] a začal maľovať mytologické témy a predmety. V roku 1970 a 1975 sa podieľal na niekoľkých programoch pre mladých umelcov.

== Štúdium ==
Adolf Benca študoval a absolvoval niekoľko univerzít. Od roku 1977 do roku 1981 študoval na [[Cooper Union]] for the Advancement of Science and Art, umeleckej škole v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde získal svoj titul B.F.A. ([[Bakalár umenia|Bachelor of Fine Arts]]). Ďalšie štyri roky (1982 – 1985) študoval na [[Columbia University]] – College of Physicians and Surgeons, ktorú absolvoval v roku 1987 a získal titul [[Magister umenia|Master of Fine Arts]] (M.F.A.). Od roku 1987 do roku 1988 študoval anatómiu človeka na univerzite v [[Bologna|Bologni]] v [[Taliansko|Taliansku]], kde získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Anatómia človeka|anatómie]]. Na [[Johns Hopkins University]] v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], získal titul “[[Doctor honoris causa]]” (Dr.h.c.) v oblasti [[Filozofia|filozofie]].

== Kariéra ==
Popri štúdiu a získavaní titulov, Benca pokračoval v maľovaní a vystavoval svoje práce v rôznych galériách po celom svete, veľa z jeho malieb skončilo v rukách súkromných zberateľov.

V roku 1985 sa stal doživotným členom Švajčiarskej akadémie v Ríme.

V roku 1987 sa stal doživotným členom Francúzskej akadémie v Ríme.

V roku 1988 sa stal členom Americkej akadémie v Ríme.

V roku 1994 sa stal doživotným členom Švédskej akadémie v Ríme.

V roku 2000 sa stal doživotným členom Nemeckej akadémie v Berlíne.

Po páde železnej opony sa rozhodol rozšíriť svoju kariéru na územiach strednej a východnej [[Európa|Európy]]. V roku 2002 začal v Prahe a tu mu bola udelená prestížna cena [[Masarykova univerzita|Masarykovej akadémie]].

Od roku 2003 tvorí v partnerstve s Bratislavskou lodnou spoločnosťou, a. s. Ucelenú kolekciu svojej umeleckej tvorby od roku 2003 po súčasnosť prezentuje umelec na lodiach, plávajúcich galériách. V roku 2012 Bratislavská lodná spoločnosť a. s. a maliar Adolf Benca založili obchodnú spoločnosť „Adolf Benca Akadémia, s.r.o“. V roku 2013 bol tento projekt medzinárodne akceptovaný na Bruselskom sympóziu EBU (Europe Barge Union). Partnerom pri realizácii tohto medzinárodného projektu sa stalo Európske centrum výtvarných umení.

Jeho diela môžeme nájsť po celom svete, v súkromných zbierkach, ale taktiež vystavené v múzeách, ako napr. Metropolitan museum of Art a Museum of Modern Art v New Yorku.

=== Svetové umelecké inštitúcie, ktoré vystavujú diela Adolfa Bencu ===
* Museum of Modern Art, New York, NY – MoMA
* Metropolitan museum of Art, New York, NY
* National Art Gallery, Washington, D.C.
* Fred Jones Jr. Museum of Art, The University of Oklahoma
* High Museum of Art Atlanta
* Musei Vatikani, Vatikán, Rím
* Williams College Museum of Art, Williamstown, Massachussets
* Arkansas Arts Center Foundation Collection, Little Rock, Arkansas – zbierky nadácie
* Henry Art Gallery on the University of Washington, Seattle
* Múzeum moderného umenia, Tel Aviv
* Múzeum umenia, Hongkong
* Plávajúce galérie, Bratislava, Slovensko
* Národná slovenská galéria

=== Výstavy (sólo)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746|title=Resume of Adolf Benca|last=|first=|date=|website=|publisher=|access-date=}}&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|Aktuálne: december 2016 – február 2017
|&quot;Výstava Stigma&quot;, Niš, Srbsko Venovaná reformátori kresťanstva Konštantínovi Veľkému a odštartovaniu podpisovania Petície za zmierenie katolíckej a pravoslávnej cirkvy.
|-
|2013 – 2014
|Permanent Installation, [[Dunaj]], &quot;Fleeces of Aha&quot;, [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|-
|2005
|Michalelsa Brana Galleria, Bratislava, Paintings on Iraq
|-
|2003
|International Kommerz Bank Gallery, Bratislava
|-
|máj 2001
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Müpa Budapest, [[Budapešť]]
|-
|november 2000
|UNESCO-NWICO [[Rakúsko]]-[[Slovensko]] New World Information Exhibition Foundation
|-
|november 2000
|Pantheon of Arts &amp; Sciences, Kultúrny dom, [[Stupava]], Slovensko
|-
|november 2000
|Aesthetic Gallery, Kultúrny dom, Stupava, Slovensko
|-
|september 2000
|Slovak Exhibition, Cantos, [[Washington, DC]]
|-
|január 2000
|Seton Hall University School of Law, Portraits, History of Law
|-
|február 1999
|United Nations, Work from the Sudan
|-
|október 1998
|Jazz Drawings, [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]]
|-
|september/október 1998
|Inkubus Gallery, [[Miami]], [[Florida]], Paintings, &quot;Birth of Continents&quot;
|-
|máj/júl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings, &quot;Encyclopedia&quot;
|-
|apríl 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|marec 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|február 1998
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|február 1998
|Seton Hall University School of Law, Jazz Drawings
|-
|november 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Tempera Paintings
|-
|august/september 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Drawings
|-
|máj 1997
|Inkubus Gallery, Miami, Florida, Paintings
|-
|apríl 1997
|Embassy of Slovakia, [[Washington, DC]]
|-
|október 1996
|Seton Hall University School of Law, Medical Portrait Drawings
|-
|máj 1996
|Baldachino Gallery, New York
|-
|január 1996
|M-13 Gallery, New York
|-
|máj 1994
|Sterling Gallery, [[Chicago]], [[Illinois]]
|-
|máj 1993
|Sterling Gallery, Chicago, Illinois
|-
|december 1992
|M-13 Gallery, New York
|-
|september 1991
|M-13 Gallery
|-
|1988
|Galerie LcCargo/Galerie Losange, [[Grenoble]]
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1988
|ARTE FIERE, [[Bologna]]
|-
|1987
|Saint-Gaudens National Historic Site, Cornish., NH
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1985
|Gallery Jean-Yves Noblet, [[Paríž]]
|-
|1985
|Twining Gallery, New York
|-
|1984
|Twining Gallery, New York
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1983
|Twining Gallery, New York
|-
|1982
|Alexander Carlson Gallery, New York
|-
|1981
|Arthur A. Houghton Gallery, The Cooper Union, New York
|}

=== Výstavy (spoločné)&lt;ref name=&quot;Resume of Adolf Benca&quot;/&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|'''Výstava'''
|-
|2014
|[[Matica slovenská]], &quot;Cultural Revolutions&quot;, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
|-
|október 1998
|United Nations, Artists From Slovakia
|-
|jún 1996
|Arkansas Arts Center, Foundation Collection
|-
|február 1995
|Achim Moeller Fine Art, [[New York (mesto)|New York]]
|-
|september 1995
|Achim Moeller Fine Art, Salon des Beaux Arts, [[Paríž]]
|-
|máj 1994
|[[Kennesaw State University|Kennesaw State College]], Marietta, [[Georgia (štát)|Georgia]]
|-
|máj 1992
|Gallery Three Zero, New York, AMFAR benefit
|-
|január 1992
|[[Cooper Union|The Cooper Union]], &quot;Good Work&quot; by recent alumni
|-
|1991
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1991
|Twining Gallery, New York, Drawings on War
|-
|1991
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|M-13 Gallery, New York
|-
|1990
|Stuart Levy Gallery, New York
|-
|1990
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1989
|Achim Moeller Fine Art, New York
|-
|1988
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Washington, DC]]
|-
|1988
|[[Queens Museum]], New York
|-
|1988
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|Gallery Two Nine One, [[Atlanta]]
|-
|1986
|Georgia Museum of Art, Athens
|-
|1986
|Twining Gallery, New York
|-
|1986
|The Ewing Gallery of Art &amp; Architecture, [[University of Tennessee]]
|-
|1985
|Canadian Art Galleries, [[Calgary]]
|-
|1985
|Twining Gallery,&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Adolf Benca|last=Schröter|first=Klaus|publisher=New York: Twining Gallery|year=1985|isbn=|location=|pages=}}&lt;/ref&gt; New York
|-
|1984
|Brenda Kroos Gallery, [[Columbus (Ohio)|Columbus]]
|-
|1984
|Deborah Sharpe Gallery, New York
|-
|1984
|Czechoslovak Society of Arts &amp; Sciences, [[Montreal]]
|-
|1983
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1982
|Paul Olsen Gallery, New York
|-
|1981
|Allan Stone Gallery, New York
|-
|1981
|Alexander Carlson Gallery
|}

=== Pozoruhodné diela ===
Medzi jeho najznámejšie a pozoruhodné umelecké diela patria: 

* ''Rabínska dišputa'' (120 x 200 cm, technika: olej a akryl na plátne, z roku 2012) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Ošetrovateľka'' (180 x 180 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2004) – momentálne vystavené na Plávajúcich galériách
* ''Španielska chrípka'' (196 x 281 cm, technika: akryl na plátne, z roku 2003) – na Plávajúcej galérii Tabor
* Séria ''Dialógy mŕtvych: Tryptich 1, Tryptich 2, Tryptich 3'' (3300 x 400 cm /každý z troch častí/, technika: akryl na koberci, z roku 2003) – v Adolf Benca Academy, s.r.o.
* ''Víťaz na kríži'' (300 x 200 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* ''She'' (200 x 300 cm, technika: akryl, priemyselné farby a decht na koberci, z roku 2003) – vystavené na Plávajúcich galériách
* &quot;CESTA NA SEVEROZÁPAD&quot; – kolekcia 16 obrazov; rôznych rozmerov; technika: akryl na dreve. Táto kolekcia bola vystavená v Európskom parlamente v Bruseli. Vo vlastníctve súkromného zberateľa.
* Limitovaná edícia &quot;Stigma 54&quot; – Edícia obsahuje 54 umeleckých diel, ktoré charakterizujú a predstavujú &quot;Stigmu&quot; t. j. pečať.  Stigma bolo vypálené či vyrazené znamenie na tele, ktoré označovalo, že osoba je otrok, zločinec, prostitútka, zradca, či duševne chorý. Kresťanský a psychologický význam stigmy je nasledujúci: je to stopa po rane na tele Ježiša Krista visiaceho na kríži, resp. rany na tele viacerých osôb podobného charakteru s psychologickým alebo náboženským pozadím. Diela sú rôznych rozmerov: výška od 30 – 45 x šírka 45 – {{cm|65|m}}, technika je akryl na dreve, 2012. Niektoré z nich sú vo vlastníctve členov združenia Adolf Benca Akadémie. Tieto umelecké diela si mohli dovoliť len privilegovaní zberatelia z celého sveta.
Umelecké diela, ktoré sú vystavené od 1. júla 2016 v Európskom parlamente pri príležitosti predsedania Slovenskej republiky v Rade Európskej únie:
* ''€=mc2 - Otto von Habsburg'' (175 x 141 cm, olej na plátne, z roku 2011) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.1'' (57 x 149 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.7'' (55 x 112 cm, olej na plátne, z roku 2009) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.13'' (50 x 140 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente
* ''Waterways – Northwest Passage, No.14'' (82 x 102 cm, olej na plátne, z roku 2012) – od júla 2016 vystavené v Európskom parlamente

== Nález kostry ==
[[27. august]]a [[2008]] sa našla kostra ženy vo vodovodnej šachte domu na Hviezdoslavovej ulici v [[Stupava|Stupave]], v ktorom predtým býval Adolf Benca so svojou priateľkou. Podľa niektorých obyvateľov Stupavy obaja užívali [[Narkotikum|narkotiká]] a žena zmizla v rovnaký deň, keď Benca [[čakan|krompáčom]] zničil vyše desať náhrobných kameňov na [[cintorín]]e, vrátane náhrobku svojho otca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = Kostra nájdená v šachte je vraj maliarova priateľka | url = http://domov.sme.sk/c/4052055/kostra-najdena-v-sachte-je-vraj-maliarova-priatelka.html | dátum vydania = 2008-8-28 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt; Polícia nenašla dôvod na začatie trestného stíhania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trško | meno = Michal | vydavateľ = [[SME|sme.sk]] | titul = O svetoznámom umelcovi doma nikto nepočul. Dostane galériu | url = http://domov.sme.sk/c/6335789/o-svetoznamom-umelcovi-doma-nikto-nepocul-dostane-galeriu.html | dátum vydania = 2012-4-12 | dátum prístupu = 2016-7-1}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
* Schröter, Klaus, ''Adolf Benca'', New York: Twining Gallery, cop. 1985, Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815165106/http://benca-museum.com/adolf-benca-academia/ |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160629113534/http://benca-museum.com/2016/06/15/hello-world/ |date=2016-06-29 }} Retrieved June 29, 2016
* Barbara Sullivan, ''How this man... Changed this man's life'', Chicago: Chicago Tribune, can be found here: http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814034539/http://articles.chicagotribune.com/1987-03-29/news/8701240466_1_paintings-walls-apartment |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160822195003/http://wwwopac.upm.cz/zaznam.php?detail_num=1438&amp;vers=&amp;lang=eng&amp;user_hash=7d6313c0bccc140d577e0696633152806ab7dc6c&amp;ascdesc=0&amp;sortby=&amp;strana=0 |date=2016-08-22 }}&lt;nowiki/&gt;Retrieved June 29, 2016
* http://www.idref.fr/031606113 Retrieved June 29, 2016
* http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815134434/http://bombmagazine.org/article/89/skellital-sea |date=2016-08-15 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.slideshare.net/DrHcAdolfvonBenzCado/adolf-resume-50897746 Retrieved June 29, 2016
* http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160814232157/http://www.mkic.sk/zvesti/zvesti2-2002.pdf |date=2016-08-14 }} Retrieved June 29, 2016
* http://www.artfinding.com/6951/Biography/Benca-Adolph Retrieved June 29, 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://benca-museum.com/ Official website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160815211540/http://benca-museum.com/ |date=2016-08-15 }}
* [http://www.moma.org/collection/artists/464?locale=en MoMA Public Collection]
* [http://www.modern-art-masters.com/benca/ Living masters of modern art] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20160630170808/http://www.modern-art-masters.com/benca/ |date=2016-06-30 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Benca, Adolf}}
[[Kategória:Maliari USA]]
[[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>alxmyl8lx7xymt5yxdb3lptbln2yclg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dassault Mirage 2000</title>
    <ns>0</ns>
    <id>577853</id>
    <revision>
      <id>8232451</id>
      <parentid>8099003</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:40:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232451</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16159" sha1="pb0ib26any5tq602gubtkfdq7u4r2z1" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Mirage 2000
| obrázok = Obrázok: Mirage 2000C in-flight 2 (cropped).jpg
| text = Francúzsky Mirage 2000C
| typ = viacúčelové stíhacie lietadlo
| výrobca = Dassault Aviation
| konštruktér = 
| prvý let = [[10. marec]] [[1978]]
| zavedený = [[1984]]
| vyradený =
| výroba = 1978 - 2007&lt;ref&gt;[https://www.globalaircraft.org/planes/dassault_mirage_2000.pl Dassault Mirage 2000]&lt;/ref&gt;
| vyrobených kusov = 601
| charakter = v aktívnej službe
| cena za kus = 23 miliónov amerických dolárov
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[Francúzske vzdušné sily]]
| viac používateľov =[[Egyptské vzdušné sily]] &lt;br/&gt;[[Grécke vzdušné sily]]
}}

'''Dassault Mirage 2000''' je [[Francúzsko|francúzske]] jednomotorové viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], vyvinuté spoločnosťou [[Dassault Aviation]]. Okrem francúzskeho letectva je Mirage 2000 zaradené do vzdušných síl [[Egypt|Egypta]], [[Grécko|Grécka]], [[India|Indie]], [[Peru]], [[Katar (štát)|Kataru]], [[Taiwan|Taiwanu]] a [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]]. V priebehu 29 rokov, počas ktorých sa lietadlo Mirage 2000 vyrábalo, vyprodukovala spoločnosť Dassault Aviation viac ako 600 týchto strojov. 

== Vznik a vývoj ==
Počiatky snáh o vývoj nového stíhacieho lietadla pre francúzske letectvo siahajú až do roku 1965. V tej dobe sa začal anglo-francúzsky projekt vývoja lietadla s meniteľnou geometriou krídel AFVG (Anglo-French Variable Geometry). Vzájomná spolupráca bola o dva roky neskôr ukončená, keď [[Francúzsko]] z projektu odstúpilo. Naopak, [[Spojené kráľovstvo]] pokračovalo ďalej v rozvoji konceptu s meniteľnou geometriou krídel a v spolupráci so [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]] a [[Taliansko|Talianskom]] vyvinuli lietadlo [[Panavia Tornado]]. 
[[Súbor:Dassault Mirage 2000B 115-OV at RIAT 2010 arp.jpg|thumb|Francúzsky Mirage 2000B]]
Dassault potom pracoval na niekoľkých nových konceptoch lietadiel, ktoré vyvinul na základe experimentálneho prototypu s meniteľnou geometriou krídel Mirage G. Tieto práce vyústili do sofistikovanej konštrukcie s označením ACF (Avion de Combat Futur – Budúce bojové lietadlo). Tesne pred dokončením prvého funkčného prototypu ACF sa však rozhodla francúzska vláda projekt zrušiť. Lietadlo bolo pre potreby francúzskeho letectva príliš veľké a drahé, preto bol jeho vývoj v decembri 1975 definitívne zastavený. 

Vývojárom Dassaultu bolo hneď od začiatku jasné, že exportný potenciál ACF bude vzhľadom na jeho rozmery a cenu nízky. Preto súbežne s vývojom ACF prebiehali v spoločnosti aj práce na koncepcii lietadla, ktoré by bolo menšie, jednoduchšie a lacnejšie. Dassault Aviation bol okamžite potom, ako bol zrušený ACF, schopný ponúknuť ako alternatívu koncept lietadla, nazvaného neskôr Mirage 2000. Paradoxom bolo, že zatiaľ čo ACF malo byť v prvom rade útočné lietadlo a až sekundárne záchytná stíhačka, v prípade Mirage 2000 to bolo presne naopak. Náklady na obstaranie takéhoto stroja však boli mimoriadne priaznivé a tak dala bezpečnostná rada Francúzska projektu „zelenú“. 

Vďaka výkonnému motoru [[SNECMA M53]], vyvinutému pôvodne pre ACF, mohol prototyp Mirage 2000 vzlietnuť už v marci 1978. Prvý sériovo vyrobený stroj sa dostal do vzduchu o štyri roky neskôr a v roku 1984 dosiahla prvá letka lietadiel Mirage 2000C počiatočných operačných schopností. 

== Konštrukcia ==
[[Súbor:Cockpit Mirage 2000.jpg|thumb|Kabína pilota Mirage 2000]]
Návrh [[drak (konštrukcia lietadla)|draku]] lietadla Mirage 2000, ktorý počítal s [[delta krídlo|delta krídlom]], vyzeral spočiatku ako krok späť. Jeho predchodca [[Dassault Mirage F1|Mirage F1]] bol totiž hornoplošník s lichobežníkovými krídlami. Mirage 2000 tak konštrukčne vychádzal viac zo staršieho [[Dassault Mirage III|Mirage III]], ktorý bol vyvíjaný ešte v 50. rokoch. O strojoch s delta krídlom sa v tej dobe vedelo, že majú dobré letové vlastnosti pri vysokej rýchlosti, ich radarová odrazová plocha je nižšia, konštrukčne sú jednoduchšie a poskytujú viac vnútorného priestoru pre palivo. Neboli však dobrou voľbou, pokiaľ išlo o ovládateľnosť a lety v nízkej nadmorskej výške. Taktiež potrebovali dlhšiu dráhu pre vzlet a pristátie. Inžinierom v Dassaulte sa však podarilo navrhnúť drak lietadla tak, že v kombinácii s elektro-impulzným systémom riadenia ([[fly-by-wire]]) dosahoval Mirage 2000 potrebnú úroveň obratnosti. Dĺžka pristátia bola znížená vďaka mohutným uhlíkovým brzdám. Predný podvozok je tvorený dvojitým kolesom a zaťahuje sa dozadu. Zatiaľ čo hlavný podvozok je vybavený sólo kolesami a zaťahuje sa dovnútra krídel. Výškovka, ktorá je dlhšia ako pri [[Dassault Mirage III|Mirage III]], umožňuje pilotovi udržať si kontrolu nad strojom aj pri vyšších uhloch nábehu. Väčšina lietadla bola vyrobená z [[hliník]]ových zliatin, ale niektoré diely už boli z [[titán]]u a uhlíkových vlákien. 

Pilot sedí na vystreľovacom sedadle [[Sembo Mark 10]], ktoré je licenčnou verziou britskej [[Martin-Baker Mark 10]]. Sedadlo má parametre 0/0, čo znamená, že pilot sa môže katapultovať už pri nulovej výške a nulovej rýchlosti lietadla.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Dassault Mirage 2000 &amp; 4000 |url=http://www.airvectors.net/avmir2k.html |dátum prístupu=2016-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428055403/http://www.airvectors.net/avmir2k.html |dátum archivácie=2015-04-28 }}&lt;/ref&gt;

Vstavanú výzbroj tvorila dvojica kanónov DEFA 554 (teraz GIAT 30-550 F4) kalibru {{mm|30|m}} so zásobou munície 125 ks. Kanóny majú voliteľnú kadenciu 1 200 alebo 1 800 výstrelov za minútu. Mirage 2000 má 9 závesníkov, na ktorých môže niesť výzbroj a externé palivové nádrže do hmotnosti {{kg|6300}}. Päť závesníkov sa nachádza pod trupom lietadla a po dva závesníky sú umiestnené pod každým krídlom. Tri pylóny sú tzv. mokré, t.j. sú schopné niesť prídavné palivové nádrže - ide o stredový pylón pod trupom a vnútorné pylóny pod krídlami.

==Operačné nasadenie==
[[Súbor:French Mirage 2000 finishes refueling from KC-10A 2009-12-06.JPG|thumb|Mirage 2000 práve ukončil tankovanie vo vzduchu z KC-10A]]
===[[Druhá vojna v Perzskom zálive]]===
Prvýkrát sa lietadlá Mirage 2000 zúčastnili bojov počas vojny v Perzskom zálive v rokoch 1990 až 1991. Francúzsko a Spojené arabské emiráty nasadili po 12 stíhacích lietadiel tohto typu proti letectvu [[Saddám Husajn|Saddáma Husajna]]. V prvých dňoch sa však leteckej kampane koalície nezúčastnili, pretože iracké letectvo disponovalo taktiež lietadlami spoločnosti Dassault - konkrétne 76 strojmi [[Mirage F1|Mirage F1 EQ]]. Francúzske Mirage 2000 vzlietli celkovo 512-krát, zatiaľ čo lietadlá Spojených arabských emirátov uskutočnili 64 bojových letov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Tucker
  | meno = Spencer C.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Persian Gulf War Encyclopedia: A Political, Social, and Military History
  | vydavateľ = ABC - CLIO
  | miesto = 
  | rok = 2014
  | isbn = 9781841762906 
  | kapitola = 
  | strany = 103
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt;
===[[Vojna v Bosne a Hercegovine]]===
V roku 1995 sa 16 francúzskych Mirage 2000D&lt;ref&gt;[http://www.globalsecurity.org/military/library/report/1997/Snider.htm War in Bosnia: The Evolution of the United Nations and Air Power in Peace Operations]&lt;/ref&gt; zapojilo do útokov na pozície bosnianskych Srbov. Francúzske letectvo používalo laserom navádzané rakety vzduch-zem [[AS-30L]] a laserom navádzané bomby rodiny [[Paveway]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Ripley
  | meno = Tim
  | odkaz na autora = 
  | titul = Conflict in the Balkans 1991–2000
  | vydavateľ = Osprey Publishing
  | miesto = 
  | rok = 2010
  | isbn = 978-1841762906 
  | kapitola = 
  | strany = 92
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt; Dňa 30. augusta bola jedna zo stíhačiek Mirage 2000 zostrelená v blízkosti mesta [[Pale]].&lt;ref&gt;[http://www.globalsecurity.org/military/ops/deliberate_force.htm Operation Deliberate Force]&lt;/ref&gt; Obaja piloti prežili avšak padli do zajatia, z ktorého boli bosnianskymi Srbmi prepustení v decembri 1995.&lt;ref&gt;[https://news.google.com/newspapers?nid=1241&amp;dat=19951213&amp;id=mGZTAAAAIBAJ&amp;sjid=HoYDAAAAIBAJ&amp;pg=6394,5540876&amp;hl=en Bosnian Serbs Free Two French Pilots Shot Down Back In August]&lt;/ref&gt;

===[[Vojna v Kosove]]===
V rokoch 1998 až 1999 sa 8 francúzskych Mirage 2000D zapojilo do útokov proti srbským jednotkám, ktoré bojovali s kosovskými Albáncami. Srbské pozície boli bombardované prevažne bombami Paveway I, Paveway III a laserom navádzanými raketami vzduch-zem AS-30L. Navyše, 8 stíhačiek Mirage 2000C vykonávalo hliadkovanie vo vzdušnom priestore nad územím bývalej [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslovanskej zväzovej republiky]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Malici
  | meno = Akan
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Search for a Common European Foreign and Security Policy
  | vydavateľ = Advances in Foreign Policy Analysis
  | miesto = 
  | rok = 2008
  | isbn = 978-0-230-61122-1 
  | kapitola = 
  | strany = 53
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt;

===[[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Vojna v Afganistane]]===
Po teroristických útokoch na Svetové obchodné centrum v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktoré sa udiali 11. septembra 2001, podnikli [[USA]] leteckú ofenzívu a následný vpád do [[Afganistan|Afganistanu]]. Ku koalícii vedenej Spojenými štátmi sa pridali aj iné krajiny, vrátane Francúzska. Od 23. októbra 2001 do 30. septembra 2002 nalietali francúzske lietadlá Mirage 2000D a [[Dassault-Breguet Super Étendard|Super Etendard]] nad Afganistanom 12 000 hodín. V uvedenom období zničili 33 pozemných cieľov, ktoré boli spájané s teroristickou organizáciou [[al-Káida]] alebo s vládou [[Taliban|Talibanu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Magnus
  | meno = Maurice
  | odkaz na autora = 
  | titul = French Foreign Legion Handbook: Strategic and Practical Information
  | vydavateľ = International Business Publications
  | miesto = 
  | rok = 2012
  | isbn = 1433095173 
  | kapitola = 
  | strany = 81
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt;
===Intervencia v Líbyi===

==Varianty==
[[Súbor:Mirage 2000 - RIAT 2010 (4809124565).jpg|thumb|Mirage 2000 počas leteckej show RIAT 2010]]
'''Mirage 2000C'''
: Jednomiestne stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády (C je skratkou francúzskeho slova Chasseur, t.j. stíhačka). Produkcia tejto verzie začala v novembri 1982 a celkovo bolo vyrobených 124 kusov.
'''Mirage 2000B'''
: Dvojmiestna cvičná verzia, ktorá prvýkrát vzlietla 11. októbra 1980.
'''Mirage 2000N'''
: Dvojmiestna verzia, odvodená z Mirage 2000B, ktorá je schopná niesť nukleárnu strelu ASMP s doletom {{km|300|m}} (od roku 2009 aj jej modernejšiu verziu ASMP-A s doletom viac ako {{km|500|m}}).
'''Mirage 2000D'''
: Dvojmiestne bojové lietadlo, odvodené z variantu Mirage 2000N, ktoré však nesie namiesto nukleárnych len konvenčné strely vzduch-zem (Apache, [[Storm Shadow|Scalp]]).

==Používatelia==
[[File:MIR-2000 User countries.png|thumb|500px|Používatelia Mirage 2000 k roku 2013]]

{|class=&quot;wikitable&quot;
|+ Zoznam používateľov a verzií, ktoré majú zaradené vo svojich vzdušných silách&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;&gt;[https://drive.google.com/file/d/0B8iBvTb9gHXZWjZMb1BpLUFqdDQ/view?pref=2&amp;pli=1 World Air Forces 2016] 16. január 2016 [[Flightglobal.com]]&lt;/ref&gt;
|-
!Variant!!Použitie!!Počet
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
|-
|rowspan=&quot;2&quot; |2000C ||Jednomiestne stíhacie lietadlo||124
|-
|Modernizované na verziu 2000-5F||37
|-
|2000D ||Dvojmiestne bojové lietadlo||86
|-
|2000N ||Dvojmietsny nosič nukleárnych striel ||75
|-
|2000B ||Dvojmiestne cvičné lietadlo||30
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||315
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|India}} '''[[India]]'''
|-
|2000H ||Majú byť zmodernizované na verziu 2000I ||42
|-
|2000TH ||Dvojmiestne cvičné lietadlá, majú byť zmodernizované na 2000TI ||9
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||51
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} '''[[Spojené arabské emiráty]]'''
|-
|2000EAD ||Jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo ||22
|-
|2000-9 ||Jednomiestne stíhacie lietadlo ||19&lt;ref&gt;[http://www.defensenews.com/story/defense/international/mideast-africa/2016/03/14/uae-mirage-fighter-jet-missing-yemen/81753912/ UAE Mirage Fighter Jet Crashes Over Yemen]&lt;/ref&gt;
|-
|2000-9D ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||12
|-
|2000RAD ||Verzia, určená na prieskum ||8
|-
|2000DAD ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||6
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||67
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Taiwan}} '''[[Taiwan]]'''
|-
|2000-5EI ||Podobné verzii 2000–5 ||48
|-
|2000-5DI ||Podobné verzii 2000-5D ||12
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||60
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Grécko}} '''[[Grécko]]'''
|-
|2000EG ||Podobné verzii 2000C ||17
|-
|2000-5 Mk 2 ||Viacúčelové stíhacie lietadlo ||25
|-
|2000BG ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||2
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||44
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Egypt}} '''[[Egypt]]'''
|-
|2000EM ||Podobné verzii 2000C ||16
|-
|2000BM ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||4
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||20
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Katar}} '''[[Katar (štát)|Katar]]'''
|-
|2000-5EDA ||Jednomiestne stíhacie lietadlo ||9
|-
|2000-5DDA ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||3
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||12
|-
!colspan=&quot;3&quot; |{{minivlajka|Peru}} '''[[Peru]]'''
|-
|2000P ||Jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo ||10
|-
|2000DP ||Dvojmiestne cvičné lietadlo ||2
|-
|colspan=&quot;2&quot; |Celkovo ||12
|-
|}

== Špecifikácie (Dassault Mirage 2000C)==
[[File:Dassault Mirage 2000C 3-view line drawing.gif|thumb|Mirage 2000C]]
=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 1
* '''Dĺžka''': {{m|14.36|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|9.13|m}}
* '''Výška''': {{m|5.2|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|41}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mirage 2000, Dassault-Breguet |url=http://www.fighter-planes.com/info/mir2000.htm |dátum prístupu=2016-06-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160814041943/http://www.fighter-planes.com/info/mir2000.htm |dátum archivácie=2016-08-14 }}&lt;/ref&gt;
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|7500}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|17000}}
* '''Pohonná jednotka''': 1 × [[dvojprúdový motor]] Snecma M53-P2 s prídavným spaľovaním
** '''Suchý ťah''': 64,3 kN
** '''Ťah s [[forsáž]]ou''': 95,1 kN

=== Výkony ===
'''Maximálna rýchlosť''': {{km|2338|m}}/h
* '''Dolet''': {{km|1850|m}} s prídavnými palivovými nádržami
* '''Dostup''':  {{m|16470|m}}
* '''Stúpavosť''': {{m|284}}/s
* '''Plošné zaťaženie''': {{kg|328}}/m²
* '''Ťah/Hmotnosť''': 0,988
* '''Preťaženie''': +9/-3,6 g

=== Výzbroj ===
* 2x kanón DEFA kalibru {{mm|30|m}} so zásobou munície 125 ks
* 9 externých závesov s nosnosťou do {{kg|6300}}
** '''Strely vzduch-vzduch:'''
*** 6x [[MICA|MICA IR/RF]] (Mirage 2000-5, Mirage 2000-9, Mirage 2000 I)
*** 2x Matra R550 Magic-II a 2× Matra Super 530D (Mirage 2000 C)
** '''Strely vzduch-zem:'''
*** 2x AM.39 Exocet (Mirage 2000 EG, Mirage 2000-5 Mk2)
*** 2× AS-30L (Mirage 2000 D)
** '''Bomby:'''
*** Mk.82
*** PGM 500 a PGM 2000 (Mirage 2000-9)
*** 2× [[Paveway|GBU-12]] (Mirage 2000 D, Mirage 2000 C a Mirage 2000 N)
*** 1× [[Paveway|GBU-16]] (Mirage 2000 D, Mirage 2000 C a Mirage 2000 N)
*** 1× [[Paveway|GBU-24]] (Mirage 2000 D, Mirage 2000 C a Mirage 2000 N)
*** 2× [[Paveway|GBU-49]] (Mirage 2000 D)
*** 1× ASMP (Mirage 2000 N)
** '''Iné:'''
*** rádiolokátor Thomson-CSF RDY (Mirage 2000-5)

== Pozri aj ==
* [[Suchoj Su-27]]
* [[Panavia Tornado]]
* [[McDonnell Douglas F-15 Eagle]]

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Francúzske stíhacie lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá Dassault]]</text>
      <sha1>pb0ib26any5tq602gubtkfdq7u4r2z1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Donald Henderson</title>
    <ns>0</ns>
    <id>581732</id>
    <revision>
      <id>8232612</id>
      <parentid>7461060</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:10:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232612</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4799" sha1="jvo5zw13kbd2l1sqhjo0kt6kuhdhth3" xml:space="preserve">{{Infobox Vedec
|Meno              = Donald Ainslie Henderson
|Rodné meno        = 
|Portrét           = DAHenderson.jpg
|Veľkosť portrétu  =
|Profesia          = americký lekár, epidemiológ a profesor
|Známy vďaka       = eradikácii [[Kiahne|pravých kiahní]]
|Významné práce    = 
|Vedecké pôsobenie = [[WHO|World Health Organization]]&lt;br/&gt;[[Johns Hopkins University]]
|Počet citácií     =
|Alma mater        = [[Oberlin College]]&lt;br/&gt;[[University of Rochester]]
|Akademický titul  =
|Vedecká hodnosť   =
|Ocenenia          = '''1976:''' Ernst Jung Prize;&lt;br/&gt;'''1978:''' Public Welfare Medal;&lt;br/&gt;'''1986:''' Národná medaila za vedu;&lt;br/&gt;'''1988:''' Japan Prize;&lt;br/&gt;'''1994:''' Albert B. Sabin Gold Medal;&lt;br/&gt;'''2002:''' Prezidentská medaila slobody
|Dátum narodenia   = [[7. september]] [[1928]]
|Miesto narodenia  = [[Lakewood]], [[Ohio]], [[USA]]
|Dátum úmrtia      = {{duv|2016|8|19|1928|9|7}}
|Miesto úmrtia     = [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]]
|Národnosť         = [[Američania (USA)|americká]]
|Poznámky          =
|Manželka          = Nana Irene Bragg (1951–)
|Manžel            =
|Partnerka         =
|Partner           =
|Deti              = 3
|Príbuzní          =
|Podpis            = 
|Webstránka        = 
|E-mail            =
|Údaje             =
}}

'''Donald Ainslie Henderson''' (* [[7. september]] [[1928]], [[Lakewood]], [[Ohio]], [[USA]] – † [[19. august]] [[2016]], [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]]), známy ako '''D.A'''., bol americký [[lekár]], univerzitný [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] a [[epidemiológ]].

==Životopis==
Henderson vyštudoval [[bakalár]]ske štúdium v roku 1950 na [[Oberlin College]]. O rok neskôr sa oženil s Nanou Irenou Braggovou. Titul [[Doktor všeobecného lekárstva|doktora všeobecného lekárstva]] získal na [[University of Rochester]] v 1954. Do 1966 pracoval ako praktický [[lekár]] v Mary Imogene Bassett Hospital v [[New York (mesto)|New Yorku]] a súčasne aj v Centre pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).&lt;ref&gt;[http://biography.yourdictionary.com/donald-ainslie-henderson &quot;BIOGRAPHY: DONALD AINSLIE HENDERSON&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160908221613/http://biography.yourdictionary.com/donald-ainslie-henderson |date=2016-09-08 }}. ''biography.yourdictionary.com''&lt;/ref&gt;

Od 1966 do 1976 viedol program [[WHO|Svetovej zdravotníckej organizácie]] na eradikciu pravých kiahní.&lt;ref&gt;[http://www.who.int/bulletin/volumes/86/12/08-041208/en/ &quot;Smallpox: dispelling the myths. An interview with Donald Henderson.&quot;]. ''who.int''&lt;/ref&gt; Na celý výskum bolo minutých približne 300 miliónov [[Americký dolár|$]] a zapojených bolo viac než 200 000 pracovníkov z viac ako 70 krajín sveta. Henderson sa zameriaval hlavne na [[izolácia (oddelenie pôvodcu infekcie)|izoláciu]] prepuknutia nákazy a systematické [[očkovanie]].&lt;ref&gt;[http://www.bbc.com/news/world-us-canada-37149900 &quot;Smallpox eradication 'giant' Donald Henderson dies at 87&quot;]. ''bbc.com'': (21. august 2016)&lt;/ref&gt; [[8. máj]]a [[1980]] bol svet Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásený za „eradikovaný od pravých kiahní.“&lt;ref&gt;[http://primar.sme.sk/c/4117223/prave-kiahne-variola.html &quot;Pravé kiahne, Variola&quot;]. sme.sk: (24. január 2004)&lt;/ref&gt;

Po skončení práce vo WHO sa stal [[Dekan (vysoká škola)|dekan]]om na [[Johns Hopkins University]], vedeckým poradcom niekoľkých [[Americký prezident|amerických prezidentov]] a miestnym odborníkom v Centre pre biologickú bezpečnosť na [[University of Pittsburgh]].&lt;ref&gt;[http://www.mirror.co.uk/science/donald-henderson-dead-who-work-8681528 &quot;Donald Henderson dead: Who was he and why was his work eradicating smallpox so important?&quot;]. mirror.co.uk: (22. august 2016)&lt;/ref&gt; V roku 2002 získal [[Presidential Medal of Freedom]].&lt;ref&gt;[http://www.jhsph.edu/news/news-releases/2002/henderson-medal-freedom.html &quot;D.A. HENDERSON TO RECEIVE MEDAL OF FREEDOM&quot;]. ''jhsph.edu'': (21. jún 2002)&lt;/ref&gt;

Henderson zomrel [[19. august]]a [[2016]] v nemocnici v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] na zdravotné komplikácie po zlomenine bedra.&lt;ref&gt;[http://www.upi.com/Top_News/US/2016/08/20/DA-Henderson-leader-of-campaign-to-eradicate-smallpox-dead-at-89/8171471718593/ &quot;D.A. Henderson, leader of campaign to eradicate smallpox, dead at 89&quot;]. upi.com: (20. august 2016)&lt;/ref&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Henderson, Donald}}
[[Kategória:Epidemiológovia USA]]
[[Kategória:Nositelia Japonskej ceny]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Absolventi University of Rochester]]
[[Kategória:Pracovníci Svetovej zdravotníckej organizácie]]
[[Kategória:Vyučujúci na Johns Hopkins University]]</text>
      <sha1>jvo5zw13kbd2l1sqhjo0kt6kuhdhth3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DS Automobiles</title>
    <ns>0</ns>
    <id>586690</id>
    <revision>
      <id>8232401</id>
      <parentid>8180332</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:04:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232401</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5244" sha1="nfh5dr1ubc3ummkawlai8kj6ofp3412" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = DS Automobiles
| Právna forma         = značka skupiny [[Stellantis]]
| Odvetvie             = automobilizmus
| Založená             = [[2014]] 
| Sídlo                = [[Poissy (Yvelines)]]
| Štát sídla           = Francúzsko
| Pôvod                = [[Francúzsko]]
| Vedenie              =Xavier Peugeot (od 2025) 
| Územný rozsah        = 
| Priemysel            = 
| Produkcia            = 
| Výnosy               = 
| Zisk                 = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Člen skupiny         =[[Stellantis]] 
| Počet zamestnancov   = 
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = 
| Slogan spoločnosti   =Travelling is an Art 
| Domáca stránka       = {{url|dsautomobiles.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             =  	
}}
[[Súbor:DS N˚8.jpg|náhľad|'''DS N˚8''']]
[[Súbor:DS N˚4.jpg|náhľad|'''DS N˚4''']]
[[Súbor:DS 7.jpg|náhľad|'''DS 7''']]
 
'''DS Automobiles''' je značka prémiových automobilov skupiny Stellantis. 

V automobilom priemysle zosobňuje značka DS Automobiles ambíciu znovuoživenia francúzskeho “ savoir-faire” a luxusu. Vo filozofii jej modelov sa prelínajú prvky avant-gardného dizajnu, rafinovanosť detailov, inovatívne technológie a nevyhnutné pohodlie počas dynamickej jazdy. Odlišuje sa svojím silným prepojením s projektami z oblasti umenia, módy haute-couture, špičkovej gastronómie a mestom Paríž. Avantgardný duch, dedičstvo výnimočného úspechu a inovácií vychádza z histórie prelomového modelu DS z roku 1955. 

Rad DS bol pôvodne prémiovým radom značky Citroën v rokoch 2009 až 2014, od roku 2014, po uvedení samostatnej značky DS Automobiles na trh, sa rozšíril do celého sveta. Prvá oficiálna prezentácia značky DS Automobiles sa konala 3. marca 2015 na autosalóne v Ženeve. 

V roku 2017 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS 7 Crossback, prvé vozidlo navrhnuté výlučne touto značkou. Po modeli DS 3 Crossback, uvedenom na trh v roku 2019, prišiel model DS 9, uvedený na trh koncom roka 2020, a druhá generácia modelu DS 4 koncom roka 2021. Od roku 2021 značka ponúkala celý svoj nový rad v elektrických alebo plug-in hybridných verziách E-Tense. Koncom roka 2024 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS N˚8 a v roku 2025 model DS N˚4.

Spoločnosť DS Automobiles je súčasťou majstrovstiev elektrických monopostov Formule E  prostredníctvom tímu DS Penske Formula E. Dvakrát získala titul v Pohári jazdcov aj v Pohári konštruktérov s tímom Techeetah Formula E. 

Značka DS je prítomná v 40 krajinách a disponuje exkluzívnou distribučnou sieťou, ktorá zahŕňa takmer 450 predajní DS STORES po celom svete. Na Slovensku bolo prvé predajno - servisné centrum značky, DS STORE BRATISLAVA, otvorené v Decembri 2019, v Bratislave na Hodonínskej ceste 11 (&lt;nowiki&gt;https://www.finalcd.sk/ds/&lt;/nowiki&gt;).

== História ==
*[[2009]] Vznik prémiového radu vozidiel DS pod značkou [[Citroën]]
*[[2014]] Vedenie [[Groupe PSA|skupiny PSA]] odčlenilo prémiový rad automobilov Citroën DS a vytvorilo samostatnú značku DS Automobiles
*[[2018]] Koniec pôvodných modelov [[Citroën DS3|DS3]], [[Citroën DS4|DS4]], [[Citroën DS 5|DS5]] a predstavenie nového luxusnejšieho a štýlovejšieho dizajnového jazyku značky

== Modely ==

==== Ukončené modely ====
*[[Citroën DS3|DS3]]
* [[Citroën DS4|DS4]]
*[[DS4S]]
* [[Citroën DS 5|DS5]]
*[[DS5LS]]
* [[Citroen DS6|DS6WR]]
* DS 6
* DS 9

==== Súčasné modely ====

* [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html DS 3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251212054411/https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html |date=2025-12-12 }}
* [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html DS N°4] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260209195910/https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html |date=2026-02-09 }}
* [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds7/ds-7-edition-france.html DS 7] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260209200806/https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds7/ds-7-edition-france.html |date=2026-02-09 }}
* [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html DS N°8] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260125001838/https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html |date=2026-01-25 }}

==== Koncepty ====

* DS Wild Rubis (2013)
* DS Divine (2014)
* DS E-Tense (2016)
* DS X E-Tense (2018)
* DS Code X (2019)
* DS Aero Sport Lounge (2020)
* DS SM Tribute (2024)
* DS Taylor Made N°4

== Predaj ==
{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
!Rok
!Celosvetový predaj
|-
|2012
|129 212
|-
|2013
|122 694
|-
|2014
|118 472
|-
|2015
|102 335
|-
|2016
|85 981
|-
|2017
|52 860
|-
|2018
|53 265
|-
|2019
|62 512
|-
|2020
|43 686
|-
|2021
|54 175
|-
|2022
|42 427
|-
|2023
|56 378
|}
[[Súbor:DS 3.jpg|náhľad|'''DS 3''']]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Pozri aj ==
* [https://www.dsautomobiles.sk/ DS Automobiles : Francúzske prémiové autá] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251212071000/https://www.dsautomobiles.sk/ |date=2025-12-12 }}

{{výhonok}}

{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}

[[Kategória:Groupe PSA]]</text>
      <sha1>nfh5dr1ubc3ummkawlai8kj6ofp3412</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dassault Mirage III</title>
    <ns>0</ns>
    <id>591404</id>
    <revision>
      <id>8232452</id>
      <parentid>8134915</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:42:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232452</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32559" sha1="9sc0quc0h005kat5slzkl55mvu9ztjr" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Mirage III
| obrázok = Obrázok: Dassault Mirage IIIC, France - Air Force AN0695826.jpg
| text = Mirage IIIC [[Francúzske vzdušné a vesmírne sily|francúzskych vzdušných síl]]
| typ = prepadové [[stíhacie lietadlo]]
| výrobca = [[Dassault Aviation]]
| konštruktér = 
| prvý let = [[17. november|17. novembra]] [[1956]]
| zavedený = [[1961]]
| vyradený = [[1983]] ([[Izraelské vzdušné sily|Izrael]])&lt;br/&gt;[[1988]] ([[Francúzske vzdušné a vesmírne sily|Francúzsko]])&lt;br/&gt;[[1988]] ([[Royal Australian Air Force|Austrália]])
| výroba = 
| vyrobených kusov = 1 422&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The ‘Crashed’ Dassault Mirage III Fighter at Châteaudun Air Base |url=http://www.urbanghostsmedia.com/2015/09/crashed-dassault-mirage-iii-fighter-chateaudun-air-base/ |dátum prístupu=2017-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170214101721/http://www.urbanghostsmedia.com/2015/09/crashed-dassault-mirage-iii-fighter-chateaudun-air-base/ |dátum archivácie=2017-02-14 }}&lt;/ref&gt;
| charakter = v službe (iba v [[Pakistanské vzdušné sily|Pakistane]])
| cena za kus = 
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[Francúzske vzdušné a vesmírne sily|Francúzske vzdušné sily]] (v minulosti)
| viac používateľov = [[Royal Australian Air Force|Austrálske kráľovské letectvo]] (v minulosti)&lt;br /&gt;[[Pakistanské vzdušné sily]]&lt;br /&gt;[[Izraelské vzdušné sily]] (v minulosti)
}}

'''Dassault Mirage III''' je [[Francúzsko|francúzske]] jednomotorové [[stíhacie lietadlo]], vyvinuté spoločnosťou [[Dassault Aviation]]. Celkovo bolo vyrobených 1422 lietadiel Mirage III a okrem francúzskeho letectva boli tieto stroje súčasťou vzdušných síl mnohých iných krajín.

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor: Dassault Mirage I in flight c1956.jpg|thumb|Prototyp Mirage I počas skúšobného letu v roku 1956]]
[[Súbor: Dassault Mirage I, Mirage III, and Mirage IIIC top-view silhouettes.png|thumb|Rozdiely v návrhoch Mirage I, Mirage III a Mirage IIIC]]
[[Súbor: Mirage III A 01 Musee du Bourget P1020118.JPG|thumb|Mirage III A 01 v múzeu letectva a kozmonautiky v Paríži]]
Čoskoro po 2. svetovej vojne začali francúzsku vládu znepokojovať rastúce náklady na obstaranie a prevádzku moderných stíhačiek. Začiatkom roka 1952 získala preto francúzska letecká spoločnosť Dassault kontrakt na štúdiu možného vývoja ľahkej stíhačky s delta krídlom. Na základe týchto požiadaviek spustila spoločnosť prípravné práce na koncepte, ktorý získal označenie MD.550 Mystère Delta. Firma Dassault prišla s návrhom lietadla, ktorého pohon mal zabezpečovať jeden motor – a to buď Rolls-Royce Avon RA.7R alebo SNECMA Atar. Tento koncept vychádzal z trupu stíhačky [[Dassault Mystère IV|Mystère IV]] s prívodom vzduchu cez nos lietadla, ale nepočítal s využitím stabilizátora. Delta krídlo malo mať rozpätie {{m|8,20|m}} so šípom nábežnej hrany 62°.

Hoci išlo o realizovateľný návrh, v januári 1954 prišla francúzska vláda s novými požiadavkami, ktoré sformulovala na základe skúseností z kórejskej vojny (1950 – 53). Nové špecifikácie boli nasledovné:
* malo ísť o stíhacie lietadlo do každého počasia, 
* nemalo vážiť viac ako {{kg|4000}},
* súčasťou výzbroje mala byť jedna raketa vzduch-vzduch Matra s hmotnosťou asi {{kg|200}},
* maximálna rýchlosť letu mala dosiahnuť hodnotu Mach 1,3 a udržateľná rýchlosť mala byť na úrovni presahujúcej Mach 1,0
* a do výšky {{m|18000|m}} malo byť lietadlo schopné vystúpiť za 6 minút.

Súťaže sa zúčastnilo šesť spoločností so svojimi návrhmi lietadiel. Breguet Br.1002, Morane-Saulnier MS.1000 a Nord HARPON boli čoskoro vyradené. Do užšieho výberu sa dostali návrhy  Mystere Delta,  Sud-Est SE. 212 Durandal a Sud-Ouest SO.9000 Trident. Na základe každého z nich mala byť vyrobená dvojica prototypov. Spoločnosť Dassault sa pustila do výroby prvých dvoch prototypov MD.550 Mystère Delta, ktoré však boli trochu odlišné od predchádzajúceho konceptu s rovnakým názvom. Prvý z týchto strojov sa vzniesol k oblohe 25. júna 1955.  Lietadlo bolo dolnoplošník s delta krídlom s rozpätím {{m|7.30|m}}. Bolo vyrobené z konvenčnej ľahkej zliatiny, pohonný systém pozostával z dvoch motorov MD.30 (každý s ťahom 7,35 kN) a [[maximálna vzletová hmotnosť]] stíhačky bola {{kg|5070}}.

Mystère Delta mohla zrýchliť na Mach 1.15, ale hneď od začiatku programu bolo jasné, že výkonnejšími motormi by mohol stroj dosahovať vyššiu rýchlosť. Preto po počiatočných testoch vzniká vylepšená verzia, nazvaná Mirage I. Rozdielov v porovnaní s Mystere Delta bolo viacero: upravené čelné sklo, závesník v strede trupu pre jednu raketu vzduch-vzduch, rozpätie krídel sa znížilo o {{m|0.267|m}}, trup bol mierne skrátený, zvislá chvostová plocha zmenšená. Pohon zabezpečovala dvojica modernizovaných prúdových motorov MD.30R (každý s ťahom 9,61 kN) a doplnkový raketový motor SEPR 66  s ťahom 15 kN. Mirage I prvýkrát vzlietol v decembri 1956 a pri maximálnej vzletovej hmotnosti {{kg|5000}} dosiahol maximálnu rýchlosť mach 1,6.

Ďalší prototyp dostal označenie Mirage II a mal už byť vybavený rádiolokátorom Dassault Aladin, poháňaný dvomi prúdovými motormi Turbomeca Gabizo s prídavným spaľovaním a dvomi raketovými motormi (každý s ťahom 7,35 kN). Na začiatku roku 1956 bol však tento projekt z dôvodu nedostatočnej veľkosti zrušený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Fighters which did not make the cut – the Dassault MD.550 Mirage |url=http://www.cmchant.com/dassault-md-550-mirage |dátum prístupu=2017-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170214101638/http://www.cmchant.com/dassault-md-550-mirage |dátum archivácie=2017-02-14 }}&lt;/ref&gt;

Dassault si rýchlo uvedomil obmedzenia, vyplývajúce z konštrukcie ľahkého stíhacieho lietadla, preto už na začiatku marca 1956 navrhol dva ťažšie varianty – Mirage III a [[Dassault Mirage IV|Mirage IV]]. Mirage III bola jednomotorová verzia stíhacieho lietadla a Mirage IV väčšia dvojmotorová verzia, ktorá mala slúžiť francúzskemu letectvu ako jadrový bombardér.

Dňa 3. septembra 1956 vydalo francúzske letectvo nové požiadavky na skonštruovanie záchytnej stíhačky, schopnej operovať za každého počasia. Lietadlo malo byť navrhnuté tak, aby dokázalo čeliť vtedajšej najväčšej hrozbe, t. j. nadzvukovým bombardérom lietajúcim vo výškach 12 000 – {{m|20000|m}}. Definitívne sa tak upustilo od konceptu ľahkého stíhacieho lietadla, na ktorého počiatku bol MD.550.

Prototyp Mirage III 001, vážiaci sedem ton, prvýkrát vzlietol dňa 17. novembra 1956. V apríli 1957 objednali Francúzske vzdušné sily 10 predprodukčných lietadiel Mirage IIIA, ktoré mali byť o čosi väčšie ako „001“, aby mohli pojať všetko požadované vybavenie. Takto upravený prototyp s označením Mirage III A 01 sa vzniesol prvýkrát k oblohe dňa 12. mája 1958. O rok neskôr bola podpísaná zmluva na výrobu 95 sériových strojov, ktoré dostali pomenovanie Mirage IIIC. Dňa 7. júla 1961 sa sformovala prvá stíhacia letka na základni Dijon-Longvic a 19. decembra toho istého roka boli Mirage IIIC oficiálne zaradené do služby. Táto verzia bola súčasťou Francúzskych vzdušných síl až do roku 1988.&lt;ref&gt;[http://www.dassault-aviation.com/en/passion/aircraft/military-dassault-aircraft/mirage-iii/ Mirage III]&lt;/ref&gt;

V čase zavedenia Mirage IIIC do výzbroje [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'a i.]], pracoval už Dassault na vývoji viacúčelového variant, prispôsobeného aj pre útoky na pozemné ciele. Prototyp tohto nového lietadla, nazvaného neskôr Mirage IIIE, prvýkrát vzlietol v apríli 1961. Spolu s tým prebiehal aj vývoj verzie Mirage IIIR, určenej pre taktický prieskum z nízkych až stredných letových hladín, počas dňa i noci.
V čase zavedenia Mirage IIIC do výzbroje [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'air]], pracoval už Dassault na vývoji viacúčelového variantu, prispôsobeného aj pre útoky na pozemné ciele. Prototyp tohto nového lietadla, nazvaného neskôr Mirage IIIE, prvýkrát vzlietol v apríli 1961. Spolu s tým prebiehal aj vývoj verzie Mirage IIIR, určenej pre taktický prieskum z nízkych až stredných letových hladín, počas dňa i noci.
Vzhľadom na to, že na [[Stredný východ|Strednom východe]] prevláda bezoblačné a slnečné počasie, požadoval Izrael lacnejšiu verziu stíhačky, ktorá by nebola vybavená avionikou do každého počasia. V septembri 1966 zaslali Izraelčania objednávku na 50 nových lietadiel v tomto prevedení, ktoré dostali označenie Mirage 5. Dassault sa pustil do realizácie požadovaných úprav a prvý prototyp Mirage 5 vzlietol 19. mája 1967. Vzrastajúce napätie na Strednom východe viedlo k tomu, že dňa 3. júna 1967 uvalil francúzsky prezident [[Charles de Gaulle]] embargo na vývoz Mirage 5 do Izraela. Toto opatrenie sa však minulo účinku a o dva dni neskôr Izrael vstúpil do vojny s arabskými krajinami. Aj napriek uvedenému embargu sa produkcia Mirage 5 nezastavila a o rok neskôr zišla z výrobnej linky aj posledná stíhačka z várky, určenej pre Izrael. Hoci v tom čase už prebiehal vo Francúzsku výcvik izraelských pilotov a krajina uhradila za stroje celú sumu, nové Mirage 5 Izrael nakoniec nezískal. Musel akceptovať vrátenie platby a všetkých 50 lietadiel bolo zaradených do francúzskeho letectva pod označením Mirage 5F.

== Konštrukcia ==
[[Súbor: Mirage3.jpg|thumb|Izraelský Mirage IIICJ]]
[[Súbor: SAAF Mirage III BZ 817 (11071140784).jpg|thumb|Cvičná verzia Mirage IIIBZ]]
[[Súbor: Argentina Air Force Dassault Mirage IIIEA Lofting-1.jpg|thumb|Argentínsky Mirage IIIEA]]
[[Súbor: Black mirage.JPG|thumb|Švajčiarsky prieskumný stroj Mirage IIIRS]]
[[Súbor: Chile Air Force Dassault (SABCA) Mirage 5MA Elkan Lofting-2.jpg|thumb|Mirage 5 čilského letectva]]
=== Mirage IIIC ===
Lietadlo Mirage IIIC bolo veľmi podobné verzii Mirage IIIA, od svojho predchodcu však bolo asi pol metra dlhšie – dĺžka trupu dosahovala {{m|14.73|m}}. Išlo o plnohodnotnú záchytnú stíhačku, ktorú poháňal jeden prúdový motor Atar 09B a jeden prídavný raketový motor SEPR 84. V jednomiestnom kokpite sedel pilot na vystreľovacom sedadle Martin-Baker Mark 4, ktoré bolo neskôr nahradené verziou „Mark 6“ s parametrami 0/0 (pilot sa mohol katapultovať už pri nulovej výške a nulovej rýchlosti lietadla).

Mirage IIIC bol vyzbrojený dvojicou kanónov  DEFA 552 kalibru {{mm|30|m}}, umiestnenými pod prívodmi vzduchu. Palebný priemer každého z kanónov bol 125 nábojov a kadencia asi 1300 rán/minútu, čo predstavovalo asi šesťsekundovú dávku. Úsťová rýchlosť bola {{m|814}}/s.&lt;ref&gt;[http://www.saairforce.co.za/the-airforce/weapons/39/defa-553-30mm-cannon DEFA 553 30mm Cannon]&lt;/ref&gt;  Kanóny mali účinný dostrel {{m|100 – 700|m}}. Piloti však málokedy spustili streľbu na vzdialenosť menšiu ako {{m|200|m}} z obavy, že by si mohli poškodiť vlastný stroj troskami zostreleného lietadla. Mirage IIIC mala tri závesné body, jeden pod trupom a jeden pod každým krídlom. Čoskoro však pribudol pod krídlami ďalší pár a lietadlo tak malo celkovo päť závesníkov. Hlavnou zbraňou stíhačky mala byť protilietadlová strela s poloaktívnym navádzaním Matra R.530, ktorá bola nesená na jednom podtrupovom závesníku. Strela niesla bojovú časť s hmotnosťou {{kg|27}} a jej účinný dosah bol {{km|1.5 – 20|m}}.&lt;ref&gt;[http://www.saairforce.co.za/the-airforce/weapons/56/r-530-missile R.530 Missile]&lt;/ref&gt; Výhody, ktoré poskytovala Matra R.530 nad vtedajšími protivníkmi, však boli limitované nedokonalým rádiolokátorom Cyrano. Ten bol často zahltený falošnými odrazmi od zeme, nedokázal v malých výškach ani len určiť správnu vzdialenosť cieľa a R.530 tak bola nepoužiteľná. Na vnútorných podkrídelných závesníkoch mohli byť nesené dve prídavné palivové nádrže s objemom 625, 1100, 1300 alebo 1700 litrov. Na vonkajších podkrídelných pylónoch mohla byť zavesená ďalšia výzbroj v podobe dvoch protilietadlových rakiet krátkeho dosahu [[AIM-9 Sidewinder]] s tepelným navádzaním. Mirage IIIC francúzskeho letectva boli vyzbrojené domácimi strelami s infra-červeným navádzaním [[Matra R.550 Magic]]. Izraelská verzia Mirage IIICJ mala integrované izraelské strely krátkeho dosahu Šafrir I.

=== Mirage IIIB ===
Mirage IIIB bola dvojmiestna tréningová verzia, ktorá nemala rádiolokátor Cyrano. V porovnaní s Mirage IIIC bol trup „béčka“ asi o meter dlhší a oba kanóny boli odstránené, aby v kabíne vznikol priestor pre miesto inštruktora.

=== Mirage IIIE ===
Zatiaľ čo Mirage IIIC bola záchytná stíhačka, určená primárne na zostreľovanie bombardérov, verzia „IIIE“ už bola spôsobilá efektívne ničiť aj pozemné ciele, čo z nej už robilo viacúčelové stíhacie lietadlo. Mirage IIIE má na rozdiel od svojho predchodcu o {{cm|30|m}} dlhšiu prednú časť trupu. Tým sa zväčšil priestor za kokpitom pre uloženie avioniky a zároveň sa zvýšila kapacita vnútorných palivových nádrží. Toto predĺženie sa dá voľným okom len veľmi ťažko spozorovať. Jediným vodítkom je okraj prívodov vzduchu do motora, ktorý sa pri Mirage IIIE nachádza presne na úrovni zadnej časti prekrytu kabíny, zatiaľ čo pri „IIIC“ sa tento okraj nachádza zhruba na úrovni sedadla pilota. Pohon zabezpečoval výkonnejší motor Atar 09C, ktorého ťah s prídavným spaľovaním je 60,8 kN. V kýle lietadla boli namontované antény rádiolokačného výstražného prijímača. Mnoho podverzií Mirage IIIE bolo vybavených dopplerovským navigačným rádiolokátorom Marconi, ktorý bol umiestnený na spodnej časti trupu pod kabínou. Dôležitým vylepšením variantu „IIIE“ bol strelecký rádiolokátor Cyrano II od firmy Thompson-CSF, ktorý mohol pracovať nie len v režime vzduch-vzduch, ale aj vzduch-zem. Mirage IIIE mohli niesť voľne padajúce bomby EU3 s hmotnosťou {{kg|450}} alebo riadenú strelu AS.30 proti cieľom s vysokou hodnotou (mosty, bunkre). V polovici 80. rokov sa stala súčasťou výzbroje aj protirádiolokačná strela AS.37 s maximálnym doletom {{km|60|m}}. Francúzske Mirage IIIE mohli niesť aj taktickú jadrovú bombu AN-52, ktorá sa vyrábala v dvoch variantoch. Ľahší o ekvivalente 6 – 8 kiloton TNT a ťažší o ekvivalente 25 kiloton TNT.&lt;ref&gt;[http://nuclearweaponarchive.org/France/FranceArsenalDev.html France's Nuclear Weapons]&lt;/ref&gt;

==== Modernizácia v rámci programu ROSE ====
V roku 1998 bolo 33 pakistanských Mirage IIIE zmodernizovaných v rámci programu ROSE (Retrofit of strike element). V spolupráci s francúzskou spoločnosťou Sagem bol integrovaný nový navigačný/útočný systém a radarový výškomer. Kabína pilota bola vybavená Head-up displejom, multifunkčnými displejmi a ovládacie prvky boli prerobené podľa konceptu HOTAS (hands-on-throttle-and-stick).&lt;ref&gt;[https://www.flightglobal.com/news/articles/building-a-base-48539/ Building a base]&lt;/ref&gt; Lietadlá získali nové výmetnice klamných cieľov, ale hlavne moderný palubný rádiolokátor FIAR Grifo M. Tento [[radar]], ktorý je talianskou kópiou amerického APG-68, dokáže sledovať ciele, letiace v nižšej letovej hladine a zároveň na ne navádzať rakety.&lt;ref&gt;[http://www.globalsecurity.org/military/world/pakistan/mirage-5.htm Mirage III / Mirage 5]&lt;/ref&gt;

=== Mirage IIIR ===
Mirage IIIR je variant, určený na taktický prieskum v nízkych a stredných výškach počas dňa i noci. Tento stroj má drak z verzie Mirage IIIE a avioniku z Mirage IIIC. Nie je vybavený rádiolokátorom, ale boli mu ponechané oba kanóny a závesníky. V nose lietadla je umiestnených až päť filmových kamier OMERA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Mirage III, 5, &amp; 50 |url=http://www.airvectors.net/avmir3_1.html |dátum prístupu=2017-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190406225450/http://www.airvectors.net/avmir3_1.html |dátum archivácie=2019-04-06 }}&lt;/ref&gt;

=== Mirage 5 ===
Na rozdiel od &quot;trojky&quot; má Mirage 5 dlhý štíhly nos, ktorý predlžuje trup lietadla asi o {{m|0.5|m}}. Ďalšou charakteristickou črtou, ktorou sa odlišujú od seba jednotlivé verzie, je [[Pitotova trubica]]. U Mirage 5 sa toto zariadenie nachádza pod nosom lietadla, zatiaľ čo predchádzajúce verzie ho majú priamo v špičke nosa. Na žiadosť Izraela neboli nové stíhačky vybavené žiadnym rádiolokátorom. Prázdny priestor v nose lietadla vyplnila elektronika, ktorá sa pôvodne nachádzala za kabínou pilota. Tým vznikla možnosť na rozšírenie vnútorných palivových nádrží. Lietadlu pribudli ďalšie dva závesné body, čím sa zvýšil ich celkový počet na sedem. Výsledkom týchto úprav bola lacnejšia stíhačka, ktorá mala o 32% vyššiu kapacitu palivových nádrží ako Mirage IIIC a mohla niesť až 14 bômb.&lt;ref&gt;[http://www.dassault-aviation.com/en/passion/aircraft/military-dassault-aircraft/mirage-5/ Mirage 5]&lt;/ref&gt;

== Operačné nasadenie ==
=== Vojna o vodu ===
V 60. rokoch 20. storočia sa medzi Izraelom a jeho susedmi rozpútal konflikt, ktorý dostal označenie &quot;Vojna o vodu&quot;. Ako už názov napovedá, príčinou boli vodné zdroje Izraela, ktoré sa snažili okolité arabské krajiny odkloniť, čo by znamenalo zredukovanie prítoku vody do Izraela asi o 35%. Dňa 19. augusta 1963 vypukol boj medzi izraelskými a sýrskymi jednotkami, pričom dvaja izraelskí vojaci prišli o život. Strety medzi izraelskou a sýrskou armádou sa neobmedzili iba na boje pozemných jednotiek, ale čoskoro sa zapojilo i letectvo. Pri prvom vzdušnom súboji na seba narazila dvojica izraelských Mirage IIICJ a osem sýrskych stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-17|MiG-17]]. Izraelcom sa podarilo zasiahnuť jeden z MiGov, ten sa však dokázal bezpečne vrátiť na základňu.

Dňa 13. novembra 1964 sa dvojica Mirage IIICJ stretla s vyspelejším protivníkom, sýrskymi [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]. Piloti na oboch stranách odpálili niekoľko rakiet typu vzduch-vzduch, ani jedna však nazasiahla svoj cieľ.

Dňa 14. júla 1966 zabezpečovali Mirage IIICJ vzdušné krytie ostatným izraelským bojovým lietadlám, ktoré útočili na pozície sýrskych pozemných jednotiek. K bojovej zóne sa blížili štyri sýrske MiG-21, ktorým bola naproti poslaná štvorica Mirage IIICJ. Jeden z MiGov sa podarilo pomocou kanónu zneškodniť, čím si Mirage IIICJ pripísal svoj vôbec prvý zostrel. Rovnako išlo o prvý izraelský zostrel MiGu-21.

Ďalší MiG bol zostrelený nad [[Galilejské more|Galilejským morom]] 15. augusta 1966, potom, čo sa snažil zaútočiť na izraelskú loď.

Dňa 11. novembra 1966 boli traja izraelskí vojaci zabití mínou v blízkosti jordánskej hranice. Počas následných odvetných úderov bol zostrelený jeden jordánsky [[Hawker Hunter]].

Dva egyptské [[Mikojan-Gurevič MiG-19|MiG-19]] padli za obeť jedinému Mirage IIICJ potom, čo dňa 29. novembra 1966 narušili izraelský vzdušný priestor. Jeden z MiGov bol zostrelený raketou [[R.530|Matra R.530]], čo predstavovalo prvé izraelské víťazstvo vo vzdušnom súboji pomocou strely vzduch-vzduch.

=== [[Šesťdňová vojna]] ===
Dňa 7. apríla 1967 začalo sýrske ostreľovanie izraelských traktorov v poľnohospodárskej oblasti, ktoré prerástlo do ostreľovania izraelských osád pozdĺž spoločnej hranice a položilo základy pre budúcu Šesťdňovú vojnu. Na poludnie toho istého dňa zaútočilo päť letiek Izraelských vzdušných síl (vrátane jednej letky Mirage IIICJ) na pozície sýrskych jednotiek na [[Golanské výšiny|Golanských výšinách]]. Útok bol prerušený ešte pred dokončením po tom, čo boli v blízkosti detegované sýrske MiG-21. Útočné lietadlá uvoľnili priestor letke stíhačiek Šakah, ako boli lietadlá Mirage III v Izraeli označené. V následnom vzdušnom súboji boli dva z MiGov nad [[Damask]]om zostrelené. Keď sýrske ostreľovanie izraelských osád pokračovalo aj v poobedňajších hodinách, izraelské Mirage IIICJ vzlietli o 14:45 opäť a zostrelili ďalší MiG-21. O 16:30 hliadkovalo šesť Mirage IIICJ nad severným Izraelom, pričom narazili na ďalšie štyri MiG-21. Izraelcom sa podarilo tri z nich zostreliť, čím sa celkový počet zostrelov v daný deň stíhačkami Mirage IIICJ zvýšil na 6 lietadiel.

Šesťdňová vojna sa začala ráno 5. júna 1967 spustením leteckej operácie „Moked“. Asi 200 izrelských lietadiel, vrátane 53 stíhačiek Mirage IIICJ, uskutočnilo rázny preventívny útok na egyptské letecké základne. Izraelským vzdušným silám sa podarilo zničiť väčšinu egyptských lietadiel ešte na zemi. Stíhačky Mirage mali za úlohu zaútočiť na najvzdialenejšie a najlepšie chránené letecké základne, ako napr. Abu-Sweir, Cairo West, Helwan. Následne operácia „Moked“ pokračovala útokom na jordánske, sýrske a iracké letecké základne. Lietadlá Mirage boli opäť v čele útoku, aby vybojovali vzdušnú nadvládu a zničili nepriateľské pozemné ciele. Do konca vojny zostrelili lietadlá Mirage 48 arabských stíhačiek, pričom niekoľko týchto strojov Izraelci sami stratili.

=== [[Opotrebovávacia vojna]] ===
Koniec Šesťdňovej vojny neznamenal zastavenie bojov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Krátko na to vypuklo medzi týmito krajinami viacero konfliktov, ktoré dostali označenie Opotrebovávacia vojna a zúrili až do roku 1970. Do tejto vojny bolo opäť zapojené aj izraelské letectvo, vrátane stíhačiek Mirage IIICJ. Niekoľko letiek Mirage IIICJ bolo premiestnených na bývalú egyptskú základňu Bir Gifgafa, ktorá bola po dobití tohto územia Izraelom premenovaná na Refidim.  Prvý zostrel si Mirage III pripísali dňa 8. júla 1967 a týkal sa egyptského MiGu-21, ktorý sa snažil narušiť izraelskú operáciu proti egyptskému delostrelectvu. Dňa 15. júla 1967 bolo zničených ďalších šesť MiGov, pričom v rámci týchto vzdušných súbojov bol zaznamenaný prvý zostrel izraelskou raketou Šafrir. K ďalšiemu zostrelo raketou Šafrir došlo 29. mája 1968 a obeťou izraelského Mirage sa tentoraz stal sýrsky MiG-21. Stíhačky Mirage boli občasne použité aj pri útokoch na pozemné ciele, ale od 4. augusta 1968 boli nasadzované výhradne len na ochranu vzdušného priestoru a záchytné misie. Taktické bombardovanie prešlo plne na plecia útočných lietadiel [[Douglas A-4 Skyhawk|A-4 Skyhawk]], ktoré boli čerstvým prírastkom v Izraelských vzdušných silách.

Hoci sa tieto strety konali pravidelne od konca Šesťdňovej vojny, za oficiálny začiatok Opotrebovávacej vojny sa považuje 3. marec 1969, keď Egypt vyhlásil odstúpenie od dohody o prímerí z roku 1967. Lietadlá Mirage sa zúčastnili väčšiny z 97 súbojov medzi izraelskými a arabskými stíhačmi, pričom si pripísali veľké množstvo zostrelov. Prvenstvo v zostrele nepriateľského lietadla novou raketou Šafrir 2 pripadlo opäť stíhačke Mirage a uskutočnilo sa 24. júna 1969. Dňa 11. septembra bolo zostrelených 11 egyptských MiGov a do konca vojny stretol podobný osud tucty ďalších arabských lietadiel. Asi k najznámejšiemu vzdušnému súboju došlo 30. júla 1970, kedy zmiešaná letka izraelských stíhačiek Mirage a Phantom zostrelila päť MiGov-21, riadených ruskými pilotmi. Tri z týchto zostrelov si pripísali stroje Mirage. Potýčky medzi Izraelom a Sýriou mali za následok taktiež niekoľko zostrelených sýrskych stíhačiek, vrátane štyroch MiGov-21, zničených 11. decembra 1969.

=== [[Jomkipurská vojna]] ===
Predohrou k Jomkipurskej vojne bola prieskumná misia, ktorú dňa 13. septembra 1973 uskutočnili štyri izraelské [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom]] nad územím severozápadnej Sýrie. Okamžite proti nim vzlietlo 16 sýrskych MiG-21 a začalo ich prenasledovať. Lietadlá F-4 nalákali MiGy nad [[Stredozemné more]], kde už hliadkovalo viacero izraelských stíhačiek, vrátane ôsmich Mirage IIICJ. V priebehu počiatočných bojov bolo zostrelených 8 sýrskych MiGov, zatiaľ čo Izrael stratil len jeden Mirage. Letecké súboje pokračovali počas následných pokusov o záchranu pilota, pričom boli zostrelené ďalšie štyri MiGy-21.

Od vypuknutia Jomkipurskej vojny (6. októbra 1973) boli izraelské lietadlá Mirage a [[IAI Nesher|Nesher]] nasadzované výhradne na vybojovanie vzdušnej prevahy. Stíhačky Mirage zaznamenali počas tohto konfliktu množstvo zostrelov a zožali tak opäť veľký úspech.

V úvodných dňoch vojny strážili Mirage IICJ izraelský vzdušný priestor, aby zabránili možným útokom na svoje mestá a dôležité zariadenia. Počas jedného takého hliadkovania sa stíhačke Mirage podaril kuriózny zostrel, ktorým zničila raketu s plochou dráhou letu [[KSR-2]], vypustenú z egyptského [[Tupolev Tu-16|Tu-16]]. Na tretí deň vojny zaútočila na leteckú základňu Refidim štvorica egyptských [[Suchoj Su-7|Su-7]]. Lietadlám Mirage sa podarilo zo základne vzlietnuť aj napriek prebiehajúcemu útoku a všetky štyri egyptské stíhačky zostreliť. Dňa 24. októbra, v posledný deň bojov medzi Izraelom a Egyptom, sa uskutočnil veľký súboj medzi ôsmimi Mirage a dvanástimi MiGmi. Pri tomto strete, ktorý prebehol nad územím Egyptu, bolo zostrelených 7 MiGov, zatiaľ čo všetky lietadlá Mirage sa vrátili bezpečne na základňu. V priebehu celej vojny stratilo izraelské letectvo len 12 stíhačiek Mirage.&lt;ref&gt;[http://www.jewishvirtuallibrary.org/dassault-mirage-iiicj-shahak Dassault Mirage IIICJ (Shahak)]&lt;/ref&gt;

=== [[Vojna o Falklandy]] ===
Vo vojne o Falklandy sa lietadlá Mirage III zúčastnili jediného vzdušného súboja, z ktorého však nevyšli víťazne. Dňa 1. mája 1982 vzlietli zo základne Rio Gallegos dve argentínske stíhačky Mirage IIIEA a zamierili smerom k Falklandským ostrovom. Ako prvá ich zachytila obsluha rádiolokátora britského torpédoborca HMS Glamorgan, ktorá na nepriateľa naviedla dvojicu hliadkujúcich lietadiel [[BAE Sea Harrier|Sea Harrier]]. Tieto moderné námorné stíhačky boli vybavené palubným rádiolokátorom Blue Fox, ktorý im umožnil zachytiť Mirage na vzdialenosť {{km|27|m}}. Poručík Barton, pilot jedného z britských Sea Harrier, sa dostal za argentínske Mirage, pilotované kapitánom &quot;Paco&quot; Cuerva a poručíkom Carlosom Perona. Keď bol asi {{km|1.6|m}} za Peronovou stíhačkou odpálil jednu zo svojich dvoch rakiet [[AIM-9 Sidewinder|Sidewinder]]. Poručík Barton zostal prekvapený, pretože očakával, že raketa sa okamžite navedie priamo na cieľ. Sidewinder sa však prepadol pod krídlo lietadla a pilot ju na okamih vôbec nevidel. Keďže išlo o jeho vôbec prvé použitie strely Sidewinder, myslel, že zlyhala a chystal sa vystreliť ďalšiu. V tom však zbadal stúpajúci Sidewinder, ktorý asi po štyroch sekundách dostihol svoj cieľ a premenil Mirage na oranžovú ohnivú guľu. Argentínsky pilot sa však stihol z poškodeného stroja katapultovať a zachrániť si život. Šťastena stála pri ňom i naďalej, lebo Perona neskončil v studených vodách Atlantiku, ale podarilo sa mu pristáť na pevnine. Súbežne s tým prenasledoval poručík Thomas, pilot druhého Sea Harrieru, lietadlo kapitána Cuervu. Ten sa snažil uniknúť klesavou zatáčkou dolu v oblakoch, a tak po ňom Thomas vypálil tepelne navádzanú strelu Sidewinder. Raketa minula a Mirage zmizol v oblakoch. Kapitán Cuerva však nemal toľko šťastia ako jeho kolega. Pre nedostatok paliva si pýtal povolenie pristáť na najbližšej základni, ktorá však bola pod paľbou britských lodí. Nakoniec dostal povolenie na núdzové pristátie, ktoré sa okamžite chystal uskutočniť. V zúfalej snahe znížiť hmotnosť, odhodil Cuerva svoju radarom navádzanú strelu. Neskúsení alebo nervózni strelci protilietadlových batérií predpokladali, že sú obeťou náletu a spustili na Mirage paľbu. Lietadlo sa spolu s pilotom zrútilo do mora južne od základne Port Stanley.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Glancey
  | meno = Jonathan 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Harrier: The Biography
  | vydavateľ = Atlantic Books
  | miesto = 
  | rok = 2023
  | isbn = 1843548917
  | isbn2 = 978-1843548911
  | kapitola = 
  | strany =
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt;

== Používatelia ==
=== Súčasní ===
{{minivlajka|Pakistan}} '''[[Pakistan]]'''
:[[Pakistanske vzdušné sily]]: k decembru 2016 disponovali 69 lietadlami Mirage IIIEP/OF/RP a 90 strojmi Mirage 5EF/F/PA.
{{minivlajka|Gabon}} '''[[Gabon]]'''
:[[Vzdušné sily Gabonu]]: k decembru 2016 disponovali 3 lietadlami Mirage 5G.&lt;ref&gt;[https://www.flightglobal.com/asset/14484 World Air Forces 2017]&lt;/ref&gt;
=== Bývalí ===
{{minivlajka|Argentína}} '''[[Argentína]]'''
:[[Argentínske vzdušné sily]]: mali 17 lietadiel Mirage IIIEA
{{minivlajka|Austrália}} '''[[Austrália (štát)|Austrália]]''' 
:[[Royal Australian Air Force]]
{{minivlajka|Brazília}}'''[[Brazília]]'''
:[[Brazílske vzdušné sily]]: mali 16 lietadiel Mirage IIIEBR a 4 stroje Mirage IIIEBR-2.
{{minivlajka|Čile}} '''[[Čile]]'''
:[[Čilské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
:[[Francúzske vzdušné sily]]: mali 95 záchytných stíhacích lietadiel Mirage IIIC, 63 cvičných strojov Mirage IIIB, 192 viacúčelových stíhačiek Mirage IIIE a 70 prieskumných Mirage IIIR/RD.
{{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]'''
:[[Izraelské vzdušné sily]]: v rokoch 1961 až 1964 im bolo dodaných 72 strojov Mirage IIICJ.
{{minivlajka|Juhoafrická republika}} '''[[Juhoafrická republika]]'''
:[[Vzdušné sily Juhoafrickej republiky]]: v rokoch 1961 až 1964 im bolo dodaných 16 strojov Mirage IIICZ, v rokoch 1965 až 1972 ďalších 17 kusov vo verzii Mirage IIIEZ, neskôr aj štyri prieskumné Mirage IIIRZ a štyri Mirage IIIR2Z.
{{minivlajka|Libanon}} '''[[Libanon]]'''
: Libanonské vzdušné sily: v rokoch 1967 až 1969 im bolo dodaných 10 strojov Mirage IIIEL.
{{minivlajka|Španielsko}} '''[[Španielsko]]'''
:[[Španielske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]'''
:[[Švajčiarske vzdušné sily]]: mali 18 prieskumných Mirage IIIRS a 36 v licencii vyrobených Mirage IIIS.
{{minivlajka|Venezuela}} '''[[Venezuela]]'''
: [[Venezuelské vzdušné sily]]: mali 7 lietadiel Mirage IIIEV.&lt;ref&gt;[http://aircraftnut.blogspot.sk/2013/09/saaf-dassault-breguet-mirage-iii-part-1.html SAAF: The Dassault Breguet Mirage III (Part 1)]&lt;/ref&gt;

== Špecifikácie (Dassault Mirage IIIE)==
[[Súbor:Dassault Mirage III-5 Risszeichnung.png|right|400px]]
=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 1
* '''Dĺžka''': {{m|15.03|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|8.22|m}}
* '''Výška''': {{m|4.49|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|34.85}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|6520}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|13500}}
* '''Pohonná jednotka''': 1 × [[dvojprúdový motor]] SNECMA 'Atar' 09 C-3 s prídavným spaľovaním
** '''Suchý ťah''': 41,97 kN
** '''Ťah s [[forsáž]]ou''': 60,8 kN

=== Výkony ===
'''Maximálna rýchlosť''': {{km|2336|m}}/h vo výške {{m|12000|m}}
* '''Bojový dolet''': {{km|1200|m}}
* '''Dostup''':  {{m|17000|m}}&lt;ref&gt;[https://www.aviafrance.com/dassault-mirage-iiie-aviation-france-2922.htm Dassault 'Mirage' IIIE]&lt;/ref&gt;

=== Výzbroj ===
* 2 kanóny DEFA 552 kalibru {{mm|30|m}} so zásobou munície 125 ks
* 5 externých závesov s nosnosťou do {{kg|6300}}
** '''Strely vzduch-vzduch:'''
*** 2x [[Matra R.550 Magic]]/[[AIM-9 Sidewinder]]
***1x [[Matra R.530]]

== Pozri aj ==
* [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]
* [[Suchoj Su-9|Su-9]]
* [[Convair F-106 Delta Dart|F-106 Delta Dart]]
* [[Čcheng-tu J-7|J-7]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Francúzske stíhacie lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá Dassault|Mirage III]]
[[Kategória:Stíhacie lietadlá 50., 60. a 70. rokov]]</text>
      <sha1>9sc0quc0h005kat5slzkl55mvu9ztjr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>De Havilland Vampire</title>
    <ns>0</ns>
    <id>597766</id>
    <revision>
      <id>8232474</id>
      <parentid>7959221</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:27:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232474</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15514" sha1="jxtkw49r0akc11zgmy6udbgnvbuvrwf" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Vampire&lt;br /&gt;Sea Vampire
| obrázok = Obrázok:Vampire 3 (cropped) copy.jpg
| text = Vampire T.11 počas letovej ukážky na [[Cotswold Air Show]]
| typ = stíhacie lietadlo
| výrobca = [[de Havilland]]&lt;br /&gt;[[English Electric]]
| konštruktér = 
| prvý let = [[20. september|20. septembra]] [[1943]]
| zavedený = [[1946]]
| vyradený = [[1979]] ([[Vzdušné sily Rodézie]])
| výroba = 
| vyrobených kusov = 3 268
| charakter = vyradený
| cena za kus = 
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[Royal Air Force]]
| viac používateľov = [[Royal Navy]]
}}

'''de Havilland Vampire''' bolo [[Spojené kráľovstvo|britské]] [[prúdový motor|prúdové]] [[stíhacie lietadlo]], druhé po [[Gloster Meteor|Gloster Meteore]]. Primárne bolo určené na vybojovanie vzdušnej prevahy, neskôr však vzniklo viacero rôznych variantov a stroj slúžil v [[Royal Air Force|RAF]] ako stíhací bombardér, aj ako cvičné lietadlo. Verzia Sea Vampire bola prvým prúdovým lietadlom na svete, ktoré bolo schopné pristávať na palube lode.

Hoci bol Vampire vyvíjaný ešte počas druhej svetovej vojny, prišiel príliš neskoro na to, aby mohol zasiahnuť do bojov v tomto konflikte.

Koncom 50. rokov začalo v RAF nahrádzanie lietadiel Vampire novými stíhačkami [[Hawker Hunter]] a [[Gloster Javelin]].

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor: FVMF.002274.jpg|thumb|Dvojica lietadiel Vampire [[Švédske vzdušné sily|švédskych vzdušných síl]]]]

Začiatkom 40. rokov 20. storočia pracovala firma de Havilland na vývoji experimentálneho lietadla s označením DH.99. Cieľom bolo overiť, či by bol stroj s jedným prúdovým motorom schopný letu.&lt;ref&gt;[http://www.rafjever.org/vampires.htm THE HISTORY OF THE VAMPIRE]&lt;/ref&gt; Vývoj dostatočne výkonnej pohonnej jednotky zabezpečoval britský letecký inžinier major Frank Bernard Halford.  Výsledkom jeho práce bol motor H.1, nesjkôr nazvaný Goblin. Drak DH.99 pozostával z krátkej trupovej gondoly a dvoch nosníkov chvostových plôch, ktoré sa tiahli po stranách gondoly. Trup lietadla bol celokovový.

Po tom, ako britské ministerstvo leteckej výroby preštudovalo návrh spoločnosti de Havilland, požadovalo, aby bolo lietadlo vyrobené z kombinácie dreva a kovu. S výrobou dreveného trupu mala spoločnosť veľké skúsenosti, keďže už počas vojny produkovala úspešný stíhací bombardér [[de Havilland Mosquito|DH.98 Mosquito]]. Trup aj krídla tohto lietadla s piestovými motormi boli vyrábané z preglejky.

V novembri 1941 vydali britské úrady technickú špecifikáciu E.6/41 a požadovali výrobu dvoch prototypov. Práce na lietadle, ktoré dostalo označenie DH.100, boli v spoločnosti de Havilland spustené v polovici roku 1942. Prvý let prototypu sa uskutočnil 20. septembra 1943. Lietadlo vzlietlo z letiska Hatfield a bolo pilotované Geoffreym de Havilland Jr, synom zakladateľa spoločnosti de Havilland. Prototyp absolvoval prvý let bez výzbroje a poháňal ho Halfordov motor H.1 s ťahom 12 kN. Počas letu sa objavili iba malé nedostatky, ako príliš citlivé [[Krídelko|krídelká]] a malé vychyľovanie sa z kurzu. Testovanie prebiehalo celý nasledujúci rok, pričom sa do skúšok zapojili ešte ďalšie dva prototypy. Dňa 23. júla 1945 prvý prototyp hneď po štarte havaroval. Príčinou bola porucha palivového čerpadla, pilot Geoffrey Pike však vyviazol bez zranení.

Vývoj lietadla sa oneskorili a preto sa DH.100 do bojov v druhej svetovej vojne už nezapojil.&lt;ref&gt;[http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=223 de Havilland DH.100 Vampire Jet-Powered Fighter / Fighter-Bomber]&lt;/ref&gt; Sériová výroba sa rozbehla až v máji 1945 a prvé stíhačky s označením Vampire F.MK 1 boli zaradené do služby v [[Royal Air Force|RAF]] v júni 1946.&lt;ref&gt;[http://www.warbirdalley.com/vampire.htm deHavilland DH-100/113/115 Vampire]&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
[[Súbor:DH-115 MK 55 Vampire cocpit.jpg|thumb|right|Kokpit verzie FB.Mk 6]]

Drak lietadla Vampire pozostával z krátkej trupovej gondoly, v ktorej bol kokpit a štyri kanóny Hispano Mk.V kalibru {{mm|20|m}}.
Po stranách gondoly sa tiahli dva nosníky chvostových plôch. Otvory prívodu vzduchu do motora sa nachádzali v koreňoch krídiel s rozpätím {{m|11.58|m}}.  Všetky riadiace plochy lietadla boli ovládané mechanicky. Väčšina trupu bola vyrobená zo sendviča balsových dosiek a listov smrekovej preglejky. Takto sa vyrobili dve polovice trupu, ktoré boli zlepené a pokryté ťažkou tkaninou. Zvyšok trupu lietadla bol vyrobený z kovu, väčšinou z hliníkovej zliatiny.

Prototypy Vampirov a prvá várka sériovo vyrobených lietadiel mali trojdielny prekryt kabíny. Od 87. produkčného kusu F.Mk 1 však mali už všetky stroje jednodielny prekryt, ktorý poskytoval pilotovi oveľa lepší prehľad. Sedadlo pilota nebolo vystreľovacie a pilot sa tak nemohol v prípade potreby katapultovať. Pred nepriateľskou streľbou bol pilot chránený dvomi pancierovými doskami - jedna sa nachádzala za jeho sedadlom a druhá pred palubnou doskou. Avionika stroja bola jednoduchá, čo bolo v tom čase normálne. Pozostávala z identifikačného systému priateľ/nepriateľ (IFF) a štvorkanálového rádiového komunikačného systému. Prvých 50 sériovo vyrobených strojov nemalo pretlakovú kabínu, avšak pri ďalších lietadlách sa už pretlakový kokpit stal štandardom.

Lietadlo mohlo niesť interne 918 litrov paliva, ktoré sa nachádzalo v troch nádržiach. Jedna s objemom 436 litrov bola v trupe a ďalšie dve sa nachádzali v krídlach. Všetky tri nádrže boli vyrobené z kovu a pravdepodobne boli samolepiace. Na každom krídle mohla byť zavesená jedna externá nádrž s objemom 227 l alebo 455 l. Prvých 40 lietadiel Vampire F.Mk 1 bolo poháňaných prúdovým motorom s radiálnym kompresorom H.IA (Goblin 1), ktorý mal ťah 12,0 kN. Pohon zvyšných strojov tejto verzie zabezpečoval vylepšený motor Goblin 2 s ťahom 16,7 kN.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vampire Variants |url=http://www.airvectors.net/avvamp_1.html#m1 |dátum prístupu=2017-05-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170808171446/http://www.airvectors.net/avvamp_1.html#m1 |dátum archivácie=2017-08-08 }}&lt;/ref&gt;

== Operačné nasadenie ==
[[Súbor:De Havilland DH-100 Vampire 2 ExCC.jpg|thumb|Vampire [[Kráľovské kanadské vzdušné sily|Kráľovských kanadských vzdušných síl]]]]

=== Arabsko-izraelské vojny === 
Dňa 20. augusta 1955 zaútočili nad púšťou Negev dva izraelské [[Gloster Meteor|Meteory]] na štyri egyptské stíhačky Vampire. Vo vzdušnom súboji sa izraelským pilotom podarilo jeden z egyptských strojov poškodiť.

Ráno 1. septembra 1955 prekročili štyri egyptské stroje Vampire izraelsko-egyptskú hranicu, na čo Izrael zareagoval vyslaním dvoch [[Gloster Meteor|Meteorov]]. Izraelské stíhačky sa zozadu priblížili k jednej dvojici egyptských Vampirov a oba úspešne zostrelili.&lt;ref&gt;[http://www.aviation-history.com/gloster/meteor.html Gloster Meteor]&lt;/ref&gt;

Dňa 12. apríla 1956 vzlietli dve egyptské stíhačky Vampire zo základne El Arish a prenikli do izraelského vzdušného priestoru. Začali ich prenasledovať dve izraelské lietadlá [[Dassault Ouragan|Ouragan]], ktorým sa podarilo dávkou z kanónu poslať jeden Vampire k zemi. Pilotovi druhého Vampiru sa podarilo uniknúť, ten však musel neskôr núdzovo pristáť ešte na území Izraela.&lt;ref&gt;[http://www.iaf.org.il/2540-30126-en/IAF.aspx Ouragan]&lt;/ref&gt;

=== Druhá indicko-pakistanská vojna (1965) ===  
V prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa napätie medzi Indiou a Pakistanom stupňovalo, až vyvrcholilo 1. septembra 1965 do masívneho vpádu pakistanských jednotiek do indickej oblasti Chamba. Prekvapivým útokom sa podarilo prečísliť indické pozemné jednotky, ktoré museli požiadať o leteckú podporu. 

Indické letectvo otvorilo letecký útok 12 lietadlami Vampire FB.Mk 52, ktoré vzlietli v troch formáciách. Keď dorazili stíhačky Vampire do bojovej oblasti, naskytol sa ich pilotom pohľad na územie, posiate pakistanskými tankami Patton M47 a [[M48 Patton|M48]]. Všetky tanky boli rozmiestnené v otvorenej krajine bez kamufláže. Jediné, čo bolo potrebné urobiť, bolo vybrať si jeden z nich, pustiť sa do strmhlavého letu pod správnym uhlom a vypáliť salvu neriadených rakiet. Po náletoch sa všetky stroje začali vracať naspäť na základňu, avšak štyri z nich boli zostrelené pakistanskými [[F-86 Sabre]]. 

Na základe skúseností z prvého dňa boli stroje Vampire FB.Mk 52 stiahnuté z bojov a nahradené stíhačkami [[Folland Gnat|Gnat]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tank Busting In The Chamb |url=http://www.bharat-rakshak.com/IAF/history/1965war/1160-tango.html |dátum prístupu=2017-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161017170457/http://www.bharat-rakshak.com/IAF/history/1965war/1160-tango.html |dátum archivácie=2016-10-17 }}&lt;/ref&gt;

== Varianty ==
[[Súbor:Vampire ag1.jpg|thumb|Porovnanie jednomiestneho FB.5 (vpredu) a dvojmiestneho T.11 (vzadu)]]
[[Súbor:Jasdf vampire trainer.JPG|thumb|Japonský Vampire T.55]]

* '''F Mk.1''' – Počiatočná produkčná verzia, zaradená do služby; poháňaná motorom Havilland Goblin s ťahom 12,0 kN.
* '''F Mk.3''' – Verzia v vylepšenou stabilitou trupu a závesníkmi pod krídlami.
* '''FB Mk.5''' – Stíhací bombardér, ktorý mal menšie rozpätie krídel a prepracované závesníky pod krídlami.
* '''FB Mk.6''' – Švajčiarsky exportný model.
* '''FB Mk.9''' – Tropikalizovaná verzia s klimatizovaným kokpitom.
* '''FB Mk.20/FB Mk.21 „Sea Vampire“''' – Námorná verzia, ktorá vznikla na báze FB.Mk 5.
* '''FB Mk.50''' – Verzie poháňané motormi Goblin, Nene alebo Rolls-Royce.
* '''S.E.535 „Mistral“''' – Verzia, postavená na základe FB.Mk 50 a vyrábaná na licenciu vo Francúzsku.
* '''NF Mk.10''' – Dvojmiestna verzia nočnej stíhačky.
* '''NF Mk.54''' – Exportná verzia nočnej stíhačky pre Francúzsko, vyrábaná na báze NF.Mk 10.
* '''T Mk.11''' – Základná cvičná verzia.
* '''T Mk.22''' – Cvičná verzia, určená pre výcvik budúcich pilotov Sea Vampire.
* '''T Mk.33/34/35''' – Cvičné verzie vyrábané v Austrálii.
* '''T Mk.5''' – Exportné deriváty, vyrábané na báze austrálskych cvičných variantov.

== Používatelia ==
[[Súbor:De Havilland (F+W Emmen) Vampire T55 (DH-115) AN2244396.jpg|thumb|right|Švajčiarsky Vampire T.Mk 55]]
[[Súbor: DeHavilland Vampire HMS Ocean Dec1945 NAN1 47.jpg|thumb|Prvé pristátie Vampiru na lietadlovej lodi HMS Ocean]]
[[Súbor:De Havilland Vampire NZ5770 (31000678394).jpg|thumb|right|Spodný pohľad na Vampire]]

{|width=70%
|valign=top|
{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|'''Austrália''']] 
:[[Royal Australian Air Force]]
[[Súbor:Flag of Burma (1948–1974).svg|22px|border]] '''[[Mjanmarsko|Barma]]'''
:[[Mjanmarské vzdušné sily|Barmské vzdušné sily]]
[[Súbor:Flag of Ceylon (1948–1951).svg|22px|border]] '''[[Domínium Cejlón|Cejlón]]'''
:[[Vzdušné sily Srí Lanky|Kráľovské cejlónske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Čile}} '''[[Čile]]'''
:[[Čilské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Dominikánska republika}} '''[[Dominikánska republika]]'''
:[[Vzdušné sily Dominikánskej republiky]]
{{minivlajka|Egypt}} '''[[Egypt]]'''
:[[Egyptské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]'''
:[[Fínske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
:[[Francúzske vzdušné sily]]
{{minivlajka|India}} '''[[India]]'''
:[[Indické vzdušné sily]]
:[[Indické námorné letectvo]]
{{minivlajka|Indonézia}} '''[[Indonézia]]'''
:[[Indonézske vzdušné sily]]
[[Súbor:Flag of Iraq (1959–1963).svg|22px|border]] '''[[Irak]]'''
:[[Iracké vzdušné sily]]
|valign=&quot;top&quot;|
{{minivlajka|Írsko}} '''[[Írsko]]'''
:[[Írsky letecký zbor]]
{{minivlajka|Japonsko}} '''[[Japonsko]]'''
:[[Japonské vzdušné sily sebaobrany]]
{{minivlajka|Jordánsko}} '''[[Jordánsko]]'''
:[[Kráľovské jordánske vzdušné sily]]
[[Súbor:Flag of South Africa (1928–1994).svg|22px|border]] '''[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]'''
:[[Vzdušné sily Juhoafrickej republiky]]
[[Súbor:Canadian Red Ensign (1921–1957).svg|22px|border]] '''[[Kanada]]'''
:[[Kráľovské kanadské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Katanga}} '''[[Katanga (štát)|Katanga]]'''
:[[Vzdušné sily Katangy]]
{{minivlajka|Kongo}} '''[[Kongo (Brazzaville)|Kongo]]'''
:[[Konžské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Libanon}} '''[[Libanon]]'''
:[[Libanonské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Mexiko}} '''[[Mexiko]]'''
:[[Mexické vzdušné sily]]
{{minivlajka|Nový Zéland}} '''[[Nový Zéland]]'''
:[[Kráľovské novozélandské vzdušné sily]]
|valign=&quot;top&quot;|
{{minivlajka|Nórsko}} '''[[Nórsko]]'''
:[[Kráľovské nórske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Portugalsko}} '''[[Portugalsko]]'''
:[[Portugalské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Rakúsko]]'''
:[[Rakúske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Rodézia}} '''[[Zimbabwe|Rodézia]]'''
:[[Vzdušné sily Rodézie]]
{{minivlajka|Saudská Arábia}} '''[[Saudská Arábia]]'''
:[[Kráľovské saudské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]''' 
:[[Royal Air Force]]
{{minivlajka|Sýria}} '''[[Sýria]]'''
:[[Sýrske arabské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]'''
:[[Švajčiarske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Švédsko}} '''[[Švédsko]]'''
:[[Švédske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]'''
:[[Talianske vzdušné sily]]
{{minivlajka|Venezuela}} '''[[Venezuela]]'''
:[[Venezuelské vzdušné sily]]
{{minivlajka|Zimbabwe}} '''[[Zimbabwe]]'''
:[[Vzdušné sily Zimbabwe]]
|}

== Špecifikácie (de Havilland Vampire FB.Mk 52)==
[[File:Vampire FB5 Silh.jpg|thumb|300px|Vampire FB.5]]

=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 1
* '''Dĺžka''': {{m|9.37|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|11.58|m}}
* '''Výška''': {{m|2.69|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|24.34}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|3304}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|5620}}
* '''Pohonná jednotka''': 1× [[prúdový motor]] de Havilland Goblin 3 s ťahom 14,9 kN

=== Výkony ===
* '''Maximálna rýchlosť''': {{km|882|m}}/h
* '''Dolet''': {{km|1960|m}}
* '''Dostup''':  {{m|13045|m}}
* '''Stúpavosť''': {{m|24.4|m}}/s

=== Výzbroj ===
* 4x kanón Hispano Mk.V kalibru {{mm|20|m}} s palebným priemerom 150 nábojov na každý kanón
* 8x neriadené strely vzduch-zem s priemerom {{mm|76.2|m}}
* 2x {{kg|225}} bomby alebo prídavné palivové nádrže&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=de Havilland Vampire FB.52 |url=http://www.historicalsquadron.no/article.php?Id=1391 |dátum prístupu=2017-05-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170227151759/http://historicalsquadron.no/article.php?Id=1391 |dátum archivácie=2017-02-27 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Messerschmitt Me 262]]
* [[Lockheed P-80 Shooting Star]]
* [[Gloster Meteor]]

{{Portál|Letectvo|Letecký}}
{{Britské vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}}
{{Britské vojenské lietadlá po roku 1945}}

[[Kategória:Britské stíhacie lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Lietadlá De Havilland|Vampire]]
[[Kategória:Britské stíhacie bombardéry]]</text>
      <sha1>jxtkw49r0akc11zgmy6udbgnvbuvrwf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dassault Mystère</title>
    <ns>0</ns>
    <id>598565</id>
    <revision>
      <id>8232455</id>
      <parentid>8029940</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:45:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232455</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4687" sha1="jp779envju4u21ezhzw6b0gky5bwb4w" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Dassault Mystère
| obrázok = Obrázok: Dassault Mystere II.jpg
| text = Dassault Mystère II
| typ = stíhací bombardér
| výrobca = Dassault aviation
| konštruktér = 
| prvý let = [[23. február]] [[1951]]
| zavedený = [[1954]]
| vyradený = [[1963]]
| výroba = 
| vyrobených kusov = 150
| charakter = vyradený
| cena za kus = 
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[Francúzske vzdušné sily]]
| viac používateľov =
}}

'''Dassault Mystère''' bol francúzsky jednomiestny jednomotorový [[stíhací bombardér]], ktorý bol pokračovateľom prvej francúzskej prúdovej stíhačky [[Dassault Ouragan]].

== História a konštrukcia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Dassault Ouragan, Mystere, &amp; Super Mystere |url=http://www.airvectors.net/avmyst.html |dátum prístupu=2017-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170628205448/http://www.airvectors.net/avmyst.html |dátum archivácie=2017-06-28 }}&lt;/ref&gt; ==
[[Súbor:AMD 452 Mystère IIC Orange Air Base open day in May 2008 (2938660004).jpg|thumb|Mystère IIC]]
Ešte skôr, ako bolo lietadlo [[Dassault Ouragan|Ouragan]] zaradené do francúzskeho letectva, pracoval už Marcel Dassault na vývoji nového modelu, nazvaného Mystère. Dassaultovou konštrukčnou filozofiou bolo, aby pri navrhovaní každého nového lietadla použil len jeden neodskúšaný prvok. V prípade navrhovania prototypu Mystère I teda použil trup jeho predchodcu, lietadla Ouragan a pridal k nemu nové krídla so šípovitosťou 30°. Postupným vývojom vznikajú prototypy Mystère IIA, poháňané motorom Rolls Royce Tay 250 s ťahom 28 kN. Výzbroj lietadla tvorili štyri kanóny Hispano kalibru {{mm|20|m}}. Mystère IIA vzlietol prvýkrát dňa 23. februára 1951. Bol pilotovaný, podobne ako v prípade Ouraganu, Konstantinom Rozanovom. Dňa 28. októbra toho istého roku sa Mystère IIA stalo prvým francúzskym lietadlom, ktoré pri strmhlavom lete prekonalo rýchlosť Mach 1.

Na ďalších prototypoch, s označením Mystère IIB, boli štyri kanóny Hispano vymenené za dva guľomety DEFA kalibru {{mm|30|m}}.

Nasledovala výroba 11 predsériových strojov s označením Mystère IIC. Deväť z nich bolo poháňaných motom SNECMA Atar 101C s axiálnym kompresorom, zatiaľ čo zvyšné dva boli pre experimentálne účely vybavené motormi s prídavným spaľovaním Atar 101F. 

Do sériovej výroby sa nakoniec dostali lietadlá s motorom Atar 101D s axiálnym kompresorom a ťahom 29 kN. Francúzske letectvo objednalo 150 strojov Mystère IIC, pričom prvé kusy boli dodané v októbri 1954. Výroba tohto lietadla bola ukončená v roku 1957, teda v čase, kedy už boli zavádzané vylepšené typy [[Dassault Mystère IV|Mystère IV]]. Z toho dôvodu prevzali Mystère IIC vo francúzskom letectve úlohu cvičného lietadla pre pokračovací výcvik pilotov, ktorú plnili až do svojho vyradenia v roku 1963.

Mystère IIC sa nepodarilo predať žiadnemu zahraničnému zákazníkovi. Počas vývoja prejavil [[Izrael]] záujem o 24 lietadiel, neskôr ale zmenil názor a kúpil modernejšie [[Dassault Mystère IV|Mystere IVA]]. Stíhačky sa preto nikdy nedostali do ostrej bojovej akcie.

== Používatelia ==
{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
:[[Francúzske vzdušné sily]]: prevádzkovali 150 lietadiel.

== Špecifikácie (Mystère IIC)==
=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 1
* '''Dĺžka''': {{m|11.7|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|13.1|m}}
* '''Výška''': {{m|4.27|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|30.3}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|5225}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|7475}}
* '''Pohonná jednotka''': 1 × [[prúdový motor]] SNECMA Atar 101D s ťahom 29 kN 
=== Výkony ===
'''Maximálna rýchlosť''': {{km|1060|m}}/h
* '''Maximálny dolet''': {{km|889|m}}
* '''Dostup''':  {{m|15240|m}}
* '''Stúpavosť''': {{m|23|m}}/s&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dassault MD-452 Mystère II |url=https://www.aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/779.html |dátum prístupu=2017-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170716112829/https://www.aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/779.html |dátum archivácie=2017-07-16 }}&lt;/ref&gt;

=== Výzbroj ===
* 2x kanón DEFA kalibru {{mm|30|m}}

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Mikojan-Gurevič MiG-15]]
* [[North American F-86 Sabre]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Francúzske stíhacie lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá Dassault|Mystère]]
[[Kategória:Francúzske stíhacie bombardéry]]
[[Kategória:Stíhacie lietadlá 50., 60. a 70. rokov]]</text>
      <sha1>jp779envju4u21ezhzw6b0gky5bwb4w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dassault Étendard IV</title>
    <ns>0</ns>
    <id>599550</id>
    <revision>
      <id>8232456</id>
      <parentid>8029945</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:47:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232456</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10003" sha1="sa3byrzm6ys4bbe1sasl0vgc4c3hxp4" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Étendard IV
| obrázok = Obrázok:Dassault Etendard IVP, France - Navy AN2063232.jpg
| text = Étendard IV [[Francúzske námorné letectvo|francúzskeho námorného letectva]]
| typ = palubné [[bojové lietadlo]]
| výrobca = [[Dassault Aviation]]
| konštruktér = 
| prvý let = [[21. máj]]a [[1958]]
| zavedený = [[1962]]
| vyradený = [[1991]] (Étendard IVM)&lt;br&gt;[[2000]] (Étendard IVP/PM)
| výroba = 
| vyrobených kusov = 90
| charakter = vyradený
| cena za kus = 
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[Francúzske námorníctvo]]
| viac používateľov =
}}

'''Dassault Étendard IV''' bolo francúzske jednomotorové [[bojové lietadlo]], vyvinuté spoločnosťou [[Dassault Aviation]]. Bolo primárne určené na útoky proti pozemným cieľom, ale jeho vedľajšou úlohou bolo aj vybojovanie vzdušnej prevahy. Počas 60. a 70. rokov 20. storočia slúžil na palube francúzskych [[Lietadlová loď|lietadlových lodí]] Clemenceau a Foch. V 80. rokoch začalo jeho nahradzovanie stíhačkou [[Dassault-Breguet Super Étendard|Super Étendard]], ale v službe vydržal až do roku 1991.

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor:Dassault Étendard IV prototype in flight c1959.jpg|right|thumb|Prototyp Etendard IV počas letu v roku 1959]]
V decembri 1953 prejavil generálny štáb francúzskeho letectva záujem o nové [[stíhacie lietadlo]]. Primárne malo byť určené na útoky proti pozemným cieľom, ale popri tom malo byť schopné i vybojovať vzdušnú prevahu. Pri koncepte nového stroja sa z bezpečnostných dôvodov uvažovalo o použití dvoch motorov. Lietadlo s podobnými parametrami hľadalo v tej dobe aj francúzske námorníctvo. Francúzsko preto objednalo dva prototypy s dvojicou pohonných jednotiek Gabizo. Jedným z nich bol Dassault Etendard II, zatiaľ čo druhý, s označením Br 1100, dodala firma Breguet.

Súbežne s tým sa obe spoločnosti zúčastnili aj súťaže NATO o nové jednomotorové lietadlo. Ich návrhy dostali pomenovanie Etendard VI a Br 1001 Taon. Do súťaže NATO sa okrem francúzskych spoločností zapojila aj firma Fiat s lietadlom [[Fiat G.91|G.91]]. Talianskej spoločnosti sa nakoniec podarilo uspieť, preto Dassault zastavil ďalší vývoj Etendard VI.

Dňa 23. júla 1956 vzlietol z letiska Melun-Villaroche prvý prototyp Etendard II, pilotovaný Paulom Boudierom. Skúšky tohto dvojmotorového stroja začali úspešne, čoskoro sa však ukázalo, že lietadlo nemá požadovaný výkon. Etendard II mal dĺžku {{m|12.89|m}}, rozpätie krídel {{m|8.74|m}} a hmotnosť prázdneho lietadla bola {{kg|4120}}. Motory Gabizo (každý s ťahom 9,2 kN) boli pre takýto typ lietadla nedostačujúce. A tak ešte skôr, ako prišli vývojári s výkonnejšími Hispano-Suiza R 80.0 a Snecma R 105, bol program Etendard II ukončený.

Popri tom však spoločnosť Dassault rozbehla súkromnú iniciatívu, v rámci ktorej spustila vývoj jednomotorového stroja Etendard IV s pohonom Snecma Atar 101 E. Tento program vtedy niesol označenie Mystère XXIV a prvý prototyp vzlietol 24. júla 1956. Koncom roka 1957 sa lietadlo zúčastnilo aj súťaže NATO, ale z výberového konania bolo vylúčené, lebo NATO trvalo na použití pohonnej jednotky Orpheus. K objednávke nedošlo ani zo strany francúzskeho letectva, ktoré uprednostnilo stíhačky [[Dassault Mirage III|Mirage III]].

Keďže koncept dvojmotorového lietadla bol pozastavený, francúzske námorné sily sa museli rozhodnúť, ako ďalej. Vrátili sa teda k návrhu Dassaulta, vyvinúť palubnú stíhačku na báze Mystère XXIV (Etendard IV). Námorný variant Étendard IVM vzlietol prvýkrát 21. mája 1958, pričom za riadiacou pákou sedel [[skúšobný pilot]] Jean-Marie Saget. S motorom Snecma Atar 8 dosahoval stroj vynikajúce výsledky a tak po ukončení skúšok objednalo námorníctvo 90 lietadiel. Treba však dodať, že 21 z nich bolo v prieskumnej verzii Étendard IVP. Dodávky lietadiel začali 9. decembra 1961 a vo francúzskom námorníctve slúžili stroje Étendard IVM až do roku 1991. Prieskumná verzia Étendard IVP zostala v službe o niekoľko rokov dlhšie. Dňa 27. júna 2000 vzlietlo toto lietadlo naposledy z paluby lode Foch a o mesiac neskôr bola letka prieskumných Étendard IV oficiálne vyradená.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Etendard |url=https://www.aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/430.html |dátum prístupu=2017-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160423030207/http://aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/430.html |dátum archivácie=2016-04-23 }}&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
[[Súbor:Dassault Etendard IV M.JPG|right|thumb|Etendard IVM v leteckom a kozmickom múzeu Intrepid Sea]]
Krídla s rozpätím {{m|9.6|m}} zvierali uhol 45°. Pri navalizovanej verzii mali krídla sklopné konce pre lepšiu manipuláciu na lietadlovej lodi.

Pohon Étendardu IV zabezpečoval jeden [[prúdový motor]] SNECMA Atar 8B s ťahom 43,16 kN. Lietadlo dosahovalo maximálnu rýchlosť {{km|1099|m}}/h a malo dostup {{m|15500|m}}. Interné palivové nádrže sa nachádzali v trupe a krídlach stroja, pričom ich celkový objem predstavoval 3300 litrov. Pod pár vnútorných podkrídelných závesníkov bolo možné pripevniť ešte dve palivové nádrže s objemom 625 litrov. Maximálny dolet lietadla tak dosahoval {{km|3300|m}}.

Základnú výzbroj tvorili dva kanóny DEFA kalibru {{mm|30|m}}, ktoré boli umiestnené pod prívodmi vzduchu. Na vonkajších podkrídelných závesníkoch, mohli byť nesené dve rakety vzduch-vzduch [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9B Sidewinder]]. Proti pozemným cieľom mohol Étendard IV použiť bomby s hmotnosťou {{kg|250/400}} alebo neriadené rakety kalibru {{mm|68|m}}.&lt;ref&gt;[http://www.ffaa.net/aircraft/etendard/characteristics.htm CHARACTERISTICS ÉTENDARD IVM]&lt;/ref&gt;

Prieskumné stroje Étendard IVP sa od bojovej verzie líšili tým, že nemali zabudovaný kanón. Namiesto toho boli vybavené tromi fotoaparátmi od francúzskej spoločnosti OMERA. V upravenom nose lietadla bol jeden fotoaparát nasmerovaný dopredu a zvyšné dva do strán. Ďalšie dva fotoaparáty sa nachádzali v odnímateľnom kontajneri, ktorý mohol byť pripevnený na spodnej strane trupu.

== Operačné nasadenie ==
[[Súbor:Etendard Le Bourget FRA 001.jpg|right|thumb|Etendard IVM]]
Do ostrej bojovej akcie sa dostal len prieskumný variant Étendard IVP:
* V roku 1983 sa do [[Libanonská občianska vojna|občianskej vojny Libanone]] zapojili medzinárodné mierové zbory, medzi nimi aj francúzske ozbrojené sily. Popri iných lietadlách boli nasadené i stroje Étendard IVP, ktoré štartovali z lietadlových lodí Foch a Clemenceau. Étendard IVP uskutočňovali prieskum alebo zbierali informácie o škodách, spôsobených pri náletoch bojových lietadiel [[Dassault-Breguet Super Étendard|Super Étendard]]. Počas tejto operácie bol jeden zo strojov Étendard IVP zasiahnutý raketou protivzdušného systému, pilotovi sa však podarilo dostať lietadlo naspäť na palubu lode.
* V roku 1987 sa dve lietadlá Étendard IVP zúčastnili na palube Clemenceau operácie Prométhée. Bolo to počas [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojny]] a Clemenceau bola do oblasti vyslaná, aby chránila francúzske obchodné lode pred iránskymi bojovými člnmi.
* Od roku 1993 bolo niekoľko strojov Étendard IVP spolu s loďou Clemenceau nasadených vo vojne v Juhoslávii. Dňa 15. apríla 1994 robilo jedno z lietadiel Étendard IVPM fotografické snímky nad mestom [[Goražde]], keď ho zasiahla raketa systému [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Napriek tomu, že lietadlo bolo ťažko poškodené, pilotovi sa podarilo vrátiť sa späť na palubu lode.&lt;ref&gt;[http://www.ffaa.net/aircraft/etendard/etendard%20UPG.htm CARRIER-BORNE STRIKE/ RECONNAISSANCE AIRCRAFT]&lt;/ref&gt;

== Varianty ==
'''Étendard IVM''': bojová verzia (vyrobených 69 kusov).

'''Étendard IVP''': prieskumná verzia (vyrobených 21 kusov).

'''Étendard IVPM''': prieskumný variant, ktorý vznikol konverziou štyroch pôvodne bojových Étendard IVM.

== Používatelia ==
{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
:[[Francúzske námorníctvo]]: prevádzkovali 90 lietadiel.

== Špecifikácie (Étendard IVM)==
=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 1
* '''Dĺžka''': {{m|14.4|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|9.6|m}}
* '''Výška''': {{m|3.79|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|29}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|5897}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|10200}}
* '''Pohonná jednotka''': 1 × [[prúdový motor]] SNECMA Atar 8B s ťahom 43,16 kN 
=== Výkony ===
* '''Maximálna rýchlosť''': {{km|1099|m}}/h
* '''Maximálny dolet''': {{km|3300|m}}
* '''Dostup''':  {{m|15500|m}}
* '''Stúpavosť''': {{m|100|m}}/s&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dassault Etendard IV |url=https://www.aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/430.html |dátum prístupu=2017-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160423030207/http://aviationsmilitaires.net/v2/base/view/Model/430.html |dátum archivácie=2016-04-23 }}&lt;/ref&gt;

=== Výzbroj ===
* 2x kanón DEFA kalibru {{mm|30|m}}, každý s palebným priemerom 125 nábojov
* 2x raketnica, každá s 18 ks neriadených rakiet {{mm|68|m}} [[SNEB]]
* bomby s hmotnosťou {{kg|250/400}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Dassault Etendard &amp; Super Etendard |url=http://www.airvectors.net/aveten.html |dátum prístupu=2017-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170704164902/http://www.airvectors.net/aveten.html |dátum archivácie=2017-07-04 }}&lt;/ref&gt;

== Pozri aj ==
* [[Douglas A-4 Skyhawk]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Dassault Étendard IV}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Francúzske útočné lietadlá]]
[[Kategória:Francúzske palubné lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá Dassault|Étendard IV]]</text>
      <sha1>sa3byrzm6ys4bbe1sasl0vgc4c3hxp4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dom Rajna Popoviča</title>
    <ns>0</ns>
    <id>601459</id>
    <revision>
      <id>8232600</id>
      <parentid>7725076</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:32:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232600</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5596" sha1="mgl6oexbn0z2tlnx560se2dkiqqyj0a" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Dom Rajna Popoviča
| native_name        = Къща „Райно Попович“
| other_name         = 
| category           = obrodenecká budova
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = KashtaRajnoPopovic004.jpg
| image_caption      = pohľad z juhozápadu
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]]
| region_type        = Oblasť
| district           = [[Karlovo (okres)|Karlovo]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Karlovo]] 
| municipality_type  =
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 452
| lat_d =42| lat_m =38| lat_s =21.2 | lat_NS = S
| long_d =24| long_m =48| long_s =20.9 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 19. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
 | nkp pred rokom 2002      = 
 | súčasť nkp               =  
 | názov nkp pred 2002      = 
 | dátum nkp                = 
 | číslo nkp                = 
 | dátum uzpf               = 
 | číslo uzpf               = 
 | názov UNESCO             = 
 | dátum UNESCO             = 
 | kategorizovať            = 
 | kraj                     = 
 | okres                    = 
 | obec                     = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania =
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = zachovalý, reštaurovaný
| free_type          = Stav
| free1              = múzeum
| free1_type         = Využitie
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = Bulharsko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| statistics_type    = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Dom Rajna Popoviča''' ({{vjz|bul|Къща „Райно Попович“|''Kăšta „Rajno Popovič“''}}) je budova z obdobia bulharského národného obrodenia nachádzajúca sa v architektonickej rezervácii [[Staré Karlovo]] v centre mesta [[Karlovo]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref&gt;KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 216. (bulharsky)&lt;/ref&gt;

== Charakteristika ==
Budova v minulosti slúžila ako dom miestneho učiteľa a knihovníka Rajna Popoviča. Dom je úzko spojený s detstvom [[Vasil Levski|Vasiľa Levského]], keďže práve na tomto mieste prebiehali jeho prvé hodiny staroslovienčiny. Malá modlitebná miestnosť, ktorá je súčasťou budovy bola zároveň prvým miestom, kde pôsobil ako cirkevný spevák.&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/kashta-raino-popovich-karlovo |dátum prístupu=2017-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170807023445/https://opoznai.bg/view/kashta-raino-popovich-karlovo |dátum archivácie=2017-08-07 }}&lt;/ref&gt; V budove sa dnes nachádza expozícia venovaná histórii domu samotného a slúži aj ako miesto, kde si návštevníci môžu vyskúšať, ako funguje tzv. vosková tlač ako aj výroba papiera špeciálne aromatizovaného miestnym ružovým olejom.&lt;ref name=&quot;starinnokarlovo.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=starinnokarlovo.com |url=http://starinnokarlovo.com/raino-popovich/ |dátum prístupu=2017-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170807022955/http://starinnokarlovo.com/raino-popovich/ |dátum archivácie=2017-08-07 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;karlovo.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=karlovo.bg |url=http://www.karlovo.bg/%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%BD%D0%BE-%D0%BA%D0%B0%D1%80%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%BE/%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BD%D0%BE-%D0%BF%D0%BE%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87-%D0%BA%D1%8A%D1%89%D0%B0 |dátum prístupu=2017-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171003074609/http://www.karlovo.bg/%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%BD%D0%BE-%D0%BA%D0%B0%D1%80%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%BE/%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BD%D0%BE-%D0%BF%D0%BE%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87-%D0%BA%D1%8A%D1%89%D0%B0 |dátum archivácie=2017-10-03 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
RajnoPopovic-kashta001.jpg|Celkový pohľad na budovu z juhozápadu
KashtaRajnoPopovic001.jpg|Celkový pohľad na budovu zo severozápadu
KashtaRajnoPopovic002.jpg|Budova z vnútorného dvora
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Stavby v Karlove]]
[[Kategória:Múzeá v Bulharsku]]
[[Kategória:Domy v Karlove]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]</text>
      <sha1>mgl6oexbn0z2tlnx560se2dkiqqyj0a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milan Uhrík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>602150</id>
    <revision>
      <id>8232465</id>
      <parentid>8218112</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:14:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34697-22</username>
        <id>297722</id>
      </contributor>
      <comment>/* */     drobné zmeny na začiatku článku.</comment>
      <origin>8232465</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12931" sha1="936mil0or22lp3qd8ois3m4hjch9xz6" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Milan Uhrík
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           =
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = Súčasný
 | Úrad              = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
 | Začiatok obdobia  = [[2. júl]]a [[2019]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Poradie2          = Bývalý
 | Úrad2             = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]
 | Začiatok obdobia2 = marec [[2016]]
 | Koniec obdobia2   = [[2. júl]]a [[2019]]
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = [[Marián Chmelár]]
 | Poradie3          = Bývalý
 | Úrad3             = poslanec [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia3 = [[2017]]
 | Koniec obdobia3   = [[19. august]] [[2019]]
 | Predchodca3       = 
 | Nástupca3         = [[Ondrej Šedivý]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1984|12|21}}
 | Miesto narodenia  = [[Komjatice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SDKÚ-DS]] (2010? – 2012?)&lt;br&gt;[[Ľudová strana Naše Slovensko]] (2014 – 2021)&lt;br&gt;[[REPUBLIKA]] (od 2021)
 | Alma mater        = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = slovenská
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = http://www.milanuhrik.sk
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Milan Uhrík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[21. december]] [[1984]]) je slovenský politik, poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] zvolený za [[REPUBLIKA|REPUBLIKU]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovenskí poslanci EP 2019-2024
 | url = http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html
 | vydavateľ = europarl.europa.eu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-07-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Je bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]&lt;ref&gt;https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=947&lt;/ref&gt; za krajne pravicovú [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú stranu Naše Slovensko]], člen Zahraničného výboru NR SR&lt;ref&gt;https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&amp;ID=144&lt;/ref&gt;, riaditeľ úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]], v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

Médiami je označovaný za neonacistu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Významný historik, ktorý sa postavil Uhríkovi: Keď tvrdí, že je antifašista, robí z ľudí hlupákov (rozhovor)|url=https://www.hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/96100321-vyznamny-historik-ktory-sa-postavil-uhrikovi-ked-tvrdi-ze-je-antifasista-robi-z-ludi-hlupakov-rozhovor|dátum=2023-08-21|dátum prístupu=2026-06-12|jazyk=sk-sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uhrík si porážku fašizmu pripomenul svojsky. Pri hrobe obetí, ktoré zabili bomby Sovietov | url = https://www.aktuality.sk/clanok/L3BpaqM/uhrik-si-porazku-fasizmu-pripomenul-svojsky-pri-hrobe-obeti-ktore-zabili-bomby-sovietov/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-09 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ondruš: ĽSNS je nacistická strana, spoluprácu si neviem predstaviť | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/511026-ondrus-lsns-je-nacisticka-strana-spolupracu-si-neviem-predstavit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznik a vývoj ĽSNS - Mladí proti fašizmu | url = https://www.mladiprotifasizmu.sk/vznik-a-vyvoj-lsns/ | dátum vydania = 2016-11-17 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Štúdium a vedecká činnosť ==
Milan Uhrík vyrastal v [[Komjatice|Komjaticiach]] pri [[Nitra|Nitre]]. V Nitre v roku [[2004]] zmaturoval na Strednej priemyselnej škole v odbore Automatizácia. Následne študoval bakalársky program Priemyselná informatika na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]]. 
V roku [[2007]] absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na [[Univerzitet u Beogradu|Belehradskej univerzite]] a stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v [[nemecko]]m [[Wismar]]e. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FEI]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]] v [[Bratislava|Bratislave]] v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005{{--}}2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo.

V roku [[2012]] skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave s nulovým [[h-index]]om. Publikoval viac ako 3 (Scopus) vedeckých a odborných publikácií. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011{{--}}2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010{{--}}2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík , PhD. | url = https://www.milanuhrik.sk/#o-mne | vydavateľ = milanuhrik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Politická činnosť ==
V rokoch 2010{{--}}2012 bol Uhrík členom [[Nová Generácia - združenie mladých|Novej Generácie]], mládežníckej organizácie strany [[SDKÚ-DS]].&lt;ref name=&quot;kysel&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Uhrík zatajil, že bol dva roky medzi prozápadnými mládežníkmi SDKÚ. Až potom otočil a prešiel k ĽSNS | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tuamxYK/milan-uhrik-zatajil-ze-bol-dva-roky-medzi-prozapadnymi-mladeznikmi-sdku-az-potom-otocil-a-presiel-k-lsns/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-08-26 }}&lt;/ref&gt; V tomto období mal Uhrík byť aj členom strany SDKÚ-DS, sám sa k tomu nevyjadruje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaro Naď - ĎALŠIE ZISTENIA: UHRÍK NEBOL IBA ČLENOM NOVEJ... | url = https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid035A1vLRLfdS9UfrUjYtFF5yeEXtnY95C1UJwe9GdUVEgPyUK9HdmzmbC7Mq1RmtVZl | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v novembri 2010]] neúspešne kandidoval za SDKÚ-DS za poslanca v obci [[Komjatice]]. Od roku [[2014]] začal aktívne pôsobiť v štruktúrach strany [[ĽSNS]].&lt;ref name=&quot;kysel&quot;/&gt;

[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|V parlamentných voľbách 5. marca 2016]] bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], získal 10 568 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo 5. miesto zo 14 zvolených poslancov za nacionalistickú stranu ĽSNS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

7. augusta 2017 oznámil, že bude kandidovať na post predsedu [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]].&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/511313/za-nitrianskeho-zupana-kandiduje-aj-kotlebovec-uhrik/&lt;/ref&gt;
Nebol zvolený za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, skončil tretí so ziskom 15,36 %. Bol zvolený za poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja za volebný obvod č.3 (Nitra).&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/532758/volby-do-vuc-nitriansky-kraj-vysledky/&lt;/ref&gt; Okrem [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] je jediným zvoleným krajským poslancom za svoju stranu.&lt;ref name=vyhorela&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu 2019]] bol zvolený za europoslanca za stranu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]. Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom 42 779 preferenčných hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ |dátum prístupu=2019-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ |dátum archivácie=2019-10-15 }}&lt;/ref&gt;

19. augusta 2019 sa vzdal mandátu poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja z dôvodu zvolenia za europoslanca.&lt;ref&gt;https://www.teraz.sk/regiony/milan-uhrik-sa-vzdal-mandatu-krajskeh/413622-clanok.html&lt;/ref&gt;

V januári [[2021]] údajne v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] vystúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt; V marci 2021 Uhrík spolu s ďalšími odídencami z ĽSNS prevzal od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] stranu [[HLAS ĽUDU]] (pôvodne [[Hnutie za demokraciu]]) a pretransformoval stranu na hnutie [[REPUBLIKA]], ktorého sa následne stal aj predsedom.&lt;ref name=&quot;dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2303089/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.milanuhrik.sk/ Osobná stránka Milana Uhríka]

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}}
{{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}}

{{DEFAULTSORT:Uhrík, Milan}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]]</text>
      <sha1>936mil0or22lp3qd8ois3m4hjch9xz6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232467</id>
      <parentid>8232465</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:16:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34697-22</username>
        <id>297722</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Pridaných viacero zdrojov k doplneným informáciám. Ďakujem.</comment>
      <origin>8232467</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13326" sha1="tut4d1bjpcv88umr0k5ialev1r6fuou" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Milan Uhrík
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           =
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = Súčasný
 | Úrad              = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
 | Začiatok obdobia  = [[2. júl]]a [[2019]]
 | Koniec obdobia    = 
 | Poradie2          = Bývalý
 | Úrad2             = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]
 | Začiatok obdobia2 = marec [[2016]]
 | Koniec obdobia2   = [[2. júl]]a [[2019]]
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = [[Marián Chmelár]]
 | Poradie3          = Bývalý
 | Úrad3             = poslanec [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia3 = [[2017]]
 | Koniec obdobia3   = [[19. august]] [[2019]]
 | Predchodca3       = 
 | Nástupca3         = [[Ondrej Šedivý]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1984|12|21}}
 | Miesto narodenia  = [[Komjatice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SDKÚ-DS]] (2010? – 2012?)&lt;br&gt;[[Ľudová strana Naše Slovensko]] (2014 – 2021)&lt;br&gt;[[REPUBLIKA]] (od 2021)
 | Alma mater        = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = slovenská
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = http://www.milanuhrik.sk
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Milan Uhrík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[21. december]] [[1984]]) je slovenský politik, poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] zvolený za [[REPUBLIKA|REPUBLIKU]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovenskí poslanci EP 2019-2024
 | url = http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html
 | vydavateľ = europarl.europa.eu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-07-06
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Je bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]&lt;ref&gt;https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=947&lt;/ref&gt; za krajne pravicovú [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú stranu Naše Slovensko]], člen Zahraničného výboru NR SR&lt;ref&gt;https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&amp;ID=144&lt;/ref&gt;, riaditeľ úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]], v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

Médiami je označovaný za neonacistu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uhrík si porážku fašizmu pripomenul svojsky. Pri hrobe obetí, ktoré zabili bomby Sovietov | url = https://www.aktuality.sk/clanok/L3BpaqM/uhrik-si-porazku-fasizmu-pripomenul-svojsky-pri-hrobe-obeti-ktore-zabili-bomby-sovietov/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-09 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ondruš: ĽSNS je nacistická strana, spoluprácu si neviem predstaviť | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/511026-ondrus-lsns-je-nacisticka-strana-spolupracu-si-neviem-predstavit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznik a vývoj ĽSNS - Mladí proti fašizmu | url = https://www.mladiprotifasizmu.sk/vznik-a-vyvoj-lsns/ | dátum vydania = 2016-11-17 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotleba je extrémista a má jít na 4 roky za mříže, rozhodl nepravomocně soud. Kvůli ‚nacistické‘ částce 1488 eur {{!}} Svět | url = https://www.lidovky.cz/svet/soud-prvni-instance-na-slovensku-uznal-kotlebu-vinnym-verdikt-neni-pravomocny.A201012_193858_ln_zahranici_liluj | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotlebovci sa znovu prihlásili k neonacistom, preveruje ich prokuratúra | url = https://www.sme.sk/domov/c/kotlebovci-sa-znovu-prihlasili-k-neonacistom-preveruje-ich-prokuratura | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;

== Štúdium a vedecká činnosť ==
Milan Uhrík vyrastal v [[Komjatice|Komjaticiach]] pri [[Nitra|Nitre]]. V Nitre v roku [[2004]] zmaturoval na Strednej priemyselnej škole v odbore Automatizácia. Následne študoval bakalársky program Priemyselná informatika na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]]. 
V roku [[2007]] absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na [[Univerzitet u Beogradu|Belehradskej univerzite]] a stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v [[nemecko]]m [[Wismar]]e. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FEI]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]] v [[Bratislava|Bratislave]] v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005{{--}}2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo.

V roku [[2012]] skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave s nulovým [[h-index]]om. Publikoval viac ako 3 (Scopus) vedeckých a odborných publikácií. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011{{--}}2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010{{--}}2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík , PhD. | url = https://www.milanuhrik.sk/#o-mne | vydavateľ = milanuhrik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Politická činnosť ==
V rokoch 2010{{--}}2012 bol Uhrík členom [[Nová Generácia - združenie mladých|Novej Generácie]], mládežníckej organizácie strany [[SDKÚ-DS]].&lt;ref name=&quot;kysel&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Uhrík zatajil, že bol dva roky medzi prozápadnými mládežníkmi SDKÚ. Až potom otočil a prešiel k ĽSNS | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tuamxYK/milan-uhrik-zatajil-ze-bol-dva-roky-medzi-prozapadnymi-mladeznikmi-sdku-az-potom-otocil-a-presiel-k-lsns/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-08-26 }}&lt;/ref&gt; V tomto období mal Uhrík byť aj členom strany SDKÚ-DS, sám sa k tomu nevyjadruje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jaro Naď - ĎALŠIE ZISTENIA: UHRÍK NEBOL IBA ČLENOM NOVEJ... | url = https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid035A1vLRLfdS9UfrUjYtFF5yeEXtnY95C1UJwe9GdUVEgPyUK9HdmzmbC7Mq1RmtVZl | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v novembri 2010]] neúspešne kandidoval za SDKÚ-DS za poslanca v obci [[Komjatice]]. Od roku [[2014]] začal aktívne pôsobiť v štruktúrach strany [[ĽSNS]].&lt;ref name=&quot;kysel&quot;/&gt;

[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|V parlamentných voľbách 5. marca 2016]] bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], získal 10 568 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo 5. miesto zo 14 zvolených poslancov za nacionalistickú stranu ĽSNS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

7. augusta 2017 oznámil, že bude kandidovať na post predsedu [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]].&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/511313/za-nitrianskeho-zupana-kandiduje-aj-kotlebovec-uhrik/&lt;/ref&gt;
Nebol zvolený za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, skončil tretí so ziskom 15,36 %. Bol zvolený za poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja za volebný obvod č.3 (Nitra).&lt;ref&gt;https://www.aktuality.sk/clanok/532758/volby-do-vuc-nitriansky-kraj-vysledky/&lt;/ref&gt; Okrem [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] je jediným zvoleným krajským poslancom za svoju stranu.&lt;ref name=vyhorela&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu 2019]] bol zvolený za europoslanca za stranu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]. Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom 42 779 preferenčných hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ |dátum prístupu=2019-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/ |dátum archivácie=2019-10-15 }}&lt;/ref&gt;

19. augusta 2019 sa vzdal mandátu poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja z dôvodu zvolenia za europoslanca.&lt;ref&gt;https://www.teraz.sk/regiony/milan-uhrik-sa-vzdal-mandatu-krajskeh/413622-clanok.html&lt;/ref&gt;

V januári [[2021]] údajne v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] vystúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt; V marci 2021 Uhrík spolu s ďalšími odídencami z ĽSNS prevzal od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] stranu [[HLAS ĽUDU]] (pôvodne [[Hnutie za demokraciu]]) a pretransformoval stranu na hnutie [[REPUBLIKA]], ktorého sa následne stal aj predsedom.&lt;ref name=&quot;dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2303089/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.milanuhrik.sk/ Osobná stránka Milana Uhríka]

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}}
{{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}}

{{DEFAULTSORT:Uhrík, Milan}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]]</text>
      <sha1>tut4d1bjpcv88umr0k5ialev1r6fuou</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>602355</id>
    <revision>
      <id>8232383</id>
      <parentid>8232324</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:40:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232383</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="335851" sha1="bpmnvcrc51u3yw03jvwf9n3badra69c" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]


= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].

== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&amp;nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;П32&quot;&gt;''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 443.&lt;/ref&gt; на богословському&amp;nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.

По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt; в українській академічній гімназії.

Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).

[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&amp;nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&amp;nbsp;рр.&amp;nbsp;— «Дім і школа»&lt;ref name=&quot;П42&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 444.&lt;/ref&gt;

[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt;; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&amp;nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;.

[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&amp;nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).

Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;71&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса&amp;nbsp;Л., Фіголь&amp;nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&amp;nbsp;— переважно язичієм&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;).

У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&amp;nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&amp;nbsp;р. збірка «Балканские думи».

Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1879|1879]]&amp;nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&amp;nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].

П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt; мали менший успіх.

Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.

Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&amp;nbsp;— очевидця життя 1848».

Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}&lt;/ref&gt;

== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.&lt;ref&gt;https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./&lt;/ref&gt;

== Див. також ==

* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]

== Видання ==

* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&amp;nbsp;— К., 1987.&amp;nbsp;— С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&amp;nbsp;— Тернопіль,1991.&amp;nbsp;— С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1999.&amp;nbsp;— С. 26&amp;nbsp;— 28.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&amp;nbsp;— 1965.&amp;nbsp;— 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&amp;nbsp;— К., 1988.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&amp;nbsp;— 2 вид.&amp;nbsp;— К., 1979.&amp;nbsp;— Т. 3.&amp;nbsp;— С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&amp;nbsp;2.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1991.&amp;nbsp;— С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&amp;nbsp;— К., 1982.&amp;nbsp;— С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Тріада плюс, 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.&amp;nbsp;— (Львівська сотня).&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&amp;nbsp;101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&amp;nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.
= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.
= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;nbsp;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;nbsp;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; lat. '''Georgius Hutza'''; * 22. apríl 1802, Tybava, Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. september 1839, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusínsky historik, filológ, etnograf, folklorista a medik. Patril k zakladateľom slavistiky v Ruskej ríši. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu histórie, kultúry, literatúry a folklóru Bulharska, čím sa radí k významným predstaviteľom bulharského národného obrodenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil 22. apríla 1802 v obci Tybava v rodine kňaza. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity, kam sa dostal tajne pod pseudonymom Venelin. Po skončení v roku 1822 pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj v Rakúskom cisárstve.

Pracoval v moskovskej vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii Bulharov a Dákov. Zároveň sa radí k zakladateľom bulharistiky v Rusku.

Jurij Venelin v roku 1823 prišiel do mesta Kišiňov, kde sa zoznámil s besarábskymi Bulharmi, ktorí sem prišli po rusko-osmanských vojnách ukončených v rokoch 1792 a 1812. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o jazyku, o histórii a o kultúre bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od Michaila Petroviča Pogodina) v roku 1829 publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovenský ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese bulharského národného obrodenia.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku 1829 cestoval po Bulharsku, po Valašsku a po Moldavsku, aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností Dákov, Slovanov, Valachov a Bulharov predstavujúcich literárne pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú ľudovú slovesnosť, čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces národného obrodenia. Keď v roku 1830 cestoval po severovýchodnom Bulharsku, zozbieral 50 ľudových piesní. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku 1835 vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj Ivan Jakovyč Franko:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel 25. septembra 1839 v meste Moskva vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovenský ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčreči'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v Bulharsku zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste Sofia sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách Gabrovo a Svaľava aj v obci Tybava. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste Odesa.

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]&lt;ref name=&quot;szluk2&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].

== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника&lt;ref name=&quot;szluk2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;padiak2&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt;. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ndb2&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt;. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]&lt;/small&gt; і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]&lt;/small&gt;. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]&lt;nowiki&gt; около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі &lt;/nowiki&gt;[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)&lt;ref name=&quot;ndb2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt;. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&amp;nbsp;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&amp;nbsp;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.

Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:táblabíró|hu]]]&lt;/small&gt;) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.

Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;.
&lt;references /&gt;

= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].

== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.

Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.&lt;ref&gt;(український дивоспів на чотирьох місцях)&lt;/ref&gt;

== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.

Ним написані живописні композиції з народного життя:

* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.

Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.

'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].&lt;ref name=&quot;:017&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}&lt;/ref&gt; Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].&lt;ref name=&quot;:212&quot; /&gt;

== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.

V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]

== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;

= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&amp;nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].

== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Іноді&amp;nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].&lt;/ref&gt; (пізніше&amp;nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&amp;nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1878.&amp;nbsp;— P. 101. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).

Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot;&gt;{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot;&gt;''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.&lt;/ref&gt; у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1864—1868&amp;nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&amp;nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&amp;nbsp;рр.).

У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1875—1879&amp;nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом&lt;ref&gt;[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности&lt;/ref&gt; 1880—1885&amp;nbsp;рр.).

Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&amp;nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).

Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&amp;nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).

Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt;, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)&lt;ref&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— 1894.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;359.&amp;nbsp;— S. 2. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.

Раптово помер&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt; [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові&lt;ref&gt;[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&amp;nbsp;— 1995.&amp;nbsp;— С. 149.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).&lt;/ref&gt;. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.

== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».

Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&amp;nbsp;— 1868&amp;nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&amp;nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».

У 1875—1879&amp;nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).

Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.

== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:

* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.

У Жидачеві:

a

== Джерела ==

* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— 2-е видання.&amp;nbsp;— К., 2002.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&amp;nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)&lt;ref&gt;[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&amp;datum=1918&amp;page=565&amp;size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&amp;nbsp;— Wien, 1918.&amp;nbsp;— S. 191. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.
== Біографія ==
[[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]]
[[Файл:&quot;Українська_ластівка&quot;_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]]
Народився 5 травня 1836&amp;nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).

Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]&lt;ref&gt;''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&amp;nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&amp;nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&amp;nbsp;— С. 2, 4.&lt;/ref&gt;, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&amp;nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].

Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&amp;nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.

Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]&lt;ref&gt;{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}&lt;/ref&gt;. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.

Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі&lt;ref&gt;Жадько В.&amp;nbsp;О.&amp;nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&amp;nbsp;р.]]
Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».

Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&amp;nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях&lt;ref&gt;{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}&lt;/ref&gt;.

Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&amp;nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).

Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.

Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&amp;nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.

Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».

За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&amp;nbsp;Франка.

Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&amp;nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&amp;nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&amp;nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&amp;nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&amp;nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&amp;nbsp;Емінеску]], В.&amp;nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].

За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&amp;nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження».
[[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|&lt;small&gt;Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив&lt;/small&gt;]]

== Пам'ять ==

* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}&lt;/ref&gt;
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]&lt;/ref&gt;
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела та література ==

* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&amp;nbsp;— Київ, 1969.&amp;nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&amp;nbsp;— Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Богайчук.&amp;nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&amp;nbsp;— С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&amp;nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&amp;nbsp;— 14 червня (№&amp;nbsp;24).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&amp;nbsp;В.&amp;nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&amp;nbsp;р., м. Чернівці).&amp;nbsp;— Чернівці, 1996.&amp;nbsp;— Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&amp;nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&amp;nbsp;— С. 162—163.
* Никоненко, П.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&amp;nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&amp;nbsp;— 208 с.&amp;nbsp;— (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&amp;nbsp;— Чернівці, 2007.&amp;nbsp;— С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&amp;nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&amp;nbsp;— Донецьк, 2008.&amp;nbsp;— С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&amp;nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2.

== Примітки ==
{{reflist}}

== Посилання ==

* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}

{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}

* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&amp;nbsp;— 417 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&amp;nbsp;— 409, 1 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&amp;nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&amp;nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]&lt;ref&gt;[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]&lt;/ref&gt; {{життєпис}}&amp;nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].

== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&amp;nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.

=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.

=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.

=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.

Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:

* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».

В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.

Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», &quot;О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».

В [[:uk:1907|1907]]&amp;nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.

Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].

=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&amp;nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&amp;nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».&lt;ref&gt;http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/&lt;/ref&gt; Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}

Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.

=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.

Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&amp;nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&amp;nbsp;— С. 99.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&amp;nbsp;— Заставна, 2001.&amp;nbsp;— С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&amp;nbsp;— Чернівці, 2013.&amp;nbsp;— С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&amp;nbsp;— 1990.&amp;nbsp;— 15-21 січня (№&amp;nbsp;3).&amp;nbsp;— С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&amp;nbsp;— С.&amp;nbsp;235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&amp;nbsp;— 2002.&amp;nbsp;— 14 січня (№&amp;nbsp;1, 2).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&amp;nbsp;— 2010.&amp;nbsp;— 3 лютого (№&amp;nbsp;8).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&amp;nbsp;— С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&amp;nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&amp;nbsp;— С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— 13 лютого (№&amp;nbsp;11).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2003.&amp;nbsp;— 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&amp;nbsp;— 1915.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;3—4.

== Посилання ==

* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&amp;nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о.&amp;nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].

== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Походив із родини &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&amp;nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].&lt;ref&gt;''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&amp;nbsp;— початок XIX&amp;nbsp;ст.).&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Світ, 1996.&amp;nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].&lt;/ref&gt;

Друкуватися почав 1836&amp;nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Був &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].

[[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;року&amp;nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&amp;nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].

[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&amp;nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].

[[:uk:1868|1868]]&amp;nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].

Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.

Помер у Сучаві 1885&amp;nbsp;року.

«Не послідню силу,&amp;nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&amp;nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».

== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]]&amp;nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&amp;nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&amp;nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&amp;nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.

Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.

Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.

Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].

Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».

=== Видання ===

* Поезії.&amp;nbsp;— Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&amp;nbsp;— Львів, 1874.
* ''Устиянович&amp;nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Наук. т-во ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1913.&amp;nbsp;— Вид. 2-ге.&amp;nbsp;— 512&amp;nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&amp;nbsp;— досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30&amp;nbsp;— 50-их pp.&amp;nbsp;XIX&amp;nbsp;ст.&amp;nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&amp;nbsp;— 255 с.

== Вшанування пам'яті ==

* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському

== Примітки ==
== Література ==

* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&amp;nbsp;— Дрогобич&amp;nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&amp;nbsp;— 236 с.&amp;nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}.

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
&lt;references /&gt;

= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).

== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.

Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].

Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.

Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.

У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&amp;nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&amp;nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].

== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].

Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].

Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:

На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].&lt;ref&gt;{{cite book|title=Великий політичний процес &quot;русскіх&quot; в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}&lt;/ref&gt;

1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&amp;nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом,  року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&amp;nbsp;21, ряд 2, місце 10).

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)

Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&amp;nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&amp;nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
&lt;references /&gt;

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]&lt;ref name=&quot;БП&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&amp;nbsp;— С. 544.&lt;/ref&gt; [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 159.&lt;/ref&gt;). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 160.&lt;/ref&gt;

== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&amp;nbsp;рр.). У другому ряду&amp;nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]]
Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]&lt;ref&gt;Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}&lt;/ref&gt;.

Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&amp;nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&amp;nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&amp;nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],&lt;ref&gt;{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}&lt;/ref&gt; у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&amp;nbsp;році. Висвячений 1841 року.

Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Одночасно працював приватним учителем.

У 1859 році о.&amp;nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&amp;nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]&lt;ref&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 103—104.&lt;/ref&gt;) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])&lt;ref&gt;''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}&lt;/ref&gt;. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt;

Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt; В останні роки життя А.&amp;nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt;

== Творчість ==
[[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]]
Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&amp;nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&amp;nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt; [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&amp;nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького.

Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&amp;nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.

А.&amp;nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&amp;nbsp;р.).

З огляду на літературну діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».

== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&amp;nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Стеблій Ф.&amp;nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&amp;nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}&lt;/ref&gt;, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).

== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&amp;nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.

17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&amp;nbsp;Валій.

== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.

=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&amp;nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&amp;nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&amp;nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.

За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&amp;nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&amp;nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&amp;nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.

Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.

=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&amp;nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.

Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.

За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&amp;nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&amp;nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.

Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.

=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.

Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року

= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&amp;nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&amp;nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).

== Життєпис ==

=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.

Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&amp;nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.

Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].

=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.

Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.

9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.

Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»

У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.

=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.

Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.

Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;

== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.

Наукові праці й статті:

* з [[:uk:Медицина|медицини]]&amp;nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&amp;nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&amp;nbsp;— 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]]&amp;nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&amp;nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&amp;nbsp;— 1825).

Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.

Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&amp;nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
&lt;references /&gt;

= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&amp;nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&amp;nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.

Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.

== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я&lt;ref&gt;Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&amp;nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&amp;nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&amp;nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.&lt;/ref&gt;. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&amp;nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.

Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».

== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.

1809&amp;nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.

1822&amp;nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.

== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.

1824&amp;nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.

1825&amp;nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.

1827&amp;nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.

1828&amp;nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.

18 квітня 1832&amp;nbsp;— старший соборний протоієрей.

1834&amp;nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.

== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.

Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.

1848&amp;nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&amp;nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
&lt;references /&gt;

= Hiador Strypskyj =
'''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&amp;#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&amp;#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&amp;#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН.

== Життєпис ==
З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&amp;#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; та активістом «Просвіти».

Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&amp;#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&amp;#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора&lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt;.

Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]).

Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&amp;#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])&lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;.

Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&amp;#x20;— писав той у своїх спогадах.

Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди».

У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття.

У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався.

Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами.

Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини.

== Праці ==
Найвизначніші праці:

* «Угро-руські літописні записки»,
* «Старша руська письменність на Угорщині»,
* «З старшої письменности угорської Руси»,
* «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?»,
* «Етнографічний опис Угорської Русі»,
* «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби»,
* «Найстаріший румунський друк латинкою»,
* «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін.
** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából)
** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907.
** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908.
** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908.
** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910.
** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911.
** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911.
** Adalékok Szabó Károly [&quot;Régi magyar könyvtár&quot; c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.)
** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online
** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online
** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből)
** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914.
** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.)
** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923]
** Literarne makresy. H.n., 1942.
** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942.
** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949.

Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Галас Б. К.,&amp;#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}}
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&amp;#x20;— Wrocław, 1971.&amp;#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&amp;#x20;— S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}}
* {{ЕУ}}
* {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}}
* ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007.

== Посилання ==

* {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}}
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&amp;#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}</text>
      <sha1>bpmnvcrc51u3yw03jvwf9n3badra69c</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232392</id>
      <parentid>8232383</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:48:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232392</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="302789" sha1="nleockpyntkhzyv91110zts5gxh2844" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]


= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].

== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&amp;nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;П32&quot;&gt;''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 443.&lt;/ref&gt; на богословському&amp;nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.

По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt; в українській академічній гімназії.

Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).

[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&amp;nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&amp;nbsp;рр.&amp;nbsp;— «Дім і школа»&lt;ref name=&quot;П42&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 444.&lt;/ref&gt;

[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt;; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&amp;nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;.

[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&amp;nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).

Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;71&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса&amp;nbsp;Л., Фіголь&amp;nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&amp;nbsp;— переважно язичієм&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;).

У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&amp;nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&amp;nbsp;р. збірка «Балканские думи».

Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1879|1879]]&amp;nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&amp;nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].

П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt; мали менший успіх.

Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.

Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&amp;nbsp;— очевидця життя 1848».

Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}&lt;/ref&gt;

== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.&lt;ref&gt;https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./&lt;/ref&gt;

== Див. також ==

* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]

== Видання ==

* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&amp;nbsp;— К., 1987.&amp;nbsp;— С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&amp;nbsp;— Тернопіль,1991.&amp;nbsp;— С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1999.&amp;nbsp;— С. 26&amp;nbsp;— 28.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&amp;nbsp;— 1965.&amp;nbsp;— 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&amp;nbsp;— К., 1988.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&amp;nbsp;— 2 вид.&amp;nbsp;— К., 1979.&amp;nbsp;— Т. 3.&amp;nbsp;— С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&amp;nbsp;2.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1991.&amp;nbsp;— С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&amp;nbsp;— К., 1982.&amp;nbsp;— С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Тріада плюс, 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.&amp;nbsp;— (Львівська сотня).&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&amp;nbsp;101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&amp;nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.
= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.
= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;nbsp;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;nbsp;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; lat. '''Georgius Hutza'''; * 22. apríl 1802, Tybava, Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. september 1839, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusínsky historik, filológ, etnograf, folklorista a medik. Patril k zakladateľom slavistiky v Ruskej ríši. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu histórie, kultúry, literatúry a folklóru Bulharska, čím sa radí k významným predstaviteľom bulharského národného obrodenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil 22. apríla 1802 v obci Tybava v rodine kňaza. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity, kam sa dostal tajne pod pseudonymom Venelin. Po skončení v roku 1822 pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj v Rakúskom cisárstve.

Pracoval v moskovskej vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii Bulharov a Dákov. Zároveň sa radí k zakladateľom bulharistiky v Rusku.

Jurij Venelin v roku 1823 prišiel do mesta Kišiňov, kde sa zoznámil s besarábskymi Bulharmi, ktorí sem prišli po rusko-osmanských vojnách ukončených v rokoch 1792 a 1812. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o jazyku, o histórii a o kultúre bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od Michaila Petroviča Pogodina) v roku 1829 publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovenský ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese bulharského národného obrodenia.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku 1829 cestoval po Bulharsku, po Valašsku a po Moldavsku, aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností Dákov, Slovanov, Valachov a Bulharov predstavujúcich literárne pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú ľudovú slovesnosť, čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces národného obrodenia. Keď v roku 1830 cestoval po severovýchodnom Bulharsku, zozbieral 50 ľudových piesní. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku 1835 vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj Ivan Jakovyč Franko:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel 25. septembra 1839 v meste Moskva vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovenský ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčreči'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v Bulharsku zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste Sofia sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách Gabrovo a Svaľava aj v obci Tybava. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste Odesa.

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]&lt;ref name=&quot;szluk2&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].

== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника&lt;ref name=&quot;szluk2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;padiak2&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt;. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ndb2&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt;. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]&lt;/small&gt; і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]&lt;/small&gt;. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]&lt;nowiki&gt; около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі &lt;/nowiki&gt;[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)&lt;ref name=&quot;ndb2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt;. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&amp;nbsp;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&amp;nbsp;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.

Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:táblabíró|hu]]]&lt;/small&gt;) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.

Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;.
&lt;references /&gt;

= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].

== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.

Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.&lt;ref&gt;(український дивоспів на чотирьох місцях)&lt;/ref&gt;

== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.

Ним написані живописні композиції з народного життя:

* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.

Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.

'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].&lt;ref name=&quot;:017&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}&lt;/ref&gt; Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].&lt;ref name=&quot;:212&quot; /&gt;

== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.

V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]

== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;

= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&amp;nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].

== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Іноді&amp;nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].&lt;/ref&gt; (пізніше&amp;nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&amp;nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1878.&amp;nbsp;— P. 101. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).

Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot;&gt;{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot;&gt;''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.&lt;/ref&gt; у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1864—1868&amp;nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&amp;nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&amp;nbsp;рр.).

У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1875—1879&amp;nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом&lt;ref&gt;[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности&lt;/ref&gt; 1880—1885&amp;nbsp;рр.).

Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&amp;nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).

Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&amp;nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).

Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt;, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)&lt;ref&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— 1894.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;359.&amp;nbsp;— S. 2. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.

Раптово помер&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt; [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові&lt;ref&gt;[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&amp;nbsp;— 1995.&amp;nbsp;— С. 149.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).&lt;/ref&gt;. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.

== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».

Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&amp;nbsp;— 1868&amp;nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&amp;nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».

У 1875—1879&amp;nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).

Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.

== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:

* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.

У Жидачеві:

a

== Джерела ==

* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— 2-е видання.&amp;nbsp;— К., 2002.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&amp;nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)&lt;ref&gt;[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&amp;datum=1918&amp;page=565&amp;size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&amp;nbsp;— Wien, 1918.&amp;nbsp;— S. 191. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.
== Біографія ==
[[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]]
[[Файл:&quot;Українська_ластівка&quot;_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]]
Народився 5 травня 1836&amp;nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).

Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]&lt;ref&gt;''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&amp;nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&amp;nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&amp;nbsp;— С. 2, 4.&lt;/ref&gt;, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&amp;nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].

Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&amp;nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.

Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]&lt;ref&gt;{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}&lt;/ref&gt;. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.

Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі&lt;ref&gt;Жадько В.&amp;nbsp;О.&amp;nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&amp;nbsp;р.]]
Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».

Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&amp;nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях&lt;ref&gt;{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}&lt;/ref&gt;.

Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&amp;nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).

Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.

Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&amp;nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.

Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».

За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&amp;nbsp;Франка.

Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&amp;nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&amp;nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&amp;nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&amp;nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&amp;nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&amp;nbsp;Емінеску]], В.&amp;nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].

За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&amp;nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження».
[[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|&lt;small&gt;Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив&lt;/small&gt;]]

== Пам'ять ==

* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}&lt;/ref&gt;
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]&lt;/ref&gt;
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела та література ==

* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&amp;nbsp;— Київ, 1969.&amp;nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&amp;nbsp;— Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Богайчук.&amp;nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&amp;nbsp;— С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&amp;nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&amp;nbsp;— 14 червня (№&amp;nbsp;24).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&amp;nbsp;В.&amp;nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&amp;nbsp;р., м. Чернівці).&amp;nbsp;— Чернівці, 1996.&amp;nbsp;— Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&amp;nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&amp;nbsp;— С. 162—163.
* Никоненко, П.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&amp;nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&amp;nbsp;— 208 с.&amp;nbsp;— (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&amp;nbsp;— Чернівці, 2007.&amp;nbsp;— С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&amp;nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&amp;nbsp;— Донецьк, 2008.&amp;nbsp;— С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&amp;nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2.

== Примітки ==
{{reflist}}

== Посилання ==

* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}

{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}

* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&amp;nbsp;— 417 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&amp;nbsp;— 409, 1 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&amp;nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&amp;nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]&lt;ref&gt;[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]&lt;/ref&gt; {{життєпис}}&amp;nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].

== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&amp;nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.

=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.

=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.

=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.

Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:

* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».

В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.

Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», &quot;О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».

В [[:uk:1907|1907]]&amp;nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.

Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].

=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&amp;nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&amp;nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».&lt;ref&gt;http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/&lt;/ref&gt; Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}

Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.

=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.

Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&amp;nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&amp;nbsp;— С. 99.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&amp;nbsp;— Заставна, 2001.&amp;nbsp;— С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&amp;nbsp;— Чернівці, 2013.&amp;nbsp;— С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&amp;nbsp;— 1990.&amp;nbsp;— 15-21 січня (№&amp;nbsp;3).&amp;nbsp;— С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&amp;nbsp;— С.&amp;nbsp;235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&amp;nbsp;— 2002.&amp;nbsp;— 14 січня (№&amp;nbsp;1, 2).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&amp;nbsp;— 2010.&amp;nbsp;— 3 лютого (№&amp;nbsp;8).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&amp;nbsp;— С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&amp;nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&amp;nbsp;— С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— 13 лютого (№&amp;nbsp;11).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2003.&amp;nbsp;— 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&amp;nbsp;— 1915.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;3—4.

== Посилання ==

* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&amp;nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о.&amp;nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].

== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Походив із родини &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&amp;nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].&lt;ref&gt;''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&amp;nbsp;— початок XIX&amp;nbsp;ст.).&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Світ, 1996.&amp;nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].&lt;/ref&gt;

Друкуватися почав 1836&amp;nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Був &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].

[[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;року&amp;nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&amp;nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].

[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&amp;nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].

[[:uk:1868|1868]]&amp;nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].

Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.

Помер у Сучаві 1885&amp;nbsp;року.

«Не послідню силу,&amp;nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&amp;nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».

== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]]&amp;nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&amp;nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&amp;nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&amp;nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.

Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.

Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.

Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].

Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».

=== Видання ===

* Поезії.&amp;nbsp;— Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&amp;nbsp;— Львів, 1874.
* ''Устиянович&amp;nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Наук. т-во ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1913.&amp;nbsp;— Вид. 2-ге.&amp;nbsp;— 512&amp;nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&amp;nbsp;— досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30&amp;nbsp;— 50-их pp.&amp;nbsp;XIX&amp;nbsp;ст.&amp;nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&amp;nbsp;— 255 с.

== Вшанування пам'яті ==

* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському

== Примітки ==
== Література ==

* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&amp;nbsp;— Дрогобич&amp;nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&amp;nbsp;— 236 с.&amp;nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}.

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
&lt;references /&gt;

= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).

== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.

Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].

Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.

Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.

У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&amp;nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&amp;nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].

== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].

Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].

Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:

На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].&lt;ref&gt;{{cite book|title=Великий політичний процес &quot;русскіх&quot; в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}&lt;/ref&gt;

1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&amp;nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом,  року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&amp;nbsp;21, ряд 2, місце 10).

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)

Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&amp;nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&amp;nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
&lt;references /&gt;

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]&lt;ref name=&quot;БП&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&amp;nbsp;— С. 544.&lt;/ref&gt; [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 159.&lt;/ref&gt;). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 160.&lt;/ref&gt;

== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&amp;nbsp;рр.). У другому ряду&amp;nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]]
Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]&lt;ref&gt;Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}&lt;/ref&gt;.

Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&amp;nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&amp;nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&amp;nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],&lt;ref&gt;{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}&lt;/ref&gt; у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&amp;nbsp;році. Висвячений 1841 року.

Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Одночасно працював приватним учителем.

У 1859 році о.&amp;nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&amp;nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]&lt;ref&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 103—104.&lt;/ref&gt;) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])&lt;ref&gt;''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}&lt;/ref&gt;. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt;

Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt; В останні роки життя А.&amp;nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt;

== Творчість ==
[[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]]
Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&amp;nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&amp;nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt; [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&amp;nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького.

Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&amp;nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.

А.&amp;nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&amp;nbsp;р.).

З огляду на літературну діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».

== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&amp;nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Стеблій Ф.&amp;nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&amp;nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}&lt;/ref&gt;, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).

== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&amp;nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.

17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&amp;nbsp;Валій.

== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.

=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&amp;nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&amp;nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&amp;nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.

За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&amp;nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&amp;nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&amp;nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.

Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.

=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&amp;nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.

Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.

За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&amp;nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&amp;nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.

Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.

=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.

Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року

= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&amp;nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&amp;nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).

== Життєпис ==

=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.

Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&amp;nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.

Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].

=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.

Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.

9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.

Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»

У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.

=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.

Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.

Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;

== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.

Наукові праці й статті:

* з [[:uk:Медицина|медицини]]&amp;nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&amp;nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&amp;nbsp;— 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]]&amp;nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&amp;nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&amp;nbsp;— 1825).

Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.

Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&amp;nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
&lt;references /&gt;

= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&amp;nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&amp;nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.

Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.

== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я&lt;ref&gt;Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&amp;nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&amp;nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&amp;nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.&lt;/ref&gt;. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&amp;nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.

Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».

== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.

1809&amp;nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.

1822&amp;nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.

== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.

1824&amp;nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.

1825&amp;nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.

1827&amp;nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.

1828&amp;nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.

18 квітня 1832&amp;nbsp;— старший соборний протоієрей.

1834&amp;nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.

== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.

Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.

1848&amp;nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&amp;nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
&lt;references /&gt;

= Hiador Strypskyj =
'''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&amp;#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&amp;#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&amp;#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН.

== Життєпис ==
З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&amp;#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; та активістом «Просвіти».

Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&amp;#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&amp;#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора&lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt;.

Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]).

Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&amp;#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])&lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;.

Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&amp;#x20;— писав той у своїх спогадах.

Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди».

У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття.

У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався.

Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами.

Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини.

== Праці ==
Найвизначніші праці:

* «Угро-руські літописні записки»,
* «Старша руська письменність на Угорщині»,
* «З старшої письменности угорської Руси»,
* «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?»,
* «Етнографічний опис Угорської Русі»,
* «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби»,
* «Найстаріший румунський друк латинкою»,
* «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін.
** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából)
** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907.
** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908.
** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908.
** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910.
** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911.
** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911.
** Adalékok Szabó Károly [&quot;Régi magyar könyvtár&quot; c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.)
** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online
** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online
** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből)
** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914.
** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.)
** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923]
** Literarne makresy. H.n., 1942.
** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942.
** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949.

Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Галас Б. К.,&amp;#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}}
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&amp;#x20;— Wrocław, 1971.&amp;#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&amp;#x20;— S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}}
* {{ЕУ}}
* {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}}
* ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007.

== Посилання ==

* {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}}
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&amp;#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}</text>
      <sha1>nleockpyntkhzyv91110zts5gxh2844</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232396</id>
      <parentid>8232392</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:56:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232396</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="251242" sha1="kgnewsg3up4n96k8qmmf0a2i4o15p5q" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]


= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;nbsp;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;nbsp;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; lat. '''Georgius Hutza'''; * 22. apríl 1802, Tybava, Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. september 1839, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusínsky historik, filológ, etnograf, folklorista a medik. Patril k zakladateľom slavistiky v Ruskej ríši. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu histórie, kultúry, literatúry a folklóru Bulharska, čím sa radí k významným predstaviteľom bulharského národného obrodenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil 22. apríla 1802 v obci Tybava v rodine kňaza. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity, kam sa dostal tajne pod pseudonymom Venelin. Po skončení v roku 1822 pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj v Rakúskom cisárstve.

Pracoval v moskovskej vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii Bulharov a Dákov. Zároveň sa radí k zakladateľom bulharistiky v Rusku.

Jurij Venelin v roku 1823 prišiel do mesta Kišiňov, kde sa zoznámil s besarábskymi Bulharmi, ktorí sem prišli po rusko-osmanských vojnách ukončených v rokoch 1792 a 1812. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o jazyku, o histórii a o kultúre bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od Michaila Petroviča Pogodina) v roku 1829 publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovenský ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese bulharského národného obrodenia.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku 1829 cestoval po Bulharsku, po Valašsku a po Moldavsku, aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností Dákov, Slovanov, Valachov a Bulharov predstavujúcich literárne pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú ľudovú slovesnosť, čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces národného obrodenia. Keď v roku 1830 cestoval po severovýchodnom Bulharsku, zozbieral 50 ľudových piesní. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku 1835 vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj Ivan Jakovyč Franko:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel 25. septembra 1839 v meste Moskva vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovenský ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčreči'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v Bulharsku zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste Sofia sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách Gabrovo a Svaľava aj v obci Tybava. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste Odesa.

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]&lt;ref name=&quot;szluk2&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].

== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника&lt;ref name=&quot;szluk2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;padiak2&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt;. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ndb2&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt;. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]&lt;/small&gt; і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]&lt;/small&gt;. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]&lt;nowiki&gt; около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі &lt;/nowiki&gt;[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)&lt;ref name=&quot;ndb2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt;. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&amp;nbsp;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&amp;nbsp;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.

Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:táblabíró|hu]]]&lt;/small&gt;) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.

Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;.
&lt;references /&gt;

= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].

== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.

Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.&lt;ref&gt;(український дивоспів на чотирьох місцях)&lt;/ref&gt;

== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.

Ним написані живописні композиції з народного життя:

* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.

Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.

'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].&lt;ref name=&quot;:017&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}&lt;/ref&gt; Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].&lt;ref name=&quot;:212&quot; /&gt;

== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.

V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]

== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;

= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&amp;nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].

== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Іноді&amp;nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].&lt;/ref&gt; (пізніше&amp;nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&amp;nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1878.&amp;nbsp;— P. 101. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).

Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot;&gt;{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot;&gt;''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.&lt;/ref&gt; у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1864—1868&amp;nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&amp;nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&amp;nbsp;рр.).

У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1875—1879&amp;nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом&lt;ref&gt;[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности&lt;/ref&gt; 1880—1885&amp;nbsp;рр.).

Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&amp;nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).

Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&amp;nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).

Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt;, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)&lt;ref&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— 1894.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;359.&amp;nbsp;— S. 2. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.

Раптово помер&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt; [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові&lt;ref&gt;[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&amp;nbsp;— 1995.&amp;nbsp;— С. 149.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).&lt;/ref&gt;. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.

== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».

Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&amp;nbsp;— 1868&amp;nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&amp;nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».

У 1875—1879&amp;nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).

Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.

== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:

* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.

У Жидачеві:

a

== Джерела ==

* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— 2-е видання.&amp;nbsp;— К., 2002.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&amp;nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)&lt;ref&gt;[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&amp;datum=1918&amp;page=565&amp;size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&amp;nbsp;— Wien, 1918.&amp;nbsp;— S. 191. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.
== Біографія ==
[[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]]
[[Файл:&quot;Українська_ластівка&quot;_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]]
Народився 5 травня 1836&amp;nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).

Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]&lt;ref&gt;''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&amp;nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&amp;nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&amp;nbsp;— С. 2, 4.&lt;/ref&gt;, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&amp;nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].

Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&amp;nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.

Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]&lt;ref&gt;{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}&lt;/ref&gt;. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.

Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі&lt;ref&gt;Жадько В.&amp;nbsp;О.&amp;nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&amp;nbsp;р.]]
Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».

Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&amp;nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях&lt;ref&gt;{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}&lt;/ref&gt;.

Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&amp;nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).

Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.

Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&amp;nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.

Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».

За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&amp;nbsp;Франка.

Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&amp;nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&amp;nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&amp;nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&amp;nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&amp;nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&amp;nbsp;Емінеску]], В.&amp;nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].

За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&amp;nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження».
[[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|&lt;small&gt;Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив&lt;/small&gt;]]

== Пам'ять ==

* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}&lt;/ref&gt;
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]&lt;/ref&gt;
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела та література ==

* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&amp;nbsp;— Київ, 1969.&amp;nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&amp;nbsp;— Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&amp;nbsp;А.&amp;nbsp;Богайчук.&amp;nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&amp;nbsp;— С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&amp;nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.&amp;nbsp;— С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&amp;nbsp;— 14 червня (№&amp;nbsp;24).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&amp;nbsp;В.&amp;nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&amp;nbsp;р., м. Чернівці).&amp;nbsp;— Чернівці, 1996.&amp;nbsp;— Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&amp;nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&amp;nbsp;— С. 162—163.
* Никоненко, П.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&amp;nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&amp;nbsp;— 208 с.&amp;nbsp;— (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&amp;nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&amp;nbsp;— Чернівці, 2007.&amp;nbsp;— С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&amp;nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&amp;nbsp;— Донецьк, 2008.&amp;nbsp;— С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&amp;nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2.

== Примітки ==
{{reflist}}

== Посилання ==

* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}

{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}

* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&amp;nbsp;— 417 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&amp;nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&amp;nbsp;— 409, 1 с. : портр.&amp;nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&amp;nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&amp;nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]&lt;ref&gt;[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]&lt;/ref&gt; {{життєпис}}&amp;nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].

== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&amp;nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.

=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.

=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.

=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.

Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:

* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».

В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.

Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», &quot;О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».

В [[:uk:1907|1907]]&amp;nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.

Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].

=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&amp;nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&amp;nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».&lt;ref&gt;http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/&lt;/ref&gt; Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}

Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.

=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.

Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&amp;nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&amp;nbsp;— С. 99.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&amp;nbsp;— Заставна, 2001.&amp;nbsp;— С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&amp;nbsp;— Чернівці, 2013.&amp;nbsp;— С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&amp;nbsp;— 1990.&amp;nbsp;— 15-21 січня (№&amp;nbsp;3).&amp;nbsp;— С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&amp;nbsp;— С.&amp;nbsp;235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&amp;nbsp;— 2002.&amp;nbsp;— 14 січня (№&amp;nbsp;1, 2).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&amp;nbsp;— 2010.&amp;nbsp;— 3 лютого (№&amp;nbsp;8).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&amp;nbsp;— Чернівці&amp;nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&amp;nbsp;— С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&amp;nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&amp;nbsp;— С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— 13 лютого (№&amp;nbsp;11).&amp;nbsp;— С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;nbsp;— 2003.&amp;nbsp;— 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&amp;nbsp;— 1915.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;3—4.

== Посилання ==

* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&amp;nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о.&amp;nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].

== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Походив із родини &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&amp;nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].&lt;ref&gt;''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&amp;nbsp;— початок XIX&amp;nbsp;ст.).&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Світ, 1996.&amp;nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].&lt;/ref&gt;

Друкуватися почав 1836&amp;nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] Був &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].

[[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;року&amp;nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&amp;nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].

[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&amp;nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].

[[:uk:1868|1868]]&amp;nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].

Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.

Помер у Сучаві 1885&amp;nbsp;року.

«Не послідню силу,&amp;nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&amp;nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».

== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]]&amp;nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&amp;nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&amp;nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&amp;nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&amp;nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.

Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.

Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.

Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].

Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».

=== Видання ===

* Поезії.&amp;nbsp;— Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&amp;nbsp;— Львів, 1874.
* ''Устиянович&amp;nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Наук. т-во ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1913.&amp;nbsp;— Вид. 2-ге.&amp;nbsp;— 512&amp;nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&amp;nbsp;— досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30&amp;nbsp;— 50-их pp.&amp;nbsp;XIX&amp;nbsp;ст.&amp;nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&amp;nbsp;— 255 с.

== Вшанування пам'яті ==

* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському

== Примітки ==
== Література ==

* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&amp;nbsp;— Дрогобич&amp;nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&amp;nbsp;— 236 с.&amp;nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}.

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
&lt;references /&gt;

= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).

== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.

Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].

Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.

Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.

У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&amp;nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&amp;nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].

== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].

Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].

Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:

На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].&lt;ref&gt;{{cite book|title=Великий політичний процес &quot;русскіх&quot; в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}&lt;/ref&gt;

1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&amp;nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом,  року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&amp;nbsp;21, ряд 2, місце 10).

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)

Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&amp;nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&amp;nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
&lt;references /&gt;

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]&lt;ref name=&quot;БП&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&amp;nbsp;— С. 544.&lt;/ref&gt; [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 159.&lt;/ref&gt;). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 160.&lt;/ref&gt;

== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&amp;nbsp;рр.). У другому ряду&amp;nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]]
Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]&lt;ref&gt;Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}&lt;/ref&gt;.

Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&amp;nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&amp;nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&amp;nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],&lt;ref&gt;{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}&lt;/ref&gt; у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&amp;nbsp;році. Висвячений 1841 року.

Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Одночасно працював приватним учителем.

У 1859 році о.&amp;nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&amp;nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]&lt;ref&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 103—104.&lt;/ref&gt;) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])&lt;ref&gt;''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}&lt;/ref&gt;. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt;

Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt; В останні роки життя А.&amp;nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt;

== Творчість ==
[[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]]
Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&amp;nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&amp;nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt; [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&amp;nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького.

Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&amp;nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.

А.&amp;nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&amp;nbsp;р.).

З огляду на літературну діяльність А.&amp;nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».

== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&amp;nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Стеблій Ф.&amp;nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:072&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&amp;nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}&lt;/ref&gt;, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).

== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&amp;nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.

17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&amp;nbsp;Валій.

== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.

=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&amp;nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&amp;nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&amp;nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.

За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&amp;nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&amp;nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&amp;nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.

Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.

=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&amp;nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&amp;nbsp;т.&amp;nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.

Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.

За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&amp;nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&amp;nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.

Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.

=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.

Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року

= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&amp;nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&amp;nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).

== Життєпис ==

=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.

Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&amp;nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.

Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].

=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.

Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.

9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.

Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»

У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.

=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&amp;nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.

Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.

Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;

== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.

Наукові праці й статті:

* з [[:uk:Медицина|медицини]]&amp;nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&amp;nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&amp;nbsp;— 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]]&amp;nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&amp;nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&amp;nbsp;— 1825).

Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.

Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&amp;nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
&lt;references /&gt;

= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&amp;nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&amp;nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.

Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.

== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я&lt;ref&gt;Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&amp;nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&amp;nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&amp;nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.&lt;/ref&gt;. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&amp;nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.

Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».

== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.

1809&amp;nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.

1822&amp;nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.

== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.

1824&amp;nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.

1825&amp;nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.

1827&amp;nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.

1828&amp;nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.

18 квітня 1832&amp;nbsp;— старший соборний протоієрей.

1834&amp;nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.

== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.

Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.

1848&amp;nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&amp;nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
&lt;references /&gt;

= Hiador Strypskyj =
'''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&amp;#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&amp;#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&amp;#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН.

== Життєпис ==
З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&amp;#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; та активістом «Просвіти».

Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&amp;#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&amp;#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора&lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt;.

Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]).

Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&amp;#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])&lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;.

Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&amp;#x20;— писав той у своїх спогадах.

Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди».

У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття.

У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався.

Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами.

Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини.

== Праці ==
Найвизначніші праці:

* «Угро-руські літописні записки»,
* «Старша руська письменність на Угорщині»,
* «З старшої письменности угорської Руси»,
* «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?»,
* «Етнографічний опис Угорської Русі»,
* «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби»,
* «Найстаріший румунський друк латинкою»,
* «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін.
** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából)
** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907.
** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908.
** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908.
** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910.
** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911.
** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911.
** Adalékok Szabó Károly [&quot;Régi magyar könyvtár&quot; c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.)
** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online
** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online
** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből)
** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914.
** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.)
** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923]
** Literarne makresy. H.n., 1942.
** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942.
** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949.

Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Галас Б. К.,&amp;#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}}
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&amp;#x20;— Wrocław, 1971.&amp;#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&amp;#x20;— S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}}
* {{ЕУ}}
* {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}}
* ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007.

== Посилання ==

* {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}}
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&amp;#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}</text>
      <sha1>kgnewsg3up4n96k8qmmf0a2i4o15p5q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232403</id>
      <parentid>8232396</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:07:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Vyčistenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232403</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="375" sha1="hsag1ltzm0fffozgdy9oo1hqzfffhng" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]</text>
      <sha1>hsag1ltzm0fffozgdy9oo1hqzfffhng</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232427</id>
      <parentid>8232403</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:02:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232427</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="141250" sha1="32r14dk8b9oz9nyf3sha9z10ufp9uuv" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].</text>
      <sha1>32r14dk8b9oz9nyf3sha9z10ufp9uuv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232428</id>
      <parentid>8232427</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:04:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232428</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="217084" sha1="rel4i1ktehvkifryqa3xnem9j2pageq" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.</text>
      <sha1>rel4i1ktehvkifryqa3xnem9j2pageq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232430</id>
      <parentid>8232428</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:05:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Drobná úprava pieskoviska.</comment>
      <origin>8232430</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="217068" sha1="t55ur1z77ys7becguuf7jng1yx07su9" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>t55ur1z77ys7becguuf7jng1yx07su9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232432</id>
      <parentid>8232430</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:09:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232432</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="228552" sha1="kocsvo4rurqr4dqh7jnckp3st24oamn" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.</text>
      <sha1>kocsvo4rurqr4dqh7jnckp3st24oamn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232434</id>
      <parentid>8232432</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:13:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Drobná úprava pieskoviska.</comment>
      <origin>8232434</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="228554" sha1="83qebjhrptr9eqla9lxmlxkzo7p37rf" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
a

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.</text>
      <sha1>83qebjhrptr9eqla9lxmlxkzo7p37rf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232435</id>
      <parentid>8232434</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:16:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232435</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="260210" sha1="fevs6hlhfmp21juwbh7j1pp37h0z2sy" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
a

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.

= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].</text>
      <sha1>fevs6hlhfmp21juwbh7j1pp37h0z2sy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232442</id>
      <parentid>8232435</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:21:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232442</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="281181" sha1="enpjjjv3ilhom7zk6ux4vsyfvfb8yda" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
a

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.

= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;#x20;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:102&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:022&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:07222&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:92&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|dátum prístupu=2026-06-08|vydavateľ=Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:92&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:102&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/|dátum vydania=2016-06-19|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427|vydavateľ=www.geni.com|dátum prístupu=2026-06-10|titul=András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.</text>
      <sha1>enpjjjv3ilhom7zk6ux4vsyfvfb8yda</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232446</id>
      <parentid>8232442</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:26:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232446</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="308672" sha1="oukqfnene84a3uizd34gktd469fxjjb" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
a

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.

= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;#x20;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:102&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:022&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:07222&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:92&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|dátum prístupu=2026-06-08|vydavateľ=Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:92&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:102&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/|dátum vydania=2016-06-19|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427|vydavateľ=www.geni.com|dátum prístupu=2026-06-10|titul=András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
&lt;references /&gt;

= Jurij Venelin =
text sa zatiaľ nachádza na štvrtom pieskovsku 

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
bez kopírovania pôvodného textu

= Jozef Miklošík =
bez kopírovania pôvodného textu

= Omeľan Partyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ivan Naumovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:07223&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč | url = https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67 | dátum prístupu = 2026-04-26 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Ivan Orlaj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antonij Zubko =
bez kopírovania textu.

= Hiador Strypskyj =
bez kopírovania pôvodnéhoo textu.</text>
      <sha1>oukqfnene84a3uizd34gktd469fxjjb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232725</id>
      <parentid>8232446</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:30:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Ivan Fogorašij-Berežanin – 13. jún 2026.</comment>
      <origin>8232725</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="312210" sha1="0jm08qlbdgk8vusj9a5cvmtjgv5ciuw" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.

= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків_Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave_of_Jakov_Golovackij_in_the_Euphrosyne_Cemetery_in_Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya_Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.

= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:

* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

a

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;#x20;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;#x20;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;#x20;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;#x20;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;#x20;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==

= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;#x20;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;#x20;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==

* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.

* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;#x20;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;#x20;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
&lt;references /&gt;
a

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр_Кониський_з_дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr_Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===

* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===

* ''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
* ''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
* ''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
* ''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
* ''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
* ''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
* ''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
* ''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
* ''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
* ''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===

* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===

* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==

* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:522&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:522&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|vydanie=1|strany=326, 327|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.

= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a

= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady | jazyk = uk | miesto = Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk. Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie | url = https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442 | vydavateľ = www.archivioradiovaticana.va | dátum prístupu = 2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;#x20;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:102&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:022&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:07222&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:92&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|dátum prístupu=2026-06-08|vydavateľ=Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:92&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:07222&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:102&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/|dátum vydania=2016-06-19|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427|vydavateľ=www.geni.com|dátum prístupu=2026-06-10|titul=András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
&lt;references /&gt;

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Fogorašij-Berežanin
 | Popis osoby        = rusínsky kňaz a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[25. marec]] [[1786]]
 | Miesto narodenia   = [[Velyki Komiaty]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1834|12|11|1786|3|25}}
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie jednej z verzií [[rusínčina|rusínskej]] gramatiky
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Rodné meno         = Joannes Fogarassy
 | Pseudonym          = Berežanin
}}'''Ivan Fogorašij-Berežanin''' (vlastným menom '''Joannes Fogarassy''', [[pseudonym]] '''Berežanin'''; * [[25. marec]] [[1786]], [[Velyki Komiaty]], [[Habsburská monarchia]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[11. december]] [[1834]], [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Etnológia|etnograf]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haraksim | meno = Ľudovít | titul = „Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov | url = https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/ | dátum vydania = 2023-03-06 | dátum prístupu = 2026-06-13 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka zostaveniu jednej z verzií gramatiky [[Rusínčina|rusínskeho]] jazyka publikovanej pod názvom ''Rusko-Uhorska ili maďarska grammatika. Orosz magyar grammatika. Rutheno Ungarica Grammatica. Dľa skoraho y lehkaho jazyka obučenija... u Vidňu'' (po slovensky ''Rusko-uhorská alebo maďarská gramatika. Rusko-maďarská gramatika. Rusínsko-maďarská gramatika. Pre rýchle a ľahké učenie ja jazyka'') a dielo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae'' (po slovensky ''Pôvod a formovanie uhorského jazyka – správne nazývanej maďarčiny – historická, filozofická, etymologická a gramatická štúdia'')  prezentovanej ako súčasnej gramatiky [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]], ktorá však v skutočnosti predstavovala gramatiku [[Podkarpatská Rus|podkarpatského]] variantu staroslovienčiny.

== Životopis ==
Ivan Fogorašij-Berežanin sa narodil [[25. marec|25. marca]] [[1786]] v obci [[Velyki Komiaty]]. Mmedzi rokmi [[1808]] až [[1810]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]] a v rokoch [[1811]] a [[1812]] v duchovnom seminári v meste [[Trnava]]. V roku [[1813]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil iba krátko, a to v obci [[Rokosovo]]. Medzi rokmi [[1814]] až [[1818]] zastával funkciu rektora [[Uhorský gréckokatolícky duchovný seminár|Uhorského gréckokatolíckeho duchovného seminára]]. Následne bol poslaný do mesta [[Viedeň]], kde až do svojej smrti pôsobil ako [[pastor]] v [[Kostol svätej Barbory (Viedeň)|Kostole svätej Barbory]] pri [[Viedenskýduchovný seminár|Viedenskom duchovnom seminári]].

[[Jernej Kopitar]] vo [[Viedenský duchovný seminár|Viedenskom duchovnom seminári]] viedol slovanský klub. Angažoval sa v ňom aj Ivan Fogorašij-Berežanin, a tak sa zoznamoval so študentmi z iných [[Slovania|slovanských]] krajín a spoznával ďalšie [[slovanské jazyky]]. Tak sa dostal aktívnemu [[Porovnávacia jazykoveda|jazykovedno-komparatívnemu]] štúdiu. Výstup jeho výskumu predstavovala práca zameraná na rozdiely medzi slovanskými dialektami{{--}}predovšetkým medzi maloruskými, karpatskoruskými a uhroruskými. Prácu poslal [[Ivan Orlaj|Ivanovi Orlajovi]]. Ivan Fogorašij-Berežanin poukazoval na spoločný pôvod slovanských jazykov v duchu [[Panslavizmus|panslavizmu]] vyzýval všetkých Slovanov, aby naďalej ako spisovaný jazyk považovali [[Cirkevná slovančina|cirkevnú slovančinu]].

Ivan Fogorašij-Berežanin v roku [[1834]] publikoval [[Rusínčina|rusínsku]]-[[Maďarčina|maďarskú]] gramatiku pod názvom ''Rusko-Uhorska ili maďarska grammatika. Orosz magyar grammatika. Rutheno Ungarica Grammatica. Dľa skoraho y lehkaho jazyka obučenija... u Vidňu'' (po slovensky ''Rusko-uhorská alebo maďarská gramatika. Rusko-maďarská gramatika. Rusínsko-maďarská gramatika. Pre rýchle a ľahké učenie ja jazyka'') a dielo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae'' (po slovensky ''Pôvod a formovanie uhorského jazyka – správne nazývanej maďarčiny – historická, filozofická, etymologická a gramatická štúdia''). Poukazoval na to, že maďarčina je silne ovplyvnená podunajskými [[Slovanské jazyky|slovanskými jazykmi]], čo vzbudilo nevôľu v maďarských mocenských kruhoch.

Je autorom rozsiahlej, avšak nepublikovanej štúdie o [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

== Pamiatka ==

* V meste [[Užhorod]] sa po ňom nachádza pomenovaná ulica.

== Zdroj ==

* {{Preklad|cs|Joann Fogarašij|25463017}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národné obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=138, 139|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
bez kopírovania pôvodného textu

= Jozef Miklošík =
bez kopírovania pôvodného textu

= Omeľan Partyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ivan Naumovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:07223&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč | url = https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67 | dátum prístupu = 2026-04-26 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Ivan Orlaj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antonij Zubko =
bez kopírovania textu.

= Hiador Strypskyj =
bez kopírovania pôvodnéhoo textu.</text>
      <sha1>0jm08qlbdgk8vusj9a5cvmtjgv5ciuw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dejiny Uruguaja</title>
    <ns>0</ns>
    <id>607977</id>
    <revision>
      <id>8232514</id>
      <parentid>8208988</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:35:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232514</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="158776" sha1="5u054a1yks1rvzh3j59az8ky0u0k2uf" xml:space="preserve">'''Dejiny [[Uruguaj]]a''' je možné rozdeliť na štyri hlavné časti: predkolumbovská éra (do 16. storočia), španielska koloniálna vláda (cca 1516 až 1811), éra budovania národa (1811 až 1830) a éra Uruguaja ako samostatného štátu (od cca 1830). Prvé dôkazy ľudskej činnosti siahajú až 13 000 rokov do minulosti. S príchodom Španielov sa začalo územie súčasného Uruguaja viac osídľovať. Ako hraničné územie medzi dvoma juhoamerickými koloniálnymi mocnosťami, sa postupne stalo dôležitou nárazníkovou zónou, kde sa odohrávali pravidelne ozbrojené strety medzi Španielskom a Portugalskom. Rozhodujúcu úlohu pre získanie nezávislosti však zohrala Veľká Británia. Nasledovalo dlhé obdobie vnútorných konfliktov medzi bývalými spojencami v boji za nezávislosť z ktorého vyšla víťazne strana Colorado. Tá vládla Uruguaju skoro 100 rokov až do polovice 20. storočia. Nasledovala krátka vláda konkurenčnej Národnej strany, ktorú ukončilo obdobie nestability poznačené vojenským prevratom. K demokracii sa Uruguaj vrátil v roku 1985.

== Predkolumbovská éra ==
[[Súbor:Toortse_Rio_de_la_Plata.png|náhľad|vpravo|Kresba zo začiatku 17. storočia ukazuje pôvodných obyvateľov z územia súčasného Uruguaja.]]
Prvé doložené stopy ľudského osídlenia na území Uruguaja siahajú až do obdobia 11 000 rokov pred našim letopočtom. Keďže toto územie sa nachádza na východnej strane [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a od susedných oblastí je od západu navyše oddelené riečnymi tokmi, bolo osídlené od počiatku iba veľmi málo. Z tohto dôvodu tu žilo iba niekoľko tisíc [[Indiáni|pôvodných obyvateľov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rau.edu.uy/uruguay/historia/Uy.hist1.htm|titul=EL URUGUAY INDIGENA Y ESPAÑOL|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=rau.edu.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171021035857/http://www.rau.edu.uy/uruguay/historia/Uy.hist1.htm|dátum archivácie=2017-10-21}}&lt;/ref&gt;.

Najpočetnejším kmeňom boli [[Guaraníovia]], resp. kmene, ktoré boli s týmto početným spoločenstvom etnicky a jazykovo spriaznené, predovšetkým tzv. [[Charrúovia]]. Keďže miestni pôvodní obyvatelia boli veľmi vzdialení od vyspelých indiánskych civilizácií, zodpovedal tomu aj ich vývojový stupeň. Všetci miestni indiáni tak boli výhradne na úrovni lovcov a zberačov, ktorí kočovali z miesta na miesto podľa aktuálnej potreby, hlavne sa však zdržiavali pri riekach. Z archeologického hľadiska tak Uruguaj nemá prakticky žiadne indiánske pamiatky&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiacultural.com/2010/04/pueblo-charrua-indigenas-uruguay.html|titul=La cultura Charrúa fue una poblacion amerindia|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=historiacultural.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Až do príchodu [[Španielsko|Španielov]] sa život pôvodného obyvateľstva vôbec nezmenil. Po ich príchode si však indiáni rýchlo osvojili schopnosti chovu [[Dobytok|dobytka]], čo výrazne zmenilo ich spôsob života, keďže viaceré spoločenstvá sa tak začali postupne usádzať. V posledných rokoch indiánskej prítomnosti na území súčasného Uruguaja sa ako významná ukázala novo naučená schopnosť jazdy na koňoch, vďaka čomu sa indiáni stali oveľa mobilnejšími, čo im výrazne uľahčilo ich život&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;.

== Španielska koloniálna éra ==
=== Objavenie a prvé osídľovanie Východného brehu ===
[[Súbor:Descubrimiento del Río de la Plata.jpg|náhľad|vľavo|[[Juan Díaz de Solís]] a jeho expedícia objavujú Río de la Plata (1515).]]
V roku 1512 bol na miesto vrchného kráľovského lodivoda Španielska menovaný [[Juan Díaz de Solís]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/solis.htm|titul=Juan Díaz de Solís|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1514 španielsky (vtedy stále formálne aragónsky kráľ) kráľ [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II.]] vyslal Solísa preskúmať novoobjavený [[Tichý oceán]]. Solís sa plavil pozdĺž východného pobrežia Ameriky až narazil v roku 1515 na veľkú riečnu deltu, ktorú nazval Mar Dulce, teda Sladké more (dnešné [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]]). Na počiatku roka 1516 sa dostal až k dolnému toku rieky [[Uruguaj (rieka)|Uruguaj]]. Tu však padol do zajatia členov domorodého kmeňa Charrúov, ktorí jeho a niekoľko jeho vojakov pred zrakmi zvyšných členov expedície (ktorí zostali na lodiach) zabili a následne zjedli. Napriek tragickému koncu výpravy sa v Španielsku šírili chýry o bohatom vládcovi, ktorý sa mal nazývať Argentino, teda kráľ striebra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=diaz-de-solis-juan|titul=Juan Díaz de Solís|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

[[Súbor:Südamerika1650.png|náhľad|vpravo|Mapa ukazuje rozdelenie Južnej Ameriky medzi európske krajiny (1650).]]
Oblasť na juh od Río de la Plata tak začala byť postupne objavovaná a kolonizovaná. V porovnaní s inými časťami [[Španielske impérium|Španielskeho impéria]], však táto oblasť veľmi zaostávala. Avšak zaostalosť pôvodného obyvateľstva na území súčasného Uruguaja nepodnietila vytváranie žiadnych legiend o bohatstve regiónu, ktoré by motivovali Európanov, aby sem prichádzali. Z tohto dôvodu bolo toto územia aj v porovnaní so súčasnou Argentínou veľmi zaostalé. Prvá významnejšia španielska expedícia sem prišla až v 17. storočí. Táto bola vedená [[Hernando Arias de Saavedra|Hernandom Arias de Saavedrom]], ktorý bol guvernérom [[Guvernérstvo Río de la Plata a Paraguaj|Guvernérstva Río de la Plata a Paraguaj]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=arias-de-saavedra-hernando|titul=Hernando Arias de Saavedra|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španieli postupne prešli od západných riečnych brehov až k [[Atlantický oceán|Atlantickému oceánu]]. Keďže preskúmavané územie bolo tvorené prakticky iba pastvinami, nechal ho Saavedra obsadiť tisícami kusov hovädzieho dobytka, ktoré sa tam mohlo voľne pásť. Postupne tejto oblasti začali kolonizátori hovoriť '''Banda Oriental''', teda Východný breh, konkrétne sa toto pomenovanie viazalo na východný breh rieky Uruguaj (Banda Oriental del Uruguay)&lt;ref name=&quot;r2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://webdehistoria.blogspot.sk/2009/07/la-colonizacion-de-la-banda-oriental.html|titul=La Colonización de la Banda Oriental|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=webdehistoria|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. K založeniu prvej osady došlo až v roku 1625, keď katolícki misionári založili na brehu rieky [[Río Negro]] [[Villa Soriano|Santo Domingo de Soriano]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://federicomarotta.blogspot.sk/2013/12/historia-documentada-de-villa-santo.html|titul=HISTORIA DOCUMENTADA DE VILLA SANTO DOMINGO SORIANO - 1624 - POBLACIÓN MÁS ANTIGUA DE URUGUAY|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=federicomarotta|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Keďže územie Banda Oriental bolo úplne rovinaté a už desaťročia sa tu pásli voľne žijúce a nikomu nepatriace obrovské stáda dobytka, začali sa sem presúvať prví farmári. Avšak guvernéri [[Guvernérstvo Río de la Plata|Guvernérstva Río de la Plata]] zakázali v záujme ochrany dobytka zakladanie osád vo vnútrozemí, takže prvé osídľovanie sa zameralo iba na brehy hraničných riek a morské pobrežie. Keďže Banda Oriental nebola v Európe vôbec známa, noví obyvatelia sem prichádzali výhradne zo susedných oblastí. Často sa však jednalo o kriminálnikov, ktorí utekali pred autoritou španielskej koloniálnej vlády do málo osídlenej oblasti, aby sa tak vyhli trestu. Banda Oriental sa tak stala pomerne nebezpečným územím, čo tiež obmedzovalo prísun nových kolonistov&lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;.

=== Prvé konflikty s Portugalcami a založenie Montevidea ===
Napriek negatívam však Banda Oriental získala významné postavenie z dôvodu, že tvorila hranicu medzi Španielskom a [[Portugalsko|Portugalskom]]. Portugalci využili, že Španieli obsadzovali región iba veľmi pomaly a navyše tu nemali dostatočnú autoritu. Na južnom pobreží Banda Oriental tak v roku 1680 založili osadu [[Colonia del Sacramento]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sergiomato.com/colonia-del-sacramento-uruguay/colonia-del-sacramento-historia|titul=Colonia del Sacramento: la historia|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=sergiomato.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180214032057/http://www.sergiomato.com/colonia-del-sacramento-uruguay/colonia-del-sacramento-historia|dátum archivácie=2018-02-14}}&lt;/ref&gt;. Keďže sa táto osada nachádzala prakticky oproti [[Buenos Aires]], teda centru španielskej vlády v oblasti, rozhodli sa Španieli hneď v roku 1681 novú osadu obsadiť a vyhnať Portugalcov na sever. Útok viedol guvernér Río de la Plata [[José de Garro]]. Tento bol úspešný, zajal portugalského guvernéra a následne vyhnal Portugalcov. Ako reakciu Portugalci pohrozili Španielsku vojenským konfliktom, na čo Španieli ustúpili a Portugalci sa tak mohli v roku 1683 znova vrátiť do Colonia del Sacramento, ktoré sa stalo pašeráckym centrom oblasti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=garro-jose|titul=José de Garro|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Avšak následne sa počas [[Vojna o španielske dedičstvo|vojny o španielske dedičstvo]] pridali Portugalci na stranu, ktorá bojovala proti Španielom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.claseshistoria.com/glosario/guerra-sucesion.html|titul=Guerra de Sucesión Española|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=claseshistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španieli tak zorganizovali novú výpravu, ktorá Portugalcov znova vyhnala z Colonie del Sacramento. Po skončení tejto vojny bol podpísaný tzv. [[Utrechtský mier]], ktorý osadu opätovne vrátil Portugalsku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.todamateria.com.br/tratado-de-utrecht/|titul=Tratado de Utrecht|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=todamateria.com.br|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Španieli sa tak dostali do situácie, keď priamo oproti ich najvýznamnejšiemu prístavu v regióne, fungoval nepriateľský prístav, ktorý jednak poskytoval útočisko pirátom, no predovšetkým podporoval nelegálny obchod a pašovanie do celej oblasti Río de la Plata a bol východiskovým bodom pre možný útok na Buenos Aires. 22. novembra 1723 portugalský [[Maršal|poľný maršal]] [[Manuel de Freitas da Fonseca]] postavil pevnosť Montevieu na mieste súčasného mesta [[Montevideo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.armada.mil.uy/Pagina/institucion/historia/epoca-hispanica.html|titul=Época Hispánica|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=armada.mil.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171226075114/http://www.armada.mil.uy/Pagina/institucion/historia/epoca-hispanica.html|dátum archivácie=2017-12-26}}&lt;/ref&gt;. Toto sa už Španieli rozhodli riešiť okamžite a z Buenos Aires bola vyslaná vojenská výprava. Túto zorganizoval španielsky guvernér [[Bruno Mauricio de Zabala]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/5000/Bruno%20Mauricio%20de%20Zabala|titul=Bruno Mauricio de Zabala|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. 22. januára 1724 prinútili Španieli Portugalcov opustiť danú oblasť a začali osídľovať miesto, kde dnes stojí Montevideo, najprv so šiestimi rodinami, ktoré prišli z Buenos Aires. No už čoskoro potom prišli rodiny z [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovov]], ktorých miestni nazývali &quot;guanches&quot;, &quot;guanchos&quot; alebo &quot;canarios&quot;. Následne došlo k posilneniu vojenskej posádky, aby sa zabránilo návratu Portugalcov. Nové mesto dostalo názov San Felipe y Santiago de Montevideo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/puerto.htm|titul=Historia del puerto de Montevideo|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170901120219/http://www.enlacesuruguayos.com/puerto.htm|dátum archivácie=2017-09-01}}&lt;/ref&gt;.

[[Súbor:MontevideoFinesSigloXVIII.JPG|thumb|upright= 2.2|Montevideo sa v druhej polovici 18. storočia stalo centrom Banda Oriental.]]
V roku 1750 podpísali Španieli a Portugalci tzv. zmluvu o výmene na základe ktorej odovzdali Španieli Portugalcom sedem najvýchodnejšie položených [[Jezuitské misie u kmeňa Guaraníov|jezuitských misii]] na toku rieky [[Paraná (rieka)|Paraná]] výmenou za portugalskú osadu Colonia del Sacramento, ktorú dostalo Španielsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://faggella.com/histoargenta/goberiopla.htm|titul=La Gobernación del  Río de la Plata|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=faggella.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171226052022/http://faggella.com/histoargenta/goberiopla.htm|dátum archivácie=2017-12-26}}&lt;/ref&gt;. Jedným z dôvodov tejto výmeny bola snaha oboch štátov o zníženie vplyvu [[Spoločnosť Ježišova|Jezuitov]], ktorých osadám sa v oblasti darilo oveľa viac, než osadám španielskych kolonistov. Avšak o nejaký čas došlo k anulovaniu tejto zmluvy a Portugalci sa tak opäť do Colonie vrátili. Po [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej vojne]] získali Španieli znova kontrolu nad osadou Colonia del Sacramento, no v bitke ju v roku 1777 zničili. Následne sa s Portugalcami dokázali Španieli dohodnúť aj zmluvne na tom, že Colonia (resp. zvyšky, ktoré zostali po poslednej bitke) už zostane španielska. V polovici 18. storočia však vznikol aj problém s indiánmi, ktorí sa naučili veľmi dobre využívať kone, ktoré sem Španieli pred tým priniesli. Následne indiáni pravidelne útočili na španielske osady, hlavne však na Montevideo, ktoré bolo najväčšie a najbohatšie. Aby sa zabezpečilo rýchle velenie nad miestnym vojskom a riešenie situácie s indiánmi, dostalo Montevideo svojho guvernéra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://descubrircorrientes.com.ar/2012/index.php/cronologias/cronologias-del-periodo-colonial/1073-gobernadores-coloniales/gobernadores-de-montevideo-1749-1810/640-gobernadores-de-montevideo-1749-1810|titul=Gobernadores de Montevideo (1749-1810)|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=descubrircorrientes.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012043922/http://descubrircorrientes.com.ar/2012/index.php/cronologias/cronologias-del-periodo-colonial/1073-gobernadores-coloniales/gobernadores-de-montevideo-1749-1810/640-gobernadores-de-montevideo-1749-1810|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Ten nemusel čakať na pokyny z Buenos Aires, čo pomohlo k ukončeniu indiánskych útokov. K tomu tiež prispelo vybudovanie masívneho opevnenia okolo Montevidea. Vďaka tomu sa Montevideo stalo postupne najvýznamnejším mestom a prístavom Banda Oriental. Montevideo dokázalo konkurovať dokonca aj Buenos Aires napriek tomu, že bolo rozlohou a počtom obyvateľov menšie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.viajeauruguay.com/montevideo/historia-de-montevideo.php|titul=Historia de Montevideo|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=viajeauruguay.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171010191536/http://www.viajeauruguay.com/montevideo/historia-de-montevideo.php|dátum archivácie=2017-10-10}}&lt;/ref&gt;.

== Vojna za nezávislosť ==
=== Dôvody konfliktu ===
[[Súbor: General Francisco Javier de Elío (Museo del Prado).jpg|náhľad|vpravo|Guvernér Montevidea [[Francisco Javier de Elío]] sa v roku 1811 stal miestokráľom a z Montevidea urobil hlavné mesto miestokráľovstva.]]
Aj v 18. storočí zostávala Banda Oriental zaostalá a veľmi riedko zaľudnená. Negatívny vplyv malo aj rozhodnutie, ktoré obmedzovalo stavbu nových osád iba na brehy riek a pobrežie. Z tohto dôvodu tu boli stále iba štyri osady vrátane Montevidea a obnovenej Colonie del Sacramento. Avšak práve v polovici 18. storočia sa počet osídlení začal konečne rozširovať, no ani v tomto prípade sa nejednalo o masovú migráciu. Na konci 18. storočia tak žilo na území súčasného Uruguaja stále iba 50 000 ľudí. Stále to však bolo miesto, kam s ukrývali kriminálnici z celého regiónu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mas.org.ar/?p=3324|titul=La independencia de la “Banda Oriental”|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mas.org.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Za počiatky myšlienok na autonómiu alebo samostatnosť Uruguaja sa považuje začiatok 19. storočia. V roku 1806 začali do oblasti Río de la Plata prenikať [[Britské impérium|Briti]]. Podarilo sa im dokonca obsadiť samotné Buenos Aires. Z tadiaľto ich však za krátky čas vytlačili miestne milície a tak britské vojsko ustúpilo na druhý breh Río de la Plata do Banda Oriental, kde sa vylodilo v zátoke Buceo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lonelyplanet.com/argentina/buenos-aires/history|titul=History|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=lonelyplanet.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180619140655/https://www.lonelyplanet.com/argentina/buenos-aires/history|dátum archivácie=2018-06-19}}&lt;/ref&gt;. Následne pri osade Cardal britské vojsko o sile 5 000 mužov strelo so slabším španielskym a bez problémov vyhralo (20. januára 1807)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mundohistoria.org/temas_foro/historia-la-edad-moderna/del-cardal-las-invasiones-inglesas|titul=Del Cardal. Las invasiones Inglesas|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mundohistoria.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Už 3. februára 1807 sa britskému vojsku (ktoré bolo ešte početnejšie než pred tým) podarilo obsadiť Montevideo. Ani tu však nevydržali dlho a už na jeseň 1807 po ďalších porážkach opustili celú oblasť Río de la Plata. Briti však za viac ako pol roka, čo ovládali Montevideo a časť Banda Oriental, dokázali výrazne ovplyvniť miestne obyvateľstvo. Hlavne v otázke obchodu sa britské myšlienky miestnym obyvateľom naozaj pozdávali (keďže stále platili veľké reštrikcie Španielska, ktoré veľmi obmedzovalo obchod v kolóniách)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://elnacionalista.mforos.com/680866/11603525-combates-de-las-invasiones-inglesas-1806-1807/|titul=Combates de las invasiones inglesas|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elnacionalista.mforos.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Úspech miestneho vojska, ktoré podobne ako v prípade Buenos Aires, dokázalo poraziť bez pomoci Španielska Britov, zvýšilo sebavedomie mnohým miestnym obyvateľom. Tí začali vo väčšej miere, podobne ako na juhu v Buenos Aires, presadzovať myšlienky autonómie. Miestni obyvatelia si uvedomovali, že územie Banda Oriental je vďaka svojej polohe strategicky veľmi dôležité a to nie len vojensky, ale i obchodne, keďže prístav Montevideo mal veľmi výhodnú polohu. Vďaka tomu sa tu stretávali záujmy Španielska, [[Miestokráľovstvo Río de la Plata|Miestokráľovstva Río de la Plata]] (resp. budúcich bojovníkov za nezávislosť z Buenos Aires), Portugalska (neskôr samostatnej Brazílie) a Britského impéria. Zrejme najdôležitejšou príčinou rastu podpory autonomistických myšlienok bol záujem na skutočne voľnom obchode bez španielskych obmedzení. V roku 1808 donútil francúzsky vládca [[Napoleon Bonaparte]] španielskeho kráľa [[Karol IV. (Španielsko)|Karla IV.]] abdikovať a jeho dediča [[Ferdinand VII.|Ferdinanda]] nechal uväzniť. Na španielsky trón Napoleon dosadil svojho brata [[Jozef I. Bonaparte|Jozefa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/j/jose_bonaparte.htm|titul=José I Bonaparte|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tým začala [[španielska vojna za nezávislosť]]. Tým sa Španielsko dostalo do vojny, čo spustilo obdobie bezvládia, ktoré vyplnili vlády chúnt, resp. regentskej vlády, čo zapríčinilo debaty o tom, kto má v prípade neprítomnosti kráľa právo vládnuť a ktorému územiu. Dovtedajší miestokráľ La Platy [[Santiago de Liniers]] čelil obvineniam zo sympatii k Napoleonovi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/liniers.htm|titul=Santiago de Liniers|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Guvernér Montevidea [[Francisco Javier de Elío]] žiadal, aby miestokráľ odstúpil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/elio.htm|titul=Francisco Javier de Elío|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Liniers tak Elía odvolal z funkcie a vymenoval miesto neho nového guvernéra. Na to negatívne reagovali obyvatelia Montevidea, ktorí zvolali zasadanie mestskej rady (cabildo abierto), ktoré schválilo vytvorenie vlastnej chunty (vlády)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lamochila.com.uy/lamochila2.php?m=amp&amp;nw=Mjg4|titul=Cabildo Abierto de 1808|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=lamochila.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012045254/https://www.lamochila.com.uy/lamochila2.php?m=amp&amp;nw=Mjg4|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Nebola to však chunta bojujúca za nezávislosť, ale naopak za zachovanie španielskej vlády. To dokázala nová chunta tým, že okamžite prisahala vernosť chunte v [[Sevilla|Seville]], čo bola dočasná protinapoleonovská vláda v Španielsku. Následne boli z Montevidea vyhnaní všetci zástancovia myšlienok autonómie a nezávislosti. Liniers musel aj tak následne odstúpiť a po čase ho nahradil nový miestokráľ [[Baltasar Hidalgo de Cisneros]], ktorý prišiel zo Španielska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|titul=Baltasar Hidalgo de Cisneros|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060321181516/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|dátum archivácie=2006-03-21}}&lt;/ref&gt;.

V priebehu mája 1810 bola chunta v Seville donútená pred Francúzmi odísť do [[Cádiz]]u. To bola zámienka, na ktorú čakali mnohí obyvatelia Buenos Aires, ktorí žiadali autonómiu. Na miestokráľovi Cisnerosovi si vynútili zvolanie cabilda (mestskej rady). Zasadanie Cisneros zvolal na 22. mája 1810. Tu obyvatelia odhlasovali vytvorenie vlastnej chunty, ktorá neuznávala autoritu novej vlády z Cádizu. Na čelo chunty bol dosadený miestokráľ Cisneros. O krátky čas však bol Cisneros z čela vlády odvolaný&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/independencia/25_de_mayo_mitos.php|titul=25 de mayo de 1810 - Revolución de Mayo|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170929044204/http://www.elhistoriador.com.ar/articulos/independencia/25_de_mayo_mitos.php|dátum archivácie=2017-09-29}}&lt;/ref&gt;. Udalosti v Buenos Aires sa nepozdávali španielskej vláde, ktorá v roku 1811 presunula hlavné mesto miestokráľovstva do lojálneho Montevidea a na čelo dosadila [[Francisco Javier de Elío|Francisca Javiera de Elía]]. Nový miestokráľ okamžite vyhlásil Buenos Aires a jeho vládu za zradcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aldia.com.uy/articulos/31-201404-caorsi.html|titul=La capital del virreinato y el puerto de Montevideo|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=aldia.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== José Gervasio Artigas a boj za nezávislosť ===
[[Súbor:Juan_Manuel_Blanes_-_Artigas_en_la_Ciudadela.jpg|vpravo|náhľad|[[José Gervasio Artigas]] bojoval za nezávislosť Banda Oriental (Uruguaja).]]
Z Montevidea sa stala bašta rojalistov. Prvý odpor rojalistom vytvorili vyhnanci z Montevidea, ktorí na začiatku roka 1811 obsadili osadu Mercedes. Buenos Aires a myšlienky autonómie však mali v Banda Oriental aj tak významnú podporu. Túto reprezentoval hlavne [[José Gervasio Artigas]]. Tento pochádzal z významnej rodiny z Montevidea a mal masovú podporu medzi vidieckym obyvateľstvom Banda Oriental&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/artigas.htm|titul=José Gervasio Artigas|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Artigas veril v myšlienku autonómie a chcel, aby autonómiu získala aj Banda Oriental a pripojila sa znova k laplatským provinciám. V roku 1811 sa Artigas oficiálne pripojil k Buenos Aires, pričom jeho krok okamžite podporilo aj obyvateľstvo Banda Oriental. Keďže Artigas vyjadril odpor španielskej vláde na čele s miestokráľom Elíom, nasledovalo aj obyvateľstvo jeho príklad a Banda Oriental sa tak náhle zmenila z bašty rojalizmu na baštu boja za nezávislosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/artigas_jose_gervasio.htm|titul=José Gervasio Artigas|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.

Artigas zhromaždil tisíce stúpencov a začal obsadzovať Banda Oriental. V máji 1811 vyhral bitku pri Las Piedras, pričom sa mu podarilo dokonca aj zajať španielskeho veliteľa&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.todouruguay.net/18-de-mayo-batalla-de-las-piedras/|titul=18 de mayo: Batalla de Las Piedras|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=todouruguay.net|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve Artigas sa pričinil o prvé významné vojenské úspechy bojovníkov za slobodu z Argentíny. Artigas postupne získal nie len podporu vidieckeho obyvateľstva, ale aj bohatých statkárov, ktorí chceli prelomiť španielske obchodné obmedzenia a tak podporili boj za nezávislosť. 21. mája 1811 sa začalo obliehanie Montevidea. Miestokráľ Elío z Montevidea v novembri 1811 radšej utiekol späť do Španielska a obranu mesta tak viedol dôstojník [[Gaspar de Vigodet]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=vigodet-gaspar|titul=Gaspar de Vigodet|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. K obliehaniu sa pripojil aj Artigas a jeho vojsko, keďže Artigas bol spojencom Buenos Aires. Lenže už čoskoro sa začali prejavovať spory medzi novými vládcami Buenos Aires a Artigasom. Chunta z Buenos Aires vtedy ešte nebola úplne rozhodnutá vyhlásiť nezávislosť na Španielsku, no Artigas bol v tejto otázke vyhranený a nezávislosť požadoval. Následne sa začali obe strany sporiť o usporiadanie štátu, vláda Buenos Aires bola centralistická, kým Artigas veril vo federálny zväzok provincii. Artigas si tak získal podporu aj v provinciách La Platy, ktorým sa taktiež nepáčil centralizmus a dominancia Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://edant.clarin.com/suplementos/zona/2008/09/21/z-01764664.htm|titul=Artigas, el padre del federalismo|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=edant.clarin.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V roku 1813 sa malo uskutočniť zasadnutie tzv. zhromaždenia roku 13 (Asamblea del Año XIII). Tu vyslal Artigas zástupcov z Banda Oriental, ktorí priniesli tzv. inštrukcie z roku 13, ktoré predstavovali ním navrhovaný projekt federálneho usporiadania Miestokráľovstva Río de la Plata bez prisahania vernosti španielskemu kráľovi, teda fakticky nezávislosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/rio-de-la-plata/la-asamblea-del-ano-xiii|titul=Asamblea del Año XIII|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Banda Oriental nebola v zmysle tohto návrhu ochotná jednať o inom usporiadaní, pričom súčasťou návrhu bola aj požiadavka, aby hlavné mesto nebolo Buenos Aires. To vyvolalo veľký nesúhlas v rámci zhromaždenia, najmä však zo strany zástupcov Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.argentinahistorica.com.ar/temas.php?tema=6&amp;titulo=17&amp;subtitulo=63|titul=unitarios y federales|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=argentinahistorica.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve toto je začiatok konfliktu medzi federalistami a unitaristami (centralistami). Artigasove návrhy tak boli jasne odmietnuté, ten tak stiahol svoje vojsko od Montevidea, na základe čoho bola na neho vypísaná v Buenos Aires odmena a bol zbavený všetkých hodností a vyznamenaní. Buenos Aires sa dostalo do vojenského stretu s Artigasom a jeho spojencami. Artigas mal však veľkú podporu nie len v Banda Oriental, ale i v iných provinciách [[Spojené provincie La Platy|Spojených provincii La Platy]]. V roku 1814 Montevideo aj bez Artigasovej účasti padlo, čo znamená koniec španielskej nadvlády nad oblasťou Río de la Plata&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/segundo-sitio-de-montevideo-20101812/|titul=SEGUNDO SITIO DE MONTEVIDEO (20/10/1812)|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na začiatku roka 1815 v bitke pri Guayabos vyhral Artigas nad vojskom Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ejercitonacional.blogspot.sk/2010/01/aniversario-de-la-batalla-de-guayabos.html|titul=ANIVERSARIO DE LA BATALLA DE GUAYABOS|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=ejercitonacional|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Následne jeho oddiely obsadili aj Montevideo, kde sa nestretli so žiadnym odporom, pretože vojsko Spojených provincii radšej ustúpilo, keďže predchádzajúce bitky jasne prehralo. Artigas tak získal kontrolu nad celým územím Banda Oriental. K Artigasovi sa pridali aj niektoré provincie Spojených provincii a spoločne vytvorili tzv. Federálnu ligu, čo znamenalo ich odtrhnutie sa od Spojených provincii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/la-liga-federal/|titul=LA LIGA FEDERAL|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Aby Artigas zaistil schopnosť nového štátu prežiť, začal s reformami. Reorganizoval územné usporiadanie a podporil poľnohospodárstvo. Súčasne začal odoberať majetky Španielom a ľuďom, ktorí nesúhlasili s jeho politikou. Túto následne prideľoval novým chudobným osadníkom, dokonca aj bývalým otrokom. V septembri 1815 vydal Artigas tzv. Provizórne predpisy Východnej provincie na podporu svojej kampane a bezpečnosti prenajímateľov pôdy (Reglamento Provisorio de la Provincia Oriental para el Fomento de su Campaña y Seguridad de sus Hacendados), v skratke iba Pozemkové nariadenia z roku 1815 (Reglamento de tierras de 1815). Týmto aj legislatívne podporil svoje pozemkové reformy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.educ.ar/recursos/128489/reglamento-provisorio-de-la-provincia-oriental|titul=Reglamento Provisorio de la Provincia Oriental para el fomento de la campaña y seguridad de sus hacendados|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=educ.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek všetkému zostal Artigas veľmi skromný, hlavne však bol idealistom, ktorý obdivoval [[Spojené štáty]] a ich usporiadanie. Toto chcel čiastočne aplikovať aj v Banda Oriental, no pri súčasnom zachovaní tradícii regiónu. Aby koncentroval svojich odporcov na jednom mieste, mal ich pod kontrolou a súčasne potrestal, vytvoril Artigas v roku 1815 tábor nazvaný Purificación, teda Očistec&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/purificacion.htm|titul=PURIFICACIÓN - MESETA DE ARTIGAS|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.

=== Uruguaj ako súčasť portugalskej Brazílie ===
[[Súbor:Tropas_brasileiras_1825.jpg|vpravo|náhľad|Portugalské vojsko smeruje na Montevideo (1816).]]
V roku 1816 napadli Banda Oriental Portugalci z Brazílie. Portugalcom sa jednak nepáčila Artigasova politika, pretože sa obávali myšlienok, ktoré hlásal. Zároveň však chceli po stáročiach využiť neprítomnosti Španielska a konečne obsadiť Banda Oriental&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://fdra-historia.blogspot.sk/2015/03/banda-oriental-la-invasion-luso.html|titul=Invasión portuguesa a la Banda Oriental|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=fdra-historia|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Artigas však bol v danom čase stále vo vojne so Spojenými provinciami a teda portugalský útok bol pre neho veľký problém. Portugalci prekvapivo našli podporu aj medzi mnohými obyvateľmi Banda Oriental, ktorí nesúhlasili s politikou Artigasa. Ani Spojené provincie neprotestovali voči portugalskému útoku, nakoľko sa tiež chceli Artigasa zbaviť. Portugalský útok súčasne znamenal koniec Federálnej ligy, keďže ani provincie mimo Banda Oriental neboli ochotné bojovať za Artigasa. Prvá veľká bitka sa uskutočnila v septembri 1816 pri Carumbé. Artigasove oddiely boli zdecimované, keď v boji padlo veľa Artigasových vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://chancharrua.wordpress.com/2011/02/14/la-derrota-de-artigas-traicion-de-rivera-y-su-leyenda-negra/|titul=NACIÓN CHARRUA ARTIGUISTA Y ORIGINARIA|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=chancharrua.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V ďalšej bitke pri India Muerta už Artigasove vojsko viedol [[Fructuoso Rivera]], no ani ten nedokázal vymyslieť účinnú taktiku a prehral&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.revisionistas.com.ar/?p=1899|titul=Batalla de India Muerta|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=revisionistas.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po tejto bitke už Artigasovi nezostalo prakticky žiadne pozemné vojsko, iba časť jazdy. Artigas sa tak stiahol na severné hranice Banda Oriental a portugalské vojsko tak malo voľnú cestu priamo na Montevideo. Montevideo nemuseli Portugalci vôbec dobývať, nakoľko ešte pred ich príchodom sa vedenie mesta dohodlo, že sa im vzdá bez boja. Súčasne vedenie mesta obvinilo Artigasa, že je tyran, ktorý ich zatiahol do vojny proti Brazílii. Cabildo v Montevideu oficiálne požiadalo portugalského kráľa o ochranu, čím sa skončila krátka existencia Banda Oriental, ako samostatného štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://profinvernizzi-segundo.blogspot.sk/2015/11/la-dominacion-luso-brasilena.html|titul=La Dominación Luso-brasileña|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=profinvernizzi-segundo|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Artigas sa tak stiahol na odľahlý vidiek, kde žil aj so zvyškom svojho vojska niekoľko rokov. Morálku jeho vojska narúšali aj sľuby vládcov z Buenos Aires. Na tieto reagovali niektorí jeho dôstojníci, ktorí sa následne pridali na stranu Spojených provincii. K nim patril aj [[Manuel Oribe]]&lt;ref name=&quot;r3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/oribe.htm|titul=Manuel Oribe|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Rozhodujúca bitka sa uskutočnila 22. januára 1820, kedy pri Tacuarembó portugalské oddiely rozdrvili v Artigasovej neprítomnosti posledné zvyšky jeho vojska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cuidarnos.com/index.php/temas/patrimonio-historico-y-cultural/103-batalla-de-tacuarembo-22-de-enero-de-1820|titul=Batalla de Tacuarembó, 22 de enero de 1820|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=cuidarnos.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Iní federalisti však boli úspešní v boji s Buenos Aires, kedy sa im po víťaznej bitke pri Cepeda na začiatku roka 1820 podarilo obsadiť aj Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historiageneral.com/2009/11/27/la-batalla-de-cepeda-de-1820/|titul=La Batalla de Cepeda de 1820|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=historiageneral.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Pre Artigasa však toto víťazstvo znamenalo de facto prehru, lebo noví federalistickí vládcovia o pár mesiacov neskôr porazili v bitke pri Cambay aj samotného Artigasa, ktorý radšej odišiel do exilu do [[Paraguaj]]a, kde v odľahlej oblasti žil medzi miestnymi indiánmi. Tu v roku 1850 zomrel, pričom do Uruguaja sa už nikdy nevrátil napriek tomu, že neskoršie vlády mu ponúkli možnosť návratu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/a/artigas.php|titul=Jose Gervasio Artigas|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170920201234/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/a/artigas.php|dátum archivácie=2017-09-20}}&lt;/ref&gt;.

=== Tridsaťtri orientálcov ===
[[Súbor:Juan_Manuel_Blanes_-_El_Juramento_de_los_Treinta_y_Tres_Orientales.jpg|vľavo|náhľad|Tridsaťtri orientálcov sa pričinilo o konečné získanie nezávislosti Uruguaja.]]
[[Súbor:Juan Antonio Lavalleja.png|vpravo|náhľad|[[Juan Antonio Lavalleja]] bol jedným z vodcov boja za nezávislosť, neskôr sa stal dočasným guvernérom Uruguaja.]]
Portugalci tak vládli nad Banda Oriental prakticky bez odporu. Sústredili sa však hlavne v Montevideu, takže zvyšok územia nemali pod priamou stálou kontrolou. V júli 1821 oficiálne odobril portugalskú okupáciu kongres v Montevideu a vyhlásil vytvorenie tzv. '''Provincie Cisplatina''' ako súčasti Portugalska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.historiadobrasil.net/resumos/guerra_cisplatina.htm|titul=Guerra da Cisplatina - resumo, causas, consequências|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=historiadobrasil.net|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1822, po tom, čo vzniklo nezávislé Brazílske cisárstvo, sa táto provincia stala jeho súčasťou. Aj v Brazílii však ešte niekoľko rokov prebiehala vojna za nezávislosť s bývalou európskou materskou krajinou. Táto vojna za nezávislosť sa čiastočne preniesla aj do provincie Cisplatina. Bývalý portugalský guvernér Montevidea [[Carlos Frederico Lecor]] sa pridal k bojovníkom za nezávislosť Brazílie a začal so svojim vojskom obliehať Montevideo, ktoré nakoniec v roku 1824 portugalskí rojalisti opustili&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geni.com/people/Carlos-Frederico-Lecor-visconde-da-Laguna/6000000002640973261|titul=Carlos Frederico Lecor|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=geni.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Zmena vlády Portugalcov za Brazílčanov však znamenala zmenu správania sa vládcov voči obyvateľstvu v provincii Cisplatina. Bol zavedený tvrdý vojenský režim, ktorý znamenal veľké represie. To znova zvýšilo počet ľudí, ktorí volali po opätovnej nezávislosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.infoescola.com/historia/guerra-da-cisplatina/|titul=Guerra da Cisplatina|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=infoescola.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Vodcovia hnutia za nezávislosť však žili v exile v Buenos Aires. Na ich čele stáli [[Juan Antonio Lavalleja]]&lt;ref name=&quot;r4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/lavalleja.htm|titul=Juan Antonio Lavalleja|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a [[Manuel Oribe]]&lt;ref name=&quot;r3&quot; /&gt;, obaja bývalí Artigasoví dôstojníci. Títo zorganizovali malú vojenskú výpravu, ktorá dostala pomenovanie Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri orientálcov, resp. Tridsaťtri východniarov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ceibal.elpais.com.uy/el-desembarco-de-los-treinta-y-tres-orientales/|titul=El Desembarco de los Treinta y Tres Orientales|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=ceibal.elpais.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Toto meno dostala skupina z dôvodu nízkeho počtu členov, ktorých bolo skutočne iba niekoľko desiatok, v skutočnosti však viac ako tridsaťtri. Túto skupinu tvorilo 21 členov pochádzajúcich z Banda Oriental, zvyšok boli ľudia z iných regiónov Río de la Plata a niekoľko bývalých čiernych otrokov. K tejto skupine sa nakoniec pridal aj [[Fructuoso Rivera]], ktorý bol najskôr Artigasov dôstojník, no neskôr spolupracoval s Portugalcami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/rivera_jose_fructuoso.htm|titul=José Fructuoso Rivera|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1825 sa táto skupina vylodila na pobreží Banda Oriental. Medzi miestnymi obyvateľmi si myšlienka získania slobody na Brazílii získala takú podporu, že tridsaťtri orientálcov sa veľmi rýchlo rozrástlo na skutočnú armádu, ktorá už v polovici roka 1825 dokázala zahájiť obliehanie samotného Montevidea&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/puerto.htm|titul=Historia del puerto de Montevideo (1500-1916)|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170901120219/http://www.enlacesuruguayos.com/puerto.htm|dátum archivácie=2017-09-01}}&lt;/ref&gt;. Už v júni 1825 došlo k vytvoreniu novej chunty, ktorú viedol [[Manuel Calleros]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://urumelb.tripod.com/historia/25_agosto.htm|titul=25 de AGOSTO 1825, Historia del Uruguay|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=urumelb.tripod.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170712023055/http://urumelb.tripod.com/historia/25_agosto.htm|dátum archivácie=2017-07-12}}&lt;/ref&gt;. Následne bolo 25. augusta 1825 zvolané zhromaždenie, na ktorom bola vyhlásená nezávislosť Banda Oriental a opätovné pripojenie tejto provincie k Spojeným provinciám La Platy. Do týchto udalostí sa rozhodli zapojiť aj Briti, ktorí mali v oblastí vlastné záujmy, ktoré spočívali v snahe nepripustiť regionálnu dominanciu ani Spojených provincii a ani Brazílie. Banda Oriental mala podľa ich predstáv slúžiť ako zóna, ktorá bude pod ich vplyvom a bude vyvažovať silu oboch susedných štátov podľa britských predstáv. Briti taktiež považovali Montevideo za vhodné miesto, z ktorého by mohli posielať svoje tovary do celého regiónu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://webdehistoria.blogspot.sk/2009/07/la-banda-oriental-entre-los-siglos-xvi.html|titul=La Banda Oriental entre los siglos XVI y XVIII.|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=webdehistoria|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Argentínčania však mali vlastné záujmy, ktoré spočívali v snahe čo najrýchlejšie opäť pripojiť Banda Oriental k Spojeným provinciám a na začiatku roka 1826 tak vyhlásili Brazílii vojnu. K argentínskym oddielom sa pripojili aj bojovníci z Banda Oriental. Vo vojne boli striedavo úspešné oba štáty, no poslednú bitku vyhralo vojsko Spojených provincii na čele s generálom Riverom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiadeluruguay.eluruguayo.com/La-Cisplatina-y-la-Guerra-del-Brasil01.htm|titul=Guerra del Brasil|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=historiadeluruguay.eluruguayo.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojnu tak nakoniec de facto vyhrali Spojené provincie, no Banda Oriental nezískali. Do situácie vstúpili Briti a prinútili obe bojujúce strany podpísať mierovú dohodu podľa britských podmienok. Táto bola podpísaná 27. augusta 1828, kde obe krajiny museli uznať nezávislosť Banda Oriental. Uruguaj sa tak stal síce konečne nezávislým štátom, no na jeho území žilo iba 70 000 ľudí a nemal žiadnu infraštruktúru potrebnú na vedenie štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ateneahistoria.wordpress.com/2010/10/18/convencion-preliminar-de-paz-oct-1828/|titul=CONVENCIÓN PRELIMINAR DE PAZ – OCT-1828|dátum prístupu=2017-10-06|vydavateľ=ateneahistoria.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Uruguajské občianske vojny ==
=== Dôvody konfliktu ===
[[Súbor:Fructuoso_Rivera.jpg|vpravo|náhľad|[[Fructuoso Rivera]] bol prvým prezidentom Uruguaja a v občianskej vojne viedol Červenú stranu.]]
Získanie nezávislosti neznamenalo automaticky aj nadobudnutie schopnosti fungovať naplno ako samostatný štát. V Uruguaji žilo stále veľmi málo obyvateľov, no negatívom bola tiež nízka úroveň vzdelania (iba vyššie vrstvy absolvovali niekoľko rokov v cirkevných školách) a veľmi jednoduchá ekonomika založená výhradne na chove hovädzieho dobytka, čo sa nezmenilo prakticky od úplného príchodu Španielov na dané územie. Celá krajina bola taktiež poznačená rokmi ozbrojených konfliktov, ktoré sa tu za posledné desaťročia udiali. V Uruguaji nebolo dostatok ľudí, ktorí by boli schopní obsadiť vládne pozície a nahradiť tak bývalú španielsku úradnícku administratívu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mas.org.ar/?p=3324|titul=La independencia de la “Banda Oriental”|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mas.org.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Istú výhodu však Uruguaju predsa len poskytoval významný prístav v Montevideu, ktorý mal potenciál stať sa významným centrom obchodu. Španielske impérium vystriedali Briti, ktorí sa stali nie len iniciátorom vzniku Uruguaja ako samostatného štátu, ale ovplyvňovali aj jeho ďalšie fungovanie. Logicky sa aj medzi samotnými Uruguajcami začalo diskutovať, či vôbec je nový štát schopný fungovať a či nebola nezávislosť získaná priskoro. Po získaní nezávislosti stúpol počet obyvateľov v priebehu niekoľkých rokov iba na 75 000, z toho 30% žilo v Montevideu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laprensa.com.ar/445258-La-independencia-de-la-Banda-Oriental.note.aspx|titul=La independencia de la Banda Oriental|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=laprensa.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Aj keď sa v nasledujúcich rokoch podarilo občas naštartovať rozvoj krajiny, bol tento rýchlo zastavený nejakým ozbrojeným konfliktom, ktorých bude v nasledujúcich desaťročiach viacero. Prvé vlády fungovali v podstate iba vďaka pôžičkám, niektorým bankám bolo dovolené tlačiť peniaze, čo ekonomickú situáciu krajiny iba zhoršilo. Veľmi skoro sa tak výrazne zadlžila. Mierne oživenie nastalo na začiatku druhej polovice 19. storočia, keď chov hovädzieho dobytka začal byť nahrádzaný lukratívnejším chovom oviec. To pomohlo aj zmeniť štruktúru obyvateľstva z prostých a často putujúcich chovateľov na trvale usadených farmárov, z ktorých neskôr vznikla stredná trieda. Poslednou vecou, ktorá mala vplyv na formovanie uruguajského štátu bolo prisťahovalectvo, ktoré bolo v prvej polovici 19. storočia významné, pričom až tretina obyvateľstva sa v danej dobe narodila v Európe. Práve európski prisťahovalci priniesli konečne nové myšlienky, keďže Uruguajci totiž do Európy veľmi necestovali a tak často revolučné európske myšlienky museli do krajiny priniesť až imigranti. Noví Uruguajci však zostávali hlavne v mestách, čím vzniklo delenie mesto a vidiek, čo bol taktiež jeden z dôvodov neskorších vnútorných konfliktov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elobservador.com.uy/historias-inmigrantes-uruguay-n984589|titul=Historias de inmigrantes en Uruguay|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elobservador.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Významnú úlohu zohralo prvé zasadnutie ústavodarného zhromaždenia na konci roka 1828 v meste [[San José de Mayo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uruguay Asamblea General Constituyente y Legislativa (1828-1830)|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tu sa zišli všetky názorové prúdy uruguajskej spoločnosti. Za prvého guvernéra Uruguaja bol vymenovaný [[José Rondeau]], ktorý bol bývalý director supremo [[Spojené provincie La Platy|Spojených provincii La Plata]] a bývalý veliteľ argentínskej severnej armády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/rondeau.htm|titul=José Rondeau|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Keďže Rondeau nepochádzal z Uruguaja (narodil sa v [[Buenos Aires]]), nemal medzi obyvateľstvom prakticky žiadnu autoritu. Nedokázal si získať ani širokú politickú podporu, takže aby sa udržal vo funkcii, musel sa pridať na stranu niekoho z mocných miestnych vodcov (caudillos). Ani to mu nepomohlo a už v roku 1830 radšej rezignoval. Nahradil ho hrdina boja za nezávislosť a vplyvný cuadillo [[Juan Antonio Lavalleja]]&lt;ref name=&quot;r4&quot; /&gt;. Menovanie Lavalleja za nového guvernéra sa však nepáčilo inému miestnemu vodcovi [[Fructuoso Rivera|Fructuosovi Riverovi]], ktorý dokonca hrozil vojnou. Hrozbu konfliktu sa podarilo zvrátiť, keď obaja podpísali dohodu, na základe ktorej si rozdelili sféry vplyvu. Lavalleja zostal guvernérom a vládcom Montevidea a Rivera sa stal vládcom vidieckych častí štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.escueladigital.com.uy/historia/republica/pres_rivera.htm|titul=La rivalidad entre Lavalleja y Rivera|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=escueladigital.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012180301/http://www.escueladigital.com.uy/historia/republica/pres_rivera.htm|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. V auguste 1830 sa konali prvé voľby. V týchto vyhral Rivera a jeho podporovatelia. 6. novembra 1830 sa tak [[Fructuoso Rivera]] stal prvým prezidentom Uruguaja. Nová vláda začala pracovať na novej ústave, ktorá mala priniesť pokoj a poriadok. Táto bola prijatá 18. júla 1830. Krajina dostala taktiež konečne nový názov a to '''Estado Oriental del Uruguay''', teda &quot;Východný štát (rieky) Uruguaj&quot;. Taktiež došlo k novému územnému rozdeleniu štátu na deväť departmentov a bol zavedený dvojkomorový parlament. Podľa novej ústavy však mal byť prezident volený nie občanmi, ale poslancami parlamentu, ktorí boli volení občanmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/uruguay/siglo-xix-10/la-constitucion-uruguaya-de-1830|titul=La Constitución Uruguaya de 1830|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Občianska vojna ===
Fructuoso Rivera mal v krajine veľkú autoritu, ktorá pochádzala ešte z Artigasových čias, kedy Rivera bojoval po jeho boku proti Španielom. Neskôr sa pripojil k boju proti Brazílčanom v snahe získať nezávislosť a viedol aj rozhodujúci bitku, kde vojsko Spojených provincii La Platy porazilo Brazílčanov. Rivera sa po prijatí novej ústavy snažil do krajiny prilákať hlavne európskych prisťahovalcov, ktorí mali osídliť prakticky prázdne vnútrozemie Uruguaja. Ďalšou úlohou bola zvýšenie miery vzdelania obyvateľstva, ktoré bolo stále veľmi nízke. Problémom začali byť tiež zvyšky domorodého kmeňa Charrúov, ktorí sa vzbúrili. Rivera na nich poslal vojsko, ktoré ich porazilo, no následne posledný väčší indiánsky kmeň prakticky vyhladilo. V roku 1834 sa proti prezidentovi rozhodol povstať bývalý guvernér Lavalleja. Rivera však bol aj v tomto konflikte úspešný a Lavalleja musel odísť do exilu. Rivera si postupne upevnil svoju moc, no stále mal (podobne ako aj v minulosti Artigas) oveľa bližšie k vidieku a v meste tak trávil menej času. Rozhodol sa teda vypísať nové voľby, čím mnohých prekvapil. Voľby vyhral iný významný vodca boja za nezávislosť a zároveň caudillo [[Manuel Oribe]], ktorý sa 1. marca 1835 ujal funkcie prezidenta. Rivera si však ponechal vládu nad vidiekom, ktorú mu zaručovala ešte dohoda s Lavallejom&lt;ref name=&quot;r5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historia-cbt.blogspot.sk/p/la-guerra-grande.html|titul=La Guerra Grande|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=historia-cbt|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Oribe bol na rozdiel od Riveru skôr mestský typ človeka a za hlavnú úlohu si dal sám presadiť vládu ústavy a zákona. Predovšetkým sa mu nepáčilo rozdelenie moci, kedy Rivera vládol stále vidieku napriek tomu, že na to nemal ústavné oprávnenie. V januári 1836 tak Oribe zrušil Riverovi funkciu vládcu vidieka. Riverovi sa tento krok nepáčil a začal organizovať ozbrojený odpor. Bol však 19. septembra 1836 porazený v bitke pri Carpintería spojenými silami Oribeho a Lavalleju. Táto bitka však znamenala zrod dvoch významných politických strán, ktoré ovplyvňovali dianie v Uruguaji v jeho ďalšej existencii. Oribe založil [[Národná strana (Uruguaj)|Národnú stranu]] (Partido Nacional), zvanú tiež Biela strana (Partido Blanco). Rivera založil [[Strana Colorado (Uruguaj)|Stranu Colorado]] (Partido Colorado), teda Červenú stranu, aby sa farebne odlíšil od Oribeho bielej&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/Partidos.Politicos.1.htm|titul=URUGUAY, HISTORIA DE LOS PARTIDOS POLÍTICOS|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180425195024/http://www.enlacesuruguayos.com/Partidos.Politicos.1.htm|dátum archivácie=2018-04-25}}&lt;/ref&gt;. Tieto strany však nemali vyhranenú ideológiu a skôr iba zastupovali záujmy svojich členov a sponzorov&lt;ref name=&quot;r6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lamochila.com.uy/lamochila2.php?m=amp&amp;nw=OTI5|titul=La Guerra Grande|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lamochila.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012045031/https://www.lamochila.com.uy/lamochila2.php?m=amp&amp;nw=OTI5|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;.

Fructuoso Rivera sa však nevzdával a už v roku 1837 začal s ďalšími prípravami na vojnu. 15. júna 1838 sa odohrala bitka pri Palmar, kde Rivera drvivo porazil spojené vojsko Oribeho a Lavalleju&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elobservador.com.uy/el-rio-secreto-n654860|titul=El río secreto|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elobservador.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Oribe sa tak stiahol do Montevidea. Obe strany však nedisponovali silou, aby konflikt zvrátili jednoznačne na svoju stranu. Oribe tak o pomoc požiadal vládcu Buenos Aires a súčasne [[Argentínska konfederácia|Argentínskej konfederácie]] [[Juan Manuel de Rosas|Juana Manuela de Rosasa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/r/rosas.php|titul=Juan Manuel de Rosas|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120807123058/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/r/rosas.php|dátum archivácie=2012-08-07}}&lt;/ref&gt;. Rivera sa tak v snahe nezaostať obrátil so žiadosťou o pomoc na Francúzsko. Tým začala tzv. Guerra Grande, teda Veľká vojna, čo je označenie pre [[Uruguajská občianska vojna|uruguajskú občiansku vojnu]]&lt;ref name=&quot;r5&quot; /&gt;.

Oribe nemohol vykonávať úrad prezidenta a tak sa 24. októbra 1838 funkcie vzdal, nahradil ho predseda senátu [[Gabriel Antonio Pereira]]&lt;ref name=&quot;r7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pereira_gabriel.htm|titul=Gabriel Antonio Pereira|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten vo funkcii vydržal do marca 1839. Vtedy do Montevidea vstúpil konečne Fructuoso Rivera. Rivera po obsadení hlavného mesta vyhlásil vojnu Rosasovi a Argentínskej konfederácii, ktoré podporovali Oribeho. Následne boli vyhlásené voľby, ktoré vyhral práve Rivera, ktorý sa tak stal znova prezidentom. Riverove rozhodnutie vyhlásiť vojnu Rosasovi využilo niekoľko provincii Argentínskej konfederácie, ktoré tento krok nasledovali a taktiež sa vládcovi Buenos Aires postavili. Prvá veľká bitka sa odohrala 6. decembra 1842 pri Arroyo Grande v argentínskej provincii [[Entre Ríos]]. Tu však drvivo vyhrala armáda pod velením Manuela Oribeho&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.revisionistas.com.ar/?p=4647/|titul=Batalla de Arroyo Grande|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=revisionistas.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Porazený Rivera musel ustúpiť a vo februári 1843 začali Oribeho bieli s podporou Rosasa obliehať Montevideo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/el-sitio-de-montevideo-dispuesto-por-juan-manuel-de-rosas-16021843/|titul=EL SITIO DE MONTEVIDEO DISPUESTO POR JUAN MANUEL DE ROSAS. (16/02/1843)|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na Riverovej strane stáli taktiež oddiely tvorené argentínskymi exulantmi, ktorí museli utiecť pred Rosasom. Z dôvodu politiky guvernéra Buenos Aires [[Juan Manuel de Rosas|Juana Manuela de Rosasa]] sa postupne do konfliktu zapojili aj iné štáty, vrátane európskych mocností. Tieto však stáli proti Rosasovi a jeho spojencom. Obranu Montevidea viedol argentínsky generál [[José María Paz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/p/paz.php|titul=José María Paz|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012044251/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/p/paz.php|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Keďže v Montevideu žilo niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, bolo potrebné zabezpečiť dostatočné zásobovanie, ktoré však bolo možné iba cez more. Morskej obrane Montevidea velil taliansky revolucionár [[Giuseppe Garibaldi]], ktorý v konflikte velil talianskej légii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Giuseppe-Garibaldi|titul=Giuseppe Garibaldi|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Významný vplyv mali taktiež rozhodnutia Rosasa, ktoré mali za následok francúzsku a neskôr spoločnú britsko-francúzsku blokádu prístavu Buenos Aires. Vďaka blokáde vzrástol význam prístavu Montevideo a to napriek jeho obliehaniu. Uruguajská občianska vojna sa tak postupne stala iba okrajovým konfliktom [[Argentínske občianske vojny|argentínskych občianskych vojen]], do ktorých sa zapojili aj európske mocnosti, ktoré chceli presadzovať svoje záujmy v regióne. Ani jedna z bojujúcich strán tak nemohla robiť nezávislé rozhodnutia, ale závisela od vôle zahraničných mocností.

27. marca 1845 sa uskutočnila ďalšia významná bitka, keď sa pri India Muerta stretol Rivera a vojsko Argentínskej konfederácie na čele ktorého stál [[Justo José de Urquiza]]. Argentínčania Riverove vojsko drvivo porazili a Rivera musel utiecť do Brazílie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.revisionistas.com.ar/?p=1899|titul=Batalla de India Muerta|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=revisionistas.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Obyvateľstvo už bolo dlhým konfliktom unavené a krajina ekonomicky úplne zdecimovaná. Rosas začal navyše vyjednávať s Francúzmi (ktorí podporovali obranu Montevidea). Uruguajskí obrancovia Montevidea tak začali rokovať s Brazílčanmi o možnej podpore. Obe strany spolu skutočne podpísali zmluvu v roku 1851. Táto zmluva bola pre Uruguaj veľmi nevýhodná, nakoľko Brazília získala niektoré územia patriace Uruguaju a mohla si tiež na jeho území vybudovať pevnosti s vojenskou posádkou. Zahraničné mocnosti tak začali rozhodovať o ďalšej existencii uruguajského konfliktu. Obe bojujúce strany museli pod tlakom svojich zahraničných spojencov urobiť ústupky a pristúpili k prímeriu. Aby sa predišlo budúcim konfliktom, bol výsledok občianskej vojny zmluvne spísaný tak, aby nikoho neurazil. Oribe dostal zmluvne potvrdené, že bojoval za nezávislosť Uruguaja proti európskym mocnostiam. Riverovi stúpenci na druhej strane dostali taktiež zmluvne potvrdené, že bojovali za nezávislosť Uruguaja proti Rosasovi. Keďže však konflikt skončil porážkou Oribeho spojenca Rosasa, občiansku vojnu v Uruguaji vyhrala strana Colorado, no už bez Riveru&lt;ref name=&quot;r6&quot; /&gt;.

=== Pokus o stabilizáciu a nové konflikty ===
[[Súbor:Venancio Flores circa 1865.jpg|vpravo|náhľad|Generál [[Venancio Flores]] viedol nové povstanie proti vláde a pričinil sa o návrat strany Colorado k moci.]]
Po vojne sa v novembri 1851 uskutočnili nové voľby. Tým sa malo ukončiť dvojvládie, nakoľko obe bojujúce strany počas konfliktu vytvorili vlastnú vládu s vlastným prezidentom. Na novom prezidentovi sa dohodli obe hlavné politické strany a stal sa ním [[Juan Francisco Giró]] z Národnej strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=giro-juan-francisco|titul=Juan Francisco Giró|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten sa funkcie ujal 1. marca 1852. Hlavnou úlohou nového prezidenta bolo uzmierenie bývalých nepriateľov, no predovšetkým obnova vojnou poničeného štátu, ktorý nemal prakticky žiadne finančné zdroje. K tomu sa pridal aj veľký úbytok obyvateľstva, ktoré pred vojnou odišlo do susedných štátov. Koniec uruguajskej občianskej vojny nastal vďaka významným ústupkom v prospech Brazílie a Argentíny, ktoré však Uruguaj výrazne znevýhodňovali. Nový prezident sa preto ako diplomat pokúsil so susedmi vyjednávať, no neúspešne. Hlavná oblasť ekonomiky štátu, teda chov dobytka, bola kvôli vojne a zmluvnému zvýhodneniu brazílskych chovateľov, vo veľmi zlom stave. Jediným príjmom Uruguaja sa tak stal zmluvne dohodnutý príspevok od Brazílie, čo iba prehĺbilo podriadenosť Uruguaja na jeho susedoch. Úpadok štátu bol až taký veľký, že kriminalita sa prakticky dostala až na úroveň z čias Banda Oriental, kedy sa sem presúvali kriminálnici z celého regiónu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.guiadelmundo.org.uy/cd/countries/ury/History.html|titul=Historia|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=guiadelmundo.org.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Moc tak získavali tí vodcovia (caudillos), ktorí dokázali reálne chrániť svoje záujmy a obyvateľov. Bezpečnostná situácia sa natoľko zhoršila, že v júli 1853 sa medzi sebou stretli v boji uruguajské vojsko a uruguajská národná garda. V septembri 1853 stratil prezident Giró aj zvyšky autority a požiadal o azyl na francúzskom veľvyslanectve. K moci sa dostal generál [[Venancio Flores]], ktorý vytvoril novú vládu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/uruguay/venancio-flores|titul=Venancio Flores|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Inšpiroval sa v histórii susednej Argentíny a vytvoril triumvirát. Okrem Floresa ho tvorili ešte bývalí nepriatelia z občianskej vojny [[Fructuoso Rivera]] a [[Juan Antonio Lavalleja]]. Avšak keďže obaja zomreli v priebehu krátkej dobe v rokoch 1853 a 1854, získal moc sám Flores&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elpais.com.uy/informacion/polemica-traslado-restos-lavalleja.html|titul=Lavalleja|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elpais.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Keďže Flores nemal silu na to, aby bez spojencov presadil svoje záujmy, obrátil sa na Brazíliu so žiadosťou o podporu. Brazília skutočne vyslala do Uruguaja armádu na podporu Floresa. Na to reagovali obe hlavné politické strany, ktoré sa začali štiepiť a z bývalých nepriateľov sa stali spojenci v dvoch nových stranách. Časť vytvorila Liberálnu úniu (Unión Liberal) a časť sa združila v tzv. Dohode o jednote (Pacto de la Uníon)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mas-historia.blogspot.sk/2012/06/politica-de-fusion-y-politica-de-pactos.html|titul=Política de Fusión y Política de Pactos|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mas-historia|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tieto pokusy však vydržali iba krátko, lebo bývalí nepriatelia spolu nedokázali reálne fungovať v rámci jednej strany. Po krachu týchto projektov sa všetci vrátili do svojich bývalých strán. Flores chcel predísť novému konfliktu a rozhodol sa dohodnúť s Oribem na mene nového prezidenta. Obaja sa zhodli, že prezidentom sa stane [[Gabriel Antonio Pereira]]&lt;ref name=&quot;r7&quot; /&gt;. Pereira bol kompromisný kandidát a účastník Artigasových bojov za nezávislosť. V roku 1858 sa prezidenta pokúsil zvrhnúť generál [[César Díaz]] zo strany Colorado, no bol neúspešný, keď prehral v bitke pri Quinteros. Revolucionári boli bez súdu popravovaní, čo vyvolalo v krajine nové napätie. Strana Colorado následne využívala popravy po bitke pri Quinteros ako zámienku pri svojom ďalšom politickom boji&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carasycaretas.com.uy/escribe-tomas-de-mattos/|titul=Los fusilamientos de Quinteros|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=carasycaretas.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V roku 1860 sa konali ďalšie voľby. Prezidentom sa stal [[Bernardo Prudencio Berro]] z Národnej strany, ktorý tak nahradil neúspešného Pereiru&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/berro.htm|titul=Bernardo Prudencio Berro|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten sa rozhodol krajinu stabilizovať tým, že zakáže obe najsilnejšie politické strany. Tie považoval za hlavnú a jedinú príčinu nestability Uruguaja. Nový prezident začal postupne situáciu v krajine zlepšovať a stabilizovať. Proti Berrovi však povstal Venancio Flores, ktorý si ako zámienku vybral pomstu za popravy po bitke pri Quinteros. V skutočnosti však tieto nespáchali priaznivci Národnej strany, ale vojaci pravidelnej armády na rozkaz vlády nestraníka Pereiru. Flores si získal podporu Argentíny, ktorá mu dokonca poskytla vojnovú loď. Flores sa vylodil v Uruguaji, čím začal nový konflikt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=flores-venancio|titul=Venancio Flores|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Berro hľadal podporu v Paraguaji. Lenže tým sa uruguajský konflikt stal znova medzinárodným tak ako pred tým. Paraguaj mal totiž v danom období spory s Argentínou a Brazíliou o územia a otázky voľnej plavby po riekach. Flores si tak získal aj podporu Brazílie, ktorej sľúbil ešte väčšie výhody, než mala. Guvernér Buenos Aires (a neskôr argentínsky prezident) [[Bartolomé Mitre]] mal taktiež záujem na potlačení paraguajského vplyvu a tiež začal podporovať Floresa&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/m/mitre.php|titul=Bartolomé Mitre|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171031234003/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/m/mitre.php|dátum archivácie=2017-10-31}}&lt;/ref&gt;. Berro však svoje plány nestihol uskutočniť, keď bol 1. marca 1864 nahradený novým prezidentom [[Atanasio Cruz Aguirre|Atanasiom Cruz Aguirrem]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ecured.cu/Atanasio_Cruz_Aguirre|titul=Atanasio Cruz Aguirre|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=ecured.cu|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Floresa následne Brazílčania podporili blokádou dôležitej rieky Uruguaj. Prezident Aguirre ako odpoveď vyhlásil dohodu s Brazíliou z roku 1851 za neplatnú. Aguirre vydržal vo funkcii necelý rok, keď ho nahradil [[Tomás Villalba]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/uruguay/tomas-villalba|titul=Tomás Villalba|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Flores však mal už v tej dobe veľkú silu a tak bol prezident Villalba prinútený pristúpiť na mierovú zmluvu s Brazíliou. Túto však už za Uruguaj podpísal [[Venancio Flores]], ktorý sa stal vo februári 1865 s podporou Brazílie novým prezidentom Uruguaja. To znamenalo návrat strany Colorado k moci, ktorú si udržala až do polovice 20. storočia.

Regionálne mocnosti Brazília a Argentína si za svoju podporu vynútili na Floresovi podpísanie zmluvy o Trojitej aliancii (1865). Na základe tejto zmluvy bol Uruguaj povinný sa zúčastniť sa prebiehajúcej [[Vojna trojspolku|vojny trojspolku]], v ktorej už od októbra 1864 bojovali Brazília a Argentína proti Paraguaju. Flores sa však vo vojne prejavil zmierlivo a presadil, aby Argentína a Brazília po víťazstve ponechali Paraguaju nezávislosť a dokonca sa za Uruguaj zriekol vojenských reparácii od Paraguaja, ktoré vojnu nakoniec prehralo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.uruguaymilitaria.com/Foro/showthread.php?tid=204|titul=La Guerra de la Triple Alianza|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=uruguaymilitaria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1868 sa bývalý prezident Bernardo Prudencio Berro pokúsil vrátiť sa k moci ozbrojenou revolúciou. Tento pokus však skončil úplným fiaskom, keď bo Berro zatknutý pri pokuse o útek. Napriek tomu v čase, kedy sa mala uskutočniť revolúcia zavraždili neznámi páchatelia prezidenta Floresa a vládni vojaci v odvete zavraždili Berra, ktorý však o vražde Floresa nevedel&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/Gral.Flores.htm|titul=El asesinato del General Venancio Flores|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012045019/http://www.enlacesuruguayos.com/Gral.Flores.htm|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;.

== Vláda strany Colorado (1865-1959) ==
=== Počiatky dominancie ===
[[Súbor:LorenzoLatorre1875.jpg|vpravo|náhľad|[[Lorenzo Latorre]] ukončil slabé civilné vlády a sám sa stal prezidentom, ktorý pomohol stabilizovať Uruguaj.]]
Po vojne trojspolku sa začal Uruguaj postupne konečne rozvíjať. V priebehu pár rokov sa počet obyvateľov Montevidea navýšil z cca 50 000 až na 120 000 ľudí. Nárast obyvateľstva bol hlavne vďaka migrácii z Európy, špeciálne z [[Taliansko|Talianska]]. V Montevideu tak tvorili prisťahovalci až 60% obyvateľstva. Hlavné mesto sa začalo masívne rozvíjať a modernizovať, ľudia začali konečne bohatnúť. Najviac sa darilo obchodníkom, ktorí ťažili z výborného obchodného potenciálu Montevidea&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.turismoenmontevideo.org/la-historia-de-montevideo/|titul=La historia de Montevideo|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=turismoenmontevideo.org|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171009172319/http://www.turismoenmontevideo.org/la-historia-de-montevideo/|dátum archivácie=2017-10-09}}&lt;/ref&gt;. Vymaniť sa z diktátu Brazílie pomohli Uruguaju znova cudzinci, konkrétne európske mocnosti, ktoré začali v krajine otvárať vlastné banky a továrne, čím sa znížil význam brazílskych bánk, ktoré presadzovali predovšetkým záujmy Brazílie. Na konci 60. rokov 19. storočia otvorili Briti prvú železničnú trať v Uruguaji. Briti železnicu rozširovali a postupne tak ovládli celý železničný systém v krajine. Tieto zmeny pomohli aj uruguajským vládam, ktoré mohli konečne efektívne a účinne riadiť štát&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://unahistoriadelosferroviarios.blogspot.sk/2011/09/capitulo-i.html|titul=Capitulo I. Los Ferrocarriles|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=unahistoriadelosferroviarios|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Po atentáte na prezidenta Floresa bol za nového prezidenta zvolený ďalší zástupca strany Colorado [[Lorenzo Batlle y Grau]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/batlle_lorenzo.htm|titul=Lorenzo Batlle|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento sa ujal úradu 1. marca 1868. Musel však už o dva roky čeliť ďalšiemu ozbrojenému povstaniu. Niektorí členovia Národnej strany sa rozhodli povstať voči vláde strany Colorado a začala tzv. revolúcia kopií (Revolución de las Lanzas)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://webdehistoria.blogspot.sk/2009/06/el-nacimiento-del-uruguay-moderno-en-la.html|titul=EL URUGUAY DE LA MODERNIZACION|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=webdehistoria|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na čele bielych stál vojak a caudillo [[Timoteo Aparicio]]. Išlo mu hlavne o vybojovanie podielu na moci pre jeho Národnú stranu. Jeho armáda však bola iba veľmi slabo a zastaralo vyzbrojená, preto aj revolúcia dostala meno revolúcia kopií. Konflikt trval necelé dva roky. V apríli 1872 podpísali obe strany mierovú zmluvu, čím revolucionári dosiahli svoj cieľ a Národná strana získala aspoň čiastočný podiel na moci v štáte. Konflikt však spôsobil nový rozkol v oboch hlavných stranách. Časť ich členov sa následne spojila a vytvorila novú stranu nazvanú Principistas, ktorá bojovala prakticky proti všetkému, čo predstavovali vtedajší Uruguaj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://contenidos.ceibal.edu.uy/fichas_educativas/_pdf/historia/uruguay/048-los-principistas-y-los-candomberos.pdf|titul=Los principistas y los candomberos|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=contenidos.ceibal.edu.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012045724/http://contenidos.ceibal.edu.uy/fichas_educativas/_pdf/historia/uruguay/048-los-principistas-y-los-candomberos.pdf|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Vďaka tomu získali pomerne veľkú podporu a zastúpenie v parlamente. Od roku 1872 nemala krajina riadneho prezidenta, až v roku 1873 sa novým prezidentom stal [[José Eugenio Ellauri]], člen strany Colorado, no sympatizant myšlienok Principistas&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=ellauri-jose-eugenio|titul=José Eugenio Ellauri|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho snahy boli tým pádom zamerané na reformu všetkých dôležitých zložiek štátu. Na to však nenašiel podporu ani jednej z dvoch hlavných strán a tak bolo jeho úsilie neúspešné. Krajina nemala dostatok peňazí na plány prezidenta. Proti nemu tak začali vo veľkom vystupovať bohatí statkári, ktorí ho s pomocou armády prinútili na začiatku roka 1875 odstúpiť. Novým prezidentom sa stal [[Pedro Varela]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.escueladigital.com.uy/biografias/j_p_varela.htm|titul=Pedro Varela|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=escueladigital.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171001145919/http://www.escueladigital.com.uy/biografias/j_p_varela.htm|dátum archivácie=2017-10-01}}&lt;/ref&gt;. Nový prezident veril, že pokrok sa dá dosiahnuť iba pomocou vzdelania, ktoré však bude poskytovať štát a nie cirkev. V krajine sa postupne začali vytvárať nové školy a knižnice, to malo vplyv aj na rast gramotnosti. Súčasne bol Varela presvedčený, že sa musí vysporiadať s Principistas. Nechal teda pochytať popredných členov tohto hnutia, nalodil ich na loď menom Puig a odoslal do [[Kuba|kubánskej]] [[Havana|Havany]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.enlacesuruguayos.com/Desterrados.htm|titul=Los Desterrados de la barca Puig|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=enlacesuruguayos.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171002184532/http://enlacesuruguayos.com/Desterrados.htm|dátum archivácie=2017-10-02}}&lt;/ref&gt;. Vyhnancom sa však podarilo vrátiť a pokúsili sa o povstanie, ktoré však bolo rýchlo potlačené. Krajina ale stále nemala dostatok peňazí a tak sa pokúsil prezident vyjednávať s brazílskymi bankami, ktoré následne posilnili svoj vplyv na rozpočet Uruguaja. Tento krok sa však stretol s veľkým odporom. Na jeho čelo sa postavil veliteľ uruguajskej armády [[Lorenzo Latorre]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/latorre_yampen.htm|titul=Lorenzo Latorre|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Latorre vyzval prezidenta k odchodu, ten jeho výzvu pochopil ako hrozbu vojenského prevratu a radšej požiadal o politický azyl na francúzskom veľvyslanectve.

=== Vojenské vlády ===
[[Súbor:Maximo_Santos.jpg|vpravo|náhľad|Generál [[Máximo Santos]] vládol Uruguaju neoficiálne už od roku 1880.]]
Vládu 10. marca 1876 prevzal samotný [[Lorenzo Latorre]], ktorý však vládol bez zvolenia, prakticky ako diktátor. Na rozdiel od iných vodcov, ktorí získali v Latinskej Amerike absolútnu moc, nezačal Latorre so žiadnymi represiami. Za svoj hlavný cieľ si stanovil zníženie kriminality a nastolenie vlády práva. Latorre sa následne rozhodol povoliť parlamentné voľby, ktoré prebehli v roku 1878. Nový parlament s väčšinou strany Colorado následne v roku 1879 zvolil Latorreho za nového prezidenta. Po získaní legitímneho mandátu začal aj Latorre s reformami. Štát začal s podporou poľnohospodárov a obchodníkov. Veľkej podpore sa dostalo predovšetkým britským investorom, ktorí jednak dostali od štátu dlhé daňové prázdniny a jednak mohli bez obmedzení podnikať. Nové reformy však znamenali zvýšenie nezamestnanosti, lebo došlo k modernizácii poľnohospodárskej práce, na ktorú už nebolo potrebných toľko pracovníkov. Súčasne však do Uruguaja smerovalo množstvo nových prisťahovalcov, no Uruguaj ich spolu s novými nezamestnanými z vidieka nedokázal zamestnať. Začali tak vznikať problémy. Keďže prezident chcel obmedziť moc caudillos, modernizoval vládnu armádu, aby jej oddiely miestnych vodcov nedokázali konkurovať. V roku 1880 sa však prezident Latorre rozhodol rezignovať. Dôvod jeho rozhodnutia nie je do súčasnosti presne známy. Latorre následne odišiel neďaleko Buenos Aires, kde sa venoval poľnohospodárstvu a neskôr tam aj dožil svoj život&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/especial/latorre/|titul=Presidente Lorenzo Latorre|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Novým prezidentom sa v marci 1880 stal [[Francisco Antonino Vidal]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=vidal-francisco-antonio|titul=Francisco Antonino Vidal|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Toho však už vo februári 1882 nahradil [[Máximo Santos]], vojenský generál a minister vojny za vlády prezidenta Vidala, ktorý de facto vládol už počas vlády samotného Vidala&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=santos-maximo|titul=Máximo Santos|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aby Santos upevnil svoju moc, získal podporu strany Colorado. Keďže sám velil armáde, ktorej podporu aj mal, dosiahol tak politickú a spoločenskú stabilitu v celom štáte. Práve toto obdobie je považované za začiatok získania vplyvu armády v strane Colorado, cez ktorú aj v ďalších obdobiach uruguajské vojsko zasahovalo do politických záležitostí. Vláda sa musela armáde zavďačiť a presunula významnú časť štátneho rozpočtu do ministerstva vojny, aby došlo k uspokojeniu armádneho velenia. Santos však bol úplne iným typom politika, než Latorre. Santos obmedzil slobodu tlače, začal na štátne pozície dosádzať svojich priateľov a podporovateľov, zároveň sa veľmi rozšírila korupcia. Jeho politika však bola veľmi nepopulárna a aby zamedzil rozšíreniu odporu voči svojej osobe, rozhodol sa na konci mandátu v roku 1886 skutočne vzdať moci, no na pozíciu prezidenta dosadil znova svojho predchodcu Francisca Antonina Vidala, ktorého však úplne ovládal. Odpor voči Santosovi bol však taký silný, že obe najsilnejšie politické strany sa voči nemu spojili, čím začala tzv. revolúcia Quebracho (marec 1886). O zamýšľanej revolúcii sa však Santos dozvedel a v niekoľkých ozbrojených stretoch nespokojencov porazil. Vládne vojsko viedol generál [[Máximo Tajes]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://uruguayeduca.edu.uy/efemerides/388|titul=Comienzo de la Revolución de Quebracho|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=uruguayeduca.edu.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V máji 1886 sa Santos stal znova prezidentom. Ani porážka revolúcie však nezastavila opozíciu a v auguste 1886 čelil Santos pokusu o atentát. Santos postupne stratil úplne podporu a v novembri 1886 rezignoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rigofa2010.blogdiario.com/1281901090/historia-el-d-a-en-que-se-cubrieron-los-espejos-hoy-el-atentado-contra-m-ximo-santos/|titul=el atentado contra Máximo Santos|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=rigofa2010.blogdiario.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012045022/http://rigofa2010.blogdiario.com/1281901090/historia-el-d-a-en-que-se-cubrieron-los-espejos-hoy-el-atentado-contra-m-ximo-santos/|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;.

Novým prezidentom sa 18. novembra 1886 stal [[Máximo Tajes]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=tajes-maximo|titul=Máximo Tajes|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tajes umožnil opozícii pracovať na návrate k civilnej vláde. Nový prezident sa stal na rozdiel od Santosa pomerne populárny, keďže okrem skončenia represii, začali do krajiny prichádzať nové zahraničné investície. To znamenalo zakladanie množstva nových spoločností a aj bánk, čo konečne pomohlo ekonomike Uruguaja.

=== Návrat civilných vlád ===
[[Súbor:JuanLCuestas.jpg|vpravo|náhľad|[[Juan Lindolfo Cuestas]] sa stal prezidentom v roku 1897 po atentáte na prezidenta [[Juan Idiarte Borda|Bordu]].]]
V roku 1890 sa uskutočnili nové voľby, v ktorých vyhral zástupca strany Colorado [[Julio Herrera y Obes]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=herrera-y-obes-julio|titul=Julio Herrera y Obes|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Hneď na začiatku vlády ohlásil nový prezident, že poskytne podiel na vláde aj politickým konkurentom a tak sa do vlády dostali aj zástupcovia Národnej strany. Paradoxne však podiel na moci pre Národnú stranu znamenal ešte menšie zastúpenie, aké mala pred tým, čo časť bielej strany odmietala. Proti prezidentovi sa však postavila aj časť členov jeho vlastnej strany Colorado, ktorú viedol [[José Batlle y Ordóñez]]&lt;ref name=&quot;r8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/batlle_y_ordonez.htm|titul=José Batlle y Ordóñez|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Táto skupina požadovala rozšírenie volebného práva a koniec manipulovaniu volieb. Samotný prezident však bol presvedčený, že za súčasnej situácie nie je možné umožniť voliť úplne všetkým. So zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou v susednej Argentíne sa začalo výraznejšie investovať aj v Uruguaji. Vláda zlepšenú situáciu využila na získanie nových pôžičiek, čo znamenalo začiatok ekonomických problémov. V júli 1890 vyhlásila dokonca národná banka bankrot, čo spôsobilo, že nikto nemal záujem o obchodovanie v uruguajskej mene. Poľnohospodári si zrazu nemohli požičiavať peniaze, nasledovali krachy niekoľkých súkromných bánk a bankrot burzy v Montevideu. Vláda nedokázala tieto problémy vôbec riešiť, keď navyše prezident verejne podporil špekulantov zaoberajúcich sa predajmi pozemkov, stratil aj poslednú podporu.

Vo voľbách konaných v roku 1894 už prezident Herrera y Obes nekandidoval. Parlament sa však nevedel na novom prezidentovi dohodnúť a zasadal 21 dní v kuse. Po dlhých jednaniach bol nakoniec vybraný [[Juan Idiarte Borda]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/i/idiarte.htm|titul=Juan Idiarte Borda|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ani prezident Borda nedokázal vyriešiť veľké problémy a na začiatku roka 1897 musel čeliť novej revolúcii zo strany Národnej strany. K revolúcii sa rýchlo pridávali tisíce chudobných vidiečanov, ktorí v dôsledku krízy nemali prácu. V následnom ozbrojenom konflikte sa viac darilo revolucionárom, no konflikt ešte zhoršil situáciu v krajine. Verejná mienka začala tlačiť prezidenta, aby pristúpil k mierovým rokovaniam, lebo ekonomické straty zasiahli úplne všetkých. Prezident jednania odmietal. 25. augusta 1897 však bol na ceste z kostola zavraždený, keď ho atentátnik zastrelil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://viajes.elpais.com.uy/2016/06/04/cuestas-1899-un-presidente-politicamente-incorrecto/|titul=Cuestas 1899, ¿un presidente políticamente incorrecto?|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=viajes.elpais.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012051305/http://viajes.elpais.com.uy/2016/06/04/cuestas-1899-un-presidente-politicamente-incorrecto/|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Prezidentské kompetencie tak prešli na predsedu senátu [[Juan Lindolfo Cuestas|Juana Lindolfa Cuestasa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/cuestas.htm|titul=Juan Lindolfo Cuestas|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Mier bol podpísaný o niekoľko týždňov, pričom strana Colorado sa v mierovej zmluve zaviazala, že umožní revolucionárom z Národnej strany účasť na vláde. Po dokončení mandátu zavraždeného prezidenta Bordu sa rozhodol v roku 1898 kandidovať na prezidenta osobne. Parlament však odmietal Cuestasa podporiť. Cuestas s podporou armády tak nechal rozpustiť parlament. Následne vytvoril štátnu radu, kde mali zastúpenie členovia všetkých významných strán. Cuestas ale pristúpil tiež k reformám volebného zákona, ktoré mali skutočne umožniť Národnej strane mať väčší podiel na moci.

Vo voľbách uskutočnených v roku 1903 vyhral [[José Batlle y Ordóñez]]&lt;ref name=&quot;r8&quot; /&gt;. Už za krátko vyvolali členovia Národnej strany ďalšie ozbrojené povstanie, ktoré trvalo skoro celý rok. Nakoniec však boli 1. septembra 1904 revolucionári z Národnej strany porazení, v bitke padol aj ich vodca [[Aparicio Saravia]], čím revolúcia skončila&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/saravia.htm|titul=Aparicio Saravia|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Konflikt poskytol prezidentovi Batlle y Ordóñezovi zámienku, aby ukončil vládu členov Národnej strany v niektorých departmentoch, čo im zaručovala mierová dohoda uzavretá po predchádzajúcej vzbure. Mier mal byť uzavretý 6. septembra 1904, cestou na miesto rokovania však bol na prezidenta spáchaný atentát, ktorý však nebol úspešný. K podpisu mierovej zmluvy tak došlo až 24. septembra 1904. Na základe tejto zmluvy bola vyhlásená amnestia a vrátený zabavený majetok.

=== José Batlle y Ordóñez a jeho vlády ===
[[Súbor:José Batlle y Ordóñez 2.jpg|vpravo|náhľad|[[José Batlle y Ordóñez]] dokázal stabilizovať krajinu a stal sa ústrednou postavou uruguajských dejín začiatku 20. storočia.]]
[[José Batlle y Ordóñez]] bol synom bývalého prezidenta [[Lorenzo Batlle y Grau|Lorenza Batlle y Graua]]. Jeho rodina mala [[Katalánsko|katalánsky]] pôvod a v Uruguaji hľadala lepší život. José Batlle y Ordóñez sa politicky angažoval už od mladosti, neskôr kritizoval vtedajšie vojenské vlády z pozície novinára. Práve vďaka svojim novinám získal Batlle y Ordóñez už skoro veľkú popularitu. Vojenský diktátor a zároveň prezident [[Máximo Santos]] ho nechal dokonca zatknúť. Batlle y Ordóñez však už bol v tom čase tak populárny, že ho musel režim čoskoro prepustiť na slobodu. Najväčšiu inšpiráciu pre svoje politické názory však našiel vo Francúzsku, kde nejakú dobu pôsobil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.monografias.com/trabajos76/jose-batlle-ordonez-batllismo/jose-batlle-ordonez-batllismo.shtml|titul=José Batlle y Ordoñez y el Batllismo|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po víťazstve v revolúcii sa Batlle y Ordóñez rozhodol predísť ďalším revoltám sociálnymi reformami. Voľby v roku 1903 vyhral s prísľubom rozšírenia volebného práva aj na mužov, ktorí ho stále nemali. Po voľbách začal reformovať aj vlastnú stranu Colorado, ktorú chcel pretvoriť na stranu pre strednú triedu. Podarilo sa mu zvíťaziť nad straníckymi oponentmi a presadil volebnú reformu. Nasledovalo rozšírenie strany Colorado aj do regiónov a jej otvorenie pre nových členov. Svoje snahy podporoval hlavne prostredníctvom svojich novín, ktoré boli masovo distribuované po celom štáte. Avšak na začiatku svojej vlády musel riešiť staré problémy Uruguaja, ktoré pretrvávali po celé desaťročia. Konkrétne vysokú nezamestnanosť, vysoký štátny dlh a slabú ekonomiku. Prvé roky svojej vlády však musel riešiť ozbrojený konflikt s priaznivcami Národnej strany, takže na reálne reformy mu nezostávalo veľa času. Stihol však zrušiť trest smrti, podporil rozvoj školstva (zavedenie povinnej školskej dochádzky a zakladanie nových škôl), no predovšetkým presadil uzákonenie rozvodu. Reformy prezidenta naozaj začali chudobným a robotníkom postupne zlepšovať ich životy. V roku 1906 začal Batlle y Ordóñez svoju najväčšiu reformu, konkrétne reformu zákonov upravujúcich prácu. V rámci reformy presadzoval zavedenie osemhodinového pracovného času a voľnú nedeľu. Presadenie reformy pracovného práva však trvalo oveľa dlhšie, než prezident očakával. Aj v ekonomickej oblasti bol prezident úspešný. Zrejme ako prvému sa mu konečne podarilo hospodáriť naozaj zodpovedne a štátny rozpočet začal vykazovať prebytky, darilo sa aj obchodu, ktorý výrazne rástol. Ako prvý prezident v histórii Uruguaja skončil v roku 1907 svoj mandát ako populárny politik. Slávnostného odchodu z funkcie sa zúčastnili tisíce nadšených obyvateľov Montevidea, ktorí prezidenta oslavovali&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lhistoria.com/biografias/jose-batlle-y-ordonez|titul=Biografía de José Batlle y Ordóñez|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lhistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. 

1. marca 1907 sa novým prezidentom stal [[Claudio Williman]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://biografias.wiki/claudio-williman/|titul=Biografía de Claudio Williman|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografias|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Batlle y Ordóñez následne odcestoval do Európy, kde sa snažil získať nové skúsenosti, ktoré by využil pri svojej ďalšej prípadnej vláde. Nový prezident podporoval zahraničných investorov, hlavne britské železničné spoločnosti. Na presadenie ich záujmov bez problémov potlačil aj stávky robotníkov. S ľavicovými politikmi sa vysporiadal tak, že niektorých vyhostil z krajiny a iných nechal zavrieť do väzenia. Aj keď prezident Williman nesúhlasil s mnohými reformami svojho predchodcu, väčšinu z nich presadil práve on, keďže Batlle y Ordóñez to počas svojej vlády nestihol.

Na začiatku roka 1911 sa konali nové voľby, kde znova kandidoval [[José Batlle y Ordóñez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://prezi.com/mjpop7khuswq/segunda-presidencia-de-jose-batlle-y-ordonez-1911-1915/|titul=Segunda presidencia de Jose Batlle y Ordoñez|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=prezi.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vo voľbách kandidoval Batlle y Ordóñez s myšlienkou, aby štátu vládol kolektívny orgán, čim by sa zabránilo autoritatívnym vládam, súčasne hlásal odluku cirkvi od štátu, čo bola v danej dobe veľmi radikálna myšlienka. Batlle y Ordóñez vyhral voľby hlavne vďaka podpore chudobných a robotníkov. Následne začal presadzovať nové reformy, ktoré videl v Európe. Mal záujem na tom, aby mohli byť drobným podnikateľom poskytované menšie úvery. Aby tento cieľ presadil, znárodnil dve najväčšie banky v krajine. Tým si proti sebe postavil dve významné skupiny, veľkostatkárov (ktorí sa nechceli o úvery deliť s chudobnejšími podnikateľmi) a bankárov (ktorí nechceli požičiavať malé peniaze chudobným, ale veľké bohatým). V bankovom sektore tak Batlle y Ordóñez nebol veľmi úspešný, keďže sa skoro nič nezmenilo. Významným víťazstvom prezidenta bolo výrazné zníženie cien elektrickej energie, ktoré dosiahol vytvorením štátnej elektrárenskej spoločnosti. Následne začal Batlle y Ordóñez podporovať poľnohospodárov pred statkármi. Negatívne sa však prejavila obchodná nerovnosť so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. Tieto síce vyvážali veľké množstvo svojich produktov do Uruguaja, no neboli ochotné prijať žiadne uruguajské výrobky. Prezident tak pristúpil k ochranárskym opatreniam, no tieto iba zhoršili situáciu strednej triedy a chudoby. Batlle y Ordóñez sa snažil presadiť aj pred voľbami sľubovaný model kolektívnej vlády. S tým však nesúhlasila žiadna strana v krajine a vznikla tak veľká opozícia. Prezidentovi sa taktiež stále nepodarilo presadiť reformu pracovného práva. Vznikali tak stávky robotníkov, ktoré sa rozhodol Batlle y Ordóñez nechať potlačiť políciou a armádou (tieto však nestrieľali do demonštrantov). Prezidenta tak kritizovali všetky strany, pričom pre každú bol predstaviteľom iného triedneho nepriateľa. Napriek všetkému však Batlle y Ordóñez počas svojej vlády presadil mnohé reformy, ktoré urobili z Uruguaja moderný štát. Okrem iného sa usiloval o zvýšenie úrovne vzdelania žien a aj keď sa počas jeho vlády nepodarilo uzákoniť osemhodinový pracovný čas, bol to práve on, kto sa o to pričinil najviac. Jeho kritika vychádzala väčšinou z neochoty bohatých vrstiev, cirkvi a členov hlavných politických strán pristúpiť na zmeny z dôvodu obavy o ich majetok a vplyv&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiamarinadevoto.blogspot.sk/2010/09/batllismo.html|titul=Batllismo|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=historiamarinadevoto|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Koniec vlády Batlleho y Ordóñeza a diktát Gabriela Terru ===
[[Súbor:Terra1913.jpg|vpravo|náhľad|[[Gabriel Terra]] po smrti Batlle y Ordóñeza prevzal vládu nad stranou Colorado, následne sa stal diktátorom a zrušil časť reforiem Batlle y Ordóñeza.]]
V roku 1915 sa skončilo druhé funkčné obdobie prezidenta Batlleho y Ordóñeza. Novým prezidentom sa stal [[Feliciano Viera]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/v/viera.htm|titul=Feliciano Viera|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po ďalších neúspechoch, kedy Batlle y Ordóñez nedokázal presadiť svoje ústavné reformy, odišiel zo všetkých straníckych funkcii. Aspoň čiastočne však Batlle y Ordóñez svoju reformu presadil. V parlamente pohrozil Národnej strane, že ak nepodporí aspoň čiastočne jeho návrhy, bude kandidovať v prezidentských voľbách. Parlament tak radšej schválil vytvorenie tzv. Národnej administratívnej rady, ktorá síce nevládla štátu, ale rozhodovala o niektorých oblastiach. V roku 1917 bola v referende prijatá nová ústava (v parlamente schválená v roku 1918 a účinná bola od roku 1919). Táto rozšírila volebné právo na všetkých uruguajských mužských občanov starších ako 18 rokov a stanovila odluku cirkvi od štátu. Teda všetko, čo pred tým presadzoval bývalý prezident Batlle y Ordóñez. Nová ústava taktiež pretvorila Východný štát Uruguaj na Uruguajskú východnú republiku (República Oriental del Uruguay)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/uruguay/constitucion-de-la-republica-oriental-del-uruguay|titul=Constitución de Uruguay de 1918|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Uruguaj nezapojil a zostal neutrálnym štátom. Avšak vďaka vývozu svojich poľnohospodárskych produktov do Európy sa veľmi posilnila ekonomická sila Uruguaja.

Po prvej svetovej vojne vystriedali Britániu v úlohe dominantnej mocnosti v regióne Spojené štáty. Do krajiny začala prichádzať nová prisťahovalecká vlna, veľkú časť z nej netvorili už iba Taliani, ale aj ľudia zo strednej a východnej Európy. V roku 1919 vyhral voľby [[Baltasar Brum]] a stal sa vo svojich 36. rokoch prezidentom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=brum-baltasar|titul=Baltasar Brum|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Brum bol výrazne proamerický, počas jeho vlády bola krajina ekonomicky stabilná. Napriek tomu čelil silnej opozícii aj vo vnútri vlastne strany Colorado. Hlavnou postavou opozičnej Národnej strany bol [[Luis Alberto de Herrera]], ktorý voči prezidentovi vystupoval najviac&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/h/herrera_luis.htm|titul=Luis Alberto de Herrera|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1923 sa prezidentom stal [[José Serrato]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/serrato.htm|titul=José Serrato|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Počas jeho vlády bola konečne dostavaná budova parlamentu. Ďalšie voľby vyhral v roku 1927 [[Juan Campisteguy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/campisteguy.htm|titul=Juan Campisteguy|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1929 zomrel bývalý prezident [[José Batlle y Ordóñez]], ktorý bol až do smrti politicky aktívny a snažil sa zasahovať do záležitostí strany Colorado a Uruguaja. Je otázne, nakoľko boli prezidenti, ktorí vládli po jeho odchode z funkcie samostatní a nakoľko ich ovládal Batlle y Ordóñez. Obdobie od začiatku 20. storočia až do smrti Batlle y Ordóñeza sa v súčasnosti hodnotí veľmi kladne, časť historikov túto éru označuje ako zlatú. Krajina sa počas tohto obdobia úplne zmenila a stala sa bohatou a úspešnou.

Smrť Batlle y Ordóñeza napriek tomu, že oficiálne už nejaký čas nemal žiadnu oficiálnu funkciu znamenala problém pre stranu Colorado, keďže reálne strane aj tak vládol Batlle y Ordóñez. V roku 1930 sa konali voľby, v ktorých zvíťazil [[Gabriel Terra]], tento sa následne v marci 1931 stal prezidentom Uruguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/t/terra.htm|titul=Gabriel Terra|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Terra bol konzervatívec a podporovateľ obchodníkov a veľkostatkárov, súčasne nebol podporovateľom Batlle y Ordóñeza a ústava z roku 1918 nebola podľa neho vôbec dobrá, lebo ju považoval za veľmi ľavicovú. Nedokázal však presadiť svoju snahu o ústavné zmeny. Spojil sa tak s Národnou stranou a využil podporu polície, keď nechal v marci 1933 rozpustiť parlament, čím vykonal štátny prevrat v podstate sám proti sebe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lr21.com.uy/politica/137263-montevideo-cuando-gabriel-terra-dio-un-golpe-de-estado|titul=Montevideo, cuando Gabriel Terra dio un golpe de Estado|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lr21.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nasledovalo vyhlásenie neplatnosti ústavy z roku 1918 a súčasne sa začali represie voči radikálnejšej ľavici a komunistom. Okamžite sa začalo pracovať na novej ústave, ktorá bola schválená v roku 1934 v referende a hneď aj nadobudla účinnosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lapoliticauruguaya.blogspot.sk/2009/02/las-constituciones-de-1934-y-1942.html|titul=Las constituciones de 1934 y 1942|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lapoliticauruguaya|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V následnom období vládol Terra de facto ako diktátor, súčasne však nový parlament predĺžil jeho mandát do roku 1938. Jednou z hlavných zmien bolo zrušenie kolektívneho vládneho orgánu, ktorý presadzoval Batlle y Ordóñez. Vplyv na udalosti z roku 1933 mali rozhodne aj svetové ekonomické problémy po páde burzy na Wall Street. Uruguaj bol veľmi závislý na exporte poľnohospodárskych produktov a po tom, čo export začal mať veľké problémy, nastali problémy aj pre samotný Uruguaj. Nasledovali problémy priemyslu, ktorý zrazu nemal dostatok paliva pre svoje fungovanie. To malo vplyv na pád hodnoty národnej meny Uruguaja (peso). Keďže sa logicky zvýšila nezamestnanosť, vláda začala obmedzovať prisťahovalectvo. Vláda začala hľadať nové trhy pre svoje výrobky, súčasne sa snažila o diverzifikáciu exportu. Za nový trh boli vybrané [[Spojené štáty]], ktoré mali nahradiť Európu, no predovšetkým [[Spojené kráľovstvo]]. Svoju vládu skončil Terra skutočne v roku 1938, teda v čase, ktorý mu stanovil parlament. Nebolo to však celkom z dôvodu, že by chcel Terra rešpektovať rozhodnutie parlamentu, no z dôvodu krízy, z ktorej Uruguaj nedokázal vyťažiť, stratil Terra väčšinu podporovateľov. Rozhodol sa preto neuchádzať sa o ďalší mandát.

Vo voľbách v roku 1938 vyhral jeden z armádnych veliteľov generál [[Alfredo Baldomir]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=baldomir-alfredo|titul=Alfredo Baldomir|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Baldomir bol švagor Terru. Pomaly sa začínala [[druhá svetová vojna]] a nový prezident nemal záujem v tejto situácii predlžovať diktatúru. Uruguaju sa počas druhej svetovej vojny darilo, keď sa mu podarilo zvýšiť export. Krajina bola na počiatku neutrálna. Jej neutralita však bola ohrozená [[Bitka pri ústí La Plata|incidentom]] z decembra 1939. Pri Montevideu sa odohrala námorná bitka medzi [[Nacistické Nemecko|nemeckým]] krížnikom [[Admiral Graf Spee (ťažký krížnik)|Admiral Graf Spee]] a britskými loďami. Nemecká loď hľadala v Uruguaji ako neutrálnom štáte útočisko, keďže bola poškodená. Pred hrozbou obsadenia Britmi však Nemci svoju loď radšej sami potopili&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historylearningsite.co.uk/world-war-two/war-in-the-atlantic/the-graf-spee-in-montevideo/|titul=The Graf Spee in Montevideo|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=historylearningsite.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Následne prerušil Uruguaj diplomatické styky s krajinami [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], od roku 1943 dokonca začal Uruguaj otvorene spolupracovať so [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencami]] a v roku 1945 vyhlásil Ose vojnu. Baldomir však po čase zmenil názor na nepredlžovanie diktatúry a podobne ako jeho predchodca, zorganizoval aj on štátny prevrat (1942). Polícia obsadila parlament, ktorý bol následne rozpustený a voľby boli odložené. Policajti vstúpili tiež na pôdu najvyššieho súdu a do domov vodcov opozície, ktorých však nezatkli. V novembri 1942 presadil prezident novú ústavu (účinnosť nadobudla v roku 1943)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/baldomir.htm|titul=Alfredo Baldomir|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vďaka novej ústave bol ukončený aspoň čiastočný podiel na moci pre členov Národnej strany a všetka moc sa sústredila v strane Colorado. Prezident sa následne rozhodol, že už nie je potrebné, aby ďalej vládol a vo voľbách v roku 1942 vyhral [[Juan José de Amézaga]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lahistoriadeuruguay.blogspot.sk/2008/09/juan-jose-de-amezaga.html|titul=Juan José de Amézaga|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lahistoriadeuruguay|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Amézaga vládol po zvyšok vojny, pričom jeho mandát skončil v roku 1947. Novým prezidentom sa stal 72 ročný [[Tomás Berreta]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=berreta-gandolfo-tomas|titul=Tomás Berreta|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po polroku však tento zomrel a novým prezidentom sa tak stal [[Luis Batlle Berres]], synovec prezidenta Batlle y Ordóñeza, ktorý sa tak stal ďalším prezidentom z politickej dynastie Batlleovcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/batlle_berres.htm|titul=Luis Batlle Berres|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Koniec vlády strany Colorado ===
[[Súbor:Lbberres23.jpg|vpravo|náhľad|Prezident [[Luis Batlle Berres]] bol najvýznamnejším predstaviteľom strany Colorado po druhej svetovej vojne.]]
S príchodom ďalšieho Batlleho sa vrátil aj príklon strany Colorado k Batllerizmu, teda politickej filozofii presadzovanej bývalým prezidentom Batlle y Ordóñezom. Napriek skôr ľavicovej orientácii tohto politického smeru sa Uruguaj stal pevným spojencom Spojených štátov v oblasti. Po vojne získal Uruguaj konečne kontrolu nad železničnou sieťou, ktorá do tej doby patrila Britom. Výmenou za železnice odpustil Uruguaj Británii veľký dlh, ktorý voči nemu mala. Získaná železničná sieť však bola zastaralá, takže výmena štátneho dlhu za železnice sa ukázala ako pomerne nevýhodná. Po vojne sa Uruguaj chcel zamerať na rozvoj priemyslu, ktorý bol stále veľmi zanedbávaný a oproti poľnohospodárstvu mal nízku štátnu podporu. Príklon k priemyslu však automaticky znamenal odklon od podpory chovu dobytka a teda úpadok tohto sektora, pričom však tento sektor tvoril hlavnú časť exportu štátu. So zvyšovaním konkurencie chovateľov dobytka a poľnohospodárov z USA, Európy a Austrálie však začal mať Uruguaj problémy.

Nový prezident [[Luis Batlle Berres]] začínal v strýkových novinách, neskôr viedol vlastnú reláciu v rozhlase, postupne sa však prepracoval do politického života, kde pokračoval v tradíciách svojej rodiny a presadzoval myšlienky svojho strýka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://partidocolorado.uy/luis-batlle-berres/|titul=Presidencia Luis Batlle Berres|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=partidocolorado.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nový prezident sa zameral na reformy, čím sa batllerizmus transformoval na batlleberrismus. Batlle Berres začal zvyšovať podiel štátu v rôznych sektoroch, kde boli postupne vytvárané nové štátne podniky a orgány, ktorých úlohou bola správa nad niektorými dôležitými časťami ekonomiky. Batlle Berres tým chcel podporiť sociálne zmeny, lebo nechcel, aby sa v Uruguaji dialo to, čo u jeho susedov, teda nepokoje a revolúcie, ktoré by štát iba oslabili. Avšak vďaka reformám zo začiatku 20. storočia, ktoré presadil ešte Batlle y Ordóñez, nebola chudoba až taká rozšírená a hrozba sociálnych nepokojov tak bola oveľa nižšia, ako v susedných štátoch. Napriek všetkým pozitívam však Uruguaj nedokázal na svetových trhoch konkurovať viac konkurencieschopným farmárom a chovateľom zo Spojených štátov. To začalo spôsobovať problémy s vývozom. Súčasne začínala vznikať nerovnosť medzi dovozom a vývozom, ceny sa začali zvyšovať. To vyvolalo prvé problémy, ktoré chceli odborári riešiť stávkami. Na tieto snahy reagovala vláda prekvapivo tvrdo, keď začala s represiami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://webdehistoria.blogspot.sk/2010/11/neobatllismo-gobierno-de-luis-batlle.html|titul=Neobatllismo gobierno de Luis Batlle Berres|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=webdehistoria|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1950 sa uskutočnili nové voľby. Tieto vyhral [[Andrés Martínez Trueba]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/martinez_trueba.htm|titul=Andrés Martínez Trueba|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za jeho vlády boli prijaté nové zákony zamerané proti stávkam a demonštráciám. V decembri 1951 bola v referende schválená nová ústava, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1952&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lr21.com.uy/politica/371274-un-organismo-autonomo-por-constitucion-de-1952|titul=UN ORGANISMO AUTONOMO POR CONSTITUCION DE 1952|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lr21.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na základe tejto ústavy bol post prezidenta nahradený kolektívnym orgánom nazvaným Národná vládna rada (Consejo Nacional de Gobierno)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://aurenews-proforma.blogspot.sk/2009/03/la-experiencia-uruguaya-del-sistema.html|titul=LA EXPERIENCIA URUGUAYA DEL SISTEMA COLEGIADO DE GOBIERNO|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=aurenews-proforma|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jednalo sa o systém kolektívnej hlavy štátu podľa švajčiarskeho vzoru, ktorú tvorilo deväť členov. Funkciu prezidenta vykonávali štyria zástupcovia víťaznej strany, ktorí sa striedali v jednoročných mandátoch. Paradoxom je, že Martínez Trueba presadil túto reformu, ktorá presne zodpovedala myšlienkam bývalého prezidenta [[José Batlle y Ordóñez|Josého Batlle y Ordóñeza]], s pomocou Národnej strany, ktorá historicky tomuto modelu odporovala.

Prvá Národná vládna rada sa ujala funkcie 1. marca 1952, čo znamenalo, že prezident Martínez Trueba bol vo funkcii iba jeden rok. V skutočnosti však Martínez Trueba vládol krajine ďalej do roku 1955, keďže prvej vládnej rade predsedal práve Martínez Trueba. Prví skutočne priamo volení členovia tejto rady mali byť zvolení až v roku 1954 v priamych voľbách. V susednej Argentíne sa na začiatku 50. rokov 20. storočia zhoršovala situácia prezidenta [[Juan Perón|Juana Peróna]], ktorý v snahe upevniť si moc pristupoval k represiám. Montevideo sa tak stalo cieľom mnohých opozičných predstaviteľov, ktorí tu hľadali útočisko pred Perónom. Perón tak zakázal Argentínčanom navštevovať Uruguaj a vzájomné vzťahy sa začali výrazne zhoršovať. Uruguajskí predstavitelia sa z obavy pred Perónom obrátili na Spojené štáty, s ktorými podpísali dohodu o vojenskej pomoci. Hrozbou pre Uruguaj však nebola Argentína, ale neschopnosť Uruguaja vysporiadať sa s narastajúcimi ekonomickými problémami. Stále sa znižujúca miera exportu a neustále oslabovanie pesa viedlo ku krachom viacerých veľkých podnikov. To zvýšilo nezamestnanosť. V roku 1954 sa uskutočnili voľby a následne od roku 1955 začala fungovať vládna rada&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/420718|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1954|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prvým prezidentom na rok sa stal [[Luis Batlle Berres]]. V ďalších ročných mandátoch ho nasledovali [[Alberto Fermín Zubiría]], [[Arturo Lezama]] a [[Carlos Fischer]]. Ani nový orgán nezastavil ekonomický úpadok Uruguaja. Európa sa postupne spamätávala z vojny a začala masívne dotovať svoje poľnohospodárstvo, čo situáciu Uruguaja zhoršilo ešte viac. Vláda sa preto ešte viac snažila podporiť priemysel, no to sa jej vôbec nedarilo. To začala využívať armáda, ktorá postupne preberala kontrolu nad niektorými priemyselnými odvetviami, aby si zaistila väčší vplyv. Nasledovalo tlačenie nových peňazí a zvýšenie inflácie. Nespokojnosť obyvateľstva výrazne narástla, čo spôsobilo prvé konflikty medzi rôznymi spoločenskými triedami. Bohatí, obchodníci, priemyselníci a statkári obviňovali vládu, že nezasahuje proti odborom, naopak odbory obviňovali vládu, že robotníkom nepomáha a žiadali vyššie mzdy. To využila Národná strana, ktorá vláde strany Colorado začala vyčítať dôsledky ľavicových opatrení. V roku 1958 sa uskutočnili nové voľby. Národná strana ťažila zo zlej situácie a dokázala vyhrať voľby s programom, ktorý sľuboval koniec ľavicovej štátnej politiky voči Uruguajcom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiadeluruguay.eluruguayo.com/Las-elecciones-de-1958-01.htm|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1958|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=historiadeluruguay.eluruguayo.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Vláda Národnej strany (1959-1967) ==
[[Súbor:Daniel_Crespo_Ben_Zvi_1959.jpg|vpravo|náhľad|[[Daniel Fernández Crespo]] (vľavo) bol jedným z prezidentov druhej vlády Národnej strany.]]
Veľké ekonomické a sociálne problémy Uruguaja pomohli Národnej strane dostať sa k moci prvýkrát od roku 1865. Po prehratých voľbách bola strana Colorado rozdelená na dve skupiny, konzervatívnu a ľavicovú batllistickú. Najväčšiu popularitu si získal člen vedenie Národnej strany [[Benito Nardone]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://profelagrotta.blogspot.sk/2015/01/benito-nardone-resultado-de-un-uruguay.html|titul=Benito Nardone: resultado de un Uruguay en crisis|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=profelagrotta|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aj on, podobne ako Batlleovci, budoval svoju politickú kariéru najprv v médiách, konkrétne v rozhlase. Vďaka svojim rozhlasovým vystúpeniam si získal veľkú popularitu predovšetkým na vidieku, pretože kritizoval reformy a skupiny, ktoré mali negatívny vplyv na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Aj Národná strana vládla v rámci Národnej vládnej rady. Prvým prezidentom na rok sa v roku 1959 stal [[Martín Echegoyen]], toho nasledovali postupne [[Benito Nardone]], [[Eduardo Víctor Haedo]] a [[Faustino Harrison]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.diarioeleste.com/articulos/rosana.peneiro3.shtml|titul=A 50 años del Gobierno del Partido Nacional de 1959|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=diarioeleste.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141110140944/http://www.diarioeleste.com/articulos/rosana.peneiro3.shtml|dátum archivácie=2014-11-10}}&lt;/ref&gt;. Nová vláda sa podľa tradície Národnej strany zameriavala viac na vidiek, teda na poľnohospodárstvo, no najmä na chov dobytka. Chovatelia žiadali devalváciu meny, aby mohli dosiahnuť lepšiu konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. V skutočnosti však dobytkári zaostávali hlavne pre zastarané metódy. Proti uprednostňovaniu vidieka sa však postavilo mesto, obchodníci a priemyselníci. Národná strana sa tak dostala do rovnakých problémov, aké mala pred tým strana Colorado, teda neschopnosti vyhovieť všetkým častiam spoločnosti. Žiadne opatrenie nepomohlo a ekonomika bola stále v zlom stave, zahraničný obchod bol stále nevyrovnaný v neprospech Uruguaja a dlh krajiny sa ešte zvýšil. Na druhej strane sa podarilo znížiť infláciu a naštartovať ekonomický rast&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://6touruguaysigloxx.blogspot.sk/2012/10/1er-colegiado-lbanco.html|titul=Uruguay. Siglo XX: 1er. colegiado blanco. 1958-1962|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=6touruguaysigloxx|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V roku 1962 sa konali nové voľby, aj tieto síce vyhrala Národná strana, no už iba tesne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/420720|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1962|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Novými prezidentmi v rámci vládnej rady sa stali postupne [[Daniel Fernández Crespo]], [[Luis Giannattasio]], [[Washington Beltrán]] a [[Alberto Héber Usher]]. Úplne noví prezidenti znamenali odklon Národnej strany od dovtedajšej politiky. Noví prezidenti patrili k umiernenému krídlu strany, ktorá presadzovala reformy, no miernejšou formou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.factum.uy/analisis/2016/ana160821.php|titul=Oficialismo y gobierno en los blancos|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=factum.uym|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012044035/http://www.factum.uy/analisis/2016/ana160821.php|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Ani druhej vláde bielych sa nedarilo riešiť problémy štátu. Štátny rozpočet bol stále v mínusových číslach, krajina sa tak stále viac zadlžovala. Situácii nepomáhali ani miestne banky, ktoré neboli veľmi ochotné poskytovať rozumné úvery menším podnikateľom, namiesto toho sa snažili o rôzne špekulatívne investície. Tieto investície sa ukázali ako rizikové, nakoľko spôsobili veľkú uruguajskú bankovú krízu v roku 1965. Niektoré z najväčších bánk sa dostali do takej situácie, že neboli schopné plniť svoje záväzky. Na to štát reagoval vyhlásením nútenej správy nad viacerými súkromnými bankami. K tomu sa pridali odhalenia, ktoré naznačovali, že banky svoje špekulatívne správanie zaisťovali úplatkami politikom vo vedení krajiny. Aby nedošlo k dominovému efektu, pristúpila vláda k zatvoreniu všetkých bánk na dobu troch týždňov. Nasledovalo vyšetrovanie a desiatky obvinených osôb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://profelagrotta.blogspot.sk/2011/01/breve-analisis-de-las-crisis-bancarias.html|titul=Breve análisis de las Crisis Bancarias de 1868, 1890 y 1965.|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=profelagrotta|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Uruguaj sa tak dostal do veľkej krízy, keďže projekty oboch najväčších strán stratili dôveru verejnosti. Obe strany tak začali hľadať nové politické filozofie, ktoré by prestavili voličom. Strana Colorado sa tak stala pravicovou liberálnou stranou. K liberalizmu sa nakoniec priklonila aj Národná strana. Aby odbory dokázali lepšie presadzovať svoje záujmy, spojili sa do jednej veľkej organizácie CNT&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pitcnt.uy/el-pit-cnt/histori|titul=HISTORIA|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=pitcnt.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012102158/http://www.pitcnt.uy/el-pit-cnt/histori|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;. Svoje pozície však začali posilňovať aj ľavicové strany, no hlavne ľavicové myšlienky. Z tých vzniklo najznámejšie uruguajské [[partizán|gerilové]] hnutie [[Tupamaros]], teda Hnutie národného oslobodenia (Movimiento de Liberación Nacional-Tupamaros)&lt;ref name=&quot;r9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://elblogdemiguelfernandez.wordpress.com/2014/07/08/los-tupamaros-historia-de-la-guerrilla-urbana-uruguaya/|titul=Los Tupamaros: Historia de la guerrilla urbana uruguaya|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=elblogdemiguelfernandez.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jednalo sa o radikálne marxistické hnutie, ktoré verilo v ozbrojený boj, ktorý by viedol k zmenám v spoločnosti k socializmu. Toto situáciu iba zhoršilo. Výsledkom bolo odmietnutie systému kolektívnej vlády. V roku 1966 tak v referende Uruguajci odhlasovali prijatie novej ústavy, ktorá znamenala návrat k prezidentskému systému a koniec kolektívnej vlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.monografias.com/trabajos27/constitucion-uruguay/constitucion-uruguay.shtml|titul=La Constitución de la República Oriental de Uruguay de 1967|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Súčasne sa konali aj voľby, po ktorých sa k moci dostala späť strana Colorado. 1. marca 1967 sa tak prezidentom stal [[Óscar Diego Gestido]] zo strany Colorado&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/418638|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1966|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Obdobie nestability a civilno-vojenská vláda (1967-1985) ==
{{hlavný článok|Tupamaros|Operácia Condor}}
=== Návrat strany Colorado a nástup Tupamaros ===
[[Súbor:Policía investigando la red cloacal de Montevideo.jpg|vpravo|náhľad|Polícia prehľadáva kanalizáciu v Montevideu, kde hľadá členov [[Tupamaros]] (1969).]]
Nová vláda musela pristúpiť k tvrdým opatreniam. Peso bolo devalvované, štát prestal s protekcionistickou politikou na domácom trhu. Prezident [[Óscar Diego Gestido]] však zomrel náhle v decembri 1967&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/gestido.htm|titul=Óscar Gestido|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nahradil ho viceprezident [[Jorge Pacheco Areco]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pacheco_areco.htm|titul=Jorge Pacheco Areco|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Pacheco Areco bol oveľa konzervatívnejší, než zosnulý prezident a pristúpil ešte k tvrdším opatreniam. Paradoxne však Pacheco Areco pochádzal z rodiny Batlleovcov, ktorí skôr inklinovali k sociálnejšej politike. Pacheco Areco však nechcel ľavici dovoliť odporovať jeho reformám, tak pristúpil k zákazu najradikálnejších ľavicových strán a zatvoril niektoré ľavicové noviny. Tieto kroky ešte vystupňovali akcie ľavicových organizácii. Tvrdé opatrenia však boli účinné. Už v prvom roku vlády sa výrazne znížila inflácia. Zlepšenie trvalo iba krátko a tak ani Pacheco Areco nezískal dostatočne silnú pozíciu. Na toto reagovali ľavicové hnutia, hlavne [[Tupamaros]], ktoré začali svoje ozbrojené útoky. Tupamaros si postupne vybudovali silnú podzemnú sieť, ktorú využívali na svoje akcie. Prvé akcie tohto hnutia boli skôr politické, kedy výmenou za prepustenie uneseného obchodníka alebo významného predstaviteľa vlády požadovali zrušenie nejakého reštriktívneho politického opatrenia. Tupamaros sa postupne rozrástli na niekoľko tisíc členov. Keď sa však situácia v krajine nemenila podľa predstáv Tupamaros, začalo toto hnutie s oveľa agresívnejšími útokmi. Svoje akcie vystupňovali v roku 1970, kedy uniesli niekoľko zahraničných občanov, ktorých následne popravili alebo prepustili po veľmi dlhej dobe&lt;ref name=&quot;r9&quot; /&gt;.

Na katastrofálnu bezpečnostnú situáciu zareagovala vláda, ktorá pristúpila na tvrdé represie. Tieto sa zamerali proti celej opozícii ako celku, teda nie iba proti gerilovým skupinám, ktoré skutočne spôsobovali problémy. Na tieto reštrikcie zareagovala opozícia zjednotením, kedy sa všetky menšie opozičné strany spojili do tzv. [[Široký front|Širokého frontu]] (Frente Amplio)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://frenteamplio.uy/somos-fa/historia/item/289-fundacion|titul=Fundación|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=frenteamplio.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220610054815/https://frenteamplio.uy/somos-fa/historia/item/289-fundacion|dátum archivácie=2022-06-10}}&lt;/ref&gt;. Nová strana mala radikálny ľavicový program. V roku 1971 sa uskutočnili nové voľby&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lr21.com.uy/comunidad/481145-elecciones-de-1971-todos-los-resultados-finales|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1971|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=lr21.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za stranu Colorado kandidoval [[Juan María Bordaberry]], ktorý následne voľby vyhral&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/bordaberry.htm|titul=Juan María Bordaberry|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na čele neúspešnej Národnej strany bol [[Wilson Ferreira Aldunate]], ktorý síce osobne získal najviac hlasov, no jeho strana v celkovom súčte s červenými prehrala. Veľkú podporu však získal aj ľavicový Široký front. Nová vláda však od začiatku čelila problémom, ktoré de facto zdedila. Nasledovali viaceré stávky. Na tieto reagovala vláda vyhlásením výnimočného stavu.

Keďže prezident Bordaberry bol veľký antikomunista, videl v stávkach komunistické sprisahanie. Podobne sa situáciu pozeralo aj velenie armády. Generáli verili, že sú povinní zabrániť komunistickej revolúcii, či už by vzišla z volieb alebo by bola presadená gerilami. Velenie armády bolo presvedčené, že je potrebné, aby sa armáda zapojila do politického života v krajine. Ich snahu uľahčili teroristické útoky zo strany Tupamaros z roku 1972&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://leonardohaberkorn.blogspot.sk/2015/08/otra-historia-epica-de-los-tupamaros.html|titul=Otra historia épica de los tupamaros|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=leonardohaberkorn|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Armáda tak pristúpila na odvetné opatrenia, konkrétne začala s tvrdými represiami, ktoré zahŕňali masové vraždy či mučenia. Vďaka tomu sa armáde podarilo skutočne akcie Tupamaros zastaviť už v roku 1972. Armáda zatkla viac ako 2 000 ľudí, ktorých označila za ľavicových teroristov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.resumenlatinoamericano.org/2017/05/19/libros-el-movimiento-tupamaro-guerrilla-urbana-heterodoxia-y-victoria-electoral/|titul=La librería La Repartidora de Valencia presenta “Tupamaros. Del fusell al parlament (1966-2016)”, de Vicent Galiana|dátum prístupu=2017-10-07|vydavateľ=resumenlatinoamericano.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Velenie armády bolo presvedčené, že keďže sa práve armáde podarilo za krátky čas vyriešiť problém s Tupamaros, ktorý civilné vlády nedokázali vyriešiť, je to práve armáda, ktorá dokáže vyriešiť aj ostatné problémy Uruguaja.

=== Vojenský prevrat z roku 1973 ===
[[Súbor:Juan Maria Bordaberry.jpg|vpravo|náhľad|Prezident [[Juan María Bordaberry]] umožnil v roku 1973 armáde dostať sa k moci.]]
Armáda svoje snahy o prevzatie moci veľmi netajila a spoločnosť, vrátane politikov očakávala, kedy sa tak stane. Prvé náznaky problémov sa objavili vo februári 1973. Pozemné vojsko a letectvo odmietlo menovanie generála [[Antinio Francese|Antinia Francesa]] na post ministra obrany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.correodelosviernes.com.uy/El-general-Antonio-Francese.asp|titul=El general Antonio Francese|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=correodelosviernes.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Bordaberry hľadal podporu naprieč politickým spektrom a dokonca aj u verejnosti. Nikto ho však nepodporil, jednak pre jeho politiku a jednak zo strachu pred armádou. Aby Bordaberry zachránil svoju pozíciu, uzavrel s armádou dohodu Boiso Lanza (Pacto de Boiso Lanza), ktorá dostala pomenovanie podľa mena leteckej základe Kapitána Juana Manuela Boiso Lanzu, kde došlo k jej podpisu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.espectador.com/sociedad/99671/febrero-de-1973-los-comunicados-cuatro-y-siete-los-dos-momentos-de-bordaberry-y-el-pacto-boiso-lanza|titul=Febrero de 1973. Los Comunicados cuatro y siete. Los dos momentos de Bordaberry y el Pacto Boiso Lanza|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=espectador.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Podľa znenia danej zmluvy došlo k vytvoreniu tzv. výboru pre národnú bezpečnosť (Consejo de Seguridad Nacional, v skratke COSENA)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elobservador.com.uy/que-hizo-uruguay-su-primer-ano-el-consejo-seguridad-la-onu-n1020170|titul=Qué hizo Uruguay en su primer año en el Consejo de Seguridad de la ONU|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=elobservador.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento výbor tvorili členovia generálneho štábu. Zmierený prezident následne verejne oznámil, že od danej chvíle sa budú ozbrojené sily podieľať na riadení štátu a starať sa o verejný poriadok. Proti týmto zmenám nikto neprotestoval. Uruguajci si jednak uvedomovali, čo sa dialo v prípade protestov v susedných štátoch, kde moc prebrala armáda a jednak dúfali, že armáda dokážte vyriešiť nahromadené problémy. Preto sa rozhodli neprotestovať. Ani uzavretie tejto dohody však neznamenalo zrušenie parlamentu a štát de iure fungoval naďalej rovnako. Ku skutočnému prevratu prišlo 27. júna 1973. Prezident Bordaberry rozpustil parlament a vytvoril tzv. radu štátu (Consejo de Estado). Tu formálne zasadali spoločne ľudia menovaní prezidentom, ale i predstavitelia armády. Armáda následne demonštratívne obsadila prázdny parlament, aby dala najavo začiatok svojej vlády. Súčasne časť poslancov oboch komôr požiadala v Buenos Aires o azyl&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.1811-2011.edu.uy/B1/content/la-dictadura-c%C3%ADvico-militar-1973-1985?page=show|titul=La dictadura cívico militar (1973-1985)|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=1811-2011.edu.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012044311/http://www.1811-2011.edu.uy/B1/content/la-dictadura-c%C3%ADvico-militar-1973-1985?page=show|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;.

Začiatok armádnej vlády znamenal začatie reštrikcii v oblastí médií, boli zakázané ľavicové strany a odbory. Ďalšie opatrenia boli vo forme zatýkania každého, o kom sa armáda domnievala, že je ľavicový živel alebo odborár. Už veľmi skoro nabrali represie rozmerov, ktoré nemali v histórii moderného Uruguaja obdobu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://nuevomundo.revues.org/67888|titul=La dictadura cívico militar (1973-1985)|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=nuevomundo.revues.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Z počiatku boli vojenské represívne opatrenia čiastočne tolerované obyvateľstvom, lebo armáda sľúbila nastolenie poriadku, ktorý krajine dlhé roky chýbal. Už na začiatku prijalo vojsko tzv. národný plán rozvoja, ktorý mal za cieľ liberalizáciu ekonomiky štátu. Teoreticky sa vďaka tomu mali znížiť štátne výdavky a znížiť mzdy. Avšak reálne neboli v ekonomickej oblasti vyprodukované žiadne zmeny. Stále sa rozširoval už tak priveľký štátny sektor, krajina sa stále zadlžovala a exportu sa vôbec nedarilo. Armáda dokonca zakázala privatizáciu. Hospodársky rast bol nakoniec iba krátkodobý. Najväčší nárast zaznamenal počet vojakov a s tým spojené navýšenie armádneho rozpočtu. Pri konci vojenskej vlády sa výrazne navýšila aj inflácia. Armáda postupne začala vydávať pravidelné príspevky, kde ospravedlňovala svoju vládu údajnými novo odhalenými ľavicovými pokusmi o kontrarevolúciu. Prezident Bordaberry sa novým poriadkom rýchlo prispôsobil. Napriek tomu, že bol dlhoročným členom strany Colorado, začal presadzovať novú éru bez tradičných politických strán, kde by tieto boli nahradené novými nezávislými politikmi, ktorí by vládli s pomocou armády. Ani nové predstavy podporujúce armádu prezidenta nezachránili a v roku 1976 ho vo funkcii vystriedal iný člen strany Colorado [[Alberto Demicheli]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=demichelli-alberto|titul=Alberto Demicheli|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Armáda pristúpila k zákonným zmenám, ktoré mali za cieľ zastavenie činnosti politických strán na 15 rokov. Tieto zmeny odmietol prezident Demicheli podpísať a tak ho armáda zosadila a nahradila novým. Toho armáda vybrala v konkurenčnej Národnej strane a stal sa ním [[Aparicio Méndez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/mendez_aparicio.htm|titul=Aparicio Méndez|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten bol ochotný armáde schváliť všetko, čo žiadala a tak podpísal aj faktický zákaz činnosti, ktorý postihoval aj jeho vlastnú stranu. Armáde išlo o to, aby obe hlavné strany zbavila osôb, ktoré považovala za nežiaduce. Nasledovalo tak ďalšie zatýkanie. Represie armády však spôsobili, že Uruguaj stratil podporu veľmocí. Medzinárodné nevládne organizácie označovali počínanie vojenskej chunty veľmi kriticky a Uruguaj označovali za krajinu, ktorá patrí medzi najhoršie v dodržiavaní ľudských práv na svete. Pri konci vojenskej vlády sa ekonomická situácia ešte viac zhoršila. K vysokej inflácii sa pridalo aj veľké zníženie miezd obyvateľstva, čo malo za následok nárast počtu chudobných, ktorí zrazu v niekedy bohatom štáte, tvorili väčšinu obyvateľstva.

=== Koniec civilno-vojenskej vlády ===
Ekonomická a sociálna situácia v Uruguaji bola na počiatku 80. rokov 20. storočia veľmi zlá. Generáli tak zrušili pozastavenie činnosti politických strán, keďže sa domnievali, že toto opatrenie im prinesie väčšiu ľudovú podporu, no zároveň boli presvedčení, že si dokážu udržať nad stranami kontrolu. Vojsko vymyslelo nový systém, kedy by víťazná strana vo voľbách získala automaticky absolútnu väčšinu, súčasne zriadili orgán na dohľad nad stranami. Armáda vyhlásila referendum, kde však obyvateľstvo jednoznačne tieto návrhy odmietlo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.espectador.com/politica/199757/a-30-anos-del-plebiscito-de-1980|titul=A 30 años del plebiscito de 1980|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=espectador.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Proti sa postavili aj najväčšie politické strany. Armádni predstavitelia však nechceli vyhrocovať situáciu a pristúpili na zmeny, ktoré mali viesť k prechodu k civilnej demokratickej vláde. V roku 1981 prišla armáda s programom, ktorý stanovil trojročné prechodné obdobie. Hlavným cieľom bolo okrem postupného a pokojného prechodu k demokracii predovšetkým zaistiť beztrestnosť pre vojenských predstaviteľov. Na čelo štátu bol v septembri 1981 menovaný generál [[Gregorio Álvarez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/alvarez_armellino.htm|titul=Gregorio Álvarez|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Bol to prvý člen armády, ktorý počas jej vlády otvorene vládol ako prezident. Jeho vláda však znamenala od začiatku pokračovanie v represiách. Zároveň sa spomalili rokovania so stranami, keďže nový prezident nebol veľkým podporovateľom prechodu k civilnej vláde.

Ekonomické problémy štátu sa začali v tomto období už naplno prejavovať. Krajina sa dostala do úplnej krízy, kedy bolo jasné, že štátny dlh už nie je krajina schopná splácať. Bolo teda potrebné pristúpiť k výrazným rozpočtovým škrtom. Došlo k veľkému zníženiu miezd zamestnancov. To znamenalo, že armáda stratila akúkoľvek podporu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elobservador.com.uy/gobierno-pedira-explicaciones-jefe-casa-militar-ir-al-sepelio-gregorio-alvarez-coche-oficial-n1014400|titul=Gobierno pedirá explicaciones a jefe de Casa Militar por ir al sepelio de Gregorio Álvarez en coche oficial|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=elobservador.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Národná strana a väčšina ostatných strán neboli s vojskom vôbec ochotné vyjednávať, iba strana Colorado prejavila záujem s armádou situáciu riešiť. Rokovania viedli k postupnému prepúšťaniu politických väzňov. Následne boli povolené aj niektoré ľavicové strany. Na koniec roka 1984 bolo dohodnuté usporiadanie slobodných volieb. Zástupcovia strany Colorado sa súčasne dohodli s odbormi, aby tieto počas začiatku demokratického zriadenia neprotestovali a dali tak novej vláde čas na prácu. Problémom sa však zdalo, že vodca Národnej strany bol stále väznený a popredným členom strany Colorado nechcela armáda dovoliť kandidovať. Na čelo strany Colorado sa vo voľbách postavil [[Julio María Sanguinetti]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/751/Julio%20Maria%20Sanguinetti|titul=Julio María Sanguinetti|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, volieb sa nakoniec zúčastnila aj Národná strana (jej predseda bol stále vo väzení). Voľby vyhrala strana Colorado, druhá bola Národná strana a tretí ľavicový Široký front&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.espectador.com/politica/167867/informe-a-25-anos-de-las-elecciones-que-marcaron-el-fin-de-la-dictadura|titul=Informe: A 25 años de las elecciones que marcaron el fin de la dictadura|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=espectador.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Po skončení vojenskej vlády bolo zahájené vyšetrovanie, ktoré zistilo, že 164 ľudí bolo zavraždených, pričom miesto, kde sa nachádzajú ich pozostatky nie je známe. Napriek tvrdým opatreniam armády, však tieto nikdy nedosiahli úrovne a krutosti z Argentíny alebo Čile. Za celé obdobie hlavných armádnych represii, teda od roku 1973 do roku 1982, bolo zatknutých cca 9 000 ľudí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://countrystudies.us/uruguay/22.htm|titul=THE MILITARY GOVERNMENT, 1973-85|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=countrystudies.us|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.deseretnews.com/article/700126611/Uruguay-removing-amnesty-for-dictatorship-crimes.html|titul=Uruguay removing amnesty for dictatorship crimes|dátum prístupu=2017-10-08|vydavateľ=deseretnews.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171012094659/https://www.deseretnews.com/article/700126611/Uruguay-removing-amnesty-for-dictatorship-crimes.html|dátum archivácie=2017-10-12}}&lt;/ref&gt;.

== Návrat k demokracii ==
=== Prvé demokratické vlády ===
[[Súbor:PresidenteSanguinettiCropped.jpg|vpravo|náhľad|[[Julio María Sanguinetti]] bol jedným z vodcov, ktorí vyjednávali s armádou o návrate k demokracii a stal sa prvým demokraticky zvoleným prezidentom po skončení civilno-vojenskej vlády.]]
1. marca 1985 sa prezidentom stal [[Julio María Sanguinetti]] zo strany Colorado. Ten patril k batllistickej časti strany a už v minulosti zastával viaceré ministerské posty. Počas vojenskej vlády bol prenasledovaný&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=sanguinetti-coirolo-julio-maria|titul=Julio María Sanguinetti|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Sanguinetti patril medzi vedúce osobnosti, ktoré s vojskom vyjednávali prechod krajiny k demokratickému systému. Aby splnil predchádzajúce dohody s odbormi, okamžite povolil ich fungovanie, súčasne zrušil zákaz všetkých politických strán a nechal prepustiť zvyšných politických väzňov. Prezident Sanguinetti presadil aj schválenie zákona, ktorý zaručil armáde a ľavicovým gerilám amnestiu za činy spáchané v období vojenskej vlády. Toto rozhodnutie však bolo veľmi nepopulárne, no podarilo sa ho presadiť. Vďaka amnestii sa aj Tupamaros mohli legalizovať a zmenili sa na politickú stranu. Po vyriešení problémov spojených s vládou chunty bolo potrebné začať riešiť zlú ekonomickú situáciu. Vláda musela pristúpiť k zoštátneniu niektorých bánk, ktorým hrozil úplný krach. Kroky vlády postupne ekonomickú situáciu mierne zlepšili, no táto bola neustále veľmi zaťažená vysokým štátnym dlhom a vysokou infláciou. Ani exportu sa stále veľmi nedarilo a bol stále veľmi nevyrovnaný v porovnaní s dovozom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elobservador.com.uy/julio-maria-sanguinetti-el-bien-y-el-mal-n986796|titul=Julio María Sanguinetti: El bien y el mal|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=elobservador.com.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Nová demokratická vláda už nebola v rámci zahraničnej politiky výrazne proamerická, ako vlády počas vojenského vplyvu. Prezident Sanguinetti dokonca vyjadril solidaritu s [[Kuba|Kubou]], ktorá bola vystavená americkému embargu. Napriek tomu sa však nedá konštatovať obrátenie zahraničnej politiky na protiamerickú stranu, keďže Uruguaj zostal v podstatných otázkach stále proamerický, avšak nie až tak výrazne ako pred tým. V roku 1989 sa konali nové voľby&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://elpais.com/diario/1989/11/26/internacional/628038011_850215.html|titul=La batalla de Montevideo acapara el interés de las elecciones generales de hoy en Uruguay|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=elpais.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Víťazom sa pre zmenu stala Národná strana a jej kandidát na prezidenta [[Luis Alberto Lacalle]]. Ten sa 1. marca 1990 ujal úradu prezidenta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/3766/Luis%20Alberto%20Lacalle|titul=Luis Alberto Lacalle|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Keďže však Národná strana nezískala vo voľbách absolútnu väčšinu, vytvorila koaličnú vládu so stranou Colorado. Prezident Lacalle čelil v minulosti pokusu o atentát, ktorý však nebol úspešný. Nová vláda presadila reformu daní, ktorá znamenala zvýšenie daňovej záťaže. V tomto období sa Uruguaj stal jedným zo zakladajúcich členov juhoamerickej obchodnej organizácie [[Mercosur]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.gestiopolis.com/breve-historia-de-mercosur/|titul=Breve historia de Mercosur|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=gestiopolis.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ekonomické reformy sa však vláde nepodarili podľa jej predstáv, keďže v roku 1992 odmietli občania snahu vlády o privatizáciu štátnych podnikov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.refworld.org/docid/3ae6ac3fc.html|titul=Uruguay: Information on the referendum on privatisation of state enterprises|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=refworld.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Nové voľby sa konali v roku 1994, tieto iba veľmi tesne vyhrala strana Colorado a tak sa prezidentom stal v roku 1995 znova [[Julio María Sanguinetti]]. V týchto voľbách však začal nástup Širokého frontu, ktorý skončil iba veľmi tesne tretí, keď na prvé miesto stratil iba 1,5%&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/418642|titul=Elecciones generales de Uruguay de 1994|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Obe tradičné politické strany tak museli znova vytvoriť koaličnú vládu. Vláda sa začala snažiť lákať zahraničných investorov, lebo jej členovia boli presvedčení, že práve zahraničné investície dokážu riešiť ekonomické problémy. Veľkým problémom boli veľké výdavky v sociálnej oblasti. Vláda sa teda rozhodla, že tieto výdavky bude potrebné znížiť. To sa však stretlo s odporom verejnosti, no hlavne odborov. Nasledovali protesty a stávky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/sanguinetti.htm|titul=Julio María Sanguinetti|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vláda sa súčasne zamerala na reformu ústavy, ktorú považovala za zastaralú. Táto bola nakoniec schválená v roku 1996 v referende. Došlo tak k úpravám volieb a decentralizácii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/place/Uruguay-Year-In-Review-1996|titul=Uruguay in 1996|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Ďalšie voľby sa konali v roku 1999. Ich výsledky znamenali definitívny koniec dominancie dvoch tradičných strán. Najviac kresiel v oboch komorách parlamentu získala ľavicová Široká koalícia, druhá skončila strana Colorado. Národná strana skončila s výraznou stratou až na treťom mieste. Prezidentské voľby však v dvoch kolách vyhral kandidát strany Colorado [[Jorge Batlle]], syn bývalého prezidenta [[Luis Batlle Berres|Luisa Batlle Berresa]], ktorý tak patril taktiež do politickej rodiny Batlleovcov. Batlle tesne porazil kandidáta Širokej koalície [[Tabaré Vázquez|Tabarého Vázqueza]], ktorý sa však dostal do širokého verejného povedomia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.uruguaytotal.com/elecciones/primera_vuelta.htm|titul=Elecciones presidenciales de Uruguay de 1999|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=uruguaytotal.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160621100249/http://www.uruguaytotal.com/elecciones/primera_vuelta.htm|dátum archivácie=2016-06-21}}&lt;/ref&gt;.

=== Banková kríza a príchod ľavice k moci ===
[[Súbor:Tabaré26022007.jpg|vpravo|náhľad|[[Tabaré Vázquez]] vyhral v roku 2004 prezidentské voľby a ukončil tak vládu dvoch tradičných politických strán v Uruguaji.]]
[[Jorge Batlle]] sa ujal funkcie 1. marca 2000. Rovnako aj tento prezident Batlle začínal ako novinár, kde si postupne vybudoval svoje meno&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/7839/Jorge%20Batlle|titul=Jorge Batlle|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Batlle bol výrazne proamerický, čo sa prejavilo aj na jeho zahraničnej politike. Vďaka tomu dosiahol nárast export Uruguaja do USA, čo sa pred tým nedarilo. V roku 2002 však musel Uruguaj čeliť novej kríze. Túto však nevyvolal samotný Uruguaj, ale susedná Argentína, kde pred tým začala veľká hospodárska kríza, ktorá vyvrcholila zmrazením bankových účtov a následným štátnym bankrotom. Keďže si Argentínčania nemohli svoje peniaze vyberať v Argentíne, začali cestovať do susedných štátov. Práve do Uruguaja mieril najväčší počet Argentínčanov, čím sa banková kríza v roku 2002 presunula aj do Uruguaja&lt;ref name=&quot;r10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/2162956.stm|titul=Banking crisis grips Uruguay|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To malo za následok nie len veľké ekonomické problémy Uruguaja, ale aj zhoršenie vzťahov s Argentínou, keďže Batlle ostro kritizoval vtedajšieho argentínskeho prezidenta [[Eduardo Duhalde|Eduarda Duhaldeho]] za neschopnosť jeho vlády riešiť vlastné problémy. Všetky pôvodné plány prezidenta Batlleho skončili so začiatkom bankovej krízy, kedy väčšina bánk nemala zrazu žiadne peniaze, niektoré dokonca úplne skrachovali. Prezident Batlle síce kritizoval argentínskych predstaviteľov, no jeho vláda voči hrozbe, ktorá sa vzhľadom na počet argentínskych klientov uruguajských bánk dala predpokladať, prakticky vôbec nezasiahol. Keď banková kríza vrcholila, rozhodla vláda na týždeň zatvoriť všetky banky&lt;ref name=&quot;r10&quot; /&gt;. Kríza (na rozdiel od Argentíny) však neprerástla do násilností. Aby vláda vyriešila problémy, požičala si peniaze v USA. Vláda následne vďaka tomu prijala nový zákon, ktorý mal riešiť vzniknuté bankové problémy. Tento síce znemožňoval Uruguajcom vybrať si svoje peniaze naraz, no garantoval im, že o svoje peniaze neprídu. Napriek tomu, že Uruguaj sa vyhol veľkým problémom, aké postihli Argentínu, nezamestnanosť sa výrazne zvýšila a znova sa zvýšil aj podiel chudobných v spoločnosti. V roku 2004 sa konali nové prezidentské voľby. Po bankovej kríze sa popularita prezidenta Batlleho a jeho strany Colorado výrazne prepadla. Kandidát červených dostal vo voľbách iba 10% hlasov, čo bol rekordný prepad popularity pre Colorado. Národná strana síce získala oveľa viac % ako pred tým, no obsadila iba druhé miesto. Voľby vyhral [[Tabaré Vázquez]], kandidát ľavicovej Širokej fronty, ktorý tak ukončil viac ako 170 rokov trvajúcu vládu dvoch tradičných (skôr pravicových) politických strán&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Tabare-Vazquez|titul=Tabaré Vázquez|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezidentom sa [[Tabaré Vázquez]] stal 1. marca 2005. Tento pochádzal z robotníckej rodiny, na štúdium medicíny si musel privyrábať ako robotník&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/v/vazquez_tabare.htm|titul=Tabaré Vázquez|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vázquez sa zameral na pomoc chudobným, zlepšenie sociálnej situácie v krajine a rozvoj školstva. Jeho ľavicová vláda sa okrem toho zamerala aj na zrovnoprávnenie nezosobášených rodín s deťmi s tradičnými rodinami. Vláde sa podarilo výrazne znížiť nezamestnanosť vďaka rôznym rekvalifikačným programom a podpore zamestnanosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://archivo.presidencia.gub.uy/_web/pages/vazquez03.htm|titul=Presidente Tabaré Vázquez|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=presidencia.gub.uy|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vázquez postupne presadil obnovenie vyšetrovania zločinov poslednej vojenskej vlády. Vyšetrovanie nakoniec viedlo k odsúdeniu niektorých čelných predstaviteľov režimu, vrátane dvoch vtedajších prezidentov. Na medzinárodnej scéne prestala ľavicová vláda s výraznou proamerickou politikou Uruguaja a zamerala sa na spoluprácu s ostatnými ľavicovými vládami v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Nedá sa však povedať, že Vázquez bol ľavičiarom klasického latinskoamerického typu, keďže vychádzal aj z tradície západnej ľavice. Preto aj odklon od proamerického zamerania bol iba mierny, keďže pre Uruguaj sú Spojené štáty stále veľmi dôležitým partnerom (najdôležitejším obchodným partnerom). Vzťahy so susednou Argentínou sa nezlepšili ani počas vlády Vázqueza, naopak v roku 2006 poznačili vzájomné vzťahy veľké blokády vzájomných hraníc zo strany argentínskych demonštrantov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_4974000/4974436.stm|titul=Argentina reclama ante La Haya|dátum prístupu=2017-10-09|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Títo protestovali proti ekologickému ohrozeniu rieky Uruguaj, ktorého sa podľa ich názoru Uruguaj dopúšťal. Veľkú domácu nespokojnosť vyvolali Vázquezove rozhodnutia, ktorými udelil široké amnestie. Súčasne s tým vzrástla v Uruguaji aj kriminalita, keďže bezpečnostné zložky boli za jeho vlády finančne poddimenzované. V roku 2009 sa uskutočnili nové voľby. Tu však vzhľadom na ústavné obmedzenie opakovaného mandátu po sebe nemohol Vázquez napriek veľkej popularite kandidovať. Široká koalícia napriek tomu jednoznačne vyhrala, úspešným prezidentským kandidátom sa stal jej člen [[José Mujica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/5265834/novy-uruguajsky-prezident-mujica-sa-oficialne-ujal-uradu.html|titul=Nový uruguajský prezident Mujica sa oficiálne ujal úradu|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

[[José Mujica]] sa prezidentom stal 1. marca 2010. Mujica bol v minulosti aktívnym členom teroristickej skupiny Tupamaros, kvôli čomu bol 15 rokov vo väzení. Niekoľkokrát bol postrelený. Hneď na počiatku svojej vlády zaujal rozhodnutím, že sa odmietol presťahovať do prezidentského paláca a rozhodol sa dávať 90% svojej mzdy chudobným. So svojou manželkou zostali žiť na malej farme a vlastnia iba veľmi skromný majetok&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://zpravy.idnes.cz/nejchudsi-prezident-sveta-farmari-a-kaze-o-konzumu-f8i-/zahranicni.aspx?c=A121115_130157_zahranicni_im|titul=Nejchudší prezident světa žije na farmě a jezdí v oprýskaném broukovi|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Mujica vytvoril vládu z celého spektra, ktoré tvorí Široký front. Do vlády sa tak dostali aj členovia komunistickej strany. Na konci roka 2011 rozhodol prezident Mujica o zákaze prijímania lodí, ktoré sa plavia z [[Falklandy|Falklandských ostrovov]] v rámci prejavenia podpory susednej Argentíne. Toto rozhodnutie zhoršilo vzťahy Uruguaja a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6185809/britania-si-predvolala-uruguajskeho-velvyslanca-pre-falklandy.html|titul=Británia si predvolala uruguajského veľvyslanca pre Falklandy|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ďalšou udalosťou, ktorá poznačila medzinárodné vzťahy krajiny, bolo v marci 2012 rozhodnutie prezidenta o nákupe [[Irán|iránskej]] ropy napriek sankciám zo strany USA na Irán (napriek tomu, že Uruguaj je blízkym spojencom USA v regióne). Za túto mal Uruguaj zaplatiť ryžou, ktorú by poskytol Iránu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6321831/za-ropu-z-iranu-zaplati-uruguaj-ryzou.html|titul=Za ropu z Iránu zaplatí Uruguaj ryžou|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 2012 prijala vláda pod vedením Mujicu zákon, ktorý legalizoval užívanie [[Marihuana|marihuany]], čo bolo aj na svetové pomery pomerne kontroverzným rozhodnutím. Vláda však toto opatrenie odôvodnila potrebou bojovať proti drogovej kriminalite a zdravotným problémom spojených s nekontrolovaným užívaním drog&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://zpravy.idnes.cz/uruguay-zcela-legalizovala-marihuanu-d8w-/zahranicni.aspx?c=A131211_101034_zahranicni_im|titul=Uruguay jako první stát na světě schválila úplnou legalizaci konopí|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Mujicova vláda však bola pomerne úspešná. Keď prezident končil vo funkcii, Uruguaj bol ekonomicky stabilizovaný a mal pomerne zdravé hospodárstvo. V sociálnej otázke bola krajina taktiež stabilizovaná&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/7669044/najskromnejsi-prezident-planety-konci.html|titul=Najskromnejší prezident planéty končí|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vo voľbách v roku 2014 opäť kandidoval bývalý prezident Vázquez. Široký front znova vyhral a Vázquez vyhral obe kolá prezidentských volieb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/7522487/v-druhom-kole-prezidentskych-volieb-v-uruguaji-zvitazil-vazquez.html|titul=V druhom kole prezidentských volieb v Uruguaji zvíťazil Vázquez|dátum prístupu=2017-10-10|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

1. marca 2015 sa tak [[Tabaré Vázquez]] vrátil do úradu prezidenta.

== Referencie ==
{{referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* M. Zourek ''Uruguay'', Libri, 2016, ISBN 9788072775439
* J. Chalupa ''Dejiny Argentiny, Uruguaye a Chile'', Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934
* ''Jižní Amerika Jihozápadní část'', Svojtka, 2014, ISBN 9788025613009
* G. Caetano ''Uruguay I. Revolucion, independecia y construccion del Estado'', Planeta, 2016, ISBN 9789974737549
* G. Caetano ''Uruguay II. Reforma social y democracia de partidos'', Planeta, 2016, ISBN 9789974737556
* G. Caetano ''Uruguay III. En busca del desarrollo entre el'', Planeta, 2016, ISBN 9789974737563

{{Dejiny amerických krajín}}

[[Kategória:Dejiny Uruguaja| ]]
[[Kategória:Dejiny podľa štátu|Uruguaj]]</text>
      <sha1>5u054a1yks1rvzh3j59az8ky0u0k2uf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dejiny Čile</title>
    <ns>0</ns>
    <id>609330</id>
    <revision>
      <id>8232519</id>
      <parentid>8216857</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:45:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232519</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="236646" sha1="7wi20ttwt1bqbwf60f1v4dw8wl4gw2h" xml:space="preserve">'''Dejiny [[Čile]]''' je možné rozdeliť na viacero častí. Prvou je predkolumbovská éra, ktorá bola v Čile ovplyvnená aj [[Inkská ríša|Ríšou Inkov]], ktorá sem čiastočne zasahovala. Avšak historicky najvýznamnejším indiánskym kmeňom sa postupne ukázal [[Mapuče]] (Aruakáni), ktorý kládol úspešný odpor ešte niekoľko storočí. Ďalším historickým obdobím je éra španielskej nadvlády, kedy bolo Čile súčasťou [[Miestokráľovstvo Peru|Miestokráľovstva Peru]], ktoré na jeho území zriadilo tzv. [[Generálne kapitánstvo Čile]]. Vojna za nezávislosť na Španielsku začala v Čile už v roku 1808, no k definitívnemu vyhláseniu nezávislosti došlo až v roku 1818. K úplnému oslobodeniu Čile a tým aj ukončeniu vojny za nezávislosť však došlo v roku 1824. Nasledovala éra budovania nezávislého štátu, ktorá bola ukončená krátkou občianskou vojnou v roku 1891, kedy proti sebe bojovali zástancovia prezidentského a parlamentného systému. V období rokov 1891 a 1925 mal v krajine rozhodujúce slovo parlament. Jeho nestabilnú vládu ukončili v rokoch 1924 a 1925 vojenské prevraty. Po nich nasledovalo obdobie prezidentskej republiky, ktoré skončilo v roku 1973, kedy bol socialistický prezident [[Salvador Allende]] zosadený vojenským prevratom. Nasledovala 17 ročná diktatúra ozbrojených síl na čele s generálom [[Augusto Pinochet|Augustom Pinochetom]]. V roku 1990 sa krajina vrátila k demokratickej vláde.

== Predkolumbovská éra ==
{{Hlavný článok|Mapuče|Inkská ríša}}
[[Súbor:Pueblos indigenas de Chile hacia 1535-ver.svg|náhľad|vpravo|Rozdelenie [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov na území súčasného Čile.]]
Najstaršie archeologicky doložené dôkazy ľudskej činnosti na území Čile pochádzajú z obdobia zhruba 3 000 rokov pred n. l.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/contenido.php?IdCategoria=9&amp;IdArea=54|titul=Orígenes de Chile|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180530211542/http://www.biografiadechile.cl/contenido.php?IdCategoria=9&amp;IdArea=54|dátum archivácie=2018-05-30}}&lt;/ref&gt; Predpokladá sa však, že prvá migrácia na územie Čile začala už pred 33 000 rokmi. Archeologicky sa však zatiaľ tento údaj nepodarilo potvrdiť. Posledné nálezy naznačujú, že trvalejšie osídlenie tu mohlo byť už pred 13 000 rokmi a prví indiáni boli zrejme kočovníci a mohli sa venovať hlavne lovu rýb. Až s príchodom poľnohospodárstva sa časť pôvodných obyvateľov postupne usadila na jednom mieste&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.educarchile.cl/ech/pro/app/detalle?ID=185562|titul=Pueblos originarios de Chile|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=educarchile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171116004941/http://www.educarchile.cl/ech/pro/app/detalle?ID=185562|dátum archivácie=2017-11-16}}&lt;/ref&gt;.

Keďže územie súčasného Čile sa rozprestiera na dlhom páse popri pobreží [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], žilo na tomto území množstvo indiánskych kmeňov. Na severe bol najvýznamnejším kmeň Changosov (zvaných tiež Camanchacosovia), ktorý sa venoval predovšetkým rybolovu a dokázal vyrábať vlastné plavidlá. Tento kmeň ovládal pobrežie od úplného severu Čile až po mesto [[Puerto Viejo (mesto v Čile)|Puerto Viejo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://chileprecolombino.cl/pueblos-originarios/chango/historia/|titul=PUEBLOS ORIGINARIOS &gt; CHANGO|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=chileprecolombino.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vyspelejšie kmene však žili vo vnútrozemí, jednalo sa o Atacamov. Títo stavali kamenné pevnosti a vytvárali terasovité polia, kde pestovali rôzne plodiny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://chileprecolombino.cl/pueblos-originarios/atacamenos/historia/|titul=PUEBLOS ORIGINARIOS &gt; ATACAMEÑOS|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=chileprecolombino.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Južne od Atacamov žil kmeň Diaguitov, ktorý však obýval obe strane [[Andy|Ánd]]. Z tohto dôvodu (keďže Andy tvorili prirodzenú bariéru) boli Diaguitovia pomerne rozdielni a používali rôzne dialekty svojej reči&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=413&amp;IdCategoria=9&amp;IdArea=54&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Historia de Chile: Orígenes de Chile. Diaguitas|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170705101500/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=413&amp;IdCategoria=9&amp;IdArea=54&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2017-07-05}}&lt;/ref&gt;.

Čim južnejšie, tým boli pôvodní obyvatelia menej vyspelí a skôr na úrovni lovcov a zberačov (podobne ako v [[Argentína|Argentíne]] alebo [[Uruguaj]]i). Najvýznamnejším kmeňom v centrálnej časti Čile boli [[Mapuče]] (zvaní aj Araukáni)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-781.html|titul=El pueblo Mapuche|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Mapuče sa vyznačovali svojou schopnosťou boja. Bol to početný kmeň a predpokladá sa, že v čase príchodu Španielov, ho mohlo tvoriť až 1,5 milióna ľudí. Nejednalo sa však o jednotný kmeň, ale o kmeňový zväz, ktorý sa spájal iba v dobe vojny. Aj preto patria k posledným kmeňom (možno posledný vôbec), ktorý sa dokázal ubrániť Španielom a žiť vlastným spôsobom života pomerne dlhú dobu. Svoju moc nad rozsiahlymi južnými územiami udržali až do polovice 19. storočia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://cal.revues.org/118|titul=Los Mapuches: historia, cultura y conflicto|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=cal.revues.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Okrem Mapuče tu však žili aj Pehuenchovia či Huillichovia, ktorí však boli skôr kočovnými kmeňmi a prechádzali pravidelne cez Andy. Na úplnom juhu žili najchudobnejšie a najmenej vyspelé kmene. Sem patria napríklad Chonosovia. Tento kmeň sa živil výhradne lovom na mori, vytvárali si taktiež vlastné plavidlá a boli schopní loviť uškatce&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-93773.html|titul=Chonos|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na úplnom juhu v [[Ohňová zem|Ohňovej zemi]] žili kmene Alakalufov a Yaganov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiadorchileno.blogspot.sk/2010/07/lunes-21-de-junio-de-2010nomades-del.html|titul=Yámanas o Yaganes|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=historiadorchileno|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Najvýznamnejšou juhoamerickou indiánskou civilizáciou boli [[Inkovia]]. Ich centrum sa však nachádzalo severnejšie, predovšetkým na území súčasného [[Peru]]. Na územie Čile začala [[Inkská ríša]] expandovať až na konci 15. storočia za vlády Huayna Cápaca. V priebehu zhruba 40. rokov ovládli Inkovia severnú a strednú časť Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://chileprecolombino.cl/prehistoria/culturas/norte-arido/inka-en-chile/historia/|titul=Inka en Chile|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=chileprecolombino.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Expanziu Inkov zastavil až kmeň Mapuče, ktorý  sa s nimi niekoľkokrát úspešne stretol v boji. Najväčšia bitka medzi nimi sa udiala pri rieke Maule a trvala tri dni. Nie je však známy presný dátum a ani výsledok bitky, no táto mala mať na oboch stranách veľa obetí. Práve tento stret spôsobil zastavenie expanzie Inkov na juh a územie kmeňa Mapuče sa tak stalo južnou hranicou Ríše Inkov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eldesconcierto.cl/2016/02/09/mapuche-historia-de-chile-y-memoria-falsificable/|titul=Mapuche, historia de Chile y memoria falsificable|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=eldesconcierto.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Podmanené územia začali Inkovia veľmi rýchlo spravovať, miestni indiáni boli povinní odvádzať dane a pomáhať pri stavbe známeho [[Inkský systém ciest|inkského systému ciest]], ale aj na iných pre ríšu dôležitých stavbách. Inkovia začali do tejto oblasti aj sťahovať iné kmene zo severu, aby tak podporili svoju vládu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.monografias.com/trabajos96/conquista-territorios-del-sur-parte-del-inca-yupanqui/conquista-territorios-del-sur-parte-del-inca-yupanqui.shtml|titul=La conquista de los territorios del sur por parte del inca Yupanqui|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V súčasnosti je v Čile viacero archeologických nálezov, ktoré dokladajú život pôvodných obyvateľov. To dokazuje vyspelosť niektorých kmeňov, ktoré tu žili&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-782.html|titul=Pueblos de indios en Chile (s. XVI-XVIII)|dátum prístupu=2017-10-19|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Španielska koloniálna éra ==
=== Príchod Španielov a objavovanie Čile ===
[[Súbor:Fundacion_de_Santiago.jpg|náhľad|vľavo|[[Pedro de Valdivia]] založil v roku 1541 [[Santiago (Čile)|Santiago]].]]
Španielsky kráľ [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] rozdelil nové španielske územia v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]] na vodorovné pásy. Územie súčasného Čile tak spadalo pod tri nové guvernérstva a to [[Guvernérstvo Nové Toledo|Nové Toledo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-93273.html|titul=Nueva Toledo|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, [[Guvernérstvo Río de la Plata a Paraguaj|Nová Andalúzia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aporrea.org/actualidad/a134257.html|titul=La provincia de Nueva Andalucía|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=aporrea.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a [[Guvernérstvo Nový León|Nový León]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elchenque.com.ar/his/temrel/10/nuevaleon.htm|titul=Gobernación de Nueva León|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=elchenque.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171220052359/http://www.elchenque.com.ar/his/temrel/10/nuevaleon.htm|dátum archivácie=2017-12-20}}&lt;/ref&gt;. Na územie Čile sa zameral [[Diego de Almagro]], prvý guvernér Nového Toleda&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/almagro.htm|titul=Diego de Almagro|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Almagro spolu s 500-člennou výpravou, ktorú podporovalo niekoľko tisíc indiánov, vyrazil v roku 1935 z Peru smerom na juh. Po mori vyšla súčasne s ním námorná výprava, ktorá sa mala plaviť pozdĺž pobrežia (táto ako prvá zdokumentovala západné pobrežie Južnej Ameriky). Andy prekročila výprava už na jar 1536. Už v tomto období však zahynula veľká časť jej členov, keďže pochod bol veľmi ťažký.  V rovnakom roku však časť výpravy narazila na indiánsky kmeň Mapuče, ktorý pred tým dokázal zastaviť aj expanziu Inkov. Španieli tak nepokračovali viac na juh. Ich snahu o objavovanie zastavil aj vnútorný konflikt medzi [[Francisco Pizarro|Franciscom Pizarrom]] a Diegom de Almagrom. Obaja dobyvatelia ríše Inkov medzi sebou súperili o moc už dlhé roky pred tým, no v tomto období vyvrcholil ich vzájomný konflikt vo vojenskom strete. Všetko vyriešila bitka pri Las Salinas, ktorá sa odohrala 26. apríla 1538. Tu zvíťazil Pizarro&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.amautacunadehistoria.com/2009/06/la-batalla-de-las-salinas.html|titul=LA BATALLA DE LAS SALINAS|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=amautacunadehistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho výhra súčasne znamenala, že šancu na objavovanie Čile dostal Pizarrov verný spojenec [[Pedro de Valdivia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/v/valdivia.htm|titul=Pedro de Valdivia|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Valdivia dúfal, že v Čile nájde drahé kovy a dokonca veril, že by sa tu mohlo nachádzať tzv. [[Eldorado]], teda krajina zlata. Avšak územie Čile nedokázalo napriek snahe Valdiviu prilákať iných objaviteľov, lebo ostatní boli presvedčení, že je to veľmi chudobný a nehostinný kraj. Valdivia napriek tomu v roku 1540 vyrazil, no spolu s ním išlo iba 11 Španielov. Túto skupinku však sprevádzalo niekoľko tisíc indiánov. Postupne sa však k výprave pridali stratení vojaci z predchádzajúcej Almagrovej expedície a tak sa postupne výprava rozšírila na približne 150 španielskych členov. Výprava prišla až k rieke Copiapó (sever centrálnej časti súčasného Čile). Tu Valdivia oficiálne pripojil nové územie k Španielsku a nazval ho Nová Estremadura&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://es.althistory.wikia.com/wiki/Reino_de_Nueva_Extremadura|titul=Reino de Nueva Extremadura|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=es.althistory|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Následne o niekoľko mesiacov neskôr prišiel Valdivia až k rieke Mapocho. Tu sa rozhodol založiť nové mesto a tak 12. februára 1541 vzniklo [[Santiago (Čile)|Santiago]], vtedy však nieslo meno Santiago del Nuevo Extremo, teda Santiago Novej Extremadury&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-634.html|titul=Fundación de Santiago|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To znamenalo aj založenie tzv. [[Generálne kapitánstvo Čile|Generálneho kapitánstva Čile]] (zvané tiež Guvernéstvo Čile), pričom práve Valdivia sa stal jeho prvým guvernérom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lhistoria.com/america/capitania-general-de-chile|titul=Capitanía General de Chile|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=lhistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Krátko po založení mesta pokračovala výprava ďalej. Mesto tak zostalo nechránené, čo využili miestni indiáni a Santiago vypálili. Španieli napriek tomu začali mesto hneď obnovovať. Aby Valdivia zaistil väčšiu bezpečnosť mesta, poslal správu do Peru. Posily však prišli až o rok a pol. Medzi tým však v Peru vznikol nový spor medzi španielskymi dobyvateľmi, ktorý sa skončil v bitke pri Jaquijahuana (9. apríl 1548)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiadelperu.carpetapedagogica.com/2012/10/Batalla-de-Jaquijahuana.html|titul=Batalla de Jaquijahuana|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=historiadelperu.carpetapedagogica.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180826014718/http://historiadelperu.carpetapedagogica.com/2012/10/Batalla-de-Jaquijahuana.html|dátum archivácie=2018-08-26}}&lt;/ref&gt;. V tejto bitke sa však Valdivia pridal na stranu, ktorá bojovala proti Pizarrovi. Pizarro bol porazený a Valdivia si znova upevnil svoju pozíciu. Vďaka silnejšej pozícii už mohol Valdivia reálne uvažovať o ďalšej expedícii, ktorá by mohla ísť oveľa viac južne, ako pred tým. To však súčasne znamenalo vojnu s kmeňom Mapuče (Aruakáni). Tak sa aj stalo a 6. februára 1550 sa Valdiviovo vojsko stretlo s Mapuče v bitke pri Andalien, kde Španieli vyhrali&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/153434|titul=Batalla de Andalién|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na mieste bitky založili následne mesto [[Concepción (mesto v Čile)|Concepción]]. Valdivia potom pokračoval ďalej na juh a zakladal nové osady. Domnieval sa, že tak oslabí Aruakánov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-573.html|titul=Concepción colonial|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Snahu Španielov kolonizovať juh Čile však Mapuče úspešne potláčali, keď zničili prakticky všetky nové španielske osady v tejto oblasti. Mapuče si postupne dokázali vybudovať medzi Španielmi veľký rešpekt (keďže španielske straty boli obrovské – rádovo mnoho tisícové) a ich územie sa stalo, podobne ako pred tým pri Inkoch, hranicou expanzie dobyvateľov. Valdiviova snaha o dobytie južných území skončila 25. decembra 1553, keď bol v bitke pri Tucapel zajatý bojovníkmi z kmeňa Mapuče. Následne indiáni zajatých Španielov (vrátane Valdiviu) zabili a zjedli ich srdcia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-95492.html|titul=Batalla de Tucapel|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Mapuče v tejto bitke viedol jeden z ich náčelníkov [[Lautaro (domorodý bojovník)|Lautaro]], ktorý je do súčasnosti považovaný za symbol odporu proti európskym kolonizátorom. Paradoxom bolo, že práve Lautaro slúžil pred tým v španielskom vojsku, kde sa naučil španielskej bojovej taktike&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-721.html|titul=El toqui Lautaro (ca.1534-1557)|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Na čelo španielskych snáh o obsadenie juhu Čile sa po smrti Valdiviu dostal [[Francisco de Villagra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=villagra-francisco-de|titul=Francisco de Villagra|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aj tohto však Lautaro porazil a podarilo sa mu dokonca zničiť osadu Concepción, ktorá mala slúžiť ako dôležitý oporný bod Španielov na juhu Čile. Lautaro sa po ďalšej úspešnej bitke rozhodol presunúť na sever a zničiť staršie španielske osady vrátane Santiaga. Dostal sa však iba po osadu Peteroa, kde bol Španielmi na čele s Villagrom porazený (1556)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/chile/batalla-de-peteroa|titul=Batalla de Peteroa|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ďalšia bitka sa uskutočnila až o rok pri rieke Mataquito, kde znova Villagra vyhral a Lautaro dokonca zahynul. Aby Villagra dokázal španielskym osadníkom, že sa mu podarilo poraziť indiánsku hrozbu, nechal Lautarovi odrezať hlavu a túto nechal vystaviť v centre Santiaga&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/154698|titul=Batalla de Mataquito|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Novým guvernérom sa v roku 1557 sa stal [[García Hurtado de Mendoza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/h/hurtado_de_mendoza_garcia.htm|titul=García Hurtado de Mendoza|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento svoju moc upevnil tým, že zatkol svojho predchodcu Villagra a vyhnal ho do Peru. Nový guvernér mal k dispozícii veľké vojsko, ktoré ihneď použil proti odbojným Mapuče. Týchto porazil a nechal popraviť ich náčelníkov. Guvernér nechal opäť založiť osadu Concepción a súčasne nechal obnoviť okolité pevnosti. Mendoza následne pokračoval v objavovaní Čile viac na juh. Aj on na novo objavených miestach nechal zakladať nové osady, lebo sa tak, ako jeho predchodcovia domnieval, že týmto spôsobom oslabí indiánov. Avšak spôsob vlády Mendozu sa nepozdával vysokopostaveným Španielom v Peru a tak ho nahradili jeho predchodcom Villagrom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=365&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=35&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Historia de Chile: Biografías. García Hurtado de Mendoza y Manrique:1535-1609|dátum prístupu=2017-10-20|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vojna s kmeňom Mapuče ===
[[Súbor:Guerra_Arauco.jpg|náhľad|vpravo|Vojna medzi Španielmi a kmeňom [[Mapuče]] ovplyvnila počiatky kolonizácie Čile. Obrázok ukazuje jednu zo vzájomných bitiek v prvej polovici 17. storočia.]]
Už v roku 1570 zničilo nové španielske osady zemetrasenie (zemetrasenia budú postihovať Čile pravidelne). Toto zničilo hlavne osadu Concepción. Už o päť rokov neskôr sa odohralo ďalšie silné zemetrasenie, ktoré poničilo taktiež niekoľko osád&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3576.html|titul=Los terremotos en Chile (1570-2010)|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ďalším negatívnym faktorom boli choroby, no predovšetkým vojenské hrozby. Na súši kolonistov stále ohrozoval kmeň Mapuče a na mori boli hrozbou piráti z [[Anglicko|Anglicka]] a [[Holandsko|Holandska]]. Z nich najznámejším bol Angličan Sir [[Francis Drake]], ktorý dokonca dobyl a vyraboval prístav [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://dadaisforever.wordpress.com/2009/02/17/piratas-en-las-costas-de-chile/|titul=Piratas en la costa de Chile|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=dadaisforever.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Pirátske útoky začali postupne pre prístavy v Čile spôsobovať stále väčšie problémy. Pre [[Miestokráľovstvo Peru]] malo územie Čile strategický význam, predovšetkým pre jeho blízkosť [[Magalhaesov prieliv|Magalhaesovmu prielivu]], ktorý spája [[Atlantický oceán|Atlantický]] a [[Tichý oceán]]. Miestokráľ z Peru preto rozhodol, že v blízkosti prielivu nechá vystavať nové prístavné osady a pokúsi sa zamedziť anglickým a holandským lodiam prechádzať prielivom. [[Pedro Sarmiento de Gamboa]] bol poverený realizáciou tohto projektu. Gamboa v roku 1584 síce založil na juhu dve osady, no ich obyvatelia čoskoro postupne zomreli od hladu a chorôb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://pueblosoriginarios.com/biografias/gamboa.html|titul=Pedro Sarmiento de Gamboa|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=pueblosoriginarios.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tým sa plány Španielov na upevnenie svojej moci na juhu Čile na dlhý čas skončili. Angličania neúspech Španielov využili a vyslali do oblasti ďalších pirátov. Na ich čele stál tento krát [[Thomas Cavendish]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.estrellaarica.cl/site/edic/20021123201413/pags/20021123201957.html|titul=Corsarios extranjeros: Thomas Cavendish|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=estrellaarica.cl|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Čile sa španielskym kolonistom podarilo pred pirátmi tento raz ubrániť, no na severe v Peru a Mexiku už boli anglickí piráti úspešní. Keďže peruánski miestokráli a ani čilskí guvernéri nedokázali riešiť problémy so zahraničnými pirátmi, rozhodli sa Španieli nahradiť funkciu guvernéra novým úradom. Vznikla tak tzv. kráľovská audiencia (Real Audiencia). Jednalo sa prakticky o súdny dvor, no tento mal nie len súdne, ale aj administratívne a vojenské právomoci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-704.html|titul=La Real Audiencia|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento úrad však bol tvorený neskúsenými úradníkmi a tak sa vláda už po roku vrátila do rúk guvernérom. V roku 1583 sa novým guvernérom Čile stal [[Alonso de Sotomayor]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=383&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=35&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Alonso de Sotomayor|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160810080543/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=383&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=35&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-08-10}}&lt;/ref&gt;. Tento prišiel s vlastným plánom, ako konečne poraziť Mapuče. Zámer zahŕňal vytvorenie profesionálneho vojska, ktoré by nahradilo mestské milície, ktoré bojovali do tej doby. Jeho plán však nebol úspešný, keďže proti nemu vystúpila cirkev, ktorá bola presvedčená, že indiánov porazí ich preorientovaním na kresťanstvo. Ani toto však nevyšlo a Španieli bojovali s Mapuče dlhé roky ďalej. Dokonca guvernér [[Martín García Óñez de Loyola]] padol v boji s Mapuče v roku 1598. Mapuče sa dokonca podarilo všetky mestá južne od rieky [[Biobío (rieka)|Biobío]] zničiť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=garcia-onnez-de-loyola-martin|titul=Martín García Óñez de Loyola|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Katastrofa, ktorú Španieli utrpeli nakoniec prinútila vládu v Peru, aby konečne pristúpila k vytvoreniu profesionálneho vojska, ktoré by odboj indiánov vyriešilo. V centrálnej a severnej časti Čile sa však kolonistom začalo postupne dariť. Aby Španieli zabránili indiánskemu odboju v týchto častiach Čile, priznali tamojším indiánskym náčelníkom rovnaké postavenie, aké mali španielski šľachtici. Zároveň však nútili obyčajných indiánov k tvrdej práci v poľnohospodárskych usadlostiach. V týchto častiach Čile sa tak počty indiánov začali rýchlo znižovať. Títo (podobne ako inde) nedokázali čeliť hlavné európskych chorobám, voči ktorým nemali imunitu. Z tohto dôvodu začali Španieli do oblasti nosiť [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokov]] z Afriky, ktorí mali nahradiť indiánov. Keďže však prácu otrokov bolo treba oveľa viac v strieborných baniach v Hornom Peru, títo väčšinou z Čile rýchlo odchádzali. Hlavnou ekonomickou oblasťou Čile sa stalo poľnohospodárstvo, kde kolonisti ťažili ešte z indiánskej tradície. Hlavne v severnej a centrálnej časti Čile totiž žili pomerne vyspelé indiánske kmene, ktoré mali rozvinuté poľnohospodárstvo. Prví Španieli, ktorým sa podarilo preniknúť medzi indiánov a dokonca aj medzi pár kmeňov Mapuče, boli [[Spoločnosť Ježišova|Jezuiti]]. Títo začali kázať v jazyku pôvodných obyvateľov. Už v roku 1561 podporil snahy miestnych kňazov a misionárov aj samotný pápež, ktorý nechal v Čile zriadiť prvé biskupstvo. Toto sa neskôr rozdelilo na dve diecézy, keďže jedna nedokázala účinné spravovať také veľké územie. Boli to práve katolícke [[Rehoľný rád|rehoľné rády]], ktoré začali ako prvé rozvíjať vzdelávanie v Čile&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2010/08/405-6784-9-en-1767-expulsan-de-chile-a-la-compania-de-jesus.shtml/|titul=La historia de los jesuitas en Chile|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Ani pomerne úspešné pôsobenie Jeuzitov však nezastavilo vojnu medzi kolonistami a Mapuče. Tieto boje zaberali veľký podiel rozpočtu Peru. Dá sa konštatovať, že v boji s Mapuče v Čile padlo viac Španielov, než vo zvyšku celej Ameriky spolu. Napriek tomu si nemohli Španieli dovoliť, aby Čile ovládli Mapuče, keďže práve Čile tvorilo južné ochranné pásmo Peru, ktoré bolo centrum španielskej koloniálnej vlády v celej Južnej Amerike a navyše aj miestom, kde sa ťažilo veľké množstvo striebra. Španieli sa rozhodli vyslať k Mapuče desiatky kresťanských misionárov, aby tento kmeň dobyli nie vojnou, ale prijatím kresťanstva. Mapuče však na túto snahu reagovali najprv popravou všetkých misionárov a následne obnovením útokov na španielske osady na severe. Tento neúspech rozdelil španielskych kolonistov na dve skupiny, jednu tvorili Jezuiti a druhú iné katolícke rády a väčšina obyvateľstva. Španielsky kráľ [[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]] nakoniec rozhodol, že plán Jezuitov spočívajúci v posielaní misionárov a defenzívnej vojne už nebude pokračovať a kolonisti sa tak vrátili ku koncepcii ofenzívnej vojny&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;. Ani tu však Španieli neboli veľmi úspešní, keď v roku 1629 Mapuče zničili celú ich vojenskú výpravu, ktorá smerovala na juh. Vojny s Mapuče postupne zjednotili všetkých kolonistov, ktorí tak už neriešili predchádzajúce spory medzi Jezuitmi a zvyškom spoločnosti. Čile sa tak stalo postupne veľmi militarizovanou spoločnosťou, miestni kolonisti sa stali veľmi dobrými a skúsenými bojovníkmi, na druhej strane však Čile značne zaostávalo vo vzdelanosti a ekonomike, keďže obyvateľstvo sa sústredilo predovšetkým na boj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-691.html|titul=La Guerra de Arauco (1550-1656)|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Stabilizácia a rozvoj kolónie ===
[[Súbor:Portrait of Ambrosio O'Higgins (18th-19th century).jpg|náhľad|vpravo|[[Ambrosio O'Higgins]] je jeden z najvýznamnejších kapitánov generálov Čile. Neskôr pôsobil ako miestokráľ Peru.]]
Keďže Magalhaesov prieliv bol nebezpečný pre časté útoky pirátov a zlé počasie, rozhodli sa Španieli využívať vo väčšej miere [[Hornský mys]]. Holanďania však získali silné postavenie na oboch miestach, dokonca na určitý čas v roku 1643 obsadili strategický ostrov [[Chiloé]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiadevaldivia-chile.blogspot.sk/2010/06/ocupacion-holandesa-de-1643.html|titul=OCUPACION HOLANDESA DE 1643|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=historiadevaldivia-chile|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Problémy však naďalej spôsobovali aj Angličania, ktorí útočili na čilské prístavy, pričom niektoré sa im aj podarilo vydrancovať. Pirátska hrozba pretrvala po celé 17. storočie. Strategický význam mesta Concepción sa prejavil práve v čase vojny s Mapuče. Čilský guvernér sem práve preto presunul aj svoje sídlo zo Santiaga a Concepción sa tak stalo de facto hlavným mestom Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.concepcioncity.cl/ciudad.html|titul=Historia - La Ciudad de Concepción|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=concepcioncity.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1647 postihlo Čile ďalšie silné zemetrasenie, ktoré vážne poškodilo Santiago. Do Čile sa však vo väčšej miere nesťahovali noví európski kolonisti, čo začalo spôsobovať problémy. Aj z tohto dôvodu sa postupne najväčšou skupinou obyvateľstva stali [[mestic]]i, teda miešanci európskych kolonistov a pôvodných indiánskych obyvateľov (mestici z mesta sa nazývali Rotos, mestici na vidieku sa nazývali huasos a peones)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100617.html|titul=El proceso de mestizaje en Chile|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vďaka veľkej vzdialenosti nie len od Európy, ale i od Peru sa čilská administratíva vyznačovala pomerne veľkou samostatnosťou, miestni guvernéri mali relatívne veľkú moc, dokonca aj miestni cirkevní predstavitelia fungovali pomerne samostatne. Miestne katolícke rehoľné rády začali dokonca medzi sebou viesť aj ozbrojené strety, aby získali silnejšie postavenie na úkor iného rádu. Už počas 17. storočia sa niektoré rehoľné školy zmenili s povolením pápeža na univerzity.

Najväčšími exportnými komoditami sa stali hovädzie kože a iné produkty z hovädzieho dobytka (podobne ako v iných južných provinciách Južnej Ameriky). Z dôvodu jednostranne zameraného obchodu na Peru a neustále pokračujúcej vojny s Mapuče sa však Čile ekonomicky vôbec nedarilo. Miestnu ekonomiku tak muselo začať dotovať Miestokráľovstvo Peru, aby bola vôbec schopná fungovať. Napriek všetkému sa však už v tej dobe severnú a centrálnu časť súčasného Čile podarilo postupne stabilizovať. Po zemetrasení v Peru v roku 1687 sa však začalo v Čile oveľa viac presadzovať pestovanie obilia, ktoré postupne nahradilo hovädzí dobytok a produkty z neho ako hlavný exportný artikel. V roku 1682 sa novým guvernérom stal [[José de Garro]], za jeho vlády sa však jeho pozícia premenovala na kapitán generál a tak bol kapitánom generálom Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=garro-jose|titul=José de Garro|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Od tejto doby sa už za guvernérov vymenovávali ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom pred tým osvedčili. Súčasne sa hlavné mesto vrátilo do Santiaga z toho istého dôvodu, pre ktorý bolo pred tým presunuté do Concepciónu, teda kvôli hrozbe Mapuče. Prvým guvernérom, ktorého vláda priniesla Čile prosperitu bol [[José Manso de Velasco]], ktorý sa guvernérom stal v roku 1737&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=73&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=28&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=José Manso de Velasco|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160422222943/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=73&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=28&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-04-22}}&lt;/ref&gt;. Jeho vláda sa okrem iného vyznačovala aj zakladaním nových miest. Velasco taktiež podporoval sťahovanie ľudí z vidieka do miest, čo napomáhalo zvyšovaniu vzdelávania. V roku 1738 nechal Velasco založiť univerzitu. Velasco dosahoval v Čile nebývalé úspechy a tak sa v roku 1745 stal dokonca miestokráľom Peru. Ďalším významným guvernérom bol [[Manuel de Amat y Junyent]], ktorý vládol od roku 1755&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=amat-y-junient-manuel-de|titul=Manuel de Amat y Junyent|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aj on sa vďaka zásluhám (potlačil hrozbu lupičských skupín, ktoré terorizovali Čile) stal už v roku 1761 miestokráľom Peru. V roku 1767 však Čile poznačil nútený odchod Jezuitov. Títo totiž podobne, ako v iných častiach Južnej Ameriky, výrazne podporovali nie len vzdelávanie, ale i poľnohospodárstvo. Ich odchod tak mal negatívny vplyv, lebo produkcia podstatne poklesla&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;.

Od roku 1772 sa guvernér Čile už trvale premenoval na kapitána generála Čile. Vtedajší kapitán generál [[Agustín de Jáuregui]] chcel vojnu s Mapuče vyriešiť tým, že im ponúkol možnosť vymenovať veľvyslanca v Santiagu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=jauregui-y-aldecoa-agustin-de|titul=Agustín de Jáuregui|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Najsilnejšie kmene Mapuče skutočne vyslancov poslali, ale po čase sa tento pokus ukázal ako neúspešný, nakoľko indiánski veľvyslanci začali vo veľkej miere popíjať alkoholické nápoje a tak sa radšej vrátili späť ku svojim kmeňom. V roku 1786 sa Čile rozdelilo na dve intendancie, jedna mala sídlo v Santiagu a druhá v Concepcióne. V roku 1788 sa kapitánom generálom stal [[Ambrosio O'Higgins]]. Bol to [[Íri|Ír]] narodený priamo v [[Írsko (ostrov)|Írsku]], ktorý sa postupne stal významným obchodníkom v Santiagu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/ohiggins_ambrosio.htm|titul=Ambrosio O'Higgins|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Neskôr sa zapojil do verejných projektov, kde zaznamenal úspechy a tak sa stal kapitánom generálom Čile. Aj on nechal zakladať nové mestá, rozširoval cesty a podporoval vzájomnú spoluprácu medzi čilskými mestami. V roku 1791 presadil zrušenie tzv. encomiend, čo boli usadlosti, kde museli povinne pracovať indiáni (v podstate ako otroci). Indiáni tak boli po dlhej dobe konečne oslobodení od povinnosti pracovať na Španielov a mohli sa začať venovať vlastnej produkcii. Vďaka svojmu pôsobeniu sa Ambrosio O'Higgins stal v roku 1796 miestokráľom Peru. Ambrosio O'Higgins ako miestokráľ v roku 1798 podporil ukončenie závislosti Čile na Peru. Tento krok iba formálne potvrdil faktický stav, keďže kapitáni generáli (resp. pred tým guvernéri) boli aj tak reálne pomerne samostatní. Ambrosio O'Higgins je považovaný za jedného z najvýznamnejších kapitánov generálov (guvernérov) Čile počas španielskej nadvlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-94300.html|titul=Ambrosio O'Higgins|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Vojna za nezávislosť ==
=== Dôvody konfliktu ===
[[Súbor:GarciaCarrasco.JPG|náhľad|vpravo|[[Francisco Antonio García Carrasco]] bol kapitánom generálom Čile v období rokov 1808 až 1810.]]
Vďaka stabilizácii a rozvoju, ktoré priniesli poslední úspešní kapitáni generáli sa Čile začalo dariť po všetkých stránkach. Zlepšila sa ekonomika, poľnohospodárska produkcia, vybudovali sa nové cesty, ktoré spájali staršie ale i nové mestá. Súčasne sa zvýšila miera vzdelanosti obyvateľstva. Vojna s Mapuče síce pokračovala ďalej, no Mapuče sa začali postupne sťahovať viac južne, čo uvoľnilo aj priestor pre nových osadníkov, ktorí mohli zakladať nové osady na miestach, kde to pred tým nebolo buď vôbec možné, alebo iba veľmi obtiažne. Do popredia sa tak začali dostávať obchodníci a štátni úradníci. Tým sa dostalo viac moci práve nemilitarizovanej časti spoločnosti, ktorá si toho aj bola vedomá. Mestská rada (cabildo) v Santiagu sa stala centrom regionálnej vlády, ktorá už nebola výhradne v rukách jediného muža, ale podieľal sa na nej kolektívny orgán. Tento tvorili predovšetkým miestni rodáci a obyvatelia, čím vzrastal regionalizmus a zameranie hlavne na Čile. Miestni obyvatelia však postupne začali tvoriť aj väčšinu ozbrojených zborov a tiež ich velenia. Mnohí sa už začali cítiť viac Američanmi, či Čiľanmi, než Španielmi&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1212&amp;IdCategoria=59&amp;IdArea=293&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Historia de Chile: La Independencia de Chile|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160305051705/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1212&amp;IdCategoria=59&amp;IdArea=293&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-03-05}}&lt;/ref&gt;.

Do celej Ameriky povoľovali spočiatku Španieli imigráciu aj nešpanielskym Európanom. Neskôr však Španieli takúto migráciu zakázali a povoľovali ju iba individuálne na základe špeciálneho povolenia. To vytváralo priestor pre korupciu, no Španieli dovoľovali prisťahovanie niektorým vybraným národom, predovšetkým katolíckym Írom. Vďaka európskej migrácii sa aj do Santiaga dostávali moderné európske trendy a nové moderné myšlienky. Bohaté rodiny posielali svojich synov na štúdiá do Európy (medzi nimi boli aj neskorší vodcovia bojov za nezávislosť Čile). Títo sa potom vracali s revolučnými myšlienkami, ktoré neboli veľmi kompatibilné s tradičnou prošpanielskou politikou. Vzdelávanie sa postupne presunulo od cirkvi k štátu a tak sa aj výuka začala vykonávať nie v latinčine, ale španielčine.

V roku 1808 zomrel vo funkcii kapitán generál [[Luis Muñoz de Guzmán]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1212&amp;IdCategoria=59&amp;IdArea=293&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Luis Muñoz de Guzmán|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160305051705/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1212&amp;IdCategoria=59&amp;IdArea=293&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-03-05}}&lt;/ref&gt;. Podľa pokynu kráľa mal byť na jeho miesto vymenovaný dôstojník s najvyššou hodnosťou. Miestna kráľovská audiencia sa však rozhodla vymenovať na uvoľnené miesto vlastného kandidáta, ktorým bol [[Juan Rodríguez Ballesteros]]&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;. Vojsko však nebolo s týmto rozhodnutím spokojné a tak sa rozhodlo presadiť vlastného kandidáta na post kapitána generála. Po dvoch mesiacoch tak bol Ballesteros zosadený a na jeho miesto sa dostal [[Francisco Antonio García Carrasco]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=garcia-carrasco-francisco-antonio|titul=Francisco Antonio García Carrasco|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tieto udalosti vytvorili napätie medzi úradom kapitána generála a kráľovskou audienciou. Carrasco bol však politicky neskúsený a tak sa nechal ľahko ovládnuť záujmovými skupinami na čele ktorých stál [[Juan Martínez de Rozas]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-95056.html|titul=Juan Martínez de Rozas|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Rozas však bol medzi obyvateľmi veľmi neobľúbený. Do týchto udalostí zasiahla aj [[španielska vojna za nezávislosť]]. V roku 1808 donútil francúzsky vládca [[Napoleon Bonaparte]] španielskeho kráľa [[Karol IV. (Španielsko)|Karla IV.]] abdikovať a jeho dediča [[Ferdinand VII.|Ferdinanda]] nechal uväzniť. Na španielsky trón Napoleon dosadil svojho brata [[Jozef I. Bonaparte|Jozefa]]. Čilskí predstavitelia sa rozhodli prisahať vernosť Ferdinandovi. Najväčší vplyv na udalosti v Čile nakoniec mala vražda posádky anglickej lode, ktorá bola následne vyrabovaná. Z tohto zločinu boli obviňovaní práve Carrasco a Rozas, čo ešte viac zhoršilo ich pozíciu, Rozas dokonca odišiel zo Santiaga a nechal neskúseného Carrasca samého&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://patriavieja.wordpress.com/2009/01/09/el-escndalo-scorpion/|titul=El Escándalo Scorpion|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=atriavieja.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Spoločnosť sa tak začala deliť na dve skupiny. Jednu tvorili rojalisti. K tým patrili Španieli narodení ešte v Európe a niektorí bohatí kreoli (potomkovia Španielov narodení už v Amerike). Druhú skupinu tvorili patrioti, ktorí však spočiatku ešte nepožadovali úplnú samostatnosť od Španielska. Požadovali iba vytvorenie vlastnej vlády, ktorá by však bola podriadená Španielsku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-692.html|titul=Guerra de la Independencia (1810-1818)|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Stará vlasť ===
[[Súbor:José_Miguel_Carrera.jpg|náhľad|vpravo|[[José Miguel Carrera]] vykonal v novembri 1811 vojenský prevrat a stal sa prezidentom prvej chunty a faktickým diktátorom Čile.]]
Termín Stará vlasť, teda La Patria Vieja, označuje úvodné obdobie boja za nezávislosť Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100853.html|titul=La Patria Vieja|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V podstate začína v roku 1808, kedy kráľovská audiencia vymenovala vlastného kapitána generála a nevyhovela tak rozhodnutiu španielskeho kráľa. Vzájomné vzťahy medzi čilskými rodákmi a španielskymi prisťahovalcami boli veľmi napäté a stali sa hlavným dôvodom neskorších udalostí. Kreoli chceli dosiahnuť vytlačenie všetkých španielskych prisťahovalcov z mocenských postov. Čiľanom začali radiť patrioti z [[Buenos Aires]], ktorí boli v tej dobe už pomerne radikálni. Avšak aj Carrascovi radili ľudia z Buenos Aires, predovšetkým miestokráľ [[Baltasar Hidalgo de Cisneros]], ktorý navrhoval tvrdý postup voči potenciálnym vzbúrencom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|titul=Baltasar Hidalgo de Cisneros|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060321181516/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|dátum archivácie=2006-03-21}}&lt;/ref&gt;. Carrasco nakoniec naozaj nechal zatknúť troch vodcov patriotov. Keď sa však dozvedel, že miestokráľ Cisneros bol zbavený funkcie, rozhodol sa zatknutých vodcov patriotov poslať okamžite do Peru, kde mali byť potrestaní. Tomu však zabránila veľká demonštrácia pred sídlom kapitána generála. Na toto reagovala kráľovská audiencia, ktorá ponúkla protestujúcim ukončenie vlády Carrasca a jeho nahradenie miestnym dôstojníkom. 16. júla 1810 sa tak novým kapitánom generálom stal [[Mateo de Toro Zambrano]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/t/toro_y_zambrano.htm|titul=Mateo de Toro Zambrano|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento však mal už v čase svojho menovania 83 rokov a trpel senilitou, bol tak veľmi ľahko ovplyvniteľný. Patrioti sa rozhodli túto situáciu využiť a snažili sa Zambrana ovplyvňovať vo svoj prospech. To sa im aj podarilo, vďaka tomu sa na vedúce pozície vo vojsku dostali podporovatelia patriotov. Ďalším úspechom patriotov bolo povolenie zvolania cabilda (zhromaždenia), ktoré Zambrano určil na 18. september 1810. Patrioti nechali Santiago obsadiť milíciami a na cabildo nepozvali hlavných predstaviteľov rojalistov. Na zhromaždení Zambrano ohlásil svoj odchod z funkcie. Súčasne ponúkol zhromaždeniu, aby samo rozhodlo o type novej vlády. Cabildo rozhodlo o vytvorení chunty. Na jej čele mal stáť prezident chunty, ktorým bol vymenovaný Zambrano. Formálne však nová chunta prisahala vernosť španielskemu kráľovi Ferdinandovi VII&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-593.html|titul=Primera Junta de Gobierno (1810)|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prvým krokom, ktorý chunta urobila bolo posilnenie vojska a milícii. Súčasne rozhodla, že čilské prístavy budú môcť prijímať aj nešpanielske lode, avšak iba z krajín, ktoré sú buď spojenecké alebo neutrálne. Ďalším krokom bolo vyhlásenie volieb. V apríli 1811 sa však rojalisti rozhodli pre kontrarevolúciu. Táto však bola neúspešná, keďže rojalisti neboli vôbec pripravení. Keďže súčasťou chunty bol aj nepopulárny Juan Martínez de Rozas, začali čoskoro konflikty aj medzi patriotmi. Nový parlament, ktorý vzišiel z volieb, zasadol 4. júla 1811. Prevahu tu mali umiernené skupiny. Aj tento formálne prisahal vernosť španielskemu kráľovi Ferdinandovi. Radikálna čas patriotov však nebola spokojná s tým, že nemá väčšinu a tak sa rozhodla pre vojenské riešenie tejto situácie. Na čele radikálov stál [[José Miguel Carrera]], ktorý patril k vplyvnej a početnej rodine Carrerovcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/carrera_jose.htm|titul=José Miguel Carrera|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Radikáli vyhnali z parlamentu nepohodlných poslancov a nahradili ich vlastnými stúpencami, následne došlo k rozšíreniu chunty na päť členov, kde väčšinu mali práve zástancovia radikálov. Za prezidenta chunty bol dosadený kňaz [[Joaquín Larraín]], ktorý patril k ďalšej vplyvnej a početnej rodine Larraínovcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Joaqu%C3%ADn_Larra%C3%ADn_Salas|titul=Joaquín Larraín Salas|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová radikálna chunta vytvorila nový súdny dvor, novú provinciu a upravila spôsob vyplácania mzdy kňazom, ktorí museli byť verní novej vláde. Následne došlo tiež k schváleniu zákona, ktorý zbavil otroctva všetky deti otrokov a zakázal dovoz nových otrokov do Čile. Umiernená, ale aj radikálna skupina patriotov sa rozhodli obmedziť moc rodiny Carrerovcov. Týmto sa to však nepáčilo a tak 15. novembra 1811 uskutočnili druhý vojenský prevrat. Carrerovci následne nechali rozpustiť parlament a zatknúť Rozasa (ktorý bol následne deportovaný do [[Spojené provincie La Platy|Spojených provincii La Platy]]). Tento krok vyvolal de facto občiansku vojnu v Čile. Carrerovci začali presadzovať úplnú nezávislosť na Španielsku. Tieto myšlienky začalo postupne podporovať viacero významných Čiľanov. Na čelo chunty sa postavil [[José Miguel Carrera]], ktorý začal otvorene robiť kroky vedúce k nezávislosti keď vyhlásil, že v Čile už nebudú platiť žiadne nariadenia prijaté mimo jeho územie. José Miguel Carrera však vládol ako diktátor a jeho vláda bola poznačená represiami. Došlo však aj k vytvoreniu tzv. Národného inštitútu, ktorý zlúčil niekoľko univerzít v Santiagu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiacultural.com/2013/04/biografia-de-jose-miguel-carrera.html|titul=José Miguel Carrera|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=historiacultural.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Na udalosti v Čile reagoval miestokráľ Peru [[José Fernando de Abascal y Sousa]], ktorý do Čile vyslal armádu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historiaperuana.pe/biografia/jose-fernando-abascal-sousa/|titul=José Fernando de Abascal y Sousa|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=historiaperuana.pe|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po príchode do Čile sa armáda rojalistov presunula na juh, kde ju posilnilo veľké množstvo priaznivcov monarchie. Carrera poslal proti veľkému vojsku rojalistov o niečo menšie vojsko, ktoré viedol [[Bernardo O'Higgins]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-562.html|titul=Bernardo O'Higgins|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a [[Juan Mackenna]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100186.html|titul=Juan Mackenna|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Súčasne sa situácia rýchlo menila aj v Španielsku, kde boli Francúzi porazení a na trón sa mal vrátiť Ferdinand. Rozhodujúca bitka sa odohrala v meste Rancagua 1. a 2. októbra 1814. Tu jednoznačne vyhrali rojalisti, no veliteľovi vojska patriotov O'Higginsovi sa podarilo aj so skupinou vojakov vďaka protiútoku z miesta utiecť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-94412.html|titul=Batalla de Rancagua|dátum prístupu=2017-10-21|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Návrat španielskej vlády ===
[[Súbor:Cruce_de_los_Andes.jpg|vľavo|náhľad|Generál [[José de San Martín]] (vľavo) a [[Bernardo O'Higgins]] (vpravo) prekračujú [[Andy]] (1817), čim sa boj za nezávislosť preniesol do [[Čile]].]]
Po bitke pri meste Rancagua sa k moci vrátili španielski rojalisti. Toto obdobie je tak nazývané reconquista, teda znovudobytie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3671.html|titul=La reconquista española (1814-1817)|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španieli sa rozhodli obnoviť svoju moc nad Čile, ale i celou Amerikou a znova zaviesť absolutizmus. Za nového kapitána generála bol vymenovaný v októbri 1814 [[Mariano Osorio]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/osorio_mariano.htm|titul=Mariano Osorio|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento bol však umiernený a nechcel zaviesť v Čile silné a masívne represie voči patriotom. Títo tak boli postihnutí hlavne ekonomicky, keď na nich Španieli uvalili veľké dane a niektorým rodinám nechali zhabať majetok. Peruánskemu miestokráľovi Abascalovi y Sousovi sa mierny prístup Osoria vôbec nepozdával a tak presadil jeho odvolanie. Osoria 26. decembra 1815 nahradil [[Francisco Marcó del Pont]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=marco-del-pont-francisco-casimiro|titul=Francisco Marcó del Pont|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za jeho vlády sa k moci dostali výhradne Španieli a miestni obyvatelia boli diskriminovaní a nemohli sa dostať do žiadnej významnejšej pozície. Španielska vláda tak bola stále viac nepopulárna, dokonca u časti obyvateľstva prevládala až nenávisť voči Španielsku. Patrioti tak začali znova vytvárať plány na návrat nezávislej vlády. Avšak na nejakú zmenu nemali dostatočnú silu.
[[Súbor:JuraIndependencia.jpg|náhľad|vpravo|12. februára 1818 bola vyhlásená nezávislosť Čile. Obrázok znázorňuje túto udalosť.]]
V roku 1812 bol generál [[José de San Martín]] vymenovaný za nového veliteľa severnej armády Spojených provincii La Platy, pričom jeho úlohou malo byť dobytie Horného Peru (súčasná [[Bolívia]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/san_martin.htm|titul=José de San Martín|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. San Martín bol presvedčený, že Horné Peru nedokáže dobyť z územia Argentíny kvôli zlému prístupu do takého hornatého územia. Rozhodol sa preto, že na Horné Peru zaútočí zo severu. Aby sa mu to však podarilo, musel najprv dobyť Čile a následne samotné Peru. Až z tadiaľ sa potom mohol presunúť do Horného Peru. San Martín tak presunul svoju armádu na západ k hraniciam Čile, kde sa začal pripravovať na inváziu. Aby San Martín zabránil preventívnemu útoku zo strany čilských Španielov, začal do Santiaga posielať domnelých vyhnancov, ktorí podávali kapitánovi generálovi Osoriovi falošné správy o tom, že San Martín má slabú armádu a nechce útočiť. K San Martínovej armáde sa postupne pripojilo množstvo čilských patriotov, ktorí po obnovení španielskej vlády ušli z Čile. Jedným z týchto patriotov bol aj [[Manuel Rodríguez Erdoíza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/rodriguez_manuel.htm|titul=Manuel Rodríguez Erdoíza|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho San Martín poveril, aby v Čile začal viesť partizánsky boj proti Španielom. Erdoízovú armádu tvorili miestni banditi, ktorí dokonale poznali prostredie a ich vojenská činnosť začala Španielom spôsobovať veľké problémy. Španieli proti nim nedokázali účinne bojovať, vypísali na Erdoízu dokonca odmenu, no neúspešne. Vďaka tomu bol San Martín na začiatku roka 1817 pripravený zaútočiť. Následne prekročil [[Andy]], hneď potom sa v údolí Chacabuco (12. februára 1817) stretla San Martínova armáda so Španielmi, ktorých porazila&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/chile/la-batalla-de-chacabuco|titul=La Batalla de Chacabuco|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Táto porážka Španielov tak zaskočila, že ich armáda ušla cez more preč z Čile. Kapitán generál Francisco Marcó del Pont dokonca ani nestihol ujsť zo Santiaga a San Martín ho zajal. Vďaka týmto úspechom sa k San Martínovej armáde pripojilo veľa Čiľanov. Aby San Martín podporil pripojovanie čilských vojakov, ustanovil čilského patriota Bernarda O'Higginsa za svojho pobočníka. Po obsadení Santiaga dokonca čelní predstavitelia patriotov ponúkli San Martínovi možnosť vládnuť v Čile. To však San Martín odmietol a moc prenechal práve Bernardovi O'Higginsovi, ten sa tak stal tzv. najvyšším riaditeľom Čile (Director supremo de Chile). Aby mohol San Martín pokračovať na sever, nechal skonfiškovať majetok rojalistov, ktorý mu zaistil dostatok peňazí na pokračovanie vojenskej kampane. Súčasne zabránil rodine Carrerovcov, aby sa dostala späť k moci. Bernardo O'Higgins vyhlásil 12. februára 1818 slávnostne nezávislosť Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiadelnuevomundo.com/index.php/2017/07/la-independencia-chile/|titul=La Independencia De Chile|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=historiadelnuevomundo.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171101165840/http://www.historiadelnuevomundo.com/index.php/2017/07/la-independencia-chile/|dátum archivácie=2017-11-01}}&lt;/ref&gt;.

=== Nová vlasť ===
[[Súbor:Capitán General Bernardo O'Higgins Riquelme.jpg|vpravo|náhľad|[[Bernardo O'Higgins]] bol ústrednou postavou boja za nezávislosť Čile a zároveň počiatkov nezávislého Čile.]]
Obdobie po vyhlásení nezávislosti sa nazýva Nová vlasť, teda La Patria Nueva&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100852.html|titul=La Patria Nueva|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ústrednou postavou tohto obdobia sa stal [[Bernardo O'Higgins]], ktorý bol nemanželským synom [[Ambrosio O'Higgins|Ambrosia O'Higginsa]], bývalého kapitána generála Čile a miestokráľa Peru, čo bol paradox, keďže práve Bernardo sa následne stal jedným z hlavných predstaviteľov boja za nezávislosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/ohiggins_bernardo.htm|titul=Bernardo O'Higgins|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Už na začiatku musel čeliť ďalšiemu pokusu rojalistov o protiútok. Rojalisti získali kontrolu nad mestami Concepción a Talcahuano. V týchto mestách sa začali postupne vyloďovať nové španielske jednotky pod velením bývalého kapitána generála Osoria. Armády rojalistov a patriotov sa stretli v marci 1818 pri meste Talca&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/chile/las-batallas-de-cancha-rayada|titul=Las Batallas de Cancha Rayada|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španieli však boli v početnej nevýhode a tak sa stiahli za hradby mesta. Rojalisti sa rozhodli zaútočiť počas noci, pričom ich útok sa im podaril, dokonca O'Higgins bol zranený v boji. Španieli tak prekvapivo vyhrali bitku pri Talce. Rozhodujúca bitka sa odohrala 5. apríla 1818 na pláňach Maipú, ktoré sa nachádzajú pri rieke Maipo. Tu sa stretli dve početne rovnocenné armády. Bitku nakoniec jednoznačne vyhrali patrioti, ktorých viedol znova Argentínčan San Martín, O'Higgins sa kvôli zraneniu do bitky pripojil až pri jej konci. Toto víťazstvo znamenalo konečné potvrdenie nezávislosti Čile, keďže Španieli už nemali dostatok síl na zvrátenie tohto stavu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-94411.html|titul=Batalla de Maipú|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Poslednou baštou rojalistov sa tak stalo mesto Concepción, kam sa aj stiahli zvyšky rojalistickej armády. Na čelo posledného rojalistického odporu sa postavil [[Vicente Benavides]], ktorý však pred tým slúžil v armáde patriotov. Benavidesova armáda sa chovala veľmi kruto, zajatcov a odporcov popravovala bez súdu. Na toto odpovedala rovnako aj armáda patriotov. Benavides bol spočiatku úspešný, svoje pozície udržal až do roku 1821. Potom bola jeho armáda porazená a Benavides sa rozhodol utiecť do Peru. Posádka lode, na ktorej chcel z Čile odísť ho však vydala úradom a tak bol v roku 1822 obesený. Nenávisť voči Benavidesovi bola taká veľká, že jeho telo bolo po jeho smrti znetvorené a rozštvrtené. Zvyšky jeho armády kládli odpor ešte do roku 1824&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=benavides-vicente|titul=Vicente Benavides|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Súčasne však musel Bernardo O'Higgins riešiť aj ekonomické problémy. Aby zaistil záujmy nového štátu na mori, začal vytvárať novú flotilu. Velenie nad flotilou zveril [[Škóti|Škótovi]] [[Thomas Cochrane|Thomasovi Cochranemu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-726.html|titul=Lord Thomas Alexander Cochrane|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve Cochranemu sa podarilo dobyť ostrov Chiloé a mesto [[Valdivia (mesto)|Valdivia]], ktoré boli tradičnými rojalistickými pevnosťami. Vďaka tomu získal v Čile veľkú prestíž. Španieli však plánovali do Južnej Ameriky vyslať veľké vojsko, ktoré malo ukončiť vzbury proti Španielsku. Tento plán však nakoniec nevyšiel, keďže v samotnom Španielsku začali nepokoje proti absolutizmu kráľa. V roku 1820 tak mohla začať invázia do Peru, na ktorú sa San Martín dlho pripravoval. Medzi tým sa konflikt preniesol zo Španielska aj do Peru, kde sa taktiež miestni Španieli začali vzájomne sporiť o otázke absolutizmu. Túto situáciu chceli San Martín a Cochrane využiť. Výprave síce velil Argentínčan a Škót, formálne však vojsko bojovalo pod čilskou zástavou. Čilská armáda sa nalodila na pripravené lode a v Peru sa plánovala vylodiť. Keďže rojalisti nepoznali miesto, kde sa tak malo stať, museli svoju veľkú armádu rozdeliť pozdĺž pobrežia Peru, čo bola pre rojalistov veľká nevýhoda. Armáda sa nakoniec vylodila pri meste Paracas. Vtedy sa však ukázali rozpory aj medzi patriotmi, keďže San Martín bol skôr umiernený zástanca konštitučnej monarchie, kým Cochrane požadoval úplnú nezávislosť. Patrioti však pokračovali v boji a 12. júla 1821 sa San Martínovi podarilo obsadiť hlavné mesto [[Lima]]. Podobne ako pred tým v Čile, ani v Peru nechcel San Martín miestnym obyvateľom nič diktovať a preto nechal zvolať zasadnutie mestskej rady (cabildo). Tu miestni obyvatelia vyhlásili 28. júla 1821 nezávislosť. San Martín bol zvolený za protektora Peru&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://historiadelperu.carpetapedagogica.com/2013/01/gobierno-de-jose-de-san-martin-1821-1822.html|titul=Gobierno de José de San Martín (1821 - 1822)|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=historiadelperu.carpetapedagogica.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171027131624/http://historiadelperu.carpetapedagogica.com/2013/01/gobierno-de-jose-de-san-martin-1821-1822.html|dátum archivácie=2017-10-27}}&lt;/ref&gt;.

Medzi tým však zvyšky rojalistov zhromaždili veľkú armádu na juhu Peru. San Martín však nemal dostatočnú silu na to, aby toto vojsko porazil. O pomoc tak požiadal [[Simón Bolívar|Simóna Bolívara]], hrdinu boja za nezávislosť zo severnej časti Južnej Ameriky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/monografia/bolivar/|titul=Simón Bolívar|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Obaja sa stretli v roku 1822 v meste [[Santiago de Guayaquil]]. Keďže z tohto stretnutia neexistuje zápis, nie je do súčasnosti známe, na čom sa obaja dohodli. Avšak po návrate do Limy zistil San Martín, že patrioti v jeho neprítomnosti začali s represiami. S tým on nesúhlasil a tak sa rozhodol vrátiť späť do Čile. Ani tu však nezostal dlhšie, lebo proti nemu vystupoval Cochrane. Ten dokonca požadoval, aby bol San Martín súdený. San Martín bol týmito udalosťami sklamaný a tak odišiel najprv do Argentíny a následne do Francúzska, kde v roku 1850 zomrel. V boji proti rojalistom tak pokračoval Simón Bolívar, ktorý velil aj San Martínovej armáde. 6. augusta 1824 porazil rojalistov pri Juníne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historiaperuana.pe/periodo-colonial/emancipacion/batalla-junin/|titul=La Batalla de Junín|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=historiaperuana.pe|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a v decembri 1824 vyhral rozhodujúcu bitku pri Ayacucho. Táto bitka znamenala úspešný koniec vojny za nezávislosť Peru (z pohľadu patriotov) a zároveň koniec španielskej vlády v Južnej Amerike. Rojalisti už nemali silu na odpor a tak patrioti postupne vytlačili Španielov aj z posledných pevností, ktoré ešte držali. Oslobodenie Peru znamenalo zároveň koniec boja za nezávislosť Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historiaperuana.pe/periodo-colonial/emancipacion/batalla-ayacucho/|titul=La Batalla de Ayacucho|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=historiaperuana.pe|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Prvá republika (1826 – 1891) ==
=== Vláda Bernarda O'Higginsa a počiatky štátu ===

Potom, čo došlo ku konečnému oslobodeniu Peru sa mohli patrioti v Čile zamerať na budovanie štátu. Bernardo O'Higgins presadil medzi prvými opatreniami zrušenie šľachtických titulov, čím chcel podporiť republikánsku formu nového štátu. Týmto rozhodnutím však vyvolal voči svojej osobe odpor medzi šľachtou, ktorá taktiež podporovala nezávislosť štátu a ktorá mala zároveň pomerne veľký vplyv. O'Higgins sa zameral na vydávanie nových nariadení, ktorými chcel krajinu radikálne zmeniť, predovšetkým chcel odstrániť veci, ktoré boli podľa neho škodlivé. Často sa však jednalo o kultúrne tradície regiónu, takže jeho snaha bola prijatá veľmi negatívne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://bogobierno.blogspot.sk/|titul=Gobierno de Bernardo O'Higgins|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=bogobierno|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. O'Higgins tiež presadil zavedenie pravidelného spojenia medzi Santiagom a najdôležitejším prístavom Čile [[Valparaíso (mesto)|Valparaísom]]. Taktiež podporil rozmach školstva a do určitej miery uvoľnil cenzúru, čím podporil vznik nových novín. Aby nový štát mohol fungovať, potreboval peniaze, O'Higginsovi sa podarilo získať zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] pôžičku, ktorá Čile v danom čase pomohla. V roku 1818 bola prijatá nová ústava nazvaná Ústava roku 18 (XVII). Postupe si však O'Higgins získal svojou politikou veľa nepriateľov a vznikol tak na neho tlak, ktorý spočíval v požiadavkách, aby sa O'Higgins vzdal absolútnej vlády a nechal zvolať parlament a zostaviť vládu. Týmto požiadavkám však O'Higgins nemienil ustúpiť a podporu mal aj v novej ústave, ktorá určovala jeho funkcii funkčné obdobie na neurčitý čas. Až v roku 1822 sa O'Higgins rozhodol, že predsa nechá zvolať parlament, no jeho úlohou nebolo vládnuť, ale schváliť novú ústavu. Vďaka novej ústave však boli zavedené ústupky, predovšetkým bolo presne stanové trvanie funkčného obdobia najvyššieho riaditeľa na 6 rokov s možnosťou jedného opätovného zvolania. Súčasne bol ustanovený nový parlament a senát a určený spôsob volieb do týchto orgánov. O'Higginsova vláda sa však stala postupne veľmi nepopulárna. Veľa ľudí nesúhlasilo s diktátorskou formou vlády jedného muža, iní nesúhlasili s podporou vojen v rámci Latinskej Ameriky, kde chcel O'Higgins podporovať miestnych bojovníkov za nezávislosť. Nespokojnosť prerástla až do ozbrojeného odporu na čele ktorého stál [[Ramón Freire]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/freire_ramon.htm|titul=Ramón Freire|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten na konci roka 1822 získal podporu v meste Concepción a následne aj v iných oblastiach Čile. Následne sa mu podarilo presadiť zvolanie mestskej rady (cabildo) v Santiagu, ktoré v januári 1823 prijalo demisiu Bernarda O'Higginsa, ktorého pozícia už bola neudržateľná. Moc na Čile prevzala nová chunta, ktorú tvorili traja členovia, konkrétne [[Agustín de Eyzaguirre y Arechavala]] ako prezident a [[Fernando Errázuriz Aldunate]] a [[José Miguel Infante y Rojas]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/eyzaguirre.htm|titul=Agustín de Eyzaguirre y Arechavala|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová chunta vládla iba tri mesiace, keď ju v apríli 1823 vystriedal samotný Ramón Freire v pozícii najvyššieho riaditeľa Čile. Aby Bernardo O'Higgins zabránil budúcim konfliktom, ktoré by poškodili Čile, rozhodol sa dobrovoľne odísť do Peru, kde aj dožil svoj život.

Nový najvyšší riaditeľ Ramón Freire mal podporu armády. Bol iným vládcom, než jeho predchodca O'Higgins. Jeho hlavnou výhodou bolo, že bol ochotný prijať rady aj iných ľudí, čo znížilo napätie medzi hlavnými vrstvami spoločnosti. Už na začiatku svojej vlády v roku 1823 nechal Freire zrušiť otroctvo a následne presadil prijatie ďalšej novej ústavy. Táto ústava sa však ukázala ako nefunkčná a tak bola už v roku 1824 zrušená. Napriek tomu, že vďaka zrušeniu ústavy mohol Freire vládnuť fakticky ako diktátor, nechal zvolať parlament. Tento si však nezískal prakticky žiadny podporu v spoločnosti a tak ho Freire v roku 1825 rozpustil. Posledné rojalistické snahy o získanie opätovnej vlády boli porazené práve za vlády Freireho, keď čilská armáda porazila posledných Španielov na ostrove Chiloé. Druhým problémom po španielskej hrozbe sa ukázala pôžička, ktorú Čile získalo za vlády O'Higginsa. Čile nemalo peniaze na jej splatenie, čo vyvolalo problémy. Freire sa tak rozhodol v roku 1826 odovzdať moc parlamentu. Tým skončilo prvé obdobie vlády Freireho. Nový parlament ovládli zástancovia radikálnych zmien, tí požadovali federalizáciu Čile, lebo sa domnievali, že nasledovanie príkladu [[Spojené štáty|Spojených štátov]] zaistí Čile prosperitu. Bola prijatá nová ústava, ktorá Čile rozdelila na 8 provincii. To však vyvolalo v krajine chaos, pretože poslanci sa nevedeli dohodnúť na rozdelení území jednotlivých provincii, ani na tom, kto bude v provinciách vládnuť. Nová ústava zaviedla inštitút prezidenta, presne po vzore USA. Prvým prezidentom sa stal 9. júla 1826 na tri mesiace [[Manuel Blanco Encalada]], následne rezignoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-92158.html|titul=Manuel Blanco Encalada|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Chaos prinútil rezignovať aj druhého prezidenta [[Agustín Eyzaguirre|Agustína Eyzaguirrea]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/eyzaguirre.htm|titul=Agustín Eyzaguirre|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, ktorého v januári 1827 nahradil znova Ramón Freire. Ten vydržal do mája 1827 a taktiež pod tlakom udalostí radšej rezignoval. Funkcie prezidenta sa tak ujal vtedajší viceprezident [[Francisco Antonio Pinto]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-92156.html|titul=Francisco Antonio Pinto|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek tomu, že Pinto bol generál, nedokázal priniesť krajine poriadok. V roku 1828 bola prijatá ďalšia ústava. Táto ustanovovala priamu voľbu prezidenta. Ani nová ústava nezastavila chaos, ktorý v Čile v danom čase bol. V novembri 1829 sa na jeden deň stal dočasným prezidentom znova Ramón Freire.

Aby politici dokázali lepšie presadzovať svoje názory, začali sa postupne organizovať v prvých politických stranách. Na jednej strane tak boli konzervatívci a na druhej liberáli, treťou skupinou boli prívrženci Bernarda O'Higginsa, ktorý však žil v exile v Peru. V polovici roku 1829 radšej rezignoval aj prezident Pinto. Následne sa v októbri ešte na mesiac vrátil, no potom znova rezignoval. Anarchia nakoniec vyvrcholila na konci roku 1829 bitkou pri Ochagavía, kde sa stretli prívrženci O'Higginsa a vlády. Rozhodujúca bitka tohto obdobia sa uskutočnila 17. apríla 1830 pri Lircay, kde konzervatívci na čele s [[José Joaquín Prieto|Josém Joaquínom Prietom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-661.html|titul=José Joaquín Prieto|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; porazili liberálov, ktorých viedol Ramón Freire. Práve táto bitka ukončila krátku občiansku vojnu v Čile a stala sa začiatkom stabilizácie republiky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-94938.html|titul=Batalla de Lircay|dátum prístupu=2017-10-22|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Hegemónia Diega Portalesa a začiatok vlády konzeravítcov ===
[[Súbor:Diego Portales.JPG|vpravo|náhľad|[[Diego Portales]] sa síce nestal prezidentom, no fakticky vládol Čile od roku 1830 do roku 1837.]]
Hlavnými predstaviteľmi víťaznej konzervatívnej časti spoločnosti boli [[José Joaquín Prieto]] a [[Diego Portales]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3358.html|titul=Diego Portales|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prieto sa stal 18. septembra 1831 prezidentom, Portales bol dokonca už v priebehu roka 1830 postupne ministrom vnútra, zahraničných vecí, vojny a námorníctva. Prvé kroky smerujúce k vytvoreniu stabilnej vlády začal robiť Portales. Ten na jednej strane považoval silný autoritatívny štát za najlepšiu formu vlády pre vtedajšie Čile, no súčasne nechcel byť vodcom, ktorý by krajinu viedol. Práve on sformoval prvú konzervatívnu vládu. Za prezidenta presadil postupne prvých konzervatívcov, ktorými boli [[José Tomás Ovalle]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/ovalle_jose.htm|titul=José Tomás Ovalle|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, [[Francisco Ruiz-Tagle]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Francisco_Ruiz_Tagle_Portales|titul=Francisco Ruiz-Tagle|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a [[Fernando Errázuriz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Fernando_De_Err%C3%A1zuriz_Aldunate|titul=Fernando Errázuriz|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Spolu trvala vláda týchto troch prezidentov od 24. decembra 1829 do 18. septembra 1831, čo svedčí o tom, že hlavné slovo mal práve Portales. Tento sa zasadil aj o zníženie vplyvu armády (poslal do dôchodku skoro celé velenie), čim chcel zabrániť budúcim prevratom. Ako protiváhu armáde nechal vybudovať pomerne veľké občianske milície. Následne sa Portales zameral na odstránenie prípadných súperov medzi konzervatívcami. Za prezidenta presadil v roku 1831 Josého Joaquína Prieta, ktorý patril k frakcii prívržencov O'Higginsa. Napriek moci, ktorú Portales mal, zostal veľmi skromný, odmietol dokonca mzdu, ktorá mu za jeho funkcie patrila. Poslúžil ako vzor aj pre iných politikov, vďaka čomu sa Čile stalo výnimkou medzi ostatnými skorumpovanými juhoamerickými štátmi. Portales postupne dokázal na svoju stranu získať obe nepriateľské strany z občianskej vojny, ktoré začali vyznávať jeho filozofiu rozvoja Čile. V roku 1833 bola prijatá nová ústava. Táto konečne priznala volebné právo väčšiemu počtu ľudí, konkrétne všetkým mužom starším ako 25 rokov, ktorí vedeli písať a čítať. V skutočnosti však boli voľby iba formálnou záležitosťou, keďže boli zámerne manipulované podľa predstáv vlády. Podľa novej ústavy bolo funkčné obdobie prezidenta 5 rokov s možnosťou jedného znovuzvolenia. Aj po ekonomickej stránke sa vláde darilo veľmi dobre, došlo k úprave colnej politiky tak, aby bola výhodná pre rozvoj štátu a ekonomiky. Vláda dokonca rozhodla, že prístav Valparaíso sa stane zónou oslobodenou od povinnosti platiť clo, čo výrazne zvýšilo bohatstvo tohto prístavu, ale i regiónu a krajiny. Dokonca aj bohaté čilské rodiny podporovali projekty rozvoja štátu. Veľké bohatstvo získalo Čile z ťažby nerastných surovín, hlavne zlata, striebra a medi. V roku 1836 bola formálne založená [[Konzervatívna strana (Čile)|Konzervatívna strana]], ktorej členovia boli aj prezident Prieto a jeho nasledovníci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-604.html|titul=Partido Conservador|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Už čoskoro sa však začali prejavovať nezhody medzi Čile a Peru. To vytvorilo v roku 1836 pod vedením [[Andrés de Santa Cruz|Andrésa de Santa Cruza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/santa_cruz.htm|titul=Andrés de Santa Cruz|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; [[Peruánsko-bolívijská konfederácia|konfederáciu]] s Bolíviou. Oba štáty však mali ambície stať sa hlavnou mocnosťou v Tichom oceáne. Ďalším problémom boli dlh Peru voči Čile a colná politika Peru voči čilským produktom. Santa Cruz v snahe oslabiť Čile podporil bývalého prezidenta Čile Freireho v snahe prevziať moc, no jeho snaha sa vôbec nepodarila a Freire musel odísť do exilu. Aby Portales zabránil konfederácii získať prevahu na mori, prikázal zničiť ich flotilu, ktorá však bola početnejšia, než čilská. Napriek tomu boli Čiľania úspešní a podarilo sa im zajať tri zo šiestych peruánskych lodí, čím eliminovali nebezpečenstvo na mori. Následne v roku 1836 vyhlásilo Čile Peruánsko-bolívijskej konfederácii vojnu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-639.html|titul=La guerra contra la Confederación Perú-Boliviana (1837-1839)|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Podmienky, ktoré si kládli Čiľania však boli veľmi tvrdé, takže na nich podľa očakávania konfederácia nepristúpila. V Čile však vojna nebola vôbec populárna, čo sa prejavilo už v roku 1837, kedy bol dokonca Portales zajatý vlastnými vojakmi. Následne rebelujúci vojaci 6. júna 1837 Portalesa zavraždili. Na to zareagovala čilská armáda, ktorá rebelov rýchlo porazila, následne všetkých popravila a hlavu ich veliteľa bola vystavená v meste Quillota. Vražda Portalesa úplne zmenila verejnú mienku v prospech vojny. Čiľanom sa 20. januára 1838 podarilo obsadiť Limu, no túto museli následne pre nedostatok zásob opustiť. Armáda sa presunula na úrodnejší sever, kde nabrala zásoby. 20. januára 1839, teda presne rok po obsadení Limy sa pri meste Yungay odohrala rozhodujúca bitka celej vojny, kde jednoznačne vyhralo vojsko Čile pod velením generála [[Manuel Bulnes|Manuela Bulnesa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/peru/batalla-de-yungay|titul=Batalla de Yungay|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Protektor Peruánsko-bolívijskej konfederácie Santa Cruz ušiel pod tlakom Čiľanov z bojiska. Táto bitka znamenala koniec Peruánsko-bolívijskej konfederácie. Manuel Bulnes získal vďaka víťazstvu v Čile veľkú popularitu, ktorú sa rozhodol využiť v politike. Desaťročnú vládu prezidenta Prieta tak vystriedal v roku 1841 práve Manuel Bulnes&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/bulnes.htm|titul=Manuel Bulnes|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Ďalšie konzervatívne vlády ===
[[Súbor:Manuel Montt presidente-2.jpg|vpravo|náhľad|[[Manuel Montt]] bol prvým civilným konzervatívnym prezidentom Čile.]]
[[Manuel Bulnes]] bol výborný vojak, ktorý sa veľmi skoro prepracoval až na generála&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3587.html|titul=Manuel Bulnes|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aby podporil svoju vládu, hneď na začiatku vyhlásil všeobecnú amnestiu a dovolil vrátiť sa do služby väčšine generálov, ktorých Portales poslal do núteného dôchodku. Dovolené bolo tiež vrátiť sa do vlasti aj Bernardovi O'Higginsovi, no ten v roku 1842 zomrel a do Čile sa tak vrátiť nestihol. Následne začal prezident robiť kroky, ktoré mali podporiť príchod nových osadníkov. To sa však veľmi nedarilo, keďže väčšina prisťahovalcov mierila skôr do Argentíny a Uruguaja. V roku 1844 Španielsko uznalo nezávislosť Čile. Bulnesova vláda bola prijímaná veľmi pozitívne a tak bol v roku 1846 opäť zvolený za prezidenta. Nastal veľký rozvoj Santiaga, ale i železničnej siete. Rozvoju krajiny pomohlo aj objavenie nových strieborných baní. Následne došlo aj k objaveniu uhlia a tak sa mohli rozvíjať aj ďalšie oblasti, kde bolo potrebné práve uhlie. Dariť sa začalo aj poľnohospodárstvu, ktoré vďaka bohatstvu štátu nemuselo byť tak jednostranne založené, ako poľnohospodárstvo v Argentíne či Uruguaji. Veľmi obľúbeným sa stalo pestovanie [[Vinič hroznorodý|viniča]]. Práve víno sa neskôr stalo jedným zo symbolov miestneho poľnohospodárstva. V roku 1849 bola založená [[Liberálna strana (Čile)|Liberálna strana]], ktorá združovala oponentov vládnucich konzervatívcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Partido_Liberal|titul=Partido Liberal|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Bulnes podľa ústavy už nemohol kandidovať a tak voľby v roku 1851 vyhral [[Manuel Montt]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/montt.htm|titul=Manuel Montt|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Montt na rozdiel od svojich predchodcov nebol vojakom. Už na začiatku svojej vlády však musel čeliť pokusu o zosadenie, ktoré viedol generál [[José María de la Cruz]], ktorého Montt porazil vo voľbách. Vládnej armáde velil bývalý prezident Bulnes (ktorý bol paradoxne bratranec Cruza). Bulnes ako skúsený veliteľ po niekoľkých mesiacoch revolúciu potlačil. Podobne ako pred tým Bulnes, aj Montt sa rozhodol po výhre vyhlásiť všeobecnú amnestiu, aby zabránil pokračovaniu konfliktu. Vláda sa zamerala na masívnu podporu vzdelávania a vyhlásila základné školstvo za bezplatné. Aj cirkvi bolo dovolené sa zapojiť a tak dochádzalo aj k zakladaniu veľmi kvalitných cirkevných škôl. Za vlády Montta sa podarilo konečne aj priviesť väčší počet európskych prisťahovalcov (stále to však bolo neporovnateľné s Argentínou a Uruguajom). Súčasne pokračovalo rozširovanie železničnej siete, ktorá mala spájať aj Santiago s prístavom Valparaíso. Už v roku 1852 začal v krajine fungovať telegraf. Následne bola vytvorená aj špeciálna banka, ktorá mala podporovať rozvoj poľnohospodárstva poskytovaním pôžičiek. Koniec veľkej miery prosperity začal v roku 1858, kedy jednak čilský export získal silnú konkurenciu v iných častiach sveta a jednak prestali fungovať niektoré strieborné bane. V tomto období sa začala tiež diskusia o postavení [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]] v krajine. Práve na tejto otázke sa Konzervatívna strana rozdelila. Vznikla tak [[Národná strana (Čile, 1857)|Národná strana]] (kam sa pridal aj prezident Montt)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Partido_Nacional_o_Monttvarista|titul=Partido Nacional o Monttvarista|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Od Liberálnej strany sa zas oddelili členovia, ktorí nesúhlasili so spoluprácou s konzervatívcami. Odídenci založili [[Radikálna strana (Čile)|Radikálnu stranu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3395.html|titul=El Partido Radical|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1859 vypukla ďalšia revolta, ktorú však vláda okamžite potlačila. Prezident Montt tak vládol taktiež 10 rokov. V roku 1861 ho vystriedal jeho stranícky kolega [[José Joaquín Pérez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3478.html|titul=José Joaquín Pérez|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezident Pérez, tak ako jeho predchodcovia, taktiež čelil hrozbe. V roku 1862 vznikol konflikt medzi Peru a Španielskom, ktoré odmietlo Peru uznať za nezávislý štát. Španieli obsadili ostrovy Chincha patriace Peru. Čile sa rozhodlo, že Peruáncom musí proti Španielom pomôcť. Čile sa však otvorene do vojny pridalo až v roku 1865, keď vyhlásilo Španielsku vojnu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://es.althistory.wikia.com/wiki/Guerra_hispano-sudamericana_(EURP)|titul=Guerra hispano-sudamericana|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=althistory|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Čile však malo k dispozícii iba dve lode. Napriek tomu boli Čiľania na mori opäť úspešní, keď sa im podarilo zajať jednu zo španielskych lodí. V roku 1866 sa k Peru a Čile pridali ešte [[Ekvádor]] a Bolívia. Keďže spojené peruánsko-čilské námorníctvo nedokázalo Španielom konkurovať, začalo sa vyhýbať priamemu boju v snahe oslabiť Španielov nedostatkom zásob. To sa skutočne aj darilo a Španieli začali mať nedostatok zásob a ich situácia bola kritická. 31. marca 1866 tak začali ostreľovať prístav Valparaíso, ktorý vážne poškodili. O to isté sa Španieli pokúsili aj v peruánskom prístave [[Callao]]. Callao však malo na rozdiel od nechráneného Valparaísa vlastnú obranu a obrancom sa podarilo vážne poškodiť viaceré španielske lode. Španieli tak bolí nútení odísť preč. Čile pristúpilo k opevneniu dôležitého prístavu Valparaíso a vybudovaniu nových vojnových lodí. Aj vďaka úspechu vo vojne so Španielskom vládol prezident Pérez až do roku 1871. Po skončení vojny so Španielmi malo Čile dostatok času a prostriedkov na definitívne ukončenie hrozby zo strany indiánskeho kmeňa Mapuče, ktorý stále ovládal južné územia. Vojenskú výpravu viedol [[Cornelio Saavedra Rodríguez]]. Úplná pacifikácia Mapuče však trvala ešte niekoľko desaťročí. V roku 1871 prijal parlament zákon, ktorý zakazoval prezidentom vládnuť v dvoch funkčných obdobiach po sebe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Cornelio_Saavedra_Rodr%C3%ADguez|titul=Cornelio Saavedra Rodríguez|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Začiatok liberálnych vlád a vojna s Peru a Bolíviou ===
[[Súbor:Map_of_the_War_of_the_Pacific.en2.svg|vpravo|náhľad|Mapa ukazuje posun hraníc Čile po [[druhá tichomorská vojna|druhej tichomorskej vojne]].]]
Prezident Pérez vybral za nového prezidenta [[Federico Errázuriz Zañartu|Federica Errázuriza Zañartua]], ktorý bol v roku 1871 aj zvolený&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3418.html|titul=Federico Errázuriz Zañartu|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Errázuriz Zañartu bol na rozdiel od svojich predchodcov liberál, súčasne bol členom Liberálnej strany. Patril však tiež ku konzervatívnej časti Liberálnej strany, ktorá verila v autoritatívnu vládu. Jeho zvolenie bolo výsledkom spojenectva medzi konzervatívcami a liberálmi. Spojenectvo však skončilo pomerne rýchlo, keď sa obe skupiny nedohodli na spôsobe kontroly cirkevných škôl. Liberáli totiž presadzovali sekularizáciu, s čím konzervatívci nesúhlasili. Errázuriz Zañartu podporil navýšenie rozpočtu armády a námorníctva, čo sa neskôr ukázalo ako prezieravé rozhodnutie. Podporoval tiež rozvoj zdravotníctva. Za nového prezidenta vybral Errázuriz Zañartu svojho ministra [[Aníbal Pinto|Aníbala Pinta]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3295.html|titul=Aníbal Pinto|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Proti nemu sa však rozhodol kandidovať veľmi populárny politik [[Benjamín Vicuña Mackenna]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-561.html|titul=Benjamín Vicuña Mackenna|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Reálne hrozilo, že prvýkrát v histórii mohol vyhrať kandidát, ktorého nevybral predchádzajúci prezident. Vicuña Mackenna však bol nakoniec prinútený sa vzdať svojej kandidatúry a tak sa Pinto stal prezidentom, keď kandidoval úplne sám. Aníbal Pinto definitívne odmietol spoluprácu s konzervatívcami a tak začali liberáli vládnuť osamote.

V tomto období muselo Čile čeliť medzinárodným sporom o územia, na severe s Peru a Bolíviou a na juhu s Argentínou. Hlavne severné územia však boli pre veľké zásoby nerastných surovín pre Čile (rovnako však pre Peru a Bolíviu) veľmi dôležité. Už počas vlády Errázuriza Zañartua podpísali Peru a Bolívia vzájomnú tajnú dohodu, ktorá bola namierená proti Čile a týkala sa práve severných území bohatých na nerastné suroviny. Hlavným zdrojom bohatstva bol [[liadok]] (liadky sú soli kyseliny dusičnej, ktoré sa dobre rozpúšťajú vo vode a sú významné priemyselné hnojivá). Najviac liadku sa však nachádzalo v území zvanom Tarapacá, ktoré kontrolovalo Peru. Ďalšie bohaté ložiská boli tiež v Bolívii. Ťažbu však realizovali spoločnosti a ľudia z Čile. Peru aj Bolívia však mali veľké ekonomické problémy a preto chceli ťažbu liadku znárodniť, čo by poškodilo Čile. Aby Čile zabránilo Peru a Bolívii zaútočiť, vyžiadali si Čiľania, aby ich nová obrnená fregata Cochrane vyplávala z britských lodeníc ešte pred dokončením. Už iba prítomnosť takto vyspelej a silnej zbrane prinútila Peru a Bolíviu vyčkávať. Predstavitelia Bolívie pod tlakom vojenskej sily Čile pristúpili v roku 1874 k uzavretiu dohody, kde potvrdili vzájomné hranice a zaviazali sa, že nezvýšia dane čilským spoločnostiam, ktoré sa zaoberali ťažbou liadku. V Bolívii však v roku 1876 prebehol vojenský prevrat a nová vláda napriek zmluve dane zvýšila. Následne dokonca Bolívia vyslala do oblastí baní svoju armádu, ktorá bane obsadila. Na to Čile zareagovalo vyslaním armády, ktorá obsadila mesto [[Antofagasta (mesto)|Antofagasta]], ktoré sa nachádzalo na bolívijskom území bohatom na liadok. Antofagasta však mala okrem toho aj strategický charakter, lebo spájala Bolíviu s Tichým oceánom, súčasne si však na toto územie Čile dlhé roky robilo územný nárok. Bolívia tak v roku 1879 vyhlásila vojnu Čile. Bolívia tak urobila preto, lebo si bola vedomá toho, že sa k nej pridá Peru, ktoré tak o niekoľko dní aj urobilo, zverejnilo tajnú zmluvu s Bolíviou z roku 1873 a taktiež vyhlásilo Čile vojnu. Tým začala tzv. vojna o Pacifik, tiež nazývaná [[druhá tichomorská vojna]], či vojna o liadok&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-693.html|titul=Las operaciones militares de la Guerra del Pacífico|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Čile bolo hneď od začiatku v nevýhode, keďže väčšina z jej malej armády bola dislokovaná na juhu v boji s kmeňom Mapuče. Peru s Bolíviou mali oveľa viac vojakov a Peru malo viac lodí. V čase začatia konfliktu však už malo Čile k dispozícii dve moderné pancierované lode. Peruáncom sa síce na začiatku podarilo potopiť jednu čilskú loď, no tá už bola zastaralá, naopak Čiľania potopili jednu z dvoch najmodernejších peruánskych vojnových lodí. O nejaký čas Čiľania dokonca dokázali zajať druhú z dvoch kedysi najmodernejších peruánskych lodí Huáscar, ktorú následne pripojili k svojej flotile. Čile tak mohlo zahájiť pozemnú inváziu do provincie Tarapacá. Hneď na začiatku zaznamenali Čiľania niekoľko víťazstiev a postupovali ďalej. Avšak v bitke pri osade Tarapacá narazili na silnejší odpor, než čakali. Peruánske vojsko ich prekvapilo a túto bitku vyhralo. Čile však napriek tomu pokračovalo ďalej a následné bitky už znova vyhralo. Postupne tak provinciu Tarapacá predsa Čile obsadilo. Obsadenie tejto provincie spôsobilo v Peru aj Bolívii vážne problémy. Prezidenti oboch krajín boli nútení odstúpiť zo svojich funkcii a boli nahradení. Po prvých úspechoch sa Čile sústredilo na obsadenie miest [[Arica (mesto)|Arica]] a [[Tacna (mesto)|Tacna]]. O obe mestá sa bojovalo v polovici roku 1880. Obe bitky vyhrali znova Čiľania, dokonca v bitke o mesto Tacna utrpela bolívijská armáda také veľké straty, že do vojny už vôbec nezasiahla a následne stiahla Bolívia všetky svoje bojové oddiely na východ (na územie súčasnej Bolívie). Peru však nedokázalo čilskej armáde vôbec vzdorovať a Čile tak postupovalo stále viac na sever. Čilskí vojaci vstúpili do Limy 17. januára 1881. Čilské vojsko zostalo v Lime až do októbra 1883, medzi tým ešte prebehlo niekoľko bitiek, no vo vojne definitívne zvíťazilo Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/18760306/Cuando-Lima-Fue-Chilena.html|titul=Cuando Lima Fue Chilena|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171019213459/http://www.taringa.net/posts/info/18760306/Cuando-Lima-Fue-Chilena.html|dátum archivácie=2017-10-19}}&lt;/ref&gt;.

Výsledok vojny bol pre Čile veľmi pozitívny. Získalo bolívijskú provinciu Litoral (súčasná provincia [[Antofagasta (región)|Antofagasta]]), čim Bolívia stratila prístup k moru. Peru muselo odovzdať provincie [[Tarapacá]], Tacna (túto provinciu v 20. storočí Čile vrátilo Peru) a [[Arica y Parinacota|Arica]]. Vďaka tomu sa územie Čile zväčšilo o tretinu. Nové územia boli navyše bohaté na liadok, čo na dlhé roky veľmi pomohlo ekonomike Čile, ktoré sa tak stalo jedným z najbohatších štátov (minimálne v Latinskej Amerike)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiacultural.com/2010/04/guerra-del-pacifico-chile-peru-bolivia.html|titul=Guerra del Pacifico|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=historiacultural.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Občianska vojna medzi prezidentom a parlamentom ===
[[Súbor:Pdte. Balmaceda.jpeg|vpravo|náhľad|[[José Manuel Balmaceda]] bol posledným prezidentom prvého obdobia Čilskej republiky, jeho samovražda ukončila občiansku vojnu.]]
Ešte počas vojny v roku 1881 sa uskutočnili prezidentské voľby. Tieto vyhral liberál [[Domingo Santa María]], ktorý mal podporu vlády a tak ostatní potenciálni kandidáti ani nekandidovali&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3400.html|titul=Domingo Santa María|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve počas funkčného obdobia prezidenta Santa Maríu sa podarilo Čile zvíťaziť v druhej tichomorskej vojne. Po obsadení Limy v roku 1881 Čile ešte tri roky okupovalo Peru, pričom na jeho správu ustanovilo vlastného protektora. Vďaka tomu sa Čiľanom podarilo pomerne rýchlo nahradiť škody, ktoré mu vojnou vznikli. Keďže Čile muselo sústrediť väčšinu svojej armády vo vojne na severe, rozhodli sa náčelníci kmeňa Mapuče pre nové povstanie. To začalo v roku 1880, kedy indiáni spôsobovali na juhu pomerne veľké škody. Avšak v tejto dobe už malo Čile veľkú, modernú a skúsenú armádu. Kmeň Mapuče bol rýchlo porazený a vláda mu pridelila menšie územie na juhu krajiny. Na uvoľnené oblasti po indiánoch sa začali s podporou vlády usadzovať noví európski (hlavne nemeckí) osadníci. Postupne bolo bývalé indiánske územie úplne ovládnuté Čiľanmi. Novým problémom sa ukázal problematický vzťah s katolíckou cirkvou. Išlo v podstate o konflikt medzi konzervatívcami (teda cirkvou) a liberálmi (ktorí sa pokúšali okrem iného o zníženie vplyvu cirkvi na školstvo a verejný život). Konflikt s cirkvou vyústil až do konfliktu medzi Čile a [[Vatikán]]om, kedy boli prerušené vzájomné diplomatické styky. Čile odpovedalo novými zákonmi, ktoré boli zamerané na zákonné zníženie postavenia katolíckej cirkvi. Boli ustanovené tzv. štátne cintoríny, kde už nemohla cirkev rozhodovať, kto môže a nemôže byť pochovaný. V roku 1884 nasledoval zákon, ktorý umožňoval necirkevnú svadbu (svadba musela byť uzatvorená aj pred predstaviteľom štátu). Súčasne štát prebral pod svoju právomoc matriky. V roku 1886 sa konali nové voľby, vláda za nového prezidenta vybrala ministra [[José Manuel Balmaceda|Josého Manuela Balmaceda]], ktorý sa skutočne aj stal prezidentom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-662.html|titul=José Manuel Balmaceda|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezident Balmaceda chcel pod svojim vedením zjednotiť všetky liberálne strany. Jeho politika a vystupovanie však boli veľmi nepopulárne. Samotná myšlienka zjednotenia liberálnych strán sa ukázala ako veľmi komplikovaná, keďže tieto mali aj medzi sebou veľké spory. Krajine sa ekonomicky darilo a tak si prezident mohol dovoliť podporovať novú výstavbu. Taktiež pristúpil k zmenám v rozpočtoch v snahe zlepšiť hospodárenie štátu. Všetky prezidentove snahy však začala narúšať práve jeho snaha o zjednotenie liberálov. V jej dôsledku sa začali stupňovať a množiť politické konflikty. Prezident si postupne znepriatelil väčšinu parlamentu, ktorý pravidelne blokoval jeho politické návrhy, čím spôsoboval dokonca aj časté zmeny vo vládnom kabinete. Aj prezident Bamlaceda vybral svojho nástupcu, ktorým sa mal stať [[Enrique Salvador Sanfuentes]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Enrique_Salvador_Sanfuentes_Andonaegui|titul=Enrique Salvador Sanfuentes|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Výber tohto kandidáta však spôsobil v parlamente obrovský odpor, keď jednak poslanci nového kandidáta odmietali a jednak volali po volebnej reforme, ktorá by konečne zabezpečila riadne voľby. Prezident tak musel pod tlakom svojho kandidáta stiahnuť. Aby prezident upokojil situáciu, rozhodol sa nezvolať zasadnutie parlamentu. To však situáciu v Čile veľmi zhoršilo. Keď parlament odmietol prezidentovi schváliť nový rozpočet, rozhodol sa prezident použiť rozpočet z predchádzajúceho roka. Na to parlament vyhlásil, že prezident sa chová ako diktátor a zbavil prezidenta funkcie. Krajina sa dostala na pokraj občianskej vojny. Prezident aj parlament mali podporu časti ozbrojených síl, takže situácia začala byť veľmi vážna. 7. januára 1891 sa na stranu parlamentu pridalo námorníctvo, ktoré odmietlo prezidentovi poslušnosť. K námorníkom sa pridali bohatí obchodníci a šľachta. Prezidenta podporovala iba menšia časť pozemnej armády. Prezident tak nariadil povinné odvody do armády, aby zvýšil svoju silu (odvedení vojaci však za prezidenta aj tak odmietali bojovať). Keďže však obyvateľstvo bolo naklonené skôr parlamentu, spôsobili povinné odvody ešte väčšiu nepopularitu prezidenta. Námorníctvu sa podarilo obsadiť bohatý sever krajiny, kde dokonca získalo veľa dobrovoľníkov pre svoju armádu. Prvá skutočná bitka sa uskutočnila 6. marca 1891 pri meste [[Pozo Almonte (mesto)|Pozo Almonte]]. Tu vyhralo vojsko parlamentu, čím parlament získal kontrolu nad kľúčovou severnou časťou Čile. V časti ovládanej prezidentom začali represie, boli zakázané politické strany a uzatvorené univerzity. Prezidentskému vojsku sa podarilo 23. apríla 1891 za pomoci úplne nových lodí, ktoré práve dorazili z Európy potopiť jednu z hlavných vojnových lodí parlamentu. Parlament v snahe získať na svoju stranu vojenskú prevahu najal [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruského]] generála [[Emil Körner|Emila Körnera]], ktorý začal cvičiť parlamentnú armádu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/18028633/Emil-K-rner-Henze---Comandante-del-Ejercito-de-Chile.html|titul=Emil Körner|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170411003836/http://www.taringa.net/posts/info/18028633/Emil-K-rner-Henze---Comandante-del-Ejercito-de-Chile.html|dátum archivácie=2017-04-11}}&lt;/ref&gt;. Tomu sa skutočne podarilo vytvoriť veľmi silné vojsko. Nové vojsko sa stretlo s prezidentským už 21. augusta 1891 pri [[Concón (mesto)|Concóne]]. Parlamentné vojsko jednoznačne vyhralo a tak sa prezidentská armáda stiahla viac na juh. Rozhodujúca bitka sa odohrala 28. augusta 1891 pri meste [[Placilla (mesto)|Placilla]]. Prezidentské vojsko malo síce lepšie obranné postavenie, no pod náporom parlamentného vojska demotivovaní a násilne odvedení prezidentskí vojaci radšej z bojiska ušli. V boji dokonca padol aj veliteľ prezidentského vojska. Prezident Balmaceda následne ušiel na argentínske veľvyslanectvo a velenie tak získal generál [[Manuel Baquedano]]. Prezident Balmaceda pod tlakom udalostí spáchal 19. septembra 1891 samovraždu. Smrťou Balmacedu tak skončila aj občianska vojna. Moc získal parlament, ktorý výrazne obmedzil právomoci vlády a prezidenta, čím začala de facto diktatúra parlamentu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Manuel_Jes%C3%BAs_Baquedano_Gonz%C3%A1lez|titul=Manuel Baquedano|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Parlamentná republika (1891 – 1925) ==
=== Počiatky diktátu parlamentu ===
[[Súbor:Jorge Montt Álvarez con banda presidencial.jpg|vpravo|náhľad|[[Jorge Montt]] bol jedným z vodcov parlamentného povstania a následne aj prvým prezidentom v ére parlamentnej republiky.]]
Potom, čo predchádzajúci prezident Balmaceda zrušil politické strany, tieto s víťazstvom parlamentu obnovili svoju činnosť a stali sa hlavnou silou v štáte. Najsilnejšie postavenie si zachovala Liberálna strana, nasledovala Národná strana, Radikálna strana a [[Liberálna demokratická strana (Čile)|Liberálna demokratická strana]], ktorá presadzovala myšlienky prezidenta Balmaceda. Neskôr sa do parlamentu dostala ešte [[Demokratická strana (Čile)|Demokratická strana]], ktorá vznikla oddelením od Radikálnej strany a zamerala sa na ľavicové témy. Na čelo štátu bol dočasne menovaný viceadmirál [[Jorge Montt]], synovec bývalého prezidenta [[Manuel Montt|Manuela Montta]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3473.html|titul=Jorge Montt|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ani vláda politických strán a parlamentu neznamenala automaticky skutočne slobodné voľby, lebo aj voľby do parlamentu boli rovnako skorumpované, ako voľby pred tým, pričom politické strany si hlasy často kupovali. Aby mohli politické strany efektívnejšie vládnuť, začali sa spájať do koalícii či aliancii. Vznikla tak [[Prvá Liberálna aliancia (Čile)|Liberálna aliancia]] (Alianza Liberal)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Alianza_Liberal|titul=Alianza Liberal|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; a tzv. [[Koalícia (Čile)|Koalícia]] (Coalición), niekedy nazývaná aj Konzervatívna koalícia (Coalición Conservadora)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Coalici%C3%B3n_Conservadora|titul=Coalición Conservadora|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve tieto dve združenia politických strán následne v priebehu nasledujúcich desaťročí medzi sebou bojovali o úrad prezidenta a vládu nad štátom. Za svojho prvého prezidenta zvolil parlament Jorgeho Montta, ktorý vládol už vtedy ako dočasná hlava vlády. Montt bol zvolený konsenzom všetkých parlamentných strán a získal tak 100% hlasov. Nová parlamentná vláda však musela riešiť ekonomické problémy, do ktorých sa Čile po nákladnej občianskej vojne dostalo. Nemal však jednoduchú pozíciu, pretože parlament menil vládnych ministrov veľmi často podľa toho, aké politické nálady práve v parlamente prevládali. To vyvolalo často dominový efekt, kedy odvolanie jedného ministra nasledovali odvetné odvolania ďalších a následne bola zosadená často aj celá vláda. Prezident mal tak veľmi zložité postavenie. Moc nad parlamentom si tak postupne získali bohatí podnikatelia a rôzne záujmové skupiny, ktoré si prostredníctvom kúpených poslancov presadzovali svoje vlastné záujmy. Myšlienky parlamentnej demokracie, ktoré podporovala bývalá parlamentná armáda počas občianskej vojny, tak boli rýchlo nahradené skrytou vládou oligarchie. Nebola teda náhoda, že sa na popredných vládnych funkciách začali striedať členovia významných rodín, kam patril aj prezident Jorge Montt. Ten však napriek všetkému pôsobil veľmi skromne a nemal záujem profitovať z vtedajšej situácie. Vďaka tomu sa stal aj veľmi populárnym.

V roku 1896 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Tie sa konali v oboch komorách parlamentu, kde vyhral kandidát Koalície [[Federico Errázuriz Echaurren]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3417.html|titul=Federico Errázuriz Echaurren|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, ktorý bol synom bývalého prezidenta [[Federico Errázuriz Zañartu|Federica Errázuriza Zañartua]]. Už jeho voľba bola veľmi tesná a vzbudzovala pochybnosti o kupovaní hlasov. Koalícia, ktorá prezidenta presadila mala síce väčšinu v senáte, no nie v parlamente, takže prezident mal veľmi zložitú situáciu. Ekonomická situácia sa postupne zhoršovala, keďže ťažba liadku už nebola tak vysoká ako pred tým. Zároveň sa zvyšovala nezamestnanosť a na medzinárodnej úrovni malo Čile stále napäté vzťahy s Peru a Bolíviou. K tomu sa pridalo zhoršenie vzťahov aj s Argentínou, s ktorou malo Čile územné spory na severných hraniciach v oblasti Puma de Atacama, ktoré pred tým patrili Bolívii (tento problém bol vyriešený v roku 1902 v arbitráži). Federico Errázuriz Echaurren sa zameral na zlepšovanie vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, keď založil hneď niekoľko zdravotníckych škôl. Prezident mal však veľké zdravotné problémy počas celého svojho mandátu. Posledné mesiace svojej vlády musel svoje kompetencie delegovať na viceprezidenta, keďže musel podstupovať liečbu. Avšak 12. júla 1901 prezident náhle zomrel na následky [[Trombóza intrakraniálneho venózneho systému|trombózy]]. Novým prezidentom sa dočasne stal viceprezident a minister vnútra [[Aníbal Zañartu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=zannartu-zannartu-anibal|titul=Aníbal Zañartu|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tohto 18. septembra 1901 vystriedal nový zvolený prezident za Liberálnu alianciu [[Germán Riesco|Germán Riesco Errázuriz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3440.html|titul=Germán Riesco|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, synovec bývalého prezidenta [[Federico Errázuriz Zañartu|Federica Errázuriza Zañartua]]. Jeho vláda sa vyznačovala veľkou nestabilitou, parlamentom bol prinútený vymeniť až 17 vládnych kabinetov. Germánovi Riescovi sa však v roku 1904 podarilo po dlhej dobe podpísať mierovú zmluvu s Bolíviou. Prezident sa zameral tiež na reformu právnych kódexov, čim Čile získalo nové občianskoprávne a trestnoprávne zákony. Podporil tiež modernizáciu Santiaga. Vzhľadom na rastúcu infláciu musel pristúpiť na novú emisiu papierových peňazí, čo zhoršilo sociálnu situáciu obyvateľstva. To vyvolalo viaceré štrajky a demonštrácie. Z nich najväčšie boli tzv. mäsové nepokoje v Santiagu, kde chudoba protestovala proti vysokej cene mäsa a generálny štrajk v [[Antofagasta (mesto)|Antofagaste]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laizquierdadiario.cl/A-111-anos-La-masacre-de-la-Plaza-Colon-de-Antofagasta-y-sus-lecciones-historicas|titul=A 111 años. La masacre de la Plaza Colón de Antofagasta y sus lecciones históricas|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=laizquierdadiario.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za vlády Germána Riesca sa stupňovala kríza s Argentínou, s ktorou prebiehali aj tzv. preteky v zbrojení. V roku 1902 však tieto spory vyriešila arbitráž. Prezident obnovil v roku 1906 tiež diplomatické styky s Peru.

=== Koniec vlády parlamentu ===
[[Súbor:A Alessandri Palma.JPG|vpravo|náhľad|[[Arturo Alessandri]] bol posledným prezidentom v ére parlamentnej republiky a súčasne prvým prezidentom prezidentského systému.]]
V roku 1906 vyhral prezidentské voľby zástupca Liberálnej aliancie [[Pedro Montt]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-769.html|titul=Pedro Montt|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, syn bývalého prezidenta [[Manuel Montt|Manuela Montta]]. Tento sa prezidentom stal v čase štrajkov a stávok. Vyzval teda armádu, aby nepokoje potlačila, čo sa aj stalo. Za jeho vlády sa začalo so stavbou železnice, ktorá išla po celej dĺžke štátu. Taktiež podporoval ťažbu liadku a medi. Montt však mal zdravotné problémy kvôli ktorým musel v roku 1910 opustiť Čile, keď sa odišiel liečiť do Nemecka. Tam aj v auguste 1910 zomrel. Novým dočasným prezidentom sa stal viceprezident a minister vnútra [[Elías Fernández Albano]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/El%C3%ADas_Fern%C3%A1ndez_Albano|titul=Elías Fernández Albano|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Avšak ten nebol vo funkcii ani mesiac, keď zomrel v septembri 1910 na srdcové problémy. Dočasným prezidentom sa tak stal viceprezident a minister spravodlivosti [[Emiliano Figueroa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Emiliano_Figueroa_Larra%C3%ADn|titul=Emiliano Figueroa|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1910 tak prebehli nové prezidentské voľby, ktoré vyhral spoločný kandidát oboch aliancii [[Ramón Barros Luco]], ktorý do úradu nastúpil 23. decembra 1910&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3666.html|titul=Ramón Barros Luco|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Parlament však často menil aj jeho ministrov, takže ani Barros Luco nemal ľahké postavanie. Prezident však našiel v parlamente spojencov, ktorým sa nepáčil chaos, ktorý parlamentná vláda spôsobovala. Presadil tak v rokoch 1914 a 1915 reformy zamerané proti volebným podvodom, no paradoxne tieto opatrenia znamenali zvýšenie volebnej korupcie. V roku 1915 sa uskutočnili ďalšie voľby, ktoré vyhral kandidát Koalície [[Juan Luis Sanfuentes]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-667.html|titul=Juan Luis Sanfuentes|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Sanfuentes do tej doby vládol z pozadia, kedy rozhodoval o zmenách vo vládach bez toho, aby mal oficiálne moc. Najväčším pozitívom Sanfuentesovej vlády bolo, že udržal Čile mimo [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Vďaka tomu mohlo Čile na tejto vojne ekonomicky profitovať. Sanfuentes presadil taktiež prvé zákony, ktoré riešili pracovné a sociálne problémy. V roku 1918 sa postupne začal do popredia presadzovať [[Arturo Alessandri]] z Liberálnej aliancie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3307.html|titul=Arturo Alessandri|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Alessandriho politické vystupovanie však následne znamenalo, že pri prezidentskej voľbe v roku 1920 ho odmietla časť Liberálnej aliancie podporiť a radšej sa pripojila ku konzervatívnej Koalícii. Alessandri však mal podporu robotníkov a strednej triedy. Koalícia sa premenovala na Národnú úniu. Volieb sa prvýkrát zúčastnili aj komunisti s názvom [[Socialistická robotnícka strana (Čile)|Socialistická robotnícka strana]], tá však získala minimálnu podporu. Liberálnu alianciu tvorila aj nová časť zložená zo strednej triedy a robotníctva, takže Alessandri sa stal vďaka tomu kandidátom aliancie. Alessandri si už pred rokmi uvedomil, že práve robotníci a stredná vrstva sú časti populácie, ktoré majú veľkú silu, no parlamentné strany ich ignorujú. Dá sa povedať, že Alessandri zaplnil voľné miesto a vďaka svojim rečníckym schopnostiam získal medzi touto časťou spoločnosti veľkú podporu. Voľba nového prezidenta však bola zložitejšia ako pred tým, žiadny z kandidátov nezískal dostatočnú podporu. Avšak Alessandri mal v uliciach také silné postavenie, že parlament z obavy pred revolúciou (aká sa udiala v Rusku) vytvoril zvláštnu komisiu, ktorá mala vybrať lepšieho kandidáta, pričom podľa očakávania bol vybraný práve Alessandri, ktorý sa tak stal 23. decembra 1920 novým prezidentom.

Prezident Arturo Alessandri bol síce kandidátom robotníkov a strednej vrstvy, no po nástupe do úradu bol konfrontovaný s realitou. Proti prezidentovi vystupoval predovšetkým senát, kde mali prevahu konzervatívci z Národnej únie. To znamenalo, že aj jeho vlády boli často menené a ministri sa pravidelne striedali. Ani parlament prezidenta veľmi nepodporoval a to napriek tomu, že tam mala Liberálna aliancia prevahu. Ďalším problémom bola nemožnosť výraznejšieho exportu liadku, čo znižovalo príjmy krajiny. Súčasne sa však začala zvyšovať nezamestnanosť hlavne na kedysi bohatom severe krajiny. Miestni nezamestnaní tak začali migrovať do centrálnej a južnej časti krajiny, takže sa sociálne problémy postupne rozšírili. Prezidentovi sa v roku 1924 podarilo získať väčšinu v parlamentných voľbách vďaka štedrým sociálnym sľubom. Krajina však už v tej dobe mala veľké ekonomické problémy, štátny rozpočet vykazoval veľký deficit. Prezident napriek víťazstvu v parlamentných voľbách nemohol realizovať svoje sľuby, lebo členovia Liberálnej aliancie sa začali medzi sebou sporiť o moc a verejné funkcie. Ľavicové sľuby prezidenta sa však vôbec nepáčili konzervatívcom z Národnej únie, ktorí sa obrátili na armádu. Niektorí radikálni členovia Národnej únie dokonca vytvorili tajnú organizáciu Pochodeň, ktorej úlohou bola príprava ozbrojených útokov na predstaviteľov Alessandriho vlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-91959.html|titul=Primer gobierno de Alessandri|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vojenské vlády ===
[[Súbor:Junta_Altamirano.jpg|vpravo|náhľad|Prezidenta Alessandriho vystriedala vojenská chunta na čele s generálom [[Luis Altamirano|Luisom Altamiranom]].]]
V priebehu roka 1924 sa ekonomické problémy krajiny prejavili v nedostatku peňazí potrebných na mzdy štátnych zamestnancov a vojakov. Parlament sa však namiesto riešenia problémov zaoberal iba vlastnými vnútornými spormi. Prvým náznakom problémov bola účasť vojakov na zasadnutí parlamentu v septembri 1924, kde poslancom hrozili zbraňami. Ani tieto hrozby vojakov však na poslancov neboli účinné. 5. septembra 1924 tak velenie armády vyslalo oficiálnu delegáciu priamo k prezidentovi, ktorý sľúbil, že problémy budú rýchlo vyriešené. Ešte v ten istý deň padla vláda a na čelo novej vymenoval prezident generála [[Luis Altamirano|Luisa Altamirana]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=397&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=32&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Luis Altamirano|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916143206/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=397&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=32&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-09-16}}&lt;/ref&gt;. Armádna vláda dokázala silou presadiť v parlamente schválenie požadovaných zákonov v priebehu nasledujúcich pár dní. Vďaka tomu bola presadená napríklad osemhodinová pracovná doba, či zavedené povinné pracovné poistenie zamestnancov. Armáda presadila za jediný deň v parlamente schválenie množstva sociálnych zákonov. Velenie armády následne začalo požadovať rozpustenie parlamentu a zmeny vo verejnej správe. Prezident Alessandri pochopil tieto kroky ako vojenský prevrat a ušiel na americké veľvyslanectvo. 12. septembra 1924 sa tak k moci vďaka vojenskému prevratu dostala armáda. Táto vytvorila chuntu tvorenú troma členmi, generálom Luisom Altamiranom (ktorý sa stal prezidentom), viceadmirálom [[Francisco Nef|Franciscom Nefom]] a generálom [[Juan Pablo Bennett|Juanom Pablom Bennettom]].

Armáda následne skutočne rozpustila parlament a 12. septembra 1924 aj prijala oficiálnu demisiu prezidenta Alessandriho. Avšak aj členovia velenia armády sa medzi sebou hádali rovnako, ako pred tým poslanci. Navyše radoví vojaci a nižší dôstojníci nezískali ani napriek vláde armády vyššie mzdy. Vláda armády sa pomerne rýchlo dostala pod vplyv tradičných oligarchických rodín&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ecured.cu/Golpe_de_Estado_en_Chile_(1924)|titul=Golpe de Estado en Chile (1924)|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=ecured.cu|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojenská vláda bola tak skorumpovaná a nepopulárna, že 23. januára 1925 bola aj ona zvrhnutá vojenským prevratom, ktorý tento raz viedli nižší dôstojníci. Novým prezidentom sa na niekoľko dní stal generál [[Pedro Dartnell]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=dartnell-encina-pedro-pablo|titul=Pedro Dartnell|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Cieľom prevratu bol návrat ústavného systému a civilnej vlády. Generála Dartnella vystriedal po štyroch dňoch vo funkcii prezidenta [[Emilio Bello Codesido]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=bello-codesido-emilio|titul=Emilio Bello Codesido|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Do krajiny sa triumfálne vrátil Arturo Alessandri, ktorého návrat požadovali aj niektorí členovia armády. 12. marca 1925 sa tak Alessandri vrátil do funkcie prezidenta a bolo mu umožnené dokončiť svoje posledné funkčné obdobie. Vojenským prevratom z roku 1924 a návratom prezidenta Alessandriho do úradu v roku 1925 sa skončilo obdobie parlamentnej republiky.

== Prezidentská republika (1925 – 1973) ==
=== Obdobie nestability ===
[[Súbor:Carlos Ibañez del Campo dibujo.JPG|vpravo|náhľad|Generál [[Carlos Ibáñez del Campo]] vydržal vo funkcii prezidenta Čile najdlhšie zo všetkých v rámci obdobia nestability.]]
Arturo Alessandri ihneď začal s novými opatreniami. Nechal založiť centrálnu banku, ktorá mala stabilizovať ekonomiku a financie štátu. V roku 1925 presadil v referende novú ústavu. Tá bola zameraná na ukončenie vlády parlamentu, ktorého právomoci dostali presné limity. Parlament už nemohol ani blokovať nový vládny rozpočet, ktorý musel prejednať. Súčasne nová ústava oddelila cirkev od štátu, čo bol dôvod mnohých minulých konfliktov. Najväčšiu zmenu však predstavovalo zavedenie priamej voľby prezidenta. Avšak aj v tomto období pokračovali protesty a stávky, ktoré boli tvrdo potlačené. Ešte pred koncom svojho funkčného obdobia 1. októbra 1925 však prezident Alessandri rezignoval. Až do decembra sa dočasným prezidentom stal viceprezident a minister vnútra [[Luis Barros Borgoño]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/barros_borgono.htm|titul=Luis Barros Borgoño|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Voľby v roku 1925 vyhral [[Emiliano Figueroa]] z Liberalnej demokratickej strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100620.html|titul=Emiliano Figueroa|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Predsedom vlády sa stal generál [[Carlos Ibáñez del Campo]], ktorý však ovplyvňoval rozhodnutia prezidenta do takej miery, že fakticky vládol krajine&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/i/ibanez_del_campo.htm|titul=Carlos Ibáñez del Campo|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Figueroa s podporou Ibáñeza del Campa sa zameral na ľavicovú časť politického spektra, časť politikov bola vyhostená a bola zavedená cenzúra novín. V marci 1927 však vznikol spor aj medzi prezidentom a predsedom vlády. Ibáñez del Campo totiž presadil odvolanie predsedu najvyššieho súdu, ktorý však bol bratom prezidenta Figueroa, ktorý odmietol podpísať jeho odvolanie. Pod tlakom predsedu vlády však prezident Figueroa 10. marca 1927 odstúpil z funkcie. Carlos Ibáñez del Campo bol v tej dobe už aj viceprezidentom a tak sa po rezignácii svojho predchodcu stal novým prezidentom on. Ibáñez del Campo nechal vyhlásiť nové voľby, v ktorých sa rozhodol kandidovať. Keďže počas vlády predchádzajúceho prezidenta došlo k veľkým politickým čistkám, nemal Ibáñez del Campo reálneho protikandidáta a tak voľby vyhral so ziskom 98% hlasov. 21. júla 1927 sa tak funkcie ujal už ako priamo zvolený prezident&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/406-5287-9-primer-gobierno-de-carlos-ibanez-del-campo.shtml/|titul=Primer gobierno de Carlos Ibáñez del Campo|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Carlos Ibáñez del Campo bol profesionálny vojak a nebol členom žiadnej politickej strany. Vládol pomerne autoritatívne. Na druhej strane priniesla jeho vláda po rokoch nestability poriadok. Ibáñez del Campo mal podporu Radikálnej strany. Postavenie parlamentu počas vlády Ibáñeza del Campa veľmi pokleslo. Parlamentné voľby v roku 1930 boli iba formálne, nakoľko už pred nimi politické strany využili ústavnú klauzulu, ktorá stanovovala, že v prípade, ak bude počet kandidátov do parlamentu nižší alebo rovný počtu poslancov, voľby sa nemusia uskutočniť. Tak sa aj stalo a volebná komisia iba formálne potvrdila nový parlament. Aby si poslanci zachovali svoje pozície, schválili prezidentovi všetko, čo požadoval. Aby mohol Carlos Ibáñez del Campo budovať nové projekty, začalo si Čile požičiavať v zahraničí veľké množstvá peňazí. Stav v Čile ovplyvnila negatívne veľká hospodárska kríza, ktorá začala v roku 1929. Aby Čile zachránilo svoj priemysel ťažby liadku, vytvorilo veľký štátno-súkromný podnik na ťažbu tejto suroviny. Tento krok sa ukázal ako chybný, keďže dopyt po liadku klesol na minimum a Čile bolo nútené skladovať obrovské množstvá suroviny, ktorú samo do takej miery nepotrebovalo. To zvýšilo nezamestnanosť a krajina si nedokázala požičiavať nové peniaze. V krajine znova začali protesty a štrajky. Tieto boli také veľké, že ani armáda a polícia ich nedokázali potlačiť tak, ako pred tým. Prezident sa rozhodol napätie zmierniť zrušením predchádzajúcich reštrikcii a cenzúry. Ani to však nezastavilo veľké demonštrácie. Už o dva týždne po uvoľnení pomerov musel prezident odstúpiť, následne opustil krajinu. Na jeden deň sa 26. júla 1931 stal prezidentom dočasne predseda senátu [[Pedro Opaso]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Pedro_Opaso_Letelier|titul=Pedro Opaso|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, následne 27. júla prevzal úrad prezidenta dočasne viceprezident a minister vnútra [[Juan Esteban Montero]] z Radikálnej strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-6187-9-gobierno-de-juan-esteban-montero-19311932.shtml/|titul=Juan Esteban Montero|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten bol opakom bývalého prezidenta Ibáñeza del Campa, čo mu bez väčšieho pričinenia prinieslo veľkú popularitu. Aj nová dočasná vláda musela riešiť vážne ekonomické problémy, pristúpila tak na zníženie miezd štátnych zamestnancov a vojakov o polovicu. 20. augusta 1931 sa novým dočasným prezidentom stal [[Manuel Trucco]], ktorý bol v danom čase viceprezident a minister vnútra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Manuel_Trucco_Franzani|titul=Manuel Trucco|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Situácia v krajine sa však stala kritickou. Rozhodnutie o znížení platov vyvolalo vzburu v časti armády, ktorá musela byť vyriešená bombardovaním rebelov. 15. novembra 1931 sa znova dočasným prezidentom stal Juan Esteban Montero, avšak v tom čase už bol fakticky novým zvoleným prezidentom, keď v októbri vyhral prezidentské voľby. Do úradu nastúpil oficiálne 4. decembra 1931. Ekonomická a sociálna situácia však bola taká zlá, že napriek snahe nedokázal Montero nájsť riešenie. V júni 1932 bola situácia taká kritická, že prezident Montero bol zvrhnutý vojenským prevratom, ktorý však mal veľkú podporu naprieč spoločnosťou.

Na čelo štátu sa dostala trojčlenná chunta. Na jej čele bol generál [[Arturo Puga]] ako prezident&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geni.com/people/Arturo-Puga-Osorio-General-ECh-Presidente-de-Chile-1932/6000000031393018327|titul=Arturo Puga|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=geni.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prvá chunta vláda iba necelé dva týždne, samotný prezident Puga bol vo funkcii presne dva týždne, keď 16. júna 1932 skončil. Na čelo štátu sa dostala nová chunta. Na jej čele stál [[Carlos Dávila]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-31403.html|titul=Carlos Dávila|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, člen [[Socialistická strana Čile|Socialistickej strany]] (Partido Socialista de Chile). Nová chunta vyhlásila Čile za [[Socialistická republika Čile|socialistickú republiku]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3538.html|titul=La República Socialista en Chile (1932)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Postupne boli vyhlásené nové socialistické opatrenia, ktoré sa nepozdávali mnohým spoločenským skupinám. Aj socialistická chunta tak bola po niekoľkých dňoch zvrhnutá. Nová chunta poslala členov predchádzajúcej do vyhnanstva. Následne bolo pristúpené k zákazu protestov a stávok. Prezident Dávila však zostal vo funkcii až do septembra 1932. Pod tlakom armády však odstúpil a na jeho miesto 13. septembra 1932 nastúpil generál [[Bartolomé Blanche]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=blanche-bartolome|titul=Bartolomé Blanche|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten vo funkcii vydržal tri týždne a bol nahradený predsedom najvyššieho súdu [[Abraham Oyanedel|Abrahamom Oyanedelom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=401&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=31&amp;TituloPagina=Historia+de+Chile|titul=Abraham Oyanedel|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200121132638/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=401&amp;IdCategoria=8&amp;IdArea=31&amp;TituloPagina=Historia+de+Chile|dátum archivácie=2020-01-21}}&lt;/ref&gt;. Ten vyhlásil na 30. október nové prezidentské voľby. Tie jednoznačne vyhral bývalý prezident Arturo Alessandri, ktorý ukončil obdobie nestability.

=== Vláda Radikálnej strany ===
[[Súbor:Pedro Aguirre Cerda.jpg|vpravo|náhľad|[[Pedro Aguirre Cerda]] bol prvým prezidentom v období vlády Radikálnej strany.]]
24. decembra 1932 sa [[Arturo Alessandri]] stal oficiálne prezidentom. Čile malo v danom čase vysokú nezamestnanosť a štátny dlh bol na vysokej úrovni. Alessandri sa preto rozhodol postupovať tvrdo. Bez súhlasu parlamentu vymenoval svoju novú vládu. Napriek tomu, že Alessandri bol tradične ľavicovo orientovaný a jeho voliči boli predovšetkým robotníci, začal sa chovať pravicovo. Dokonca za svojich spojencov si začal vyberať konzervatívcov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-91960.html|titul=Segundo Gobierno de Alessandri|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aby nahradil zdecimovanú armádu, nechal dočasne vytvoriť početné milície, ktoré by v prípade potreby armádu nahradili. To, že milícia bude naozaj dočasná prezident splnil, keď ju v roku 1936 rozpustil. Alessandriho vláda však potrebovala hlavne vyriešiť ekonomické problémy. Avšak už zo skúsenosti predchádzajúcich vlád jej bolo jasné, že ak pristúpi k tvrdým úsporným opatreniam, vyvolá to ľudové nepokoje. Vláda tak začala podporovať zvýšenie produkcie a súčasne spotreby. Keďže sa súčasne zlepšovala aj celosvetová ekonomická situácia, keďže aj svetová hospodárska kríza postupne končila, situácia v Čile sa zlepšovala. Vláda tak pristúpila na zvýšenie daní, ktoré však vďaka zlepšenej situácii nevyvolalo nepokoje. Vďaka tomu bolo Čile znova schopné splácať svoj štátny dlh. V roku 1933 bolo ženám udelené právo voliť v regionálnych voľbách. Prezident sa stále viac prikláňal k pravici, no napriek tomu presadil aj prijatie viacerých sociálnych opatrení. Do popredia sa začala dostávať Socialistická strana Čile, ktorá v rámci parlamentných volieb prvýkrát kandidovala v roku 1937. Ľavicové a komunistické strany sa následne združili do koalície nazvanej [[Ľudový front (Čile)|Ľudový front]] (Frente Popular)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3427.html|titul=El Frente Popular (1936-1941)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na druhej strane sa sformovala aj fašistická strana [[Národno-socialistické hnutie]] (Movimiento Nacional-Socialista)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-96317.html|titul=Movimiento Nacional Socialista de Chile|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Fašistom sa však na rozdiel od socialistov veľmi nedarilo. Ďalšou novou stranou sa stala sociálne zameraná katolícka strana [[Národná falanga (Čile)|Národná falanga]] (Falange Nacional)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3515.html|titul=La Falange Nacional (1891-1957)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1938 sa uskutočnili nové voľby. Tieto vyhral [[Pedro Aguirre Cerda]] z Radikálnej strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3647.html|titul=Pedro Aguirre Cerda|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Táto však už bola súčasťou Ľudového frontu. Nový prezident Aguirre Cerda patril k najväčším kritikom vstupu Radikálnej strany do Ľudového frontu. Fašisti však neboli spokojní s tým, že prezidentom sa stal kandidát Ľudového frontu a pokúsili sa nového prezidenta zosadiť s použitím bývalého prezidenta Carlosa Ibáñeza del Campa. Následne v septembri 1938 sa skupina fašistov pokúsila o vyvolanie vojenského prevratu, no nenašla v armáde žiadnu odozvu. Naopak armáda sa jednoznačne postavila na stranu vlády a pokus o prevrat tvrdo potlačila.

Pedro Aguirre Cerda získal pri svojej voľbe podporu komunistov (paradoxne Cerda bol odporcom komunizmu), ktorí postupne získali kontrolu nad odbormi v štáte. V januári 1939 postihlo Čile silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo veľké škody. Keďže sa Cerda stal prezidentom ako kandidát ľavicového Ľudového frontu, mal v parlamente problémy s pravicou, ktorá mala väčšinu. Aby upevnil svoju pozíciu, no zároveň uspokojil svojich ľavicových podporovateľov, snažil sa prezident presadzovať opatrenia na zvýšenie životnej úrovne obyvateľov. Súčasne sa snažil o modernizáciu krajiny jej spriemyselňovaním. Aby sa tento cieľ podarilo naplniť, začala vláda podporovať aj vzdelávanie, hlavne v technických smeroch&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-5258-9-gobierno-de-pedro-aguirre-cerda-19381941.shtml/|titul=Gobierno de Pedro Aguirre Cerda (1938-1941)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezidentova politika pomohla Radikálnej strane v roku 1941 vyhrať parlamentné voľby, čo bolo pre prezidenta veľmi pozitívne. Väčšina v parlamente však rýchlo skončila, keďže sa vládnuci Ľudový front začal zmenšovať odchodmi niektorých strán. Citeľný bol hlavne odchod [[Komunistická strana Čile|Komunistickej strany]], Ľudový front sa následne úplne rozpadol. Prezidentovi sa však podarilo zabezpečiť na jednej strane zvýšenie miezd a zlepšenie situácie robotníkov, no na druhej strane vďaka dohode s obchodníkmi zabránil rastu cien a zhoršeniu ekonomickej situácie štátu. Súčasne sa v Čile postavili tisíce nových bytov pre robotníkov a chudobných. 25. novembra 1941 však prezident Cerda náhle zomrel na komplikácie spojené s [[Tuberkulóza|tuberkulózou]]. Napriek krátkemu trvaniu sa však pôsobenie prezidenta Cerdu dá hodnotiť veľmi kladne. Novým dočasným prezidentom sa stal viceprezident a minister vnútra [[Jerónimo Méndez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Jer%C3%B3nimo_M%C3%A9ndez_Arancibia|titul=Jerónimo Méndez|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezidentské voľby v roku 1942 vyhral kandidát Radikálnej strany [[Juan Antonio Ríos]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3486.html|titul=Juan Antonio Ríos|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nový prezident už nebol tak negatívne vyhranený voči komunistom a krajnej ľavici, preto sa mu podarilo opätovne získať aj ich podporu. Na rozdiel od predchodcu v úrade sa novému prezidentovi nedarilo robiť sociálnu politiku bez zhoršovania ekonomicky štátu. Začala sa tak zvyšovať inflácia a ceny. Prezident Ríos pomerne rýchlo rozhodol, že Čile prerušilo diplomatické styky s [[Os Berlín-Rím-Tokio|krajinami Osi]], čím si posilnilo svoje vzťahy so [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencami]]. Pri konci funkčného obdobia sa prejavila choroba aj u tohto prezidenta, ktorý trpel rakovinou. Zdravotný stav prezidenta Ríosa sa však v júni 1946 radikálne zhoršil. 27. júna zomrel, čím Čile prišlo o ďalšieho aktívneho prezidenta. Novým prezidentom sa stal viceprezident a minister vnútra [[Alfredo Duhalde]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-95021.html|titul=Alfredo Duhalde|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Keďže sa však tento rozhodol uchádzať o prezidentský úrad, vo funkcii ho vystriedal [[Vicente Merino]]. Keďže však Alfredo Duhalde nebol v primárnych voľbách v rámci Radikálnej strany úspešný, vrátil sa na post dočasného prezidenta. Z tohto postu však znova o dva mesiace odstúpil a novým dočasným prezidentom sa tak stal [[Juan Antonio Iribarren]]. Voľby v roku 1942 vyhral bez problémov kandidát Radikálnej strany [[Gabriel González Videla]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3430.html|titul=Gabriel González Videla|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Videla, podobne ako jeho predchodca, mal taktiež silnú podporu ľavicovej časti parlamentu. Aj sám sa radil k ľavicovým politikom. Napriek účasti vo vláde však komunisti súčasne organizovali odborárske stávky, čo malo negatívny dopad na krajinu. Voči tomuto konaniu sa sformovalo niekoľko ozbrojených organizácii. Pre destabilizujúcu politiku komunistov rozhodol prezident o ich vylúčení z vlády. Na to reagovali komunisti organizovaním ďalších stávok. V reakcii sa spojili všetky ostatné politické strany a vytvorili jednotnú vládu zameranú proti komunistom. Táto vláda následne schválila tzv. zákon na ochranu demokracie. Na základe tohto zákona bola komunistická strana zakázaná, jej poslanci boli zbavení poslaneckých mandátov. Vládne opatrenia však znamenali, že časť komunistov bola zatknutá a prevezená do špeciálnych táborov, ktoré sa dajú označiť dokonca za obdobu koncentračných. Práve v týchto táboroch začínali svoju vojenskú kariéru neskorší vodcovia vojenskej vlády, ktorá začala v roku 1973. Na radikálne vládne opatrenia reagovali odbory ďalšími stávkami a protestmi. Stávky prinútili vládu odstúpiť. Spoločnosť pod vplyvom udalostí prestala tradičným politickým stranám dôverovať, čo sa prejavilo aj v prezidentských voľbách v roku 1952&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-808-9-gobierno-de-gabriel-gonzalez-videla-19461952.shtml/|titul=Gobierno de Gabriel González Videla (1946-1952)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Stabilizácia a následný úpadok ===
[[Súbor:Retrato de Jorge Alessandri con banda presidencial cropped.JPG|vpravo|náhľad|[[Jorge Alessandri]] sa prezidentom stal v roku 1958 a podarilo sa mu stabilizovať Čile.]]
Spoločnosť po období stávok, protestov a zhoršujúcej sa ekonomickej a sociálnej situácie chcela stabilitu. V roku 1952 sa rozhodol na prezidenta kandidovať bývalý prezident generál [[Carlos Ibáñez del Campo]] (kandidoval ako nezávislý). Práve vojak v úrade prezidenta sa voličom pozdával do takej miery, že Ibáñez del Campo vyhral jednoznačne voľby, v druhom kole (kde volili obe komory parlamentu) dokonca získal skoro 92% hlasov. Ibáñez del Campo bol úspešný aj vďaka kampani, ktorú viedol tak, že sa prezentoval ako jediný človek, ktorý urobí poriadok v rozvrátenom štáte&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/93-7193-9-segundo-gobierno-de-carlos-ibanez-del-campo-19521958.shtml/|titul=Segundo gobierno de Carlos Ibáñez del Campo|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vo voľbách v roku 1952 prvýkrát kandidoval aj kandidát Socialistickej strany [[Salvador Allende]], ktorý však skončil až na štvrtom mieste. Voliči boli tak znechutení politickými stranami, že v parlamentných voľbách v roku 1953 volili podľa želania prezidenta jemu verných kandidátov. Prezident zdedil krajinu v zlej ekonomickej situácii, ktorú však ani on nedokázal reálne riešiť. Naopak ekonomická situácia Čile sa počas jeho vlády výrazne zhoršila. Vláda tak pristúpila ku škrtom, ktoré sa týkali predovšetkým miezd štátnych zamestnancov. Ani to nepomohlo, nezamestnanosť sa začala zvyšovať, znížila sa priemyselná produkcia a inflácia stúpla z cca 20% až na skoro 80%. To vyvolalo nové masové protesty. V snahe zmierniť protesty zrušil prezident Ibáñez del Campo zákaz komunistickej strany. Ani to však prezidentovi veľmi nepomohlo. V roku 1958 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Prvé kolo tesne vyhral [[Jorge Alessandri]], druhý skončil socialista Salvador Allende. V druhom už parlamentnom kole však Alessandri získal 85% hlasov a stal sa tak prezidentom Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3470.html|titul=Jorge Alessandri|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Jorge Alessandri bol synom bývalého prezidenta [[Arturo Alessandri|Artura Alessandriho]]. Vo voľbách kandidoval ako nezávislý, no mal podporu Liberálnej strany a konzervatívnych skupín. Jorge Alessandri bol veľmi skromný človek a aj v úrade prezidenta sa choval veľmi zdržanlivo. Od začiatku však nemal prezident väčšinu v parlamente, takže jeho vláda bola veľmi komplikovaná. Postupne však na svoju stranu získal pravicové strany, čím vznikol tzv. Demokratický front, o ktorý sa prezident pri svojej vláde opieral. Vďaka tomu mohla vláda prijať viacero ekonomických opatrení, ktoré v prvom rade znížili infláciu z 80% dokonca pod 10%. Takéto radikálne zníženie však bolo vytvorené na úkor výdavkov štátu na sociálne opatrenia. Súčasne došlo k zvýšeniu cien, čo vyvolalo nové protesty. Na druhej strane vláda nechala postaviť desaťtisíce nových bytov. Prezidentovi sa podarilo taktiež presadiť reformu týkajúcu sa úpravy vlastníctva pôdy, ktorá bola priznaná roľníkom, ktorí ju reálne obhospodarovali. Cieľom bolo v Čile vytvoriť kompaktnú triedu zabezpečených roľníkov. Napriek všetkému si však prezident zachoval veľkú popularitu, dokonca na rozdiel od svojich predchodcov, nebol obvinený zo žiadneho korupčného správania&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-3256-9-gobierno-de-jorge-alessandri-rodriguez-19581964.shtml/|titul=Gobierno de Jorge Alessandri Rodríguez (1958-1964)|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nové voľby prezidenta sa uskutočnili v roku 1964. Tieto vyhral už v prvom kole [[Eduardo Frei Montalva]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-3366.html|titul=Eduardo Frei Montalva|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, kandidát novej dominantnej pravicovej [[Kresťanskodemokratická strana (Čile)|Kresťanskodemokratickej strany]]. Druhý skončil znova Salvador Allende zo Socialistickej strany.

Eduardo Frei Montalva bol zvolený hlavne ako protikomunistický kandidát väčšiny pravice. Nový prezident chcel presadiť viacero výrazných sociálnych a ekonomických reforiem. Hlavným cieľom bolo oslabiť pozíciu krajnej ľavice, teda komunistov a socialistov. Napriek tomu sa kresťanskodemokratická vláda rozhodla nadviazať diplomatické styky so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Ďalším krokom bolo radikálne zvýšenie platov vo verejnej správe. Nasledovali opatrenia zamerané na najchudobnejšiu časť populácie, ktorej chcela vláda výrazne pomôcť. Tieto plány zaistili vláde po parlamentných voľbách v roku 1965 aj väčšinu v parlamente&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Eduardo_Frei_Montalva|titul=Eduardo Frei Montalva|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tradičné pravicové strany sa rozhodli na volebný neúspech reagovať zjednotením, čím vznikla nová [[Národná strana (Čile, 1966)|Národná strana]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Partido_Nacional|titul=Partido Nacional|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vláda pokračovala v sociálnych reformách. Bol prijatý napríklad zákon umožňujúci stávkovanie aj poľnohospodárom. V roku 1967 prijala vláda najvýznamnejší zákon svojho funkčného obdobia, ktorý sa týkal reformy poľnohospodárstva. Vláda tým chcela zvýšiť produkciu poľnohospodárstva a zlepšiť postavenie obyčajných roľníkov (chcela si tak upevniť predovšetkým vlastné postavenie). Mohlo tak dôjsť k vyvlastneniu ľubovoľnej pôdy, o ktorej boli vládni úradníci presvedčení, že je nesprávne obhospodarovaná. Bývalým vlastníkom bol štát ochotný vyplatiť iba symbolické odškodné a vyvlastnená pôda bola následne prideľovaná chudobným roľníkom. To vyvolalo obrovské napätie medzi vládou a vlastníkmi pôdy. Ďalším dôležitým bodom vládneho programu bol plán znárodnenia baní zameraných na ťažbu medi. Tieto boli prakticky výhradne vo vlastníctve spoločnosti z USA, ktoré však konali predovšetkým vo vlastnom obchodnom záujme, ktorý bol neraz na úkor záujmov Čile. Štát tak mal zo svojich zásob medi iba príjem v rámci výberu daní. Vláda chcela znárodnením dosiahnuť vyššiu produkciu a zvýšený podiel štátu na zisku z predaja medi. V roku 1966 vláda skutočne znárodnenie baní presadila. Toto opatrenie však nebolo radikálne a znamenalo iba čiastočné znárodnenie, ktoré bolo vykonané cez vytvorenie spoločného štátno-súkromného podniku, kde mali svoj podiel štát aj americké spoločnosti.

Veľká snaha však bola nakoniec kontraproduktívna, keďže svoje plány nedokázala vláda realizovať rýchlo a tak sa prezident stal postupne skôr nepopulárnym. Aj poľnohospodárska reforma priniesla jednak napätie v spoločnosti a jednak aj zníženie poľnohospodárskej produkcie. Čiastočné znárodnenie baní na meď ostro kritizovali komunisti a socialisti, ktorí volali po úplnom zoštátnení bez odškodnenia pre americké spoločnosti. Vláde sa nakoniec nedarilo ani v ekonomickej oblasti, keďže sa inflácia namiesto znižovania zvýšila. Tieto neúspechy rozdelili aj vládnu stranu. Časť jej členov sa spojila s komunistami a socialistami, časť s pravicou. Spojenie časti kresťanských demokratov a krajnej ľavice znamenalo vytvorenie pomerne silného bloku, ktorý požadoval znárodnenie všetkých súkromných podnikov (ktoré &quot;nehospodárili dobre&quot;). Aby sa ľavicoví členovia kresťanských demokratov mohli lepšie organizovať, vystúpili zo strany a vytvorili novú s názvom [[Hnutie jednotnej ľudovej akcie]] (Movimiento de Acción Popular Unitario)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Movimiento_de_Acci%C3%B3n_Popular_Unitaria|titul=Movimiento de Acción Popular Unitario|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V snahe získať väčšinu založili ľavicové strany spoločnú alianciu s názvom [[Ľudová jednota]] (Unidad Popular)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/partidos_politicos/wiki/Unidad_Popular|titul=Unidad Popular|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Do tej sa okrem komunistov a socialistov pripojilo aj Hnutie jednotnej ľudovej akcie. Okrem toho vzniklo aj ozbrojené hnutie s názvom [[Hnutie revolučnej ľavice]] (Movimiento de Izquierda Revolucionaria)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-31553.html|titul=Movimiento de Izquierda Revolucionaria|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Toto sa zameralo na ozbrojené akcie s cieľom dosiahnuť komunistickú revolúciu. To zahŕňalo ozbrojené útoky, únosy lietadiel a podobne. V roku 1970 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Tu sa postupne vyprofilovali dvaja hlavní kandidáti. Na jednej strane bol socialista Salvador Allende, ktorého podporovala Ľudová jednota. Na druhej bol bývalý prezident Jorge Alessandri (nezávislý), ktorého podporovala Národná strana. Socialisti hlásali vytvorenie socialistického štátu, ktorý by nahradil vtedajší štát, ktorý bol podľa nich buržoázny. O radikálnosti Ľudovej jednoty svedčí skutočnosť, že komunisti sa postupne stali jej najumiernenejšou zložkou. Voľby vyhral tesne kandidát Ľudovej jednoty Allende (získal 36,6% hlasov), nezískal však potrebnú nadpolovičnú väčšinu a tak nasledovalo druhé (parlamentné) kolo. V parlamente vyhral jednoznačne Salvador Allende, ktorý okrem ľavice získal aj podporu kresťanských demokratov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/allende_salvador.htm|titul=Salvador Allende|dátum prístupu=2017-10-26|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vláda Salvadora Allendeho ===
{{Hlavný článok|Salvador Allende}}
[[Súbor:Salvador_Allende_Gossens-.jpg|vpravo|náhľad|[[Salvador Allende]] bol prvým socialistickým prezidentom Čile. V roku 1973 bol zosadený vojenským prevratom.]]
[[Salvador Allende]] bol vyštudovaný lekár, no od mladosti sa venoval prakticky výhradne politike&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-799.html|titul=Salvador Allende|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Zvolenie Allendeho privítali predovšetkým robotníci a chudoba, ktorí očakávali zlepšenie svojho postavenia. Keďže už predchádzajúci kresťanskodemokratický prezident pristúpil k vyvlastneniu pôdy a čiastočnému znárodneniu niektorých oblastí priemyslu, spôsobilo zvolenie krajne ľavicového prezidenta veľkú nevôľu medzi vlastníkmi spoločností. Zahraničné spoločnosti začali prakticky hneď po zvolení predávať svoj majetok a z Čile radšej odchádzali. Prakticky celý súkromný sektor očakával vystupňovanie snáh o zoštátňovanie súkromného vlastníctva, čo vyvolalo veľké napätie. Aby Allende upokojil situáciu, opakovane vyhlasoval, že všetky kroky bude jeho nová vláda vykonávať iba v medziach platnej ústavy. Allende tiež odmietal spôsob, akým sa o prechod ku komunizmu snažili ľudia z Hnutia revolučnej ľavice, keďže Čile chcel zmeniť na ľavicový štát nenásilnou cestou. Objavovali sa však aj názory, ktoré spochybňovali Allendeho umiernenosť a obviňovali ho, že iba vyčkáva na správny čas, aby Čile zmenil na komunistický štát aj násilnou formou. Faktom je, Allende skutočne vyjadroval svoje názory podľa toho, s kým sa práve rozprával, takže o jeho umiernenosti je možné vyjadriť určitú pochybnosť, keďže jeho primárnou snahou bolo získať po niekoľkých neúspešných pokusoch post prezidenta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-5260-9-gobierno-de-salvador-allende-gossens-19701973.shtml/|titul=Gobierno de Salvador Allende Gossens (1970-1973)|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová ľavicová vláda sa zamerala na rast ekonomiky a zníženie nezamestnanosti. Allende pristúpil k okamžitému zvýšeniu mzdy o 40% a súčasne zmrazil ceny. Následne vláda rozhodla, že zamestnancom, ktorí zarábali najmenej, budú mzdy zvýšené dokonca o 100%. Taktiež došlo k zvýšeniu sociálnych dávok a rozšíreniu sociálneho systému štátu. Tieto opatrenia boli spočiatku pomerne úspešné, keďže ľudia mali viac prostriedkov, čo znamenalo aj vyššiu mieru utrácania, čo zvyšovalo národnú produkciu. Keďže sa zvýšila produkcia, skutočne sa znížila nezamestnanosť. Zvýšeniu dopytu však nestíhali domáci poľnohospodári a priemysel. Tým pádom bolo Čile nútené dovážať potraviny a iné suroviny. Keďže však bolo potrebné dovážať veľa tovaru, Čile bolo nútené za import platiť svojimi devízovými rezervami, ktoré sa začali rýchlo míňať. Súčasné si vláda nemohla dovoliť zvýšenie cien potravín. To znižovanie devízových rezerv iba urýchlilo. Vláda následne pristúpila k tlačeniu nových peňazí. Napriek všetkému vykazovalo Čile vysoký ekonomický rast, zvýšila sa produkcia a znížila nezamestnanosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.uahurtado.cl/noticias-universitarias/2011/11/expertos-reflexionan-sobre-el-primer-ano-de-gobierno-de-salvador-allende/|titul=Expertos reflexionan sobre el primer año de gobierno de Salvador Allende|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=uahurtado.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20140925101937/http://www.uahurtado.cl/noticias-universitarias/2011/11/expertos-reflexionan-sobre-el-primer-ano-de-gobierno-de-salvador-allende/|dátum archivácie=2014-09-25}}&lt;/ref&gt;.

Čoskoro sa však prejavili vládne opatrenia negatívne, keď sa začala zvyšovať inflácia. To spôsobilo, že ľudia sa snažili zbavovať domácej meny a vymieňať ju za zahraničné. Napriek tomu bola Ľudová jednota v parlamentných voľbách v roku 1971 úspešnejšia ako pred tým, celkovo však voľby skončili remízou medzi ľavicou a pravicou. Ľudová jednota vyhrala síce tesne, no to Allendemu stačilo na to, aby vyhlásil, že dôjde k znárodneniu textilného priemyslu. Vláda však verejne vyhlásila, že musí dôjsť k zoštátneniu aj ťažkého a strojárskeho priemyslu, všetkých baní a bánk&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.blest.eu/biblio/martner/cap9.html|titul=EVALUACIÓN DE LA VÍA CHILENA AL SOCIALISMO|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=blest.eu|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Do toho vstúpila znova ľavicová teroristická skupina Hnutie revolučnej ľavice, ktorá začala s ozbrojenými útokmi v snahe urýchliť zavedenie komunistického štátu. Niektorí členovia Ľudovej jednoty dokonca verejne podporovali násilné akcie ľavicových teroristických skupín, ktoré tiež vyzývali k novým útokom. Vláda vytvárala po celej krajine tzv. osady bezdomovcov, kde mala polícia zákaz vstupu. Opozícia preto obviňovala vládu, že tieto osady sú v skutočnosti výcvikovými centrami ľavicových teroristov. Veľkú kritiku vzbudil Allendeho krok, ktorým udelil ľavicovým teroristom amnestiu, keď vyhlásil, že sa jedná iba o mladých idealistov. Allende k tomuto kroku pristúpil napriek tomu, že ľavicoví teroristi neprepadávali iba banky, ale páchali aj atentáty (politické vraždy) na politických súperov. V roku 1971 vláda presadila reformu ústavy, ktorá stanovovala, že všetko nerastné bohatstvo Čile musí byť výlučne vo vlastníctve štátu. Aby vláda maximálne znížila odškodnenie, ktoré malo byť majiteľom baní po ich znárodnení vyplatené, vyhlásila, že odškodnenie bude znížené o tzv. &quot;neprimerané zisky&quot; z minulosti. Znárodnenie baní a priemyslu však znamenalo, že po odchode zahraničných majiteľov (predovšetkým z USA), odišiel aj dôležitý personál. Keďže vláda nebola schopná týchto ľudí nahradiť, začali znárodnené sektory upadať a znižovať produkciu. Napriek tomu nechala vláda znárodniť stovky podnikov z rôznych hospodárskych sektorov, pričom výsledok bol rovnaký, ako v prípade baní, nedostatok odborníkov a teda znižovanie produkcie. Banky však vláda znárodnila iným spôsobom, keď skúpila ich akcie. Banky pod ľavicovým vedením začali poskytovať pôžičky prakticky komukoľvek. Do veľkých problémov sa tak začal dostávať aj tento sektor. Následne prijala vláda opatrenie, ktoré stanovovalo, že ak je v krajine nedostatok nejakého tovaru alebo suroviny, môže znárodniť podniky, ktoré tieto tovary alebo suroviny produkovali. To znamenalo začiatok novej vlny znárodňovania bez odškodnenia pôvodných majiteľov. Vláda pokračovala v tejto politike napriek tomu, že už predchádzajúce znárodnenie znamenalo zníženie produkcie a vážne problémy znárodnených odvetví. Pristúpila tiež ku konfiškácii pôdy&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;.
[[Súbor:Chile-the-real-wage-1967-1977_with_lines.png|vpravo|náhľad|Graf ukazuje reálnu mzdu v Čile od roku 1967 do roku 1977. Oranžové čiary ukazujú začiatok a koniec vlády Salvadora Allendeho.]]
Znárodňovanie ďalších podnikov a pôdy už znamenalo vážne problémy, na ktoré obyvateľstvo reagovalo demonštráciami a stávkami. Z nich najznámejšia sa stala demonštrácia žien, ktoré búchali do hrncov a protestovali proti drahým potravinám, ktoré sa dali zohnať v podstate iba na čiernom trhu. Na neozbrojené ženy začali ľavicoví teroristi hádzať kamene. Následne polícia na všetkých zúčastnených použila slzný plyn. Keďže ľavicová čilská vláda začala vo veľkom spolupracovať s [[Kuba|Kubou]], rozhodli sa Spojené štáty uvaliť na Čile sankcie, čo krajine spôsobilo ďalšie ekonomické problémy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latercera.com/noticia/fidel-castro-chile-los-hitos-una-relacion-mas-medio-siglo/|titul=Fidel Castro y Chile: los hitos de una relación de más de medio siglo|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=latercera.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nedostatok potravín a zlá ekonomická situácia rozdelili Čile na dve skupiny. Na jednej strane bola opozícia (ktorú ľavičiari nazývali fašistickou, lebo nesúhlasila s ľavicovými reformami) a na druhej strane vláda (ktorú pravičiari obviňovali z prípravy komunistickej revolúcie a zruinovania krajiny). Na činnosť ľavicových teroristov reagovala pravicová časť spoločnosti vytvorením vlastných obdobných organizácii. Časť z nich mala skutočne fašistické tendencie (napríklad skupina Vlasť a sloboda). Na zlú situáciu reagoval už aj parlament, ktorý odvolával ministrov Allendeho kabinetu. Ten však na to reagoval iba presúvaním odvolaných ministrov na iné ministerstvá, čím úplne ignoroval vôľu parlamentu. Parlament v roku 1972 dokonca presadil ústavnú reformu, ktorá zabraňovala ďalšiemu znárodňovaniu. Aj toto rozhodnutie však Allende ignoroval. Allendeho vláda musela dokonca pristúpiť pre nedostatok potravín k zavedeniu prídelového systému, čo bolo v Čile ešte pred niekoľkými rokmi úplne nemysliteľné, keďže krajina bola sebestačná. Medzi tým sa stále posilňovala ľavicová teroristická skupina Hnutie revolučnej ľavice, ktorá postupne získala niekoľko desiatok tisíc členov. Títo boli vo veľkom cvičení na Kube a začali sa snažiť o skutočnú ozbrojenú komunistickú revolúciu. Oddiely Hnutia revolučnej ľavice boli také početné, že začali obsadzovať továrne, kde nahradili nie len vlastníkov či vedenie, ale i odbory. Iné skupiny protiprávne zaberali aj malé polia, ktoré tak fakticky odoberali aj malým roľníkom. Jediným z mála návrhov ľavicovej vlády, ktorému sa podarilo v parlamente zabrániť, bolo zavedenie ľudových súdov, ktoré by nahradili klasické. Keďže aj samotní členovia vlády si začali uvedomovať, že vládne opatrenia iba zhoršujú situáciu v štáte, začali sa objavovať rôzne návrhy na riešenie. Allende v snahe udržať si moc, pristúpil na rokovania s časťou opozície. Tieto boli neúspešné a v apríli 1972 prebehla veľká demonštrácia proti vláde, ktorej sa zúčastnilo 300 000 ľudí. O niekoľko mesiacov neskôr začali v Čile obrovské celonárodné stávky, do ktorých sa zapojili mnohé odvetvia priemyslu, poľnohospodárstva a služieb. Protesty boli také veľké, že ľavicová vláda poslala do ulíc ozbrojené ľavicové skupiny, aby situáciu vyriešili. Nepokoje trvali nepretržite skoro celý mesiac. Vďaka tlaku ulice sa opozícii podarilo v parlamente presadiť zákaz polovojenských organizácii (väčšina z nich boli ľavicové teroristické skupiny, ktoré boli podporované niektorými členmi vlády). Allende sa preto rozhodol, že vymenuje novú vládu, kde dal priestor aj členom armády. Ani to však veľmi nepomohlo, keďže ľavicové teroristické skupiny získali veľkú moc. Začali preto žiadať vyšší podiel na moci, dokonca požadovali vylúčenie komunistov z vlády, lebo tí boli podľa nich málo pokrokoví. Allende bol v bezvýchodnej situácii a preto sa rozhodol robiť všetko preto, aby získal čas&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prensalibre.com/hemeroteca/gobierno-de-salvador-allende-cae-en-1973|titul=1973: cae gobierno de Salvador Allende en Chile|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=prensalibre.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V marci 1973 sa uskutočnili parlamentné voľby, ktoré vyhrala bez problémov opozícia. Tá sa pred tým spojila do aliancie Konfederácia za demokraciu a získala spolu viac ako 57% hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://es.althistory.wikia.com/wiki/Elecciones_Parlamentarias_de_Chile_de_1973_(Chile_No_Socialista)|titul=Elecciones Parlamentarias de Chile de 1973|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=althistory|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ani táto podpora však nestačila, aby mohli poslanci prezidenta prehlasovať. Na voľby reagoval Allende vytvorením ďalšej novej vlády, kde už neboli vojaci. Tých nahradili radikálni ľavičiari. Vláda tak pokračovala v znárodňovaní a to aj napriek tomu, že dovtedajšie znárodňovanie priviedlo krajinu na pokraj bankrotu. V máji 1973 vydal dokonca najvyšší súd vyhlásenie, kde kritizoval Allendeho a jeho vládu za systematické porušovanie ústavy. Na konci júna 1973 sa vzbúrila časť armády v hlavnom meste. Vojaci zaútočili dokonca na prezidentský palác, ktorý ostreľovali tankami. Vláda s pomocou zvyšku armády však rýchlo vzbúrencov porazila. Allende na to reagoval výzvou, aby robotníci obsadili podniky, kde pracovali. Keďže však už veľká časť robotníkov prezidenta nepodporovala, výzva smerovala reálne k príslušníkom ľavicových teroristických organizácii, ktorí už pred tým protiprávne obsadili mnoho podnikov. Allende tiež požadoval vyhlásenie výnimočného stavu, čo parlament v obave z občianskej vojny odmietol&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laizquierdadiario.com/El-Tanquetazo-la-sublevacion-militar-que-anticipo-el-derrocamiento-de-Salvador-Allende|titul=El Tanquetazo: la sublevación militar que anticipó el derrocamiento de Salvador Allende|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=laizquierdadiario.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vláda miesto toho, aby riešila kritickú situáciu krajiny, prijala nový školský model, ktorý určoval povinné vzdelávanie marxizmu a leninizmu na školách. Znova sa rozšírili stávky a demonštrácie. Proti vláde protestovali aj robotníci z tovární a baní, ktoré boli znárodnené, lebo ich podmienky sa po znárodnení ešte zhoršili. Na to vláda reagovala veľmi neobvykle, keď vyhlásila, že stávka je zločin&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;.

V roku 1973 bola už inflácia prakticky nekontrolovateľná. Devízové zásoby krajiny boli úplne vyčerpané (a to už dávno pred koncom vlády Allendeho), priemyselná a poľnohospodárska produkcia Čile výrazne klesla a ťažba bola na minime. Allendeho vláda, ktorá sa v zahraničí prezentovala ako príkladná socialistická vláda však úmyselne a systematicky porušovala ústavu Čile (čo potvrdil aj najvyšší súd krajiny). Vznikol tiež obrovský čierny trh, ktorý spôsobil zvýšenie cien aj tak nedostatkových potravín. Dá sa konštatovať, že Čile bolo skutočne na pokraji vzniku občianskej vojny. Allendeho v prezidentských voľbách v roku 1970 podporila iba tretina voličov, čo jeho legitimitu na vykonávanie tak veľkých zmien limitovalo. Životné náklady sa počas Allendeho vlády zvýšili o 700%, napriek obrovskej inflácii vláda ďalej tlačila nové bankovky. Aby Allende upokojil situáciu v armáde, vymenoval za veliteľa pozemných síl generála [[Augusto Pinochet|Augusta Pinocheta]], ktorý nahradil nepopulárnych ľavicových veliteľov akým bol okrem iných [[Carlos Prats]]. Ten pôsobil od začiatku aj v Allendeho vládach. Funkčné obdobie prezidenta Allendeho však malo končiť až v roku 1976&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lidovky.cz/pinochetuv-rezim-ekonomicka-stabilita-jiz-padly-za-obet-tisice-lidi-11t-/zpravy-svet.aspx?c=A130911_100228_ln_zahranici_msl|titul=Pinochetův režim: ekonomická stabilita, jíž padly za oběť tisíce lidí|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=lidovky.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/437891/cilsky-mytus-zastrelil-sa-prezident-kalasnikovom-od-castra/|titul=Čilský mýtus: Zastrelil sa prezident kalašnikovom od Castra?|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prave-spektrum.sk/article.php?511|titul=Mrazivá pravda o Chile za vlády Salvadora Allende|dátum prístupu=2017-10-27|vydavateľ=prave-spektrum.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Vojenská diktatúra (1973 – 1990) ==
{{Hlavný článok|Vojenská diktatúra v Čile}}
=== Vojenský prevrat v roku 1973 ===
[[Súbor:Golpe_de_Estado_1973.jpg|vpravo|náhľad|11. septembra 1973 začala armáda bombardovať prezidentský palác La Moneda s prezidentom Allendem vo vnútri.]]
Udalosti zo dňa 11. septembra 1973 začali povstaním námorníctva v najdôležitejšom prístave [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]]. Námorníci vďaka prevahe zbraní získali rýchlo kontrolu nad celým mestom. K námorníctvu sa pridali aj členovia pozemného vojska v samotnom [[Santiago (Čile)|Santiagu]]. Vojaci rýchlo obsadili rozhlas a následne obkľúčili prezidentský palác La Moneda. Prezident Allende si rozhodol nevzdať sa a bojovať o palác s vojskom. Dokonca sa mu podarilo vystúpiť v rozhlase, kde sa prihovoril robotníkom, s ktorými sa týmto spôsobom rozlúčil. Súčasne vyjadril nádej, že v budúcnosti sa situácia zmení&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://summontherun.wordpress.com/2017/09/09/workers-of-my-country-i-have-faith-in-chile-and-its-destiny-other-men-will-overcome-this-dark-and-bitter-moment-when-treason-seeks-to-prevail-keep-in-mind-that-much-sooner-than-later-great-avenue/|titul=Las Speech of Salvadora Allende|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=summontherun.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Dokonca aj čestná stráž potom, čo jej veliteľ armádneho oddielu, ktorý palác obkľúčil oznámil, že tento bude bombardovaný, sa vzdali a prestali prezidenta chrániť. Ozbrojené sily následne ponúkli prezidentovi možnosť letecky opustiť krajinu, čo Allende odmietol. O 12.00 miestneho času tak začalo bombardovanie prezidentského paláca, ktoré nariadil veliteľ letectva generál [[Gustavo Leigh]]. Ten spolu s generálom [[Sergio Arellano Stark|Sergiom Arellanom Starkom]] viedol samotný prevrat. Palác bol bombardovaný tak zo vzduchu, ako aj zo zeme tankami a delami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://democracities.wordpress.com/2013/09/11/11th-september-1973-bombing-la-moneda-and-the-symbolic-destruction-of-democracy-in-chile/|titul=11TH SEPTEMBER 1973: BOMBING LA MONEDA AND THE SYMBOLIC DESTRUCTION OF DEMOCRACY IN CHILE|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=democracities.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Medzi tým vojsko zatklo niekoľko predstaviteľov vlády, ktorí na výzvu armády chceli rokovať s vojskom. Títo boli okamžite prevezení do internačného (niektorými označovaný tiež koncentračný) tábora na ostrove Dawson na juhu Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-30172637|titul=Dawson Island torture victims fight for compensation in Chile|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Palác bol onedlho vážne poškodený a prezident sa musel stiahnuť do poslednej časti, ktorá bombardovanie ešte vydržala. V čase medzi 14.15 a 14.25 sa pod tlakom udalostí prezident Allende zastrelil samopalom, ktorý mu pred tým daroval [[Fidel Castro]]. Prezidentovu smrť spôsobili dva výstrely zo samopalu a preto dlho panovali pochybnosti o oficiálnej pitevnej správe, v ktorej sa hovorilo o samovražde. Avšak v roku 2011 bolo telo bývalého prezidenta Allendeho na žiadosť jeho rodiny, ale i vlády exhumované a nová pitva potvrdila závery pôvodnej o samovražde prezidenta, ktorý si nastavil svoj samopal na automatické strieľanie. Dcéra prezidenta Allendeho [[Isabel Allendeová (politička)|Isabel Allendeová]] na závery novej pitvy uviedla, že: &quot;záver je rovnaký ako záver rodiny. Prezident Allende sa 11. septembra 1973 za extrémnych okolností rozhodol radšej spáchať samovraždu, než aby bol ponížený alebo musel podstúpiť čokoľvek iné.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/byvaly-chilsky-prezident-allende-spachal-sebevrazdu-potvrdili-lekari-1zz-/zahranicni.aspx?c=A110719_205921_zahranicni_brm|titul=Bývalý chilský prezident Allende spáchal sebevraždu, potvrdili lékaři|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu sa dlho objavovali špekulácie, že Allende bol zavraždený niekým z armády, prípadne že ho mal zastreliť na jeho vlastnú žiadosť niekto z jeho strážcov potom, čo sa samotnému prezidentovi nevydaril pokus o samovraždu. K oficiálnemu štátnemu pohrebu Salvadora Allendeho došlo až po páde vojenskej diktatúry v roku 1990. Na organizácii vojenského prevratu sa podieľali [[Spojené štáty]]. Ich minister zahraničných vecí [[Henry Kissinger]] sa v danom čase k Allendeho vláde vyjadril nasledovne: &quot;nevidím dôvod, prečo by sme sa mali nečinne prizerať, ako sa nejaká krajina vyberie cestou ku komunizmu len kvôli nezodpovednosti svojich obyvateľov&quot;. USA sa dokázateľne pokúšali zastaviť vzostup Allendeho už pri jeho prvých prezidentských kandidatúrach, kedy finančné podporovali jeho protikandidátov. Objektívne je potrebné uviesť, že Spojené štáty mali svoj podiel na výraznom zhoršení ekonomickej situácie počas Allendeho vlády, keďže na medzinárodnej úrovni robili opatrenia, aby Čile poškodili. Z nich najvýraznejším bol podiel na znížení cien medi, čo už na začiatku veľmi skomplikovalo Allendemu jeho ľavicové snahy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/515083/nedavat-prosim-priprava-kalendarium-usa-brojili-proti-allendemu-este-pred-pinochettovym-pucom/|titul=Kalendárium: USA brojili proti Allendemu ešte pred Pinochetovým pučom|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Chile_quema_libros_1973.JPG|vľavo|náhľad|Vojaci demonštratívne pália ľavicovú literatúru (1973).]]
[[Súbor:Chile-_el_pueblo_vencera_cropped.jpg|vpravo|náhľad|[[Estadio Nacional de Chile|Národný štadión]] v Santiagu zmenila armáda na väznicu pre svojich odporcov.]]
Allende si bol krízovej situácie podľa všetkého už dlho vedomý napriek tomu, že vyhlasoval, že v krajine je pokoj a armáda je mu verná. Vždy mal doprovod ľavicových ozbrojencov, dokonca jeho hovorca mal vždy pri sebe nabitú zbraň. Je otázne, či mal obavu iba z pravicových súperov, alebo aj z vlastných ľavicových spojencov, keďže Čile sa za jeho vlády zmenilo na miesto neustálych ozbrojených útokov rôznych teroristických a gerilových skupín. Väčšina z nich boli ľavicové skupiny, ktoré aj samotného prezidenta považovali za málo revolučného. V hlavnom meste bolo síce niekoľko menších stretov, no tie armáda rýchlo zvládla vo svoj prospech. Iba v bašte ľavicových teroristov meste [[Concepción (mesto v Čile)|Concepción]] a jeho okolí musela armáda bojovať, no aj tu si rýchlo poradila. Následne armáda vyhlásila výnimočný stav&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/mundo/noticias/2013/09/130910_galeria_chile_golpe_am|titul=En fotos: el golpe militar de 1973 en Chile|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po úspešnom prevrate nasledovali represie armády. A to aj napriek tomu, že proti prevratu sa skoro nikto nepostavil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.eitb.eus/es/noticias/internacional/detalle/1414588/golpe-estado-chile-1973--40-anos-golpe-pinochet-allende/|titul=40 años desde que Pinochet derrocó a Allende|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=eitb.eus|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nasledujúce roky tak bude armáda systematicky väzniť, unášať, mučiť a vraždiť každého (aj domnelého) odporcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cbsnews.com/news/chile-dictator-augusto-pinochet-atrocities-secrects/|titul=Bloody secrets of Chile's darkest days spilling out|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=cbsnews.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Všetci členovia vlády boli okamžite po zatknutí presunutí na ostrov Dawson. Ak niekto z významných odporcov ušiel do zahraničia, vojenská vláda nemala problém ho zavraždiť aj tam. Príkladom je okrem iných aj generál [[Carlos Prats]], bývalý minister v Allendeho vláde a bývalý veliteľ pozemného vojska, ktorého tajná polícia Čile zavraždila v [[Buenos Aires]], keď mu vybuchlo auto&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2003/feb/26/pinochet.chile|titul=Pinochet officers charged over car bomb murder|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Iného bývalého ministra Allendeho vlády [[Orlando Letelier|Orlanda Leteliera]] zavraždili čilskí tajní agenti dokonca v USA, kde mu vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]] taktiež vybuchlo auto&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/magazine-14994035|titul=Orlando Letelier: Murdered in central Washington DC|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po páde ľavicovej vlády boli demonštratívne verejne spálené ľavicové knihy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historyofinformation.com/expanded.php?id=4393|titul=Book Burning and Personal Book Collecting by Chilean Dictator Augusto Pinochet|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=historyofinformation.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170829183440/http://www.historyofinformation.com/expanded.php?id=4393|dátum archivácie=2017-08-29}}&lt;/ref&gt;. Armáda následne zmenila niektoré štadióny, vrátane [[Estadio Nacional de Chile|Národného štadióna]] v Santiagu, na väznice&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/807599.stm|titul=Soldier confirms Chile stadium killings|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Najznámejším zavraždeným v tomto období sa stal veľmi populárny hudobník [[Victor Jara]] (podporovateľ Allendeho), ktorý bol zatknutý, následne uväznený na jednom zo štadiónov v hlavnom meste. Tomuto najprv vojaci polámali všetky prsty a obe zápästia, následne ho mučili a zavraždili iba po štyroch dňoch väznenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2016/jun/27/victor-jara-pedro-pablo-barrientos-nunez-killing-chile|titul=Former Chilean military official found liable for killing of Victor Jara|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Iba 12 dní po vojenskom prevrate zomrel aj slávny básnik [[Pablo Neruda]], držiteľ Nobelovej ceny za literatúru. Neruda bol veľkým podporovateľom Allendeho a presvedčený komunista. 23. septembra však zomrel na infarkt. Dôvod jeho smrti je však taktiež často spochybňovaný. Jeho telo tak bolo v roku 2013 exhumované, no žiadne stopy po otrave či násilí sa nenašli. Aj v októbri 2017 sa naďalej objavovali názory, ktoré označovali smrť Nerudu za neprirodzenú a preto boli jeho telesné pozostatky znova podrobované ďalším testom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/531898/basnik-pablo-neruda-nezomrel-na-rakovinu-tvrdia-experti/|titul=Básnik Pablo Neruda nezomrel na rakovinu, tvrdia experti|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Ďalším cieľom boli ľavicové teroristické skupiny. Pomerne rýchlo bolo jasné, že tieto teroristické skupiny vedeli efektívne bojovať iba proti neozbrojeným civilistom, keďže pravidelná armáda ich veľmi rýchlo spacifikovala a úplne zlikvidovala. Tí teroristi, ktorým sa nepodarilo utiecť do zahraničia, boli okamžite popravení. Hnutie revolučnej ľavice bol úplne oslabené, no aspoň formálne zostalo fungovať až do 80. rokov 20. storočia. Dokonca sa pokúsilo o niekoľko nepodarených útokov napríklad na elektrárne, čo vojenská vláda následne propagandisticky okamžite využívala. Chunta zradila vojenské súdy, ktoré mohli súdiť aj zločiny, ktoré sa stali pred 11. septembrom 1973, ktoré v tej dobe neboli trestné. Tým začali politické procesy, kde mohol byť obžalovaný prakticky ktokoľvek za ľubovoľné previnenie (aj domnelé), ktoré armáda považovala za trestný čin (obžalovaní tak boli vojenskí dôstojníci, ktorí sa nepripojili k prevratu). Obžalovaných armáda nútila mučením, aby sa priznali. Títo sa museli spamäti učiť svoje previnenia, ktoré potom na súde opakovali. Ich obhajcovia ich nemohli efektívne obhajovať. Nikto sa nemohol odvolať. Nasledovali obmedzenia na univerzitách, niektoré boli zatvorené, časť profesorov a študentov zavraždená&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/mundo/noticias/2013/09/130906_chile_11_septiembre_golpe_emblematico|titul=Por qué el golpe de Estado en Chile es tan emblemático|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vláda vojenskej chunty ===
{{Hlavný článok|Augusto Pinochet|Čilský zázrak|Operácia Condor}}
[[Súbor:BNC-Junta_Militar_Chile_1973.jpg|vľavo|náhľad|[[César Mendoza]], [[José Toribio Merino]], [[Augusto Pinochet]] a [[Gustavo Leigh]] tvorili prvú vojenskú chuntu z roku 1973.]]
Niekoľko dní po prevrate vydala armáda vyhlásenie, kde vysvetľovala dôvod, prečo k prevratu došlo. Vojsko uviedlo, že Allendeho vláda síce bola legitímne zvolená, no táto porušovala ústavu a preto bolo povinnosťou armády zasiahnuť. Následne došlo k rozpusteniu parlamentu a ozbrojené sily prevzali úplnú moc nad celým štátom (vrátane vlády nad mestami a obcami). Vojsko tiež zrušilo platnosť ústavy a začalo vládnuť pomocou dekrétov. Súčasne boli zrušené všetky odborové organizácie a zakázané ľavicové strany. O zhruba mesiac neskôr zakázala armáda úplne všetky politické strany. Vládu nad Čile prevzala štvorčlenná chunta. Na jej čele bol ako prezident chunty generál [[Augusto Pinochet]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pinochet.htm|titul=Augusto Pinochet|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; za pozemné vojsko, členmi boli ďalej admirál [[José Toribio Merino]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_m/merino_castro_jose_toribio.htm|titul=José Toribio Merino|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=memoriaviva.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091747/http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_m/merino_castro_jose_toribio.htm|dátum archivácie=2016-03-04}}&lt;/ref&gt; za námorníctvo, generál [[Gustavo Leigh]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_l/leigh.htm|titul=Gustavo Leigh|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=memoriaviva.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20140425003003/http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_l/leigh.htm|dátum archivácie=2014-04-25}}&lt;/ref&gt; za letectvo a generál [[César Mendoza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_m/mendoza_duran_cesar_leonidas.htm|titul=César Mendoza|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=memoriaviva.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304120609/http://www.memoriaviva.com/criminales/criminales_m/mendoza_duran_cesar_leonidas.htm|dátum archivácie=2016-03-04}}&lt;/ref&gt; za vojenskú políciu (karabinierov). Dominantné postavenie však mal jednoznačne generál Pinochet, ktorému sa podarilo rôznymi spôsobmi odstaviť aj konkurentov z ozbrojených síl, ktorí reálne viedli prevrat, keďže samotný Pinochet bol v tom čase skôr v pozadí. Od prevratu až do 17. júna 1974 vládla krajine práve chunta cez tzv. vládny výbor. Následne až do konca roka 1974 vládol Pinochet ako tzv. najvyšší vodca národa. Od konca roka 1974 potom už Pinochet vykonával funkciu faktického prezidenta.
[[Súbor:Augusto_Pinochet_foto_oficial.jpg|vpravo|náhľad|[[Augusto Pinochet]] bol hlavný predstaviteľ vojenskej diktatúry v Čile od začiatku do konca.]]
Augusto Pinochet si čoskoro zabezpečil absolútnu moc, ktorá spočívala v získaní kontroly nad celým štátom. Iba Pinochet mal právomoc menovať dokonca aj starostov najmenších obcí. Svoje postavenie podporil aj zložením vlády, ktorú tvorili prakticky iba vojaci. Dokonca aj národnú banku a strategické podniky viedli členovia ozbrojených síl. Pinochetova dominancia bola taká veľká, že voči nej začali vystupovať aj niektorí z členov ozbrojených síl. Prvý konflikt vznikol s jedným z vodcov prevratu a veliteľom letectva generálom Leighom. Pinochet ho však ľahko odstavil, v roku 1978 prestal byť Leigh členom chunty a podiel letectva na moci sa znížil. Tým skončilo vyrovnané postavenie všetkých štyroch zložiek ozbrojených síl na moci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-31395.html|titul=Augusto Pinochet Ugarte (1915-2006)|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojsko chcelo svoju moc zlegitimizovať a tak už o zhruba mesiac vytvorilo komisiu, ktorá mala vytvoriť novú ústavu. Taktiež využila niektorých bývalých prezidentov. [[Jorge Alessandri]] a [[Gabriel González Videla]] sa stali členmi tzv. Rady štátu, ktorá vláde radila v legislatívnej oblasti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bicentenariochile.cl/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=22:actas-del-consejo-de-estado-en-chile-1976-1990&amp;catid=1:ediciones&amp;Itemid=7|titul=Actas del Consejo de Estado en Chile (1976-1990)|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bicentenariochile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160307040302/http://bicentenariochile.cl/index.php?catid=1:ediciones&amp;id=22:actas-del-consejo-de-estado-en-chile-1976-1990&amp;itemid=7&amp;option=com_content&amp;view=article|dátum archivácie=2016-03-07}}&lt;/ref&gt;.

Aby vojenská vláda zabránila ekonomickému kolapsu štátu, ktorý po ľavicovej vláde reálne hrozil, začala s veľkými ekonomickými opatreniami. O ekonomike štátu začali rozhodovať ekonómovia, ktorí študovali predovšetkým v USA. Títo sa stali známi ako tzv. [[chicagski chlapci]]. Ich stratégiou boli radikálne ekonomické zmeny. Tieto boli možné vďaka tomu, že armáda mala krajinu pevne pod kontrolou a akékoľvek protesty tak neboli možné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/cifamerica/2010/mar/03/chile-earthquake|titul=Milton Friedman did not save Chile|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vláda znížila výdavky štátu o štvrtinu, došlo k masovému prepúšťaniu zo štátnej správy (čo zvýšilo nezamestnanosť) a došlo k opätovnej privatizácii zoštátnených podnikov. Staronoví vlastníci dostali taktiež odškodné za obdobie ľavicovej vlády. Rovnako aj pôda, ktorá bola zhabaná štátom bola čiastočne vrátená pôvodným majiteľom. Vláde sa podarilo postupne obnoviť poľnohospodársky sektor. Následne vláda pristúpila k zmrazeniu platov, no súčasne uvoľnila ceny tovarov. To znamenalo drastické zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva. Tieto opatrenia boli síce veľmi tvrdé, no na druhej strane zabránili úplnému ekonomickému kolapsu krajiny. Je však potrebné konštatovať, že takto drastické opatrenia boli možné iba preto, lebo obyvateľstvo nemohlo proti tomu slobodne protestovať z obavy pred následkami. Kolapsu sa síce podarilo zabrániť, no hospodársky rast výrazne klesol a znížila sa produkcia. Ani infláciu sa však nedarilo na začiatku výraznejšie znížiť. Prvé pozitívne výsledky prišli v roku 1975, kedy začala krajina znova ekonomicky rásť, začala sa postupne znižovať nezamestnanosť a prirodzene zvyšovať mzdy. Pozitívne efekty sa však postupne zmenili, keď v dôsledku veľkej konkurencie zahraničných tovarov, začali domáce spoločnosti krachovať. To znova zvýšilo nezamestnanosť a znížilo hospodársky rast. Negatívny vplyv mal aj vysoký štátny dlh&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slate.com/articles/business/moneybox/2016/01/in_chicago_boys_the_story_of_chilean_economists_who_studied_in_america_and.html|titul=The Boys Who Got to Remake an Economy|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=slate.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V roku 1980 bola nová ústava dokončená a o rok neskôr bola prijatá v referende. Na základe novej ústavy mohol Pinochet vládnuť ďalších 8 rokov. Po tomto období mali velitelia ozbrojených síl navrhnúť nového prezidenta, ktorý by bol následne podrobený hlasovaniu v referende a po schválení  by vládol 8 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-92403.html|titul=Constitución Política|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Následne však došlo ku krachu niektorých významných podnikov, čo znamenalo veľkú ekonomickú krízu štátu. Vyšlo najavo, že niektoré dôležité podniky sú v skutočnosti vo veľmi zlom ekonomickom stave. Niektorým podnikom a odvetviam vláda finančne pomohla, aby ich zachránila pred krachom, mnoho iných však nakoniec skrachovalo. Postupne sa už ekonomická situácia stabilizovala a krajina začala znova ekonomicky rásť. Vláda sa snažila aj obyvateľstvo zamerať výhradne na sledovanie hospodárskeho rastu. Obyvateľstvo sa tak nemalo ďalej zaoberať politikou.

V 80. rokoch sa tajne začala obnovovať aj činnosť politických strán. Začali sa vytvárať rôzne spojenectvá dokonca aj medzi ľavicou a pravicou. Vláda však mala o týchto skutočnostiach informácie, takže sa rôznymi opatreniami snažila politické strany vzájomne znepriateliť. Vláda dokonca dovolila aj protesty, ktoré sa aj skutočne začali uskutočňovať. Ani tieto však nič nezmenili a vláda pokračovala ďalej vo svojej politike. V roku 1983 sa uskutočnila prvá veľká demonštrácia proti vláde, ktorú museli potlačiť tisíce vojakov. Ľavicoví radikáli využili uvoľnenie režimu na pokus o atentát na samotného Pinocheta. Zabili síce niekoľko členov prezidentskej kolóny, no samotnému Pinochetovi sa nič nestalo. Napriek tomu vláda postupne uvoľňovala aj cenzúru&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/hitos_periodo/detalle_periodo.html?per=1973-1990|titul=Periodo 1973-1990|dátum prístupu=2017-10-28|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Koniec vojenskej diktatúry ===
[[Súbor:Protestas_Chile_1985.jpg|vpravo|náhľad|V 80. rokoch 20. storočia došlo k uvoľneniu represii, čo umožnilo prvé protesty proti vláde (1985).]]
V roku 1984 došlo k uvoľneniu zákazu politických strán. Zakázané zostali iba ľavicové strany, ktoré sa dali označiť za marxistické. Súčasne došlo k väčšiemu uvoľneniu cenzúry v rámci rozhlasu a novín. Došlo tiež k zrušeniu výnimočného stavu. Pinochet sa stal prezidentským kandidátom vojenského režimu aj na obdobie po roku 1989, kedy malo uplynúť prvých 8 rokov funkčného obdobia, ktoré bolo stavené ústavou prijatou vojskom. Referendum o Pinochetovi sa malo uskutočniť 5. októbra 1988. Keďže opozícia začala s veľkou kampaňou proti prezidentovi, rozhodla sa vláda začať s vlastnou kampaňou na jeho podporu. Referendum však skončilo prehrou Pinocheta, keď sa proti jeho pokračovaniu vo funkcii prezidenta vyslovilo 56% voličov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-21563384|titul=Chile's Gen Pinochet 'tried to cling to power' in 1988|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojenský režim sa tak ocitol v zložitej situácii. Po neúspešnom referende bol pod tlakom doma, ale i v zahraničí. Najvyšší predstavitelia režimu tak začali uvažovať o tom, že výsledky referenda neuznajú. Na to už reagovali aj [[Spojené štáty]], ktoré prostredníctvom veľvyslanca v Čile vyjadrili znepokojenie nad prípadným neuznaním výsledkov referenda. Pod tlakom sa tak nakoniec Pinochet rozhodol neuchádzať o prezidentský post. Aby si Pinochet zaistil svoje bezpečné postavenie aj po prípadnom návrate demokracie, rozhodol sa ponechať si post veliteľa pozemného vojska, súčasne sa začal pokúšať získať post doživotného senátora, čo by mu zabezpečilo imunitu. Koniec vojenskej vlády bol poznačený pokusom ľavicových aj pravicových teroristických skupín o zvrátenie situácie, no tieto snahy boli neúspešné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-31395.html|titul=Augusto Pinochet Ugarte (1915-2006)|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Politické strany tak začali rokovať s vládou o možnosti návratu demokratického stavu. Vznikla dohoda, na základe ktorej sa v júli 1989 uskutočnilo referendum, ktoré malo zmeniť ústavu. So zmenou súhlasilo viac ako 90% voličov. Okrem iného zaručovala nová ústava konanie volieb ešte na konci roka 1989. Všetky hlavné (predovšetkým ľavicové) politické strany sa spojili do aliancie [[Koalícia strán za demokraciu]] (Concertación de Partidos por la Democracia), kde najsilnejšie postavenie získali stredoľavicoví kresťanskí demokrati&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-31414.html|titul=Concertación de Partidos por la Democracia (1988-2009)|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Koalícia sa zhodla na spoločnom kandidátovi na prezidenta, ktorým sa stal [[Patricio Aylwin]], ktorý patril aj k vodcom kampane za nepredĺženie mandátu Pinocheta. Voľby sa uskutočnili 14. decembra 1989. Patricio Aylwin získal 55% hlasov a stal sa tak prvým demokraticky zvoleným prezidentom po vojenskej vláde. Kandidát vojenskej vlády [[Hernán Büchi]] získal iba 29% hlasov.
[[Súbor:Economic_growth_of_Chile.PNG|vpravo|náhľad|Graf ukazuje pohyb HDP Čile (oranžová farba) v porovnaní s Južnou Amerikou (modrá farba) v období od roku 1971-2007.]]
Pri konci vlády vojakov v roku 1988 bola zriadená tzv. Komisia pre ľudské práva, ktorá konštatovala, že od začiatku vojenskej diktatúry bolo v Čile spáchaných viac ako 15 000 vrážd, 2 200 ľudí zmizlo a viac ako 200 000 ľudí muselo ujsť z Čile pred represiami. Po návrate k demokracii sa počty obetí diktatúry paradoxne znížili. V súčasnosti sa hovorí o zhruba 35 až 40 000 poškodených, z nich malo byť približne 3 000 ľudí zavraždených (resp. &quot;zmiznutých&quot;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2004/nov/15/chile.jonathanfranklin|titul=Chile identifies 35,000 victims of Pinochet|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-14584095|titul=Chile recognises 9,800 more victims of Pinochet's rule|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.amnesty.org/en/latest/news/2013/09/chile-years-pinochet-s-coup-impunity-must-end/|titul=Chile: 40 years on from Pinochet’s coup, impunity must end|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=amnesty.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po páde diktatúry sa začali objavovať prvé oficiálne správy, ktoré popisovali zločiny vojska. Mučenie bolo systematické a spočívalo v rôznych formách od pravidelného bitia až po elektrické šoky do celého tela, predovšetkým do pohlavných orgánov. Väzňom boli trhané nechty, boli pálení, ženy pravidelne znásilňované. Ak väzeň nespolupracoval ani pri mučení, armáda pred neho privliekla jeho rodinu, ktorej malo byť urobené to isté, ako samotnému väzňovi pred tým. K najintenzívnejšiemu mučeniu dochádzalo v období tesne po prevrate. Armáda však pravidelne pripravovala falošné správy o ľavicovej hrozbe a tak sa vlny zatýkania a mučenia pravidelne opakovali aj v nasledujúcich obdobiach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.amnesty.org/en/latest/news/2013/09/life-under-pinochet-they-were-taking-turns-electrocute-us-one-after-other/|titul=Life under Pinochet: “They were taking turns to electrocute us one after the other”|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=amnesty.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Veľký podiel na zločinoch chunty mala tzv. DINA, teda Národná informačná správa (Dirección de Inteligencia Nacional)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriaviva.com/criminales/organizaciones/DINA.htm|titul=Dirección de Inteligencia Nacional (DINA)|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=memoriaviva.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171014121810/http://www.memoriaviva.com/criminales/organizaciones/DINA.htm|dátum archivácie=2017-10-14}}&lt;/ref&gt;. Bola to tajná služba, ktorá fungovala počas vojenskej vlády. V roku 1977 bola DINA premenovaná na CNI, teda Národné centrum pre informácie (Central Nacional de Informaciones)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriaviva.com/criminales/organizaciones/CNI.htm|titul=Central Nacional de Informaciones (CNI)|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=memoriaviva.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171111172636/http://www.memoriaviva.com/criminales/organizaciones/CNI.htm|dátum archivácie=2017-11-11}}&lt;/ref&gt;. Represie vykonávala hlavne vojenská polícia. Táto však v roku 1985 bola centrom škandálu spojeného s vraždou troch komunistických politikov. To vyvolalo veľké protesty, takže vláda bola nútená zahájiť vyšetrovanie. To preukázalo, že za touto (ale aj väčšinou) podobných vrážd bola práve vojenská polícia. Tá sa teda radšej prestala na tejto činnosti podieľať a bola nahradená samotnou armádou. Ešte na konci diktatúry boli v krajine stovky politických väzňov. Proti vláde výrazne vystupovala aj čilská katolícka cirkev, ktorá sa pokúšala chrániť ľudí pred represiami. Celkom nevyjasnenou zostáva otázka [[Fašizmus|fašizmu]], s ktorým býva hlavne kritikmi čilská vojenská diktatúra často spájaná. Samotný Augusto Pinochet obdivoval španielskeho diktátora [[Francisco Franco|Francisca Franca]], ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa fašizmu v Španielsku. Pinochet sa snažil Franca v mnohých oblastiach napodobňovať a dokonca bol jedinou zahraničnou hlavou štátu, ktorá sa zúčastnila jeho pohrebu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.newyorker.com/magazine/1998/10/19/the-dictator-2|titul=The Dictator|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=newyorker.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Faktom je, že konanie a činnosť čilskej diktatúry v mnohých aspektoch skutočne spĺňa niektoré z definícii fašizmu, keďže vojenská vláda bojovala proti hrozbe ľavicovej revolúcie (ktorá však v určitom období reálne hrozila, neskôr však už bola iba nepravdivou zámienkou), vyznačovala sa nárastom nacionalizmu a hlásala, že bojuje za záchranu čilského národa a Čile pred zničením, pričom súčasne vytvárala násilné represie voči skutočným i domnelým nepriateľom svojej vlády. Objektívne však treba zdôrazniť, že jednoznačná a všeobecne uznávaná definícia pojmu fašizmus neexistuje. Preto je aj takéto označenie vojenského režimu v Čile problematické a otázne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/34892/komentar-pinochet-statnik-a-vlastenec/|titul=Komentár: Pinochet - štátnik a vlastenec|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojenskej vláde je však potrebné priznať zásadný podiel na záchrane krajiny pred ekonomickým kolapsom, pričom vládne opatrenia z tohto obdobia znamenali začiatok ekonomického napredovania štátu, vďaka ktorému je Čile do súčasnosti jednou z najstabilnejších ekonomík Latinskej Ameriky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/273008/vzostupy-a-pady-krajin-3-ako-to-bolo-v-skutocnosti-s-kapitalistickym-experimentom-v-cile/|titul=Vzostupy a pády krajín (3.): Ako to bolo v skutočnosti s kapitalistickým experimentom v Čile|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Návrat k demokracii (1990 – súčasnosť) ==
=== Vlády Kresťanskodemokratickej strany ===
[[Súbor:Aylwin_Banda.jpg|vpravo|náhľad|[[Patricio Aylwin]] sa v roku 1990 stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Čile po konci vojenskej vlády.]]
[[Patricio Aylwin]] sa prezidentom stal 11. marca 1990. Na základe dohôd vyplývajúcich ešte z ústavy z roku 1980 bol zvolený na štyri roky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-100720.html|titul=Patricio Aylwin|dátum prístupu=2017-10-30|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová vláda v podstate ťažila z ekonomických opatrení predchádzajúcej vojenskej vlády, ktorých počiatočné negatívne dôsledky sa prejavili ešte za vlády vojska. Prezident Aylwin tak mal výrazne uľahčenú pozíciu, keďže v období po jeho nástupe už bola ekonomika stabilizovaná. Vďaka tomu sa podarilo novej vláde za štyri roky výrazne zvýšiť HDP krajiny. Taktiež sa podarilo znížiť počet chudobných. Kvôli silnému vplyvu armády sa však vláde nepodarilo obnoviť skutočne nezávislý najvyšší súd. Už v roku 1991 sa vláde podarilo urovnať ďalšie staré územné spory s Argentínou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.emol.com/noticias/Economia/2016/04/19/798774/Gobierno-de-Patricio-Aylwin-alto-crecimiento-economico-y-aumento-de-la-desigualdad.html|titul=Gobierno de Patricio Aylwin en cifras: Alto crecimiento económico y aumento de la desigualdad|dátum prístupu=2017-10-30|vydavateľ=emol.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Vláda musela pod veľkým tlakom verejnosti začať riešiť zločiny predchádzajúceho vojenského režimu. Bola zriadená komisia, ktorej sa rýchlo podarilo získať množstvo dôkazov potvrdzujúcich zločiny bývalého režimu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2004/nov/30/chile|titul=Chile's torture victims to get life pensions|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Aylwin však vyhlásil, že v Čile sa neuskutočnia žiadne procesy a za zločiny bývalého režimu sa sám všetkým ospravedlnil. Prezident sa obával prípadnej reakcie armády, ktorú stále viedol Pinochet. Súčasne však treba uviesť, že súčasťou dohody, ktorá upravovala návrat k demokracii, bolo uznanie rozhodnutí z obdobia vojenského režimu. Každý, kto bol vojenským režimom perzekvovaný sa mal sám obrátiť na súd, ktorý mal jeho kauzu prejednať. Faktom však je, že väčšina sudcov patrila k sympatizantom bývalého vojenského režimu, takže vymožiteľnosť práva v tomto smere bola minimálna. Aylwin musel riešiť aj problém politických väzňov. Prezident vyhlásil amnestiu na konkrétne prípady, no napriek tomu trvalo dlho, kým sa všetci politickí väzni dostali na slobodu. Aj to bol následok dohody o prechode k demokracii. Prezident sa však napriek tomu pokúšal presadiť súdne konania aspoň s tými členmi armády, ktorí sa dokázateľne podieľali na mučení a vraždách. Napriek všetkým obmedzeniam sa v novembri 1993 podarilo obžalovať a odsúdiť členov armády, ktorí boli zodpovední za vraždu bývalého Allendeho ministra Orlanda Leteliera, ktorý bol zavraždený v USA. Medzi odsúdenými bol generál [[Manuel Contreras]] (bývalý veliteľ tajnej služby DINA) a generál [[Pedro Espinoza Bravo]] (zástupca veliteľa DINA). Contreras bol odsúdený na 7 a jeho zástupca Espinoza Bravo na 6 rokov väzenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2015/aug/08/manuel-contreras-head-of-chiles-spy-agency-under-pinochet-dies-aged-86|titul=Manuel Contreras, head of Chile's spy agency under Pinochet, dies aged 86|dátum prístupu=2017-10-30|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V decembri 1993 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Aj tieto vyhral kandidát Koalície, ktorým bol kresťanský demokrat [[Eduardo Frei Ruiz-Tagle]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/frei.htm|titul=Eduardo Frei Ruiz-Tagle|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Úradu prezidenta sa ujal v marci 1994. Súčasne sa konali voľby do parlamentu a senátu, kde však už Koalícia zvíťazila s menším rozdielom, takže vláda musela pre svoje rozhodnutia často hľadať aj podporu opozície. Za vlády prezidenta Frei Ruiz-Tagleho sa zhoršili vzťahy v rámci Koalície, keďže jej členské strany mali rozdielne názory na riešenie zločinov vojenského režimu. Vláda sa zamerala na opätovné scivilnenie najvyššieho súdu, na reformu senátu a na zmeny v rámci ozbrojených síl, ktoré by oslabili ich pozíciu. Avšak všetky snahy zasiahnuť do armády boli vojskom rázne zastavené, rovnako aj snaha o súdne vyrovnanie sa s bývalým vojenským režimom. Prezident Frei Ruiz-Tagle sa tak zameral na zvýšenie financovania zdravotníctva a školstva. Ako významná sa ukázala reforma dôchodkového systému. Vláde sa podarilo zvýšiť mieru hospodárskeho rastu a inflácia už bola iba na úrovni 8%. Rovnako aj miera nezamestnanosti klesla na nízku úroveň. Podarilo sa tiež vyvážiť na približne rovnakú úroveň import a export. Vláde sa darilo ešte viac znížiť mieru chudoby. Vláda pokračovala v trende nezasahovania do ekonomiky, súčasne pristúpila k privatizácii väčšiny štátnych podnikov. Štát si ponechal vlastníctvo iba v niektorých dôležitých odvetviach (napríklad ťažba medi). Za jednu z hlavných priorít si vláda vytýčila rozširovanie siete diaľnic, železníc či metra nie len v hlavnom meste&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.icarito.cl/2009/12/407-7208-9-gobierno-de-eduardo-frei-ruiztagle19942000.shtml/|titul=Gobierno de Eduardo Frei Ruiz-Tagle (1994-2000)|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=icarito.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V roku 1998 Augusto Pinochet prestal byť veliteľom pozemných vojsk, no súčasne sa stal doživotným senátorom za Santiago. Vďaka tomu získal imunitu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/62724.stm|titul=Chilean protests over &quot;Senator&quot; Pinochet|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Avšak Augusto Pinochet odcestoval v roku 1998 do Veľkej Británie, kde sa mal podrobiť zdravotnému zákroku. Pinochet mal diplomatický pas, takže sa domnieval, že existujúce trestné konania v Európe, ktoré sa týkali jeho osoby ho nemohli zasiahnuť. V Británii však bol po svojom príchode zatknutý. Tento krok vyvolal veľkú polemiku, v Čile aj Británii sa uskutočnilo množstvo demonštrácii tak odporcov, ako aj podporovateľov Pinocheta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/1998/oct/18/pinochet.chile|titul=Pinochet arrested in London|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Bývalého prezidenta podporila aj bývalá britská premiérka [[Margaret Thatcherová]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/1999/jul/07/pinochet.chile|titul=Pinochet arrest damages Britain, says Thatcher|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Oficiálne o vydanie Pinocheta požiadali Španielsko a Švajčiarsko&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/195413.stm|titul=World: Europe Pinochet arrested in London|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Británia vyriešila problém s Pinochetom tak, že ho vyhlásila za vážne chorého a z tzv. humanitárnych dôvodov bol Pinochet prepustený a následne bol zabezpečený jeho návrat do Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.wsws.org/en/articles/2000/03/pino-m03.html|titul=Pinochet returns to Chile after Britain halts extradition proceedings|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=wsws.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za čas, ktorý Pinochet strávil v britskom domácom väzení však výrazne utrpela jeho povesť aj v Západnom svete, kde bol do tej doby pomerne uznávaný. Na verejnosť sa dostali mnohé obvinenia zo zločinov proti ľudskosti. K týmto sa na prekvapenie pridali aj obvinenia z ekonomických trestných činov, kedy boli odhalené tajné bankové účty v zahraničí, ktoré mal Pinochet a iní predstavitelia bývalého režimu. Pinochet sa však väzeniu vyhol kvôli svojmu zdravotnému stavu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/business/2005/mar/16/chile.pinochet|titul=Pinochet's web of bank accounts exposed|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Otázka súdenia Augusta Pinocheta v zahraničí však rozdelila aj vládu, keďže časť jej členov považovala jeho zadržanie napriek držbe diplomatického pasu za narušenie suverenity Čile, no druhá ľavicovejšia časť vlády naopak chcela, aby bol bývalý prezident súdený aspoň v zahraničí, keďže v Čile to podľa nich nebolo možné.

Na konci 90. rokov 20. storočia sa Argentína dostala do vážnej finančnej krízy, ktorá sa následne preniesla aj do Uruguaja, pričom oba štáty zaznamenali obrovské straty. Dokonca Argentína neskôr vyhlásila štátny bankrot. K tomu sa pridali finančné problémy v Ázii. Tieto problémy zasiahli čiastočne aj Čile, ktorému sa dovtedy veľmi darilo. To malo za následok zastavenie rastu a rast nezamestnanosti. Je však potrebné uviesť, že vláde výrazne zhoršili možnosti na realizáciu ekonomických opatrení aj rôzne prírodné katastrofy, ktoré Čile v druhej polovici 90. rokov postihli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcn.cl/historiapolitica/resenas_parlamentarias/wiki/Eduardo_Frei_Ruiz-Tagle|titul=Eduardo Frei Ruiz-Tagle|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=bcn.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na prelome rokov 1999 a 2000 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Tieto boli veľmi vyrovnané, keď kandidát ľavicovej Koalície [[Ricardo Lagos]] a kandidát pravice [[Joaquín Lavín]] získali zhodne po 47%. V druhom kole vyhral veľmi tesne Ricardo Lagos (51,3% hlasov)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.esacademic.com/dic.nsf/eswiki/418373|titul=Elección presidencial de Chile (1999-2000)|dátum prístupu=2017-11-01|vydavateľ=esacademic.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vláda Ricarda Lagosa ===
[[Súbor:Ricardo Lagos (2003).jpeg|vpravo|náhľad|[[Ricardo Lagos]] sa stal po desaťročiach prvým jasne ľavicovým prezidentom Čile.]]
V marci 2000 sa prezidentom stal [[Ricardo Lagos]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/lagos_ricardo.htm|titul=Ricardo Lagos|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento bol síce taktiež kandidátom Koalície, no bol členom ľavicovej Strany za demokraciu (Partido por la Democracia), čo znamenalo zmenu oproti stredoľavicovým kresťanským demokratom. Lagos bol v minulosti členom Socialistickej a Radikálnej strany, takže sa jednalo o presvedčeného socialistu. Od zvrhnutia prezidenta Allendeho sa tak stal prvým socialistom v úrade prezidenta. Lagos bol členom socialistov aj v období vojenskej diktatúry, takže patril k tvrdým odporcom Pinocheta. Práve v čase nástupu prezidenta do funkcie vrcholila kríza v susednej Argentíne a hlavnou úlohou nového prezidenta bolo zabrániť jej premiestneniu do Čile. Bolo potrebné ekonomiku krajiny znova vylepšiť tak, aby mohla rásť, súčasne nezamestnanosť bola na vysokej úrovni. Už na počiatku volebného obdobia nového prezidenta sa objavil veľký korupčný škandál, do ktorého boli zapojení dokonca aj niektorí ministri Lagosovej vlády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.worldpress.org/Americas/1043.cfm|titul=Chile’s President Lagos Struggles to Finish Term|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=worldpress.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Lagos nadviazal na svojho predchodcu Frei Ruiz-Tagleho a vyjednal viacero medzinárodných obchodných zmlúv s inými štátmi. Tieto zmluvy sa začali prejavovať už po pár rokoch veľmi pozitívne, keďže čilská ekonomika začala znova rásť. Napriek tomu, že prezident Lagos bol jasne ľavicovým politikom, nemal práve najlepšie vzťahy s inými ľavicovými lídrami z Južnej Ameriky, súčasne však odmietol podporiť USA v ich útoku na Irak. V období vlády prezidenta Lagosa sa znova obnovil spor s Bolíviou, ktorej ľavicový prezident [[Carlos Mesa]] v snahe získať väčšiu domácu popularitu, sa vyjadroval o nespravodlivosti voči Bolívii, ktorá po vojne s Čile ešte v 19. storočí prišla o prístup k moru a žiadal o navrátenie strateného územia. Bolíviu v jej požiadavkách podporoval aj [[Venezuela|venezuelský]] ľavicový prezident [[Hugo Chávez]]. Týmto požiadavkám čilský prezident Lagos, tak ako jeho predchodcovia, neustúpil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.paginasiete.bo/nacional/2015/6/8/mesa-confirma-expresidente-lagos-ofrecio-salida-soberana-59294.html|titul=Mesa confirma que expresidente Lagos ofreció salida soberana al mar|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=paginasiete.bo|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20150731213334/http://www.paginasiete.bo/nacional/2015/6/8/mesa-confirma-expresidente-lagos-ofrecio-salida-soberana-59294.html|dátum archivácie=2015-07-31}}&lt;/ref&gt;. Ako presvedčený socialista presadil Lagos aj obnovenie vyšetrovania zločinov Pinochetovho režimu. Už na konci roka 2004 bola hotová správa, ktorá popisovala zločiny vojenskej diktatúry. Podľa zistení bolo viac ako 28 000 ľudí mučených (z toho 1 200 detí). Prezident sa rozhodol, že tieto obete štát odškodní&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1249&amp;IdCategoria=10&amp;IdArea=328&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|titul=Ricardo Lagos Escobar Presidente de la República 2000-2006|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=biografiadechile.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916141951/http://www.biografiadechile.cl/detalle.php?IdContenido=1249&amp;IdCategoria=10&amp;IdArea=328&amp;TituloPagina=Historia%20de%20Chile|dátum archivácie=2016-09-16}}&lt;/ref&gt;.

Počas vlády prezidenta Lagosa sa obnovil starý spor s kmeňom Mapuče, ktorý žiadal navrátenie aspoň časti pôdy, ktorá im bola zabraná v minulosti. Tento spor sa pomerne vyhrotil, keď niektorí členovia Mapuče obsadzovali spornú pôdu, či zapaľovali budovy miestnych spoločností zaoberajúcich sa ťažbou dreva. Ani tu prezident neustúpil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-92977.html|titul=Ricardo Lagos Escobar|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 2005 bola presadená novela ústavy, ktorá skrátila funkčné obdobie prezidenta zo 6 na 4 roky.

Na prelome rokov 2005 a 2006 sa uskutočnili nové prezidentské voľby. Keďže žiadny prezident nemôže funkciu prezidenta vykonávať v dvoch funkčných obdobiach tesne po sebe, za Koalíciu kandidovala populárna ministerka obrany z Lagosovej vlády [[Michelle Bacheletová]]. Pravicová koalícia Aliancia za Čile proti nej postavila [[Sebastián Piñera|Sebastiána Piñeru]]. Ako pred tým, aj tento raz rozhodlo druhé kolo, kde zvíťazila Bacheletová, ktorá sa tak stala prvou ženou prezidentkou v dejinách Čile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.scielo.cl/scielo.php?script=sci_arttext&amp;pid=S0718-090X2006000100005|titul=LAS ELECCIONES PRESIDENCIALES Y PARLAMENTARIAS EN CHILE, DICIEMBRE 2005 -ENERO 2006|dátum prístupu=2017-11-02|vydavateľ=scielo.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Prvá prezidentka v úrade a návrat socialistov k moci ===
[[Súbor:Michelle Bachelet with sash.jpg|vpravo|náhľad|[[Michelle Bacheletová]] sa v roku 2006 stala prvou ženou v prezidentskom úrade Čile a súčasne od pádu Allendeho prvou socialistickou prezidentkou.]]
Michelle Bacheletová sa úradu ujala v marci 2006. Kandidovala síce za Koalíciu, no bola členkou Socialistickej strany Čile, teda tej istej strany, ako bývalý prezident [[Salvador Allende]], ktorého zosadil vojenský prevrat. Bacheletovej otca generála vzdušných síl Alberta Bacheleta, ktorý bol členom ľavicovej Ľudovej jednoty a miestnej slobodomurárskej lóže Pinochetov režim označil za zradcu Čile. Následne ho uväznil, mučil a nakoniec zavraždil. Aj samotnú Michelle Bacheletovú a jej matku vojaci mučili, potom bola nútená stráviť určitý čas v zahraničí v exile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/bachelet.htm|titul=Michelle Bachelet|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Bacheletová sa ako ľavicová prezidentka zamerala okrem zabezpečenia ekonomického rastu aj na vylepšenie sociálnej otázky. Jedným z jej prvých opatrení bolo presadenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre ľudí starších ako 60 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.memoriachilena.cl/602/w3-article-92972.html|titul=Michelle Bachelet Jeria (2006-2010)|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=memoriachilena.cl|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Už niekoľko týždňov po nástupe do úradu však čelila veľkej vlne protestov známej ako revolúcia tučniakov (Revolución de los pingüinos), ktorá dostala meno podľa farieb školských uniforiem protestujúcich študentov. Tí spolu s pedagógmi protestovali za lacnejšie a kvalitnejšie školstvo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latercera.com/noticia/los-pinguinos-a-10-anos-de-la-revolucion/|titul=Los “pingüinos”, a 10 años de la revolución|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=latercera.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ďalším protestom čelila v roku 2007, keď skolaboval nový a drahý systém hromadnej dopravy v hlavnom meste Santiago, ktorý sa síce nakoniec podarilo spustiť, no popularita prezidentky výrazne klesla&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/2007/04/03/world/americas/03iht-chile.1.5123613.html|titul=Chile's leader battles public discontent|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V ekonomickej sfére sa však Bacheletovej pomerne darilo, predovšetkým však vďaka rastu svetových cien medi, čo bola dôležitá exportná komodita Čile. Prezidentka následne vďaka dobrej ekonomickej situácii presadila dôchodkovú reformu. Tým pádom získala slušný dôchodok aj najchudobnejšia časť populácie, ktorá dovtedy žila na úrovni chudoby. Nasledovalo zakladanie množstva nových predškolských zariadení, ktoré boli určené taktiež pre chudobnejšiu časť populácie, ktorá si vtedajšie zariadenia nemohla pre svoje deti finančne dovoliť. Podporila taktiež výstavbu tisícov nových sociálnych bytov, kde bolo regulované nájomné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elmostrador.cl/mercados/2017/08/07/ultima-gran-reforma-del-gobierno-de-michelle-bachelet-vuelve-a-aplazarse-ante-complejidad-del-proyecto-de-reforma-a-las-pensiones/|titul=Última gran reforma del Gobierno de Michelle Bachelet vuelve a aplazarse ante complejidad del proyecto de reforma a las pensiones|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=elmostrador.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170922113238/http://www.elmostrador.cl/mercados/2017/08/07/ultima-gran-reforma-del-gobierno-de-michelle-bachelet-vuelve-a-aplazarse-ante-complejidad-del-proyecto-de-reforma-a-las-pensiones/|dátum archivácie=2017-09-22}}&lt;/ref&gt;.

V decembri 2006 zomrel bývalý prezident Augusto Pinochet. Prezidentka Bacheletová mu odmietla priznať štátny pohreb a ani sa jeho pohrebu nezúčastnila. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Pinochet nebol nikdy demokraticky zvolený a bol diktátorom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2006/dec/12/chile.topstories3/|titul=Chilean government rejects state funeral for Pinochet as thousands queue to pay respects|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Pohreb tak zorganizovali so všetkými poctami ozbrojené sily. Aj napriek veľmi zhoršenej povesti Pinocheta z posledných rokov, kedy Pinochet čelil množstvu rôznych obvinení, sa jeho pohrebu zúčastnilo až 60 000 ľudí. Osoba Augusta Pinocheta však rozdeľuje čilskú spoločnosť do súčasnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/news/world/pinochet-s-funeral-draws-60-000-1.624317|titul=Pinochet's funeral draws 60,000|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=cbc.ca|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Na medzinárodnej úrovni sa zamerala skôr na spoluprácu s ľavicovými lídrami z Južnej Ameriky, s ktorými mal jej predchodca Lagos skôr negatívne vzťahy. Tento príklon chcel využiť prezident Bolívie [[Evo Morales]], ktorý sa snažil získať znova prístup k moru pre svoju krajinu, no bolívijské snahy neuspeli ani u prezidentky Bacheletovej. Súčasne sa však Bacheletová zamerala na krajiny juhovýchodnej Ázie a štáty Oceánie, kde chcela pre Čile nadviazať nové obchodné vzťahy, aby Čile nebolo až tak ovplyvniteľné prípadnými problémami susedných štátov.

V roku 2008 sa svetová hospodárska kríza dostala aj do Čile. Ako otvorená ekonomika zameraná na export bolo Čile výrazne negatívne poznačené. Hospodársky rast sa zastavil a v roku 2009 bol dokonca na mínusovej úrovni. Súčasne sa znova zvýšila nezamestnanosť. Napriek tomu sa vláde podarilo krízu zastaviť. Mzdy v krajine dokonca začali rásť, čo popularitu prezidentky výrazne zvýšilo. V januári 2010 sa v Čile uskutočnili nové prezidentské voľby. Avšak v Koalícii sa začali veľké spory o to, kto bude novým prezidentským kandidátom. Časť členov Koalície dokonca toto zoskupenie opustila a postavila vlastných kandidátov. Zvyšky Koalície sa nakoniec dohodli na kandidatúre bývalého prezidenta [[Eduardo Frei Ruiz-Tagle|Eduarda Frei Ruiz-Tagleho]]. Proti rozštiepenej ľavici sa postavila prakticky zjednotená pravica v novom zoskupení s názvom Koalícia pre zmenu. Jej kandidátom sa stal znova [[Sebastián Piñera]], ktorý bol úspešný a voľby tesne vyhral&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chile.tresquintos.com/2012/12/21/como-pinera-gano-la-eleccion-presidencial-de-20092010/|titul=Cómo Piñera ganó la elección presidencial de 2009/2010|dátum prístupu=2017-11-03|vydavateľ=chile.tresquintos.com|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.

=== Pravicová vláda Sebastiána Piñeru ===
[[Súbor:Fotografía_oficial_del_Presidente_Sebastián_Piñera_-_2.jpg|vpravo|náhľad|[[Sebastián Piñera]] sa stal po desaťročiach prvým zvoleným pravicovým prezidentom Čile.]]
Sebastián Piñera sa prezidentom stal v marci 2010. Pred vstupom do politiky bol Piñera úspešným podnikateľom, ktorý sa postupne prepracoval až na vrchol. Keď nastupoval do úradu prezidenta, bol štvrtým najbohatším občanom Čile. Kontroverziu spôsoboval tiež fakt, že v roku 1982 bol Piñera  obvinený z podvodu (obvinenia bol ešte v danom období zbavený) a skrýval sa pred políciou. Politickým súperom sa tiež nepáčilo, že prezident mal kontrolu nad niektorými médiami, ktoré vlastnil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pinera_sebastian.htm|titul=Sebastián Piñera|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tesne pred nástupom nového prezidenta do úradu však Čile zasiahlo veľmi silné zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo stovky obetí a veľké škody. Nový prezident sa tak namiesto svojho programu musel zamerať na odstraňovanie škôd po zemetrasení, keďže aj niektoré významné čilské mestá boli vážne poškodené. Prezident tiež v roku 2010 viedol záchrannú operáciu, ktorá mala zachrániť zasypaných baníkov v bani San José. Po 70. dňoch záchranných prác sa 33 baníkov podarilo zachrániť &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/hornici-z-chile-maji-nocni-mury-a-psychicke-problemy-fy7-/zahranicni.aspx?c=A140123_154739_zahranicni_vez|titul=Chilští horníci si roky po závalu nesou následky, odškodnění nedostali|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. So svojimi požiadavkami sa naďalej ozývali aj členovia kmeňa Mapuče, ktorí boli za svoje akcie často zatýkaní a uväznení, keďže ich akcie sú podľa čilských zákonov posudzované ako terorizmus. To vyvolalo tlak, aby Čile zmenilo svoje zákony tak, aby akcie indiánov neboli posudzované ako terorizmus. V roku 2011 zas musel prezident čeliť protestom na úplnom juhu krajiny, kde miestni obyvatelia protestovali proti plánovanému rastu cien plynu. Na to reagoval prezident odvolaním niektorých ministrov. V máji 2011 znova protestovali študenti. Tento raz proti školskému systému v Čile, ktorý bol platený a teda chudobní študenti mohli navštevovať iba bezplatné školy, ktorých kvalita je však nízka. Prezident však požiadavky študentov odmietol a školský systém obhajoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/chile-nas-vzor-tak-to-prosim-velmi-opatrne-s-takovym-tvrzenim-p6q-/zpr_archiv.aspx?c=A130620_164149_kavarna_chu|titul=Chile, náš vzor? Tak to prosím velmi opatrně s takovým tvrzením|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Popularita prezidenta začala klesať. Postupne sa stal najviac nepopulárnym prezidentom od návratu k demokracii. Ďalším nepopulárnym krokom prezidenta bola podpora projektu výstavby hydroelektrární na juhu Čile. Proti tomu sa postavila väčšina miestnych obyvateľov, ako aj ekologickí aktivisti. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Piñeru bol nakoniec projekt hydroelektrární zrušený &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/7233097/cilska-vlada-zamietla-megaprojekt-vystavby-priehrad-v-patagonii.html|titul=Čilská vláda zamietla megaprojekt výstavby priehrad v Patagónii|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Na medzinárodnej úrovni podporil prezident Piñera argentínske nároky na [[Falklandy|Falklandské ostrovy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/uk/2012/feb/01/argentina-falklands-economic-blockade|titul=Argentina accused of plotting Falklands blockade|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezident Piñera sa ku kritike obdobia vojenskej diktatúry staval rezervovane. Na jednej strane síce odsúdil zločiny režimu ako neospravedlniteľné &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6927812/v-cile-si-pripominaju-zvrhnutie-allendeho-doslo-k-potyckam-s-policiou.html|titul=V Čile si pripomínajú zvrhnutie Allendeho, došlo k potýčkam s políciou|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, no súčasne vyzdvihoval ekonomické úspechy diktatúry. Uviedol tiež, že vojenský prevrat bol nevyhnutým dôsledkom Allendeho vlády &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6929973/pre-mnohych-je-pinochet-stale-zachrancom-pred-komunizmom.html|titul=Pre mnohých je Pinochet stále záchrancom pred komunizmom|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ľavicová opozícia prezidenta obviňovala zo sympatii k Pinochetovi. Kritika zosilnila v roku 2012, keď vláda pripravila menšie zmeny v učebniciach dejepisu, kde obdobie vojenskej diktatúry označila spojením &quot;režim&quot;, ktoré nahradilo označenie &quot;diktatúra&quot;. To opozícia označila za ďalší prejav sympatii pravicovej vlády k Pinochetovi &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/pinochet-uz-neni-tak-zly-pro-chilske-skolaky-prestal-byt-diktatorem-1g2-/zahranicni.aspx?c=A120105_135735_zahranicni_ts|titul=Pinochet už není tak zlý, pro chilské školáky přestal být diktátorem|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 2013 však prezident Piñera kritizoval súdy a niektoré média, že sa k vojenskej diktatúre stavajú ľahostajne &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6926111/cilsky-sud-prvykrat-priznal-zlyhania-pocas-pinochetovej-diktatury.html|titul=Čilský súd prvýkrát priznal zlyhania počas Pinochetovej diktatúry|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Na konci roka 2013 sa uskutočnili prezidentské voľby. V nich znova kandidovala bývalá prezidentka Michelle Bacheletová. Tento raz však už za alianciu s názvom Nová väčšina, ktorá nahradila rozhádanú Koalíciu. Proti nej sa postavila za pravicovú Alianciu pre Čile ekonómka [[Evelyn Mattheiová]]. Michelle Bacheletová vyťažila z vlastnej popularity a naopak z nepopulárnosti prezidenta Piñeru a jednoznačne vyhrala v oboch kolách volieb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elmostrador.cl/noticias/pais/2013/12/15/debil-proceso-electoral-con-abstencion-del-59-se-confirma-predecible-triunfo-de-bachelet/|titul=Débil proceso electoral: con abstención del 59% se confirma predecible triunfo de Bachelet|dátum prístupu=2017-11-04|vydavateľ=elmostrador.cl|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170920235825/http://www.elmostrador.cl/noticias/pais/2013/12/15/debil-proceso-electoral-con-abstencion-del-59-se-confirma-predecible-triunfo-de-bachelet/|dátum archivácie=2017-09-20}}&lt;/ref&gt;.

=== Druhé vlády Michelle Bacheletovej a Sebastiána Piñeru ===
[[Michelle Bacheletová]] sa druhýkrát ujala úradu prezidenta 11. marca 2014. V rovnakom čase sa predsedníčkou senátu stala [[Isabel Allendeová (politička)|Isabel Allendeová]], členka Socialistickej strany a dcéra bývalého prezidenta [[Salvador Allende|Salvadora Allendeho]]. Prezidentka sľúbila vyriešiť problém súvisiaci so školským systémom, kvôli ktorému v predchádzajúcich rokoch často protestovali študenti. Súčasne prisľúbila zvýšiť o 5% dane pre veľké spoločnosti a zmeniť ústavu tak, aby šancu dostať sa do parlamentu mali aj menšie strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/druhe-kolo-prezidentskych-voleb-v-chile-f0o-/zahranicni.aspx?c=A131216_074959_zahranicni_ert|titul=Prezidentkou Chile je Bacheletová, konzervativci věští druhou Venezuelu|dátum prístupu=2017-11-05|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Druhé prezidentské obdobie Michelle Bacheletovej bolo poznačené vážnym korupčným škandálom zvaným Caval, do ktorého bol zapojený jej syn s manželkou. Prezidentka vyhlásila, že aktivite svojej rodiny nevedela a dozvedela sa o nej až z médií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nytimes.com/2016/01/30/world/americas/daughter-in-law-of-chiles-president-charged-with-tax-crimes-and-bribery.html|titul=Daughter-in-Law of Chile’s President Faces Corruption Charge|dátum prístupu=2017-11-05|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jej popularita však klesla na historické minimum a prekonala tak aj najnižšie čísla jej predchodcu v úrade. V roku 2015 sa vláde poradilo presadiť v oboch komorách parlamentu reformu školského systému. Po novom už mohli študenti za určitých podmienok študovať bezplatne aj na vysokých školách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/310758/cile-studenti-porazili-po-rokoch-vladu-budu-studovat-zadarmo/|titul=Čile: Študenti porazili po rokoch vládu. Budú študovať zadarmo|dátum prístupu=2017-11-05|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Koniec vlády prezidentky Bacheletovej však poznačil ekonomický prepad krajiny. Za týchto okolností sa 19. novembra 2017 uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb, ktoré vyhral bývalý pravicový prezident Sebastián Piñera so ziskom 36%. Keďže však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, konalo sa 17. decembra 2017 druhé kolo, kde sa Piñera stretol so zástupcom ľavicovej koalície Nová väčšina [[Alejandro Guillier|Alejandrom Guillierom]]. Druhé kolo vyhral so ziskom viac ako 54% hlasov opäť Piñera, ktorý sa tak stane znova prezidentom Čile. Piñera pred voľbami sľúbil, že po nástupe do úradu zníži dane pre podnikateľov a zabezpečí investície do infraštruktúry&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/20721256/miliardar-pinera-sa-stane-opat-prezidentom-cile.html|titul=Miliardár Piňera sa stane opäť prezidentom Čile|dátum prístupu=2017-12-18|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/chile-prezidentske-volby-sebastian-pinera-fjq-/zahranicni.aspx?c=A171218_063814_zahranicni_pas|titul=Miliardář Piňera bude opět prezidentem, v Chile uspěl s jasným náskokem|dátum prístupu=2017-12-18|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* J. Chalupa ''Chile - stručná historie států'', Libri, 2006, ISBN 9788072771363
* J. Chalupa ''Dejiny Argentiny, Uruguaye a Chile'', Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934
* ''Chile'', Svojtka&amp;Co., 2013, ISBN 9788025609835
* ''Jižní Amerika Jihozápadní část'', Svojtka, 2014, ISBN 9788025613009
* J. Cabrera ''Chile, cien días en la historia del siglo XX'', Planeta, 2016, ISBN 9789563600070

{{Dejiny amerických krajín}}

[[Kategória:Dejiny Čile| ]]
[[Kategória:Dejiny podľa štátu|Čile]]</text>
      <sha1>7wi20ttwt1bqbwf60f1v4dw8wl4gw2h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam slovenských futbalistov v Primera División</title>
    <ns>0</ns>
    <id>609868</id>
    <revision>
      <id>8232539</id>
      <parentid>8220530</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:00:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Polandball 143</username>
        <id>289450</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad Slovákov v Primera División */</comment>
      <origin>8232539</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10079" sha1="h6kgrcm0iflal1hxe6fejvkgv60wimn" xml:space="preserve">'''Zoznam slovenských futbalistov v Primera División''' sumarizuje prehľad [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí hrali v [[Španielsko|španielskej]] najvyššej [[futbal]]ovej súťaži.

== História ==
[[Súbor:Kubala.jpg|thumb|left|207x240px|„Hráč storočia v FC Barcelona“ Ladislav Kubala]]

V päťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] patril k najväčším hviezdam svetového futbalu [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu [[Ladislav Kubala]]. V rokoch [[1951]]-[[1962]] bol ústrednou postavou mužstva [[FC Barcelona]], ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo [[Copa del Rey|Španielsky pohár]]. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor [[Ferdinand Daučík]], slovenský tréner [[FC Barcelona|Barcelony]]. Ladislav Kubala spolu s legendárnym [[Alfredo Di Stéfano|Di Stéfanom]] z [[Real Madrid|Realu Madrid]] boli považovaní za najväčšie osobnosti [[La Liga|španielskej ligy]] tohto obdobia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.sport7.sk/clanok/59777-rebricek-10-najvacsich-hracskych-rivalit-v-historii-fubalu/cast/7/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170412061516/http://www.sport7.sk/clanok/59777-rebricek-10-najvacsich-hracskych-rivalit-v-historii-fubalu/cast/7/
  | dátum archivácie = 2017-04-12
  }}&lt;/ref&gt;.  Hoci nikdy nezískal trofej ''Pichichi'' pre najlepšieho strelca, celkove dal v lige 138 gólov. [[25. február|25. februára]] [[1952]] v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]] (9 : 0) strelil sedem gólov, čím vytvoril dodnes platný rekord [[La Liga|španielskej ligy]].  

Dve sezóny hral za [[Real Madrid]] [[Yanko Daučík]], syn [[Ferdinand Daučík|Ferdinanda Daučíka]], po boku velikánov [[Ferenc Puskás|Puskása]], [[Alfredo Di Stéfano|Di Stéfana]] či [[Francisco Gento|Genta]] odohral 10 zápasov a strelil tri góly.

V sezóne 1981/1982 okúsili ako chutí [[La Liga|španielska liga]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|majstri Európy z Belehradu 1976]] [[Dušan Galis]] a [[Ján Pivarník]], ktorí pôsobili v [[Cádiz CF]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =
  | meno =
  | odkaz na autora =
  | titul =
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/t/t1981-8210.html
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ =
  | miesto =
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

[[Milan Luhový]] sa uplatnil v drese [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]]. V sezóne 1990/1991 strelil 16 gólov, aj vďaka nim [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] obsadil piate miesto a po 23 rokoch postúpil do [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]].

Najväčší prestup v ére samostatnosti sme zaznamenali v roku [[1993]]. [[Peter Dubovský]] bol už ako 21-ročný dvojnásobným kráľom strelcov [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej ligy]] a s touto vizitkou prišiel do španielskeho veľkoklubu [[Real Madrid|Realu Madrid]], kde sa stal držiteľom [[Supercopa de España|španielskeho Superpohára]] a [[La Liga|majstrom Španielska]]. Po dvoch sezónach prestúpil do [[Real Oviedo|Realu Oviedo]].  

Na svoj jediný štart v Primera División nebude rád spomínať prvý [[Slovensko|slovenský]] gólman v súťaži [[Marián Kelemen]]. [[15. marec|15. marca]] [[2009]] inkasoval v bráne [[CD Numancia]] päť gólov od hráčov [[Racing de Santander|Racingu Santander]].

== Štatistické zaujímavosti ==
* Prvý Slovák v Primera División: [[Ladislav Kubala]], [[RCD Espanyol|Espaňol]] – '''[[FC Barcelona]]''' 1:0, 9. 9. 1951 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3503
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Prvý vzájomný zápas dvoch Slovákov: [[Real Madrid]] ([[Yanko Daučík]]) – Espaňol (Ladislav Kubala) 1:0, 8. 2. 1964
* Prvý vzájomný zápas dvoch rodených Slovákov: [[Club Deportivo Tenerife|CD Tenerife]] ([[Samuel Slovák]]) – Real Oviedo ([[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]) 1:0, 22. 3. 1998
* Prvý zápas – dvaja Slováci v jednom mužstve: [[Cádiz CF]] ([[Ján Pivarník]], [[Dušan Galis]]) – [[Racing Club de Santander|Santander]] 1:0, 27. 9. 1981
* Prvý gól Slováka: Ladislav Kubala, FC Barcelona – [[Athletic Bilbao]] 1:0, 16. 9. 1951 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3508
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najviac gólov celkom: 138, Ladislav Kubala (FC Barcelona 131, Espaňol 7)
* Najviac gólov v jednej sezóne: 26, Ladislav Kubala (FC Barcelona), 1951/1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/j7444.html?cat=1a&amp;temp=1951-52&amp;equip=-&amp;rival=-&amp;g=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najviac gólov v jednom zápase: 7, Ladislav Kubala, FC Barcelona – [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 9:0, 25. 2. 1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =
  | meno =
  | odkaz na autora =
  | titul =
  | url = http://www.bdfutbol.com/es/p/p.php?id=3668
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ =
  | miesto =
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
* Prvý brankár: [[Marián Kelemen]], Santander – '''[[CD Numancia]]''' 5:0, 15. 3. 2009 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=25467
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Prvý tréner: [[Ferdinand Daučík]], '''[[FC Barcelona]]''' – [[Real Sociedad de Fútbol|San Sebastian]] 8:2, 10. 9. 1950 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3202
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Slováci s majstrovským titulom:
:Ladislav Kubala – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57
:[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64
:[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95

== Pohárové súťaže ==
* Slováci, ktorí vyhrali [[Copa del Rey|Španielsky pohár]]:
:[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1951, 1952 (1× {{gól}} vo finále), 1953 (1× {{gól}} vo finále), 1957, 1959 (vo finále nehral)
* Slováci, ktorí vyhrali [[Supercopa de España|Španielsky Superpohár]]:
:[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1993

== Prehľad Slovákov v Primera División ==
* údaje sú po sezóne 2025/2026
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Por.č.
!width=150|Meno
!width=150|Klub
!Roky
!Zápasy
!Góly
|-
|&lt;center&gt;1. ||[[Ladislav Kubala]]|| [[FC Barcelona]] &lt;br/ &gt;[[RCD Espanyol|Espanyol]] (29/7)||1951-61 &lt;br/ &gt; 1963-64||&lt;center&gt;215||&lt;center&gt;138
|-
|&lt;center&gt;2. || [[Yanko Daučík]]|| [[Real Betis|Betis]] (38/14)&lt;br/ &gt; [[Real Madrid]] (10/3)&lt;br/ &gt; [[RCD Espanyol|Espanyol]] (13/1)||1960-62 &lt;br/ &gt; 1963-64 &lt;br/ &gt; 1970-71  ||&lt;center&gt;61||&lt;center&gt;18
|-
|&lt;center&gt;3. ||[[Branko Kubala]]  || [[RCD Espanyol|Espanyol]]||1964-1965  ||&lt;center&gt;2||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;4. || [[Ján Pivarník]]|| [[Cádiz CF|Cádiz]]||1981-82 ||&lt;center&gt;3||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;5. ||[[Dušan Galis]]||[[Cádiz CF|Cádiz]]||1981-82 ||&lt;center&gt;6||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;6. ||[[Milan Luhový]]||[[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] ||1989-1992 ||&lt;center&gt;56||&lt;center&gt;23
|-
|&lt;center&gt;7. || [[Tibor Mičinec]] ||[[CD Logroñés]] ||1991  ||&lt;center&gt;1||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;8. ||[[Peter Dubovský]]|| [[Real Madrid]] (31/2)&lt;br/ &gt; [[Real Oviedo]] (120/17) ||1993-95 &lt;br/ &gt; 1995-2000  ||&lt;center&gt;151||&lt;center&gt;19
|-
|&lt;center&gt;9.|| [[Samuel Slovák]] ||[[CD Tenerife]] ||1997-1999, &lt;br/&gt; 2001-2002  ||&lt;center&gt;44||&lt;center&gt;3
|-
|&lt;center&gt;10. || [[Miroslav Karhan]] ||[[Real Betis|Betis Sevilla]]||1999-2000   ||&lt;center&gt;33||&lt;center&gt;2
|-
|&lt;center&gt;11. ||[[Marián Kelemen]]  [[brankár|(b)]] || [[CD Numancia]]||2009  ||&lt;center&gt;1||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;12. || [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] ||[[RCD Espanyol|Espanyol]] ||2011-2012  ||&lt;center&gt;28||&lt;center&gt;2
|-
|&lt;center&gt;13. ||  [[Stanislav Lobotka]] ||[[Celta de Vigo]] ||2017-19 ||&lt;center&gt;86||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;14. || [[Róbert Mazáň]] ||[[Celta de Vigo]] ||2018-19  ||&lt;center&gt;3||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;15. || [[Martin Valjent]]||[[RCD Mallorca]]||2019-26||&lt;center&gt;198||&lt;center&gt;3
|-
|&lt;center&gt;16. || [[Denis Vavro]]||[[SD Huesca]]||2021-22||&lt;center&gt;11||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;17. || [[Dominik Greif]] [[brankár|(b)]] ||[[RCD Mallorca]]||2021-25||&lt;center&gt;34||&lt;center&gt;0
|-
|&lt;center&gt;18.||[[Dávid Hancko]] *||[[Atlético Madrid]]||2025-||&lt;center&gt;30||&lt;center&gt;0
|}

 * = stále aktívni hráči v Primera Divisón

== Pozri aj ==
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Bundeslige]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Serii A]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Premier League]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Ligue 1]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Eredivisie]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
*[http://www.bdfutbol.com/en/a/j__eslovaquia_1.html Slováci na bdfutbol.com]
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:Futbalové zoznamy]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:La Liga]]</text>
      <sha1>h6kgrcm0iflal1hxe6fejvkgv60wimn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232660</id>
      <parentid>8232539</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:02:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232660</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10565" sha1="oluinrenjdj2mgjaiojcafect1dw9oj" xml:space="preserve">'''Zoznam slovenských futbalistov v Primera División''' sumarizuje prehľad [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí hrali v [[Španielsko|španielskej]] najvyššej [[futbal]]ovej súťaži.

== História ==
[[Súbor:Kubala.jpg|thumb|left|207x240px|„Hráč storočia v FC Barcelona“ Ladislav Kubala]]

V päťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] patril k najväčším hviezdam svetového futbalu [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu [[Ladislav Kubala]]. V rokoch [[1951]]-[[1962]] bol ústrednou postavou mužstva [[FC Barcelona]], ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo [[Copa del Rey|Španielsky pohár]]. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor [[Ferdinand Daučík]], slovenský tréner [[FC Barcelona|Barcelony]]. Ladislav Kubala spolu s legendárnym [[Alfredo Di Stéfano|Di Stéfanom]] z [[Real Madrid|Realu Madrid]] boli považovaní za najväčšie osobnosti [[La Liga|španielskej ligy]] tohto obdobia &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.sport7.sk/clanok/59777-rebricek-10-najvacsich-hracskych-rivalit-v-historii-fubalu/cast/7/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170412061516/http://www.sport7.sk/clanok/59777-rebricek-10-najvacsich-hracskych-rivalit-v-historii-fubalu/cast/7/
  | dátum archivácie = 2017-04-12
  }}&lt;/ref&gt;.  Hoci nikdy nezískal trofej ''Pichichi'' pre najlepšieho strelca, celkove dal v lige 138 gólov. [[25. február|25. februára]] [[1952]] v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]] (9 : 0) strelil sedem gólov, čím vytvoril dodnes platný rekord [[La Liga|španielskej ligy]].  

Dve sezóny hral za [[Real Madrid]] [[Yanko Daučík]], syn [[Ferdinand Daučík|Ferdinanda Daučíka]], po boku velikánov [[Ferenc Puskás|Puskása]], [[Alfredo Di Stéfano|Di Stéfana]] či [[Francisco Gento|Genta]] odohral 10 zápasov a strelil tri góly.

V sezóne 1981/1982 okúsili ako chutí [[La Liga|španielska liga]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|majstri Európy z Belehradu 1976]] [[Dušan Galis]] a [[Ján Pivarník]], ktorí pôsobili v [[Cádiz CF]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =
  | meno =
  | odkaz na autora =
  | titul =
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/t/t1981-8210.html
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ =
  | miesto =
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;

[[Milan Luhový]] sa uplatnil v drese [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]]. V sezóne 1990/1991 strelil 16 gólov, aj vďaka nim [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] obsadil piate miesto a po 23 rokoch postúpil do [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]].

Najväčší prestup v ére samostatnosti sme zaznamenali v roku [[1993]]. [[Peter Dubovský]] bol už ako 21-ročný dvojnásobným kráľom strelcov [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej ligy]] a s touto vizitkou prišiel do španielskeho veľkoklubu [[Real Madrid|Realu Madrid]], kde sa stal držiteľom [[Supercopa de España|španielskeho Superpohára]] a [[La Liga|majstrom Španielska]]. Po dvoch sezónach prestúpil do [[Real Oviedo|Realu Oviedo]].  

Na svoj jediný štart v Primera División nebude rád spomínať prvý [[Slovensko|slovenský]] gólman v súťaži [[Marián Kelemen]]. [[15. marec|15. marca]] [[2009]] inkasoval v bráne [[CD Numancia]] päť gólov od hráčov [[Racing de Santander|Racingu Santander]].

== Štatistické zaujímavosti ==
* Prvý Slovák v Primera División: [[Ladislav Kubala]], [[RCD Espanyol|Espaňol]] – '''[[FC Barcelona]]''' 1:0, 9. 9. 1951 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3503
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Prvý vzájomný zápas dvoch Slovákov: [[Real Madrid]] ([[Yanko Daučík]]) – Espaňol (Ladislav Kubala) 1:0, 8. 2. 1964
* Prvý vzájomný zápas dvoch rodených Slovákov: [[Club Deportivo Tenerife|CD Tenerife]] ([[Samuel Slovák]]) – Real Oviedo ([[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]) 1:0, 22. 3. 1998
* Prvý zápas – dvaja Slováci v jednom mužstve: [[Cádiz CF]] ([[Ján Pivarník]], [[Dušan Galis]]) – [[Racing Club de Santander|Santander]] 1:0, 27. 9. 1981
* Prvý gól Slováka: Ladislav Kubala, FC Barcelona – [[Athletic Bilbao]] 1:0, 16. 9. 1951 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3508
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najviac gólov celkom: 138, Ladislav Kubala (FC Barcelona 131, Espaňol 7)
* Najviac gólov v jednej sezóne: 26, Ladislav Kubala (FC Barcelona), 1951/1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/j7444.html?cat=1a&amp;temp=1951-52&amp;equip=-&amp;rival=-&amp;g=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najviac gólov v jednom zápase: 7, Ladislav Kubala, FC Barcelona – [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 9:0, 25. 2. 1952 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko =
  | meno =
  | odkaz na autora =
  | titul =
  | url = http://www.bdfutbol.com/es/p/p.php?id=3668
  | dátum vydania =
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ =
  | miesto =
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
* Prvý brankár: [[Marián Kelemen]], Santander – '''[[CD Numancia]]''' 5:0, 15. 3. 2009 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=25467
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Prvý tréner: [[Ferdinand Daučík]], '''[[FC Barcelona]]''' – [[Real Sociedad de Fútbol|San Sebastian]] 8:2, 10. 9. 1950 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=3202
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Slováci s majstrovským titulom:
:Ladislav Kubala – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57
:[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64
:[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95

== Pohárové súťaže ==
* Slováci, ktorí vyhrali [[Copa del Rey|Španielsky pohár]]:
:[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1951, 1952 (1× {{gól}} vo finále), 1953 (1× {{gól}} vo finále), 1957, 1959 (vo finále nehral)
* Slováci, ktorí vyhrali [[Supercopa de España|Španielsky Superpohár]]:
:[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1993

== Prehľad Slovákov v Primera División ==
* údaje sú po sezóne 2025/2026
{|class=&quot;wikitable&quot;
!Por.č.
!width=150|Meno
!width=150|Klub
!Roky
!Zápasy
!Góly
|-
| align=&quot;center&quot;| 1. ||[[Ladislav Kubala]]|| [[FC Barcelona]] &lt;br/ &gt;[[RCD Espanyol|Espanyol]] (29/7)||1951-61 &lt;br/ &gt; 1963-64|| align=&quot;center&quot;| 215|| align=&quot;center&quot;| 138
|-
| align=&quot;center&quot;| 2. || [[Yanko Daučík]]|| [[Real Betis|Betis]] (38/14)&lt;br/ &gt; [[Real Madrid]] (10/3)&lt;br/ &gt; [[RCD Espanyol|Espanyol]] (13/1)||1960-62 &lt;br/ &gt; 1963-64 &lt;br/ &gt; 1970-71  || align=&quot;center&quot;| 61|| align=&quot;center&quot;| 18
|-
| align=&quot;center&quot;| 3. ||[[Branko Kubala]]  || [[RCD Espanyol|Espanyol]]||1964-1965  || align=&quot;center&quot;| 2|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 4. || [[Ján Pivarník]]|| [[Cádiz CF|Cádiz]]||1981-82 || align=&quot;center&quot;| 3|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 5. ||[[Dušan Galis]]||[[Cádiz CF|Cádiz]]||1981-82 || align=&quot;center&quot;| 6|| align=&quot;center&quot;| 1
|-
| align=&quot;center&quot;| 6. ||[[Milan Luhový]]||[[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] ||1989-1992 || align=&quot;center&quot;| 56|| align=&quot;center&quot;| 23
|-
| align=&quot;center&quot;| 7. || [[Tibor Mičinec]] ||[[CD Logroñés]] ||1991  || align=&quot;center&quot;| 1|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 8. ||[[Peter Dubovský]]|| [[Real Madrid]] (31/2)&lt;br/ &gt; [[Real Oviedo]] (120/17) ||1993-95 &lt;br/ &gt; 1995-2000  || align=&quot;center&quot;| 151|| align=&quot;center&quot;| 19
|-
| align=&quot;center&quot;| 9.|| [[Samuel Slovák]] ||[[CD Tenerife]] ||1997-1999, &lt;br/&gt; 2001-2002  || align=&quot;center&quot;| 44|| align=&quot;center&quot;| 3
|-
| align=&quot;center&quot;| 10. || [[Miroslav Karhan]] ||[[Real Betis|Betis Sevilla]]||1999-2000   || align=&quot;center&quot;| 33|| align=&quot;center&quot;| 2
|-
| align=&quot;center&quot;| 11. ||[[Marián Kelemen]]  [[brankár|(b)]] || [[CD Numancia]]||2009  || align=&quot;center&quot;| 1|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 12. || [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] ||[[RCD Espanyol|Espanyol]] ||2011-2012  || align=&quot;center&quot;| 28|| align=&quot;center&quot;| 2
|-
| align=&quot;center&quot;| 13. ||  [[Stanislav Lobotka]] ||[[Celta de Vigo]] ||2017-19 || align=&quot;center&quot;| 86|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 14. || [[Róbert Mazáň]] ||[[Celta de Vigo]] ||2018-19  || align=&quot;center&quot;| 3|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 15. || [[Martin Valjent]]||[[RCD Mallorca]]||2019-26|| align=&quot;center&quot;| 198|| align=&quot;center&quot;| 3
|-
| align=&quot;center&quot;| 16. || [[Denis Vavro]]||[[SD Huesca]]||2021-22|| align=&quot;center&quot;| 11|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 17. || [[Dominik Greif]] [[brankár|(b)]] ||[[RCD Mallorca]]||2021-25|| align=&quot;center&quot;| 34|| align=&quot;center&quot;| 0
|-
| align=&quot;center&quot;| 18.||[[Dávid Hancko]] *||[[Atlético Madrid]]||2025-|| align=&quot;center&quot;| 30|| align=&quot;center&quot;| 0
|}

 * = stále aktívni hráči v Primera Divisón

== Pozri aj ==
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Bundeslige]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Serii A]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Premier League]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Ligue 1]]
* [[Zoznam slovenských futbalistov v Eredivisie]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
*[http://www.bdfutbol.com/en/a/j__eslovaquia_1.html Slováci na bdfutbol.com]
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:Futbalové zoznamy]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:La Liga]]</text>
      <sha1>oluinrenjdj2mgjaiojcafect1dw9oj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dejiny Paraguaja</title>
    <ns>0</ns>
    <id>610608</id>
    <revision>
      <id>8232509</id>
      <parentid>8216851</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:24:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232509</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="214817" sha1="dq7rktdujvt9c0ii55r7ry4nq2zdjh1" xml:space="preserve">'''Dejiny Paraguaja''' je možné rozdeliť na viacero častí.

Prvým je predkolumbovská éra (do 16. storočia), kedy si v [[Paraguaj]]i získal dominantné postavenie indiánsky kmeň [[Guaraníovia|Guaraníov]], ktorý svoje dôležité postavenie nestratil ani v ďalších etapách existencie krajiny. Ďalším obdobím je španielska koloniálna éra kedy sa Paraguaj stal spočiatku centrom španielskej expanzie v celom regióne Río de la Plata, no neskôr v dôsledku zlej geografickej polohy začalo územie Paraguaja skôr stagnovať a upadať. Začiatok [[19. storočie|19. storočia]] bol ovplyvnený udalosťami z argentínskeho [[Buenos Aires]], kde prebehla revolúcia, ktorá zvrhla španielsku vládu. V Paraguaji prebehla revolúcia o rok neskôr, v máji [[1811]], kedy paraguajskí patrioti zvrhli španielskeho guvernéra. V nasledujúcich mesiacoch bol vyhlásený nezávislý štát nie len na Španielsku, ale i na Spojených provinciách La Platy (súčasná Argentína). Nasledovalo dlhé obdobie diktatúry, kedy sa v Paraguaji postupne vystriedali traja diktátori, ktorí položili základy súčasného štátu a stali sa najvýznamnejšími osobnosťami dejín Paraguaja. Éra diktatúry skončila v katastrofálnej [[vojna trojspolku|vojne trojspolku]], kedy Paraguaj stratil prezidenta (ktorý padol v boji), väčšinu svojho obyvateľstva a podstatnú časť územia. Vojna Paraguaj úplne zdecimovala a z jej následkov sa nespamätal v podstate do súčasnosti. Nasledovala niekoľkoročná okupácia [[Brazília|brazílskym]] vojskom. Po jeho odchode sa krajina dostala do množstva vnútorných konfliktov.

Stabilitu priniesli až vlády prezidentov zo strany Colorado, ktorí pred tým slúžili v paraguajskej armáde počas vojny trojspolku. Po skoro dvadsaťročnej vláde strany Colorado nasledoval krátky ozbrojený vnútorný konflikt po ktorom sa k moci dostala Liberálna strana. Jej dlhá vláda bola spočiatku poznačená častými prevratmi a anarchiou. Nasledovala stabilizácia, ktorá sa však znova zmenila potom, čo sa obnovili vnútorné konflikty vnútri Liberálnej strany. V roku [[1932]] sa Paraguaj dostal do [[Vojna o Chaco|novej vojny]], tento raz s Bolíviou, s ktorou bojoval o územie Chaco. Paraguaj síce vojnu vyhral, no nasledujúce roky znamenali koniec dominancie Liberálnej strany a začiatok obdobia nestability, ktoré vyvrcholilo v občianskej vojne v roku [[1947]]. Po nej získala po dlhej dobe znova najsilnejšie postavenie strana Colorado, no prevraty pokračovali aj v tomto období. Stabilitu priniesol rok [[1954]], kedy sa k moci dostal [[Alfredo Stroessner]], jeden z najdlhšie vládnucich diktátorov histórie sveta. V roku [[1989]] bol generál Stroessner zosadený pri vojenskom prevrate, čo umožnilo návrat k demokracii. Demokraticky zvolení prezidenti však boli zväčša oligarchovia, ktorí zbohatli pochybným spôsobom počas diktatúry Alfreda Stroessnera na rôznych štátnych zákazkách. Prakticky všetci boli postupne obviňovaní z korupcie a klientelizmu. O zmenu sa pokúsili prezidenti [[Nicanor Duarte]] a [[Fernando Lugo]], no neúspešne, keď narazili na odpor silnej oligarchie.

== Predkolumbovská éra ==
[[Súbor:Cerâmica_Tupi-Guarani_5.jpg|náhľad|Archeologické nálezy keramiky dokladajú vyspelosť kmeňa Guaraníov.]]
Výskum histórie pôvodných obyvateľov Paraguaja iba prebieha, nie je preto možné s určitosťou uviesť relevantné informácie o pôvodne tamojších [[Indiáni|domorodých obyvateľov]]. Ale známe sú kmene, ktoré toto územie obývali a sčasti aj stále obývajú. Predpokladá sa, že prví ľudia, ktorí osídlili územie Paraguaja, prišli pred asi 5 000 rokmi a osídlili územia pozdĺž veľkých riek ako [[Paraná (rieka)|Paraná]] a [[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tierraviva.org.py/?pueblo=poblacion-originaria-e-indigena-del-paraguay-primera-parte|titul=Población originaria e indígena del Paraguay (primera parte)|dátum prístupu=2017-11-07|vydavateľ=tierraviva.org.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tu sa postupne vyprofiloval kmeň Guaraníov (pôvodné pomenovanie v [[Guaraníjčina|ich jazyku]] bolo Avá, čo znamená ľudia), ktorý sa z Brazílie začal presúvať smerom na západ, resp. juhozápad. Tento kmeň prišiel na územie Paraguaja pravdepodobne z Brazílie v období roku 500 pred Kr. Už v tej dobe boli Guaraníovia pomerne vyspelí, keďže sa venovali poľnohospodárstvu, dokázali vyrábať rôzne nástroje a ozdoby a žili vo väčších spoločenstvách (aj niekoľko tisícových), často chránených drevenou palisádou. Tým pádom boli Guaraníovia oveľa vyspelejší, než iné kmene v oblasti, ktoré boli spravidla iba na úrovni lovcov a zberačov. Nešlo však o jednotný kmeň, resp. jednotné kmeňové spoločenstvo (ako bol napríklad kmeň [[Mapuče]]). Guaraníovia viedli vojny tak medzi sebou, ako aj s inými kmeňmi. Typický pre nich sa stal [[Ľudožrútstvo|kanibalizmus]], ktorý bol súčasťou vojny. Postupne sa Guaraníovia stali dominantných kmeňom v oblasti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/742_jose_zanardini/11487_los_pueblos_indigenas_del_paraguay__por_jose_zanardini.html|titul=LOS PUEBLOS INDÍGENAS DEL PARAGUAY|dátum prístupu=2017-11-07|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Vzhľadom na ich nejednotnosť, boli pomerne rozdielni a neskorší európski kolonisti im aj preto dali rôzne pomenovania, keďže sa domnievali, že ide o rôzne kmene. Vznikli tak kmene [[Tobovia|Toba]], [[Cario]], [[Paraná (kmeň)|Paraná]] či [[Chandulovia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://es.slideshare.net/normapoisson/historia-del-poblamiento-del-paraguay|titul=Historia del poblamiento del paraguay|dátum prístupu=2017-11-07|vydavateľ=slideshare.net|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Práve samostatnosť jednotlivých kmeňov Guaraníov spôsobila, že Španieli nedokázali Paraguaj dobyť porazením jedného kráľa (náčelníka), ale museli poraziť alebo vyjednávať s každým kmeňom samostatne, čo výrazne predĺžilo obsadzovanie. Na západe, resp. severozápade Paraguaja tvorili hlavnú časť pôvodného obyvateľstva [[Guajkurovia]]. Niektoré z týchto kmeňov, ktoré žili na západe Paraguaja, dokonca bojovali aj proti [[Inkská ríša|Ríši Inkov]], a to pomerne úspešne. Celkový odhad počtu pôvodných obyvateľov, ktorí žili na území Paraguaja, sa pohybuje medzi 350 až 400 000 ľudí (v čase príchodu Európanov)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.datamex.com.py/guarani/opambae_rei/tembihai/melia_el_espanol_y_las_lenguas_indigenas.html|titul=El español y las lenguas indígenas en el Paraguay|dátum prístupu=2017-11-07|vydavateľ=datamex.com.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170918165153/http://www.datamex.com.py/guarani/opambae_rei/tembihai/melia_el_espanol_y_las_lenguas_indigenas.html|dátum archivácie=2017-09-18}}&lt;/ref&gt;.

== Španielska koloniálna éra ==
=== Príchod Španielov a prvé objavovanie Paraguaja ===
[[Súbor:Descubrimiento del Río de la Plata.jpg|náhľad|[[Juan Díaz de Solís]] a jeho expedícia objavujú Río de la Plata (1515).]]
V roku [[1512]] bol na miesto vrchného kráľovského lodivoda Španielska menovaný [[Juan Díaz de Solís]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/solis.htm/|titul=Juan Díaz de Solís|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku [[1514]] španielsky (vtedy stále formálne aragónsky kráľ) kráľ [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II.]] vyslal Solísa preskúmať novoobjavený [[Tichý oceán]]. Solís sa plavil pozdĺž východného pobrežia Ameriky až narazil v roku [[1515]] na veľkú riečnu deltu, ktorú nazval Mar Dulce, teda Sladké more (dnešné [[La Plata (ústie)|Río de la Plata]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lebrijadigital.com/web/secciones/29-historia/162-la-historia-de-juan-diaz-de-solis|titul=La historia de Juan Díaz de Solís|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=lebrijadigital.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171004035850/http://www.lebrijadigital.com/web/secciones/29-historia/162-la-historia-de-juan-diaz-de-solis|dátum archivácie=2017-10-04}}&lt;/ref&gt;. Na počiatku roka [[1516]] sa dostal až k dolnému toku rieky [[Uruguaj (rieka)|Uruguaj]]. Tu však padol do zajatia členov domorodého kmeňa Charruov, ktorí ho a niekoľko jeho vojakov pred zrakmi zvyšných členov expedície (ktorí zostali na lodiach) zabili a následne zjedli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=diaz-de-solis-juan|titul=Díaz de Solís, Juan (1470-1516)|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Za prvého Európana, ktorý dosiahol územie súčasného Paraguaja, je považovaný [[Portugalčania|Portugalčan]] [[Aleixo Garcia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://super.abril.com.br/historia/o-primeiro-bandeirante/|titul=Quem foi o primeiro bandeirante?|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=abril.com.br|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten patril k časti expedície Juana Díaza de Solísa, ktorej loď pri návrate do Európy stroskotala. Jej posádka následne zostala na dlhé roky žiť s miestnymi indiánmi z kmeňa Guaraníov. Títo európskym objaviteľom začali rozprávať príbehy o bohatých územiach na západe, kde je veľa zlata a striebra. Garcia v roku [[1524]] zhromaždil zvyšky svojej časti bývalej Solísovej expedície a vydal sa smerom na západ. Keďže členovia výpravy žili dlhý čas medzi indiánmi, naučili sa ich jazyk, čo im výrazne uľahčilo ich cestu. Expedícii sa podarilo dosiahnuť hranicu [[Inkská ríša|Ríše Inkov]], no nemala dostatočnú vojenskú silu, aby na územie ríše vnikla. Napriek tomu bol Garcia úspešný, lebo v priebehu cesty na západ získal množstvo zlata a striebra. Jeho indiánski sprievodcovia sa však drahých kovov chceli zmocniť sami a tak členov výpravy zabili&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://llindegaard.blogspot.sk/2009/10/historia-de-aleixo-garcia-e-um-conto.html|titul=A história de Aleixo Garcia e um conto que eu desisti de escrever|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=llindegaard.blogspot.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Ďalším objaviteľom, ktorý sa vydal na územie súčasného Paraguaja, bol [[Taliani|Talian]] [[Sebastiano Caboto]], syn objaviteľa [[John Cabot|Giovanniho Cabota]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=caboto-sebastian|titul=Sebastiano Caboto|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho výprava vyplávala zo Španielska v roku 1526. Posádku tvorili ľudia rôznych národností, no väčšinu mali Taliani. Cestou expedícia našla viacero členov pôvodnej Solísovej výpravy, ktorí iba posilnili snahu Cabota o preskúmanie oblasti Río de la Plata, kde sa malo podľa jeho predstáv nachádzať veľké bohatstvo. Sebastiano Caboto sa vybral po rieke [[Paraná (rieka)|Paraná]]. Rýchlo dosiahol sútok riek [[Carcarañá (rieka)|Carcarañá]] a [[Coronda (rieka)|Coronda]]. Tu nechal vystavať prvú pevnosť v oblasti Río de la Plata. Keďže však Cabotova expedícia bola voči indiánom veľmi krutá, prestali mu títo pomáhať. Napriek tomu sa expedícia vydala po rieke [[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]]. Prieskumníci Cabotovi potvrdili správy, že ďalej po rieke je skutočne miesto plné zlata a striebra. Toto sa malo nachádzať na území indiánskeho kmeňa Chandulov, ktorý však bol voči expedícii veľmi nepriateľský a indiáni zabili viacero členov výpravy. Caboto sa tak vrátil o niečo späť. Pri jeho ústupe v roku [[1528]] sa dokonca Caboto stretol s novou španielskou expedíciou. Na jej čele bol [[Diego García de Moguer]]. Caboto a Moguer sa dohodli, že svoje výpravy spoja do jednej a spoločne pôjdu objavovať nové územie. Nová výprava dosiahla rieku [[Pilcomayo]], no súčasne indiáni napadli a zničili španielsku pevnosť, ktorú pred tým založil Caboto, takže výprava sa rozhodla vrátiť o niečo späť. Po zničení pevnosti a zabití väčšiny jej posádky sa v roku [[1529]] rozhodol Moguer vrátiť späť do Európy. O niekoľko mesiacov neskôr oblasť opustil aj Caboto&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=garcia-de-moguer-diego|titul=Diego García de Moguer|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Založenie Asunciónu a prvé osídľovanie ===
[[Súbor:Domingo Martínez de Irala.jpg|náhľad|[[Domingo Martínez de Irala]] sa v roku 1537 stal dočasným guvernérom [[Asunción]]u, neskôr pôsobil ako guvernér Guvernérstva Río de la Plata a Paraguaj.]]
Aby Španielsko upevnilo svoju pozíciu v oblasti pred Portugalskom, rozhodlo sa územie Río de la Plata a povodia riek ako Paraná či Paraguay obsadiť. Objavovanie a obsadzovanie týchto území však trvalo niekoľko storočí a nebolo také rýchle ako inde. Kráľ [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] rozdelil územie [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] na vodorovné pásy, ktoré sa tiahli od západu k východu. Jeden z týchto pásov pridelil kráľ [[Pedro de Mendoza|Pedrovi de Mendozovi]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/mendoza_pedro.htm|titul=Pedro de Mendoza|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vzniklo tak [[Guvernérstvo Río de la Plata a Paraguaj]] (pôvodne nazývané Guvernérstvo Nová Andalúzia)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Gobernaci%C3%B3n_del_R%C3%ADo_de_la_Plata_y_del_Paraguay.html|titul=Gobernación del Río de la Plata y del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=portaleducativo.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170911162142/http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Gobernaci%C3%B3n_del_R%C3%ADo_de_la_Plata_y_del_Paraguay.html|dátum archivácie=2017-09-11}}&lt;/ref&gt;, pričom práve Pedro de Mendoza sa stal jeho prvým guvernérom, ktorý následne v roku 1535 začal veľkú expedíciu (17 lodí a 1 600 ľudí), ktorej úlohou bolo osídlenie Río de la Plata a následne sa mala expedícia po riekach preplaviť až do Peru a následne Tichého oceánu. Vo februári 1536 dosiahla expedícia na miesto súčasného [[Buenos Aires]]. Tu sa členovia výpravy vylodili a nazvali toto miesto Nuestra Señora del Buen Ayre, teda Naša pani dobrého vetra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.arcondebuenosaires.com.ar/fundacion.htm|titul=BUENOS AIRES:UNA DE LAS CIUDADES MAS JÓVENES DEL MUNDO|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=arcondebuenosaires.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Územie okolo novej osady však bolo skôr nehostinné. Miestni indiáni boli spočiatku k Španielom priateľskí a pomáhali im poskytovaním potravy. Neskôr sa však vzájomné vzťahy (hlavne vinou Španielov) veľmi zhoršili. Na mieste bol nedostatok potravy, čo nútilo Španielov správať sa voči indiánom ešte viac nepriateľsky v snahe získať jedlo. To viedlo k prvému obliehaniu Buenos Aires v júni 1536. Ani indiáni však nemali na mieste dostatok potravy a tak obliehanie osady po nejakom čase ukončili. Aj bez toho však z pôvodnej expedície zostala iba tretina členov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/place/Buenos-Aires/History|titul=History|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Po založení Buenos Aires v roku 1536 vyslal Mendoza výpravu, ktorá mala smerovať po riekach ďalej do vnútrozemia. Túto viedol [[Juan de Ayolas]]. Neskôr sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil. Rozhodol sa preto vrátiť späť do Španielska, no cestou na lodi 23. júna 1537 zomrel&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=ayolas-juan-de|titul=Juan de Ayolas|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Cieľom výpravy z roku 1536, ktorú vyslal ešte Mendoza, bolo nájsť bájny zdroj striebra [[Sierra de la Plata]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/7769690/Sierra-de-la-Plata-Leyenda.html|titul=Sierra de la Plata|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141114060639/http://www.taringa.net/posts/info/7769690/Sierra-de-la-Plata-Leyenda.html|dátum archivácie=2014-11-14}}&lt;/ref&gt;. S veľkými problémami sa expedícii podarilo dosiahnuť sútok rieky Paraná a Paraguay. O niečo ďalej postavila výprava pevnosť Candelaria. Tu zostala časť expedície, zvyšok pokračoval ďalej. Táto sa dostala do časti Chaco a následne až na územie súčasnej [[Bolívia|Bolívie]]. Tu expedícia našla skutočne veľa striebra, no súčasne proti sebe vyvolala odpor prakticky všetkých miestnych indiánov, čo prinútilo expedíciu k návratu. Do pevnosti Candelaria sa členovia výpravy vrátili po zhruba 13. mesiacoch. Pevnosť však bola opustená, lebo sa pred tým stala terčom útoku indiánov.

V januári 1537 bola vyslaná z Buenos Aires nová expedícia, ktorá mala nájsť prvú Ayolasovu expedíciu, ktorá sa stále nevracala. Novú výpravu viedli [[Juan de Salazar y Espinosa]] a [[Gonzalo de Mendoza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geni.com/people/Gonzalo-de-Mendoza-7-Gobernador-del-R%C3%ADo-de-la-Plata-y-del-Paraguay/6000000012786841236|titul=Gonzalo de Mendoza, 7° Gobernador del Río de la Plata y del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=geni.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Druhá výprava dorazila do pevnosti Candelaria, kde našla časť členov prvej výpravy. Salazar y Espinosa a Mendoza pokračovali ďalej. Keď dosiahli sútok riek Paraguay a Pilcomayo, vydal Salazar y Espinosa rozkaz, aby sa na danom mieste založila pevnosť s prístavom. Španieli vystavali opevnenú pevnosť, ktorú chránila drevená palisáda. 15. septembra 1537 boli práce hotové a pevnosť bola pomenovaná Nuestra Señora Santa María de la Asunción, teda Naša pani Svätá Mária nanebovzatá. Tento dátum je v súčasnosti považovaný za deň založenia mesta [[Asunción]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.paraguaymipais.com.ar/historia/fundacion-de-asuncion/|titul=Fundación de Asunción|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=paraguaymipais.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Salazar y Espinosa vymenoval za veliteľa novej pevnosti svojho zástupcu Gonzala de Mendozu. Jeden z cieľov výpravy, teda nájsť Ayolasa, sa nepodaril (Španieli neskôr od indiánov zistili, že Ayolas padol v boji s indiánmi). Novej osade sa však veľmi nedarilo a čoskoro začali jej obyvatelia trpieť hladom. Gonzalo de Mendoza sa preto rozhodol vrátiť do Španielska, čo vyvolalo spory medzi dôstojníkmi, ktorí zostali na mieste o to, kto bude veliť pevnosti. Guvernérom Asunciónu sa tak po dlhých sporoch stal [[Domingo Martínez de Irala]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/martinez_domingo.htm|titul=Domingo Martínez de Irala|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento mal veľmi ťažkú pozíciu. Jednak musel zabezpečiť mier s indiánmi a súčasne objaviť Sierra de la Plata. Keďže mier s indiánmi sa nedarilo zabezpečiť, rozhodol Martínez de Irala, že osadníci z Buenos Aires sa presunú do Asunciónu. V roku 1541 skutočne z Buenos Aires odišli všetci obyvatelia. V marci 1542 dorazil do oblasti [[Álvar Núñez Cabeza de Vaca]], ktorého španielsky kráľ vymenoval za nového guvernéra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/cabeza.htm|titul=Álvar Núñez Cabeza de Vaca|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nový guvernér prebral pomerne zabehnuté mesto Asunción, ktoré sa stalo centrom španielskej kolonizácie celej oblasti. Aby Núñez Cabeza de Vaca posilnil postavenie Španielov, pokračoval v pozitívnej politike voči okolitým indiánom, podporoval vzájomný obchod a súčasne sa snažil využívať nepriateľské vzťahy medzi jednotlivými indiánskymi kmeňmi vo svoj prospech. Španielsky kráľ nechal v roku 1542 zriadiť [[Miestokráľovstvo Peru]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sucesoshistoricos.blogspot.sk/2008/01/historia-de-los-limites-peruanos-ii.html|titul=HISTORIA DE LOS LIMITES PERUANOS|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=sucesoshistoricos|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To bolo nadriadené guvernérstvu, no hlavné mesto miestokráľovstva bolo vo vzdialenej [[Lima|Lime]], čo oslabovalo vplyv miestokráľa v oblasti Río de la Plata. V roku 1543 nechal guvernér popraviť náčelníka miestnych Guaraníov, čo vyvolalo konflikt s indiánmi. Španieli vyhrali, pričom ich veliteľom bol bývalý guvernér Domingo Martínez de Irala, ktorý si tým posilnil svoje postavenie. Guvernér sa následne pokúsil o ďalšiu výpravu, ktorá mala nájsť Sierra de la Plata. Táto však skončila katastrofou, čo malo za následok zosadenie guvernéra. Tohto nahradil 26. apríla 1544 znova Domingo Martínez de Irala. Keďže však Martínez de Irala nastúpil na post guvernéra po prevrate, nechcel vyvolať ďalší a tak toleroval veľmi zlé správanie Španielov, ktorí vo veľkom napádali indiánov a brali im ich ženy. Hlavne Guaraníovia začali byť voči Španielom otvorene nepriateľskí a tak sa Martínez de Irala obrátil na indiánskych nepriateľov Guaraníov s ponukou spojenectva. Guaraníovia začali s povstaním v septembri 1545. Toto trvalo niekoľko mesiacov a Španieli pri ňom zabili tisíce indiánov, ktorí boli nútení následne požiadať o mier. Keďže Španieli povstanie potlačili bez väčších problémov, pokračovali v rovnakom správaní voči indiánom, ktoré povstanie vyvolalo. Vznikol tak stav, kedy jeden španielsky muž mal aj niekoľko desiatok indiánskych žien (otrokýň), čo položilo základ veľkého podielu [[mestic]]ov (miešancov bielych Európanov a indiánov) v rámci obyvateľstva Paraguaja. V roku 1547 sa Španieli rozhodli usporiadať novú výpravu, ktorej cieľom malo byť nájdenie Sierra de la Plata. Keď však výprava dorazila blízko mesta [[Potosí]] (súčasná Bolívia), ktoré malo byť hľadanou Sierra de la Plata, tak zistili, že tamojší indiáni už boli poddanými španielskeho miestokráľa z Peru. Keďže výprava dopadla fiaskom, zosadili v roku 1548 dôstojníci guvernéra a na jeho miesto dosadili [[Gonzalo de Mendoza|Gonzala de Mendozu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://baezafotografiaehistoria.blogspot.sk/2016/01/gonzalo-de-mendoza-conquistador-baezano.html|titul=GONZALO DE MENDOZA, CONQUISTADOR BAEZANO DE LAS NUEVAS AMERICAS|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=baezafotografiaehistoria.blogspot.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten však vo funkcii vydržal iba rok a guvernérom sa znova stal Domingo Martínez de Irala. Keďže vidina získania strieborných baní v Sierra de la Plata skončila neúspechom, museli sa Španieli z Asunciónu zamerať na nové ciele, teda kolonizáciu okolitého územia a zotročenie indiánov. Získať pôdu, ktorá však bola osídlená indiánmi, nebolo možné, keďže to zakazovali aj platné zákony. Španieli tak začali využívať systém nazvaný &quot;encomienda&quot;. Ten prideľoval kolonistom pôdu osídlenú indiánmi do správy aj s indiánmi, ktorí boli nútení po niekoľko generácii pracovať na Španielov a platiť im poplatky. V rámci Paraguaja však nebolo možné tento systém zaviesť v jeho tradičnej forme, keďže miestni Španieli boli spravidla už rodinne spriaznení s mnohými indiánmi. V Paraguaji tak bola encomienda transformovaná na tzv. &quot;encomienda mitaya&quot;. Táto síce nebola v súlade s oficiálnymi zákonmi, no vláda ju musela tolerovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1067_juan_bautista_rivarola_paoli/12698_el_sistema_de_las_encomiendas_por_juan_b_rivarola_paoli_.html|titul=EL SISTEMA DE LAS ENCOMIENDAS|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Stabilizácia kolónie a postupný úpadok ===
{{hlavný článok|Jezuitská redukcia}}
[[Súbor:Garay.jpg|náhľad|[[Juan de Garay]] sa v roku 1578 stal dočasným guvernérom Guvernérstva Río de la Plata a Paraguaj. V roku 1580 založil druhýkrát [[Buenos Aires]].]]
Aj v ďalších rokoch sa indiáni pokúšali o vzbury, no tieto Španieli vždy potlačili. Problém vyvolával predovšetkým systém encomienda, ktorý indiánov zneužíval. Obyvatelia Asunciónu sa následne zamerali na zakladanie nových osád v oblasti, aby mohli získať nové pozemky pre systém encomienda. Nové osady tu zakladali aj Španieli z Peru, ktorí mali oficiálne poverenie miestokráľa. Snahou obyvateľov Asunciónu bolo predovšetkým vytvoriť prostredníctvom nových osád lepšie spojenie s Peru. V roku 1564 dokonca odišla z Asunciónu polovica obyvateľov, ktorí sa presunuli smerom k Peru do novej osady [[Santa Cruz de la Sierra]] (súčasná Bolívia), kde očakávali bohatstvo, keďže mesto bolo blízko strieborných baní v Potosí. Časť z nich sa však neskôr vrátila späť. V roku 1573 poveril guvernér Asunciónu [[Juan de Garay|Juana de Garaya]], aby začal zakladať nové osady v smere k moru&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/garay.htm|titul=Juan de Garay|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V novembri 1573 tak Garay založil mesto [[Santa Fe (Argentína)|Santa Fe]] (súčasná [[Argentína]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.santafeciudad.gov.ar/ciudad/historia.html|titul=Historia Santa Fe|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=santafeciudad.gov.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1578 sa novým dočasným guvernérom stal Juan de Garay. Na tomto poste však vydržal do roku 1583. Už v roku 1579 dostal Garay úlohu, aby znova obnovil mesto Buenos Aires. Oficiálne sa s prípravami začalo v roku 1580. K novým osadníkom sa pridali prakticky iba mestici. Na miesto dorazili kolonisti na konci mája 1580. Nové mesto sa Garay rozhodol založiť o niečo severnejšie, než bola pôvodná osada. K oficiálnemu druhému založeniu Buenos Aires došlo 11. júna 1850. Mesto dostalo pomenovanie &quot;Santísima Trinidad&quot; a prístav s &quot;Puerto de Santa María de los Buenos Aires&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lanueva.com/sociedad/905492/11-de-junio-de-1580-juan-de-garay-funda-buenos-aires.html|titul=11 de junio de 1580: Juan de Garay funda Buenos Aires|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=lanueva.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Garay však podporoval aj zakladanie ďalších osád. Spoločenská situácia sa však začala postupne zhoršovať, keďže aj mestici chceli vlastniť svoje encomiendy. Po Garayovej smrti v roku 1583 sa opäť začali spory medzi kolonistami o post guvernéra. Význam Buenos Aires však začal pomaly rásť, na začiatku 17. storočia dostalo mesto dokonca povolenie obchodovať s brazílskymi mestami. Z Buenos Aires tak odchádzal tovar zo španielskych kolónii, hlavne striebro z Potosí a naopak do mesta prichádzal rôzny tovar z Brazílie. Kým sa však tovar dostal z Buenos Aires do Asunciónu, bol niekoľkokrát predražený kvôli nákladom na jeho dopravu. Proti prístavu v Buenos Aires však protestovali Španieli z Peru, keďže podľa platných zákonov, mal všetok obchod v rámci španielskej Južnej Ameriky prechádzať cez prístavy v Peru. Prístav v Buenos Aires bol nakoniec skutočne formálne uzavretý, no bolo umožnené prijímať aspoň menšie lode z Brazílie. Postupne však zákaz pre Buenos Aires znamenal veľký rozvoj čierneho trhu a pašovania&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.disfrutabuenosaires.com/historia|titul=Historia de Buenos Aires|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=disfrutabuenosaires.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Reducciones.PNG|náhľad|vľavo|Poloha jezuitských misii v rámci území súčasných štátov Argentína, Brazília a Paraguaj.]]
Celkovo však celá oblasť Río de la Plata nebola pre Španielsko veľmi zaujímavá, keďže v nej nebolo objavené zlato ani striebro. Krajina sa tak začala vyvíjať odlišne, ako zvyšné časti španielskej Ameriky, väčšinu začali tvoriť mestici a kreoli (potomkovia Španielov narodení už v Amerike). Hlavne mestici však rozprávali predovšetkým jazykom svojich indiánskych matiek, teda [[Guaraníjčina|guaraníjčinou]]. Najvýznamnejšou postavou konca 16. a začiatku 17. storočia v Paraguaji sa stal [[Hernando Arias de Saavedra]], ktorý bol však známy ako Hernandarias&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/h/hernandarias.htm|titul=Hernando Arias de Saavedra|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento sa narodil priamo v Asuncióne a bol tak kreol, dokonca prvý, ktorý sa stal guvernérom. Tento úrad vykonával niekoľkokrát, prvý raz od roku 1592. Venoval sa vojnám s indiánmi, zakladal nové mestá a podporoval rozvoj provincie. Súčasne však presadil nové zákony a nariadenia, ktoré upravovali život a zachádzanie s indiánmi. Presadil tiež preskúmanie územia súčasného [[Uruguaj]]a. V tomto období boli zriaďované aj prvé [[Jezuitská redukcia|redukcie]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/museos.php?pormustytr=MTE3|titul=MISIONES JESUÍTICAS EN PARAGUAY|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Išlo o misijné centrá zriaďované príslušníkmi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]] na území Južnej Ameriky, v ktorých žili a pracovali pokresťančení [[indiáni]]. Sústreďovali sa pri povodiach riek [[Paraná (rieka)|Paraná]], [[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]] a [[Uruguaj (rieka)|Uruguaj]]. Jezuiti postupne vytvorili viac ako 30 redukcii, kde žilo po sto rokoch fungovania viac ako 100 000 indiánov. Fakticky sa redukcie premenili na typické koloniálne osady. Redukcie boli už čoskoro ohrozované otrokárskymi bandami z Brazílie, ktoré sa nazývali bandeirantes. Tieto skupiny zničili množstvo redukcii a odvliekli viac ako 50 000 indiánov do otroctva. Jezuiti tak začali presúvať svoje redukcie viac na juh a západ, aby indiánov uchránili. Jezuitom sa tiež podarilo u španielskeho kráľa získať povolenie na vyzbrojenie indiánov žijúcich v redukciách strelnými zbraňami, vďaka čomu sa postupne vedeli voči otrokárom z Brazílie úspešne brániť. Hernandarias bol niekoľkokrát vystriedaný novými guvernérmi, ktorí prišli priamo zo Španielska, no noví guvernéri mali vždy problémy a tak Hernandariasa kráľ opakovanie vracal na post guvernéra. Naposledy sa Hernandarias stal guvernérom v roku 1615. Kráľ jeho menovanie podmienil zmenami, ktorými chcel vyriešiť problémy provincie. Hernandarias navrhol rozdelenie provincie, keďže túto podľa viacerých názorov nebolo možné riadiť z jedného miesta a jedným človekom. V roku 1617 tak vznikli dve nové guvernérstva a to [[Guvernérstvo Río de la Plata|Río de la Plata]] s hlavným mestom Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://faggella.com/histoargenta/goberiopla.htm|titul=La Gobernación del  Río de la Plata|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=faggella.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171226052022/http://faggella.com/histoargenta/goberiopla.htm|dátum archivácie=2017-12-26}}&lt;/ref&gt; a [[Guvernérstvo Paraguaj|Paraguaj]] (pôvodne nazvané Guvernérstvo Guayrá) s hlavným mestom Asunción&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Gobernaci%C3%B3n_del_Paraguay.html|titul=Gobernación del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-09|vydavateľ=portaleducativo.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180809025835/http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Gobernaci%C3%B3n_del_Paraguay.html|dátum archivácie=2018-08-09}}&lt;/ref&gt;. Nové guvernérstvo zahŕňalo spolu iba štyri mestá. Spojenie s morom bolo iba vďaka veľkých riekam. Paraguaj bol kvôli tomu vo veľkej nevýhode, keďže námorný obchod prevzalo Buenos Aires a pozemný obchod (hlavne s baňami v Potosí) sa realizoval cez mesto [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdoba]]. V roku 1662 bolo mesto Santa Fe určené za tzv. určený prístav, teda miesto, kde bol registrovaný všetok tovar z Paraguaja. Tieto zmeny znamenali pre Paraguaj veľké negatívum, keďže sa zmenil z centra veľkej provincie na okrajovú a chudobnú časť španielskych kolónii.

=== Guvernérstvo Paraguaj, prvé protišpanielske povstanie a vyhnanie Jezuitov ===
[[Súbor:Paraguay - O Prov de Rio de la Plata - cum regionibus adiacentibus Tvcvman et Sta. Cruz de la Sierra - ca 1600.jpg|náhľad|vľavo|Mapa zo začiatku 17. storočia ukazuje oblasť Paraguaja a Río de la Plata.]]
[[Súbor:Hernandarias plano entero 03.JPG|náhľad|[[Hernando Arias de Saavedra]], známy ako Hernandarias, bol prvým guvernérom Paraguaja.]]
Nové Guvernérstvo Paraguaj sa hneď od začiatku ocitlo vo veľmi zložitej situácii. Nové pomery v obchode znamenali ekonomické problémy, miestni obchodníci, výrobcovia a poľnohospodári boli pod tlakom zo strany jezuitských redukcii, ktoré produkovali rovnaké produkty, ako zvyšok poľnohospodárov. Tieto však boli oslobodené od daní a boli vyrábané indiánmi ako lacnou pracovnou silou. Tým pádom Jezuitom nedokázali ostatní vôbec konkurovať. Do oblasti však prenikali stále aj bandy otrokárov z Brazílie, ktoré páchali veľké škody a postupne posúvali územie portugalskej Brazílie viac na západ na úkor Paraguaja a iných španielskych území. Súčasne museli kolonisti na rôznych miestach tiež stále čeliť povstaniam indiánov. Noví guvernéri sa do Asunciónu dostávali iba s problémami, často s viacročným zdržaním. Nebolo neobvyklé, ak sa nový guvernér skutočne ujal úradu až po piatich rokoch od svojho vymenovania. Aj to bol dôsledok vzdialenosti Paraguaja nie len od Španielska, no predovšetkým od mora. Meškania často spôsobovali aj konkurenti v Buenos Aires, ktorí neváhali nových guvernérov Paraguaja po ich príchode zo Španielska z rôznych príčin zdržiavať, či dokonca aj zadržiavať. Guvernér [[Luis de Céspedes García Xería]] dokonca kolaboroval s Portugalcami a zúčastňoval sa na ich lúpežných nájazdoch do Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historify.net/1628/luis-nbspde-cespedes-garcia-xeria-nombrado-rey|titul=Luis de Céspedes García Xería, nombrado por el rey|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=historify.net|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V marci 1649 sa guvernérom stal biskup [[Bernardino de Cárdenas]] z rádu [[Františkáni|Františkánov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=cardenas-bernardino|titul=Bernardino de Cárdenas|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten chcel obmedziť vplyv Jezuitov, nechal ich preto vyhnať z Paraguaja a vyzval obyvateľstvo, aby vyplienilo ich majetky. Proti Cárdenasovi musel vyslať miestokráľ Peru vojsko, aby ho zbavil úradu. V októbri 1649 tak mal Paraguaj znova nového guvernéra. Jednou z hlavných úloh guvernérov bolo dobytie územia zvaného Chaco. Snahy Španielov však boli po zvyšok 17. storočia neúspešné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://marcos-altamirano.blogspot.sk/|titul=RECUPERACIÓN DE LA ISLA DEL CERRITO - CHACO|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=marcos-altamirano.blogspot.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Nové 18. storočie sa začalo veľkým napätím v rámci paraguajskej spoločnosti. Proti sebe stáli obchodníci a tzv. encomenderos, teda ľudia, ktorí fakticky ovládali určité indiánskej spoločenstvá na feudálnej úrovni&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/los-jesuitas-del-exito-al-conflicto-1349329.html|titul=Los jesuitas: del éxito al conflicto|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Spory vyvrcholili v roku 1721, keď začalo dlhé tzv. povstanie komunérov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/articulos/la-revolucion-comunera-un-grito-de-libertad-en-america-754558.html|titul=La Revolución Comunera, un grito de libertad en América|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Veľký podiel na vypuknutí tohto povstania mal bývalý guvernér [[Diego de los Reyes Balmaceda]], ktorého vláda bola veľmi slabá a často sa nechal ovládať záujmovými skupinami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Diego_de_los_Reyes_Balmaceda.html|titul=Diego de los Reyes Balmaceda|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=portaleducativo.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170303082109/http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Diego_de_los_Reyes_Balmaceda.html|dátum archivácie=2017-03-03}}&lt;/ref&gt;. Na čelo vzbúrencov sa postavil guvernér Paraguaja [[José de Antequera y Castro]], ktorý nechal uväzniť bývalého guvernéra Reyesa Balmacedu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/994_jose_de_antequera_y_castro.html|titul=José de Antequera y Castro|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Antequera y Castro sa však v roku 1725 sám vzdal španielskym úradom, keďže mu hrozil vojenský stret s vojskom miestokráľa. Okamžite bol uväznený, v roku 1731 odsúdený na smrť a popravený. Po uväznení Antequera y Castra sa situácia upokojila, čomu pomohlo aj vojsko z Buenos Aires, ktoré obsadilo Asunción. V roku 1730 však bol vymenovaný nový guvernér Paraguaja, čo vyvolalo nové nepokoje. V tomto období sa však už povstanie zmenilo na boj španielskych obyvateľov Paraguaja voči Jezuitom a ich priaznivcom. Vojsko z Buenos Aires už v Paraguaji nebolo a tak sa vlády ujala tzv. revolučná komúna. Miestni vojaci, ktorí fakticky komúnu ovládali následne zavraždili guvernéra. Komúna prišla s revolučnou požiadavkou a to požiadavkou na volenú funkciu guvernéra, ktorú by mohol vykonávať iba rodák z Paraguaja po tom, čo by bol zvolený. V roku 1735 prikázal miestokráľ Peru, aby z Buenos Aires znova vyšlo vojsko a nastolilo v Paraguaji poriadok. Vojsko bolo posilnené o ozbrojených indiánov z jezuitských redukcii. Spojené vojsko Buenos Aires a jezuitských redukcii malo takú prevahu, že k bitke ani nedošlo a Asunción bol znova bez problémov obsadený. Následne došlo v Paraguaji k návratu do stavu pred povstaním, časť povstalcov bola popravená, časť uväznená a časť vyhnaná. Tým skončilo povstanie komunérov. V roku 1749 sa guvernérom stal [[Jaime Sanjust]]. Jeho vláda znamenala stabilizáciu kolónie a situácie v nej&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2556_jaime_sanjust.html|titul=Jaime Sanjust|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Aby Španielsko získalo prístav [[Colonia del Sacramento]], ktorý Portugalci postavili oproti Buenos Aires, ponúkli Portugalsku výmenou rozsiahle územia medzi riekami Uruguay a [[Ibicuí (rieka)|Ibicuí]], kde sa však nachádzalo viacero jezuitských redukcii s tisícami indiánov. V roku 1750 tak obe krajiny uzatvorili Madridskú dohodu, ktorá túto výmenu potvrdila&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sergiomato.com/colonia-del-sacramento-uruguay/colonia-del-sacramento-historia|titul=Colonia del Sacramento: la historia|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=sergiomato.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180214032057/http://www.sergiomato.com/colonia-del-sacramento-uruguay/colonia-del-sacramento-historia|dátum archivácie=2018-02-14}}&lt;/ref&gt;. Zmluva počítala s odsunom celých redukcii z nového portugalského územia, s čím však nesúhlasilo množstvo indiánov. Následkom bola tzv. Vojna siedmych redukcii, nazývaná tiež Guaraníjska vojna&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.infoescola.com/historia-do-brasil/guerra-guaranitica/|titul=Guerra Guaranítica|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=infoescola.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Išlo o ozbrojené povstanie Guaraníov z redukcii, ktorí sa nechceli podvoliť novým pomerom vyplývajúcim z Madridskej zmluvy. Indiánov podporovali aj Jezuiti, na ich čele však stál náčelník [[Sepé Tiaraju]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://seuhistory.com/hoje-na-historia/assassinado-sepe-tiaraju-lider-da-resistencia-dos-sete-povos-das-missoes|titul=Assassinado Sepé Tiaraju, líder da resistência dos Sete Povos das Missões|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=seuhistory.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Indiáni boli spočiatku úspešní, no Španieli s Portugalcami ich v roku 1756 porazili, čím povstanie skončilo. V roku 1761 však španielsky kráľ [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] vyhlásil Madridskú zmluvu za neplatnú a vyzval Jezuitov, aby sa do oblasti vrátili. Ešte pred tým však začali Portugalci s veľkou antikampaňou voči Jezuitom, ktorá sa postupne rozšírila po celej Európe. Z Portugalska tak boli Jezuiti vyhnaní už v roku 1759. Tento krok nasledovali v roku 1767 aj Španieli, ktorí taktiež nechali Jezuitov vykázať tak zo Španielska, ako aj všetkých jeho kolónii. Vyhnanie Jezuitov podporovali aj obchodníci, pre ktorých boli jezuitské redukcie veľkou konkurenciou. Odchod Jezuitov znamenal postupný úpadok všetkých misijných osád. Z tých tak odišla aj väčšina indiánov. Jezuitské redukcie vydržali v Paraguaji 150 rokov a stali sa príkladom toho, že dobré zaobchádzanie s indiánmi, môže byť prospešné pre celú krajinu. Misiám sa vďaka umiernenosti Jezuitov darilo oveľa viac, než zvyšku španielskych kolónii. Utekali sem indiáni z rôznych oblastí, pretože v misiách našli miesto, kde neboli vykorisťovaní, naopak dostalo sa im nie len práce, ale aj vzdelania, ubytovania, či bezpečnosti. Je zaujímavé, že v jezuitských redukciách neexistovala chudoba, hlad, či žobráci, čo boli typické znaky ostatných častí španielskych kolónii. Po odchode Jezuitov prevzali ich majetky iné katolícke rády a španielsky kráľ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cervantesvirtual.com/portales/expulsion_jesuitas/expulsion_espana/|titul=La expulsión de los jesuitas de España (1767)|dátum prístupu=2017-11-10|vydavateľ=cervantesvirtual.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Vojna za nezávislosť ==
=== Dôvody konfliktu ===
[[Súbor:Bernardo de Velasco.jpg|náhľad|[[Bernardo de Velasco]] sa v roku 1806 stal štvrtým a zároveň posledným guvernérom intendantom Paraguaja.]]
Noví španielski králi z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] nastúpili na trón na začiatku 18. storočia. Postupne pristúpili k viacerým zmenám, ktoré sa dotkli aj amerických kolónii. V roku 1776 rozhodli o reorganizácii územného členenia svojich amerických kolónii. Vzniklo tak [[Miestokráľovstvo Río de la Plata]] s hlavným mestom Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.historiamasfacil.com/single-post/2017/03/27/La-creaci%C3%B3n-del-Virreinato-del-R%C3%ADo-de-la-Plata|titul=La creación del Virreinato del Río de la Plata|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=historiamasfacil.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208122439/https://www.historiamasfacil.com/single-post/2017/03/27/La-creaci%C3%B3n-del-Virreinato-del-R%C3%ADo-de-la-Plata|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Založenie miestokráľovstva bolo motivované obchodnými (Buenos Aires bolo hlavné miesto nelegálneho obchodu) a bezpečnostnými faktormi (iné európske mocnosti sa snažili preniknúť do oblasti)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.claseshistoria.com/america/colonial-virreinatos-riodelaplata.html|titul=El Virreinato del Río de la Plata|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=claseshistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španielsko chcelo chrániť svoje územia pred záujmami [[Britské impérium|Britského impéria]] a [[Portugalská koloniálna ríša|Portugalska]]. Pod nové miestokráľovstvo bolo zaradené aj Guvernérstvo Paraguaj. Po zmene územného členenia nasledovala ďalšia reforma. V roku 1782 boli vytvorené tzv. intendancie, ktoré nahradili guvernérstva&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Intendencia_del_Paraguay.html|titul=Intendencia del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=portaleducativo.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208122427/http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Intendencia_del_Paraguay.html|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Na ich čele stál nový úradník nazvaný guvernér intendant. Tým pádom došlo k zániku Guvernérstva Paraguaj a vzniku [[Intendancia Paraguaj|Intendancie Paraguaj]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultimahora.com/a-225-anos-la-creacion-la-intendencia-del-paraguay-n147875.html|titul=A 225 años de la creación de la Intendencia del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=ultimahora.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek zmenám mal Paraguaj stále rovnaké problémy. Na západe ho ohrozovali indiáni z územia Chaco a z východu pravidelne útočili otrokárske bandy z Brazílie. Už v roku 1780 vypuklo na území Horného Peru (súčasná Bolívia) tzv. povstanie Túpaca Amaru II. Na jeho čele stál jeden z indiánskych náčelníkov [[Túpac Amaru II.]], pričom sa mu darilo klásť odpor dva roky, kým nebol zabitý&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/t/tupac_amaru.htm|titul=Túpac Amaru II.|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Španieli tak začali stavať množstvo nových pevností, aby chránili hranice Paraguaja. Súčasne dochádzalo k zakladaniu nových indiánskych redukcii, ktoré nadväzovali na tradície bývalých jezuitských redukcii a ich cieľom bolo spojenie Asunciónu s Horným Peru (Bolívia). Postupne sa vystriedali traja guvernéri intendanti, ktorí vládli pomerné dlhšiu dobu.
[[Súbor:Mapa del Virreinato del Río de la Plata en 1783.png|náhľad|vľavo|Mapa ukazuje [[Miestokráľovstvo Río de la Plata]] na konci 18. storočia. Územie Paraguaja je tmavomodrej farby s mestami Asunción a Concepción.]]
V roku 1806 sa guvernérom intendantom stal [[Bernardo de Velasco]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/84_guillermo_da_re/14242_bernardo_luis_de_velasco_y_huidobro_acuarela_de_guillermo_da_re_.html|titul=Bernardo de Velasco|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za jeho vlády došlo k rozšíreniu územia paraguajskej intendancie o niekoľko misionárskych osád. V roku 1806 sa súčasne začali do oblasti presúvať britské námorné sily, čo vyvolalo obavy z možného útoku. Následne sa predchádzajúce obavy z britskej invázie do La Platy ukázali ako opodstatnené. Britom sa podarilo obsadiť Buenos Aires a miestokráľ dokonca ušiel z Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lonelyplanet.com/argentina/buenos-aires/history|titul=History|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=lonelyplanet.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180619140655/https://www.lonelyplanet.com/argentina/buenos-aires/history|dátum archivácie=2018-06-19}}&lt;/ref&gt;. Mestu však neprišli na pomoc Španieli, ale miestni si museli poradiť vlastnými silami. To ukázalo neschopnosť Španielov ochrániť vlastné územie. Hlavnú úlohu na oslobodení mesta získali miestni kreoli, ktorým tak stúpla nie len prestíž, ale i sila a politický vplyv. Na ich čele stál [[Santiago de Liniers]], Francúz v španielskych službách, ktorý získal pomerne veľký vplyv&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/liniers.htm|titul=Santiago Liniers|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1807 Briti útok zopakovali, tento raz obsadili [[Montevideo]]. Z tadiaľ sa pokúsili znova dobyť Buenos Aires, no tu boli porazení vojskom, ktoré viedol práve Liniers. Na obranu Buenos Aires vyslal paraguajský guvernér intendant Velasco aj paraguajské vojsko, ktoré prispelo k úspešnej obrane hlavného mesta. Po porážke opustili Briti úplne oblasť Río de la Plata vrátane Montevidea. V roku 1808 zasadlo v Buenos Aires cabildo (mestská rada), ktoré zosadilo bývalého miestokráľa, ktorý ušiel pred Angličanmi z mesta, súčasne Liniersa cabildo vyhlásilo za dočasného miestokráľa. Linersa tak španielsky kráľ z vďaky vymenoval za nového miestokráľa Río de la Plata. Nového miestokráľa však neuznali v Montevideu, kde si vytvorili vlastnú chuntu. Liniersova pozícia vzhľadom na jeho francúzsky pôvod bola problematická&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|titul=Baltasar Hidalgo de Cisneros|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060321181516/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|dátum archivácie=2006-03-21}}&lt;/ref&gt;.

Na situáciu v amerických kolóniách však mali rozhodujúci vplyv udalosti v Španielsku. V roku 1808 donútil francúzsky vládca [[Napoleon Bonaparte]] španielskeho kráľa [[Karol IV. (Španielsko)|Karla IV.]] abdikovať a jeho dediča [[Ferdinand VII.|Ferdinanda]] nechal uväzniť. Na španielsky trón Napoleon dosadil svojho brata [[Jozef I. Bonaparte|Jozefa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/j/jose_bonaparte.htm|titul=José I Bonaparte|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tým sa Španielsko dostalo do [[španielska vojna za nezávislosť|vojny]], čo spustilo obdobie bezvládia, ktoré vyplnili vlády chúnt, resp. regentskej vlády, čo zapríčinilo debaty o tom, kto má v prípade neprítomnosti kráľa právo vládnuť a ktorému územiu. Dovtedajší miestokráľ [[Santiago de Liniers]] musel odstúpiť a na nového sa muselo určitý čas čakať. Následne zo Španielska prišiel [[Baltasar Hidalgo de Cisneros]], ktorý sa ujal funkcie miestokráľa La Platy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|titul=Baltasar Hidalgo de Cisneros|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=elhistoriador.com.a|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060321181516/http://www.elhistoriador.com.ar/biografias/c/cisneros.php|dátum archivácie=2006-03-21}}&lt;/ref&gt;. Tohto však nevymenoval kráľ, ale odbojová chunta zo Sevilly, ktorá neuznávala autoritu kráľa Jozefa, ale naopak prisahala vernosť zosadenému kráľovi. V tej dobe mala veľmi silné postavenie v Buenos Aires miestna milícia, keďže celá oblasť bola od času britských invázii veľmi militarizovaná. Z dôvodu nedostatku peňazí, keďže Španielsko sa nachádzalo v kríze, sa nový miestokráľ rozhodol znížiť rozpočet na milíciu. To sa nepáčilo miestnym kreolom, ktorí tvorili väčšinu miestnej milície, keďže toto rozhodnutie považovali za pokus oslabiť a následne odstrániť patriotov (ako sa podľa severoamerického vzoru nazývali). V priebehu mája 1810 bola chunta v Seville donútená pred Francúzmi odísť do Cádizu. Patrioti si vynútili zvolanie schôdze cabilda, kde chceli prerokovať postup po tejto udalosti. Cisneros súhlasil a na 22. mája 1810 cabildo skutočne zvolal. Tu si obyvatelia Buenos Aires odhlasovali ustanovenie vlastnej chunty. Na jej čelo bol zvolený miestokráľ Cisneros. Toto sa však nepozdávalo radikálnemu krídlu patriotov a tak bola o pár dní vytvorená nová chunta, kde už miestokráľ nebol. Následne kreoli miestokráľa zatkli. Nová chunta je v súčasností známa ako [[prvá chunta]] a na jej čelo bol zvolený člen milície a obchodník [[Cornelio Saavedra]]. Napriek silnému zastúpeniu patriotov prisahala chunta vernosť kráľovi Ferdinandovi, ale ak sa vráti na trón. Na druhej strane už neuznávala autoritu tzv. regentskej vlády, ktorá vznikla v Cádize po odchode chunty zo Sevilly. Udalosti, ktoré začali 22. mája 1810 sú nazývané [[Májová revolúcia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/saavedra_cornelio.htm|titul=Cornelio Saavedra|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová laplatská chunta mala ambíciu vládnuť celému územiu miestokráľovstva. K udalostiam z Buenos Aires sa však zvyšné provincie miestorkáľovstva nepridávali, čo bolo okrem iného aj výsledkom silnej regionálnej nevraživosti a roztrieštenosti miestokráľovstva. Montevideo dokonca prisahalo vernosť regentskej vláde v Cádize a odmietlo zmeny z Buenos Aires. Nová chunta neuspela ani v Asuncióne, kam vyslala ako svojho vyslanca vojenského dôstojníka [[José de Espínola y Peña|Josého de Espínola y Peñu]], ktorého pred tým z jeho funkcie v Paraguaji odvolal paraguajský guvernér intendant Bernardo de Velasco. Na výzvu, aby sa aj Paraguaj pridal k novej chunte, odpovedal Velasco negatívne, keď odmietol poslať paraguajských vyslancov. Svoje rozhodnutie si nechal potvrdiť aj na zasadnutí paraguajských zástupcov, ktoré de iure rozhodlo o nepripojení k chunte v Buenos Aires a prisahalo vernosť regentskej vláde v Cádize&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/camino-hacia-la-independencia-395939.html|titul=Camino hacia la independencia|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vyhlásenie nezávislosti Paraguaja ===
[[Súbor:Fulgencio Yegros.jpg|náhľad|[[Fulgencio Yegros]] sa 17. júna 1811 stal prezidentom chunty, ktorá vystriedala dočasnú revolučnú chuntu z mája 1811.]]
S postojom paraguajského guvernéra intendanta Bernarda de Velasca chunta v Buenos Aires nesúhlasila. Začala preto žiadať, aby Paraguaj urýchlene svojich zástupcov do Buenos Aires vyslal, inak zakročí. Buenos Aires preto pristúpilo na blokádu Paraguaja. Na tieto udalosti reagoval Velasco zriadením vlastnej paraguajskej chunty. Nasledovalo vyhlásenie mobilizácie obyvateľstva a vyzbrojenie paraguajských lodí. V septembri 1810 vymenovala chunta v Buenos Aires jedného z vodcov boja za nezávislosť [[Manuel Belgrano|Manuela Belgrana]] za veliteľa vojska, ktoré malo silou prinútiť Montevideo a Paraguaj k pripojeniu k revolúcii v Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/belgrano.htm|titul=Manuel Belgrano|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Belgrano mal v prípade potreby dokonca povolenie na popravu čelných predstaviteľov (aj cirkevných) Paraguaja a všetkých jeho vojakov. V decembri 1810 vstúpilo vojsko Buenos Aires na územie Paraguaja. Prvá bitka sa odohrala už 19. decembra 1810 pri Campichuele, kde bolo vojsko Buenos Aires úspešné. Druhá bitka sa odohrala 19. januára 1811 pri meste Paraguarí, ktoré sa nachádza južne od Asuncióna. Aj tu skoro vyhralo vojsko Manuela Belgrana a prinútilo Bernarda de Velasca dokonca utiecť z bitky. Ale prakticky už po bitke, kedy vojsko Buenos Aires ničilo tábor Paraguajcov, zaútočili posledné zvyšky paraguajského vojska a Belgrana drvivo porazili. Vojsko Manuela Belgrana sa muselo stiahnuť na juh. 2. marca 1811 sa odohrala bitka na rieke Paraná medzi loďami rojalistov z Montevidea a patriotov z Buenos Aires, kde jednoznačne vyhrali rojalisti. O pár dní neskôr, 9. marca 1811, nasledovala bitka pri rieke Tacuarí, kde patriotov zas porazili Paraguajci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/batalla-de-tacuari-931811/|titul=Batalla de Tacuarí|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po tejto bitke Manuel Belgrano uznal svoju porážku a vyhlásil, že Paraguaj opustí. Následne mu Paraguajci dovolili opustiť miesto a vrátiť sa do Buenos Aires. Paraguaj sa síce ubránil útoku Buenos Aires, no pozícia guvernéra intendanta Bernarda de Velasca sa po jeho úteku z bojiska výrazne zhoršila. Velasco sa obával rovnakých udalostí, ktoré sa stali v Buenos Aires, keďže aj víťazné paraguajské vojsko tvorili predovšetkým kreoli, ktorí sympatizovali s myšlienkami na nezávislosť. Z tohto dôvodu Velasco nevpustil vojsko do Asunciónu, nevyplatil mu sľúbený žold a dokonca ho nechal rozpustiť. Velascovi tak postupne zostali iba poslední spojenci, ktorými boli Španieli. Tí tvorili väčšinu v miestnom cabilde a dokonca proti vôli Velasca prijali ponuku Portugalcov na vytvorenie spoločného vojska určeného proti Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/expedicion-de-manuel-belgrano-al-paraguay-04091810/|titul=Expedición de Belgrano al Paraguay|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Rozhodnutie cabilda o vytvorení spoločného vojska s Portugalskom bolo prijaté veľmi negatívne, nakoľko Portugalci boli v Paraguaji dlhý čas veľmi neobľúbení. Dôstojníci už v tej dobe chystali vojenský prevrat, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť 25. mája 1811. Keďže však cabildo v Asuncióne prijalo rozhodnutie o portugalskej vojenskej pomoci, rozhodli sa vojaci prevrat urýchliť tak, aby sa uskutočnil ešte pred odchodom vyslanca, ktorý by Portugalcom oznámil rozhodnutie cabilda. Plán prevratu bol vytvorený v dome [[Juana María de Lara|Juany Maríe de Lara]] v centre Asunciónu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historiaparaguaya.wordpress.com/2011/11/12/juana-maria-de-lara/|titul=JUANA MARÍA DE LARA|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=historiaparaguaya.wordpress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V noci zo 14. na 15. mája 1811 spustili vojaci prevrat, obsadili hlavné námestie a sídlo guvernéra. Velasco pod tlakom udalostí pristúpil na požiadavky revolucionárov a vytvoril spoločnú chuntu s [[José Gaspar Rodríguez de Francia|Josém Gasparom Rodríguezom de Franciom]] a [[Juan Valeriano de Zeballos|Juanom Valerianom de Zeballosom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/381_julio_cesar_chaves/14139_la_revolucion_paraguaya_de_la_independencia_obra_de_julio_cesar_chaves_.html|titul=LA REVOLUCIÓN PARAGUAYA DE LA INDEPENDENCIA|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento triumvirát mal vládnuť až do zasadnutia kongresu, ktorý mal zvoliť novú vládu. Kongres zasadol už 17. júna 1811. Jeho prvým rozhodnutím bolo zosadenie a uväznenie Bernarda de Velasca a súčasne uväznenie všetkých členov cabilda v Asuncióne. Bola vytvorená nová chunta, ktorá mala päť členov. Na jej čelo bol zvolený [[Fulgencio Yegros]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/y/yegros.htm|titul=Fulgencio Yegros|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Členovia kongresu následne vyhlásili nezávislosť Paraguaja na Španielsku, no nepripojili sa k Buenos Aires. Veľmi skoro sa stal najdôležitejším členom novej chunty José Gaspar Rodríguez de Francia (tento bol aj členom bývalej chunty). Rodríguez de Francia bol jasným zástancom nezávislého Paraguaja a svoje názory začal tvrdo presadzovať. Z tohto dôvodu si postupne vytvoril veľa nepriateľov a chuntu dokonca kvôli tomu aj viackrát opustil. Nová vláda pristúpila na modernizáciu školstva, súčasne sa zamerala na posilnenie armády. V septembri 1811 Buenos Aires poslalo do Paraguaja svojich vyslancov. Títo vyjednali zmluvu, kde sa [[Spojené provincie La Platy]] a Paraguaj dohodli na uznaní nezávislosti a vzájomnej vojenskej pomoci. K tomuto kroku obe strany pristúpili predovšetkým pre obavy z rojalistov z Montevidea, ktorí mali podporu portugalského vojska z Brazílie. Reálne však k vojenskej spolupráci nedochádzalo, keďže Paraguaj nevyslal svoje vojsko ani do Banda Oriental (súčasný [[Uruguaj]]) a následne ani do Horného Peru, kde Spojené provincie La Platy bojovali proti rojalistom. Rodríguez de Francia nebol v tej dobe členom chunty, no zasahoval do činnosti vlády, to znamenalo zhoršenie politických vzťahov v Paraguaji. Do toho negatívne zasiahol nový spor so Spojenými provinciami, ktorým odmietol Paraguaj vojensky pomôcť. Na to reagovali Spojené provincie ekonomickými opatreniami zameranými proti Paraguaju, čo znamenalo porušenie vzájomnej dohody. Na konci roka 1812 sa tak Rodríguez de Francia ako odporca Buenos Aires vrátil k moci. Rodríguez de Francia si presadil zvolanie nového kongresu, kde sa malo rozhodnúť o novej vláde&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/francia.htm|titul=José Gaspar Rodríguez de Francia|dátum prístupu=2017-11-11|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Éra diktatúry (1814 – 1870) ==
=== Vláda Josého Gaspara Rodrígueza de Franciu ===
[[Súbor:José Gaspar Rodríguez de Francia.jpg|náhľad|[[José Gaspar Rodríguez de Francia]] vládol v Paraguaji od roku 1811 až do roku 1840, väčšinu času v pozícii diktátora.]]
Kongres, ktorý mal rozhodnúť o novej vláde Paraguaja sa začal na konci septembra 1813. Tohto sa zúčastnil aj zástupca Buenos Aires, ktorý poukazoval na výhody spojenia so Spojenými provinciami La Platy, no súčasne hrozil protiopatreniami (vrátane vojny) Buenos Aires v prípade, ak sa Paraguaj nepripojí. Nie len kvôli prejavu zástupcu Buenos Aires bola diskusia veľmi búrlivá a miestami sa už zdalo, že nedôjde k žiadnej dohode. Rodríguez de Francia však presvedčil kongres, aby rokoval ďalej, pričom práve on a Fulgencio Yegros boli určení, aby vypracovali nový vládny program. Tento bol o pár dní prijatý a [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] a [[Fulgencio Yegros]] sa stali 12. októbra 1813 na základe neho novými konzulmi Paraguajskej republiky, ako znel nový oficiálny názov štátu. 12. októbra 1813 tak Paraguaj aj zákonnou normou vyhlásil svoju nezávislosť na Španielsku, čím fakticky predstihol aj Spojené provincie La Platy (súčasná [[Argentína]]), ktoré tak učinili o niekoľko rokov neskôr&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.historiadelnuevomundo.com/index.php/2017/08/la-independencia-del-paraguay/|titul=La Independencia Del Paraguay|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=historiadelnuevomundo.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171101010242/http://www.historiadelnuevomundo.com/index.php/2017/08/la-independencia-del-paraguay/|dátum archivácie=2017-11-01}}&lt;/ref&gt;. V zmysle prijatého vládneho programu, ktorý slúžil aj ako ústava, mali konzuli rovnaké právomoci a každé štyri mesiace sa mali striedať v predsedaní vláde. V skutočnosti však vládol iba Rodríguez de Francia, Yegros sa zameral na vojsko. Buenos Aires reagovalo na oficiálne vytvorenie Paraguaja ekonomickými protiopatreniami voči novému štátu. Paraguaj však na tieto opatrenia nereagoval, dokonca nepodporil ani vzburu [[José Gervasio Artigas|Josého Gervasia Artigasa]] voči Buenos Aires&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/artigas.htm|titul=José Gervasio Artigas|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Medzi prvými krokmi novej vlády bolo zameranie sa na Španielov žijúcich v Paraguaji. Títo sa najprv museli povinne registrovať, neskôr boli dokonca uväznení, celkovo boli ich práva výrazne obmedzované. V roku 1814 sa Rodríguez de Francia rozhodol, že systém striedania dvoch konzulov nechá zrušiť. Svoj návrh predniesol na novom kongrese, ktorý začal na začiatku októbra 1814. Rodríguez de Francia mal veľkú podporu medzi zástupcami vidieka a časti armády, vďaka tomu bola jeho snaha úspešná a 3. októbra 1814 sa Rodríguez de Francia stal tzv. najvyšším diktátorom republiky Paraguaj (Dictador Supremo de la República del Paraguay). Najväčších kritikov nových pomerov poslal nový diktátor buď ďaleko z Asunciónu, alebo ich nechal uväzniť. Jeho hlavnou snahou bolo posilnenie jeho vplyvu v armáde. Následne sa zameral na zaistenie nezávislosti nového štátu. Začal teda s modernizáciou a stavbou infraštruktúry. Za veľmi krátku dobu sa jeho vláde podarilo výrazne znížiť kriminalitu. Vďaka tomu sa Paraguaj stal miestom, kam smerovali aj ľudia z okolitých území, kde stále prebiehali vojenské konflikty. Vďaka tomu si získal Rodríguez de Francia veľkú podporu. V roku 1816 tak začal Rodríguez de Francia s veľkou kampaňou, pomocou ktorej chcel získať ešte väčšiu moc na neobmedzenú dobu. Nový kongres sa zišiel 30. mája 1816, keďže prvý deň nedokázal schváliť neobmedzenú diktatúru pre Rodrígueza de Franciu, nechal tento rozostaviť pred budovu, kde sa kongres zišiel armádu. Na druhý deň tak kongres prijal rozhodnutie, na základe ktorého sa stal José Gaspar Rodríguez de Francia doživotným diktátorom Paraguaja a súčasne sa kongres uzniesol na tom, že sa zíde až vtedy, ak to bude chcieť diktátor&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lhistoria.com/biografias/jose-gaspar-rodriguez-de-francia|titul=Biografía de José Gaspar Rodríguez de Francia|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=lhistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Po zvolení za doživotného diktátora sa Rodríguez de Francia zameral na cirkev, ktorú považoval za mocenskú konkurenciu. Postupnými opatreniami obmedzil jej vplyv a prinútil aj radových kňazov prisahať vernosť republike a súčasne im zakázal prijímať rozhodnutia zo zahraničia. Následne zhabal všetky kláštory, nechal zoštátniť majetok cirkvi a zaviedol civilné svadby, pričom iné svadby boli považované od tej doby za neprávoplatné. To však automaticky neznamenalo, že by potlačil cirkev ako celok, jej zvyšky naopak využil v prospech štátu. V roku 1820 boli odhalené snahy opozície o spáchanie atentátu na Rodrígueza de Franciu. Nasledovalo zatýkanie a po zistení, že časť opozície sa dokonca spojila s rôznymi zahraničnými skupinami na podpore vojny proti Paraguaju, pristúpil Rodríguez de Francia k nariadeniu popráv zradcov. Medzi popravenými bol aj bývalý konzul Fulgencio Yegros&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2090_fulgencio_yegros_franco_de_torres.html|titul=Fulgencio Yegros|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na druhej strane poskytol azyl uruguajskému revolucionárovi Josému Gervasiovi Artigasovi, ktorý mohol svoj život dožiť v Paraguaji. Postupne nechal Rodríguez de Francia zatvoriť všetky inštitúcie, ktoré mohli konkurovať jeho moci, alebo priniesť zahraničné myšlienky. Nechal tiež výrazne obmedziť obchod s cudzinou. Aby nahradil tovary zo zahraničia, začal štát podporovať domácu výrobu, čo posilnilo izoláciu krajiny. Dokonca zakázal do krajiny vstúpiť všetkým cudzincom. Napriek všetkému sa postupne začalo Paraguaju ekonomicky dariť, začal byť sebestačný a nemal žiadne dlhy. Miera chudoby sa výrazne znížila, no súčasne prestali existovať bohatí, pokračovalo taktiež znižovanie kriminality. Rodríguez de Francia pristúpil tiež k modernizácii Asunciónu. Vláda Rodrígueza de Franciu sa vyznačovala pokojom a stabilitou. Diktátor žil veľmi skromne, nechal si sám znížiť svoju mzdu, ktorú si neskôr prestal úplne vyplácať a žil iba z vlastných úspor. Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu odmietol vybrať svojho nástupcu. 20. septembra 1840 tak zomrel vo veku 74 rokov. Je ťažké hodnotiť osobnosť a vládu Rodrígueza de Franciu, no je možné ho označiť za zakladateľa Paraguaja a za osobu, ktorá nový štát stabilizovala. Vládol síce ako diktátor, no okrem popráv ľudí, ktorí voči nemu chceli reálne vystúpiť v rámci prevratu v roku 1820, nebola jeho vláda poznačená tvrdými represiami. Napriek tomu, že bojoval proti cirkvi, neprenasledoval kňazov. V Paraguaji mali za jeho vlády rovnaké postavenie chudobní aj bohatí, v krajine panoval poriadok, stabilita, veľmi nízka kriminalita a Paraguaj nemal žiadny štátny dlh. Vďaka tomu bol Paraguaj výnimkou medzi zvyšnými štátny Južnej Ameriky, kde prebiehali neustále občianske vojny, ekonomické krízy a veľká sociálna nerovnosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/gobierno-de-gaspar-rodriguez-de-francia-1239617.html|titul=Gobierno de Gaspar Rodríguez de Francia|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vláda Carlosa Antonia Lópeza ===
[[Súbor:Carlos Antonio López.jpg|náhľad|[[Carlos Antonio López]] vládol v Paraguaji od roku 1841 ako jeden z dvoch konzulov. V roku 1844 sa stal prvým prezidentom Paraguaja a ním bol až do roku 1862.]]
Po smrti Rodrígueza de Franciu prevzala vládu nad Paraguajom dočasná vojenská chunta na čele s [[Manuel Antonio Ortiz|Manuelom Antoniom Ortizom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.villarrik.com/2011/12/manuel-antonio-ortiz-guerrero.html|titul=Manuel Antonio Ortiz|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=villarrik.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vojaci sa snažili zabrániť najbližším spolupracovníkom bývalého diktátora, aby sa dostali k moci. Táto vláda však bola veľmi slabá a tak bola 21. januára 1841 zvrhnutá vojenským prevratom, ktorý vytvoril novú vládu triumvirátu. Tento tvorili [[Juan José Medina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1152_jose_medina.html|titul=Juan José Medina|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, [[José Gabriel Benítez]] a [[José Campos]]. Triumvirát však vládol iba do 9. marca 1841, kedy došlo k ďalšiemu prevratu. Na čelo štátu sa dostal [[Mariano Roque Alonso]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2045_mariano_roque_alonso.html|titul=Mariano Roque Alonso|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho jedinou úlohou bolo zvolanie kongresu na 12. marca 1841. Túto nestabilnú situáciu využil [[Carlos Antonio López]], právnik z vidieka pri hlavnom meste, ktorý sa stal poradcom dôstojníkov, ktorí síce vládli, no nemali dostatočné vzdelanie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/paraguay/carlos-antonio-lopez|titul=Carlos Antonio López|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento sa vyznačoval podobnými vlastnosťami, ako bývalý diktátor. Rovnako žil skromne a skôr v ústraní. López začal zvyšovať svoj vplyv a dokonca sa mu podarilo rozšíriť medzi členmi kongresu fámu, že zosnulý diktátor si vybral za nástupcu práve jeho. Vďaka tomu sa Lópezovi podarilo presadiť, aby kongres vytvoril znova vládu dvoch konzulov, pričom jedným z nich bol práve Carlos Antonio López. Druhým sa stal Mariano Roque Alonso, vojak, ktorý priviedol Lópeza k moci. Konzuli sa moci ujali oficiálne v deň konania kongresu, teda 12. marca 1841 a mali vládnuť tri roky. Kongres dal súčasne novým konzulom za úlohu obnoviť medzinárodné vzťahy Paraguaja, no vzhľadom na zložitú situáciu v okolitých štátoch, sa tento proces dial iba veľmi pomaly a ťažko. Vláda nakoniec predsa len pristúpila o niekoľko mesiacov k podpísaniu aspoň obchodnej dohody s argentínskou provinciou [[Corrientes (argentínska provincia)|Corrientes]], ale išlo iba o mierny posun k otvoreniu sa zahraničiu. Nastali tiež reformy v legislatíve a armáde, ktoré sa snažili modernizovať krajinu. Veľká pozornosť bola venovaná rozvoju školstva, ktoré bolo počas dlhej vlády bývalého diktátora úmyselne zamerané iba na základnú výuku. Paraguaj taktiež obnovil svoje vzťahy s katolíckou cirkvou. Následne došlo k veľkým projektom zameraným na rozšírenie infraštruktúry, tak poľnohospodárskej, ako aj cestnej. Zrejme najvýznamnejším krokom bolo zavedenie prvej vlastnej meny Paraguaja (peso). V roku 1842 presadil López opatrenie, aby kongres aj formálne prijal vyhlásenie nezávislosti prostredníctvom zákona, čo sa aj stalo 25. novembra 1842. Postupne získal López dominantné postavenie, pričom druhý konzul Alonso s týmto faktom sám súhlasil&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/biografia-de-don-carlos-antonio-lopez-156400.html|titul=Biografía de Don Carlos Antonio López|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

López sa rozhodol, že je potrebné prijať novú ústavu a reformovať usporiadanie štátu. 13. marca 1844 bola bez diskusie prijatá ústava vo forme, ktorú López navrhol. Ústava zriaďovala novú prezidentskú funkciu, ktorá nahradila systém konzulov. Za prvého prezidenta bol 13. marca 1844 podľa očakávania na 10 rokov zvolený práve Carlos Antonio López. Ústava súčasne umožňovala opätovné zvolenie prezidenta. Nový prezident sa zameral na obnovenie zahraničného obchodu a dosiahnutie uznania nezávislého Paraguaja zo strany okolitých štátov. Postupne sa mu podarilo získať uznanie od Bolívie, či Brazílie. Paraguaj postupne uznalo aj viacero európskych štátov, no Argentína stále odmietala a označovala Paraguaj iba za svoju provinciu. To komplikovalo situáciu, lebo oficiálnu dohodu o hraniciach mal Paraguaj zatiaľ iba s Brazíliou, s [[Argentínska konfederácia|Argentínskou konfederáciou]] nie (tak sa v roku 1831 premenovali Spojené provincie La Platy). Argentína dokonca blokovala rieku Paraná, aby zatlačila na Paraguaj a súčasne ho potrestala za to, že sa rozhodol obchodovať s jej provinciou Corrientes bez súhlasu Buenos Aires. Na blokádu rieky Paraná reagoval López tvrdo, keď pohrozil Argentíne, že záujmy Paraguaja je pripravený hájiť aj vojenskou cestou. López začal s posilňovaním vojska a opevňovaním hraničných osád. Následne uzatvoril Paraguaj s provinciou Corrientes spojeneckú zmluvu. Keď bol López presvedčený, že je Paraguaj pripravený, rozhodol sa 4. decembra 1845 vyhlásiť vojnu Argentíne. Paraguajská armáda prekročila hranice a spojila sa s vojskom provincie Corrientes. Ale veľká časť paraguajských vojakov sa vzbúrila, lebo nechceli bojovať vo vojne proti Buenos Aires. Následne došlo k nedorozumeniam aj medzi predstaviteľmi velenia a Paraguaj nakoniec od vojny ustúpil a z územia Argentíny povolal svoje vojsko späť domov. Guvernérovi Buenos Aires [[Juan Manuel de Rosas|Juanovi Manuelovi de Rosasovi]] sa tak podarilo poraziť nie len provinciu Corrientes, ale aj všetky zvyšné hrozby daného obdobia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/rosas.htm|titul=Juan Manuel de Rosas|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na jeseň 1846 nakoniec López pristúpil k uzavretiu mieru s Argentínou. Napriek tomu začali nové spory týkajúce sa územia [[Misiones (argentínska provincia)|Misiones]], ktoré sa svojvoľne rozhodol Paraguaj obsadiť. Proti tomu protestovala Argentína, ktorá si toto územie taktiež nárokovala. López nechal vyhnať z Misiones obyvateľov, ktorí mali pôvod v argentínskej provincii Corrientes. Na to reagovala Argentína novou blokádou riek do Paraguaja. Paraguaj reagoval vojenským zásahom, no tak ako pred tým, aj teraz jeho vojaci radšej opustili bojisko, než by mali bojovať s Argentínou. Úspech však nedokázala získať ani samotná Argentína a tak sa vojna znova rýchlo skončila. Argentína však zaznamenala diplomatický úspech, keď presvedčila Brazíliu, aby neratifikovala zmluvu s Paraguajom, v ktorej sa v minulosti zaviazala uznať Paraguaj a jeho hranice. López sa tak dostal pod tlak a rozhodol sa rokovať s Argentínou. Medzi tým však na Paraguaj zaútočila Brazília, ktorá obsadila časť územia na východe krajiny. Paraguaj však protiútokom získal stratené pozície späť. V tom čase však Brazília obsadila Banda Oriental (súčasný Uruguaj), čo malo za následok koniec spojenectva Brazílie s Argentínou. Brazília tak uzatvorila spojeneckú zmluvu s Paraguajom namierenú proti Argentíne. Do udalostí však vstúpil argentínsky generál [[Justo José de Urquiza]], guvernér provincie [[Entre Ríos]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/u/urquiza.htm|titul=Justo José de Urquiza|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten sa rozhodol využiť paraguajsko-brazílske spojenectvo a zvrhol guvernéra Buenos Aires Rosasa z jeho pozície. Urquiza mal podporu väčšiny argentínskych provincii, ale i Paraguaja a Brazílie. Práve na základe rozhodnutia Urquizu uznala v roku 1852 Argentína Paraguaj ako nezávislý štát, súčasne uznala hranice Paraguaja a umožnila voľnú plavbu na rieke Paraná. Na druhej strane sa Paraguaj vzdal nárokov na časť územia Misiones. Ku konečnej ratifikácii došlo v Argentíne pre rôzne spory až o 20 rokov neskôr. Spory s Argentínou síce skončili, no obnovili sa územné spory s Bolíviou a Brazíliou. Na druhej strane však ukončenie sporov s Argentínou umožnilo, že Paraguaj bol uznaný európskymi mocnosťami a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]].
[[Súbor:The_Paraguay_Squadron.jpg|náhľad|Paraguaj čelil počas vlády prezidenta Carlosa Antonioa Lópeza viacerým sporom s inými štátmi. Spor s USA vyvrcholil intervenciou amerického námorníctva priamo v Paraguaji. Na obrázku sú lode tzv. paraguajskej eskadry, ktorá v roku 1859 prišla do Paraguaja presadiť záujmy Spojených štátov.]]
V roku 1853 začal López masívne propagovať v Európe možnosť imigrácie do Paraguaja. Na to reagovali stovky ľudí, ktorí sa stali prvými európskymi prisťahovalcami nezávislého Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.monografias.com/trabajos98/migracion-paraguay/migracion-paraguay.shtml|titul=Migración en Paraguay|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To otvorilo cestu aj zahraničným investíciám. Najväčšie obchodné ambície mali predstavitelia USA. To však vyústilo do roztržky so Spojenými štátmi. Ich vojnová loď USS Water Witch sa v roku 1853 nachádzala v Paraguaji. Jeden z najväčších amerických obchodníkov v Paraguaji po neúspechu svojich obchodných snáh začal s veľkou antikampaňou proti prezidentovi Lópezovi. Následne sa tento nalodil na loď USS Water Witch a keď sa loď priblížila pri prvú paraguajskú pevnosť na rieke Paraná, začala sa delostrelecká prestrelka medzi Paraguajcami a Američanmi. López oficiálne protestoval proti chovaniu posádky lode USS Water Witch, no neúspešne. Tým začal diplomatický konflikt s USA&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/event/Water-Witch-incident|titul=Water Witch incident|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. 13. marca 1854 sa uskutočnil nový kongres, ten mal zvoliť nového prezidenta a posúdiť činnosť Lópeza. Podľa očakávania bolo zasadnutie iba formálne a López bol zvolený na druhé desaťročné funkčné obdobie. Sám López však toto odmietol s poukazom na svoj zlý zdravotný stav a tak bolo jeho nové funkčné obdobie trojročné. V roku 1856 sa podarilo urovnať diplomatický spor s Brazíliou. Ale územné spory trvali naďalej a to nie len s Brazíliou, ale znova aj s Argentínou (keďže táto stále nezískala sľúbené územie Misiones). Lópezovi sa podarilo vyjednať odloženie rozhodnutí o územných sporoch s Brazíliou a Argentínou o 6 rokov. Kongres znova zasadol 13. marca 1857. Tento zvolil Lópeza znova na nové desaťročné funkčné obdobie, čo teraz prezident prijal. V tomto období začala ďalšia modernizácia krajiny. V Paraguaji bola postavená prvá vlastná [[Parník|paroloď]], ktorá sa stala základom novej obchodnej flotily štátu. Aj úroveň vzdelanosti výrazne vzrástla a obyvatelia Paraguaja sa stali zrejme najvzdelanejšími v celej Latinskej Amerike. Súčasne sa paraguajská vláda zamerala na vyzbrojenie armády modernými zbraňami z Európy, no budovala aj vlastnú vojenskú výrobu. Taktiež začala vláda s reformou armády, kam boli pravidelne povolávaní obyvatelia krajiny ako rezervné sily na cvičenia. V roku 1861 bola otvorená prvá železničná trať. S modernizáciou pomáhali predovšetkým odborníci z Európy. Paraguaj napredoval takým tempom, že Brazília s Argentínou začali byť veľmi znepokojené. Napriek veľkým investíciám nemal Paraguaj ekonomické problémy, žiadne dlhy a všetko dokázal platiť zo štátneho rozpočtu.

V roku 1856 sa pod vplyvom posilnenia armády rozhodol López prijať opatrenia, ktoré zamedzovali voľnej plavbe brazílskych lodí po riekach Paraná a Paraguay. Tým došlo k porušeniu vzájomnej zmluvy, proti čomu Brazília protestovala. Ale potom, čo Brazília uzatvorila s Argentínou zmluvu, ktorá jej umožňovala presunúť armádu cez argentínske územie až do Paraguaja, pristúpil López k zrušeniu opatrení týkajúcich sa plavby po riekach do Paraguaja. V roku 1859 boli odhalené neúspešné prípravy na prevrat. Vláda obvinila z podpory prevratu aj zahraničných predstaviteľov žijúcich v Asuncióne, to znamenalo zhoršenie vzťahov s európskymi štátmi a USA. Spojené štátny dokonca vyslali do Paraguaja niekoľko vojnových lodí a viac ako 2 000 vojakov, čím chceli dosiahnuť ospravedlnenie za streľbu na svoju loď USS Water Witch a odškodniť amerických obchodníkov, ktorí v tom čase neuspeli v Paraguaji. Keď sa americké lode dostali až do oblasti Río de la Plata, pristúpili Paraguaj a USA za pomoci Brazílie a Argentíny ku kompromisu, keď Paraguaj vyplatil odškodné za zabitého amerického námorníka z lode USS Water Witch a zaviazal sa podstúpiť arbitráž s vyhnanými americkými obchodníkmi. Krátko pred svojou smrťou nechal prezident López za viceprezidenta vymenovať svojho syna generála [[Francisco Solano López|Francisca Solana Lópeza]]. Chcel tým zabezpečiť, že z neho bude po jeho smrti nový prezident. Carlos Antonio López zomrel 10. septembra 1862. Ešte pred svojou smrťou varoval svojho syna Francisca, aby konflikty Paraguaja neriešil silou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://paraguay-historia.blogspot.sk/2010/04/el-gobierno-de-carlos-antonio-lopez.html|titul=EL GOBIERNO DE CARLOS ANTONIO LÓPEZ|dátum prístupu=2017-11-13|vydavateľ=paraguay-historia.blogspot.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vláda Francisca Solana Lópeza a začiatok vojny trojspolku ===
{{hlavný článok|Vojna trojspolku}}
[[Súbor:Solano Lopez ak.jpg|náhľad|[[Francisco Solano López]] sa prezidentom stal v roku 1862 po smrti svojho otca. Vládol až do roku 1870, kedy padol vo vojne trojspolku.]]
Novým prezidentom sa podľa očakávania stal najstarší syn zosnulého Carlosa Antonia Lópeza [[Francisco Solano López]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Francisco-Solano-Lopez|titul=Francisco Solano López|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Najprv ako dočasný z pozície viceprezidenta, no 16. októbra 1862 ho zvolil kongres za nového prezidenta Paraguaja. Jeho otec mu zabezpečil najlepšie dostupné vzdelanie, hovoril niekoľkými jazykmi a od rannej mladosti pôsobil v armáde. Už v 19. rokoch bol plukovníkom, o krátko neskôr sa stal dokonca generálom. Jeho vojenské úspechy sú však minimálne diskutabilné. Solano López bol veľmi pyšný a egocentrický, čo sa neskôr ukázalo ako veľké negatívum pre celú krajinu. Negatívne osobnostné vlastnosti nového prezidenta sa ukázali okamžite po jeho zvolení. Pri voľbe prezidenta v kongrese, vystúpil proti pokračovaniu dynastie jediný poslanec. Po voľbe ho nechal za trest prezident uväzniť.
[[Súbor:Territorial_disputes_in_the_Platine_region_in_1864.svg|náhľad|vľavo|Mapa ukazuje územie Paraguaja v roku 1864, teda pred začatím vojny. Samotné územie Paraguaja je znázornené ružovou farbou. Územia vyplnené pásmi boli predmetom sporov.]]
V roku 1860 sa prezidentom Uruguaja stal [[Bernardo Prudencio Berro]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/berro.htm|titul=Bernardo Prudencio Berro|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten začal s veľkými politickými reformami, kedy chcel zakázať tradičné najsilnejšie politické strany, čím chcel prispieť k demokratizácii Uruguaja. Na jeho snahu reagovala veľmi negatívne Brazília, ktorá podporila proti uruguajskému prezidentovi vojenský prevrat. Ten viedol generál [[Venancio Flores]], ktorý mal podporu nie len Brazílie, ale i Argentíny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=flores-venancio|titul=Venancio Flores|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident Berro sa o pomoc rozhodol požiadať práve nového prezidenta Paraguaja Solana Lópeza. Paraguajský prezident si uvedomoval vážnosť situácie a tak sa rozhodol pre diplomatické vyjednávanie, no jeho snaha nenašla odozvu. Naopak Brazília s Argentínou uzatvorili spoločnú dohodu týkajúcu sa situácie v Uruguaji. To vyvolalo veľké obavy aj v Paraguaji, či sa po Uruguaji nestane ďalším cieľom svojich susedov. V roku 1864 sa novým uruguajským prezidentom stal [[Atanasio Cruz Aguirre]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.ecured.cu/Atanasio_Cruz_Aguirre|titul=Atanasio Cruz Aguirre|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=ecured.cu|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten čelil rovnako ako jeho predchodca generálovi Floresovi a jeho ofenzíve. Cruz Aguirre vyslal do Paraguaja vyslanca, ktorý prezidentovi Solanovi Lópezovi povedal o údajných plánoch Brazílie a Argentíny na rozdelenie Paraguaja medzi oba spomenuté štáty. Nasledovalo stretnutie zástupcov Argentíny, Brazílie, [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a uruguajského generála Floresa. Tu sa hovorilo o údajných plánoch Paraguaja na využitie nespokojných provincii Argentíny na boj proti Buenos Aires a súčasne o údajnom zasahovaní Paraguaja do vnútorných záležitostí Uruguaja cez jednu z dvoch hlavných tamojších politických strán (reálne však do vnútorných záležitostí Uruguaja zasahovali predovšetkým Brazília a Argentína). V auguste 1864 zaslala Brazília do Uruguaja diplomatickú nótu, v ktorej žiadala nahradiť škody, ktoré boli pri vnútorných sporoch v Uruguaji spôsobené brazílskym občanom a stanovila uruguajskej vláde šesť dní na splnenie svojich požiadaviek. Následne bola podpísaná nová dohoda medzi Brazíliou a Argentínou o Uruguaji, kde sa formálne oba štáty dohodli na zachovaní nezávislosti Uruguaja. Paraguajský prezident Solano López bol presvedčený, že ultimátum voči Uruguaju znamená dohodu o rozdelení Uruguaja medzi Argentínu a Brazíliu a obával sa, že nasledovať bude Paraguaj. Solano López zaslal do Brazílie vlastnú diplomatickú nótu, v ktorej varoval Brazíliu, že kroky proti Uruguaju bude považovať za vojenské kroky proti Paraguaju. Solano López začal s veľkou kampaňou na podporu vojny, začalo sa taktiež vo veľkom zbrojiť a posilňovala sa armáda&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/519_josefina_pla/10982_el_gobierno_de_francisco_solano_lopez_la_guerra_grande.html|titul=El GOBIERNO DE FRANCISCO SOLANO LOPEZ. LA GUERRA GRANDE|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Keďže Uruguaj nepristúpil na požiadavky Brazílie, zaútočila brazílska vojnová loď na uruguajskú. Uruguajská vláda požiadala o pomoc Paraguaj, no prezident Solano López odmietol do Uruguaja vyslať svoju armádu. 12. októbra 1864 vstúpila brazílska armáda do Uruguaja. Tým začala tzv. [[vojna trojspolku]], známa tiež ako vojna trojitej aliancie, paraguajská vojna či veľká vojna&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://elescolar.com.uy/a-estudiar/la-guerra-grande/|titul=La Guerra Grande|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=elescolar.com.uy|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171115032913/http://elescolar.com.uy/a-estudiar/la-guerra-grande/|dátum archivácie=2017-11-15}}&lt;/ref&gt;. K brazílskemu vojsku sa pripojil aj uruguajský generál Flores. Na to reagoval prezident Solano López, ktorý dal rozkaz na obsadenie brazílskej obchodnej lode, ktorá sa práve nachádzala v Paraguaji. Nasledovalo prerušenie všetkých stykov s Brazíliou a aj keď Paraguaj nevyhlásil formálne Brazílii vojnu, boli oba štáty fakticky vo vojnovom stave. Prvý útok proti Brazílii viedol Paraguaj na provinciu [[Mato Grosso]]. Útok Paraguaja na toto územie bol pre Brazíliu takým prekvapením, že Paraguajci obsadili niekoľko osád a pevnosti. Brazília vyslala do oblasti svoju armádu, no časť územia Mato Grosso sa podarilo paraguajskej armáde udržať až do roka 1868. Ďalším a hlavným cieľom Paraguaja sa však stala brazílska provincia [[Rio Grande do Sul]]. Aby sa však na dané miesto paraguajská armáda dostala, musela prejsť cez územie [[Misiones (argentínska provincia)|Misiones]], ktoré však patrilo Argentíne. Argentínsky prezident [[Bartolomé Mitre]] však nedal súhlas na prechod svojho územia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/mitre.htm|titul=Bartolomé Mitre|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Medzi tým však brazílska armáda úspešne pokračovala vo svojej uruguajskej kampani. To viedlo k zmene na čele Uruguaja, kedy sa novým prezidentom stal [[Tomás Villalba]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/uruguay/tomas-villalba|titul=Tomás Villalba|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten si uvedomoval bezvýchodnosť situácie a pristúpil na uzatvorenie mierovej dohody s Brazíliou. Vo februári 1965 sa novým prezidentom Uruguaja stal generál [[Venancio Flores]], spojenec Brazílie. Na udalosti reagoval paraguajský prezident Solano López zvolaním kongresu v marci 1865. Tu poslanci povýšili Solana Lópeza za maršala a zvýšili mu mzdu. Brazília sa medzi tým chystala začať blokovať rieky do Paraguaja. Blokovanie chcel Solano López zmierniť obsadením argentínskeho riečneho prístavu [[Corrientes (mesto)|Corrientes]]. 18. marca 1865 tak Paraguaj vyhlásil vojnu aj Argentíne, čo však mesiac argentínska vláda utajila, aby v prípade paraguajského útoku mohla označiť Paraguaj za agresora. Následne Paraguaj bez väčšieho odporu obsadil mesto Corrientes. Zatajenie vyhlásenia vojny skutočne pomohlo vyvolať v Argentíne také celospoločenské zjednotenie, ktoré prezident Mitre očakával. Brazília využila situáciu a dojednala s Argentínou spojeneckú zmluvu, do ktorej prizvala aj Uruguaj, vznikla tak tzv. dohoda trojspolku. Argentína a Brazília sa dohodli, že po vojne získajú tie paraguajské územia, na ktoré si roky nárokovali, súčasne bude musieť Paraguaj vyplatiť veľké vojnové reparácie. Paraguaj mal podľa dohody zostať síce po vojne nezávislým štátom, no predbežne iba na obdobie 5 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cultura.gov.py/2011/05/la-guerra-de-la-triple-alianza-1864-70/|titul=La Guerra de la Triple Alianza, 1864 al 1870 Ñorairõ Guasu, 1864 guive 1870 peve|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=cultura.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110003105/http://www.cultura.gov.py/2011/05/la-guerra-de-la-triple-alianza-1864-70/|dátum archivácie=2017-11-10}}&lt;/ref&gt;.

=== Smrť prezidenta a koniec vojny ===
[[Súbor:CHICO DIABO atravessando com uma lança Solano López (Semana Illustrada n 485, 27.03.1870).JPG|náhľad|vľavo|Obrázok znázorňuje smrteľné zranenie prezidenta Francisca Solana Lópeza v bitke pri Cerro Corá (1. marca 1870).]]
Paraguajská armáda síce zaznamenala na počiatku úspechy. Tieto však vyplývali predovšetkým z momentu prekvapenia, než z reálnej vojenskej sily Paraguaja. Zbrane paraguajskej armády boli väčšinou zastarané a nové sa do krajiny z dôvodu blokády nemohli dostať. Aj paraguajské námorníctvo bolo v porovnaní s druhou stranou veľmi slabé. Na druhej strane bola argentínska armáda menšia, než paraguajská a súčasne mala katastrofálnu morálku, keďže v Argentíne panovala veľká medziregionálna nevraživosť a väčšina veliteľov nemala žiadnu autoritu. Celkovo bola Argentína na vojnu absolútne nepripravená. Uruguaj bol na tom podobne, jeho armáda bola veľmi malá. Rozhodujúcu pozíciu tak mala Brazília. Jej armáda a námorníctvo boli početné, ako všetky ostatné spolu. Morálka radových vojakov však bola nízka. Na druhej strane mala najlepší dôstojnícky zbor z celej aliancie a neskôr jej dôstojníci museli veliť dokonca aj argentínskemu vojsku, kde nahradili nie príliš schopných argentínskych veliteľov.

Paraguajci boli v okolí mesta Corrientes úspešní a obsadili aj ďalšie osady v jeho okolí. Na riekach chceli taktiež získať prevahu, no brazílske lode ich námorníctvo bez väčších problémov veľmi rýchlo porazili a Paraguaj tak už na počiatku stratil možnosť bojovať na riekach. Prvý veľký úspech zaznamenala aliancia 17. augusta 1865 pri rieke Yatay, kde aliančná armáda pod velením uruguajského prezidenta Floresa drvivo porazila paraguajskú armádu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/artes-espectaculos/la-batalla-de-yatay-fue-una-tragedia-para-el-paraguay-639485.html|titul=La batalla de Yatay fue una tragedia para el Paraguay|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nasledovalo obliehanie mesta [[Uruguaiana (mesto)|Uruguaiana]] obkľúčili a následne zajali tisíce paraguajských vojakov. Obliehanie viedli osobne brazílsky cisár [[Peter II. Brazílsky|Peter II.]], argentínsky prezident Mitre a uruguajský prezident Flores&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elarcondelahistoria.com/batalla-de-uruguayana-guerra-del-paraguay-1791865/|titul=BATALLA DE URUGUAYANA|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=elarcondelahistoria.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aliančné armády tak začali postupovať smerom do Paraguaja. Solano López preto vydal rozkaz na opustenie mesta Corrientes a paraguajská armáda sa začala postupne sťahovať späť na svoje územie. Bola totiž v katastrofálnom stave, kedy prišla o celé námorníctvo a väčšinu najlepších vojakov. Najväčšia bitka sa uskutočnila 2. mája 1866 pri potoku Estero Bellaco v blízkosti rieky Paraná. Tu nakoniec vyhrala opäť aliancia, pričom obe strany zaznamenali veľké straty&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/esterobellaco.htm|titul=BATALLA DE ESTERO BELLACO – 2 de mayo de 1866|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Výhra aliancie znamenala, že vojna sa definitívne preniesla na územie Paraguaja. Nasledovali ďalšie úspechy aliančných vojsk a Paraguajci sa museli sťahovať stále hlbšie na svoje územie. V septembri 1866 už Solano López vedel, že situácia je pre Paraguaj kritická. Požiadal teda argentínskeho prezidenta Mitreho o stretnutie, kde chcel rokovať o mieri. Mitre a časť brazílskeho generálneho štábu boli mieru naklonení, no brazílsky cisár Peter II. mierovú dohodu jasne odmietol a požadoval kapituláciu Paraguaja. V tomto období vyšla najavo tajná dohoda medzi Argentínou a Brazíliou a delení územia Paraguaja po skončení vojny. To vyvolalo veľké protivojnové nálady v Argentíne, no súčasne získal Paraguaj veľké sympatie po celej Južnej Amerike. Ďalšia veľká bitka sa odohrala 22. septembra 1866. Paraguajská armáda sa opevnila v pevnosti Curupayty, ktorú chceli aliančné vojská dobyť. Obranu pevnosti viedol generál [[José Eduvigis Díaz]], ktorý bol zrejme najschopnejším dôstojníkom paraguajskej armády&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/general-jose-eduvigis-diaz-21010.html|titul=José Eduvigis Díaz|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Generálovi Díazovi sa podarilo postaviť tak schopnú obranu, že drvivo vyhral nad početnejšou aliančnou armádou, pričom jeho vlastné straty boli veľmi nízke. Táto bitka na čas zastavila boje, keďže Solano López sa rozhodol iba pre posilňovanie obrany a aliančné vojská sa museli preskupiť. Do situácie veľmi negatívne zasiahla epidémia [[cholera|cholery]], ktorá značne znížila stavy oboch armád. Pre Paraguaj však boli tieto straty citeľnejšie a jeho armáda sa výrazne zmenšila. 2. novembra 1867 začali aliančné vojská obliehať najväčšiu paraguajskú pevnosť Humaitá, ktorá sa nachádzala na strategickom mieste pri rieke Paraguay. Tejto velil samotný prezident Solano López, no na konci marca 1868 z pevnosti radšej odišiel. Pevnosť bola síce obkľúčená a paraguajská armáda podnikla niekoľko neúspešných pokusov o prelomenie obkľúčenia, aliancii sa ale napriek tomu nepodarilo pevnosť obsadiť, no pri jednom z pokusov stratilo aliančné vojsko tisíce vojakov. Keďže však situácia obrancov bola veľmi kritická, rozhodol prezident Solano López, aby bola pevnosť opustená. Túto tak aliancia obsadila bez boja 25. júla 1868&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://copateconlahistoria.blogspot.sk/2014/02/batalla-de-humaita-guerra-de-la-triple.html|titul=Batalla de Humaitá. Guerra de la Triple Alianza|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=copateconlahistoria.blogspot.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208070716/http://copateconlahistoria.blogspot.sk/2014/02/batalla-de-humaita-guerra-de-la-triple.html|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Zlá situácia na bojisku spôsobila nespokojnosť v hlavnom meste Asunción. Proti prezidentovi začala konšpirovať skupina vplyvných osôb na čele s jeho vlastnými bratmi Benignom a Venanciom. Títo mali podľa zistení komunikovať s brazílskou stranou cez amerického veľvyslanca. Od júna 1868 začali pol roka prebiehať popravy zradcov, medzi prvými boli zastrelení brat prezidenta Benigno, niekoľko ministrov a časť generálneho štábu, spolu viac ako 300 ľudí.
[[Súbor:Karte_Tripel-Allianz-Krieg.png|náhľad|Mapa ukazuje územné zmeny po vojne trojspolku. Brazília získala územie znázornené žlto-zelenými pásmi na severe Paraguaja. Argentína získala územie znázornené žlto-ružovými pásmi na východe Paraguaja a fakticky aj územie bielej farby medzi riekami Pilcomayo a Barmejo.]]
Na jeseň 1868 začal Solano López v očakávaní útoku aliancie organizovať obranu Asunciónu. Paraguajskú armádu v tomto období však už tvorili hlavne starí ľudia a deti. 21. decembra 1868 začala bitka pri rieke Pikysyry. Trvala týždeň a obe strany pri nej stratili tisíce vojakov, keďže však aliančná armáda mohla straty ľahšie nahradiť, boje po týždni vyhrala, čím sa jej otvorila cesta na hlavné mesto Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1261_hugo_mendoza/11968_la_campana_de_pikysyry_guerra_de_la_triple_alianza__por_hugo_mendoza.html|titul=LA CAMPAÑA DE PIKYSYRY|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. 31. decembra 1868 sa paraguajská obrana pred Asunciónom definitívne rozpadla, keď zvyšky obrancov kapitulovali. 5. januára 1869 obsadili aliančné sily Asunción. Brazílski vojaci začali vo veľkom plieniť Asunción. Argentínska armáda zostala na protest proti správaniu Brazílčanov pred mestom. Víťazné mocnosti sa snažili vytvoriť novú paraguajskú vládu z opozície Solana Lópeza. 15. augusta 1869 tak bol vytvorený triumvirát, ktorý tvorili [[Cirilo Antonio Rivarola]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2124_cirilo_antonio_rivarola.html|titul=Cirilo Antonio Rivarola|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;, [[Carlos Loizaga]] a [[José Díaz de Bedoya]]. Nová dočasná vláda začala od začiatku plniť želania spojencov a pristúpila tak na liberalizáciu obchodu so zahraničím. Prezident Solano López sa stiahol na sever krajiny, kde vybudoval svoj nový hlavný štáb a zhromaždil až 12 000 nových vojakov, väčšinou však znova detí a starcov, dokonca aj žien. Brazílske vojsko však postupovalo bez väčších problémov a čoskoro bolo iba niekoľko kilometrov od nového sídla paraguajského prezidenta. V tejto etape už bola vojna veľmi krutá, brazílska armáda nebrala žiadnych zajatcov, dokonca podpálila nemocnicu, kde zhoreli stovky zranených paraguajských vojakov. Paraguajská armáda už v tomto období nemala skoro žiadne strelné zbrane a tak bojovala so všetkým, čo našla. 16. augusta 1869 v rámci bitky pri Acosta Ñu nechali Brazílčania vypáliť les, kde sa ukrývali zvyšky paraguajskej armády, ktorú tvorili prakticky iba deti. Väčšina z nich tam zhorela&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/acosta-nu.htm|titul=BATALLA DE ACOSTA-ŃÚ – 16 de agosto de 1869|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek všetkému pokračoval v represiách proti skutočným, či domnelým zradcom aj prezident Solano López. Nechal dokonca mučiť vlastnú matku a znova aj brata Venancia, ktorý na následky mučenia zomrel. Solano López sa stiahol až k hore Cerro Corá, ktorá sa nachádzala na úplnom severe Paraguaja pri brazílskych hraniciach. Tu sa prezident rozhodol zostať, keďže odmietol odísť do Bolívie. Už na začiatku roka 1870 boli Brazílčania pripravení na konečný útok na Cerro Corá. Paraguajci už bojovali prakticky výhradne iba s kopijami, nožmi, či mačetami. Napriek tomu sa odmietali vzdať a bojovali ďalej. 1. marca 1870 sa začala rozhodujúca bitka. Podobne ako všetky strety v tomto období, aj táto bola veľmi krvavá. Najprv padol syn prezidenta Panchito. Brazílska kavaléria dostihla prezidenta Solana Lópeza, ktorý sa pokúšal utiecť. Prezident bol vyzvaný, aby sa vzdal, čo odmietol a zaútočil na brazílskych vojakov. Tí prezidenta v boji smrteľne zranili. Ešte sa mu však aj s ťažkými zraneniami podarilo ustúpiť k svojmu vojsku. Aj tu sa odmietol vzdať. Následne ho našli brazílski vojaci a zastrelili. 1. marca 1870 prezident Francisco Solano López zomrel, jeho smrťou zároveň skončila vojna trojspolku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1963_erasmo_gonzalez/21771_cerro_cora_guerra_de_la_triple_alianza__2013__por_erasmo_gonzalez.html|titul=CERRO CORÁ (GUERRA DE LA TRIPLE ALIANZA)|dátum prístupu=2017-11-14|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Výsledky vojny boli pre Paraguaj absolútnou katastrofou. Presný počet obetí však nie je jasne stanovený a vychádza zväčša iba z odhadov. Podľa odhadov žilo pred vojnou v Paraguaji cca 1 300 000 obyvateľov, po vojne iba 221 000, pričom mužov starších ako 14 rokov bolo iba 28 000&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lanacion.com.ar/984496-la-guerra-del-paraguay-precisar-la-historia|titul=La guerra del Paraguay: precisar la historia|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171207041655/http://www.lanacion.com.ar/984496-la-guerra-del-paraguay-precisar-la-historia|dátum archivácie=2017-12-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/2692402/La-guerra-del-paraguay-una-historia-tragica.html|titul=la guerra del paraguay (una historia tragica)|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20140813061907/http://www.taringa.net/posts/info/2692402/La-guerra-del-paraguay-una-historia-tragica.html|dátum archivácie=2014-08-13}}&lt;/ref&gt;. Zdecimovaná krajina začala byť okupovaná brazílskou armádou, ktorá tu zotrvala až do roku 1876. Paraguaj sa tak stal protektorátom Brazílie, na jeho čele stál brazílsky protektor [[José Paranhos]], ktorý fakticky v Paraguaji vládol. Na základe mierovej zmluvy musel Paraguaj odstúpiť Brazílii svoje územie v Mato Grosso. Mier bol v roku 1873 uzatvorený aj s Uruguajom, ktorý získal právo voľnej plavby po rieke Paraguay. Mierová zmluva s Argentínou bola podpísaná až v roku 1876, keďže táto si nárokovala veľké územie, s čím nesúhlasila Brazília. Argentína nakoniec získala územie Misiones a časť územia v Chacu. Celkom stratil Paraguaj viac ako {{km2|169000}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/ebooks-tutoriales/3412676/Guerra-del-paraguay---la-triple-alianza---historia.html|titul=guerra del paraguay – la triple alianza – historia|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160510115918/http://www.taringa.net/posts/ebooks-tutoriales/3412676/Guerra-del-paraguay---la-triple-alianza---historia.html|dátum archivácie=2016-05-10}}&lt;/ref&gt;.

Vojna trojspolku je do súčasnosti veľkou traumou je paraguajskú spoločnosť. Príčiny vojny sú však otázne. Nedá sa s istotou konštatovať, že Brazília a Argentína by na Paraguaj skutočne zaútočili v prípade, ak by sám nereagoval na brazílsku inváziu do Uruguaja. No súčasne sa táto možnosť nedá ani úplne vylúčiť. Je pravda, že Paraguaj mal územné spory so svojimi susedmi, no tieto dokázal predchádzajúci prezident Carlos Antonio López vždy vyriešiť mierovou cestou. Na vypuknutí vojny mal nesporne podstatný podiel paraguajský prezident Francisco Solano López, ktorý dlhé roky ťažil iba zo skutočnosti, že bol synom prezidenta, čo malo veľký vplyv na jeho osobnostné črty. Jeho taktické a vojenské znalosti boli minimálne otázne. Je fakt, že úspešné bitky pre Paraguaj viedli zväčša iní velitelia, než samotný prezident. Ten skôr zaznamenával prehry a neúspechy. Domýšľavosť prezidenta Solana Lópeza iba dokazuje skutočnosť, že neváhal vyhlásiť vojnu v rovnakom čase dvom oveľa väčším susedom, pričom jeho armáda mala zväčša zastarané zbrane a ani početne nedokázala spojenej armáde aliancie konkurovať. Prezident Solano López bol síce ochotný uzavrieť mier, no až vtedy, keď sa vojna presunula do Paraguaja a bolo jasné, že situácia je pre krajinu kritická. Ale po celý čas nebol ochotný odstúpiť z postu prezidenta, čo bola hlavná požiadavka Brazílie na zastavenie vojny. Aj rozhodnutie Solana Lópeza zostať za každú cenu naďalej prezidentom spôsobilo, že sa vojna výrazne predĺžila a znamenala pre Paraguaj oveľa väčšiu katastrofu, než by bola v prípade jeho skorého odstúpenia. Na druhej strane je potrebné poukázať na veľkú krutosť aliančnej armády, predovšetkým tej brazílskej, ktorej činnosť v poslednom období vojny možno označiť za páchanie vojnových zločinov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://en.mercopress.com/2014/07/21/mujica-recalls-uruguay-s-participation-in-the-triple-alliance-major-genocide|titul=Mujica recalls Uruguay's participation in the Triple Alliance major genocide|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=mercopress.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Brazílska okupácia a vnútorné konflikty (1870 – 1886) ==
[[Súbor:Bernardino Caballero.jpg|náhľad|[[Bernardino Caballero]] sa prezidentom stal v roku 1880 po vojenskom prevrate a vládol až do roku 1886. Pomohol stabilizovať krajinu po vojne trojspolku.]]
Po skončení vojny bol Paraguaj po všetkých stránkach zničený. V krajine prestali existovať cesty, železnica bola úplne zdevastovaná, železničné stroje odviezli víťazné armády preč a bývalá obchodná flotila bola zničená cez vojnu. Čo nebolo zničené cez vojnu, dokončili po vojne brazílske okupačné sily, ktoré úmyselne ničili priemysel Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://warisboring.com/the-paraguayan-war-was-the-dumbest-and-costliest-conflict-the-americas-ever-experienced/|titul=The Paraguayan War was the Dumbest and Costliest Conflict the Americas Ever Experienced|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=warisboring.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171209043922/http://warisboring.com/the-paraguayan-war-was-the-dumbest-and-costliest-conflict-the-americas-ever-experienced/|dátum archivácie=2017-12-09}}&lt;/ref&gt;. V štáte nebola ani žiadna mena, tá bola vydaná až v priebehu roka 1870. Aby krajina získala pôžičky, začala predávať obrovský štátny majetok. Na 15. augusta 1870 bolo zvolané zasadanie kongresu, ktorý mal zvoliť nového prezidenta. Za dočasného prezidenta bol zvolený [[Facundo Machaín]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/biografia-de-facundo-machain-recalde-307347.html|titul=Facundo Machaín|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten bol prezidentom iba jeden deň, keďže sa nepozdával brazílskemu veleniu. Novým prezidentom sa tak stal člen triumvirátu [[Cirilo Antonio Rivarola]]. 18. novembra 1870 prijal kongres novú ústavu. Na jej základe dostal kongres konečne väčšie právomoci. Prezident Rivarola sa začal už čoskoro prejavovať autoritatívne a obmedzil pohyb v rámci krajiny. Veľmi rýchlo sa začal chovať ako bývalí diktátori. V polovici roka 1871 vyšla najavo veľká korupcia v rámci vlády, čo viedlo k pokusu o prevrat, ktorý však bol potlačený, následne prezident rozpustil parlament a senát. Situáciu to neupokojilo a tak prezident radšej 18. decembra 1871 rezignoval, čo parlament prijal. Za nového prezidenta zvolil parlament [[Salvador Jovellanos|Salvadora Jovellanosa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/j/jovellanos_salvador.htm|titul=Salvador Jovellanos|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ale aj nový prezident mal zložité postavenie a čelil veľkým vnútorným sporom o moc, ktoré navyše podporovali Brazílčania. Časť politikov podporovali Brazílčania, časť Argentína a časť patrila k stúpencom zosnulého prezidenta Solana Lópeza. Postupne prebehlo niekoľko povstaní, ktoré boli krvavo potlačené. Tie boli také silné, že aj prezident musel po jednom z nich utiecť na brazílske veľvyslanectvo. Do popredia sa začal dostávať jeden z veliteľov bývalého prezidenta Solano Lópeza [[Bernardino Caballero]], ktorý velil vlastnému vojsku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/caballero_bernardino.htm|titul=Bernardino Caballero|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Toto porazili až Brazílčania v apríli 1874. Prezident začal považovať brazílske pôsobenie v Paraguaji za veľmi negatívne a tak sa snažil čo najskôr uzavrieť mierovú dohodu s Argentínou. 25. novembra 1874 bol za nového prezidenta zvolený [[Juan Bautista Gill]]. Ten taktiež pokračoval v úsilí znížiť vplyv Brazílie. Vo februári 1876 bola nakoniec s Argentínou mierová zmluva uzatvorená&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/gill.htm|titul=Juan Bautista Gill|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Hlavné mesto Asunción opustilo brazílske vojsko 22. júna 1876. Nasledoval ekonomický kolaps štátu. Ľudia už boli bezradní a tak začali opúšťať Paraguaj a mierili do susednej Argentíny. Krajina sa dostávala do chaosu, ktorý vyvrcholil 12. apríla 1877, kedy bol spáchaný atentát na prezidenta Gilla. Novým prezidentom sa stal viceprezident [[Higinio Uriarte]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/u/uriarte_higinio.htm|titul=Higinio Uriarte|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten vyhlásil okamžite výnimočný stav a nechal pozatýkať ľudí zodpovedných za vraždu prezidenta Gilla. Nasledovali ďalšie pokusy o atentát aj na nového prezidenta, ktorý odpovedal represiami, vrátane politických vrážd. V novembri 1878 zvolil parlament nového prezidenta, ktorým sa stal 25. novembra 1878 [[Cándido Bareiro]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1617_candido_bareiro.html|titul=Cándido Bareiro|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho krátka vláda bola taktiež poznačená chaosom a represiami. Po chorobe zomrel 4. septembra 1880. Novým prezidentom sa mal automaticky stať viceprezident [[Adolfo Saguier]], no chaos využil generál [[Bernardino Caballero]], ktorý s pomocou svojho vojska vykonal prevrat a prinútil kongres, aby ho zvolil za prezidenta. Caballero dokončil pôvodné funkčné obdobie zosnulého prezidenta Bariera a v novembri 1882 sa nechal zvoliť znova. Druhé funkčné obdobie začal 25. novembra 1882. Caballero bol hrdinom vojny s trojspolkom a blízkym spolupracovníkom bývalého prezidenta Solana Lópeza. Nový prezident bol populárny a mal reálnu silu presadzovať svoju vôľu. Podarilo sa mu preto stabilizovať krajinu. Uvoľnil represie a umožnil vznik prvých riadnych politických strán. Nechal založiť národnú banku a ďalšie dôležité inštitúcie. Veľkým problémom zostávali dlhy, ktoré vznikli po vojne. Brazília aj Argentína tieto nevymáhali, keďže vedeli, že Paraguaj nemá prostriedky na ich vyplatenie, no súčasne bránili ekonomickému rozvoju Paraguaja. Iba Uruguaj sa svojich nárokov vzdal. Aby prezident získal pre krajinu peniaze, začal vo veľkom predávať pôdu (štát vlastníl skoro všetku pôdu v krajine). Spočiatku získavali pôdu bohatí Paraguajci, neskôr sa pridali aj zahraniční investori. Tento krok však štátu nepriniesol väčšie množstvo peňazí. Nasledoval predaj železnice a ostatných druhov dopravy. Vláda sa rozhodla podporovať aj prisťahovalectvo z Európy, ktoré malo nahradiť straty z čias vojny. Napriek veľkej snahe vlády však do krajiny prišlo v porovnaní so susednými štátmi iba málo ľudí. Postupne sa začal obnovovať aj kultúry život, do krajiny prichádzali aj divadelné súbory zo susedných štátov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1628_bernardino_caballero.html|titul=Bernardino Caballero|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1886 sa konali nové voľby. Tie vyhral [[Patricio Escobar]], generál a účastník poslednej bitky bývalého prezidenta Solano Lópeza.

== Vláda strany Colorado (1886 – 1904) ==
[[Súbor:Patricio_escobarpy.jpg|náhľad|[[Patricio Escobar]] bol prezidentom v rokoch 1886 – 1890, no vplyv na chod krajiny si udržal aj v ďalších rokoch.]]
Patricio Escobar sa úradu ujal 25. novembra 1886&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1679_patricio_escobar.html|titul=Patricio Escobar|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Umožnil vytvorenie dvoch hlavných strán, ktoré v budúcnosti určovali politický vývoj štátu. Už v roku 1887 vznikla [[Liberálna strana (Paraguaj)|Liberálna strana]] (Partido Liberal), ktorá združovala hlavné opozičné sily. Jej farbou sa stala modrá, čo dalo názov aj jej členom, ktorí sa nazývali azules, teda modrí. Súčasne bola strana nazývaná tiež Modrá strana, teda Partido Azul. O pár mesiacov neskôr založil prezident Escobar a jeho podporovatelia konkurenčnú stranu Národná republikánska asociácia (Asociación Nacional Republicana). Táto si za svoju farbu zvolila červenú a tak dostala aj svoj názov, ktorý sa postupne stal jej hlavným pomenovaním, teda [[Strana Colorado (Paraguaj)|strana Colorado]], čiže Červená strana. Do jej čela sa však nepostavil prezident Escobar, ale bývalý prezident Caballero. V tomto období sa začala Bolívia usilovať o získanie prístupu k rieke Paraguay, kde chcela vybudovať prístav. Prišla totiž vo vojne s [[Čile]] o prístup k moru a práve takto si chcela svoju stratu kompenzovať. Ale z tohto dôvodu musela Bolívia začať prístav budovať na území zvanom Chaco. Predstavitelia vlády Paraguaja niekoľkokrát uzatvorili s Bolíviou zmluvy, kde sa upravovalo užívanie Chaca aj Bolíviou, ale žiadna zmluva nebola ratifikovaná paraguajským kongresom. V roku 1890 bol zvolený nový prezident, ktorým sa stal kandidát strany Colorado [[Juan Gualberto González]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1625_juan_gualberto_gonzalez.html|titul=Juan Gualberto González|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho vláda bola poznačená vážnymi ekonomickými problémami Argentíny, ktoré sa presunuli aj do Paraguaja. Ďalším problémom sa ukázala rivalita s Liberálnou stranou. Na jej členov zaútočili ozbrojenci zo strany Colorado, pričom konflikt prerástol až do pokusu o prevrat v roku 1891. Vláda následne vyhlásila výnimočný stav, uväznila niekoľkých predstaviteľov Liberálnej strany, zvyšným sa podarilo utiecť do zahraničia. V roku 1894 sa mali uskutočniť nové voľby. Prezident však za nového prezidenta presadzoval svojho favorita [[José Segundo Decoud|Josého Segunda Decouda]]. S tým však nesúhlasili vplyvní členovia strany Colorado vrátane bývalých prezidentov Caballera a Escobara. Nespokojenci našli podporu v Brazílii, aby tak zabránili prípravnému zásahu Argentíny. Brazília poskytla potrebné financie a logistickú podporu vzbúrencom, ktorí zatkli a uväznili prezidenta Gonzáleza. Posledný polrok jeho funkčného obdobia vládol podľa pokynov vzbúrencov viceprezident [[Marcos Morínigo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2069_marcos_morinigo_fleytas.html|titul=Marcos Morínigo|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V tejto situácii sa predsa len konali v roku 1894 nové voľby prezidenta, v ktorých bol zvolený jeden zo vzbúrencov [[Juan Bautista Egusquiza]].

Aj nový prezident musel čeliť pokračujúcim ekonomickým problémom. Postavenie zamestnancov sa neustále zhoršovalo, čo spôsobovalo problémy, keďže v krajine sa začali šíriť protesty a stávky. Túto situáciu začali využívať radikálne skupiny, predovšetkým anarchisti a komunisti. Títo začali vo väčšej miere šíriť svoje myšlienky a vplyv. Ľavicové myšlienky šírila dokonca aj katolícka cirkev, ktorá volala po návrate k pôvodným paraguajským tradíciám. Aby prezident upokojil situáciu a znížil vplyv radikálov, umožnil členom Liberálnej strany návrat do krajiny a súčasne do politického života. Liberálna strana sa v tej dobe rozdelila na dve skupiny, pričom jedna súhlasila s návratom a druhá nie. Bautistovi Egusquizovi sa nakoniec podarilo zlepšiť ekonomickú situáciu, predovšetkým vďaka zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/egusquiza.htm|titul=Juan Bautista Egusquiza|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1898 sa uskutočnili nové voľby. Tie vyhral ďalší člen strany Colorado [[Emilio Aceval]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/aceval_emilio.htm|titul=Emilio Aceval|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Liberálna strana začala v tomto období zvyšovať svoju aktivitu. Podporu našla v Argentíne, ktorá cez Liberálnu stranu chcela získať vplyv v Paraguaji na úkor Brazílie, ktorá podporovala stranu Colorado. Liberáli požadovali modernizáciu krajiny podľa vzoru Argentíny. Vláda však skutočne k modernizácii pristupovala. Argentínčania však šírili svoj vplyv aj exportom vlastného kapitálu. Obyvatelia napriek tomu nepovažovali modernizáciu a postupné zlepšovanie ekonomiky za dostatočne, čo sa prejavilo v začiatku veľkého odchodu obyvateľov Paraguaja do susedných štátov, hlavne do Argentíny. Je fakt, že podmienky chudoby, roľníkov a robotníkov v Paraguaji boli katastrofálne, takže emigrácia bola často jediným východiskom. Krajinu tak v priebehu necelých desiatich rokov opustila až tretina obyvateľov. Vzostup Liberálnej strany spôsobil nové konflikty vnútri strany Colorado, kedy niektorí členovia nesúhlasili s tolerantným prístupom vlády k liberálom. Na čele nespokojencov stáli znova bývalí prezidenti Caballero a Escobar. 9. januára 1902 pristúpili opäť k vykonanie prevratu a uväznili prezidenta Acevala. Na prevrat reagovala násilne aj druhá časť strany Colorado, ktorej prívrženci zavraždili kandidáta na prezidenta, ktorého navrhol Caballero. Vzbúrenci rozhodli, že do konca funkčného obdobia prezidenta Acevala dovládne viceprezident [[Andrés Héctor Carvallo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Andr%C3%A9s_H%C3%A9ctor_Carvallo_Acosta.html|titul=Andrés Héctor Carvallo|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portaleducativo.gov.py|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208122510/http://www.portaleducativo.gov.py/Espanol/Andr%C3%A9s_H%C3%A9ctor_Carvallo_Acosta.html|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;.

V novembri 1902 sa uskutočnili nové voľby. Prezidentom sa stal ďalší člen strany Colorado [[Juan Antonio Escurra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2164_juan_antonio_escurra.html|titul=Juan Antonio Escurra|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento pristúpil k okamžitým ekonomickým opatreniam, ktoré však boli veľmi tvrdé a negatívne vplývali hlavne na obchod. To vyvolalo negatívne reakcie obchodníkov. Prezident následne pristúpil k tlačeniu nových peňazí, čo spôsobilo infláciu. Keďže peniaze strácali hodnotu, protestovať začali robotníci, ktorých mzda prestala mať hodnotu. Proti prezidentovi sa tak postavila zjednotená Liberálna strana, obchodníci, statkári, robotníci a poľnohospodári. Strana Colorado však zostávala rozdelená, takže prezident rýchlo strácal podporu. V auguste 1904 začalo v krajine povstanie proti prezidentovi. Toto trvalo štyri mesiace, počas ktorých sa udialo niekoľko ozbrojených stretov medzi vládnou armádou a vzbúrencami z Liberálnej strany. Vnútorný konflikt bol ukončený v decembri 1904, kedy bola uzatvorená dohoda, ktorú pomohli vyjednať Argentína a Brazília. Na základe tejto dohody odstúpil prezident Escurra 19. decembra 1904 z funkcie. Za nového dočasného prezidenta bol vybraný člen Liberálnej strany [[Juan Bautista Gaona]], čim sa skončila vláda strany Colorado&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2072_juan_bautista_gaona.html|titul=Juan Bautista Gaona|dátum prístupu=2017-11-15|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Vláda Liberálnej strany (1904 – 1948) ==
=== Obdobie nestability ===
[[Súbor:ManuelGondra1920.jpg|náhľad|[[Manuel Gondra]] sa prvýkrát stal prezidentom Paraguaja v roku 1910 a vládol iba dva mesiace. Následne bol zvrhnutý pri štátnom prevrate. Práve časté prevraty boli typické pre prvé obdobie liberálnej vlády.]]
Prvú vládu liberálov tvorili aj členovia strany Colorado. Prezident Gaona bol síce iba dočasný prezident, no napriek tomu čelil neustálym krízam a útokom zo strany členov vlastnej strany. Tí presadili v roku 1905 konanie kongresu, kde sa im podarilo prezidenta odvolať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/abc-revista/juan-bautista-gaona-figueredo-827695.html|titul=Juan Bautista Gaona Figueredo|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Za nového zvolili ďalšieho liberála [[Cecilio Báez|Cecilia Báeza]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/324_cecilio_baez.html|titul=Cecilio Báez|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten však rovnako ako jeho predchodca čelil veľkým tlakom na svoju osobu, takže nedokázal presadiť žiadne potrebné ekonomické reformy. Báez vydržal vo funkcii 11 mesiacov, teda do roka 1906, čím bolo ukončené funkčné obdobie posledného prezidenta za stranu Colorado Escurru, ktorý bol zvolený ešte v roku 1902. Za nového prezidenta bol zvolený liberál [[Benigno Ferreira]], ktorý sa úradu ujal 25. novembra 1906&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2167_benigno_asuncion_ferreira.html|titul=Benigno Ferreira|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V týchto voľbách strana Colorado nevybrala žiadneho kandidáta na prezidenta. Toto rozhodnutie jej vydržalo viac ako 20 rokov. Napriek tomu, že na rozdiel od svojich predchodcov bol zvolený, čelil rovnako neustálym krízam. Aj prezident Ferreira tak bol nakoniec zosadený prevratom, keď ho v roku 1908 nahradil viceprezident [[Emiliano González Navero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/gonzalez_navero.htm|titul=Emiliano González Navero|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V pozadí prevratu však stál vplyvný člen Liberálnej strany a minister vojny [[Albino Jara]], ktorý si tak chcel posilniť svoj vplyv. Prezident Navero pod vplyvom Jaru nechal okamžite uväzniť popredných členov strany Colorado. Jeho hlavnou úlohou však bolo iba dovládnuť do konca riadneho funkčného obdobia bývalého prezidenta. V roku 1910 bol za prezidenta zvolený ďalší člen Liberálnej strany [[Manuel Gondra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/gondra.htm|titul=Manuel Gondra|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho zvolenie však nebolo v súlade so snahami Albina Jaru, ktorý po dvoch mesiacoch od začiatku úradovania prezidenta Gondru vykonal ďalší štátny prevrat. Kongres tak zvolil nového prezidenta, ktorým sa stal 17. januára 1911 podľa očakávaní práve [[Albino Jara]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/j/jara_albino.htm|titul=Albino Jara|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento mal v čase svojho zvolenia iba 33 rokov a stal sa tak najmladším prezidentom v histórii krajiny. Jara začal veľmi radikálne, rozhodol sa založiť si vlastnú stranu, kde chcel združiť všetkých svojich priaznivcov. Vznikla tak [[Národná únia (Paraguaj)|Národná únia]] (Unión Nacional). Jara začal robiť radikálnu politiku, proti ktorej sa postavili niektorí členovia Liberálnej strany. Tí vyvolali povstanie, ktoré však bolo krvavo potlačené a jeho vodcovia zastrelení. Aby povstanie potlačil, nariadil nútené odvody chudoby a robotníkov do svojho vojska. To však vyvolalo (spolu s inými negatívnymi správami týkajúcimi sa prezidenta) veľkú nespokojnosť s prezidentom. Nasledovali masové protesty. Na to reagovali ostatní členovia vlády a armády a prinútili prezidenta Jaru odstúpiť už po pol roku vo funkcii.

Novým prezidentom sa stal v júli 1911 liberál [[Liberato Marcial Rojas]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2623_liberato_marcial_rojas.html|titul=Liberato Marcial Rojas|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Aj jeho vláda však riešila iba vnútorné spory, ktoré vyvrcholili v povstaní proti vláde. Na jeho čelo sa formálne postavil bývalý prezident Gondra. Ten získal veľkú finančnú podporu od zahraničných oligarchov, ktorí mali ekonomické záujmy v Paraguaji. Povstane začalo v novembri 1911 a vyvolalo dokonca ďalšie iné povstania a nepokoje. Na to reagoval prezident útekom z krajiny. Vládu tak 14. januára 1912 na tri dni prevzal triumvirát, ktorý tvorili [[Marcos Caballero Codas]], [[Mario Uscher]] a [[Alfredo Aponte]]. Triumvirát spolu s priaznivcami strany Colorado porazili povstaleckú armádu liberálov, ktorí sa museli stiahnuť. Vďaka tomu sa 17. januára 1912 prezident Rojas vrátil do krajiny a znova ujal funkcie prezidenta. Členovia strany Colorado sa domnievali, že v daný čas prišla chvíľa na ich návrat. K tomu chceli využiť bývalého liberálneho prezidenta Jaru, ktorý mal stále určitú podporu v rámci armády. Vyzvali ho teda, aby sa vrátil a zvrhol vládu. Nakoniec členovia strany Colorado na Jaru nečakali a bez neho vykonali vojenský prevrat, ktorý prinútil prezidenta Rojasa 28. februára 1912 odstúpiť. V rovnaký deň sa prezidentom stal [[Pedro Peña]], člen strany Colorado&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pena_pedro.htm|titul=Pedro Peña|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To však nezastavilo nepokoje, naopak s pripojením bývalého prezidenta Jaru vznikli v krajine tri veľké ozbrojené frakcie. Peña tak vytvoril vlastnú vládnu armádu predovšetkým z chudoby a robotníkov, ktorí boli opäť násilne odvedení do vojska. Rozhodujúcou sa nakoniec ukázala bitka v samotnom hlavnom meste, ktorú 22. marca 1912 vyhrali povstalci z radov Liberálnej strany. Tí zvrhli prezidenta a presadili vlastného, ktorým sa stal opäť bývalý prezident [[Emiliano González Navero]]. Liberáli sa následne sústredili na vojsko Albina Jaru, ktoré porazili v máji 1912, pričom v bitke padol aj samotný Jara. Tým skončila krátka občianska vojna. Napriek veľkej nestabilite začali v tomto období do krajiny prichádzať prvé významné zahraničné investície, ktoré konečne oživili ekonomiku Paraguaja. Rozvoj zažívalo predovšetkým poľnohospodárstvo, na ktoré nadväzovali nové priemyselné podniky na spracovanie poľnohospodárskych produktov. Veľký podiel na tom mali predovšetkým spoločnosti z Argentíny, vďaka čomu sa začala znova rozširovať aj železničná sieť, ktorá sa napojila na argentínsku. Práve obchodné záujmy domácich, no hlavne zahraničných obchodníkov a priemyselníkov spôsobovali časté prevraty a nakoniec aj občiansku vojnu z rokov 1911 a 1912. Postupne sa časti obyvateľstva začalo pomerne dariť, tým sa však súčasne zväčšili rozdiely medzi malou skupinou bohatých a veľkým množstvom chudobných&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/abc-revista/emiliano-gonzalez-navero-832005.html|titul=Emiliano González Navero|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Striedanie stability a vnútorných konfliktov ===
[[Súbor:Eligio ayala.jpg|náhľad|[[Eligio Ayala]] bol prezidentom Paraguaja dvakrát (1923 – 1924 a 1924 – 1928). Jeho druhé funkčné obdobie priniesol potrebnú stabilizáciu štátu.]]
V roku 1912 zasadol kongres už v novom zložení. Za nového prezidenta bol zvolený liberál [[Eduardo Schaerer]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/schaerer.htm|titul=Eduardo Schaerer|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten sa aktívne zúčastnil na strane Liberálnej strany nedávnej občianskej vojny. Vnútorný konflikt stál Paraguaj veľké množstvo peňazí, ktoré si chudobný Paraguaj musel požičať. Prezidentovi tak nezostalo dostatok prostriedkov na uskutočnenie modernizácie štátu. O pomoc požiadal zahraničných investorov, ktorí však súčasne získali veľký vplyv na vládu. Zdalo sa, že situácia v krajine sa konečne upokojila, no na začiatku roka 1915 sa malá skupina členov strany Colorado pokúsila o prevrat, ktorý však bol rýchlo potlačený. Napriek tomu pokračovala vláda v modernizácii krajiny, kedy sa zamerala predovšetkým na cesty a železničnú sieť. Prezident Schaerer vydržal v úrade celé štyri roky a jeho vládu je možné hodnotiť ako stabilnú. V roku 1916 bol za prezidenta zvolený [[Manuel Franco]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/franco_manuel.htm|titul=Manuel Franco|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten vykonal hneď niekoľko reforiem. Najprv sa zameral na systém voľby prezidenta, ktorý sa zmenil na tajný. Následne sa pričinil o zmeny v poľnohospodárskych zákonoch, čím chcel zvýšiť produkciu. Nasledovala reforma školstva a zvýšenie počtu poslancov, čím dostala opozícia zo strany Colorado viac priestoru v politike. Pozitívne sa pre Paraguaj prejavila [[prvá svetová vojna]], vďaka ktorej Paraguaj zvýšil svoju poľnohospodársku a potravinársku produkciu. Všetky zamýšľané zmeny však prezident nestihol uskutočniť, 5. júna 1919 zomrel na infarkt. Vo funkcii ho nahradil viceprezident [[José Pedro Montero]], ktorý dokončil funkčné obdobie zosnulého prezidenta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2081_jose_pedro_montero_candia.html|titul=José Pedro Montero|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po skončení prvej svetovej vojny postihla niekoľko európskych štátov a USA hospodárska kríza, ktorá trvala od roku 1920 do roku 1921. Táto mala negatívny vplyv aj na Paraguaj, čo vyvolalo pravidelné protesty a stávky, čo poškodzovalo ekonomiku štátu, keďže pracovné výluky boli časté a dlhé. V tomto zložitom období bol za prezidenta v roku 1920 zvolený [[Manuel Gondra]], ktorý už prezidentom bol na prelome rokov 1910 a 1911&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/435_manuel_gondra.html|titul=Manuel Gondra|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Gondra stál pred zložitou úlohou, keďže vývoz Paraguaja sa výrazne po skončení prvej svetovej vojny znížil, čo skomplikovalo ekonomickú situáciu krajiny. Ale Gondra mal v Liberálnej strane veľkú konkurenciu v osobe bývalého prezidenta Schaerera. Ten zorganizoval na konci októbra 1921 štátny prevrat a prinútil prezidenta Gondru rezignovať. Novým prezidentom sa 29. októbra 1921 stal na niekoľko dní viceprezident [[Félix Paiva]]. Následne sa znepriatelené strany liberálov dohodli na novom prezidentovi, ktorým sa 7. novembra 1921 stal [[Eusebio Ayala]]. Za jeho vlády sa však Liberálna strana rozdelila na ešte viac súperiacich frakcii, pričom vzájomné konflikty vyvrcholili v novej občianskej vojne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/ayala_eusebio.htm|titul=Eusebio Ayala|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

V krajine v roku 1922 začala regulárna občianska vojna. Proti prezidentovi stál znova bývalý prezident Schaerer, ktorý mal podporu časti armády. Prezident tak pristúpil k mobilizácii, čím začala občianska vojna. V júni 1922 sa boje presunuli priamo do hlavného mesta, kde zomrelo množstvo civilistov. Povstalci boli nakoniec z Asuncióna vytlačení, no boje pokračovali ďalej v ostatných častiach štátu. V apríli 1923 prezident Eusebio Ayala rezignoval. Novým prezidentom sa stal minister financií [[Eligio Ayala]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/ayala_eligio.htm|titul=Eligio Ayala|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V júli 1923 zopakovali rebeli útok na Asunción. Spočiatku sa zdalo, že ich útok bude úspešný, no nakoniec boli predsa len porazení. Napriek úspechu v občianskej vojne sa prezident Eligio Ayala rozhodol 17. marca 1924 taktiež odstúpiť. Novým prezidentom sa stal minister vojny [[Luis Alberto Riart]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/r/riart.htm|titul=Luis Alberto Riart|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten však vládol iba do volieb, ktoré sa uskutočnili už v auguste 1924. Po nich sa prezidentom stal znova Eligio Ayala. Druhé obdobie tohto prezidenta však už prebiehalo oveľa stabilnejšie, než to prvé. Práve stabilita bola najväčším prínosom jeho druhej vlády. Vďaka tomu sa ekonomická situácia štátu zlepšila, zvýšil sa export a produkcia. Prezident presadil tiež daňovú reformu, ktorá mu pomohla dosiahnuť dokonca vyrovnaný štátny rozpočet. Keďže krajina bola neustále v ohrození vnútorných konfliktov, rozhodla sa vláda investovať aj do armády. To sa ukázalo ako prezieravé, keďže sa tiež stupňoval konflikt s Bolíviou o územia Chaco. V roku 1928 sa uskutočnili nové voľby, v ktorých bol za prezidenta zvolený [[José Patricio Guggiari]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/g/guggiari.htm|titul=José Patricio Guggiari|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek tomu, že krajine sa darilo, spoločnosť sa začala radikalizovať. Mohli za to predovšetkým prisťahovalci, ktorí si priniesli radikálne názory z Európy a to tak nacistické, fašistické, ale aj komunistické. Do toho mali negatívny vplyv tiež správy z územia Chaco, kde svoje záujmy rozširovala Bolívia. Guggiari sa rozhodol zapojiť bývalého prezidenta Eligia Ayalu do vlády, kde sa tento stal ministrom financií.

V decembri 1928 sa Paraguaj rozhodol odpovedať na predchádzajúci útok Bolívie na jednu z paraguajských pevností v Chacu vlastným útokom. Na to reagovala Bolívia útokom na inú paraguajskú pevnosť. Oba štáty tak vyhlásili mobilizáciu. Do konfliktu vstúpili Spojené štáty, ktorým sa podarilo obe strany presvedčiť k podpísaniu dohody, na základe ktorej si vrátili obsadené pevnosti. Na dohodu však negatívne reagovala časť armády, ktorá tento krok považovala za zbabelosť a začala vytvárať tlak na odstúpenie prezidenta a jeho vlády. Armáda na svoju snahu využila aj radikálne politické strany, s pomocou ktorých sa pokúsila o niekoľko prevratov. Prezident na to reagoval zákazom radikálnych robotníckych organizácii. V septembri 1931 sa obnovili vojenské strety v Chacu, kde sa Bolívii podarilo poraziť v menšej bitke paraguajskú armádu. Nasledovali protesty, ktoré žiadali ráznu odpoveď voči Bolívii a odstúpenie prezidenta. Veľký protest pred prezidentským palácom vyvrcholil stretom medzi prezidentskou strážou a demonštrantami, z ktorých časť bola ozbrojená. Prezidentská stráž zastrelila 11 ľudí, čo využila opozícia a prinútila prezidenta odstúpiť. Novým prezidentom sa stal 25. októbra 1931 bývalý prezident [[Emiliano González Navero]] ako dočasný prezident&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2042_emiliano_gonzalez_navero.html|titul=Emiliano González Navero|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Následne začal parlament proces zosadenia prezidenta Guggiariho. Ten sa oficiálne do úradu vrátil 27. januára 1932, keďže proces jeho zosadenia trval veľmi dlho a nepriniesol žiadne výsledky. Guggiari nakoniec dokončil svoje funkčné obdobie a v úrade skončil 15. augusta 1932. Za nového prezidenta bol zvolený [[Eusebio Ayala]], ktorý tiež v minulosti zastával post prezidenta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/987_eusebio_ayala.html|titul=Eusebio Ayala|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Vojna o Chaco ===
[[Súbor:EUSEBIO AYALA.jpg|náhľad|[[Eusebio Ayala]] sa druhýkrát stal prezidentom v auguste 1932 a bol ním počas celej [[Vojna o Chaco|vojny o Chaco]].]]
Zvolenie prezidenta Eusebia Ayalu znamenalo víťazstvo síl, ktoré podporovali vojnu s Bolíviou o Chaco. Na toto územie si robili nároky oba štáty. Bolívia tvrdila, že má na Chaco právo ako nástupca bývalej španielskej audiencie v meste [[Sucre|Chuquisaca]], ktorá Chaco spravovala. Formálne sa Bolívia hlásila k tomuto územiu vždy, no neprejavovala o Chaco vážny záujem až do chvíle, než stratila prístup k moru po [[Druhá tichomorská vojna|prehranej vojne]] s Čile v roku 1883. Vlády Bolívie sa teda zamerali práve na Chaco, kde boli splavné rieky, ktoré ústili až do Atlantického oceánu, čím chcela Bolívia obnoviť spojenie s morom. Územie Chaca však za svoje považoval aj Paraguaj a tak vlády oboch štátov o tomto probléme viackrát jednali, no bez úspechu. Oba štáty tak v Chacu budovali vlastné osady a pevnosti a predávali pôdu. V 20. rokoch 20. storočia pridelila bolívijská vláda právo na ťažbu ropy v Chacu americkej spoločnosti [[Standard Oil]], súčasne zas paraguajská vláda udelila tie isté práva britsko-holandskej spoločnosti [[Royal Dutch Shell]]. V tej dobe totiž panovalo presvedčenie, že v Chacu sú bohaté zásoby ropy, čo iba zvýšilo snahu oboch štátov na získaní tohto územia. Nasledovali ďalšie pokusy o uzatvorenie dohody, no aj tie boli neúspešné. Oba štáty tak začali zbrojiť. Paraguaj zakúpil dve nové vojnové lode z Talianska, ktoré do Paraguaja priplávali v roku 1931. V polovici roka 1931 už oba štáty prerušili vzájomné diplomatické vzťahy. Situácia sa napriek medzinárodným snahám o mierové riešenie konfliktu stále vyhrocovala. Bolívia si najala na pomoc nemeckých vojenských poradcov, na čelo bolívijskej armády sa dokonca postavil nemecký dôstojník [[Hans Kundt]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://serahistoria.net/hans-kundt-y-la-guerra-del-chaco/|titul=Hans Kundt y la Guerra del Chaco|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=serahistoria.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208131815/http://serahistoria.net/hans-kundt-y-la-guerra-del-chaco/|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Zbrane Bolívii dodávali britské a československé spoločnosti. Paraguajci si najali na pomoc francúzskych vojenských poradcov. Francúzi dodávali Paraguaju zbrane a vybudovali prvé letectvo. Ďalších dodávateľov zbraní získal Paraguaj v USA, Španielsku, Belgicku a iných európskych štátoch. Na velení paraguajskej armády sa z väčšej časti podieľali ruskí vojenskí dôstojníci, ktorí z Ruska ušli po neúspešnej [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] s boľševikmi. V rámci paraguajskej armády si postupne získal dominantné postavenie dôstojník [[José Félix Estigarribia]]. Estigarribia bol na rozdiel od bolívijského veliteľa Kundta zástancom moderného spôsobu vedenia vojny, čo sa neskôr prejavilo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/e/estigarribia.htm|titul=José Félix Estigarribia|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Karte_Chaco-Krieg.png|náhľad|vľavo|Mapa ukazuje [[Vojna o Chaco|vojnu o Chaco]]. Paraguaj je znázornený žltou farbou, Bolívia hnedou farbou. Čiara tvorená červenými bodkami ukazuje maximálny dosah paraguajskej ofenzívy, čiara tvorená hnedými bodkami ukazuje maximálny dosah bolívijskej ofenzívy. Neprerušovaná červená čiara znázorňuje nový rozsah paraguajského územia po vojne.]]
[[Vojna o Chaco]] začala už 15. júna 1932, keď bolívijské vojsko zaútočilo na paraguajskú pevnosť pri jazere Pitiantutá&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lagazeta.com.ar/guerrachaco.htm|titul=LA GUERRA DEL CHACO (1933)|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=lagazeta.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Pevnosť však Bolívia udržala iba mesiac, keďže sa paraguajskej armáde podarilo pevnosť dobyť späť. Nasledovali ďalšie bolívijské útoky na iné paraguajské pevnosti v Chacu. Paraguajský prezident Eusebio Ayala následne vyhlásil mobilizáciu. Paraguaj tak začal útok 9. septembra 1932, čo je považované za oficiálny začiatok vojny. Ako prvú dobyli Paraguajci pevnosť Bonquerón, ktorá padla 29. septembra 1932. Tým začalo postupné povyšovanie Estigarribiu do vyšších hodností a jeho vzostup nie len v rámci armády, ale i politického života Paraguaja. Paraguaj pokračoval v ofenzíve a postupne obsadil viacero ďalších pevností. Paraguaj tak využil čas, ktorý mu poskytla zdĺhavá mobilizácia v Bolívii. Tá bola ukončená v decembri 1932 a tak nasledovala bolívijská protiofenzíva. Na čele bolívijského vojska stál nemecký generál Kundt, ktorý však mal súčasne vo vlastnej armáde veľký počet odporcov, ktorým vadil jeho zahraničný pôvod. Ofenzíva bola spočiatku úspešná a Bolívia získala viacero paraguajských pevností, no pri pevnosti Nanawa došlo k zastavenie bolívijského útoku Paraguajcami (20. január 1933)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/apuntes-y-monografias/11478677/Paraguay-guerra-del-chaco-Nanawa.html|titul=Paraguay, guerra del chaco, Nanawa|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170203225114/http://www.taringa.net/posts/apuntes-y-monografias/11478677/Paraguay-guerra-del-chaco-Nanawa.html|dátum archivácie=2017-02-03}}&lt;/ref&gt;. Nasledoval ďalší neúspešný útok Bolívie na inom mieste, čo malo za následok demoralizáciu bolívijskej armády, čím sa ofenzíva prakticky zastavila. Na konci januára 1933 sa pokúsili Argentína, Brazília a Čile vyjednať prímerie, no tieto snahy boli neúspešné. O novú ofenzívu sa Bolívia pokúsila v júli 1933, no táto snaha bola znova neúspešná. Bolívia stratila tisíce vojakov, zatiaľ čo Paraguaj iba niečo vyše 100. Po neúspechoch nepriateľa sa paraguajské velenie rozhodlo v septembri 1933 začať druhú ofenzívu. Cieľom bolo ovládnuť kľúčové pevnosti Bolívie v oblasti. Paraguajská armáda zaznamenala rýchle úspechy, vďaka čomu bol José Félix Estigarribia povýšený už na brigádneho generála. Zdecimované bolívijské vojsko sa stiahlo k pevnosti Campo Vía, kde v mesiacoch november a december roku 1933 prebehli rozhodujúce boje&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://guerradelchaco.jimdo.com/segunda-ofensiva-paraguaya/3-rendici%C3%B3n-en-campo-v%C3%ADa/|titul=Rendición en Campo Vía|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=guerradelchaco.jimdo.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208071050/https://guerradelchaco.jimdo.com/segunda-ofensiva-paraguaya/3-rendici%C3%B3n-en-campo-v%C3%ADa/|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Proti sebe stálo 9 000 demoralizovaných bolívijských vojakov a viac ako 17 000 Paraguajcov. Túto bitku podľa očakávania jednoznačne vyhral Paraguaj, keď zajal viac ako 7 000 nepriateľských vojakov a získal veľké množstvo zbraní. Z tejto porážky sa už Bolívia až do konca vojny nedokázala úplne spamätať. Nasledovalo odvolanie generála Kundta, ktorého nahradil bolívijsky generál [[Enrique Peñaranda]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/penaranda.htm|titul=Enrique Peñaranda|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Paraguajský útok viedol generál Estigarribia, ktorý tak bol znova povýšený. Paraguajský prezident chcel po tejto výhre ponúknuť Bolívii mier, navrhol preto prímerie, ktoré malo platiť od 19. do 30. decembra 1933. Na tento návrh Bolívia pristúpila, aby získala čas, po ktorý začala organizovať novú armádu.
[[Súbor:Paraguayos en alihuatá.jpg|náhľad|Paraguajskí vojaci na začiatku vojny počas bitky o pevnosť Alihuatá (marec 1933).]]
Keďže Bolívia nevyužila prímerie na vyjednávanie a naopak začala budovať novú armádu, začal Paraguaj 6. januára 1934 tretiu veľkú ofenzívu. Už na počiatku obsadili paraguajskí vojaci dôležité bolívijské pevnosti. Územie, ktoré Paraguaj kontroloval sa tak výrazne zväčšovalo, čo komplikovalo logistiku. Prvý úspech po dlhom čase zaznamenala bolívijská armáda v máji 1934 v bitke pri Cañada Strongest&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://guerradelchaco.jimdo.com/tercera-ofensiva-paraguaya/3-batalla-de-ca%C3%B1ada-strongest/|titul=Batalla de Cañada Strongest - 18 a 25 de mayo de 1934|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=guerradelchaco.jimdo.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208070957/https://guerradelchaco.jimdo.com/tercera-ofensiva-paraguaya/3-batalla-de-ca%C3%B1ada-strongest/|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Paraguaj síce túto bitku jednoznačne prehral, no jeho ofenzíva pokračovala ďalej. Ani jedna strana však nedokázala získať potrebnú prevahu a tak pre zmenu navrhol diplomatické rokovanie prezident Bolívie [[Daniel Salamanca Urey]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/salamanca_daniel.htm|titul=Daniel Salamanca Urey|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Paraguajské velenie však týmto snahám nedôverovalo a začalo prekvapivý útok na severozápade, kedy paraguajská armáda prešla cez náročný terén a dobyla pevnosť 27 de Noviembre a následne paraguajské vojsko zamierilo k bolívijským ropným poliam pri meste Camiri. Túto oblasť dosiahla paraguajská armáda na konci augusta 1934. Keďže však paraguajská armáda nemala dostatok zásob, rozhodla sa pre ústup. Aby Bolívia mohla čeliť paraguajskej ofenzíve na severe, musela oslabiť svoje vojsko na juhu. To umožnilo Paraguaju zaútočiť práve v južnej časti frontu. Tisíce bolívijských vojakov bolo zajatých už po krátkom boji. Situácia bolívijského vojska bola kritická a tak opustilo veľmi dôležitú pevnosť Ballivián. Tú následne 17. novembra 1934 bez boja obsadili Paraguajci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2092_fulgencio_yegros_girola/15010_en_los_campos_de_ballivian_1934_fulgencio_yegros_girola_.html|titul=EN LOS CAMPOS DE BALLIVIÁN|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Tento neúspech znamenal zatknutie bolívijského prezidenta Salamancu Ureya, ktorý bol následne vystriedaný viceprezidentom [[José Luis Tejada Sorzano|Josém Luisom Tejadom Sorzanom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/t/tejada.htm|titul=José Luis Tejada Sorzano|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Bolívia tak začala ofenzívu na severe, kde sa jej spočiatku darilo, no keď sa Paraguaju podarilo obsadiť jediný zdroj vody v oblasti, skončila aj táto snaha Bolívie neúspechom. Paraguajská armáda následne zaútočila na západe v samotnej Bolívii na oblasť okolo mesta [[Villamontes]]. Tu sa Paraguajcom podarilo obsadiť všetky ústupové cesty pre bolívijskú armádu, čo bola pre Bolíviu ďalšia katastrofa. Bolívijské jednotky sa opevnili pred mestom Villamontes, kde očakávali paraguajský útok. Ten sa im vo februári 1935 podarilo odraziť. Paraguaju sa napriek tomu podarilo prerušiť spojenie medzi mestom Villamontes a najväčším mestom Bolívie [[Santa Cruz de la Sierra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.educa.com.bo/la-guerra-del-chaco/1935-la-exitosa-defensa-de-villamontes|titul=1935. La exitosa defensa de Villamontes|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=educa.com.bo|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.surinenglish.com/20080625/news/world/despite-deaths-chaco-forgotten-200806251936.html|titul=Despite 100,000 deaths, Chaco War all but forgotten|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=surinenglish.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180921034210/http://www.surinenglish.com/20080625/news/world/despite-deaths-chaco-forgotten-200806251936.html|dátum archivácie=2018-09-21}}&lt;/ref&gt;.

V máji 1935 začali opäť diplomatické rokovania. To zastavilo ofenzívy oboch armád. Bolívia sa napriek tomu ešte pokúsila o posledný útok na začiatku júna 1935, ktorý však skončil ich porážkou. Vyjednávanie viedli Argentína, Brazília, Čile, Peru, Uruguaj a USA. Už 11. mája 1935 začali rokovania v Buenos Aires. Diplomatické vyjednávanie však bolo nakoniec úspešné a tak vojna o Chaco skončila 12. júna 1935, kedy bol podpísaný protokol o ukončení nepriateľstva. Boje však skončili až 14. júna 1935. 1. júla 1935 sa v Buenos Aires začala mierová konferencia, ktorá mala riešiť predovšetkým otázku hraníc. Vyjednávanie však trvalo až tri roky, po ktorých bola podpísaná konečná mierová zmluva (21. júla 1938). Paraguaj stratil vo vojne 35 000 až 50 000 ľudí, straty Bolívie sú odhadované až k počtu 80 000. Oba štáty stála vojna obrovské množstvo peňazí. Konečná dohoda znamenala, že Bolívia stratila tri štvrtiny územia Chaco, naopak územie Paraguaja sa vďaka úspešnej vojne zväčšilo o približne {{km2|130000}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/event/Chaco-War|titul=Chaco War|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Bolívia získala predsa len prístup k rieke Paraguaj, ktoré sa nachádza na úplnom okraji jej územia v rámci vojenského prístavu Puerto Busch. Výhra vo vojne však nepriniesla do Paraguaja stabilitu. Naopak spoločnosť podporovala snahy radových vojakov o uznanie, ktoré sa im však zo strany vlády nedostávalo. Na čelo nespokojencov sa postavil jeden z hrdinov vojny o Chaco [[Rafael Franco]], ktorý počas vojny viedol úspešnú ofenzívu na severozápade Chaca, ktorá otvorila cestu ku konečnému víťazstvu Paraguaja. Nespokojenci požadovali predovšetkým finančné zabezpečenie veteránov a vojnových invalidov, čo vláda pre nedostatok peňazí odmietla, na druhej strane vyplácala veľké dôchodky vysokým dôstojníkom a členom vlády, ako odmenu za víťazstvo vo vojne, čo vzbudilo veľké pobúrenie. Vláda následne obvinila Rafaela Franca z prípravy prevratu a rozhodla sa ho na začiatku roka 1936 zatknúť. Franco však stihol ujsť do Argentíny. Tým začal ďalší prevrat. Časť armády podporujúca Franca sa vzbúrila a zaútočila 17. februára 1936 na Asunción. Prezident Ayala ušiel pred vojskom do prístavu, nalodil sa na loď a jednému z veliteľov vzbúrencov odovzdal svoju demisiu. Rafael Franco sa tak vrátil z exilu a dočasná vojenská správa ho menovala prezidentom. Franco sa úradu oficiálne ujal v rovnaký deň, ako Ayala rezignoval&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/f/franco_rafael.htm|titul=Rafael Franco|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Koniec liberálnej vlády a obdobie štátnych prevratov ===
[[Súbor:Jose_Estigarribia.jpg|náhľad|Generál [[José Félix Estigarribia]] sa prezidentom Paraguaja stal 15. augusta 1939. Bol posledným prezidentom z Liberálnej strany.]]
Nová vojenská vláda okamžite zakázala všetky politické strany na obdobie jedného roka, rozpustila parlament a zrušila platnú ústavu. Prezident však ubezpečoval spoločnosť, že tieto opatrenia sú iba dočasné a žiadna politická strana nebude rozpustená. V skutočnosti však vojsko pripravovalo novú ústavu, ktorá by povoľovala fungovanie iba jedinej politickej strany, ktorú práve založil prezident. Keď tieto plány vyšli najavo, začali sa v krajine veľké protesty. Tie však armáda tvrdo potlačila. Aby si prezident Franco upevnil svoje mocenské postavenie, presadil reformu, ktorá prisudzovala pôdu ľuďom, ktorí na nej reálne pracovali. K ďalším dôležitým opatreniam patrili zavedenie osemhodinového pracovného času a uzákonenie platenej dovolenky. Franco sa snažil znížiť vplyv radikálnej ľavice a tak obmedzil pôsobnosť odborov. Súčasne podporoval rast nacionalizmu. Nechal preto vybudovať Národný panteón hrdinov, kde bolo presunuté telo bývalého prezident [[Francisco Solano López|Francisca Solana Lópeza]]. Napriek všetkému však v spoločnosti naďalej stúpalo napätie. To vyvrcholilo 13. augusta 1937, kedy začalo ďalšie povstanie. Toto zorganizoval bývalý prezident [[Eduardo Schaerer]], ktorý na tento účel využil vojsko z Chaca. Povstanie sa podarilo a prezident Franco musel odísť do exilu v Uruguaji. 13. augusta 1937 tak bol Franco nahradený bývalým prezidentom [[Félix Paiva|Félixom Paivom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1805_felix_paiva.html|titul=Félix Paiva|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nová vláda okamžite obnovila platnosť pôvodnej ústavy, následne bola obnovená činnosť parlamentu a senátu. Vláda tiež nechala vyhlásiť nové voľby. Do krajiny sa postupne vrátili disidenti z čias vlády prezidenta Franca. Do popredia sa s podporou Liberálnej strany dostával generál [[José Félix Estigarribia]], hrdina vojny o Chaco.

V auguste 1939 sa uskutočnili voľby prezidenta. Tých sa na protest proti zásahom polície voči svojim členom nezúčastnila strana Colorado a tak sa bez problémov stal novým prezidentom kandidát liberálov generál José Félix Estigarribia, ktorý sa úradu ujal 15. augusta 1939. Nový prezident však mal od začiatku veľmi ťažkú pozíciu, keďže bol vystavený tlakom z viacerých frakcii Liberálnej strany. Už vo februári 1940 sa objavili informácie o možnom prevrate proti prezidentovi. V reakcii na tieto správy prezident vyhlásil, že je nútený prevziať všetku moc nad Paraguajom, následne zrušil ústavu, zakázal politické strany a zostavil komisiu na prípravu novej ústavy. Následne nechal rozpustiť parlament a senát, ktoré sa fakticky rozpustili vlastným rozhodnutím. 18. februára 1940 tak prezident vykonal fakticky prevrat sám proti vlastnej vláde, keďže časť ministrov musela opustiť vládu. Ústava bola hotová v júli 1940 a následne aj schválená v referende. Na jej základe bol zrušený senát a ponechaný iba parlament. Významnou zmenou bolo tiež predĺženie funkčného obdobia prezidenta zo štyroch na päť rokov. Prezident si tak chcel upevniť svoju pozíciu, ale 7. septembra 1940 zahynul pri leteckom nešťastí. José Félix Estigarribia bol posledným liberálnym prezidentom Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/articulos/la-presidencia-de-jose-felix-estigarribia-979185.html|titul=La Presidencia de José Félix Estigarribia|dátum prístupu=2017-11-16|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Za nového prezidenta bol armádou vybraný generál [[Higinio Morínigo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/morinigo.htm|titul=Higinio Morínigo|dátum prístupu=2017-11-17|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Úradu sa ujal formálne v deň smrti svojho predchodcu, teda 18. februára 1940. Tento bol považovaný za kandidáta, ktorý bude ľahko ovplyvniteľný, keďže práve pre túto vlastnosť si ho vybral do vlády aj zosnulý prezident. Morínigo však mal veľkú nedôveru ku všetkým politickým stranám a už pár týždňov potom, čo sa dostal k moci, odvolal z vlády všetkých členov Liberálnej strany. Využil silu, ktorú mu poskytovala armáda a taj sa mohol zbaviť podpory politických strán. V roku 1942 dokonca nechal prezident Liberálnu stranu zákonom rozpustiť. Do svojej vlády pripustil z civilnej sféry iba ľudí, ktorí sympatizovali so španielskou stranou [[Falanga (1933)|Falanga]]. Po liberáloch sa prezident zameral na ľavicu, predovšetkým na komunistov a anarchistov. Potom došlo k zrušeniu ústavy. V roku 1943 tak v prezidentských voľbách nemal protikandidátov a tieto bez problémov vyhral. Počas jeho vlády začali vo väčšej miere značné politické represie. Pre politických oponentov nechala vojenská vláda vytvoriť dokonca koncentračné tábory. Keďže sám prezident sympatizoval so španielskym diktátorským systémom, začala aj značná časť dôstojníckeho zboru paraguajskej armády inklinovať k myšlienkam [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistického Talianska]]. Viacerí poprední predstavitelia armády dokonca otvorene presadzovali nacizmus ako ideológiu, ktorá by bola vhodná aj pre Paraguaj. Pod tlakom [[Spojené štáty|Spojených štátov]] však bol Paraguaj prinútený pristúpiť na prerušenie diplomatických stykov so [[Os Berlín-Rím-Tokio|štátmi Osi]]. Na začiatku roka 1945 dokonca napriek všetkým sympatiám vyhlásil Paraguaj vojnu Nemecku. Vďaka tomu získal aj finančnú podporu zo strany USA. Napriek tomu však mali sympatizanti nacizmu vo vláde stále silné postavenie. Keď však už bola porážka Nemecka nevyhnutá, rozhodol sa prezident Morínigo nacistov zo svojej vlády odvolať a znova povolil činnosť politických strán. Uvoľnenie však automaticky znamenalo aj obnovenie činnosti opozície, ktorá situáciu využila už v polovici roka 1946 k pokusu o prevrat. Na tomto sa podieľali aj členovia armády sympatizujúci s nacizmom, čo prezident využil ako zámienku, na ich definitívne odvolanie zo všetkých postov. Následne prezident do vlády prizval členov strany Colorado a priaznivcov bývalého prezidenta Rafaela Franca. Potom došlo k obnoveniu činnosti parlamentu a zriadeniu tímu, ktorý mal vypracovať novú ústavu. V roku 1948 sa mali uskutočniť nové voľby, pričom prezident povolil všetkým stranám (vrátane liberálov a komunistov), aby sa ich zúčastnili&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/escolar/el-gobierno-de-higinio-morinigo-1399080.html|titul=El gobierno de Higinio Morínigo|dátum prístupu=2017-11-17|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Silné postavenie však získalo radikálne pravicovo-konzervatívne krídlo strany Colorado, ktoré začalo otvorene útočiť (často aj ozbrojene) na ľavicových politikov. Prezident Morínigo do ich aktivít nezasahoval. Politická situácia sa však zostrila, čo prezident využil na nové represie voči liberálom, komunistom a priaznivcom Rafaela Franca. Represie vyvrcholili v občianskej vojne, ktorá začala v marci 1947. Túto začal bývalý prezident Rafael Franco a jeho priaznivci. K rebelom sa pridala veľká časť armády, ku ktorej sa pridali všetky opozičné politické strany. Povstalci dokonca vytvorili vlastnú vládu. Prezident Morínigo sa teda obrátil na argentínskeho prezidenta [[Juan Perón|Juana Peróna]] so žiadosťou o pomoc v boji proti komunistom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron.htm|titul=Juan Domingo Perón|dátum prístupu=2017-11-17|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Perón tak paraguajskému vládnemu vojsku poskytol zbrane. Vládu podporila strana Colorado, ktorej členovia boli taktiež vyzbrojení argentínskymi zbraňami. Občianska vojna trvala pol roka, vyžiadala si 30 000 obetí a ako víťaz z nej vyšla hlavne strana Colorado, ktorá porazila všetkých povstalcov. Po výhre v občianskej vojne nasledovali tvrdé represie, kedy boli odporcovia režimu väznení, mučení a niektorí aj zavraždení. Strana Colorado si presadila, že nový prezident bude jej člen. Aby zabezpečila, že prezident Morínigo skutočne svoj úrad opustí, rozhodla sa ho radšej zosadiť. Morínigo tak radšej 3. júna 1948 odstúpil z funkcie. Na jeho miesto dosadila strana Colorado na zvyšok funkčného obdobia dočasného prezidenta [[Juan Manuel Frutos|Juana Manuela Frutosa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1903_juan_manuel_frutos_escurra.html|titul=Juan Manuel Frutos|dátum prístupu=2017-11-17|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Návrat strany Colorado k moci (1948 – 1954) ==

Už dočasný prezident Juan Manuel Frutos bol členom strany Colorado. Jeho presadenie do úradu prezidenta iba potvrdilo opätovné nadobudnutie moci pre stranu Colorado. Dočasný prezident mal snahu opäť zjednotiť stranu Colorado, ktorá bola rozdelená na viacero frakcii, predovšetkým však na radikálnu konzervatívnu a demokratickú. Jeho snaha však bola neúspešná a strana zostala naďalej rozdelená. Frutos vydržal v úrade presne do 15. augusta 1948&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/edicion-impresa/suplementos/abc-revista/juan-manuel-frutos-ezcurra-859605.html|titul=Juan Manuel Frutos Ezcurra|dátum prístupu=2017-11-17|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V ten deň ho nahradil [[Juan Natalicio González]], ktorého vybrala najradikálnejšia časť strany Colorado&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/436_juan_natalicio_gonzalez_paredes.html|titul=Juan Natalicio González|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Získanie dominantného postavenia pre stranu Colorado však krajine potrebnú stabilitu neprinieslo. Aj nasledujúce obdobie jej vlády bude poznačené vnútornými konfliktami vnútri samotnej strany Colorado, ale aj vzájomnými konfliktami v rámci celej spoločnosti. Prezidenti v tomto období nevydržia až na jednu výnimku príliš dlho a namiesto riešenia ekonomických problémov krajiny sa budú nútení sústreďovať sa na obranu vlastného úradu.

Aj prezident Juan Natalicio González musel čeliť vnútornej opozícii vo vlastnej strane. Už o niekoľko dní po prevzatí úradu prezidenta musel González riešiť pokus o prevrat, ktorý viedol ambiciózny plukovník [[Alfredo Stroessner]]. Prezidentovi sa ale podarilo pokus o prevrat zvrátiť a tak musel Stroessner utiecť na brazílske veľvyslanectvo. Prezident následne nechal znárodniť niekoľko spoločností, ktoré vlastnili zahraniční majitelia. 29. januára 1949 sa začal ďalší pokus o prevrat. Tento raz však bol puč úspešný, prezident González bol o deň neskôr zosadený a odišiel do exilu v Argentíne a neskôr do Mexika. Novým prezidentom sa stal jeden z vodcov prevratu a minister obrany generál [[Raimundo Rolón]], ktorý sa ujal úradu 30. januára 1949&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1818_raimundo_rolon_villasanti.html|titul=Raimundo Rolón|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Rolón sa ale pri moci udržal veľmi krátko, keď bol aj on zosadený pri prevrate a to už 27. februára toho istého roka. Na jeho miesto bol dosadený lekár [[Felipe Molas López]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/m/molas.htm|titul=Felipe Molas López|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V máji 1949 bol Molas López zvolený vo voľbách a teda potvrdený vo funkcii prezidenta, čím začalo jeho druhé funkčné obdobie. Jeho hlavnou úlohou bolo zaistiť zjednotenie strany Colorado. To sa mu nepodarilo, čo spustilo ďalší štátny prevrat zo strany nespokojnej časti strany Colorado. 11. septembra 1949 bol prezident Molas López zosadený a nahradený [[Federico Chávez|Federicom Chávezom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/c/chavez_federico.htm|titul=Federico Chávez|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Nový prezident Federico Chávez dostal od parlamentu možnosť vládnuť až do roku 1953. Jeho presadenie do úradu prezidenta znamenalo získanie dominancie demokratického krídla strany Colorado. Chávez stál pred veľmi ťažkou úlohou. Paraguaj bol po dlhých rokoch faktickej anarchie a chaosu vo veľmi zlej ekonomickej, ale i spoločenskej situácii. Ekonomika bola zaťažená vysokou infláciou, stále sa znižujúcim exportom, čo spôsobovalo zníženie kúpnej sily obyvateľstva a následne aj zvýšenie nezamestnanosti. Za tento stav bola zodpovedná predovšetkým strana Colorado, ktorá sa miesto riešenia zlej situácie štátu zaoberala iba vnútornými konfliktami a opatrenia, ktoré presadila sa ukázali ako neúčinné, prípadne chybné. Prezident Chávez dovládol riadne do konca svojho funkčného obdobia v roku 1953, pričom voľby, ktoré sa konali v auguste tohto roka vyhral, čím začalo jeho druhé funkčné obdobie. V priebehu roka 1954 však prezident čelil silnejúcej opozícii vnútri vlastnej strany, ktorá začala podnikať kroky k možnému prevratu. Chávez preto nariadil uväznenie hlavných predstaviteľov strany a armády, ktorí boli z prípravy prevratu podozriví. Na to reagoval Alfredo Stroessner, v tej dobe už vojenský generál a veliteľ armády, ktorý 4. mája 1954 začal nový prevrat&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=chavez-careaga-federico|titul=Federico Chávez|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Stroessner získal podporu aj nespokojnej časti strany Colorado, čím zvýšil tlak na prezidenta, ktorý sa radšej rozhodol odstúpiť z funkcie. Svoju rezignáciu však podal 6. mája. Nový dočasný prezident však bol dosadený až 8. mája a tak nemal Paraguaj niekoľko dní žiadneho, ani dočasného či zastupujúceho, prezidenta. Obdobie vlády prezidenta Cháveza je však možné hodnotiť pozitívne, keďže prinieslo predovšetkým stabilitu, ktorá v krajine chýbala od ukončenia vojny o Chaco. Novým dočasným prezidentom na obdobie štyroch mesiacov sa stal [[Tomás Romero Pereira]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/1827_tomas_romero_pereira.html|titul=Tomás Romero Pereira|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V auguste 1954 sa konali nové prezidentské voľby, kde kandidoval jediný kandidát a to veliteľ armády Alfredo Stroessner. Ten voľby bez protikandidáta vyhral a stal sa tak novým prezidentom Paraguaja. Jeho zvolením skončilo dlhé obdobie nestability, ktoré bolo poznačené množstvo úspešných a neúspešných prevratov, kedy sa vlády boli nútené zaoberať vnútrostraníckymi konfliktami a nie riešiť reálne ekonomické problémy krajiny.

== Diktatúra Alfreda Stroessnera (1954 – 1989) ==
{{hlavný článok|Operácia Condor}}
=== Počiatky vlády a stabilizácia Paraguaja ===

[[Alfredo Stroessner]] sa úradu prezidenta ujal 15. augusta 1954. Mal nemecký pôvod a od mladosti pôsobil v armáde. Tu bol rýchlo povyšovaný a v 36. rokoch sa stal generálom. V roku 1951 vstúpil do strany Colorado, čím iba potvrdil svoje politické ambície. Ešte pred tým, než získal dominantné postavenie v krajine, sa zúčastnil niekoľkých štátnych prevratov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/s/stroessner.htm|titul=Alfredo Stroessner|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po oficiálnom získaní moci pristúpil k rozsiahlym čistkám, pri ktorých zbavil moci čelných predstaviteľov oboch krídiel strany Colorado a súčasne odvolal hlavných predstaviteľov armády, o ktorých sa domnieval, že by ho mohli ohroziť. Avšak nepristúpil k vraždeniu hlavných oponentov, týchto naopak poslal do zahraničia ako vyslancov Paraguaja. Počiatky vlády prezidenta Stroessnera sú súčasnými historikmi nazývané ako &quot;El Stronismo&quot; (podľa priezviska prezidenta). Toto obdobie sa vyznačuje najtvrdšou formou vlády prezidenta, kedy boli zakázané politické strany okrem strany Colorado a súčasne došlo k zákazu protestov, zhromažďovania a novín. Prezident si taktiež presadil, aby štát mohol uväzniť kohokoľvek bez súdu v rámci tzv. &quot;obrany demokracie&quot;. Stroessner tak chcel potlačiť predovšetkým ľavicovú opozíciu. Táto však bola slabá, takže prezident komunistov rýchlo potlačil. V tejto dobe sa do Paraguaja uchýlilo množstvo nacistických zločincov, ktorí tu našli bezpečné útočisko, keďže aj samotný prezident Stroessner bol sympatizant nacistickej ideológie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/1526487/General-Alfredo-Stroessner.html|titul=General Alfredo Stroessner|dátum prístupu=2017-11-18|vydavateľ=telegraph.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vďaka silnej protikomunistickej politike si získal v tomto období Stroessner veľkú podporu zo strany USA. [[Richard Nixon]], ktorý bol v tej dobe viceprezidentom Spojených štátov, ocenil kroky paraguajskej vlády v rámci potláčania komunizmu, keď uviedol, že Paraguaj proti komunizmu vystúpil viac, ako ktorýkoľvek iný národ na svete&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.globalsecurity.org/military/world/paraguay/president-stroessner-2.htm|titul=Alfredo Stroessner Mattiauda - Consolidation|dátum prístupu=2017-12-01|vydavateľ=globalsecurity.org|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Vďaka tomu získaval Paraguaj od USA pravidelné veľkú finančnú a vojenskú podporu.

Napriek silnej vláde sa už v roku 1956 udiali dva pokusy o zmenu. Najprv protestovali študenti a následne o niekoľko mesiacov neskôr sa o prevrat pokúsili zosadení predstavitelia radikálneho krídla strany Colorado a armády. Všetky hrozby prezident rýchlo potlačil. Ďalšie voľby sa uskutočnili v roku 1958. Aj tieto boli iba formálne a Stroessner nemal protikandidáta. Získal tak 100% hlasov. Aby prezident uspokojil opozíciu v strane, nechal zrušil výnimočný stav a umožnil návrat niektorým politickým protivníkom z exilu. Po štyroch rokoch vlády Stroessnera (1954 – 1958) sa inflácia znížila z viac ako 70% na 6%. Stroessnerova vláda bola od počiatku zameraná na veľmi prísnu rozpočtovú politiku. Neskôr začala hospodáriť presne podľa pokynov [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], vďaka čomu boli položené základy pre neskorší veľký hospodársky rast Paraguaja&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/574_helio_vera/19845_el_gobierno_del_general_alfredo_stroessner__por_helio_vera.html|titul=EL GOBIERNO DEL GENERAL ALFREDO STROESSNER|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Už za krátko však musel Paraguaj čeliť reálnej hrozbe zo strany ľavicových gerilových skupín, ktoré sa do krajiny dostali z Argentíny. Ich cieľom bolo zosadiť prezidenta, ktorý potláčal ľavicové myšlienky, čo Stroessner využil vo svoj prospech. Počas necelých dvoch rokov túto hrozbu potlačil, súčasne sa vysporiadal so študentskými protestmi, čo mu umožnilo výnimočný stav obnoviť. Na kroky vlády reagoval parlament, kde demokratická časť strany Colorado vystúpila proti prezidentovi. Stroessner tak nechal parlament rozpustiť a uväzniť čelných predstaviteľov demokratického krídla strany Colorado. Tieto udalosti prinútili prezidenta zmeniť pomery v strane, ktorá bola zmenená tak, aby o všetkom musel rozhodnúť vždy iba Stroessner. Dominancia prezidenta bola postupne taká silná, že jeho vládu začali podporovať aj pôvodne ľavicové organizácie, ktoré iba formálne požadovali zlepšenie postavenia robotníkov. Ich požiadavkám vláda vyhovela iba čiastočne. V roku 1957 tak bola predsa len zvolaná generálna stávka, ktorú však vláda rýchlo potlačila. Nasledovalo uväznenie stoviek popredných predstaviteľov odborov, ktoré sa tak stali úplne nefunkčnými a boli úplne závislé na vláde. Podpora USA sa zvýšila hlavne po [[Kubánska revolúcia|Kubánskej revolúcii]] z roku 1959. Americká vláda sa rozhodla vytvoriť program, ktorý mal pomôcť modernizovať krajiny [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]], aby sa tak predišlo hrozbe komunizmu. Americký prezident [[John Fitzgerald Kennedy]] však súčasne požadoval demokratizáciu štátov, ktoré dostanú pomoc od USA. Stroessner tak dovolil, aby sa volieb v roku 1963 zúčastnila aj opozícia z bývalej Liberálnej strany. Stroessner povolil, aby sa exulanti združili znova v oficiálnej Liberálnej strane. Táto získala vo voľbách približne tretinu miest v parlamente, no voľby boli napriek tomu iba formálne, keďže Stroessner získal v prezidentských voľbách 92,3% hlasov. Reálne sa tak prakticky nič nezmenilo, no formálne sa Paraguaj stal demokratickým štátom s voleným parlamentom, kde bola aj opozícia. USA však tolerovali pokračovanie zákazu akejkoľvek komunistickej strany, takže tento politický prúd nemal v parlamente zastúpenie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.telesurtv.net/news/56-anos-del-inicio-de-la-dictadura-de-Stroessner-en-Paraguay-20160504-0028.html|titul=Paraguayos recuerdan la dictadura de Alfredo Stroessner|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=telesurtv.net|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208122317/https://www.telesurtv.net/news/56-anos-del-inicio-de-la-dictadura-de-Stroessner-en-Paraguay-20160504-0028.html|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;.

Časť členov Liberálnej strany si v roku 1967 založila s povolením prezidenta [[Radikálna liberálna strana (Paraguaj)|Radikálnu liberálnu stranu]] (Partido Liberal Radical)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2370_gustavo_adolfo_schaerer_del_puerto/17237_resena_historica_y_doctrina_del_partido_liberal_hoy_partido_liberal_radical_autentico__por_gustavo_adolfo_schaerer_del_puerto_.html|titul=RESEÑA HISTÓRICA Y DOCTRINA DEL PARTIDO LIBERAL (HOY PARTIDO LIBERAL RADICAL AUTÉNTICO)|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Táto mohla kandidovať aj v nasledujúcich voľbách, ktoré sa konali v roku 1968. Vláda začala s prípravou novej ústavy. Do tohto procesu sa mohla zapojiť aj opozícia. Nová ústava nadobudla účinnosť v auguste 1957. Poskytovala prezidentovi možnosť znovuzvolenia, vydávať dekréty s účinnosťou zákona a rozpustiť parlament. V roku 1968 sa uskutočnili ďalšie voľby. Stroessner získal 71,6% hlasov a zostal prezidentom. Druhé miesto už obsadila Radikálna liberálna strana, ktorá vytlačila Liberálnu stranu na tretie miesto s veľmi nízkym ziskom hlasov. Postupne sa od prezidenta Stroessnera začala odkláňať katolícka cirkev, ktorá nebola spokojná s jeho opatreniami v prospech chudoby, ktoré považovala za nedostatočné. Cirkev kritizovala vládu diktatúry. Mnohí kňazi sa dokonca začali politicky angažovať a zaplnili miesto na ľavicovom spektre politiky. Prezident Stroessner na tieto kroky reagoval tvrdo. Nechal uzatvoril Katolícku univerzitu a viaceré semináre. Z krajiny boli vyhnaní viacerí kňazi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2675_miguel_carter/19942_el_papel_de_la_iglesia_en_la_caida_de_stroessner__por_miguel_carter__ano_1991.html|titul=EL PAPEL DE LA IGLESIA EN LA CAÍDA DE STROESSNER|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1973 sa konali znova prezidentské voľby. Tento raz získal Stroessner až 84% hlasov. V tej dobe ovládli Radikálnu liberálnu stranu ľavicovo zmýšľajúci členovia. Tým sa podarilo zjednotiť obe liberálne strany do Liberálnej jednotnej strany. Ani to však nezmenilo situáciu a vo voľbách v roku 1978 získal Stroessner už viac ako 90% hlasov. Zisky liberálov boli veľmi malé. Opozícia reagovala spojením do veľkého celku, ktorý dostal názov Národné zjednotenie. Na to už vláda reagovala a začala s represiami. Tie sa dotkli tak politickej opozície, ako aj študentov, ktorých vláda obvinila z prípravy povstania. Zatknutí boli prevezení do tábora Emboscada&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.abc.com.py/especiales/memorias-del-stronismo/de-carcel-de-perseguidos-a-prision-de-represores-472322.html|titul=De cárcel de perseguidos a prisión de represores|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=abc.com.py|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V tomto období sa paraguajská vláda naplno zapojila do [[Operácia Condor|Operácie Condor]], počas ktorej s podporou USA dochádzalo k únosom a atentátom zameraným na ľavicových aktivistov. V Paraguaji si táto operácia vyžiadala približne 200 až 400 obetí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2009/oct/14/alfredo-stroessner-paraguay-operation-condor|titul=Paraguay unveils archives from Alfredo Stroessner dictatorship|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/magazine-20774985|titul=How Paraguay's 'Archive of Terror' put Operation Condor in focus|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://bennorton.com/victims-of-operation-condor-by-country/|titul=Victims of Operation Condor, by Country|dátum prístupu=2017-11-19|vydavateľ=bennorton.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171119003637/https://bennorton.com/victims-of-operation-condor-by-country/|dátum archivácie=2017-11-19}}&lt;/ref&gt;.

=== Strata medzinárodnej podpory a koniec diktatúry ===
[[Súbor:ItaipuAerea2AAL.jpg|náhľad|Vďaka ekonomickej stabilizácii Paraguaja sa mohla vláda prezidenta Stroessnera podieľať aj na stavbe priehrady [[Itaipú]], jednej z najväčších na svete.]]
Objektívne je však potrebné dodať, že napriek represiám sa Paraguaju v 60. a 70. rokoch 20. storočia darilo. Vďaka hospodárskemu rastu sa začalo sa s masívnou modernizáciou krajiny, vo veľkom sa budovali nové cesty. Prezident robil všetko preto, aby diverzifikoval obchod krajiny. Hospodársky rast tak začal postupne presahovať 10%. K významným projektom patrí vybudovanie priehrady [[Itaipú]], ktorá patrí medzi najväčšie na svete&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://cestovani.idnes.cz/itaipu-a-nejvetsi-vodni-elektrarna-sveta-fpn-/kolem-sveta.aspx?c=A130327_114234_kolem-sveta_tom|titul=Itaipu, největší vodní elektrárna a technický div světa|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. 80. roky však znamenali ekonomický útlm. Z tohto dôvodu sa začal zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Negatívny vplyv na Paraguaj malo aj zvolenie [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]] do funkcie amerického prezidenta, ktorej sa ujal v januári 1977&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=6580|titul=Meeting With President Alfredo Stroessner of Paraguay Remarks to Reporters Following the Meeting|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=presidency.ucsb.edu|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho administratíva sa zmerala na presadzovanie dodržiavania ľudských práv. Tým sa USA odklonili tak od paraguajskej diktatúry, ako aj ostatných pravicových diktatúr po celej Južnej Amerike. Finančná a vojenská podpora z USA sa buď výrazne znížila, alebo rovno zastavila. V januári 1981 sa však prezidentom USA stal republikán [[Ronald Reagan]]. Ten síce čiastočne obnovil podporu juhoamerických diktatúr, no v prípade Paraguaja urobil výnimku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/1987/03/24/world/paraguay-regime-vilifies-us-envoy.html|titul=PARAGUAY REGIME VILIFIES U.S. ENVOY|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V 80. rokoch 20. storočia začali postupne končiť pravicové diktatúry v iných okolitých štátoch, výnimkou zostával [[Augusto Pinochet]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/pinochet.htm|titul=Augusto Pinochet|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; v Čile a práve Alfredo Stroessner v Paraguaji, ktorí sa napriek všetkému stále držali pri moci. Reagan (na rozdiel od Pinocheta) označil Stroessnerov režim za jednu z posledných diktatúr v Južnej Amerike, čo bol jasný odkaz paraguajskej vláde zo strany USA, že s podporou už nemôže počítať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/1989/02/04/world/paraguay-coup-battle-for-succession.html|titul=Paraguay Coup: Battle for Succession|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1983 vyhral Stroessner znova prezidentské voľby, keď získal 91% hlasov. V roku 1988 pristúpil aj Pinochet na vypísanie referenda, ktoré malo rozhodnúť o jeho zotrvaní vo funkcii. Toto dopadlo nesúhlasom s jeho ďalšou vládou a tak vojenská vláda v Čile pristúpila na vypísanie volieb. Stroessner tak zostal úplne posledným z pôvodných diktátorov, ktorí nepripúšťal žiadne zmeny. Paraguaj sa tak stával stále viac izolovanou krajinou, čo zhoršovalo aj situáciu v štáte. Vláda už nemala takú silu, aby mohla bez problémov potlačiť veľké protesty. Posledný masívny protest bol potlačený v roku 1985. V roku 1986 už vláda protesty nedokázala účinne riešiť, navyše strana Colorado sa rozdelila na dve frakcie. Konzervatívna vojenská podporovala zotrvanie Stroessnera a jeho režimu, na druhej strane stáli ľudia, ktorí považovali zotrvanie diktatúry za neudržateľné a požadovali postupný prechod k demokracii. V roku 1988 sa uskutočnili ďalšie voľby, ktoré znova vyhral Stroessner so ziskom viac ako 89% hlasov. Zrejme najvýznamnejšou úlohu pri demokratizácii Paraguaja zohrala návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v roku 1988&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/1988/05/17/world/pope-lectures-paraguay-leader-on-human-rights.html|titul=Pope Lectures Paraguay Leader on Human Rights|dátum prístupu=2017-11-23|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Po nej sa už otvorene vytvorila opozícia aj v rámci armády, kde mnohí dôstojníci neboli spokojní so stavom, kedy vo velení boli iba starí priatelia prezidenta a nikto nový nemal šancu postúpiť vyššie v hierarchii armády. Na čelo nespokojných členov vojska presadili nespokojní členovia strany Colorado generála [[Andrés Rodríguez (politik)|Andrésa Rodrígueza]]. Ten patril medzi najvýznamnejších členov armády, no bolo mu opozíciou prisľúbené, že ak sa k nim pridá, bude môcť vládnuť Paraguaju.

3. februára 1989 sa začal očakávaný prevrat. Viedol ho práve generál Rodríguez. Jeho vojsko obkľúčilo prezidenta Stroessnera v budove generálneho štábu, kde sa prezident rozhodol brániť. Boj si vyžiadal 100 obetí, no Stroessner sa nakoniec vzdal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/1989/02/04/world/coup-in-paraguay-ousts-stroessner-general-sworn-in.html|titul=COUP IN PARAGUAY OUSTS STROESSNER; GENERAL SWORN IN|dátum prístupu=2017-11-23|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Rodríguez umožnil Stroessnerovi odísť do exilu v Brazílii, čo prezident vyžil. Tým skončila jeho dlhá vláda, ktorá trvala od roku 1954. Diktatúra generála Stroessnera bola nedemokratickou represívnou vládou, kde vo veľkej miere prevládala korupcia a klientelizmus, no na druhej strane stabilizovala Paraguaj, ktorý do tej chvíle neustále menil vlády po častých prevratoch. Zároveň pomohol Stroessner Paraguaj stabilizovať aj po ekonomickej stránke, krajina sa modernizovala a zažívala po rokoch aj ekonomický rast. Alfredo Stroessner sa do Paraguaja už nikdy nevrátil. Zomrel 16. augusta 2006 v brazílskom exile vo veku 93 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/2855191/byvaly-diktator-stroessner-zomrel-v-brazilii-v-exile.html|titul=Bývalý diktátor Stroessner zomrel v Brazílii v exile|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

== Návrat k demokracii (1989 – súčasnosť) ==
=== Vláda generála Andrésa Rodrígueza a prvých demokraticky zvolených prezidentov ===

Úradu prezidenta sa ujal generál [[Andrés Rodríguez (politik)|Andrés Rodríguez]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Andres-Rodriguez-Pedotti|titul=Andrés Rodríguez Pedotti|dátum prístupu=2017-11-25|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nechal rozpustiť parlament a vyhlásil nové voľby, ktoré sa konali 1. mája 1989. Týchto sa znova nemohli zúčastniť komunisti, no zvyšné strany áno. Generál Rodríguez bol kandidátom strany Colorado. Voľby jednoznačne vyhral, keď získal 76% hlasov. 15. mája 1989 tak začalo jeho riadne funkčné obdobie. Rodríguez bol profesionálny vojak a patril od počiatkov medzi najbližších ľudí bývalého prezidenta Stroessnera. To mu umožnilo stať sa veľmi vplyvným a bohatým, keďže Stroessner mu umožnil nazhromaždiť veľký majetok. Je o ňom tiež známe, že sa ako vysoký štátny predstaviteľ venoval pašovaniu a obchodoval s drogami. Sám Rodríguez však tieto obvinenia rázne odmietal, no do USA mal dlhý čas zakázaný vstup&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nytimes.com/1989/02/07/world/paraguay-s-leader-denies-ties-to-drug-trafficking.html|titul=Paraguay's Leader Denies Ties to Drug Trafficking|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=nytimes.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V roku 1992 nadobudla účinnosť nová ústava, ktorá zavádzala demokratickú formu vlády a rozšírila parlament na dve komory, ktoré mali efektívne kontrolovať vládu. Prezident bol od tej chvíle volený súčasne s parlamentom a senátom, no už iba na jedno päťročné funkčné obdobie bez možnosti znovuzvolenia. Prezident Rodríguez tiež začal proces decentralizácie. [[Guaraníjčina]] sa stala vedľa španielčiny druhým oficiálnym jazykom Paraguaja. Bola tiež povolená činnosť odborov, ktoré boli dlho obmedzované. Prezident Rodríguez pristúpil k rôznym ekonomickým reformám, ktoré zahŕňali aj privatizáciu, no ani to nedokázalo zabrániť zhoršovaniu ekonomickej situácie. Nasledovala devalvácia národnej meny, čo malo za následok veľký rast cien tovarov, predovšetkým však potravín. Tým sa krajina dostala na pokraj chudoby. Na konci jeho funkčného obdobia v roku 1993 musel prezident dokonca čeliť vyšetrovaniu, či zo svojej funkcie nekryje vlastný obchod s drogami. Vyšetrovanie však skončilo bezvýsledne. V máji 1993 sa konali nové voľby. Tie vyhral so ziskom 41% hlasov kandidát strany Colorado [[Juan Carlos Wasmosy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/w/wasmosy.htm|titul=Juan Carlos Wasmosy|dátum prístupu=2017-11-25|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Juan Carlos Wasmosy prevzal úrad 15. augusta 1993. Aj Wasmosy bol bohatý podnikateľ. Zbohatol počas veľkej modernizácie infraštruktúry a pri stavbe priehrady Itaipú počas vlády prezidenta Stroessnera. Bol blízky synovi bývalého prezidenta Stroessnera Gustava, cez ktorého bolo možné získavať lukratívne štátne zákazky. Už samotná možnosť, aby mohol Wasmosy vôbec kandidovať na prezidenta, bola výsledkom rozsiahlych vnútrostraníckych bojov. Do tých zasiahla armáda, ktorá jasne stanovila, že iného kandidáta, ako práve Wasmosyho nebude akceptovať. V parlamente však Wasmosyho stúpenci nemali väčšinu, práve naopak. Wasmosy sa zameral na ekonomické reformy, ktoré mali urobiť z Paraguaja krajinu s trhovým hospodárstvom a pri svojej snahe sa snažil napodobňovať Čile. Reformy však neskončili ako v Čile, naopak bankový sektor v Paraguaji úplne skolaboval. Tým začala veľká ekonomická kríza, ktorá spustila veľké protesty. Kríza bola taká veľká, že Paraguaj sa dostal do platobnej neschopnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/175453/grecko-portugalsko-a-irsko-asi-neskrachuju/|titul=Grécko, Portugalsko a Írsko asi neskrachujú|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171208070654/https://www.aktuality.sk/clanok/175453/grecko-portugalsko-a-irsko-asi-neskrachuju/|dátum archivácie=2017-12-08}}&lt;/ref&gt;. Počas vlády prezidenta Wasmosyho sa uskutočnili hneď dve celoštátne generálne stávky, ktoré sa vláda pokúšala potlačiť za každú cenu. Do toho začal byť prezident vyšetrovaný pre korupciu. Aby od týchto obvinení odpútal prezident pozornosť, vyhlásil, že sa proti jeho osobe chystá vojenský prevrat. Veliteľ armády [[Lino Oviedo]] naopak obvinil z pokusu o zrušenie parlamentu prezidenta&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/oviedo_lino.htm|titul=Lino César Oviedo|dátum prístupu=2017-11-25|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident tak odvolal Ovieda z jeho funkcie a po čase ho nechal zatknúť. O niekoľko mesiacov však bol Oviedo prepustený, keď vyšetrovanie ukázalo, že bol nevinný. Následne vyhral Oviedo primárne voľby strany Colorado a stal sa jej kandidátom na prezidenta. Tomu sa rozhodol prezident Wasmosy zabrániť a nechal Ovieda opäť zatknúť. Následne prezident zostavil k svojej osobe lojálny vojenský súd, ktorý Ovieda odsúdil na 10 rokov väzenia. Novým prezidentským kandidátom sa tak stal spojenec Wasmosyho [[Raúl Cubas Grau]]. V máji 1998 sa konali voľby, ktoré Cubas Grau jednoznačne vyhral, keď získal až 55% hlasov.

Raúl Cubas Grau sa funkcie ujal 15. augusta 1998. Aj on, rovnako ako jeho dvaja predchodcovia, zbohatol počas režimu prezidenta Stroessnera, kedy získal veľké štátne zákazky. Na niektorých sa podieľal spolu s bývalým prezidentom Wasmosym&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=cubas-grau-raul-alberto|titul=Raúl Cubas Grau|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Napriek priateľstvu s Wasmosym nebol Cubas Grau spokojný s tým, čo sa stalo generálovi Oviedovi a preto sa mu snažil pomôcť. Prakticky okamžite nechal prezident generála Ovieda omilostiť. Tento krok však vyvolal nevôľu nie len v rámci strany Colorado, kde proti tomu protestovali spojenci bývalého prezidenta Wasmosyho, ale i u opozície. Následne vyhlásil najvyšší súd, že rozhodnutie prezidenta je protiústavné. V krajine sa stupňovalo napätie, parlament pristúpil v marci 1999 k odvolávaniu prezidenta. Situáciu skomplikovala vražda jedného z hlavných odporcov prezidenta v rámci strany Colorado, ktorým bol viceprezident [[Luis María Argaña]]. Z nej boli obvinení prezident a generál Oviedo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2000/jun/13/alexbellos|titul=Paraguayan fugitive held for political murder|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. To vyvolalo veľké protesty, ktoré si vyžiadali niekoľko mŕtvych. Prezident Cubas Grau reagoval na udalosti demisiou, ktorú podal 28. marca 1999. Následne on, aj generál Oviedo odišli do exilu v zahraničí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/1999/apr/05/10|titul=Asylum for Paraguayan general raises tension|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Novým prezidentom sa stal viceprezident [[Luis Ángel González Macchi]], ktorý dokončil funkčné obdobie bývalého prezidenta Cubasa Graua&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/1999/mar/31/6|titul=Paraguay's ex-president flees|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Paraguaj v novom tisícročí ===
[[Súbor:Fernando Lugo Mendez Py (Copyred).jpg|náhľad|[[Fernando Lugo]] sa prezidentom stal v roku 2008, čím prerušil dlhú vládu strany Colorado.]]
Aj nový prezident Luis Ángel González Macchi bol napojený na režim Alfreda Stroessnera, kde jeho otec patril k členom vlády. Bol spojencom stúpencov bývalého prezidenta Wasmosyho a súčasne mal podporu novej liberálnej strany, ktorá sa nazývala [[Autentická radikálna liberálna strana]] (Partido Liberal Radical Auténtico). Liberáli však prezidenta opustili o necelý rok po prvej vládnej kríze. Tým stratila vláda väčšinu v parlamente, čo výrazne obmedzovalo jej možnosti. V roku 2000 musel prezident čeliť aj pokusu o štátny prevrat, ktorý viedli prívrženci generála Ovieda&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/v-paraguayi-vojaci-strileli-na-parlament-ffy-/zahranicni.aspx?c=A000519105048zahranicni_mhk|titul=V Paraguayi vojáci stříleli na parlament|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident vyhlásil výnimočný stav, prevrat potlačil a začal s represiami, pri ktorých boli zatknuté stovky odporcov. González Macchi sa tak stal veľmi nepopulárnym. Aj González Macchi čelil vyšetrovaniu z korupcie, do ktorého bol zapojený on a viacerí členovia jeho rodiny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.reuters.com/article/us-paraguay-corruption/paraguay-ex-presidents-corruption-trial-suspended-idUSN1920090720061120|titul=Paraguay ex-president's corruption trial suspended|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=reuters.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident mal vlastniť dokonca auto ukradnuté v zahraničí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1208609.stm|titul=Paraguay president 'drove stolen car'|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=bbc.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Veľkými korupčnými škandálmi skončili tiež privatizácie viacerých štátnych spoločností. Aby vláda upokojila situáciu, zastavila predaj niektorých z týchto spoločností. Ďalšie protesty začali v polovici roka 2002. Aj tie organizoval z exilu generál Oviedo. Hlavnou príčinou demonštrácii však bola ekonomická kríza Paraguaja. Paraguajská mena oslabovala v dôsledku obáv o jej bankový sektor, ktorý sa mal nachádzať vo veľmi zlom stave. Pri zrážkach s políciou bolo niekoľko demonštrantov zabitých, stovky ďalších zranených. Prezident znova vyhlásil výnimočný stav, následne boli zatknuté stovky ľudí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2002/jul/17/1|titul=Paraguay protests bring injury and death|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Na začiatku decembra však parlament obžaloval prezidenta z nelegálnej bankovej transakcie, ktorá bola súčasťou korupcie pri privatizácii jedného zo štátnych podnikov. Snaha parlamentu však skončila neúspechom. Ekonomická situácia krajiny sa výrazne zhoršila, zvyšovala sa inflácia a nezamestnanosť. Približne polovica obyvateľov Paraguaja žilo v chudobe. 23. apríla 2003 sa konali nové voľby. Tie vyhral člen strany Colorado a veľký kritik prezidenta Gonzáleza Macchiho [[Nicanor Duarte]], ktorý získal 38% hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.thefamouspeople.com/profiles/nicanor-duarte-5904.php|titul=Nicanor Duarte Biography|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=thefamouspeople.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezidentom sa oficiálne Nicanor Duarte stal 15. augusta 2003. V prechádzajúcich vládach bol ministrom školstva. Duarte sa snažil o nadviazanie bližších vzťahov s ľavicovými prezidentmi v Latinskej Amerike, čím potvrdil svoje ľavicové zameranie. Aj konzervatívnu stranu Colorado sa snažil aspoň čiastočne zmeniť na viac sociálne zameranú&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/909_nicanor_duarte_frutos.html|titul=Nicanor Duarte|dátum prístupu=2017-11-26|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident sa snažil presadiť reformy zamerané proti korupcii, no parlament ovládaný jeho oponentmi mu v tom vždy zabránil. Napriek reálnej snahe sa tak prezidentovi nepodarilo znížiť korupciu, ale ani nezamestnanosť. Proti nemu stáli silné rodinné klany, ktoré svoje bohatstvo nadobudli pochybným spôsobom buď počas diktatúry prezidenta Stroessnera, alebo pri nedávnych privatizáciách, ktoré boli prakticky všetky poznačené korupciou. Keďže títo oligarchovia vlastnili aj všetky média, nemal prezident skoro žiadnu podporu. Posledné mesiace vlády prezidenta Duarteho boli sprevádzané protestmi, ktoré vyvolali jeho snahy o zmenu ústavy, ktorá by umožnila jeho znovuzvolenie. Duarte niekoľko mesiacov pred skončením svojho funkčného obdobia už ani nechcel pokračovať vo funkcii, požiadal dokonca parlament, aby ho nahradil, no jeho žiadosť bola neúspešná. 20. apríla 2008 sa uskutočnili nové voľby. Tie vyhral [[Fernando Lugo]], kandidát Patriotickej aliancie pre zmenu (Alianza Patriótica por el Cambio), čo bola koalícia viacerých strán&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/paraguay-zvolila-noveho-prezidenta-kandidata-opozice-pfv-/zahranicni.aspx?c=A080420_215825_zahranicni_mia|titul=Paraguay zvolila nového prezidenta. Kandidáta opozice|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Fernando Lugo získal vo voľbách viac ako 42% hlasov a funkcie sa ujal 15. augusta 2008. Jeho víťazstvo ukončilo dlhú vládu strany Colorado, ktorá vládla od roku 1948. Fernando Lugo pred vstupom do politiky pôsobil ako katolícky kňaz, neskôr bol misionárom a nakoniec sa stal dokonca biskupom. Počas jeho misionárskej činnosti sa z neho stal veľký zástanca chudobných. Počas vlády prezidenta Stroessnera musel odísť do exilu. V roku 2008 požiadal pápeža o svoju [[Laicizácia|laicizáciu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/l/lugo_fernando.htm|titul=Fernando Lugo|dátum prístupu=2017-11-27|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Jeho hlavným cieľom bolo presadenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Aj ďalšie opatrenia boli zamerané na pomoc chudobným, kedy sa prezident pokúšal presadiť stavbu sociálnych bytov a umožniť chudobným vlastniť pôdu. Získal veľkú podporu u iných ľavicových prezidentov z Južnej Ameriky, predovšetkým od [[Hugo Chávez|Huga Cháveza]]. Všetkým snahám prezidenta však bránila väčšina v parlamente, ktorú mala strana Colorado. Napriek tomu sa prezidentovi podarilo presadiť svoj hlavný cieľ, bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Krajine sa začalo postupne dariť aj po ekonomickej stránke. Hospodársky rast bol vyšší ako 14%. Postupne klesol aj počet chudobných. Ani ľavicový prezident však nezabránil vzniku veľkej nespokojnosti v najchudobnejších častiach štátu, kde dokonca vznikla nová marxistická gerilová skupina [[Armáda paraguajského ľudu]] (Ejército del Pueblo Paraguayo). Od roku 2008 musia paraguajské ozbrojené zložky s touto skupinou aktívne bojovať&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/paraguaysky-parlament-vyhlasil-kvuli-ozbrojencum-vyjimecny-stav-10s-/zahranicni.aspx?c=A100424_225734_zahranicni_iky|titul=Paraguayský parlament vyhlásil kvůli ozbrojencům výjimečný stav|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident však nespokojnosti čelil aj v parlamente, kde pravicové Colorado nesúhlasilo s jeho ľavicovou politikou. V júni 2012 obsadili chudobní roľníci veľkú farmu patriacu bohatému členovi strany Colorado. Proti nim následne zasiahla polícia. Pri strete bolo niekoľko mŕtvych na oboch stranách. Prezident síce odvolal ministra vnútra, no parlament túto udalosť využil proti prezidentovi. Strana Colorado zažalovala prezidenta zo zodpovednosti za tento stret, následne koaličný partner z Autentickej radikálnej liberálnej strany stiahol z vlády svojich ministrov. Senát tak 22. júna 2012 uznal prezidenta vinným za zabitých roľníkov a odvolal ho z funkcie prezidenta. V rovnaký deň bol za prezidenta senátom zvolený [[Federico Franco]], člen Autentickej radikálnej liberálnej strany&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/senat-odvolal-paraguayskeho-prezidenta-f05-/zahranicni.aspx?c=A120623_022338_zahranicni_klm|titul=Paraguayský parlament odvolal prezidenta Luga|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Ten mal dokončiť funkčné obdobie zosadeného prezidenta Luga. Proti rozhodnutiu senátu sa v celej krajine začali veľké protesty, proti ktorým poslala nová vláda políciu. Televíziám bolo zakázané, aby o demonštráciách informovali. Proti kroku senátu sa postavila aj väčšina štátov Južnej Ameriky, ktoré odmietli nového prezidenta uznať za legitímneho&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://svet.sme.sk/c/6432423/juhoamericke-krajiny-odmietaju-noveho-paraguajskeho-prezidenta.html|titul=Juhoamerické krajiny odmietajú nového paraguajského prezidenta|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

=== Posledné obdobie ===
Vláda Federica Franca sa vyznačovala výrazným nárastom deficitu štátneho rozpočtu. Aj on bol po čase obviňovaný z rozsiahlej korupcie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.portalguarani.com/2035_luis_federico_franco_gomez_.html|titul=Federico Franco|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=portalguarani.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Je zaujímavé, že majetok prezidenta sa napriek krátkemu úradovaniu zvýšil o 750% &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultimahora.com/federico-franco-incremento-7-veces-su-patrimonio-los-ultimos-4-anos-n568882.html|titul=Federico Franco incrementó 7 veces su patrimonio en los últimos 4 años|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=ultimahora.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Nové voľby sa uskutočnili 21. apríla 2013. Tie vyhral [[Horacio Cartes]], kandidát strany Colorado, ktorá sa tak znova vrátila k moci.

Horacio Cartes sa úradu prezidenta ujal 15. augusta 2013. Je vplyvný podnikateľ a vlastí množstvo rôznych spoločností&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/9924/Horacio%20Cartes|titul=Horacio Cartes - biografía|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Medzi jeho hlavné priority patrilo presadenie zákonov, ktoré by uľahčovali podnikanie. Cartes sa v priebehu svojho funkčného obdobia začal snažiť o možnosť druhého funkčného obdobia. Kritici však prezidenta obviňovali, že sa venoval viacerým ilegálnym aktivitám, vrátane obchodovania s drogami. Prvé správy o jeho zapojení do drogových obchodov sa objavili už v roku 2000, keď bolo na farme patriacej Cartesovi políciou zachytené menšie lietadlo, ktoré bolo naložené kokaínom a marihuanou. Ďalšie podozrenia vyšli najavo v roku 2011, keď server [[WikiLeaks]] uverejnil správy veľvyslanectva USA v Buenos Aires, ktoré práve Cartesa uvádzali ako hlavu organizácie, ktorá sa venuje obchodovaniu s drogami a praniu špinavých peňazí. Všetky obvinenia Cartes poprel&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.independent.co.uk/news/world/americas/horacio-cartes-millionaire-criminal-business-titan-homophobe-the-next-president-of-paraguay-8580851.html|titul=Horacio Cartes: Millionaire. Criminal. Business titan. Homophobe. The next president of Paraguay?|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=independent.co.uk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. V apríli 2017 senát schválil zmenu ústavy, ktorá prezidentovi umožnila druhýkrát kandidovať a uchádzať sa tak o druhé funkčné obdobie po sebe. Toto rozhodnutie vyvolalo veľké protivládne demonštrácie, pri ktorých bol zabitý jeden demonštrant a desiatky ľudí bolo zranených. Následne demonštranti vtrhli do budovy parlamentu, kde založili požiar&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/demonstrace-paraguay-pozar-parlamentu-dyx-/zahranicni.aspx?c=A170401_072544_zahranicni_jw|titul=Prezident smí opět kandidovat, určil paraguayský parlament. Zapálili ho|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Kritici tohto návrhu tvrdili, že na jeho presadenie využila strana Colorado svoje veľké prostriedky, ktoré použila na podplatenie viacerých senátorov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2017/mar/30/paraguay-reelection-amend-constitution-horacio-cartes|titul=Paraguay fears dictatorship as president moves to amend constitution|dátum prístupu=2017-12-02|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;. Prezident napriek tomu v nasledujúcich voľbách, ktoré sa konali v apríli 2018 už nekandidoval. Tieto vyhral [[Mario Abdo Benítez]], taktiež zo strany Colorado, ktorý sľuboval pokračovanie ekonomickej politiky prezidenta Cartesa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/583344/abdo-benitez-zvitazil-v-paraguajskych-prezidentskych-volbach/|titul=Abdo Benítez zvíťazil v paraguajských prezidentských voľbách|dátum prístupu=2018-09-10|vydavateľ=aktuality.sk|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* B. Roedl ''Dějiny Paraguaye'', Nakladatelství Lidové noviny, 2013, ISBN 9788074222146
* J. Chalupa ''Dejiny Argentiny, Uruguaye a Chile'', Nakladatelství Lidové noviny, 2012, ISBN 9788074221934

{{Dejiny amerických krajín}}

[[Kategória:Dejiny Paraguaja| ]]
[[Kategória:Dejiny podľa štátu|Paraguaj]]</text>
      <sha1>dq7rktdujvt9c0ii55r7ry4nq2zdjh1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milan Mazurek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>619147</id>
    <revision>
      <id>8232603</id>
      <parentid>8221045</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:43:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34123-04</username>
        <id>297442</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Preklep.</comment>
      <origin>8232603</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17063" sha1="tk13dluxva19a0qj1r50k7y9g1xue63" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Milan Mazurek
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = bývalý
 | Úrad              = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
 | Začiatok obdobia  = [[20. marec]] [[2020]]
 | Koniec obdobia    = [[24. október]] [[2023]]
 | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]]
 | Koniec obdobia2   = [[3. september]] [[2019]]
 | Poradie3          = súčasný
 | Úrad3             = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia3 = [[2022]]
 | Koniec obdobia3   = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1994|1|24}}
 | Miesto narodenia  = [[Kežmarok]], [[Slovensko]]
 | Politická strana  = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) &lt;br&gt; [[REPUBLIKA]] (od [[2021]])
 | Alma mater        = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 1
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
 | Úrad4             = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
 | Poradie4          = Súčasný
 | Začiatok obdobia4 = [[2024]]
}}

[[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk-SK | meno = Erik | priezvisko = Rédli}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]. V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] a v roku [[2024]] aj za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis {{!}} Milan MAZUREK {{!}} Poslanci EP {{!}} Európsky parlament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 bol odsúdený za hanobenie rasy kvôli svojím protirómským vyhláseniam a stal sa prvým slovenským parlamentným poslancom, ktorý prišiel o mandát kvôli trestnému činu (pozri [[Milan Mazurek#Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus|nižšie]]).&lt;ref name=&quot;dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek&quot; /&gt;

== Životopis ==
Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.&lt;ref name=&quot;benko&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}&lt;/ref&gt; Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020&lt;ref&gt;Pozri: {{Citácia Harvard 
 | Rok = 2022
 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054
 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx
 | Miesto = [Bratislava]
 | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]
 | DátumVydania = 2022-02-04
 | DátumPrístupu = 2022-02-04
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Horský
 | meno = Michal
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-10-04
 | dátum prístupu = 2022-02-04
 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou
}}&lt;/ref&gt; najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015 pôsobil aj ako manažér e-shopu českej spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).&lt;ref&gt;Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&amp;cd=1&amp;hl=sk&amp;ct=clnk&amp;gl=sk&amp;client=opera]&lt;/ref&gt;

Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Autor = cho
 | OdkazNaAutora = 
 | Rok = 2016
 | Titul = &quot;Ďakujeme, že si neobjednáte.&quot; E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov
 | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov
 | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]]
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = MAFRA Slovakia
 | DátumVydania = 2016-03-12
 | DátumPrístupu = 2018-06-23
}}&lt;/ref&gt; Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.&lt;ref name=&quot;benko&quot;/&gt;

=== Pôsobenie v politike ===
Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-04|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Organizoval protiislamskú protestnú akciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}&lt;/ref&gt; Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = c2018
 | Titul = Milan Mazurek
 | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=975&amp;CisObdobia=7
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
 | DátumVydania = c2018
 | DátumPrístupu = 2018-06-22
}}&lt;/ref&gt;

==== Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus ====
V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii ''Debata na telefón'' [[Rádio Frontinus|Rádia Frontinus]] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Milan Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan  | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.&lt;ref name=&quot;dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}&lt;/ref&gt;

{{Výhonok-časť}}

==== Volebné obdobie 2020 – 2024 ====
Mazurek vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}&lt;/ref&gt; Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=975&amp;CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

V januári [[2021]] v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] zo strany spoločne s ďalšími piatimi poslancami [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], vystúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt;

V decembri 2021 kežmarský súd rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc eur, vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa infektológovi [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na sociálnych sieťach.&lt;ref name=&quot;aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}}

{{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}}
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
[[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]]</text>
      <sha1>tk13dluxva19a0qj1r50k7y9g1xue63</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta vo futbale 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>619186</id>
    <revision>
      <id>8232499</id>
      <parentid>8232281</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:56:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peter 51345</username>
        <id>269569</id>
      </contributor>
      <origin>8232499</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82602" sha1="1i2pptetnvc5v9kn27y2n1k4t9031ud" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|futbal}}
{{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale
| krajina = {{CAN}} [[Kanada]]&lt;br&gt;{{MEX}} [[Mexiko]]&lt;br&gt;{{USA}} [[Spojené štáty]]
| názov = FIFA World Cup 26&lt;br/&gt;Copa Mundial de la FIFA 26&lt;br/&gt;Coupe du Monde de la FIFA 26
| rok = 2026
| logo = 2026 FIFA World Cup emblem (with wordmark).svg
| popis = 
| dátum = [[11. jún]] – [[19. júl]] [[2026]]
| mužstvá = 206
| finalisti = 48
| konfederácie = 6
| víťaz = 
| najlepší hráč = 
| najlepší strelec = {{CZE}} [[Ladislav Krejčí]]&lt;br/&gt;{{MEX}} [[Raúl Jiménez]]&lt;br/&gt;{{MEX}} [[Julián Quiñones]]&lt;br/&gt;{{KOR}} [[Hwang In-beom]]&lt;br/&gt;{{KOR}} [[Oh Hyeon-gyu]]&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(každý 1 gól)&lt;small/&gt;
| počet gólov = 5
| gnz = 2.5
| návštevnosť = 125 809
| nnz = 62 905
| počet zápasov = 2
| predchádzajúci ročník = 2022
| nasledujúci ročník = 2030
}}

'''Majstrovstvá sveta vo futbale 2026''' sú 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale|futbalové majstrovstvá sveta]]. Šampionát sa hrá v 16 mestách v troch severoamerických krajinách: Kanade, Mexiku a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;&quot;World Cup 2026: Canada, US &amp; Mexico joint bid wins right to host tournament&quot;. BBC. 13 June 2018.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Carlisle, Jeff (10 April 2017). &quot;U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid&quot;. ESPN.&lt;/ref&gt; [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] je úradujúci šampión, keď zdolala na penalty [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] vo finálovom zápase [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta 2022]].

Sú to prvé [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvá sveta od roku 2002 v Južnej Kórei a Japonsku]], ktoré usporadúva viac ako jedna krajina. Prvýkrát sa hrá šampionát v troch krajinách. Mexiko sa stalo prvou krajinou, ktorá hostila majstrovstvá sveta trikrát, keďže ich hostilo už v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].

Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2026 má turnaj rozšírený z 32 na 48 tímov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;&quot;Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026&quot;. FIFA.&lt;/ref&gt;

== Formát a rozšírenie ==
Všeobecnú myšlienku rozšírenia turnaja navrhol už v roku 2013 vtedajší prezident [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] [[Michel Platini]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Michel Platini calls for 40-team World Cup starting with Russia 2018|url=https://www.theguardian.com/football/2013/oct/28/michel-platini-40-team-world-cup-russia|periodikum=The Guardian|dátum=2013-10-28|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a v roku 2016 aj prezident FIFA [[Gianni Infantino]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infantino suggests 40-team World Cup finals | url = https://www.iol.co.za/sport/soccer/infantino-suggests-40-team-world-cup-finals-2002682 | vydavateľ = www.iol.co.za | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}&lt;/ref&gt; Odporcovia návrhu argumentovali, že počet odohraných zápasov je už teraz na neprijateľnej úrovni, že rozšírenie by znížilo kvalitu zápasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial de 48 equipos: durísimas críticas en Europa | url = https://www.clarin.com/deportes/futbol-internacional/mundial-48-equipos-durisimas-criticas-europa_0_BktHNPGUe.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | meno = Idafe | priezvisko = Martín}}&lt;/ref&gt; a že rozhodnutie bolo vedené skôr politickými než športovými záujmami, pričom obvinili Infantina, že sľub, že na majstrovstvá sveta privedie viac krajín, využil na svoje zvolenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Críticas a decisión de la FIFA de jugar el Mundial 2026 con 48 selecciones | url = https://www.eluniverso.com/deportes/2017/01/10/nota/5990365/critican-decision-fifa-jugar-mundial-2026-48-selecciones/ | vydavateľ = El Universo | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | priezvisko = AFP}}&lt;/ref&gt;

Počnúc týmto ročníkom sa majstrovstvá sveta FIFA rozšírili na 48 tímov, čo je oproti predchádzajúcim 7 turnajom nárast o 16.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; Tímy budú rozdelené do 12 skupín po 4 tímoch, pričom do nového 32. kola postúpia 2 najlepšie tímy z každej skupiny a 8 najlepších tímov z tretích miest, čo schválila Rada FIFA 14. marca 2023.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt; Ide o prvé rozšírenie a zmenu formátu od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]].

Celkový počet odohraných zápasov sa zvýši zo 64 na 104 a počet zápasov tímov, ktoré sa dostanú do finálovej štvorky, sa zvýši zo siedmich na osem. Turnaj bude trvať 39 dní, čo je nárast oproti 32 dňom turnajov v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2026: four-team groups and 104 game-tournament confirmed by Fifa|url=https://www.theguardian.com/football/2023/mar/14/world-cup-2026-four-team-groups-104-game-tournament-approval-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-14|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sean|priezvisko=Ingle}}&lt;/ref&gt; Každý tím bude stále hrať tri zápasy v skupine. Posledným hracím dňom na klubovej úrovni pre hráčov uvedených vo finálových zostavách je 24. máj 2026; kluby musia uvoľniť svojich hráčov do 25. mája, pričom výnimky sa udeľujú hráčom, ktorí sa zúčastňujú finále kontinentálnych klubových súťaží, do 30. mája. Kombinované obdobie odpočinku, uvoľnenia a turnaja v trvaní 56 dní zostáva rovnaké ako v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], 2014 a 2018.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt;

=== Predchádzajúce formáty rozšírenia ===
Rozšírenie na 48 tímov bolo schválené už 10. januára 2017, keď sa rozhodlo, že turnaj bude obsahovať 16 skupín po 3 tímoch a celkovo 80 zápasov, pričom prvé dva tímy z každej skupiny postúpia do šestnásťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; V tomto neskôr zmenenom formáte by maximálny počet zápasov na jeden tím zostal na siedmich, ale každý tím by odohral o jeden zápas v skupine menej ako predtým. Turnaj by sa aj tak skončil do 32 dní.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup: Gianni Infantino defends tournament expansion to 48 teams|url=https://www.bbc.com/sport/football/38577001|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-01-10|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Neskôr zmenený formát bol vybraný oproti trom ďalším návrhom, ktoré sa pohybovali od 40 do 48 tímov, od 76 do 88 zápasov a od jedného do štyroch minimálnych zápasov na tím.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum prístupu=2025-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170110142721/http://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum archivácie=2017-01-10 }}&lt;/ref&gt;

Kritici neskôr zrušeného formátu tvrdili, že používanie trojčlenných skupín s dvoma postupujúcimi tímami výrazne zvýšilo riziko tajných dohôd medzi tímami&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt;. Čo podnietilo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] navrhnúť, aby sa na zabránenie remízam v skupinovej fáze používali [[Penaltový rozstrel|penaltové rozstrely]], hoci aj v takom prípade by určité riziko tajných dohôd zostalo zachované a objavila by sa možnosť, že tímy úmyselne prehrajú rozstrely, aby vyradili súpera.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt; V snahe vyriešiť tieto obavy FIFA pokračovala v zvažovaní alternatívnych formátov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Format for 2026 World Cup could be revamped amid ‘collusion’ fears , says Fifa vice-president | url = https://www.thetimes.com/sport/football/article/format-for-2026-world-cup-could-be-revamped-amid-collusion-fears-says-fifa-vice-president-n5kh6l6tg?region=global | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | meno = Martyn Ziegler, Chief Sports | priezvisko = Reporter}}&lt;/ref&gt; - tento proces sa skončil oznámením, že formátom na rok 2023 bude 12 skupín po 4 tímoch.

== Výber hostiteľa ==
Rada [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] sa v rokoch 2013 až 2017 zaoberala obmedzeniami v rámci rotácie usporiadateľov na základe kontinentálnych konfederácií. Pôvodne bolo stanovené, že ponuky na usporiadanie nebudú povolené z krajín patriacich do konfederácií, ktoré hostili dva predchádzajúce turnaje. Dočasne sa to zmenilo tak, aby sa o usporiadanie nasledujúceho turnaja nemohli uchádzať len krajiny patriace do konfederácie, ktorá hostila predchádzajúce majstrovstvá sveta,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Current allocation of FIFA World Cup™ confederation slots maintained - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-05-30 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530211217/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | dátum archivácie = 2015-05-30 }}&lt;/ref&gt; než sa pravidlo vrátilo do pôvodného stavu dvoch majstrovstiev sveta.

Rada FIFA urobila výnimku, aby potenciálne udelila oprávnenie členským asociáciám konfederácie predposledného usporiadateľa MS FIFA v prípade, že žiadna z prijatých ponúk nesplní prísne technické a finančné požiadavky.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2017 prezident FIFA [[Gianni Infantino]] potvrdil, že ‚Európa ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]) a Ázia ([[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]) sú vylúčené z kandidatúry po výbere [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Ruska]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Kataru]] v roku 2018, resp. 2022.‘&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump travel ban could prevent United States hosting World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2017/mar/09/donald-trump-travel-ban-could-prevent-united-states-hosting-football-world-cup|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-09|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Hill}}&lt;/ref&gt; Majstrovstvá sveta 2026 by teda mohla organizovať jedna zo zvyšných štyroch konfederácií: [[CONCACAF]] (Severná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]), [[Stredoázijská futbalová asociácia|CAF]] (Afrika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (Južná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) alebo [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (Oceánia, nikdy predtým sa nekonali), prípadne UEFA v prípade, že by žiadna z týchto štyroch ponúk nespĺňala požiadavky.

Spoluorganizovanie majstrovstiev sveta vo futbale - ktoré FIFA zakázala po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvách sveta v roku 2002]] - bolo schválené pre majstrovstvá sveta v roku 2026, hoci nebolo obmedzené na konkrétny počet, ale posudzovalo sa individuálne. Aj pre rok 2026 mal generálny sekretariát FIFA po konzultácii so Súťažným výborom právomoc vylúčiť uchádzačov, ktorí nespĺňali minimálne technické požiadavky na usporiadanie súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2022 prezident [[Liga MX|Ligy MX]] Mikel Arriola vyhlásil, že účasť Mexika ako spoluorganizátora mohla byť ohrozená, ak by liga a federácia rýchlo nezareagovali na výtržnosti medzi súperiacimi fanúšikmi v Querétaro-Atlas, ktoré si vyžiadali zranenia 26 divákov a 14 zatknutých. Arriola povedal, že FIFA bola incidentom „šokovaná“, ale Infantino bol spokojný so sankciami udelenými Querétaru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WC '26 in Mexico was in jeopardy - Liga MX prez. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37626161/mexico-violence-almost-cost-world-cup-2026-hosting-duties-liga-mx-president | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Kanada, Mexiko a Spojené štáty verejne zvažovali, že sa o turnaj budú uchádzať samostatne, ale 10. apríla 2017 bola oznámená spoločná ponuka Spojených štátov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=USA, Mexico, Canada announce bid to host '26 WC|url=https://www.si.com/planet-futbol/2017/04/10/2026-world-cup-usa-mexico-canada-host-bid|periodikum=Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid | url = https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/37518625/us-mexico-canada-officially-launch-bid-co-host-2026-world-cup | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Miesta konania ==
V priebehu výberového konania sa do výberového konania prihlásilo 41 miest so 43 existujúcimi, plne funkčnými športoviskami so stálymi nájomcami (okrem Montrealu) a 2 športoviská vo výstavbe (3 športoviská v 3 mestách v Mexiku; 9 športovísk v 7 mestách v Kanade; 38 športovísk v 34 mestách v Spojených štátoch). V prvom kole vyraďovania bolo vyradených deväť miest a deväť miest. Vyradenie v druhom kole vyradilo ďalších deväť športovísk v šiestich mestách, zatiaľ čo tri športoviská v troch mestách ([[Chicago]], [[Minneapolis]] a [[Vancouver]]) vypadli z dôvodu neochoty FIFA diskutovať o finančných detailoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S.-led WC bid cuts host city list to 23 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37548147/united-states-led-world-cup-bid-reduces-list-potential-host-cities-23 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako v júli 2021 vypadol [[Montreal]] z dôvodu nedostatku provinčných finančných prostriedkov a podpory na rekonštrukciu [[Stade olympique de Montréal|olympijského štadióna]], sa v apríli 2022 k ponuke opäť pripojil Vancouver ako kandidátske mesto,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update on FIFA World Cup 2026™ candidate host city process | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/update-on-fifa-world-cup-2026-candidate-host-city-process | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; čím sa celkový počet športovísk zvýšil na 24, každé vo svojom meste alebo metropolitnej oblasti.

16. júna 2022 [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] oznámila šestnásť hostiteľských miest (2 v Kanade, 3 v Mexiku, 11 v Spojených štátoch): Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles, Guadalajara, Kansas City, Dallas, Houston, Atlanta, Monterrey, Mexico City, Toronto, Boston, New York, Philadelphia a Miami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA unveils stellar line-up of FIFA World Cup 2026™ Host Cities | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/media-release-greater-than-fwc-2026-greater-than-host-cities-announcement | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Osem zo šestnástich vybraných štadiónov má trvalý povrch z umelého trávnika, ktorý sa plánuje nahradiť trávou pod vedením FIFA a výskumného tímu z [[University of Tennessee]] a [[Michigan State University]]. Štyri dejiská (Dallas, Houston, Atlanta a Vancouver) sú kryté štadióny, ktoré využívajú systém zaťahovacej strechy, všetky sú vybavené klimatizáciou, zatiaľ čo piaty, Los Angeles, je otvorený, ale má priesvitnú strechu a nemá klimatizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA goes to college to study how to grow grass indoors for the 2026 men’s World Cup | url = https://www.inquirer.com/soccer/2026-world-cup-stadiums-grass-john-sorochan-20221102.html | vydavateľ = https://www.inquirer.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | meno = Jonathan | priezvisko = Tannenwald}}&lt;/ref&gt; 4. februára 2024 FIFA oznámila hostiteľa finálového zápasu - [[štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MetLife gets '26 WC final, USMNT kicks off in L.A. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/39437198/2026-world-cup-final-metlife-stadium-usa-kicks-la | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci v Kanade a Spojených štátoch existujú štadióny určené pre futbal, najväčší špecializovaný futbalový štadión v USA, [[Geodis Park]] v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], má kapacitu 30 000 miest, čo je menej ako minimálny počet 40 000 miest stanovený FIFA (torontský štadión [[BMO Field]] sa pre tento turnaj rozšíri z 30 000 na 45 500.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toronto FC to expand BMO Field to host 2026 World Cup matches {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/toronto-fc-to-expand-bmo-field-to-host-2026-world-cup-matches | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt; Štadióny vrátane [[Mercedes-Benz Stadium]] v [[Atlanta|Atlante]], [[Gillette Stadium]] vo [[Foxborough]], [[Massachusetts]], a [[Lumen Field]] v [[Seattle|Seattli]] využívajú tímy [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]] (NFL) a [[Major League Soccer]] (MLS).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup 2026 host cities confirmed: What you need to know about the 16 venues | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628821/need-know-16-venues | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hoci sa primárne využívajú na gridiron football, pričom na amerických štadiónoch hrajú tímy NFL a na kanadských tímy [[Canadian Football League|kanadskej futbalovej ligy]] (CFL), všetky kanadské a americké štadióny sa viackrát využili na futbal a sú určené aj na tento šport.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Your guide to 2026 World Cup stadiums and locations in the US, Mexico and Canada {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/your-guide-to-the-2026-world-cup-stadiums-and-locations-in-the-us-mexico-and-can | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt;

[[Mexiko (mesto)|Mexico City]] je jediným hlavným mestom z troch hostiteľských krajín, ktoré bolo vybrané ako dejisko, a [[Ottawa]] a [[Washington, D. C.|Washington]] sa pridali k [[Bonn|Bonnu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Západné Nemecko, 1974]]) a [[Tokio|Tokiu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|Japonsko, 2002]]) ako jediným hlavným mestám, ktoré neboli vybrané ako dejiská zápasov majstrovstiev sveta. Washington bol kandidátom na hostiteľské mesto, ale kvôli zlému stavu štadióna [[Northwest Stadium|FedExField]] spojil svoju kandidatúru s kandidatúrou neďalekého [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ktorá tiež nebola úspešná. Ďalšie mestá vyradené z konečného zoznamu hostiteľov boli [[Cincinnati]], [[Denver]], Nashville, Orlando a Edmonton. Kandidát Ottawy, [[TD Place Stadium|štadión TD Place]], bol vyradený hneď na začiatku kvôli nedostatočnej kapacite. Na tomto turnaji sa nepoužije žiadny zo štadiónov, ktoré boli použité na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvách sveta vo futbale 1994]], a Azteca je jediným štadiónom na tomto turnaji, ktorý bol použitý na Majstrovstvách sveta vo futbale [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 2026 host cities: Los Angeles, New York/New Jersey among top venues; Washington D.C. snubbed | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/fifa-world-cup-2026-host-cities-los-angeles-new-york-new-jersey-among-top-venues-washington-d-c-snubbed/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Vzhľadom na pravidlá FIFA týkajúce sa [[Sponzorstvo|sponzorstva]] štadiónov bude väčšina miest počas trvania turnaja používať alternatívne názvy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Rules May Cost MetLife $80M in World Cup Final Brand Value | url = https://www.sportico.com/business/sponsorship/2024/world-cup-final-metlife-sponsorship-fifa-rules-1234766942/ | dátum vydania = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = Asli | priezvisko = Pelit}}&lt;/ref&gt; ktoré sú tu uvedené v zátvorkách.

Značka '''†''' označuje štadión, ktorý sa používal na predchádzajúcich turnajoch majstrovstiev sveta mužov.

Značka '''‡''' označuje krytý štadión s pevnou alebo zaťahovacou strechou s vnútornou klimatizáciou.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{USA}} [[Dallas]]
&lt;small&gt;'''('''[[Arlington (Texas)|Arlington, Texas]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko city]]
!{{USA}} [[Metropolitná oblasť New York|New York/New Jersey]]
&lt;small&gt;([[East Rutherford|East Rutherford, New Jersey]])&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Atlanta]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[AT&amp;T Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Dallas Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Azteca]]†
'''&lt;small&gt;(Mexico City Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[MetLife Stadium]]
'''&lt;small&gt;(New York/New Jersey Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Mercedes-Benz Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Atlanta Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''94 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''83 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''82 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''75 000'''
|-
|[[Súbor:Arlington June 2020 2 (AT&amp;T Stadium).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio Azteca desde el aire 4.tif|215x215bod]]
|[[Súbor:Metlife stadium (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Mercedes Benz Stadium time lapse capture 2017-08-13.jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]]
!{{USA}} [[Houston]]
!{{USA}} [[San Francisco Bay Area]]
&lt;small&gt;'''('''[[Santa Clara|Santa Clara, California]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Los Angeles]]
&lt;small&gt;([[Inglewood|Inglewood, California]])&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Arrowhead Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Kansas City Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[NRG Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Houston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Levi's Stadium]]
&lt;small&gt;'''(San Francisco Bay Area Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[SoFi Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Los Angeles Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''73 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''72 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''71 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''70 000'''
|-
|[[Súbor:Aerial view of Arrowhead Stadium 08-31-2013.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:NRG stadium prepared for Super Bowl Li (32513086661).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Levi's Stadium in February 2016 prior to Super Bowl 50 (24398261729).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:2022 04 19 ind-den-lax 149z (52342564248).jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Philadelphia]]
!{{USA}} [[Seattle]]
!{{USA}} [[Boston (Massachusetts)|Boston]]
&lt;small&gt;'''('''[[Foxborough|Foxborough, Massachusetts]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Miami]]
&lt;small&gt;'''('''[[Miami Gardens|Miami Gardens, Florida]]''')'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lincoln Financial Field]]
&lt;small&gt;'''(Philadelphia Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lumen Field]]
&lt;small&gt;'''(Seattle Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Gillette Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Boston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Hard Rock Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Miami Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
|-
|[[Súbor:Lincoln Financial Field (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Aerial Qwest Field Aug 2009.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Gillette Stadium (Top View).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Hard Rock Stadium Prior to first NFL game.jpg|215x215bod]]
|-
!{{CAN}} [[Vancouver]]
!{{MEX}} [[Monterrey]]
&lt;small&gt;'''('''[[Guadalupe]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]]
&lt;small&gt;'''('''[[Zapopan]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{CAN}} [[Toronto]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BC Place]] ‡
'''&lt;small&gt;(BC Place Vancouver)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio BBVA]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Monterrey)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Akron]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Guadalajara)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BMO Field]]
&lt;small&gt;'''(Toronto Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''54 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''53 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''48 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''45 000'''
|-
|[[Súbor:BC Place Opening Day 2011-09-30.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer (1).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:EstadioAkronGDL.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:BMO Field, Toronto, Ontario (29969149766).jpg|215x215bod]]
|}

== Tímy ==

=== Kvalifikácia ===
''Hlavný článok: [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]''[[Súbor:2026 world cup qualification map.svg|thumb|{{legend|#0000ff|Tímy sa kvalifikovali}}{{legend|#38bcfc|Tím, o ktorého kvalifikačnom štatúte ešte nebolo rozhodnuté}} {{legend|#ffcc00|Tímy sa nekvalifikovali}} {{legend|#000000|Tímy odstúpili alebo boli suspendovaný}} {{legend|#cccccc|Nie je členom FIFA}}|437x437bod]]

Personál United Bid predpokladal, že všetky tri hostiteľské krajiny získajú automatické miestenky. 31. augusta 2022 prezident FIFA Gianni Infantino potvrdil, že na majstrovstvá sveta sa kvalifikuje šesť tímov CONCACAF, pričom Kanada, Mexiko a Spojené štáty sa automaticky kvalifikujú ako hostiteľské krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presidente de la FIFA confirma cantidad de plazas de Concacaf para el Mundial de 2026 | url = https://espndeportes.espn.com/futbol/guatemala/nota/_/id/10856065/presidente-fifa-gianni-infantino-plazas-concacaf-mundial-2026 | vydavateľ = ESPNdeportes.com | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; 14. februára 2023 to potvrdila [[Medzinárodná futbalová federácia|Rada FIFA]].&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-highlights-record-breaking-revenue-in-football&lt;/ref&gt;

Bezprostredne pred 67. kongresom FIFA schválila Rada FIFA rozdelenie miesteniek na zasadnutí v [[Manáma|Maname]] v Bahrajne, ktoré zahŕňa medzikontinentálny turnaj play-off za účasti šiestich tímov, ktorý rozhodne o posledných dvoch miestach na majstrovstvách sveta FIFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-03-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}&lt;/ref&gt;

Šesť tímov v play-off bude tvoriť jeden tím z každej konfederácie okrem [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a jeden ďalší tím z konfederácie hostiteľských krajín ([[CONCACAF]]). Dva z tímov budú nasadené na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka]] a budú hrať s víťazmi dvoch vyraďovacích zápasov medzi štyrmi nenasadenými tímami o dve miestenky na [[majstrovstvá sveta]]. Štvorzápasový turnaj sa bude hrať v jednej alebo viacerých hostiteľských krajinách a bude sa používať aj ako testovacie podujatie pre majstrovstvá sveta FIFA.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt; Ratifikácia rozdelenia miesteniek tiež po prvýkrát poskytuje [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] garantované miesto na záverečnom turnaji: majstrovstvá sveta FIFA 2026 budú prvým turnajom, na ktorom bude mať všetkých šesť konfederácií garantované aspoň jedno miesto. Zároveň to bude prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], keď budú mať všetky kontinenty tím kvalifikovaný na finálový turnaj majstrovstiev sveta.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt;

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[UEFA]] (16)
*{{ENG|f|1}}
*{{BEL|f|1}}
*{{BIH|f|1}}
*{{CZE|f|1}}
*{{CRO|f|1}}
*{{FRA|f|1}}
*{{NED|f|1}}
*{{GER|f|1}}
*{{NOR|f|1}}
*{{POR|f|1}}
*{{AUT|f|1}}
*{{SCO|f|1}}
*{{ESP|f|1}}
*{{SUI|f|1}}
*{{SWE|f|1}}
*{{TUR|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]] (9)
*{{AUS|f|1}}
*{{IRQ|f|1}}
*{{IRN|f|1}}
*{{JPN|f|1}}
*{{JOR|f|1}} (debut)
*{{QAT|f|1}}
*{{KSA|f|1}}
*{{KOR|f|1}}
*{{UZB|f|1}} (debut){{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] (10)
*{{ALG|f|1}}
*{{COD|f|1}}
*{{EGY|f|1}}
*{{GHA|f|1}}
*{{RSA|f|1}}
*{{CPV|f|1}} (debut)
*{{MAR|f|1}}
*{{CIV|f|1}}
*{{SEN|f|1}}
*{{TUN|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[CONCACAF]] (6)
*{{CUW|f|1}} (debut)
*{{HTI|f|1}} 
*{{CAN|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{MEX|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{PAN|f|1}}
*{{USA|f|1}} (spoluhostiteľ)
;[[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (6)
*{{ARG|f|1}}
*{{BRA|f|1}}
*{{ECU|f|1}}
*{{COL|f|1}}
*{{PAR|f|1}}
*{{URU|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (1)
*{{NZL|f|1}}
{{Stĺpce-koniec}}

== Rozpis zápasov ==
Rozpis zápasov vrátane miesta konania finále bol zverejnený 4. februára 2024 o 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] z [[Telemundo]] Center v [[Miami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | url = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Potvrdené však boli len miesta a termíny zápasov, bez informácií o rozdelení do skupín. Priradenie miest pre konkrétne dvojice skupinovej fázy, ako aj časy výkopov budú potvrdené po konečnom žrebovaní, čo umožní naplánovať viac zápasov v časoch výhodných pre globálnych divákov.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/fifa-world-cup-26-tm-final-to-be-held-in-new-york-new-jersey-mexico-city-to&lt;/ref&gt; Geografické regióny boli aktualizované, pričom [[Atlanta]] a [[Miami]] boli presunuté do východného regiónu. Bolo oznámené, že otvárací zápas sa uskutoční 11. júna 2026 na [[Estadio Azteca]] v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] a bude zahŕňať aj Mexiko. Otvárací zápas za účasti Kanady sa uskutoční 12. júna na štadióne [[BMO Field]] v [[Toronto|Toronte]], zatiaľ čo otvárací zápas za Spojené štáty sa uskutoční v ten istý deň na štadióne [[SoFi Stadium]] v [[Inglewood|Inglewoode]]. Každá hostiteľská krajina mala odohrať svoje tri zápasy v skupinovej fáze v rámci svojej krajiny. [[AT&amp;T Stadium|Štadión AT&amp;T]] v [[Arlington (Texas)|Arlingtone]] v [[Texas|Texase]] bude hostiť najviac zápasov zo všetkých miest na turnaji - deväť. [[MetLife Stadium|Štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]] bude hostiť finále 19. júla. Spojené štáty budú hostiť 78 zápasov vrátane štvrťfinále, zatiaľ čo Kanada a Mexiko po 13. Každé dejisko turnaja, s výnimkou [[Estadio Akron]], bude hostiť aspoň jedno stretnutie vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA selects MetLife Stadium to host 2026 World Cup final — as it happened | url = https://www.nytimes.com/athletic/live-blogs/world-cup-2026-schedule-announcement-live-updates-final/r7oDr4oG9qK4/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = The | priezvisko = Athletic}}&lt;/ref&gt;

Hostiteľské mestá boli rozdelené do geografických skupín, aby sa optimalizovalo cestovanie tímov a fanúšikov, s výnimkou Kanady a jej súpera v otváracom zápase v Toronte. 4 z 12 skupín boli pridelené pre centrálny región s 24 zápasmi, tri skupiny v západnom regióne a zvyšok vo východnom regióne so skupinou so spoločným regiónom s Kanadou. Mestá boli rozdelené do troch regiónov: západný región (Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles), centrálny región (Guadalajara, Mexico City, Monterrey, Houston, Dallas, Kansas City) a východný región (Atlanta, Miami, Toronto, Boston, Philadelphia, New York/New Jersey).

13. júna 2024 FIFA zverejnila aktualizovaný rozpis zápasov s konkrétnymi dvojicami, ktoré sú priradené k miestam konania zápasov vyraďovacej fázy. Okrem toho boli zápasy skupinovej fázy priradené ku konkrétnym skupinám (hoci dvojice zápasov pre nehostiteľské skupiny budú ku konkrétnym stretnutiam priradené až po konečnom žrebovaní).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ shares teams’ “homes away from home”; host nations’ potential pathways to glory unveiled | url = https://inside.fifa.com/about-fifa/organisation/news/fifa-world-cup-26-shares-teams-homes-away-from-home-host-nations | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 varovala [[Queen's University Belfast]] pred možným rizikom horúčav vo väčšine hostiteľských miest a vyzvala FIFA, aby naplánovala začiatky zápasov na neskoršie popoludnie alebo večer.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rethink kick-off times during 2026 FIFA World Cup to protect footballers from extreme heat | url = https://www.qub.ac.uk/News/Allnews/2025/Rethinkkick-offtimesduring2026FIFAWorldCuptoprotectfootballersfromextremeheat.html | vydavateľ = www.qub.ac.uk | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Plán
|-
!Kolo
!Hrací deň
!Dátum
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Skupinová fáza
|1. kolo
|11. – 17. jún 2026
|-
|2. kolo
|18. – 23. jún 2026
|-
|3. kolo
|24. – 27. jún 2026
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |Vyraďovacia fáza
|Šestnásťfinále
|28. jún – 3. júl 2026
|-
|Osemfinále
|4. – 7. júl 2026
|-
|Štvrťfinále
|9. – 11. júl 2026
|-
|Semifinále
|14. – 15. júl 2026
|-
|Zápas o 3. miesto
|18. júl 2026
|-
|Finále
|19. júl 2026
|}

== Žreb ==
Žrebovanie sa uskutočnilo 5. decembra 2025 v [[Kennedy Center]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Pri žrebe bolo známych 42 účastníkov, keďže až v marci 2026 sa odohrá interkontinentálna baráž a tiež sa bude hrať európska baráž o MS.

Pri žrebovaní bolo 48 tímov rozdelených do štyroch košov na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka FIFA mužov]] z novembra/decembra 2025. V Koši 1 budú spoluorganizátori Mexiko, Kanada a Spojené štáty (ktoré boli automaticky zaradené na pozície A1, B1, resp. D1) a deväť najlepších tímov. V Koši 2 bude ďalších dvanásť najlepších tímov a ďalších dvanásť najlepších tímov bude zaradených do Koša 3. Kôš 4 bude pozostávať zo šiestich najnižšie umiestnených tímov spolu s miestenkami pre dvoch víťazov interkonfederačného play-off a štyroch víťazov play-off UEFA.

V každej skupine musia byť jedna alebo dve európske krajiny. Z ostatných konfederácií môže byť v každej skupine maximálne jeden tím.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
!width=220|Kôš 1
!width=220|Kôš 2
!width=220|Kôš 3
!width=220|Kôš 4
|-
|{{USA|f|1}}&lt;br&gt;{{MEX|f|1}}&lt;br&gt;{{CAN|f|1}}&lt;br&gt;{{ESP|f|1}}&lt;br&gt;{{ARG|f|1}}&lt;br&gt;{{FRA|f|1}}&lt;br&gt;{{ENG|f|1}}&lt;br&gt;{{BRA|f|1}}&lt;br&gt;{{PRT|f|1}}&lt;br&gt;{{NLD|f|1}}&lt;br&gt;{{BEL|f|1}}&lt;br&gt;{{DEU|f|1}}
|{{HRV|f|1}}&lt;br&gt;{{MAR|f|1}}&lt;br&gt;{{COL|f|1}}&lt;br&gt;{{URY|f|1}}&lt;br&gt;{{CHE|f|1}}&lt;br&gt;{{JPN|f|1}}&lt;br&gt;{{SEN|f|1}}&lt;br&gt;{{IRN|f|1}}&lt;br&gt;{{KOR|f|1}}&lt;br&gt;{{ECU|f|1}}&lt;br&gt;{{AUT|f|1}}&lt;br&gt;{{AUS|f|1}}
|{{NOR|f|1}}&lt;br&gt;{{PAN|f|1}}&lt;br&gt;{{EGY|f|1}}&lt;br&gt;{{DZA|f|1}}&lt;br&gt;{{SCO|f|1}}&lt;br&gt;{{PRY|f|1}}&lt;br&gt;{{TUN|f|1}}&lt;br&gt;{{CIV|f|1}}&lt;br&gt;{{UZB|f|1}}&lt;br&gt;{{QAT|f|1}}&lt;br&gt;{{SAU|f|1}}&lt;br&gt;{{ZAF|f|1}}
|{{JOR|f|1}}&lt;br&gt;{{CPV|f|1}}&lt;br&gt;{{GHA|f|1}}&lt;br&gt;{{CUW|f|1}}&lt;br&gt;{{HTI|f|1}}&lt;br&gt;{{NZL|f|1}}&lt;br&gt;Víťaz vetvy A baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy B baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy C baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy D baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy 1 IK baráže&lt;br&gt;Víťaz vetvy 2 IK baráže
|}

== Skupinová fáza ==
Pred konečným žrebovaním boli štadióny priradené ku konkrétnym skupinám.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/1be9ce37eb98fcc5/original/FWC26-Match-Schedule_English.pdf&lt;/ref&gt; Po konečnom žrebovaní budú dvojice priradené ku konkrétnym zápasom a budú potvrdené časy výkopov.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/23aa99b288fe8a0d/original/FWC26-Match-Schedule-Q-A.pdf&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Postup do šestnásťfinále
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|Prípadný postup do šestnásťfinále na základe poradia v [[#Poradie tímov na tretích miestach|tabuľke tretích tímov]]
|}

=== Skupina A ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{MEX|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{KOR|f|1}}|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{RSA|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[11. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{MEX|f|2}}|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021443/ Správa o zápase]|góly1=J. Quiñones {{gól|9}}&lt;br/&gt;R. Jiménez {{gól|67}}|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=80 824|rozhodca={{BRA}} Wilton Sampaio}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{KOR|f|2}}|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo2={{CZE|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021441/ Správa o zápase]|góly1=H. In-beom {{gól|67}}&lt;br/&gt;O. Hyeon-gyu {{gól|80}}|góly2=L. Krejčí {{gól|59}}|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=44 985|rozhodca={{EGY}} Amin Mohamed Omar}}
{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{MEX|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{MEX|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{RSA|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina B ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{CAN|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{BIH|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{QAT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{SUI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre=Zápas 3|polčas=|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca={{ARG}} Facundo Tello}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{QAT|f|2}}|skóre=Zápas 8|polčas=|mužstvo2={{SUI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca={{HON}} Saíd Martínez}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 26|polčas=|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre=Zápas 27|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 51|polčas=|mužstvo2={{CAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BIH|f|2}}|skóre=Zápas 52|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina C ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{MAR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{HTI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas7|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca={{SLO}} Slavko Vinčić}}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{HTI|f|2}}|skóre=Zápas 5|polčas=|mužstvo2={{SCO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca={{ALG}} Mustapha Ghorbal}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=02:30|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas 30|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 29|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 49|polčas=|mužstvo2={{BRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{MAR|f|2}}|skóre=Zápas 50|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina D ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{USA|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{PAR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUS|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{TUR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{USA|f|2}}|skóre=Zápas 4|polčas=|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca={{NED}} Danny Makkelie}}{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUS|f|2}}|skóre=Zápas 6|polčas=|mužstvo2={{TUR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca={{VEN}} Jesús Valenzuela}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{USA|f|2}}|skóre=Zápas 32|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 31|polčas=|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 59|polčas=|mužstvo2={{USA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{PAR|f|2}}|skóre=Zápas 60|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina E ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{GER|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CUW|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CIV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{ECU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 10|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca={{MAR}} Jalal Jayed}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{CIV|f|2}}|skóre=Zápas 9|polčas=|mužstvo2={{ECU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca={{ENG}} Michael Oliver}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 33|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 34|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 55|polčas=|mužstvo2={{GER|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{CUW|f|2}}|skóre=Zápas 56|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina F ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{NED|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{JPN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{TUN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 11|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca={{USA}} Ismail Elfath}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{SWE|f|2}}|skóre=Zápas 12|polčas=|mužstvo2={{TUN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca={{ARG}} Yael Falcón}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 35|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 36|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 57|polčas=|mužstvo2={{NED|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{JPN|f|2}}|skóre=Zápas 58|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina G ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{EGY|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NZL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 15|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca={{BRA}} Ramon Abatti}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{IRN|f|2}}|skóre=Zápas 16|polčas=|mužstvo2={{NZL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca={{MEX}} César Arturo Ramos}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 39|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 40|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 63|polčas=|mužstvo2={{BEL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{EGY|f|2}}|skóre=Zápas 64|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina H ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CPV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{KSA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{URU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 14|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca={{JOR}} Adham Makhadmeh}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{KSA|f|2}}|skóre=Zápas 13|polčas=|mužstvo2={{URU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca={{ITA}} Maurizio Mariani}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 38|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 37|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 65|polčas=|mužstvo2={{ESP|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{CPV|f|2}}|skóre=Zápas 66|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina I ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{SEN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRQ|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 17|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{IRQ|f|2}}|skóre=Zápas 18|polčas=|mužstvo2={{NOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 42|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 41|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 61|polčas=|mužstvo2={{FRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SEN|f|2}}|skóre=Zápas 62|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina J ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ARG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{ALG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{JOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 19|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUT|f|2}}|skóre=Zápas 20|polčas=|mužstvo2={{JOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 43|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 44|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 69|polčas=|mužstvo2={{ARG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{ALG|f|2}}|skóre=Zápas 70|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina K ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{COD|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{UZB|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{COL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 23|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{UZB|f|2}}|skóre=Zápas 24|polčas=|mužstvo2={{COL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 47|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 48|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 71|polčas=|mužstvo2={{POR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COD|f|2}}|skóre=Zápas 72|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina L ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{GHA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{PAN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 22|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{GHA|f|2}}|skóre=Zápas 21|polčas=|mužstvo2={{PAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 45|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 46|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 67|polčas=|mužstvo2={{ENG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{CRO|f|2}}|skóre=Zápas 68|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Poradie tímov na tretích miestach ===
{{turnaj hlavička|skupina=áno}}
{{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=6|skupina=F|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|tím=Tretie miesto v skupine G|skupina=G|por=7|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} 
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|tím=Tretie miesto v skupine H|por=8|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=9|skupina=I|tím=Tretie miesto v skupine I|r=0|v=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Tretie miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=11|skupina=K|tím=Tretie miesto v skupine K|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=12|skupina=L|tím=Tretie miesto v skupine L|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

== Vyraďovacia fáza ==

=== Šestnásťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|skóre=Zápas 73|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|skóre=Zápas 76|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=22:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|skóre=Zápas 74|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D/F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|skóre=Zápas 75|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine E'''|skóre=Zápas 78|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny I'''|skóre=Zápas 77|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/D/F/G/H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|skóre=Zápas 79|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/E/F/H/I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny L'''|skóre=Zápas 80|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/H/I/J/K'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny G'''|skóre=Zápas 82|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/E/H/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|skóre=Zápas 81|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine B/E/F/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny H'''|skóre=Zápas 84|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine K'''|skóre=Zápas 83|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|skóre=Zápas 85|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/F/G/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=20:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|skóre=Zápas 88|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine G'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny J'''|skóre=Zápas 86|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=03:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny K'''|skóre=Zápas 87|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/I/J/L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}
=== Pavúk ===
{{Play-off16+3miesto|[[4. júl]] - [[Lincoln Financial Field|Philadelphia]]|'''Víťaz zápasu 74'''||'''Víťaz zápasu 77'''||[[4. júl]] - [[NRG Stadium|Houston]]|'''Víťaz zápasu 73'''||'''Víťaz zápasu 75'''||[[5. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 83'''||'''Víťaz zápasu 84'''||[[5. júl]] - [[Lumen Field|Seattle]]|'''Víťaz zápasu 81'''||'''Víťaz zápasu 82'''||[[6. júl]] - [[MetLife Stadium|East Ruthetford]]|'''Víťaz zápasu 76'''||'''Víťaz zápasu 78'''||[[6. júl]] - [[Estadio Azteca|Mexico City]]|'''Víťaz zápasu 79'''||'''Víťaz zápasu 80'''||[[7. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 86'''||'''Víťaz zápasu 88'''||[[7. júl]] - [[BC Place|Vancouver]]|'''Víťaz zápasu 85'''||'''Víťaz zápasu 87'''||[[9. júl]] - [[Gillette Stadium|Foxborough]]|'''Víťaz zápasu 89'''||'''Víťaz zápasu 90'''||[[10. júl]] - [[SoFi Stadium|Inglewood]]|'''Víťaz zápasu 93'''||'''Víťaz zápasu 94'''||[[11. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Víťaz zápasu 91'''||'''Víťaz zápasu 92'''||[[12. júl]] - [[Arrowhead Stadium|Kansas City]]|'''Víťaz zápasu 95'''||'''Víťaz zápasu 96'''||[[14. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 97'''||'''Víťaz zápasu 98'''||[[15. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 99'''||'''Víťaz zápasu 100'''||[[19. júl]] - [[MetLife Stadium|East Rutherford]]|'''Víťaz zápasu 101'''||'''Víťaz zápasu 102'''||[[18. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Porazený zápasu 101'''||'''Porazený zápasu 102'''||widescore=yes}}

=== Osemfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 73'''|skóre=Zápas 90|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 75'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 74'''|skóre=Zápas 89|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 77'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[5. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 76'''|skóre=Zápas 91|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 78'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 79'''|skóre=Zápas 92|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 80'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 83'''|skóre=Zápas 93|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 84'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 81'''|skóre=Zápas 94|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 82'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 86'''|skóre=Zápas 95|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 87'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 87'''|skóre=Zápas 96|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 85'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Štvrťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[9. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 89'''|skóre=Zápas 97|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 90'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[10. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 93'''|skóre=Zápas 98|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 94'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[11. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 91'''|skóre=Zápas 99|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 92'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 95'''|skóre=Zápas 100|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 96'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Semifinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[14. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 97'''|skóre=Zápas 101|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 98'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 99'''|skóre=Zápas 102|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 100'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== O 3. miesto ===
{{Futbalbox2|dátum=[[18. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Porazený zápasu 101'''|skóre=Zápas 103|polčas=|mužstvo2='''Porazený zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Finále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[19. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 101'''|skóre=Zápas 104|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

== Marketing ==

=== Značka ===
Oficiálny emblém a identita značky boli predstavené 17. mája 2023 v [[Griffith Observatory]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]; jeho základnú podobu tvorí na seba položená „26“ s obrázkom [[Trofej pre majstra sveta vo futbale|trofeje majstrovstiev sveta]] vo futbale pred ňou (prvýkrát bola trofej zobrazená v embléme majstrovstiev sveta ako fotografia, nie ako štylizované zobrazenie), ale je navrhnutý tak, aby sa dal prispôsobiť rôznym pozadiam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Unveils Logo For 2026 World Cup in North America | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/17/fifa-unveils-visual-identity-for-2026-world-cup-in-north-america/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň FIFA predstavila varianty emblému pre každé z hostiteľských miest, ktoré obsahujú farebné varianty a návrhy, ktoré odrážajú miestnu krajinu alebo kultúru (na embléme Los Angeles je štylizované slnko a vlna, na embléme Monterrey je zobrazené pohorie [[Cerro de la Silla]] a na embléme Toronta je panoráma mesta a veža [[CN Tower]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA, Host Cities Roll Out Specific Branding for 2026 World Cup | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/19/fifa-host-cities-roll-out-specific-branding-for-2026-world-cup/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-19 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/unprecedented-host-city-brands-launched-to-bring-fifa-world-cup-26-tm&lt;/ref&gt;

Reakcie na logo po jeho prvom predstavení boli zväčša negatívne, mnohí mali pocit, že dizajn je buď nedokončený, alebo nekreatívny v porovnaní s emblémami predchádzajúcich turnajov majstrovstiev sveta vo futbale. Naopak, hráč [[Národné futbalové mužstvo USA|reprezentácie Spojených štátov]] [[Jesús Ferreira]] označil emblém za „krásny“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's beautiful' - USMNT striker Jesus Ferreira disagrees with people who hate FIFA's World Cup 2026 logo {{!}} Goal.com US | url = https://www.goal.com/en-us/news/it-s-beautiful-usmnt-striker-jesus-ferreira-disagrees-with-people-who-hate-fifa-s-world-cup-2026-logo/blt5889b73a50f9d6bc | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fans rip FIFA World Cup 2026 logo after official reveal for men's tournament in USA, Mexico and Canada {{!}} Sporting News Canada | url = https://www.sportingnews.com/ca/soccer/news/fifa-world-cup-2026-logo-reveal-usa-mexico-canada/x2dpsllp98zqaj2bkxwsdqhi | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-ca}}&lt;/ref&gt;

=== Vysielacie práva ===
12. februára 2015 FIFA predĺžila zmluvy o vysielacích právach v USA a Kanade so spoločnosťami [[Fox Broadcasting Company|Fox]] (anglický jazyk v USA), [[NBCUniversal]] (španielsky jazyk v USA) a [[Bell Media]] (Kanada) na rok 2026 bez toho, aby prijala ďalšie ponuky. Správa v denníku ''[[The New York Times]]'' tvrdila, že toto predĺženie malo byť kompenzáciou za preloženie [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022]] na november a december namiesto tradičného termínu jún - júl, pretože to spôsobilo značné konflikty s hlavnými profesionálnymi športovými ligami, ktoré majú počas majstrovstiev sveta zvyčajne voľno.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA grants Fox U.S. TV rights for World Cup through 2026|url=https://www.si.com/planet-futbol/2015/02/12/fifa-fox-usa-tv-rights-world-cup-2026-telemundo|periodikum=SI.com|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why FIFA Made Deal With Fox for 2026 Cup|url=https://www.nytimes.com/2015/02/27/sports/soccer/why-fifa-made-deal-with-fox-for-2026-cup.html|periodikum=The New York Times|dátum=2015-02-27|dátum prístupu=2025-03-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Richard|priezvisko=Sandomir}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA extending TV deals through 2026 World Cup with CTV, TSN and RDS|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/soccer/fifa-extending-tv-deals-through-2026-world-cup-with-ctv-tsn-and-rds/article22965136/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2015-02-12|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en-CA}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku budú zápasy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] a [[TV JOJ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si televízie podelia MS vo futbale? STVR odvysiela 50 zápasov|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/vysielanie-televizie-stvr-joj-ms-vo-futbale-2026/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2025-11-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

[[Medzinárodné vysielacie centrum (IBC)|Medzinárodné vysielacie centrum]] (IBC) sa bude nachádzať v [[Kay Bailey Hutchison Convention Center]] v [[Dallas|Dallase]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas approves $15 million spending to serve as media hub for the 2026 FIFA World Cup - CBS Texas | url = https://www.cbsnews.com/texas/news/dallas-texas-2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-media-hub/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Steven Rosenbaum Digital | priezvisko = Producer | meno2 = CBS Texas Steven Rosenbaum is a digital producer for CBS Texas A. versatile | priezvisko2 = journalist | meno3 = Steven | priezvisko3 = writes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas City Council approves funds for hosting 2026 FIFA World Cup International Broadcast Center | url = https://www.fox4news.com/news/2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-will-be-dallas | vydavateľ = FOX 4 | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = FOX 4 | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ International Broadcast Centre to be hosted in Dallas | url = https://inside.fifa.com/organisation/news/world-cup-26-international-broadcast-centre-dallas | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Sponzoring ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Partneri FIFA
!Partneri Majstrovstiev sveta FIFA
!Priaznivci Majstrovstiev sveta FIFA
|-
|
* [[Adidas]]
* [[Saudi Aramco|Aramco]]
* [[Coca-Cola]]
* [[Hyundai]]–[[Kia Motors Corporation|Kia]]
* [[Lenovo]]
* [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]
* [[Visa]]
|
* [[Anheuser-Busch InBev|AB InBev]]
* [[Bank of America]]
* [[Frito-Lay Inc.|Frito Lay]] ([[Lay's]])
* [[McDonald's]]
* [[Mengniu Dairy]]
* [[Unilever]]
* [[Verizon Communications|Verizon]]
|
* [[Home Depot]]
* [[NRG Energy]] (Houston)
* [[Rock-it Cargo]]
* [[Valvoline]]
|}

=== Festival fanúšikov FIFA ===
FIFA usporiada fanúšikovské festivaly v mestách v hostiteľských krajinách, kde sa budú hrať zápasy na obrovských obrazovkách a bude sa konať živá zábava.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; Medzi potvrdené miesta konania fanúšikovských festivalov patria [[Liberty State Park]] v [[Jersey City]] v [[New Jersey]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; [[Fairmount Park]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philadelphia to Host FIFA Fan Festival at Lemon Hill in 2026 | url = https://www.sportstravelmagazine.com/philadelphia-to-host-fifa-fan-festival-at-lemon-hill-in-2026/ | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Traub}}&lt;/ref&gt; a [[East Downtown Houston]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EaDo selected as site for 2026 FIFA World Cup Fan Festival; officials lay out preparation plan for games | url = https://communityimpact.com/houston/bay-area/sports/2024/06/11/eado-selected-as-site-for-2026-fifa-world-cup-fan-festival-officials-lay-out-preparation-plan-for-games/ | vydavateľ = Community Impact | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = English | meno = Cassandra | priezvisko = Jenkins}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}{{Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 2026}}{{Majstrovstvá sveta vo futbale}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]]
[[Kategória:Futbal v Kanade]]
[[Kategória:Futbal v Mexiku]]
[[Kategória:Futbal v USA]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]</text>
      <sha1>1i2pptetnvc5v9kn27y2n1k4t9031ud</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232718</id>
      <parentid>8232499</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:33:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peter 51345</username>
        <id>269569</id>
      </contributor>
      <origin>8232718</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82863" sha1="1q9ogzisf85mss6u875vm87pgjuiyks" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|futbal}}
{{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale
| krajina = {{CAN}} [[Kanada]]&lt;br&gt;{{MEX}} [[Mexiko]]&lt;br&gt;{{USA}} [[Spojené štáty]]
| názov = FIFA World Cup 26&lt;br/&gt;Copa Mundial de la FIFA 26&lt;br/&gt;Coupe du Monde de la FIFA 26
| rok = 2026
| logo = 2026 FIFA World Cup emblem (with wordmark).svg
| popis = 
| dátum = [[11. jún]] – [[19. júl]] [[2026]]
| mužstvá = 206
| finalisti = 48
| konfederácie = 6
| víťaz = 
| najlepší hráč = 
| najlepší strelec = {{USA}} [[Folarin Balogun]]&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(2 góly)&lt;small/&gt;
| počet gólov = 12
| gnz = 3
| návštevnosť = 239303
| nnz = 59 826
| počet zápasov = 4
| predchádzajúci ročník = 2022
| nasledujúci ročník = 2030
}}

'''Majstrovstvá sveta vo futbale 2026''' sú 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale|futbalové majstrovstvá sveta]]. Šampionát sa hrá v 16 mestách v troch severoamerických krajinách: Kanade, Mexiku a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;&quot;World Cup 2026: Canada, US &amp; Mexico joint bid wins right to host tournament&quot;. BBC. 13 June 2018.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Carlisle, Jeff (10 April 2017). &quot;U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid&quot;. ESPN.&lt;/ref&gt; [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] je úradujúci šampión, keď zdolala na penalty [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] vo finálovom zápase [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta 2022]].

Sú to prvé [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvá sveta od roku 2002 v Južnej Kórei a Japonsku]], ktoré usporadúva viac ako jedna krajina. Prvýkrát sa hrá šampionát v troch krajinách. Mexiko sa stalo prvou krajinou, ktorá hostila majstrovstvá sveta trikrát, keďže ich hostilo už v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].

Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2026 má turnaj rozšírený z 32 na 48 tímov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;&quot;Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026&quot;. FIFA.&lt;/ref&gt;

== Formát a rozšírenie ==
Všeobecnú myšlienku rozšírenia turnaja navrhol už v roku 2013 vtedajší prezident [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] [[Michel Platini]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Michel Platini calls for 40-team World Cup starting with Russia 2018|url=https://www.theguardian.com/football/2013/oct/28/michel-platini-40-team-world-cup-russia|periodikum=The Guardian|dátum=2013-10-28|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a v roku 2016 aj prezident FIFA [[Gianni Infantino]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infantino suggests 40-team World Cup finals | url = https://www.iol.co.za/sport/soccer/infantino-suggests-40-team-world-cup-finals-2002682 | vydavateľ = www.iol.co.za | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}&lt;/ref&gt; Odporcovia návrhu argumentovali, že počet odohraných zápasov je už teraz na neprijateľnej úrovni, že rozšírenie by znížilo kvalitu zápasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial de 48 equipos: durísimas críticas en Europa | url = https://www.clarin.com/deportes/futbol-internacional/mundial-48-equipos-durisimas-criticas-europa_0_BktHNPGUe.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | meno = Idafe | priezvisko = Martín}}&lt;/ref&gt; a že rozhodnutie bolo vedené skôr politickými než športovými záujmami, pričom obvinili Infantina, že sľub, že na majstrovstvá sveta privedie viac krajín, využil na svoje zvolenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Críticas a decisión de la FIFA de jugar el Mundial 2026 con 48 selecciones | url = https://www.eluniverso.com/deportes/2017/01/10/nota/5990365/critican-decision-fifa-jugar-mundial-2026-48-selecciones/ | vydavateľ = El Universo | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | priezvisko = AFP}}&lt;/ref&gt;

Počnúc týmto ročníkom sa majstrovstvá sveta FIFA rozšírili na 48 tímov, čo je oproti predchádzajúcim 7 turnajom nárast o 16.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; Tímy budú rozdelené do 12 skupín po 4 tímoch, pričom do nového 32. kola postúpia 2 najlepšie tímy z každej skupiny a 8 najlepších tímov z tretích miest, čo schválila Rada FIFA 14. marca 2023.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt; Ide o prvé rozšírenie a zmenu formátu od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]].

Celkový počet odohraných zápasov sa zvýši zo 64 na 104 a počet zápasov tímov, ktoré sa dostanú do finálovej štvorky, sa zvýši zo siedmich na osem. Turnaj bude trvať 39 dní, čo je nárast oproti 32 dňom turnajov v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2026: four-team groups and 104 game-tournament confirmed by Fifa|url=https://www.theguardian.com/football/2023/mar/14/world-cup-2026-four-team-groups-104-game-tournament-approval-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-14|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sean|priezvisko=Ingle}}&lt;/ref&gt; Každý tím bude stále hrať tri zápasy v skupine. Posledným hracím dňom na klubovej úrovni pre hráčov uvedených vo finálových zostavách je 24. máj 2026; kluby musia uvoľniť svojich hráčov do 25. mája, pričom výnimky sa udeľujú hráčom, ktorí sa zúčastňujú finále kontinentálnych klubových súťaží, do 30. mája. Kombinované obdobie odpočinku, uvoľnenia a turnaja v trvaní 56 dní zostáva rovnaké ako v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], 2014 a 2018.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt;

=== Predchádzajúce formáty rozšírenia ===
Rozšírenie na 48 tímov bolo schválené už 10. januára 2017, keď sa rozhodlo, že turnaj bude obsahovať 16 skupín po 3 tímoch a celkovo 80 zápasov, pričom prvé dva tímy z každej skupiny postúpia do šestnásťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; V tomto neskôr zmenenom formáte by maximálny počet zápasov na jeden tím zostal na siedmich, ale každý tím by odohral o jeden zápas v skupine menej ako predtým. Turnaj by sa aj tak skončil do 32 dní.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup: Gianni Infantino defends tournament expansion to 48 teams|url=https://www.bbc.com/sport/football/38577001|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-01-10|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Neskôr zmenený formát bol vybraný oproti trom ďalším návrhom, ktoré sa pohybovali od 40 do 48 tímov, od 76 do 88 zápasov a od jedného do štyroch minimálnych zápasov na tím.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum prístupu=2025-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170110142721/http://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum archivácie=2017-01-10 }}&lt;/ref&gt;

Kritici neskôr zrušeného formátu tvrdili, že používanie trojčlenných skupín s dvoma postupujúcimi tímami výrazne zvýšilo riziko tajných dohôd medzi tímami&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt;. Čo podnietilo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] navrhnúť, aby sa na zabránenie remízam v skupinovej fáze používali [[Penaltový rozstrel|penaltové rozstrely]], hoci aj v takom prípade by určité riziko tajných dohôd zostalo zachované a objavila by sa možnosť, že tímy úmyselne prehrajú rozstrely, aby vyradili súpera.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt; V snahe vyriešiť tieto obavy FIFA pokračovala v zvažovaní alternatívnych formátov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Format for 2026 World Cup could be revamped amid ‘collusion’ fears , says Fifa vice-president | url = https://www.thetimes.com/sport/football/article/format-for-2026-world-cup-could-be-revamped-amid-collusion-fears-says-fifa-vice-president-n5kh6l6tg?region=global | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | meno = Martyn Ziegler, Chief Sports | priezvisko = Reporter}}&lt;/ref&gt; - tento proces sa skončil oznámením, že formátom na rok 2023 bude 12 skupín po 4 tímoch.

== Výber hostiteľa ==
Rada [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] sa v rokoch 2013 až 2017 zaoberala obmedzeniami v rámci rotácie usporiadateľov na základe kontinentálnych konfederácií. Pôvodne bolo stanovené, že ponuky na usporiadanie nebudú povolené z krajín patriacich do konfederácií, ktoré hostili dva predchádzajúce turnaje. Dočasne sa to zmenilo tak, aby sa o usporiadanie nasledujúceho turnaja nemohli uchádzať len krajiny patriace do konfederácie, ktorá hostila predchádzajúce majstrovstvá sveta,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Current allocation of FIFA World Cup™ confederation slots maintained - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-05-30 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530211217/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | dátum archivácie = 2015-05-30 }}&lt;/ref&gt; než sa pravidlo vrátilo do pôvodného stavu dvoch majstrovstiev sveta.

Rada FIFA urobila výnimku, aby potenciálne udelila oprávnenie členským asociáciám konfederácie predposledného usporiadateľa MS FIFA v prípade, že žiadna z prijatých ponúk nesplní prísne technické a finančné požiadavky.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2017 prezident FIFA [[Gianni Infantino]] potvrdil, že ‚Európa ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]) a Ázia ([[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]) sú vylúčené z kandidatúry po výbere [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Ruska]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Kataru]] v roku 2018, resp. 2022.‘&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump travel ban could prevent United States hosting World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2017/mar/09/donald-trump-travel-ban-could-prevent-united-states-hosting-football-world-cup|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-09|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Hill}}&lt;/ref&gt; Majstrovstvá sveta 2026 by teda mohla organizovať jedna zo zvyšných štyroch konfederácií: [[CONCACAF]] (Severná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]), [[Stredoázijská futbalová asociácia|CAF]] (Afrika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (Južná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) alebo [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (Oceánia, nikdy predtým sa nekonali), prípadne UEFA v prípade, že by žiadna z týchto štyroch ponúk nespĺňala požiadavky.

Spoluorganizovanie majstrovstiev sveta vo futbale - ktoré FIFA zakázala po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvách sveta v roku 2002]] - bolo schválené pre majstrovstvá sveta v roku 2026, hoci nebolo obmedzené na konkrétny počet, ale posudzovalo sa individuálne. Aj pre rok 2026 mal generálny sekretariát FIFA po konzultácii so Súťažným výborom právomoc vylúčiť uchádzačov, ktorí nespĺňali minimálne technické požiadavky na usporiadanie súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2022 prezident [[Liga MX|Ligy MX]] Mikel Arriola vyhlásil, že účasť Mexika ako spoluorganizátora mohla byť ohrozená, ak by liga a federácia rýchlo nezareagovali na výtržnosti medzi súperiacimi fanúšikmi v Querétaro-Atlas, ktoré si vyžiadali zranenia 26 divákov a 14 zatknutých. Arriola povedal, že FIFA bola incidentom „šokovaná“, ale Infantino bol spokojný so sankciami udelenými Querétaru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WC '26 in Mexico was in jeopardy - Liga MX prez. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37626161/mexico-violence-almost-cost-world-cup-2026-hosting-duties-liga-mx-president | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Kanada, Mexiko a Spojené štáty verejne zvažovali, že sa o turnaj budú uchádzať samostatne, ale 10. apríla 2017 bola oznámená spoločná ponuka Spojených štátov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=USA, Mexico, Canada announce bid to host '26 WC|url=https://www.si.com/planet-futbol/2017/04/10/2026-world-cup-usa-mexico-canada-host-bid|periodikum=Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid | url = https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/37518625/us-mexico-canada-officially-launch-bid-co-host-2026-world-cup | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Miesta konania ==
V priebehu výberového konania sa do výberového konania prihlásilo 41 miest so 43 existujúcimi, plne funkčnými športoviskami so stálymi nájomcami (okrem Montrealu) a 2 športoviská vo výstavbe (3 športoviská v 3 mestách v Mexiku; 9 športovísk v 7 mestách v Kanade; 38 športovísk v 34 mestách v Spojených štátoch). V prvom kole vyraďovania bolo vyradených deväť miest a deväť miest. Vyradenie v druhom kole vyradilo ďalších deväť športovísk v šiestich mestách, zatiaľ čo tri športoviská v troch mestách ([[Chicago]], [[Minneapolis]] a [[Vancouver]]) vypadli z dôvodu neochoty FIFA diskutovať o finančných detailoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S.-led WC bid cuts host city list to 23 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37548147/united-states-led-world-cup-bid-reduces-list-potential-host-cities-23 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako v júli 2021 vypadol [[Montreal]] z dôvodu nedostatku provinčných finančných prostriedkov a podpory na rekonštrukciu [[Stade olympique de Montréal|olympijského štadióna]], sa v apríli 2022 k ponuke opäť pripojil Vancouver ako kandidátske mesto,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update on FIFA World Cup 2026™ candidate host city process | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/update-on-fifa-world-cup-2026-candidate-host-city-process | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; čím sa celkový počet športovísk zvýšil na 24, každé vo svojom meste alebo metropolitnej oblasti.

16. júna 2022 [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] oznámila šestnásť hostiteľských miest (2 v Kanade, 3 v Mexiku, 11 v Spojených štátoch): Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles, Guadalajara, Kansas City, Dallas, Houston, Atlanta, Monterrey, Mexico City, Toronto, Boston, New York, Philadelphia a Miami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA unveils stellar line-up of FIFA World Cup 2026™ Host Cities | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/media-release-greater-than-fwc-2026-greater-than-host-cities-announcement | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Osem zo šestnástich vybraných štadiónov má trvalý povrch z umelého trávnika, ktorý sa plánuje nahradiť trávou pod vedením FIFA a výskumného tímu z [[University of Tennessee]] a [[Michigan State University]]. Štyri dejiská (Dallas, Houston, Atlanta a Vancouver) sú kryté štadióny, ktoré využívajú systém zaťahovacej strechy, všetky sú vybavené klimatizáciou, zatiaľ čo piaty, Los Angeles, je otvorený, ale má priesvitnú strechu a nemá klimatizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA goes to college to study how to grow grass indoors for the 2026 men’s World Cup | url = https://www.inquirer.com/soccer/2026-world-cup-stadiums-grass-john-sorochan-20221102.html | vydavateľ = https://www.inquirer.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | meno = Jonathan | priezvisko = Tannenwald}}&lt;/ref&gt; 4. februára 2024 FIFA oznámila hostiteľa finálového zápasu - [[štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MetLife gets '26 WC final, USMNT kicks off in L.A. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/39437198/2026-world-cup-final-metlife-stadium-usa-kicks-la | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci v Kanade a Spojených štátoch existujú štadióny určené pre futbal, najväčší špecializovaný futbalový štadión v USA, [[Geodis Park]] v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], má kapacitu 30 000 miest, čo je menej ako minimálny počet 40 000 miest stanovený FIFA (torontský štadión [[BMO Field]] sa pre tento turnaj rozšíri z 30 000 na 45 500.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toronto FC to expand BMO Field to host 2026 World Cup matches {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/toronto-fc-to-expand-bmo-field-to-host-2026-world-cup-matches | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt; Štadióny vrátane [[Mercedes-Benz Stadium]] v [[Atlanta|Atlante]], [[Gillette Stadium]] vo [[Foxborough]], [[Massachusetts]], a [[Lumen Field]] v [[Seattle|Seattli]] využívajú tímy [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]] (NFL) a [[Major League Soccer]] (MLS).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup 2026 host cities confirmed: What you need to know about the 16 venues | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628821/need-know-16-venues | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hoci sa primárne využívajú na gridiron football, pričom na amerických štadiónoch hrajú tímy NFL a na kanadských tímy [[Canadian Football League|kanadskej futbalovej ligy]] (CFL), všetky kanadské a americké štadióny sa viackrát využili na futbal a sú určené aj na tento šport.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Your guide to 2026 World Cup stadiums and locations in the US, Mexico and Canada {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/your-guide-to-the-2026-world-cup-stadiums-and-locations-in-the-us-mexico-and-can | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt;

[[Mexiko (mesto)|Mexico City]] je jediným hlavným mestom z troch hostiteľských krajín, ktoré bolo vybrané ako dejisko, a [[Ottawa]] a [[Washington, D. C.|Washington]] sa pridali k [[Bonn|Bonnu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Západné Nemecko, 1974]]) a [[Tokio|Tokiu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|Japonsko, 2002]]) ako jediným hlavným mestám, ktoré neboli vybrané ako dejiská zápasov majstrovstiev sveta. Washington bol kandidátom na hostiteľské mesto, ale kvôli zlému stavu štadióna [[Northwest Stadium|FedExField]] spojil svoju kandidatúru s kandidatúrou neďalekého [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ktorá tiež nebola úspešná. Ďalšie mestá vyradené z konečného zoznamu hostiteľov boli [[Cincinnati]], [[Denver]], Nashville, Orlando a Edmonton. Kandidát Ottawy, [[TD Place Stadium|štadión TD Place]], bol vyradený hneď na začiatku kvôli nedostatočnej kapacite. Na tomto turnaji sa nepoužije žiadny zo štadiónov, ktoré boli použité na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvách sveta vo futbale 1994]], a Azteca je jediným štadiónom na tomto turnaji, ktorý bol použitý na Majstrovstvách sveta vo futbale [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 2026 host cities: Los Angeles, New York/New Jersey among top venues; Washington D.C. snubbed | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/fifa-world-cup-2026-host-cities-los-angeles-new-york-new-jersey-among-top-venues-washington-d-c-snubbed/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Vzhľadom na pravidlá FIFA týkajúce sa [[Sponzorstvo|sponzorstva]] štadiónov bude väčšina miest počas trvania turnaja používať alternatívne názvy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Rules May Cost MetLife $80M in World Cup Final Brand Value | url = https://www.sportico.com/business/sponsorship/2024/world-cup-final-metlife-sponsorship-fifa-rules-1234766942/ | dátum vydania = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = Asli | priezvisko = Pelit}}&lt;/ref&gt; ktoré sú tu uvedené v zátvorkách.

Značka '''†''' označuje štadión, ktorý sa používal na predchádzajúcich turnajoch majstrovstiev sveta mužov.

Značka '''‡''' označuje krytý štadión s pevnou alebo zaťahovacou strechou s vnútornou klimatizáciou.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{USA}} [[Dallas]]
&lt;small&gt;'''('''[[Arlington (Texas)|Arlington, Texas]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko city]]
!{{USA}} [[Metropolitná oblasť New York|New York/New Jersey]]
&lt;small&gt;([[East Rutherford|East Rutherford, New Jersey]])&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Atlanta]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[AT&amp;T Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Dallas Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Azteca]]†
'''&lt;small&gt;(Mexico City Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[MetLife Stadium]]
'''&lt;small&gt;(New York/New Jersey Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Mercedes-Benz Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Atlanta Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''94 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''83 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''82 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''75 000'''
|-
|[[Súbor:Arlington June 2020 2 (AT&amp;T Stadium).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio Azteca desde el aire 4.tif|215x215bod]]
|[[Súbor:Metlife stadium (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Mercedes Benz Stadium time lapse capture 2017-08-13.jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]]
!{{USA}} [[Houston]]
!{{USA}} [[San Francisco Bay Area]]
&lt;small&gt;'''('''[[Santa Clara|Santa Clara, California]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Los Angeles]]
&lt;small&gt;([[Inglewood|Inglewood, California]])&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Arrowhead Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Kansas City Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[NRG Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Houston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Levi's Stadium]]
&lt;small&gt;'''(San Francisco Bay Area Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[SoFi Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Los Angeles Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''73 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''72 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''71 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''70 000'''
|-
|[[Súbor:Aerial view of Arrowhead Stadium 08-31-2013.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:NRG stadium prepared for Super Bowl Li (32513086661).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Levi's Stadium in February 2016 prior to Super Bowl 50 (24398261729).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:2022 04 19 ind-den-lax 149z (52342564248).jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Philadelphia]]
!{{USA}} [[Seattle]]
!{{USA}} [[Boston (Massachusetts)|Boston]]
&lt;small&gt;'''('''[[Foxborough|Foxborough, Massachusetts]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Miami]]
&lt;small&gt;'''('''[[Miami Gardens|Miami Gardens, Florida]]''')'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lincoln Financial Field]]
&lt;small&gt;'''(Philadelphia Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lumen Field]]
&lt;small&gt;'''(Seattle Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Gillette Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Boston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Hard Rock Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Miami Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
|-
|[[Súbor:Lincoln Financial Field (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Aerial Qwest Field Aug 2009.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Gillette Stadium (Top View).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Hard Rock Stadium Prior to first NFL game.jpg|215x215bod]]
|-
!{{CAN}} [[Vancouver]]
!{{MEX}} [[Monterrey]]
&lt;small&gt;'''('''[[Guadalupe]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]]
&lt;small&gt;'''('''[[Zapopan]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{CAN}} [[Toronto]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BC Place]] ‡
'''&lt;small&gt;(BC Place Vancouver)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio BBVA]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Monterrey)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Akron]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Guadalajara)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BMO Field]]
&lt;small&gt;'''(Toronto Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''54 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''53 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''48 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''45 000'''
|-
|[[Súbor:BC Place Opening Day 2011-09-30.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer (1).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:EstadioAkronGDL.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:BMO Field, Toronto, Ontario (29969149766).jpg|215x215bod]]
|}

== Tímy ==

=== Kvalifikácia ===
''Hlavný článok: [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]''[[Súbor:2026 world cup qualification map.svg|thumb|{{legend|#0000ff|Tímy sa kvalifikovali}}{{legend|#38bcfc|Tím, o ktorého kvalifikačnom štatúte ešte nebolo rozhodnuté}} {{legend|#ffcc00|Tímy sa nekvalifikovali}} {{legend|#000000|Tímy odstúpili alebo boli suspendovaný}} {{legend|#cccccc|Nie je členom FIFA}}|437x437bod]]

Personál United Bid predpokladal, že všetky tri hostiteľské krajiny získajú automatické miestenky. 31. augusta 2022 prezident FIFA Gianni Infantino potvrdil, že na majstrovstvá sveta sa kvalifikuje šesť tímov CONCACAF, pričom Kanada, Mexiko a Spojené štáty sa automaticky kvalifikujú ako hostiteľské krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presidente de la FIFA confirma cantidad de plazas de Concacaf para el Mundial de 2026 | url = https://espndeportes.espn.com/futbol/guatemala/nota/_/id/10856065/presidente-fifa-gianni-infantino-plazas-concacaf-mundial-2026 | vydavateľ = ESPNdeportes.com | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; 14. februára 2023 to potvrdila [[Medzinárodná futbalová federácia|Rada FIFA]].&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-highlights-record-breaking-revenue-in-football&lt;/ref&gt;

Bezprostredne pred 67. kongresom FIFA schválila Rada FIFA rozdelenie miesteniek na zasadnutí v [[Manáma|Maname]] v Bahrajne, ktoré zahŕňa medzikontinentálny turnaj play-off za účasti šiestich tímov, ktorý rozhodne o posledných dvoch miestach na majstrovstvách sveta FIFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-03-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}&lt;/ref&gt;

Šesť tímov v play-off bude tvoriť jeden tím z každej konfederácie okrem [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a jeden ďalší tím z konfederácie hostiteľských krajín ([[CONCACAF]]). Dva z tímov budú nasadené na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka]] a budú hrať s víťazmi dvoch vyraďovacích zápasov medzi štyrmi nenasadenými tímami o dve miestenky na [[majstrovstvá sveta]]. Štvorzápasový turnaj sa bude hrať v jednej alebo viacerých hostiteľských krajinách a bude sa používať aj ako testovacie podujatie pre majstrovstvá sveta FIFA.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt; Ratifikácia rozdelenia miesteniek tiež po prvýkrát poskytuje [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] garantované miesto na záverečnom turnaji: majstrovstvá sveta FIFA 2026 budú prvým turnajom, na ktorom bude mať všetkých šesť konfederácií garantované aspoň jedno miesto. Zároveň to bude prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], keď budú mať všetky kontinenty tím kvalifikovaný na finálový turnaj majstrovstiev sveta.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt;

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[UEFA]] (16)
*{{ENG|f|1}}
*{{BEL|f|1}}
*{{BIH|f|1}}
*{{CZE|f|1}}
*{{CRO|f|1}}
*{{FRA|f|1}}
*{{NED|f|1}}
*{{GER|f|1}}
*{{NOR|f|1}}
*{{POR|f|1}}
*{{AUT|f|1}}
*{{SCO|f|1}}
*{{ESP|f|1}}
*{{SUI|f|1}}
*{{SWE|f|1}}
*{{TUR|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]] (9)
*{{AUS|f|1}}
*{{IRQ|f|1}}
*{{IRN|f|1}}
*{{JPN|f|1}}
*{{JOR|f|1}} (debut)
*{{QAT|f|1}}
*{{KSA|f|1}}
*{{KOR|f|1}}
*{{UZB|f|1}} (debut){{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] (10)
*{{ALG|f|1}}
*{{COD|f|1}}
*{{EGY|f|1}}
*{{GHA|f|1}}
*{{RSA|f|1}}
*{{CPV|f|1}} (debut)
*{{MAR|f|1}}
*{{CIV|f|1}}
*{{SEN|f|1}}
*{{TUN|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[CONCACAF]] (6)
*{{CUW|f|1}} (debut)
*{{HTI|f|1}} 
*{{CAN|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{MEX|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{PAN|f|1}}
*{{USA|f|1}} (spoluhostiteľ)
;[[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (6)
*{{ARG|f|1}}
*{{BRA|f|1}}
*{{ECU|f|1}}
*{{COL|f|1}}
*{{PAR|f|1}}
*{{URU|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (1)
*{{NZL|f|1}}
{{Stĺpce-koniec}}

== Rozpis zápasov ==
Rozpis zápasov vrátane miesta konania finále bol zverejnený 4. februára 2024 o 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] z [[Telemundo]] Center v [[Miami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | url = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Potvrdené však boli len miesta a termíny zápasov, bez informácií o rozdelení do skupín. Priradenie miest pre konkrétne dvojice skupinovej fázy, ako aj časy výkopov budú potvrdené po konečnom žrebovaní, čo umožní naplánovať viac zápasov v časoch výhodných pre globálnych divákov.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/fifa-world-cup-26-tm-final-to-be-held-in-new-york-new-jersey-mexico-city-to&lt;/ref&gt; Geografické regióny boli aktualizované, pričom [[Atlanta]] a [[Miami]] boli presunuté do východného regiónu. Bolo oznámené, že otvárací zápas sa uskutoční 11. júna 2026 na [[Estadio Azteca]] v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] a bude zahŕňať aj Mexiko. Otvárací zápas za účasti Kanady sa uskutoční 12. júna na štadióne [[BMO Field]] v [[Toronto|Toronte]], zatiaľ čo otvárací zápas za Spojené štáty sa uskutoční v ten istý deň na štadióne [[SoFi Stadium]] v [[Inglewood|Inglewoode]]. Každá hostiteľská krajina mala odohrať svoje tri zápasy v skupinovej fáze v rámci svojej krajiny. [[AT&amp;T Stadium|Štadión AT&amp;T]] v [[Arlington (Texas)|Arlingtone]] v [[Texas|Texase]] bude hostiť najviac zápasov zo všetkých miest na turnaji - deväť. [[MetLife Stadium|Štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]] bude hostiť finále 19. júla. Spojené štáty budú hostiť 78 zápasov vrátane štvrťfinále, zatiaľ čo Kanada a Mexiko po 13. Každé dejisko turnaja, s výnimkou [[Estadio Akron]], bude hostiť aspoň jedno stretnutie vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA selects MetLife Stadium to host 2026 World Cup final — as it happened | url = https://www.nytimes.com/athletic/live-blogs/world-cup-2026-schedule-announcement-live-updates-final/r7oDr4oG9qK4/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = The | priezvisko = Athletic}}&lt;/ref&gt;

Hostiteľské mestá boli rozdelené do geografických skupín, aby sa optimalizovalo cestovanie tímov a fanúšikov, s výnimkou Kanady a jej súpera v otváracom zápase v Toronte. 4 z 12 skupín boli pridelené pre centrálny región s 24 zápasmi, tri skupiny v západnom regióne a zvyšok vo východnom regióne so skupinou so spoločným regiónom s Kanadou. Mestá boli rozdelené do troch regiónov: západný región (Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles), centrálny región (Guadalajara, Mexico City, Monterrey, Houston, Dallas, Kansas City) a východný región (Atlanta, Miami, Toronto, Boston, Philadelphia, New York/New Jersey).

13. júna 2024 FIFA zverejnila aktualizovaný rozpis zápasov s konkrétnymi dvojicami, ktoré sú priradené k miestam konania zápasov vyraďovacej fázy. Okrem toho boli zápasy skupinovej fázy priradené ku konkrétnym skupinám (hoci dvojice zápasov pre nehostiteľské skupiny budú ku konkrétnym stretnutiam priradené až po konečnom žrebovaní).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ shares teams’ “homes away from home”; host nations’ potential pathways to glory unveiled | url = https://inside.fifa.com/about-fifa/organisation/news/fifa-world-cup-26-shares-teams-homes-away-from-home-host-nations | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 varovala [[Queen's University Belfast]] pred možným rizikom horúčav vo väčšine hostiteľských miest a vyzvala FIFA, aby naplánovala začiatky zápasov na neskoršie popoludnie alebo večer.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rethink kick-off times during 2026 FIFA World Cup to protect footballers from extreme heat | url = https://www.qub.ac.uk/News/Allnews/2025/Rethinkkick-offtimesduring2026FIFAWorldCuptoprotectfootballersfromextremeheat.html | vydavateľ = www.qub.ac.uk | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Plán
|-
!Kolo
!Hrací deň
!Dátum
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Skupinová fáza
|1. kolo
|11. – 17. jún 2026
|-
|2. kolo
|18. – 23. jún 2026
|-
|3. kolo
|24. – 27. jún 2026
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |Vyraďovacia fáza
|Šestnásťfinále
|28. jún – 3. júl 2026
|-
|Osemfinále
|4. – 7. júl 2026
|-
|Štvrťfinále
|9. – 11. júl 2026
|-
|Semifinále
|14. – 15. júl 2026
|-
|Zápas o 3. miesto
|18. júl 2026
|-
|Finále
|19. júl 2026
|}

== Žreb ==
Žrebovanie sa uskutočnilo 5. decembra 2025 v [[Kennedy Center]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Pri žrebe bolo známych 42 účastníkov, keďže až v marci 2026 sa odohrá interkontinentálna baráž a tiež sa bude hrať európska baráž o MS.

Pri žrebovaní bolo 48 tímov rozdelených do štyroch košov na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka FIFA mužov]] z novembra/decembra 2025. V Koši 1 budú spoluorganizátori Mexiko, Kanada a Spojené štáty (ktoré boli automaticky zaradené na pozície A1, B1, resp. D1) a deväť najlepších tímov. V Koši 2 bude ďalších dvanásť najlepších tímov a ďalších dvanásť najlepších tímov bude zaradených do Koša 3. Kôš 4 bude pozostávať zo šiestich najnižšie umiestnených tímov spolu s miestenkami pre dvoch víťazov interkonfederačného play-off a štyroch víťazov play-off UEFA.

V každej skupine musia byť jedna alebo dve európske krajiny. Z ostatných konfederácií môže byť v každej skupine maximálne jeden tím.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
!width=220|Kôš 1
!width=220|Kôš 2
!width=220|Kôš 3
!width=220|Kôš 4
|-
|{{USA|f|1}}&lt;br&gt;{{MEX|f|1}}&lt;br&gt;{{CAN|f|1}}&lt;br&gt;{{ESP|f|1}}&lt;br&gt;{{ARG|f|1}}&lt;br&gt;{{FRA|f|1}}&lt;br&gt;{{ENG|f|1}}&lt;br&gt;{{BRA|f|1}}&lt;br&gt;{{PRT|f|1}}&lt;br&gt;{{NLD|f|1}}&lt;br&gt;{{BEL|f|1}}&lt;br&gt;{{DEU|f|1}}
|{{HRV|f|1}}&lt;br&gt;{{MAR|f|1}}&lt;br&gt;{{COL|f|1}}&lt;br&gt;{{URY|f|1}}&lt;br&gt;{{CHE|f|1}}&lt;br&gt;{{JPN|f|1}}&lt;br&gt;{{SEN|f|1}}&lt;br&gt;{{IRN|f|1}}&lt;br&gt;{{KOR|f|1}}&lt;br&gt;{{ECU|f|1}}&lt;br&gt;{{AUT|f|1}}&lt;br&gt;{{AUS|f|1}}
|{{NOR|f|1}}&lt;br&gt;{{PAN|f|1}}&lt;br&gt;{{EGY|f|1}}&lt;br&gt;{{DZA|f|1}}&lt;br&gt;{{SCO|f|1}}&lt;br&gt;{{PRY|f|1}}&lt;br&gt;{{TUN|f|1}}&lt;br&gt;{{CIV|f|1}}&lt;br&gt;{{UZB|f|1}}&lt;br&gt;{{QAT|f|1}}&lt;br&gt;{{SAU|f|1}}&lt;br&gt;{{ZAF|f|1}}
|{{JOR|f|1}}&lt;br&gt;{{CPV|f|1}}&lt;br&gt;{{GHA|f|1}}&lt;br&gt;{{CUW|f|1}}&lt;br&gt;{{HTI|f|1}}&lt;br&gt;{{NZL|f|1}}&lt;br&gt;Víťaz vetvy A baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy B baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy C baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy D baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy 1 IK baráže&lt;br&gt;Víťaz vetvy 2 IK baráže
|}

== Skupinová fáza ==
Pred konečným žrebovaním boli štadióny priradené ku konkrétnym skupinám.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/1be9ce37eb98fcc5/original/FWC26-Match-Schedule_English.pdf&lt;/ref&gt; Po konečnom žrebovaní budú dvojice priradené ku konkrétnym zápasom a budú potvrdené časy výkopov.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/23aa99b288fe8a0d/original/FWC26-Match-Schedule-Q-A.pdf&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Postup do šestnásťfinále
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|Prípadný postup do šestnásťfinále na základe poradia v [[#Poradie tímov na tretích miestach|tabuľke tretích tímov]]
|}

=== Skupina A ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{MEX|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{KOR|f|1}}|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{RSA|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[11. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{MEX|f|2}}'''|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021443/ Správa o zápase]|góly1=J. Quiñones {{gól|9}}&lt;br/&gt;R. Jiménez {{gól|67}}|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=80 824|rozhodca={{BRA}} Wilton Sampaio}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1='''{{KOR|f|2}}'''|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo2={{CZE|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021441/ Správa o zápase]|góly1=H. In-beom {{gól|67}}&lt;br/&gt;O. Hyeon-gyu {{gól|80}}|góly2=L. Krejčí {{gól|59}}|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=44 985|rozhodca={{EGY}} Amin Mohamed Omar}}
{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{MEX|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{MEX|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{RSA|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina B ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{CAN|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{BIH|f|1}}|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{SUI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{QAT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre={{ku|1|1}}|polčas={{ku|0|1}}|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021449/ Správa o zápase]|góly1=C. Larin {{gól|78}}|góly2=J. Lukić {{gól|21}}|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=43 003|rozhodca={{ARG}} Facundo Tello}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{QAT|f|2}}|skóre=Zápas 8|polčas=|mužstvo2={{SUI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca={{HON}} Saíd Martínez}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 26|polčas=|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre=Zápas 27|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 51|polčas=|mužstvo2={{CAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BIH|f|2}}|skóre=Zápas 52|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina C ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{MAR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{HTI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas7|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca={{SLO}} Slavko Vinčić}}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{HTI|f|2}}|skóre=Zápas 5|polčas=|mužstvo2={{SCO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca={{ALG}} Mustapha Ghorbal}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=02:30|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas 30|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 29|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 49|polčas=|mužstvo2={{BRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{MAR|f|2}}|skóre=Zápas 50|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina D ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{USA|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{TUR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUS|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{PAR|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''{{USA|f|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|polčas={{ku|3|0}}|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021458/ Správa o zápase]|góly1=D. Bobadilla {{gól|7|v.g.}}&lt;br/&gt;F. Balogun {{gól|31|}} {{gól|45+5|}}&lt;br/&gt;G. Reyna {{gól|90+8|}}|góly2=Maurício {{gól|73|}}|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=70 492|rozhodca={{NED}} Danny Makkelie}}{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUS|f|2}}|skóre=Zápas 6|polčas=|mužstvo2={{TUR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca={{VEN}} Jesús Valenzuela}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{USA|f|2}}|skóre=Zápas 32|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 31|polčas=|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 59|polčas=|mužstvo2={{USA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{PAR|f|2}}|skóre=Zápas 60|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina E ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{GER|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CUW|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CIV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{ECU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 10|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca={{MAR}} Jalal Jayed}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{CIV|f|2}}|skóre=Zápas 9|polčas=|mužstvo2={{ECU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca={{ENG}} Michael Oliver}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 33|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 34|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 55|polčas=|mužstvo2={{GER|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{CUW|f|2}}|skóre=Zápas 56|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina F ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{NED|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{JPN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{TUN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 11|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca={{USA}} Ismail Elfath}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{SWE|f|2}}|skóre=Zápas 12|polčas=|mužstvo2={{TUN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca={{ARG}} Yael Falcón}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 35|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 36|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 57|polčas=|mužstvo2={{NED|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{JPN|f|2}}|skóre=Zápas 58|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina G ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{EGY|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NZL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 15|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca={{BRA}} Ramon Abatti}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{IRN|f|2}}|skóre=Zápas 16|polčas=|mužstvo2={{NZL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca={{MEX}} César Arturo Ramos}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 39|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 40|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 63|polčas=|mužstvo2={{BEL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{EGY|f|2}}|skóre=Zápas 64|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina H ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CPV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{KSA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{URU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 14|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca={{JOR}} Adham Makhadmeh}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{KSA|f|2}}|skóre=Zápas 13|polčas=|mužstvo2={{URU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca={{ITA}} Maurizio Mariani}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 38|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 37|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 65|polčas=|mužstvo2={{ESP|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{CPV|f|2}}|skóre=Zápas 66|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina I ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{SEN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRQ|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 17|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{IRQ|f|2}}|skóre=Zápas 18|polčas=|mužstvo2={{NOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 42|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 41|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 61|polčas=|mužstvo2={{FRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SEN|f|2}}|skóre=Zápas 62|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina J ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ARG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{ALG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{JOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 19|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUT|f|2}}|skóre=Zápas 20|polčas=|mužstvo2={{JOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 43|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 44|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 69|polčas=|mužstvo2={{ARG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{ALG|f|2}}|skóre=Zápas 70|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina K ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{COD|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{UZB|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{COL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 23|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{UZB|f|2}}|skóre=Zápas 24|polčas=|mužstvo2={{COL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 47|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 48|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 71|polčas=|mužstvo2={{POR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COD|f|2}}|skóre=Zápas 72|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina L ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{GHA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{PAN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 22|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{GHA|f|2}}|skóre=Zápas 21|polčas=|mužstvo2={{PAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 45|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 46|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 67|polčas=|mužstvo2={{ENG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{CRO|f|2}}|skóre=Zápas 68|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Poradie tímov na tretích miestach ===
{{turnaj hlavička|skupina=áno}}
{{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=6|skupina=F|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|tím=Tretie miesto v skupine G|skupina=G|por=7|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} 
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|tím=Tretie miesto v skupine H|por=8|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=9|skupina=I|tím=Tretie miesto v skupine I|r=0|v=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Tretie miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=11|skupina=K|tím=Tretie miesto v skupine K|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=12|skupina=L|tím=Tretie miesto v skupine L|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

== Vyraďovacia fáza ==

=== Šestnásťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|skóre=Zápas 73|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|skóre=Zápas 76|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=22:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|skóre=Zápas 74|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D/F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|skóre=Zápas 75|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine E'''|skóre=Zápas 78|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny I'''|skóre=Zápas 77|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/D/F/G/H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|skóre=Zápas 79|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/E/F/H/I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny L'''|skóre=Zápas 80|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/H/I/J/K'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny G'''|skóre=Zápas 82|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/E/H/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|skóre=Zápas 81|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine B/E/F/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny H'''|skóre=Zápas 84|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine K'''|skóre=Zápas 83|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|skóre=Zápas 85|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/F/G/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=20:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|skóre=Zápas 88|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine G'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny J'''|skóre=Zápas 86|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=03:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny K'''|skóre=Zápas 87|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/I/J/L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}
=== Pavúk ===
{{Play-off16+3miesto|[[4. júl]] - [[Lincoln Financial Field|Philadelphia]]|'''Víťaz zápasu 74'''||'''Víťaz zápasu 77'''||[[4. júl]] - [[NRG Stadium|Houston]]|'''Víťaz zápasu 73'''||'''Víťaz zápasu 75'''||[[5. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 83'''||'''Víťaz zápasu 84'''||[[5. júl]] - [[Lumen Field|Seattle]]|'''Víťaz zápasu 81'''||'''Víťaz zápasu 82'''||[[6. júl]] - [[MetLife Stadium|East Ruthetford]]|'''Víťaz zápasu 76'''||'''Víťaz zápasu 78'''||[[6. júl]] - [[Estadio Azteca|Mexico City]]|'''Víťaz zápasu 79'''||'''Víťaz zápasu 80'''||[[7. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 86'''||'''Víťaz zápasu 88'''||[[7. júl]] - [[BC Place|Vancouver]]|'''Víťaz zápasu 85'''||'''Víťaz zápasu 87'''||[[9. júl]] - [[Gillette Stadium|Foxborough]]|'''Víťaz zápasu 89'''||'''Víťaz zápasu 90'''||[[10. júl]] - [[SoFi Stadium|Inglewood]]|'''Víťaz zápasu 93'''||'''Víťaz zápasu 94'''||[[11. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Víťaz zápasu 91'''||'''Víťaz zápasu 92'''||[[12. júl]] - [[Arrowhead Stadium|Kansas City]]|'''Víťaz zápasu 95'''||'''Víťaz zápasu 96'''||[[14. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 97'''||'''Víťaz zápasu 98'''||[[15. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 99'''||'''Víťaz zápasu 100'''||[[19. júl]] - [[MetLife Stadium|East Rutherford]]|'''Víťaz zápasu 101'''||'''Víťaz zápasu 102'''||[[18. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Porazený zápasu 101'''||'''Porazený zápasu 102'''||widescore=yes}}

=== Osemfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 73'''|skóre=Zápas 90|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 75'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 74'''|skóre=Zápas 89|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 77'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[5. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 76'''|skóre=Zápas 91|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 78'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 79'''|skóre=Zápas 92|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 80'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 83'''|skóre=Zápas 93|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 84'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 81'''|skóre=Zápas 94|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 82'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 86'''|skóre=Zápas 95|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 87'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 87'''|skóre=Zápas 96|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 85'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Štvrťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[9. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 89'''|skóre=Zápas 97|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 90'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[10. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 93'''|skóre=Zápas 98|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 94'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[11. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 91'''|skóre=Zápas 99|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 92'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 95'''|skóre=Zápas 100|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 96'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Semifinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[14. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 97'''|skóre=Zápas 101|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 98'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 99'''|skóre=Zápas 102|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 100'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== O 3. miesto ===
{{Futbalbox2|dátum=[[18. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Porazený zápasu 101'''|skóre=Zápas 103|polčas=|mužstvo2='''Porazený zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Finále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[19. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 101'''|skóre=Zápas 104|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

== Marketing ==

=== Značka ===
Oficiálny emblém a identita značky boli predstavené 17. mája 2023 v [[Griffith Observatory]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]; jeho základnú podobu tvorí na seba položená „26“ s obrázkom [[Trofej pre majstra sveta vo futbale|trofeje majstrovstiev sveta]] vo futbale pred ňou (prvýkrát bola trofej zobrazená v embléme majstrovstiev sveta ako fotografia, nie ako štylizované zobrazenie), ale je navrhnutý tak, aby sa dal prispôsobiť rôznym pozadiam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Unveils Logo For 2026 World Cup in North America | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/17/fifa-unveils-visual-identity-for-2026-world-cup-in-north-america/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň FIFA predstavila varianty emblému pre každé z hostiteľských miest, ktoré obsahujú farebné varianty a návrhy, ktoré odrážajú miestnu krajinu alebo kultúru (na embléme Los Angeles je štylizované slnko a vlna, na embléme Monterrey je zobrazené pohorie [[Cerro de la Silla]] a na embléme Toronta je panoráma mesta a veža [[CN Tower]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA, Host Cities Roll Out Specific Branding for 2026 World Cup | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/19/fifa-host-cities-roll-out-specific-branding-for-2026-world-cup/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-19 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/unprecedented-host-city-brands-launched-to-bring-fifa-world-cup-26-tm&lt;/ref&gt;

Reakcie na logo po jeho prvom predstavení boli zväčša negatívne, mnohí mali pocit, že dizajn je buď nedokončený, alebo nekreatívny v porovnaní s emblémami predchádzajúcich turnajov majstrovstiev sveta vo futbale. Naopak, hráč [[Národné futbalové mužstvo USA|reprezentácie Spojených štátov]] [[Jesús Ferreira]] označil emblém za „krásny“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's beautiful' - USMNT striker Jesus Ferreira disagrees with people who hate FIFA's World Cup 2026 logo {{!}} Goal.com US | url = https://www.goal.com/en-us/news/it-s-beautiful-usmnt-striker-jesus-ferreira-disagrees-with-people-who-hate-fifa-s-world-cup-2026-logo/blt5889b73a50f9d6bc | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fans rip FIFA World Cup 2026 logo after official reveal for men's tournament in USA, Mexico and Canada {{!}} Sporting News Canada | url = https://www.sportingnews.com/ca/soccer/news/fifa-world-cup-2026-logo-reveal-usa-mexico-canada/x2dpsllp98zqaj2bkxwsdqhi | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-ca}}&lt;/ref&gt;

=== Vysielacie práva ===
12. februára 2015 FIFA predĺžila zmluvy o vysielacích právach v USA a Kanade so spoločnosťami [[Fox Broadcasting Company|Fox]] (anglický jazyk v USA), [[NBCUniversal]] (španielsky jazyk v USA) a [[Bell Media]] (Kanada) na rok 2026 bez toho, aby prijala ďalšie ponuky. Správa v denníku ''[[The New York Times]]'' tvrdila, že toto predĺženie malo byť kompenzáciou za preloženie [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022]] na november a december namiesto tradičného termínu jún - júl, pretože to spôsobilo značné konflikty s hlavnými profesionálnymi športovými ligami, ktoré majú počas majstrovstiev sveta zvyčajne voľno.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA grants Fox U.S. TV rights for World Cup through 2026|url=https://www.si.com/planet-futbol/2015/02/12/fifa-fox-usa-tv-rights-world-cup-2026-telemundo|periodikum=SI.com|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why FIFA Made Deal With Fox for 2026 Cup|url=https://www.nytimes.com/2015/02/27/sports/soccer/why-fifa-made-deal-with-fox-for-2026-cup.html|periodikum=The New York Times|dátum=2015-02-27|dátum prístupu=2025-03-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Richard|priezvisko=Sandomir}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA extending TV deals through 2026 World Cup with CTV, TSN and RDS|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/soccer/fifa-extending-tv-deals-through-2026-world-cup-with-ctv-tsn-and-rds/article22965136/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2015-02-12|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en-CA}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku budú zápasy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] a [[TV JOJ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si televízie podelia MS vo futbale? STVR odvysiela 50 zápasov|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/vysielanie-televizie-stvr-joj-ms-vo-futbale-2026/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2025-11-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

[[Medzinárodné vysielacie centrum (IBC)|Medzinárodné vysielacie centrum]] (IBC) sa bude nachádzať v [[Kay Bailey Hutchison Convention Center]] v [[Dallas|Dallase]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas approves $15 million spending to serve as media hub for the 2026 FIFA World Cup - CBS Texas | url = https://www.cbsnews.com/texas/news/dallas-texas-2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-media-hub/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Steven Rosenbaum Digital | priezvisko = Producer | meno2 = CBS Texas Steven Rosenbaum is a digital producer for CBS Texas A. versatile | priezvisko2 = journalist | meno3 = Steven | priezvisko3 = writes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas City Council approves funds for hosting 2026 FIFA World Cup International Broadcast Center | url = https://www.fox4news.com/news/2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-will-be-dallas | vydavateľ = FOX 4 | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = FOX 4 | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ International Broadcast Centre to be hosted in Dallas | url = https://inside.fifa.com/organisation/news/world-cup-26-international-broadcast-centre-dallas | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Sponzoring ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Partneri FIFA
!Partneri Majstrovstiev sveta FIFA
!Priaznivci Majstrovstiev sveta FIFA
|-
|
* [[Adidas]]
* [[Saudi Aramco|Aramco]]
* [[Coca-Cola]]
* [[Hyundai]]–[[Kia Motors Corporation|Kia]]
* [[Lenovo]]
* [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]
* [[Visa]]
|
* [[Anheuser-Busch InBev|AB InBev]]
* [[Bank of America]]
* [[Frito-Lay Inc.|Frito Lay]] ([[Lay's]])
* [[McDonald's]]
* [[Mengniu Dairy]]
* [[Unilever]]
* [[Verizon Communications|Verizon]]
|
* [[Home Depot]]
* [[NRG Energy]] (Houston)
* [[Rock-it Cargo]]
* [[Valvoline]]
|}

=== Festival fanúšikov FIFA ===
FIFA usporiada fanúšikovské festivaly v mestách v hostiteľských krajinách, kde sa budú hrať zápasy na obrovských obrazovkách a bude sa konať živá zábava.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; Medzi potvrdené miesta konania fanúšikovských festivalov patria [[Liberty State Park]] v [[Jersey City]] v [[New Jersey]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; [[Fairmount Park]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philadelphia to Host FIFA Fan Festival at Lemon Hill in 2026 | url = https://www.sportstravelmagazine.com/philadelphia-to-host-fifa-fan-festival-at-lemon-hill-in-2026/ | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Traub}}&lt;/ref&gt; a [[East Downtown Houston]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EaDo selected as site for 2026 FIFA World Cup Fan Festival; officials lay out preparation plan for games | url = https://communityimpact.com/houston/bay-area/sports/2024/06/11/eado-selected-as-site-for-2026-fifa-world-cup-fan-festival-officials-lay-out-preparation-plan-for-games/ | vydavateľ = Community Impact | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = English | meno = Cassandra | priezvisko = Jenkins}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}{{Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 2026}}{{Majstrovstvá sveta vo futbale}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]]
[[Kategória:Futbal v Kanade]]
[[Kategória:Futbal v Mexiku]]
[[Kategória:Futbal v USA]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]</text>
      <sha1>1q9ogzisf85mss6u875vm87pgjuiyks</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232723</id>
      <parentid>8232718</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:57:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>min. čas</comment>
      <origin>8232723</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82798" sha1="81bk5raa0kjyz0cor4x99b9zi59u97f" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|futbal}}
{{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale
| krajina = {{CAN}} [[Kanada]]&lt;br&gt;{{MEX}} [[Mexiko]]&lt;br&gt;{{USA}} [[Spojené štáty]]
| názov = FIFA World Cup 26&lt;br/&gt;Copa Mundial de la FIFA 26&lt;br/&gt;Coupe du Monde de la FIFA 26
| rok = 2026
| logo = 2026 FIFA World Cup emblem (with wordmark).svg
| popis = 
| dátum = [[11. jún]] – [[19. júl]] [[2026]]
| mužstvá = 206
| finalisti = 48
| konfederácie = 6
| víťaz = 
| najlepší hráč = 
| najlepší strelec = {{USA}} [[Folarin Balogun]]&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(2 góly)&lt;small/&gt;
| počet gólov = 12
| gnz = 3
| návštevnosť = 239303
| nnz = 59 826
| počet zápasov = 4
| predchádzajúci ročník = 2022
| nasledujúci ročník = 2030
}}

'''Majstrovstvá sveta vo futbale 2026''' sú 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale|futbalové majstrovstvá sveta]]. Šampionát sa hrá v 16 mestách v troch severoamerických krajinách: Kanade, Mexiku a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;&quot;World Cup 2026: Canada, US &amp; Mexico joint bid wins right to host tournament&quot;. BBC. 13 June 2018.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Carlisle, Jeff (10 April 2017). &quot;U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid&quot;. ESPN.&lt;/ref&gt; [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] je úradujúci šampión, keď zdolala v [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] vo finálovom zápase [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta 2022]].

Sú to prvé [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvá sveta od roku 2002 v Južnej Kórei a Japonsku]], ktoré usporadúva viac ako jedna krajina. Prvýkrát sa hrá šampionát v troch krajinách. Mexiko sa stalo prvou krajinou, ktorá hostila majstrovstvá sveta trikrát, keďže ich hostilo už v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].

Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2026 má turnaj rozšírený z 32 na 48 tímov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;&quot;Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026&quot;. FIFA.&lt;/ref&gt;

== Formát a rozšírenie ==
Všeobecnú myšlienku rozšírenia turnaja navrhol už v roku 2013 vtedajší prezident [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] [[Michel Platini]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Michel Platini calls for 40-team World Cup starting with Russia 2018|url=https://www.theguardian.com/football/2013/oct/28/michel-platini-40-team-world-cup-russia|periodikum=The Guardian|dátum=2013-10-28|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a v roku 2016 aj prezident FIFA [[Gianni Infantino]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infantino suggests 40-team World Cup finals | url = https://www.iol.co.za/sport/soccer/infantino-suggests-40-team-world-cup-finals-2002682 | vydavateľ = www.iol.co.za | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}&lt;/ref&gt; Odporcovia návrhu argumentovali, že počet odohraných zápasov je už teraz na neprijateľnej úrovni, že rozšírenie by znížilo kvalitu zápasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial de 48 equipos: durísimas críticas en Europa | url = https://www.clarin.com/deportes/futbol-internacional/mundial-48-equipos-durisimas-criticas-europa_0_BktHNPGUe.html | vydavateľ = Clarín | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | meno = Idafe | priezvisko = Martín}}&lt;/ref&gt; a že rozhodnutie bolo vedené skôr politickými než športovými záujmami, pričom obvinili Infantina, že sľub, že na majstrovstvá sveta privedie viac krajín, využil na svoje zvolenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Críticas a decisión de la FIFA de jugar el Mundial 2026 con 48 selecciones | url = https://www.eluniverso.com/deportes/2017/01/10/nota/5990365/critican-decision-fifa-jugar-mundial-2026-48-selecciones/ | vydavateľ = El Universo | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = es | priezvisko = AFP}}&lt;/ref&gt;

Počnúc týmto ročníkom sa majstrovstvá sveta FIFA rozšírili na 48 tímov, čo je oproti predchádzajúcim 7 turnajom nárast o 16.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; Tímy budú rozdelené do 12 skupín po 4 tímoch, pričom do nového 32. kola postúpia 2 najlepšie tímy z každej skupiny a 8 najlepších tímov z tretích miest, čo schválila Rada FIFA 14. marca 2023.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt; Ide o prvé rozšírenie a zmenu formátu od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]].

Celkový počet odohraných zápasov sa zvýši zo 64 na 104 a počet zápasov tímov, ktoré sa dostanú do finálovej štvorky, sa zvýši zo siedmich na osem. Turnaj bude trvať 39 dní, čo je nárast oproti 32 dňom turnajov v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2026: four-team groups and 104 game-tournament confirmed by Fifa|url=https://www.theguardian.com/football/2023/mar/14/world-cup-2026-four-team-groups-104-game-tournament-approval-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-14|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sean|priezvisko=Ingle}}&lt;/ref&gt; Každý tím bude stále hrať tri zápasy v skupine. Posledným hracím dňom na klubovej úrovni pre hráčov uvedených vo finálových zostavách je 24. máj 2026; kluby musia uvoľniť svojich hráčov do 25. mája, pričom výnimky sa udeľujú hráčom, ktorí sa zúčastňujú finále kontinentálnych klubových súťaží, do 30. mája. Kombinované obdobie odpočinku, uvoľnenia a turnaja v trvaní 56 dní zostáva rovnaké ako v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], 2014 a 2018.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-approves-international-match-calendars&lt;/ref&gt;

=== Predchádzajúce formáty rozšírenia ===
Rozšírenie na 48 tímov bolo schválené už 10. januára 2017, keď sa rozhodlo, že turnaj bude obsahovať 16 skupín po 3 tímoch a celkovo 80 zápasov, pričom prvé dva tímy z každej skupiny postúpia do šestnásťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unanimous decision expands FIFA World Cup™ to 48 teams from 2026 - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110231324/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=1/news=fifa-council-unanimously-decides-on-expansion-of-the-fifa-world-cuptm--2863100.html | dátum archivácie = 2017-01-10 }}&lt;/ref&gt; V tomto neskôr zmenenom formáte by maximálny počet zápasov na jeden tím zostal na siedmich, ale každý tím by odohral o jeden zápas v skupine menej ako predtým. Turnaj by sa aj tak skončil do 32 dní.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup: Gianni Infantino defends tournament expansion to 48 teams|url=https://www.bbc.com/sport/football/38577001|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-01-10|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Neskôr zmenený formát bol vybraný oproti trom ďalším návrhom, ktoré sa pohybovali od 40 do 48 tímov, od 76 do 88 zápasov a od jedného do štyroch minimálnych zápasov na tím.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum prístupu=2025-03-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170110142721/http://sports.yahoo.com/news/fifas-5-options-2026-world-cup-48-40-153833734--sow.html |dátum archivácie=2017-01-10 }}&lt;/ref&gt;

Kritici neskôr zrušeného formátu tvrdili, že používanie trojčlenných skupín s dvoma postupujúcimi tímami výrazne zvýšilo riziko tajných dohôd medzi tímami&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt;. Čo podnietilo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] navrhnúť, aby sa na zabránenie remízam v skupinovej fáze používali [[Penaltový rozstrel|penaltové rozstrely]], hoci aj v takom prípade by určité riziko tajných dohôd zostalo zachované a objavila by sa možnosť, že tímy úmyselne prehrajú rozstrely, aby vyradili súpera.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Risk of Collusion: Will Groups of 3 Ruin the FIFA World Cup?|url=https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JSA-200414|periodikum=Journal of Sports Analytics|dátum=2020-04-30|dátum prístupu=2025-03-21|ročník=6|číslo=4|strany=259–279|issn=2215-020X|doi=10.3233/JSA-200414|jazyk=EN|meno=Julien|priezvisko=Guyon}}&lt;/ref&gt; V snahe vyriešiť tieto obavy FIFA pokračovala v zvažovaní alternatívnych formátov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Format for 2026 World Cup could be revamped amid ‘collusion’ fears , says Fifa vice-president | url = https://www.thetimes.com/sport/football/article/format-for-2026-world-cup-could-be-revamped-amid-collusion-fears-says-fifa-vice-president-n5kh6l6tg?region=global | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | meno = Martyn Ziegler, Chief Sports | priezvisko = Reporter}}&lt;/ref&gt; - tento proces sa skončil oznámením, že formátom na rok 2023 bude 12 skupín po 4 tímoch.

== Výber hostiteľa ==
Rada [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] sa v rokoch 2013 až 2017 zaoberala obmedzeniami v rámci rotácie usporiadateľov na základe kontinentálnych konfederácií. Pôvodne bolo stanovené, že ponuky na usporiadanie nebudú povolené z krajín patriacich do konfederácií, ktoré hostili dva predchádzajúce turnaje. Dočasne sa to zmenilo tak, aby sa o usporiadanie nasledujúceho turnaja nemohli uchádzať len krajiny patriace do konfederácie, ktorá hostila predchádzajúce majstrovstvá sveta,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Current allocation of FIFA World Cup™ confederation slots maintained - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-05-30 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150530211217/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2015/m=5/news=current-allocation-of-fifa-world-cuptm-confederation-slots-maintained-2610611.html | dátum archivácie = 2015-05-30 }}&lt;/ref&gt; než sa pravidlo vrátilo do pôvodného stavu dvoch majstrovstiev sveta.

Rada FIFA urobila výnimku, aby potenciálne udelila oprávnenie členským asociáciám konfederácie predposledného usporiadateľa MS FIFA v prípade, že žiadna z prijatých ponúk nesplní prísne technické a finančné požiadavky.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2017 prezident FIFA [[Gianni Infantino]] potvrdil, že ‚Európa ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]) a Ázia ([[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]]) sú vylúčené z kandidatúry po výbere [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Ruska]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Kataru]] v roku 2018, resp. 2022.‘&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Trump travel ban could prevent United States hosting World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2017/mar/09/donald-trump-travel-ban-could-prevent-united-states-hosting-football-world-cup|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-09|dátum prístupu=2025-03-21|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Hill}}&lt;/ref&gt; Majstrovstvá sveta 2026 by teda mohla organizovať jedna zo zvyšných štyroch konfederácií: [[CONCACAF]] (Severná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]), [[Stredoázijská futbalová asociácia|CAF]] (Afrika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (Južná Amerika; naposledy sa konali v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) alebo [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (Oceánia, nikdy predtým sa nekonali), prípadne UEFA v prípade, že by žiadna z týchto štyroch ponúk nespĺňala požiadavky.

Spoluorganizovanie majstrovstiev sveta vo futbale - ktoré FIFA zakázala po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|majstrovstvách sveta v roku 2002]] - bolo schválené pre majstrovstvá sveta v roku 2026, hoci nebolo obmedzené na konkrétny počet, ale posudzovalo sa individuálne. Aj pre rok 2026 mal generálny sekretariát FIFA po konzultácii so Súťažným výborom právomoc vylúčiť uchádzačov, ktorí nespĺňali minimálne technické požiadavky na usporiadanie súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council discusses vision for the future of football - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-10-17 | dátum prístupu = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817204730/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2016/m=10/news=fifa-council-discusses-vision-for-the-future-of-football-2843681.html?intcmp=fifacom_hp_module_news_top | dátum archivácie = 2017-08-17 }}&lt;/ref&gt; V marci 2022 prezident [[Liga MX|Ligy MX]] Mikel Arriola vyhlásil, že účasť Mexika ako spoluorganizátora mohla byť ohrozená, ak by liga a federácia rýchlo nezareagovali na výtržnosti medzi súperiacimi fanúšikmi v Querétaro-Atlas, ktoré si vyžiadali zranenia 26 divákov a 14 zatknutých. Arriola povedal, že FIFA bola incidentom „šokovaná“, ale Infantino bol spokojný so sankciami udelenými Querétaru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WC '26 in Mexico was in jeopardy - Liga MX prez. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37626161/mexico-violence-almost-cost-world-cup-2026-hosting-duties-liga-mx-president | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Kanada, Mexiko a Spojené štáty verejne zvažovali, že sa o turnaj budú uchádzať samostatne, ale 10. apríla 2017 bola oznámená spoločná ponuka Spojených štátov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=USA, Mexico, Canada announce bid to host '26 WC|url=https://www.si.com/planet-futbol/2017/04/10/2026-world-cup-usa-mexico-canada-host-bid|periodikum=Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-03-21|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S., neighbors launch 2026 World Cup bid | url = https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/37518625/us-mexico-canada-officially-launch-bid-co-host-2026-world-cup | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Miesta konania ==
V priebehu výberového konania sa do výberového konania prihlásilo 41 miest so 43 existujúcimi, plne funkčnými športoviskami so stálymi nájomcami (okrem Montrealu) a 2 športoviská vo výstavbe (3 športoviská v 3 mestách v Mexiku; 9 športovísk v 7 mestách v Kanade; 38 športovísk v 34 mestách v Spojených štátoch). V prvom kole vyraďovania bolo vyradených deväť miest a deväť miest. Vyradenie v druhom kole vyradilo ďalších deväť športovísk v šiestich mestách, zatiaľ čo tri športoviská v troch mestách ([[Chicago]], [[Minneapolis]] a [[Vancouver]]) vypadli z dôvodu neochoty FIFA diskutovať o finančných detailoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S.-led WC bid cuts host city list to 23 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37548147/united-states-led-world-cup-bid-reduces-list-potential-host-cities-23 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako v júli 2021 vypadol [[Montreal]] z dôvodu nedostatku provinčných finančných prostriedkov a podpory na rekonštrukciu [[Stade olympique de Montréal|olympijského štadióna]], sa v apríli 2022 k ponuke opäť pripojil Vancouver ako kandidátske mesto,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update on FIFA World Cup 2026™ candidate host city process | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/update-on-fifa-world-cup-2026-candidate-host-city-process | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; čím sa celkový počet športovísk zvýšil na 24, každé vo svojom meste alebo metropolitnej oblasti.

16. júna 2022 [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] oznámila šestnásť hostiteľských miest (2 v Kanade, 3 v Mexiku, 11 v Spojených štátoch): Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles, Guadalajara, Kansas City, Dallas, Houston, Atlanta, Monterrey, Mexico City, Toronto, Boston, New York, Philadelphia a Miami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA unveils stellar line-up of FIFA World Cup 2026™ Host Cities | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/media-release-greater-than-fwc-2026-greater-than-host-cities-announcement | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Osem zo šestnástich vybraných štadiónov má trvalý povrch z umelého trávnika, ktorý sa plánuje nahradiť trávou pod vedením FIFA a výskumného tímu z [[University of Tennessee]] a [[Michigan State University]]. Štyri dejiská (Dallas, Houston, Atlanta a Vancouver) sú kryté štadióny, ktoré využívajú systém zaťahovacej strechy, všetky sú vybavené klimatizáciou, zatiaľ čo piaty, Los Angeles, je otvorený, ale má priesvitnú strechu a nemá klimatizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA goes to college to study how to grow grass indoors for the 2026 men’s World Cup | url = https://www.inquirer.com/soccer/2026-world-cup-stadiums-grass-john-sorochan-20221102.html | vydavateľ = https://www.inquirer.com | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | meno = Jonathan | priezvisko = Tannenwald}}&lt;/ref&gt; 4. februára 2024 FIFA oznámila hostiteľa finálového zápasu - [[štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MetLife gets '26 WC final, USMNT kicks off in L.A. | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/39437198/2026-world-cup-final-metlife-stadium-usa-kicks-la | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hoci v Kanade a Spojených štátoch existujú štadióny určené pre futbal, najväčší špecializovaný futbalový štadión v USA, [[Geodis Park]] v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], má kapacitu 30 000 miest, čo je menej ako minimálny počet 40 000 miest stanovený FIFA (torontský štadión [[BMO Field]] sa pre tento turnaj rozšíri z 30 000 na 45 500.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toronto FC to expand BMO Field to host 2026 World Cup matches {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/toronto-fc-to-expand-bmo-field-to-host-2026-world-cup-matches | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt; Štadióny vrátane [[Mercedes-Benz Stadium]] v [[Atlanta|Atlante]], [[Gillette Stadium]] vo [[Foxborough]], [[Massachusetts]], a [[Lumen Field]] v [[Seattle|Seattli]] využívajú tímy [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]] (NFL) a [[Major League Soccer]] (MLS).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup 2026 host cities confirmed: What you need to know about the 16 venues | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628821/need-know-16-venues | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hoci sa primárne využívajú na gridiron football, pričom na amerických štadiónoch hrajú tímy NFL a na kanadských tímy [[Canadian Football League|kanadskej futbalovej ligy]] (CFL), všetky kanadské a americké štadióny sa viackrát využili na futbal a sú určené aj na tento šport.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Your guide to 2026 World Cup stadiums and locations in the US, Mexico and Canada {{!}} MLSSoccer.com | url = https://www.mlssoccer.com/news/your-guide-to-the-2026-world-cup-stadiums-and-locations-in-the-us-mexico-and-can | vydavateľ = mlssoccer | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en | priezvisko = mlssoccer}}&lt;/ref&gt;

[[Mexiko (mesto)|Mexico City]] je jediným hlavným mestom z troch hostiteľských krajín, ktoré bolo vybrané ako dejisko, a [[Ottawa]] a [[Washington, D. C.|Washington]] sa pridali k [[Bonn|Bonnu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Západné Nemecko, 1974]]) a [[Tokio|Tokiu]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|Japonsko, 2002]]) ako jediným hlavným mestám, ktoré neboli vybrané ako dejiská zápasov majstrovstiev sveta. Washington bol kandidátom na hostiteľské mesto, ale kvôli zlému stavu štadióna [[Northwest Stadium|FedExField]] spojil svoju kandidatúru s kandidatúrou neďalekého [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]], ktorá tiež nebola úspešná. Ďalšie mestá vyradené z konečného zoznamu hostiteľov boli [[Cincinnati]], [[Denver]], Nashville, Orlando a Edmonton. Kandidát Ottawy, [[TD Place Stadium|štadión TD Place]], bol vyradený hneď na začiatku kvôli nedostatočnej kapacite. Na tomto turnaji sa nepoužije žiadny zo štadiónov, ktoré boli použité na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvách sveta vo futbale 1994]], a Azteca je jediným štadiónom na tomto turnaji, ktorý bol použitý na Majstrovstvách sveta vo futbale [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 2026 host cities: Los Angeles, New York/New Jersey among top venues; Washington D.C. snubbed | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/fifa-world-cup-2026-host-cities-los-angeles-new-york-new-jersey-among-top-venues-washington-d-c-snubbed/ | vydavateľ = CBSSports.com | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Vzhľadom na pravidlá FIFA týkajúce sa [[Sponzorstvo|sponzorstva]] štadiónov bude väčšina miest počas trvania turnaja používať alternatívne názvy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Rules May Cost MetLife $80M in World Cup Final Brand Value | url = https://www.sportico.com/business/sponsorship/2024/world-cup-final-metlife-sponsorship-fifa-rules-1234766942/ | dátum vydania = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = Asli | priezvisko = Pelit}}&lt;/ref&gt; ktoré sú tu uvedené v zátvorkách.

Značka '''†''' označuje štadión, ktorý sa používal na predchádzajúcich turnajoch majstrovstiev sveta mužov.

Značka '''‡''' označuje krytý štadión s pevnou alebo zaťahovacou strechou s vnútornou klimatizáciou.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{USA}} [[Dallas]]
&lt;small&gt;'''('''[[Arlington (Texas)|Arlington, Texas]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko city]]
!{{USA}} [[Metropolitná oblasť New York|New York/New Jersey]]
&lt;small&gt;([[East Rutherford|East Rutherford, New Jersey]])&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Atlanta]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[AT&amp;T Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Dallas Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Azteca]]†
'''&lt;small&gt;(Mexico City Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[MetLife Stadium]]
'''&lt;small&gt;(New York/New Jersey Stadium)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Mercedes-Benz Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Atlanta Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''94 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''83 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''82 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''75 000'''
|-
|[[Súbor:Arlington June 2020 2 (AT&amp;T Stadium).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio Azteca desde el aire 4.tif|215x215bod]]
|[[Súbor:Metlife stadium (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Mercedes Benz Stadium time lapse capture 2017-08-13.jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]]
!{{USA}} [[Houston]]
!{{USA}} [[San Francisco Bay Area]]
&lt;small&gt;'''('''[[Santa Clara|Santa Clara, California]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Los Angeles]]
&lt;small&gt;([[Inglewood|Inglewood, California]])&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Arrowhead Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Kansas City Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[NRG Stadium]]‡
&lt;small&gt;'''(Houston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Levi's Stadium]]
&lt;small&gt;'''(San Francisco Bay Area Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[SoFi Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Los Angeles Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''73 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''72 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''71 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''70 000'''
|-
|[[Súbor:Aerial view of Arrowhead Stadium 08-31-2013.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:NRG stadium prepared for Super Bowl Li (32513086661).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Levi's Stadium in February 2016 prior to Super Bowl 50 (24398261729).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:2022 04 19 ind-den-lax 149z (52342564248).jpg|215x215bod]]
|-
!{{USA}} [[Philadelphia]]
!{{USA}} [[Seattle]]
!{{USA}} [[Boston (Massachusetts)|Boston]]
&lt;small&gt;'''('''[[Foxborough|Foxborough, Massachusetts]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{USA}} [[Miami]]
&lt;small&gt;'''('''[[Miami Gardens|Miami Gardens, Florida]]''')'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lincoln Financial Field]]
&lt;small&gt;'''(Philadelphia Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Lumen Field]]
&lt;small&gt;'''(Seattle Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Gillette Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Boston Stadium)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Hard Rock Stadium]]
&lt;small&gt;'''(Miami Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''69 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''65 000'''
|-
|[[Súbor:Lincoln Financial Field (Aerial view).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Aerial Qwest Field Aug 2009.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Gillette Stadium (Top View).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Hard Rock Stadium Prior to first NFL game.jpg|215x215bod]]
|-
!{{CAN}} [[Vancouver]]
!{{MEX}} [[Monterrey]]
&lt;small&gt;'''('''[[Guadalupe]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]]
&lt;small&gt;'''('''[[Zapopan]]''')'''&lt;/small&gt;
!{{CAN}} [[Toronto]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BC Place]] ‡
'''&lt;small&gt;(BC Place Vancouver)&lt;/small&gt;'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio BBVA]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Monterrey)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Estadio Akron]]
&lt;small&gt;'''(Estadio Guadalajara)'''&lt;/small&gt;
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[BMO Field]]
&lt;small&gt;'''(Toronto Stadium)'''&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''54 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''53 500'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''48 000'''
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Kapacita: '''45 000'''
|-
|[[Súbor:BC Place Opening Day 2011-09-30.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer (1).jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:EstadioAkronGDL.jpg|215x215bod]]
|[[Súbor:BMO Field, Toronto, Ontario (29969149766).jpg|215x215bod]]
|}

== Tímy ==

=== Kvalifikácia ===
''Hlavný článok: [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]''[[Súbor:2026 world cup qualification map.svg|thumb|{{legend|#0000ff|Tímy sa kvalifikovali}}{{legend|#38bcfc|Tím, o ktorého kvalifikačnom štatúte ešte nebolo rozhodnuté}} {{legend|#ffcc00|Tímy sa nekvalifikovali}} {{legend|#000000|Tímy odstúpili alebo boli suspendovaný}} {{legend|#cccccc|Nie je členom FIFA}}|437x437bod]]

Personál United Bid predpokladal, že všetky tri hostiteľské krajiny získajú automatické miestenky. 31. augusta 2022 prezident FIFA Gianni Infantino potvrdil, že na majstrovstvá sveta sa kvalifikuje šesť tímov CONCACAF, pričom Kanada, Mexiko a Spojené štáty sa automaticky kvalifikujú ako hostiteľské krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presidente de la FIFA confirma cantidad de plazas de Concacaf para el Mundial de 2026 | url = https://espndeportes.espn.com/futbol/guatemala/nota/_/id/10856065/presidente-fifa-gianni-infantino-plazas-concacaf-mundial-2026 | vydavateľ = ESPNdeportes.com | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; 14. februára 2023 to potvrdila [[Medzinárodná futbalová federácia|Rada FIFA]].&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/fifa-council/media-releases/fifa-council-highlights-record-breaking-revenue-in-football&lt;/ref&gt;

Bezprostredne pred 67. kongresom FIFA schválila Rada FIFA rozdelenie miesteniek na zasadnutí v [[Manáma|Maname]] v Bahrajne, ktoré zahŕňa medzikontinentálny turnaj play-off za účasti šiestich tímov, ktorý rozhodne o posledných dvoch miestach na majstrovstvách sveta FIFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-03-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}&lt;/ref&gt;

Šesť tímov v play-off tvorilo jeden tím z každej konfederácie okrem [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a jeden ďalší tím z konfederácie hostiteľských krajín ([[CONCACAF]]). Dva z tímov boli nasadené na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka]] a hrali s víťazmi dvoch vyraďovacích zápasov medzi štyrmi nenasadenými tímami o dve miestenky na [[majstrovstvá sveta]]. Štvorzápasový turnaj sa odohral v Mexiku a slúžil aj ako testovacie podujatie pre majstrovstvá sveta FIFA.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt; Ratifikácia rozdelenia miesteniek tiež po prvýkrát poskytuje [[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] garantované miesto na záverečnom turnaji: majstrovstvá sveta FIFA 2026 sú prvým turnajom, na ktorom má všetkých šesť konfederácií garantované aspoň jedno miesto. Zároveň je to prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], keď majú všetky kontinenty tím kvalifikovaný na finálový turnaj majstrovstiev sveta.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/organisation/media-releases/bureau-of-the-council-recommends-slot-allocation-for-the-2026-fifa-wor-2878254&lt;/ref&gt;

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[UEFA]] (16)
*{{ENG|f|1}}
*{{BEL|f|1}}
*{{BIH|f|1}}
*{{CZE|f|1}}
*{{CRO|f|1}}
*{{FRA|f|1}}
*{{NED|f|1}}
*{{GER|f|1}}
*{{NOR|f|1}}
*{{POR|f|1}}
*{{AUT|f|1}}
*{{SCO|f|1}}
*{{ESP|f|1}}
*{{SUI|f|1}}
*{{SWE|f|1}}
*{{TUR|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]] (9)
*{{AUS|f|1}}
*{{IRQ|f|1}}
*{{IRN|f|1}}
*{{JPN|f|1}}
*{{JOR|f|1}} (debut)
*{{QAT|f|1}}
*{{KSA|f|1}}
*{{KOR|f|1}}
*{{UZB|f|1}} (debut){{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] (10)
*{{ALG|f|1}}
*{{COD|f|1}}
*{{EGY|f|1}}
*{{GHA|f|1}}
*{{RSA|f|1}}
*{{CPV|f|1}} (debut)
*{{MAR|f|1}}
*{{CIV|f|1}}
*{{SEN|f|1}}
*{{TUN|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[CONCACAF]] (6)
*{{CUW|f|1}} (debut)
*{{HTI|f|1}} 
*{{CAN|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{MEX|f|1}} (spoluhostiteľ)
*{{PAN|f|1}}
*{{USA|f|1}} (spoluhostiteľ)
;[[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]] (6)
*{{ARG|f|1}}
*{{BRA|f|1}}
*{{ECU|f|1}}
*{{COL|f|1}}
*{{PAR|f|1}}
*{{URU|f|1}}{{Stĺpce-prerušenie}}
;[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] (1)
*{{NZL|f|1}}
{{Stĺpce-koniec}}

== Rozpis zápasov ==
Rozpis zápasov vrátane miesta konania finále bol zverejnený 4. februára 2024 o 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] z [[Telemundo]] Center v [[Miami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | url = https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/match-schedule-to-be-announced-4-february-2024 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Potvrdené však boli len miesta a termíny zápasov, bez informácií o rozdelení do skupín. Priradenie miest pre konkrétne dvojice skupinovej fázy, ako aj časy výkopov budú potvrdené po konečnom žrebovaní, čo umožní naplánovať viac zápasov v časoch výhodných pre globálnych divákov.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/fifa-world-cup-26-tm-final-to-be-held-in-new-york-new-jersey-mexico-city-to&lt;/ref&gt; Geografické regióny boli aktualizované, pričom [[Atlanta]] a [[Miami]] boli presunuté do východného regiónu. Bolo oznámené, že otvárací zápas sa uskutoční 11. júna 2026 na [[Estadio Azteca]] v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] a bude zahŕňať aj Mexiko. Otvárací zápas za účasti Kanady sa uskutoční 12. júna na štadióne [[BMO Field]] v [[Toronto|Toronte]], zatiaľ čo otvárací zápas za Spojené štáty sa uskutoční v ten istý deň na štadióne [[SoFi Stadium]] v [[Inglewood|Inglewoode]]. Každá hostiteľská krajina mala odohrať svoje tri zápasy v skupinovej fáze v rámci svojej krajiny. [[AT&amp;T Stadium|Štadión AT&amp;T]] v [[Arlington (Texas)|Arlingtone]] v [[Texas|Texase]] bude hostiť najviac zápasov zo všetkých miest na turnaji - deväť. [[MetLife Stadium|Štadión MetLife]] v [[East Rutherford|East Rutherforde]] v [[New Jersey]] bude hostiť finále 19. júla. Spojené štáty budú hostiť 78 zápasov vrátane štvrťfinále, zatiaľ čo Kanada a Mexiko po 13. Každé dejisko turnaja, s výnimkou [[Estadio Akron]], bude hostiť aspoň jedno stretnutie vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA selects MetLife Stadium to host 2026 World Cup final — as it happened | url = https://www.nytimes.com/athletic/live-blogs/world-cup-2026-schedule-announcement-live-updates-final/r7oDr4oG9qK4/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en-US | meno = The | priezvisko = Athletic}}&lt;/ref&gt;

Hostiteľské mestá boli rozdelené do geografických skupín, aby sa optimalizovalo cestovanie tímov a fanúšikov, s výnimkou Kanady a jej súpera v otváracom zápase v Toronte. 4 z 12 skupín boli pridelené pre centrálny región s 24 zápasmi, tri skupiny v západnom regióne a zvyšok vo východnom regióne so skupinou so spoločným regiónom s Kanadou. Mestá boli rozdelené do troch regiónov: západný región (Vancouver, Seattle, San Francisco, Los Angeles), centrálny región (Guadalajara, Mexico City, Monterrey, Houston, Dallas, Kansas City) a východný región (Atlanta, Miami, Toronto, Boston, Philadelphia, New York/New Jersey).

13. júna 2024 FIFA zverejnila aktualizovaný rozpis zápasov s konkrétnymi dvojicami, ktoré sú priradené k miestam konania zápasov vyraďovacej fázy. Okrem toho boli zápasy skupinovej fázy priradené ku konkrétnym skupinám (hoci dvojice zápasov pre nehostiteľské skupiny budú ku konkrétnym stretnutiam priradené až po konečnom žrebovaní).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ shares teams’ “homes away from home”; host nations’ potential pathways to glory unveiled | url = https://inside.fifa.com/about-fifa/organisation/news/fifa-world-cup-26-shares-teams-homes-away-from-home-host-nations | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V januári 2025 varovala [[Queen's University Belfast]] pred možným rizikom horúčav vo väčšine hostiteľských miest a vyzvala FIFA, aby naplánovala začiatky zápasov na neskoršie popoludnie alebo večer.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rethink kick-off times during 2026 FIFA World Cup to protect footballers from extreme heat | url = https://www.qub.ac.uk/News/Allnews/2025/Rethinkkick-offtimesduring2026FIFAWorldCuptoprotectfootballersfromextremeheat.html | vydavateľ = www.qub.ac.uk | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-03-15 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Plán
|-
!Kolo
!Hrací deň
!Dátum
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Skupinová fáza
|1. kolo
|11. – 17. jún 2026
|-
|2. kolo
|18. – 23. jún 2026
|-
|3. kolo
|24. – 27. jún 2026
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |Vyraďovacia fáza
|Šestnásťfinále
|28. jún – 3. júl 2026
|-
|Osemfinále
|4. – 7. júl 2026
|-
|Štvrťfinále
|9. – 11. júl 2026
|-
|Semifinále
|14. – 15. júl 2026
|-
|Zápas o 3. miesto
|18. júl 2026
|-
|Finále
|19. júl 2026
|}

== Žreb ==
Žrebovanie sa uskutočnilo 5. decembra 2025 v [[Kennedy Center]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Pri žrebe bolo známych 42 účastníkov, keďže až v marci 2026 sa odohrala interkontinentálna baráž a európska baráž o MS.

Pri žrebovaní bolo 48 tímov rozdelených do štyroch košov na základe [[Rebríček FIFA|svetového rebríčka FIFA mužov]] z novembra/decembra 2025. V 1. koši boli spoluorganizátori Mexiko, Kanada a Spojené štáty (ktoré boli automaticky zaradené na pozície A1, B1, resp. D1) a deväť najlepších tímov. V 2. koši bolo ďalších dvanásť najlepších tímov a ďalších dvanásť najlepších tímov bolo zaradených do 3. koša. Štvrtý kôš pozostával zo šiestich najnižšie umiestnených tímov spolu s miestenkami pre dvoch víťazov interkonfederačného play-off a štyroch víťazov play-off UEFA.

V každej skupine musia byť jedna alebo dve európske krajiny. Z ostatných konfederácií môže byť v každej skupine maximálne jeden tím.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
!width=220|Kôš 1
!width=220|Kôš 2
!width=220|Kôš 3
!width=220|Kôš 4
|-
|{{USA|f|1}}&lt;br&gt;{{MEX|f|1}}&lt;br&gt;{{CAN|f|1}}&lt;br&gt;{{ESP|f|1}}&lt;br&gt;{{ARG|f|1}}&lt;br&gt;{{FRA|f|1}}&lt;br&gt;{{ENG|f|1}}&lt;br&gt;{{BRA|f|1}}&lt;br&gt;{{PRT|f|1}}&lt;br&gt;{{NLD|f|1}}&lt;br&gt;{{BEL|f|1}}&lt;br&gt;{{DEU|f|1}}
|{{HRV|f|1}}&lt;br&gt;{{MAR|f|1}}&lt;br&gt;{{COL|f|1}}&lt;br&gt;{{URY|f|1}}&lt;br&gt;{{CHE|f|1}}&lt;br&gt;{{JPN|f|1}}&lt;br&gt;{{SEN|f|1}}&lt;br&gt;{{IRN|f|1}}&lt;br&gt;{{KOR|f|1}}&lt;br&gt;{{ECU|f|1}}&lt;br&gt;{{AUT|f|1}}&lt;br&gt;{{AUS|f|1}}
|{{NOR|f|1}}&lt;br&gt;{{PAN|f|1}}&lt;br&gt;{{EGY|f|1}}&lt;br&gt;{{DZA|f|1}}&lt;br&gt;{{SCO|f|1}}&lt;br&gt;{{PRY|f|1}}&lt;br&gt;{{TUN|f|1}}&lt;br&gt;{{CIV|f|1}}&lt;br&gt;{{UZB|f|1}}&lt;br&gt;{{QAT|f|1}}&lt;br&gt;{{SAU|f|1}}&lt;br&gt;{{ZAF|f|1}}
|{{JOR|f|1}}&lt;br&gt;{{CPV|f|1}}&lt;br&gt;{{GHA|f|1}}&lt;br&gt;{{CUW|f|1}}&lt;br&gt;{{HTI|f|1}}&lt;br&gt;{{NZL|f|1}}&lt;br&gt;Víťaz vetvy A baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy B baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy C baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy D baráže UEFA&lt;br&gt;Víťaz vetvy 1 IK baráže&lt;br&gt;Víťaz vetvy 2 IK baráže
|}

== Skupinová fáza ==
Pred konečným žrebovaním boli štadióny priradené ku konkrétnym skupinám.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/1be9ce37eb98fcc5/original/FWC26-Match-Schedule_English.pdf&lt;/ref&gt; Po konečnom žrebovaní budú dvojice priradené ku konkrétnym zápasom a budú potvrdené časy výkopov.&lt;ref&gt;https://digitalhub.fifa.com/m/23aa99b288fe8a0d/original/FWC26-Match-Schedule-Q-A.pdf&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Legenda
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|Postup do šestnásťfinále
|- bgcolor=&quot;#ccccff&quot;
|Prípadný postup do šestnásťfinále na základe poradia v [[#Poradie tímov na tretích miestach|tabuľke tretích tímov]]
|}

=== Skupina A ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{MEX|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{KOR|f|1}}|v=1|r=0|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{RSA|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=0|ig=2}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[11. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{MEX|f|2}}'''|skóre={{ku|2|0}}|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021443/ Správa o zápase]|góly1=J. Quiñones {{gól|9}}&lt;br/&gt;R. Jiménez {{gól|67}}|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=80 824|rozhodca={{BRA}} Wilton Sampaio}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1='''{{KOR|f|2}}'''|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo2={{CZE|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021441/ Správa o zápase]|góly1=H. In-beom {{gól|67}}&lt;br/&gt;O. Hyeon-gyu {{gól|80}}|góly2=L. Krejčí {{gól|59}}|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=44 985|rozhodca={{EGY}} Amin Mohamed Omar}}
{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{RSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{MEX|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{MEX|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{RSA|f|2}}|skóre=-|polčas=|mužstvo2={{KOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina B ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{CAN|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{BIH|f|1}}|v=0|r=1|p=0|sg=1|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{SUI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{QAT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre={{ku|1|1}}|polčas={{ku|0|1}}|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021449/ Správa o zápase]|góly1=C. Larin {{gól|78}}|góly2=J. Lukić {{gól|21}}|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=43 003|rozhodca={{ARG}} Facundo Tello}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{QAT|f|2}}|skóre=Zápas 8|polčas=|mužstvo2={{SUI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca={{HON}} Saíd Martínez}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 26|polčas=|mužstvo2={{BIH|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{CAN|f|2}}|skóre=Zápas 27|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|skóre=Zápas 51|polčas=|mužstvo2={{CAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[24. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BIH|f|2}}|skóre=Zápas 52|polčas=|mužstvo2={{QAT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina C ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{MAR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{HTI|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas7|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca={{SLO}} Slavko Vinčić}}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{HTI|f|2}}|skóre=Zápas 5|polčas=|mužstvo2={{SCO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca={{ALG}} Mustapha Ghorbal}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=02:30|mužstvo1={{BRA|f|2}}|skóre=Zápas 30|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 29|polčas=|mužstvo2={{MAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{SCO|f|2}}|skóre=Zápas 49|polčas=|mužstvo2={{BRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{MAR|f|2}}|skóre=Zápas 50|polčas=|mužstvo2={{HTI|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina D ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{USA|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{TUR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUS|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{PAR|f|1}}|v=0|r=0|p=1|sg=1|ig=4}}
|}&lt;small&gt;'''(H)''' Hostiteľ&lt;/small&gt;{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''{{USA|f|2}}'''|skóre={{ku|4|1}}|polčas={{ku|3|0}}|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/17/285023/289273/400021458/ Správa o zápase]|góly1=D. Bobadilla {{gól|7|v.g.}}&lt;br/&gt;F. Balogun {{gól|31|}} {{gól|45+5|}}&lt;br/&gt;G. Reyna {{gól|90+8|}}|góly2=Maurício {{gól|73|}}|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=70 492|rozhodca={{NED}} Danny Makkelie}}{{Futbalbox2|dátum=[[13. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUS|f|2}}|skóre=Zápas 6|polčas=|mužstvo2={{TUR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca={{VEN}} Jesús Valenzuela}}{{Futbalbox2|dátum=[[19. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{USA|f|2}}|skóre=Zápas 32|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 31|polčas=|mužstvo2={{PAR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|skóre=Zápas 59|polčas=|mužstvo2={{USA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{PAR|f|2}}|skóre=Zápas 60|polčas=|mužstvo2={{AUS|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina E ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{GER|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CUW|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{CIV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{ECU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 10|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca={{MAR}} Jalal Jayed}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{CIV|f|2}}|skóre=Zápas 9|polčas=|mužstvo2={{ECU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca={{ENG}} Michael Oliver}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{GER|f|2}}|skóre=Zápas 33|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 34|polčas=|mužstvo2={{CUW|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ECU|f|2}}|skóre=Zápas 55|polčas=|mužstvo2={{GER|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[25. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{CUW|f|2}}|skóre=Zápas 56|polčas=|mužstvo2={{CIV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina F ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{NED|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{JPN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{TUN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[14. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 11|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca={{USA}} Ismail Elfath}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{SWE|f|2}}|skóre=Zápas 12|polčas=|mužstvo2={{TUN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca={{ARG}} Yael Falcón}}{{Futbalbox2|dátum=[[20. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|skóre=Zápas 35|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 36|polčas=|mužstvo2={{JPN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{TUN|f|2}}|skóre=Zápas 57|polčas=|mužstvo2={{NED|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{JPN|f|2}}|skóre=Zápas 58|polčas=|mužstvo2={{SWE|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina G ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{EGY|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NZL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 15|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca={{BRA}} Ramon Abatti}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{IRN|f|2}}|skóre=Zápas 16|polčas=|mužstvo2={{NZL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca={{MEX}} César Arturo Ramos}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=Zápas 39|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 40|polčas=|mužstvo2={{EGY|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{NZL|f|2}}|skóre=Zápas 63|polčas=|mužstvo2={{BEL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{EGY|f|2}}|skóre=Zápas 64|polčas=|mužstvo2={{IRN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina H ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CPV|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{KSA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{URU|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 14|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca={{JOR}} Adham Makhadmeh}}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{KSA|f|2}}|skóre=Zápas 13|polčas=|mužstvo2={{URU|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca={{ITA}} Maurizio Mariani}}{{Futbalbox2|dátum=[[21. jún]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1={{ESP|f|2}}|skóre=Zápas 38|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 37|polčas=|mužstvo2={{CPV|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{URU|f|2}}|skóre=Zápas 65|polčas=|mužstvo2={{ESP|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{CPV|f|2}}|skóre=Zápas 66|polčas=|mužstvo2={{KSA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina I ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{SEN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{IRQ|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{NOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[16. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 17|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1={{IRQ|f|2}}|skóre=Zápas 18|polčas=|mužstvo2={{NOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{FRA|f|2}}|skóre=Zápas 42|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 41|polčas=|mužstvo2={{SEN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{NOR|f|2}}|skóre=Zápas 61|polčas=|mužstvo2={{FRA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[26. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1={{SEN|f|2}}|skóre=Zápas 62|polčas=|mužstvo2={{IRQ|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina J ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ARG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{ALG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{AUT|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{JOR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 19|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=06:00|mužstvo1={{AUT|f|2}}|skóre=Zápas 20|polčas=|mužstvo2={{JOR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[22. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{ARG|f|2}}|skóre=Zápas 43|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 44|polčas=|mužstvo2={{ALG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{JOR|f|2}}|skóre=Zápas 69|polčas=|mužstvo2={{ARG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{ALG|f|2}}|skóre=Zápas 70|polčas=|mužstvo2={{AUT|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina K ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{COD|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{UZB|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{COL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 23|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=04:00|mužstvo1={{UZB|f|2}}|skóre=Zápas 24|polčas=|mužstvo2={{COL|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|skóre=Zápas 47|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 48|polčas=|mužstvo2={{COD|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Akron]], [[Zapopan]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COL|f|2}}|skóre=Zápas 71|polčas=|mužstvo2={{POR|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=01:30|mužstvo1={{COD|f|2}}|skóre=Zápas 72|polčas=|mužstvo2={{UZB|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Skupina L ===
{{turnaj hlavička}}
{{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|tím={{GHA|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccccff}}
{{turnaj|por=4|tím={{PAN|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

{{Futbalbox2|dátum=[[17. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 22|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[18. jún]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1={{GHA|f|2}}|skóre=Zápas 21|polčas=|mužstvo2={{PAN|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{ENG|f|2}}|skóre=Zápas 45|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[23. jún]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 46|polčas=|mužstvo2={{CRO|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{PAN|f|2}}|skóre=Zápas 67|polčas=|mužstvo2={{ENG|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[27. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1={{CRO|f|2}}|skóre=Zápas 68|polčas=|mužstvo2={{GHA|f|1}}|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Poradie tímov na tretích miestach ===
{{turnaj hlavička|skupina=áno}}
{{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{turnaj|por=6|skupina=F|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|tím=Tretie miesto v skupine G|skupina=G|por=7|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} 
{{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|tím=Tretie miesto v skupine H|por=8|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=9|skupina=I|tím=Tretie miesto v skupine I|r=0|v=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Tretie miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=11|skupina=K|tím=Tretie miesto v skupine K|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Turnaj|por=12|skupina=L|tím=Tretie miesto v skupine L|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}}
|}

== Vyraďovacia fáza ==

=== Šestnásťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[28. jún]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|skóre=Zápas 73|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|skóre=Zápas 76|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[29. jún]] [[2026]]|čas=22:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|skóre=Zápas 74|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D/F'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|skóre=Zápas 75|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio BBVA]], [[Guadalupe]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine E'''|skóre=Zápas 78|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[30. jún]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny I'''|skóre=Zápas 77|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/D/F/G/H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|skóre=Zápas 79|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine C/E/F/H/I'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny L'''|skóre=Zápas 80|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/H/I/J/K'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[1. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny G'''|skóre=Zápas 82|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/E/H/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|skóre=Zápas 81|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine B/E/F/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Levi's Stadium]], [[Santa Clara]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[2. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny H'''|skóre=Zápas 84|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=01:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine K'''|skóre=Zápas 83|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BMO Field]], [[Toronto]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=05:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|skóre=Zápas 85|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine E/F/G/I/J'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[3. júl]] [[2026]]|čas=20:00|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|skóre=Zápas 88|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine G'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=00:00|mužstvo1='''Víťaz skupiny J'''|skóre=Zápas 86|polčas=|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine H'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=03:30|mužstvo1='''Víťaz skupiny K'''|skóre=Zápas 87|polčas=|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/I/J/L'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}
=== Pavúk ===
{{Play-off16+3miesto|[[4. júl]] - [[Lincoln Financial Field|Philadelphia]]|'''Víťaz zápasu 74'''||'''Víťaz zápasu 77'''||[[4. júl]] - [[NRG Stadium|Houston]]|'''Víťaz zápasu 73'''||'''Víťaz zápasu 75'''||[[5. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 83'''||'''Víťaz zápasu 84'''||[[5. júl]] - [[Lumen Field|Seattle]]|'''Víťaz zápasu 81'''||'''Víťaz zápasu 82'''||[[6. júl]] - [[MetLife Stadium|East Ruthetford]]|'''Víťaz zápasu 76'''||'''Víťaz zápasu 78'''||[[6. júl]] - [[Estadio Azteca|Mexico City]]|'''Víťaz zápasu 79'''||'''Víťaz zápasu 80'''||[[7. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 86'''||'''Víťaz zápasu 88'''||[[7. júl]] - [[BC Place|Vancouver]]|'''Víťaz zápasu 85'''||'''Víťaz zápasu 87'''||[[9. júl]] - [[Gillette Stadium|Foxborough]]|'''Víťaz zápasu 89'''||'''Víťaz zápasu 90'''||[[10. júl]] - [[SoFi Stadium|Inglewood]]|'''Víťaz zápasu 93'''||'''Víťaz zápasu 94'''||[[11. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Víťaz zápasu 91'''||'''Víťaz zápasu 92'''||[[12. júl]] - [[Arrowhead Stadium|Kansas City]]|'''Víťaz zápasu 95'''||'''Víťaz zápasu 96'''||[[14. júl]] - [[AT&amp;T Stadium|Arlington]]|'''Víťaz zápasu 97'''||'''Víťaz zápasu 98'''||[[15. júl]] - [[Mercedes-Benz Stadium|Atlanta]]|'''Víťaz zápasu 99'''||'''Víťaz zápasu 100'''||[[19. júl]] - [[MetLife Stadium|East Rutherford]]|'''Víťaz zápasu 101'''||'''Víťaz zápasu 102'''||[[18. júl]] - [[Hard Rock Stadium|Miami Gardens]]|'''Porazený zápasu 101'''||'''Porazený zápasu 102'''||widescore=yes}}

=== Osemfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=19:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 73'''|skóre=Zápas 90|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 75'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[NRG Stadium]], [[Houston]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 74'''|skóre=Zápas 89|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 77'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lincoln Financial Field]], [[Philadelphia]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[5. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 76'''|skóre=Zápas 91|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 78'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}
{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 79'''|skóre=Zápas 92|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 80'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[6. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 83'''|skóre=Zápas 93|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 84'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=02:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 81'''|skóre=Zápas 94|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 82'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Lumen Field]], [[Seattle]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 86'''|skóre=Zápas 95|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 87'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[7. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 87'''|skóre=Zápas 96|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 85'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[BC Place]], [[Vancouver]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Štvrťfinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[9. júl]] [[2026]]|čas=22:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 89'''|skóre=Zápas 97|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 90'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Gillette Stadium]], [[Foxborough]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[10. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 93'''|skóre=Zápas 98|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 94'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[SoFi Stadium]], [[Inglewood]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[11. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 91'''|skóre=Zápas 99|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 92'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[12. júl]] [[2026]]|čas=03:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 95'''|skóre=Zápas 100|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 96'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Arrowhead Stadium]], [[Kansas City]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Semifinále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[14. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 97'''|skóre=Zápas 101|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 98'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[AT&amp;T Stadium]], [[Arlington]]|divákov=|rozhodca=}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 99'''|skóre=Zápas 102|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 100'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Mercedes-Benz Stadium]], [[Atlanta]]|divákov=|rozhodca=}}

=== O 3. miesto ===
{{Futbalbox2|dátum=[[18. júl]] [[2026]]|čas=23:00|mužstvo1='''Porazený zápasu 101'''|skóre=Zápas 103|polčas=|mužstvo2='''Porazený zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Hard Rock Stadium]], [[Miami Gardens]]|divákov=|rozhodca=}}

=== Finále ===
{{Futbalbox2|dátum=[[19. júl]] [[2026]]|čas=21:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 101'''|skóre=Zápas 104|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 102'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[MetLife Stadium]], [[East Rutherford]]|divákov=|rozhodca=}}

== Marketing ==

=== Značka ===
Oficiálny emblém a identita značky boli predstavené 17. mája 2023 v [[Griffith Observatory]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]; jeho základnú podobu tvorí na seba položená „26“ s obrázkom [[Trofej pre majstra sveta vo futbale|trofeje majstrovstiev sveta]] vo futbale pred ňou (prvýkrát bola trofej zobrazená v embléme majstrovstiev sveta ako fotografia, nie ako štylizované zobrazenie), ale je navrhnutý tak, aby sa dal prispôsobiť rôznym pozadiam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Unveils Logo For 2026 World Cup in North America | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/17/fifa-unveils-visual-identity-for-2026-world-cup-in-north-america/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň FIFA predstavila varianty emblému pre každé z hostiteľských miest, ktoré obsahujú farebné varianty a návrhy, ktoré odrážajú miestnu krajinu alebo kultúru (na embléme Los Angeles je štylizované slnko a vlna, na embléme Monterrey je zobrazené pohorie [[Cerro de la Silla]] a na embléme Toronta je panoráma mesta a veža [[CN Tower]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA, Host Cities Roll Out Specific Branding for 2026 World Cup | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/19/fifa-host-cities-roll-out-specific-branding-for-2026-world-cup/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-19 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/unprecedented-host-city-brands-launched-to-bring-fifa-world-cup-26-tm&lt;/ref&gt;

Reakcie na logo po jeho prvom predstavení boli zväčša negatívne, mnohí mali pocit, že dizajn je buď nedokončený, alebo nekreatívny v porovnaní s emblémami predchádzajúcich turnajov majstrovstiev sveta vo futbale. Naopak, hráč [[Národné futbalové mužstvo USA|reprezentácie Spojených štátov]] [[Jesús Ferreira]] označil emblém za „krásny“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's beautiful' - USMNT striker Jesus Ferreira disagrees with people who hate FIFA's World Cup 2026 logo {{!}} Goal.com US | url = https://www.goal.com/en-us/news/it-s-beautiful-usmnt-striker-jesus-ferreira-disagrees-with-people-who-hate-fifa-s-world-cup-2026-logo/blt5889b73a50f9d6bc | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is That It?’: Reaction to 2026 World Cup Logo Swift, Overwhelmingly Negative | url = https://news.sportslogos.net/2023/05/18/is-that-it-reaction-to-2026-world-cup-logo-swift-overwhelmingly-negative/soccer/ | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Glenn | priezvisko = Cook}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fans rip FIFA World Cup 2026 logo after official reveal for men's tournament in USA, Mexico and Canada {{!}} Sporting News Canada | url = https://www.sportingnews.com/ca/soccer/news/fifa-world-cup-2026-logo-reveal-usa-mexico-canada/x2dpsllp98zqaj2bkxwsdqhi | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-ca}}&lt;/ref&gt;

=== Vysielacie práva ===
12. februára 2015 FIFA predĺžila zmluvy o vysielacích právach v USA a Kanade so spoločnosťami [[Fox Broadcasting Company|Fox]] (anglický jazyk v USA), [[NBCUniversal]] (španielsky jazyk v USA) a [[Bell Media]] (Kanada) na rok 2026 bez toho, aby prijala ďalšie ponuky. Správa v denníku ''[[The New York Times]]'' tvrdila, že toto predĺženie malo byť kompenzáciou za preloženie [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022]] na november a december namiesto tradičného termínu jún - júl, pretože to spôsobilo značné konflikty s hlavnými profesionálnymi športovými ligami, ktoré majú počas majstrovstiev sveta zvyčajne voľno.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA grants Fox U.S. TV rights for World Cup through 2026|url=https://www.si.com/planet-futbol/2015/02/12/fifa-fox-usa-tv-rights-world-cup-2026-telemundo|periodikum=SI.com|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why FIFA Made Deal With Fox for 2026 Cup|url=https://www.nytimes.com/2015/02/27/sports/soccer/why-fifa-made-deal-with-fox-for-2026-cup.html|periodikum=The New York Times|dátum=2015-02-27|dátum prístupu=2025-03-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Richard|priezvisko=Sandomir}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FIFA extending TV deals through 2026 World Cup with CTV, TSN and RDS|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/soccer/fifa-extending-tv-deals-through-2026-world-cup-with-ctv-tsn-and-rds/article22965136/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2015-02-12|dátum prístupu=2025-03-29|jazyk=en-CA}}&lt;/ref&gt; Na Slovensku budú zápasy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] a [[TV JOJ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si televízie podelia MS vo futbale? STVR odvysiela 50 zápasov|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/vysielanie-televizie-stvr-joj-ms-vo-futbale-2026/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2025-11-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

[[Medzinárodné vysielacie centrum (IBC)|Medzinárodné vysielacie centrum]] (IBC) sa bude nachádzať v [[Kay Bailey Hutchison Convention Center]] v [[Dallas|Dallase]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas approves $15 million spending to serve as media hub for the 2026 FIFA World Cup - CBS Texas | url = https://www.cbsnews.com/texas/news/dallas-texas-2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-media-hub/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Steven Rosenbaum Digital | priezvisko = Producer | meno2 = CBS Texas Steven Rosenbaum is a digital producer for CBS Texas A. versatile | priezvisko2 = journalist | meno3 = Steven | priezvisko3 = writes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dallas City Council approves funds for hosting 2026 FIFA World Cup International Broadcast Center | url = https://www.fox4news.com/news/2026-fifa-world-cup-international-broadcast-center-will-be-dallas | vydavateľ = FOX 4 | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = FOX 4 | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA World Cup 26™ International Broadcast Centre to be hosted in Dallas | url = https://inside.fifa.com/organisation/news/world-cup-26-international-broadcast-centre-dallas | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Sponzoring ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Partneri FIFA
!Partneri Majstrovstiev sveta FIFA
!Priaznivci Majstrovstiev sveta FIFA
|-
|
* [[Adidas]]
* [[Saudi Aramco|Aramco]]
* [[Coca-Cola]]
* [[Hyundai]]–[[Kia Motors Corporation|Kia]]
* [[Lenovo]]
* [[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]
* [[Visa]]
|
* [[Anheuser-Busch InBev|AB InBev]]
* [[Bank of America]]
* [[Frito-Lay Inc.|Frito Lay]] ([[Lay's]])
* [[McDonald's]]
* [[Mengniu Dairy]]
* [[Unilever]]
* [[Verizon Communications|Verizon]]
|
* [[Home Depot]]
* [[NRG Energy]] (Houston)
* [[Rock-it Cargo]]
* [[Valvoline]]
|}

=== Festival fanúšikov FIFA ===
FIFA usporiada fanúšikovské festivaly v mestách v hostiteľských krajinách, kde sa budú hrať zápasy na obrovských obrazovkách a bude sa konať živá zábava.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; Medzi potvrdené miesta konania fanúšikovských festivalov patria [[Liberty State Park]] v [[Jersey City]] v [[New Jersey]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan fest in Jersey City will be open for all 104 World Cup matches next year | url = https://www.nbcnewyork.com/news/sports/soccer/world-cup-fan-fest-jersey-city-2026-new-york/6144761/ | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Ronald Blum {{!}} The Associated | priezvisko = Press • •}}&lt;/ref&gt; [[Fairmount Park]] vo [[Philadelphia|Philadelphii]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philadelphia to Host FIFA Fan Festival at Lemon Hill in 2026 | url = https://www.sportstravelmagazine.com/philadelphia-to-host-fifa-fan-festival-at-lemon-hill-in-2026/ | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Traub}}&lt;/ref&gt; a [[East Downtown Houston]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EaDo selected as site for 2026 FIFA World Cup Fan Festival; officials lay out preparation plan for games | url = https://communityimpact.com/houston/bay-area/sports/2024/06/11/eado-selected-as-site-for-2026-fifa-world-cup-fan-festival-officials-lay-out-preparation-plan-for-games/ | vydavateľ = Community Impact | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2025-03-29 | jazyk = English | meno = Cassandra | priezvisko = Jenkins}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}{{Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 2026}}{{Majstrovstvá sveta vo futbale}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]]
[[Kategória:Futbal v Kanade]]
[[Kategória:Futbal v Mexiku]]
[[Kategória:Futbal v USA]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]</text>
      <sha1>81bk5raa0kjyz0cor4x99b9zi59u97f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dassault Mirage IV</title>
    <ns>0</ns>
    <id>625328</id>
    <revision>
      <id>8232453</id>
      <parentid>7952297</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:43:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232453</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7389" sha1="jiy2iajxbc0etvbqyo14exlg2dxktyo" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
| názov = Mirage IV
| obrázok = Obrázok: Dassault Mirage IVP, France - Air Force AN0758316.jpg
| text = Mirage IV na leteckej šou RIAT 2000
| typ = strategický bombardér
| výrobca = Dassault Aviation
| konštruktér =
| prvý let = [[17. jún]] [[1959]]
| zavedený = [[1. október]] [[1964]]
| vyradený = [[1996]] (bombardér)&lt;br/&gt;[[2005]] (prieskumná verzia)
| výroba = 1963 - 1968
| vyrobených kusov = 62 + 4 prototypy
| charakter = vyradený
| cena za kus =
| varianty =
| hlavný používateľ = [[Francúzske vzdušné sily]]
| viac používateľov =
}}

'''Dassault Mirage IV''' bol [[Francúzsko|francúzsky]] prúdový strategický bombardér, ktorý bol neskôr vyrábaný aj v prieskumnej verzii. Toto dvojmotorové nadzvukové lietadlo bolo vyvinuté spoločnosťou [[Dassault Aviation]] v počte 62 kusov. Lietadlo slúžilo výlučne vo francúzskom letectve a stalo sa jednou zo zložiek francúzskej jadrovej triády.

== Vznik a vývoj ==

[[Suezská kríza]], ktorá v októbri 1956 prerástla do ozbrojeného konfliktu, viedla neskôr Francúzsko k tomu, aby si vytvorilo &quot;strategickú intervenčnú jednotku&quot; vybavenú jadrovými zbraňami. Tento projekt počítal prvom rade s vývojom vhodného lietadla, ku ktorému mala neskôr pribudnúť balistická strela. V tej dobe už malo Francúzsko nadzvukovú stíhačku Mirage III, ktorá však dokázala dosiahnuť rýchlosť 2 Machy len na niekoľko minút. Preto bolo potrebné pri požiadavkách na nové lietadlo zohľadniť nielen parametre veľkosti a hmotnosti, ale aj požiadavky na odolnosť konštrukcie, ktorá bude schopná zniesť vysoké trenie a zahrievanie. Špecifikácie nového bombardéra boli zadefinované štátnymi orgánmi spoločne so zamestnancami spoločnosti Dassault a 20. marca 1957 boli definitívne schválené.

Prvým prototypom bol Mirage IV 01, ktorý bol určený na identifikáciu problémov spojených s trvalým nadzvukovým letom. Jeho yýroba zabrala 18 mesiacov a brány továrne opustil na konci roka 1958. Celkovým vzhľadom bol Mirage IV 01 bol veľmi podobný svojmu predchodcovi Mirage III A, napriek tomu niesol interne trikrát viac paliva. Jeho pohon zabezpečovali prúdové motory Snecma Atar 9 B, ktoré boli odskúšané na Mirage III A ešte v máji 1958.

Súbežne s konštrukciou strategického bombardéra prebiehal aj vývoj lietadla elektronického spravodajstva a elektronického boja. Toto lietadlo malo v prípade náletu pripraviť cestu pre bombardéry a malo byť tiež postavené na báze Mirage IV.

Prototyp Mirage IV prvýkrát vzlietol 17. júna 1959 a tento let trval 40 minút. Dňa 19. septembra 1960 prelomil Mirage IV 01 svetový rýchlostný rekord na 1 000 km okruhu, keď dosiahol rýchlosť 1 822 km/h. O pár dní neskôr počas 138. letu bola na 500 km okruhu dosiahnutá rýchlosť 1 972 km/h, lietajúce medzi 2,08 mach a 2,14 Mach.

V októbri 1959 boli schválené nové požiadavky na lietadlo nazvané Mirage IV A, ktoré malo byť poháňané motormi Snecma Atar 9 D: vzletová hmotnosť 32 ton, minimálny dolet 1 100 km (z toho jedna polovica pri nadzvukovej rýchlosti), pričom lietadlo malo byť schopné predĺžiť svoj dolet doplnením paliva počas letu.

Dňa 29. mája 1962 bola podpísaná objednávka na 50 lietadiel a 4. novembra toho istého roku na ďalších 12 lietadiel, ktoré mali mať rovnaké charakteristiky, ale mali byť schopné niesť prieskumný kontajner. Prvé sériovo vyrobené lietadlo bolo dodané francúzskemu letectvu vo februári 1964. Do októbra toho istého roku bola oficiálne zavedená do služby prvá bombardovacia letka na leteckej základni Mont-de-Marsan.  Francúzske vzdušné sily získavali každý dve lietadlá Mirage IV a dodávky týchto strategických bombardérov prebiehali až do marca 1968.

Keď Mirage IV A vstúpil v roku 1964 do služby, bol prvým európskym vojenským lietadlom, ktoré dokázalo letieť udržateľnou rýchlosťou 2 Machy. Francúzsko sa tým stalo skutočnou jadrovou veľmocou. Tieto strategické bombardéry prevádzkovalo francúzske  letectvo až do roku 1996 a v roku 2005 boli vyradené aj stroje v prieskumnom prevedení.&lt;ref&gt;[https://www.dassault-aviation.com/en/passion/aircraft/military-dassault-aircraft/mirage-iv/ Mirage IV]&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
Mirage IV svojim vzhľadom nápadne pripomína Mirage III, od svojho predchodcu sa však líšil asi o 50% dlhším trupom a dvojnásobnou hmotnosťou. Ďalším rozdielom bola dvojica motorov s maximálnym výkonom 70,61 kN (namiesto jedného s výkonom 60,8 kN). V prívodoch vzduchu do motorov sa nachádzali pohyblivé polokužely, ktorých poloha sa menila v závislosti od rôznych podmienok prúdenia vzduchu.

Mirage IV bolo celokovové lietadlo, vyrobené väčšinou zo zliatin hliníka. Bol to dolnoplošník s rozpätím krídel {{m|11.85|m}}. Delta krídla mali šípovitosť 60&lt;sup&gt;o&lt;/sup&gt;, čo bola rovnaká hodnota ako u Mirage III. V krídlach a v strede trupu sa nachádzali integrálne palivové nádrže.

Keďže lietadlá s delta krídlom potrebujú dlhšiu vzletovú dráhu, Mirage IV bol vybavený pomocnými raketovými motormi (štyri kusy, pripojené v zadnej časti každého z krídel). Kvôli delta krídlu pristával Mirage IV pri vyššej rýchlosti, preto bol vybavený brzdiacim padákom.

Kabína posádky mala tandemové usporiadanie. [[Pilot]] mal z nej veľmi slabý výhľad dozadu a navigátor mal po oboch stranách len malé okienka, aj keď mal k dispozícii ešte periskop, ktorý mu umožňoval pohľad dolu. Obaja členovia posádky sedeli na vystreľovacích sedadlách značky Martin Baker Mark 4, ktoré umožňovali katapultovanie aj v nulovej nadmorskej výške, ale aby sa správne otvoril [[padák]], vyžadovala sa aspoň minimálna dopredná rýchlosť.

== Používatelia ==
{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''
:[[Francúzske vzdušné sily]]

== Špecifikácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Sud Ouest Vautour II &amp; Dassault Mirage IV |url=http://www.airvectors.net/avmir4.html |dátum prístupu=2018-12-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124322/http://www.airvectors.net/avmir4.html |dátum archivácie=2018-12-09 }}&lt;/ref&gt; ==

=== Technické údaje ===
* '''Posádka''': 2 (pilot a navigátor/zbraňový operátor)
* '''Dĺžka''': {{m|23.5|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|11.85|m}}
* '''Výška''': {{m|5.65|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|78.00}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|14500}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|31600}}
* '''Pohonná jednotka''': 2 × [[dvojprúdový motor]] SNECMA 'Atar' 9K-50 s prídavným spaľovaním
** '''Suchý ťah''': 49,03 kN
** '''Ťah s [[forsáž]]ou''': 70,61 kN

=== Výkony ===
'''Maximálna rýchlosť''': Mach 2,2 {{km|2340|m}}/h vo výške {{m|13125|m}}
* '''Bojový rádius''': {{km|1240|m}}
* '''Dolet''': {{km|3200|m}}
* '''Dostup''':  {{m|20000|m}}

=== Výzbroj ===
* 1x atómová bomba [[AN-11]] alebo [[AN-22]]
* 1x riadená strela s atómovou hlavicou [[Air-Sol Moyenne Portée|ASMP]]
* 16x konvenčné voľne padajúce bomby s hmotnosťou {{kg|454}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Lietadlá Dassault|Mirage IV]]
[[Kategória:Francúzske bombardovacie lietadlá]]
[[Kategória:Bombardovacie lietadlá 50., 60. a 70. rokov]]</text>
      <sha1>jiy2iajxbc0etvbqyo14exlg2dxktyo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Doc Holliday</title>
    <ns>0</ns>
    <id>627857</id>
    <revision>
      <id>8232591</id>
      <parentid>8013226</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T20:34:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232591</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5505" sha1="2qn2orhes74rp9oc3cm4qix1rcs9xxu" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Doc Holliday
| Popis osoby = americký zubár, hazardný hráč a pištoľník Divokého západu
| Portrét = DocHolliday.jpg
| Rodné meno = John Henry Holliday
| Dátum narodenia = [[14. august]] [[1851]]
| Miesto narodenia = Griffin, [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]]
| Dátum úmrtia  = {{duv|1887|11|8|1851|8|14}}
| Miesto úmrtia = Glennwood Springs, [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[USA]]
|Známy vďaka=Prestrelka pri O.K. Corrale&lt;br/&gt;Earp Vendetta Ride
|Rodičia=Henry Burroughs Holliday&lt;br/&gt;Alice Jane McKeyová
|Manželka=[[Big Nose Kate|Mary Katharine „Big Nose Kate“ Haroneyová]] (manželstvo [[1877]] – [[1882]])
}}

'''John Henry „Doc“ Holliday''' (* [[14. august]] [[1851]], Griffin, [[Georgia (štát USA)|Georgia]] – † [[8. november]] [[1887]], Glennwood Springs, [[Colorado (štát USA)|Colorado]]) bol americký [[zubár]], hazardný hráč a [[pištoľník (človek)|pištoľník]] Divokého západu, ktorý bol často spájaný s [[Wyatt Earp|Wyattom Earpom]] a [[Prestrelka pri O.K. Corrale|prestrelkou pri O.K. Corrale]], ktorej sa tiež zúčastnili bratia [[Virgil Earp|Virgil]] a [[Morgan Earp]]ovci.

== Mladosť ==
Doc Holliday sa narodil v [[Griffin (Georgia)|Griffine]] ([[Georgia (štát USA)|Georgia]]) manželom Henrymu Burroughs Hollidayovi a Alici Jane Hollidayovej (rodenej McKeyovej). Jeho otec slúžil v armáde počas [[Mexicko-americká vojna|Mexicko-americkej vojny]] aj [[Americká občianska vojna|Občianskej vojny]].

Hollidayova matka zomrela na [[tuberkulóza|tuberkulózu]] [[16. september|16. septembra]] [[1866]], keď mal 15 rokov. O tri mesiace neskôr sa jeho otec oženil s Rachel Martinovou. Čoskoro po sobáši sa celá rodina odsťahovala do mesta [[Valdosta]] (Georgia), kde Holliday získal stredoškolské vzdelanie.

[[File:DocHollidayCloseUp.jpg|left|thumb|Fotografia z Hollidayovej promócie na pennsylvánskej zubárskej škole v marci 1872]]

V roku 1870 opustil devätnásťročný Holliday domov a začal študovať zubársku školu vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Dňa [[1. marca]] [[1872]] získal titul „Doktor zubnej chirurgie“ a ešte toho roku si spoločne s Arthurom C. Fordom otvoril v [[Atlanta|Atlante]] (Georgia) zubnú ordináciu.

== Zdravie ==
Narodil sa s [[rázštep]]om podnebia a čiastočným rázštepom hornej pery. Vo veku dvoch mesiacov mu bol tento defekt chirurgicky opravený jeho strýkom doktorom J. S. Hollidayom a otcovým bratrancom, slávnym lekárom Crawfordom Longom. Táto operácia nezanechala trvalé následky, okrem slabej jazvy na hornej pere. V ranej dospelosti mal Holliday výšku 178 cm a vážil 70 kg.

Čoskoro po zahájení zubárskej praxe sa u Hollidaya prejavili prvé príznaky [[tuberkulóza|tuberkulózy]], ktorou sa pravdepodobne nakazil od svojej matky. Lekári mu povedali, že mu zostáva už len niekoľko mesiacov života. Táto [[prognóza]] sa nepotvrdila a žil ešte radu rokov. Domnieval sa, že suchšie a teplejšie [[podnebie]] spomalí postup zhubnej choroby, a odsťahoval sa preto na juhozápad [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]].

== Filmy o Docovi Hollidayovi (výber) ==
* 1939: ''Frontier Marshal'' (Doc Holliday: [[Cesar Romero]], Režisér: [[Allan Dwan]])
* 1943: ''The Outlaw'' (Doc Holliday: [[Walter Huston]], Režisér: [[Howard Hughes]]; [[Howard Hawks]])
* 1946: ''My Darling Clementine'' (Doc Holliday: [[Victor Mature]], Režisér: [[John Ford]])
* 1957: ''Gunfight at the O.K. Corral'' (Doc Holliday: [[Kirk Douglas]], Režisér: [[John Sturges]])
* 1967: ''Hour of the Gun'' (Doc Holliday: [[Jason Robards]], Režisér: [[John Sturges]])
* 1971: ''Doc'' (Doc Holliday: [[Stacy Keach]], Režisér: [[Frank Perry]])
* 1993: ''Tombstone'' (Doc Holliday: [[Val Kilmer]], Režisér: [[George Pan Cosmatos]])
* 1994: ''Wyatt Earp'' (Doc Holliday: [[Dennis Quaid]], Režisér: [[Lawrence Kasdan]])
* 2012: ''Wyatt Earp's Revenge'' (Doc Holliday: [[Wilson Bethel]], Režisér: [[Michael Feifer]])
* 2016: ''Wynonna Earp'' (Doc Holliday: [[Tim Rozon]])

== Literatúra ==
* Dietmar Kügler: ''Sie starben in den Stiefeln.'' Motorbuch Verlag, Stuttgart 1976, {{ISBN|3-87943-415-8}}.
* Gary L. Roberts: ''Doc Holliday. The Life and Legend.'' John Wiley &amp; Sons, New York NY 2006, {{ISBN|0-471-26291-9}}.
* Karen Holliday Tanner: ''Doc Holliday. A Family Portrait.'' University of Oklahoma Press, Norman OK 1998, ISBN 0-8061-3036-9.
* Shirley Ayn Linder: ''Doc Holliday in Film and Literature'' McFarland 2014, {{ISBN|1-4766-0330-8}}, {{ISBN|978-1-4766-0330-8}}.

==Externé odkazy==
* [http://www.allmovie.com/cg/avg.dll?p=avg&amp;sql=2:366212~T1 Biografia Doca Hollidaya] v [http://www.allmovie.com/ All Movie Guide] (od [[Hal Erickson|Hala Ericksona]])
* [http://www.imdb.com/character/ch0010211 Doc Holliday] na [[IMDb]]
* [http://www.wilder-westen-web.de/rm003.htm Životopis,]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} od Manfreda Schmetkampa, [[Gießenská univerzita]]: ''Der Wilde Westen. Doc Holliday.''

==Zdroj==
{{Preklad|cs|Doc Holliday|16912848}}

{{Biografický výhonok}}

{{Autoritné údaje|TYP=p|GND=119330652|LCCN=n/78/88994|VIAF=72201610}}

{{DEFAULTSORT:Holliday, Doc}}
[[Kategória:Stomatológovia USA]]
[[Kategória:Divoký západ]]
[[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Georgie]]
[[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]]</text>
      <sha1>2qn2orhes74rp9oc3cm4qix1rcs9xxu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Ilavský (geológ)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>628015</id>
    <revision>
      <id>8232395</id>
      <parentid>7770313</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:55:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>dopl.</comment>
      <origin>8232395</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5524" sha1="f14w42bq28cpxh3a8himb0lxlbfo4d7" xml:space="preserve">{{Infobox Vedec
| Meno             = Ján Ilavský
| Rodné meno       = 
| Portrét          = 
| Popis osoby      = slovenský ložiskový [[geológ]]
| Dátum narodenia  = [[30. apríl]] [[1922]]
| Miesto narodenia = [[Važec]]
| Dátum úmrtia     = {{duv|1996|07|08|1922|4|30}}
| Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
| Iné mená         = 
| Národnosť        = 
| Významní profesori = [[Dimitrij Andrusov|D. Andrusov]], [[Miroslav Kuthan|M. Kuthan]]
| Významní študenti  = 
| Vedecké pôsobenie  = [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Štátny geologický ústav D. Štúra]] (1957 - 1985)
| Zamestnanie      = 
| Známa vďaka      = 
| Alma mater       = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
| Profesia         = [[ložisková geológia]]
| Aktívne roky     = 1946 - 1985
| Podpis           = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Webstránka       = 
| Poznámky         = 
  |Portál1          = Vedy o Zemi
}}
 
'''Ján Ilavský''' (* [[30. apríl]] [[1922]] [[Važec]] - † [[8. júl]] [[1996]] [[Bratislava]]) bol slovenský ložiskový [[geológ]], odborník v oblasti [[ruda|rudných]] ložísk.

== Život ==
[[File:KGBA01 Lviv.jpg|thumb|Ján Ilavský na skupinovej fotke z kongresu KBGA z roku 1958 stojaci celkom vpravo.]]
V roku 1941 absolvoval stredoškolské štúdium v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Následne nastúpil na štúdium na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej Univerzity (dnešná [[Univerzita Komenského v Bratislave]]). Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa aktívne zapojil do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], neskôr bojoval ako príslušník [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|prvého československého armádneho zboru]].&lt;ref&gt;Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, s. 185 – 187&lt;/ref&gt; Po vojne demobilizovaný. Následne pokračoval v štúdiu geológie. V roku 1946 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte. V roku 1948 získal po obhajobe [[rigorózna práca|rigoróznej práce]] titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku 1959 sa stal [[Kandidát vied|kandidátom geologicko-mineralogických vied]] (CSc.) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1974 obhájil titul [[doktor vied]] ([[Doktor vied|DrSc.]]) na [[Technická univerzita v Košiciach|Vysokej škole technickej v Košiciach]].

Pôsobil ako asistent Geologicko-paleontologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako hlavný geológ Východoslovenského rudného prieskumu, n.p. a od roku 1957 pôsobil na [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Geologickom ústave Dionýza Štúra]]. V rokoch 1959 - 1962 tu pôsobil ako vedúci oddelenia paleozoika. V rokoch 1962 - 1964 pôsobil ako námestník vtedajšieho riaditeľa [[Miroslav Kuthan|M. Kuthana]]. V rokoch 1969 - 1970 pracoval v [[Togo|Togu]] ako vedúci projektu OSN na vyhľadávanie [[farebné kovy|farebných kovov]]. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] prednášal na Univerzite v [[Annaba|Annabe]] ([[Alžírsko]]). Okrem dlhodobých pobytov v zahraničí sa zúčastnil aj viacerých krátkodobých akcií v Turecku, Guineji, Mali, Afganistane atď. Bol členom v komisii [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] pre zostavenie metalogenetickej mapy Európy a taktiež pracoval v skupine špecialistov [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]] pre tektonické a metalogenetické mapy karpatsko-balkánskych zón. V roku 1985 odišiel do dôchodku.&lt;ref&gt;Slavkay, M., Samuel, O., Reichwalder, P., Vozár, J., 1986: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2018/03/R1985.pdf Ročenka Štátneho geologického ústavu D. Štúra za rok 1985.] ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 145&lt;/ref&gt;

Geologické výskumy Dr. Jána Ilavského sa vzťahujú na rudné ložiská a geológiu neogénnych, paleogénnych, mezozoických útvarov, kryštalinika a paleozoika Západných Karpát. Zostavil množstvo geologických, banských a metalogenetických máp.&lt;ref&gt;Štohl, J., 1981: RNDr. Ján Ilavský, Dr.Sc, sa dožíva šesťdesiatin. Západné Karpaty : séria mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza 9, s. 7 - 11&lt;/ref&gt;

V roku 1972 bol ocenený Radom červenej hviezdy práce.&lt;ref&gt;Pravda, J., Svoboda, J., Kůta, L., Kožíšek, J., 1985: Cesta Československé geologie. Český geologický úřad, Praha, s. 201&lt;/ref&gt;

== Významné práce ==
Bol autorom početných vedeckých prác hlavne z oblasti ložiskovej geológie a metalogenézy.

; Monografie a mapy
* Metallogenese de L´Europe Alpine centrale et du sud-est. 1979, GÚDŠ (editor)
* Metallogenic map of Czechoslovakia 1: 500 000: Explanatory text and legend. 1980, GÚDŠ (editor spolu s [[Vladimír Sattran|V. Sattranom]])
* Štruktúrno-vyhľadávacie vrty na pyritovo-meďnaté kýzové stratiformné rudy ložiska Smolník. In: Regionálna geológia Západných Karpát, 28, 1993 (zostaviteľ spolu s [[Dušan Onačila|D. Onačilom]])


== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Ilavský, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí geológovia]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Važca]]
[[Kategória:Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra]]</text>
      <sha1>f14w42bq28cpxh3a8himb0lxlbfo4d7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FK Palanga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>628714</id>
    <revision>
      <id>8232720</id>
      <parentid>8163743</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:43:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232720</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4633" sha1="rdkwogap1virb710bowe6oxllww6ssj" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub |
  názovklubu = FK Palanga |
  obrázok    =  |
  celýnázov  = Futbolo klubas &quot;Palanga&quot; |
  prezývka   = palangiškiai |
  založený   = 2010 (oficialna) |
  štadión    = [[Palangos centrinis stadionas]] &lt;br/&gt; [[Palanga]]|
  kapacita   = 1 400 |
  predseda   = {{minivlajka|Litva}} Mindaugas Gobikas |
  tréner     =   |
  liga       = x |
  sezóna     = 2019 |
  pozícia    = 7. miesto &lt;br&gt; (sestup) |
  vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|
  ľavéplece1=ffff00|telo1=ffff00|pravéplece1=ffff00|trenírky1=ffff00|ponožky1=ffff00|
  vzor_lp2=|vzor_t2=|vzor_pp2=|
  ľavéplece2=0000ff|telo2=0000ff|pravéplece2=0000ff|trenírky2=0000ff|ponožky2=0000ff|
}}

'''FK Palanga''' je litovský [[futbalový klub]] pochádzajúci zo mesta [[Palanga]]. Bol oficiálne založený v roku [[2010]] (''Viešoji įstaiga-futbolo klubas &quot;Palanga&quot;''). 

Domáce zápasy hráva na štadióne [[Palangos centrinis stadionas]], ktorý má kapacitu 1 400 miest. Hlavnými farbami klubu sú červená a modrá.

==Úspechy==
===Domáce===
*''[[Pirma lyga]]''
**1. miesto (1): 2017 

== Sezóny ==
{|  class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;&quot;
|-
!Sezóny
!Div.
!Liga
!Miesto
!Zdroje
|-
| bgcolor=&quot;#FFFFDD&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2011
| bgcolor=&quot;#FFFFDD&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3.
| bgcolor=&quot;#FFFFDD&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Antra lyga (Vakarai)
| bgcolor=&quot;#FFFF00&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1.
| &lt;ref&gt;http://almis.sritis.lt/ltu11lyga2w.html&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2012
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2012.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2013
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 12.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2013.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2014
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 12.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2014.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2015
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2015.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2016
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#BBBBBB&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2016.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2017
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2.
| bgcolor=&quot;#F4DC93&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| Pirma lyga
| bgcolor=&quot;#FFFF00&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2017.html#1lyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2018
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1.
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| A lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2018.html#alyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2019.
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1.
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| A lyga
| bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7.
| &lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/tablesl/lito2019.html#alyga&lt;/ref&gt;
|-
| bgcolor=&quot;#FFAAAA&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2020.'''
| bgcolor=&quot;#FFAAAA&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''x.'''
| bgcolor=&quot;#FFAAAA&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''x.''' 
| bgcolor=&quot;#FFAAAA&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''x.''' 
| 
|-
|}

==Bývalí tréneri==
* {{minivlajka|Litva}} [[Valdas Trakys]] (2014 – 2018)
* {{minivlajka|RUS}} [[Artiom Gorlov]] (2019)
* {{minivlajka|BLR}} [[Viačeslav Geraščenka]] (2019)&lt;ref&gt;https://alyga.lt/naujiena/palanga-pristate-nauja-stratega-ir-suzaide-rungtynes-lenkijoje/6160&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fkpalanga.lt Oficiálna stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190707223826/http://fkpalanga.lt/ |date=2019-07-07 }}
* [https://toplyga.lt/komanda/palanga Oficiálna stránka toplyga.lt]

{{DEFAULTSORT:Palanga}}

[[Kategória:Litovské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 2010]]</text>
      <sha1>rdkwogap1virb710bowe6oxllww6ssj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Danov chălm</title>
    <ns>0</ns>
    <id>630754</id>
    <revision>
      <id>8232436</id>
      <parentid>8165987</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:16:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232436</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13443" sha1="bzeggzp507u8ty5u9yu088raxbqxb5i" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Danov chălm&lt;br /&gt;Sachat tepe
 | obrázok           = Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromMladezhkiHalm02.jpg
 | popis             = Pohľad na severnú časť pahorku Sachat tepe z pahorku [[Mladežki chălm]]
 | štát              = Bulharsko
 | oblasť            = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]]
 | okres             = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]]
 | obec              = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]
 | pohorie           = Plovdivské pahorky 
 | podcelok          = 
 | povodie           = 
 | nadmorská výška   = 210,7
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 42.146581
 | zemepisná dĺžka   = 24.74561
 | hornina           = 
 | orogenéza         = 
 | najľahší výstup   = 
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = Poloha v rámci Bulharska
 | lokátor           = Bulharsko
 | commons           = 
 | poznámka          = 
}}

'''Danov chălm''' ({{vjz|bul|Данов хълм}}), alebo '''Sachat tepe''' ({{vjz|bul|Сахат тепе}}) je pahorok, ktorý je jedným zo šiestich súčasných pahorkov v meste [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 418. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta &quot;Trud&quot;; TL &quot;Konsult&quot;. 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.riosv.com&quot;&gt;[http://plovdiv.riosv.com/main.php?module=info&amp;object=info&amp;action=view&amp;inf_id=15 plovdiv.riosv.com]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;desant.net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=desant.net |url=http://www.desant.net/show-news/28721 |dátum prístupu=2019-04-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190403203512/http://www.desant.net/show-news/28721 |dátum archivácie=2019-04-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot;&gt;[https://www.plovdiv.bg/wp-content/uploads/2014/12/%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BD%20%D0%B7%D0%B0%20%D1%83%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%94%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%20%D1%85%D1%8A%D0%BB%D0%BC.pdf plovdiv.bg]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 426. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot;&gt;[https://lostinplovdiv.com/bg/places/%D1%81%D0%B0%D1%85%D0%B0%D1%82-%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B5-%D0%BE%D1%82%D0%BC%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B0-%D0%B2%D1%80%D0%B5%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BE-%D0%BF%D1%80%D0%B5%D0%B7-%D0%B2%D0%B5%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B5 lostinplovdiv.com]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;www.opoznai.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/sahat-tepe-plovdiv |dátum prístupu=2019-04-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190403183129/https://opoznai.bg/view/sahat-tepe-plovdiv |dátum archivácie=2019-04-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;&gt;TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 105. (po bulharsky)&lt;/ref&gt; 

== Názvy ==
Najčastejšie používané meno pahorku, teda ''Sachat tepe'' ({{vjz|bul|Сахат тепе}})&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt; znamená v preklade z turečtiny ''Hodinový pahorok'', alebo ''Pahorok s hodinami'' a vrch je tak nazvaný z dôvodu, že už od starých čias slúžil na meranie času, konkrétne mu tento názov dali osmanskí obyvatelia mesta&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt; z dôvodu starej hodinovej veže stojacej na jeho vrchu.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Tento názov sa pre pahorok používa už od počiatkov osmanskej nadvlády v tejto oblasti.&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt; O pahorku sa pod týmto názvom zmienil aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf [[Evliya Çelebi]] v knihe ''Putovanie Evliyu Çelebiho po bulharských krajinách v strede 17. storočia'', ktorá bola písaná počas jeho ciest po území dnešného Bulharska v rokoch [[1651]] – [[1654]] a v ktorej píše o pahorku pod názvom ''Sachat tepe'' na vrcholku ktorého sa nachádza hodinová veža, pripomínajúca [[minaret]] a o nádherných výhľadoch z tohto pahorku po meste.&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt; Oficiálny názov pahorku je ''Danov chălm'' ({{vjz|bul|Данов хълм}}).&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Nápad na pomenovanie pahorku týmto názvom pochádza už z roku [[1905]] a to na pamiatku inicatívy na  znovu zalesnenie [[Plovdivské pahorky|plovdivských pahorkov]] s ktorým prišiel v roku [[1881]] vtedajší starosta Plovdivu Hristo Danov. Hristo G. Danov bol však s pahorkom zviazaný aj osobne, keďže na jeho severnom úpätí stála budova jeho tlačiarne.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Hodinová veža na vrchole pahorku plnila okrem funkcie merania času aj funkciu požiarnej hlásky. Požiare ohlasoval príslušný zodpovedný človek výstrelmi z kanónu, ktorému sa v bulharčine hovorí  ''top'' ({{vjz|bul|топ}}). Toto zapríčinilo vznik ďalšieho názvu, akým sa v minulosti pahorku hovorilo - ''Topčitepe'' ({{vjz|bul|Топчитепе}}). V minulostí bol pahorok na krátký čas pomenovaný aj oficiálnym názvom ''Vasil Kolarov'' ({{vjz|bul|Васил Коларов}}).&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Podľa niektorých autorov pahorok v minulosti niesol aj názov ''Orfeev chălm'' ({{vjz|bul|Орфеев хълм}}), tento názov však nie je písomne doložený.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;

== Lokalizácia ==
Pahorok sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;www.opoznai.bg&quot; /&gt; zhruba 46 metrov nad úrovňou mesta a v nadmorskej výške {{mnm|210.7}}&lt;ref name=&quot;www.opoznai.bg&quot; /&gt; Danov chălm sa nachádza v najviac urbanizovanej časti mesta len zhruba 60 – 70 metrov západne od hlavnej pešej zóny mesta - ulice &quot;Kňaz Aleksandăr I&quot;.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Adminištratívne patrí pod plovdivský rajón ''Centralen''. V tesnej blízkosti sa rozprestiera veľké množstvo ako obytných tak aj užitkových budov. Hranice pahorku sú vymedzené zo severu ulicou „Hristo G. Danov“, z východu ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ z juhu ulicou „Dundukov“ a zo západu ulicou „Preslav“ v celej jej dĺžke až po [[Bulvár (ulica)|bulvár]] „Ruski“ a následne samotným bulvárom do križovatky s ulicou „Hristo G. Danov“.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;

== Opis ==
Pahorok je tvorený [[syenit]]om, významná je z tohto hľadiska predovšetkým jeho vrchná časť, kde sa nachádzajú syanitové skaly vytvárajúce jedinečné morfologické formy&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;, čo je jeden z dôvodov prečo, je vrchná časť pahorku je od roku chránená ako prírodná pamiatka pod názvom [[Danov chălm (prírodná pamiatka)|Danov chălm]].&lt;ref name=&quot;plovdiv.riosv.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; Pahorok sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv zhruba 46 metrov nad úrovňou mesta a v nadmorskej výške {{mnm|210.7}}&lt;ref name=&quot;www.opoznai.bg&quot; /&gt; Pahorok slúžil od dávnych čias ako miesto na meranie času, čo bolo doložené tým, že na východnom svahu pahorku boli objavené pozostatky [[Klepsydra|vodných]] a [[Slnečné hodiny|slnečných hodín]] z obdobia [[Staroveký Rím|Starovekéko Ríma]].&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Pahorok má v skutočnosti dva vrcholy. Severnému, na ktorom stojí stará hodinová veža sa hovorí Sacha ({{vjz|bul|Саха}}) a južnému s budovou televíznej veže sa hovorí Toplar ({{vjz|bul|Топлар}}). Vrcholová časť pahorku je parkovo upravená a vhodná pre oddych. Poskytuje výhľady na celé mesto Plovdiv.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;desant.net&quot; /&gt; Na najvyššom mieste pahorku na jeho severnom vrchole stojí pôvodne stredoveká [[Osmanská ríša|osmanská]] [[Hodinová veža (Plovdiv)|hodinová veža]]&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref5&quot;&gt;IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovniciv načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 161 – 162. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt; v dnešnej podobe z roku 1812 vysoká 17,75 metra&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt; a o niečo nižšie na južnom vrchole sa nachádza stavba televíznej veže, ktorá bola dokončená 18. januára [[1956]].&lt;ref name=&quot;desant.net&quot; /&gt; V 30. rokoch 20. storočia stála v sedle medzi severným a južným vrcholom pahorku budova reštaurácie s terasami a s fontánou pred samotnou budovou, ktorá fungovala do 60. rokoch 20. storočia. Kúsok od reštaurácie sa nachádzala aj kamenná [[kašna]]. Dnes už sa tam tieto stavby nenachádzajú a neostali po nich ani zvyšky.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Nižšie časti svahov pahorku Sachat tepe sú zastavané a to predovšetkým obytnými budovami najmä z 19. a 20. storočia. Nachádzajú sa tu však aj sakrálne (evanjelický kostol) a účelové stavby ako napríklad letné kino &quot;Orfeus&quot;.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; Svahy pahorku boli zastavané od dávnych čias čo dokazujú jednak vykopávky z obdobia [[Staroveký Rím|Starovekého Ríma]], ale aj písomné zápisy. Napríklad už [[Turci|turecký]] cestovateľ, spisovateľ a geograf [[Evliya Çelebi]] sa vo svojich zápiskoch zo [[17. storočie|17. storočia]] zmieňoval o tom, že severné a západné svahy pahorku sú zastavané.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; 

== Pamiatky ==
''Kultúrne pamiatky''

Na území pahorku sa nachádza viacero kultúrnych pamätihodností. Sú to predovšetkým:

* Pôvodne stredoveká osmanská [[Hodinová veža (Plovdiv)|hodinová veža]]&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref4&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt;
* Budova plovdivského [[Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)|evanjelického kostola]]&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt;
* [[Pamätník Christa G. Danova (Plovdiv)|Pamätník Christa Danova]]&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;

''Chránené územia''

Vrchná časť pahorku je od roku chránená ako prírodná pamiatka pod názvom [[Danov chălm (prírodná pamiatka)|Danov chălm]].&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.riosv.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;

== Zaujímavosti ==
* Predpokladá sa, že v období antiky stál na vrchole pahorku chrám zasvätený rímskej bohyni [[Venuša (bohyňa)|Venuši]], ktorého zvyšky sa našli pri vykopávkach.&lt;ref name=&quot;www.opoznai.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;desant.net&quot; /&gt;
* Pri vykopávkach sa našli aj pozostatky vodných a slnečných hodín, čo znamená, že už v dávnych časoch pahorok plnil účel merania času.&lt;ref name=&quot;desant.net&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Plovdiv-2020-08-BunardSachatDzambazFromMlad01.jpg|Pohľad na pahorky [[Bunardžik]] (vľavo), Sachat tepe (v strede) a [[Džambaz tepe]] (vľavo) z pahorku [[Mladežki chălm]]
PLD-04-2019-ZNebeTepe03.jpg|Pohľad na severný vrchol pahorku s [[Hodinová veža (Plovdiv)|hodinovou vežou]] z pahorku [[Nebet tepe]]
Plovdiv-2017-12-HodinovaVeza-05.jpg|[[Hodinová veža (Plovdiv)|Hodinová veža]] na najvyššom mieste severného vrcholu pahorku
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromNebet01.jpg|Celkový pohľad na pahorok z pahorku [[Nebet tepe]]
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromMladezhkiHalm01.jpg|Celkový pohľad na pahorok z pahorku [[Mladežki chălm]]
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromBunardzika01.jpg|Celkový pohľad na pahorok z pahorku [[Bunardžik]]
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromBunardzika04.jpg|Pohľad na južný vrchol pahorku s televíznou vežou z pahorku [[Bunardžik]]
Plovdiv-2020-08-SachatFromTownHall01.jpg|Pohľad na južnú časť pahorku z centra mesta od [[Radnica (Plovdiv)|radnice]]
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromAnticenTeat01.jpg|Pohľad na južný vrchol pahorku s televíznou vežou od [[Antické divadlo (Plovdiv)|antického divadla]]
Plovdiv-2020-08-SachatTepeFromGlavnata02.jpg|Pohľad na vrcholovú časť pahorku z centra mesta z blíkosti pešej zóny
Plovdiv-2020-08-PP DanovHalm-VrcholovePartie07.jpg|Pohľad na vrcholové časti pahorku na ktorých bola vyhlásená prírodná pamiatka [[Danov chălm (prírodná pamiatka)|Danov chălm]]
Plovdiv-2020-08-PP DanovHalm-VrcholovePartie03.jpg|Z vrcholových častí pahorku na ktorých bola vyhlásená prírodná pamiatka [[Danov chălm (prírodná pamiatka)|Danov chălm]]
Plovdiv-2017-12-SachatTepe-TV01.jpg|Pohľad zo severného vrcholu pahorku na južný vrchol s televíznou vežou
Plovdiv-2020-08-SachatTepe-TVVEza01.jpg|Detailný pohľad na televíznu vežu na najvyššom mieste južného vrcholu pahorku
Plovdiv-2017-12-EvangelskaCarkva01.jpg|Pohľad zo severného vrcholu pahorku na [[Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)|evanjelický kostol]] v severozápadnom svahu
Plovdiv-2020-08-PametnikHDanov01.jpg|[[Pamätník Christa G. Danova (Plovdiv)|Pamätník Christa G. Danova]] v sedle medzi južným a severným vrcholom pahorku
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Vrchy v Bulharsku]]
[[Kategória:Danov chălm]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Bulharsku]]
[[Kategória:Plovdiv (oblasť)]]</text>
      <sha1>bzeggzp507u8ty5u9yu088raxbqxb5i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dolen (Blagoevgrad)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631253</id>
    <revision>
      <id>8232592</id>
      <parentid>7840303</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T20:44:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232592</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11540" sha1="3ww2uatb58qszyc3x3zv94ewrbjxjdl" xml:space="preserve">{{Infobox sídlo
|názov            = Dolen
|iný názov        = Долен
|typ              = dedina
|znak             = 
|vlajka           = 
|obrázok          = Dolen12-2016-P160-view01.jpg
|popis            = pohľad na časť dediny Dolen z okolitých kopcov
|štát             = Bulharsko
|región           = [[Blagoevgrad (oblasť)]]
|región typ       = Oblasť
|podregión        = [[Satovča]]
|podregión typ    = Okres
|podregión1       = 
|podregión1 typ   = 
|nadmorská výška  = približne 1000
|zemepisná šírka  = 41.6237837
|zemepisná dĺžka  = 23.9317417
|rozloha          = 29.294
|obyvateľov       = 353
|obyvateľov dátum = 2013
|obyvateľov zdroj = 
|starosta         = 
|PSČ              = 2968
|predvoľba        = 07549
|mapa             = 
|mapa popis       = 
|lokátor          = Bulharsko
|web              = 
|commons          = 
|poznámky         = 
}}

'''Dolen''' ({{vjz|bul|Долен}}) je [[dedina (všeobecne)|dedina]] a zároveň architektonicko-kultúrna rezervácia v pohorí [[Rodopy]] v okrese [[Satovča (okres)|Satovča]] v [[Blagoevgrad (oblasť)|Blagoevgradskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=bulgariatravel.org |url=http://www.bulgariatravel.org/article/details/391 |dátum prístupu=2019-04-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190417180817/http://www.bulgariatravel.org/article/details/391 |dátum archivácie=2019-04-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;drumivdumi.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;visit.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pochivka.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bookvila.bg|url=https://bookvila.bg/|vydavateľ=|dátum prístupu=2021-11-12|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Názov dediny je odvodený od faktu, že Dolen leží v horskej doline pohoria Rodopy.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;visit.bg&quot;/&gt;

== Poloha ==
Deina leží v okrese Satovča západne od okresného centra v západnej časti pohoria Rodopy&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pochivka.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt; v doline rieky [[Satovča (rieka)|Satovča]], približně 26 km východne od mesta [[Goce Delčev (mesto)|Goce Delčev]].&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;&gt;[http://bg.guide-bulgaria.com/SW/blagoevgrad/satovcha/dolen guide-bulgaria.com]&lt;/ref&gt; Od oblastného centra Blagoevgrad je dedina vzdialená približne 128 km.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt; Od Plovdivu je Dolen vzdialený približne 140 km a hlavné mesto Sofia sa nachádza približne 204 km ďaleko.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;visit.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt; Nadmorská výška v ktorej Dolen leží sa pohybuje od približne 950 m.n.m. v nižších častiach dediny až po 1200 m.n.m. v najvyššie položených častiach.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;&gt;[http://www.satovcha.bg/page/selo-dolen satovcha.bg]&lt;/ref&gt;

== Charakteristika a dejiny ==
Na základe vykopávok sa zistilo, že už v období doby medenej stávala v oblasti dnešnej dediny trácka osada.&lt;ref name=&quot;visit.bg&quot;/&gt;

Dedina bola založená v priebehu 15. storočia Bulharmi, ktorí v tých časoch hľadali na usídlenie ťažšie prístupné horské miesta z dôvodu väčšej ochrany pred osmanskými nájazdníkmi a násilným poturčovaním.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;drumivdumi.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;visit.bg&quot;&gt;[https://www.visit.bg/pochivki-na-selo/dolen/ visit.bg]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt; Na počiatku stálo 8 do týchto miest sa prisťahovaných rodín, ktoré založili 8 osád, ktoré sa neskôr spojili.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;drumivdumi.com&quot;&gt;[https://drumivdumi.com/%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE-%D0%B4%D0%BE%D0%BB%D0%B5%D0%BD-%D0%B2-%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B5/ drumivdumi.com]&lt;/ref&gt; Podľa tabule pri miestnom chráme bola dedina založená v roku 1460.&lt;ref name=&quot;drumivdumi.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;&gt;[https://pateshestvia.net/%D0%B8%D0%B7%D0%B3%D1%83%D0%B1%D0%B5%D0%BD%D0%B8-%D0%B2%D1%8A%D0%B2-%D0%B2%D1%80%D0%B5%D0%BC%D0%B5%D1%82%D0%BE-%D1%81-%D0%B4%D0%BE%D0%BB%D0%B5%D0%BD-2/ pateshestvia.net]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Najväčšieho rozmachu Dolen dosihol v priebehu 18. a 19. storočia v období bulharského národného obrodenia. Obyvateľstvo sa v tomto období venovalo predovšetkým miestnym tradičným remeslám ako pestovanie tabaku, chov dobytka a zlatníctvo. Časť obyvateľov sa venovalo aj preprave tovaru.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt; V období najväčšieho rozmachu dosahoval počet obyvateľov obce až 2800 ľudí a a chovalo sa tu viac ako 50 000 ovcí.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt;

Väčšina stavieb v dedine je staršia ako 150 rokov. Typický dolenský obytný dom je postavený z kameňa, má 2 - 3 poschodia a priestornú terasu, ktorej sa hovorí ''čardak'' ({{vjz|bul|чардак}}). Prízemná časť domov sa v minulosti používala na ustajnenie domácich zvierat, ale dnes môžeme tento spôsob využitia prízemia vidieť len u niekoľkých domov. Ako pokryv strechy sa používaly typické kamenné dosky.&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;andrey-andreev.com&quot;&gt;[https://www.andrey-andreev.com/dolen/ andrey-andreev.com]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt; Niektoré z domov majú stropné časti zdobené typickou ozdobnou drevorezbou.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt; Vrchné poschodia, ktoré slúžili na ubytovanie ľudí nie sú rozdelené na jednotlivé miestnosti, keďže bývalo zvykom, že celá rodina bývala dokopy v jednej izbe. Steny domov sú široké 60 - 80 cm. Domy boli vystavané tărnovskými majstrami.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;

V druhej polovici 20. storočia bola dedina spolu s neďalekými dedinami [[Kovačevica]] ({{vjz|bul|Ковачевица}}) a [[Lešten]] ({{vjz|bul|Лещен}}) vyhlásená za architektonickú a kultúrnu rezerváciu. Všetky tri dediny sú postavené v rovnakom architektonickom štýle a vytvárajú tak dokopy jedinečný súbor.&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;travel.rozali.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pochivka.bg&quot;&gt;[https://pochivka.bg/arhitekturen-rezervat-s-dolen-e1958 pochivka.bg]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/arhitekturen-rezervat-dolen |dátum prístupu=2019-04-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190417175317/https://opoznai.bg/view/arhitekturen-rezervat-dolen |dátum archivácie=2019-04-17 }}&lt;/ref&gt; Samotná dedina Dolen bola vyhlásená architektonicko-historickou rezerváciou v roku 1977 a v rámci rezervácie bol až 70 stavbám priznaný štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt; 

Dedina Dolen sa narozdiel od Kovačevice a Leštenu nestala natoľko známou a tak si na jednej strane zachovala v oveľa väčšej miere svoju pôvodnú atmosféru a nestala sa natoľko zkomercializovanou, na druhej strane tento fakt spôsobil, že mnohé hodnotné stavby nie sú zrenovované a taktiež turistická vybavenosť je na oveľa nižšej úrovni.&lt;ref name=&quot;guide-bulgaria.com&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt; 

Dedina je vyhľadávaným miestom pre turistov, ktorí uprednostňujú kľud a tesný kontakt s prírodou.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;

V dnešných časoch sa dedina delí na starú a novú časť.&lt;ref name=&quot;travel.rozali.com&quot;/&gt;

== Služby ==
Mnohé z historických obrodeneckých domov v dedine ponúkajú možnosť ubytovania.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;travel.rozali.com&quot;&gt;[https://travel.rozali.com/bulgaria/selo-dolen-glasut-na-minaloto.html travel.rozali.com]&lt;/ref&gt; V dedine sa nachádza niekoľko obchodov a reštaurácií, v starej časti dediny je fungujúci pravoslávny kostol a v novej časti dediny stojí aj mešita, ktorú využívajú miestni moslimskí veriaci.&lt;ref name=&quot;travel.rozali.com&quot;/&gt;

== Pamiatky ==
Veľká časť dediny si zachovala atmosféru z obdobia bulharského národného obrodenia a bola vyhlásená ako architektonicko-historická rezervácia. Približne 70 domov v dedine má priznaný štatút kultúrnej pamiatky. Vzhľad úzkych kamenných uličiek sa od založenia dediny prakticky nezmenil.&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt; Celkový počet domov v dedine, postavených v duchu tradičnej rodopskej architektúry presahuje počet 100 jednotiek.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;&gt;[https://www.peika.bg/statia/Selo_Dolen_Kadeto_razruhata_i_traditsiite_zhiveyat_zaedno_l.a_i.77722.html peika.bg]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pateshestvia.net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;

Medzi najvýznamnejšie z pamiatok patria predovšetkým [[Chrám svätého Mikuláša (Dolen)|Chrám svätého Mikuláša]] z roku 1837 spolu s pivničnou školou ako aj tzv. Mikulášskou kašnou ({{vjz|bul|Николовската чешма|''Nikolovskata češma''}}).&lt;ref name=&quot;bulgariatravel.org&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;satovcha.bg&quot;/&gt;

== Zaujímavosti ==
* Na miestny trh, ktorý bol pomerne významný v minulosti chodili svoje produkty ponúkať trhovci až z Egypta, ktorí sa na miesto dostávali s ťavami.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt; 
* V blízkosti dediny sa v okolí dediny zachovali tri rímske mosty, ktoré stály na vtedajších obchodných cestách.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;
* Dedina Dolen bola použitá ako miesto, kde bolo natočených niekoľko bulharských filmov.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt;
* V období bulharského národného obrodenia v časoch, keď bola dedina a jej obyvatelia najviac ohrozovaní tureckými nájazdníkmi sa miestní bulharskí obyvatelia v prípade, že sa chceli zhovárať o vážnych veciach, ktoré sa nemali dostať do uší nepovolaných osôb, stretávali na utajenom mieste v blízkosti cintorína. Aby sa na toto miesto mohli nepozorovane dostať, vykopali tajnú podzemnú chodbu, ktorá spájala miesto stretnutí pri cintoríne s chrámom svätého Mikuláša. Celková dĺžka podzemných chodieb dosahovala až 500 metrov. Tunel sa vykopával len v noci a na zahľadenie stôp sa vykopaná zemina ukladala rovnomerne na existujúce hroby na cintoríne. Dnes sú časti chodieb zasypané a tunel nie je prístupný.&lt;ref name=&quot;peika.bg&quot;/&gt; 

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Dolen12-2016-IVF-SVMax-detail01.jpg|Detail jednej z typických budov pri pohľade zdola
Dolen12-2016-IVF-SVMax-street01.jpg|Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
Dolen12-2016-P160-fromDolen01.jpg|V centrálnej starej časti Dolenu
Dolen12-2016-P160-church01.jpg|[[Chrám svätého Mikuláša (Dolen)|Chrám svätého Mikuláša]] v centre dediny Dolen
Dolen12-2016-P160-street01.jpg|Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
Dolen12-2016-P160-street02.jpg|Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
Dolen12-2016-P160-street03.jpg|Jedna z úzkych kamenných uličiek v dedine
Dolen-12-2016-SpPan200-FromDolen01.jpg|V centrálnej starej časti Dolenu
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Dediny v Bulharsku]]
[[Kategória:Blagoevgrad (oblasť)]]
[[Kategória:Rodopy]]
[[Kategória:Západné Rodopy]]
[[Kategória:Architektonické rezervácie v Bulharsku]]
[[Kategória:Dolen (Blagoevgrad)]]</text>
      <sha1>3ww2uatb58qszyc3x3zv94ewrbjxjdl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vodná nádrž Kučišdorf</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631659</id>
    <revision>
      <id>8232730</id>
      <parentid>8041857</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:45:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>ref.</comment>
      <origin>8232730</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3351" sha1="tv90r6lyfxnxivlzvo26m79lbgqfxb4" xml:space="preserve">[[Súbor:ZA PRIEHRADOU - panoramio.jpg|thumb|Pohľad na vodnú nádrž zo severovýchodnej strany]]
[[Súbor:CHODNÍK PRI PRIEHRADE - panoramio.jpg|thumb|Vodná nádrž Kučišdorf z južného pohľadu]]

'''Vodná nádrž Kučišdorf'''&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.325958,17.264898,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?x=17.2688248&amp;y=48.3203695&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Kučišdorfská priehrada''', '''Vodná nádrž Vinosady''') je [[vodná nádrž]] v katastrálnom území mesta [[Pezinok]] neďaleko lokalít [[Kučišdorfská dolina]] a [[Unigal (Pezinok)|Unigal]] určená na lov [[kapor|kaprov]] a ostatných druhov rýb s rozlohou 7 [[hektár]]ov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rybársky revír|url=https://rybarskyrevir.sk/|vydavateľ=Rybársky revír|dátum prístupu=2021-12-29|jazyk=sk|meno=Open Technologies|priezvisko=s.r.o}}&lt;/ref&gt; Nachádza sa na pomedzí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]].&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-13
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Je mimopstruhovým [[rybár]]skym revírom čislo 1-1340-1-1 patriacim Miestnej organizácii [[Slovenský rybársky zväz|Slovenského rybárskeho zväzu]] v Pezinku&lt;ref&gt;https://www.srzpezinok.sk&lt;/ref&gt; a je pomenovaná podľa svojej blízkosti k neďalekej obci, dnes už katastrálnej časti obce [[Vinosady]], ktorá sa v minulosti nazývala Kučišdorf (neskôr Veľké Tŕnie).

Vodnou nádržou preteká [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trniansky potok]].

==Referencie==
{{Referencie}}

==Externé odkazy==
* [https://maps.google.com/?q=48.326355,17.262674 poloha vodnej nádrže na Google Maps]

{{Hydrologický výhonok}}
{{Súradnice|48.326527|17.262833|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Vodné diela na Slovensku]]
[[Kategória:Pezinok]]
[[Kategória:Vodstvo v okrese Pezinok]]</text>
      <sha1>tv90r6lyfxnxivlzvo26m79lbgqfxb4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Električky KPS série 18 – 21 (Ostrava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>634744</id>
    <revision>
      <id>8232652</id>
      <parentid>7702339</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:32:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232652</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5436" sha1="sew8vkrvdam8l1mqqpvtija862y1e5l" xml:space="preserve">{{Infobox električka
| názov                 = Električky KPS série 18 – 21
| obrázok               = 
| veľkosť obrázku       = 
| popis obrázku         =

&lt;!-- Výrobné údaje --&gt;
| typ                   = 
| výrobca               = [[Královopolská|KPS Brno]]
| prototyp              = 
| prevádzkovateľ        = 
| rok výroby            = 1904
| počet kusov           = 4
| rok modernizácie      = 
| počet modernizovaných = 
| v prevádzke           =

&lt;!-- Technické údaje --&gt;
| dĺžka                 = {{mm|7500|m}}
| šírka                 = {{mm|2200|m}}
| výška                 = {{mm|3500|m}}
| hmotnosť              = {{kg|9500}}
| rýchlosť              = 
| rozchod               = {{mm|1435|m}}

&lt;!-- Obsaditeľnosť --&gt;
| sedenie               = 22
| státie                = 10

&lt;!-- Motory a elektrická výzbroj --&gt;
| motor                 = GE 58 A
| výkon                 = 2×28 kW
| elektrická výzbroj    = odporová AEG
| napätie               = 600 V

| poznámky              = 
}}
'''Električky série 18 – 21''' sú dvojnápravové obojsmerné električky klasickej koncepcie, ktoré boli vyrábané podnikom Brünn-Königsfelder Maschinenfabrik Lederer &amp; Porges (dnes [[Královopolská]]) pre Spoločnosť miestnych moravských dráh (skrátene SMMD; dnes [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]]).

== Konštrukcia ==
Išlo o pomerne ľahké vozidlá – to znamená, že mali menšie rozmery a nižšiu obsaditeľnosť než vozne dodané pred nimi. Bočnice mali oplechovanú medziokennú časť a čiastočne po oknami a v spodnej časti boli obložené drevenými peřejkami. Náter bol vo vtedajšej typickej kombinácii – medziokenná časť niesla zelený náter, podokenná časť bola tmavo hnedá. V každej bočnici sa nachádzala šestica okien uchytených v drevených rámoch, ktoré presvetľovali salón pre cestujúcich. Salón pre cestujúcich bol označený ako II. trieda, ktorá poskytovala 6 miest na sedenie, plošiny boli označené ako III. trieda a poskytovali 12 stálych miest na sedenie, po sklopení štyroch sklopných sedadiel na plošinách bol počet miest na sedenie zvýšený na 16. Na streche sa nachádzal tzv. nástrešek, ktorý umožňoval jeho vetranie. Na nástrešku bol umiestnený [[Tyčový zberač prúdu|tyčový zberač s kladkou]]. Strecha bola natretá šedou farbou.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Losos a kol. | meno = Ludvík | priezvisko2 = | meno2 = | titul = Atlas tramvají | vydanie = 1 | vydavateľ = NADAS | miesto = | rok = 1981 | počet strán = | strany = 118 | isbn =}}&lt;/ref&gt;

[[Elektrická výzbroj]] bola od firmy AEG Union, trakčné motory boli typu GE 58 A o výkone 28 kW. Odpory boli umiestnené pod podlahou vozňa. [[Kontrolér (zapínač obvodov)|Kontroléry]] AEG mali 5+4 jazdné stupne a 7 brzdových.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | titul = 0002-004. 18 - 21 - fotky MHD a Vlaku| url = http://fotodoprava.webgarden.cz/levy-sloupec/galerie/0002-ostrava-tramvaje/0002-004-18-21| vydavatel = fotky MHD a Vlaku| miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-06-04| url archívu = https://web.archive.org/web/20190629191940/https://fotodoprava.webgarden.cz/levy-sloupec/galerie/0002-ostrava-tramvaje/0002-004-18-21| dátum archivácie = 2019-06-29}}&lt;/ref&gt;

== Dodávky ==
V roku 1905 boli vyrobené celkom 4 motorové vozne série 18 – 21.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Súčasný stať
!Mesto
!Stránka
!Výrobca
!Roky dodávok
!Počet vozňov
!Evidenčné čísla&lt;br/&gt;pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
|{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]
|[[Ostrava]]
|[[Električková doprava v Ostrave|stránka]]
|KPS Brno
|1905
|4
|18 – 21
|Všetky nahradené v roku 1922
|&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | titul = Tramvajový motorový vůz č. 21 | url = https://www.dpo.cz/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-tramvaje/187-vuz-21.html | vydavateľ = Dopravní podnik Ostrava a.s. | miesto =  | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2018-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170715075757/https://dpo.cz/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-tramvaje/187-vuz-21.html | dátum archivácie = 2017-07-15 }}&lt;/ref&gt;
|}

== Prevádzka == 
Vozne sa v prevádzke príliš dlho neudržali. Pôvodne boli nadobudnuté na posilnenie dopravy na trati do Svinova, krátko po ich nasadení na túto trasu sa zistilo, že majú príliš nízku kapacitu a ich veľmi nízka hmotnosť im nebola sprevádzaná pri vychádzaní Hulváckého kopca, ktorý mal sklon 77,3 ‰&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;. Tieto dôvody boli pravdepodobne aj príčinou ich pomerne skorého vyradenia už v roku 1922, teda po 18 rokoch. Vozne boli nahradené novou štvoricou [[Električky SMMD série 18 – 21|motorových vozňov ev. č. 18&lt;sup&gt;II&lt;/sup&gt;–21&lt;sup&gt;II&lt;/sup&gt;]]. Tie z pôvodných vozňov prevzali ich výzbroj, ktorá prešla modernizáciou, kontroléry boli nahradené novými od firmy BBC typu P 4. Po zruinovaniu výzbrojou boli pôvodné vozne zošrotované. Do dnešných dní sa tak žiadny nezachoval.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
* {{Preklad|cs|Tramvaje KPS série 18–21 (Ostrava)|16872543}}

{{Električky KPS Brno}}

[[Kategória:Električková doprava v Ostrave]]
[[Kategória:Električky KPS Brno]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 1904]]</text>
      <sha1>sew8vkrvdam8l1mqqpvtija862y1e5l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Električky KPS série 28 – 33 (Ostrava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>634782</id>
    <revision>
      <id>8232653</id>
      <parentid>8166308</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T04:35:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232653</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7211" sha1="6xrd5sfbbinr6166zzwamsxjuhpdh27" xml:space="preserve">{{Infobox električka
| názov                 = Električky KPS série 28 – 33
| obrázok               = Ostrava - Flickr - Infodad (35).jpg
| veľkosť obrázku       = 
| popis obrázku         = Ostravský služobný vozeň ev. č. 31 počas múzejnej noci v roku 2010

&lt;!-- Výrobné údaje --&gt;
| typ                   = 
| výrobca               = [[Královopolská|KPS Brno]]&lt;br/&gt;[[Kopřivnická vozovka]]
| prototyp              = 
| prevádzkovateľ        = 
| rok výroby            = 1926 – 1927
| počet kusov           = 6
| rok modernizácie      = 
| počet modernizovaných = 
| v prevádzke           =

&lt;!-- Technické údaje --&gt;
| dĺžka                 = {{mm|9880|m}}
| šírka                 = {{mm|2600|m}}
| výška                 = {{mm|3250|m}}
| hmotnosť              = {{kg|13300}}
| rýchlosť              = 
| rozchod               = {{mm|1435|m}}

&lt;!-- Obsaditeľnosť --&gt;
| sedenie               = 28
| státie                = 47

&lt;!-- Motory a elektrická výzbroj --&gt;
| motor                 = GTM 3i (1926 – 1927)&lt;br/&gt;TM 60 (1927)
| výkon                 = (GTM 3i) 2×48 kW&lt;br/&gt;(TM 60) 2×48 kW
| elektrická výzbroj    = stýkačová P 4
| napätie               = 600 V DC

| poznámky              = 
}}
'''Električky série 28 – 33''' sú dvojnápravové obojsmerné [[električka|električky]] klasickej koncepcie, ktoré boli vyrábané firmou Brno-Královopolská továreň na stroje a vagóny (dnes [[Královopolská]]) pre Spoločnosť moravských miestnych dráh (SMMD, dnes [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]]).

== Historické pozadie ==
V polovici 20. rokov 20. storočia elektrifikovali SMMD trať Svinov – Klimkovice, vďaka čomu nastala potreba nových vozňov pre zaistenie dopravy. Preto bolo objednaných šesť motorových vozňov, ktoré boli postavené u výrobcu, ktorý je potom následne dodal bez elektrickej výzbroje ku Spoločnosti moravských miestnych dráh. V jej dielňach im dosadili výzbroje, ktoré boli osvedčené od Česko-slovenských závodov Brown-Boveri akc. spol. v Drásove.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Losos a kol. | Meno = Ludvík | priezvisko2 = | meno2 = | titul = Atlas tramvají | vydanie = 1 | vydavateľ = NADAS | miesto = | rok = 1981 | počet strán = | strany = 183 | isbn =}}&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
Vozňová skriňa bola tvorená oceľovými profilmi a drevenou kostrou. Okenné stĺpiky boli oplechované, vonkajšia spodná časť bočníc bola obložená morenými drevenými peřejkami. Okná bola uchytená do dreveného rámu. Krajné okná v interiéri boli spúšťacie. Strechu tvorili drevené palubovky, ktoré boli z vonkajšej strany pokryté plátnom. Steny oddeľujúce plošiny a salón pre cestujúcich boli drevené s jednodielnymi posuvnými dverami. Sedadlá boli priečne usporiadané 2+1. Plošiny vozňa boli oproti predtým dodaným vozňom predĺžené, čo bola výhoda, ďalej boli uzatvárané, ako u prvých vozňov vôbec, posuvnými dverami. Odpory boli umiestnené pod podlahou vozňa.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Elektrická výzbroj]] bola u vozňov vyrobených v KPS Brno od firmy BBC, vozne boli vybavené riadiacimi [[Kontrolér (zapínač obvodov)|kontrolérami]] B 40 a stýkačovými kontrolérami P 4. Ďalej výzbroj pozostávala z dvojice motorov typu GTM 3i. U vozňov vyrobených v Kopřivnici boli riadiace kontroléry od ČMK typu KSV 55 a trakčné motory TM60 o zhodnom výkone ako predchádzajúci typ motorov. Všetky vozne boli z výroby vybavené [[lýra (zberač prúdu)|lýrovým zberačom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = Tramvajový motorový vůz č. 31 | periodikum = Dopravní podnik Ostrava a.s. | jazyk = cs | url = https://www.dpo.cz/o-spolecnosti/historie-mhd/historicka-vozidla/historicke-tramvaje/198-vuz-31.html | dátum prístupu = 2018-06-03 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Dodávky ==
V rokoch 1926 – 1927 bolo vyrobených celkom 6 motorových vozňov série 28 – 33.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Súčasný stať
!Mesto
!Stránka
!Výrobca
!Roky dodávok
!Počet vozňov
!Evidenčné čísla&lt;br /&gt;pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Ostrava]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Električková doprava v Ostrave|stránka]]
| rowspan=&quot;2&quot; |KPS Brno
|1926
|2 kusy
|28 – 29
| rowspan=&quot;2&quot; |Riadiace kontroléry BBC B 40
| rowspan=&quot;3&quot; |&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
|1927
|2 kusy
|30 – 31
|-
|Kopřivnická vozovka
|1927
|2
|32 – 33
|Riadiace kontroléry ČMK KSV 55, motory TM 60
|}

== Prevádzka == 
Vozne sa v prevádzke podrobili niekoľkým úpravám. Koncom 20. rokov 20. storočia došlo k premiestneniu rozjazdových a brzdových odporníkov na strechu a začiatkom 30. rokov bol zmenený náter medziokennej časti z zelenej na žltú. Neskôr jeden rad zdvojených sedadiel nahradila pozdĺžna lavica. Po roku 1945 postupne boli vozňom vymieňané lýrové zberače za [[Zberač prúdu#Pantograf|pantografy]]. V 50. rokoch im boli dosadené smerové svetlá a v polovici 60. rokov boli upravené pre samoobslužnú prevádzku.

Vozeň ev. č. 31 bol vyradený z osobnej dopravy v roku 1968 a potom bol nasadený ako pluh. V roku 1988 bol prečíslovaný na ev. č. 8031. Bol využívaný do roku 1997, následne bol vyradený a bolo mu demontované zariadenie z interiéru. Od tej doby stojí zatiaľ bez využitia a čaká na rekonštrukciu.

== Historické vozne ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Pôvodná&lt;br /&gt;prevádzka
!Evidenčné číslo
!Súčasný majiteľ
!Rok výroby
!Historický&lt;br /&gt;od roku
! class=&quot;unsortable&quot; |Poznámky
!Zdroj
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]]
|31
|[[Dopravní podnik Ostrava|DPO]]
|1927
|1997
|
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | titul = Vůz DP Ostrava #31 (KPS Brno mv)| url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/68900| vydavatel = seznam-autobusu.cz| miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-12-14| url archívu = https://web.archive.org/web/20190630145751/https://seznam-autobusu.cz/vuz/68900| dátum archivácie = 2019-06-30}}&lt;/ref&gt;
|-
|33
|[[Technické múzeum v Brne|TMB]]
|1927
|2000
|Vozeň v stave služobného vozňa ev. č. 8033
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | titul = Vůz TMB #8033 (Vagónka Kopřivnice MV) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/7856 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | mesto =  | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2018-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190630151306/https://seznam-autobusu.cz/vuz/7856 | dátum archivácie = 2019-06-30 }}&lt;/ref&gt;
|}
&lt;gallery&gt;
Súbor:Ostrava - Flickr - Infodad (35).jpg|Vozeň ev. č. 31 DPO
Súbor:Technické muzeum v Brně, depozitář MHD v Líšni (14).jpg|Vozeň ev. č. 8033 (33) v depozitári TMB v Líšni
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
* {{Preklad|cs|Tramvaje KPS série 28–33 (Ostrava)|17184501}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Električky KPS Brno}}

[[Kategória:Električková doprava v Ostrave]]
[[Kategória:Električky KPS Brno]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 1926]]</text>
      <sha1>6xrd5sfbbinr6166zzwamsxjuhpdh27</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dan Cornelius</title>
    <ns>0</ns>
    <id>644980</id>
    <revision>
      <id>8232421</id>
      <parentid>7080825</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:31:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232421</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3273" sha1="fzvr0zubqbpdq235sbbg0er9h61whrj" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Dan Cornelius
| Obrázok = Danko Jones-06-Dan Cornelius.jpg
| Popis obrázku = Dan Cornelius v [[Barcelona|Barcelone]] v roku 2010
| Rodné meno = Daniel Cornelius
| Dátum narodenia = {{dnv|1973|8|29}}
| Miesto narodenia = [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]
| Žáner = [[Punk rock]]&lt;br/&gt;[[hard rock]]&lt;br/&gt;[[garage punk]]&lt;br/&gt;[[garage rock]]&lt;br/&gt;[[blues rock]]&lt;br/&gt;[[blues punk]]
| Pôsobenie = [[bubeník]], [[spevák]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]]
| Hrá na nástroje = [[bicie]], [[spev]]
| Roky pôsobenia = [[1993]] – súčasnosť
| Súvisiace články = [[Deliuss]]&lt;br/&gt;[[Danko Jones]]&lt;br/&gt;Damn 13&lt;br/&gt;Doctor&lt;br/&gt;Rocket Science&lt;br/&gt;The Royals&lt;br/&gt;Sass Jordanová&lt;br/&gt;Alannah Mylesová&lt;br/&gt;Acid Test&lt;br/&gt;[[Lei]]&lt;br/&gt;Rubbersnake
}}
'''Daniel''' „'''Dan'''“ '''Cornelius''' (* [[29. august]] [[1973]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rocket Science website - The first official UNOFFICIAL website of the rock band Rocket Science|url=http://rocketsciencesite.tripod.com/danbio.html|vydavateľ=rocketsciencesite.tripod.com|dátum prístupu=2020-01-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20200129192609/http://rocketsciencesite.tripod.com/danbio.html|dátum archivácie=2020-01-29}}&lt;/ref&gt; je kanadský [[bubeník]], [[spevák]] a [[hudobný skladateľ|skladateľ]]. Je bývalým bubeníkom kanadského [[Rock|rockového]] tria [[Danko Jones]], kde po odchode z [[punk rock|punkovej]] skupiny [[Damn 13]] nahradil v januári 2006 predchádzajúceho bubeníka [[Damon Richardson|Damona Richardsona]]. V minulosti bol členom skupín [[iST]] a [[Doctor (skupina)|Doctor]] a spolupracoval tiež s interpretmi ako [[Rocket Science]], [[The Royals]], [[Sass Jordanová]], [[Alannah Mylesová]], [[Acid Test]], [[Lei (skupina)|Lei]] a [[Rubbersnake]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Drummerzone - Dan Cornelius|url=https://drummerszone.com/artists/dan-cornelius/8902/profile/#biography|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-1-29|vydavateľ=drummerzone.com}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti pôsobí vo vlastnom projekte [[Deliuss]].

== Diskografia ==
===So skupinou iST===
* ''Pokalolo Paniolo'' (2002)
===So skupinou Doctor===
* ''High Is as High Gets'' (2004)
===So skupinou Damn 13===
* ''Black Heart Northern Soul'' (2005)
===So skupinou Danko Jones===
====Štúdiové albumy====
* ''[[Never Too Loud]]'' (2008)
* ''[[Below the Belt (Danko Jones)|Below the Belt]]'' (2010)

====EP====
* ''Mouth to Mouth'' (2011)
====Kompilácie====
* ''[[B-Sides (Danko Jones)|B-Sides]]'' (2009)
* ''[[This Is Danko Jones]]'' (2009)

=== So skupinou Deliuss ===
*''[[Deliuss (album)|Deliuss]]'' (2017)

== Videografia ==
* ''[[Bring on the Mountain]]'' (2012)

== Filmografia ==
* ''[[Full of Regret (film)|Full of Regret]]'' (2010)
* ''[[Had Enough (film)|Had Enough]]'' (2010)
* ''[[I Think Bad Thoughts (film)|I Think Bad Thoughts]]'' (2011)
* ''[[Bring on the Mountain]]'' (2012)
* ''[[The Ballad of Danko Jones]]'' (2012)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Imdb_meno|id=nm4515017}}

{{Danko Jones}}

{{DEFAULTSORT:Cornelius, Dan}}
[[Kategória:Danko Jones]]
[[Kategória:Kanadskí bubeníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Toronta]]</text>
      <sha1>fzvr0zubqbpdq235sbbg0er9h61whrj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality</title>
    <ns>10</ns>
    <id>653292</id>
    <revision>
      <id>8232397</id>
      <parentid>8228148</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:56:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Pápež požehnal Sagradu Familiu</comment>
      <origin>8232397</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7493" sha1="j81rg4x6jf3t90kee0krwoj2xscbzsk" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | IIHF World Championships 2026 in Zürich 23 09 18 251000.jpeg | popis = zápas na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;

* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 |Pápež [[Lev XIV.]] požehnal najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty do [[Španielsko|Španielska]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Veľkolepá šou. Pápež požehnal novú vežu v slávnej Gaudího katedrále, nebo rozžiarili petardy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/815487-video-velkolepa-sou-papez-pozehnal-novu-vezu-v-slavnej-katedrale-nebo-rozziarili-drony/ | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>j81rg4x6jf3t90kee0krwoj2xscbzsk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232404</id>
      <parentid>8232397</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:09:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ MS vo futbale</comment>
      <origin>8232404</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8127" sha1="svgeiyvdgjsyalt7ozob8fqy0i6d70f" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | IIHF World Championships 2026 in Zürich 23 09 18 251000.jpeg | popis = zápas na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
*  {{HS/A/Udalosť | 2026-06-11 |Začali sa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 |MS vo futbale 2026]], ktoré sa konajú v [[Amerika|Amerike]], [[Mexiko|Mexiku]] a v [[Kanada|Kanade]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA zmenila na MS vo futbale tradíciu, ktorá trvá desaťročia. Reakcie fanúšikov sú rôzne | periodikum = Šport.sk | odkaz na periodikum = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ms-vo-futbale-2026-fifa-zmenila-tradiciu-ktora-trvala-desatrocia-2026061209061681260#google_vignette | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 |Pápež [[Lev XIV.]] požehnal najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty do [[Španielsko|Španielska]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Veľkolepá šou. Pápež požehnal novú vežu v slávnej Gaudího katedrále, nebo rozžiarili petardy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/815487-video-velkolepa-sou-papez-pozehnal-novu-vezu-v-slavnej-katedrale-nebo-rozziarili-drony/ | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>svgeiyvdgjsyalt7ozob8fqy0i6d70f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232405</id>
      <parentid>8232404</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:10:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8232405</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8130" sha1="akiggos3cihtin8ie9yjvblvy4tlklh" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | IIHF World Championships 2026 in Zürich 23 09 18 251000.jpeg | popis = zápas na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
*  {{HS/A/Udalosť | 2026-06-11 |Začali sa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 |MS vo futbale 2026]], ktoré sa konajú v [[Amerika|Amerike]], [[Mexiko|Mexiku]] a v [[Kanada|Kanade]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA zmenila na MS vo futbale tradíciu, ktorá trvá desaťročia. Reakcie fanúšikov sú rôzne | periodikum = Šport.sk | odkaz na periodikum = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ms-vo-futbale-2026-fifa-zmenila-tradiciu-ktora-trvala-desatrocia-2026061209061681260#google_vignette | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 |Pápež [[Lev XIV.]] požehnal najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty do [[Španielsko|Španielska]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Veľkolepá šou. Pápež požehnal novú vežu v slávnej Gaudího katedrále, nebo rozžiarili petardy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/815487-video-velkolepa-sou-papez-pozehnal-novu-vezu-v-slavnej-katedrale-nebo-rozziarili-drony/ | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>akiggos3cihtin8ie9yjvblvy4tlklh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232406</id>
      <parentid>8232405</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:11:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Obrázok FIFA 2026</comment>
      <origin>8232406</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8084" sha1="p9n7n1m1zdlyvd96dz43ckgyiruok7c" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | 2026 FIFA World Cup emblem.svg | popis = logo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|MS vo futbale 2026]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
*  {{HS/A/Udalosť | 2026-06-11 |Začali sa [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 |MS vo futbale 2026]], ktoré sa konajú v [[Amerika|Amerike]], [[Mexiko|Mexiku]] a v [[Kanada|Kanade]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA zmenila na MS vo futbale tradíciu, ktorá trvá desaťročia. Reakcie fanúšikov sú rôzne | periodikum = Šport.sk | odkaz na periodikum = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ms-vo-futbale-2026-fifa-zmenila-tradiciu-ktora-trvala-desatrocia-2026061209061681260#google_vignette | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 |Pápež [[Lev XIV.]] požehnal najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty do [[Španielsko|Španielska]] | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Veľkolepá šou. Pápež požehnal novú vežu v slávnej Gaudího katedrále, nebo rozžiarili petardy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/815487-video-velkolepa-sou-papez-pozehnal-novu-vezu-v-slavnej-katedrale-nebo-rozziarili-drony/ | vydavateľ = | dátum = 2026-06-11 | dátum prístupu = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-17 | pre epidémiu [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|eboly]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]] a [[Uganda|Ugande]] vyhlásila [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V provincii Južné Kivu na východe Konga potvrdili u pacienta prípad eboly, na výsledky ďalšieho čakajú. - Správy STVR | url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-provincii-juzne-kivu-na-vychode-konga-potvrdili-u-pacienta-pripad-eboly-na-vysledky-dalsieho-cakaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = }} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>p9n7n1m1zdlyvd96dz43ckgyiruok7c</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232408</id>
      <parentid>8232406</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:12:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>keď sa pridáva nová položka, treba súbežne aj odmazať najstaršiu; formulácia; obr.; MS vo futbale zrejme stači ako téma</comment>
      <origin>8232408</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6828" sha1="s0mfnd7m579kn6qa570gsoy4wbi2wvj" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|MS vo futbale]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg | popis = [[Sagrada Familia]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 | pápež [[Lev XIV.]] počas svojej apoštolskej cesty do [[Španielsko|Španielska]] celebroval inauguračnú omšu v barcelonskej bazilike [[Sagrada Familia]], kde zároveň požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista. K udalosti došlo symbolicky v deň stého výročia úmrtia architekta baziliky [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimanová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež požehnal vežu Ježiša Krista: Sagrada Família je katechézou z kameňov a svetla | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>s0mfnd7m579kn6qa570gsoy4wbi2wvj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232526</id>
      <parentid>8232408</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:14:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ MS + malé písmeno</comment>
      <origin>8232526</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6833" sha1="opq32vnay5vmz1zdi65uu6osmpjauhb" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|MS vo futbale 2026]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg | popis = [[Sagrada Familia]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 | pápež [[Lev XIV.]] počas svojej apoštolskej cesty do [[Španielsko|Španielska]] celebroval inauguračnú omšu v barcelonskej bazilike [[Sagrada Familia]], kde zároveň požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista. K udalosti došlo symbolicky v deň stého výročia úmrtia architekta baziliky [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimanová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež požehnal vežu Ježiša Krista: Sagrada Família je katechézou z kameňov a svetla | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>opq32vnay5vmz1zdi65uu6osmpjauhb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232544</id>
      <parentid>8232526</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:29:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232526|8232526]] používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená: Rada CERN-u je vlastné meno, názov toho orgánu, veľké písmeno je tam zámerne</comment>
      <origin>8232544</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6828" sha1="s0mfnd7m579kn6qa570gsoy4wbi2wvj" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|MS vo futbale]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | Σαγράδα Φαμίλια 2941.jpg | popis = [[Sagrada Familia]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-10 | pápež [[Lev XIV.]] počas svojej apoštolskej cesty do [[Španielsko|Španielska]] celebroval inauguračnú omšu v barcelonskej bazilike [[Sagrada Familia]], kde zároveň požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista. K udalosti došlo symbolicky v deň stého výročia úmrtia architekta baziliky [[Antoni Gaudí|Antonia Gaudího]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimanová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež požehnal vežu Ježiša Krista: Sagrada Família je katechézou z kameňov a svetla | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-31 | [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji 2026: Finále Švajčiarsko - Fínsko rozhodlo až predĺženie a gól zo 71. minúty - VIDEO, FOTO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/hokej-vysledok-finale-svajciarsko-finsko-na-ms-v-hokeji-2026-online-goly-video-foto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-25 | pápež [[Lev XIV.]] predstavil svoju prvú [[encyklika|encykliku]] s názvom ''[[Magnifica humanitas]]'' („Veľkolepé ľudstvo“), venovanú ochrane človeka v ére [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260525011 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-24 | vláda [[Péter Magyar|Pétra Magyara]] stiahla plán [[Maďarsko|Maďarska]] vystúpiť z [[Medzinárodný trestný súd|Medzinárodného trestného súdu]], ktorý prijala [[Viktor Orbán|Orbánova]] vláda počas návštevy súdom stíhaného izraelského premiéra [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] v apríli 2025. | zdroj = {{Citácia | titul = Maďarsko odvolalo zámer ukončiť členstvo v Medzinárodnom trestnom súde | periodikum = Teraz.sk | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-odvolalo-zamer-ukoncit-cle/965113-clanok.html}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-23 | [[Zlatá palma (Cannes)|Zlatú palmu]] na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] získala dráma ''Fjord'' rumunského režiséra Cristiana Mungiua, Veľká cena poroty bola udelená ruskému režisérovi [[Andrej Petrovič Zviagincev|Andrejovi Zviagincevovi]] za politický triler ''Minotaur''. Americká speváčka a herečka [[Barbra Streisandová|Barbra Streisandová]] bola ocenená čestnou Zlatou palmou. | zdroj = {{Citácia | titul = The 79th Festival de Cannes winners’ list | miesto = Paris | vydavateľ = Association Française du Festival International du Film | dátum vydania = 2026-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-23 | url = https://www.festival-cannes.com/en/press/press-releases/the-79th-festival-de-cannes-winners-list/}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-22 | Rada [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-u]] odporučila vybudovať 91-kilometrový Budúci kruhový urýchľovač, ktorý by nahradil [[Veľký hadrónový urýchľovač]] po skončení jeho prevádzky v roku 2041. | zdroj = {{Citácia | priezvisko = Cho | meno = Adrian | titul = It’s official: Europe physicists plan to build 91-kilometer particle collider | periodikum = Science | miesto = Washington, DC | vydavateľ = American Association for the Advancement of Science | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-05-26 | url = https://www.science.org/content/article/it-s-official-europe-physicists-plan-build-91-kilometer-particle-collider}} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|04|1969|11|22 | osoba = [[Marjane Satrapiová]] | popis = francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|28|1965|07|16 | osoba = [[Claude Lemieux]] | popis = kanadský hokejista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|24|1945|02|18 | osoba = [[Ján Plachetka]] | popis = slovenský šachista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|23|1949|04|08 | osoba = [[Philip Aaberg]] | popis = americký klavirista a hudobný skladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|22|1942|12|22 | osoba = [[Dick Parry]] | popis = anglický saxofónista}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|21|1939|01|28 | osoba = [[John McCreary Fabian|John M. Fabian]] | popis = americký astronaut}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|19|1951|06|29 | osoba = [[Pavel Zajáček]] | popis = slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|18|1941|03|19 | osoba = [[Ole Nydahl]] | popis =  dánsky budhista a učiteľ (láma) vadžrajánového budhizmu v tradícii tibetského smeru Karma Kagjü}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|17|1937|12|03 | osoba = [[Anton Švajlen]] | popis = slovenský futbalový brankár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|16|1952|02|16 | osoba = [[Karel Schelle]] | popis = český právnik, právny historik a advokát}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>s0mfnd7m579kn6qa570gsoy4wbi2wvj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia k šablóne:Hlavná stránka/Aktuality</title>
    <ns>11</ns>
    <id>656204</id>
    <revision>
      <id>8232375</id>
      <parentid>8228410</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:10:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ nová sekcia</comment>
      <origin>8232375</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41166" sha1="kh6br9rct97t66vybggittndev1efs9" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>kh6br9rct97t66vybggittndev1efs9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232381</id>
      <parentid>8232375</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:39:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ odpoveď</comment>
      <origin>8232381</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41431" sha1="8x7px6nodkn987zxjnm4l11huwlobs3" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>8x7px6nodkn987zxjnm4l11huwlobs3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232384</id>
      <parentid>8232381</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:41:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ odpoveď</comment>
      <origin>8232384</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41585" sha1="30cbho41igk1iy858f0f08ht6m1zvjm" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>30cbho41igk1iy858f0f08ht6m1zvjm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232394</id>
      <parentid>8232384</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:53:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ ad „prišiel pokrstiť kostol“</comment>
      <origin>8232394</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42028" sha1="i3t5skb7d4xhfcuvkeqt137c96rdtsc" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>i3t5skb7d4xhfcuvkeqt137c96rdtsc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232409</id>
      <parentid>8232394</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:13:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ odpoveď</comment>
      <origin>8232409</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42308" sha1="ryhbrdnkzpl8wzdvkblpr4gi3nchmf0" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ryhbrdnkzpl8wzdvkblpr4gi3nchmf0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232410</id>
      <parentid>8232409</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:14:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ @Safíček</comment>
      <origin>8232410</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42587" sha1="mxs39lm3fobt220yag4bue78z8gs78e" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>mxs39lm3fobt220yag4bue78z8gs78e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232411</id>
      <parentid>8232410</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:15:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pápež navštívil Barcelonu */ odpoveď</comment>
      <origin>8232411</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42748" sha1="p08iwpt5qz0j0ryqy25dibf4wsjkmc2" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>p08iwpt5qz0j0ryqy25dibf4wsjkmc2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232546</id>
      <parentid>8232411</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:32:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* MS vo futbale */ nová sekcia</comment>
      <origin>8232546</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42964" sha1="smkfgla3mdfzpbjvm07abtyvxae4yqk" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)

== MS vo futbale ==

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] k MS vo futbale by som pridal aj 2026 čo hovoríš? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>smkfgla3mdfzpbjvm07abtyvxae4yqk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232547</id>
      <parentid>8232546</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:34:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>/* MS vo futbale */ re</comment>
      <origin>8232547</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43259" sha1="lf4p20fmyjrcch7ga03olag6oqzbptz" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)

== MS vo futbale ==

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] k MS vo futbale by som pridal aj 2026 čo hovoríš? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 12. jún 2026 (UTC)

:Je to rubrika ''Aktuality'', takže je vcelku očakávateľné, že sa odkaz týka aktuálneho ročníka podujatia. Plus je tam žiadúce šetriť šírkou, preto je tam takýto titulok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>lf4p20fmyjrcch7ga03olag6oqzbptz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232548</id>
      <parentid>8232547</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:34:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* MS vo futbale */ odpoveď</comment>
      <origin>8232548</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43375" sha1="kk1rwzvk3bylzqi2kjnaqhbmfnuyxbx" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)

== MS vo futbale ==

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] k MS vo futbale by som pridal aj 2026 čo hovoríš? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 12. jún 2026 (UTC)

:Je to rubrika ''Aktuality'', takže je vcelku očakávateľné, že sa odkaz týka aktuálneho ročníka podujatia. Plus je tam žiadúce šetriť šírkou, preto je tam takýto titulok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>kk1rwzvk3bylzqi2kjnaqhbmfnuyxbx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232565</id>
      <parentid>8232548</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:08:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8232565</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43499" sha1="m9f1hmm0rs3ozboiw2gl6ssgtkw3sng" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)

== MS vo futbale ==

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] k MS vo futbale by som pridal aj 2026 čo hovoríš? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 12. jún 2026 (UTC)

:Je to rubrika ''Aktuality'', takže je vcelku očakávateľné, že sa odkaz týka aktuálneho ročníka podujatia. Plus je tam žiadúce šetriť šírkou, preto je tam takýto titulok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)
:::Súhlas s Teslatonom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:08, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>m9f1hmm0rs3ozboiw2gl6ssgtkw3sng</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232569</id>
      <parentid>8232565</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:10:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* MS vo futbale */ odpoveď</comment>
      <origin>8232569</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43681" sha1="2v0niumb898qnkxw2o0fymj2fmznp0p" xml:space="preserve">== Dopĺňanie nedávnych úmrtí ==
{{ping|Lalina|Pescan}} jedna prosba na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2020&amp;action=history]: ak je to trochu možné, zvážte pls. dopĺňanie nedávnych úmrtí súbežne aj do tejto aktualitovej šablóny. Charakterom aj návštevnosťou je to dokonca o niečo urgentnejšie, než ten článok o roku – tam to v princípe stačí dopĺňať aj nárazovo strojovo (čo zabezpečujem, aj keď teda už nie pravidelne každý mesiac), kdežto na hlavnej stránke (ktorá má ~100× vyššiu návštevnosť než čl. o roku) sú tie „aktuality“ kontraproduktívne, ak to tam má visieť zanedbané s N týždňov/mesiacov starým obsahom. Ja sa priebežne snažím aktualizovať tam aj úmrtia, aby to celé nešlo do stratena už po dvoch mesiacoch od hlasovania, no jeden človek to nemá šancu sám trvale udržiavať. Do budúcna sa budem snažiť zariadiť aj tu strojovú aktualizáciu, nateraz ale zmysluplnosť tejto rubriky stojí výhradne na záujme redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 30. september 2020 (UTC)
:Ak to bude možné, pozriem sa na to. Dátumy dopĺňam ak mám pár minút na edíciu, občas aj niekoľko týždňov po fakte, tak s tou aktuálnosťou to môže byť rôzne. [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:21, 30. september 2020 (UTC)

Zabúdam na ňu, sorry, ale zvyknem si.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:35, 30. september 2020 (UTC)

Veď dopĺňam, len niekedy sa zabudnem. Ešte to nemám v krvi, ale bude to lepšie, sľubujem.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:50, 20. december 2020 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, daj si prípadne medzi sledované aj stránku [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], nechávam ju denne refreshovať a pribúdajú tam z Wikiúdajov úmrtia, ku ktorým existuje tunajší článok (bez ohľadu na to, či už v ňom úmrtie bolo lokálne zapracované alebo ešte nie), takže je vhodná aj ako zdroj notifikácií ohľadom článkov vyžadujúcich aktualizáciu (resp. kontrolu/dozdrojovanie, ak zapracúval nejaký nováčik). Len pls. dávaj pozor na správnosť údajov pri copy&amp;pastovaní a vypĺňaní šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:58, 20. december 2020 (UTC)

::Vďaka, hneď som si ju pridala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:46, 20. december 2020 (UTC)

{{ping|Matroxko|Lalina|Jetam2}} kontrolujte pls. pri dopĺňaní úmrtí (resp. ideálne aj nezávisle od dopĺňania, cez sledované stránky) zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]], opakovane v tejto sekcii vynechávame nezanedbateľné množstvo úmrtí [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7180303] ku ktorým na skwiki existuje biografia. Nemáme tu pritom tých biografií toľko, aby bolo nevynutné robiť tu subjektívnu manuálnu selekciu, kto si zaslúži byť uvedený a kto nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:14, 22. marec 2021 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} OK, beriem na vedomie. Keď sa znormalizujem (zápal pľúc/covid), teraz sem chodím pomenej, budem dávať všetkých.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:56, 22. marec 2021 (UTC)

::Pevné zdravie, Lalina! Kontrolujem, zo zoznamu mám najviac údajov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:46, 23. marec 2021 (UTC)

{{ping|Andrej-airliner}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7207851]: toto je IMHO kontraproduktívne (nemá a nemôže to suplovať spravodajstvo) ak k veci nevieme ponúknuť žiaden konkrétnejší článok, tzn. v tomto prípade článok o udalosti alebo o novinárovi (dal by sa narýchlo preložiť [[:cs:Raman Pratasevič]]). Tie o Kazani a Mexiku dtto. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:00, 24. máj 2021 (UTC)
:{{ping|Teslaton}} Prataseviča som spravila.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 15:37, 24. máj 2021 (UTC)
::{{re|Lalina|s=1}} [[File:Symbol thumbs up.svg|16px|Palec|link=]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 24. máj 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Článok o tej hrôze som, samozrejme, chcela spraviť. Niekto ma už predbehol.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:41, 24. jún 2021 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Je to párvetový výhonok, zmysel má asi ak tak preklad [[:cs:Tornádo na Břeclavsku a Hodonínsku]], obsah sa ale bude, predpokladám, ešte dosť vyvíjať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 24. jún 2021 (UTC)
::{{ping|Teslaton}} IP bola rýchlejšia.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 01:02, 25. jún 2021 (UTC)
:::Áno, existencia výhonku je ale nepodstatný detail, pokiaľ ide o otázku, či napísať/preložiť o tej veci normálny zmysluplný čl. Pokiaľ teda nie si poverčivá, nezakladáš si na &quot;zakladateľstve&quot; čl. alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:11, 25. jún 2021 (UTC)
::::{{ping|Teslaton}} Poverčivá nie som a na &quot;zakladateľstve&quot; si určite nezakladám, ale článok o takejto tragédii určite patrí. Aj bez porovnávania s niektorými existujúcimi článkami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:08, 25. jún 2021 (UTC)
:::::Ok, už asi každý trochu o inom... Proti zmienke v rubrike pri existencii hesla samozrejme nič nemám. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:22, 25. jún 2021 (UTC)

{{ping|Teslaton}} Aká selekcia? To je nestíhačka spojená so sklerózou.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:45, 27. január 2022 (UTC)
:{{re|Lalina|s=1}} Ok, trochu ťa po skúsenostiach z cswiki podozrievam, že osoby do toho zoznamu úmrtí v slote subjektívne selektuješ... ;) Pričom na skwiki na to fakt nie je dôvod, aj bez selekcie tam každé meno visí relatívne dlho, ~tri-štyri týždne. Kontroluj teda pls. pri dopĺňaní mien strojový zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] (odkaz na neho som doplnil aj do ''Pozri aj'' v [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]), či tam nie sú nejakí prehliadnutí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:46, 28. január 2022 (UTC)

:{{ping|Teslaton}} Ten zoznam sledujem, aj na cs wiki, aj de wiki. Ale teraz som mala totálny blázninec, dúfam, že sa nič podobné nezopakuje.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:19, 29. január 2022 (UTC)

{{ping|Peko}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7389715]: červené wl. v úmrtiach pls. len ak plánuješ operatívne založiť dotyčnú biografiu. Inak sem zaraďujeme len existujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 26. máj 2022 (UTC)
: Neplánujem :-( --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 22:24, 26. máj 2022 (UTC)
:: {{re|Peko|s=1}} Škoda... :( Nič, doplnil som aspoň preklad z cs, dolaď prípadne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 26. máj 2022 (UTC)

== Červené odkazy ==
{{Re|Teslaton}} Ahoj, myslím, že práve na hlavnej stránke (ako na jedinej) by červené odkazy nemali byť, leda že bezprostredne plánuješ založiť články o tých osobnostiach.--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:54, 13. september 2022 (UTC)
:{{re|Lišiak|s=1}} Súhlasím, no len čiastočne. Nemala by tam byť IMHO aktualita, ku ktorej neexistuje žiadne nosné heslo (tzn. nevieme k položke poskytnúť žiadnu netriv. pridanú hodnotu vo forme článku). V prípade, kde časť nosných hesiel existuje (tzn. nejakú pridanú hodnotu poskytnúť vieme; tu to bol [[Viliam Karas]]), staval by som sa k ostatným relevantným wl. v položke už rovnako ako kdekoľvek inde – ak ide o encyklopedicky významné heslá, nechal by som ho ako wl. bez ohľadu na existenciu/neexistenciu hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:01, 13. september 2022 (UTC)
::Hm, chápem tomu argumentu, no osobne hlavnú stránku pokladám skôr za ''výkladnú skriňu'' slovenskej Wikipédie a&amp;nbsp;červený odkaz (predpokladám) čitateľovi skôr navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme. Hoci tuto to nie je až tak závažné ako pri udalostiach či pod. a&amp;nbsp;možno predpokladať, že ten článok beztak zakrátko vznikne. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 21:18, 13. september 2022 (UTC)
:::Ad ''„navodí pocit, že tu toho ešte veľa nemáme“'': no to jednak skutočne nemáme (a ešte o niečo horšie je to s priemernou kvalitou a aktuálnosťou toho, čo máme) :D, dojem na základe HP ale myslím nie je zas tak hrozný. Momentálne tam sú z desiatok prítomných wl. červené všeho všudy &lt;s&gt;tri&lt;/s&gt;dva, vrátane čl. mesiaca (odkiaľ ich osobne tiež neodstraňujem, keď ho tam niektorý mesiac dávam a ostatní zrejme rovnako nie, keď si pozrieš [[Wikipédia:Odporúčané články|archív]]). Tzn. ak niečo navodzujeme, tak skôr výrazne optimistickejší stav, než je realita... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:30, 13. september 2022 (UTC)

{{ping|Lišiak}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7478231 toto] ale pls. fakt nie bez článku. Plánuješ ho založiť? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:26, 24. október 2022 (UTC)

:V poriadku čo sa týka rv., cez víkend na tom popracujem. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 06:49, 25. október 2022 (UTC)

== Non-breaking space ==

Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7440669 úprava z&amp;nbsp;13:12, 22. september 2022]: Pri číslach by bolo dobré mať medzi tisíckami nedeliteľnú medzeru, napr: &lt;source lang=&quot;html&quot;&gt;1&amp;nbsp;300 ľudí&lt;/source&gt;

Osobne pri textoch na hlavnej stránke preferujem „neviditeľnú“ nedeliteľnú medzeru (Alt+0160 na Windowse, resp. ikonka medzery v&amp;nbsp;editools pod editačným oknom) aj za predložkou, keďže to opticky pôsobí lepšie (hoci to neupravuje pravopisná ani technická norma, pozri [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ JP JÚĽŠ SAV]). Samozrejme s&amp;nbsp;mierou. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:41, 27. september 2022 (UTC)

:JJ, na miestach thousand separátora ich tiež zvyčajne vkladám, za predložkami príležitostne, keď pre rýchlosť nezabudnem. Nevidím ale moc dôvod vkladať niektoré entitou a iné ako znak, na funkciu by to nemalo mať vplyv, akurát entity vidno v zdrojáku, znaky nie (na cs aj en sú preto zaužívané entity, tu skôr znaky). Ďalšia vec je podpora v editoroch, tuším wikEd mal so znakmi problém, riešil som to svojho času s autorom, ako kompromis tam myslím doplnil tichú konverziu na entity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 27. september 2022 (UTC)

==  Annie Ernaux/-ová ==

{{ping|Vasiľ|s=1}} Nože, skús to prechýlené priezvisko vysloviť, že či Ti to pôjde a dá zmysel. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 12:16, 6. október 2022 (UTC)

{{ping|Teslaton|s=1}} Nuž ja len že prechýlená výslovnosť je [ernóová] (porovnaj [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Bordeaux Bordeaux], ktoré napriek nesklonnosti nemáme problém použiť vo vete). Tak „krásne znejúci“ patvar, ktorému sa dalo vyhnúť poukázaním na to, že ide o známu umelkyňu, pričom niektoré médiá to aj tak používajú ([https://www.webnoviny.sk/nobelova-cena-za-literaturu-ide-francuzskej-spisovatelke-annie-ernaux-video/ SITA], ''[https://kultura.sme.sk/c/23026473/nobelova-cena-literatura-2022.html SME]'', ''[https://dennikn.sk/3042665/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-francuzska-spisovatelka-annie-ernaux/ Denník N]'', staršie aj ''[[Rak (Revue aktuálnej kultúry)|RAK]]'' 2006 či ''Revue svetovej literatúry'' 2009), rovnako jej pod tým menom publikovali dva slovenské preklady (prekl. Katarína Kenížová-Bednárová vo vyd. Causa editio 1994, Mária Michalková Rovná vo vyd. Inaque 2021). Že to [https://www.teraz.sk/magazin/nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-fra/665363-clanok.html TASR] či ''[https://www.aktuality.sk/clanok/HUCKtOo/nobelova-cena-za-literaturu-je-v-rukach-francuzky-annie-ernauxovej/ Aktuality.sk]'' prechyľujú ma neprekvapuje, nakoľko publicistický funkčný štýl je odlišný od toho odborného, vstupuje tam element identifikácie pohlavia pre širokú cieľovú skupinu čitateľov. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 14:07, 6. október 2022 (UTC)

Bez problémov prechýliteľné priezvisko, azda ten najjednoduchší prípad. PSP to jasne uvádza, prípadne aj [https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/jazykove-okienko/pouzivanie-koncovky-ova-v-zenskych-priezviskach/ ministerstvo]{{break}}Rovnako nájdeš prechýlenú podobu (ak už nutne potrebuješ) v RSL [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Ernauxov%C3%A1&amp;theme=system], z publicistiky napr. ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' [https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/642756-nobelovu-cenu-za-literaturu-udelili-francuzke-annie-ernauxovej/].{{break}}Z odbornej napr. {{beliana|4|francúzska literatúra|558}}, resp. {{beliana|4|Ernauxová, Annie|152}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:39, 7. október 2022 (UTC)

:Ja nežiadam ďalšiu copypastu o prechyľovaní, len som sa pýtal, že či to prechýlené meno aj vieš vysloviť a či si s tým spokojný. (Mimochodom, slovenské preklady knižne vyšli pod menom ''Anni Ernaux'', takže práve tento fakt by mal byť prvoradý.) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:12, 7. október 2022 (UTC)

:V Beliane je výslovnosť uvedená ako [erno-], čo mi pre približné vyslovenie stačí. Správnu francúzsku výslovnosť napodobniť nedokážem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:42, 7. október 2022 (UTC)
::Pan Vasil tak asi v té Belianě mají chybu, když je tam uvedena taková blbost.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:00, 7. október 2022 (UTC)
:::JJ a „chybu“ ste zjavne prevzali aj na cswiki, viď [[:cs:Annie Ernauxová]]... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 7. október 2022 (UTC)
:::Ne, já jsem myslel pouze vyslovnost Ernaux jako [erno]. To je fakt špatne. Francouzská výslovnost by měla být [ernó]. Toť vše.--[[Špeciálne:Príspevky/147.251.238.107|147.251.238.107]] 21:21, 7. október 2022 (UTC)
:::Nebolo by to prvýkrát, čo ''soudruzi z Beliany udělali chybu''. {{Úsmev|;)}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:05, 7. október 2022 (UTC)

:::{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ERNAUX(OVÁ), Annie
| priezvisko = Fryčer
| meno = Jaroslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7277-130-2 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 760
| strany = 266
}} rovnako píše výslovnosť ako „[erno]“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 16:06, 11. október 2022 (UTC)
::::Čiže bez -ová? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:22, 11. október 2022 (UTC)

::::Naznačená je výslovnosť priezviska, ktorá by pre čitateľa mohla byť problemаtická. Ako sa vyslovuje -ová slovník skutočne neuvádza. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:33, 11. október 2022 (UTC)
::::{{ping|Vasiľ}} Pane kolego, dovolil bych si nesouhlasit. Podle {{Citácia knihy
|titul=Výslovnost a skloňování cizích jmen v češtině 4: francouzská osobní jména
|priezvisko=Zeman
|meno=Jiří
|vydavateľ=Gaudeamus
|miesto=Hradec Králové
|rok=2003
|isbn=80-7041-869-9
|strany=20}} jde o výslovnost : „...Ernaux [ernó] - Ernauxova [Ernózová].&quot;----[[Špeciálne:Príspevky/147.251.235.135|147.251.235.135]] 20:56, 11. október 2022 (UTC)

== Aktuality bez nosných článkov ==

{{ping|Lišiak}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7491677]: skús, ak je to možné, dodržiavať zakladanie noviniek len k udalostiam, ku ktorým máme pridanú hodnotu v podobe nejakého nosného článku. V prípade raketového útoku by to bol ekvivalent [[:en:2022 missile explosion in Poland]], v prípade populácie [[:cs:Světová populace]]. Pri tom prvom rolu s veľkým prižmúrením oka preberá wl. na [[S-300]] (ide ale nateraz o nepotvrdenú hypotézu), to druhé je s wl. na OSN a Zem (čo je čl., kde sa populácia ani že okrajovo nerieši) čistý čaj. Úlohou tejto rubriky nie je preklápanie spravodajstva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 16. november 2022 (UTC)

{{ping|FYI2023}} Ad zemetrasenie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7665339]: aj tu pls., nevkladaj aktuality, ku ktorým nemáme relevantné konkrétne nosné heslo (v tomto prípade by to bol článok o tomto konkrétnom zemetrasení). Ambíciou tej rubriky nie je prinášať generické spravodajstvo, na to sú na webe iné služby, ktoré to dokážu robiť lepšie. Tu sa (v tvojej verzii) čitateľ mohol dozvedieť niečo viac o pojme východné Slovensko a o meste Humenné, čo je v kontexte správy dosť nízka pridaná hodnota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:35, 10. október 2023 (UTC)

== Podiel ==

{{ping|Teslaton}} Nezúfaj, nie si jediný. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:15, 16. október 2023 (UTC)

{{Re|Teslaton}} Tiež to kontrolujem, ale väčšinou sa k aktualizácii dostaneš skôr než ja. Takže aj to je odpoveď. :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:33, 16. október 2023 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Nejdem sa hádať, no skúsenosť je, že keď sa zaprisahám, že to budem nejaké týždne ignorovať, spravidla sa tam začnú voči zoznamu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Wiki%C3%BAdaje/Ned%C3%A1vne_%C3%BAmrtia] (ohľadom ktorého som sa viac krát snažil apelovať aby mal sledujúcich; zatiaľ má celých dvoch aktívnych...) kumulovať mená, ktoré všetci ostentatívne obchádzajú, dosť často aj vrátane samotného zapracovania úmrtia do biografie. Ako do článkov rokov dopĺňam chýbajúce úmrtia raz mesačne botom, no táto šablóna má fakt aký-taký zmysel len pri ~každodennej manuálnej aktualizácii, keď sa to necháva vyhnívať, pôsobí to na tej hlavnej stránke skôr kontraproduktívne – že tu „zdochol pes“ (ospravedlňujem sa tým nebožtíkom). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:02, 16. október 2023 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Pripomína mi to situáciu keď som raz na brnenskej hlavnej ulici kupoval fornetky. Spýtal som sa či môžem platiť tisícovkov (korún). Obsluha povedala, že v poriadku. Naložila teda fornetky do sáčku a začala šomrať na moju tisícku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:24, 17. október 2023 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Hĺbku analógie asi nie som schopný plne vyextrahovať, ale ako príbeh dobrý... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:01, 17. október 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Pardon, asi ušla odpoveď. Chcel som tým povedať, že keď už tú tisícku akceptovala tak by nemala následne na ňu šomrať. Ak by rovno povedala nie, mohol som platiť inak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:30, 30. november 2023 (UTC)

{{re|Jetam2|Lalina|s=1}} Len pingujem pre protokol ohľadom stavu aktualizácie... Aktualita za 30 dní žiadna, poslednú máme ešte z októbra (nie že by nič nebolo, len akosi nikto nedopĺňa), úmrtia chýbajú min. tri (Čechmánek, Cleavová, Sternhagenová). Ako reálne – má zmysel to tam mať, keď zjavne dokopy nikoho nebaví sa tomu venovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:20, 30. november 2023 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Pre protokol: nepáči sa mi tento prístup. Rovnako si aktuality mohol doplniť aj ty. Alebo si si dal znovu svoj odstup, aby si nás z diaľky odsledoval či podáme výkon a následne sprdol? Rovnako mohli aktualizovať aj iní redaktori a redaktorky, prečo pinguješ len mňa s Lalinou? Nie si mojim úkolníkom.
:Dnes ráno som sa dozvedel o Kissingerovej smrti a hneď ako som mohol som to chcel zapracovať do šablóny a do článku. Kým som sa k tomu dostal, videl som, že článok už aktualizoval Vasiľ. Neaktualizoval ešte šablónu. Tak som si pomyslel, že mu to nechám keď to začal, ale druhá myšlienka bola, že radšej nie, nech sa na to nezabudne a tak som dnes ráno Kissingera pridal hneď ako to bolo možné. Skús neúkolovať a radšej ísť dobrým príkladom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:23, 30. november 2023 (UTC)

::{{re|Jetam2|s=1}} Nie, to chápeš úplne zle, neúkolujem nikoho. Skúsil som prosto po mesiacoch, čo som to jedným okom permanentne sledoval a priebežne dopĺňal, minimálne keď som mal už „fakt blbý pocit“ z veľkej neaktuálnosti (tzn. „išiel príkladom“, ako vravíš, veď stačí nazrieť do histórie resp.  [https://xtools.wmcloud.org/articleinfo/sk.wikipedia.org/%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1%20str%C3%A1nka/Aktuality]) – cvične to mesiac vôbec neriešiť. Čisto či je to samostatne životaschopný koncept, či to nie je „súkromná zábavka“ dvoch-troch ľudí, z ktorých keď jeden-dvaja nemajú čas, zostane to mŕtve. A zjavne to životaschopné moc nie je. Preto sa reálne pýtam, či si radšej poctivo nepriznať, že proste fajn, vyskúšali sme, a zistili sme, že nemáme nateraz potenciál dlhodobo tu udržiavať v chode takéto pozlátka, vyžadujúce permanentnú priebežnú opateru. Vás dvoch pingujem len preto, že ste tu sami reagovali (+ teda patríte do okruhu tých zopár ľudí, ktorí to tiež príležitostne udržiavali pri živote), nie ako nátlak. To je celé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:20, 30. november 2023 (UTC)

:::{{Re|Teslaton}} Rovnako by som si mohol dať tú cvičnú pauzu a pýtať sa kde si bol a či to má zmysel atď. Preto mám pocit, že pinguješ trochu nesprávnych ľudí. Ak to chceš pozdvihnúť, čo tak pingnúť tých, čo pravidelne prispievajú, ale nie možno sem?
:::Napríklad námatkovo {{Ping|Georgeo88}}, {{Ping|Vasiľ}}, {{Ping|CaeCalig}}, {{Ping|‎Fillos X.}}, {{Ping|‎KormiSK}}, {{Ping|‎Pelex}}, {{Ping|DurMar12}}, {{Ping|OJJ}} nechcete občas prispieť do noviniek?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:32, 30. november 2023 (UTC)
::::Novinky v zmysle aktuality či ako? Popravde moc nerozumiem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:46, 30. november 2023 (UTC)
:::::Hej, rubrika hlavnej stránky, ku ktorej je táto diskusná stránka... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 30. november 2023 (UTC)
::::::{{Re|Jetam2}} Celý zmysel asi musíte posúdiť ostatní, lebo ja by som bol osobne dosť kritický k výberu aktualít.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:53, 30. november 2023 (UTC)
:::::::{{re|Pelex|s=1}} Veď skús prípadne konkrétne nejaké príklady, ktoré ťa vyrušili. Ako za mňa je výber podriadený predovšetkým existencii relevantného nosného hesla (navyše v stave aspoň zhruba „hodnom“ privedenia návštevníkov, tzn. nie substub, nie insitné povrchnosti, atď.). V podstate som vďačný za každú takúto koincidenciu, kedy sa existencia takého hesla „zíde“ s nejakým aktuálnym dianím, nie je to moc v rovine, že by sa dalo nejak rozšafne vyberať. Ak zachytávaš prípady nejakých premrhaných príležitostí v tomto smere, pokojne sám zaraď, alebo aspoň hoď návrh do diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:12, 30. november 2023 (UTC)
::::{{Re|Jetam2|s=1}} Pomáhám s článkem/obrázkem. Co se týče rubriky aktuality, nehodlám se výrazně zapojovat, protože sám nemám jasnou představu, podle jakého klíče aktuality volit. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:42, 1. december 2023 (UTC)
:::::{{Re|OJJ|Pelex|s=1}} Vyberal by som aktuality, ktoré, ako spomínal Teslaton, majú svoj článok. Môže byť aj novo založený. A zároveň aktuality čo majú spoločenský dosah/dopad alebo zaujímajú širšiu časť ľudí v slovensko-hovoriach a sk.wiki čítajúcich oblastiach. Veci typu voľby, vojny, zemetrasenia, vymenovania vlády, vyššie položených funkcionárov typu pápež, tajomník OSN z domácej pôdy napr. ústavní sudcovia, náčelníci generálneho štábu. Zaradil by som aj politické, kultúrne, športové či vedecké dianie: ocenenia typu Nobelove ceny či Oskary, ale aj lokálne Biele vrany, Anasoft litery, vedecké objavy, vesmírne misie, majstrovstvá v rôznych športoch, Olympijské a Paralympijské hry, Tour de France, momentálne aj COP28 (ale zatiaľ nie je článok). Sem-tam by som pridal aj zaujímavosti, ktoré nemajú až taký dopad, ale zaujmú. Niečo typu: pí bolo vypočítané do 6. biliónteho čísla. Nezaraďoval by som lokálnejšie veci typu: rezignoval primátor Levoče, bol odvolaný minister dopravy v Nemecku, voľby v Senegale, otvorenie letiska na Sumatre, súťaž krásy v Mexiku a tak. Myslím, že o takých veciach by ani veľa ľudí nepísalo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:32, 1. december 2023 (UTC)

::{{Re|Teslaton}} No, v prvom rade, históriou stránky by som sa úplne neoháňal. Aktualizácií za október napríklad (od toho 16.10., čo sa to tu riešilo, do 31.10.) si urobil 7, čo je tretina celkových aktualizácií (celkom 21), ale okrem toho si urobil 10 drobných úprav (štylistika, WL, obrázok; z čoho 2  sa dali spojiť s inými). Na stránke prebehlo za tie 2 týždne celkom 37 úprav, tvojich nových aktualizácií bolo 7, malých upravovacích 10, takže síce si na stránke urobil najviac úprav, ale nie nutne najviac aktualizácií udalostí. Tým nechcem povedať, že by si prispievať nemal, ale to číslo v Xtools je trochu nafúknuté (tiež i tým, že si neoznačuje úpravy správne ako drobné, keď sú skutočne drobné, ale prakticky všetky). 
:: Každopádne má Teslaton pravdu v tom, že tento mesiac tá šablóna kompletne zakapala - prvá aktualizácia, ktorá bola pridaná (z 29.11.) a nebolo to úmrtie, bola pridaná včera (a učinil tak Jetam), dovtedy na stránku pribudlo len niekoľko úmrtí. Tie ďalšie dve (z 21.11. a 30.11.) boli dodané až potom. Ak má stránka plniť úlohu aktualít, tak by skutočne mala byť aktualizovaná častejšie.
:: Ja sa však plne priznám (a reagujem na ping od {{Re|Jetam2}}), že som absolútny ignorant bežného denného diania vo svete a vôbec nesledujem, čo sa deje. Volil som našťastie poštou mesiac pred voľbami, inak by som ani nevedel, že sú; obdobne to platí i o iných veciach. Správy a podobné veci nečítam, televíziu nesledujem, takže ja nie som úplne vhodná osoba na to tieto veci vykonávať. Pokiaľ to skutočne nie sme kolektívne schopní (resp. nie je niekto konkrétny ochotný) to robiť pravidelne, pridávam sa k Teslatonovi a hlasujem za to, aby sa táto rubrika minimálne dočasne zrušila. Dávam ešte na zváženie touto cestou i {{Re|V0lkanic}}, či by chcel s týmto pomôcť. Viem však, že toho má teraz veľa, takže nedávam ako úlohu.
:: Čo sa týka Obrázku/Článku, ktoré spomínal {{Re|OJJ}}, nebolo by inak rozumnejšie predpripraviť ich na celý rok, umiestniť na nejakú stránku, ktorá sa bude meniť po mesiacoch ([https://en.wikipedia.org/wiki/Help:Magic_words#Other_variables_by_type napríklad pomocou Magic words], ako je {{tl|CURRENTMONTH}} napr.), ako je to na rôznych Portáloch? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 1. december 2023 (UTC)

::: {{Re|KormiSK}} Hej, teraz to trochu zakapalo, ale v ostatných mesiacoch to nebežalo úplne zle. Aj teraz sa chystám pridať ďalšiu novinku. Ak sa neorientuješ v správach, môžeš sa stať (ak ešte nie si) sledovateľom robota, ktorý z Wikidát ukazuje úmrtia. Spomínal ho vyššie Teslaton.
::: Myslím, že obrázok a článok je trochu iná téma, ale asi by som nešiel automatickou cestou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:11, 1. december 2023 (UTC)

::: {{re|KormiSK}} Ako pozri sa, investoval som už len do samotného procesu prípravy a zapracovania tejto vtákoviny vyložene že množstvá hodín života, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/N%C3%A1vrhy/Arch%C3%ADv_2020#Aktuality_na_hlavnej_str%C3%A1nke]. Pripravoval som varianty návrhov, popísal tony textu, prehrabúval sa pripomienkami, čo sa dalo zapracúval, navytváral k tomu všetkú šablónovú infraštruktúru, štýlovanie, odkazy z ktorých sa dá čerpať obsah, N-krát denne aktualitzovaný SPARQL report k úmrtiam. Absolútne som netúžil stať sa aj „zodpovedným redaktorom“ tej rubriky, napriek tomu som sa ním de facto stal, pretože ďalších participujúcich, ktorí by týždne chýbajúce aktuality alebo pribúdaje nezapracované úmrtia vnímali ako nežiadúci stav (z reputačného hľadiska, keď už to tam máme) a pociťovali akúsi zodpovednosť systematicky to riešiť, je proste dlhodobo žalostne málo (vďaka [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:Lalina|Lalina]], [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] a ďalších zopár, na ktorých ochote investovať do toho čas rovnako stojí to, že to ešte úplne nezakapalo). Čo sa týka štatistiky, máš tam hneď vedľa aj druhý koláč podľa objemu, ale to je jedno, dik za zhodnotenie, že vlastne sa nemám čím „oháňať“, to vždy poteší... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 1. december 2023 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Špecificky som povedal, že si urobil kopu práce (i odhliadnutím od prípravy samotnej šablóny, ale zďaleka nie jediný alebo sám, to je celé, na čo som poukazoval, i keď o tom hovoríš, ako by sa o to nikto iný nestaral (tak vo finále celý tento thread začal). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:19, 2. december 2023 (UTC)

:::::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, netvrdím že sám, narážam na zastupiteľnosť – že keď už jeden-dvaja (z tých čo vedú ten prvý koláč s takmer vzorovým exponenciálnym poklesom – každý ďalší ~1/2 úprav predošlého – ktoré má tú vlastnosť, že na prvých ~4 paritcipujúcich stojí ~90% zábavy) na čas vypadnú, celá vec má tendenciu zakapať, resp. prestať plniť účel. Čo je bohužiaľ pattern platný často aj na ďalšie aspekty, týkajúce sa HP, poťažmo celej skwiki. Alebo ešte inak: celá robota síce na jednom človeku nestojí, no predvídateľné spoľahlivé napĺňanie už dosť často áno. Snáď ale teda rozruch na čas zaberie (podobne ako ten nedávny k obrázkom a zaujímavostiam) a participujúcich nejak symbolicky pribudne. Chce to akurát teda skôr seniornejších redaktorov s nejakým minimálnym citom pre výber a štylizovanie (mimo úmrtí, na tie stačí ochota, schopnosť overiť si v zdrojoch, či ide o reálne doložené úmrtie – na WD sa tiež nájdu vandali a vtipálci, takže aj prítomnosť v tom reporte treba brať s rezervou; a dôslednosť pri vypĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 2. december 2023 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} Možno netvrdíš, ale pôsobí to tak. Presne preto ten thread začal, pretože evidentne nie som sám, kto má pocit, že vravíš, že si jediný, kto sa o to stará. Inak so všetkým súhlasím, zas a opäť narážame na to, že nemáme úplne ľudí, ktorí by udržiavali veci, ktoré potreba aktualizovať priebežne a pravidelne. Ja sa občas môžem o niečo pokúsiť, ale nič nesľubujem. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 3. december 2023 (UTC)

:::{{Re|KormiSK}} Díky za důvěru, vážím si jí, nicméně nejsem si úplně jistý, jestli je v mých možnostech se projektu slovenské Wikipedie v této době nějak více věnovat. Nicméně, momentálně se snažím každý den přidávat aktuality na [https://cs.wikinews.org/wiki/Wikizprávy:Hlavní_strana české Wikizprávy]. Pokud by o to byl zájem, nemám vůbec žádný problém s tím, aby byly mé příspěvky na Wikizprávách překládány do slovenštiny a, je-li to u dané aktuality uznáno za vhodné, vkládány jako aktualita do této šablony. Jak jsem již ale uvedl, já sám osobně nemám úplně kapacitu se během školního roku, nyní navíc pár měsíců před maturitou a přijímačkami na VŠ, věnovat třem projektům najednou, a jsem rád, že mi tak nějak zbývá čas na cswiki a cswikinews. Dále, ono to z mé pozice není tak úplně jednoduché, protože slovenština samozřejmě není moje mateřština a na slovensku nežiji. To komplikuje situaci hned dvěma způsoby: a) nejsem si úplně jistý, zda bych byl schopen doplňovat aktuality dostatečně relevantní pro Slovensko, resp. určitě bych to zvládl, ale zabralo by to další čas a úsilí, protože slovenský tisk sice sleduji, ale určitě ne na každodenní bázi jako ten český (tím je navíc do jisté míry pro mě omezen i kontext některých zpráv). No a za b) bych musel danou zprávu navíc vždycky přeložit do slovenštiny, a to i s citací el. periodika do slovenského formátu. Jistě, to v principu není samo o sobě markantní problém, ale v kontextu s mojí narůstající časovou vytížeností (věnovat čas skwiki + zároveň dění na Slovensku), ne-úplně adekvátním přehledem v rámci Slovenska (zprávy na Slovensku sleduji teprve od r. 2022, chybí mi širší rozhled a historický kontext) a slovenštinou jako ne-mateřštinou, by to pro mě nebyl aktuálně úplně snadný úkol. Chvíli bych to asi zvládal, ale nerad bych to tlačil na dřeň a wikivyhořel... :D Každopádně ještě jednou upozorňuji na projekt Wikizpráv, kam mimochodem občas něco ze Slovenska skutečně přidám (hlavně teď, když byly ty volby, toho bylo i docela dost). Nebojte se z něj aktuality čerpat. --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 13:42, 3. december 2023 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Nemyslím, že tu prebieha nejaká selekcia. Ak ťa má rubrika vytáčať, tak ju jednoducho nechaj tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:47, 14. január 2024 (UTC)

== Lev XIV. ==

&lt;strike&gt;{{Re|Teslaton}} Nebude to skôr americký kardinál peruánskeho pôvodu? Narodený v Chicagu, takže automaticky americký občan (ius soli). --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:02, 8. máj 2025 (UTC)&lt;/strike&gt; Ignoruj. --&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 18:04, 8. máj 2025 (UTC)

== Dopĺňanie do Aktualít ==

Dobrý večer! Mohol by som sa pridať k redaktorom, ktorý prispievajú do aktualít? Viem prispievať do nich zaujímavé udalosti. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:33, 2. jún 2026 (UTC)

:Tak je nejprve zkus navrhovat sem do diskuse, aby se vidělo, nakolik budou &quot;zaujímavé&quot;... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:34, 2. jún 2026 (UTC)
::Dobre --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:39, 2. jún 2026 (UTC)
:::Naposledy som dával [[Eurovision Song Contest 2026]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:40, 2. jún 2026 (UTC)
::Potom prosím napíšte či môžem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:38, 3. jún 2026 (UTC)

:{{re|Safíček}} Prosim ťa, začni najprv tým, že dokážeš produkovať jednoduchú encyklopedickú tvorbu, resp. realizovať jednoduché úpravy tak, aby ich nebolo potrebné revertovať alebo prekopávať ako vyložene odfláknuté. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:42, 2. jún 2026 (UTC)
::Len som sa pýtal lebo je to oblasť o ktorú sa zaujímam sám si hovoril, že si takú mám nájsť. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:47, 2. jún 2026 (UTC)
:::{{re|Safíček|s=1}} Viď [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]], s ohľadom na doterajšie výstupy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:51, 2. jún 2026 (UTC)

== Víťaz MS v hokeji 2026 ==

[[31. máj]] - [[Fínsko]] vyhralo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:05, 3. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:07, 3. jún 2026 (UTC)

== Výhra Paris Saint-Germain ==

[[31. máj]] - futbalový klub [[Paris Saint-Germain FC]] vyhral proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]  4:3 po penaltách v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:54, 4. jún 2026 (UTC)
:{{re|Safíček|s=1}} Toto nie je futbalový ani športový portál. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 4. jún 2026 (UTC)
::Pardón oprava @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]:
::[[31. máj]] - [[Paris Saint-Germain FC]] sa stal víťazom [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:32, 4. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:04, 5. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Toto neslúži úplne ako nástenka správcov, v zmysle, že „zadáš úlohu osobe →  on splní úlohu“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 5. jún 2026 (UTC)
:::Nie len som mal ukázať, že čo by som sem pridával tak preto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 5. jún 2026 (UTC)

== Pápež navštívil Barcelonu ==

[[10. jún]] - [[Pápež]] [[Lev XIV.]] prišiel do [[Barcelona|Barcelony]] pokrstiť najvyšší kostol sveta [[Sagrada Familia]] vrámci svojej cesty po Španielsku. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 12. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Neviem či je tento „inštitút“ (diskusná stránka) zrovna najvhodnejší na masívnejšie oznamovanie udalostí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:39, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej môžem pridať aj do šablóny☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:41, 12. jún 2026 (UTC)

:Dá sa to ev. doplniť, len teda podstatné sú aj formulácie. Podľa zdrojov neprišiel „pokrstiť kostol“. Celebroval tam omšu, počas ktorej požehnal dokončenú vežu Ježiša Krista (pri príležitosti stého výročia úmrtia architekta [[Antoni Gaudí|Gaudího]]) [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260611005]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:52, 12. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vždy je stav aktualít nasledovný: 6 zaujímavostí (s malým zač. písmenom, wikilinkami, bodkou za vetou a zdrojom) a 10 úmrtí. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:13, 12. jún 2026 (UTC)

{{ping|Safíček}} nepúšťaj sa prosím do úprav šablóny, nemáš zatiaľ dostatočný cit pre výber tém, formulácie, ani technické a formátovacie náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:14, 12. jún 2026 (UTC)

:Na témy som sa pýtal povedali mi, že vporiadku --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:15, 12. jún 2026 (UTC)

== MS vo futbale ==

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] k MS vo futbale by som pridal aj 2026 čo hovoríš? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 12. jún 2026 (UTC)

:Je to rubrika ''Aktuality'', takže je vcelku očakávateľné, že sa odkaz týka aktuálneho ročníka podujatia. Plus je tam žiadúce šetriť šírkou, preto je tam takýto titulok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)
::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:34, 12. jún 2026 (UTC)
:::Súhlas s Teslatonom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:08, 12. jún 2026 (UTC)
::::Tiež. Je pravda,že keď sú to aktuality tak to bude tento rok :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:10, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>2v0niumb898qnkxw2o0fymj2fmznp0p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>8232399</id>
      <parentid>8229909</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:01:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <origin>8232399</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5601" sha1="5w6mxjjvgwmu2h2n4bqbiyr6oi0opto" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q126633|Q126633]]
| [[Súbor:Marjane Satrapi Cannes 2008(Cropped).jpg|center|75px]]
| [[Marjane Satrapiová]]
| data-sort-value=&quot;1969&quot; | 1969-11-22
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-04
| francúzsko-iránska autorka a ilustrátorka
| [[filmový režisér]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q109517242|comics creator]]''
| 
| [[Francúzsko]]&lt;br/&gt;[[Irán]]
| ''[[:d:Q178373|Rasht]]''
| [[Paríž]]
| 
|-
| [[:d:Q342962|Q342962]]
| [[Súbor:Head, Anthony Stewart (2007).jpg|center|75px]]
| [[Anthony Head]]
| data-sort-value=&quot;1954&quot; | 1954-02-20
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-01
| anglický herec a hudobník (1954 – 2026)
| [[Herectvo|herec]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| ''[[:d:Q149836|Camden Town]]''
| [[Bath]]
| 
|-
| [[:d:Q974567|Q974567]]
| [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]]
| [[Claude Lemieux]]
| data-sort-value=&quot;1965&quot; | 1965-07-16
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-28
| kanadský hokejista (1965 - 2026)
| ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q144662|sports agent]]''
| 
| [[Kanada]]
| ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]''
| ''[[:d:Q629401|Lake Park]]''
| 
|-
| [[:d:Q1382684|Q1382684]]
| [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]]
| [[Ján Plachetka]]
| data-sort-value=&quot;1945&quot; | 1945-02-18
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-24
| slovenský šachový veľmajster (1945 – 2026)
| ''[[:d:Q10873124|šachista]]''&lt;br/&gt;[[tréner]]
| 
| [[Slovensko]]
| [[Trenčín]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q717725|Q717725]]
| 
| [[Philip Aaberg]]
| data-sort-value=&quot;1949&quot; | 1949-04-08
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-23
| 
| [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q486748|pianista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''&lt;br/&gt;[[hudobník]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Havre]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q443173|Q443173]]
| [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]]
| [[Dick Parry]]
| data-sort-value=&quot;1942&quot; | 1942-12-22
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-22
| britský saxofonista
| ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q12377274|trubkár]]''&lt;br/&gt;[[hudobník]]
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[Anglicko]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q720160|Q720160]]
| [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]]
| [[John McCreary Fabian]]
| data-sort-value=&quot;1939&quot; | 1939-01-28
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-21
| 
| [[dôstojník]]&lt;br/&gt;[[kozmonaut]]&lt;br/&gt;[[pilot]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Baytown]]
| ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]''
| 
|-
| [[:d:Q12044311|Q12044311]]
| 
| [[Pavel Zajáček]]
| data-sort-value=&quot;1951&quot; | 1951-06-29
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-19
| slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026)
| [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]&lt;br/&gt;[[dirigent]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q544972|trombonista]]''
| 
| 
| [[Modra]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q313624|Q313624]]
| [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]]
| [[Ole Nydahl]]
| data-sort-value=&quot;1941&quot; | 1941-03-19
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-18
| 
| [[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[učiteľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2901587|jogín]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259532|cleric]]''&lt;br/&gt;[[láma]]
| 
| ''[[:d:Q756617|Dánsko]]''
| [[Kodaň]]
| ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]''
| 
|-
| [[:d:Q4776082|Q4776082]]
| 
| [[Anton Švajlen]]
| data-sort-value=&quot;1937&quot; | 1937-12-03
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-17
| 
| ''[[:d:Q937857|futbalista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q628099|association football coach]]''
| 
| [[Česko-Slovensko]]&lt;br/&gt;[[Slovensko]]
| [[Solčany]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q12028506|Q12028506]]
| [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]]
| [[Karel Schelle]]
| data-sort-value=&quot;1952&quot; | 1952-02-16
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-16
| český právnik, právny historik a advokát
| [[Pedagogik|pedagóg]]&lt;br/&gt;[[advokát]]&lt;br/&gt;[[právnik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| 
| [[Brno]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q192566|Q192566]]
| [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]]
| [[Edmund Phelps]]
| data-sort-value=&quot;1933&quot; | 1933-07-26
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-15
| americký ekonóm
| [[ekonóm]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Evanston (Illinois)|Evanston]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| 
|-
| [[:d:Q11735988|Q11735988]]
| 
| [[Karol Chmel]]
| data-sort-value=&quot;1953&quot; | 1953-10-06
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-14
| slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| [[básnik]]&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[novinár]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''&lt;br/&gt;[[redaktor]]
| 
| [[Slovensko]]
| [[Zvolen]]
| 
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>5w6mxjjvgwmu2h2n4bqbiyr6oi0opto</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dom Artina Gidikova</title>
    <ns>0</ns>
    <id>657842</id>
    <revision>
      <id>8232597</id>
      <parentid>8107063</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:23:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232597</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9775" sha1="31xizg1hl5ntv0xiwsixtd15z3fgwg5" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Dom Artina Gidikova
| native_name        = Къща на Артин Гидиков
| other_name         = 
| category           = meštiansky obrodenecký dom
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov02.jpg
| image_caption      = pohľad na hlavné priečelie budovy
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]]
| region_type        = Oblasť
| district           = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] 
| commune_type       = Mesto
| commune            = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] 
| municipality_type  =
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d =42| lat_m =09| lat_s =02 | lat_NS = S
| long_d =24| long_m =45| long_s =02 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = bulharský obrodenecký barok
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 1848
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
 | nkp pred rokom 2002      = 
 | súčasť nkp               =  
 | názov nkp pred 2002      = 
 | dátum nkp                = 
 | číslo nkp                = 
 | dátum uzpf               = 
 | číslo uzpf               = 
 | názov UNESCO             = 
 | dátum UNESCO             = 
 | kategorizovať            = 
 | kraj                     = 
 | okres                    = 
 | obec                     = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania =
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = zachovalý
| free_type          = Stav
| free1              = múzeum, galéria
| free1_type         = Využitie
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = Bulharsko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Artin Gidikov House, Plovdiv
| statistics         = 
| statistics_type    = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Dom Artina Gidikova''' ({{vjz|bul|Къща на Артин Гидиков|''Kăšta na Artin Gidikov''}}) je meštiansky dom z obdobia bulharského národného obrodenia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 222 – 223. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 201 – 205. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=mc.government.bg |url=http://mc.government.bg/images/NPK/PLOVDIV.pdf |dátum prístupu=2020-11-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110706142919/http://mc.government.bg/images/NPK/PLOVDIV.pdf |dátum archivácie=2011-07-06 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=opoznai.bg |url=https://opoznai.bg/view/kashta-na-artin-gidikov-plovdiv |dátum prístupu=2020-11-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201116120811/https://opoznai.bg/view/kashta-na-artin-gidikov-plovdiv |dátum archivácie=2020-11-16 }}&lt;/ref&gt;

== Lokalita ==
Dom Artina Gidikova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot; /&gt; v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie [[Starý Plovdiv]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot; /&gt; na ulici „4 januari“ ({{vjz|bul|улица „4 януари“}}) č. p. 15&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt; a zároveň ulici „Artin Gidikov“ ({{vjz|bul|улица „Артин Гидиков“}})&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; v severozápadnom úpätí tzv. [[Trichălmieto|Trojpahorčia]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Na mieste, kde dom stojí sa v čase jeho výstavby nachádzala plovdivská [[Arménsko|arménska]] štvrť.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;

== Dejiny a súčasnosť ==
Dom dal postaviť v roku [[1848]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot; /&gt; bohatý plovdivský obchodník a farmár Stepan Chindlijan ako [[veno]] pre svoju dcéru, ktorá sa vydala za [[Arméni|Arména]] Artina Gidikova, ktorý sa do Plovdivu presťahoval z [[Kišiňov]]a.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; V roku [[1995]]&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt; budova získala štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; V súčasnosti je budova reštaurovaná a nachádzajú sa v nej stále expozície venované významnému bulharskému umelcovi [[Canko Lavrenov|Cankovi Lavrenovovi]] a jeho dielam.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

== Charakteristika ==
Dom Artina Gidikova je dvojposchodová budova obytného domu, charakteristická prítomnosťou všetkých základných elementov bulharského obrodeneckého baroka plovdivského typu, pričom je typickým predstaviteľom tohto staviteľského slohu.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; Do domu sa vchádza z dvora cez [[portikus]] tvorený štyrmi [[stĺp]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Prednú fasádu budovy nad portikom tvorí presklený [[rizalit]] zakončený ozdobným [[frontón]]om. Budova je zvonku i zvnútra dekorovaná ozdobnými [[Pilaster|pilastrami]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Na fasáde múru ohradzujúceho dvor okolo budovy sa nachádza malá [[arkier]]ová stavba tvorená jednou miestnosťou, ktorá slúžila ako pozorovateľňa.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; Riešená je ako obojstranný arkier. Do tejto miestnosti sa vchádza po schodisku.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;

Prvá a hlavná miestnosť za vchodom do budovy je priestorný salón, pričom po obidvoch bočných stranách tejto miestnosti sa nachádzajú po dve symetricky umiestnené izby. Druhé poschodie budovy má totožné symetrické rozvrhnutie izieb ako prvé poschodie.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Priestor v priestore rizalitu nad portikom slúži ako vyvýšené pódium v salóne na na druhom poschodí. Salóny na obidvoch poschodiach sú elipsovitého pôdorysu a vyznačujú sa veľmi bohatou dekoráciou.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; Stropy v miestnostiach sú zdobené drevorezbou, rovnako ako dvere v dome. V miestnostiach sa nachádzajú tzv. [[Alafranga|alafrangy]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; (''alafranga'' je špecifický výraz pre dekoratívnu [[Nika (architektúra)|niku]] v interiéri bulharských obrodeneckých domov),&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija Bălgarija – Tom 1. Sofia : Knigoizdatelska kăšta &quot;Trud&quot;. 2011. 416 s. ISBN 9789543981366. S. 38 – 39. (po bulharsky)&lt;/ref&gt; zdobené [[Sadra|sadrovými]] [[ornament]]ami.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt;

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je ''Kăšta na Artin Gidikov'' ({{vjz|bul|Къща на Артин Гидиков}}, doslova ''Dom Artina Gidikova'').&lt;ref name=&quot;mc.government.bg&quot; /&gt;

== Zaujímavosť ==
* Plovdivský obchodník arménskeho pôvodu, Artin Gidikov, sa prisťahoval do Plovdivu a ostal v tomto meste žiť.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Do mesta sa prisťahoval z Kišiňova z vtedajšej [[Besarabská gubernia|Besarabskej gubernie]], kde sa narodil v roku [[1813]]. Počas svojho pobytu v Plovdive sa stal veľkou autoritou medzi spoluobčanmi, ale aj vo vzťahu k osmanským autoritám.&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot; /&gt; Ku koncu [[70. roky 19. storočia|70. rokov 19. storočia]] sa prejavil významným aktom milosrdenstva, keď sa mu aj vďaka svojim kontaktom podarilo vykúpiť životy 52 svojich bulharských spoluobčanov – revolucionárov, ktorí boli väznení [[Osmanská ríša|osmanskými]] orgánmi po potlačení [[Aprílové povstanie|Aprílového povstania]] v roku [[1876]] a mali byť obesení.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;opoznai.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov01.jpg|Celkový pohľad na budovu zo západu
Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov04.jpg|Pohľad na budovu zo severu
Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov05.jpg|Pohľad na časť ohradenia okolo budovy
Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov03.jpg|Detailný pohľad na rizalit na prednej fasáde budovy
Plovdiv-2020-09-KashtaNaArtinGidikov06.jpg|Detailný pohľad na arkier v ohradení budovy
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Artin Gidikov House, Plovdiv}}

[[Kategória:Stavby v Plovdive]]
[[Kategória:Domy v Plovdive]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Architektúra z 1848]]
[[Kategória:Múzeá v Bulharsku]]
[[Kategória:Galérie v Bulharsku]]</text>
      <sha1>31xizg1hl5ntv0xiwsixtd15z3fgwg5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam sediel Malej Fatry</title>
    <ns>0</ns>
    <id>666794</id>
    <revision>
      <id>8232682</id>
      <parentid>7912749</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:25:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8232682</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6424" sha1="3mts61d18gtyjxjo9ysunul5bguhciz" xml:space="preserve">{{Všetky súradnice}}
[[Súbor:Fačkovské sedlo.jpg|náhľad|Fačkovské sedlo]]
[[Súbor:Medzirozsutce MF3.jpg|náhľad|Medzirozsutce]]
[[Súbor:Stratenec Mala Fatra.JPG|náhľad|Sedlo Priehyb]]
[[Súbor:Malá Fatra by Pudelek 01.jpg|náhľad|Snilovské sedlo]]
[[Súbor:Stoh, západ.jpg|náhľad|Stohové sedlo]]

'''Zoznam sediel v [[Malá Fatra|Malej Fatre]]''' zahŕňa pomenované malofatranské sedlá.&lt;ref&gt;[http://mapy.hiking.sk/ Mapový portál na Hiking.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) - Turistické mapy VKÚ
 | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/
 | vydavateľ = vku-mapy.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-09-11
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mt&gt;''Národná park Malá Fatra'', Turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2021&lt;/ref&gt;

== Zoznam sediel ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! #
! Sedlo
! Výška (m)
! Súradnice
! Podcelok
! Prístup
|-
| 1. || [[Sedlo Bublen|Bublen]] || 1510 || {{Súradnice|49|11|36|S|19|00|49|V|type:mountain_region:SK|name=Sedlo Bublen}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|zelená}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 2. || [[Fačkovské sedlo]] || 802 || {{Súradnice|48|57|49|S|18|36|43|V|type:mountain_region:SK|name=Fačkovské sedlo}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 3. || [[Javorina (sedlo)|Javorina]] || 967 || {{Súradnice|49|09|01|S|18|50|36|V|type:mountain_region:SK|name=Javorina}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|zelená}}
|-
| 4. || [[Sedlo Majbíková|Majbíková]] || 990 || {{Súradnice|49|03|25|S|18|45|20|V|type:mountain_region:SK|name=Majbíková}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 5. || [[Malé sedlo]] || 1177 || {{Súradnice|49|13|12|S|19|00|52|V|type:mountain_region:SK|name=Malé sedlo}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 6. || [[Sedlo Medziholie|Medziholie]] || 1185 || {{Súradnice|49|13|28|S|19|06|14|V|type:mountain_region:SK|name=Medziholie}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|zelená}}
|-
| 7. || [[Medzirozsutce]] || 1225 || {{Súradnice|49|14|35|S|19|06|25|V|type:mountain_region:SK|name=Medzirozsutce}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 8. || [[Okopy (sedlo)|Okopy]] || 1285 || {{Súradnice|49|07|31|S|18|49|58|V|type:mountain_region:SK|name=Okopy}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 9. || [[Prašivé]] || 1220 || {{Súradnice|49|07|09|S|18|49|42|V|type:mountain_region:SK|name=Prašivé}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 10. || [[Sedlo Priehyb|Priehyb]] || 1462 || {{Súradnice|49|10|59|S|18|58|37|V|type:mountain_region:SK|name=Priehyb}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 11. || [[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)|Príslop (Terchová)]] || 916 || {{Súradnice|49|13|50|S|19|00|38|V|type:mountain_region:SK|name=Príslop}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 12. || [[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)|Príslop (Lipovec)]] || 1016 || {{Súradnice|49|09|06|S|18|56|14|V|type:mountain_region:SK|name=Príslop}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 13. || [[Rakytie (sedlo)|Rakytie]] || 710 || {{Súradnice|49|09|40|S|18|51|58|V|type:mountain_region:SK|name=Rakytie}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}}
|-
| 14. || [[Rovná hora (sedlo)|Rovná hora]] || 751 || {{Súradnice|49|15|51|S|19|06|17|V|type:mountain_region:SK|name=Rovná hora}} || [[Krivánska Fatra]] || cestou [[Cesta II. triedy 583 (Slovensko)|II/583]]
|-
| 15. || [[Sedlo pod Hnilickou Kýčerou]] || 1028 || {{Súradnice|49|01|24|S|18|44|00|V|type:mountain_region:SK|name=Sedlo pod Hnilickou Kýčerou}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|zelená}}
|-
| 16. || [[Sedlo pod Suchým]] || 1303 || {{Súradnice|49|10|05|S|18|57|24|V|type:mountain_region:SK|name=Sedlo pod Suchým}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 17. || [[Sedlo pod Úplazom]] || 1479 || {{Súradnice|49|00|58|S|18|43|34|V|type:mountain_region:SK|name=Sedlo pod Úplazom}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 18. || [[Snilovské sedlo]] || 1524 || {{Súradnice|49|11|29|S|19|02|18|V|type:mountain_region:SK|name=Snilovské sedlo}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|zelená}}
|-
| 19. || [[Stohové sedlo]] || 1230 || {{Súradnice|49|13|03|S|19|04|54|V|type:mountain_region:SK|name=Stohové sedlo}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} 
|-
| 20. || [[Sedlo Vráta]] || 1462 || {{Súradnice|49|10|57|S|18|58|26|V|type:mountain_region:SK|name=Sedlo Vráta}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}}
|-
| 21. || [[Veľké sedlo (Malá Fatra)|Veľké sedlo]] || 1193 || {{Súradnice|49|12|56|S|19|00|56|V|type:mountain_region:SK|name=Veľké sedlo}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}}
|-
| 22. || [[Vrícke sedlo (665,6 m n. m.)|Vrícke sedlo]] || 665.6 || {{Súradnice|48|57|03|S|18|42|16|V|type:mountain_region:SK|name=Vrícke sedlo}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}}
|-
| 23. || [[Vríčanské sedlo]] || 950 || {{Súradnice|48|59|53|S|18|40|09|V|type:mountain_region:SK|name=Vrícke sedlo}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}}
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vrcholov v Malej Fatre]]

{{Malá Fatra}}

[[Kategória:Sedlá Malej Fatry| ]]
[[Kategória:Zoznamy sediel|Malá Fatra]]</text>
      <sha1>3mts61d18gtyjxjo9ysunul5bguhciz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Majdúch</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669093</id>
    <revision>
      <id>8232637</id>
      <parentid>8071793</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T01:14:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232637</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4227" sha1="hyghqmuzwk7290g981gxjq3lbn31ky1" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno = Dušan Majdúch
 | Rodné meno = 
 | Popis osoby = slovenský stavebný inžinier a vysokoškolský pedagóg
 | Portrét = 
 | Veľkosť portrétu = 
 | Popis portrétu = 
 | Dátum narodenia = {{dnv|1937|12|23}}
 | Miesto narodenia = [[Galovany]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt; 
 | Miesto úmrtia = 
 | Bydlisko = 
 | Iné mená = 
 | Národnosť = 
 | Zamestnanie = 
 | Známy vďaka = 
 | Alma mater = [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta STU v Bratislave]]
 | Profesia = 
 | Aktívne roky = 
 | Podpis = 
 | Webstránka = 
 | Poznámky = 
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Dušan Majdúch''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[23. december]] [[1937]], [[Galovany]]&lt;ref name=&quot;sksi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Newsletter SKSI| url = https://www.sksi.sk/buxus/docs/newsletter/2018/01-2018_NEWSLETTER_1.pdf | vydavateľ = sksi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je [[slovensko|slovenský]] [[stavebný inžinier]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. V rokoch [[1990]] – [[1994]] bol [[dekan (vysoká škola)|dekan]]om [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulty STU]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STU Bratislava | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.svf.stuba.sk/sk/fakulta/o-nas/historia.html?page_id=405 | vydavateľ = svf.stuba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V rokoch [[2003]] – [[2012]] bol predsedom Slovenskej komory stavebných inžinierov. Je uznávaným odborníkom v oblasti betónových konštrukcií a mostov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prof. Dušan Majdúch sa stal Osobnosťou architektúry a stavebníctva | url = https://www.sksi.sk/domov-1/novinky/prof.-dusan-majduch-sa-stal-osobnostou-architektury-a-stavebnictva-1 | vydavateľ = sksi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Založil nadáciu profesora Bellu, ktorá podporuje študentov a doktorandov.&lt;ref name=&quot;sksi&quot;/&gt;Je znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb, Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností.

== Vybrané publikácie ==
* ''Oporné múry a podzemné steny'', 1982, Alfa
* ''Zásady vystužovania betónových konštrukcii'', 1984, Alfa
* ''Betónové konštrukcie: Návody na cvičenia'', 1991, Alfa
* ''Riešenie betónových konštrukcií v praxi'', 1991, Alfa
* ''Oceňovanie nehnuteľností: stanovenie všeobecnej hodnoty majetku'', 2002, STU
* ''Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov'', 2006, STU&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = STU Bratislava | odkaz na autora =  | titul = Publikácie katedry KBKM | url = https://www.svf.stuba.sk/sk/katedry/katedra-betonovych-konstrukcii-a-mostov/publikacie.html?page_id=2477 | vydavateľ = svf.stuba.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-07-27 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210727085108/https://www.svf.stuba.sk/sk/katedry/katedra-betonovych-konstrukcii-a-mostov/publikacie.html?page_id=2477 | dátum archivácie = 2021-07-27 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [https://www.archinfo.sk/ludia/stavebny-inzinier-iny-specialista/sksi-prof-ing-dusan-majduch-phd.html archinfo.sk]
* [http://www.fib-sk.sk/files/5613/6794/1125/Prof._Ing._Dusan_Majduch_PhD.pdf fib-sk.sk]{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{DEFAULTSORT:Majdúch, Dušan}}
[[Kategória:Slovenskí stavební inžinieri]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Vyučujúci na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Galovian]]</text>
      <sha1>hyghqmuzwk7290g981gxjq3lbn31ky1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Darina Kárová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669439</id>
    <revision>
      <id>8232448</id>
      <parentid>8164643</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:32:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232448</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30678" sha1="s2s2iiwrt7xkv3nqh2j8i5e52utnkp5" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Darina Kárová
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenská dramaturgička, kultúrna manažérka a expertka v oblasti kultúrnej politiky
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1951|7|31}}
 | Miesto narodenia   = [[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = Oľga Bartošíková, Ľubor Kára
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = Elena Kárová
 | Manžel             = Jozef Weber
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Divadlo
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Darina Kárová''' (* [[31. júl]] [[1951]], [[Skalica (mesto)|Skalica]])&lt;ref name=pamet/&gt; je slovenská [[dramaturg]]ička, kultúrna [[Manažment (činnosť)|manažérka]] a expertka v oblasti [[Kultúrna politika|kultúrnej politiky]]. Založila a vedie [[Asociácia Divadelná Nitra|Asociáciu Divadelná Nitra]] a [[Divadelná Nitra|Medzinárodný festival Divadelná Nitra]] (od roku [[1992]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová|url=http://www.nitrafest.sk/_sub/blog/author/karova/|dátum prístupu=2021-08-13|jazyk=sk-SK|meno=Darina|priezvisko=Kárová}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Darina Kárová sa narodila v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Detstvo a mladosť prežila v [[Praha|Prahe]] a [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1975]] žije a pracuje v [[Nitra|Nitre]]. Jej matkou bola akademická maliarka Oľga Bartošíková (* 1922 – †2023), otcom výtvarný teoretik [[Ľubor Kára|Lubor Kára]] (* 1927 – †1994) a sestrou je akademická sochárka Elena Kárová (* 1955). Jej manželom je lekár Jozef Weber (* 1950).&lt;ref name=pamet&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová (1951)|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/karova-darina-1951|vydavateľ=www.pametnaroda.cz|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

== Štúdium ==
V rokoch [[1969]]{{--}}[[1974]] študovala divadelnú vedu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v Bratislave v ročníku prof. [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], prof. Jána Boora a prof. Zoltána Rampáka.&lt;ref name=&quot;:1&quot;/&gt;

== Činnosť v oblasti dramaturgie ==
Po absolvovaní štúdia divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová (1951)|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/karova-darina-20190912-0|vydavateľ=www.pametnaroda.cz|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; nastúpila v roku [[1975]] ako [[dramaturg]]ička do [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara]] v Nitre (do roku [[1979]] Krajové divadlo Nitra). Pôsobila tu interne do roku [[1994]], neskôr spolupracovala s divadlom externe.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divadlo Andreja Bagara v Nitre - 70, s. 90-93|url=https://www.yumpu.com/xx/document/read/65003388/dab-70-final-web|vydavateľ=Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Divadelný ústav v Bratislave|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=|priezvisko=|dátum vydania=2019}}&lt;/ref&gt; Spolupracovala predovšetkým s [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], [[Martin Kákoš|Martinom Kákošom,]] [[Roman Polák (režisér)|Romanom Polákom]] a [[Ľubomír Vajdička|Ľubomírom Vajdičkom]]. Je aj autorkou dramatizácií próz [[Vlado Bednár|Vlada Bednára]], [[Vincent Šikula|Vincenta Šikulu]] a [[Andrej Ferko (básnik)|Andreja Ferka]] a prekladov hier z češtiny a ruštiny. Medzi najvýznamnejšie inscenácie, na ktorých dramaturgicky spolupracovala, patria ''Dom Bernardy Alby'', ''[[Titus Andronicus]]'', ''Zojkin byt'', ''Modrý vták'' (réžia [[Jozef Bednárik]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová si z rúk prezidenta SR prevzala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy {{!}} DAB Nitra|url=https://www.dab.sk/aktuality/darina-karova-si-z-ruk-prezidenta-sr-prevzala-rad-udovita-stura-i.-triedy-341|vydavateľ=www.dab.sk|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; a ''Psie srdce'' (réžia [[Juraj Deák]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=INSCENÁCIE DIVADLA UVEDENÉ V ROKOCH 1980 - 2019 {{!}} DAB Nitra|url=https://www.dab.sk/70-sezona/inscenacie-divadla-uvedene-v-rokoch-1980-2019-396?p=3|vydavateľ=www.dab.sk|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Ako dramaturgička spolupracovala aj so [[Slovenské národné divadlo|Slovenským národným divadlom]].

== Činnosť v oblasti kultúrnej politiky ==
V rokoch [[1991]]{{--}}[[1998]] bola predsedníčkou profesijného občianskeho združenia Združenie divadelníkov na Slovensku. V rokoch [[1997]]{{--}}[[1998]] bola členkou Grémia 3. sektora, vrcholného orgánu spoločenstva mimovládnych organizácií Slovenska. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] pôsobila ako generálka riaditeľka sekcie umenia [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová – Otvorené fórum Zachráňme kultúru|url=https://zachranmekulturu.sk/o-nas/darina-karova/|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Od roku [[1996]] vedie občiansku iniciatívu [[Otvorené fórum Zachráňme kultúru]] a v rokoch [[2004]]{{--}}[[2007]] iniciovala a viedla hnutie Hlas pre kultúru.&lt;ref name=&quot;:1&quot;/&gt;

== Činnosť v oblasti kultúrneho manažmentu ==
Medzi najvýznamnejšie projekty Dariny Károvej v oblasti kultúrneho manažmentu patrí založenie Asociácie a Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Ako ich zakladateľka a riaditeľka systematicky vytvára prostredie pre ich trvalú udržateľnosť a podporuje a vzdeláva mladú generáciu kultúrnych manažérov. Pod aktivity Asociácie Divadelná Nitra spadajú okrem festivalu aj ďalšie kultúrne, umelecké, vzdelávacie a komunitné projekty miestneho, celoslovenského a medzinárodného významu.

== Dramaturgia ==
Už počas štúdia na Divadelnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] v Bratislave Darina Kárová spolupracovala v roku [[1972]] na dvoch inscenáciách s režisérkou [[Katarína Schmidová|Katarínou Schmidovou]]. Prvou bolo doteraz jediné slovenské uvedenie hry [[Federico García Lorca|Federica Garcíu Lorcu]] ''Čarokrásna pani majstrová'', druhou naštudovanie dramatického textu Alexeja Nikolajeviča Arbuzova ''Táňa''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=INSCENÁCIE DIVADLA UVEDENÉ V ROKOCH 1949 – 1980 {{!}} DAB Nitra|url=https://www.dab.sk/70-sezona/inscenacie-divadla-uvedene-v-rokoch-1949-1980-385?p=3|vydavateľ=www.dab.sk|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Ako dramaturgička spolupracovala Kárová v profesionálnych divadlách celkovo na 68 inscenáciách: na 62 v Krajovom divadle Nitra (od roku [[1979]] [[Divadlo Andreja Bagara v Nitre]]) a na 6 s [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohrou Slovenského národného divadla]]. Z pozície dramaturgičky sa veľmi často zapájala do tvorivého procesu ako autorka inscenačnej úpravy, dramatizácie a pod. Je autorkou niekoľkých prekladov dramatických textov z rôznych jazykov.

=== Spolupráca s Jozefom Bednárikom v Nitre ===

Pôsobenie Dariny Károvej v nitrianskom divadle je spojené s obdobím, ktoré predstavuje jeden z najzásadnejších zlomov v jeho histórii (nárastom kvality inscenácií, ale aj reputácie divadla). Nejde tu pritom len o kvalitatívny posun súboru, ale hlavne o obdobie jeho zotrvania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divadlo Andreja Bagara v Nitre - 70, s.90 - 93|url=https://www.yumpu.com/xx/document/read/65003388/dab-70-final-web|vydavateľ=Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Divadelný ústav v Bratislave|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=|priezvisko=|dátum vydania=2019}}&lt;/ref&gt; V mimobratislavských divadlách bolo totiž v tom čase bežným javom, že po niekoľkých úspešných sezónach nastal hromadný odchod členov hereckého súboru či režisérov do bratislavských divadiel. V tomto ohľade zohralo kľúčovú úlohu najmä to, že dramaturgička Darina Kárová spoločne s režisérom Jozefom Bednárikom, ktorý do divadla nastúpil pôvodne ako herec, v ňom zostali pôsobiť dlhé roky. V spojení s výraznými hereckými osobnosťami, ako [[Adela Gáborová]], [[Eva Matejková]] či [[Marián Slovák]] (a mnohí ďalší), tak v Nitre vznikla silná generácia, ktorá nitrianske divadlo posunula do pozície špičky slovenskej (československej) divadelnej kultúry.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Sedemdesiate roky [[20. storočie|20. storočia]] sú vďaka tomu definované ako ''„začiatok úspešnej etapy, premeny zájazdového divadla lokálneho významu na sebavedomú divadelnú inštitúciu, ktorá v 80. rokoch vzbudzovala nielenže celoštátny rešpekt, ale bola schopná zastať reprezentačnú úlohu divadelnej kultúry [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na zahraničných festivaloch s medzinárodným významom“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Divadlo Andreja Bagara v Nitre : 70|url=https://www.worldcat.org/oclc/1227934573|rok=2019|miesto=Nitra|isbn=978-80-8190-059-4}}&lt;/ref&gt; Za pozornosť v tomto ohľade stojí hlavne šírka dramaturgického záberu Dariny Károvej, ktorá sa odzrkadlila v profilácii súboru.

V istom zmysle predstavovali prvú líniu tvorby inscenácie zamerané na tvorbu pre detského diváka. Práve nimi totiž dvojica Kárová – Bednárik vzdelávala detské publikum. Vytvárala návyk rodín, detí a mládeže Nitry a okolia brať návštevu divadla ako prirodzenú súčasť života a zároveň v nich pestovala estetické nároky. V tomto kontexte možno spomenúť napríklad dramatizáciu štyroch poviedok [[Vincent Šikula|Vincenta Šikulu]], uvedenú pod názvom ''Šikuliáda'' ([[1982]]),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://www.dab.sk/upload/%C4%8Dl%C3%A1nky/Sez%C3%B3na%202019-2020%2070/Bulletiny/Slovensk%C3%A1%20klasika%202/sikuliada_1982_DAB.pdf|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; inscenáciu adaptácie rozprávky [[Alexandr Sergejevič Puškin|A. S. Puškina]] ''O cárovi Saltánovi'' ([[1983]]) či naštudovanie symbolistického textu M. Maeterlincka ''Modrý vták'' ([[1988]]).

Pri inscenáciách určených dospelému publiku rovnako platí, že Darina Kárová pracovala s textami vychádzajúcimi z rôznorodých poetík, kultúr a spoločenského ukotvenia. Výraznú stopu zanechali napríklad inscenácie málo uvádzaných Shakespearových hier ''Oko za oko'' ([[1977]]), ''[[Perikles (Shakespeare)|Perikles]]'', ''Kráľ tyrský'' (1984), ''[[Troilos a Cressida|Troilos a Kressida]]'' ([[1988]]), ''Zimná rozprávka'' ([[1989]]), no predovšetkým ''[[Titus Andronicus]]'' ([[1981]]) – tá naposledy menovaná jednak pre výrazné protitotalitné posolstvo a kvalitu umeleckého spracovania a jednak preto, že išlo o tragédiu zriedkavo inscenovanú aj v zahraničí. Výnimočnosť nitrianskej inscenácie dokazuje, že sa spomína aj v britskej encyklopédii World Encyclopedia of Contemporary Theatre, Volume 1: Europe.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Civáňová|meno=Slavka|titul=70. Nitra|vydavateľ=Divadlo Andreja Bagara ; Divadelný ústav|miesto=Nitra|rok=2019|isbn=978-80-8190-059-4|strany=80}}&lt;/ref&gt;

Druhou výraznou líniou bolo uvádzanie ruských a sovietskych textov. Okrem spomínanej [[Alexandr Sergejevič Puškin|Puškinovej]] rozprávky ''O cárovi Saltánovi'' rezonovalo autorské spojenie textov [[Ivan Alexejevič Bunin|I. A. Bunina]] pod názvom ''3 x Bunin'' ([[1978]]), ''Vidiecka lady Macbeth'' N. S. Leskova ([[1987]]) či dramatizácia [[Bulgakov|Bulgakovovej]] novely ''Psie srdce'' ([[1988]]) a uvedenie jeho divadelnej hry ''Zojkin byt'' ([[1984]]). Nechýbali ani texty súdobých slovenských autorov, medzi ktorými vyniká inscenácia [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andreja Ferka]] ''Proso'' ([[1986]]). Často sa objavovali aj texty nemeckých dramatikov romantického a postromantického obdobia (''Malomeštiakova svadba'' [[Bertold Brecht|Bertold Brechta]], [[1978]]; ''Mária Stuartová'' F. Schillera, 1978; ''Jarné prebudenie'' [[Frank Wedekind|F. Wedekinda]], [[1983]]; ''Katarínka z Heilbronnu'' [[Heinrich von Kleist|H. von Kleista]], [[1988]], a i.).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=eTHEATRE.SK|url=https://etheatre.sk/du_vademecum/MenuBar.action?_sourcePage=7WhKHd7nuQpp8qhrYL_u2nmRfokJg9d0i6HsieHqTIhbkudvXm-l-cGPv8_miuktWAEpg0nd9wbqHairXGH1bqHI-7tRpUS1lM90JYwUQ6Q=&amp;activ=NALEZENE_ZAZNAMY|vydavateľ=etheatre.sk|dátum prístupu=2021-08-05}}&lt;/ref&gt;

Samostatnou kapitolou, ktorá predstavuje jeden z hlavných vrcholov spolupráce Dariny Károvej s Jozefom Bednárikom, bolo spracovanie hry [[Federico García Lorca|Federica Garcíu Lorcu]] ''Dom Bernardy Alby'' (1979).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Výnimočná inscenácia, ktorá bola nadšene prijatá aj na zájazde v [[Praha|Prahe]], sa stala divadelnou udalosťou [[Česko-Slovensko|československého]] rozmeru. V inscenácii sa prepájalo silné spoločenské posolstvo a dobový príbeh so situáciou vo vtedajšom Československu (v náznakoch, ktoré neboli také očividné, aby režim inscenáciu zakázal). Krajina, obohnaná ostnatým drôtom, vtedy prežívala najbeznádejnejšie roky normalizácie. Najvýznamnejšie Károvej inscenácie tohto obdobia boli bytostne prepojené s režijnou tvorbou Jozefa Bednárika: ''„Charakteristická pre tandem Bednárik – Kárová bola práca s textom, ktorý nebrali ako mantru… Vďaka nim sa repertoár nitrianskeho divadla zásadne premenil na objavný a pozoruhodný koncept, s fascinujúcou príťažlivosťou a schopnosťou pritiahnuť do nitrianskeho hľadiska divákov z celej krajiny.“''&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Spolupráca so Slovenským národným divadlom ===
V rokoch [[1993]]{{--}}[[1997]] pôsobila Darina Kárová ako dramaturgička Činohry [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SND - Info/Aktuality, Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky 30 osobností. Tvorivý život troch z nich je spätý so SND. Prevzali si Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy|url=https://snd.sk/sites/default/files/pdf/magazine/snd_a4_portal_02_2019_99_sez_vn_21.pdf|dátum prístupu=13.8.2021}}&lt;/ref&gt; Bola dramaturgičkou niekoľkých inscenácii, hlavne v spolupráci s režisérom [[Pavol Haspra|Pavlom Hasprom]]. Na líniu inscenácií pre deti nadviazala napríklad spoluprácou (dramatizácia, dramaturgia) na divadelnom spracovaní v tom čase známej rozprávkovej knihy [[Gianni Rodari|Gianniho Rodariho]] ''Jazmínko v krajine klamárov''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divadelný ústav Bratislava|url=https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=f8819f9687044284984451a3c8570d21&amp;modeView=LIST|vydavateľ=etheatre.sk|dátum prístupu=2021-08-05}}&lt;/ref&gt; ([[1994]]). Spomenúť možno aj dramaturgickú spoluprácu na inscenácii textu [[Július Barč-Ivan|Júliusa Barča-Ivana]] ''Neznámy'' ([[1995]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divadelný ústav Bratislava|url=https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=c65b667af9f542b289524d9e71a4a004&amp;modeView=LIST|vydavateľ=etheatre.sk|dátum prístupu=2021-08-05}}&lt;/ref&gt;

== Kultúrna politika ==
Darina Kárová sa angažuje v profesijných združeniach a v združeniach strategicky podporujúcich aktivity neštátnej kultúry. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]], počas pôsobenia ministra [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Kňažko (1945)|url=https://www.upn.gov.sk/sk/milan-knazko-1945|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; bola generálnou riaditeľkou sekcie umenia [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová – Otvorené fórum Zachráňme kultúru|url=https://zachranmekulturu.sk/o-nas/darina-karova/|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Združenie divadelníkov na Slovensku ===
Profesijné občianske združenie bolo založené v roku [[1990]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Združenie divadelníkov na Slovensku hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat|url=https://finstat.sk/00586501|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2021-08-10|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Darina Kárová bola jeho predsedníčkou v rokoch [[1991]]{{--}}[[1998]]. Prioritnými činnosťami združenia boli organizácia akcií (semináre, prehliadky, súťaže, festivaly), poskytovanie servisu divadelným umelcom (zahraničné kontakty, knižnica, videotéka) a predovšetkým podieľanie na vytváraní podmienok na tvorbu a ochranu divadelného umenia (legislatíva, ekonomické pravidlá podpory divadelného umenia).

=== Otvorené fórum Zachráňme kultúru ===
V roku [[1996]] Darina Kárová založila občiansku iniciatívu celoslovenského dosahu [[Otvorené fórum Zachráňme kultúru]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Darina Kárová (1951)|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/karova-darina-20190912-0|vydavateľ=www.pametnaroda.cz|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti sú hlavnými aktérkami fóra Darina Kárová a kultúrna manažérka, bývalá riaditeľka významných kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v Česku [[Silvia Hroncová]]. Cieľom iniciatívy je vytvoriť konštruktívnu krízovú platformu z nezávislých odborníkov z oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude kontinuálne pracovať na riešení dnešnej vážnej situácie v súvislosti so záchranou neštátnych i štátnych kultúrnych podujatí, projektov, infraštruktúry a najmä tvorivého, organizačného a technického potenciálu kultúry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorené fórum Zachráňme kultúru – Otvorené fórum Zachráňme kultúru|url=https://zachranmekulturu.sk/|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Prvú výzvu na záchranu kultúry vydalo fórum [[1996|21. augusta 1996]] a do roku [[1998]] zohralo úlohu aktivizátora a akcelerátora kultúrneho i politického diania smerom k zásadnej politickej zmene. V modifikovanej podobe Hlas pre kultúru bola táto platforma aktívna aj v čase boja proti „privatizácii“ novostavby SND. Jednou z významných iniciatív fóra v poslednom období v súvislosti s covidovou pandémiou bola výzva a vypracovanie unikátneho materiálu, ktorý obsahuje súbor rýchlych krízových opatrení pre celý kultúrny sektor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zachráňme kultúru - návrh na krízové opatrenia|url=https://www.culturenet.cz/stalo-se/zachranme-kulturu-navrh-na-krizove-opatrenia/|dátum vydania=2020-04-09|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Návrh bol [[30. marec|30. marca]] [[2020]] predložený ministerke kultúry SR [[Natália Milanová|N. Milanovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://zachranmekulturu.sk/wp-content/uploads/2020/04/Navrh_na_krizove_opatrenia_MK_SR_od_OF_Zachranme_kulturu_9_4_2020_8.pdf|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Hlas pre kultúru ===
Hlas pre kultúru bol jednou zo zásadných občianskych iniciatív v oblasti kultúry na Slovensku s cieľom podporovať diskusiu o kultúre a umení na celospoločenskej úrovni. Jeho hlavnou koordinátorkou bola Darina Kárová. Hlas pre kultúru spojil v rokoch [[2005]]{{--}}[[2007]] expertov v oblasti kultúry a občanov so záujmom o dianie v kultúre v diskusii za záchranu a proti „privatizácii“ novostavby Slovenského národného divadla. Základným impulzom pre vznik iniciatívy Hlas pre kultúru bol nesúhlas s postupom vlády SR vo veci novostavby SND, najmä s jej rozhodnutím o dokončení novostavby s pomocou vstupu súkromného investora, o následnej zmene účelu novej budovy zo sídla Slovenského národného divadla na komerčné Národné kultúrne a kongresové centrum, ako aj o zmene vlastníckeho podielu štátu, ktorou by štát fakticky prišiel o možnosť používať novostavbu na poskytovanie služieb vo [[verejný záujem|verejnom záujme]]. Rozhodnutím ministra kultúry vznikla z aktívnych členov Hlasu pre kultúru pracovná skupina (D. Kárová, S. Hroncová, A. Popovič), ktorá vypracovala expertný materiál s návrhom riešenia problematiky novostavby SND.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://c/|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20130812155911/http://c/|dátum archivácie=2013-08-12}}&lt;/ref&gt; Iniciatíva bola aktívna aj v iných otázkach, napr. pri upozornení na kardinálne zníženie rozpočtu MK SR na rok [[2007]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlas pre kultúru upozorňuje na nízky rozpočet ministerstva|url=https://domov.sme.sk/c/3020046/hlas-pre-kulturu-upozornuje-na-nizky-rozpocet-ministerstva.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;

== Kultúrny manažment ==
Darina Kárová je kultúrnou manažérkou, ktorá vedie najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival na Slovensku a podieľala sa na koncepcii a organizácii mnohých kultúrnych projektov.

=== Medzinárodný festival Divadelná Nitra ===
{{Hlavný článok|Divadelná Nitra}}

Festival v roku [[1992]] založila Darina Kárová a odvtedy ho vedie ako výkonná riaditeľka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://nitrafest.sk/projekty/tuzba-ziva-po-krase-mf-dn-1992-2016/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Na tvorbe hlavného, sprievodného a pracovného programu spolupracuje s kurátormi pre zahraničný a slovenský program a s dramaturgom sprievodného programu. [[Divadelná Nitra]] je najväčším medzinárodným divadelným festivalom a jedným z najvýznamnejších kultúrnych podujatí na Slovensku. Koná sa od roku [[1992]] každoročne koncom septembra. V hlavnom programe predstavuje priemerne 10 inscenácií zo 7 krajín vrátane Slovenska. Súčasťou sprievodného, pracovného a vzdelávacieho projektu sú desiatky podujatí z oblasti divadla, hudby či výtvarného umenia. Divadelná Nitra je neštátne neziskové podujatie s výrazným verejnoprospešným charakterom. Prepája prezentáciu zahraničných a slovenských divadelných diel s lokálnymi a regionálnymi aktivitami. Uskutočňuje presahy z divadla do iných druhov umenia, zapája do festivalu výstupy a osobnosti spoločenských a iných vied, rôzne komunity, rozvíja dobrovoľníctvo a kultúrny a spoločenský život v meste a regióne. Identifikuje sa ako medzinárodná platforma na kultúrnu výmenu, komunikáciu a spoluprácu, na šírenie i výmenu ideí a inšpiráciu. Programovo prezentuje nové témy, nové tendencie a nové mená. Orientuje sa na umenie netradičné, objavné, a teda divácky náročnejšie. Poskytuje priestor na rozvoj kritického myslenia a verejného diskurzu na závažné spoločensko-politické témy. Je miestom neformálneho vzdelávania a rozvíjania vzťahu k umeniu a ku kultúre. Slúži ako nástroj na aktivizáciu miestnej a regionálnej kultúry, na zviditeľnenie slovenskej kultúry v zahraničí, ako sprostredkovateľ hodnôt umenia a kultúry a zásad kreatívnej spoločnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://nitrafest.sk/info/ciele-a-zamery/|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20210810105622/https://nitrafest.sk/info/ciele-a-zamery/|dátum archivácie=2021-08-10}}&lt;/ref&gt; Špecifikom festivalu je motto každého ročníka, na základe ktorého sa tematicky formuje program (napr. ''územie: étos'', 2020;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://nitrafest.sk/wp-content/uploads/2020/10/autobusik-3.pdf|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; ''Óda na radosť?'', 2016;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=http://www.nitrafest.sk/images/files/TS1_Divadelna_Nitra_vstupuje_do_25_rocnika_Odou_na_radost.pdf|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; ''Načo umenie?'', 2014;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Festival Divadelná Nitra 2014 odpovie na otázku: Načo umenie? {{!}} divadlo.cz|url=https://www.divadlo.cz/?clanky=festival-divadelna-nitra-2014-odpovie-na-otazku-naco-umenie|vydavateľ=www.divadlo.cz|dátum prístupu=2021-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20210810105623/https://www.divadlo.cz/?clanky=festival-divadelna-nitra-2014-odpovie-na-otazku-naco-umenie|dátum archivácie=2021-08-10}}&lt;/ref&gt; ''Out of normal'', 2010).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divadelná Nitra je mimo normálu|url=https://kultura.sme.sk/c/5562455/divadelna-nitra-je-mimo-normalu.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Festival je ťažiskovou aktivitou Asociácie Divadelná Nitra, ktorej predsedníčkou je teatrologička a vysokoškolská pedagogička prof. [[Soňa Šimková]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://nitrafest.sk/info/asociacia/predstavenstvo/|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;

=== Míting IETM Bratislava 2009 ===
Jarný plenárny míting IETM ([[International Network for Contemporary Performing Arts]]) sa konal od 23. do [[26. apríl]]a [[2009]] v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IETM Bratislava Plenary Meeting 2009|url=https://www.ietm.org/fr/node/398|vydavateľ=IETM|dátum vydania=2012-07-18|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt; Míting spoluorganizovali Asociácia Divadelná Nitra, Slovenské národné divadlo, Divadelný ústav, Asociácia Bratislava v pohybe a Kultúrny kontaktný bod Slovensko. Míting IETM Bratislava sa konal aj v rámci 2009: Európskeho roku kreativity a inovácií. Témou mítingu bola Kultúra a vzdelávanie. Súčasťou programu boli desiatky pracovných stretnutí, prednášok, seminárov a diskusií umelcov, kultúrnych manažérov, politikov a verejnosti, ako aj prezentácia 25 divadelných inscenácií v rámci Festivalu slovenského divadla a tanca. Darina Kárová sa podieľala na koncepcii, programovej dramaturgii a organizácii projektu.

== Ocenenia ==

* vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier Rádu umení a literatúry ([[1998]])
* vyznamenanie Ruskej federácie Za prínos k rozvoju priateľstva ([[2005]])
* Cena primátora mesta Nitry ([[2011]])
* Cena [[Literárny fond|Literárneho fondu]] za celoživotné dielo ([[2015]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literárny fond udelil ceny. Ocenili Vajdu, Haverla aj Podzámsku|url=https://www.teraz.sk/kultura/kultura-literarny-fond-ceny/167593-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2015-11-23|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;
* vyznamenanie Francúzskej republiky Oficier Rádu umení a literatúry ([[2016]])
* Cena mesta Nitry ([[2016]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenili významné osobnosti Nitry|url=https://mynitra.sme.sk/c/20269934/ocenili-vyznamne-osobnosti-nitry.html|vydavateľ=mynitra.sme.sk|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;
* vyznamenanie prezidenta Slovenskej republiky [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I.]] triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a divadelného umenia a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí ([[2019]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vášáryová, Abrhám, Snopko, Hantuchová, Kuciak, Stanke či Žbirka – za čo Kiska udelil vyznamenania|url=https://dennikn.sk/1343383/vasaryova-abrham-snopko-hantuchova-kuciak-stanke-ci-zbirka-za-co-kiska-udelil-vyznamenania/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-01-08|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* ... 15+1+4=20... Divadelná Nitra 1992 – 2011. L. Bakošová, D. Kárová (eds.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2011. ISBN 978-80-970794-0-6. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/
* Paralelné príbehy. Čítanka. M. Vannayová (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2014.
* Túžba živá po kráse. Medzinárodný festival Divadelná Nitra 1992 – 2016. R. Štorková Maliti (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, Divadelný ústav, 2016. ISBN 978-80-8190-008-2. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/

== Bibliografia (výber) ==
* ... 15+1+4=20... Divadelná Nitra 1992 – 2011. L. Bakošová, D. Kárová (eds.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2011. ISBN 978-80-970794-0-6. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/
* Paralelné príbehy. Čítanka. M. Vannayová (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2014.
* Túžba živá po kráse. Medzinárodný festival Divadelná Nitra 1992 – 2016. R. Štorková Maliti (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, Divadelný ústav, 2016. ISBN 978-80-8190-008-2. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/
* NEŽNÁ.NR. S. Civáňová, D. Kárová. Nitra: Divadlo Andreja Bagara, 2020. ISBN 978-80-5702-410-1

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://nitrafest.sk Medzinárodný festival Divadelná Nitra]
* [https://dnarchivy.sk DNArchívy] – otvorené archívy Divadelnej Nitry
* [https://www.pametnaroda.cz/sk/karova-darina-1951 Profil a príbeh Dariny Károvej] na webe ''Paměť národa''
* [https://zachranmekulturu.sk Zachráňme kultúru] – iniciatíva počas pandémie COVID-19 

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kárová, Darina}}
[[Kategória:Osobnosti zo Skalice]]
[[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]]
[[Kategória:Slovenskí kultúrni manažéri]]
[[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]]
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]</text>
      <sha1>s2s2iiwrt7xkv3nqh2j8i5e52utnkp5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4</title>
    <ns>2</ns>
    <id>669632</id>
    <revision>
      <id>8232382</id>
      <parentid>8232329</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:40:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232382</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="349060" sha1="2hdve2e53k018cgahty2ywj1onqkp7t" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · 
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.


Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.


= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).

== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&amp;nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року  в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.

Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&amp;nbsp;— угорською, з церковними&amp;nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.

[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&amp;nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&amp;nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&amp;nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&amp;nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&amp;nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&amp;nbsp;року, коли він, за висловом М.&amp;nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».

== На чолі національно-церковного відродження ==
1770&amp;nbsp;року саме А.&amp;nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&amp;nbsp;Плюмегена і Ф.&amp;nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&amp;nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.

1772 року А.&amp;nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&amp;nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&amp;nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&amp;nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».

== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.

1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&amp;nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&amp;nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.

За саном А.&amp;nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.

24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&amp;nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&amp;nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&amp;nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&amp;nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&amp;nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&amp;nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&amp;nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&amp;nbsp;Ф.&amp;nbsp;Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&amp;nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.

1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.

== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.

Оскільки паства А.&amp;nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).

А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&amp;nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&amp;nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&amp;nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&amp;nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо.

== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&amp;nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&amp;nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.

У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&amp;nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».

А.&amp;nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&amp;nbsp;Корятовича''» Й.&amp;nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.

1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&amp;nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.

== Останні роки життя ==
1808 року А.&amp;nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&amp;nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.

Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&amp;nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.

== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.

[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}&lt;/ref&gt;

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.


= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]

== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&amp;nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&amp;nbsp;— Івану, він передав естафету&amp;nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&amp;nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&amp;nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&amp;nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.

== Життєпис ==


Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].

1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&amp;nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].

Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&amp;nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&amp;nbsp;— через школи та книговидання&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}&lt;/ref&gt;. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&amp;nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&amp;nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.

[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.&lt;ref name=&quot;:222&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}&lt;/ref&gt;

[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

11 травня 1945&amp;nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&amp;nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&amp;nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].

Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}&lt;/ref&gt;.

15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави&lt;ref&gt;{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}&lt;/ref&gt;.

== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&amp;nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&amp;nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.

13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].

== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, березень 1939]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.

Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].

Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.

Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.

Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.

У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.

У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921&lt;ref name=&quot;:122&quot; /&gt;) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&amp;nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.

Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.

Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).

Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&amp;nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}&lt;/ref&gt; його затримали радянські спецслужби&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В.&amp;nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...&lt;ref&gt;Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.&lt;/ref&gt;''}}

== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.

У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.

15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;

==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&amp;nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&amp;nbsp;36).&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}&lt;/ref&gt;

У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.

У [[:uk:Хуст|Ху]]

[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].

У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}&lt;/ref&gt; У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}&lt;/ref&gt;

==== Навчальні заклади ====

* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}&lt;/ref&gt;
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}&lt;/ref&gt;, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}&lt;/ref&gt;.

==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з  портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук&lt;ref&gt;[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;.

=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&amp;nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].&lt;ref name=&quot;:042&quot;&gt;{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}&lt;/ref&gt;

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&amp;nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&amp;nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}&lt;/ref&gt;. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.

=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&amp;nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].

У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].

=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&amp;nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&amp;nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.

Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».

З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.

У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&amp;nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.

=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&amp;nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&amp;nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&amp;nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.

На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&amp;nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.

23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&amp;nbsp;р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&amp;nbsp;р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.&lt;ref&gt;[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.

Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].

У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.

Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).

Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).

Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&amp;nbsp;Жуковського]], І.&amp;nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]].

Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&amp;nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&amp;nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».

Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:

{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}

=== Видання ===

* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&amp;nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&amp;nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).

== Увічнення пам'яті ==

=== Меморальні дошки ===

* Пам'ятник-погруддя письменнику В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&amp;nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&amp;nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&amp;cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}&lt;/ref&gt;

=== Школа ===

* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&amp;nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.

=== Топоніми ===

* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.

== Галерея ==
&lt;gallery&gt;
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
&lt;/gallery&gt;

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;nbsp;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».&lt;ref&gt;Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}&lt;/ref&gt;

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332}}&lt;/ref&gt;. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років&lt;ref&gt;Энциклопедия Подкарпатской Руси&amp;nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005&lt;/ref&gt;. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}&lt;/ref&gt;, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований&lt;ref&gt;И.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}&lt;/ref&gt;.

== Примітки ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==


= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&amp;nbsp;— 1988.&amp;nbsp;— Ч. 11 (42-43).&lt;/ref&gt;.

У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]&lt;ref&gt;[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&amp;nbsp;— Ню Йорк&amp;nbsp;— Лондон&amp;nbsp;— Сидней&amp;nbsp;— Торонто, 1970.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 75.&lt;/ref&gt;. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].

У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&amp;nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&amp;nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.

Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&amp;nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.

З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).

&amp;nbsp;З&amp;nbsp;[[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;продовжив навчання у&amp;nbsp;Віденському університеті.

У [[:uk:1877|1877]]&amp;nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]

У [[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;обраний&amp;nbsp;&amp;nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук.

[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.

Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]&lt;/ref&gt;), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).

Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].

Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&amp;nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.&lt;ref&gt;[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&amp;nbsp;р.]&lt;/ref&gt;

[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.&lt;ref&gt;''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&amp;nbsp;— С. 358.&amp;nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].&lt;/ref&gt;

[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].

Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;1&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на &amp;nbsp;основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.

Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).

Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.

Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.

== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка&quot; ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).

Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.

== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&amp;nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&amp;nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&amp;nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&amp;nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»&lt;ref&gt;Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&amp;nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.&amp;nbsp; – С. 335&lt;/ref&gt;). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&amp;nbsp;Соболевського, О.&amp;nbsp;Пипіна, І.&amp;nbsp;Франка, а згодом С.&amp;nbsp;Єфремова, Д.&amp;nbsp;Чижевського, О.&amp;nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій&lt;ref&gt;Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— С. 25&lt;/ref&gt;. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.

«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&amp;nbsp;рр. між О.&amp;nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&amp;nbsp;Огоновський, І.&amp;nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&amp;nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&amp;nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&amp;nbsp;— цілком романтичні»&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188с.&lt;/ref&gt;. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&amp;nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.

; Видання

* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])

== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&amp;nbsp;рр.

У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.

Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&amp;nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.

Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»&lt;ref&gt;Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&amp;nbsp;— Т. 34.&amp;nbsp;— С. 372.&lt;/ref&gt; Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»&lt;ref&gt;Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&amp;nbsp;— Т. 43.&amp;nbsp;— С. 366.&lt;/ref&gt;. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.

Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»&lt;ref&gt;ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149&lt;/ref&gt;.&amp;nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188 с.&lt;/ref&gt;. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&amp;nbsp;— будували храм національної культури».

== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).

Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].

== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].

== Публічні виступи ==

* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]

== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&amp;nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&amp;nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&amp;nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&amp;nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.

У [[:uk:1933|1933]]&amp;nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Ч. 7.&amp;nbsp;— С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&amp;nbsp;— Львів, 2007.&amp;nbsp;— Випуск 39.&amp;nbsp;— Частина 2.&amp;nbsp;— С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp;— 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Випуск 58.&amp;nbsp;— С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— 28&amp;nbsp;с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&amp;nbsp;— Львів, 2014.&amp;nbsp;— С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&amp;nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка: редкол. М.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&amp;nbsp;— Київ, 2013.&amp;nbsp;— С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&amp;nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&amp;nbsp;— 1992.&amp;nbsp;— Ч. 268.&amp;nbsp;— С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Тези доповідей.&amp;nbsp;— С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&amp;nbsp;— Київ, 1998.&amp;nbsp;— Ч. 8.&amp;nbsp;— С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&amp;nbsp;— НВУ «Руске слово».&amp;nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&amp;nbsp;— Ч. 4.&amp;nbsp;— С. 17-28.
* ''Михайлин І.&amp;nbsp;Л.''&amp;nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&amp;nbsp;Л.&amp;nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&amp;nbsp;— Вип. 63.&amp;nbsp;— С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&amp;nbsp;— Тернопіль&amp;nbsp;: Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895

= Štefan Pankovič =
bez kopírovaného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu
a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&amp;nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

Від [[:uk:1899|1899]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]

Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].

== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;.

Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]&lt;ref name=&quot;БР9&quot;&gt;''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&amp;nbsp;— С. 129.&lt;/ref&gt;&amp;nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&amp;nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&amp;nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt; студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).

Після його закінчення&amp;nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.

Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&amp;nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&amp;nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt;.

== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.

Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].

Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&amp;nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]&lt;small&gt;Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&amp;nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].&lt;/small&gt;&lt;nowiki&gt;]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] У &lt;/nowiki&gt;[[:uk:1897|1897]]&amp;nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:

* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).

Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.

Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.

Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&amp;nbsp;Т.&amp;nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка НАН України]].

Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign=&quot;top&quot; |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign=&quot;top&quot; |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign=&quot;top&quot; |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&amp;nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&amp;nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]].

Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.

Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.

Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.

Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.

== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:

* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)

== Видання ==

* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&amp;nbsp;1—2&amp;nbsp;/ зібрав В.&amp;nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&amp;nbsp;с.
* ''Гнатюк&amp;nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1981. 288&amp;nbsp;с. (Філологічна секція, т.&amp;nbsp;201)

== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).

== Ушанування ==

* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&amp;nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини&lt;ref&gt;{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&amp;nbsp;841 (від ][[31_серпня]]&lt;span&gt; &lt;/span&gt;[[2005]]&lt;span&gt; року)&lt;/span&gt; {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}&lt;/ref&gt;.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&amp;nbsp;1690.

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&amp;nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&amp;nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&amp;nbsp;— лагідність, делікатність, доброту.

Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&amp;nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].

Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&amp;nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].

В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.

З приходом до редакції «Друга» М.&amp;nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&amp;nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&amp;nbsp;Павлика та І.&amp;nbsp;Франка.

М.&amp;nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».

На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&amp;nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&amp;nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&amp;nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.

Після заборони «Друга» М.&amp;nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&amp;nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&amp;nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.

Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&amp;nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&amp;nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&amp;nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&amp;nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&amp;nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&amp;nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&amp;nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&amp;nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.

Довгий час М.&amp;nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.

Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&amp;nbsp;Павлик разом з І.&amp;nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.

Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&amp;nbsp;Павлик, М.&amp;nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&amp;nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&amp;nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!».  з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] Упродовж тривалого часу М.&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.

На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&amp;nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&amp;nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].

Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&amp;nbsp;Павлика з М.&amp;nbsp;Драгомановим та І.&amp;nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&amp;nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.

Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&amp;nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&amp;nbsp;Франком, М.&amp;nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). Чимало рецензій, відгуків написав М.&amp;nbsp;Павлик на твори І.&amp;nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).

У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&amp;nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.

У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.

М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&amp;nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&amp;nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&amp;nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&amp;nbsp;Крушельницького]], Г.&amp;nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&amp;nbsp;Лисенка, В.&amp;nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&amp;nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&amp;nbsp;Черемшини]].

Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&amp;nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.

1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&amp;nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&amp;nbsp;— вірш «Щаслива».

В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&amp;nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&amp;nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].

Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».

У прозовому доробку М.&amp;nbsp;Павлика є 2 повісті&amp;nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&amp;nbsp;— Відень&amp;nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&amp;nbsp;— 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&amp;nbsp;— 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''

== Посилання ==

* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&amp;nbsp;— Львів: В друк. І.&amp;nbsp;Айхельберґера, 1911.&amp;nbsp;— 24 с.

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
'''Іван Григорович Наумо́вич'''  — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).

== Життєпис ==
Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.

Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].

Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.

Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.

У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&amp;nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&amp;nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].

== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].

Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&amp;nbsp;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&amp;nbsp;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].

Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:

На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].&lt;ref&gt;{{cite book|title=Великий політичний процес &quot;русскіх&quot; в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}&lt;/ref&gt;

1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&amp;nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом,  року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&amp;nbsp;21, ряд 2, місце 10).

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)

Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&amp;nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.</text>
      <sha1>2hdve2e53k018cgahty2ywj1onqkp7t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232391</id>
      <parentid>8232382</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:48:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232391</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="373205" sha1="3iwm97p2zwovy80vznkxrdsywwqeqgb" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · 
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.


Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.


= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).

== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&amp;nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року  в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.

Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&amp;nbsp;— угорською, з церковними&amp;nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.

[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&amp;nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&amp;nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&amp;nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&amp;nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&amp;nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&amp;nbsp;року, коли він, за висловом М.&amp;nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».

== На чолі національно-церковного відродження ==
1770&amp;nbsp;року саме А.&amp;nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&amp;nbsp;Плюмегена і Ф.&amp;nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&amp;nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.

1772 року А.&amp;nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&amp;nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&amp;nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&amp;nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».

== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.

1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&amp;nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&amp;nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.

За саном А.&amp;nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.

24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&amp;nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&amp;nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&amp;nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&amp;nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&amp;nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&amp;nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&amp;nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&amp;nbsp;Ф.&amp;nbsp;Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&amp;nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.

1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.

== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.

Оскільки паства А.&amp;nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).

А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&amp;nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&amp;nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&amp;nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&amp;nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо.

== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&amp;nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&amp;nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.

У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&amp;nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».

А.&amp;nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&amp;nbsp;Корятовича''» Й.&amp;nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.

1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&amp;nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.

== Останні роки життя ==
1808 року А.&amp;nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&amp;nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.

Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&amp;nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.

== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.

[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}&lt;/ref&gt;

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.


= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]

== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&amp;nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&amp;nbsp;— Івану, він передав естафету&amp;nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&amp;nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&amp;nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&amp;nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.

== Життєпис ==


Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].

1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&amp;nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].

Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&amp;nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&amp;nbsp;— через школи та книговидання&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}&lt;/ref&gt;. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&amp;nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&amp;nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.

[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.&lt;ref name=&quot;:222&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}&lt;/ref&gt;

[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

11 травня 1945&amp;nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&amp;nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&amp;nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].

Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}&lt;/ref&gt;.

15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави&lt;ref&gt;{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}&lt;/ref&gt;.

== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&amp;nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&amp;nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.

13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].

== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, березень 1939]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.

Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].

Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.

Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.

Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.

У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.

У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921&lt;ref name=&quot;:122&quot; /&gt;) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&amp;nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.

Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.

Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).

Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&amp;nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}&lt;/ref&gt; його затримали радянські спецслужби&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В.&amp;nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...&lt;ref&gt;Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.&lt;/ref&gt;''}}

== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.

У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.

15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;

==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&amp;nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&amp;nbsp;36).&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}&lt;/ref&gt;

У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.

У [[:uk:Хуст|Ху]]

[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].

У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}&lt;/ref&gt; У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}&lt;/ref&gt;

==== Навчальні заклади ====

* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}&lt;/ref&gt;
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}&lt;/ref&gt;, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}&lt;/ref&gt;.

==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з  портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук&lt;ref&gt;[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;.

=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&amp;nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].&lt;ref name=&quot;:042&quot;&gt;{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}&lt;/ref&gt;

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&amp;nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&amp;nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}&lt;/ref&gt;. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.

=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&amp;nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].

У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].

=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&amp;nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&amp;nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.

Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».

З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.

У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&amp;nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.

=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&amp;nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&amp;nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&amp;nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.

На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&amp;nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.

23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&amp;nbsp;р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&amp;nbsp;р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.&lt;ref&gt;[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.

Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].

У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.

Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).

Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).

Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&amp;nbsp;Жуковського]], І.&amp;nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]].

Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&amp;nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&amp;nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».

Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:

{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}

=== Видання ===

* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&amp;nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&amp;nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).

== Увічнення пам'яті ==

=== Меморальні дошки ===

* Пам'ятник-погруддя письменнику В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&amp;nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&amp;nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&amp;cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}&lt;/ref&gt;

=== Школа ===

* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&amp;nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.

=== Топоніми ===

* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.

== Галерея ==
&lt;gallery&gt;
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
&lt;/gallery&gt;

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;nbsp;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».&lt;ref&gt;Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}&lt;/ref&gt;

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332}}&lt;/ref&gt;. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років&lt;ref&gt;Энциклопедия Подкарпатской Руси&amp;nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005&lt;/ref&gt;. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}&lt;/ref&gt;, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований&lt;ref&gt;И.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}&lt;/ref&gt;.

== Примітки ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==


= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&amp;nbsp;— 1988.&amp;nbsp;— Ч. 11 (42-43).&lt;/ref&gt;.

У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]&lt;ref&gt;[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&amp;nbsp;— Ню Йорк&amp;nbsp;— Лондон&amp;nbsp;— Сидней&amp;nbsp;— Торонто, 1970.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 75.&lt;/ref&gt;. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].

У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&amp;nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&amp;nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.

Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&amp;nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.

З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).

&amp;nbsp;З&amp;nbsp;[[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;продовжив навчання у&amp;nbsp;Віденському університеті.

У [[:uk:1877|1877]]&amp;nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]

У [[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;обраний&amp;nbsp;&amp;nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук.

[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.

Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]&lt;/ref&gt;), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).

Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].

Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&amp;nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.&lt;ref&gt;[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&amp;nbsp;р.]&lt;/ref&gt;

[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.&lt;ref&gt;''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&amp;nbsp;— С. 358.&amp;nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].&lt;/ref&gt;

[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].

Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;1&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на &amp;nbsp;основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.

Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).

Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.

Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.

== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка&quot; ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).

Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.

== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&amp;nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&amp;nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&amp;nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&amp;nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»&lt;ref&gt;Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&amp;nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.&amp;nbsp; – С. 335&lt;/ref&gt;). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&amp;nbsp;Соболевського, О.&amp;nbsp;Пипіна, І.&amp;nbsp;Франка, а згодом С.&amp;nbsp;Єфремова, Д.&amp;nbsp;Чижевського, О.&amp;nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій&lt;ref&gt;Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— С. 25&lt;/ref&gt;. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.

«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&amp;nbsp;рр. між О.&amp;nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&amp;nbsp;Огоновський, І.&amp;nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&amp;nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&amp;nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&amp;nbsp;— цілком романтичні»&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188с.&lt;/ref&gt;. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&amp;nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.

; Видання

* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])

== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&amp;nbsp;рр.

У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.

Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&amp;nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.

Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»&lt;ref&gt;Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&amp;nbsp;— Т. 34.&amp;nbsp;— С. 372.&lt;/ref&gt; Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»&lt;ref&gt;Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&amp;nbsp;— Т. 43.&amp;nbsp;— С. 366.&lt;/ref&gt;. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.

Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»&lt;ref&gt;ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149&lt;/ref&gt;.&amp;nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188 с.&lt;/ref&gt;. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&amp;nbsp;— будували храм національної культури».

== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).

Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].

== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].

== Публічні виступи ==

* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]

== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&amp;nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&amp;nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&amp;nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&amp;nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.

У [[:uk:1933|1933]]&amp;nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Ч. 7.&amp;nbsp;— С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&amp;nbsp;— Львів, 2007.&amp;nbsp;— Випуск 39.&amp;nbsp;— Частина 2.&amp;nbsp;— С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp;— 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Випуск 58.&amp;nbsp;— С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— 28&amp;nbsp;с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&amp;nbsp;— Львів, 2014.&amp;nbsp;— С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&amp;nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка: редкол. М.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&amp;nbsp;— Київ, 2013.&amp;nbsp;— С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&amp;nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&amp;nbsp;— 1992.&amp;nbsp;— Ч. 268.&amp;nbsp;— С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Тези доповідей.&amp;nbsp;— С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&amp;nbsp;— Київ, 1998.&amp;nbsp;— Ч. 8.&amp;nbsp;— С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&amp;nbsp;— НВУ «Руске слово».&amp;nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&amp;nbsp;— Ч. 4.&amp;nbsp;— С. 17-28.
* ''Михайлин І.&amp;nbsp;Л.''&amp;nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&amp;nbsp;Л.&amp;nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&amp;nbsp;— Вип. 63.&amp;nbsp;— С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&amp;nbsp;— Тернопіль&amp;nbsp;: Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895

= Štefan Pankovič =
bez kopírovaného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu
a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&amp;nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

Від [[:uk:1899|1899]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]

Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].

== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;.

Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]&lt;ref name=&quot;БР9&quot;&gt;''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&amp;nbsp;— С. 129.&lt;/ref&gt;&amp;nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&amp;nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&amp;nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt; студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).

Після його закінчення&amp;nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.

Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&amp;nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&amp;nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt;.

== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.

Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].

Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&amp;nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]&lt;small&gt;Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&amp;nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].&lt;/small&gt;&lt;nowiki&gt;]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] У &lt;/nowiki&gt;[[:uk:1897|1897]]&amp;nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:

* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).

Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.

Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.

Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&amp;nbsp;Т.&amp;nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка НАН України]].

Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign=&quot;top&quot; |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign=&quot;top&quot; |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign=&quot;top&quot; |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&amp;nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&amp;nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]].

Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.

Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.

Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.

Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.

== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:

* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)

== Видання ==

* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&amp;nbsp;1—2&amp;nbsp;/ зібрав В.&amp;nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&amp;nbsp;с.
* ''Гнатюк&amp;nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1981. 288&amp;nbsp;с. (Філологічна секція, т.&amp;nbsp;201)

== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).

== Ушанування ==

* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&amp;nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини&lt;ref&gt;{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&amp;nbsp;841 (від ][[31_серпня]]&lt;span&gt; &lt;/span&gt;[[2005]]&lt;span&gt; року)&lt;/span&gt; {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}&lt;/ref&gt;.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&amp;nbsp;1690.

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&amp;nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&amp;nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&amp;nbsp;— лагідність, делікатність, доброту.

Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&amp;nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].

Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&amp;nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].

В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.

З приходом до редакції «Друга» М.&amp;nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&amp;nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&amp;nbsp;Павлика та І.&amp;nbsp;Франка.

М.&amp;nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».

На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&amp;nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&amp;nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&amp;nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.

Після заборони «Друга» М.&amp;nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&amp;nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&amp;nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.

Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&amp;nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&amp;nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&amp;nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&amp;nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&amp;nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&amp;nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&amp;nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&amp;nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.

Довгий час М.&amp;nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.

Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&amp;nbsp;Павлик разом з І.&amp;nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.

Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&amp;nbsp;Павлик, М.&amp;nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&amp;nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&amp;nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!».  з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] Упродовж тривалого часу М.&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.

На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&amp;nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&amp;nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].

Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&amp;nbsp;Павлика з М.&amp;nbsp;Драгомановим та І.&amp;nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&amp;nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.

Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&amp;nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&amp;nbsp;Франком, М.&amp;nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). Чимало рецензій, відгуків написав М.&amp;nbsp;Павлик на твори І.&amp;nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).

У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&amp;nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.

У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.

М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&amp;nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&amp;nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&amp;nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&amp;nbsp;Крушельницького]], Г.&amp;nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&amp;nbsp;Лисенка, В.&amp;nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&amp;nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&amp;nbsp;Черемшини]].

Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&amp;nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.

1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&amp;nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&amp;nbsp;— вірш «Щаслива».

В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&amp;nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&amp;nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].

Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».

У прозовому доробку М.&amp;nbsp;Павлика є 2 повісті&amp;nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&amp;nbsp;— Відень&amp;nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&amp;nbsp;— 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&amp;nbsp;— 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''

== Посилання ==

* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&amp;nbsp;— Львів: В друк. І.&amp;nbsp;Айхельберґера, 1911.&amp;nbsp;— 24 с.

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.</text>
      <sha1>3iwm97p2zwovy80vznkxrdsywwqeqgb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232398</id>
      <parentid>8232391</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:56:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadenie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232398</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="424761" sha1="1cqjoc4l5z7al0nvhe9kjiwv6u6p1po" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · 
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.


Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.


= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).

== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&amp;nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року  в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.

Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&amp;nbsp;— угорською, з церковними&amp;nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.

[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&amp;nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&amp;nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&amp;nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&amp;nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&amp;nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&amp;nbsp;року, коли він, за висловом М.&amp;nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».

== На чолі національно-церковного відродження ==
1770&amp;nbsp;року саме А.&amp;nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&amp;nbsp;Плюмегена і Ф.&amp;nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&amp;nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.

1772 року А.&amp;nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&amp;nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&amp;nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&amp;nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».

== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.

1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&amp;nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&amp;nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.

За саном А.&amp;nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.

24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&amp;nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&amp;nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&amp;nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&amp;nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&amp;nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&amp;nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&amp;nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&amp;nbsp;Ф.&amp;nbsp;Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&amp;nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.

1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.

== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.

Оскільки паства А.&amp;nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).

А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&amp;nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&amp;nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&amp;nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&amp;nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо.

== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&amp;nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&amp;nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.

У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&amp;nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».

А.&amp;nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&amp;nbsp;Корятовича''» Й.&amp;nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.

1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&amp;nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.

== Останні роки життя ==
1808 року А.&amp;nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&amp;nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.

Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&amp;nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.

== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.

[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}&lt;/ref&gt;

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.


= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]

== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&amp;nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&amp;nbsp;— Івану, він передав естафету&amp;nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&amp;nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&amp;nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&amp;nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.

== Життєпис ==


Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].

1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&amp;nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].

Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&amp;nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&amp;nbsp;— через школи та книговидання&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}&lt;/ref&gt;. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&amp;nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&amp;nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.

[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.&lt;ref name=&quot;:222&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}&lt;/ref&gt;

[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

11 травня 1945&amp;nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&amp;nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&amp;nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].

Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}&lt;/ref&gt;.

15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави&lt;ref&gt;{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}&lt;/ref&gt;.

== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&amp;nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&amp;nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.

13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].

== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, березень 1939]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.

Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].

Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.

Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.

Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.

У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.

У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921&lt;ref name=&quot;:122&quot; /&gt;) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&amp;nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.

Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.

Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).

Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&amp;nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}&lt;/ref&gt; його затримали радянські спецслужби&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В.&amp;nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...&lt;ref&gt;Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.&lt;/ref&gt;''}}

== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.

У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.

15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;

==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&amp;nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&amp;nbsp;36).&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}&lt;/ref&gt;

У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.

У [[:uk:Хуст|Ху]]

[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].

У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}&lt;/ref&gt; У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}&lt;/ref&gt;

==== Навчальні заклади ====

* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}&lt;/ref&gt;
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}&lt;/ref&gt;, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}&lt;/ref&gt;.

==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з  портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук&lt;ref&gt;[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;.

=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&amp;nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].&lt;ref name=&quot;:042&quot;&gt;{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}&lt;/ref&gt;

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&amp;nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&amp;nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}&lt;/ref&gt;. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.

=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&amp;nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].

У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].

=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&amp;nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&amp;nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.

Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».

З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.

У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&amp;nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.

=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&amp;nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&amp;nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&amp;nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.

На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&amp;nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.

23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&amp;nbsp;р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&amp;nbsp;р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.&lt;ref&gt;[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.

Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].

У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.

Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).

Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).

Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&amp;nbsp;Жуковського]], І.&amp;nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]].

Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&amp;nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&amp;nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».

Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:

{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}

=== Видання ===

* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&amp;nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&amp;nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).

== Увічнення пам'яті ==

=== Меморальні дошки ===

* Пам'ятник-погруддя письменнику В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&amp;nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&amp;nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&amp;cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}&lt;/ref&gt;

=== Школа ===

* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&amp;nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.

=== Топоніми ===

* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.

== Галерея ==
&lt;gallery&gt;
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
&lt;/gallery&gt;

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;nbsp;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».&lt;ref&gt;Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}&lt;/ref&gt;

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332}}&lt;/ref&gt;. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років&lt;ref&gt;Энциклопедия Подкарпатской Руси&amp;nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005&lt;/ref&gt;. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}&lt;/ref&gt;, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований&lt;ref&gt;И.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}&lt;/ref&gt;.

== Примітки ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==


= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&amp;nbsp;— 1988.&amp;nbsp;— Ч. 11 (42-43).&lt;/ref&gt;.

У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]&lt;ref&gt;[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&amp;nbsp;— Ню Йорк&amp;nbsp;— Лондон&amp;nbsp;— Сидней&amp;nbsp;— Торонто, 1970.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 75.&lt;/ref&gt;. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].

У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&amp;nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&amp;nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.

Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&amp;nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.

З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).

&amp;nbsp;З&amp;nbsp;[[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;продовжив навчання у&amp;nbsp;Віденському університеті.

У [[:uk:1877|1877]]&amp;nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]

У [[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;обраний&amp;nbsp;&amp;nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук.

[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.

Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]&lt;/ref&gt;), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).

Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].

Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&amp;nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.&lt;ref&gt;[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&amp;nbsp;р.]&lt;/ref&gt;

[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.&lt;ref&gt;''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&amp;nbsp;— С. 358.&amp;nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].&lt;/ref&gt;

[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].

Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;1&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на &amp;nbsp;основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.

Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).

Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.

Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.

== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка&quot; ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).

Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.

== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&amp;nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&amp;nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&amp;nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&amp;nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»&lt;ref&gt;Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&amp;nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.&amp;nbsp; – С. 335&lt;/ref&gt;). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&amp;nbsp;Соболевського, О.&amp;nbsp;Пипіна, І.&amp;nbsp;Франка, а згодом С.&amp;nbsp;Єфремова, Д.&amp;nbsp;Чижевського, О.&amp;nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій&lt;ref&gt;Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— С. 25&lt;/ref&gt;. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.

«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&amp;nbsp;рр. між О.&amp;nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&amp;nbsp;Огоновський, І.&amp;nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&amp;nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&amp;nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&amp;nbsp;— цілком романтичні»&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188с.&lt;/ref&gt;. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&amp;nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.

; Видання

* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])

== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&amp;nbsp;рр.

У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.

Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&amp;nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.

Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»&lt;ref&gt;Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&amp;nbsp;— Т. 34.&amp;nbsp;— С. 372.&lt;/ref&gt; Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»&lt;ref&gt;Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&amp;nbsp;— Т. 43.&amp;nbsp;— С. 366.&lt;/ref&gt;. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.

Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»&lt;ref&gt;ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149&lt;/ref&gt;.&amp;nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188 с.&lt;/ref&gt;. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&amp;nbsp;— будували храм національної культури».

== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).

Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].

== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].

== Публічні виступи ==

* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]

== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&amp;nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&amp;nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&amp;nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&amp;nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.

У [[:uk:1933|1933]]&amp;nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Ч. 7.&amp;nbsp;— С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&amp;nbsp;— Львів, 2007.&amp;nbsp;— Випуск 39.&amp;nbsp;— Частина 2.&amp;nbsp;— С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp;— 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Випуск 58.&amp;nbsp;— С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— 28&amp;nbsp;с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&amp;nbsp;— Львів, 2014.&amp;nbsp;— С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&amp;nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка: редкол. М.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&amp;nbsp;— Київ, 2013.&amp;nbsp;— С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&amp;nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&amp;nbsp;— 1992.&amp;nbsp;— Ч. 268.&amp;nbsp;— С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Тези доповідей.&amp;nbsp;— С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&amp;nbsp;— Київ, 1998.&amp;nbsp;— Ч. 8.&amp;nbsp;— С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&amp;nbsp;— НВУ «Руске слово».&amp;nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&amp;nbsp;— Ч. 4.&amp;nbsp;— С. 17-28.
* ''Михайлин І.&amp;nbsp;Л.''&amp;nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&amp;nbsp;Л.&amp;nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&amp;nbsp;— Вип. 63.&amp;nbsp;— С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&amp;nbsp;— Тернопіль&amp;nbsp;: Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895

= Štefan Pankovič =
bez kopírovaného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu
a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&amp;nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

Від [[:uk:1899|1899]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]

Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].

== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;.

Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]&lt;ref name=&quot;БР9&quot;&gt;''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&amp;nbsp;— С. 129.&lt;/ref&gt;&amp;nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&amp;nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&amp;nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt; студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).

Після його закінчення&amp;nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.

Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&amp;nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&amp;nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt;.

== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.

Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].

Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&amp;nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]&lt;small&gt;Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&amp;nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].&lt;/small&gt;&lt;nowiki&gt;]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] У &lt;/nowiki&gt;[[:uk:1897|1897]]&amp;nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:

* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).

Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.

Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.

Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&amp;nbsp;Т.&amp;nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка НАН України]].

Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign=&quot;top&quot; |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign=&quot;top&quot; |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign=&quot;top&quot; |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&amp;nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&amp;nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]].

Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.

Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.

Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.

Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.

== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:

* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)

== Видання ==

* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&amp;nbsp;1—2&amp;nbsp;/ зібрав В.&amp;nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&amp;nbsp;с.
* ''Гнатюк&amp;nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1981. 288&amp;nbsp;с. (Філологічна секція, т.&amp;nbsp;201)

== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).

== Ушанування ==

* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&amp;nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини&lt;ref&gt;{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&amp;nbsp;841 (від ][[31_серпня]]&lt;span&gt; &lt;/span&gt;[[2005]]&lt;span&gt; року)&lt;/span&gt; {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}&lt;/ref&gt;.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&amp;nbsp;1690.

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&amp;nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&amp;nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&amp;nbsp;— лагідність, делікатність, доброту.

Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&amp;nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].

Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&amp;nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].

В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.

З приходом до редакції «Друга» М.&amp;nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&amp;nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&amp;nbsp;Павлика та І.&amp;nbsp;Франка.

М.&amp;nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».

На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&amp;nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&amp;nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&amp;nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.

Після заборони «Друга» М.&amp;nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&amp;nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&amp;nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.

Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&amp;nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&amp;nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&amp;nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&amp;nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&amp;nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&amp;nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&amp;nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&amp;nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.

Довгий час М.&amp;nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.

Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&amp;nbsp;Павлик разом з І.&amp;nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.

Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&amp;nbsp;Павлик, М.&amp;nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&amp;nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&amp;nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!».  з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] Упродовж тривалого часу М.&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.

На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&amp;nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&amp;nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].

Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&amp;nbsp;Павлика з М.&amp;nbsp;Драгомановим та І.&amp;nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&amp;nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.

Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&amp;nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&amp;nbsp;Франком, М.&amp;nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). Чимало рецензій, відгуків написав М.&amp;nbsp;Павлик на твори І.&amp;nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).

У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&amp;nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.

У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.

М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&amp;nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&amp;nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&amp;nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&amp;nbsp;Крушельницького]], Г.&amp;nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&amp;nbsp;Лисенка, В.&amp;nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&amp;nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&amp;nbsp;Черемшини]].

Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&amp;nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.

1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&amp;nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&amp;nbsp;— вірш «Щаслива».

В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&amp;nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&amp;nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].

Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».

У прозовому доробку М.&amp;nbsp;Павлика є 2 повісті&amp;nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&amp;nbsp;— Відень&amp;nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&amp;nbsp;— 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&amp;nbsp;— 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''

== Посилання ==

* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&amp;nbsp;— Львів: В друк. І.&amp;nbsp;Айхельберґера, 1911.&amp;nbsp;— 24 с.

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].

== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&amp;nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;П32&quot;&gt;''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 443.&lt;/ref&gt; на богословському&amp;nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.

По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt; в українській академічній гімназії.

Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).

[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&amp;nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&amp;nbsp;рр.&amp;nbsp;— «Дім і школа»&lt;ref name=&quot;П42&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 444.&lt;/ref&gt;

[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt;; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&amp;nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;.

[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&amp;nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).

Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;71&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса&amp;nbsp;Л., Фіголь&amp;nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&amp;nbsp;— переважно язичієм&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;).

У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&amp;nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&amp;nbsp;р. збірка «Балканские думи».

Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1879|1879]]&amp;nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&amp;nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].

П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt; мали менший успіх.

Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.

Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&amp;nbsp;— очевидця життя 1848».

Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}&lt;/ref&gt;

== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.&lt;ref&gt;https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./&lt;/ref&gt;

== Див. також ==

* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]

== Видання ==

* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&amp;nbsp;— К., 1987.&amp;nbsp;— С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&amp;nbsp;— Тернопіль,1991.&amp;nbsp;— С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1999.&amp;nbsp;— С. 26&amp;nbsp;— 28.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&amp;nbsp;— 1965.&amp;nbsp;— 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&amp;nbsp;— К., 1988.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&amp;nbsp;— 2 вид.&amp;nbsp;— К., 1979.&amp;nbsp;— Т. 3.&amp;nbsp;— С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&amp;nbsp;2.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1991.&amp;nbsp;— С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&amp;nbsp;— К., 1982.&amp;nbsp;— С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Тріада плюс, 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.&amp;nbsp;— (Львівська сотня).&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&amp;nbsp;101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&amp;nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.
= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a
= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.


= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.</text>
      <sha1>1cqjoc4l5z7al0nvhe9kjiwv6u6p1po</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232400</id>
      <parentid>8232398</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:03:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Preusporiadanie pieskoviska.</comment>
      <origin>8232400</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="676223" sha1="ngurxwa4upa1g2l22nclxpnekt51p8w" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · 
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.


Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.


= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&amp;nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).

== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&amp;nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року  в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.

Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&amp;nbsp;— угорською, з церковними&amp;nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.

[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&amp;nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&amp;nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&amp;nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&amp;nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&amp;nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&amp;nbsp;року, коли він, за висловом М.&amp;nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».

== На чолі національно-церковного відродження ==
1770&amp;nbsp;року саме А.&amp;nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&amp;nbsp;Плюмегена і Ф.&amp;nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&amp;nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.

1772 року А.&amp;nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&amp;nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&amp;nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&amp;nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».

== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.

1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&amp;nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&amp;nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.

За саном А.&amp;nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.

24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&amp;nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&amp;nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&amp;nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&amp;nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&amp;nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&amp;nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&amp;nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&amp;nbsp;Ф.&amp;nbsp;Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&amp;nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.

1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.

== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.

Оскільки паства А.&amp;nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).

А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&amp;nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&amp;nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&amp;nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&amp;nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо.

== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&amp;nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&amp;nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.

У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&amp;nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».

А.&amp;nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&amp;nbsp;Корятовича''» Й.&amp;nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.

1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&amp;nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.

== Останні роки життя ==
1808 року А.&amp;nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&amp;nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.

Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&amp;nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.

== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.

[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}&lt;/ref&gt;

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.


= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]

== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&amp;nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&amp;nbsp;— Івану, він передав естафету&amp;nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&amp;nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&amp;nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&amp;nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.

== Життєпис ==


Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].

1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&amp;nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].

Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&amp;nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&amp;nbsp;— через школи та книговидання&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}&lt;/ref&gt;. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&amp;nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&amp;nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.

[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.&lt;ref name=&quot;:222&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}&lt;/ref&gt;

[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

11 травня 1945&amp;nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&amp;nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&amp;nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].

Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}&lt;/ref&gt;.

15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави&lt;ref&gt;{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}&lt;/ref&gt;.

== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&amp;nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&amp;nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.

13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].

== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, березень 1939]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.

Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].

Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.

Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.

Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.

У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.

У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921&lt;ref name=&quot;:122&quot; /&gt;) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&amp;nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.

Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.

Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).

Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&amp;nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}&lt;/ref&gt; його затримали радянські спецслужби&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В.&amp;nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...&lt;ref&gt;Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.&lt;/ref&gt;''}}

== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.

У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.

15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;

==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&amp;nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&amp;nbsp;36).&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}&lt;/ref&gt;

У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.

У [[:uk:Хуст|Ху]]

[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].

У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}&lt;/ref&gt; У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}&lt;/ref&gt;

==== Навчальні заклади ====

* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}&lt;/ref&gt;
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}&lt;/ref&gt;, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}&lt;/ref&gt;.

==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з  портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук&lt;ref&gt;[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;.

=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&amp;nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].&lt;ref name=&quot;:042&quot;&gt;{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}&lt;/ref&gt;

= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&amp;nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&amp;nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}&lt;/ref&gt;. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.

=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&amp;nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].

У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].

=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&amp;nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&amp;nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.

Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».

З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.

У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&amp;nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.

=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&amp;nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&amp;nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&amp;nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.

На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&amp;nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.

23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&amp;nbsp;р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&amp;nbsp;р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.&lt;ref&gt;[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&amp;nbsp;р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.

Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].

У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.

Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).

Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).

Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&amp;nbsp;Жуковського]], І.&amp;nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]].

Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&amp;nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&amp;nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».

Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:

{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}

=== Видання ===

* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&amp;nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&amp;nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).

== Увічнення пам'яті ==

=== Меморальні дошки ===

* Пам'ятник-погруддя письменнику В.&amp;nbsp;І.&amp;nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&amp;nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&amp;nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&amp;cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}&lt;/ref&gt;

=== Школа ===

* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&amp;nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.

=== Топоніми ===

* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.

== Галерея ==
&lt;gallery&gt;
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
&lt;/gallery&gt;

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
a

= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu

= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;nbsp;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».&lt;ref&gt;Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}&lt;/ref&gt;

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=3315332}}&lt;/ref&gt;. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років&lt;ref&gt;Энциклопедия Подкарпатской Руси&amp;nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005&lt;/ref&gt;. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}&lt;/ref&gt;, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований&lt;ref&gt;И.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}&lt;/ref&gt;.

== Примітки ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==


= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&amp;nbsp;— 1988.&amp;nbsp;— Ч. 11 (42-43).&lt;/ref&gt;.

У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]&lt;ref&gt;[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&amp;nbsp;— Ню Йорк&amp;nbsp;— Лондон&amp;nbsp;— Сидней&amp;nbsp;— Торонто, 1970.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 75.&lt;/ref&gt;. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].

У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&amp;nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&amp;nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.

Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&amp;nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.

З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).

&amp;nbsp;З&amp;nbsp;[[:uk:1870|1870]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;продовжив навчання у&amp;nbsp;Віденському університеті.

У [[:uk:1877|1877]]&amp;nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]

У [[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;обраний&amp;nbsp;&amp;nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук.

[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.

Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]&lt;/ref&gt;), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).

Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].

Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&amp;nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.&lt;ref&gt;[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&amp;nbsp;р.]&lt;/ref&gt;

[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.&lt;ref&gt;''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&amp;nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&amp;nbsp;— С. 358.&amp;nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].&lt;/ref&gt;

[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].

Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;1&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на &amp;nbsp;основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.

Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).

Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.

Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.

== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка&quot; ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).

Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.

== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&amp;nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&amp;nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&amp;nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&amp;nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»&lt;ref&gt;Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&amp;nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.&amp;nbsp; – С. 335&lt;/ref&gt;). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&amp;nbsp;Соболевського, О.&amp;nbsp;Пипіна, І.&amp;nbsp;Франка, а згодом С.&amp;nbsp;Єфремова, Д.&amp;nbsp;Чижевського, О.&amp;nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій&lt;ref&gt;Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— С. 25&lt;/ref&gt;. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.

«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&amp;nbsp;рр. між О.&amp;nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&amp;nbsp;Огоновський, І.&amp;nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&amp;nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&amp;nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&amp;nbsp;— цілком романтичні»&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188с.&lt;/ref&gt;. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&amp;nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.

; Видання

* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])

== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&amp;nbsp;рр.

У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.

Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&amp;nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.

Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»&lt;ref&gt;Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&amp;nbsp;— Т. 34.&amp;nbsp;— С. 372.&lt;/ref&gt; Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»&lt;ref&gt;Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&amp;nbsp;— Т. 43.&amp;nbsp;— С. 366.&lt;/ref&gt;. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.

Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»&lt;ref&gt;ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149&lt;/ref&gt;.&amp;nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк&lt;ref&gt;Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp; – 188 с.&lt;/ref&gt;. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&amp;nbsp;— будували храм національної культури».

== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).

Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].

== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].

== Публічні виступи ==

* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&amp;nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]

== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&amp;nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&amp;nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&amp;nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&amp;nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.

У [[:uk:1933|1933]]&amp;nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&amp;nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Ч. 7.&amp;nbsp;— С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&amp;nbsp;— Львів, 2007.&amp;nbsp;— Випуск 39.&amp;nbsp;— Частина 2.&amp;nbsp;— С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&amp;nbsp;— 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Випуск 58.&amp;nbsp;— С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&amp;nbsp;Микитюк.&amp;nbsp;— Львів, 1995.&amp;nbsp;— 28&amp;nbsp;с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&amp;nbsp;— Львів, 2014.&amp;nbsp;— С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&amp;nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка: редкол. М.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&amp;nbsp;— Київ, 2013.&amp;nbsp;— С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&amp;nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&amp;nbsp;— 1992.&amp;nbsp;— Ч. 268.&amp;nbsp;— С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&amp;nbsp;— Львів, 1994.&amp;nbsp;— Тези доповідей.&amp;nbsp;— С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&amp;nbsp;— Київ, 1998.&amp;nbsp;— Ч. 8.&amp;nbsp;— С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&amp;nbsp;— НВУ «Руске слово».&amp;nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&amp;nbsp;— Ч. 4.&amp;nbsp;— С. 17-28.
* ''Михайлин І.&amp;nbsp;Л.''&amp;nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&amp;nbsp;Л.&amp;nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&amp;nbsp;— Вип. 63.&amp;nbsp;— С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&amp;nbsp;— Тернопіль&amp;nbsp;: Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В.&amp;nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895

= Štefan Pankovič =
bez kopírovaného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu
a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&amp;nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].

Від [[:uk:1899|1899]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]

Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].

== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;.

Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]&lt;ref name=&quot;БР9&quot;&gt;''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&amp;nbsp;— С. 129.&lt;/ref&gt;&amp;nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&amp;nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&amp;nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt;

[[:uk:1894|1894]]&amp;nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;&lt;ref name=&quot;БР9&quot; /&gt; студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).

Після його закінчення&amp;nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.

Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&amp;nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&amp;nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt;.

== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.

Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].

Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&amp;nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]&lt;small&gt;Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&amp;nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].&lt;/small&gt;&lt;nowiki&gt;]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&amp;nbsp;&lt;nowiki&gt;р.]] У &lt;/nowiki&gt;[[:uk:1897|1897]]&amp;nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:

* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).

Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.

Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.

Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&amp;nbsp;Т.&amp;nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&amp;nbsp;Г.&amp;nbsp;Шевченка НАН України]].

Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign=&quot;top&quot; |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign=&quot;top&quot; |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign=&quot;top&quot; |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&amp;nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&amp;nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]].

Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.

Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.

Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.

Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.

== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:

* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)

== Видання ==

* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&amp;nbsp;1—2&amp;nbsp;/ зібрав В.&amp;nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&amp;nbsp;с.
* ''Гнатюк&amp;nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&amp;nbsp;Шевченка, 1981. 288&amp;nbsp;с. (Філологічна секція, т.&amp;nbsp;201)

== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).

== Ушанування ==

* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&amp;nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини&lt;ref&gt;{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&amp;nbsp;841 (від ][[31_серпня]]&lt;span&gt; &lt;/span&gt;[[2005]]&lt;span&gt; року)&lt;/span&gt; {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}&lt;/ref&gt;.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&amp;nbsp;1690.

= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&amp;nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&amp;nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&amp;nbsp;— лагідність, делікатність, доброту.

Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&amp;nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].

Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&amp;nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].

В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.

З приходом до редакції «Друга» М.&amp;nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&amp;nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&amp;nbsp;Павлика та І.&amp;nbsp;Франка.

М.&amp;nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».

На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&amp;nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&amp;nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&amp;nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&amp;nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&amp;nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&amp;nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.

Після заборони «Друга» М.&amp;nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&amp;nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&amp;nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.

Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&amp;nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&amp;nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&amp;nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&amp;nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&amp;nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&amp;nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&amp;nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&amp;nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&amp;nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.

Довгий час М.&amp;nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.

Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&amp;nbsp;Павлик разом з І.&amp;nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.

Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&amp;nbsp;Павлик, М.&amp;nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&amp;nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&amp;nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!».  з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]&lt;nowiki&gt;.]] Упродовж тривалого часу М.&lt;/nowiki&gt;&amp;nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.

На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&amp;nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&amp;nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].

Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&amp;nbsp;Павлика з М.&amp;nbsp;Драгомановим та І.&amp;nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&amp;nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.

Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&amp;nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&amp;nbsp;Франком, М.&amp;nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). Чимало рецензій, відгуків написав М.&amp;nbsp;Павлик на твори І.&amp;nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).

У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&amp;nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.

У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.

М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&amp;nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&amp;nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&amp;nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&amp;nbsp;Крушельницького]], Г.&amp;nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&amp;nbsp;Лисенка, В.&amp;nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&amp;nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&amp;nbsp;Черемшини]].

Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&amp;nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.

1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму&lt;ref&gt;{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&amp;nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&amp;nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&amp;nbsp;— вірш «Щаслива».

В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&amp;nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&amp;nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].

Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».

У прозовому доробку М.&amp;nbsp;Павлика є 2 повісті&amp;nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&amp;nbsp;— Відень&amp;nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&amp;nbsp;— 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&amp;nbsp;— 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&amp;nbsp;— К., 2005.&amp;nbsp;— С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&amp;nbsp;— Szczecin, 2007.&amp;nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''

== Посилання ==

* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&amp;nbsp;— Львів: В друк. І.&amp;nbsp;Айхельберґера, 1911.&amp;nbsp;— 24 с.

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].

== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&amp;nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;П32&quot;&gt;''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 443.&lt;/ref&gt; на богословському&amp;nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.

По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt; в українській академічній гімназії.

Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).

[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&amp;nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&amp;nbsp;рр.&amp;nbsp;— «Дім і школа»&lt;ref name=&quot;П42&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&amp;nbsp;— С. 444.&lt;/ref&gt;

[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&amp;nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині&lt;ref name=&quot;П32&quot; /&gt;; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&amp;nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;.

[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&amp;nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).

Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&amp;nbsp;71&lt;ref&gt;{{книга|автор=Криса&amp;nbsp;Л., Фіголь&amp;nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&amp;nbsp;— переважно язичієм&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;).

У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1881|1881]]&amp;nbsp;р.&amp;nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&amp;nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&amp;nbsp;р. збірка «Балканские думи».

Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt;/[[:uk:1879|1879]]&amp;nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&amp;nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].

П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])&lt;ref name=&quot;П42&quot; /&gt; мали менший успіх.

Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.

Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&amp;nbsp;— очевидця життя 1848».

Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}&lt;/ref&gt;

== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.&lt;ref&gt;https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./&lt;/ref&gt;

== Див. також ==

* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]

== Видання ==

* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&amp;nbsp;— К., 1987.&amp;nbsp;— С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&amp;nbsp;— Тернопіль,1991.&amp;nbsp;— С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1999.&amp;nbsp;— С. 26&amp;nbsp;— 28.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&amp;nbsp;— 1965.&amp;nbsp;— 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&amp;nbsp;— Львів, 1993.&amp;nbsp;— Т. 2.&amp;nbsp;— С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&amp;nbsp;— К., 1988.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&amp;nbsp;— 2 вид.&amp;nbsp;— К., 1979.&amp;nbsp;— Т. 3.&amp;nbsp;— С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&amp;nbsp;2.&amp;nbsp;— Тернопіль, 1991.&amp;nbsp;— С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&amp;nbsp;— К., 1982.&amp;nbsp;— С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Тріада плюс, 2010.&amp;nbsp;— 228 с., іл.&amp;nbsp;— (Львівська сотня).&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&amp;nbsp;101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&amp;nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.
= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a
= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.


= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.a

[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864)|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|dátum vydania=2019-12-04|dátum prístupu=2026-05-31|vydavateľ=Mukačivska hreko-katolycka jeparchija|miesto=Mukačevo|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Brecko|meno=Fedir|titul=Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|dátum vydania=2014-04-26|dátum prístupu=2026-05-31|vydavateľ=RIO: Zakarpatska narodna hazeta|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie|url=https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442|vydavateľ=www.archivioradiovaticana.va|dátum prístupu=2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;#x20;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:102&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:92&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|dátum prístupu=2026-06-08|vydavateľ=Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:92&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:102&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/|dátum vydania=2016-06-19|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427|vydavateľ=www.geni.com|dátum prístupu=2026-06-10|titul=András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; lat. '''Georgius Hutza'''; * 22. apríl 1802, Tybava, Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. september 1839, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusínsky historik, filológ, etnograf, folklorista a medik. Patril k zakladateľom slavistiky v Ruskej ríši. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu histórie, kultúry, literatúry a folklóru Bulharska, čím sa radí k významným predstaviteľom bulharského národného obrodenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/|dátum vydania=2016-04-17|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022)|url=https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/|dátum vydania=2022-04-22|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|strany=cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil 22. apríla 1802 v obci Tybava v rodine kňaza. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity, kam sa dostal tajne pod pseudonymom Venelin. Po skončení v roku 1822 pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj v Rakúskom cisárstve.

Pracoval v moskovskej vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii Bulharov a Dákov. Zároveň sa radí k zakladateľom bulharistiky v Rusku.

Jurij Venelin v roku 1823 prišiel do mesta Kišiňov, kde sa zoznámil s besarábskymi Bulharmi, ktorí sem prišli po rusko-osmanských vojnách ukončených v rokoch 1792 a 1812. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o jazyku, o histórii a o kultúre bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od Michaila Petroviča Pogodina) v roku 1829 publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovenský ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese bulharského národného obrodenia.&lt;ref name=&quot;:113&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku 1829 cestoval po Bulharsku, po Valašsku a po Moldavsku, aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností Dákov, Slovanov, Valachov a Bulharov predstavujúcich literárne pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú ľudovú slovesnosť, čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces národného obrodenia. Keď v roku 1830 cestoval po severovýchodnom Bulharsku, zozbieral 50 ľudových piesní. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku 1835 vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:113&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj Ivan Jakovyč Franko:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel 25. septembra 1839 v meste Moskva vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovenský ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčreči'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v Bulharsku zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste Sofia sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách Gabrovo a Svaľava aj v obci Tybava. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste Odesa.

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]&lt;ref name=&quot;szluk2&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].

== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника&lt;ref name=&quot;szluk2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;padiak2&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt;. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ndb2&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt;. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]&lt;/small&gt; і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]&lt;/small&gt;. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]&lt;nowiki&gt; около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі &lt;/nowiki&gt;[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)&lt;ref name=&quot;ndb2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt;. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&amp;nbsp;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&amp;nbsp;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.

Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' &lt;small&gt;[&lt;nowiki/&gt;[[:hu:táblabíró|hu]]]&lt;/small&gt;) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.

Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)&lt;ref name=&quot;padiak2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;.
&lt;references /&gt;

= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].

== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.

Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.&lt;ref&gt;(український дивоспів на чотирьох місцях)&lt;/ref&gt;

== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.

Ним написані живописні композиції з народного життя:

* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.

Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.

'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].&lt;ref name=&quot;:017&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:212&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}&lt;/ref&gt; Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].&lt;ref name=&quot;:212&quot; /&gt;

== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.

V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]

== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt; Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].&lt;ref name=&quot;:017&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:114&quot; /&gt;

Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;

= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&amp;#x20;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;#x20;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].

== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Іноді&amp;nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].&lt;/ref&gt; (пізніше&amp;#x20;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&amp;#x20;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1842.&amp;nbsp;— P. 32. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&amp;nbsp;— Leopoli, 1878.&amp;nbsp;— P. 101. {{ref-la}}&lt;/ref&gt;, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).

Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot;&gt;{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot;&gt;''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.&lt;/ref&gt; у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1864—1868&amp;#x20;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&amp;#x20;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&amp;#x20;рр.).

У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt; 1875—1879&amp;#x20;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом&lt;ref&gt;[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности&lt;/ref&gt; 1880—1885&amp;#x20;рр.).

Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&amp;#x20;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).

Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&amp;#x20;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).

Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]&lt;ref&gt;''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}&lt;/ref&gt;). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.&lt;ref name=&quot;ПХ3&quot; /&gt;

Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt;, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)&lt;ref&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&amp;datum=18940805&amp;seite=8&amp;zoom=33&amp;query=%22Partycki%22&amp;ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&amp;nbsp;— 1894.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;359.&amp;nbsp;— S. 2. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.

Раптово помер&lt;ref name=&quot;ЖБС&quot; /&gt; [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові&lt;ref&gt;[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&amp;nbsp;— 1995.&amp;nbsp;— С. 149.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&amp;nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).&lt;/ref&gt;. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.

== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».

Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&amp;#x20;— 1868&amp;#x20;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&amp;#x20;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».

У 1875—1879&amp;#x20;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).

Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.

== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:

* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.

У Жидачеві:

a

== Джерела ==

* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&amp;#x20;— 2-е видання.&amp;#x20;— К., 2002.&amp;#x20;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В.&amp;#x20;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&amp;#x20;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&amp;#x20;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)&lt;ref&gt;[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&amp;datum=1918&amp;page=565&amp;size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&amp;nbsp;— Wien, 1918.&amp;nbsp;— S. 191. {{ref-de}}&lt;/ref&gt;.

== Біографія ==
[[Файл:Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії 28 липня 1868 р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:&quot;Українська ластівка&quot; часопис для дітей 1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&amp;#x20;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).

Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]&lt;ref&gt;''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&amp;nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&amp;nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&amp;nbsp;— С. 2, 4.&lt;/ref&gt;, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&amp;#x20;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].

Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&amp;#x20;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.

Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&amp;#x20;р.&amp;#x20;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]&lt;ref&gt;{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}&lt;/ref&gt;. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.

Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі&lt;ref&gt;Жадько В.&amp;nbsp;О.&amp;nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.&lt;/ref&gt;.

== Творчість ==
[[Файл:„Співаник для шкіл народних”, уклав Сидір Воробкевич, м. Відень. Титул. 1910 р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&amp;#x20;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».

Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&amp;#x20;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях&lt;ref&gt;{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}&lt;/ref&gt;.

Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&amp;#x20;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).

Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&amp;#x20;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.

Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&amp;#x20;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.

Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».

За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&amp;#x20;Франка.

Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&amp;#x20;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&amp;#x20;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&amp;#x20;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&amp;#x20;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&amp;#x20;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&amp;#x20;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&amp;#x20;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&amp;#x20;Емінеску]], В.&amp;#x20;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].

За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&amp;#x20;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C215x215bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|]&lt;small&gt;Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив&lt;/small&gt;&lt;nowiki&gt;]]&lt;/nowiki&gt;

== Пам'ять ==

* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;#x20;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;#x20;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;#x20;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;#x20;— Чернівці, 2000.&amp;#x20;— С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}&lt;/ref&gt;
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.&lt;ref&gt;[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]&lt;/ref&gt;
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела та література ==

* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&amp;#x20;— Київ, 1969.&amp;#x20;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&amp;#x20;— Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&amp;#x20;А.&amp;#x20;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&amp;#x20;А.&amp;#x20;Богайчук.&amp;#x20;— Чернівці: Букрек, 2005.&amp;#x20;— С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&amp;#x20;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&amp;#x20;— буковинський письменник і композитор. Автор&amp;#x20;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&amp;#x20;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&amp;#x20;— Чернівці, 2000.&amp;#x20;— С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&amp;#x20;— 14 червня (№&amp;#x20;24).&amp;#x20;— С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&amp;#x20;В.&amp;#x20;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А.&amp;#x20;М.&amp;#x20;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&amp;#x20;М.&amp;#x20;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&amp;#x20;р., м. Чернівці).&amp;#x20;— Чернівці, 1996.&amp;#x20;— Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&amp;#x20;— Київ, 2007.— Т. 5.&amp;#x20;— С. 162—163.
* Никоненко, П.&amp;#x20;М.&amp;#x20;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&amp;#x20;І.&amp;#x20;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&amp;#x20;— Чернівці: Рута, 2003.&amp;#x20;— 208 с.&amp;#x20;— (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&amp;#x20;С.&amp;#x20;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&amp;#x20;— Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&amp;#x20;— Чернівці, 2007.&amp;#x20;— С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&amp;#x20;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&amp;#x20;— Донецьк, 2008.&amp;#x20;— С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&amp;#x20;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2.

== Примітки ==
{{reflist}}

== Посилання ==

* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}

{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}

* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&amp;#x20;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&amp;#x20;— 417 с. : портр.&amp;#x20;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&amp;#x20;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&amp;#x20;— 409, 1 с. : портр.&amp;#x20;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&amp;#x20;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&amp;#x20;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]&lt;ref&gt;[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]&lt;/ref&gt; {{життєпис}}&amp;#x20;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].

== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&amp;#x20;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.

=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.

=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.

=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.

Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:

* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».

В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.

Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», &quot;О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».

В [[:uk:1907|1907]]&amp;#x20;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.

Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].

=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&amp;#x20;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&amp;#x20;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».&lt;ref&gt;http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/&lt;/ref&gt; Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}

Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.

=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.

Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&amp;#x20;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&amp;#x20;— Чернівці&amp;#x20;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&amp;#x20;— С. 99.&amp;#x20;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&amp;#x20;— Заставна, 2001.&amp;#x20;— С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&amp;#x20;— Чернівці, 2013.&amp;#x20;— С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&amp;#x20;— 1990.&amp;#x20;— 15-21 січня (№&amp;#x20;3).&amp;#x20;— С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&amp;#x20;— С.&amp;#x20;235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&amp;#x20;— 2002.&amp;#x20;— 14 січня (№&amp;#x20;1, 2).&amp;#x20;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&amp;#x20;— 2010.&amp;#x20;— 3 лютого (№&amp;#x20;8).&amp;#x20;— С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&amp;#x20;— Чернівці&amp;#x20;: Правдивий поступ, 2008.&amp;#x20;— С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&amp;#x20;— 30 вересня (ч. 40).&amp;#x20;— С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;#x20;— 2008.&amp;#x20;— 13 лютого (№&amp;#x20;11).&amp;#x20;— С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&amp;#x20;— 2003.&amp;#x20;— 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&amp;#x20;— 1915.&amp;#x20;— №&amp;#x20;3—4.

== Посилання ==

* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&amp;#x20;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о.&amp;#x20;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&amp;#x20;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&amp;#x20;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].

== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;#x20;&lt;nowiki&gt;р.]] Походив із родини &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&amp;#x20;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].&lt;ref&gt;''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&amp;nbsp;— початок XIX&amp;nbsp;ст.).&amp;nbsp;— Львів&amp;nbsp;: Світ, 1996.&amp;nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].&lt;/ref&gt;

Друкуватися почав 1836&amp;#x20;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&amp;#x20;&lt;nowiki&gt;р.]] Був &lt;/nowiki&gt;[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].

[[:uk:1848|1848]]&amp;#x20;року&amp;#x20;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&amp;#x20;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].

[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&amp;#x20;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].

[[:uk:1868|1868]]&amp;#x20;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].

Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&amp;#x20;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.

Помер у Сучаві 1885&amp;#x20;року.

«Не послідню силу,&amp;#x20;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&amp;#x20;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».

== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]]&amp;#x20;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&amp;#x20;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&amp;#x20;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&amp;#x20;р. активізувався у літературній творчості,&amp;#x20;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.

Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.

Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.

Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].

Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».

=== Видання ===

* Поезії.&amp;#x20;— Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&amp;#x20;— Львів, 1874.
* ''Устиянович&amp;#x20;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&amp;#x20;— Львів&amp;#x20;: Наук. т-во ім.&amp;#x20;Шевченка, 1913.&amp;#x20;— Вид. 2-ге.&amp;#x20;— 512&amp;#x20;с. (Руська письменність; III, 2)&amp;#x20;— досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30&amp;#x20;— 50-их pp.&amp;#x20;XIX&amp;#x20;ст.&amp;#x20;— К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&amp;#x20;— К. : Радянський письменник, 1987.&amp;#x20;— 255 с.

== Вшанування пам'яті ==

* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському

== Примітки ==

== Література ==

* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&amp;#x20;— Дрогобич&amp;#x20;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&amp;#x20;— 236 с.&amp;#x20;— {{ISBN|966-384-201-1}}.

== Посилання ==

* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
&lt;references /&gt;

= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).

== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.

Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].

Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.

Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.

У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&amp;#x20;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&amp;#x20;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].

== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].

Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу&lt;ref&gt;[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&lt;span href=&quot;:uk:Боярська_міська_рада&quot;&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— 1968.&amp;nbsp;— С. 224.&lt;span&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;— (Український архів.&amp;nbsp;— Т. XVII).&lt;/ref&gt;), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].

Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:

На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].&lt;ref&gt;{{cite book|title=Великий політичний процес &quot;русскіх&quot; в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}&lt;/ref&gt;

1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&amp;#x20;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом,  року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&amp;#x20;21, ряд 2, місце 10).

[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)

Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&amp;#x20;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&amp;#x20;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
&lt;references /&gt;

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]&lt;ref name=&quot;БП&quot;&gt;''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&amp;nbsp;— С. 544.&lt;/ref&gt; [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&amp;#x20;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&amp;#x20;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 159.&lt;/ref&gt;). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot;&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 160.&lt;/ref&gt;

== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C305x305bod%7C%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін] Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&amp;#x20;&lt;nowiki&gt;р.]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Українські посли Галицького крайового сейму 1-го скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&amp;#x20;рр.). У другому ряду&amp;#x20;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]&lt;ref&gt;Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}&lt;/ref&gt;.

Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&amp;#x20;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&amp;#x20;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&amp;#x20;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],&lt;ref&gt;{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}&lt;/ref&gt; у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&amp;#x20;році. Висвячений 1841 року.

Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки&lt;ref name=&quot;ІЧ159&quot; /&gt;). Одночасно працював приватним учителем.

У 1859 році о.&amp;#x20;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&amp;#x20;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&amp;#x20;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]&lt;ref&gt;''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&amp;nbsp;— С. 103—104.&lt;/ref&gt;) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])&lt;ref&gt;''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}&lt;/ref&gt;. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt;

Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt; В останні роки життя А.&amp;#x20;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&amp;#x20;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.&lt;ref name=&quot;ІЧ160&quot; /&gt;

== Творчість ==
[[Файл:Скит Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&amp;#x20;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&amp;#x20;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.&lt;ref name=&quot;БП&quot; /&gt; [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&amp;#x20;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&amp;#x20;Могильницького.

Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&amp;#x20;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.

А.&amp;#x20;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&amp;#x20;р.).

З огляду на літературну діяльність А.&amp;#x20;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».

== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&amp;#x20;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Джерела ==

* ''Стеблій Ф.&amp;#x20;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&amp;termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&amp;#x20;— Львів&amp;#x20;: «Тріада плюс», 2010.&amp;#x20;— 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&amp;#x20;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&amp;#x20;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}&lt;/ref&gt;, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).

== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&amp;#x20;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.

17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&amp;#x20;Валій.

== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.

=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&amp;#x20;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&amp;#x20;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&amp;#x20;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.

За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&amp;#x20;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&amp;#x20;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&amp;#x20;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.

Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&amp;#x20;т.&amp;#x20;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.

=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&amp;#x20;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&amp;#x20;т.&amp;#x20;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.

Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.

За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&amp;#x20;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&amp;#x20;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.

Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.

=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.

Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року

= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&amp;#x20;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&amp;#x20;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).

== Життєпис ==

=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.

Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&amp;#x20;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.

Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].

=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.

Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.

9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.

Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»

У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&amp;#x20;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.

=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&amp;#x20;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.

Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.

Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.&lt;ref&gt;так в книзі&lt;/ref&gt; 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt;

== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.

Наукові праці й статті:

* з [[:uk:Медицина|медицини]]&amp;#x20;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&amp;#x20;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&amp;#x20;— 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]]&amp;#x20;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&amp;#x20;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&amp;#x20;— 1825).

Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.

Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&amp;#x20;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
&lt;references /&gt;

= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&amp;#x20;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&amp;#x20;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.

Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.

== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я&lt;ref&gt;Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&amp;nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&amp;nbsp;— Т. 1.&amp;nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&amp;nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&amp;nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.&lt;/ref&gt;. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&amp;#x20;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.

Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».

== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.

1809&amp;#x20;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.

1822&amp;#x20;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.

== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.

1824&amp;#x20;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.

1825&amp;#x20;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.

1827&amp;#x20;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.

1828&amp;#x20;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.

18 квітня 1832&amp;#x20;— старший соборний протоієрей.

1834&amp;#x20;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.

== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.

Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.

1848&amp;#x20;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&amp;#x20;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
&lt;references /&gt;

= Hiador Strypskyj =
'''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&amp;#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&amp;#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&amp;#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН.

== Життєпис ==
З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&amp;#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; та активістом «Просвіти».

Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&amp;#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&amp;#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора&lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt;.

Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]).

Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&amp;#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])&lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;.

Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&amp;#x20;— писав той у своїх спогадах.

Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди».

У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття.

У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався.

Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами.

Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини.

== Праці ==
Найвизначніші праці:

* «Угро-руські літописні записки»,
* «Старша руська письменність на Угорщині»,
* «З старшої письменности угорської Руси»,
* «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?»,
* «Етнографічний опис Угорської Русі»,
* «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби»,
* «Найстаріший румунський друк латинкою»,
* «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін.
** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából)
** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907.
** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908.
** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908.
** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910.
** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911.
** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911.
** Adalékok Szabó Károly [&quot;Régi magyar könyvtár&quot; c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.)
** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online
** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online
** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből)
** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914.
** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.)
** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923]
** Literarne makresy. H.n., 1942.
** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942.
** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949.

Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]].

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Галас Б. К.,&amp;#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}}
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&amp;#x20;— Wrocław, 1971.&amp;#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&amp;#x20;— S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}}
* {{ЕУ}}
* {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}}
* ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007.

== Посилання ==

* {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}}
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&amp;#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;/references&gt;</text>
      <sha1>ngurxwa4upa1g2l22nclxpnekt51p8w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232425</id>
      <parentid>8232400</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:55:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>P</comment>
      <origin>8232425</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="315363" sha1="1iu8nfgrlsrsmqf8bxhe8u9jxp4dr8y" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · 
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.


Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.


= Andrej Bačinský =
vkladaný bude až slovenský text.


= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.


= Augustín Vološin =
vkladaný bude až slovesnký text


= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф

= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
 | Popis osoby        = ruský spisovateľ a divadelný kritik
 | Portrét            = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. máj]] [[1777]]
 | Miesto narodenia   = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusi|ruská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
 | Známy vďaka        = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
 | Rodičia            = Alexandr Šachovskoj&lt;br/&gt;Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].

== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].

Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.

Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).

Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].

Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.

= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
bez kopírovania pôvoodného textu


= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&amp;nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].

== Життєпис ==
Георгій Геровський&amp;nbsp;— син&lt;ref name=&quot;Родовід&quot;&gt;{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}&lt;/ref&gt; громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]&lt;ref name=&quot;Родовід&quot; /&gt;. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&amp;nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].

Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита

У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&amp;nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.

=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».

==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепціюпро єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжени

=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензі Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідженняренні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.

Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

= Stepan Doboš =
bez kopírovanie pôvodného textu

== Zdroje ==


= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Rubij
 | Popis osoby        = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
 | Dátum narodenia    = [[1838]]
 | Miesto narodenia   = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = [[3. január]] [[1919]]
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}&lt;/ref&gt;

[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.

= Omeľan Ohonovskyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;
== Zdroje ==

= Štefan Pankovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
bez kopírovaného textu

= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].

bez kopírovaného textu
a

= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' (, [[:uk:Ялта|Ялта]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.

bez kopírovaného textu

= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ostap Stepanovyč Terleckyj
 | Popis osoby        = ukrajinský novinár a literárny vedec
 | Portrét            = Терлецький Остап Степанович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. február]] [[1850]]
 | Miesto narodenia   = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
 | Rodičia            = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.

== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}&lt;/ref&gt; Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].

Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.

V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.

V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').

Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).

== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.

= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&amp;nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].


= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&amp;nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&amp;nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].

bez kopírovania pôvodného textu

= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
nekopírovaný text

= Emanuel Hrabar =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Emanuel Hrabar
 | Popis osoby        = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu
 | Portrét            = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[7. október]] [[1831]]
 | Miesto narodenia   = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1910]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ruská ríša]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Rodičia            = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega
 | Popis portrétu     = Portrét z roku 1916.
 | Deti               = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]]
 | Manželka           = Oľga Hrabar
}}'''Emanuel Hrabar&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}&lt;/ref&gt;''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]].

== Životopis ==
Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti.

V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova'').

Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga.

Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.

= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.

== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}&lt;/ref&gt; V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].

Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].

V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.

Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.

= Ivan Hušalevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ioan Pastelij =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Pastelij
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kanonik
 | Portrét            = Pasteliy Ivan.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1741]]
 | Miesto narodenia   = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Habsburská monarchia]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
}}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža.

== Životopis ==
Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]].

Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}&lt;/ref&gt;

Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo'').

Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''.

== Referencie ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}.
= Jurij Žatkovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Žatkovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz a etnograf
 | Dátum narodenia    = [[14. október]] [[1855]]
 | Miesto narodenia   = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Rodičia            = Jurij Žatkovič
}}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]&lt;nowiki/&gt;i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'').

== Životopis ==
Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].

Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov'').

Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]).

Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]].

== Dielo ==
Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi ([[Ján Jozef de Camillis]], [[Ján Bradáč]], [[Michail Manujil Oľšavskij]]...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti.

Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program.

Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]].

Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.

== Publikácie ==

* {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}.
* {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}.

a
= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.

Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').

V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].

Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.

Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].

[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==

* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.

= Ioan Rakovský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Rakovský
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kňaz, novinár a jazykovedec
 | Portrét            = Раковский Иван Иванович.jpg
 | Dátum narodenia    = [[5. marec]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1885|12|3|1815|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
}}'''Ioan Rakovský&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy|vydanie=1|vydavateľ=Metodicko-pedagogické centrum v Prešove|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-80-8045-502-6|strany=19|url=https://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf|kapitola=Rusínsky jazyk na (veľko)ruskej báze|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovský}}&lt;/ref&gt;''' alebo '''Ivan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:112&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=15,40|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=|url=https://www.unipo.sk/public/media/11529/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|poznámka=Použitie formy Ivan Rakovskij.}}&lt;/ref&gt;''', '''Ioan Rakovskij&lt;ref name=&quot;:1322&quot;&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Rakovskyj'''; * [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.

V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.

V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').

Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).

Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.


= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-08 | vydavateľ = Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:072&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427 | vydavateľ = www.geni.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | titul = András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.


= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
 | Rodičia            = Ivan Gucy
 | Súrodenci          = Ivan Molnár
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[publicista]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. Je považovaný za zakladateľa bulharistiky{{--}}v rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum vydania = 2016-04-17 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | strany = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus.com | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Ivana Gucyho. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnáza]] v meste [[Užhorod]] študoval v miestnom [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|duchovnom seminári]], na biskupskom lýceu v meste [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] a na akadémii v meste [[Segedín]]. Krátko (v rokoch [[1822]] a [[1823]]) študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa považuje za zakladateľ [[Bulharistika|bulharistiky]].

Spolu so svojím bratrancom Ivanom Moľnarom sa v jari [[1823]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]], a tak sa dostal do mesta [[Kišiňov]] (na územie vtedajšej [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]). Raz sa snažili ujsť do mesta [[Ľvov]] a druhýkrát do Ruskej ríše. Bol to spôsob, ako mohli ujsť pred svojimi záväzkami voči [[Duchovenstvo|duchovným]] autoritám. Obaja vďaka podpore od [[Ivan Nikitič Inzov|Ivana Nikitiča Inzova]] dostali ubytovanie a zamestnali sa na miestnych školách. Jurij Venelin v priebehu dvoch rokov spoznal mnohých študentov spomedzi [[Bulharská diaspóra|bulharských emigrantov]]{{--}}[[Besarábia|besarábskych]] Bulharov, ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť [[Bulhari|bulharskému národu]], o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály pre svoje štúdium [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1825]] s Ivanom odišiel do mesta [[Moskva]], kde študovali [[Medicína|medicínu]], ako im poradil [[Ivan Orlaj]]. [[Petrohradská akadémia vied]] v roku [[1830]] Jurija Venelina vyslala do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie dnešného [[Bulharsko|Bulharska]], kde navštívil viaceré mestá ([[Varna (Bulharsko)|Varna]], [[Kavarna]], [[Silistra (mesto)|Silistra]]...), zapisoval [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], prostriedky [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a skúmal bulharčinu. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valašská kolonizácia|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa. V roku [[1836]] sa v meste [[Odesa]] zoznámil s bulharským emigrantom [[Vasil Aprilov|Vasilom Aprilovom]], s ktorým aktívne viedol korešpondenciu.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:
{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}
Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčrečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na [[Danilovský monastier|Danilovskom monastieri]] v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frolova | meno = Marina | titul = Yuriy Ivanovich Venelin | url = https://sesdiva.eu/en/virtual-rooms/national-revival-of-slavs/item/112-yuriy-ivanovich-venelin-en | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = SESDiva | miesto = Sofia | jazyk = en}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = Clayton North, Ľubľana | jazyk = en | vydavateľ = Thezaurus.com}}.a

= Feodosij Zlocký =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Feodosij Zlocký
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz
 | Dátum narodenia    = [[11. október]] [[1846]]
 | Miesto narodenia   = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1799]]
 | Miesto úmrtia      = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Príbuzní           = [[Grigorij Žatkovič]]
 | Rodičia            = Antonij Zlocký
}}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

== Životopis ==
Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}&lt;/ref&gt;

Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]]. Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt; Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

== Dielo ==
Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]].

Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka.

Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&amp;name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom.

Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}.

= László Vasiľ Čopej =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = László Vasiľ Čopej
 | Popis osoby        = rusínsky učiteľ, lingvista
 | Portrét            = Чопей Ласло.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. október]] [[1856]]
 | Miesto narodenia   = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Bazil Čopej
 | Manželka           = Laura Sabov
 | Deti               = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma
 | Alma mater         = [[Univerzita Loránda Eötvösa]]
 | Popis portrétu     = Fotografia z roku 1892.
}}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát. V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť.

Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'').

László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]].

== Tvorba ==
László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...).

Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
 |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].&lt;ref&gt;Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.&lt;/ref&gt;

Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].&lt;ref&gt;V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.&lt;/ref&gt;

V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]].

[[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]].

László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}.

= Ivan Čurhovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Čurhovič
 | Popis osoby        = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár
 | Portrét            = Churgovich.jpg
 | Dátum narodenia    = [[26. január]] [[1791]]
 | Miesto narodenia   = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne
 | Rodičia            = Ivan Čurhovič
 | Alma mater         = [[Frintaneum]]
}}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864)|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|dátum vydania=2019-12-04|dátum prístupu=2026-05-31|vydavateľ=Mukačivska hreko-katolycka jeparchija|miesto=Mukačevo|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]].

== Životopis ==
Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])&lt;ref&gt;Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.&lt;/ref&gt; v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia.

Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Brecko|meno=Fedir|titul=Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|dátum vydania=2014-04-26|dátum prístupu=2026-05-31|vydavateľ=RIO: Zakarpatska narodna hazeta|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V&amp;#x20;roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom.

Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia.

Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu.

Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]].

Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva.

V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku.

Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''.

Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]].

== Dielo ==
Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu&amp;nbsp; ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}.

= Ioan Kutka =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ioan Kutka
 | Popis osoby        = rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár
 | Dátum narodenia    = [[23. február]] [[1750]]
 | Miesto narodenia   = [[Sukov]], [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1812|10|17|1750|2|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Uhorsko]],{{break}}[[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]], [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Ioan Kutka''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ioann Kutka''';[[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Kutka'''; * [[23. február]] [[1750]], [[Sukov]], [[Uhorsko]], dnes [[Slovensko]]{{--}}[[17. október]] [[1812]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]] a [[kapitulárny vikár]], [[učiteľ]], [[spisovateľ]] a [[Osvietenstvo|osvietenec]]. Angažoval sa v malom krúžku okolo [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

Medzi jeho významné diela patria ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý preložil do [[Rusínčina|rusínčiny]].&lt;ref&gt;Pri Ioanovi Kutkovi strany 326, 327 neplatia.&lt;/ref&gt; Medzi rokmi [[1809]] až [[1812]] zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] a zastupoval eparchu [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Nahradil ho novozvolený eparcha [[Michal Bradáč]], potom [[Alexej Povčij]].

== Životopis ==
Ioan Kutka sa narodil [[23. február|23. februára]] [[1750]] v obci [[Sukov]] v rodine miestneho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

[[Filozofia|Filozofiu]] študoval v meste [[Košice]] a [[Teológia|teológiu]] v meste [[Mukačevo]]. V roku [[1775]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta [[Užhorod]] na pozíciu [[Kaplán|kaplána]]. V roku [[1777]] sa stal pisárom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]]. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym [[Kanonik|kanonikom]] kapituly.

Medzi rokmi [[1777]] až [[1786]] prednášal základy [[Liturgia|liturgie]] v [[Mukačevský duchovný seminár|Mukačevskom duchovnom seminári]]. V roku [[1777]] sa stal sekretárom vtedajšieho [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]].

[[Andrej Bačinský]] si na sklonku svojho života v roku [[1808]] ako svojho pomocníka vyžiadal práve [[Kanonik|kanonika]] Ioana Kutku, svojho prívrženca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gréckokatolíkom: Založenie prešovskej eparchie|url=https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2008/09/21/gr%C3%A9ckokatol%C3%ADkom_zalo%C5%BEenie_pre%C5%A1ovskej_eparchie/slo-232442|vydavateľ=www.archivioradiovaticana.va|dátum prístupu=2026-06-04}}&lt;/ref&gt; Ešte počas jeho života (v období rokov [[1808]] a [[1809]]) [[Uhorsko|uhorské]] vedenie zariadilo, aby sa [[Eparcha (biskup)|eparchom]] stal vtedajší pomocný eparcha [[Michal Bradáč]]. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutka{{--}}vtedajší [[kapitulárny vikár]], a tak predstavoval najvyššie postaveného [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]]. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že&amp;#x20;[[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] vyhnal [[Pápež|pápeža]] [[Pius VII.|Pia VII.]] z [[Rím|Ríma]] do mesta [[Fontainebleau]], a preto [[Vatikán]] nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.

Ioan Kutka sa v roku [[1809]] po smrti [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] stal [[Kapitulárny vikár|vikárom]] v duchovných správach [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], a teda riadil eparchiu, kým [[Michal Bradáč]] mukačevským generálnym eparchom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Monyč|meno=Oleksandr|titul=Davni monastyri Mukačivskoji jeparchiji (1360-1800)|vydanie=1|vydavateľ=RiK-U|miesto=Užhorod|rok=2021|isbn=978-617-7868-67-4|strany=72|poznámka=392 strán|zväzok=1|edícia=Džerela z istoriji Mukačivskoji jeparchiji|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; V období rokov [[1809]] až [[1812]] pôsobil v meste [[Užhorod]] oficiálne ako [[sudca]] kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situácia{{--}}Ioan Kutka ako rádový [[kňaz]] bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}&lt;/ref&gt;

Ioan Kutka zomrel [[17. október|17. októbra]] [[1812]] v meste [[Užhorod]]. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako [[kapitulárny vikár]]. Nakoniec, sa nástupcom [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] vo funkcii [[Mukačevská eparchia|mukačevského eparchu]] [[28. júl|28. júla]] [[1817]] stal [[Alexej Povčij]].

Ioan Kutka zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku''). Prvýkrát bol vydaný v roku [[1797]], následne v prekladoch v rokoch [[1799]], [[1815]] a [[1846]]. Napísal publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovensky ''Malý katechizmus''), ktorý vyšiel v 11 vydaniach{{--}}prvé v roku [[1801]], posledné v roku [[1931]], ktoré obsahovalo komentáre [[István Udvarí|Istvána Udvarího]].

V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste [[Užhorod]] sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] malo názvy ''Poseleňňa samitnyka'' (po slovensky ''Sídlo samotára'') alebo ''Sad Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''). Podľa historika [[Josyp Kobaľ|Josypa Kobaľa]] sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] seminára bol [[Julij Fircak]], nad prameňom podľa projektu [[Bertalan Kemény|Bertalana Keményho]] bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do ''Sadu Kutky'' (po slovensky ''Sad Kutku''), bola vtedajšia Krynyčna ulica.

== Tvorba ==
Ivan Kutka patril k predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa [[rusínčina]] sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil ''Bukvar jazika ruskoho'' (po slovensky ''Šlabikár v ruskom jazyku'') a preložil publikáciu ''Katechizys malyj'' (po slovenský ''Malý katechizmus'') do rusínčiny a do [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]] vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Кутка Іван|44106527|cs|Ioann Kutka|25462886}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem|vydavateľ=Užhorodskyj deržavnyj universytet|miesto=Užhorod|rok=2003|edícia=Pysmenstvo Zakarpaťťa|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 326|isbn=996-7703-46-0|zväzok=4|odkaz na autora=Michal Lučkaj}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Papp|meno=Štefan|titul=Istorija Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Nova Zoria|miesto=Ivano-Frankivsk|rok=2001|isbn=966-7363-76-7|odkaz na autora=Štefan Papp|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pekar|meno=Atanasij|titul=Narysy istoriji Cerkvy Zakarpaťťa|vydanie=1|vydavateľ=Misioner|miesto=Ľvov|rok=1997|poznámka=216 strán|isbn=978-7086-26-7|jazyk=uk|zväzok=III}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Habsburská reforma a jej dopad na karpatských Rusínov|strany=134|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=179, 180, 183|jazyk=cs|kapitola=Podkarpatská Rus v době osvícenství (1712 - počátek 19. století)}}..
* {{Citácia knihy|titul=Mikrojazyki – Jazyki – Interjazyki. Sbornik v česť ordinarnogo professora Aleksandra Dmitrijeviča Duličenko|vydanie=1|vydavateľ=Tartu University Press|miesto=Tartu|rok=2006|strany=126–141|kapitola=Perši kroky narodnoji „rusynskoji movy“ v škiľnictvi uhorskych rusyniv-ukrajinciv – „Nauka svicka“ v bukvari Ivana Kutky (v porivnanni z jiji podiľsko-halyckoju poperednyceju „Politykoju svickoju”)|jazyk=ru|isbn=9949-11-444-6|poznámka=kolektív autorov; 576 strán; využitie viacerých jazykov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubinyi|meno=Julius|titul=The history of Prjašiv eparchy|vydanie=1|vydavateľ=Università Cattolica Ucraina|miesto=Rím|rok=1970|strany=81, 82, 83, 85|jazyk=en|poznámka=213 strán|kapitola=The Erecton of the Eparchy of Prjašiv|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf}}.

= Konštantín Matenzonský =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Matezonský
 | Popis osoby        = hudobný skladateľ, dirigent a dekabrista
 | Portrét            = Matezonsky.png
 | Dátum narodenia    = [[1794]]
 | Miesto narodenia   = [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[28. december]] [[1858]]
 | Miesto úmrtia      = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[dirigent]]
 | Známy vďaka        = populrizácia [[zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]
}}'''Konštantín Matezonský''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Konstantyn Matenzonskyj''', [[1794]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[28. december]] [[1858]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]] a [[dekabrista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka popularizácii [[Zborový spev|zborového spevu]] na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Spolu s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil a za podpory [[Ivan Čurhovič|Ivana Čurhoviča]] bol zbormajstrom [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}prvého speváckeho zboru v Uhorskej Rusi. Spevácky zbor vznikol v meste [[Užhorod]]. Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]].&lt;ref name=&quot;:102&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století – 1866)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;Dejiny PK = Matezonský, str. 190, 191&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Konštantín Matezonský sa narodil v roku [[1794]] v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Pochádzal z [[Naddniprianska Ukrajina|Naddniprianskej Ukrajiny]]. Predpokladá sa, že sa angažoval v [[Povstanie dekabristov|Povstaní dekabristov]], kvôli čomu neskôr musel [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:92&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Konstantyn|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|dátum prístupu=2026-06-08|vydavateľ=Zarapatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka Zakarpatskoji oblasnoji rady|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Najskôr pôsobil v meste [[Przemyśl]] ako spevák katedrálneho zboru. Mal pseudonym ''Konstantin Bilorusin''. V roku [[1833]] prišiel do mesta [[Užhorod]]. Žil tam však nelegálne a dostal príkaz vrátiť sa do mesta Przemyśl, kde si mal vybaviť žiadosť o pobyt v meste Užhorod. Zakarpatská šľachta ho však nepustila za hranice, a tak býval u [[Vasil Dovhovič|Vasiľa Dovhoviča]]. Vasiľ Dovhovič navrhol [[Ivan Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], aby spoločne s Konštantínom Matezonským založil miestny [[spevácky zbor]]. V roku [[1834]] tak vznikol spevácky zbor ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]], kde Konštantín Matezonský pôsobil ako [[dirigent]] a zbormajster. Spevácky zbor viedol 20 rokov, teda až do roku [[1853]].

Tajil svoj pôvod a totožnosť. Keď sa raz jeho priateľ [[Alexander Duchnovič]] pokúsil zistiť informáciu o jeho pôvode pri pití vína, Konštantín Matezonský sa prudko ohradil voči otázke a dodal: ''„Viem, kam mieriš''{{--}}''Rus je ten, kto tajomstvo neprezradí!“.''&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt;

Konštantín Matezonský zomrel [[28. december|28. decembra]] [[1858]] na [[Hepatitída|hepatitídu]]. Pri smrteľnej posteli pri ňom sedeli jeho žiaci{{--}}[[Ivan Siľvaj]], [[Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a [[dirigent]] [[Spevácky zbor|speváckeho zboru]] ''Harmónia''{{--}}Mychajlo Lychvarčyk.&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Bol pochovaný na cintoríne pri [[Užhorodský hrad|Užhorodskom hrade]]. Pri likvidácii cintorína bol jeho hrob presunutý do zbierky múzea sídliaceho v hrade.&lt;ref name=&quot;:92&quot; /&gt;

== Spevácky zbor ==
Konštantin Matezonský viedol [[spevácky zbor]] ''Harmónia''{{--}}prvý spevácky zbor v [[Uhorská Rus|Uhorskej Rusi]]. Vznikol v meste [[Užhorod]] a bol prvým svojho druhu v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Zbor pokračoval vo svoje činnosti ešte ďalších viac ako 100 rokov po smrti Konštantína Matezonského.&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Repertoár speváckeho zboru tvorili [[Liturgická pieseň|liturgické piesne]], skladby [[Dmytro Stepanovyč Borotňanskyj|Dmytra Stepanovyča Borotňanského]] i [[Aleksej Nikolajevič Verstovskij|Alekseja Nikolajeviča Vestrovského]], ruské a rusínske liturgické piesne.&lt;ref name=&quot;:102&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:02&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

Od roku [[1936]] [[spevácky zbor]] ''Harmónia'' vystupoval aj v éteri košického rozhlasu, kde spieval [[Bohoslužba|bohoslužby]], [[Duchovná pieseň|duchovné]] a [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]]. Posledným [[Dirigent|dirigentom]] bol [[Nikifor Petraševyč]] (vysvätený [[23. marec|23. marca]] [[1941]] v meste [[Užhorod|Užhorode]], v roku [[1943]] absolvoval [[konzervatórium]] v meste [[Budapešť]]).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Костянтин Матезонський|35090807|cs|Konstantin Matezonský|25463133}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Dějiny Podkarpatské Rusi v datech|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7277-237-6|strany=190, 191|jazyk=cs|kapitola=Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866)}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-02-4099-6|strany=338|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Matezonskyj Konstantyn|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=213|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni kompozytory, muzykanty ta aktory | url = https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/vidomi-zakarpatci/617-vidomiz1 | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Kolyba | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Matezonskyj Kosťantyn | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}.

= Andrej Ripaj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Andrej Ripaj
 | Popis osoby        = rusínsky pedagóg a novinár
 | Portrét            = Répay András, 1886.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1830]]
 | Miesto narodenia   = [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1914|4|1|1830|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[učiteľ]]
 | Známy vďaka        = spoluzakladateľ Spolku užhorodských učiteľov,{{break}}publikácie učebníc v [[Rusínčina|rusínčine]]
}}'''Andrej Ripaj''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Andrij Ripajev''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Andrij Ripaj''', [[Maďarčina|maď]]. '''András Répay'''; * [[29. júl]] [[1830]], [[Uličské Krivé]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1914]], [[Vrútky]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/|dátum vydania=2016-06-19|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.geni.com/people/R%C3%A9pai-Andr%C3%A1s/6000000003585378427|vydavateľ=www.geni.com|dátum prístupu=2026-06-10|titul=András Répai (1830 - 1914)}}&lt;/ref&gt; bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Učiteľ|pedagóg]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Andrej Ripaj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1830]] v obci [[Uličské Krivé]]. V roku [[1853]] ukončil štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]], do roku [[1858]] študoval v [[Košice|košickom]] učiteľskom seminári. Následne v štúdiu [[Pedagogika|pedagogiky]] pokračoval v meste [[Viedeň]]. Medzi rokmi [[1859]] až [[1862]] učil v obciach [[Cholmec]] a [[Boroňava]]. Od roku [[1862]] učil v učiteľskom seminári mieste [[Užhorod]], kde aj určitý čas zastával pozíciu riaditeľa.

Bol redaktorom prvého [[Pedagogika|pedagogického]] [[Časopis|časopisu]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), ktorý začal vychádzať v roku [[1867]]. Napísal knihu ''Narodnoje Hospodarstvo. Zemledilije i skotovodstvo'' (po slovensky ''Ľudové hospodárstvo. Poľnohospodárstvo a chov dobytka'') publikovanú v roku [[1864]]. Andrej Ripaj zomrel [[1. apríl|1. apríla]] [[1914]] v meste [[Vrútky]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ріпай Андрій|23590955}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=7}}.
* {{Citácia periodika|titul=Kalendar vyznačnych rusynskych dijačiv|periodikum=Rusyn|dátum=2007-07, 2007-08|číslo=7, 8|strany=13|jazyk=rue}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}RIPAJ Andrej | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-ripaj-andrej/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-06-19 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; lat. '''Georgius Hutza'''; * 22. apríl 1802, Tybava, Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. september 1839, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusínsky historik, filológ, etnograf, folklorista a medik. Patril k zakladateľom slavistiky v Ruskej ríši. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu histórie, kultúry, literatúry a folklóru Bulharska, čím sa radí k významným predstaviteľom bulharského národného obrodenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/|dátum vydania=2016-04-17|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022)|url=https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/|dátum vydania=2022-04-22|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|strany=cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil 22. apríla 1802 v obci Tybava v rodine kňaza. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity, kam sa dostal tajne pod pseudonymom Venelin. Po skončení v roku 1822 pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskú akadémiu medicíny]]. Študoval aj v Rakúskom cisárstve.

Pracoval v moskovskej vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii Bulharov a Dákov. Zároveň sa radí k zakladateľom bulharistiky v Rusku.

Jurij Venelin v roku 1823 prišiel do mesta Kišiňov, kde sa zoznámil s besarábskymi Bulharmi, ktorí sem prišli po rusko-osmanských vojnách ukončených v rokoch 1792 a 1812. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o jazyku, o histórii a o kultúre bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od Michaila Petroviča Pogodina) v roku 1829 publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovenský ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese bulharského národného obrodenia.&lt;ref name=&quot;:113&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku 1829 cestoval po Bulharsku, po Valašsku a po Moldavsku, aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností Dákov, Slovanov, Valachov a Bulharov predstavujúcich literárne pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú ľudovú slovesnosť, čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces národného obrodenia. Keď v roku 1830 cestoval po severovýchodnom Bulharsku, zozbieral 50 ľudových piesní. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku 1835 vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:113&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj Ivan Jakovyč Franko:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel 25. septembra 1839 v meste Moskva vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovenský ''Valašsko-bulharské alebo dáko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského náčreči'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v Bulharsku zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v Moskve sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste Sofia sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách Gabrovo a Svaľava aj v obci Tybava. Na začiatku 20. storočia sa pamätník nachádzal aj v meste Odesa.

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.

= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.&lt;ref name=&quot;:012&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&amp;quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}&lt;/ref&gt; V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.

== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.

V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt; které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.

V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.&lt;ref name=&quot;:012&quot; /&gt;

Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.

= Michal von Visanik&lt;ref name=&quot;:1122&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}&lt;/ref&gt; =
bez kopírovania pôvodného textu

= Jozef Miklošík =
bez kopírovania pôvodného textu

= Omeľan Partyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu

&lt;references /&gt;

= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
bez kopírovania pôvodného textu

= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
bez kopírovania pôvodného textu

= Ivan Naumovič =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Kačkovskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
 | Portrét            = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
 | Dátum narodenia    = [[29. júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]]
 | Známy vďaka        = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
 | Popis portrétu     = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.

== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].

Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].

Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).

Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.

= Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč
 | Popis osoby        = ukrajinský spisovateľ a novinár
 | Dátum narodenia    = [[1835]]
 | Miesto narodenia   = [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[27. august]] [[1903]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]],{{break}}[[novinár]]
}}'''Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč''' (* [[1835]], [[Hadynkivci]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[27. august]] [[1903]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spisovateľ]] a [[novinár]].

== Životopis ==
Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč sa narodil v roku [[1835]] v obci [[Hadynkivci]]. Po ukončení 6-ročného štúdiu na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Berežany (mesto)|Berežany]] študoval od roku [[1858]] na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Od roku [[1887]] pracoval v kancelárii ''Rusko-narodného insytutu „[[Narodnyj dim]]“'' (po slovensky ''Rusko-národný inštitút „Národný dom“'') v meste [[Ľvov]].

V rokoch [[1869]] až [[1874]] a v roku [[1880]] vydával a redigoval prvý [[Pedagogika|pedagogický]] [[časopis]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]{{--}}''[[Učyteľ (časopis)|Učyteľ]]'' (po slovensky ''Učiteľ''), medzi rokmi [[1869]] až [[1881]] bol redaktorom detského časopisu ''[[Lastivka]]'' (po slovensky ''Lastovička''). Bol redaktorom viacerých [[Periodikum|periodík]]: ''[[Vremennyk Instytuta Stavropyhijskoho]]'' (po slovensky ''Letopis Stavropihijského inštitútu''; v rokoch [[1868]] až [[1903]]), ''[[Vistnik „Narodnogo Doma“]]'' (po slovensky ''Vestník „Národného domu“''; od roku [[1882]]), ''[[Halyčanyn (1862)|Halyčanyn]]'' (po slovensky ''Halíčan''; od roku [[1893]]), ''[[Kalendar Obščestva im. Kačkovskogo]]'' (po slovensky ''Kalendár Spoločnosti Kačkovského'') a ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Písal [[Poviedka|poviedky]], [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]], [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Brožúra|brožúry]].

Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč zomrel [[27. august|27. augusta]] [[1903]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Клемертович Михайло Михайлович|47773289}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=1043|zväzok=3|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|url=https://archive.org/details/e0ukr/T.%203_1959/page/1043/mode/2up}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kozyckyj|meno=Andrij Mychajlovyč|autor=|odkaz na autora=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija Ľvova|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Litopys|miesto=Ľvov|rok=2010|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=4|počet strán=736|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Klemertovyč Mychajlo|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=237|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://archive.org/details/entslv03/page/236/mode/2up|isbn=978-966-7007-99-7|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=L|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=302|priezvisko2=Fihoľ|meno2=R|jazyk=uk}}.

= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Nikolaj Nagy
 | Popis osoby        = rusínsky spisovateľ
 | Dátum narodenia    = [[1819]]
 | Miesto narodenia   = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[11. jún]] [[1862]]
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].

== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.

Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].

== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').

Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:

* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.

= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Duliškovič
 | Popis osoby        = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
 | Dátum narodenia    = [[14. november]] [[1815]]
 | Miesto narodenia   = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
 | Miesto úmrtia      = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
 | Rodičia            = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].&lt;ref name=&quot;:0722&quot; /&gt; Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].

== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].

Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.

Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].

Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.

Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].

Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.

= Julij Fircak =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Ivan Orlaj =
bez kopírovania pôvodného textu.

= Antonij Zubko =
bez kopírovania textu.

= Hiador Strypskyj =
bez kopírovania pôvodnéhoo textu.</text>
      <sha1>1iu8nfgrlsrsmqf8bxhe8u9jxp4dr8y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232484</id>
      <parentid>8232425</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:40:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Jurij Venelin – 12. jún 2026.</comment>
      <origin>8232484</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10460" sha1="o6h3ysaq4fzi80pfiw59pie9q01pwct" xml:space="preserve">[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko|Pieskovisko]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]]   · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Jurij Venelin =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jurij Venelin
 | Popis osoby        = historik, filológ, etnograf, folklorista a medik
 | Portrét            = BASA-2072K-1-408-6-Yuriy Venelin.JPG
 | Dátum narodenia    = [[22. apríl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Tybava]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1839|9|25|1802|4|22}}
 | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[historik]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = popularizácia bulharskej kultúry
 | Alma mater         = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Moskovská univerzita]]
 | Rodné meno         = Georgius Hutza
}}'''Jurij Venelin''' (vlastným menom '''Jurij Huca'''; [[Latinčina|lat]]. '''Georgius Hutza'''; * [[22. apríl]] [[1802]], [[Tybava]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1839]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[historik]], [[Filológia|filológ]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[Medicína|medik]]. Patril k zakladateľom [[Slavistika|slavistiky]]. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu [[Dejiny|histórie]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Literatúra|literatúry]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]] [[Bulharsko|Bulharska]], čím sa radí k významným predstaviteľom [[Bulharské národné obrodenie|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/|dátum vydania=2016-04-17|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022)|url=https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/|dátum vydania=2022-04-22|dátum prístupu=2026-06-10|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|strany=cs}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jurij Venelin sa narodil [[22. apríl|22. apríla]] [[1802]] v obci [[Tybava]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]], kam sa dostal tajne pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Venelin. Po skončení v roku [[1822]] pokračoval v štúdiu na [[Prvá moskovská štátna univerzita Ivana Michajloviča Sečenova|Moskovskej akadémii medicíny]]. Študoval aj na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].

Pracoval v [[Moskva|moskovskej]] vojenskej nemocnici. Patril medzi členov ''[[Moskovskoje obščestvo istorii i drevnostej Rossijskich|Moskovského obščestva istorii i drevnostej Rossijskich]]'' (po slovensky ''Moskovská spoločnosť histórie a pamätihodností ruských'').

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venoval histórii [[Bulhari|Bulharov]] a [[Dákovia|Dákov]]. Zároveň sa radí k zakladateľom [[Bulharistika|bulharistiky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus | miesto = Melbourne, Ľubľana | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parvanov | meno = Radoslav | titul = Čovekat, kojto izvadi ot blatoto na zabravata balgarskija narod. Jurij Venelin | url = https://www.voice-bg.com/kazanlak/29-glasat-na-bulgaria/11960-brrf.html | dátum vydania = 2026-03-29 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Glasat na Balgarija | jazyk = bg}}&lt;/ref&gt;

Jurij Venelin v roku [[1823]] prišiel do mesta [[Kišiňov]], kde sa zoznámil s [[Besarábia|besarábskymi]] [[Bulhari|Bulharmi]], ktorí sem prišli po [[Rusko-turecká vojna|rusko-osmanských vojnách]] ukončených v rokoch [[1792]] a [[1812]]. Venoval veľkú pozornosť bulharskému národu, o ktorom v tej dobe existovalo príliš málo informácií. Začal vtedy zbierať materiály o [[Jazyk (jazykoveda)|jazyku]], o [[Dejiny|histórii]] a o [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]] bulharského národa. Na základe zozbieraných materiálov (po rade od [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]]) v roku [[1829]] publikoval prácu ''Drevnije i nyšnije bolgary'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari''), ktorá vďaka svojej vedeckej hodnote a vrelom apelovaní zaujala dôležité miesto v procese [[Bulharské národné obrodenia|bulharského národného obrodenia]].&lt;ref name=&quot;:113&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Stojkova|meno=Stefana|titul=Zarodžeňňa i rozvytok bolharskoji foľklorystyky XIX st.|periodikum=Narodna tvorčisť ta etnografija|vydavateľ=Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji imeni M. Ryľskoho NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2008|ročník=52|číslo=2|strany=53|issn=2664-4282|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1829]] cestoval po [[Bulharsko|Bulharsku]], po [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsku]] a po [[Moldavsko|Moldavsku]], aby zbieral materiály pre svoje historické články. Celkovo zozbieral 86 písomností [[Dákovia|Dákov]], [[Slovania|Slovanov]], [[Valasi (severné Karpaty)|Valachov]] a [[Bulhari|Bulharov]] predstavujúcich [[Literatúra|literárne]] pamiatky bulharského národa.

Najskôr upriamil pozornosť a popularizoval bulharskú [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], čím poukázal na jej význam pre výskum a pre proces [[Národné obrodenie|národného obrodenia]]. Keď v roku [[1830]] cestoval po severovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]], zozbieral 50 [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]]. V práci ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'') z roku [[1835]] vysoko ohodnotil bulharské ľudové piesne.&lt;ref name=&quot;:113&quot; /&gt; Jeho výskumu dal vysoké hodnotenie aj [[Ivan Jakovyč Franko]]:{{Citát|Náš uhorský Rusín Jurko Huca ako buditeľ národného ducha bulharského, vzkriesiteľ ich slávnej histórie hrdo stojí popri menách takých bulharských patriotov ako Ľuben Karavelov, Rakovskij, bratia Miladinovci či Zacharia Stojanov.}}Jurij Venelin zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1839]] v meste [[Moskva]] vo veľkej biede. Až po jeho smrti boli vydané jeho publikácie ''Vlacho-bolgarskije ili dako-slavianskije gramoty'' (po slovensky ''Valašsko-bulharské alebo dácko-slovanské písomnosti'') a ''Grammatika nynešnego bolgarskogo narečija'' (po slovensky ''Gramatika dnešného bulharského nárečia'').

== Pamiatka ==
Až dodnes sa v [[Bulharsko|Bulharsku]] zachoval veľký odkaz činnosti Jurija Venelina:

Na hrobe Jurija Venelina na Danilovskom kladbišči (po slovensky ''Danilovský cintorín'') v [[Moskva|Moskve]] sa nachádza pamätník s nápisom: ''„Ako prvý svetu pripomenul zabudnuté, ale kedysi slávne a veľké plemeno Bulharov a veľmi túžil vidieť jeho znovuzrodenie.“''.

V meste [[Sofia]] sa nachádza ulica pomenovaná po Jurijovi Venelinovi. Pamätníky sa okrem Sofie nachádzajú aj v mestách [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]] a [[Svaľava]] aj v obci [[Tybava]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] sa pamätník nachádzal aj v meste [[Odesa]].

== Publikácie ==

* ''Drevnije i nynešnije bolgary v političeskom, narodopisnom, istoričeskom a religioznom ich otnošenii k rossijanam. Istoriko-kritičeskije izyskanija'' (po slovensky ''Dávni a dnešní Bulhari v politickom, v historickom a v náboženskom vzťahu k Ruskom. Historicko-kritický výskum'', 1829, 1841, 1856).
* ''O charaktere narodnych pesen u slavian zadunajskich'' (po slovensky ''Charakter ľudových piesní zadunajských Slovanov'', 1835).
* ''O zarodyše novoj bolgarskoj literatury'' (po slovensky ''Zrod bulharskej literatúry'', 1838).
* ''Skandinavomanija i jejo poklonniki ili stoletnije izyskanija o variagach. Istoriko-kritičeskoje razsuždenije'' (po slovensky ''Škandinavistika a jej milovníci alebo storočný výskum Normanov'', 1842).
* ''Kritičeskije izsledovanija ob istorii bolgar, s prichoda bolgar na Frakijskij poluostrov do 968 goda, ili pokorenija Bolgarii Velikim kňazem, Sviatoslavom. Izdanny na iždivenii bolgarina I. N. Denkolgu'' (po slovensky ''Kritická štúdia histórie Bulharov od príchodu Bulharov do Trácie do roku 968 alebo do porážky Bulharskom Veľkým ruským kniežaťom Sviatoslavom. Vydané s podporou Bulhara I. N. Denkolga'', 1849).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Венелін Юрій Іванович|34730879|cs|Jurij Venelin|24949244}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín{{--}}VENELIN (Huca-Venelin) JURIJ | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-venelin-huca-venelin-jurij/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | dátum vydania = 2016-04-17 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Juraj Venelin Huca (1802{{--}}2022) | url = https://www.rusyn.sk/juraj-venelin-huca-1802-2022/ | dátum vydania = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ceferin | meno = Aleksandra | titul = Yuriy Venelin: Ancient and Modern Slovenes | url = https://thezaurus.com/yuriy-venelin-ancient-and-modern-slovenes/ | dátum vydania = 2020-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = Thezaurus | miesto = Melbourne, Ľubľana | jazyk = en}}.</text>
      <sha1>o6h3ysaq4fzi80pfiw59pie9q01pwct</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Denis Bango</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669709</id>
    <revision>
      <id>8232527</id>
      <parentid>8208999</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:24:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232527</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11437" sha1="b9yh9hamuuf61ecz5gu9ellvv0klt56" xml:space="preserve">'''Denis Bango''' je slovenský spevák, gitarista a textár z [[Trnava|Trnavy]]. Je frontmanom punkovej kapely The Wilderness a trapového projektu Fvck_Kvlt.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský trap od/pre punkáčov, vol. 2: Fvck_Kvlt - Kvlt Teachings|url=https://hudba.sk/recenzie/18-12-2019-slovensky-trap-odpre-punkacov-vol-2-fvck_kvlt-kvlt-teachings/|vydavateľ=hudba.sk|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk|priezvisko=Khallo|meno=Renat|dátum vydania=2019-12-14}}&lt;/ref&gt;

== The Wilderness ==
The Wilderness je trnavská punková kapela, ktorej členmi sú Denis Bango (spev, gitara), Martin Kosoň (basa) a Tomáš Kunka (bicie).&lt;ref name=&quot;Video-roka-2018&quot; /&gt; Vo svojich skladbách reagujú na celospoločenské dianie od konzumného spôsobu života až po narastajúci extrémizmus.&lt;ref name=&quot;RudiRus&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobrá správa pre slovenský punk – The Wilderness!|url=https://dennikn.sk/blog/670175/dobra-sprava-pre-slovensky-punk-the-wilderness/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-01-29|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|meno=Rudi|priezvisko=Rus}}&lt;/ref&gt; Prvý album The Wilderness I vydali v 2009, rok po aktívnom fungovaní kapely.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Wilderness I|url=https://bandzone.cz/thewildernesstt/album/71945-the-wilderness-i.html|vydavateľ=Bandzone.cz|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Väčšiu pozornosť publika si vyslúžili tretím albumom The Wilderness III z roku 2013, ktorý pozitívne hodnotil Sveťo Korbeľ zo [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]] a ďalší slovenskí hudobníci a kritici. Slovenský karikaturista a hudobník [[Shooty]] jednu z nahrávok opísal ako „slovenský Nevermind“.&lt;ref name=&quot;Video-roka-2018&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Videoklip roka: Strach, hnus a hnev &quot;hip-hopových&quot; pankáčov The Wilderness|url=https://hudba.sk/spravy/19-12-2018-co-s-tym-hnevom-pytaju-sa-pankaci-the-wilderness-v-slovenskom-videoklipe-roka/|vydavateľ=hudba.sk|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk|priezvisko=Sekerka|meno=Matej|dátum vydania=2018-12-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;RudiRus&quot; /&gt; Hudobník stojaci za československým folkpunkovým projektom Dáša Fon Fľaša označil za najlepšiu tuzemskú punkovú kapelu, pozitívne sa o nich vyjadrili aj Martin Stempel z [[Le Payaco]] a popularizátor hardcore-punkovej hudby [[Samo Marec]].&lt;ref name=&quot;RudiRus&quot; /&gt; Portál Hudba.sk označil videoklip k singlu Čo s tým hnevom za videoklip roka 2018,&lt;ref name=&quot;Video-roka-2018&quot; /&gt; singel sa neskôr objavil aj na kompilácii slovenskej hudby Ostrov Hudby 2019,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov Hudby IV|url=https://www.musicexport.sk/sk/news/stvrty-diel-kompilacie-ostrov-hudby-je-vonku/|vydavateľ=www.musicexport.sk|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; text singla bol tiež zahrnutý do vystúpenia Punkové verše v podaní [[Robert Roth|Roberta Rotha]] v rámci benefičného festivalu Doma dobre 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Punkové verše v podaní Roberta Rotha na Doma dobre 2020 {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/index.php/sk/novinky/punkove-verse-v-podani-roberta-rotha-na-doma-dobre-2020|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doma dobre 2020|url=https://www.youtube.com/watch?v=X4qolFuZkXE|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|vydavateľ=Pohoda Festival|poznámka=od 2:01:00 po 2:03:32, respektíve 7:06 až 9:38 na https://www.youtube.com/watch?v=aBSzXbDS5Cw}}&lt;/ref&gt; The Wilderness vystupovali na [[Pohoda (festival)|Pohoda]] festivale v rokoch 2017,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pohoda festival 2017 {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/fotopohoda/2017|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 2018,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pohoda festival 2018 {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/fotopohoda/2018|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 2019&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pohoda festival 2019 {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/fotopohoda/2019|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, ''2020: Pohoda in the Air''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Wilderness, Garáž – Pohoda in the Air|url=https://www.youtube.com/watch?v=0_vDrqOZrjo|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a 2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Timeline {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/timeline|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2023-10-08|jazyk=sk|dátum archivácie=2022-07-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20220716053730/https://www.pohodafestival.sk/sk/timeline}}&lt;/ref&gt;. V roku 2018 s nimi na Pohode vystúpila členka skupiny [[Pussy Riot]] Sasha Klokova. Časť záberov z tohto vystúpenia bola použitá aj vo videoklipe k singlu Čo s tým hnevom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozrite si, ako to cez víkend vyzeralo na Pohode (foto)|url=https://dennikn.sk/1173230/pozrite-si-ako-to-cez-vikend-vyzeralo-na-pohode-foto/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2018-07-07|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|meno=Marek|priezvisko=Jančúch}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Wilderness na Pohode 2019 {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/the-wilderness-na-pohode-2019|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Wilderness - Čo s tým hnevom|url=https://www.youtube.com/watch?v=_JY6GSpejy0|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|priezvisko=Indiani|meno=Egor}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Video-roka-2018&quot; /&gt; V roku 2019 sa The Wilderness predstavili v rámci slovenského a českého focusu na showcasovom festivale Eurosonic Noorderslag.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESNS to focus on Czech Republic and Slovakia in 2019|url=https://esns.nl/esns-to-focus-on-czech-republic-and-slovakia-2019/|vydavateľ=ESNS|dátum vydania=2018-03-05|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20210814125841/https://esns.nl/esns-to-focus-on-czech-republic-and-slovakia-2019/|dátum archivácie=2021-08-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Groningene vďaka Pohode zahrajú aj The Wilderness, Raptor Koch a Vojdi {{!}} POHODA FESTIVAL, 7.–9.7.2022 Letisko Trenčín|url=https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/v-groningene-vdaka-pohode-zahraju-aj-the-wilderness-raptor-koch-a-vojdi|vydavateľ=POHODA FESTIVAL|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;. V septembri 2022 vydala kapela aj svoj dlho očakávaný album The Wilderness IV obsahujúci aj album verziu singlu Čo s tým hnevom alebo ich na koncertoch už dlho hrávanú skladbu Nedlžím ti nič.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Wilderness IV, by The Wilderness|url=https://thewildernesspunx.bandcamp.com/album/the-wilderness-iv|vydavateľ=The Wilderness|dátum prístupu=2023-10-08|jazyk=|dátum vydania=2022-09-07|poznámka=hudba licencovaná pod Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported}}&lt;/ref&gt; 

== Fvck_Kvlt ==
Fvck_Kvlt je trapový projekt Denisa Banga. V roku 2019 debutoval albumom Kvlt Teachings s výrazne temnou a dekadentnou atmosférou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 6 dní pred vydaním debutového albumu zverejnil singel ''Trve''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trve, by Fvck_Kvlt|url=https://fvckkvlt.bandcamp.com/track/trve|vydavateľ=Fvck_Kvlt|dátum prístupu=2021-08-14|dátum vydania=2019-11-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20210814130858/https://fvckkvlt.bandcamp.com/track/trve|dátum archivácie=2021-08-14}}&lt;/ref&gt; Druhý album Zabijem sa! bol nominovaný na [[Radio_Head Awards]] 2020 v kategóriach Album roka / Cena novinárov a Hip-hop / Rap / R'n'B. Skladba Boom z albumu  Zabijem sa! bola nominovaná na Skladbu roka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nominácie Radio_Head Awards 2020|url=https://www.radiohlavy.sk/clanok/nominacie-radiohead-awards-2020|vydavateľ=Radio_Head Awards|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2021-02-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20210814234651/https://www.radiohlavy.sk/clanok/nominacie-radiohead-awards-2020|dátum archivácie=2021-08-14}}&lt;/ref&gt; Skladba Hippiekiller z toho istého albumu sa objavila na kompilácii Ostrov hudby 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ostrov Hudby V|url=https://www.musicexport.sk/sk/news/ostrov-hudby-v/|vydavateľ=www.musicexport.sk|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Bango produkoval beaty a zmixoval celý album. Na albume hosťujú Inšpektor Nádej, Edúv syn a Paris z Kvlt Crew ako aj Idea, [[Boy Wonder]], Prezident Lourajder a [[Karlo (raper)|Karlo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mileniál žijící v kapitalismu. Rapper Fvck_Kvlt bojuje se světem i sám se sebou|url=https://a2larm.cz/2020/10/milenial-zijici-v-kapitalismu-rapper-fvck_kvlt-bojuje-se-svetem-i-sam-se-sebou/|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=cs-CZ|priezvisko=Hroch|meno=Miloš|dátum vydania=2020-10-23|vydavateľ=Alarm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hnev, skepsa aj úzkosť. Zabijem sa!, kričí raper Fvck_Kvlt a treba to počuť|url=https://dennikn.sk/2095801/hnev-skepsa-aj-uzkost-zabijem-sa-krici-raper-fvck_kvlt-a-treba-to-pocut/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-10-20|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Kučová}}&lt;/ref&gt;

V marci 2023 vydal tretí štúdiový album &quot;Cigán&quot;. Album bol nominovaný na album roka na Radio_Head Awards 2023, albumu sa nakoniec podarilo získať ocenenie album roka aj za divácke hlasovanie, aj za odbornú porotu. Na albume sa nachádzajú featy od Redzed, RNZ, Dušan Vlk alebo aj člen Kvlt Crew - Žakhéles. Štvrtý štúdiový album &quot;Mŕtva revolúcia&quot; uzrel svetlo sveta v marci roku 2025. K albumu vyšiel aj manifest s rovnakým menom ktorý sa dá nájsť na webe - www.mrtvarevolucia.net . Na albume sa nachádzajú slohy od 2 hostí - Yzomandias a Samey.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manifest Mŕtvej Revolúcie | url = https://www.mrtvarevolucia.net/ | vydavateľ = My Site | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://bandzone.cz/thewildernesstt Oficiálny Bandzone.cz The Wilderness]
* [https://thewildernesspunx.bandcamp.com/ Oficiálny Bandcamp The Wilderness] (hudba licencovaná pod Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs)
* [https://fvckkvlt.bandcamp.com/ Oficiálny Bandcamp Fvck_Kvlt]
* [https://www.mixcloud.com/radiofm/headbanger_fm-912017/ Rozhovor s The Wilderness v Headbanger_FM]
* [https://www.mixcloud.com/radiofm/headbanger_fm-912017/ Rozhovor s Fvck_Kvlt v BezPózy_FM]

{{DEFAULTSORT:Bango, Denis}}
[[Kategória:Slovenskí hudobníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Trnavy]]</text>
      <sha1>b9yh9hamuuf61ecz5gu9ellvv0klt56</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Windows 11</title>
    <ns>0</ns>
    <id>671136</id>
    <revision>
      <id>8232488</id>
      <parentid>8109633</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:47:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34461-76</username>
        <id>297726</id>
      </contributor>
      <comment>67</comment>
      <origin>8232488</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1561" sha1="6fwlf348awwmwvl4srbry4jvknwskm9" xml:space="preserve">{{Infobox Operačný systém
 | názov                   = Windows 11
 | logo                    = Windows 11 logo.svg
 | logo veľkosť            = 200px
 | obrázok                 = Win11ScreenshotMenu.png
 | obrázok veľkosť         = 
 | vývojár                 = [[Microsoft Corporation|Microsoft]]
 | rodina                  = [[Microsoft Windows]], [[Windows NT]]
 | programovací jazyk      = [[C (programovací jazyk)|C]], [[C++]], [[C Sharp|C#]], [[jazyk symbolických inštrukcií|JSA]]
 | zdrojový model          = 
 | prvé oznámenie          = [[24. jún]] [[2021]]
 | prvá verzia             = 
 | dátum prvej verzie      = [[5. október]] [[2021]]
 | stabilná verzia         = 25H2 (10.0.22631.2301) 
 | dátum stabilnej verzie  = [[30. september]] [[2025]] 
 | testovacia verzia       = Build 23560
 | dátum testovacej verzie = [[19. októbra]] 2025 
 | jazyky                  = 
 | metóda aktualizácie     = [[Windows Update]]&lt;br /&gt;[[Microsoft Store]]
 | manažér balíkov         =winget 
 | platformy               = [[x86-64]], [[ARM|ARM64]]
 | jadro                   = [[hybridné jadro|hybridné]]
 | predchodca              = [[Windows 10]]
|nástupca=
|stav vývoja=Aktívny}}WE LOVE 67 epstein and every triple t guys{{Operačné systémy}}

*
* [https://www.theverge.com/22708762/microsoft-windows-11-review Recenzia] na The Verge {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Windows 11|20517291}}

[[Kategória:Microsoft Windows]]
[[Kategória:Operačné systémy]]
[[Kategória:Windows NT]]
[[Kategória:Softvér z 2021]]</text>
      <sha1>6fwlf348awwmwvl4srbry4jvknwskm9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232489</id>
      <parentid>8232488</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:47:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Divinations</username>
        <id>257857</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34461-76|~2026-34461-76]] ([[User_talk:~2026-34461-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-29686-20</comment>
      <origin>8109633</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16315" sha1="gfa3xhennyxrsgl093tcyzx0foie57c" xml:space="preserve">{{Infobox Operačný systém
 | názov                   = Windows 11
 | logo                    = Windows 11 logo.svg
 | logo veľkosť            = 200px
 | obrázok                 = Win11ScreenshotMenu.png
 | obrázok veľkosť         = 
 | vývojár                 = [[Microsoft Corporation|Microsoft]]
 | rodina                  = [[Microsoft Windows]], [[Windows NT]]
 | programovací jazyk      = [[C (programovací jazyk)|C]], [[C++]], [[C Sharp|C#]], [[jazyk symbolických inštrukcií|JSA]]
 | zdrojový model          = 
 | prvé oznámenie          = [[24. jún]] [[2021]]
 | prvá verzia             = 
 | dátum prvej verzie      = [[5. október]] [[2021]]
 | stabilná verzia         = 25H2 (10.0.22631.2301) 
 | dátum stabilnej verzie  = [[30. september]] [[2025]] 
 | testovacia verzia       = Build 23560
 | dátum testovacej verzie = [[19. októbra]] 2025 
 | jazyky                  = 
 | metóda aktualizácie     = [[Windows Update]]&lt;br /&gt;[[Microsoft Store]]
 | manažér balíkov         =winget 
 | platformy               = [[x86-64]], [[ARM|ARM64]]
 | jadro                   = [[hybridné jadro|hybridné]]
 | predchodca              = [[Windows 10]]
|nástupca=
|stav vývoja=Aktívny}}
{{Operačné systémy}}

'''Windows 11''' je [[64-bit]]ový [[operačný systém]] pre [[osobný počítač|osobné počítače]] od firmy [[Microsoft Corporation|Microsoft]], nástupca [[Windows 10]]. Oficiálne oznámený bol [[24. jún]]a [[2021]],&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Microsoft Windows Event – Watch the June 24 LIVE stream | url = http://www.microsoft.com/en-us/windows/event | dátum prístupu = 2021-07-01 | vydavateľ = Microsoft | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; jeho prvé vydanie je k&amp;nbsp;dispozícii od [[5. október|5. októbra]] [[2021]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Panay | meno = Panos | autor = | odkaz na autora = | titul = Windows 11: A new era for the PC begins today | periodikum = Windows Blogs | url = https://blogs.windows.com/windowsexperience/2021/10/04/windows-11-a-new-era-for-the-pc-begins-today/ | vydavateľ = Microsoft | dátum vydania = 2021-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Windows&amp;nbsp;11 by mal byť dostupný zadarmo pre používateľov Windows&amp;nbsp;10 prostredníctvom Windows Update ak počítač spĺňa minimálne hardvérové požiadavky.&lt;ref name=&quot;zive-zdarma&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kůžel | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Windows 11 jsou zdarma. Ale jen se správným počítačem | url = https://www.zive.cz/clanky/windows-11-jsou-zdarma-ale-jen-se-spravnym-pocitacem/sc-3-a-210928 | vydavateľ = zive.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;touchit-vsetko&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kadlec | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Všetko o Windows 11 | periodikum = touchIT | odkaz na periodikum = | url = https://touchit.sk/vsetko-o-windows-11/351871 | issn = 1339-9497 | vydavateľ = touchIT | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-29 | dátum prístupu = 2021-10-05 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;root-jezek&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ježek | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft představil Windows 11, stále bez linuxového jádra | url = https://www.root.cz/clanky/microsoft-predstavil-windows-11-stale-bez-linuxoveho-jadra/ | vydavateľ = root.cz | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V&amp;nbsp;porovnaní s&amp;nbsp;predchádzajúcimi verziami už nie sú podporované počítače s&amp;nbsp;architektúrou [[IA-32]] alebo používajúce [[Basic Input Output System|BIOS]]. Striktnejšie sú tiež oficiálne hardvérové požiadavky, potrebný je počítač s&amp;nbsp;rozhraním [[Unified Extensible Firmware Interface|UEFI]], podporujúcim funkciu [[Secure Boot]] a spĺňajúci špecifikáciu [[Trusted Platform Module]]&amp;nbsp;2.0, ako aj [[DirectX]]&amp;nbsp;12.&lt;ref name=&quot;root-jezek&quot; /&gt; Požiadavke na procesor [[Intel Core]] 8. generácie alebo [[Advanced Micro Devices|AMD]] Ryzen 2000 by mali orientačne vyhovovať počítače zostavené z aktuálneho hardvéru po auguste 2017&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Reiter | meno = Michal | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Intel predstavil mobilné procesory 8. generácie | periodikum = touchIT | odkaz na periodikum =  | url = https://touchit.sk/intel-predstavil-mobilne-procesory-8-generacie/128803 | issn = 1339-9497 | vydavateľ = touchIT | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-22 | dátum prístupu = 2021-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211004210326/https://touchit.sk/intel-predstavil-mobilne-procesory-8-generacie/128803 | dátum archivácie = 2021-10-04 }}&lt;/ref&gt; resp. apríli 2018,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2nd Generation AMD Ryzen™ Desktop Processors Deliver Best-in-Class Compute Performance and Even Faster Gaming Frame Rates than Previous Generation|url=https://www.amd.com/en/press-releases/2nd-generation-ryzen-2018apr19|dátum prístupu=2021/10/04|vydavateľ=AMD}}&lt;/ref&gt; kedy boli tieto procesory predstavené. Na overenie kompatibility vydal Microsoft nástroj ''PC Health Check'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft releases its Windows 11 PC Health Check app again | url = https://www.gsmarena.com/microsoft_releases_its_windows_11_pc_health_check_app_again-news-51058.php | vydavateľ = gsmarena.com | dátum vydania = 2021-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; existuje tiež neoficiálny [[open source|open-source]] nástroj ''WhyNotWin11''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Reiter | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = WhyNotWin11 vám ukáže, či máte kompatibilný počítač s Windows 11 | periodikum = touchIT | odkaz na periodikum = | url = https://touchit.sk/whynotwin11-vam-ukaze-ci-mate-kompatibilny-pocitac-s-windows-11/352686 | issn = 1339-9497 | vydavateľ = touchIT | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-03 | dátum prístupu = 2021-10-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Maehl | meno = Robert C. | autor = | odkaz na autora = | titul = WhyNotWin11 | url = https://github.com/rcmaehl/WhyNotWin11/ | vydavateľ = [[GitHub]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Vývoj ==
Po vydaní [[Windows&amp;nbsp;10]] v roku [[2015]] spoločnosť Microsoft uvádzala, že ide o&amp;nbsp;„finálnu verziu systému Windows“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hachman | meno = Mark | titul = Windows forever: Windows 10 builds will continue even after Microsoft ships it | periodikum = PCWorld | vydavateľ = IDG Communications | url = http://www.pcworld.com/article/2917474/windows-forever-windows-10-builds-will-continue-even-after-microsoft-ships-it.html | dátum = 2015-04-30 | dátum prístupu = 2021-06-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Všetečka | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Windows 10 budou poslední verzí tohoto operačního systému | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/software/windows-10-konecne-jmeno.A150511_101808_software_vse | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2015-05-11 | dátum prístupu = 2021-10-05}}&lt;/ref&gt; Operačný systém bol prezentovaný ako služba, ktorej nové zostavenia a aktualizácie budú vydávané priebežne.

Špekulácie o&amp;nbsp;novej verzii či redizajne systému Windows sa objavili začiatkom roka [[2021]] v nadväznosti na pracovnú ponuku spoločnosti Microsoft, odkazujúcu na „rozsiahle omladenie“ systému.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Warren | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft planning ‘sweeping visual rejuvenation of Windows’ | periodikum = The Verge | odkaz na periodikum = | url = https://www.theverge.com/2021/1/4/22212817/microsoft-windows-10-visual-changes-update-sun-valley-2021 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2021-01-04 | dátum prístupu = 2021-10-05}}&lt;/ref&gt; Malo ísť o&amp;nbsp;redizajn s&amp;nbsp;kódovým označením ''Sun Valley'' [sʌn ˈvæli], ktorý mal zmodernizovať používateľské rozhranie systému.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bowden | meno = Zac | titul = Everything we know about Windows' big Sun Valley release so far | periodikum = [[MSN|MSN]] | vydavateľ = Microsoft | url = http://www.msn.com/en-us/news/technology/everything-we-know-about-windows-big-sun-valley-release-so-far/ar-AAKETac | dátum = 2021-06-03 | dátum prístupu = 2021-07-01}}&lt;/ref&gt; [[Výkonný riaditeľ]] Microsoftu [[Satya Nadella]] počas svojho prejavu v úvode májovej vývojárskej konferencie ''Microsoft Build 2021'' spomenul novú generáciu systému Windows, ktorú podľa jeho slov niekoľko mesiacov testoval, s&amp;nbsp;tým, že o&amp;nbsp;nej spoločnosť čoskoro oznámi viac.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bowden | meno = Zac | titul = Satya Nadella teases major updates coming soon to Windows during Build 2021 keynote | periodikum = Windows Central | vydavateľ = Future US | url = http://www.windowscentral.com/satya-nadella-teases-big-updates-coming-soon-windows-build-2021 | dátum = 2021-05-25 | dátum prístupu = 2021-07-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Týždeň po konferencii začal Microsoft rozosielať pozvánky na špeciálne podujatie, ktoré sa malo konať 24.&amp;nbsp;júna 2021 o&amp;nbsp;11:00 [[Časové pásmo|EDT]] (17:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Warren | meno = Tom | titul = Microsoft to reveal its next generation of Windows on June 24th | periodikum = The Verge | vydavateľ = Vox Media | url = http://www.theverge.com/2021/6/2/22465126/microsoft-windows-event-june-24th | dátum = 2021-06-02 | dátum prístupu = 2021-07-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Čas začiatku, 11 hodín, vyvolal špekulácie, že ide o&amp;nbsp;narážku na Windows&amp;nbsp;11.

15. júna 2021 unikla na internet predbežná verzia systému Windows&amp;nbsp;11 s rozhraním, pripomínajúcim vetvu Windows&amp;nbsp;10X, ktorej vývoj bol ukončený, spolu s&amp;nbsp;prepracovaným rozhraním po prvom spustení a&amp;nbsp;logom Windows&amp;nbsp;11.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Humphries | meno = Suzanne | titul = Windows 11 Build Leaks, Shows a New Desktop UI, Start Menu, and More | periodikum = Review Geek | vydavateľ = ifeSavvy Media | url = http://www.reviewgeek.com/88043/windows-11-build-leaks-shows-a-new-desktop-ui-start-menu-and-more | dátum = 2021-06-15 | dátum prístupu = 2021-07-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Oficiálne bol potom Windows&amp;nbsp;11 avizovaný na spomenutom podujatí 24.&amp;nbsp;júna 2021.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Funkcie ==

=== Používateľské rozhranie a návrh ===
Windows&amp;nbsp;11 obsahuje aktualizované používateľské rozhranie navrhnuté systémom Fluent Design. Prevláda v&amp;nbsp;ňom priesvitnosť a zaoblené rohy. Ponuka Štart sa teraz nachádza uprostred panelu úloh (pruh dole). Zobrazenie úloh – funkcia predstavená v&amp;nbsp;systéme Windows&amp;nbsp;10 – má nový dizajn. Medzi ďalšie zmeny patria nové systémové ikony, zvuky a widgety.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ion | meno = Florence | titul = 11 Leaks Indicate a Dramatic New Look Is Coming Soon | periodikum = Gizmodo | vydavateľ = G/O Media | url = http://gizmodo.com/windows-11-leaks-indicate-a-dramatic-new-look-is-coming-1847103947 | dátum = 2021-06-15 | dátum prístupu = 2021-07-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Integrované aplikácie ===
Do systému Windows&amp;nbsp;11 bude integrovaná služba [[Microsoft Teams]], ktorá je prístupná&amp;nbsp;z panelu úloh. V&amp;nbsp;rámci operačného systému bude distribuovaná aj služba [[Xbox Game Pass]] a do systému Windows&amp;nbsp;11 budú integrované aj funkcie konzol [[Xbox Series&amp;nbsp;X]] a Series&amp;nbsp;S, Auto HDR a DirectStorage.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bond | meno = Sarah | titul = Windows 11: The Best Windows Ever for Gaming | url = http://news.xbox.com/en-us/2021/06/24/windows-11-the-best-windows-ever-for-gaming | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum prístupu = 2021-07-01 | vydavateľ = Microsoft | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Aplikácie pre Android ===
Windows 11 má umožniť používateľom inštalovať do počítača aplikácie pre [[Android (operačný systém)|Android]] a to pomocou [[Microsoft Store]]. V septembri 2021 však Microsoft avizoval, že sa podpora odkladá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hupka | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpora Android aplikácií pre Windows 11 sa odkladá | periodikum = touchIT | odkaz na periodikum = | url = https://touchit.sk/podpora-android-aplikacii-pre-windows-11-sa-odklada/363715 | issn = 1339-9497 | vydavateľ = touchIT | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-01 | dátum prístupu = 2021-10-05 }}&lt;/ref&gt;

== Minimálne hardvérové požiadavky ==
[[Súbor:WhyNotWin11.png|náhľad|Príklad výstupu nástroja na overenie kompatibility ''WhyNotWin11'']]
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; max-width:535px; font-size:90%; margin-left:1.5em&quot;
|procesor
| Intel Core 8. generácie alebo AMD Ryzen 2000 a novšie. Podporované sú tiež procesory od Qualcommu
|-
| RAM
| 4 GB alebo viac
|-
| úložisko
| 64 GB
|-
| firmware systému:
| rozhranie UEFI, Secure Boot (funkcia zabezpečeného spustenia)&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
| TPM
| TPM (Trusted Platform Module) verzie 2.0
|-
| grafická karta
| kompatibilná s [[DirectX]] 12 alebo novším s ovládačom WDDM 2.0
|-
| obrazovka
| displej s vysokým rozlíšením (aspoň 720p), ktorý má väčšiu uhlopriečku ako 9&quot;, 8&amp;nbsp;bitov na farebný kanál
|-
| pripojenie k&amp;nbsp;internetu a účty Microsoft
| verzia Windows 11 Home a od aktualizácie 22H2 aj Windows 11 Pro vyžadujú pripojenie k internetu a [[konto Microsoft]] na&amp;nbsp;dokončenie nastavenia zariadenia pri prvom použití. Všetky vydania Windows 11 vyžadujú prístup na internet, aby bolo možné vykonávať aktualizácie a sťahovať a využívať niektoré funkcie. Niektoré funkcie vyžadujú konto Microsoft.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|}

=== Inštalácia na staršie počítače ===
Zariadeniam s nepodporovanými procesormi nie je inštalácia ani spustenie systému blokované, je však potrebné zrealizovať čistú inštaláciu prípadne aktualizáciu pomocou inštalačného média z [[ISO obraz]]u, nakoľko služba Windows Update aktualizáciu z Windows 10 na nepodporovanom systéme neponúkne. Používatelia musia naviac odsúhlasiť, že nebudú mať nárok dostávať aktualizácie a že na prípadné škody, spôsobené používaním systému Windows 11 v nepodporovanej konfigurácii sa nevzťahuje záruka výrobcu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hollister | meno = Sean | autor = | odkaz na autora = | titul = Windows 11 won’t stop older PCs, but it might make you sign this waiver | periodikum = The Verge | odkaz na periodikum = | url = https://www.theverge.com/2021/9/21/22686457/windows-11-health-check-compatible-supported-cpu-old-pc-waiver | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2021-09-21 | dátum prístupu = 2021-10-05}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://microsoft.com/windows/windows-11 Oficiálna stránka]
* [https://www.microsoft.com/software-download/windows11 ISO obraz na stiahnutie]
* [https://www.tomshardware.com/how-to/clean-install-windows-11 Popis možností čistej inštalácie] na tomshardware.com {{eng icon}}
* [https://touchit.sk/aky-je-windows-11-recenzia/371635 Recenzia] na touchIT.sk
* [https://www.zive.cz/clanky/recenze-windows-11-microsoft-nas-opiji-rohlikem-aomezuje-pouzitelnost/sc-3-a-212673/ Recenzia] na Živě.cz {{ces icon}}
* [https://www.theverge.com/22708762/microsoft-windows-11-review Recenzia] na The Verge {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Windows 11|20517291}}

[[Kategória:Microsoft Windows]]
[[Kategória:Operačné systémy]]
[[Kategória:Windows NT]]
[[Kategória:Softvér z 2021]]</text>
      <sha1>gfa3xhennyxrsgl093tcyzx0foie57c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dalibor Dvorský</title>
    <ns>0</ns>
    <id>672653</id>
    <revision>
      <id>8232414</id>
      <parentid>8145922</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:19:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232414</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10123" sha1="scs5kn5iulrj2n0nnzab36gbj9qui1v" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Dalibor Dvorský|Štátna príslušnosť=Slovensko|Dátum narodenia={{dnv|2005|6|15}}|Miesto narodenia=[[Zvolen]], [[Slovensko]]|Pozícia=útočník|Streľba=ľavou rukou|Výška=185|Váha=86|Tím=[[St. Louis Blues]]|Bývalé tímy=[[HC Banská Bystrica]]{{break}}[[AIK IF Stockholm]]{{break}}[[IK Oskarshamn]]|Rok1=2021|Draft=10. celkovo, [[NHL Entry Draft 2023|2023]],&lt;br/&gt;[[St. Louis Blues]]|Portrét=Dalibor Dvorsky 2025.png}}

'''Dalibor Dvorský''' (* [[15. jún]] [[2005]], [[Zvolen]]) je slovenský hokejový útočník, hráč tímu [[National Hockey League|NHL]] [[St. Louis Blues]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Úspešný debut v NHL. Dvorský sa podieľal na víťaznom góle St. Louis | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-dalibor-dvorsky-st-louis-blues-debut-prvy-zapas-nhl-2024-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-24 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V [[Tipos extraliga|slovenskej extralige]] obliekal dres [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a v sezóne 2020/21 sa vo veku 15 rokov a 232 dní stal najmladším autorom gólu v dejinách ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyrastal vo Švédsku. Najmladší strelec histórie musí do šatne doniesť rezne|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/dalibor-dvorsky-prekonal-rekord-gaborik/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Na [[Vstupný draft NHL|vstupnom drafte NHL]] v roku 2023 si ho zvolilo [[St. Louis Blues]] z celkového 10. miesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po Dvorskom siahol klub, v ktorom hviezdil Demitra. Pozrite si najlepšie snímky z draftu|url=https://sportweb.pravda.sk/hokej/nhl/clanok/672909-po-dvorskom-siahol-klub-v-ktorom-hviezdil-demitra-pozrite-si-najlepsie-snimky-z-draftu/|vydavateľ=Športweb.sk|dátum vydania=2023-06-29|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=sk-SK|priezvisko=https://www.facebook.com/pravdadennik}}&lt;/ref&gt;
== Hokejová kariéra ==
=== Klubový hokej ===
Prvé hokejové kroky robil v rodnom Zvolene, ale od deviatich rokov žije so svojou rodinou vo Švédsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dalibor Dvorský: Švédi sa zameriavajú na rýchlosť a zručnosti, slovenská juniorská liga je fyzickejšia|url=https://www.sportinak.sk/dalibor-dvorsky-marian-gaborik-svedi-sa-zameriavaju-na-rychlost-a-zrucnosti--slovenska-juniorska-liga-je-fyzickejsia|vydavateľ=www.sportinak.sk|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211116102514/https://www.sportinak.sk/dalibor-dvorsky-marian-gaborik-svedi-sa-zameriavaju-na-rychlost-a-zrucnosti--slovenska-juniorska-liga-je-fyzickejsia|dátum archivácie=2021-11-16}}&lt;/ref&gt; V škandinávskej krajine si prešiel viacerými mládežníckymi klubmi a v ročníku 2020/21 zakotvil v hlavnom meste Švédska. Za [[AIK IF Stockholm|AIK]] nastupoval medzi rokmi 2020-2023 a prešiel si všetkými vekovými kategóriami. V dorasteneckých ligách patril medzi najproduktívnejších hráčov tímu a to aj napriek skutočnosti, že častokrát patril medzi najmladších hráčov na súpiske. Posledné dve sezóny v Štokholme nastupoval v seniorskom tíme, ktorý bol účastníkom druhej švédskej ligy. V [[Hockeyallsvenskan]] debutoval koncom októbra 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzi juniormi dominoval. Iba 16-ročný Dvorský debutoval v druhej švédskej lige|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-16-rocny-dalibor-dvorsky-aik-stokholm-debut-allsvenskan-svedsko/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; V stretnutí proti [[IF Troja-Ljungby]] premenil víťazný nájazd zápasu, a ten sa mu do štatistík pripísal ako gól. Vo veku 16 rokov a 169 dní sa stal piatym najmladším strelcom v dejinách súťaže a úplne najmladším zahraničným.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO Prekonal Forsberga, Nylandera či Pastrňáka! 16-ročný slovenský mladík sa blysol vo Švédsku|url=https://www.sportdnes.sk/hokej/video-prekonal-forsberga-nylandera-ci-pastrnaka-16-rocny-slovensky-mladik-sa-blysol-vo-svedsku/|vydavateľ=SportDnes.sk|dátum prístupu=2021-12-03|jazyk=sk|priezvisko=Futbal|priezvisko2=Hokej|priezvisko3=Tenis}}&lt;/ref&gt; Tento rekord predtým držal Čech [[David Pastrňák]].

Sezónu 2020/21 odohral na Slovensku, kde obliekal dres Banskej Bystrice, ktorá ho nasadila priamo do zápasov mužskej extraligy. V najvyššej hokejovej súťaži v rodnej krajine odohral dvadsať stretnutí, v ktorých stretil dva góly a na ďalšie dva prihrával. Vo februári 2021 v zápase proti [[HK Nitra]] vsietil gól a stal sa najmladším strelcom v dejinách extraligy. Tento rekord pred ním držal [[Marián Gáborík]], ktorý patril medzi prvých gratulantov mladého hokejistu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyrastal vo Švédsku. Najmladší strelec histórie musí do šatne doniesť rezne|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/dalibor-dvorsky-prekonal-rekord-gaborik/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Ročník 2023/24 začal v [[Svenska hockeyligan|najvyššej švédskej súťaži]]. Obliekal dres tímu [[IK Oskarshamn]], ale pôsobenie v klube mu nevyšlo podľa predstáv. Tréneri ho nasadzovali v nižších formáciách, a častokrát sa na ľad dostal iba na pár striedaní. Preto vo Švédsku odohral iba desať zápasov, bez bodového zisku, než sa presunul do juniorského tímu [[Sudbury Wolves]] hrajúcom v kanadskej lige [[Ontario Hockey League|OHL]]. Zmena pôsobiska mu sadla, v 52 zápasoch nastrieľal až 45 gólov a dokopy zapísal 88 bodov.

=== Reprezentácia ===
Napriek tomu, že od detstva vyrastá vo Švédsku, tak reprezentuje Slovensko. V auguste 2021 sa v drese Slovenska predstavil na turnaji [[Hlinka Gretzky Cup]] v Piešťanoch, kde v piatich stretnutiach skóroval osem gólov a dokopy pozbieral dvanásť kanadských bodov a bol tak druhým najproduktívnejším hráčom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elite Prospects - Hlinka Gretzky Cup Stats 2021-2022|url=https://www.eliteprospects.com/league/hlinka-gretzky-cup/stats/2021-2022|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Hlinka Gretzky Cup: Slováci vďaka neskutočnému úvodu zdolali USA, hetrik Dvorského|url=https://sport.aktuality.sk/c/2pdcjfr/video-hlinka-gretzky-cup-slovaci-vdaka-neskutocnemu-uvodu-zdolali-usa-hetrik-dvorskeho/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-11-16|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o &amp; Ringier Axel Springer Media|priezvisko=s.r.o}}&lt;/ref&gt; Aj vďaka jeho výkonom napokon slovenská reprezentácia obsadila druhú priečku, keď vo finále podľahla výberu Ruska, no aj napriek tomu je strieborné umiestnenie najväčším úspechom Slovenska v histórii tohto turnaja.

V roku 2022 bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov 2022]]. Po jeho dobrých výkonoch&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MS v hokeji U20: Marián Gáborík: Nadchol ma výkonom Dalibor Dvorský | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/btk0umU/ms-v-hokeji-u20-marian-gaborik-nadchol-ma-vykonom-dalibor-dvorsky/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-30 | dátum prístupu = 2023-04-25 }}&lt;/ref&gt; a výkonoch celého mužstva tesne podľahli vo štvrťfinále favorizovanej domácej {{CAN|lhj|0|Kanade}} 3:4 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, RTVS | odkaz na autora = | titul = Hokej-MS20: Slováci prehrali vo štvrťfinále s Kanadou | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/01/hokej-ms20-slovaci-prehrali-vo-stvrtfinale-s-kanadou/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Celkovo si v 5 zápasoch zapísal 1 gól a 2 asistencie.

Bol súčasťou mužstva na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2023|MS &quot;18&quot; 2023]], v zápase základnej skupiny proti Nemecku strelil štyri góly, čím výraznou mierou dopomohol k postupu Slovenska do štvrťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Čop | meno = Šimon | autor = | odkaz na autora = | titul = Dvorský spasil Slovensko. Klobúk dole, sklonil sa pred hrdinom tréner | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-nemecko-dalibor-dvorsky-reakcie-ms-v-hokeji-u18-2023/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-24 | dátum prístupu = 2023-04-25 }}&lt;/ref&gt;

== Kariérne štatistiky ==
{| border=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;1&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;text-align:center; width:65%&quot;
!Sezóna
!Tím
!Liga
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2020-21
|[[AIK IF Stockholm|AIK]]
|J18
|-
|2020-21
|[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC '05 Banská Bystrica]]
|[[Tipos extraliga|1. Slovenská]]
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2021-22
|AIK
|J20
|-
|2021-22
|AIK
|[[Hockeyallsvenskan|2. Švédská]]
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2021-22
|AIK
|J18
|-
|2022-23
|AIK
|J20
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2022-23
|AIK
|2. Švédská
|-
|2023-24
|IK Oskarshamn
|[[Svenska hockeyligan|SHL]]
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2023-24
|Sudbury Wolves
|[[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
|2024-25
|[[Springfield Thunderbirds]]
|[[American Hockey League|AHL]]
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2024-25
|[[St. Louis Blues]]
|[[National Hockey League|NHL]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
*{{Hokejové odkazy}}

{{DEFAULTSORT:Dvorský, Dalibor}}
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Hráči St. Louis Blues]]
[[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči AIK IF Stockholm]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom St. Louis Blues]]
[[Kategória:Hokejoví strední útočníci]]
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]</text>
      <sha1>scs5kn5iulrj2n0nnzab36gbj9qui1v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Druhá šanca (seriál z roku 2022)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>674753</id>
    <revision>
      <id>8232714</id>
      <parentid>8200627</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:14:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>LoLpeu</username>
        <id>237664</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie informácií o natáčaní 4. série.</comment>
      <origin>8232714</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21289" sha1="7ebenvz1xf2c4zm5eeapk5kbjh141ss" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk          = Druhá šanca
| žáner       = 
| logo        = 
| réžia       = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár      = 
| producent   = 
| kamera      = 
| strih       = 
| obsadenie   = [[Ján Koleník]] ako Andrej Fabián&lt;br&gt;Lívia Bielovič ako Adela Tibenská&lt;br&gt;[[Sarah Arató]] ako Júlia Kalinová&lt;br&gt;Adam Bardy ako Šimon Bartoš&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]] ako Boris Varga&lt;br&gt;[[Zuzana Norisová]] ako Tereza Michalíková
| spoločnosť  = 
| distribútor = 
| dĺžka       = 45 min.
| počet sérií = 4
| počet častí = 64 ([[#Časti|zoznam častí]])
| krajina     = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk       = [[slovenčina]]
| rok orig    = [[10. január]] [[2022]]{{--}}súčasnosť
| tv orig     = [[TV Markíza]]
| prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky  = {{url|https://druhasanca.markiza.sk}}
}}

'''''Druhá šanca''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV Markíza]]. Ide o adaptáciu [[Taliansko|talianskeho]] [[seriál]]u ''DOC – Nelle tue mani'' z roku [[2020]] vysielanej v televízii Rai 1. Obe série sú inšpirované skutočným príbehom talianskeho medika Pierdanteho Piccioniho, bývalého šéfa pohotovostného oddelenia [[Lodi]] a [[Codogna]], ktorý po dopravnej nehode na obchvate [[Pavia]] zabudol na posledných 12 rokov svojho života.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sapegno|meno=Pierangelo|titul=Torna al lavoro il medico che ha perso 12 anni di ricordi per colpa di un incidente|periodikum=La Stampa|odkaz na periodikum=|miesto=Turín|dátum=2015-03-12|url=https://www.lastampa.it/cronaca/2015/03/05/news/torna-al-lavoro-il-medico-che-ha-perso-12-anni-di-ricordi-per-colpa-di-un-incidente-1.35279534|jazyk=it|dátum prístupu=28-03-2022}}&lt;/ref&gt; Seriál mal premiéru [[10. január]]a [[2022]] Hlavnú postavu stvárňuje [[Ján Koleník]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takmer zomrel, ale dostal druhú šancu. Nový seriál mapuje skutočný príbeh|url=https://druhasanca.markiza.sk/aktualne/2046673_takmer-zomrel-ale-dostal-druhu-sancu-novy-serial-mapuje-skutocny-pribeh|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Silný príbeh, hviezdne obsadenie. Novinka na Markíze prichádza z Talianska|url=https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2021-12-26|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211228202852/https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|dátum archivácie=2021-12-28}}&lt;/ref&gt;

V marci 2022 boli oznámené prípravy druhej série, ktorá mala mať opäť 16 častí

&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;3. apríla 2024 sa začala natáčať 3.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí.

&lt;nowiki&gt;*&lt;/nowiki&gt;13. júna 2026 sa začala natáčať 4.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/DZhSM4tApsS/ | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2026-06-13}}&lt;/ref&gt;

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Herec
! Postava
! Povolanie
! Poznámky
|-
| [[Ján Koleník]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Andrej Fabián
| staronový primár oddelenia internej medicíny
| priateľ Júlie, otec Karolíny a Tomáša, bývalý manžel Adely  
|-
| [[Lívia Bielovič]]
| MUDr. Adela Tibenská
| riaditeľka nemocnice, psychiatrička
| bývalá manželka Andreja a Dávida, mama Karolíny a Tomáša
|-
| [[Sarah Arató]]
| MUDr. Júlia Kalinová
| lekárka na oddelení internej medicíny
| priateľka Andreja, bývalá priateľka Šimona a Daniela 
|-
| [[Adam Bardy]]
| MUDr. Šimon Bartoš '''†'''
| lekár - sekundár 
| bývalý priateľ Júlie, zomrel na [[COVID-19]]
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| MUDr. Boris Varga
| špecialista na oddelení internej medicíny
| zatknutý pre podvod 
|-
| [[Zuzana Norisová]]
| [[Bakalár|Bc.]] Tereza Michalíková
| vrchná sestra na oddelení internej medicíny
| priateľka Erika
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| MUDr. Soňa Petricová '''†'''
| sekundárka
| priateľka Olivera, zomrela na akutné zlyhanie pečene
|-
| Filip Šebesta
| MUDr. Oliver Veselovský
| sekundár
| bývalý priateľ Sone
|-
| Victor Ibara
| MUDr. Gabriel Kidane
| lekár na oddelení internej medicíny
| manžel Lujzy
|-
| [[Barbora Bezáková]]
| MUDr. Lujza Eliášová Kidane
| staršia sekundárka
| manželka Gabriela
|-
| '''†'''[[Daniel Heriban]] '''†'''
| MUDr. Erik Hatina
| primár psychiatrie 
| priateľ Terezy, kamarát Andreja
|-
| Michaela Majerníková
| MUDr. Eva Martáková '''†'''
| primárka chirurgie 
| mama Sone, zomrela na [[COVID-19]]
|-
| [[Jana Majeská]]
| Lívia Vargová
| pracovala vo farmacii
| manželka Borisa, zatknutá pre podvody
|-
|Ivan Šándor
|Dávid
|
|priateľ Adely
|-
! colspan=&quot;4&quot; | 2. séria (2022)
|-
| [[Filip Tůma]]
| MUDr. Richard Valent
| primár chirurgie
| priateľ Kataríny, bývalý priateľ Karolíny
|-
| [[Monika Hilmerová]]
| MUDr. Diana Richterová
| Virologička, bývalá primárka internej medicíny, súčasná primárka virológie 
| bývalá spolužiačka Andreja a Adely 
|-
| [[Károly Tóth]]
| MUDr. Daniel Černý
| lekár na oddelení internej medicíny
|bývalý priatel' Julie
|-
| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]]
| Karol Bednár
| bývalý riaditeľ nemocnice
|zatknutý za nevýhodné obchodovanie s kyslíkovými bombami 
|-
| [[Lucia Šimková]]
| Karolína Fabiánová
| stážistka
| dcéra Andreja a Adely, bývalá priateľka Richarda
|-
| [[Martin Varinský]]
| Marek Gál
| farár
|kamarát Lujzi
|-
|[[Karin Adzimová]]
|Kristína Vranková
|psychologička
|
|-
! colspan=&quot;4&quot; | 3. séria (2024)
|-
| [[Juraj Koči]]
|Filip Németh
| sekundár
|
|-
|[[Adela Dukátova]]
|Martina Kolesárová
|sekundárka
|
|-
|[[Dorota Hrnčiarová]]
|Linda
|sekundárka
|
|-
|[[Zuzana Porubjaková]]
|Katarína
|nová vrchná sestra na oddelení internej medicíny
|priatel'ka Richarda
|-
|[[Nela Pocisková]]
|Nikola
|zomrela
|mama Jonáša priatel'ka Daniela, bývalá priatel'ka Samuela
|-
|[[Jozef Vajda]]
|[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] MUDr. Peter Pavlovič
|bývalý profesor medicíny, politik
|
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Samuel Černý
|koordinátor módnych prehliadok
|otec Jonáša brat Daniela, bývalý priatel' Nikoly
|-
|[[Peter Kočiš]]
|
|
|otec Lindy
|-
|[[Lujza Garajová Schrameková]]
|
|
|mama Lindy
|-
|[[Roman Poláčik]]
|
|
|brat Júlie
|-
|[[Dagmar Edwards]]
|Sabína Šebestová
|šéfka správnej rady nemocnice
|
|-
|[[Lenka Kopuncová - Fecková]]
|Barbora
|príliš snaživá asistentka primára Fabiána
|
|-
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#1F9F0E; width:1%&quot; | 
| '''[[#1. séria (2022)|1]]'''
| 16
| [[10. január]] [[2022]]
| [[2. máj]] [[2022]]
| rowspan=&quot;2&quot; | Pondelok 20:30
| rowspan=&quot;6&quot; | [[TV Markíza]]
|-
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#0e6a9f; width:1%&quot; |
| '''[[#2. séria (2022)|2]]'''
| 16
| [[5. september]] [[2022]]
| [[19. december]] [[2022]]
|-
| '''[[#Vianočný špeciál (2022)|Vianočný špeciál]]'''
| 1
| colspan=&quot;2&quot; | [[6. december]] [[2022]]
| Utorok 20:30
|-
| rowspan=&quot;2&quot;  style=&quot;background:#800080; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria (2024)|3]]'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretia séria Druhej šance je na spadnutie: Diváci sa jej však tak skoro nedočkajú!|url=https://mediaboom.sk/druha-sanca-sa-po-jesennom-finale-tak-skoro-nevrati-vsetko-o-planovanej-tretej-serii|dátum vydania=2022-10-31|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;
| 16
| [[2. september]] [[2024]]
| [[16. december]] [[2024]]
| Pondelok 20:30
|-
| '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]'''
| 1
| colspan=&quot;2&quot; | [[16. december]] [[2024]]
| Pondelok 22:00
|-
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#E6CB73; width:1%;&quot; | 
| rowspan=&quot;2&quot; | '''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)#4. séria (2026)|4]]'''
| 16
| [[2026]]
| {{N/A}}
| Pondelok 20:30
|-
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | №
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | #
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Názov
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Réžia
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Scenár
! style=&quot;background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. január 2022
}}{{Časť (TV seriál)
| ep = 2
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 3
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 4
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 5
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 6
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 14. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 7
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 21. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 8
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 9
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 10
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 14. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 11
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 21. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 12
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 13
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 14
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 15
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 16
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. máj 2022
}}
|}

=== 2. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. december 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. december 2022
}}
|}

=== Vianočný špeciál (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Vianočný špeciál
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. december 2022
}}
|}

=== 3. séria (2024) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | №
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | #
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 43
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 44
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 45
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 46
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 47
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 48
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. december 2024
}}
|}

=== Vianočný špeciál (2024) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |№
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |#
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #800080; color: #fff;&quot; |Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. december 2024
}}
|}

=== 4. séria (2026) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #E6CB73; color: #000000;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]]</text>
      <sha1>7ebenvz1xf2c4zm5eeapk5kbjh141ss</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Junek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>675616</id>
    <revision>
      <id>8232636</id>
      <parentid>8071783</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T01:08:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232636</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33800" sha1="isy7iyajck2gg7eg1bxqarj64fzxwkd" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Dušan Junek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský grafický dizajnér, typograf, publicista, pedagóg
 | Portrét            = Grafický dizajnér Dušan Junek, portrét.jpg
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1943|02|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Piešťany]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenská technická univerzita]]{{break}}[[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = [[Věruna Melčáková-Juneková]]
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Dušan Junek''' (* [[26. február]] [[1943]], [[Piešťany]]) je [[slovensko|slovenský]] [[grafický dizajnér]], [[Typografia (umenie)|typograf]], [[publicista]], [[pedagóg]], kurátor [[Výstava|výstav]] a [[autor]] kultúrnych projektov.

Patrí k najvýznamnejším postavám [[Slovensko|slovenského]] [[Grafický dizajnér|grafického dizajnu]] [[20. storočie|20. storočia]] a je rešpektovaným tvorcom v medzinárodnom grafickom prostredí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=ENCYKLOPEDIE osobností České a Slovenské republiky|vydavateľ=Oxford Encyclopedia Ltd.|rok=2016|isbn=978-0-9931249-6-9|strany=592-593}}&lt;/ref&gt; Ako jediný slovenský autor je zaradený v odbornej encyklopédii Taschen: The history of graphic design 1890-Today a Taschen: The history of graphic design 1960-Today, v encyklopédiách Who is Who in Graphic Design (Zürich), Contemporary Who is Who (USA). 

Je držiteľom ICOGRADA  Achievement award za celoživotné dielo, medzinárodnej ceny Master´s Eye Award 1991, ceny Japonskej vlády Environmental Agency of Japan Honour Award udelenej na výstave OSN v Kyotó 1998, laureát Grand Prix na 18. Salon International v Saint Just le Martel 1999, laureát americkej ceny Danihels Award 2001 v Los Angeles za celoživotné dielo a morálny profil, nominovaný do &quot;TOP 100 Communicators of World&quot; v Cambridge 2005.

Iniciátor a spoluzakladateľ medzinárodného Trienále plagátu [[Trnava]].&lt;ref&gt;https://tpt.sk/sk/&lt;/ref&gt; V rokoch [[2002]]{{--}}[[2008]] bol jeho prezidentom. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2000]] bol viceprezidentom medzinárodného ''Bienále grafického designu Brno''.&lt;ref&gt;http://www.sbb-bienale-brno.cz/wp-content/uploads/2014/05/zpravy54.pdf&lt;/ref&gt;

== Život ==
Narodil sa v Piešťanoch. V rokoch [[1960]]{{--}}[[1966]] študoval architektúru na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]] ([[Emil Belluš]], prof. V. Karfík), v roku [[1967]] pokračoval na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]]. Počas štúdií sa venoval kresbe, [[Karikatúra|karikatúre]], [[Ilustrácia|ilustrácii]] a [[Grafický dizajnér|grafickému dizajnu]].

V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] výtvarne spolupracoval s denníkom [[Smena (denník)|Smena]] a časopismi [[Mladá tvorba]], [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]], [[Host do domu]], Kulturní tvorba, [[Mladý svět]], Věda a život.&lt;ref&gt;https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=KultT&lt;/ref&gt; V rokoch [[1968]]{{--}}[[1969]] mal prvé samostatné výstavy ([[Bratislava]], [[Piešťany]], [[Košice]], [[Prešov]]). Ako študent pravidelne publikoval v [[Smena (denník)|Smene]] [[Karikatúra|karikatúry]] kritické voči [[Totalitarizmus|totalitnému]] režimu. [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|Po okupácii]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] dostal zákaz publikovať, vystavovať, počas diplomovky v roku [[1970]] musel opustiť [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Marko|meno=Miloš|titul=Čierne na bielom|vydanie=1.|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|miesto=Bratislava|rok=1971}}&lt;/ref&gt; odmietol slúžiť režimu, za čo bol perzekvovaný. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1973]] pracoval ako projektant, robotník, sadič stromkov, kopáč kanálov, aj odtiaľ bol vyhodený. Bol nútený opustiť [[Bratislava|Bratislavu]] a presťahoval sa na severovýchod Slovenska. Pracoval v osvetovom stredisku, potom ako ochranár na Pamiatkovej správe, kde navrhol koncepciu [[Ľubovniansky skanzen|Skanzenu ľudovej architektúry]] pod Ľubovnianskym hradom. Vlastnú výtvarnú tvorbu mohol robiť len do „šuflíka“. S manželkou, akademickou maliarkou, [[Věruna Melčáková-Juneková|Věrunou Melčákovou-Junekovou]] mali tri deti, Sabína (* [[1976]]) a Martina (* [[1979]]) zomreli, Andrea je vizuálnou umelkyňou, vyštudovala fotografiu na VŠVU v Bratislave.&lt;ref&gt;https://andreajunekova.com/&lt;/ref&gt; Junek sa mohol vrátiť s rodinou do Bratislavy po pätnástich rokoch v roku [[1987]]. Od roku [[1989]] sa v plnom rozsahu venuje tvorivej činnosti v oblasti grafického dizajnu a grafike vizuálnych komunikácií.

Bol zvolený za predsedu [[Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu|Asociácie grafických dizajnérov Slovenska]] ([[1990]]{{--}}[[1993]]). Na žiadosť Koordinačného výboru [[Verejnosť proti násiliu]] bol autorom série grafických materiálov, ktoré navrhol pre VPN k prvým slobodným voľbám. Založil vlastný kreatívny ateliér GRAFIQ Studio ([[1991]]{{--}}[[2002]]), v ktorom realizoval dôležité projekty vizuálnej firemnej identity: [[Tatra banka]], [[Union]], B.C. Consulting, Danakta Group, Institut Polski, Slovak Gold Foundation, [[Štúdio L+S|Divadlo Štúdio L+S]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://instytutpolski.pl/bratislava/ |dátum prístupu=2022-01-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220119170306/https://instytutpolski.pl/bratislava/ |dátum archivácie=2022-01-19 }}&lt;/ref&gt; Jeho tvorba bola prezentovaná na kľúčových svetových výstavách, kde získal rad ocenení. [[Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu|Medzinárodná Rada asociácií grafického dizajnu]] v [[Brusel]]i ako jedinému slovenskému tvorcovi udelila vrcholnú cenu v odbore – [[Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu|ICOGRADA]] Achievement Award za celoživotnú tvorbu (2002).&lt;ref&gt;https://www.theicod.org/en/council/awards/achievement-award&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Forbergerová|meno=Monika|titul=Identity/Integrity|vydavateľ=Designum|miesto=Bratislava|rok=2002|strany=39, 41}}&lt;/ref&gt;

Je zaradený do svetovej encyklopédie „The History of Graphic Design 1890-Today“.&lt;ref&gt;https://www.taschen.com/pages/en/catalogue/graphic_design/all/04678/facts.the_history_of_graphic_design_vol_1_18901959.htm&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Dvaja Slováci sú zaradení do histórie svetového grafického dizajnu| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum =| url = https://www.teraz.sk/kultura/slovaci-djunek-a-vrostoka-su-zaraden/373378-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-01-20| dátum prístupu = 2022-04-19}}&lt;/ref&gt; Rodné [[Piešťany]] mu udelili titul čestného občana mesta ([[2013]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Mestská knižnica mesta Piešťany| odkaz na autora =| titul = Čestní občania mesta Piešťany| url = https://www.kniznica.sk/region-a-odkazy/osobnosti-regionu/cestni-obcania-mesta-piestany/| vydavateľ = kniznica.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-19| miesto = Piešťany| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.pic-piestany.sk/stadt-piestany/personen/details/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0113545&lt;/ref&gt;

Rozsiahla je aj jeho odborná [[publicistika]]. V podobe [[esej]]í, článkov, profilov, [[rozhovor]]ov, [[Kritika (činnosť)|kritík]], je publikovaná na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Česko|Česku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Kórejská republika|Južnej Kórei]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Čína|Číne]], [[Dánsko|Dánsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heller|meno=Martin|titul=Who is who in Graphic Design: Dušan Junek|vydavateľ=Benteli Werd Verlag}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=7 odpowiedzi na 12 pytań.|periodikum=2 + 3D Grafika+produkt|vydavateľ=Fundacja Rzecz Piekna WFP ASP|miesto=Kraków|dátum=2004|strany=17-21|issn=ISSN 1642-7602}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Czech and Slovak poster art 1993-2003|url=https://www.worldcat.org/oclc/464628328|vydavateľ=Brno Biennale Association|rok=2002|miesto=[Brno]|isbn=80-902845-6-6}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Svet priatel'ov : Medzinárodná výberová výstava plagátov : 166 umelcov-designerov zo všetkých kontinentov = World of friends : International Invitational Poster Exhibition : 166 artists-designers from all continents|url=https://www.worldcat.org/oclc/749497220|vydavateľ=GRAFIQ Studio|rok=2000|miesto=Bratislava|isbn=80-88934-10-9}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[2001]]{{--}}[[2010]] pôsobil na [[Škola umenia a dizajnu v Bratislave|Škole umenia a dizajnu v Bratislave]], kde viedol odbor grafiky vizuálnych komunikácií a založil Galériu Sumec.&lt;ref&gt;https://www.skoladesignu.sk/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.galeriasumec.sk/&lt;/ref&gt; Bol jej dramaturg a [[kurátor]].

== Tvorba ==
Grafika vizuálnych komunikácií: [[Kresba (umenie)|kresby]], [[Logo|logá]], [[Symbol|symboly]], rozsiahle koncepty [[Vizuálna identita|vizuálnej identity]], kultúrne, divadelné a výstavné [[plagát]]y, [[Typografia (umenie)|typografické]] realizácie v knihách, publikáciách,časopisoch. Typickým je minimalistický grafický znak, ktorý je výsledkom jedinečného konceptuálneho myslenia.

=== Kresby a karikatúry ===
Začiatok výtvarnej dráhy Juneka je spojený s kresbou a karikatúrou. Autor vyjadruje myšlienky graficky úspornou formou, ale ich vtipná pointa skrýva viacvrstevné rozuzlenie nápadu. Je to spúšťač myslenia i úsmevu súčasne. Americký historik a publicista Scott Brown vo svojej štúdii napísal:&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;https://searchworks.stanford.edu/view/9525713&lt;/ref&gt; „Preskúmal som široké spektrum slovenských (aj českých) periodík vydávaných počas [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Moja analýza slovenskej politickej karikatúry je pomerne komplexným prehľadom tvorby publikovanej v tejto dobe a predstavuje najvýznamnejšie ukážky slovenskej karikatúry krízových šesťdesiatych rokov. Slovenský [[humor]] sa etabloval na “európskej úrovni„. Slovenská karikatúra sa vyvinula do umeleckej formy – jednej z foriem nevyhnutných pre slobodu. Noviny Smena pomohli naštartovať kariéru [[Marián Vanek|M. Vaneka]] a Dušana Juneka, ktorý len od r. [[1967]] do r. [[1969]] publikoval v [[Smena (denník)|Smene]] viac ako 400 [[Karikatúra|karikatúr]].“ Junek v karikatúrach upriamuje pozornosť predovšetkým na ich výpoveď, neodvádza pozornosť na nepodstatné malichernosti. Kreslí tak, aby čiaram bolo tesne a myšlienkam voľne, v hravom spojení slova a obrazu, kde nikdy nechýba ponuka humoru a grafického vtipu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Földvári|meno=Kornel|titul=Výpravy proti srsti s Dušanom Junekom|periodikum=Národná Obroda|miesto=Bratislava|číslo=1995-04-27|strany=8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Fujiyu na jiyu jiyu na fujiyu : Cheko to surovakia no gurafikku dezain.|url=https://www.worldcat.org/oclc/975367342|vydavateľ=Rikuyosha|rok=2017.2|isbn=978-4-89737-881-7}}&lt;/ref&gt; Kľúčovou je autorova práca s typografiou a písmom. Svojou invenciou nielen dáva jeho dielam nezameniteľný „junekovský“ výraz, ale kvalitatívne ich zaraďuje na najvyššie priečky grafického umenia.

=== Logá a projekty identity ===
Mnohé Junekove značky a logá zvíťazili v domácich i zahraničných súťažiach a stali sa prirodzenou súčasťou života (slovenská značka kvality Slovak Gold, logo Harmanecké papierne, [[Považské strojárne]], Instytut Polski, B.C. Consulting, firma OLO, Danakta Group...). Spolu so značkami realizoval aj náročné projekty komplexnej vizuálnej identity. Je autorom loga a firemnej tváre [[Tatra banka|Tatrabanky]] (1991), ako prvej ucelenej grafickej tváre bankovej inštitúcie na Slovensku. Medzi jeho ďalšie realizované projekty vizuálnej identity patria: [[Union zdravotná poisťovňa|Poisťovňa Union]], Bankové centrum Slovenska, Slovak Gold Foundation, [[Štúdio L+S|Divadlo Štúdio L+S]], [[Slovenské národné divadlo]], Slovenské centrum dizajnu, World Congress of Poets ’98, [[Galéria mesta Bratislavy]]...). Junek je odborníkmi považovaný za priekopníka vizuálneho firemného štýlu na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=/ D_J_70 : jubilant a čestný občan - PDF Free Download|url=https://docplayer.cz/1798066-Www-sbb-bienalebrno-cz-d_j_70-jubilant-a-cestny-obcan.html|vydavateľ=docplayer.cz|dátum prístupu=2022-01-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220124192117/https://docplayer.cz/1798066-Www-sbb-bienalebrno-cz-d_j_70-jubilant-a-cestny-obcan.html|dátum archivácie=2022-01-24}}&lt;/ref&gt;

=== Umelecké plagáty ===
[[Plagát]]y (kultúrne, výstavné, divadelné, environmentálne, autorské) patria medzi najviac oceňované diela autora. Na prelome 80. a 90. rokov výtvarnou spoluprácou s [[Štúdio L+S|Divadlom Štúdio L+S]] (divadelný časopis, pozvánky, bulletiny, divadelné plagáty) vytvoril nezameniteľnú grafickú tvár divadla, kongeniálnu s divadelnou poetikou protagonistov [[Milan Lasica|Lasicu]] a [[Július Satinský|Satinského]]. Pre [[Slovenské národné divadlo]] v Bratislave (1998{{--}}2000) vytvoril Junek pozoruhodnú kolekciu plagátov k inscenáciám rady autorov ([[William Shakespeare|Shakespeare]], [[Bertolt Brecht|Brecht]], [[Agatha Christie|Christie]], [[Eugène Ionesco|Ionesco]], [[Anton Pavlovič Čechov|Čechov]], Schiller, Miller, Williams) v réžijných adaptáciách [[Ľubomír Vajdička|Ľ. Vajdičku]], [[Vladimír Strnisko|V. Strniska]], M. Hubu, [[Pavol Mikulík|P. Mikulíka]], [[Emil Horváth|E. Horvátha]], [[Juraj Nvota|J. Nvotu]], [[Pavol Haspra|P. Haspru]]. Osobitý je autorov plagátový projekt „MY Theatre“, od roku [[2003]] v ňom realizoval pol stovky kultúrnych plagátov, ktoré výtvarne tlmočia idey dramatikov a filozofov (Mrozek, Ionesco, Pinter, Rózewicz, Moliére, Shakespeare, Tuwim, Kafka, Shaw...)

Za plagátovú tvorbu získal ceny na najvýznamnejších výstavách: Poster Biennale Lahti (Fínsko), Colorado International Invitational Poster Exhibition Fort Collins (USA), Salon International de ’l Affiche Paris (Francúzsko), World Poster Exhibition United Nations Kyotó (Japonsko), International Poster Exhibition Aarhus (Dánsko), Biennale of Graphic Design Brno (Česko), World Poster ICOGRADA Exhibi-tion London (V. Británia), World's 100 Most Memorable Posters Paris (Francúzsko), Trnava Poster Triennial (Slovensko), Aarhus International Poster Show (Dánsko), International Poster Biennale Mexico City (Mexiko).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Rajlich|meno=Jan|titul=Dušan Junek - Umenie na pomedzí vedy. Dušan Junek: Len papier (typo&amp;symbol &amp; plagát).|vydavateľ=Galéria Jána Koniarka Trnava|rok=2003|isbn=978-80-85132-64-9|strany=4,5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Komunikaty kultury - przesłanie plakatu Europejski plakat na przełomie XX i XXI wieku ; [plakaty ze zbiorów Muzeum Narodowego Poznaniu ; Miejska Galeria Sztuki w Łodzi 31.05. - 26.08.2012] = Culture manifestations - the poster message : the european poster at the turn of the 20th and 21st century|url=https://www.worldcat.org/oclc/934903197|isbn=978-83-89216-96-0|strany=4-6, 25-27, 67}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Fábri|meno=Ľubica|titul=60 : Dušan Junek|periodikum=esign(R)um|vydavateľ=Slovenské centrum dizajnu|miesto=Bratislava|ročník=2002|číslo=36|strany=18-23}}&lt;/ref&gt;

=== Typografia ===
Text, slovo a často len jediné písmeno stačí Junekovi na typografickú, hravo vtipnú výpoveď s viacvrstevným významom. Dôvtipná inovatívnosť jeho práce s písmom prináša do grafického dizajnu funkčnosť i krásu, bez „pomoci“ módnych schválností. Je to inšpiratívna typografia s duchom súčasnosti v rade jeho diel z rôznych časových období:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Yoshida|meno=Hidemichi|titul=Dušan Junek Profil|vydavateľ=Oravská Galéria Dolný Kubín|rok=2007}}&lt;/ref&gt; knižné edície (1988{{--}}89), cyklus „Graphic Faces“ (1996{{--}}97), séria typografických titulkov a kompozícií (1997{{--}}2003), rozsiahly farebný cyklus „ALBHABET of Graphic Design“ (2000{{--}}2008) charakterizujúci tému jediným písmenom.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako to vidí: Fero Jablonovský|url=https://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/40501-ako-to-vidi-fero-jablonovsky/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2010-05-23|dátum prístupu=2022-01-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Patrí k mála grafickým dizajnérom-filozofom vo svojom odbore.

== Dielo ==

=== Samostatné výstavy (výber) ===
* [[1968]], [[Bratislava]], Galéria Slovenský spisovateľ
* [[1968]], [[Piešťany]], Výstavná sieň Ivana Krasku
* [[1986]], Bratislava, Výstavná sieň Laca Novomeského
* [[1987]], [[Žilina]], [[Považská galéria umenia|Považská galéria]]
* [[1996]], [[Brno]] – Česko, Moravská galerie – Místodržitelský palác
* [[1996]], Bratislava, [[Galéria mesta Bratislavy]]
* [[1998]], [[Aarhus]] – Dánsko, Dansk Plakatmuseum
* [[2003]], Bratislava, Slovenské centrum dizajnu
* [[2003]], Bratislava, Galéria Divadla Štúdio L+S
* [[2006]], Bratislava, [[Zičiho palác|Zichyho palác]]
* [[2007]], [[Dolný Kubín]], [[Oravská galéria]]
* [[2007]], Piešťany, Galéria Fontána
* [[2008]], Brno – Česko, Galerie Hadivadlo
* [[2010]], Brno – Česko, Galerie Šedivý
* [[2010]], Bratislava, Galéria Satelit SCD
* [[2013]], [[Trnava]], Galéria Jána Koniarka
* [[2013]], Bratislava, [[Poľský inštitút v Bratislave|Galéria Poľského inštitútu]]
* [[2018]], [[Pching-jao]] – Čína, METS Gallery
* [[2021]], [[Budapešť]] – Maďarsko, Pesti Vigadó

=== Kolektívne výstavy (výber) ===
Vystavoval na vyše 400 kolektívnych výstavách, bol pozvaný k prezentácii a vystavoval na významných medzinárodných prehliadkach plagátu a grafického dizajnu:

Miedzynarodowe Biennale Plakatu Warszawa, Miedzynarodowe Biennale plakatu Teatralnego Rzeszów ([[Poľsko]]), Bienále grafického designu Brno, Virtual Biennale Prague ([[Česko]]), Lahden Julistebiennale Lahti ([[Fínsko]]), Colorado International Invitational Poster Exhibition Fort Collins ([[Spojené štáty|USA]]), Bienal Internacional del Cartel México City ([[Mexiko]]), Toyama Poster Triennial, International Design Festival Ósaka ([[Japonsko]]), International Trnava Poster Triennial, Ekoplagát Žilina ([[Slovensko]]), Bologna Children’s Book Fair ([[Taliansko]]), International Triennial of the Stage Poster Sofia ([[Bulharsko]]), Salon International de l’Affiche Paris, Graphism(e) Paris, Salon International Dessin Presse &amp; Humour Sain Just le Martell ([[Francúzsko]]), 4th Block – International Triennial of Graphics and Posters Kharkov ([[Ukrajina]]), International Poster Exhibition Aarhus, World of Poster Aarhus ([[Dánsko]]), International Environmental Poster Design Exhibition COP 3 Kyotó ([[Japonsko]]), PoszTerra /V4GADÓ (Budapešť, Praha), atď.

=== Publikácie ===
* Komora, Gerhard; Junek, Dušan: Plagát '91, Agency O.K.O. Bratislava, 1991, ISBN 80-900939-2-2
* Junek, Dušan; Mermoz, Gérard; Hlušička, Jiří; Gabrielová, Bronislava: Jan Rajlich Posters/ Graphics, Akcent Brno, 1999, ISBN 80-7268-039-0
* Junek, Dušan: Czech and Slovak Poster Art 1993-2003, Brno Biennale Association, 2003, ISBN 80-902845-6-6
* Junek, Dušan: World of Friends, Grafiq Studio Bratislava, 2000, ISBN 80-88934-10-9
* Rostoka, Vladislav; Junek, Dušan: Typo:Grafik:Um 1, Vydavateľstvo Veldan, Trnava, 2016, ISBN 978-80-971509-1-4

=== Diela v zbierkach ===
* [[Slovenská národná galéria]] Bratislava, Slovensko
* Slovenské múzeum dizajnu Bratislava, Slovensko
* Divadelný ústav Bratislava, Slovensko
* [[Východoslovenská galéria]] Košice, Slovensko
* Galéria Jána Koniarka Trnava, Slovensko
* [[Považská galéria umenia]] Žilina, Slovensko
* Oravská galéria Dolný Kubín, Slovensko
* Galéria umenia Prešov, Slovensko
* Art Museum Lahti, Fínsko
* Art Museum Kyotó, Japonsko
* Association Trama Visual Mexico City, Mexiko
* Bibliothéque National de France Paris, Francúzsko
* Centre National d’art et de Culture Georges Pompidou Paris, Francúzsko
* Columbia University Libraries New York, USA
* Dansk Plakatmuseum Aarhus, Dánsko
* Fourth Block Gallery-Museum Kharkiv, Ukrajina
* ICOGRADA Audio Visual Library and Archiv London, Spojené kráľovstvo
* International Poster Collection, Colorado State University Libraries Fort Collins, USA
* Japan Industrial Design Promotion Organization (JIDPO) Tokyo, Japonsko
* Musee de l’Affiche Paris, Francúzsko
* Muzeum Narodowe – Galeria Plakatu i Designu Poznań, Poľsko
* Moravská galerie Brno, Česko
* National Library of Australia, Canberra, Austrália
* Neue Sammlung München, Nemecko
* North Carolina Museum of Art Raleigh, USA
* Städtliche bühnen Osnabrück, Nemecko
* Rene Wanner Sammlung Zurich, Švajčiarsko
* The International Art Center Seoul, Južná Kórea

=== Ocenenia, uznania (výber) ===
* 1989, Lahti, Finalista, International Poster Biennale
* 1990, Brno, Bronzová medaila, XIV. International Biennale of Graphic Design&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Bienále, Brno '90 ... 20.6.-23.9.1990 : XIV. Bienále užíté grafiky : mezinárodní výstava propagační grafiky a plakátu : XIV Biennale of Graphic Design : International Exhibition of Advertising Art and Poster|url=https://www.worldcat.org/oclc/28293089|vydavateľ=Moravská galerie v Brně|rok=1990|miesto=Brno|isbn=80-7027-006-3}}&lt;/ref&gt;
* 1990, Mexico City, Finalista, 1. Bienal Internacional del Cartel en México
* 1990, Paríž, Finalista, IV e Salon International de l'Affiche (World's 100 Most Remarkable Posters)
* 1991, Trnava, Master's Eye Award, 1 st International Trnava Poster Triennial
* 1991, Fort Collins, Finalista, Colorado International Invitational Poster Exhibition
* 1991, Paríž, Finalista, V e Salon International de l'Affiche (World's 100 Most Remarkable Posters)
* 1991, Bratislava, 1. cena v celoštátnej súťaži na logo a [[Firemný štýl|Corporate Identity]] [[Tatra banka|Tatra banky]] a ďalších 14 prvých cien v takýchto súťažiach v rokoch [[1991]]{{--}}[[1999]] (Union, Slovak Design Centre, Harmanecké papierne, Multikino Praha, Prospekta, Slovak Gold Foundation, B.C. Consulting, Považské strojárne...)
* 1995, Paríž, Finalista, Salon International de l’Affiche (World’s 100 Most Remarkable Posters)
* 1996, Londýn, Finalista, [[Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu|ICOGRADA]] Exhibition in Sotheby’s Reel Gallery
* 1996, Brno, Čestný člen BBA Brno Biennale Association
* 1997, [[Kjóto (mesto)|Kjotó]], Japanes Government Award, Environmental Poster Design Exhibition in celebrating United Nations
* 1998, Paríž, Finalista, Salon International de l'Affiche (World's 100 Most Remarkable Posters)
* 1999, Aarhus, Finalista, International Poster Exhibition
* 1999, Saint Just le Martel, Grand Prix, 18 th Salon International dessin presse &amp; humour
* 1999, Rzeszów, Finalista, 7th International Biennale of Theatre Poster
* 2000, Paríž, Finalista, Salon International de l'Affiche (World's 100 Most Remarkable Posters)
* 2000{{--}}2020, 12 prvých cien doma a v zahraničí v súťažiach na logá a Corporate Identity
* 2001, Los Angeles, Danihel's Award 2001
* 2001, Sofia, Finalista, 3rd International Triennial of the Stage Poster
* 2002, České Budějovice, Intersalon Award, 6th International Art Salon
* 2002, Brussel, ICOGRADA Achievement Award za celoživotné dielo
* 2003, Fort Collins, Finalista, Colorado International Invitational Poster Exhibition
* 2003, Aarhus, Finalista, DanskPlakatmuseum 10 Ars Jubileumsudstilling
* 2004, Bratislava, Cena Desaťročia Slovak Gold Foundation
* 2005, Fort Collins, Finalista, Colorado International Invitational Poster Exhibition
* 2005, Cambridge, Nominácia IBC do TOP 100 Communicators of World
* 2009, Aarhus, Finalista, International Exhibition Plakates verden / World of Poster
* 2012, Trnava, 1. cena, International Trnava Poster Triennial
* 2013, Fort Collins, Honorary Award, Colorado International Invitational Poster Exhibition
* 2013, Piešťany, Čestný občan mesta Piešťany
* 2017, Bratislava, Nominácia, Cena Tatra banky za umenie 2016
* 2018, Köln, uvedenie v The History of Graphic Design 1890 – Today, Taschen GmbH.

== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Stĺpce|2|
* WHO is WHO v Slovenskej republike. Dušan Junek. Verlag für Personenenzyklopädien AG, Schweiz., 2013, s.426, ISBN 978-3-7290-0124-4
* MARKO, Miloš. Čierne na bielom. Nakladateľstvo Pravda. 1. vyd., Bratislava, 1971, s. 72, 216, 217, 230. 75-054-71-02/85
* FORBERGEROVÁ, Monika. Identity/Integrity. Designum 2. Bratislava, 2002, s. 39, 41. ISSN 1335-034X
* MÜLLER, Jens, WEIDEMANN, Julius. The History of Graphic Design 1960-today. Vol. 2. Taschen GmbH, Köln. 2019, s. 273, 478. ISBN 978-3-8365-7037-4
* PLAGÁT/POSTER´91. Pohľad / Look. O.K.O. Agency, Bratislava, 1991, s. 17 – 44, ISBN 80-900939-2-2
* HELLER, Martin. Who is who in Graphic Design: Dušan Junek. Benteli Werd Verlag. Zürich. 1994, s. 416-417, ISBN 3 85932135 8
* 2 + 3D Grafika+produkt. 17 odpowiedzi na 12 pytań. Fundacja Rzecz Piekna WFP ASP Kraków, 2004, s. 17-21, ISSN 1642-7602
* TJEKISK OG SLOVAKISK PLAKATKUNST. Czech and Slovak Poster Art 1993-2003. Brno Biennale Association, Brno, 2013, ISBN 80-902845-6-6
* WORLD OF FRIENDS. Worlds in world. Grafiq Studio. Bratislava. 2000, ISBN 80-88934-10-9
* STANFORD LIBRARIES. 2011
* FÖLDVÁRI, Kornel. Výpravy proti srsti s Dušanom Junekom. Národná obroda. Bratislava, 1995-04-27, s. 8. 17. MASUDA, Yukihiro. Sloboda v neslobode, nesloboda v slobode: grafický design v Čechách, grafický dizajn na Slovensku. Rikuyosha Co. Tokyo. s. 54-62, ISBN 978-4-89737-881-7
* TDS. D_J_70: Jubilant a čestný občan. SBB Brno. 54/2013. s. 1,12. ISSN 1802-4017
* KOMORA, Gerhard. Dušan Junek (Dielňa). Typografia 1020/5. Praha. s. 188-190, Index. číslo 47585
* RAJLICH, Jan. Dušan Junek - Umenie na pomedzí vedy. Dušan Junek: Len papier (typo &amp;amp;symbol &amp;amp; plagát). Galéria Jána Koniarka Trnava. 2013, s. 4,5. ISBN 978-80-85132-64-9
* SCHUBERT, Zdzislaw. Komunikaty kultury (Europejski plakat na przelomie XX. i XXI wieku. The Municipal Art Gallery in Lódź. 2012. s. 4-6, 25-27, 67, ISBN 978-83-89216-96-0
* FÁBRI, Ľubica. 60 : Dušan Junek. Design(R)um, 2002 (36), Bratislava, s.18 –
* Slovenské centrum dizajnu, ISSN 1335-034X 
* YOSHIDA, Hidemichi. Dušan Junek Profil. Oravská galéria Dolný Kubín. 2007. ISBN 978-80-88918-17-2
* JABLONOVSKÝ, František. Ako to vidí F. Jablonovský. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-05-23
}}

== Literatúra ==
* HELLER, Martin: Who s’ Who in Graphic Design; Benteli - Werd Verlags AG, Zürich; 1994, s./p. 416, 417, 418 – 419; 6 repro, 1 obr., ISBN 3 85932135 8.
* FANG CHEN: Trnava Poster Triennial, Beijing, China, 1996, s./p. 20, 24-26, 122; 7 repro, ISBN 7-102-02456-8.
* GERŽOVÁ, Jana; Mojžiš, Juraj: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia; Kruh súčasného umenia PROFIL, Bratislava; 1999, s./p. 196, 310.
* The Contemporary WHO is WHO 2003-2004 – Dušan Junek; American Bibliographical Institute, Raleigh, 2003; USA.
* GYLLAN, Peter; Kruse, Thomas: Celebrating the Poster! / Leve Plakaten!; Dansk Plakat-museum, Aarhus, 2004; s./p. 5, 42, 47, 104, 144 - 145; 11 repro, ISBN 87-90552-15-6.
* FÖLDVÀRI, Kornel: Päťadvadsať - kniha o slovenskej karikatúre; K.K.Bagala - L.C.A. Publishers Group, Bratislava, 2005; 13 repro., ISBN 80-89129-60-9.
* RIŠKOVÁ, Mária: Slovak Theatre Poster after 1989 / Slovenský divadelný plagát po roku 1989; The Bratislava Theatre Institut, s./p. 7, 8, 13, 30, 32, 35, 40, 42, 44, 46, 48, 50, 52, 54, 56, 58, 59, 80, 88,105; ISBN 978-80-89369-07-2.
* Dansk Plakatmuseum: World of Posters; Danish Poster Museum, Aarhus, 2009; s./p. 13, 178 - 179, 220; 10 repro, ISBN 87-90552-21-0.
* MASUDA, Yukihiro: PEN BOOKS 021; Hankyu Communications Tokyo, 2013; s./p. 86, 87, 88, 11 repro, ISBN 978-4-484-13226-6.
* WHO is WHO v Slovenskej republike – Dušan Junek; Hübners Who is Who Verlag für Personnenzyklopädien AG, Zug, Schweiz, 2013; s./p. 426, 1 repro, ISBN 978-3-7290-0124-4 00.
* Encyklopaedia BELIANA 7 (In-Kalg) – Dušan Junek, Vydavateľstvo VEDA Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2013; s./p. 587 , 1 repro, ISBN 978-80-970350-1-3.
* Oxford Encyklopedia Publication - Encyklopédia osobností Českej a Slovenskej republiky IV./ 2016 – Dušan Junek; Oxford Encyclopedia Ltd., s./p. 592 - 593, 1 repro, ISBN 978-0-9931249-6-9.
* ROSTOKA, Vladislav; Junek, Dušan: Typo:Grafik:Um 1, Vydavateľstvo Veldan, Trnava, 2016; s./p. 8, 9, 38-45, 88-95, 148-157, 172-181, 182-191, 202-247, 272-284, 45 repro, ISBN 978-80-971509-1-4.
* MASUDA, Yukihiro; Masuda Tsudoi: Grafický design v Čechách, Grafický dizajn na Slovensku, 2016; p. 54-62, 219, 11 repro, Rikuyosha Co. Tokyo, Japan; ISBN 978-4-89737-881-7.
* MÜLLER, Jens, WEIDEMANN, Julius: The History of Graphic Design 1960-today, Vol. 2; Taschen GmbH, Köln, Germany, 2019; s./p. 273, 478; 1 repro, ISBN 978-3-8365-7037-4.
* SÝKOROVÁ, Lenka: Drawing as a non-verbal communication tool: Virtual Biennale Prague; FAD J. E. Purkyně University, Ústí nad Labem, PUNO Press London, 2020, s. 6, 7, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 103, 132, 142, 177, ISBN 978-80-7561-279-3.
* KOMORA, Gerhard.: Dieľňa - Dušan Junek; Typografia, č/no. 5/1987 (1020), roč./vol. 99, Praha, s/p.188-190, 15 repro.
* RAJLICH, Jan: Graphic Design in East Europe – Dušan Junek; IDEA Special Issue, č./no. 6/1990, Tokyo; s./p. 30, 31; 8 repro.
* RAJLICH, Jan: Slovak Graphic Designer DUŠAN JUNEK; IDEA International Advertising Art, No. 237, Seibundo Shinkosha Publishing Co., Ltd., Tokyo, 1993, s./p. 19, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 119; 34 repro, ISBN T1001429032855.
* KAČER, Jan; KRIŠKA, Fedor, BACHRATÝ, Bohumír: Dušan Junek &amp;amp; GRAFIQ Studio; Moravská galerie, Brno, 1996; (katalóg/catalogue), s./p. 1 - 32. - KANG JEONG-WON: Today’s Design in East Europe - Dušan Junek; Design House Inc. – Monthly Design, č/no. 07- 229, Seoul, 1996; s/p. 110, 122, 123, 124, 125,159, 19 repro.
* VOJTKOVÁ, Viera: Majster dvojrozmernej architektúry Dušan Junek; Projekt - revue slovenskej architektúry, č./no. 3/385/97, roč./vol. XXXIX., Bratislava, 1994, s./p. 80, 81, 82, 83; 10 repro.
* FÁBRI, Ľubica: 60: Dušan Junek; Design(r)um; č./no. 3(36)/2002, s./p. 2,18, 19, 20, 21, 22, 23, 70; 43 repro.
* BARTEKOVÁ, Ingrid: Dušan Junek Profil, Oravská galéria - Veľká výstavná sieň Župného domu, Dolný Kubín; Galéria Fontána Piešťany, 2007, (katalóg/catalogue), ISBN 978-80-88918-17-2.
* STANKOCI, Stanislav; FUKUDA, Shigeo; ROSTOKA, Vladislav; DREWINSKI, Lex; MÍŠEK, Karel:
* Bratislava, Junek, Brno /Moje topografie/, Sdružení Bienále Brno, Galéria HaDivadlo,
* Brno, 2008, (katalóg/catalogue), ISBN 978-80-86830-05-6. - 
* SCHUBERT, Zdzisław: Komunikaty kultury – przeslanie plakatu. Europejski plakat na przelomie XX i XXI wieku,Miejska Galeria Sztuki, Łódź, 2012 (katalóg/catalogue); s./p.. 5, 6, 25, 26, 27, 67; 13 repro, ISBN 978-83-89216-96-0.
* KRÁTKY, Ľubomír: Dušan Junek - Plagát a typografia; Typografia Praha; č./no. 1-2 (1252) / 2014; s./p. 16, 17; 13 repro. - FÖLDVÀRI, Kornel: Výpravy proti srsti s Dušanom Junekom; Národná obroda, č./no. 97/1995, Bratislava, s./p. 8, 6 repro.
* SLOVÁK, Emil: „Zakázaný človek“ Dušan Junek; Fakty, č./no. 44/1996, Bratislava, s./p. 1, 5, 12, 13, 4 repro.
* [[Kornel Földvári|FÖLDVÀR]]I, Kornel: Dušan Junek, Projekt - revue architektúry, č. 1/2006, 10 repro.
* MASUDA, Yukihiro; TSUCHIDA, Takahiro: Dušan Junek - Osobnosť moderného slovenského grafického dizajnu; PEN, Tokyo, Japan, No. 191 / 2007, s./p. 56, 57; 12 repro.
* SITKO,Jozef: Trpieť myslením je zdravá choroba (Rozhovor s D. Junekom); PrintProgress; č./no. 5, 2011, s./p. 44, 45, 46, 47, 48, 49; 6 repro.

== Externé odkazy ==
* {{Webumenia}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Junek, Dušan}}
[[Kategória:Slovenskí výtvarníci]]
[[Kategória:Slovenskí grafici]]
[[Kategória:Slovenskí grafickí dizajnéri]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]</text>
      <sha1>isy7iyajck2gg7eg1bxqarj64fzxwkd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trnianska dolina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>678634</id>
    <revision>
      <id>8232731</id>
      <parentid>7838577</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:47:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>ref.</comment>
      <origin>8232731</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2286" sha1="0ki160z4gb0aiqcd87sa3yoabkp2hne" xml:space="preserve">[[Súbor:PUSTÁ KRAJINA - panoramio.jpg|náhľad|[[Holubyho lúky]]]]
[[Súbor:Hodokvas 2003.jpg|náhľad|[[Festival Hodokvas]] 2003 na lúke pri [[Kučišdorfská priehrada|Kučišdorfskej priehrade]]]]
'''Trnianska dolina''' je [[dolina]]&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?x=17.2688248&amp;y=48.3203695&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a rekreačná oblasť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok navrhol lokality, kde chce zakázať chov hospodárskych zvierat|url=https://www.teraz.sk/regiony/pezinok-navrhol-lokality-kde-chce-zaka/536688-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; obce [[Vinosady]] v katastrálnom území [[Veľké Tŕnie]]. Nachádza sa na pomedzí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]] a preteká ňou [[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)|Trniansky potok]].&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-13
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nachádzajú sa tu [[Holubyho lúky]], prameň Baňa, [[vinohrad]]y, [[mokraď (ekológia)|mokrade]] a [[rekreačná chata|chaty]] a tečie ňou Trniansky potok.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Vinosady]]</text>
      <sha1>0ki160z4gb0aiqcd87sa3yoabkp2hne</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dub Tamme-Lauri</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685755</id>
    <revision>
      <id>8232630</id>
      <parentid>8030557</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:11:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232630</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8464" sha1="9cp0x28542pqjt64acebaucf6mvxduy" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                = Dub Tamme-Lauri
| other_name          = 
| category            = [[chránený strom]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image               = Tamme-Lauri Tamm suvel.jpg
| image_caption       = Dub Tamme-Lauri v roku 2013
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| symbol              = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology           = 
| official_name       = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country             = Estónsko
| country_flag        = 1
| state               = 
| region              = [[Võrumaa]]
| district            = kraj
| commune             = 
| municipality        = [[Antsla]]
| municipality_type   = obec
| location            = 
| elevation          = 
| lat_d              = 57
| lat_m              = 55
| lat_s              = 2
| lat_NS             = S
| long_d             = 26
| long_m             = 34
| long_s             = 36
| long_EW            = V

&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length              = 
| length_orientation  = 
| width               = 
| width_orientation   = 
| area                = 	
| area_unit           = 
| area1               = 
| area1_type          = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established         = 1939
| established1        = 
| established1_type   = Vyhlásil
| management          = 
| management_label    = 
| management_location = 
| management_location_type = 
| management_location_label = 
| management_lat_d    = 
| management_long_d   = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code                = 
| code_type           = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| category_iucn       = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free                = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Estonia location map (2005-2017) no rivers.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha stromu v Estónsku
| map_locator        = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons             = 
| statistics          = 
| website             = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes           = 
}}

'''Dub Tamme-Lauri''' ({{vjz|est|amme-Lauri tamm}}) je veľký [[dub letný]] (''Quercus robur''). Je najširší a najstarší strom v [[Estónsko|Estónsku]]. Nachádza sa v obci [[Antsla]], v kraji [[Võrumaa]].&lt;ref name=&quot;envir&quot;/&gt;

== Parametre ==
Výška stromu je 17 metrov a obvod vo výške 130 cm je 831 cm.&lt;ref name=&quot;antsla&quot;/&gt; Podľa výskumníkov bol strom zasadený okolo roku 1326.&lt;ref name=&quot;ekspress&quot;/&gt; Dub bol viackrát zasiahnutý [[blesk]]om, čo poškodilo konáre a vyprázdnilo stred stromu. Počas reštaurácie v 70. rokoch 20. storočia sa v dutine našla stará skrýša protisovietskych partizánov.&lt;ref name=&quot;tarbija&quot;/&gt; Sedem ľudí mohlo stáť v strome než ho napustili ôsmimi tonami spevneného betónu.&lt;ref name=&quot;visitvõru&quot;/&gt; Strom stále žije aj keď kvôli bleskom stratil vrch svojej koruny.&lt;ref name=&quot;postimees&quot;/&gt;

== Dejiny a legendy ==
Názov Tamme-Lauri pochádza od názvu farmy Tamme-Lauri, ktorá získala názov podľa bytosti ducha čo mala v strome prebývať a občas prinášať šťastie a inokedy nešťastie. Bol to duch ohňa zvaný Laurits.&lt;ref name=&quot;visitvõru&quot;/&gt; Pozemok na ktorom strom stojí bol zakúpený Ministerstvom životného prostredia v roku 2006&lt;ref name=&quot;postimees&quot;/&gt; a dub je chránený od roku 1939.&lt;ref name=&quot;envir&quot;/&gt;

Dub bol vyobrazený na bývalej [[Estónska koruna|estónskej desaťkorune]].&lt;ref name=&quot;treeoftheyear-2016&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bank&quot;/&gt; V roku 2016 sa strom ako reprezentant Estónska zúčastnil súťaže [[Európsky strom roka]]. Priniesol legendu podľa ktorej začal rásť z časti vozu, ktorú do zeme zapichol švédsky kráľ.&lt;ref name=&quot;treeoftheyear-2016&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tamme Lauri tamm.jpg| 
Súbor:Tamme-Lauri tamm suvepäeval.jpg|
Súbor:Tamme-lauri tamm õhtuvalguses.jpg|
Súbor:Tamme-Lauri tamm.jpg| 
Súbor:Tamme-Lauri tamm2.JPG| 
Súbor:Tammelauri Tamm..JPG| 
Súbor:10-1991b.jpg|Dub na bývalej [[Estónska koruna|estónskej desaťkorune]]
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;treeoftheyear-2016&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minulé ročníky – Evropský strom roku | url = https://www.treeoftheyear.org/Previous-Years/2016/Dub-Tamme-Lauri?lang=cs-CZ | vydavateľ = treeoftheyear.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;envir&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Tamme-Lauri tamm | url = http://register.keskkonnainfo.ee/envreg/main?reg_kood=KLO4000427&amp;mount=view | vydavateľ = Estonian Registry of Nature | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto =  | jazyk = ee | url archívu = https://web.archive.org/web/20170804023655/http://register.keskkonnainfo.ee/envreg/main?reg_kood=KLO4000427&amp;mount=view | dátum archivácie = 2017-08-04 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;antsla&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Antsla Parish: sights | url = http://www.urvaste.ee/index.php?page=82 | vydavateľ = Obec Antsla | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk =  | poznámka: archivované 2011-07-20 na https://web.archive.org/web/20110720130226/http://www.urvaste.ee/index.php?page = 82 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110720130226/http://www.urvaste.ee/index.php?page=82 | dátum archivácie = 2011-07-20 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ekspress&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Püttsepp | meno = Juhani | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuningas elab veel 700 aastat | url = http://paber.ekspress.ee/viewdoc/1AEFAA0C0FFE4532C2256DD40065E856 | vydavateľ = EkspressMeedia | dátum vydania = 2003-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;tarbija&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koch | meno = Tuuli | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Tamme-Lauri tamm vahetab omanikku | url = http://www.tarbija24.ee/050906/esileht/siseuudised/216437.php | vydavateľ = Postimees | dátum vydania = 2006-09-05 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto =  | jazyk = ee | 13 = poznámka: archivované 2013-02-13 na https://archive.today/20130213035856/http://www.tarbija24.ee/050906/esileht/siseuudised/216437.php | url archívu = https://archive.today/20130213035856/http://www.tarbija24.ee/050906/esileht/siseuudised/216437.php | dátum archivácie = 2013-02-13 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;visitvõru&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tamme-Lauri oak | url = http://www.visitvoru.ee/?id=181&amp;lang=eng | vydavateľ = treeoftheyear.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto = | jazyk = ee | poznámka: archivované 2011-07-20 na https://web.archive.org/web/20110720130424/http://www.visitvoru.ee/?id=181&amp;lang=eng }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;postimees&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Püüa | meno = Marko | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Riik maksab hiidtamme eest 400 000 krooni | url = http://www.postimees.ee/151106/esileht/siseuudised/228741.php?r | vydavateľ = Postimees | dátum vydania = 2006-11-15 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto =  | jazyk = ee | 13 = poznámka: archivované 2013-02-13 na https://archive.today/20130213072718/http://www.postimees.ee/151106/esileht/siseuudised/228741.php?r | url archívu = https://archive.is/20130213072718/http://www.postimees.ee/151106/esileht/siseuudised/228741.php?r | dátum archivácie = 2013-02-13 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;bank&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = ESTONIAN BANKNOTES: 10 krooni | url = http://www.eestipank.info/pub/en/yldine/pangatahed/pangatahed/_10.html | vydavateľ = Estónska banka | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2009-10-30 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20071231100032/http://www.eestipank.info/pub/en/yldine/pangatahed/pangatahed/_10.html | dátum archivácie = 2007-12-31 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Tamme-Lauri oak|1103148076}}

[[Kategória:Chránené stromy v Estónsku]]
[[Kategória:Võrumaa]]</text>
      <sha1>9cp0x28542pqjt64acebaucf6mvxduy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dráčovité</title>
    <ns>0</ns>
    <id>688711</id>
    <revision>
      <id>8232629</id>
      <parentid>8216969</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:08:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232629</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19231" sha1="bmmebolu0gxarehd1u16zd9e96atzqn" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov=dráčovité|
Obrázok= (ms) Berberis thunbergii 16.jpg|
Titulok=[[dráč Thunbergov]] (zrelé plody, november)|
Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
Rad po slovensky=[[iskerníkotvaré]]|Rad po latinsky=Ranunculales|
Čeľaď po slovensky=dráčovité|Čeľaď po latinsky=Berberidaceae|
Synonymá = | }}

'''Dráčovité''' (Berberidaceae) je čeľaď rastlín z [[rad (taxonómia)|radu]] [[iskerníkotvaré]] (Ranunculales). 

==Výskyt==
Druhy čeľade dráčovité v širšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) sú rozšírené prevažne v [[mierne pásmo|miernom pásme]] [[severná pologuľa|severnej pologule]], v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], veľmi roztrúsené v [[Južná Amerika|Južnej]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], severnej [[Afrika|Afrike]] a Indomalajzii.&lt;ref name=M/&gt;

Zatiaľ čo [[rad (taxonómia)|rad]] [[iskerníkotvaré|iskerníkotvarých]] (''Ranunculales'') má pomerne dlhý [[fylogenetika|fylogenetický]] vek, zasahuje až do  [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedového]] útvaru [[mezozoikum|druhohôr]], našli sa odtlačky vlastných dráčovitých (''Berberidaceae'') až vo vrstvách z neskorých [[terciér|treťohôr]].&lt;ref name=SK&gt;{{Citácia knihy|autor =V. Větvička, V. Matoušová | titul=Stromy a kry | vydavateľ=Príroda| miesto=Bratislava|rok=1992| ISBN=80-07-00402-5|}}&lt;/ref&gt;

==Opis ==
Čeľaď zastupujú nízke [[strom]]y alebo [[ker|kry]], s jednoduchými alebo zloženými, opadavými alebo neopadavými [[list (botanika)|listami]], striedavého postavenia a niekedy s prílistkami. [[Kvet]]y sú jednotlivé alebo v strapcových [[súkvetie|súkvetiach]], pravidelné a obojpohlavné. Kvetný obal je v dvoch až štyroch kruhoch. [[tyčinka (rastlina)|Tyčinky]] sú obyčajne v dvoch kruhoch, sú citlivé na dotyk (dráždivé). Ich peľnice sa otvárajú dvomi viečkami alebo chlopňami. Gyneceum je [[plodolist|jednoplodolistové]]. [[plod (rastlina)|Plodom]] je [[bobuľa]] alebo [[tobolka]].&lt;ref name=FS&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =M. Jasičová | titul =Flóra Slovenska III | url = | vydavateľ = Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava | dátum vydania =1982 | dátum prístupu =  | jazyk =slovensky }} S. 274&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;

==Systematika==
===Zaradenie v systéme ===
Dnes sa čeľaď dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie) obyčajne zaraďuje do radu [[iskerníkotvaré]] (Ranunculales)&lt;ref name=AR/&gt;. V niektorých starších systémoch sa čeľaď dráčovité zaraďuje do radu '''dráčotvaré''' (Berberidales); ak sa pracuje s čeľaďou dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie), tak je čeľaď dráčovité jedinou čeľaďou radu dráčotvaré, ak sa naopak pracuje s čeľaďou dráčovité v užšom zmysle, tak rad dráčotvaré zahŕňa čeľaď dráčovité v užšom zmysle a ostatné s ňou príbuzné čeľade (porov. nižšie napr. Tachtadžian 1997) &lt;ref&gt;BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001. S. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref name=T/&gt;.

===Vnútorná systematika ===
====Dráčovité v širšom zmysle ====
Rozdelenie čeľade dráčovité v širšom zmysle na rody je sporné, v závislosti od autora sa v súčasnosti uvádza napríklad 13 rodov&lt;ref name=P/&gt;, 14 rodov&lt;ref name=A&gt; Angiosperm Phylogeny Website -  List of genera [http://www.mobot.org/MOBOT/research/APweb/genera/berberidaceaegen.html] (24. 10. 2022)&lt;/ref&gt;, 15 rodov&lt;ref name=NYBG/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kubitzki | meno = Klaus | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rohwer | meno2 = Jens G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Bittrich | meno3 = Volker | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Flowering Plants · Dicotyledons (Magnoliid, Hamamelid and Caryophyllid Families) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science &amp; Business Media | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 653 | url = | isbn = 978-3-540-55509-4 | kapitola = | strany = 148 a nasl.| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Loconte (1993) and Loconte et al. (1995) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Berberidaceae | url = http://floranorthamerica.org/Berberidaceae | vydavateľ = floranorthamerica.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221024142831/http://floranorthamerica.org/Berberidaceae | dátum archivácie = 2022-10-24 }}&lt;/ref&gt;, 16 rodov&lt;ref&gt;Wang et al. (2009) a Thorne (1992) a Terabayashi (1985b) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022&lt;/ref&gt;, 17 rodov&lt;ref&gt;Flora of China [http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&amp;taxon_id=10100]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Wu et al. (2003) and Lu and Tang (2020), a Loconte and Estes (1989) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022&lt;/ref&gt;, 18 rodov&lt;ref name=G/&gt; či 20 rodov&lt;ref name=Hsieh/&gt;. V trochu starších textoch nájdeme aj napr. delenie na 10 rodov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Nelson | meno = Gil | autor = | odkaz na autora = | titul = The Shrubs and Woody Vines of Florida (A Reference and Field Guide) | vydanie = | vydavateľ = Pineapple Press Inc | miesto = | rok = 1996 | počet strán = 391 | url = | isbn = 978-1-56164-110-9 | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Egamberdieva | meno = Dilfuza | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tiezzi | meno2 = Antonio | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Medically Important Plant Biomes: Source of Secondary Metabolites | vydanie = | vydavateľ = Springer Nature | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 351 | url = | isbn = 978-981-139566-6 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt; či 12 rodov&lt;ref&gt;dráčovité. In: [[Encyclopaedia Beliana]] III, S. 525&lt;/ref&gt;. 

Príklady rozdelení na rody:
*Delenie na 13 rodov podľa POWO (stav 2022) je takéto: ''[[Achlys]]'', ''[[Berberis]]'' ([[dráč]]), ''[[Bongardia]]'', ''[[Caulophyllum]]'' ([[kaulofylum]]), ''[[Epimedium]]'' ([[krpčiarka]]), ''[[Gymnospermium]]'', ''[[Jeffersonia]]'' ([[dvojlist]]), ''[[Leontice]]'', ''[[Nandina]]'' ([[nandina]]), ''[[Plagiorhegma]]'' ([[dvojlist]]), ''[[Podophyllum]]'' ([[noholist]]), ''[[Ranzania]]'', ''[[Vancouveria]]''.&lt;ref name=P&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =| titul =Berberidaceae  | url =https://powo.science.kew.org/results?f=accepted_names%2Cgenus_f&amp;q=Berberidaceae | vydavateľ = POWO - Plants of the World Online, Kew| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-23 | miesto =|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Slovenské názvy podľa diel: {{Citácia knihy
| priezvisko = Červenka
| meno = Martin
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba
| odkaz na titul = 
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]]
| rok = 1986
| počet strán = 517
| strany = 
}}; Mičieta et al. 2018 S. 149; Flóra Slovenska; Kultúra slova 2020 ([https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/4/ks4-2020.pdf], [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/3/ks3-2020.pdf], [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/2/ks2-2020.pdf])&lt;/ref&gt;
*Delenie na 14 rodov podľa APW (verzia 14) je takéto: ''[[Achlys]]'', ''[[Berberis]]'', ''[[Bongardia]]'', ''[[Caulophyllum]]'', ''[[Diphylleia]]'', ''[[Dysosma]]'', ''[[Epimedium]]'', ''[[Gymnospermium]]'', ''[[Jeffersonia]]'', ''[[Leontice]]'', ''[[Nandina]]'', ''[[Podophyllum]]'', ''[[Ranzania]]'', ''[[Vancouveria]]''.&lt;ref name=A/&gt;
*Delenie na 15 rodov podľa NYBG (stav 2022) je takéto: ''[[Achlys]]'', ''[[Berberis]]'', ''[[Bongardia]]'', ''[[Caulophyllum]]'',  ''[[Diphylleia]]'', ''[[Epimedium]]'', ''[[Gymnospermium]]'', ''[[Jeffersonia]]'', ''[[Leontice]]'', ''[[Mahoberberis]]'' ([[mahodráč]]&lt;ref&gt;[https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2020/4/ks4-2020.pdf]&lt;/ref&gt;), ''[[Mahonia]]'' ([[mahónia]]), ''[[Nandina]]'',  ''[[Odostemon]]'', ''[[Podophyllum]]'', ''[[Vancouveria]]''.&lt;ref name=NYBG&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Taxon Checklist - The William &amp; Lynda Steere Herbarium | url = http://sweetgum.nybg.org/science/vh/taxon-checklist/?ColAltPhylumLocal=Magnoliophyta%7C%7CPinophyta%7C%7CCycadophyta%7C%7CGinkgophyta%7C%7CGnetophyta&amp;ColAltFamilyLocal=Berberidaceae | vydavateľ = sweetgum.nybg.org | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221024175527/http://sweetgum.nybg.org/science/vh/taxon-checklist/?ColAltPhylumLocal=Magnoliophyta%7C%7CPinophyta%7C%7CCycadophyta%7C%7CGinkgophyta%7C%7CGnetophyta&amp;ColAltFamilyLocal=Berberidaceae | dátum archivácie = 2022-10-24 }}&lt;/ref&gt;  
*Delenie na 18 rodov podľa GRIN (stav 2022) je takéto: ''[[Achlys]]'', ''[[Alloberberis]]'', ''[[Berberis]]'', ''[[Bongardia]]'', ''[[Caulophyllum]]'', ''[[Diphylleia]]'', ''[[Epimedium]]'', ''[[Gymnospermium]]'', ''[[Jeffersonia]]'', ''[[Leontice]]'', ''[[Mahoberberis]]'', ''[[Mahonia]]'', ''[[Moranothamnus]]'', ''[[Nandina]]'', ''[[Plagiorhegma]]'', ''[[Podophyllum]]'', ''[[Ranzania]]'', ''[[Vancouveria]]''.&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Genera and generic subdivisons of Berberidaceae Juss., nom. cons. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomygenuslist?id=140&amp;type=family | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*Delenie na 20 rodov podľa Hsieh et al. 2022 je takéto: ''[[Achlys]]'', ''[[Alloberberis]]'', ''[[Berberis]]'', ''[[Bongardia]]'', ''[[Caulophyllum]]'', ''[[Diphylleia]]'', ''[[Dysosma]]'', ''[[Epimedium]]'', ''[[Gymnospermium]]'', ''[[Jeffersonia]]'', ''[[Leontice]]'', ''[[Mahoberberis]]'', ''[[Mahonia]]'', ''[[Moranothamnus]]'', ''[[Nandina]]'', ''[[Plagiorhegma]]'', ''[[Podophyllum]]'', ''[[Ranzania]]'', ''[[Sinopodophyllum]]'', ''[[Vancouveria]]''.&lt;ref name=Hsieh&gt;Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6;12:720171. doi: 10.3389/fpls.2021.720171. PMID: 35069611; PMCID: PMC8770955.&lt;/ref&gt;

Poznámky k jednotlivým vyššie spomínaným rodom:
:-Rod [[mahónia]] (''Mahonia'') sa v súčasnosti uvádza buď ako samostatný rod&lt;ref name=Hsieh/&gt;&lt;ref&gt;Chen, Xiao-Hong; Xiang, Kun-Li; Lian, Lian; Peng, Huan-Wen; Erst, Andrey S.; Xiang, Xiao-Guo; Chen, Zhi-Duan; Wang, Wei (2020-10-01). &quot;Biogeographic diversification of Mahonia (Berberidaceae): Implications for the origin and evolution of East Asian subtropical evergreen broadleaved forests&quot;. Molecular Phylogenetics and Evolution. 151: 106910. doi:10.1016/j.ympev.2020.106910. ISSN 1055-7903.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=AR&gt;Angiosperm Phylogeny Website - Ranunculales [http://www.mobot.org/MOBOT/research/APweb/orders/ranunculalesweb.htm#Ranunculales] (24.10.2022)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=G/&gt;&lt;ref name=M&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = 149| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Chih/&gt;&lt;ref name=NYBG/&gt; alebo sa považuje za súčasť rodu dráč (''Berberis'')&lt;ref name=P/&gt;&lt;ref name=A/&gt;&lt;ref name=Chih&gt;Chih-Chieh Yu, Kuo-Fang Chung. Why Mahonia? Molecular recircumscription of Berberis s.l., with the description of two new genera, Alloberberis and Moranothamnus. 2017&lt;/ref&gt;. Či sa má rod mahónia považovať za súčasť rodu dráč je sporné už od 19. storočia&lt;ref name=Hsieh/&gt;. V širšom zmysle (spravidla do roku 2017) rod mahónia (''Mahonia'') zahŕňa aj rod ''Alloberbis''.&lt;ref name=Chih/&gt;
:-Rod [[dráč]] (''Berberis'') dnes skoro vždy zahŕňa aj rod ''Odostemon''. Rod dráč (''Berberis'') v širšom zmysle zahŕňa aj rod ''Mahonia'' (vrátane rodu ''Alloberberis''), rod ''Moranothamnus'' (do roku 2017 súčasť rodu ''Berberis'') a hybrid [[mahodráč]] (''Mahoberberis'').&lt;ref name=A/&gt;&lt;ref name=G/&gt;&lt;ref name=Chih/&gt;&lt;ref name=HsiehX&gt;Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6 - Supplementary Table 1 a Table 1&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;POWO - Berberis - synonyms [https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:328526-2#synonyms]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=PL/&gt;
:-Rod [[mahodráč]] (''Mahoberberis'') je [[hybrid]] a dávne hybridy sú možno aj rody ''[[Alloberberis]]'' a ''[[Moranothamus]]''&lt;ref name=Hsieh/&gt;&lt;ref name=AR/&gt;.
:-Rod [[krpčiarka]] (''Epimedium'') zhruba od 40. rokov 20. storočia zahŕňa aj bývalé samostatné rody ''[[Aceranthus]]'' a ''[[Vindicta]]''&lt;ref name=A/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smithsonian Contributions to Botany | vydanie = | vydavateľ = Smithsonian Institution Press | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 360 | url = https://books.google.sk/books?id=euJB1PaohckC&amp;q=Aceranthus+Vindicta&amp;dq=Aceranthus+Vindicta&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVq-bk6fn6AhW6XvEDHdyFDn4Q6AF6BAgLEA| isbn = | kapitola = | strany = 5| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
:-Rod [[dvojlist]] (''Jeffersonia'') v širšom zmysle zahŕňa aj rod ''[[Plagiorhegma]]'' (po slovensky takisto: dvojlist)&lt;ref&gt;[https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomygenus?id=15970]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=HsiehX/&gt;.
:-Rod [[nandina]] (''Nandina'') sa v niektorých starších deleniach uvádzal oddelene od čeľade dráčovité v širšom zmysle, a to v samostatnej čeľadi [[Nandinaceae]].&lt;ref&gt;Meacham (1980) a Janchen (1949) in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022&lt;/ref&gt;
:-Rod [[noholist]] (''Podophyllum'') dnes zahŕňa aj rod ''Anapodophyllum''. Rod noholist (Podophyllum) v širšom zmysle zahŕňa aj rod ''Sinopodophyllum'', v ešte širšom zmysle aj rod ''Dysosma'' a v najširšom zmysle aj rod ''Diphylleia''&lt;ref name=G/&gt;&lt;ref name=A/&gt;&lt;ref name=HsiehX/&gt;&lt;ref&gt;POWO - Podophyllum - Synonyms [https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:327186-2#synonyms]&lt;/ref&gt;. Niekedy sa do rodu Podophyllum (v užšom či širšom zmysle) zahŕňa aj rod ''Ranzania''&lt;ref name=NYBG/&gt;.

Staršie sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle niekedy zaraďoval aj rod ''[[Holboellia]]'' (od roku 2012 obyčajne považovaný za súčasť rodu [[Stauntonia]]&lt;ref&gt;[https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:3971-1]&lt;/ref&gt;), inak zaraďovaný do čeľade [[lardizabalovité]] (''Lardizabalaceae''), alebo sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle zaraďovali aj všetky ostatné rody z dnešnej čeľade lardizabalovité.&lt;ref name=PL&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Plant List — A working list for all plant species | url = http://www.theplantlist.org/1.1/browse/A/Berberidaceae/ | vydavateľ = theplantlist.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Christenhusz | meno = Maarten J. M. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fay | meno2 = Michael F. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Chase | meno3 = Mark W. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Plants of the World (An Illustrated Encyclopedia of Vascular Plants) | vydanie = | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 792 | url = https://books.google.sk/books?id=LLo7DwAAQBAJ&amp;pg=PA217&amp;dq=Lardizabala+Berberidaceae&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwix3Nj0oPn6AhU9SfEDHZKKB-IQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&amp;q=Lardizabala%20Berberidaceae&amp;f=false| isbn = 978-0-226-52292-0 | kapitola = | strany =217 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = MANSI GUPTA | odkaz na autora = | priezvisko2 = Singh | meno2 = Ajay | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = Uttaranchal University, Dehradun (U.K.) | odkaz na autora3 = | titul = STUDIES OF THE ANTIMICROBIAL ACTIVITY AND PHYTOCHEMICAL PROPERTIES OF BERBERIS LYCIUM | vydanie = | vydavateľ = Book Rivers | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 217 | url = | isbn = 978-93-5515-166-7 | kapitola = | strany = 8| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

====Dráčovité v užšom zmysle ====
V niektorých textoch je čeľaď dráčovité (Berberidaceae) poňatá užšie – zahŕňa len rody ''Berberis'', ''Mahonia'', alebo rody ''Berberis'', ''Mahonia'' a ''Ranzania'', alebo staršie (v 70. rokoch 20. stor.) rody ''Berberis'', ''Mahonia'', ''Epimedium'' a ''Vancouveria''. Ostatné vyššie uvedené rody inde zaraďované do čeľade dráčovité v širšom zmysle sa potom uvádzajú zaradené v samostatných čeľadiach [[Leonticaceae]], [[Nandinaceae]] a [[Podophyllaceae]], pričom ale obsah čeľade Leonticaceae sa niekedy zaraďuje do čeľade Podophyllaceae.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Da-Cheng Hao | odkaz na autora = | titul = Ranunculales Medicinal Plants (Biodiversity, Chemodiversity and Pharmacotherapy) | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 404 | url = https://books.google.sk/books?id=ntJKDwAAQBAJ&amp;pg=PA111&amp;dq=Leonticaceae&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiEt7HG8fj6AhWIR_EDHa0LDWc4ChDoAXoECAkQAg#v=onepage&amp;q=Leonticaceae&amp;f=false| isbn = 978-0-12-814233-2 | kapitola = | strany = 111| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Flora of Pakistan [http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=5&amp;taxon_id=10100]&lt;/ref&gt;

Podobne napr. v práci [[Armen Tachtadžjan|Tachtadžjan]] 1997 čeľaď dráčovité (Berberidaceae) zahŕňa len rody ''Berberis'' a ''Mahonia'' a ostatné rody sú zaradené do čeľadí [[Leonticaceae]], [[Nandinaceae]], [[Podophyllaceae]], [[Ranzaniaceae]], [[Diphylleiaceae]]. V neskoršej práci Tachtadžjan čeľade Leonticaceae a Diphylleiaceae zrušil a ich obsah presunul do čeľade Podophyllaceae. To, čo je vyšššie označené ako dráčovité v širšom zmysle, autor chápe ako rad dráčotvaré (Berberidales).&lt;ref name=T&gt;TAKHTAJAN, A. Diversity and Classification of Flowering Plants. New York: CUP. 1997. S. 90&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Hsieh/&gt;

==Zdroje==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Dráčovité]]</text>
      <sha1>bmmebolu0gxarehd1u16zd9e96atzqn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mliečnan draselný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>690586</id>
    <revision>
      <id>8232412</id>
      <parentid>7995457</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:16:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */</comment>
      <origin>8232412</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2342" sha1="5z0i1nqsgyelqhlryah46ms8eyr5qkg" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Mliečnan draselný|Obrázok=Potassium_lactate.svg|Vzorec={{chem|C|3|H|5|O|3|K}}|Systematický názov=2-hydroxypropanoát draselný|Synonymá=Laktát draselný, E326|Molárna hmotnosť=128,168 g/mol|CAS=996-31-6}}'''Mliečnan draselný''' alebo '''laktát draselný''' je [[Draslík|draselná]] [[Soľ (chémia)|soľ]] [[Kyselina mliečna|kyseliny mliečnej]]. Vzniká [[Neutralizácia (chémia)|neutralizáciou]] kyseliny mliečnej, ktorá je produkovaná [[Kvasenie|kvasením]] cukrov. Ako [[prídavná látka v potravinách]] má označenie '''E326'''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E326 - Mliečnan draselný|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/e326-mliecnan-draselny|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2022-12-05|dátum prístupu=2022-12-06|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}&lt;/ref&gt; Mliečnan draselný je [[kvapalina]], ktorá sa však zvyčajne predáva s 60% pevným podielom, niekedy až 78% pevným podielom.&lt;ref&gt;PURASAL http://www.purac.com/EN/Food/Brands/Potassium_lactate.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140221092834/http://www.purac.com/EN/Food/Brands/Potassium_lactate.aspx |date=2014-02-21 }}&lt;/ref&gt;

== Použitie ==

=== Potravinárstvo ===
Laktát draselný sa bežne používa vo výrobkoch z mäsa a hydiny, kde predlžuje trvanlivosť a zlepšuje bezpečnosť, pretože je to širokospektrálne [[antimikrobiotikum]] a je účinný v zastavovaní kazenia potravín a patogénnych [[Baktérie|baktérií]].&lt;ref&gt;Meat and Poultry. http://www.purac.com/EN/Food/ingredients/Meat_poultry_and_fish.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121103150815/http://www.purac.com/EN/Food/ingredients/Meat_poultry_and_fish.aspx |date=2012-11-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Požiarnictvo ===
Mliečnan draselný sa používa v [[Hasiaci prístroj|hasiacich prístrojoch]] [[First Alert Tundra|Tundra]] od spoločnosti [[First Alert]].&lt;ref name=&quot;FirstAlert-MSDS-Tundra&quot;&gt;MSDS for First Alert Tundra (MSDS 06-1753A), http://www.firstalert.com/site_content/85-home/952-tundra-fire-extinguishing-spray#downloads&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Potassium lactate|1002696834}}
{{Chemický výhonok}}
[[Kategória:Laktáty]]
[[Kategória:E kódy|326]]
[[Kategória:ATC B05XA – Roztoky elektrolytov|15]]</text>
      <sha1>5z0i1nqsgyelqhlryah46ms8eyr5qkg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Daniela (telenovela)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>691767</id>
    <revision>
      <id>8232431</id>
      <parentid>7997185</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:05:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232431</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4909" sha1="a3c3vi2r0mkfbwj2hgxf2rmc47sxsye" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk          = Daniela
| en          = Daniela
| logo        = 
| krajina     = {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]]
| dĺžka       = 42 – 45 minút
| počet častí = 120
| počet sérií = 
| jazyk       = [[španielčina]]
| slogan      = 
| hudba       = [[Litzy]] – ''Sobreviviré''
| réžia       = Javier Patrón
| scenár      = 
| námet       = Pablo Serra&lt;br /&gt;Erika Johanson
| žáner       = [[telenovela]]
| rok orig    = 6. máj 2002 – 18. október 2002
| tv orig     = [[Telemundo]]
| rok sk      = 28. január 2004 – 21. apríl 2004
| tv sk       = [[TV Markíza]]
| obsadenie   = [[Litzy]]&lt;br /&gt;[[Rodrigo de la Rosa]]&lt;br /&gt;[[Osvaldo Benavides]]&lt;br /&gt;[[Ximena Rubio]]&lt;br /&gt;[[Marta Zamora]]
}}

'''''Daniela''''' ({{v jazyku|spa}} ''Daniela'') je [[Mexiko|mexická]] [[telenovela]] z produkcie spoločností [[Telemundo]] a Argos Comunicación v roku [[2002]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Daniela in Tvymas |url=http://tvymas.tripod.com/daniela/main.html |dátum prístupu=2023-01-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20251119202614/https://tvymas.tripod.com/daniela/main.html |dátum archivácie=2025-11-19 }}&lt;/ref&gt; Hlavné úlohy stvárnili herci [[Litzy]] a [[Rodrigo de la Rosa]]. Na Slovensku túto telenovelu vysielala [[TV Markíza]] prvýkrát od 28. januára [[2004]] do 21. apríla [[2004]] a druhýkrát od 15. júna [[2006]] do 11. septembra [[2006]]. Telenovela dosiahla počas slovenskej premiéry 51,7% podiel na sledovanosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniela de Telemundo llegó a Telemetro de Panamá | url = https://www.produ.com/noticias/daniela-de-telemundo-llego-a-telemetro-de-panama | obra = produ.com | dátum vydania = 2011-05-13 | dátum prístupu =  | vydavateľ = produ.com | jazyk = es | url archívu = https://web.archive.org/web/20230314133655/https://www.produ.com/noticias/daniela-de-telemundo-llego-a-telemetro-de-panama | dátum archivácie = 2023-03-14 }}&lt;/ref&gt;

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Herec / Herečka
!Postava
!{{SVK}} Slovenské znenie
|-
|[[Litzy]]
|''Daniela Gamboa''
|[[Elena Podzámska]]
|-
|[[Rodrigo de la Rosa]]
|''Mauricio Lavalle Abascal''
|[[Emanuel Hason]]
|-
|[[Osvaldo Benavides]]
|''Andrés Miranda''
|[[Juraj Kemka]]
|-
|[[Ximena Rubio]]
|''Paola Arango''
|[[Zuzana Fialová]]
|-
|[[Marta Zamora]]
|''Enriqueta „Queta“ Montijo de Gamboa''
|[[Tatiana Kulíšková]]
|-
|[[Roberto Escobar]]
|''Armando Vogue Humboldt''
|[[Pavol Višňovský|Pavel Višňovský]]
|-
|[[René Gatica]]
|''Alfonso Gamboa''
|[[Marián Slovák]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od súkromných televízií hercom stačí aj menej | url = https://www.sme.sk/c/1264878/od-sukromnych-televizii-hercom-staci-aj-menej.html | dátum vydania = 2004-02-13 | dátum prístupu = 2023-09-11 | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pilar Ixquic Mata]]
|''Laura de Arango''
|[[Lucia Vráblicová]]
|-
|[[Marco Treviño]]
|''Osvaldo Lavalle''
|[[Ján Kroner]]
|-
|[[Elizabeth Guindi]]
|''Regina Abascal de Lavalle''
|[[Anna Javorková]]
|-
|[[Luis Cárdenas]]
|''Federico Arango''
|[[Miroslav Trnavský]]
|-
|[[Socorro de la Campa]]
|''Doña Julia Torres Vda. de Valdéz''
|[[Eva Matejková]]
|-
|[[Teresa Tuccio]]
|''Gabriela Arango''
|[[Henrieta Mičkovicová]]
|-
|[[Magali Boyselle]]
|''María Elena „La Nena“ Valdéz Torres''
|[[Gabriela Škrabáková]]
|-
|[[Masha Kostiurina]]
|''María de la Luz „Marilyn“ Gamboa Montijo''
|[[Judita Bilá]]
|-
|[[Gustavo Navarro]]
|''Larry Campbell''
|[[Daniel Dangl]]
|-
|[[Alma Frether]]
|''Camila Lavalle Abascal''
|[[Barbora Chlebcová]]
|-
|[[Mario Pérez de Alba]]
|''Lucho''
|
|-
|[[Tara Parra]]
|''Consuelo „Chelito“ Gamboa''
|[[Eva Landlová]]
|-
|[[Lucha Moreno]]
|
|
|-
|[[Claudia Lobo]]
|''Ana''
|
|-
|[[Armando Pascual]]
|''Rómulo''
|[[Ján Mistrík]]
|-
|[[Elvira Monsell]]
|''Isabel Miranda''
|[[Helena Geregová]]
|-
|[[Alexandra de la Mora]]
|''Renata Gamboa / Renata Verge''
|[[Gabriela Dzuríková]]
|-
|[[Rocío Verdejo]]
|''Claudia La Parra''
|[[Lucia Hurajová]]
|-
|[[Rodrigo Oviedo]]
|''Rafael „Rafa“ Valdéz Torres''
|[[Marián Miezga]] 
|-
|[[Virgilio García]]
|''Fabián Gamboa''
|[[Vladimír Kobielsky]] 
|-
|[[Katalina Krueger]]
|''Asunción Farell''
|
|-
|[[Griselda Contreras]]
|''Amalia Duque''
|
|-
|[[Alfredo Anhert]]
|''Carlos Torricias''
|
|-
|[[Ludyvina Velarde]]
|''Anastacia Sánchez Bukowski / Celestina Pérez-Sibar''
|
|-
|[[María Elena Olivares]]
|''Nilda Morelos''
|[[Soňa Ulická]]
|-
|[[Luis Yeverino]]
|''doktor Bizcocho''
|
|-
|}

==Referencie==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd film|id=165583|názov=Daniela}}
* {{imdb film|id=0303519|názov=Daniela}}

[[Kategória:Mexické telenovely]]
[[Kategória:Telenovely z 2002]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2002]]
[[Kategória:Telenovely televízie Telemundo]]</text>
      <sha1>a3c3vi2r0mkfbwj2hgxf2rmc47sxsye</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Horec bodkovaný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>692388</id>
    <revision>
      <id>8232698</id>
      <parentid>7921938</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:28:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34725-06</username>
        <id>297766</id>
      </contributor>
      <comment>/* Rozšírenie */</comment>
      <origin>8232698</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3683" sha1="jqajb9ld21c7ni6v2j27jau7he6l1vu" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov=horec bodkovaný|
Obrázok=Gentiana punctata 080603.jpg|
Titulok=Horec bodkovaný|
Skry7=áno| 
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}globálne&lt;ref&gt;Khela, S. 2013. Gentiana punctata. The IUCN Red List of Threatened Species 2013: e.T203221A2762409. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2013-2.RLTS.T203221A2762409.en Prístup 25. február 2024.&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky= |
Rad po slovensky= [[horcotvaré]]|Rad po latinsky=Gentianales|
Čeľaď po slovensky= [[horcovité]]|Čeľaď po latinsky=Gentianaceae|
Rod po slovensky= [[horec]]|Rod po latinsky=Gentiana|
Druh po slovensky=horec bodkovaný|Druh po latinsky=Gentiana clusii|
Binomické meno=Gentiana clusii| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linné]]|
Dátum1= [[1753]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}'''Horec bodkovaný''' ({{V jazyku|lat|''Gentiana punctata''}}) je trvalá, žlto kvitnúca, horská [[bylina]] vyskytujúca sa v [[Európa|Európe]].

== Opis ==
Celá rastlina dosahuje výšku asi 20 – 60 cm. Z hrubého podzemku vyrastá priama stonka, ktorá je slabo hranatá a dutá. Bazálne listy sú malé, vyššie postavené veľké, sediace. Tvar čepele je vajcovitý, končistý. Kvety majú tvar rúrkovitého zvončeka, kalich je päť až osemdielny, žilkovitý s fialovými bodkami na koncoch.&lt;ref name=FS&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska (diel 4/1) | vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 451 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Kvitne od júla do septembra.&lt;ref name=FS/&gt;

== Rozšírenie ==
Hory [[Balkánsky polostrov|Balkán]]u – južne po [[Bulharsko]], ďalej [[Karpaty]] a [[Alpy]]. V Česku iba v [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubom Jeseníku]], kadiaľ prechádza severná hranica areálu druhu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GENTIANA PUNCTATA L. – hořec tečkovaný / horec bodkovaný {{!}} BOTANY.cz|url=https://botany.cz/cs/gentiana-punctata/|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;. Na Slovensku sa hojnejšie vyskytuje v žulových častiach Tatier a ostatných vyšších hhhôr.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Baranec | meno = Tibor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Poláčiková | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Košťál | meno3 = Jaroslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Systematická botanika | vydanie = 3. nezmen | vydavateľ = Slovenská poľnohospodárska univerzita | miesto = Nitra | rok = 2009 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-552-0286-0 | kapitola = | strany = 133| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Gentiana punctata|commons=Category:Gentiana punctata}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Horcovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené rastliny na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]]
[[Kategória:Alpínska flóra]]</text>
      <sha1>jqajb9ld21c7ni6v2j27jau7he6l1vu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232699</id>
      <parentid>8232698</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:28:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34725-06|~2026-34725-06]] ([[User_talk:~2026-34725-06|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tanbiruzzaman</comment>
      <origin>7886143</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3681" sha1="ao8ikessnxtkaxummv0r2imj4jrnzcd" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny|
Názov=horec bodkovaný|
Obrázok=Gentiana punctata 080603.jpg|
Titulok=Horec bodkovaný|
Skry7=áno| 
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}globálne&lt;ref&gt;Khela, S. 2013. Gentiana punctata. The IUCN Red List of Threatened Species 2013: e.T203221A2762409. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2013-2.RLTS.T203221A2762409.en Prístup 25. február 2024.&lt;/ref&gt;|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky= |
Rad po slovensky= [[horcotvaré]]|Rad po latinsky=Gentianales|
Čeľaď po slovensky= [[horcovité]]|Čeľaď po latinsky=Gentianaceae|
Rod po slovensky= [[horec]]|Rod po latinsky=Gentiana|
Druh po slovensky=horec bodkovaný|Druh po latinsky=Gentiana clusii|
Binomické meno=Gentiana clusii| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linné]]|
Dátum1= [[1753]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}'''Horec bodkovaný''' ({{V jazyku|lat|''Gentiana punctata''}}) je trvalá, žlto kvitnúca, horská [[bylina]] vyskytujúca sa v [[Európa|Európe]].

== Opis ==
Celá rastlina dosahuje výšku asi 20 – 60 cm. Z hrubého podzemku vyrastá priama stonka, ktorá je slabo hranatá a dutá. Bazálne listy sú malé, vyššie postavené veľké, sediace. Tvar čepele je vajcovitý, končistý. Kvety majú tvar rúrkovitého zvončeka, kalich je päť až osemdielny, žilkovitý s fialovými bodkami na koncoch.&lt;ref name=FS&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska (diel 4/1) | vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 451 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Kvitne od júla do septembra.&lt;ref name=FS/&gt;

== Rozšírenie ==
Hory [[Balkánsky polostrov|Balkán]]u – južne po [[Bulharsko]], ďalej [[Karpaty]] a [[Alpy]]. V Česku iba v [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubom Jeseníku]], kadiaľ prechádza severná hranica areálu druhu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GENTIANA PUNCTATA L. – hořec tečkovaný / horec bodkovaný {{!}} BOTANY.cz|url=https://botany.cz/cs/gentiana-punctata/|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;. Na Slovensku sa hojnejšie vyskytuje v žulových častiach Tatier a ostatných vyšších hôr.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Baranec | meno = Tibor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Poláčiková | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Košťál | meno3 = Jaroslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Systematická botanika | vydanie = 3. nezmen | vydavateľ = Slovenská poľnohospodárska univerzita | miesto = Nitra | rok = 2009 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-552-0286-0 | kapitola = | strany = 133| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Gentiana punctata|commons=Category:Gentiana punctata}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Horcovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené rastliny na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]]
[[Kategória:Alpínska flóra]]</text>
      <sha1>ao8ikessnxtkaxummv0r2imj4jrnzcd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>D.A.R.S</title>
    <ns>0</ns>
    <id>692454</id>
    <revision>
      <id>8232376</id>
      <parentid>7901626</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:27:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232376</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2397" sha1="gbyi9zjlcw8tndrhwc89mfetdcsyj7y" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = D.A.R.S
 | Iné názvy           = DARS
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]], [[Slovensko]]
 | Žáner               = [[Rock]]
 | Roky pôsobenia      = 2021 – súčasnosť
 | Webstránka          = {{url|https://www.dars.sk}}
}}

'''D.A.R.S''' (starší názov '''Desmod a Robo Šimko''') je slovenská [[rock|rocková]] skupina, ktorá vznikla v roku 2021 po rozpade pôvodnej zostavy skupiny [[Desmod]].

== História ==
Kapelu založili na jar v roku 2021 štyria hudobníci, ktorí v tom čase odišli zo skupiny Desmod - Richard Synčák, Dušan Minka, Martin Cibulka a Rastislav Toman (ktorý síce nebol plnohodnotným členom Desmodu, avšak od roku 2017&lt;ref name=&quot;desmodprofil&quot; /&gt; s nimi hrával ako náhrada za R. Nagya, ktorý v tom čase skupinu opustil). Novovzniknutá kapela mala názov ''Desmod a Robo Šimko'', pod ktorým pôsobili do roku 2022 a vydali pod ním niekoľko singlov. V novembri 2022&lt;ref name=&quot;singelnov22&quot; /&gt; skupina zmenila svoj názov na D.A.R.S.

== Členovia skupiny ==
* Rado Cimbala – [[spev]]
* Richard Synčák – [[gitara]]
* Dušan Minka – [[basgitara]]
* Rastislav Toman – [[gitara]]
* Michal Chrenko – [[bicie]]

== Diskografia ==
=== Single ===
* 2021 ''Dokonalý plán''
* 2021 ''Svet nás dvoch''
* 2021 ''Je to v nás''
* 2022 ''S Láskou''
* 2022 ''V Tvojom objatí''

=== Videoklipy ===
* 2021 ''Svet nás dvoch''
* 2022 ''S Láskou''

== Referencie ==
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;desmodprofil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=PROFIL::DESMOD {{!}} Wayback Machine
|url=https://web.archive.org/web/20160715000000*/desmod.sk
|vydavateľ=web.archive.org
|dátum prístupu=2023-01-23
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;singelnov22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Desmod a Robo Šimko je minulosťou! Kapela MENÍ názov a prináša novú skladbu
|meno=Rastislav
|priezvisko=Búgel
|url=http://nitra.dnes24.sk/desmod-a-robo-simko-je-minulostou-kapela-meni-nazov-a-prinasa-novu-skladbu-425631
|vydavateľ=Nitra24.sk
|dátum vydania=2022-11-24
|dátum prístupu=2023-01-23
|jazyk=sk
}}&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;

== Externé odkazy ==
* [https://www.dars.sk Oficiálne stránky skupiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240627010735/https://www.dars.sk/ |date=2024-06-27 }}

{{Hudobný výhonok}}

[[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]]</text>
      <sha1>gbyi9zjlcw8tndrhwc89mfetdcsyj7y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>CitizenGO</title>
    <ns>0</ns>
    <id>696474</id>
    <revision>
      <id>8232440</id>
      <parentid>8232289</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:19:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232289|8232289]] používateľa [[Special:Contributions/InternetArchiveBot|InternetArchiveBot]] ([[User talk:InternetArchiveBot|diskusia]]) bola vrátená Oba zdroje sú dostupné, zrejme dočasná nedostupnosť alebo robot ochrana</comment>
      <origin>8232440</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66334" sha1="6aq9knr67al5ja5mrs86dax55kdazw8" xml:space="preserve">{{Infobox Organizácia
 | Názov                 = CitizenGO
 | Obrázok               = Logo CGO CMYK negativo.jpg
 | OficiálnyNázov        =Fundación CitizenGO
 | Vznik                 = [[22. júl]] [[2013]]
 | Typ                   =[[nadácia]]
 | PrávnePostavenie      =[[mimovládna organizácia]]
 | Zameranie             =lobing, online aktivizmus
 | Ústredie              = [[Madrid]], [[Španielsko]]
 | Miesto                =medzinárodná
 | OblasťPôsobenia       = otázky ochrany života, rodiny a slobody
 | Členstvo              =
 | Prezident             = Ignacio Arsuaga
 | TitulLídra            =Štatutárny zástupca 
 | MenoLídra             =Antonio Velázquez (riaditeľ kampaní) 
 | TitulLídra2           =Správna rada
 | MenoLídra2            =Brian Brown, Luca Volontè, Blanca Escobar, Gualberto García, Carlos Polo, Ignacio Arsuaga
 | KľúčovíĽudia          =
 | Rozpočet              =5 333 133 EUR (2024)
 | OrganizačnáZložka     =CitizenGO Slovensko
 | Webstránka            = {{url|https://www.citizengo.org}}
 }}

'''CitizenGO''' je medzinárodná ultrakonzervatívna [[Lobing|lobingová]] organizácia&lt;ref name=&quot;thelocal-euth&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.thelocal.es/20140227/spanish-conservatives-lobby-belgian-king | titul = 'Don't euthanize kids': Spaniards tell Belgium | dátum vydania = 27.02.2014 | dátum prístupu = 02.05.2023 | priezvisko = AFP | vydavateľ = thelocal.es | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; založená v roku [[2013]] [[Madrid|v Madrid]]e ([[Španielsko]]) ako súčasť združenia HazteOir.&lt;ref name=&quot;infocat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://infovaticana.com/2017/01/31/hazteoir-desaparece-dejando-paso-citizengo/ | titul = HazteOír desaparece dejando paso a CitizenGo | dátum vydania = 31.01.2017 | dátum prístupu = 02.05.2023 | vydavateľ = infovaticana.com | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;

Prostredníctvom svojej online platformy mobilizuje [[Občan|občanov]] s cieľom ovplyvňovať [[Politik|politických lídrov]], legislatívu a firmy v otázkach ochrany [[Život|života]], [[Rodina|rodiny]] a [[slobody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGo: Cuál es el rol de la ONG del &quot;Bus de la Libertad&quot; que ahora protestará ante la OEA {{!}} Emol.com | url = https://www.emol.com/noticias/Internacional/2018/06/02/908416/CitizenGo-Cual-es-el-rol-de-la-organizacion-responsable-del-Bus-de-la-Libertad.html | vydavateľ = Emol | dátum vydania = 2018-06-02 | dátum prístupu = 2023-05-02 | jazyk = es | meno = El Mercurio | priezvisko = S.A.P}}&lt;/ref&gt; Zameriava sa najmä na organizovanie petícií proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvám osôb rovnakého pohlavia]], [[Potrat|potratom]] a [[Eutanázia|eutanázii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.christianconcern.com/our-concerns/religious-freedom/the-war-for-families-in-europe-continues-says-citizengo | titul = The war for families in Europe continues, says CitizenGO | dátum vydania = 05.02.2014 | dátum prístupu = 02.05.2023 | priezvisko = Mertz | meno = Greagory | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}} &lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From hospital to jail: the impact on women of El Salvador’s total criminalization of abortion|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0968-8080(14)44797-9|periodikum=Reproductive Health Matters|dátum=2014-01|dátum prístupu=2023-05-02|ročník=22|číslo=44|strany=52–60|issn=0968-8080|doi=10.1016/s0968-8080(14)44797-9|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

CitizenGO je často obviňovaná zo spolupráce s [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] stranami, šírenia [[Dezinformácia|dezinformácií]] a prepojení na antidemokratické siete vrátane väzieb na [[Rusko]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a Secretive Far-Right Network Attacks Abortion Rights Across the Globe | url = https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/far-right-network-attacks-lgbtq-abortion-rights-1234587997/ | dátum vydania = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-US | meno =  | priezvisko = The Bureau of Investigative Journalism}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Russia to the far right: the shadowy forces challenging the NHS puberty blockers trial | url = https://goodlawproject.org/from-russia-to-the-far-right-the-shadowy-forces-challenging-the-nhs-puberty-blockers-trial/ | dátum vydania = 2025-12-16 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-GB | priezvisko = McCool | meno = Alice | vydavateľ = Good Law Project}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exporting Disinformation: How Foreign Groups Peddle Influence in Kenya through Twitter | url = https://www.mozillafoundation.org/en/campaigns/exporting-disinformation-how-foreign-groups-peddle-influence-in-kenya-through-twitter/ | vydavateľ = Mozilla Foundation | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Madung | meno = Odanga}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power | url = https://www.epfweb.org/node/1147 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil | dátum vydania = 2025-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow|jazyk=pl}}&lt;/ref&gt;

== História ==
CitizenGO bola založená v septembri 2013 v [[Madrid|Madride]] ako medzinárodná odnož španielskej organizácie ''HazteOír''. Zakladateľom a prezidentom oboch organizácií je španielsky [[právnik]] Ignacio Arsuaga. Vznik CitizenGO bol motivovaný snahou rozšíriť pôsobenie pôvodne národne orientovanej iniciatívy ''HazteOír'' mimo španielsky hovoriace krajiny a osloviť širšie, európske a globálne publikum prostredníctvom digitálneho [[Aktivizmus|aktivizmu]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guillou | meno = Noah | titul = HazteOír: anatomy of a reactionary organisation fighting globally LGBTIQ+ initiatives | url = https://www.forbidden-colours.com/wp-content/uploads/2024/07/HazteOir-Anatomy-of-a-reactionary-organisation-fighting-globally-LGBTIQ-initiatives-by-Noah-GUILLOU2.pdf | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = Forbidden Colours}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unraveling the Anti-Choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir | url = https://www.illiberalism.org/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain/ | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en-US | meno = Ellen | priezvisko = Rivera}}&lt;/ref&gt;

Arsuaga pred založením CitizenGO strávil viac než desať rokov štúdiom a adaptáciou online mobilizačných techník z prostredia [[Spojené štáty|Spojených štátov]] na španielsku politiku. Tento model sa stal základom fungovania CitizenGO. Počas štúdia práva na [[Fordham University|Fordhamskej univerzite]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] koncom 90. rokov sa Arsuaga zoznámil a inšpiroval americkými organizáciami ako MoveOn.org (pôsobiacej v [[Ľavica (politika)|ľavicovom]] spektre), študoval ich lobistické aktivity a mobilizačné nástroje, medzi ktoré patrili internetové [[Petícia|petície]] a [[E-mail|e-mailové]] kampane. &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = &quot;They are coming for your children&quot; – the rise of CitizenGo | url = https://www.opendemocracy.net/en/5050/the-rise-of-citizengo/ | vydavateľ = openDemocracy | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Whyte | meno = Lara}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Rise Of Europe's Religious Right | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/the-rise-of-europes-religious-right | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2014-07-28 | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | meno = J. Lester | priezvisko = Feder}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revealed: the Trump-linked ‘Super PAC’ working behind the scenes to drive Europe’s voters to the far Right | url = https://www.opendemocracy.net/en/5050/revealed-the-trump-linked-super-pac-working-behind-the-scenes-to-drive-europes-voters-to-the-far-right/ | vydavateľ = openDemocracy | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | priezvisko = Ramsay | meno = Adam | priezvisko2 = Provost | meno2 = Claire}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unraveling the Anti-choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir - CovertAction Magazine | url = https://covertactionmagazine.com/2020/01/03/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain-a-case-study-of-citizengo-and-hazteoir/ | dátum vydania = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en-US | meno = Ellen | priezvisko = Rivera}}&lt;/ref&gt;

Na základe tejto skúsenosti založil v roku 2001 HazteOír (dosl. 'daj sa počuť'). Organizácia sa profilovala ako [[Konzervativizmus|konzervatívna]] [[Katolicizmus|katolícka]] iniciatíva presadzujúca postoje v oblasti [[Rodina|rodiny]], sexuálnej [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálky]] a náboženskej slobody. V priebehu rokov si vybudovala výraznú pozíciu v španielskych kultúrno-politických debatách, no zároveň čelila viacerým [[Kontroverzia|kontroverziám]]. Najvýznamnejšou z nich boli opakované obvinenia z prepojenia na El Yunque (dosl. 'kovadlina'), tajnú organizáciu založenú v [[Mexiko|Mexiku]], charakterizovanú ako hierarchicky organizované, konšpiratívne a ideologicky [[Militarizmus|militantné hnutie]] usilujúce sa o nastolenie [[Teokracia|teokratického spoločenského poriadku]] prostredníctvom infiltrácie politických a občianskych štruktúr. Hoci Arsuaga akékoľvek spojenie s ''El Yunque'' oficiálne popiera, investigatívne reportáže, výpovede bývalých členov a [[Súd|súdne]] dokumenty naznačujú, že viacerí poprední predstavitelia ''HazteOír'', vrátane samotného Arsuagu, mali s touto organizáciou prepojenia.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los ultracatólicos de HazteOir cambian de marca para limpiar su imagen | url = https://www.eldiario.es/sociedad/hazteoir-blanquea-vinculacion-yunque-plataforma_1_3606596.html | vydavateľ = elDiario.es | dátum vydania = 2017-02-02 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = es | meno = Marta | priezvisko = Borraz | priezvisko2 = Bastante | meno2 = Jesús}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:2. CitizenGO at the World Congress of Families 2022.jpg|náhľad|Ignacio Arsuaga, zakladateľ nadácie]]V tomto kontexte je vznik CitizenGO často interpretovaný ako rebranding a strategická transformácia, ktorej cieľom bolo vytvoriť prijateľnejšiu a „európskejšiu“ verejnú identitu, zbavenú negatívneho obrazu spájaného s HazteOír.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;infocat&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; CitizenGO bolo prezentované ako moderná, medzinárodná platforma občianskeho [[Aktivizmus|aktivizmu]], založená na online [[Petícia|petíciách]] a digitálnej mobilizácii.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = http://www.citizengo.org/en/about-us | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en | dátum archivácie = 2013-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131201074026/https://www.citizengo.org/en/about-us}}&lt;/ref&gt;

Členmi [[Správna rada|správnej rady]] nadácie CitizenGO sa stali viaceré medzinárodne známe postavy [[Konzervativizmus|konzervatívneho]] a náboženského aktivizmu spájané s medzinárodnými sieťami. Patrili medzi nich okrem Arsuagu, Walter Hintz, Blanca Escobar, Luca Volontè, Brian S. Brown, Gualberto García, [[Alexej Komov]], Alejandro Bermúdez, John-Henry Westen a Carlos Polo.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rights at risk: Time for action. | url = https://www.awid.org/sites/default/files/2022-01/Ch4_RightsAtRisk_TimeForAction_2021.pdf | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-04-01 | vydavateľ = Observatory on the Universality of Rights | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = http://citizengo.org/en/node/1 | dátum prístupu = 2026-01-05 | dátum archivácie = 2016-12-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161204085836/http://www.citizengo.org/en/about-us | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Výkonným riaditeľom po založení bol Álvaro Zulueta.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGo | url = https://www.foiaresearch.net/organization/citizengo | vydavateľ = foiaresearch.net | dátum prístupu = 2026-01-05 | priezvisko = FOIA Research | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;
[[Súbor:Alexey Komov - Coptic Orthodox The Canonized Martyrs 17 April 2015 2.jpg|alt=Ruský aktivista Alexej Komov, bývalý člen správnej rady CitizenGo|náhľad|Ruský aktivista Alexej Komov, bývalý člen správnej rady CitizenGo Foto: HazteOir.org]]
V roku 2022 ruské investigatívne centrum Dossier Centre zverejnilo dokument z júla 2013, ktorý opisoval snahy ruských [[Oligarchia|oligarchov]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] aktérov, vrátane [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a Vladimíra Jakunina, budovať aliancie so západnými [[Kresťanstvo|kresťanskými]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] hnutím, pričom CitizenGO a Arsuaga boli uvádzaní ako potenciálni partneri plánovaného medzinárodného kresťanského [[Webový portál|webového portálu]]. Hoci tento projekt nebol nakoniec zrealizovaný a dôkazy naznačujú len jeho čiastočnú realizáciu, v nasledujúcich rokoch vznikli platformy s podobným zameraním, vrátane CitizenGO.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malofejev | meno = Konštantín | titul = Zoznam projektov - príloha z uniknutého emailu adresovaného Alexejovi Komovovi | url = https://dossier.center/wp-content/uploads/2022/03/komov-029472930.pdf | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = Dossier Center | jazyk = ruština}}&lt;/ref&gt; Komov oficiálne pôsobil v CitizenGO minimálne do začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022,&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U mreži Agende | url = https://www.portalnovosti.com/u-mrezi-agende/ | vydavateľ = Portal Novosti | dátum prístupu = 2026-01-05 | priezvisko = Šimičević | meno = Hrvoje | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolowski|meno=Adam|titul=Reżim. Doniesienia z putinowskiej Polski|vydavateľ=Znak Koncept|rok=2023|isbn=8324086048|jazyk=pl}}&lt;/ref&gt; pričom na oficiálnej stránke bol uvádzaný ako člen [[Správna rada|správnej rady]] až do júna 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=About us|url=https://www.citizengo.org/en/about-us|periodikum=CitizenGO|dátum=2013-08-23|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|priezvisko=|dátum archivácie=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20230605015824/https://www.citizengo.org/en/about-us}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Малофеев (cropped).jpg|alt=Ruský oligarcha Konštantín Malofejev|náhľad|Ruský oligarcha [[Konštantín Malofejev]], zakladateľ a predseda Nadácie svätého Bazila Veľkého]]
Vznik CitizenGO je spojený s finančnou podporou z [[Rusko|Ruska]], ktorá organizácii umožnila rýchlu medzinárodnú expanziu. Ignacio Arsuaga požiadal v roku 2013 o štartovací [[kapitál]] ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]],&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unholy alliance: the far-right religious network attacking… | url = https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2022-09-25/unholy-alliance-the-far-right-religious-network-attacking-reproductive-and-lgbtq-rights | vydavateľ = TBIJ | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en | priezvisko = Kolektív autorov}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; ktorý je na západe pod [[Sankcia|sankciami]] za financovanie proruských separatistov v ukrajinskom Kryme a Donbase.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en|meno=Sergei|priezvisko=Titov}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Treasury Targets Additional Ukrainian Separatists and Russian Individuals and Entities | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jl9729 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Council regulation (EU) No 269/2014 | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2014/269/2025-05-15/eng | vydavateľ = eur-lex.europa.eu | dátum prístupu = 2026-01-05 | dátum vydania = 2014-03-17 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Malofejev podporil projekt sumou približne 100 000 [[Euro|eur]],&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia knihy|edícia=Wydanie I|titul=Szpiedzy Putina: jak ludzie Kremla opanowują Polskę|vydavateľ=Wydawnictwo WAB|rok=2024|miesto=Warszawa|isbn=978-83-8387-084-7|meno=Grzegorz|priezvisko=Rzeczkowski|jazyk=pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris i jego powiązania z kremlowską oligarchią | url = https://www.polityka.pl/tygodnikpolityka/spoleczenstwo/2137154,1,ordo-iuris-i-jego-powiazania-z-kremlowska-oligarchia.read | vydavateľ = www.polityka.pl | dátum vydania = 20211007T011000+0200 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = pl | meno = Grzegorz Rzeczkowski, Klementyna | priezvisko = Suchanow}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow | url = https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/ | vydavateľ = resetobywatelski | dátum vydania = 2022-01-24 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; V uniknutom návrhu [[Zmluva|zmluvy]] medzi Malofejevovou Nadáciou svätého Bazila Veľkého ({{V jazyku|eng|St. Basil the Great Foundation}}) a CitizenGO, v ktorom sa uvádza táto suma, sa zároveň konštatuje, že Malofejevova nadácia by mala získať miesto v dozornej rade CitizenGO.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WikiLeaks - The Intolerance Network | url = https://wikileaks.org/intolerancenetwork/files/13347 | vydavateľ = wikileaks.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V dôsledku tejto finančnej väzby a v súlade s návrhom zmluvy bol do správnej rady CitizenGO dosadený [[Alexej Komov]],&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Money Men Behind CitizenGO’s Anti-Rights Agenda | url = https://bylinetimes.com/2021/06/21/the-money-men-behind-citizengos-anti-rights-agenda/ | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en-GB | meno = Sian | priezvisko = Norris}}&lt;/ref&gt; Malofejevov zamestnanec a „veľvyslanec“ Svetového kongresu rodín ({{V jazyku|eng|World Congress of Families}}, WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] (OSN).&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=A Right-Wing International?|url=https://politicalresearch.org/2016/02/16/russian-social-conservatism-the-u-s-based-wcf-the-global-culture-wars-in-historical-context|periodikum=Political Research Associates|dátum=2016-02-16|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en|meno=Chrissy|priezvisko=Stroop}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Komov pôsobil ako kľúčový spojovací článok medzi [[Moskovský kremeľ|Kremľom]] a európskymi [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] a [[Fundamentalizmus|fundamentalistickými]] hnutiami.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = With Friends Like These: The Kremlin’s Far-Right and Populist Connections in Italy and Austria | url = https://carnegieendowment.org/research/2020/02/with-friends-like-these-the-kremlins-far-right-and-populist-connections-in-italy-and-austria?lang=en | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en | priezvisko = Weiss | meno = Andrew S.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://doi.org/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-01-05|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2017 došlo ku zmene v prezentácii organizácie HazteOír. Prestala byť uvádzaná ako zakladajúca organizácia CitizenGO a začala byť označovaná ako člen skupiny CitizenGO Group.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hazte Oír lleva su polémico autobús a Nueva York | url = https://www.levante-emv.com/sociedad/2017/03/22/hazte-oir-lleva-polemico-autobus-13663998.html | vydavateľ = Levante-EMV | dátum vydania = 2017-03-22 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = EP}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sobre nosotros - HazteOir.org Portal de Ayuda | url = https://hazteoir.helpscoutdocs.com/article/1423-conocenos | vydavateľ = hazteoir.helpscoutdocs.com | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; Niektoré médiá&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; to interpretovali ako zlúčenie a zánik HazteOír, avšak jej [[právna subjektivita]] zostala zachovaná.&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;

Organizácia uvádza, že postupne získala členov tímu v pätnástich [[Mesto (všeobecne)|mestách]] na troch [[Kontinent|kontinentoch]], ovplyvňuje [[Inštitúcia|inštitúcie]], [[Vláda|vlády]] a organizácie v približne 50 krajinách a umožňuje realizovať kampane v dvanástich jazykoch.&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://help.citizengo.org/article/906-about-us | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Postoj španielskej cirkvi ku HazteOír a El Yunque ==
[[Súbor:HazteOir.org-LOGO.jpg|náhľad|Logo ''HazteOír'']]
Španielska [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] sa postupne po roku 2010 verejne [[Dištancia|dištancovala]] od aktivít HazteOír, predovšetkým v súvislosti s jej  väzbami na tajné spoločenstvo El Yunque a od charakteru jej verejných kampaní, ktoré cirkevní predstavitelia považovali za rozdeľujúce a problematické z hľadiska cirkevného učenia aj spoločenského spolužitia. Tento postoj sa formoval na základe interných cirkevných analýz, rozhodnutí jednotlivých biskupov a neskôr aj súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali pravdivosti tvrdení o existencii a pôsobení El Yunque v [[Španielsko|Španielsku]].&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RECOMENDADO: El informe sobre El Yunque que la Conferencia Episcopal Española encargó en 2010 | url = https://laicismo.org/recomendado-el-informe-sobre-el-yunque-que-la-conferencia-episcopal-espanola-encargo-en-2010/ | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=El lobby ultraderechista español que mueve los hilos del movimiento antigay en México|url=https://elpais.com/internacional/2016/09/24/mexico/1474701661_252876.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-09-24|dátum prístupu=2026-01-06|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jacobo|priezvisko=García}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Califican de 'muy positivo' que los obispos se hayan pronunciado por primera vez en público sobre el Yunque | url = https://www.elconfidencialdigital.com/religion/articulo/conferencia-episcopal/Califican-positivo-CEE-pronunciado-Yunque/20180301212805016197.html | vydavateľ = Religión Confidencial | dátum vydania = 2018-03-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Arzobispado de Toledo también prohíbe a HazteOir promover sus actividades en la diócesis | url = https://www.periodistadigital.com/cultura/religion/espana/20150326/arzobispado-toledo-prohibe-hazteoir-promover-actividades-diocesis-noticia-689400796548/ | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Jesús | priezvisko = Bastante}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «El informe López Luengos no daña la imagen de HazteOír» dice la Justicia Española | url = https://infovaticana.com/2014/06/02/hazteoir-yunque/ | dátum vydania = 2014-06-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | priezvisko = Collins | meno = Michael | vydavateľ = infovaticana.com}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- Sumarizácie popísáného nižšie a výber zdrojov --&gt;

=== Správy z roku 2010 ===
Kľúčovým momentom bol rok 2010, keď Konferencia biskupov Španielska ({{V jazyku|spa|Conferencia Episcopal Española}}, CEE) prostredníctvom svojej Komisie pre náuku viery poverila vypracovaním internej [[Analýza (rozbor)|analýzy]] o pôsobení El Yunque v španielskom katolíckom laickom prostredí.&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Qué es el Yunque y qué se sabe de sus posibles vínculos con Vox y Abascal? | url = https://www.lavanguardia.com/politica/20230222/8775597/que-yunque-que-posibles-vinculos-vox-abascal.html | vydavateľ = lavanguardia.com | dátum prístupu = 2026-01-06 | priezvisko = Calvet | meno = Josep M. | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; Výsledný dokument, známy ako ''El Transparente de la Catedral de Toledo'' (odkaz na [[Barok|barokový]] [[Oltár|oltárny]] prvok [[Toledo|toledskej]] katedrály zmámej unikátnym prívodom svetla a efektom „transparentnosti“),&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lottman|meno=Herbert|titul=Toledo|periodikum=The New York Times|dátum=1970-10-25|url=https://www.nytimes.com/1970/10/25/archives/article-6-no-title-a-visit-to-toledo.html|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transparent | url = https://www.catedralprimada.es/en/info/museos/el-transparente- | vydavateľ = catedralprimada.es | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20260115032602/https://www.catedralprimada.es/en/info/museos/el-transparente- | dátum archivácie = 2026-01-15 }}&lt;/ref&gt; vypracoval filozof Fernando López Luengos na základe svedectiev bývalých členov, dokumentov a konzultácií s [[Cirkev|cirkevnými]] autoritami.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;
[[Súbor:Bandera de El Yunque.svg|alt=Jedna z vlajok organizácie Yunque|náhľad|Jedna z vlajok organizácie ''El Yunque'']]
Správa poukazovala nielen na organizačné a personálne prepojenia El Yunque s viacerými združeniami, vrátane HazteOír, ale aj na [[Ideológia|ideologické]] a strategické ciele tejto tajnej organizácie.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Yunque: su juramento, su rito de iniciación y su estrategia paramilitar | url = https://contralinea.com.mx/interno/semana/el-yunque-su-juramento-su-rito-de-iniciacion-y-su-estrategia-paramilitar/ | dátum vydania = 2021-08-10 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Nancy | priezvisko = Flores}}&lt;/ref&gt; El Yunque je v nej opísaný ako štruktúra usilujúca sa o dlhodobé nadobudnutie politickej a spoločenskej [[Moc|moci]] s cieľom presadiť formu [[Teokracia|teokratického]] usporiadania, v ktorom by [[štát]] a [[spoločnosť]] podliehali nábožensky definovanej autorite. Tento cieľ je podľa správy sprevádzaný [[Staviteľstvo|mesianistickým]] diskurzom, v ktorom je vlastná činnosť organizácie prezentovaná ako misia na „obnovu [[Kresťanstvo|kresťanského]] poriadku.“&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = López Luengos | meno = Fernando | titul = El Transparente de la catedral de Toledo | url = https://infovaticana.com/wp-content/uploads/2014/05/Informe-yunque.pdf | dátum vydania = 2010-04 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;

Dokument zároveň opisuje dominančný a kontrolný charakter El Yunque, ktorý sa prejavuje prostredníctvom prísnej vnútornej hierarchie, prísah absolútnej [[Lojálnosť|lojality]], používania [[Pseudonym|pseudonymov]], systematickej tajnosti a metód sledovania a infiltrácie do občianskych, politických a cirkevných štruktúr. Správa kritizuje tieto praktiky ako nezlučiteľné s kresťanskou [[Etika|etikou]] [[Pravdivosť|pravdivosti]] a [[slobody]] [[Svedomie|svedomia]] a upozorňuje, že využívanie legitímnych tém ako ochrana [[Život|života]] či [[Rodina|rodiny]], slúži podľa jej záverov často ako prostriedok na nábor a [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]].&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;

=== Praktické dôsledky na diecéznej úrovni ===
CEE správu nezverejnila ako oficiálne [[Doktrína|doktrinálne]] stanovisko, ale sprístupnila ju všetkým [[Biskup|biskupom]]. Cirkevná hierarchia sa v tom čase priklonila k prístupu, podľa ktorého mali jednotliví biskupi konať podľa vlastného pastoračného úsudku, pričom viacerí z nich už predtým žiadali predstaviteľov El Yunque, aby upustili od tajného spôsobu fungovania.&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un obispo español alerta de la infiltración de la sociedad secreta El Yunque en España | url = https://www.libertaddigital.com/espana/2015-03-02/el-obispo-rico-paves-la-sociedad-secreta-el-yunque-existe-y-esta-infiltrada-en-espana-1276542093/ | vydavateľ = Libertad Digital | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es-ES | meno = Libertad | priezvisko = Digital}}&lt;/ref&gt;

Na [[Diecéza (biskupstvo)|diecéznej]] úrovni sa dištancovanie prejavilo najmä zákazom využívania cirkevných priestorov pre aktivity HazteOír a s ňou spojených iniciatív v niektorých diecézach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Obispado de Getafe confirma la prohibición a Hazteoir y Derecho a Vivir a utilizar la diócesis para promover sus actividades | url = https://www.religiondigital.org/espana/Obispado-Getafe-Hazteoir-Derecho-Vivir_0_1663933625.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2015-03-10 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=El lobby ultraderechista español que mueve los hilos del movimiento antigay en México|url=https://elpais.com/internacional/2016/09/24/mexico/1474701661_252876.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-09-24|dátum prístupu=2026-01-06|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jacobo|priezvisko=García}}&lt;/ref&gt; Pomocný biskup José Rico Pavés napríklad charakterizoval tieto skupiny ako „neointegristické“ a uviedol, že ich metódy narúšajú cirkevnú jednotu a [[Dôvera|dôveru]] medzi veriacimi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los obispos se amilanan y eluden expulsar oficialmente a la sociedad secreta ultracatólica El Yunque | url = https://www.eldiario.es/sociedad/obispos-consideran-neointegristas-hazteoir-yunque_1_2633474.html | vydavateľ = elDiario.es | dátum vydania = 2015-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Jesús | priezvisko = Bastante}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quién es José Rico Pavés, obispo de Asidonia-Jerez | url = https://www.religiondigital.org/5w/Jose-Rico-Paves-obispo_0_2364363546.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = María Gómez / | priezvisko = ARAS}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 CEE počas [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencie]] po zasadnutí Stálej komisie opätovne zdôraznila, že tajné spolky sú nezlučiteľné s katolíckou [[Ekleziológia|ekleziológiou]]. [[Hovorca]] CEE José María Gil Tamayo v tejto súvislosti vyhlásil, že cirkev môže spolupracovať výlučne prostredníctvom „zákonných a transparentných prostriedkov“ a že subjekty konajúce v rozpore s [[Ústava|ústavným]] poriadkom a princípmi otvorenosti nemajú v cirkevných štruktúrach miesto.&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;

=== Súdne spory a potvrdenie záverov správy ===
Zverejnenie informácií o El Yunque a ich šírenie v médiách viedlo k viacerým [[Súd|súdnym]] sporom. Najvýznamnejší bol [[Občianske právo procesné|civilný proces]] z rokov 2013 až 2014, v ktorom HazteOír žalovalo autora správy Fernanda Lópeza Luengosa pre údajné porušenie práva na [[česť]] (ochrana dobrej povesti). [[Rozsudok]] z 19. mája 2014 madridský súd [[Žaloba|žalobu]] zamietol a konštatoval, že sporné [[Tvrdenie|tvrdenia]] sú „v podstatných rysoch pravdivé,“ týkajú sa otázok [[Verejný záujem|verejného záujmu]] a nepredstavujú neoprávnený zásah do [[Povesť|povesti]] organizácie. Súd pritom uznal existenciu El Yunque a prepojenia niektorých členov vedenia HazteOír na toto tajné [[spoločenstvo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El coordinador de 'Cañas por España' y una figura ascendente de Vox Madrid captaron jóvenes en “asociaciones tapadera” para El Yunque | url = https://www.lamarea.com/2019/05/24/el-coordinador-de-canas-por-espana-y-una-figura-ascendente-de-vox-madrid-captaron-jovenes-en-asociaciones-tapadera-para-el-yunque/ | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Adolfo | priezvisko = Moreno | vydavateľ = Lamarea}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una investigación de una ONG señala que dirigentes de Vox captaron jóvenes para la secta de El Yunque | url = https://www.elmundo.es/espana/2019/05/24/5ce7e81a21efa0bf108b4611.html | vydavateľ = Elmundo | dátum vydania = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Daniel J. | priezvisko = Ollero}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Una jueza destapa los vínculos entre la secta secreta El Yunque y 'ultras' de Hazte Oír | url = https://www.elconfidencial.com/espana/2014-05-30/una-jueza-destapa-los-vinculos-entre-la-secta-secreta-el-yunque-y-los-ultras-de-hazte-oir_138569/ | vydavateľ = elconfidencial.com | dátum vydania = 2014-05-30 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = José Luis | priezvisko = Lobo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La Justicia da por “acreditada” la relación de miembros de Hazte Oír con la sociedad secreta y paramilitar El Yunque | url = https://www.elplural.com/sociedad/religion/la-justicia-da-por-acreditada-la-relacion-de-miembros-de-hazte-oir-con-la-sociedad-secreta-y-paramilitar-el-yunque_40776102 | vydavateľ = El Plural | dátum vydania = 2014-05-28 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = José María | priezvisko = Garrido}}&lt;/ref&gt;

Ďalšie [[Žaloba|žaloby]] iniciované HazteOír proti [[Novinár|novinárom]] a kritikom v súvislosti s El Yunque boli buď stiahnuté, alebo zamietnuté, čo posilnilo váhu záverov cirkevnej správy z roku 2010.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Quién son Abogados Cristianos?: el martillo de la secta ultracatólica El Yunque que exige la dimisión de Héctor de Miguel | url = https://spanishrevolution.net/quien-son-abogados-cristianos-el-martillo-de-la-secta-ultracatolica-el-yunque-que-exige-la-dimision-de-hector-de-miguel/ | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | priezvisko = Jiménez | meno = Ricard | vydavateľ = Spanish revolution}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hazte Oír, Citizen Go, Abogados Cristianos… las mil caras de la secta ultracatólica el Yunque en España | url = https://asturiaslaica.com/2021/08/14/hazte-oir-citizen-go-abogados-cristianos-las-mil-caras-de-la-secta-ultracatolica-el-yunque-en-espana/ | vydavateľ = Asturias Laica | dátum vydania = 2021-08-14 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Eli Abran | priezvisko = dice}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HazteOir acudió al juez para obligar a Google a eliminar los enlaces que lo vinculan con la sociedad secreta El Yunque | url = https://www.infolibre.es/politica/hazteoir-acudio-juez-obligar-google-eliminar-enlaces-vinculan-sociedad-secreta-yunque_1_1211804.html | vydavateľ = infoLibre | dátum vydania = 2021-10-15 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = es | meno = Diana | priezvisko = Cariboni | priezvisko2 = Vílchez | meno2 = Dánae}}&lt;/ref&gt;

== Finacovanie ==
CitizenGO verejne tvrdí, že je financovaná výlučne z malých individuálnych darov a neprijíma podporu od [[Politická strana|politických strán]] ani [[Korporácia|korporácií]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO, la plataforma de participación ciudadana, celebra 10 años defendiendo la vida, la familia y la libertad | url = https://www.elconfidencialdigital.com/articulo/tendencias/citizengo-plataforma-participacion-ciudadana-celebra-10-anos-defendiendo-vida-familia-libertad/20230619164453592750.html | vydavateľ = Confidencial Digital | dátum vydania = 2023-06-19 | dátum prístupu = 2023-07-18 | jazyk = es | meno = Blanca | priezvisko = González}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Investigatívne médiá a [[Mimovládna organizácia|mimovládne organizácie]] však opakovane poukázali na komplexnejší model [[Financovanie|financovania]], ktorý zahŕňa kombináciu [[Crowdfunding|crowdfundingu]] a významných príspevkov od bohatých [[Jednotlivec|jednotlivcov]] a [[Nadácia|nadácií]].&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; 

Podľa správ Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) dosiahli celkové [[Príjem|príjmy]] CitizenGO spoločne so sesterskou HazteOír v rokoch 2009 až 2018 približne 32,7 milióna&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality &amp; Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}&lt;/ref&gt; a v rokoch 2019 až 2023 dosiahlo celkovú výšku 27,9 milióna amerických [[Dolár|dolárov]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;  EPF konštatuje, že ich rozpočet v posledných rokoch stabilne rástol. Rozpočet samotnej nadácie CitizenGO bol v roku 2024 podľa Registra transparentnosti ({{V jazyku|eng|Transparency register}}) [[Európska únia|Európskej únie]] 5 333 133 [[Euro|eur]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO - organization detail | url = https://transparency-register.europa.eu/search-register-or-update/organisation-detail_en | vydavateľ = Transparency register, European Union | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Počiatočný rozpočet organizácie v roku 2013 bol približne 600 000 eur.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;
[[Súbor:Brian S. Brown.jpg|alt=Výkonný riaditeľ Národnej organizácie pre manželstvo Brian S. Brown|náhľad|Výkonný riaditeľ Národnej organizácie pre manželstvo Brian S. Brown na zhromaždení v Madisone. Letné turné za manželstvo]]
Medzi identifikovaných donorov patrili viacerí európski, [[Latinská Amerika|latinskoamerickí]] a ruskí podnikatelia, ako aj osoby prepojené na [[Konzervativizmus|konzervatívne]] politické a [[Náboženstvo|náboženské]] siete. Tento zoznam zahŕňa ruského [[Oligarchia|oligarchu]] [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]] (cez St. Basil the Great Foundation), mexického miliardára Patricka Slima, amerických kresťanských pravicových aktivistov ako Brian Brown (cez National Organisation For Marriage a ActRight Action), Lucu Volontè (cez ''Fondazione Novae Terrae'', spojenú s [[Kauza|kauzou]] tzv. „Azerbajdžanskej práčky peňazí“), Davida Álvareza, Isidora Álvareza , Esther Koplowitz či José Luisa Boneta.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

Podľa ''OpenDemocracy'' CitizenGO fungovala ako de facto „Super PAC“ pre španielsku [[Krajná pravica|krajne pravicovú]] stranu Vox, pričom mala umožňovať obchádzanie [[Zákon (právo)|zákonných]] limitov na politické dary prostredníctvom siete [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]]. Zároveň uvádzajú, že CitizenGO získavala fundraisingové a technologické poradenstvo od americkej organizácie ActRight Action, ktorá sa sama označovala za „zúčtovacie stredisko pre konzervatívne aktivity.“ Tieto služby mal poskytovať Darian Rafie, ktorého financovanie podľa vyjadrení Ignacia Arsuagu zabezpečoval Brian Brown.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Finanzen der extremen Rechten: Die Anti-Europäer|url=https://taz.de/Finanzen-der-extremen-Rechten/!5588839/|periodikum=Die Tageszeitung: taz|dátum=2019-05-02|dátum prístupu=2026-01-07|issn=0931-9085|jazyk=de|meno=Patricia|priezvisko=Hecht|meno2=Alexander|priezvisko2=Nabert}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;

== Aktivita ==
[[Súbor:20-11-2019. 500.000+ signatures against LGTB in Disney. Orlando.jpg|náhľad|V roku 2020 sa CitizenGO zúčastnilo na zhromaždení partnerov spoločnosti Disney, kde pred generálnym riaditeľom spoločnosti Disney Bobom Chapekom verejne odsúdilo pokus o indoktrináciu detí [[LGBT]].]]CitizenGO sa prezentuje ako [[komunita]] aktívnych [[Občan|občanov]] so zámerom slúžiť spoločnosti v oblasti ochrany a podpory [[Život|života]], [[Rodina|rodiny]] a (náboženskej) [[Sloboda|slobody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.aciprensa.com/noticias/alvaro-zulueta-citizengo-defiende-la-vida-la-dignidad-de-la-persona-la-familia-y-la-libertad-65366/ | titul = Álvaro Zulueta: CitizenGo defiende la vida, la dignidad de la persona, la familia y la libertad | dátum prístupu = 2026-01-05 | vydavateľ = aciprensa.com | jazyk = španielčina}}&lt;/ref&gt;

Zameriava sa primárne na online [[Petícia|petície]] a kampane na mobilizáciu podporovateľov proti [[Potrat|potratom]], [[LGBT|LGBTQ+]] právam a [[Sekularizmus|sekularizmu]], čím centralizuje globálne [[Protest|protesty]] prostredníctvom miliónov [[Podpis|podpisov]] a digitálnych nástrojov.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Súčasne realizuje offline akcie, ako sú protestné autobusy a lietadlá s kontroverznými sloganmi proti [[Transrodový človek|transrodovým]] právam a “[[Gender (rod)|gender]] vzdelávaniu,“ čo často vyvoláva verejné kontroverzie a protesty.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; Organizácia ďalej ovplyvňuje legislatívu v [[Afrika|Afrike]] a [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] prostredníctvom kampaní proti potratom a [[Sexuálna výchova|sexuálnej výchove]], kde petíciami a [[Lobing|lobingom]] prispieva k zatváraniu [[Klinika (zdravotnícke zariadenie)|kliník]] a blokovaniu vzdelávacích programov v krajinách ako [[Keňa]], [[Ghana]] alebo [[Mexiko]].&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Spolupracuje tiež s medzinárodnými sieťami ako Svetový kongres rodín na šírenie anti-právnych naratívov, kde koordinuje globálne kampane proti LGBTQ+ právam a reprodukčným slobodám, často v aliancii s [[Krajná pravica|krajne pravicovými]] skupinami.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;

Petičná platforma CitizenGO funguje podobne ako iné rovnako zamerané [[Webová stránka|webové stránky]] na [[Internet|internete]]. Návštevníci si vyberú kauzu, s ktorou sa stotožňujú. V prípade online [[Petícia|petície]] sa k nej môžu pripojiť priamo podpísaním formulára tak, že pridajú svoje osobné údaje - meno a mailovovú adresu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== CitizenGO na Slovensku ==
Slovenská pobočka CitizenGO, občianske združenie CitizenGO Slovensko, bola zaregistrovaná v júni 2017 so sídlom v [[Poprad|Poprade]].&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra - CitizenGO Slovensko | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109431343029694 | dátum prístupu = 2026-01-07 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií}}&lt;/ref&gt; Od svojho založenia je jej predsedníčkou Miriam Kuzárová,&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020 | url = https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk-SK | meno = Denník | priezvisko = N}}&lt;/ref&gt; členka [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH), za ktoré kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KDH nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta | url = https://www.sme.sk/domov/c/kdh-prezidentske-volby-kandidat-rokovanie | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]]&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; a vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|voľbách v roku 2022]] na poslankyňu [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam: Voľby do VÚC 2022 - Správy | url = https://volby.aktuality.sk/volby-do-vuc/kandidat-miriam-kuzarova-34/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Absolvovala [[postgraduálne štúdium]] na Medzinárodnom teologickom inštitúte ({{V jazyku|eng|International Theological Institute}}, ITI) v Rakúsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam Kuzárová | url = https://sk.linkedin.com/in/miriamkuzarova | dátum prístupu = 2026-01-07 | vydavateľ = LinkedIn}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miriam Kuzárová | url = https://zastolom.sk/author/miriam/ | dátum vydania = 2015-08-31 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk =  | vydavateľ = zastolom.sk}}&lt;/ref&gt; Spolu s manželom Tomášom Kuzárom, predsedom Fóra kresťanských inštitúcií,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fórum kresťanských inštitúcií povedie aj ďalšie tri roky Tomáš Kuzár | url = https://www.lumen.sk/aktualita/forum-krestanskych-institucii-povedie-aj-dalsie-tri-roky-tomas-kuzar.html | vydavateľ = lumen.sk | dátum prístupu = 2026-01-07 | priezvisko = SCR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predsedníctvo – FKI | url = https://fki.sk/o-nas/predsednictvo_2/ | vydavateľ = Fórum kresťanských inštitúcií | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240805195013/https://fki.sk/o-nas/predsednictvo_2/}}&lt;/ref&gt; založila portál kresťanských podujatí ''vyveska.sk''.&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt;

Ďalšou osobou pôsobiacou v rámci CitizenGO Slovensko je Matúš Hagara,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petíciu proti zavedeniu potratovej tabletky podpísalo takmer 12-tisíc ľudí, Hagara zo CitizenGO posiela Dolinkovej silný odkaz - | url = https://sita.sk/vzdravotnictve/peticiu-proti-zavedeniu-potratovej-tabletke-podpisalo-takmer-12-tisic-ludi-hagara-zo-citizengo-posiela-dolinkovej-silny-odkaz/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = SITA}}&lt;/ref&gt; ktorý zastáva funkciu riaditeľa kampaní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2023 | url = https://www.youtube.com/watch?v=XZR5r0fePqM | dátum vydania = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | priezvisko = Inštitút Ladislava Hanusa}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO bolo partnerom tohtoročného pochodu Bratislava za život🇸🇰 Vystúpil aj náš kampaňový riaditeľ na Slovensku, Matúš Hagara. | url = https://www.facebook.com/reel/1501266727350530/ | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk | vydavateľ = CitizenGO Slovensko}}&lt;/ref&gt; V minulosti bol členom predsedníctva [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS), mládežníckej organizácie KDH.&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matúš Hagara | url = https://hanusovedni.sk/en/speakers/490/mat%C3%BA%C5%A1-hagara/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-03-10 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Je absolventom Medzinárodného teologického inštitútu v Rakúsku, [[Kolégium Antona Neuwirtha|Kolégia Antona Neuwirtha]] a členom Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matúš Hagara | url = https://www.postoj.sk/autor/matus-hagara | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt;

== Význačné kampane ==

=== Spojené štáty ===

==== ''DC Comics'' ====
V roku 2019 spustilo CitizenGO petíciu proti [[Komiks|komiksovej]] sérii s náboženskou satirou ''Second Coming'' (dosl. 'druhý príchod'), ktorá zobrazovala [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako pomocníka [[Superhrdina|superhrdinu]]. Petícia, ktorú podpísalo viac než 200 000 ľudí, označovala dielo za „rúhačské“ a vyzývala ''[[DC Comics]]'' na zrušenie jeho vydania. V reakcii na verejný tlak, umocnený mediálnym pokrytím vrátane spravodajstva ''[[Fox Broadcasting Company|Fox News]]'', ''DC Comics'' sériu krátko pred plánovaným vydaním 6. marca 2019 zrušilo. Tvorcovia komiksu následne získali späť [[Autorské právo|autorské práva]] a dielo vydali prostredníctvom nezávislého vydavateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Flood|meno=Alison|titul=DC cancels comic where Jesus learns from superhero after outcry|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2019-02-19|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/books/2019/feb/19/dc-cancels-comic-where-jesus-learns-from-superhero-after-outcry|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Reinstein|meno=Julia|titul=DC Has Dropped Its Comic About Jesus After Backlash From Conservative Christians|periodikum=BuzzFeed News|vydavateľ=BuzzFeed, Inc.|dátum=2019-02-20|url=https://www.buzzfeednews.com/article/juliareinstein/dc-comics-jesus-christ-second-coming-conservative-christian|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
==== ''Netflix'' ====
[[Súbor:Netflix - “Porta dos Fundos” (EEUU).jpg|náhľad|Petícia proti brazílskemu komediálnemu špeciálu ''The First Temptation of Christ''|alt=Petícia proti brazílskemu komediálnemu špeciálu The First Temptation of Christ]]CitizenGO iniciovalo viacero petícií namierených proti obsahu ''[[Netflix|Netflixu]]''.

V roku 2018 skupina spustila petíciu proti brazílskemu komediálnemu špeciálu ''The First Temptation of Christ'' (dosl. 'prvé pokušenie Krista') od skupiny Porta dos Fundos (dosl. 'zadný vchod''&lt;nowiki/&gt;'''). Dielo zobrazovalo [[Ježiš Kristus|Ježiša]] ako [[Homosexuál|homosexuála]], [[Mária (matka Ježiša)|Máriu]] ako cudzoložnicu a [[Apoštol|apoštolov]] ako [[Alkoholizmus|alkoholikov]]. Petícia získala viac než 240 000 podpisov a žiadala odstránenie špeciálu z platformy, pričom ho označila za „jasný útok na kresťanstvo pred príchodom vianoc.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Clark|meno=Travis|titul=Netflix is facing backlash over a Christmas comedy special that depicts Jesus as gay, and one petition has over 1.7 million signatures|periodikum=Business Insider|vydavateľ=Axel Springer SE|dátum=2019-12-16|url=https://www.businessinsider.com/netflix-faces-backlash-over-comedy-special-depicting-jesus-as-gay-2019-12|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2020 CitizenGO kritizovalo francúzsky film ''Cuties'' pre jeho údajne sexualizované zobrazenie mladých predstaviteliek prostredníctvo kampane na Twitter. Aktivita bola súčasťou širšej kampane, ktorá získala viac než 600 000 podpisov prostredníctvom Change.org a vyzývala na bojkot ''Netflixu''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=This article is more than 5 years old Cuties controversy sparks #CancelNetflix campaign|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/film/2020/sep/11/cuties-mignonnes-controversy-cancel-netflix-campaign|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2020-09-11|issn=0261-3077|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:21.07.2021 Signatures delivery in Netflix HQs to -StopParadisePD - 51338114505.jpg|náhľad|Odovzdávanie podpisov v centrále Netflix k petícii za odstránenie epizódy ''Trigger Warning''|alt=Odovzdávanie podpisov v centrále Netflix k petícii za odstránenie epizódy Trigger Warning]]

V roku 2021 CitizenGO prostredníctvom petície požadovalo odstránenie epizódy ''Trigger Warning'' (dosl. 'upozornenie na citlivý obsah') z animovaného seriálu ''Paradise P.D.'', ktorá zobrazovala Ježiša v násilných scénach. Kampaň získala viac než 510 000 podpisov z celého sveta. Kampaň sprevádzali protesty CitizenGO a reklamná autobusová kampaň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNPRECEDENTED attacks on CitizenGO | url = https://go.citizengo.org/EN_ROW-2021-07-21-Global-OT-CS-203720-EPF_Hearing_2-EPF_Hearing_2_LP-OTD-ROW.html | vydavateľ = CitizenGO | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

'''''Roe vs. Wade'''''

V júni 2022 CitizenGO mobilizovalo prostredníctvom konferencií [[Organizácia Spojených národov|OSN]], online petícií a ďalších aktivít na podporu zrušenia rozhodnutia v prípade ''Roe vs. Wade'' z roku 1973, ktorým [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] uznal ústavné právo na [[potrat]].&lt;ref name=&quot;:36&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=González|meno=Blanca|titul=CitizenGO, la plataforma de participación ciudadana, celebra 10 años defendiendo la vida, la familia y la libertad|periodikum=Confidencial Digital|dátum=2023-06-19|url=https://www.elconfidencialdigital.com/articulo/tendencias/citizengo-plataforma-participacion-ciudadana-celebra-10-anos-defendiendo-vida-familia-libertad/20230619164453592750.html|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;

Najvyšší súd USA napokon rozhodnutie zrušil v prípade ''Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization'', pričom poukázal na absenciu hlbokých historických koreňov práva na potrat v americkej právnej tradícii.&lt;ref name=&quot;:36&quot; /&gt; Rozhodnutie presunulo reguláciu potratov na jednotlivé [[Štát (Spojené štáty)|štáty]] a výrazne prehĺbilo [[Polarizácia|polarizáciu]] medzi zástancami a odporcami potratov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Roe v Wade: US Supreme Court ends constitutional right to abortion|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=BBC News|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2022-06-24|issn=2421-3667|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-61928898|dátum prístupu=2026-01-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
==== Disney ====
[[Súbor:20-11-2019. 500.000+ signatures against LGTB in Disney. Orlando - 49099117952.jpg|náhľad|Kampaň CitizenGO proti Disney, [[Orlando (Florida)|Orlando]], [[Florida]]|alt=Kampaň CitizenGO proti Disney, Orlando, Florida]]
Na stretnutí akcionárov Disney v roku 2020 položila generálnemu riaditeľovi spoločnosti Disney Bobovi Chapekovi otázku katolícka aktivistka, ktorá zastupovala CitizenGO. Ako súčasť svojej otázky sa pýtala: „Nie je možno čas prehodnotiť, čo môžete urobiť pre to, aby bol Disney viac priateľský k rodinám, aby bol bezpečný pre ľudí na celom svete, nielen pre jednu konkrétnu menšinu?.“ Tvrdila tiež, že petíciu, ktorá žiada spoločnosť Disney, aby vo svojich parkoch nekonala podujatia gay pride, podpísalo takmer 700 000 ľudí. Petícia na webovej stránke CitizenGO s názvom: „Zastavte LGBT indoktrináciu v Disneylande“ mala v tom čase vyše 400 000 podpisov. CitizenGO ju spustilo v reakcii na Pride, ktorý hostil Disneyland v [[Paríž|Pariží]] v roku 2019 a naplánoval to urobiť aj v roku 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Disney sľubuje 'záväzok' voči LGBT komunite: 'Chceme zastupovať naše publikum'|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=BBC News|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2020-03-13|url=https://www.bbc.com/news/newsbeat-51871026|issn=2421-3667|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:26-11-2018 -FreeAsiaBibi.jpg|náhľad|Kampaň za oslobodenie Asie Bibi|alt=Kampaň za oslobodenie Asie Bibi]]

=== Pakistan ===
CitizenGO zorganizovalo kampaň na podporu [[Kresťanstvo|kresťanskej]] aktivistky Asie Bibi, [[Pakistan|pakistanskej]] kresťanky odsúdenej v roku 2010 na trest smrti za rúhanie podľa pakistanského trestného zákona. Kampaň získala viac ako 200 000 podpisov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po niekoľkých rokoch medzinárodného diplomatického tlaku a aktivít viacerých [[Nezisková organizácia|neziskových organizácií]] bola Asia Bibi po približne ôsmich rokoch strávených v cele smrti v roku 2018 oslobodená Najvyšším súdom Pakistanu. Následne odcestovala do [[Kanada|Kanady]], ktorá jej udelila dočasný pobyt, kde sa znovu stretla so svojou rodinou, ktorá tam žila pod utajenou identitou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Agence France-Presse|titul=Pakistanská prezidentka Asia Bibi obvinená z rúhania sa túži vrátiť domov|periodikum=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/world/2020/feb/25/asia-bibi-the-pakistani-christian-exiled-to-canada-still-dreams-of-going-home|dátum prístupu=2026-01-15|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|dátum=2020-02-26|issn=0261-3077|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Tento článok je starší ako 6 rokov Asia Bibi pricestovala do Kanady po odchode z Pakistanu|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|miesto=Londýn|url=https://www.theguardian.com/world/2019/may/08/asia-bibi-arrives-in-canada-after-leaving-pakistan|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2019-05-08|issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

=== Sudán ===
V roku 2017 CitizenGO zhromaždilo viac než 400 000 podpisov pod petíciu za prepustenie [[Česko|českého]] kresťanského humanitárneho pracovníka Petra Jaška, ktorý bol zatknutý v [[Sudán|Sudáne]] v decembri 2015.Jašek, spolu s dvoma kresťanskými [[Pastor|pastormi]] a jedným sudánskym [[Aktivizmus|aktivistom]], čelil obvineniam vrátane [[Špionáž|špionáže]], financovania povstaleckých skupín a sprisahania proti štátu, ktoré súviseli s jeho pomocou dieťaťu zranenému sudánskou políciou v Darfúre. Hoci bol Jašek odsúdený na 20 rokov väzenia, vo februári 2017 dostal milosť a bol prepustený po intenzívnych diplomatických rokovaniach českej vlády.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Českého misionára odsúdili v Sudáne na 20 rokov väzenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-30|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/svet/c/ceskeho-misionara-odsudili-v-sudane-na-20-rokov-odnatia-slobody|dátum prístupu=2026-01-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Johnstone|meno=Chris|titul=Diplomatic triumph releases Czech Christian from Sudan ordeal|periodikum=Radio Prague International|miesto=Praha|dátum=2017-02-27|url=https://english.radio.cz/diplomatic-triumph-releases-czech-christian-sudan-ordeal-8199525|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lazarová|meno=Daniela|titul=400,000 sign petition for Czech imprisoned in Sudan|periodikum=Radio Prague International|miesto=Praha|dátum=2017-02-20|url=https://english.radio.cz/400000-sign-petition-czech-imprisoned-sudan-8200181|dátum prístupu=2026-01-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Cárdenas|meno=Nicolás|titul=Petr Jasek, tras ser liberado en Sudán: 'La campaña de CitizenGO ha sido muy importante'|periodikum=Actuall|dátum=2017-02-27|dátum archivácie=2017-03-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20170310164420/https://www.actuall.com/persecucion/petr-jasek-tras-ser-liberado-en-sudan-la-campana-de-citizengo-ha-sido-muy-importante/|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;

=== Argentína ===
[[Súbor:CitizenGO - 52244001672.jpg|náhľad|Kampaň za zachovanie televízneho kanála ''EWTN''|alt=Kampaň za zachovanie televízneho kanála EWTN]]V auguste 2022 CitizenGO doručilo takmer 70 000 podpisov do kancelárie spoločnosti ''DirecTV'' v [[Buenos Aires]], pričom vyzvalo firmu na zachovanie [[Katolicizmus|katolíckeho]] televízneho kanála ''EWTN'' v jej programovej ponuke. Petícia argumentovala, že vyradenie tohoto kanála by negatívne zasiahlo približne päť miliónov katolíckych domácností v [[Argentína|Argentíne]], [[Čile]], [[Kolumbia|Kolumbii]], [[Ekvádor|Ekvádore]], [[Peru]], [[Uruguaj|Uruguaji]] a na viacerých [[Karibské ostrovy|karibských ostrovoch]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Entregan casi 70 mil firmas a DirecTV pidiendo que no saquen a EWTN de su programación|periodikum=ACI Prensa|dátum=2022-07-26|url=https://www.aciprensa.com/noticias/94901/entregan-casi-70-mil-firmas-a-directv-pidiendo-que-no-saquen-a-ewtn-de-su-programacion|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=es|vydavateľ=EWTN News Inc.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Jaromezuk|meno=Andres|titul=Viewers Are Outraged&quot;: DirecTV Latin America to Remove EWTN from Platform|periodikum=ChurchPOP|vydavateľ=EWTN News Inc.|dátum=2022-06-22|url=https://www.churchpop.com/viewers-are-outraged-directv-latin-america-to-remove-ewtn-from-platform/|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

''DirecTV'' pôvodne plánovalo kanál vyradiť, no po kampani svoje rozhodnutie prehodnotilo a zrušilo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ramos|meno=David|titul=DirecTV asegura que EWTN seguirá en su programación|periodikum=ACI Prensa|vydavateľ=EWTN News, Inc.|dátum=2022-07-30|url=https://www.aciprensa.com/noticias/94980/directv-asegura-que-ewtn-seguira-en-su-programacion|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;

Televízna sieť ''EWTN'' čelí dlhodobo kritike aj konzervatívnych kruhov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Jenkins|meno=Jack|titul=From the Bible Belt, EWTN shapes world Catholic news|periodikum=Religion News Service|dátum=2019-01-14|url=https://religionnews.com/2019/01/14/from-the-bible-belt-ewtn-shapes-world-catholic-news/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=White|meno=Christopher|titul=Pope Francis issues thinly veiled criticism of EWTN, comments on gender ideology|periodikum=National Catholic Reporter|dátum=2021-09-21|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-issues-thinly-veiled-criticism-ewtn-comments-gender-ideology|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Pápež František nepriamo kritizoval ''EWTN'' za opakované útoky voči jeho osobe, ktoré označil za neprimerané a škodlivé pre Cirkev.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=O’Connell|meno=Gerard|titul=Pope Francis responds to attacks from EWTN, other church critics: 'They are the work of the devil.'|periodikum=America The Jesuit Review|vydavateľ=America Press Inc.|dátum=2021-09-21|url=https://www.americamagazine.org/faith/2021/09/21/pope-francis-ewtn-critics-241472/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Kritika súvisela aj s priestorom poskytovaným neskôr exkomunikovanému&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|titul=Vatican excommunicates former ambassador to the U.S., declaring him guilty of schism|periodikum=PBS News|vydavateľ=NewsHour Productions LLC|dátum=2024-07-05|url=https://www.pbs.org/newshour/world/vatican-excommunicates-former-ambassador-to-the-u-s-declaring-him-guilty-of-schism|dátum prístupu=2026-01-15|priezvisko2=AP|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; [[Arcibiskup|arcibiskupovi]] Carlovi Mariovi Viganòvi, ktorý je známi verejnými útokmi na pápeža,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; ale aj šírením konšpiračných teórií&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; a opakovanou angažovanosťou v podujatiach ako [[Európska únia|EÚ]] sankcionovaný kongres Medzinárodného hnutia Rusofilov, za ktorým stojí [[Konštantín Malofejev]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|dátum=2025-12-20|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lewis|meno=Mike|titul=The Bishops and the Madman|periodikum=Where Peter Is|dátum=2023-03-20|url=https://wherepeteris.com/the-bishops-and-the-madman/|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

[[Kategória:Kresťanské organizácie]]
[[Kategória:Organizácie v Španielsku]]
[[Kategória:Pro-life hnutia]]</text>
      <sha1>6aq9knr67al5ja5mrs86dax55kdazw8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Wan-to</title>
    <ns>3</ns>
    <id>696936</id>
    <revision>
      <id>8232479</id>
      <parentid>7579306</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:35:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>/* Muziker */ nová sekcia</comment>
      <origin>8232479</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="271" sha1="kgfcvt1htk084wybcdtf4n8t7r85cza" xml:space="preserve">== Vitajte vo Wikipédii ==

{{Vitajte}}

[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 21:50, 13. máj 2023 (UTC)

== Muziker ==

{{Urgentne upraviť autor|Muziker}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:35, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>kgfcvt1htk084wybcdtf4n8t7r85cza</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Daniel Auteuil</title>
    <ns>0</ns>
    <id>699965</id>
    <revision>
      <id>8232424</id>
      <parentid>8053415</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:43:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232424</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10320" sha1="2rna42eynzfdxxjxnv5z41o0y9xbdsw" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno                 = Daniel Auteuil
 | fotka                = Daniel Auteuil Cannes 2013 2.jpg
 | komentár             = Herec na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] [[2013]], kde bol členom poroty, ktorej predsedal [[Steven Spielberg]].
 | celé meno            = 
 | dátum narodenia      = {{dnv|1950|1|24}}
 | miesto narodenia     = [[Alžír]], [[Alžírsko]]
 | miesto úmrtia        = 
 | rodné meno           = 
 | prezývky             = 
 | roky pôsobenia       = [[1970]]{{--}}súč.
 | veľkosť fotky        = 230px
 | otec                 = Henri Auteuil
 | matka                = Yvonne Auteuil
 | webstránka           = 
 | povolanie            = [[herec]]
 | slovenský dabing     = [[Dušan Szabó]] a [[Juraj Predmerský]]&lt;ref&gt;https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=139&amp;t=8594&lt;/ref&gt;
 | český dabing         = [[Libor Hruška]], [[Jiří Štěpnička]], [[Jaromír Meduna]], [[Ondřej Vetchý]], [[Martin Sobotka]], [[David Novotný]] a [[David Prachař]]&lt;ref&gt;https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=51&amp;t=3079&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.dabdb.cz/osoba/3079-daniel-auteuil/&lt;/ref&gt;
 | národnosť            = francúzska, alžírska
 | štát pôsobenia       = {{FRA}} [[Francúzsko]]
 | výška                = 1,70 [[Meter|m]]
 | alma mater           = Cours Florent
 | ovplyvnenie          = 
 | sestra               = 
 | dcéra                = Nelly Auteuil, Aurore Auteuil
 | manželka             = Anne Jousset {{Small|([[1978]]{{--}}[[1983]])}}, [[Emmanuelle Béart]] {{Small|([[1993]]{{--}}[[1995]])}}, Aude Ambroggi {{Small|([[2006]]{{--}}súč.)}}
 | brat                 = 
 | priateľka            = Emmanuelle Béart {{Small|([[1984]]{{--}}[[1993]])}}
 | portál 1             = Francúzsko
}}

'''Daniel Auteuil''' (* [[24. január]] [[1950]], [[Alžír]], [[Alžírsko]]) je francúzsky [[Herectvo|herec]], [[režisér]] a [[spisovateľ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel AUTEUIL|url=https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=297|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2023-07-25|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES - Daniel AUTEUIL|url=https://cinefiches.edouardneveu.fr/cv/1662|vydavateľ=cinefiches.edouardneveu.fr|dátum prístupu=2023-07-25}}&lt;/ref&gt; Je dvojnásobný držiteľ francúzskej filmovej ceny [[César]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biography and filmography of Daniel Auteuil|url=http://www.frenchfilms.org/biography/daniel-auteuil.html|vydavateľ=frenchfilms.org|dátum vydania=2019-08-01|dátum prístupu=2023-07-25|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Travers|url archívu=https://web.archive.org/web/20230725151257/http://www.frenchfilms.org/biography/daniel-auteuil.html|dátum archivácie=2023-07-25}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Daniel Auteuil študoval na [[Cours Florent]]. Po vyštudovaní sa chcel stať hercom.

Po svojom divadelnom debute v parížskom [[Théâtre National de Paris]] debutoval Daniel Auteuil vo filme ''L'Agression'' ([[1974]]) od [[Gérard Pirès|Gérarda Pirèsa]]. Potom prešiel k školáckym rolám v dobromyseľných komédiách, ako ''Disciplína musí byť'' ([[1979]]), ''Nenapraviteľní'' ([[1980]]) a ''Nenapravitelní na prázdninách'' ([[1982]]) od [[Claude Zidi|Clauda Zidiho]] alebo ''Rien ne va plus'' (''Už nič nejde'') ([[1979]]) od [[Jean-Michel Ribes|Jeana-Michela Ribesa]]. Potom si zahral romantickejšiu postavu s [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjani]] v ''Clara a šikovní chlapci'' ([[1981]]) od [[Jacques Monnet|Jacquesa Monneta]]. V roku [[1985]] mu [[Claude Berri]] ponúkol rolu Ugolina v ''Jean od Floretty'' a v ''Manon od prameňa''. Daniel Auteuil prostredníctvom tejto postavy odhaľuje vynikajúce schopnosti pre dramatické úlohy. Jeho výkon ocenili diváci aj kritici. Potom nasmeruje svoju kariéru k vážnejším úlohám, natáčaním s [[Michel Deville|Michelom Devillem]] (''Le Paltoquet'', [[1986]]), [[Claude Sautet|Claudom Sautetom]] (''Srdce v zime'', [[1992 Galvarino|1992]]) a [[André Téchiné]] (''Moje obľúbené obdobie'', [[1993]]). V tragickej historickej [[Dráma|dráme]] ''Kráľovná Margot'' ([[1994]]) od [[Patrice Chéreau|Patricea Chéreaua]] si zahral Henriho de Navarre, budúceho [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] Jeho účinkovanie vo filme ''Ôsmy deň'' ([[1996]]) režiséra [[Jaco Van Dormael|Jaca Van Dormaela]], kde nakrúcal po boku herca s [[Downov syndróm|Downovým syndrómom]], bol ospevovaný na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]]. Daniel Auteuil sa stáva ústrednou postavou francúzskej kinematografie. Ľahšiu rolu nachádza s postavou rytiera Lagardèra v populárnom filme ''Hrbáč'' ([[1997]]) od [[Philippe de Broca|Philippa de Brocu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Daniel AUTEUIL - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-daniel-auteuil-c23299941?noajax&amp;mobile=0|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-07-25}}&lt;/ref&gt; V roku [[1998]] odišiel do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] natočiť film ''The Lost Son'' [[Chris Menges|Chrisa Mengesa]] v [[Angličtina|angličtine]]. Vo filme taktiež hrá [[Nastassja Kinski]], [[Ciarán Hinds]] a [[Bruce Greenwood]]. Film bol hitom u britského publika. Kariéra Daniela Auteuila sa naďalej mieša s rovnakým úspechom populárnej kinematografie a umeleckej kinematografie. Obracia sa rovnako vo filme ''KOndoMÉDIA'' ([[Francis Veber]], [[2001]]) ako vo filme ''Dievča na moste'' ([[Patrice Leconte]], [[1999]]), za ktorý opäť získal Césara za najlepší mužský herecký výkon. S P. Lecontom sa opäť obracia vo ''Prekliatie ostrova St. Pierre,'' kde stelesňuje strnulého, no veľmi láskavého kapitána v kanadskom chlade minulého storočia. Markíz de Sade vo filme [[Benoîta Jacquota]] taktiež hral rozčarovaného komunistu vo filme ''Petites coupés'' ([[Pascal Bonitzer]], [[2003]]) a stal sa aj rytierom vo filme ''Rencontre avec le dragon'', idúc za svojím snom „mladého muža“: neustále sa meniacou identitou, pôvodom či profesiou. Po návrate ku [[Komédia|komédii]] ''Jeden zostáva, druhý odchádza'' ([[Claude Berri]], [[2005]]) sa vracia do komornejšej kinematografie s filmom ''To Paint or Make Love'' (2005) od [[Bratia Larrieurovcov|bratov Larrieuovcov]], ale aj do [[Triler|trileru]] v ''Utajený'' (2005) od [[Michael Haneke|Michaela Hanekeho]], čím si zachováva smer svojej zvedavosti a obozretnosti. Rok [[2006]] zostáva rokom úspechu; komédie ''Dablér'' ([[Francis Veber|F. Veber]]) a ''Entente Cordiale'' ([[Vincent de Brus]]). V roku [[2019]] si zahral v oceňovanom filme ''Zažiť to znovu'', režiséra [[Nicolas Bedos|Nicolasa Bedosa]]. Medzi jeho najnovší film patrí ''Nová hračka,'' jedná sa o [[Remake|reamake]] Veberovho filmu z roku [[1976]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Le Nouveau jouet&quot; : remake réussi du film de Francis Veber, avec Jamel Debbouze et Daniel Auteuil|url=https://www.francetvinfo.fr/culture/cinema/sorties-de-films/le-nouveau-jouet-remake-reussi-du-film-de-francis-veber-avec-jamel-debbouze-et-daniel-auteuil_5425369.html|vydavateľ=Franceinfo|dátum vydania=2022-10-18|dátum prístupu=2023-07-25|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;

Daniel Auteuil vedie skvelú [[Divadelné umenie|divadelnú]] kariéru. Pracoval aj pre [[Televízia (prenos)|televíziu]] v [[Telenovela|telenovelách]] (''Le Fargeot'', [[1974]]) a televíznych hrách. V roku [[1985]] si vyskúšal [[Spevák|spev]] nahrávkou dvoch 45-iek, „Que la vie me pardonne“ a „Where she is?“.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Daniel Auteuil 2000.jpg|Daniel Auteuil pri odovzdávaní [[César|Césara]] v roku [[2000]].
Súbor:Salon du livre de Paris 2011 - Daniel Auteuil - 001.jpg|Daniel Auteuil na Parížskom knižnom veľtrhu v roku [[2011]].
Súbor:Avp avant l'hiver 2013 4.jpg|Daniel Auteuil a [[Leïla Bekhti]] pri predpremiére filmu ''Pre zime'' ([[2013]]).
Súbor:Daniel Auteuil en dédicace 2023.jpg|Daniel Auteuil pri autogramiáde [[15. apríl|15. apríla]] [[2023]].
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Daniel Auteuil|štítok=Daniel Auteuil}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=2001|meno=Daniel Auteuil}}
* {{Imdb meno|id=0000809|meno=Daniel Auteuil}}
* {{Fdb meno|id=17876|meno=Daniel Auteuil}}
* {{Kinobox meno|id=17876|meno=Daniel Auteuil}}
* [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47499 Daniel Auteuil] v Ciné-Ressources{{--}}Fiches personnalités
* [https://www.ina.fr/recherche?q=Daniel+Auteuil&amp;espace=1&amp;sort=pertinence&amp;order=desc Daniel Auteuil] v INA {{Fra icon}}
* [https://francouzskyfilm.cz/daniel-auteuil/ Daniel Auteuil] vo Francúzskom filme {{Ces icon}}
* [https://www.osobnosti.cz/daniel-auteuil.php Daniel Auteuil] v Osobnosti.cz
* [https://www.themoviedb.org/person/6012-daniel-auteuil Daniel Auteuil] v TMDB {{eng icon}}
* [https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=5390.html Daniel Auteuil] v AlloCiné
* [https://www.allmovie.com/artist/daniel-auteuil-vn15358016 Daniel Auteuil] v AllMovie
* [https://en.unifrance.org/directories/person/48077/daniel-auteuil Daniel Auteuil] v Unifrance
* [https://www.universalis.fr/encyclopedie/daniel-auteuil/ Daniel Auteuil] v Universalis.fr
* [https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/euro/56127/bio/ Daniel Auteuil] v Kino-Teatr.ru
* [https://www.academie-cinema.org/personnes/172497/ Daniel Auteuil] v Académie des César

{{Držitelia Césara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe}}
{{Cena BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Cena filmového festivalu v Cannes pre najlepšieho herca}}
{{Predsedovia poroty Césara}}
{{François Pignon / François Perrin}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Auteuil, Daniel}}
[[Kategória:Francúzski filmoví herci]]
[[Kategória:Francúzski televízni herci]]
[[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]]
[[Kategória:Francúzski filmoví scenáristi]]
[[Kategória:Francúzski divadelní herci]]
[[Kategória:Držitelia Césara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny BAFTA za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Francúzske osobnosti alžírskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Alžíru]]</text>
      <sha1>2rna42eynzfdxxjxnv5z41o0y9xbdsw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FK Auda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>700280</id>
    <revision>
      <id>8232466</id>
      <parentid>7943275</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:15:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fcstmani</username>
        <id>265637</id>
      </contributor>
      <comment>Rozšírené, Citácie</comment>
      <origin>8232466</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5637" sha1="s9g48veany0fjlbb67aedxcef669f3f" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Auda|celýnázov=Futbola klubs Auda|liga=[[Virslīga]]|založený=1969|štadión=Štadión FK Auda|kapacita=520|majiteľ=Juris Gorkšs|tréner={{FIN}} [[Simo Valakari]]
|sezóna=2024|pozícia=3. miesto
|vzor_lp1=_pumaligastriped2122gb|vzor_t1=_pumaligastriped2122gb|vzor_pp1=_pumaligastriped2122gb|ľavéplece1=00924F|telo1=00924F|pravéplece1=00924F|ponožky1=00924F|trenírky1=000000|vzor_lp2=_pumaligastriped2122wb|vzor_pp2=_pumaligastriped2122wb|vzor_t2=_pumaligastriped2122wb|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF}}

'''Futbola klubs Auda''' je [[Lotyšsko|lotyšský]] futbalový klub, ktorí sídli v meste [[Kekava]] neďaleko hlavného mesta [[Riga]]. Tím pôsobí v najvyššej lotyšskej klubovej súťaži [[Virslīga]]. Klub bol založený v roku [[1969]] a svoje domáce zápasy hráva na štadióne Auda s kapacitou 520 miest.

== História klubu ==
Klub bol založený v roku [[1969]]. V prvých rokoch klub hral v nižších lotyšských súťažiach. V roku 1991 sa klub prvýkrát objavil vo [[Virslīga|Virslīge]]. Auda sa pohybovala medzi najvyššou lotyšskou ligou a 2. ligou. V roku [[2004]] Auda po troch sezónach vo Virslīge zostúpila do 2. ligy a v najvyššej súťaži sa objavila až po 17 rokoch kedy v roku 2021 vyhrali 2. ligu.

=== 2022 – súčasnosť ===
19. októbra 2022 vyhrala Auda svoju vôbec prvú veľkú trofej, keď sa stali víťazmi lotyšského pohára. Vo finále porazili [[FK RFS|RFS]] 1:0 a prvýkrát v histórii klubu hrali v predkolách Konferenčnej ligy UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Klub vypadol zo súťaže v 2. kole po prehre 5:2 na agregáte so slovenským klubom [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Spartak Trnava 4-1 Auda {{!}} UEFA Conference League 2023/24 | url = https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/match/2038699--spartak-trnava-vs-auda/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy klubu ==

* '''[[Lotyšský pohár]]''' (1x)
** '''Víťaz:''' 2022

== Auda v európskych súťažiach ==
Po získaní lotyšského pohára si Auda vôbec prvýkrát zahrala predkolá niektorej z európskych súťaží. Ich prvým súperom bol slovenský klub [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! align=&quot;center&quot; |Sezóna
!Súťaž
!Kolo
!Klub
!Doma
!Vonku
!Celkovo
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{SVK}} [[Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |1:1
| align=&quot;center&quot; |1:4
| align=&quot;center&quot; |2:5
|}

== Káder mužstva ==
'''Súčasná zostava:'''
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=3. 8. 2023}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=O|meno=[[Bakary Diawara]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Lotyšsko|poz=O|meno=[[Ivo Minkevičs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Božo Mikulić]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Južný Sudán|poz=Z|meno=[[Manyumow Achol]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Resende]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Senegal|poz=Ú|meno=[[Meleye Diagne]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Reginaldo Ramires]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Abiodun Ogunniyi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Lotyšsko|poz=B|meno=[[Roberts Ozols]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Lotyšsko|poz=Z|meno=[[Aleksejs Saveļjevs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Lotyšsko|poz=B|meno=[[Niks Aleksandrovs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Senegal|poz=Z|meno=[[El Hadji Mané]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Argentína|poz=Ú|meno=[[Mateo Piteo]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Jonah Attuquaye]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Mali|poz=Z|meno=[[Sekou Sanogo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Lotyšsko|poz=O|meno=[[Vjačeslavs Isajevs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Nemecko|poz=O|meno=[[Niko Bretschneider]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Lotyšsko|poz=Z|meno=[[Daniils Ulimbaševs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Lotyšsko|poz=O|meno=[[Jegors Novikovs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Lotyšsko|poz=Ú|meno=[[Oskars Rubenis]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=73|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Abdoul Kader Traoré]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Lotyšsko|poz=Z|meno=[[Vladimirs Stepanovs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Lotyšsko|poz=O|meno=[[Armands Pētersons]]}} 
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Lotyšsko|poz=Z|meno=[[Iļja Korotkovs]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Brahima Ouattara]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://fkauda.lv/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|FK Auda|1167565143}}

[[Kategória:Lotyšské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1969]]</text>
      <sha1>s9g48veany0fjlbb67aedxcef669f3f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232502</id>
      <parentid>8232466</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:16:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>neaktualne</comment>
      <origin>8232502</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3297" sha1="jjxa07beiikf63tixarj12zmv4w74yr" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Auda|celýnázov=Futbola klubs Auda|liga=[[Virslīga]]|založený=1969|štadión=Štadión FK Auda|kapacita=520|majiteľ=Juris Gorkšs|tréner={{FIN}} [[Simo Valakari]]
|sezóna=2024|pozícia=3. miesto
|vzor_lp1=_pumaligastriped2122gb|vzor_t1=_pumaligastriped2122gb|vzor_pp1=_pumaligastriped2122gb|ľavéplece1=00924F|telo1=00924F|pravéplece1=00924F|ponožky1=00924F|trenírky1=000000|vzor_lp2=_pumaligastriped2122wb|vzor_pp2=_pumaligastriped2122wb|vzor_t2=_pumaligastriped2122wb|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF}}

'''Futbola klubs Auda''' je [[Lotyšsko|lotyšský]] futbalový klub, ktorí sídli v meste [[Kekava]] neďaleko hlavného mesta [[Riga]]. Tím pôsobí v najvyššej lotyšskej klubovej súťaži [[Virslīga]]. Klub bol založený v roku [[1969]] a svoje domáce zápasy hráva na štadióne Auda s kapacitou 520 miest.

== História klubu ==
Klub bol založený v roku [[1969]]. V prvých rokoch klub hral v nižších lotyšských súťažiach. V roku 1991 sa klub prvýkrát objavil vo [[Virslīga|Virslīge]]. Auda sa pohybovala medzi najvyššou lotyšskou ligou a 2. ligou. V roku [[2004]] Auda po troch sezónach vo Virslīge zostúpila do 2. ligy a v najvyššej súťaži sa objavila až po 17 rokoch kedy v roku 2021 vyhrali 2. ligu.

=== 2022 – súčasnosť ===
19. októbra 2022 vyhrala Auda svoju vôbec prvú veľkú trofej, keď sa stali víťazmi lotyšského pohára. Vo finále porazili [[FK RFS|RFS]] 1:0 a prvýkrát v histórii klubu hrali v predkolách Konferenčnej ligy UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Klub vypadol zo súťaže v 2. kole po prehre 5:2 na agregáte so slovenským klubom [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Spartak Trnava 4-1 Auda {{!}} UEFA Conference League 2023/24 | url = https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/match/2038699--spartak-trnava-vs-auda/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy klubu ==

* '''[[Lotyšský pohár]]''' (1x)
** '''Víťaz:''' 2022

== Auda v európskych súťažiach ==
Po získaní lotyšského pohára si Auda vôbec prvýkrát zahrala predkolá niektorej z európskych súťaží. Ich prvým súperom bol slovenský klub [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! align=&quot;center&quot; |Sezóna
!Súťaž
!Kolo
!Klub
!Doma
!Vonku
!Celkovo
|-
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga UEFA]]
|[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]]
|{{SVK}} [[Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |1:1
| align=&quot;center&quot; |1:4
| align=&quot;center&quot; |2:5
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://fkauda.lv/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|FK Auda|1167565143}}

[[Kategória:Lotyšské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1969]]</text>
      <sha1>jjxa07beiikf63tixarj12zmv4w74yr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Quinlan83</title>
    <ns>3</ns>
    <id>700612</id>
    <revision>
      <id>8232556</id>
      <parentid>8212358</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:43:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232556</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1879" sha1="12e8244cgppyu4in06k3aj4ze2dejr4" xml:space="preserve">== Zimný štadión Pavla Demitru  ==

Dobrý deň, dnes som menil info o zimnom štadióne Pavla Demitru, ktoré ste mi neskôr odstránil. Zimný štadión prešiel rekonštrukciou, ktorá, okrem iného, navýšila kapacitu štadióna o 150 miest. Oficiálny instagram aj Facebook Dukly Trenčín o tom informoval prostredníctvom instagram story/Facebook story.  --[[Redaktor:Kapricek31|Kapricek31]] ([[Diskusia s redaktorom:Kapricek31|diskusia]]) 10:14, 13. august 2023 (UTC)
:{{ping|Kapricek31}} Hi: okay. Thank you for writing to me. Considering your explanation there are no problems. Greetings--[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:17, 13. august 2023 (UTC)
::so can I write this info back?  --[[Redaktor:Kapricek31|Kapricek31]] ([[Diskusia s redaktorom:Kapricek31|diskusia]]) 10:28, 13. august 2023 (UTC)
:::{{ping|Kapricek31}} my role is in global patrolling. If you decide to re-enter this information, remember that it can be evaluated locally by various experienced and sysop users, so it must be targeted and encyclopedic info. As for me, you wrote to me and motivated your change so do what you think is right and constructive for the page in question. A greeting--[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:36, 13. august 2023 (UTC)

I repeat again, focus on what you understand. If you don't understand something, leave it alone. If I don't know Chinese, I won't write an article for the Chinese Wikipedia. Don't edit this wikipedia if you don't know what you're doing. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:AD00:F838:A6D9:28A6:9291|2A02:AB04:27BD:AD00:F838:A6D9:28A6:9291]] 19:36, 24. apríl 2024 (UTC)
{{experimenty}} --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34411-27|&amp;#126;2026-34411-27]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34411-27|diskusia]]) 18:43, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>12e8244cgppyu4in06k3aj4ze2dejr4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232558</id>
      <parentid>8232556</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:44:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34411-27|~2026-34411-27]] ([[User_talk:~2026-34411-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83</comment>
      <origin>7840800</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1710" sha1="g601ksgd9m1gcqit0ciphyjs2m8anw0" xml:space="preserve">== Zimný štadión Pavla Demitru  ==

Dobrý deň, dnes som menil info o zimnom štadióne Pavla Demitru, ktoré ste mi neskôr odstránil. Zimný štadión prešiel rekonštrukciou, ktorá, okrem iného, navýšila kapacitu štadióna o 150 miest. Oficiálny instagram aj Facebook Dukly Trenčín o tom informoval prostredníctvom instagram story/Facebook story.  --[[Redaktor:Kapricek31|Kapricek31]] ([[Diskusia s redaktorom:Kapricek31|diskusia]]) 10:14, 13. august 2023 (UTC)
:{{ping|Kapricek31}} Hi: okay. Thank you for writing to me. Considering your explanation there are no problems. Greetings--[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:17, 13. august 2023 (UTC)
::so can I write this info back?  --[[Redaktor:Kapricek31|Kapricek31]] ([[Diskusia s redaktorom:Kapricek31|diskusia]]) 10:28, 13. august 2023 (UTC)
:::{{ping|Kapricek31}} my role is in global patrolling. If you decide to re-enter this information, remember that it can be evaluated locally by various experienced and sysop users, so it must be targeted and encyclopedic info. As for me, you wrote to me and motivated your change so do what you think is right and constructive for the page in question. A greeting--[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:36, 13. august 2023 (UTC)

I repeat again, focus on what you understand. If you don't understand something, leave it alone. If I don't know Chinese, I won't write an article for the Chinese Wikipedia. Don't edit this wikipedia if you don't know what you're doing. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:AD00:F838:A6D9:28A6:9291|2A02:AB04:27BD:AD00:F838:A6D9:28A6:9291]] 19:36, 24. apríl 2024 (UTC)</text>
      <sha1>g601ksgd9m1gcqit0ciphyjs2m8anw0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Defileto (chránená lokalita)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>703815</id>
    <revision>
      <id>8232501</id>
      <parentid>7730918</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:02:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232501</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8286" sha1="o4aryisg26uyqi6no6v8mlhr7uibtgn" xml:space="preserve">{{Geobox|protected area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name = Defileto 
| native_name = Дефилето
| other_name = 
| category = chránená lokalita
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology = 
| nickname = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image = ProtectedArea-Defileto029.jpg
| image_caption = na území chránenej lokality
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state = 
| region = [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]]
| district = [[Charmanli (okres)|Charmanli]]
| municipality = [[Charmanli (mesto)|Charmanli]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range = [[Rodopy]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| area = 12.7322
| location = 
| elevation = 
| prominence =   
| lat_d = 41.923846
| long_d = 25.883764
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology = 
| orogeny = 
| period = 
| biome = 
| plant = 
| animal = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public = 
| access =
| ascent = 
| ascent_date = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_caption     = 
| map_locator        = Bulharsko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website = 
| commons = Defileto (protected locality)
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes = 
}}

'''Defileto''' ({{vjz|bul|Дефилето}}) je [[chránené územie]] so štatútom chránenej lokality v [[Chaskovo (oblasť)|chaskovskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 161. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Регистър на ЗТ и ЗЗ | url = https://eea.government.bg/zpo/bg/area.jsp?NEM_Partition=1&amp;categoryID=6&amp;areaID=28 | vydavateľ = eea.government.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dnevnik.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Сдружение &quot;Съюз за възстановяване и развитие - Хасково&quot; | odkaz na autora = | titul = Защитената местност &quot;Дефилето&quot; край Харманли с План за управление | url = https://www.dnevnik.bg/pr_sfera/2013/11/21/2187164_zashtitenata_mestnost_defileto_krai_harmanli_s_plan_za/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2013-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Polohopis ==
Chránená lokalita Defileto sa nachádza v [[Chaskovo (oblasť)|chaskovskej oblasti]],&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; v okrese [[Charmanli (okres)|Charmanli]] v katastri mesta [[Charmanli (mesto)|Charmanli]] a dedín [[Ostăr kamăk (dedina)|Ostăr kamăk]] a [[Poľanovo (Chaskovo)|Poľanovo]].&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; Leží v prielome rieky [[Charmanlijska reka]] na území medzi mestom Charmanli a dedinou [[Briagovo (Chaskovo)|Briagovo]] na teritóriu pohoria [[Rodopy]].&lt;ref name=&quot;dnevnik.bg&quot; /&gt;

== Opis ==
=== Rozloha ===
Chránená lokalita sa rozprestiera na ploche 1273,22 [[hektár]]a.&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt;

=== Druhová rozmanitosť ===
Na území chránenej lokality sa vyskytuje 252 druhov vyšších rastlín, z toho 33 druhov zákonom chránených a 13 druhov balkánskych [[endemit]]ov. Z vtákov žije na teritóriu chránenej lokality Defileto až 149 druhov, z ktorých 49 je zapísaných v [[Červená kniha Bulharska|Červenej knihe Bulharska]].&lt;ref name=&quot;dnevnik.bg&quot; /&gt;

=== Dôvod vyhlásenia ===
Dôvodom vyhlásenia chránenej lokality bola ochrana prírody v prielome [[Charmanlijska reka|rieky Ulu dere]], ktorá sa vyznačuje rôznorodým a vzhľadovo príťažlivým krajinným reliéfom.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

== Predmet ochrany ==
=== Flóra ===
[[Teplomilné submediteránne dubové lesy|Termofilné a submediteránne dubové lesy]], nábrežné formácie [[Vŕba|vŕb]] (''Salix spp.''), zmiešané [[Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy|jaseňovo-jelšové]] porasty pri krajoch riek tvorené druhmi [[jaseň štíhly]] (''Fraxinus excelsior'') a [[jelša lepkavá]] (''Alnus glutinosa'').&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

=== Fauna ===
Na území chránenej lokality Defileto sú zo živočíšnych druhov predmetom špecifickej ochrany predovšetkým:

* z obojživelníkov: [[rosnička zelená]] (''Hyla arborea'') a balkánsky poddruh [[Hrabavka plochohlavá|hrabavky plochohlavej]] (''Pelobates syriacus balcanicus'')&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

* z plazov: [[slepúchovec žltý]] (''Pseudopus apodus''), [[slepáň žltkastý]] (''Xerotyphlops vermicularis''), [[užovka stromová]] (''Zamenis longissimus''), [[užovka škvrnitá]] (''Elaphe sauromates''), [[piesočník presypový]] (''Eryx jaculus''), [[korytnačka močiarna]] (''Emys orbicularis''), [[korytnačka zelenkastá]] (''Testudo hermanni'') a [[korytnačka žltohnedá]] (''Testudo graeca'')&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

* z vtákov: [[bocian čierny]] (''Ciconia nigra''), [[Jastrab krátkoprstý (Accipiter brevipes)|jastrab krátkoprstý]] (''Accipiter brevipes''), [[jastrab krahulec]] (''Accipiter nisus''), [[jastrab veľký]] (''Accipiter gentilis''), [[hadiar krátkoprstý]] (''Circaetus gallicus''), [[orol malý]] (''Hieraaetus pennatus''), [[orol krikľavý]] (''Aquila pomarina''), [[myšiak hrdzavý]] (''Buteo rufinus''), [[včelár lesný]] (''Pernis apivorus''), [[haja tmavá]] (''Milvus migrans''), [[sokol sťahovavý]] (''Falco peregrinus''), [[sokol lastovičiar]] (''Falco subbuteo''), [[výr skalný]] (''Bubo bubo'') a [[ležiak úhorový]] (''Burhinus oedicnemus'')&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

* z cicavcov: [[syseľ pasienkový]] (''Spermophilus citellus''), [[tchor škvrnitý]] (''Vormela peregusna'') a [[vydra riečna]] (''Lutra lutra'')&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt;

== Dejiny ==
Chránená lokalita bola vyhlásená v roku [[1973]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;dnevnik.bg&quot; /&gt; V roku [[2007]] bola rozloha územia chránenej lokality rozšírená na súčasných 1273,22 hektára.&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

== Ďalšie chránené územia ==
Na území chránenej lokality Defileto sa nachádza prírodná pamiatka [[Kuru-dere (prírodná pamiatka)|Kuru-dere]]. Defileto sa taktiež prekrýva s dvomi [[Územie európskeho významu|územiami európskeho významu]], ktorými sú [[Charmanlijska reka (chránené územie)|Charmanlijska reka]] a [[Ostăr kamăk (chránené územie)|Ostăr kamăk]].&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

== Kategorizácia ==
Kategória: chránená lokalita&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

Zodpovedná organizácia: RIOSV Chaskovo&lt;ref name=&quot;eea.government.bg&quot; /&gt; 

== Turizmus ==
Územím chránenej lokality Defileto prechádza rovnomenná turistická ekotrasa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Екопътека &quot;Дефилето&quot; | url = https://opoznai.bg/view/ekopateka-harmanli | vydavateľ = opoznai.bg | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-11-03 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231102231104/https://opoznai.bg/view/ekopateka-harmanli | dátum archivácie = 2023-11-02 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
ProtectedArea-Defileto003.jpg|informačná tabuľa
ProtectedArea-Defileto002.jpg|informačná tabuľa
ProtectedArea-Defileto030.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto008.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto013.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto016.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto019.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto022.jpg|na území chránenej lokality
ProtectedArea-Defileto024.jpg|na území chránenej lokality
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Defileto (protected locality)}}

[[Kategória:Chránené lokality v Bulharsku]]
[[Kategória:Rodopy]]
[[Kategória:Východné Rodopy]]
[[Kategória:Chaskovo (oblasť)]]
[[Kategória:Charmanli (mesto)]]</text>
      <sha1>o4aryisg26uyqi6no6v8mlhr7uibtgn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric (súťaž)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710001</id>
    <revision>
      <id>8232668</id>
      <parentid>8231971</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:05:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Minorax</username>
        <id>174390</id>
      </contributor>
      <comment>fix lint</comment>
      <origin>8232668</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="54806" sha1="765zy1enwg5itdlqyvuz00yr6gruthg" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Tvorivé ceny a prémie Igric
|- &lt;!--
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:|220px|center]] --&gt;
|-
| {{nowrap|'''Udeľované za'''}}|| [[filmové umenie|audiovizuálne umenie]]
|-
| '''Organizátori'''|| [[Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov – SloFITEZ|SloFITEZ]]{{•}} [[Slovenský literárny fond|SLF]] ([[Igric 1967|1967]]{{--}}[[Igric 1969|1969]]) &lt;br /&gt;[[Slovenský filmový zväz|SFZ]]{{•}} [[Literárny fond|LF]] ([[Igric 1993|1993]]{{--}}[[Igric 1994|1994]]) &lt;br /&gt;SFZ{{•}} [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]{{•}} LF (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[Igric 1995|1995]])
|-
| '''Krajina'''|| [[Slovensko]]
|-
| '''Prvý ročník'''|| 1967
|-
| '''[[Web site|Webstránky]]'''|| {{URL|http://igric.sk}} 
|-
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| colspan=2 align=center| '''[[Igric 2025|36. ročník]]''' (2025)
|}

'''Igric''' je názov slovenskej [[súťaž]]e o&amp;nbsp;tzv. tvorivé ceny a&amp;nbsp;prémie, ktorej cieľom je podporovať pôvodnú [[filmové umenie|audiovizuálnu tvorbu]] – osobitne jej [[umelec|tvorcov]]. Aktuálne ju každoročne vyhlasujú [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;[[Literárny fond]] (LF). 

Na&amp;nbsp;rozdiel od&amp;nbsp;[[Slovenská filmová a televízna akadémia|filmársky akademických]] [[Slnko v sieti (cena)|Slnk v sieti]], Igricovia sú formálne voľnejším, širokospektrálnejším ocenením, garantovaným tiež [[peniaze|finančnou odmenou]]. V&amp;nbsp;[[Česko|susednom Česku]] sú tak porovnateľné s&amp;nbsp;tamojšími nerentabilnými cenami zvané Trilobit(y).&lt;ref name=notova/&gt;

== Organizátori súťaže == 
=== SloFITEZ alias SFZ ===
SloFITEZ&lt;ref name=SloFITEZ/&gt;– čoby lokálne [[občianske združenie|organizovaná zložka]] tzv. Zväzu čs. filmových a&amp;nbsp;televíznych umelcov (FITEZ) – je dnes známy pod identitou [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ). 

FITEZ vznikol v&amp;nbsp;novembri [[1965]] ako nástupca vtedy iba filmovej zložky včlenenej do Zväzu čs. divadelných umelcov (ZČDU z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[1959]]), prípadne až toho duálneho Zväzu čs. divadelných a&amp;nbsp;filmových umelcov (ZČDFU z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[1961]]),&lt;ref name=NFA&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Knihovna NFA &gt; Svaz československých filmových a televizních umělců
 |url              = https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0087918-Svaz-ceskoslovenskych-filmovych-a-televiznich-umelcu/
 |lokácia          = Ods. „Poznámka“
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 23.02.2024
 |jazyk            = [[čeština|česky]] 
 |vydavateľ        = Národní filmový archiv
}}&lt;/ref&gt; v&amp;nbsp;rámci ktorého na&amp;nbsp;báze samostatnej sekcie fungovali tiež zamestnanci [[Česko-slovenská televízia|ČST]] (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[1964]]). Po&amp;nbsp;federalizácii [[Československá socialistická republika|spoločného štátu]] sa tento vo&amp;nbsp;februári [[1969]] oficiálne rozdelil na&amp;nbsp;český (ČeFITES){{#tag:ref|V [[čeština|češ.]] sa skratka jeho názvu prechyľuje už na &quot;s&quot; (od slova „svaz“) ako FITES.&lt;ref name=NFA/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}a&amp;nbsp;slovenský (SloFITEZ). Vzhľadom však k&amp;nbsp;politickému zákazu činnosti umeleckého združenia, k&amp;nbsp;januáru [[1970]] zanikli obidve jeho zložky.&lt;ref name=SloFITEZ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Heslár SFÚ &gt; Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov - SloFITES 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0082125-Zvaz-slovenskych-filmovych-a-televiznych-umelcov-SloFITES/
 |lokácia          = Ods. „Popis“
 |dátum vydania    = 08.07.2011
 |dátum prístupu   = 23.02.2024
 |vydavateľ        = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
}}&lt;/ref&gt;

=== SLF alias LF ===
SloFITEZ ocenenia založil v&amp;nbsp;roku [[1967]] spolu so [[Literárny fond|Slovenským literárnym fondom]] (po&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;[[1992]] už skrátene LF), ktorý mal súťaž zastrešovať finančne. Po 24 rokoch jej nedobrovoľného prerušenia, obaja pôvodní organizátori tradíciu vyhlasovania spoločných cien obnovili pod svojimi aliasmi. 

=== ÚSTT ===
Počnúc [[Igric 1995|šiestym ročníkom]] (1995) sa ocenenia vyhlasujú v&amp;nbsp;už rozšírenej spolupráci s&amp;nbsp;[[Únia slovenských televíznych tvorcov|Úniou slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT), ktorá v období predchádzajúcich dvoch rokov organizovala ešte po boku [[Slovenská televízia|STV]] svoje vlastné televízne ceny známe ako Telemúzy.

== História cien/prémií == 
=== Koncept ===
Obzvlášť prvé ročníky sa cena odovzdávala neviazane a za&amp;nbsp;početné [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] – s&amp;nbsp;ohľadom na [[umelecký výtvor|špecifické príspevky]], no bez zreteľa na&amp;nbsp;[[žáner (umelecký druh)|konkrétny žáner]] alebo [[masmédium|médium]]. Inokedy oblasti jej hodnoteného záujmu presahovali už vymedzené kategórie. 

Jej časté označenie „filmová“ preto nie je presné. Od&amp;nbsp;doby svojho vzniku sa ocenenia z&amp;nbsp;rôznych príčin udeľovali tiež prevažne či výlučne v&amp;nbsp;zastupení [[televízne umenie|televíznych diel]], v&amp;nbsp;dôsledku čoho ich voľný [[koncept|formát]] neraz čelil [[umelecká kritika|kritike]].&lt;ref name=notova&gt;{{Citácia periodika
 | autor          = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona
 | titul          = Cena za každú cenu?
 | periodikum     = Film.sk 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok            = 2001
 | mesiac         = 
 | ročník         = 2
 | číslo          = 9
 | strany         = 22{{--}}24
 | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/
 | dátum prístupu = 2024-02-17
 | issn           = 1335-8286
 | poznámky       = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 2 (fúzia žánrov/širší koncept ceny/Trilobit; prelom s. 22/23 (zánik ceny); s. 23, stĺ. 1 (fúzia žánrov/citácia Lihosit)
}}&lt;/ref&gt; Hrozil im opätovný zánik,&lt;ref name=notova/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MORAVČÍKOVÁ, Monika
 |titul            = Kultúra &gt; Zomrel Štefan Vraštiak, filmový historik a publicista
 | url             = https://kultura.sme.sk/c/20131559/zomrel-stefan-vrastiak-filmovy-historik-a-publicista.html
 |lokácia          = Ods. 4
 |dátum vydania    = 05.04.2016
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
}}&lt;/ref&gt; príležitostne musel byť ich slávnostný ceremoniál pre&amp;nbsp;nedostatok financíí preložený.&lt;ref name=Presun2007/&gt;

Kandidátov na Igricov môžu navyše navrhovať rozličné nezávislé subjekty, a&amp;nbsp;to [[producent (umenie)|producenti]] i&amp;nbsp;samotní tvorcovia, [[občianske združenie|profesijné aj umelecké združenia]], študenti filmových škôl alebo dokonca členovia predsedajúcej poroty.&lt;ref name=statut&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ
 |titul            = Igric &gt; Štatút 
 |url              = http://igric.sk/-statut
 |lokácia          = Čl. II., ods. 2 (ceny); čl. II., ods. 6B (prémie); čl. III. (cena J.Fajnora); čl. IV. (zvláštne uznanie); čl. VI., ods. 1{{--}}2 (prihlášky)
 |dátum vydania    = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 13.02.2024
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230927173513/http://igric.sk/-statut
 |dátum archivácie = 2023-09-27
 |vydavateľ        = igric.sk
}}&lt;/ref&gt;

=== Štatút ===
Ako taký sa riadi schémou – jedna dotovaná cena spolu s&amp;nbsp;jej vecným symbolom i&amp;nbsp;diplomom víťazovi, maximálne dve prémie a&amp;nbsp;s&amp;nbsp;diplomami ďalším dvom kandidátom,&lt;ref name=statut/&gt; v&amp;nbsp;dôsledku čoho sú obvykle odmeňovaní desiatky umelcov. [[Štatút]] súťaže sa však v&amp;nbsp;jej novodobej histórii často obmieňal a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;mnohých oblastiach sa ceny pravidelne neudeľovali,&lt;ref name=notova/&gt; vrátane trebárs tej čestnej, ktorá bola v&amp;nbsp;priebehu 36 doterajších ročníkov zastúpená iba 23-krát (dva razy ju paradoxne získala rovnaká osobnosť&lt;ref name=LF1954-2004&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1967“ (s. 226{{--}}227); „Rok 1968“ (s. 227); „Rok 1969“ (s. 228); Štefan Uher (s. 238); „Roky 1994{{--}}1995“ (s. 286); „Rok 1996“ (s. 286{{--}}287); „Roky 1997{{--}}1999“ (s. 287);  „Rok 2000“ (s. 287{{--}}288);  „Rok 2001“ (s. 288{{--}}289);  „Rok 2002“ a Tibor Biath (s. 289) a „Rok 2003“ (s. 289{{--}}290)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = PDF
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=i31&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;).

=== Soška ===
Symbolom ceny je rovnomenná soška z&amp;nbsp;[[bronz]]ovej [[zliatina|zliatiny]] od&amp;nbsp;[[akademický sochár|akademickej sochárky]] [[Erna Masarovičová|Erny Masarovičovej]]. Plastika meria 33,8&amp;nbsp;[[centimeter|cm]], váži 2,4&amp;nbsp;[[kilogram|kg]] a&amp;nbsp;jej výrobná cena je údajne 340&amp;nbsp;[[euro|€]].&lt;ref name=i22b/&gt; Po&amp;nbsp;smrti jej autorky ju začal umelecky stvárňovať už Andrej Margoč.{{bez citácie}}

== Ceremónie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:62%; text-align:center&quot;
|+ Prehľad jednotlivých ročníkov podľa vyhlasovateľov
|-
! style=background:#ed8 width=12%| Ročník
! style=background:#ed8 width=18%| Dátum konania
! style=background:#ed8 width=32%| Miesto konania
|- 
| colspan=3 style=&quot;background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''Ceny Igric (SloFITEZ{{•}} SLF)'''
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1967|1.]] (1967)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (1. : Bratislava : 18.12.1967)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[18. december]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = BAKALA, J.
 |titul            = Kultúra &gt; Rok 1967: Po prvý raz udelili cenu Igric
 |url              = https://www.vtedy.sk/igric-cena-zvaz-slovenskych-filmovych-televiznych-umelcov
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 18.12.1967
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] 
}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=3 align=left| 
* [[Hotel Devín]], [[Bratislava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Verejná databáza AF &gt; Žiadosť č. 440/2014-3/2.1.3 
 |url              = http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=6&amp;x_id=4177
 |lokácia          = „Vecné vyhodnotenie projektu“ (ods. 2)
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálny fond|AF]]
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1968|2.]] (1968)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (2. : Bratislava : 1968)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087009-Igric-2-Bratislava-Slovensko-1968/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[19. december]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = PRAKEŠ, A.
 |titul            = Osobnosti &gt; &quot;Slovenský Fellini&quot; Juraj Jakubisko sa dožíva 80 rokov
 |url              = https://www.vtedy.sk/galeria/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie/0?currentPhoto=2
 |lokácia          = Popis fotografie č. 3
 |dátum vydania    = 19.12.1968
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180509233119/http://www.vtedy.sk/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie
 |dátum archivácie = 2018-05-09
 |vydavateľ        = TASR
}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1969|3.]] (1969)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (3. : Bratislava : 06.10.1969)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[6. október]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = BORODÁČOVÁ, M.
 |titul            = Osobnosti &gt; Gustáv Valach uprednostnil herectvo pred kariérou právnika
 |url              = https://www.vtedy.sk/gustav-valach-uprednostnil-herectvo-pred-karierou-pravnika
 |lokácia          = Popis posled. fotografie
 |dátum vydania    = 06.10.1969
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = TASR
}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=3 style=&quot;background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} LF)'''
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1993|4.]] (1993)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (4. : Bratislava : 31.05.1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31051993/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 06.03.2024
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[31. máj]]
| align=left| 
* [[Kino Lumière|Charlie centrum]], Bratislava
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1994|5.]] (1994)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (5. : Bratislava : 06.06.1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087013-Igric-5-Bratislava-Slovensko-06061994/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[6. jún]]
| align=left| 
* Loď Družba, Bratislava
|- 
| colspan=3 style=&quot;background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} ÚSTT{{•}} LF)'''
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1995|6.]] (1995)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[25. máj]]
| align=left| 
* [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], Bratislava
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1996|7.]] (1996)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (7. : Bratislava : 19.04.1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084019-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 21.10.2011
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[19. apríl]]
| align=left| 
* [[Zičiho palác]], Bratislava
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1997|8.]] (1997)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (8. : Bratislava : 18.04.1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 21.10.2011
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[18. apríl]]
| align=left| 
* [[Divadlo West]], Bratislava
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1998|9.]] (1998)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (9. : Bratislava : 04.06.1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066010-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[4. jún]]
| align=left| 
* České centrum, Bratislava
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 1999|10.]] (1999)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (10. : Trenčianske Teplice : 19.06.1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066007-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[19. jún]]
| rowspan=6 align=left| 
* [[MFF Art Film|Artfilm]], [[Trenčianske Teplice]]{{#tag:ref|Úvodné dva ročníky konané pod záštitou trenčianskeho festivalu, prebehli pravdepodobne v&amp;nbsp;miestnom kine Kupeľná dvorana, podobne ako v&amp;nbsp;období r.&amp;nbsp;2001&lt;ref name=AFF2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Útecha na Art Filme: umenie sa rodí z nedostatku
 |url              = https://www.sme.sk/c/71126/utecha-na-art-filme-umenie-sa-rodi-z-nedostatku.html
 |lokácia          = od ods. „Päť držiteľov ceny Igric“ (miesto/výsledky)
 |dátum vydania    = 25.06.2001
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;{{--}}2002&lt;ref name=AFF2002/&gt; a&amp;nbsp;2004.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Koktail &gt; Program Art Film Festival 18.6. - 25.6.2004
 |url              = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/52635-program-art-film-festival-186-2562004/
 |lokácia          = Ods. „18.6.2004“
 |dátum vydania    = 11.06.2004
 |dátum prístupu   = 21.02.2024
 |vydavateľ        = ''Pravda''
}}&lt;/ref&gt; Ceremoniál z&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2003 však prebehol v&amp;nbsp;hoteli Flóra.&lt;ref name=AFF2003/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2000|11.]] (2000)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (11. : Trenčianske Teplice : 24.06.2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066006-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = Ods. „Popis“
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[24. jún]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2001|12.]] (2001)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (12. : Bratislava : 23.06.2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066005-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[23. jún]]&lt;ref name=SME2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = Na filmovom festivale Art Film 2001 udelia Cenu Igric za audiovizuálnu tvorbu
 |url              = https://svet.sme.sk/c/67996/na-filmovom-festivale-art-film-2001-udelia-cenu-igric-za-audiovizualnu-tvorbu.html
 |lokácia          = Ods. 1 (dátum); ods. 2 (súťažné kategórie)
 |dátum vydania    = 19.06.2001
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2002|13.]]2002)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (13. : Trenčianske Teplice : 22.06.2002)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066004-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = Ods. „Popis“
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt; 
| align=left| 
* [[22. jún]]&lt;ref name=AFF2002&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = vt;ve
 |titul            = Kultúra &gt; ART FILM: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov
 |url              = https://kultura.sme.sk/c/581982/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov.html
 |lokácia          = Ods. 1 (dátum/miesto); ods. 2{{--}}3 (výsledky)
 |dátum vydania    = 23.06.2002
 |dátum prístupu   = 16.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2003|14.]] (2003)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (14. : Trenčianske Teplice : 21.06.2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066003-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt; 
| align=left| 
* [[21. jún]]&lt;ref name=AFF2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = mp
 |titul            = Kultúra &gt; Štartuje 11. ročník Art Filmu 
 |url              = https://czsk.net/svet/clanky/kultura/artfilm3.html
 |lokácia          = Ods. „Sobota 21. 6.“
 |dátum vydania    = 19.06.2003
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = czsk.net
}}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Výsledky k&amp;nbsp;14. ročníku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = Kultúra &gt; Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://kultura.sme.sk/c/1012043/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric.html
 |lokácia          = Ods. 2{{--}}5 (výsledky)
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; pre ucelenosť informácií.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2004|15.]] (2004)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (15. : Trenčianske Teplice : 18.06.2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066001-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = Ods. „Popis“
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[18. jún]]&lt;ref name=CD-DVD&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Na Moste slávy pribudol Kvietik
 |url              = https://www.sme.sk/c/1649046/na-moste-slavy-pribudol-kvietik.html
 |lokácia          = „Igric“ (výsledky)
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2005|16.]] (2005)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (16. : Bratislava : 15.06.2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065925-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[15. jún]]
| align=left| 
* České centrum, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SITA
 |titul            = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo
 |url              = https://www.sme.sk/c/2262525/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 17.06.2005
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2006|17.]] (2006)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (17. : Bratislava : 25.05.2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065924-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt; 
| align=left| 
* 25. máj{{#tag:ref|Pre nedostatok financií, sošky boli odovzdávané v&amp;nbsp;dvoch fázach. Druhá sa uskutočnila až [[12. december|12. decembra]] v&amp;nbsp;A4 – nultom priestore.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŚTIAK, Štefan
 |titul            = 110. rokov filmového podnikania na Slovensku a v Čechách
 |url              = https://www.moviemania.sk/440-novinky-110-rokov-filmoveho-podnikania-na-slovensku-a-v-cechach.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 11.12.2006
 |dátum prístupu   = 21.06.2024
 |vydavateľ        = moviemania.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = UTOROK 12. december
 |url              = https://bratislava.sme.sk/c/3041839/utorok-12-december.html
 |lokácia          = ods. „Podujatia“
 |dátum vydania    = 08.12.2006
 |dátum prístupu   = 21.06.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
| align=left| 
* Kino Tatra, Bratislava&lt;ref name=i2006&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = oj; ''Pravda''
 |titul            = Kultúra &gt; Chudík sa ukázal na verejnosti, prevzal Igrica
 |url              = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28752-chudik-sa-ukazal-na-verejnosti-prevzal-igrica/
 |lokácia          = Ods. 1{{--}}2 (výsledky)
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = pravda.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2007|18.]] (2007)&lt;ref name=Igric18/&gt;
| align=left| 
* [[11. september]]{{#tag:ref|Termín ceremoniálu,&lt;ref name=Presun2007&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]]
 |titul            = Filmové sošky Igric odovzdajú so štvormesačným oneskorením
 |url              = https://domov.sme.sk/c/3478981/filmove-sosky-igric-odovzdaju-so-stvormesacnym-oneskorenim.html
 |lokácia          = Ods. 1
 |dátum vydania    = 10.09.2007
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Igric18/&gt; výsledky boli zverejnené už vo&amp;nbsp;štvrtok, [[24. máj]]a toho roku.&lt;ref name=Igric18&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (18. : Bratislava : 24.05.2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034845-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 14.09.2007
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=i18&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 18. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
| align=left| 
* [[Národné osvetové centrum|A4 – nultý priestor]], Bratislava&lt;ref name=Presun2007/&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2008|19.]] (2008)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (19. : Bratislava : 09.04.2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0054228-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[9. apríl]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 
 |url              = https://kultura.sme.sk/c/3819872/sfz-udeloval-ceny-igric-2008.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* Kino Tatra, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VÁVRA, Andrea
 |titul            = Film 2008/04 &gt; 19. Igric 2008
 |url              = http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&amp;id=1163
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 9.04.2008
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = in.ba
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&amp;id=1163
 |dátum archivácie = 2024-02-16
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2009|20.]] (2009)&lt;ref name=Igric20&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (20. : Bratislava : 02.09.2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065920-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = Ods. „Popis“
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[2. september]]{{#tag:ref|Pravdepodobný termín ceremoniálu.&lt;ref name=Igric20/&gt;&lt;ref name=Igric20b&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = mak
 |titul            = Cenu Igric 2009 si prevzali aj Branislav Jašš a Laci Strike
 |url              = https://myhornanitra.sme.sk/c/5001054/cenu-igric-2009-si-prevzali-aj-branislav-jass-a-laci-strike.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 03.09.2009
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; Kým výsledky boli zverejnené už [[15. apríl]]a toho roku,&lt;ref name=Igric20/&gt;&lt;ref name=Igric20c/&gt; niektoré zdroje za&amp;nbsp;dátum odovzdávania cien uvádzali aj 3.&amp;nbsp;september&lt;ref name=Igric20c&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SITA
 |titul            = Odovzdajú filmových Igricov
 |url              = https://hnonline.sk/style/kultura/255276-vyhlasili-drzitelov-igricov
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 15.04.2009
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[Hospodárske noviny]]''
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŚTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009 - 17. ceny slovenskej filmovej kritiky 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/filmova-abeceda/94-ceny-festivalu-hory-a-mesto-2009
 |lokácia          = Úvod. ods.
 |dátum vydania    = 2009
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = filmpress.sk
}}&lt;/ref&gt; al. „stredu večer“&lt;ref name=Igric20b/&gt;&lt;ref name=i2009&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŚTIAK
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = Úvod. ods.
 |dátum vydania    = 2009
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = filmpress.sk
}}&lt;/ref&gt;– na túto však vtedy pripadali obidva dátumy. Na&amp;nbsp;jednej z&amp;nbsp;archívnych fotografií z&amp;nbsp;aprílového dátumu je však zachytený jeden z&amp;nbsp;vtedajších víťazov už so&amp;nbsp;soškou v&amp;nbsp;ruke,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = BAUMANN, Martin
 |titul            = Osobnosti &gt; Dušan Trančík patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského filmu
 |url              = https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu
 |lokácia          = Úvodná fotka
 |dátum vydania    = 15.04.2009
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = TASR
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20231118104531/https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu
 |dátum archivácie = 2023-11-18
}}&lt;/ref&gt; pravdepodobne sa preto ceny znova odovzdávali na dve etapy (ako v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2006{{--}}2007).|group=&quot;p.&quot;}}
| align=left| 
* Charlie centrum, Bratislava&lt;ref name=Igric20b/&gt;&lt;ref name=i2009/&gt;
|- 
! style=background:#ed8| [[Igric 2010|21.]] (2010)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (21. : Bratislava : 15.06.2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071434-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.08.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* 15. jún
| align=left| 
* [[Klub slovenských spisovateľov|KSS]], Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Press Servis &gt; Igric a Tvorivé prémie
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = filmpress.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230328031723/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2023-03-28
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2011|22.]]  (2011)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (22. : Bratislava : 26.05.2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 16.11.2020
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[26. máj]]&lt;ref name=i22&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 22. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[Zoznam kín v Bratislave#Súčasné kiná|Kino Mladosť]], Bratislava&lt;ref name=i22b&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SITA
 |titul            = Kultúra &gt; Igric pozná víťazov, najlepším filmom je Lietajúci Cyprián
 |url              = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/57828-igric-pozna-vitazov-najlepsim-filmom-je-lietajuci-cyprian/
 |lokácia          = Ods. 1 (dátum/miesto konania), ods. 3 (soška), počnúc ods. 5 (výsledky)
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=i22/&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2012|23.]] (2012)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (23. : Bratislava : 28.03.2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086129-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 30.03.2012
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[28. marec]]&lt;ref name=i23&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 23. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=2 align=left| 
* [[Kino Lumière]], Bratislava
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2013|24.]] (2013)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (24. : Bratislava : 10.04.2013)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 16.03.2013
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[10. apríl]]&lt;ref name=i24&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2014|25.]] (2014)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (25. : Bratislava : 25.09.2014)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 05.01.2015
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[25. september]]&lt;ref name=i25&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=5 align=left| 
* [[Malá scéna STU]], Bratislava
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2015|26.]] (2015)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (26. : Bratislava : 24.09.2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0107443-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 16.03.2017
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[24. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2016|27.]] (2016)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (27. : Bratislava : 22.09.2016)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130995-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 15.12.2016
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[22. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2017|28.]] (2017)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (28. : Bratislava : 28.09.2017)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137209-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 02.05.2019
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[28. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2018|29.]] (2018)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (29. : Bratislava : 27.09.2018)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0144074-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 10.09.2020
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[27. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2019|30.]] (2019)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (30. : Bratislava : 29.09.2019)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 12.12.2023
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[29. september]]
| align=left| 
* [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2020|31.]] (2020)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (31. : Bratislava : 20.09.2020)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0160067-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 24.09.2020
 |dátum prístupu   = 17.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[20. september]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2020
 |url              = https://www.kzp.sk/podujatie/igric-2020
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 20.09.2020
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = KZP
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=7 align=left| 
* [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], Bratislava
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2021|32.]] (2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (32. : Bratislava : 26.09.2021)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0168713-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 11.10.2021
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left|
* [[26. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2022|33.]] (2022)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (33. : Bratislava : 25.09.2022)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 25.10.2022
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* 25. september
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2023|34.]] (2023)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (34. : Bratislava : 24.09.2023)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 11.09.2023
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* 24. september
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2024|35.]] (2024)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (35. : Bratislava : 22.09.2024)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0195238-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 22.11.2024
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* 22. september
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2025|36.]] (2025)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Igric (36. : Bratislava : 21.09.2025)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0202287-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 27.11.2025
 |dátum prístupu   = 18.01.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* [[21. september]]
|-
! style=background:#ed8| [[Igric 2026|37.]] (2026)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Organizačné a technické zabezpečenie súťaže 37.IGRIC 2026
 |url              = http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 11.06.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=left| 
* 20. september
|}

== Kategórie ==
Podľa [[monografia|monografie]] mapujúcej päť prvých dekád LF, ceny Igric sa počas raných ročníkov (1967{{--}}1969) udeľovali za&amp;nbsp;„najlepšie umelecké výkony [[filmové dielo|vo&amp;nbsp;filme]]“ či [[seriál]]i bez prípadného členenia do&amp;nbsp;menovitých kategórií – doslova: za&amp;nbsp;[[režisér|réžiu]], [[kameraman|kameru]], [[scenár]], [[hlavná postava|postavu]] [[alias|al.]] herecký výkon, [[dramaturg|dramaturgickú činnosť]] a&amp;nbsp;pod. [[Ročenka|Výročné správy]] k&amp;nbsp;cenám a – v&amp;nbsp;ich novodobej ére – prémiám navyše, začali zvyšní spoluorganizátori zverejňovať až v polovici [[10. roky 21. storočia|druhej dekády 21. storočia]]. Pre informačné účely tak slúžili len dva [[zoznam|inštrumentálne zoznamy]] zverejnené na oficiálnych stránkach; jeden vecný s&amp;nbsp;menami ocenených umelcov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ
 |titul            = Igric &gt; Nositelia ceny Igric 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 24.02.2024
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2024-02-16
 |vydavateľ        = igric.sk
}}&lt;/ref&gt; druhý podľa [[autorské dielo|príslušných titulov]] a&amp;nbsp;s&amp;nbsp;ocenenými výkonami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ
 |titul            = Igric &gt; Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014
 |url              = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 2014
 |dátum prístupu   = 24.02.2024
 |vydavateľ        = igric.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf
 |dátum archivácie = 2024-02-24
}}&lt;/ref&gt;  
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:left&quot;
|+ Prehľad odmeňovaných oblastí a&amp;nbsp;ich výskyty v&amp;nbsp;súťaži{{#tag:ref|Dva prvé „novodobé“ ročníky v&amp;nbsp;skompilovanom prehľade reflektujú iba zápisy z&amp;nbsp;ročenky LF v&amp;nbsp;konfrontácii s&amp;nbsp;neskoršími [[tlačová správa|tlačovými správami]] SFZ a&amp;nbsp;ÚSTT. Kým kompletné výsledky s&amp;nbsp;medziročným prehľadom súťažných kategórií, tieto zabezpečovali záznamy [[denník (žurnalistika)|dobovej tlače]] až počnúc rokom 1995.
|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=&quot;background:#ed8&quot; width=24%| Kategória
! style=background:#ed8 width=76%| Podrobnosti
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]]
| rowspan=2|
* &lt;u&gt;základné kategórie cien/prémií&lt;/u&gt; pre hrané, respektíve [[dramatické umenie|dramatické diela]] v&amp;nbsp;závislosti na&amp;nbsp;médiu ([[kino]]/[[televízia (prenos)|TV]])
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]]
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2|
* &lt;u&gt;žánrové kategórie cien/prémií&lt;/u&gt; vyhlasované už bez ohľadu na&amp;nbsp;médium &lt;br /&gt;([[dokumentárny film|dokumenty]] od r. 2010 mimo [[spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]], [[publicistika|publicistiku]] či&amp;nbsp;[[relácia (vysielanie)|magazíny]])
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Prémia za Ostatnú tvorbu|Ostatná tvorba]]&lt;sup&gt;‡┼&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| 
* súčasné &lt;u&gt;kategórie výlučných prémií&lt;/u&gt; vyhlasované bez ohľadu na&amp;nbsp;médium (Ostatná tvorba v&amp;nbsp;prospech tradičných tvorcov, zvyšná už [[filmológia|filmológov]]/[[historická veda|historikov]] a spravidla za&amp;nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]]) 
|-
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]&lt;sup&gt;‡┼&lt;/sup&gt;
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| &lt;s&gt;[[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]]&lt;/s&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
| rowspan=3| 
* niekdajšie kategórie výlučných prémií vyhlasovaných bez ohľadu na&amp;nbsp;médium &lt;br /&gt;(Ostatná TV tvorba v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;1995–2013, Študentská v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;1996–2013 a Tvorba [[optický disk|digitálnych diskov]] v&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2004–2013)
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| &lt;s&gt;[[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]]&lt;/s&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; 
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| &lt;s&gt;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]&lt;/s&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; 
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| &lt;s&gt;[[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Herecký výkon]]&lt;/s&gt;&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
| rowspan=3|
* &lt;u&gt;[[herectvo|herecké kategórie]] cien/prémií&lt;/u&gt; vyhlasované bez ohľadu na médium. Dočasne v zlúčenej kategórii (2001–2012), časom už samostatne, oddeľujúc hercov i herečky (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2013)
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; 
|- 
| colspan=2 style=&quot;background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; text-align:center&quot;| '''Špeciálne ceny a iné uznania'''
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]]
| 
* cena pocty udeľovaná nepravidelne od&amp;nbsp;roku 1993
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| &lt;s&gt;[[Cena Petra Mihálika]]&lt;/s&gt; 
| 
* krátkodobá, neštatutárna náhrada (2014) za prémie udeľované v&amp;nbsp;rámci študentskej tvorby
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| [[Cena Jána Fajnora]] 
| 
* udeľuje sa od&amp;nbsp;roku 2015 tvorcom do&amp;nbsp;35 rokov a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;troch filmových žánroch
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| Osobitná cena/prémia 
| 
* udeľovali sa v rokoch 1994 až 1997 formou špeciálnej ceny alebo prémie
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| Mimoriadna cena 
| 
* vyhlásená pri príležitosti jubilejného 30.&amp;nbsp;ročníka súťaže (2019)&lt;ref name=i30&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt; bok po boku čestnej ceny
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| Zvláštne uznanie 
| 
* udeľuje sa od&amp;nbsp;roku 1994 [[producent (umenie)|producentovi]] (kedysi i subjektu&lt;ref name=i27&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 23.09.2016
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=i28&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;) bez finančnej odmeny&lt;ref name=i26&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = AIC
}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=&quot;background:#ed8; text-align:left&quot;| Špeciálne uznanie&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
| 
* udelené za&amp;nbsp;herecký výkon v&amp;nbsp;podobe ojedinelej prémie (2017)&lt;ref name=i28/&gt;
|- 
| colspan=2 style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:center&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; vyhlasované bez ohľadu na&amp;nbsp;médium{{•}} &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; zastúpené iba formou prémií
|}
Ceny i prémie sú udeľované vždy umelcom, nie samostatným audiovizuálnym dielam alebo ich producentom

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film}}
* [http://igric.sk/ Igric] (oficiálne stránky)
* [http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ Štatút súťaže] (na webe LF)
* [http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf Nositelia ceny Igric 1967{{--}}2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240216211052/http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |date=2024-02-16 }} (bez prémií)
{{Šablóna:Igric (súťaž)}}
{{Navboxes
| bodyclass  = hlist
| state      = collapsed
| title      = [[:Kategória:Navigačné šablóny Igric|Navigačné šablóny jednotlivých cien]]
| titlestyle = background:#FFFFFF; color:#000347
|list =
{{Igric za Filmovú tvorbu}}
{{Igric za Televíznu tvorbu}}
{{Igric za Dokumentárnu tvorbu}}
{{Igric za Animovanú tvorbu}}
{{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}}
{{Igric za Celoživotné dielo}}
}}
[[Kategória:Igric (súťaž)| ]]
[[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské ocenenia]]</text>
      <sha1>765zy1enwg5itdlqyvuz00yr6gruthg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 1997</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710306</id>
    <revision>
      <id>8232459</id>
      <parentid>8229942</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:00:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Kategórie */ opr.</comment>
      <origin>8232459</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19456" sha1="mbdn70h3v489lnkgaev024hnx7ifb84" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1997
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kolárska, Bratislava 2.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Adresu divadla West na [[Kolárska ulica (Bratislava)|Kolárskej]] obsadil po jeho zániku najprv Ateliér, neskôr klub zvaný Babylon
|- 
| '''Dátum konania'''|| [[18. apríl]] [[1997]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| [[Divadlo West]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 2 + 1 osobitná
|- 
| '''Počet prémií'''|| 13
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#ed8| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1996|1996]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1998|1998]] ►'''
|}

'''8. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[piatok]], [[18. apríl]]a [[1997]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Igric (8. : Bratislava : 18.04.1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 21.10.2011
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SME1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ''[[SME]]''- dík
 |titul            = Držiteľom výročnej filmovej ceny Igric sa stal režisér Dušan Hanák
 |url              = https://www.sme.sk/c/2071837/drzitelom-vyrocnej-filmovej-ceny-igric-sa-stal-reziser-dusan-hanak.html
 |lokácia          = Úvod. ods. (dátum a miesto konania); záver čl. (predseda poroty)
 |dátum vydania    = 19.04.1997
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sme.sk
}}&lt;/ref&gt; v už zaniknutom [[Divadlo West|Divadle West]]&lt;ref name=SME1/&gt; či kedysi niekdajšom sídle [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|kina Slovan]]. 

Samotný galavečer moderovala bývalá [[redaktor]]ka [[spravodajstvo (žurnalistika)|TV spravodajstva]] [[Adriana Hosťovecká]] (dnes v čele [[HK Trnava]]) a zúčastnil sa ho i [[Prezident Slovenskej republiky|vtedajší prezident]] [[Michal Kováč]] [[Emília Kováčová|s manželkou]].&lt;ref name=SME2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = HLADÍK, Dalibor
 |titul            = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu
 |url              = https://www.sme.sk/c/2072041/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu.html
 |lokácia          = Začiat. ods. 2 (porota), stred (moderátorka, ocenení študenti VŠMU a účasť prezidenta)
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;

== Porota ==
; Predseda poroty&lt;ref name=SME1/&gt;&lt;ref name=SME2/&gt;
* [[Leo Štefankovič]] – [[scenár]]ista

; Členovia poroty&lt;ref name=SME2/&gt;
* [[Vido Horňák]] – [[režisér|TV režisér]]
* [[František Jurišič]] – režisér [[animácia (film)|kreslených filmov]] 
* [[Dušan Mitana]] – [[dramatik]]
* [[Jozef Šimončič (kameraman)|Dodo Šimončič]] – [[kameraman]]
* [[Katarína Začková]] – [[publicista|TV publicistka]] 

== Ceremónia ==
; Moderátorka
* [[Adriana Hosťovecká]]&lt;ref name=SME2/&gt;

; Hudobný doprovod
* [[Peter Lipa]]&lt;ref name=SME2/&gt;

== Kategórie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače&lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitola: „Igric 1997“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LF&gt;{{Citácia knihy
 | autor = SOKOLOVÁ, Eva
 | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004
 | počet strán = 350
 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2005
 | isbn =  80-89137-16-4
 | kapitola = 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |dátum archivácie = 2023-06-04
 |poznámka         = „Cena Igric“ (v&amp;nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&amp;nbsp;udeleným cenám a&amp;nbsp;vynecháva r.&amp;nbsp;„1993“)''&lt;/span&gt;}}&lt;/ref&gt; v&amp;nbsp;konfrontácii so&amp;nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&amp;nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]]
! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]]
|-
| valign=top|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''&lt;/span&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = HLADÍK, Dalibor
 |titul            = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
| 
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''udelená iba osobitná cena''&lt;/span&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')&lt;ref name=PrNaSp&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Prášky na spanie [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“
 |dátum vydania    = 12.06.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')&lt;ref name=PrNaSp/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Koniec veľkých prázdnin [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
* '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''&lt;ref name=PaHl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Papierové hlavy 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-03-13
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.&lt;ref name=ZaDe/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Zabudnuté deti]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ZaDe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zabudnuté deti [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/
 |lokácia          = Réžia a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''&lt;sup&gt;'''TV/SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kataklizma nádeje [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')&lt;ref name=PaHl/&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.&lt;ref name=OTrDňVJaKl/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''&lt;sup&gt;'''SF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=OTrDňVJaKl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; O troch dňoch v Jasovskom kláštore
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““
 |dátum vydania    = 14.08.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2023-05-18
}}&lt;/ref&gt;  
| valign=top|
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''hlavná cena neudelená''&lt;/span&gt; 
** &lt;u&gt;Prémia'&lt;/u&gt;: Katarína Urbanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Urbanovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr1997/&gt; zápis SFÚ za „tvorivý prínos v animácii“. Podľa výrobných údajov súťažného diela bola jeho režisérkou, animátorkou či vedúcou výroby, u ostatných výkonov je už vedená v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=MiBeŠi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;[[animácia (film)|animácia]] (''[[Milenci bez šiat]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=MiBeŠi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Milenci bez šiat
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/
 |lokácia         = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Katarína Urbanová za tvorivý prínos v animácii vo filme „Milenci bez šiat“ – autorka [...]“
 |dátum vydania    = 29.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260526201728/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-26
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Vanda Raýmanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Raýmanovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr1997/&gt; zápis SFÚ za réžiu a výtvarný výkon. Podľa výrobných údajov súťažného diela je okrem réžie kreditovaná za animáciu a výtvarné návrhy. U ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=ODvĽu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/výtvarný výkon (''[[O dvoch ľuďoch]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=ODvĽu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; O dvoch ľuďoch
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Vanda Raýmanová za režisérsky a výtvarný výkon v animovanom filme „O dvoch ľuďoch“ – autorka“
 |dátum vydania    = 26.11.2007
 |dátum prístupu   = 26.05.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260526204442/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-26
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]]&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Mikuš]] a [[Tomáš Pašteka]] – všeobecne (5-dielna TV dokuséria KF ''[[Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| valign=top|
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lexmann]] – (monografia ''[[Slovenská filmová hudba 1896{{--}}1996]]'')
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Eva Dzúriková]] – (monografia ''[[Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 16.08.2008
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;)
|-
! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]]&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (krátky dokument ''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]'')
** &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky film{{•}}&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny fim{{•}}&lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}}&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]]
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]]'''&lt;ref name=VýPr1997/&gt;&lt;ref name=HÉ-Vrastiak/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Dušan Dušek]] – scenár (''Prášky na spanie''&lt;sup&gt;TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr1997/&gt;&lt;ref name=LF/&gt;
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ Igric 1997] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|8. ročník (1997)]]
[[Kategória:1997 na Slovensku]]</text>
      <sha1>mbdn70h3v489lnkgaev024hnx7ifb84</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michal Pastier</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710736</id>
    <revision>
      <id>8232495</id>
      <parentid>8232353</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:50:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pôsobenie */</comment>
      <origin>8232495</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15024" sha1="4c02tkkhjap3o0yplq8qy0opnfnyih8" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Michal Pastier
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský [[Marketing|marketér]], investor a [[podnikateľ]]
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1984|7|30}}&lt;ref name=&quot;datum&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = STEINIGER – law firm, s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Verifikačný dokument| url = https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/Dokument/89963| vydavateľ = rpvs.gov.sk| dátum vydania = 2019-07-15| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vestnik&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Obchodný vestník 40/2024 – Mestský súd Bratislava III - Nové zápisy| url = https://obchodnyvestnik.justice.gov.sk/ObchodnyVestnik/Formular/FormularDetailHtml.aspx?IdFormular=4013017&amp;csrt=18166500105625151620| vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR| dátum vydania = 2024-02-26| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
 | Miesto narodenia   = [[Nová Dedina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])&lt;ref name=&quot;redbull&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hard| meno = Dereck| autor =| odkaz na autora =| titul = LIVI'N: Michal Pastier &amp; víkendový dom pri jazere| url = https://www.redbull.com/sk-sk/livin-seria-michal-pastier-foto-dereck-hard-local-art| vydavateľ = redbull.com| dátum vydania = 2019-12-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-08| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = [[Bratislava]]
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
 | Štátna príslušnosť = slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]&lt;ref name=&quot;absolventi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Univerzita Komenskeho| odkaz na autora =| titul = Absolventi| url = https://absolventi.uniba.sk/sk/| vydavateľ = Univerzita Komenského| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;almamater&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Univerzita Komenského| odkaz na autora = Univerzita Komenského v Bratislave| titul = Prednáška pre študentov o tom, ako spropagovať svoj biznis| url = https://uniba.sk/detail-aktuality/browse/95/back_to_page/aktuality-1/article/prednaska-pre-studentov-o-tom-ako-spropagovat-svoj-biznis/| vydavateľ = Univerzita Komenského| dátum vydania = 2012-05-21| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
 | Profesia           = kreatívny riaditeľ
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = Miroslava Pastierová&lt;ref name=&quot;redbull&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;hn&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pňačeková| meno = Alžbeta| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier: Vysávanie mi trvá 4 hodiny, lebo pri tom napíšem scenár| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://hnonline.sk/style/hn-magazin/527181-michal-pastier-vysavanie-mi-trva-4-hodiny-lebo-pri-tom-napisem-scenar| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2016-01-16| dátum prístupu = 2024-03-07}}&lt;/ref&gt;
 | Deti               = Dávid&lt;ref name=&quot;redbull&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Lenghart| meno = Patrik| autor =| odkaz na autora =| titul = MICHAL PASTIER v AnuAzu: Ak sa necháte unášať a stanete sa len divákmi svojho života, tak vyhoríte| url = https://rikikimagazin.sk/michal-pastier-v-anuazu/| vydavateľ = rikikimagazin.sk| dátum vydania = 2019-12-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-08| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = https://michalpastier.com/
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Michal Pastier''' (* [[30. júl]] [[1984]],&lt;ref name=&quot;datum&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnik&quot;/&gt; [[Nová Dedina]])&lt;ref name=&quot;redbull&quot;/&gt; je slovenský [[Marketing|marketér]], investor a [[podnikateľ]]. Od roku [[2021]] je kreatívnym riaditeľom a spoluzakladateľom spoločnosti Darwin &amp; the Machines a od roku [[2012]] spoločnosti GoBigname. Obe spoločnosti sa sústreďujú na [[marketing]] a zatraktívnenie svetových [[Značka (marketing)|značiek]]. V rokoch [[2009]] – [[2021]] bol kreatívnym riaditeľom spoločnosti Zaraguza, ktorej je aj naďalej spolumajiteľom. Dlhodobo pôsobil aj v spoločnosti Exponea.&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gulisová| meno = Simona| autor =| odkaz na autora =| titul = Kreatívec Michal Pastier: Umelá inteligencia nie je strašiak, ktorý vás pripraví o prácu| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =Forbes (magazín)| url = https://www.forbes.sk/kreativec-michal-pastier-umela-inteligencia-nie-je-strasiak-ktory-vas-pripravi-o-pracu/| issn =| vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-01-19| dátum prístupu = 2024-03-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;adc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =ADC Slovensko| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier| url = https://adcslovensko.sk/clenovia/michal-pastier| vydavateľ = adcslovensko.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Koščová| meno = Gabka| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier: Reklama v sebe môže niesť hodnoty| url = https://www.heroes.sk/michal-pastier-rozhovor/| vydavateľ = heroes.sk| dátum vydania = 2018-03-04| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Pôsobenie ==
Už počas štúdia na vysokej škole pôsobil v [[Reklamná agentúra|reklamnej agentúre]] Istropolitana Ogilvy ako [[Blog|bloger]]. Prvý blog založil už v roku [[2006]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pastier| meno = Michal| autor =| odkaz na autora =| titul = Nie je bloger ako bloger, alebo manipulácia verejnou mienkou| periodikum = SME : Blog| odkaz na periodikum =| url = https://blog.sme.sk/pastier/media/nie-je-bloger-ako-bloger-alebo-manipulacia-verejnou-mienkou| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2006-02-19| dátum prístupu = 2024-03-08}}&lt;/ref&gt; V mladosti taktiež pracoval po dobu troch mesiacov ako [[Hlavný kuchár|šéfkuchár]] v [[londýn]]skej časti [[Holborn]].&lt;ref name=&quot;redbull&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;hn&quot;/&gt; Neskôr pôsobil ako [[Copywriting|copywriter]] a postupne sa dostal na post kreatívneho riaditeľa a spolumajiteľa dvoch reklamných agentúr – Zaraguza a prvej naming agentúry na [[Slovensko|Slovensku]] s názvom BigNameTheory (dnes GoBigName).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Králik| meno = Michal| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier: Z blogera kreatívny riaditeľ| url = https://www.startitup.sk/michal-pastier-z-blogera-kreativnyriaditel/| vydavateľ = startitup.sk| dátum vydania = 2015-06-01| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Garaj| meno = Patrik| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier: Chcete efektívnu kampaň? Musíte experimentovať| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/trend-archiv/michal-pastier-chcete-efektivnu-kampan-musite-experimentovat| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2016-03-26| dátum prístupu = 2024-03-07}}&lt;/ref&gt; 

V roku [[2021]] stál pri odpredaji spoločnosti Exponea z väčšinového vlastníctva [[Ivan Chrenko|Ivana Chrenka]] [[Spojené štáty|americkej]] firme Bloomreach.&lt;ref name=&quot;forbes&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vavrová| meno = Tatiana| autor =| odkaz na autora = | titul = Exponea je v nových rukách. Ivana Chrenka ako väčšinového majiteľa nahradí americký Bloomreach| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum = Forbes (magazín)| url = https://www.forbes.sk/exponea-je-v-novych-rukach-ivana-chrenka-ako-vacsinoveho-majitela-nahradi-americky-bloomreach/| issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2021-01-26| dátum prístupu = 2024-03-07}}&lt;/ref&gt; Neskôr v roku [[2021]] sa stal spoluzakladateľom a kreatívnym riaditeľom spoločnosti Darwin &amp; the Machines – hybridná spoločnosť zameraná na efektívnu komunikáciu značiek. V tom istom roku bol porotcom v súťaži ''[[YouTube]] Works: Grand Prix'' kde posudzoval kreativitu viacerých reklamných kampaňí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = News Media| odkaz na autora =| titul = YouTube Works: Grand Prix má pivo Zlatý bažant| url = https://www.mediar.cz/youtube-works-grand-prix-ma-pivo-zlaty-bazant/| vydavateľ = mediar.cz| dátum vydania = 2021-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-08| miesto =| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
Bol zaradený do rebríčka ''Top 100 európskych inovátorov'' podľa spoločností [[Google]] a [[Financial Times]]. V roku [[2015]] a [[2023]] figuroval na obálke magazínu [[Forbes (magazín)|Forbes]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Piaty rok Forbesu na Slovensku| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum = Forbes (magazín)| url = https://www.forbes.sk/special-10-vyrocie-forbes-slovensko/5-rok-forbesu| issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = | dátum prístupu = 2024-03-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = Akčné ženy| odkaz na autora =| titul = Marketér Michal Pastier prezradil, ako budovať svoju značku v roku 2024| url = https://akcnezeny.sk/marketer-michal-pastier-prezradil-ako-budovat-svoju-znacku-v-roku-2024/| vydavateľ = akcnezeny.sk| dátum vydania = 2024-01-11| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt; a zároveň bol v roku 2015 laureátom ocenenia rebríčka ''Forbes 30 pod 30''.&lt;ref name=&quot;forbes&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;o autorovi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier – O autorovi| url = https://michalpastier.com/o-autorovi/| vydavateľ = michalpastier.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto =Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Získal viac ako 200 kreatívnych ocenení vrátane ocenenia ''FILIP'' za výnimočný prínos do slovenskej reklamy.&lt;ref name=&quot;forbes&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;adc&quot;/&gt;

Patrí medzi najoceňovanejších reklamných tvorcov v regióne s prácami pre viaceré nadnárodné spoločnosti ako [[Accenture]], [[Československá obchodná banka|ČSOB]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]], L'Oréal, [[Martinus]], [[Muziker]], [[GymBeam]], [[Orange Slovensko|Orange]], [[Red Bull]], [[Slovenská sporiteľňa]], [[Škoda Auto]], [[Websupport]] a podobne.&lt;ref name=&quot;o autorovi&quot;/&gt;

=== Ďalšie ocenenia ===
* [[2009]] – ''Cyber-Young Lions'' ocenenie z najznámejšieho [[festival]]u reklamy na svete [[Cannes Lions]]&lt;ref name=&quot;o autorovi&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = HN| odkaz na autora =| titul = Slovensko má bronz!| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/772955-slovensko-ma-bronz| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2009-06-23| dátum prístupu = 2024-03-08}}&lt;/ref&gt;
* [[2016]] – ''Zlatá Euro Effie'' za najefektívnejšiu reklamnú kampaň v [[Európa|Európe]] – ''„Psík Ftefan“''&lt;ref name=&quot;o autorovi&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;effie&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ševčíková| meno = Petronela| autor =| odkaz na autora =| titul = Veľký úspech slovenskej reklamy. Zaraguza už druhýkrát uspela na EURO EFFIE| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/1046221-velky-uspech-slovenskej-reklamy-zaraguza-uz-druhykrat-uspela-na-euroeffie| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2017-10-17| dátum prístupu = 2024-03-08}}&lt;/ref&gt;
* [[2017]] – ''Bronzová Euro Effie'' – za kampaň pre Kofolu ''„Dáš si Meflón?“''&lt;ref name=&quot;effie&quot;/&gt;
* [[2020]] – ''Grand Prix'' za najefektívnejšiu kampaň na [[YouTube]] a YouTube Works&lt;ref name=&quot;o autorovi&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Michal Pastier| url = https://goldendrum.com/competition/juries/creative-business-excellence-drum-jury/michal-pastier| vydavateľ = goldendrum.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-08| miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Kniha ==
V auguste [[2023]] vydal knihu s názvom „Žltá kniha budovania značky“, ktorá spája brandbuilding a efektívne [[podnikanie]] a v dvanástich princípoch opisuje ako efektívne budovať osobnú, produktovú alebo firemnú značku. Kniha za veľmi krátky čas dostala medzi slovenské kninžné [[bestseller]]i v oficiálnom rebríčku najpredávanejších kníh na [[Martinus|Martinus.sk]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hapák| meno = Palo| autor =| odkaz na autora =| titul = Mišo Pastier vydal novú knihu. V Martinuse je už bestsellerom na prvom mieste!| url = https://marketeris.sk/clanok/miso-pastier-vydal-novu-knihu-v-martinuse-je-uz-bestsellerom-na-prvom-mieste| vydavateľ = marketeris.sk| dátum vydania = 2023-08-25| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-03-07| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://michalpastier.com/ Oficiálna stránka]
* [https://www.forbes.sk/author/michal-pastier/ Články Michala pastiera] na [[Forbes (magazín)|Forbes.sk]]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pastier, Michal}}
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]
[[Kategória:Slovenskí manažéri]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Novej Dediny]]</text>
      <sha1>4c02tkkhjap3o0yplq8qy0opnfnyih8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie</title>
    <ns>2</ns>
    <id>712165</id>
    <revision>
      <id>8232437</id>
      <parentid>8220225</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:16:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8232437</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1256" sha1="n5k0bj6b0amwcswf2flql8nfksfk5q0" xml:space="preserve">&lt;!-- {| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;clear: both; &quot;
! style=&quot;background: yellow; | POZRI AJ
! style=&quot;background: yellow; | [[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2022|Diskusia 2022]]{{·}}[[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2023|Diskusia 2023]]{{·}}[[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2024|Diskusia 2024]]{{·}}[[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2025|Diskusia 2025]]{{·}}[[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|Diskusia 2026]]{{·}}Diskusia 2027...
! style=&quot;background: yellow; | [[Súbor:Face-smile.svg]]
|} --&gt;
{{Navigačná lišta
| meno = Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie
| nadpis = [[Redaktor:Fillos X.|&lt;span style=&quot;color:#FFFF00;&quot;&gt;Redaktor Fillos X.&lt;/span&gt;]]
| nad = [[:Kategória:Redaktor:Fillos X.|Redaktorské podstránky]]
| obrázok = [[Súbor:Face-smile.svg|25px]]
| štýl nadpisu = background-color:#000347
| štýl nad = background-color:aqua
| štýl skupiny = background-color:aqua

| skupina1 = Archívy diskusií
| zoznam1 =
* [[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2022|2022]]
* [[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2023|2023]]
* [[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2024|2024]]
* [[Diskusia s redaktorom:Fillos X./2025|2025]]
* [[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|2026]]

| skupina2 = 
| zoznam2 =
}}

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Redaktor:Fillos X.]]
&lt;noinclude /&gt;</text>
      <sha1>n5k0bj6b0amwcswf2flql8nfksfk5q0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alexej Semionovič Jegorov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>712818</id>
    <revision>
      <id>8232688</id>
      <parentid>8109030</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:06:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>iné projekty</comment>
      <origin>8232688</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11770" sha1="i84ktv69qvv4hdtgrsl7u6lsr34q178" xml:space="preserve">{{Infobox Vojak
| Meno              = Alexej Semionovič Jegorov
| Rodné meno        = 
| Portrét           =
| Veľkosť portrétu  = 
| Popis             = 
| Dátum narodenia   = [[22. november]] [[1914]]
| Miesto narodenia  = [[Antijan|Antijan]], [[Ruská ríša|Ruská ríša]] (dnes [[Uzbekistan]])
| Dátum úmrtia      = {{duv|1970|04|15|1914|11|22}}
| Miesto úmrtia     = [[Kropyvnyckyj|Kirovograd]], [[Sovietsky zväz|Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])
| Miesto pochovania = 
| Iné mená          = ''rusky:'' Алексей Семёнович Егоров
| Prezývky          =
| Civilná činnosť   = 
| Alma mater        = 
| Národnosť         = ruská
| Vierovyznanie     = 
| Štátne občianstvo = 
| Rodičia           = 
| Súrodenci         = 
| Manželka          = 
| Partnerka         = 
| Deti              = 
| Príbuzní          = 

| Ozbrojené sily    = 
| Zložka            = 
| Jednotka          =[[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] 
| Hodnosť           = kapitán
| Funkcia           = veliteľ 
| Doba služby       = 
| Velil             = 
| Vyznamenania      = [[Hrdina Sovietskeho zväzu]],{{break}}[[Rad Lenina]] a ďalšie vrátane česko-slovenských

| Vojny             = '''[[Druhá svetová vojna]]'''
| Bitky             ='''[[Slovenské národné povstanie]]''' 
}}

'''Alexej Semionovič Jegorov''' ({{vjz|rus|Алексей Семёнович Егоров}}; * [[22. november]] [[1914]], [[Andižan]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[15. apríl]] [[1970]], [[Kropyvnyckyj|Kirovograd]], [[Sovietsky zväz]]) bol dôstojník [[Červená armáda|Červenej armády]]. Začiatkom augusta 1944 bola jeho organizačná skupina vysadená na Slovensku, kde sa pod jeho velením nakoniec sformovala [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|partizánska brigáda]], ktorá si úspešne počínala v bojoch [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].

== Život ==
Pred vypuknutím [[Východný front (druhá svetová vojna)|sovietsko-nemeckej vojny]] pracoval ako ekonóm - plánovač v závode v [[Alma-Ata|Alma-Ate]]. Po [[Operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] vstúpil v jeseni 1941 dobrovoľne do armády. Absolvoval prípravu v kurze pre pracovníkov vojenskej finančnej správy a slúžil na Ústrednej finančnej správe Červenej armády. Na vlastnú žiadosť ho odvelili do Školy pre osobitné úlohy pri [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskom štábe partizánskeho hnutia]] v Kyjeve, kde sa pripravovali míneri pre partizánske skupiny,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=KUZNECOV|meno=Dmitrij|titul=Portréty sovietskych účastníkov Slovenského národného povstania|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP a Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS|miesto=Banská Bystrica a Bratislava|rok=1985|strany=174-176|poznámka=Slovenský preklad}}&lt;/ref&gt;

V auguste 1942 všetkých poslucháčov tejto školy odvelili na Severokaukazský front. Jegorova vymenovali za veliteľa roty, s ktorou operoval v tyle nepriateľa.

Začiatkom roka 1943 bol Jegorov odvolaný do Moskvy. Bol daný k dispozícii Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Po krátkej príprave bol menovaný za zástupcu pre diverznú činnosť veliteľa v tom čase jedného z najväčších partizánskych zväzkov operujúcich v tyle nepriateľa. V černigovsko-volynskom zväzku sa pod jeho velením sformovali diverzné skupiny, v ktorých sa za krátky čas vyškolili desiatky odborníkov ovládajúcich najnovšie mínerské prostriedky. Tieto diverzné skupiny vyvíjali na svojich úsekoch pod jeho velením rozsiahlu diverznú činnosť. Na niektorých dôležitých akciách sa Jegorov aj sám zúčastnil. Bolo to obdobie [[Kurská bitka|bitky v Kurskom oblúku]] a partizánom sa podarilo ochromiť nemecké zásobovacie trasy v koveľskom železničnom uzle.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Na Slovensku ===
V lete 1944 bol Jegorov menovaný za veliteľa 22 člennej organizátorskej skupiny zloženej zo sovietskych a česko-slovenských občanov. Jeho skupina bola v noci zo 7. na 8. augusta vysadená na [[Latiborská hoľa|Latiborskej holi]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Jeho skupina bola poslednou z prvej vlny výsadkov a vysadená bola len dve hodiny po organizátorskej skupine rtn. Michala Sečánskeho.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Jegorovova partizánska brigáda|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-89514-47-2|strany=156}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;

V tom čase boli na Slovensku v plnom prúde utajené prípravy ozbrojeného [[Slovenské národné povstanie|povstania]]. Hneď 8. augusta uskutočnila porada veliteľov vysadených organizátorských skupín, o ďalšej činnosti. Jegorovova skupina mala pôsobiť v .... a za svoju základňu si Jegorov spoločne so [[Michal Sečánsky|Sečánskym]] a [[Ernest Bielik|Bielikom]] vybral Prašivú, masív v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Jegorov vychádzal veľmi dobre s rtn. Sečánskym, a tak počas protipartizánskej akcie, ktorá bola reakciou ľudáckeho režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] na vysadenie partizánskych skupín na strednom Slovensku ich skupiny postupovali spoločne a dočasne opustili tábory na Prašivej.

Jegorov sa ako veliteľ skupiny aktívne zúčastňoval na stretnutiach so zástupcami ilegálneho odboja, najskôr komunistického, následne aj občianskeho. Veľmi dôležitým bolo napríklad stretnutie s odbojármi z breznianskeho okresu a Železiarní v Podbrezovej, ktoré sa konalo pravdepodobne [[14. august]]a [[1944]].

Dňa [[19. august]]a v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] rokoval kpt. Jegorov priamo s náčelníkom štábu ''Veliteľstva pozemného vojska'' pplk. [[Ján Golian (generál)|Jánom Golianom]]. Stretnutie inicioval člen ilegálneho vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[Ján Majling]] a sprostredkoval ho npor. [[Štefan Hanus]], Jegorov na stretnutí požadoval dodávky zbraní, výstroja a proviantu pre rozrastajúce sa partizánske skupiny, súčinnosť armády a partizánov, či vydanie fašistických dôstojníkov, Golian pomoc prisľúbil. Na strane vojakov sa stretnutia zúčastnili aj mjr. Ciprich a npor. Hanus, na strane odbojárov [[Michal Sečánský]] a komunisti Balko a Ján Majling.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Pod velením kpt. Jegorova sa napokon z dobrovoľníkov [[Liptov (región)|Liptova]] a [[Horehronie|Horehronia]] sformovala početná partizánska brigáda. Počty jej príslušníkov v prvých dňoch povstania dosiahli 1 000 osôb a v priebehu povstania sa navýšili až 3 000.

Počas prvej fázy povstania bojovali jednotky Jegorovovej brigády na úsekoch taktických skupín II., V., I. a čiastočne aj VI. Obzvlášť úspešne si Jegorovovi partizáni počínali pri obrane Turca spoločne s jednotkami V. TS Ďumbier (pplk pech. [[Emil Perko]]). Po ústupe z Turca bol Jegorovovej brigáde pridelený samostatný bojový úsek, obrana západných a severozápadných svahov [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Prístupy do centra povstania z týchto smerov bránili partizáni Jegorova aj po začiatku nemeckej generálnej ofenzívy. Počas záverečných dní aktívneho odporu a odchodu do hôr sa na Prašivú k nemu snažili presunúť aj členovia [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]].

Počas všeobecného ústupu do hôr Jegorov fascinovaný výjavom, keď sa stovky až tisíce ľudí ústupom do masívov Veľkej Fatry a Nízkych Tatier snažili dostať z dosahu nemeckých okupačných síl obsadzujúcich Banskú Bystricu a jej okolie len poznamenal: „''A ľudia idú, idú, idú...''“&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Julius|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Banská Bystrica|rok=1994|isbn=808572720X|strany=212}}&lt;/ref&gt;

Po ústupe do hôr vyvíjala brigáda bohatú diverznú činnosť. Na konci novembra 1944 bola Jegorovova brigáda premenovaná na [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. česko-slovenskú partizánsku brigádu J. V. Stalina]].

=== Po vojne ===
Po vojne pôsobil vo funkciách miestnej samosprávy. V rokoch 1953 až 1956 študoval na Vysokej straníckej škole pri Ústrednom výbore [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]]. Od roku 1956 bol podpredsedom Výkonného výboru Oblastného sovietu zástupcov pracujúcich v Kirovograde.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Viackrát bol na Slovensku, prvý krát už v roku 1945 pri príležitosti 1. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Pri návštevách sa stretával s bývalými príslušníkmi brigády a obyvateľmi obcí, ktoré za povstania podporovali brigádu.

== Charakteristika ==
[[Súbor:Socha Jegorov.jpg|alt=Socha A. S. Jegorova vo Zvolene|náhľad|Socha Alexeja Semjonoviča Jegorova v areáli bývalých kasární vo [[Zvolen|Zvolene]]]]
Historička [[Helena Pažurová]] charakterizuje Jegorova ako človeka, ktorý sa so svojimi partizánmi úprimne snažil pomôcť Povstaniu. Rešpektoval rozhodnutia veliteľov Povstania ako [[Ján Golian (generál)|Goliana]], tak aj Viesta a so svojimi jednotkami pracoval v prospech úspechu Povstania. Svojich partizánov sa snažil viesť k úcte k civilnému obyvateľstvu. [[Masaker v Sklenom]], ktorého sa dopustila jedna jednotka jeho brigády, však nepredvídal a po objavení sa správ o udalosti sprísnil tresty za porušovanie zásad správania sa voči civilnému obyvateľstvu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Pažúrová ďalej uvádza, že kpt. Jegorov po svojom príchode videl určité rezervy v obrane Turca a vyvinul značné úsilie na zmenu taktiky obrany, na jej premenu z obrany pasívnej na obranu útočnú. Zasadzoval sa o to, aby povstalecké jednotky nepriateľa neustále prenasledovali, aby mu nedopriali čas na oddych.

Schopnosti Jegorova ocenil napr. zástupca veliteľa V. Taktickej skupiny mjr. Deretič:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

{{Citát|Podľa mojej mienky je veľká škoda, že Jegorov velil len partizánskej brigáde. Myslím, že ho bolo treba dať do štábu armády v Banskej Bystrici, kde mal riadiť partizánov a zosúlaďovať ich činnosť s jednotkami povstaleckej armády, a tak zmierňovať nedostatky dvojitého velenia (...) Oveľa by bolo bývalo lepšie, keby Jegorov bol v štábe V. Taktickej skupiny ako poradca, pomocník alebo zástupca veliteľa skupiny. Bola by bývalá úplná koordinácia vojenských jednotiek a troch partizánskych brigád, z ktorých mala každá po dva až tritisíc ľudí}}

== Vyznamenania ==
Za organizátorskú a bojovú činnosť brigády obdržal Jegorov vyznamenanie [[Hrdina Sovietskeho zväzu]], [[Rad Lenina|Leninov rad]] a viaceré pamätné medaily. Bol poctený aj viacerými česko-slovenskými vyznamenaniami.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Alexej Semionovič Jegorov}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Jegorov, Alexej Semionovič}}
[[Kategória:Partizánski velitelia]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Nositelia Radu Lenina]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]]</text>
      <sha1>i84ktv69qvv4hdtgrsl7u6lsr34q178</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232700</id>
      <parentid>8232688</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:32:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>výmaz Ine projekty</comment>
      <origin>8232700</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11702" sha1="kosdxh8o2zqapu8ashzks1j12u1cxqa" xml:space="preserve">{{Infobox Vojak
| Meno              = Alexej Semionovič Jegorov
| Rodné meno        = 
| Portrét           =
| Veľkosť portrétu  = 
| Popis             = 
| Dátum narodenia   = [[22. november]] [[1914]]
| Miesto narodenia  = [[Antijan|Antijan]], [[Ruská ríša|Ruská ríša]] (dnes [[Uzbekistan]])
| Dátum úmrtia      = {{duv|1970|04|15|1914|11|22}}
| Miesto úmrtia     = [[Kropyvnyckyj|Kirovograd]], [[Sovietsky zväz|Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])
| Miesto pochovania = 
| Iné mená          = ''rusky:'' Алексей Семёнович Егоров
| Prezývky          =
| Civilná činnosť   = 
| Alma mater        = 
| Národnosť         = ruská
| Vierovyznanie     = 
| Štátne občianstvo = 
| Rodičia           = 
| Súrodenci         = 
| Manželka          = 
| Partnerka         = 
| Deti              = 
| Príbuzní          = 

| Ozbrojené sily    = 
| Zložka            = 
| Jednotka          =[[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] 
| Hodnosť           = kapitán
| Funkcia           = veliteľ 
| Doba služby       = 
| Velil             = 
| Vyznamenania      = [[Hrdina Sovietskeho zväzu]],{{break}}[[Rad Lenina]] a ďalšie vrátane česko-slovenských

| Vojny             = '''[[Druhá svetová vojna]]'''
| Bitky             ='''[[Slovenské národné povstanie]]''' 
}}

'''Alexej Semionovič Jegorov''' ({{vjz|rus|Алексей Семёнович Егоров}}; * [[22. november]] [[1914]], [[Andižan]], [[Ruská ríša]]{{--}}† [[15. apríl]] [[1970]], [[Kropyvnyckyj|Kirovograd]], [[Sovietsky zväz]]) bol dôstojník [[Červená armáda|Červenej armády]]. Začiatkom augusta 1944 bola jeho organizačná skupina vysadená na Slovensku, kde sa pod jeho velením nakoniec sformovala [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|partizánska brigáda]], ktorá si úspešne počínala v bojoch [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].

== Život ==
Pred vypuknutím [[Východný front (druhá svetová vojna)|sovietsko-nemeckej vojny]] pracoval ako ekonóm - plánovač v závode v [[Alma-Ata|Alma-Ate]]. Po [[Operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] vstúpil v jeseni 1941 dobrovoľne do armády. Absolvoval prípravu v kurze pre pracovníkov vojenskej finančnej správy a slúžil na Ústrednej finančnej správe Červenej armády. Na vlastnú žiadosť ho odvelili do Školy pre osobitné úlohy pri [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskom štábe partizánskeho hnutia]] v Kyjeve, kde sa pripravovali míneri pre partizánske skupiny,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=KUZNECOV|meno=Dmitrij|titul=Portréty sovietskych účastníkov Slovenského národného povstania|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP a Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS|miesto=Banská Bystrica a Bratislava|rok=1985|strany=174-176|poznámka=Slovenský preklad}}&lt;/ref&gt;

V auguste 1942 všetkých poslucháčov tejto školy odvelili na Severokaukazský front. Jegorova vymenovali za veliteľa roty, s ktorou operoval v tyle nepriateľa.

Začiatkom roka 1943 bol Jegorov odvolaný do Moskvy. Bol daný k dispozícii Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. Po krátkej príprave bol menovaný za zástupcu pre diverznú činnosť veliteľa v tom čase jedného z najväčších partizánskych zväzkov operujúcich v tyle nepriateľa. V černigovsko-volynskom zväzku sa pod jeho velením sformovali diverzné skupiny, v ktorých sa za krátky čas vyškolili desiatky odborníkov ovládajúcich najnovšie mínerské prostriedky. Tieto diverzné skupiny vyvíjali na svojich úsekoch pod jeho velením rozsiahlu diverznú činnosť. Na niektorých dôležitých akciách sa Jegorov aj sám zúčastnil. Bolo to obdobie [[Kurská bitka|bitky v Kurskom oblúku]] a partizánom sa podarilo ochromiť nemecké zásobovacie trasy v koveľskom železničnom uzle.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Na Slovensku ===
V lete 1944 bol Jegorov menovaný za veliteľa 22 člennej organizátorskej skupiny zloženej zo sovietskych a česko-slovenských občanov. Jeho skupina bola v noci zo 7. na 8. augusta vysadená na [[Latiborská hoľa|Latiborskej holi]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Jeho skupina bola poslednou z prvej vlny výsadkov a vysadená bola len dve hodiny po organizátorskej skupine rtn. Michala Sečánskeho.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Jegorovova partizánska brigáda|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-89514-47-2|strany=156}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;

V tom čase boli na Slovensku v plnom prúde utajené prípravy ozbrojeného [[Slovenské národné povstanie|povstania]]. Hneď 8. augusta uskutočnila porada veliteľov vysadených organizátorských skupín, o ďalšej činnosti. Jegorovova skupina mala pôsobiť v .... a za svoju základňu si Jegorov spoločne so [[Michal Sečánsky|Sečánskym]] a [[Ernest Bielik|Bielikom]] vybral Prašivú, masív v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Jegorov vychádzal veľmi dobre s rtn. Sečánskym, a tak počas protipartizánskej akcie, ktorá bola reakciou ľudáckeho režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] na vysadenie partizánskych skupín na strednom Slovensku ich skupiny postupovali spoločne a dočasne opustili tábory na Prašivej.

Jegorov sa ako veliteľ skupiny aktívne zúčastňoval na stretnutiach so zástupcami ilegálneho odboja, najskôr komunistického, následne aj občianskeho. Veľmi dôležitým bolo napríklad stretnutie s odbojármi z breznianskeho okresu a Železiarní v Podbrezovej, ktoré sa konalo pravdepodobne [[14. august]]a [[1944]].

Dňa [[19. august]]a v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] rokoval kpt. Jegorov priamo s náčelníkom štábu ''Veliteľstva pozemného vojska'' pplk. [[Ján Golian (generál)|Jánom Golianom]]. Stretnutie inicioval člen ilegálneho vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[Ján Majling]] a sprostredkoval ho npor. [[Štefan Hanus]], Jegorov na stretnutí požadoval dodávky zbraní, výstroja a proviantu pre rozrastajúce sa partizánske skupiny, súčinnosť armády a partizánov, či vydanie fašistických dôstojníkov, Golian pomoc prisľúbil. Na strane vojakov sa stretnutia zúčastnili aj mjr. Ciprich a npor. Hanus, na strane odbojárov [[Michal Sečánský]] a komunisti Balko a Ján Majling.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Pod velením kpt. Jegorova sa napokon z dobrovoľníkov [[Liptov (región)|Liptova]] a [[Horehronie|Horehronia]] sformovala početná partizánska brigáda. Počty jej príslušníkov v prvých dňoch povstania dosiahli 1 000 osôb a v priebehu povstania sa navýšili až 3 000.

Počas prvej fázy povstania bojovali jednotky Jegorovovej brigády na úsekoch taktických skupín II., V., I. a čiastočne aj VI. Obzvlášť úspešne si Jegorovovi partizáni počínali pri obrane Turca spoločne s jednotkami V. TS Ďumbier (pplk pech. [[Emil Perko]]). Po ústupe z Turca bol Jegorovovej brigáde pridelený samostatný bojový úsek, obrana západných a severozápadných svahov [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Prístupy do centra povstania z týchto smerov bránili partizáni Jegorova aj po začiatku nemeckej generálnej ofenzívy. Počas záverečných dní aktívneho odporu a odchodu do hôr sa na Prašivú k nemu snažili presunúť aj členovia [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]].

Počas všeobecného ústupu do hôr Jegorov fascinovaný výjavom, keď sa stovky až tisíce ľudí ústupom do masívov Veľkej Fatry a Nízkych Tatier snažili dostať z dosahu nemeckých okupačných síl obsadzujúcich Banskú Bystricu a jej okolie len poznamenal: „''A ľudia idú, idú, idú...''“&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Julius|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Banská Bystrica|rok=1994|isbn=808572720X|strany=212}}&lt;/ref&gt;

Po ústupe do hôr vyvíjala brigáda bohatú diverznú činnosť. Na konci novembra 1944 bola Jegorovova brigáda premenovaná na [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. česko-slovenskú partizánsku brigádu J. V. Stalina]].

=== Po vojne ===
Po vojne pôsobil vo funkciách miestnej samosprávy. V rokoch 1953 až 1956 študoval na Vysokej straníckej škole pri Ústrednom výbore [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]]. Od roku 1956 bol podpredsedom Výkonného výboru Oblastného sovietu zástupcov pracujúcich v Kirovograde.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Viackrát bol na Slovensku, prvý krát už v roku 1945 pri príležitosti 1. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Pri návštevách sa stretával s bývalými príslušníkmi brigády a obyvateľmi obcí, ktoré za povstania podporovali brigádu.

== Charakteristika ==
[[Súbor:Socha Jegorov.jpg|alt=Socha A. S. Jegorova vo Zvolene|náhľad|Socha Alexeja Semjonoviča Jegorova v areáli bývalých kasární vo [[Zvolen|Zvolene]]]]
Historička [[Helena Pažurová]] charakterizuje Jegorova ako človeka, ktorý sa so svojimi partizánmi úprimne snažil pomôcť Povstaniu. Rešpektoval rozhodnutia veliteľov Povstania ako [[Ján Golian (generál)|Goliana]], tak aj Viesta a so svojimi jednotkami pracoval v prospech úspechu Povstania. Svojich partizánov sa snažil viesť k úcte k civilnému obyvateľstvu. [[Masaker v Sklenom]], ktorého sa dopustila jedna jednotka jeho brigády, však nepredvídal a po objavení sa správ o udalosti sprísnil tresty za porušovanie zásad správania sa voči civilnému obyvateľstvu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Pažúrová ďalej uvádza, že kpt. Jegorov po svojom príchode videl určité rezervy v obrane Turca a vyvinul značné úsilie na zmenu taktiky obrany, na jej premenu z obrany pasívnej na obranu útočnú. Zasadzoval sa o to, aby povstalecké jednotky nepriateľa neustále prenasledovali, aby mu nedopriali čas na oddych.

Schopnosti Jegorova ocenil napr. zástupca veliteľa V. Taktickej skupiny mjr. Deretič:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

{{Citát|Podľa mojej mienky je veľká škoda, že Jegorov velil len partizánskej brigáde. Myslím, že ho bolo treba dať do štábu armády v Banskej Bystrici, kde mal riadiť partizánov a zosúlaďovať ich činnosť s jednotkami povstaleckej armády, a tak zmierňovať nedostatky dvojitého velenia (...) Oveľa by bolo bývalo lepšie, keby Jegorov bol v štábe V. Taktickej skupiny ako poradca, pomocník alebo zástupca veliteľa skupiny. Bola by bývalá úplná koordinácia vojenských jednotiek a troch partizánskych brigád, z ktorých mala každá po dva až tritisíc ľudí}}

== Vyznamenania ==
Za organizátorskú a bojovú činnosť brigády obdržal Jegorov vyznamenanie [[Hrdina Sovietskeho zväzu]], [[Rad Lenina|Leninov rad]] a viaceré pamätné medaily. Bol poctený aj viacerými česko-slovenskými vyznamenaniami.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Jegorov, Alexej Semionovič}}
[[Kategória:Partizánski velitelia]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Nositelia Radu Lenina]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]]</text>
      <sha1>kosdxh8o2zqapu8ashzks1j12u1cxqa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fabrice Lhenry</title>
    <ns>0</ns>
    <id>714291</id>
    <revision>
      <id>8232722</id>
      <parentid>8070658</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T09:55:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232722</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6273" sha1="l1jh6am0r3ycev8eal8gx2o6bv2330v" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Fabrice Lhenry|Portrét=Fabrice Lhenry - Mai 2015 (2).jpg|Popis=|Štátna príslušnosť=Francúzsko|Dátum narodenia={{dnv|1972|7|29}}|Miesto narodenia=[[Lyon]], [[Francúzsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Tím=|Bývalé tímy='''[[Ligue Magnus]]'''&lt;br /&gt;
[[Chamonix Hockey Club|Chamonix]] (1992{{--}}1996), (1999{{--}}2000)&lt;br /&gt;
[[Albatros de Brest|Brest]] (1996{{--}}1997)&lt;br /&gt;
[[Scorpions de Mulhouse|Mulhouse]] (2001{{--}}2005)&lt;br /&gt;
[[Dragons de Rouen|Rouen]] (2009{{--}}2015)&lt;br /&gt;
'''[[Deutsche Eishockey Liga]]'''&lt;br /&gt;
[[Frankfurt Lions]]  (1997{{--}}1999)&lt;br /&gt;
'''[[Italian Hockey League Serie A]]'''&lt;br /&gt;
[[HCM Milano]] (2000{{--}}2001)&lt;br /&gt;
'''[[Metal Ligaen]]'''&lt;br /&gt;
[[EfB Ishockey]] (2005{{--}}2009)&lt;br /&gt;|Rok1=1989|Rok2=2015|Portál1=Francúzsko}}{{Olympijská účasť}}

'''Fabrice Lhenry''' (* [[29. jún]], [[1972]], [[Lyon]], [[Francúzsko]]) je bývalý francúzsky profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä svojou robustnou reprezentačnou kariériou, keď sa zúčastnil až 12 turnajov [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] v ''Elitnej divízii'' a šiestich v ''Divízii 1.'' V rámci svojej klubovej kariéry pôsobil najmä v najvyššej francúzskej súťazi [[Ligue Magnus]], ale tri roky strávil aj v dánskej najvyššej súťaži [[Metal Ligae]] ([[EfB Ishockey]] a dva roky v najvyššej nemeckej súťaži [[Deutsche Eishockey Liga]] ([[Frankfurt Lions]]). Je rekordným držiteľom trofejí pre najlepšieho brankára [[Ligue Magnus]]. Trofej získal celkovo päťkrát. Profesionálnu hráčsku kariéru ukončil v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fabrice Lhenry - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/12203/fabrice-lhenry | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2024-06-02 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 založil vlastnú hokejovú školu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Interview de Fabrice Lhenry | url = https://www.hockeyarchives.info/interviews/lhenry.htm | vydavateľ = www.hockeyarchives.info | dátum prístupu = 2024-06-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a aktuálne pôsobí ako hlavný tréner tímu [[Dragons de Rouen|Rouen]] v [[Ligue Magnus]]  V roku 2018 bol uvedený do ''Siene slávy francúzskeho hokeja''.

== Reprezentačná kariéra ==
Lhenry zažil robustnú reprezentačnú kariéru. Zúčastnil sa štyroch [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hier]] (1992, 1994, 1998, 2002)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympedia – Fabrice Lhenry | url = https://www.olympedia.org/athletes/1005282 | vydavateľ = www.olympedia.org | dátum prístupu = 2024-06-02}}&lt;/ref&gt; a štyroch olympíjskych kvalifikácií (2001, 2005, 2009, 2013).

Na turnaji [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] sa zúčastnil celkovo až 12-krát a to v rokoch: 1994, 1997, 1998, 2000, 2004, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013. Šesťkrát sa zúčastnil aj ''Majstrovstiev sveta Divízie I'' (2001, 2002, 2003, 2005, 2006, 2007), keď v roku 2000 a 2004 Francúzsko vypadlo z ''Elitnej divízie''.

V roku 1991 a 1992 sa zúčastnil juniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov]] v ''B divízii''.

== Ocenenia ==
[[Súbor:Finale de la coupe de France de Hockey sur glace 2014 - 027.jpg|náhľad|Lhenry v roku 2014]]
* Najlepší brankár [[Ligue Magnus]] – ''Jean Ferrand Trophy'' (1996)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Albatros de Brest|Brest]] (1997)
* Strieborná medaila z Kvalifikácie na Majstrovstvá sveta (2000)
* Zlatá medaila z MS Divízie I (2001)
* Najlepší brankár [[Ligue Magnus]] – ''Jean Ferrand Trophy'' (2002)
* Strieborná medaila z MS Divízie I (2002)
* Najlepší brankár [[Ligue Magnus]] – ''Jean Ferrand Trophy'' (2003)
* Najlepší brankár MS Divízie I (2003)
* Zlatá medaila MS Divízie I (2003)
* Najlepší brankár [[Ligue Magnus]] – ''Jean Ferrand Trophy'' (2004)
* Najlepší brankár [[Ligue Magnus]] – ''Jean Ferrand Trophy'' (2005)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Scorpions de Mulhouse|Mulhouse]] (2005)
* All-Star Team [[Ligue Magnus]] (2005)
* Strieborná medaila z MS Divízie I (2005)
* Strieborná medaila z MS Divízie I (2006)
* Zlatá medaila MS Divízie I (2007)
* Top 3 hráči tímu [[Francúzsko|Francúzska]] na Majstrovstvách sveta (2009)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2010)
* Top 3 hráči tímu [[Francúzsko|Francúzska]] na Majstrovstvách sveta (2010)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2011)
* Francúzsky pohár s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2011)
* Continental Cup s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2012)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2012)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2013)
* Šampión [[Ligue Magnus]] s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2014)
* Francúzsky pohár s tímom [[Dragons de Rouen|Rouen]] (2015)

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Lhenry, Fabrice}}
[[Kategória:Francúzski hokejoví brankári]]
[[Kategória:Francúzski hokejisti]]
[[Kategória:Hráči Bordeaux GHC]]
[[Kategória:Hráči Chamonix HC]]
[[Kategória:Hráči Frankfurt Lions]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1994]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1997]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1998]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1999]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2000]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2009]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2010]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2012]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2013]]
[[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 1992]]
[[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 1994]]
[[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 1998]]
[[Kategória:Olympionici na Zimných olympijských hrách 2002]]
[[Kategória:Osobnosti z Lyonu]]</text>
      <sha1>l1jh6am0r3ycev8eal8gx2o6bv2330v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lev XIV.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>714464</id>
    <revision>
      <id>8232676</id>
      <parentid>8221046</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:43:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Apoštolské cesty Leva XIV. */ uskutočnená apoštolská cesta</comment>
      <origin>8232676</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29011" sha1="h99pht1i8j7xwmze7loy47d3e14vhcb" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = pápež
| typ dodatok = &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt;
| zvolené meno = Lev XIV.
| zvolené meno originálne = Leo XIV.
| meno = Robert Francis Prevost
| meno originálne = 
| meno v inom jazyku = 
| rodné meno = 
| aktuálny titul = 
| portrét = Leo XIV (13 October 2025).jpg
| popis portrétu = Lev XIV. v roku 2025
| podpis = Signature of Pope Leo XIV.svg&lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| erb = Coat of arms of Leone XIV.svg
| štít erbu = 
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = In Illo uno unum
| heslo po slovensky = V ňom jednom jedno
| štát pôsobenia = {{USA|w|USA}}&lt;br/&gt;{{PER|w|2}}&lt;br/&gt;{{VAT|w|2}}
| dátum narodenia = {{Dnv|1955|09|14}}
| miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty]]
| dátum úmrtia = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia = 
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| alma mater = [[Villanova University]]
| 1. funkcia = pápež
| 1. funkcia - obdobie = [[8. máj]] [[2025]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca = [[František (pápež)|František]]
| 1. funkcia - nástupca = 
| 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]]
| 2. funkcia - obdobie = [[8. máj]] [[2025]]{{--}}súčasnosť
| 2. funkcia - predchodca = [[František (pápež)|František]]
| 2. funkcia - nástupca = 
| funkcie = * generálny prior Rádu augustiniánov&lt;br&gt;(2001{{--}}2013)
* biskup v Chiclayo&lt;br&gt;(2014{{--}}2023)
* prefekt Dikastéria pre biskupov&lt;br/&gt;(2023{{--}}2025)
* predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku&lt;br/&gt;(2023{{--}}2025)
| cirkev = rkc
| rítus = 
| rehoľa = [[Rád svätého Augustína]]
| večné sľuby dátum = {{Dv|1981|08|29|1955|09|14}}
| vstup do rehole dátum = {{Dv|1977|09|01|1955|09|14}}
| diakonát dátum = {{Dv|1981|09|10|1955|09|14}}
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{Dv|1982|06|19|1955|09|14}}
| kňazské svätenie miesto = [[Rím]]
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Jean Jadot]]
| kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup titulárnej arcidiecézy Zuri
| ordinácia dátum = 
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| menovanie dátum = {{Dv|2014|11|03|1955|09|14}}
| menovanie osoba = [[František (pápež)|František]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{Dv|2014|12|12|1955|09|14}}
| biskupské svätenie miesto = [[Chiclayo]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[James Patrick Green]]
| biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup titulárnej arcidiecézy Altinum, apoštolský nuncius v Peru
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Jesús Moliné Labarte]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = (emeritný) biskup v Chiclayo
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Salvador Piñeiro García-Calderón]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup v Ayacucho
| kardinál dátum = {{Dv|2023|09|30|1955|09|14}}
| kardinál menujúci = František (pápež)
| kardinálsky stupeň = kardinál-diakon&lt;br&gt;([[2023]]{{--}}[[2025]])&lt;br&gt;kardinál-biskup&lt;br&gt;([[2025]]{{--}}[[2025]])
| titulárny kostol = Santa Monica&lt;br/&gt;Albano
| pontifikát dátum = {{dv|2025|05|08|1955|09|14}}
| intronizácia dátum = {{dv|2025|05|18|1955|09|14}}
| poradie pápež = 267
| blahorečenie dátum = 
| blahorečil = 
| blahorečenie miesto = 
| kanonizovaný dátum = 
| kanonizoval = 
| kanonizovaný miesto = 
| dátum sviatku = 
| svätec v cirkvách = 
| patrón = 
| atribúty = 
| portál1 = 
| portál2 = 
| portál3 = 
}}

'''Lev XIV'''. (vlastným menom '''Robert Francis Prevost''', [[Rád svätého Augustína|OSA]]; * [[14. september]] [[1955]], [[Chicago]]&lt;ref name=&quot;va-cv&quot;/&gt;) je [[zoznam pápežov|267.]] [[pápež]]om [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] a hlavou mestského štátu [[Vatikán]]. Je prvým pápežom zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Spojené štáty|USA]].

Pred jeho zvolením za pápeža pôsobil ako rímskokatolícky [[kňaz]], [[Rád svätého Augustína|augustiniánsky]] [[rehoľný rád|rehoľník]] a [[misionár]] v Peru. V rokoch [[2001]] až [[2013]] slúžil ako generálny predstavený [[Rád svätého Augustína|Rádu svätého Augustína]]. V roku [[2014]] bol vysvätený za [[Biskup|biskupa]] a do roku [[2023]] viedol peruánsku diecézu [[Chiclayo]]. V roku [[2023]] ho pápež [[František (pápež)|František]] menoval za [[prefekt (Rímska kúria)|prefekta]] [[Dikastérium pre biskupov|Dikastéria pre biskupov]] a v tom istom roku ho menoval [[Kardinál|kardinálom]].

Za pápeža bol zvolený [[8. máj]]a [[2025]] v [[Konkláve 2025|konkláve]] po smrti pápeža [[František (pápež)|Františka]]. Pápežské meno Lev si vybral najmä pre inšpiráciu pápežom [[Lev XIII.|Levom XIII.]], ktorý sa vo svojej encyklike ''[[Rerum novarum]]'' venoval sociálnej otázke v kontexte prvej veľkej [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Lev XIV. | titul = Príhovor pápeža Leva XIV. kardinálom: Zmŕtvychvstalý je ten, kto chráni a vedie | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/lev-xiv-kardinalom-zmrtvychvstaly-je-ten-kto-chrani-a-vedie.html | dátum vydania = 2025-05-10 | dátum prístupu = 2025-05-10}}&lt;/ref&gt; Lev XIV. sa stal prvým pápežom pochádzajúcim zo [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], zároveň aj prvým pápežom s [[Peru|Peruánskym]] občianstvom a prvým pápežom z [[Rád svätého Augustína|augustiniánskej rehole]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soft-spoken Prevost is first pope from the US (and Peru) | url = https://www.batimes.com.ar/news/world/soft-spoken-prevost-is-first-pope-from-the-united-states-and-peru.phtml | vydavateľ = Buenos Aires Times | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en | meno = Alexandria Sage | priezvisko = AFP}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
=== Raný život a vzdelanie ===
[[Súbor:Pope_Leo_XIV_childhood_home.jpg|vľavo|náhľad|Dom v ktorom Lev XIV. vyrastal, [[Dolton]], [[Illinois]], [[Spojené štáty]]]]
Robert Francis Prevost sa narodil [[14. september|14. septembra]] [[1955]] v [[Mercy Hospital]] v štvrti [[Bronzeville]] v Chicagu v americkom štáte [[Illinois]] matke Mildred Prevostovej, rodenej Martínezovej, a otcovi Louisovi Mariusovi Prevostovi, veteránovi amerického námorníctva z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jeho otec bol talianskeho a francúzskeho pôvodu. Jeho matka bola dcérou rodičov [[Kreoli|kreolského pôvodu]] z [[Louisiana|Louisiany]] afrického, francúzskeho a španielskeho pôvodu. Má dvoch starších bratov, Louisa a Johna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope | url = https://chicago.suntimes.com/religion/2025/05/03/robert-prevost-pope-francis-conclave-catholic-church-dolton-saint-mary-assumption-parish | vydavateľ = Chicago Sun-Times | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Pope Leo XIV Grew Up in the Chicago Area|url=https://www.nytimes.com/2025/05/08/us/pope-leo-xiv-chicago.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-08|dátum prístupu=2025-05-09|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Julie|priezvisko=Bosman|meno2=Mitch|priezvisko2=Smith}}&lt;/ref&gt;

Vyrastal v [[Dolton]]e v štáte Illinois, na predmestí hraničiacom s južným okrajom Chicaga. Vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie chodil do školy, spieval v zbore a slúžil ako [[miništrant]]. Stredoškolské vzdelanie ukončil na strednej škole [[St. Augustine Seminary High School]] v Hollande v štáte [[Michigan]] v roku [[1973]].

V roku [[1977]] získal [[bakalár]]sky titul z [[matematika|matematiky]] na augustiniánskej [[Villanova University]] na predmestí [[Philadelphia|Philadelphie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinunce e nomine | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/09/26/0722/01562.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum prístupu = 2025-05-09}}&lt;/ref&gt; V roku [[1982]] získal titul magister teológie na [[Catholic Theological Union]] v Chicagu, následne [[licenciát kánonického práva]] (1984) a [[doktor kánonického práva]] (1987) na [[Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského|Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského]] v [[Rím]]e. Jeho [[dizertačná práca]] mala názov ''„Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“''. Univerzita Villanova mu v roku [[2014]] udelila čestný titul doktor humanitných vied.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Pope Is a Graduate of Villanova, Where the Church Bells Won’t Stop Ringing|url=https://www.nytimes.com/2025/05/08/world/europe/villanova-pope-leo-xiv.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-08|dátum prístupu=2025-05-09|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Sarah|priezvisko=Mervosh}}&lt;/ref&gt;

Hovorí po [[Angličtina|anglicky]], [[Španielčina|španielsky]], [[Taliančina|taliansky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]] a vie čítať po [[Latinčina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The first American pope? This cardinal has the best chance of making history in this conclave | url = https://www.ncronline.org/vatican/vatican-news/papal-front-runner-interest-polyglot-us-cardinal-prevost-rises-italian | vydavateľ = National Catholic Reporter | dátum prístupu = 2025-05-10 | jazyk = en | meno = Christopher | priezvisko = White}}&lt;/ref&gt;

=== Začiatok služby v Cirkvi ===
Do [[Rád svätého Augustína|augustiniánskeho]] [[Noviciát|noviciátu]] vstúpil [[1. september|1. septembra]] [[1977]]. Noviciát strávil v meste [[St. Louis]] a po roku zložil prvé [[rehoľné sľuby]], dňa [[2. september|2. septembra]] [[1978]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former OSA Prior General Now a Bishop in Peru | url = https://www.osa.org.au/osa-updates-international/former-osa-prior-general-now-a-bishop-in-peru/ | dátum vydania = 2014-12-13 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Augustinians of the Province of Australasia}}&lt;/ref&gt; V ďalšej formácii na kňazskú službu pokračoval v [[Chicago|Chicagu]]. Popri štúdiu na čiastočný úväzok vyučoval matematiku na Mendel College Prep High School a príležitostne zastupoval aj fyziku na St. Rita of Cascia High School.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope | url = https://chicago.suntimes.com/religion/2025/05/03/robert-prevost-pope-francis-conclave-catholic-church-dolton-saint-mary-assumption-parish | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Chicago Sun-Times | priezvisko = FitzPatrick | meno = Lauren}}&lt;/ref&gt; 

Doživotné [[rehoľné sľuby]] zložil [[29. august]]a [[1981]]. Následne bol poslaný do [[Rím]]a študovať [[kánonické právo]]. V augustiniánskom kolégiu sv. Moniky v Ríme prijal kňazskú vysviacku [[19. jún]]a [[1982]] z rúk mons. Jeana Jadota, ktorý bol v tom čase pro-prezident Pápežskej rady pre nekresťanov (dnes [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg]]).&lt;ref name=&quot;va-cv&quot; /&gt;

=== Misie v Peru ===
Ešte počas štúdia doktorátu v rokoch [[1985]]{{--}}[[1986]] bol Robert Francis Prevost poslaný na misie do mesta [[Chulucanas]] v regióne [[Piura]] v [[Peru]]. Potom sa vrátil do Ríma dokončiť doktorát z [[kánonické právo|kánonického práva]] a po jeho obhájení v roku 1987 sa vrátil do USA, kde bol zvolený za riaditeľa pre povolania a misie augustiniánskej provincie ''„Matky Dobrej rady“'' v [[Olympia Fields]], v štáte [[Illinois]] (USA). Už v roku [[1988]] bol však opäť vyslaný na misie do Peru, tentoraz do mesta [[Trujillo (Peru)|Trujillo]] ako riaditeľ projektu formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov [[Chulucanas]], [[Iquitos]] a [[Apurímac]]. Pôsobil tam aj ako prior komunity, formačný riaditeľ a súdny [[vikár]] v arcidiecéze Trujillo ([[1989]]{{--}}[[1998]]). Súčasne bol aj profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári ''„San Carlos e San Marcelo“''.&lt;ref name=&quot;va-cv&quot; /&gt;

Popri týchto povinnostiach v peruánskom meste [[Trujillo (Peru)|Trujillo]] bol Robert Francis Prevost aktívny aj v pastorácii. Venoval sa veriacim v chudobnej štvrti na okraji mesta, kde pomohol založiť farnosť [[Rita z Cascie|sv. Rity z Cascie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peruvians celebrate election of Pope Leo XIV in a parish he helped to build | url = https://www.africanews.com/2025/05/09/peruvians-celebrate-election-of-pope-leo-xiv-in-a-parish-he-helped-to-build/ | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Africanews}}&lt;/ref&gt; Neskôr v rokoch 1992 až 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.&lt;ref name=&quot;va-cv&quot; /&gt;[[Súbor:Robert_Prevost_2012_alternative.jpg|vľavo|náhľad|Prevost v roku 2012 ako generálny prior [[Rád svätého Augustína|Rádu svätého Augustína]]]]

=== Generálny prior augustiniánov ===
V roku [[1999]] sa vrátil do Chicaga, kde bol zvolený za provinciála provincie ''„Matky Dobrej rady“''. Po dva a pol roku ho generálna kapitula zvolila za generálneho priora, ktorým bol až do septembra [[2013]]. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol vychovávateľ profesov a provinciálny vikár.
[[Súbor:Santa_María_Catedral_-_Chiclayo.jpg|vľavo|náhľad|Katedrála v Chiclayo, kde bol Lev XIV. diecéznym biskupom]]

=== Biskup v Chiclayo ===
Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[3. november|3. novembra]] [[2014]] vymenoval za [[Apoštolský administrátor|apoštolského administrátora]] peruánskej diecézy Chiclayo a povýšil do hodnosti [[Titulárny biskup|titulárneho biskupa]] sufránneho. Biskupskú vysviacku prijal [[12. december|12. decembra]] toho istého roku a [[26. september|26. septembra]] [[2015]] bol vymenovaný za [[Diecézny biskup|diecézneho biskupa]]. V rokoch [[2020]] až [[2021]] bol tiež administrátorom diecézy [[Callao]].&lt;ref name=&quot;va-cv&quot; /&gt;

=== Prefekt Dikastéria pre biskupov ===
Pápež František ho [[30. január]]a [[2023]] menoval prefektom [[Dikastérium pre biskupov|Dikastéria pre biskupov]] s titulom arcibiskup{{--}}emeritný biskup v [[Chiclayo]]. Súčasne bol vymenovaný za predsedu [[Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku|Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi e Presidente della Pontificia Commissione per l’America Latina e Nomina del successore| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/30/0086/00207.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =  }}&lt;/ref&gt; Do úradu nastúpil [[12. apríl]]a [[2023]].&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/30/0086/00207.html#vescovi| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =  }}&lt;/ref&gt; Ako prefekt jedného z najdôležitejších vatikánskych dikastérií zohral kľúčovú úlohu pri hodnotení a odporúčaní kandidátov na biskupov na celom svete, čím sa zároveň stal viac známym v rámci Katolíckej cirkvi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. cardinal's résumé, demeanor land him on 'papabile' lists | url = https://angelusnews.com/news/vatican/cardinals-prevost/ | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; Za jeho nástupcu bol [[26. septembra]] [[2025]] vymenovaný [[arcibiskup]] [[Filippo Iannone]]. &lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.09.2025| url =  https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/26/0674/01198.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

=== Kardinál ===
Pápež František ho v [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za kardinála{{--}}diakona s titulárnou diakoniou Santa Monica.&lt;ref name=&quot;vaticanpress&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 30.09.2023| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/09/30/0682/01498.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =  }}&lt;/ref&gt; [[6. február]]a [[2025]] ho pápež František povýšil na kardinála{{--}}biskupa s titulárnym kostolom [[Suburbikálna diecéza Albano|Albano]].&lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Promozione all’Ordine dei Vescovi dell’Em.mo Card. Robert Francis Prevost, O.S.A.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/02/06/0113/00233.html#osa| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =  }}&lt;/ref&gt; 

[[Veľmajster (rytierske rády)|Veľmajster]] [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] [[Fráter|Fra’]] [[John Timothy Dunlap|John Dunlap]] ho [[11. február]]a [[2025]] prijal za člena Maltézskeho rádu v hodnosti ''Bailiff Veľkého Kríža Cti a Oddanosti''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Insignia of Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion conferred on Cardinal Robert Francis Prevost | url = https://www.orderofmalta.int/news/insignia-of-bailiff-grand-cross-of-honour-and-devotion-conferred-on-cardinal-robert-francis-prevost | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-08 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

=== Pápež ===
[[Súbor:Pope_Leo_XIV_Waving.jpg|vľavo|náhľad|Lev XIV. zdraví veriacich po svojom zvolení za pápeža, 8. máj 2025]]
Vo štvrtok [[8. máj]]a [[2025]] bol na [[Konkláve 2025|konkláve kardinálov]] v štvrtom kole hlasovania zvolený za [[zoznam pápežov|267.]] [[pápež]]a, pričom prijal meno Lev XIV.&lt;ref name=&quot;va-cv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Vatican | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky životopis Leva XIV. | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/kratky-zivotopis-leva-xiv.html | vydavateľ = vaticannews.va | miesto = | dátum vydania = 2025-05-08 19:23 | dátum aktualizácie = 2025-05-08 20:30 | dátum prístupu = 2025-05-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Nebol považovaný za favorita, ale ako spojenec pápeža Františka bol vnímaný ako kompromisný kandidát. Po prijatí svojho zvolenia a odchode zo [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] objal kardinálov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Robert Prevost chosen: Live updates, reactions, photos, more | url = https://nypost.com/2025/05/08/world-news/new-pope-chosen-after-conclave-live-updates-reactions-photos-more/ | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en-US | meno = Kaydi | priezvisko = Pelletier | meno2 = Sarah | priezvisko2 = Ng}}&lt;/ref&gt;

Pápežské meno Lev XIV. je podľa riaditeľa tlačovej kancelárie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] [[Matteo Bruni|Mattea Bruniho]] jasným a zámerným odkazom na pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]], autora [[Encyklika|encykliky]] ''[[Rerum novarum]]'' z roku [[1891]]. Tento dokument znamenal začiatok modernej sociálnej doktríny Cirkvi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matteo Bruni: Pope Leo XIV's name choice highlights the Church's mission - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/vatican-city/news/2025-05/matteo-bruni-holy-see-press-office-conference-leo-xiv-pope-elect.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Pápež sa objavil v tradičnej pápežskej červenej štóle a [[Mozzetta|mozzette]], rúchach, ktoré pápež František pri zvolení v roku [[2013]] nemal oblečené. Potom predniesol svoj prvý prejav v [[Taliančina|taliančine]] a [[Španielčina|španielčine]] a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] v [[Latinčina|latinčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Leo XIV: American calls for &quot;peace&quot; as new leader of Catholic Church | url = https://www.newsweek.com/new-pope-elected-white-smoke-billows-vatican-chimney-2069285 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu 10. mája 2025 na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu. Vyjadril sa, že pápež je „pokorný služobník Boha a bratov, nič viac“. Potvrdil, že chce pokračovať v línii [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]], v ktorej kráčal aj pápež František a jeho predchodcovia. Osobitne zdôraznil snahu venovať sa misijnému poslaniu Cirkvi, synodalite, načúvaniu [[sensus fidei]] veriacich, starostlivosti o posledných a odvrhnutých a odvážny dialóg so súčasným svetom. Vývoj umelej inteligencie označil ako jednu z dôležitých výziev dnešnej doby, ktoré so sebou prinášajú aj nové otázky ohľadom ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[18. máj]]a [[2025]] odslúžil pred [[Bazilika svätého Petra|bazilikou svätého Petra]] ({{vjz|lat|''Basilica Sancti Petri''}}) inauguračnú svätú omšu na [[Piazza San Pietro|námestí sv. Petra]] ({{vjz|lat|''Piazza San Piettro''}}). Táto omša bola oficiálnym začiatkom pontifikátu pápeža Leva XIV. Počas nej mu boli odovzdané [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] a [[rybársky prsteň]] ako znaky jeho pastierskeho poslania a apoštolskej moci, ktoré boli zverené apoštolovi Petrovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Campisi | meno = Tiziana | odkaz na autora =  | titul = Začiatok v Petrovom úrade pápeža Leva XIV. – slávnostná liturgia plná znakov a symbolov | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/zaciatok-petrovho-uradu-papeza-leva-xiv-slavnostna-liturgia.html | vydavateľ = Vaticannews.va | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-05-18 | meno2 = Martin | priezvisko2 = Jarábek}}&lt;/ref&gt;

=== Katolícka cirkev na Slovensku ===
'''Menovanie nových biskupov a ordinárov'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Biskup
!Dátum menovania
! colspan=&quot;2&quot; |Úrad
|-
|Mons. [[Pavol Šajgalík (biskup)|Pavol Šajgalík]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]]
|[[27. máj]] [[2025]]
|[[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR|Ordinariát OS a OZ SR]]
|ordinár
|-
|Mons. [[Milan Lach]]
|[[6. marec]] [[2026]]
|[[Bratislavská eparchia]]
|eparchiálny biskup
|}

== Znak ==
Po svojom vymenovaní za [[biskup]]a si zvolil osobný [[znak]]. [[Štít]] je delený pošikmo, v pravej modrej polovici strieborná [[ľalia]], v ľavej striebornej kniha prirodzenej farby, na ktorej leží červené horiace [[srdce]] prestrelené červeným [[šíp]]om. Strieborná [[ľalia]] v modrom poli je odkazom na [[diecéza|diecézu]] Chiclayo, ktorej patrónkou je [[Panna Mária]] vo svojom nepoškvrnenom počatí, [[kniha]] s horiacim srdcom je znakom augustiniánskeho rádu.

Tento [[znak]] si zachoval aj ako [[arcibiskup]] a [[kardinál]]. Menili sa iba honosné kusy. Heraldické figúry si ponechal aj v pápežskom znaku, významnejšou zmenou prešla len farba stuhy s heslom, a to zo zlatej na striebornú. Rovnako ako [[Benedikt XVI.]] a [[František (pápež)|František]] do svojho znaku umiestnil [[mitra|mitru]] namiesto [[Tiara (pápežstvo)|tiáre]].

&lt;gallery&gt;
Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez.svg|&lt;center&gt;biskup v Chiclayu&lt;/center&gt;&lt;center&gt;(2014–2023)&lt;/center&gt;
Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez (archbishop).svg|&lt;center&gt;arcibiskup – emeritný biskup v Chiclayu&lt;/center&gt; &lt;center&gt;(2023)&lt;/center&gt;
Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez (cardinal).svg|&lt;center&gt;kardinál&lt;/center&gt; &lt;center&gt;(2023–2025)&lt;/center&gt;
Obrázok:Coat of arms of Leone XIV.svg|&lt;center&gt;pápež&lt;/center&gt; &lt;center&gt;(od 2025)&lt;/center&gt;
&lt;/gallery&gt;

== Lev XIV. a Slovensko ==
Pápež Lev XIV. bol viackrát na [[Slovensko|Slovensku]] ešte v pozícii generálneho predstaveného augustiniánov. V roku [[2005]] navštívil kláštor augustiniánov v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref name=&quot;postoj-kto-je&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Holka | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kto je nový pápež: Chce budovať mosty dialógom, má blízko k Františkovi a plánoval cestu na Slovensko | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/175139/kardinal-prevost-bol-nazorovo-blizky-papezovi-frantiskovi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09}}&lt;/ref&gt; Slovensko plánoval navštíviť ako kardinál aj v roku [[2025]] – v Košiciach mal [[1. jún|1. júna]] slúžiť svätú omšu, v júli plánoval navštíviť [[Levoča|Levoču]], kde mal byť hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]], ale aj júlovú [[Cyrilo-metodská púť|Cyrilo-metodskú púť]] v [[Nitra|Nitre]].&lt;ref name=&quot;postoj-novym-papezom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rábara | meno2 = Pavol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Novým pápežom je Robert Prevost Prvý americký pápež si zvolil meno Lev XIV. | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/175052/z-komina-vysiel-biely-dym-kardinali-zvolili-noveho-papeza-caka-sa-na-meno | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 }}&lt;/ref&gt;

== Apoštolské cesty Leva XIV. ==
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;500&quot;
! Dátum
! Cieľ
|- 
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | '''2025'''
|- 
| [[30. november]] {{--}} [[2. december]] [[2025]]
| {{minivlajka|Turecko|w}} &lt;br/&gt; {{minivlajka|Libanon|w}}
|- 
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | '''2026'''
|- 
| [[28. marec]] [[2026]]
| {{minivlajka|Monako|w}}
|- 
| [[13. apríl]] {{--}} [[23. apríl]] [[2026]] 
| {{minivlajka|Alžírsko|w}} &lt;br/&gt; {{minivlajka|Kamerun|w}} &lt;br/&gt; {{minivlajka|Angola|w}} &lt;br/&gt; {{minivlajka|Rovníková Guinea|w}}
|- 
| [[6. jún]] {{--}} [[12. jún]] [[2026]] 
| {{minivlajka|Španielsko|w}}
|- style=&quot;background:#FFEBAD;&quot;
| [[22. august]] [[2026]] 
| {{minivlajka|San Maríno|w}}
|- style=&quot;background:#FFEBAD;&quot;
| [[25. september]] {{--}} [[28. september]] [[2026]] 
| {{minivlajka|Francúzsko|w}}
|-
| colspan=&quot;2&quot; | {{legend2|#FFEBAD|Zatiaľ neuskutočnená cesta}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Henning | meno = Christophe | autor = | odkaz na autora = | titul = Lev XIV. : Nečakaný nástupca | vydanie = | vydavateľ = Lúč | miesto = Bratislava | rok = 2025 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-8179-273-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam pápežov]]
* [[Zoznam žijúcich kardinálov]]
* [[Zoznam biskupských menovaní pápežom Levom XIV.]]
* ''[[Magnifica humanitas]]''

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/ Oficiálny web Vatikánu]
* [https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bprevost.html Lev XIV.] na webe Catholic-Hierarchy

{{Pápež|meno=Lev XIV.|predchodca=[[František (pápež)|František]]|nástupca=–}}
{{Pápeži}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Prevost, Robert Francis}}
[[Kategória:Lev XIV.| ]]
[[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]]
[[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]]
[[Kategória:Peruánski rímskokatolícki biskupi]]
[[Kategória:Kardináli USA]]
[[Kategória:Peruánski kardináli]]
[[Kategória:Augustiniáni USA]]
[[Kategória:Peruánski augustiniáni]]
[[Kategória:Prefekti Dikastéria pre biskupov]]
[[Kategória:Osobnosti USA francúzskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA haitského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA španielskeho pôvodu]]
[[Kategória:Absolventi Villanova University]]
[[Kategória:Peruánski kánonisti]]
[[Kategória:Kánonisti USA]]
[[Kategória:Misionári USA]]
[[Kategória:Peruánski misionári]]
[[Kategória:Americkí pápeži]]</text>
      <sha1>h99pht1i8j7xwmze7loy47d3e14vhcb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lukáš M. Vytlačil</title>
    <ns>0</ns>
    <id>715617</id>
    <revision>
      <id>8232586</id>
      <parentid>8112227</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:55:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Krabiczka</username>
        <id>186638</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia podľa cs wiki</comment>
      <origin>8232586</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9958" sha1="4tvo5kmniua507uh9xf9wls5y1r6o0m" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Lukáš M. Vytlačil
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = český historik, archivár a flautista
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1985|04|23}}
 | Miesto narodenia   = [[Kladno]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity]] v Prahe
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Česko
 | Portál2            = História
 | Portál3            = Hudba
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Lukáš M. Vytlačil''' (''Lukáš Michael''; * [[23. apríl]] [[1985]], [[Kladno]])&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;[http://lexikon-historiku-2022.ff.ujep.cz/detail.php?id=227 Lukáš M. Vytlačil] v Lexikonu historiků a historiček 2022. [cit. 2024-04-10]&lt;/ref&gt; je český [[historik]], [[archivár]] a flautista, pracuje v Historickém ústavu [[Akademie věd České republiky]].

== Životopis ==
Na Konzervatóriu v Tepliciach vyštudoval hru na priečnu a zobcovú flautu, neskôr tiež dirigovanie u [[Jan Valta (dirigent)|Jana Valtu]]. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej absolvoval v roku [[2011]] odbor Historická hudobná prax, baroková priečna flauta u [[Jana Semerádová|Jany Semerádovej]], a neskôr aj hudobnú vedu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]] (2017). Pod vedením Rebeccy Stewart študoval interpretáciu vokálnej polyfónie a zúčastnil sa aj viacerých interpretačných kurzov u významných hudobníkov a pedagógov, ako sú napr. Peter Holtslag, Ashley Solomon, Barthold Kuijken, Jostein Gundersen, Anneke Boek, Peter Zejfart, Jorge Salgado Correia a ďalšie.

V rokoch 2013{{--}}2018 bol odborným pracovníkom v Kabinetu hudební historie Etnologického ústavu AV ČR, 2018{{--}}2022 v Biografickom archíve [[Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky|Ústavu pro českou literaturu AV ČR]] a 2022{{--}}2024 v [[Národný pamiatkový ústav|Národnom pamiatkovom ústave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;[https://ucl.cas.cz/pracovnik/vytlacil/ Internetové stránky] [[Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky|Ústavu pro českou literaturu AV ČR]]. [cit. 1. 9. 2019]{{Nedostupný zdroj}} {{Wayback|url=https://ucl.cas.cz/pracovnik/vytlacil/|date=20220301212606}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Od roku [[2025]] pôsobí ako odborný pracovník Historického ústavu AV ČR.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;[https://orcid.org/0000-0002-7662-1159 Profil] na portálu [[ORCID]]. [cit. 2026-06-12]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historický ústav AV ČR - Seznam pracovníků | url = https://www.hiu.cas.cz/seznam-pracovniku/206 | vydavateľ = www.hiu.cas.cz | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt; Od roku 2021 je súčiasně archivárom v Národnom divadle v Prahe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil na sieti LinkedIn | url = https://www.linkedin.com/in/luk%C3%A1%C5%A1-m-vytla%C4%8Dil-713772190/ | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt; Je členom Českého národného komitétu [[Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla|Medzinárodnej rady pamiatok a sídel (ICOMOS)]] a Sdružení historiků České republiky.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Bádateľsky sa zameriava predovšetkým na dejiny neskorého stredoveku a raného novoveku, reformáciu, hudobnú históriu a na edičnú činnosť. Jeho publikačná činnosť zahŕňa niekoľko monografií a edícií, štúdie a stati, slovníkové heslá&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český hudební slovník | url = https://slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz/component/mdictionary/index.php?search=vytla%C4%8Dil&amp;autor=on&amp;id_korektury_textu=&amp;andor=or&amp;option=com_mdictionary&amp;task=search.search_full&amp;form=search_full&amp;submit=Vyhledat | vydavateľ = slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz | dátum prístupu = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt; atď.

V hudbe sa venuje tzv. historicky poučenej interpretácii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dulce melos - pozoruhodný středověký nástroj poprvé v Čechách | url = https://www.casopisharmonie.cz/kritiky/dulce-melos-pozoruhodny-stredoveky-nastroj-poprve-v-cechach/ | dátum vydania = 2016-01-21 | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ako hráč na barokovú priečnu flautu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Poetický podzim chystají na duchcovském zámku|url=https://teplicky.denik.cz/volny-cas/poet_podzim20071102.html|periodikum=Teplický deník|dátum=2007-11-03|dátum prístupu=2025-10-02|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; zobcovú flautu, dirigent a vokalista. Je umeleckým vedúcim súboru [[Ensemble Sporck]] a vystupuje tiež s ďalšími súbormi, napr. [[Ensemble Inégal]], s ktorým sa podieľal na niekoľkých nahrávkach, [[Musica Florea]], Capella Regia atď.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[https://sporck.webnode.cz/clenove/ Internetové stránky] souboru Ensemble Sporck. [cit. 2025-10-02] &lt;/ref&gt; Medzi rokmi 2006{{--}}2008 bol zbormajstrom detského speváckeho zboru Fontána v [[Teplice|Tepliciach]] a ako dirigent spolupracoval tiež so [[Severočeská filharmónia Teplice|Severočeskou filharmóniou]] či Orchestrom Fóra mladých. V rokoch 2005{{--}}2009 učil na Konzervatóriu v Tepliciach a [[2014]] – [[2024]] viedol triedu zobcovej flauty na Konzervatóriu Jana Deyla v Prahe.&lt;ref&gt;[https://www.kjd.cz/index.php?pg=lukas-michael-vytlacil Profil] na stránkách Konzervatoře a střední školy Jana Deyla. [cit. 1. 9. 2019]{{Nedostupný zdroj}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Ocenenie ===
* 2007 – Cena Nadace Leoše Janáčka&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
* 2019 – Cena Křesadlo za rok [[2018]] (Nadácia Hestia) za charitatívnu činnosť vo [[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Vojenskom a špitálskom rádu svätého Lazara Jeruzalemského]]&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křesadlo za rok 2018. Cena pro obyčejné lidi, kteří dělají neobyčejné věci. Informační bulletin | url = https://toolkit.ecn.cz/img_upload/23966e2bf2d62172e7f0a02afffffb90/KRESADLO%202019.pdf | strany = 9}}&lt;/ref&gt;

== Bibliografia (výber) ==

=== Monografie a edície ===
* {{Citácia knihy|titul=Hrad a zámek Bečov nad Teplou|vydanie=1|vydavateľ=Národní památkový ústav, územní památková správa v Ústí nad Labem|miesto=Ústí nad Labem|rok=2025|isbn=978-80-7480-220-1|strany=256|poznámka=Napísali tiež Tomáš Wizovský (ed.), Kateřina Nývltová a Jiří Šindelář}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blodek|meno=Vilém|titul=Koncert D dur pro flétnu a orchestr / Concerto in D major for Flute and Orchestra / Konzert D-Dur für Flöte und Orchester. Klavírní výtah / Piano Reduction / Klavierauszug|vydanie=1|vydavateľ=Bärenreiter|miesto=Praha|rok=2025|strany=VII, 34/15}}ISMN 979-0-2601-0948-3
* {{Citácia knihy|titul=Kronika obce Kačice 1932–1939|isbn=978-80-7476-146-1|vydavateľ=Togga|miesto=Praha|rok=2019}}
* {{Citácia knihy|titul=Concerto in G per oboe, due violini, viola e basso|isbn=978-80-7476-108-9|vydavateľ=Togga|miesto=Praha|rok=2016|edícia=Fontes Musicae Bohemiae 1|priezvisko=Reichenauer|meno=Antonín}}
* {{Citácia knihy|titul=Etudy a písničky pro příčnou flétnu = Studies and folk songs for flute|vydavateľ=Amos Editio|miesto=Praha|rok=2015|isbn=979-0-66057-071-5|priezvisko=Olejník|meno=Jan}}
* {{Citácia knihy|titul=Zásady hry na příčnou flétnu, zobcovou flétnu a hoboj|strany=|isbn=978-80-7429-391-7|vydavateľ=Vyšehrad|miesto=Praha|rok=2013|priezvisko=Hotteterre|meno=Jacques Martin}}
* {{Citácia knihy|titul=Čtyři tvrziště na Slánsku. Hradečno, Humniště, Ostrov a Řisuty|isbn=80-86596-70-2|vydavateľ=Petr Mikota|miesto=Plzeň|rok=2006|edícia=Zapomenuté hrady, tvrze a místa}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://biblio.hiu.cas.cz/records/5e7cf7c9-236f-4fcb-80a6-9367b08a1357 Zoznam prác] v ''Bibliografii dějin českých zemí'' (Historický ústav AV ČR)
* [https://cas-cz.academia.edu/Luk%C3%A1%C5%A1Vytla%C4%8Dil Profil na Academia.edu]
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ludvík XIV. a hudba | url = https://www.youtube.com/watch?v=rTov3tjI-9c | dátum vydania = 2024-04-02 | dátum prístupu = 2024-07-02 | vydavateľ = PřeŽij historii}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bednářová | meno = Šárka | titul = Hudební historik Lukáš Vytlačil: Barokní hudba nám dává možnost nahlédnout do světa, který už není | url = https://soundcloud.com/podcastle-npu/ste-vytlacil-hudba | dátum prístupu = 2024-07-02 | vydavateľ = PodCastle NPÚ (Národní památkový ústav)}}
* [https://www.databazeknih.cz/autori/lukas-m-vytlacil-47055 Lukáš M. Vytlačil] v Databázi knih

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Lukáš M. Vytlačil|25960559}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Vytlačil, Lukáš M.}}
[[Kategória:Osobnosti z Kladna]]
[[Kategória:Českí historici]]
[[Kategória:Českí archivári]]
[[Kategória:Českí flautisti]]
[[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]]
[[Kategória:Českí dirigenti]]
[[Kategória:Hudobní historici]]
[[Kategória:Pracovníci Akadémie vied Českej republiky]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]]</text>
      <sha1>4tvo5kmniua507uh9xf9wls5y1r6o0m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232726</id>
      <parentid>8232586</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:32:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232726</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9982" sha1="cmy2ep855c5c7nz8zhzbnku97reacjd" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Lukáš M. Vytlačil
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = český historik, archivár a flautista
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1985|04|23}}
 | Miesto narodenia   = [[Kladno]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity]] v Prahe
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Česko
 | Portál2            = História
 | Portál3            = Hudba
}}

[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Lukáš M. Vytlačil''' (''Lukáš Michael''; * [[23. apríl]] [[1985]], [[Kladno]])&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;[http://lexikon-historiku-2022.ff.ujep.cz/detail.php?id=227 Lukáš M. Vytlačil] v Lexikonu historiků a historiček 2022. [cit. 2024-04-10]&lt;/ref&gt; je český [[historik]], [[archivár]] a flautista, pracuje v Historickém ústavu [[Akademie věd České republiky]].

== Životopis ==
Na Konzervatóriu v Tepliciach vyštudoval hru na priečnu a zobcovú flautu, neskôr tiež dirigovanie u [[Jan Valta (dirigent)|Jana Valtu]]. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej absolvoval v roku [[2011]] odbor Historická hudobná prax, baroková priečna flauta u [[Jana Semerádová|Jany Semerádovej]], a neskôr aj hudobnú vedu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte UK]] (2017). Pod vedením Rebeccy Stewart študoval interpretáciu vokálnej polyfónie a zúčastnil sa aj viacerých interpretačných kurzov u významných hudobníkov a pedagógov, ako sú napr. Peter Holtslag, Ashley Solomon, Barthold Kuijken, Jostein Gundersen, Anneke Boek, Peter Zejfart, Jorge Salgado Correia a ďalšie.

V rokoch 2013{{--}}2018 bol odborným pracovníkom v Kabinetu hudební historie Etnologického ústavu AV ČR, 2018{{--}}2022 v Biografickom archíve [[Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky|Ústavu pro českou literaturu AV ČR]] a 2022{{--}}2024 v [[Národný pamiatkový ústav|Národnom pamiatkovom ústave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;[https://ucl.cas.cz/pracovnik/vytlacil/ Internetové stránky] [[Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky|Ústavu pro českou literaturu AV ČR]]. [cit. 1. 9. 2019]{{Nedostupný zdroj}} {{Wayback|url=https://ucl.cas.cz/pracovnik/vytlacil/|date=20220301212606}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Od roku [[2025]] pôsobí ako odborný pracovník Historického ústavu AV ČR.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;[https://orcid.org/0000-0002-7662-1159 Profil] na portálu [[ORCID]]. [cit. 2026-06-12]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historický ústav AV ČR - Seznam pracovníků | url = https://www.hiu.cas.cz/seznam-pracovniku/206 | vydavateľ = www.hiu.cas.cz | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt; Od roku 2021 je súčiasně archivárom v Národnom divadle v Prahe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil na sieti LinkedIn | url = https://www.linkedin.com/in/luk%C3%A1%C5%A1-m-vytla%C4%8Dil-713772190/ | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt; Je členom Českého národného komitétu [[Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla|Medzinárodnej rady pamiatok a sídel (ICOMOS)]] a Sdružení historiků České republiky.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Bádateľsky sa zameriava predovšetkým na dejiny neskorého stredoveku a raného novoveku, reformáciu, hudobnú históriu a na edičnú činnosť. Jeho publikačná činnosť zahŕňa niekoľko monografií a edícií, štúdie a stati, slovníkové heslá&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český hudební slovník | url = https://slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz/component/mdictionary/index.php?search=vytla%C4%8Dil&amp;autor=on&amp;id_korektury_textu=&amp;andor=or&amp;option=com_mdictionary&amp;task=search.search_full&amp;form=search_full&amp;submit=Vyhledat | vydavateľ = slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz | dátum prístupu = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt; atď.

V hudbe sa venuje tzv. historicky poučenej interpretácii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dulce melos - pozoruhodný středověký nástroj poprvé v Čechách | url = https://www.casopisharmonie.cz/kritiky/dulce-melos-pozoruhodny-stredoveky-nastroj-poprve-v-cechach/ | dátum vydania = 2016-01-21 | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; ako hráč na barokovú priečnu flautu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Poetický podzim chystají na duchcovském zámku|url=https://teplicky.denik.cz/volny-cas/poet_podzim20071102.html|periodikum=Teplický deník|dátum=2007-11-03|dátum prístupu=2025-10-02|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; zobcovú flautu, dirigent a vokalista. Je umeleckým vedúcim súboru [[Ensemble Sporck]] a vystupuje tiež s ďalšími súbormi, napr. [[Ensemble Inégal]], s ktorým sa podieľal na niekoľkých nahrávkach, [[Musica Florea]], Capella Regia atď.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[https://sporck.webnode.cz/clenove/ Internetové stránky] souboru Ensemble Sporck. [cit. 2025-10-02] &lt;/ref&gt; Medzi rokmi 2006{{--}}2008 bol zbormajstrom detského speváckeho zboru Fontána v [[Teplice|Tepliciach]] a ako dirigent spolupracoval tiež so [[Severočeská filharmónia Teplice|Severočeskou filharmóniou]] či Orchestrom Fóra mladých. V rokoch 2005{{--}}2009 učil na Konzervatóriu v Tepliciach a [[2014]] – [[2024]] viedol triedu zobcovej flauty na Konzervatóriu Jana Deyla v Prahe.&lt;ref&gt;[https://www.kjd.cz/index.php?pg=lukas-michael-vytlacil Profil] na stránkách Konzervatoře a střední školy Jana Deyla. [cit. 1. 9. 2019]{{Nedostupný zdroj}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Ocenenie ===
* 2007 – Cena Nadace Leoše Janáčka&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
* 2019 – Cena Křesadlo za rok [[2018]] (Nadácia Hestia) za charitatívnu činnosť vo [[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Vojenskom a špitálskom rádu svätého Lazara Jeruzalemského]]&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křesadlo za rok 2018. Cena pro obyčejné lidi, kteří dělají neobyčejné věci. Informační bulletin | url = https://toolkit.ecn.cz/img_upload/23966e2bf2d62172e7f0a02afffffb90/KRESADLO%202019.pdf | strany = 9}}&lt;/ref&gt;

== Bibliografia (výber) ==

=== Monografie a edície ===
* {{Citácia knihy|titul=Hrad a zámek Bečov nad Teplou|vydanie=1|vydavateľ=Národní památkový ústav, územní památková správa v Ústí nad Labem|miesto=Ústí nad Labem|rok=2025|isbn=978-80-7480-220-1|strany=256|poznámka=Napísali tiež Tomáš Wizovský (ed.), Kateřina Nývltová a Jiří Šindelář}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blodek|meno=Vilém|titul=Koncert D dur pro flétnu a orchestr / Concerto in D major for Flute and Orchestra / Konzert D-Dur für Flöte und Orchester. Klavírní výtah / Piano Reduction / Klavierauszug|vydanie=1|vydavateľ=Bärenreiter|miesto=Praha|rok=2025|strany=VII, 34/15}}ISMN 979-0-2601-0948-3
* {{Citácia knihy|titul=Kronika obce Kačice 1932–1939|isbn=978-80-7476-146-1|vydavateľ=Togga|miesto=Praha|rok=2019}}
* {{Citácia knihy|titul=Concerto in G per oboe, due violini, viola e basso|isbn=978-80-7476-108-9|vydavateľ=Togga|miesto=Praha|rok=2016|edícia=Fontes Musicae Bohemiae 1|priezvisko=Reichenauer|meno=Antonín}}
* {{Citácia knihy|titul=Etudy a písničky pro příčnou flétnu = Studies and folk songs for flute|vydavateľ=Amos Editio|miesto=Praha|rok=2015|isbn=979-0-66057-071-5|priezvisko=Olejník|meno=Jan}}
* {{Citácia knihy|titul=Zásady hry na příčnou flétnu, zobcovou flétnu a hoboj|strany=|isbn=978-80-7429-391-7|vydavateľ=Vyšehrad|miesto=Praha|rok=2013|priezvisko=Hotteterre|meno=Jacques Martin}}
* {{Citácia knihy|titul=Čtyři tvrziště na Slánsku. Hradečno, Humniště, Ostrov a Řisuty|isbn=80-86596-70-2|vydavateľ=Petr Mikota|miesto=Plzeň|rok=2006|edícia=Zapomenuté hrady, tvrze a místa}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://biblio.hiu.cas.cz/records/5e7cf7c9-236f-4fcb-80a6-9367b08a1357 Zoznam prác] v ''Bibliografii dějin českých zemí'' (Historický ústav AV ČR)
* [https://cas-cz.academia.edu/Luk%C3%A1%C5%A1Vytla%C4%8Dil Profil na Academia.edu]
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ludvík XIV. a hudba | url = https://www.youtube.com/watch?v=rTov3tjI-9c | dátum vydania = 2024-04-02 | dátum prístupu = 2024-07-02 | vydavateľ = PřeŽij historii}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bednářová | meno = Šárka | titul = Hudební historik Lukáš Vytlačil: Barokní hudba nám dává možnost nahlédnout do světa, který už není | url = https://soundcloud.com/podcastle-npu/ste-vytlacil-hudba | dátum prístupu = 2024-07-02 | vydavateľ = PodCastle NPÚ (Národní památkový ústav)}}
* [https://www.databazeknih.cz/autori/lukas-m-vytlacil-47055 Lukáš M. Vytlačil] v Databázi knih

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Lukáš M. Vytlačil|25960559}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Vytlačil, Lukáš M.}}
[[Kategória:Osobnosti z Kladna]]
[[Kategória:Českí historici]]
[[Kategória:Českí archivári]]
[[Kategória:Českí flautisti]]
[[Kategória:Českí hudobní pedagógovia]]
[[Kategória:Českí dirigenti]]
[[Kategória:Hudobní historici]]
[[Kategória:Pracovníci Akadémie vied Českej republiky]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]]</text>
      <sha1>cmy2ep855c5c7nz8zhzbnku97reacjd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Deutscher Filmpreis</title>
    <ns>0</ns>
    <id>718674</id>
    <revision>
      <id>8232538</id>
      <parentid>8024757</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:57:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232538</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7356" sha1="4gkucuisl6e4hp9l68hfz188db1tuwa" xml:space="preserve">{{Infobox Cena
 | názov                  = Deutscher Filmpreis
 | záhlavie2              = 
 | aktuálny ročník        = 
 | obrázok                = Logo Deutscher Filmpreis Screen weiss-gold auf schwarz.png
 | veľkosť obrázka        = 
 | alt                    = 
 | popis obrázka          = Logo Nemeckej filmovej ceny (od roku [[2019]]).
 | udeľované              = 
 | sponzor                = 
 | dátum                  = 
 | miesto konania         = 
 | štát                   = {{DEU}} [[Nemecko]]
 | udeľuje                = [[Deutsche Filmakademie]]
 | moderátori             = 
 | cena                   = 
 | prvý ročník            = [[1951]]
 | posledný ročník        = 
 | držiteľ                = 
 | držitelia              = 
 | najviac ocenení        = 
 | najviac nominácií      = 
 | cena1 držiteľ          = 
 | cena2 držiteľ          = 
 | cena3 držiteľ          = 
 | cena4 držiteľ          = 
 | cena5 držiteľ          = 
 | cena1 typ              = 
 | cena2 typ              = 
 | cena3 typ              = 
 | cena4 typ              = 
 | cena5 typ              = 
 | webstránka             = 
 | stanica                = 
 | dĺžka prenosu          = 
 | sledovanosť            = 
 | produkcia              = 
 | réžia                  = 
 | portál1                = Film
 | portál2                = 
 | portál3                = 
 | portál4                = 
 | minulý ročník          = 
 | názov ocenenia         = 
 | nasledujúci ročník     = 
 | bgcolour               = 
}}

'''Deutscher Filmpreis''' (Nemecká filmová cena), často označovaná ako '''Lola''', je [[Nemecko|nemecké]] [[Filmová cena|filmové ocenenie]], ktorá sa udeľuje od roku [[1951]] a je považované za najprestížnejšie ocenenie pre nemecký [[Filmové dielo|film]]. Nemecká filmová cena sa udeľuje každoročne na [[jar]] či [[leto]], vysiela sa striedavo na ARD a ZDF a produkuje ju Deutsche Filmakademie Production GmbH, dcérska spoločnosť Nemeckej filmovej akadémie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Der Deutsche Filmpreis wird verliehen - und das sollten Kino-Fans wissen | url = https://www.rbb24.de/kultur/beitrag/2024/05/74-deutscher-filmpreis-verleihung-lola-2024-berlin-potsdamer-platz-vorbericht.html | vydavateľ = www.rbb24.de | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = de | url archívu = https://web.archive.org/web/20240906180824/https://www.rbb24.de/kultur/beitrag/2024/05/74-deutscher-filmpreis-verleihung-lola-2024-berlin-potsdamer-platz-vorbericht.html | dátum archivácie = 2024-09-06 }}&lt;/ref&gt;

Symbolom filmovej ceny je [[Zlato|zlatá]] soška Lola, ktorá sa udeľuje víťazom jednotlivých kategórií. V kategórii „Najlepší hraný film“ je tiež ocenený účastník [[Bronz|bronzom]] a [[Striebro|striebrom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Der deutsche Filmpreis - Wer gewinnt die &quot;Lola&quot;? | url = https://www.deutschlandfunkkultur.de/der-deutsche-filmpreis-wer-gewinnt-die-lola-100.html | vydavateľ = Deutschlandfunk Kultur | dátum vydania = 2015-06-19 | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = de | priezvisko = deutschlandfunkkultur.de}}&lt;/ref&gt;

Posledné odovzdávanie cien (74. ceremoniál) sa konal [[3. máj|3. mája]] [[2024]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutscher Filmpreis 2024 - alle verfügbaren Videos - jetzt streamen! | url = https://www.ardmediathek.de/sendung/deutscher-filmpreis-2024/Y3JpZDovL2Rhc2Vyc3RlLmRlL2xvbGEtdGFsa3MtMjAyNA | vydavateľ = www.ardmediathek.de | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Cena bola vytvorená v roku [[1951]] federálnym ministerstvom vnútra a prvýkrát bola udelená počas [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlínskeho filmového festivalu]]. Od roku [[1999]] sa víťazom rôznych kategórií udeľuje soška LOLA. Názov odkazuje na rolu [[Marlene Dietrichová|Marlene Dietrich]] vo filme ''Der blaue Engel'' ([[1930]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutscher Filmpreis | url = https://www.simplefilm.de/glossar/d/deutscher-filmpreis/ | vydavateľ = www.simplefilm.de | dátum prístupu = 2024-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240906202332/https://www.simplefilm.de/glossar/d/deutscher-filmpreis/ | dátum archivácie = 2024-09-06 }}&lt;/ref&gt;

Nemecká filmová cena bola s celkovou výhrou takmer tri milióny [[Euro|eur]] najhodnotnejšou nemeckou kultúrnou cenou. Od roku [[2025]] už nebude dotovaná, čím sa zosúladí s ostatnými medzinárodnými filmovými cenami.&lt;ref&gt;[https://www.kulturstaatsministerin.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2024/07/2024-07-18-PM-Filmfoerderung.html ''Bund erhöht Mittel für kulturelle Filmförderung.'']{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Pressemitteilung Beauftragte der Bundesregierung für Kultur und Medien, 18. Juli 2024.&lt;/ref&gt;

== Ocenenie ==
Cena sa pôvodne udeľovala v niekoľkých rôznych formách, vrátane ceny Goldene Schale za najlepší celovečerný hraný film a filmových pások v [[Zlato|zlatej]] a [[Striebro|striebornej]] farbe.

Od roku [[1999]] sa ako trofej udeľuje soška v podobe ženskej postavy v štýle [[Art deco]] obalená štylizovanou filmovou páskou. Na základe úlohy Marlene Dietrichovej Loly vo filme ''Der blaue Engel'' (''Modrý anjel'') ako aj rovnomenného filmu od [[Rainer Werner Fassbinder|Rainera Wernera Fassbindera]] z roku [[1981]], dostala cena názov Lola''.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = German Filmprize … the making of | url = https://mechthildschmidtfeist.com/art-work/german-filmprize-the-making-of/ | dátum vydania = 2018-10-19 | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutscher Filmpreis in der Kritik: Die Geschichte der Vergabe | url = https://www.ndr.de/kultur/film/Deutscher-Filmpreis-in-der-Kritik-Die-Geschichte-der-Vergabe,deutscherfilmpreis120.html | vydavateľ = www.ndr.de | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = de | priezvisko = NDR}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie (výber) ==
* Najlepší hraný film
* Najlepší dokumentárny film
* Najlepší detský film
* Najlepší režisér
* Najlepší scenár
* Najlepšia herečka
* Najlepší herec
* Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe
* Najlepší herec vo vedľajšej úlohe
* Najlepšia kamera
* Najlepšia strih
* Najlepšie kostýmy
* Najlepšia výprava
* Najlepší zvuk
* Najlepší make-up
* Najlepšie vizuálne efekty a animácie

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bambi- and other Awards.jpg|Cena Lola (vpravo) sa udeľuje od roku [[1999]].
Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F081356-0017, Deutscher Filmpreis &quot;Das Goldene Filmband&quot;.jpg|Trofej z rokov [[1951]] až [[1998]].
Súbor:Deutscher Filmpreis Juni 2022 1.jpg|Vlajky zobrazujúce filmovú cenu.
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Deutscher Filmpreis|štítok=Deutscher Filmpreis}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.deutscher-filmpreis.de/ Oficiálny web]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|German Film Award|1227935234}}

[[Kategória:Deutscher Filmpreis]]
[[Kategória:Filmové ocenenia v Nemecku]]
[[Kategória:Filmový priemysel]]
[[Kategória:Kultúra v Nemecku]]
[[Kategória:Nemecké ocenenia]]</text>
      <sha1>4gkucuisl6e4hp9l68hfz188db1tuwa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Edi Rama</title>
    <ns>0</ns>
    <id>721191</id>
    <revision>
      <id>8232641</id>
      <parentid>8197066</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T03:00:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232641</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17833" sha1="r194f587v87esgtt3ao7ge9q1zgl9is" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Rodné meno        = Edvin Kristaq Rama
 | Portrét           = Edi Rama (2024-02-29).jpg
 | Popis portrétu    = Rama v roku 2024
 | Úrad              = predseda vlády [[Albánsko|Albánska]]
 | Poradie           = 33.
 | Začiatok obdobia  = [[11. september]] [[2013]]
 | Prezidenti        = [[Bujar Nishani]]&lt;br&gt;[[Ilir Meta]]&lt;br&gt;[[Bajram Begaj]]
 | Predchodca        = [[Sali Beriša]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1964|7|4}}
 | Miesto narodenia  = [[Tirana]], Albánska SĽR
 | Politická strana  = [[Socialistická strana Albánska|Socialistická strana]]
 | Alma mater        = Univerzita umenia v Tirane
 | Deti              = 2
 | Manželka          = Linda Basha &lt;small&gt;(o. 2010)&lt;/small&gt;
 | Úrad2             = Starosta [[Tirana|Tirany]]
 | Začiatok obdobia2 = [[11. október]] [[2000]]
 | Koniec obdobia2   = [[25. júl]] [[2011]]
}}

'''Edi Rama''' (* [[4. júl]] [[1964]], [[Tirana]]) je [[Albánsko|albánsky]] [[politik]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], ktorý je od roku 2013 predsedom vlády [[Albánsko|Albánska]] a predsedom [[Socialistická strana Albánska|Socialistickej strany Albánska]] od roku 2005. V rokoch 2000 až 2011 bol zároveň starostom Tirany.

== Raný život a kariéra ==
Edvin Kristaq Rama sa narodil [[4. júl|4. júla]] [[1964]] v [[Tirana|Tirane]] ako prvé z dvoch detí Kristaqa Ramu a Anety Ramovej. Jeho otec, Kristaq Rama, bol známy sochár z [[Drač (mesto)|Drača]], ktorý počas obdobia Albánskej socialistickej ľudovej republiky vytesal niekoľko sôch a bol blízko spätý s komunistickým režimom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=A Blind Eye?: Albanian Leader Rama a Darling of Europe Despite Corruption Back Home|url=https://www.spiegel.de/international/europe/a-blind-eye-albanian-leader-rama-a-darling-of-europe-despite-corruption-back-home-a-616a6ee1-f4bb-4ec9-8669-4e1ffd42ae00?sara_ref=re-so-tw-sh|periodikum=Der Spiegel|dátum=2024-09-20|dátum prístupu=2024-11-08|issn=2195-1349|jazyk=en|meno=Walter|priezvisko=Mayr}}&lt;/ref&gt;

Rama sa začal v svojom v detstve venovať maľovaniu. Počas dospievania si jeho talent všimli dvaja vplyvní albánski umelci, Edi Hila a Danish Jukniu, ktorý ho povzbudili, aby rozvíjal svoje nadanie. V roku [[1982]] sa preto prihlásil na Univerzitu umenia v Tirane, kde vyštudoval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edi Rama rrëfen vitet në Paris dhe debatet me babanë: Merita e tij që u bëra njeri i lirë | url = https://www.panorama.com.al/edi-rama-rrefen-vitet-ne-paris-dhe-debatet-me-babane-merita-e-tij-qe-u-bera-njeri-i-lire/ | vydavateľ = www.panorama.com.al | dátum vydania = 2024-11-08 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq}}&lt;/ref&gt; Počas dospievania sa Rama taktiež venoval basketbalu, pričom hral ako profesionálny hráč za BC Dinamo Tirana. Bol taktiež členom albánskeho národného basketbalového tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edi Rama, Author at The Creative Time Summit | url = https://summit.creativetime.org/author/edi-rama/ | vydavateľ = summit.creativetime.org | dátum prístupu = 2024-11-08}}&lt;/ref&gt;

Po páde komunizmu sa zapojil do novovzniknutej [[Demokratická strana Albánska|Demokratickej strany Albánska]], ktorú však opustil po ideologických nezhodách s lídrom [[Sali Berisha|Salim Berishom]]. V roku 1994 sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde začal svoju umeleckú kariéru. V roku 2002 si Rama oficiálne zmenil svoje prvé meno na Edi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FORMULAR VETËDEKLARIMI | url = https://cec.org.al/Portals/0/Documents/CEC%202013/formularet/deputete/61%20-%20edi%20rama.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq | url archívu = https://web.archive.org/web/20241109010727/https://cec.org.al/Portals/0/Documents/CEC%202013/formularet/deputete/61%20-%20edi%20rama.pdf | dátum archivácie = 2024-11-09 }}&lt;/ref&gt;

== Starosta Tirany ==
V komunálnych voľbách v októbri 2000 bol Rama s 57 % zvolený za starostu Tirany. Po nástupe do úradu zbúral stovky nelegálnych stavieb a revitalizoval priestranstvá pri centre mesta a rieke Lana.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The mayor transforming Tirana|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2069799.stm|dátum=2002-06-27|dátum prístupu=2024-11-08|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}&lt;/ref&gt;

Rama si získal medzinárodnú pozornosť premaľovaním fasád starých, rozpadajúcich sa budov postavených za komunizmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tirana's artist mayor turns crumbling capital into painters' canvas | url = https://observers.france24.com/en/20100428-artist-mayor-sees-crumbling-capital-turned-painters-canvas-albania-tirana-edi-rama | vydavateľ = The Observers - France 24 | dátum vydania = 2010-04-28 | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Premaľovanie dodalo mestu jedinečný štýl a urobilo z neho turistickú atrakciu. Ramovi bola v roku 2004 udelená prvá cena ''World Mayor''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Mayor: The winners of the 2004 contest | url = http://www.worldmayor.com/worldmayor_2004/results_2004.html | vydavateľ = www.worldmayor.com | dátum prístupu = 2024-11-09}}&lt;/ref&gt; Oceňujúci výbor zdôvodnil svoje rozhodnutie: „''Edi Rama je človek, ktorý zmenil celé mesto. Teraz je nová Tirana, farebná, šťastná, so zlepšenou infraštruktúrou a kultúrnym životom.''“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Ako starosta zostavil ''Tirana City Master Plan'', ktorý zahŕňal aj revitalizáciu [[Skanderbegovo námestie|Skanderbegovho námestia]]. Vysadil tisícky nových stromov, rozšíril existujúce cesty a postavil nové, čím zlepšil dopravu v meste. Podľa správy UNDP hral Rama kritickú rolu v modernizácii miestnej správy, spočívajúcu v posilnení mestských častí a poskytnutí im moci ovplyvňovať život miestnych obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Human development report 2002 : deepening democracy in a fragmented world {{!}} WorldCat.org | url = https://search.worldcat.org/title/50508665 | vydavateľ = search.worldcat.org | dátum prístupu = 2024-11-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Predseda vlády Albánska ==
Od 11. septembra pôsobí Edi Rama ako 33. predseda vlády Albánska. Počas volebnej kampane Rama vyhlásil, že návrat verejného poriadku je jeho najvyššia priorita. V roku 2013 bola albánska polícia schopná pokryť iba 55 % albánskeho územia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rriten pagat për 93 % të punonjësve të Policisë së Shtetit | url = http://www.punetebrendshme.gov.al/al/te-rejat/lajme/rriten-pagat-per-93-te-punonjesve-te-policise-se-shtetit&amp;page%3D48 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-10-18 | dátum prístupu = 2024-11-08 | dátum archivácie = 2017-10-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171018000128/http://www.punetebrendshme.gov.al/al/te-rejat/lajme/rriten-pagat-per-93-te-punonjesve-te-policise-se-shtetit&amp;page=48 | jazyk = sq}}&lt;/ref&gt; Vláda investovala veľa do modernizácie a výcviku policajných zložiek. V roku 2014 si albánska polícia získala medzinárodné uznanie, keď podnikla úspešnú raziu na Lazarat, dedinu na juhu krajiny známu pre výrobu drog.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koleka | meno = Benet | titul = Albanian village gains peace, loses livelihood as cannabis burns | url = https://www.reuters.com/article/us-albania-drugs-lazarat-idUSKBN0EV1GZ20140620/ | dátum vydania = 2014-06-20 | dátum prístupu = 2024-11-08 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; O týždeň neskôr bol Albánsku udelený štatút kandidáta EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU candidate country Albania – DW – 06/27/2014 | url = https://www.dw.com/en/albania-on-the-rocky-road-to-eu-membership/a-17742793 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Rama sa zaviazal reštruktúrovať justičný systém, ktorý bol v tom čase jedným z najviac skorumpovaných a neefektívnych systémov v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “The whole judicial system in Albania is corrupt”. Chief of EURALIUS reveals the truth for VOA / VIDEO interview in English (full length) | url = https://www.infocip.org/en/?p=1199 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 schválil parlament tzv. „previerkový zákon”. Na základe tohoto zákona bude hocijaký sudca alebo prokurátor, ktorý nie je schopný vysvetliť zdroj svojich príjmov alebo predošlé pochybné verdikty bude doživotne diskvalifikovaný z funkcie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Approval of the Vetting law in the Parliament of the Republic of Albania | url = http://www.euralius.eu/index.php/en/news/271-approval-of-the-vetting-law-in-the-parliament-of-the-republic-of-albania | dátum vydania = 2016-08-31 | dátum prístupu = 2024-11-08 | dátum archivácie = 2017-10-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171031054831/http://www.euralius.eu/index.php/en/news/271-approval-of-the-vetting-law-in-the-parliament-of-the-republic-of-albania | vydavateľ = Euralius | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V novembri toho roku Európska Únia uviedla, že úspešná implementácia previerkového zákona zostáva jediným kritériom pre otvorenie prístupových pohovorov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Germany’s further support for the implementation of the Justice Reform | url = https://kryeministria.al/en/newsroom/press-releases/germany-s-further-support-for-the-implementation-of-the-justice-reform1480421807 | dátum vydania = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2024-11-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180106174014/https://kryeministria.al/en/newsroom/press-releases/germany-s-further-support-for-the-implementation-of-the-justice-reform1480421807 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Medzi ďalšie kľúčové reformy patrí reforma energetického sektora, ktorý ostal na pokraji bankrotu po zlyhanej privatizácii. Ramova vláda si úspešne vydobyla vyplatenie nesplatených účtov a investovala do modernizácie zastaralej energetickej infraštruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albania Successfully Concludes Three-Year IMF-Supported Program | url = https://www.imf.org/en/News/Articles/2017/02/27/NA270217-Albania-successfully-concludes-3-year-support-program | vydavateľ = IMF | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Hospodársky rast sa zvýšil z 0,5&amp;nbsp;% v roku 2013 na 3,5&amp;nbsp;% v roku 2016, v rokoch 2017 a 2018 sa držal okolo 4&amp;nbsp;%. Nezamestnanosť klesla vďaka 183 000 novým pracovným pozíciám vytvorením počas jeho prvého obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ahmetaj: Premtimi për 300 mijë vende punë është mbajtur {{!}} Gazeta Shqip | url = https://gazeta-shqip.com/lajme/2017/01/26/ahmetaj-premtimi-per-300-mije-vende-pune-eshte-mbajtur/ | vydavateľ = gazeta-shqip.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq-AL}}&lt;/ref&gt; Albánsko malo pri 11,5&amp;nbsp;% v roku 2019 piatu najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi [[Balkánsky polostrov|balkánskych štátov]]. Napriek tomu platy ostávajú nízke a miera emigrácie sa od roku 2014 zvýšila.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albania, newly built on shaky ground | url = https://mondediplo.com/2020/09/11albania | vydavateľ = Le Monde diplomatique | dátum vydania = 2020-09-01 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en | meno = Jean-Arnault Dérens &amp; Laurent | priezvisko = Geslin}}&lt;/ref&gt;

Obchod s drogami značne vzrástol: v roku 2017 predstavoval tretinu celkového HDP.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Podľa odhadov talianskych colných úradov bolo v roku 2016 zlikvidovaných 753 000 rastlín konope, oproti 46 000 v roku 2014. Minister vnútra Saimir Tahiri (v úrade od 2013 do 2017) bol sám obvinený a odsúdený za účasť v tomto obchode.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Medzi ostatné dôležité reformy patrí aj administratívna reforma, reforma sociálnej starostlivosti dôchodkového systému a reforma vyššieho vzdelávania. Na medzinárodnej úrovni sa Rama snaží o politiku zmieru medzi Albáncami a [[Srbi|Srbmi]], ktorý porovnáva so zmierom medzi Francúzmi a Nemcami po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forumi shqiptaro-gjerman, Rama: Shqipëri-Serbi, si Gjermania e Franca pas luftës | url = http://top-channel.tv/lajme/artikull.php?id=336420 | dátum vydania = 2016-09-27 | dátum prístupu = 2024-11-08 | dátum archivácie = 2017-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171005150509/http://top-channel.tv/lajme/artikull.php?id=336420 | jazyk = sq}}&lt;/ref&gt; Jeho návšteva [[Belehrad|Belehradu]] v roku 2014 bola prvá takáto návšteva albánskeho premiéra za 70 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Albanian PM Visit to Serbia in 70 Years Postponed - Novinite.com - Sofia News Agency | url = https://www.novinite.com/articles/164212/First+Albanian+PM+Visit+to+Serbia+in+70+Years+Postponed | vydavateľ = www.novinite.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2024 oznámil Rama plán na vytvorenie nového európskeho miktoštátu, zvaného [[Suverénny štát rádu Bektašija]], v Tirane. Nový štát má slúžiť ako sídlo rádu [[Bektašija]], [[Sufizmus|sufistickej]] [[Taríka|taríky]], ktorú vedie Baba Mondi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albania to set up Sufi Muslim Bektashi microstate – DW – 09/24/2024 | url = https://www.dw.com/en/albanian-pm-has-announced-plans-for-the-creation-of-a-27-acre-sovereign-state-for-a-sufi-muslim-order-in-tirana/a-70314510 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
Rama bol [[Sviatosť krstu|pokrstený]] ako [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímsky katolík]] a označuje sa za katolíka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rama: Jam katolik i pagëzuar - Dielli.al | url = http://dielli.al/lajme.php?id=77880&amp;k=71 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-06-24 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq | url archívu = https://web.archive.org/web/20150624135621/http://dielli.al/lajme.php?id=77880&amp;k=71 | dátum archivácie = 2015-06-24 }}&lt;/ref&gt; Rama sa označil za [[Agnosticizmus|agnostika]], čo sa týka jeho náboženského presvedčenia v súčasnosti, pričom vysvetlil: „Nepraktizujem žiadnu vieru okrem viery voči sebe a ostatným ľuďom, ale neverím, že existencia alebo neexistencia Boha je záležitosť, ktorú niekedy vyriešia smrteľníci.“

Rama sa oženil s herečkou Matildou Makoçi, s ktorou sa v roku 1991 rozviedol. Z tohoto manželstva má syna Gregora, ktorý prežil rakovinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rrëfimi dramatik i Gregut: Biseda me Edin kur u diagnostikova me kancer {{!}} Gazeta Shqip | url = https://gazeta-shqip.com/lajme/2013/05/19/rrefimi-dramatik-i-gregut-biseda-me-edin-kur-u-diagnostikova-me-kancer/ | vydavateľ = gazeta-shqip.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq-AL}}&lt;/ref&gt; Jeho snúbenica a Ramova budúca nevesta bola medzi úmrtiami zemetrasenia v Albánsku v roku 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albanian Prime Minister’s future daughter-in-law among dozens dead in earthquake | url = https://edition.cnn.com/2019/11/28/europe/albania-earthquake-prime-minister-daughter-in-law-intl/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2019-11-28 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en | meno = Rob | priezvisko = Picheta}}&lt;/ref&gt;

Od roku 2010 je Rama ženatý s Lindou Ramovou (rod. Basha), ekonomičkou a spoločenskou aktivistkou. Linda Ramová vyštudovala Univerzitu v Tirane a má titul magistra v odbore ekonómia a doktora vied v odbore ekonómie. Spolu majú syna menom Zaho, ktorý sa narodil v roku 2014.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mirëserdhe Zaho! Lind djali i çiftit kryeministror Edi dhe Linda Rama. Fotoja e përqafimit atëror | url = http://www.oranews.tv/vendi/vjen-ne-jete-femija-kryeministror/ | dátum vydania = 2017-08-29 | dátum prístupu = 2024-11-08 | dátum archivácie = 2017-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170903035040/http://www.oranews.tv/vendi/vjen-ne-jete-femija-kryeministror/ | jazyk = sq}}&lt;/ref&gt;

Podporuje športové tímy [[FK Partizani]] a [[Juventus FC|Juventus]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edi Rama si tifoz i flakët i Juventusit, kështu po e pret finalen (Foto) | url = https://www.periskopi.com/edi-rama-si-tifoz-flaket-juventusit-keshtu-po-e-pret-finalen-foto/ | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20241109010714/https://www.periskopi.com/edi-rama-si-tifoz-flaket-juventusit-keshtu-po-e-pret-finalen-foto/ | dátum archivácie = 2024-11-09 }}&lt;/ref&gt; Jeho mladší brat Olsi Rama je športovým riaditeľom FK Partizani.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olsi Rama zyrtarisht drejtori Partizanit, gati prezantimi | url = https://shqiptarja.com/lajm/olsi-rama-zyrtarisht-drejtor-br-i-partizanit-gati-prezantimi-br?r=pop5s | vydavateľ = Shqiptarja.com | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = sq}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rama, Edi}}
[[Kategória:Albánski politici]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Albánska]]
[[Kategória:Albánski ministri]]
[[Kategória:Albánski basketbalisti]]
[[Kategória:Agnostici]]
[[Kategória:Osobnosti z Tirany]]
[[Kategória:Albánski maliari]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity umenia v Tirane]]</text>
      <sha1>r194f587v87esgtt3ao7ge9q1zgl9is</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sobolčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>721837</id>
    <revision>
      <id>8232740</id>
      <parentid>7988606</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:06:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+[[Kategória:Lutiše]]; +[[Kategória:Radôstka]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8232740</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7991" sha1="df6zjxr8gx0i7449gawf5qcd58f0o49" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Sobolčín
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| district1                 = [[Čadca (okres)|Čadca]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Lutiše]]
| municipality1             = [[Radôstka]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Obelec]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Kysucká vrchovina]]
| source_elevation          = cca 740
| source_lat_d              = 49.3026
| source_long_d             = 18.9018
| mouth                     = [[Radôstka (potok)|Radôstka]]
| mouth_location            = [[Radôstka]]
| mouth_elevation           = cca 520
| mouth_lat_d               = 49.3117
| mouth_long_d              = 18.9428
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,7
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VI.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-06-5052
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Sobolčín'''&lt;ref name=Geo/&gt; je vodný tok v strednej časti [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]&lt;ref name=Gp/&gt; na území okresu [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Čadca (okres)|Čadca]].&lt;ref name=Geo/&gt; Je to ľavostranný prítok [[Radôstka (potok)|Radôstky]]&lt;ref name=Tm/&gt; s dĺžkou približne 3,7 km a je tokom VI. rádu.

== Priebeh toku ==
Potok pramení v centrálnej časti [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-11-28
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, v geomorfologickom podcelku [[Vojenné]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-28 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;, na východných svahoch [[Obelec|Obelca]] ({{Mnm|841}})&lt;ref name=Tmd/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|740}}&lt;ref name=Gp&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Geografické názvy
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/geograficke-nazvy?pos=49.303421,18.903911,17
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-11-28
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241202162438/https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/geograficke-nazvy%3Fpos%3D49.303421,18.903911,17
 | dátum archivácie = 2024-12-02
 }}&lt;/ref&gt; Od prameňa tečie severozápadným smerom a onedlho priberá menší ľavostranný prítok z oblasti sedla [[Meriadov]]. Mení smer toku na východný a priberá ďalšie dva pravostranné prítoky. Vteká do osady Sobolčínovci a opäť priberá významnejší pravostranný a ľavostranný prítok spod [[Černatín]]a ({{Mnm|922}}).&lt;ref name=Tmd&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ
 | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = vku-mapy.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-11-28
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pokračuje údolím východným smerom a priberá ďalšie dva pravostranné prítoky. Na dolnom toku preteká osadou Kliešťovci a následne sa v nadmorskej výške cca {{Mnm|520}} ľavostranne vlieva do riečky [[Radôstka (potok)|Radôstka]], prítoku [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrice]].&lt;ref name=Gp/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt;&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.94277&amp;y=49.31179&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Potok pramení na katastrálnom území obce [[Lutiše]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], no potom už tečie územím [[Radôstka|Radôstky]] v okrese [[Čadca (okres)|Čadca]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=111 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=Rad%C3%B4stka&amp;source=osm&amp;id=1015718258&amp;x=18.9313182&amp;y=49.3092963&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Kysucká vrchovina]]
* [[Vojenné]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.94277&amp;y=49.31179&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Bystrice (Kysuca)}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]]
[[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]]
[[Kategória:Lutiše]]
[[Kategória:Radôstka]]</text>
      <sha1>df6zjxr8gx0i7449gawf5qcd58f0o49</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DD Productions</title>
    <ns>0</ns>
    <id>722371</id>
    <revision>
      <id>8232377</id>
      <parentid>8203304</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T12:31:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232377</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4751" sha1="9ue7quhqzy50u1f7kc0nvbhmcp6upfq" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
 | Názov spoločnosti       = DD Productions
 | Obrázok                 = 
 | Logo                    = 
 | Logo spoločnosti        = 
 | Popis obrázka           = 
 | Popis                   = 
 | Veľkosť obrázka         = 
 | Veľkosť loga            = 
 | Právna forma            = 
 | IČO                     = 
 | Odvetvie                = filmové
 | Založená                = [[1983]]
 | Zakladateľ              = [[Gérard Depardieu]]
 | Sídlo                   = [[Paríž]]
 | Štát sídla              = Francúzsko
 | Pôvod                   = 
 | Vedenie                 = 
 | Územný rozsah           = 
 | Priemysel               = 
 | Produkcia               = 
 | Aktíva                  = 
 | Obrat                   = 
 | Výnosy                  = 
 | Prevádzkový príjem      = 
 | Zisk                    = 
 | Člen skupiny            = 
 | Počet zamestnancov      = 
 | Divízie                 = 
 | Dcérske spoločnosti     = 
 | Vlastník                = 
 | Farby spoločnosti       = 
 | Slogan spoločnosti      = 
 | Domáca stránka          = 
 | Zánik                   = 
 | Poznámka                = 
 | Portál1                 = Film
 | Portál2                 = Francúzsko
 | Portál3                 = 
}}

'''DD Productions''' je [[Francúzsko|francúzska]] filmová [[produkčná spoločnosť]], ktorú založil [[Gérard Depardieu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biography and filmography of Gérard Depardieu | url = http://www.frenchfilms.org/biography/gerard-depardieu.html | vydavateľ = frenchfilms.org | dátum vydania = 2019-08-09 | dátum prístupu = 2024-12-12 | jazyk = en | meno = James | priezvisko = Travers | url archívu = https://web.archive.org/web/20241213225812/http://www.frenchfilms.org/biography/gerard-depardieu.html | dátum archivácie = 2024-12-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gérard Depardieu - Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=14666 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | dátum prístupu = 2024-12-12}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil v roku [[1983]] Gérard Depardieu a vedú ju členovia jeho rodiny. Jednou z jeho prvých koprodukcií bol film ''Otec a otec'' (1983), kde sa o financovanie podieľal najmä [[Pierre Richard]] prostredníctvom [[Fideline Films]]. Podnik produkoval veľké množstvo slávnych francúzskych filmov, z ktorých vo väčšie hrá Gérard Depardieau.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DD PRODUCTIONS (PARIS) Chiffre d'affaires, résultat, bilans sur SOCIETE.COM - 327655965 | url = https://www.societe.com/societe/dd-productions-327655965.html | vydavateľ = societe.com | dátum prístupu = 2024-12-12 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La petite entreprise Depardieu | url = https://www.lexpress.fr/culture/cinema/la-petite-entreprise-depardieu_499300.html | vydavateľ = L'Express | dátum vydania = 1999-04-07 | dátum prístupu = 2024-12-10 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
{{Stĺpce|2|
* [[1983]]: ''Otec a otec'', réžia [[Francis Veber]]
* [[1984]]: ''Tartuffe'', réžia [[Gérard Depardieu]]
* [[1985]]: ''Jedna alebo dve ženy'', réžia [[Daniel Vigne]]
* [[1986]]: ''Tenue de soirée'', réžia [[Bertrand Blier]]
* [[1986]]: ''Jean od Floretty'', réžia [[Claude Berri]]
* [[1986]]: ''Manon od prameňa'', réžia [[Claude Berri]]
* [[1986]]: ''Utečenci'', réžia [[Francis Veber]]
* [[1988]]: ''Drôle d'endroit pour une rencontre'', réžia [[François Dupeyron]]
* [[1988]]: ''Camille Claudelová'', réžia [[Bruno Nuytten]]
* [[1989]]: ''Dva'', réžia [[Claude Zidi]]
* [[1989]]: ''Trop belle pour toi'', réžia [[Bertrand Blier]]
* [[1989]]: ''Cyrano z Bergeracu'', réžia [[Jean-Paul Rappeneau]]
* [[1990]]: ''Uranus'', réžia [[Claude Berri]]
* [[1990]]: ''Zelená karta'', réžia [[Peter Weir]]
* [[1991]]: ''Merci la vie'', réžia [[Bertrand Blier]]
* [[1991]]: ''Otec alebo milenec'', réžia [[Gérard Lauzier]]
* [[1991]]: ''Tous les matins du monde'', réžia [[Alain Corneau]]
* [[1991]]: ''Les Branches de l'arbre'', réžia [[Satyajit Ray]]
* [[1993]]: ''Germinal'', réžia [[Claude Berri]]
* [[1994]]: ''Jednoducho formalita'', réžia [[Giuseppe Tornatore]]
* [[2009]]: ''Bellamy'', réžia [[Claude Chabrol]]
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Gérard Depardieu]]

== Externé odkazy ==
* [https://en.unifrance.org/directories/company/68935/dd-productions Unifrance]

== Zdroj ==
{{Preklad|fr|DD Productions|209922350}}

[[Kategória:Filmové produkčné podniky vo Francúzsku]]
[[Kategória:Podniky založené v 1983]]</text>
      <sha1>9ue7quhqzy50u1f7kc0nvbhmcp6upfq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Filmová produkčná spoločnosť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>722628</id>
    <revision>
      <id>8232747</id>
      <parentid>8039187</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:50:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232747</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4068" sha1="cr3bs1jy8w7ep9hcw1fm2iqoxap8ld4" xml:space="preserve">'''Filmová produkčná spoločnosť''' je [[podnik]], ktorý vytvára diela v oblasti [[Filmové dielo|filmu]], [[Televízia (prenos)|televízie]] a iných odvetviach audiovizuálneho [[Umenie|umenia]]. Vo všeobecnosti sa tento výraz vzťahuje na všetkých jednotlivcov zodpovedných za technické aspekty vytvárania konkrétneho diela, bez ohľadu na to, kde v procese sa vyžaduje ich odbornosť, alebo ako dlho sú zapojení do projektu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Does a Production Company Do? | url = https://www.studiobinder.com/blog/what-is-a-production-company-definition/ | vydavateľ = StudioBinder | dátum vydania = 2022-01-09 | dátum prístupu = 2024-12-16 | jazyk = en-US | meno = Chris | priezvisko = Heckmann}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is a Video Production Company &amp; Why Do I Need One? - Production-Companies.net | url = http://production-companies.net/what-is-a-production-company/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-11-08 | dátum prístupu = 2024-12-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111108214216/http://production-companies.net/what-is-a-production-company/ | dátum archivácie = 2011-11-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is A Film Production Company? | url = https://macksennettstudios.net/what-is-a-film-production-company/ | dátum vydania = 2022-02-14 | dátum prístupu = 2024-12-21 | jazyk = en-US | priezvisko = admin}}&lt;/ref&gt;

== Úlohy a funkcie ==
Produkčná spoločnosť môže byť priamo zodpovedná za získavanie finančných prostriedkov na produkciu diela, alebo to môže dosiahnuť prostredníctvom materskej spoločnosti, [[Partner|partnera]] alebo súkromného [[Investor|investora]]. Zaoberá sa rozpočtovaním, [[Plánovanie|plánovaním]], organizáciou, samotnou produkciou či [[Marketing|marketingom]]. Produkčná spoločnosť je zodpovedná za vývoj a natáčanie konkrétnej produkcie.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://production-companies.net/what-is-a-production-company/|title=What is a Production Company and Why Do I Need One?|publisher=Production-Companies.net|access-date=26 October 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20111108214216/http://production-companies.net/what-is-a-production-company/|archive-date=8 November 2011|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is a Production Company in Film (&amp; their role in Film Production) | url = https://rfm.rezaid.co.uk/post/what-is-a-production-company | vydavateľ = rfm.rezaid.co.uk | dátum prístupu = 2024-12-21 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Prevádzka ==
Produkčnú spoločnosť zvyčajne vedie [[Producent (umenie)|producent]] alebo [[režisér]], ale môže ju viesť aj manažér. Inštitúcie môžu mať financie od štúdií, investičných firiem alebo jednotlivcov, buď zo zárobkov z predchádzajúcich produkcií alebo osobného bohatstva. Produkčné spoločnosti sa posudzujú a zoraďujú na základe množstva financií, ktoré majú, ako aj produkcie, ktoré dokončili alebo na ktorých sa podieľali v minulosti. Ak má produkčná spoločnosť veľké financovanie buď prostredníctvom príjmov, štúdiových investorov alebo súkromných investorov a v minulosti robila alebo sa podieľala na produkciách s veľkým rozpočtom, považuje sa za hlavnú produkčnú spoločnosť. Tieto spoločnosti často spolupracujú so známymi a drahými osobnosťami. Ak produkčná spoločnosť nemá veľa financií a nerobila ani sa nezaoberala žiadnymi veľkými rozpočtovými produkciami, považuje sa za malú produkčnú spoločnosť. Tieto spoločnosti často pracujú s novými a prichádzajúcimi talentmi.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Filmová distribučná spoločnosť]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Portál|Film|Filmový}}
{{Preklad|en|Production company|1257656328}}

[[Kategória:Filmové produkčné podniky]]</text>
      <sha1>cr3bs1jy8w7ep9hcw1fm2iqoxap8ld4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dominikánci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>726998</id>
    <revision>
      <id>8232609</id>
      <parentid>8107075</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:58:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232609</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6879" sha1="d1ylr57iqd0tg6w8yy8dik3enlhdk14" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa de países de las protestas juveniles dominicanas.svg|náhľad|Mapa Dominikáncov po celom svete]]
'''Dominikánci''' ({{vjz|spa|''dominicanos''}}), známi 
aj ako '''Quisqueyánci''' ({{vjz|spa|''quisqueyanos''}}), sú [[etnikum]], [[národ]] alebo [[národnosť]] ľudí so spoločným pôvodom a kultúrou, ktorých predkovia pochádzajú z [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]].&lt;ref name=&quot;Supplementary Data&quot;&gt;{{Cite news|last=Montinaro|first=Francesco et al.|title=Unravelling the hidden ancestry of American admixed populations |newspaper=Nature Communications |volume=6 |date=24 March 2015 |url=See [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4374169/bin/ncomms7596-s2.xlsx Supplementary Data] }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web | url=https://agrarianstudies.macmillan.yale.edu/sites/default/files/files/colloqpapers/06turits.pdf | title=Race beyond the Plantation: Slavery and Freedom in Colonial Santo Domingo | access-date=2024-05-30 | website=agrarianstudies.macmillan.yale.edu| date=2005-10-14 | first=Richard | last=Turits}}&lt;/ref&gt;

Dominikánske etnikum sa zrodilo fúziou európskych (hlavne španielskych), pôvodných Taínov a afrických prvkov. Ide o fúziu, ktorá siaha až do [[0. roky 16. storočia|0. rokov 16. storočia]].&lt;ref name=&quot;Supplementary Data&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web | url=https://www.refworld.org/cgi-bin/texis/vtx/rwmain?page=country&amp;category=&amp;publisher=&amp;type=COUNTRYPROF&amp;coi=DOM&amp;rid=&amp;docid=4954ce1923&amp;skip=0 | publisher=UNHCR Refworld Global Law &amp; Policy Database| title=Search results Dominican Republic | access-date=2024-05-30}}&lt;/ref&gt; Vďaka tejto fúzii sú všetci Dominikánci zmiešaného rasového pôvodu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ancestry DNA Results: Dominicans are Spaniards Mixed with Africans and Tainos {{!}} The Dominicans | url = https://thedominicans.org/2019/01/11/ancestry-dna-results-dominicans-are-spaniards-mixed-with-africans-and-tainos/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-06-03 | dátum prístupu = 2025-03-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230603184351/https://thedominicans.org/2019/01/11/ancestry-dna-results-dominicans-are-spaniards-mixed-with-africans-and-tainos/ | dátum archivácie = 2023-06-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://dominicantoday.com/dr/local/2016/07/06/dominicans-are-49-black-39-white-and-4-indian/|title=Dominicans are 49% Black, 39% White and 4% Indian|accessdate=2025-03-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231031143015/https://dominicantoday.com/dr/local/2016/07/06/dominicans-are-49-black-39-white-and-4-indian/|archivedate=2023-10-31}}&lt;/ref&gt; (''[[trigueño]]''), keďže vidia svoje korene najmä v týchto troch rasách, pričom veľká väčšina je rovnomerne zmiešaná&lt;ref name=&quot;Encuesta-Autopercepcion&quot;&gt;{{cite book |date= 2022 |location=Santo Domingo |title=Breve Encuesta Nacional de Autopercepción Racial y Étnica en la República Dominicana |publisher=Oficina Nacional de Estadística de la República Dominicana}}&lt;/ref&gt; a menšie počty sú prevažne európske alebo africké.&lt;ref name=&quot;auto1&quot;&gt;{{Cite web | url=https://thedominicans.org/2022/05/11/differences-in-labels-between-the-united-states-and-the-dominican-republic/ | title=Differences in Labels between the United States and the Dominican Republic | date=2022-11-05 | archive-url=https://web.archive.org/web/20220523112445/https://thedominicans.org/2022/05/11/differences-in-labels-between-the-united-states-and-the-dominican-republic/ | archive-date=2022-05-23}}&lt;/ref&gt; [[Demonym]] Dominikánec ({{vjz|spa|''dominicano''}}) je odvodený od ''Santo Dominga'' (španielsky ekvivalent [[Svätý Dominik|svätého Dominika]]) a priamo zdedený od zaniknutého [[Generálny kapitanát Santo Domingo|generálneho kapitanátu Santo Domingo]], ktorý bol synonym pre ostrov [[Haiti (ostrov)|Hispaniola]] ako celku s centrom v meste [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]], hlavnom meste Dominikánskej republiky.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.diariolibre.com/opinion/lecturas/acerca-del-gentilicio-de-los-dominicanos-MODL351094|title=Acerca del gentilicio de los dominicanos|first=Juan Daniel|last=Balcácer|date=September 8, 2012|publisher=Diario Libre}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://litteranova.com/2018/07/29/el-gentilicio-dominicano/|title=El gentilicio dominicano - litteranova.com|first=Marian|last=Silverio|publisher=litteranova.com|accessdate=2025-03-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250211061047/https://litteranova.com/2018/07/29/el-gentilicio-dominicano/|archivedate=2025-02-11}}&lt;/ref&gt; Podľa národnosti môžu byť za Dominikáncov považovaní aj nedávni prisťahovalci a ich deti, ktorí sú legálnymi občanmi Dominikánskej republiky, ale nepovažujú sa za Dominikáncov podľa etnickej príslušnosti, pretože v krajine nemajú svoje korene.

„Dominicano“ bol historicky názov pre obyvateľov generálneho kapitanátu Santo Domingo, miesta prvej [[Španielske impérium|španielskej]] osady na [[Západná pologuľa|západnej pologuli]]. Väčšina Dominikáncov svoj pôvod primárne vidí u [[Bieli Dominikánci|európskych osadníkov]] generálneho kapitanátu s pôvodnými [[Taíno|Taínami]] a [[africká kultúra|africkým]] vplyvom.&lt;ref&gt;ESTEVA FABREGAT, Claudio. [http://revistas.ucm.es/index.php/QUCE/article/view/QUCE8181120099A/1896 La hispanización del mestizaje cultural en América]. Revista Complutense de Historia de América, [[Universidad Complutense de Madrid]]. s. 133 (1981)&lt;/ref&gt;

Väčšina Dominikáncov žije v Dominikánskej republike, zatiaľ čo existuje aj veľká dominikánska [[diaspóra]], najmä v [[Spojené štáty|USA]] a [[Španielsko|Španielsku]]. Podľa dominikánskeho úradu [[Národný štatistický úrad (Dominikánska republika)|Oficina Nacional de Estadística]] ({{vjz|slk|''Národného štatistického úradu''}}) celková populácia Dominikánskej republiky v roku 2016 činila 10,2 milióna, z toho 9,3 miliónov sú rodáci a zvyšok má zahraničný pôvod.&lt;ref name=ENI-2017&gt;{{citácia elektronického dokumentu |titul=Segunda Encuesta Nacional de Inmigrantes en la República Dominicana [ENI-2017] - Versión resumida del Informe General |url=https://dominicanrepublic.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/Resumen%20Ejecutivo%20ENI-2017_FINAL.pdf#page=48 |dátum=jún 2017 |strana=48 |vydavateľ=Oficina Nacional de Estadística |mesto=Santo Domingo |jazyk=es |isbn=978-9945-015-17-1 |dátum prístupu=2020-06-04 |url archívu =https://web.archive.org/web/20200604105824/https://dominicanrepublic.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/Resumen%20Ejecutivo%20ENI-2017_FINAL.pdf#page=48 |dátum archivácie =2020-06-04}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Dominicans|1274784904}}

[[Kategória:Osobnosti Dominikánskej republiky| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Dominikánskej republike]]</text>
      <sha1>d1ylr57iqd0tg6w8yy8dik3enlhdk14</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dostihová dráha Petržalka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>733274</id>
    <revision>
      <id>8232619</id>
      <parentid>8157770</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:41:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232619</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5729" sha1="4voelau5v2n01wdr5eqllrdhz3quomz" xml:space="preserve">{{Infobox budova
 | názov                = Dostihová dráha Petržalka
 | obrázok              = Závodisko Petržalka.jpg
 | veľkosť obrázku      = 230px
 | popis obrázku        = Hlavný vchod do areálu.
 | sloh                 = 
 | stavebný materiál    = 
 | architekt            = 
 | výstavba             = [[1958]]
 | prestavba            = 
 | zánik                = 
 | staviteľ             = 
 | súčasný majiteľ      = 
 | posledný majiteľ     = 
 | ďalší majitelia      = 
 | hospodár             = 
 | pomenovaná po        = 
 | adresa               = Starohájska 29&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostihová dráha | url = https://poi.oma.sk/r-4740798 | vydavateľ = poi.oma.sk | dátum prístupu = 2025-07-11 | jazyk = sk | priezvisko = OMA.sk}}&lt;/ref&gt;
 | ulica                = 
 | pohorie              = 
 | nadmorská výška      = 
 | zemepisná šírka      = 
 | zemepisná dĺžka      = 
 | štát                 = Slovensko
 | popis mapy           = 
 | číslo pamiatky       = 
 | web                  = 
 | poznámky             = 
 | Portál 1             = Šport
 | Portál 2             = Bratislava
 | Portál 3             = 
 | Portál 4             = 
}}

'''Dostihová dráha Petržalka''' je [[dostihová dráha]] nachádzajúca sa v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Súčasná rozloha areálu je 28,7 [[Hektár|hektárov]], z čoho sa samotná dostihová dráha rozprestiera na 18,3 ha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostihová dráha Petržalka | url = https://www.citylife.sk/miesto/dostihova-draha-petrzalka | vydavateľ = CITYLIFE.SK | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = sk | meno = Dostihová dráha Petržalka Starohájska 29 85269 | priezvisko = Bratislava}}&lt;/ref&gt; Súčasťou priestoru sú aj [[Bufet|bufety]], [[Ihrisko|detské ihriská]] či športové zóny. Okrem dostihov sa v lokalite hipodrómu koná aj množstvo podujatí a spoločenských akcií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Nezlomila ich ani pandémia: Petržalská dostihová dráha sa teší z rekordných tržieb | url = https://hnonline.sk/hn-special/96098732-nezlomila-ich-ani-pandemia-petrzalska-dostihova-draha-sa-tesi-z-rekordnych-trzieb | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2023-08-11 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = sk-sk}}&lt;/ref&gt; Závodisko je jednou z dominánt Petržalky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dostihové závodisko: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave | url = https://muop.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600176&amp;id=4822 | vydavateľ = muop.bratislava.sk | dátum prístupu = 2025-07-08 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Závodisko je uznávanou chovateľskou organizáciou pre plemeno [[Kôň (podrod)|koňa]] anglický plnokrvník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Závodisko - Dostihová dráha | url = http://goslovakia.sk/sk/body-zaujmu/356835-zavodisko-dostihova-draha | vydavateľ = goslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-07-11 | jazyk = sk | meno = GoSlovakia | priezvisko = s.r.o }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História ==
V roku [[1958]] sa začala výstavba dostihovej dráhy v [[Starý háj|Starom háji]] v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. Budovanie areálu trvala takmer dva roky a nachádzalo sa na ploche 30 hektárov [[Lužný les|lužného lesa]] neďaleko [[Dunaj|Dunaja]]. Prvé aktivity sa na dostižke konali [[18. september|18. septembra]] [[1960]]. Na programe bolo deväť rôznych dostihov s hlavnou cenou v podobe Veľkej jesennej ceny. V disciplíne pred 5888 divákmi zvíťazil jazdec Šnircom závodiaci pre Liptov. Z nového hipodrómu sa po závodoch v roku [[1967]] opäť museli jazdci v ďalších sezónach cestovať po iných slovenských lokalitách, medzi ktoré patrili aj [[Šamorín]], [[Zeleneč]], [[Holíč]], [[Šurany]], [[Topoľčianky]], [[Nový Tekov]] či [[Prešov]]. Využívanie Starého hája sa opäť spustilo v roku [[1973]]. O pravidelnej prevádzke Dostihovej dráhy Petržalka sa dalo hovoriť až od roku [[1979]], odkedy sa v jednej sezóne uskutočňovalo 15 dostihových dní.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O závodisku | url = https://zavodisko.sk/o-zavodisku/ | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HISTÓRIA - Viete, kde sa v Petržalke rozprestierali „dostihové lúky“? {{!}} Šport {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/sport/60840-historia-viete-kde-sa-v-petrzalke-rozprestierali-dostihove-luky | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Technické parametre ==

=== Dráhy ===
* hlavný ovál má obvod 1608 [[Meter|m]] s šírkou 22 m&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* vnútorný ovál má obvod 1510 m s šírkou 18 m&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Hľadisko ===
* obsahuje 4 kryté a 2 otvorené tribúny s celkovou kapacitou okolo 1200 miest na sedenie&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* pre [[Vozíčkar|vozíčkarov]] je možnosť použitia vyvýšenej plošiny so šikmým nájazdom&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dostižka Petržálka.jpg|Pohľad na jazdecký okruh.
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://zavodisko.sk/ Oficiálny web]

[[Kategória:Dostihové závodiská na Slovensku]]
[[Kategória:Športoviská na Slovensku]]
[[Kategória:Petržalka]]
[[Kategória:Architektúra z 1958]]</text>
      <sha1>4voelau5v2n01wdr5eqllrdhz3quomz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jochen Rindt</title>
    <ns>0</ns>
    <id>737498</id>
    <revision>
      <id>8232675</id>
      <parentid>8151535</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T06:26:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34767-86</username>
        <id>297759</id>
      </contributor>
      <comment>/* Osobný život a odkaz */</comment>
      <origin>8232675</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19147" sha1="5d9eq9or7qptxyfkcjqn86warnldzce" xml:space="preserve">{{Infobox Jazdec F1|Meno=Jochen Rindt|obrázok=Rindt at 1970 Dutch Grand Prix (2C).jpg|dátum_narodenia=[[18. apríl]] [[1942]]|štát=Nemecko|miesto_narodenia=[[Mainz]], [[Nemecká ríša]]|dátum_úmrtia={{duv|1970|09|05|1942|04|18}}|miesto_úmrtia=[[Monza]], [[Taliansko]]|licencia= {{AUT}} [[Rakúsko]]|sezóny=[[Formula 1 v roku 1964|1964]]{{--}}[[Formula 1 v roku 1970|1970]]|tímy=[[Cooper Car Company|Cooper]], [[Brabham]], [[Team Lotus|Lotus]]|preteky=64 (60 štartov)|majster_sveta=1 ([[Formula 1 v roku 1970|1970]])|víťazstvá=6|stupne_víťazov=13|body=109|pole_positions=10|najrýchlejšie_kolá=3|prvá_GP=[[Veľká cena Rakúska|VC Rakúska 1964]]|prvé_víťazstvo=[[Veľká cena USA|VC USA 1969]]|posledné_víťazstvo=[[Veľká cena Nemecka|VC Nemecka 1970]]|posledná GP=[[Veľká cena Talianska|VC Talianska 1970]]}}

'''Karl Jochen Rindt''' (* [[18. apríl]] [[1942]], [[Mainz]], [[Nemecko]]{{--}}† [[5. september]] [[1970]], [[Monza]], [[Taliansko]]) bol rakúsky automobilový pretekár, jediný jazdec v histórii Formuly 1, ktorý získal titul majstra sveta, po svojej smrti.

== Skorý život a začiatky ==
Jochen Rindt sa narodil 18. apríla 1942 v meste Mainz, nemeckému otcovi a rakúskej matke. Jeho rodina patrila k bohatej strednej triede. Jeho otec Klein prevádzkoval rodinný podnik na mletie korenia a jeho matka bola právnička. Vo veku jedného roka osirel, pretože prišiel o rodičov pri bombardovaní [[Hamburg|Hamburgu]] v roku [[1943]]. Malého Jochena si potom vzali do opatery jeho starí rodičia z matkinej strany a vyrastal v [[Rakúsko|rakúskom]] [[Graz|Grazi]]. Rindt nebol v štúdiu veľmi usilovný. Rýchlo prepadol pretekárskej vášni, už v 17 rokoch nelegálne pretekal ulicami Grazu na motorke. Jeho starý otec musel niekoľkokrát zasiahnuť, aby ho ochránil pred vážnymi problémami. Rindt bol členom skupiny priateľov, ktorí boli automobilovými nadšencami. Medzi nimi bol aj istý [[Helmut Marko]]. V 18 rokoch dostal automobil Simca Aronde 1300 Montlhéry, s ktorou sa zúčastňoval divokých pretekov. Divokých v každom zmysle slova. Podľa Marka mali Rindt a jeho kamaráti kódex cti, každý sám za seba a žiadna vzájomná pomoc nie je povolená.

=== Formula Junior ===
Po nejakom čase sa mladý Rakúšan presunul do oficiálnej súťaže, v pretekoch sedanov. Ale so svojou Simcou bol figurkou proti Alfe Giulietta. V roku [[1962]], vo veku 20 rokov, keď nastupoval na obchodnú školu (ktorú sotva navštevoval), si mohol kúpiť Alfu a začal úspešne pretekať pre úpravcov Conrero. Teraz ako dospelý mohol zbierať dividendy z rodinného podniku. V roku [[1963]] sa presunul do Formuly Junior, kde kúpil monopost Cooper od jazdca Curda Barryho. Výsledky na seba nenechali dlho čakať, prvá pole position v jeho prvých pretekoch, prvé víťazstvo o niečo neskôr vo Veľkej cene. V tom roku doslova dominoval súťaži. [[1. september|1. septembra]] sa v [[Zeltweg|Zeltwegu]] konala nemajstrovská [[Veľká cena Rakúska|Veľká cena Rakúska F1]]. Rindt nasadol do malého Cooperu T66 s motorom Ford a odjazdil dvadsať kôl, kým ho ojnica nedonútila havarovať.

=== Formula 2 ===
V roku 1964 Rindt vstúpil do Formuly 2. Aby to dosiahol, podarilo sa mu kúpiť monopost Brabham-Cosworth. Vo svojich prvých pretekoch na Mallory Parku ohromil konkurenciu. S pomocou svojho tímového kolegu [[Denny Hulme|Dennyho Hulmeho]] získal pole position na okruhu, ktorý nepoznal. Nasledujúci deň skončil tretí. V nasledujúcich pretekoch, London Trophy v Crystal Palace, si zabezpečil svoje prvé víťazstvo pred samotným [[Graham Hill|Grahamom Hillom]]. Nebolo pochýb o tom, že tento mladý muž mal talent. A predsa Rindt spočiatku dráždil svojich kolegov svojím snobským a povýšeneckým postojom. Tento syn buržoáznej rodiny, ktorý šoféroval [[Jaguar E-Type|Jaguar E]], nosil ružové nohavice a kabáty z ťavej srsti, napriek tomu priniesol do britského sveta Formuly 1 60. rokov malebný nádych. Rindt medzitým jazdil aj v športových autách. S [[Umbert Magioli|Umbertom Magiolim]] súťažil vo Ferrari na 1000 km na [[Nürburgring|Nürburgringu]] a v testoch zajazdil deviaty najrýchlejší čas, čo je na nováčika skvelý výkon.

== Formula 1 ==

=== Cooper (1964{{--}}1967) ===

==== 1964 ====
Koncom roka 1964 nastal čas prejsť do Formuly 1. Chcel sa zúčastniť [[Veľká cena Nemecka|Veľkej ceny Nemecka]] s [[Brabham|Brabhamom]], ale projekt stroskotal. Na domácej veľkej cene získal sedačku v monoposte [[Brabham]]-[[British Racing Motors|BRM]] pre tím [[Rob Walker Racing Team|Roba Walkera]]. V kvalifikácii skončil trinásty, no nežiaril a v polovici pretekov odstúpil pre poruchu riadenia.

==== 1965 ====
Jochen Rindt v roku [[Formula 1 v roku 1965|1965]] skutočne dosiahol úspech, ale v športovom aute. Na 1000 km dlhej trati [[Nürburgring]] nasadol s továrenským Porsche 904-8 po boku Švéda [[Joakim Bonnier|Joakima Bonniera]]. Jeho výsledok bol vynikajúci, tretie miesto pri jeho druhej účasti. To však bol len začiatok.

Jochen podpísal zmluvu na účasť v 24-hodinových pretekoch Le Mans s tímom NART (North American Racing Team), ktorý vedie Luigi Chinetti a ktorý nasadzuje Ferrari 250. Po jeho boku je vynikajúci americký jazdec Masten Gregory. Preteky začínajú zle, po niekoľkých hodinách Gregory stráca desať minút v boxoch. Preteky sa zdajú byť prehraté, ale Chinetti dáva svojim jazdcom voľnú ruku na návrat. Počas noci sa Rindt a Gregory ženú ako o život, aby dobehli všetok stratený čas. Ráno sú na čele a o 15:00 vyhrali preteky Le Mans. Na pódiu sa však Rakúšan a Brit hádajú a nevedia určiť, kto z nich dvoch vytvoril rekord na kolo.

==== 1966 ====
V roku [[Formula 1 v roku 1966|1966]] bol Rindt jednotkou v Cooperi, až kým John Surtees neprešiel z Ferrari do Cooperu. Cooper-Maserati boli ťažké autá, ale v porovnaní s konkurenciou boli silné. Rindt bol druhý v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa]], druhý v [[Veľká cena USA|Amerike]], tretí v [[Veľká cena Nemecka|Nemecku]], štvrtý vo [[Veľká cena Francúzska|Francúzsku]] a v [[Veľká cena Talianska|Taliansku]] skončil piaty. Sezóna 1966 však bola pre neho skutočným úspechom, keď získal tretie miesto v majstrovstvách sveta. Vo veku iba 24 rokov sa etabloval ako jeden z najlepších jazdcov.

==== 1967 ====
Rok [[Formula 1 v roku 1967|1967]] nebol pre Jochena dobrý, monopost síce stratil 20kg oproti minulej sezóne, ale po prvej Veľkej cene namontoval tím do auta krehký motor Maserati a výsledok bol osem odstúpení. Po nezhodách s tímovým kolegom a šéfom tímu, dostal padáka. Jochenovi to ale nevadilo, na rok 1968 už mal totiž zmluvu s [[Brabham|Brabhamom]]. Neodišiel však sám. Do Brabhamu si so sebou vzal zvedavého malého muža, bývalého amatérskeho jazdca, ktorý sa venoval predaju ojazdených áut a neurčitému Salvadoriho spoločníkovi, [[Bernie Ecclestone|Bernarda Ecclestona]], známeho ako Bernie. Táto postava mala povesť zručného špekulanta. Rindt ho považoval za sympatického a urobil z neho svojho agenta. Ecclestone ho nasledoval až do svojej smrti. Rok 1967 však nebol pre Rakúšana zlým rokom. V skutočnosti dosiahol vo Formule 2 množstvo úspechov, opäť so svojím Brabham-Winkelmann. Získal celkovo šesť víťazstiev, čo mu umožnilo stať sa britským šampiónom, ako aj vyhrať francúzske trofeje pred [[Jackie Stewart|Jackiem Stewartom]]. Vyhral aj Veľkú cenu Formuly 2 na Nürburgringu a vo Viedni.

=== Brabham (1968) ===
V roku [[Formula 1 v roku 1968|1968]] sa Rindt pripojil k tímu [[Jack Brabham|Jacka Brabhama]], ktorý bol dva roky majstrom sveta. Nahradil úradujúceho šampióna [[Denny Hulme|Dennyho Hulmea]], ktorý odišiel do [[McLaren|McLarenu]]. V roku 1967 pramenila výhoda Brabhamu z motora Repco, ktorý bol menej výkonný ako motor Cosworth používaný v [[Jim Clark|Clarkových]] a [[Graham Hill|Hillových]] [[Team Lotus|Lotusoch]], ale oveľa robustnejší. Pre rok 1968 Repco vytvorilo nový, výkonnejší motor a bohužiaľ, tentoraz jeho spoľahlivosť nebola na požadovanej úrovni. Takže hoci Rindt perfektne vychádzal so svojím šéfom a tímovým kolegom Sirom Jackom, jeho sezóna v F1 nebola ničím iným ako veľmi dlhou a náročnou cestou k zotaveniu. Koncom roka 1968, keď sa Rindt pridal k [[Team Lotus|Lotusu]], jeho priateľ a de facto manažér [[Bernie Ecclestone]], ktorý dohodu vyjednával, poznamenal, že si boli vedomí, že Brabham mohol byť lepšou voľbou tímu, ale rýchlosť Lotusu dala Rindtovi šancu vyhrať šampionát. Rindt poznamenal svoj slávny výrok „V Lotuse môžem byť buď majstrom sveta, alebo zomrieť.“ Kvôli svojej neistote ohľadom vstupu do tímu, Rindt podpísal zmluvu s Lotusom až krátko pred Veľkou cenou Španielska v roku 1969.

=== Team Lotus (1969{{--}}1970) ===

==== 1969 ====
Vzťahy medzi Rindtom a Chapmanom zostali napäté od začiatku roku 1969. Pre túto sezónu sa brilantný anglický inžinier rozhodol postaviť monoposty Formuly 1 s pohonom všetkých štyroch kolies, Lotus 63. Kvôli veľmi dlhému obdobiu vývoja sa v sezóne nepredstavil. V skutočnosti s nimi ani Rindt, ani jeho tímový kolega Graham Hill nepretekali z jednoduchého dôvodu, že ich jazda bola taká náročná, že po prvých testoch sa do nich obaja odmietli vrátiť. Rindt preto celú sezónu pretekal s rýchlym, ale veľmi nespoľahlivým 49B.

Na konci sezóny bol model 49B spoľahlivejší. V [[Autodromo Nazionale Monza|Monze]] získal Rindt ďalšiu pole position a skončil druhý. Po treťom mieste v [[Mosport International Raceway|Mosport]] [[Mosport International Raceway|parku]] prišla [[Veľká cena USA]] vo Watkins Glen. Po tom, čo si v sobotu zabezpečil siedmu pole position, musel Jochen v pretekoch tvrdo bojovať so [[Jackie Stewart|Stewartom]], ale po odstúpení Škóta už nemal hodného súpera. Mohol len dúfať, že jeho stroj vydrží až do konca, čo sa aj stalo, a nakoniec vo veku 27 rokov získal svoje prvé víťazstvo vo Formule 1. Oslavy však pokazila vážna nehoda Grahama Hilla, pri ktorej si dvojnásobný majster sveta zlomil obe nohy.

Po takejto turbulentnej sezóne sa Rindt chcel v roku 1970 vrátiť do Brabhamu. Chapman však vedel, že Rindt je spolu so Stewartom najlepším dostupným jazdcom, a tak mu ponúkol zmluvu ako prvému jazdcovi v F1 a F2. Jochen chvíľu váhal, no nakoniec súhlasil, že zostane v Lotuse.

==== 1970 ====
Pre rok 1970 Chapman navrhol revolučný Lotus 72. Tento aerodynamicky inovatívny monopost bol nepochybne najúspešnejším autom F1 sezóny. Žiaľ, ako vždy, tím nebol veľmi opatrný, pokiaľ ide o bezpečnosť svojich dielov, a to si rýchlo uvedomili aj dvaja jazdci, Rindt a John Miles. Rok sa pre rakúskeho jazdca začal zle, keď v [[Kyalami]] na starom modeli 49 zlyhal motor. Hneď v nasledujúcich pretekoch v [[Circuito Permanente Del Jarama|Jarame]] debutoval model 72. Zlomený brzdový valec poslal Jochena do steny, rovnako ako v minulej sezóne. Ecclestone v mene Rindta potom Chapmanovi povedal, že jeho „klient“ sa odmietol vrátiť do stroja, kým sa brzda neopraví. Monopost bol úplne pripravený až na Veľkú cenu v Zandvoorte, kde Jochen získal prvú pole position v sezóne a ľahko si pripísal druhé víťazstvo v sezóne a celkovo tretie víťazstvo. Vďaka ďalším trom víťazstvám v rade vo Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku bol s prehľadom na prvom mieste. V Zeltwegu, vo svojich domácich pretekoch, štartoval z pole position, ale v nedeľu musel odstúpiť. Nevadilo to, v tom momente bol solídnym lídrom šampionátu a titul mohol získať už v ďalších pretekoch v Monze.

V F2 Jochen tiež triumfoval. S pomocou Bernieho Ecclestona a Chapmana vytvoril tím „Jochen Rindt Racing“ a vyhral v Thruxtone, Pau, na Nürburgringu a v Zolderi. Vo svojich posledných domácich pretekoch v Salzburgu 30. augusta síce odstúpil, ale zajazdil najrýchlejšie kolo v pretekoch.

== Tragédia v Monze ==
Potom prišla [[Veľká cena Talianska]] v Monze. V roku 1970 ešte nebola technológia krídel úplne vyvinutá a na tejto ultrarýchlej trati sa zdalo byť lepšie zaobísť sa bez nich, aby sa zažiarilo, aj keď riziká boli veľké. Bez krídiel dosahovali monoposty Formuly 1, a najmä model 72, rýchlosť 330 km/h.

V piatok, po niekoľkých tréningových kolách, sa Rindt rozhodne zaobísť bez krídla. Jeho tímový kolega John Miles je proti jeho rade nútený urobiť to isté Chapmanom. Je to riskantný krok, auto sa v zákrutách strašne šmýka a nie je veľmi stabilné, dokonca ani na rovinkách. Zdá sa však, že Jochen našiel správne nastavenie a je so svojím strojom spokojný.

V sobotu ráno, [[5. septembra]] [[1970]], Rindt pokračoval v testovaní. Denny Hulme, muž, ktorý mu pomohol s jeho debutom vo Formule 2 v roku 1964, bol tým, kto ho videl odchádzať z miesta udalosti.Rindt práve dokončoval kolo, keď jeho Lotus v zákrute Parabolica kľukatil pod brzdami a potom desivou rýchlosťou narazil priamo do bariéry. Kapota Lotusu odletela, keď narazil do bezpečnostnej bariéry, ktorá bola umiestnená príliš vysoko. Rindt, ťažko zranený na krku a pravdepodobne okamžite mŕtvy, bol rýchlo evakuovaný záchranármi. Jeho agent, Bernie Ecclestone, sa ponáhľal na miesto a mohol tragédiu len sledovať. 

Príčina nehody nebola nikdy objasnená. Prevládajúcou teóriou je porucha brzdového systému Lotusu, zlomenie nápravy, ktorá spájala kolesá s brzdami. Odstránenie krídel mohlo zohrať svoju úlohu, pretože s týmito časťami mohol Lotus zostať ovládateľný. Colin Chapman a Lotus boli nakoniec postavení pred súd za zabitie, ale prípad bol rýchlo zastavený.

== Majstrovský titul po smrti ==
Lotus odstúpil z Veľkej ceny Talianska a nezúčastnil sa ani nasledujúceho kola v Kanade. [[Jacky Ickx]] by sa potom matematicky mohol stať majstrom sveta. Vo Watkins Glen však skončil iba štvrtý, zatiaľ čo [[Emerson Fittipaldi]], nový líder Lotusu, zvíťazil, čím Jochen Rindt získal titul majstra sveta v roku 1970, posmrtne.

== Osobný život a odkaz ==
Rindt sa v roku 1967 oženil s Ninou Lincoln, mali dcéru (Natashu). Mimo pretekov bol charizmatický, niekedy kontroverzný, jeho vystupovanie aj osobnosť spôsobili, že bol výrazná postava motoristického športu svojej doby. Po jeho smrti sa usporiadali rôzne pietne akty a získal rôzne ocenenia, jeho titul zostáva jedinečný v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jochen RINDT • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/jochen-rindt.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-10-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Racer | url = https://jochenrindt.com/en/the-racer/ | dátum prístupu = 2025-10-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jochen Rindt {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/information/drivers-hall-of-fame-jochen-rindt.297CPloKgJFry8fsI3oVyx | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-10-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Pretekárske výsledky ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size: 90%; text-align:center&quot;
!Sezóna
!Séria
!Tím
!Preteky
!Víťazstva
!Pole position
!Najrýchlejšie kolo
!Pódia
!Body
!Umiestnenie
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |1964
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |[[Rob Walker Racing Team]]
|1
|0
|0
|0
|0
|0
|NC
|-
| align=&quot;left&quot; |[[24 hodín Le Mans]]
| align=&quot;left&quot; |North American Racing Team
|1
|0
|0
|0
|0
|N/A
|DNF
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |1965
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |[[Cooper Car Company]]
|9
|0
|0
|0
|0
|4
|13. miesto
|-
| align=&quot;left&quot; |Trophées de France
| align=&quot;left&quot; |Roy Winkelmann Racing
|4
|1
|1
|1
|3
|16
| style=&quot;background:#DFDFDF&quot; |'''2. miesto'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[24 hodín Le Mans]]
| align=&quot;left&quot; |North American Racing Team
|1
|0
|0
|0
|1
|N/A
| style=&quot;background:#FFFFBF&quot; |'''1. miesto'''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |1966
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |[[Cooper Car Company]]
|9
|0
|0
|0
|3
|22
| style=&quot;background:#FFDF9F&quot; |'''3. miesto'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[24 hodín Le Mans]]
| align=&quot;left&quot; |F.R. English Ltd. \ Comstock Racing
|1
|0
|0
|0
|0
|N/A
|DNF
|-
! rowspan=&quot;5&quot; |1967
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |[[Cooper Car Company]]
|10
|0
|0
|0
|0
|6
|13. miesto
|-
| align=&quot;left&quot; |Trophées de France
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;left&quot; |Roy Winkelmann Racing
|4
|3
|1
|1
|4
|33
| style=&quot;background:#FFFFBF&quot; |'''1. miesto'''
|-
| align=&quot;left&quot; |RAC British F2 Championship
|5
|3
|0
|0
|0
|27
| style=&quot;background:#FFFFBF&quot; |'''1. miesto'''
|-
| align=&quot;left&quot; |[[24 hodín Le Mans]]
| align=&quot;left&quot; |Porsche System Engineering
|1
|0
|0
|0
|0
|N/A
|DNF
|-
| align=&quot;left&quot; |USAC Championship Car
| align=&quot;left&quot; |Wagner Lockheed Brake Fluid
|1
|0
|0
|0
|0
|0
|NC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |1968
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |[[Brabham|Brabham Racing Organisation]]
|12
|0
|2
|0
|2
|8
|12. miesto
|-
| align=&quot;left&quot; |USAC Championship Car
| align=&quot;left&quot; |[[Brabham|Repco-Brabham]]
|1
|0
|0
|0
|0
|0
|NC
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |1969
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:left&quot; |Gold Leaf [[Team Lotus]]
|10
|1
|5
|2
|3
|22
|4. miesto
|-
| align=&quot;left&quot; |Tasman Series
|7
|2
|0
|0
|4
|30
| style=&quot;background:#DFDFDF&quot; |'''2. miesto'''
|-
!1970
| align=&quot;left&quot; |[[Formula 1]]
| align=&quot;left&quot; |Gold Leaf [[Team Lotus]]
|9
|5
|3
|1
|5
|45
| style=&quot;background:#FFFFBF&quot; |'''1. miesto'''
|}

===== 24 hodín Le Mans =====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:90%&quot;
!Rok
!Tím
!Spolujazdec
!Monopost
!Trieda
!Kôl
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!{{Tooltip|Trieda&lt;br&gt;Poz.|Pozícia v triede}}
|-
!1964
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|USA}} North American Racing Team
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|GBR}} [[David Piper]]
| align=&quot;left&quot; |Ferrari 250LM
|P 5.0
|0
|DNF
|DNF
|-
!1965
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|USA}} North American Racing Team
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|USA}} [[Masten Gregory]]
| align=&quot;left&quot; |Ferrari 250LM
|P 5.0
|348
| style=&quot;background:#FFFFBF;&quot; |'''1.'''
| style=&quot;background:#FFFFBF;&quot; |'''1.'''
|-
!1966
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|GBR}} F.R. English Ltd. \ Comstock Racing
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|GBR}} [[Innes Ireland]]
| align=&quot;left&quot; |Ford GT40 Mk I
|S 5.0
|8
|DNF
|DNF
|-
!1967
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|GER}} [[Porsche v motoršporte|Porsche System Engineering]]
| align=&quot;left&quot; |{{flagicon|GER}} [[Gerhard Mitter]]
| align=&quot;left&quot; |Porsche 907
|P 2.0
|103
|DNF
|DNF
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Majstri sveta F1}}

{{DEFAULTSORT:Rindt, Jochen}}
[[Kategória:Rakúski piloti F1]]
[[Kategória:Rakúski automobiloví pretekári]]
[[Kategória:Nemeckí automobiloví pretekári]]
[[Kategória:Majstri sveta F1]]
[[Kategória:Víťazi 24 hodín Le Mans]]
[[Kategória:Automobiloví pretekári 24 hodín Le Mans]]
[[Kategória:Automobiloví pretekári Indianapolis 500]]
[[Kategória:Osobnosti z Mainzu]]</text>
      <sha1>5d9eq9or7qptxyfkcjqn86warnldzce</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elmar Kloss</title>
    <ns>0</ns>
    <id>741715</id>
    <revision>
      <id>8232656</id>
      <parentid>8144735</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T05:10:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232656</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5895" sha1="7y3li4qalv7novbpaq63r5efsxtwbzu" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Elmar Kloss
 | Popis osoby            = český režisér, scenárista a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = {{CZE}} [[Česko]]
 | Dátum narodenia        = {{Dnv|1942|10|12}}
 | Miesto narodenia       = [[Zlín]], [[Česko]]
 | Dátum úmrtia           = 
 | Miesto úmrtia          = 
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = česká
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = dabingový režisér
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = režisér, scenárista, herec
 | Aktívne roky           = [[1970]]{{--}}súč.
 | Rodičia                = [[Elmar Klos]] (otec), Anna Klosová (matka)
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = 
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = 
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Elmar Kloss''' (* [[12. október]] [[1942]], [[Zlín]]) je [[česko|český]] [[režisér]], [[Scenár|scenárista]] a [[Herectvo|herec]]. Za svoju kariéru sa preslávil najmä ako [[dabing|dabingový]] režisér. Kloss bol synom filmára [[Elmar Klos|Elmara Klosa]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.dabdb.cz/osoba/868-elmar-kloss/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jičínský | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrý dabing je jako rozhlasová hra, říká dabingový režisér Elmar Kloss | url = https://www.topzine.cz/dobry-dabing-je-jako-rozhlasova-hra-rika-dabingovy-reziser-elmar-kloss | vydavateľ = topzine.cz | miesto = | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Elmar Kloss sa narodil 12. októbra 1942 v Zlíne pod rodným priezviskom Klos. Je synom Anny Klosovej a filmového režiséra [[Elmar Klos|Elmara Klosa]]. V roku [[1965]] absolvoval filmovú réžiu na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] a neskôr narukoval na vojnu do [[Československý armádny film|Československého armádného filmu]]. V roku [[1967]] nastúpil na [[Barrandov Studio|Barrandov]] v [[Praha|Prahe]]. Rozprestierala sa pred ním cesta k tvorivej kariére, ale z kádrových dôvodov nebol pripustený k samostatnej réžii, a preto dlhé roky pôsobil na Barrandove len ako pomocný režisér. Až v roku [[1981]] mu bolo dovolené stať sa režisérom v dabingovom štúdiu Filmového štúdia Barrandov, kde vytvoril desiatky českých verzií zahraničných filmov. Po odchode z Barrandova v roku [[1991]] sa stal stálym spolupracovníkom [[Česká televize|Českej televízie]], kde sa podpísal pod množstvo ďalších dabingov. Celkovo má na svojom konte cez 400 dabovaných filmov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elmar Kloss (1942) | periodikum = Paměť národa | odkaz na periodikum = | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/kloss-elmar-20210219-0 | issn = | vydavateľ = Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-12-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Csölleová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Formánek | meno2 = Vítek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Otcovu režijní práci jsem už jako kluk zpovzdálí sledoval | url = http://www.unitedfilm.cz/unitedvision/index.php/cs/interview-2/item/1205-elmar-kloss-otec-byl-za-zacinajici-normalizace-podobne-jako-ostatni-reziseri-zlatych-sedesatych-let-z-kadrovych-duvodu-z-barrandova-propusten-a-nasilim-poslan-do-predcasneho-duchodu | vydavateľ = unitedfilm.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Režisér a scenárista ===
* [[1962]]: ''Týden začíná v pátek'' (študentský film)
* [[1963]]: ''Inventura'' (študentský film)
* [[1965]]: ''Motýl'' (študentský film)

=== Herec ===
* [[1960]]: ''Vyšší princíp''

== Ocenenia ==
* [[2012]]: [[Ceny Františka Filipovského|Cena]] [[Ceny Františka Filipovského|FF]] za celoživotnú mimoriadnu dabingovú tvorbu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Elmar Kloss | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/20201/elmar-kloss | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20260106075833/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/20201/elmar-kloss | dátum archivácie = 2026-01-06 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=37714}}
* {{Imdb meno|id=7629182}}
* {{Fdb meno|id=592778}}
&lt;!-- * {{Kinobox meno|id=}} --&gt;
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=868 Elmar Kloss] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Klos, Elmar}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví scenáristi]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]
[[Kategória:Osobnosti zo Zlína]]</text>
      <sha1>7y3li4qalv7novbpaq63r5efsxtwbzu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Konštantín Malofejev</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743167</id>
    <revision>
      <id>8232579</id>
      <parentid>8218710</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:31:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>šablóna vjazyku, drobné redakčné úpravy, +obr.</comment>
      <origin>8232579</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="103857" sha1="77ekrm49g8wrqz6ahv8jek8mezutgxx" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Konštantín Valerijevič Malofejev
 | Popis osoby        = ruský oligarcha a mediálny magnát
 | Dátum narodenia    = {{dátum narodenia a vek|1974|7|3}}
 | Miesto narodenia   = Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]]
 | Deti               = 3
 | Známy vďaka        = zakladateľ Marshall Capital, Tsargrad TV, podporovateľ pravoslávnej cirkvi a ruských separatistov, zaradený na sankčný list EÚ a USA
 | Manželka           = Irina Mikhailovna Vilter (do 2023)&lt;br/&gt;Maria Lvova-Belova (od 2024)
 | Zamestnanie        = podnikateľ, investor
 | Národnosť          = ruská
 | Portrét            = Малофеев (cropped).jpg
 | Štát pôsobenia     = [[Rusko|Ruská federácia]]
 | Alma mater         = Právnická fakulta [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]]
 | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]]
 | Rodičia            = Valerij Michajlovič Malofejev&lt;br/&gt;Raisa Zinurovna
 | Bydlisko           = Deauville, [[Moskovská oblasť]], [[Rusko]]
}}'''Konštantín Valerijevič Malofejev''' ({{V jazyku|rus|Константин Валерьевич Малофеев}}''',''' {{V jazyku|eng|Konstantin Valeryevich Malofeev}}; * [[3. júl|3. júla]] [[1974]], Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Oligarchia|oligarcha]], investor a mediálny magnát. Založil investičný fond Marshall Capital Partners, mediálnu skupinu Tsargrad a Nadáciu svätého Bazila Veľkého. Je známy svojou podporou [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] hodnôt.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Isaac|meno=Anna|titul=Revealed: how Cypriot firm helped the 'Orthodox oligarch' after he was placed under sanctions|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|dátum=2023-04-18|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2023/apr/18/cypriot-firm-orthodox-oligarch-sanctions-konstantin-malofeyev|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Titov|meno=Sergei|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|ročník=|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2023-06-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Valerevich Malofeev | url = https://www.opensanctions.org/entities/Q4278463/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | vydavateľ = Open Sanctions | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Od roku 2014 je zaradený na [[Sankcia (trest)|sankčné]] zoznamy EÚ, USA a ďalších krajín za podporu [[Separatizmus|separatistov]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] a je predmetom medzinárodného zatykača pre podozrenie z vytvárania a financovania nelegálnych paramilitárnych formácií.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

== Mladosť a vzdelanie ==

=== Detstvo ===
Konštantín Malofejev sa narodil 3. júla 1974 v meste Puščino v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; ktoré bolo vedeckým centrom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Jeho otec, Valerij Michajlovič Malofejev, bol [[Astrofyzika|astrofyzik]] a vedúci laboratória pre plazmovú astrofyziku v Puščinskom [[Rádioastronómia|rádioastronomickom]] observatóriu Ruskej akadémie vied. Matka, Raisa Zinurovna, pracovala ako [[Programátor|programátorka]] a neskôr sa stala generálnou riaditeľkou Nadácie svätého Bazila Veľkého, ktorej predsedom je jej syn.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Кто вы, господин Малофеев? Подлинная история богатства и служения человека эпохи Возрождения России|periodikum=tsargrad.tv|dátum=2024-07-03|dátum prístupu=2026-01-15|dátum archivácie=2024-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20241225202241/https://tsargrad.tv/articles/kto-vy-gospodin-malofeev-podlinnaja-istorija-bogatstva-i-sluzhenija-cheloveka-jepohi-vozrozhdenija-rossii_1023112|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Žili v špeciálnom ubytovacom zariadení pre sovietskych vedcov.&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul='Russia's soul is monarchic': tsarist school wants to reverse 100 years of history|url=https://www.theguardian.com/world/2017/mar/06/russia-revolution-tsarist-school-moscow-nicholas-ii|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-06|dátum prístupu=2026-01-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Shaun|priezvisko=Walker}}&lt;/ref&gt;

Malofejev v Puščine navštevoval miestnu základnú, strednú školu (v ruskom systéme od piatej triedy) a umeleckú školu, kde študoval [[sochárstvo]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; V detstve trávil veľa času v nemocnici kvôli vážnej chorobe, ktorá ho pripútala na lôžko od prvej do piatej triedy základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев: С 1-го по 5-й класс я только лежал - был инвалидом. Тогда я получил первый урок &quot;детского коллектива&quot; | url = https://tsargrad.tv/news/konstantin-malofeeva-s-1-po-5-klass-ja-tolko-lezhal-byl-invalidom-togda-ja-poluchil-pervyj-urok-detskogo-kollektiva_187623 | vydavateľ = tsargrad.tv | dátum vydania = 2019-03-05 | dátum prístupu = 2026-01-23 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:45&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = Russia's real strongman: Meet the oligarch who's pushing Putin to destroy Ukraine | url = https://www.businessinsider.com/russia-media-oligarch-konstantin-malofeyev-putin-nuclear-ukraine-trump-musk-2025-2 | vydavateľ = Axel Springer Syndication GmbH | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | meno = Paul | priezvisko = Starobin|periodikum=Business Insider|dátum=2025-02-23}}&lt;/ref&gt; Podľa Malofejeva prišiel k prvému kontaktu s [[Náboženstvo|náboženstvom]] vo veku 11 alebo 12 rokov, keď mu jeden z otcových kolegov daroval [[Biblia|Bibliu]]. Jeho náboženské cítenie následne prehĺbila ťažká choroba, ktorá mu otvorila &quot;vnútorné obzory&quot;, ako aj vplyv prababky.&lt;ref name=&quot;:45&quot; /&gt;

Vo veku 13 rokov bol Malofejev prijatý do amerického školského a študentského výmenného programu People to People (dosl. 'ľudia ľuďom') v rámci ktorého strávil tri roky štúdia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] na [[Long Island]] University v New Yorku a na University of [[Maryland]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Podľa profilového článku uverejnenom webe televízie ''Carihrad'', ktorú neskôr založil, &quot;V Amerike nevidel nič, čo by sa dalo obdivovať.&quot;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Štúdium na Moskovskej štátnej univerzite ===
V rokoch 1991{{--}}1996 absolvoval Právnickú fakultu [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] (MGU).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sagdiev|meno=Rinat|titul=Как строится бизнес человека, «фактически управляющего российским рынком связи»|periodikum=Viadomosti|vydavateľ=Business News Media|dátum=2010-10-11|url=https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=ru|priezvisko2=Dzjadko|meno2=Timofej|priezvisko3=Reznik|meno3=Irina|dátum archivácie=2024-08-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20241108050553/https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra}}&lt;/ref&gt; Počas [[Vysoká škola|vysokoškolského]] štúdia sa prihlásil do programu, vďaka ktorému sa dostal do [[Belgicko|belgického]] [[Leuven|Leuvenu]], kde študoval [[ústavné právo]] [[Európska únia|EÚ]] a získal titul LL.M.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Vo svojej dizertačnej práci sa venoval [[Ústava|ústavnému]] mechanizmu, pomocou ktorého by moderné Rusko mohlo znovu zaviesť [[Monarchia|monarchiu]].&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Popri štúdiu pracoval vo Federálnej rade pre zabezpečenie slobody prejavu v štátnom a rozhlasovom vysielaní ({{V jazyku|rus|Федеральный совет по обеспечению свободы слова на государственном телерадиовещании|''Federaľnyj sovet po obespečeniju svobody slova na gosudarstvennom teleradioveščanii''}}), kde pôsobil ako asistent [[Poslanec|poslanca]] Najvyššej rady Ruskej federácie (najvyšší zakonodarný orgán Ruska v rokoch 1990{{--}}1993) Stanislava Govoruchina.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Počas štvrtého ročníka, vo veku 20 rokov, sa obrátil k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnemu kresťanstvu]] a nechal sa pokrstiť.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:39&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев: «Не вижу ничего плохого в православном чекизме»|periodikum=Forbes Russia|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)|vydavateľ=Forbes Media|dátum=2015-06-25|url=https://www.forbes.ru/forbeslife/292319-konstantin-malofeev-ne-vizhu-nichego-plokhogo-v-pravoslavnom-chekizme|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru|priezvisko=Таратута|meno=Юлия}}&lt;/ref&gt; 

=== Formovanie monarchistických názorov ===
Počiatky Malofejevovho príklonu k [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] siahajú do jeho štrnástich rokov, keď ho ovplyvnilo čítanie pamätí [[Cárske Rusko|cárskeho]] [[Dôstojník|dôstojníka]] a literatúry o [[Biele hnutie|Bielom hnutí]]. Malofejev, unesený myšlienkou [[Monarchia|monarchie]], napísal list parížskemu [[Veľkovojvoda|veľkovojvodovi]] Vladimírovi Kirillovičovi, považovanému za hlavu cárskej [[Dynastia|dynastie]] v exile. Po prečítaní Malofejevovho listu [[vojvoda]] požiadal [[knieža]] Zuraba Čavčavadzeho, ktorý bol vtedy jeho asistentom, aby mu osobne doručil odpoveď.&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Prvýkrát osobne teda stretol Čavčavadzeho vo veku 16 rokov, a podľa Malofejeových slov sa stal jeho &quot;sprievodcom svetom predrevolučného Ruska a pravoslávia.&quot;&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt; Čavčavadze sa neskôr stal riaditeľom Malofejevovho Gymnázia svätého Bazila Veľkého viceprezidentom Marshall Capital Partners a členom správnej rady Katehonu aj Charitatívnej nadácie svätého Bazila veľkého.&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Soft Power in France: Assessing Moscow's Cultural and Business Para-diplomacy | url = https://www.carnegiecouncil.org/media/series/russian-soft-power-in-france/russian-soft-power-in-france-assessing-moscows-cultural-and-business-para-diplomacy | vydavateľ = Carnegie Council | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Laruelle | meno = Marlene | dátum vydania = 2018-01-08}}&lt;/ref&gt;

===Priatelia z mladosti===
Medzi Malofejevových najbližších priateľov z detstva patrí Arsenij Mironov (* 1973), s ktorým sa spoznal v Puščine.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Spolu navštevovali miestny pravoslávny [[chrám]] od Malofejevových 13 rokov.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Mironov už koncom 90. rokov napísal [[fantasy]] s kresťanským nádychom ''Staroruská hra'' ({{V jazyku|rus|Древнерусская игра|''Drevnerusskaja igra''}}).&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Hlavnými hrdinami trilógie sú študenti [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]], medzi ktorými je možné rozoznať Malofejeva.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Mironov neskôr spolupracoval s Malofejevom na projektoch, ako napríklad na koncepcii pravoslávneho gymnázia sv. Bazila Veľkého.&lt;ref name=&quot;:40&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Константин Малофеев – православный предприниматель|url=https://politcom.ru/14917.html|vydavateľ=Политком.RU|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Макаркин|meno=Алексей|dátum vydania=2012-11-27|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Mirinov tiež predstavil Malofejeva Igorovi Ščegolevovi, neskoršiemu ministrovi komunikácií, s ktorým sa zoznámil počas práce pre ITAR-TASS vo [[Paríž|Paríži]] v 90. rokoch.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt;

Ščegolev potom v rokoch 2001 až 2008 viedol protokolárne oddelenie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Keď sa Ščegolev stal ministrom komunikácií (2008{{--}}2012), priviedol na ministerstvo Mironova. Mironov sa stal riaditeľom Oddelenia informácií a vzťahov s verejnosťou Ministerstva komunikácií a masmédií.&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt;

Počas štúdií na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]] sa Malofejev spriatelil s Alexandrom Provotorovom (* 1974), s ktorým sa zoznámil v prvom ročníku na univerzitnom zemiakovom poli.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt; Zdieľali záujmy o ruskú a [[Starovek|starovekú]] históriu, spolu navštevovali univerzitný chrám sv. mučenice Tatiany a stali sa kmotrami - Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry a naopak.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; Provotorov neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Rostelecomu.&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt;

Ďalším priateľom z univerzitných rokov bol Dmitrij Skuratov (* 1976), syn bývalého generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý študoval o dva roky nižšie. Spoznali sa vďaka spoločnej láske k [[Futbal|futbalu]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Malofejev pomohol Skuratovovi nájsť prácu v MDM banke po škandále s jeho otcom v roku 1999.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Skuratov je švagrom Provotorova cez svoju sestru Alexandru Jurjevnu Skuratovovú.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt; 

== Kariéra ==

=== Začiatok kariéry a MDM Bank (1996{{--}}2004) ===
V roku 1996, ešte počas posledného ročníka štúdia, dostal Konštantín Malofejev pracovnú ponuku od Dmitrija Bakatina, profesora [[Fakulta|fakulty]] a syna posledného predsedu [[KGB]],&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; na základe ktorej začal pracovať ako právnik v investičnej banke Renaissance Capital, kde pôsobil do roku 1998, keď bol v súvislosti s ruskou finančnou krízou prepustený.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; [[Súbor:2003-MDM-Bank-Investment banking.jpg|alt=Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003|náhľad|Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003]]
Kľúčovou postavou Renaissance Capital bol Boris Jordan, rusko‑americký podnikateľ. Jeho otec, Alexej Jordan, bol významnou osobnosťou Asociácie ruských kadetských zborov v zahraničí. Boris Jordan patril v druhej polovici 90. rokov medzi najagresívnejších hráčov na ruskej investičnej scéne.&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt;

Po prepustení sa Malofejev niekoľko rokov venoval [[Investícia (manažment)|investíciám]] a poradenstvu a vystriedal niekoľko zamestnaní. V roku 2021 nastúpil Malofejev na pozíciu vedúceho investičného manažmentu v spoločnosti Interros.&lt;ref name=&quot;:40&quot; /&gt; V roku 2002 prestúpil do MDM Bank, kde do roku 2004 viedol oddelenie korporátnych financií&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Weaver|meno=Courtney|titul=Konstantin Malofeev, Marshall Capital Partners|periodikum=Financial Times|vydavateľ=The Financial Times Ltd.|dátum=2013-09-08|issn=0307-1766|url=https://www.ft.com/content/569e533e-051c-11e3-9e71-00144feab7de|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1054487/000110465909068055/a09-34595_1ex99.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum prístupu = 2026-01-16 | titul = English translation of the quarterly report for Q3 2009 filed with the ffms on november 16, 2009 | dátum vydania = 2009-11-16 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a rozvíjal prax fúzií a akvizícií.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

=== Marshall Capital Partners (2005{{--}}) ===
V roku 2005 založil investičnú skupinu Marshall Capital Partners, ktorá sa zameriavala na priame investície do nových [[Technológia|technológií]], dopravy, výroby potravín, [[Maloobchod|maloobchodu]] a nehnuteľností.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; Medzi jej významné investície patril podiel v štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vďaka blízkemu vzťahu s Igorom Ščegolevom, vtedajším ministrom komunikácií a masmédií, a investícii do Rostelecom, uskutočnenej s jeho podporou, bol Malofejev považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v ruskom telekomunikačnom sektore.&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Russia’s ‘Orthodox tycoon’ is bankrolling a monarchist movement - but where does he get his money?|periodikum=The Bell|dátum=2019-11-22|url=https://en.thebell.io/russia-s-orthodox-tycoon-is-bankrolling-a-monarchist-movement-but-where-does-he-get-his-money/|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en|vydavateľ=Polestar Digital Ventures Inc.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; V roku 2008 dosiahla hodnota portfólia aktív spoločnosti Marshall Capital 1,5 miliardy dolárov.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Medzi významných investorov Marshall Capital patrila aj francúzska poisťovacia spoločnosť [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|AXA]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

=== Gymnázium svätého Bazila Veľkého (2006{{--}}) ===
Gymnázium svätého Bazila Veľkého ({{V jazyku|rus|Православная гимназия Святителя Василия Великого|''Pravoslavnaja gimnazija Sviatiteľa Vasilija Velikogo''}}) založil Malofejev v roku 2006 ako jeden z jeho hlavných [[Charita|charitatívnych]] projektov. Otvorenie požehnal vtedajší [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Alexej II.|Alexej II]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гимназия Святителя Василия Великого объявляет о старте стипендиальной программы Константина Малофеева | url = https://pravoslavie.ru/119727.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-03-05 | miesto = Moskva}}&lt;/ref&gt; Podľa Malofejeva sa malo [[gymnázium]] stať pravoslávnou [[Eton College]], ktoré pripraví novú elitu na návrat ruskej [[Monarchia|monarchie]].&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt; Na tvorbe koncepcie a nových [[Učebnica|učebníc]] sa podieľal Arsenij Mironov, ktorý projekt konzultoval aj s Igorom Ščegolevom, ktorého poznal z detstva.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Gymnázium vedie [[knieža]] Zurab Čavčavadze,&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt; s ktorým sa pozná Malofejev osobne už od detstva.&lt;ref name=&quot;:39&quot; /&gt;

=== Charitatívna nadácia svätého Bazila Veľkého (2007{{--}}) ===
V úzkom prepojení s gymnáziom&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; založil v roku 2007 Malofejev Charitatívnu nadáciu svätého Bazila Veľkého ({{V jazyku|rus|Благотворительный фонд святителя Василия Великого|''Blagotvoriteľnyj fond svjatiteľa Vasilija Velikogo''}}, {{V jazyku|eng|St. Basil the Great Charitable Foundation}}) a stal sa predsedom jej správnej rady.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Malofeev: Fringe Christian Orthodox Financier of the Donbas Separatists | url = https://jamestown.org/hot-issue-konstantin-malofeev-fringe-christian-orthodox-financier-of-the-donbas-separatists/ | vydavateľ = Jamestown Foundation | dátum prístupu = 2026-01-17 | priezvisko = Bugriy | meno = Maksym | dátum vydania = 2014-08-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Išlo o najväčšiu pravoslávnu charitatívnu organizáciu s ročným rozpočtom dosahujúcim 40 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|dátum=2014-02-21|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Formálnym poslaním [[Nadácia|nadácie]] bola podpora [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], obnova [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] a náboženského umenia, ako aj podpora sociálnych projektov, vrátane podpory sirotčincov, pričom bola financovaná prostredníctvom Marshall Capital Partners a slúžila ako platforma pre Malofejevove [[Filantrop|filantropické]] aktivity.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Medzi členov správnej rady patrí [[knieža]] Zurab Čavčavadze a gróf Serge de Pahlen, manžel dedičky spoločnosti [[FIAT (automobilka)|Fiat]] Margherity Agnelli.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; [[Alexej Komov]] je zodpovedný za medzinárodné vzťahy.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt; Podľa investigatívnych zdrojov riadil medzinárodné projekty nadácie a zabezpečoval spojenie s organizáciami ako Svetovým kongres rodín ({{V jazyku|eng|World Congress of Families}}, WCF), [[CitizenGO]] a Agenda Europe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=Fascistic Myths of Empire: The Far Right Philosophy Driving Putin|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-03|issn=2632-7910|url=https://bylinetimes.com/2022/03/03/fascistic-myths-of-empire-the-far-right-philosophy-driving-putin/|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Levasseur|meno=Joanne|titul=Group that organized webinars where Manitoba education minister spoke has ties to Russian 'oligarch'|periodikum=CBC News|vydavateľ=Canadian Broadcasting Corporation|dátum=2020-09-25|url=https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/kelvin-goertzen-webinars-global-home-education-exchange-1.5658841|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Svjazinvest a Rostelecom (2009{{--}}2013) ===
V roku 2009 bol Malofejev vymenovaný do predstavenstva štátneho telekomunikačného holdingu Sviazinvest ({{V jazyku|rus|Связьинвест}}, {{V jazyku|eng|Svyazinvest}}) na základe výberu ministra Igora Ščegoleva. Tam viedol Výbor pre strategické plánovanie.'''&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;''' V roku 2010 sa stal Malofejev aj členom predstavenstva spoločnosti Rostelekom ({{V jazyku|rus|Ростелеком}}, {{V jazyku|eng|Rostelecom}}), s ktorým sa v roku 2011 Sviazinvest zlúčil.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Na začiatku roku 2013 Malofejev súhlasil s predajom svojich podielov (približne 10,7%) v Rostelekome magnátovi Arkadijovi Rotenbergovi, partnerovi [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] z [[Džudo|džuda]], niekoľko týždňov pred odvolaním Malofejevovho bývalého obchodného partnera Alexandra Provotorova z funkcie generálneho riaditeľa. Dohoda sa však nestihla dokončiť v stanovenom termíne, a nakoniec koncom roka 2013 Rostelecom odkúpil všetky Malofejevove akcie, ktoré v jeho mene držala Gazprombanka prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kiselyova|meno=Maria|titul=Rostelecom to buy out biggest minority shareholder in $771 mln deal|periodikum=Reuters|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-11-15|issn=2050-3814|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/rostelecom-to-buy-out-biggest-minority-shareholder-in-771-mln-deal-idUSL5N0J02YW/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Golubkova|meno2=Ekaterina|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sale of Rostelecom stake to Putin ally unravels|periodikum=Reuters|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/sale-of-rostelecom-stake-to-putin-ally-unravels-idUSL5N0CX4D3/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en|issn=2050-3814|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-04-10}}&lt;/ref&gt;

=== Liga bezpečného internetu (2011{{--}}) ===
V roku 2011 Malofejev prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého založil&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}&lt;/ref&gt; a financoval&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; neziskovú organizáciu Liga bezpečného internetu ({{V jazyku|rus|Лига безопасного интернета|''Liga bezopasnogo interneta''}}, {{V jazyku|eng|Safe Internet League}}), kde je členom dozornej rady a do roku 2015 bol jej predsedom ({{V jazyku|rus|председатель правления|''predsedateľ pravlenija''}}).&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Попечительский совет | url = http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127195903/http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php}}&lt;/ref&gt; Vstúpili do nej najväčšie ruské telekomunikačné a technologické spoločnosti vrátane Rostelecom a Kaspersky. Igor Ščegolev, vtedajší minister telekomunikácií, sa stal predsedom dozornej rady ({{V jazyku|rus|попечительский совет|''popeciteľskij sovet''}}) ligy.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Antoniuk|meno=Daryna|titul=Európa sankcionuje ruskú agentúru pre internetovú cenzúru a jej vedúceho|periodikum=The Record|dátum=2024-01-29|url=https://therecord.media/europe-russia-internet-censorship-sanctions|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Turovsky|meno=Daniil|titul=This is how Russian Internet censorship works A journey into the belly of the beast that is the Kremlin's media watchdog|periodikum=Meduza|vydavateľ=Medusa project|url=https://meduza.io/en/feature/2015/08/13/this-is-how-russian-internet-censorship-works|dátum=2015-08-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Участники | url = http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130126005137/http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Medzi členmi správnej rady boli nielen zástupcovia spoločností, vrátane Provotova a Kasperského, ale aj predstavitelia štátnych inštitúciíí, medzi nimi Andrej Gerasimov ([[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]), Alexej Moškov (minister vnútra), Alexander Toršin (Rada ruskej federácie), Olga Šamšinová (Generálna prokurátúra), ale aj zástupca Moskovského patriarchátu.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Táto [[Nezisková organizácia|nezisková organizcia]], ktorá úzko spolupracuje s ruskými štátnymi orgánmi,&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gagging Runet, silencing society. ’Sovereign’ Internet in the Kremlin’s political strategy | url = https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2019-12-04/gagging-runet-silencing-society-sovereign-internet-kremlins | vydavateľ = OSW Centre for Eastern Studies | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | priezvisko = Domańska | meno = Maria}}&lt;/ref&gt; sa oficiálne zameriava na ochranu detí pred škodlivým obsahom na internete, ako sú [[pedofília]], [[Droga (omamná látka)|drogy]] a [[extrémizmus]], kritici však hovoria o internetovej cenzúre nepohodlných názorov.&lt;ref name=&quot;:30&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pertsev|meno=Andrey|titul=The Salesman of Patriotism|periodikum=Riddle Russia|dátum=2025-06-16|url=https://ridl.io/the-salesman-of-patriotism/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Organizácia sa podieľala na príprave zákona o čiernej listine webových stránok, prijatého v Rusku v roku 2012, ako aj na ďalšej cenzúrnej legislatíve, a zároveň pomáhala organizovať regionálne &quot;kybernetické jednotky&quot;, ktorých členovia nahlasovali zakázaný obsah na internete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=God’s Oligarch|url=https://slate.com/news-and-politics/2014/10/konstantin-malofeev-one-of-vladimir-putins-favorite-businessmen-wants-to-start-an-orthodox-christian-fox-news-and-return-russia-to-its-glorious-czarist-past.html|periodikum=Slate|dátum=2014-10-20|dátum prístupu=2026-01-17|issn=1091-2339|jazyk=en-US|meno=Joshua|priezvisko=Keating}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; V roku 2024 [[Európska rada]] na organizáciu uvalila sankcie za jej participácii na cenzúre v Rusku.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Human Rights Sanctions Regime: Council adds four persons and one entity to EU sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/01/29/global-human-rights-sanctions-regime-council-adds-four-persons-and-one-entity-to-eu-sanctions-list/ | vydavateľ = Consilium | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2024-01-29}}&lt;/ref&gt;

=== Skupina Carihrad (2014{{--}}) ===
[[Súbor:Tsargrad logo.png|náhľad|Logo televízie ''Carihrad'']]
V roku 2014 Malofejev založil skupinu (holding) Carihrad ({{V jazyku|rus|группа компаний «Царьград»|''gruppa kompanij «Cargrad»''}}, {{V jazyku|eng|Tsargrad Group}}).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Группа компаний «Царьград»: история, миссия, задачи, структура | url = https://tsgg.ru/page/about | vydavateľ = Tsargrad | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2025-10-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251022110827/https://tsgg.ru/page/about}}&lt;/ref&gt; Jeho jadrom je konzervatívna televízna stanica ''Carihrad TV'' ({{V jazyku|rus|Царьград ТВ|''Cargrad TV''}}),'''&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=В Казахстане отключили доступ к российскому СМИ «Царьград» за «разжигание розни»|periodikum=Radio Azattyk|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-08-17|url=https://rus.azattyq.org/a/32552586.html|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;''' ktorá začala vysielať v novembri 2015, po referende na [[Krym (polostrov)|Kryme]].&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Kanál bol spočiatku súčasťou satelitných balíčkov, ale v roku 2017 zmenil formát a plne prešiel na online vysielanie.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Stanica ''Carihrad TV'' produkuje obsah zameraný na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], anti-západné naratívy, podporu ruskej politiky, vrátane ospravedlňovania anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a konfliktu na [[Donecká oblasť|Donbase]], nacionalistických názorov vrátane [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a ruskej pravoslávnej identity.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. Treasury Designates Facilitators of Russian Sanctions Evasion | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0731 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Death of a Russian ultranationalist | url = https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/death-russian-ultranationalist | vydavateľ = Iowy Institute | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Sussex | meno = Matthew | dátum vydania = 2022-08-31}}&lt;/ref&gt;

Séfredaktorom po zoležní sa stal [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol zároveň komentátorom stanice.&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=RFE/RL's Russian Service|titul=YouTube Blocks Accounts Of Pro-Kremlin Analyst, Orthodox TV Channel In Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-07-28|url=https://www.rferl.org/a/youtube-blocks-dugin-accounts-pro-kremlin-analyst-orthodox-tv-channel-russia/30753495.html|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The weaponization of religion: How the Kremlin is using Christian fundamentalism to advance Moscow’s agenda|periodikum=День|vydavateľ=українська прес-група|url=https://day.kyiv.ua/en/article/day-after-day/weaponization-religion-how-kremlin-using-christian-fundamentalism-advance|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt; V roku 2017 napríklad v relácii ''Náš uhol pohľadu'' realizoval rozhovor s krajne pravicovým konšpiračným teoretikom Alexom Jonesom, v ktorom ho označil za hrdinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Jones Brags About Praise From “Top Putin Advisers” On Russian TV For His Pro-Trump Coverage | url = https://www.mediamatters.org/alex-jones/alex-jones-brags-about-praise-top-putin-advisers-russian-tv-his-pro-trump-coverage | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Hananoki}}&lt;/ref&gt;

Založeniu stanice predchádzalo nadviazanie spolupráce s Jackom Hanickom, dlhoročným zamestnancom [[Fox Broadcasting Company|Fox News]] ešte v roku 2013.&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=The TV Exec, the Oligarch and the Global Far-Right|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-07|url=https://bylinetimes.com/2022/03/07/the-tv-exec-the-oligarch-and-the-global-far-right/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Cuda|meno2=Heidi Siegmund|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Spolu s Hanickom budoval Malofejev konzervatívne mediálne impérium. Podľa súdnych dokumentov sa pokúšali aj o mediálnu expanziu do [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Grécko|Grécka]], kam bol Hanick vyslaný medzi rokmi 2015 a 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Legare|meno=Robert|titul=Justice Dept indicts Russian oligarch accused of violating U.S. sanctions, a first since Russia invaded Ukraine|periodikum=CBS News|vydavateľ=CBS Interactive Inc.|dátum=2022-04-06|url=https://www.cbsnews.com/news/russian-oligarch-sanctions-violation-konstantin-malofeyev/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; Cieľom tejto snahy o expanziu na [[Balkánsky polostrov|Balkán]] bola propagácia panpravoslávnej ideológie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stronski | meno = Paul | titul = Russia’s Game in the Balkans | url = https://carnegie-production-assets.s3.amazonaws.com/static/files/Stronski_Himes_Balkans_formatted.pdf | dátum vydania = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | priezvisko2 = Himes | meno2 = Annie | jazyk = en | miesto = Washington}}&lt;/ref&gt;

V roku 2020 bola stanica zablokovaná na platforme [[YouTube]]&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt; a v roku 2023 bola webová stránka kanála zablokovaná aj v [[Kazachstan|Kazachstane]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]].&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moldova blocks Russian propaganda media websites | url = https://theins.ru/en/news/266191 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2023-10-25}}&lt;/ref&gt; V apríli 2022 bol holding Carihrad sankcionovaný [[Spojené štáty|USA]] a &quot;označený za základný kameň Malofeevovej rozsiahej siete škodlivého vplyvu&quot;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; a v decembri 2023 bola ''Carihrad TV'' zaradená do sankčného zoznamu [[Európska únia|EÚ]] v rámci 12. balíka sankcií proti Rusku za jej úlohu v šírení pro-kremeľskej [[Propaganda|propagandy]] a podpore [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej agresie voči Ukrajine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12th package of sanctions on Russia's war of aggression against Ukraine: additional 61 individuals and 86 entities included in the EU's sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/12/18/12th-package-of-sanctions-on-russia-s-war-of-aggression-against-ukraine-additional-61-individuals-and-86-entities-included-in-the-eu-s-sanctions-list/ | vydavateľ = European Council | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum archivácie = 2023-12-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Two companies from The Insider's investigation into Russian army suppliers added to EU's 12th sanctions list|periodikum=The Insider|dátum=2023-12-19|url=https://theins.ru/en/news/267758|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Katehon Think Tank (2016{{--}}) ===
V februári 2016 bol oficiálne zaregistrovaný Katehon Think Tank ({{V jazyku|rus|Аналитический центр Катехон|''Analitičeskij centr Katechon''}}), za ktorého zakladateľa sa považuje Malofeev,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ООО «АНАЛИТИЧЕСКИЙ ЦЕНТР «КАТЕХОН» | url = https://companies.rbc.ru/id/1167746154432-ooo-analiticheskij-tsentr-katehon/ | vydavateľ = РБК Компании | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=Tip of the Iceberg|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual and Reproductive Rights|miesto=Belgicko|rok=2021|isbn=978-2-93102920-6|strany=24|jazyk=en|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-06/Tip%20of%20the%20Iceberg%20June%202021%20Final.pdf}}&lt;/ref&gt; ktorý sa prezentuje ako komunita expertov z rôznych krajín, ktorí vykonávajú výskum v rôznych oblastiach vrátane geopolitických, geostrategických a politických analýz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://katehon.com/en/about-us | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V správe americkej vládnej agentúry GEC je charakterizovaný ako &quot;moskovský quasi-[[think tank]], ktorý je šíriteľom virulentných anti-západných [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Propaganda|propagandy]] prostredníctvom svojej webovej stránky v piatich jazykoch; je vedený jednotlivcami s jasnými väzbami na ruský štát a ruské spravodajské služby&quot;.&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
[[Súbor:Alexey Komov - Coptic Orthodox The Canonized Martyrs 17 April 2015 2.jpg|alt=Alexej Komov v roku 2015|náhľad|Alexej Komov v roku 2015]]
Pred oficiálným založením think tanku, ktorého neoficiálne založenie niektoré zdroje datujú do roku 2014,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The concept of Katechon as a war narrative: Four Russian ideologues’ interpretations of the ‘special military operation’|url=https://doi.org/10.1177/17506352251363021|periodikum=Media, War &amp; Conflict|dátum=2025-08-22|dátum prístupu=2026-01-19|strany=17506352251363021|issn=1750-6352|doi=10.1177/17506352251363021|jazyk=en|meno=Santeri|priezvisko=Kytöneva}}&lt;/ref&gt; bol ako šéfredaktor a kontaktná osoba platformy katehon.com uvádzaný [[Alexej Komov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics &amp; Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Ruská jazyková verzia stránky katehon.com uvádza, že v roku 2023 vznikol Carihradský inštitút ({{V jazyku|rus|Институт Царьграда|''Institut Cargrada''}}, {{V jazyku|eng|Tsargrad Institute|}}) a webová stránka katehon.com slúži ako platforma na zverejňovanie materiálov zo seminárov, kongresov a konferencií Carihradského inštitútu. Malofejev je uvedený ako zakladateľ inštitútu, riaditeľom je Alexander Dugin a výkonným riaditeľom Alexander Razumovskij.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Институт ЦГ | url = https://katehon.com/ru/o-nas | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:1&quot;&gt;Anglická jazyková verzia ketehon.com uvádza naďalej Katehon think tank.&lt;/ref&gt;

=== Spoločnosť dvojhlavého orla (2017{{--}}) ===
V novembri 2017 bol Malofeev jednohlasne zvolený za predsedu (správnej) rady Spoločnosti Dvojhlavého orla ({{V jazyku|rus|Общество содействия русскому историческому развитию - Двуглавый орёл|''Obščestvo sodejstvija russkomu istoričeskomu razvitiju - Dvuglavyj oriol''}}, {{V jazyku|eng|Double-Headed Eagle Society}}).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство | url = https://rusorel.info/malofeev/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016100426/https://rusorel.info/malofeev/}}&lt;/ref&gt; Ide o organizáciu s výraznou [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistickou]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]]-konzervatívnou a [[Imperializmus|imperiálne]] orientovanou ideológiou, ktorá sa navonok prezentuje ako združenie zamerané na &quot;Ruské historické osvietenie&quot;.&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Beyond “hybrid warfare”: a digital exploration of Russia’s entrepreneurs of influence|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1060586X.2021.1936409|periodikum=Post-Soviet Affairs|dátum=2021-07-04|dátum prístupu=2026-01-19|ročník=37|číslo=4|strany=318–335|issn=1060-586X|doi=10.1080/1060586X.2021.1936409|jazyk=en|meno=Marlene|priezvisko=Laruelle|meno2=Kevin|priezvisko2=Limonier}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Platova|meno=Varvara|titul=Press the tsar button|periodikum=Novaya Gezeta Europe|dátum=2022-08-10|url=https://novayagazeta.eu/articles/2022/08/10/press-the-tsar-button|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Манифест | url = https://rusorel.info/manifest/ | vydavateľ = Двуглавый орел | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425173016/https://rusorel.info/manifest/}}&lt;/ref&gt;

Organizácia presadzuje imperiálny výklad ruských dejín, podporuje myšlienku znovuzjednotenia &quot;historických ruských území&quot;, ktoré zahŕňajú [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]], [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]], [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]] a spája [[nacionalizmus]] s pravoslávnym [[Tradicionalizmus (preceňovanie tradície)|tradicionalizmom]], pričom sa opiera o symboliku [[Cárske Rusko|cárskej ríše]] a kult posledného ruského cára Mikuláša II.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian War Nationalism: Nationalist Practices, Empire, Conservatism, and Orthodoxy | url = https://www.sv.uio.no/c-rex/english/news-and-events/right-now/2023/russian-war-nationalism.html | vydavateľ = Center for Research on Extremism | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Brankova | meno = Alexandra Martin | dátum vydania = 2023-03-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt; Vo svojom manifeste organizácia uvádza, že verí, že &quot;Bohom daná pravoslávna monarchia je pre Rusko najorganickejšou a najspásonosnejšou formou vlády&quot;. Zároveň sa hlasí k &quot;pravoslávnemu imperializmu&quot; a tvrdí, že &quot;Rusko je odsúdené buď na zánik, alebo sa opäť stane impériom&quot;.&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;

Spoločnosť bola založená 1. novembra 2015&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Устав {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184804 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040432/http://www.segodnia.ru/content/184804}}&lt;/ref&gt; a jej prvým lídrom a zakladateľom bol Leonid Rešetnikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184805 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040437/http://www.segodnia.ru/content/184805}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt; Pre organizáciu pracovala aj Rešetnikovova dcéra Alexandra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Редакция сайта общества «Двуглавый орел» | url = http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | priezvisko =  | dátum archivácie = 2017-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170617061125/http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel}}&lt;/ref&gt; Po nástupe Malofejeva do funkcie predsedu (správnej) rady zostal Rešetnikov pôsobiť ako podpredseda a výkonný riaditeľ.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Слабое звено. Главного русофила Болгарии обвинили в шпионаже|url=https://www.svoboda.org/a/30160694.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2019-09-12|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=ru|meno=Ярослав|priezvisko=Шимов}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:29&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Похоронив Двуглавый Орел, могильщики поют &quot;Осанна&quot; подмене смыслов» -События на главной | url = https://www.sestroretsk.com/main/121032/ | vydavateľ = sestroretsk.com | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = РУКОВОДСТВО {{!}} ДВУГЛАВЫЙ ОРЕЛ | url = https://rusorel.info/administration/ | vydavateľ = rusorel.info | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425141308/https://rusorel.info/administration/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Исполнительная дирекция | url = https://rusorel.info/management/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016102115/https://rusorel.info/management/}}&lt;/ref&gt; Organizácia mala registrované sídlo na rovnakej adrese ako Ruský inštitút pre strategické štúdie ({{V jazyku|rus|Российский институт стратегических исследований|Rossijskij institut strategičeskich issledovanij}}, RISI; {{V jazyku|eng|Russian Institute for Strategic Studies}}, RISS), ktorý v tom čase fungoval ako [[think tank]] ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR)&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt;. Rešetnikov bol riaditeľom RISS v rokoch 2009{{--}}2017 a je bývalým agentom sovietskej (pôsobil na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]) a ruskej zahraničnej spravodajskej služby. Zo SVR v roku 2009 odišiel do dôchodku v hodnosti [[Generálporučík|generálporučíka]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:34&quot; /&gt;

V novembri 2020 sa spoločnosť transformovala na Tsargrad Society ({{V jazyku|rus|Общество «Царьград»|''Obščestvo «Cargrad»''}}).&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; Rešetnikov tento krok komentoval ako &quot;pochovanie dvojhlavého orla&quot; a následne spolu so skupinou označovanou ako &quot;neo-[[Biela armáda|bielogvardejci]]&quot; z organizácie odišiel a založil organizáciu Dedičstvo impéria ({{V jazyku|rus|Наследие империи|''Nasledije imperii''}}).&lt;ref name=&quot;:29&quot; /&gt;

=== Celosvetový ruský národný snem (2019{{--}}2024) ===
[[Súbor:Руководство Всемирного Русского народного собора.jpg|alt=24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha Kirill, metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.|náhľad|24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha [[Kirill I.|Kirill]], metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Святейший Патриарх Кирилл: Глобализм направлен против института семьи как прочной структуры, сохраняющей и передающей традицию / Православие.Ru|url=https://pravoslavie.ru/148939.html|vydavateľ=pravoslavie.ru|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=ru|dátum vydania=2022-10-25}}&lt;/ref&gt;]]V apríli 2019 bol Malofejev vymenovaný za podpredsedu Celosvetového ruského národného snemu ({{V jazyku|rus|Всемирный русский народный собор|''Vsemirnyj russkij narodnyj sobor''}}, ВРНС; {{V jazyku|eng|World Russian People's Council}}, WRPC), medzinárodne pôsobiacej organizácie založenej v roku 1993 a fungujúcej pod záštitou [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorej predsedom je [[Kirill I.|patriarcha Kirill]].&lt;ref name=&quot;:31&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The war and the sacred at the World Russian People’s Council: a view from Russia’s regions|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/21567689.2025.2603973|periodikum=Politics, Religion &amp; Ideology|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=26|číslo=4|strany=582–604|issn=2156-7689|doi=10.1080/21567689.2025.2603973|jazyk=en|meno=Bojidar|priezvisko=Kolov}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Soroka|meno=George|titul=International Relations by Proxy? The Kremlin and the Russian Orthodox Church|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/13/3/208|dátum vydania=2022-03-01|dátum prístupu=2026-01-22|vydavateľ=Harvard University|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Snem, ktorého stretnutia organizoval Malofejev, presadzoval veľké rodiny, zákaz potratov a koncept &quot;ruského sveta&quot;, ktorý odkazoval na historický priestor [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt; Na kongrese snemu v roku 2019, ktorého sa zúčastnil aj [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]], Malofejev účastníkom povedal, že snem by mal plniť funkciu [[Stredovek|stredovekého]] parlamentu a svoju úlohu opísal ako &quot;dohľad nad expertnou prácou&quot; a &quot;rozvoj medzinárodnej agendy a agendy ľudských práv&quot;.&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;

Regionálne fóra organizované snemom boli podľa analýz využívané na legitimizáciu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. Ich obsah nielenže preberal oficiálne naratívy [[Moskva|Moskvy]], ale v niektorých prípadoch k nim aktívne prispieval k zosilneniu militantnej rétoriky.&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt; Dve fóra konané na okupovaných územiach, na ktorých Malofejev vystúpil, v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] v júli 2024 osobne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = На форуме ВРНС &quot;Русский мир&quot; в Севастополе предложили принять закон о триединстве русского народа | url = https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum archivácie = 2025-06-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250620012321/https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/}}&lt;/ref&gt; a v [[Luhansk|Luhansku]] v máji 2023 na diaľku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Луганске состоялся Всероссийский форум ВРНС &quot;Русский мир&quot; | url = https://vrns.ru/forumy/v-luganske-sostoyalsya-vserossiyskiy-forum-vrns-russkiy-mir/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2023-05-12}}&lt;/ref&gt;, boli obe nazvané Ruský svet ({{V jazyku|rus|Русский мир|''Russkij mir''}}).&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt;

Ihneď po Malofejevovom nástupe vytvoril snem Ruskú mládežnícku organizáciu ({{V jazyku|rus|Русская молодежная организация|''Russkaja molodežnaja organizacija''}}, RMO) podriadenú rade, na čele ktorej stál Andrej Afanasiev, novinár z Malofejevovej ''Carihrad TV''. Deklarovaným cieľom RMO bola koordinácia mladých ľudí so záujmom o &quot;posilňovanie ruskej [[Identita (sociológia)|identity]]&quot; a &quot;ochranu tradičných hodnôt ruského národa&quot;. Od svojho vzniku šírila na internete obsah typický pre [[Pravicový extrémizmus|krajnú pravicu]], vrátane [[Xenofóbia|xenofóbneho]] diskurzu a idealizácie Ruského impéria. O niekoľko týždňov neskôr Afanasiev oznámil, že začal pôsobiť v Spoločnosti Dvojhlavého orla, do ktorej pozval aj členov RMO. Nakoniec sa RMO odčlenilo od snemu a začlenilo sa do Spoločnosti Dvojhlavého orla.&lt;ref name=&quot;:36&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Православные тролли и «молодежные русские»: как ультраправые пытаются встать с колен | url = https://theins.ru/politika/194475 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-12-27}}&lt;/ref&gt;

V aktivitách snemu bol dlhodobo angažovaný aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol od roku 2007 členom rady&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Александр Дугин биография|url=https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|periodikum=Свободная Пресса|dátum archivácie=2025-07-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20250720094549/https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всемирный Русский Народный Собор | url = https://anticompromat.panchul.com/vrns/spr_vrns.html | vydavateľ = Антикомпромат | dátum prístupu = 2026-01-21|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; a minimálne od roku 2023 je členom prezídia snemu.&lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The Mandate of the World Russian People’s Council and the Russian Political Imagination: Scripture, Politics and War|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/16/4/466|periodikum=Religions|dátum=2025-04-04|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=16|číslo=4|strany=466|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel16040466|jazyk=en|meno=Alar|priezvisko=Kilp|meno2=Jerry G.|priezvisko2=Pankhurst}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Обновлен состав Бюро Президиума ВРНС | url = https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum archivácie = 2025-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240719065219/https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ХХV Всемирный Русский Народный Собор. «Наступает время нового большого Имперского стиля» | url = https://zavtra.ru/events/hhv_vsemirnij_russkij_narodnij_sobor_nastupaet_vremya_novogo_bol_shogo_imperskogo_stilya | vydavateľ = Завтра | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Ivanov | meno = Alexej | dátum vydania = 2023-11-29}}&lt;/ref&gt;

Snem 27. marca 2024 vydal dekrét, v ktorom označil [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]] za &quot;svätú vojnu&quot; proti &quot;Západu, ktorý prepadol [[Satanizmus|satanizmu]]&quot; a proti &quot;náporu globalizmu&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Organizácia vedená moskovským patriarchom KirillomRusko vedie na Ukrajine svätú vojnu proti Západu, ktorý prepadol satanizmu|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-06|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/153482/rusko-vedie-na-ukrajine-svatu-vojnu-proti-zapadu-k|dátum prístupu=2026-01-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=ВРНС под председательством Кирилла назвал войну в Украине &quot;священной&quot;|url=https://www.svoboda.org/a/vrns-pod-predsedateljstvom-kirilla-nazval-voynu-v-ukraine-svyaschennoy-/32880145.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-03-27|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; Dekrét ostro kritizovala aj Svetová rada cirkví.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Svetová rada cirkví (WCC) kritizuje Svetovú radu ruského ľudu vedenú moskovským patriarchom Kirillom za to, že agresiu proti Ukrajine označuje za 'svätú vojnu'|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-19|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/154281/dnes-treba-vediet|dátum prístupu=2026-01-21|priezvisko2=AP|priezvisko3=Ismael|meno3=Francisco}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:33&quot; /&gt; V tejto súvislosti experti upozorňujú na rolu WRPC pri systematickom prenasledovaní [[Kresťanstvo|kresťanských]] a iných náboženských komunít ruskou vládou v okupovaných oblastiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia’s government persecutes Christians in occupied Ukraine, experts testify to US lawmakers - OSV News | url = https://www.osvnews.com/russias-government-persecutes-christians-in-occupied-ukraine-experts-testify-to-us-lawmakers/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Gina | priezvisko = Christian}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faith leaders highlight Russian religious persecution in occupied Ukraine | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/faith-leaders-highlight-russian-religious-persecution-in-occupied-ukraine/ | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Shelby | priezvisko = Magid | vydavateľ = Atlantic Council | priezvisko2 = Sapuppo | meno2 = Mercedes}}&lt;/ref&gt; Na rovnakom kongrese bolo zvolené aj nové vedenie snemu, v ktorom sa už Malofejev nenachádzal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Съезд ВРНС. Подведение итогов, планы на 2024-й, обновлённый состав Бюро Президиума и руководства Собора | url = https://vrns.ru/news/vneocherednoy-sezd-vrns-podvedenie-itogov-novye-plany-obnovlyennyy-sostav-byuro-prezidiuma-i-rukovod/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:31&quot; /&gt; Podľa niektorých analýz to súviselo s jeho ambíciou presadiť sa ako hlavný ideológ Ruska a s rivalitou s politickými stratégmi [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], čo mohlo spôsobovať problémy patriarchovi [[Kirill I.|Kirillovi]].&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;

=== Bratstvo akademikov (2020{{--}}) ===
Bratstvo akademikov ({{V jazyku|rus|Братство Академистов|''Bratstvo Akademistov''}}) založil a financoval Malofejev v roku 2020 ako súčasť Carihradskej skupiny s cieľom budovať novú &quot;národnú elitu&quot; ktorá má dominovať v ruskej štátnej správe a kultúre a prispieť ku globálnej ruskej ideologickej dominancii.&lt;ref name=&quot;:50&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Smirnov|meno=Philipp|titul=«Мои юные любители имперскости» В вузах по всей России появляются ячейки «русского студенческого Братства Академистов». Это проект Константина Малофеева. Рассказываем, что это и зачем глава «Царьграда» воспитывает «будущую элиту России»|periodikum=Groza|dátum=2024-06-07|url=https://www.groza.media/posts/akademisty|dátum prístupu=2026-01-02|priezvisko2=Morozova|meno2=Daria|priezvisko3=Spirin|meno3=Leonid|spoluautori=Redakcia Kholod|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:51&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=«Мы построили русское гражданское общество, теперь покупайте билеты до Верхнего Ларса, черти»|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-06-13|url=https://verstka.media/kto-takie-akademisty-molodezhnoe-dvizhenie-russkih-nacionalistov|dátum prístupu=2026-02-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Shandra|meno=Alya|titul=UK intel: Russian nationalist movement pushes for harsher approach to war against Ukraine|periodikum=Euromaidan Press|dátum=2024-06-23|url=https://euromaidanpress.com/2024/06/23/uk-intel-russian-nationalist-movement-pushes-for-harsher-approach-to-ukraine-war/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Bratstvo je sieťou študentských združení (klubov akademikov), ktoré vznikali na univerzitách po celom Rusku.&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt; Medzi deklarované ciele Bratstva patrilo rozvíjanie &quot;zručností sebaorganizácie&quot; u študentov, ako aj vštepovanie &quot;národnej solidarity a vzájomnej pomoci&quot; a &quot;organizovanie študentských diskusných platforiem a školení pre mladých politikov&quot;.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;

Bratstvo organizovalo pre svojich členov prednášky o ruskom nacionalizme a stretnutia s regionálnymi politikmi a pravicovo-konzervatívnymi rečníkmi, medzi ktorými bola Daria Duginová, dcéra [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] alebo Piotr Tolstoj, poslanec za stranu [[Jednotné Rusko]].&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;

Krátko pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskej agresie proti Ukrajine]] vo februári 2022 Bratstvo začalo meniť svoju štruktúru.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Z lokálnej komunity v rámci Carihradskej skupiny sa rozšírilo na sieť buniek na viacerých významných ruských univerzitách a bunky boli založené v najmenej 25&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt; ruských mestách a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, vrátane Chersonskej oblasti a Krymu.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;

Bunky pôsobili napríklad na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]] (MGIMO), Ruskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy (RANEPA) a Petrohradskej štátnej univerzite.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Astashin|meno=Ivan|titul=Return of the 'Black International': Neo-Nazis flock to St. Petersburg after invitation by Russia’s “Orthodox” oligarch Konstantin Malofeev|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/285889|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en|priezvisko2=Chernykh|meno2=Maria}}&lt;/ref&gt; Niektoré z nich boli registrované ako oficiálne študentské združenia univerzít, čo znamená, že mali povolenie vedenia.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

Bratstvo zabezpečuje vojenský výcvik pre svojich členov vo viacerých regiónoch Ruska, ktorý zahŕňa streľbu, taktickú prípravu, taktickú medicínu a obsluhu dronov a je prezentovaný ako príprava na účasť v bojoch proti [[Ukrajina|Ukrajine]].&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Niektorí členovia dobrovoľne odišli bojovať na front na Ukrajine.&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt; Od začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine v roku 2022 sa akademici tiež angažovali proti protivojnovým aktivitám, čo zahŕňa písanie udaní proti [[Pedagógia|pedagógom]] a študentom.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:51&quot; /&gt; Podľa britskej vojenskej rozviedky táto organizácia ovplyvňuje prístup Ruska k vojne proti Ukrajine smerom k ešte väčšej [[Radikalizácia|radikalizácii]].&lt;ref name=&quot;:52&quot; /&gt;

Bratstvo vedie Nikita Izjumov, bývalý realitný maklér, ktorý prevádzkuje videoblog zameraný na mladých priaznivcov [[Imperializmus|imperialistických]] ideí, kde kritizuje štátne orgány za nedostatočne prísnu [[Prisťahovalectvo|imigračnú]] politiku, obhajuje úplnú likvidáciu Ukrajiny ako štátu a vyjadruje opatrnú podporu bývalému &quot;ministrovi obrany&quot; samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igorovi Strelkovovi]], ktorý je v súčasnosti väznený v Rusku.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;

Bratstvo podmieňuje členstvo prijatím štyroch [[Ideológia|ideologických]] pilierov, ktoré sú znázornené v jeho logu - kríži s dvojhlavým orlom a písmenom &quot;A&quot;. Jednotlivé ramená kríža symbolizujú základné princípy organizácie.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Horné rameno kríža predstavuje myšlienku Ruska ako &quot;Tretieho Ríma&quot; a katechónu, teda sily, ktorá má zadržiavať zlo a chaos vo svete.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Dolné rameno symbolizuje budúcnosť a orientáciu organizácie na formovanie novej ruskej elity. Pravé rameno vyjadruje koncept tzv. Svätej Rusi ako duchovnej jednoty nebeskej a pozemskej Rusi.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt; Ľavé rameno kríža symbolizuje vlasť a povinnosť oddanej služby štátu a jeho historickému poslaniu.&lt;ref name=&quot;:50&quot; /&gt;

===Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}})===
V roku 2023 bolo na [[Kongres|kongrese]] v [[Moskva|Moskve]] založené Medzinárodné hnutie rusofilov ({{V jazyku|eng|International Russophile Movement}}, IRM; {{V jazyku|rus|Международное движение русофилов|''Meždunarodnoje dviženije rusofilov''}}, МДР).&lt;ref name=&quot;:41&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|dátum=2025-12-20|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Deklarovaným poslaním hnutia je &quot;vytvorenie mosta pre komunikáciu a vzájomné porozumenie s ruským ľudom a poskytovanie spoľahlivých a ideologicky nezávislých informácií&quot; o živote Rusku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас/About Us | url = https://mir2023.site/o-nas/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné rusofilné hnutie}}&lt;/ref&gt; a ako jeden zo svojich hlavných cieľov hnutie deklaruje &quot;boj proti rastúcej rusofóbii na celom svete&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ответ русофобам | url = https://rusmir.media/2023/04/05/mdr | vydavateľ = Русский мир | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-02-27}}&lt;/ref&gt; Hnutie bolo podľa portálu ''The Insider'' založené v reakcii na uvalenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] [[Európska únia|Európskóu úniou]] na kľúčové organizácie s podobným zameraním, zmrazenie ich [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]], [[vyhostenie]] zamestnancov a zvýšený dohľad, čo výrazne obmedzilo vplyvové pôsobenie [[Rusko|Ruska]] v Európe.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; 

Za generálneho tajomníka bol na prvom kongrese jednohlasne zvolený Nikolaj Malinov,&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; bývalý [[Bulharsko|bulharský]] politik obvinený z [[Korupcia|korupcie]] a [[Špionáž|špionáže]] v prospech Ruska,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Шефът на движение „Русофили“ обвинен в шпионаж, ген. Решетников със забрана да влиза в България - Lex.bg News|url=https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|periodikum=Lex.bg News|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|url archívu=https://web.archive.org/web/20251217041756/https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|dátum archivácie=2025-12-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bulgarian Ex-Lawmaker Accused Of Spying For Russia Elected Chief Of Moscow-Backed Group|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-mp-malinov-spying-russia-elected-moscow-group/32319655.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-03-15|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Treasury Sanctions Corrupt Elites Across Bulgarian Political Spectrum|url=https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy1264|vydavateľ=U.S. Department of the Treasury|dátum vydania=2025-12-23|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; ktorý viedol Národné hnutie rusofilov 16 rokov v Bulharsku.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальное Движение „Русофилы“ продолжает борьбу за хорошие отношения с Россией|url=https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum vydania=2024-06-30|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|meno=Кристина|priezvisko=Иванова|url archívu=https://web.archive.org/web/20251208115915/https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum archivácie=2025-12-08|vydavateľ=rusofili.bg}}&lt;/ref&gt; Malinov je dlhodobým priateľom a blízkym spolupracovníkom Malofejeva.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vrns.ru/news/nachal-rabotu-moskovskiy-ofis-mezhdunarodnogo-dvizheniya-rusofilov-se/|vydavateľ=Всемирный Русский Народный Собор|dátum prístupu=2026-01-23|titul=Начал работу Московский офис Международного движения русофилов|dátum vydania=2024-02-16|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moscow Rebukes Isolation with Second Congress of 'Russophile' Group|url=https://www.kharon.com/brief/moscow-rebukes-isolation-with-second-congress-of-the-russophile-group|vydavateľ=The Kharon|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|dátum vydania=2024-03-14}}&lt;/ref&gt; Hoci je Malinov verejne prezentovaný ako iniciátor hnutia, kľúčovú úlohu v hnutí zohráva Malofejev. Organizuje rusofilské kongresy a prostredníctvom kanálu ''Carihrad'' zabezpečuje mediálne pokrytie aktivít hnutia.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; ''Carihrad TV'' tiež často pozýva členov hnutia do programov ako expertov.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; Niektoré zdroje Malofejeva, popri Ministerstve zahraničných vecí [[Rusko|Ruska]], označujú za faktického organizátora a hlavného financovateľa hnutia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Przedstawiciel pisma 'Myśl Polska' udał się do Moskwy na 'Międzynarodowego Związku Rusofilów'|url=https://jagiellonia.org/przedstawiciel-pisma-mysl-polska-udal-sie-do-moskwy-na-forum-wielobiegunowosci/|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=pl-PL|dátum vydania=2024-02-25|vydavateľ=Jagiellonia.org}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Hosts Large Far Right Conference Attacking LGBTQ+ Rights, 'Russophobes,' and 'Globalists'|url=https://globalextremism.org/post/russia-hosts-large-far-right-conference-attacking-lgbtq-rights-russophobes-and-globalists/|dátum vydania=2024-03-05|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Global Project Against Hate and Extremism}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia’s Africa People|url=https://ridl.io/russia-s-africa-people/|vydavateľ=Riddle Russia|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-GB|priezvisko=Klyszcz|meno=Ivan U.|dátum vydania=2024-06-28}}&lt;/ref&gt; Rusofilské hnutie dostáva podľa ''The Insider'' tiež podporu od niekoľkých organizácií, ktoré sú buď kontrolované ruskou vládou, alebo sú prepojené s jej vojenskou spravodajskou službou (GRU) alebo zahraničnou spravodajskou službou (SVR).&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;

Zakladajúcimi členmi hnutia boli okrem Malinova, bývalý poslanec Bundestagu a člen strany AfD Waldemar Herdt a Fabrice Sorlin, známi pre dlhodobú spoluprácu s Malofejevom a ako autor pre Katehon.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:44&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Escobar | meno = Pepe | dátum archivácie = 2023-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230607130126/https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/}}&lt;/ref&gt; Obaja sa stali podpredsedami riadiceho orgánu IRM.&lt;ref name=&quot;:44&quot; /&gt; Medzi členmi riadiaceho orgánu IRM, z ktorých mnohí propagujú Duginove myšlienky,&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt; boli [[Steven Seagal|Steven Segal]], Pepé Escobar, Patrick Poppel.&lt;ref name=&quot;:44&quot; /&gt; Členom riadiaceho orgánu sa stal aj [[Ján Čarnogurský]],&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:44&quot; /&gt; ktorý sa osobne zúčastnil druhého kongresu IRM 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Are We Isolating Ourselves While Much of the World Now Unites Against Us?|url=https://www.returntoorder.org/2024/03/why-are-we-isolating-ourselves-while-much-of-the-world-now-unites-against-us/|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=John|priezvisko=Horvat|vydavateľ=Return to Order}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Ruská kultúra je svetová, môže preklenúť politické rozdiely'. Čarnogurský o fóre v Moskve|url=https://42tcen.com/entry/ruska-kultura-je-svetova-moze-preklenut-politicke-rozdiely-carnogursky-o-fore-v-moskve|vydavateľ=42tcen.com|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=|dátum vydania=2024-03-07}}&lt;/ref&gt;

Delegátov prvého kongresu privítali [[Sergej Viktorovič Lavrov|Segej Lavrov]], Maria Zacharova, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], viacerí lídri ruských politických strán a Malofejev, ktorý sprostredkoval aj príhovor patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]]. Carlo Maria Viganò vystúpil prostredníctvom videohovoru a označil Rusko za &quot;poslednú baštu civilizácie proti barbarstvu&quot;.&lt;ref name=&quot;:44&quot; /&gt; Medzi účastníkmi, ktorých denník ''[[The Guardian]]'' opísal ako &quot;politických marginálov a konšpiračných teoretikov&quot;,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Italian princess, conspiracy theorists and Steven Seagal: meet Russia’s friends overseas|url=https://www.theguardian.com/world/2023/mar/16/italian-princess-conspiracy-theorists-and-steven-seagal-meet-russias-friends-overseas|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-16|dátum prístupu=2026-01-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andrew|priezvisko=Roth|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian News &amp; Media Ltd.}}&lt;/ref&gt; boli aj Pierre de Gaulle, vnuk [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulla]], a talianska princezná Vittoria Alliata di Villafranca.&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;

15. decembra 2025 [[Európska únia]] zaradila hnutie na sankčný zoznam. Podľa odôvodnenia sa hnutie prezentuje ako globálna sieť sympatizantov [[Rusko|Ruska]], no slúži ruskej vláde na šírenie destabilizačných naratívov, [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]] [[Verejná mienka|verejnej mienky]] v iných krajinách a posilnenie protizápadných nálad, čím prispieva k ohrozeniu stability EÚ a [[Ukrajina|Ukrajiny]] prostredníctvom [[Dezinformácia|informačných operácií]]. Je v ňom tiež zdôraznená podpora hnutia zo strany ruského Ministerstva zahraničných vecí, angažovanie sa [[Sergej Viktorovič Lavrov|Lavrova]] a spojenie hnutia s [[Alexandr Gelievič Dugin|Duginom]] a Malofejevom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2568/oj/eng|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|priezvisko=The Council of the European Union|titul=Council Implementing Regulation (EU) 2025/2568 of 15 December 2025 implementing Regulation (EU) 2024/2642 concerning restrictive measures in view of Russia’s destabilising activities|dátum vydania=2025-12-15|vydavateľ=Official Journal of the European Union}}&lt;/ref&gt;

=== Medzinárodná liga antiglobalistov &quot;paladíni&quot; (2025{{--}}) ===
12. septembra 2025 sa v Mariinskom paláci v [[Petrohrad|Petrohrade]], sídle mestského parlamentu, konal medzinárodný kongres krajne pravicových a neonacistických hnutí.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Podujatie zorganizoval Konstantin Malofeev.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:54&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Komarčević|meno=Dušan|titul=Srpski ultradesničari od konferencije u Rusiji do antimigrantskog protesta u Beogradu|periodikum=Rádio slobodná Európa|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2025-10-01|url=https://www.slobodnaevropa.org/a/ultradesnicari-narodna-partola-srbija-rusija/33546201.html|dátum prístupu=2026-02-01|priezvisko2=Janković|meno2=Jelena|jazyk=sr}}&lt;/ref&gt; Kongres vyvrcholil založením Medzinárodnej ligy antiglobalistov &quot;paladíni&quot; ({{V jazyku|rus|Международная лига антиглобалистов «Паладины»|''Meždunarodnaja liga antiglobalistov «Paladiny»''}}, {{V jazyku|eng|International Sovereigntist League “Paladins”}}), pomenovanej po vražednej teroristickej organizácii založenej bývalým dôstojníkom SS [[Otto Skorzeny|Ottom Skorzenym]].&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; Kongres bol podľa Malofejeva otvorený modlitbou a minútou ticha na počesť amerického konzervatívneho aktivistu [[Charlie Kirk|Charlieho Kirka]], ktorý sa stal hrdinom ruskej propagandy po jeho vražde.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=В Мариинском дворце прошел международный съезд ультраправых движений Среди участников — наследники испанских фалангистов, участвовавших в блокаде Ленинграда|periodikum=Meduza|dátum=2025-09-24|url=https://meduza.io/feature/2025/09/24/v-mariinskom-dvortse-proshel-mezhdunarodnyy-s-ezd-ultrapravyh-dvizheniy|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

Medzi účastníkmi boli neofašisti z [[Taliansko|Talianska]] a [[Brazília|Brazílie]], neonacisti z [[Grécko|gréckeho]] Zlatého úsvitu, radikálni nacionalisti zo [[Srbsko|Srbska]], nemecká [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) a ďalšie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicové]] skupiny. Na konferencii vystúpili aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]]&lt;ref name=&quot;:54&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt; a prostredníctvom videokonferencie aj [[Konšpiračná teória|konšpiračný teoretik]] a [[Antisemitizmus|antisemita]] Alain Soral (Bonnet).&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;

Kongresu predchádzal sprievod [[Petrohrad|Petrohradom]], ktorý viedol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=В Санкт-Петербурге прошел международный съезд фашистов|periodikum=Важные истории|vydavateľ=ISM, Inc.|dátum=2025-09-23|url=https://istories.media/news/2025/09/23/v-sankt-peterburge-proshla-mezhdunarodnii-sezd-fashistov/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Medzi účastníkmi boli najmä aktivisti z Malofejevovho Carihradu, Dvojhlavého orla a Akademického bratstva, ktorého členovia sa priamo zapájajú ako dobrovoľníci do bojov na Ukrajine, ako aj členovia krajnej pravice z najmenej dvoch zahraničných skupín: [[Maďarsko|maďarského]] Hnutia 64 žúp (HVIM) a [[Belgicko|belgického]] Národa.&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=British intel: Russia has supporters of more belligerent approach to war against Ukraine|periodikum=Ukroinfom|dátum=2024-06-22|url=https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3877799-british-intel-russia-has-supporters-of-more-belligerent-approach-to-war-against-ukraine.html|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Zoznam organizácií, ktoré sa zúčastnili kongresu:&lt;ref name=&quot;:53&quot; /&gt;

* Dvojhlavý orol a Bratstvo akademikov ako súčasť Malofejevovej skupiny Carihrad ([[Rusko]])
* Zlatý úsvit ([[Grécko]])
* Forza Nuova, Lealtà Azione, Rete dei Patrioti ([[Taliansko]])
* Falange Española de las JONS, Democracia Nacional, Málaga 1487 ([[Španielsko]])
* Les Nationalistes, Nouvelle Droite ([[Francúzsko]])
* Národ ([[Belgicko]])
* Hnutie 64 žúp (HVIM) ([[Maďarsko]])
* Srpska Akcija a Narodna Patrola ([[Srbsko]])
* Bittereinders ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* Condor 8 ([[Argentína]])
* UNR ([[Mexiko]])
* Nova Resistência ([[Brazília]])
* Patriotická alternatíva (PA) ([[Spojené kráľovstvo]])
* [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) ([[Nemecko]])

== Politické aktivity ==
V novembri 2012 kandidoval Malofejev v doplňujúcich voľbách za poslanca do miestnej samosprávy vidieckeho sídla Znamenskoje v Ugranskom okrese [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]. Dňa 17. novembra prvostupňový súd však zrušil Malofejevovu registráciu ako kandidáta z dôvodu volebnej [[Korupcia|korupcie]], ktorej sa mal dopustiť. Rozhodnutie súdu v čase volieb ešte nenadobudlo právoplatnosť a Malofeev bol zvolený za poslanca so 74,85 % hlasov. Chcel takto získať možnosť uchádzať sa o post senátora za Smolenskú oblasť do Rady federácie (horná komora parlamentu).&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=МВД Украины завело уголовное дело против Константина Малофеева, экс-совладельца &quot;Ростелекома&quot;|url=https://www.tadviser.ru/index.php/%D0%9F%D0%B5%D1%80%D1%81%D0%BE%D0%BD%D0%B0:%D0%9C%D0%B0%D0%BB%D0%BE%D1%84%D0%B5%D0%B5%D0%B2_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%BD_%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D1%8C%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87|vydavateľ=TAdviser.ru|dátum prístupu=2026-01-23}}&lt;/ref&gt; Smolenský oblastný súd vo februári 2013 zrušil výsledky volieb. V roku 2016 však [[najvyšší súd]] uznal Malofejeva ako poškodeného.&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев перешел в потерпевшие | url = https://www.kommersant.ru/doc/3013724 | vydavateľ = Kommersant | dátum vydania = 2016-06-15 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | priezvisko = Асадчий | meno = Александр}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев победил на сельских выборах в Смоленской области|periodikum=Interfax-Rusko|dátum=2012-11-19|url=https://www.interfax-russia.ru/center/news/biznesmen-malofeev-pobedil-na-selskih-vyborah-v-smolenskoy-oblasti|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

Druhýkrát sa Malofejev o vstup do politiky pokúsil prostredníctvom upadajúcej strany Spravodlivé Rusko (SR) v roku 2019.&lt;ref name=&quot;:30&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:37&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Справедливая Россия» собирается с патриотическими силами | url = https://www.kommersant.ru/doc/3908832 | vydavateľ = Коммерсантъ | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Inyutin | meno = Vsevolod | priezvisko2 = Ivanov | meno2 = Maxim}}&lt;/ref&gt; Podľa plánu diskutovaného s lídrom strany Sergejom Mironovom sa mal stať jedným zo [[Sponzor|sponzorov]] strany a iniciovať jej ideologickú transformáciu.&lt;ref name=&quot;:38&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Основатель «Царьграда» Малофеев объявил о выходе из «Справедливой России» | url = https://www.rbc.ru/politics/10/09/2019/5d779e0a9a794734e07f97aa | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:37&quot; /&gt; Po jeho vstupe do strany v marci 2019 bol plánovaný mimoriadny [[kongres]], ktorý by schválil zmeny v štatúte a vymenovanie Malofeeva za podpredsedu.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:37&quot; /&gt; Takmer okamžite po vstupe Malofejeva do SR začali nacionalisti dostávať pozvánky na vstup do strany.&lt;ref name=&quot;:36&quot; /&gt; Vplyvní členovia strany sa však nakoniec postavili proti Malofejevovej aktívnej účasti v strane a Mironov nedokázal dosiahnuť dohodu.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt; Plánovaný mimoriadny kongres bol zrušený a Malofejev po riadnom kongrese zo SR vystúpil.&lt;ref name=&quot;:38&quot; /&gt;

== Väzby na Slovensko ==

=== Alexander Usovský ===
Podľa investigatívnej reportáže ''Frontal 21'' nemeckej verejnoprávnej televízie ''ZDF'' z roku 2017, založenej na tisíckach uniknutých e-mailov, Malofejev poskytol približne 100-tisíc eur [[Bielorusko|bieloruskému]] podnikateľovi Alexandrovi Usovskému,&lt;ref name=&quot;:46&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Žilinka sa do rozpustenia ĽSNS nehrnie. Špionážnu aféru vraj sleduje|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2022-03-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/lsns-rusko-spionaz-rozpustenie-zilinka|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:47&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Kotlebovci zbierajú podpisy za referendum o EÚ a NATO už takmer rok, vraj ich majú desaťtisíce|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2017-06-08|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt; ktorý si na Slovensku v roku 2013 založil Centrum pre východoeurópsku kultúru, ktoré však podľa zistení ''ZDF'' existovalo len na papieri.&lt;ref name=&quot;:48&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|titul=Odhalenie nemeckej televízie: Kotlebovci dostávali peniaze od prokremeľského podnikateľa|periodikum=Hospodárske Noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia|dátum=2017-05-30|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/svet/969022-odhalenie-nemeckej-televizie-kotlebovci-dostavali-peniaze-od-prokremelskeho-podnikatela|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pozadí protiukrajinských akcí v Polsku stojí Kreml. Rozbor nabourané korespondence | url = https://informnapalm.org/cz/v-pozadi-protiukrajinskych-akci-v-polsku-stoji-kreml-rozbor-nabourane-korespondence/ | dátum vydania = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | priezvisko = Mefodijev | meno = Kyrylo | vydavateľ = Inform Napalm}}&lt;/ref&gt; Finančné prostriedky mali byť následne distribuované spriazneným subjektom v regióne, pričom na Slovensku bola ako príjemca identifikovaná parlamentná strana [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovci]] [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|- Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS), ktorú viedol [[Marian Kotleba|Marián Kotleba]].&lt;ref name=&quot;:46&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt; Peniaze mali slúžiť na organizáciu demonštrácií a podporu iniciatív za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]]. ĽSNS práve v tom období, v júli 2016, spustila petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt; Vtedajší podpredseda ĽSNS [[Milan Uhrík]] a ďalší predstavitelia strany ako aj Usovskij prijatie peňazí popreli.&lt;ref name=&quot;:47&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:48&quot; /&gt; Polícia a [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) kauzu operatívne preverovali, no v roku 2017 konštatovali, že nenašli dostatok dôkazov na začatie trestného stíhania.&lt;ref name=&quot;:46&quot; /&gt; Podozrenia zostali živé aj vďaka neskoršej kauze Bohuša Garbára, odsúdeného z [[Špionáž|špiónaže]] v prospech Ruska, ktorý v roku 2016 daroval ĽSNS 10-tisíc eur.&lt;ref name=&quot;:46&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|titul=Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-02-28|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3260192/rusky-spion-garbar-z-hlavnych-sprav-dostal-za-vyzvedacstvo-a-korupciu-podmienku-a-penazny-trest-15-tisic-eur/|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt; Obvinenia z financovania ĽSNS Ruskom sa objavili aj v súvislosti so zatknutím poľského proruského aktivistu a údajného ruského špióna Mateusza Piskorského v roku 2016, ktorý bol lídrom proruského hnutia Zmena (pol. Zmiana).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Milo | meno = Daniel | titul = From Russia with Hate | url = https://icct.nl/sites/default/files/2024-04/Russia%20and%20the%20Far-Right%208%20Slovakia.pdf | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-01-24 | vydavateľ = The International Centre for Counter-Terrorism}}&lt;/ref&gt; Malofejev, Piskorski a Čarnogurský boli neskôr rečníkmi na 1. Globálnej konferencii o multipolarite ({{V jazyku|eng|1st Global Conference on Multipolarity}}), ktorú spoluorganizovalo Medzinárodné hnutie rusofilov, v ktorého pozadí stojí Malofejev, v apríli 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Conference on Multipolarity - invitation for viewers | url = https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | vydavateľ = Geopolitika.ru | dátum prístupu = 2026-01-24 | dátum vydania = 2023-04-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250709215349/https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | dátum archivácie = 2025-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:41&quot; /&gt;

Peniaze od Usovského mala dostať aj proruská aktivistka Veronika Moravcová z organizácie Pokojní bojovníci, ktorá poprela, že by sa Usovským osobne stretla, ale potvrdila prijatie peňazí z [[Bielorusko|Bieloruska]].&lt;ref name=&quot;:48&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Debnár|meno=Ján|titul=Ruský oligarcha platil na Slovensku akcie proti NATO a Západu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/492918/rusky-oligarcha-platil-na-slovensku-akcie-proti-nato-a-zapadu/|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt; 

=== Podnikateľské väzby ===
Aktivity Malofejeva sa v slovenskom kontexte dostali do pozornosti aj vďaka investigatívnej sérii portálu ''[[Aktuality.sk]]'' a Inštitútu pre budovanie odolnosti.&lt;ref name=&quot;:49&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Záhadný Rus investoval do hotela v centre Bratislavy, má blízko k Putinovmu oligarchovi aj k rodine Lexovcov či bývalého ministra Černáka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2024-07-18|url=https://www.aktuality.sk/clanok/THIk3R9/zahadny-rus-investoval-do-hotela-v-centre-bratislavy-ma-blizko-k-putinovmu-oligarchovi-aj-k-rodine-lexovcov-ci-byvaleho-ministra-cernaka/|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt; Podľa tejto investigatívy je kľúčovým bodom Malofejevovho nepriameho vplyvu na Slovensku ruský podnikateľ Jevgenij Žulanov, ktorého investigatívne zdroje označujú za biznisového partnera a prostredníka Malofejeva.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; Žulanov je majoritným vlastníkom spoločnosti Omega Investments, ktorá vlastní bývalý hotel Danube v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; [[Ľudovít Černák]], bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]], ktorý je zároveň [[Honorárny konzul|honorárnym konzulom]] [[Uzbekistan|Uzbekistanu]] na Slovensku,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Slovenským konzulom v Uzbekistane bol ruský podnikateľ z Moskvy. Poveril ho Ivan Korčok|periodikum=Infosecurity.sk|vydavateľ=Inštitút pre budovanie odolnosti, o.z.|dátum=2025-06-24|url=https://infosecurity.sk/domace/slovensky-konzul-v-uzbekistane-bol-rusky-oligarcha-s-vazbami-menoval-ho-ivan-korcok/|dátum prístupu=2026-01-24}}&lt;/ref&gt; pôsobí so Žulanovom vo vlastníckej štruktúre hotela už dlhé roky. Žulanovova firma Omega Investments patrila v roku 2022 medzi ruské firmy s najväčším obratom na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; Investigatíva ďalej odhalila aj prepojenie na rodinu bývalého šéfa [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Ivan Lexa|Ivana Lexu]].&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; V dokumentoch Žulanovových firiem na Slovensku sa nachádza generálne plnomocenstvo pre Vladimíra Lexu ml., synovca Ivana Lexu, ktoré mu umožňovalo samostatne konať v mene firiem ovládaných Žulanovovom.&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt;

Slovenský kontext je úzko prepojený s kauzou v Rusku, kde Žulanov podľa zistení investigatívnej skupiny Systema (''Rádio Slobodná Európa'') pomohol Malofejevovi ovládnuť IT firmu AT Consulting.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; V roku 2018 bol zakladateľ firmy Šilov zatknutý za údajnú korupciu a počas jeho väzby prevzal kontrolu nad firmami z jeho okruhu Žulanov, pričom do vedenia boli dosadení ľudia blízki Malofejevovi, vrátane jeho syna Kirilla.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; Operácia vyvrcholila týždeň pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] vo februári 2022, kedy ruský štátny koncern Rosatom odkúpil AT Consulting za približne 265 miliónov dolárov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt; Suma bola pravdepodobne výrazne nadhodnotená a 235 miliónov dolárov z tejto transakcie skončilo na účtoch subjektov a osôb priamo napojených na Malofejeva.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:49&quot; /&gt;

== Osobný život ==
[[Súbor:Встреча с Уполномоченным по правам ребёнка Марией Львовой-Беловой 04.jpg|alt=Stretnutie prezidenta Putina so splnomocnenkyňou pre práva dieťaťa Mariou Lvovou-Belovou|náhľad|Stretnutie prezidenta Putina so splnomocnenkyňou pre práva dieťaťa Mariou Lvovou-Belovou]]
Malofejev bol ženatý s [[Právnik|právničkou]] Irinou Michajlovnou Vilterovou. [[Rozvod (manželstvo)|Rozviedli]] sa v lete 2023.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Russian ‘family values’ advocate reportedly leaves husband for ‘Orthodox oligarch’|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2024-07-26|url=https://novayagazeta.eu/articles/2024/07/26/russian-family-values-advocate-reportedly-leaves-husband-for-orthodox-oligarch-en-news|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Majú spolu tri deti: Kirilla (* 1995),&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Natáliu (* 1999) a Tatianu (* 2011).&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Антикомпромат.  Малофеев  Биография | url = http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | vydavateľ = anticompromat.org | dátum prístupu = 2026-01-18 | dátum archivácie = 2016-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160903180922/http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Malofejev je [[Krstný otec (kresťanstvo)|krstným otcom]] detí Igora Ščogoleva, bývalého ministra telekomunikácií.&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Konstantin Malofeev? Biography Malofeev Fund. | url = https://baxili.ru/en/business-online/kto-takoi-konstantin-malofeev-biografiya-malofeev-fond.html | vydavateľ = Baxili | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:35&quot; /&gt; Malofejev je tiež krstným otcom dcéry Alexandra Provotorova a Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;

Začiatkom roka 2024 sa objavili informácie, že Malofejev je vo vzťahu s Mariou Ľvovou-Beľovou, prezidentskou komisárkou pre práva deti v Rusku, ktorá opustila manžela, [[Kňaz|kňaza]] Pavla Kogelmana, za ktorého bola vydatá a s ktorým vychovávala desať deti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Мария Львова-Белова ушла от мужа-священника к олигарху Малофееву|url=https://verstka.media/mariya-lvova-belova-ushla-ot-muzha-k-malofeevu|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-07-23|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=ru-RU|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Вёрстка}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=An unorthodox romance Maria Lvova-Belova, the Russian children’s rights commissioner accused of war crimes, leaves her husband for ‘Orthodox oligarch’ Konstantin Malofeev|periodikum=Meduza|dátum=2024-07-25|url=https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/an-unorthodox-romance|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:43&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев женился на детской омбудсвумен Львовой-Беловой|url=https://www.svoboda.org/a/biznesmen-malofeev-zhenilsya-na-detskom-ombudsmeneljvovoy-belovoy/33112735.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-09-09|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Malofeev a Ľvova-Beľova sa v septembri 2024 [[Sobáš|zosobášili]].&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Official Wanted by ICC Marries U.S.-Sanctioned Media Mogul – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2024/09/09/russian-official-wanted-by-icc-marries-us-sanctioned-media-mogul-reports-a86307 | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en | meno = The Moscow | priezvisko = Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:43&quot; /&gt; Svadba sa konala v dedinke Deauville neďaleko [[Moskva|Moskvy]], na jednom z najdrahších svadobných miest v Moskovskej oblasti a náklady boli odhadované na niekoľko desiatok miliónov rubľov.&lt;ref name=&quot;:43&quot; /&gt;

Na Ľvovu-Beľovu [[Medzinárodný trestný súd]] vydal marci 2023 zatykač pre jej údajnú úlohu pri [[Deportácia|deportácii]] ukrajinských detí do [[Rusko|Ruska]] počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine]].&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt;
== Poznámka ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Malofejev, Konštantín}}
[[Kategória:Narodenia v 1974]]
[[Kategória:Narodenia 3. júla]]
[[Kategória:Ruskí podnikatelia]]
[[Kategória:Ruskí miliardári]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname USA]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname EÚ]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Veľkej Británie]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu]]
[[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]]</text>
      <sha1>77ekrm49g8wrqz6ahv8jek8mezutgxx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744454</id>
    <revision>
      <id>8232418</id>
      <parentid>8227552</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:26:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akira.Toda</username>
        <id>283369</id>
      </contributor>
      <comment>Pridanie AKCIE KURIÉR</comment>
      <origin>8232418</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="38486" sha1="hlswgyr63pbugh1g7ltprxo67rahnky" xml:space="preserve">{{Infobox
|stylTela=|nadpis=Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru|stylNadpisu=|zahlavie=|stylZahlavia=|zahlaviePopis=|stylZahlaviaPopis=|stylZahlavia2=|zahlavie2=|obrazok=Národná protidrogová jednotka.jpg|stylObrazka=|popisObrazka=|stylPopisObrazka=|stylHlavicky=|stylPopisu=|stylDat=|hlavicka1=|stylHlavicky1=|popis1=|stylPopisu1=|data1=|stylDat1=|hlavicka2=Základné informácie|popis2=|data2=|popis4=Riaditeľ|data4=plk. JUDr. Milan Jonis, PhD.|popis5=Zástupca riaditeľa|data5=plk. Mgr. Leonard Grunský, PhD.|popis6=Web|data6={{url|https://www.minv.sk/?PPZ_NPJ}}|popis7=Dátum zriadenia|data7=1. september 2024|popis8=Heslo|data8=Nemo est supra leges (nikto nie je nad zákonmi)|popis3=Anglický názov|data3=National Drug Enforcement Unit of the Presidium of the Police Force}}

'''Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru''', skrátene '''Národná protidrogová jednotka''', známa aj pod skratkou „NPJ“, vznikla [[1. september|1. septembra]] [[2024]] ako jeden z nástupnických útvarov po reorganizácií národnej kriminálnej agentúry Prezídia [[Policajný zbor|Policajného zboru]] („[[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|NAKA]]“)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1_krimin%C3%A1lna_agent%C3%BAra_Prez%C3%ADdia_Policajn%C3%A9ho_zboru&amp;oldid=8152007|rok=2026-01-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8152007}}&lt;/ref&gt;. Národná protidrogová jednotka bola zriadená ako osobitný útvar Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov na úseku drogovej a farmaceutickej kriminality.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národnú kriminálnu agentúru od septembra nahradí ÚBOK a ďalšie dva útvary | url = https://www.noviny.sk/slovensko/957601-narodnu-kriminalnu-agenturu-od-septembra-nahradi-ubok-a-dalsie-dva-utvary | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2024-08-16 | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Pôsobnosť Národnej protidrogovej jednotky ==
Národná protidrogová jednotka:
* je gestorom protidrogovej politiky v rámci ministerstva, spolupracuje pritom s príslušnými orgánmi, organizáciami a inštitúciami na rezortnej, ako aj mimorezortnej úrovni, najmä s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Radou vlády Slovenskej republiky pre protidrogovú politiku,
* plní úlohy gestora informačného toku na úseku boja proti drogám v pôsobnosti ministerstva podľa interného predpisu,
* analyzuje stav a vývoj drogovej scény v Slovenskej republike so zameraním na nové trendy a hrozby,
* plní úlohy gestora zabezpečenia výkonu školiacej činnosti v oblasti protichemického zabezpečenia národnej protidrogovej jednotky zameranej na vyhľadávanie, likvidáciu a prepravu nezákonných laboratórií určených na výrobu omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov vo vecnej príslušnosti národnej protidrogovej jednotky podľa interného predpisu,
* plní úlohy gestora zabezpečenia výkonu kontrolovanej dodávky a s ňou súvisiacich inštitútov Trestného poriadku na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu a ďalších foriem medzinárodnej spolupráce pre oblasť nedovoleného dovozu, vývozu alebo prevozu omamných látok, psychotropných látok, jedov a prekurzorov, alebo iných chemických látok, vrátane liekov, liečiv a zdravotníckych pomôcok a látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom,
* koordinuje a metodicky riadi výkon medzinárodných protidrogových operácií, vrátane medzinárodných preventívno-bezpečnostných akcií, na území Slovenskej republiky, ktoré sú vyhlásené najmä Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol) alebo Európskym policajným úradom (Europol),
* odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť na úseku farmaceutickej kriminality, vrátane látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom,
* odhaľuje a vyšetruje drogovú trestnú činnosť,
* zabezpečuje činnosti pri opatreniach v boji proti zneužívaniu lodnej a leteckej dopravy na pašovanie narkotík, vyplývajúce z platných zmlúv o vzájomnej spolupráci,
* zabezpečuje operatívnu, kontrolnú a preventívnu činnosť na vstupných bodoch (najmä letísk a prístavov do Slovenskej republiky, v súvislosti s trestnou činnosťou patriacej do pôsobnosti národnej protidrogovej jednotky,
* plní úlohy podľa zákona č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšie úlohy vyplývajúce z predpisov Európskej únie.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná protidrogová jednotka, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?PPZ_NPJ | vydavateľ = www.minv.sk | dátum prístupu = 2026-02-09}}&lt;/ref&gt;

== Organizačná štruktúra a činnosť pracovných skupín ==
'''Národná protidrogová jednotka sa organizačne člení na:'''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* oddelenie podpory riadenia a medzinárodnej spolupráce,
* oddelenie farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce,
* protidrogové oddelenie Západ,
* protidrogové oddelenie Stred,
* protidrogové oddelenie Východ.

'''Národná protidrogová jednotka má zároveň zriadenú aj pracovné skupiny:'''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národná protidrogová jednotka posilňuje výcvik: reaguje na nové hrozby aj nedávne udalosti v Žiline, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?newsletter&amp;sprava=narodna-protidrogova-jednotka-posilnuje-vycvik-reaguje-na-nove-hrozby-aj-nedavne-udalosti-v-ziline | vydavateľ = www.minv.sk | dátum vydania = 2026-02-09 | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = sk | meno = Ministerstvo vnútra Slovenskej | priezvisko = republiky}}&lt;/ref&gt;
* pracovná skupina protichemického zabezpečenia (skratka „PSPCHZ“),
* skupina operatívneho nasadenia (skratka „SON“).

Národná protidrogová jednotka zintenzívňuje prípravu svojich policajtov a modernizuje taktické postupy v reakcii na rastúcu sofistikovanosť drogovej kriminality aj aktuálne bezpečnostné hrozby. Predmetné pracovné skupiny vzájomne spolupracujú a spolu tvoria špecializovaný tím schopný zasahovať aj v najrizikovejších podmienkach, vrátane nelegálnych laboratórií. skupina operatívneho nasadenia je určená na rýchle, profesionálne a bezpečné zákroky pri operáciách Národnej protidrogovej jednotky. Zameriava sa na zásahy vyžadujúce vysokú taktickú pripravenosť, fyzickú odolnosť a schopnosť pracovať v nepredvídateľnom prostredí. Podieľa sa na zadržaniach, domových prehliadkach, eskorte páchateľov, ochrane policajtov v rizikovom prostredí či na zabezpečení chemicky nebezpečných priestorov. Úzka spolupráca s protichemickými špecialistami je kľúčová najmä počas zásahov v nelegálnych drogových laboratóriách, kde môžu byť prítomné toxické, horľavé alebo výbušné látky. Kombinácia chemickej expertízy a taktickej pripravenosti umožňuje policajným zložkám postupovať bezpečne a efektívne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Medializované realizácie Národnej protidrogovej jednotky v roku 2026 ==

=== Akcia KVETINÁR ===
Prvá akcia Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru v roku 2026 s krycím názvom „KVETINÁR“ sa uskutočnila v nočných hodinách dňa 21. januára. V rámci trestného konania vedeného pre obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou vykonala národná protidrogová jednotka viacero domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov na území mesta Pezinok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia Kvetinár v Pezinku: Polícia odhalila sofistikované laboratórium priamo v centre mesta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RekaATv/akcia-kvetinar-v-pezinku-prebieha-rozsiahla-protidrogova-razia/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-01-22 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Počas realizácie boli zadržané 2 osoby a zaistili rozsiahle a vysoko sofistikované laboratórium, určené na pestovanie marihuany, ktoré sa nachádzalo v rodinnom dome v centre mesta Pezinok. Vyšetrovateľ národnej protidrogovej jednotky následne v predmetnej trestnej veci vzniesol obvinenie 66 ročnému mužovi za obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kriminalisti odhalili marihuanové laboratórium. Počas akcie Kvetinár zadržali a obvinili dve osoby | url = https://www.noviny.sk/krimi/1159845-v-pezinku-prebieha-rozsiahla-akcia-proti-drogovej-kriminalite | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2026-01-22 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Zároveň bolo 20 kg sušiny marihuany s obsahom THC v hodnote najmenej 85 000 eur, pričom toto množstvo zodpovedá najmenej 8 560 jednorazovým dávkam drogy. Zároveň zaistili takmer 300 kusov rastlín rodu Cannabis, ako aj ďalšie zariadenia a technológie slúžiace na ich pestovanie a spracovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AKCIA „KVETINÁR“ – video z akcie a ďalšie informácie | url = https://www.facebook.com/reel/2344157726059521 | dátum vydania = 2026-01-23 | dátum prístupu = 2026-02-21 | vydavateľ = Facebook NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Súčinnosť pri realizácií poskytol národnej protidrogovej jednotke Pohotovostný policajný útvar Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (PPÚ Bratislava).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia Kvetinár sa vyplatila, policajti našli zlatú baňu. V Pezinku fungovalo obrovské drogové laboratórium {{!}} ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1030023/masivna-protidrogova-akcia-na-zapade-slovenska-policia-zasahuje-v-tomto-meste | vydavateľ = ta3 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk-SK | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

=== Rozsiahla protidrogová akcia v spolupráci s OKP KR PZ BA ===
Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru spolupracovala na prípade Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (OKP KR PZ BA). Na základe niekoľkomesačnej operatívno-pátracej činnosti policajtov odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v spolupráci s policajtmi Národnej protidrogovej jednotky sa 26.1.2026 realizovala protidrogová akcia v súčinnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a príslušníkov Finančnej správy SR.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia v Bratislave zasiahla proti drogovej kriminalite, zadržali šesť osôb | url = https://www.aktuality.sk/clanok/BUWjhQI/bratislavska-policia-pri-akcii-zadrzala-sest-ludi-s-velkym-mnozstvom-drog/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

V rámci realizovanej akcie bolo na rôznych miestach v Bratislavskom a Trnavskom kraji zadržaných viacero osôb. V rámci akcie boli zaistené takmer štyri kilogramy metamfetamínu, štyridsať gramov kokaínu a finančné prostriedky vo výške takmer 170 000 €.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Video a nové informácie z protidrogovej akcie na ktorej spolupracovala Národná protidrogová jednotka. | url = https://www.facebook.com/reel/878808398076326 | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-02-21 | vydavateľ = Facebook NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt;

V  súvislosti s odhalenou závažnou drogovou trestnou činnosťou boli páchatelia 35–ročný Dušan E. z Bratislavy, 42–ročný Marek G. z Bratislavy, 30–ročný Patrik M. z Bratislavy, 46–ročný Ján V. z Bratislavy a 40–ročný Tomáš L. z okresu Dunajská Streda obvinení z neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, ktorý spáchali formou spolupáchateľstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROTIDROGOVÁ AKCIA: Pätici obvinených hrozí 10 rokov až doživotie | url = https://www.teraz.sk/regiony/protidrogova-akcia-patici-obvinenych/937101-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia CÉZAR ===
Národná protidrogová jednotka realizovala dňa 16.2.2026 protidrogovú akciu s krycím názvom CÉZAR.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia CÉZAR | url = https://www.facebook.com/reel/1440713364064887 | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum prístupu = 2026-02-21 | vydavateľ = Facebook NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt; Predmetná akcia bola vykoná v meste Poprad a jeho okolí. V rámci realizácie boli zadržané 2 osoby. V tejto súvislosti vyšetrovateľ národnej protidrogovej jednotky vzniesol obvinenie 48-ročnému mužovi za zločin neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a zároveň spracoval podnet na väzobné stíhanie, o ktorom bude rozhodovať príslušný súd. Obvinená osoba bola v minulosti už obvinená pre farmaceutickú trestnú činnosť v súvislosti s prechovávaním anabolických látok, a to v rámci medzinárodnej policajnej akcie s krycím názvom „COAL“ realizovanej v roku 2023. V prípade dokázania viny obvinenému mužovi hrozí trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov. Druhý zadržaný muž bol zo zadržania prepustený na slobodu. Počas realizácie boli vykonané tri prehliadky iných priestorov a pozemkov a jedna domová prehliadka, pričom počas akcie bolo zaistených celkovo viac ako 22 000 látok s deklarovanou účinnou látkou s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom v rôznej forme tabletky, ampulky, injekčné perá a podobne, ktoré budú predmetom ďalšieho skúmania. Ďalej boli zaistené mobilné telefóny, finančná hotovosť a jedno osobné motorové vozidlo luxusnej značky, ktoré malo byť podľa doposiaľ zistených informácií využívané na prepravu a predaj zakázaných látok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kšeftovanie s liečivami sa im nevyplatilo: V rámci akcie Cézar polícia zadržala dvoch mužov | url = https://www.noviny.sk/krimi/1172651-kseftovanie-s-liecivami-sa-im-nevyplatilo-v-ramci-akcie-cezar-policia-zadrzala-dvoch-muzov | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Súčinnosť národnej protidrogovej jednotky posli aj príslušníci mobilnej zásahovej jednotky RHCP Sobrance, a kriminalistickí technici. Dôležitú súčinnosť poskytli pri realizácií aj zamestnanci Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv pri preverovaní podozrivých činností v jednej z lekární v meste Svit.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia CÉZAR: V Poprade našli desaťtisíce tabliet anabolík. Zadržaný je aj známy recidivista z kauzy COAL | url = https://www.aktuality.sk/clanok/qem0k54/akcia-cezar-v-poprade-nasli-desattisice-tabliet-anabolik-zadrzany-je-aj-znamy-recidivista-z-kauzy-coal/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-02-17 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Národná protidrogová jednotka zároveň pri realizácií poskytla príležitosť žiakom 3. ročníka študijného odboru ochrana osôb a majetku Strednej odbornej školy dopravy a služieb Strážske, aby sa v rámci praktických cvičení zúčastnili celodenného policajného zásahu počas ktorého mali možnosť v pozícii nezúčastnených osôb naživo sledovať priebeh zadržania podozrivých osôb a výkon domových prehliadok a prehliadok nebytových priestorov. Za túto jedinečnú príležitosť bolo Národnej protidrogovej jednotke venované aj verejné poďakovanie Strednej odbornej školy dopravy a služieb Strážske v rámci ktorého vyzdvihli, že táto jedinečná skúsenosť umožnila našim žiakom overiť si teoretické vedomosti v reálnych podmienkach a na vlastnej koži spoznať náročnosť a profesionalitu práce policajtov pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. Takéto praktické skúsenosti významne prispievajú k ich odbornej pripravenosti, zodpovednosti a motivácii pre budúce povolanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiaci 3. ročníka študijného odboru ochrana osôb a majetku sa v rámci praktických cvičení dňa 16. 2. 2026 zúčastnili celodenného policajného zásahu. | url = https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1454976259969456&amp;id=100063712877332 | dátum vydania = 2026-02-17 | dátum prístupu = 2026-02-21 | vydavateľ = Facebook Stredná odborná škola dopravy a služieb Strážske}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia HLAVIČKA ===
Národná protidrogová jednotka realizovala 12. marca 2026 policajnú akciu s krycím názvom „HLAVIČKA“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia Hlavička: polícia zadržala šesť ľudí pri protidrogovej razii na západe Slovenska | url = https://www.aktuality.sk/clanok/PIbDOnj/akcia-hlavicka-policia-zadrzala-sest-ludi-pri-protidrogovej-razii-na-zapade-slovenska/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Policajná akcia sa týkala organizovanej skupiny, ktorá mala pôsobiť najmenej od roku 2024 najmä na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Policajti Národnej protidrogovej jednotky vykonali počas akcie 8 domových prehliadok a 18 prehliadok iných priestorov a pozemkov počas ktorých zaistili luxusné motorové vozidlá zn. Mercedes, Audi, Porsche 911 a BMW X6,  finančnú hotovosť vo výške približne 85 000 eur, ako aj viaceré druhy drog, konkrétne metamfetamín, marihuana a kokaín. Zároveň boli zaistené anabolické steroidy a falošné tabakové výrobky vo forme cigariet. V priebehu vyšetrovania bolo zdokumentované obchodovanie s drogami v množstve niekoľkých kilogramov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia obvinila v rámci akcie Hlavička päť osôb | url = https://www.teraz.sk/regiony/policia-obvinila-v-ramci-akcie-hlavic/947980-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

V rámci samotnej realizácie bolo zadržaných 6 osôb, pričom 5 z nich už bolo obvinených vyšetrovateľom Národnej protidrogovej jednotky za zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou, nakoľko jednotliví členovia skupiny mali konať vzájomne koordinovane, s rozdelenými úlohami a s cieľom získania finančného prospechu. Ich činnosť mala spočívať najmä v zadovažovaní a následnej distribúcii omamných a psychotropných látok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia obvinila v rámci akcie Hlavička päť osôb | url = https://www.aktuality.sk/clanok/nwB7eXV/policia-obvinila-v-ramci-akcie-hlavicka-pat-osob/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Na vyšetrovaní prípadu sa podieľali aj operatívni pracovníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Počas realizácie akcie poskytli súčinnosť policajti z Krajských riaditeľstiev Policajného zboru v Bratislave a Trnave, ako aj príslušníci Útvaru osobitného určenia a Mobilnej zásahovej jednotky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ. Podľa dostupných informácií vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V RÁMCI AKCIE HLAVIČKA SME OBVINILI 5 OSÔB | url = https://www.facebook.com/share/r/18GwbgRmib/ | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum prístupu = 2026-03-13 | vydavateľ = Polícia Slovenskej republiky, oficiálna stránka na sociálnej sieti Facebook}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia MEDELÍN ===
Národná protidrogová jednotka v úzkej spolupráci s kriminalistami KR PZ v Trenčíne úspešne zrealizovala rozsiahlu policajnú akciu s krycím názvom „MEDELÍN“, zameranú na rozloženie organizovanej skupiny podozrivej z drogovej trestnej činnosti, ktorá pôsobila na území celej Slovenskej republiky minimálne od začiatku roka 2025.Na prípade oba útvary dlhodobo intenzívne spolupracovali. Výsledkom operatívnej a vyšetrovacej činnosti bol zásah v dvoch nadväzujúcich fázach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROTIDROGOVÁ AKCIA „MEDELÍN“: POLÍCIA ZADRŽALA 12 OSÔB A OBVINILA 8 OSÔB,Polícia Slovenskej republiky | url = https://www.facebook.com/policiaslovakia | dátum prístupu = 2026-04-30}}&lt;/ref&gt; 

Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica a Košice. Druhá fáza nasledovala včera na západnom Slovensku, v Trenčianskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji, konkrétne v Púchove, Bratislave a obci Pata.Počas zásahov bolo zaistené väčšie množstvo omamných a psychotropných látok, najmä kokaín, metamfetamín, extázu a marihuanu. Zaistené boli aj finančné prostriedky, mobilné telefóny a ďalšie veci dôležité pre trestné konanie. V jednom z rodinných domov boli nájdené aj cigarety bez kontrolných známok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia Medelín: polícia zadržala 12 ľudí. Hlavou je vysoko postavený člen zločineckej skupiny Dvojičky | url = https://www.aktuality.sk/clanok/QL2c6Vl/akcia-medelin-policia-zadrzala-12-ludi-hlavou-je-vysoko-postaveny-clen-zlocineckej-skupiny-dvojicky/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Celkovo bolo zadržaných 12 osôb, z toho dve ženy. Podľa doterajších zistení mal byť hlavou organizovanej skupiny muž z Púchova, v minulosti právoplatne odsúdený ako vysoko postavený člen zločineckej skupiny „Dvojičky“. Vyšetrovateľ doposiaľ v oboch fázach obvinil osem osôb. Jedna osoba je už vo väzbe, ďalšia je stíhaná s využitím elektronického monitorovania. V prípade ostatných obvinených bude podaný návrh na väzobné stíhanie. V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov. Rozsah a náročnosť akcie si vyžiadali zapojenie veľkého počtu policajtov z viacerých útvarov PZ. Na realizácii sa podieľali aj kriminalisti KR PZ v Prešove, príslušníci mobilnej zásahovej jednotky Sobrance, Útvaru osobitného určenia tzv. Lynx Commando, pohotovostných policajných útvarov z Prešova, Košíc, Bratislavy a Nitry, policajti pohotovostných motorizovaných jednotiek z Bratislavy, Trnavy a Trenčína, ako aj psovodi a kriminalistickí technici.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Protidrogová akcia „MEDELÍN“, NPJ Slovensko | url = https://www.facebook.com/reel/1475063880819505 | dátum prístupu = 2026-04-30}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia TÁBOR ===
Národná protidrogová jednotka vykonala v skorých ranných hodinách dňa 6.5.2026 policajnú akciu s krycím názvom „TÁBOR“ v trestnej veci vedenej za zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1. ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) písm. i) Trestného zákona, zločin neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1 ods. 3 písm. d) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 135a ods. 2 Trestného zákona a na § 138 písm. a) písm. i) Trestného zákona a prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia udrela na drogovú sieť, v putách skončil aj väzenský dozorca | url = https://www.aktuality.sk/clanok/KgJvGaq/policia-udrela-na-drogovu-siet-v-putach-skoncil-aj-vazensky-dozorca/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

V priebehu dňa boli vykonávané domové prehliadky na viacerých miestach na Slovensku ako aj vo Výkone trestu odňatia slobody v Košiciach – Šaca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akcia Tábor: Polícia čistí Slovensko od drog, putá nasadili aj verejnému činiteľovi | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/805483-akcia-tabor-policia-cisti-slovensko-od-drog-puta-nasadili-aj-verejnemu-cinitelovi/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia DÝKA ===
Národná protidrogová jednotka realizovala v dňoch 14-15.5.2026 policajnú akciu s krycím názvom „DÝKA“. Realizácia sa uskutočnila na území Trnavského kraja a Trenčianskeho kraja, a to najmä v okresoch Trenčín a Považská Bystrica.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne: Policajná akcia s krycím názvom „DÝKA“ | url = https://www.facebook.com/reel/1731057457890258 | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Fanklub NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Realizácia predmetnej policajnej akcie bola výsledkom vytrvalej operatívno-pátracej a vyšetrovacej činnosti príslušníkov Národnej protidrogovej jednotky (ďalej len ako „NPJ“), zameranej na odhaľovanie a dokumentovanie závažnej drogovej trestnej činnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Polícia obvinila troch ľudí po akcii Dýka. Vyrábali a predávali metamfetamín a pseudoefedrín | url = https://www.ta3.com/clanok/1049801/video-policia-obvinila-troch-ludi-po-akcii-dyka-vyrabali-a-predavali-metamfetamin-a-tablety-pseudoefedrinu | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

V rámci realizácie policajti NPJ vykonali viaceré invazívne úkony, ako domové prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov v Trenčianskom a Trnavskom kraji, pričom zadržali aj tri osoby. Počas realizácie zaistili okrem iného najmenej 200 gramov metamfetamínu, 3 139 kusov tabliet obsahujúcich pseudoefedrín, telekomunikačné zariadenia, strelnú zbraň so strelivom, ako aj finančnú hotovosť vo výške približne 12 000 eur a 50 000 CZK.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elitní policajti udreli na drogový biznis na západe Slovenska, zadržali už troch ľudí | url = https://www.aktuality.sk/clanok/J9tEFCX/elitni-policajti-udreli-na-drogovy-biznis-na-zapade-slovenska-zadrzali-uz-troch-ludi/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

Vyšetrovateľ NPJ následne dňa 15. mája vzniesol obvinenie trom osobám pre obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k) § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.Po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov, ktorými sa vyšetrovateľ naďalej intenzívne zaoberá bude spracovaný podnet na podanie návrhu na vzatie obvinených osôb do väzby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BRAVÚRNY VÝSLEDOK ZÁSAHU NPJ V AKCII „DÝKA“ | url = https://www.facebook.com/share/r/1EvowNB6Tb/ | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = FB Polícia Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia APUS ===
Národná protidrogová jednotka realizovala 28.5.2026 policajnú akciu s krycím názvom „APUS“, zameranú na neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave prebieha policajná akcia „Apus“, polícia preveruje neoprávnené nakladanie s anabolikami | url = https://sita.sk/v-bratislave-prebieha-policajna-akcia-apus-policia-preveruje-neopravnene-nakladanie-s-anabolikami/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2026-05-28 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; 

Podľa doterajších zistení si podozrivá osoba mala bez príslušného povolenia na viacerých miestach zadovažovať látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom. Následne ich mala prechovávať na rôznych miestach a distribuovať viacerým odberateľom, predovšetkým v rámci Bratislavského kraja. Počas výkonu domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorového vozidla bolo okrem iného zaistených najmenej 2000 kusov tabliet a 550 kusov ampuliek rôzneho druhu s obsahom látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, určené na ďalšiu distribúciu konečným užívateľom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROTIDROGOVÁ AKCIA APUS: Padlo obvinenie | url = https://www.teraz.sk/regiony/policia-obvinila-v-ramci-policajnej-ak/966493-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-05-29 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

Policajti zároveň zaistili aj ďalšie predmety súvisiace s podozrivou trestnou činnosťou. Vyšetrovateľ národnej protidrogovej jednotky Východ následne dňa 29.05.2026 vzniesol obvinenie jednej osobe, 31-ročnému mužovi za zločin Neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Obvinenému v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov. Podľa dostupných informácií vyšetrovateľ aktuálne vykonáva ďalšie procesné úkony, pričom po ich skončení bude spracovaný podnet na vzatie obvineného do väzby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V RÁMCI PROTIDROGOVEJ AKCIE “APUS” PADLO OBVINENIE | url = https://www.facebook.com/reel/3224702484379595 | dátum vydania = 2026-05-29 | dátum prístupu = 2026-05-29 | vydavateľ = FB Polícia Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;

Do akcie Národnej protidrogovej jednotky bola zapojená aj Skupina operatívneho nasadenia Národnej protidrogovej jednotky („SON“), kriminalistickí technici ako aj ďalšie špecializované zložky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne: Policajná akcia s krycím názvom „APUS“ | url = https://www.facebook.com/reel/1321168910114526 | dátum vydania = 2026-05-29 | dátum prístupu = 2026-05-29 | vydavateľ = FB NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt;

=== Akcia FOSFOR - Taktické cvičenie ===
Taktické cvičenie s krycím názvom Akcia &quot;FOSFOR&quot; preverilo pripravenosť príslušníkov Národnej protidrogovej jednotky ako aj ďalších záchranných zložiek na riešenie viacerých mimoriadnych udalostí prebiehajúcich súčasne. Išlo o rozsiahle cvičenie zamerané na koordináciu postupov, schopnosť rýchlej reakcie a prijímanie rozhodnutí v dynamicky sa meniacich podmienkach. Zasahujúce zložky nepoznali všetky pripravené scenáre vopred, čo umožnilo realisticky preveriť ich pripravenosť na nepredvídateľný vývoj udalostí. Súčasťou cvičenia bol simulovaný zásah proti páchateľom drogovej trestnej činnosti, ich zadržanie, ako aj následné pátranie po unikajúcej osobe. Ďalším preverovaným scenárom bola simulovaná hromadná dopravná nehoda s desiatimi zranenými osobami, pri ktorej bolo potrebné zabezpečiť prvotné opatrenia a poskytovanie neodkladnej pomoci do príchodu záchranných zložiek. Cvičenie zahŕňalo aj zásah v nelegálnom laboratóriu určenom na výrobu psychotropných látok, vrátane identifikácie a riešenia možných chemických rizík. Do cvičenia sa zapojili príslušníci Národnej protidrogovej jednotky, hasiči, zdravotnícki záchranári, letecká záchranná služba, operačné strediská, nemocnica a Slovenský Červený kríž. Práve súčinnosť viacerých zložiek v podmienkach časového tlaku a neúplných informácií predstavuje jeden z najdôležitejších predpokladov úspešného zvládnutia reálnych mimoriadnych udalostí. Cieľom cvičenia FOSFOR bolo preveriť schopnosť zasahujúcich zložiek rýchlo sa prispôsobiť novým okolnostiam, efektívne spolupracovať, koordinovať svoje postupy a zabezpečiť ochranu života a zdravia osôb aj v mimoriadne náročných podmienkach. Cvičenie zároveň potvrdilo význam pravidelnej odbornej prípravy, keďže práve praktický nácvik a vzájomná koordinácia sú základom úspešného zvládania krízových situácií v reálnom prostredí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AKCIA FOSFOR: CVIČENIA ROBIA MAJSTRA | url = https://www.facebook.com/reel/3183661468484177 | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-06-02 | vydavateľ = Facebook Ministerstvo vnútra SR}}&lt;/ref&gt;

=== AKCIA KURIÉR ===
Národná protidrogová jednotka (ďalej len ako „NPJ“) realizovala 10.6.2026 policajnú akciu s krycím názvom „KURIÉR“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NPJ ZASAHUJE V TRNAVSKOM KRAJI, TENTOKRÁT AKCIA “KURIÉR” | url = https://www.facebook.com/photo?fbid=1437759041722993&amp;set=a.626999016132337 | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = FB Polícia Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;

Príslušníci NPJ v rámci realizácie vykonali v Trnavskom kraji štyri domové prehliadky a päť prehliadok iných priestorov a pozemkov.Pri procesných úkonoch zaistili metamfetamín, telekomunikačné zariadenia a finančnú hotovosť, ktoré budú predmetom ďalšieho dokazovania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyšetrovateľ Národnej protidrogovej jednotky obvinil štyri osoby v rámci akcie Kuriér | url = https://www.sme.sk/domov/c/vysetrovatel-narodnej-protidrogovej-jednotky-obvinil-styri-osoby-v-ramci-akcie-kurier | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;

Následne dňa 11.6.2026 vyšetrovateľ NPJ vzniesol obvinenie štyrom osobám pre podozrenie zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou. Podľa aktuálne dostupných informácií v súčasnosti prebiehajú výsluchy obvinených osôb. Po ich ukončení bude spracovaný podnet na ich vzatie do väzby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuálne: Policajná akcia s krycím názvom „KURIÉR“. | url = https://www.facebook.com/reel/959993653707053 | dátum vydania = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-06-12 | vydavateľ = FB NPJ Slovensko}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky Národnej protidrogovej jednotky za rok 2025 ==
Národná protidrogová jednotka počas prvého roku svojej činnosti uskutočnila 30 rozsiahlych operácií, ktoré mali mimoriadny dopad na drogové prostredie na Slovensku. &lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Policajný zbor v roku 2025: stabilizácia a modernizácia, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&amp;sprava=policajny-zbor-v-roku-2025-stabilizacia-a-modernizacia | vydavateľ = www.minv.sk | dátum vydania = 2026-02-09 | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = sk | meno = Ministerstvo vnútra Slovenskej | priezvisko = republiky}}&lt;/ref&gt;

* Zaistených 2 433,3 kg drog a liečiv,
* Odhadovaná hodnota drog: viac ako 196 miliónov eur,
* Zadržaných 104 osôb.

* Zaistená: 
** finančná hotovosť v sume viac ako 1 milión eur,
** 4 nelegálne laboratóriá,
** výrobná linka na cigarety,
** 9 strelných zbraní,
** 10 luxusných vozidiel.

=== Medzi najvýznamnejšie operácie roku 2025 boli vybrané: ===
==== BRUGAL ====
* rekordný záchyt viac ako 9 kg kokaínu,
* realizovaný na hraničnom priechode Jarovce.

==== LINEA ====
* jeden z najvýznamnejších úspechov v histórii boja proti drogám na Slovensku,
* prípad zaradení medzi highlighty prípadov Eurojustu za rok 2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurojust’s cross-border investigations in 2025 continued to fight organised crime {{!}} Eurojust {{!}} European Union Agency for Criminal Justice Cooperation | url = https://www.eurojust.europa.eu/news/eurojusts-cross-border-investigations-2025-continued-fight-organised-crime | vydavateľ = www.eurojust.europa.eu | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;,
* záchyt kokaínu v hodnote 175 miliónov eur,
* realizovaný v spolupráci s Eurojustom a Europolom,
* 450 policajtov nasadených pri realizácii policajnej akcie,
* 22 zadržaných, 42 domových priehliadok a priehladok iných priestorov z toho na Slovensku 9 domových priehliadok a 21 priehladok iných priestorov,
* 10 obvinených, 
* zaistených 2 276 kg kokaínu (hodnota na čiernom trhu 68 282 100 Eur),
* zaistená finančná hotovosť 367 650 Eur, linka na výrobu nelegálnych cigariet, zaistené luxusné vozidlá.

==== SILÁK ====
* 43 policajtov nasadených pri realizácií,
* zaistené anaboliká a ich deriváty v rozsiahlom množstve najmenej 50 000,-€,
* zaistená finančná hotovosť a zároveň zablokované 2 bankové účty,
* zaistené 1x OMV Mercedes G500,
* zaistené zbrane.

==== MEDIATOR ====
* 49 policajtov nasadených pri realizácii,
* 6 zadržaných,
* Spolu 4 domové priehliadky a 6 priehladok iných priestorov,
* 3 obvinené osoby,
* 1,1 kg zaistených drog ( hodnota podľa ceny na čiernom trhu 30 000,-€ - 66 000,-€),
* zaistená finančná hotovosť vo výške 69 750,-€,
* Zaistené 3x OMV, Porsche, Mercedes S500, Audi Q7.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Policajný zbor]]</text>
      <sha1>hlswgyr63pbugh1g7ltprxo67rahnky</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Safíček</title>
    <ns>2</ns>
    <id>745459</id>
    <revision>
      <id>8232562</id>
      <parentid>8230765</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:02:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <origin>8232562</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="657" sha1="jk1o7p0p8ajh830psewee8y5ppr63zf" xml:space="preserve">{{#Babel:sk|en-2|cs-3|de-1}}{{Univerzálna nálepka|text=Tento redaktor sa venuje článkom o Eurovízií|farba_pozadie=#FF83FA|obrazok=[[Obrázok: Eurovision Song Contest heart.svg]]}}{{Userbox wikipedia|rcp}}

==Ocenenia==
{{Nálepka pravá
|float = right
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Súbor:Symbol thumbs up white.svg|45px]]
|obrazok_farba_pozadie = #080
|okraj_farba = #080
|okraj_sirka = 1
|text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je prínosom pre Wikipédiu:
}}

== Užitočné odkazy ==
[[Špeciálne:PoslednéÚpravy|Posledné úpravy]]

[[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality|Šablóna:Aktuality]]</text>
      <sha1>jk1o7p0p8ajh830psewee8y5ppr63zf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232567</id>
      <parentid>8232562</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:09:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <origin>8232567</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="685" sha1="dlha9adrfo2rqep04ar26fu0gibbhj4" xml:space="preserve">{{#Babel:sk|en-2|cs-3|de-1}}{{Univerzálna nálepka|text=Tento redaktor sa venuje článkom o [[Eurovision Song Contest|Eurovízií]]|farba_pozadie=#EECFA1|obrazok=[[Obrázok: Eurovision Song Contest heart.svg]]}}{{Userbox wikipedia|rcp}}

==Ocenenia==
{{Nálepka pravá
|float = right
|text_farba = black
|text_farba_pozadie = white
|obrazok = [[Súbor:Symbol thumbs up white.svg|45px]]
|obrazok_farba_pozadie = #080
|okraj_farba = #080
|okraj_sirka = 1
|text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je prínosom pre Wikipédiu:
}}

== Užitočné odkazy ==
[[Špeciálne:PoslednéÚpravy|Posledné úpravy]]

[[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality|Šablóna:Aktuality]]</text>
      <sha1>dlha9adrfo2rqep04ar26fu0gibbhj4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Derňodudvážsky kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747995</id>
    <revision>
      <id>8232534</id>
      <parentid>8196209</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:40:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232534</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7876" sha1="bpm8jyj0ad6aqrmjxkmh18s9w1ls2vs" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Derňodudvážsky kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1                 = [[Galanta (okres)|Galanta]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Hoste (okres Galanta)|Hoste]]
| municipality1             = [[Majcichov]]
| municipality2             = [[Sereď]]
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = [[Dudváh|Dolný Dudváh]], [[Hoste (okres Galanta)|Hoste]]
| source_elevation          = cca 125
| source_lat_d              = 48.2681
| source_long_d             = 17.6383
| mouth                     = [[Derňa]], [[Sereď]]
| mouth_location            = [[Podunajská rovina]]
| mouth_elevation           = cca 122
| mouth_lat_d               = 48.2741
| mouth_long_d              = 17.6862
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,8
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-10-1467--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Derňodudvážsky kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-04-10
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to pravostranný prítok [[Derňa|Derne]] v povodí [[Dudváh|Dolného Dudváhu]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 3,8 km a je tokom VII. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na severe [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-10 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, severovýchodne od obce [[Hoste (okres Galanta)|Hoste]]&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|125}} Kanál vytvára prepojenie [[Dudváh|Dolného Dudváhu]] a [[Derňa|Derne]]. Od Dudváhu odbočuje na okraji intravilánu Hostia, odkiaľ umelým korytom vedie mierne severovýchodným smerom.&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Lemovaný úzkym, nesúvislým  pásom pobrežnej vegetácie pokračuje poľnohospodársky využívanou oblasťou Orechové a Dlhé lúky, kde pravostranne odbočuje potok [[Šárd]].&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.271848,17.660827,15
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-04-10
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Kanál vedie bez iných napojení oblasťou Malý háj, kde sa na okraji lesíka Bažantnica&lt;ref name=mcz/&gt; mierne stáča na juhovýchod. Na svojom dolnom toku smeruje do oblasti Nový majer&lt;ref name=vku/&gt;, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|122}} pravostranne pripája na potok [[Derňa]] v povodí [[Dudváh|Salibského Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.68633&amp;y=48.27423&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vodný tok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Derňodudvážsky kanál vzniká a hornou časťou preteká územím obce [[Hoste (okres Galanta)|Hoste]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]], odkiaľ prechádza do katastra [[Majcichov]]a v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] a následne na územie mesta [[Sereď]], opäť v galantskom okrese v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Sere%C4%8F&amp;source=osm&amp;id=1015717317&amp;ds=1&amp;x=17.6730837&amp;y=48.2748569&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská rovina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.68633&amp;y=48.27423&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dudváhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]]
[[Kategória:Sereď]]
[[Kategória:Majcichov]]
[[Kategória:Hoste (okres Galanta)]]</text>
      <sha1>bpm8jyj0ad6aqrmjxkmh18s9w1ls2vs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diakovský kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>748101</id>
    <revision>
      <id>8232541</id>
      <parentid>8197009</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:19:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232541</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8028" sha1="f8qytmknpzxnkbw0zj0bfo33rdds5xb" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Diakovský kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| district                  = [[Galanta (okres)|Galanta]]
| district1                 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Dolné Saliby]]
| municipality1             = [[Diakovce]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = [[Diakovce]]
| source_elevation          = cca 114
| source_lat_d              = 48.1332
| source_long_d             = 17.8301
| mouth                     = [[Derňa]]
| mouth_location            = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]]
| mouth_elevation           = cca 111
| mouth_lat_d               = 48.1165
| mouth_long_d              = 17.8066
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,1
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-10-1467--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Diakovský kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-04-12
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]] a [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je to ľavostranný prítok [[Derňa|Derne]] v povodí [[Dudváh|Dolného Dudváhu]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 3,1 km a je tokom VII. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Salibská mokraď]].&lt;ref name=GP/&gt; Od prameňa v západnej polovici intravilánu obce [[Diakovce]] tečie krátko juhozápadným smerom, až po okraj zástavby.&lt;ref name=mcz/&gt; Tu sa stáča a okrajom intravilánu vedie juhovýchodným smerom až po malý pravostranný prítok, kde sledujúc koniec ulice opäť pokračuje na juhozápad.&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.131427,17.832810,17
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-04-12
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Opúšťa obec a úrodnou, poľnohospodársky využívanou rovinou vedie oblasťou Panský hon, kde sa krátko esovito stáča. Onedlho križuje [[Kráľovský kanál]]&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, odkiaľ tečie už lemovaný vyššou vegetáciou lokalitou Krátke pole.&lt;ref name=mcz/&gt; Tu sa pripája menší ľavostranný prítok, no hlavný tok vedie v priamej línii do oblasti Dlhý hon&lt;ref name=vku/&gt;, kde sa severovýchodne od [[Dolné Saliby|Dolných Salíb]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}} ľavostranne vlieva do potoka [[Derňa]] v povodí [[Dudváh|Salibského Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.80684&amp;y=48.1165&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vodný tok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Diakovský kanál pramení a takmer celou dĺžkou preteká územím obce [[Diakovce]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]], len v oblasti ústia krátko prechádza do katastra [[Dolné Saliby|Dolných Salíb]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Diakovce&amp;source=osm&amp;id=1015716577&amp;ds=1&amp;x=17.8211345&amp;y=48.1232143&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.80684&amp;y=48.1165&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dudváhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]]
[[Kategória:Diakovce]]
[[Kategória:Dolné Saliby]]</text>
      <sha1>f8qytmknpzxnkbw0zj0bfo33rdds5xb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dalälven</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749317</id>
    <revision>
      <id>8232419</id>
      <parentid>8205481</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:26:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232419</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6006" sha1="3pbbhpm2ypwvc7cdksm9dhq05aneehc" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Dalälven
| other_name         = 
| category           = [[rieka]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 2006maj09 dalalven sedd fran riksvag 70 mellan avesta och hedemora.jpg
| image_caption      = Dalälven od cesty 70 medzi obcami Avesta a Hedemora
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           =  
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Švédsko
| country_flag       = 1
| state              = 
| state_type         = 
| state1             = 
| state1_type        = 
| region             = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = 
| source_type        = 
| source_location    = 
| source_region      = 
| source_elevation   = 
| source_lat_d       = 
| source_long_d      = 
| mouth              = 
| mouth_location     = 
| mouth_elevation    = 
| mouth_lat_d        = 
| mouth_long_d       = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 240
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 29000
| discharge          = 379
| discharge_location = 
| discharge_max      = 
| discharge_min      = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Dalälven
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Dalälven''' je [[rieka]] v strednom [[Švédsko|Švédsku]]. Jej dĺžka je {{km|240|m}}.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Dalälven | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/dalalven | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3| miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2026-04-27 }}&lt;/ref&gt; Jej zdrojnicami sú [[Västerdalälven]] a [[Österdalälven]] a Dalälven ústí do [[Botnický záliv|Botnického zálivu]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;

== Popis ==
Pozdĺž rieky sa nachádza národný park [[Färnebofjärden]]. Na rieke je viac ako 40 [[vodná elektráreň|vodných elektrární]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Spoločnosť [[Fortum]] má na rieke 35 vodných elektrární s kapacitou 970 [[Watt (jednotka)|MW,]] ktoré produkujú 4 [[Watthodina|TWh]]. Budovanie sústavy začalo v roku 1878. Medzi rokmi 1931 a 1974 bolo ostavených 15 elektrární. Hlavnými nádržmi sú Siljan a Trängsletsjön, priehrada [[Trängslet]] je najvyššou zemnou priehradou vo Švédsku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Development of Dalälven hydro power scheme in Sweden|url=https://www.shf-lhb.org/articles/lhb/abs/2015/04/lhb20150039/lhb20150039.html|periodikum=La Houille Blanche|dátum=2015-08-01|dátum prístupu=2026-04-28|číslo=4|strany=5–14|issn=0018-6368|doi=10.1051/lhb/20150039|jazyk=en|meno=Voitto|priezvisko=Kokko|meno2=Peter|priezvisko2=Hjerthén|meno3=Hans|priezvisko3=Ingfält}}&lt;/ref&gt;

Spoločnosť Vattenfall na rieke vlastí tieto elektrárne: Älvkarleby (120 MW)&lt;ref name=&quot;vattenfall-alvkarleby&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Älvkarleby | url = https://powerplants.vattenfall.com/alvkarleby/ | vydavateľ = Vattenfall | miesto = Štokholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, Söderfors (18 MW)&lt;ref name=&quot;vattenfall-soderfors&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Söderfors | url = https://powerplants.vattenfall.com/soderfors/ | vydavateľ = Vattenfall | miesto = Štokholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a Näs. Pôvodná elektráreň Näs bola postavená v roku 1898 a v tom čase zabezpečovala polovicu výroby elektriny vo Švédsku.&lt;ref name=&quot;vattenfall-nas&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Näs | url = https://powerplants.vattenfall.com/nas/ | vydavateľ = Vattenfall | miesto = Štokholm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; „V povodí bolo od stredoveku rozvinuté baníctvo a ťažba dreva a rieka slúžila na splavovanie guľatiny (do 1971).“&lt;ref name=&quot;beliana&quot; /&gt;

V roku 2011 bola krajina rieky nominovaná ako Nedre Dalälven do programu ''[[Man and the Biosphere]]'' [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]], oblasť má celkovú rozlohu {{km2|739.8}}, z toho {{km2|53.3}} vodných plôch.&lt;ref name=&quot;unesco&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedre Dalälven River Landscape | url = https://www.unesco.org/en/mab/nedre-dalalven-river-landscape | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Färnebofjärden Sevedskvarn rapids.jpg|Dolný tok rieky
Súbor:Älvmötet från ovan (4).JPG|Sútok riek Österdalälven a Västerdalälven pri obci [[Djurås]]
Súbor:Näs kraftverksmuseum 20090725 1.jpg|Pôvodná elektráreň Näs
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nedredalalven.se/en Združenie Nedre Dalälven] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210509074443/https://www.nedredalalven.se/en |date=2021-05-09 }}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Rieky vo Švédsku]]
[[Kategória:Úmorie Baltského mora]]</text>
      <sha1>3pbbhpm2ypwvc7cdksm9dhq05aneehc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dropí kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749532</id>
    <revision>
      <id>8232625</id>
      <parentid>8206461</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T23:49:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232625</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8044" sha1="l0pxru292y2ez6meguv9btz0c28ff2p" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Dropí kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1                   = 
| district                  = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Okoličná na Ostrove]]
| municipality1             = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = Husí kanál, [[Okoličná na Ostrove]]
| source_elevation          = cca 107
| source_lat_d              = 47.8167
| source_long_d             = 17.9033
| mouth                     = [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]]
| mouth_location            = [[Komárňanský kanál]], [[Zlatná na Ostrove]]
| mouth_elevation           = cca 107
| mouth_lat_d               = 47.7904
| mouth_long_d              = 17.9938
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 8,5
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Nitriansky kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-18-180
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Dropí kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-01
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to pravostranný prítok [[Komárňanský kanál|Komárňanského kanála]] v povodí [[Váh]]u&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 8,5 km a je tokom IV. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Okoličnianska mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, severozápadne od obce [[Okoličná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}&lt;ref name=UGK/&gt; Začína v lokalite Dolná Stopa&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pravostranným odbočením z Husieho kanála, odkiaľ tečie juhovýchodným smerom k Okoličnej na Ostrove. Rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pokračuje bez vyššej pobrežnej vegetácie poľnohospodársky využívanou oblasťou nazývanou Dobytčie pasienky, kde sa dočasne stáča až južným smerom.&lt;ref name=mcz/&gt; V lokalite Tulipán&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.804504,17.934696,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-01
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; odbočuje ľavostranné prepojenie s [[Komárňanský kanál|Komárňanským kanálom]], odkiaľ Dropí kanál pokračuje opäť juhovýchodným smerom. Cez Horný Geč, Géčsku a Hornozliatniansku pustatinu&lt;ref name=vku/&gt; vedie severne od osady Horná Zlatná, kde sa postupne stáča na východ, do oblasti Akáloš.&lt;ref name=vku/&gt; Severovýchodne od [[Zlatná na Ostrove|Zlatnej na Ostrove]], v lokalite Tebehát&lt;ref name=UGK/&gt;, sa napokon v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} pravostranne vlieva do [[Komárňanský kanál|Komárňanského kanála]] v povodí rieky [[Váh]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.99382&amp;y=47.79039&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dropí kanál preteká juhovýchodnou časťou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] a zasahuje na územie obcí [[Okoličná na Ostrove]] a [[Zlatná na Ostrove]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Okoli%C4%8Dn%C3%A1%20na%20Ostrove&amp;source=osm&amp;id=1015716175&amp;ds=1&amp;x=17.9376715&amp;y=47.8014932&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská rovina]], [[Okoličnianska mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.99382&amp;y=47.79039&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Okoličná na Ostrove]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]]</text>
      <sha1>l0pxru292y2ez6meguv9btz0c28ff2p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dunajský kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749652</id>
    <revision>
      <id>8232633</id>
      <parentid>8228219</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:48:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8232633</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9614" sha1="ntl1fc48i2d0ajy3os5fnayopnmlhxp" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Dunajský kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| district                  = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]
| district1                 = [[Senec (okres)|Senec]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Šamorín]], [[Dobrohošť (okres Dunajská Streda)|Dobrohošť]], [[Kyselica (obec)|Kyselica]]
| municipality1             = [[Vojka nad Dunajom]], [[Horný Bar]]
| municipality2             = [[Rohovce]], [[Bodíky]], [[Baka]], [[Sap]] 
| municipality3             = [[Trstená na Ostrove]], [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = [[Dunaj]], [[Hamuliakovo]]
| source_elevation          = cca 131
| source_lat_d              = 48.0028
| source_long_d             = 17.3071
| mouth                     = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location            = [[Dunaj]], [[Sap]]
| mouth_elevation           = cca 110
| mouth_lat_d               = 47.8226
| mouth_long_d              = 17.6071
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 38
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = I.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-18-155--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Dunajský kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt; je významný nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-04
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Senec (okres)|Senec]] a [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je to ľavostranné, umelé koryto rieky [[Dunaj]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 38 km a je tokom I. rádu. Bol vybudovaný ako súčasť rozsiahleho [[Gabčíkovo (vodné dielo)|vodného diela]] v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] a tvoria ho štyri časti; Zdrž Hrušov, Prívodný kanál Gabčíkovo, vodná elektráreň a plavebné komory a Odpadový kanál Gabčíkovo.&lt;ref name=vku/&gt;

== Priebeh toku ==
Vodný tok vedie juhozápadným okrajom [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; a začína pri obci [[Hamuliakovo]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|131}}&lt;ref name=UGK/&gt; Hrušovskou nádržou nadväzuje na prirodzené koryto [[Dunaj]]a, ktorá sa zovretá hrádzami stáča juhovýchodným smerom. Pri Čilistove sa hrádza zužuje a pokračuje v blízkosti pôvodného riečneho systému ako prívodný kanál k [[Gabčíkovo (vodné dielo)|vodnému dielu]]. Po oboch hrádzach vedie [[Dunajská cyklistická cesta]], ktorá sa spája na telese priehrady v Gabčíkove.&lt;ref name=mcz/&gt; Z obce [[Kyselica (obec)|Kyselica]] do pravobrežnej [[Vojka nad Dunajom|Vojky nad Dunajom]] premáva kompa.&lt;ref name=Tm/&gt; Juhozápadne ležiace dunajské ramená sú súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na približne 29. kilometri je neďaleko [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]] vybudovaná rovnomenná vodná elektráreň a plavebné komory.&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.881428,17.541769,15
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-04
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Pod priehradou nadväzuje Odpadový kanál&lt;ref name=mcz/&gt;, ktorým je odvádzaná voda využitá na výrobu elektrickej energie alebo na prepravu lodí plavebnými komorami. Pravostranne tu je zaústený menší kanál, po ľavobrežnej hrádzi pokračuje ku [[Komárno|Komárnu]] [[EuroVelo 6|cyklomagistrála]].&lt;ref name=mcz/&gt; Pri obci [[Ňárad]] sa ľavostranne odpája [[Chotárny kanál]] a onedlho, pri obci [[Sap]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}, sa Dunajský kanál spája s pôvodným korytom rieky Dunaj.&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.60527&amp;y=47.82354&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V širšom zmysle tu končí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|vodné dielo Gabčíkovo]].

Dunajský kanál preteká územím obcí [[Hamuliakovo]], [[Šamorín]], [[Dobrohošť (okres Dunajská Streda)|Dobrohošť]], [[Kyselica (obec)|Kyselica]], [[Vojka nad Dunajom]], [[Horný Bar]], [[Rohovce]], [[Bodíky]], [[Baka]], [[Sap]], [[Trstená na Ostrove]] a [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]. Zasahuje na územie okresu [[Senec (okres)|Senec]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom]] a okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015717125&amp;ds=1&amp;x=17.3308137&amp;y=48.0058235&amp;z=13 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.60527&amp;y=47.82354&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]
* [https://www.svp.sk/sk/uvodna-stranka/odstepne-zavody/oz-bratislava/riecne-informacne-sluzby/ Dunajský kanál]

{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (1. časť)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]]
[[Kategória:Hamuliakovo]]
[[Kategória:Šamorín]]
[[Kategória:Dobrohošť (okres Dunajská Streda)]] 
[[Kategória:Kyselica (obec)]]
[[Kategória:Vojka nad Dunajom]]
[[Kategória:Horný Bar]]
[[Kategória:Rohovce]]
[[Kategória:Bodíky]]
[[Kategória:Baka]]
[[Kategória:Sap]]
[[Kategória:Trstená na Ostrove]] 
[[Kategória:Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)]]
[[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]]</text>
      <sha1>ntl1fc48i2d0ajy3os5fnayopnmlhxp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:WikiPride/2026</title>
    <ns>4</ns>
    <id>750311</id>
    <revision>
      <id>8232529</id>
      <parentid>8231361</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:29:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ceny */ + email</comment>
      <origin>8232529</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2581" sha1="o611mklst7tcbvduoyy494attjtbaxw" xml:space="preserve">[[Súbor:Wikipedia rainbow logo.png|náhľad|upright|Logo Wikipédie v dúhových farbách]]

'''WikiPride''' je výzva zameraná na tvorbu článkov a rozširovanie povedomia o [[LGBT|LGBT+]] a [[queer]] (kvír) témach na Slovensku a vo svete. Anglické slovo „[[:en:pride (LGBTQ culture)|pride]]“ [prajd], v preklade hrdosť, je spojené s touto komunitou a propagáciou práv, dôstojnosti a rovnosti pre LGBT+/queer osoby. WikiPride je súčasťou medzinárodnej výzvy [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], ktorú organizuje [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimedia LGBT+]] od roku 2013.

Na slovenskej Wikipédii sa v roku 2026 výzva koná od 1. júna do 30. júna, v rámci tzv. „pride month“ (mesiaca hrdosti). Hlavnou myšlienkou výzvy na slovenskej Wikipédii je tvorba nových článkov o LGBT+ témach. Rozširovanie už existujúcich článkov či pridávanie fotografií je však taktiež dôležitou súčasťou zdieľania informácií o LGBT+ kultúre a histórii.

== O čom písať? ==
{{Pozri aj|Wikipédia:WikiPride/2026/Návrhy na články}}

* LGBT+/queer história
* LGBT+/queer pojmy
* LGBT+/queer osobnosti – herci a herečky, umelci a umelkyne, športovci a športovkyne, politici a političky...
* LGBT+/queer kultúra – filmy, seriály, hudba, videohry...
* a čomkoľvek inom, čo je spojené s LGBT+/queer témami

== Pravidlá výzvy ==
* Prihlásiť je možné len nové články založené medzi 1. júnom a 30. júnom 2026.
* Téma článku musí súvisieť s LGBT+/queer tematikou.
* Rozsah článku musí byť aspoň 3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov.
* Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie.
* Na konci výzvy nesmú články obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny (napríklad {{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné).

=== Prihlasovanie ===
* Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihlásiť článok|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wlp-sk|typ=progressive|typ2=primary}}

== Ceny ==
* '''Pozor, zmena oproti pôvodným informáciám:''' 1., 2. a 3. miesto získa poukážku na nákup do [https://duhovyobchod.sk Dúhového obchodu].
* článok treba založiť prihláseným účtom s prepojeným emailom

== Výsledky výzvy ==
* Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy.

[[Kategória:WikiPride|2026]]</text>
      <sha1>o611mklst7tcbvduoyy494attjtbaxw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mária Zavadilová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750550</id>
    <redirect title="Marie Zavadilová" />
    <revision>
      <id>8232441</id>
      <parentid>8218283</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:21:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lišiak</username>
        <id>21212</id>
      </contributor>
      <comment>zmena presm. na RS</comment>
      <origin>8232441</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="333" sha1="kdljq8qtkmuhj15805sg7h3i6ofqcw9" xml:space="preserve">'''Mária Zavadilová''' môže byť:
* česká umelecká fotografka, kresliarka a pedagogička (1893{{--}}1988), pozri [[Marie Zavadilová]]
* slovenská maliarka a textilná výtvarníčka (1948{{--}}1999), pozri [[Mária Zavadilová (textilná výtvarníčka)]]

== Pozri aj ==
* [[Zavadilova ulica]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>kdljq8qtkmuhj15805sg7h3i6ofqcw9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232443</id>
      <parentid>8232441</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:22:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lišiak</username>
        <id>21212</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>mea culpa, omyl</comment>
      <origin>8232443</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31" sha1="libuw3rujqx0nn6pjvnj9j7sbavtva8" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Marie Zavadilová]]</text>
      <sha1>libuw3rujqx0nn6pjvnj9j7sbavtva8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jugo de Avena</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750627</id>
    <revision>
      <id>8232461</id>
      <parentid>8232122</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:06:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232461</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6345" sha1="3g2dogfa5zpeqahtsnwu9zyeeqwpmmp" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260601}}
{{významnosť}}
{{Infobox Koktail
| názov       = Jugo de Avena con Limón 
| typ         = miešaný
| ingrediencie =
[[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava
| typ podávania  =  
| ozdoba         = žiadna 
| príprava       = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu.
}}
'''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. 

Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra.

Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]].

V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou.

== Pozri aj ==
* [[avena (nápoj)]]
* [[morir soñando]]

== Zdroje ==
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}}
* DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky)
* {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}}
* {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&amp;pg=PA116&amp;dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&amp;q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&amp;f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}}

[[Kategória:Dominikánska kuchyňa]]
[[Kategória:Kokteily]]</text>
      <sha1>3g2dogfa5zpeqahtsnwu9zyeeqwpmmp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232631</id>
      <parentid>8232461</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T00:31:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34716-73</username>
        <id>297750</id>
      </contributor>
      <origin>8232631</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6609" sha1="ou9e1ldw7ay67ia0bk5japatnodtdg3" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Infobox Koktail
| názov       = Jugo de Avena con Limón 
| typ         = miešaný
| ingrediencie =
[[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava
| typ podávania  =  
| ozdoba         = žiadna 
| príprava       = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu.
}}
'''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. 

Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra.

Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]].

V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou.

== Pozri aj ==
* [[avena (nápoj)]]
* [[morir soñando]]

== Zdroje ==
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}}
* DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky)
* {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}}
* {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&amp;pg=PA116&amp;dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&amp;q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&amp;f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}}
* {{Citácia knihy|titul=Latino Food Culture|url=https://www.google.sk/books/edition/Latino_Food_Culture/SObEEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gl=SK|vydavateľ=Bloomsbury Publishing USA|rok=2008-03-30|isbn=978-0-313-08790-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: SObEEAAAQBAJ|meno=Zilkia|priezvisko=Janer|strany=47}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}}

[[Kategória:Dominikánska kuchyňa]]
[[Kategória:Kokteily]]</text>
      <sha1>ou9e1ldw7ay67ia0bk5japatnodtdg3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232737</id>
      <parentid>8232631</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T10:56:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232737</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6640" sha1="abv4fedut3qgedtet5g19a4w3toulc4" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260601}}
{{významnosť}}
{{Infobox Koktail
| názov       = Jugo de Avena con Limón 
| typ         = miešaný
| ingrediencie =
[[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava
| typ podávania  =  
| ozdoba         = žiadna 
| príprava       = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu.
}}
'''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) alebo len '''avena con limón''' (doslovne „ovos s citrónom“), [[Archaizmus|archaicky]] známy aj ako '''refresco de avena para paridas''' (doslovne „ovsené osvieženie pre [[Šestonedelie|šestonedieľky]]“) alebo skrátene '''refresco de avena''' (doslovne „ovsené osvieženie“), je [[Dominikánska republika|dominikánsky]] nealkoholický [[miešaný nápoj]] s [[Južná Amerika|juhoamerickým]] pôvodom typický pre [[Monte Cristi (provincia)|provinciu Montecristi]] a jej hlavné mesto. 

Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra.

Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]].

V roku 2007 začala spoločnosť [[Quala]] vyrábať nápoj pod názvom Juvena s [[pomaranč]]ovou, [[Mučenka jedlá|mučenkovou]], [[citrón]]ovou a [[jahoda|jahodovou]] príchuťou.

== Pozri aj ==
* [[avena (nápoj)]]
* [[morir soñando]]

== Zdroje ==
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}}
* DE BORNIA, Ligia. ''Comidas tipicas dominicanas / Dominican typical meals''. Trad. Virginia de Vega. Santo Domingo : Impresora Arte y Cine, 1965. (po španielsky)
* {{Citácia knihy|titul=Diccionario Culinario Dominicano: Glosario Gastronómico Dominicano|url=https://books.google.sk/books/about/Diccionario_Culinario_Dominicano.html?id=cfXXmwEACAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=CreateSpace Independent Publishing Platform|rok=2013-04-13|isbn=978-1-4840-1111-9|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: cfXXmwEACAAJ|meno=Arturo|priezvisko=Féliz-Camilo}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guía turistica de Montecristi | url = https://www.scribd.com/document/508810591/Guia-turistica-de-Montecristi-por-Jorge-Morales#page=3 | vydavateľ = Scribd | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Morales | meno = Jorge}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montecristi - Touring Dominican Republic | url = https://www.touringdominicanrepublic.com/2019/06/21/montecristi/ | vydavateľ = www.touringdominicanrepublic.com | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en-US | priezvisko = touring}}
* {{Citácia knihy|titul=Cocina dominicana|url=https://books.google.sk/books?id=6eCMBvgBI8wC&amp;pg=PA116&amp;dq=refresco+de+avena+para+paridas+dominicano&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiz9ef_lviUAxWshf0HHdlYJHsQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&amp;q=refresco%20de%20avena%20para%20paridas%20dominicano&amp;f=false|vydavateľ=Icaria Editorial|rok=1996|isbn=978-84-7426-277-3|jazyk=es|poznámka=Google-Books-ID: 6eCMBvgBI8wC|meno=Marianela|priezvisko=Castro|meno2=Eunice Colón|priezvisko2=Soler|meno3=Luz María|priezvisko3=Alcántara|strany=116}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nina|meno=Juan B.|titul=Bebidas Típicas Dominicanas|vydavateľ=Impresiones Mediabyte|miesto=Santo Domingo|rok=2008|strany=77}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Refresco De Avena(Dominican Republic) Recipe - Food.com | url = https://www.food.com/recipe/refresco-de-avena-dominican-republic-501598 | vydavateľ = www.food.com | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = en}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toasted Oatmeal And Brown Sugar Shake Recipe | url = https://www.foodrepublic.com/recipes/toasted-oatmeal-and-brown-sugar-shake-recipe/ | vydavateľ = Food Republic | dátum vydania = 2012-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-04 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Ried}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}}
* {{Citácia knihy|titul=Latino Food Culture|url=https://www.google.sk/books/edition/Latino_Food_Culture/SObEEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gl=SK|vydavateľ=Bloomsbury Publishing USA|rok=2008-03-30|isbn=978-0-313-08790-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: SObEEAAAQBAJ|meno=Zilkia|priezvisko=Janer|strany=47}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena Recipe from the Dominican Republic - Polkadot Passport | url = https://polkadotpassport.com/jugo-de-avena-dominican-republic/ | vydavateľ = polkadotpassport.com | dátum prístupu = 2026-06-04}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2007 - 2017 | url = https://www.quala.com.do/nuestra-historia/2007-2017/ | dátum prístupu = 2026-06-08 | jazyk = es}}

[[Kategória:Dominikánska kuchyňa]]
[[Kategória:Kokteily]]</text>
      <sha1>abv4fedut3qgedtet5g19a4w3toulc4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Doplnkové objekty petržalského opevnenia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750657</id>
    <revision>
      <id>8232426</id>
      <parentid>8232165</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:01:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeodS</username>
        <id>264951</id>
      </contributor>
      <comment>Oprava</comment>
      <origin>8232426</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2582" sha1="ldv4hbkpjsi38275lec80w8i9p3wrek" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}[[Súbor:Bunker B-S II.jpg|náhľad|Bunker B-S II]]

'''Doplnkové objekty petržalského opevnenia''' sú vedľajšie súčasti bývalého [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] [[Opevnenie|opevnenia]] v [[Bratislava|bratislavskej]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. Doplnkové objekty slúžili ako objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny či káblové siete a ako veliteľské stanovištia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Zemaníková|meno=Ivana|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolosálne stavby, ktoré si prišiel obzrieť aj Hitler. Ako dnes vyzerajú petržalské bunkre?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/813725/kolosalne-stavby-ktore-si-prisiel-obzriet-hitler-ako-dnes-vyzeraju-petrzalske-bunkre/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-15|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;

Každý z doplnkových objektov mal dve strelecké miestnosti. Oceľové dvere viedli priamo do pravej streleckej miestnosti. Do ľavej streleckej miestnosti sa vchádzalo chodbičkou s ventilačným zariadením v strede bunkra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}&lt;/ref&gt;

== Bunker B-S I (zničený) ==
* '''Bunker B-S I''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa niekde pod telesom diaľnice [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] v blízkosti [[Most Lanfranconi|mosta Lanfranconi]].

== Bunker B-S II ==
* [[B-S II]]

== Bunker B-S III (zničený) ==
* '''Bunker B-S III''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa priamo za bunkrom [[B-S 7 Cvičiště]], v súčasnosti tadiaľ vedie diaľnica [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]].

== Bunker B-S IV Milada (zničený) ==
* [[B-S IV Milada]]

== Bunker B-S V (zničený) ==
* '''Bunker B-S V''' bol postavený v októbri [[1937]]. Na jeho mieste sa v súčasnosti nachádza bytový dom [[Znievska ulica|Znievska]] 21-23.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-05-25 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Výhonok}}
{{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}}

[[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]]
[[Kategória:Stavby v Bratislave| ]]</text>
      <sha1>ldv4hbkpjsi38275lec80w8i9p3wrek</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232429</id>
      <parentid>8232426</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:05:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8232429</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2734" sha1="idqh42kdrl57evg4pcstjfqgnpbsy05" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}[[Súbor:Bunker B-S II.jpg|náhľad|Bunker B-S II]]

'''Doplnkové objekty petržalského opevnenia''' sú vedľajšie súčasti bývalého [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] [[Opevnenie|opevnenia]] v [[Bratislava|bratislavskej]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. Doplnkové objekty slúžili ako objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny či káblové siete a ako veliteľské stanovištia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Zemaníková|meno=Ivana|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolosálne stavby, ktoré si prišiel obzrieť aj Hitler. Ako dnes vyzerajú petržalské bunkre?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/813725/kolosalne-stavby-ktore-si-prisiel-obzriet-hitler-ako-dnes-vyzeraju-petrzalske-bunkre/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-15|dátum prístupu=2026-06-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Peterko | odkaz na autora =  | titul = Bratislavské opevnenie – Petržalka | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-petrzalka/ | vydavateľ = bunkre.info | miesto =  | dátum vydania = 2011-08-25 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Každý z doplnkových objektov mal dve strelecké miestnosti. Oceľové dvere viedli priamo do pravej streleckej miestnosti. Do ľavej streleckej miestnosti sa vchádzalo chodbičkou s ventilačným zariadením v strede bunkra.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 2.časť | url = https://www.youtube.com/watch?v=oV5vbVQxxts | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}&lt;/ref&gt;

== Bunker B-S I (zničený) ==
* '''Bunker B-S I''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa niekde pod telesom diaľnice [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] v blízkosti [[Most Lanfranconi|mosta Lanfranconi]].

== Bunker B-S II ==
* [[B-S II]]

== Bunker B-S III (zničený) ==
* '''Bunker B-S III''' bol postavený v roku [[1937]]. Nachádzal sa priamo za bunkrom [[B-S 7 Cvičiště]], v súčasnosti tadiaľ vedie diaľnica [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]].

== Bunker B-S IV Milada (zničený) ==
* [[B-S IV Milada]]

== Bunker B-S V (zničený) ==
* '''Bunker B-S V''' bol postavený v októbri [[1937]]. Na jeho mieste sa v súčasnosti nachádza bytový dom [[Znievska ulica|Znievska]] 21-23.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Výhonok}}
{{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}}

[[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]]
[[Kategória:Stavby v Bratislave| ]]</text>
      <sha1>idqh42kdrl57evg4pcstjfqgnpbsy05</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Tvorbu digitálnych diskov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750844</id>
    <revision>
      <id>8232611</id>
      <parentid>8231966</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T22:06:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>poradie</comment>
      <origin>8232611</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41742" sha1="o8snwdm84vs9qpqk6keozxo8shmima5" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Tvorbu digitálnych diskov
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%|  [[CD-ROM]] a [[DVD-Video|DVD]]
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 2004|2004]]–[[Igric 2013|2013]]  
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 20
|}

'''Prémia za Tvorbu digitálnych diskov''', inokedy '''Tvorba CD-ROM a DVD''', bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. 

Udeľovala sa v&amp;nbsp;rokoch [[Igric 2004|2004]] až [[Igric 2013|2013]] za zostavenie [[optický disk|optických]], respektíve digitálnych audiovizuálnych nosičov a, ako taká, bola tou „najmladšou“ i najkratšie odmeňovanou disciplínou počas 10 ročníkov.

[[Pavol Barabáš]] a [[Marián Brázda]] obdržali každý po päť tvorivých prémií – prvý menovaný individuálne, druhý trikrát v spolupráci s inými.

== Víťazi prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=11 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1999&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; u Krajčoviča nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.&lt;ref name=VýPr2004/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík (1921)]]'' a ''[[Jánošík I., II.|Jánošík I./II. (1962–1963)]]'')&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; u Škopa nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.&lt;ref name=VýPr2004/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (3×DVD ''Zbojnícka trilógia'')&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003)
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Štepku nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela,&lt;ref name=VýPr2005/&gt; pravdepodobne sa však jednalo o jeho prvé autorské DVD z r. 2003 s rovnomenným dokumentom mapujúcim vtedy 40-ročnú históriu [[Radošinské naivné divadlo|RND]] vrátane záznamu divadelnej inscenácie ''Tata'' (2000) a videofilmu ''Ježiško zvoní, otvorte'' (1997).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Kronika komika [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis
 |poznámka         = „1 DVD-video (192 min.) : čb+fareb., zvuk“
 |dátum vydania    = 23.02.2015
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602123919/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205879-Kronika-komika-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = RND stručne (História divadla)
 |url              = https://rnd.sk/rnd-strucne/
 |lokácia          = Audiozáznamy hier a textov Stanislava Štepku
 |poznámka         = „DVD Kronika komika (záznam inscenácie Tata, videofilm Ježiško zvoní, otvorte, réžia O. Spišák, a dokumentárny film o štyridsaťročnom RND Kronika komika, réžia J. Štepka, vydala Agentúra RND 2003)“
 |dátum vydania    = 23.02.2015
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = [[Radošinské naivné divadlo|RND]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260317090023/https://rnd.sk/rnd-strucne/
 |dátum archivácie = 2026-03-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved. (DVD ''Kronika komika'')&lt;/span&gt; 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Barabáša nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela.&lt;ref name=VýPr2005/&gt; Podľa jeho oficiálnych stránok so súpisom všetkých ním obdržaných ocenení, prémiu obdržal za výber a zostavenie setu šiestich DVD z tzv. ''Kolekcie Grand Prix''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ocenenia
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia
 |lokácia          = Ocenenie Kolekcia DVD GRAND PRIX
 |poznámka         = „Tvorivá prémia pre 6 DVD Kolekciu Grand Prix Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu Igric v kategórii DVD a CD-ROM za výber a zostavenie vlastnej tvorby na šiestich DVD - Igric 2005“
 |dátum vydania    = 23.02.2015
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260213123034/https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia
 |dátum archivácie = 2026-02-13
}}&lt;/ref&gt; Individuálne záznamy z katalógu SFÚ uvádzajú u uvedenej edícii/sérii za rok 2004 nasledovné dokumenty: ''80 metrov pod vrcholom'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; 80 metrov pod vrcholom [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis
 |poznámka         = „1 DVD-video (91 min.) : fareb., zvuk“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602132957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt; ''Tatry mystérium'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Tatry mystérium [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis 
 |poznámka         = „1 DVD-video (34 min.) : fareb., zvuk“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602133139/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt; ''118 dní v zajatí ľadu'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; 118 dní v zajatí ľadu [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis 
 |poznámka         = „1 DVD-video (76 min.) : fareb., zvu“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602133231/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt; ''Mustang'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Mustang [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis 
 |poznámka         = „1 DVD-video ([21 min.]) : 0-region free, col., 4:3, PAL, sd: Slovak 2.0, English2.0“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230401011002/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/
 |dátum archivácie = 2023-04-01
}}&lt;/ref&gt; ''Tajomné Mamberamo''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Tajomné Mamberamo [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis 
 |poznámka         = „1 DVD-video (67 min.) : fareb., zvuk“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602133412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt; a ''Omo – Cesta do praveku''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Omo - Cesta do praveku [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis 
 |poznámka         = „1 DVD-video (68 min.) : fareb., zvuk“
 |dátum vydania    = 18.09.2014
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602133525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;výber a zostavenie&lt;/span&gt; (6×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jozef Krajčovič, [[Viliam Zelmanovič]] a [[Ivan Krajčovič]] – dizajn/zostavenie (DVD ''Slovensko–Slovakia'')&lt;ref name=VýPr2006-Barabas&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = (viď „Protokol o udelení cien“)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miroslav Ulman]] a [[Marián Brázda]] – dramaturgia/zostavenie (DVD ''[[Krvavá pani]]'')&lt;ref name=VýPr2006-Barabas/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Miroslav Ulman a Marián Brázda – edičný čin (2×DVD ''Elo Havetta Collection'')&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – prezentácia tvorby K 2 studio (3×DVD ''Kolekcia Grand Prix III'')&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (2×DVD ''[[Tepuy: Cesta do hlbín zeme]]'')&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Šicko]] a [[Martin Hasák]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (DVD ''Azyl 2006–2007'')&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hudec]] – spracovanie bonusových materiálov (DVD ''[[Miluj blížneho svojho...]]'')
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – výber dokumentov s bonusmi (12×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marián Brázda a [[Peter Csordáš]] – kolekcia DVD edície (''Slovenský film 60. rokov II.'')
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (DVD ''[[Slepé lásky]]'')
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Dubecký]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (DVD ''3×Dušan Hanák{{#tag:ref|Set obsahuje 3 remastrované filmy: [[322 (film)|322]] (1969), [[Ružové sny]]'' (1976) a '' [[Ja milujem, ty miluješ]] (1980).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; 3 x Dušan Hanák [DVD]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/
 |lokácia          = Fyzický popis a PH – názov (diela)
 |poznámka         = „3 DVD-video (cca 270 min.) : čb.+fareb., zvuk. 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980)“
 |dátum vydania    = 07.07.2011
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260602155023/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/
 |dátum archivácie = 2026-06-02
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}'')&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marko Škop, [[Ján Meliš]] a [[František Krähenbiel]] – &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;neuved.&lt;/span&gt; (DVD ''Osadné'')&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Osadné
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za DVD a CD - ROM - Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné“
 |dátum vydania    = 25.01.2012
 |dátum prístupu   = 02.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521052716/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Pavol Barabáš – všeobecne (22×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marián Brázda – dramaturgia/časopis (DVD edícia ''Slovenský film 40.-50.rokov'')&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Henrieta Cvangová]] a [[Juraj Krasnohorský]] – zostavenie (DVD ''[[Tigre v meste]]'')&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Marián Brázda – dramaturgia (2×DVD ''[[Muž, ktorý luže]] a [[Eden a potom]]'')&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| rowspan=12 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''kategória zrušená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- &lt;!-- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* '''[[]] – ()''' --&gt; 
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 5 prémií
* [[Pavol Barabáš]]
* [[Marián Brázda]]

; 2 prémie
* [[Jozef Krajčovič]]
* [[Marko Škop]]
* [[Miroslav Ulman]]

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

[[Kategória:Igric (súťaž)|Tvorba digitálnych diskov]]</text>
      <sha1>o8snwdm84vs9qpqk6keozxo8shmima5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Študentskú tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750974</id>
    <revision>
      <id>8232542</id>
      <parentid>8231956</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:25:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>rev. poctov</comment>
      <origin>8232542</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82943" sha1="79gk7duzpgp501pub296s11lmpelzow" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Študentskú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové dielo|študentské filmy]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 1996|1996]]–[[Igric 2013|2013]]  
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 33
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Petra Mihálika
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| študentské filmy
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 2014|2014]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 3
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Jána Fajnora
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| tvorcovia do 35 r.
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 2015|2015]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 32
|}

'''Prémia za Študentskú tvorbu''' bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Ako taká odmeňovala v&amp;nbsp;rokoch [[Igric 1996|1996]] až [[Igric 2013|2013]] prácu študentov filmových škôl v&amp;nbsp;ľubovoľnej [[povolanie (zamestnanie)|tvorivej profesii]], prevažne za [[filmová réžia|réžiu]].

Po jej zrušení bola v&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] dočasne nahradená v&amp;nbsp;podobe neštatutárnej '''Ceny [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]]''', ktorá sa odovzdávala počas jediného ročníka – táto aj so&amp;nbsp;zreteľom na&amp;nbsp;žáner [[filmové dielo|hraného]], [[dokumentárny film|dokumentárneho]] i [[animácia (film)|animovaného filmu]] zároveň. V&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] bola dodatočne premenovaná na '''Cenu  [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]]''' a&amp;nbsp;garantovaná už mladým tvorcom do 35 rokov všeobecne. Obdobne ako jej predchodkyňa, udeľuje sa obyčajne trom laureátom v&amp;nbsp;troch [[žáner (umelecký druh)|príslušných disciplínach]].  

[[Arnold Kojnok]] a [[Stano Petrov]] obdržali individuálne po dve študentské prémie, [[Peter Zákuťanský]] kombinovane po jednej z&amp;nbsp;oboch neskoršie ustanovených cien; [[Peter Podolský]] a [[Imrich Kútik]] získali obaja samostatne dve z&amp;nbsp;aktuálne vyhlasovaných ocenení.

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny udelené výlučne za iné tvorivé výkony &lt;br /&gt;(prémie neudeľované)''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny a prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Študentské prémie (1996–2013) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| width=70%|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Vojtek]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' oceňuje Vojteka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1996/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[... nepozná ona mňa, ani ja ju]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = SFD &gt; ... nepozná ona mňa, ani ja ju.
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za citlivú sondu do patológie rodinných vzťahov vo filme Nepozná ona mňa, ani ja ju“
 |dátum vydania    = 16.09.2014
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601171350/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]– réžia (''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Budeme mať výkony, budeme mať diplomy [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby - Juraj Lehotský za invenčnú réžiu dokumentárneho filmu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy“
 |dátum vydania    = 10.03.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601172951/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Repka]] – réžia (''[[Plávanie (film z roku 1997)|Plávanie]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Barbora Paššová]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[S farbou von]]{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Král]] – réžia (''[[Dvojhlasná invencia a-mol]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dvojhlasná invencia a-mol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Vladimír Král za réžiu filmu Dvojhlasná invencia a-mol“
 |dátum vydania    = 16.11.2006
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174707/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Kuboš]] – réžia (''[[Hlas 98#Film Hlas 98 (1999)|Hlas 98]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hlas 98 [film] (1999)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Marek Kuboš za réžiu filmu Hlas 98“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174934/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Štefan (film z roku 1999)|Štefan]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lenka Moravčíková]] – réžia (''[[Listy prezidentovi (film z roku 1999)|Listy prezidentovi]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Listy prezidentovi [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“
 |dátum vydania    = 27.03.2023 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Pirohová]] – réžia (''[[To sme my]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; To sme my [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Jane Pirohovej za réžiu videofilmu To sme my“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601182817/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová&lt;sup&gt;Laučíková&lt;/sup&gt;]] – réžia (''[[Vedieť|Vedieť]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vedieť
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Ivane Zajacovej za réžiu filmu Vedieť“
 |dátum vydania    = 06.12.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601183149/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Škopa bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=RóDo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Rómsky dom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=RóDo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Rómsky dom [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Marko Škop za réžiu dokumentárneho filmu Rómsky dom“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Uhrína bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára, výtvarných návrhov a animátorom.&lt;ref name=Líškylovenie/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Líškylovenie]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Líškylovenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Líškylovenie
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Michal Uhrín za réžiu animovaného filmu Líškylovenie“
 |dátum vydania    = 15.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Šima]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Šimu bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa zápisu SFÚ i výrobných údajov súťažného filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára a výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=DnMáPrRa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Dnes mám prvé randevú]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DnMáPrRa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dnes mám prvé randevú
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba – Boris Šima za výnimočný profesionálny výkon a obrazovú hravosť v študentskom filme“
 |dátum vydania    = 14.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250430104856/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-30
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Balcar]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Balcara bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bol ocenený za kameru v hranom KF ''Mesto kostolov''.&lt;ref name=CSFD-Balcar/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– kamera (''[[Mesto kostolov]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=CSFD-Balcar&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = bpeter
 |titul            = Peter Balcar
 |url              = https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |lokácia          = Biografie
 |poznámka         = „Spolupracoval na takých projektoch ako je krátky film Mesto kostolov (réžia Andrea Horečná, 2001), za ktorý získal v roku 2003 cenu Igric (študentská prémia za kameru v absoloventskom filme)“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601192020/https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=Výmet/&gt; oceňuje Piussi bez špecifického výkonu, zatiaľ čo výsledky publikované už v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003)
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; neuvádzajú u oceneného tvorcu ani názov diela. Podľa jeho výrobných údajov bola jeho režisérkou.&lt;ref name=Výmet/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Výmet (film z roku 2003)|Výmet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Výmet&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Výmet [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Zuzana Piussi za odvážne spracovanie tabuizovanej témy vo filme Výmet“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603150108/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Stano Petrov]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; oceňuje Petrova bez špecifického výkonu, kým iný publikovaný v denníku ''SME'' neuvádza ani názov diela.&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; Podľa jeho titulkov bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Z ulice'' © [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU, Bratislava]] 2003 [uváza] cvičenie 3. ročníka filmovej a televíznej réžie. Účinkovali Šimon, Oki, Stano, Martin Kočiško, Micho, [[Viktor Frešo]], Zuzka a Milko, Ivetka a ďalší; zvuk Peter Surový; strih Braňo Guniš; produkcia Lukáš Zednikovič, Martin Petruš; kamera Martin Žiaran; réžia Stano Petrov; inšpirované fotografiou Henri Cartier{{•}} Bressona.&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Z ulice]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Jaško]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; oceňuje Jaška bez špecifického výkonu či názvu diela. Pravdepodobne bol ocenený jeho študentský dokumentárny film z r. 2004 s názvom ''H4XØR'', známy tiež ako ''Haker''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; H4XØR [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |lokácia          = Inf. poznámka, Réžia a Variant(y) hesla 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.10.2018
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606150801/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;– réžia (neznáme&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;/span&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Tutoky]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; oceňuje Tutokyho bez špecifického výkonu či názvu diela.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;– réžia (neznáme&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Mináriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2006/&gt; aj tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; oceňujú Minárikovú všeobecne. Podľa zápisu SFÚ bola jeho režisérkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zo života hydiny [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606152811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt; a podľa ČSFD i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Zo života hydiny (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 06.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606153159/https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Zo života hydiny]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Daniela Rusnoková]] – réžia (''[[O Soni a jej rodine]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Zednikovič]] – kamera (''[[Ďalšie dejstvo]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu Tomášovi Zednikovičovi za výtvarný a estetický prínos kamery vo filme Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“
 |dátum vydania    = 17.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Agnes Dimun]] – réžia/[[scenár]]/kamera (''[[Kde je?!]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kde je?! [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Agnes Dimun za scenár, réžiu a kameru filmu Kde je?!“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607141011/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Iveta Grófová]] – réžia/scenár (''[[Gastarbeiteri]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Muzikológ a tvorca]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Muzikológ a tvorca [film] (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok (réžia filmu Muzikológ a tvorca)“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163835/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Matúš Krajňák]] – réžia (''[[Polnočný hrdina]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Polnočný hrdina [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Matúš Krajňák (réžia filmu Polnočný hrdina)“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163848/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mátyás Prikler]] – réžia/scenár (''[[Ďakujem, dobre]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ďakujem, dobre
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Mátyás Prikler za scenár a réžiu filmu Ďakujem, dobre“
 |dátum vydania    = 15.06.2012
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |dátum archivácie = 2026-01-06
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miroslav Remo]] – réžia/scenár (''[[Arsy-Versy]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Arnold Kojnok – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Pomsta [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stano Petrov – réžia (''[[In delirium]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; In delirium
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kováč]] – réžia (''[[Slameníkové zeme]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slameníkove zeme [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Peter Kováč za réžiu filmu Slameníkove zeme“
 |dátum vydania    = 17.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607170854/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Budinský]] – réžia (''[[Twins (film z roku 2011)|tWINs]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kino Svet [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Petra Mihálika (2014) === 
; neštatutárna študentská cena
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| → HRANÝ FILM
* '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zoltán, dobrý človek [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 31.01.2015
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNY FILM
* '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Odchod na korze [film] (2013)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÝ FILM
* '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pán Mrkva
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“
 |dátum vydania    = 14.06.2016
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Jána Fajnora (od r. 2015) ===
; neštatutárna cena pre tvorcov do 35 rokov
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| width=70%| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Tomáš Stanek]] – kamera (''[[Deti (film z roku 2014)|Deti]]'')'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''Miroslav Remo – réžia (''[[Comeback (film z roku 2014)|Comeback]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Comeback
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora pre mladých tvorcov do 35 rokov pre Mira Rema za réžiu dokumentárneho filmu Comeback“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608104630/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Obertová]] a [[Michaela Čopíková]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]]/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Nina (film z roku 2014)|Nina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Baláž]] – réžia (''[[True Štúr]]''{{#tag:ref|Kombinovaný, TV hraný dokument s prvkami animovaného filmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; True Štúr [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „televízny hraný dokument s prvkami animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608110134/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt; Režisérom animovanej časti diela je [[Norbert Držiak|Noro Držiak]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = True Štúr (festivalový název)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260217054523/https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF/HD/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lucia Halmová]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Lucia Pacek Halmová.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Under my spell [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Lucia Pacek Halmová“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608112033/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Under My Spell]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Marta Prokopová]] – animácia (''[[Mila Fog]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
* '''[[Marek Jasaň]] – réžia (''[[Mňau]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Pavol Čižmár]] – réžia (''[[Manžel Ján s rodinou]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Pavel Smejkal]] a Peter Zákuťanský – réžia (''[[Iná hudba]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Eva Sekerešová]] – réžia (''[[Jahodové dni]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Blaško]] – réžia (''[[Atlantída, 2003]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Atlantída, 2003 [film] (2017)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora (Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov) v kategórii Hraná filmová a televízna tvorba - Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída 2003“
 |dátum vydania    = 01.04.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608113847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Denisa Buranová]] – kamera (''[[Budujeme Slovensko]]:'' „Cukrovar v Šuranoch“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''&lt;sup&gt;KF/AF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Jakub Medvecký]] a [[Teodor Kuhn]] – scenár (''[[Ostrým nožom]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Michaela Mihályiová]] a [[Dávid Štumpf]] – réžia/scenár (''[[Sh_t Happens]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Alica Bednáriková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Bednárikovú všeobecne. Okrem réžie bola i scenáristkou diela.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Nuda (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608120655/https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Nuda''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Dorota Vlnová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Vlnovú všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérkou a spoluatorkou scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ikony. [1. séria ; 3. časť] 
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608121437/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Ikony (dokumentárny seriál)|Ikony]]'': „Neuhnúť, [[Ferdinand Milučký]]“&lt;sup&gt;KF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Lukáš Ďurica]] a [[Juraj Mäsiar]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; kredituje dvojicu za réžiu i vizuálne efekty, ten publikovaný na webe AIC len za režiu.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela sú obidvaja kreditovaní spoločne aj za hudbu a strih.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; On the hill
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 04.05.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608122536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/[[vizuálny efekt|vizuálne efekty]] (''On the Hill''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režisérku&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dovidenia (Goodbye) (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Dovidenia''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Memoria
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.12.2022 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Memoria''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mathias
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.11.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár/[[námet]]/výtvarné návrhy (''Mathias''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''Peter Podolský – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Spojení (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Peter S. Kološ“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Connected''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Monika Mahútová]]{{#tag:ref|Podľa výrobných údajov oceneného diela bola Mahútová i spoluautorkou námetu a scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nablízku
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135859/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Nablízku]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Katarína Gramatová]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Gramatovú za scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa ČSFD bola i jeho kamerankou či strihačkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dom Strom
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |lokácia          = Režie, Kamera, Scénář a Střih
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260209031842/https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/scenár (''[[Dom Strom]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''Imrich Kútik{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za réžiu a animáciu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom, autorom výtvarných návrhov či trikových kompozícií a spoluautorom scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Silo
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135425/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/animácia (''[[Silo]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Hannah Dall]] – réžia (''[[Tak zajtra]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Rebeka Bizubová]] – réžia (''[[Spoveď (film z roku 2024)|Spoveď]]''&lt;sup&gt;SF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Rebeka Vakrčková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Vakrčkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou, autorkou námetu, scenára či výtvarných návrhov a spoluanimátorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hostina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608141000/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/animácia/výtvarné návrhy (''[[Hostina (film z roku 2024)|Hostina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- &lt;!-- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
|- --&gt; 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film&lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film--&gt; {{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt;  
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 2 ceny
* [[Imrich Kútik]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Podolský]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Zákuťanský]] (1×Cena P.&amp;nbsp;Mihálika, 1×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Arnold Kojnok]] (2×réžia)
* [[Stano Petrov]] (2×réžia)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

[[Kategória:Igric (súťaž)|Študentská tvorba]]</text>
      <sha1>79gk7duzpgp501pub296s11lmpelzow</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232598</id>
      <parentid>8232542</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:27:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Študentské prémie (1996–2013) */ reviz.</comment>
      <origin>8232598</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82943" sha1="h3awf2pknftl5yoqc7sno7ogci68yaz" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Študentskú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové dielo|študentské filmy]] 
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 1996|1996]]–[[Igric 2013|2013]]  
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 33
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Petra Mihálika
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| študentské filmy
|-
| '''Odovzdávané'''
| v r. [[Igric 2014|2014]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 3
|}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Cena Jána Fajnora
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| tvorcovia do 35 r.
|-
| '''Odovzdávané'''
| od r. [[Igric 2015|2015]]  
|-
| '''Počet udelených cien'''
| 32
|}

'''Prémia za Študentskú tvorbu''' bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Ako taká odmeňovala v&amp;nbsp;rokoch [[Igric 1996|1996]] až [[Igric 2013|2013]] prácu študentov filmových škôl v&amp;nbsp;ľubovoľnej [[povolanie (zamestnanie)|tvorivej profesii]], prevažne za [[filmová réžia|réžiu]].

Po jej zrušení bola v&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] dočasne nahradená v&amp;nbsp;podobe neštatutárnej '''Ceny [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]]''', ktorá sa odovzdávala počas jediného ročníka – táto aj so&amp;nbsp;zreteľom na&amp;nbsp;žáner [[filmové dielo|hraného]], [[dokumentárny film|dokumentárneho]] i [[animácia (film)|animovaného filmu]] zároveň. V&amp;nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] bola dodatočne premenovaná na '''Cenu  [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]]''' a&amp;nbsp;garantovaná už mladým tvorcom do 35 rokov všeobecne. Obdobne ako jej predchodkyňa, udeľuje sa obyčajne trom laureátom v&amp;nbsp;troch [[žáner (umelecký druh)|príslušných disciplínach]].  

[[Arnold Kojnok]] a [[Stano Petrov]] obdržali individuálne po dve študentské prémie, [[Peter Zákuťanský]] kombinovane po jednej z&amp;nbsp;oboch neskoršie ustanovených cien; [[Peter Podolský]] a [[Imrich Kútik]] získali obaja samostatne dve z&amp;nbsp;aktuálne vyhlasovaných ocenení.

== Víťazi cien/prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny udelené výlučne za iné tvorivé výkony &lt;br /&gt;(prémie neudeľované)''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''ceny a prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|}

=== Študentské prémie (1996–2013) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
| width=70%|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Vojtek]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' oceňuje Vojteka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1996/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[... nepozná ona mňa, ani ja ju]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=NeOnMnAnJaJu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = SFD &gt; ... nepozná ona mňa, ani ja ju.
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za citlivú sondu do patológie rodinných vzťahov vo filme Nepozná ona mňa, ani ja ju“
 |dátum vydania    = 16.09.2014
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601171350/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; 
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]– réžia (''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Budeme mať výkony, budeme mať diplomy [film] (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v oblasti študentskej tvorby - Juraj Lehotský za invenčnú réžiu dokumentárneho filmu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy“
 |dátum vydania    = 10.03.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601172951/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Repka]] – réžia (''[[Plávanie (film z roku 1997)|Plávanie]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Barbora Paššová]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[S farbou von]]{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Vladimír Král]] – réžia (''[[Dvojhlasná invencia a-mol]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dvojhlasná invencia a-mol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Vladimír Král za réžiu filmu Dvojhlasná invencia a-mol“
 |dátum vydania    = 16.11.2006
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174707/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Kuboš]] – réžia (''[[Hlas 98#Film Hlas 98 (1999)|Hlas 98]]''&lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Hlas 98 [film] (1999)
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Marek Kuboš za réžiu filmu Hlas 98“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601174934/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Štefan (film z roku 1999)|Štefan]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lenka Moravčíková]] – réžia (''[[Listy prezidentovi (film z roku 1999)|Listy prezidentovi]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Listy prezidentovi [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“
 |dátum vydania    = 27.03.2023 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Pirohová]] – réžia (''[[To sme my]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; To sme my [film] (2000)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Jane Pirohovej za réžiu videofilmu To sme my“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601182817/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová&lt;sup&gt;Laučíková&lt;/sup&gt;]] – réžia (''[[Vedieť|Vedieť]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vedieť
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Ivane Zajacovej za réžiu filmu Vedieť“
 |dátum vydania    = 06.12.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601183149/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Škopa bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.&lt;ref name=RóDo/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Rómsky dom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=RóDo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Rómsky dom [film] (2001)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Marko Škop za réžiu dokumentárneho filmu Rómsky dom“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Uhrína bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa výrobných údajov súťažného diela bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára, výtvarných návrhov a animátorom.&lt;ref name=Líškylovenie/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Líškylovenie]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Líškylovenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Líškylovenie
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Michal Uhrín za réžiu animovaného filmu Líškylovenie“
 |dátum vydania    = 15.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601184052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Šima]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Šimu bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa zápisu SFÚ i výrobných údajov súťažného filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára a výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.&lt;ref name=DnMáPrRa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Dnes mám prvé randevú]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=DnMáPrRa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Dnes mám prvé randevú
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba – Boris Šima za výnimočný profesionálny výkon a obrazovú hravosť v študentskom filme“
 |dátum vydania    = 14.11.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250430104856/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2025-04-30
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Balcar]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2003/&gt; oceňuje Balcara bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bol ocenený za kameru v hranom KF ''Mesto kostolov''.&lt;ref name=CSFD-Balcar/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– kamera (''[[Mesto kostolov]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=CSFD-Balcar&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = bpeter
 |titul            = Peter Balcar
 |url              = https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |lokácia          = Biografie
 |poznámka         = „Spolupracoval na takých projektoch ako je krátky film Mesto kostolov (réžia Andrea Horečná, 2001), za ktorý získal v roku 2003 cenu Igric (študentská prémia za kameru v absoloventskom filme)“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260601192020/https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/
 |dátum archivácie = 2026-06-01
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; i zápis SFÚ&lt;ref name=Výmet/&gt; oceňuje Piussi bez špecifického výkonu, zatiaľ čo výsledky publikované už v denníku ''SME''&lt;ref name=VýPr2004-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KÚDELOVÁ, Kristína
 |titul            = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003)
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.06.2004
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; neuvádzajú u oceneného tvorcu ani názov diela. Podľa jeho výrobných údajov bola jeho režisérkou.&lt;ref name=Výmet/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Výmet (film z roku 2003)|Výmet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Výmet&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Výmet [film] (2003)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Zuzana Piussi za odvážne spracovanie tabuizovanej témy vo filme Výmet“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603150108/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Stano Petrov]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; oceňuje Petrova bez špecifického výkonu, kým iný publikovaný v denníku ''SME'' neuvádza ani názov diela.&lt;ref name=VýPr2004-SME/&gt; Podľa jeho titulkov bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Z ulice'' © [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU, Bratislava]] 2003 [uváza] cvičenie 3. ročníka filmovej a televíznej réžie. Účinkovali Šimon, Oki, Stano, Martin Kočiško, Micho, [[Viktor Frešo]], Zuzka a Milko, Ivetka a ďalší; zvuk Peter Surový; strih Braňo Guniš; produkcia Lukáš Zednikovič, Martin Petruš; kamera Martin Žiaran; réžia Stano Petrov; inšpirované fotografiou Henri Cartier{{•}} Bressona.&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Z ulice]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Jaško]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; oceňuje Jaška bez špecifického výkonu či názvu diela. Pravdepodobne bol ocenený jeho študentský dokumentárny film z r. 2004 s názvom ''H4XØR'', známy tiež ako ''Haker''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; H4XØR [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |lokácia          = Inf. poznámka, Réžia a Variant(y) hesla 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.10.2018
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606150801/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;– réžia (neznáme&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;/span&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Tutoky]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2005/&gt; oceňuje Tutokyho bez špecifického výkonu či názvu diela.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;– réžia (neznáme&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Mináriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2006/&gt; aj tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; oceňujú Minárikovú všeobecne. Podľa zápisu SFÚ bola jeho režisérkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zo života hydiny [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |lokácia          = Inf. poznámka a Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606152811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt; a podľa ČSFD i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Zo života hydiny (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 06.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260606153159/https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-06
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Zo života hydiny]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Daniela Rusnoková]] – réžia (''[[O Soni a jej rodine]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Zednikovič]] – kamera (''[[Ďalšie dejstvo]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu Tomášovi Zednikovičovi za výtvarný a estetický prínos kamery vo filme Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“
 |dátum vydania    = 17.03.2023
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Agnes Dimun]] – réžia/[[scenár]]/kamera (''[[Kde je?!]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kde je?! [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Agnes Dimun za scenár, réžiu a kameru filmu Kde je?!“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607141011/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Iveta Grófová]] – réžia/scenár (''[[Gastarbeiteri]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Muzikológ a tvorca]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Muzikológ a tvorca [film] (2008)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok (réžia filmu Muzikológ a tvorca)“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163835/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Matúš Krajňák]] – réžia (''[[Polnočný hrdina]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Polnočný hrdina [film] (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Matúš Krajňák (réžia filmu Polnočný hrdina)“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607163848/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Mátyás Prikler]] – réžia/scenár (''[[Ďakujem, dobre]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ďakujem, dobre
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Mátyás Prikler za scenár a réžiu filmu Ďakujem, dobre“
 |dátum vydania    = 15.06.2012
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film
 |dátum archivácie = 2026-01-06
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miroslav Remo]] – réžia/scenár (''[[Arsy-Versy]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Arnold Kojnok – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Pomsta [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Stano Petrov – réžia (''[[In delirium]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; In delirium
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“
 |dátum vydania    = 13.06.2012
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt; 
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Kováč]] – réžia (''[[Slameníkové zeme]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slameníkove zeme [film] (2011)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Peter Kováč za réžiu filmu Slameníkove zeme“
 |dátum vydania    = 17.04.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607170854/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Budinský]] – réžia (''[[Twins (film z roku 2011)|tWINs]]''&lt;sup&gt;'''KF/AF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Kino Svet [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“
 |dátum vydania    = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Roman Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''&lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Petra Mihálika (2014) === 
; neštatutárna študentská cena
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| → HRANÝ FILM
* '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zoltán, dobrý človek [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 31.01.2015
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNY FILM
* '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Odchod na korze [film] (2013)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“
 |dátum vydania    = 31.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÝ FILM
* '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Pán Mrkva
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“
 |dátum vydania    = 14.06.2016
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Cena Jána Fajnora (od r. 2015) ===
; neštatutárna cena pre tvorcov do 35 rokov
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| width=70%| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Tomáš Stanek]] – kamera (''[[Deti (film z roku 2014)|Deti]]'')'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''Miroslav Remo – réžia (''[[Comeback (film z roku 2014)|Comeback]]''&lt;sup&gt;DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Comeback
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora pre mladých tvorcov do 35 rokov pre Mira Rema za réžiu dokumentárneho filmu Comeback“
 |dátum vydania    = 26.01.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608104630/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Obertová]] a [[Michaela Čopíková]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]]/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Nina (film z roku 2014)|Nina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Baláž]] – réžia (''[[True Štúr]]''{{#tag:ref|Kombinovaný, TV hraný dokument s prvkami animovaného filmu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; True Štúr [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „televízny hraný dokument s prvkami animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608110134/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt; Režisérom animovanej časti diela je [[Norbert Držiak|Noro Držiak]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = True Štúr (festivalový název)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260217054523/https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;SF/HD/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lucia Halmová]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Lucia Pacek Halmová.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Under my spell [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Lucia Pacek Halmová“
 |dátum vydania    = 19.06.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608112033/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Under My Spell]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Marta Prokopová]] – animácia (''[[Mila Fog]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
* '''[[Marek Jasaň]] – réžia (''[[Mňau]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Pavol Čižmár]] – réžia (''[[Manžel Ján s rodinou]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Pavel Smejkal]] a Peter Zákuťanský – réžia (''[[Iná hudba]]''&lt;sup&gt;SF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Eva Sekerešová]] – réžia (''[[Jahodové dni]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Michal Blaško]] – réžia (''[[Atlantída, 2003]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Atlantída, 2003 [film] (2017)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Cena Jána Fajnora (Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov) v kategórii Hraná filmová a televízna tvorba - Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída 2003“
 |dátum vydania    = 01.04.2025
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608113847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Denisa Buranová]] – kamera (''[[Budujeme Slovensko]]:'' „Cukrovar v Šuranoch“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“&lt;sup&gt;KF/DF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''&lt;sup&gt;KF/AF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Jakub Medvecký]] a [[Teodor Kuhn]] – scenár (''[[Ostrým nožom]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''cena neudelená''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Michaela Mihályiová]] a [[Dávid Štumpf]] – réžia/scenár (''[[Sh_t Happens]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2020-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Alica Bednáriková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Bednárikovú všeobecne. Okrem réžie bola i scenáristkou diela.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Nuda (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608120655/https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Nuda''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Dorota Vlnová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; i na webe AIC&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; oceňujú Vlnovú všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérkou a spoluatorkou scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Ikony. [1. séria ; 3. časť] 
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608121437/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-07
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Ikony (dokumentárny seriál)|Ikony]]'': „Neuhnúť, [[Ferdinand Milučký]]“&lt;sup&gt;KF/TV&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Lukáš Ďurica]] a [[Juraj Mäsiar]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2021/&gt; kredituje dvojicu za réžiu i vizuálne efekty, ten publikovaný na webe AIC len za režiu.&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela sú obidvaja kreditovaní spoločne aj za hudbu a strih.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; On the hill
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 04.05.2022
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608122536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/[[vizuálny efekt|vizuálne efekty]] (''On the Hill''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2021-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režisérku&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dovidenia (Goodbye) (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Dovidenia''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Memoria
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.12.2022 
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Memoria''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Mathias
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.11.2021
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár/[[námet]]/výtvarné návrhy (''Mathias''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA 
* '''Peter Podolský – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Spojení (studentský film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Peter S. Kološ“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Connected''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Monika Mahútová]]{{#tag:ref|Podľa výrobných údajov oceneného diela bola Mahútová i spoluautorkou námetu a scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Nablízku
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135859/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Nablízku]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Katarína Gramatová]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Gramatovú za scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa ČSFD bola i jeho kamerankou či strihačkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Dom Strom
 |url              = https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |lokácia          = Režie, Kamera, Scénář a Střih
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 08.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260209031842/https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-02-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/scenár (''[[Dom Strom]]''&lt;sup&gt;KF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''Imrich Kútik{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za réžiu a animáciu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režiséra.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom, autorom výtvarných návrhov či trikových kompozícií a spoluautorom scenára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Silo
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.10.2024
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608135425/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/animácia (''[[Silo]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[Hannah Dall]] – réžia (''[[Tak zajtra]]''&lt;sup&gt;KF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[Rebeka Bizubová]] – réžia (''[[Spoveď (film z roku 2024)|Spoveď]]''&lt;sup&gt;SF/DF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[Rebeka Vakrčková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Vakrčkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,&lt;ref name=VýPr2024/&gt; ten z webu SFÚ ako režisérku.&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou, autorkou námetu, scenára či výtvarných návrhov a spoluanimátorkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Hostina
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |lokácia          = Réžia a Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.04.2026
 |dátum prístupu   = 01.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260608141000/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-08
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/animácia/výtvarné návrhy (''[[Hostina (film z roku 2024)|Hostina]]''&lt;sup&gt;KF/AF&lt;/sup&gt;)'''&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- &lt;!-- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| → HRANÁ TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
→ DOKUMENTÁRNA TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
→ ANIMOVANÁ TVORBA
* '''[[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;&lt;/sup&gt;)'''
|- --&gt; 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film&lt;!--{{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film--&gt; {{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt;  
|}

== Superlatívy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia cien ===
; 2 ceny
* [[Imrich Kútik]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Podolský]] (2×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
* [[Peter Zákuťanský]] (1×Cena P.&amp;nbsp;Mihálika, 1×Cena J.&amp;nbsp;Fajnora)
{{col-2}}
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Arnold Kojnok]] (2×réžia)
* [[Stano Petrov]] (2×réžia)
{{col-end}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

[[Kategória:Igric (súťaž)|Študentská tvorba]]</text>
      <sha1>h3awf2pknftl5yoqc7sno7ogci68yaz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy</title>
    <ns>2</ns>
    <id>750986</id>
    <revision>
      <id>8232704</id>
      <parentid>8232347</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T08:43:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8232704</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20707" sha1="fna02cb8fkdo3kczokvhr6vv2e9en6f" xml:space="preserve">= [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026]] =
[[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|náhľad|Pápežský emblém]]
'''Katolícky editaton 26''' je nultý ročník redaktorskej iniciatívy zameranej na obohatenie a skvalitnenie obsahu [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédie]] o témy spojené s [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]].
 
'''Iniciatíva prebieha na Slovenskej Wikipédii počas prvých dvoch júlových týždňoch pri príležitosti [[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda|sviatku svätých Cyrila a Metoda]]. V roku 2026 sa uskutočňuje v dňoch [[4. júl]]a až [[19. júl]]a [[2026]].'''
 
Zapojiť sa môže každý redaktor Slovenskej Wikipédie, či už anonymný alebo prihlásený, starý či nový, bez ohľadu na jeho vzťah ku Katolíckej cirkvi.

== Prečo Katolícky editaton? ==
Skúsenosť ukazuje, že [[Slovenská Wikipédia]] má v oblasti spracovania tém [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] vysoký potenciál, ale aj rezervy. Už dnes vzniká každý týždeň niekoľko nových článkov o významných katolíckych osobnostiach, avšak množstvo dôležitých tém zostáva dodnes nespracovaných. Udalosti ako zvolenie pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] či vydanie jeho encykliky [[Magnifica humanitas]] zároveň ukázali, že Slovenská Wikipédia dokáže reagovať na nové udalosti zo sveta Katolíckej cirkvi ako jedna z prvých jazykových mutácií. Podobne na Slovenskej Wikipédii existuje zavedený [[Portál:Vatikán]]. Miestna komunita zaoberajúca sa otázkami Katolíckej cirkvi tak rozhodne má na čom stavať a vie, kde existuje priestor na zlepšenie.

Výzva „Katolícky editaton“ si kladie za cieľ vytvorenie priestoru pre synergiu týchto snáh a kooperáciu záujemcov o katolícke témy, ako aj overenie možností a limitov ich spolupráce. Jej cieľom je teda obohatenie Slovenskej Wikipédie o nové články, zlepšenie už existujúcich textov, overenie akcieschopnosti redaktorov v oblasti katolicizmu a v neposlednom rade zaujatie potenciálnych nových prispievateľov, ktorí sú týmto srdečne pozvaní napísať svoj prvý článok a priučiť sa o prispievaní na Wikipédiu.

Ako vhodná príležitosť pre túto iniciatívu sa ukázal byť [[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda|sviatok svätých Cyrila a Metoda]] ([[5. júl]]), ktorý je nielen slovenským štátnym sviatkom, ale aj významným katolíckym sviatkom a dňom pripomínania si diela a odkazu svätých [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], patrónov Európy, Slovenska, vzdelanosti a slobodného šírenia informácií vo všetkých jazykoch.

== O čom písať? ==
Môžete písať články o akejkoľvek téme spojenej s [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]]. Výzva vníma Katolícku cirkev ako civilizačný, spoločenský, kultúrny, teologický, právny,... súčasný i historický fenomén. Vítané sú preto príspevky z oblasti sociológie, kultúry, histórie, teológie, filozofie, umenia, práva a podobne, pokiaľ významnejšie súvisia s Katolíckou cirkvou.
 
Konkrétne sa môžete inšpirovať napríklad niektorou z nasledujúcich oblastí:
 
* '''osobnosti Katolíckej cirkvi''' (pápeži, biskupi, kňazi, rehoľníci, svätci, blahoslavení, teológovia, cirkevní právnici, ale aj laici a ďalšie osobnosti spojené s dejinami či súčasnosťou Katolíckej cirkvi, napríklad osobnosti prenasledované pre katolícku vieru v Československu či spisovatelia nadväzujúci na katolícku tradíciu a pod.)
* '''dokumenty a literatúra''' (patristické a scholastické diela, spisy svätcov, pápežské dokumenty, koncilové dokumenty, katechizmy, liturgické knihy a ďalšie texty súvisiace s katolicizmom)
* '''teológia, filozofia a kánonické právo''' (dogmatika, morálna teológia, liturgika, biblické vedy, kánonické právo, sociálna náuka Cirkvi a ďalšie teologické disciplíny)
* '''dejiny Katolíckej cirkvi''' (koncily, synody, cirkevné udalosti, misie, rehole, diecézy a historické obdobia)
* '''inštitúcie a organizácie''' (diecézy, rehole, cirkevné školy, charity, hnutia a ďalšie katolícke organizácie)
* '''sakrálna architektúra a umenie''' (kostoly, katedrály, baziliky, kaplnky, kláštory, ikonografia, sochárstvo, maliarstvo, hudba a ďalšie umelecké diela spojené s Katolíckou cirkvou)
* '''liturgia a duchovný život''' (obrady, sviatosti, liturgické tradície, pobožnosti, sviatky a formy spirituality)
* '''východné katolícke cirkvi''' (ich dejiny, tradície, liturgia, hierarchia a významné osobnosti)
* '''miestne cirkevné dejiny''' (dejiny a súčasnosť Katolíckej cirkvi v jednotlivých štátoch, regiónoch či obciach)
* '''ekumenizmus a medzináboženský dialóg''' (vzťahy Katolíckej cirkvi s východnými cirkvami, protestantskými spoločenstvami, židovstvom, islamom a ďalšími náboženstvami, spoločné iniciatívy a významné dokumenty)
* '''katolícka vzdelanosť a veda''' (univerzity, školy, semináre, vedecké inštitúcie, významní vedci a učenci spojení s Katolíckou cirkvou)
* '''misie a evanjelizácia''' (misionári, misijné územia, dejiny misií, nové formy evanjelizácie)
* '''pútnické miesta a náboženský turizmus''' (svätyne, pútnické trasy, mariánske pútnické miesta a ďalšie významné lokality)
* '''médiá a kultúra''' (katolícke periodiká, vydavateľstvá, rozhlasové a televízne stanice, film, literatúra a moderné médiá)
* '''katolícka hudobná tradícia''' (gregoriánsky chorál, liturgická hudba, cirkevní skladatelia, liturgické predmety a symbolika)
* '''katolícka spiritualita a mystika''' (duchovné školy, mystici, modlitbové tradície, duchovní autori)
* '''vzťah Katolíckej cirkvi a spoločnosti''' (vzťahy štátu a Katolíckej cirkvi, náboženská sloboda, katolícka politika, spoločenské otázky)
* '''mariológia a mariánska tradícia''' (teologické učenie o Panne Márii, mariánske dogmy, zjavenia, pútnické miesta, sviatky, modlitby, umenie a duchovné tradície spojené s úctou k Panne Márii)
* '''Katolícka cirkev a ženy''' (svätice, mníšky, teologičky, biblické postavy, inštitúty spojené so ženstvom)
* '''Katolícka cirkev, katolicizmus a Slovensko''' (osobnosti, miesta, umenie, dejiny, perzekúcie, súčasnosť)
Táto výpočtová časť je iba ilustračná a neobmedzuje vyššie definovaný okruh tém, ktoré možno spracovať.

Spracovať môžete aj všeobecnejšie témy, ak budú relevantné vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi (napríklad odvetvia teológie a podobne).
 
== Pravidlá výzvy ==
 
* Téma článku musí súvisieť s tematikou '''Katolíckej cirkvi.'''
* Rozsah článku musí byť aspoň '''3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov.'''
* Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''4. júlom 2026 a 19. júlom 2026''' (vrátane).
* Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''.
* Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''.
* Článok musí
** '''obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]'''
** '''dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]]'''
** '''byť napísaný encyklopedicky (odborne) a neutrálne'''
* Na konci výzvy nesmú články obsahovať '''šablóny'''&lt;nowiki&gt; {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Urgentne upraviť|Urgentne upraviť]]&lt;nowiki&gt;}}, {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]&lt;nowiki&gt;}} či {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Bez zdroja|Bez zdroja]]&lt;nowiki&gt;}}.&lt;/nowiki&gt;
* Na článkoch '''môžete spolupracovať s inými redaktormi''', Vaše články môžu byť upravované inými redaktormi.
== Prihlasovanie ==
Hoci podmienkou písania článkov k téme nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu nazvanú Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články.

== Zdroje ==
Nižšie sú uvedené niektoré zdroje dostupné na internete, ktoré Vám podľa vyhlasovateľa výzvy môžu napomôcť k tvorbe kvalitných príspevkov. Ak poznáte zaujímavé spoľahlivé zdroje univerzálnejšieho charakteru, môžete ich doplniť.

'''Encyklopédie a knihy'''

* ''[[Catholic Encyclopedia]]''. [https://www.newadvent.org/cathen/ Dostupné online.]
* ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. [https://www.pravenc.ru/ Dostupné online].
* ''[[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:3d5e024e-8612-4ebd-b381-bf61d18e97cc Dostupné online po prihlásení].
* ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. [https://beliana.sav.sk/ Dostupné online].
* ''[[Katoličeskaja enciklopedija]]''. [http://ркэ.рус/tof/%D0%90 Dostupné online].
* ''[[Magyar katolikus lexikon]]''. [https://lexikon.katolikus.hu/ Dostupné online].
* ''[[Ökumenisches Heiligenlexikon]]''. [https://www.heiligenlexikon.de Dostupné online].
* ''[[Český slovník bohovědný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:fe46d6d0-9d40-11e3-ad99-001018b5eb5c Dostupné online].
* ''[[Slovenský náučný slovník]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:b4a1e8b0-8cbe-11f0-b389-005056827e52 Dostupné online].
* ''[[Ottův slovník naučný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:7e11fe20-043e-11e5-95ff-5ef3fc9bb22f Dostupné online].
* ''[[Biografický lexikón Slovenska]]''. [https://dikda.snk.sk/search?q=%22Biografick%C3%BD%20lexik%C3%B3n%20Slovenska%22&amp;licences=paying_users,,public Dostupné online].
* ''Teologický a náboženský slovník''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:595e3826-af54-4cca-8275-7b2d924341b9?page=uuid:e113ac71-2b10-4727-85a0-ae43afd4a98a Dostupné online].
* ''Malý lexikon Biblie''. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:53572f1d-3adb-4c9f-b537-d74769bccfa9?page=uuid:c4207c21-251d-4eb1-a2c1-c45fada3c88f Dostupné online].
* [[Jozef Špirko (historik)|Jozef Špirko]], knihy. [https://dikda.snk.sk/search?authors=%C5%A0pirko,%20Jozef Dostupné online].
* [[Anton Bagin]], knihy. [https://dikda.snk.sk/search?authors=Bagin,%20Anton Dostupné online].
* oficiálna stránka Vatikánu a Svätej Stolice. [https://www.vatican.va/ Dostupné online].
* Knihovna Libri nostri (staré knihy). [https://librinostri.catholica.cz/download/ Dostupné online].
* ... 
'''Časopisy'''

* ''Teologický časopis''. [https://tf.truni.sk/teologicky-casopis Dostupné online].
* ''Theologos''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/theologos/archiv Dostupné online].
* ''Acta Patristica''. [https://www.unipo.sk/en/faculty-of-orthodox-theology/main-sections/science-research/journal-APA/archiveAPA Dostupné online].
* ''Acta'' ''Theologica et Religionistica''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/hlavne-sekcie/acta/a Dostupné online].
* ''Studia'' ''Theologica''. [https://www.studiatheologica.eu/ Dostupné online].
* ''Verba Theologica''. [http://verba.ktfke.sk/archiv/ Dostupné online].
* ''Studia Biblica Slovaca''. [https://biblica.sk/archiv/ Dostupné online].
* ''Duchovný pastier''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:6515b126-ef29-4598-94bf-115615d7a2eb Dostupné online].
* ''Verbum''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:dcae6f90-fcb3-4bdf-a58e-bf4519e594e2 Dostupné online].
* ''Slovo''. [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:5f51391f-a364-457f-ac47-af4926128897 Dostupné online].
* ''Acta'' ''Facultatis Theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis''. [https://acta.frcth.uniba.sk/index.php?id=archive Dostupné online].
* ...


'''Dokumenty a iné'''

*[[Kódex kánonického práva]] a [[Kódex kánonov východných cirkví]]. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava Dostupné online].
* [[Katechizmus katolíckej cirkvi|''Katechizmus Katolíckej cirkvi'']]. [https://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&amp;in=KKC Dostupné online].
* Dokumenty [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]]. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil Dostupné online].

* Písanie veľkých písmen v náboženskej terminológii. [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ostatne-dokumenty/c/pisanie-velkych-pismen-v-nabozenskej-terminologii Dostupné online].
* ...

== Ceny ==
 
* Výzva je organizovaná bez vecných cien.

== Organizátor ==

* Editaton je súkromnou redaktorskou iniciatívou; nezastrešuje ho žiadna organizácia ani Katolícka cirkev.
* Za organizáciu iniciatívy zodpovedá [[Redaktor:Scholastikos]]. V prípade akýchkoľvek otázok sa naňho neváhajte obrátiť v jeho [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusii]] alebo emailom.

== Výsledky výzvy ==

* ''Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy.''

== Baner ==

{| width=&quot;100%&quot; class=&quot;skin-nightmode-reset-color&quot; style=&quot;background:#F9F6EE; color:#27408B;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
| style=&quot;text-align:center; &lt;!-- padding-top:4pt --&gt;&quot; | &lt;div style=&quot;display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;&quot; class=&quot;plainlinks&quot;&gt;&lt;div style=&quot;padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.2em;&quot;&gt;[[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|50px|Katolícky editaton 2026|vpravo|link=Wikipédia:Katolícky editaton 2026]]&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;text-align:center; flex: 1;  padding-top:0.5em; margin: 0.2em 0;&quot;&gt;&lt;big&gt;'''[[Wikipédia:Katolícky editaton (2026)|&lt;font color=#aa0022&gt;Katolícky editaton (4. až 19. júl 2026)&lt;/font&gt;]]'''&lt;/big&gt;&lt;br /&gt;'''Zapojte sa do písania článkov o Katolíckej cirkvi a pomôžte obohatiť Slovenskú Wikipédiu!'''
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;padding-right:0.8em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.2em;&quot;&gt;
[[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|50px|Katolícky editaton 2026|vpravo|link=Wikipédia:Katolícky editaton 2026]]
&lt;/div&gt;
|}

= [[Wikipédia:Byzantská novéna 2026]] =
[[Súbor:Byzantine_imperial_flag,_14th_century,_square.svg|náhľad|Byzantská cisárska vlajka, 14. storočie, štvorcová]]
'''Byzantská novéna 2026''' je nultý ročník redaktorskej iniciatívy zameranej na obohatenie a skvalitnenie obsahu o [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], byzantskej a pravoslávnej kultúre a s ňou spojených témach na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]].

Iniciatíva prebieha v dňoch '''6. až 14. augusta 2026''' pri príležitosti '''7. výročia založenia [[Portál:Byzantská ríša|byzantského portálu]]''' na Slovenskej Wikipédii (10. august 2019).
 
Zapojiť sa môže každý redaktor Wikipédie, či už '''anonymný alebo prihlásený'''.
 
Hoci podmienkou písania článkov k téme nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu s Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články.

== O čom písať? ==
* '''osobnosti Byzancie''' (cisári, cisárovné, patriarchovia, svätci, teológovia, právnici, vojvodcovia, učenci, diplomati, kronikári, misionári a ďalšie významné osobnosti byzantských dejín)
* '''pramene a literatúra''' (kroniky, historické diela, teologické spisy, právne zbierky, hagiografia, listy, encyklopédie, byzantská poézia a ďalšie literárne pamiatky)
* '''teológia, filozofia a právo''' (byzantská a pravoslávna teológia, patristika, polemická literatúra, byzantská filozofia, rímsko-byzantské právo a kánonické právo)
* '''politické a vojenské dejiny Byzancie''' (vojny, povstania, dynastie, diplomacia, správa ríše, armáda, námorníctvo a významné historické udalosti)
* '''štátne a cirkevné inštitúcie''' (cisársky dvor, úrady, témy, patriarcháty, biskupstvá, kláštory, školy a ďalšie organizácie)
* '''byzantské umenie a architektúra''' (chrámy, kláštory, mozaiky, ikony, rukopisy, fresky, sochárstvo, zlatníctvo a ďalšie umelecké diela)
* '''miestne dejiny a regióny Byzantskej ríše''' (mestá, provincie, ostrovy a ich dejiny)
* '''Konštantínopol''' (paláce, chrámy, prístavy, a i.)
* '''vzdelanosť, školstvo a veda''' (univerzity, školy, knižnice, medicína, matematika, astronómia, geografia a ďalšie vedné disciplíny)
* '''každodenný život v Byzancii''' (rodina, postavenie žien, detstvo, bývanie, strava, odev, hospodárstvo, remeslá a obchod)
* '''byzantská hudba a liturgické umenie''' (cirkevný spev, hymnografia, liturgické predmety, symbolika a obradná kultúra)
* '''mníšstvo a mystika''' (hésychazmus, duchovné školy, kláštorné tradície, mystici, askéti a duchovní autori)
* '''Byzancia a spoločnosť''' (sociálne vrstvy, ekonomika, práca, dobročinnosť, otroctvo, mestský život a sociálne otázky)
* '''Byzancia za hranicami Byzancie''' (Arméni, Gruzínci, Alani, Góti, kresťanské komunity Blízkeho východu, kresťanská Núbia, Etiópia a Egypt, kaukazské kráľovstvá, byzantské misie, kultúrny a náboženský vplyv Byzancie mimo hraníc ríše)
* '''Byzancia a slovanský svet''' (misie medzi Slovanmi, kultúrne vzťahy, cirkevná organizácia a dedičstvo Byzancie v slovanských krajinách, Bulharsko, Srbsko, Rus)
* '''Byzancia a Slovensko''' (veľkomoravské kontakty, cyrilo-metodská tradícia, archeologické nálezy, recepcia Byzancie v slovenskej historiografii a kultúre)
* '''Byzancia v modernej historiografii a populárnej kultúre''' (byzantológia, historici, archeológia, múzeá, filmy, romány a recepcia Byzancie v súčasnosti)

== Pravidlá výzvy ==

*Téma článku musí súvisieť s tematikou '''Byzantskou ríšou, jej kultúrou alebo kultúrnym či náboženským okruhom.'''
* Rozsah článku musí byť aspoň '''3000 bytov a zároveň aspoň 300 slov.'''
* Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''6. augustom 2026 až 14. augustom 2026''' (vrátane).
* Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''.
* Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''.
* Článok musí obsahovať '''[[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržiavať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie'''.
* Na konci výzvy nesmú články obsahovať '''šablóny'''&lt;nowiki&gt; {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Urgentne upraviť|Urgentne upraviť]]&lt;nowiki&gt;}}, {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]&lt;nowiki&gt;}} či {{&lt;/nowiki&gt;[[Šablóna:Bez zdroja|Bez zdroja]]&lt;nowiki&gt;}}.&lt;/nowiki&gt;
* Na článkoch '''môžete spolupracovať s inými redaktormi''', Vaše články môžu byť upravované inými redaktormi.

== Ceny ==
* Výzva je organizovaná bez vecných cien.

== Organizátor ==

* Novéna je súkromnou redaktorskou iniciatívou; nezastrešuje ju žiadna organizácia.
* Za organizáciu iniciatívy zodpovedá [[Redaktor:Scholastikos]]. V prípade akýchkoľvek otázok sa naňho neváhajte obrátiť v jeho [[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusii]] alebo emailom.

== Výsledky výzvy ==

* ''Výsledky budú zverejnené po ukončení výzvy.''

== Baner ==

{| width=&quot;100%&quot; class=&quot;skin-nightmode-reset-color&quot; style=&quot;background:#fbf0ef; color:#27408B;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
| style=&quot;text-align:center; &lt;!-- padding-top:4pt --&gt;&quot; | &lt;div style=&quot;display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;&quot; class=&quot;plainlinks&quot;&gt;&lt;div style=&quot;padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;&quot;&gt;[[Súbor:Hagia Sophia in Istanbul (focused on the original Roman building).jpg|75px|Byzantská novéna 2026|vľavo|link=Wikipédia:Byzantská novéna 2026]]&lt;/div&gt;&lt;div style=&quot;text-align:center; flex: 1; margin: 0.2em 0;&quot;&gt;&lt;big&gt;'''[[Wikipédia:Byzantská novéna 2026|&lt;font color=#8B2252&gt;Byzantská novéna (6. až 14. august 2026)&lt;/font&gt;]]'''&lt;/big&gt;&lt;br /&gt;'''Zapojte sa do písania článkov o Byzancii pri príležitosti 7. výročia [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]]!'''
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;&quot;&gt;[[Súbor:Hagia Sophia in Istanbul (focused on the original Roman building).jpg|75px|Byzantská novéna 2026|vpravo|link=Wikipédia:Byzantská novéna 2026]]
&lt;/div&gt;
|}</text>
      <sha1>fna02cb8fkdo3kczokvhr6vv2e9en6f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Ústredná volebná komisia pre voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004</title>
    <ns>4</ns>
    <id>751014</id>
    <revision>
      <id>8232570</id>
      <parentid>8229881</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:11:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ústredná volebná komisia pre voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004 */ zmazané</comment>
      <origin>8232570</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1932" sha1="1tern1f82ssj54lvdf0fd6ajn1essir" xml:space="preserve">== [[Ústredná volebná komisia pre voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004]] ==
Navrhujem článok zmazať. Je to len zoznam členstva komisie pre dané voľby (spred 22 rokov). Zoznam pokojne zakomponujem do hlavného [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|článku]], ale toto fakt netreba mať ako samostatný článok. [[Redaktor:Shallov|Shallov]] ([[Diskusia s redaktorom:Shallov|diskusia]]) 19:22, 3. jún 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
#{{Za}} Ak existuje nejaký zdroj, ktorý tento zoznam obsahuje, nevidím dôvod zoznam ponechávať, nie je ničím zaujímavý. Pokojne by som len uviedol vetu typu &quot;Na priebeh dohliadala komisia s X členmi[ref]&quot; a odkázal sa na to, alebo niečo na ten spôsob. Ak je to podľa ostatných dostatočne dôležité... áno, zlúčiť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:32, 3. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} Mimo náš ''scope''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:07, 3. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} Na samostatný článok nevýznamné, avšak bolo by treba overiť informácie v spoľahlivých zdrojoch (príp. si aj vyžiadať dokumenty od MV SR) a zapracovať do článku o [[Ústredná volebná komisia|ÚVK]] a [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|voľbách do EP 2004]].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:09, 7. jún 2026 (UTC)

==== Proti ====
# {{Proti}} Ak, tak presunúť, ako je spomenuté v návrhu. &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:26, 8. jún 2026 (UTC)
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>1tern1f82ssj54lvdf0fd6ajn1essir</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>NHL 2026/2027</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751139</id>
    <revision>
      <id>8232686</id>
      <parentid>8228875</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T07:52:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dorian Kaplan</username>
        <id>295328</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridanie kategórií</comment>
      <origin>8232686</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7854" sha1="lzib2912t9pj87vexw68zzezh6yteg9" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|logo=|sezóna=2026/2027|začiatok=September 2026|koniec=Jún 2027|majster=|víťaz_stanley_cupu=|víťaz_o_brien_trophy=|víťaz_nhl=|víťaz_základ=|víťaz_základ2=|ročník=|počet_mužstiev=32|odohraté_zápasy=84|prvý_výber_draftu=[[Toronto Maple Leafs]]|najproduktívnejší_hráč=|najlepší_strelec=|sezóna_pred=NHL 2025/2026|sezóna_po=NHL 2027/2028}}'''NHL 2026/20267''' je nadchádzajúcou 110. sezónou existencie (109. hracou sezónou) Národnej hokejovej ligy (NHL). V tejto sezóne sa po prvýkrát od [[NHL 1993/1994|sezóny 1993/1994]] odohrá 84 zápasov v rámci základnej časti. Začiatok základnej časti sa očakáva v septembri 2026. Play-off o Stanleyho pohár by malo začať v apríli 2027 a vyvrcholiť finále Stanleyho pohára v júni.

== Záležitosti ligy ==

=== Kolektívna zmluva ===
27. júna 2025 sa liga a [[NHL Players' Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novej štvorročnej kolektívnej zmluve (CBA), ktorá nadobudne platnosť od sezóny 2026/2027 do sezóny 2029/2030. Medzi zmenami vyplývajúcimi z tejto dohody patrí predĺženie pravidelnej sezóny 2026–27 z 82 na 84 zápasov, pričom sa pridajú dva ďalšie zápasy v rámci divízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Okrem toho, ako súčasť novej CBA, v sezóne 2026/2027 sa skončí využívanie [[Brankár (ľadový hokej)|amatérskych náhradných brankárov]] (EBUG), ktorých na každý zápas poskytoval domáci tím; namiesto toho si tímy musia najať vlastného náhradného brankára, ktorý bude cestovať s tímom a môže mať aj iné povinnosti v tíme, ktoré nesúvisia s hraním. Aby sa zabránilo angažovaniu „ringers“, nový EBUG každého tímu musí spĺňať nasledujúce podmienky: nesmie hrať profesionálny hokej na žiadnej úrovni v predchádzajúcich troch sezónach, nesmie nikdy odohrať ani jeden zápas v NHL na základe štandardnej hráčskej zmluvy, nesmie mať na konte viac ako 80 profesionálnych zápasov vo svojej kariére a nesmie byť na zozname rezervných hráčov ani na zozname obmedzených voľných agentov žiadneho tímu NHL.&lt;ref&gt;https://media.nhl.com/public/news/19116&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = You are likely eligible to be the Canucks' emergency backup goaltender | url = https://www.vancouverisawesome.com/canucks-hockey/vancouver-canucks-emergency-backup-goaltender-ebug-eligibility-new-cba-10932441 | vydavateľ = Vancouver Is Awesome | dátum vydania = 2025-07-11 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en | meno = Share by | priezvisko = Email | meno2 = Share on | priezvisko2 = Facebook | meno3 = Share on | priezvisko3 = X}}&lt;/ref&gt;

=== Vstupný draft ===
[[NHL Entry Draft 2026|Draft NHL 2026]] sa uskutoční 26. – 27. júna v [[KeyBank Center]] v [[Buffalo (New York)|Buffale]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2026 NHL Draft to be held in Buffalo {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-draft-to-be-held-in-buffalo | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-01-12 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Zmena arény ==

* Táto sezóna by mala byť poslednou, v ktorej [[Calgary Flames]] odohrajú svoje domáce zápasy v [[Scotiabank Saddledome]], než sa tím presťahuje do [[Scotia Place]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

== Základná časť sezóny ==
NHL by mala zverejniť rozpis zápasov základnej časti sezóny v lete 2026.

=== Medzinárodné zápasy ===
Tímy [[Seattle Kraken]] a [[Carolina Hurricanes]] majú na programe dva vzájomné zápasy, ktoré sa odohrajú 12. a 14. novembra 2026 v hale [[Veikkaus Arena]] v [[Helsinki|Helsinkách]] vo Fínsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canes To Travel To Helsinki For 2026 NHL Global Series Finland {{!}} Carolina Hurricanes | url = https://www.nhl.com/hurricanes/news/canes-to-travel-to-helsinki | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-23 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Tímy [[Chicago Blackhawks]] a [[Ottawa Senators]] majú na programe dva vzájomné zápasy, ktoré sa odohrajú 18. a 20. decembra 2026 v hale [[PSD Bank Dome]] v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]] v Nemecku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL returning to Germany next season as part of campaign to grow game in country {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-global-series-germany-part-of-campaign-to-grow-game-in-country-senators-blackhawks | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-13 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Zápasy pod holým nebom ===
Liga naplánovala na túto sezónu tri zápasy pod holým nebom:

* Zápas [[Heritage Classic 2026]] sa uskutoční 25. októbra na štadióne [[Princess Auto Stadium]] vo [[Winnipeg|Winnipegu]], kde [[Winnipeg Jets]] privítajú [[Montreal Canadiens]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jets to host Canadiens in 2026 Tim Hortons NHL Heritage Classic {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-to-host-montreal-canadiens-in-2026-tim-hortons-nhl-heritage-classic | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* [[NHL Winter Classic 2027]] je naplánovaný na 31. decembra na štadióne [[Rice–Eccles Stadium]] v [[Salt Lake City]], kde [[Utah Mammoth]] privíta [[Colorado Avalanche]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mammoth, Avalanche set for 2027 Winter Classic on New Year's Eve {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-mammoth-colorado-avalanche-2027-winter-classic-set-for-new-years-eve | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-25 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
* [[NHL Stadium Series 2027]] je naplánovaná na 20. februára na štadióne [[AT&amp;T Stadium]] v [[Arlington (Texas)|Arlingtone]] v Texase, kde [[Dallas Stars]] privíta [[Vegas Golden Knights]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/46837489/dallas-stars-host-27-stadium-series-game-att-stadium | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-06-06}}&lt;/ref&gt;

=== All-Star Game ===
[[NHL All-Star Game 2027|All-Star Game 2027]] je naplánovaný na 7. februára v [[UBS Arena|UBS Arene]] v [[Elmont|Elmonte]], domovskom stánku tímu [[New York Islanders]]. All-Star Game by sa hralo po prvýkrát od roku 2024. Liga namiesto toho usporiadala v roku 2025 turnaj [[Turnaj štyroch krajín 2025|4 Nations Face-Off]], potom sa hráči zúčastnili [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|Zimných olympijských hier 2026]]. Liga pôvodne plánovala usporiadať All-Star Game 2026 v UBS Arena ako „rozlúčku“ s olympiádou, ale potom sa rozhodla, že to neurobí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/46678462/nhl-cancels-olympic-sendoff-event-islanders-set-host-all-star-weekend-2027 | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-06-06}}&lt;/ref&gt;

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2026–27 NHL season|1357501817}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
{{Sezóny NHL}}

[[Kategória:Ročníky NHL]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2027]]</text>
      <sha1>lzib2912t9pj87vexw68zzezh6yteg9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Relative strength index</title>
    <ns>4</ns>
    <id>751187</id>
    <revision>
      <id>8232572</id>
      <parentid>8231900</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:14:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Relative strength index */ za</comment>
      <origin>8232572</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4832" sha1="4d0px79aagyhflc0x3qpe407pm047xa" xml:space="preserve">== [[Relative strength index]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. (Zakladateľ: {{Ping|Peter Badura}}) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:18, 7. jún 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} V tomto stave určite zmazať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:05, 7. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} Trebalo by to doladiť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:33, 11. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} Nevyhovujúci stav, bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 12. jún 2026 (UTC)

==== Proti ====
# {{Proti}} Je to bez ref., no má to informačnú hodnotu, pričom čitateľ si môže prekliknúť na cudzojazyčnú verziu a zistiť viac. Z červeného linku po zmazanom obsahu sa nedozvie nič! &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:31, 8. jún 2026 (UTC)
#

==== Zdržal sa ====
#{{Neutral}} Toto by bolo možné relatívne poľahky spracovať do prijateľnej podoby pomocou zdrojov (viď diskusiu), ak by sa niekto podujal. Škoda mazať, keďže heslo je, samozrejme, encyklopedicky významné a zdá sa, že autor sa do problematiky profesne vyzná.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:27, 7. jún 2026 (UTC)
#

=== Diskusia ===
Rešerš vhodných zdrojov:
* Wilder, Welles J. 1978. ''New Concepts in Technical Trading Systems''. Greensboro, NC: Trend Research. ISBN 0-89459-027-8, s. 63-70. Section VI. The Relative Strength Index.
* Murphy, John. 2009. ''The Visual Investor: How to Spot Market Trends''. 2nd ed. Hoboken, NJ: John Wiley &amp; Sons. ISBN 978-0-470-38205-9, s. 100-109.
* Marek, Patrice; Šedivá, Blanka. 2017. Optimization and Testing of RSI. In: Čulík, Miroslav (ed.). ''Financial Management of Firms and Financial Institutions 2017 : 11th International Scientific Conference. Proceedings (Part I.)''. Ostrava: VŠB – Technical University of Ostrava. ISBN 978-80-248-4138-0, ISSN 2336-162X, s. 530-537. [https://www.ekf.vsb.cz/export/sites/ekf/frpfi/.content/galerie-souboru/2017/proceedings/Part_II_final.pdf#page=224 Dostupné online]. [cit. 2026-06-07].
* Relative strenght. In: Downes, John; Goodman, Jordan Elliot. 1998. ''Barron's Finance &amp; Investment Handbook''. 5th ed. Hauppauge, NY: Barron's Educational Series. ISBN 0-7641-5099-5, s. 547-548.
Zvyšné tri zdroje dostupné umňa. Pozri aj [https://is.mvso.cz/th/t68wl/bp.pdf#page=38 bakalárska práca obsahujúca citát z Víšková, Hana, ''Technická analýza akcií'', 1997, s. 70] a [https://www.investopedia.com/articles/active-trading/042114/overbought-or-oversold-use-relative-strength-index-find-out.asp Investopedia].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:27, 7. jún 2026 (UTC)

{{Re|Pe3kZA}} &quot;''pričom čitateľ si môže prekliknúť na cudzojazyčnú verziu a zistiť viac''&quot; je čo za argument? Ten článok by mal byť aspoň v nejakom prístojnom stave, ak tu má byť ponechaný. Toto za prístojný text nepokladám. Nemusí byť extra obšírny alebo detailný, to súhlasím, ale existencia takýchto textov, len pretože &quot;si potom čitateľ môže prekliknúť na iný jazyk&quot;, mi teda na skwiki vhodná osobne nepripadá. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:30, 11. jún 2026 (UTC)

:Legitímny argument, založený na možnosti dopĺňať si info z inojazyčných wiki. Čomu na tom nerozumieš?! Ak na skwiki nie je žiadny obsah, iba červený link, čitateľ sa nedozvie zhola nič. Tu, konkrétne v tomto prípade, je dostatočný základ, poskytujúci náhľad do témy! Netvrdím, že komplexný, no pre 95% čitateľov dostatočný! Existencia hesla priamo umožňuje bez nutnosti gúgliť prejsť na inojazyčný - možno obšírnejší popis tohto pojmu, čo je dosť prínosný doplnok. Mysli si čo chceš, ja považujem aj dvojriadkový popis hesla za lepší, než žiadny. A očakávať pri tomto projekte, že budú všetky články (nielen) obsahovo dokonalé a úplné, je nemožné. Ak budeme mazať takéto a podobné články, tak to tu môžeme celé zrušiť. Navyše, v článku sú šablóny, upozorňujúce na nedostatky...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:48, 11. jún 2026 (UTC)
::Namiesto diskusie by stačilo čosi vyladiť a bolo by to najideálnejšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:51, 11. jún 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>4d0px79aagyhflc0x3qpe407pm047xa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gabriel Rehák</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751218</id>
    <revision>
      <id>8232423</id>
      <parentid>8232354</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:42:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Marek Rehak</username>
        <id>8996</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8232423</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7874" sha1="4qnck4uit4943xicgqain3p5218oqau" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gabriel Rehák
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            = Gabriel Rehák.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Portrét
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1960|11|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = [[Topoľčany]]
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = [[Slovensko]]
 | Národnosť          = Slovenská
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = Občianske združenie Starý Klíž
 | Známa vďaka        = [[filantrop]], mecenáš umenia
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = staviteľ
 | Aktívne roky       = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = Ľubomír Rehák
 | Manžel             = 
 | Manželka           = Alena Reháková
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 3
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Gabriel Rehák''' (* [[17. november]] [[1960]], [[Topoľčany]]), je slovenský [[podnikateľ]] v stavebníctve a mecenáš umenia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-250920_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}&lt;/ref&gt; brat slovenského [[diplomat]]a [[Ľubomír Rehák|Ľubomíra Reháka]].

== Biografia ==
Základnú školskú dochádzku absolvoval v rodných Topoľčanoch, potom nastúpil na štúdium na Strednú priemyselnú školu stavebnú v [[Nitra|Nitre]]. Po škole pracoval vo firme Agrostav Topoľčany ako projektant, neskôr v topoľčianskych Uhoľných skladoch a od roku 1990 podniká v stavebníctve.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Kontakt | url = https://www.rehak.sk/kontakt/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V roku 2005 jeho firma kládla dlažbu v zábavnom parku [[Disneyland Park|Disneyland]] v [[Hongkong|Hongkongu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Oslavujeme 35 rokov | url = https://www.rehak.sk/oslavujeme-35-rokov/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Činnosť ==
Roky nezištne podporuje kultúru a umenie. Zameriava sa predovšetkým na hudobné, divadelné a tanečné projekty. V Starom Klíži, ktorý je časťou obce [[Veľký Klíž]], z vlastných prostriedkov vybudoval kultúrny priestor, kde pravidelne organizuje umelecké podujatia a pozýva významných umelcov z európskych krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opera Slovakia predstavila ďalšie mladé talenty na koncerte Príďte za operou III. | url = https://operaslovakia.sk/opera-slovakia-predstavila-dalsie-mlade-talenty-na-koncerte-pridte-za-operou-iii/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncert mladých talentov predstavil ďalších nádejných spevákov | url = https://operaslovakia.sk/koncert-mladych-talentov-predstavil-dalsich-nadejnych-spevakov/ | dátum vydania = 2015-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | meno = Ľudovít | priezvisko = Vongrej}}&lt;/ref&gt; V areáli sa nachádza koncertná sála a Divadlo [[Juraj Sarvaš|Juraja Sarvaša]], unikátne prírodné amfiteáter-divadlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-230925_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}&lt;/ref&gt; Doteraz sa tu predstavili desiatky mladých talentov aj renomovaných interpretov. Niekoľko rokov podporuje Konzervatórium [[Jozef Adamovič|Jozefa Adamoviča]] v [[Košice|Košiciach]], medzinárodný festival organovej hudby Ars Organi a ďalšie kultúrne podujatia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 - Trebbia {{!}} Česká televize | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/14991430859-trebbia/22654215044/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní cena Trebbia 2026 | url = https://www.tvnoe.cz/porad/46477-mezinarodni-cena-trebbia-2026 | vydavateľ = www.tvnoe.cz | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

=== Staroklížsky kumšt ===
[[Súbor:Staroklížsky kumšt.png|náhľad|Podoba ocenenia Staroklížsky kumšt]]
Gabriel Rehák v roku 2023 založil ocenenie nazvané &quot;Staroklížsky kumšt&quot;. Ocenenie udeľuje Občianske združenie Starý Klíž&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starý Klíž - OZ Starý Klíž | url = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/ | vydavateľ = Starý Klíž | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; domácim aj zahraničným osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti umenia, kultúry, zachovávania tradičných ľudových hodnôt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programa musical de México en Starý Klíž, Eslovaquia | url = https://mexicanculturalcentre.com/2026/06/04/programa-musical-de-mexico-en-stary-kliz-eslovaquia/ | vydavateľ = Mexican Cultural Centre, United Kingdom | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = es | meno =  | priezvisko = The Mexican Cultural Centre United Kingdom | meno2 =  | priezvisko2 = }}&lt;/ref&gt; Medzi inými laureátmi si ocenenie prevzala aj slovenská herečka [[Ida Rapaičová]].

== Ocenenia ==
* Medzinárodná cena TREBBIA: prestížne európske ocenenie, každoročne udeľované umelcom, mecenášom a podnikateľom prevažne v oblasti kultúry. [[Praha]], 6. jún 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 23rd Annual of the TREBBIA Gala &amp; Benefit Evening. | url = https://www.youtube.com/watch?v=sQIflfvWNgI | dátum vydania = 2026-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Trebbia Foundation}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 | url = https://www.stvr.sk/televizia/program/23101/601497 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
*[[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]:
**[[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|50x50bod]] Pamätná medaila [[Strom pokoja|Stromu pokoja]], Špeciálna trieda s rubínmi, Medaila číslo 049 (Starý Klíž, 16. november 2025).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenia | url = https://servaremanere.sk/ocenenia/ | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriel Rehák bol ocenený vysokým vyznamenaním Servare et Manere | url = https://www.tofp.eu/sk/gabriel-rehak/ | dátum vydania = 2025-12-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}
[[Kategória:Humanisti]]
[[Kategória:Filantropia]]
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]</text>
      <sha1>4qnck4uit4943xicgqain3p5218oqau</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232485</id>
      <parentid>8232423</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:42:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>významnosť</comment>
      <origin>8232485</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7924" sha1="pc3u0x8nf5l68y2ly47nt579o2ldpn5" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-06-08}}
{{významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gabriel Rehák
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            = Gabriel Rehák.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Portrét
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1960|11|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = [[Topoľčany]]
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = [[Slovensko]]
 | Národnosť          = Slovenská
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = Občianske združenie Starý Klíž
 | Známa vďaka        = [[filantrop]], mecenáš umenia
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = staviteľ
 | Aktívne roky       = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = Ľubomír Rehák
 | Manžel             = 
 | Manželka           = Alena Reháková
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 3
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Gabriel Rehák''' (* [[17. november]] [[1960]], [[Topoľčany]]), je slovenský [[podnikateľ]] v stavebníctve a mecenáš umenia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-250920_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}&lt;/ref&gt; brat slovenského [[diplomat]]a [[Ľubomír Rehák|Ľubomíra Reháka]].

== Biografia ==
Základnú školskú dochádzku absolvoval v rodných Topoľčanoch, potom nastúpil na štúdium na Strednú priemyselnú školu stavebnú v [[Nitra|Nitre]]. Po škole pracoval vo firme Agrostav Topoľčany ako projektant, neskôr v topoľčianskych Uhoľných skladoch a od roku 1990 podniká v stavebníctve.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Kontakt | url = https://www.rehak.sk/kontakt/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V roku 2005 jeho firma kládla dlažbu v zábavnom parku [[Disneyland Park|Disneyland]] v [[Hongkong|Hongkongu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov - Oslavujeme 35 rokov | url = https://www.rehak.sk/oslavujeme-35-rokov/ | vydavateľ = Rehak - strojové kladenie dlažieb, predaj zámkovej dlažby a betónových výrobkov | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Činnosť ==
Roky nezištne podporuje kultúru a umenie. Zameriava sa predovšetkým na hudobné, divadelné a tanečné projekty. V Starom Klíži, ktorý je časťou obce [[Veľký Klíž]], z vlastných prostriedkov vybudoval kultúrny priestor, kde pravidelne organizuje umelecké podujatia a pozýva významných umelcov z európskych krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opera Slovakia predstavila ďalšie mladé talenty na koncerte Príďte za operou III. | url = https://operaslovakia.sk/opera-slovakia-predstavila-dalsie-mlade-talenty-na-koncerte-pridte-za-operou-iii/ | dátum vydania = 2016-06-19 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncert mladých talentov predstavil ďalších nádejných spevákov | url = https://operaslovakia.sk/koncert-mladych-talentov-predstavil-dalsich-nadejnych-spevakov/ | dátum vydania = 2015-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk | meno = Ľudovít | priezvisko = Vongrej}}&lt;/ref&gt; V areáli sa nachádza koncertná sála a Divadlo [[Juraj Sarvaš|Juraja Sarvaša]], unikátne prírodné amfiteáter-divadlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spomienkové stretnutie rodiny a priateľov pri hrobe spisovateľa Ladislava Ťažkého | url = https://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-230925_ladislav_tazky | vydavateľ = www.stredoslovaci.sk | dátum prístupu = 2026-06-07}}&lt;/ref&gt; Doteraz sa tu predstavili desiatky mladých talentov aj renomovaných interpretov. Niekoľko rokov podporuje Konzervatórium [[Jozef Adamovič|Jozefa Adamoviča]] v [[Košice|Košiciach]], medzinárodný festival organovej hudby Ars Organi a ďalšie kultúrne podujatia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 - Trebbia {{!}} Česká televize | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/14991430859-trebbia/22654215044/ | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní cena Trebbia 2026 | url = https://www.tvnoe.cz/porad/46477-mezinarodni-cena-trebbia-2026 | vydavateľ = www.tvnoe.cz | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

=== Staroklížsky kumšt ===
[[Súbor:Staroklížsky kumšt.png|náhľad|Podoba ocenenia Staroklížsky kumšt]]
Gabriel Rehák v roku 2023 založil ocenenie nazvané &quot;Staroklížsky kumšt&quot;. Ocenenie udeľuje Občianske združenie Starý Klíž&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starý Klíž - OZ Starý Klíž | url = https://www.starykliz.sk/oz-stary-kliz/ | vydavateľ = Starý Klíž | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; domácim aj zahraničným osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti umenia, kultúry, zachovávania tradičných ľudových hodnôt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programa musical de México en Starý Klíž, Eslovaquia | url = https://mexicanculturalcentre.com/2026/06/04/programa-musical-de-mexico-en-stary-kliz-eslovaquia/ | vydavateľ = Mexican Cultural Centre, United Kingdom | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = es | meno =  | priezvisko = The Mexican Cultural Centre United Kingdom | meno2 =  | priezvisko2 = }}&lt;/ref&gt; Medzi inými laureátmi si ocenenie prevzala aj slovenská herečka [[Ida Rapaičová]].

== Ocenenia ==
* Medzinárodná cena TREBBIA: prestížne európske ocenenie, každoročne udeľované umelcom, mecenášom a podnikateľom prevažne v oblasti kultúry. [[Praha]], 6. jún 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 23rd Annual of the TREBBIA Gala &amp; Benefit Evening. | url = https://www.youtube.com/watch?v=sQIflfvWNgI | dátum vydania = 2026-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Trebbia Foundation}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trebbia 2026 | url = https://www.stvr.sk/televizia/program/23101/601497 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
*[[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]:
**[[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|50x50bod]] Pamätná medaila [[Strom pokoja|Stromu pokoja]], Špeciálna trieda s rubínmi, Medaila číslo 049 (Starý Klíž, 16. november 2025).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenia | url = https://servaremanere.sk/ocenenia/ | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriel Rehák bol ocenený vysokým vyznamenaním Servare et Manere | url = https://www.tofp.eu/sk/gabriel-rehak/ | dátum vydania = 2025-12-04 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}
[[Kategória:Humanisti]]
[[Kategória:Filantropia]]
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]</text>
      <sha1>pc3u0x8nf5l68y2ly47nt579o2ldpn5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praga Golden</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751263</id>
    <revision>
      <id>8232585</id>
      <parentid>8230057</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:54:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rios</username>
        <id>1882</id>
      </contributor>
      <comment>wikilinky</comment>
      <origin>8232585</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7810" sha1="5vinwjud9ksj58xo1g2mv561xoyp3b0" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Praga Golden
| obrazok = Praga Golden 6-cylinder, 90 HP (Světozor, 1935).png
| vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] 
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = [[1935]]{{--}}[[1939]]
| krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]]
| predchodca = [[Praga Grand]]
| nasledovnik = 
| pribuzne =
| trieda = luxusný automobil
| typ_karoserie = limuzína, kabriolet
| usporiadanie = klasické
| platforma =
| motor = [[Šesťvalcový radový motor|R6]] s objemom {{cm3|3912}} a výkonom 80 k
| maximalka = 130 km/h
| akceleracia =
| spotreba = 22 l/100 km
| prevodovka = 3 stupňová
| razvor = 3 500 mm
| vyska = 1 695 mm
| sirka = 1 800 mm
| dlzka = 5 800 mm
| hmotnost = 2 140 kg
| kapacita_nadrze = 85 litrov
| podobne =
| dizajner = 
}}

'''Praga Golden''' bol osobný luxusný automobil, vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1935]] až [[1939]]. Vyrobilo sa ich okolo 140 kusov.

== História ==
Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] tvorila vrchol ponuky automobilky Praga luxusná osemvalcová [[Praga Grand]]. Kvôli prepadu predaja počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bola jej výroba v roku 1932 ukončená. Po odznení najhorších dopadov kríze sa automobilka chcela vrátiť do segmentu luxusných vozidiel. Prototyp, vyvíjaný pod označením Super Alfa, vznikol v roku 1934. Hotový model, nesúci už názov Praga Golden sa predstavil verejnosti na XXV. pražskom autosalóne v októbri 1935. Jednalo sa o šesťmiestnu štvordverovú [[Limuzína|limuzínu]] s karosériou zaoblených tvarov, poháňanú novým [[Šesťvalcový motor|šesťvalcovým motorom]] SV. Jeho pôvodný zdvihový objem 3 468 cm³ bol už v priebehu výroby prvej série zväčšený na 3 912 cm³, a to zmenou [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtania]] z 80 mm na 85 mm. Pre modelový rok 1937 bola na vozidle zmenená zadná časť s vypuklým batožinovým priestorom, plné disky kolies boli nahradené vypletanými. Produkcia modelu Golden trvala do začiatku druhej svetovej vojny, pričom vzniklo asi 140 kusov, z toho 130 s továrenskou karosériou limuzína.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Tuček
  | meno = Jan
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Praga Golden 1 - Luxus z Libně
  | periodikum = Automobil revue
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2010
  | mesiac = 3
  | ročník = 
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = https://www.automobilrevue.cz/rubriky/clanky/historie/praga-golden-1-luxus-z-libne_39125.html
  | issn = 1211-9555
}}&lt;/ref&gt; Zostávajúce podvozky si nechali ich majitelia osadiť karosériami na prianie. Mimo iných vznikol reprezentačný [[kabriolet]] pre prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]], alebo štvordverový kabriolet pre riaditeľa Živnobanky Jaroslava Preissa. Ďalšie kabriolety vznikli v renomovaných karosárňach [[Sodomka]], Petera alebo Uhlík.&lt;ref name=&quot;AR2&quot;&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Tuček
  | meno = Jan
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Praga Golden 2 - Variace
  | periodikum = Automobil revue
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 
  | mesiac = 2010
  | ročník = 4
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = https://www.automobilrevue.cz/rubriky/clanky/historie/praga-golden-2-variace_39193.html
  | issn = 1211-9555
}}&lt;/ref&gt; Ďalších 45 podvozkov malo byť v rokoch 1941{{--}}1942 vyvezených do nemeckých Brém.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;

== Technické údaje ==
=== Motor a prevodovka ===
Pragu Golden poháňal [[Radový motor (v užšom zmysle)|radový]], vodou chladený [[Zážihový motor|zážihový]] šesťvalec s [[Ventilový rozvod|ventilovým rozvodom]] SV a zdvihovým objemom {{cm3|3912}} (vŕtanie valcov 85 mm, zdvih piestov 115 mm), ktorý dosahoval najvyšší výkon 59 [[Watt (jednotka)|kW]] (80 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3 000 ot/min. [[Blok valcov]] a kľuková skriňa boli zo sivej liatiny, [[hlava valcov]] bola hliníková. [[Kovanie|Kovaný]] [[kľukový hriadeľ]] bol uložený v štyroch klzných ložiskách. Mazanie motora bolo tlakové obežné. Motor sa nachádzal vpredu, pozdĺžne nad a za prednou nápravou. Palivová nádrž za zadnou nápravou mala objem 85 litrov a dopravu paliva zabezpečovalo mechanické membránové čerpadlo.&lt;ref name=&quot;Atlas3_Golden&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Kuba
 | meno = Adolf
 | priezvisko2 = Spremo
 | meno2 = Milan
 | odkaz na autora = 
 | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936
 | vydavateľ = NADAS
 | miesto = Praha
 | rok = 1989
 | isbn = 
 | strany = 201–203
 | počet strán = 256
 | url = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Atlas3_AV&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Kuba
 | meno = Adolf
 | priezvisko2 = Spremo
 | meno2 = Milan
 | odkaz na autora = 
 | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936
 | vydavateľ = NADAS
 | miesto = Praha
 | rok = 1989
 | isbn = 
 | strany = 228–230
 | počet strán = 256
 | url = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Za motorom bola na zotrvačníku umiestnená suchá jednolamelová [[Spojka (strojárstvo)|spojka]], za ktorou nadväzovala trojstupňová [[prevodovka]] so synchronizovaným druhým a tretím stupňom a rýchlobehom (dodávaného za príplatok).&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Atlas3_Golden&quot;/&gt;

=== Podvozok ===
Základ podvozku tvorí rám z dvoch pozdĺžnikov z plechových profilov, vzájomne spojených priečnikmi a výstuhou v tvare X. Vzadu bola tuhá [[hnacia náprava]], odpružená poleliptickými listovými perami a doplnená olejovými tlmičmi a priečnym [[Stabilizátor (motorizmus)|stabilizátorom]]. Predné kolesá mali nezávislé zavesenie na lichobežníkových priečnych závesoch, odpružených vinutými pružinami s olejovými tlmičmi. Rozchod kolies bol 1 390 mm vpredu a 1 410 mm vzadu, rázvor náprav 3 500 mm a svetlá výška pod nápravami 200 mm.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Atlas3_Golden&quot;/&gt;

Automobil mal [[Bubnová brzda|bubnové brzdy]] na všetkých kolesách, pričom brzdový systém mal samostatné okruhy pre prednú a zadnú nápravu a kombinované hydraulicko-mechanické ovládanie. Kolesá s lisovanými oceľovými diskami mali [[Pneumatika|pneumatiky]] s rozmerom 7,00–16“. Riadenie bolo už ľavostranné s nastaviteľným sklonom volantu.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;
[[Súbor:Praga Golden Sedan, Bratislava.jpg|náhľad|Limuzína Praga Golden v bratislavskom múzeu dopravy]]

=== Karoséria ===
Praga Golden mala uzavretú štvordverovú šesťmiestnu osobnú karosériu typu [[limuzína]]. Vpredu mala dvojmiestnu čalúnenú lavicu pre vodiča a spolujazdca, za ňou bol prepážkou oddelený priestor pre pasažierov. Úplne vzadu bolo dvoj- až trojmiestne čalúnené sedadlo, pred ktorým boli dve sklápacie sedadlá. Pretiahnutá zadná časť ukrývala batožinový priestor s náhradným kolesom pod podlahou. Na kryte batožinového priestoru bolo upevnené druhé rezervné koleso. Rám karosérie bol drevený, opláštený plechovými panelmi.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;

=== Rozmery a výkony ===
Údaje platia pre limuzínu s továrnickou karosériou.&lt;ref name=&quot;AR1&quot;/&gt;

* Dĺžka: 5 800 mm
* Šírka: 1 800 mm
* Výška: 1 695 mm
* Hmotnosť podvozku: 1 640 kg (s náplňami)
* Pohotovostná hmotnosť: 2 140 kg
* Maximálna rýchlosť: 130 km/h
* Spotreba paliva: 22 l/100 km
* Spotreba oleja: 0,15{{--}}0,20 l/100 km

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* PŘÍHODA, Emil: ''Praga – Devadesát let výroby automobilů''. Vlastným nákladom, Praha 1998, ISBN 80-902542-1-7.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externí odkazy ==
* [https://www.imcdb.org/vehicles.php?make=Praga&amp;model=Golden Praga Golden vo filmoch a seriáloch] na IMCDb.org

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Praga Golden|25561805}}

{{Praga}}
[[Kategória:Automobily Praga]]</text>
      <sha1>5vinwjud9ksj58xo1g2mv561xoyp3b0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Martin Velda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751313</id>
    <revision>
      <id>8232608</id>
      <parentid>8231579</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:57:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Českí televízni herci]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8232608</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2164" sha1="f236ttsoad9k425owmshy59ajbc1280" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Martin Velda
 | Popis osoby            = český režisér a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = 
 | Dátum narodenia        = 
 | Miesto narodenia       = 
 | Dátum úmrtia           = 
 | Miesto úmrtia          = 
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = 
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = 
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = 
 | Aktívne roky           = 
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = 
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = 
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Martin Velda''' (* [[8. november]] [[1958]], [[Most (mesto)|Most]]) je [[Česko|český]] dabingový [[režisér]] a [[Herectvo|herec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/126-martin-velda/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Herec (výber) ===
* 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=43935}}
* {{Imdb meno|id=1894960}}
* {{Fdb meno|id=13316}}
* {{Kinobox meno|id=32020}}
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=126 Martin Velda] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Velda, Martin}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí dabingoví herci]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]
[[Kategória:Českí televízni herci]]</text>
      <sha1>f236ttsoad9k425owmshy59ajbc1280</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751314</id>
    <revision>
      <id>8232460</id>
      <parentid>8231766</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:01:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr.</comment>
      <origin>8232460</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89719" sha1="0wsm3pqnsh5go3eneacygo7r876uioc" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[televízne umenie|TV]] (mimo [[dramatické umenie|drámu]])
|-
| '''Odovzdávané'''
| v&amp;nbsp;r. [[Igric 1995|1995]]–[[Igric 2013|2013]] 
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 38
|}
{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové umenie|film]] a TV
|-
| '''Odovzdávané'''
| od&amp;nbsp;r. [[Igric 2014|2014]]   
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 17
|}
'''Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu''', inokedy tiež '''Inú televíznu tvorbu''', bola jednou z&amp;nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pôvodne založená ako '''Oblasť TV zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky''', udeľovala sa počas 19. ročníkov za [[dokumentárny film|dokumentárne]], [[publicistika|publicistické]] či [[spravodajstvo|spravodajské počiny]] (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2009|2009]]) alebo kultúrne magazíny (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2011|2011]]).  

V&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] bola rovnako ako [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská]] a&amp;nbsp;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]] zrušená, respektíve predefinovaná na '''Ostatnú tvorbu''' ako takú. So&amp;nbsp;záberom rozšíreným aj o&amp;nbsp;formát [[filmové dielo|kinofilmu]], je v&amp;nbsp;súčasnej podobe štatutárne klasifikovaná už ako '''Ostatná filmová a&amp;nbsp;televízna tvorba'''. Zatiaľ čo v&amp;nbsp;minulosti odmeňovala rozličné [[umelecká činnosť|tvorivé príspevky]] vrátane napríklad [[dramaturg]]ie, [[redaktor|redaktorskej činnosti]] či [[dabing]]u,&lt;ref name=Št2008&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008)
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Št2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04
}}&lt;/ref&gt; aktuálne zastrešuje odmeny iba v&amp;nbsp;prospech [[réžia|režisérov]], [[scenár]]istov a&amp;nbsp;[[kameraman|kameramanov]].&lt;ref name=Št2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03 
}}&lt;/ref&gt; Na rozdiel od bývalých ceremónií, počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] sa prémie v tejto oblasti odovzdávajú početným zástupcom len za kolektívne výkony.

Spomedzi ôsmich dvojnásobných držiteľov príslušných odmien, [[Zuzana Liová]] a [[Juraj Nvota]] obdržali doteraz ako jediní po jednej z&amp;nbsp;oboch „ostatných“ prémií.

== Historické súvislosti ==
S výnimkou dvoch ojedinelých ročníkov ([[Igric 1993|1993]] a [[Igric 1994|1994]]), kedy obe vzájomné disciplíny – kombinovane – absentovali v&amp;nbsp;súťaži, patrí oblasť Ostatnej tvorby po [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárnej]] k&amp;nbsp;druhej najčastejšie zastúpenej z&amp;nbsp;hladiska celkového počtu poskytnutých prémií na kategóriu i&amp;nbsp;jej pravidelných výskytov v doterajšej histórii samotných ceremónií.

=== Názvy kategórií/oblastí v priebehu ročníkov ===
Od jej založenia mapuje i '''Ostatná televízna tvorba''' rozličné historické aliasy pomenovania. Zatiaľ čo vo&amp;nbsp;svojom úvodnom ročníku bola známa ešte pod rozšíreným názvom, a&amp;nbsp;to ako &lt;u&gt;Oblasť televíznej zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky&lt;/u&gt; ([[Igric 1995|1995]]),&lt;ref name=VýPr1995/&gt; v&amp;nbsp;ďalších dvoch už pod všeobecnejšími ekvivalentami čoby &lt;u&gt;Oblasť inej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1996|1996]])&lt;ref name=Škriatok/&gt;&lt;ref name=ČoRoTeSr/&gt; či &lt;u&gt;Oblasť ostatnej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1997|1997]]).&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Po&amp;nbsp;jej predefinovaní na „kategóriu“, po dobu ďalších 12 ročníkov si svoje štandardné označenie udržala ([[Igric 1998|1998]]–2009). Na&amp;nbsp;prelome [[10. roky 21. storočia|prvých dvoch dekád nového milénia]] bola najprv prechodne premenovaná na&amp;nbsp;&lt;u&gt;Ostatnú televíznu a&amp;nbsp;seriálovú tvorbu&lt;/u&gt; ([[Igric 2010|2010]]–[[Igric 2013|2013]]) a&amp;nbsp;dodatočne pretransformovaná na&amp;nbsp;univerzálnu kategóriu, teda '''Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu''' (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2014)

== Víťazi prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=2 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudelené &lt;br /&gt;(mimo tých osobitných v r. 1994)''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná televízna tvorba (1995–2013) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| width=70%| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Končoka všeobecne.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Pravdepodobne bol režisérom slovenského znenia francúzskeho TV seriálu.|group=&quot;p.&quot;}}– [[dabing|slovenská verzia]] (''[[Veľké dni nášho storočia]]''{{#tag:ref|Metráž diela – pravdepodobne dokumentárneho žánru – neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Začková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Začkovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bola režisérkou TV cyklu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Eko ďalej (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Katarína Začková“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609085628/https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Eko ďalej...?]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Trančíka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa výrobných údajov samotných diel [[Česko-slovenská televízia|ČST]], resp. [[Česká televize|ČT]], je ich režisérom, autorom námetu aj scenára&lt;ref name=GEN-MiŠa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = GEN &gt; MILAN ŠAMÁNEK pohledem DUŠANA TRANČÍKA 
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |lokácia          = Námět, Scénář, Kamera a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.05.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308044441/https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; NEJKRATŠÍ HRANICE
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.03.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308051709/https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; TŘETÍ NÁVRAT aneb SLOVENSKÉ TANGO 2
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 10.10.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308042248/https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt; a – v prípade prvého – i spolukameramanom.&lt;ref name=GEN-MiŠa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet&lt;/span&gt; (''[[GEN - Galerie elity národa|GEN]]'': „Milan Šamánek“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;, ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;a ''[[Nejkratší hranice]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Kocka]] – réžia (hraný seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Škriatok&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Škriatok [film] (1995) 
 |url              = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu režisérovi Ľubovi Kockovi za nápadité a obrazovo príťažlivé skĺbenie reálneho a fantazijného sveta v seriáli Škriatok“
 |dátum vydania    = 29.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240302235938/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |dátum archivácie = 2024-03-02
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jindro Vlach]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'': „[[časť|č.]] 8–14“&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;ref name=ČoRoTeSr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čo rozprávala teta srna 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu Jindrovi Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14), za úspešné kameramanské snímky z prírody a za ich tvorivú režijnú interpretáciu - 7. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 11.06.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú &lt;u&gt;Inú TV tvorbu&lt;/u&gt;.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Pašteka]] a [[Jaroslav Mikuš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa zápisu SFÚ&lt;ref name=KrDoZn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Krok do známa [film], Ekosystémy vodných tokov (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.08.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609104506/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;záznamu ČSFD&lt;ref name=PoNaPr/&gt; boli spolurežisérmi 5-dielnej TV dokusérie. Kým SFÚ však archivuje dielo pod názvom „Ekosystémy vodných tokov“ v&amp;nbsp;rámci cyklu ''Krok do známa'',&lt;ref name=KrDoZn/&gt; ČSFD už pod aliasom „Ekosystémy Slovenska“ a&amp;nbsp;s&amp;nbsp;nosným názvom ''Poznáte našu prírodu?''.&lt;ref name=PoNaPr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska (seriál)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Tomáš Pašteka, Jaroslav Mikuš“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609105105/https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Krok do známa]]'': „Ekosystémy vodných tokov“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Dimitrov]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na iný TV hudobný dokument ''C'est la vie''&lt;ref name=VýPr1998/&gt; (28 min).|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Ten-tet]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ocenenia
 |url              = http://peterdimitrov.sk/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Bonus LF, SFZ and USTT  r. 1998 za filmy Ces't la vie a Ten - Tet / Bonus LF, SFZ and USTT r.2006 za film Vízie z Inferna“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = peterdimitrov.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211218132914/http://peterdimitrov.sk/
 |dátum archivácie = 2021-12-18
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]] (kultúr. magazín ''[[Oko (televízny magazín)|Oko]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – réžia/[[scenár]] (''[[Na starej fare]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na starej fare [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Lea Gallová za scenár a réžiu filmu Na starej fare“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Lindtner]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[V tieni]]'': „Zhasnuté svetlá rámp“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zhasnuté svetlá rámp [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Boris Lindtner za kameru a réžiu filmu Zhasnuté svetlá rámp“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Bariak – réžia/scenár (''[[Fidlikant v Nitre]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Fidlikant v Nitre [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba – Ladislav Bariak za scenár a réžiu publicistického filmu Fidlikant v Nitre“
 |dátum vydania    = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609120138/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Katarína Začková{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; oceňuje Začkovú všeobecne „za tvorivý vklad do TV publicistického cyklu [[Slovenská televízia|STV]]“. Vvýrobné údaje k&amp;nbsp;samotnému dielu nedostupné. Vychádzajúc z&amp;nbsp;retrospektívneho rozhovoru Začkovej pre ''[[Denník N]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MIKUŠOVIČ, Dušan
 |titul            = Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara
 |url              = https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Začala som robiť cyklus, ktorý sa volal „Mýtus o…“. Prvý bol „Mýtus o slovenskej kapitálotvornej vrstve“, potom prišli „Mýtus o slovenskom zázraku“, tak isto som nakrútila mýtus o Gabčíkove“
 |dátum vydania    = 18.10.2020
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Denník N]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121021000/https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt; či zápisov SFÚ o jej iných príspevkoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Začková, Katarína
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0053887%5C*230a%5C*as%5E%22
 |lokácia          = Názvy filmových diel
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609143326/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C%2A0053887%5C%2A230a%5C%2Aas%5E%22
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; pravdepodobne bola jeho režisérkou.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;/span&gt; (''[[Mýtus o...]]  slovenskej kapitálotvornej vrstve''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Zelinová]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; i&amp;nbsp;zápis SFÚ&lt;ref name=VTieni/&gt; oceňujú Zelinovú všeobecne. Bola dramaturgičkou publicistického cyklu [[TV Markíza]].|group=&quot;p.&quot;}}– [[dramaturg]]ia (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V tieni [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zuzane Zelinovej za tvorivý vklad do televízneho publicistického cyklu V tieni - 12. výročné ceny [...] Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Natália Vídenská za citlivý prístup k ľudským osudom v televíznom cykle V tieni - 15. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Valér Mikula]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Mikulu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa záznamu denníka ''SME'' bol moderátorom i scenáristom TV kultúrneho magazínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ba
 |titul            = Litera sa vracia
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Po takmer ročnej prestávke sa na televízne obrazovky vracia obľúbený kultúrny magazín Litera [...] informoval literárny kritik Valér Mikula, ktorý je staronovým scenáristom i sprievodcom tejto relácie
 |dátum vydania    = 11.01.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609150253/https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |dátum archivácie = 2026-06-09}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;scenár&lt;/span&gt; (kultúr. magazín ''[[Kultúra v čase – Litera]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Beáta Arvayová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Arvayovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Pravdepodobne bola jeho dramaturgičkou.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;dramaturgia&lt;/span&gt; (''[[Solamente naturali]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Žilčayová]] a [[Pavol Korec]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje dvojicu bez špecifických výkonov či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; kým iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;perodika ''Synchron'' ich kredituje za 6-dielny TV dokuseriál ''Propeler'',&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum archivácie = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt; uvádzaný niekedy i&amp;nbsp;s&amp;nbsp;podtitulom (Subkultúry mládeže).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Propeler - subkultúry mládeže (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = „Pavol Korec, Jana Žilčayová“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609154858/https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– autori (''[[Propeler (dokumentárny seriál)|Propeler]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Ivaška]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje Ivašku bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2003/&gt; Podľa jeho oficiálnych stránok&lt;ref name=Ivaška&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Autorské filmy
 |url              = https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Doma mu Slovenský filmový zväz, Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky udelili v roku 2003 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života za film „Malé tajomstvo krovín“.“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Samuel Ivaška|samoivaska.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230528142039/https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |dátum archivácie = 2023-05-28
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;výsledkov publikovaných v&amp;nbsp;periodiku ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt; bol ocenený za „nekonvenčné posolstvo alternatívneho života“, respektíve ''Malé tajomstvo krovín''.|group=&quot;p.&quot;}}– autor (''[[Malé tajomstvo krovín]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;&lt;ref name=Ivaška/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Jarošová]] a [[Jaroslav Rihák]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Ateliér/&gt; oceňujú dvojicu bez špecifických výkonov.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;autori&lt;/span&gt; (''[[Ateliér]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Ateliér&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ateliér - portréty [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Zuzana Jarošová a Jaro Rihák za pozoruhodný magazín o výtvarnom umení Ateliér“
 |dátum vydania    = 17.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609163615/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Vídenskú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2004/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;autorka&lt;/span&gt; (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Petro]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje filmového strihača bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2005/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;strih (neznáme)&lt;/span&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zdeno Vlach]] – kamera (''[[V ríši kamzíka tatranského]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V ríši kamzíka tatranského [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zdenovi Vlachovi za náročný tvorivý kameramanský výkon vo filme V ríši kamzíka tatranského“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609162540/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Dimitrov{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=VíZIn/&gt; oceňujú Dimitrova bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie aj jeho scenáristom.&lt;ref name=VíZIn/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[Vízie z inferna]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov/&gt;&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=VíZIn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vízie z Inferna
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Peter Dimitrov za mimoriadne presvedčivú umeleckú výpoveď o holocauste“
 |dátum vydania    = 05.01.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609112140/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Šuda]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Šuda/&gt; oceňujú Šudu bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Lida Mlichová Ján Vrtílek [film] : rozhovory s otcom (2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Ján Šuda“
 |dátum vydania    = 20.02.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609122322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Európski knihári]]'': „Rozhovory s&amp;nbsp;otcom“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=Šuda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Šuda, Ján, 1939-2012
 |url              = 
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „Rozhovory s otcom (2005, Prémia LF, SFZ a ÚSTT v kategórii Ostatná televízna tvorba 2006)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
-----
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tina Diosi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=MeLiSl/&gt; oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Město létajících slov
 |url              = https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |lokácia          = O filmu
 |poznámka         = „Režie Tina Diosi / Scénář Martina Diosi “
 |dátum vydania    = 2006
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|KVIFF]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260211033531/https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |dátum archivácie = 2026-02-11
}}&lt;/ref&gt; Vzhľadom k jeho žánru bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár (''[[Mesto lietajúcich slov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=MeLiSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto lietajúcich slov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&amp;nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r.&amp;nbsp;2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Richard Krivda]] – kamera (''[[Sám proti sebe]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Sám proti sebe [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu Richardovi Krivdovi za výtvarne pojatú kameru vo filme Sám proti sebe“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174204/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Poláček]] – réžia/scenár (''[[Moja misia]]'': „Padre Alegría“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moja misia [film], Padre Alegría (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu scenáristovi a režisérovi Marekovi Poláčekovi za šírenie humanizmu a radosti v portréte misionára vo filme Padre Alegría z cyklu Moja misia“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174623/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zdeno Vlach – réžia/scenár/kamera (''[[V pralesoch Karpát]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V pralesoch Karpát [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Zdeno Vlach za scenár, kameru a réžiu filmu V pralesoch Karpát“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181432/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Homolka]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Noc na švédskom vale]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Noc na Švédskom vale [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Milan Homolka za námet, scenár a réžiu filmu Noc na švédskom vale“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Johanides]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Emília Vášáryová]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Prof. Emília Vášáryová, herečka (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Juraj Johanides (réžia filmu z cyklu GEN.sk Emília Vášáryová)“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609182613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Dodo Šimončič (kamera filmu Moderná architektúra Slovenska)“
 |dátum vydania    = 22.10.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520235101/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-05-20
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ivan Žucha]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[Zlatá šedesátá]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zlatá šedesátá
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Martin Šulík za réžiu televízneho seriálu Zlatá šedesátá“
 |dátum vydania    = 23.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609183230/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010)
 |url              = 
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Návrat rysov [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“
 |dátum vydania    = 16.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľuba Koľová]] – réžia (''[[Pieseň pre mamu]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SNITKOVÁ, Tatiana
 |titul            = SFD &gt; Porota ocenila dokument Ľuby Koľovej
 |url              = https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota [...] Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu“
 |dátum vydania    = 03.04.2012
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Korzár (denník)|Korzár]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609102945/https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Hledík – réžia (''GEN.sk'': „[[Vladimír Popovič]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Farkašová]] – dramaturgia (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zbohom, súdruhovia! [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“
 |dátum vydania    = 29.04.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná tvorba (od r. 2014) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rudolf Urc]] – scenár/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF/AF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=ČaSvAnFi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čarovný svet animovaného filmu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 04.09.2014
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Na rozdiel od protokolu cien zverejneného v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' s&amp;nbsp;už novým názvom kategórie,&lt;ref name=VýPr2014/&gt; iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku ešte jej ekvivalent z&amp;nbsp;predchádzajúcich rokov („Ostatná televízna a&amp;nbsp;seriálová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt; Zápisy SFÚ demonštrujú už jej premenovanie na „Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu“.&lt;ref name=ČaSvAnFi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hudec]] – réžia/scenár (''[[Neznámi hrdinovia]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Liová – réžia/scenár (''[[ Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]'': „[[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Hnát]] – réžia (hraný film ''[[Balada o Tereze a Šimonovi]]''{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený organizátorom v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' uvádza názov diela ako ''Baladu o Šimonovi a Tereze'',&lt;ref name=VýPr2016/&gt; ten z webu AIC už pre zmenu čoby ''Balada o Tereze a Šimonovi''.&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; Zápis SFÚ demonštruje druhý ekvivalent.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Balada o Tereze a Šimonovi [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ 
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „študentský hraný film (komorná dráma)“
 |dátum vydania    = 28.06.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609195224/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Blaško]] – réžia (hraný film ''[[Strach (film z roku 2015)|Strach]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Bučka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaná aj pod rodným priezviskom Kovalčíková, príp. kombinovane ako Jana Bučka Kovalčíková alebo Kovalčíková-Bučka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bučka, Jana, 1981-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Kovalčíková, Jana, 1981- [meno ženy za slobodna] / Kovalčíková-Bučka, Jana, 1981- [slo] / Bučková, Jana, 1981- [slo] / Bučka Kovalčíková, Jana, 1981- [slo]“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521090052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Prvá'': „[[Izabela Textorisová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Nvota – réžia (''[[Masky Juraj Steiner]]''&lt;sup&gt;'''SF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (hraná miniséria ''[[Spravedlnost]]''&lt;sup&gt;'''[[Česká televize|ČT]]/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bebjak, Peter, 1970-
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost nakrútenej pre Českú televíziu“
 |dátum vydania    = 19.09.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Molnár]] – réžia (''[[Žijem Dunajom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Žijem Dunajom
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom“
 |dátum vydania    = 16.07.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609204948/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''&lt;sup&gt;'''DF/HD'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] a [[Vít Janeček]] – réžia (''[[Obliehanie mesta]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hraný film ''[[Služobníci]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC výlučne za réžiu.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/scenár/námet (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Bučka – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; i&amp;nbsp;ten na webe AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; uvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom ročníku neštandardný názov kategórie („Ostatná televízna a&amp;nbsp;filmová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; Zápisy SFÚ k&amp;nbsp;máju 2026 bez záznamu.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Slivka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaný aj ako Ľubomír Ján Slivka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slivka, Ľubomír, 1957-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Slivka, Ľubomír Ján, 1957- [slo]“
 |dátum vydania    = 04.10.2018
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221018114212/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |dátum archivácie = 2022-10-18
}}&lt;/ref&gt; Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024/&gt; i ten na webe SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; oceňujú Slivku bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie i jeho spoluproducentom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Andy Warhol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609214133/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Andy Warhol|Andy Warhol: Americký sen]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michaela Zakuťanská]] – scenár (hraný film ''[[Kavej]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- &lt;!-- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- --&gt; 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film {{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt; &lt;br /&gt;Publicistické relácie sú v prehľade klasifikované ako podžáner dokumentárneho filmu 
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Ladislav Bariak]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Jana Bučka]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Peter Dimitrov]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Peter Hledík]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Zuzana Liová]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Juraj Nvota]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Zdeno Vlach]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Katarína Začková]] (2×Ostatná TV tvorba)

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

[[Kategória:Igric (súťaž)|Ostatná tvorba]]</text>
      <sha1>0wsm3pqnsh5go3eneacygo7r876uioc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232492</id>
      <parentid>8232460</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:48:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Viacnásobní držitelia prémií */ rev.</comment>
      <origin>8232492</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89716" sha1="e1phhkwrgjcra62t8cufuo3vfydfx8n" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[televízne umenie|TV]] (mimo [[dramatické umenie|drámu]])
|-
| '''Odovzdávané'''
| v&amp;nbsp;r. [[Igric 1995|1995]]–[[Igric 2013|2013]] 
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 38
|}
{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:33%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Prémia za Ostatnú tvorbu
|- 
| width=18%| '''Oblasť záujmu'''
| width=15%| [[filmové umenie|film]] a TV
|-
| '''Odovzdávané'''
| od&amp;nbsp;r. [[Igric 2014|2014]]   
|-
| '''Počet udelených prémii'''
| 17
|}
'''Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu''', inokedy tiež '''Inú televíznu tvorbu''', bola jednou z&amp;nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&amp;nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&amp;nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pôvodne založená ako '''Oblasť TV zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky''', udeľovala sa počas 19. ročníkov za [[dokumentárny film|dokumentárne]], [[publicistika|publicistické]] či [[spravodajstvo|spravodajské počiny]] (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2009|2009]]) alebo kultúrne magazíny (do r.&amp;nbsp;[[Igric 2011|2011]]).  

V&amp;nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] bola rovnako ako [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská]] a&amp;nbsp;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]] zrušená, respektíve predefinovaná na '''Ostatnú tvorbu''' ako takú. So&amp;nbsp;záberom rozšíreným aj o&amp;nbsp;formát [[filmové dielo|kinofilmu]], je v&amp;nbsp;súčasnej podobe štatutárne klasifikovaná už ako '''Ostatná filmová a&amp;nbsp;televízna tvorba'''. Zatiaľ čo v&amp;nbsp;minulosti odmeňovala rozličné [[umelecká činnosť|tvorivé príspevky]] vrátane napríklad [[dramaturg]]ie, [[redaktor|redaktorskej činnosti]] či [[dabing]]u,&lt;ref name=Št2008&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008)
 |url              = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.1.2008
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm
 |dátum archivácie = 2026-05-15
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Št2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, ÚSTT, LF 
 |titul            = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1)
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.10.2011
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2012-04-04
}}&lt;/ref&gt; aktuálne zastrešuje odmeny iba v&amp;nbsp;prospech [[réžia|režisérov]], [[scenár]]istov a&amp;nbsp;[[kameraman|kameramanov]].&lt;ref name=Št2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF
 |titul            = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016)
 |url              = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7)
 |dátum vydania    = 22.02.2016
 |dátum prístupu   = 09.04.2026
 |vydavateľ        = litfond.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/
 |dátum archivácie = 2017-03-03 
}}&lt;/ref&gt; Na rozdiel od bývalých ceremónií, počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] sa prémie v tejto oblasti odovzdávajú početným zástupcom len za kolektívne výkony.

Spomedzi ôsmich dvojnásobných držiteľov príslušných odmien, [[Zuzana Liová]] a [[Juraj Nvota]] obdržali doteraz ako jediní po jednej z&amp;nbsp;oboch „ostatných“ prémií.

== Historické súvislosti ==
S výnimkou dvoch ojedinelých ročníkov ([[Igric 1993|1993]] a [[Igric 1994|1994]]), kedy obe vzájomné disciplíny – kombinovane – absentovali v&amp;nbsp;súťaži, patrí oblasť Ostatnej tvorby po [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárnej]] k&amp;nbsp;druhej najčastejšie zastúpenej z&amp;nbsp;hladiska celkového počtu poskytnutých prémií na kategóriu i&amp;nbsp;jej pravidelných výskytov v doterajšej histórii samotných ceremónií.

=== Názvy kategórií/oblastí v priebehu ročníkov ===
Od jej založenia mapuje i '''Ostatná televízna tvorba''' rozličné historické aliasy pomenovania. Zatiaľ čo vo&amp;nbsp;svojom úvodnom ročníku bola známa ešte pod rozšíreným názvom, a&amp;nbsp;to ako &lt;u&gt;Oblasť televíznej zábavy, vzdelávania, dokumentu a&amp;nbsp;publicistiky&lt;/u&gt; ([[Igric 1995|1995]]),&lt;ref name=VýPr1995/&gt; v&amp;nbsp;ďalších dvoch už pod všeobecnejšími ekvivalentami čoby &lt;u&gt;Oblasť inej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1996|1996]])&lt;ref name=Škriatok/&gt;&lt;ref name=ČoRoTeSr/&gt; či &lt;u&gt;Oblasť ostatnej televíznej tvorby&lt;/u&gt; ([[Igric 1997|1997]]).&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Po&amp;nbsp;jej predefinovaní na „kategóriu“, po dobu ďalších 12 ročníkov si svoje štandardné označenie udržala ([[Igric 1998|1998]]–2009). Na&amp;nbsp;prelome [[10. roky 21. storočia|prvých dvoch dekád nového milénia]] bola najprv prechodne premenovaná na&amp;nbsp;&lt;u&gt;Ostatnú televíznu a&amp;nbsp;seriálovú tvorbu&lt;/u&gt; ([[Igric 2010|2010]]–[[Igric 2013|2013]]) a&amp;nbsp;dodatočne pretransformovaná na&amp;nbsp;univerzálnu kategóriu, teda '''Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu''' (od&amp;nbsp;r.&amp;nbsp;2014)

== Víťazi prémií ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! style=background:#ed8 width=4%| Ročník &lt;br /&gt;{{small|(rok)}}
! style=background:#ed8 width=70%| Cena &lt;br /&gt;{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}}
! style=background:#ed8 width=3%| [[Referencia|Ref.]] &lt;br /&gt;{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&amp;nbsp;dobovej tlače v&amp;nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Historická éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] &lt;br /&gt;(1967)
| rowspan=3 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudeľované''&lt;/span&gt;
| align=center rowspan=3| &lt;ref name=HÉ-Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR
 |poznámka         = retroštúdia z archívu SFÚ &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''&lt;/span&gt;
 |lokácia          = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] &lt;br /&gt;(1968)
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] &lt;br /&gt;(1969)
|- 
| colspan=3 style=&quot;text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white&quot;| '''''Novodobá éra'''''
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] &lt;br /&gt;(1993)
| rowspan=2 align=center| &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''prémie neudelené &lt;br /&gt;(mimo tých osobitných v r. 1994)''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = (mf)
 |titul            = IGRIS – in memoriam
 |url              = 
 |poznámka         = Výstrižok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1993
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] &lt;br /&gt;(1994)
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |poznámka         = 3-str. strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná televízna tvorba (1995–2013) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] &lt;br /&gt;(1995)
| width=70%| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Miloslav Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Končoka všeobecne.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Pravdepodobne bol režisérom slovenského znenia francúzskeho TV seriálu.|group=&quot;p.&quot;}}– [[dabing|slovenská verzia]] (''[[Veľké dni nášho storočia]]''{{#tag:ref|Metráž diela – pravdepodobne dokumentárneho žánru – neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Začková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Začkovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bola režisérkou TV cyklu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Eko ďalej (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Katarína Začková“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609085628/https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Eko ďalej...?]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje Trančíka bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1995/&gt; Podľa výrobných údajov samotných diel [[Česko-slovenská televízia|ČST]], resp. [[Česká televize|ČT]], je ich režisérom, autorom námetu aj scenára&lt;ref name=GEN-MiŠa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = GEN &gt; MILAN ŠAMÁNEK pohledem DUŠANA TRANČÍKA 
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |lokácia          = Námět, Scénář, Kamera a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.05.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308044441/https://febio.cz/tvorba.php?sid=359
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; NEJKRATŠÍ HRANICE
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 14.03.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308051709/https://febio.cz/tvorba.php?sid=416
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = OKO &gt; TŘETÍ NÁVRAT aneb SLOVENSKÉ TANGO 2
 |url              = https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |lokácia          = Námět, Scénář a Reźie 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 10.10.1994
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = febio.cz
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260308042248/https://febio.cz/tvorba.php?sid=429
 |dátum archivácie = 2026-03-08
}}&lt;/ref&gt; a – v prípade prvého – i spolukameramanom.&lt;ref name=GEN-MiŠa/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár/námet&lt;/span&gt; (''[[GEN - Galerie elity národa|GEN]]'': „Milan Šamánek“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;, ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;a ''[[Nejkratší hranice]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr1995&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] &lt;br /&gt;(1996)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Kocka]] – réžia (hraný seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Škriatok&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Škriatok [film] (1995) 
 |url              = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu režisérovi Ľubovi Kockovi za nápadité a obrazovo príťažlivé skĺbenie reálneho a fantazijného sveta v seriáli Škriatok“
 |dátum vydania    = 29.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20240302235938/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |dátum archivácie = 2024-03-02
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jindro Vlach]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'': „[[časť|č.]] 8–14“&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;ref name=ČoRoTeSr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čo rozprávala teta srna 
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za inú televíznu tvorbu Jindrovi Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14), za úspešné kameramanské snímky z prírody a za ich tvorivú režijnú interpretáciu - 7. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 11.06.2024
 |dátum prístupu   = 26.03.2026
 |vydavateľ        = skcinema.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-05-16 
}}&lt;/ref&gt;)
| align=center| &lt;ref name=VýPr1996&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 20.04.1996
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú &lt;u&gt;Inú TV tvorbu&lt;/u&gt;.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] &lt;br /&gt;(1997)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Pašteka]] a [[Jaroslav Mikuš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr1997/&gt; Podľa zápisu SFÚ&lt;ref name=KrDoZn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Krok do známa [film], Ekosystémy vodných tokov (1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 18.08.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609104506/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;záznamu ČSFD&lt;ref name=PoNaPr/&gt; boli spolurežisérmi 5-dielnej TV dokusérie. Kým SFÚ však archivuje dielo pod názvom „Ekosystémy vodných tokov“ v&amp;nbsp;rámci cyklu ''Krok do známa'',&lt;ref name=KrDoZn/&gt; ČSFD už pod aliasom „Ekosystémy Slovenska“ a&amp;nbsp;s&amp;nbsp;nosným názvom ''Poznáte našu prírodu?''.&lt;ref name=PoNaPr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska (seriál)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |lokácia          = Režie
 |poznámka         = „Tomáš Pašteka, Jaroslav Mikuš“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609105105/https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Krok do známa]]'': „Ekosystémy vodných tokov“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr1997&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] &lt;br /&gt;(1998)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Dimitrov]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na iný TV hudobný dokument ''C'est la vie''&lt;ref name=VýPr1998/&gt; (28 min).|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Ten-tet]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ocenenia
 |url              = http://peterdimitrov.sk/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Bonus LF, SFZ and USTT  r. 1998 za filmy Ces't la vie a Ten - Tet / Bonus LF, SFZ and USTT r.2006 za film Vízie z Inferna“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = peterdimitrov.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20211218132914/http://peterdimitrov.sk/
 |dátum archivácie = 2021-12-18
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]] (kultúr. magazín ''[[Oko (televízny magazín)|Oko]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr1998&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 06.06.1998
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] &lt;br /&gt;(1999)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – réžia/[[scenár]] (''[[Na starej fare]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na starej fare [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Lea Gallová za scenár a réžiu filmu Na starej fare“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Boris Lindtner]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[V tieni]]'': „Zhasnuté svetlá rámp“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zhasnuté svetlá rámp [film] (1998)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Boris Lindtner za kameru a réžiu filmu Zhasnuté svetlá rámp“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 
 |url              = 
 |poznámka         = strojopis z archívu SFÚ 
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1999
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] &lt;br /&gt;(2000)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Ladislav Bariak – réžia/scenár (''[[Fidlikant v Nitre]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2000-Práca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]]
 |titul            = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/
 |poznámka         = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ
 |lokácia          = 
 |kapitola         = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''Práca''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Fidlikant v Nitre [film] (1999)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba – Ladislav Bariak za scenár a réžiu publicistického filmu Fidlikant v Nitre“
 |dátum vydania    = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609120138/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]
 |titul            = Na Art Filme udeľovali ceny Igric 
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 26.06.2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] &lt;br /&gt;(2001)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Katarína Začková{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; oceňuje Začkovú všeobecne „za tvorivý vklad do TV publicistického cyklu [[Slovenská televízia|STV]]“. Vvýrobné údaje k&amp;nbsp;samotnému dielu nedostupné. Vychádzajúc z&amp;nbsp;retrospektívneho rozhovoru Začkovej pre ''[[Denník N]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = MIKUŠOVIČ, Dušan
 |titul            = Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara
 |url              = https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Začala som robiť cyklus, ktorý sa volal „Mýtus o…“. Prvý bol „Mýtus o slovenskej kapitálotvornej vrstve“, potom prišli „Mýtus o slovenskom zázraku“, tak isto som nakrútila mýtus o Gabčíkove“
 |dátum vydania    = 18.10.2020
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Denník N]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121021000/https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt; či zápisov SFÚ o jej iných príspevkoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Začková, Katarína
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0053887%5C*230a%5C*as%5E%22
 |lokácia          = Názvy filmových diel
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609143326/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&amp;field=AUK2&amp;term=%22%5Esfu_un_auth%5C%2A0053887%5C%2A230a%5C%2Aas%5E%22
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt; pravdepodobne bola jeho režisérkou.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia&lt;/span&gt; (''[[Mýtus o...]]  slovenskej kapitálotvornej vrstve''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Zelinová]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami&lt;ref name=VýPr2001/&gt; i&amp;nbsp;zápis SFÚ&lt;ref name=VTieni/&gt; oceňujú Zelinovú všeobecne. Bola dramaturgičkou publicistického cyklu [[TV Markíza]].|group=&quot;p.&quot;}}– [[dramaturg]]ia (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V tieni [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zuzane Zelinovej za tvorivý vklad do televízneho publicistického cyklu V tieni - 12. výročné ceny [...] Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Natália Vídenská za citlivý prístup k ľudským osudom v televíznom cykle V tieni - 15. výročné ceny“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260603102029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-03
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2001&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFZ a ÚSTT
 |titul            = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000
 |url              = 
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ
 |dátum vydania    = 2000
 |dátum prístupu   = 25.05.2026
 |vydavateľ        = 
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = }}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] &lt;br /&gt;(2002)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Valér Mikula]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Mikulu bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Podľa záznamu denníka ''SME'' bol moderátorom i scenáristom TV kultúrneho magazínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ba
 |titul            = Litera sa vracia
 |url              = https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Po takmer ročnej prestávke sa na televízne obrazovky vracia obľúbený kultúrny magazín Litera [...] informoval literárny kritik Valér Mikula, ktorý je staronovým scenáristom i sprievodcom tejto relácie
 |dátum vydania    = 11.01.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609150253/https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2
 |dátum archivácie = 2026-06-09}}&lt;/ref&gt; |group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;scenár&lt;/span&gt; (kultúr. magazín ''[[Kultúra v čase – Litera]]''&lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt;)
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Beáta Arvayová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Arvayovú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2002/&gt; Pravdepodobne bola jeho dramaturgičkou.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;dramaturgia&lt;/span&gt; (''[[Solamente naturali]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group=&quot;p.&quot;}})
| align=center| &lt;ref name=VýPr2002&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Výročné ceny Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2002
 | ročník           = 3
 | číslo            = 9
 | strany           = 34
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] &lt;br /&gt;(2003)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Žilčayová]] a [[Pavol Korec]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje dvojicu bez špecifických výkonov či názvu diela,&lt;ref name=VýPr2003/&gt; kým iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;perodika ''Synchron'' ich kredituje za 6-dielny TV dokuseriál ''Propeler'',&lt;ref name=VýPr2003-Synchron&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku
 | periodikum       = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2003
 | ročník           = 2
 | číslo            = 4
 | strany           = 23–24
 | poznámky         = [[Portable Document Format|PDF]]
 | url              = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum prístupu   = 2026-06-11
 | issn             = 
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25
 | dátum archivácie = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt; uvádzaný niekedy i&amp;nbsp;s&amp;nbsp;podtitulom (Subkultúry mládeže).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Propeler - subkultúry mládeže (TV film)
 |url              = https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |lokácia          = Režie a Scénář
 |poznámka         = „Pavol Korec, Jana Žilčayová“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ČSFD
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609154858/https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– autori (''[[Propeler (dokumentárny seriál)|Propeler]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Samuel Ivaška]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;''SME'', oceňuje Ivašku bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2003/&gt; Podľa jeho oficiálnych stránok&lt;ref name=Ivaška&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Autorské filmy
 |url              = https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = „Doma mu Slovenský filmový zväz, Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky udelili v roku 2003 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života za film „Malé tajomstvo krovín“.“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Samuel Ivaška|samoivaska.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20230528142039/https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/
 |dátum archivácie = 2023-05-28
}}&lt;/ref&gt; i&amp;nbsp;výsledkov publikovaných v&amp;nbsp;periodiku ''Synchron''&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt; bol ocenený za „nekonvenčné posolstvo alternatívneho života“, respektíve ''Malé tajomstvo krovín''.|group=&quot;p.&quot;}}– autor (''[[Malé tajomstvo krovín]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2003-Synchron/&gt;&lt;ref name=Ivaška/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2003&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
 |titul            = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |lokácia          = (odst. 3–6) 
 |poznámka         = &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''&lt;/span&gt; 
 |dátum vydania    = 21.06.2003
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] &lt;br /&gt;(2004)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Jarošová]] a [[Jaroslav Rihák]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk''&lt;ref name=VýPr2004/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Ateliér/&gt; oceňujú dvojicu bez špecifických výkonov.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;autori&lt;/span&gt; (''[[Ateliér]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Ateliér&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Ateliér - portréty [film]
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Zuzana Jarošová a Jaro Rihák za pozoruhodný magazín o výtvarnom umení Ateliér“
 |dátum vydania    = 17.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609163615/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'', oceňuje Vídenskú bez špecifického výkonu.&lt;ref name=VýPr2004/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;autorka&lt;/span&gt; (''V&amp;nbsp;tieni''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VTieni/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2004&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Ceny udelené na 12. MFF Art Film
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2004
 | ročník           = 5
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 18
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] &lt;br /&gt;(2005)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marián Petro]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'' oceňuje filmového strihača bez špecifického výkonu či názvu diela.&lt;ref name=VýPr2005/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;strih (neznáme)&lt;/span&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zdeno Vlach]] – kamera (''[[V ríši kamzíka tatranského]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V ríši kamzíka tatranského [film] (2004)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zdenovi Vlachovi za náročný tvorivý kameramanský výkon vo filme V ríši kamzíka tatranského“
 |dátum vydania    = 05.05.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609162540/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2005&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2005
 | ročník           = 6
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 29
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum prístupu   = 2026-05-21
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31
 | dátum archivácie = 2026-05-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]&lt;br /&gt;(2006)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Dimitrov{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=VíZIn/&gt; oceňujú Dimitrova bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie aj jeho scenáristom.&lt;ref name=VíZIn/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;/scenár&lt;/span&gt; (''[[Vízie z inferna]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Dimitrov/&gt;&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=VíZIn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Vízie z Inferna
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb a Poznámky
 |poznámka         = „Prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Peter Dimitrov za mimoriadne presvedčivú umeleckú výpoveď o holocauste“
 |dátum vydania    = 05.01.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609112140/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ján Šuda]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=Šuda/&gt; oceňujú Šudu bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Lida Mlichová Ján Vrtílek [film] : rozhovory s otcom (2005)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |lokácia          = Réžia
 |poznámka         = „Ján Šuda“
 |dátum vydania    = 20.02.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609122322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Európski knihári]]'': „Rozhovory s&amp;nbsp;otcom“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=Šuda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Šuda, Ján, 1939-2012
 |url              = 
 |lokácia          = Biografická pozn.
 |poznámka         = „Rozhovory s otcom (2005, Prémia LF, SFZ a ÚSTT v kategórii Ostatná televízna tvorba 2006)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = 
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
-----
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tina Diosi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&amp;nbsp;''Film.sk'',&lt;ref name=VýPr2006/&gt; tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša&lt;ref name=Barabáš/&gt; či zápis SFÚ&lt;ref name=MeLiSl/&gt; oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou i scenáristkou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Město létajících slov
 |url              = https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |lokácia          = O filmu
 |poznámka         = „Režie Tina Diosi / Scénář Martina Diosi “
 |dátum vydania    = 2006
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|KVIFF]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260211033531/https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov
 |dátum archivácie = 2026-02-11
}}&lt;/ref&gt; Vzhľadom k jeho žánru bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group=&quot;p.&quot;}}– &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;réžia/&lt;/span&gt;scenár (''[[Mesto lietajúcich slov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=Barabáš/&gt;&lt;ref name=MeLiSl&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Mesto lietajúcich slov [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“
 |dátum vydania    = 29.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2006&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2006
 | ročník           = 7
 | číslo            = 7/8
 | strany           = 21
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&amp;nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),&lt;ref name=Barabáš&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo
 |url              = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |lokácia          = Kapitola: „Protokol o udelení cien“
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2006
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]]
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt; aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&amp;nbsp;rok neskôr (od r.&amp;nbsp;2007).|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] &lt;br /&gt;(2007)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Richard Krivda]] – kamera (''[[Sám proti sebe]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.06.2007
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html
 |dátum archivácie = 2026-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Sám proti sebe [film] (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu Richardovi Krivdovi za výtvarne pojatú kameru vo filme Sám proti sebe“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174204/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Marek Poláček]] – réžia/scenár (''[[Moja misia]]'': „Padre Alegría“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2007-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moja misia [film], Padre Alegría (2006)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu scenáristovi a režisérovi Marekovi Poláčekovi za šírenie humanizmu a radosti v portréte misionára vo filme Padre Alegría z cyklu Moja misia“
 |dátum vydania    = 04.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609174623/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = uwe
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2007
 | ročník           = 8
 | číslo            = 6
 | strany           = 28
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30
 | dátum archivácie = 2026-05-22}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] &lt;br /&gt;(2008)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zdeno Vlach – réžia/scenár/kamera (''[[V pralesoch Karpát]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = TASR
 |titul            = SFZ udeľoval ceny Igric 2008
 |url              = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 09.04.2008
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = ''SME''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; V pralesoch Karpát [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Zdeno Vlach za scenár, kameru a réžiu filmu V pralesoch Karpát“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181432/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Milan Homolka]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Noc na švédskom vale]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2008-SME/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Noc na Švédskom vale [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Milan Homolka za námet, scenár a réžiu filmu Noc na švédskom vale“
 |dátum vydania    = 30.03.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609181043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | autor            = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona 
 | odkaz na autora = 
 | titul            = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát
 | periodikum       = Film.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | rok              = 2008
 | ročník           = 9
 | číslo            = 5
 | strany           = 37
 | poznámky         = PDF
 | url              = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum prístupu   = 2026-05-22
 | issn             = 1335-8286
 | url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39
 | dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] &lt;br /&gt;(2009)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Johanides]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Emília Vášáryová]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Prof. Emília Vášáryová, herečka (2009)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Juraj Johanides (réžia filmu z cyklu GEN.sk Emília Vášáryová)“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609182613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Dodo Šimončič (kamera filmu Moderná architektúra Slovenska)“
 |dátum vydania    = 22.10.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260520235101/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/
 |dátum archivácie = 2026-05-20
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = 20. Igric 2009
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 02.09.2009
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] &lt;br /&gt;(2010)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ivan Žucha]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[Zlatá šedesátá]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Zlatá šedesátá
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Martin Šulík za réžiu televízneho seriálu Zlatá šedesátá“
 |dátum vydania    = 23.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609183230/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric a Tvorivé prémie 
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 15.06.2010
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie
 |dátum archivácie = 2025-12-10}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] &lt;br /&gt;(2011)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igrice rozdané už 22krát
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html
 |dátum archivácie = 2026-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010)
 |url              = 
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“
 |dátum vydania    = 07.04.2026
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2011-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Návrat rysov [film] (2010)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“
 |dátum vydania    = 16.06.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ŠČEPKA, Miloš
 |titul            = 22. IGRIC 2011
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.05.2011
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011
 |dátum archivácie = 2026-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] &lt;br /&gt;(2012)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľuba Koľová]] – réžia (''[[Pieseň pre mamu]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SNITKOVÁ, Tatiana
 |titul            = SFD &gt; Porota ocenila dokument Ľuby Koľovej
 |url              = https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota [...] Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu“
 |dátum vydania    = 03.04.2012
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = ''[[Korzár (denník)|Korzár]]''
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609102945/https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Peter Hledík – réžia (''GEN.sk'': „[[Vladimír Popovič]]“&lt;sup&gt;'''KF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2012-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |lokácia          = 23. IGRIC 2012
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 28.03.2012
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011
 |dátum archivácie = 2026-02-19}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] &lt;br /&gt;(2013)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 24. ročník Igricov rozdal ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 11.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“
 |dátum vydania    = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Katarína Farkašová]] – dramaturgia (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2013-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Zbohom, súdruhovia! [film] (2012)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“
 |dátum vydania    = 29.04.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |lokácia          = Igric a tvorivé prémie
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 10.04.2013
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

=== Ostatná tvorba (od r. 2014) === 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:77%&quot;
|+ 
|-
! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] &lt;br /&gt;(2014)
| width=70%| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Rudolf Urc]] – scenár/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''&lt;sup&gt;'''KF/DF/AF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2014-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 25. ročník Igric porozdával ceny 
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2025-08-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=ČaSvAnFi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Čarovný svet animovaného filmu
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“
 |dátum vydania    = 04.09.2014
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| width=4% align=center| &lt;ref name=VýPr2014&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 25. Igricov 2014
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |lokácia          = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2014
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Na rozdiel od protokolu cien zverejneného v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' s&amp;nbsp;už novým názvom kategórie,&lt;ref name=VýPr2014/&gt; iný a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] uvádza v&amp;nbsp;uvedenom ročníku ešte jej ekvivalent z&amp;nbsp;predchádzajúcich rokov („Ostatná televízna a&amp;nbsp;seriálová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2014-AIC/&gt; Zápisy SFÚ demonštrujú už jej premenovanie na „Ostatnú filmovú a&amp;nbsp;televíznu tvorbu“.&lt;ref name=ČaSvAnFi/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|-
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] &lt;br /&gt;(2015)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Dušan Hudec]] – réžia/scenár (''[[Neznámi hrdinovia]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 26. ročník Igric rozdával ceny
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html
 |dátum archivácie = 2026-02-12}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Zuzana Liová – réžia/scenár (''[[ Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]'': „[[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2015-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2015
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] &lt;br /&gt;(2016)
|
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Hnát]] – réžia (hraný film ''[[Balada o Tereze a Šimonovi]]''{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený organizátorom v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' uvádza názov diela ako ''Baladu o Šimonovi a Tereze'',&lt;ref name=VýPr2016/&gt; ten z webu AIC už pre zmenu čoby ''Balada o Tereze a Šimonovi''.&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt; Zápis SFÚ demonštruje druhý ekvivalent.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Balada o Tereze a Šimonovi [film] (2015)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ 
 |lokácia          = Inf. poznámka
 |poznámka         = „študentský hraný film (komorná dráma)“
 |dátum vydania    = 28.06.2016
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609195224/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;.|group=&quot;p.&quot;}}&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 27. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         =  
 |dátum vydania    = 3.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-03-24}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michal Blaško]] – réžia (hraný film ''[[Strach (film z roku 2015)|Strach]]''&lt;sup&gt;'''KF/ŠF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2016-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 22.09.2016
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] &lt;br /&gt;(2017)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Jana Bučka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaná aj pod rodným priezviskom Kovalčíková, príp. kombinovane ako Jana Bučka Kovalčíková alebo Kovalčíková-Bučka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bučka, Jana, 1981-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Kovalčíková, Jana, 1981- [meno ženy za slobodna] / Kovalčíková-Bučka, Jana, 1981- [slo] / Bučková, Jana, 1981- [slo] / Bučka Kovalčíková, Jana, 1981- [slo]“
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260521090052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/
 |dátum archivácie = 2026-05-21
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''Prvá'': „[[Izabela Textorisová]]“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 28. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-13}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Juraj Nvota – réžia (''[[Masky Juraj Steiner]]''&lt;sup&gt;'''SF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2017-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2017
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017
 |dátum archivácie = 2026-05-16}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] &lt;br /&gt;(2018)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Peter Bebjak]] – réžia (hraná miniséria ''[[Spravedlnost]]''&lt;sup&gt;'''[[Česká televize|ČT]]/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 29. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 01.10.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Bebjak, Peter, 1970-
 |url              = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost nakrútenej pre Českú televíziu“
 |dátum vydania    = 19.09.2025
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516130024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/
 |dátum archivácie = 2026-05-16
}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Branislav Molnár]] – réžia (''[[Žijem Dunajom]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2018-AIC/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Žijem Dunajom
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Poznámky
 |poznámka         = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom“
 |dátum vydania    = 16.07.2024
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609204948/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |lokácia          = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2018
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018
 |dátum archivácie = 2024-12-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] &lt;br /&gt;(2019)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''&lt;sup&gt;'''DF/HD'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 30. ročník IGRIC
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2026-05-29}}&lt;/ref&gt;
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2019-AIC/&gt;
| align=center| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = KINCELOVÁ, Emília (ek)
 |titul            = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 30.09.2019
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener
 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] &lt;br /&gt;(2020)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Zuzana Piussi]] a [[Vít Janeček]] – réžia (''[[Obliehanie mesta]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2020-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 31. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-07-18}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2020&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2020
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020
 |dátum archivácie = 2025-10-15}}&lt;/ref&gt; 
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] &lt;br /&gt;(2021)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hraný film ''[[Služobníci]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2021-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 32. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-05-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2021&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |lokácia          = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 27.09.2021
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021
 |dátum archivácie = 2025-10-08}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] &lt;br /&gt;(2022)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,&lt;ref name=VýPr2022/&gt; ten z webu AIC výlučne za réžiu.&lt;ref name=VýPr2022-AIC/&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia/scenár/námet (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2022-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 33. ročník Igric
 |url              = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 12.10.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-14}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press sevis (sl,gk)
 |titul            = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |lokácia          = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 26.09.2022
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022
 |dátum archivácie = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] &lt;br /&gt;(2023)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: Jana Bučka – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“&lt;sup&gt;'''SF/DF/TV'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2023-AIC&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 34. ročník Igric
 |url              = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 29.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = AIC
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html
 |dátum archivácie = 2025-09-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2023&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi Igricov 2023
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |lokácia          = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 25.09.2023
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023
 |dátum archivácie = 2025-11-13}}&lt;/ref&gt; {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2023/&gt; i&amp;nbsp;ten na webe AIC&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; uvádzajú v&amp;nbsp;uvedenom ročníku neštandardný názov kategórie („Ostatná televízna a&amp;nbsp;filmová tvorba“)&lt;ref name=VýPr2023-AIC/&gt; Zápisy SFÚ k&amp;nbsp;máju 2026 bez záznamu.|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] &lt;br /&gt;(2024)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Slivka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaný aj ako Ľubomír Ján Slivka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slivka, Ľubomír, 1957-
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |lokácia          = Variant(y) hesla
 |poznámka         = „Slivka, Ľubomír Ján, 1957- [slo]“
 |dátum vydania    = 04.10.2018
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20221018114212/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/
 |dátum archivácie = 2022-10-18
}}&lt;/ref&gt; Protokoly cien zverejnené v&amp;nbsp;online-revue ''Film Press''&lt;ref name=VýPr2024/&gt; i ten na webe SFÚ&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ/&gt; oceňujú Slivku bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie i jeho spoluproducentom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFD &gt; Andy Warhol
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |lokácia          = Štáb
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2023
 |dátum prístupu   = 09.06.2026
 |vydavateľ        = sfu.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260609214133/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/
 |dátum archivácie = 2026-06-09
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}– réžia (''[[Andy Warhol|Andy Warhol: Americký sen]]''&lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2024-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 35. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 16.10.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/
 |dátum archivácie = 2025-06-17}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2024&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |lokácia          = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2024
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024
 |dátum archivácie = 2026-01-21}}&lt;/ref&gt;
|- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] &lt;br /&gt;(2025)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[Michaela Zakuťanská]] – scenár (hraný film ''[[Kavej]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)&lt;ref name=VýPr2025-SFÚ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 36. ročník udeľovania cien Igric
 |url              = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |lokácia          = 
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 24.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = SFÚ 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/
 |dátum archivácie = 2025-10-11}}&lt;/ref&gt;
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
| align=center| &lt;ref name=VýPr2025&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = Press servis
 |titul            = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC
 |url              = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |lokácia          = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE
 |poznámka         = 
 |dátum vydania    = 21.09.2025
 |dátum prístupu   = 16.04.2026
 |vydavateľ        = Film Press 
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric
 |dátum archivácie = 2026-02-10}}&lt;/ref&gt;
|- &lt;!-- 
! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] &lt;br /&gt;(2026)
| 
* &lt;u&gt;Prémia&lt;/u&gt;: [[]] – (''[[]]''&lt;sup&gt;''''''&lt;/sup&gt;)
* &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''druhá prémia neudelená''&lt;/span&gt;
|- --&gt; 
| colspan=3 align=center style=&quot;background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;'''KF'''&lt;/sup&gt; Krátky fim{{•}} &lt;sup&gt;'''SF'''&lt;/sup&gt; Stredometrážny film{{•}} &lt;sup&gt;'''DF'''&lt;/sup&gt; Dokumetárny film{{•}} &lt;sup&gt;'''AF'''&lt;/sup&gt; Animovaný film {{•}} &lt;sup&gt;'''ŠF'''&lt;/sup&gt; Študentský film{{•}} &lt;sup&gt;'''TV'''&lt;/sup&gt; Televízne dielo{{•}} &lt;sup&gt;'''HD'''&lt;/sup&gt; Hraný dokument &lt;!--&lt;br /&gt; &lt;sup&gt;'''†'''&lt;/sup&gt; [[in memoriam]]--&gt; &lt;br /&gt;Publicistické relácie sú v prehľade klasifikované ako podžáner dokumentárneho filmu 
|}

== Superlatívy ==
=== Viacnásobní držitelia prémií ===
; 2 prémie
* [[Ladislav Bariak]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Jana Bučka]] (2×Ostatná tvorba)
* [[Peter Dimitrov]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Peter Hledík]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Zuzana Liová]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Juraj Nvota]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba)
* [[Zdeno Vlach]] (2×Ostatná TV tvorba)
* [[Katarína Začková]] (2×Ostatná TV tvorba)

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967–2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]])

[[Kategória:Igric (súťaž)|Ostatná tvorba]]</text>
      <sha1>e1phhkwrgjcra62t8cufuo3vfydfx8n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Zoznam biologických článkov/CH</title>
    <ns>1</ns>
    <id>751351</id>
    <revision>
      <id>8232550</id>
      <parentid>8231551</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:37:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Spider 001757</username>
        <id>142600</id>
      </contributor>
      <comment>/* Ten zoznam je nejako divný */ odpoveď</comment>
      <origin>8232550</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1392" sha1="o9rjpi92ux6ym74n4ounaz98cqbp1d6" xml:space="preserve">== Ten zoznam je nejako divný ==

prečo je tam len jediná CHKO, aj to česká? Aj výber ostatných chránených území je nejaký divný. 

-úplne tam chýbajú články z biológie ľudského tela, napr. chrup, chrbtica, chodidlo... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 20:11, 10. jún 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Raituhoks}} Ten zoznam je tvorený robotom podľa [[Portál:Biológia/Kategorizácia|kategorizácie portálu]], ako je spomenuté v úvode. Takže pokiaľ tam nejaký článok chýba, znamená to, že nepatrí do žiadnej kategórie, ktorá je uvedená v kategorizácii. To sa často stáva, pretože málo redaktorov tie kategorizácie aktualizuje. Vyriešiť sa to dá jednoducho – hromadným doplnením chýbajúcich biologických kategórií do kategorizácie, podobne, ako som to ja aspoň čiastočne urobil minulý rok v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Geografia/Kategoriz%C3%A1cia&amp;action=history kategorizácii geografických článkov]. Následne sa počet článkov v geografických zoznamoch zvýšil o [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l%3AGeografia%2FPosledn%C3%A1_aktualiz%C3%A1cia_geografick%C3%A9ho_indexu&amp;diff=8063702&amp;oldid=8036427 vyše 34 000]. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:37, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>o9rjpi92ux6ym74n4ounaz98cqbp1d6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gwen McMullen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751359</id>
    <revision>
      <id>8232433</id>
      <parentid>8232123</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:12:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232433</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8371" sha1="j9pr2vaj40w2b12sjd47cxzbx4ablx6" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-06-11}}
{{Aktualita}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gwyneth „Gwen“ McMullen
 | Popis osoby        = americká transrodová influencerka, TikToková tvorkyňa obsahu, osobnosť sociálnych sietí a samozvaná „Queen of Slovakia“
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1996|11|1}}
 | Miesto narodenia   = [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = americká
 | Známa vďaka        = vizuálna podobnosť s premiérom SR [[Robert Fico|Robertom Ficom]]
 | Zamestnanie        = [[influencer]]ka, [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu, osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]]
 | Aktívne roky       = [[2022]]{{--}}súčasnosť
 | Bydlisko           = [[San Diego]],{{bez citácie}} [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
}}

'''Gwyneth''' „'''Gwen'''“ '''McMullen''' (* [[1. november]] [[1996]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Transrodový človek|transrodová]] [[influencer]]ka,&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen: Mrzelo ma, keď mi Slováci písali, že im pripomínam starého muža | url = https://www.sme.sk/closer/c/gwen-mcmullen-mrzelo-ma-ked-mi-slovaci-pisali-ze-im-pripominam-stareho-muza | vydavateľ = Closer | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Kamila | priezvisko = Šebestová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z internetového vtipu biznis: Influencerka Gwen dorazila do Bratislavy, podobnosť s Ficom premenila na ošiaľ | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jNF2vLG/z-internetoveho-vtipu-biznis-influencerka-gwen-dorazila-do-bratislavy-podobnost-s-ficom-premenila-na-osial/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu a osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen | url = https://www.famousbirthdays.com/people/gwen-mcmullen.html | vydavateľ = Famous Birthdays | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kamody|meno=Miroslav|titul=Kráľovná Slovenska ide do Bratislavy. Vieme, kedy a kde bude Gwyneth McMullen, cena lístka na event s ňou prekvapí|periodikum=BRAINEE.sk|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96285575-kralovna-slovenska-ide-do-bratislavy-vieme-kedy-a-kde-bude-gwyneth-mcmullen-cena-listka-na-event-s-nou-prekvapi|dátum=2026-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádza z [[Texas]]u.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2021 podstúpila [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]] [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]] z [[Muž|muža]] na [[Žena|ženu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priznala, že je trans a bála sa urobiť ďalší krok. Ficova dvojníčka odkryla citlivú životnú kapitolu | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/226781/chcela-si-byt-ista-ze-sa-rozhodne-spravne-premierova-dvojnicka-odkryla-dolezitu-kapitolu-svojho-zivota | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-02-24 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Hercegová}}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[TikTok]] [[debut]]ovala vo februári 2022 s videami nákupov vo [[Walgreens]]. V apríli [[2022]] sa jedno z jej videí z obchodu s [[Kozmetika|kozmetickými]] potrebami stalo takým [[Vírusový marketing|virálnym]], že získalo viac ako 2,5 miliónov zhliadnutí. Okrem TikToku je aktívna aj na [[Instagram|Instagrame]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde má 230 000 sledovateľov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Od augusta 2025 žije v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]],{{Bez citácie}} v štáte [[Kalifornia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Vo februári [[2026]], po vlne [[Internetový mém|internetových mémov]], sa na [[Slovensko|Slovensku]] preslávila svojou vizuálnou podobnosťou s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]] a následne sa stala samozvanou „Queen of Slovakia“ („Kráľovnou Slovenska“).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is this going to make me a star?’ American influencer reacts after Slovaks say she looks like their prime minister | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/american-influencer-gwen-mcmullen-goes-viral-in-slovakia-after-users-spot-striking-resemblance-to-pm-robert-fico | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničná influencerka reaguje na podobnosť s Ficom: „Vyzerá ako môj otec...“ | url = https://refresher.sk/198717-Zahranicna-influencerka-reaguje-na-podobnost-s-Ficom-Vyzera-ako-moj-otec | vydavateľ = [[Refresher]] | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Divišová | meno = Hana | dátum vydania = 2026-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Kráľovná“ je tu, čo by povedala premiérovi? Influencerka, ktorá podobnosťou s Ficom pobláznila internet, reagovala pre ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1054559/kralovna-je-tu-co-by-povedala-premierovi-influencerka-ktora-podobnostou-s-ficom-poblaznila-internet-reagovala-pre-ta3 | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Šimon | priezvisko = Kéry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US influencer who looks like PM Fico arrives in Slovakia for the first time | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/gwen-mcmullen-slovakia-visit | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator Staff | dátum vydania = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Výťažok z predaja svojich reklamných predmetov venovala mimovládke [[Depaul Slovensko]], ktorá pomáha [[Bezdomovec|ľuďom bez domova]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

Dňa [[10. jún]]a 2026, po krátkej návšteve [[Praha|Prahy]] so zastávkou na letisku v [[Amsterdam|Amsterdame]],&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; pricestovala na územie Slovenska&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; a bola ubytovaná v Palace Art Hoteli v [[Pezinský zámok|Šimák Zámok Pezinok]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Dňa [[12. jún]]a [[2026]] sa zúčastní [[móda|módnej]] šou Queen Arrives – Royal Fashion Show by Lombardi v [[Neptune Club|Neptune Clube]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Počas svojho pobytu na Slovensku zároveň nakrúca [[dokumentárny film]] ''Queen Arrives''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Influencerka Gwen McMullen: Nechcem byť jediný transrodový človek, ktorého majú ľudia radi | url = https://dennikn.sk/5389538/influencerka-gwen-mcmullen-nechcem-byt-jediny-transrodovy-clovek-ktoreho-maju-ludia-radi/ | vydavateľ = [[Denník N]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Zuzana | priezvisko = Liptáková}}&lt;/ref&gt; Na módnej šou v Neptune Clube bude odpremierovaná nová dámska kolekcia Lombardi Fashion Houseu, ktorú McMullenová navrhovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľovná Slovenska je už na ceste k nám: Influencerka, ktorú Slováci prirovnávajú k Ficovi, mieri do Bratislavy | url = https://www.interez.sk/kralovna-slovenska-je-uz-na-ceste-k-nam-influencerka-ktoru-slovaci-prirovnavaju-k-ficovi-mieri-do-bratislavy/ | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Nina | priezvisko = Malovcová|vydavateľ=Interez.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Po módnej šou v Bratislave sa presunie naspäť do Prahy, kde sa zúčastní programu v rámci Mesiaca Pride, a má v pláne navštíviť aj dalšie krajiny.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:McMullen, Gwyneth}}
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]</text>
      <sha1>j9pr2vaj40w2b12sjd47cxzbx4ablx6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232574</id>
      <parentid>8232433</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:21:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34701-65</username>
        <id>297739</id>
      </contributor>
      <origin>8232574</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9388" sha1="fxlsbam0lojj1rzfsik12bonne3gx91" xml:space="preserve">{{Aktualita}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gwyneth „Gwen“ McMullen
 | Popis osoby        = americká transrodová influencerka, TikToková tvorkyňa obsahu, osobnosť sociálnych sietí a samozvaná „Queen of Slovakia“
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1996|11|1}}
 | Miesto narodenia   = [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = americká
 | Známa vďaka        = vizuálna podobnosť s premiérom SR [[Robert Fico|Robertom Ficom]]
 | Zamestnanie        = [[influencer]]ka, [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu, osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]]
 | Aktívne roky       = [[2022]]{{--}}súčasnosť
 | Bydlisko           = [[San Diego]],{{bez citácie}} [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
}}

'''Gwyneth'''&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Američanku přirovnávají k Ficovi. Mám víc sledujících než ten váš „Fajko“, vzkazuje Slovákům | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/americka-influencerka-gwyneth-mcmullen-slovensky-premier-robert-fico.A260223_123523_lidicky_zar | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = zar}}&lt;/ref&gt; „'''Gwen'''“ '''McMullen''' (* [[1. november]] [[1996]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; [[Transrodový človek|transrodová]] [[influencer]]ka,&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen: Mrzelo ma, keď mi Slováci písali, že im pripomínam starého muža | url = https://www.sme.sk/closer/c/gwen-mcmullen-mrzelo-ma-ked-mi-slovaci-pisali-ze-im-pripominam-stareho-muza | vydavateľ = Closer | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Kamila | priezvisko = Šebestová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z internetového vtipu biznis: Influencerka Gwen dorazila do Bratislavy, podobnosť s Ficom premenila na ošiaľ | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jNF2vLG/z-internetoveho-vtipu-biznis-influencerka-gwen-dorazila-do-bratislavy-podobnost-s-ficom-premenila-na-osial/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu a osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen | url = https://www.famousbirthdays.com/people/gwen-mcmullen.html | vydavateľ = Famous Birthdays | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kamody|meno=Miroslav|titul=Kráľovná Slovenska ide do Bratislavy. Vieme, kedy a kde bude Gwyneth McMullen, cena lístka na event s ňou prekvapí|periodikum=BRAINEE.sk|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96285575-kralovna-slovenska-ide-do-bratislavy-vieme-kedy-a-kde-bude-gwyneth-mcmullen-cena-listka-na-event-s-nou-prekvapi|dátum=2026-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádza z [[Texas]]u.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2021 podstúpila [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]] [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]] z [[Muž|muža]] na [[Žena|ženu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priznala, že je trans a bála sa urobiť ďalší krok. Ficova dvojníčka odkryla citlivú životnú kapitolu | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/226781/chcela-si-byt-ista-ze-sa-rozhodne-spravne-premierova-dvojnicka-odkryla-dolezitu-kapitolu-svojho-zivota | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-02-24 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Hercegová}}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[TikTok]] [[debut]]ovala vo februári 2022 s videami nákupov vo [[Walgreens]]. V apríli [[2022]] sa jedno z jej videí z obchodu s [[Kozmetika|kozmetickými]] potrebami stalo takým [[Vírusový marketing|virálnym]], že získalo viac ako 2,5 miliónov zhliadnutí. Okrem TikToku je aktívna aj na [[Instagram|Instagrame]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde má 230 000 sledovateľov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Od augusta 2025 žije v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]],{{Bez citácie}} v štáte [[Kalifornia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Vo februári [[2026]], po vlne [[Internetový mém|internetových mémov]], sa na [[Slovensko|Slovensku]] preslávila svojou vizuálnou podobnosťou s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]]&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; a následne sa stala samozvanou „Queen of Slovakia“ („Kráľovnou Slovenska“).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is this going to make me a star?’ American influencer reacts after Slovaks say she looks like their prime minister | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/american-influencer-gwen-mcmullen-goes-viral-in-slovakia-after-users-spot-striking-resemblance-to-pm-robert-fico | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničná influencerka reaguje na podobnosť s Ficom: „Vyzerá ako môj otec...“ | url = https://refresher.sk/198717-Zahranicna-influencerka-reaguje-na-podobnost-s-Ficom-Vyzera-ako-moj-otec | vydavateľ = [[Refresher]] | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Divišová | meno = Hana | dátum vydania = 2026-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Kráľovná“ je tu, čo by povedala premiérovi? Influencerka, ktorá podobnosťou s Ficom pobláznila internet, reagovala pre ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1054559/kralovna-je-tu-co-by-povedala-premierovi-influencerka-ktora-podobnostou-s-ficom-poblaznila-internet-reagovala-pre-ta3 | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Šimon | priezvisko = Kéry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US influencer who looks like PM Fico arrives in Slovakia for the first time | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/gwen-mcmullen-slovakia-visit | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator Staff | dátum vydania = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Výťažok z predaja svojich reklamných predmetov venovala mimovládke [[Depaul Slovensko]], ktorá pomáha [[Bezdomovec|ľuďom bez domova]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

Dňa [[10. jún]]a 2026, po lete z [[Chicago|Chicaga]] do [[Praha|Prahy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkluzivní rozhovor s influencerkou, která vypadá jako Fico: Zamilovala si Prahu a pivo! | url = https://www.aplausin.cz/exkluzivni-rozhovor-s-influencerkou-ktera-vypada-jako-fico-zamilovala-si-prahu-pivo | vydavateľ = Aplausin.cz | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs | priezvisko = Kuča | meno = Markéta}}&lt;/ref&gt; s prestupom [[Amsterdam|Amsterdame]],&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; pricestovala na územie Slovenska&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; a bola ubytovaná v Palace Art Hoteli v [[Pezinský zámok|Šimák Zámok Pezinok]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Dňa [[12. jún]]a [[2026]] sa zúčastnila [[móda|módnej]] šou Queen Arrives – Royal Fashion Show by Lombardi v [[Neptune Club|Neptune Clube]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Počas svojho pobytu na Slovensku zároveň nakrúca [[dokumentárny film]] ''Queen Arrives''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Influencerka Gwen McMullen: Nechcem byť jediný transrodový človek, ktorého majú ľudia radi | url = https://dennikn.sk/5389538/influencerka-gwen-mcmullen-nechcem-byt-jediny-transrodovy-clovek-ktoreho-maju-ludia-radi/ | vydavateľ = [[Denník N]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Zuzana | priezvisko = Liptáková}}&lt;/ref&gt; Na módnej šou v Neptune Clube odpremierovala novú dámsku kolekciu Lombardi Fashion Houseu, ktorú McMullenová navrhovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľovná Slovenska je už na ceste k nám: Influencerka, ktorú Slováci prirovnávajú k Ficovi, mieri do Bratislavy | url = https://www.interez.sk/kralovna-slovenska-je-uz-na-ceste-k-nam-influencerka-ktoru-slovaci-prirovnavaju-k-ficovi-mieri-do-bratislavy/ | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Nina | priezvisko = Malovcová|vydavateľ=Interez.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Po módnej šou v Bratislave sa presunie naspäť do Prahy, kde sa zúčastní programu v rámci Mesiaca Pride, a má v pláne navštíviť aj dalšie krajiny.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:McMullen, Gwyneth}}
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]</text>
      <sha1>fxlsbam0lojj1rzfsik12bonne3gx91</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232575</id>
      <parentid>8232574</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:25:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232575</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9421" sha1="c69cssyo80ekh7bmu1roox1jnwqpbxw" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-06-11}}
{{Aktualita}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gwyneth „Gwen“ McMullen
 | Popis osoby        = americká transrodová influencerka, TikToková tvorkyňa obsahu, osobnosť sociálnych sietí a samozvaná „Queen of Slovakia“
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1996|11|1}}
 | Miesto narodenia   = [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = americká
 | Známa vďaka        = vizuálna podobnosť s premiérom SR [[Robert Fico|Robertom Ficom]]
 | Zamestnanie        = [[influencer]]ka, [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu, osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]]
 | Aktívne roky       = [[2022]]{{--}}súčasnosť
 | Bydlisko           = [[San Diego]],{{bez citácie}} [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
}}

'''Gwyneth'''&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Američanku přirovnávají k Ficovi. Mám víc sledujících než ten váš „Fajko“, vzkazuje Slovákům | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/americka-influencerka-gwyneth-mcmullen-slovensky-premier-robert-fico.A260223_123523_lidicky_zar | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = zar}}&lt;/ref&gt; „'''Gwen'''“ '''McMullen''' (* [[1. november]] [[1996]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; [[Transrodový človek|transrodová]] [[influencer]]ka,&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen: Mrzelo ma, keď mi Slováci písali, že im pripomínam starého muža | url = https://www.sme.sk/closer/c/gwen-mcmullen-mrzelo-ma-ked-mi-slovaci-pisali-ze-im-pripominam-stareho-muza | vydavateľ = Closer | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Kamila | priezvisko = Šebestová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z internetového vtipu biznis: Influencerka Gwen dorazila do Bratislavy, podobnosť s Ficom premenila na ošiaľ | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jNF2vLG/z-internetoveho-vtipu-biznis-influencerka-gwen-dorazila-do-bratislavy-podobnost-s-ficom-premenila-na-osial/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu a osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen | url = https://www.famousbirthdays.com/people/gwen-mcmullen.html | vydavateľ = Famous Birthdays | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kamody|meno=Miroslav|titul=Kráľovná Slovenska ide do Bratislavy. Vieme, kedy a kde bude Gwyneth McMullen, cena lístka na event s ňou prekvapí|periodikum=BRAINEE.sk|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96285575-kralovna-slovenska-ide-do-bratislavy-vieme-kedy-a-kde-bude-gwyneth-mcmullen-cena-listka-na-event-s-nou-prekvapi|dátum=2026-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádza z [[Texas]]u.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2021 podstúpila [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]] [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]] z [[Muž|muža]] na [[Žena|ženu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priznala, že je trans a bála sa urobiť ďalší krok. Ficova dvojníčka odkryla citlivú životnú kapitolu | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/226781/chcela-si-byt-ista-ze-sa-rozhodne-spravne-premierova-dvojnicka-odkryla-dolezitu-kapitolu-svojho-zivota | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-02-24 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Hercegová}}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[TikTok]] [[debut]]ovala vo februári 2022 s videami nákupov vo [[Walgreens]]. V apríli [[2022]] sa jedno z jej videí z obchodu s [[Kozmetika|kozmetickými]] potrebami stalo takým [[Vírusový marketing|virálnym]], že získalo viac ako 2,5 miliónov zhliadnutí. Okrem TikToku je aktívna aj na [[Instagram|Instagrame]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde má 230 000 sledovateľov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Od augusta 2025 žije v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]],{{Bez citácie}} v štáte [[Kalifornia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Vo februári [[2026]], po vlne [[Internetový mém|internetových mémov]], sa na [[Slovensko|Slovensku]] preslávila svojou vizuálnou podobnosťou s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]]&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; a následne sa stala samozvanou „Queen of Slovakia“ („Kráľovnou Slovenska“).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is this going to make me a star?’ American influencer reacts after Slovaks say she looks like their prime minister | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/american-influencer-gwen-mcmullen-goes-viral-in-slovakia-after-users-spot-striking-resemblance-to-pm-robert-fico | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničná influencerka reaguje na podobnosť s Ficom: „Vyzerá ako môj otec...“ | url = https://refresher.sk/198717-Zahranicna-influencerka-reaguje-na-podobnost-s-Ficom-Vyzera-ako-moj-otec | vydavateľ = [[Refresher]] | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Divišová | meno = Hana | dátum vydania = 2026-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Kráľovná“ je tu, čo by povedala premiérovi? Influencerka, ktorá podobnosťou s Ficom pobláznila internet, reagovala pre ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1054559/kralovna-je-tu-co-by-povedala-premierovi-influencerka-ktora-podobnostou-s-ficom-poblaznila-internet-reagovala-pre-ta3 | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Šimon | priezvisko = Kéry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US influencer who looks like PM Fico arrives in Slovakia for the first time | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/gwen-mcmullen-slovakia-visit | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator Staff | dátum vydania = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Výťažok z predaja svojich reklamných predmetov venovala mimovládke [[Depaul Slovensko]], ktorá pomáha [[Bezdomovec|ľuďom bez domova]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

Dňa [[10. jún]]a 2026, po lete z [[Chicago|Chicaga]] do [[Praha|Prahy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkluzivní rozhovor s influencerkou, která vypadá jako Fico: Zamilovala si Prahu a pivo! | url = https://www.aplausin.cz/exkluzivni-rozhovor-s-influencerkou-ktera-vypada-jako-fico-zamilovala-si-prahu-pivo | vydavateľ = Aplausin.cz | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs | priezvisko = Kuča | meno = Markéta}}&lt;/ref&gt; s prestupom [[Amsterdam|Amsterdame]],&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; pricestovala na územie Slovenska&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; a bola ubytovaná v Palace Art Hoteli v [[Pezinský zámok|Šimák Zámok Pezinok]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Dňa [[12. jún]]a [[2026]] sa zúčastnila [[móda|módnej]] šou Queen Arrives – Royal Fashion Show by Lombardi v [[Neptune Club|Neptune Clube]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Počas svojho pobytu na Slovensku zároveň nakrúca [[dokumentárny film]] ''Queen Arrives''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Influencerka Gwen McMullen: Nechcem byť jediný transrodový človek, ktorého majú ľudia radi | url = https://dennikn.sk/5389538/influencerka-gwen-mcmullen-nechcem-byt-jediny-transrodovy-clovek-ktoreho-maju-ludia-radi/ | vydavateľ = [[Denník N]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Zuzana | priezvisko = Liptáková}}&lt;/ref&gt; Na módnej šou v Neptune Clube odpremierovala novú dámsku kolekciu Lombardi Fashion Houseu, ktorú McMullenová navrhovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľovná Slovenska je už na ceste k nám: Influencerka, ktorú Slováci prirovnávajú k Ficovi, mieri do Bratislavy | url = https://www.interez.sk/kralovna-slovenska-je-uz-na-ceste-k-nam-influencerka-ktoru-slovaci-prirovnavaju-k-ficovi-mieri-do-bratislavy/ | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Nina | priezvisko = Malovcová|vydavateľ=Interez.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Po módnej šou v Bratislave sa presunie naspäť do Prahy, kde sa zúčastní programu v rámci Mesiaca Pride, a má v pláne navštíviť aj dalšie krajiny.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:McMullen, Gwyneth}}
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]</text>
      <sha1>c69cssyo80ekh7bmu1roox1jnwqpbxw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232576</id>
      <parentid>8232575</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:28:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34497-18</username>
        <id>297741</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232575|8232575]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-34411-27|~2026-34411-27]] ([[User talk:~2026-34411-27|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232576</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9388" sha1="fxlsbam0lojj1rzfsik12bonne3gx91" xml:space="preserve">{{Aktualita}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gwyneth „Gwen“ McMullen
 | Popis osoby        = americká transrodová influencerka, TikToková tvorkyňa obsahu, osobnosť sociálnych sietí a samozvaná „Queen of Slovakia“
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1996|11|1}}
 | Miesto narodenia   = [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = americká
 | Známa vďaka        = vizuálna podobnosť s premiérom SR [[Robert Fico|Robertom Ficom]]
 | Zamestnanie        = [[influencer]]ka, [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu, osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]]
 | Aktívne roky       = [[2022]]{{--}}súčasnosť
 | Bydlisko           = [[San Diego]],{{bez citácie}} [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
}}

'''Gwyneth'''&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Američanku přirovnávají k Ficovi. Mám víc sledujících než ten váš „Fajko“, vzkazuje Slovákům | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/americka-influencerka-gwyneth-mcmullen-slovensky-premier-robert-fico.A260223_123523_lidicky_zar | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = zar}}&lt;/ref&gt; „'''Gwen'''“ '''McMullen''' (* [[1. november]] [[1996]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; [[Transrodový človek|transrodová]] [[influencer]]ka,&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen: Mrzelo ma, keď mi Slováci písali, že im pripomínam starého muža | url = https://www.sme.sk/closer/c/gwen-mcmullen-mrzelo-ma-ked-mi-slovaci-pisali-ze-im-pripominam-stareho-muza | vydavateľ = Closer | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Kamila | priezvisko = Šebestová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z internetového vtipu biznis: Influencerka Gwen dorazila do Bratislavy, podobnosť s Ficom premenila na ošiaľ | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jNF2vLG/z-internetoveho-vtipu-biznis-influencerka-gwen-dorazila-do-bratislavy-podobnost-s-ficom-premenila-na-osial/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu a osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen | url = https://www.famousbirthdays.com/people/gwen-mcmullen.html | vydavateľ = Famous Birthdays | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kamody|meno=Miroslav|titul=Kráľovná Slovenska ide do Bratislavy. Vieme, kedy a kde bude Gwyneth McMullen, cena lístka na event s ňou prekvapí|periodikum=BRAINEE.sk|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96285575-kralovna-slovenska-ide-do-bratislavy-vieme-kedy-a-kde-bude-gwyneth-mcmullen-cena-listka-na-event-s-nou-prekvapi|dátum=2026-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádza z [[Texas]]u.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2021 podstúpila [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]] [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]] z [[Muž|muža]] na [[Žena|ženu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priznala, že je trans a bála sa urobiť ďalší krok. Ficova dvojníčka odkryla citlivú životnú kapitolu | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/226781/chcela-si-byt-ista-ze-sa-rozhodne-spravne-premierova-dvojnicka-odkryla-dolezitu-kapitolu-svojho-zivota | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-02-24 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Hercegová}}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[TikTok]] [[debut]]ovala vo februári 2022 s videami nákupov vo [[Walgreens]]. V apríli [[2022]] sa jedno z jej videí z obchodu s [[Kozmetika|kozmetickými]] potrebami stalo takým [[Vírusový marketing|virálnym]], že získalo viac ako 2,5 miliónov zhliadnutí. Okrem TikToku je aktívna aj na [[Instagram|Instagrame]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde má 230 000 sledovateľov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Od augusta 2025 žije v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]],{{Bez citácie}} v štáte [[Kalifornia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Vo februári [[2026]], po vlne [[Internetový mém|internetových mémov]], sa na [[Slovensko|Slovensku]] preslávila svojou vizuálnou podobnosťou s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]]&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; a následne sa stala samozvanou „Queen of Slovakia“ („Kráľovnou Slovenska“).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is this going to make me a star?’ American influencer reacts after Slovaks say she looks like their prime minister | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/american-influencer-gwen-mcmullen-goes-viral-in-slovakia-after-users-spot-striking-resemblance-to-pm-robert-fico | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničná influencerka reaguje na podobnosť s Ficom: „Vyzerá ako môj otec...“ | url = https://refresher.sk/198717-Zahranicna-influencerka-reaguje-na-podobnost-s-Ficom-Vyzera-ako-moj-otec | vydavateľ = [[Refresher]] | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Divišová | meno = Hana | dátum vydania = 2026-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Kráľovná“ je tu, čo by povedala premiérovi? Influencerka, ktorá podobnosťou s Ficom pobláznila internet, reagovala pre ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1054559/kralovna-je-tu-co-by-povedala-premierovi-influencerka-ktora-podobnostou-s-ficom-poblaznila-internet-reagovala-pre-ta3 | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Šimon | priezvisko = Kéry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US influencer who looks like PM Fico arrives in Slovakia for the first time | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/gwen-mcmullen-slovakia-visit | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator Staff | dátum vydania = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Výťažok z predaja svojich reklamných predmetov venovala mimovládke [[Depaul Slovensko]], ktorá pomáha [[Bezdomovec|ľuďom bez domova]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

Dňa [[10. jún]]a 2026, po lete z [[Chicago|Chicaga]] do [[Praha|Prahy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkluzivní rozhovor s influencerkou, která vypadá jako Fico: Zamilovala si Prahu a pivo! | url = https://www.aplausin.cz/exkluzivni-rozhovor-s-influencerkou-ktera-vypada-jako-fico-zamilovala-si-prahu-pivo | vydavateľ = Aplausin.cz | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs | priezvisko = Kuča | meno = Markéta}}&lt;/ref&gt; s prestupom [[Amsterdam|Amsterdame]],&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; pricestovala na územie Slovenska&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; a bola ubytovaná v Palace Art Hoteli v [[Pezinský zámok|Šimák Zámok Pezinok]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Dňa [[12. jún]]a [[2026]] sa zúčastnila [[móda|módnej]] šou Queen Arrives – Royal Fashion Show by Lombardi v [[Neptune Club|Neptune Clube]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Počas svojho pobytu na Slovensku zároveň nakrúca [[dokumentárny film]] ''Queen Arrives''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Influencerka Gwen McMullen: Nechcem byť jediný transrodový človek, ktorého majú ľudia radi | url = https://dennikn.sk/5389538/influencerka-gwen-mcmullen-nechcem-byt-jediny-transrodovy-clovek-ktoreho-maju-ludia-radi/ | vydavateľ = [[Denník N]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Zuzana | priezvisko = Liptáková}}&lt;/ref&gt; Na módnej šou v Neptune Clube odpremierovala novú dámsku kolekciu Lombardi Fashion Houseu, ktorú McMullenová navrhovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľovná Slovenska je už na ceste k nám: Influencerka, ktorú Slováci prirovnávajú k Ficovi, mieri do Bratislavy | url = https://www.interez.sk/kralovna-slovenska-je-uz-na-ceste-k-nam-influencerka-ktoru-slovaci-prirovnavaju-k-ficovi-mieri-do-bratislavy/ | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Nina | priezvisko = Malovcová|vydavateľ=Interez.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Po módnej šou v Bratislave sa presunie naspäť do Prahy, kde sa zúčastní programu v rámci Mesiaca Pride, a má v pláne navštíviť aj dalšie krajiny.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:McMullen, Gwyneth}}
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]</text>
      <sha1>fxlsbam0lojj1rzfsik12bonne3gx91</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232577</id>
      <parentid>8232576</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:30:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Urgentne upraviť|2026-06-11}}</comment>
      <origin>8232577</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9421" sha1="c69cssyo80ekh7bmu1roox1jnwqpbxw" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-06-11}}
{{Aktualita}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Gwyneth „Gwen“ McMullen
 | Popis osoby        = americká transrodová influencerka, TikToková tvorkyňa obsahu, osobnosť sociálnych sietí a samozvaná „Queen of Slovakia“
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1996|11|1}}
 | Miesto narodenia   = [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = americká
 | Známa vďaka        = vizuálna podobnosť s premiérom SR [[Robert Fico|Robertom Ficom]]
 | Zamestnanie        = [[influencer]]ka, [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu, osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]]
 | Aktívne roky       = [[2022]]{{--}}súčasnosť
 | Bydlisko           = [[San Diego]],{{bez citácie}} [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
}}

'''Gwyneth'''&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Američanku přirovnávají k Ficovi. Mám víc sledujících než ten váš „Fajko“, vzkazuje Slovákům | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/americka-influencerka-gwyneth-mcmullen-slovensky-premier-robert-fico.A260223_123523_lidicky_zar | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-06-12 | priezvisko = zar}}&lt;/ref&gt; „'''Gwen'''“ '''McMullen''' (* [[1. november]] [[1996]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; [[Transrodový človek|transrodová]] [[influencer]]ka,&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen: Mrzelo ma, keď mi Slováci písali, že im pripomínam starého muža | url = https://www.sme.sk/closer/c/gwen-mcmullen-mrzelo-ma-ked-mi-slovaci-pisali-ze-im-pripominam-stareho-muza | vydavateľ = Closer | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Kamila | priezvisko = Šebestová}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z internetového vtipu biznis: Influencerka Gwen dorazila do Bratislavy, podobnosť s Ficom premenila na ošiaľ | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jNF2vLG/z-internetoveho-vtipu-biznis-influencerka-gwen-dorazila-do-bratislavy-podobnost-s-ficom-premenila-na-osial/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; [[TikTok]]ová tvorkyňa obsahu a osobnosť [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwen McMullen | url = https://www.famousbirthdays.com/people/gwen-mcmullen.html | vydavateľ = Famous Birthdays | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kamody|meno=Miroslav|titul=Kráľovná Slovenska ide do Bratislavy. Vieme, kedy a kde bude Gwyneth McMullen, cena lístka na event s ňou prekvapí|periodikum=BRAINEE.sk|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96285575-kralovna-slovenska-ide-do-bratislavy-vieme-kedy-a-kde-bude-gwyneth-mcmullen-cena-listka-na-event-s-nou-prekvapi|dátum=2026-06-09}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Pochádza z [[Texas]]u.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V roku 2021 podstúpila [[Tranzícia (rod)|tranzíciu]] [[Pohlavie (biológia)|pohlavia]] z [[Muž|muža]] na [[Žena|ženu]].&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priznala, že je trans a bála sa urobiť ďalší krok. Ficova dvojníčka odkryla citlivú životnú kapitolu | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/226781/chcela-si-byt-ista-ze-sa-rozhodne-spravne-premierova-dvojnicka-odkryla-dolezitu-kapitolu-svojho-zivota | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-02-24 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Hercegová}}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[TikTok]] [[debut]]ovala vo februári 2022 s videami nákupov vo [[Walgreens]]. V apríli [[2022]] sa jedno z jej videí z obchodu s [[Kozmetika|kozmetickými]] potrebami stalo takým [[Vírusový marketing|virálnym]], že získalo viac ako 2,5 miliónov zhliadnutí. Okrem TikToku je aktívna aj na [[Instagram|Instagrame]],&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde má 230 000 sledovateľov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Od augusta 2025 žije v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]],{{Bez citácie}} v štáte [[Kalifornia]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Vo februári [[2026]], po vlne [[Internetový mém|internetových mémov]], sa na [[Slovensko|Slovensku]] preslávila svojou vizuálnou podobnosťou s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]]&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; a následne sa stala samozvanou „Queen of Slovakia“ („Kráľovnou Slovenska“).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Is this going to make me a star?’ American influencer reacts after Slovaks say she looks like their prime minister | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/american-influencer-gwen-mcmullen-goes-viral-in-slovakia-after-users-spot-striking-resemblance-to-pm-robert-fico | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničná influencerka reaguje na podobnosť s Ficom: „Vyzerá ako môj otec...“ | url = https://refresher.sk/198717-Zahranicna-influencerka-reaguje-na-podobnost-s-Ficom-Vyzera-ako-moj-otec | vydavateľ = [[Refresher]] | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | priezvisko = Divišová | meno = Hana | dátum vydania = 2026-02-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Kráľovná“ je tu, čo by povedala premiérovi? Influencerka, ktorá podobnosťou s Ficom pobláznila internet, reagovala pre ta3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1054559/kralovna-je-tu-co-by-povedala-premierovi-influencerka-ktora-podobnostou-s-ficom-poblaznila-internet-reagovala-pre-ta3 | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk | meno = Šimon | priezvisko = Kéry}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US influencer who looks like PM Fico arrives in Slovakia for the first time | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/gwen-mcmullen-slovakia-visit | vydavateľ = The Slovak Spectator | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno =  | priezvisko = Spectator Staff | dátum vydania = 2026-06-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Výťažok z predaja svojich reklamných predmetov venovala mimovládke [[Depaul Slovensko]], ktorá pomáha [[Bezdomovec|ľuďom bez domova]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; 

Dňa [[10. jún]]a 2026, po lete z [[Chicago|Chicaga]] do [[Praha|Prahy]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkluzivní rozhovor s influencerkou, která vypadá jako Fico: Zamilovala si Prahu a pivo! | url = https://www.aplausin.cz/exkluzivni-rozhovor-s-influencerkou-ktera-vypada-jako-fico-zamilovala-si-prahu-pivo | vydavateľ = Aplausin.cz | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = cs | priezvisko = Kuča | meno = Markéta}}&lt;/ref&gt; s prestupom [[Amsterdam|Amsterdame]],&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; pricestovala na územie Slovenska&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; a bola ubytovaná v Palace Art Hoteli v [[Pezinský zámok|Šimák Zámok Pezinok]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Dňa [[12. jún]]a [[2026]] sa zúčastnila [[móda|módnej]] šou Queen Arrives – Royal Fashion Show by Lombardi v [[Neptune Club|Neptune Clube]] v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Počas svojho pobytu na Slovensku zároveň nakrúca [[dokumentárny film]] ''Queen Arrives''.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Influencerka Gwen McMullen: Nechcem byť jediný transrodový človek, ktorého majú ľudia radi | url = https://dennikn.sk/5389538/influencerka-gwen-mcmullen-nechcem-byt-jediny-transrodovy-clovek-ktoreho-maju-ludia-radi/ | vydavateľ = [[Denník N]] | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Zuzana | priezvisko = Liptáková}}&lt;/ref&gt; Na módnej šou v Neptune Clube odpremierovala novú dámsku kolekciu Lombardi Fashion Houseu, ktorú McMullenová navrhovala.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kráľovná Slovenska je už na ceste k nám: Influencerka, ktorú Slováci prirovnávajú k Ficovi, mieri do Bratislavy | url = https://www.interez.sk/kralovna-slovenska-je-uz-na-ceste-k-nam-influencerka-ktoru-slovaci-prirovnavaju-k-ficovi-mieri-do-bratislavy/ | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Nina | priezvisko = Malovcová|vydavateľ=Interez.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Po módnej šou v Bratislave sa presunie naspäť do Prahy, kde sa zúčastní programu v rámci Mesiaca Pride, a má v pláne navštíviť aj dalšie krajiny.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:McMullen, Gwyneth}}
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]</text>
      <sha1>c69cssyo80ekh7bmu1roox1jnwqpbxw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Samuel Cambel (historik)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751393</id>
    <revision>
      <id>8232445</id>
      <parentid>8232198</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T14:25:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232445</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11730" sha1="js6rawoxe477vysxmljkws52t28aua7" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Samuel Cambel
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský historik
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1928|3|5}}
 | Miesto narodenia   = [[Slovenská Ľupča]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2004|9|21|1928|3|5}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], Slovensko
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = Krajský národný výbor v Banskej Bystrici (1952)&lt;br&gt;[[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] (1952{{--}}1959, 1960{{--}}1980)&lt;br&gt;[[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysoká škola ekonomická v Bratislave]] (1959{{--}}1960)&lt;br&gt;[[Slovenská akadémia vied]] (1980{{--}}?)
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola politických a hospodárskych vied]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- RRRR{{--}}RRRR --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Samuel Cambel''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[5. marec]] [[1928]], [[Slovenská Ľupča]]{{--}}† [[21. september]] [[2004]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[Vysokoškolský pedagóg|univerzitný pedagóg]] a funkcionár, ktorý pôsobil ako dekan [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] (1962{{--}}1963, 1970{{--}}1976) a riaditeľ [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu Slovenskej akadémie vied]] (1980{{--}}1990). Venoval sa predovšetkým výskumu slovenských agrárnych dejín 20. storočia so zameraním na pozemkové reformy a [[Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu|kolektivizáciu poľnohospodárstva]].

== Život ==
Narodil sa v maloroľníckej rodine. Historik [[Ivan Kamenec]] hodnotí, že vyrastanie v roľníckej rodine a dospievanie v časoch búrlivých vojnových a povojnových udalostí sa podpísalo na Cambelovom ranom ideovom formovaní, ktoré sa priklonilo ku [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strane]] a [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|režimu]], ktorý po [[Februárový prevrat|februári 1948]] naplno budovala.&lt;ref&gt;{{Harvbz|Kamenec|2005|St=615}}&lt;/ref&gt; Po absolvovaní stredoškolského štúdia v [[Krupina|Krupine]] a na Obchodnej akadémii v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde zmaturoval v roku 1948,&lt;ref name=Kamencová&gt;{{Harvbz|Kamencová|1991}}&lt;/ref&gt; Cambel pokračoval v štúdiu na [[Vysoká škola politických a hospodárskych vied|Vysokej škole politických a hospodárskych vied]] v [[Praha|Prahe]] (1948{{--}}1952&lt;ref name=Barnovský&gt;{{Harvbz|Barnovský|2004}}&lt;/ref&gt;). Po promócii krátky čas pracoval na poľnohospodárskom referáte Krajského národného výboru v Banskej Bystrici,&lt;ref name=Kamencová/&gt; kým na jeseň 1952 nenastúpil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]] (FF UK)&lt;ref name=Barnovský/&gt;&lt;ref name=Kropilák&gt;{{Harvbz|Kropilák|1988|St=144}}&lt;/ref&gt; kde najskôr pracoval ako asistent. V rokoch 1953{{--}}1957 tu pôsobil ako interný ašpirant z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia, po získaní hodnosti [[Kandidát vied|kandidáta vied]] ako odborný asistent na Katedre marxizmu-leninizmu FF UK.&lt;ref name=Kamencová/&gt;

V roku 1959 sa vďaka monografii ''Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia'' [[Habilitácia|habilitoval]] na [[docent]]a pre odbor najnovších československých dejín a začal externe prednášať na Katedre dejín a archívnictva FF UK. V tom čase totiž nakrátko pôsobil mimo FF UK, keďže od októbra 1959 do februára 1960 viedol Katedru marxizmu-leninizmu [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej školy ekonomickej v Bratislave]]. V marci 1960 sa jeho pôsobiskom definitívne stala Katedra dejín a archívnictva FF UK, kde prednášal najnovšie československé dejiny a dejiny Sovietskeho zväzu. Okrem vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti pôsobil aj ako univerzitný funkcionár: vykonával funkciu prodekana (1961)&lt;ref name=Kamencová/&gt; a dekana FF UK (1962{{--}}1963, 1970{{--}}1976), ako aj prorektora UK (1976{{--}}1979).&lt;ref name=Kamencová/&gt;&lt;ref name=Barnovský/&gt;&lt;ref name=Kropilák/&gt; V roku 1971 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora,{{#tag:ref|{{Harvbz|Kropilák|1988|St=144}} uvádza rok 1969 za moment Cambelovho vymenovania za profesora, čo však nekorešponduje s archiváliami v osobnom fonde Samuela Cambela {{Harv|Kamencová|1991}}.|group=pozn}} v roku 1973 získal hodnosť [[Doktor vied|doktora historických vied]] a v roku 1975 bol vymenovaný za riadneho profesora,&lt;ref name=Kamencová/&gt; pričom od roku 1973 bol tiež vedúcim Katedry všeobecných dejín FF UK.&lt;ref name=Barnovský/&gt;

V rokoch 1980{{--}}1990 bol riaditeľom [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu Slovenskej akadémie vied]] (SAV),{{#tag:ref|Od 1. júna 1982 do 22. marca 1990 fungoval ako Ústav historických vied SAV.|group=pozn}}&lt;ref name=Barnovský/&gt;&lt;ref&gt;{{Harvbz|Kamenec|2005}}&lt;/ref&gt; pričom v roku 1980 sa stal tiež podpredsedom Vedeckého kolégia [[Česko-slovenská akadémia vied|Československej akadémie vied]] a Vedeckého kolégia SAV pre historické vedy a členom korešpondentom SAV a v roku 1981 aj členom korešpondentom ČSAV,&lt;ref name=Kamencová/&gt; pričom na FF UK vyučoval už len externe.&lt;ref name=Kropilák/&gt;

== Vedeckovýskumné pôsobenie ==
Cambel sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval predovšetkým agrárnej otázke v slovenských a československých dejinách 20. storočia so zameraním na obdobie rokov 1938{{--}}1948 (pozemková reforma počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] a po vojne) a [[Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu|kolektivizáciu poľnohospodárstva]] v 50. rokoch 20. storočia. Okrem toho sa čiastočne zaoberal aj dejinami [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], dejinami Československa, ruským dejinám 19. a 20. storočia,&lt;ref name=Barnovský/&gt; pričom ako dlhoročný pedagóg sa okrajovo dotkol aj niektorých teoretických, terminologických, resp. periodizačných otázok slovenskej historiografie. V jeho tvorbe aj pracovnom pôsobení pred rokom 1989 sa prejavovala ovplyvnenosť [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickým režimom]] ideologizovanej [[Marxistická historiografia|marxistickej historiografie]]. V práci pokračoval aj po páde režimu, keď vydal tri monografie a viacero štúdií, ktoré už boli písané bez cenzúry a autocenzúry kvôli čomu ich slovami historika [[Ivan Kamenec|Ivana Kamenca]] možno hodnotiť „ako najprínosnejšie z celej jeho odbornej produkcie“.&lt;ref name=Kamenec:616&gt;{{Harvbz|Kamenec|2005|St=616}}&lt;/ref&gt;

Cambel sa ako popredný vedecký pracovník podieľal na vydávaní viacerých periodík a syntéz. V rokoch 1982{{--}}1990 bol hlavným redaktorom ''[[Historický časopis|Historického časopisu]]'',&lt;ref name=Barnovský/&gt; pričom okrem toho redigoval aj vedecký časopis ''[[Studia historica Slovaca]]''. Bol tiež vedeckým redaktorom šesťzväzkového syntetického diela ''Dejiny Slovenska'' (1986{{--}}1988).&lt;ref name=Kamencová/&gt;&lt;ref name=Kropilák/&gt;&lt;ref name=Kamenec:616/&gt;

== Ocenenia ==
Za svoju vedeckovýskumnú a organizačno-pracovnú činnosť získal viaceré vyznamenania: Štátnu cenu Slovenskej socialistickej republiky (1971), štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“ (1978), Zlatú medailou Univerzity Komenského (1978), Čestnú zlatú plaketu Slovenskej akadémie vied Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“, Medzinárodnú cenu akadémií vied socialistických krajín v spoločenských vedách (1981), pričom v roku 1985 ako spoluautor ''Dejín Slovenského národného povstania'' obdržal Štátnu cenu Klementa Gottwalda.&lt;ref name=Kamencová/&gt;

== Dielo ==
Výber z diela:
* 1958 – ''Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia (1945{{--}}1948)''
* 1972 – ''Slovenská agrárna otázka 1944{{--}}1948 : O  dvoch polohách agrárnej revolúcie na Slovensku, v českých krajiných a problém generálnej pozemkovej reformy''
* 1996 – ''Slovenská dedina (1938{{--}}1944)''
* 2001 – ''Štátnik a národohospodár Milan Hodža 1878{{--}}1944''
* 2003 – ''Hospodárske pomery v Slovenskom národnom povstaní''
* 2005 – ''Päťdesiate roky na slovenskej dedine : Najťažšie roky kolektivizácie''

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Barnovský | Meno = Michal | OdkazNaAutora = Michal Barnovský | Rok = 2004 | Príspevok = Za prof. PhDr. Samuelom Cambelom, DrSc. | PriezviskoEditora = Rašticová | Meno = Blanka | Titul = Zemědelské školství, výzkum a osvěta jako předpoklad hospodářského a sociálního rozvoje venkova v 19. a 20. století : sborník příspěvků z mezinárodní konference věnované památce Samuela Cambela | Miesto = Uherské Hradiště | Vydavateľ = Slovácke muzeum | ISBN = 80-86185-38-9 | Strany = 7-8}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kamencová | Meno = Lýdia | Rok = 1991 | Titul = Cambel, Samuel{{--}}osobný fond : inventár | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústredný archív Slovenskej akadémie vied | URL = https://archiv.sav.sk/inventare/inventar.php?id=84&amp;sig=uvod | DátumPrístupu = 2026-06-11}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kamenec | Meno = Ivan | OdkazNaAutora = Ivan Kamenec | Rok = 2005 | Titul = Profesor Samuel Cambel (1928{{--}}2004) | Periodikum = [[Historický časopis]] | Ročník = 53 | Číslo = 3 | Strany = 615-616 | ISSN = 0018-2575}}
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kropilák | Meno = M.[iroslav] | OdkazNaAutora = Miroslav Kropilák | Rok = 1988 | Titul = Jubilujúci Samuel Cambel a niektoré súvislosti historiografie | Periodikum = Historický časopis | Ročník = 36 | Číslo = 1 | Strany = 144-146 | ISSN = 0018-2575}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Lipka | Meno = Martin | Rok = 2009 | Príspevok = Samuel Cambel | PriezviskoEditora = Lipka | MenoEditora = Martin | Titul = Čítanka k dejinám Slovenskej historiografie v rokoch 1918{{--}}2006 | Miesto = Košice | Vydavateľ = UNIVERSUM-EU | ISBN = 9788089046607 | Strany = 20-27}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Cambel, Samuel}}
[[Kategória:Osobnosti zo Slovenskej Ľupče]]
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Pracovníci Československej akadémie vied]]
[[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Ekonomickej univerzite v Bratislave]]
[[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]]</text>
      <sha1>js6rawoxe477vysxmljkws52t28aua7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jan Moravec (režisér)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751394</id>
    <revision>
      <id>8232610</id>
      <parentid>8232025</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T21:59:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8232610</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2787" sha1="14yik9vn2ful5tgoge0f0fkdd9jdudg" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Jan Moravec
 | Popis osoby            = český režisér, scenárista a strihač
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = 
 | Dátum narodenia        = 
 | Miesto narodenia       = 
 | Dátum úmrtia           = 
 | Miesto úmrtia          = 
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = 
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = 
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = 
 | Aktívne roky           = 
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Remešová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Kubišová poprvé o druhém rozvodu: Těhotnou ženu mi do postele dala StB, říkal manžel | url = https://www.blesk.cz/clanek/celebrity-ceske-celebrity/659235/marta-kubisova-poprve-o-druhem-rozvodu-tehotnou-zenu-mi-do-postele-dala-stb-rikal-manzel.html | vydavateľ = blesk.cz | miesto = | dátum vydania = 2020-11-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = 
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Jan Moravec''' (* [[12. november]] [[1942]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] dabingový [[režisér]], [[Scenár|scenárista]] a [[strihač]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/3809-jan-moravec | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Režisér (výber) ===
* [[1967]]: ''Muž, který stoupl v ceně''
* [[19697]]: ''Pražská romanceTV film''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=65342}}
* {{Imdb meno|id=0603172}}
* {{Fdb meno|id=16213}}
* {{Kinobox meno|id=35139}}
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=3809 Jan Moravec] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Moravec, Jan}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví scenáristi]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]</text>
      <sha1>14yik9vn2ful5tgoge0f0fkdd9jdudg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Starý jarok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751401</id>
    <revision>
      <id>8232463</id>
      <parentid>8232144</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:11:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232463</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7315" sha1="sh1h0wezlpa9dgyxlubmu0emqy5fw3o" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name             = Starý jarok
| category         = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country          = Slovensko
| country_flag     = 1
| state            = 
| region           = [[Nitriansky kraj]]
| region_type      = kraj
| district         = [[Levice (okres)|Levice]]
| commune          = 
| municipality     = [[Pukanec]]
| municipality1    = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source           = [[Štiavnické vrchy]], [[Pukanec]]
| source_type      = Prameň
| source_location  = Pri krížnych cestách
| source_elevation = 458
| source_lat_d     = 48.3617
| source_long_d    = 18.7069
| mouth            = [[Štiavnické vrchy]], [[Pukanský potok]]
| mouth_location   = [[Pukanec]]
| mouth_elevation  = 408
| mouth_lat_d      = 48.3610
| mouth_long_d     = 18.7127
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length           = 0.5
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption      = Poloha ústia
| map_locator      = Nitriansky kraj
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free             = V.
| free_type        = Rád toku
| free_label       = Rád toku
| free1            = 4-23-05-277
| free1_type       = Číslo hydronyma
| free1_label      = Číslo hydronyma
}}
'''Starý jarok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-06-11].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obce [[Pukanec]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Pukanský potok|Pukanského potoka]]. Má dĺžku {{km|0,5}} a je tokom V. rádu.

== Prameň ==
Starý jarok pramení v {{mnm|458}} v lesnom [[extravilán]]e na území obce [[Pukanec]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] pri severnom okraji lesa Pri krížnych cestách vo vzdialenosti {{km|0,5}} od severozápadného okraja [[intravilán]]u obce Pukanec.

== Opis toku ==
Starý jarok tečie od prameňa lesným [[extravilán]]om územia obce [[Pukanec]] východným smerom, skrúca sa na juhovýchod, v {{mnm|408}} na území Pukanca v lesnom extraviláne [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Pukanský potok|Pukanského potoka]] ako jeho pravostranný prítok. Pukanský potok ďalej ústi do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]].&lt;ref&gt;Priebeh Starého jarka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14438?pos=48.361477,18.709781,18][cit. 2026-06-11]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 45, 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 96. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;

Patrí do okresu [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Pukanský potok|Pukanského potoka]] na území obce [[Pukanec]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v jeho geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]].&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-06-10&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-10
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Starý jarok nemá prítok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.75609y=48.36083ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Nachádza sa v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]].

== Pôvod názvu ==
Názov potoka vznikol z adjektíva starý vo význame dávno známy rozšírením o apelatívum jarok vo význame menší prirodzený vodný tok. Dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Starý jarok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii, bolo bez zmeny prenesené i na prameň.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 302. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;

Názov prameňa Starý jarok bol štandardizovaný v roku 1978&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 96. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt; a názov vodného toku Starý jarok v roku 1993.&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt; V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Starý jarok je jedinečným hydronymom (jún 2026).

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Sikenice}}

[[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Pukanec]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>sh1h0wezlpa9dgyxlubmu0emqy5fw3o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Muziker</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751404</id>
    <revision>
      <id>8232420</id>
      <parentid>8232351</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T13:28:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ablervases</username>
        <id>176649</id>
      </contributor>
      <origin>8232420</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5898" sha1="1zgzaakcohbnu6bu1r0l04b01707nam" xml:space="preserve">Muziker je medzinárodná obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá maloobchodným a online predajom hudobných nástrojov, audiotechniky a produkčného softvéru. Pôsobí v 31 európskych krajinách a prevádzkuje [[Internetový obchod|e-shop]] v 12 jazykových mutáciách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od predaja hudobnín k top e-commerce firmám v krajine. Muziker chce ďalej rásť | url = https://www.forbes.sk/od-predaja-hudobnin-k-top-e-commerce-firmam-v-krajine-muziker-chce-dalej-rast/ | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Martina | priezvisko = Jurinová}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Zakladateľom spoločnosti je Dušan Karlík, ktorý začal podnikať v roku 1997 pod značkou GB Music.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker má veľké plány, raz by chcel hrať prvé husle v Európe | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-ma-velke-plany-raz-chcel-hrat-prve-husle-europe | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;V roku 2001 sa značka transformovala na Music Planet. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hubinská | meno = Veronika | titul = Známy predajca zatvára prevádzku v Bratislave | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96216037-znamy-predajca-zatvara-prevadzku-v-bratislave | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt;Online predaj spoločnosť spustila v roku 2003. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker prerástol hudobný svet. Pozrite, ako sa zmenila známa slovenská značka | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-prerastol-hudobny-svet-chce-stat-technologickym-lidrom | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Prvú expanziu mimo Slovenska realizoval Muziker v Česku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začínali ako kamenný obchod, dnes majú 85 percent tržieb z onlinu a idú pokoriť 100 miliónov | url = https://www.trend.sk/biznis/zacinali-ako-kamenny-obchod-dnes-maju-85-percent-trzieb-onlinu-idu-pokorit-100-milionov | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-10-25 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;, kde otvoril kamennú predajňu v Prahe. V roku 2022 prevádzkovala 11 kamenných predajní, sedem na Slovensku, štyri v Česku a zamestnávala viac než 350 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od predaja hudobnín k top e-commerce firmám v krajine. Muziker chce ďalej rásť | url = https://www.forbes.sk/od-predaja-hudobnin-k-top-e-commerce-firmam-v-krajine-muziker-chce-dalej-rast/ | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Martina | priezvisko = Jurinová}}&lt;/ref&gt;

V roku 2022 spoločnosť uskutočnila rebranding&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker prerástol hudobný svet. Pozrite, ako sa zmenila známa slovenská značka | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-prerastol-hudobny-svet-chce-stat-technologickym-lidrom | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;, v rámci ktorého predstavila aj postavičku menom MuzMuz ako súčasť nového loga&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo zostal Muziker Muzikerom? Alebo ako na úspešný rebranding? (Monika Kľusková, Muziker) | url = https://www.ecommercebridge.sk/preco-zostal-muziker-muzikerom/ | dátum vydania = 2024-10-18 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Moricz}}&lt;/ref&gt;. 

== Hospodárske výsledky ==
V roku 2023 mala spoločnosť tržby 83,61 mil. EUR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Známy predajca hudobnín zatvára v Bratislave prevádzku | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/7739/znamy-predajca-hudobnin-muziker-zatvara-v-bratislave-prevadzku-v-europe-sa-mu-vsak-dari | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}&lt;/ref&gt;, v roku 2025 87,2 mil. EUR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker hlási tržby 87,2 milióna eur: Žiadny investor do firmy nevstupuje. Akcionár sa vyjadril aj k odchodu zo Slovenska | url = https://www.startitup.sk/muziker-hlasi-trzby-872-miliona-eur-ziadny-investor-do-firmy-nevstupuje-akcionar-sa-vyjadril-k-odchodu-zo-slovenska/ | dátum vydania = 2026-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}&lt;/ref&gt;. V roku 2021 firma prešla na elektronickú výmenu dokladov ([[Elektronická výmena údajov|EDI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker ušetrí elektronickou výmenou dokladov desiatky hodín práce | url = https://www.systemylogistiky.sk/2023/11/28/muziker-usetri-elektronickou-vymenou-dokladov-desiatky-hodin-prace/ | dátum vydania = 2023-11-28 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Vladimir | priezvisko = Mato}}&lt;/ref&gt;.

== Ocenenia ==
V súťaži Shoproku SK v roku 2024 firma získala cenu kvality aj cenu popularity v kategórii Hobby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ktorý je najlepší alebo najobľúbenejší e-shop na Slovensku? Víťaz vás prekvapí, ale určite ste tam už nakupovali + rebríček najlepších e-shopov na Slovensku za rok 2024 | url = https://uzitocna.pravda.sk/spotrebitel/clanok/747204-kto-by-najlepsi-e-shop-na-slovensku-zoznam-ako/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-04-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;V oboch kategóriách vyhrala aj v roku 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky | url = https://www.shoproku.sk/ | vydavateľ = ShopRoku 2025 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==</text>
      <sha1>1zgzaakcohbnu6bu1r0l04b01707nam</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232478</id>
      <parentid>8232420</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:35:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>uu</comment>
      <origin>8232478</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5928" sha1="pv4g7hkx1b3cg39gcl7p1tj2q6of9tn" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260612}}Muziker je medzinárodná obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá maloobchodným a online predajom hudobných nástrojov, audiotechniky a produkčného softvéru. Pôsobí v 31 európskych krajinách a prevádzkuje [[Internetový obchod|e-shop]] v 12 jazykových mutáciách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od predaja hudobnín k top e-commerce firmám v krajine. Muziker chce ďalej rásť | url = https://www.forbes.sk/od-predaja-hudobnin-k-top-e-commerce-firmam-v-krajine-muziker-chce-dalej-rast/ | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Martina | priezvisko = Jurinová}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Zakladateľom spoločnosti je Dušan Karlík, ktorý začal podnikať v roku 1997 pod značkou GB Music.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker má veľké plány, raz by chcel hrať prvé husle v Európe | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-ma-velke-plany-raz-chcel-hrat-prve-husle-europe | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;V roku 2001 sa značka transformovala na Music Planet. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hubinská | meno = Veronika | titul = Známy predajca zatvára prevádzku v Bratislave | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96216037-znamy-predajca-zatvara-prevadzku-v-bratislave | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-12}}&lt;/ref&gt;Online predaj spoločnosť spustila v roku 2003. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker prerástol hudobný svet. Pozrite, ako sa zmenila známa slovenská značka | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-prerastol-hudobny-svet-chce-stat-technologickym-lidrom | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Prvú expanziu mimo Slovenska realizoval Muziker v Česku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začínali ako kamenný obchod, dnes majú 85 percent tržieb z onlinu a idú pokoriť 100 miliónov | url = https://www.trend.sk/biznis/zacinali-ako-kamenny-obchod-dnes-maju-85-percent-trzieb-onlinu-idu-pokorit-100-milionov | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-10-25 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;, kde otvoril kamennú predajňu v Prahe. V roku 2022 prevádzkovala 11 kamenných predajní, sedem na Slovensku, štyri v Česku a zamestnávala viac než 350 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od predaja hudobnín k top e-commerce firmám v krajine. Muziker chce ďalej rásť | url = https://www.forbes.sk/od-predaja-hudobnin-k-top-e-commerce-firmam-v-krajine-muziker-chce-dalej-rast/ | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Martina | priezvisko = Jurinová}}&lt;/ref&gt;

V roku 2022 spoločnosť uskutočnila rebranding&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker prerástol hudobný svet. Pozrite, ako sa zmenila známa slovenská značka | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/muziker-prerastol-hudobny-svet-chce-stat-technologickym-lidrom | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2022-06-11 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;, v rámci ktorého predstavila aj postavičku menom MuzMuz ako súčasť nového loga&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo zostal Muziker Muzikerom? Alebo ako na úspešný rebranding? (Monika Kľusková, Muziker) | url = https://www.ecommercebridge.sk/preco-zostal-muziker-muzikerom/ | dátum vydania = 2024-10-18 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Moricz}}&lt;/ref&gt;. 

== Hospodárske výsledky ==
V roku 2023 mala spoločnosť tržby 83,61 mil. EUR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Známy predajca hudobnín zatvára v Bratislave prevádzku | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/7739/znamy-predajca-hudobnin-muziker-zatvara-v-bratislave-prevadzku-v-europe-sa-mu-vsak-dari | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}&lt;/ref&gt;, v roku 2025 87,2 mil. EUR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker hlási tržby 87,2 milióna eur: Žiadny investor do firmy nevstupuje. Akcionár sa vyjadril aj k odchodu zo Slovenska | url = https://www.startitup.sk/muziker-hlasi-trzby-872-miliona-eur-ziadny-investor-do-firmy-nevstupuje-akcionar-sa-vyjadril-k-odchodu-zo-slovenska/ | dátum vydania = 2026-04-22 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}&lt;/ref&gt;. V roku 2021 firma prešla na elektronickú výmenu dokladov ([[Elektronická výmena údajov|EDI]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muziker ušetrí elektronickou výmenou dokladov desiatky hodín práce | url = https://www.systemylogistiky.sk/2023/11/28/muziker-usetri-elektronickou-vymenou-dokladov-desiatky-hodin-prace/ | dátum vydania = 2023-11-28 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK | meno = Vladimir | priezvisko = Mato}}&lt;/ref&gt;.

== Ocenenia ==
V súťaži Shoproku SK v roku 2024 firma získala cenu kvality aj cenu popularity v kategórii Hobby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ktorý je najlepší alebo najobľúbenejší e-shop na Slovensku? Víťaz vás prekvapí, ale určite ste tam už nakupovali + rebríček najlepších e-shopov na Slovensku za rok 2024 | url = https://uzitocna.pravda.sk/spotrebitel/clanok/747204-kto-by-najlepsi-e-shop-na-slovensku-zoznam-ako/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-04-06 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;V oboch kategóriách vyhrala aj v roku 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky | url = https://www.shoproku.sk/ | vydavateľ = ShopRoku 2025 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==</text>
      <sha1>pv4g7hkx1b3cg39gcl7p1tj2q6of9tn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praga 350 OHC</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751406</id>
    <revision>
      <id>8232583</id>
      <parentid>8232358</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T19:38:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Rios</username>
        <id>1882</id>
      </contributor>
      <comment>opravy a wikilinky</comment>
      <origin>8232583</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4241" sha1="6ku3heh4kx3ffakzzkp3cxeu2qrktyw" xml:space="preserve">{{Infobox motocykel
|názov                     = Praga 350 OHC
|obrázok                   = [[Súbor:Praga 350 OHC (1932).jpg|270 px]]
|caption                   = Praga 350 OHC (1932)
|iny_nazov                 = Praga BCS 350
|vyrobca                   = [[Praga (podnik)|Praga]]
|materska_spolocnost       = 
|produkcia                 = [[1930]]{{--}}[[1934]]
|modelovy_rok              = 
|miesto_vyroby             = 
|predchodca                = [[Praga BD 500 DOHC]]
|nastupca                  = 
|trieda                    = 
|motor                     = Vzduchom chladený [[Jednovalcový motor|jednovalec]] s objemom 346 cm³, rozvod OHC
|vrtanie_zdvih             = 70 mm x 90 mm
|kompresia                 = 5,3:1
|max._rychlost             = 100 km/h
|vykon                     = 9 kW pri 4 500 ot/min.
|krutiaci moment           = 
|zapalovanie               = dynamobatériové Bosh
|prevodovka                = 3° [[manuálna prevodovka|manuálna]]
|ram                       = dvojitý lisovaný
|pruzenie                  = 
|brzdy                     = bubnové
|pneumatiky                = 3,50 x 19 vpredu aj vzadu
|sklon_zavlek              = 
|razvor                    = 1 400 mm 
|dlzka                     = 2 130 mm
|sirka                     = 860 mm
|vyska                     = 1 000 mm
|vyska_sedadla             = 700 mm
|hmotnost                  = 140 kg
|kapacita_palivovej_nadrze = 10 l
|kapacita_oleja            = 
|spotreba_paliva           = 
|polomer_otacania          = 
|podobne                   = 
}}

'''Praga 350 OHC''' alebo aj '''Praga BCS 350''' bol štvortaktný, jednovalcový, vzduchom chladený [[motocykel]], vyvinutý [[ČSSR|československou]] firmou [[Praga (podnik)|Praga]]. Vyrábaný bol v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]]. 

== História ==
Motocykel bol subtílnejšou alternatívou modelu [[Praga BD 500 DOHC]]. Praga s ním však prišla v dobe [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej krízy]], kedy mu na trhu naviac konkurovali jednoduchšie stroje nižších kubatúr, ktoré však Praga prevyšovala dizajnom s anglickými prvkami. Výroba bola ukončená v roku 1935, kedy z firmy odišiel i konštruktér Koch.

== Motor, prevodovka a brzdy ==
Motocykel poháňal [[Štvordobý motor|štvordobý]], kolmo uložený vzduchom chladený [[Jednovalcový motor|jednovalec]] [[Rozvod OHC|OHC]], s ventilmi ovládanými zhora pomocou [[Vačkový hriadeľ|jednovačkového hriadeľa]], so [[Zdvihový objem|zdvihovým objemom]] {{cm3|346}}. Ovládanie ventilov, vačky i ventily boli zapuzdrené. Piest motora bol vyrobený zo špeciálnej hliníkovej zliatiny, ojnica z chromniklovej ocele s [[Valivé ložisko|valčekovým ložiskom]]. Mazanie bolo cirkulačné, pomocou zubového [[Čerpadlo|čerpadla]]. Motor mal jednu olejovú rozvodnú rúrku. V bloku s motorom bola trojrýchlostná [[prevodovka]], ručné radenie bolo priamo na skrini. Zo sedlovej nádrže bolo palivo samospádom dopravované do [[Karburátor|karburátora]] Amal – Binks, ovládaného otočnou rukoväťou na riadidlách. Novinkou bolo použitie vzduchového filtra na saní. Sekundárny prevod [[Kardanový hriadeľ|kardanovým hriadeľom]] s ozubenými kolesami Gleason viedol cez lamelovú spojku. [[Bubnová brzda|Bubnové brzdy]] boli už v kolesách, na rozdiel od podobných konštrukcií konkurenčných výrobcov, ktoré mali brzdený kardanový hriadeľ. [[Zapaľovanie (spaľovací motor)|Zapaľovanie]] bolo dynamobatériové značky Bosch. Predná vidlica bola [[Tvárnenie|lisovaná]] vahadlová.

== Technické parametre ==
* Rám: dvojitý lisovaný
* Pohotovostná hmotnosť: 140 kg
* Maximálna rýchlosť: 100 km/h

== Pozri aj ==
* [[Praga BD 500 DOHC]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.pragaglobal.com/cs/praga-350-bcs/ Praga 350 BCS]
* [http://www.eurooldtimers.com/cze/galerie-stroj/3208-1930-praga-350-bcs.html Eurooldtimers.com]
* [http://veteranportal.cz/motowiki/praga/Praga-350-OHC-Technicke-specifikace-a-rozdily.html Veterenportal.cz]
* [http://www.ciz.cz/index.php?a=14 Auto Moto Múzeum - Praga]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Praga 350 OHC|25920551}}

{{Praga}}
[[Kategória:Motocykle Praga|350 OHC]]</text>
      <sha1>6ku3heh4kx3ffakzzkp3cxeu2qrktyw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34585-18</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751411</id>
    <revision>
      <id>8232477</id>
      <timestamp>2026-06-12T15:31:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8232477</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89" sha1="m1evodm6n0rj9rkdebf2wvgfupnc09x" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:31, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>m1evodm6n0rj9rkdebf2wvgfupnc09x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34459-36</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751412</id>
    <revision>
      <id>8232482</id>
      <timestamp>2026-06-12T15:37:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Der-Wir-Ing</username>
        <id>103373</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie (level 1)</comment>
      <origin>8232482</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="167" sha1="s2k38ssm9zljbb9n1zyn3rsby61pcgt" xml:space="preserve">== Jún 2026 ==

{{Experimenty|Microsoft Corporation}} [[Redaktor:Der-Wir-Ing|Der-Wir-Ing]] ([[Diskusia s redaktorom:Der-Wir-Ing|diskusia]]) 15:37, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>s2k38ssm9zljbb9n1zyn3rsby61pcgt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ermedin Demirović</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751413</id>
    <revision>
      <id>8232490</id>
      <timestamp>2026-06-12T15:47:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista  | meno                       = Ermedin Demirović  | dátum narodenia            = {{dnv|1998|3|25}}  | miesto narodenia           = [[Hamburg]]  | štát                       = [[Nemecko]]  | výška                      = 185 cm  | pozícia                    = útočník  | súčasný klub               = [[VfB Sttutgart]]  | klubové číslo              = 9  | mládežnícke roky           = 2004-2014&lt;br&gt;2014-2017  | mládežnícke kluby...“</comment>
      <origin>8232490</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12098" sha1="gkvg99e426jaxd06rlda9v3ncdcl6i1" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Ermedin Demirović
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|3|25}}
 | miesto narodenia           = [[Hamburg]]
 | štát                       = [[Nemecko]]
 | výška                      = 185 cm
 | pozícia                    = útočník
 | súčasný klub               = [[VfB Sttutgart]]
 | klubové číslo              = 9
 | mládežnícke roky           = 2004-2014&lt;br&gt;2014-2017
 | mládežnícke kluby          = [[Hamburger SV]]&lt;br&gt;[[RB Leipzig]]
 | roky                       = 2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2018-2019&lt;br&gt;2019&lt;br&gt;2019-2020&lt;br&gt;2020-2022&lt;br&gt;2022-2024&lt;br&gt;2024-
 | kluby                      = [[RB Leipzig|RB Leipzig II]]&lt;br&gt;[[Deportivo Alavés]]&lt;br&gt;→ [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]&lt;br&gt;→ [[UD Almeria|Almeria]]&lt;br&gt;→ [[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;br&gt;[[SC Freiburg]]&lt;br&gt;[[FC Augsburg|Augsburg]]&lt;br&gt;[[VfB Stuttgart]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}28{{0}}{{0}}(14)&lt;br&gt;{{0}}61{{0}}{{0}}(7)&lt;br&gt;{{0}}63{{0}}(23)&lt;br&gt;{{0}}59{{0}}(27)
 | národné mužstvo            = {{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 17 rokov|Bosna a Hercegovina U17]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 19 rokov|Bosna a Hercegovina U19]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 21 rokov|Bosna a Hercegovina U21]]&lt;br&gt;{{BIH|f|1}}
 | reprezentačné roky         = 2014-2015&lt;br&gt;2015-2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2021-
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}14{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(5)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}40{{0}}{{0}}(4)
 | pkupdate                   = 12. 6. 2026
}}

'''Ermedin Demirović''' (* [[25. marec]] [[1998]], [[Hamburg]], [[Nemecko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v nemeckom klube [[VfB Stuttgart]] a reprezentuje [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnu a Hercegovinu]] na medzinárodnej úrovni.

== Osobný život ==
Demirović sa narodil v [[Hamburg|Hamburgu]] no jeho rodičia sú z Bosny a Hercegoviny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Srbiji reagovali na izjavu Demirovića: &quot;Srpski zet, oženit će Srpkinju&quot; | url = https://raport.ba/u-srbiji-reagovali-na-izjavu-demirovica-srpski-zet-ozenit-ce-srpkinju | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Začiatky ===
Demirović začal s futbalom v mládežníckom tíme [[Hamburger SV]]. V roku 2014 však prešiel do akadémie [[RB Leipzig]].

=== Deportivo Alavés ===
V máji 2017 prestúpil Demirović do španielskeho klubu [[Deportivo Alavés]] kde podpísal štvorročnú zmluvu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladi bh. reprezentativac Ermedin Demirović potpisao za Alaves | url = https://www.klix.ba/sport/nogomet/mladi-bh-reprezentativac-ermedin-demirovic-potpisao-za-alaves/170530073 | vydavateľ = Klix.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. január|3. januára]] [[2018]] v [[Copa del Rey]] pri výhre 3:1 nad [[SD Formentera]] v tom zápase strelil aj dva góly. Dňa [[28. január|28. januára]] debutoval aj v [[La Liga|La Lige]] pri prehre 1:2 s [[FC Barcelona|Barcelonou]].

==== Hosťovanie v Sochaux ====
V júli [[2018]] bol Demirović poslaný na hosťovanie do francúzskeho druholigového tímu [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alaves Demirovića posudio u Francusku | url = https://www.fokus.ba/sport/fudbal/alaves-demirovica-posudio-u-francusku/1176018/ | dátum vydania = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Fokus | priezvisko = Redakcija}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Valenciennes FC|Valenciennes]].

===== Hosťovanie v UD Almeria =====
V januári [[2019]] bol Demirović poslaný na polročné hosťovanie do [[UD Almeria]] v [[Segunda División]]. V tíme debutoval [[26. január|26. januára]] pri prehre 0:1 s [[CA Osasuna|Osasunou]].

==== Hosťovanie v St. Gallen ====
Po hosťovaní v Almerii bol Demirović poslaný na hosťovanie do švajčiarskeho tímu [[FC St. Gallen|St. Gallen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović prešao iz Španije u Švicarsku | url = https://faktor.ba/sport/fudbal/ermedin-demirovic-presao-iz-spanije-u-svicarsku/23683 | vydavateľ = faktor.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[21. september|21. septembra]] debutoval v tíme pri výhre 3:1 so [[Servette FC|Servette]]. O štyri dni neskôr strelil prvý gól za klub pri výhre 2:1 nad [[FC Sion]]. Počas hosťovania odohral 28 zápasov a strelil v nich 14 gólov.

=== SC Freiburg ===
V júli [[2020]] prestúpil Demirović do nemeckého klubu [[SC Freiburg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović potpisao za Freiburg! | url = https://sportsport.ba/fudbal/ermedin-demirovic-potpisao-za-freiburg/369948 | vydavateľ = SPORTSPORT | dátum vydania = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; Debutoval v [[DFB-Pokal|DFB-Pokali]] dňa [[13. september|13. septembra]] pri výhre 2:1 nad [[SV Waldhof Mannheim|Waldhof Mannheim]]. V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval [[27. september|27. septembra]] pri remíze 1:1 s [[VfL Wolfsburg|Wolfsburgom]]. Prvý gól strelil [[20. december|20. decembra]] pri výhre 4:1 s [[Hertha BSC|Hertha Berlín]]. Vo svojej prvej sezóne odohral 32 zápasov a strelil v nich päť gólov a zaznamenal 10 asistencií.

=== FC Augsburg ===
V júli [[2022]] prestúpil Demirović do [[FC Augsburg]] so zmluvou do júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saga je gotova: Ermedin Demirović ima novi klub | url = https://radiosarajevo.ba/sport/nogomet/saga-je-gotova-ermedin-demirovic-ima-novi-klub/462586 | vydavateľ = radiosarajevo.ba | dátum vydania = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval pri výhre 4:0 nad [[Blau-Weiß Lohne]] v nemeckom pohári. V lige debutoval za Augsburg dňa [[6. august|6. augusta]] proti bývalému zamestnávateľovi [[SC Freiburg]]. Prvý gól strelil o dva týždne neskôr pri prehre 1:2 s [[Mainz 05]].

Pre sezónu 2023/24 bol menovaný kapitánom tímu. V sezóne odohral 34 zápasov a mal v nich bilanciu 15 gólov a 10 asistencií.

=== VfB Stuttgart ===
V júli [[2024]] prestúpil do [[VfB Stuttgart]] a podpísal štvorročnú zmluvu. V tíme debutoval [[17. august|17. augusta]] v [[DFL-Supercup]] pri prehre s [[Bayer 04 Leverkusen]]. Vo svojom prvom zápase v lige za Stuttgart dňa [[24. august|24. augusta]] strelil svoj prvý gól no jeho tím prehral 1:3 s [[SC Freiburg|Freiburgom]]. Dňa [[17. september|17. septembra]] debutoval Demirović v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov]] pri prehre 1:3 s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]]. Dňa [[27. november|27. novembra]] strelil svoj prvý gól v Lige majstrov pri prehre 1:5 s [[Crvena Zvezda|CZ Belehrad]]. Dňa [[24. máj|24. mája]] [[2025]] bol Demirović vo finále [[DFB-Pokal]] kde jeho tím zvíťazil nad [[Arminia Bielefeld]] 4:2 a oslavovali triumf v pohári.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović osvojio prvi trofej u karijeri | url = https://raport.ba/ermedin-demirovic-osvojio-prvi-trofej-u-karijeri | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==
Demirović reprezentoval Bosnu a Hercegovinu v mládežníckych kategóriách. V seniorskej reprezentácii debutoval [[24. marec|24. marca]] pri remíze 2:2 s [[Fínske národné futbalové mužstvo|Fínskom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Svoj prvý gól strelil [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pri výhre 1:0 nad [[Čiernohorské národné futbalové mužstvo|Čiernou Horou]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov 2022/23]].

V júni [[2026]] bol Demirović nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barbarez poslao konačan spisak FIFA-i: Jedno ime otputovalo u Ameriku, ali nije na listi... | url = https://sportske.ba/clanak/barbarez-poslao-konacan-spisak-fifa-i-jedno-ime-otputovalo-u-ameriku-ali-nije-na-listi/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Dželil | priezvisko = Duranović}}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Kontinentálne
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
|[[RB Leipzig|RB Leipzig II]]
|2016/17
|[[Regionalliga Nordost]]
|1
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|1
|1
|-
|[[Deportivo Alavés]]
|2017/18
|[[La Liga]]
|3
|1
|3
|3
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|6
|4
|-
|[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Ligue 2]]
|16
|4
|0
|0
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|17
|4
|-
|[[UD Almeria]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Segunda División]]
|13
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |
|13
|0
|-
|[[FC St. Gallen|St. Gallen]]
(hosť.)
|2019/20
|[[Swiss Super League]]
|28
|14
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|28
|14
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[SC Freiburg]]
|2020/21
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|5
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|5
|-
|2021/22
|31
|2
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|37
|3
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!61
!7
!8
!1
! colspan=&quot;2&quot; |
!
!
! colspan=&quot;2&quot; |
!69
!8
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Augsburg]]
|2022/23
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|8
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|8
|-
|2023/24
|33
|15
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|34
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!63
!23
!3
!0
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
!66
!23
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[VfB Stuttgart]]
|2024/25
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|34
|15
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|49
|17
|-
|2025/26
|25
|12
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|38
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!59
!27
!10
!3
! colspan=&quot;2&quot; |―
!16
!2
!2
!0
!87
!32
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!244
!77
!24
!7
!1
!0
!16
!2
!2
!0
!287
!86
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[Európska liga UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;''' [[DFL-Supercup]]

=== Medzinárodné ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |{{BIH|f}}
|2021
|10
|0
|-
|2022
|5
|1
|-
|2023
|8
|0
|-
|2024
|8
|2
|-
|2025
|5
|1
|-
|2026
|4
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!40
!4
|}

== Úspechy kariéry ==
'''VfB Stuttgart'''

* [[DFB-Pokal]]: 2024/25

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==

* https://www.transfermarkt.com/ermedin-demirovic/profil/spieler/335457

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Ermedin Demirović|1358142401}}

{{DEFAULTSORT|Demirović|Ermedin}}
[[Kategória:Bosnianski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Deportivo Alavés]]
[[Kategória:Hráči FC Sochaux]]
[[Kategória:Hráči UD Almeria]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči SC Freiburg]]
[[Kategória:Hráči FC Augsburg]]
[[Kategória:Hráči VfB Stuttgart]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Švajčiarskej superligy]]
[[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Hamburgu]]</text>
      <sha1>gkvg99e426jaxd06rlda9v3ncdcl6i1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232496</id>
      <parentid>8232490</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:50:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <origin>8232496</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12157" sha1="0n1qi8pu34ch6evjgycsfdpcoq323aj" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Ermedin Demirović
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|3|25}}
 | miesto narodenia           = [[Hamburg]]
 | štát                       = [[Nemecko]]
 | výška                      = 185 cm
 | pozícia                    = útočník
 | súčasný klub               = [[VfB Sttutgart]]
 | klubové číslo              = 9
 | mládežnícke roky           = 2004-2014&lt;br&gt;2014-2017
 | mládežnícke kluby          = [[Hamburger SV]]&lt;br&gt;[[RB Leipzig]]
 | roky                       = 2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2018-2019&lt;br&gt;2019&lt;br&gt;2019-2020&lt;br&gt;2020-2022&lt;br&gt;2022-2024&lt;br&gt;2024-
 | kluby                      = [[RB Leipzig|RB Leipzig II]]&lt;br&gt;[[Deportivo Alavés]]&lt;br&gt;→ [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]&lt;br&gt;→ [[UD Almeria|Almeria]]&lt;br&gt;→ [[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;br&gt;[[SC Freiburg]]&lt;br&gt;[[FC Augsburg|Augsburg]]&lt;br&gt;[[VfB Stuttgart]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}28{{0}}{{0}}(14)&lt;br&gt;{{0}}61{{0}}{{0}}(7)&lt;br&gt;{{0}}63{{0}}(23)&lt;br&gt;{{0}}59{{0}}(27)
 | národné mužstvo            = {{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 17 rokov|Bosna a Hercegovina U17]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 19 rokov|Bosna a Hercegovina U19]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 21 rokov|Bosna a Hercegovina U21]]&lt;br&gt;{{BIH|f|1}}
 | reprezentačné roky         = 2014-2015&lt;br&gt;2015-2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2021-
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}14{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(5)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}40{{0}}{{0}}(4)
 | pkupdate                   = 12. 6. 2026
}}

'''Ermedin Demirović''' (* [[25. marec]] [[1998]], [[Hamburg]], [[Nemecko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v nemeckom klube [[VfB Stuttgart]] a reprezentuje [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnu a Hercegovinu]] na medzinárodnej úrovni.

== Osobný život ==
Demirović sa narodil v [[Hamburg|Hamburgu]] no jeho rodičia sú z Bosny a Hercegoviny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Srbiji reagovali na izjavu Demirovića: &quot;Srpski zet, oženit će Srpkinju&quot; | url = https://raport.ba/u-srbiji-reagovali-na-izjavu-demirovica-srpski-zet-ozenit-ce-srpkinju | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Začiatky ===
Demirović začal s futbalom v mládežníckom tíme [[Hamburger SV]]. V roku 2014 však prešiel do akadémie [[RB Leipzig]].

=== Deportivo Alavés ===
V máji 2017 prestúpil Demirović do španielskeho klubu [[Deportivo Alavés]] kde podpísal štvorročnú zmluvu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladi bh. reprezentativac Ermedin Demirović potpisao za Alaves | url = https://www.klix.ba/sport/nogomet/mladi-bh-reprezentativac-ermedin-demirovic-potpisao-za-alaves/170530073 | vydavateľ = Klix.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. január|3. januára]] [[2018]] v [[Copa del Rey]] pri výhre 3:1 nad [[SD Formentera]] v tom zápase strelil aj dva góly. Dňa [[28. január|28. januára]] debutoval aj v [[La Liga|La Lige]] pri prehre 1:2 s [[FC Barcelona|Barcelonou]].

==== Hosťovanie v Sochaux ====
V júli [[2018]] bol Demirović poslaný na hosťovanie do francúzskeho druholigového tímu [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alaves Demirovića posudio u Francusku | url = https://www.fokus.ba/sport/fudbal/alaves-demirovica-posudio-u-francusku/1176018/ | dátum vydania = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Fokus | priezvisko = Redakcija}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Valenciennes FC|Valenciennes]].

===== Hosťovanie v UD Almeria =====
V januári [[2019]] bol Demirović poslaný na polročné hosťovanie do [[UD Almeria]] v [[Segunda División]]. V tíme debutoval [[26. január|26. januára]] pri prehre 0:1 s [[CA Osasuna|Osasunou]].

==== Hosťovanie v St. Gallen ====
Po hosťovaní v Almerii bol Demirović poslaný na hosťovanie do švajčiarskeho tímu [[FC St. Gallen|St. Gallen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović prešao iz Španije u Švicarsku | url = https://faktor.ba/sport/fudbal/ermedin-demirovic-presao-iz-spanije-u-svicarsku/23683 | vydavateľ = faktor.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[21. september|21. septembra]] debutoval v tíme pri výhre 3:1 so [[Servette FC|Servette]]. O štyri dni neskôr strelil prvý gól za klub pri výhre 2:1 nad [[FC Sion]]. Počas hosťovania odohral 28 zápasov a strelil v nich 14 gólov.

=== SC Freiburg ===
V júli [[2020]] prestúpil Demirović do nemeckého klubu [[SC Freiburg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović potpisao za Freiburg! | url = https://sportsport.ba/fudbal/ermedin-demirovic-potpisao-za-freiburg/369948 | vydavateľ = SPORTSPORT | dátum vydania = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; Debutoval v [[DFB-Pokal|DFB-Pokali]] dňa [[13. september|13. septembra]] pri výhre 2:1 nad [[SV Waldhof Mannheim|Waldhof Mannheim]]. V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval [[27. september|27. septembra]] pri remíze 1:1 s [[VfL Wolfsburg|Wolfsburgom]]. Prvý gól strelil [[20. december|20. decembra]] pri výhre 4:1 s [[Hertha BSC|Hertha Berlín]]. Vo svojej prvej sezóne odohral 32 zápasov a strelil v nich päť gólov a zaznamenal 10 asistencií.

=== FC Augsburg ===
V júli [[2022]] prestúpil Demirović do [[FC Augsburg]] so zmluvou do júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saga je gotova: Ermedin Demirović ima novi klub | url = https://radiosarajevo.ba/sport/nogomet/saga-je-gotova-ermedin-demirovic-ima-novi-klub/462586 | vydavateľ = radiosarajevo.ba | dátum vydania = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval pri výhre 4:0 nad [[Blau-Weiß Lohne]] v nemeckom pohári. V lige debutoval za Augsburg dňa [[6. august|6. augusta]] proti bývalému zamestnávateľovi [[SC Freiburg]]. Prvý gól strelil o dva týždne neskôr pri prehre 1:2 s [[Mainz 05]].

Pre sezónu 2023/24 bol menovaný kapitánom tímu. V sezóne odohral 34 zápasov a mal v nich bilanciu 15 gólov a 10 asistencií.

=== VfB Stuttgart ===
V júli [[2024]] prestúpil do [[VfB Stuttgart]] a podpísal štvorročnú zmluvu. V tíme debutoval [[17. august|17. augusta]] v [[DFL-Supercup]] pri prehre s [[Bayer 04 Leverkusen]]. Vo svojom prvom zápase v lige za Stuttgart dňa [[24. august|24. augusta]] strelil svoj prvý gól no jeho tím prehral 1:3 s [[SC Freiburg|Freiburgom]]. Dňa [[17. september|17. septembra]] debutoval Demirović v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov]] pri prehre 1:3 s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]]. Dňa [[27. november|27. novembra]] strelil svoj prvý gól v Lige majstrov pri prehre 1:5 s [[Crvena Zvezda|CZ Belehrad]]. Dňa [[24. máj|24. mája]] [[2025]] bol Demirović vo finále [[DFB-Pokal]] kde jeho tím zvíťazil nad [[Arminia Bielefeld]] 4:2 a oslavovali triumf v pohári.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović osvojio prvi trofej u karijeri | url = https://raport.ba/ermedin-demirovic-osvojio-prvi-trofej-u-karijeri | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==
Demirović reprezentoval Bosnu a Hercegovinu v mládežníckych kategóriách. V seniorskej reprezentácii debutoval [[24. marec|24. marca]] pri remíze 2:2 s [[Fínske národné futbalové mužstvo|Fínskom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Svoj prvý gól strelil [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pri výhre 1:0 nad [[Čiernohorské národné futbalové mužstvo|Čiernou Horou]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov 2022/23]].

V júni [[2026]] bol Demirović nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barbarez poslao konačan spisak FIFA-i: Jedno ime otputovalo u Ameriku, ali nije na listi... | url = https://sportske.ba/clanak/barbarez-poslao-konacan-spisak-fifa-i-jedno-ime-otputovalo-u-ameriku-ali-nije-na-listi/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Dželil | priezvisko = Duranović}}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Kontinentálne
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
|[[RB Leipzig|RB Leipzig II]]
|2016/17
|[[Regionalliga Nordost]]
|1
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|1
|1
|-
|[[Deportivo Alavés]]
|2017/18
|[[La Liga]]
|3
|1
|3
|3
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|6
|4
|-
|[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Ligue 2]]
|16
|4
|0
|0
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|17
|4
|-
|[[UD Almeria]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Segunda División]]
|13
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |
|13
|0
|-
|[[FC St. Gallen|St. Gallen]]
(hosť.)
|2019/20
|[[Swiss Super League]]
|28
|14
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|28
|14
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[SC Freiburg]]
|2020/21
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|5
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|5
|-
|2021/22
|31
|2
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|37
|3
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!61
!7
!8
!1
! colspan=&quot;2&quot; |
!
!
! colspan=&quot;2&quot; |
!69
!8
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Augsburg]]
|2022/23
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|8
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|8
|-
|2023/24
|33
|15
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|34
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!63
!23
!3
!0
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
!66
!23
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[VfB Stuttgart]]
|2024/25
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|34
|15
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|49
|17
|-
|2025/26
|25
|12
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|38
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!59
!27
!10
!3
! colspan=&quot;2&quot; |―
!16
!2
!2
!0
!87
!32
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!244
!77
!24
!7
!1
!0
!16
!2
!2
!0
!287
!86
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[Európska liga UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;''' [[DFL-Supercup]]

=== Medzinárodné ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |{{BIH|f}}
|2021
|10
|0
|-
|2022
|5
|1
|-
|2023
|8
|0
|-
|2024
|8
|2
|-
|2025
|5
|1
|-
|2026
|4
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!40
!4
|}

== Úspechy kariéry ==
'''VfB Stuttgart'''

* [[DFB-Pokal]]: 2024/25

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==

* https://www.transfermarkt.com/ermedin-demirovic/profil/spieler/335457

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Ermedin Demirović|1358142401}}

{{DEFAULTSORT|Demirović|Ermedin}}
[[Kategória:Bosnianski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Deportivo Alavés]]
[[Kategória:Hráči FC Sochaux]]
[[Kategória:Hráči UD Almeria]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči SC Freiburg]]
[[Kategória:Hráči FC Augsburg]]
[[Kategória:Hráči VfB Stuttgart]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Švajčiarskej superligy]]
[[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Hamburgu]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]</text>
      <sha1>0n1qi8pu34ch6evjgycsfdpcoq323aj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232508</id>
      <parentid>8232496</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T16:24:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232508</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12195" sha1="o0nw4y5b72nq10pfyrsa5z0endyqeuo" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Ermedin Demirović
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|3|25}}
 | miesto narodenia           = [[Hamburg]]
 | štát                       = [[Nemecko]]
 | výška                      = 185 cm
 | pozícia                    = útočník
 | súčasný klub               = [[VfB Sttutgart]]
 | klubové číslo              = 9
 | mládežnícke roky           = 2004-2014&lt;br&gt;2014-2017
 | mládežnícke kluby          = [[Hamburger SV]]&lt;br&gt;[[RB Leipzig]]
 | roky                       = 2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2018-2019&lt;br&gt;2019&lt;br&gt;2019-2020&lt;br&gt;2020-2022&lt;br&gt;2022-2024&lt;br&gt;2024-
 | kluby                      = [[RB Leipzig|RB Leipzig II]]&lt;br&gt;[[Deportivo Alavés]]&lt;br&gt;→ [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]&lt;br&gt;→ [[UD Almeria|Almeria]]&lt;br&gt;→ [[FC St. Gallen|St. Gallen]]&lt;br&gt;[[SC Freiburg]]&lt;br&gt;[[FC Augsburg|Augsburg]]&lt;br&gt;[[VfB Stuttgart]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}28{{0}}(14)&lt;br&gt;{{0}}61{{0}}{{0}}(7)&lt;br&gt;{{0}}63{{0}}(23)&lt;br&gt;{{0}}59{{0}}(27)
 | národné mužstvo            = {{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 17 rokov|Bosna a Hercegovina U17]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 19 rokov|Bosna a Hercegovina U19]]&lt;br&gt;{{BIH}} [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny do 21 rokov|Bosna a Hercegovina U21]]&lt;br&gt;{{BIH|f|1}}
 | reprezentačné roky         = 2014-2015&lt;br&gt;2015-2017&lt;br&gt;2017-2020&lt;br&gt;2021-
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}14{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}16{{0}}{{0}}(5)&lt;br&gt;{{0}}13{{0}}{{0}}(4)&lt;br&gt;{{0}}40{{0}}{{0}}(4)
 | pkupdate                   = 12. 6. 2026
}}

'''Ermedin Demirović''' (* [[25. marec]] [[1998]], [[Hamburg]], [[Nemecko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v nemeckom klube [[VfB Stuttgart]] a reprezentuje [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnu a Hercegovinu]] na medzinárodnej úrovni.

== Osobný život ==
Demirović sa narodil v [[Hamburg|Hamburgu]] no jeho rodičia sú z Bosny a Hercegoviny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Srbiji reagovali na izjavu Demirovića: &quot;Srpski zet, oženit će Srpkinju&quot; | url = https://raport.ba/u-srbiji-reagovali-na-izjavu-demirovica-srpski-zet-ozenit-ce-srpkinju | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Začiatky ===
Demirović začal s futbalom v mládežníckom tíme [[Hamburger SV]]. V roku 2014 však prešiel do akadémie [[RB Leipzig]].

=== Deportivo Alavés ===
V máji 2017 prestúpil Demirović do španielskeho klubu [[Deportivo Alavés]] kde podpísal štvorročnú zmluvu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladi bh. reprezentativac Ermedin Demirović potpisao za Alaves | url = https://www.klix.ba/sport/nogomet/mladi-bh-reprezentativac-ermedin-demirovic-potpisao-za-alaves/170530073 | vydavateľ = Klix.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. január|3. januára]] [[2018]] v [[Copa del Rey]] pri výhre 3:1 nad [[SD Formentera]] v tom zápase strelil aj dva góly. Dňa [[28. január|28. januára]] debutoval aj v [[La Liga|La Lige]] pri prehre 1:2 s [[FC Barcelona|Barcelonou]].

==== Hosťovanie v Sochaux ====
V júli [[2018]] bol Demirović poslaný na hosťovanie do francúzskeho druholigového tímu [[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alaves Demirovića posudio u Francusku | url = https://www.fokus.ba/sport/fudbal/alaves-demirovica-posudio-u-francusku/1176018/ | dátum vydania = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Fokus | priezvisko = Redakcija}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Valenciennes FC|Valenciennes]].

===== Hosťovanie v UD Almeria =====
V januári [[2019]] bol Demirović poslaný na polročné hosťovanie do [[UD Almeria]] v [[Segunda División]]. V tíme debutoval [[26. január|26. januára]] pri prehre 0:1 s [[CA Osasuna|Osasunou]].

==== Hosťovanie v St. Gallen ====
Po hosťovaní v Almerii bol Demirović poslaný na hosťovanie do švajčiarskeho tímu [[FC St. Gallen|St. Gallen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović prešao iz Španije u Švicarsku | url = https://faktor.ba/sport/fudbal/ermedin-demirovic-presao-iz-spanije-u-svicarsku/23683 | vydavateľ = faktor.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[21. september|21. septembra]] debutoval v tíme pri výhre 3:1 so [[Servette FC|Servette]]. O štyri dni neskôr strelil prvý gól za klub pri výhre 2:1 nad [[FC Sion]]. Počas hosťovania odohral 28 zápasov a strelil v nich 14 gólov.

=== SC Freiburg ===
V júli [[2020]] prestúpil Demirović do nemeckého klubu [[SC Freiburg]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović potpisao za Freiburg! | url = https://sportsport.ba/fudbal/ermedin-demirovic-potpisao-za-freiburg/369948 | vydavateľ = SPORTSPORT | dátum vydania = 2020-07-28 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; Debutoval v [[DFB-Pokal|DFB-Pokali]] dňa [[13. september|13. septembra]] pri výhre 2:1 nad [[SV Waldhof Mannheim|Waldhof Mannheim]]. V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval [[27. september|27. septembra]] pri remíze 1:1 s [[VfL Wolfsburg|Wolfsburgom]]. Prvý gól strelil [[20. december|20. decembra]] pri výhre 4:1 s [[Hertha BSC|Hertha Berlín]]. Vo svojej prvej sezóne odohral 32 zápasov a strelil v nich päť gólov a zaznamenal 10 asistencií.

=== FC Augsburg ===
V júli [[2022]] prestúpil Demirović do [[FC Augsburg]] so zmluvou do júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saga je gotova: Ermedin Demirović ima novi klub | url = https://radiosarajevo.ba/sport/nogomet/saga-je-gotova-ermedin-demirovic-ima-novi-klub/462586 | vydavateľ = radiosarajevo.ba | dátum vydania = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval pri výhre 4:0 nad [[Blau-Weiß Lohne]] v nemeckom pohári. V lige debutoval za Augsburg dňa [[6. august|6. augusta]] proti bývalému zamestnávateľovi [[SC Freiburg]]. Prvý gól strelil o dva týždne neskôr pri prehre 1:2 s [[Mainz 05]].

Pre sezónu 2023/24 bol menovaný kapitánom tímu. V sezóne odohral 34 zápasov a mal v nich bilanciu 15 gólov a 10 asistencií.

=== VfB Stuttgart ===
V júli [[2024]] prestúpil do [[VfB Stuttgart]] a podpísal štvorročnú zmluvu. V tíme debutoval [[17. august|17. augusta]] v [[DFL-Supercup]] pri prehre s [[Bayer 04 Leverkusen]]. Vo svojom prvom zápase v lige za Stuttgart dňa [[24. august|24. augusta]] strelil svoj prvý gól no jeho tím prehral 1:3 s [[SC Freiburg|Freiburgom]]. Dňa [[17. september|17. septembra]] debutoval Demirović v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov]] pri prehre 1:3 s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]]. Dňa [[27. november|27. novembra]] strelil svoj prvý gól v Lige majstrov pri prehre 1:5 s [[Crvena Zvezda|CZ Belehrad]]. Dňa [[24. máj|24. mája]] [[2025]] bol Demirović vo finále [[DFB-Pokal]] kde jeho tím zvíťazil nad [[Arminia Bielefeld]] 4:2 a oslavovali triumf v pohári.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ermedin Demirović osvojio prvi trofej u karijeri | url = https://raport.ba/ermedin-demirovic-osvojio-prvi-trofej-u-karijeri | vydavateľ = Raport.ba | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==
Demirović reprezentoval Bosnu a Hercegovinu v mládežníckych kategóriách. V seniorskej reprezentácii debutoval [[24. marec|24. marca]] pri remíze 2:2 s [[Fínske národné futbalové mužstvo|Fínskom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Svoj prvý gól strelil [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pri výhre 1:0 nad [[Čiernohorské národné futbalové mužstvo|Čiernou Horou]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov 2022/23]].

V júni [[2026]] bol Demirović nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barbarez poslao konačan spisak FIFA-i: Jedno ime otputovalo u Ameriku, ali nije na listi... | url = https://sportske.ba/clanak/barbarez-poslao-konacan-spisak-fifa-i-jedno-ime-otputovalo-u-ameriku-ali-nije-na-listi/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = bs-BA | meno = Dželil | priezvisko = Duranović}}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Kontinentálne
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
|[[RB Leipzig|RB Leipzig II]]
|2016/17
|[[Regionalliga Nordost]]
|1
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|1
|1
|-
|[[Deportivo Alavés]]
|2017/18
|[[La Liga]]
|3
|1
|3
|3
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|6
|4
|-
|[[FC Sochaux-Montbéliard|Sochaux]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Ligue 2]]
|16
|4
|0
|0
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|17
|4
|-
|[[UD Almeria]]
(hosť.)
|2018/19
|[[Segunda División]]
|13
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |
|13
|0
|-
|[[FC St. Gallen|St. Gallen]]
(hosť.)
|2019/20
|[[Swiss Super League]]
|28
|14
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|28
|14
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[SC Freiburg]]
|2020/21
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|5
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|5
|-
|2021/22
|31
|2
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|37
|3
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!61
!7
!8
!1
! colspan=&quot;2&quot; |
!
!
! colspan=&quot;2&quot; |
!69
!8
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Augsburg]]
|2022/23
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|30
|8
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|8
|-
|2023/24
|33
|15
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|34
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!63
!23
!3
!0
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
!66
!23
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[VfB Stuttgart]]
|2024/25
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|34
|15
|6
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|49
|17
|-
|2025/26
|25
|12
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |―
|8'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|38
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!59
!27
!10
!3
! colspan=&quot;2&quot; |―
!16
!2
!2
!0
!87
!32
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!244
!77
!24
!7
!1
!0
!16
!2
!2
!0
!287
!86
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[Európska liga UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;''' [[DFL-Supercup]]

=== Medzinárodné ===
''K 12. júnu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |{{BIH|f}}
|2021
|10
|0
|-
|2022
|5
|1
|-
|2023
|8
|0
|-
|2024
|8
|2
|-
|2025
|5
|1
|-
|2026
|4
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!40
!4
|}

== Úspechy kariéry ==
'''VfB Stuttgart'''

* [[DFB-Pokal]]: 2024/25

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.transfermarkt.com/ermedin-demirovic/profil/spieler/335457 Ermedin Demirović] – transfermarkt.com

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Ermedin Demirović|1358142401}}

{{DEFAULTSORT:Demirović, Ermedin}}
[[Kategória:Osobnosti z Hamburgu]]
[[Kategória:Bosnianski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Deportivo Alavés]]
[[Kategória:Hráči FC Sochaux]]
[[Kategória:Hráči UD Almeria]]
[[Kategória:Hráči FC St. Gallen]]
[[Kategória:Hráči SC Freiburg]]
[[Kategória:Hráči FC Augsburg]]
[[Kategória:Hráči VfB Stuttgart]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Švajčiarskej superligy]]
[[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]</text>
      <sha1>o0nw4y5b72nq10pfyrsa5z0endyqeuo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči UD Almeria</title>
    <ns>14</ns>
    <id>751414</id>
    <revision>
      <id>8232491</id>
      <timestamp>2026-06-12T15:48:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}}“</comment>
      <origin>8232491</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14" sha1="l84gr3qz63unu5ixg5gx3rhd2r33fio" xml:space="preserve">{{Commonscat}}</text>
      <sha1>l84gr3qz63unu5ixg5gx3rhd2r33fio</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232494</id>
      <parentid>8232491</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T15:49:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <origin>8232494</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="67" sha1="nfpv94jr5m6y066r3lnrbl5nq7ue26s" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
[[Kategória:Futbalisti v Španielsku podľa klubu]]</text>
      <sha1>nfpv94jr5m6y066r3lnrbl5nq7ue26s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči FC St. Gallen</title>
    <ns>14</ns>
    <id>751415</id>
    <revision>
      <id>8232493</id>
      <timestamp>2026-06-12T15:49:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti vo Švajčiarsku podľa klubu]]“</comment>
      <origin>8232493</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="70" sha1="hoixqwoc9emzm8i0axx25bq9cg584dr" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
[[Kategória:Futbalisti vo Švajčiarsku podľa klubu]]</text>
      <sha1>hoixqwoc9emzm8i0axx25bq9cg584dr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34461-76</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751416</id>
    <revision>
      <id>8232503</id>
      <timestamp>2026-06-12T16:16:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8232503</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="l6qe44nsy7o03pu98k7lwp76zvezoj4" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>l6qe44nsy7o03pu98k7lwp76zvezoj4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751417</id>
    <redirect title="TÍM KOŠICE" />
    <revision>
      <id>8232507</id>
      <timestamp>2026-06-12T16:18:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Teslaton premiestnil stránku [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] na [[TÍM KOŠICE]]: https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175</comment>
      <origin>8232507</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27" sha1="crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85" xml:space="preserve">#presmeruj [[TÍM KOŠICE]]</text>
      <sha1>crtzgr64f56800xqj2nozhji1ymst85</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pukanský potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751418</id>
    <revision>
      <id>8232524</id>
      <timestamp>2026-06-12T17:04:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná nová stránka Pukanský potok. 2026-06-12. Starček.</comment>
      <origin>8232524</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8703" sha1="413u45tip0nr5citekrso2mo00iiqkb" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                   = Pukanský potok  
| category               = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                  = 
| region                 = [[Nitriansky kraj]]
| region_type            = kraj
| district               = [[Levice (okres)|Levice]]
| commune                = 
| municipality           = [[Pukanec]], [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]]                                                          
| municipality1          = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                 = [[Štiavnické vrchy]], [[Pukanec]]            
| source_type            = Prameň
| source_location        = Ťatiar              
| source_elevation       = 526
| source_lat_d           = 48.3692
| source_long_d          = 18.7084                                                                                                                                 
| mouth                  = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] 
| mouth_location         = [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] 
| mouth_elevation        = 256
| mouth_lat_d            = 48.3349
| mouth_long_d           = 18.7505
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                 = 5.6 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption            = Poloha ústia
| map_locator            = Nitriansky kraj 
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                   = IV.
| free_type              = Rád toku
| free_label             = Rád toku
| free1                  = 4-23-05-271
| free1_type             = Číslo hydronyma
| free1_label            = Číslo hydronyma
}}
'''Pukanský potok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-06-08].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v kultúrnom regióne [[Hont (slovenský región)|Hont]] na území obcí [[Pukanec]] a [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a v geomorfologickom celku  [[Podunajská pahorkatina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]]. Má dĺžku {{km|5,6}} a je tokom IV. rádu. 
== Prameň ==
Pukanský potok pramení v {{mnm|526}} v lesnom [[extravilán]]e v centrálnej časti územia obce [[Pukanec]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]], od vrchu Ťatiar so {{mnm|729}} južne vo vzdialenosti {{km|0,7}}. 
== Opis toku ==
Pukanský potok tečie od prameňa lesným [[extravilán]]om územia obce [[Pukanec]] juhovýchodojužným smerom, v {{mnm|407}} priberá pravostranný prítok [[Starý jarok]], pravým brehom obteká les Pri krížnych cestách, v {{mnm|377}} vteká do [[intravilán]]u Pukanca medzi Prieložnou cestou a Partizánskou cestou, preteká cez intravilán, vyteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, ľavým brehom obteká pole Dolné lúky, priberá [[Cieľový potok]] ako ľavostranný prítok. Vteká na územie obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]], tečie cez poľnohospodársky [[extravilán]] Bohuníc, vteká do [[intravilán]]u obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]], v {{mnm|256}} v intraviláne [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] ako jej pravostranný prítok. [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] ďalej ústi do [[Hron]]a&lt;ref&gt;Priebeh Pukanského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15189?pos=48.352064,18.729431,14][cit. 2026-06-12]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 45, 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 104. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;.
Patrí do okresu [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení a preteká územím obce [[Pukanec]] a ďalej tečie a ústi do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] na území obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]]. Nachádza sa horným tokom v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v jeho geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]] a dolným tokom v geomorfologickom celku  [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Ipeľská pahorkatina]] a časti [[Bátovská pahorkatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-06-10&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 14, 80, 81, 144, 145. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-10
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Pukanský potok má prítoky [[Starý jarok]] a [[Cieľový potok]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.75052y=48.33492ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Horným tokom sa nachádza v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]].

== Pôvod názvu ==
Prvá zložka hydronyma Pukanský potok má pôvod v názve obce, niekdajšieho slobodného kráľovského mesta, Pukanec, v priestore ktorého vodný tok pramení a horným tokom preteká. Z prídavného mena Pukanský po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Pukanský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 141. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;. Na pôvod názvu obce Pukanec nie je všeobecne prijímaný jednotný výklad. Uvažuje sa o pôvode z osobného mena Pukan alebo Bukan, alebo zo slova pukanec s významom vypuklý, rozpukaný vrch, alebo z osobného mena Bak, Bako, Baka.

Názov vodného toku Pukanský potok bol štandardizovaný v roku 1993&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Pukanský potok je jedinečným hydronymom (jún 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Sikenice}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Pukanec]]  
[[Kategória:Bohunice]]  
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>413u45tip0nr5citekrso2mo00iiqkb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232531</id>
      <parentid>8232524</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T17:33:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Bohunice]]; pridaná [[Kategória:Bohunice (okres Levice)]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8232531</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8716" sha1="2le2q5iuzh3utnfnn6nj3yi9au8qpz9" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                   = Pukanský potok  
| category               = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                  = 
| region                 = [[Nitriansky kraj]]
| region_type            = kraj
| district               = [[Levice (okres)|Levice]]
| commune                = 
| municipality           = [[Pukanec]], [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]]                                                          
| municipality1          = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                 = [[Štiavnické vrchy]], [[Pukanec]]            
| source_type            = Prameň
| source_location        = Ťatiar              
| source_elevation       = 526
| source_lat_d           = 48.3692
| source_long_d          = 18.7084                                                                                                                                 
| mouth                  = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] 
| mouth_location         = [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] 
| mouth_elevation        = 256
| mouth_lat_d            = 48.3349
| mouth_long_d           = 18.7505
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                 = 5.6 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption            = Poloha ústia
| map_locator            = Nitriansky kraj 
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                   = IV.
| free_type              = Rád toku
| free_label             = Rád toku
| free1                  = 4-23-05-271
| free1_type             = Číslo hydronyma
| free1_label            = Číslo hydronyma
}}
'''Pukanský potok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-06-08].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v kultúrnom regióne [[Hont (slovenský región)|Hont]] na území obcí [[Pukanec]] a [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a v geomorfologickom celku  [[Podunajská pahorkatina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]]. Má dĺžku {{km|5,6}} a je tokom IV. rádu. 
== Prameň ==
Pukanský potok pramení v {{mnm|526}} v lesnom [[extravilán]]e v centrálnej časti územia obce [[Pukanec]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]], od vrchu Ťatiar so {{mnm|729}} južne vo vzdialenosti {{km|0,7}}. 
== Opis toku ==
Pukanský potok tečie od prameňa lesným [[extravilán]]om územia obce [[Pukanec]] juhovýchodojužným smerom, v {{mnm|407}} priberá pravostranný prítok [[Starý jarok]], pravým brehom obteká les Pri krížnych cestách, v {{mnm|377}} vteká do [[intravilán]]u Pukanca medzi Prieložnou cestou a Partizánskou cestou, preteká cez intravilán, vyteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, ľavým brehom obteká pole Dolné lúky, priberá [[Cieľový potok]] ako ľavostranný prítok. Vteká na územie obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]], tečie cez poľnohospodársky [[extravilán]] Bohuníc, vteká do [[intravilán]]u obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]], v {{mnm|256}} v intraviláne [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] ako jej pravostranný prítok. [[Sikenica (rieka)|Sikenica]] ďalej ústi do [[Hron]]a&lt;ref&gt;Priebeh Pukanského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15189?pos=48.352064,18.729431,14][cit. 2026-06-12]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 45, 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 104. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;.
Patrí do okresu [[Levice (okres)|Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení a preteká územím obce [[Pukanec]] a ďalej tečie a ústi do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] na území obce [[Bohunice (okres Levice)|Bohunice]]. Nachádza sa horným tokom v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v jeho geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]] a dolným tokom v geomorfologickom celku  [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Ipeľská pahorkatina]] a časti [[Bátovská pahorkatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-06-10&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 14, 80, 81, 144, 145. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-10
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Pukanský potok má prítoky [[Starý jarok]] a [[Cieľový potok]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.75052y=48.33492ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Horným tokom sa nachádza v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]].

== Pôvod názvu ==
Prvá zložka hydronyma Pukanský potok má pôvod v názve obce, niekdajšieho slobodného kráľovského mesta, Pukanec, v priestore ktorého vodný tok pramení a horným tokom preteká. Z prídavného mena Pukanský po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Pukanský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 141. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;. Na pôvod názvu obce Pukanec nie je všeobecne prijímaný jednotný výklad. Uvažuje sa o pôvode z osobného mena Pukan alebo Bukan, alebo zo slova pukanec s významom vypuklý, rozpukaný vrch, alebo z osobného mena Bak, Bako, Baka.

Názov vodného toku Pukanský potok bol štandardizovaný v roku 1993&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Levice A35. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 46. ISBN 80-85672-08-1.&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Pukanský potok je jedinečným hydronymom (jún 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Sikenice}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Pukanec]]  
[[Kategória:Bohunice (okres Levice)]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>2le2q5iuzh3utnfnn6nj3yi9au8qpz9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751419</id>
    <revision>
      <id>8232536</id>
      <timestamp>2026-06-12T17:50:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Hoax v článku</comment>
      <origin>8232536</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="134" sha1="80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3" xml:space="preserve">{{Experimenty|Adolf Benca}} [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:50, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232551</id>
      <parentid>8232536</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:41:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>experimenty</comment>
      <origin>8232551</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232552</id>
      <parentid>8232551</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:41:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <comment>Restored revision 8232536 by [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User talk:Safíček|talk]]): Restore (TwinkleGlobal)</comment>
      <origin>8232552</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="134" sha1="80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3" xml:space="preserve">{{Experimenty|Adolf Benca}} [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:50, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232553</id>
      <parentid>8232552</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:42:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232552|8232552]] používateľa [[Special:Contributions/Quinlan83|Quinlan83]] ([[User talk:Quinlan83|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232553</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232554</id>
      <parentid>8232553</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:42:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-34411-27|~2026-34411-27]] ([[User talk:~2026-34411-27|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 (8232553): revert vandalismu</comment>
      <origin>8232552</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="134" sha1="80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3" xml:space="preserve">{{Experimenty|Adolf Benca}} [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:50, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>80hbabcjfegiquvlb47672t4jd07xb3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232559</id>
      <parentid>8232554</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:44:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8232554|8232554]] používateľa [[Special:Contributions/Quinlan83|Quinlan83]] ([[User talk:Quinlan83|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8232559</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232560</id>
      <parentid>8232559</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:52:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zmazať lebo.</comment>
      <origin>8232560</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17" sha1="l9f73pii7b8lrkr1t42rzhdw1nvsr6e" xml:space="preserve">{{Zmazať lebo|}}</text>
      <sha1>l9f73pii7b8lrkr1t42rzhdw1nvsr6e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34411-27</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751420</id>
    <revision>
      <id>8232555</id>
      <timestamp>2026-06-12T18:42:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie (level 1)</comment>
      <origin>8232555</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="176" sha1="7oztt6zw6vkx89h2egpfcf32q4j90bf" xml:space="preserve">== Jún 2026 ==

{{Experimenty|Diskusia s redaktorom:~2026-34434-16}} [[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 18:42, 12. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>7oztt6zw6vkx89h2egpfcf32q4j90bf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232557</id>
      <parentid>8232555</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:43:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <comment>Odstránený obsah stránky</comment>
      <origin>8232557</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232561</id>
      <parentid>8232557</parentid>
      <timestamp>2026-06-12T18:53:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zmazať lebo.</comment>
      <origin>8232561</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17" sha1="l9f73pii7b8lrkr1t42rzhdw1nvsr6e" xml:space="preserve">{{Zmazať lebo|}}</text>
      <sha1>l9f73pii7b8lrkr1t42rzhdw1nvsr6e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lišiak/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>751421</id>
    <revision>
      <id>8232588</id>
      <timestamp>2026-06-12T20:10:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lišiak</username>
        <id>21212</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „== Infobox == &lt;pre&gt; {{Infobox Osobnosť  | Meno               =   | Rodné meno         =   | Popis osoby        =   | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;  | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;  | Popis portrétu     =   | Dátum narodenia    = {{dn|||}}  | Miesto narodenia   =   | Dátum úmrtia       = {{duv||||||}}  | Miesto úmrtia      =   | Dátum pochovania   =   | Miesto pochovania  =   | Bydlis...“</comment>
      <origin>8232588</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24724" sha1="b1hk85o1uq2xu871m77thsrd9k5u9uk" xml:space="preserve">== Infobox ==
&lt;pre&gt;
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|||}}
 | Miesto narodenia   = 
 | Dátum úmrtia       = {{duv||||||}}
 | Miesto úmrtia      = 
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- RRRR{{--}}RRRR --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Manželka           = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
&lt;/pre&gt;

== Záverečné sekcie ==
&lt;pre&gt;
{{#tag:ref||group=pozn}}
&lt;ref&gt;{{Harvbz|Ďuranová|Šourková|Táborecká|2003|St=}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Harvbz|||||St=}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Harvbz||Ref={{harvid|}}}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Ďuranová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Šourková | MenoEditora2 = Anna | PriezviskoEditora3 = Táborecká | MenoEditora3 = Alena | Rok = 2003 | Titul = [[Lexikón slovenských žien]] | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | ISBN = 80-89023-30-4 | Strany = }}
&lt;!-- Biografický lexikón Slovenska --&gt;
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok I, A{{--}}B | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2002 | ISBN = 80-89023-16-9 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2002}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok II, C{{--}}F | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2004 | ISBN = 80-89023-44-4 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2004}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok III, G{{--}}H | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2007 | ISBN = 978-80-89023-96-7 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2007}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok IV, Ch{{--}}Kl | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2010 | ISBN = 978-80-89301-57-7 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2010}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok V, Km{{--}}L | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2013 | ISBN = 978-80-8149-011-8 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2013}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok VI, M{{--}}N | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2017 | ISBN = 978-80-8149-079-8 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2017}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok VII, O{{--}}Q | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2020 | ISBN = 978-80-8149-127-6 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2020}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = Zväzok VIII, R{{--}}Sn | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Rok = 2024 | ISBN = 978-80-8149-169-6 | Strany = | Ref = {{harvid|Biografický lexikón Slovenska 2024}}}}
&lt;!-- Slovenský biografický slovník --&gt;
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok I, A{{--}}D | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1986 | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník I 1989}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok II, E{{--}}J | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1987 | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník II 1987}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok III, K{{--}}L | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1989 | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník III 1989}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok IV, M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník IV 1990}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok V, R{{--}}Š | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1992 | ISBN = 80-7090-216-7 | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník V 1992}}}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = Zväzok VI, T{{--}}Ž | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1994 | ISBN = 80-7090-111-X | Strana = | Ref = {{harvid|Slovenský biografický slovník VI 1994}}}}
&lt;!-- Ďalšie biografické slovníky --&gt;
* {{Citácia Harvard | Priezvisko = Falisová | Meno = Anna | OdkazNaAutora = Anna Falisová | Rok = 2010 | Titul = Lekári na Slovensku do roku 2000 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | ISBN = 978-80-224-1166-0 | Strana = }}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora = Hamannová | MenoEditora = Brigitte | OdkazNaEditora = Brigitte Hamannová | Rok = 1996 | Titul = Habsburkové : životopisná encyklopedie | Vydanie = 1. | Miesto = Praha | Vydavateľ = Brána; Knižní klub | ISBN = 80-85943-19-X | Strana = }}
&lt;!-- Regionálne biografické slovníky --&gt;
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Gašpar | MenoEditora1 = Ján | OdkazNaEditora1 = Ján Gašpar | PriezviskoEditora2 = Blašková | MenoEditora2 = Eleonóra | PriezviskoEditora3 = Mihóková | MenoEditora3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = Zväzok I, A{{--}}I | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = Equilibria | ISBN = 978-80-8143-156-2 | Strana = }}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Gašpar | MenoEditora1 = Ján | OdkazNaEditora1 = Ján Gašpar | PriezviskoEditora2 = Blašková | MenoEditora2 = Eleonóra | PriezviskoEditora3 = Mihóková | MenoEditora3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = Zväzok II, J{{--}}O | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach]] | ISBN = 978-80-8532-876-9 | Strana = }}
&lt;!-- Iné encyklopedické diela --&gt;
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Blech | MenoEditora1 = Richard | OdkazNaEditora1 = Richard Blech | PriezviskoEditora2 = Kudolániová | MenoEditora2 = Ľubica | PriezviskoEditora3 = Štúrová | MenoEditora3 = Nelly | OdkazNaEditora3 = Nelly Štúrová | PriezviskoEditora4 = Žiláková | MenoEditora4 = Milota | Rok = 1989 | Titul = [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]] | Diel = Zväzok 1, A{{--}}L | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | ISBN = 80-224-0000-9 | Strana =}}
* {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Blech | MenoEditora1 = Richard | OdkazNaEditora1 = Richard Blech | PriezviskoEditora2 = Kudolániová | MenoEditora2 = Ľubica | PriezviskoEditora3 = Štúrová | MenoEditora3 = Nelly | OdkazNaEditora3 = Nelly Štúrová | PriezviskoEditora4 = Žiláková | MenoEditora4 = Milota | Rok = 1990 | Titul = [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]] | Diel = Zväzok 2, M{{--}}Ž | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | ISBN = 80-224-0001-7 | Strana = }}

== Ďalšia literatúra ==

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* 

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:}}
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
&lt;/pre&gt;

== Biografie ==
* [[Liliana Adamovská]]
* [[Mária Popovičová-Adelsheimová]]
* [[Eva Anderleová]]
* [[Františka Andrássyová]]
* [[Šarlota Andrejková]]
* [[Elena Androvičová]]
* [[Anna Antošková]]
* [[Mária Terézia Artnerová]]
* [[Mária Babiaková-Bajová]]
* [[Milota Bagoňová-Šidlová]]
* [[Edita Bacherová]]
* [[Helena Bachratá]]
* [[Gabriela Balážová]]
* [[Adela Ballová]]
* [[Mária Bandžejová]]
* [[Šarlota Barániková]]
* [[Cecília Baráthová]]
* [[Marta Bartovicová]]
* [[Júlia Bartuszová]]
* [[Pavla Becková]]
* [[Lenka Belányiová-Hoffmanová]]
* [[Marína Belicová]]
* [[Barbora Belnaiová]]
* [[Mária Belohlávková]]
* [[Eva Bendičáková]]
* [[Ľudmila Beniačová]]
* [[Terézia Beňová]]
* [[Valéria Betáková]]
* [[Katarína Bezemková]]
* [[Margita Bielená]]
* [[Gizela Blahová]]
* [[Mária Bobulová]]
* [[Izabela Bodická]]
* [[Marta Bodická]]
* [[Evelína Bodnárová]]
* [[Rita Boemová]]
* [[Etela Bohúňová]]
* [[Petronela Bohušová]]
* [[Zdenka Bokesová]]
* [[Malvína Boorová-Gašparová]]
* [[Alžbeta Borzová]]
* [[Eva Bosáčková]]
* [[Elena Brestenská]]
* [[Elena Brestenská-Gessayová]]
* [[Žofia Brewerová]]
* [[Viera Briestenská]]
* [[Katarína Brinzová]]
* [[Karla Brocková]]
* [[Eva Brogyániová]]
* [[Katarína Bruderová]]
* [[Alena Brunovská]]
* [[Adriena Bruothová]]
* [[Helena Büchlerová]]
* [[Helena Buchtová]]
* [[Viera Bukvová-Daxnerová]]
* [[Mišela Cajchanová]]
* [[Oľga Cejpková]]
* [[Jolana Cirbusová]]
* [[Alžbeta Coborová]]
* [[Mariena Czoczeková-Eichardtová]]
* [[Adela Čajaková-Petrovičová]]
* [[Anna Čajdová]]
* [[Elena Čajková]]
* [[Mária Čániová]]
* [[Helena Čarejšová]]
* [[Mária Čárska]]
* [[Lýdia Čepková-Mészárosová]]
* [[Milina Čihová]]
* [[Elena Čobrdová]]
* [[Emília Čupková-Zamboyová]]
* [[Soňa Dánaiová]]
* [[Anna Daxnerová]]
* [[Ľudmila Dietzová]]
* [[Jana Diezová-Murínová]]
* [[Helena Dobiášová]]
* [[Anna Dočkalová]]
* [[Anna Doležalová-Vlčková]]
* [[Margita Dominová]]
* [[Narcisa Donátová]]
* [[Zlata Dončová]]
* [[Viktória Dorotjaková]]
* [[Zuzka Dovalová]]
* [[Milada Dranačková]]
* [[Anna Dražilová]]
* [[Elena Dubnická]]
* [[Mária Dúbravcová]]
* [[Emília Dudáčková]]
* [[Štefánia Dudáková]]
* [[Mária Dufancová]]
* [[Agao Dunajská]]
* [[Helena Ďurišová]]
* [[Margaréta Ehlersová]]
* [[Gabriela Englischová]]
* [[Marietta Erdelyiová]]
* [[Lujza Exelová-Grossová]]
* [[Juliana Fabiánová]]
* [[Žofia Farkašová-Dragošová]]
* [[Margita Fedelešová]]
* [[Viera Fejdiová]]
* [[Ľudmila Fejová]]
* [[Alina Ferdinandy]]
* [[Anna Zuzana Ferienčíková]]
* [[Viera Fickerová]]
* [[Elena Fifiková]]
* [[Anna Flöglová]]
* [[Eva Frická]]
* [[Ľudmila Frideczká-Pavlů]]
* [[Gizela Fridrichová]]
* [[Vlasta Frniaková]]
* [[Margita Furchová-Reisenbergerová]]
* [[Gabriela Fusková]]
* [[Dita Gabajová]]
* [[Janka Gabčová]]
* [[Mária Gáborová]]
* [[Helena Gáliková-Krušpierová]]
* [[Mária Gallová]]
* [[Viera Gallová]]
* [[Oľga Garayová-Babylonová]]
* [[Ružena Gaubeová]]
* [[Mária Gavorníková]]
* [[Oľga Gavorová]]
* [[Viera Gavorová-Marková]]
* [[Elza Grailichová]]
* [[Oľga Grebeniková]]
* [[Mária Grimeková]]
* [[Jarmila Grutková]]
* [[Alžbeta Güntherová-Mayerová]]
* [[Anna Gutteková]]
* [[Anna Gvozdjaková]]
* [[Libuša Gymerská]]
* [[Irma Györffyová]]
* [[Jana Gyürkyová]]
* [[Ružena Hájková]]
* [[Oľga Halabrínová-Tvarožková]]
* [[Anna Halašová]]
* [[Anna Halgašová]]
* [[Anna Haltenbergerová-Meszárosová]]
* [[Jana Hamarová]]
* [[Oľga Hanáková]]
* [[Mária Hanúsková]]
* [[Darina Harmanová]]
* [[Oľga Harmanová]]
* [[Helena Hegerová]]
* [[Katarína Hegerová]]
* [[Mária Hemerková-Mašiková]]
* [[Nina Hermannová]]
* [[Aurélia Hlásniková]]
* [[Mária Hlavajová]]
* [[Irena Hocmanová]]
* [[Irena Hodžová]]
* [[Marína Hodžová]]
* [[Jelena Hodžová-Medvecká]]
* [[Helena Hofbauerová]]
* [[Oľga Hoffstädterová]]
* [[Lila Hojčová]]
* [[Zuzana Holanová]]
* [[Gabriela Holičová]]
* [[Mária Holubyová]]
* [[Anna Horáčková]]
* [[Anna Horáková]]
* [[Hana Horáková]]
* [[Anastázia Horná]]
* [[Bohumila Horňáková-Růžičková]]
* [[Silvia Horníková]]
* [[Julie Horová-Kováčiková]]
* [[Ružena Houdeková]]
* [[Oľga Houdková]]
* [[Irena Hrablíková]]
* [[Katarína Hrabovská]]
* [[Anna Hroboňová]]
* [[Anna Ľudmila Hroboňová]]
* [[Elena Hroboňová]]
* [[Oľga Hroboňová-Řepková]]
* [[Mária Hrochová]]
* [[Ľudmila Hromadová]]
* [[Ružena Hrůzová-Mašková]]
* [[Agáta Hryc-Dudová]]
* [[Tatiana Hubinská]]
* [[Ida Hurbanová]]
* [[Ľudmila Hurbanová]]
* [[Oľga Hurbanová]]
* [[Marta Husárová]]
* [[Štefánia Oľga Hušeková]]
* [[Jindra Hušková]]
* [[Edita Huthová-Schuhová]]
* [[Pavla Chabré-Kokešová]]
* [[Jarmila Charvátová]]
* [[Elena Chmelová]]
* [[Božena Chorvátová-Royová]]
* [[Anna Mária Christelliová]]
* [[Alica Illyová-Kráčalíková-Weineltová]]
* [[Emília Irmlerová]]
* [[Lívia Ivaničová]]
* [[Elena Ivanková]]
* [[Anna Ivanová]]
* [[Cecília Jacobsová]]
* [[Eva Jaczová-Teplá]]
* [[Daniela Jakabová]]
* [[Mária Pius Jakubová]]
* [[Jana Jančeková]]
* [[Jolana Jančovičová]]
* [[Anna Janošková]]
* [[Yvette Janošková]]
* [[Anna Barbora Janotová]]
* [[Mária Jasičová]]
* [[Mária Jeršová-Opočenská]]
* [[Anna Jesenská]]
* [[Milina Jesenská]]
* [[Alena Jónová]]
* [[Anna Jurkovičová (výšivkárka)]]
* [[Mária Jurkovičová]]
* [[Oľga Jurkovičová]]
* [[Mária Jusková]]
* [[Anna Kačírová]]
* [[Anna Kafendová-Zochová]]
* [[Jozefína Kaiserová-Ernstová]]
* [[Emanuela Kajetánová-Michaleková]]
* [[Zdenka Kammerhoferová]]
* [[Katarína Kanišová]]
* [[Eva Karolusová]]
* [[Perla Karvašová]]
* [[Amália Kašovicová]]
* [[Elena Kašparová-Pátá]]
* [[Barbora Kattošová]]
* [[Mária Jolana Kavuljaková]]
* [[Anna Lujza Barbora Keglevičová]]
* [[Vlasta Kenderová]]
* [[Augustína Khollová-Zelenayová]]
* [[Jiřina Kintnerová]]
* [[Jolana Kirczová]]
* [[Magdaléna Klaučová]]
* [[Flora Kleinschnitzová]]
* [[Dagmar Kmošková]]
* [[Anna Kocková-Kratochvílová]]
* [[Mária Kočanová]]
* [[Hermína Kohútová]]
* [[Rebeka Kohutová-Bettelheimová]]
* [[Mária Beáta Kochová-Deutscherová]]
* [[Gizela Kolláriková]]
* [[Anna Kollárová-Blatniaková]]
* [[Anna Korínska]]
* [[Alžbeta Korkošová-Hyžná]]
* [[Mária Kosová]]
* [[Mária Košinová]]
* [[Anna Koštialová]]
* [[Anna Kotuliaková]]
* [[Fanny Kovácsová]]
* [[Blanka Kovačovičová-Puškárová]]
* [[Elena Kovalová-Kytková]]
* [[Elena Koyšová]]
* [[Gusta Krafftová-Bellová]]
* [[Oľga Kraftová-Staneková]]
* [[Oľga Krahulcová]]
* [[Katarína Králová]]
* [[Ľudmila Kraskovská]]
* [[Mária Kratochvílová]]
* [[Hela Krčméryová]]
* [[Elena Krčméryová-Smatková]]
* [[Helena Kŕčová-Romančíková]]
* [[Vlasta Kristenová]]
* [[Oľga Krnová]]
* [[Eva Krystynová]]
* [[Eleonóra Kučerová]]
* [[Želmíra Kucháriková]]
* [[Karolína Kunajová]]
* [[Ružena Kustrová-Pichlerová]]
* [[Božena Kutlíková]]
* [[Milada Kuxová]]
* [[Lýdia Kyseľová]]
* [[Mária Lacková]]:
** [[Mária Lacková (1873 – 1929)]]
** [[Mária Lacková (1887 – 1972)]]
** [[Mária Lacková (1901 – 1973)]]
* [[Ema Lackovičová]]
* [[Johana Lačná]]
* [[Jenny Landesmannová]]
* [[Helena Langfelderová]]
* [[Irena Laňtayová]]
* [[Elena Lazinovská]]
* [[Jana Lehocká]]
* [[Ľudmila Lehotská-Križková]]
* [[Elena Lembovičová-Ivanová]]
* [[Božena Lesná]]
* [[Anna Lesznayová]]
* [[Gizela Leweková-Weydová]]
* [[Helena Libíková]]
* [[Anna Ličková]]
* [[Magdaléna Lipscherová]]
* [[Zora Lišková]]
* [[Elena Litvajová]]
* [[Zuzana Lojková]]
* [[Mária Lúčanová]]
* [[Mária Luxová]]
* [[Silvia Macudzinská]]
* [[Gizela Mačugová]]
* [[Anna Majerová]]
* [[Oľga Makovická]]
* [[Oľga Maliariková]]
* [[Helena Malovcová]]
* [[Helena Mandičová]]
* [[Jozefína Marečková]]
* [[Mária Marenčinová]]
* [[Mária Jozefína]]
* [[Ema Marková]]
* [[Magdaléna Marková]]
* [[Ľudmila Markovičová-Boorová]]
* [[Rozália Marschálková]]
* [[Mária Martišová]]
* [[Darina Matulová]]
* [[Magda Matuštíková]]
* [[Tatjana Medvecká]]
* [[Terézia Megerleová]]
* [[Oľga Melfelberová]]
* [[Jana Melišková-Kay]]
* [[Dobroslava Menclová]]
* [[Marcella Mésárošová]]
* [[Eržika Mičátková]]
* [[Štefánia Mičátková]]
* [[Mária Mihalíková]]
* [[Anna Michaelliová]]
* [[Natália Michalcová-Horvátová]]
* [[Darina Mikulášová]]
* [[Oľga Milcová]]
* [[Anna Minichová]]
* [[Helena Mistríková]]
* [[Oľga Mitrovská]]
* [[Jitka Mňačková]]
* [[Adela Moravcová]]
* [[Zuzana Moravčíková]]:
** [[Zuzana Moravčíková (poetka)]]
* [[Hermína Moštenanová]]
* [[Alžbeta Móťovská]]
* [[Anna Mudroňová]]
* [[Božena Mudroňová]]
* [[Zora Müncnerová]]
* [[Oľga Murínová]]
* [[Anna Mutňanská]]
* [[Žofia Napravilová]]
* [[Lujza Nedobrá-Žáková]]
* [[Marie Anna Němcová]]
* [[Júlia Nemčovičová]]
* [[Viera Němejcová-Pavúková]]
* [[Anna Neugebauerová]]
* [[Irena Nevická]]
* [[Gabriela Nikšová]]
* [[Margita Nikšová]]
* [[Anna Nová-Gottliebová]]
* [[Dobroslava Nováková]]
* [[Žofia Nováková]]
* [[Pavla Novomeská]]
* [[Mária Novosadová]]
* [[Božena Obrová-Riznerová]]
* [[Marta Obuchová]]
* [[Božena Okrucká]]
* [[Natália Oldenburgová]]
* [[Herta Ondrušová-Victorinová]]
* [[Mária Oravcová]]
* [[Zlatica Oravcová]]
* [[Magdaléna Orlíková]]
* [[Helena Országhová]]
* [[Alžbeta Ozábalová]]
* [[Matilda Pálfyiová]]
* [[Jarmila Paličková-Pátková]]
* [[Gabriela Palotásová]]
* [[Alžbeta Papánková]]
* [[Mária Paulínyová]]
* [[Oľga Paulínyová]]
* [[Emanuela Paulyová]]
* [[Šarlota Pavlíková]]
* [[Fedora Paulů]]
* [[Mária Pecíková]]
* [[Mária Peršlová]]
* [[Helena Petzová]]
* [[Ľudmila Pikulová]]
* [[Terézia Pivolusková]]
* [[Žofia Podhradská]]
* [[Jarmila Podzimková-Mráčková]]
* [[Mária Pokorná]]
* [[Eva Poláková]]
* [[Eva Polatseková]]
* [[Etela Pollová]]
* [[Mária Poloncová]]
* [[Ružena Polónyiová-Žaludová]]
* [[Vlasta Posltová]]
* [[Mária Prasličková-Piskoriková]]
* [[Mária Prechovská]]
* [[Margita Príbusová]]
* [[Zora Priechodská]]
* [[Viera Prokešová-Sluková]]
* [[Katarína Pupalová]]
* [[Ludmila Purkyňová]]
* [[Elena Pusztayová-Koleková]]
* [[Jarmila Račeková]]
* [[Marie Karla Rafajová]]
* [[Jela Raimanová]]
* [[Marta Ratajová-Schimplová]]
* [[Magdaléna Redlitzová]]
* [[Ludmila Reichlová-Kucháriková]]
* [[Zuzana Reichová]]
* [[Margita Furchová-Reisenbergerová]]
* [[Alžbeta Reiskupová]]
* [[Marta Reiterová]]
* [[Marta Repášová]]
* [[Alma Repická]]
* [[Ľubomíra Rexová-Benková]]
* [[Viera Režuchová]]
* [[Eva Riečanská]]
* [[Božena Obrová-Riznerová]]
* [[Ludmila Podjavorinská]]
* [[Anna Rolková]]
* [[Helena Křčová-Romančíková]]
* [[Eva Rosenbaumová]]
* [[Dagmar Rosůlková]]
* [[Božena Chorvátová-Royová]]
* [[Mária Royová]]
* [[Olga Rumannová]]
* [[Klementína Ruppeldtová]]
* [[Olga Ruppeldtová]]
* [[Bohumila Horňáková-Růžičková]]
* [[Eva Růžičková]]
* [[Eva Ryjáčková]]
* [[Flóra Rýlová]]
* [[Sidónia Sakalová]]
* [[Mária Salvová]]
* [[Rozália Sandtnerová]]
* [[Alica Saubererová-Nitrayová]]
* [[Mária Séčiová]]
* [[Zuzana Selecká]]
* [[Stanislava Seydlová]]
* [[Edita Huthová-Schuhová]]
* [[Mária Schwingerová]]
* [[Alžbeta Sieglerová]]
* [[Tamara Simková]]
* [[Mária Siňáková]]
* [[Anna Sirmaiová-Kecerová]]
* [[Amália Sirotková]]
* [[Mária Skálová]]
* [[Izabela Sláviková]]
* [[Irena Slavinská-Schidlayová]]
* [[Dana Slavkovská-Ščehovičová]]
* [[Hana Slosiariková]]
* [[Viera Prokešová-Sluková]]
* [[Elena Krčméryová-Smatková]]
* [[Anna Sokolíková]]
* [[Vilma Sokolová-Seidlová]]
* [[Elena Sollaríková]]
* [[Anna Sopková]]
* [[Anna M. Sotáková]]
* [[Edita Spannerová-Nemčíková]]
* [[Olga Kraftová-Staneková]]
* [[Delfína Stanislavová]]
* [[Gusta Stíbalová]]
* [[Vincencia Stodolová]]
* [[Margita Stolzová-Sutorisová]]
* [[Mária Straková (1856 – 1937)]]
* [[Mária Straková (1894 – 1980)]]
* [[Eva Strelková]]
* [[Eva Studeničová]]
* [[Dagmar Sturliová-Bellová]]
* [[Hana Styková]]
* [[Irma Suballyová]]
* [[Herta Suchoňová]]
* [[Etela Svobodová]]
* [[Marie Svobodová]]
* [[Marie Sýkorová (1888 – 1967)]]
* [[Oľga Sýkorová]]
* [[Svatava Syllová]]
* [[Tatiana Syneková]]
* [[Olga Szabóová]]
* [[Oľga Ľubomíra Šándorová]]
* [[Irma Šandriková-Kubišová]]
* [[Antónia Šefránková]]
* [[Alžbeta Šenoldová]]
* [[Anna Šenšelová]]
* [[Milota Bagoňová-Šidlová]]
* [[Elena Šimáková-Smidžárová]]
* [[Renáta Šimanová]]
* [[Terézia Šimonová]]
* [[Michaela Škrabáková]]
* [[Anna Škultétyová]]
* [[Bohdana Amália Janina Škultétyová]]
* [[Elena Šmatláková]]
* [[Anna Zuzana Šoltésová]]
* [[Olga Šoltésová]]
* [[Nadežda Šoltýsová]]
* [[Lujza Šrobárová]]
* [[Vlasta Štáflová]]
* [[Marta Štáliková]]
* [[Mária Štefanovičová]]
* [[Marieta Štekláčová]]
* [[Mária Šteňová]]
* [[Anna Štepitová]]
* [[Emília Štercová]]
* [[Hermína Štrpková]]
* [[Božena Štúrová-Kúklová]]
* [[Anna Štvrtecká]]
* [[Štefánia Šutá]]
* [[Frída Švajdlerová]]
* [[Ludmila Švehlová]]
* [[Katarína Talajková]]
* [[Edita Tamášková]]
* [[Anna Taptičová]]
* [[Serafína Vrábelyová-Tausigová]]
* [[Anna Tencerová]]
* [[Eva Jaczová-Teplá]]
* [[Mária Jana Terrayová]]
* [[Terézia Tešedíková]]
* [[Olga Textorisová]]
* [[Viola Thainová]]
* [[Žofia Thielová]]
* [[Jana Thomková-Markovická]]
* [[Ludmila Thurzová]]
* [[Tomášková z Dechtíc]]
* [[Judita Tomková]]
* [[Mária Trandžíková]]
* [[Mariana Trnovská]]
* [[Anna Trnovská-Šáchová]]
* [[Elena Trylčová]]
* [[Valéria Turčeková]]
* [[Mária Turiová]]
* [[Anna Turzová]]
* [[Mária Tvarožková]]
* [[Olga Halabriňová-Tvarožková]]
* [[Martina Tyborová]]
* [[Margita Tyllová]]
* [[Gabriela Tyukosová]]
* [[Ľudmila Ulická]]
* [[Mária Uličná]]
* [[Judita Urbanová]]
* [[Edita Urvichiarová]]
* [[Eva Vajcíková]]
* [[Jarmila Vajcíková]]
* [[Margita Valehrachová-Matulayová]]
* [[Klára Váliová]]
* [[Zora Válková]]
* [[Margita Válková-Králiková]]
* [[Elza Vančová]]
* [[Zuzana Vašková]]
* [[Zlatica Venkovová]]
* [[Valentína Veselová-Fomina]]
* [[Božica Vilikovská]]
* [[Júlia Vilikovská]]
* [[Zuzana Virághová]]
* [[Dagmar Višňovská]]
* [[Marta Vlačihová]]
* [[Ela Vodrážková]]
* [[Anna Vojtková]]
* [[Dorota Vokálová]]
* [[Helena Volanská]]
* [[Elena Volková]]
* [[Serafína Vrábelyová-Tausigová]]
* [[Štefánia Vrábelyová-Wurmbrandt-Stuppachová]]
* [[Emília Wagnerová]]
* [[Mária Wallenfelsová]]
* [[Františka Weinmüllerová]]
* [[Klára Weinmüllerová]]
* [[Barbora Alžbeta Wielandová]]
* [[Daria Zacharová]]
* [[Vlasta Záchejová]]
* [[Ľudmila Zamoyska]]
* [[Rozália Zarembová]]
* [[Adela Záturecká]]
* [[Katarína Zavarská]]
* [[Mária Zavarská]]
* [[Danuta Zelenayová]]
* [[Ľudmila Zgúthová]]
* [[Mária Zochová]]
* [[Milina Zochová]]
* [[Barbora Zsigmondiová]]
* [[Želmíra Zuriaňová]]
* [[Elena Zvaríková]]
* [[Mária Želibská]]
* [[Mária Žilavá]]
* [[Oľga Žuffová]]
* [[Darina Žuravlevová]]

[[Kategória:Wikipédia:Redaktor Lišiak|Pieskovisko]]</text>
      <sha1>b1hk85o1uq2xu871m77thsrd9k5u9uk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jiří Kodeš</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751422</id>
    <revision>
      <id>8232607</id>
      <timestamp>2026-06-12T21:55:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie novej stránky.</comment>
      <origin>8232607</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2204" sha1="pcpoqlelq5rsu3aaloeei2i5gfpj6x4" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Jiří Kodeš
 | Popis osoby            = český režisér, dabér a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = 
 | Dátum narodenia        = 
 | Miesto narodenia       = 
 | Dátum úmrtia           = 
 | Miesto úmrtia          = 
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = 
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = 
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = 
 | Aktívne roky           = 
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = Lenka Skopalová
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = 
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Jiří Kodeš''' (* [[25. február]] [[1954]], [[Nový Bor]]) je [[Česko|český]] dabingový [[režisér]], [[dabing|dabér]] a [[herec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/70-jiri-kodes | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/2787/jiri-kodes&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Herec (výber) ===
* [[2005]]: ''Sametoví vrazi''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=17401}}
* {{Imdb meno|id=1189926}}
* {{Fdb meno|id=5264}}
* {{Kinobox meno|id=23316}}
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=70 Jiří Kodeš] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kodeš, Jiří}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]</text>
      <sha1>pcpoqlelq5rsu3aaloeei2i5gfpj6x4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jacques Cloutier</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751423</id>
    <revision>
      <id>8232642</id>
      <timestamp>2026-06-13T03:03:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dobrovolnylucifer</username>
        <id>186936</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Jacques Cloutier|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=JacquesCloutier.png|Dátum narodenia={{dnv|1960|1|3}}|Miesto narodenia=[[Rouyn-Noranda]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 55. celkovo, 1979{{break}} [[Buffalo Sabres]]|Rok1=1980|Rok2=1994|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Buffalo Sabres]] (1981-1989){{break}} [[Chicago Blackhawks]] (1989-1991){{brea...“</comment>
      <origin>8232642</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5657" sha1="51kmoi4ju63mm8b4s61q47fv22ncdfl" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Jacques Cloutier|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=JacquesCloutier.png|Dátum narodenia={{dnv|1960|1|3}}|Miesto narodenia=[[Rouyn-Noranda]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 55. celkovo, 1979{{break}}
[[Buffalo Sabres]]|Rok1=1980|Rok2=1994|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}}
[[Buffalo Sabres]] (1981-1989){{break}}
[[Chicago Blackhawks]] (1989-1991){{break}}
[[Quebec Nordiques]] (1991-1994){{break}}
{{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Rochester Americans]] (1980-1986, 1988-1989)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}

'''Jacques Cloutier''' (*3. január, 1960, [[Rouyn-Noranda]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár a tréner. Počas aktívnej hráčskej kariéry sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Buffalo Sabres]] v [[National Hockey League]]. Ako asistent trénera pôsobil v kluboch [[Colorado Avalanche]] a [[Calgary Flames]].

V roku 1986 získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jacques Cloutier - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/71015/jacques-cloutier | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-06-13}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Jacques Cloutier mal výraznú juniorskú kariéru, keď v elitnej quebeckej juniorskej súťaži [[QMJHL]] získal v roku 1979 ''Jacques Plante Trophy'' pre najlepšieho brankára a dvakrát bol nominovaný do Prvého All-Star tímu (1978, 1979) a raz do Tretieho (1980). 

Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 1979. V 3. kole (celkovo ako 55.) si ho vybral klub [[Buffalo Sabres]].

V organizácii Sabres strávil roky 1980-1989. Najskôr pôsobil najmä v afiliačnom tíme [[Rochester Americans]] v [[American Hockey League]], kde v roku 1983 získal [[Calder Cup]]. V prvom tíme sa stabilne udržal až v sezóne 1986/1987, keď zdieľal bránkovisko s [[Tom Barrasso|Tomon Barrassom]].

V septembri 1989 bol za budúce vyrovnanie vymenený do [[Chicago Blackhawks|Chicaga Blackhawks]]. Tu strávil dve sezóny, pričom v prvej z nich zažil svoj jediný ročník v pozícii prvého brankára tímu NHL. V januári 1991 bol vymenený do [[Quebec Nordiques|Quebecu Nordiques]] za krídelníka Tonyho McKegneyho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jacques Cloutier | url = https://hockeygoalies.org/bio/cloutierj.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-06-13}}&lt;/ref&gt;

Quebec bol Cloutierovým posledným tímom v NHL. Strávil tu roky 1991-1994 v pozícii náhradníka [[Ron Tugnutt|Rona Tugnutta]]. V lete 1994 ukončil profesionálnu hráčsku kariéru. 

V NHL odchytal 255 zápasov, 82 výhier, 102 prehier, 24 remíz a udržal si 3,64 priemer inkasovaných gólov na zápas 87,4% úspešnosť zákrokov. Jeho čísla boli v tom čase považované za priemerné.

== Trénerská kariéra ==
[[Súbor:Jacques Cloutier 140116.png|náhľad|Cloutier ako asistent trénera Calgary Flames]]
Jacques Cloutier začal svoju trénerskú kariéru hneď po skončení tej hráčskej - v roku 1994. Najskôr trénoval v nižšej kanadskej súťaži tím Cornwell Aces, potom sa ako asistent trénera presunul do [[NHL]], kde v rokoch 1996-2009 pôsobil v organizácii [[Colorado Avalanche]]. Po krátkej prestávke v [[ZSC Zürich Lions]] v [[National League]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], pôsobil ešte v rokoch 2012-2016 ako asistent v tíme [[Calgary Flames]]. Následne pôsobil ešte ako asistent v národnom tíme [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšska]], a napokon v [[Avangard Omsk|Avangarde Omsk]] v [[KHL]].

== Osobný život ==
Jacques Cloutier má dcéru Jessicu, ktorá bola taktiež hokejistkou.Na pozícii útočníčky odohrala v rokoch 2004-2008 štyri sezóny v najvyššej ženskej univerzitnej súťaži NCAA. 

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|84-85
|[[Buffalo Sabres]]
|1
|0-0-1
|3.69
|'''.892'''
|0
|-
|81-82
|Buffalo Sabres
|7
|5-1-0
|2.52
|'''.916'''
|0
|-
|85-86
|Buffalo Sabres
|15
|5-9-1
|3.32
|'''.887'''
|1
|-
|87-88
|Buffalo Sabres
|20
|4-8-2
|4.75
|'''.851'''
|0
|-
|82-83
|Buffalo Sabres
|25
|10-7-6
|3.50
|'''.858'''
|0
|-
|88-89
|Buffalo Sabres
|36
|15-14-0
|3.63
|'''.874'''
|0
|-
|86-87
|Buffalo Sabres
|40
|11-19-5
|3.78
|'''.869'''
|0
|-
|90-91
|[[Chicago Blackhawks]]
|10
|2-3-0
|3.58
|'''.863'''
|0
|-
|89-90
|Chicago Blackhawks
|43
|18-15-2
|3.09
|'''.880'''
|2
|-
|92-93
|[[Quebec Nordiques|Québec Nordiques]]
|3
|0-2-1
|3.89
|'''.846'''
|0
|-
|93-94
|Québec Nordiques
|14
|3-2-1
|3.03
|'''.897'''
|0
|-
|90-91
|Québec Nordiques
|15
|3-8-2
|4.41
|'''.884'''
|0
|-
|91-92
|Québec Nordiques
|26
|6-14-3
|3.93
|'''.876'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu''' 
|'''255'''
|'''82-102-24'''
|'''3.64'''
|'''.874'''
|'''3'''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|88-89
|Buffalo Sabres
|4
|1-3-0
|2.52
|'''.907'''
|1
|-
|89-90
|Chicago Blackhawks
|4
|0-2-0
|2.74
|'''.893'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''  
|'''8'''
|'''1-5-0'''
|'''2.62'''
|'''.902'''
|'''1'''
|}

== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Cloutier_Jacques}}
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]]
[[Kategória:Brankári Quebec Nordiques]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1986]]</text>
      <sha1>51kmoi4ju63mm8b4s61q47fv22ncdfl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232741</id>
      <parentid>8232642</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:15:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232741</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5817" sha1="gt8btsvfjpcild3o88bkrg47q7l15yt" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Jacques Cloutier|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=JacquesCloutier.png|Dátum narodenia={{dnv|1960|1|3}}|Miesto narodenia=[[Rouyn-Noranda]], [[Quebec]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 55. celkovo, 1979{{break}}
[[Buffalo Sabres]]|Rok1=1980|Rok2=1994|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}}
[[Buffalo Sabres]] (1981-1989){{break}}
[[Chicago Blackhawks]] (1989-1991){{break}}
[[Quebec Nordiques]] (1991-1994){{break}}
{{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Rochester Americans]] (1980-1986, 1988-1989)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}

'''Jacques Cloutier''' (* [[3. január]] [[1960]], [[Rouyn-Noranda]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár a tréner. Počas aktívnej hráčskej kariéry sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Buffalo Sabres]] v [[National Hockey League]]. Ako asistent trénera pôsobil v kluboch [[Colorado Avalanche]] a [[Calgary Flames]].

V roku 1986 získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jacques Cloutier - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/71015/jacques-cloutier | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-06-13}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Jacques Cloutier mal výraznú juniorskú kariéru, keď v elitnej quebeckej juniorskej súťaži [[QMJHL]] získal v roku 1979 ''Jacques Plante Trophy'' pre najlepšieho brankára a dvakrát bol nominovaný do Prvého All-Star tímu (1978, 1979) a raz do Tretieho (1980). 

Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 1979. V 3. kole (celkovo ako 55.) si ho vybral klub [[Buffalo Sabres]].

V organizácii Sabres strávil roky 1980 – 1989. Najskôr pôsobil najmä v afiliačnom tíme [[Rochester Americans]] v [[American Hockey League]], kde v roku 1983 získal [[Calder Cup]]. V prvom tíme sa stabilne udržal až v sezóne 1986/87, keď zdieľal bránkovisko s [[Tom Barrasso|Tomon Barrassom]].

V septembri 1989 bol za budúce vyrovnanie vymenený do [[Chicago Blackhawks|Chicaga Blackhawks]]. Tu strávil dve sezóny, pričom v prvej z nich zažil svoj jediný ročník v pozícii prvého brankára tímu NHL. V januári 1991 bol vymenený do [[Quebec Nordiques|Quebecu Nordiques]] za krídelníka Tonyho McKegneyho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jacques Cloutier | url = https://hockeygoalies.org/bio/cloutierj.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-06-13}}&lt;/ref&gt;

Quebec bol Cloutierovým posledným tímom v NHL. Strávil tu roky 1991 – 1994 v pozícii náhradníka [[Ron Tugnutt|Rona Tugnutta]]. V lete 1994 ukončil profesionálnu hráčsku kariéru.

V NHL odchytal 255 zápasov, 82 výhier, 102 prehier, 24 remíz a udržal si 3,64 priemer inkasovaných gólov na zápas 87,4% úspešnosť zákrokov. Jeho čísla boli v tom čase považované za priemerné.

== Trénerská kariéra ==
[[Súbor:Jacques Cloutier 140116.png|náhľad|Cloutier ako asistent trénera Calgary Flames]]
Jacques Cloutier začal svoju trénerskú kariéru hneď po skončení tej hráčskej – v roku 1994. Najskôr trénoval v nižšej kanadskej súťaži tím Cornwell Aces, potom sa ako asistent trénera presunul do [[NHL]], kde v rokoch 1996 – 2009 pôsobil v organizácii [[Colorado Avalanche]]. Po krátkej prestávke v [[ZSC Zürich Lions]] v [[National League]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], pôsobil ešte v rokoch 2012 – 2016 ako asistent v tíme [[Calgary Flames]]. Následne pôsobil ešte ako asistent v národnom tíme [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšska]], a napokon v [[Avangard Omsk|Avangarde Omsk]] v [[KHL]].

== Osobný život ==
Jacques Cloutier má dcéru Jessicu, ktorá bola taktiež hokejistkou. Na pozícii útočníčky odohrala v rokoch 2004 – 2008 štyri sezóny v najvyššej ženskej univerzitnej súťaži NCAA.

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|84-85
|[[Buffalo Sabres]]
|1
|0-0-1
|3.69
|'''.892'''
|0
|-
|81-82
|Buffalo Sabres
|7
|5-1-0
|2.52
|'''.916'''
|0
|-
|85-86
|Buffalo Sabres
|15
|5-9-1
|3.32
|'''.887'''
|1
|-
|87-88
|Buffalo Sabres
|20
|4-8-2
|4.75
|'''.851'''
|0
|-
|82-83
|Buffalo Sabres
|25
|10-7-6
|3.50
|'''.858'''
|0
|-
|88-89
|Buffalo Sabres
|36
|15-14-0
|3.63
|'''.874'''
|0
|-
|86-87
|Buffalo Sabres
|40
|11-19-5
|3.78
|'''.869'''
|0
|-
|90-91
|[[Chicago Blackhawks]]
|10
|2-3-0
|3.58
|'''.863'''
|0
|-
|89-90
|Chicago Blackhawks
|43
|18-15-2
|3.09
|'''.880'''
|2
|-
|92-93
|[[Quebec Nordiques|Québec Nordiques]]
|3
|0-2-1
|3.89
|'''.846'''
|0
|-
|93-94
|Québec Nordiques
|14
|3-2-1
|3.03
|'''.897'''
|0
|-
|90-91
|Québec Nordiques
|15
|3-8-2
|4.41
|'''.884'''
|0
|-
|91-92
|Québec Nordiques
|26
|6-14-3
|3.93
|'''.876'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu''' 
|'''255'''
|'''82-102-24'''
|'''3.64'''
|'''.874'''
|'''3'''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|88-89
|Buffalo Sabres
|4
|1-3-0
|2.52
|'''.907'''
|1
|-
|89-90
|Chicago Blackhawks
|4
|0-2-0
|2.74
|'''.893'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''  
|'''8'''
|'''1-5-0'''
|'''2.62'''
|'''.902'''
|'''1'''
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Cloutier, Jacques}}
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]]
[[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Brankári Chicago Blackhawks]]
[[Kategória:Brankári Quebec Nordiques]]
[[Kategória:Hráči Rochester Americans]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1986]]
[[Kategória:Osobnosti z Quebecu]]</text>
      <sha1>gt8btsvfjpcild3o88bkrg47q7l15yt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fruchtzwerge</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751424</id>
    <revision>
      <id>8232646</id>
      <timestamp>2026-06-13T03:49:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34700-16</username>
        <id>297754</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Fruchtzwerge''' je [[obchodná značka]] [[mlieko (cicavce)|mliečneho]] [[produkt|výrobku]], ktorý sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] predával pod názvom spoločnosti [[Gervais]] a od [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] pod názvom spoločnosti [[Danone]]. Je to [[čerstvý syr]] s ovocnou príchuťou. Cieľovou skupinou sú predovšetkým [[dieťa|deti]] a [[tínedžer]]i.  == Zloženie a receptúra == Podľa výrobcu sa použitý ov...“</comment>
      <origin>8232646</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3637" sha1="69ncqkhiw7mu5qe4ujg1fjqeekao1ot" xml:space="preserve">'''Fruchtzwerge''' je [[obchodná značka]] [[mlieko (cicavce)|mliečneho]] [[produkt|výrobku]], ktorý sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] predával pod názvom spoločnosti [[Gervais]] a od [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] pod názvom spoločnosti [[Danone]]. Je to [[čerstvý syr]] s ovocnou príchuťou. Cieľovou skupinou sú predovšetkým [[dieťa|deti]] a [[tínedžer]]i.

== Zloženie a receptúra ==
Podľa výrobcu sa použitý ovocný prípravok skladá okrem iného z ovocia zahusteného [[škrob]]om a [[guarová guma|guarovou gumou]]. Podiel ovocia je 6 %; pridané arómy sú prírodné. Ovocné tyčinky sú sladené cukrom. Neobsahujú lepok, farbivá, želatínu ani sladidlá a sú bez konzervačných látok.

Po zmene receptúry (máj 2009) obsahujú ovocné závitky 240 mg vápnika na 100 g (pre porovnanie: 100 g normálneho plnotučného mlieka obsahuje približne 120 mg vápnika).&lt;ref name=&quot;Souci, Fachmann, Kraut&quot;&gt;SOUCI, FACHMANN, KRAUT. ''Nährwerttabellen''. Stuttgart : medpharm, 2008  {{Webarchive|text=''Souci-Fachmann-Kraut-Datenbank'' |url=https://web.archive.org/web/20071230190826/http://www.sfk-online.net/cgi-bin/sfkstart.mysql?language=german }}&lt;/ref&gt; Od konca augusta 2008 obsahuje Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou) pridaný vitamín D. Toto množstvo bude v roku 2025 1,5 µg na 100 g (čo zodpovedá 2 šálkam). To zodpovedá 30 percentám odporúčaného denného príjmu vitamínu D, ktorý by sa mal prijímať prostredníctvom potravy.&lt;ref&gt;[http://www.dge.de/modules.php?name=Content&amp;pa=showpage&amp;pid=4&amp;page=12 Referenzwerte für die Vitamin-D&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;-Zufuhr der deutschen Gesellschaft für Ernährung.]&lt;/ref&gt;.

=== História receptúry ===
Od uvedenia na trh začiatkom 80. rokov 20. storočia bola receptúra ​​na Fruchtzwerge niekoľkokrát prepracovaná a obsah cukru sa znížil celkovo o 40 %.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.danone.de/newsroom/press-releases-list/Fruchtzwerge-Weniger-Zucker-genauso-lecker.html |title=Weniger Zucker – genauso lecker: Alle FruchtZwerge enthalten ab sofort unter 10 Gramm Zucker pro 100 Gramm |hrsg=Hersteller: Danone |date=2024-02-08 |access-date=2025-01-16}}&lt;/ref&gt; Obsah tuku vo Fruchtzwerge sa znížil zo 7,8 percenta v roku 1981 na dnešných 2,5 percenta (2025) a obsah sacharidov zo 16,9 percenta na 10,5 percenta. Existuje aj menej sladká verzia s 9,1 percentami sacharidov, ktorá obsahuje 8,4 percenta cukru.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.fruchtzwerge.de/produkte/fruchtzwerge-weniger-suess/himbeere-pfirsich-kirsche.html |title=FruchtZwerge Weniger süß Himbeere, Pfirsich, Kirsche|access-date=2025-01-16}}&lt;/ref&gt; Okrem toho bol vzorec upravený s cieľom zvýšiť množstvo [[Vitamín D|vitamínu D]].

=== Balenie ===
Spoločnosť Danone používa na výrobu pohárov technológiu [[Form-Fill-Seal]] (FFS). Tento proces zaisťuje napríklad stabilitu a hygienu pri preprave a zároveň používa čo najmenej obalového materiálu.

Ochrancovia spotrebiteľov kritizovali reklamu na Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou). Výrobca aktívne propagoval používanie [[hrozno]]vého sladidla namiesto kryštálového cukru, hoci medzi týmito dvoma druhmi cukru nie je žiadny nutričný rozdiel. Oba druhy cukru pozostávajú z podobného pomeru [[glukóza|glukózy]] a [[fruktóza|fruktózy]]. V Rakúsku Vyšší krajinský súd (''Oberlandesgericht'') vo [[Viedeň|Viedni]] v decembri 2005 rozhodol, že táto reklama na Fruchtzwerge je zavádzajúca.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Fruchtzwerge}}

[[Kategória:Mliečne výrobky]]</text>
      <sha1>69ncqkhiw7mu5qe4ujg1fjqeekao1ot</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8232738</id>
      <parentid>8232646</parentid>
      <timestamp>2026-06-13T11:01:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34411-27</username>
        <id>297628</id>
      </contributor>
      <origin>8232738</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3647" sha1="k10s7mutrpa6kg9esdvr6r7e7hqhyjp" xml:space="preserve">'''Fruchtzwerge''' je [[obchodná značka]] [[mlieko (cicavce)|mliečneho]] [[produkt|výrobku]], ktorý sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] predával pod názvom spoločnosti [[Gervais]] a od [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] pod názvom spoločnosti [[Danone]]. Je to [[čerstvý syr]] s ovocnou príchuťou. Cieľovou skupinou sú predovšetkým [[dieťa|deti]] a [[tínedžer]]i.

== Zloženie a receptúra ==
Podľa výrobcu sa použitý ovocný prípravok skladá okrem iného z ovocia zahusteného [[škrob]]om a [[guarová guma|guarovou gumou]]. Podiel ovocia je 6 %; pridané arómy sú prírodné. Ovocné tyčinky sú sladené cukrom. Neobsahujú lepok, farbivá, želatínu ani sladidlá a sú bez konzervačných látok.

Po zmene receptúry (máj 2009) obsahujú ovocné závitky 240 mg vápnika na 100 g (pre porovnanie: 100 g normálneho plnotučného mlieka obsahuje približne 120 mg vápnika).&lt;ref name=&quot;Souci, Fachmann, Kraut&quot;&gt;SOUCI, FACHMANN, KRAUT. ''Nährwerttabellen''. Stuttgart : medpharm, 2008  {{Webarchive|text=''Souci-Fachmann-Kraut-Datenbank'' |url=https://web.archive.org/web/20071230190826/http://www.sfk-online.net/cgi-bin/sfkstart.mysql?language=german }}&lt;/ref&gt; Od konca augusta 2008 obsahuje Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou) pridaný vitamín D. Toto množstvo bude v roku 2025 1,5 µg na 100 g (čo zodpovedá 2 šálkam). To zodpovedá 30 percentám odporúčaného denného príjmu vitamínu D, ktorý by sa mal prijímať prostredníctvom potravy.&lt;ref&gt;[http://www.dge.de/modules.php?name=Content&amp;pa=showpage&amp;pid=4&amp;page=12 Referenzwerte für die Vitamin-D&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;-Zufuhr der deutschen Gesellschaft für Ernährung.]&lt;/ref&gt;.

=== História receptúry ===
Od uvedenia na trh začiatkom 80. rokov 20. storočia bola receptúra ​​na Fruchtzwerge niekoľkokrát prepracovaná a obsah cukru sa znížil celkovo o 40 %.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.danone.de/newsroom/press-releases-list/Fruchtzwerge-Weniger-Zucker-genauso-lecker.html |title=Weniger Zucker – genauso lecker: Alle FruchtZwerge enthalten ab sofort unter 10 Gramm Zucker pro 100 Gramm |hrsg=Hersteller: Danone |date=2024-02-08 |access-date=2025-01-16}}&lt;/ref&gt; Obsah tuku vo Fruchtzwerge sa znížil zo 7,8 percenta v roku 1981 na dnešných 2,5 percenta (2025) a obsah sacharidov zo 16,9 percenta na 10,5 percenta. Existuje aj menej sladká verzia s 9,1 percentami sacharidov, ktorá obsahuje 8,4 percenta cukru.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.fruchtzwerge.de/produkte/fruchtzwerge-weniger-suess/himbeere-pfirsich-kirsche.html |title=FruchtZwerge Weniger süß Himbeere, Pfirsich, Kirsche|access-date=2025-01-16}}&lt;/ref&gt; Okrem toho bol vzorec upravený s cieľom zvýšiť množstvo [[Vitamín D|vitamínu D]].

=== Balenie ===
Spoločnosť Danone používa na výrobu pohárov technológiu [[Form-Fill-Seal]] (FFS). Tento proces zaisťuje napríklad stabilitu a hygienu pri preprave a zároveň používa čo najmenej obalového materiálu.

Ochrancovia spotrebiteľov kritizovali reklamu na Fruchtzwerge (značka jogurtu s ovocnou príchuťou). Výrobca aktívne propagoval používanie [[hrozno]]vého sladidla namiesto kryštálového cukru, hoci medzi týmito dvoma druhmi cukru nie je žiadny nutričný rozdiel. Oba druhy cukru pozostávajú z podobného pomeru [[glukóza|glukózy]] a [[fruktóza|fruktózy]]. V Rakúsku Vyšší krajinský súd (''Oberlandesgericht'') vo [[Viedeň|Viedni]] v decembri 2005 rozhodol, že táto reklama na Fruchtzwerge je zavádzajúca.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Fruchtzwerge|259610044}}

[[Kategória:Mliečne výrobky]]</text>
      <sha1>k10s7mutrpa6kg9esdvr6r7e7hqhyjp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čatajský potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751425</id>
    <revision>
      <id>8232680</id>
      <timestamp>2026-06-13T07:20:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <origin>8232680</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8490" sha1="sunr7os0ndfg5fur6knppcxz8xsgoyf" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Čatajský potok
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region1                   = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| district                  = [[Senec (okres)|Senec]]
| district1                 = [[Galanta (okres)|Galanta]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Igram]]
| municipality1             = [[Čataj]]
| municipality2             = [[Veľký Grob]]
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]], [[Úľanská mokraď]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Šúr&lt;/nowiki&gt;, [[Igram]]
| source_elevation          = cca 123
| source_lat_d              = 48.2647
| source_long_d             = 17.4449
| mouth                     = [[Podunajská rovina]], [[Úľanská mokraď]]
| mouth_location            = [[Boldog-Sládkovičovo]], [[Veľký Grob]]
| mouth_elevation           = cca 119
| mouth_lat_d               = 48.2435
| mouth_long_d              = 17.4787
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 4,8
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VI.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-15-642
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Čatajský potok'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=24 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-13
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Senec (okres)|Senec]] a [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Boldog-Sládkovičovo]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 4,8 km a je tokom VI. rádu. 

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení na severnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Úľanská mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, východne od obce [[Blatné]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|123}}&lt;ref name=UGK/&gt; Pramení v lokalite Šúr&lt;ref name=vku/&gt;, v rovinatej, poľnohospodársky využívanej oblasti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], odkiaľ tečie východným smerom. Onedlho križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]], preteká popri malej vodnej ploche a pokračuje východným smerom k obci [[Čataj]].&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.265147,17.459611,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-06-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Lemovaný hustnúcim porastom vyššej vegetácie sa v oblasti Pod vinohradmi&lt;ref name=mcz/&gt; postupne stáča na juhovýchod a popri čatajskom družstve vedie k obci [[Veľký Grob]].&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Tu sa v lokalite Zápotoky&lt;ref name=UGK/&gt; točí na juh do oblasti Šachory, kde križuje [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličný potok]]. Onedlho, v oblasti Padelky sa mierne stáča na juhovýchod a juhozápadne od Veľkého Grobu, v nadmorskej výške približne {{Mnm|119}}&lt;ref name=UGK/&gt; ľavostranne ústi do kanála [[Boldog-Sládkovičovo]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47828&amp;y=48.24346&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Čatajský potok pramení a na hornom toku tečie územím obce [[Igram]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Čataj]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].&lt;ref name=Geo/&gt; Na dolnom toku prechádza na hranicu s katastrom obce [[Veľký Grob]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], ktorou pokračuje až po ústie.&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%BD%20Grob&amp;source=osm&amp;id=1015717291&amp;ds=1&amp;x=17.4785775&amp;y=48.2566202&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Úľanská mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47828&amp;y=48.24346&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Stoličného potoka}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]]
[[Kategória:Igram]]
[[Kategória:Čataj]]
[[Kategória:Veľký Grob]]</text>
      <sha1>sunr7os0ndfg5fur6knppcxz8xsgoyf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34725-06</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751426</id>
    <revision>
      <id>8232701</id>
      <timestamp>2026-06-13T08:34:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8232701</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="21pq9dekuni95vvnx2wesxroxm52ncd" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:34, 13. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>21pq9dekuni95vvnx2wesxroxm52ncd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-34789-55</title>
    <ns>3</ns>
    <id>751427</id>
    <revision>
      <id>8232736</id>
      <timestamp>2026-06-13T10:55:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tchoř</username>
        <id>17754</id>
      </contributor>
      <comment>{{Experimenty}} --~~~~</comment>
      <origin>8232736</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="115" sha1="mzixi7d3x8v0zgkhglns7nk9f1wco4e" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 10:55, 13. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>mzixi7d3x8v0zgkhglns7nk9f1wco4e</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>